SK - europarl.europa.eu · SK SK EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 14.7.2010 KOM(2010) 382 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Ochrana finančných záujmov Európskej

SK SK

SK

SK SK

EURÓPSKA KOMISIA

Brusel, 14.7.2010 KOM(2010) 382 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009

SEK(2010) 897 SEK(2010) 898

SK 2 SK

OBSAH

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2009 ....................... 1

Úvod ...................................................................................................................................... 4

1. Výsledky boja proti podvodom: štatistické údaje o podvodoch a iných nezrovnalostiach........................................................................................................... 5

1.1. Štatistické údaje o podvodoch a iných nezrovnalostiach oznámených členskými štátmi a útvarmi Komisie v roku 2009......................................................................... 5

1.2. Príjmy........................................................................................................................... 7

1.2.1. Tradičné vlastné zdroje ................................................................................................ 7

1.3. Výdavky — celková analýza ....................................................................................... 8

1.3.1. Poľnohospodárske výdavky ......................................................................................... 9

1.3.2. Politika súdržnosti...................................................................................................... 11

1.3.3. Predvstupové fondy.................................................................................................... 14

1.3.4. Štatistické údaje o výdavkoch, ktoré riadi priamo Komisia ...................................... 16

1.4. Štatistické údaje o činnostiach úradu OLAF.............................................................. 16

2. Medzinárodný rozmer ochrany finančných záujmov Európskej únie........................ 18

2.1. Viacstranné dohody o boji proti korupcii................................................................... 18

2.2. Rokovanie o dvojstranných dohodách o boji proti podvodom .................................. 18

2.3. Rokovanie o ustanoveniach týkajúcich sa boja proti podvodom, ktoré sa majú zahrnúť do dohôd o pridružení a dohôd o partnerstve a spolupráci........................... 19

2.4. Boj proti medzinárodnému nezákonnému obchodovaniu s tabakom ........................ 19

2.5. Proces ratifikácie nástrojov na ochranu finančných záujmov.................................... 20

3. Ďalšie opatrenia operatívnej pomoci prijaté Komisiou v roku 2009: pokrok dosiahnutý v colnej oblasti......................................................................................... 21

3.1. Spoločná colná operácia Diabolo II ........................................................................... 21

3.2. Zavedenie zlepšených databáz — identifikačná databáza colných spisov (FIDE).... 21

4. Výsledky dotazníka zameraného na spoluprácu s členskými štátmi v oblasti kontrol na mieste..................................................................................................................... 22

4.1. Vnútroštátne podmienky na získanie prístupu k informáciám................................... 23

SK 3 SK

4.2. Vnútroštátne procesné požiadavky na kontroly na mieste a na vypracovanie správ o administratívnych kontrolách.................................................................................. 24

4.3. Pomoc vnútroštátnych orgánov v prípade námietok zo strany hospodárskych subjektov .................................................................................................................... 25

4.4. Vnútroštátne preventívne opatrenia na zabránenie strate alebo zničeniu dôkazov.... 26

4.5. Všeobecné závery....................................................................................................... 26

5. Vymáhanie ................................................................................................................. 26

5.1. Opatrenia na zabezpečenie vymáhania neoprávnených súm ..................................... 26

5.1.1. Vnútroštátne právne predpisy o vymáhaní finančných prostriedkov EÚ .................. 26

5.1.2. Registrácia nezrovnalostí a vymáhanie dlhov v rámci vnútroštátnej správy ............. 27

5.1.3. Závery ........................................................................................................................ 28

5.2. Vymáhanie neoprávnených súm v roku 2009............................................................ 28

5.2.1. Tradičné vlastné zdroje .............................................................................................. 28

5.2.2. Poľnohospodárstvo..................................................................................................... 29

5.2.3. Politika súdržnosti...................................................................................................... 30

5.2.4. Predvstupové fondy.................................................................................................... 31

5.2.5. Priame výdavky.......................................................................................................... 31

5.2.6. Vymáhanie na základe vyšetrovania úradu OLAF .................................................... 32

SK 4 SK

ÚVOD

Ochrana finančných záujmov EÚ a boj proti podvodom sú oblasti, za ktoré sú spoločne zodpovedné Európska únia a členské štáty. V súlade s článkom 325 ods. 5 ZFEÚ Komisia vypracúva v spolupráci s členskými štátmi každý rok správu, v ktorej sa uvádzajú štatistické údaje a nové opatrenia, ktoré členské štáty prijali na splnenie svojich povinností v tejto oblasti. Správa sa zasiela Európskemu parlamentu a Rade a uverejňuje sa1. V tohtoročnej správe sa analyzujú aj dve osobitné témy, v prípade ktorých sa Komisia a členské štáty dohodli, že ich prednesú v správe za rok 2009, a ku ktorým prispeli členské štáty prostredníctvom dotazníka2. Týmito témami sú „spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi v oblasti kontrol na mieste“ a „opatrenia prijaté členskými štátmi na vymáhanie neoprávnených súm“. Obe tieto témy majú osobitný význam pre inštitúcie EÚ3, ako aj príslušné vnútroštátne orgány.

V prvej časti správy sú zhrnuté štatistické údaje o nezrovnalostiach oznámených členskými štátmi v oblastiach, v ktorých členské štáty plnia rozpočet (poľnohospodárska politika, politika súdržnosti a predvstupové fondy, t. j. približne 80 % rozpočtu), ako aj v oblasti výberu tradičných vlastných zdrojov EÚ. Zároveň sa v nej uvádza odhad nezrovnalostí v oblasti výdavkov, ktoré riadi priamo Komisia, a prehľad operatívnych činností Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Tieto štatistické údaje sa musia chápať a používať veľmi opatrne: oznámená nezrovnalosť nie je vo väčšine prípadov podvodom (ktorý je úmyselným skutkom). Oznámené podozrenie z podvodu nie je nevyhnutne podvodom potvrdeným rozsudkom súdu. Všetky oznámené nezrovnalosti sa riešia a sú predmetom rôznych foriem následných činností, ako je opísané v častiach 1 a 5.

Druhá časť správy sa zameriava na medzinárodný rozmer ochrany finančných záujmov EÚ a poskytuje informácie o stave ratifikácie nástrojov na ochranu finančných záujmov.

V tretej časti sa správa zaoberá administratívnymi opatreniami, ktoré prijala Komisia v oblasti boja proti podvodom a nezrovnalostiam v colnej oblasti.

Štvrtá časť poskytuje prehľad o výsledkoch dotazníka zameraného na spoluprácu medzi Komisiou (OLAF) a členskými štátmi v oblasti kontrol na mieste4.

Záverečná časť správy sa zaoberá prípadmi vymáhania v roku 2009 vo všetkých rozpočtových oblastiach a informuje o opatreniach, ktoré prijímajú členské štáty na zabezpečenie vymáhania neoprávnených súm.

K správe sú pripojené dva pracovné dokumenty útvarov Komisie5.

1 Správy z predchádzajúcich rokov sú k dispozícii na webovej stránke:

http://ec.europa.eu/anti_fraud/reports/anti-fraud_en.html. 2 Úplné výsledky dotazníka sú uvedené v dokumente „Vykonávanie článku 325 ZFEÚ členskými štátmi

v roku 2009“ (sprievodný dokument 1 k tejto správe). 3 Pozri aj uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o ochrane finančných záujmov Európskych

spoločenstiev a boji proti podvodom — výročná správa za rok 2007 [2008/2242(INI)]. 4 Pozri sprievodný dokument 1 „Vykonávanie článku 325 ZFEÚ členskými štátmi v roku 2009“.

SK 5 SK

1. VÝSLEDKY BOJA PROTI PODVODOM: ŠTATISTICKÉ ÚDAJE O PODVODOCH A INÝCH NEZROVNALOSTIACH

1.1. Štatistické údaje o podvodoch a iných nezrovnalostiach oznámených členskými štátmi a útvarmi Komisie v roku 2009

V oblastiach, v ktorých členské štáty plnia rozpočet, a v oblasti výberu vlastných zdrojov EÚ právne predpisy EÚ vyžadujú, aby členské štáty oznamovali prípady podozrenia z podvodu a ďalšie zistené nezrovnalosti, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ.

Je dôležité rozlišovať medzi podvodom a inými nezrovnalosťami. Nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia EÚ hospodárskym subjektom, ktoré má alebo by mohlo mať negatívny vplyv na finančné záujmy EÚ6. Podvod je zámerne spôsobená nezrovnalosť, ktorá predstavuje trestný čin7. Členské štáty musia určiť, ktoré nezrovnalosti predstavujú podozrenie z podvodu. Reálny finančný dosah podvodu sa môže posúdiť až na konci súdneho konania.

V pracovnom dokumente útvarov Komisie Štatistické zhodnotenie nezrovnalostí8 sa uvádza podrobná analýza informácií poskytnutých členskými štátmi, ako aj štatistické údaje o podvodoch a iných nezrovnalostiach odhalených útvarmi Komisie v oblastiach rozpočtu v rámci centralizovaného priameho riadenia.

5 Odkazy sú uvedené na obálke správy. 6 Článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných

záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995). 7 Článok 1 ods. 1 písm. a) Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla

1995 (Ú. v. ES C 316, 27.11.1995). 8 Druhý sprievodný dokument k tejto správe.

SK 6 SK

Tabuľka 1: Počet nezrovnalostí a sumy — 2009

Počet oznámených nezrovnalostí

Celkový odhadovaný finančný dosah nezrovnalostí, vrátane

podozrení z podvodu (v mil. EUR)

Odhadovaný finančný dosah výlučne podozrení z podvodu

(v mil. EUR)

Oblasť

20089 2009 200810 2009 2008 2009

Poľnohospodárstvo

1 133 1 621 102,3 (0,24 % zo sumy

pridelených prostriedkov)

125 (0,24 % zo sumy


4 (0,01 % zo sumy


13,3 (0,03 % zo sumy


Politika súdržnosti

4 007 4 931 585,2 (~0,11 % zo sumy


1 223 (2,53 % zo sumy


57 (~0,11 % zo sumy


109 (~0,23 % zo sumy


Predvstupové fondy

523 706 61 (~0,9 % zo sumy


117 (~0,78 % zo sumy


13 (~0,9 % zo sumy


57 (0,38 % zo sumy


Priame výdavky

932 705 34,7 (~0,17 % zo sumy


27,5 (~0,17 % zo sumy


3,2 (~0,02 % zo sumy


1,5 (~0,01 % zo sumy


Výdavky spolu

6 595 7 963 783,2 (~0,07 % zo sumy

celkových výdavkov v štyroch

oblastiach)

1 492,5 (1,13 % zo

sumy celkových výdavkov v štyroch

oblastiach)

77,2 (~0,07 % zo sumy


oblastiach)

180,8 (0,13 % zo sumy


oblastiach)

Vlastné zdroje11

6 075 4 648 375 (~0,46 % z celkovej

sumy vlastných zdrojov12)

343 (~0,23 % z celkovej

sumy vlastných zdrojov)

75 (~0,46 % z celkovej


99 (~0,68 % z celkovej


9 Údaje pre niektoré sektory boli od správy za rok 2008 aktualizované. 10 To isté. 11 Clá a poľnohospodárske poplatky. 12 Tento percentuálny podiel vychádza z odhadu tradičných vlastných zdrojov vo všeobecnom rozpočte

na rok 2009 a nie z účtov.

