SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED V BRATISLAVE · 2017-02-28 · Podnetom na vznik práce s touto témou bola skutočnosť, že problematika Rómov v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia,

RÓMOVIA

V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ

STOLICI

V DRUHEJ POLOVICI 18. STOROČIA

Mgr. ANNA TKÁČOVÁ, PhD.

KOŠICE 2016

3

RÓMOVIA V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ STOLICI


© 2016 Anna Tkáčová

Univerzitná knižnica UPJŠ v Košiciach

Recenzenti:

prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc.

Univerzita Komenského Bratislava

Filozofická fakulta, Katedra slovenských dejín

doc. Ján Adam PhD.

Prešovská univerzita v Prešove

Filozofická fakulta, Inštitút histórie

Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať,

ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať bez súhlasu majiteľov práv.

Za odbornú a jazykovú stránku tejto publikácie zodpovedá autor. Rukopis neprešiel

redakčnou ani jazykovou úpravou.

Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Umiestnenie: http://unibook.upjs.sk

Dostupné od: jún 2016

ISBN 978-80-8152-423-3

Obsah

Predhovor .............................................................................................................. 6

Úvod ....................................................................................................................... 8

1 Príchod Rómov do Uhorska a ich postavenie v Uhorsku

do prvej polovice 18. storočia

1.1 Pôvod, sociálna príslušnosť, migrácia a pomenovania Rómov ............ 14

1.2 Prvé správy o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného

východného Slovenska ......................................................................... 22

1.3 Postavenie Rómov v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia ............. 24

2 Rómovia v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

v druhej polovici 18. storočia

2.1 Administratívno-správne členenie stolíc .............................................31

2.2 Život Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

vo svetle archívnych materiálov ......................................................... 41

3 Nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. týkajúce sa Rómov v Uhorsku

3.1 Politická situácia a riešenie sociálno-ekonomických otázok

v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia .............................................48

3.2 Reformy a nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. a ich cieľ ................. 56

4 Súpisy Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

počas vlády Márie Terézie a Jozefa II.

4.1 Cieľ a charakteristika súpisov Rómov a metodika číselného a

grafického spracovania súpisných údajov ........................................... 69

4.2 Súpisy Rómov v Abovskej stolici ......................................................... 72

4.3 Súpisy Rómov v Šarišskej stolici........................................................... 91

4.4 Súpisy Rómov v Turnianskej stolici ..................................................... 114

5 Vyhodnotenie súpisov Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

5.1 Porovnanie grafických priebehov niektorých súpisných údajov

Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice ............................................. 127

5.2 Migrácia Rómov ................................................................................... 139

5.3 Celkové vyhodnotenie súpisných údajov Abovskej, Šarišskej

a Turnianskej stolice.............................................................................. 153

6 Záver ................................................................................................................... 159

Prílohy

Príl. 1 Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v Mestskej knihe S.N.Vsi. 166

Príl. 2 Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v kronike obce Smižany ... 167

Príl. 3 Sprievodná listina kráľa Žigmunda Luxemburského

z 18. apríla 1423 .............................................................................. 168

Príl. 4 Prehľad existujúcich súpisov za jednotlivé stolice ležiace

na území dnešného Slovenska ......................................................... 169

Príl. 5 Vzor súpisného tlačiva pre roky 1773 až 1779 ................................ 170

Príl. 6 Vzor časti súpisného tlačiva pre roky 1784 až 1787 ........................ 171

Zoznam prameňov a použitej literatúry ............................................................. 172

Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov .................................................................. 184

Zoznam skratiek a symbolov ............................................................................... 187

Slovník termínov ................................................................................................... 188

6

Predhovor

Základom tejto publikácie je moja dizertačná práca s rovnomenným názvom,

ktorú som v roku 2007 úspešne obhájila na Historickom ústave SAV v Bratislave, resp.

na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vzhľadom na životné

okolnosti som sa k uverejneniu výsledkov môjho bádania dostala až teraz. Napriek

časovému odstupu takmer desať rokov tieto výsledky výskumu nestratili nič na svojej

aktuálnosti.

Podnetom na vznik práce s touto témou bola skutočnosť, že problematika

Rómov v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia, teda v období, ktoré bolo v spôsobe jej

riešenia v dejinách Rómov prelomovým, nie je spracovaná v dostatočnej miere. Môj

doterajší výskum v archívoch v Berehove (na Ukrajine), Budapešti, Košiciach, Prešove

a vo Viedni odkryl existenciu množstva (najmä čo do počtu) ešte nespracovaného

materiálu z tohto obdobia. Sú to rôzne policajné a súdne záznamy, hlásenia stolíc,

žiadosti a prosbopisy, ale najmä súpisy Rómov, ktoré sú cenným prameňom pre

poznanie vtedajšieho života Rómov. Časová náročnosť na spracovanie tohto množstva

pramenného materiálu ma donútila venovať sa v práci iba trom stoliciam. Kvôli úplnosti

som sa rozhodla v tejto práci stručne uviesť údaje o pôvode Rómov, ich sociálnej

príslušnosti, o ich migrácii po odchode z Indie až po príchod do Uhorska, o

pomenovaniach Rómov, ktoré dostali od okolitého sveta, o prvých správach o Rómoch

v Uhorsku a na území dnešného východného Slovenska, ako aj o postavení Rómov

v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia. Pre priblíženie skúmaného obdobia

a okolností, ktoré mali vplyv tak na rozhodnutia osvietenských panovníkov, ako aj na

postoje uhorskej šľachty voči nim, i na postavenie a správanie sa poddaných, najmä

Rómov, bola nutná krátka zmienka o politickej situácii a riešení sociálno-ekonomických

otázok v druhej polovici 18. storočia v Uhorsku, ale tiež aj o reformách a nariadeniach

Márie Terézie a Jozefa II., ktoré sa týkali Rómov, a o cieľoch týchto nariadení.

Pri používaní termínu Róm, Rómovia, rómsky v práci striktne vychádzam

z bežne zaužívanej praxe, podľa ktorej takmer všetky skupiny (Sinti, Manuš, Romaničel

i Kale) prijali označenie Róm (IRU už od roku 1971). Používanie tohto pomenovania

vyžadujú aj rôzne rómske organizácie, ako napríklad Rada nordických Rómov, Sa-

7

Roma, Inc. a Rómsky národný kongres.1 Termín Cigán, cigánsky sa v práci vyskytuje

len v súvislosti s citovaním rôznych dobových a archívnych materiálov. Pri písaní

historických názvov, pomenovaní a dobových mien používam tvar podľa platných

pravidiel slovenského pravopisu, pri prepise dobových textov som sa pridržiavala

pravidiel uverejnených v Archivním časopise z roku 19582. Pôvodný tvar z historických

materiálov uvádzam v zátvorke.

V úvodnej kapitole je kladený dôraz najmä na tých autorov 18. až 21. storočia,

ktorí sa zaoberali alebo sa aspoň okrajovo dotkli rómskej problematiky skúmaného

obdobia a územia, t.j. Rómov v Uhorsku v 18. storočí.

Moje osobitné poďakovanie patrí v prvom rade mojim rodičom za ich podporu a

prof. PhDr. Jozefovi Šimončičovi CSc. za vzácne rady, usmernenia a pripomienky.

Poďakovanie za vecné pripomienky pôvodne k mojej dizertačnej práci patrí aj mojej

niekdajšej školiteľke PhDr. Eve Kowalskej, DrSc., ako aj ďalším mojim bývalým

kolegom, z ktorých menovite uvediem Mgr. Alexandra Mušinku, PhD. a † PhDr.

Milana Podrimavského, CSc. V neposlednom rade moje veľké poďakovanie patrí tiež

pracovníkom štátnych archívov v Košiciach, v Prešove, v Budapešti, vo Viedni a

v Berehove, ďalej pracovníkom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, Szechényi

könyvtár v Budapešti a Österreichische Nationalbibliothek vo Viedni za ústretovosť pri

poskytovaní potrebných materiálov.

Autorka

1 Prax používania výrazu Róm na označenie všetkých skupín schválil v roku 2000 aj Kongres USA. Pozri

HANCOCK, I.: My rómsky národ / Ame sam e promane džene. Bratislava : Petrus, 2005, s. 24. 2 MARSINA, R. - ŽUDEL, J.: Vývoj novodobého písma vo fotografických ukázkach. II. Archivní

časopis, 1958, 4, Príloha, s. 1-8.

8

Úvod

V priebehu 18. a najmä v 19. storočí vznikalo množstvo dobových prác o

Rómoch žijúcich na území habsburskej monarchie (na území Uhorska, českých

a rakúskych krajín). V týchto monografiách sa analyzovali prevažne otázky

pomenovania Rómov, hľadania a určenia ich pravlasti na základe rozboru rómskeho

jazyka, ich príchodu do Európy, celkového počtu, spôsobu života, religiozity,

zamestnania, výchovy detí atď.3 Postupom času sa rôzne teórie a predpoklady (najmä

3 Napríklad THOMASIUS, J.: Gründliche historische Nachricht von denen Ziegeunern, Darinnen nebst

andern Merckwürdigkeiten dieses Volcks in sonderheit desselben Ursprung und erstes Vaterland,

Ankunfft, Fortpflantzung und Ausbreitung in Teutschland und andern Europäischen Ländern aus

bewährten Geschicht-Schreibern kürtzlich gezeiget und erwiesen wird. Franckfurt und Leipzig 1748, 63

s.; AUGUSTINI ab HORTIS, S.: Cigáni v Uhorsku / Zigeuner in Ungarn 1775. Bratislava : Štúdio -dd-,

1995, 203 s.; RÜDIGER, J. Ch. Ch.: Von der Sprache und Herkunft der Zigeuner aus Indien. Leipzig :

Kummer, 1782, s. 35-84; GRELLMANN, H. M. G.: Historischer Versuch über die Zigeuner betreffend

die Lebensart und Verfassung Sitten und Schicksale dieses Volks seit seiner Erscheinung in Europa und

dessen Ursprung. Göttingen : Johann Christian Dieterich, 1787, 358 s.; HASSE, J. G.: Die Zigeuner im

Herodot oder neue Aufschlüsse über die ältere Zigeuner-Geschichte, aus griechischen Schriftstellern.

Königsberg : Göbbels und Unzer, 1803, 46 s.; KINDLER, J. P.: Interessante Mittheilungen über die

Zigeuner. Nürnberg : Raw, 1831, 35 s.; TETZNER, Th.: Geschichte der Zigeuner, ihre Herkunft, Natur

und Art. Weimar und Ilmenau : B. F. Voigt, 1835, 142 s.; HEISTER, C. von: Ethnographische und

geschichtliche Notizen über die Zigeuner. Königsberg : Gräfe und Unzer, 1842, 160 s.; POTT, A. F.: Die

Zigeuner in Europa und Asien. Ethnographisch-linguistische Untersuchung, vornehmlich ihrer Herkunft

und Sprache, nach gedruckten und ungedruckten Quellen. 1-2. Halle : Druck und Verlag von Eduard

HeyneMANN, 1844 - 1845; NEWBOLD: The Gypsies of Egypt. In: Journal of the Royal Asiatic Society

of Great Britain and Ireland. London : Royal Asiatic Society of Great Britain & Ireland, 1856;

NÖGGERATH: Über die Eigenthümlichkeiten und Geschichte der Zigeuner. Köln 1857; REINBECK,

E.: Die Zigeuner. Eine wissenschaftliche Monographie nach historischen Quellen bearbeitet:

Herkommen, Geschichte und eigenthümliche Lebensweise dieses räthselhaften Wandervolkes, von seinem

ersten Auftreten im fünfzehnten Jahrhundert bis auf die neueste Zeit. Salzkotten und Leipzig : Eugen von

Sobbe, 1861, 94 s.; LISZT, F.: Die Zigeuner und ihre Musik in Ungarn. Leipzig : Breitkopf und Härtel,

1883, 400 s.; LIEBICH, R.: Die Zigeuner in ihrem Wesen und in ihrer Sprache. Leipzig : F. A.

Brockhaus, 1863, 272 s.; SIMSON, W.: A History of the Gipsies. With Specimens of the Gipsy Language.

London - Edinburgh : Sampson Low, Son and Marston, 1865, 575 s.; MITROWIC, R. W. von: Versuch

einer Darstellung der Lebensweise, Herkunft und Sprache der Zigeuner im Allgemeinen und der in

Oesterreich lebenden Zigeuner insbesondere. Prag : Heinrich Mercy, 1868, 168 s.; HOPF, C.: Die

Einwanderung der Zigeuner in Europa. Gotha : Friedrich Andreas Perthes, 1870, 47 s.; HRAŠE, J. K.:

Persekuce cikánův zemích koruny České v XVIII. století. Světozor, 5, 1871, 2-4, s. 18-31; MIKLOSICH,

F. X.: Ueber die Mundarten und die Wanderungen der Zigeuner Europas. Wien : Gerold´s Sohn, 1872 -

1881; SCHWICKER, J. H.: Die Zigeuner in Ungarn und Siebenbürgen. Wien und Teschen : Verlag von

Karl Prochaska, 1883, 187 s.; KITTLITZ, R. von: Die Zigeuner. Vortrag gehalten im Winter 1884/85 in

der naturforschenden und in der Oberlausitzer Gesellschaft der Wissenschaften. Sammlung von

Vorträgen für das deutsche Volk, XIV, 9. Heidelberg : Winter 1885, s. 353-394; WLISLOCKI, H. von:

Vom wandernden Zigeunervolke. Bilder aus dem Leben der Siebenbürger Zigeuner. Geschichtliches,

Ethnologisches, Sprache und Poesie. Hamburg : Verlagsanstalt und Druckerei Actien-Gesellschaft, 1890,

390 s.

O Rómoch sa vo svojich dielach zmieňujú tiež Matej Bel (1684-1749) a Ján Čaplovič (1780-1847): BEL,

M.: Notitia Hungariae novae historico geographica, divisa in partes quatuor,... Tomus secundus.

Viennae Austriae : Johannis Petri van Ghelen, 1736, 587 s.; BEL, M.: Compendium Hungariae

geographicum, ad exemplar notitiae Hungariae novae historico-geographicae, Matthiae Bel, in partes

IV. ut pote, Hungariam, Cis-Danubianam, Trans-Danubianam, Cis-Tibiscanam, Trans-Tibiscanam, et

comitatus, divisum. Posonii et Pestini : Joannes Michaelis Landerer de Füskut, 1792, [12], 318, [52] s.;

9

o ich pôvode a príchode do Európy, o ich pomenovaní a pod.) buď vyvracali, alebo,

naopak, upresňovali. Postupným spoznávaním života Rómov sa čiastočne menil aj

pohľad majority na Rómov. Počiatočným impulzom pre významný objav jazykovedcov

J. Ch. Ch. Rüdigera, H. M. G. Grellmanna a W. Marsdena, ktorí položili vedecké

základy romistiky, bola v roku 1776 vo Viedenských novinách4 uverejnená informácia

spišského vzdelanca S. Augustina ab Hortisa o podobnosti rómskeho jazyka s indickým.

Významným romistom z územia dnešného Slovenska bol tiež Juraj Jozef Ihnátko

(1840-1885) z Michaloviec, ktorému v roku 1877 vyšlo dielo Cigány nyelvtan

(Cigánska gramatika) na 105 stranách vreckového formátu. Toto dielo rozoberá

dovtedajšie i novšie poznatky o morfológii rómčiny. Ďalším romistom slovenského

pôvodu bol Pavol Lichner (1816-1884) z Modry - profesor klasickej filológie, u ktorého

sa v pozostalosti našli rukou písané Wissenschaftliche Notizen IV. Heft (Vedecké

poznámky - IV. zošit), kde Lichner zachytil na 34 stranách slová patriace

k západoslovenskému rómskemu dialektu.5

Po vzniku prvej Československej republiky sa rómskou problematikou zaoberal

František Štampach, ktorému v roku 1929 vyšla v Prahe monografia Cikáni v

Československé republice6 a významný jazykovedec Vincenc Lesný7. Potom nastala

v oblasti výskumu rómskej problematiky stagnácia. Až v 50. rokoch 20. storočia

dochádza k oživeniu záujmu o odborný rómsky výskum. Na Slovensku to boli odborné

príspevky Emílie Horváthovej8 a v Čechách monografia Zdeňky Jamnickej-Šmerglovej9

CSAPLOVICS, J.: Gemälde von Ungern. Erster Theil I. Ungern ist Europa im Kleinen. II. Eintheilung,

Comitate, Bezirke, Städte, Märkte, Dörfer, Prädien. III. Bewohner. IV. Religionen. V. Literatur.

Wissenschaftliche Aufklärung. Künste. Pesth : Verlag von C. A. Hartleben, 1829, 345 s.; CSAPLOVICS,

J.: Gemälde von Ungern. Zweiter Theil. VI. Industrie. VII. Ungern als Staat. VIII. National-Gebräuche.

Feste. Lebensweise. Pesth : Verlag von C. A. Hartleben, 1829, 334 s. 4 Viedenské noviny boli založené v roku 1703 ako „Wiennerisches Diarium“, od roku 1780 sa volajú

„Wiener Zeitung“ a sú vydávané dodnes. Ide o najstaršie vydávané noviny na svete. 5 KUTLÍK-GARUDO, I. E.: O začiatkoch romistiky na Slovensku. Slovenský národopis, 36, 1988, 1, s.

45-57. 6 ŠTAMPACH, F.: Cikáni v Československé republice. Praha : Česká akademie věd a umění, 1929, 52 s.

Pozri tiež ŠTAMPACH, F.: Základy národopisů Cikánů v Československé republice. Národopisný

věstník Československa, 23, 1930, 4, s. 314-380; ŠTAMPACH, F.: Cikáni v ČSR. In: Československá

vlastivěda. II. Praha : SFINX, Bohumil Janda, 1933, s. 287-293. 7 LESNÝ, V.: Duch Indie. Praha: Orientální ústav 1927; LESNÝ, V.: Jazyk Cikánů v ČSR. In:

Československá vlastivěda. III. Jazyk. Praha : SFINX, Bohumil Janda, 1934, s. 605-612 a ďalšie práce. 8 ČAJÁNKOVÁ-HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni z hľadiska historicko-etnografického. Naša veda, 1, 1954,

4, s. 110-114; HORVÁTHOVÁ, E.: Život a kultúra rožkovianskych Cigáňov. Slovenský národopis, 2,

1954, 1-2 a 3-4, s. 149-175, 285-308; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni pred príchodom do Európy. Slovenský

národopis, 9, 1961, 1, s. 3-24; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni po príchode do Európy. Slovenský národopis,

10, 1962, 2, s. 210-226. 9 JAMNICKÁ-ŠMERGLOVÁ, Z.: Dějiny našich cikánů. Praha : Orbis, 1955, 111 s.

10

(tiež krátky príspevok Anny Hyskovej10). V 60. rokoch 20. storočia vyšli

v Československu dve významné diela k dejinám Rómov na našom území, ktorých

autormi boli už spomínaná Emília Horváthová11 (slovenská historička a etnografka)

a Eva Davidová12 (česká etnografka).

Zatiaľ čo v Čechách začatý progres vo výskume rómskej problematiky

postupoval ďalej a v oblasti romistiky sa formovali ďalšie osobnosti ako Milena

Hübschmannová a Ctibor Nečas, na Slovensku dochádza k opačnému procesu, ktorý

pretrvával až do deväťdesiatych rokov, kedy sa v ďalšom výskume problematiky, či

v prípadnom overovaní prameňov a ich interpretácie v práci Emílie Horváthovej,

predovšetkým z politických a ideologických príčin nepokračovalo (výskum na

Slovensku sa utlmil a vedecká sféra sa až do roku 1989 stotožnila so štátnou politikou

asimilácie Rómov)13. K obdobiu 18. storočia vyšli na Slovensku len ojedinelé práce či

články týkajúce sa slovenských Rómov.14

Na prelome druhého tisícročia začal na Slovensku pomaly, ale isto vzrastať

záujem o nové prístupy v riešení rómskej problematiky, podnietený najmä zvonku

(„etnoturistika“, príprava krajiny na jej prijatie do európskych štruktúr, vstup krajiny do

Európskej únie a podobne). Hlavná pozornosť sa obrátila na oblasť východného

Slovenska, kde je najvyššia koncentrácia Rómov v rámci celého Slovenska (aj v rámci

bývalého Československa). V tejto súvislosti sa začali vynárať v spoločnosti otázky,

prečo je koncentrácia Rómov najvyššia práve na východnom Slovensku, sú alebo nie sú

10 HYSKOVÁ, A.: Momentky z cigánskej histórie. Predvoj, 2, 1958, 29, s. 8-9. 11 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku. Historicko-etnografický náčrt. Bratislava : SAV, 1964, 397

s. 12 DAVIDOVÁ, E.: Bez kolíb a šiatrov. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1965, 195 s. 13 JUROVÁ, A.: Dejiny rómskeho národa po roku 1945 na Slovensku. In: ANTALOVÁ, I. -

KUHNOVÁ, D. (Eds.): Kaj džas (Kam kráčaš). Súbor textov zo seminárneho cyklu S Rómami žiť

budeme. Ide o to ako... Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, 2001, s. 31-32. 14 MERTUŠ, J.: Zo života gemerských Cigánov. Obzor Gemera, 1, 1970, 4, s. 121-126;

HORVÁTHOVÁ, E.: K otázke etnokultúrneho vývoja a etnickej klasifikácie Cigánov. Slovenský

národopis, 22, 1974, 1, s. 3-16; DANIHEL, V.: Manuš znamená človek. Bratislava : Politickoorganizačné

oddelenie SÚV SZM vo vydavateľstve Smena, 1986, 90 s.

Tu pre porovnanie uvádzame práce a odborné články, ktoré vyšli k skúmanému obdobiu v Čechách,

týkali sa však prevažne Rómov žijúcich na českom území:

NOVÁČEK, J.: Cikáni včera, dnes, zítra. Praha : Socialistická akademie, 1968, 96 s.;

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: What can Sociology suggest about the Origin of Roms. Archiv orientální, 40,

1972, 1, s. 51-64; MÁLEK, J.: Periodizace dějin Cikánů v českých zemích v letech 1241 - 1945. Praha

1977, strojopis, 68 s.; HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romská rodina. In: Etnické procesy. Referáty z

pracovní konference. Praha 1. 3. 1978. Zpravodaj, Příloha 6, 1978, s. 125-142; MÁLEK, J.: Přehled

historie Cikánů v českých zemích do roku 1848. In: Cikáni v průmyslovém měste. Část 2. Praha :

Oddelení etnických procesů, Ústav pro etnografii a folkloristiku ČSAV, 1986, s. 29-41; ŠISLER, S.:

Přehled normativních opatřeních proti potulným cikánům v Čechách v době od osvícenského absolutizmu

do konce monarchie. In: Cikáni v průmyslovém měste. Část 2. Praha : Oddelení etnických procesů, Ústav

pro etnografii a folkloristiku ČSAV, 1986, s. 42-47.

11

rómske osady legálne a kedy a prečo vznikli. Odpoveď na tieto a mnoho ďalších otázok

nám môže, okrem iného, dať aj spoznanie minulosti, najmä obdobia druhej polovice 18.

storočia (obdobia vlády osvietenských panovníkov Márie Terézie a jej syna Jozefa II.),

ktoré bolo výrazným medzníkom v dejinnom vývoji Rómov.

V nedávnom období bolo k Rómskej problematike uskutočnených niekoľko

čiastkových regionálnych archívnych výskumov (Pavol Šalamon, Zuzana Kollárová,

Arne B. Mann, Melánia Kadlečíková)15, ako aj bol pokus o komplexnejšie spracovanie

danej témy (Arne B. Mann)16. Aj tu vo väčšine prípadov sa však v začatom výskume

ďalej nepokračovalo. Keďže v posledných uvedených prácach sa väčšinou nešlo do

15 ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice v období osvietenstva. In: MANN, A. B.

(Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava : Ister Science

Press, 1992, s. 73-77; KOLLÁROVÁ, Z.: K vývoju rómskej society na Spiši do roku 1945. In: MANN,

A. B. (Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku. Bratislava : Ister

Science Press, 1992, s. 61-72; ŠALAMON, P.: K dejinám Cigánov v bývalej Turnianskej stolici.

Historica Carpatica, 29, 1998, s. 133-141; MANN, A. B.: Rómovia. In: GAJDIČIAR, I. - GACÍK, M. -

PASTRNÁK, L. - PODPROCKÝ, J.: Turzovka 1598 - 1998. Turzovka : Nadácia 400 rokov Turzovky,

1998, s. 294-467; NOVÁKOVÁ, V.: Výsadné listiny pre Rómov na Esterházyovskom panstve. In:

NOVÁKOVÁ, V. (Ed.): Migrácia. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2001, s. 69-77; MANN, A. B.:

Rómovia na Spiši (na základe súpisov z 18. storočia). Etnologické rozpravy, 8, 2001, 2, s. 18-22; MANN,

A. B.: Z dejín Rómov v regióne Žitného ostrova. In: NOVÁKOVÁ, V. (Ed.): Migrácia. Dunajská Streda

: Lilium Aurum, 2001, s. 57-68; KOLLÁROVÁ, Z.: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej

literatúre. Človek a spoločnosť, 4, 2001, 1, www.saske.sk/cas/1-2001/html; KADLEČÍKOVÁ, M.: Z

histórie cigánskych obyvateľov v Nových Zámkoch 1775 - 1900. Etnologické rozpravy, 8, 2001, 2, s.

146-148. 16 MANN, A. B.: Rómsky dejepis. Bratislava : Kalligram, 2000, 54 s.

Opäť na porovnanie uvádzame práce, respektíve autorov z Českej republiky a Maďarska, ktorí sa touto

problematikou a v prevažnej miere aj obdobím 18. storočia zaoberali. V Českej republike to boli

napríklad: HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Lačho lav, 1, 1990, 1, s. 20-21;

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Savore manušenge / Slova všem lidem. Lačho lav, 1, 1990,

2, s. 18-21; DANIEL, B.: Dějiny Romů. Vybrané kapitoly z dějin Romů v západní Evropě, v Českých

zemích a na Slovensku. Olomouc : Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1994, 199 s.; BALVÍN, J.

a kol.: Romové a historie. Sborník z 6. setkání Hnutí R ve Zvláštní škole v Rakovníku, 4.-5. října 1996.

Ústí nad Labem : Hnutí R, 1996, 160 s.; NEČAS, C.: Historický kalendář. Dějiny českých Romů v datech.

1. vydanie. Olomouc : Univerzita Palackého, 1997, 123 s.; HORVÁTHOVÁ, J.: Základní informace

o dějinách a kultuře Romů. Praha : MŠMT, 1998, 51 s.; KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. /

O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury,

1999, 90 s.; HANZAL, J.: Cikáni na Moravě v 15. až 18. století. Dějiny etnika na okraji společnosti.

Praha : NLN, 2004, 204 s. V Maďarsku to boli najmä Peter Tóth a jeho práce zahrňujúce výskum Rómov

v 18. a 19. st. v Boršodskej stolici, v meste Miskolc a v Karpatskej oblasti vôbec (napríklad: Cigányok

Miskolcon a 18. század közepén. A Herman Ottó múzeum évkönyve, 30-31, 1993, s. 205-215; Kóborlás és

letelepedés (A magyarországi cigányok feudális kori történetéhez). Levéltári évkönyv, 7, 1994, s. 7-17);

István Soós (z prác napríklad: József főherceg és a romák. História, 19, 1997, 2, s. 16-17;

Cigánygyerekek sorsa a 18. században. História, 19, 1997, 5-6, s. 25-27); Pál Nagy a jeho práca A

magyarországi cigányok története a rendi társadalom korában (vydaná v Kaposvári : Csokonai Vitéz

Mihály tanítóképző főiskola, Társadalomtudományi tanszék - v roku 1998, 500 strán); HEGEDÜS, S.:

Cigány kronológia. Piliscsaba : Konsept-H Kiadó, 2000, 144 s.; KARDOS, F.: Adatok a Zala megyei

cigányok történetéhez a XVIII. századból. Pannon Tükör: kulturális folyóirat, 2, 1997, 5, s. 44-48;

KOLLÁR, J. - LÁZÁR, T.: A jászsági cigányok. Regio kisebbségi szemle, 4, 1993, 1, s. 102-114;

VEKERDI, J.: Zigeunerforschung im Karpatenbecken. Ethnographica et folkloristica Carpathica, 3,

1983, s. 237-238; MEZEY, B. (Ed.): A magyarországi cigánykérdés dokumentumokban 1422 - 1985.

Budapest : Kossuth könyvkiadó, 1986, 323 s.; a mnohí ďalší.

http://www.saske.sk/cas/1-2001/html

12

hĺbky problematiky, nedá sa v dostatočnej miere posúdiť odlišnosť vývoja

v jednotlivých regiónoch Slovenska a postavenie Rómov v nich.

Preto s cieľom výskumu zistiť mieru usadzovania sa Rómov pod vplyvom

regulácie Márie Terézie a Jozefa II. najmä v stoliciach na území dnešného východného

Slovenska a zodpovedania otázky domovskej príslušnosti a príčin vysokej či, naopak,

nízkej koncentrácie Rómov v týchto stoliciach, ako aj iných otázok, som prebádala

materiály týkajúce sa Rómov (súpisy, správy, hlásenia, nariadenia) v Štátnom archíve

v Košiciach vo fondoch Turnianskej stolice (kompletne), Abovskej a Abovsko-

Turnianskej stolice (z dvoch tretín) a uskutočnila som tiež dlhodobejší výskum

v budapeštianskom štátnom archíve17 a čiastočne v berehovskom Štátnom archíve

Zakarpatskej oblasti (Užská stolica), ako aj v Štátnom archíve v Prešove (Šarišská

stolica) a v Štátnom archíve vo Viedni. V prevažnej miere ide o súpisné materiály,

rôzne hlásenia (korešpondencia medzi Uhorskou kráľovskou miestodržiteľskou radou -

KMR - a jednotlivými stolicami) a konkrétne nariadenia panovníkov a KMR týkajúce

sa regulácie Rómov. Postupne tieto archívne materiály spracovávam, aby som z nich

mohla vytvoriť ucelený obraz o živote Rómov v tej-ktorej oblasti nielen východného

Slovenska, ale aj v rámci celého územia Slovenska, o ich koncentrácii v jednotlivých

stoliciach a obciach, o zaobchádzaní s nimi zo strany štátnej správy i vnímaní a prístupe

miestnych obyvateľov k nim.18

Tu je potrebné podotknúť, že vzhľadom na množstvo a rozsiahlosť archívneho

materiálu pôjde o dlhodobejší výskum.

V tejto dizertačnej práci zverejňujem výsledky z prvých troch stolíc, a to

Abovskej, Šarišskej a Turnianskej. Spracované sú v nej archívne materiály týkajúce sa

týchto stolíc v druhej polovici 18. storočia, ale najmä sú v nej podrobne rozobrané

súpisy Rómov vykonávané v týchto stoliciach v rokoch 1768 - 1787, hlavne z hľadiska

17 MOL - najmä fondy Departamentum Zingarorum (C 56), Acta miscellanea (C 42) a Departamentum

publico-politicum (C53). 18 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov z 18. a 19. storočia v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach. Človek

a spoločnosť, 3, 2000, 4, www.saske.sk/cas/4-2000/index.html; TKÁČOVÁ, A.: K problematike

potulných Rómov v päťdesiatych rokoch 19. storočia v Abovsko-Turnianskej župe. Človek a spoločnosť,

4, 2001, 1, www.saske.sk/cas/1-2001/index.html; TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Uhorsku v období od vlády

Márie Terézie po vznik I. ČSR. In: VAŠEČKA, M. (Ed.): Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o

Rómoch na Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 31-42; TKÁČOVÁ, A.: Rómovia

v Turnianskej stolici v 18. storočí. Človek a spoločnosť, 5, 2002, 4, http://www.saske.sk/cas/4-

2002/index.html; TKÁČOVÁ, A.: The Roma from the Reign of Empress Mária Terézia until the first

Czechoslovak Republic. In: VAŠEČKA, M. - JURÁSKOVÁ, M. - NICHOLSON, T. (Eds.): Čačipen pal

o Roma. A Global Report on Roma in Slovakia. Bratislava : Institute for Public Affairs, 2003, s. 23-34.

http://www.saske.sk/cas/4-2000/index.html




13

počtu Rómov a ich rozloženia v jednotlivých uvedených stoliciach, spôsobu ich obživy,

výchovy ich detí, ale aj ich veku, bývania, podriadenosti, obliekania atď.

14

1 Príchod Rómov do Uhorska a ich postavenie v Uhorsku

do prvej polovice 18. storočia

1.1 Pôvod, sociálna príslušnosť, migrácia a pomenovania Rómov

Pôvod Rómov

Krátko po objavení sa Rómov v Uhorsku, ako aj v ďalších európskych krajinách,

začali sa šíriť rôzne teórie a domnienky o ich pôvode, ako aj o príčinách ich odchodu

z pravlasti. Takmer všetci súdobí kronikári (až na kroniku mesta Forli, ktorá v roku

1422 uvádza ako miesto pôvodu Rómov Indiu) uvádzali ako miesto pôvodu Egypt,

respektíve Malý Egypt (zemepisný pojem Malý Egypt nie je ale v príslušných

odborných prácach lokalizovaný jednoznačne, v niektorých bol neskôr dokonca

zavrhnutý ako neexistujúci19). Túto najstaršiu teóriu o egyptskom pôvode Rómov

udržiavali pri živote povesťami aj samotní Rómovia.20

Neskôr to boli teórie, podľa ktorých Rómovia mali pochádzať z africkej

provincie zvanej Zeugitana, či z oblasti Mezopotámie z mesta Singara. Rómovia boli

tiež označovaní za potomkov kaukazských Zochorov alebo za Saracénov (skomolením

19 Johann Heinrich Schwicker uvádza, že napríklad Bonaventura Bulcanus, ktorý písal v roku 1597

o jazyku Rómov, stotožňoval Malý Egypt s Núbiou (podľa toho ich tiež nazýval Núbijčanmi). Podľa

iných v Európe sa objaviaci Rómovia tak pravdepodobne nazývali Peloponéz, kde mali v 14. storočí

početné rómske usadlosti, tzv. Gyphtokastra, alebo ostrov Korfu (vtedy benátska kolónia), kde okolo roku

1340 založila Katarína z Valois „Cigánske grófstvo“ („feudum acinganorum“). Podľa Mileny

Hübschmannovej bolo Malým Egyptom nazývané okolie (s pahorkom zvaným Gyppe) mesta Modon

(dnes Methoné) na západnom pobreží Peloponézskeho polostrova, ktoré patrilo medzi benátske kolónie

a kde od 14. storočia existovala pomerne veľká rómska štvrť (na tomto pahorku a jeho okolí bývalo

v chatrných šiatroch do 300 rómskych rodín, ktoré sa živili prevažne kováčstvom, ale aj obuvníctvom,

kožkárstvom atď.). Neexistenciu skutočného Malého Egypta zdôvodňuje tým, že termínom Malý alebo

Malá sa nazývali etnické kraje, ktoré ležali na byzantskom území (napr. Malá Arménia bola v Byzantskej

ríši oblasť, respektíve časť územia obývaná Arménmi), pre štáty a zeme mimo Byzantskej ríše sa

používalo označenie Veľký alebo Veľká (napr. Veľká Morava).

SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 8. Porovnaj KARPATIOVÁ, M.: História Rómov v Taliansku. Romano

džaniben, 2, 1995, 4, s. 62-69; ARNOLD, H.: Die Zigeuner. Herkunft und Leben der Stämme im

deutschen Sprachgebiet. Olten - Freiburg im Breisgau : Walter-Verlag, 1965, s. 23; HORVÁTHOVÁ, E.:

K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov. Slovenský národopis, 36, 1988, 1, s. 15; HANZAL, J.: c.

d., s. 15; HÜBSCHMANNOVÁ, M.: „Odkud jsou?“ ptají se ne-Romové, když v 15. století poprvé

vidí ve střední Evropě Romy. 26-02-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/17990; HORVÁTHOVÁ, J.:

Historické osudy Romů od jejich odchodu z Indie do 19. století. In: KOL. AUT.: Romové. Tradice

a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum

romské kultury, 1999, s. 17. 20 Napríklad o tom, že kedysi spolu so Židmi tvorili v Egypte jeden štát a po jednej veľkej prehranej bitke

sa tí, ktorí prežili, rozišli do celého sveta; alebo o tom, že kedysi dali Rómovia v Egypte Židom peniaze a

zlato, aby im nakúpili majetky, ale viac majetky ani zlato neuvideli, a tak sa pobrali do sveta).

Povesti o egyptskom pôvode boli u slovenských, maďarských, poľských, bulharských či ruských Rómov

zaznamenané ešte aj v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na

Slovensku..., s. 12-13.

http://www.romove.cz/cz/c.anek/18530

15

ich mena na Zigarener). Za miesto pôvodu bolo tiež označované Bulharsko, Rumunsko

či dokonca Trácia a Núbia. Podľa spôsobu života ich považovali za Torlakov alebo za

potomkov Attilových Hunov, za Avarov, Peržanov21, Chaldejcov, či sýrsku náboženskú

sektu.

Pôvod Rómov sa hľadal aj podľa oblečenia, ktoré pripomínalo rímsku tógu.

Taktiež sa objavila teória, podľa ktorej boli Rómovia potomkami nemeckých Židov22,

ktorí boli v 14. storočí v Nemecku drasticky prenasledovaní a tiež chodili po celej

Európe, alebo sa v Nemecku ukrývali v lesoch, jaskyniach a pod.

V 18. storočí sa objavila teória, že Rómovia sú tatárske hordy, ktoré sa odtrhli od

vojska, s ktorým Timur roku 1401 napadol východnú Áziu a rozdrobení prešli celým

svetom. Pri tomto tvrdení sa dôvodilo tým, že tak Mongoli, ako aj Rómovia žijú

nomádnym spôsobom života a že rómsky kráľ, ktorého spomína Aventinus pod menom

Zundel alebo Zindelo, mohol byť mongolským chánom-čingízom atď.23

Postupne však boli všetky tieto teórie vyhlásené za chybné, a tak Rómov začali

vyhlasovať za tulákov pozbieraných z najnižších vrstiev rozličných národov, zo zbehov,

utečencov, zločincov a podobne, pretože na požiadanie prijímali medzi seba

príslušníkov iných etnických skupín.24

Tieto názory a dohady boli vyvrátené až koncom 18. storočia, keď Nemeckí

indológovia Johann Christian Christoph Rüdiger (v roku 1782) a Heinrich Moritz

Gottlieb Grellmann (1783), ako aj Angličan William Marsden (1785) pomocou

komparatívnej jazykovedy potvrdili indický pôvod Rómov.25 Bezprostredným

iniciátorom ich významného objavu bol spišský vzdelanec a evanjelický farár Samuel

Augustini ab Hortis26 (1729 Veľká Lomnica - 1792 Spišská Sobota).

21 Pozri legendu o indických hudobníkoch z 5. storočia, ktorých Peržania nazývali Džati alebo Zotti

a arabský historik Tálibi (1037) ich nazýval Lúrmi. Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Proč Romové

opustili svou dávnou zemi - Indii? 26-02-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18384 a

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli Džátové? 26-02-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18585.

Porovnaj tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 23. 22 GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 235. 23 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 20-21. 24 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 9-10, 14-15; pozri tiež AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c.

d., s. 16-24. 25 Bližšie KUTLÍK-GARUDO, I. E.: c. d., s. 45-57. 26 Agustini ab Hortis v roku 1776 sprostredkoval vo svojej vedeckej práci informáciu od svojho priateľa

kapitána Samuela Székelyho von Dobó (žil v Prešove). Dotyčný priateľ mu napísal, ako ho 6. novembra

1763 navštívil Štefan Pap (rodák zo Szatmár Némethi), tlačiar v Karlovci, a povedal mu o svojom

rozhovore s kalvínskym farárom Štefanom Vályim pôsobiacim v Almáši (Komárňanská stolica).

Spomínaný Štefan Vályi mu porozprával, ako sa počas štúdií v Leydene spriatelil s troma mladými

študentmi z ostrova Malabar a zapísal si vyše tisíc ich slov spolu s ich významami, a potom ich

konfrontoval doma u jágerských Rómov, ktorí mu povedali ich význam bez väčších problémov.



16

Z ďalších neskorších priekopníkov teórie o indickom pôvode Rómov to boli:

Graffunder (1835), A. F. Pott (1844-1845)27, A. Paspati - grécky romológ (1870), F. X.

Miklosich (1872-1881)28, A. C. Woolner29 (1915), R. L. Turner (1927), Bataillard

(zhrnul výsledky lingvistických bádaní), V. Lesný - český orientalista a akademik

(1934)30, M. Block (1936) a ďalší.31

Jazykovedný a neskôr aj antropologický32 a etnologický výskum tiež upresnil, že

predkovia dnešných Rómov pochádzajú z Rádžastánu, zo štátu ležiaceho v strednej

Indii pri západných hraniciach s Pakistanom, odkiaľ sa postupne rozptýlili po

centrálnych a neskôr severovýchodných a čiastočne aj severozápadných oblastiach

Indie.33

Pre úplnosť tu je potrebné poznamenať, že Malabar nebol ostrovom, ale zemou v juhozápadnej Indii na

brehu Indického oceánu a v súčasnosti patrí do indického spolkového štátu Kerala, kde úradným jazykom

je malajálamčina. Uhorskí Rómovia vedeli identifikovať slová malabarských Indov iba vďaka tomu, že

títo študenti na štúdiách nehovorili svojím materinským jazykom, ale používali sanskrt, literárnu reč

vzdelaných Indov.

AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 3, 52-56, 71-72. Táto vedecká monografia vyšla pôvodne po

jednotlivých častiach (úvod + 39 pokračovaní) v rokoch 1775 až 1776 v časopise Kaiserlich Königliche

allergnädigste privilegierte Anzeigen aus sämtlichen kaiserl. königl. Erbländer pod názvom „Von den

heutigen Zustande, sonderbaren Sitten und Lebensart, wie auch von den übrigen Eigenschaften und

Umständen der Zigeuner in Ungarn“, čo v preklade znamená „O dnešnom stave, zvláštnych mravoch

a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku“.

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština nás zavedla do Indie. 26-02-2000,

http://www.romove.cz/cz/clanek/18204; tiež pozri bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Stefan Vali a

„malabárská řeč“ tří indických mladíků. Romano džaniben, jevend 2003, s. 94-100. 27 August Friedrich Pott najpresvedčivejšie dokázal indický pôvod Rómov v diele „Die Zigeuner in

Europa und Asien. Ethnographisch-linguistische Untersuchung, vornehmlich ihrer Herkunft und Sprache,

nach gedruckten und ungedruckten Quellen. 1-2. Halle : Druck und Verlag von Eduard Heynemann, 1844

- 1845“. 28 Franz Xaverion Miklosich bol slovanský učenec, ktorý vo svojom diele „Ueber die Mundarten und die

Wanderungen der Zigeuner Europas. Wien : Gerold´s Sohn, 1872 - 1881“ (pozostávajúcom z 12 častí)

označil rómsky jazyk ako jazyk v sesterskom a nie v dcérskom pomere k neoindickým dialektom. 29 Woolner zhromaždil množstvo materiálu, ktorým ukázal, že sa nesmie obchádzať ani stredná India. 30 LESNÝ, V.: Jazyk Cikánů v ČSR..., s. 605-612. Bližšie pozri in BENÍŠEK, M.: Indolog Vincenc Lesný

a romistika. Romano džaniben, jevend 2005, s. 145-172. 31 Pozri ďalej in HORVÁTHOVÁ, E.: c. d., s. 17-19. 32 Indický pôvod Rómov potvrdil antropologický výskum genetických informácií, ktorý uskutočnila Ľuba

Kalavdjievová z Univerzity Západnej Austrálie so svojim tímom, a to na vzorke 1100 európskych

Rómov. Bližšie REJŽKOVÁ, J.: Genetická studie potvrdila indický původ Romů. Romský informačný

servis, 11. 09. 2004, www.romea.cz/index.php?id=servis/z2004_0345. Antropologickým výskumom

Rómov sa na Slovensku v súčasnosti zaoberá najmä prof. RNDr. Ivan Bernasovský, DrSc. z Prešovskej

univerzity. Pozri napríklad monografiu BERNASOVSKÝ, I. - BERNASOVSKÁ, J.: Anthropology of

Romanies (Gypsies). Auxological and anthropogenetical study. Brno : Vydavateľstvo Nauma

a Masarykova univerzita, 1999, 234 s. 33 HANZAL, J.: c. d., s. 17-18.

http://www.romove.cz/cz/clanek/18204

http://www.romea.cz/index.php?id=servis/z2004_0345

17

Sociálna príslušnosť rómskych predkov

V Indii sa približne na prelome 2. a 1. tisícročia pred Kr. sformoval systém

štyroch spoločenských tried, tzv. várn (v rôznych formách pretrváva do súčasnosti),

a to: brahmani (tvorili najvyššiu triedu a zastavali vedúce politicko-správne funkcie),

kšatrijovia (ich doménou boli vojenské záležitosti), vaišijovia (delili sa na roľníkov,

chovateľov dobytka, remeselníkov a obchodníkov) a šúdrovia (vykonávali rôzne služby

a pomocné práce pre prvé tri triedy).

Medzi triedou šúdrov a ostatnými tromi triedami bol priepastný rozdiel. Šúdrom

bolo odoprené vzdelanie, nesmeli čítať a ani len počúvať texty indických posvätných

kníh tzv. véd34, nemohli sa zúčastňovať náboženských slávností, vykonávať

významnejšie obrady. Trieda šúdrov vznikla až v období, keď si noví dobyvatelia,

indoeurópski Árijci, zotročili pôvodných obyvateľov Indie - ádivásiov (drávidské

a mundské rody).35

V rámci týchto tried sa rozvinul systém kást (džátí = rod, zrodený) a podkást.

Tieto kasty boli prísne endogamné, to znamená, v ktorej kaste sa človek narodil, do tej

patril po celý život on i celé jeho potomstvo. Príslušníci šúdrov boli považovaní za

nedotknuteľných, to znamená, že sa nesmeli dotknúť príslušníkov vyšších kást

a v strednej a južnej Indii sa k príslušníkom prvých troch tried nesmeli ani priblížiť.

K nedotknuteľným patrili zametači (vrátane odpratávania rôznych nečistôt), práči,

nádenníci, ľudia pripravujúci drevo na spaľovanie zomrelých, ľudia pomáhajúci pri

poľovačkách (nosili a naťahovali siete), rybári, ľudia sťahujúci a spracúvajúci kože

zvierat, paholci pri koňoch, šarhovia a kati, polonomádni kováči, muzikanti, tanečníci,

ľudia predvádzajúci hadov, opice, ale aj profesionálni zlodeji.36

Kasty nedotknuteľných boli indickými národmi súhrnne označované rôzne,

napríklad parajan37 (Tamilovia), či dum alebo dom (v Kašmíre). Kašmírske etnické

pomenovanie rómskych predkov dom sa pri presunoch do sýrskeho jazykového

prostredia zmenilo na lom (napríklad v Arménsku sa nazývajú Lomovia) a neskôr

v Európe na rom (Rómovia). Hláska „d“ zostala zachovaná v arabskom jazykovom

prostredí (sýrski Rómovia sa nazývajú Dómovia). Práve táto zmena indickej cerebrálnej

34 Védy, teda Knihy poznania boli spísané na základe ústnej tradície. Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.:

Nejstarší Indové. 26-02-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18910. 35 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové..., http://www.romove.cz/cz/clanek/18910. 36 HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 11. 37 Z pomenovania parajan pochádza v Európe známa forma „pária“. HORVÁTHOVÁ, E.:

K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 11.



18

hlásky „d“ na „r“ priviedla jazykovedcov na myšlienku príbuznosti Rómov s indickou

kastou Dómov.38

Aj keď sa Dómovia po obsadení Indie árijcami stali postupne súčasťou najnižšej

kasty, ich predkovia patrili k pôvodným obyvateľom Indie nazývaným ádivásiovia.

Týmto ádivásiom sa pripisuje vytvorenie protoindickej alebo mohendžodárskej

civilizácie, ktorá trvala v rokoch 3000 - 1500 pred Kr. a zaradila sa medzi najstaršie

a vôbec najrozsiahlejšie civilizácie sveta.39

V odbornej verejnosti zatiaľ prevažuje názor, ktorý stotožňuje Rómov

s indickými Dómami, teda s kastou patriacou do najnižšej triedy v rámci indického

kastového systému.40 Avšak začínajú sa objavovať už práce, ktoré tento nižší,

respektíve najnižší kastový pôvod odmietajú a spochybňujú aj samotný etymologický

základ slova Róm. Poukazuje sa pritom na nové výskumy pôvodu Rómov a rómskeho

jazyka, ktoré rómsky pôvod hľadajú skôr vo vyšších spoločenských vrstvách, ku ktorým

patria napríklad Pandžábovia či Rádžputovia. Aj genetické výskumy z deväťdesiatych

rokov 20. storočia vraj porovnaním krvných typov Rómov a Indov podporili teóriu, že

Rómovia sú geneticky najbližšie k rádžputovským populáciám (boli to bojovníci) než

k Dómom.41

Odchod Rómov z Indie a ich migrácia

Rómovia opúšťali Indiu postupne v priebehu niekoľkých storočí a ako horná

hranica sa udáva 11. storočie, pričom niektoré skupiny migrovali z Indie aj neskôr

(napríklad skupiny na Cejlóne a v oblastiach Strednej Ázie).42 Ich pohyb nebol súvislý

a organizovaný, ale prebiehal v jednotlivých vlnách po menších skupinách, ktoré však

udržiavali medzi sebou kontakt. Poslednými oblasťami pobytu Rómov v Indii pred ich

odchodom z indického kontinentu boli Rádžasthán, Pandžáb, Uttarpradéš a Sindh.43

38 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština naznačuje původ Romů. Romština a indické jazyky. In: KOL.

AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno : Moravské zemské muzeum

- SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, s. 10; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů..., s. 16. 39 Bližšie HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli předkové Romů? 26-02-2000,

http://www.romove.cz/cz/clanek/18652 a HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové...,

http://www.romove.cz/cz/clanek/18910. 40 Tento názor prezentovala aj známa česká indologička Milena Hübschmannová, či z nedávneho obdobia

slovenská etnologička a historička Emília Horváthová. 41 Bilžšie HANCOCK, I.: c. d., s. 36-46. 42 HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 12; Historie a původ Romů.

14-03-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18530. 43 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Šaj pes dovakeras / Můžeme se domluvit. Olomouc : Pedagogická fakulta

Univerzity Palackého, 1993, s. 22; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 24.




19

Rómovia z Indie postupovali cez Mezopotámiu na Blízky východ až do ázijskej

časti Turecka (bolo súčasťou Byzantskej ríše), kde sa veľká časť Rómov zastavila

a zotrvala tu niekoľko storočí. Čas príchodu rómskych skupín do Byzantskej ríše sa

datuje okolo 10. storočia.44

Prvé odchody Rómov z tejto oblasti v 12. a 13. storočí boli iba sporadické, no

v súvislosti s mongolskou a tureckou expanziou začínali už presuny, ktoré sa diali ako

malé a veľké migrácie.

V rámci malých migrácií išlo o hľadanie existenčných možností v teritoriálne

blízkej oblasti. Pri pomalšom postupe si Rómovia lepšie osvojovali aj jazyk etnika, na

území ktorého sa nachádzali, alebo s ktorého enklávou prichádzali do každodenného

kontaktu. Etapovitý postup skupín, ktorý možno zaradiť k prvej migračnej vlne, sa

spočiatku obmedzoval na balkánske krajiny a Uhorsko, neskôr sa rozšíril na Poľsko

a východné časti Európy.

