Embed Size (px)
DESCRIPTION
Prírodné a kultúrne skvosty najúžasnejšieho regiónu severnej Európy s celodennou prehliadkou Štokholmu.
Citation preview
-
3. deň (10) : Celodenná prehliadka hlavného a najväčšieho mesta Švédska – Štokholmu, ktorý leží pri ústi jazera Malären do Baltského mora a vďaka svojej polohe je tiež nazývané Benátkami severu. Prezrieme si centrum mesta Gamla Stan (staré mesto) s množstvom historických stavieb, ako sú kráľovský palác, či Storkyrkan (Veľký kostol – miesto korunová-cie švédskych kráľov). Nevynecháme návštevu Stadshus (radnice), ktorá sa nachádza na východnom bode ostrova Kungsholmen. Zvonica, ktorá sa nachádza v radnici sa stala jed-nou z mestských znakov. Prezrieme si Sergels Torg, ktorý je srdcom moderného mesta, ktoré symbolizuje švédsky sociálny štát. V tejto časti mesta sú najmodernejšie budovy metro-pole s viacerými navštevovanými nákupnými centrami. Navštívime tiež palác Drottningholm, ktorý je zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Prejdeme sa po úzkych uličkách na ostrove Södermalm a navštívime tiež ostrovy Skeppsholmen a Kastellholmen, rovnako známy zelený ostrov Djurgården, na ktorom môžeme navštíviť vychýrený skan-zen. Štokholm je známym univerzitným mestom s množstvom múzeí a je sídlom Švédskej akadémie, ktorá každoročne od roku 1900 udeľuje významným osobnostiam Nobelove ceny.
1. deň (12) : V skorých ranných hodinách odchod zo Slovenska. Celodenná cesta cez Poľsko do prístavu Świnoujście. Nočný trajekt do Švédska do prístavu Ystad. (V nočných hodinách trajekt zo švédskeho prístavu Ystad do poľského Świnoujście, celodenný presun cez Poľsko na Slovensko, príchod v popoludňajších hodinách).
2. deň (11) : Prechod východnou časťou Švédska – Ystad – Kristianstad – Kalmar – Norköping – Stockholm. Počas cesty sa zastavíme v mestečku Kristians-tad, založenom v roku 1614 dánskym kráľom Christianom IV. Navštívime nádherný kostol Heliga Trefaldighetskyrkan, považovaný za najkrajší renesančný kos-tol v severnej Európe a nádherné, mimoriadne dobre udržiavané centrum mesta. V mestečku Kalmar bola v roku 1397 podpísaná tzv. Kalmarská únia, pod-písanie ktorej podnietila kráľovna Margaréta I. Dánska. V Kalmarskej únii sa zjednotili takmer všetky škandinávske krajiny a formálne trvala až do roku 1523.
Cestovná kancelária KOGE – cestovanie s geografmi
pozýva učiteľov geografie všetkých typov škôl, študentov geografie, ale aj ďalších záujemcov z radov peda gogickej i nepedagogickej verejnosti, ktorých zaujíma cestovanie a spoznávanie neznámych krajín a miest
prírodné a kultúrne skvosty najúžasnejšieho regiónu severnej Európy s celodennou prehliadkou Štokholmu POZNÁVACÍ ZÁJAZD ZA SEVERNÝ POLÁRNY KRUH
Termín zájazdu:16. 07. – 27. 07. 2015 (12 dní) 27. 07. – 07. 08. 2015 (12 dní)
12 nádherných dní spoznávania jedinečnej prírody v najkrajšej časti Nórska, ktoré sa pokladá za najkrajšiu krajinu sveta
NA POZNÁVACÍ ZÁJAZD
SEVERNÉ NÓRSKO – LOFOTY, VESTERÁLY
A NORDKAPP
-
3. deň (10) : Celodenná prehliadka hlavného a najväčšieho mesta Švédska – Štokholmu, ktorý leží pri ústi jazera Malären do Baltského mora a vďaka svojej polohe je tiež nazývané Benátkami severu. Prezrieme si centrum mesta Gamla Stan (staré mesto) s množstvom historických stavieb, ako sú kráľovský palác, či Storkyrkan (Veľký kostol – miesto korunová-cie švédskych kráľov). Nevynecháme návštevu Stadshus (radnice), ktorá sa nachádza na východnom bode ostrova Kungsholmen. Zvonica, ktorá sa nachádza v radnici sa stala jed-nou z mestských znakov. Prezrieme si Sergels Torg, ktorý je srdcom moderného mesta, ktoré symbolizuje švédsky sociálny štát. V tejto časti mesta sú najmodernejšie budovy metro-pole s viacerými navštevovanými nákupnými centrami. Navštívime tiež palác Drottningholm, ktorý je zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Prejdeme sa po úzkych uličkách na ostrove Södermalm a navštívime tiež ostrovy Skeppsholmen a Kastellholmen, rovnako známy zelený ostrov Djurgården, na ktorom môžeme navštíviť vychýrený skan-zen. Štokholm je známym univerzitným mestom s množstvom múzeí a je sídlom Švédskej akadémie, ktorá každoročne od roku 1900 udeľuje významným osobnostiam Nobelove ceny.
1. deň (12) : V skorých ranných hodinách odchod zo Slovenska. Celodenná cesta cez Poľsko do prístavu Świnoujście. Nočný trajekt do Švédska do prístavu Ystad. (V nočných hodinách trajekt zo švédskeho prístavu Ystad do poľského Świnoujście, celodenný presun cez Poľsko na Slovensko, príchod v popoludňajších hodinách).
2. deň (11) : Prechod východnou časťou Švédska – Ystad – Kristianstad – Kalmar – Norköping – Stockholm. Počas cesty sa zastavíme v mestečku Kristians-tad, založenom v roku 1614 dánskym kráľom Christianom IV. Navštívime nádherný kostol Heliga Trefaldighetskyrkan, považovaný za najkrajší renesančný kos-tol v severnej Európe a nádherné, mimoriadne dobre udržiavané centrum mesta. V mestečku Kalmar bola v roku 1397 podpísaná tzv. Kalmarská únia, pod-písanie ktorej podnietila kráľovna Margaréta I. Dánska. V Kalmarskej únii sa zjednotili takmer všetky škandinávske krajiny a formálne trvala až do roku 1523.
-
3. deň (10) : Celodenná prehliadka hlavného a najväčšieho mesta Švédska – Štokholmu, ktorý leží pri ústi jazera Malären do Baltského mora a vďaka svojej polohe je tiež nazývané Benátkami severu. Prezrieme si centrum mesta Gamla Stan (staré mesto) s množstvom historických stavieb, ako sú kráľovský palác, či Storkyrkan (Veľký kostol – miesto korunová-cie švédskych kráľov). Nevynecháme návštevu Stadshus (radnice), ktorá sa nachádza na východnom bode ostrova Kungsholmen. Zvonica, ktorá sa nachádza v radnici sa stala jed-nou z mestských znakov. Prezrieme si Sergels Torg, ktorý je srdcom moderného mesta, ktoré symbolizuje švédsky sociálny štát. V tejto časti mesta sú najmodernejšie budovy metro-pole s viacerými navštevovanými nákupnými centrami. Navštívime tiež palác Drottningholm, ktorý je zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Prejdeme sa po úzkych uličkách na ostrove Södermalm a navštívime tiež ostrovy Skeppsholmen a Kastellholmen, rovnako známy zelený ostrov Djurgården, na ktorom môžeme navštíviť vychýrený skan-zen. Štokholm je známym univerzitným mestom s množstvom múzeí a je sídlom Švédskej akadémie, ktorá každoročne od roku 1900 udeľuje významným osobnostiam Nobelove ceny.
1. deň (12) : V skorých ranných hodinách odchod zo Slovenska. Celodenná cesta cez Poľsko do prístavu Świnoujście. Nočný trajekt do Švédska do prístavu Ystad. (V nočných hodinách trajekt zo švédskeho prístavu Ystad do poľského Świnoujście, celodenný presun cez Poľsko na Slovensko, príchod v popoludňajších hodinách).
2. deň (11) : Prechod východnou časťou Švédska – Ystad – Kristianstad – Kalmar – Norköping – Stockholm. Počas cesty sa zastavíme v mestečku Kristians-tad, založenom v roku 1614 dánskym kráľom Christianom IV. Navštívime nádherný kostol Heliga Trefaldighetskyrkan, považovaný za najkrajší renesančný kos-tol v severnej Európe a nádherné, mimoriadne dobre udržiavané centrum mesta. V mestečku Kalmar bola v roku 1397 podpísaná tzv. Kalmarská únia, pod-písanie ktorej podnietila kráľovna Margaréta I. Dánska. V Kalmarskej únii sa zjednotili takmer všetky škandinávske krajiny a formálne trvala až do roku 1523.
-
3. deň (10) : Celodenná prehliadka hlavného a najväčšieho mesta Švédska – Štokholmu, ktorý leží pri ústi jazera Malären do Baltského mora a vďaka svojej polohe je tiež nazývané Benátkami severu. Prezrieme si centrum mesta Gamla Stan (staré mesto) s množstvom historických stavieb, ako sú kráľovský palác, či Storkyrkan (Veľký kostol – miesto korunová-cie švédskych kráľov). Nevynecháme návštevu Stadshus (radnice), ktorá sa nachádza na východnom bode ostrova Kungsholmen. Zvonica, ktorá sa nachádza v radnici sa stala jed-nou z mestských znakov. Prezrieme si Sergels Torg, ktorý je srdcom moderného mesta, ktoré symbolizuje švédsky sociálny štát. V tejto časti mesta sú najmodernejšie budovy metro-pole s viacerými navštevovanými nákupnými centrami. Navštívime tiež palác Drottningholm, ktorý je zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Prejdeme sa po úzkych uličkách na ostrove Södermalm a navštívime tiež ostrovy Skeppsholmen a Kastellholmen, rovnako známy zelený ostrov Djurgården, na ktorom môžeme navštíviť vychýrený skan-zen. Štokholm je známym univerzitným mestom s množstvom múzeí a je sídlom Švédskej akadémie, ktorá každoročne od roku 1900 udeľuje významným osobnostiam Nobelove ceny.
1. deň (12) : V skorých ranných hodinách odchod zo Slovenska. Celodenná cesta cez Poľsko do prístavu Świnoujście. Nočný trajekt do Švédska do prístavu Ystad. (V nočných hodinách trajekt zo švédskeho prístavu Ystad do poľského Świnoujście, celodenný presun cez Poľsko na Slovensko, príchod v popoludňajších hodinách).
2. deň (11) : Prechod východnou časťou Švédska – Ystad – Kristianstad – Kalmar – Norköping – Stockholm. Počas cesty sa zastavíme v mestečku Kristians-tad, založenom v roku 1614 dánskym kráľom Christianom IV. Navštívime nádherný kostol Heliga Trefaldighetskyrkan, považovaný za najkrajší renesančný kos-tol v severnej Európe a nádherné, mimoriadne dobre udržiavané centrum mesta. V mestečku Kalmar bola v roku 1397 podpísaná tzv. Kalmarská únia, pod-písanie ktorej podnietila kráľovna Margaréta I. Dánska. V Kalmarskej únii sa zjednotili takmer všetky škandinávske krajiny a formálne trvala až do roku 1523.
-
3. deň (10) : Celodenná prehliadka hlavného a najväčšieho mesta Švédska – Štokholmu, ktorý leží pri ústi jazera Malären do Baltského mora a vďaka svojej polohe je tiež nazývané Benátkami severu. Prezrieme si centrum mesta Gamla Stan (staré mesto) s množstvom historických stavieb, ako sú kráľovský palác, či Storkyrkan (Veľký kostol – miesto korunová-cie švédskych kráľov). Nevynecháme návštevu Stadshus (radnice), ktorá sa nachádza na východnom bode ostrova Kungsholmen. Zvonica, ktorá sa nachádza v radnici sa stala jed-nou z mestských znakov. Prezrieme si Sergels Torg, ktorý je srdcom moderného mesta, ktoré symbolizuje švédsky sociálny štát. V tejto časti mesta sú najmodernejšie budovy metro-pole s viacerými navštevovanými nákupnými centrami. Navštívime tiež palác Drottningholm, ktorý je zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Prejdeme sa po úzkych uličkách na ostrove Södermalm a navštívime tiež ostrovy Skeppsholmen a Kastellholmen, rovnako známy zelený ostrov Djurgården, na ktorom môžeme navštíviť vychýrený skan-zen. Štokholm je známym univerzitným mestom s množstvom múzeí a je sídlom Švédskej akadémie, ktorá každoročne od roku 1900 udeľuje významným osobnostiam Nobelove ceny.
