Súhrnná správa ANALÝZA VÝSLEDKOV TESTOVANIA VŠP jeseň 2014

2

3

Obsah

Všeobecné informácie o projekte ........................................................................................................ 5

Použité pojmy ....................................................................................................................................... 8

Štatistické parametre testu .................................................................................................................. 9

Socio-demografické charakteristiky ................................................................................................ 10

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť v teste ......................................................................................... 13

Analýza výsledkov podľa študijných výsledkov .......................................................................... 16

Analýza podľa preferovaného odboru na VŠ ................................................................................. 18

4

5

Všeobecné informácie o projekte

Testovanie študijných predpokladov a meranie schopností kritického myslenia mladých ľudí sa uskutočnilo na slovenských školách v októbri 2014 v rámci projektu Slovenskej debatnej asociácie za podpory Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý hodnotí kvalitu neformálneho vzdelávania mladých ľudí v oblasti kritického myslenia. Pozostáva z hodnotenia dopadu priamej práce s mládežou a hodnotenia kvality práce mládežníckych vedúcich.

Meranie prebehlo formou anonymizovaných dotazníkov. Okrem kompetencií účastníkov a toho, či a ako veľmi sú zapojení do debatného programu, sledovalo aj ďalšie demografické (kontrolné) premenné. Mohli sme teda pomocou štatistických metód porovnať mladých ľudí zapojených do systematickej práce s mládežou s ich spolužiakmi, ktorí sa do debatných klubov nezapájajú.

Do testovania sa zapojilo 14 224 žiakov zo 173 škôl.

Najzaujímavejšie zistenia

• Svojim voľnočasovým aktivitám sa prevažná väčšina účastníkov testovania venuje dlhodobo, t.j. najmenej dva roky. Najčastejšími typmi voľnočasových aktivít sú športové a umelecké, naopak do debatných klubov či skauta je zapojených menej ako 10% účastníkov.

• Voľnočasovým aktivitám sa venujú v najväčšej miere gymnazisti, a to prevažne umeleckým, kultúrnym a duchovným. U žiakov obchodných akadémií a priemyselných škôl je zapojenie do aktivít menšie a prevažujú tu poznávacie a angažované aktivity.

• Výsledok v teste v najväčšej miere súvisí s typom štúdia na SŠ, štúdium na viacročnom gymnáziu dáva oproti negymnazijným školám šancu dosiahnuť v teste úspešnosť vyššiu až o 20 percentuálnych bodov. Významnú súvislosť pozorujeme tiež s pohlavím, ročníkom a krajom, každý z týchto faktorov môže meniť úspešnosť v teste až o 9 percentuálnych bodov.

• Významnú šancu na vyššiu úspešnosť v teste majú žiaci, ktorí sa dlhodobo venujú poznávacím humanitným alebo prírodovedným aktivitám. Naopak športové aktivity nevedú k zlepšeniu úspešnosti v teste. Výsledky tiež naznačujú pozitívny vplyv zapojenia do debatného klubu.

• V celkovom priemere dosahujú žiaci s lepšími známkami aj lepší výsledok v teste, na individuálnej úrovni to však neplatí - niektorí žiaci s jednotkami dopadli v teste

6

podpriemerne a naopak niektorí žiaci s trojkami a štvorkami sa v teste umiestnili medzi najlepšími.

• Z hľadiska preferovaného odboru VŠ štúdia dosiahli najlepší výsledok v teste uchádzači o odbory IT, lekárske, technické a prírodovedné, najhoršie dopadli uchádzači o poľnohospodárske, pedagogické a zdravotne-sociálne odbory.

7

Charakteristika testu VŠP

Test VŠP je zložený zo štyroch špecifických častí (verbálnej, logickej, argumentačnej a kvantitatívnej), z ktorých každá testuje iný typ myslenia.