Veľká migračná vlna nastala začiatkom 15. storočia a smerovala

z juhovýchodnej Európy do západných krajín. Najväčšia z týchto rómskych skupín sa

objavila pod vedením kráľa Sindela a jeho vojvodov Michala, Ondreja a Panuela v roku

1417 v Budíne (niekoľko sto osôb) a so sprievodným listom uhorského palatína

Mikuláša Garu ďalej smerovala cez Polgár a iné maďarské mestá do Košíc, kde sa

potom obrátila na západ a cez Levice a ďalšie bohaté oblasti južného Slovenska

postupovala k Bratislave45. V 15. storočí sa Rómovia postupne rozptýlili po celej

Európe.46

Na rozdiel od prvých skupín Rómov, ktoré do nových krajov prenikali

nenápadne a snažili sa rôznym spôsobom okoliu prispôsobiť, príslušníci spomínanej

veľkej migračnej vlny si naopak počínali veľmi okázalo a náčelníci týchto skupín sa

vyhlasovali za princov, kniežatá a vojvodov. Prezentovať svojich náčelníkov názvami

vládcov alebo predstaviteľov krajiny, v ktorej sa práve nachádzali, bolo súčasťou

taktiky Rómov. Takto sa zo sedmohradského názvu vojvoda neskôr vyvinul názov

44 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romové opouštějí Byzantskou říši (15. století). 26-02-2000,

http://www.romove.cz/cz/clanek/18685. 45 Za Bratislavou sa skupina rozčlenila na dve časti a postupovala do západoeurópskych krajín: prvá časť

Rómov pokračovala cez české zeme do Nemecka (Hamburgu), druhá cez rakúske územie do Švajčiarska,

kde sa táto druhá skupina v roku 1422 ďalej rozdeľuje - časť Rómov pokračuje ďalej cez Savojsko

a južné Francúzsko do Španielska (Barcelony - 1447) a časť do Talianska, potom po stredomorskom

pobreží do Marseille a odtiaľ do Paríža (1427). 46 HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov..., s. 13-15; HORVÁTHOVÁ,

E.: Cigáni na Slovensku..., s. 12, 37-38; NEČAS, C.: Romové v České republice včera a dnes. Olomouc :

Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1993, s. 14.


20

vajda, ktorým označovali svojich staršinov a náčelníkov v celom Uhorsku i v ďalších

krajinách.

Pomenovania Rómov

Pri svojom migrovaní po Uhorsku a jednotlivých európskych krajinách sa

Rómovia predstavovali vlastným pomenovaním, ale pomenovania dostávali aj od

okolitého obyvateľstva na základe pozorovania ich spôsobu života, zamestnania

a podobne.

Najrozšírenejším ľudovým pomenovaním bolo označenie „Cigán“, ktoré

pochádza pravdepodobne z gréckeho slova Atsinganos alebo Atsinkanos, čo bolo

ľudové znenie slova Athinganoi. Pôvodne to bol názov manichejskej sekty, známej z 8.

storočia, ktorá prišla z Frýgie cez Tráciu do Byzancie. Manichejské učenie, v tom čase

veľmi rozšírené, spájalo v sebe prvky budhizmu, gnosticizmu, kresťanstva

a zarathuštrizmu.47 Nie je celkom jasné, ako sa tento názov preniesol na predkov

Rómov, ktorí do Byzancie prišli okolo 10. storočia. Z viacerých možností ako

najpravdepodobnejšia sa javí skutočnosť, že tak pôvodní Atsingani, ako aj ich neskorší

menovci boli oboznámení s mágiou, čarodejníctvom, krotením hadov a pod.48 Sekta

pravých Atsiganov v pomerne krátkom čase zanikla (asi v 9. storočí), avšak ich meno

sprevádzalo potomkov indických Dómov v rôznych obmenách a variáciách vo väčšine

európskych krajín naďalej.49 Boli to nasledovné podoby:

Acigan, Acingani, Acinganus, Atsinkanoi, Cigáni, Ciganos, Cygányok, Cigónas,

Cykán, Cinganus, Cingarus, Cingeneler, Cynghenes, Chinghianés, Sigynnen, Tigani,

Tinkers, Ţsigani, Tsiganes, Tšinghiané, Tzigane, Zeginer, Zigenare, Zigeuner, Ziginer,

Zincali, Zingani, Zingarus atď.

47 Jeho stúpenci radikálne delili svet na dobro a zlo. Temné sily boli doslova všadeprítomné a úlohou

človeka bolo oslobodiť sa z ich zajatia. Cieľom mala byť podpora konečného víťazstva svetla. KOVÁČ,

M. - MANN, A. B. (Eds.): Boh všetko vidí. Duchovný svet Rómov na Slovensku. / O Del sa dikhel.

Romano paťaviben pre Slovensko. Bratislava : Chronos, 2003, s. 9. 48 Domáce, teda grécke obyvateľstvo nevidelo rozdiel medzi týmito dvoma skupinami, ktoré zrejme

krátko po sebe prišli z východu, a okrem toho mali ešte príbuzné prvky, ako to vidieť napr. zo

zamestnania. 49 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16, 27, 61; HASENBERGER, M.: Die Zigeuner in

Europa mit besonderer Berücksichtigung des Mittel- und Südosteuropäischen Raumes. Ein historischer

Abriß über die Reaktionen zwischen Wirtsvölkern und Zigeunern. Diplomarbeit. Wien 1983, s. 2-3;

SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 4-5, 10; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů..., s. 16.

21

Ďalšie pomenovania dostávali Rómovia podľa krajiny ich údajného pôvodu.

z Egypta, respektíve z Malého Egypta, preto ich nazývali Egypťanmi50:

gens Aegiptica, Aegyptiacus, Egyptenarin, Egyptener, Egyptians, Egyptianos,

Egiptius, Ejiftos, Evgit, Farahúni, Faraoner, Pháraó népe, Gipsy (Gypsies), Gipten,

Gitano, Gjupzi, Gypthoi, Jiftu, Jipenessen, gens Pharaoni atď.

Tiež pomenovania dostávali podľa iných národov a národností, či podľa svojho

zamestnania alebo spôsobu života51:

Behmische Leit52, Bemische Leit, Bohemes, Bohemiano, Bohemische Leute,

Bohémiens, Bohémieus, Boimes, Caird (v preklade vagabund, tulák), Cäracos,

Filištínci, Griegos53, Heydenen (pohania), Heydens, Heydeus, Katsivelori, Katzibelos

(malý drobnoobchodník), Kiaeltring, Kieltring (zlodejská zberba, zloduch), Kjeldring,

Natmaendsfolk (noční ľudia, šarhovia), Rabouins (rabíni), Saracéni, Spakäring

(kúzelník alebo veštec), Tatári, Tätern, Tattare, Tattern, Tinkler, Tinker (kotlár), Wlosi

atď.

V druhej polovici 18. storočia, v období panovania osvietenských panovníkov,

sa pomenovania „Cigán“ či „Gitanos“ mali nahradiť pomenovaniami Novosedliak

(latinsky Neocolonorum, nemecky Neubauer, maďarsky Ujparasztok), Novomaďar

(nemecky Neuungarn, maďarsky Ujmagyarok), Novoobyvateľ (nemecky Neubürger,

maďarsky Ujlakosok, Ujpolgár), Novobanát (nemecky Neu-Banater) či Novokastílčan

(španielsky Castellanos Nuevos).54

50 Rómsky profesor na Texaskej univerzite Ian Hancock uvádza ako ďalšie formy odvodené od

egyptského pôvodu pomenovania Sipsiwn, Ijito, Gjupci a Yiftos, avšak bez ich lokalizácie. Porovnaj

HANCOCK, I.: c. d., s. 30. Ďalej AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 15; SCHWICKER, J. H.: c. d., s.

5-6; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16, 102; HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy

Romů..., s. 16; HANZAL, J.: c. d., s. 16; PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci. Nástin

dejepisný. Spišská Nová Ves : Kníhtlačiareň D. Ferenca, 1925, s. 27; ŠA Levoča: Pamätná kniha obce

Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204. 51 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16; HASENBERGER, M.: c. d., s. 2-3. 52 Toto pomenovanie svedčí o tom, že Rómovia prišli do nemeckých krajín z Čiech. Pozri

HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 16. 53 Pomenovanie Griegos dostali preto, že Rómovia hovorili aj po grécky a v ich jazyku sa nachádzalo

veľa slov gréckeho pôvodu. 54 Bližšie pozri tu v kapitole 3.2; tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 53;

HASENBERGER, M.: c. d., s. 73.

22

1.2 Prvé správy o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného

východného Slovenska

V niektorých starších prácach (napríklad Franz Liszt)55 sa uvádza, že Ondrej II.

doviedol skupinu Rómov do Uhorska už v roku 1219 z križiackej výpravy do

Jeruzalema. Nemohol ich však doviezť zo Svätej zeme, lebo tam sa ani nedostal56, ale

ich zrejme doviedol z Byzantskej ríše. Aj ďalšie dokumenty svedčia, že Rómovia sa

dostali do Uhorska skutočne už začiatkom 13. storočia. Napríklad svedčia o tom správy

z rokov 1250 a 1260, ktoré hovoria o Rómoch slúžiacich vo vojsku uhorského kráľa

Belu IV. Údaj z roku 1260 je však otázny. Keď v roku 1260 Přemysl Otakar II. porazil

pri Kressenbrune uhorského kráľa Belu IV., v liste pápežovi o tomto svojom víťazstve

okrem iného napísal, že zajal Gingary, ktorých rumunské pramene považujú za

Bulharov, a nie za Rómov, ako to interpretuje staršia historiografia.57 O prítomnosti

Rómov v Uhorsku za vlády Ladislava IV. (1272-1290) sa zmieňuje aj Franz Liszt,

avšak bez ich presnej lokalizácie.58 V roku 1329 sa Rómovia spomínajú v Sabolčskej

stolici (na severe hraničila so Zemplínskou stolicou) a v rokoch 1377 a 1381 aj

v Zemplínskej stolici.59 V roku 1377 sa v listinných záznamoch Rómovia spomínajú

v súvislosti s Leleským konventom60, v záznamoch z roku 1381 sa konkrétne neuvádza

v ktorej časti Zemplínskej stolice sa Rómovia nachádzali.

V Encyklopédii Slovenska61 je ako prvá zmienka o Rómoch na území dnešného

Slovenska uvedený rok 1322, a to v súvislosti so spišskonovoveským richtárom Jánom

55 LISZT, F.: c. d., s. 322; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 20; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku...,

s. 33-35. 56 Ondrej II. bol jediným uhorským kráľom, ktorý (pôvodne s cieľom získať trón Latinského cisárstva) sa

zúčastnil na jednej z mnohých križiackych výprav do Svätej zeme, za čo si vyslúžil prímenie

Jeruzalemský. Pritom sa však do samotného Jeruzalema nielenže vôbec nedostal, ale sa ani nepokúsil

posvätné pútnické miesto Kristovho skonu, ovládané moslimami, čo i len ohroziť. V polovici októbra

1217 sa s uhorským vojskom vylodil v Akkone, vtedajšej metropole Jeruzalemského kráľovstva. Z troch

bezvýznamných šarvátok s menšími moslimskými oddielmi sa Ondrej II. zúčastnil iba na prvej.

Začiatkom decembra 1217 totiž odovzdal velenie nad uhorským vojskom svojmu taverníkovi a odplával

do Tripolského grófstva na návštevu ku svojmu bratrancovi. V januári 1218 sa Ondrej II. vrátil do

Akkonu a rozhodol sa križiacku výpravu ukončiť. SEGEŠ, V.: Uhorsko za Ondreja II. Zlatá bula kráľa

bez lesku. História on line, 2, 2002, 1, www.historiarevue.sk/hr01-02/bula.htm. 57 Uvádza to NEČAS, C.: Romové v České republice..., s. 13. 58 LISZT, F.: c. d., s. 322; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 20; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku...,

s. 33-35. 59 SZALAY, B.: Czigánytörténeti adatok. Ethnographia a magyar néprajzi társaság értesítője, 25, 1914,

2, s. 89-90. 60 Podľa DANIEL, B.: c. d., s. 46; ŠTAMPACH, F.: Základy národopisů Cikánů..., s. 320. 61 Encyklopédia Slovenska. I. zv. A-D. Bratislava : Veda, Vydavateľstvo SAV, 1977, s. 320.

http://www.historiarevue.sk/hr01-02/bula.htm

23

Kuinschom62 (uvedeným v Mestskej knihe Spišskej Novej Vsi63). V spojitosti s tým

istým richtárom sa v kronike obce Smižany uvádza rok 1383.64 Avšak ani rok 132265,

ani rok 1383 nie je pravdivý, pretože záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi (alebo

Kwenschovi66) nie je v mestskej knihe Spišskej Novej Vsi spojený so žiadnym

konkrétnym rokom. Isté je len to, že tento záznam bol urobený niekedy po roku 1300

a niekedy pred rokom 138367 (kópie záznamov sú v Prílohe 1 a 2). Otázny je tiež

samotný záznam kronikára Pajdušáka o „konederoch“ pohybujúcich sa v smižianskych

lesoch, pretože po porovnaní skutočného záznamu v mestskej knihe šlo zo strany

kronikára s najväčšou pravdepodobnosťou o mylnú interpretáciu daného záznamu.68

Z toho dôvodu za najstaršiu správu o Rómoch na území dnešného východného

Slovenska možno považovať údaj z roku 1328 o človekovi menom Michal, nazývaného

Cigán, ktorý slúžil u Filipa, syna Petra z Krásnej nad Hornádom, a ktorý na podnet

svojho pána olúpil mlynára zemanov zo šarišských Bertotoviec.69

Prítomnosť Rómov v Uhorsku v 14. a na začiatku 15. storočia nám dokladujú aj

ďalšie výskyty názvu „Cigán“ v osobných a miestnych menách. Napríklad v roku 1388

vystupuje obec Ciganvaja na rieke Tisa v Szolnockej stolici. V roku 1389 sa spomína

62 V zázname Mestskej knihy S. N. Vsi sa nachádza podoba mena Kuinsch, ale tu mohlo dôjsť k chybe

pri písaní a pravdepodobne má byť správne Kunisch. Pajdušák vo svojich prácach nesprávne používa

podobu mena Kunch a Kunsch, ktorú ďalej prebrala do svojej práce aj Emília Horváthová a následne sa

táto podoba mena Kunch objavila aj v Encyklopédii Slovenska. Porovnaj ŠA Spišská Nová Ves: Mestská

kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632, s. 4; PAJDUŠÁK, M.: Markušovce. Zprávy

z minulosti Spišskej župy, 13, 1923, 21, s. 80; PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci..., s. 27;

ŠA Levoča: Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204;

HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 36 a 96; Encyklopédia Slovenska..., s. 320. 63 Meno richtára Jána Kuinscha je síce v Mestskej knihe S. N. Vsi uvedené, ale v súvislosti s popisom

majerov na strane 4, kde Ján Kuinsch spomína „kadenerov“, nie je údaj o žiadnom roku. Zápisy

v mestskej knihe začínajú v roku 1300, na prvých štyroch stranách nie je uvedený žiadny rok a až na

strane 5 je rok 1383 v zápise úplne inej udalosti (zapísanej iným rukopisom), ktorá nesúvisí so zápisom

Jána Kuinscha. Pozri fotokópiu strany 4 tu v Prílohe 1 alebo zápis v ŠA Spišská Nová Ves: Mestská

kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632, s. 1 až 5. 64 V kronike obce Smižany je záznam o tom, že spišskonovoveský richtár Ján Kunsch spomína Rómov -

konederov (konidráčov) v popise majerov r. 1383 (pozri tiež poznámku 62), ktorí sa túlali po mestských

a smižianskych lesoch. Pozri xerokópiu tu v Prílohe 2 alebo zápis v ŠA Levoča: Pamätná kniha obce

Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204.

Uvedenú kroniku obce Smižany viedol rímskokatolícky kňaz a učiteľ Matúš Pajdušák (1871 - 1950)

pôsobiaci tam na fare od roku 1923 až do svojej smrti. O osobnosti Matúša Pajdušáka pozri bližšie in

ZMÁTLO, P.: Matúš Pajdušák (1871 - 1950). Z minulosti Spiša, 3-4, 1995/1996, s. 69-80. 65 K tomuto roku sa viaže listina, ktorá dokazuje prítomnosť Rómov na Kréte. Pozri ŠTAMPACH, F.:

Cikáni v Československé republice..., s. 5. 66 Prepis mena podľa Miloša Mareka. Porovnaj MAREK, M.: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku.

Martin : Matica Slovenská, 2006, s. 256. 67 Pozri ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 – 1632, s. 4-5. 68 Porovnaj záznam z mestskej knihy v Prílohe 1 tejto publikácie „Item aber vorbas dem [Weyzen]

Zeytlin nach bey den Kadenern ist gezessin Zeyler“. ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej

Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632, s. 4. Pozri tiež MAREK, M.: c. d., s. 256. 69 MAREK, M.: c. d., s. 256-257.

24

v Šomodskej stolici (na juhozápade Uhorska) poddaný menom Georgius Cigany.

V roku 1398 v Komárňanskej stolici je zmienka o istom človekovi, ktorý nebol ani

poddaný, ani šľachtic, ale ktorého ľudovo nazývali Czigan (v tomto prípade išlo podľa

všetkého skutočne o Róma, najpravdepodobnejšie o zmluvného remeselníka, ktorý

pracoval pre vrchnosť). V roku 1400 sa v Hontianskej stolici v dedine Hidvég (Ipeľské

Predmostie) vyskytuje poddaný menom Petrus Cygan. V roku 1406 je v Biharskej

stolici doložená obec menom Cziganfalva a pod.70

Skutočnosť, že prvou oblasťou v rámci Uhorska, kde sa začali Rómovia

usadzovať, je práve Spiš, nie je náhoda. Rómovia sa totiž usadzovali v prvom rade

v bohatých oblastiach a Spiš v tom čase patril k jedným z najbohatších krajov v rámci

celého vtedajšieho územia Uhorska.71

Od začiatku 15. storočia už nie sú správy o Rómoch v Uhorsku ničím

výnimočným, o čo sa pričinila najmä spomínaná mnohopočetná skupina Rómov.

1.3 Postavenie Rómov v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia

Početné rómske skupiny, ktoré sa objavili v Uhorsku na začiatku 15. storočia

a postupne sa rozširovali do celej Európy, vystupovali pred okolitým svetom v pozícii

pútnikov, ktorí si putovaním odpykávajú trest za svoje hriechy. Svoje potulovanie

odôvodňovali najmä tým, že musia znášať trest za to, že odmietli pomôcť Svätej rodine

utekajúcej s dieťaťom pred Herodesom, alebo tým, že za sedemročné zapretie

kresťanstva a prijatie pohanského náboženstva musia za pokutu putovať sedem rokov.72

V období po križiackych výpravách sa putovanie hriešnikov stalo v strednej

a najmä v západnej Európe akousi módnou záležitosťou, pozeralo sa na nich ako na

svätých ľudí. Verilo sa, že kto by pútnikom akýmkoľvek spôsobom ublížil, nebude mať

v živote šťastie. Preto sa aj Rómom spočiatku dostávalo materiálnej pomoci, bol im

umožnený potulný spôsob života a do istej miery sa im tolerovali aj krádeže a rozličné

podvody73, ktoré takýto spôsob života sprevádzali.74

70 SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 110; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 36; NEČAS, C.:

Romové v České republice..., s. 12-15. 71 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 97. 72 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 17. 73 Pozri napríklad správu z roku 1470 o potulných rómskych skupinách žijúcich z veštenia, magického

liečenia, čarovania, krádeží (väčšinou hydiny, poľných plodín a pod.) a podvodov, alebo list z roku 1495

o profesionálnych lúpežníkoch z bardejovského okolia, medzi ktorými sa spomína aj Vasko czigan, socius

Holovathy. Z roku 1500 pochádza záznam v knihe počtov mesta Bardejov, podľa ktorého viacero

25

Nerušený a bezproblémový pohyb smerom do západoeurópskych krajín im

zabezpečovali aj ochranné sprievodné listiny, ktoré ich chránili pred stíhaním a trestami

za priestupky, ktorých sa dopúšťali a ktoré im umožňovali prechádzať z jedného miesta

na druhé, z krajiny do krajiny, zabezpečovali im vľúdne prijatie a miestami aj dary.

Začiatkom 15. storočia to bola napríklad listina uhorského palatína Mikuláša Garu

(preukazovali sa ňou v roku 1417), alebo sprievodný list nemeckého cisára a uhorského

kráľa Žigmunda Luxemburského (vystavený v Lindave v roku 1417), tiež ochranná

listina pápeža Martina V. (z roku 1422), ďalšia listina kráľa Žigmunda Luxemburského

(vystavená 18. apríla 1423 na Spišskom hrade; pozri Prílohu 3) a iné ochranné listiny

rôznych šľachticov. Z týchto listín si Rómovia robili odpisy a je možné, že niektoré

z nich aj sfalšovali.75

Pravdepodobne ako odmenu za vojenskú pomoc proti Turkom ešte priaznivý

postoj voči Rómom vyjadrujú koncom 15. storočia aj listiny kráľa Mateja Korvína

z rokov 1476 a 1487 a kráľa Vladislava II. Jagelovského z rokov 1492 a 1496.76

Postupne sa však tvrdenia Rómov o úlohe pútnikov ukázali ako nepravdivé

a dokonca kvôli praktizovaniu mágie a vešteniu, ktoré boli v stredoveku trestané, ich

domorodí obyvatelia začali nebezpečne nazývať pohanmi a kacírmi. Krádeže poľných

plodín, hydiny a iné krádeže a podvody vzbudzovali nevôľu najmä u vidieckeho

obyvateľstva.77 Pohľad okolitého sveta na Rómov sa začal rapídne meniť v ich

neprospech (začali ich podozrievať z tureckého vyzvedačstva a podpaľačstva) a tento

nepriateľský postoj v 16. a 17. storočí postupne prerástol (najmä v západnej časti

habsburskej monarchie) do ich krutého prenasledovania a vyvražďovania.

Nemalú úlohu tu zohrala aj sociálna infámia, ktorá bola umelo šírená o Rómoch

nielen obyvateľstvom, ale aj samotnou vrchnosťou. Kočujúce osoby bez stáleho

bydliska, ktorými boli prevažne Rómovia (muzikanti, medvediari, kúzelníci, veštci,

zariekavači a vyháňači diabla, potulní kotlári, ránhojiči a mastičkári, hazardní hráči,

brusiči nožov, prostitútky, štvanci, zločinci na úteku, ociachované osoby, podomoví

obchodníci, žobráci) a ktoré v ranonovovekej spoločnosti predstavovali početnú

sociálnu vrstvu, spoločnosť netolerovala a vrchnosť ich často ako povaľačov

rómskych skupín napáchalo mnoho krádeží a škôd a „ľuďom, ktorých Cigáni poškodili, bolo vyplatené

1200 denárov“. In HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 97-98. 74 GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 215. 75 GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 213-227. 76 Az osztrák-magyar Monarchia irásban és képben. Budapest : A magyar királyi államnyomda kiadása,

1888, s. 569. 77 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 42-43.

26

a potencionálnych kriminálnikov prehlásila za bezprávnych a opakovane vykazovala

z krajiny. Trvale zlú povesť mali najmä podomoví rómski obchodníci (ponúkajúci

drobné železné predmety, galantériu, korenie, ovocie, rôzne mastičky a nástroje)

a potulní rómski remeselníci (kotlári, drotári, brusiči nožov, mastičkári a podobne),

ktorých pôvod bol taktiež väčšinou neznámy. Títo boli vrchnosťou naviac označovaní

za bezbožníkov, zlodejov, tmárov, záškodníkov a prefíkancov vyhýbajúcich sa

poriadnej práci a neštítiacich sa ani vraždy, čo taktiež nezostávalo bez vplyvu na

obyčajných ľudí. Rómovia ako „háveď nemajúca pána“ museli často čeliť

podozrievaniu a boli permanentne vystavení nebezpečenstvu zatknutia. Ak došlo ku

krádeži, nemali takmer žiadnu šancu sa obhájiť. Diskriminácia a izolácia podomových

obchodníkov a kočovných remeselníkov koncom 17. a začiatkom 18. storočia sa stala

programovou záležitosťou sekularizujúcej sa uhorskej štátnej správy.

Prvé protirómske mandáty vydal v rokoch 1545, 1549 (6. júna a 15. decembra)

a 1556 (20. januára)78 pre západnú časť monarchie (konkrétne pre české krajiny)

Ferdinand I. (1526-1564). Habsburského panovníka k tomu podnietil požiar, ktorý

vypukol v roku 1541 v Prahe a bol pripisovaný práve Rómom.79 Ďalšie opatrenia proti

Rómom, vydávané pre západnú časť monarchie, boli ešte prísnejšie a krutejšie. Podľa

jeho dekrétu z 15. októbra 1674 Rómovia nesmeli byť trpení v žiadnej z cisárskych

zemí a po ich dolapení mali byť vyháňaní za hranice. Dekréty podobného znenia boli

vydané aj 21. augusta 1680, 21. apríla 1688 a 24. mája 1689. Protirómsky dekrét z 11.

júla 1697 však už Rómov vyhlásil za štvancov a postavil ich mimo zákon, a to tým, že

Rómov vyhlásil za „vogelfrei“ (voľné vtáctvo).80 Uvedený dekrét bol opätovne

zopakovaný 20. septembra 1701.81 Kruté nariadenia len s menšími doplnkami

78 Mandát z roku 1545 zakazoval trpieť rómske skupiny v Českom kráľovstve a pri ich pristihnutí im mali

byť odňaté všetky zbrane a skupiny mali byť hnané od dediny k dedine, až by celkom opustili zem.

Mandáty zo 6. júna a 15. decembra 1549 pripomínali platnosť predchádzajúcich vysťahovacích nariadení,

a to, že Rómovia nemajú byť trpení na žiadnom mieste, ale bez ujmy na zdraví hnaní za hranice

kráľovstva a kto by vlastnil zbraň, mala sa mu odobrať. Mandát z 20. januára 1556 opäť zakazoval pobyt

Rómom v Českom kráľovstve a pristihnutí rómski muži mali byť už trestaní mučením a smrťou, zatiaľ čo

ich ženy a deti nemali byť, ako to bolo dovtedy, topení vo vodách, ale využívaní na rôzne práce.

WINTER, Z.: Kulturní obraz českých měst. Život veřejný v XV. a XVI. věku. II. Praha : Matice česká,

1892, s. 132; NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 4, 10-11; NEČAS, C.: Romové v České republice..., s.

64. 79 WINTER, Z.: c. d., s. 132. 80 To znamená rómskeho muža mohol ktokoľvek pri prenasledovaní zastreliť ako vtáka či škodnú zver.

Pri dolapení rómskych skupín mali byť muži obesení a ženy a starší chlapci po odrezaní ucha následne

vyhnaní za hranice mesta či zeme. Pri opakovanom zadržaní sa trest smrti vzťahoval tiež na ženy.

NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 14-15. 81 NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 14-15; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 31.

27

a spresneniami zopakovali vo svojich dekrétoch aj Jozef I. a Karol VI..82 Karol VI.

svojím dekrétom zo 7. októbra 1717 zopakoval ustanovenia všetkých už skorších

protirómskych nariadení svojich predchodcov a spresnil postihy za poskytnutie

úkrytu, pomoci a potravy prenasledovaným Rómom.83 Dekrétom z 22. januára 1726

panovník zjednotil tresty pre Rómov za potulovanie vo všetkých historických zemiach

(v Českom kráľovstve, Moravskom markgrófstve, Sliezskom kniežatstve a v Kladskom

vojvodstve). 84 Patentom z 8. marca 1726 sa riešil jednotný postup pri trestaní rómskeho

potulovania sa a tiež sa stanovili pokuty a tresty pre tých, ktorí by poskytli Rómom

akúkoľvek pomoc.85

V západnej Európe boli protirómske edikty a nariadenia prijímané od konca 15.

storočia zhruba do druhej polovice 18. storočia. Na území nemeckej ríše v období rokov

1497 až 1774 bolo vydaných najmenej 146 protirómskych ediktov.86 Podobne boli

Rómovia prenasledovaní aj vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku, Švajčiarsku

a v ďalších krajinách Európy. V Anglicku protirómske nariadenia boli vydávané od

roku 1531 (za Henricha VIII.) a hromadné prenasledovanie Rómov sa tam skončilo až

v 19. storočí.87

Aj keď v západnej časti monarchie a v západnej Európe vôbec prebiehali

v 16., 17. a na začiatku 18. storočia vyhladzovacie akcie proti Rómom, v Uhorsku

82 Dekrét Jozefa I. z 20. mája 1706 opakoval ustanovenia protirómskych opatrení z obdobia vlády cisára

Leopolda I. a súčasne nariaďoval na českozemských hraniciach a pozdĺž ciest vedúcich k významným

mestám vztyčovať tabule (v Moravskom markgrófstve boli tabule vyvesované od roku 1708, v Sliezskom

kniežatstve od roku 1721) s českými a nemeckými nápismi proti vstupu Rómov s vyobrazenými

exekúciami za tento priestupok, to znamená muž obesený na šibenici a žena a chlapec pri odrezávaní uší

a bití metlami. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 17. 83 To znamená, vrchnosť, úradníci, správcovia a obecné predstavenstvo mali byť potrestaní peňažnou

pokutou vo výške 100 dukátov, zatiaľ čo krčmári, mlynári a poddaní polročnou prácou na obecných

dieloch. Ďalším dekrétom z 20. mája 1721 nariadil pri opätovnom dolapení Rómov sťatie žien mečom

a nedospelým a zároveň dostatočne silným chlapcom odrezanie aj druhého ucha, deti mali byť

popraveným matkám odnímané a umiestňované do rodín alebo do špitálov, kde mali byť vedené

k pracovným návykom a vychovávané v katolíckej viere. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 21. 84 A to tak, že v prípade dolapenia Rómov na Morave mali byť dospelí muži odsúdení na smrť obesením,

chlapcom pod 18 rokov ako aj všetkým dospelým ženám v Čechách malo byť odrezané pravé, na Morave

a Sliezsku ľavé ucho, ďalej mali byť títo spalicovaní, a potom na súdny hrdelný reverz navždy

vypovedaní z dedičných zemí. Ak sa vrátili, bolo im odrezané tiež druhé ucho, a dospelí boli naproti tomu

sťatí mečom. SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 31. 85 Bližšie SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 31; NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 17-23; NEČAS, C.:

Romové v České republice..., s. 67-73. 86 Bližšie SOEST, G. von: Zigeuner zwischen Verfolgung und Integration. Geschichte,

Lebensbedingungen und Eingliederungsversuche. Weinheim - Basel : Beltz Verlag, 1979, s. 26;

KAISER, H.: Das Leben der Roma und Sinti im deutschsprachigen Raum von der Zeit der Zuwanderung

bis in die Gegenwart, unter besonderer Berücksichtigung administrativer und legislativer Maßnahmen.

Politische Entwicklung von der nationalen zur internationalen Dimension. Dissertationsarbeit. Wien

1993, s. 24 a n.; TANDL, N.: Die Bekämpfung der vermeintlichen Zigeunerplage in Österreich (1848 –

1938). Diplomarbeit. Graz 1999, s. 13. 87 Pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 51-57, 71-72.

28

a Sedmohradsku bolo ich postavenie podstatne lepšie, i keď nie idylické. Udomácnené

rómske skupiny (či už usadlé alebo kočovné) vykonávali rôzne práce pre domáce

obyvateľstvo88 (aj podradné) a v nepokojných časoch 16. a 17. storočia neraz poslúžili

aj ako vojaci89 a žoldnieri či už počas rôznych odbojov uhorskej šľachty alebo počas

stavovských povstaní, no neraz boli zneužití aj na mocenské účely90.

V rámci „domácich“ rómskych skupín prevládali v Uhorsku kočovní Rómovia,

ktorých pohyb obmedzovali rôzne nariadenia zo 17. storočia, ktoré okrem iného

zakazovali prechod Rómov z jednej stolice do druhej, čo postupne viedlo k vytváraniu

mohutnejších rómskych skupín pohybujúcich sa pod vedením vajdu v rámci jednej

stolice, prípadne iba okresu alebo niektorého väčšieho panstva.91 Nežiaducimi sa však

stávali viac-menej cudzí kočovní Rómovia, ktorí do Uhorska prichádzali, aby sa vyhli

krutému prenasledovaniu prebiehajúcemu v západných krajinách. Čím boli nariadenia

v západnej časti monarchie prísnejšie a krutejšie, tým častejšie sa v uhorských stoliciach

objavovali neznáme skupiny kočovných Rómov, ktoré nepodliehali žiadnej právomoci a

ktoré svojvoľne prechádzali nielen stoličné, ale aj zemské hranice. Páchali pritom rôzne

krádeže a iné škody, ktorými trpeli najmä poddaní roľníci (krádeže plodín, hydiny a

dobytka). Uhorské stolice a mestá sa v zložitom období 16. a 17. storočia (v období

protitureckých, náboženských a stavovských vojen) usilovali tento problém riešiť

v podstate dvojakým spôsobom. Buď tieto skupiny vyhnali a následne im zakázali vstup

na územie stolíc a miest, čo bolo spojené s represiami (zhabanie majetku), alebo im

povolili usadiť sa na ich územiach (k čomu však stolice a mestá pristupovali neradi).

V priebehu celého 17. storočia sa niektoré stolice (napríklad Spišská,

Hontianska, Tekovská, Liptovská a iné) a niektoré mestá (napríklad Komárno, Trnava,

88 Napríklad Rómovia usadení v okolí Spišského hradu prevzali v 15. storočí funkciu beharov, ktorú

dovtedy vykonávali obyvatelia Behároviec.

VENCKO, J.: Z dejín okolia Spišského Hradu. Spišské Podhradie : Edmund Schustek, 1941, s. 240. 89 V roku 1557 pomáhali pri obrane veľkoidanského hradu. Bližšie pozri GRELLMANN, H. M. G.: c. d.,

s. 167-168. 90 V roku 1514 Ján Zápoľský poveril skupinu rómskych kováčov (ako katových pomocníkov) zhotovením

železného trónu, koruny a žezla pre tzv. sedliackeho kráľa Juraja Dóžu a v roku 1534 zneužil zase

skupinu Rómov, ktorí na jeho príkaz založili požiare v mestách Košice, Levoča, Bardejov a Sabinov

(pôvodne mali podpáliť až trinásť miest). Zápoľský sa tak chcel spomínaným mestám pomstiť za to, že

nepodporili jeho nástup na uhorský trón. K založeniu požiaru v roku 1676 v Potoku siedmich Rómov

zrejme podnietil francúzsky inžinier Pierre Durois, ktorý robil plány všetkých dôležitých pevností

monarchie a žil medzi Rómami deväť rokov. GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 91, 172-173;

SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 46-47. 91 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 111.

29

banské mestá) bránili prítomnosti týchto skupín na svojich územiach. Povolenia stolíc

a miest na usadenie sa kočovných Rómov boli vydávané iba sporadicky. 92

Istá časť uhorských Rómov už bola začiatkom 18. storočia „trvale“ usadená

a patrila pod právomoc zemepánov alebo miest. Neusadení (kočujúci) uhorskí Rómovia

pohybujúci sa iba v rámci feudálnych panstiev žili pod správou svojich vajdov (niekedy

aj viacerých) a podliehali pod právomoc hlavného župana93. Kočovné skupiny, ktoré

prechádzali z jednej časti krajiny do druhej, boli iba pod právomocou svojich vajdov.

Organizačný a správny systém Rómov bol na začiatku 18. storočia rešpektovaný aj

zemepanskou a stoličnou vrchnosťou, ktorá si chcela pomocou vajdov zabezpečiť

kontrolu nad Rómami, najmä ich hospodárske využitie. K tomu mali slúžiť aj nimi

vydávané ochranné listiny. Kočovným skupinám tieto listiny na jednej strane

zabezpečovali slobodný pohyb v rámci panstva alebo stolice, na strane druhej ich

zaväzovali k vykonávaniu rôznych remeselníckych, najmä kováčskych prác. 94

Paralelne s ochrannými listinami sa jednotlivé stolice v prvej polovici 18.

storočia snažili najmä cudzích potulných Rómov usadiť na určených miestach. Na

dosiahnutie tohto cieľa mali uhorským stoliciam a mestám poslúžiť prijaté prísnejšie

nariadenia najmä voči cudzím potulným rómskym skupinám. Napríklad v roku 1725

nechala Bratislavská stolica vyhotoviť názornú výstrahu pre neustále sa potulujúcich

Rómov - výstražné tabule znázorňujúce popravu túlavých Rómov, ak sa do stanovenej

doby troch týždňov neusadia. Tabule mali byť rozvešané v každom okrese stolice na

verejných miestach a umiestnené na vysokých stĺpoch.

92 Napríklad v roku 1563 bolo vydané povolenie pre cudzích Rómov zdržiavajúcich sa v Liptovskom

Hrádku kovať pre gazdov a nočných strážnikov potrebné náradia (klince, motyky, sekery, vidlice,

halapartne), v roku 1580 povolenie pre troch Rómov - kováčov usadiť sa v Nemeckej Ľupči, v roku 1691

vydala Novohradská stolica viacerým Rómom nelegálne usadeným oficiálne povolenie usadiť sa na jej

území a iné.

GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 180; KOLOSVÁRI, S. - ÓVÁRI, K.: Corpus statutorum hungariae

municipalium / A magyar törvényhatóságok jogszabályainak gyüjteménye. II / 1. Budapest : MTA, 1885,

s. 203 a n. 93 Porovnaj HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 114. 94 Takým bol napríklad sprievodný list grófa Juraja Thurzu vystavený v roku 1616 v Bytči pre kočovných

Rómov (vystavený bol viac-menej zo súcitu). Ochranné listy vystavili tiež Ján Esterházy z Galanty v roku

1675 a František Esterházy v rokoch 1697 a 1698 pre rómskeho vajdu Michala Vöröša (Vörösa) a jeho

ľudí, ktorí žili na ich majetkoch. Podobné ochranné listiny Esterházyovcov boli vydané aj v rokoch 1711,

1717, 1719, 1720, 1723, 1740, 1751 a 1755. Takéto ochranné listiny poznáme aj z iných stolíc, napríklad

ochranný list z roku 1712, ktorý vydal správca majetkov Mikuláša Ilešháziho (Illésházyho) (dedičného

župana Trenčianskej a Liptovskej stolice) v Beckove rómskemu vajdovi Pavlovi Rácovi (Ráczovi), alebo

ochranný list podžupana Ladislava Benického z roku 1714 pre skupinu Rómov žijúcu vo Zvolenskej

stolici pod vedením vajdu Pavla (list dostali na žiadosť a prosbu samotného vajdu). Bližšie

SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 50; GRELLMANN, H. M. G.: c. d., s. 349; NOVÁKOVÁ, V.: c. d., s. 69-

77; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 111-112.

30

V tomto období sa stretávame s úsilím stoličných úradov zdaniť aj kočovných

Rómov. Gemerská stolica v roku 1731 vykonala s týmto cieľom v okrese Sirk súpis

Rómov a určila spôsob ich zdanenia podľa majetku (Róm vlastniaci šiator, voz a kone

mal povinnosť odviesť stoličnú daň dva zlaté, Róm bez voza a koňa - jeden zlatý). V

roku 1738 v tomto okrese zaplatilo 16 rómskych rodín, ktoré vlastnili šiatre a dva kone,

stoličnú daň 32 zlatých a 12 rodín bez šiatrov 11 zlatých.95

Faktom zostáva, že ani kruté prenasledovanie Rómov v západnej časti

monarchie ani sprísnené opatrenia stolíc a miest v Uhorsku snažiace sa o ich usadenie

nezabránili uhorským kočovným Rómom v pohybe. Dokladá to správa z roku 1725 a

ďalšie tri správy z roku 1737, ktoré hovoria o uhorských Rómoch dolapených v českých

krajinách.96

95 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 112-113. 96 Konkrétne pozri HANZAL, J.: c. d., s. 51; tiež NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 24-25.

31

2 Rómovia v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

v druhej polovici 18. storočia

2.1 Administratívno-správne členenie stolíc

Abovská stolica

Územie Abovskej stolice bolo do roku 1785 rozdelené na štyri okresy: Cserehát

(Processus Cserehatiensis), Füzér (Processus Füzériensis), Košice (Processus

Cassoviensis) a Szikszó (Processus Szikszoviensis).97 K pôvodným štyrom okresom

pribudol v roku 1787 okres Gönc (Processus Gönczensis).98

Obr. 1 Abovská stolica v roku 1848 (1 - sídla Vižoľskej stolice, 2 - v druhej polovici

13. st. obsahovala výsadné územie nemeckých „hostí“ uvádzané ako Vižoľská

stolica)99

97 Tieto pomenovania štyroch okresov Abovskej stolice sa začali používať až v 18. storočí, dovtedy sa

označovali ako Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý okres, neskôr aj podľa mien slúžnych. Pozri ŽUDEL, J.:

Stolice na Slovensku. 1. vydanie. Bratislava : Obzor, 1984, s. 29. 98 Abovská župa, správne písomnosti 1498 - 1850. Čiastkový inventár. Košice : Štátny archív v Košiciach,

1973, s. 10-14. 99 ŽUDEL, J.: c. d., s. 28.

32

Všetky slovenské obce v rámci Abovskej stolice boli súčasťou okresu Košice,

Füzér Cserehát a Gönc. Do okresu Szikszó patrili obce ležiace na území dnešného

Maďarska. V rokoch 1785 až 1790, keď v rámci územnej reformy Jozefa II. bola k

Abovskej stolici pripojená Turnianska stolica, pribudol k nej ešte ďalší okres Turňa.

Administratívnym centrom Abovskej (Abovsko-Turnianskej) stolice boli Košice100.

Abovská stolica susedila so Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Turnianskou a

Boršodskou stolicou (pozri Obr. 1). Abovsko-Turnianska stolica susedila so

Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Gemersko-Malohontskou a Boršodskou stolicou.

Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia patrili do jednotlivých okresov

Abovskej stolice nasledujúce obce101 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas

súpisných rokov 1768 až 1787 nežili):

do okresu Cserehát (spolu 56 obcí, Rómovia žili v 51 obciach)

Abaújdevecser (MR), Abaújlak (MR), Abaújszolnok (MR), Alsógagy (MR), Alsónovaj (MR),

Alsószend (MR), Bakta (MR), Beret (MR), Büttös (MR), Buzica, Csenyéte (MR), Debraď,

Detek (MR), Drienovec, Fáj (MR), Fancsal (MR), Felsőgagy (MR), Felsőnovaj (MR),

Felsőszend (MR), Felsővadász (MR), Fulókércs (MR), Gadna (MR), Gagyapáti (MR),

Gagybátor (MR), Gagyvendégi (MR), Garadna (MR), Hernádpetri (MR), Hernádvécse (MR),

Janík, Jasov, Jasovský Podzámok, Kány (MR), Keresztéte (MR), Kéty (MR), Krasznokvajda

(MR), Kupa (MR), Litka (MR), Malý Budulov102, Moldava nad Bodvou, Nižný Medzev,

Novajidrány (MR), Nyésta (MR), Pamlény (MR), Peder, Perecse (MR), Poproč, Rešica,

Rudník, Selyeb (MR), Szala (MR), Szászfa (MR), Szemere (MR), Szőled (MR), Tengerfalva

(MR), Tomor (MR), Vyšný Medzev.

100 Administratívne centrum Abovskej stolice sa do polovice 17. storočia menilo (spočiatku na hrade

Abaujvár, od roku 1262 vo Forró, potom sa často menilo, v druhej polovici 16. storočia sa ustálilo v

Gönci), od polovice 17. storočia sa jej definitívnym sídlom stali Košice. ŽUDEL, J.: c. d., s. 29. 101 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1 - 1779/52, č. kr. 278, č. sp. 16. MOL: C 42: 37. csomó, 1773

II.: F. 5. N. 36; 40. csomó, 1774 III.: F. 5. N. 36; 45. csomó, 1776 II.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 5. csomó,

1775: Balogh N. 4; 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N. 102-159; 13. csomó, 1778: Balogh F. 1. N. 51-85; 21.

csomó, 1780: Balogh F. 1. N. 116-181; 24. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 1-75; 27. csomó, 1782: Bacsák

F. 14. N. 31-50; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 37. csomó, 1784: F. 1. N. 151-240; 46.

csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1194. Tiež Abovská župa, správne

písomnosti 1498 - 1850..., s. 10-14. 102 Obec Malý Budulov bola spolu s obcou Veľký Budulov zlúčená po roku 1873 do jednej obce

s názvom Budulov. MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1773 - 1997).

Bratislava : VEDA, 1998, s. 193.

33

do okresu Füzér (spolu 68 obcí, Rómovia žili v 63 obciach)

Abaújvár (MR), Alsóregmec (MR), Bačkovík, Beniakovce, Bidovce, Blažice, Bohdanovce,

Byster, Byšta, Čakanovce, Ďurďošík, Ďurkov, Felsőregmec (MR), Filkeháza (MR), Füzér

(MR), Füzérkajata (MR), Füzérkomlós (MR), Füzérradvány (MR), Hrašovík, Chrastné, Kalša,

Kéked (MR), Kisbózsva (MR), Košická Nová Ves, Košická Polianka, Košický Klečenov,

Kovácsvágás (MR), Kráľovce, Krásna nad Hornádom, Malý Kazimír, Mátyásháza (MR),

Mikóháza (MR), Nagybózsva (MR), Nižná Hutka, Nižná Kamenica, Nižná Myšľa, Nižný Čaj,

Nižný Olčvar, Nový Salaš, Nyíri (MR), Olšovany, Pálháza (MR), Pányok (MR), Pusztafalu

(MR), Rákoš, Rankovce, Rozhanovce, Ruskov, Skároš, Slanec, Slančík, Slanské Nové Mesto,

Svinica, Telkibánya (MR), Trsťany, Trstené pri Hornáde, Vajkovce, Vily (MR), Vyšná Hutka,

Vyšná Kamenica, Vyšná Myšľa, Vyšné Opátske, Vyšný Čaj, Vyšný Olčvar, Zdoba, Zsujta

(MR), Ždaňa, Žírovce.

do okresu Košice (spolu 47 obcí, Rómovia žili v 46 obciach)

Barca, Baška, Belža103, Bernátovce, Bočiar, Bukovec, Buzice, Buzinka, Cestice, Čaňa,

Čečejovce, Geča, Gyňov, Haniska, Hernádszurdok (MR), Hidasnémeti (MR), Hodkovce,

Hýľov, Chym, Kechnec, Kokšov-Bakša, Komárovce, Košická Belá, Košické Hámre, Košťany,

Malá Ida, Milhosť, Mokrance, Myslava, Nižný Klátov, Nižný Lánec, Nováčany, Paňovce,

Perín, Poľov, Seňa, Sokoľany, Šaca, Šebastovce, Šemša, Tornyosnémeti (MR), Veľká Ida,

Veľký Budulov104, Všechsvätých, Vyšný Klátov, Vyšný Lánec, Zlatá Idka.

do okresu Szikszó (spolu 56 obcí - všetky v MR, Rómovia žili v 54 obciach)

Abaújalpár, Abaújkér, Abaújsáp, Abaújszántó, Alsócéce, Alsófügöd, Alsókázsmárk, Alsóméra,

Alsóvadász, Arka, Baskó, Belsőbőcs, Boldogkőújfalu, Boldogkőváralja, Cekeháza, Csobád,

Dicháza, Encs, Erdőhorváti, Felsőcéce, Felsődobsza, Felsőfügöd, Felsőgolop, Felsőkázsmárk,

Felsőméra, Fony, Forró, Gibárt, Gönc, Göncruszka, Halmaj, Háromhuta, Hejce, Hernádbűd,

Hernádkércs, Hernádszentandrás, Homrogd, Ináncs, Jánosd, Kisfalu, Kiskinizs, Komlóska,

Korlát, Léh, Mogyoróska, Nagykinizs, Onga, Pere, Prépost, Rásony, Rásonysápberencs, Regéc,

Szentistvánbaksa, Szikszó, Vilmány, Vizsoly.

103 V tomto období sa rozlišovali tri Belže, a to Stredná Belža (Sziget-Bölse), Šándorova Belža (Sándor-

Bölse) a Vyšná Belža (Kapolna-Bölse). Vzhľadom na to, že zo súpisov bolo niekedy obtiažne

identifikovať, ktorá Belža je ktorá, rozhodla som sa všetky súpisne údaje k jednotlivým Belžiam spojiť a

uvádzam ich pod jednou obcou Belža, ktorá vznikla zlúčením spomínaných troch Belží po roku 1877.

MAJTÁN, M.: c. d., s. 31. 104 Obec Veľký Budulov bola spolu s obcou Malý Budulov zlúčená po roku 1873 do jednej obce

s názvom Budulov, ktorá je od roku 1986 pričlenená k mestečku Moldava nad Bodvou. MAJTÁN, M.: c.

d., s. 193.

34

Pre úplnosť uvádzam aj zadelenie obcí do okresu Gönc vytvoreného v roku

1787 (v čase vyhotovenia súpisu Rómov v Abovskej stolici v roku 1787 bola Abovská

stolica ešte stále rozdelená do štyroch okresov). Do okresu Gönc boli zadelené obce

najmä z okresu Szikszó a čiastočne z okresu Füzér, spolu 47 obcí105: Abaújalpár,

Abaújkér, Abaújszántó, Alsócéce, Alsóregmec, Arka, Baskó, Boldogkőújfalu, Boldogkőváralja,

Byšta (SR), Cekeháza, Erdőhorváti, Felsőcéce, Felsődobsza, Felsőgolop, Felsőregmec,

Filkeháza, Fony, Füzérradvány, Gibárt, Gönc, Göncruszka, Háromhuta, Hejce, Hernádbűd,

Hernádkércs, Kisbózsva, Kisfalu, Komlóska, Korlát, Kovácsvágás, Malý Kazimír (SR),

Mátyásháza, Mikóháza, Mogyoróska, Nagybózsva, Nagykinizs, Nyíri, Pálháza, Pere, Prépost,

Regéc, Szentistvánbaksa, Telkibánya, Vilmány, Vily, Vizsoly.

Šarišská stolica

V rokoch 1607 až 1775 sa Šarišská stolica delila na štyri slúžnovské okresy a na

Panstvo Makovica (Dominium Makovicza).106 Spomínané štyri slúžnovské okresy sa

spočiatku označovali ako Prvý (Processus Primus), Druhý (Processus Secundus), Tretí

(Processus Tertius) a Štvrtý (Processus Quartus)107, alebo sa nazývali podľa slúžnych

(Processus Keczerianus = neskorší Dolnotoryský okres, Processus Desseőffianus =

neskorší Hornotoryský okres, Processus Zomborianus = neskorší Sekčovský okres a

Processus Semseianus = neskorší Topľanský okres), ale tiež podľa riek, ktoré pretekali

územím okresov (Dolnotoryský, Hornotoryský, Strednotoryský a Topľanský okres). Od

roku 1776108 sa územie Šarišskej stolice členilo na šesť okresov: Nižný alebo

Dolnotoryský (Processus Inferioris alebo Processus inferioris Tarczensis), Vyšný alebo

Hornotoryský (Processus Superioris alebo Processus superioris Tarczensis), Stredný

alebo Strednotoryský alebo tiež Sekčovský (Processus Medio alebo Processus medii

Tarczensis, Processus medii Szekcsovienis alebo tiež Processus Szekcsoviensis),

Širocký (Processus Sirokiensis), Topľanský alebo Dolnotopľanský (Processus

Taplyensis alebo Processus inferioris Taplyensis) a Panstvo Makovica alebo Makovický

105 Abovská župa, správne písomnosti 1498 - 1850..., s. 13-14. 106 ULIČNÝ, F. a kol.: Štátny archív v Prešove. Sprievodca po archívnych fondoch. Zv. 3. Prešov :

Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra Bratislava, s. 37. 107 ŽUDEL, J.: c. d., s. 120. 108 ULIČNÝ, F. a kol.: c. d., s. 37.

35

slúžnovský okres (Dominio Makovicza alebo Processus Makoviczensis).109 Všetky obce

Šarišskej stolice ležali na území dnešného východného Slovenska. Administratívnym

centrom Šarišskej stolice bol Prešov110. Šarišská stolica susedila so Zemplínskou,

Abovskou a Spišskou stolicou, na severe susedila s Poľskom (pozri Obr. 2).