SK 7 SK

1.2. Príjmy

1.2.1. Tradičné vlastné zdroje

Počet prípadov nezrovnalostí oznámených v roku 2009 bol o 23 % nižší ako v roku 2008 (4 648 prípadov v roku 2009 v porovnaní so 6 075 prípadmi v roku 2008), pričom odhadovaná suma je tiež o 8,5 % nižšia (z 375 miliónov EUR v roku 2008 na 343 miliónov EUR v roku 2009). Počet oznámení od desiatich nových členských štátov poukázal na nepretržitý rast od ich pristúpenia v roku 2004 do roku 2007. V roku 2008 sa rast zastavil a v roku 2009 bolo oznámených o 2 % menej prípadov v porovnaní s rokom 2008, hoci suma tradičných vlastných zdrojov sa od roku 2008 do roku 2009 zvýšila o 20 %.

Podozrenia z podvodov tvorili približne 19 % prípadov oznámených nezrovnalostí, pričom odhadovaný finančný dosah predstavoval približne 99 miliónov EUR.

Spôsoby odhaľovania nezrovnalostí sa medzi členskými štátmi líšia; v roku 2009 sa však prevažná väčšina prípadov (75 %) zistila buď prostredníctvom primárnych vnútroštátnych kontrol alebo auditov po skončení colného konania. Veľká skupina členských štátov13 využíva na zistenie nezrovnalostí väčšinou „kontroly ex-post“. Primárne kontroly sa využívajú najmä v Dánsku, Slovinsku, Rumunsku, na Malte a v Grécku.

Diagram 1 znázorňuje spôsoby, ktorými členské štáty odhalili v roku 2009 prípady OWNRES14 — vyjadrené v sumách. Kvôli znázorneniu sú tieto spôsoby zahrnuté do pojmu „kontroly ex-post“: audit účtov, kontroly Komisie, kontroly útvarmi pre boj proti podvodom, kontrolné návštevy, vnútroštátne audity po skončení colného konania a daňové audity.

13 BG, CY, AT, SE, HU, SK, BE, EE, LT, DE, ES, PT, FR, IE, UK. 14 OWNRES je skratka pre vlastné zdroje; databáza OWNRES je kľúčovým nástrojom na získavanie

údajov pre celkovú analýzu podvodov a nezrovnalostí, ktoré majú vplyv na tradičné vlastné zdroje.

SK 8 SK

Diagram 1: Odhaľovanie nezrovnalostí v roku 2009 — spôsoby

Tovary, ktorých sa týkajú nezrovnalosti a podvody vyžadujúce pozornosť členských štátov, sú veľmi rôznorodé. Televízne prijímače a monitory, oblečenie a samozrejme tabak si v roku 2009 zachovávajú svoj význam a podobne ako v minulom roku sú najdôležitejšími tovarmi zahrnutými do registrovaných prípadov nezrovnalostí alebo podvodov. Pôvod daného tovaru je tiež rozmanitý, hoci niektoré krajiny zostávajú nepretržite na prvých miestach (Čína, Spojené štáty, Japonsko).

1.3. Výdavky — celková analýza

V správe sa analyzujú štyri hlavné kapitoly na výdavkovej strane rozpočtu EÚ: poľnohospodárstvo, politika súdržnosti, predvstupová pomoc a priame výdavky, pričom sa správa dotýka rôznych politík, od výskumu a vývoja po humanitárnu pomoc.

SK 9 SK

1621706

705

8%8%2%

Počet nezrovnalostí4931

Neoprávnené sumy82%

Poľnohospodárstvo Politika súdržnosti Predvstupová pomoc Priame výdavky

Diagram 2: Podiel uvedených štyroch rozpočtových oblastí, pokiaľ ide o oznámené nezrovnalosti a podozrenia z podvodu (vnútorný kruh) a súvisiace finančné sumy (vonkajší kruh) v roku 2009

Politika súdržnosti a predvstupová pomoc predstavujú podiel nezrovnalostí, ktorý výrazne presahuje ich podiel na zdrojoch v celkovom rozpočte, čo svedčí o tom, že sú naďalej sektormi, v ktorých si systémy riadenia a kontroly vyžadujú ďalšie zlepšenie.

Pokiaľ ide o oznamovanie nezrovnalostí týkajúcich sa výdavkovej časti rozpočtu EÚ, rok 2009 by sa vo všeobecnosti mal považovať za prechodný rok v dôsledku zavedenia internetového oznamovacieho systému (IMS – Irregulartity Management System), ktorý mohol spôsobiť problémy spojené s oznamovaním, registráciou a migráciou nezrovnalostí do nového systému. Nový systém oznamovania však prispel k zlepšeniu celkových podmienok oznamovania nezrovnalostí. Preto ho uvítala väčšina členských štátov, ktoré ho už používali vo vykazovanom roku 2009. Všetky členské štáty by mali v plnej miere realizovať IMS a byť pripravené používať ho na oznamovanie v roku 2010.

1.3.1. Poľnohospodárske výdavky

V roku 2009 členské štáty oznámili 1 621 nových prípadov v celkovej sume dotknutej nezrovnalosťami približne 125 miliónov EUR. Zaznamenalo sa zvýšenie počtu oznámených prípadov o 43 % v porovnaní s rokom 2008, ako aj zvýšenie oznámených neoprávnených súm o 23 %. Dôvodom tohto zvýšenia je spustenie IMS, ktoré umožnilo, aby oveľa viac používateľov spracovalo oznámenia, čo malo priamy vplyv na počet oznámených prípadov. Najvyšší počet prípadov (404) oznámilo Španielsko a najvyššie sumy dotknuté nezrovnalosťami (54 miliónov EUR) oznámilo Taliansko.

Zavedením nového internetového oznamovacieho systému sa zlepšilo dodržiavanie pravidiel členskými štátmi, hoci určitú pozornosť je stále potrebné venovať problémom, medzi ktoré patrí včasné oznamovanie, osobné údaje a dotknuté opatrenia.

SK 10 SK

Komisia preto vyzýva členské štáty, aby ďalej zlepšovali dodržiavanie pravidiel, pričom osobitný dôraz by mali klásť na už uvedené problémy prostredníctvom novo zavedeného internetového oznamovacieho systému.

V prípade výdavkov z rozpočtových rokov 2006 – 2009 členské štáty doteraz oznámili 2 086 prípadov nezrovnalostí v celkovej sume 97 miliónov EUR. Najvyšší počet prípadov oznámilo Španielsko (377) a najvyššie sumy dotknuté nezrovnalosťami oznámilo Taliansko (14 miliónov EUR). Najvyššie výdavky vynaložilo Francúzsko (20 %), pričom počet prípadov nezrovnalostí (127) a zodpovedajúce sumy dotknuté nezrovnalosťami (9 miliónov EUR, čo predstavuje 0,09 % výdavkov) oznámené Francúzskom zostávajú dosť nízke v porovnaní s výdavkami. Za tie isté rozpočtové roky členské štáty oznámili 288 prípadov podozrení z podvodov, pričom celková suma dotknutá nezrovnalosťami predstavuje 12 miliónov EUR.

Medzi sektory s dosť vysokou mierou nezrovnalostí patrí sektor „cukru“, „bravčového mäsa“, „vajec a hydiny“, „obilnín“, „rozvoja vidieka“ a „ovocia a zeleniny“. Tieto údaje by sa mali posudzovať ako medzivýsledok, pretože prípady nezrovnalostí týkajúce sa výdavkov v rokoch 2006 – 2009 sa v nasledujúcich rokoch budú naďalej oznamovať.

Konečné údaje sa môžu stanoviť iba za roky, ktoré možno považovať za „ukončené“. Posledným rozpočtovým rokom, ktorý sa má považovať za ukončený, je rozpočtový rok 2004. Splnili sa plány auditov, začali sa konania týkajúce sa vymáhania a oznámili sa nezrovnalosti.

Celkové výdavky za rok 2004 predstavovali približne 43 miliárd EUR. Členské štáty oznámili spolu 2 216 prípadov v celkovej sume dotknutej nezrovnalosťami približne 99 miliónov EUR. To predstavuje mieru nezrovnalostí 0,23 %.

Diagram 3 poskytuje prehľad o mierach nezrovnalostí pripadajúcich na jednotlivé členské štáty15 v roku 2004. Miera nezrovnalostí sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši. To môže poukazovať na účinnosť zavedených systémov kontroly a táto otázka bude vyžadovať ďalšie monitorovanie. Členské štáty označili 37 prípadov za podozrenie z podvodu, pričom 23 prípadov z tohto počtu (62 %) oznámilo Taliansko.

15 CY a MT nie sú uvedené na mape. Dôvodom je skutočnosť, že v roku 2004 nemali v tomto sektore

žiadne výdavky.

SK 11 SK

Diagram 3: Miera nezrovnalostí pripadajúca na členský štát EÚ-25 v roku 2004

1.3.2. Politika súdržnosti

V roku 2009 bolo oznámených 4 931 nezrovnalostí v celkovej sume 1,22 miliardy EUR. Oznámené nezrovnalosti a súvisiace finančné sumy sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšili. Zvýšenie bolo výrazné z hľadiska počtu oznámených nezrovnalostí (+ 23 %) a neoprávnených súm (+ 109 %). Tieto zvýšenia by sa mohli vysvetliť niekoľkými faktormi: oznámené nezrovnalosti sa týkajú troch rôznych programových období (1994 – 1999, 2000 – 2006 a 2007 – 2013); nezrovnalosti oznámili Rumunsko a Bulharsko; blíži sa ukončenie programového obdobia 2000 – 2006 a zvýšil sa počet kontrol a auditov spojených s touto skutočnosťou.

SK 12 SK

Zdá sa, že najmä posledný argument je najrelevantnejší, ak sa zohľadní aj to, že podobná situácia sa vyskytla (a s dokonca vyššími rozdielmi v porovnaní s predchádzajúcim rokom) v prípade ukončenia programového obdobia 1994 – 1999.

Vzhľadom na viacročnú povahu programov, ktoré sa realizujú v rámci politiky súdržnosti, však analýza podľa programového obdobia poskytuje zaujímavejšie údaje ako analýza založená na ročných rozpočtoch.

Počas celého programového obdobia 2000 – 2006, ktoré sa blíži k svojmu záveru (2010), je celková miera nezrovnalostí takmer 1,6 %, pričom miera podvodov je približne 0,25 %. Tieto miery predstavujú výlučne odhadovaný dosah nezrovnalostí (vrátane podozrenia z podvodu a potvrdeného podvodu) a podozrenia z podvodu (samotného) na platby Komisie určené členským štátom. V oboch prípadoch tieto miery neposkytujú informácie o skutočnom rozmere nezrovnalostí a podvodu. Tieto miery predstavujú výsledky kontrol a auditov vykonaných vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a nie je povolená žiadna extrapolácia, pokiaľ nie je známa veľkosť vzorky, na ktorej sa vykonal audit a kontrola.

