Kolosy na VodeVW Trainee Program

Interview : RNDr. Viera Záhonová, CSc.apríl 2013 Hokej SJF : FEI

ChemBot 10 000 Kilometrov - 4.Časť

TOP5 : Mosty, ktoré berú dych

Študentský cech strojárov STU SjF v BA

obsah

RedakciaŠéfredaktor : Peter Obert Redaktori : Kristián Bačík Mária Urbanová Maroš Szentkereszti Štefan Hricik Peter Hruška Michal Kocúr Martin Ondraščin Andrej Štefánik Erika Košíková Janka SamseliováGrafika : Peter MandíkGramatika : Laci Patai Redakcia ŠKRT Námestie Slobody 17 812 31 Bratislava

Ahoj priatelia,

prinášame vám ďalšie číslo Škrtu, v ktorom nájdete rozhovor s RNDr. Vierou Záhonovou, CSc., informácie o PhD a DPŠ štúdiu, technické články o lietadlových lodiach, robotoch, mos-toch, elektrárňach a opäť precestujete 10 000 km v USA. Spísali sme koho a kde na fakulte nájdete. Mierne sme zvýšili rozsah čísla, tak si dúfam každý niečo pre seba nájde. Tí, ktorí máte záujem o pár bodov na intrák, určite príďte na antibordel. Prvýkrát sme pre vás pripravili súťaž „diferen-ciálna rovnica“, výherca získa od ŠCS dva lístky na budúcoročnú Beániu Strojárov. Taktiež sme vytvorili kalendár zaujímavých podujatí na tento mesiac. Prajem vám pekné čítanie popri učení...

Peťo

editoriál

3 Interview5 Doplňujúce Pedagogické štúdium7 Staň sa aj Ty doktorandom9 10 000 Kilometrov - 4. časť13 Nájdi si job14 Vodná nádrž na vrchole kopca16 Kolosy na vode19 ChemBot - Nový Prototyp robota20 TOP 523 Postup vzad24 Náš národný bežecký deň26 Hokej SJF : FEI27 VW Trainee program28 Kalendár podujatí apríl-máj31 Zoznam zamestnancov SjF34 Zábava

interview

3

Štúdium matematiky je pomerne náročné. Čo Vás viedlo k tomu, aby ste si vybrali práve toto povolanie? Od začiatku som mala rada matematiku, nik-dy mi nerobila problémy. Chcela som ju učiť a môj sen sa mi splnil.

Akou študentkou ste boli? Nikdy ste si nepomáhali ťahákmi? :)Nepomáhala som si ťahákmi, preto som teraz na ne aj alergická. So štúdiom som nemala nikdy problémy, stále som patrila medzi tých najlepších.

Aké najkurióznejšie ťaháky ste našli študentom?Úplne drobným písmom napísaný ťahák na papieriku, ktorý bol nalepený na pere a ťahák vyrytý v euro obale.

Okrem matematiky, ktoré predmety Vás bavili, a ktoré Vám robili najväčší prob-lém?Ako som už vravela, žiaden predmet mi nero-bil problémy, aj keď ma nebavil, dokázala som sa ho naučiť. Čo ma zvyklo trochu potrápiť, tak to bola telesná a výtvarná výchova.

A neľutujete výber školy? Keby ste sa vrá-tili do čias, kedy ste si vyberali vysokú

školu, nevybrali by ste si niečo iné?Určite by som si nič iné nevybrala. Vybrala by som si to isté. Čiže matematiku a deskriptívnu geometriu. Na škole sa učí ako konštrukčná geometria. Myslím si, že to bola veľmi dobrá kombinácia. Aspoň mne sa zdala byť veľmi ľahká, pretože tieto dva predmety spolu veľmi úzko súvisia.

Kedy ste začali učiť matematiku na našej fakulte? A prečo práve tu na SjF?Je síce pravda, že som chcela učiť na strednej škole, ale hneď po skončení vysokej školy, v roku 1980, som nastúpila na Strojnícku fakul-tu STU. Mala som veľmi dobrého vedúceho diplomovky, ktorému vďačím za veľa. Ten ma postrkával stále ďalej. V deň keď som mala štátnice, medzi vyhlásením výsledkov, ma poslal na strojnícku fakultu, že je tu voľné miesto. Začala som tu učiť a zapáčilo sa mi to, a stále sa mi to aj páči.

Je podľa Vás nejaký rozdiel vo vedomosti-ach študentov spred 15-20 rokov a teraz?Áno. Je veľmi veľký rozdiel vo vedomostiach. Myslím si, že nie sú na vine až tak študenti ako celý systém nášho školstva. Za social-izmu bolo naše školstvo veľmi dobre vybu-dované. Študent keď skončil strednú školu mal všeobecný rozhľad. Myslím si, že takýto

Vizitka

Rozhovor s RNDr. Vierou Záhonovou, CSc.

Meno a priezvisko: RNDr. Viera Záhonová, CSc.Miesto narodenia: Trebišov Stredná škola: GymnáziumVysoká škola: terajšia Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK BratislavaDeti: 2Záľuby: divadlo, prechádzky Jazyky: ruština, nemčina, trochu angličtinaObľúbené(á): film: české komédie; filmy, ktoré natočil Zdeněk Troška. kniha: od autora Robina Cooka hudba: ľudová, vážnaNeobľúbené jedlo: kožka na mlieku, cibuľa v polievke

systém sa mohol ďalej rozvíjať, zobrať tie prvky, ktoré boli dobré a ešte ich vylepšovať. Naopak, potlačili sa prírodovedné predmety, predovšetkým matematika a fyzika. V súčasnosti vedomosti študentov klesajú. Už 5 rokov robím vstupný test zo stredoškolskej matematiky pre študentov, ktorí sem prichádzajú. Pred piatimi rokmi urobilo test 33 %, teraz je to 23 %. Rozdiel sa preniesol do tých čo majú 0 až 5 bodov. V súčasnosti vedomosti študentov klesajú. Už 5 rokov robím vstupný test zo stredoškolskej matematiky pre študentov, ktorí sem prichádzajú. Pred piatimi rokmi urobilo test 33 %, teraz je to 23 %. Rozdiel sa preniesol do tých čo majú 0 až 5 bodov.

Potrebujú dnes študenti menej vedomostí na to, aby prešli matematikou ako kedysi?Áno. Kedysi boli štyri matematiky, potom tri. Keď sa rozdelilo štúdium na bakalárske a inžinierske, výmera sa znížila a niektoré témy sa už neprednášajú. Nároky sa znížili, ale aj v dôsledku zlých základov z matematiky. No už sme na dolnej hranici a nižšie sa ísť nedá. Potom by študenti nemohli zvládnuť odborné predmety.

Matematika je jeden z predmetov cez ktorý sa robí v 1. ročníku sito. Prečo majú s týmto predmetom študenti problém? Je to kvôli slabej pripravenosti zo strednej školy alebo kvôli nezáujmu o tento predmet? Niektorí sú v tom na začiatku nevinne, pretože sú slabo pripravení zo strednej školy. Ale sú možnosti ako sa dá odstrániť tento problém. Pred začatím semestra organizujeme kurz stredoškolskej matematiky, počas semestra, študenti, ktorí neuspejú na vstupnom teste, majú povinné Doplnkové cvičenia z Matematiky I. Tiež počas celého semestra a skúškového obdobia majú možnosť využívať konzultácie u hociktorého vyučujúceho. K tomuto všetkému je však potrebná aj systematická práca študentov. „Matematika

sa nedá naliať nikomu lievikom do hlavy.“

Čo by ste zaradili medzi Vaše kladné stránky, a čo medzi záporné?Človek sám seba veľmi ťažko hodnotí. Ale myslím si, že som dosť trpezlivá.

Ktoré krajiny ste za svoj život navštívili? Aká je Vaša vysnívaná krajina, ktorú by ste raz chceli navštíviť?Navštívila som Maďarsko, Poľsko, Ukrajinu, Lotyšsko, Litvu, Rusko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Bulharsko, Turecko, Francúzsko. Raz by som chcela ísť na dovolenku do Grécka, spoznať históriu.

Máte už naplánované ako strávite leto?S manželom neradi nechávame veci na poslednú chvíľu, preto sme si už zarezervovali vo first minute dovolenku do Turecka. Potom by sme chceli ísť navštíviť rodinu.

Máte sen, ktorý by ste si chceli splniť?Chcela som mať dobre fungujúcu rodinu, ktorú aj mám. Myslím, že sme celkom pohodoví. Mám dve vydarené dcéry, ktoré pred rokom ukončili vysokú školu. Jedna išla ďalej na doktorandské štúdium do Ostravy a druhá sa tento rok bude vydávať. Tak dúfam, že sa dočkám aj vnúčat.

Chcete niečo odkázať študentom, ktorých čaká tento semester skúška z matematiky?Chcem im odkázať, aby využili všetky možnosti na doplnenie vedomostí a vyťažili z nich maximum. Určite nech sa neučia naspamäť postupy, ale nech sa snažia porozumieť podstate každého problému. Potom aj to „učenie sa“ je oveľa jednoduchšie.

Ďakujeme Vám za rozhovor.Mária Urbanová, Štefan Hricik

interview

4

DOPLŇUJÚCE PEDAGOGICKÉ ŠTÚDIUM Mnohí z vás určite netušia, že sa na našej škole dá študovať doplňujúce pedagogické štúdium (DPŠ) alebo pre niektorých známejší, ale nesprávny, pojem pedagogické minimum. Preto som sa rozhodol, že o tom napíšem zopár viet. Na moje otázky týkajúce sa tohto doplňujúceho vzdelania mi ochotne odpovedala aj vedúca Oddelenia technickej pedagogiky doc. Ing. Mariana Kundrátová, CSc. Na konci som pridal aj zopár mojich postrehov.

Čo je to DPŠ? Doplňujúce pedagogické štúdium je druh vzdelania, ktorým nadobúda absolvent neučiteľského študijného odboru predpoklady pre výkon učiteľského povolania. Po absolvovaní DPŠ získate pedagogickú spôsobilosť na vyučovanie predmetov, ktorých obsah nadväzuje na obsah študijných odborov alebo programov, ktoré ste absolvovali a na vykonané štátne skúšky. Študovať sa dá v dennej a externej forme. Štúdium trvá štyri semestre pre obe formy štúdia. Po absolvovaní doplňujúceho pedagogického štúdia získate vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti na vyučovanie predmetov obsahovo nadväzujúcich na technické, technicko-ekonomické, technicko-informačné a technicko-umelecké študijné odbory na stredných školách. DPŠ sa poskytuje za poplatok.

Rozhovor s doc. Ing. Marianou Kundrátovou, CSc.

1. Pre koho je DPŠ určené?Pre študentov všetkých fakúlt STU. Doplňujúce pedagogické štúdium je možné študovať v dvoch formách, a to v dennej a externej. Denná forma štúdia je určená pre študentov študujúcich na 2. stupni alebo 3. stupni. DPŠ je možné začať študovať aj v poslednom ročníku 1. stupňa. Ale vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti sa udeľuje až po absolvovaní druhého stupňa

spolu s diplomom. Externá forma štúdia je určená pre absolventov ktorejkoľvek technickej fakulty. Existuje aj kombinovaná forma pre študentov, ktorí sa prihlásia v piatom ročníku ako denní študenti a po absolvovaní vysokej školy môžu pokračovať v externej forme štúdia DPŠ.

2. Čo všetko musí uchádzač o DPŠ splniť, ak chce byť prijatý na štúdium v dennej resp. v externej forme?Ako som už spomínala, na to, aby bol uchádzač prijatý na dennú formu musí byť študentom 2. stupňa príp. 3. stupňa, alebo posledného ročníka 1. stupňa študijného odboru alebo programu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Na externú formu štúdia môžu byť prijatí absolventi všetkých technických fakúlt. Prijímacie skúšky sa nerobia ani pre dennú, ani pre externú formu štúdia.

3. Aké predmety sa vyučujú na doplňujúcom pedagogickom štúdiu?Predmety sú zamerané na získanie učiteľských kompetencií. Sú to napríklad pedagogika, psychológia, didaktika technických predmetov, etika a etiketa, ale aj biológia dorastu a iné. Pre bližšie informácie o DPŠ odporúčam pozrieť si našu web stránku.

4. Kde prebieha výučba?Pre študentov bratislavských fakúlt prebiehala v minulosti výučba v priestoroch strojníckej a chemickotechnologickej fakulty, v ostatných rokoch sa vyučuje v priestoroch rektorátu STU na Vazovovej ulici.

5. Absolvent DPŠ získa vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti. Čo všetko musí absolvovať, aby ho získal? V prvom rade musí úspešne vykonať všetky skúšky a zápočty. Potom je potrebnébsolvovať v poslednom semestri prax na príslušnej cvičnej strednej škole v rozsahu 40 hodín, v ktorých je zahrnutých päť náčuvov a päť vlastných výstupov študenta. Pre vás strojárov sa jedná o SPŠ strojnícku na Fajnorovom nábreží.