1. deň (12) : V skorých ranných hodinách odchod zo Slovenska. Celodenná cesta cez Poľsko do prístavu Świnoujście. Nočný trajekt do Švédska do prístavu Ystad. (V nočných hodinách trajekt zo švédskeho prístavu Ystad do poľského Świnoujście, celodenný presun cez Poľsko na Slovensko, príchod v popoludňajších hodinách).
2. deň (11) : Prechod východnou časťou Švédska – Ystad – Kristianstad – Kalmar – Norköping – Stockholm. Počas cesty sa zastavíme v mestečku Kristians-tad, založenom v roku 1614 dánskym kráľom Christianom IV. Navštívime nádherný kostol Heliga Trefaldighetskyrkan, považovaný za najkrajší renesančný kos-tol v severnej Európe a nádherné, mimoriadne dobre udržiavané centrum mesta. V mestečku Kalmar bola v roku 1397 podpísaná tzv. Kalmarská únia, pod-písanie ktorej podnietila kráľovna Margaréta I. Dánska. V Kalmarskej únii sa zjednotili takmer všetky škandinávske krajiny a formálne trvala až do roku 1523.
5. deň (8) : Celý deň sa budeme presúvať fínskou časťou Laponska, ležiacou za severným polárnym kruhom. Pôvod názvu Laponsko pochádza zo švédskeho názvu Lappmarken („kra-jina Sámov“). Laponsko sa dnes rozprestiera na území štyroch štátov – Fínska, Švédska, Nórska a Ruska. Budeme prechádzať jeho severovýchodnou časťou, ktorá ma podobu nízkej plošiny s množstvom močiarov a jazier, z ktorých najväčšie je jazero Inari. Pôvodní obyvatelia Laponska Sámovia sa dnes snažia o etnickú autonómiu a v Nórsku dokonca funguje sa-mostatný sámsky parlament. Počas cesty sa budeme zastavovať v typických sámskych obydliach s možnosťou zakúpenia regionálnych suvenírov v sámskych obchodíkoch so suvenírmi.
4. deň (9) : Cesta pozdĺž západného pobrežia Botnického zálivu so zastávkami v malých švédskych rybárskych osadách. Príchod do fínskeho mestečka Rovianemi, administratívneho a obchodného centra fínskej najsevernejšej provincie Laponska, ktoré sa v roku 2006 zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije len asi 60 000 obyvateľov. Asi 8 km od Rovianemi sa nachádza Dedina Santa Clausa, ktorá leží priamo na severnom polárnom kruhu. V dedine sa nachádza množstvo atrakcií a obchodov so suvenírmi priamo súvisiacimi s tematikou Santa Clausa, ako aj pošta Santa Clausa, ktorá vybavuje hlavne vianočné želania pisateľov z celého sveta.
7. deň (6) : V tento deň navštívime Altu, dedinku, ktorá sa rozrástla a splynula so svojimi susedmi, takže vytvorila najobývanejšie územie na Finmarku. Nachádza sa na brehu fjor-du Altafjorden a dnes má 17,5 tisíc obyvateľov. Alta má letisko, je priemyselným a vzdelávacím centrom a vďaka Golfskému prúdu aj poľnohospodárskym strediskom. Okolité rieky poskytujú dostatok lososov a v roku 1973 boli neďaleko dediny Hjemmeluft objavené skalné rytiny staré 2 – 6000 rokov a boli zapísane do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokazujú, že v tejto oblasti žili ľudia už v dobe kamennej a živili sa lovom vtákov, rybolovom a svoj život znázorňovali práve skalnými rytinami. Po ich objavení tu bolo vybu-dované unikátne prírodné múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisíce kresieb, z ktorých sú niektoré staré viac ako 6 000 rokov. Rovnako sa tento deň presunieme do Tromsø, najsevernejšie položeného univerzitného mesta na svete. Mestská zástavba sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch prepojených mnohými tunelmi, ktoré v súčte merajú desiatky kilometrov. Úplnou rari-tou sú potom dve križovatky s kruhovými objazdmi priamo uprostred sústavy tunelov. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť ľudí v tejto oblasti už viac ako pred 9 000 rokmi. V meste sa nachádza údajne tiež najsevernejší pivovar na svete a najsevernejšia botanická záhrada. V meste môžeme navštíviť Tromsøkatedral (nórska celodrevená katedrála postavená v roku 1861), Ishavskatedral (pozoruhodný moderný kostol z roku 1965) a akvárium Polaria z roku 1998. Tromsø sa niekedy nazýva aj hlavné mesto nórskeho severu s 300 slnečnými dňami v roku a v minulosti bolo východiskovým bodom všetkých polárnych expedícií. V meste sa nachádza pamätník Nobileho výpravy a všetkých, ktorí zahynuli pri jeho záchrane.
6. deň (7) : Navštívime najsevernejší bod našej cesty Nordkapp – Severný mys. Je to 308 m vysoký skalný výbežok. Jeho názov pochádza od Richarda Chancellora, ktorý chcel plavbou okolo neho v roku 1553 nájsť severovýchodnú cestu do Číny. Na Nordkappe nevynecháme Nordkapphallen, v ktorej sa nachádza nádherná filmová projekcia premien Nordkappu počas ročných období. Prejdeme sa pešky k najsevernejšiemu miestu Európy na mys Knivskjellodden na 71º11´8´´ SZŠ. Napriek tomu, aj o tom, že je tento mys najsevernejším bodom Európy by sa dalo polemizovať, pretože rovnako ako aj Nordkapp, leží na ostrove severne od pevniny. Priamo na skalnom výbežku sa nachádzajú predajne suvenírov, reštaurácie, bary, podzemné kino a tiež kaplnka. Cez presklenú stenu zasadenú do skalnatých útesov nad morom budeme sledovať najkrajšiu severskú scenériu z kombinácie Slnka a mora. Najväčším fotografickým suvenírom, ktorý si z Nordkappu určite prinesiete je fotografia pod známou skulptúrou glóbusu, tesne nad tým ako skala útesu začne prudko klesať k hladine mora.
5. deň (8) : Celý deň sa budeme presúvať fínskou časťou Laponska, ležiacou za severným polárnym kruhom. Pôvod názvu Laponsko pochádza zo švédskeho názvu Lappmarken („kra-jina Sámov“). Laponsko sa dnes rozprestiera na území štyroch štátov – Fínska, Švédska, Nórska a Ruska. Budeme prechádzať jeho severovýchodnou časťou, ktorá ma podobu nízkej plošiny s množstvom močiarov a jazier, z ktorých najväčšie je jazero Inari. Pôvodní obyvatelia Laponska Sámovia sa dnes snažia o etnickú autonómiu a v Nórsku dokonca funguje sa-mostatný sámsky parlament. Počas cesty sa budeme zastavovať v typických sámskych obydliach s možnosťou zakúpenia regionálnych suvenírov v sámskych obchodíkoch so suvenírmi.
4. deň (9) : Cesta pozdĺž západného pobrežia Botnického zálivu so zastávkami v malých švédskych rybárskych osadách. Príchod do fínskeho mestečka Rovianemi, administratívneho a obchodného centra fínskej najsevernejšej provincie Laponska, ktoré sa v roku 2006 zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije len asi 60 000 obyvateľov. Asi 8 km od Rovianemi sa nachádza Dedina Santa Clausa, ktorá leží priamo na severnom polárnom kruhu. V dedine sa nachádza množstvo atrakcií a obchodov so suvenírmi priamo súvisiacimi s tematikou Santa Clausa, ako aj pošta Santa Clausa, ktorá vybavuje hlavne vianočné želania pisateľov z celého sveta.
7. deň (6) : V tento deň navštívime Altu, dedinku, ktorá sa rozrástla a splynula so svojimi susedmi, takže vytvorila najobývanejšie územie na Finmarku. Nachádza sa na brehu fjor-du Altafjorden a dnes má 17,5 tisíc obyvateľov. Alta má letisko, je priemyselným a vzdelávacím centrom a vďaka Golfskému prúdu aj poľnohospodárskym strediskom. Okolité rieky poskytujú dostatok lososov a v roku 1973 boli neďaleko dediny Hjemmeluft objavené skalné rytiny staré 2 – 6000 rokov a boli zapísane do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokazujú, že v tejto oblasti žili ľudia už v dobe kamennej a živili sa lovom vtákov, rybolovom a svoj život znázorňovali práve skalnými rytinami. Po ich objavení tu bolo vybu-dované unikátne prírodné múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisíce kresieb, z ktorých sú niektoré staré viac ako 6 000 rokov. Rovnako sa tento deň presunieme do Tromsø, najsevernejšie položeného univerzitného mesta na svete. Mestská zástavba sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch prepojených mnohými tunelmi, ktoré v súčte merajú desiatky kilometrov. Úplnou rari-tou sú potom dve križovatky s kruhovými objazdmi priamo uprostred sústavy tunelov. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť ľudí v tejto oblasti už viac ako pred 9 000 rokmi. V meste sa nachádza údajne tiež najsevernejší pivovar na svete a najsevernejšia botanická záhrada. V meste môžeme navštíviť Tromsøkatedral (nórska celodrevená katedrála postavená v roku 1861), Ishavskatedral (pozoruhodný moderný kostol z roku 1965) a akvárium Polaria z roku 1998. Tromsø sa niekedy nazýva aj hlavné mesto nórskeho severu s 300 slnečnými dňami v roku a v minulosti bolo východiskovým bodom všetkých polárnych expedícií. V meste sa nachádza pamätník Nobileho výpravy a všetkých, ktorí zahynuli pri jeho záchrane.
6. deň (7) : Navštívime najsevernejší bod našej cesty Nordkapp – Severný mys. Je to 308 m vysoký skalný výbežok. Jeho názov pochádza od Richarda Chancellora, ktorý chcel plavbou okolo neho v roku 1553 nájsť severovýchodnú cestu do Číny. Na Nordkappe nevynecháme Nordkapphallen, v ktorej sa nachádza nádherná filmová projekcia premien Nordkappu počas ročných období. Prejdeme sa pešky k najsevernejšiemu miestu Európy na mys Knivskjellodden na 71º11´8´´ SZŠ. Napriek tomu, aj o tom, že je tento mys najsevernejším bodom Európy by sa dalo polemizovať, pretože rovnako ako aj Nordkapp, leží na ostrove severne od pevniny. Priamo na skalnom výbežku sa nachádzajú predajne suvenírov, reštaurácie, bary, podzemné kino a tiež kaplnka. Cez presklenú stenu zasadenú do skalnatých útesov nad morom budeme sledovať najkrajšiu severskú scenériu z kombinácie Slnka a mora. Najväčším fotografickým suvenírom, ktorý si z Nordkappu určite prinesiete je fotografia pod známou skulptúrou glóbusu, tesne nad tým ako skala útesu začne prudko klesať k hladine mora.
5. deň (8) : Celý deň sa budeme presúvať fínskou časťou Laponska, ležiacou za severným polárnym kruhom. Pôvod názvu Laponsko pochádza zo švédskeho názvu Lappmarken („kra-jina Sámov“). Laponsko sa dnes rozprestiera na území štyroch štátov – Fínska, Švédska, Nórska a Ruska. Budeme prechádzať jeho severovýchodnou časťou, ktorá ma podobu nízkej plošiny s množstvom močiarov a jazier, z ktorých najväčšie je jazero Inari. Pôvodní obyvatelia Laponska Sámovia sa dnes snažia o etnickú autonómiu a v Nórsku dokonca funguje sa-mostatný sámsky parlament. Počas cesty sa budeme zastavovať v typických sámskych obydliach s možnosťou zakúpenia regionálnych suvenírov v sámskych obchodíkoch so suvenírmi.
4. deň (9) : Cesta pozdĺž západného pobrežia Botnického zálivu so zastávkami v malých švédskych rybárskych osadách. Príchod do fínskeho mestečka Rovianemi, administratívneho a obchodného centra fínskej najsevernejšej provincie Laponska, ktoré sa v roku 2006 zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije len asi 60 000 obyvateľov. Asi 8 km od Rovianemi sa nachádza Dedina Santa Clausa, ktorá leží priamo na severnom polárnom kruhu. V dedine sa nachádza množstvo atrakcií a obchodov so suvenírmi priamo súvisiacimi s tematikou Santa Clausa, ako aj pošta Santa Clausa, ktorá vybavuje hlavne vianočné želania pisateľov z celého sveta.