Obr. 2 Šarišská stolica v roku 1848 (1 - stoličná príslušnosť Nižného Slavkova

a Ťahanoviec nebola v stredoveku ustálená, Vyšný Slavkov ležiaci

na Spiši niekedy prináležal Šarišskej stolici)111

Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia prináležali do jednotlivých okresov

Šarišskej stolice tieto obce112 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas


109 ŠA Prešov: ŠŽ-2: 737, Perc. 1/1760; 738, Perc. 4/1761; 739, Perc. 5/1761; 740, Perc. 6/1761; 741,

Perc. 7/1761; 742, Perc. 8/1761; 743, Perc. 4/1765; 744, Perc. 1/1769; 745, Perc. 1/1770; 746, Perc.

2/1770; 746 a), Urk. 1771/26; 746 b), Urk. 1771/27; 746 c), Urk. 1771/28; 747, Perc. 3/1776; 748, Perc.

1/1781; 749, Perc. 2/1781; 750, Perc. 3/1781; 751, Perc. 4/1781; 753, Perc. 6/1781; 754, Perc. 1/1782;

755, Perc. 2/1782; 756, Perc. 3/1782; 757, Perc. 4/1782; 758, Perc. 5/1782; 759, Perc. 2/1783; 760, Perc.



9/1785.

ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p. 1787/392.

MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N. 1-100; 25. csomó, 1781:

Balogh F. 7. N. 76-134; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 31-50; 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340; 46.

csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. 110 Administratívne centrum Šarišskej stolice bolo spočiatku na Šarišskom hrade, potom sa menilo podľa

sídla župana, prípadne podžupana, v roku 1647 sa jej definitívnym sídlom stal Prešov.

ŽUDEL, J.: c. d., s. 121. 111 ŽUDEL, J.: c. d., s. 121.

36

do Dolnotoryského okresu (spolu 56 obcí, Rómovia žili v 53 obciach)

Abranovce, Bohdanovce, Boliarov, Brestov, Bretejovce, Budimír, Bunetice, Červenica,

Čižatice, Drienov, Drienovská Nová Ves, Dúbrava113, Dulova Ves, Fintice114, Haniska,

Chabžany, Janovík, Kavečany, Kecerovské Kostoľany, Kecerovské Pekľany, Kecerovský

Lipovec, Kendice, Kokošovce, Kostoľany nad Hornádom, Kysak, Lemešany, Lesíček,

Ličartovce, Ľubotice, Malá Vieska, Mirkovce, Močarmany, Mudrovce, Nižná Šebastová,

Obišovce, Okružná, Opiná, Petrovany, Ploské, Podhradík, Ruská Nová Ves, Seniakovce,

Sokoľ, Solivar, Šalgovík, Tepličany, Teriakovce, Trebejov, Tuhrina, Ťahanovce, Varhaňovce,

Vtáčkovce, Vyšná Šebastová, Záborské, Zlatá Baňa115, Žehňa.

do Hornotoryského okresu (spolu 51 obcí, Rómovia žili v 39 obciach)

Andrejovka116, Bajerovce, Blažov, Brezovica, Brezovička, Červenica pri Sabinove, Čirč,

Drienica117, Dubovica, Ďačov, Ďurková, Hajtovka, Hanigovce118, Hromoš, Jakovany119,

Jakubova Voľa, Kamenica, Kozelec120, Krásna Lúka, Krivany, Kyjov, Legnava, Lipany, Lipník,

Lúčka, Ľubotín, Ľutina121, Malý Sulín, Matysová, Nižný Slavkov, Obručné, Olejníkov122,

Oľšov, Orlov, Petrovenec123, Plaveč, Plavnica, Poloma, Renčišov, Rožkovany, Ruská Voľa nad

112 ŠA Prešov: ŠŽ-2: 737, Perc. 1/1760; 738, Perc. 4/1761; 739, Perc. 5/1761; 740, Perc. 6/1761; 741,

Perc. 7/1761; 742, Perc. 8/1761; 743, Perc. 4/1765; 744, Perc. 1/1769; 745, Perc. 1/1770; 746, Perc.

2/1770; 746 a), Urk. 1771/26; 746 b), Urk. 1771/27; 746 c), Urk. 1771/28; 747, Perc. 3/1776; 748, Perc.





9/1785.

ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p. 1787/392.

MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N. 1-100; 25. csomó, 1781:

Balogh F. 7. N. 76-134; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 31-50; 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340; 46.

csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. 113 V roku 1770 patrila do Sekčovského okresu. 114 Do roku 1776 obec patrila do Sekčovského okresu. 115 Do Dolnotoryského okresu obec patrila od roku 1785. 116 Obec Andrejovka bola po roku 1873 pričlenená k obci Orlov. MAJTÁN, M.: c. d., s. 216. 117 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781)

bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 118 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1780)


bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 120 Obec Kozelec bola po roku 1786 pričlenená k obci Hromoš. MAJTÁN, M.: c. d., s. 105. 121 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781)


bola pričlenená do Hornotoryského okresu. 123 Po roku 1877 bol Petrovenec pričlenený k obci Dubovica. MAJTÁN, M.: c. d., s. 76.

37

Popradom, Starina, Šambron, Šarišské Dravce, Šarišské Jastrabie, Tichý Potok, Torysa, Údol,

Vislanka, Vysoká, Závada124.

do Makovického okresu (spolu 98 obcí, Rómovia žili v 65 obciach)

Andrejová, Becherov125, Belejovce, Beňadikovce, Bodružal, Brezovka, Bystré, Cernina126,

Cigeľka, Cigla, Dlhá Lúka, Dlhoňa, Dobroslava, Dubinné, Dubová, Fijaš127, Frička, Gaboltov,

Gribov, Havranec, Hažlín, Hrabovčík, Hrabovec, Hunkovce, Chmeľová, Jedlinka, Jurkova

Voľa, Kapišová, Kečkovce, Korejovce, Kožuchovce, Krajná Poľana, Krajná Porúbka, Krajné

Čierno, Krušinec, Kružlová, Kurima, Kurimka, Kurov, Ladomirová, Lipová, Livovská Huta,

Medvedie, Mestisko128, Mikulášová, Miroľa129, Mlynárovce, Nižná Jedľová, Nižná Pisaná,

Nižná Polianka, Nižný Komárnik, Nižný Mirošov, Nižný Orlík, Nižný Svidník, Nižný Tvarožec,

Nová Polianka130, Okrúhle, Oľšavka, Ondavka, Ortuťová, Petrová, Poliakovce, Príkra, Pstriná,

Radoma131, Rakovčík, Regetovka, Rovné, Roztoky, Smilno, Soboš132, Staškovce, Stebník,

Stročín, Suchá, Svidnička, Šapinec133, Šarbov, Šarišské Čierne, Šarišský Štiavnik, Šemetkovce,

Tisinec, Vagrinec, Vápeník, Varadka, Veľká Driečna, Veľké Bukovce, Výškovce, Vyšná

Jedľová, Vyšná Pisaná, Vyšná Polianka, Vyšná Vladiča, Vyšný Komárnik, Vyšný Mirošov,

Vyšný Orlík, Vyšný Svidník, Vyšný Tvarožec, Zborov.

do Sekčovského okresu (spolu 39 obcí, Rómovia žili v 27 obciach)

Babin Potok, Bartošovce, Bogliarka, Fričkovce, Gerlachov, Gregorovce, Hertník, Hervartov,

Hrabské, Hubošovce, Janovce134, Kľušov, Kobyly, Krivé, Kríže, Kružlov, Lenartov, Livov,

Lukov, Malcov, Mokroluh, Mošurov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Rokytov,

124 Po roku 1808 bola Závada pričlenená k obci Plaveč. MAJTÁN, M.: c. d., s. 226-227. 125 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do

Makovického okresu. 126 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do


Makovického okresu. 128 Obec do roku 1771 patrila do Topľanského okresu, od roku 1771 bola pričlenená do Makovického

okresu. 129 Obec predtým patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1769 bola pričlenená do





Makovického okresu. 134 Obec ešte v roku 1776 patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1780 bola pričlenená do

Sekčovského okresu.

38

Snakov, Svätý Ďur, Sveržov, Šarišské Sokolovce, Šiba, Tarnov, Terňa, Vaniškovce135, Venecia,

Závadka, Zlaté, Žatkovce.

do Širockého okresu (spolu 60 obcí, Rómovia žili v 53 obciach)136

Bajerov, Bertotovce, Bodovce137, Brežany, Bzenov, Čipkeš138, Daletice, Fričovce, Geraltov139,

Hendrichovce, Hermanovce, Hrabkov, Hradisko140, Chminianska Nová Ves, Chminianske

Jakubovany, Chmiňany, Jakubovany141, Janov, Jarovnice, Klenov, Kojatice, Krížovany,

Kvačany, Lačnov, Lažany, Lipovce, Ľubovec, Malá Lodina142, Malý Slivník143, Malý Šariš,

Medzany, Meretice, Miklušovce, Močidľany, Ondrašovce, Orkucany144, Ostrovany, Ovčie,

Radačov, Ražňany, Rokycany, Ruské Pekľany, Ružín145, Sedlice, Suchá Dolina, Svinia,

Šarišské Michaľany146, Šindliar, Široké, Štefanovce, Uzovce147, Uzovské Pekľany148, Uzovský

Šalgov149, Veľká Lodina150, Veľký Slivník151, Veľký Šariš, Víťaz, Záhradné152, Žipov, Župčany.

135 Obec ešte v roku 1776 patrila do Topľanského okresu, minimálne od roku 1781 bola pričlenená do

Sekčovského okresu. 136 Širocký okres bol vytvorený v roku 1776. Do novovytvoreného Širockého okresu boli v roku 1776

pričlenené obce z Dolnotoryského, Hornotoryského a Sekčovského okresu. Z Dolnotoryského okresu boli

vyčlenené obce: Bajerov, Brežany, Bzenov, Janov, Klenov, Kojatice, Kvačany, Ľubovec, Meretice,

Miklušovce, Ondrašovce, Radačov, Rokycany, Ruské Pekľany, Sedlice, Suchá Dolina a Žipov.

Z Hornotoryského okresu boli vyčlenené obce: Bertotovce, Daletice, Fričovce, Hendrichovce,

Hermanovce, Hrabkov, Chminianska Nová Ves, Chminianske Jakubovany, Chmiňany, Jarovnice,

Krížovany, Lačnov, Lažany, Lipovce, Ovčie, Svinia, Šindliar, Široké, Štefanovce a Víťaz. Zo

Sekčovského okresu sa vyčlenili obce: Malý Šariš, Medzany, Močidľany, Ostrovany, Ražňany, Veľký

Šariš, Župčany. 137 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-

správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 138 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-




správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 142 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu. 143 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-


správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 145 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu. 146 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-


správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 148 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1781 až

do roku 1786) bola pričlenená do Hornotoryského okresu, v roku 1787 už bola súčasťou Širockého

okresu. 149 Obec predtým patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1776 (a určite od roku 1780 až

do roku 1786) bola pričlenená do Hornotoryského okresu, v roku 1787 už bola súčasťou Širockého

okresu. 150 Obec do roku 1786 patrila do Dolnotoryského okresu, v roku 1787 už patrila do Širockého okresu.

39

do Topľanského okresu (spolu 70 obcí, Rómovia žili v 56 obciach)

Abrahámovce, Babie, Bardejovská Nová Ves, Beloveža, Bokša, Brezov, Buclovany, Bystré,

Čelovce, Demjata, Dukovce, Duplín, Fulianka, Giraltovce, Hankovce, Hanušovce nad Topľou,

Harhaj, Hermanovce153, Chmeľov, Chmeľovec, Kalnište, Kapušany, Kecerovské Pavlovce,

Kochanovce, Komárov, Koprivnica, Kožany, Kračúnovce, Kučín, Kuková, Lada, Lascov,

Lopúchov, Lúčka, Lukavica, Lužany pri Topli, Marhaň, Matovce, Medzianky, Nemcovce154,

Nemcovce155, Nižná Voľa, Nižné Raslavice, Oľšavce, Pavlovce, Petrovce, Podhorany, Porúbka,

Potoky, Proč, Pušovce, Radvanovce, Rešov, Stuľany, Šandal, Šarišská Poruba, Šarišská

Trstená, Šašová, Štefurov, Trnkov, Tročany, Tulčík, Valkovce, Vislava, Vlača, Vyšná Voľa,

Vyšné Raslavice, Vyšný Kručov, Železník, Želmanovce.

Turnianska stolica

Územie Turnianskej stolice sa delilo na dva okresy - Vyšný (Processus

Superioris) a Nižný (Processus Inferioris). Prevažná časť obcí Vyšného okresu ležala

na území dnešného Slovenska a takmer všetky obce Nižného okresu zase na území

dnešného Maďarska. V rámci územno-správnej reorganizácie bola v rokoch 1785 -

1790 spojená s Abovskou stolicou do Abovsko-Turnianskej stolice, kde figurovala ako

jeden samostatný okres Turňa (Processus Tornensis). Administratívnym centrom

Turnianskej stolice bola Turňa nad Bodvou156. Turnianska stolica susedila so Spišskou,

Abovskou, Boršodskou a Gemersko-Malohontskou stolicou (pozri Obr. 3).

151 Obec do roku 1785 patrila do Sekčovského okresu, pravdepodobne od roku 1785 (v rámci územno-


správnej reorganizácie Jozefa II.) a v roku 1787 patrila už do Širockého okresu. 153 Po roku 1882 boli šarišské Hermanovce a zemplínske Hermanovce zlúčené do jednej obce s názvom

Hermanovce nad Topľou. MAJTÁN, M.: c. d., s. 90. 154 Nemcovce pri Kapušanoch. 155 Nemcovce pri Kurime. 156 Administratívnym centrom Turnianskej stolice bol spočiatku hrad Turňa. ŽUDEL, J.: c. d., s. 151.

40

Obr. 3 Turnianska stolica v roku 1848157

Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia prináležali do jednotlivých okresov

Turnianskej stolice tieto obce158 (v obciach vyznačených kurzívou Rómovia počas


do Nižného okresu (spolu 20 obcí, Rómovia žili v 20 obciach)

Becskeháza, Bódvalenke, Bódvarákó, Bódvaszilas, Dobódél, Égerszög, Jósvafő, Komjáti,

Perkupa, Silica (SR), Silická Brezová (SR), Szin, Szinpetri, Szögliget, Szőlősardó,

Teresztenye, Tornabarakony, Tornakápolna, Tornaszentandrás, Varbóc.

157 ŽUDEL, J.: c. d., s. 152. 158 MOL: C 42: 43. csomó, 1775 III.; 44. csomó, 1776 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 9. csomó, 1777:

Balogh F. 2. N. 102-159; 17. csomó, 1779: Bacsák, Balogh F. 6. N. 22-50; 20. csomó, 1780: Balogh F. 1.

N. 63-115; 22. csomó, 1780: Balogh F. 1. N. 182-225; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 76-134; 3.

csomó, 1781: Bacsák N. 107-1. rész; 26. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 1-30; 29. csomó, 1782: Emer.

Csáky F. 12. N. 41-85; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 33. csomó, 1783: Mednyánszky F.

5. N. 61-120; 36. csomó, 1783-1784: Mednyánszky F. 5. N. 81-150; 41. csomó, 1784: F. 1. N. 519-551;

44. csomó, 1785: F. 1. N. 49-80. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1060.

41

do Vyšného okresu (spolu 21 obcí, Rómovia žili v 21 obciach)

Bôrka, Derenk (MR), Drnava, Dvorníky, Hačava, Háj, Hidvégardó (MR), Hosťovce, Hrhov,

Hrušov, Chorváty, Jablonov nad Turňou, Kováčová, Lipovník, Lúčka, Silická Jablonica,

Turnianska Nová Ves, Turňa nad Bodvou, Včeláre, Zádiel, Žarnov.

2.2 Život Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

vo svetle archívnych materiálov

Len málo autorov sa usiluje odkrývať a skúmať minulosť Rómov, ktorej hlbšie

poznanie by mohlo ozrejmiť a pomohlo by pochopiť súčasné postavenie Rómov na

Slovensku. Zatiaľ čo v okolitých krajinách, ktoré boli v minulosti súčasťou niekdajšej

Habsburskej monarchie, či už sa to týka Maďarska, Rakúska alebo Česka, u ich

historikov nie je núdza o bohatý archívny výskum rómskej problematiky orientovaný

na minulé storočia, na Slovensku sa žiaľ od vydania známej práce Emílie Horváthovej

Cigáni na Slovensku v roku 1964 žiaden väčší systematický archívny výskum rómskej

problematiky nerealizoval. Skutočnosť, že súčasný stav bádania v archívoch ohľadne

Rómov je nedostatočný, ma podnietila zamerať svoju pozornosť práve na realizovanie

systematického archívneho výskumu. Svoj výskum som v prvom rade zamerala na

stolice, ktoré ležali na území terajšieho východného Slovenska, kde v minulosti bola

a aj v súčasnosti je najväčšia koncentrácia Rómov v rámci celého Slovenska.

Archívny výskum

V období od roku 2000 do 2005 som uskutočnila archívny výskum v piatich

štátnych archívoch: v Štátnom archíve v Košiciach, v Štátnom archíve v Prešove, v

Maďarskom štátnom archíve159 v Budapešti, v Rakúskom štátnom archíve160 vo Viedni

a v Štátnom archíve Zakarpatskej oblasti161 v Berehove na Ukrajine. V

Štátnom archíve v Košiciach som preskúmala fond Abovskej župy v rokoch 1498 –

1850; fond Abovskej župy, Súdne písomnosti (1261) 1534 – 1850, čiastkový inventár;

fond Turnianskej župy v rokoch 1569 – 1850, čiastkový inventár; fond Abovsko-

Turnianskej župy, Katalóg všeobecnosprávnych spisov 1788 - 1790; fond Abovsko-

159 Magyar Országos Levéltár (MOL) 160 Österreichisches Staatsarchiv (ÖSA) 161 Deržavnyj archiv Zakarpatskoj oblasti (DAZO)

42

Turnianskej župy, Katalóg podžupanských a všeobecnosprávnych spisov 1785 - 1787.

V Štátnom archíve v Prešove som čiastočne preskúmala fond Šarišskej župy v rokoch

1561 - 1789. V Maďarskom štátnom archíve v Budapešti sa nachádza množstvo

archívneho materiálu, ktorý sa týka územia Slovenska a celého vtedajšieho Uhorska.

K rómskej problematike som preštudovala fondy Departamentum Zingarorum, Acta

miscellanea, Departamentum publico-politicum, K. k. Statthalterei Abtheilung Kaschau

a K. k. Statthalterei für Ungarn. V Rakúskom štátnom archíve vo Viedni som sa

zamerala v rámci skúmanej problematiky a obdobia na materiály týkajúce sa územia

Uhorska. Čiastočne som preskúmala fondy dvorskej kancelárie, ministerstva vnútra a

policajné záležitosti. V Štátnom archíve Zakarpatskej oblasti v Berehove na Ukrajine

bol preskúmaný fond Nadžupan Užanskoj župy (roky 1734 - 1799).

Charakter a skladba archívnych dokumentov

V Štátnom archíve v Košiciach sa nachádzajú bohaté materiály rôzneho druhu

týkajúce sa Rómov žijúcich v 18. storočí v Abovskej, Turnianskej a v Abovsko-

Turnianskej stolici. Okrem súpisov Rómov sú tam rôzne žiadosti, sťažnosti, hlásenia,

opatrenia, nariadenia KMR, prípisy z iných stolíc, rôzne zákazy a trestno-právne

písomnosti. Z trestno-právnych písomností prevládajú správy, hlásenia a zápisnice

z vyšetrovania rôznych krádeží a iných škôd (napr. podvody, travičstvo, prepad

poštového voza, dlžoba za kúpené kone) spáchaných najmä potulujúcimi sa Rómami,

vypočúvanie svedkov o napadnutí a zranení obyvateľa Rómom, žiadosť o prešetrenie

rómskej skupiny podozrivej z vraždy, ďalej vyšetrovanie Rómov používajúcich falošné

mince, správy a hlásenia ohľadne zaistenia rôznych kočovných skupín Rómov či

jednotlivcov pochádzajúcich z iných stolíc, pátranie po ušlých Rómoch a postrky celých

rómskych skupín či jednotlivcov do ich domovských stolíc a obcí, hlásenia o potrestaní

a väznení Rómov (za hudbu bez povolenia, za potulovanie, krádeže). Ďalšiu skupinu

archívnych materiálov tvoria správy o zraneniach rómskych detí spôsobených cudzím

zavinením či úmrtí rómskych detí, ale najmä žiadosti v súvislosti s regulačnými

zákazmi, ktoré sa na Rómov v tom období vzťahovali. Prevažujú žiadosti Rómov

o povolenie hrať na husliach a uzatváranie sobášov rómskeho mládenca s rómskym

dievčaťom, vyskytujú sa tu tiež žiadosti Rómov o ponechanie detí v rodine, či žiadosť

Rómov o ochranu pred tamojšími obyvateľmi, ďalej hlásenie o vyšetrovaní sťažnosti

43

Róma na miestneho zemepána pre zbúranie zemnice, žiadosť obyvateľov o zbúranie

domu postaveného pre rómsku rodinu v intraviláne obce, alebo sťažnosť obyvateľa proti

daňovému zaťaženiu kováča - Róma, ktorý býva v pridelenom dome a nevlastní

pozemok.

Rozsiahlu skupinu archívnych materiálov tvoria rôzne prípisy, návrhy a

opatrenia Abovskej, Turnianskej, Abovsko-Turnianskej a tiež aj iných stolíc

v súvislosti so zamedzením kočovania Rómov a ich usadzovaním, opatrenia stolíc proti

zamedzeniu krádeží Rómami, proti výčinom Rómov a ich súdení vlastnými pánmi,

sprísnenie vydávania cestovných pasov pre kočujúcich Rómov, regulovanie

životosprávy Rómov, pokyny stoličnej deputácie pre rómske záležitosti vzťahujúce sa

na zlepšenie spôsobu ich života, opatrenia stolice vo výchove rómskych detí,

obmedzenie cestovania kočovných Rómov, sprísnenie kontroly cestovných pasov

Rómov pri prestupovaní štátnych hraníc, hlásenia stolice o zaslaní výkazov o rómskych

deťoch, ich výchove u rodičov a vstupe do služby po dosiahnutí veku osem rokov,

pokyny v súvislosti s nariadením o výchove rómskych detí, oznámenie stolice

o opatreniach proti prisťahovalcom aj kočovným Rómom z tureckého územia,

rozhodnutia iných stolíc o nepovolení vstupu cudzím Rómom na ich územie a ďalšie.

Dôležitú súčasť archívnych materiálov týkajúcich sa Rómov tvoria nariadenia

KMR o vyšetrení skupiny Rómov prichádzajúcej z Poľska do Uhorska, o zamedzení

kočovania Rómov, proti veľkému množstvu krádeží koní, o usadení a civilizovaní

Rómov, o premenovaní scivilizovaných Rómov na nových usadlíkov, o regulácii

Rómov, o zabezpečení poriadku v stoliciach zvláštnymi vojenskými jednotkami

podriadenými hlavnému županovi alebo podžupanovi, o opatreniach na udržanie

verejného poriadku v súvislosti s príchodom kočujúcich Rómov do Uhorska a

o túlavých Rómoch. Nachádzajú sa tu tiež opakované nariadenie KMR na zaistenie

podmienok pre trvalé usadenie a vykonávanie remesla u Rómov a ich postupné

splynutie s ostatným obyvateľstvom i poddanými, ďalej záznam o nariadení KMR

o sledovaní prisťahovalcov bez pasov, obežník KMR o Rómoch, ktorí ohrozujú verejnú,

osobnú a hmotnú bezpečnosť aj v susedných korunných krajinách. K tejto skupine

materiálov patria aj intimáty KMR o usadení Rómov a zákaze vydávať im pasy,

o ubytovaní Rómov v domoch, zničení stanov a ich oblečení, vyučení za remeselníkov

a podriadení richtárom jednotlivých obcí, o zákaze kočovania Rómov a vydávania

pasov pre nich, o rómskych hudobníkoch.

44

Veľmi zaujímavým a na informácie bohatým pramenným materiálom sú rôzne

súpisy a výkazy Rómov, ktoré sa nachádzajú v košickom štátnom archíve. Ide o súpis

rómskych vojakov tráviacich dovolenku v stolici, súpisy Rómov v Abovskej stolici,

súpisy Rómov v Turnianskej stolici, súpisy Rómov v Abovsko-Turnianskej stolici,

výkaz Rómov bývajúcich v Košiciach (deti, školská dochádzka, zamestnanie, spôsob

bývania a spôsob života), súpis všetkých Rómov bývajúcich v Košiciach, výkazy

Rómov žijúcich na území Abovsko-Turnianskej stolice.

V Štátnom archíve v Prešove sa nachádzajú obdobné archívne materiály ako

v Košiciach čo sa týka nariadení KMR, intimátov a cirkulárov. Avšak čo sa týka

materiálov z tzv. bežného života, nachádza sa tu oveľa rozmanitejší pramenný materiál

ohľadne výchovy rómskych detí u sedliakov, najmä žiadosti a sťažnosti v súvislosti

s omeškaním vyplácania odmien sedliakom za výchovu rómskych detí. Medzi

archívnymi materiálmi sa nachádzajú popisy hľadaných osôb, pri ktorých však nie je

jasné, či ide o Róma alebo neróma, ďalej správy Šarišskej stolice o rómskych deťoch,

ich výchove u sedliakov a pod. V menšom rozsahu sa tu vyskytujú súpisy Rómov za

Šarišskú stolicu a výkazy o počte a výchove rómskych detí.

V Štátnom archíve v Budapešti je veľmi obsiahly a rozmanitý pramenný

materiál k životu Rómov v Uhorsku z obdobia 18. (aj 19.) storočia. Ide o materiál

sústredený zo všetkých uhorských stolíc, teda aj zo stolíc ležiacich na území dnešného

Slovenska. Vo väčšine prípadov však nejde o totožný materiál nachádzajúci sa vo

vyššie spomínaných slovenských archívoch. V rámci trestno-právnych záležitostí tu

nachádzame bohaté záznamy o krádežiach spáchaných Rómami (vzácne predmety,

peniaze), taktiež opisy Rómov, ktorí sa dopustili krádeží, hlásenia ohľadne konkubinátu,

hlásenia o útekoch Rómov zo stolíc, správy o zadržaní kočujúcich a potulujúcich sa

Rómov po krajine, opätovné navrátenie potulujúcich sa Rómov do miest ich pôvodu,

hlásenia z jednotlivých stolíc o potulujúcich sa Rómoch, o neudeľovaní pasov pre

Rómov, ďalej správy o uväznení Rómov kvôli falošným pasom, hlásenia o hľadaných

Rómoch, ktorí porušili nariadenia o zákaze obchodovania s koňmi, o útekoch Rómov zo

stoličných väzení, opisy vozov a koní vo vlastníctve Rómov zaslaných na KMR

z niektorých stolíc, správy o nebezpečnosti poštovej trasy kvôli rómskej osade v jej

blízkosti a iné. Žiadosti a sťažnosti Rómov alebo správy o ich ublížení na zdraví sa tu

nachádzajú len ojedinele (povolenie sobáša Róma s Rómkou, nariadenie KMR

45

o nebránení Rómom bývať v domoch medzi ostatnými obyvateľmi, zavraždenie

Rómky).

Bohatá je korešpondencia jednotlivých stolíc a miest s KMR a Uhorskou

komorou v súvislosti s reguláciou Rómov. Ide najmä o správy a hlásenia jednotlivých

stolíc a miest k súpisom Rómov, alebo správy stolíc a miest ohľadne vykonania alebo

nevykonania súpisov Rómov, ďalej správy a hlásenia stolíc ohľadne vykonávania

regulácie Rómov, o potulovaní sa a kočovaní Rómov, o vydávaní, resp. nevydávaní

pasov pre Rómov, hlásenia stolíc o presune Rómov z danej stolice na iné miesto, správy

stolíc a miest ohľadne vyplácania peňažných odmien sedliakom, u ktorých boli alebo sú

vychovávané rómske deti, opatrenia proti kočujúcim Rómom a proti cudzím Rómom

s pasmi, ohľadne manželského zväzku Rómov, vyšetrovanie vyšších úradov vo veci

platenia daní Rómami.

V budapeštianskom štátnom archíve v Maďarsku sa nachádzajú kráľovské

mandáty z rozmedzia rokov 1724 až 1783, nariadenia osvietenských panovníkov Márie

Terézie a Jozefa II. vydané v rokoch 1761 až 1782, intimáty z rokov 1724 až 1775,

súhrnný súpis kráľovských nariadení Collectio Normalium Resolutionum 1760 až 1785

a Index Normalium 1770 až 1840 a dvorské dekréty (v súvislosti s periodicitou správ

košického komisára, dekréty týkajúce sa sedmohradských Rómov a vagabundov,

dekréty týkajúce sa všeobecne Rómov z jednotlivých stolíc, dekréty ohľadne návrhu

ako zabrániť lúpežiam a krádežiam majetku). Vyskytujú sa tu tiež cirkuláre adresované

stoliciam ohľadne regulácie Rómov (najmä ohľadne potulovania sa Rómov a cirkuláre

obsahujúce jednotlivé kráľovské nariadenia).

Najrozsiahlejší materiál tvoria však súpisy Rómov Abovskej, Šarišskej,

Zemplínskej, Spišskej, Užskej a ďalších stolíc, ako aj súpisy Rómov v jednotlivých

uhorských mestách za roky 1773-1785, ktoré boli zaslané stolicami a mestami na KMR.

Súpisné údaje za jednotlivé stolice a mestá boli použité pre zostavenie sumárnych

súpisov za celé Uhorsko, ktoré boli vyhotovované priamo pre panovníka. Takéto

súhrnné súpisy Rómov za všetky uhorské stolice a mestá sú vyhotovené za roky 1780-

1785. Okrem uvedených súpisov sa tu vyskytujú napríklad aj súpisy rožného statku

u Rómov a pod.

V Štátnom archíve vo Viedni v rámci vyššie uvedených fondov prevládajú

materiály týkajúce sa pasových záležitostí prisťahovalcov, vysťahovalcov, ako aj

všeobecné pasové záležitosti pre potulných komediantov, povrazolezcov, akrobatov,

46

neudelenia cestovných pasov pre Rómov atď. Ďalšiu skupinu tvoria správy ohľadne

vysťahovania a transportu rómskych skupín do ich domovskej krajiny. K zaujímavým

dokumentom patrí tereziánsky trestný poriadok z roku 1769. Pre územie bývalého

Uhorska je zaujímavý materiál Dvorskej kancelárie, ten však bol poškodený požiarom,

čo v praxi znamená, že jednotlivé dokumenty sú začmudené, lámu sa na dotyk, mnohé

dokumenty sú v dôsledku obhorených okrajov nečitateľné.

V Štátnom archíve v Berehove prevládajú trestno-právne spisy, v ktorých sú

prípady stíhania Rómov za rôzne krádeže (peňazí, koní, dobytka, šiat, majetku vôbec),

zbíjanie, bigamiu, veštenie, nezaplatený dlh, ďalej protokoly zo súdneho pojednávania

a vypočúvania Rómov, ktorí sa dopustili krádeží a iných priestupkov. Nechýbajú ani

stoličné správy, napríklad správa stoličnej komisie z roku 1773 o prijatých opatreniach

na prinútenie kočujúcich Rómov usadiť sa, či list Zemplínskej stolice z roku 1766

adresovaný Užskej stolici o zákaze obchodovať Rómom s koňmi, aby sa tým vyhlo

krádežiam koní Rómami. Početnú skupinu materiálov tvoria aj v tomto archíve

nariadenia KMR, a to nariadenia o prijatí opatrení k donúteniu Rómov k usadlému

spôsobu života, o spôsobe výchovy rómskych detí, o náboženskej výchove rómskych

detí, o poskytovaní informácií o prijatých opatreniach na prinútenie Rómov k usadeniu

sa, o uskutočnení súpisov Rómov nachádzajúcich sa na území Užskej stolice, o podaní

správy o Rómoch podľa priloženej schémy, o odlišnom oblečení Rómov od sedliackeho

oblečenia. Súpisný materiál bol v tomto prípade skromnejší, našla som len tri súpisy

Rómov žijúcich v Užskej stolici a výkaz o počte mlynárov a Rómov v Sobraneckom

okrese.

Zaujímavú a veľkú skupinu materiálov uložených v štátnych archívoch, ktoré

tiež dotvárajú obraz o Rómoch, tvoria cirkevné matriky, osobné písomnosti jednotlivých

členov uhorských rodín a rodov, ale aj záznamy kronikárov z jednotlivých obcí.

Súpisy Rómov v archívoch

Spomedzi všetkých vyššie uvedených materiálov osobitnú pozornosť si

zasluhujú najmä súpisy Rómov. Ide o veľmi rozsiahly materiál, čo do rozsahu i obsahu.

Rozsiahlosť materiálu závisí od veľkosti skúmanej stolice a od počtu v nej sa

nachádzajúcich Rómov. Preto sa rozsah jednotlivých súpisov pohybuje v rozmedzí

47

dvoch (napríklad Turnianska stolica) až po niekoľko desiatok strán (napríklad Šarišská,

či Abovská stolica). Čo sa týka obsahovej stránky v týchto súpisných materiáloch sú

uvedené konkrétne rómske rodiny, a to podľa jednotlivých obcí. Ďalej zo súpisov sa dá

zistiť meno hlavy rodiny a v niektorých prípadoch aj meno jeho manželky a detí, počet

Rómov, počet detí, vek detí (ojedinele aj vek ich rodičov), spôsob výchovy rómskych

detí, spôsob bývania rómskych rodín, ich právne postavenie (sedliak, želiar, podželiar),

spôsob obliekania, spôsob obživy rómskych rodín, či jedli alebo nejedli mäso

z uhynutých zvierat, či vlastnili kone a obchodovali s nimi a či platili dane (stoličnú a

vojenskú). Súpisy sa mali vykonávať dvakrát do roka (za 1. a 2. polrok), a preto

v stoliciach, kde sa toto nariadenie dôsledne plnilo, môžeme detailne sledovať

konkrétne rómske rodiny, ich spôsob života, ich presuny z jednej obce do druhej

v rámci jedného okresu alebo do iných okresov či dokonca stolíc, alebo, naopak, ich

usadenosť.

Všetky hore uvedené archívne materiály dotvárajú svojím spôsobom obraz o

Rómoch v skúmanom období. Preto je užitočné neustále sa k nim vracať, analyzovať

ich a brať z nich poučenie pre budúcnosť.

48

3 Nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. týkajúce sa

Rómov v Uhorsku

3.1 Politická situácia a riešenie sociálno-ekonomických otázok

v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia

Politická situácia v Uhorsku

Obdobie vlády Márie Terézie bolo poznačené v prvých rokoch vojnami

o habsburské dedičstvo (1740 - 1748), ktoré prerástli do európskeho konfliktu. Počas

tohto zápasu sa ukázala hospodárska zaostalosť, a tým aj mocenská slabosť ríše, ktorú

sa dvor usiloval odstrániť centralizáciou a reformami štátnej a daňovej správy

v západnej časti ríše. Vzhľadom na vojenskú pomoc, ktorú jej v boji o habsburské

dedičstvo v roku 1741 poskytla uhorská šľachta, absolutisticko-centralistické snahy

v Uhorsku panovníčka nemohla uplatniť. Prvú fázu reforiem uskutočnila v rokoch

1745-46, avšak za začiatok veľkej štátnej reformy v Uhorsku sa označuje až rok 1749,

kedy Mária Terézia založila centrálny úrad s názvom „Directorium in publicis et

cameralibus“, v ktorom sa sústredili politické a finančné právomoci odňaté dvorskej

komore.162

V roku 1751 bol do Bratislavy zvolaný snem, ktorý, aj napriek výhradám voči

panovníčke o nedodržiavaní uhorskej ústavy, odhlasoval kontribúciu 3 milióny zlatých.

Aj keď počas tzv. sedemročnej vojny (1756 - 1763) medzi rakúsko-francúzskou

a prusko-britskou koalíciou uhorské vojenské sily opäť zohrávali významnú úlohu,

veľké hospodárske rozdiely medzi Uhorskom a západnou časťou ríše nakoniec donútili

panovníčku na bratislavskom sneme v roku 1764 nastoliť v Uhorsku otázku

hospodárskych reforiem, súčasťou ktorých malo byť aj odvádzanie pravidelného

ročného poplatku namiesto insurekčnej povinnosti.163

Šľachta, ktorá v tom ale videla pokus dvora o svoje zdanenie sa však týmto

reformám všemožne bránila. Mária Terézia pre neústupnosť uhorskej šľachty snem

v roku 1765 rozpustila a až do konca svojej vlády ho nezvolala. Svoje reformy

v ďalšom období sa snažila v Uhorsku uskutočňovať prostredníctvom kráľovských

nariadení, ich realizáciu však neúnavne brzdil výkonný aparát závislý od uhorskej

162 VACHA, B. (Ed.): Die Habsburger. Eine europäische Familiengeschichte. Graz - Wien - Köln :

Verlag Styria, 1993, s. 300-302. 163 BLACK, J.: Evropa osmnáctého století. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství Vyšehrad, spol. s r. o.,

2003, s. 321-326.

49

šľachty. Pri prvom delení Poľska panovníčka získala v roku 1772 späť Halič a tiež

spišské mestá zálohované Poľsku v roku 1412. Na sklonku svojej vlády viedla ešte

Mária Terézia v rokoch 1778 až 1779 vojnu proti Prusku o bavorské dedičstvo.

Počas svojej vlády Jozef II. pokračoval v reformnej činnosti, ktorú začala už

jeho matka. Svoje reformy však presadzoval oveľa razantnejšie, čo vyvolávalo ešte

väčší odpor a nespokojnosť uhorskej šľachty. Z tohto dôvodu sa Jozef II. dokonca nedal

ani korunovať za uhorského kráľa164, a preto ho uhorská šľachta nazývala posmešne

klobúkovým kráľom. Odpor šľachty v súvislosti s realizáciou jozefínskych reforiem

spôsobilo najmä obmedzenie jej právomocí.

V roku 1783 panovník nariadil premiestnenie KMR z Bratislavy do Budína

a neskôr nechal previesť do Viedne uhorské korunovačné klenoty, čím zvýraznil

klesajúci význam Bratislavy. V Bratislave sa však aj naďalej konali korunovácie

panovníkov a do roku 1848 tam viedol zasadania aj uhorský snem. V rokoch 1784 -

1785 došlo k veľkému protifeudálnemu povstaniu rumunských roľníkov

v Sedmohradsku, ktoré do istej miery urýchlilo vydanie patentu o zrušení nevoľníctva v

Uhorsku.

Jozef II. sa neúnavne usiloval o obmedzenie moci šľachty a o rýchlu

centralizáciu monarchie, k čomu mu mala dopomôcť aj územno-správna reorganizácia

v roku 1785. Územie Uhorska (spolu s Chorvátskom a Slavónskom) rozdelil na 10

dištriktov (ako nadstoličné správne útvary), do ich čela vymenoval kráľovských

komisárov a menšie stolice pospájal do jedného väčšieho celku. Týmto komisárom bola

podriadená celá stoličná správa. Táto územno-správna reorganizácia znamenala

poštátnenie verejnej správy a likvidáciu šľachtickej samosprávy.165

Rakúsko ako spojenec Ruska sa v roku 1787 nechalo vtiahnuť do vojny proti

Turecku, ktorá trvala až do konca vlády Jozefovho mladšieho brata Leopolda II. v roku

1792. Krátko po nástupe Františka I. na trón musela Viedeň v roku 1794 odolávať

hrozbe revolučných myšlienok, ktoré šírila radikálne orientovaná inteligencia (tzv.

uhorskí jakobíni) sformovaná pod vplyvom Francúzskej revolúcie. Koncom 18. storočia

európske mocnosti začínajú čeliť novej dobyvačnej politike Francúzska a v rokoch 1799

164 BLACK, J.: c. d., s. 462. 165 Bližšie ŽUDEL, J.: c. d., s. 14; KLIMKO, J.: Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc.

Bratislava : Obzor, 1980, s. 148-149.

50

- 1802 sa Rakúsko zapája do vojny spolu s Anglickom, Neapolskom, Ruskom,

Portugalskom, Britániou i Tureckom proti Francúzsku, proti Napoleonovi I.166

Riešenie sociálno-ekonomických otázok v Uhorsku

Tak ako každá doba, aj táto prinášala so sebou okrem pokroku aj sprievodné

negatívne javy ako chudobu, žobranie, tuláctvo. S týmito javmi sa súčasníci snažili

vyrovnať rôznymi spôsobmi. Najčastejšou z nich bola dobročinnosť (cirkevná,

súkromná a verejná), ako istá forma sociálnej starostlivosti.167

V tomto období nastali prvé organizované zásahy štátu do oblasti sociálnej

starostlivosti a boli odpoveďou na stále rastúcu pauperizáciu obyvateľstva. Znakom

nástupu štátu do oblasti sociálnej starostlivosti bolo poštátňovanie cirkevných

a mestských zariadení, respektíve ich štátne subvencovanie. Nová organizácia sociálnej

starostlivosti bola súčasťou rozsiahlej zdravotno-sociálnej politiky osvietenského štátu.

Osvietenský štát zasiahol najmä v smere skvalitnenia zdravotníctva a hygieny. Podľa

nariadenia z roku 1752 museli stolice povinne zamestnávať stoličných lekárov, ktorí

boli poverení bezplatne ošetrovať chudobných (medzi ktorých patrili najmä Rómovia).

Toto však stolice nenapĺňali dostatočne.168 Organizovaná štátna sociálna politika bola

postavená na nových zásadách, ktoré spočívali na zákaze žobrania, udeľovaní podpôr

domácim „čestným“ chudobným, vykazovaní „cudzích“ žobrákov, evidencii

a systematizácii financovania.

Narastajúci počet žobrákov potulujúcich sa po vidieku a prúdiaci do miest začal

byť pre spoločnosť záťažou a potencionálnym nebezpečenstvom (krádeže, drobné

priestupky, kriminalita organizovaných skupín). Dovtedajší stereotyp „posvätnej“

chudoby vystriedal nový stereotyp práceschopného tuláka nehodného charity. Žobrák sa

zmenil na nepracujúci kriminalizovaný živel, ktorý je potrebné prevychovať

prostredníctvom práce k novému spôsobu života. Na strane druhej telesne postihnutému

166 Protinapoleónske vojny trvali až do roku 1815. 167 MÜNSTENBERG: Armenpflege. In: CONRAD, J. et alii (Eds.): Handwörterbuch der

Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2. vydanie. Jena : Gustav Fischer, 1898, s. 1180-

1181. 168 BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny zdravotníctva na Slovensku. Martin : Osveta, 1989, s. 44-45;

SINKULOVÁ, L.: Dějiny československého lékařství. 2. díl. (Od roku 1740 do 1848.) Praha : SPN, 1965,

s. 26-27, 114-115; HAHN, G.: A magyar egészségügy története. Budapest : Medicina, 1960, s. 19.

51

„objektívne chudobnému“, teda morálne čistému žobrákovi mala spoločnosť etickú

povinnosť zabezpečiť minimálne podmienky na prežitie.169

Základným kritériom udeľovania sociálnej pomoci sa stala domovská

príslušnosť, čiže rozlišovanie na domácich a cudzích, a morálna kategorizácia na

práceschopných a práceneschopných žiadateľov, to znamená rozlišovanie chudobných

na hodných a nehodných pomoci. Okrem toho svoju úlohu zohrávala aj konfesionálna

príslušnosť, sociálny status, príslušnosť k profesijnej skupine, nacionálna príslušnosť a

často sa zohľadňoval aj vek, pohlavie, vzdelanie a pod.170 Nie všetky ohrozené sociálne

skupiny sa však mohli stať adresátmi sociálnej starostlivosti.

Domovská príslušnosť mala zaručiť právo na nerušený pobyt v obci a nárok na

zaopatrenie v prípade núdze a chudoby, pretože povinnosť postarať sa o chudobného

núdzneho bola domovskej obci ako politicko-samosprávnej jednotke prikázaná

zákonom. Táto zásada bola potvrdzovaná legislatívnymi opatreniami (v roku 1751 a

1752)171 a stala sa základným princípom novodobej sociálnej politiky. Získať,

respektíve zmeniť domovskú príslušnosť bolo problematické. Spravidla sa udeľovala

podľa miesta narodenia. Udeľovanie domovskej príslušnosti síce malo zaručiť právo na

sociálnu pomoc, ale v praxi sa stalo zámienkou na dosiahnutie opačného cieľa. Obec sa

neraz bránila pred prisťahovalcami neudelením im domovskej príslušnosti, čím sa

domovské právo postavilo do protirečenia s oficiálne deklarovanou slobodou

sťahovania. Domovské právo sa stalo prostriedkom na vyčleňovanie celých skupín zo

systému sociálnej starostlivosti (okrem iných napr. rómskych nádenníkov,

nekvalifikovaných pomocných robotníkov a sluhov).172

Do kategórie „hodných“ chudobných, ktorí mali morálne právo prijímať pomoc,

spadali takí, ktorých znakom bola chudoba vyplývajúca z handicapu (podľa možností

viditeľného), ktorý spôsoboval ich práceneschopnosť. Patrili sem telesne a duševne

postihnutí, starci, siroty a vdovy. Tradičnými objektmi štátneho sociálneho

169 BRUCKMÜLLER, E.: Sozialgeschichte Österreichs. 1. vydanie. Wien - München : Herold Verlag,

1985, s. 267-268; MAREŠ, P.: Sociologie nerovnosti a chudoby. 1. vydanie. Praha : Sociologické

nakladatelství, 1999, s. 89-90; OROSOVÁ, M.: Bratislavskí žobráci v 18. storočí. Slovenská archivistika,

34, 1999, 1, s. 91-93. 170 KILIÁNOVÁ, G.: Žobráci ako spoločenská skupina a jej vzťahy k lokálnemu spoločenstvu. Slovenský

národopis, 38, 1990, 1-2, s. 237-239; DUDEKOVÁ, G.: Juraj Schulpe a sociálna politika v Uhorsku na

prelome 19. a 20. storočia. Dizertačná práca. Bratislava : FF UK, 2001, s. 53. 171 CSIZMADIA, A.: A szociális gondoskodás változásai Magyarországon. Budapest : MTA, 1977, s.

139; JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské sociální správy. Brno : Univerzita J. E. Purkyně, 1970, s.

96. 172 JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské..., s. 109; CALL, von: Armengesetzgebung in Österreich. In:

CONRAD, J. et alii (Eds.): Handwörterbuch der Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2.

vydanie. Jena : Gustav Fischer, 1898, s. 1092-1094.

52

zabezpečenia vo forme doživotných penzií boli štátni úradníci (dôstojníci cisárskej

armády, úradníci, neskôr policajti, sudcovia, učitelia, železničiari, poštoví

zamestnanci).173

Za hodných podpory boli ďalej uznaní aj tzv. hanbliví alebo zahanbení

chudobní, ktorí patrili medzi menej viditeľnú časť núdznych ľudí. Išlo o schudobnených

obyvateľov mesta, väčšinou drobných remeselníkov, niekedy i príslušníkov vyšších

spoločenských vrstiev, ktorí sa ocitli v núdzi kvôli starobe alebo ekonomickému krachu,

či o obete prírodných katastrof. V rámci tzv. skrytej chudoby však zostávala časť

„hodných“ núdznych mimo sociálnej starostlivosti, pretože títo sociálne odkázaní ľudia

sa o pomoc neuchádzali buď z nedostatku sociálnych zručností, alebo neboli ochotní

prijať stigmatizáciu, ktorá prijímanie pomoci sprevádzala.174

Na druhej strane nárok na podporu nemali „cudzí“ a negatívne morálne

hodnotení ľudia, ktorí zostávali úplne mimo záberu sociálnej starostlivosti. Medzi

takých patrili slobodné matky s deťmi (považované za ľahké ženy), práceschopní

žobráci (považovaní za zaháľačov, klamárov a kriminálnikov) a ľudia previnilí sa voči

zákonom (najtypickejším príkladom boli kočovní Rómovia).175

Štát uplatňoval voči „nehodným“ a „cudzím“ represiu a policajný odsun.

Uhorské obecné zákony a ustanovenia trestného poriadku oprávňovali vykonávať

policajné vypovedanie, čiže „hnanie šupom“. Do domovskej obce mal byť odsunutý

človek odsúdený pre žobranie a túlanie, to znamená taký, ktorý nemal stále bydlisko,

alebo ho opustil a potuloval sa bez zamestnania a práce a navyše nebol schopný

preukázať sa prostriedkami na obživu a ani tým, že si ju zaobstaráva čestným

spôsobom. Cudzí štátni príslušníci mali byť odšupovaní do vlasti. Policajný odsun sa

stal bežným prostriedkom na zbavenie sa nepohodlných ľudí ako boli tuláci a žobráci,

medzi ktorých často patrili Rómovia. Táto prax vypovedania nepohodlných tulákov

a žobrákov sa však ukázala ako neúčinná, pretože vypovedané osoby sa častokrát

173 DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 52; POTŮČEK, M.: Sociální politika. Praha : Sociologické nakladatelství,

1995, s. 25. 174 GEREMEK, B.: Slitování a šibenice. Dějiny chudoby a milosrdenství. 1. vydanie. Praha : Argo, 1999,

s. 32, 47, 57, 165; CASTEL, R.: A szociális kérdés alakváltozásai. A bérmunka krónikája. Budapest :

Max Weber Alapítvány, 1998, s. 60; WOOLF, S. J.: The Poor in Western Europe in the Eighteenth and

Nineteenth Centuries. London - New York : Methuen, 1986, s. 9; MAREŠ, P.: c. d., s. 58-59. 175 GYÁNI, G.: Könyörületség, fegyelmezés, avagy a szociális gondoskodás genealógiája. Történelmi

szemle, 41, 1999, 2, s. 70-75.

53

vracali späť. Nehodní žobráci boli neraz potrestaní nútenou prácou alebo vojenskou

službou. Z toho obdobia pochádzajú aj prvé pokusy o súpisy žobrákov.176

Podľa nariadenia Márie Terézie z roku 1754 mesto muselo poskytnúť pomoc iba

tým osobám, ktoré sa usadili na jeho území a získali status mešťana. Okrem týchto sa

mali podporovať „neusadení“ obyvatelia, ktorí v obci vykonávali remeslo, službu alebo

sa tu živili iným čestným spôsobom nepretržite aspoň 10 rokov (napríklad rómski

kováči). Všetky ostatné osoby mali byť odsunuté do svojho rodiska, respektíve vlasti.177

V neskorších právnych predpisoch bola pracovná povinnosť zamenená za podmienku

pravidelne platiť obecné dane.

Nariadenia Márie Terézie z roku 1775 upresňovali zaobchádzanie s tulákmi

a žobrákmi: tuláci a nehodní žobráci mali byť prevychovaní prácou v robotárňach, chorí

a starí umiestnení do chudobincov.178 Robotárne (domy práce) patrili medzi najstaršie

prevýchovné zariadenia nútenej práce na prevýchovu a integráciu žobrákov a tulákov do

spoločnosti. V habsburskej monarchii sa začali zriaďovať už koncom 17. storočia.

Prvou robotárňou v Uhorsku bol Košický Dom založený v roku 1799.179 V

chudobincoch boli opatrovaní hodní mestskí chudobní, starci, osoby neschopné vlastnej

obživy a siroty. Chudobince boli mestským, nie štátnym zariadením.180

V niektorých uhorských mestách bolo žobranie povoľované len malej časti

miestnych žobrákov, ktorí boli pod prísnou kontrolou a na verejných miestach smeli

žobrať len s osobitným povolením mestskej rady. Pritom mali byť špeciálne označení

tabuľkou na prsiach. Ostatné žobranie bolo zakázané.181 V trestnom zákonníku Jozefa

II. z roku 1787 dostala kodifikácia postupu proti žobrákom definitívnu podobu. Prísne

protižobrácke nariadenia sa však v súdnej praxi často obchádzali a zmierňovali.