5

Ďalej je potrebné napísať záverečnú prácu s rozsahom 40 až 50 strán. Posledným krokom pre úspešné zvládnutie tohto štúdia sú záverečné skúšky a obhajoba záverečnej práce.

6. Na akých školách môže absolvent DPŠ učiť?Absolvovaním DPŠ získate spôsobilosť vyučovať strojárske predmety, elektrotechnici elektrotechnické predmety, atď. Absolvent DPŠ môže učiť predovšetkým na stredných odborných školách (SOŠ) a stredných odborných učilištiach (SOU) technického smeru.

7. Je možné učiť aj na iných školách, napr. na gymnáziách?Vyhláška č.437/2009, v ktorej sú uvedené kvalifikačné požiadavky na vyučovanie rôznych skupín predmetov, presne upravuje tieto možnosti pre absolventov technických univerzít. K nim patrí, vo vymedzenom rozsahu, aj možnosť učiť niektoré predmety na gymnáziách či základných školách.

8. Je záujem o učiteľov technických predmetov?Áno, záujem je veľký. Vzhľadom na deklarovanú snahu ministerstva školstva o posilnenie postavenia SOŠ a SOU z dôvodu zvýšenia zamestnateľnosti absolventov a tendencie rozvoja priemyslu je predpoklad, že záujem o učiteľov technických predmetov bude ešte väčší. Navyše si myslím, že je to veľmi dobrá alternatíva k voľbe zamestnania. Ak máte DPŠ, ste pripravený na povolanie inžiniera i učiteľa technických predmetov.

Aké je školné na jeden semester?Školné v dennej forme je 130 eur a v externej forme 160 eur za jeden semester.

Ďakujem za rozhovor.

Vlastné skúsenosti ...

Musím sa priznať, že nápad na tento článok vznikol v mojej hlave, pretože sám som študentom DPŠ-ka. A napadlo ma, že by to mohlo zaujímať viacerých z vás, ktorí uvažujete o kariére pedagóga. Ja síce po

skončení Strojníckej fakulty nemám v pláne učiť, ale človek nikdy nevie kam ho cesty osudu zavedú .... Keď som uvažoval o tom, či sa prihlásim na DPŠ, hodnotil som všetky jeho klady a zápory. Jeden z najväčších mínusov bolo, keď som sa dozvedel, že sa vyučovanie koná každý piatok od 14:00 do 20:00 hodiny (denní študenti v Bratislave). Nechcelo sa mi tam predsa ostávať v piatky do ôsmej, ale nakoniec som sa rozhodol to vyskúšať. Napokon sa ale ukázalo, že ani vyučujúcim sa nechce tráviť piatkové večery v škole a väčšinou sa stihlo učivo prebrať skôr. A mimochodom, aj keď sa sem tam stane, že neprídete, tak nikto vás za to naháňať nebude. Taktiež som sa obával, či to budem popri škole stíhať, ale všetko sa dá, keď sa chce. Dovolil by som si uviesť jeden príklad – môjho spolužiaka, ktorý popri DPŠ stíha školu (taktiež je strojár), brigádu, a dokonca aj frajerku :). O tom, že si raz doplním pedagogické vzdelanie som uvažoval už v druhom ročníku bakalárskeho štúdia. Nanešťastie som vtedy netušil, že sa môžem prihlásiť už na ďalší rok, a že nemusím čakať, kým si dokončím aspoň bakalára. Mohol som to mať trochu ľahšie, keďže teraz musím písať naraz dve záverečné práce, učiť sa na dve záverečné skúšky a k tomu ešte praxovať na škole. Veď sa hovorí, že človek sa má učiť z chýb iných, tak sa teda učte .... Čo sa týka praxe na strednej škole, tak z tej som mal najväčší strach, ešte väčší ako zo štátnic. Mala to byť moja prvá takáto skúsenosť, preto som sa jej na začiatku dosť obával. Vždy som bol veľmi zvedavý, ako budú na mňa žiaci reagovať, a či ma budú rešpektovať. Veď nie som od nich až o toľko starší. Musím ale povedať, že moje prvé skúsenosti predčili moje očakávania a veľmi sa mi to zapáčilo. Až natoľko, že sa obávam, aby som sa po ukončení školy nevydal touto cestou ....

„Na to, aby sa z učiteľa stal inžinier je potrebná dlhá a náročná cesta, kým z inžiniera sa môže stať učiteľ už za štyri semestre.“

Štefan Hricík

6

7

STAŇ SA AJ TY DOKTORANDOM Rozhovor o doktorandskom štúdiu s prof. Ing. Ernestom Gondárom, CSc., prodekanom pre doktorandské štúdium.

Aké sú podmienky prijatia na PhD. štúdium?- priemer do 1,8 za inžinierske štúdium- na študijný program sa prijíma max. 5 študentov - na tému sa môže prihlásiť aj viac študentov- jeden školiteľ môže mať celkovo len 5 interných doktorandov

Ako prebieha prijímanie?Študent si podá prihlášku a nasledujú prijímacie pohovory, kde si výberová komisia spraví poradovník podľa prospechu, motivácie k štúdiu a znalosti cudzieho jazyka. Ak sa hlási viac študentov na jednu tému, uprednostňovaní sú z daného odboru na inžinierskom štúdiu. Prijímacia komisia v rámci celej STU vyberie koľko študentov na ktorý ústav príjmu. Počet študentov v rámci fakulty je obmedzený pretože doktorandov si fakulta platí sama a musí mať na to vyčlenené peniaze.

Kto môže byť vedúcim dizertačnej práce?Školiteľ musí byť určený vedeckou radou, spravidla sú to všetci docenti a profesori.

Aký je priebeh štúdia?Študent si so školiteľom zostaví individuálny študijný plán a určia, kedy bude mať aké skúšky. Skúšky sa známkujú typom prospel/neprospel. Ďalšou podmienkou je, že študent musí vyučovať priemerne 4 hodiny týždenne (jeden semester môže napr. 2 hodiny a ďalší semester 6 hodín, podľa požiadaviek).

Aké dostáva doktorand štipendium?Štipendium doktoranda je 495 euro, po minimálnej práci k dizertačnej práci (ktorá by mala obsahovať teoretickú časť dizertačnej práce a je zakončená cieľmi dizertačnej práce, rozsah je 50-60 strán,) sa mu zvýši na 580 euro. Túto prácu by mal odovzdať približne v polovici štúdia, ale napríklad, ak má tému, na

ktorej pracoval už na inžinierskom stupni a odovzdá minimálku skôr, ihneď sa mu zdvíha štipendium.

Koľko musí vydať publikácií?Počet publikácií je rôzny podľa ústavu. Na niektorých je určené, že musia byť v karentovaných časopisoch, ktoré sú v cudzom jazyku. Jedna publikácia môže vyjsť len v jednom časopise. Publikácia môže byť aj časť skrípt, teda knihy.

Aká je dĺžka štúdia?Štandardná dĺžka sú 3 roky. Za každý rok na viac sa platí 1000 euro, ale výška môže byť aj nižšia, podľa toho, koľko skúšok mu chýba, rozhoduje o tom dekan.

Koľko času musia tráviť na fakulte?V súčasnosti platí, že by mali byť na pracovisku v čase od 9:00 do 14:00. Samozrejme, tam môžu byť aj mimo tohto času.

Akým štýlom sa štúdium končí?Štúdium sa končí obhajobou dizertačnej práce. Pred obhajobou ju musí odovzdať 6 týždňov vopred, aby sa stihli spraviť posudky. V komisii nemôže byť školiteľ a tajne sa hlasuje áno/nie.

Sú vyštudovaní doktorandi vyhľadávaní vo firmách a výskumných centrách?Skôr sa uplatnia v zahraničí. Ak nemajú problém s rečou, veľa ich odchádza do Nemecka.

Chodia doktorandi na stáže?Môžu a chodia do univerzít alebo firiem v zahraničí. Keď študent ide na stáž, môže robiť na svojej práci a štúdium sa mu nepredlžuje. Dostáva štipendium a nemusí vyučovať.

Nasledovný opis doktorandského štúdia nám popísal Ing.Peter Mlynár,PhD.

Peťo, kde a čo si študoval?Doktorandské štúdium som skončil minulý

8

rok. Študoval som na Ústave energetikyod inžinierskeho štúdia. V súčasnosti pracujem ako asistent na rovnakom ústave. Medzi moju náplň práce patrí okrem iného výučba, ale hlavne zastrešujem práce vnašich laboratóriách - zostavovanie experimentálnych staníc, meracích tratí a pod. Týmto je zabezpečené, že aspoň pár tém záverečných prác môže mať experimentálny charakter a študenti majú možnosť priamo niečo postaviť, odmerať.

Kedy si sa rozhodol ísť na doktorandúru?Na doktorandské štúdium ma nahovoril Ing. Daniel Čurka PhD. počas písania diplomovky. Tému som mal s absorpčným chladičom a robili sme množstvo experimentov v labáku.Tam som zistil, že by ma to v labáku celkom aj baví. Od doktorandského štúdia som nič extra neočakával a bral som to z časti ako “zamestnanie”. Takže o sklamaní alebo prekvapení sa nedá hovoriť. Proste ma bavilo to čo som robil. Tému práce som mal dosť všeobecne definovanú a týkala sa absorpčného chladenia.

Ako vyzeral tvoj deň v škole?Môj deň vyzeral normálne, robili sme si plány a podľa nich som postupoval. Učiť som mal tak ako všetci u nás druhákov - cviká z termodynamiky a prenosutepla. Cez oba predmety som prešiel aj ja tak to nebolo také náročné a nemal som z toho stres. Prípravu

som si robieval pred hodinou, pripadne deň pred.

Nebál si sa zo začiatku?Jasné, že ak riešiš nové veci, tak si trochu nervózny, to sa týkalo prvého cvika a prvej konferencie. Ak už vieš čo ťa čaká vieš sa lepšie pripraviť a je to o.k. Najväčší problém som mal s nájdením konkrétneho problému mojej dizertačnej práce,na ktorý sa treba zamerať a vyriešiť ho. V tomto mi dosť pomohol môj školiteľ.

Nemal si chuť to vzdať?Jasné, že boli aj horšie časy, keď sa nedarilo a mal som toho plné zuby. Nevieš nájsť netesnosť v zariadení, meranie nevyjde tak ako očakávaš .... takéto problémy sa nájdu všade a je ich plno. Ale takú krízu, že sa na to vykašlem som tuším ani nemal.

Nechcel si ísť po škole do zahraničia?Ponuky zo zahraničia som nevyhľadával a tým pádom som ani žiadnu nedostal. Bavilo ma to tu.

Mal si nejakú zlú skúsenosť so študentmi?Študenti sa ku mne správali asi ako ku každému inému pedagógovi. Nestretol somsa s nejakým vážnejším problémom.

Ďakujeme Vám za rozhovor, Peter Obert.

10 000 KILOMETROV9

Hoovrova priehrada a Mike O’Callaghan–Pat Tillman Memorial Bridge

„ Legendárna Crew“ prijíma poslednú výzvu. Západné pobrežie Spojených štátov amerických sa na nás už nevie dočkať. Z Miami sa lietadlom presúvame do Las Vegas, je to ďalšie z miest, o ktorom už asi každý počul. Vyhľadávané medzi hráčmi, pôžitkármi a zvedavcami z celého sveta.Podrobnému opisu mesta som sa venoval v májovom čísle v roku 2011. V skratke, Las Vegas je miesto, kde keď máte dosť peňazí a odvahy môžete zažiť takmer čokoľvek.Najlepšie to asi vystihuje fráza “sky is the limit“. Neobmedzené stávky, najluxusnejšie hotely, najvyberanejšie jedlo, najbláznivejšie atrakcie, najdrahšie obchody a samozrejme najkrajšie spoločníčky, ktoré výhradne zaujíma počet núl na vašom bankovom účte. Prvý večer stíhame iba krátku prechádzku po Las Vegaskom Stripe, kde sa nachádza väčšina podstatného z Las Vegas.Do postele odchádzame pomerne skoro. Dôvodom je, že sa chystáme na výlet. Cieľom je Hooverova priehrada, technický skvost na rieke Colorado. V čase svojej výstavby (1931-1935) to bola najväčšia priehrada na svete, jej na svoju dobu revolučný design fascinuje dodnes. Priehrada je spojená s hydroelektrárňou, ktorá je osadená 17-timi peltonovými turbínami, celkový inštalovaný výkon je okolo 2000 MW.Zásobuje elektrinou celé Las Vegas, ale aj iné oblasti. My sme využili možnosť prehliadky priehrady aj elektrárne. Určite to nebola chyba, veď ktoré strojárske srdce by netúžilo vzhliadnuť jednu z najväčších a najznámejších hydroelektrární na svete.