7. deň (6) : V tento deň navštívime Altu, dedinku, ktorá sa rozrástla a splynula so svojimi susedmi, takže vytvorila najobývanejšie územie na Finmarku. Nachádza sa na brehu fjor-du Altafjorden a dnes má 17,5 tisíc obyvateľov. Alta má letisko, je priemyselným a vzdelávacím centrom a vďaka Golfskému prúdu aj poľnohospodárskym strediskom. Okolité rieky poskytujú dostatok lososov a v roku 1973 boli neďaleko dediny Hjemmeluft objavené skalné rytiny staré 2 – 6000 rokov a boli zapísane do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokazujú, že v tejto oblasti žili ľudia už v dobe kamennej a živili sa lovom vtákov, rybolovom a svoj život znázorňovali práve skalnými rytinami. Po ich objavení tu bolo vybu-dované unikátne prírodné múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisíce kresieb, z ktorých sú niektoré staré viac ako 6 000 rokov. Rovnako sa tento deň presunieme do Tromsø, najsevernejšie položeného univerzitného mesta na svete. Mestská zástavba sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch prepojených mnohými tunelmi, ktoré v súčte merajú desiatky kilometrov. Úplnou rari-tou sú potom dve križovatky s kruhovými objazdmi priamo uprostred sústavy tunelov. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť ľudí v tejto oblasti už viac ako pred 9 000 rokmi. V meste sa nachádza údajne tiež najsevernejší pivovar na svete a najsevernejšia botanická záhrada. V meste môžeme navštíviť Tromsøkatedral (nórska celodrevená katedrála postavená v roku 1861), Ishavskatedral (pozoruhodný moderný kostol z roku 1965) a akvárium Polaria z roku 1998. Tromsø sa niekedy nazýva aj hlavné mesto nórskeho severu s 300 slnečnými dňami v roku a v minulosti bolo východiskovým bodom všetkých polárnych expedícií. V meste sa nachádza pamätník Nobileho výpravy a všetkých, ktorí zahynuli pri jeho záchrane.
6. deň (7) : Navštívime najsevernejší bod našej cesty Nordkapp – Severný mys. Je to 308 m vysoký skalný výbežok. Jeho názov pochádza od Richarda Chancellora, ktorý chcel plavbou okolo neho v roku 1553 nájsť severovýchodnú cestu do Číny. Na Nordkappe nevynecháme Nordkapphallen, v ktorej sa nachádza nádherná filmová projekcia premien Nordkappu počas ročných období. Prejdeme sa pešky k najsevernejšiemu miestu Európy na mys Knivskjellodden na 71º11´8´´ SZŠ. Napriek tomu, aj o tom, že je tento mys najsevernejším bodom Európy by sa dalo polemizovať, pretože rovnako ako aj Nordkapp, leží na ostrove severne od pevniny. Priamo na skalnom výbežku sa nachádzajú predajne suvenírov, reštaurácie, bary, podzemné kino a tiež kaplnka. Cez presklenú stenu zasadenú do skalnatých útesov nad morom budeme sledovať najkrajšiu severskú scenériu z kombinácie Slnka a mora. Najväčším fotografickým suvenírom, ktorý si z Nordkappu určite prinesiete je fotografia pod známou skulptúrou glóbusu, tesne nad tým ako skala útesu začne prudko klesať k hladine mora.
5. deň (8) : Celý deň sa budeme presúvať fínskou časťou Laponska, ležiacou za severným polárnym kruhom. Pôvod názvu Laponsko pochádza zo švédskeho názvu Lappmarken („kra-jina Sámov“). Laponsko sa dnes rozprestiera na území štyroch štátov – Fínska, Švédska, Nórska a Ruska. Budeme prechádzať jeho severovýchodnou časťou, ktorá ma podobu nízkej plošiny s množstvom močiarov a jazier, z ktorých najväčšie je jazero Inari. Pôvodní obyvatelia Laponska Sámovia sa dnes snažia o etnickú autonómiu a v Nórsku dokonca funguje sa-mostatný sámsky parlament. Počas cesty sa budeme zastavovať v typických sámskych obydliach s možnosťou zakúpenia regionálnych suvenírov v sámskych obchodíkoch so suvenírmi.
4. deň (9) : Cesta pozdĺž západného pobrežia Botnického zálivu so zastávkami v malých švédskych rybárskych osadách. Príchod do fínskeho mestečka Rovianemi, administratívneho a obchodného centra fínskej najsevernejšej provincie Laponska, ktoré sa v roku 2006 zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije len asi 60 000 obyvateľov. Asi 8 km od Rovianemi sa nachádza Dedina Santa Clausa, ktorá leží priamo na severnom polárnom kruhu. V dedine sa nachádza množstvo atrakcií a obchodov so suvenírmi priamo súvisiacimi s tematikou Santa Clausa, ako aj pošta Santa Clausa, ktorá vybavuje hlavne vianočné želania pisateľov z celého sveta.
7. deň (6) : V tento deň navštívime Altu, dedinku, ktorá sa rozrástla a splynula so svojimi susedmi, takže vytvorila najobývanejšie územie na Finmarku. Nachádza sa na brehu fjor-du Altafjorden a dnes má 17,5 tisíc obyvateľov. Alta má letisko, je priemyselným a vzdelávacím centrom a vďaka Golfskému prúdu aj poľnohospodárskym strediskom. Okolité rieky poskytujú dostatok lososov a v roku 1973 boli neďaleko dediny Hjemmeluft objavené skalné rytiny staré 2 – 6000 rokov a boli zapísane do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokazujú, že v tejto oblasti žili ľudia už v dobe kamennej a živili sa lovom vtákov, rybolovom a svoj život znázorňovali práve skalnými rytinami. Po ich objavení tu bolo vybu-dované unikátne prírodné múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisíce kresieb, z ktorých sú niektoré staré viac ako 6 000 rokov. Rovnako sa tento deň presunieme do Tromsø, najsevernejšie položeného univerzitného mesta na svete. Mestská zástavba sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch prepojených mnohými tunelmi, ktoré v súčte merajú desiatky kilometrov. Úplnou rari-tou sú potom dve križovatky s kruhovými objazdmi priamo uprostred sústavy tunelov. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť ľudí v tejto oblasti už viac ako pred 9 000 rokmi. V meste sa nachádza údajne tiež najsevernejší pivovar na svete a najsevernejšia botanická záhrada. V meste môžeme navštíviť Tromsøkatedral (nórska celodrevená katedrála postavená v roku 1861), Ishavskatedral (pozoruhodný moderný kostol z roku 1965) a akvárium Polaria z roku 1998. Tromsø sa niekedy nazýva aj hlavné mesto nórskeho severu s 300 slnečnými dňami v roku a v minulosti bolo východiskovým bodom všetkých polárnych expedícií. V meste sa nachádza pamätník Nobileho výpravy a všetkých, ktorí zahynuli pri jeho záchrane.
6. deň (7) : Navštívime najsevernejší bod našej cesty Nordkapp – Severný mys. Je to 308 m vysoký skalný výbežok. Jeho názov pochádza od Richarda Chancellora, ktorý chcel plavbou okolo neho v roku 1553 nájsť severovýchodnú cestu do Číny. Na Nordkappe nevynecháme Nordkapphallen, v ktorej sa nachádza nádherná filmová projekcia premien Nordkappu počas ročných období. Prejdeme sa pešky k najsevernejšiemu miestu Európy na mys Knivskjellodden na 71º11´8´´ SZŠ. Napriek tomu, aj o tom, že je tento mys najsevernejším bodom Európy by sa dalo polemizovať, pretože rovnako ako aj Nordkapp, leží na ostrove severne od pevniny. Priamo na skalnom výbežku sa nachádzajú predajne suvenírov, reštaurácie, bary, podzemné kino a tiež kaplnka. Cez presklenú stenu zasadenú do skalnatých útesov nad morom budeme sledovať najkrajšiu severskú scenériu z kombinácie Slnka a mora. Najväčším fotografickým suvenírom, ktorý si z Nordkappu určite prinesiete je fotografia pod známou skulptúrou glóbusu, tesne nad tým ako skala útesu začne prudko klesať k hladine mora.
5. deň (8) : Celý deň sa budeme presúvať fínskou časťou Laponska, ležiacou za severným polárnym kruhom. Pôvod názvu Laponsko pochádza zo švédskeho názvu Lappmarken („kra-jina Sámov“). Laponsko sa dnes rozprestiera na území štyroch štátov – Fínska, Švédska, Nórska a Ruska. Budeme prechádzať jeho severovýchodnou časťou, ktorá ma podobu nízkej plošiny s množstvom močiarov a jazier, z ktorých najväčšie je jazero Inari. Pôvodní obyvatelia Laponska Sámovia sa dnes snažia o etnickú autonómiu a v Nórsku dokonca funguje sa-mostatný sámsky parlament. Počas cesty sa budeme zastavovať v typických sámskych obydliach s možnosťou zakúpenia regionálnych suvenírov v sámskych obchodíkoch so suvenírmi.
4. deň (9) : Cesta pozdĺž západného pobrežia Botnického zálivu so zastávkami v malých švédskych rybárskych osadách. Príchod do fínskeho mestečka Rovianemi, administratívneho a obchodného centra fínskej najsevernejšej provincie Laponska, ktoré sa v roku 2006 zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije len asi 60 000 obyvateľov. Asi 8 km od Rovianemi sa nachádza Dedina Santa Clausa, ktorá leží priamo na severnom polárnom kruhu. V dedine sa nachádza množstvo atrakcií a obchodov so suvenírmi priamo súvisiacimi s tematikou Santa Clausa, ako aj pošta Santa Clausa, ktorá vybavuje hlavne vianočné želania pisateľov z celého sveta.
7. deň (6) : V tento deň navštívime Altu, dedinku, ktorá sa rozrástla a splynula so svojimi susedmi, takže vytvorila najobývanejšie územie na Finmarku. Nachádza sa na brehu fjor-du Altafjorden a dnes má 17,5 tisíc obyvateľov. Alta má letisko, je priemyselným a vzdelávacím centrom a vďaka Golfskému prúdu aj poľnohospodárskym strediskom. Okolité rieky poskytujú dostatok lososov a v roku 1973 boli neďaleko dediny Hjemmeluft objavené skalné rytiny staré 2 – 6000 rokov a boli zapísane do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokazujú, že v tejto oblasti žili ľudia už v dobe kamennej a živili sa lovom vtákov, rybolovom a svoj život znázorňovali práve skalnými rytinami. Po ich objavení tu bolo vybu-dované unikátne prírodné múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisíce kresieb, z ktorých sú niektoré staré viac ako 6 000 rokov. Rovnako sa tento deň presunieme do Tromsø, najsevernejšie položeného univerzitného mesta na svete. Mestská zástavba sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch prepojených mnohými tunelmi, ktoré v súčte merajú desiatky kilometrov. Úplnou rari-tou sú potom dve križovatky s kruhovými objazdmi priamo uprostred sústavy tunelov. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť ľudí v tejto oblasti už viac ako pred 9 000 rokmi. V meste sa nachádza údajne tiež najsevernejší pivovar na svete a najsevernejšia botanická záhrada. V meste môžeme navštíviť Tromsøkatedral (nórska celodrevená katedrála postavená v roku 1861), Ishavskatedral (pozoruhodný moderný kostol z roku 1965) a akvárium Polaria z roku 1998. Tromsø sa niekedy nazýva aj hlavné mesto nórskeho severu s 300 slnečnými dňami v roku a v minulosti bolo východiskovým bodom všetkých polárnych expedícií. V meste sa nachádza pamätník Nobileho výpravy a všetkých, ktorí zahynuli pri jeho záchrane.
6. deň (7) : Navštívime najsevernejší bod našej cesty Nordkapp – Severný mys. Je to 308 m vysoký skalný výbežok. Jeho názov pochádza od Richarda Chancellora, ktorý chcel plavbou okolo neho v roku 1553 nájsť severovýchodnú cestu do Číny. Na Nordkappe nevynecháme Nordkapphallen, v ktorej sa nachádza nádherná filmová projekcia premien Nordkappu počas ročných období. Prejdeme sa pešky k najsevernejšiemu miestu Európy na mys Knivskjellodden na 71º11´8´´ SZŠ. Napriek tomu, aj o tom, že je tento mys najsevernejším bodom Európy by sa dalo polemizovať, pretože rovnako ako aj Nordkapp, leží na ostrove severne od pevniny. Priamo na skalnom výbežku sa nachádzajú predajne suvenírov, reštaurácie, bary, podzemné kino a tiež kaplnka. Cez presklenú stenu zasadenú do skalnatých útesov nad morom budeme sledovať najkrajšiu severskú scenériu z kombinácie Slnka a mora. Najväčším fotografickým suvenírom, ktorý si z Nordkappu určite prinesiete je fotografia pod známou skulptúrou glóbusu, tesne nad tým ako skala útesu začne prudko klesať k hladine mora.