Najvyššie miery nezrovnalostí sa týkajú Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR)16 a programov cieľa 2 (ktoré sú zamerané na obnovu oblastí, ktoré čelia štrukturálnym ťažkostiam). V prípade EFRR je najprijateľnejším vysvetlením to, že z tohto fondu sa financujú projekty vyššej hodnoty, a preto nezrovnalosti často zahŕňajú aj väčšiu sumu. V prípade programov cieľa 2 mohli celkovú mieru ovplyvniť veľmi vysoké miery nezrovnalostí Spojeného kráľovstva a Holandska, ktoré využívajú najmä tento druh programov.

Pokiaľ ide o mieru podozrenia z podvodov, EFRR zostáva najviac dotknutým fondom (0,29 %). Programy cieľa 1 (podpora rozvoja v menej prosperujúcich regiónoch) majú najvyššiu mieru (0,30 %), po nich nasledujú programy cieľa 3 (ktoré podporujú úpravu a modernizáciu politík a systémov vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti v regiónoch, ktoré nepatria do cieľa 1) s 0,17 %17.

Taliansko, Poľsko, Estónsko a Slovensko patria medzi členské štáty s najvyššími mierami podozrenia z podvodu, ako ukazuje diagram 4.

16 Z EFRR sa financuje priama pomoc na investície do spoločností (najmä MSP) s cieľom vytvoriť trvalo

udržateľné pracovné miesta; projekty infraštruktúry spojené najmä s výskumom a inováciami, telekomunikáciami, životným prostredím, energiou a dopravou; finančné nástroje (fondy kapitálového rizika, fondy miestneho rozvoja atď.) s cieľom podporiť regionálny a miestny rozvoj a spoluprácu medzi mestami a regiónmi; opatrenia technickej pomoci.

17 Vzhľadom na to, že regióny využívajúce programy cieľa 1 sú menej prosperujúcimi regiónmi a regióny využívajúce programy cieľa 3 sú najbohatšie, zdá sa, že potreba a chtivosť sú hlavnými stimulmi podvodov.

SK 13 SK

Diagram 4: Miera podvodov pripadajúca na členský štát (EÚ-25) v programovom období 2000 – 2006

Vyššie miery podozrenia z podvodu však nemusia nutne znamenať, že v určitých členských štátoch je vyššia podvodná činnosť, ktorá má vplyv na finančné záujmy EÚ. Je to skôr znak toho, že zavedené systémy na odhaľovanie podvodov fungujú dobre (dokážu odhaliť podvod a sú ochotné ho oznámiť), čím sa vždy dosahujú lepšie výsledky. Komisia bude naďalej monitorovať tieto výsledky a analyzovať vzťah medzi zavedenými systémami na boj proti podvodom a oznámenými mierami podozrení z podvodu.

Medzi členské štáty s veľmi nízkymi mierami podozrenia z podvodu patria Španielsko a Francúzsko (najmä pokiaľ ide o ich veľkosť a získanú finančnú podporu). Tieto výsledky by mohli najmä poukazovať buď na nižšiu schopnosť odhaľovať podvody alebo na skutočnosť, že časť akýchkoľvek zistených podvodov zostáva neoznámená.

Nakoniec, údaje týkajúce sa Kohézneho fondu sú príliš roztrieštené, aby poskytli spoľahlivý obraz. Komisia pracuje na úplnom zavedení IMS aj pre Kohézny fond a očakáva sa, že tento

SK 14 SK

systém prispeje k zlepšeniu situácie v nasledujúcich rokoch. Členské štáty18, ktoré ešte nezaviedli nový systém oznamovania, sú vyzvané, aby vyvinuli všetko potrebné úsilie na jeho realizáciu.

Aby sa zjednodušil proces oznamovania nezrovnalostí, 1. septembra 2009 sa zmenilo a doplnilo19 nariadenie Komisie (ES) č. 1828/200620. Hlavnými cieľmi zavedených zmien a doplnení bolo objasniť existujúce ustanovenia založené na skúsenostiach, ktoré získala Komisia a členské štáty s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 1681/94 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a o organizácii informačného systému v tejto oblasti21, a to zjednodušením oznamovania pri zabezpečení toho, aby sa nestratili dôležité údaje pre analýzu rizika, a do značnej miery zosúladiť ustanovenia o oznamovaní týkajúce sa štrukturálnych fondov s ustanoveniami vzťahujúcimi sa na poľnohospodársky sektor.

1.3.3. Predvstupové fondy

V roku 2009 vnútroštátne orgány v 14 vykazujúcich krajinách oznámili 706 novo zistených prípadov podvodov vo výške 117 miliónov EUR. Zaznamenalo sa zvýšenie počtu prípadov o 35 %. To svedčí o tom, že odhaľovanie podvodov v oblasti predvstupovej pomoci sa nekončí, ale sa skôr presúva na menšie skupiny krajín, t. j. EÚ-2 a kandidátske krajiny. Nezrovnalosti Bulharska a Rumunska tvoria spolu 81 % prípadov a 93 % neoprávnených súm oznámených v roku 2009. Stúpajúci trend sa však týka iba Bulharska, v ktorom sa počet prípadov zvýšil o 134 %. V dôsledku toho sú trendy v značnej miere ovplyvnené ich štruktúrami oznamovania, a teda zameranie analýzy sa zužuje.

Dotknuté sumy EÚ neustále rastú, a teda sa akumulujú, pokiaľ ide o celé programové obdobie, pričom pridelené sumy zostávajú pevné a platby sa postupne znižujú. V dôsledku toho sa miera nezrovnalostí a miera podozrenia z podvodov zvyšujú.

V roku 2009 oznámilo prípady podozrenia z podvodu päť členských štátov (Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko) a Turecko. Počet prípadov podozrenia z podvodu predstavoval 262 s finančným dosahom 57 miliónov EUR.

Najvyšší počet prípadov podozrenia z podvodu oznámilo Bulharsko. Prípady podozrenia z podvodu zistené v prípade fondu SAPARD22 jasne prevládajú. Tvoria 67 % všetkých prípadov z tejto krajiny. Bulharské prípady súvisiace s programom SAPARD tvoria v skutočnosti 92 % všetkých podozrení z podvodu týkajúcich sa programu SAPARD, ktoré boli v roku 2009 oznámené úradu OLAF. Komisia požiadala bulharské orgány, aby posilnili systémy kontroly a vykonali ďalšie kontroly a táto skutočnosť sa odzrkadlila vo zvýšenom počte odhalených a oznámených prípadov podozrenia z podvodu. Výrazne stúpajúci podiel podozrení z podvodu sa pravdepodobne po dokončení súdnych konaní a oznámení aktualizovaných správ v nasledujúcich rokoch zníži.

18 Španielsko a Francúzsko nepoužívali v roku 2009 IMS a Švédsko a Írsko ho ešte musia v plnej miere

zaviesť. 19 Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006. 20 Ú. v. EÚ L 250, 23.9.2009. 21 Ú. v. ES L 178, 12.7.1994. 22 Tento program podporil rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v kandidátskych krajinách.

SK 15 SK

Celková miera podozrení z podvodu za celé programové obdobie SAPARD je na úrovni 2,8 %. Miera podvodov v Bulharsku je v prípade programu SAPARD 20 %, pričom Česká republika, Estónsko, Lotyšsko a Slovensko majú nulovú mieru podvodov, čo vyvoláva napríklad pochybnosti o spoľahlivosti oznámených informácií alebo schopnosti odhaľovať podvody v sektore SAPARD.

Diagram 5 znázorňuje miery podozrenia z podvodu v prípade programu SAPARD podľa krajín.

Diagram 5: Miera podozrení z podvodu v prípade programu SAPARD pripadajúca na členský štát a na kandidátsku krajinu v roku 2009

SK 16 SK

Zdá sa, že kontroly sú dobre rozložené. Kontrola dokumentov a audit sú najčastejšie používanými spôsobmi odhaľovania nezrovnalostí v roku 2009. Väčšina prípadov podozrenia z podvodu v Bulharsku sa odhalila prostredníctvom auditu. Výnimočná situácia v Bulharsku poukazuje na určité slabé stránky vo vnútroštátnom systéme boja proti podvodom.

Členské štáty a kandidátske krajiny sú vyzvané, aby oznamovali nezrovnalosti prostredníctvom nového modulu predvstupovej pomoci IMS, hneď ako tento modul začne fungovať23.

1.3.4. Štatistické údaje o výdavkoch, ktoré priamo riadi Komisia

Tohtoročná analýza nezrovnalostí v tejto oblasti vychádzala z údajov vedených v účtovnom systéme Komisie ABAC, ktorý je prierezovým, transakčným informačným systémom umožňujúcim všetky rozpočtové a účtovné operácie, ktoré má vykonávať a monitorovať Komisia. Jednou z funkcií systému ABAC je „kontext vymáhania“, v rámci ktorého sa zhromažďujú podrobné informácie o príkazoch na vymáhanie, ktoré vydali útvary Komisie a ktoré sú zaregistrované v systéme ABAC. Kontext vymáhania je v rámci tohto systému pomerne novou funkciou. Zhromažďovanie údajov od útvarov Komisie sa začalo iba nedávno a súčasné informácie, ktoré sú k dispozícii v systéme ABAC, sa týkajú príkazov na vymáhanie vydaných od roku 2008. S uvedenými údajmi by sa preto malo zaobchádzať mimoriadne opatrne a nie ako s empirickými dôkazmi úrovne podvodu a nezrovnalosti.

Počet príkazov na vymáhanie, ktoré sa týkajú prípadov nezrovnalostí a podozrení z podvodu v tejto oblasti, dosiahol 705 s predpokladaným finančným dosahom 27,5 milióna EUR, pričom 1,5 milióna EUR z tejto sumy sa týkalo 15 oznámených prípadov podozrenia z podvodu. Nezrovnalosti v sektore vonkajšej činnosti predstavovali sumu 4,4 milióna EUR a v oblasti vnútorných politík 23,1 milióna EUR.

1.4. Štatistické údaje o činnostiach úradu OLAF

Po predbežnom vyhodnotení získaných informácií úrad OLAF môže otvoriť akýkoľvek z piatich druhov prípadov: vnútorné vyšetrovanie, vonkajšie vyšetrovanie, prípad koordinácie, prípad trestnej pomoci alebo prípad vzájomnej pomoci. Počet prípadov otvorených každý rok je stabilný (220 v roku 2009, 204 v roku 2008 a 201 v roku 2007). Od roku 2004 sa počet vyšetrovaní, ktoré začal úrad OLAF z vlastnej iniciatívy (vnútorné a vonkajšie vyšetrovania), rovnal počtu vyšetrovaní, ktoré otvoril úrad OLAF, aby poskytol pomoc a koordináciu vnútroštátnym orgánom (prípady koordinácie a prípady trestnej pomoc), neskôr ich prevýšil. Od roku 2005 tvoria vyšetrovania úradu OLAF začaté z vlastnej iniciatívy približne 75 % všetkých otvorených prípadov. Počet otvorených prípadov sa zvýšil (455 na konci roka 2009 v porovnaní so 425 na konci roka 2008). Tabuľka ďalej v texte obsahuje informácie o stave ku koncu roka 2009. Mierne zvýšenie počtu otvorených vyšetrovaní v porovnaní s rokom 2008 je čiastočne spôsobené zavedením politiky de minimis, pomocou ktorej OLAF zameriava svoje prevádzkové zdroje na zložitejšie prípady podvodu, ktoré si svojou povahou vyžadujú dlhšie obdobia vyšetrovania.