Prehliadka zahŕňala aj ukážku vnútra hrádze, takže sme sa poprechádzali po “vnútornostiach“ tohto betónového monštra. Po exkurzii nasledoval povinný Gift shop a ďalej sme nevynechali ani pohľad na priehradu z novopostaveného mosta, ktorý je tiež inžinierskym skvostom a týči sa asi 200 metrov od priehrady. Pre zaujímavosť, obidve stavby sú z polovice na Arizonskom a z polovice na Nevadskom území a prechádza medzi nimi aj hranica časového pásme a prvá samovražda sa na ňom stala 7. Apríla 2012. Hooverova priehrada sa dá stihnúť pozrieť za pol dňa, my sme sa neponáhľali, takže nám to zabralo skoro celý deň a do hotela sme sa vrátili unavený, takže v tento deň sme už nič iné nestihli. Ďalší deň je pred nami a s ním aj nová výzva zvučného mena. Je vzdialená štyri a pol hodiny autom od Vegas, pre majetnejších to je polhodinka vrtuľníkom.

10

Grand Canyon- miesto odkiaľ sa padá

Nás cesta autom vyšla finančne porovnateľne ako na vrtuľníku, lebo “tátoša“, ktorého sme mali požičaného na cestovanie po západe jeho výrobca obdaril 2,5 litrovým benzínovým motorom a všetci sme sa čudovali ako sa im podarilo z tak veľkého motoru dostať tak málo výkonu, a dosiahnuť pritom astronomickú spotrebu. No, ale aspoň bol vybavený 3.5mm jackom na AUX výstup takže nám hudba spríjemňovala cestu, ktorá nám rýchlo ubehla. Dorazili sme k najznámejšej diere v zemi na svete, Grand Canyon. Vytvorila ho rieka Colorado, ktorá je za kaňonom prehradená Hooverovou priehradou a pred ním priehradou Glen Canyon. Grand Canyon je asi 450 km dlhý, miestami 29 km široký a dosahuje hĺbku až 1800 metrov. Kaňon si môžete pozrieť z dvoch strán, severná ponúka „sky walk“ lávku, ktorá je postavená ponad kaňon a má priehľadné dno. To je na severnej strane zhruba všetko. Druhá možnosť je južná strana, ktorá ponúka asi 30 kilometrový úsek cesty, ktorá lemuje hranu kaňonu a na tejto ceste sú záchytné parkoviská, od ktorých sú asi 2 minúty chôdze (po upravených chodníkoch) vybudované vyhliadkové body. Všetko je spravené v typickom americkom štýle, takže celý výlet zvládnete aj v žabkách. Nezabudnite na fotoaparát ! Fotky sa budú na Facebooku krásne vynímať. Ak sa trochu posnažíte, bude to vyzerať ako by ste stáli na okraji sveta, odkiaľ sa padá a kde už ďalej nič nie je. Na vyhliadkach sa budete “mačkať“ s desiatkami ďalších turistov. Započuť slovenčinu alebo češtinu sa vám podarí asi na každej z nich. Mňa najviac zaujali komentáre našich bratov Čechov, ktoré boli asi typu: „ Ty vole p...čo, to je ale ďura vole.“ Ale ani Slováci samozrejme v ničom nezaostávali.Teraz trochu vážnejšie. Keď si nájdete nejaké pekné tichšie miestečko, bokom od hlavných vyhliadok, mimo vyznačené chodníky, sadnete si, zahladíte sa na toto majestátne dielo prírody, tak to nemôže nikoho nechať chladným. Pre mňa osobne z neho vyžaroval ohromný pokoj. Dokázal by som tam sedieť hodiny a len tak rozmýšľať. Grand Canyon je obzvlášť pekný aj počas západu slnka, čo sme

samozrejme tušili a preto sme sa nikam neponáhľali, a prispôsobili sme plán našej ďalšej cesty tomu, že túto noc nestrávime v apartmáne vo Vegas, ale že zostaneme na ceste a skúsime nájsť ubytovanie niekde na pol ceste medzi Grand Canyonom a Zion National Parkom, ktoré sú od seba vzdialené asi 6 hodín cesty. Ubytovanie sme zohnali, ale dosť sme sa kvôli tomu natrápili, lebo sme sa ho snažili nájsť počas cesty v noci, a všetky hotely a hostely (bolo ich asi 5) v malom mestečku boli na počudovanie zaplnené takmer do posledného miesta. Samozrejme, kde je vôľa tam je cesta a tak sme “ukecali“ jedného recepčného, nech nám prenajme jedinú izbu ,ktorú mal voľnú z dôvodu, že hostia, ktorí ju mali rezervovanú sa ešte neukázali. Raňajky sme samozrejme nestihli, lebo nikto z nás si neuvedomil, že sa nachádzame v inom časovom pásme ako sme mali všetci na hodinkách. Náš problém samozrejme vyriešil na americké pomery lacné bagety zo Subway. Smerujeme k Zion National Park. Tento park nie je až takého svetoznámeho mena, ale určite stojí za návštevu. Môžete v ňom nájsť trasy aj na skutočnú turistiku. My sme si zvolili jednu z najznámejších atrakcií tohto parku. Je ňou výstup na masív, ktorý má až poetické meno - Angel´s landing, teda miesto, kde pristávajú anjeli. Výstup strednej náročnosti je dlhý 4 km. Ak sa chcete na chodníkoch, na ktorých sa je miestami treba pridržiavať reťazí, cítiť bezpečne, tak vyžaduje si to aspoň tenisky a tiež by som odporučil zobrať si poriadnu fľašu vody,

11

Opúšťame Zion a mierime naspäť do Las Vegas. Cesta je to asi na 3 hodinky aj s cik pauzou a týmto sme vlastne uzatvorili okruh okolo Grand Canyonu. Tento večer mal byť oddychový, posledný v Las Vegas. Taká bola teória. Spočiatku všetko nasvedčovalo, že tomu aj tak bude. Už si ani vlastne nepamätám, prečo sa názor troch z nás nečakane zmenil a zrazu sme sa ocitli v Liquor store, teda v obchode s alkoholom. Kúpili sme nejaké tie „pifká“ a začali sme sa hotoviť na párty, ktorá bola v Casino Bellagio. Samozrejme sa k nám pridal aj štvrtý člen vlčej svorky. Podrobnosti samozrejme zostanú vo Vegas, ale tento večer sa určite nezmazateľne zapísal do pamäti každého z nás. Ľudí, ktorých sme stretli, udalosti, ktoré zažili, tak na tie sa spomína aj o 50 rokov, keď už neudržíte moč a sledujete doma s babkou správy na Stv.Ráno nebolo z tých najpríjemnejších, dvaja z nás to ani nedotiahli do postele a ustlali si na lehátkach pri hotelovom bazéne, kde ich ráno budil šerif. Dodnes sa nevie prečo sa to stalo. Asi ich boleli už nohy a nechcelo sa im šliapať po schodoch. Ráno sme využili posledné raňajky,

zbalili sa ,ale podstatnú časť dňa sme ešte strávili v meste. Navečer sme sa vydali opäť na cestu. Cieľ bol stanovený tak, že sa budeme snažiť dostať čo najbližšie ku Sequia National Parku. Tieto miesta sú od seba vzdialené asi 7 hodín cesty. V noci nájsť ubytovanie niekde v hosteli pri ceste a ráno vyraziť do parku.Toto všetko sa nám podarilo až nad očakávania hladko. Po ráne cestou z hostela sme prechádzali okolo poľa s granátovými jablkami. Zopár sme si ich chceli kúpiť, ale miestny zberač bol taký milý, že nám dal celú tašku zadarmo. Okolo obeda sme už objali prvú sekvoju. Tieto stromy sú naozaj úžasné, nikdy som nevidel nič podobné, bol som nimi naozaj nadšený. V miestnom návštevníckom centre sme sa prihovorili mladej dáme oblečenej ako skautka a dozvedeli sme sa, že vodí skupinky ľudí po náučnom chodníku, kde sa môžeme naučiť veľa o sekvojach. Nakoniec skupinu sme tvorili iba my štyria a ona. Prechádzka bola zaujímavá, slečna mala o sekvojach naučenú zaujímavú prednášku. Po skončení túry sme s ňou ešte chvíľu debatovali a dozvedeli sme sa, že má korene na Slovensku, konkrétne “in Zemplín district“. Ďalej sme v tomto parku ešte navštívili známy padnutý strom, do ktorého je vyrezaný tunel a dá sa pod ním prejsť autom a samozrejme urobiť cennú fotku do rodinného albumu.

Niekoľko takýchto tunelových stromov je aj v Yosemitskom národnom parku. Najväčšou atrakciou parku je ale bezpochyby General Sherman - objemom najväčšia žijúca

lebo napočudovanie hore nie je žiadny bufet. Asi za 1 až 1,5 hodinový výstup vám budú odmenou naozaj krásne výhľady. Ak ste nadšenec do turistiky a máte dostatok času tak si môžete dopredu objednať túru aj so sprievodcom po náročnejších chodníčkoch. Určite bude stáť zato!

Cesta na Angel s landing

Tunel log

12

masa na zemi. Je naozaj impozantný s výškou 84 m, priemerom 7,7 m a objemom takmer 1500 m3. Jeho vek sa odhaduje na 2300-2700 rokov. Po odfotení pri tomto obrovi sme si následne ukradli zopár jeho šišiek a vychutnali sme si západ slnka obklopený lesom pretkaným obrími sekvojami. Ďalší neopakovateľný zážitok. Posledný zo série národných parkov, ktorý sa chystáme navštíviť je Yosemite National Park. Opäť tá istá taktika. Nocujeme v náhodne vybranom hosteli pri ceste. Tento krát s menšími problémami. Do hostela sme dorazili okolo polnoci, pýtame si izbu pre dvoch na jednu noc. Takýto prístup je najrozumnejší, lebo tieto hostely pri diaľniciach sú postavené tak, že vpredu je recepcia s malou jedálňou, kde môžete ísť ráno na raňajky a izby sú rozmiestnené prevažne v dvojpodlažných budovách, ktoré majú chodby a schodiská vonku. Keď už máte zaplatenú izbu a v ruke magnetickú kartu od izby, nič vám nebráni nasadnúť do auta, v ktorom čakajú dvaja kamaráti a ísť stráviť noc za 15-20 dolárov na osobu vrátane raňajok (samozrejme, že počet ľudí, ktorý prídu na raňajky nikto nekontroluje). Treba ale vyšpecifikovať že chcete “king-size bed´s“, čo znamená asi veľkosť menšej manželskej postele, aby ste sa pohodlne vyspali dvaja na jednej. Mladík, ktorý nám izbu predával, bol už ale asi ospalý a tak nám nabil kartu na izbu, ktorá už bola obsadená a tak sme vtrhli do súkromia jedného manželského páru. Všetko sa ale nakoniec vyjasnilo a my sme sa konečne dostali do postele. Yosemite National Park, miesto zvučného mena obývané medveďom Yogim a jeho verným spoločníkom Bubuom, ktorí usilovne kradli piknikové košíky turistom v kultovej rozprávke. A turistov tu naozaj nebolo málo. Toto miesto mi pripadalo tak trochu preplnené. Predpokladám, že tento môj pocit bol spôsobený tým, že sme sa pohybovali iba to tých najvychytenejších oblastiach parku a teda to je podobné ako keď prídete do Vysokých Tatier a celý výlet vybavíte prechádzkou okolo Štrbského Plesa. Môžete si teda povedať, že ste Vysoké Tatry videli, ale všetko podstatné sa určite za jeden deň stihnúť nedá. My sme ale mali bohužiaľ

iba ten jeden deň, tak sme obehli narýchlo najznámejšie veci a výhľady. Za najlepší zážitok považujem kúpeľ v ľadovej vode vodopádu Bridalveil Fall – nevestin závoj.

V čase našej neskoro-letnej návštevy v ňom bolo veľmi málo vody, takže sa dalo dostať až úplne k základni a ako druhý to bol výhľad z Glacier Point, z ktorého je nádherný pohľad na masív Half Dome.

Národných parkov už bolo dosť teraz zas niečo z iného súdka – San Fancisco.