Legislatívna represia narážala na odpor verejnej mienky a vzbudzovala skôr solidaritu

176 OROSOVÁ, M.: c. d., s. 91-93; ŠPIESZ, A.: Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680 -

1780. 1. vydanie. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1983, s. 225; ŠPIESZ, A.: Sociálne

problémy a sociálna starostlivosť. In: ŠPIESZ, A.: Bratislava v 18. storočí. Bratislava : Tatran, 1987, s.

226-228; ŠIMONČIČ, J.: Súpisy žobrákov v Trnave. In: ŠIMONČIČ, J.: Mojej Trnave. K dejinám Trnavy

a okolia. Trnava : B-print, 1998, s. 207-209. 177 CALL, von: c. d., s. 1092. 178 GYÁNI, G.: c. d., s. 61. 179 Bližšie pozri ŠPIESZ, A.: Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725-1825. Bratislava : Vydavateľstvo

Slovenskej akadémie vied, 1961, s. 228-235; DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 38-39. 180 TAKÁČ, A.: K niektorým otázkam sociálnej starostlivosti v Košiciach v období uhorského

kapitalizmu. Historica Carpatica, 8, 1977, s. 89. 181 ŠPIESZ, A.: Sociálne problémy a sociálna starostlivosť..., s. 227-228.

54

s prenasledovanými žobrákmi. Aj na vidieku sa krádež z núdze posudzovala a trestala

benevolentnejšie ako ostatné trestné činy.182

Jozef II. sa usiloval centralizovať cirkevnú dobročinnosť s obecnou, a to pod

štátnou kontrolou. Dvorským dekrétom z roku 1782 odporúčal založiť v každej farnosti

organizáciu sociálnej starostlivosti - veľké bratstvo nazývané „O činnej láske

k blížnemu“ podľa vzoru inštitúcie, ktorú založil knieža Jan Buquoy na svojom panstve

v južných Čechách.183 Sociálnu starostlivosť chcel Jozef II. skvalitniť prepojením siete

chudobinských ústavov s reorganizovanou farskou cirkevnou sústavou.184 Sieťou tzv.

farských chudobinských ústavov sa ako prvý pokúsil o systematizáciu sociálnej

starostlivosti v habsburskej monarchii. V týchto ústavoch mala byť v prvom rade

zavedená evidencia žobrákov a vykonaná ich kategorizácia na oprávnených a

neoprávnených. Oprávneným mali byť prideľované sociálne dávky, neoprávnení

žiadatelia a zadržaní tuláci mali byť presunutí do robotární. Ústav mal poskytovať

pomoc bez ohľadu na konfesijnú príslušnosť a sociálny pôvod oprávneného žiadateľa.

Tieto jozefínske organizácie sociálnej starostlivosti boli plošne zriadené v Predlitavsku

v roku 1783 (Viedeň, Graz, Linz) a v roku 1786 boli legislatívne zakotvené aj pre

Uhorsko.185 Finančné zdroje Jozef II. zabezpečil predisponovaním majetku dovtedajších

zrušených náboženských bratstiev do inštitúcií nového typu, v ktorých videl kontinuitu

zaniknutých bratstiev.186

Sociálna starostlivosť mala rôzne podoby a v tomto období sa členila na

zatvorenú (v ústavoch) a otvorenú sociálnu starostlivosť.

Zatvorený systém predstavoval komplexné zabezpečenie životných potrieb,

vrátane ubytovania, avšak za cenu obmedzovania osobnej slobody.187 Najčastejšou

formou boli špitály188, chudobince189, starobince190, sirotince, ale aj liečebné ústavy,

polepšovne, robotárne, nocľahárne a podobne.

182 DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 35; AMMERER, G.: Aufgeklärtes Recht, Rechtspraxis und Rechtsbrecher -

Spurensuche nach einer historischen Kriminologie in Österreich. In: AMMERER, G. - HAAS, H.:

Ambivalenz der Aufklärung. Festschrift für Ernst Wangermann. Wien - München : Verlag für Geschichte

und Politik Oldenbourg, 1997, s. 109-111. 183 GUTKAS, K.: KAISER Joseph II. Eine Biographie. Wien - Darmstadt : Paul Zsolnay Verlag, 1989, s.

314-315. 184 BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s. 235. 185 PETRÁŇOVÁ, A.: Venkovská chudina evidovaná v buquoyském „zaopatřovacím“ zřízení v druhé

polovině 18. století. Jihočeský sborník historický, 30, 1961, 3-4, s. 114-134; GUTKAS, K.: c. d., s. 315;

JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské..., s. 93-96. 186 BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s. 327. 187 DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 72. 188 Špitály až do 18. storočia plnili sociálnu aj zdravotnú funkciu. Poskytovali zaopatrenie i liečebnú

starostlivosť práceneschopným a prestárlym ľuďom. Viaceré špitály boli vlastníkmi rozsiahlych

55

Pri otvorenej forme bola podporovaná osoba ponechaná vo svojom miestnom

a rodinnom prostredí, pričom pomoc dostávala väčšinou v naturálnej podobe,

zriedkavejšie formou finančných príspevkov. Túto starostlivosť organizovala cirkev,

dobročinné spolky a miestna samospráva. Dôležitým kritériom zostávalo rozlišovanie

na domácich a cudzích chudobných. Miestni žobráci dostávali almužny, respektíve

podpory v pravidelne určených cykloch (na sviatky), ako aj pri iných príležitostiach

(krstiny, svadby, pohreby, zakáľačky a podobne). Prvou centralizovanou podobou

otvorenej sociálnej starostlivosti v Uhorsku bol spomínaný projekt farských

chudobinských ústavov z konca 18. storočia. 191

Osvietenský štát sa usiloval zaviesť organizovaný poriadok, sociálnu kontrolu

širokých vrstiev spoločnosti, pričom jej základom, podľa novej etiky práce, bola

výchova k pracovitosti. Taktiež trestný poriadok a policajné predpisy spolu s ďalšími

intervenciami štátu mali zabezpečiť disciplinizáciu a štátnu kontrolu nad každodenným

životom človeka. Obsah legislatívnych opatrení habsburského štátu bol ovplyvnený

pohľadom na chudobného človeka ako na potencionálny kriminálny živel. Kontrolou

a represiou sa štát usiloval dosiahnuť „morálnu obrodu a prevýchovu“ práceschopných

„zaháľačov“. Policajné kontroly, razie, vypovedania („šupovania“ do domovských obcí,

respektíve vlasti) sa stali každodennou realitou. Zákaz žobrania a policajná represia voči

kategórii nezamestnaných a sociálne odkázaných ľudí (akými boli najmä Rómovia),

ktorí boli označovaní za nebezpečných tulákov, vagabundov a žobrákov nehodných

majetkov, ktoré vzrastali pravidelnými testamentárnymi odkazmi a darmi šľachty a meštianstva.

Pravidelné príjmy im zaručoval, okrem vlastnej ekonomickej činnosti, finančný kapitál v podobe nadácií

(fundácií, základín). Aj napriek tomu bola ekonomická situácia špitálov rozdielna, v mnohých prípadoch

aj nepriaznivá.

JUNAS, J. - BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin : Osveta, 1985, s.

96-127; RATZINGER, G.: Geschichte der kirchlichen Armenpflege. Gekrönte Preisschrift. Freiburg im

Breisgau : Herder, 1868, s. 313-315; KILIÁNOVÁ, G.: c. d., s. 238; ŠPIESZ, A.: Slobodné kráľovské

mestá..., s. 214-226; HAHN, G.: c. d., s. 10. 189 Chudobince ako charitatívne útulky pre chudobných a opustených sa postupne vyvíjali popri špitáloch.

Prostriedky na svoju existenciu získavali najmä z nadácií bohatých šľachticov, cirkevných hodnostárov

a mešťanov, a to vo forme peňažnej sumy alebo príjmov z poddanskej obce a podobne, od konca 18.

storočia aj z verejných nadácií. Nachádzali sa najmä v mestách a mestečkách a tiež v niektorých

dedinách. KILIÁNOVÁ, G.: c. d., s. 238. 190 Starobince alebo inak meštianske opatrovne boli ústavy poskytujúce trvalú formu starostlivosti. Boli tu

opatrovaní schudobnení mešťania, ich vdovy, nevyliečiteľne chorí, mrzáci, v každom prípade osoby,

ktoré mali meštianske právo. V starobinci sa stravovali aj takí chudobní, ktorí bývali doma.

TAKÁČ, A.: c. d., s. 96. 191 BRUCKMÜLLER, E.: c. d., s. 235; DUDEKOVÁ, G.: c. d., s. 73-74.

56

pomoci, spôsobili, že z takto koncipovaného systému sociálnej pomoci zostala táto

najproblematickejšia a najpočetnejšia kategória chudobných vylúčená.192

3.2 Reformy a nariadenia Márie Terézie a Jozefa II. a ich cieľ

Reformy Márie Terézie

Mária Terézia počas svojho plodného života presadila do praxe mnohé správne,

ekonomické a spoločenské reformy, z ktorých postavenie poddaných najviac ovplyvnil

tereziánsky urbár vydaný v roku 1767, ktorý vniesol poriadok do dovtedy

nekontrolovateľného právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným (predchádzal mu

výnos z roku 1747, ktorý však bol z dôvodu silnej šľachtickej opozície neúčinný)193.

Od päťdesiatych rokov 18. storočia prakticky až do smrti panovníčky prebiehala

v Uhorsku úprava pomerov (regulácia) Rómov. V roku 1775 vydala panovníčka

nariadenie proti tulákom, podľa ktorého mali tulákov prevychovať prácou a chorých

a starých umiestniť do chudobincov. V oblasti súdnictva boli zakázané procesy pre

čarodejníctvo a mágiu, zrušili sa telesné tresty (v roku 1776) a vynucovanie si priznania

mučením.

Významná bola aj reorganizácia školstva, ktorá vyšla v roku 1777 pod názvom

Ratio educationis a ktorá zmenila obsah, metódy i ciele výchovno-vzdelávacieho

procesu v duchu moderných predstáv a názorov. Postupne vznikali aj prvé štátne

školské inštitúcie, reformovalo sa univerzitné štúdium. Štát postupne kontroloval a

riadil aj ďalšie sféry života spoločnosti. Zreformovala cechovú organizáciu,

zreorganizovala zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a cirkev, vydala opatrenia proti

požiarom a na ochranu lesov atď.

Nariadenia Márie Terézie týkajúce sa Rómov194

Nástup Márie Terézie na panovnícky trón znamenal najmä pre Rómov

v západnej časti monarchie výrazné zmiernenie diskriminačných opatrení a vo

všeobecnosti zmenu prístupu k riešeniu problému kočovných Rómov. Vzhľadom na

192 JANÁK, J.: Rakouský protitulácky zákon z roku 1873 jako pokus o řešení společenských důsledků

průmyslové revoluce. Sborník prací Filosofické fakulty Brněnské university, C, 18, 1969, s. 87-89. 193 BLACK, J.: c. d., s. 158. 194 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785.

57

tvrdé protirómske opatrenia, ktoré platili v rakúskych a českých zemiach, však k tejto

zmene nedošlo ihneď.

Ediktom z roku 1744 panovníčka prikázala, aby sa krajina zbavovala Rómov iba

vyhnaním za hranice, a nie vyvražďovaním.195 Avšak nasledujúci cisársky dekrét zo 17.

novembra 1749 bol už sprísnený. Podľa jeho znenia boli Rómovia po dolapení

vypovedaní za hranice, ale pri ich opätovnom návrate mali už byť spalicovaní, na chrbte

im mal kat vyrezať písmeno R („relegatus“, čo v latinčine znamená „vypovedaný“)196

a po spísaní reverzu znovu vypovedaní za hranice. Pri ich ďalšom návrate mali byť

Rómovia potrestaní smrťou (muži a dostatočne silní chlapci obesením a ženy sťatím

mečom).197 Dekrét z 29. decembra 1751 sa opäť niesol v miernejšom duchu: za hranice

mali byť vysťahovaní len cudzí Rómovia, žobráci a tuláci, domáci Rómova mali byť

posielaní do svojich rodísk a ak boli chudobní a práceschopní, mali tam byť živení na

účet vrchností alebo obcí.198

Ďalšie nariadenia panovníčky už vychádzali so zameraním na reguláciu Rómov

a boli v prevažnej miere adresované hlavne Uhorsku, kde v dôsledku diskriminačných

opatrení v západnej časti monarchie žilo v tom období oveľa viac Rómov než

v rakúskych či v českých krajinách.

Sérii regulačných opatrení predchádzalo nariadenie zo dňa 8. novembra 1753

(neskôr opäť zopakované 20. januára 1769), ktoré zakazovalo pod trestom smrti

uhorským potulným Rómom vstup do českých krajín.199 Rómom bolo ďalej zakázané

držať kone a obchodovať s nimi; kone smeli vlastniť iba na domáce využitie alebo na

zveľadenie poľnohospodárstva. Bolo im zakázané žobrať a okrem iného sa mali usadiť

na stálom mieste.200

Otázku právomoci zemepánov ohľadne Rómov riešil prípis KMR z 2. mája

1758, ktorého nariadenia však neboli dôsledne dodržiavané. Prikazoval zemepánom,

aby pod svoje panstvo pripojili Rómov žijúcich na ich pozemkoch, o ktorých nie je

známe, žeby boli spáchali nejaký priestupok. V prípade, že už takých poddaných

195 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 61. 196 HANZAL, J.: c. d., s. 51. 197 NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 26. 198 Bližšie o tom pojednáva tu kapitola 3.1. NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 27. 199 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr.

123, č. sp. 3, 1780-1781. 200 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,

č. kr. 164, č. sp. 9.

58

Rómov majú, majú si ich ponechať, pretože odteraz môžu Rómovia žiť iba pod správou

a právomocou zemepánov a nie županov ako predtým. Súčasne sa nariaďovalo, aby

Rómovia, ktorí si do sv. Jána nevyhľadajú takéhoto zemepána, boli zo stolice vyhnaní.

V prípise KMR zo začiatku roka 1760 adresovanom jednotlivým stoliciam bola

na základe sťažnosti, že sa medzi Rómami schovávajú vojenskí dezertéri, ktorí

rozpredávajú vojenskú výstroj, nariadená prehliadka Rómov a následné oznámenie

výsledku. Ďalej Rómovia, ktorí opustili miesta, na ktorých sa nútene usadili, mali byť

potrestaní palicovaním. Prípis tiež napomínal zemepánov a správcov kráľovských

statkov, aby do poddanských obcí pripustili Rómov, ktorí dosiaľ nemajú stáleho

bydliska.201

Dňa 24. novembra 1760 bolo nariadené, aby boli Rómovia vedení ku

kresťanskej viere, pričom ku kresťanským obradom a všeobecným zvykom mali byť

donútení akýmkoľvek spôsobom. V nariadení bola tiež vyjadrená sťažnosť na ešte stále

sa potulujúcich Rómov po stoliciach, ktorí majú byť usadení na stálom mieste a svojou

prácou prinášať pre krajinu úžitok.202

Usadení Rómovia, podľa nariadenia panovníčky z 13. novembra 1761, sa už

viac nemali nazývať Cigánmi, ale Novosedliakmi (latinsky Neocoloni, nemecky

Neubauer, maďarsky Ujparasztok) alebo Novomaďarmi (nemecky Neuungarn,

maďarsky Ujmagyarok), či Novoobyvateľmi (nemecky Neubürger, maďarsky

Ujlakosok), prípadne Novobanátmi“ (Neu-Banater). Spolu so starým menom sa mali

Rómovia zbaviť aj starého spôsobu života. Mladí, fyzicky zdatní rómski chlapci mali

byť od 16. roku svojho života odvedení k vojsku. Rómski vojaci nemali byť podľa

možnosti púšťaní domov.203

Nariadenie zo 4. decembra 1761 zakazovalo používať pohanské pomenovania

Rómov a hrozilo trestom tým, ktorí sa takýmito pomenovaniami budú oslovovať.

Rómovia mali namiesto nich používať kresťanské mená, to znamená meno

a priezvisko.204 Rómovia mali byť prijímaní do zamestnania a do spoločnosti vôbec bez

201 Podľa zápisov v rodinnej kronike turčianskych Révayovcov, kde sú zozbierané a opísané mnohé

nariadenia KMR z rokov 1750 - 1770. In HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 114-115. 202 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 203 NEČAS, C.: Historický kalendář..., s. 33; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 6, 55; KAISER, H.: c. d., s. 31-

32. 204 Tu na vysvetlenie je potrebné poznamenať, že pohanskými pomenovaniami boli myslené viac-menej

ich prezývky. Rómovia sa totiž označovali prezývkami vystihujúcimi niektorý charakteristický rys

dotyčného jedinca, napríklad kaštano muj - drevená tvár, šúko - chudý a podobne. Rómovia, ktorí prijali

nové meno a priezvisko, toto meno používali iba v úradnom styku, inak ďalej používali svoje prezývky.

Túto prax potvrdzuje aj skutočnosť, že pri policajnom vyšetrovaní Rómov sa popri riadnom mene značili

59

akýchkoľvek prekážok. Ešte vždy kočujúci Rómovia mali byť prinútení raz a navždy

usadiť sa kdekoľvek na panstve. Rómom sa zakazovalo zanechať miesto, ktoré už raz

zaujali. Aby nemali dôvod na kočovanie, mala sa im prideliť pôda a nemali sa im

vystavovať cestovné pasy. Zemepáni mali Rómom, ktorých mali pod svojou ochranou

a ktorí pre nich vykonávali rôzne manuálne práce a ročné povinnosti, za pomoci stolíc

určiť pevné miesto bydliska, zabezpečiť im vystavanie domov (za pomoci nižších

úradníkov, respektíve obcí) a vyznačenie pozemku. Rómovia, ktorí neboli pod ochranou

zemepánov, mali na nimi určenom mieste pracovať, postaviť si domy (zakazovalo sa im

bývať v kolibách alebo šiatroch), inými slovami žiť a pracovať spoločne s ostatnými

sedliakmi. Najneskôr do konca júna 1768 sa malo zabezpečiť, aby Rómovia nevlastnili

kone a neobchodovali s nimi, pretože kone im umožňovali sťahovanie sa z miesta na

miesto a pri krádežiach a lúpežiach rýchly únik z miesta činu. Držať kone im malo byť

povolené iba vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak boli usadení a mali pôdu, ktorú

obrábali, ale aj v takom prípade sa odporúčalo, aby držali radšej volské záprahy ako

konské. Rómovia z Valašska (Valachici Zingari) nachádzajúci sa v Uhorsku sa mali

vrátiť späť do Valašska.205

Prípis KMR z roku 1763 viac-menej zopakoval predošlé nariadenia a navyše

prikázal stoliciam prinútiť Rómov nosiť odev, aký nosí okolitý ľud.206

Nariadenie z 10. decembra 1767 prikazovalo do konca februára 1768 spísať

všetky rómske rodiny a vyhotovené súpisy sa mali poslať prostredníctvom KMR

panovníčke. Tí, ktorí sa už usadili a boli prijatí za sedliakov alebo želiarov, mali byť

zavedení v urbárskych knihách a tabuliach a malo sa s nimi nakladať podľa urbáru.

Miestny richtár sa mal postarať o to, aby ich dovtedajšie šiatre, zemnice či koliby, ktoré

stáli mimo obce, boli zlikvidované a rómske rodiny, ktoré si nezabezpečili stále obydlie

mali byť zatiaľ stoličnou vrchnosťou využité, a to pod dozorom, na opravu ciest a iné

verejné práce, aby sa nepotulovali a neškodili okoliu. Rómom ako aj ich deťom bolo

pod trestom zbičovania zakázané chodiť nahým a ženám bolo zakázané zakrúcať sa do

dlhých plachiet. Mali sa obliekať podľa vzoru ostatného obyvateľstva.207 Funkcia

vajdovstva sa mala zrušiť, Rómovia sa mali podriadiť miestnemu richtárovi. Pôvodne

aj všetky prezývky dotyčného (napríklad v roku 1780 sedel v bratislavskom stoličnom väzení Róm Anton

Oláh, nazývaný tiež Johanka, Pucko či Purši). HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 118. 205 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 206 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 118. 207 Cieľom bolo najmä odstránenie krikľavo farebného a ešte častejšie nedostatočného odievania sa

Rómov. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 122-123, tiež PAJDUŠÁK, M.: Smižany,

Iľašovce, Sans-Souci..., s. 28.

60

Rómovia na jednom panstve spadali pod spoločného vajdu, ktorého potvrdzovali

zemania a ktorý bol braný na zodpovednosť pri priestupkoch niektorého zo svojich

ľudí.208 Aj v tomto nariadení bol zopakovaný zákaz držania koní a obchodovania s nimi.

Dňa 10. apríla 1769 bolo zopakované nariadenie z 8. novembra 1753 ohľadne

zakázu držania koní Rómami pre zisk.209

Dňa 12. júna 1769 bolo Rómom výslovne zakázané bývať v zemniciach.

Namiesto nich mali bývať v riadnych domoch, postavených na dedine v rade medzi

ostatnými domami.210 V tomto nariadení boli opätovne zopakované skoršie nariadenia

o zákaze držania koní Rómami pre zisk.211

V súvislosti so spisovaním a prijímaním Rómov do zväzku obce bolo dňa 23.

apríla 1772 nariadené ich zdanenie. Nariadenie o platení štátnych a stoličných daní

bolo 23. novembra 1772 znovu zopakované.

Dňa 23. novembra 1772 bol znova zopakovaný zákaz držať Rómom kone pre

zisk.212

Naradenie z 12. februára 1773 zakazovalo Rómom jesť mäso z uhynutých

zvierat, aby sa tak na jednej strane zabránilo šíreniu rôznych chorôb medzi

obyvateľstvom, na strane druhej sa mal tým odstrániť jeden z dôvodov negatívneho

vzťahu domáceho obyvateľstva k Rómom. Kováči, ktorí disponovali potrebným

kováčskym a iným náradím a ktorí boli zbehlí vo svojom remesle a bývali v domoch

v rade ostatných sedliackych domov, mali byť podporovaní. Počet rómskych

muzikantov sa mal obmedziť. Ženatým Rómom s deťmi mali byť deti od dvoch do

dvanásť rokov213 násilne odňaté a vytrhnuté tým z rómskeho prostredia. Tieto deti sa

mali dať do výchovy ku kresťanským sedliakom do vzdialených miest či stolíc, aby sa

tak z nich stali dobrí remeselníci a roľníci. Sedliakom sa malo za každé rómske dieťa vo

výchove vyplatiť 3 zlaté. Pod trestom 24 palíc bolo Rómom zakázané používať rómsky

jazyk, namiesto neho mali používať jazyk kraja, v ktorom žili. Rómske deti, ktoré si

službou vyslúžili nejaký zárobok, mali byť oslobodené od platenia stoličnej dane.

Zakazovala sa kúpa a predaj koní za účelom zisku. Manželstvo Rómky s Rómom bolo

208 Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 109. 209 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,

č. kr. 164, č. sp. 9. 210 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 211 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,

č. kr. 164, č. sp. 9. 212 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,

č. kr. 164, č. sp. 9. 213 ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice..., s. 73.

61

vo všeobecnosti zakázané, povolené mali byť len miešané manželstvá s nerómami. Ak

sa chcela Rómka zosobášiť s nerómom, musela sa preukázať vysvedčením, že usilovne

slúžila v dome šľachtica, mešťana alebo sedliaka a že je skúsená v zásadách katolíckej

viery. Ak spĺňala tieto podmienky, rómskej neveste malo byť zo štátnej pokladnice

vyplatených veno vo výške 50 zlatých. Žiaden Róm nesmel bez povolenia uzatvoriť

manželstvo alebo zasnúbenie, kým sa nepreukázal, že sa živí povoleným remeslom

alebo službou, či inou prácou a že je ňou schopný uživiť nielen seba, ale aj ženu a deti.

Toto mu mal dosvedčiť samotný zemepán.214

Dňa 20. decembra 1773 boli opätovne zopakované skoršie nariadenia o zákaze

držania koní Rómami za účelom zisku, na domáce účely či v poľnohospodárstve kone

smeli využívať. Každé pohlavie (rómski muži aj ženy) sa malo zapojiť do manuálnych

prác, to znamená, tí, ktorí mali vzťah k poľnohospodárstvu, mali vykonávať

poľnohospodárske práce, tí, ktorí inklinovali k remeslu, mali vykonávať remeslo,

ktorému sa vyučili.215

Podľa nariadenia z 24. jún 1774 sa nemalo dovoliť v jednom dome bývať

viacerým rómskym rodinám (Róm u Róma nesmel byť ani želiarom, ani podželiarom

alebo sluhom), čím sa malo predísť početným hádkam medzi Rómami žijúcimi vo

väčších skupinách. Žobráci s telesným postihom mali byť prehliadnutí lekárom

a odhalení podvodníci mali byť potrestaní.216

Dňa 20. februára 1775 bolo zopakované nariadenie z 12. februára 1773

ohľadne zákazu uzatvárať manželstvá medzi Rómami navzájom.217

Reformy Jozefa II.

Aj syn Márie Terézie Jozef II. počas svojej vlády zrealizoval mnohé dôležité

reformy. Najdôležitejším jeho aktom bolo vydanie tolerančného patentu v roku 1781,

ktorým čiastočne zrovnoprávnil protestantské a pravoslávne cirkvi s katolíckou

a patentu o zrušení nevoľníctva v Uhorsku v roku 1785, ktorým zmiernil útlak

poddaných. Pre poddaných zrušenie nevoľníctva v praxi znamenalo, že sa mohli

sťahovať a svoje deti dávať aj bez súhlasu feudálnej vrchnosti na remeslo či na štúdium.

214 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. KAISER, H.: c. d., s. 32-33. 215 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,

č. kr. 164, č. sp. 9. 216 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na

Slovensku..., s. 122. 217 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22,

č. kr. 164, č. sp. 9.

62

Pokračoval v začatej regulácii Rómov, ktorá za jeho vlády intenzívne prebiehala

najmä v období rokov 1780 až 1785.

Vydaním nového trestného a občianskeho zákonníka v roku 1786 zaručil

rovnaké práva a povinnosti pre občanov, ďalej zrušil trest smrti (povolený len v čase

stanného práva), zakázal prácu detí do osem rokov a oslabil diskrimináciu Židov.

Zrušil kontemplatívne rády a nahradil biskupské semináre generálnymi

seminármi, ktoré vychovávali kňazov v osvietenskom duchu (1784). Úradným jazykom

sa v Uhorsku v roku 1784 stala namiesto latinčiny nemčina, pričom panovník

podporoval používanie národných jazykov.

Najradikálnejšou reformou Jozefa II. bol nový daňový poriadok z roku 1789,

ktorý nahrádzal poddanskú robotu peňažnou dávkou a znižoval daňové zaťaženie

poddaných. Panovník bol však donútený všetky reformy, okrem tolerančného patentu

a patentu o zrušení nevoľníctva, pre veľký odpor šľachty na smrteľnej posteli odvolať.

Nariadenia Jozefa II. týkajúce sa Rómov218

Nariadenia Jozefa II. týkajúce sa Rómov, ktoré boli adresované Uhorsku, viac-

menej nadväzovali na opatrenia z predošlého obdobia, a tak až do Jozefovej smrti tvorili

kompaktnú súčasť v rámci regulácie Rómov, ktorá v tomto období prebiehala.

Podľa nariadenia z 3. januára 1783 mali byť uhorskí a sedmohradskí Rómovia

začlenení medzi poddaných roľníkov.

Dňa 12. februára 1783 bolo zopakované nariadenie z roku 1773 o podpore tých

rómskych kováčov, ktorí vlastnili potrebné kováčske a iné náradie, boli skúsení vo

svojom remesle a bývali v domoch v rade ostatných sedliackych domov. Nariadenie z

12. septembra 1783 bolo koncipované dosť rozsiahle, pričom v ňom boli zopakované

aj niektoré nariadenia z predošlého obdobia: Rómovia, a to tak ženy ako aj muži, mali

byť vedení predovšetkým k roľníctvu a za nedbanlivé vykonávanie roľníckych prác

mali byť potrestaní vyťatím 24 palíc219. Minimálne každý štvrťrok mali hlavní slúžni

navštíviť Rómov v každom okrese, kontrolovať plnenie predpísaných nariadení, dozerať

na ich mravy, napravovať prípadné nedostatky a o ich spôsobe života vyhotovovať

správy. Pod trestom väzenia mali Rómovia zakázané opustiť panstvo bez pasu a bez

vedomia richtára a nadriadených orgánov. Rómske páry, ktoré sa vydávali za manželov,

218 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 219 Aj keď telesné tresty boli zrušené ešte za Márie Terézie, na Rómov sa aplikovali aj naďalej. Pozri

v kapitole 3.2.

63

museli sa preukázať sobášnym listom. Opäť bol zopakovaný zákaz bývať v jednom

dome viacerým rómskym rodinám v želiarskom, podželiarskom alebo slúžnovskom

vzťahu, dokonca u rómskych sedliakov nemali slúžiť ani rómske dievčatá či ženy

a Rómovia nemali udržiavať medzi sebou žiadne kontakty, aby sa predišlo hádkam a

aby sa zabránilo pohlavnému spolužitiu najmä blízkych príbuzných. Deti rozličného

pohlavia mali spať osobitne. Nesmeli používať svoje potupné mená a deti mali dostávať

priezviská podľa svojich rodičov. Ďalej sa im prísne zakazovalo prechádzať z jednej

stolice do druhej. Žiaden rómsky sedliak alebo remeselník sa nemal zaoberať hudbou.

Rómovia, ktorí nemali čo robiť a ani pán pre nich nemal žiadnu prácu, mali byť využití

na verejné práce, opravy ciest, regulácie potokov a podobne, a to za dohodnutú mzdu.

Rómski muzikanti, ktorí boli žiadaní k vojsku, si mali cez úrady zaobstarať pasy.

Zemepáni, ktorí boli poverení vykonávaním regulácie, nemali byť prekážkou pri jej

vykonávaní najmä čo sa týkalo písania podrobných správ. Rómski práceschopní muži,

ktorí neobrábali pôdu, nemali nečinne zostávať doma, ale mali ísť do služby a k práci

mali byť prinútení aj prísnejšími prostriedkami. Sedliaci boli zodpovední starať sa o

svojich rómskych želiarov a ak sa títo nejakým spôsobom previnili, mali to ihneď

oznámiť príslušnej jurisdikcii. Všetci tí Rómovia, ktorí z rôznych príčin prechádzali

z miesta na miesto ako „vagabundi“ a preukazovali sa pasmi, mali byť miestnymi

richtármi, na území ktorej obce sa momentálne nachádzali, pod trestom uväznenia

usadení. Mali sa podrobiť svojim duchovným správcom (katolíckym, protestantským,

pravoslávnym), dodržiavať ich predpisy a navštevovať náboženské obrady a kázne,

vyučovania katechizmu a podobne. O výsledkoch úsilia duchovných mali títo

každoročne podávať informácie v úradných urbariálnych správach. Prikazovalo sa, aby

do polročných súpisov (už od novembra daného roku) boli značení aj Rómovia, ktorí

nepodliehajú žiadnej právomoci, živia sa kováčstvom a hudbou, nosia pestrofarebné

oblečenie a jedia mäso z uhynutých zvierat. Mali sa zefektívniť predpísané nariadenia.

Rómov, ktorí boli označení za sedliakov a aj v skutočnosti viedli sedliacky spôsob život

neodlišujúci sa od ostatných a ktorých ešte stále nenazývali Novosedliakmi, mali tak

začať nazývať. Pri usídľovaní Rómov sa malo celkove prihliadať na požiadavku, aby

nebývali pri lesoch a z horských oblastí ich mali presťahovať na roviny, aby sa

obmedzili možné úkryty v prípade krádeží.220 Deti mali byť odoberané od rodičov

a dávané na výchovu k sedliakom do rozličných miest od štyroch rokov (neskôr od

220 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785.

64

ôsmich rokov), a to najmenej na celé dva roky. Pri tomto sa vychádzalo z toho, že deti

si pri rodičoch navykali túlavému a záhaľčivému spôsobu života, obliekali sa po ich

vzore a podobne a výchovou u roľníckeho obyvateľstva si mali osvojiť jeho mravy,

pracovné návyky atď. Takýmto spôsobom mali byť vychovávané do desiateho roku

svojho života. Deti, ktoré ušli od roľníkov, mali byť privezené späť a rodičia, ktorí ich

prijali, mali byť čo najprísnejšie potrestaní. Po dovŕšení desiateho roku mali ísť rómske

deti do služby alebo na remeslá, pričom sa ale malo dbať na to, aby sa učili nielen

kováčstvu, ale aj iným remeslám, pretože z tohto dôvodu zostávali často pri svojich

otcoch a zvykali si znovu na starý spôsob života. Cechy mali rómskych chlapcov

prijímať všade bez prekážky. Jednotliví majstri, ktorým boli rómski chlapci pridelení, sa

mali starať o ich výchovu, naučenie remesla a mali za nich niesť pred úradmi

zodpovednosť.221

Nariadenia z 25. októbra ako aj z 15. novembra 1783 sa zaoberali

záležitosťami okolo vojenskej služby Rómov.

Nariadenie z 5. marca 1784 odvolávajúc sa na staršie nariadenie opäť

prízvukuje, že Rómov, ktorí boli prijatí do sedliackeho stavu a znášali verejné ťarchy

ako ostatní sedliaci, mali striktne nazývať Novosedliakmi. Takíto Rómovia smeli

vlastniť koňa, pokiaľ ho využívali na hospodárske účely (nesmeli s ním obchodovať)

a manželstvo uzatvárať v zhode s kráľovským nariadením z 20. februára 1775.222 Bolo

nariadené používať opäť upravený súpisný formulár pre súpis Rómov. 223

Dňa 29. marca 1784 bol vydaný kráľovský dekrét, ktorý potvrdzoval použitie

upraveného súpisného formulára pre súpis Rómov.224 Tento upravený a rozšírený

súpisný formulár mal byť rozposlaný KMR do jednotlivých uhorských stolíc.

Intimátom z 10. mája 1784 boli určené remeselnícke taxy za vyučenie rómskych

učňov (za jedného učňa okolo 12 zlatých ročne), ktoré mali byť vyplácané so stoličnej

pokladnice.225

Ďalšie dva intimáty z 24. mája a 28. júna 1784 pripomínali, že rómske deti sa

majú učiť nielen poľnohospodárskym prácam, ale aj remeslu. Pritom sa malo dbať na

to, aby rómske deti neprišli do styku so svojimi rodičmi, príbuznými a známymi.

221 KAISER, H.: c. d., s. 47; ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice..., s. 73;

HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 121-122. 222 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 223 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340. 224 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340. 225 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785.

65

Rovnako ani rodičia ich nesmeli navštíviť pod trestom spalicovania na mieste.226

Podľa intimátu z 1. júna 1784 sa malo dohliadať na to, aby rodičia riadne

posielali svoje deti do školy a dbali tak na ich vzdelávanie.

Intimát z 5. júla 1784 nariaďoval citlivo zaobchádzať s rómskymi chlapcami,

ktorí sa učia remeslu. V prípadoch, že s nimi bolo kruto zaobchádzané, alebo utekali

z učenia z rôznych dôvodov, mali zakročiť úradné autority.227

Smrťou Jozefa II. sa v podstate ukončili snahy o reguláciu Rómov. Nariadenia

prijímané za Leopolda II. a Františka I. týkajúce sa Rómov boli vydávané už len

sporadicky a ani zďaleka neboli také razantné ako regulačné úsilia predchádzajúcich

desaťročí. Tieto nariadenia sledovali najmä trvalé usadenie Rómov.228

Úsilie Jozefovho brata Leopolda II. pokračovať v reformách svojich

predchodcov zmarilo vedenie vojny proti Turkom, ale najmä jeho náhla smrť, čím sa

skončilo aj obdobie osvietenských reforiem. Leopoldov syn František I. sa už pod

tlakom šírených myšlienok francúzskej revolúcie o reformy neusiloval. Osvietenské

reformy, aj keď mnohé boli odvolané či neúspešné, vytvorili podmienky pre rozvoj

priemyslu a celkový vzostup hospodárstva v krajine.

Chronológia obsahu hlavných „rómskych“ nariadení Márie Terézie a Jozefa II.

pre Uhorsko

(1753)

uhorským potulným Rómom bol zakázaný vstup do českých krajín;

všetkým Rómom bolo zakázané obchodovať s koňmi;

pre Rómov bol vydaný zákaz žobrania;

Rómovia sa mali usadiť na stálom mieste;

(1758)

zemepáni mali pripojiť k svojim panstvám Rómov, ktorí žili na ich pozemkoch;

226 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na

Slovensku..., s. 121. 227 MOL: C 56, 1783-1848, Elenchus Normalia Actorum 1760-1785. 228 Medzi takéto nariadenia patril napríklad aj príkaz Turčianskej stolice z 15. júla 1795, ktorý bol akýmsi

doznievaním regulačnej politiky a ktorý prikazoval Rómom zachovávať nariadenia KMR pod trestom 12

palíc a peňažnej pokuty 3 zlatých. Ďalej slúžni mali dohliadnuť na to, aby tak zemepáni, ako aj miestni

richtári na dedinách prinútili Rómov nájsť si stále miesto. Rómovia zo susedných stolíc, ako aj Rómovia

vypovedaní z „domovskej“ stolice mali byť okamžite vyhnaní, a keby sa opovážili potulovať sa, mali byť

po dolapení potrestaní 50 ranami palicou alebo korbáčom. Bližšie pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na

Slovensku..., s. 136.

66

Rómovia, ktorí si nenašli svojho zemepána, mali byť zo stolice vyhnaní;

(1760)

zemepáni boli vyzvaní, aby do svojich poddanských obcí pripustili Rómov, ktorí

nemajú trvalé bydlisko;

bolo nariadené, aby Rómovia boli vedení ku kresťanskej viere;

naďalej potulujúci sa Rómovia mali byť usadení na určenom mieste;

(1761)

usadených Rómov obyvatelia už viac nemali nazývať Cigánmi, ale

Novosedliakmi, Novomaďarmi, Novoobyvateľmi alebo Novobanátmi;

spolu so starým pomenovaním sa mali Rómovia zbaviť aj starého spôsobu

života;

fyzicky zdatní Rómovia nad 16 rokov mali byť odvádzaní k vojsku;

pod hrozbou telesného trestu sa Rómom zakazovalo používať ich pôvodné

pohanské mená a mali ich zmeniť na mená kresťanské

do spoločnosti a do zamestnania mali byť Rómovia prijímaní bez akýchkoľvek

prekážok;

ešte stále kočujúci Rómovia mali byť prinútení raz a navždy trvalo sa usadiť

kdekoľvek na panstve;

aby Rómovia nemohli kočovať mala sa im prideliť pôda a nemali sa im

vystavovať cestovné pasy;

bývanie v kolibách alebo šiatroch bolo Rómom zakázané a Rómovia si mali

postaviť domy, alebo domy im mali byť postavené;

najneskôr do roku 1768 sa malo zabezpečiť, aby Rómovia (až na výnimky)

nevlastnili kone;

valašskí Rómovia sa mali vrátiť do Valašska;

(1763)

jednotlivé stolice mali prinútiť Rómov, aby nosili občiansky odev;

(1767)

do konca februára 1768 sa mal vykonať súpis Rómov a prostredníctvom KMR

mal sa poslať panovníčke;

usadení Rómovia (želiari, sedliaci) mali byť zavedení v urbárskych knihách;

miestni richtári mali zabezpečiť, aby všetky rómske šiatre, zemnice a koliby boli

zlikvidované;

pod trestom zbičovania bolo Rómom a ich deťom zakázané chodiť nahým;

mali sa zrušiť vajdovia a Rómovia sa mali podriadiť miestnemu richtárovi;

pre Rómov bol zopakovaný zákaz obchodovania s koňmi;

(1769)

Rómom bolo zakázané bývať v zemniciach;

bol zopakovaný zákaz vstupu Rómom do českých krajín;

opätovne bol vydaný a neskôr zopakovaný zákaz držania koní Rómami pre zisk;

(1772)

bolo nariadené zdanenie Rómov;

pre Rómov bol znova vydaný zákaz obchodovať s koňmi;

(1773)

Rómom bolo zakázané jesť mäso z uhynutých zvierat;

mali sa všemožne podporovať usadení zruční rómski kováči s dobrým náradím;

mal sa obmedziť počet rómskych muzikantov;

67

deti od 2 do 12 rokov mali byť rómskym rodinám násilne odňaté a dané na

výchovu k sedliakom;

pod trestom spalicovania bolo zakázané používať rómsky jazyk;

až na výnimky bolo zakázané manželstvo Róma s Rómkou;

opäť bol zopakovaný zákaz držania koní Rómami pre zisk;

rómski muži i ženy sa mali zapojiť do manuálnych prác, či už

poľnohospodárskych, alebo remeselných;

(1774)

v jednom dome sa nemalo dovoliť bývať viacerým rómskym rodinám;

rómski žobráci mali byť prehliadnutí lekárom a podvodníci mali byť potrestaní;

(1775)

bol zopakovaný zákaz uzatvárať manželstvo Róma s Rómkou;

(1783)

bolo zopakované nariadenie o podpore zručných rómskych kováčov;

bolo nariadené, že Rómovia majú byť vedení predovšetkým k roľníctvu;

minimálne raz za štvrťrok mali hlavní slúžni kontrolovať a podávať hlásenia, či

Rómovia dodržujú nariadenia;

pod trestom väzenia nesmeli Rómovia ilegálne opustiť panstvo;

rómske manželské páry sa museli preukazovať platným sobášnym listom;

bol zopakovaný zákaz bývať viacerým rómskym rodinám v jednom dome;

rómske deti rozličného pohlavia mali spať osobitne;

bol zopakovaný zákaz používať potupné rómske mená;

rómski sedliaci a remeselníci sa nemali zaoberať hudbou;

nezamestnaní Rómovia mali byť využívaní na verejnoprospešné práce;

zemepáni poverení reguláciou Rómov boli vyzvaní k bezproblémovej

spolupráci;

nezamestnaní práceschopní Rómovia mali byť prinútení ísť do služby;

Rómovia „vagabundi“ mali byť miestnymi richtármi násilne usadení;

Rómovia mali začať žiť aktívny náboženský život;

od tohto roku mali byť do súpisov zahrnutí aj Rómovia nepodliehajúci žiadnej

právomoci;

aby sa nemohli Rómovia ukrývať po krádežiach, nemali bývať pri lesoch

a v horských oblastiach;

deti od 4 rokov (neskôr až od 8 rokov) do 10 rokov mali byť dávané na výchovu

k sedliakom najmenej na celé 2 roky;

po dovŕšení desiateho roku mali ísť rómske detí do služby alebo učenia;

(1784)

bolo zopakované nariadenie, že rómskych sedliakov treba nazývať

Novosedliakmi;

Rómovia smeli vlastniť kone iba na hospodárske účely, nesmeli s nimi

obchodovať;

bolo pripomenuté, že manželstvo môžu Rómovia uzatvárať iba v súlade

s kráľovským nariadením z roku 1775;

malo sa dohliadať, aby rómski rodičia posielali svoje deti riadne do školy;

bolo zdôraznené, že rómske deti sa majú učiť nielen poľnohospodárskym

prácam ale aj remeslu

bolo nariadené pre súpisy Rómov používať opäť upravený súpisný formulár.

68

Cieľ regulačných nariadení Márie Terézie a Jozefa II.

Cieľom regulačných nariadení Márie Terézie a Jozefa II. bolo trvale usadiť

všetkých Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života a produktívnej práce, z ktorej

by boli schopní nielen odvádzať feudálnu rentu zemepánom, ale aj platiť predovšetkým

štátne a stoličné dane229. Nariadenia, ktoré vychádzali v súvislosti s reguláciou Rómov,

sledovali ich úplnú asimiláciu s ostatným obyvateľstvom a aj keď sa vzťahovali najmä

na nomádnych a polonomádnych Rómov, neraz boli aplikované aj na skupinu usadlých

Rómov.

Ešte za života Márie Terézie sa v súvislosti s týmito reformami očakávalo, že

budú také účinné a rýchle, že o niekoľko desaťročí Rómovia úplne splynú s ostatným

obyvateľstvom a budúce generácie sa o ich spôsobe života, ich výzore, reči a o

povahových vlastnostiach dozvedia už len z literatúry.230

229 S prvými pokusmi o zdanenie Rómov sa stretávame už aj v prvej polovici 18. storočia. Bližšie

v kapitole 1.3. 230 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 6.

69

4 Súpisy Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

počas vlády Márie Terézie a Jozefa II.

4.1 Cieľ a charakteristika súpisov Rómov a metodika číselného

a grafického spracovania súpisných údajov

Cieľom súpisov Rómov v druhej polovici 18. storočia bolo zistiť najmä celkový

počet Rómov v Uhorsku, čím sa živia, ich výskyt v jednotlivých stoliciach, ale aj vek

Rómov, ich vierovyznanie, spôsob ich bývania, zamestnanie ich detí, či vlastnia kone

a obchodujú s nimi, aké dane platia, spôsob výchovy ich detí, ako sa obliekajú, ich

právne postavenie, či sa živia mäsom z uhynutých zvierat atď.

Hlavne však tieto súpisy mali odzrkadliť účinnosť jednotlivých „regulačných“

nariadení panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., ktoré boli vydávané s cieľom postupne

Rómov usadiť a asimilovať ich s ostatným obyvateľstvom. Títo panovníci sa snažili

dostať Rómov pod svoju absolútnu kontrolu, zamedziť ich potulovaniu a tým nimi

vykonávaným krádežiam, využiť ich ako lacnú pracovnú silu a v neposlednej miere mať

z nich úžitok ako z platcov daní231.

Charakteristika súpisov

Vykonávať súpisy všetkých rómskych rodín v Uhorsku bolo nariadené dňa 10.

decembra 1767.232 Súpisy mali byť vyhotovované pravidelne dvakrát do roka (za prvý

a druhý polrok), a to podľa jednotlivých obcí, respektíve okresov, čo sa však

nedodržiavalo.

Do roku 1772 jednotlivé kolónky v súpisných hárkoch neboli vedené jednotne.

Spoločnými zisťovanými údajmi boli: meno hlavy rodiny, stav (ženatý, slobodný alebo

vdovec), počet detí, zamestnanie a koho sú poddaní. V ojedinelých prípadoch sa

zisťoval ešte aj vek, vierovyznanie, bývanie v zemnici, vlastníctvo koňa a zamestnanie

detí.

Dňa 23. apríla 1772 bolo nariadené zahrnúť do súpisu aj údaj o platení

vojenskej (štátnej) a domovskej (stoličnej) dane.

231 Porovnaj tiež HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 114. 232 Prvé súpisy v 18. storočí na území Slovenska boli už v roku 1725 v Šarišskej a Tekovskej stolici,

na prelome rokov 1757/58 a 1760/61 v Užskej stolici a v roku 1766 vo Zvolenskej stolici. Ďalej pozri

prehľad súpisov tu v Prílohe 4.

70

V súpisoch od roku 1773 až do roku 1779 sa jednotne zisťovalo najmä meno

hlavy rodiny, počet a vek detí (s rozlíšením pohlavia), spôsob výchovy detí, spôsob

bývania a odievania, právne postavenie v spoločnosti, zamestnanie, komu sú

podriadení, či sa živia uhynutými zvieratami, či vlastnia kone a akú domovskú a

vojenskú daň odvádzajú.

V roku 1780 bol do jednotlivých žúp rozposlaný nový vzorový formulár pre

súpis Rómov, podľa ktorého sa mali zisťovať údaje: mená ženatých Rómov, prípadne

vdovcov a vdov, číselný počet detí do 2 rokov, do 12 rokov a nad 12 rokov a ich spôsob

výchovy (pričom sa rozlišovalo pohlavie) a zamestnanie detí. Ďalej sa zisťoval,

podobne ako pri dovtedajších súpisoch, ich spôsob bývania, právne postavenie (sedliak,

želiar, podželiar), ako sa odievajú, čím sa živia, komu podliehajú, či jedia alebo nejedia

mäso uhynutých zvierat, či obchodujú s koňmi a nakoniec údaje o platení vojenskej a

domovskej dane. V súlade s cisárskym mandátom z 5. marca 1784 a kráľovským

dekrétom z 29. marca 1784 bol v apríli 1784 do jednotlivých stolíc opäť rozposlaný

ďalší vzorový formulár233 pre súpisy Rómov, ktorý bol oproti súpisnému formuláru

používanému v rokoch 1780 až 1783 zmenený nasledovne: údaj "deti do 2 rokov" sa

zmenil na "deti do 5 rokov", pribudol údaj o vyplácaní 5 zlatých zo stoličnej (domácej)

pokladnice na každé rómske dieťa dané do výchovy k sedliakom a pribudol údaj o

platení stoličnej a štátnej dane spolu; okrem toho pri každom jednom zisťovanom

súpisnom údaji (či išlo o meno hlavy rodiny, o deti, o postavenie, bývanie atď.) sa mal

do súpisného formulára pararelne značiť predchádzajúci i aktuálny stav. Súpisy Rómov

boli po roku 1784 aj napriek tomu robené podľa súpisného formulára z roku 1780.234

To, že súpisné formuláre (najmä v počiatočných rokoch) boli nejednotné a často

nepresne a neúplne vyplňované, sťažuje v niektorých súpisných rokoch použitie ich

údajov pre ďalšie spracovanie, a to, že neboli v jednotlivých stoliciach vždy

vyhotovované súčasne v jednom roku (boli vynechávané), ako aj skutočnosť, že

v niektorých súpisných rokoch boli urobené nekompletne (pozri Tabuľku 1), sťažuje

urobiť porovnanie a vyhodnotenie ich údajov.

233 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340. 234 Porovnaj so súpismi AS, TS a ŠS z rokov 1784 až 1787. MOL: C 56: 41. csomó, 1784: F. 1. N. 519-

551; 44. csomó, 1785: F. 1. N. 49-80; 46. csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1785/8-

14; a. p. 1787/392. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1060; inv. č. 1194.

71

Tabuľka 1 Roky vyhotovovania súpisov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

Stolica Rok vyhotovenia súpisu

1768 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Šarišská - - 1 1 - - - - 1 2* 1* 1 1 1* - 1*

Abovská 1 1 1 2 1 1 - 1 1 1 1 1 1 - 1**

Turnianska 1 1 - 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 -

Legenda k Tabuľke 1:

„-“ - v danom roku nebol urobený žiadny súpis;

1 - v danom roku bol urobený iba jeden súpis (buď za prvý alebo druhý

polrok, alebo jeden súpis za celý rok);

2 - v danom roku boli vyhotovené dva súpisy (za prvý a druhý polrok);

1*, 2* - v danom roku za polrok alebo za rok súpis nebol urobený kompletne

(chýbajú niektoré okresy);

1** - daný súpis bol robený na prelome rokov 1786/87 spoločne za

Abovsko-Turniansku stolicu (spojené od roku 1785)

Metodika číselného a grafického spracovania súpisných údajov

Súpisy za Abovskú, Šarišskú a Turniansku stolicu z rokov 1768 až 1787 sa

zachovali na hárkoch formátu zhruba A3. Boli linkované a vyplňované ručne podľa

vzoru (pozri Prílohu 5 pre roky 1773 až 1779 a Prílohu 6 pre roky 1784 až 1787),

ktorý bol na jednotlivé stolice zaslaný KMR235. Popis tabuliek a poznámky v nich sú

písané latinsky. Abovské súpisy z jednotlivých rokov sú na 22 až 32 listoch, šarišské

súpisy na 8 až 45 listoch a turnianske súpisy na 2 až 7 listoch.

Hlavné údaje z týchto súpisov som najprv v danej stolici za každý súpisný rok

roztriedila do príslušných skupín a v skupinách vzájomne spočítala (počet rómskych

rodín, počet rómskych detí vo výchove u sedliakov, počet kováčov, počet želiarov atď.).

Následne som ich za každú stolicu a všetky súpisné roky zapracovala do troch

základných tabuliek (spolu 9 základných tabuliek za tri stolice). Údaje z týchto tabuliek

(po ich spriemerovaní, ak v danom roku boli dva súpisy) som ďalej za každú stolicu

spracovala vo forme piatich základných skupinových grafov (spolu 15 skupinových

grafov za tri stolice). Nakoniec som urobila grafické porovnanie priebehov týchto

údajov (absolútnych aj relatívnych) spoločne za všetky tri stolice (spolu 14

porovnávacích skupinových grafov). Ostatné tabuľkovo spracovateľné súpisné údaje

som zapracovala do ďalších 19 tabuliek (za tri stolice). Dôležité alebo zaujímavé

súpisné údaje, ktoré sa nedali spracovať do tabuliek alebo graficky, uvádzam písomne.