Tabuľka 2: Prebiehajúce prípady k 31. decembru 2009 podľa sektorov a ich finančný dosah

23 Keď sa modul stane plne funkčným, bude poskytovať niekoľko výhod, medzi ktoré patrí zlepšený

súlad, menej chýb technického charakteru, možnosť, aby oznamujúce orgány na rôznych úrovniach mali prístup k informáciám o všetkých (otvorených) nezrovnalostiach, ktoré už boli oznámené.

SK 17 SK

Sektor Prípady vyšetrované k 31. decembru 2009

Finančný dosah vyšetrovania (v mil. EUR)

Poľnohospodárstvo 79 106,48

Cigarety 32 65,31

Clá 36 245,23

Priame výdavky 47 65,41

Inštitúcie a orgány EÚ 133 25,07

Vonkajšia pomoc 86 153,31

Štrukturálne fondy 43 658,19

Obchod 1 0,29

Spolu 457 1319,29

Podrobnejšie informácie a porovnania s predchádzajúcimi rokmi sú uvedené v správe úradu OLAF24.

24 http://ec.europa.eu/comm/anti_fraud/reports/index_en.html.

SK 18 SK

2. MEDZINÁRODNÝ ROZMER OCHRANY FINANČNÝCH ZÁUJMOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Ochrana finančných záujmov a boj proti podvodom a korupcii sú úlohami pre Európsku úniu, ktoré presahujú jej hranice, a preto sa musia odzrkadliť v medzinárodných dohodách, ktoré Únia uzatvára s tretími krajinami alebo vo viacstranných dohovoroch, v ktorých sa stáva zmluvnou stranou.

Aby EÚ mohla účinne bojovať proti podvodom, korupcii, pašovaniu cigariet a iným nezákonným činnostiam, ktoré poškodzujú jej finančné záujmy, rokuje vo svojom mene a v mene členských štátov o dohodách s tretími krajinami o boji proti podvodom a zúčastňuje sa na viacstranných dohodách alebo dohovoroch.

2.1. Viacstranné dohovory o boji proti korupcii

Európska komisia v mene Európskej únie dohodla podmienky na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC – United Nations Convention against Corruption) na tretej konferencii štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Spolu s členskými štátmi je Európska únia „zmluvnou stranou“ dohovoru v rámci svojej oblasti právomoci (preventívne opatrenia vo verejnom a súkromnom sektore, medzi ktoré patrí zriadenie orgánov pre boj proti korupcii a transparentnosť a zodpovednosť vo veciach verejných financií, účinného vymáhania majetku a medzinárodnej spolupráce). Od strán sa okrem iného vyžaduje, aby prijali opatrenia, ktoré podporia vyhľadávanie, zmrazovanie, zabavovanie a konfiškáciu výnosov z korupcie. Na konferencii sa prijali aj podmienky mechanizmu preskúmania dohovoru. To bude od Európskej únie vyžadovať, aby posúdila svoj súlad s normami UNCAC a pripravila sa na preskúmanie v nasledujúcich rokoch.

Komisia sa zúčastňuje aj na činnostiach európskej siete na boj proti korupcii, ktorú vytvorila Rada v roku 200825. Formálne bola zriadená v novembri 2009 na zasadnutí európskych partnerov proti korupcii (EPAC – European Partners against Corruption) v Slovinsku, na ktorom sa prijali procedurálne pravidlá a zriadili riadiace orgány. Komisia (OLAF) je formálnym členom EPAC.

2.2. Rokovania o dvojstranných dohodách o boji proti korupcii

V rámci posilneného záväzku EÚ a G-20 zabezpečiť vysokú úroveň medzinárodnej spolupráce s finančnými centrami a daňovými rajmi v tretích krajinách, ktoré spĺňajú normy OECD o spolupráci v daňovej oblasti, a po zasadnutí Rady Ecofin vo februári 2009 Komisia zmenila a doplnila svoj návrh rozhodnutia Rady prijatý 10. decembra 2008 o podpísaní a uzatvorení dohody o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Lichtenštajnským kniežactvom na strane druhej o boji proti podvodom a akejkoľvek nezákonnej činnosti na úkor ich finančných záujmov.

Zmenené a doplnené návrhy26 boli prijaté v novembri 2009 a zohľadňujú nedávne normy pre ustanovenia o výmene informácií v oblasti daní a zmeny zavedené nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.

25 Rozhodnutie Rady 2008/852/SVV z 24. októbra 2008 o sieti kontaktných osôb na boj proti korupcii

(Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008). 26 KOM(2009) 644 v konečnom znení, 23.11.2009 a KOM(2009) 648 v konečnom znení, 2.12.2009.

SK 19 SK

Táto dohoda by priniesla značnú pridanú hodnotu, pretože z hľadiska rozsahu pôsobnosti sa vzťahuje nielen na daňové úniky, daňové podvody a akékoľvek ďalšie nezákonné činnosti, ktoré majú vplyv na finančné záujmy strán, ale aj na výmenu informácií o daňových záležitostiach, v súlade s normou OECD, pomocou ktorej sa zabraňuje tomu, aby sa na bankové tajomstvo spoliehalo ako na výnimku, ktorá zabraňuje výmene informácií. Dohoda obsahuje ustanovenia o administratívnej pomoci, najmä o pomoci na základe žiadosti (žiadosti o informácie, dohľad a vyšetrovania) a o osobitných formách spolupráce a vymáhania. Umožňuje však aj vzájomnú právnu pomoc vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa daňových prečinov.

Táto dohoda má najväčší význam, pretože by mala slúžiť aj ako vzor dohôd s tretími krajinami (Andorrou, Monakom, San Marinom a Švajčiarskou konfederáciou) o boji proti podvodom v súlade s odporúčaním prijatým Komisiou v júni 2009. Táto dohoda by sa preto mala bezodkladne podpísať a Rada by ju mala schváliť.

2.3. Rokovanie o ustanoveniach týkajúcich sa boja proti podvodom, ktoré sa majú zahrnúť do dohôd o pridružení a dohôd o partnerstve a spolupráci

V súlade s posilnenou európskou susedskou politikou (ESP) Európska komisia v súčasnosti vedie rokovania o novej komplexnej dohode s Ukrajinou, ktorá je prioritným partnerom v rámci ESP. Vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou sú od roku 1998 založené na dohode o partnerstve a spolupráci (DPS), ktorá poskytuje komplexný rámec na spoluprácu medzi týmito dvoma stranami. Na parížskom samite medzi EÚ a Ukrajinou v septembri 2008 sa dosiahla dohoda o začatí rokovaní o dohode o pridružení (DP) medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá má byť nástupníckou dohodou k DPS. Dohodou o pridružení by sa mal obnoviť spoločný inštitucionálny rámec medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý by podporil prehĺbenie vzťahov vo všetkých oblastiach, vrátane ochrany finančných záujmov EÚ a boja proti podvodom a korupcii, ktoré majú dosah na finančné prostriedky EÚ. Ustanovenia v kapitole o finančnej spolupráci dohodnuté s ukrajinskými partnermi predstavujú najkomplexnejší a najširší súbor ustanovení o boji proti podvodom a o kontrole, pokiaľ ide o právomoci Komisie v tejto oblasti. Táto kapitola pozostáva zo širokého spektra ustanovení týkajúcich sa výmeny informácií a ďalšej spolupráce na operatívnej úrovni, predchádzania nezrovnalostiam, podvodom a korupcii, oznamovania nezrovnalostí, kontrol na mieste, administratívnych opatrení a pokút atď.

Komisia prostredníctvom úradu OLAF vedie v súčasnosti niekoľko rokovacích procesov zameraných na DPS a DP27, pokiaľ ide o finančnú spoluprácu a ochranu finančných záujmov EÚ a jej partnerských krajín. Kapitola o finančnej spolupráci v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou by sa mohla použiť ako pevný základ budúcich rokovaní.

2.4. Boj proti medzinárodnému nezákonnému obchodovaniu s tabakom

Nezákonné obchodovanie s tabakovými výrobkami je trestnou činnosťou s mnohými osobitne škodlivými stránkami. Komisia prostredníctvom úradu OLAF nielen pomáha orgánom činným v trestnom konaní v celej EÚ s ich operačnými prípadmi a podporuje tieto orgány, ale aj koordinuje významné vyšetrovania v daňovej a trestnej oblasti s členskými štátmi a tretími krajinami. OLAF organizuje a koordinuje celoeurópske a celosvetové operácie v colnej oblasti zamerané na osobitné problémy, medzi ktoré patrila operácia Diabolo v roku 2007

27 Arménsko, Azerbajdžan, Brunej, Čína, Filipíny, Gruzínsko, Irak, Líbia, Malajzia, Moldavsko,

Mongolsko, Rusko, Ukrajina a Vietnam.

SK 20 SK

(zameraná na zachytenie falšovaných výrobkov z Číny, ktoré sa pašujú v prepravných kontajneroch do EÚ), operácia Mudan v roku 2008 (zameraná na vyriešenie rastúceho problému pašovania cigariet poštou) a Diabolo II (ktorá mala rovnaký cieľ ako prvá operácia Diabolo) v septembri 2009.

V roku 2009 Komisia naďalej zohrávala vedúcu úlohu v rokovaniach o protokole s cieľom odstrániť nezákonné obchodovanie s tabakovými výrobkami. Tento protokol je založený na rámcovom dohovore WHO o kontrole tabaku, medzinárodnej zmluve, ktorá má v súčasnosti 168 zmluvných strán. Komisia (zastupovaná úradom OLAF a GR SANCO) úzko a účinne spolupracovala s členskými štátmi a Radou v rámci pracovnej skupiny pre colnú úniu (právne predpisy a politika) s cieľom koordinovať pozíciu EÚ k týmto medzivládnym rokovaniam. Najdôležitejším v tejto koordinovanej pozícii je ustanovenie článku 7 (Vyhľadávanie a sledovanie zásielok). Komisia považuje toto osobitné ustanovenie za základ protokolu a základný nástroj v boji proti nezákonnému obchodovaniu.

Komisia vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojej spoločnej snahe o úspešné dokončenie týchto rokovaní.

2.5. Proces ratifikácie nástrojov na ochranu finančných záujmov

Druhý protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev28, ktorý obsahuje najmä ustanovenia o povinnosti právnických osôb, konfiškovaní a praní špinavých peňazí, nadobudol účinnosť 19. mája 2009 po tom, ako dotknuté členské štáty oznámili, že ho ratifikovali29.

Maďarsko ratifikovalo dohovor a jeho protokoly30 18. januára 2010 jediným vyhlásením, pokiaľ ide o protokol o výklade dohovoru Európskym súdnym dvorom (ESD). Tento druhý protokol má ešte ratifikovať Estónsko. Jedinými členskými štátmi, ktoré ešte neratifikovali dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ani jeho protokoly, zostávajú Česká republika a Malta. Pokiaľ ide o následné činnosti súvisiace s druhou správou o vykonávaní týchto nástrojov členskými štátmi31, Komisia sa zúčastnila na ďalšej analýze zameranej na súlad vnútroštátnych ustanovení predovšetkým Belgicka, Francúzska, Írska, Luxemburska, Nemecka, Rakúska a Talianska.