Kristián Bačík

vodopád Bridalveil

Glacier Point výhľad na Half Dome

13

Nájdi si job V tomto hesle sa niesla akcia Dni príležitosti, ktorá sa konala 27.3.2013 na fakulte elektrotechniky STU. Táto akcia bola veľmi podobná Dňom kariéry v Inchebe. No predsa sa odlišovala a to hlavne v tom, že bola určená pre technické odbory, teda hlavne fakulty STU. Dni príležitostí sa zameriavajú na nadviazanie kontaktu študentov a absolventov univerzít so spoločnosťami, ktoré im vedia ponúknuť kvalifikovanú pracovnú pozíciu alebo stáž v študovanom odbore. Študenti tu mali možnosť zistiť aktuálny dopyt absolventov v daných odboroch či fakultách. No viac menej môžeme povedať, že každý s technickým zameraním si určite našiel možnosť uplatnenia. Toto uplatnenie sme mohli hľadať vo viacerých formách. A to, či už v pracovných ponukách na fulltime, letných stážach, praxi alebo zapájaní do rôznych projektov či pri implementovaní záverečných prác. Táto akcia zastupovala odbory v automobilovom a chemickom priemysle, elektrotechnike, energetike, informatike, strojárstve a telekomunikáciách. Ja i moji spolužiaci sme sa rozhodli, že sa danej akcie zúčastníme nakoľko sa nám nepodarilo navštíviť dni kariéry. Bol som milo prekvapený, že pomerne málo propagovaná akcia konaná mimo našej budovy mala pomerne veľkú účasť zo strany študentov nielen našej, ale aj iných fakúlt. Celý priestor budovy bol zaplnený stánkami, kde sme sa mohli nielen slovne informovať o pracovných pozíciách, letných stážach, či praxi a implementovaní záverečných prác, ale boli tu pripravené i brožúry, letáky či reklamné predmety. Napriek tomu všetkému sme našli i nejaké nedostatky, najmä čo sa týka podávania informácií. Pokiaľ sme sa pýtali iba zbežne, teda nemali sme extra záujem o pozíciu, zhodli sme sa, že zástupcovia daných firiem nám poskytli vhodné a dostatočné informácie. Dosť ma prekvapilo, že pokiaľ sme našli pre nás vhodnú stáž, či pozíciu a začali sme sa o ňu bližšie zaujímať (napr. čo všetko

treba na danú pozíciu spĺňať, aké sú kladené kritéria výberu, či prijatia) dozvedeli sme sa iba strohú odpoveď: „Treba si kliknúť na našu stránku a tam nájdete bližšie informácie,“ alebo „To sa musíte registrovať na našej stránke“. Väčšina z nás ide určite na podobnú akciu s tým, že má v sebe nejaké očakávania a dúfa, že bude neskôr ako-tak zvýhodnený získanými informáciami. Ale opak je asi pravdou. Človek získa akési len povrchne podané informácie, ktoré si kľudne i sám a v pohodlí domova nájde niekde na internete. Nakoniec som ale predsa len našiel akúsi výhodu alebo kladnú stránku podobných akcií. Sú ňou diskusie, workshopy a tréningy. Tie prebiehali takmer v každom stánku alebo boli spojené v posluchárňach. A koniec koncov, keď som sa nad tým zamyslel, asi je to správna voľba. Pretože som sa síce nedozvedel informácie o konkrétnej pozícii, ale možno som získal ešte dôležitejšie a podstatnejšie informácie ako je napr. vedieť sa presadiť, zaujať či už na pohovore alebo len pri písaní životopisu. Zistil som ako niektoré spoločnosti preferujú veci, ktorým my veľmi nepripisujeme význam. A práve oni môžu byť tým dôležitým impulzom pri našom výbere. Preto si myslím, že každý z nás by si mal aspoň raz do roka nájsť čas a zúčastniť sa podobnej akcie. V dnešnej dobe má každý času málo, no i napriek tomu by sa nemalo stať, že niekto za trojročné alebo päťročné štúdium povie: „Aká akcia? Tak tú vôbec nepoznám,“ alebo „Ja som ešte na niečom takom nebol.“ Veď tieto projekty sú robené predovšetkým pre nás, tak ich treba aj využiť, aby sme získali skúsenosti a vedeli čo nás asi čaká po škole. Na základe uvedeného preto určite odporúčam či už túto, alebo podobnú akciu, kde prídete s vytlačeným životopisom a odídete nielen s dobrým pocitom, že ste urobili niečo pre svoju budúcnosť, ale aj s istými poznatkami potrebnými k budúcemu pracovnému miestu.

Peter Hruška

14

Vodná nádrž na vrchole kopca Možno trochu nevšedný nadpis, no chcel by som vám napísať o neobyčajnom zariadení nachádzajúcom sa v Českej republike neďaleko obce Hrubý Jeseník- okres Šumperk. Spravidla všetko vybudované človekom má nejaký špeciálny účel, nádrž na vrchu kopca nie je výnimkou. Ako všetci dobre vieme, čokoľvek čo zdvihneme do vzduchu, od nás dostane potenciálnu energiu. Voda vo výšinách nie je výnimkou. Nebudem vás už viac naťahovať, jedná sa o prečerpávaciu vodnú elektráreň (PVE) Dlouhé Stráně. Povedať, že jej účelom je vyrábať elektrickú energiu by bolo veľmi povrchné. Totižto, elektrická rozvodná sieť je zložitý komplex nielen káblov, ale aj transformátorov rozvodných staníc a v neposlednom rade elektrární.

Kedysi, keď bolo v rozvodnej sieti nedostatok elektrickej energie, buď zvýšili prietok vo vodnej elektrárni alebo v tepelnej prihodili do kotla. Avšak s príchodom jadra ako palivom a zdrojom energie pre tepelnú elektráreň vznikli atómové elektrárne. Vyprodukujú síce kvantá elektriky, no ich nevýhoda je, že kým sa rozbehne alebo spomalí štiepna reakcia, prejde veľa času. Keď nastanú výkyvy v elektrickej sieti, napríklad cez špičku nie je ich ako jednoducho regulovať . Zase cez noc atómovka beží a v sieti je elektriny prebytok. Pred rokmi teda prišli páni inžinieri s neobvyklým, avšak veľmi účinným riešením

problému výkyvov. Nádrž na vrchu kopca je len špička zložitého komplexu. Zariadenie ako celok tvorí aj ďalšia vodná nádrž s polohou čo najbližšie a čo najnižšie voči tej hornej. Teda sa nejedná o bežnú elektráreň, ona síce vyrába elektriku, ale zjednodušene by som povedal, že to je pre energiu iba ,,úschovňa”, ktorá premení elektriku na polohovú energiu vody a potom zase naopak. Takýchto elektrární je vo svete málo a táto je jediná svojej veľkosti v strednej Európe. Teraz pár presných informácii. Výškový rozdiel týchto dvoch nádrží je 510,7 m. Horná nádrž sa nachádza na vrchole hory Dlouhé stráně v nadmorskej výške 1350 m s prevádzkovým objemom 2 580 000 metrov kubických, zaberá plochu 15,4 hektáru a v najhlbšom mieste je to 26 m pri plnom stave. Dolná nádrž leží na rieke Divoká desná v nadmorskej výške 824,7 m, má celkový objem 3 405 000 metrov kubických a plochu 16,3 hektáru. Straty vody, napr. vyparovaním sú dopĺňané zo spomínanej rieky. V celku zaujímavé je, že horná nádrž je pokrytá 18 centimetrovou vrstvou asfaltu, ktorý je dovezený z Albánska. Celá elektráreň aj s nádržami sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti a z ekologických dôvodov je celá budova aj s dvomi turbínami ukrytá v podzemí . Turbíny sú umiestnené na dvoch 24m vysokých hriadeľoch, jedná sa o Francisove

Pohľad z hora

Pohľad z hora

15

turbíny s možnosťou spätného chodu, každá má výkon 325 MW v turbínovom a 312 MW v čerpadlovom režime. Jedná sa o najväčšie reverzné vodné turbíny v Európe. Z hornej nádrže je voda privádzaná dvoma tunelmi s 3,6 m priemerom, dĺžky 1547 a 1499 m. Z dolnej tiež dvoma o priemere 5,2 m a dĺžky 345 a 390 m. Pri plnom výkone preteká elektrárňou 68,5 metra kubického vody. Naplnenie hornej nádrže trvá pri maximálnom výkone 7 hodín. Generátory majú funkciu jednak na výrobu elektriky a taktiež fungujú aj naopak a správajú sa ako elektromotory. Pri ich veľkosti ich musí najskôr rozbehnúť menší rozbehový motor. Vo vedľajšej skrytej budove sa nachádza rozvodňa s 22 kV napätím a dva blokové trojfázové transformátory, ktoré zvýšia napätie na 400 kV, následne putuje elektrika do elektrickej siete. V podzemí je vybudovaná kompletná infraštruktúra tunelov a šachiet.

Horná nádrž je prístupná jednak cestou, ale aj tunelom z hlavnej budovy prostredníctvom 2400 schodov alebo plošinovým výťahom. Okrem spomenutej statickej funkcie (uschovanie energie z doby, kedy jej je prebytok a následné vrátenie v dobe špičky) má elektráreň funkciu dynamickú, teda funguje ako vyrovnávač napätia v sieti a taktiež stabilizuje a riadi frekvenciu. Prevádzka elektrárne je riadená na diaľku z Prahy, konkrétne centrálneho dispečingu spoločnosti. V budove sa nachádza prevažne údržba. Na záver by som vám chcel s úsmevom na tvári napísať môj osobný pocit. Podľa mňa sa nejedná ani tak o elektráreň, pretože energia, ktorú využijú turbíny je pôvodom jadrová. Je to najväčšia batéria v Európe! :)

Zdroj: oficiálna stránka spoločnostiMartin Ondraščin

Pred napustením Strojovňa

Troška z tunelov

16

KOLOSY NA VODE Medzi najväčšie a tiež najviac dych berúce plavidlá na svete určite patria lietadlové lode. Dominantné postavenie vo vlastníctve takýchto „monštier“ patrí určite USA, ale nie je to tento štát, ktorému patrí prvenstvo v ich stavbe a skonštruovaní.

Trošku z histórie

O prvú lietadlovú loď sa zaslúžilo Kráľovské námorníctvo, keď v roku 1917 spustilo na vodu krížnik HMS Furious. Disponoval vzletovou palubou o dĺžke 49 metrov. Historicky prvé úspešné pristátie lietadla s názvom Sopwith Pup na jeho pristávacej dráhe sa odohralo 2. augusta toho istého roku, ktoré pilotoval major Edwin Harris Dunning. V marci roku 1918 bola pristávacia plošina namontovaná i na zadok lode, no HMS Furious mala ešte veľmi ďaleko od vzhľadu klasickej lietadlovej lode ako ju poznáme z filmov, lebo prednú a zadnú časť neustále delili nadstavby s komínmi. Bol to síce prvý pokus o stavbu plavidla so zámerom niesť so sebou po mori leteckú silu, ale loď sa dokázala i tak vyznamenať pri leteckom útoku v 18. októbra 1918 na základňu vzducholodí v Tondernu.

Pár všeobecných faktov

V súčasnej dobe sa po svetových moriach plaví 21 lietadlových lodí, ktorých vlastníci sú z desiatich rôznych krajín. Najpočetnejšiu skupinu tvoria stroje Spojených štátov amerických, ktoré svojím počtom tvoria až väčšinu. Jedná sa o 11 kusov lodí triedy Nimitz, jednu majú v zálohe, dve lode triedy Ford vo výrobe a jednu objednanú. Na druhej priečke je európska krajina z apeninského polostrova - Taliansko, ktoré vlastní dve lode. Po jednom exemplári potom vlastnia India, Čína, Rusko, Španielsko, Thajsko, Veľká Británia, Brazília a Francúzsko. V mnohých prípadoch ide ale o vyradené americké lode, ktorých hodnota je kvôli zastaralým systémom, problémom s prevádzkou a nákladom na chod takmer

nulová. Najväčšiu lietadlovú loď vlastní USA, dosahuje dĺžky 333 metrov a patrí do triedy Nimitz. Najstaršia z nich je z roku 1975 a najmladšia zase z roku 2009. Najmenšou lietadlovou loďou je talianska Giuseppe Garibaldi z roku 1985, ktorá so svojimi 180 metrami je oproti svojím náprotivkom trpaslíkom. Okrem amerických lodí triedy Nimitz, francúzskej lodi Charles de Gaulle, ktoré sú vybavené nukleárnym pohonom, majú ostatné lode konvenčný pohon.

Veľká Británia a moderné lode

V súčasnej dobe prebieha vo Veľkej Británii stavba dvoch identických lietadlových lodí HMS Queen Elizabeth a jej sesterskej HMS Prince of Wales, ktoré sú súčasťou kontraktu za takmer 6 miliárd libier. Prvou z nich je HMS Queen Elizabeth, ktorá bude do služby uvedená v roku 2016 a HMS Prince of Wales ju bude nasledovať o dva roky neskôr. Samotný dizajn a stavba týchto „dvojičiek“ vytvorili vo Veľkej Británii 10 000 pracovných miest v 90 firmách, pričom 7000 ľudí je zamestnaných priamo v lodeniciach a ďalších 1000 sa zúčastní finálnej montáže. Podrobnejšie nahliadneme do stavby a príprav prvej z nich, lietadlovej lode HMS Queen Elizabeth.

HMS Queen Elizabeth

17

Pár konkrétnejších faktov a čísel

Obe lode budú mať veľkosť a hmotnosť ako jeden z najznámejších zaoceánskych parník Queen Elizabeth 2. Merať na dĺžku budú 284 metrov, na šírku 73 a na výšku 56 metrov. Ich ponor bude siahať do 11 metrovej hĺbky. Nová lietadlová loď triedy Queen Elizabeth bude mať hmotnosť 65 000 ton, disponovať bude deviatimi palubami a bude schopná prevážať až 40 lietadiel. Zjednodušene: Jej hmotnosť sa dá priradiť k 32 500 rodinným automobilom, v hangári si nájde miesto 36 stíhacím lietadiel a 4 lietadlá tzv. riadeného letovej premávky a včasného varovania o celkovej hmotnosti 1000 ton. Prevážať bude tiež 8600 ton paliva pre vlastnú spotrebu ale i lietadlá. Keď už sme pri automobiloch, tak s klasickým automobilom by ste dokázali pri tom množstve paliva absolvovať cestu na Mesiac a späť až 12-krát.