Úlohy vo verbálnej časti testujú schopnosti precíznej práce s jazykom a porozumenie dlhším textom. Overuje teda mieru práce s informáciami a informačnými zdrojmi, schopnosť nachádzať súvislosti a argumentovať.

Úlohy v argumentačnom oddiele skúmajú hlbšiu schopnosť práce s obsahom textu a základy pre argumentáciu, teda dobre porozumieť kontextu textu a rozpoznávať jemné rozdiely v jeho obsahu. Úlohy tu zaradené vyžadujú hlbšiu analýzu, prípadne zahŕňajú kritickú prácu s textom ako celkom.

Úlohy v kvantitatívnej časti testujú schopnosť správne pracovať s kvantitatívnymi údajmi a robiť základné matematické úvahy. K riešeniu tohto oddielu je nutné mať určité matematické vedomosti, ktoré však spravidla neprekračujú úroveň základnej školy (počítanie s percentami, priama a nepriama úmernosť, riešenie jednoduchých sústav rovníc, základy geometrie – viac viď. časť prehľad matematických tém). Cieľom nie je otestovať vedomosti z matematiky, ale schopnosť správne vybrať zo svojich znalostí – v tomto prípade matematických – tie, ktoré sú potrebné k riešeniu konkrétnej úlohy. Matematické myslenie tu figuruje skôr ako prostriedok, nie ako cieľ.

Úlohy v logickom oddiele testujú schopnosť zorientovať sa v sade vzájomne súvisiacich podmienok a vyvodiť z nich ďalšie skutočnosti. Ďalej práca so súbormi informácií alebo údajov, ktoré môžu byť zadané rôznym spôsobom, či už slovne, pomocou matematického zápisu alebo graficky.

V tejto správe nájdete iba základné súhrnné údaje. Pokiaľ máte záujem o ďalšie detailnejšie dáta a porovnania, kontaktujte nás (mbautz@scio.cz). Radi Vám ich poskytneme elektronicky (anonymizované).

8

Použité pojmy

skóre v teste – počet bodov, ktorý žiak v teste získal; za každú správne vyriešenú úlohu sa do skóre započítal jeden bod, za každú nesprávne vyriešenú úlohu sa od bodov získaných za správne vyriešené úlohy odpočítala časť bodu daná vzťahom 1/počet nesprávnych možností v úlohe (t.j. tretina bodu u úloh so štyrmi ponúkanými odpoveďami, keď jedna z nich je správna atď.), za vynechanú úlohu sa nič nepripočítavalo ani neodpočítavalo

hrubá úspešnosť v teste – podiel správne vyriešených úloh z celkového počtu úloh v teste v percentách

čistá úspešnosť v teste – podiel skóre žiaka k maximálnemu možnému skóre, ktoré bolo možné v teste získať (Maximálne možné skóre je dané celkovým počtom úloh v teste, pretože každá úloha bola ocenená jedným bodom); čistá úspešnosť v porovnaní s hrubou úspešnosťou zohľadňuje, na koľko úloh žiak odpovedal nesprávne

percentil – vyjadruje v rámci daného ročníka poradie účastníka testu prepočítané na stupnici 0 až 100 (0 = najhorší, 100 = najlepší). Percentil sa dá tiež interpretovať ako percento ostatných testovaných žiakov, ktoré účastník predbehol, ide o základnú hodnotu, ktorú v správach používame na vyjadrenie výsledkov.

Napr. žiak s percentilom 50 má skóre vyššie ako 50% všetkých testovaných, žiak s percentilom 100 je najlepší zo všetkých, žiak s percentilom 0 je naopak najhorší zo všetkých.