V písomnej forme uvádzam aj údaje z nejednotných súpisov (rok 1768 za AS a TS)

235 MOL: C 42: 36. csomó, 1773 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340.

72

alebo údaje z nekompletných súpisov (druhý polrok 1781 a roky 1782, 1785 a 1787 za

ŠS).

Pri určovaní počtu Rómov som všade tam, kde v súpisoch boli pri mužoch

(nevdovcoch) uvedené deti, brala do úvahy i ženy. Ak deti neboli uvedené a nebolo

jasné, či ide o slobodného muža alebo o bezdetnú rodinu, započítaná bola iba jedna

osoba. Do skupiny detí, ktoré zostávali pri rodičoch som započítavala deti od narodenia

do dospelosti, ale aj deti staršie, ak ako deti boli vedené v súpisoch (väčšinou deti

invalidné, duševne choré alebo mentálne postihnuté). Spôsob spracovania ďalších

súpisných údajov je uvedený vo vysvetlivkách, ktoré sú pod jednotlivými tabuľkami

alebo grafmi.

4.2 Súpisy Rómov v Abovskej stolici

V rámci územia stolice boli Rómovia zastúpení približne v rovnakom počte

v každom jej okrese. Pravdepodobne pre časovú náročnosť stoliční úradníci vykonávali

a vyhotovovali súpisy Rómov iba raz do roka, výnimkou je len rok 1775, kde boli

súpisy urobené v prvom aj druhom polroku.

Prvý známy súpis pre Abovskú stolicu pochádza z roku 1768, ktorý

v jednotlivých okresoch stolice bol vykonávaný na rozdielnych formulároch. Najviac

informácií poskytuje súpis Rómov z okresu Cserehát, ktorý zisťoval meno a priezvisko

ako aj vek otca, matky a detí (synov a dcér), ďalej vierovyznanie, bývanie v zemnici,

zamestnanie rodičov, vlastníctvo koňa a príslušnosť k zemepánovi. Ostatné tri okresy sú

v porovnaní s okresom Cserehát o niečo stručnejšie. Zhodne uvádzajú meno hlavy

rodiny, stav (slobodný - ženatý), počet detí podľa pohlavia, zamestnanie rodičov a

príslušnosť k zemepánovi. Pri okrese Košice chýbajú údaje o veku a bývaní

v zemniciach, pri okrese Füzér o veku, vierovyznaní a bývaní v zemniciach a pri okrese

Szikszó zasa údaje o vlastníctve koňa a bývaní v zemniciach.

Ďalšie existujúce súpisy Abovskej stolice z rokov 1773 až 1779 a 1780 až

1786/87 boli už vedené jednotne. Jednotlivé okresy sú osobitne rozlíšené iba pri

súpisoch v rokoch 1775 (2. polrok), 1776, 1779 a 1786/87. Posledný známy súpis

Rómov z Abovskej stolice v 18. storočí je z prelomu rokov 1786 a 1787, kedy v druhej

73

polovici roka 1786 boli súpisy Rómov vyhotovené v okrese Füzér, Košice a Turňa

a v prvej polovici roka 1787 v okrese Cserehát a Szikszó.

Tabuľkové spracovanie súpisov Abovskej stolice

V nasledujúcich tabuľkách (Tabuľka 2 až 4) sú spracované hlavné údaje z

daných súpisov236 vykonávaných v Abovskej stolici, pričom za rok 1786/87 sú uvedené

sumárne čísla bez okresu Turňa, ktorý je osobitne rozanalyzovaný v rámci Turnianskej

stolice.

Tabuľka 2 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy

rómskych detí v Abovskej stolici

Rok pol-

rok

Počet

Rómov

Počet

rodín

Počet

detí

Výchova rómskych detí

ako deti

sedliakov

dané do

služby

v

učení

ako

pastieri doma

neuvedená

a iná

1768 1.

1328 290 758 - - - - - - 2.

1773 1.

1166 271 646 0 12 59 0 404 171 2.

1774 1.

1095 270 586 64 21 46 8 391 56 2.

1775 1. 1389 326 766 70 55 90 5 445 101

2. 1254 305 686 198 183 54 13 226 12

1776 1.

1201 292 634 174 141 43 13 196 67 2.

1777 1.

1232 305 658 259 140 46 11 173 29 2.

1779 1.

1307 321 700 300 125 26 1 199 49 2.

1780 1.

1354 316 731 12 96 35 0 582 6 2.

1781 1.

1472 339 814 18 146 28 0 525 97 2.

1782 1.

1574 358 881 36 87 22 0 731 5 2.

1783 1.

1415 323 782 15 67 10 0 686 4 2.

1784 1.

1944 435 1097 18 170 34 0 868 7 2.

1786/87 2.

1866 435 1016 115 130 59 0 689 23 1.

236 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1 - 1779/52, č. kr. 278, č. sp. 16. MOL: C 42: 37. csomó, 1773

II.: F. 5. N. 36; 40. csomó, 1774 III.: F. 5. N. 36; 45. csomó, 1776 II.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 5. csomó,

1775: Balogh N. 4; 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N. 102-159; 13. csomó, 1778: Balogh F. 1. N. 51-85; 21.

csomó, 1780: Balogh F. 1. N. 116-181; 24. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 1-75; 27. csomó, 1782: Bacsák

F. 14. N. 31-50; 31. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 37. csomó, 1784: F. 1. N. 151-240; 46.

csomó, 1785: F. 1. N. 151-195. ŠA Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1194.

74

Vysvetlivky k Tabuľke 2: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté rómske deti, ktoré boli

vychovávané buď priamo u sedliakov ako adoptívnych rodičov, alebo zostávali doma, kde ich vlastní

rodičia vychovávali ako sedliacke deti. Označenie dané do služby zahŕňa tie rómske deti, ktoré slúžili

u sedliakov alebo u zemepánov, alebo ktoré vykonávali pomocné a manuálne práce (aj paholci, kočiši

a pohoniči). Termínom v učení sú označené rómske deti, ktoré boli dané do učenia k remeselníkom, alebo

sa učili remeslu doma, alebo vykonávali remeslo, alebo navštevovali školu. K pastierom boli započítané

rómske deti, ktoré pásli kone a dobytok buď samostatne, alebo spolu s rodičmi. V stĺpci doma sú zarátané

rómske deti vychovávané rodičmi ako „cigánske“ alebo bez bližšieho označenia výchovy, ako aj deti

malé, postihnuté (chromé, slepé, mentálne postihnuté, choromyseľné) a zaháľajúce. V kolónke neuvedená

a iná sú započítaní aj rómski vojaci.

Tabuľka 3 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Abovskej stolici

Rok pol-

rok

Počet

rodín

Zamestnanie rómskeho otca (matky)

kováč kováč

a iné muzikant

muzi-

kant

a iné

pastier manuálna

práca iné

neuvedené

a bez

zamestnania

1768 1.

290 188 36 25 13 7 2 2 17 2.

1773 1.

271 195 34 18 1 3 9 11 0 2.

1774 1.

270 117 116 11 2 2 16 3 3 2.

1775 1. 326 227 40 7 0 10 22 19 1

2. 305 67 125 0 0 5 92 16 0

1776 1.

292 60 83 0 0 28 105 13 3 2.

1777 1.

305 46 28 0 0 20 205 5 1 2.

1779 1.

321 126 12 2 0 17 144 17 3 2.

1780 1.

316 207 0 0 0 0 107 2 0 2.

1781 1.

339 179 0 3 0 0 144 13 0 2.

1782 1.

358 179 0 0 0 0 170 9 0 2.

1783 1.

323 160 56 0 0 0 102 4 1 2.

1784 1.

435 274 0 0 0 0 153 8 0 2.

1786/87 2.

435 235 3 4 3 0 160 18 12 1.

Vysvetlivky k Tabuľke 3: Pod označením kováč a iné sa rozumie rómsky kováč - muzikant, kováč -

manuálna práca - muzikant u vojska, kováč - manuálna práca, kováč - kožkár, kováč - tkáč, kováč -

žobrák, kováč - zvonkár, kováč - sluha. Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania rómsky muzikant -

žobrák, muzikant - manuálna práca, muzikant - pastier. Od roku 1780 sú rómski pastieri (podobne ako

v súpisoch) obsiahnutí v kolónke manuálna práca. Pod označením manuálna práca sa myslí práca

v poľnohospodárstve ako aj iné pomocné práce. Pod inými sú zahrnutí rómski žobráci (tuláci), sluhovia

(aj panskí), zvonkári, zámočníci, remenári, sitári, pokrývači striech, tkáči, korytári, vojaci na dôchodku,

šnurkárky, noční strážcovia, pohoniči, kuriči.

75

Tabuľka 4 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Abovskej stolici

Rok pol-

rok

Počet

rodín

Max.

počet

detí

Bývanie rómskych rodín Postavenie rómskych rodín

v rade

iných

domov

na

konci

dediny

v

zem-

nici

bez

domu

a iné

sed-

liak želiar

pod-

želiar

neuve-

dené a

iné

1768 1.

290 8 - - - - - - - - 2.

1773 1.

271 7 15 100 125 31 0 270 1 0 2.

1774 1.

270 6 20 233 1 16 0 254 5 11 2.

1775 1. 326 8 12 295 3 16 0 276 42 8

2. 305 7 1 297 0 7 0 298 3 4

1776 1.

292 7 5 286 0 1 3 288 1 0 2.

1777 1.

305 ? 0 304 0 1 9 296 0 0 2.

1779 1.

321 8 114 204 0 3 1 309 10 1 2.

1780 1.

316 8 168 21 0 27 0 289 27 0 2.

1781 1.

339 ? 258 72 0 9 3 265 40 31 2.

1782 1.

358 ? 306 52 0 0 1 318 39 0 2.

1783 1.

323 ? 291 31 0 1 0 305 18 0 2.

1784 1.

435 ? 405 30 0 0 1 369 65 0 2.

1786/87 2.

435 7 311 67 0 57 1 356 68 10 1.

Vysvetlivky k Tabuľke 4: Kolónka v rade iných domov obsahuje aj rómske domy označené ako v strede

dediny, v dedine a podobne. K domom na konci dediny sú pripočítané aj rómske domy s poznámkou, že

sú mimo radu iných domov, tiež domy bez bližšieho určenia polohy domu, ako aj novopostavené domy

bez identifikácie miesta ich postavenia. K zemniciam sú pripočítané rómske zemnice mimo radu iných

domov, rómske zemnice nachádzajúce sa v obci a bez označenia polohy. Označenie bez domu a iné

zahŕňa aj rómske rodiny bývajúci u inej rodiny, alebo nemajúce dom, alebo neuvedené, o aký dom sa

jedná. V kolónke želiari sú spolu uvedení rómski želiari s majetkom aj bez majetku, ako aj rómski

„panskí“ želiari. Pod neuvedení a iní sú prirátané aj rómske rodiny pracujúce pre obec alebo u zemepána

na základe dohody.

Prvý súpis z roku 1768 v Abovskej stolici237

Podľa prvého súpisu z roku 1768 žilo v okrese Cserehát v 35 obciach spolu 79

rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,58 detí (od 0 do 8 detí). Spolu všetkých

237 ŠA Košice: AŽ-1: inv. č. 957/M 1767/1 - 1779/52, č. kr. 278, č. sp. 16.

76

Rómov žilo v okrese 361 (priemerne 4,6 členné rodiny) a ich priemerný vek bol 18,8

rokov, čiže bola to pomerne mladá generácia. Priemerný vek rodičov (od 14 do 59

rokov) bol 32,4 rokov a priemerný vek detí žijúcich s rodičmi (od narodenia do 30238

rokov) bol 8,5 roka. V zemniciach bývalo 13 rodín. Kováčstvom (prípadne

v kombinácii s muzikanstvom) sa živilo 65 rómskych rodín (82 %), čisto muzikanstvom

8 rodín (10 %), dve rodiny sa živili pastierstvom a u štyroch rómskych rodín nebol

uvedený spôsob obživy. V okrese Füzér v 37 obciach žilo spolu 56 rómskych rodín,

ktoré mali v priemere 3,9 detí (od 0 do 8 detí). Spolu všetkých Rómov žilo v okrese 332

(priemerne 5,9 členné rodiny). Kováčstvom sa živilo 34 rómskych rodín (61 %),

muzikanstvom (prípadne v kombinácii s manuálnou prácou) sa živilo 15 rodín (27 %),

dve rodiny sa živili manuálnou prácou, dve rodiny žobraním, jednu rodinu živili rodičia

a u dvoch rómskych rodín nebol uvedený spôsob obživy. V okrese Košice v 36

obciach žilo spolu 67 rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,1 detí (od 0 do 5 detí).

Spolu všetkých Rómov žilo v okrese 271 (priemerne 4 členné rodiny). Kováčstvom sa

živilo 59 rómskych rodín (88 %), muzikanstvom sa živili 4 rodiny (6 %) a u štyroch

rómskych rodín nebol uvedený spôsob obživy. V okrese Szikszó v 36 obciach žilo spolu

88 rómskych rodín, ktoré mali v priemere 2,2 detí (od 0 do 7 detí). Spolu všetkých

Rómov žilo v okrese 364 (priemerne 4,1 členné rodiny). Priemerný vek dospelých

Rómov (od 18 do 80 rokov) v okrese bol 39,3 roka. Kováčstvom (prípadne

v kombinácii s muzikanstvom) sa živilo 66 rómskych rodín (75 %), čisto muzikanstvom

sa živilo 10 rodín (11 %), pastierstvom 6 rodín (7 %) a u šiestich rómskych rodín nebol

uvedený spôsob obživy.

Podľa vierovyznania v roku 1768 v okresoch Cserehát, Košice a Szikszó

z celkového počtu 996 Rómov prevažovali kalvíni (619 osôb), rímskokatolíkov bolo

360, jedna rodina bola gréckokatolícka (3 osoby) a v dvoch rómskych rodinách (9 osôb)

bola časť rímskokatolícka a časť kalvínska. U jednej rómskej rodiny (5 osôb) nebolo

uvedené vierovyznanie. Tu je potrebné pripomenúť, že Rómovia sa navonok hlásili k

náboženstvu toho kraja a ľudí, medzi ktorými bývali a žili. V dvoch okresoch Abovskej

stolice (Cserehát a Košice) bolo spísaných spolu 54 koní (32 rodín vlastnilo po jednom

koňovi a 11 rodín po dvoch koňoch). Z celkového počtu 290 rodín patrilo pod

zemepána alebo pod príslušné panstvo 276 rodín, tri rodiny neboli poddané nijakému

238 Pozri tu Metodiku číselného spracovania súpisov (kapitola 4.1).

77

zemepánovi, štyri rodiny boli uvedené ako slobodné a sedem rodín bolo bez označenia

príslušnosti.

Počet Rómov v Abovskej stolici

Za predpokladu, že súpisné údaje sú pravdivé, počas súpisných rokov 1768 až

1787 (pozri Tabuľku 2) najmenej Rómov v celej Abovskej stolici žilo v roku 1774

(spolu 1095 Rómov v 270 rodinách s 586 deťmi - priemerne 4-členné rodiny) a najviac

v roku 1784 (spolu 1944 Rómov v 435 rodinách s 1097 deťmi - priemerne 4,5 členné

rodiny). Jednotlivé rodiny mali od 0 do ~8239 detí (pozri Tabuľku 4).

Graf 1 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1768 až 1787

v Abovskej stolici

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

2000

2200

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

osô

b,

Počet

rod

ín

Celkový počet Rómov Celkový počet rómskych rodín Celkový počet rómskych detí

Počet Rómov od roku 1768 (odkedy sa začali robiť súpisy) postupne klesal až do

roku 1774 (pozri Graf 1 a Tabuľku 2), od ktorého sa počet Rómov do roku 1784

s menšími výkyvmi zvyšoval, napriek (alebo vďaka?) regulácii Rómov, a to na takmer

1,8 násobok oproti roku 1774. Od roku 1784 do roku 1787 síce celkový počet Rómov

v stolici o niečo poklesol, neznížil sa však celkový počet rómskych rodín, ale poklesol

239 Údaj je približný, lebo v rokoch 1777, 1781-1784 sa počet detí v súpisných hárkoch nezisťoval (resp.

nebol uvedený).

78

celkový počet ich detí (o 81 detí). Z porovnania grafických priebehov celkového počtu

rómskych rodín a celkového počtu rómskych detí je vidieť, že celkový počet rómskych

detí viac či menej kolísal prakticky vo všetkých súpisných rokoch. Vysvetliť sa to dá

iba tak, že väčšia či menšia časť rómskych rodín sa v jednotlivých obciach neustále

obmieňala ich príchodom z iných stolíc a odchodom do iných stolíc.

Čo sa týka zvyšovania počtu rómskych rodín, ako už bolo naznačené, regulácia

Rómov v Abovskej stolici pravdepodobne Rómom vyhovovala a po počiatočných

obavách a počiatočnom útlme (odchode rómskych rodín zo stolice), sa ich počet začal

zvyšovať ich spätným návratom, ako aj príchodom ďalších rómskych rodín z iných

stolíc po zistení, že prístup správnych orgánov v tejto stolici k regulácii Rómov je

benevolentný.

Výchova rómskych detí v Abovskej stolici

V rokoch 1773 až 1787 (pozri Tabuľku 2) ročne slúžilo najmä u sedliakov

alebo zemepánov od 12 do 170 rómskych detí, u remeselníkov sa ročne učilo od 1 do 57

rómskych detí (po odpočítaní detí navštevujúcich školu) a v rokoch 1774 až 1779 jedno

až trinásť rómskych detí pracovalo ako pastieri.

Rómske deti boli dávané (odoberané) na výchovu k sedliakom alebo boli

vychovávané doma ako sedliaci od roku 1773 a tento počet rástol až do roku 1779, kedy

na výchovu bolo daných celkom 300 detí (pozri Graf 2 a Tabuľku 2), čo ale činilo iba

relatívnych 43 % z celkového počtu rómskych detí v Abovskej stolici. Počet rómskych

detí v sedliackej výchove o rok neskoršie, v roku 1780, náhle poklesol na 12 detí (na 1,6

%) a podobný nízky stav rómskych detí vo výchove u sedliakov pretrvával prakticky až

do roku 1787, kedy počet rómskych detí vo výchove u sedliakov znova mierne stúpol na

115 detí (na 11,3 %).

79

Graf 2 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri

rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Abovskej stolici

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

1000

1100

1200

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

osô

b

Celkový počet rómskych detí Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov Rómske deti zostávajúce doma

Veľa rómskych detí v daných rokoch 1773 až 1787 zostávalo doma pri rodičoch.

Aj keď ich počet od roku 1773 do roku 1777 poklesol zo 404 detí (63 % z celkového

počtu detí) na 173 detí (26 %), od tohto roku opäť začal stúpať, najprv do roku 1779

mierne (na 28 %), potom prudko až do roku 1784, kedy počet rómskych detí

zostávajúcich doma stúpol na maximum 868 detí (79 %). Po roku 1784 tento počet síce

v roku 1787 poklesol na 689 detí (na 68 %), avšak súčasne poklesol aj celkový počet

rómskych detí v stolici.

Spôsob výchovy rómskych detí naznačuje, že správne orgány Abovskej stolice

boli pri presadzovaní týchto regulačných nariadení Márie Terézie benevolentné a

nedôsledné. Po jej smrti a po nástupe Jozefa II. v regulácii výchovy rómskych detí ešte

viacej poľavili, čo sa od roku 1780 prejavilo prakticky zastavením výchovy rómskych

detí u sedliakov. Asi úradom bolo ťažko odoberať deti rómskym rodinám, ktoré boli v

neustálom pohybe, úspech mali iba u rodín skutočne trvale usadených. Určitú úlohu

však mohla zohrať aj tá skutočnosť, že sedliakom štát akosi pozabudol vyplácať

sľúbené peniaze za každého Róma vo výchove, o čom svedčia mnohé žiadosti

a sťažnosti z tohto obdobia.

80

Zamestnanie Rómov v Abovskej stolici

Hlavným zamestnaním Rómov v Abovskej stolici v rokoch 1768 až 1787 bolo

a zostalo kováčstvo (pozri Graf 3 a Tabuľku 3) aj napriek snahám vládnucej moci

utlmiť ho v rokoch 1774 až 1777. V roku 1768 v Abovskej stolici bolo celkom 224

rómskych kováčov (77 % z celkového počtu rómskych rodín) a to profesionálnych

rómskych kováčov spolu s rómskymi kováčmi, ktorí okrem kováčstva sa živili aj inou,

buď hlavnou alebo vedľajšou pracovnou činnosťou (napr. muzikanstvom, kožkárstvom,

tkáčstvom, zvonkárstvom atď.). Tento počet rómskych kováčov do roku 1774 ešte

narástol na 86 %. Od roku 1774 sa začal znižovať, najprv mierne na 73 % v roku 1775,

potom do roku 1777 prudko, kedy poklesol na minimum 74 osôb (24 %). Od roku 1777

počet rómskych kováčov opäť začal stúpať až na 274 osôb (63 %) v roku 1784. Snaha

úradov prinútiť Rómov zaoberať sa inou prácou než kováčstvom bola pravdepodobne

z dôvodu, že takýto vysoký a zrejme v tom čase pre spoločnosť nepotrebný počet

rómskych kováčov nemohol legálnou cestou dostatočne uživiť svoje rodiny.

Graf 3 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou

prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

rod

ín

Celkový počet rómskych rodín Rómski kováči Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou

Útlm muzikantského remesla profesionálnych rómskych muzikantov, ale aj

rómskych muzikantov, ktorí vykonávali tiež iné, buď hlavné alebo vedľajšie

zamestnanie (ako napr. kováči, pastieri, nájomní robotníci atď.), nastal podľa želania

81

panovníčky Márie Terézie v Abovskej stolici v rokoch 1768 až 1776 (pozri Tabuľku

3). Počas ôsmich rokov, na základe panovníckeho nariadenia, sa od roku 1768 (kedy

bolo 38 rómskych muzikantov - 13 % z celkového počtu rómskych rodín) do roku 1776

znížil na nulu. V ďalších rokoch vystupujú rómski muzikanti v súpisoch iba sporadicky,

keď mohli muzikanstvo vykonávať iba na základe zvláštnych povolení (napríklad na

základe povolenia hrať pre armádu).

V rokoch 1768 až 1779 v Abovskej stolici sa živilo pastierstvom ročne od 2 do

28 rómskych rodín. V ďalších rokoch už neboli pastieri uvádzaní v súpisoch osobitne,

ale boli zahrňovaní do skupiny Rómov vykonávajúcich manuálnu prácu.

Pomocné poľnohospodárske práce, ako aj iné pomocné práce, boli Rómovia

prinútení vykonávať vo väčšom počte po roku 1774. Od roku 1777 do roku 1787 sa

živilo rôznou manuálnou prácou priemerne 148 rómskych rodín (okolo 42 %

z celkového priemerného počtu rómskych rodín v daných rokoch).

Jednotlivo, alebo iba v minimálnom počte, Rómovia v Abovskej stolici

v súpisných rokoch 1768 až 1787 vykonávali ešte nasledovné zamestnania: sluha,

zvonkár, nočný strážca, pohonič, kurič, šnurkárka, zvonkár, zámočník, remenár, sitár,

pokrývač striech, tkáč, korytár, a pod.

Nezamestnaných Rómov v Abovskej stolici počas súpisných rokov 1768 až

1787 bolo iba mizivé percento.

Bývanie rómskych rodín v Abovskej stolici

Pred rokom 1773 asi musela v Abovskej stolici v zemniciach bývať väčšina

rómskych rodín, pretože ešte štyri roky po zákaze bývania v zemniciach, podľa súpisu z

roku 1773 (pozri Tabuľku 4), v nich bývalo ešte 125 rómskych rodín (46 %

z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Počas roku 1773 boli v Abovskej stolici

zlikvidované takmer všetky zemnice, lebo podľa súpisu z roku 1774 v zemnici už

bývala iba 1 rómska rodina a v súpise z prvého polroku 1775 v zemniciach bývali už iba

3 rómske rodiny. V ďalších súpisoch z rokov 1776 až 1787 sa už údaje o bývaní

v zemniciach nevyskytujú.

V súpisoch Abovskej stolice z rokov 1773 až 1787 pri malom počte rómskych

rodín sú záznamy, že nemajú vlastný dom, ale bývajú buď u inej rómskej rodiny alebo

v obecnom domku (napríklad obecný pastier).

82

Graf 4 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo

ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín

Celkový počet rómskych rodín Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami

Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov

Do roku 1777 takmer všetky rómske rodiny v Abovskej stolici, až na malé

výnimky (pozri Graf 4 a Tabuľku 4), bývali oddelene od domov ostatných obyvateľov

obce (na konci alebo v blízkosti obce). V roku 1777 bývalo v Abovskej stolici oddelene

od ostatných domov obyvateľov 304 rómskych rodín (99,7 % z celkového počtu

rómskych rodín v stolici). Od roku 1777 do roku 1780 tento počet oddelených

rómskych domov sa znížil na 21 (~7 %) a v ďalších súpisných rokoch do roku 1787 sa

pohyboval v rozmedzí od 30 do 72 domov.

Od roku 1777, kedy medzi ostatnými domami v obci nebývala ani jedná rómska

rodina, v Abovskej stolici nastala (aspoň podľa súpisu) prudká výstavba rómskych

obydlí medzi domami ostatných obyvateľov obce. V roku 1780 v rade domov v obci už

bývalo 268 rómskych rodín (85 % z celkového počtu rómskych rodín v Abovskej

stolici) a tento počet do roku 1784 narástol na 405 rómskych rodín (93 %). V ďalších

súpisných rokoch sa počet rómskych domov medzi domami ostatných obyvateľov

znižoval, v roku 1787 klesol na 311 domov (71 %) a v ďalšom období pravdepodobne

klesal ďalej. Zaujímavý by bol vývoj bývania v ďalších rokoch, najmä z pohľadu, či

Rómovia spomedzi majoritného obyvateľstva odchádzali sami, alebo boli postupne

vytlačení. Je tiež možné, že v domoch bývali dovtedy, kým tieto domy neschátraveli,

83

alebo kým ich sami neznehodnotili, prípadne nepredali po odchode na iné miesto

bývania.

Právne postavenie rómskych rodín v Abovskej stolici

V súpisných rokoch 1773 až 1787 v Abovskej stolici prevládali želiarske rómske

rodiny (pozri Graf 5 a Tabuľku 4). V roku 1773 bolo v Abovskej stolici spolu 270

želiarskych rómskych rodín (99,6 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici)

a v ďalších rokoch sa tento počet pohyboval v rozmedzí od 78 % do 99 %.

Počet podželiarskych rómskych rodín sa v rokoch 1773 až 1787 pohyboval

v rozmedzí od 0 do 16 %.

Graf 5 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým

počtom rómskych rodín v Abovskej stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

rod

ín

Celkový počet rómskych rodín Želiarske rómske rodiny Podželiarske rómske rodiny

Prví rómski sedliaci (pozri Tabuľku 4) sa v Abovskej stolici objavili

v súpisnom roku 1776 (3 rómske rodiny), dokonca o rok neskôr bolo v súpise

vykázaných 9 sedliackych rómskych rodín. O dva roky na to (v roku 1779) sa však

objavuje už iba jedná sedliacka rómska rodina. Jediná rómska sedliacka rodina osciluje

aj v ďalších súpisných rokoch až do roku 1787 (okrem roku 1781, kedy boli uvedené 3

rodiny) akoby uvádzaná iba z horlivosti úradníkov.

84

Ďalšie údaje zo súpisov Abovskej stolice

Niektorí Rómovia vykonávali aj viac ako jedno zamestnanie (hlavné a

vedľajšie), aby mohli uživiť seba a svoju rodinu. V jednej zemnici bývali spolu aj dve -

tri rodiny (v jednom prípade to bolo až 15 osôb).

Rómske deti zostávali doma pri rodičoch väčšinou z dôvodu, že boli malé alebo

zdravotne postihnuté, prípadne zostávali doma kvôli svojim prestárlym rodičom, ktorí

už nevládali sami vykonávať svoje remeslo či inú činnosť. Pri deťoch zostávajúcich

doma bola v súpisoch poznámka, že boli vychovávané „ako cigánske“, iba v rokoch

1773 (pri 244 deťoch), 1774 (pri 133 deťoch) a v prvom polroku 1775 (pri 25 deťoch).

Deti boli dávané do služby vo väčšine prípadov k miestnym sedliakom alebo

zemepánom (napríklad ako kurič, paholok, pohonič) a iba v ojedinelých prípadoch aj do

vzdialenejších miest (do inej dediny alebo stolice). Slúžili tiež u miestneho farára,

učiteľa, krčmára či obecného pastiera (ktorým bol neraz ich vlastný otec). Menej sa ich

učilo u kováča, zámočníka, zvonkára, mlynára, mäsiara, tkáča a iných remeselníkov.

Najmä kováčstvu sa priúčali aj u svojich otcov. Do školy chodilo v celej Abovskej

stolici v priemere dvadsať rómskych detí ročne (od 2 do 32 detí, pozri Tabuľku 5).

Tabuľka 5 Celkový počet detí navštevujúcich školu v Abovskej stolici

Návšteva školy

Rok 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786/87

polrok 1. a 2. 1. a 2. 1. 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 1. a 2. 2. a 1.

Počet detí 2 16 18 32 30 37 14 28 26 15 9 30 19

Takmer všetci Rómovia boli podriadení miestnemu richtárovi (pozri Tabuľku

6). Podľa údajov v súpise z roku 1773 ešte takmer tretina rómskych rodín nosila svoj

tradičný rómsky odev bledožltej farby (niekedy bol roztrhaný) a niektoré deti, ktorých

rodičia už nosili sedliacky odev, ešte stále pobehovali nahé. Až do polovice

sedemdesiatych rokov 18. storočia sa v súpisoch vyskytovali rómske rodiny, ktoré jedli

mäso z uhynutých zvierat (21 rodín v roku 1773, 18 rodín v roku 1774, 29 rodín v roku

1775) a obchodovali s koňmi (8 rodín v roku 1773, 11 rodín v roku 1774 a 4 rodiny

v roku 1775).

Tabuľka 6 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat, obchodovanie

s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Abovskej stolici

85

Rok 1773 1774 1775

1. p. 1776 1777 1780 1781 1782 1783 1784 1787

Obliekanie

ako

sedliaci 208 270 325 292 305 316 326 358 323 435 427

cigánsky

odev 63 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1

neuvedené 0 0 0 0 0 0 13 0 0 0 7

Podriadenosť

richtárovi

áno 271 270 326 292 305 316 337 358 322 435 432

nie 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

neuvedená 0 0 0 0 0 0 2 0 1 0 3

Jedenie

zdochlín

áno 21 18 29 0 0 0 0 0 1 0 0

nie 250 252 297 292 305 316 338 358 322 435 432

neuvedené 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 3

Obchod s

koňmi

áno 8 11 4 0 0 0 0 0 0 0 0

nie 263 259 322 213 305 316 338 358 323 435 400

neuvedený 0 0 0 79 0 0 1 0 0 0 35

Platenie daní

áno 0 5 257 247 293 307 287 277 254 292 277

nie 271 265 50 19 3 1 49 65 65 73 135

neuvedené 0 0 19 26 9 8 3 16 4 70 23

Celkový počet rómskych

rodín 271 270 326 292 305 316 339 358 323 435 435

O desať rokov nato už takmer všetci Rómovia nosili iba sedliacky odev (až na

jednu rodinu v roku 1786/87), nejedli mäso z uhynutých zvierat (až na jednu rodinu

v roku 1783) a žiaden Róm neobchodoval s koňmi. Pri 35 rodinách v roku 1787 však

ohľadne obchodovania s koňmi nebolo nič uvedené (buď úradníci nevedeli zistiť

skutkový stav, alebo nemali záujem ho zverejňovať). Do roku 1775 rómske rodiny, až

na päť rodín v roku 1774, neplatili dane. Od roku 1775 už prevažná časť rómskych

rodín odvádzala vojenskú a domovskú daň, dane neplatili len tzv. zmluvní poddaní

Rómovia (pracujúci na základe dohody pre obec ako pastieri husí, koní, dobytka,

kováči, noční strážnici, zvonári, sluhovia a podobne), ale ani chudobní Rómovia

(väčšinou vdovy) a Rómovia-žobráci.

Priezviská Rómov

V súpisoch Rómov Abovskej stolice z rokov 1768 až 1787 sa stretávame

v jednotlivých okresoch s nasledovnými priezviskami:

v okrese Cserehát

86

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami (od najvyššej frekvencie výskytu

priezviska po najnižšiu) boli Horvát (Horvath, Horváth), Lévaj (Levaj, Lévay, Levay,

Lévai), Berki (Berky, Berke), Mata (Matha, Máta, Mate, Matta), Mida (Midu), Čuči

(Csucsi, Csúcsi, Csucsy, Csutsi, Csutsy, Csútsy, Csűcsy), Bango (Bangó, Banko),

Araňoš (Aranyos, Aranyosi, Aranyossi, Aranyosy, Aranyossy), Budaj (Budai, Buday)

a Purci (Purczi, Purczy, Purcsi, Purcsy, Purtzi, Purtsy).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Balog (Balogh), Bančo

(Bancso, Bancsó), Bodo (Bodó), Bódi (Bodi, Bódy, Body), Bubu (Bubi, Bubo, Buba),

Čikľa (Csiklya, Csikla), Čontoš (Csontos), Čurko (Csurka, Csurko, Csurky), David,

Ďura (Gyura, Győry), Gabori (Gábori, Gabory, Gábory, Gaburi, Gabury), Giňa (Ginyi,

Genye, Gényi, Genyi), Kaločaj (Kalócsai, Kalocsai, Kalocsay, Kalotsay, Kalacsay), Kiš

(Kis), Kotaj (Kotay, Kotai, Koltaj), Kuku (Kukú), Mihók (Mihok), Naď (Nagy),

Orgován (Orgovan, Orgovány, Orgovany, Orgoványi, Orgovanyi), Puka, Stankuľa

(Stankulya, Sztankulya, Sztankullya), Šarkádi (Sarkady, Sarkády, Sarkadi), Teter (Téter,

Tetér), Tódi (Todi, Tódy, Tody, Tődy, Thody), Toldi (Tóldi) a iné.

- okrem toho bolo ďalších okolo 130 málo frekventovaných alebo ojedinelých

rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Bačo (Bacsó, Bazsó), Bakoš (Bakos), Bakši

(Bakssi), Baláž (Balas, Balás, Balassy), Bančok (Bancsok), Barna, Béreš (Béres), Buda

(Budu), Buzitaj (Buzitay), Cibere (Czibere), Cigan (Czigany, Czigány), Čana (Csanya,

Csányi), Čitler (Csitler), Daňo (Danyo), Ďula (Gyula), Ďurčo (Gyurcso, Gyurtsa),

Farkaš (Farkas), Ferčák (Fercsák), Feri, Fiču (Ficsu, Ficzu, Fetsu), Foraj (Forrai),

Friču (Fricsu, Friczu), Gábor (Gabor), Geci (Geczy), Gruľa (Grulya), Gunár, Jonáš

(Jonás, Jónas, Jónás, Joanás), Kaku, Kálo (Káló, Kalla), Kanko (Kankó), Katona,

Kompuš (Kompus, Kampus), Kóre (Kore, Koré, Koro, Koró), Koreja (Coreja), Kosoru

(Koszoru, Koszorú, Koszor), Kováč (Kovács), Lacko (Laczko), Lakatoš (Lakatos), Lazi

(Lazy, Lázy), Marton (Márton), Maťaš (Mátyas, Mátyás, Máttyás), Mati (Matyi), Migi,

Mišu (Misu), Moďoro (Mogyoro), Molnár (Molnar), More, Palko, Papa (Papu), Peter

(Péter), Pišok (Pisok), Pucu (Putzu), Pufuš (Puffus), Pustaj (Pusztay, Pusztai), Raklo

(Rakló, Rakro), Rigaš (Rigas, Rigás, Rigács, Rikács), Roštaš (Rostas), Ruso (Ruszu,

Russi), Samu (Sami), Siladi (Szilagyi), Solnoky (Szolnoky), Šimko (Simko), Široky

(Siroky, Siroki), Šugar (Sugar), Tót (Tóth) atď.

v okrese Füzér

87

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Budaj (Budai, Buday), Oláh

(Olah), Vaňo (Vanyó, Vanyo, Ványo), Kroko (Krokó, Kroka), Kohút (Kohut, Kohuth,

Kohutt, Kohot), Čende (Csende, Csendi), Horvát (Horváth, Horvath), Haluška

(Haluska), Gabčo (Gapcso, Gabcsó, Gabcso, Gabczo, Kaptsu, Gaptsu, Gapcsa), Mati

(Matyi, Mattyi), Puda, Vereš (Veres, Veress, Vörös), Jano (Janó, Jani, Janov) a Župčo

(Supcso, Zsupcso, Zsupsó, Zsupcsó, Zuptso, Zupcso, Zsubtso).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bačo (Bacso, Bacsó,

Bátsó, Bazsó, Badzó, Badsó, Bagyzsó, Bagydzsó), Bako (Bakó), Balog (Balogh), Bati

(Batyi, Bátyi, Battyi, Báttyi, Batyhi), Boda (Bodo), Cigan (Czigány, Czigany), Čati

(Csati, Csáti, Csaty, Csáty), Duna (Dana, Dunna), Farkaš (Farkas), Fečo (Fecso,

Fécso, Fecsó), Gábor (Gabor), Gomboš (Gombos), Janočko (Janocsko, Jantcsko,

Janoctskó), Joni (Jóni, Jone, Jona, Jonyi, Jónyi), Juraško (Jurasko, Gyurasko), Kuruc

(Kurucz), Laci (Laczy, Laczi, Lacsy), Langa, Lingo (Lingó), Marko (Markó), More

(Móre), Petráš (Petrás, Petras, Petrásy), Puni (Punyi, Puny), Samo (Samu), Siňo

(Szinyo, Sinyo, Szino, Szinu, Szinyu), Šuster (Suszter, Suster), Tatárka (Tatarka), Turták

(Turtak), Vasiľ (Vaszély (Vaszily, Vaszilly, Vaszil, Vassily), Vičiri (Vicsiri, Vicsiry,

Vicseri, Vitsiry) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Adi, Andraš (Andras), Báči (Bácsi), Bango, Berky,

Buda, Bunda, Cifra (Czifra, Cziffra, Czitra), Cino (Czinó), Čáki (Csáky), Čoro (Csoro),

Čuka (Csuka), Čunik (Csunyik), Čurči (Csurcsi), Čuri (Csuri), Dančo (Dancso,

Dantsó), Dani (Danyi, Danyu), David, Dudogo, Ďuri (Gyuri, Gyura), Ďurči (Gyurcsi,

Gyurcsy), Ďurica (Gyuricza), Fedák, Fekete, Ferenc (Ferencz), Feri, Ficko (Ficzko),

Guľaš (Gullyás), Hanko, Huči (Hucsi), Huda, Janko, Jonaš (Jonias), Kačara (Kacsara,

Katsara), Kálo (Kaló, Káló, Kálló, Kállo, Kalló), Kanaloš (Kanálos), Kaňalo

(Kanyaló), Kečkeš (Kecskés), Kiš (Kis), Kondáš (Kondás, Kondas), Lacko (Laczko),

Lakatoš (Lakatos), Lali, Marton (Márton), Mate (Mathe, Máthé), Matiaš (Matias),

Maťaš (Matyás), Migi (Migyi, Miki), Miľo (Milyo, Millyo), Mišlej (Mislyei), Molnár,

Ofaluši (Ofalusi, Ófalusy, Offalusi), Palko, Palkovič (Palkovics), Páni (Pányi), Pešta

(Pesta), Pota, Punci (Punczy), Rajko, Roša (Rosa, Rósa), Roštaš (Rostas, Rostás),

Rusnak (Rusznak), Sušenka (Susenka, Szusenka), Stojka (Sztojka), Šandor (Sandor,

Sándor), Široky (Siroky), Šuga (Suga), Tót (Tóth), Ťukoš (Tyukos), Vajda, Vakaro

(Vakaró), Valaško (Valasko), Vančo (Vancso), Vango (Vángo, Vangó), Varga, Vaško

88

(Vasko, Vaskó), Volčko (Volcsko, Volcko, Voltsko, Vilcsko, Vilycsko), Zuba, Žiga

(Zsiga, Siga) atď.

v okrese Košice

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli More (Móre, Mori, Móri, Móri),

Sundi (Szundi, Szundy, Szúndy, Sundis, Sunda, Sandi, Senda), Daňo (Danyo, Danyi,

Dányi, Dany, Danya), Rajko (Rajkó), Haluška (Haluska), Čende (Csende, Csendi),

Horvát (Horváth, Horvath), Kiš (Kis, Kiss), Cigan (Czigán, Czigan, Czigány, Czigany,

Csigany), Lakatoš (Lakatos), Papa (Pápa), Marton (Márton, Mártony, Martony,

Mártonyi, Martonyi) a Budaj (Budai, Buday).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Balog (Balogh), Betori

(Betory, Betóry, Bethory, Batori), Bukľo (Buklo, Bukló, Buklyó, Buklyo, Buglya), Čuka

(Csuka), Ďuri (Gyuri), Ferko, Gábor (Gabor), Géci (Geczy, Geczi), Guľaš (Gulyas,

Gulyás, Gallyás), Ištván (István, Istvan, Estván, Estvan), Kaňalo (Kanalo, Kanyalo,

Kanyaló, Konyaló, Konyalo), Kore (Koré), Kováč (Kovács, Kovacs), Marko, Mata

(Matta, Mate, Mato), Máti (Mátyi, Matyi), Migi (Mige), Nanu, Pišta (Pesta), Puda,

Pustaj (Pusztai, Pusztay), Roštáš (Rostás, Rostas, Rosztás, Rosta), Samu (Sami, Sama),

Vak, Zajac (Zajacz, Zajácz, Zajatz), Žiga (Siga, Zsiga) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Adam (Adám), Adi, Bačo (Bacso), Bako (Bakó, Bak),

Bandi, Bango (Bangó), Bartuš (Bartus), Baťa (Batya, Batyo, Batyi, Battyi), Blaho,

Buba (Bubu, Bobu), Bucla, Bundi, Čarnič (Csarnits), Čikoš (Csikos), Činalo (Csináló),

Čonka (Csonka), Čučo (Csucso), Dadore, Dančo (Dantso, Dantsó), David, Ďurka

(Gyurka), Farkaš (Farkas), Ferenc (Ferencz), Feri (Ferű), Fiču (Ficsu), Filo (Filó), Gaži

(Gazsi, Gazsy, Gasi), Gore (Gőre), Gruľo (Grulyo), Hanča (Hanczsa), Harang, Hegeduš

(Hegedüs), Ištok (Istok, Istók, Estok), Janik (Janig), Jano (Jani), Janoš (Janos, János),

Jonáš (Jonás), Juhas (Juhasz), Kakaš (Kakas), Kanko (Kankó), Kézmiveš (Kézmives,

Kézméves), Kišicky (Kisiczky), Kohut, Kolčár (Kolcsár, Koltsár), Koňa (Konya), Lacko

(Laczko), Laci (Laczi, Laczy), Lendel (Lengyel), Makovsky (Makovszky), Otováni

(Othoványi), Pál, Palko, Pokoš (Pokos), Poľák (Polyák), Popa, Punčala (Puncsala),

Puškaš (Puskas), Roško (Rosko), Samko, Štofan (Stofan), Segéň (Szegény), Taragoš

(Taragos), Vajda, Zajdar, Žarnaj (Zsarnai) atď.

89

v okrese Szikszó

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Bódi (Body, Bodi, Bódi, Bődi,

Bődy), Horvát (Horváth, Horvath), Bančok (Bancsok, Bancsók, Bantsok, Bántsok,

Bántyok, Pancsok), Raklo (Rakló, Ráklyo, Raklyo, Raklyó), Guľaš (Gulyas, Gulyás,

Gullyas, Gallyas, Galyas), Šándor (Sándor, Sandor), Molnár (Molnar, Mólnár),

Budaj (Buday, Budai), Onodi (Ónodi, Ónody, Onody), Bango (Bangó), Lakatoš

(Lakatos) a Kosoru (Koszoru, Koszorú, Koczoru, Koszoró, Koszoro).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Araňoš (Aranyassy

(Aranyos, Aranyosi, Aranyossi, Aranyossy, Aranyasi), Baboš (Babos, Bábos, Baboss),

Balog (Balogh), Bandi (Bandy), Bartuš (Bartus), Bogdaň (Bogdany, Bogdány,

Bogdanyi, Bogdányi), Bone (Boné, Bóni, Boni), Čőmőr (Csőmőr, Csömör, Csemer,

Csomor), Čuka (Csuka), David, Dudáš (Dudás, Dudas), Ďura (Gyura, Gyuri), Ferenc

(Ferencz, Ferentz, Ferenczy, Ferenczi, Ferencsi), Godo (Godó), Kaňalo (Kanyalo,

Kanyaló, Kanaló, Konyaló), Kiš (Kis, Kiss), Kore (Kóré, Kóre, Kóry, Kóri, Kori, Koró,

Koro), Kotaj (Kotay, Kotai, Kótai), Lajko (Lajkó), Močo (Mocso, Motso, Motzo, Motzó,

Moczo, Moczó, Mocza, Macso), Naď (Nagy), Putnoki (Putnoky, Putoky, Putoki), Rosali

(Roszali, Roszaly, Rozali, Rozaly, Rasaly, Rosari), Stankuľa (Stankulya, Sztankulya,

Sztankullya), Tódi (Todi, Tody, Tódy), Toldi (Tóldi, Tóldy, Toldy) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Andraš (András), Baba, Bakro (Bakró), Bakšo

(Bakso), Baláš (Balás), Bančo (Bancso, Bancsó), Batory (Bathory, Báthory), Benej

(Benyej, Bényei, Bényey, Benyey), Béneš (Bényes), Berki (Berky, Berko), Betlen

(Bethlen), Betóri (Betóry), Boldišár (Bóldisár), Buri, Cigan (Czigany, Czigány,

Cziganyi), Čani (Csanyi, Csányi), Čenda (Csenda, Csinda), Čikľa (Csiklya), Čišmadia

(Csismadia), Čontoš (Csontos), Damo, Dani (Danyi, Dányi), Dilino, Dudu (Duda),

Estergaľoš (Esztergalyos, Esztergállyos), Farkaš (Farkas), Fekete, Ferko (Ferkó),

Franko, Gabó, Gabor (Gábor), Gani (Gányi), Gari, Gaži (Gazsi, Gaszi, Gasi), Gomboca

(Gombocza), Gőnci (Gőnczy), Hajnal, Hančka (Hancska), Hiroš (Hiros), Ivan, Jančo

(Jancso), Janoši (Jánossy, Janóssy, Jánosy), Jani (Jany), Jonaš (Jónas), Kakara, Kálo

(Kalló), Kino (Kinu, Kinio, Kin), Kaločaj (Kalocsai, Kalotsaj, Kolocsay, Kolocsai),

Koraj (Korai, Kórai), Kováč (Kovács), Kračko (Kracsko, Kratskó, Krocsko), Laci

(Laczy), Lacko (Laczko), Lali (Laly, Lala), Makula, Mati (Matyi), Mida, Miga, Michaľ

(Mihály, Mihályi), Moďoro (Mogyoro, Mogyoró), Mončok (Montsok), More, Nanu,

Nergeš (Nyerges), Orgon (Orgona), Oršočinalo (Orsocsináló), Őtveš (Őtves), Paci

90

(Paczi, Paczy, Pátczi, Pacsi, Pácsy, Pacsy), Panto (Pantho, Panthó, Pantó, Pántú), Pišu

(Pisu, Pissu, Pizsu), Prišol (Prisol), Purci (Purczi, Purczy, Purtzi), Pundi (Pundy),

Pustaj (Pusztay, Pustay), Puška (Puska), Rontó, Sajko (Szajko, Szajkó), Samko, Samu

(Sami), Sitaj (Szitai, Szitay, Sitai), Široky (Siroky, Siroki, Siróki), Tamaš (Tamas),

Teleky, Vajda, Zajdar (Sajdár, Zadár), Žarnaj (Zsarnay, Zarnay, Zarnaj, Zsárnay,

Sarnaj, Sarnai), Žiga (Zsiga, Siga), Žiroš (Zsiros, Siros, Sirós) atď.

Súhrn poznatkov z Abovskej stolice

Počas súpisných rokov, napriek regulácii Rómov, sa celkový počet Rómov v

stolici zvýšil takmer na dvojnásobok.

Počas súpisných rokov dochádzalo k neustálej obmene časti rómskych rodín

v jednotlivých obciach stolice ako aj v samotnej stolici (pokračovalo skryté

kočovanie).

Správne orgány Abovskej stolice boli benevolentné a nedôsledné pri

presadzovaní niektorých regulačných nariadení panovníkov (jednoznačne pri

výchove rómskych detí).

Školu navštevovalo priemerne ročne iba 21 školopovinných rómskych detí.

Hlavným zamestnaním Rómov bolo kováčstvo, za ním nasledovala manuálna

poľnohospodárska a iná práca.

Rómovia zo strany panovníka boli donucovaní zanechať kováčstvo

pravdepodobne z dôvodu, že neúmerne vysoký počet rómskych kováčov

nemohol legálnou cestou dostatočne uživiť svoje rodiny.

Muzikantstvo Rómov bolo postupne utlmené a prevádzkovalo sa iba na základe

zvláštnych povolení úradov.

Časť Rómov bola postupne prinútená vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu

(väčšinou príležitostnú).

Nezamestnaných Rómov (rómskych žobrákov) v Abovskej stolici počas

súpisných rokov bolo iba mizivé percento.

Všetci Rómovia museli postupne opustiť svoje zemnice alebo chatrče a koncom

súpisných rokov takmer všetky rómske rodiny už bývali v domoch medzi

majoritným obyvateľstvom. Neskôr však začali tieto domy opúšťať.

V stolici prevládali želiarske rómske rodiny.

91

Zopár rómskych sedliakov bolo v súpisoch vykázaných zrejme iba na základe

horlivosti stoličných úradníkov.

Takmer všetci Rómovia začali nosiť iba sedliacky odev.

Takmer všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom.

Takmer všetci Rómovia prestali jesť mäso z uhynutých zvierat.

Takmer všetci Rómovia prestali obchodovať s koňmi.

Prevažná časť rómskych rodín začala odvádzať vojenskú a domovskú daň.

4.3 Súpisy Rómov v Šarišskej stolici

Za túto stolicu je v rámci skúmaného obdobia známych deväť existujúcich

súpisov Rómov (pozri Prílohu 4, tiež Tabuľku 1 a legendu k nej), a to dva zo

sedemdesiatych rokov 18. storočia a sedem z osemdesiatych rokov 18. storočia. Súpisy

z rokov 1774 a 1775 boli v jednotlivých okresoch vyhotovené len za druhý polrok.

Súpisy z rokov 1780, 1783 a 1784 boli vyhotovené súčasne za prvý aj druhý polrok.

Súpis z roku 1782 nie je možné vyhodnotiť komplexne za celú stolicu, pretože obsahuje

súpisné hárky iba štyroch okresov, a to Dolnotoryského (jeden za obidva polroky),

Sekčovského (neúplný za druhý polrok), Topľanského (za prvý a neúplný za druhý

polrok), Makovického (za prvý aj druhý polrok) a súpisné hárky za Hornotoryský

a Širocký okres chýbajú. Súpis z roku 1785 bol v okrese Makovica vyhotovený iba za

prvý polrok, v ostatných okresoch bol vyhotovený súpis iba jeden za obidva polroky (za

Topľanský okres urobený v roku 1784 a použitý pre rok 1785, za Sekčovský okres

neúplný), takže sa tiež nedá použiť na vyhodnotenie za celú stolicu. Vyhodnotiť

komplexne za celú stolicu nemožno ani súpis z roku 1787, ktorý obsahuje iba súpisný

materiál za Širocký okres (jeden súpis za prvý aj druhý polrok). V Šarišskej stolici bol

za obidva polroky vyhotovený iba súpis v roku 1781, aj ten však v druhom polroku

nebol urobený kompletne vo všetkých šiestich okresoch (nebol urobený

v Hornotoryskom okrese).