Hor sa na palubu

Plocha vzletovej paluby činí takmer 13 000 metrov štvorcových, čo predstavuje takmer rovnakú plochu ako 3 futbalové ihriská. Radar lode je rozmermi rovnako veľký ako najväčší mobilný dom. Každá z lodí jej veličenstva (Her Majesty Ship) Queen Elizabeth a Prince of Wales bude vybavená dvoma propelermi o priemere 6,7 metra a hmotnosti 33 ton. Každý z nich bude poháňaný dvoma elektromotormi. Kotvy budú vysoké 3,1 metra a každá z nich bude vážiť 13 ton. Každý z výťahov, ktoré z hangáru prepravujú lietadlá na palubu unesie dva stíhacie bombardéry, dopraví svoj náklad za menej než jednu minútu. Výťah vďaka svojej veľkosti by dokázal zdvihnúť naraz celú posádku lode. Posádka lode triedy Queen Elizabeth dosahuje len dvoch pätín posádky predošlej triedy Invincible i keď je loď tri krát väčšia.

Aj posádka je hladná

Na každej lodi sa bude starať o pravidelnú stravu námorníkov 67 kuchárov, ktorí budú musieť variť a pripravovať tri jedlá denne pre 1600 osôb (679 osôb tvorí

posádku a 921 letecký personál). Variť sa bude v štyroch kuchyniach a jesť v priľahlých štyroch jedálňach. Najväčšia z nich dokáže za hodinu obslúžiť až 960 ľudí. Z vojenského a strategického pohľadu je však dôležitejšie za ako rýchlo sa dokáže najesť celá posádka. Pohodlne to zvláda za 90 minút a v čase bojovej pohotovosti do 45 minút. Posádka bude mať k dispozícii celú radu možností ako tráviť voľný čas, počínajúc kinom a končiac fitness centrom, ktoré budú otvorené 24 hodín denne. Vojaci budú mať prístup k emailu a internetu, ale satelitný telefón však nebude možno využívať pre osobné účely. Na poslednej veľkej lodi HMS Ark Royal (245 metrov, 2640 členov posádky), zošrotovanej v sedemdesiatych rokoch, bola posádka ubytovaná v kajutách po 100 ľuďoch. U triedy Queen Elizabeth to nehrozí a kajuty budú šesťlôžkové s vlastnou sprchou a toaletou. Zdravotnícke oddelenie bude disponovať jedenástimi lekármi, nemocničným oddelením s ôsmimi lôžkami, chirurgickou sálou a zubnou ordináciou. V prípade potreby alebo pohotovosti môže byť bez problémov rozšírené.

Plnou parou vpred

K pohonu lietadlových lodí bude slúžiť kombinovaný systém zahrňujúci elektricky systém IEP, plynové turbíny a dieselové agregáty. Ako generátory elektrickej energie budú slúžiť dve plynové turbíny Rolls-Royce Marine Trent MT30 s výkonom po 36 MW (48 000 koní) a štyri dieselové generátory Wärtsilä s výkonom 2 x 9 MW (12 000 koní) a 2 x 11 MW (15 000 koní). Celkový výkon hnacej sústavy bude činiť 109 MW, čo by v pohode pokrylo energetickú spotrebu mesta s populáciou okolo 200 000 ľudí. Dieselové agregáty boli pridané z dôvodu prípadnej potreby zvýšiť rýchlosť plavidla. Maximálna dosahovaná rýchlosť na pokojnom mori by mala činiť 26 uzlov (46 km/h) a operačný dosah by sa mal pohybovať okolo 10 000 námorných míľ (19 000 km).Lode triedy Queen Elizabeth sa od tradičných lietadlových lodí líšia i počtom operačných veží, kde na lodi bude môcť vidieť až dve takéto stavby.

18

Samotná stavba

Na stavbu oboch lodí bolo v roku 2008 objednaných 80 000 ton oceli v hodnote cez 65 miliónov libier. Stavba HMS Queen Elizabeth bola zahájená v októbri 2009, keď bol v lodenici v Govane slávnostne prevedený prvý rez oceľovým plátom pre spodný blok 3. Stavba pripomína obrovskú stavebnicu, ktorú tvoria jednotlivé bloky, tie sú vyrábané štyrmi spoločnosťami v až siedmich lodeniciach. Výroba spodného bloku 3 začala v októbri 2009 a s ohľadom na jeho veľkosť musel byť vyrábaný vo dvoch častiach, ktoré sa následne v roku 2010 spojili dohromady. Hotový blok o dĺžke 63 metrov a šírke 40 metrov s hmotnosťou 9300 ton opustil lodenicu v Govane 16. augusta 2011 a na prepravnom člne sa vydal na cestu dlhú 600 míľ okolo severného pobrežia Škótska do lodenice v Rosythu. V apríli 2012 boli spojené dve veľké časti bloku 4, ktorého stavba začala v Govane v januári 2010. Táto najväčšia časť trupu bola po spojení tak veľká, že vyčnievala z haly na dvor. Presúvaciu sekciu práce vykonávalo 132 diaľkovo ovládaných transportérov, lebo náklad mal hmotnosť až 4000 ton. Spojovanie trvalo až celý týždeň neustálych prác. Spojený blok na ceste do Rosythu pracovníci vybavili inžinierskymi sieťami, elektroinštaláciou a potrebnými súčasťami, v čom bolo i 12 000 trubiek a 100 000 kilometrov kabeláže.

Veže na výšku presahujú Niagarské vodopády V Portsmouthu bola 1. januára 2013 pripravená k transportu predná veža známa ako blok 7. Táto veža predstavujúca mozog c

V tomto momente má 2000 zamestnancov v lodenici Rosyth na dvore zhromaždených 2/3 súčasti lode HMS Queen Elizabeth a v nasledujúcich týždňoch bude zhotovený celý trup lode. Pomaly už pripomína svojím tvarom rysujúcu sa lietadlovú loď, ale ešte veľa vody pretečie, kým sa ňou aj v skutočnosti stane spustením na vodu. Do aktívnej služby by sa HMS Queen Elizabeth mala dostať v roku 2016, čo je dokonca o rok skôr, ako predpovedali prvé odhady pred stavbou.

Maroš Szentkereszti

Transport bloku

Transport veže

Transport Bloku

celej lode zahrňuje cez 100 systémov, teda neprekvapí, že obsahuje 43 kilometrov káblov a 3101 potrubí. Potom, čo sa na vežu namontuje radar, bude loď merať na výšku 56 metrov, čo je o dokonca o pár metrov viac ako slávne Niagarské vodopády. Kapitánsky mostík má k dispozícii okná od podlahy až k stropu, čo by malo zaistiť lepší prehľad o dianí na mori a na lodi ako u predchádzajúcich triedach lietadlových lodí.

19

CHEMBOT - NOVÝ PROTOTYP ROBOTA Keď započujete slovíčko „robot“, mnoho z vás si predstaví plechovú krabicu (nemyslím samicu kraba :)) na pojazdných pásoch v štýle napr. robot z filmu Číslo 5 žije, prípadne novšie typy, ktoré sa v konečnom dôsledku majú podobať svojou konštrukciou tej ľudskej. V skutočnosti toto slovíčko pomenúva omnoho väčšiu sféru, v ktorej sa robot vyskytuje a stretávame sa s ním už prakticky všade. Či sa jedná o domácnosť, kde je dobrým pomocníkom v kuchyni alebo priemysel, kde má všestranné využitie ako napr. zváracia linka v automobilke, ktorú ste určite už mali možnosť vidieť. Ja vám teraz skúsim priblížiť šikovného robota, o ktorom som ako laik v tejto problematike sám nemal ani chýru, ani slychu. Robot sa sám dokáže sformovať do tvaru klbka tak, aby sa dostal do tých najužších a najneprístupnejších miest, taktiež dokáže prejsť aj cez stenu. Spoločnosť známa predovšetkým ako výrobca robotických vysávačov, ktoré sa ako jedny z mála môžu chváliť umelou inteligenciou, má už najnovšie vo svojom portfóliu aj prototyp robota nazvaného ChemBot, ktorý dokáže úplne iné kúzla ako len samotné vysávanie. ChemBot sa dokáže sa vtesnať a prejsť aj cez malé prasklinky v stene. Tento špeciálny robot je vyrobený z flexibilnej silikónovej kože s množstvom vreciek, ktoré obsahujú zmes vzduchu a voľne balené častice. Keď je vzduch z vrecka odstránený, koža sa snaží vyrovnať tlakový rozdiel. Robot je zložený z niekoľkých takýchto vreciek, ktoré môžu byť nafúknuté alebo vyfúknuté samostatne, pričom má ďalej schopnosť vykonávať pohyb. Vďaka tomuto špeciálnemu procesu, ktorý sa anglicky

nazýva “jamming”, umožní tzv. pohyblivému klbku prechod medzi polotekutým a pevným stavom len s miernou zmenou objemu.

Mobilný robot budúcnosti

ChemBot môže byť veľkým pomocníkom vo vesmíre, na vojenské účely, ale aj v zdravotníctve. Neoceniteľný sa môže stať pri záchranných operáciách v nepriateľskom prostredí, pri likvidácií a hľadaní pozemných, podmorských mín a pri prieskume jaskýň. Pred jeho plnohodnotným využitím je ešte potrebné doriešiť niekoľko neznámych, ktoré sa okolo prototypu objavujú napr. napájanie jednotky, ktoré by mohlo zapríčiniť neschopnosť pohybovať sa, ďalej tiež materiál, z ktorého bude vyrobený, aby bol odolnejší proti ničeniu. Projekt našiel podporu aj v agentúre DARPA - Agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov Amerického ministerstva obrany, zodpovedná za výskum nových vojenských technológií americkej armády. Tá sa rozhodla financovať výrobu prototypu, pretože vidí ChemBota ako mobilného robota, ktorý bude v budúcnosti veľmi potrebný a žiadaný. Spoločnosť iRobot nechce s modelom ChemBot nastoliť revolúciu. Rada by však upozornila a poukázala na to, že aj tie najneuveriteľnejšie technológie môžu nájsť svoje využitie a to aj na prospech verejnosti. Ak vás tento šikovný prieskumník zaujal a chceli by ste ho vidieť v akcii, na stránke youtube.com si ho môžete pozrieť. Michal Kocúr

Premena ChemBota

20

TOP 5: MOSTY, KTORÉ BERÚ DYCH Mosty možno básnicky charakterizovať alebo prirovnať k stavbám skrývajúcim nádej, že možno prekonať i tú najťažšiu prekážku, ktorá nám stojí v ceste, napr. neskrotnú rieku alebo rozbúrený prieplav. Ale v mnohých prípadoch sú mosty celého sveta i skutočne pozoruhodnými i architektonickými dielami.

1. Deduško medzi mostami

Názov: Pont du GardLokalizácia: FrancúzskoRok otvorenia: 19 pred našim letopočtomZaujímavosť: Najstarší dodnes používaný most Najstarší dodnes využívaný most sa nachádza vo Francúzsku. Je pozostatkom rímskeho akvaduktu, ktorý meral 50 kilometrov. V súčasnosti je most výrazne kratší, je dlhý 300 metrov. Konštrukcia prekonáva francúzsku rieku Gard. Svojho času mal akvadukt spád 34 centimetrov na kilometer, takže vo svojom cieli bol o 17 metrov nižší ako na začiatku. Denne dokázal dopraviť 20 000 metrov kubických vody, čo v dnešnom merítku nie je bohvie aký objem. Starí Rimania pri stavbe nepotrebovali žiadnu maltu ani iné spojivo. Kamenné kvádre sú pospájané kovovými skobami. V deviatom storočí prestal most slúžiť svojmu pôvodnému účelu a miestni obyvatelia značnú časť akvaduktu rozobrali. Až po mnohých rokoch začal byť využívaný ako most a dnes funguje predovšetkým ako turistická atrakcia.

2. Most, ktorý priťahuje tragédie

Názov: Golden Gate BridgeLokalizácia: USARok otvorenia: 1937Zaujímavosť: Najznámejší most

Kráľom všetkých mostov je bezpochyby populárny Golden Gate Bridge v San Franciscu. Jeden zo symbolov Kalifornie stojí nad rovnako pomenovanou zátokou už od roku 1937. Prežil dokonca i dve silné zemetrasenia, pri ktorých si len trošku „poskočil“. Je dlhý 2740 metrov a zahral si vedľajšiu úlohu v mnohých hollywoodskych trhákoch. Denne po moste prejde 125 tisíc automobilov a každý motorista tu musí zaplatiť 5 dolárové mýtne. Jeho stavba bola v seizmicky aktívnej oblasti nesmierne náročná. Stožiare majú obdivuhodnú výšku 227,4 metra a rozpätie medzi nimi je 1280 metra. Vo výške 67 metrov nad vodou sa nachádza mostovka visiaca na oceľových lanách o priemeru 90 centimetrov. Golden Gate Bridge váži 887 000 ton a obe veže drží pohromade 600 000 nitov. Posledný z nitov mal byť z rýdzeho zlata, no kvôli mäkkosti materiálu pri nitovaní vyletel a stratil sa v mori. Most je bohužiaľ preslávený i priťahovaním rôznych tragédií. Už pri jeho stavbe do neho narazila nákladná loď. V priebehu stavebných prác zahynulo až 11 pracovníkov. Ale to najhoršie malo ešte len prísť. Most si obľúbili samovrahovia z celého sveta. Dobrovoľnú smrť si tu k dnešnému dňu našlo 1300 ľudí. Tento fenomén bol natoľko silný a intenzívny, že sa jeho skúmaním ujali vedci. Merali magnetické pole v okolí mostu, ktoré by snáď mohlo pôsobiť na ľudský mozog. Výsledky boli nulové, ale jeden z výskumných pracovníkov počas práce dobrovoľne vyskočil z mostu a vzal si život. Prednedávnom úradom došla trpezlivosť a na most namontovali ochranné siete.