Hodnoty percentilu označujeme:

- nad 85 ako špičkové (žiak patrí v danej oblasti medzi 15% najlepších)

- nad 60 ako nadpriemerné

- medzi 40 a 60 ako priemerné

- pod 40 ako podpriemerné

- pod 15 ako veľmi podpriemerné

celkový priemerný percentil – je spočítaný zo všetkých testovaných žiakov bez ohľadu na typ školy alebo na to, z ktorého kraja pochádzajú; umožňuje porovnanie výsledkov všetkých zúčastnených žiakov

skupinový priemerný percentil – priemer percentilov žiakov konkrétne definovanej skupiny (ročníka, triedy, školy, žiakov s rovnakou známkou z predmetu apod.)

9

Štatistické parametre testu

celý test

počet úloh v teste 39 počet účastníkov testovania 14 224 reliabilita (Cr. alfa) 0,84 skóre priemer 15,0

smer. odchýlka 8,4

dosiahli max. skóre (počet žiakov) 2 úspešnosť čistá 38,5%

hrubá 48,6%

vynechanosť 10,2% nečítanosť 6,3%

hrubá úspešnosť v teste Popísané na predchádzajúcej stránke.

čistá úspešnosť v teste Popísané na predchádzajúcej stránke.

reliabilita (spoľahlivosť testu) Dosiahnutú reliabilitu 0,84 možno považovať za celkom dostatočnú k tomu, aby bolo možné povedať, že výsledky testu skutočne vypovedajú o reálnych schopnostiach žiakov. Pre presnosť merania výkonu prostredníctvom testu sa využíva tzv. reliabilita. Reliabilita udáva, do akej miery sa vo výsledku testu prejavilo, aké sú skutočné schopnosti účastníka. Napr. pri reliabilitě 0,9 je výsledok testu daný z 90 % skutočnými schopnosťami účastníka v oblasti pokrytej úlohami testu a z 10 % náhodnými vplyvmi. Spravidla sa reliabilita pohybuje medzi 0,4 a 0,9. Najčastejšie sa počíta ako Cronbachovo alfa.

Všeobecne uznávané hranice reliability sú:

• test s reliabilitou nad 0,95 je pokladaný za vynikajúci, • reliabilita nad 0,85 (niekedy sa uvádza nad 0,90 nebo už nad 0,8) sa pokladá za

dostatočnú na to, aby na základe jednej skúšky bolo možné urobiť rozhodnutie, • nad 0,65 možno skúšku použiť ako jeden z podkladov pre rozhodnutie, • pod 0,65 už nemožno skúšku pokladať za spoľahlivý ukazovateľ.

smerodajná odchýlka Je očakávaná priemerná odchýlka náhodnej veličiny od svojej strednej hodnoty. Poskytuje informáciu o tom, o koľko je odchýlená väčšina hodnôt od priemeru na obe strany.

nečítanosť

Podiel úloh, ku ktorým sa pravdepodobne žiaci nedostali (neriešené úlohy na konci testu alebo blok neriešených úloh k spoločnému zadaniu).

vynechanosť

Podiel úloh, ktoré žiaci vynechali - neriešili. Vynechanosť medzi 10-20 % je považovaná pri tomto type testov za normálnu.

10

Socio-demografické charakteristiky

Počty žiakov podľa typu školy a ročníka

ročník 6 7 8 9 1 2 3 4 celkom

G4 0 0 0 0 486 1005 2143 3383 7017 GV 63 77 95 104 295 241 1090 1294 3259 OA 0 0 0 0 44 47 438 809 1338 SPS 0 0 0 0 73 21 298 508 900 SOS 0 0 0 0 54 64 378 1123 1619 SOU 0 0 0 0 0 0 46 22 68 ZŠ 0 0 23 0 0 0 0 0 23 celkom 69 84 126 113 953 1380 4396 7143 14224

Počty žiakov podľa typu školy a kraja

G4 GV OA SPS SOS SOU ZŠ celkom

Banskobystrický kraj 842 538 398 14 217 0 0 2009 Bratislavský kraj 810 930 217 52 97 0 23 2129 Košický kraj 1361 333 233 79 88 0 0 2094 Nitriansky kraj 307 139 72 89 51 0 0 658 Prešovský kraj 1204 360 130 191 350 0 0 2235 Trenčiansky kraj 789 174 20 73 244 68 0 1368 Trnavský kraj 190 172 84 0 146 0 0 592 Žilinský kraj 1514 613 184 402 426 0 0 3139 celkom 7017 3259 1338 900 1619 68 23 14224