5. deň (8) : Celý deň sa budeme presúvať fínskou časťou Laponska, ležiacou za severným polárnym kruhom. Pôvod názvu Laponsko pochádza zo švédskeho názvu Lappmarken („kra-jina Sámov“). Laponsko sa dnes rozprestiera na území štyroch štátov – Fínska, Švédska, Nórska a Ruska. Budeme prechádzať jeho severovýchodnou časťou, ktorá ma podobu nízkej plošiny s množstvom močiarov a jazier, z ktorých najväčšie je jazero Inari. Pôvodní obyvatelia Laponska Sámovia sa dnes snažia o etnickú autonómiu a v Nórsku dokonca funguje sa-mostatný sámsky parlament. Počas cesty sa budeme zastavovať v typických sámskych obydliach s možnosťou zakúpenia regionálnych suvenírov v sámskych obchodíkoch so suvenírmi.
4. deň (9) : Cesta pozdĺž západného pobrežia Botnického zálivu so zastávkami v malých švédskych rybárskych osadách. Príchod do fínskeho mestečka Rovianemi, administratívneho a obchodného centra fínskej najsevernejšej provincie Laponska, ktoré sa v roku 2006 zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije len asi 60 000 obyvateľov. Asi 8 km od Rovianemi sa nachádza Dedina Santa Clausa, ktorá leží priamo na severnom polárnom kruhu. V dedine sa nachádza množstvo atrakcií a obchodov so suvenírmi priamo súvisiacimi s tematikou Santa Clausa, ako aj pošta Santa Clausa, ktorá vybavuje hlavne vianočné želania pisateľov z celého sveta.
7. deň (6) : V tento deň navštívime Altu, dedinku, ktorá sa rozrástla a splynula so svojimi susedmi, takže vytvorila najobývanejšie územie na Finmarku. Nachádza sa na brehu fjor-du Altafjorden a dnes má 17,5 tisíc obyvateľov. Alta má letisko, je priemyselným a vzdelávacím centrom a vďaka Golfskému prúdu aj poľnohospodárskym strediskom. Okolité rieky poskytujú dostatok lososov a v roku 1973 boli neďaleko dediny Hjemmeluft objavené skalné rytiny staré 2 – 6000 rokov a boli zapísane do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokazujú, že v tejto oblasti žili ľudia už v dobe kamennej a živili sa lovom vtákov, rybolovom a svoj život znázorňovali práve skalnými rytinami. Po ich objavení tu bolo vybu-dované unikátne prírodné múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisíce kresieb, z ktorých sú niektoré staré viac ako 6 000 rokov. Rovnako sa tento deň presunieme do Tromsø, najsevernejšie položeného univerzitného mesta na svete. Mestská zástavba sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch prepojených mnohými tunelmi, ktoré v súčte merajú desiatky kilometrov. Úplnou rari-tou sú potom dve križovatky s kruhovými objazdmi priamo uprostred sústavy tunelov. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť ľudí v tejto oblasti už viac ako pred 9 000 rokmi. V meste sa nachádza údajne tiež najsevernejší pivovar na svete a najsevernejšia botanická záhrada. V meste môžeme navštíviť Tromsøkatedral (nórska celodrevená katedrála postavená v roku 1861), Ishavskatedral (pozoruhodný moderný kostol z roku 1965) a akvárium Polaria z roku 1998. Tromsø sa niekedy nazýva aj hlavné mesto nórskeho severu s 300 slnečnými dňami v roku a v minulosti bolo východiskovým bodom všetkých polárnych expedícií. V meste sa nachádza pamätník Nobileho výpravy a všetkých, ktorí zahynuli pri jeho záchrane.
6. deň (7) : Navštívime najsevernejší bod našej cesty Nordkapp – Severný mys. Je to 308 m vysoký skalný výbežok. Jeho názov pochádza od Richarda Chancellora, ktorý chcel plavbou okolo neho v roku 1553 nájsť severovýchodnú cestu do Číny. Na Nordkappe nevynecháme Nordkapphallen, v ktorej sa nachádza nádherná filmová projekcia premien Nordkappu počas ročných období. Prejdeme sa pešky k najsevernejšiemu miestu Európy na mys Knivskjellodden na 71º11´8´´ SZŠ. Napriek tomu, aj o tom, že je tento mys najsevernejším bodom Európy by sa dalo polemizovať, pretože rovnako ako aj Nordkapp, leží na ostrove severne od pevniny. Priamo na skalnom výbežku sa nachádzajú predajne suvenírov, reštaurácie, bary, podzemné kino a tiež kaplnka. Cez presklenú stenu zasadenú do skalnatých útesov nad morom budeme sledovať najkrajšiu severskú scenériu z kombinácie Slnka a mora. Najväčším fotografickým suvenírom, ktorý si z Nordkappu určite prinesiete je fotografia pod známou skulptúrou glóbusu, tesne nad tým ako skala útesu začne prudko klesať k hladine mora.
5. deň (8) : Celý deň sa budeme presúvať fínskou časťou Laponska, ležiacou za severným polárnym kruhom. Pôvod názvu Laponsko pochádza zo švédskeho názvu Lappmarken („kra-jina Sámov“). Laponsko sa dnes rozprestiera na území štyroch štátov – Fínska, Švédska, Nórska a Ruska. Budeme prechádzať jeho severovýchodnou časťou, ktorá ma podobu nízkej plošiny s množstvom močiarov a jazier, z ktorých najväčšie je jazero Inari. Pôvodní obyvatelia Laponska Sámovia sa dnes snažia o etnickú autonómiu a v Nórsku dokonca funguje sa-mostatný sámsky parlament. Počas cesty sa budeme zastavovať v typických sámskych obydliach s možnosťou zakúpenia regionálnych suvenírov v sámskych obchodíkoch so suvenírmi.
4. deň (9) : Cesta pozdĺž západného pobrežia Botnického zálivu so zastávkami v malých švédskych rybárskych osadách. Príchod do fínskeho mestečka Rovianemi, administratívneho a obchodného centra fínskej najsevernejšej provincie Laponska, ktoré sa v roku 2006 zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije len asi 60 000 obyvateľov. Asi 8 km od Rovianemi sa nachádza Dedina Santa Clausa, ktorá leží priamo na severnom polárnom kruhu. V dedine sa nachádza množstvo atrakcií a obchodov so suvenírmi priamo súvisiacimi s tematikou Santa Clausa, ako aj pošta Santa Clausa, ktorá vybavuje hlavne vianočné želania pisateľov z celého sveta.
7. deň (6) : V tento deň navštívime Altu, dedinku, ktorá sa rozrástla a splynula so svojimi susedmi, takže vytvorila najobývanejšie územie na Finmarku. Nachádza sa na brehu fjor-du Altafjorden a dnes má 17,5 tisíc obyvateľov. Alta má letisko, je priemyselným a vzdelávacím centrom a vďaka Golfskému prúdu aj poľnohospodárskym strediskom. Okolité rieky poskytujú dostatok lososov a v roku 1973 boli neďaleko dediny Hjemmeluft objavené skalné rytiny staré 2 – 6000 rokov a boli zapísane do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokazujú, že v tejto oblasti žili ľudia už v dobe kamennej a živili sa lovom vtákov, rybolovom a svoj život znázorňovali práve skalnými rytinami. Po ich objavení tu bolo vybu-dované unikátne prírodné múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisíce kresieb, z ktorých sú niektoré staré viac ako 6 000 rokov. Rovnako sa tento deň presunieme do Tromsø, najsevernejšie položeného univerzitného mesta na svete. Mestská zástavba sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch prepojených mnohými tunelmi, ktoré v súčte merajú desiatky kilometrov. Úplnou rari-tou sú potom dve križovatky s kruhovými objazdmi priamo uprostred sústavy tunelov. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť ľudí v tejto oblasti už viac ako pred 9 000 rokmi. V meste sa nachádza údajne tiež najsevernejší pivovar na svete a najsevernejšia botanická záhrada. V meste môžeme navštíviť Tromsøkatedral (nórska celodrevená katedrála postavená v roku 1861), Ishavskatedral (pozoruhodný moderný kostol z roku 1965) a akvárium Polaria z roku 1998. Tromsø sa niekedy nazýva aj hlavné mesto nórskeho severu s 300 slnečnými dňami v roku a v minulosti bolo východiskovým bodom všetkých polárnych expedícií. V meste sa nachádza pamätník Nobileho výpravy a všetkých, ktorí zahynuli pri jeho záchrane.
6. deň (7) : Navštívime najsevernejší bod našej cesty Nordkapp – Severný mys. Je to 308 m vysoký skalný výbežok. Jeho názov pochádza od Richarda Chancellora, ktorý chcel plavbou okolo neho v roku 1553 nájsť severovýchodnú cestu do Číny. Na Nordkappe nevynecháme Nordkapphallen, v ktorej sa nachádza nádherná filmová projekcia premien Nordkappu počas ročných období. Prejdeme sa pešky k najsevernejšiemu miestu Európy na mys Knivskjellodden na 71º11´8´´ SZŠ. Napriek tomu, aj o tom, že je tento mys najsevernejším bodom Európy by sa dalo polemizovať, pretože rovnako ako aj Nordkapp, leží na ostrove severne od pevniny. Priamo na skalnom výbežku sa nachádzajú predajne suvenírov, reštaurácie, bary, podzemné kino a tiež kaplnka. Cez presklenú stenu zasadenú do skalnatých útesov nad morom budeme sledovať najkrajšiu severskú scenériu z kombinácie Slnka a mora. Najväčším fotografickým suvenírom, ktorý si z Nordkappu určite prinesiete je fotografia pod známou skulptúrou glóbusu, tesne nad tým ako skala útesu začne prudko klesať k hladine mora.
5. deň (8) : Celý deň sa budeme presúvať fínskou časťou Laponska, ležiacou za severným polárnym kruhom. Pôvod názvu Laponsko pochádza zo švédskeho názvu Lappmarken („kra-jina Sámov“). Laponsko sa dnes rozprestiera na území štyroch štátov – Fínska, Švédska, Nórska a Ruska. Budeme prechádzať jeho severovýchodnou časťou, ktorá ma podobu nízkej plošiny s množstvom močiarov a jazier, z ktorých najväčšie je jazero Inari. Pôvodní obyvatelia Laponska Sámovia sa dnes snažia o etnickú autonómiu a v Nórsku dokonca funguje sa-mostatný sámsky parlament. Počas cesty sa budeme zastavovať v typických sámskych obydliach s možnosťou zakúpenia regionálnych suvenírov v sámskych obchodíkoch so suvenírmi.
4. deň (9) : Cesta pozdĺž západného pobrežia Botnického zálivu so zastávkami v malých švédskych rybárskych osadách. Príchod do fínskeho mestečka Rovianemi, administratívneho a obchodného centra fínskej najsevernejšej provincie Laponska, ktoré sa v roku 2006 zlúčilo so svojim dedinským okolím do jedinej obce, čím sa stalo rozlohou jedným z najväčších miest na svete a najväčším v Európe, hoci v ňom žije len asi 60 000 obyvateľov. Asi 8 km od Rovianemi sa nachádza Dedina Santa Clausa, ktorá leží priamo na severnom polárnom kruhu. V dedine sa nachádza množstvo atrakcií a obchodov so suvenírmi priamo súvisiacimi s tematikou Santa Clausa, ako aj pošta Santa Clausa, ktorá vybavuje hlavne vianočné želania pisateľov z celého sveta.
7. deň (6) : V tento deň navštívime Altu, dedinku, ktorá sa rozrástla a splynula so svojimi susedmi, takže vytvorila najobývanejšie územie na Finmarku. Nachádza sa na brehu fjor-du Altafjorden a dnes má 17,5 tisíc obyvateľov. Alta má letisko, je priemyselným a vzdelávacím centrom a vďaka Golfskému prúdu aj poľnohospodárskym strediskom. Okolité rieky poskytujú dostatok lososov a v roku 1973 boli neďaleko dediny Hjemmeluft objavené skalné rytiny staré 2 – 6000 rokov a boli zapísane do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dokazujú, že v tejto oblasti žili ľudia už v dobe kamennej a živili sa lovom vtákov, rybolovom a svoj život znázorňovali práve skalnými rytinami. Po ich objavení tu bolo vybu-dované unikátne prírodné múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisíce kresieb, z ktorých sú niektoré staré viac ako 6 000 rokov. Rovnako sa tento deň presunieme do Tromsø, najsevernejšie položeného univerzitného mesta na svete. Mestská zástavba sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch prepojených mnohými tunelmi, ktoré v súčte merajú desiatky kilometrov. Úplnou rari-tou sú potom dve križovatky s kruhovými objazdmi priamo uprostred sústavy tunelov. Archeologické nálezy potvrdili prítomnosť ľudí v tejto oblasti už viac ako pred 9 000 rokmi. V meste sa nachádza údajne tiež najsevernejší pivovar na svete a najsevernejšia botanická záhrada. V meste môžeme navštíviť Tromsøkatedral (nórska celodrevená katedrála postavená v roku 1861), Ishavskatedral (pozoruhodný moderný kostol z roku 1965) a akvárium Polaria z roku 1998. Tromsø sa niekedy nazýva aj hlavné mesto nórskeho severu s 300 slnečnými dňami v roku a v minulosti bolo východiskovým bodom všetkých polárnych expedícií. V meste sa nachádza pamätník Nobileho výpravy a všetkých, ktorí zahynuli pri jeho záchrane.