Pont du Gard

21

3. Inšpirovaný prírodou

Názov: PythonburgLokalizácia: HolandskoRok otvorenia: 2001Zaujímavosť: Most má podobu hada

Architekti sa v mnohých prípadoch nechávajú inšpirovať prírodou. To je prípad i mostu v holandskom Amsterdame. Dizajnérska spoločnosť sa pri prácach na návrhoch nechala inšpirovať telom hada, odkiaľ sa odvíja i názov mostu. Železný pytón sa tak vlní na jednom z mnohých amsterdamských kanálov. Celkovo je stavba dlhá 300 metrov. Charakteristická je pre ňu červená farba, ktorá je v noci ožiarená bielymi žiarovkami, ktorých počet tu dosahuje 1200. Malé lode sa popod most bez problémov vojdú a keď sa blíži väčšia, most vie čo sa patrí a otvorí sa.

4. Most, ktorému pohyb nevadí

Názov: Gateshead Milennium BridgeLokalizácia: Veľká BritániaRok otvorenia: 2001Zaujímavosť: Vie sa hýbať

Pohyblivý most? Aj to je v súčasnosti možné. Most Milénium v sebe spojuje prvky oblúkového mostu s naklápacím mechanizmom. Pod konštrukciou občas preplávajú aj väčšie plavidlá. Hlavné pole mostu má rozpätie 105 metrov a jeho celková dĺžka je 126 metra. Mostovka tu je široká 8 metrov. Pôdorysne zakrivená oceľová mostovka je zavesená na parabolickom oceľovom oblúku. Zakrivenie mostovky tak tvorí protizávažie k oblúku ako je zjavné v zdvihnutej polohe. Celý mechanizmus obhospodarujú hydraulické čerpadlá.

5. Skutočný div sveta

Názov: Viaduc de MillauLokalizácia: FrancúzskoRok otvorenia: 2004Zaujímavosť: Budoval sa za pomoci GPS

Známy britský architekt Norman Foster je autorom mostu, ktorý by sa mohol zaradiť medzi skutočné moderné divy sveta. Je umiestnený vo Francúzsku a diaľničnej prevádzke už slúži 9 rokov. Viaduc Millau je zavesený most so siedmimi betónovými piliermi. Mostovka je oceľová a váži cez 36 000 ton. Celkovo je stavba dlhá takmer dva a pol kilometra. Samotná stavba mostu bola extrémne komplikovaná. Most sa zvažuje a nachádza sa v zatáčke o polomere 20 kilometrov. Piliere majú rozdielnu výšku, ktorá sa pohybuje od 77 metrov do 246 metrov. Sú betónové s neobvyklým tvarom, keď sa smerom k vrchu zužuje a delia sa na dva menšie. Most sa staval tri roky. Najskôr vznikli piliere a ako náhle sa dokončili do výšky vozovky, začalo vysúvanie významnej zložky konštrukcie mostu, tzv. mostovka, vyrobená z ocele. Okrem siedmych základných pilierov, boli postavené i ďalšie podporné provizórne

Golden Gate

Pythonburg

22

oceľové. Prefabrikované diely sa vyrábali priamo na mieste. Mostovka sa musela rozdeliť na dve časti, každá z nich bola vysúvaná rýchlosťou 600 mm za 4 minúty samostatne. Po niekoľkých mesiacoch práce pomocou GPS sa podarilo obe časti spojiť a odchýlka medzi nimi činila iba 1 cm. Následne boli zdvihnuté stožiare a na ne zavesené laná a konečne položená asfaltová vozovka.

Zdroj: časopis 21. storočieMaroš Szentkereszti Gateshead Milennium Bridge

Viaduc de Millau

23

POSTUP VZAD Denno-denne sa stretávame s rôznymi technickými vylepšeniami, zdokonaľujeme čo sa dá, vylepšujeme a zjednodušujeme na každom kroku. Áno, ľudstvo ide vpred. Všetci to vidíme, no len málokedy vidíme tienistú stránku tohto postupu vpred. Jedna veľká kapitola je internet. Je to fakt úžasná vec, ktorá zjednodušuje život každému kto s ňou vie narábať. Nemusíme listovať knihy, navštevovať knižnice, stačí proste naťukať a ono nám to už vyhodí čo chceme. No, nastáva tu otázka, je to správne? Moderný človek, obzvlášť my študenti, sme bez pochybností závislý na internete. Čokoľvek, čo sa týka štúdia riešime cez počítač a internet. O chvíľku nebudú indexy, všetko je na AIS-e. Áno, je to dobrá vec, zjednodušuje to mnoho vecí. Ale nechcem si ani predstaviť ako to bude s našimi deťmi. Budú chodiť na odborné školy ako my? Obávam sa situácie, že o pár desiatok rokov sa nebude učiť to čo teraz, ale bude sa vyučovať ako narábať s internetom. Bude tam všetko. Načo sa učiť keď si to tam nájdeme presne to, čo budeme potrebovať. Ja si myslím, že to je celkom reálne. Ale pozor, nemusí to ostať len pri internete. Táto doba nás môže uväzniť, tak ako ešte naše ľudstvo nebolo uväznené. Nebudeme žiť pre to, aby sme boli šťastný, ale budeme žiť pre techniku. Práve preto by sme si mali nájsť chvíľku, napríklad niekde na chate, a teraz hovorím o budove - horskej chate, nie to okienko na facebooku, kde sa odreagujeme od vynálezov dnešnej doby. Napríklad, ja si neviem deň bez mobilu, počítača a internetu predstaviť. Veľmi by som niekedy chcel mať od toho všetkého pokoj, ale drží ma táto doba, táto spoločnosť. Keď vykročím do mesta, či dokonca dediny s cieľom zabaviť sa, už len na to aby som sa dohodol s kamarátom, že ideme von, potrebujem mobil. Čo príde neskôr? Často sa zamýšľam ako to dokázali naši rodiča. Veď im niečo ako mobil či internet nechýbalo a boli šťastný. Ani si nevedeli predstaviť, že budú o pár desiatok rokov nosiť vo vačku telefónnu búdku. Dieťa v tejto dobe by sa cítilo tak, že

nezapadá medzi svojich rovesníkov, pretože nemá mobilný telefón. Je to v poriadku ? Skúšali ste niekedy vypnúť telefón ani sa nepozrieť na počítač či televízor a jednoducho sa nechať unášať životom? Je to takmer nepredstaviteľné, mnoho krát som sa o to pokúšal no nejde to, a myslím že nie som sám. Všetko má svoje výhody aj nevýhody - máme čo potrebujeme, a predsa nie sme spokojný. Prestávame byť ľuďmi. Preto si musíme dobre rozmyslieť, či trochu nezmeníme postoj voči internetu a modernej technike. Mali by sme ju využiť naplno, tak aby sme boli spokojný, no nesmieme si ňou nechať zobrať čaro nášho života. V tejto úvahe odznelo mnoho otázok, na ktoré však nedostaneme len tak ľahkú odpoveď. Odpovie nám až čas, no dajme si pozor nech už nie je neskoro. Starí ľudia mali príslovia, dovolil som si jedno pozmeniť ,,facebook je dobrý sluha, no zlý pán”.

Martin Ondraščin

24

Náš národný bežecký sviatok Dátum 24. apríla si organizátori prvého ročníka behu Devín - Bratislava nevybrali náhodou. Tento deň v roku 1836 sa vydala skupina študentov združených okolo Ľudovíta Štúra na výlet na hrad Devín. Sám Štúr označil tento deň za „národný sviatok“.Už v roku 1923 sledovalo preteky 10 000 divákov! Pozoruhodnosťou tretieho ročníka bola účasť chodcov. O rok neskôr vo štvrtom ročníku (opäť tisícové davy) dobehol Schätzel už druhý a bratislavský úspech korunoval tretím miestom iba devätnásťročný František Hulán (VAS Bratislava), ktorý prehral až vo finiši. Súčasťou podujatia bol aj beh vojakov s malou poľnou výzbrojou. V roku 1925 na jubilejnom piatom ročníku štartoval aj slovenský olympionik, košický rodák, 22-ročný Jozef Koščák, ktorý vyhral a za ním skončil Hulán. V roku 1931 práve Koščák získal natrvalo putovný pohár venovaný Lekárskou fakultou Univerzity Komenského. Štartovalo iba osem bežcov. Športová tlač písala: „Jubilejný desiaty ročník mal dva rekordy. Jeden radostný, že víťazovi Koščákovi sa podarilo docieliť nový traťový rekord a druhý menej sympatický, že sa ho zúčastnil iba minimálny počet oficiálne prihlásených atlétov.“ Rektor bratislavskej univerzity Dobroslav Orel venoval v roku 1932 nový večne putovný krištáľový pohár, ktorého kópia sa používa dodnes. Užitočnú službu vykonali vojenskí telefonisti, ktorí podávali informácie o priebehu z každého kilometra, takže obecenstvo v cieli bolo priebežne informované o vývoji. Na štart v roku 1935 nastúpilo rekordných 136 pretekárov, no 126 z nich boli vojaci. Vladimír Šlechta dovŕšil účasť nepretržitých štrnástich štartov. Upozornil na seba talent Karol Herceg (1. ČsŠK Bratislava), ktorý hneď vo svojom prvom štarte skončil tretí. O rok neskôr Herceg získal pri Botanickej

záhrade asi tridsaťmetrový náskok, ktorý do cieľa ešte zvýšil. Bratislavčania prijali jeho triumf s veľkým jasotom. Po prvý raz vyhral atlét z klubu, ktorý preteky pripravoval! V rokoch 1939-1947 bola vojnou a jej následkami prerušená tradícia. O desať rokov neskôr sa zásluhou Rudolfa Holzera, jednej z najvýraznejších osobností slovenskej atletiky a atletického oddielu ŠK Bratislava, beh znovu obnovil. Na štarte bolo 1. mája 1948 13 bežcov. V roku 1950 sa spustila „železná opona“. Devín vyhlásili za pohraničnú obec a nezmyselné politické pomery nepripúšťali, aby sa tam organizovali podujatia podobného rozsahu a významu. Preteky sa neuskutočnili. Malá nádej svitla, keď sa v rekordnom čase podarilo zorganizovať v rámci Dňa armády (7.októbra 1951) podujatie na skrátenej trase. S myšlienkou prišiel dvojnásobný víťaz (1936, 1937) Karol Herceg, tentoraz už v úlohe organizátora, lebo v Deň armády sa zdvihli závory pohraničného pásma.

Z histórie behu

25

Dokonca po prvý raz štartovali aj dorastenci aj ženy, ale iba na 1 a 3 km. Organizátori sa pokúšali aj o štart fenomenálneho rekordéra Emila Zátopka, čo im, žiaľ, nevyšlo. Hetrik prvenstiev dovŕšil František Augustín. Práve jubilejný 20. ročník prerušil históriu na ďalších šestnásť rokov (1952- 1966). Preteky sa nekonali, hoci v roku 1958 devínsky obvod uvoľnili z pohraničného pásma. Nebol však dostatok iniciatívy na obnovenie behu. V roku 1976 beh znovu takmer skolaboval, no predsa sa konal. Denník Šport vyšiel s titulkom Nad prepadliskom nezáujmu: ,,S výnimkou Běchovíc niet v celej republike starších atletických pretekov, ktoré by sa zachovali. A predsa veľa nechýbalo a bol by beh, ktorého trasa vedie už roky spod Devínskeho brala do centra Bratislavy, zmizol v prepadlisku nezáujmu...“

V roku 1992 prevzala organizovanie pretekov Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Bratislavy, ktorej riaditeľom bol kanoista, účastník Mníchovskej olympiády 1972, Ľubomír Kadnár. Denník Pravda si povzdychol, že sa podujatie dožilo ďalšej jari: ,,Apríl sa nezaprel. Kľúčové však bolo iné: Prvá nedeľa mesiaca poveternostných rozmarov na ľavom brehu Dunaja aj tentoraz patrila bežcom, hoci najstaršími atletickými pretekmi zasa raz lomcovala predsmrtná triaška. Najmä vďaka bratislavskému STARZ-u sa však dožili aj tejto jari.