Zloženie účastníkov podľa typu školy a pohlavia (len ročníky stredoškolského vzdelávania)

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

G4 GV OA SPS SOS SOU

dievčatá

chlapci

11

Zloženie účastníkov podľa voľnočasových aktivít

V dotazníku mohli účastníci vyznačiť u každého z desiatich typov voľnočasových aktivít, či a akú dobu sa im venujú. Nasledujúci graf uvádza prehľad podielov jednotlivých odpovedí súhrnne za všetkých účastníkov. Je potrebné upozorniť, že celková vzorka účastníkov nie je reprezentatívna, a preto nemožno rozloženie odpovedí považovať za platné pre celú populáciu slovenských stredoškolákov. Avšak z odpovedí je zreteľne vidieť, ktoré typy aktivít sú u žiakov SŠ najčastejšie, a ktoré najmenej často zastúpené.

Ako je z grafu vidieť, prevažná väčšina účastníkov sa určitému typu aktivity venuje buď dlhodobo (dva a viac rokov), alebo vôbec nie. Podiely účastníkov, ktorí sa nejakému typu aktivity venujú rok a menej, sú do 20%, u šiestich typov dokonca do 10%.

Najpopulárnejším typom voľnočasovej aktivity je šport, ktorému sa venujú približne tri štvrtiny opýtaných. Nadpolovičná väčšina účastníkov uviedla aj iné umelecké aktivity (mimo divadla). Najmenšie podiely účastníkov sa z ponúkaných typov aktivít venujú zapojeniu do debatného klubu a do skautov.

Pre zjednodušenie sme skúmali, či niektoré typy aktivít nie je možné zahrnúť do skupiny podobných aktivít. Pomocou tzv. faktorovej analýzy sme identifikovali dve skupiny aktivít:

1. divadlo, iné umelecké, náboženské (označme ich ako umelecké)

2. prírodovedné, humanitné, rada / parlament, dobrovoľnícke (označme ako angažované)

Športové aktivity, skaut a debatný klub nepatrí ani do jednej zo skupín, predovšetkým preto, že boli volené veľkou väčšinou alebo naopak zanedbateľnou menšinou účastníkov.

Pre každú z oboch skupín sme spočítali z odpovedí vo všetkých možnostiach číselné skóre, ktoré vyjadruje, do akej miery sa účastník venuje voľnočasovým aktivitám z uvedenej

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

Typ aktivity

Ako dlho sa účastníci venujú voľnočasovým aktivitám

2 a viac rokov

1 rok

začal(a)

nie

12

skupiny. Čím vyššia hodnota skóre, tým je účastník zapojený do väčšieho množstva aktivít alebo tým dlhšie sa im venuje.

V nasledujúcich grafoch sú znázornené priemery oboch skóre podľa typu štúdia a podľa ročníka a pohlavia (s obmedzením len na gymnáziá, ktoré boli najpočetnejšou skupinou škôl).

Na gymnáziách, najmä viacročných, prevažujú medzi žiakmi voľnočasové aktivity zo skupiny umeleckých, žiaci sa však venujú do značnej miery aj aktivitám zo skupiny angažovaných. V negymnazijných stredných školách sa žiaci do voľnočasových aktivít zapájajú menej, na OA a SPŠ prevažujú aktivity angažované, na SOŠ aktivity umelecké. Na SOU o voľnočasové aktivity žiaci príliš záujem nemali, ale to môže byť skreslené aj malým počtom žiakov zo SOU.