6. deň (7) : Navštívime najsevernejší bod našej cesty Nordkapp – Severný mys. Je to 308 m vysoký skalný výbežok. Jeho názov pochádza od Richarda Chancellora, ktorý chcel plavbou okolo neho v roku 1553 nájsť severovýchodnú cestu do Číny. Na Nordkappe nevynecháme Nordkapphallen, v ktorej sa nachádza nádherná filmová projekcia premien Nordkappu počas ročných období. Prejdeme sa pešky k najsevernejšiemu miestu Európy na mys Knivskjellodden na 71º11´8´´ SZŠ. Napriek tomu, aj o tom, že je tento mys najsevernejším bodom Európy by sa dalo polemizovať, pretože rovnako ako aj Nordkapp, leží na ostrove severne od pevniny. Priamo na skalnom výbežku sa nachádzajú predajne suvenírov, reštaurácie, bary, podzemné kino a tiež kaplnka. Cez presklenú stenu zasadenú do skalnatých útesov nad morom budeme sledovať najkrajšiu severskú scenériu z kombinácie Slnka a mora. Najväčším fotografickým suvenírom, ktorý si z Nordkappu určite prinesiete je fotografia pod známou skulptúrou glóbusu, tesne nad tým ako skala útesu začne prudko klesať k hladine mora.
9. deň (4) : Najväčším ťahákom ostrovov Vesterály je veľrybie safari za najväčšími cicavcami, ktoré do vôd Atlantiku priplávajú pravidelne každý rok. Z osady Andenes vyp-lávame na niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej (ak budeme mať šťastie) budeme môcť pozorovať tieto nádherné morské živočíchy. Pred plavbou si pozrieme Múzeum veľrýb v Andeneskom prístave. Vesterály sa nachádzajú na sever od súostrovia Lofoty, a zahŕňajú ostrovy Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Ich cel-ková plocha je viac než 3000 km² a sú tak rozsiahlejšie než známejšie Lofoty. Ležia severnejšie a jazdia sem milovníci vtáctva, hniezdia tu ich početné kolónie. Všetky ostrovy sú v súčasnosti dostupné po súši, ale trajektová doprava je bežnou súčasťou miestneho života. Aj na Vesteráloch navštívime diela tzv. Artscape Nordland. Hlavnými strediskami na os-trovoch sú Sortland, Andenes, Stokmarknes, Myre a Straume a Harstad. Zaujímavým výletom je tiež uzučký Trollfjord. V najvzdialenejšom mieste – Andenes nájdeme letisko a je najčastejším cieľom kvôli výletom za pozorovaním veľrýb. Tiež tu nájdeme expozíciu rôznych druhov veľrýb. V Melbe nájdeme múzeum Vesteál a múzeum rybárskeho priemyslu.
8. deň (5): Názov mesta Narvik počul už snáď každý, kto sa čo len trochu zaujíma o geografiu. Práve preto nás možno prekvapí nenápadnosť tohto mesta, ktoré keby nebolo prepravy švédskej železnej rudy z Kiruny a v dôsledku toho vybudovania železničnej trate Ofotenbanen, našli by sme tu len niekoľko stavieb, ktoré tu stáli aj skôr. Avšak kombinácia nikdy nezamŕzajúceho mora vo fjorde, strategickej suroviny a možnosť jej rýchlej prepravy zo Švédska spôsobili, že z tohto zapadnutého miesta sa stal prístav veľkého významu. Toto zistil aj Hitler, ktorý potreboval železnú rudu v nemeckých hutách a fašistické vojská preto Narvik ovládli počas II. svetovej vojny ovládli na viac než 5 rokov. Výstavba trate, ktorá je dnes už plne elektrifikovaná, začala v roku 1885 a o 17 rokov neskôr sa už presúval prvý nákladný vlak cez laponské hory z Kiruny k Nórskemu moru prekonávajúc malebné pohorie Abisco. Jazda po Ofotenbanen patrí k veľkým zážitkom, rovnako ako pohľad na mesto z vrcholku lanovej dráhy (ktorá v lete jazdí do neskorého večera). Presunieme sa na ostrov Hinnoya na súostroví Vesterály, ktorý je najväčším nórskym ostrovom (2 198 km²). Dostaneme sa naň po kilometrovom moste Tjelsundsbrua. Najvyššou horou ostrova je turistami obľúbená hora Moysalen. Poblíž nej sú krásne vodopády.
11. (2) deň : V tento deň si urobíme vychádzku po pobreží ostrova Flakstadøya. Flakstadøya je ostrov, ktorý sa preslávil hlavne zrekonštruovanou rybárskou dedinkou Nusfjord, ktorá dnes slúži ako ukážka miestneho pôvodného životného štýlu. Budeme mať možnosť nazrieť takmer do každého domu. Od roku 1975 tu prebieha pilotný projekt zachovania stavebných tradícií Nórska. Na severnej strane sa nachádzajú piesočnaté pláže vhodné pre kúpanie alebo surfing. V popoludňajších hodinách navštívime Svolvæer - hlavné mesto Lofot, ktoré je typickou rybár-skou obcou s červenými domčekmi. Za symbol Svolværu sa považuje skala Svolværgeita – rohatá koza, ktorú korunujú dva tesne vedľa seba stojace kamenné bloky, ktoré pripomínajú rohy.
10. (3) deň : Lofoty sa na prvý pohľad zdvíhajú ako obrovská stena z mora a preto sa tiež niekedy nazývajú aj Lofotská stena „Lofotenveggen“. Tiahnu sa v dĺžke 160 km a ich cel-ková rozloha je okolo 1200 km². Cestou na Lofoty si vychutnáme mosty a tunely zo súostrovia Vesterály. Šesť veľkých a veľké množstvo malých ostrovčekov súostrovia Lofoty patria k najmalebnejším zákutiam na severe Nórska. Ich strmé útesy poskytujú útočisko vtákom a zelené koberce trávy pastvu miestnym ovciam. Každoročne sem pripláva-jú kŕdle tresiek z Barentsovho mora naklásť ikry. Lofoty takmer vôbec nie sú zalesnené a keď nezoberieme do úvahy kríčky, siahajúce v chránených polohách do výšky 2 metre ale-bo vysadené stromy pri ľudských sídlach tak tu panuje tundra. Väčšina hôr je neprístupná a pôvodne sa sem ľudia dopravovali iba loďami. Od 60.rokov, keď sa vystavalo niekoľko hlavných mostov, sa situácia významne zmenila. Ostrovy žijú v lete najmä turistickým ruchom a v zime lovom tresiek. V lete tu ľudia pozorujú nekonečné polnočné slnko nad hla-dinou mora (od 27.05. do 15.07.), v zime tu rybári vyrážajú za svojim štedrými úlovkom. Prakticky všade po súostroví budeme nachádzať sušiaky na tresky, v zime prehnuté pod množstvom rýb, v lete však prázdne. Typickým pozostatkom rybárskeho života sú 4 -10 miestne chatky rouber, kde v zime bývajú rybári a v lete si ich môžu vychutnať aj turisti.
9. deň (4) : Najväčším ťahákom ostrovov Vesterály je veľrybie safari za najväčšími cicavcami, ktoré do vôd Atlantiku priplávajú pravidelne každý rok. Z osady Andenes vyp-lávame na niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej (ak budeme mať šťastie) budeme môcť pozorovať tieto nádherné morské živočíchy. Pred plavbou si pozrieme Múzeum veľrýb v Andeneskom prístave. Vesterály sa nachádzajú na sever od súostrovia Lofoty, a zahŕňajú ostrovy Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Ich cel-ková plocha je viac než 3000 km² a sú tak rozsiahlejšie než známejšie Lofoty. Ležia severnejšie a jazdia sem milovníci vtáctva, hniezdia tu ich početné kolónie. Všetky ostrovy sú v súčasnosti dostupné po súši, ale trajektová doprava je bežnou súčasťou miestneho života. Aj na Vesteráloch navštívime diela tzv. Artscape Nordland. Hlavnými strediskami na os-trovoch sú Sortland, Andenes, Stokmarknes, Myre a Straume a Harstad. Zaujímavým výletom je tiež uzučký Trollfjord. V najvzdialenejšom mieste – Andenes nájdeme letisko a je najčastejším cieľom kvôli výletom za pozorovaním veľrýb. Tiež tu nájdeme expozíciu rôznych druhov veľrýb. V Melbe nájdeme múzeum Vesteál a múzeum rybárskeho priemyslu.
8. deň (5): Názov mesta Narvik počul už snáď každý, kto sa čo len trochu zaujíma o geografiu. Práve preto nás možno prekvapí nenápadnosť tohto mesta, ktoré keby nebolo prepravy švédskej železnej rudy z Kiruny a v dôsledku toho vybudovania železničnej trate Ofotenbanen, našli by sme tu len niekoľko stavieb, ktoré tu stáli aj skôr. Avšak kombinácia nikdy nezamŕzajúceho mora vo fjorde, strategickej suroviny a možnosť jej rýchlej prepravy zo Švédska spôsobili, že z tohto zapadnutého miesta sa stal prístav veľkého významu. Toto zistil aj Hitler, ktorý potreboval železnú rudu v nemeckých hutách a fašistické vojská preto Narvik ovládli počas II. svetovej vojny ovládli na viac než 5 rokov. Výstavba trate, ktorá je dnes už plne elektrifikovaná, začala v roku 1885 a o 17 rokov neskôr sa už presúval prvý nákladný vlak cez laponské hory z Kiruny k Nórskemu moru prekonávajúc malebné pohorie Abisco. Jazda po Ofotenbanen patrí k veľkým zážitkom, rovnako ako pohľad na mesto z vrcholku lanovej dráhy (ktorá v lete jazdí do neskorého večera). Presunieme sa na ostrov Hinnoya na súostroví Vesterály, ktorý je najväčším nórskym ostrovom (2 198 km²). Dostaneme sa naň po kilometrovom moste Tjelsundsbrua. Najvyššou horou ostrova je turistami obľúbená hora Moysalen. Poblíž nej sú krásne vodopády.
11. (2) deň : V tento deň si urobíme vychádzku po pobreží ostrova Flakstadøya. Flakstadøya je ostrov, ktorý sa preslávil hlavne zrekonštruovanou rybárskou dedinkou Nusfjord, ktorá dnes slúži ako ukážka miestneho pôvodného životného štýlu. Budeme mať možnosť nazrieť takmer do každého domu. Od roku 1975 tu prebieha pilotný projekt zachovania stavebných tradícií Nórska. Na severnej strane sa nachádzajú piesočnaté pláže vhodné pre kúpanie alebo surfing. V popoludňajších hodinách navštívime Svolvæer - hlavné mesto Lofot, ktoré je typickou rybár-skou obcou s červenými domčekmi. Za symbol Svolværu sa považuje skala Svolværgeita – rohatá koza, ktorú korunujú dva tesne vedľa seba stojace kamenné bloky, ktoré pripomínajú rohy.
10. (3) deň : Lofoty sa na prvý pohľad zdvíhajú ako obrovská stena z mora a preto sa tiež niekedy nazývajú aj Lofotská stena „Lofotenveggen“. Tiahnu sa v dĺžke 160 km a ich cel-ková rozloha je okolo 1200 km². Cestou na Lofoty si vychutnáme mosty a tunely zo súostrovia Vesterály. Šesť veľkých a veľké množstvo malých ostrovčekov súostrovia Lofoty patria k najmalebnejším zákutiam na severe Nórska. Ich strmé útesy poskytujú útočisko vtákom a zelené koberce trávy pastvu miestnym ovciam. Každoročne sem pripláva-jú kŕdle tresiek z Barentsovho mora naklásť ikry. Lofoty takmer vôbec nie sú zalesnené a keď nezoberieme do úvahy kríčky, siahajúce v chránených polohách do výšky 2 metre ale-bo vysadené stromy pri ľudských sídlach tak tu panuje tundra. Väčšina hôr je neprístupná a pôvodne sa sem ľudia dopravovali iba loďami. Od 60.rokov, keď sa vystavalo niekoľko hlavných mostov, sa situácia významne zmenila. Ostrovy žijú v lete najmä turistickým ruchom a v zime lovom tresiek. V lete tu ľudia pozorujú nekonečné polnočné slnko nad hla-dinou mora (od 27.05. do 15.07.), v zime tu rybári vyrážajú za svojim štedrými úlovkom. Prakticky všade po súostroví budeme nachádzať sušiaky na tresky, v zime prehnuté pod množstvom rýb, v lete však prázdne. Typickým pozostatkom rybárskeho života sú 4 -10 miestne chatky rouber, kde v zime bývajú rybári a v lete si ich môžu vychutnať aj turisti.