V roku 2012 sa konal už jeho 65. ročník a počet účastníkov bol 6490, do cieľa vbehlo 5259! Katarína Berešová

z Košíc vyhrala po piaty raz(predtým 2006,2008,2009,2011). Medzi organizátormi 66. Ročníka spoznávame staré známe tváre, ktoré ústrednými postavami pretekov už desaťročia: Peter Blaho, hlavný koordinátor pretekov či doc. PhDr. Bartolomej Rusina, CSc., hlavný rozhodca. Súčasná hlavná trasa so štartom meria 11625 metrov. Pre mládež je pripravený Malý Devín. Spoločný cieľ je pripravený na Rázusovom nábreží, kde na Dunaji oddávna kotví historický propeler. Tohtoroční účastníci strojníckej fakulty, vystupovali pod názvom klubu Strojári STU a dosiahli nasledovné časy:

Meno Ročník ČasIzák Ondrej (1989).................................. 0:48:31Kapišinský Zeno(1993)..........................0:49:00Kebis Boris(1992).................................... 0:56:01Komák Martin(1990)..............................0:56:39 Treger Adam(1990).................................0:55:18Uvaček Marián(1971).............................1:06:30Wilveber Dušan(1967)...........................1:08:51Zimány Michal(1989).............................0:52:56Žiška Ján(1979)........................................0:52:09

Zdroj: Časopis Beháme.sk

Andrej Štefánik

Z histórie behu Národný beh 2013

26

HOKEJ SJF : FEIKrásne góly, dobrá atmosféra, výkony na hranici svojich možností. Toto všetko a ešte viac sa 1. marca 2013 odohrávalo na zimnom štadióne Vladimíra Dzurilu v Ružinove. Proti sebe nastúpili Fakulta elektrotechniky a informatiky a Strojnícka fakulta. ffStrojári nenechali nič na náhodu a postavili naozaj silné mužstvo, ktorým sa chceli revanšovať svojmu súperovi z predchádzajúcej prehry 7:9. Vstup do zápasu sa naším chlapcom nepodaril tak ako by si predstavovali a hneď v úvode inkasovali gól zo súperovej hokejky. Chlapci sa rýchlo pozviechali z inkasovaného gólu a v 8. minúte zavelil k obratu Oremus. K nemu sa pridali Franko, exportnou delovkou Goga a na konečných 4:1 uzavrel tretinu opäť Oremus. Druhú tretinu začínalo naše mužstvo v oslabení, ale ani to im nezabránilo, aby gólom Bystričana zvýšili svoj náskok už na 5:1. V prostrednej časti zahviezdil Franko, ktorý v krátkom čase strelil 2 góly a skompletizoval tak tým svoj hattrick. Rozladený súper znížil náskok Strojárov na 7:2 gólom Liščiaka a týmto výsledkom sa 2. tretina aj skončila. Na začiatku tej tretej sa parádnym spôsobom zapísal do štatistík Oremus a zvýšil tak už na 8:2. Bol už druhým hráčom, ktorý v tomto zápase dosiahol hattrick. Ďalší gól Strojárov pridal Goga a rodila sa vysoká výhra Strojníckej fakulty. To si ale nechceli pripustiť hráči Fakulty elektrotechniky a informatiky, skonsolidovali svoje sily, čo bolo vidieť aj na ich hre a Liščiak svojim druhým gólom v stretnutí znížil na 9:3. Ďalší gól Fakulty elektrotechniky a informatiky pridal Mayer a keď po nariadenom trestnom strieľaní znížil

Kukla už na 9:5 zdalo sa že záver stretnutia bude dramatický. Lenže Strojári začali lepšie korčuľovať, tak ako to robili v prvých dvoch tretinách. Hľadali si priestor pred súperovou bránkou, z čoho v konečnom dôsledku vyústili ďalšie dva góly. Najskôr zvyšoval Kanda a na konečných 11:5 uzavrel gólový účet Bystričan. Po zápase sme spoločne mohli skonštatovať, že sme zažili výborný zápas, v ktorom nechýbalo veľa gólov, krásnych akcií, ale hlavne kopec zábavy, ktorú z tribúny podporovali fanúšikovia jedného alebo druhého mužstva. Verím, že toto nebola posledná konfrontácia týchto dvoch mužstiev, a že sa v blízkej dobe môžeme tešiť na ďalší zaujímavý zápas.

Súpiska Strojníckej fakulty:

Vymyslický Andrej, Langfelder Radko, Kratochvíl Pavel, Štefánik Andrej, Sakala Peter, Gáll Marián, Andrus Samuel, Bystričan Marián, Urban Michal(A), Krško Lukáš(C), Novotný Martin, Goga Boris(A), Oremus Matej, Franko Vladimír, Kanda Marek, Jakubička Wiliam

Andrej Štefánik

Radosť po víťaznom góle

Trainee program je rozvojový program určený pre absolventov VŠ technického a ekonomického smeru, ktorí chcú rozvíjať svoje odborné znalosti a zaujíma ich ďalší profesijný rast. Cieľom programu je získať špecialistov pre odborné útvary a manažérsky dorast. Aktivity v Trainee programe zahŕňajú prácu na projektoch v podniku; rotáciu vo výrobných a nevýrobných útvaroch, ktoré súvisia s budúcou pozíciou; jazykové a PC kurzy a interaktívne školenia. Súčasťou je zahraničná stáž v niektorom závode koncernu Volkswagen. Po ukončení programu sú trainees zaradení na cieľovú pozíciu na odbornom útvare VW SK.

Ponúkame:

• Moznost osobneho a karierneho rastu• Vzdelavacie aktivity, odborne a nadodborne školenia• Zaujimave financne ohodnotenie, dovolenkový a vianočný príspevok• Rozsiahly socialny program (prispevok na dopravu, na ubytovanie, na domáce a zahraničné rekreácie, bezúročné pôžičky, zľavy na kúpu automobilu, športové a kultúrne aktivity, príspevok pri narodení dieťaťa, pri dlhodobej PN, pri úmrtí, pri pracovnom jubileu, darcom krvi, zdravotná starostlivosť, stravovanie v závode a pod.)

Požadujeme:• VS vzdelanie II. stupna – absolvent 2013,2012

• Technicky resp. ekonomicky smer• Nemecky jazyk – komunikativne, anglicky jazyk – výhodou• MS Office pokrocily• Vodicsky preukaz skup. B• Chut vzdelavat sa, pracovat na sebe, iniciatívnosť a flexibilitu, záujem o odborný a osobnostný rast• Schopnost timovej prace, zodpovednost a komunikatívnosť

Záujemcov prosíme registrovať sa na www.volkswagen.sk v sekcii Voľné pracovné pozície / TraineeBližšie info:http://sk.volkswagen.sk/sk/kariera.html

Kariérny štart v automobilke z pohľadu absolventa STU Spýtali sme sa jedného z absolventov, ako to vidí on zo svojho pohľadu a skúseností. Pol roka pôsobí František Tekáč (27) ako trainee vo Volkswagen Slovakia. Odvtedy sa pre neho veľa zmenilo. Pôsobil na viacerých oddeleniach, spolupracoval na zaujímavých projektoch a tiež prišiel s kreatívnymi zlepšovacími návrhmi, ktoré uľahčili prácu jeho kolegom.

Prečo si sa rozhodol pre Trainee program v závode Volkswagen Slovakia?

Mám za sebou technické vzdelanie, na Slovenskej technickej univerzite som absolvoval študijný program

27Trainee program Volkswagen Slovakia

manažérstvo kvality. Prácu v tejto automobilke som okúsil už ako brigádnik počas vysokej školy. Vtedy ma zaujali moderné technológie a premyslené výrobné procesy a povedal som si, že v takomto podniku by som veľmi rád pracoval. No a samozrejme, ako každý správny muž mám pozitívny vzťah k autám (úsmev).

Na ktorom oddelení pracuješ?

Som súčasťou odborného tímu SUV, kde sa venujem analýzam spojeným s kvalitou výroby. Venujem sa vlastným projektom a tiež veľa spolupracujem s kolegami a inými oddeleniami. Obzvlášť hrdý som na svoj zlepšovací návrh, v rámci ktorého som sa mi podarilo zelektronizovať vyhodnocovanie mojich analýz. Úžitok z neho mali nielen moji kolegovia ale tiež IT oddelenie.

Čo sa ti páči na tvojej práci?

Mám rád autá, pestrosť prostredia a všetko čo sa točí okolo techniky. To všetko som našiel

práve v bratislavskom závode. Čo všetko je súčasťou Trainee programu?

Ako som spomínal, každý trainee pracuje v priebehu roka na viacerých oddeleniach. Tiež si vyskúša prácu na výrobnej linke a absolvuje školenie v tréningovom centre. Súčasťou tohto programu sú počas celého roka interaktívne školenia, kurzy sociálnych zručností a jazykové vzdelávania. Intenzívny rok zavŕši stáž v jednom zo zahraničných závodov koncernu Volkswagen. Mňa v lete čaká pobyt v bavorskej automobilke AUDI.

Ako si sa pripravoval na prijímací pohovor do Volkswagenu?

Každý z nás absolvoval tzv. Assesment, kde testovali naše jazykové, odborné a sociálne zručnosti. Všetkým odporúčam dobre sa pripraviť, avšak zostať prirodzeným.

Ďakujeme za rozhovor!

28

Kalendár podujatí na apríl – máj 201330.4. UtorokParty

SPECIAL PLACE WARM-UP22:00, Subclub, BratislavaSpecial Place warm-up s djom A.M.C. je jedným z warm-upov pred veľkým Tour de town festivalom, ktorý sa uskutoční 1.6.2013 v Pezinku.

3.5. PiatokDivadlo

TANČIAREŇ19:00, Sála činohry (SND), BratislavaCena vstupenky: 5 – 17 eurTanečný lokál – miesto, kde sa schádzajú ľudia, ktorí hľadajú partnerov. Z osamelých jednotlivcov sa stávajú dvojice, z ľudí ešte nedávno cudzích partneri a milenci.

7.5. UtorokKoncert

KABÁT20:00, AEGON aréna NTC, BratislavaCena vstupenky: 23 eurKabát v roku 2013 spojí nespojiteľné a na svojej šnúre bude koncertovať spoločne s veľkým Big Bandom! Unikátnosť projektu podčiarkne veľkolepá scéna ako vystrihnutá z 30-tych rokov minulého storočia, teda doby americkej prohibície, chýbať nebudú skvelé kostýmy, ešte krajšie tanečnice, k tomu samozrejme pyrotechnické efekty a veľkolepé projekcie a to všetko v štýle veľkolepých klubov a kabaretov tak ako ich poznali legendy ako napr. Al Capone...

10. – 11.5. Streda, ŠtvrtokVýstava

Prvá celoslovenská vinárska výstavaIncheba Expo, Bratislava

Organizátori výstavy sa pripravujú na ochutnávku a hodnotenie viac ako 8 000 vzoriek vína z 50 krajín sveta. Vaša účasť na tejto výstave podporí iniciatívu zachovania Slovenských vinohradov, ako tradičnej formy hospodárenia v tejto oblasti.

9.5. ŠtvrtokKoncert

EROS RAMAZZOTTI20:00, Slovnaft Aréna, BratislavaCena vstupenky: od 35 do 199 eur

V rámci “NOI World Tour 2013” Ramazzotti navštívi od marca do septembra 2013 najdôležitejšie mestá v Taliansku a Európe, odohrá 34 koncertov a následne od októbra do decembra bude turné pokračovať po Severnej a Južnej Amerike, Austrálii a Južnej Afrike. Eros Ramazzotti nevynechá ani Slovensko a po neuveriteľných 12 rokoch 9.mája 2013 opäť vystúpi v Slovnaft Aréne.

17.5. PiatokKrst

Krst albumu 4D – Čistychov, DNA, Mišo Biely a G - BOD21:00, Ateliér Babylon, BratislavaCena vstupenky: 7 eur (na mieste 9 eur)

Čistychov, DNA, Mišo Biely a Gbod poprvýkrat spoločně na jednom pódiu ako 4D ! Na party je pre vás pripravená show, v ktorej uvidíte tie najlepšie tanečné choreografie v podaní Hip Hop Fakulty Lady Mel a Johnnyho Perfekta, vystúpenie Strapa, svetelnú show spojenú s premietaním, a samozrejme samotný krst so špeciálnym hosťom.

18.5. SobotaTechno party

Dynamic Sound: Mauro Picotto, Corvin Dalek, Toky vs Boss 21:00, Ateliér Babylon, Bratislava

Popri Maurovi vystúpi ďalší legendárny dj, ktorý je naopak slovenskému publiku veľmi dobre známy a pod ktorého taktovkou už nejeden žúr na Slovensku vybuchol v oslavu hudby a eufórie – Corvin Dalek. Slovenské techno farby bude reprezentovať kto iný, ako rokmi osvedčená dvojica , ktorá nikdy nesklame, Toky vs Boss.

31.5. PiatokDivadlo

Ráno po19:00, Divadlo Aréna, BratislavaCena vstupenky: 7 eur

Ráno po je dnešná komédia o sexe, láske a rodine bez facebooku! Šesť mesiacov v posteli jednej nekonvenčnej rodiny, ktorá mladému chalanovi zmení život.