0,00

0,05

0,10

0,15

0,20

0,25

0,30

0,35

0,40

0,45

G4 GV OA SPS SOS SOU Typ štúdia

Priemerné skóre voľnočasových aktivít podľa typu štúdia

umelecké

angažované

13

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť v teste

Výsledok v teste môže súvisieť s viacerými faktormi. Môžu existovať rozdiely medzi výsledkami dievčat a chlapcov, žiakov prvého a posledného ročníka strednej školy alebo žiakov viacročných gymnázií a obchodných akadémií. Pretože zastúpenie chlapcov a dievčat na rôznych typoch stredoškolského štúdia nie je rovnomerné a zastúpenie rôznych stredných škôl sa líši medzi krajmi, je potreba analyzovať vzťah rôznych faktorov k výsledku simultánne pomocou tzv. zmiešaného lineárneho modelu. Nami použitý model skúmal rozdiely podľa krajov, pohlavia, ročníka a typu stredoškolského štúdia s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých škôl. Výstupom z modelu je odhad veľkosti čistých efektov (vplyvov) rôznych kategórií na výsledok v teste VŠP. Tieto efekty sú znázornené v grafe ako odchýlky úspešnosti od celkového priemeru. Čisté efekty pre jednotlivé faktory sa sčítajú, očakávaná odchýlka úspešnosti od priemeru pre účastníka sa teda zistí tak, že zistíme hodnoty efektov pre jeho pohlavie, ročník, typ štúdia a kraj a tieto hodnoty sčítame.

Všetky štyri uvedené faktory sa v modeli ukázali ako štatisticky významné pre vysvetlenie rozdielov vo výsledkoch žiakov. Ako ukazuje graf, najväčšie rozdiely vo výsledkoch vysvetľuje typ stredoškolského štúdia - aj po očistení od pôsobenia ostatných faktorov sa najlepšie výsledky očakávajú od žiakov viacročných gymnázií a následne štvorročných gymnázií, naopak najslabšie výsledky od žiakov SOŠ a SOU. Rozdiel medzi očakávanou úspešnosťou žiakov viacročných gymnázií a SOU v teste je takmer 35 percentuálnych bodov, medzi žiakmi viacročných gymnázií a skupinou SOŠ to je približne 25 percentuálnych bodov. Tu je nutné upozorniť na to, že test VŠP primárne nemeria pridanú hodnotu školy. Úroveň schopností žiakov je daná už v okamihu, keď na strednú školu nastupujú.

-30%

-25%

-20%

-15%

-10%

-5%

0%

5%

10%

15%

Odc

hýlk

a ús

pešn

osti

Pohlavie, ročník SŠ, typ štúdia, kraj

Očištený vplyv pohlaví, ročníkov SŠ, typu štúdia a kraja na výsledok v testu VŠP

14

Výsledky žiakov v teste VŠP teda nie sú ukazovateľom kvality jednotlivých škôl alebo typov škôl. Kvalitu škôl (resp. ich pridanú hodnotu) by sme dokázali posúdiť iba v prípade, že by sme študentov otestovali na začiatku 1. ročníka a po 4 rokoch opäť na konci posledného ročníka štúdia.

Zvyšné tri analyzované faktory vysvetľujú rozdiely v približne rovnakej miere. Podľa očakávania riešili test lepšie žiaci vyšších než nižších ročníkov SŠ (rozdiel úspešnosti medzi posledným a prvým ročníkom SŠ je približne 9 percentuálnych bodov) a žiaci z Bratislavského a Trenčianskeho kraja ako žiaci z Prešovského a Nitrianskeho kraja (rozdiel úspešnosti medzi najlepším a najhorším krajom je tiež približne 9 percentuálnych bodov). Po očistení od ostatných analyzovaných faktorov vychádza, že muži sú celkovo úspešnejší než ženy, rozdiel v teste je približne 7 percentuálnych bodov.