9. deň (4) : Najväčším ťahákom ostrovov Vesterály je veľrybie safari za najväčšími cicavcami, ktoré do vôd Atlantiku priplávajú pravidelne každý rok. Z osady Andenes vyp-lávame na niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej (ak budeme mať šťastie) budeme môcť pozorovať tieto nádherné morské živočíchy. Pred plavbou si pozrieme Múzeum veľrýb v Andeneskom prístave. Vesterály sa nachádzajú na sever od súostrovia Lofoty, a zahŕňajú ostrovy Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Ich cel-ková plocha je viac než 3000 km² a sú tak rozsiahlejšie než známejšie Lofoty. Ležia severnejšie a jazdia sem milovníci vtáctva, hniezdia tu ich početné kolónie. Všetky ostrovy sú v súčasnosti dostupné po súši, ale trajektová doprava je bežnou súčasťou miestneho života. Aj na Vesteráloch navštívime diela tzv. Artscape Nordland. Hlavnými strediskami na os-trovoch sú Sortland, Andenes, Stokmarknes, Myre a Straume a Harstad. Zaujímavým výletom je tiež uzučký Trollfjord. V najvzdialenejšom mieste – Andenes nájdeme letisko a je najčastejším cieľom kvôli výletom za pozorovaním veľrýb. Tiež tu nájdeme expozíciu rôznych druhov veľrýb. V Melbe nájdeme múzeum Vesteál a múzeum rybárskeho priemyslu.
8. deň (5): Názov mesta Narvik počul už snáď každý, kto sa čo len trochu zaujíma o geografiu. Práve preto nás možno prekvapí nenápadnosť tohto mesta, ktoré keby nebolo prepravy švédskej železnej rudy z Kiruny a v dôsledku toho vybudovania železničnej trate Ofotenbanen, našli by sme tu len niekoľko stavieb, ktoré tu stáli aj skôr. Avšak kombinácia nikdy nezamŕzajúceho mora vo fjorde, strategickej suroviny a možnosť jej rýchlej prepravy zo Švédska spôsobili, že z tohto zapadnutého miesta sa stal prístav veľkého významu. Toto zistil aj Hitler, ktorý potreboval železnú rudu v nemeckých hutách a fašistické vojská preto Narvik ovládli počas II. svetovej vojny ovládli na viac než 5 rokov. Výstavba trate, ktorá je dnes už plne elektrifikovaná, začala v roku 1885 a o 17 rokov neskôr sa už presúval prvý nákladný vlak cez laponské hory z Kiruny k Nórskemu moru prekonávajúc malebné pohorie Abisco. Jazda po Ofotenbanen patrí k veľkým zážitkom, rovnako ako pohľad na mesto z vrcholku lanovej dráhy (ktorá v lete jazdí do neskorého večera). Presunieme sa na ostrov Hinnoya na súostroví Vesterály, ktorý je najväčším nórskym ostrovom (2 198 km²). Dostaneme sa naň po kilometrovom moste Tjelsundsbrua. Najvyššou horou ostrova je turistami obľúbená hora Moysalen. Poblíž nej sú krásne vodopády.
11. (2) deň : V tento deň si urobíme vychádzku po pobreží ostrova Flakstadøya. Flakstadøya je ostrov, ktorý sa preslávil hlavne zrekonštruovanou rybárskou dedinkou Nusfjord, ktorá dnes slúži ako ukážka miestneho pôvodného životného štýlu. Budeme mať možnosť nazrieť takmer do každého domu. Od roku 1975 tu prebieha pilotný projekt zachovania stavebných tradícií Nórska. Na severnej strane sa nachádzajú piesočnaté pláže vhodné pre kúpanie alebo surfing. V popoludňajších hodinách navštívime Svolvæer - hlavné mesto Lofot, ktoré je typickou rybár-skou obcou s červenými domčekmi. Za symbol Svolværu sa považuje skala Svolværgeita – rohatá koza, ktorú korunujú dva tesne vedľa seba stojace kamenné bloky, ktoré pripomínajú rohy.
10. (3) deň : Lofoty sa na prvý pohľad zdvíhajú ako obrovská stena z mora a preto sa tiež niekedy nazývajú aj Lofotská stena „Lofotenveggen“. Tiahnu sa v dĺžke 160 km a ich cel-ková rozloha je okolo 1200 km². Cestou na Lofoty si vychutnáme mosty a tunely zo súostrovia Vesterály. Šesť veľkých a veľké množstvo malých ostrovčekov súostrovia Lofoty patria k najmalebnejším zákutiam na severe Nórska. Ich strmé útesy poskytujú útočisko vtákom a zelené koberce trávy pastvu miestnym ovciam. Každoročne sem pripláva-jú kŕdle tresiek z Barentsovho mora naklásť ikry. Lofoty takmer vôbec nie sú zalesnené a keď nezoberieme do úvahy kríčky, siahajúce v chránených polohách do výšky 2 metre ale-bo vysadené stromy pri ľudských sídlach tak tu panuje tundra. Väčšina hôr je neprístupná a pôvodne sa sem ľudia dopravovali iba loďami. Od 60.rokov, keď sa vystavalo niekoľko hlavných mostov, sa situácia významne zmenila. Ostrovy žijú v lete najmä turistickým ruchom a v zime lovom tresiek. V lete tu ľudia pozorujú nekonečné polnočné slnko nad hla-dinou mora (od 27.05. do 15.07.), v zime tu rybári vyrážajú za svojim štedrými úlovkom. Prakticky všade po súostroví budeme nachádzať sušiaky na tresky, v zime prehnuté pod množstvom rýb, v lete však prázdne. Typickým pozostatkom rybárskeho života sú 4 -10 miestne chatky rouber, kde v zime bývajú rybári a v lete si ich môžu vychutnať aj turisti.
9. deň (4) : Najväčším ťahákom ostrovov Vesterály je veľrybie safari za najväčšími cicavcami, ktoré do vôd Atlantiku priplávajú pravidelne každý rok. Z osady Andenes vyp-lávame na niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej (ak budeme mať šťastie) budeme môcť pozorovať tieto nádherné morské živočíchy. Pred plavbou si pozrieme Múzeum veľrýb v Andeneskom prístave. Vesterály sa nachádzajú na sever od súostrovia Lofoty, a zahŕňajú ostrovy Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Ich cel-ková plocha je viac než 3000 km² a sú tak rozsiahlejšie než známejšie Lofoty. Ležia severnejšie a jazdia sem milovníci vtáctva, hniezdia tu ich početné kolónie. Všetky ostrovy sú v súčasnosti dostupné po súši, ale trajektová doprava je bežnou súčasťou miestneho života. Aj na Vesteráloch navštívime diela tzv. Artscape Nordland. Hlavnými strediskami na os-trovoch sú Sortland, Andenes, Stokmarknes, Myre a Straume a Harstad. Zaujímavým výletom je tiež uzučký Trollfjord. V najvzdialenejšom mieste – Andenes nájdeme letisko a je najčastejším cieľom kvôli výletom za pozorovaním veľrýb. Tiež tu nájdeme expozíciu rôznych druhov veľrýb. V Melbe nájdeme múzeum Vesteál a múzeum rybárskeho priemyslu.
8. deň (5): Názov mesta Narvik počul už snáď každý, kto sa čo len trochu zaujíma o geografiu. Práve preto nás možno prekvapí nenápadnosť tohto mesta, ktoré keby nebolo prepravy švédskej železnej rudy z Kiruny a v dôsledku toho vybudovania železničnej trate Ofotenbanen, našli by sme tu len niekoľko stavieb, ktoré tu stáli aj skôr. Avšak kombinácia nikdy nezamŕzajúceho mora vo fjorde, strategickej suroviny a možnosť jej rýchlej prepravy zo Švédska spôsobili, že z tohto zapadnutého miesta sa stal prístav veľkého významu. Toto zistil aj Hitler, ktorý potreboval železnú rudu v nemeckých hutách a fašistické vojská preto Narvik ovládli počas II. svetovej vojny ovládli na viac než 5 rokov. Výstavba trate, ktorá je dnes už plne elektrifikovaná, začala v roku 1885 a o 17 rokov neskôr sa už presúval prvý nákladný vlak cez laponské hory z Kiruny k Nórskemu moru prekonávajúc malebné pohorie Abisco. Jazda po Ofotenbanen patrí k veľkým zážitkom, rovnako ako pohľad na mesto z vrcholku lanovej dráhy (ktorá v lete jazdí do neskorého večera). Presunieme sa na ostrov Hinnoya na súostroví Vesterály, ktorý je najväčším nórskym ostrovom (2 198 km²). Dostaneme sa naň po kilometrovom moste Tjelsundsbrua. Najvyššou horou ostrova je turistami obľúbená hora Moysalen. Poblíž nej sú krásne vodopády.
11. (2) deň : V tento deň si urobíme vychádzku po pobreží ostrova Flakstadøya. Flakstadøya je ostrov, ktorý sa preslávil hlavne zrekonštruovanou rybárskou dedinkou Nusfjord, ktorá dnes slúži ako ukážka miestneho pôvodného životného štýlu. Budeme mať možnosť nazrieť takmer do každého domu. Od roku 1975 tu prebieha pilotný projekt zachovania stavebných tradícií Nórska. Na severnej strane sa nachádzajú piesočnaté pláže vhodné pre kúpanie alebo surfing. V popoludňajších hodinách navštívime Svolvæer - hlavné mesto Lofot, ktoré je typickou rybár-skou obcou s červenými domčekmi. Za symbol Svolværu sa považuje skala Svolværgeita – rohatá koza, ktorú korunujú dva tesne vedľa seba stojace kamenné bloky, ktoré pripomínajú rohy.
10. (3) deň : Lofoty sa na prvý pohľad zdvíhajú ako obrovská stena z mora a preto sa tiež niekedy nazývajú aj Lofotská stena „Lofotenveggen“. Tiahnu sa v dĺžke 160 km a ich cel-ková rozloha je okolo 1200 km². Cestou na Lofoty si vychutnáme mosty a tunely zo súostrovia Vesterály. Šesť veľkých a veľké množstvo malých ostrovčekov súostrovia Lofoty patria k najmalebnejším zákutiam na severe Nórska. Ich strmé útesy poskytujú útočisko vtákom a zelené koberce trávy pastvu miestnym ovciam. Každoročne sem pripláva-jú kŕdle tresiek z Barentsovho mora naklásť ikry. Lofoty takmer vôbec nie sú zalesnené a keď nezoberieme do úvahy kríčky, siahajúce v chránených polohách do výšky 2 metre ale-bo vysadené stromy pri ľudských sídlach tak tu panuje tundra. Väčšina hôr je neprístupná a pôvodne sa sem ľudia dopravovali iba loďami. Od 60.rokov, keď sa vystavalo niekoľko hlavných mostov, sa situácia významne zmenila. Ostrovy žijú v lete najmä turistickým ruchom a v zime lovom tresiek. V lete tu ľudia pozorujú nekonečné polnočné slnko nad hla-dinou mora (od 27.05. do 15.07.), v zime tu rybári vyrážajú za svojim štedrými úlovkom. Prakticky všade po súostroví budeme nachádzať sušiaky na tresky, v zime prehnuté pod množstvom rýb, v lete však prázdne. Typickým pozostatkom rybárskeho života sú 4 -10 miestne chatky rouber, kde v zime bývajú rybári a v lete si ich môžu vychutnať aj turisti.
9. deň (4) : Najväčším ťahákom ostrovov Vesterály je veľrybie safari za najväčšími cicavcami, ktoré do vôd Atlantiku priplávajú pravidelne každý rok. Z osady Andenes vyp-lávame na niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej (ak budeme mať šťastie) budeme môcť pozorovať tieto nádherné morské živočíchy. Pred plavbou si pozrieme Múzeum veľrýb v Andeneskom prístave. Vesterály sa nachádzajú na sever od súostrovia Lofoty, a zahŕňajú ostrovy Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Ich cel-ková plocha je viac než 3000 km² a sú tak rozsiahlejšie než známejšie Lofoty. Ležia severnejšie a jazdia sem milovníci vtáctva, hniezdia tu ich početné kolónie. Všetky ostrovy sú v súčasnosti dostupné po súši, ale trajektová doprava je bežnou súčasťou miestneho života. Aj na Vesteráloch navštívime diela tzv. Artscape Nordland. Hlavnými strediskami na os-trovoch sú Sortland, Andenes, Stokmarknes, Myre a Straume a Harstad. Zaujímavým výletom je tiež uzučký Trollfjord. V najvzdialenejšom mieste – Andenes nájdeme letisko a je najčastejším cieľom kvôli výletom za pozorovaním veľrýb. Tiež tu nájdeme expozíciu rôznych druhov veľrýb. V Melbe nájdeme múzeum Vesteál a múzeum rybárskeho priemyslu.