Členské štáty sú vyzvané, aby bezodkladne pristúpili k ratifikácii týchto právnych nástrojov.

28 Ú. v. ES C 316, 27.11.1995. 29 Pozri aj oznámenie Komisie o nadobudnutí účinnosti Druhého protokolu k Dohovoru o ochrane

finančných záujmov Európskych spoločenstiev dňom 19. mája 2009, Ú. v. EÚ C 219, 12.9.2009. 30 Prvý protokol z 27. septembra 1996 (Ú. v. ES C 313, 23.10.1996), protokol z 29. novembra 1996

o výklade dohovoru prostredníctvom predbežných rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 151, 20.5.1997) a druhý protokol z 19. júna 1997 (Ú. v. ES C 221, 19.7.1997).

31 KOM(2008) 77 v konečnom znení, 14.2.2008.

SK 21 SK

3. ĎALŠIE OPATRENIA OPERATÍVNEJ POMOCI PRIJATÉ KOMISIOU V ROKU 2009: POKROK DOSIAHNUTÝ V COLNEJ OBLASTI

Ďalší pokrok sa v roku 2009 dosiahol v colnej oblasti, a to zavedením novej colnej databázy, v súlade s novým nariadením č. 766/200832 a vykonaním spoločnej colnej operácie Diabolo II.

3.1. Spoločná colná operácia Diabolo II

Táto spoločná colná operácia viedla k zhabaniu viac ako 65 miliónov falšovaných cigariet a 369 000 ďalších falšovaných výrobkov (topánky, hračky, fotoaparáty, slúchadlá, klobúky, čiapky, rukavice, kabelky atď.), ktoré predstavujú viac ako 20 rôznych obchodných značiek. Viedla aj k ďalším medzinárodným vyšetrovaniam trestných činností. Operácia koordinovaná Európskou komisiou prostredníctvom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa po úspešnej spoločnej colnej operácii „Diabolo I“ v roku 2007 nazvala „Diabolo II“.

Úspech tejto spoločnej operácie vyzdvihuje význam zachovania úzkej spolupráce medzi všetkými partnermi zameranej na boj proti celosvetovému obchodu s falšovanými výrobkami a ochranu zákonného obchodovania s pravými výrobkami. Táto operácia je výborným vzorom pre budúcu operačnú spoluprácu vybudovanú na dôvere so zapojením všetkých partnerov ASEM (stretnutie Ázia – Európa)33.

ASEM so svojimi 45 európskymi a ázijskými členmi sa opäť osvedčilo ako účinná platforma pre spoluprácu medzi colnými správami. Operácia Diabolo II sa zamerala na problém pašovania falšovaných cigariet a ďalších falšovaných výrobkov v rámci ASEM. Táto operácia sa uskutočnila v septembri/októbri 2009 a koordinoval ju úrad OLAF s podporou Europolu a Interpolu.

Táto operácia bola úspešná vďaka spolupráci a účinnej práci, do ktorej sa zapojili colné orgány z 13 ázijských krajín a 27 členských štátov EÚ, a je povzbudením pre vykonávanie ďalších spoločných operácií.

3.2. Zavedenie zlepšených databáz — identifikačná databáza colných spisov (FIDE)

Cieľom FIDE (nová databáza, ktorú používajú colné orgány členských štátov) je pomôcť zabrániť operáciám, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi v oblasti ciel a poľnohospodárstva uplatňujúcimi sa na tovar prichádzajúci na colné územie EÚ alebo odchádzajúci z tohto územia, a podporiť a urýchliť jeho odhaľovanie a trestné stíhanie. Rozhodnutie bolo prijaté Radou 30. novembra 2009 a nahradilo Dohovor o CIS a jeho protokol FIDE34.

FIDE umožňuje vnútroštátnym orgánom zodpovedným za vykonávanie colných vyšetrovaní pri otvorení spisu o jednej alebo viacerých osobách alebo podnikoch alebo pri ich vyšetrovaní určiť príslušné orgány iných členských štátov, ktoré vyšetrujú alebo vyšetrovali tieto osoby

32 Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008. 33 Členovia ASEM: Brunej, Čína, Filipíny, India, Indonézia, Japonsko, Kambodža, Kórea, Laos, Malajzia,

Mjanmarsko, Mongolsko, Pakistan, Singapur, Thajsko, Vietnam, sekretariát ASEAN, všetky členské štáty EÚ a Európska komisia.

34 Rozhodnutie 2009/917/SVV, Ú. v. EÚ L 323, 10.12.2009.

SK 22 SK

alebo podniky, s cieľom koordinovať ich vyšetrovania. FIDE slúži ako register osôb alebo spoločností, ktoré sú predmetom vyšetrovania, bez odhalenia podrobností o vyšetrovaní.

Členským štátom, ktoré ešte nevyužívajú databázu FIDE, sa odporúča, aby tak urobili s cieľom lepšej koordinácie svojich vyšetrovaní.

4. VÝSLEDKY DOTAZNÍKA ZAMERANÉHO NA SPOLUPRÁCU S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI V OBLASTI KONTROL NA MIESTE

Kontroly a inšpekcie na mieste sú jedným z najsilnejších nástrojov, ktoré má Komisia k dispozícii na vykonávanie administratívnych vyšetrovaní mimo inštitúcií a orgánov EÚ, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa boja proti podvodom a inej nezákonnej činnosti, ktoré narušujú finančné záujmy EÚ. Kontrola na mieste je inšpekcia vykonávaná v priestoroch hospodárskeho subjektu. Právomoc vykonávať takéto kontroly bola udelená Komisii na základe nariadenia č. 2185/199635. Túto zodpovednosť potom zákonodarca EÚ potvrdil zriadením úradu OLAF, ktorý vykonáva právomoci udelené Komisii na základe nariadenia č. 2185/199636.

Vykonávanie tohto nariadenia je založené na úzkej obojstrannej spolupráci medzi úradom OLAF a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi37. Účasť vyšetrovacích orgánov členských štátov je žiaduca, pretože podporuje a zvyšuje účinnosť kontrol a inšpekcií, najmä v prípade odporu zo strany hospodárskych subjektov, kedy sa môžu uplatňovať záväzné opatrenia vnútroštátnych právnych predpisov a možné mimoriadne postupy. Spolupráca je nevyhnutná, pričom sa začína predoperačnou fázou kontroly, keď OLAF musí informovať príslušný vnútroštátny orgán o predmete, účele a právnom základe kontroly, ktorú chce vykonať. Na tento účel musí OLAF správne určiť príslušný vnútroštátny orgán, čo bolo niekedy náročné, najmä v oblasti priamych výdavkov.

Aby sa vyriešil tento problém, členské štáty oznámili úradu OLAF — prostredníctvom dotazníka — úplné kontaktné údaje o vnútroštátnych orgánoch pre všetky výdavkové oblasti, vrátane priamych výdavkov38, čím umožnili vyšetrovateľom úradu OLAF určiť príslušný orgán a spojiť sa s ním dostatočne včas pred kontrolou. OLAF bude naďalej v úzkom kontakte s členskými štátmi, aby mohol nepretržite aktualizovať tieto informácie.

Dôrazne sa odporúča, aby sa vo všetkých členských štátoch určil vnútroštátny správny a súdny orgán s právomocami rozšírenými na oblasť priamych výdavkov.

Po prípravných opatreniach na kontrolu je nevyhnutné účinne zapojiť vnútroštátne príslušné orgány na mieste a v prípade odporu hospodárskeho subjektu pomôcť vyšetrovateľom úradu OLAF, aby sa zaistil úspech kontroly. Počas vykonávania kontroly na mieste a pokiaľ právne predpisy EÚ nestanovujú osobitné pravidlá, musia inšpektori úradu OLAF spĺňať

35 Nariadenie č. 2185/1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom

ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996).

36 Podľa článku 3 ods. 1 nariadení č. 1073/1999 a 1074/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

37 Pozri článok 4 nariadenia č. 2185/1996. 38 Nie všetky členské štáty určili ústredný orgán zaoberajúci sa priamymi výdavkami, ale väčšina z nich

(s výnimkou Nemecka, Španielska a Spojeného kráľovstva) informovala, že majú vyšetrovací útvar zodpovedný za túto oblasť.

SK 23 SK

procedurálne pravidlá stanovené právom príslušného členského štátu. Preto je pre Komisiu dôležité lepšie porozumieť vnútroštátnym právnym predpisom a praktikám a administratívnym postupom pri vykonávaní týchto kontrol. Na tento účel členské štáty poskytli prostredníctvom dotazníka informácie o týchto témach. Úplné odpovede, ktoré uviedli členské štáty v dotazníku, sú zahrnuté v pracovnom dokumente útvarov Komisie39, ktorý tvorí prílohu k tejto správe, a sú pre vyšetrovateľov úradu OLAF užitočnými základnými informáciami o vnútroštátnych požiadavkách a postupoch pri príprave kontrol na mieste v členských štátoch.

4.1. Vnútroštátne podmienky na získanie prístupu k informáciám

Podľa článku 7 nariadenia č. 2185/1996 majú inšpektori Komisie rovnaký prístup ku všetkým príslušným informáciám a dokumentom o operáciách ako vnútroštátni administratívni inšpektori. Všetky členské štáty informovali, že vnútroštátne právne predpisy poskytujú inšpektorom úplný prístup k informáciám a dokumentom, ktoré sú k dispozícii o príslušnej operácii. V prípade, že subjekt je príjemcom grantu EÚ, sa povinnosť poskytnúť prístup k dokumentom a informáciám zahŕňa ako povinnosť do zmluvy o grante40, a tým predstavuje dôležité preventívne opatrenie. Osobitné podmienky sa vzťahujú na opatrenia na presadzovanie práva, medzi ktoré patrí prehliadka alebo zhabanie, v prípade ktorých je nevyhnutný súdny príkaz vydaný orgánom činným v trestnom konaní41. Vnútroštátni inšpektori majú spravidla prístup aj k informáciám, ktoré sa nachádzajú na iných miestach, ako sú priestory hospodárskeho subjektu, a môžu skontrolovať takéto priestory. Kontroly v súkromných sídlach však nie sú možné bez súdneho príkazu v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) a ústavnými ustanoveniami42 týkajúcimi sa základných práv a slobôd. V určitých členských štátoch43 boli prípadnými hlavnými právnymi obmedzeniami pri získavaní informácií o kontrolách na mieste z dokumentov, elektronických zdrojov alebo uvedených pohovorov požiadavky na ochranu údajov, pravidlá o bankovom tajomstve a pravidlá o zachovaní služobného tajomstva.