92

Tabuľkové spracovanie súpisov Šarišskej stolice

V nasledujúcich tabuľkách (Tabuľka 7 až 9) sú spracované hlavné údaje

z daných súpisov240 vykonávaných v Šarišskej stolici. (Pozri tiež Tabuľku 1 a legendu

k nej.)


rómskych detí v Šarišskej stolici

Rok polrok Počet

Rómov

Počet

rodín

Počet

detí


ako deti

sedliakov

dané do

služby v učení doma

neuvedená

a iná

1768 1.

- - - - - - - - 2.

1773 1.

- - - - - - - - 2.

1774 1. - - - - - - - -

2. 769 189 421 122 0 93 172 34

1775 1. - - - - - - - -

2. 656 161 351 68 9 52 170 52

1776 1.

- - - - - - - - 2.

1777 1.

- - - - - - - - 2.

1779 1.

- - - - - - - - 2.

1780 1.

1054 255 573 47 39 108 373 6 2.

1781 1. 1173 273 633 61 45 161 359 7

2. ? ? ? ? ? ? ? ?

1782 1.

? ? ? ? ? ? ? ? 2.

1783 1.

876 216 451 47 6 127 264 7 2.

1784 1.

1397 328 794 123 31 236 399 5 2.

1785 1.

? ? ? ? ? ? ? ? 2.

1787 1.

? ? ? ? ? ? ? ? 2.

240 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1775/4-9; 41 L. C. 1781/81-87; L. C. 1782/41-47; a. p. 1785/8-14; a. p.

1787/392. MOL: C 56: 5. csomó, 1775: Balogh N. 4; 6. csomó, 1776: Balogh F. 2. N. 1-100; 25. csomó,

1781: Balogh F. 7. N. 76-134; 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N. 31-50; 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-

340; 46. csomó, 1785: F. 1. N. 151-195.

93

Vysvetlivky k Tabuľke 7: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté rómske deti dané (resp.

odobraté) na výchovu k sedliakom a rómske deti, ktoré dostavali sedliacku výchovu doma. U rómskych

detí daných do služby nebolo v súpisoch bližšie špecifikované do akej, pričom do služby buď dochádzali

z domu, alebo bývali v mieste služby. Termínom v učení sú označené rómske deti, ktoré navštevovali

školu, alebo sa učili u remeselníkov, alebo sa remeslu priúčali doma, alebo ktoré po vyučení vykonávali

remeslo (praxovali). V kolónke doma sú započítané všetky rómske deti zdržujúce sa pri rodičoch (malé,

telesne postihnuté, mentálne zaostalé, nič nerobiace, pomáhajúce zostarlému otcovi atď.). Označenie

neuvedená a iná výchova zahŕňa aj rómskych mládencov slúžiacich vo vojsku.

Tabuľka 8 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Šarišskej stolici

Rok polrok Počet

rodín


kováč kováč

a iné muzikant

muzikant

a iné

manuálna

práca žobrák

neuve-

dené

1768 1.

- - - - - - - - 2.

1773 1.

- - - - - - - - 2.

1774 1. - - - - - - - -

2. 189 100 79 0 7 1 2 0

1775 1. - - - - - - - -

2. 161 93 58 0 0 6 2 2

1776 1.

- - - - - - - - 2.

1777 1.

- - - - - - - - 2.

1779 1.

- - - - - - - - 2.

1780 1.

255 132 49 3 35 8 3 25 2.

1781 1. 273 112 67 1 34 5 6 48

2. ? ? ? ? ? ? ? ?

1782 1.

? ? ? ? ? ? ? ? 2.

1783 1.

216 108 64 1 32 5 4 2 2.

1784 1.

328 179 53 13 30 21 7 25 2.

1785 1.

? ? ? ? ? ? ? ? 2.

1787 1.

? ? ? ? ? ? ? ? 2.

Vysvetlivky k Tabuľke 8: Pod označením kováč a iné sú zahrnutí: kováč - muzikant, kováč - manuálna

práca, kováč - žobrák, kováč - mlátič obilia a kováč - nitovač panvíc a medených kotlov - muzikant.

Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania: muzikant - kováč - manuálna práca, muzikant - manuálna

práca a muzikant - kováč - žobrák. Pod manuálnou prácou sa rozumie: práca na poli, práca so sekerou,

oráč, pastier, nájomný robotník - žobrák.

94

Tabuľka 9 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Šarišskej stolici

Rok pol-

rok

Počet

rodín

Max.

počet

detí


v rade

iných

domov

na

konci

dediny

v

zem-

nici

neuve-

dené

a iné

sedliak želiar pod-

želiar

neuve-

dené

a iné

1768 1.

- - - - - - - - - - 2.

1773 1.

- - - - - - - - - - 2.

1774 1. - - - - - - - - - -

2. 189 7 26 94 60 9 0 147 35 7

1775 1. - - - - - - - - - -

2. 161 6 9 98 20 34 0 123 35 3

1776 1.

- - - - - - - - - - 2.

1777 1.

- - - - - - - - - - 2.

1779 1.

- - - - - - - - - - 2.

1780 1.

255 8 135 32 0 88 11 195 21 28 2.

1781 1. 273 8 218 46 0 9 3 166 43 61

2. ? ? ? ? ? ? ? ? ? ?

1782 1.

? ? ? ? ? ? ? ? ? ? 2.

1783 1.

216 7 157 34 15 10 2 149 56 9 2.

1784 1.

328 10 224 80 0 24 0 222 56 50 2.

1785 1.

? ? ? ? ? ? ? ? ? ? 2.

1787 1.

? ? ? ? ? ? ? ? ? ? 2.

Vysvetlivky k Tabuľke 9: Rómske domy zahrnuté pod označením v rade iných domov sú v súpisoch

uvádzané ako domy v sérii (rade) so sedliackymi domami, novopostavené domy v sérii ostatných domov,

domy v rade ostatných domov, alebo domy v strede dediny. Označenie v tabuľke ako rómske domy na

konci dediny zahŕňa rómske domy v blízkosti série ostatných (sedliackych) domov, nové rómske domy

blízko série ostatných domov, rómske domy a domčeky mimo série (radu) ostatných domov a rómske

domy a domčeky na konci dediny. K zemniciam sú započítané rómske „dobré“ zemnice v sérii

sedliackych domov, rómske zemnice blízko série domov, rómske zemnice mimo série ostatných domov.

V stĺpci neuvedené a iné sú zahrnuté rodiny bez označeného spôsobu bývania alebo bližšieho určenia

polohy domu, tiež rodiny bývajúce v obecnom dome alebo u inej rodiny alebo budujúce dom. Pod

označením neuvedené a iné, ktoré sa týka postavenia rómskych rodín, sú zahrnuté rómske rodiny,

u ktorých nie je v súpisoch uvedený právny stav, alebo jeho uvedenie je nezrozumiteľné.

95

Nekompletný súpis za druhý polrok 1781241

V druhom polroku 1781 nebol urobený súpis Rómov v Hornotoryskom okrese

Šarišskej stolice. Bez tohto okresu žilo v Šarišskej stolici v druhom polroku 1781

celkom 975 Rómov v 222 rodinách spolu s 534 deťmi (od 1 do 8 detí v rodine). Doma

bez akejkoľvek aktivity zostávalo 362 rómskych detí, školu navštevovalo 10 rómskych

detí, k adoptívnym rodičom bolo umiestnených 30 rómskych detí. Muzikantstvu sa

priúčalo 13 rómskych detí, 66 rómske deti sa učili remeslu (53 detí doma u rodičov, 13

detí u remeselníkov), 44 rómske deti boli dané do služby a 9 rómski mládenci boli

vojaci. Čisto kováčstvom sa zaoberalo 82 rómskych rodín, kombináciou kováč -

muzikant sa živilo 61 rómskych rodín, kováč - manuálna práca sa živilo 41 rómskych

rodín, kováč - muzikant - manuálna práca sa živilo 31 rómskych rodín a zamestnaním

kováč - žobrák sa živila 1 rómska rodina. Manuálne pracovali 4 rómske rodiny, 1

rómska rodina bola muzikantská a u jednej rómskej rodiny nebol uvedený spôsob

obživy. V rade ostatných domov bývalo 131 rómskych rodín, mimo radu domov 77

rómskych rodín a v zemniciach bývalo 6 rómskych rodín. U 8 rómskych rodín spôsob

bývania nebol uvedený. Oproti prvému polroku 1781 kedy boli 3 sedliacke rómske

rodiny, v jeho druhom polroku už bola zaevidovaná iba 1 sedliacka rómska rodina (s 1/8

usadlosťou), 116 rómskych rodín bolo želiarskych, 17 rómskych rodín bolo

podželiarskych a u 88 rómskych rodín právne postavenie nebolo uvedené.

Sedliacke oblečenie nosilo 188 rómskych rodín, „cigánsky“ sa obliekalo 10

rómskych rodín, u 24 rómskych rodín nebolo uvedené aký odev nosili. Všetci boli

podriadení miestnemu richtárovi (u 2 rómskych rodín podriadenosť nebola vyznačená).

„Zdochliny“ konzumovalo 75 rómskych rodín, nekonzumovalo 127 rómskych rodín (u

20 rodín konzumácia nebola vyznačená). S koňmi obchodovali 4 rómske rodiny,

neobchodovalo 90 rómskych rodín (u 128 rodín obchodovanie s koňmi nebolo

vyznačené). Dane platilo 78 rómskych rodín, neplatilo 26 rodín (platenie daní nebolo

uvedené u 118 rómskych rodín).

Nekompletný súpis za rok 1782242

Podľa spoločného súpisu za prvý a druhý polrok 1782 žilo v Dolnotoryskom

okrese celkom 334 Rómov v 69 rodinách, ktoré mali spolu 202 detí (od 1 do 7 detí

241 ŠA Prešov: ŠŽ-1: 41 L. C. 1781/81-87. 242 ŠA Prešov: L. C. 1782/41-47.

96

v rodine). Bývali v 50 obciach väčšinou 1 až 2 rodiny v obci. V domácej rómskej

výchove zostávalo 192 detí, z toho iba jedno dieťa navštevovalo školu. Na výchovu

k adoptívnym rodičom boli dané 3 rómske deti a do služby bolo daných 7 rómskych

detí. Čisto kováčskym remeslom sa zaoberala iba 1 rómska rodina. V kombinácii

kováčstva s muzikanstvom sa živilo 49 rómskych rodín a v kombinácii kováčstva

s manuálnou prácou sa živilo 17 rómskych rodín. Manuálnou prácou sa živila 1 rómska

rodina (u 1 rodiny nebol uvedený spôsob obživy). V domoch medzi ostatnými domami

bývalo 5 rómskych rodín, mimo ostatných domov bývalo 61 rómskych rodín (u 3

rómskych rodín nebolo uvedené ako bývajú). V danom súpisnom roku sa neobjavila ani

jedná sedliacka rómska rodina, 5 rómskych rodín bolo želiarskych, 63 rómskych rodín

bolo podželiarskych (u 1 rómskej rodiny nebolo uvedené právne postavenie). Všetky

rómske rodiny nosili sedliacky odev, iba u 1 rodiny nebol uvedený spôsob obliekania.

Miestnemu richtárovi bolo podriadených 68 rómskych rodín (podriadenosť richtárovi

nebola vyznačená u 1 rodiny). Až 60 rómskych rodín konzumovalo mäso z uhynutých

zvierat (87 %). Iba 1 rómska rodina obchodovala s koňmi, ale až u 68 rodín nebolo

uvedené či s koňmi obchodujú alebo neobchodujú. Dane odvádzali iba 5 rómske rodiny

(okolo 7 %).

Podľa súpisu za prvý polrok 1782 žilo v okrese Makovica spolu 176 Rómov

v 36 rodinách, v ktorých vychovávali spolu 104 detí (maximálne 5 detí na rodinu). Boli

roztrúsení v 32 obciach, väčšinou po 1 rodine v obci. Väčšina rómskych detí

zostávala doma pri rodičoch (84 detí - takmer 81 %). Školu navštevovalo 11 rómskych

chlapcov a na výchovu do sedliackych rodín bolo daných 8 rómskych detí. Jeden

rómsky mládenec bol vojakom, 35 rómskych mládencov vykonávalo remeslo a jeden

rómsky chlapec slúžil. Všetkých 36 rómskych rodín sa živilo kováčstvom. Podľa

súpisných údajov v domoch medzi ostatnými domami v obci žilo 33 rómskych rodín

a oddelene od ostatných domov žili iba 2 rodiny. Väčšina rodín bolo želiarskych, 2

rodiny boli podželiarske. Všetci Rómovia chodili v sedliackom odeve a boli podriadení

miestnemu richtárovi. Nik z nich nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat a iba 5

rómskych rodín obchodovalo s koňmi. Ani jedná rómska rodina neplatila dane.

Súpis z toho istého okresu Makovica za druhý polrok 1782 je však oproti

súpisu za prvý polrok 1782 značne rozdielny (ak neboli skreslené súpisné údaje za prvý

polrok, akoby sa jednalo o iné rómske rodiny, alebo o súpis z iného okresu, pretože

97

skutočnosti uvádzané v prvom a v druhom polroku si navzájom odporujú alebo sa

navzájom vylučujú). Aj keď počet rómskych rodín podľa súpisu z okresu Makovica

v druhom polroku 1782 poklesol o 3 rodiny, na 33 rodín (čo by mohlo byť), celkový

počet rómskych detí (pri uvedení v súpise, že rómske rodiny mali maximálne 4 detí)

nemohol poklesnúť o 34 detí na celkový počet 70 detí. Ibaže buď deti pomreli, alebo

Rómovia ich zatajili (ale prečo tak neurobili už v prvom polroku), alebo ide o úplne iné

rómske rodiny, ktoré medzitým sa medzi sebou vymenili (to znamená, že naďalej

kočovali). Ďalej podľa tohto súpisu rómski rodičia vychovávali doma 19 svojich detí

a na výchove u sedliakov v tých istých dedinách bolo 22 rómskych detí. Remeslo

vykonávalo 19 rómskych mládencov. Na ďalších 10 detí sa v súpise akosi pozabudlo

a nebolo pri nich nič uvedené. Kováčstvo vykonávalo 31 rómskych rodín, čiže tiež

takmer všetky rodiny (až na dve rómske rodiny, ktoré sa živili manuálnou prácou).

V domoch medzi ostatnými domami v dedine bývalo 15 rómskych rodín (v prvom

polroku 33 rodín), v domoch mimo série domov bývali 3 rómske rodiny. Znova pribudli

zemnice v ktorých bývalo až 15 rómskych rodín. Vyzerá to tak, akoby 18 rómskych

rodín opustilo svoje domy v dedine a odišlo preč a na ich miesto, nie však do ich

domov, sa nasťahovali iné rómske rodiny, ktoré si na bývanie vyhĺbili zemnice. Všetky

rómske rodiny boli želiarske (u 17 rodín je v súpise poznámka, že boli pánski želiari).

Všetci Rómovia sa obliekali podľa sedliackeho vzoru a boli podriadení miestnemu

richtárovi. Nikto z Rómov nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat a neobchodoval

s koňmi. U 17 rodín bolo vyznačené, že neplatia dane, u 16 rómskych rodín platenie

daní nebolo vyznačené.

Súpisné údaje za Sekčovský okres sú iba za druhý polrok 1782 aj to neúplné

(chýbajú údaje za Nižný obvod). Vo Vyšnom obvode žilo celkom 62 Rómov v 17

rodinách spolu s 29 deťmi (1 až 4 detí v rodine). Bývali v 15 obciach, väčšinou 1

rómska rodina v obci. Pri rómskych rodičoch doma žilo 20 detí, z toho 16 remeselníkov

a 3 muzikanti, 1 dieťa slúžilo. Školu nenavštevovalo ani jedno rómske dieťa

a u adoptívnych rodičov žilo 7 rómskych detí (u 2 detí nebolo nič uvedené).

Kováčstvom sa živilo 10 rómskych rodín, v kombinácii kováč-muzikant-žobrák sa

živili ďalšie 3 rómske rodiny. Čisto žobraním sa živili 2 rómske rodiny (u 2 rodín nebol

uvedený spôsob obživy). V rade ostatných domov bývalo 7 rómskych rodín, mimo radu

domov bývali 8 rómske rodiny (u 2 rodín nebol uvedený spôsob bývania). Želiarskych

rómskych rodín bolo 14, podželiarska bola 1 rómska rodina (u 2 rodín nebolo uvedené

98

právne postavenie). Ako sedliaci sa neobliekali 3 rómske rodiny (spôsob obliekania

nebol uvedený u 4 rodín). Všetci boli podriadení miestnemu richtárovi. Mäso

z uhynutých zvierat konzumovali 3 rómske rodiny (u 14 rodín však nebolo nič

uvedené). S koňmi neobchodovala ani jedná rómska rodina. Dane platilo 10 rómskych

rodín, neplatilo 5 rodín (u 2 rodín nebolo uvedené či platia alebo neplatia dane).

V Topľanskom okrese podľa súpisu za prvý polrok 1782 žilo celkom 179

Rómov v 43 rodinách a mali spolu 99 detí (maximálne 7 detí v rodine). Bývali v 33

obciach (od 1 do 3 rodín v obci). Doma zostávalo 88 rómskych detí (89 %) z toho 43

z nich boli remeselníci. Iba 3 deti boli na výchove u adoptívnych rodičov. Všetky

rómske rodiny sa zaoberali kováčstvom. Až na 4 rómske rodiny (z toho u jednej rodiny

nebolo nič uvedené) všetky ostatné rómske rodiny bývali v domoch v rade ostatných

domov. Takmer všetky rómske rodiny boli želiarske, iba 1 rodina bola podželiarska.

Sedliacky odev nenosili iba 3 rómske rodiny. Mäsom z uhynutých zvierat sa živilo až

12 rómskych rodín. S koňmi neobchodovalo 18 rómskych rodín, u 25 rodín nebolo

v súpise nič uvedené. Dane platili iba 3 rómske rodiny (40 rodín dane neplatilo).

Súpis z Topľanského okresu za druhý polrok 1782 je nekompletný. Chýbajú

údaje za Nižný obvod. Bez Nižného obvodu žilo v Topľanskom okrese celkom 72

Rómov v 15 rodinách spolu so 42 deťmi (1 až 7 detí v rodine). Údaje sú vcelku

alikvotné k údajom z prvého polroka, nekorešpondujú iba pri spôsobe obliekania (až 10

rómskych rodín z 15-tich nosilo cigánsky odev) a čo sa týka platenia daní (všetkých 15

rodín platilo dane).

Súpisy za rok 1782 neboli vôbec urobené za okresy Hornotoryský a Širocký.

Pre vynechanie týchto súpisov ako aj pre nekompletnosť súpisov za ďalšie horeuvedené

okresy Šarišskej stolice nebolo možné súpis za Šarišskú stolicu z roku 1782 zaradiť do

tabuľkového spracovania údajov za túto stolicu.

99


Podľa súpisných údajov za rok 1785 žilo v Dolnotoryskom okrese celkom 430

Rómov (o 96 Rómov viac než v roku 1782) v 91 rodinách a mali spolu 255 detí (od 0 do

8 detí v rodine). Priemerný vek dospelých Rómov od 18 do 88 rokov bol 39 rokov,

priemerný vek ich detí bol 8,5 roka. Na výchove u sedliakov bolo 28 rómskych detí, 41

rómskych detí slúžilo a 1 rómsky chlapec (sedemročný Ján Samko z Mudroviec)

navštevoval školu. Väčšina rómskych detí bola na výchove alebo v službe

v domovských obciach (59 detí), mimo domovských obcí bolo 9 detí. Ostatné rómske

deti zrejme zostávali doma pri svojich rodičoch. Prevládali želiarske rómske rodiny

(62), podželiarskych rodín bolo 10, u 19 rodín nebolo nič uvedené. Ďalšie údaje

v súpise neboli uvedené.

V Hornotoryskom okrese podľa súpisných údajov za rok 1785 žilo celkom

229 Rómov v 55 rodinách spolu so 126 deťmi (od 0 do 6 detí v rodine). Priemerný vek

rómskych detí bol 8,4 roka. U adoptívnych rodičov žilo 22 rómskych detí, 2 rómske deti

boli vychovávané ako sedliacke vlastnými rodičmi. U sedliakov slúžilo 24 rómskych

detí, 2 rómske deti slúžili u župana, 2 u zemepána a 1 dieťa slúžilo u kováča. Do školy

chodili 2 rómske deti (deväťročná Katarína Kalejová z obce Torysa a jedenásťročný

Andrej Munya z Lipian). Väčšina rómskych detí zostávala doma pri rodičoch. Doma

zostávali najmä deti malé, deti pomáhajúce zostarlému otcovi (5 detí), deti choré na

padúcnicu (3 deti) alebo zdravotne postihnuté (2 deti hluchonemé, 1 dieťa hluché, 1

dieťa slepé). Všetky rómske rodiny boli želiarske (u 9 rodín právne postavenie nebolo

uvedené).

Zo súpisných údajov za prvý polrok 1785 sa dá vyčítať, že v Makovickom

okrese žilo celkom 257 Rómov (v porovnaní s prvým polrokom 1782 stúpol počet

Rómov o 81 osôb) v 68 rodinách a mali spolu 134 detí (od 0 do 5 detí v rodine).

Priemerný vek rómskych detí bol 6,2 rokov. Sedliacku výchovu dostavalo 55 rómskych

detí, 28 rómske deti slúžili. Na výchove a v službe boli väčšinou mimo domovských

obcí (67 detí). Doma zostávalo 8 rómskych detí, jedno dieťa bolo v nemocnici. Spôsob

výchovy u 42 rómskych detí však nebol v súpise poznačený. Želiarskych rómskych

243 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1785/8-14.

100

rodín bolo 44, podželiarskych 4. Až 11 rómskych rodín bolo sedliackych (3 rodiny s 3/8

usadlosťou, 5 rodín s 2/8 usadlosťou a 3 rodiny s 1/8 usadlosťou).

Súpis zo Sekčovského okresu za rok 1785 je nekompletný (úplne chýbajú

údaje za Nižný obvod), kvôli čomu, ako aj pre stručnosť súpisov (až na Širocký okres)

z ostatných okresov za tento rok, sa nedá číselne vypracovať celkový súpis za celú

Šarišskú stolicu za rok 1785 tak, aby sa mohol zaradiť do ďalšieho tabuľkového

spracovania.

V Širockom okrese ako v jedinom boli súpisné údaje za rok 1785 zozbierané

podľa predpísaného formulára. Podľa týchto údajov žilo v tomto okrese celkom 176

Rómov v 41 rodinách, ktoré mali spolu 104 detí (od 1 do 6 detí v rodine).

U adoptívnych rodičov bolo 12 rómskych detí, doma zostávalo 71 detí, 1 dieťa

vykonávalo remeslo a 20 detí slúžilo. Školu nenavštevovalo ani jedno rómske dieťa.

Kováčstvom sa živilo 35 rómskych rodín, kováčstvom a muzikanstvom sa živila 1

rómska rodina a výlučne muzikanstvom tiež 1 rodina. Všetky rómske rodiny bývali

v rade ostatných domov. Sedliacke postavenie dosiahli 3 rómske rodiny (s 1/8

usadlosťou), 37 rodín bolo želiarskych a 1 rómska rodina bola podželiarska. Všetky

rómske rodiny boli podriadené miestnemu richtárovi, sedliacky odev nosilo 39

rómskych rodín, ani jedná rómska rodina nekonzumovala mäso z uhynutých zvierat

a neobchodovala s koňmi. Dane neodvádzala ani jedná rómska rodina (v súpise

poznámka, že na základe kráľovského rozhodnutia sú oslobodení od platenia daní na

obdobie 3 rokov).

Súpis za Topľanský okres bol urobený v roku 1784, ale s poznámkou, že platí

pre rok 1785. Podľa neho žilo v okrese celkom 178 Rómov v 49 rodinách, ktoré mali

spolu 87 detí (od 0 do 6 detí v rodine). Priemerný vek rómskych detí bol 8 rokov. Na

výchove u sedliakov bolo 11 rómskych detí, 1 dieťa vychovával krčmár, v službe bolo

38 rómskych detí (22 slúžilo u sedliakov, 7 u pastierov, 3 u pánov, 3 ako pánski

komedianti, 2 u richtárov, 1 u kováča). Ostatné deti zostávali doma (malé, 12 choré, 3

pomáhajúce pri remesle, 1 slepé, 1 nemé atď.). Väčšina rómskych rodín bolo

želiarskych.

101


V tomto roku vôbec neboli urobené súpisy Rómov za Dolnotoryský,

Hornotoryský, Makovický, Sekčovský a Topľanský okres. Vykonaný bol iba súpis

Rómov za Širocký okres (jeden za obidva polroky), aj to podľa rozdielnych formulárov

(v Prvom obvode podľa predpísaného formulára, v Druhom obvode podľa starého

formulára). Preto ani tento súpis nemohol byť zaradený do tabuľkového spracovania.

Podľa súpisných údajov za rok 1787 žilo v Širockom okrese celkom 280

Rómov (o 104 viac než v roku 1785) v 58 rodinách a mali spolu 171 detí (od 0 do 7 detí

v rodine). Priemerný vek rómskych detí v Druhom obvode bol 7,5 roka. Na výchove

u sedliakov bolo 8 rómskych detí, doma zostávalo 125 detí a slúžilo 34 rómskych detí

(okrem iných: 8 u sedliakov, 3 u zemepánov, 2 u želiarov, 1 u kováča a 1 u krčmára).

Prevládali želiarske rómske rodiny (47), podželiarske rómske rodiny boli 3 (u 8 rodín

nebolo právne postavenie uvedené).

Počet Rómov v Šarišskej stolici

Počas súpisných rokov 1774 až 1784 najmenej Rómov v Šarišskej stolici (pozri

Tabuľku 7) žilo v roku 1775 (celkom 656 Rómov v 161 rodinách spolu s 351 deťmi -

priemerne 4 členné rodiny) a najviac v roku 1784 (celkom 1397 Rómov v 328 rodinách

spolu so 794 deťmi - priemerne 4,3 členné rodiny). Aj po tomto roku počet Rómov

stúpal ďalej, o čom svedčia nekompletné súpisy z rokov 1782, 1785 a 1787. Jednotlivé

rómske rodiny mali od 0 do 10 detí (pozri Tabuľku 9).

Celkový počet Rómov spočiatku do roku 1775 poklesol o 113 osôb (pozri Graf

6 a Tabuľku 7), potom do roku 1784 vcelku narástol na viac ako dvojnásobok oproti

roku 1775. Odliv rómskych rodín v rokoch 1781 až 1783 a ich opätovný príliv v rokoch

1783 až 1784 svedčí o fluktuácii rómskych rodín aj v čase zákazu sťahovania. Meniaci

sa počet detí v rómskych rodinách (pozri grafický priebeh) aj v tejto stolici hovorí

o neustálej obmene veľkej časti rómskych rodín v jej jednotlivých obciach, dôsledkom

ich príchodu z iných a odchodu do iných stolíc. Rómovia napriek rôznym regulačným

nariadeniam panovníkov si ďalej žili svoj vlastný život a naďalej buď otvorene alebo

skryto sa premiestňovali z miesta na miesto (jednoznačnú odpoveď na to dá až

244 ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/392.

102

sledovanie pohybu konkrétnych rómskych rodín po jednotlivých obciach a

jednotlivých stoliciach v daných súpisných rokoch).

Graf 6 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1774 až 1784 v Šarišskej

stolici

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

osô

b,

Počet

rod

ín


Nárast počtu Rómov počas súpisných rokov v Šarišskej stolici naznačuje, že

Rómovia museli mať podobne ako v Abovskej aj v tejto stolici vyhovujúce podmienky

pre svoj spôsob života. Stoliční úradníci buď si nevedeli rady s vysokým počtom

neustále sa premiestňujúcich Rómov a rezignovali na aplikáciu regulačných nariadení v

praxi, buď mali s Rómami súcit, alebo jednoducho nariadenia panovníka vykonávali

s nezáujmom a iba naoko (čomu nasvedčuje aj málopočetnosť a nekompletnosť

súpisov).

Výchova rómskych detí v Šarišskej stolici

V rokoch 1774 až 1784 (pozri Tabuľku 7) slúžilo v mieste bydliska alebo mimo

miesta bydliska od 0 do 45 rómskych detí (od 0 % do 7 % z celkového počtu rómskych

detí v daných rokoch). V učení (pozri tiež vysvetlivky k Tabuľke 7) bolo od 52 do 236

rómskych detí (od 15 % do 30 %).

103

Na výchove u sedliakov (respektíve v sedliackej výchove doma) bolo v roku

1774 (pozri Graf 7 a Tabuľku 7) spolu 122 rómskych detí (29 % z celkového počtu

rómskych detí v danom roku). Tento počet v ďalších rokoch klesal až na 47 detí v roku

1780 (8,2 %), od tohto roku do roku 1781 mierne stúpol na 61 detí (9,6 %), opäť do

roku 173 klesol na 47 detí (10,4 %) a ďalej stúpal na 123 detí v roku 1784 (15,5 %). Aj

keď sa nedá zo súpisov zistiť vývoj do roku 1774 a taktiež presnejšie (podľa neúplných

súpisov) ani vývoj po roku 1784, vzhľadom na nízky počet rómskych detí v sedliackej

výchove v rokoch 1774 až 1784 možno jednoznačne konštatovať, že stoliční úradníci, či

už z rezignácie, tolerancie alebo ľahostajnosti, pristupovali k sedliackej výchove

rómskych detí nezodpovedne. Na výchovu k sedliakom pravdepodobne odoberali iba

deti zo skutočne usadených rómskych rodín a o ostatné neustále prichádzajúce

a odchádzajúce rómske rodiny sa príliš nezaujímali.

Graf 7 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri

rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Šarišskej stolici

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

osô

b


Doma pri rodičoch (bez sedliackej výchovy) v roku 1774 zostávalo 172

rómskych detí (41 %). Tento stav sa postupne zvyšoval až na 373 detí v roku 1780 (65

%), potom do roku 1783 poklesol na 264 detí (59 %) a do roku 1784 sa opäť zvýšil

absolútne na 399 detí, avšak relatívne poklesol na 50 % (pre nárast celkového počtu

rómskych detí v stolici). Pohyb rómskych rodín z obce do obce a zo stolice do stolice

bol zrejme aj z dôvodu, aby im úrady nemohli odoberať deti do výchovy.

104

Zamestnanie Rómov v Šarišskej stolici

Hlavným zamestnaním rómskych rodín v Šarišskej stolici bolo kováčstvo (pozri

Graf 8 a Tabuľku 8). Celkový počet rómskych kováčov (profesionálnych spolu

s kováčmi vykonávajúcimi aj iné zamestnanie - pozri vysvetlivky k Tabuľke 7)

v súpisných rokoch 1774 až 1784 sa pohyboval od 151 do 232 osôb (v priemere 182

kováčov ročne). Relatívne v roku 1774 sa kováčstvom zaoberalo 95 % rómskych rodín,

tento počet poklesol v roku 1780 na 71 %, v roku 1783 vzrástol na 80 % a v roku 1784

opäť poklesol na 71 % (v rokoch 1774 až 1784 sa kováčstvom živilo priemerne okolo

80 % rómskych rodín).

Graf 8 Počet rómskych kováčov, rómskych muzikantov a počet rómskych rodín

živiacich sa manuálnou prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín

v Šarišskej stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

rod

ín

Celkový počet rómskych rodín Rómski kováči Rómski muzikanti Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou

V roku 1774 bolo v Šarišskej stolici iba 7 rómskych muzikantov (3,7 %), ktorí

však okrem muziky sa živili aj inou príležitostnou prácou. Profesionálni rómski

muzikanti sú v súpisoch vykázaní v rokoch 1780 až 1784 (3 muzikanti v roku 1780, po

1 v rokoch 1781 a 1783 a 13 v roku 1784). Počet všetkých muzikantov (profesionálnych

aj neprofesionálnych) v uvedených rokoch sa pohyboval od 33 do 43 osôb (priemerne

ročne 37 muzikantov - okolo 14 %).

105

Manuálnou prácou v rokoch 1774 až 1784 sa živilo 1 (0,5 %) až 21 (6,4 %)

rómskych rodín (priemerne ročne 7 rodín - okolo 3 %), čiže iba zanedbateľne nízky

počet Rómov. Podľa grafického priebehu do manuálnej práce sa zapájali iba rómske

rodiny stabilne usadené.

Žobraním sa v rokoch 1774 až 1784 živilo ročne od 1 % do 2 % rómskych rodín

(pozri Tabuľku 8). U väčšieho počtu rómskych rodín nebolo uvedené zamestnanie

v súpise z roku 1780 (u 25 rodín), v súpise z prvého polroka 1781 (u 48 rodín)

a v súpise z roku 1784 (u 25 rodín). Tieto čísla naznačujú, že úradníci vykonávajúci

súpisy v rokoch nárastu počtu rómskych rodín v stolici (pozri tiež priebehy Grafu 6)

mali značné problémy so získavaním potrebných údajov.

Bývanie rómskych rodín v Šarišskej stolici

V zemniciach v roku 1774 (pozri Tabuľku 9) bývalo 60 rómskych rodín (32

%), v roku 1775 už iba 20 rómskych rodín (okolo 12 %), v roku 1780 a v prvom

polroku 1781 sa v súpise už zemnice neuvádzali. Zemnice sa znova objavili v roku

1783, kedy v zemniciach bývalo 15 rómskych rodín (7 %). Znovuvybudovanie zemníc

ako aj neuvádzanie spôsobu bývania v súpisoch svedčí o neustálom pohybe rómskych

rodín.

V domoch na konci alebo v blízkosti obce v roku 1784 v súpisnom roku 1774

(pozri Graf 9 a Tabuľku 9) bývalo celkom 94 rómskych rodín (50 %). Tento počet sa

v roku 1775 zvýšil na 98 rodín (61 %), potom klesal a v roku 1780 bol najnižší (32

rodín - 12,5 %). V ďalších rokoch osciloval: 17 % - 16 % - 24 % rodín. Aj tento priebeh

bývania svedčí o neustálom pohybe rómskych rodín. Rómovia z chatrčí za dedinou boli

premiestňovaní do domov v dedine, a keď už sa zdalo, že problém ich bývania v zmysle

nariadenia je vyriešený, za dedinou alebo v jej blízkosti sa objavili ďalšie a ďalšie

chatrče a bolo treba začať odznova.

Medzi ostatnými domami v obci v roku 1774 malo svoje bývanie 26 rómskych

rodín (14 %). O rok na to, v roku 1775, v rade ostatných domov bývalo už iba 9

rómskych rodín (necelých 6 %). Vyzerá to tak, že 17 rómskych rodín sa buď

vysťahovalo zo stolice, alebo zmenilo spôsob bývania. Po roku 1775 počet rómskych

rodín bývajúcich v domoch medzi ostatným obyvateľstvom v obciach začal narastať a

v roku 1781 bývalo medzi sedliakmi už 218 rómskych rodín (80 %). V ďalších dvoch

rokoch sa tento počet znižoval na 157 rodín (73 %) v roku 1783 a v roku 1784 opäť

106

narástol na 224 rodín avšak v dôsledku prílivu rómskych rodín do stolice sa tento počet

rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi sedliakmi relatívne znížil na 68 %.

Problém bývania Rómov počas súpisných rokov 1774 až 1784 v Šarišskej stolici

v zmysle nariadenia panovníkov nebol vyriešený.


ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

rod

ín

Celkový počet rómskych rodín Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami


Právne postavenie rómskych rodín v Šarišskej stolici

Počas súpisných rokov 1774 až 1784 v Šarišskej stolici (pozri Graf 10

a Tabuľku 9) prevládali želiarske rómske rodiny. Relatívne najviac želiarskych

rómskych rodín bolo v roku 1774 (78 %). V dôsledku pohybu rómskych rodín do stolice

a zo stolice sa počet rómskych želiarov najprv znížil v roku 1775 na 76 %, potom

v roku 1780 zvýšil na 76.5 %, v roku 1781 sa opäť znížil na minimálnych 61 %, v roku

1783 znova zvýšil na 69 % a v roku 1784 poklesol na 68 %. Absolútne sa tento počet

zvýšil z minimálnych 123 rómskych želiarskych rodín v roku 1775 na maximálnych

222 rómskych želiarskych rodín v roku 1784.

Počet podželiarskych rómskych rodín sa pohyboval v rokoch 1774 až 1784 od

21 do 56 rodín (od 8 % do 26 %).

107


počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

rod

ín


Prvých 11 rómskych sedliakov (4,5 %) bolo vykázaných v súpise v roku 1780

(pozri Tabuľku 9). Pol roka na to (v súpise za prvý polrok 1781) sa však vyskytovali

iba 3 rómski sedliaci. Ešte boli uvedení 2 rómski sedliaci v súpise v roku 1783. Prečo

11 rómskych sedliakov si neudržalo dlhšie svoj post nie je známe. Buď odišli do inej

stolice, alebo sa opäť stali želiarmi.

Ďalšie údaje zo súpisov Šarišskej stolice

Vo väčšine obcí žilo iba po jednej rómskej rodine, najviac rodín žilo vo Veľkom

Šariši (15 rodín v roku 1780 a 1781). Školu navštevovalo len nepatrné množstvo

rómskych detí, a to v roku 1775 jedno dieťa, v roku 1780 trinásť detí, v roku 1781

v prvom polroku sedem detí, v roku 1781 v druhom polroku 10 detí a v roku 1783 už

len tri deti.

108

Tabuľka 10 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat,

obchodovanie s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Šarišskej stolici

Rok 1774 1775 1780 1781 1783 1784

Obliekanie

ako sedliaci 134 89 188 254 182 299

cigánsky odev 55 72 11 10 29 5

neuvedené 0 0 56 9 5 24

Podriadenosť

richtárovi

áno 182 161 241 269 208 263

nie 7* 0 0 0 5 0

neuvedená 0 0 14 4 3 65

Jedenie

zdochlín

áno 39 48 11 41 26 3

nie 150 113 209 228 175 233

neuvedené 0 0 35 4 15 92

Obchod s

koňmi

áno 4 5 0 16 1 0

nie 185 156 179 141 209 215

neuvedený 0 0 76 116 6 113

Platenie daní

áno 54 24 98 122 86 120

nie 135 127** 128 7 31 120

neuvedené 0 4 29 144 99 88

Celk. počet rómskych rodín 189 161 262 273 216 328

Legenda k Tabuľke 10: * - boli podriadení vajdovi

** - z toho počtu bolo 6 novousadených rodín oslobodených

na 2 až 3 roky od platenia daní

Takmer všetci boli podriadení obecnému richtárovi (pozri Tabuľku 10).

Obliekali sa väčšinou ako sedliaci. Až na malé výnimky nekonzumovali mäso

z uhynutých zvierat a neobchodovali s koňmi. Značná časť rómskych rodín neplatila ani

domovskú, ani vojenskú daň (novousadlé rómske rodiny boli od platenia daní

oslobodení na dva až tri roky).

Priezviská Rómov

Svoje priezviská si mnohé rómske rodiny prispôsobovali v Šarišskej stolici

podľa nárečia a zvyklosti kraja, v ktorom žili, napríklad časté sú priezviská s koncovkou

-uv (-uf, -uw) alebo -ov (-ow). Prevažovali však bežné tvary priezvisk. V súpisoch

Rómov Šarišskej stolice z rokov 1774 až 1787 sa najčastejšie stretávame v jednotlivých

okresoch s nasledovnými priezviskami:

109

v Dolnotoryskom okrese


priezviska po najnižšiu) boli Samko alebo Samkuv (Sámko, Szamko, Szamkuv,

Samkow), Ferko alebo Ferkuv, Baľa (Balya, Bálya, Ballya), Pohlodko (Pohlotko,

Pochlotko), Balog (Balogh) a Gabor alebo Gaborov.

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Andrej alebo Andrejuv

(Andriuv, Andrejov), Andrišuv (Andrisuv, Andrissuv, Andrasuv, Andrassuv), Bačo

(Baczo, Bacžo, Baczso, Badzo, Badžo, Badgyo, Bagyo, Baczy), Boka (Bokka), Buša

(Bussa, Busa), Cigan (Czigan, Czigany, Czigány), Fečko (Fecsko, Feczko), Gabčo alebo

Gabčuv (Gabcso, Gabcsuv), Gaboš (Gabos), Gaňo alebo Gaňuv (Ganyo, Ganya,

Ganyuv), Hada (Hady), Haluška (Haluska), Holub, Horvát (Horvath, Horváth), Jurčo

alebo Jurčuv (Jurcso, Jurcsuv), Kanko alebo Kankuv, Mirga (Marga), Mroč (Mrocs,

Mrócs, Mrocz), Mročo alebo Mročuv (Mrocso, Mrocsuv), Paľo (Palyo, Palya), Pecha

(Pecho, Peha), Pota (Potta), Sidelko (Sidelka, Szidelko), Suchi (Szuchi, Szuchy, Suchy,

Szuhi), Štec (Stecz, Stecs, Sticz), Volčko (Volcsko, Volycsko), Žiga (Zsiga) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Bugoš (Bugos), Cico alebo Cicuv (Cziczo, Cziczuv,

Cziczov), Citra alebo Citruv (Czitra, Czitruv), Čuňa (Csunya, Csonya), Čura (Csura),

Ďura (Gyura), Ďurčo (Gyurcso, Gyurcsa), Ďurkuv (Gyurkuv), Feckuv (Feczkuv), Fedor,

Feňo (Fenyo), Ferencuv (Ferenczuv, Ferentzuv), Furko, Gabko, Godla, Guňa (Gunya,

Gonya), Ištokuv (Istokuv, Estokuv, Estokuw), Ivančo (Ivancso), Janko, Januv, Javor,

Kačara (Kacsara, Kacsura, Katsuro), Kaleja, Kalin (Kalyin), Korej, Kroky, Laco alebo

Lacuv (Laczo, Laczuv, Latzuv), Mačo alebo Mačuv (Macso, Matso, Macsuv), Mati

(Matyi, Mattyi), Matis (Matisz), Mihok (Michok), Palko, Pešta (Pesta), Poľakuv

(Polyakuv), Sidelo (Szidelo), Sivak, Staš (Stas), Šugo (Sugo), Tatarka, Turtak, Vaško

(Vasko) atď.

v Hornotoryskom okrese

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Gabor alebo Gaboruv

(Gaboruf), Cigan (Czigan), Bandi alebo Banduv (Bandy, Banda, Banduf), Gabčo

alebo Gabčuv (Gabcso, Gabtso, Gapcso, Gabcsuv, Gapcsuv), Kaleja (Kalyeja)

a Maťa alebo Maťuv (Matya, Matyo, Matyuv, Mattyuf).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Adamuv (Adamuf), Bačo

alebo Bačuf (Badso, Bazso, Bacsuf), Bledi (Bledy), Červenobrady (Cserwenobradi,

110

Cservenobrady), Ďurčo (Gyurcho), Ďuri (Gyuri, Gyury), Fačko (Facsko, Faczko),

Godla, Husar (Huszar), Kotľar (Kotlyar, Kotlyár), Michaľ (Mihály, Michaly, Mihaly),

Palkuv (Palkuf), Pecha, Žiga (Zsiga) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Adamko, Andreas, Andrišuf (Andrisuf), Čarny

(Csarni), Červenicky (Cserveniczki), Červeny (Cserveni), Červeňak (Cservenyak),

Daňko (Danyko), Drotar, Duda, Duzdi (Duzda), Džobak (Dsobak), Fertaľ (Fertaly,

Fertály), Fečo (Fesco), Holub, Horvát (Horvath), Hudak, Jančik, Jani (Jano), Janko,

Janoš (Janos), Joannes, Kandrač (Kandracs), Kovaľčik (Kovalycsik), Miga, Mižo

(Mizso), Muňa (Munya), Novisedlak, Onda, Pajo, Singar, Starši (Starsy), Šogor

(Soghor, Sógor), Vajda, Vaško (Vasko), Zajda (Sajda, Saida) atď.

v Makovickom okrese

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Andráš alebo Andrašuv

(András, Andras, Andrasuv, Andrasuw, Andrassuv, Andrassuw), Cina alebo Cinuv

(Czina, Czena, Czyna, Czinuv, Czenuv, Czinuw), Ferkuv, Bocko alebo Bockuv

(Boczko, Boczkuv), Ištokuv (Istokuv, Istokuw, Estokuv), Haluška (Haluska) a Michaľ

alebo Michaľuv (Mihály, Mihaluv, Mihalyuv, Michalyuv).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bicko (Biczko, Bicsko,

Becko), Feckuv (Feczkuv), Feruv (Feruw), Gmitro alebo Gmitruv, Guni (Gunyi, Gunij,

Guny, Gunya), Guniš alebo Gunišuv (Gunis, Gunisuv), Ivankuv, Janko alebo Jankuv,

Kočik (Kocsik, Koczik), Kováč (Kovacs, Kovacz), Kraka, Mika alebo Mikuv, Petruv,

Sivák (Szivak, Szivák, Sivik, Szivik), Šafran (Safran, Saffran), Vaško alebo Vaškuv

(Vasko, Vaskuv) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Buško (Busko), Čočka (Csocska), Dančuv

(Dancsuv), Daňuv (Danyuv), Fedor, Ferencuv (Ferenczuv), Gaboruv, Havrila, Holovati,

Hric (Hricz), Huča (Hucsa), Ihnatuv, Ivan alebo Ivanuv, Jackuv, Jančuv (Jancsuv,

Janczuv), Jankoci (Jankocy), Jurkuv, Koršňavy (Korsnavi, Korsnyavi, Korsujavy,

Korsujavi), Marcinuv (Marczinuv), Miklošuv (Miklosuv), Miško (Misko), Mižuv

(Mizuv), Onduv, Paňko (Panyko), Riško (Risko), Šafranko (Safranko), Seman, Suchy

(Szuchi, Szuchy, Szuhi), Vaňo (Vanyo), Vasil (Vaszil), Zajac (Zajacz), Žiga atď.

111

v Sekčovskom okrese

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Miko alebo Mikuv (Mika), Bily

(Billy, Bilij, Bely, Byll), Daňo alebo Daňuv (Danyo, Danyuv), Ferko alebo Ferkuv

(Ferkó, Ferkuw, Ferkuf), Giňa alebo Giňuv (Ginya, Gyinuv) a Kovaľ (Kovaly).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Adam alebo Adamuv

(Hadam, Adamuw), Bačo (Badso, Badsó), Cigan (Czigan, Czigany), Čečo (Csecso,

Csacso), Janko alebo Jankuv (Jankuw), Kaleja (Kalaja), Koka (Kokka), Lacko alebo

Lackuv (Laczko), Michaľ alebo Michaľuv (Michal, Michael, Mihaly, Michaly,

Mihalyuv, Mihaluv, Mihalyow), Mižuv (Misuv), Niri (Nyiri, Njiri), Petik, Poľak

(Polyak, Poljak), Rusa (Rusza), Staš (Sztas, Stas), Timo alebo Timuv, Žiga alebo Žiguv

(Zsiga, Sziga, Siga, Zsigó) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Andriš alebo Andrišuv (Andris, Andrisuv), Bagara,

Brindzar, Brunatni, Čonka (Csonka), Čuňa alwebo Čunova (Cžunya, Csunova),

Damkuv, Dančuv (Dancsuw), David, Denko, Ďurik (Gyurik), Eštok alebo Eštokuv

(Estok, Estokuv, Istokuv, Istokuw), Fabricky (Fabriczky), Farbar, Ferenc (Ferencz), Feri

(Fery), Hanči (Hancsi), Hirka (Hirko), Holub (Holup), Horvát (Horvath), Ivanovič

(Ivanovics), Kmec (Kmecz), Kopka, Lacikuv (Laczikuv), Mičo (Micso), Michaľansky

(Michalyanszky), Miško alebo Miškuv (Misko, Miskuw), Močo (Mocso, Mocsu),

Novisedlak (Noviszedlak), Onduv (Onduw), Petrikuv (Petrikuw), Seco (Szeczo), Sivak,

Stach, Šebesky (Sebeszky, Sebeszka), Šlepy (Slepy), Šoltis (Soltisz), Vajduv, Vaňo

alebo Vaňuv (Vanjo, Vanyuv) atď.

v Širockom okrese

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Horvát (Horváth, Horvath,

Horvat), Ferko alebo Ferkuv, Godla alebo Godluv, Bačo (Badso, Badzo, Badcso)

a Gabor alebo Gaboruv.

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Andriš alebo Andrišuv

(Andris, Andrisuv), David, Fečo (Fecso), Gabčo (Gabcso), Hirka, Husar (Huszar), Javor

(Jawor), Kaleja, Pecha (Pécha), Rusa (Rusza), Samko (Szamko), Žiga alebo Žiguv

(Zsiga, Zsiguv, Siguv) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Andy, Bagar, Čikala (Csikala), Čonka (Csonka), Ďuri

112

(Gyuri), Fecko (Feczko), Feko, Holub, Ivanuv, Janko alebo Jankuv, Lacko (Laczko),

Marcinuv (Marczinuv, Marcsinuv), Oros (Orosz), Pešta (Pesta) atď.

v Topľanskom okrese

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Zoltak (Zoltag, Zsoltak), Gabor

alebo Gaboruv (Gaboruw, Gaborov), Cina (Czina, Czena, Csina), Dzuga (Dzugza,

Dzudza), Samko alebo Samkuv (Szamko), Ištok alebo Ištokov (Istok, Estok, Istokov,

Estokov) a Vaško (Vasko).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Daňo (Danyo), Ďura

alebo Ďuruv (Gyura, Gyuruv), Ferko alebo Ferkuv, Giňa (Ginya, Kinyo, Kinya, Kenyo),

Guňa (Gunya, Gunyi), Henča (Henycsa, Hencsa, Hancsa), Kotera (Kotora, Kothora),

Kotľar (Kotlyar, Kotlyár, Kottlyar), Maďar (Magyar), Marcin alebo Marcinuv

(Marczin, Martinuv), Miko alebo Mikov, Mišo alebo Mišuv (Miso, Misuv, Mizov,

Mizuv), Organista (Organiszta, Organyista), Pešta alebo Peštuv (Pesta, Pestuv),

Šplecha (Splyecha, Spleha, Sploha), Vislavsky (Viszlavszki, Viszlansky, Vyszlasky,

Viszlavszky), Zajac (Zajacz) a iné.


rómskych priezvisk ako napríklad Adam, Bačo (Badso), Brindza (Brenza), Cigan

(Czigan), Čuča (Csucsa), Čučka (Csucska), Damko, Daňko (Danyko), Duna, Džugara

(Dsugara, Dzugera), Gabčo (Gabcso, Gabso, Gapcso, Gabcsa), Gažik (Gazsik), Grega,

Guľa (Gulya), Haluška (Haluska), Hudak, Janko, Kaňča (Kanycsa), Katona, Kocur

(Koczur), Korej, Kuča (Kucsa, Kuca), Lacko (Laczko), Makov, Marton, Maťuv

(Matyuv), Mešter (Mester), Michaľ alebo Michaľuv (Mihaly, Mihalyuv), Miško alebo

Miškuv (Misko, Miskuv), Mitro alebo Mitrov, Mlinar, Niri (Nyiri), Onda, Patkaň

(Patkany, Pátkany), Puca (Pucza), Riško (Risko), Sarvaš (Szarvas), Stary (Sztari), Steco

(Szteczo, Steczo), Šlepij (Slepij, Slyepij), Šulak (Sulak), Šumajder (Sumajder), Tomčuv

(Tomcsuv), Tomko, Vaňo (Vanyo), Žiga (Zsiga, Siga) atď.

Súhrn poznatkov zo Šarišskej stolice

Stoliční úradníci v prvej polovici súpisných rokov vykonávanie súpisov Rómov

viac-menej ignorovali a v druhej polovici ich vyhotovovali nedôsledne.