8. deň (5): Názov mesta Narvik počul už snáď každý, kto sa čo len trochu zaujíma o geografiu. Práve preto nás možno prekvapí nenápadnosť tohto mesta, ktoré keby nebolo prepravy švédskej železnej rudy z Kiruny a v dôsledku toho vybudovania železničnej trate Ofotenbanen, našli by sme tu len niekoľko stavieb, ktoré tu stáli aj skôr. Avšak kombinácia nikdy nezamŕzajúceho mora vo fjorde, strategickej suroviny a možnosť jej rýchlej prepravy zo Švédska spôsobili, že z tohto zapadnutého miesta sa stal prístav veľkého významu. Toto zistil aj Hitler, ktorý potreboval železnú rudu v nemeckých hutách a fašistické vojská preto Narvik ovládli počas II. svetovej vojny ovládli na viac než 5 rokov. Výstavba trate, ktorá je dnes už plne elektrifikovaná, začala v roku 1885 a o 17 rokov neskôr sa už presúval prvý nákladný vlak cez laponské hory z Kiruny k Nórskemu moru prekonávajúc malebné pohorie Abisco. Jazda po Ofotenbanen patrí k veľkým zážitkom, rovnako ako pohľad na mesto z vrcholku lanovej dráhy (ktorá v lete jazdí do neskorého večera). Presunieme sa na ostrov Hinnoya na súostroví Vesterály, ktorý je najväčším nórskym ostrovom (2 198 km²). Dostaneme sa naň po kilometrovom moste Tjelsundsbrua. Najvyššou horou ostrova je turistami obľúbená hora Moysalen. Poblíž nej sú krásne vodopády.
11. (2) deň : V tento deň si urobíme vychádzku po pobreží ostrova Flakstadøya. Flakstadøya je ostrov, ktorý sa preslávil hlavne zrekonštruovanou rybárskou dedinkou Nusfjord, ktorá dnes slúži ako ukážka miestneho pôvodného životného štýlu. Budeme mať možnosť nazrieť takmer do každého domu. Od roku 1975 tu prebieha pilotný projekt zachovania stavebných tradícií Nórska. Na severnej strane sa nachádzajú piesočnaté pláže vhodné pre kúpanie alebo surfing. V popoludňajších hodinách navštívime Svolvæer - hlavné mesto Lofot, ktoré je typickou rybár-skou obcou s červenými domčekmi. Za symbol Svolværu sa považuje skala Svolværgeita – rohatá koza, ktorú korunujú dva tesne vedľa seba stojace kamenné bloky, ktoré pripomínajú rohy.
10. (3) deň : Lofoty sa na prvý pohľad zdvíhajú ako obrovská stena z mora a preto sa tiež niekedy nazývajú aj Lofotská stena „Lofotenveggen“. Tiahnu sa v dĺžke 160 km a ich cel-ková rozloha je okolo 1200 km². Cestou na Lofoty si vychutnáme mosty a tunely zo súostrovia Vesterály. Šesť veľkých a veľké množstvo malých ostrovčekov súostrovia Lofoty patria k najmalebnejším zákutiam na severe Nórska. Ich strmé útesy poskytujú útočisko vtákom a zelené koberce trávy pastvu miestnym ovciam. Každoročne sem pripláva-jú kŕdle tresiek z Barentsovho mora naklásť ikry. Lofoty takmer vôbec nie sú zalesnené a keď nezoberieme do úvahy kríčky, siahajúce v chránených polohách do výšky 2 metre ale-bo vysadené stromy pri ľudských sídlach tak tu panuje tundra. Väčšina hôr je neprístupná a pôvodne sa sem ľudia dopravovali iba loďami. Od 60.rokov, keď sa vystavalo niekoľko hlavných mostov, sa situácia významne zmenila. Ostrovy žijú v lete najmä turistickým ruchom a v zime lovom tresiek. V lete tu ľudia pozorujú nekonečné polnočné slnko nad hla-dinou mora (od 27.05. do 15.07.), v zime tu rybári vyrážajú za svojim štedrými úlovkom. Prakticky všade po súostroví budeme nachádzať sušiaky na tresky, v zime prehnuté pod množstvom rýb, v lete však prázdne. Typickým pozostatkom rybárskeho života sú 4 -10 miestne chatky rouber, kde v zime bývajú rybári a v lete si ich môžu vychutnať aj turisti.
9. deň (4) : Najväčším ťahákom ostrovov Vesterály je veľrybie safari za najväčšími cicavcami, ktoré do vôd Atlantiku priplávajú pravidelne každý rok. Z osady Andenes vyp-lávame na niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej (ak budeme mať šťastie) budeme môcť pozorovať tieto nádherné morské živočíchy. Pred plavbou si pozrieme Múzeum veľrýb v Andeneskom prístave. Vesterály sa nachádzajú na sever od súostrovia Lofoty, a zahŕňajú ostrovy Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Ich cel-ková plocha je viac než 3000 km² a sú tak rozsiahlejšie než známejšie Lofoty. Ležia severnejšie a jazdia sem milovníci vtáctva, hniezdia tu ich početné kolónie. Všetky ostrovy sú v súčasnosti dostupné po súši, ale trajektová doprava je bežnou súčasťou miestneho života. Aj na Vesteráloch navštívime diela tzv. Artscape Nordland. Hlavnými strediskami na os-trovoch sú Sortland, Andenes, Stokmarknes, Myre a Straume a Harstad. Zaujímavým výletom je tiež uzučký Trollfjord. V najvzdialenejšom mieste – Andenes nájdeme letisko a je najčastejším cieľom kvôli výletom za pozorovaním veľrýb. Tiež tu nájdeme expozíciu rôznych druhov veľrýb. V Melbe nájdeme múzeum Vesteál a múzeum rybárskeho priemyslu.
8. deň (5): Názov mesta Narvik počul už snáď každý, kto sa čo len trochu zaujíma o geografiu. Práve preto nás možno prekvapí nenápadnosť tohto mesta, ktoré keby nebolo prepravy švédskej železnej rudy z Kiruny a v dôsledku toho vybudovania železničnej trate Ofotenbanen, našli by sme tu len niekoľko stavieb, ktoré tu stáli aj skôr. Avšak kombinácia nikdy nezamŕzajúceho mora vo fjorde, strategickej suroviny a možnosť jej rýchlej prepravy zo Švédska spôsobili, že z tohto zapadnutého miesta sa stal prístav veľkého významu. Toto zistil aj Hitler, ktorý potreboval železnú rudu v nemeckých hutách a fašistické vojská preto Narvik ovládli počas II. svetovej vojny ovládli na viac než 5 rokov. Výstavba trate, ktorá je dnes už plne elektrifikovaná, začala v roku 1885 a o 17 rokov neskôr sa už presúval prvý nákladný vlak cez laponské hory z Kiruny k Nórskemu moru prekonávajúc malebné pohorie Abisco. Jazda po Ofotenbanen patrí k veľkým zážitkom, rovnako ako pohľad na mesto z vrcholku lanovej dráhy (ktorá v lete jazdí do neskorého večera). Presunieme sa na ostrov Hinnoya na súostroví Vesterály, ktorý je najväčším nórskym ostrovom (2 198 km²). Dostaneme sa naň po kilometrovom moste Tjelsundsbrua. Najvyššou horou ostrova je turistami obľúbená hora Moysalen. Poblíž nej sú krásne vodopády.
11. (2) deň : V tento deň si urobíme vychádzku po pobreží ostrova Flakstadøya. Flakstadøya je ostrov, ktorý sa preslávil hlavne zrekonštruovanou rybárskou dedinkou Nusfjord, ktorá dnes slúži ako ukážka miestneho pôvodného životného štýlu. Budeme mať možnosť nazrieť takmer do každého domu. Od roku 1975 tu prebieha pilotný projekt zachovania stavebných tradícií Nórska. Na severnej strane sa nachádzajú piesočnaté pláže vhodné pre kúpanie alebo surfing. V popoludňajších hodinách navštívime Svolvæer - hlavné mesto Lofot, ktoré je typickou rybár-skou obcou s červenými domčekmi. Za symbol Svolværu sa považuje skala Svolværgeita – rohatá koza, ktorú korunujú dva tesne vedľa seba stojace kamenné bloky, ktoré pripomínajú rohy.
10. (3) deň : Lofoty sa na prvý pohľad zdvíhajú ako obrovská stena z mora a preto sa tiež niekedy nazývajú aj Lofotská stena „Lofotenveggen“. Tiahnu sa v dĺžke 160 km a ich cel-ková rozloha je okolo 1200 km². Cestou na Lofoty si vychutnáme mosty a tunely zo súostrovia Vesterály. Šesť veľkých a veľké množstvo malých ostrovčekov súostrovia Lofoty patria k najmalebnejším zákutiam na severe Nórska. Ich strmé útesy poskytujú útočisko vtákom a zelené koberce trávy pastvu miestnym ovciam. Každoročne sem pripláva-jú kŕdle tresiek z Barentsovho mora naklásť ikry. Lofoty takmer vôbec nie sú zalesnené a keď nezoberieme do úvahy kríčky, siahajúce v chránených polohách do výšky 2 metre ale-bo vysadené stromy pri ľudských sídlach tak tu panuje tundra. Väčšina hôr je neprístupná a pôvodne sa sem ľudia dopravovali iba loďami. Od 60.rokov, keď sa vystavalo niekoľko hlavných mostov, sa situácia významne zmenila. Ostrovy žijú v lete najmä turistickým ruchom a v zime lovom tresiek. V lete tu ľudia pozorujú nekonečné polnočné slnko nad hla-dinou mora (od 27.05. do 15.07.), v zime tu rybári vyrážajú za svojim štedrými úlovkom. Prakticky všade po súostroví budeme nachádzať sušiaky na tresky, v zime prehnuté pod množstvom rýb, v lete však prázdne. Typickým pozostatkom rybárskeho života sú 4 -10 miestne chatky rouber, kde v zime bývajú rybári a v lete si ich môžu vychutnať aj turisti.
9. deň (4) : Najväčším ťahákom ostrovov Vesterály je veľrybie safari za najväčšími cicavcami, ktoré do vôd Atlantiku priplávajú pravidelne každý rok. Z osady Andenes vyp-lávame na niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej (ak budeme mať šťastie) budeme môcť pozorovať tieto nádherné morské živočíchy. Pred plavbou si pozrieme Múzeum veľrýb v Andeneskom prístave. Vesterály sa nachádzajú na sever od súostrovia Lofoty, a zahŕňajú ostrovy Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Ich cel-ková plocha je viac než 3000 km² a sú tak rozsiahlejšie než známejšie Lofoty. Ležia severnejšie a jazdia sem milovníci vtáctva, hniezdia tu ich početné kolónie. Všetky ostrovy sú v súčasnosti dostupné po súši, ale trajektová doprava je bežnou súčasťou miestneho života. Aj na Vesteráloch navštívime diela tzv. Artscape Nordland. Hlavnými strediskami na os-trovoch sú Sortland, Andenes, Stokmarknes, Myre a Straume a Harstad. Zaujímavým výletom je tiež uzučký Trollfjord. V najvzdialenejšom mieste – Andenes nájdeme letisko a je najčastejším cieľom kvôli výletom za pozorovaním veľrýb. Tiež tu nájdeme expozíciu rôznych druhov veľrýb. V Melbe nájdeme múzeum Vesteál a múzeum rybárskeho priemyslu.