Bolo by zaujímavé do analýzy zahrnúť ďalšie faktory, napr. je známe, že na výsledok v podobnom teste študijných predpokladov v SR má vplyv vzdelanie rodičov alebo veľkosti miesta bydliska, tieto údaje sme však nezisťovali.

Vplyv voľnočasových aktivít a účasti v debatnom klube

Ako už bolo uvedené, účastníci testu VŠP mohli v dotazníku uviesť, akým typom aktivít a ako dlho sa venujú vo svojom voľnom čase. Možno očakávať, že niektoré typy aktivít podporujú rozvoj študijných predpokladov viac, iné menej a ešte iné na neho nemajú vplyv. Skúmali sme preto, u ktorých typoch aktivít výsledok testu VŠP súvisí s tým, či a ako dlho sa účastníci tomuto typu aktivít venujú, a to po očistení od vplyvu kraja, pohlavia, ročníka a typu štúdia na SŠ. Do nasledujúceho grafu sme vybrali štyri typy voľnočasových aktivít. Vplyv dĺžky zapojenie do typov voľnočasových aktivít opäť uvádzame ako tzv. čisté efekty na úspešnosť v teste (pozri predchádzajúcu kapitolu).

-4%

-2%

0%

2%

4%

6%

8%

10%

Šport Iné umelecké Humanitné Prírodovedné

Odc

hýlk

a ús

pešn

osti

Typ aktivity

Očistený vplyv dĺžky zapojenia do typov voľnočasových aktivít na výsledok v teste VŠP

nie

začal(a)

1 rok

2 a viac rokov

15

Za pozornosť stojí, že nezáujem o športové voľnočasové aktivity má na úspešnosť výsledkov v teste VŠP približne o 2-3 percentuálne body lepší čistý efekt ako pravidelné športovanie. Pritom nie je rozhodujúce, ako dlho sa účastník športom zaoberá. Mierne pozitívny vzťah medzi výsledkom v teste a dobou vykonávania aktivity pozorujeme u iných umeleckých aktivít (t.j. iných ako divadlo): čistý efekt dlhodobej umelecké aktivity na úspešnosť v teste je kladný, a to 2-3 percentuálne body v porovnaní s tými, ktorí sa umeleckými aktivitami doteraz nezaoberali.

Podstatne silnejší čistý efekt na výsledok v teste majú humanitné alebo prírodovedné aktivity. Dlhodobá aktivita v ktoromkoľvek z týchto dvoch typov aktivít prináša približne o 8-12 percentuálnych bodov vyššiu úspešnosť oproti tým, ktorí sa príslušnej aktivite nevenujú alebo s ňou ešte len začínajú.

Špecifickým typom aktivity je zapojenie do debatných klubov. Tieto kluby existujú iba v 28 zo všetkých zapojených škôl, úhrnne sa do činnosti debatných klubov nejakým spôsobom zapojili len 3% zo všetkých účastníkov. Možný vplyv zapojenie do debatného klubu na výsledok v teste sme preto analyzovali iba u škôl, ktoré debatné kluby majú, pričom sme opäť očistili výsledky v teste od vplyvu pohlavia, kraja, ročníka a typu štúdia. Kvôli malému počtu sme nerozlišovali dĺžku zapojenia do debatného klubu, ale iba stavy "zapojený (a)" a "nezapojený (a)".

Z grafu je vidieť, že veľkosti čistých efektov podľa pohlavia, ročníka, typu štúdia i kraja sú približne rovnaké ako pri analýze všetkých škôl, výnimkou je len nízka hodnota v Trnavskom kraji. Samotný čistý efekt zapojenia do debatného klubu na úspešnosť v teste tvorí asi 2 percentuálne body (vo vzťahu k niektorým oddielom vyšší). Aby sme mohli dokázať, že zapojenie do debatného klubu má jednoznačne pozitívny vplyv na úspešnosť v teste, bol by potrebný vyšší počet žiakov alebo opakované testovanie.