Aby sa zaručilo zabezpečenie dôkazu a kontinuita vlastníctva záznamov vybraných počas kontrol na mieste, vnútroštátni inšpektori si môžu vyhotoviť kópie záznamov (buď papierové alebo elektronické záznamy). Položky možno fotografovať a nafilmovať. V mnohých členských štátoch majú inšpektori v odôvodnených prípadoch právomoc zhabať a zadržať pôvodné dokumenty podliehajúce kontrole vtedy, ak existuje riziko schovania alebo zničenia dôkazov alebo pretože je nutné zachovať originály na ďalšie preskúmanie44.

Vnútroštátne právne predpisy vo všeobecnosti nestanovujú prítomnosť právnika počas administratívnych kontrol na mieste. Preto vnútroštátne ustanovenia neumožňujú subjektu, ktorého sa kontrola týka, aby odložil prístup k informáciám dovtedy, kým sa neporadí so svojim právnikom. Väčšina vnútroštátnych právnych predpisov45 však uznáva, aby sa na administratívne kontroly vzťahovalo privilégium právnik – klient za podmienok, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch odlišné46. Vnútroštátni inšpektori vo všetkých členských

39 Pozri sprievodný dokument 1 „Vykonávanie článku 325 ZFEÚ členskými štátmi v roku 2009“. 40 LT, UK, AT. 41 DE, LU. 42 Ako osobitne zdôraznilo DE. 43 BE, CZ, DE, EE, IE, EL, IT, CY, HU, PL, RO, SK, SE, UK. 44 BE, IE, EL, FR, CY, HU, MT, AT, PT, RO, LU, SI, SK, FI, UK. 45 Okrem ES, LV, LT, PL. 46 Pozri dokument „Vykonávanie článku 325 ZFEÚ členskými štátmi v roku 2009“ (sprievodný

dokument 1 k tejto správe).

SK 24 SK

štátoch majú prístup k informáciám a dokumentom, ktoré sa týkajú kontroly na mieste, a môžu zadržať pôvodné dokumenty alebo si vyhotoviť ich kópie. Určité obmedzenia sú stanovené nutnosťou príkazu na prehliadku a zhabanie.

Pokiaľ ide o súdne preskúmanie počítačov, OLAF nedávno vypracoval leták, ktorý má informovať hospodárske subjekty. Tento dokument radí hospodárskym subjektom v oblasti ich práv a poskytuje podrobné informácie o postupe súdneho preskúmania počítačov počas kontroly úradu OLAF na mieste. Tento leták má osobitný význam v členských štátoch, ktoré nemajú osobitné legislatívne ustanovenia týkajúce sa tohto postupu.

Spravidla platí, že vždy, keď je hospodárskym subjektom podliehajúcim kontrole na mieste príjemca grantu EÚ, zmluva o grante obsahuje povinnosť hospodárskeho subjektu poskytnúť inšpektorom úradu OLAF prístup k informáciám, aby im uľahčili kontrolu.

4.2. Vnútroštátne procesné požiadavky na kontroly na mieste a na vypracovanie správ o administratívnych kontrolách

Článok 6 ods. 1 nariadenia 2185/1996 vyžaduje, aby inšpektori Komisie dodržiavali počas kontrol na mieste procedurálne pravidlá stanovené právnymi predpismi príslušného členského štátu. Členské štáty uviedli, že tieto postupy sú obvykle uvedené v príručkách a pokynoch určených vnútroštátnym inšpektorom. Spomedzi týchto procedurálnych požiadaviek členské štáty uviedli: neoznámenie kontrol okrem prípadov, keď je to nevyhnutné, obmedzenie prístupu do súkromných sídiel (pozri už uvedený text) a dodržiavanie práva o používaní jazykov47. Inšpektori by mali predložiť písomné poverenie alebo špeciálny preukaz totožnosti48; kontrola by sa mala uskutočniť v prítomnosti príslušného hospodárskeho subjektu49 a počas určitých hodín v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov50. Musí sa vypracovať správa o kontrole a v určitých prípadoch by sa pred vypracovaním správy mala uskutočniť diskusia so zodpovednou stranou51. Na vnútroštátne administratívne správy sa vzťahujú určité procedurálne požiadavky: vo väčšine členských štátov vnútroštátni inšpektori využívajú štandardný formulár a v obsahu sa obvykle opisujú zistené nezrovnalosti, porušené vnútroštátne ustanovenia a výsledky kontroly. Správu musia vo všetkých prípadoch podpísať vnútroštátni inšpektori vykonávajúci kontrolu a v niektorých prípadoch hospodársky subjekt. Ak hospodársky subjekt odmietne podpísať správu, uvedie sa to v správe. Správu obvykle schváli hierarchicky nadriadený inšpektor, ktorý je zodpovedný za kontrolu. Členské štáty vo všeobecnosti uviedli, že neexistujú obmedzenia týkajúce sa prípustnosti správ o administratívnych kontrolách v správnych alebo súdnych konaniach. Výnimky tvorili prípady, keď k nezrovnalostiam došlo pri zbere informácií obsiahnutých v správe52 a v prípade, keď vnútroštátne právne predpisy stanovujú, že dôkazy získané počas správnych konaní sa nemôžu použiť v trestných konaniach53.

Aby vnútroštátne administratívne správy vypracované po kontrole na mieste boli prípustné v správnych alebo súdnych konaniach, musia tiež spĺňať určité požiadavky, vrátane podpísania vnútroštátnymi inšpektormi. Úrad OLAF má také skúsenosti, že podpísanie správy

47 Ako osobitne zdôraznilo BE. 48 CY, IE. 49 PL. 50 PL, HU. 51 SI. 52 HU, BE, UK. 53 EE.

SK 25 SK

vnútroštátnym inšpektorom sa občas odložilo alebo odmietlo bez udania osobitných dôvodov počas spoločných inšpekcií.

Je preto nevyhnutné, aby správu úradu OLAF bezodkladne podpísal aj vnútroštátny inšpektor zúčastňujúci sa na kontrole na mieste, čím sa predíde riziku, že správa bude neprípustná alebo že bude mať nižšiu dôkazovú hodnotu v správnom alebo súdnom konaní.

4.3. Pomoc vnútroštátnych orgánov v prípade námietok zo strany hospodárskych subjektov

Pomoc zo strany vnútroštátnych orgánov je dôležitá a nie je podmienená účasťou vnútroštátneho orgánu na kontrole. Potreba podpory vnútroštátnych orgánov sa stáva ešte naliehavejšou v prípadoch, keď sa hospodársky subjekt bráni kontrole inšpektorov Komisie. Pomoc a podpora vnútroštátnych orgánov je mimoriadne dôležitá bez ohľadu na druh príslušných výdavkov EÚ (priame výdavky alebo spoločná správa finančných prostriedkov EÚ). Ten istý druh podpory, najmä pri ochrane dôkazov, musí byť k dispozícii vtedy, keď sa vykonávajú kontroly priamych výdavkov, s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany finančných prostriedkov EÚ pre všetky výdavkové oblasti.

Určité členské štáty54 uviedli, že v prípade, keď sa hospodársky subjekt bráni kontrole, inšpektori Komisie môžu počas kontroly na mieste vstúpiť do priestorov príslušného hospodárskeho subjektu aj bez predchádzajúceho súhlasu. V prípade odporu hospodárskeho subjektu proti kontrole môžu príslušné orgány členských štátov pomôcť inšpektorom Komisie vydaním súdneho alebo správneho príkazu55 alebo im pomôcť, ak je to potrebné, primeraným násilím pri vstupe do priestorov hospodárskeho subjektu. V takýchto prípadoch odporu hospodárskeho subjektu môže zasiahnuť polícia alebo vnútroštátni kontrolóri a pomôcť inšpektorom Komisie56. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať, patrí pozastavenie alebo skončenie platieb v prípade príjemcov grantov EÚ alebo uloženie pokút. V prípade, že príslušný subjekt odmietne poskytnúť prístup k informáciám, kontrolóri môžu zapečatiť priestory57 a vziať a zadržať účtovné knihy aj ďalšie dokumenty alebo elektronické záznamy so súdnym alebo správnym príkazom58. Na zástupcov hospodárskeho subjektu môžu uplatniť postup formálneho vypočutia59. Trestné sankcie, medzi ktoré patria pokuty alebo pozastavenie platieb príjemcovi grantov EÚ, sa môžu uplatniť vtedy, ak hospodársky subjekt odmietne poskytnúť prístup k informáciám.

Členské štáty prijali vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch záväzné opatrenia zabezpečujúce, aby vyšetrovatelia úradu OLAF vykonávajúci kontroly na mieste mohli využiť pomoc príslušných vnútroštátnych orgánov v prípadoch, keď sa hospodársky subjekt bráni kontrole. Niektoré z týchto opatrení, medzi ktoré patrí vydanie súdneho alebo správneho príkazu, zhabanie dokumentov alebo postupy vypočúvania, prinášajú okamžité výsledky a mali by sa uprednostniť vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Aktívna účasť vnútroštátnych orgánov na mieste môže výrazne prispieť k úspechu operácie. Preto by sa vnútroštátni inšpektori mali aktívne zapojiť do kontroly, a nie len zaujať štatút

54 BE, CZ, IT, CY, LT, MT. 55 BE, BG, CZ, DE, FR, CY, LV, LU, PT, UK. 56 DK, RO, PL, UK. 57 BE, BG, CZ, IE, EL, ES, FR, IT, CY, LT, AT. 58 BE, BG, CZ, DK, IE, EL, ES, FR, CY, LV, LT, LU, AT, SI, UK. 59 CZ, IE, EL, FR, MT, ES, CY, LT, AT.

SK 26 SK

jednoduchého pozorovateľa, ako v prípade určitých členských štátov počas kontrol na mieste úradu OLAF. Rovnaká úroveň pomoci inšpektorom úradu OLAF by sa mala zabezpečiť aj pre spoločné riadenie ako aj priame výdavky.

4.4. Vnútroštátne preventívne opatrenia na zabránenie strate alebo zničeniu dôkazov

Väčšina vnútroštátnych právnych predpisov povoľuje mimoriadne opatrenia, medzi ktoré patrí zapečatenie podnikateľských priestorov a odfotografovanie alebo nafilmovanie zariadení, okruhov a iných predmetov. Tieto opatrenia sa niekedy môžu prijať iba v rámci súdneho konania60. Medzi ďalšie preventívne opatrenia patrí odobratie vzoriek so súdnym povolením, zhabanie dokumentov alebo požiadanie o pomoc polície v prípade potreby. Tieto opatrenia sa môžu prijať vtedy, keď existuje riziko zmiznutia, zatajenia alebo úpravy dokumentov alebo keď existuje podozrenie, že bol spáchaný trestný čin61. Dôvody na prijatie takýchto opatrení sa musia zaznamenať. Vo väčšine členských štátov existuje možnosť odvolať sa proti takýmto opatreniam.

4.5. Všeobecné závery

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že členské štáty prijali niekoľko opatrení na konsolidovanie vykonávania nariadenia č. 2185/1996; v praxi sa však v uvedenej oblasti môžu stále urobiť určité zlepšenia, okrem iného v oblasti spolupráce medzi úradom OLAF a vnútroštátnymi orgánmi, ako už bolo uvedené.

Komisia bude naďalej monitorovať vykonávanie týchto odporúčaní vo svojich budúcich správach.