8. deň (5): Názov mesta Narvik počul už snáď každý, kto sa čo len trochu zaujíma o geografiu. Práve preto nás možno prekvapí nenápadnosť tohto mesta, ktoré keby nebolo prepravy švédskej železnej rudy z Kiruny a v dôsledku toho vybudovania železničnej trate Ofotenbanen, našli by sme tu len niekoľko stavieb, ktoré tu stáli aj skôr. Avšak kombinácia nikdy nezamŕzajúceho mora vo fjorde, strategickej suroviny a možnosť jej rýchlej prepravy zo Švédska spôsobili, že z tohto zapadnutého miesta sa stal prístav veľkého významu. Toto zistil aj Hitler, ktorý potreboval železnú rudu v nemeckých hutách a fašistické vojská preto Narvik ovládli počas II. svetovej vojny ovládli na viac než 5 rokov. Výstavba trate, ktorá je dnes už plne elektrifikovaná, začala v roku 1885 a o 17 rokov neskôr sa už presúval prvý nákladný vlak cez laponské hory z Kiruny k Nórskemu moru prekonávajúc malebné pohorie Abisco. Jazda po Ofotenbanen patrí k veľkým zážitkom, rovnako ako pohľad na mesto z vrcholku lanovej dráhy (ktorá v lete jazdí do neskorého večera). Presunieme sa na ostrov Hinnoya na súostroví Vesterály, ktorý je najväčším nórskym ostrovom (2 198 km²). Dostaneme sa naň po kilometrovom moste Tjelsundsbrua. Najvyššou horou ostrova je turistami obľúbená hora Moysalen. Poblíž nej sú krásne vodopády.
11. (2) deň : V tento deň si urobíme vychádzku po pobreží ostrova Flakstadøya. Flakstadøya je ostrov, ktorý sa preslávil hlavne zrekonštruovanou rybárskou dedinkou Nusfjord, ktorá dnes slúži ako ukážka miestneho pôvodného životného štýlu. Budeme mať možnosť nazrieť takmer do každého domu. Od roku 1975 tu prebieha pilotný projekt zachovania stavebných tradícií Nórska. Na severnej strane sa nachádzajú piesočnaté pláže vhodné pre kúpanie alebo surfing. V popoludňajších hodinách navštívime Svolvæer - hlavné mesto Lofot, ktoré je typickou rybár-skou obcou s červenými domčekmi. Za symbol Svolværu sa považuje skala Svolværgeita – rohatá koza, ktorú korunujú dva tesne vedľa seba stojace kamenné bloky, ktoré pripomínajú rohy.
10. (3) deň : Lofoty sa na prvý pohľad zdvíhajú ako obrovská stena z mora a preto sa tiež niekedy nazývajú aj Lofotská stena „Lofotenveggen“. Tiahnu sa v dĺžke 160 km a ich cel-ková rozloha je okolo 1200 km². Cestou na Lofoty si vychutnáme mosty a tunely zo súostrovia Vesterály. Šesť veľkých a veľké množstvo malých ostrovčekov súostrovia Lofoty patria k najmalebnejším zákutiam na severe Nórska. Ich strmé útesy poskytujú útočisko vtákom a zelené koberce trávy pastvu miestnym ovciam. Každoročne sem pripláva-jú kŕdle tresiek z Barentsovho mora naklásť ikry. Lofoty takmer vôbec nie sú zalesnené a keď nezoberieme do úvahy kríčky, siahajúce v chránených polohách do výšky 2 metre ale-bo vysadené stromy pri ľudských sídlach tak tu panuje tundra. Väčšina hôr je neprístupná a pôvodne sa sem ľudia dopravovali iba loďami. Od 60.rokov, keď sa vystavalo niekoľko hlavných mostov, sa situácia významne zmenila. Ostrovy žijú v lete najmä turistickým ruchom a v zime lovom tresiek. V lete tu ľudia pozorujú nekonečné polnočné slnko nad hla-dinou mora (od 27.05. do 15.07.), v zime tu rybári vyrážajú za svojim štedrými úlovkom. Prakticky všade po súostroví budeme nachádzať sušiaky na tresky, v zime prehnuté pod množstvom rýb, v lete však prázdne. Typickým pozostatkom rybárskeho života sú 4 -10 miestne chatky rouber, kde v zime bývajú rybári a v lete si ich môžu vychutnať aj turisti.
9. deň (4) : Najväčším ťahákom ostrovov Vesterály je veľrybie safari za najväčšími cicavcami, ktoré do vôd Atlantiku priplávajú pravidelne každý rok. Z osady Andenes vyp-lávame na niekoľkohodinovú plavbu, pri ktorej (ak budeme mať šťastie) budeme môcť pozorovať tieto nádherné morské živočíchy. Pred plavbou si pozrieme Múzeum veľrýb v Andeneskom prístave. Vesterály sa nachádzajú na sever od súostrovia Lofoty, a zahŕňajú ostrovy Andøya, Langøya, Hadseløya, časť ostrova Austvågøya a Hinnøya. Ich cel-ková plocha je viac než 3000 km² a sú tak rozsiahlejšie než známejšie Lofoty. Ležia severnejšie a jazdia sem milovníci vtáctva, hniezdia tu ich početné kolónie. Všetky ostrovy sú v súčasnosti dostupné po súši, ale trajektová doprava je bežnou súčasťou miestneho života. Aj na Vesteráloch navštívime diela tzv. Artscape Nordland. Hlavnými strediskami na os-trovoch sú Sortland, Andenes, Stokmarknes, Myre a Straume a Harstad. Zaujímavým výletom je tiež uzučký Trollfjord. V najvzdialenejšom mieste – Andenes nájdeme letisko a je najčastejším cieľom kvôli výletom za pozorovaním veľrýb. Tiež tu nájdeme expozíciu rôznych druhov veľrýb. V Melbe nájdeme múzeum Vesteál a múzeum rybárskeho priemyslu.
8. deň (5): Názov mesta Narvik počul už snáď každý, kto sa čo len trochu zaujíma o geografiu. Práve preto nás možno prekvapí nenápadnosť tohto mesta, ktoré keby nebolo prepravy švédskej železnej rudy z Kiruny a v dôsledku toho vybudovania železničnej trate Ofotenbanen, našli by sme tu len niekoľko stavieb, ktoré tu stáli aj skôr. Avšak kombinácia nikdy nezamŕzajúceho mora vo fjorde, strategickej suroviny a možnosť jej rýchlej prepravy zo Švédska spôsobili, že z tohto zapadnutého miesta sa stal prístav veľkého významu. Toto zistil aj Hitler, ktorý potreboval železnú rudu v nemeckých hutách a fašistické vojská preto Narvik ovládli počas II. svetovej vojny ovládli na viac než 5 rokov. Výstavba trate, ktorá je dnes už plne elektrifikovaná, začala v roku 1885 a o 17 rokov neskôr sa už presúval prvý nákladný vlak cez laponské hory z Kiruny k Nórskemu moru prekonávajúc malebné pohorie Abisco. Jazda po Ofotenbanen patrí k veľkým zážitkom, rovnako ako pohľad na mesto z vrcholku lanovej dráhy (ktorá v lete jazdí do neskorého večera). Presunieme sa na ostrov Hinnoya na súostroví Vesterály, ktorý je najväčším nórskym ostrovom (2 198 km²). Dostaneme sa naň po kilometrovom moste Tjelsundsbrua. Najvyššou horou ostrova je turistami obľúbená hora Moysalen. Poblíž nej sú krásne vodopády.
11. (2) deň : V tento deň si urobíme vychádzku po pobreží ostrova Flakstadøya. Flakstadøya je ostrov, ktorý sa preslávil hlavne zrekonštruovanou rybárskou dedinkou Nusfjord, ktorá dnes slúži ako ukážka miestneho pôvodného životného štýlu. Budeme mať možnosť nazrieť takmer do každého domu. Od roku 1975 tu prebieha pilotný projekt zachovania stavebných tradícií Nórska. Na severnej strane sa nachádzajú piesočnaté pláže vhodné pre kúpanie alebo surfing. V popoludňajších hodinách navštívime Svolvæer - hlavné mesto Lofot, ktoré je typickou rybár-skou obcou s červenými domčekmi. Za symbol Svolværu sa považuje skala Svolværgeita – rohatá koza, ktorú korunujú dva tesne vedľa seba stojace kamenné bloky, ktoré pripomínajú rohy.
10. (3) deň : Lofoty sa na prvý pohľad zdvíhajú ako obrovská stena z mora a preto sa tiež niekedy nazývajú aj Lofotská stena „Lofotenveggen“. Tiahnu sa v dĺžke 160 km a ich cel-ková rozloha je okolo 1200 km². Cestou na Lofoty si vychutnáme mosty a tunely zo súostrovia Vesterály. Šesť veľkých a veľké množstvo malých ostrovčekov súostrovia Lofoty patria k najmalebnejším zákutiam na severe Nórska. Ich strmé útesy poskytujú útočisko vtákom a zelené koberce trávy pastvu miestnym ovciam. Každoročne sem pripláva-jú kŕdle tresiek z Barentsovho mora naklásť ikry. Lofoty takmer vôbec nie sú zalesnené a keď nezoberieme do úvahy kríčky, siahajúce v chránených polohách do výšky 2 metre ale-bo vysadené stromy pri ľudských sídlach tak tu panuje tundra. Väčšina hôr je neprístupná a pôvodne sa sem ľudia dopravovali iba loďami. Od 60.rokov, keď sa vystavalo niekoľko hlavných mostov, sa situácia významne zmenila. Ostrovy žijú v lete najmä turistickým ruchom a v zime lovom tresiek. V lete tu ľudia pozorujú nekonečné polnočné slnko nad hla-dinou mora (od 27.05. do 15.07.), v zime tu rybári vyrážajú za svojim štedrými úlovkom. Prakticky všade po súostroví budeme nachádzať sušiaky na tresky, v zime prehnuté pod množstvom rýb, v lete však prázdne. Typickým pozostatkom rybárskeho života sú 4 -10 miestne chatky rouber, kde v zime bývajú rybári a v lete si ich môžu vychutnať aj turisti.
V cene exkurzie je zahrnuté: - autobusová doprava klimatizovaným autobusom, - trajekt Świnoujście – Ystad, prípadne Ystad - Świnoujście, - letenka Bodó – Oslo – Viedeň, prípadne Viedeň – Oslo - Bodó, - trajekt v Nórsku z Moskenes do Bodø, prípadne z Bodø do Moskenes, - vstup na Nordkapp, - poplatky za miestne trajekty a prechody cez platené mosty na Lofotách a Vesteráloch, - 6 hodinové „veľrybie safari“ z osady Andenes na Vesteráloch, - 9 x ubytovanie v chatkách v kempoch vo Švédsku a Nórsku, - 9 x polpenzia (raňajky formou bufetu, večera zložená z polievky a hlavného jedla) pripravovaná v našej expedičnej kuchyni, - poistenie liečebných nákladov počas trvania poznávacieho zájazdu, - zákonné poistenie cestovnej kancelárie proti úpadku, - služby sprievodcu cestovnej kancelárie KOGE, - bedeker CK KOGE o Švédsku, Fínsku a severnom Nórsku a navštívených destináciách, - expedičné tričko CK KOGE – cestovanie s geografmi, - DPH
Kontaktná osoba a informácie:PaedDr. Michal KOVAČIC, PhD.,
Cestovná kancelária KOGE – cestovanie s geografmi, Mostová ulica 1346/31, 031 01 Ružomberok
e-mail: [email protected], [email protected], [email protected] : michal_kovacic, www.koge.sk, facebook : LOFOTY – KOGE-cestovanie s geografmi
Všetkým prihláseným účastníkom budú poskytnuté ďalšie doplňujúce informácie o všetkých náležitostiach súvisiacich s úspešným zvládnutím exkurzie.
12. (1) deň : Ranným trajektom sa preplavíme z Moskenes (Lofoty) do Bodø. Letecky sa presunieme z Bodø do Oslo a následne z Oslo do Viedne. (Ranný letecký presun z Viedne do Oslo a následne z Oslo do Bodø. Večerný trajekt z Bodø do Moskenes (Lofoty)). Bodø je hlavné mesto provincie Nordland. Má viac než 45 tisíc obyvateľov a je poslednou stanicou Nordlandbanen (severská železnica). Moderný Domkirken, ale aj Letecké múzeum (Norsk Luftfartsmuseum) robí mesto príťažlivým. Mesto bolo založené v roku 1816 ale najväčší rozkvet nastal až s lovom a spracovaním sleďov počas 19.storočia. V tej dobe bola neďaleko mesta (cca 40 km) najbohatšia obchodná stanica v Nordlande Kjerringøy, ktorá je dnes najkrajšie obývanou časťou krajiny. Neďaleko od mesta nájdeme jeden z najsilnejších prílivových prúdov Saltstraumem. Mesto je tiež dôležitým bodom pre cestu na súostrovie Lofoty, ktoré je vzdialené necelých 100 km trajektom na ostrov Moskenesøy.
Program môže byť počas pobytu upravený a prispôsobený aktuálnemu dennému počasiu, avšak snahou organizátorov a sprievodcov bude vždy stihnúť maximum z naplánovaných atrakcií, prípadne nájsť rovnako atraktívny náhradný program.
CENA POZNÁVACIEHO ZÁJAZDU: 1.495,– EUR
TERMÍN PRIHLÁSENIA: do 30. júna 2015