Janka Samseliová

18.5. SobotaHouse party

GIOM 20:00, Nu Spirit Club, Bratislava

Soluble Recordings v spolupráci s Nu Spirit Clubom pripavuje na sobotu 18. mája nevídanú párty, ktorej headlinerom bude jeden z najžiadanejších deep house producentov súčasnosti - Giom. Tešiť sa môžete na 2 floory plné kvalitnej house music.

25.5. SobotaKoncert

Depeche Mode20:00, Štadión Pasienky BratislavaCena vstupenky: aktuálne už len lístky na státie za 50 eur

Zoznam zamestnancov SjFÚstav výrobných systémov, environmentálnej techniky a manažmentu kvality

Ing. Andrej Červeňan, PhD. 426Ing. Michal Jedinák 426Ing. Ondrej Staš 426PaedDr. Ing. Ingrid Součková 428Mgr. Ing. Zuzana Tekulová, PhD. 428doc. Ing. Vladimír Jerz, CSc. 429Ing. Miloš Matúš 430Ing. Iveta Onderová, PhD. 430prof. Ing. Štefan Valčuha, CSc. 431prof. Ing. Marián Tolnay, CSc. 432doc. Ing. Igor Ščepka, PhD. 434doc. Ing. Vojtech Geleta, CSc. 434Ing. Juraj Ondruška, PhD. 435Ing. Viliam Čačko 435Ing. Zdenko Krajný, CSc. 435doc. Ing. Ľudovít Kolláth, CSc. 436Ing. Miroslav Horvát 437Ing. Peter Križan, PhD. 438Ing. Peter Biath 438Ing. Juraj Beniak, PhD. 438doc. Ing. Marcela Pokusová, PhD. 440prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. 441prof. Ing. Edita Hekelová, PhD. 443doc. Ing. Marián Králik, CSc. 444prof. Ing. Aleš Krsek, PhD. 445Ing. Michal Cigánik, PhD. 511Ing. Juraj Úradníček, PhD. 511Marta Lešková 511

Ústav chemických a hydraulických strojov a zariadení

prof. Ing. Marián Peciar, PhD. 403doc. Ing. Karol Jelemenský, PhD. 404Ing. František Dzianik, PhD. 405Ing. Peter Polák 406/1

Ing. Alexander Krok, PhD. 406/2Ing. Peter Peciar 408 Ing. Ľuboš Brišš 408 Ing. Matej Stankovič 408doc. Ing. Roman Fekete, PhD. 410/1Ing. Igor Jaššo 410/1Ing. Štefan Gužela, PhD. 410/4

Ústav aplikovanej mechaniky a mechatroniky

Ing. Miroslav Šulko, PhD. 229Ing. Vladimír Chmelko, PhD. 229Ing. Ladislav Écsi, PhD. 231Ing. Martin Garan, PhD. 241doc. Ing. František Palčák, CSc. 242doc. Ing. Miloš Musil, CSc. 243Ing. Vendelín Hók, PhD. 244Ing. Matúš Margetin, PhD. 245Ing. Pavol Novotný 245doc. Ing. Branislav Hučko, PhD. 252prof. Ing. Ladislav Starek, CSc. 253doc. Ing. Roland Jančo, PhD. 253prof. Ing. Pavel Élesztös, PhD. 254Ing. Mária Sedláková 254Ing. Lívia Bachárová 254Ing. Jana Kostelná 254Ing. Michal Čekan, PhD. 257Ing. Lukáš Šoltés 257Ing. Matúš Pliš 258Ing. Ondrej Chlebo 258Ing. František Horvát 258prof. Ing. Ján Sládek, DrSc. 332Ing. Ferdinand Havelka 333Ing. Andrea Suchal 333prof. Ing. Peter Šolek, CSc. 334doc. Ing. Stanislav Žiaran, CSc. 335/3Ing. Jana Harakaľová, PhD. 335/2Ing. Tatiana Michalcová 335/1Ing. Dušan Horváth 337

31

Ústav dopravnej techniky a konštruovania

Ing. Jozef Bucha, PhD. 016Ing. Jan Lach 016Ing. Tomáš Neuschl 016Ing. Ivan Grznár 016doc. Ing. Ján Lešinský, CSc. 201Alena Kuklovská – sekretáriat 202doc. Ing. Marián Polóni, CSc. 203Ing. Branislav Janikovič 228Ing. Ľubomír Matejko 228Ing. Ladislav Écsi, PhD. 231Ing. Tomáš Milesich 232Ing. Branislav Ragan 232Ing. Andrej Chríbik 232doc. Ing. Ľuboš Magdolen, CSc. 263Ing. Ján Danko, PhD. 264prof. Ing. Miroslav Vereš, PhD. 320prof. Ing. Miroslav Bošanský, CSc. 320Ing. Michal Brosz 320Ing. Juraj Míšaný 320prof. Ing. Juraj Bukoveczky, CSc. 328/1Ing. Vladimír Pulkovník 328/2Ing. Peter Belej 328/2prof. Ing. Ladislav Gulan, PhD. 330Ing. Pavol Slovák, PhD. 331Ing. Filip Fraňo 331Ing. Metod Glatz 338Ing. Michal Moťovský 338prof. Ing. Ladislav Gulan, PhD. 339doc. Ing. Izidor Mazurkievič, CSc. 339Ing. Carmen Schmidtova 340Ing. Gregor Izrael, PhD. 340/1prof. Ing. Miroslav Vereš, PhD. 340/2doc. Ing. Jozef Antala, CSc. 341doc. Ing. Miroslava Nemčeková, PhD. 342Ing. Peter Jaššo 343Ing. Jana Gavačová 344 Ing. Adam Krajčovič 344Ing. Igor Kožuch, CSc. 345

Ústav matematiky a fyziky

RNDr. Viera Záhonová, CSc. 001/2RNDr. Andrej Krafčík 007doc. RNDr. Jana Dobrakovová, CSc. 007RNDr. Július Cibula, CSc. 007/1RNDr. Jana Gabková, PhD. 008Mgr. Monika Prášilová, PhD. 008Mgr. Peter Letavaj, PhD. 009

Mgr. Ľudovít Balko, PhD. 009 RNDr. Dagmar Szarková, PhD. 060RNDr. Daniela Richtáriková, PhD. 061doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. 062doc. RNDr. Ivan Janiga, PhD. 063Mgr. Monika Kováčová, PhD. 064Mgr. Milada Omachelová, PhD. 064RNDr. Soňa Halusková, PhD. 209RNDr. Miroslav Tokarčík, CSc. 209RNDr. Zdena Baloghová 209doc. RNDr. Július Sivý, CSc. 259Ing. Peter Benco, CSc. 259Mgr. Viktor Foltin, PhD. 259Mgr. Jozef Leja 259

Ústav tepelnej energetiky

Peter Čiha 221/1Ing. Lucia Záležáková 233Ing. Ján Rajzinger, PhD. 233Ing. Peter Mlynár, PhD. 233doc. Ing. Michal Masaryk, PhD. 233Ing. Daniel Čurka, PhD. 233prof. Ing. Vojtech Molnár, DrSc. 303prof. Ing. Stanislav Veselý, CSc. 304Ing. Peter Muškát, PhD. 304doc. Ing. František Urban, CSc. 306Ing. Jozef Bereznai, PhD. 362Ing. Jana Holmanová, PhD. 363Ing. Gergely Takács, PhD. 354Ing. Ľubor Kučák, CSc. 359doc. Ing. František Ridzoň, CSc. 364

Centrum jazykov a športu

PhDr. Jozef Galata, CSc. 101Bc. April Lynn Jelinek 102Bc. Malcolm Jones 102Kevin Slavin 102PhDr. Anna Kucharíková, CSc. 103Mgr. Jana Lokajová 103PhDr. Marián Paukov, CSc. 167Mgr. Katarína Vassalová 169Budova vedľa ťažkých laboratóriíMgr. Marián Uváček, PhD. 2Mgr. Alena Cepková, PhD. 3Mgr. Eva Kurhajcová 5PaedDr. Jozef Židek 6Mgr. Oto Honz 9Mgr. Ján Žiška 9

32

Dekanát

Mgr. Gabriela Bartalská 010Eva Kršjaková 011Ľubomira Kollárová 012Milada Čavojská 014Mgr. Nadežda Švancarová 015Bc. Veronika Blahová 025prof. Ing. Ernest Gondár, CSc. 027doc. Ing. Marián Králik, CSc. 027Ing. Gabriela Kuzmová 028prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. 029doc. Ing. František Urban, CSc. 031doc. Ing. Igor Ščepka, PhD. 031doc. Ing. Karol Prikkel, CSc. 032Bc. Mária Pronayová 033Priska Ághová 033Marta Švardová 034Mgr. Lucia Abrhanová 035Ing. Lucia Ploskuňáková 036Ing. Iveta Wengová 036

Budova ťažkých laboratórií

Ing. Igor Berta, PhD. 33doc. Ing. Ladislav Stanček, CSc. 39Ing. Eduard Sedláček 39Ing. Branislav Vanko, PhD. 39Ing. Michal Bachratý, CSc. 125Ing. Kazimír Chmela - Centrum inovácií 118Ľubomír Hašto - Centrum inovácií 118Bc. Jana Fondrková 118Ing. Ivan Morávek -1Ing. Jozef Géhry -1Ing. Martin Hudec -1Ing. Jozef Jašurek -1Ing. Norbert Kováčik -1Ing. Roman Budiský, PhD. -1Ing. Ján Kost -1

Laboratória so súradnicovými meracími strojmi -1. Poschodie

Peter Hruška

SÚŤAŽMožnosť získania vecných cien pre Vás je tu. Stačí ak pošlete

správny výsledok s menom a priezviskom na adresu

skrt.sjf@gmail.com, predmet správy: SUTAZ a môžte byť

šťastlivec, ktorého vyžrebujeme. Meno víťaza sa dozviete v

nasledovnom čísle.

Zadanie:

y´´ - 6y´ + 9y = 2 cos x + 4 sin x

(Príklad pre vás vymyslela RNDr. Viera Záhonová, CSc.)

33

Stretnú sa dvaja policajti a jeden druhého sa pýta: - Kam ideš s tým psom? - Ale, idem ho predať.

- A koľko za neho chceš? - Tridsať tisíc.

- Neblázni. Je to síce dobrý pes, ale toľko ti za neho nikto nedá!

- Neveríš? Tak sa pozeraj! - a vojde do prvého domu.

O päť minút sa vracia bez psa s vrecom cez plece a ten neveriaci sa ho pýta:

- Neverím, že si ho predal. A dali ti tridsať tisíc? - No, ale keďže nemali v hotovosti, tak mi zaň dali

dve mačky po pätnásťtisíc!

Do profesorovho kabinetu prišla na konci úradných hodín mladá slečna. Sadne si oproti

nemu na stoličku, odhrnie si vlasy a hovorí:“Urobila by som čokoľvek, aby som tú skúšku

spravila.”Upraví si výstrih, nakloní sa k profesorovi, pozrie sa

mu do očí a hovorí:“Myslím tým, že by som urobila úplne čokoľvek.”

Profesor jej oplatí hlboký pohľad a hovorí: “Čokoľvek?”

“Čokoľvek.” odpovie slečna.Profesor jemným hlasom hovorí: “Čokoľvek?”

“Čokoľvek!”Profesor zašepká: “A nemohla by ste sa to naučiť?”

Idú dvaja policajti v novom aute a jeden povie druhému:

- Pozri sa, či funguje smerovka!- Funguje, nefunguje, funguje, nefunguje ...

Dvaja študenti na intráku fantazírujú: - Čo keby sme začali chovať prasa? - Ti šibe? A čo ten smrad a špina?

- Však si zvykne.

Pani učiteľka sa pýta detí: - Kto mi povie jednoduchú vetu?

Prihlási sa Anička a hovorí: - Dievča máva.

- Dobre, teraz tú vetu rozviň. - Dievča máva na vojaka.

- Dobre, teraz ju skráť. - Štetka...

Pán Novák sa utopí pri potápaní na Ibize. Po dvoch rokoch dostane pani Nováková telegram:

- Pobrežná hliadka našla mŕtvolu vášho muža. Telo je obrastené mušľami, v ktorých sú perly v

hodnote 15 miliónov. Pani Nováková odpovedá:

- Perly predať, peniaze poslať, návnadu hodiť späť do mora.

Na hlavnej ceste sa stala dopravná nehoda a na miesto nehody prídu policajti. Jeden z policajtov

začne zapisovať: - Jedna noha na ceste, druhá noha v priekope, ruky na kapote a hlava na poli, na poly, na poli...

Kopne do hlavy. - Hlava v priekope.

zábava :)

34

ANTIBORDEL2013

Je tu šanca pre Vás pomôcť internátu Mladá garda vo vnútri i vonku na peknom slniečku. Prihláste sa na antibordel a odmenou Vám bude pocit z dobre vykonanej

práce, zábava a tiež i 20 bodíkov k ubytovaniu. Informácie o najbližšom antibordeli a spôsobe prihlasovania môžete nájsť na

www.garda.sk. Spravidla býva každý týždeň až do konca školského roku.