Počas súpisných rokov sa celkový počet Rómov v stolici zvýšil na viac ako

dvojnásobok.

113

Počas súpisných rokov dochádzalo k neustálej obmene časti rómskych rodín

v jednotlivých obciach stolice ako aj v samotnej stolici.

Stoliční úradníci, či už z rezignácie, tolerancie alebo ľahostajnosti, pristupovali

k sedliackej výchove rómskych detí nezodpovedne.

Školu navštevovalo priemerne ročne iba 7 rómskych školopovinných detí.

Hlavným zamestnaním Rómov bolo kováčstvo, na druhom mieste muzikanstvo.

Profesionálnych aj neprofesionálnych rómskych muzikantov po roku 1780 bolo

spolu ešte okolo 14 % z celkového počtu rómskych rodín napriek snahe úradov

o zlikvidovanie tejto živnosti.

Manuálnou prácou sa živilo iba minimálne množstvo, najmä stabilne usadených

rómskych rodín.

Žobraním sa živilo iba mizivé percento rómskych rodín.

Úradníci vykonávajúci súpisy v rokoch nárastu rómskych rodín v stolici mali

značné problémy so získavaním súpisných údajov.

Zemnice a chatrče mimo obce boli v stolici úradne likvidované a nanovo

Rómami budované, čo svedčí o neustálom pohybe a sťahovaní rómskych rodín

v tomto období.

Problém bývania Rómov nebol počas súpisných rokov v Šarišskej stolici

v zmysle nariadenia panovníkov vyriešený.

V stolici prevládali želiarske rómske rodiny.

Sedliacke rómske rodiny si nevedeli dlhšie udržať svoj post, po krátkom čase

zanikali.

Takmer všetci Rómovia začali nosiť iba sedliacky odev.

Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom.

Takmer všetci Rómovia prestali jesť mäso z uhynutých zvierat.

Rómovia prestali obchodovať s koňmi.

Značná časť rómskych rodín neplatila ani domovskú, ani vojenskú daň,

novousadlé rómske rodiny boli od platenia dane oslobodené.

114

4.4 Súpisy Rómov v Turnianskej stolici

Stoličný úrad sa usiloval vyhotovovať súpisy pravidelne, to znamená, že až na

roky 1768 (chýba súpis Nižného okresu za 2. polrok) a 1773 (za druhý polrok chýbajú

súpisy obidvoch okresov) sú súpisy z ostatných rokov kompletné.

Prvý známy súpis pre Turniansku stolicu pochádza z 20. marca 1768 a uvádza

meno otca, matky a detí, ďalej ich vek a vierovyznanie, zamestnanie rodičov a detí a

príslušnosť k zemepánovi. Následný súpis z 5. decembra (len pre Vyšný okres) toho

istého roku udával už len meno hlavy rodiny, číselný počet detí (bez rozdielu pohlavia),

počet vlastnených koní a ošípaných, veľkosť obrábaného poľa a zamestnanie. Ďalšie

existujúce súpisy Turnianskej stolice z rokov 1773 až 1779 a 1780 až 1786 boli vedené

už viac-menej jednotne. Jedine súpis z roku 1776 za 2. polrok a Nižný okres je navyše

doplnený okrem mena dotyčnej hlavy rodiny aj o meno jeho ženy a detí.

Prvý súpis z roku 1768 v Turnianskej stolici245

V roku 1768 sa v súpisoch ešte nezisťoval spôsob výchovy detí, ale zato sa

v prípade Turnianskej stolice uvádzalo ich zamestnanie, podľa ktorého chlapci zo

šiestich rodín (asi 11 detí) pracovali väčšinou s otcom ako kováči, v dvoch rodinách (asi

5 detí) ako zámočníci, v troch rodinách (asi 6 detí) ako muzikanti a dvaja chlapci z

jednej rodiny ako kováči-muzikanti. Priemerný vek rómskej populácie sa môže stanoviť

iba podľa súpisu z 1. polroku 1768, v ktorom sa vek dôsledne uvádzal, a bol 18,7 rokov,

pričom priemerný vek dospelých (od 14 do 78 rokov) bol 35,2 rokov a priemerný vek

detí (od narodenia do 24 rokov) bol 7,5 roka. Z toho je vidieť, že v roku 1768

v Turnianskej stolici išlo o značne mladú generáciu. Čo sa týka vierovyznania, toto sa

zisťovalo taktiež iba v súpise z 1. polroku 1768, kedy z celkového počtu 390 Rómov

bolo 132 rímskokatolíkov a 84 kalvínov. U zvyšných 174 osôb (väčšinou u detí)

vierovyznanie nebolo vyznačené. Podľa súpisu z 2. polroka 1768 iba osem rómskych

rodín vlastnilo koňa, šesť rodín po jednej až dvoch ošípaných (spolu 9) a iba jedna

rodina v Turni nad Bodvou vlastnila osevnú pôdu.

245 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., www.saske.sk/cas/4-2000/html


115

Tabuľkové spracovanie súpisov Turnianskej stolice

Väčšia časť údajov z uvedených súpisov246 je spracovaná v nasledujúcich

tabuľkách (Tabuľka 11 až 13).


rómskych detí v Turnianskej stolici

Rok polrok Počet

Rómov

Počet

rodín

Počet

detí


ako deti

sedliakov

dané do

služby

v

učení

ako

pastieri doma

neuve-

dené

1768 1. 390 81 233 - - - - - -

2. - - - - - - - - -

1773 1. 338 71 206 143 5 44 4 2 8

2. - - - - - - - - -

1775 1. 286 56 182 120 3 32 2 20 5

2. 240 51 145 131 0 13 0 1 0

1776 1. 282 65 161 147 0 6 0 8 0

2. 246 51 149 72 26 2 2 43 4

1777 1. 242 50 146 68 63 3 3 9 0

2. 243 51 146 72 59 3 3 9 0

1778 1. 245 51 144 83 54 3 2 2 0

2. 245 51 148 81 59 3 3 2 0

1779 1. 184 39 109 53 50 2 2 2 0

2. 184 39 109 52 50 2 2 3 0

1780 1. 194 45 107 52 48 4 0 3 0

2. 137 35 73 25 39 0 0 9 0

1781 1. 168 40 93 37 51 0 0 4 1

2. 163 37 92 36 51 0 0 5 0

1782 1. 165 40 89 8 80 0 0 1 0

2. 151 37 81 6 72 0 0 3 0

1783 1. 173 42 93 4 82 0 0 6 1

2. 150 37 83 5 73 0 0 4 1

1784 1. 315 79 170 0 75 1 0 93 1

2. 304 74 163 0 72 2 0 84 5

1786 1.

408 84 247 ? 67 ? ? ? 180 2.

Poznámky k Tabuľke 11: Pod označením ako deti sedliakov sú zahrnuté deti, ktoré boli vychovávané

buď priamo u sedliakov (tých bola prevažná väčšina), alebo zostávali doma, kde ich rodičia vychovávali

246 TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., www.saske.sk/cas/4-2000/html; MOL: C 42: 43. csomó, 1775 III.;

44. csomó, 1776 I.: F. 5. N. 36. MOL: C 56: 9. csomó, 1777: Balogh F. 2. N. 102-159; 17. csomó, 1779:

Bacsák, Balogh F. 6. N. 22-50; 20. csomó, 1780: Balogh F. 1. N. 63-115; 22. csomó, 1780: Balogh F. 1.

N. 182-225; 25. csomó, 1781: Balogh F. 7. N. 76-134; 3. csomó, 1781: Bacsák N. 107-1. rész; 26. csomó,

1782: Bacsák F. 14. N. 1-30; 29. csomó, 1782: Emer. Csáky F. 12. N. 41-85; 31. csomó, 1783:

Mednyánszky F. 5. N. 1-32; 33. csomó, 1783: Mednyánszky F. 5. N. 61-120; 36. csomó, 1783-1784:

Mednyánszky F. 5. N. 81-150; 41. csomó, 1784: F. 1. N. 519-551; 44. csomó, 1785: F. 1. N. 49-80. ŠA

Košice: ATŽ-katalóg: inv. č. 1060.


116

ako sedliacke deti. Označenie dané do služby zahŕňa tie deti, ktoré slúžili u sedliakov alebo u zemepánov.

Termínom v učení sú označené deti, ktoré boli dané do učenia k remeselníkom, alebo sa remeslu priúčali

pri svojich rodičoch doma, alebo vykonávali remeslo. K pastierom boli započítané deti, ktoré pásli

hydinu alebo dobytok buď samostatne, alebo spolu s rodičmi. V stĺpci doma sú zarátané deti vychovávané

rodičmi ako „cigánske“ alebo bez bližšieho označenia výchovy, ako aj deti malé (dojčatá) a telesne

postihnuté (slepci).

Tabuľka 12 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Turnianskej stolici

Rok polrok Počet

rodín


kováč kováč

a iné muzikant

muzikant

a iné pastier

manuálna

práca iné

neuve-

dené

1768 1. 81 37 20 9 3 2 2 7 1

2. - - - - - - - - -

1773 1. 71 34 23 2 2 3 4 3 0

2. - - - - - - - - -

1775 1. 56 33 14 1 0 2 5 1 0

2. 51 37 4 2 1 0 6 1 0

1776 1. 65 53 2 0 0 0 7 3 0

2. 51 40 0 0 0 1 5 4 1

1777 1. 50 36 1 0 0 6 7 0 0

2. 51 37 1 0 0 6 7 0 0

1778 1. 51 36 2 0 0 6 7 0 0

2. 51 35 3 0 0 6 7 0 0

1779 1. 39 30 1 0 0 2 5 1 0

2. 39 30 1 0 0 2 5 1 0

1780 1. 45 35 0 0 0 0 10 0 0

2. 35 30 0 0 0 0 5 0 0

1781 1. 40 35 0 0 0 0 5 0 0

2. 37 33 0 0 0 0 4 0 0

1782 1. 40 36 0 0 0 0 4 0 0

2. 37 31 0 0 0 0 6 0 0

1783 1. 42 36 0 0 0 0 6 0 0

2. 37 36 0 0 0 0 1 0 0

1784 1. 79 61 0 0 3 8 6 2 0

2. 74 56 0 0 0 4 11 3 0

1786 1.

84 57 0 0 0 0 17 10 0 2.

Poznámky k Tabuľke 12: Pod označením kováč a iné sa rozumie kováč - muzikant, kováč - manuálna

práca, kováč - pastier dobytka, kováč - panský posol. Označenie muzikant a iné zahŕňa zamestnania

muzikant - kováč, muzikant - manuálna práca, muzikant - pastier dobytka. Pod inými sú zahrnutí

zámočníci, kožkári, sluhovia, žobráci, prípadne v súpise nevyšpecifikované zamestnania.

117

Tabuľka 13 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Turnianskej stolici

Rok pol-

rok

Počet

rodín

Max.

počet

detí


v

rade

iných

domov

na

konci

dediny

stavajú

dom

v

zem-

nici

bez

domu Sedliak želiar

pod-

želiar

obecný

pastier

1768 1. 81 7 - - - - - - - - -

2. - - - - - - - - - - -

1773 1. 71 8 30 17 9 12 3 0 56 15 0

2. - - - - - - - - - - -

1775 1. 56 8 20 29 2 2 3 0 50 5 1

2. 51 8 14 31 2 0 4 0 49 2 0

1776 1. 65 9 21 39 2 0 3 0 63 2 0

2. 51 8 37 2 0 1 11 0 50 1 0

1777 1. 50 8 47 1 0 0 2 0 46 2 2

2. 51 8 48 1 0 0 2 0 47 2 2

1778 1. 51 8 47 1 0 0 3 0 47 2 2

2. 51 8 48 1 0 0 2 0 48 2 1

1779 1. 39 8 36 2 0 0 1 0 37 2 0

2. 39 8 37 1 0 0 1 0 38 1 0

1780 1. 45 6 45 0 0 0 0 0 31 14 0

2. 35 5 35 0 0 0 0 1 34 0 0

1781 1. 40 6 40 0 0 0 0 0 38 2 0

2. 37 6 37 0 0 0 0 0 36 1 0

1782 1. 40 6 40 0 0 0 0 0 40 0 0

2. 37 6 37 0 0 0 0 0 37 0 0

1783 1. 42 6 42 0 0 0 0 0 41 1 0

2. 37 6 37 0 0 0 0 0 37 0 0

1784 1. 79 6 75 0 0 0 4 0 73 2 4

2. 74 6 69 0 0 0 5 0 66 5 3

1786 1.

84 11 80 4 0 0 0 0 81 2 1 2.

Poznámky k Tabuľke 13: V údaji stavajú dom sú započítané tiež niektoré rodiny, ktoré dočasne bývajú

v zemnici. Označenie bez domu zahŕňa aj rodiny, ktoré bývajú u príbuzného, alebo v chatrči mimo obce,

alebo v obecnom dome. V kolónke želiari sú spolu uvedení želiari s majetkom aj bez majetku.

Počet Rómov v Turnianskej stolici

V roku 1768 žilo v Turnianskej stolici (pozri Tabuľku 11) celkom 390 Rómov

v 81 rodinách a mali spolu 233 detí (priemerne 4,8 členné rodiny). V súpisných rokoch

1768 až 1786 najmenej Rómov v Turnianskej stolici žilo v roku 1782 (priemerne

v prvom a druhom polroku 158 Rómov v 39 rodinách, ktoré mali spolu 85 detí -

v priemere 4 členné rodiny). Jednotlivé rodiny mali v sledovaných rokoch väčšinou od

118

0 do 8 detí (pozri Tabuľku 13), okrem 1. polroku 1776 kedy mali od 0 do 9 detí a roku

1786 kedy mali od 0 do 11 detí.

Graf 11 Celkový počet Rómov, ich rodín a ich detí v rokoch 1768 až 1786 v

Turnianskej stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786

Roky

Počet

osô

b,

Počet

rod

ín


Celkový počet Rómov od roku 1768 neustále klesal až do roku 1782 (pozri Graf

11 a Tabuľku 11), od ktorého sa začal zvyšovať a v roku 1786 počet Rómov sa dostal

opäť na stav z roku 1768. Pokles počtu Rómov v roku 1782 bol takmer dvaapolnásobný.

Odliv rómskych rodín z Turnianskej stolice počas intenzívneho uplatňovania

regulačných nariadení voči Rómom a ich príliv po poľavení týchto snáh je učebnicovou

ukážkou toho, ako Rómovia neznášajú prostredie v ktorom sú na nich kladené

prísnejšie požiadavky. O prísnosti a pedantnosti turnianskych stoličných úradníkov pri

uplatňovaní regulačných nariadení voči Rómom svedčia výsledky obsiahnuté

v súpisoch ako aj precízne vypracované a pravidelne vykonávané súpisy Rómov.

Grafické priebehy počtu rómskych rodín a počtu ich detí naznačujú aj v Turnianskej

stolici fluktuáciu rómskych rodín, podobne ako v Abovskej alebo Šarišskej stolici.

119

Výchova rómskych detí v Turnianskej stolici

Prakticky nezávisle na poklese alebo náraste počtu Rómov v stolici počas rokov

1777 až 1786 (pozri Tabuľku 11) slúžilo u sedliakov alebo zemepánov (zrejme zo

stabilne usadených rómskych rodín) od 44 do 78 rómskych detí (priemerne ročne 62

rómskych detí). V rokoch 1773 až 1780 u remeselníkov (prípadne doma pri rodičoch) sa

remeslu priúčalo ročne od 2 do 44 rómskych detí a pri pasení hydiny alebo dobytka

vypomáhali priemerne ročne 3 rómske deti.

Graf 12 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma

pri rodičoch v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Turnianskej stolici

0

50

100

150

200

250

300

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786

Roky

Počet

osô

b


V sedliackej výchove (prevažne u sedliakov, iba málo doma) v roku 1773 (pozri

Graf 12 a Tabuľku 11) bolo celkom 143 rómskych detí (69 % z celkového počtu

rómskych detí v stolici). V ďalších súpisných rokoch počet detí v sedliackej výchove

postupne klesal (absolútne i relatívne, až na malé odchýlky) a v roku 1784 klesol na

nulu. V dôsledku toho sa však nezvyšoval počet rómskych detí zostávajúcich nečinne

doma pri rodičoch (okrem rokov 1773 až 1778, kedy bol zaznamenaný najvyšší výskyt

v roku 1776 a to priemerne za oba polroky 26 detí - 17 %), ale zvyšoval sa počet

rómskych detí v službe.

V rokoch 1778 až 1783 dostávalo cigánsku výchovu iba nepatrné množstvo

rómskych detí (ročne 2 až 6 detí). Negatívny zlom nastal v roku 1783, odkedy

120

v dôsledku prílivu rómskych rodín do stolice sa behom roka (do roku 1784) tento počet

zvýšil na 89 detí (53 %). Rok 1783 možno v Turnianskej stolici považovať za

prelomový rok v regulácii Rómov od ktorého sa v tejto stolici prestal klásť dôraz na

úpravu pomerov Rómov.

Zamestnanie Rómov v Turnianskej stolici

Aj Rómovia v Turnianskej stolici v súpisných rokoch 1768 až 1786 sa živili

hlavne kováčstvom (pozri Graf 13 a Tabuľku 12). V roku 1768 sa kováčstvom živilo

(kováči s jediným hlavným zamestnaním spolu s kováčmi, ktorí, aby sa uživili, museli

vykonávať ešte ďalšie zamestnanie) celkom 57 rómskych rodín (70 % z celkového

počtu rómskych rodín v stolici). V ďalších rokoch počet kováčov, čo do absolútnych

čísiel, najprv do roku 1779 poklesol na 31 osôb, potom do roku 1768 opäť narástol na

pôvodný počet 57 osôb (s menšími výkyvmi). Relatívne sa počet kováčov, vzhľadom na

meniaci sa počet Rómov v stolici, udržiaval priemerne na 80 %.

Graf 13 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou

prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786Roky

Počet

rod

ín

Celkový počet Rómskych rodín Rómski kováči Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou

Príležitostnou manuálnou prácou v rokoch 1768 až 1783 sa živilo ročne od 2 do

8 rómskych rodín. Tento počet od roku 1784, návratom staronových, respektíve

121

príchodom nových rómskych rodín do stolice, začal však narastať. V roku 1786 sa

manuálnej práci už venovalo 17 rómskych rodín.

Živenie sa muzikou bolo postupne v rokoch 1768 až 1775 utlmené (pozri

Tabuľku 12). Profesionálnych rómskych muzikantov spolu s muzikantmi, ktorí

vykonávali aj ďalšie zamestnanie bolo v roku 1768 celkom 12 osôb (okolo 15 %

z celkového počtu rómskych rodín v stolici), v roku 1775 boli už iba 3 muzikanti

a v roku 1776 nebol už v súpise poznačený ani jeden muzikant.

Okrem doteraz uvedených zamestnaní sa malé množstvo rómskych rodín ešte

živilo pastierstvom a tiež zámočníctvom, kožkárstvom, slúžením najmä u sedliakov

a žobraním.

Bývanie rómskych rodín v Turnianskej stolici

Bývanie Rómov v zemniciach sa v prvom súpise z roku 1768 nesledovalo.

V prvom polroku 1773 v zemniciach bývalo (pozri Tabuľku 13) ešte 12 rómskych

rodín (17 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Posledná rómska rodina

bývala v zemnici v druhom polroku 1776. V ďalšom polroku už bola aj táto zemnica

zlikvidovaná a v ďalších súpisných rokoch sa v súpisných záznamoch bývanie

v zemnici už nevyskytovalo. V roku 1773 si dom stavalo 9 rómskych rodín a v rokoch

1775 a 1776 nový dom si postavili 2 rómske rodiny. Niekoľko rómskych rodín bez

domu (s výnimkou v roku 1776 kedy ich bolo až 11) sa v súpisoch objavovalo v rokoch

1773 až 1779 (určite to boli rómske rodiny „na cestách“). V ďalších rokoch (okrem

roku 1784) už všetky rómske rodiny mali vlastný dom.

Mimo sedliackych domov (pozri Graf 14 a Tabuľku 13) bývalo v roku 1773

ešte 17 rómskych rodín (24 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici), v roku 1775

sa tento počet zvýšil na 30 rodín (56 %) a v prvom polroku 1776 ešte narástol na 39

rodín (60 %), ale v priemere za rok 1776 sa znížil celkovo na 21 rodín (relatívne na 36

%). Do roku 1777 sa počet rómskych rodín bývajúcich v domoch mimo radu ostatných

domov znížil takmer na nulu. Takýto stav bývania pretrvával až do roku 1784, od

ktorého sa počet chatrčí na okrajoch obcí alebo v ich blízkostí opäť začal zvyšovať.

122


ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786

Roky

Počet

rod

ín

Celkový počet rómskych rodín

Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami


V roku 1773 bývalo v domoch medzi sedliackymi domami 30 rómskych

rodín(42 % z celkového počtu rómskych rodín v stolici). Tento počet sa do roku 1777

zvýšil na 94 % a od roku 1780 v domoch medzi ostatnými domami v obci už bývalo

100 % rómskych rodín. Od roku 1784 v dôsledku migrácie staronových prípadne

nových rómskych rodín do stolice sa tento počet znova začal relatívne znižovať.

Právne postavenie rómskych rodín v Turnianskej stolici

Funkciu obecného pastiera (pozri Tabuľku 13) zastávalo iba málo rómskych

rodín (v roku 1775 iba 1 rómska rodina, v roku 1777 - 2 rómske rodiny, v roku 1778 - 2

rómske rodiny, v roku 1784 4 rómske rodiny a v roku 1786 opäť iba 1 rómska rodina).

Tak ako v Abovskej a Šarišskej stolici aj v Turnianskej stolici v súpisných

rokoch 1773 až 1786 prevládali želiarske rómske rodiny (pozri Graf 15 a Tabuľku 13).

V roku 1773 bolo v Turnianskej stolici spolu 56 želiarskych rómskych rodín (79 %

z celkového počtu rómskych rodín v stolici) a v ďalších rokoch sa tento počet relatívne

pohyboval od 83 % do 100 %.

123


počtom rómskych rodín

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786

Roky

Počet

rod

ín


Podželiarskych rómskych rodín v roku 1773 bolo spolu15 (21 %). V ďalších

rokoch sa ich počet pohyboval od 0 % do 17 %.

Počas súpisných rokov sa v súpisných záznamoch vyskytla iba 1 sedliacka

rómska rodina a to v druhom polroku 1780. V prvom polroku 1781 však už v súpisnej

evidencii nebola zaznamenaná.

Ďalšie údaje zo súpisov v Turnianskej stolici

Aj v tejto stolici niektorí Rómovia vykonávali viac ako jedno zamestnanie. Deti

boli vychovávané najmä u adoptívnych rodičov (u sedliakov), veľa z nich slúžilo

u sedliakov, menej u zemepánov. Malá časť sa priúčala remeslu buď u remeselníkov

(najmä u kováčov), alebo u sedliakov (poľnohospodárskym prácam), prípadne doma pri

rodičoch (muzikanstvu, zámočníctvu). Okrem rokov 1777 (kedy školu navštevovalo

jedno dieťa), 1780 (3 deti), 1784 (35 detí) a 1786 (23 detí), školopovinné rómske deti

školu nenavštevovali. Počas zvýšeného záujmu stoličných orgánov o reguláciu Rómov

bol v súpisoch vykazovaný nízky počet rómskych detí, ktoré zostávali doma a iba

v jednom prípade, a to v roku 1775 je uvedené, že štyri deti boli vychovávané ako

„cigánske“.

124

Všetci Rómovia nosili odev ako ostatní obyvatelia – sedliaci (pozri Tabuľku

14). Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom. Až na štyri rodiny z roku

1773 nikto z nich nejedol mäso z uhynutých zvierat. S koňmi neobchodoval žiaden

Róm.. Vojenskú a domovskú daň odvádzalo priemerne až 86 % rómskych rodín.

Tabuľka 14 Obliekanie, podriadenosť, jedenie mäsa z uhynutých zvierat,

obchodovanie s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Turnianskej stolici

Rok 1773 1775 1776 1777 1778 1780 1781 1782 1783 1784 1786

Obliekanie

ako

sedliaci 71 54 58 51 51 40 39 39 40 77 84

cigánsky

odev 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

neuvedené 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0

Podriadenosť

richtárovi

áno 71 54 58 51 51 40 39 39 40 76 84

nie 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

neuvedená 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0

Jedenie

zdochlín

áno 4 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

nie 67 54 58 51 51 40 39 39 40 78 84

neuvedené 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0

Obchod s

koňmi

áno 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

nie 71 54 58 50 49 40 39 39 39 75 84

neuvedený 0 0 0 1 2 0 0 0 1 2 0

Platenie daní

áno 49 46 53 41 42 35 37 36 38 65 66

nie 22 8 5 10 9 5 2 3 2 12 18

neuvedené 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Celk. počet rómskych

rodín 71 54 58 51 51 40 39 39 40 77 84

Priezviská Rómov

V súpisoch Rómov Turnianskej stolice z rokov 1768 až 1786 sa najčastejšie

stretávame v jednotlivých okresoch s nasledovnými priezviskami:

vo Vyšnom okrese


priezviska po najnižšiu) boli Rigo (Rigó), Gruľo (Grulyo, Grulyó, Grulya), Kóre

(Koré, Kóré, Kore), Kuru (Kurru, Curu, Kura), Lacko (Laczko, Laczkó, Latzko,

Latzkó), Orgován (Orgovány, Orgovany) a Koňa (Konya).

125

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Babu, Baka, Búš (Búss,

Buss, Bús, Bus), Čana (Csana), Darangoš (Darangos, Darangós), Gaži (Gazsi, Gázsy),

Jonaš (Jonas, Jonás, Jónás), Kaku, Kún (Kun), Lakatoš (Lakatos), Milu, Nanu, Patko

(Patkó), Péči (Pécsi, Petsi, Pétsi, Petsy, Pétsy, Pécsy).


rómskych priezvisk ako napríklad Boka, Budaj (Buday), Čolák (Csillák), Ďuri (Gyuri,

Gyúri), Farkaš (Farkas), Ferko, Gapčik (Gaptsik), Glonci (Glontzi), Gönci (Göntzi),

Horvát (Horváth), Huduš (Hudus), Jacko (Jaczkó), Kolompar, Kundri, Landor

(Lándor), Mihok (Mihók), Ruso (Ruszo, Ruszó), Samu, Šimon (Simon), Široky (Siroky),

Tátoš (Tátos), Varadi, Žarnaj (Zsarnai, Zsarnay), Žigo (Zsigo, Zsigó, Sigó) atď.

v Nižnom okrese

- najrozšírenejšími rómskymi priezviskami boli Kuru (Kura, Kury) a Ruso

(Ruszó, Ruszo, Russo, Rusó).

- menej frekventovanými rómskymi priezviskami boli Bartuš (Bartus), David

(Dávid), Gapka (Kapka), Kečku (Kecsku, Ketsku), Kóre (Kóré, Kore, Koré), Szörös

(Szőrős), Varadi (Váradi, Varady, Várady), Varga.


rómskych priezvisk, ako napríklad Balog, Budaj (Budai), Čiko (Csiko), Dongo, Kaločaj

(Kalocsay), Kiš (Kiss), Kolompar, Koňa (Konya), Lakatoš (Lakatos), Lali, Nanu, Rigo

(Rigó) atď.

Súhrn poznatkov z Turnianskej stolice

Celkový počet Rómov v stolici počas intenzívneho uplatňovania regulačných

opatrení voči ním postupne klesal, po zmiernení regulácie začal stúpať.

Rómovia neznášali prostredie v ktorom boli na nich kladené prísne požiadavky.

Súpisy v stolici boli vykonávané pravidelne a precízne.

Stoliční úradníci pri aplikácii nariadení ohľadne Rómov boli prísni,

nekompromisní a pedantní.

Fluktuácia rómskych rodín z obce do obce a v rámci stolíc bola podobná ako

v ostatných dvoch stoliciach.

126

Postupným poklesom počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov sa

nezvyšoval počet detí zaháľajúcich doma, ale sa zvyšoval počet rómskych detí

v službe.

Hlavným zamestnaním Rómov aj v tejto stolici bolo kováčstvo, ostatné rómske

rodiny sa živili manuálnou prácou.

Muzikanstvo bolo utlmené už na začiatku súpisných rokov.

Bývanie v zemniciach a chatrčiach bolo zlikvidované a všetky rómske rodiny

začali bývať v obciach medzi ostatným obyvateľstvom.

Prevládali želiarske rómske rodiny, sedliacke rómske rodiny až na jeden prípad

sa v stolici nevyskytovali.

Všetci Rómovia nosili sedliacky odev.

Všetci Rómovia boli podriadení miestnym richtárom.

Nikto z Rómov nekonzumoval mäso z uhynutých zvierat.

S koňmi neobchodoval žiaden Róm.

Vojenskú a domovskú daň platilo až 86 % rómskych rodín.

127

5 Vyhodnotenie súpisov Rómov v Abovskej, Šarišskej

a Turnianskej stolici

5.1 Porovnanie grafických priebehov niektorých súpisných údajov

Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice

Celkový počet Rómov

Z porovnávaných stolíc najviac Rómov v tom čase žilo v Abovskej stolici,

menej v Šarišskej a najmenej v Turnianskej stolici (pozri Graf 16).

Kým v Abovskej a Šarišskej stolici počas súpisných rokov sa celkový počet

Rómov zhruba zdvojnásobil, v Turnianskej stolici celkový počet Rómov (po

prechodnom poklese) zostal na rovnakej úrovni.

Graf 16 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu Rómov v Abovskej,

Šarišskej a Turnianskej stolici v rokoch 1768 až 1787

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1800

2000

2200

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

osô

b

Počet Rómov v Abovskej stolici Počet Rómov v Šarišskej stolici Počet Rómov v Turnianskej stolici

Svedčí to o dôslednom plnení panovníckych nariadení ohľadne regulácie Rómov

v Turnianskej stolici (Rómovia neznášali disciplínu a zo stolice odchádzali) a naopak

o ich neplnení (alebo aspoň nie dôslednom plnení) v Abovskej a Šarišskej stolici (kam

Rómovia prichádzali).

128

Výchova rómskych detí u sedliakov

Porovnaním absolútneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov (pozri

Graf 17) je vidieť, že v rokoch 1775 až 1780 tento počet v Abovskej stolici vysoko

prekračoval počty v Šarišskej a Turnianskej stolici, ktoré boli z hľadiska výchovy

rómskych detí u sedliakov približne na rovnakej úrovni. Ďalej z grafických priebehov si

možno všimnúť, že kým regulácia výchovy rómskych detí v Šarišskej a Turnianskej

stolici v roku 1773 už „bežala“, v Abovskej stolici sa iba vtedy prudko rozbehla, ale ako

sa prudko rozbehla tak po roku 1779 zasa prakticky prudko skončila.

Graf 17 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí vo

výchove u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200

220

240

260

280

300

320

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

osô

b

Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Abovskej stolici

Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Turnianskej stolici

Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Šarišskej stolici

Grafické porovnanie relatívneho počtu rómskych detí vo výchove u sedliakov

(pozri Graf 18) hovorí o vysokej úradníckej prísnosti, nekompromisnosti a dôslednosti

dodržiavania opatrení týkajúcich sa výchovy rómskych detí v Turnianskej stolici (v

sedliackej výchove vysoké percento rómskych detí z celkového počtu rómskych detí

v stolici) a naopak o nízkej úrovni dodržiavania panovníckych výchovných nariadení

v Abovskej stolici a o ešte nižšej úrovni ich dodržiavania v Šarišskej stolici.

129

Graf 18 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí vo výchove

u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

osô

b v

%

Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Abovskej stolici

Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Šarišskej stolici

Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov v Turnianskej stolici

Aj podľa grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí vo výchove

u sedliakov, aj podľa grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí vo výchove

u sedliakov je vidieť, že výchova rómskych detí u sedliakov po jej počiatočnom náraste

sa v každej sledovanej stolici pomalšie alebo rýchlejšie znižovala, až postupne

prakticky zanikla.

Rómske deti v „cigánskej“ výchove

Z nasledujúcich grafických priebehov (pozri Graf 19 a Graf 20) je vidno, že

absolútne i relatívne počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich doma pri

rodičoch boli až do roku 1783 značne vysoké v Abovskej a Šarišskej stolici

a zanedbateľné v Turnianskej stolici (až na výkyv v roku 1776). Ich počty nepriamo

záviseli od počtu detí umiestnených v sedliackej výchove a priamo záviseli od

fluktuácie rómskych rodín v stolici. Rómskym rodinám „na pochode“ bolo ťažko

odoberať deti do výchovy k sedliakom.

130

Graf 19 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí

zostávajúcich pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

1000

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

osô

b

Rómske deti zostávajúce doma v Abovskej stolici Rómske deti zostávajúce doma v Turnianskej stolici

Rómske deti zostávajúce doma v Šareišskej stolici

Graf 20 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí

zostávajúcich pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Roky

Počet

osô

b v

%

Rómske deti zostávajúce doma v Abovskej stolici Rómske deti zostávajúce doma v Šarišskej stolici

Rómske deti zostávajúce doma v Turnianskej stolici

Po roku 1783 sa počet rómskych detí v „cigánskej“ výchove zvýšil aj

v Turnianskej stolici, najme v dôsledku prílivu rómskych rodín do tejto stolice.

131

Rómski kováči

Podľa ďalších grafických priebehov (pozri Graf 21 a Graf 22), v Abovskej

a Šarišskej stolici koncom súpisných rokov celkový počet rómskych kováčov absolútne

narástol, ale relatívne poklesol oproti počiatočným súpisným rokom. Relatívny pokles

počtu rómskych kováčov v Abovskej a Šarišskej stolici bol v dôsledku nárastu počtu

rómskych rodín v týchto stoliciach, ktoré väčšinou buď neboli kováčske, alebo ku

kováčstvu sa prestali hlásiť a nepraktizovali ho.

Graf 21 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych kováčov

v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

0

40

80

120

160

200

240

280

320

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín

Počet rómskych kováčov v Abovskej stolici Počet rómskych kováčov v Šarišskej stolici

Počet rómskych kováčov v Turnianskej stolici

V Turnianskej stolici absolútny i relatívny počet rómskych kováčov na konci

súpisných rokov v porovnaní s počiatočnými súpisnými rokmi zostal nezmenený, a to

buď z dôvodu, že do stolice sa naspäť vrátili „odišlé“ rómske kováčske rodiny, alebo sa

prisťahovali nové rómske kováčske rodiny, prípadne kováčstvo začali opäť vykonávať

„utlmení“ rómski kováči.

V intervale medzi počiatočnými a konečnými súpisnými rokmi v Turnianskej

stolici pri poklese absolútneho počtu rómskych kováčov a súčasnom poklese rómskych

rodín v stolici narástol ich relatívny počet preto, že stolicu opustilo viac nekováčskych

ako kováčskych rómskych rodín. Pokles absolútneho počtu rómskych kováčov v

Abovskej a Šarišskej stolici pri súčasnom náraste počtu nekováčskych rómskych rodín

132

v stoliciach znamenal pokles aj relatívneho počtu rómskych kováčov. Počas intenzívnej

regulácie rómskeho kováčstva v rokoch 1774 až 1783 sa najradikálnejšie znížil

absolútny aj relatívny počet rómskych kováčov v Abovskej stolici.

Graf 22 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych kováčov


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín v

%

Počet rómskych kováčov v Abovskej stolici Počet rómskych kováčov v Šarišskej stolici

Počet rómskych kováčov v Turnianskej stolici

Z grafických priebehov relatívneho počtu rómskych kováčov je ďalej vidieť, že

kováčstvo bolo hlavným zamestnaním živiteľov rómskych rodín vo všetkých troch

stoliciach a vo všetkých troch stoliciach bolo pred reguláciou a po nej na približne

rovnakej percentuálnej úrovni.

Manuálna práca Rómov

Po roku 1774 absolútne i relatívne najviac Rómov v poľnohospodárstve alebo

inak manuálne pracovalo v Abovskej stolici (pozri Graf 23 a Graf 24). Po výraznom

regulačnom znížení absolútneho počtu rómskych kováčov v tejto stolici im totiž ani iné

neostávalo ak chceli prežiť. Aj keď v ďalších rokoch počet rómskych kováčov narástol

na pôvodný stav (dokonca ešte sa zvýšil), počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou

prácou výraznejšie nepoklesol pre nárast prevažne nekováčskych rómskych rodín

v stolici.

133

Graf 23 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín živiacich

sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

0

40

80

120

160

200

240

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín

Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Abovskej stolici

Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Šarišskej stolici

Rómske rodiny ťiviace sa manuálnou prácou v Turnianskej stolici

Graf 24 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín živiacich

sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

0

10

20

30

40

50

60

70

80

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín v

%

Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Abovskej stolici

Rómske rodiny živiace sa manuálnou orácou v Šarišskej stolici

Rómske rodiny živiace sa manuálnou prácou v Turnianskej stolici

134

Relatívne najmenej rómskych rodín manuálne pracovalo v Šarišskej stolici. Po

úradnom obmedzení absolútneho počtu rómskych kováčov v tejto stolici (ktoré ale

nebolo až také výrazné ako v Abovskej) väčšina dotknutých Rómov sa preorientovala

na muzikantstvo, ktoré v tejto stolici sa nepodarilo úradom utlmiť, a tým nedošlo

k navýšeniu počtu manuálne pracujúcich Rómov.

Najzručnejší a dobre technicky vybavení museli byť rómski kováči

v Turnianskej stolici pretože nariadenia ohľadne znižovania počtu kováčov sa ich dotkli

najmenej, a tým nemuseli sa preorientovávať na inú manuálnu prácu.

Rómske rodiny bývajúce pri obciach a mimo obcí

V chatrčiach pri obciach alebo neďaleko obcí bývala do roku 1775 väčšia časť

rómskych rodín v Šarišskej a v Turnianskej stolici a do roku 1777 v Abovskej stolici

(pozri Graf 26 a Graf 27). Súčasne veľa kočujúcich rómskych rodín bývalo

v zemniciach alebo nemalo žiaden dom. V ďalších rokoch na základe panovníckych

nariadení tieto zemnice a chatrče boli likvidované a Rómovia boli sťahovaní do obcí.

Graf 25 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín

bývajúcich v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej

stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín

Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Abovskej stolici

Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Šarišskej stolici

Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Turnianskej stolici

135

Graf 26 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín

bývajúcich v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej

stolici

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

110

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín v

%

Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Abovskej stolici

Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Šarišskej stolici

Rómske rodiny bývajúce v domoch mimo ostatných domov v Turnianskej stolici

Z grafických priebehov je tiež vidieť, že aj po roku 1777 v Turnianskej stolici,

a po roku 1780 aj v Abovskej a Šarišskej stolici úrady naďalej museli zápasiť

s rómskymi chatrčami, ktoré nanovo vznikali pri obciach alebo neďaleko obcí.

Rómske rodiny bývajúce v obciach medzi ostatným obyvateľstvom

Začiatok výstavby rómskych obydlí medzi domami ostatných obyvateľov

v obciach sa v Abovskej stolici oproti Turnianskej a Šarišskej stolici omeškal o dva

roky (pozri Graf 27 a Graf 28). Bývanie svojich Rómov najrýchlejšie vyriešila

Turnianska stolica a k vyriešeniu problému bývania sa na krátku dobu priblížila

Abovská stolica. Šarišskej stolici sa bytový problém počas regulačného obdobia

nepodarilo vyriešiť. Jedine v Turnianskej stolici v rokoch 1780 až 1783 sa podarilo

umiestniť všetkých Rómov do domov medzi domy ostatných obyvateľov obcí. Po roku

1783 však ako v Turnianskej, tak aj v Šarišskej a Abovskej stolici došlo k relatívnemu

a neskôr aj absolútnemu zníženiu rómskeho bývania v obciach po prílive nových

rómskych rodín do stolíc.

136

Graf 27 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín

bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej

stolici

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín

Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej stolici

Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Šarišskej stolici

Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Turnianskej stolici

Graf 28 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín

bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej

stolici

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

110

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín v

%

Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej stolici

Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Šarišskej stolici

Rómske rodiny bývajúce v domoch medzi ostatnými domami v Turnianskej stolici

To, že Rómovia sa naďalej premiestňovali z obce do obce a zo stolice do stolice

svedčí o neusadení, alebo aspoň nie o trvalom usadení sa väčšiny rómskych rodín

137

v tereziánskom a jozefínskom období. Je nepochopiteľné prečo opúšťali „pohodlné“

domy v obciach a odchádzali na iné miesta, kde opäť museli bývať v ošarpaných

chatrčiach. Zrejme voľnosť a sloboda im boli cennejšie než istota a pohodlie.

Želiarske rómske rodiny

Vo všetkých troch stoliciach prevládali želiarske rómske rodiny (pozri Graf 29).

Relatívne najmenej želiarskych rómskych rodín bolo v Šarišskej stolici, kde zo všetkých

troch stolíc žilo najviac chudobnejších podželiarskych rómskych rodín.

Graf 29 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych želiarov


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

110

1768 1769 1770 1771 1772 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787Roky

Počet

rod

ín v

%

Želiarske rómske rodiny v Abovskej stolici Želiarske rómske rodiny v Šarišskej stolici

Želiarske rómske rodiny v Turnianskej stolici

Súhrn poznatkov z Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice

Najviac Rómov v tom čase žilo v Abovskej stolici, menej v Šarišskej a najmenej

v Turnianskej stolici.

V Abovskej a Šarišskej stolici počas súpisných rokov sa celkový počet Rómov

zhruba zdvojnásobil, v Turnianskej stolici celkový počet Rómov zostal na

približne rovnakej úrovni.

138

Najzodpovednejšie k plneniu panovníckych nariadení pristupovali úradníci

v Turnianskej stolici, menej alebo málo zodpovedne v Abovskej a Šarišskej

stolici.

Umiestňovanie rómskych detí do výchovy k sedliakom v Abovskej stolici začalo

v čase, keď už takéto umiestňovanie „naplno“ bežalo v Turnianskej a Šarišskej

stolici.

Výchova rómskych detí u sedliakov po jej počiatočnom náraste sa vo všetkých

troch stoliciach postupne znižovala, až prakticky zanikla.

Absolútne i relatívne počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich

doma pri rodičoch boli vysoké v Abovskej a Šarišskej stolici a zanedbateľné

v Turnianskej stolici.

Počty rómskych detí v „cigánskej“ výchove nepriamo záviseli od počtu

rómskych detí umiestnených v sedliackej výchove a priamo záviseli od

fluktuácie (nárastu a poklesu počtu) rómskych rodín v stolici.

Kováčstvo bolo hlavným zamestnaním živiteľov rómskych rodín vo všetkých

troch stoliciach s približne rovnakým percentuálnym zastúpením.

V Abovskej a Šarišskej stolici koncom súpisných rokov celkový počet rómskych

kováčov absolútne narástol, ale relatívne poklesol oproti počiatočným súpisným

rokom. V Turnianskej stolici absolútny i relatívny počet rómskych kováčov na

konci súpisných rokov v porovnaní s počiatočnými súpisnými rokmi zostal

nezmenený.

Počas intenzívnej regulácie rómskeho kováčstva sa najradikálnejšie znížil

absolútny aj relatívny počet rómskych kováčov v Abovskej stolici.

Absolútne i relatívne najviac Rómov manuálne pracovalo v Abovskej stolici,

relatívne najmenej v Šarišskej stolici.

Vo všetkých troch stoliciach boli likvidované zemnice a chatrče a Rómovia boli

sťahovaní do obcí.

Vo všetkých troch stoliciach úrady neustále museli zápasiť s rómskymi

chatrčami, ktoré nanovo vznikali pri obciach alebo neďaleko obcí.

Výstavba rómskych obydlí medzi domami ostatných obyvateľov v obciach

začala ako posledná v Abovskej stolici.

139

Bývanie svojich Rómov vyriešila Turnianska stolica, takmer vyriešila Abovská

stolica. Šarišskej stolici sa problém bývania počas sledovaného obdobia

nepodarilo vyriešiť.

Po poľavení regulačných snáh, ako v Turnianskej, tak aj v Šarišskej a Abovskej

stolici došlo k relatívnemu a neskôr aj k absolútnemu zníženiu rómskeho

bývania v obciach.

To, že Rómovia sa naďalej premiestňovali z obce do obce a zo stolice do stolice

svedčí o neusadení, alebo aspoň nie o trvalom usadení sa väčšiny rómskych

rodín v stoliciach.

Vo všetkých troch stoliciach prevládali želiarske rómske rodiny.

Rómovia dodržiavali iba tie nariadenia, ktoré museli a ktoré úrady účinne

kontrolovali. Krátko potom, ako úradná a výkonná moc im prestala venovať

zvýšenú pozornosť, život Rómov vo všetkých troch stoliciach sa dostal do

pôvodných koľají.

5.2 Migrácia Rómov

Dôkaz migrácie Rómov

V nasledujúcich tabuľkách (pozri Tabuľku 15 až 26) uvádzam počty rómskych

rodín, ktoré v rokoch 1768 až 1786(87) žili v jednotlivých obciach jednotlivých okresov

Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolice. Treba si všimnúť, že tieto počty v prevažnej

väčšine obcí (ale aj v okrese a v stolici) sa každým rokom menili (narastali a klesali), čo

je jasným dôkazom toho, že rómske rodiny, aj keď oficiálne možno mali svoj trvalý

pobyt v niektorej konkrétnej obci, neustále sa presúvali z miesta na miesto. Aj keď

v niektorých rokoch za sebou je v obci ten istý počet rómskych rodín, ešte to

neznamená, až na výnimky, že sa jedná o tie isté rómske rodiny. Po nahliadnutí do

súpisov sa dá ľahko zistiť, že takmer všetky rómske rodiny zotrvávali na jednom mieste

najviac niekoľko rokov, a potom migrovali ďalej. Iba občas sa niektoré rómske rodiny

vracali opäť na pôvodné miesto.

140

Tabuľka 15 Migrácia rómskych rodín v obciach Cserehátskeho okresu Abovskej

stolice

Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Cserehát v rokoch

1768 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786

Abaújdevecser 2 2 4 4 0 1 4 2 0 5 1 1 1 5

Abaújszolnok 2 2 1 1 1 1 1 2 1 1 1 1 2 1

Alsógagy 0 0 0 1 1 1 2 0 1 1 0 0 0 1

Alsónovaj 1 2 1 1 1 1 1 1 1 0 1 0 2 4

Alsószend 0 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 0 1 2

Bakta 3 2 3 2 2 2 0 1 1 2 1 2 0 3

Beret 2 2 2 3 0 0 1 2 2 1 3 2 2 2

Büttös 0 0 0 1 0 0 1 1 1 1 1 1 1 2

Buzica 2 1 1 1 1 1 1 2 0 0 1 0 1 2

Csenyéte 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 0 0 0 2

Debraď 2 2 1 1 2 3 4 2 3 4 3 4 4 3

Detek 0 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 2

Drienovec 0 0 0 0 1 1 0 0 1 0 0 0 1 3

Fáj 0 2 2 2 0 0 3 0 1 1 2 0 3 7

Fancsal 1 1 2 1 0 1 1 2 0 0 2 1 1 1

Felsőgagy 3 1 1 1 2 3 2 2 3 1 2 1 1 2

Felsőnovaj 0 0 1 2 2 3 2 1 3 0 1 0 1 1

Felsőszend 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Felsővadász 4 3 0 3 2 1 1 3 1 1 2 0 2 4

Fulókércs 2 1 1 1 1 1 1 2 3 0 2 0 1 3

Gadna 0 2 1 2 2 2 2 2 1 2 2 1 1 2

Gagyapáti 0 0 0 1 1 1 1 1 0 1 0 0 0 1

Gagybátor 1 2 3 2 3 3 3 5 5 3 4 4 4 5

Garadna 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 0 0 0

Hernádpetri 0 1 0 2 1 1 0 1 2 0 1 0 1 1

Hernádvécse 2 0 0 1 1 1 3 1 1 0 1 0 0 3

Janík 0 1 1 1 1 1 1 2 1 1 2 0 1 2

Jasov 16 12 7 13 15 11 9 11 9 7 6 4 4 9

Kány 1 1 1 1 1 1 2 1 1 2 2 2 2 2

Kéty 1 1 1 0 2 2 2 1 1 2 0 0 1 1

Krasznokvajda 1 0 2 1 2 2 2 3 2 1 2 1 1 1

Kupa 2 1 0 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 2

Litka 1 1 0 1 1 1 1 0 0 0 1 0 0 2

Malý Budulov 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 2 0 2 3

Moldava nad B. 2 3 2 2 4 4 3 2 2 2 2 1 2 3

Nižný Medzev 2 4 1 3 2 3 3 3 3 0 2 2 1 11

Nyésta 2 1 1 2 1 2 3 3 2 2 2 1 2 4

Pamlény 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Peder 2 2 2 3 1 1 2 4 1 1 3 0 1 5

Perecse 1 1 1 1 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1

Poproč 2 0 0 1 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1

Rešica 3 2 2 10 2 2 3 2 2 3 2 0 1 3

Rudník 2 2 1 2 2 2 0 2 2 2 2 2 2 3

Selyeb 2 0 3 2 2 4 2 4 2 3 3 4 5 5

Szala 3 1 2 1 1 1 2 2 2 1 2 0 2 3

Szászfa 2 0 2 2 3 3 2 2 1 1 2 1 1 4

Szemere 0 2 1 2 1 1 1 1 1 0 3 0 1 2

Szőled 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 2

Tengerfalva 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 0

Tomor 2 4 1 1 1 1 2 2 1 1 2 2 1 1

Vyšný Medzev 0 1 1 1 0 2 3 2 4 7 3 1 2 2

Spolu 79 70 59 89 74 79 84 87 76 70 82 46 69 135

Vysvetlivky k tabuľkám 15 až 26 sú pri Tabuľke 22.