-30%

-25%

-20%

-15%

-10%

-5%

0%

5%

10%

15%

Odc

hýlk

a ús

pešn

osti

Očistený vplyv pohlaví, ročníkov SŠ, typu štúdia, kraja a zapojenia do debatného klubu na výsledok v teste VŠP - iba školy s existujúcimi debatnými klubmi

16

Analýza výsledkov v teste podľa študijných výsledkov

Podľa očakávania možno konštatovať, že v priemere žiaci s lepšími známkami z jednotlivých predmetov dosahujú lepšie výsledky v teste študijných predpokladov ako žiaci s horšími známkami. To je zrejmé z prvej tabuľky. Na individuálnej úrovni už tomu však takto vôbec nie je, ako ukazuje graf na ďalšej stránke.

Priemerné známky decil *

VŠP Slovenský

jazyk Matematika Angličtina Všetci 2,00 2,23 1,97

1 2,48 2,73 2,49 2 2,31 2,59 2,34 3 2,16 2,48 2,27 4 2,08 2,43 2,16 5 2,01 2,26 1,97 6 1,95 2,24 1,92 7 1,88 2,10 1,83 8 1,79 2,00 1,74 9 1,74 1,85 1,55

10 1,64 1,60 1,42

* Decil 1 = najhorších 10 % žiakov (t.j. percentil 0 až 10) Decil 10 = najlepších 10 % žiakov (t.j. percentil 90 až 100)

17

Z nasledujúceho grafu je zrejmé, že aj v najlepšom decile (10) výsledku študijných predpokladov sú žiaci s trojkami či dokonca štvorkami z matematiky. Naopak, v najhoršom decile (1) sú tiež žiaci s dvojkami či dokonca s jednotkami (!). Môžeme sa len domnievať, prečo tomu tak je. Rolu môžu hrať náhodné vplyvy (napr. múdri žiaci majú zlé známky, pretože zameškali látku, apod.). Rozdielny prístup k známkovaniu (každý učiteľ oceňuje u žiakov niečo iné), alebo niektorých žiakov škola skrátka len nebaví (múdri so zlými známkami), alebo naopak veľmi baví.

V ojedinelých prípadoch sa môže stať, že sa aj slabému žiakovi test proste náhodne podarí, avšak pri hodnote reliability 0,84 (pozri kapitolu o štatistických charakteristikách testu) je taký prípad veľmi nepravdepodobný.

Matematika (u SJ a AJ je rozloženie veľmi podobné):

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90%

100%

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

decil výsledku VŠP

5

4

3

2

1

18

Analýza podľa preferovaného odboru na VŠ

V tejto analýze sa zameriavame na účastníkov zo 4. ročníkov SŠ, ktorí sú rozhodnutí podať prihlášku na VŠ. Z nižšie uvedeného grafu je zrejmé, že najsilnejší záujem medzi stredoškolákmi je o odbory ekonomicky zamerané. Nasledujú odbory lekárske a IT. Najslabší záujem vykazujú odbory poľnohospodárske a zdravotne-sociálne.

Čo sa týka výsledkov, tak v priemere sú najlepšie študijne disponovaní uchádzači o odbory IT, a to celkom so značným náskokom. Nasledujú odbory lekárske, technické a prírodovedné. Na opačnom konci sa nachádzajú uchádzači o odbory zdravotne-sociálne a pedagogické.

Všeobecné informácie o projekteNajzaujímavejšie zisteniaCharakteristika testu VŠP

Použité pojmyŠtatistické parametre testusmerodajná odchýlkaJe očakávaná priemerná odchýlka náhodnej veličiny od svojej strednej hodnoty. Poskytuje informáciu o tom, o koľko je odchýlená väčšina hodnôt od priemeru na obe strany.

Socio-demografické charakteristikyFaktory ovplyvňujúce úspešnosť v testeAnalýza výsledkov v teste podľa študijných výsledkovAnalýza podľa preferovaného odboru na VŠ