5. VYMÁHANIE

5.1. Opatrenia na zabezpečenie vymáhania neoprávnených súm

Členské štáty boli požiadané, aby informovali o svojich vnútroštátnych ustanoveniach týkajúcich sa vymáhania neoprávnených súm so zameraním na právne nástroje a opatrenia proti finančným stratám alebo ujme a o registrácii nezrovnalostí a vymáhaní dlhov. Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. apríla 2009 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev a boji proti podvodom — výročná správa za rok 2007 [2008/2242(INI)] poznamenal, že miera vymáhania je stále nízka, najmä v sektoroch, v ktorých vymáhanie riadia členské štáty. Európsky parlament bol toho názoru, že sú potrebné vhodnejšie a rýchlejšie postupy vymáhania a že do budúcich právnych predpisov týkajúcich sa spoločného riadenia by sa mali zahrnúť záväzné a preventívne prvky, aby sa neoprávnené sumy mohli vymáhať na konci postupu vymáhania. Týmto spôsobom by sa mohlo účinnejšie zabezpečiť vymáhanie peňazí daňových poplatníkov.

5.1.1. Vnútroštátne právne predpisy o vymáhaní finančných prostriedkov EÚ

Odpovede členských štátov svedčia o tom, že všetky členské štáty majú v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia na zabezpečenie vymáhania neoprávnených

60 BE. 61 DE, LV, AT, SK.

SK 27 SK

súm, pokiaľ ide o príjmovú a výdavkovú stranu rozpočtu EÚ v oblastiach, v ktorých právne predpisy EÚ nestanovujú žiadne pravidlá o vymáhaní. Tieto ustanovenia sa týkajú mechanizmov na započítanie, preventívne presadzovanie, zhabanie a nútené vymáhanie.

Pokiaľ ide o výdavky, väčšina členských štátov62 využíva na zabezpečenie vymáhania neoprávnených platieb zahrnutých do zmlúv týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ právne nástroje, medzi ktoré patria rôzne druhy záruk, zmenky, zábezpeky, osobné alebo spoločné záruky, započítanie, bankové dlhopisy, hypotéky alebo poistky.

Dve tretiny členských štátov63 využívajú právne nástroje a opatrenia, medzi ktoré patria záruky na požiadanie, započítanie a pozastavenie platieb s cieľom urýchliť vymáhanie neoprávnene vyplatených súm.

Vnútroštátne právne predpisy väčšiny členských štátov64 obsahujú ustanovenia o ochranných a preventívnych opatreniach, ktoré sa môžu prijať po zistení podozrivých neoprávnených súm (príjmov a výdavkov). Medzi takéto opatrenia patria: konfiškovanie, administratívne zhabanie, zadržanie tovaru podliehajúceho dani, finančné pokuty, pozastavenie, odmietnutie alebo úpravy ďalších platieb, skončenie financovania projektu a splatenie zaplatených finančných prostriedkov, obmedzené financovanie.

V právnych predpisoch členských štátov je stanovená možnosť (nie špecificky povinnosť), aby vnútroštátna správa zastupovala zažalovanú/poškodenú stranu v trestnom konaní vo veci podvodu proti rozpočtu EÚ.

5.1.2. Registrácia nezrovnalostí a vymáhanie dlhov v rámci vnútroštátnej správy

Hoci sa jednotlivé chyby nedajú kategoricky vylúčiť, podľa informácií získaných prostredníctvom dotazníka môžu členské štáty v zásade zaručiť úplnosť registrácie nezrovnalostí.

Vo všetkých členských štátoch sa údaje o vymáhaní kontrolujú auditom na vnútroštátnej úrovni po ukončení vymáhania. Kontroly a audity vykonávajú najmä rôzne vnútroštátne orgány, napríklad útvary vnútorného auditu príslušných inštitúcií (riadiaci orgán, certifikačný orgán, sprostredkovateľské orgány, vykonávacie orgány), colné orgány a vnútroštátny audítorský úrad.

Pokiaľ ide o príjmy a výdavky EÚ, dve tretiny členských štátov65 majú na vnútroštátnej úrovni zákonom stanovenú prahovú hodnotu, pod ktorú sa príkaz na vymáhanie nevydáva. Táto prahová hodnota sa pohybuje od 3 do 100 EUR, niekedy v rámci tej istej krajiny nie je jednotná pre všetky použité finančné prostriedky alebo príslušné oblasti (poľnohospodárstvo, štrukturálne fondy a clá).

V niektorých členských štátoch66 nie je príkaz na vymáhanie vykonateľný.

Iba niekoľko členských štátov67 by do určitej miery využilo prognózy príjmov ako metódu na predbežný odhad sumy potenciálnej nezrovnalosti, ktorá sa má vymáhať predtým, ako sa

62 BE, BG, CZ, DK, DE, EE, IE, EL, ES, FR, IT, LV, HU, PL, PT, RO, SI, SK, FI, UK. 63 BE, BG, CZ, EE, EL, ES, FR, IE, LV, LT, LU, HU, NL, AT, PL, PT, RO, SI, UK. 64 BE, BG, CZ, DK, EE, IE, EL, ES, FR, IT, CY, LV, LT, HU, MT, AT, PL, PT, RO, SI, SK, UK. 65 BE, DK, DE, EE, ES, FR, IT, CY, LV, LT, LU, MT, NL, AT, PL, PT, SI, SK, FI. 66 BG, DE, CY, MT, AT, PL, SI, SE.

SK 28 SK

skutočne začne vymáhanie. V takom prípade by sa odhady obvykle zabezpečili v rámci monitorovacích a účtovných systémov používaných na riadenie finančných prostriedkov EÚ.

5.1.3. Závery

Pokiaľ ide o vymáhanie neoprávnených súm, právne nástroje a opatrenia proti finančnej strate alebo ujme a právne nástroje a opatrenia týkajúce sa registrácie nezrovnalostí a vymáhania dlhov sú zásadou, ktorá je začlenená do vnútroštátnych legislatívnych systémov. Týmto spôsobom členské štáty preukazujú, že sú zavedené bezpečnostné opatrenia, stále sa však môžu urobiť určité zlepšenia.

Právne predpisy členských štátov by mali uprednostňovať vykonateľnosť príkazov na vymáhanie, ktorá má významnú úlohu v urýchlení postupov vymáhania. Aby sa zabezpečilo vymáhanie neoprávnených platieb zahrnutých do zmlúv týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ, všetky členské štáty by mali poskytnúť v zmluvách právne nástroje, medzi ktoré patria rôzne druhy záruk, zmenky, zábezpeky, osobné alebo spoločné záruky, započítanie, bankové dlhopisy, hypotéky alebo poistky.

Aby sa urýchlili postupy vymáhania, mala by sa posúdiť možnosť zaradenia ďalších záväzných a preventívnych prvkov do budúcich právnych predpisov EÚ týkajúcich sa spoločného riadenia.

5.2. Vymáhanie neoprávnených súm v roku 2009

5.2.1. Tradičné vlastné zdroje

Členské štáty musia vymáhať stanovené sumy, vrátane súm, ktoré registrujú v spoločnej databáze OWNRES. Suma, ktorá sa má vymáhať po zistení nezrovnalostí v roku 2009 predstavuje približne 343 miliónov EUR.

Stanovená suma sa napriek úsiliu členských štátov pravdepodobne nevymôže úplne. Stanovené sumy sa môžu zmeniť v dôsledku doplňujúcich informácií alebo súdnych konaní alebo sa dlh môže považovať za neodvolateľný v dôsledku finančných problémov dlžníka.

V súčasnosti je miera vymáhania v prípade nezrovnalostí, ktoré sa vyskytli v roku 2009, 44 % (približne 152 miliónov EUR). Je to priemerná východisková pozícia, hoci vyššia ako minuloročná 38 %. Miera vymáhania v prípade všetkých rokov (1989 – 2009) je 45,1 %.

Ak nevymoženie stanoveného dlhu nemožno pripísať na vrub členského štátu, môže tento požiadať o odpísanie nedobytnej sumy. V roku 2009 Komisia zamietla žiadosti členských štátov o odpísanie dlhov v 61 prípadoch v celkovej sume približne 11,5 milióna EUR, pretože sa domnievala, že za nevrátenie sumy sú zodpovedné členské štáty.

Okrem toho niektoré členské štáty niesli finančnú zodpovednosť za celkovo viac ako 9 miliónov EUR, pretože nestanovili colné dlhy v prípadoch, keď tak mali urobiť.

67 BE, CZ, AT, PT, SK.

SK 29 SK

5.2.2. Poľnohospodárstvo

V článku 32 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 sa stanovuje automatický mechanizmus zúčtovania v prípade neúspešného vymáhania neoprávnene vyplatených súm. Ak členský štát nevymôže od príjemcu neoprávnene zaplatenú sumu do štyroch rokov od vydania prvotného administratívneho alebo súdneho nálezu (alebo v prípade konania na vnútroštátnych súdoch do ôsmich rokov), 50 % nevrátenej sumy sa účtuje na ťarchu rozpočtu príslušného členského štátu v rámci ročného finančného zúčtovania účtov EPZF a EPFRV. Dokonca aj po uplatnení tohto mechanizmu sú členské štáty povinné pokračovať v procese vymáhania a pripísať 50 % súm, ktoré sa nakoniec vymohli, do rozpočtu EÚ. Ak na to nevyvinú náležité úsilie, Komisia sa môže rozhodnúť pripísať celú nesplatenú sumu na ťarchu príslušného členského štátu.

Neoprávnené platby, ktoré sú výsledkom administratívnych chýb spôsobených vnútroštátnymi orgánmi, sa musia odpočítať z ročných účtov príslušných platobných agentúr, a teda vylúčiť z financovania EÚ.

V roku 2009 sa mechanizmus 50/50 uplatnil rozhodnutím o finančnom zúčtovaní za rozpočtový rok 200868 na všetky nedoriešené prípady nevrátených súm z roku 2004 alebo 2000 (prípady, ktoré boli štyri alebo osem rokov staré). Týmto spôsobom sa členským štátom účtovalo spolu 31,4 milióna EUR a suma 20,1 milióna EUR sa pokryla z rozpočtu EÚ z dôvodov nevymožiteľnosti. Ďalších 0,8 milióna EUR sa účtovalo na ťarchu členských štátov prostredníctvom následného rozhodnutia69 o schválení účtov za rozpočtový rok 2008 tých platobných agentúr, ktorých účty boli v apríli 2009 vylúčené.

Počas rozpočtového roka 2009 členské štáty vymohli 167,3 milióna EUR a nezaplatená suma, ktorá sa má stále vymáhať od príjemcov na konci rozpočtového roka, predstavovala sumu 1 136,2 milióna EUR.

Finančné dôsledky nevrátenia finančných prostriedkov v prípadoch z roku 2005 alebo 2001 sa stanovili v súlade s už uvedeným pravidlom 50/50 prostredníctvom účtovania sumy 22,8 milióna EUR na ťarchu príslušných členských štátov70. Okrem toho 20,3 milióna EUR sa pokrylo z rozpočtu EÚ v prípadoch, ktoré boli oznámené ako nedobytné počas rozpočtového roka 2009. Prostredníctvom následných rozhodnutí Komisie sa platobným agentúram, ktorých účty za rok 2009 boli vylúčené z rozhodnutia o finančnom zúčtovaní, zaúčtuje ďalších 11,9 milióna EUR.

V dôsledku uplatňovania mechanizmu 50/50 od jeho zavedenia v roku 2006 sa suma, ktorú členské štáty ešte nezaplatili do rozpočtu EÚ, znížila na 830 miliónov EUR71.

Počas rokov 2007 – 2009 Komisia uskutočnila audit správneho uplatňovania nového mechanizmu zúčtovania prostredníctvom 15 kontrol na mieste, ktoré sa týkali 14 platobných agentúr v 11 členských štátoch.

68 Rozhodnutie Komisie 2009/367/ES (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009). 69 Rozhodnutie Komisie 2010/56/EÚ (Ú. v. EÚ L 32, 4.2.2010). 70 Rozhodnutie Komisie 2010/258/EÚ (Ú. v. EÚ L 112, 5.5.2010). 71 Táto suma zahŕňa aktualizované finančné informácie, ktoré poskytli členské štáty za rozpočtový rok

2009.

SK 30 SK

Orgány členských štátov majú vo všeobecnosti zavedené primerané postupy na ochranu finančných záujmov Európskej únie. Nedostatky zistené počas týchto kontrol na mieste sa následne sledujú v rámci postupov o zhode zúčtovania.

5.2.3. Politika súdržnosti

V prípade štrukturálnych fondov je vymáhanie neoprávnene vyplatených súm od príjemcov v dôsledku nezrovnalosti alebo podozrenia z podvodu hlavne vecou členských štátov. Členské štáty musia od budúcej žiadosti o platbu odpočítať aj akúkoľvek sumu, ktorá bola predtým neoprávnene vyplatená z rozpočtu EÚ.

Programy spolufinancované zo štrukturálnych fondov sú viacročné a založené na predbežných platbách. Vymáhanie neoprávnene vyplatených súm sa môže uskutočniť pred alebo po skončení programu.

V prípade programového obdobia rokov 1994 – 1999 bol posledným termínom na podanie žiadosti o konečnú platbu Komisii 31. marec 2003. V tomto období EÚ spolufinancovala približne 1 000 programov v celkovej hodnote približne 159 miliárd EUR72. Povoľujúce a riadiace útvary Komisie s pomocou úradu OLAF zodpovedajú za následné správne a finančné opatrenia po uzavretí týchto programov.

V prípade programového obdobia rokov 1994 – 1999 členské štáty oznámili 11 046 prípadov nezrovnalostí (21 v roku 2009) s odhadovaným finančným dosahom 1,51 miliardy EUR73 z príspevku EÚ (1,84 milióna EUR v roku 2009).

Z tohto počtu sa na úrovni Komisie definitívne uzavrelo 7 049 prípadov a suma vo výške 742 miliónov EUR sa zohľadnila pri konečnej platbe alebo uvoľnila po skončení programu alebo sa vrátila do rozpočtu EÚ. Členské štáty uviedli, že správne a súdne konania sa dokončili na vnútroštátnej úrovni v ďalších 566 prípadoch s finančným dosahom 52 miliónov EUR za to isté obdobie. Komisia začala zmierovacie konania s cieľom ukončiť tieto prípady.

V roku 2009 Komisia prijala sedem rozhodnutí o tom, ako vyriešiť 241 prípadov nezrovnalostí, v súvislosti s ktorými príslušné členské štáty požiadali Komisiu, aby znášala finančné dôsledky nedobytných súm. Tri rozhodnutia týkajúce sa 217 oznámení EFRR v celkovej sume 1 773 541 EUR a štyri rozhodnutia týkajúce sa ESF v celkovej výške 130 785 EUR sa zaúčtovali na ťarchu rozpočtu EÚ.

Pokiaľ ide o programové obdobie rokov 2000 – 2006, členské štáty doposiaľ oznámili 20 991 prípadov nezrovnalostí (4 679 v roku 2009) s finančným dosahom približne 3,49 miliardy EUR z príspevku EÚ (1,12 miliardy EUR v roku 2009).

Členské štáty informovali Komisiu o tom, že správne a/alebo súdne konania na vnútroštátnej úrovni sa dokončili v 10 655 z týchto prípadov a že sa podarilo vymôcť približne 1,73 miliardy EUR.

Miery vymáhania počas celého programového obdobia rokov 2000 – 2006 sú dobré (presahujú 50 % — takmer tak dobré, ako v programovom období rokov 1994 – 1999, čo je

72 Ide o viacročné programy. Tento údaj nezahŕňa projekty financované priamo v rámci štrukturálnych

fondov a Kohézneho fondu. 73 Situácia podľa údajov v databáze ECR k 15. aprílu 2009.

SK 31 SK

53 %), ale môžu byť značne ovplyvnené praxou vylučovať z vyhlásenia o výdavkoch predkladaného Komisii projekty, v prípade ktorých sa zistilo, že sú neoprávnené. Týmto spôsobom sa zdroje EÚ môžu opätovne použiť na financovanie ďalších oprávnených projektov a zaťaženie súvisiace s vymáhaním sa prenáša na vnútroštátne rozpočty.

Členské štáty by mali vyvinúť ďalšie úsilie v oblasti vymáhania neoprávnených súm.

Na konci roka 2009 celková suma finančných opráv týkajúcich sa programového obdobia rokov 1994 – 1999 predstavovala 2 510 miliónov EUR (515 miliónov EUR v roku 2009) a v prípade obdobia rokov 2000 – 2006 to bolo 5 119 miliónov EUR (1 806 miliónov EUR v roku 2009). Tieto finančné opravy nasledovali po auditoch Komisie a Európskeho dvora audítorov, vyšetrovaniach úradu OLAF a po uzavretí programov za tieto dve programové obdobia. Pozostávajú z výdavkov ovplyvnených nezrovnalosťami, ktoré sa z tohto dôvodu musia vylúčiť zo spolufinancovania z rozpočtu EÚ. Členské štáty okrem toho vykonávajú aj opravy po svojich vlastných auditoch alebo auditoch Komisie a Európskeho dvora audítorov. Tie nie sú zaregistrované v účtovnom systéme Komisie, ale členské štáty oznamujú informácie Komisii raz za rok.

5.2.4. Predvstupové fondy

V roku 2009 sa sumy oznámené ako sumy, ktoré sa majú vymáhať, zvýšili o 135 %. Najvyššia suma, ktorá sa má vymáhať, pochádza z programu SAPARD (61,6 milióna EUR, pričom 41 miliónov EUR z tejto sumy musí vymáhať Bulharsko). V prípade programu PHARE sa musí vymáhať takmer 7 miliónov EUR a v prípade ISPA ide o 4 milióny EUR. Miera vymáhania sa v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 znížila, pričom dosiahla iba 27,2 %.

Analýza miery vymáhania v prípade podozrenia z podvodu poukazuje na mieru iba 4,6 % za celé programové obdobie. Proces vymáhania v prípadoch, ktoré sú predmetom stíhania, je zložitý a zdĺhavý. Správne konania a trestné vyšetrovanie nejdú vo väčšine krajín ruka v ruke, čo ovplyvňuje mieru vymáhania.

Keďže miery vymáhania sú nízke, v prípadoch podozrenia z podvodu by sa mali vykonávať ochranné opatrenia (vo forme zhabania majetku, pozastavenia platieb, bankových záruk atď. — pozri bod 5.1.3.) s cieľom zabezpečiť možnosť vymáhania aj po konečnom rozhodnutí súdu. Príslušné členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť vymáhaniu prostriedkov z predvstupových fondov.

5.2.5. Priame výdavky

V oblastiach, v ktorých finančné prostriedky spravujú priamo inštitúcie, neoprávnene vyplatené sumy vymáhajú priamo inštitúcie bez zásahu členských štátov. Nariadenie o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacie pravidlá stanovujú rôzne štádiá postupu vymáhania:

– odhad a stanovenie pohľadávky povoľujúcim úradníkom (ktorý sa musí ubezpečiť o jej oprávnenosti, likvidite a istote),

– vystavenie príkazu na vymáhanie (pokyn povoľujúceho úradníka účtovníkovi, aby pristúpil k vymáhaniu) po vystavení dlhopisu adresovaného dlžníkovi, a

SK 32 SK

– vymáhanie účtovníkom, ktorý podľa možnosti pristúpi k vymáhaniu kompenzáciou v prípade, že samotný dlžník má voči Spoločenstvám oprávnenú, likvidnú a istú pohľadávku.

Ak po zaslaní výziev a upomienok na úhradu dlžník nevyrovnal svoj dlh a ak účtovník nemohol pohľadávku vymôcť kompenzáciou alebo využitím bankovej záruky poskytnutej dlžníkom, povoľujúci úradník bez meškania stanoví spôsob núteného vymáhania, ktorý sa má uplatniť v prípade tohto dlhu.

Existujú dva možné spôsoby získania exekučného titulu, ktoré sa navzájom vylučujú:

– rozhodnutie o exekučnom titule v zmysle článku 256 Zmluvy o ES (formalizuje stanovenie nároku v rozhodnutí, ktoré predstavuje exekučný titul),

– súdny príkaz vnútroštátneho súdu alebo súdu EÚ. Sem patrí aj občianskoprávne konanie v rámci trestného konania v tých jurisdikciách, ktoré to umožňujú.

Pokiaľ ide o príkazy na vymáhanie týkajúce sa nezrovnalostí a prípadov podvodov, ktoré boli vydané počas roku 2009, v 478 oznámených prípadoch už došlo k úplnému alebo čiastočnému vráteniu finančných prostriedkov. Komisia získala späť 15,5 milióna EUR. V 463 prípadoch sa podarilo získať späť celú neoprávnenú sumu. V 242 prípadoch sa má celkovo ešte vymôcť 12 miliónov EUR.

Komisia bude pokračovať v postupoch na úplné vymoženie týchto súm.

5.2.6. Vymáhanie na základe vyšetrovania úradu OLAF

Ak úrad OLAF v konečnej správe o prípade dospeje k záveru, že niektoré sumy boli príjemcovi pravdepodobne vyplatené neoprávnene, alebo že neboli vybrané sumy, aj keď mali byť, príslušné orgány (vo všeobecnosti orgány dotknutého členského štátu alebo tretej krajiny) musia pristúpiť k vymáhaniu predmetných súm. Úrad OLAF monitoruje priebeh týchto postupov vymáhania.

V roku 2009 úrad OLAF formálne uzavrel následnú finančnú kontrolu viac ako 249,2 milióna EUR. V sektore poľnohospodárstva sa vymohlo spolu 137,2 milióna EUR a v oblasti štrukturálnych fondov 49,1 milióna EUR.

Úrad OLAF bude naďalej spolupracovať s povoľujúcimi generálnymi riaditeľstvami v rámci Komisie, ktoré sú zodpovedné za príslušné rozpočtové sektory, v záujme ďalšieho zlepšenia vymáhanie na základe vyšetrovania úradu OLAF.

Documents

SK - europarl.europa.eu · SK SK EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 14.7.2010 KOM(2010) 382 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Ochrana finančných záujmov Európskej