141

Tabuľka 16 Migrácia rómskych rodín v obciach Füzerského okresu Abovskej stolice

Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Füzér v rokoch

1768 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786

Abaújvár 0 3 2 2 2 2 4 2 2 2 3 2 3 2

Alsóregmec 0 1 0 1 0 0 0 0 1 1 1 2 3 1

Bačkovík 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 2 1 2 2

Beniakovce 0 0 2 1 1 1 1 1 0 1 0 0 1 1

Bidovce 2 0 3 4 3 3 3 2 3 4 4 5 5 2

Blažice 1 0 1 0 0 0 0 1 0 1 1 2 1 1

Bohdanovce 0 0 2 1 1 1 1 1 0 1 1 1 0 0

Byster 0 1 1 1 2 2 2 1 1 1 1 3 3 1

Byšta 0 1 0 1 1 1 1 1 0 1 0 1 1 1

Čakanovce 0 1 0 3 0 0 0 0 1 2 2 3 3 1

Ďurďošík 1 0 3 3 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1

Ďurkov 2 4 3 1 2 2 2 2 3 4 3 4 5 2

Felsőregmec 3 1 1 1 0 0 0 0 1 1 1 1 1 0

Filkeháza 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Füzér 1 0 1 1 0 0 0 0 2 2 1 1 0 0

Füzérkajata 0 0 1 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1

Füzérkomlós 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 1 1 1

Füzérradvány 0 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Hrašovík 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 1 1 0

Chrastné 1 0 0 0 0 0 0 1 3 0 0 0 1 1

Kalša 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1

Kéked 0 1 0 0 0 0 0 1 1 2 1 2 2 1

Košická Nová Ves 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 1

Košická Polianka 3 1 1 2 1 0 0 1 1 2 2 1 1 1

Košický Klečenov 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Kovácsvágás 2 1 1 1 1 1 1 2 4 3 3 3 4 2

Kráľovce 0 2 2 2 0 0 0 1 1 0 2 0 3 2

Krásna n./H. 3 1 4 5 3 3 3 6 6 4 7 6 7 4

Malý Kazimír 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0

Mikóháza 3 0 1 0 4 3 3 3 5 5 5 4 4 2

Nagybózsva 0 1 2 1 1 0 0 0 1 1 5 5 7 5

Nižná Hutka 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 1 0 1

Nižná Kamenica 2 0 1 1 1 1 1 0 1 1 3 1 3 2

Nižná Myšľa 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 0 1 1

Nižný Čaj 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 2 1

Nižný Olčvar 1 1 1 2 1 1 1 1 2 2 2 2 2 1

Nový Salaš 0 0 0 0 0 0 0 0 0 5 0 0 0 0

Nyíri 2 1 1 1 0 0 0 2 7 4 1 3 1 1

Olšovany 1 2 2 2 1 1 1 1 1 0 0 0 1 1

Pálháza 1 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 2 1

Pányok 2 0 1 1 2 1 1 1 3 3 2 1 2 1

Pusztafalu 0 1 1 2 1 1 1 1 3 2 2 1 1 0

Rankovce 0 1 0 1 0 0 0 0 1 0 1 1 2 2

Rozhanovce 2 2 3 1 1 1 1 2 3 4 2 3 4 2

Ruskov 0 1 0 1 1 1 1 0 0 0 0 0 1 1

Skároš 1 2 1 0 2 1 1 1 1 1 0 2 3 2

Slanec 1 1 0 1 1 1 1 3 1 1 1 1 1 1

Slanské N. Mesto 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1

Svinica 1 2 2 2 2 2 2 2 2 3 4 3 3 2

Telkibánya 1 2 1 1 2 1 1 1 2 3 3 1 2 1

Trsťany 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0

Trstené p. Hornáde 3 2 1 2 2 2 2 1 3 2 1 3 3 1

Vajkovce 0 0 0 3 2 2 2 1 3 3 2 2 2 2

Vily 1 3 1 1 4 1 1 0 3 2 1 1 2 1

Vyšná Hutka 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0

Vyšná Kamenica 1 0 1 1 1 1 1 3 4 2 4 4 4 2

Vyšná Myšľa 1 1 1 0 1 0 0 1 2 3 2 2 1 0

Vyšný Čaj 1 1 1 1 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1

Vyšný Olčvar 1 1 1 2 0 0 0 1 1 1 1 2 1 1

Zdoba 1 1 0 2 2 2 2 2 2 2 2 2 1 1

Zsujta 2 2 2 3 2 1 1 0 3 4 3 4 3 1

Ždaňa 1 1 2 1 2 2 2 2 2 2 2 2 1 1

Žírovce 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Spolu 56 52 61 72 61 48 50 62 99 99 96 100 116 71

142

Tabuľka 17 Migrácia rómskych rodín v obciach Košického okresu Abovskej stolice

Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Košice v rokoch

1768 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786

Barca 3 3 2 3 3 0 0 0 1 2 2 1 2 4

Baška 1 0 0 0 0 1 0 0 0 0 1 1 1 1

Belža 2 0 0 2 1 1 1 1 2 3 4 2 2 2

Bernátovce 0 1 1 2 1 2 2 1 4 4 4 2 2 1

Bočiar 1 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 2

Bukovec 1 0 0 1 2 1 0 0 0 0 1 1 1 1

Buzice 3 0 1 0 1 1 2 1 0 1 1 1 0 1

Buzinka 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 2 3

Cestice 3 1 0 2 2 2 2 2 2 2 3 2 2 1

Čaňa 3 2 4 5 4 2 6 6 2 4 3 3 5 4

Čečejovce 4 8 10 6 5 5 5 5 3 4 6 7 6 8

Geča 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 1 1 6 3

Gyňov 2 0 0 1 0 0 0 0 0 2 0 1 1 2

Haniska 2 2 4 5 4 4 4 4 5 5 5 4 4 6

Hernádszurdok 1 0 0 1 1 1 2 2 0 2 2 2 4 3

Hidasnémeti 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 1 2 2

Hodkovce 1 1 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1

Hýľov 2 2 1 2 2 1 1 1 0 0 0 0 0 0

Chym 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Kechnec 3 2 1 1 1 1 2 2 1 3 3 1 1 1

Kokšov-Bakša 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 1 0

Komárovce 2 2 1 2 1 1 2 1 1 2 1 1 1 1

Košická Belá 1 1 1 2 2 2 1 1 1 1 1 1 2 3

Košťany 1 0 0 1 1 0 0 0 1 0 0 0 1 2

Malá Ida 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1

Milhosť 2 2 2 3 2 1 1 2 2 2 1 2 2 1

Mokrance 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Myslava 1 0 0 1 1 0 0 0 0 1 1 1 1 1

Nižný Klátov 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 0 0 1

Nižný Lánec 1 1 0 1 0 0 0 0 0 1 1 2 1 1

Nováčany 0 0 1 1 1 1 0 2 0 0 0 0 0 0

Paňovce 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 2 1

Perín 1 1 1 2 1 1 2 2 3 3 4 5 4 4

Poľov 0 0 1 1 1 1 1 1 2 1 1 1 1 1

Seňa 2 2 2 3 3 2 1 1 1 1 3 2 3 3

Sokoľany 2 1 2 2 1 1 1 1 2 2 2 2 2 4

Šaca 3 4 1 4 2 2 2 3 0 3 2 2 2 2

Šebastovce 0 0 1 1 0 0 1 1 0 0 1 0 0 1

Šemša 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1

Tornyosnémeti 1 2 1 3 1 2 2 2 3 3 4 4 4 6

Veľká Ida 4 3 3 3 5 5 3 2 1 3 3 3 5 5

Veľký Budulov 6 5 4 4 3 2 4 2 3 5 5 5 5 4

Všechsvätých 0 0 1 2 1 1 1 0 2 2 2 2 3 2

Vyšný Klátov 1 0 0 1 1 1 1 1 0 1 1 0 0 1

Vyšný Lánec 0 1 0 1 1 1 1 1 2 1 1 1 1 1

Zlatá Idka 0 0 0 0 0 1 1 0 1 1 1 1 0 0

Spolu 67 53 52 75 62 54 59 56 52 76 77 71 88 95

143

Tabuľka 18 Migrácia rómskych rodín v obciach Szikszovského okresu Abovskej

stolice

Obec AS - Počet rómskych rodín v obciach okresu Szikszó v rokoch

1768 1773 1774 1775 1776 1777 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786

Abaújalpár 0 1 0 1 0 0 0 2 1 1 1 2 1 2

Abaújkér 5 4 3 2 2 3 2 1 3 0 4 3 5 4

Abaújsáp 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0

Abaújszántó 3 7 7 4 8 8 10 6 3 2 5 4 5 5

Alsócéce 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2

Alsófügöd 0 1 1 1 1 2 1 1 1 1 1 2 4 3

Alsókázsmárk 0 0 0 1 1 1 0 2 1 1 0 0 0 0

Alsóméra 1 1 1 1 1 2 2 1 2 2 2 1 1 1

Alsóvadász 4 7 7 7 5 6 3 7 5 8 5 8 7 0

Arka 1 0 0 0 0 2 1 1 0 0 0 1 0 1

Baskó 0 1 1 1 1 0 1 2 2 2 2 2 2 1

Belsőbőcs 0 1 1 1 1 0 0 0 3 3 3 3 3 0

Boldogkőújfalu 2 1 2 2 3 3 3 3 3 1 2 2 2 2

Cekeháza 0 1 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 2 3

Csobád 2 1 1 2 1 4 2 2 4 3 3 3 5 6

Dicháza 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0

Encs 1 2 2 2 2 3 3 3 3 4 3 2 6 3

Erdőhorváti 1 2 2 2 2 0 1 1 2 0 1 1 2 4

Felsőcéce 1 1 1 1 1 1 1 2 0 2 2 1 5 3

Felsődobsza 1 2 3 2 5 5 6 3 3 2 3 3 5 3

Felsőfügöd 0 1 1 1 1 1 1 2 0 1 1 1 3 4

Felsőgolop 0 0 0 0 0 1 1 1 1 1 0 1 1 1

Felsőkázsmárk 3 3 3 2 2 2 1 2 1 2 2 2 2 2

Felsőméra 4 5 5 5 5 5 5 4 3 4 5 4 5 5

Fony 5 0 1 1 5 3 2 0 0 1 0 0 4 2

Forró 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 1 0

Gibárt 1 0 0 0 0 0 1 2 1 1 1 1 2 1

Gönc 3 0 6 6 6 5 5 7 4 6 4 5 5 5

Göncruszka 7 6 6 6 7 7 8 8 5 8 7 7 9 6

Halmaj 1 1 1 1 0 0 0 0 0 1 1 1 5 3

Hejce 3 0 1 1 0 1 1 1 1 1 0 1 1 1

Hernádbűd 1 3 4 1 3 0 0 2 1 1 2 1 2 3

Hernádkércs 0 0 0 0 0 1 1 0 0 1 0 0 0 1

Hernádszentandrás 1 2 0 1 2 3 3 1 0 0 0 1 1 2

Homrogd 2 2 1 1 1 3 1 2 2 3 5 4 4 6

Ináncs 1 1 1 1 2 1 2 4 1 1 2 2 3 3

Jánosd 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Kisfalu 0 1 1 1 1 1 1 0 1 2 2 3 4 1

Kiskinizs 0 1 1 1 1 1 0 2 2 0 1 1 1 1

Komlóska 0 1 1 1 1 0 1 1 0 0 1 2 2 1

Korlát 1 2 3 2 3 3 2 3 2 1 3 3 4 3

Léh 4 1 1 1 1 0 0 2 2 2 4 4 1 1

Mogyoróska 1 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 4 5

Nagykinizs 1 1 1 0 0 0 2 0 0 2 1 1 1 3

Onga 1 4 2 2 2 1 7 4 3 3 3 3 6 0

Pere 3 3 2 2 7 8 8 6 3 4 5 5 10 7

Prépost 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2

Rásony 2 2 2 2 1 2 1 2 3 2 2 2 4 2

Rásonysápberencs 0 0 0 0 0 0 0 2 1 0 0 1 2 4

Regéc 0 2 2 2 2 1 1 1 1 0 1 1 2 1

Szentistvánbaksa 1 2 1 0 1 2 2 0 2 2 2 2 3 0

Szikszó 14 15 15 15 15 11 10 14 10 10 8 5 11 11

Vilmány 2 1 1 1 1 2 2 2 1 0 1 1 1 2

Vizsoly 2 2 2 2 2 5 4 1 0 0 0 0 1 1

Spolu 88 96 98 90 107 111 112 116 89 94 103 106 162 133

144

Tabuľka 19 Migrácia rómskych rodín v obciach Dolnotoryského okresu Šarišskej

stolice

Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Dolnotoryského okresu v rokoch

1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787

Abranovce - 0 - 0 1 1 2 - 1 1 1 1 -

Bohdanovce - 2 - 1 2 2 2 - 2 1 2 2 -

Boliarov - 0 - 0 1 1 2 - 1 1 2 1 -

Brestov - 0 - 0 3 1 2 - 1 1 1 1 -

Bretejovce - 1 - 1 0 1 0 - 1 0 0 0 -

Budimír - 0 - 1 0 3 3 - 2 2 2 2 -

Bunetice - 0 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Červenica - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 0 -

Čižatice - 1 - 0 1 1 1 - 1 0 1 1 -

Drienov - 2 - 0 2 3 3 - 3 2 8 4 -

Drienovská N. Ves - 0 - 0 0 1 1 - 1 1 0 3 -

Dulova Ves - 0 - 0 2 2 0 - 0 1 1 1 -

Fintice - 1 - 2 0 0 0 - 1 0 0 0 -

Haniska - 0 - 0 0 0 0 - 1 0 0 0 -

Chabžany - 0 - 0 1 0 1 - 1 0 0 0 -

Janovík - 1 - 0 0 1 0 - 0 1 0 0 -

Kavečany - 0 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Kecer. Kostoľany - 1 - 1 2 1 1 - 1 1 1 1 -

Kecer. Pekľany - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 2 2 -

Kecerovský Lipovec - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 2 1 -

Kendice - 1 - 0 1 2 0 - 0 2 2 2 -

Kokošovce - 1 - 1 0 1 0 - 1 1 0 1 -

K.ostoľany n./H. - 1 - 0 1 0 1 - 1 1 1 1 -

Kysak - 1 - 0 2 2 2 - 2 1 2 1 -

Lemešany - 1 - 1 2 2 2 - 2 2 2 3 -

Lesíček - 0 - 0 1 1 2 - 2 1 2 2 -

Ličartovce - 1 - 0 2 1 3 - 3 1 4 3 -

Ľubotice - 1 - 1 2 3 2 - 2 2 1 2 -

Malá Vieska - 0 - 1 2 2 2 - 1 2 2 2 -

Mirkovce - 1 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Močarmany - 0 - 0 0 0 2 - 1 0 0 1 -

Mudrovce - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Nižná Šebastová - 2 - 0 1 3 2 - 3 2 3 4 -

Obišovce - 4 - 0 1 2 1 - 2 2 4 2 -

Okružná - 1 - 1 1 0 1 - 0 0 0 1 -

Opiná - 1 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Petrovany - 1 - 1 2 0 3 - 1 3 5 5 -

Ploské - 0 - 0 1 1 1 - 1 1 2 1 -

Podhradík - 0 - 0 1 1 1 - 1 0 3 2 -

Ruská Nová Ves - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Seniakovce - 1 - 0 0 0 0 - 0 0 0 0 -

Sokoľ - 0 - 0 2 0 2 - 2 1 3 3 -

Solivar - 3 - 4 7 4 4 - 4 3 6 6 -

Tepličany - 0 - 0 0 1 1 - 1 1 1 1 -

Teriakovce - 0 - 0 0 1 0 - 0 0 0 1 -

Trebejov - 1 - 0 2 2 2 - 0 1 2 2 -

Tuhrina - 1 - 0 2 1 2 - 2 1 2 2 -

Ťahanovce - 1 - 1 2 2 2 - 2 2 2 4 -

Varhaňovce - 0 - 0 1 0 1 - 1 1 2 2 -

Vtáčkovce - 1 - 0 1 1 1 - 1 0 1 1 -

Vyšná Šebastová - 2 - 1 1 2 2 - 2 2 2 2 -

Záborské - 3 - 1 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Žehňa - 1 - 0 1 1 2 - 1 0 0 2 -

Spolu - 45 - 24 64 64 72 - 66 55 85 86 -

145

Tabuľka 20 Migrácia rómskych rodín v obciach Hornotoryského okresu Šarišskej

stolice

Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Hornotoryského okresu v rokoch

1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787

Bajerovce - 0 - 0 1 1 - - - 0 1 1 -

Blažov - 0 - 0 1 1 - - - 0 1 2 -

Brezovica - 0 - 2 1 1 - - - 0 1 1 -

Brezovička - 0 - 0 1 1 - - - 0 1 2 -

Červenica p. Sabin. - 0 - 0 1 1 - - - 1 1 2 -

Čirč - 0 - 0 0 0 - - - 0 0 1 -

Drienica - 1 - 1 0 1 - - - 0 0 0 -

Dubovica - 0 - 1 1 2 - - - 2 2 2 -

Ďačov - 0 - 0 0 1 - - - 1 1 1 -

Ďurková - 1 - 0 1 1 - - - 0 1 1 -

Hanigovce - 1 - 1 1 1 - - - 1 1 1 -

Jakovany - 0 - 1 0 0 - - - 1 1 1 -

Jakubova Voľa - 0 - 1 0 0 - - - 0 0 0 -

Kamenica - 1 - 1 1 2 - - - 2 1 1 -

Krásna Lúka - 0 - 1 1 1 - - - 0 1 1 -

Krivany - 1 - 1 3 4 - - - 3 2 2 -

Kyjov - 0 - 0 1 1 - - - 0 0 1 -

Legnava - 1 - 1 0 0 - - - 0 1 2 -

Lipany - 1 - 1 1 1 - - - 3 3 3 -

Lipník - 1 - 1 1 1 - - - 0 0 0 -

Lúčka - 0 - 0 2 2 - - - 2 2 2 -

Ľubotín - 0 - 0 1 1 - - - 0 0 1 -

Ľutina - 1 - 1 1 1 - - - 1 1 1 -

Matysová - 0 - 0 1 1 - - - 0 1 1 -

Nižný Slavkov - 1 - 1 1 1 - - - 0 1 1 -

Oľšov - 0 - 0 1 1 - - - 0 0 2 -

Orlov - 0 - 1 1 1 - - - 0 0 1 -

Plaveč - 0 - 3 1 1 - - - 0 0 0 -

Plavnica - 1 - 0 1 1 - - - 0 1 1 -

Poloma - 0 - 0 0 0 - - - 0 0 1 -

Rožkovany - 0 - 1 1 2 - - - 2 0 4 -

Šambron - 1 - 0 1 1 - - - 0 0 1 -

Šarišské Dravce - 0 - 2 1 1 - - - 0 1 1 -

Šarišské Jastrabie - 1 - 1 0 1 - - - 1 1 1 -

Tichý Potok - 0 - 0 1 1 - - - 0 2 1 -

Torysa - 1 - 1 3 3 - - - 0 6 5 -

Údol - 0 - 0 0 0 - - - 0 0 2 -

Vislanka - 0 - 0 1 1 - - - 0 0 0 -

Vysoká - 0 - 0 1 2 - - - 0 1 1 -

Spolu - 14 - 24 35 43 - - - 20 36 52 -

146

Tabuľka 21 Migrácia rómskych rodín v obciach Makovického okresu Šarišskej stolice

Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Makovického okresu v rokoch

1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787

Andrejová - 0 - 0 0 1 0 0 0 0 0 0 -

Becherov - 2 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Beňadikovce - 1 - 1 1 1 0 1 1 0 1 1 -

Bodružal - 0 - 0 1 0 0 0 0 0 0 1 -

Bystré - 1 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Cernina - 1 - 1 0 1 1 0 0 0 1 1 -

Cigeľka - 1 - 0 1 1 1 0 1 1 1 1 -

Dlhá Lúka - 0 - 0 0 0 0 0 1 1 1 1 -

Dubinné - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -

Dubová - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 0 -

Gribov - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Hažlín - 1 - 1 1 2 1 1 1 1 1 1 -

Hrabovčík - 1 - 1 1 2 0 1 1 1 1 1 -

Hrabovec - 0 - 0 0 1 0 0 0 0 1 2 -

Hunkovce - 0 - 1 1 1 1 1 1 1 0 1 -

Chmeľová - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Jedlinka - 0 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -

Jurkova Voľa - 1 - 1 0 0 0 0 1 0 1 2 -

Kapišová - 1 - 0 3 1 1 1 1 1 1 0 -

Kečkovce - 1 - 1 1 1 1 2 0 1 1 2 -

Korejovce - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Krajná Porúbka - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Krajné Čierno - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Kružlová - 0 - 1 0 0 0 0 0 0 0 2 -

Kurimka - 0 - 1 0 1 0 1 0 0 0 1 -

Kurov - 0 - 1 0 1 1 1 0 0 0 0 -

Ladomirová - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Lipová - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Medvedie - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Mestisko - 0 - 1 1 1 1 1 1 1 1 2 -

Mikulášová - 1 - 0 1 0 0 1 1 1 1 1 -

Miroľa - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Mlynárovce - 1 - 0 1 1 0 1 1 1 1 1 -

Nižná Pisaná - 0 - 0 0 1 1 1 1 1 1 1 -

Nižná Polianka - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -

Nižný Komárnik - 0 - 0 0 0 1 1 1 1 1 1 -

Nižný Orlík - 1 - 1 2 1 1 2 1 1 1 2 -

Nižný Svidník - 1 - 1 1 2 0 3 1 1 1 1 -

Okrúhle - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Ortuťová - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 1 -

Petrová - 1 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Poliakovce - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Pstriná - 1 - 1 0 1 1 1 2 1 1 3 -

Radoma - 1 - 1 1 1 0 1 1 1 1 1 -

Rakovčík - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Rovné - 1 - 0 1 1 0 1 1 1 1 1 -

Roztoky - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -

Soboš - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Staškovce - 0 - 0 1 1 1 1 1 0 1 1 -

Stebník - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Stročín - 0 - 1 1 0 0 0 0 0 0 2 -

Suchá - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Svidnička - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Šarišské Čierne - 1 - 0 0 1 1 1 1 1 1 1 -

Šarišský Štiavnik - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Šemetkovce - 1 - 1 0 0 1 1 1 2 1 2 -

Varadka - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 2 -

Veľká Driečna - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 -

Výškovce - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Vyšná Jedľová - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Vyšná Polianka - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Vyšný Mirošov - 0 - 1 0 1 1 1 1 1 1 1 -

Vyšný Orlík - 1 - 1 2 1 1 2 1 1 1 3 -

Vyšný Svidník - 0 - 1 0 0 0 0 0 0 0 1 -

Zborov - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 -

Spolu - 32 - 29 31 36 26 37 33 31 35 68 -

147

Tabuľka 22 Migrácia rómskych rodín v obciach Sekčovského okresu Šarišskej stolice

Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Sekčovského okresu v rokoch

1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787

Bartošovce - 0 - 2 1 1 0 - - 1 0 - -

Gerlachov - 1 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Gregorovce - 0 - 0 1 1 1 - - 1 1 - -

Hertník - 1 - 1 0 1 1 - 1 0 0 0 -

Hervartov - 0 - 0 1 1 1 - 1 0 0 0 -

Hrabské - 1 - 1 0 0 0 - - 0 0 - -

Hubošovce - 0 - 1 0 0 0 - - 0 0 - -

Janovce - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 2 -

Kľušov - 0 - 0 0 0 0 - 0 0 0 1 -

Kobyly - 0 - 1 1 1 0 - - 2 1 - -

Kríže - 0 - 0 1 1 0 - 1 0 0 0 -

Lenartov - 0 - 1 0 0 0 - 0 0 1 0 -

Livov - 0 - 1 0 0 0 - 1 1 2 1 -

Lukov - 1 - 2 1 1 0 - 1 2 2 0 -

Malcov - 0 - 1 2 2 1 - 1 1 0 1 -

Mokroluh - 1 - 0 1 1 2 - 2 2 2 2 -

Osikov - 0 - 0 0 1 1 - 1 1 1 0 -

Pečovská Nová Ves - 1 - 2 0 4 2 - - 0 2 - -

Richvald - 2 - 2 2 2 1 - 1 1 2 2 -

Rokytov - 0 - 0 2 2 1 - 1 1 0 0 -

Snakov - 0 - 0 1 1 2 - 1 1 1 1 -

Sveržov - 0 - 0 0 0 0 - 1 1 0 0 -

Šarišské Sokolovce - 0 - 1 1 1 1 - - 1 0 - -

Šiba - 0 - 0 2 1 0 - 0 1 1 1 -

Tarnov - 0 - 0 1 1 1 - 2 3 0 2 -

Vaniškovce - 0 - 0 0 0 0 - - 0 1 - -

Zlaté - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 2 -

Spolu - 10 - 17 21 26 18 - 17 23 20 16 -

Vysvetlivky k tabuľkám 15 až 26:

„-„ - v danom polroku alebo roku sa údaje nesledovali (nie je súpis, alebo je neúplný);

0 - v danom polroku alebo roku nebola v obci žiadna rómska rodina;

1, 2, 3, ... - celkový počet rómskych rodín v obci.

148

Tabuľka 23 Migrácia rómskych rodín v obciach Širockého okresu Šarišskej stolice

Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Širockého okresu v rokoch

1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787

Bertotovce - 0 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1

Bodovce - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 0 1

Čipkeš - 1 - 0 0 0 2 - - 0 1 0 2

Daletice - 0 - 0 0 0 0 - - 1 1 1 2

Fričovce - 1 - 0 0 0 0 - - 1 1 1 2

Geraltov - 0 - 0 0 0 0 - - 0 1 0 1

Hendrichovce - 1 - 0 0 0 - - - 0 0 0 -

Hermanovce - 1 - 1 1 1 1 - - 0 0 0 0

Hrabkov - 1 - 1 2 2 2 - - 2 2 2 2

Hradisko - 0 - 0 0 0 0 - - 0 0 0 1

Chminian. N. Ves - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1

Chmin. Jakubovany - 1 - 0 0 0 0 - - 0 1 1 0

Chmiňany - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1

Jakubovany - 1 - 1 0 0 1 - - 1 1 0 1

Janov - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1

Jarovnice - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1

Klenov - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1

Kojatice - 0 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1

Krížovany - 1 - 1 4 3 3 - - 3 3 2 2

Lačnov - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1

Lipovce - 1 - 0 1 1 1 - - 0 0 0 1

Ľubovec - 0 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1

Malá Lodina - 0 - 0 0 1 1 - 1 1 1 1 1

Malý Slivník - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 0 1

Malý Šariš - 1 - 2 2 2 2 - - 2 2 1 1

Medzany - 1 - 2 1 1 1 - - 1 1 1 1

Meretice - 0 - 0 3 3 3 - - 3 2 1 1

Miklušovce - 3 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1

Močidľany - 0 - 0 1 1 1 - - 0 1 1 0

Orkucany - 1 - 2 0 1 1 - - 0 1 0 2

Ostrovany - 1 - 0 2 1 1 - - 2 1 1 1

Ovčie - 1 - 1 1 1 1 - - 2 1 1 2

Radačov - 1 - 2 1 1 1 - - 1 1 1 1

Ražňany - 2 - 2 2 2 2 - - 2 2 1 1

Rokycany - 1 - 0 0 0 0 - - 0 0 1 1

Ruské Pekľany - 0 - 1 1 1 1 - - 1 0 1 1

Ružín - 0 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 1

Sedlice - 1 - 0 0 0 0 - - 0 2 1 2

Suchá Dolina - 0 - 0 1 1 1 - - 1 1 2 2

Svinia - 1 - 0 1 1 1 - - 1 1 1 1

Šarišské Michaľany - 1 - 2 0 2 2 - - 0 2 0 1

Šindliar - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1

Široké - 1 - 0 2 2 2 - - 2 2 2 2

Štefanovce - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 0

Uzovce - 0 - 0 0 0 0 - - 0 0 0 1

Uzovské Pekľany - 0 - 0 0 0 0 - - 0 0 1 1

Uzovský Šalgov - 1 - 0 1 1 0 - - 1 0 2 2

Veľká Lodina - 1 - 0 1 1 1 - 1 1 1 1 1

Veľký Slivník - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 0 1

Veľký Šariš - 14 - 13 15 15 14 - - 11 11 4 0

Záhradné - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 0 1

Žipov - 0 - 0 0 0 0 - - 0 1 1 1

Župčany - 1 - 1 1 1 1 - - 1 1 1 1

Spolu - 54 - 42 61 63 64 - ? 58 63 47 58

149

Tabuľka 24 Migrácia rómskych rodín v obciach Topľanského okresu Šarišskej stolice

Obec ŠS - Počet rómskych rodín v obciach Topľanského okresu v rokoch

1774 1775 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787

Babie - 1 - 1 1 1 1 1 0 1 1 1 -

Bardejovská N. Ves - 1 - 1 2 2 2 1 1 1 3 0 -

Beloveža - 1 - 0 0 0 0 1 1 1 2 0 -

Bokša - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 1 0 -

Brezov - 0 - 0 1 1 1 1 0 1 4 4 -

Buclovany - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 0 -

Bystré - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 4 4 -

Čelovce - 0 - 0 1 1 1 1 0 0 0 0 -

Demjata - 1 - 1 2 2 1 1 - 0 1 - -

Dukovce - 0 - 0 0 1 1 1 0 0 2 2 -

Duplín - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 2 0 -

Fulianka - 0 - 0 2 2 1 2 0 1 1 1 -

Giraltovce - 0 - 1 1 0 1 0 0 0 1 1 -

Hankovce - 1 - 1 1 1 1 1 1 0 1 0 -

Hanušovce n./T. - 3 - 1 2 3 2 2 0 2 4 4 -

Hermanovce - 0 - 0 1 0 0 0 0 0 2 2 -

Chmeľov - 0 - 0 1 0 0 0 0 0 0 0 -

Chmeľovec - 1 - 1 1 1 1 1 0 1 1 1 -

Kalnište - 1 - 1 1 1 1 1 0 0 2 2 -

Kapušany - 1 - 1 3 3 3 3 0 1 2 3 -

Kecerov. Pavlovce - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 1 1 -

Komárov - 0 - 0 1 1 1 0 0 1 0 0 -

Koprivnica - 0 - 1 1 1 1 1 1 2 6 0 -

Kožany - 0 - 1 0 0 0 1 0 0 4 0 -

Kračúnovce - 2 - 0 0 0 0 0 0 0 3 2 -

Kučín - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 3 0 -

Kuková - 1 - 1 1 0 0 0 0 0 2 2 -

Lascov - 1 - 1 0 0 0 0 0 0 0 0 -

Lopúchov - 0 - 1 1 1 1 0 0 1 1 0 -

Lukavica - 0 - 0 0 0 0 1 1 1 1 0 -

Lužany pri Topli - 0 - 0 1 1 1 1 0 1 2 2 -

Marhaň - 0 - 0 1 2 2 2 0 1 2 3 -

Matovce - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 1 -

Medzianky - 0 - 0 0 1 1 1 0 0 3 3 -

Nemcovce - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 2 0 -

Nemcovce - 1 - 1 0 0 0 0 0 1 1 1 -

Nižná Voľa - 0 - 1 1 1 1 1 1 1 2 0 -

Nižné Raslavice - 0 - 0 1 1 1 1 0 1 1 0 -

Oľšavce - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 0 -

Pavlovce - 0 - 0 1 0 0 0 0 0 2 2 -

Petrovce - 0 - 0 0 1 1 1 0 1 1 1 -

Podhorany - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 -

Potoky - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 0 -

Pušovce - 1 - 0 1 0 1 0 0 0 1 1 -

Radvanovce - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 1 -

Stuľany - 0 - 0 1 1 1 1 1 1 1 0 -

Šandal - 1 - 0 0 0 0 1 1 1 1 0 -

Šarišská Poruba - 0 - 0 1 1 1 1 0 0 0 2 -

Šašová - 0 - 0 0 0 1 0 0 0 0 0 -

Štefurov - 0 - 1 1 1 1 1 1 1 3 0 -

Tročany - 1 - 1 0 0 0 1 1 0 0 0 -

Tulčík - 2 - 1 3 3 3 2 0 2 2 2 -

Vislava - 0 - 0 1 1 1 1 1 0 1 0 -

Vyšná Voľa - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 1 0 -

Vyšný Kručov - 1 - 1 1 1 1 1 0 1 1 0 -

Železník - 0 - 1 1 3 1 3 0 1 2 2 -

Spolu - 28 - 25 43 44 42 43 15 31 89 51 -

150

Tabuľka 25 Migrácia rómskych rodín v obciach Nižného okresu Turnianskej stolice

Obec T S - Počet rómskych rodín v obciach Nižného okresu v rokoch

1768 1773 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 17

86

Becskeháza 1 - 0 - 1 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1

Bódvalenke 1 - 0 - 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1

Bódvarákó 0 - 1 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1

Bódvaszilas 1 - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 1 1

Dobódél 0 - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1

Égerszög 2 - 2 - 1 0 0 0 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2

Jósvafő 5 - 2 - 3 1 1 0 2 2 2 2 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 2 0 3

Komjáti 3 - 3 - 3 1 2 0 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 5 3 2

Perkupa 7 - 2 - 3 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 1 1 2 2 4

Silica 4 - 3 - 2 0 1 0 0 0 0 0 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 2 1 2

Silická Brezová 0 - 1 - 1 1 1 1 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 1 2

Szin 2 - 2 - 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 2 2 2 2 1 2 1 1 0 2

Szinpetri 1 - 1 - 1 1 1 0 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2 0 2

Szögliget 0 - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 1 1 0 0 0 1 2

Szőlősardó 3 - 2 - 2 1 1 0 1 1 1 1 0 0 1 0 0 0 0 0 1 0 1 1 1

Teresztenye 0 - 1 - 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Tornabarakony 0 - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0

Tornakápolna 1 - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Tornaszentandrás 1 - 1 - 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 2

Varbóc 2 - 1 - 0 1 2 3 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 0 1 1 1

Spolu 34 - 24 - 22 13 15 9 15 15 15 15 10 10 13 12 12 13 13 13 13 11 24 17 31

Tabuľka 26 Migrácia rómskych rodín v obciach Vyšného okresu Turnianskej stolice

Obec T S - Počet rómskych rodín v obciach Vyšného okresu v rokoch

1768 1773 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786

Bôrka 2 - 1 - 0 1 1 1 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 3 3 3

Derenk 0 - 0 - 0 0 0 0 1 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Drnava 3 - 2 - 2 3 3 4 3 2 3 3 2 2 2 2 1 1 1 1 1 2 4 4 4

Dvorníky 4 - 4 - 4 5 4 3 3 3 3 3 3 3 3 1 2 1 2 2 4 2 0 3 3

Hačava 0 - 0 - 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 1 1 1 1 1 2 2 0

Háj 4 - 3 - 2 2 4 3 2 2 2 2 2 2 3 3 3 3 2 2 2 1 2 2 4

Hidvégardó 6 - 4 - 1 0 6 1 1 1 0 1 1 1 1 2 2 2 2 2 2 2 4 4 3

Hosťovce 0 - 2 - 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 2

Hrhov 6 - 4 - 3 4 5 4 3 3 3 3 1 1 3 1 1 1 1 1 4 4 6 6 5

Hrušov 2 - 1 - 1 2 2 1 1 1 1 1 0 0 1 1 1 0 0 0 0 0 1 1 2

Chorváty 1 - 1 - 0 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 0 1 0 0 0 3 3 3

Jablonov n. Turňou 4 - 3 - 3 3 2 1 2 3 2 2 2 2 2 1 2 1 1 1 1 1 4 4 3

Kováčová 1 - 2 - 0 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 2 1 1 2

Lipovník 1 - 6 - 4 3 3 4 1 1 1 1 2 2 2 2 3 2 3 2 1 1 2 2 2

Lúčka 3 - 4 - 3 2 4 4 2 2 2 2 2 2 2 0 2 2 2 1 2 2 3 3 3

Silická Jablonica 1 - 2 - 2 2 1 3 2 2 2 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 1 2 2 3

Turnianska N. Ves 0 - 1 - 1 0 2 3 3 3 4 4 1 1 2 1 1 1 1 1 1 0 0 1 2

Turňa nad Bodvou 7 - 4 - 3 5 6 3 2 2 2 2 2 2 2 1 2 2 2 2 2 2 0 5 4

Včeláre 0 - 0 - 0 1 1 2 2 1 2 2 1 1 1 1 1 0 1 1 0 0 1 2 0

Zádiel 1 - 1 - 1 1 2 1 1 2 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 2 1 3 3 2

Žarnov 1 - 2 - 2 2 1 1 1 1 1 1 2 2 1 2 1 1 1 1 1 1 0 4 2

Spolu 47 - 47 - 34 38 50 42 35 35 36 36 29 29 32 23 28 24 27 24 29 26 42 57 53

151

Dôkaz neusadenosti Rómov

Niektoré rómske rodiny sa možno úradníkom podarilo dobrovoľne usadiť, iné

rómske rodiny boli k tomu pravdepodobne donútené (odobratím ich detí za účelom

výchovy u sedliakov, prípadne dania do učenia alebo služby), ale väčšina rómskych

rodín počas súpisných rokov 1768 až 1786/87 usadená nebola. Dôkazom tohto tvrdenia

sú napríklad rómske rodiny s priezviskom Gruľo, ktoré žili v Turnianskej stolici,

v ktorej podľa všetkých ukazovateľov bola regulácia Rómov najprísnejšia a kde by sme

mohli očakávať najvyššiu usadenosť Rómov (pozri Tabuľku 27).

Tabuľka 27 Príklad „usadených“ a neusadených rómskych rodín Gruľovcov v obciach

Turnianskej stolice počas súpisných rokov 1768 až 1786

Rómske rodiny

Gruľovcov v obci

TS - "usadené" a neusadené rómske rodiny Gruľovcov v rokoch

1768 1773 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1786

Bôrka - Ondrej - -

Ján - -

Ladislav - -

Matúš - -

Jozef - - ■

Drnava - Juraj - -

Michal ▲ - -

Jozef - - ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ ■

Ladislav - -

Hrhov - Ondrej - -

Jozef - - ■

Chorváty - Ján - -

Kováčová - Ján - -

Michal - ▲ -

Matúš

Lipovník - Ladislav - -

Juraj - -

Jozef - - ■ ■ ■ ■

Lúčka - Michal ▲ - -

František - ◘ - ◘ ◘ ◘

Ján - -

Jozef - - ■ ■

Turnian. N. Ves - Ján - -

Žarnov - Ján - -

Spolu 7 - 8 - 4 5 7 8 5 5 5 5 5 5 5 3 5 4 5 4 5 4 8 8 8

Vysvetlivky k Tabuľke 27:

, , ■, ... - rôzne rómske rodiny Gruľovcov s rôznymi krstnými menami hláv rodín;

, , , ... - rovnaký znak, ale odlišná farba znamená rôzne rómske rodiny Gruľovcov s rovnakými

krstnými menami hláv rodín;

, , , ..., (, , , ...), ... - rovnaký znak aj farba znamená tie isté rómske rodiny Gruľovcov.

152

Z celkového počtu 61 rómskych rodín Gruľovcov boli, aj to iba dočasne,

v Turnianskej stolici usadené iba 4 rómske rodiny:

- rodina Ondreja Gruľa v obci Bôrka v rokoch 1776 (2. polrok) až 1783, s ročným

prerušením v roku 1779 a polročným prerušením v roku 1780; pred rokom 1776 a po

roku 1783 sa v Turnianskej stolici nenachádzala,

- rodina Juraja Gruľa v obci Drnava v rokoch 1773 až 1778, s polročným prerušením

v roku 1776, ktorá v roku 1779 sa presťahovala do obce Lipovník a v ďalších

sledovaných rokoch sa z Turnianskej stolice odsťahovala,

- rodina Jozefa Gruľa v obci Drnava v rokoch 1775 (2. polrok) až 1780; pred rokom

1775 a po roku 1780 sa v Turnianskej stolici nenachádzala

- rodina Jána Gruľa v obci Kováčová v rokoch 1776 (2. polrok) až 1783, s polročným

prerušením v roku 1780; pred rokom 1776 a po roku 1783 sa v Turnianskej stolici

nenachádzala.

Zaujímavé je, že na prvé nahliadnutie do týchto súpisov sa zdalo, že takmer

všetky rodiny Gruľovcov sú v daných obciach trvalo usadené od začiatku do konca

súpisných rokov, alebo aspoň počas prevažnej väčšiny týchto rokov. Rovnaké bolo

priezvisko (niekedy aj meno) živiteľa rodiny (prípadne sa zdalo, že sa jedná o jeho

ženatého syna) a veľakrát súhlasil aj celkový počet detí. Avšak detailným porovnaním

celkového počtu ich chlapcov a dievčat, ale najmä veku ich detí sa ukázalo, že vo

väčšine prípadov ide o úplne iné rómske rodiny (ako by ani ku Gruľovcom nepatrili).

Ťažko je dnes dokázať, či sa jednalo o vzdialené príbuzné rómske rodiny, alebo

o celkom cudzie rómske rodiny, ktoré sa za Gruľovcov možno iba vydávali. Skrslo vo

mne podozrenie, či napríklad nemohli Rómovia (ktorí sa predtým navzájom medzi

sebou dohovorili a dohodli) takto zavádzať stoličných úradníkov, čo im umožnilo

beztrestne sa presúvať z miesta na miesto (čiže utajene pokračovať v kočovaní „bez

vozov a stanov“). Neusadenosť Rómov nepriamo dokazujú aj neustále sa opakujúce

zákazy držania koní Rómami (v rokoch 1753, 1761, 1767, 1769, 1772, 1773, 1784)247.

247 Pozri tu v kapitole 3.2.

153

5.3 Celkové vyhodnotenie súpisných údajov Abovskej, Šarišskej

a Turnianskej stolice

Nedokonalosti a nedostatky súpisov

Súpisy Rómov v Abovskej stolici vykonávali stoliční úradníci iba jedenkrát

ročne (okrem roku 1775, kedy dodržali príkaz panovníka a vykonali ho dvakrát).

V Šarišskej stolici úradníci spočiatku vykonávanie súpisov viac-menej ignorovali,

neskôr súpisy vyhotovovali nedôsledne, niektoré neúplne (nie vo všetkých obvodoch

alebo okresoch). Najpoctivejšie sa vykonávali súpisy Rómov v Turnianskej stolici

(pravidelne polročne a precízne, až na podozrivú zhodnosť údajov v rokoch 1777

a 1778 a v prvom a druhom polroku 1779). Údaje o počte detí, ich veku a výchove vo

výkazoch všetkých troch stolíc sú často neúplné, nejednoznačné a nepresné (veľakrát

bol konkrétny vek i samotný počet detí udávaný iba odhadom). Prevažná časť Rómov sa

aj počas vykonávania súpisov neustále premiestňovala, v dôsledku čoho mohlo dôjsť

tiež aj k tomu, že niektorí Rómovia, respektíve celé rómske rodiny neboli do súpisu

zahrnuté a niektoré mohli byť naopak započítané dvakrát. Nedôslednosť (nepravdivosť),

nepravidelnosť alebo neúplnosť vykonania spomínaných súpisov má vplyv na presnosť

niektorých číselných údajov v hore uvedených tabuľkách. Pri celkovom

grafickom vyhodnotení a porovnaní sa však tieto nepresnosti väčšinou strácajú.

V súpisoch z niektorých rokov (ako príklad pozri Tabuľku 28) sú viac alebo

menej rozdielne údaje podľa toho či sa jedná o stoličný súpis, o súpis spracovaný pre

KMR alebo pre panovníka248. Niektoré súpisné údaje sú vylepšené, iné zhoršené,

zrejme podľa toho, aký cieľ sa mal týmto dosiahnuť, alebo podľa toho, ako boli úradníci

sústredení alebo nepozorní pri spracovávaní a prepisovaní týchto údajov.

Koncom osemdesiatych rokov 18. storočia podľa súpisov už prevažná časť

rómskych rodín mala svoj vlastný dom z dreva, či už medzi ostatnými domami, alebo

mimo nich. Rodiny bez označenia spôsobu bývania však pravdepodobne bývali počas

celej regulácie naďalej v zemniciach, aj keď to v súpisných hárkoch neskoršie už

uvádzané nebolo249.

248 Napríklad v stoličných súpisoch figuruje väčší počet kováčov, muzikantov, obchodovanie s koňmi,

jedenie mäsa z uhynutých zvierat a pod. než v hláseniach pre panovníka, ale aj naopak. 249 Podľa všetkého mnohé rómske rodiny, aj keď vlastnili dom, v ňom trvale nebývali, čo potvrdzujú aj

tvrdenia vtedajších súčasníkov, podľa ktorých Rómovia svoje domy neobývali, pretože dávali prednosť

slamenej chatrči, ktorú si postavili vedľa spomínaného domu, alebo si postavili stan, v ktorom bývali cez

leto a dom obývali len v zime. AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 27-29; SCHWICKER, J. H.: c. d.,

s. 59, 68-69.

154

Tabuľka 28 Rozdiely medzi niektorými stoličnými súpisnými údajmi a súpisnými

údajmi posielanými pre KMR a medzi niektorými súpisnými údajmi KMR a súpisnými

údajmi posielanými pre panovníka250

Vybrané súpisné údaje o

Rómoch

Stoličné súpisy (A), súpisy pre KMR (B) a súpisy pre panovníka (C)

v rokoch

TS - 1773 ŠS - 1774 TS - 1776 ŠS - 1780 AS - 1783

1. 1. 2. 2. 1. 1. 1.a 2. 1.a 2. 1.a 2. 2.

A B A B A B B C B C

Počet Rómov 338 338 769 757 282 282 1054 1079 1415 1420

Počet rodín 71 71 189 182 65 65 255 262 323 324

Počet detí 206 206 421 418 161 161 573 573 782 781

Vých. detí u sedliakov 143 143 122 33 147 147 47 47 15 15

Deti navštevujúce školu 0 0 0 - 0 0 13 13 9 8

Deti v službe 5 5 0 - 0 0 39 60 67 67

Deti zostávajúce doma 2 2 172 232 8 8 373 377 686 691

Počet kováčov 57 57 179 182 55 55 181 131 216 39

Počet muzikantov 4 3 7 - 0 0 38 54 0 0

Manuálne pracujúci 4 4 1 - 7 7 8 72 102 109

Počet žobrákov 2 2 2 - 1 1 3 5 4 1

Bývanie v zemniciach 12 12 60 52 0 0 0 0 0 23

Bývanie v rade domov 30 17 26 - 21 24 135 246 291 127

Počet sedliakov 0 0 0 - 0 0 11 39 0 0

Počet želiarov 56 55 147 171 63 63 195 182 305 305

Obliekanie ako sedliaci 71 71 134 162 65 65 188 251 323 150

Obliekanie ako cigáni 0 0 55 20 0 0 11 11 0 0

Podriadenosť richtárovi 71 71 182 182 65 65 241 262 322 149

Konzumácia zdochlín 4 9 39 0 0 0 11 0 1 0

Obchodovanie s koňmi 0 9 4 2 0 0 0 0 0 0

Platenie daní 49 49 54 40 59 59 98 98 254 ?

Neplatenie daní 22 22 135 142 6 6 128 0 65 ?

V roku 1783 bola v súpise Abovskej stolice pri mene Ladislav Stankulya

z dediny Perecse251 (ktorý bol podriadený miestnemu richtárovi) uvedená poznámka, že

je vajdom, čo prezrádza, že aj po zrušení funkcie vajdovstva (nariadením z roku 1767)

Rómovia aj naďalej mali svojich vajdov. V súpisoch, až na uvedenú výnimku sa ale

uvádzala iba podriadenosť miestnemu richtárovi.

250 Ide tu o súpisy Rómov uložené v ŠA Košice a ŠA Prešov (stoličné súpisy - citované vyššie) a o súpisy

Rómov uložené v MOL v Budapešti (pre KMR - citované vyššie a pre panovníka - 48. csomó, 1785: F. 2-

5, 1784 - 1785: Tabella). 251 Maďarská obec neďaleko slovensko-maďarských hraníc.

155

Prínos súpisov

Aj napriek uvedeným niektorým nedostatkom môžeme vcelku súpisy Rómov

vyprodukované v druhej polovici 18. storočia považovať za veľmi cenné materiály, lebo

sa nám zachovali z obdobia prvého vážneho pokusu o scivilizovanie Rómov, aj keď táto

cesta bola vcelku pomýlená, pretože viedla cez stratu ich identity, cez ich asimiláciu.

Súpisy Rómov umožňujú poznať stav, životné pomery a správanie sa rómskeho

obyvateľstva na väčšine územia terajšieho Slovenska, ako aj podať orientačný obraz

o ich počte a rozmiestnení na tomto území. Sú významnými prameňmi pre poznanie

minulého života Rómov a je možné aj v dnešnej dobe sa z nich veľa poučiť.

Súpisy Rómov môžu poskytnúť tiež bohaté informácie aj pre odborníkov iných

vedných disciplín (napríklad pre etnológov, sociológov a pod.). Sami osebe však

nemusia podávať jediný skutočný obraz o živote Rómov v minulosti, preto niektoré

poznatky a zistenia zo súpisov je potrebné porovnať aj s ďalšími materiálmi z tohto

obdobia (napríklad s cirkevnými matrikami, rozličnými stoličnými a policajnými

správami, hláseniami a pod.).

Zo súpisov Rómov je možné vyvodiť tieto hlavné celkové závery pre

Abovskú, Šarišskú a Turniansku stolicu:

V sledovanom období (v rokoch 1768 až 1787) najviac Rómov žilo v Abovskej

stolici (priemerne ročne okolo 1400 Rómov), v ktorej v tom čase žilo aj celkovo najviac

obyvateľov (na rozlohe zhruba 2900 km2 okolo 180 000252 obyvateľov). O niečo menej

Rómov žilo v Šarišskej stolici (priemerne ročne okolo 1000 Rómov), kde na rozlohe

zhruba 3600 km2 žilo celkom okolo 140 000253 obyvateľov. Najmenej Rómov žilo

v Turnianskej stolici (priemerne ročne okolo 240 Rómov), kde na rozlohe zhruba 600

km2 sídlilo celkom okolo 12 500254 obyvateľov, avšak v tejto stolici bola najvyššia

hustota rómskeho osídlenia - cca 1 Róm na každých 50 nerómskych obyvateľov (v AS

cca 1 Róm/130 obyvateľov, v ŠS cca 1 Róm/140 obyvateľov).

Vo všetkých súpisoch Rómov sú pozorované väčšie alebo menšie výkyvy v

počte Rómov, čo bolo zapríčinené presunom Rómov zo stolíc, kde sa nariadenia o ich

asimilácii vykonávali prísnejšie, do stolíc, kde boli úradníci v tomto smere

252 ŽUDEL, J.: c. d., s. 32. 253 ŽUDEL, J.: c. d., s. 124. 254 ŽUDEL, J.: c. d., s. 154.

156

benevolentnejší,255 ale najmä z dôvodu ich „pokračujúceho kočovania“. Pred násilným

usadením, ale aj z historického návyku, Rómovia neustále migrovali. Počas súpisných

rokov dochádzalo v jednotlivých obciach sledovaných stolíc, ako aj medzi jednotlivými

stolicami (a to nielen medzi troma sledovanými, ale aj ďalšími), k neustálej obmene

veľkej časti rómskych rodín. Ťažko nájsť vo viacerých rokoch po sebe tie isté rómske

rodiny (s približne tým istým počtom detí) v tej istej obci, aj keď celkový počet rodín

súhlasí. Väčšinou však počet rómskych rodín kolísal podľa toho, ako rôzne rómske

rodiny do obce prichádzali alebo z obce odchádzali. Takto šikovne Rómovia maskovali

svoje skryté kočovanie, s ktorým ani počas tereziánskej a jozefínskej rómskej regulácie

ani na chvíľu neprestali. Vo všetkých troch stoliciach skutočne usadených rómskych

rodín bolo veľmi málo, väčšina rómskych rodín usadená nebola a usadenie iba

predstierala.

Na začiatku regulácie Rómov poklesol počet rómskych rodín vo všetkých troch

sledovaných stoliciach. Keď regulácia Rómov v Abovskej a Šarišskej stolici poľavila,

následne sa zvýšil počet Rómov zhruba na dvojnásobok. V Turnianskej stolici keď

regulácia poľavila, počet Rómov stúpol na pôvodný stav.

Najzodpovednejšie k presadzovaniu panovníckych nariadení do praxe a ku

kontrole ich plnenia pristupovali úradníci v Turnianskej stolici, menej alebo málo

zodpovedne v Abovskej stolici a takmer nezodpovedne v Šarišskej stolici. Prejavilo sa

to odlivom rómskych rodín z Turnianskej stolice a prílivom rómskych rodín do

Abovskej a najmä do Šarišskej stolice. Je viac než pravdepodobné, že odliv a príliv

Rómov sa nekonal iba v rámci týchto troch stolíc, ale vo všeobecnosti (aj v rámci

ďalších stolíc). Odliv rómskych rodín z Turnianskej stolice počas intenzívneho

uplatňovania regulačných nariadení voči Rómom je dôkazom toho, že Rómovia

neznášali prostredie v ktorom boli na nich kladené zvýšené požiadavky a ich príliv do

Abovskej a Šarišskej stolice dôkazom toho, že Rómovia mali radi slobodu, voľnosť,

málo kontrolovaný a jednoduchý život.

S odoberaním rómskych detí do výchovy k sedliakom boli problémy vo

všetkých troch stoliciach. Najprísnejšie k odoberaniu rómskych detí od rodičov

pristupovali v Turnianskej stolici, menej prísne v Abovskej a najmenej prísne

v Šarišskej stolici. Dodržanie týchto panovníckych nariadení bolo pre úradníkov v celej

rómskej regulácii hádam najobtiažnejšie, pretože s ich uplatňovaním sa začalo

255 Porovnaj tiež SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 63 a n.

157

najneskôr a najskôr skončilo. Počty rómskych detí zostávajúcich alebo zaháľajúcich

doma pri rodičoch nepriamo záviseli od počtu rómskych detí umiestnených v sedliackej

výchove a priamo od fluktuácie rómskych rodín v stolici.

Prevažujúcim zamestnaním Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici

bolo kováčstvo, doplňujúcim ich zamestnaním v Abovskej a Turnianskej stolici bola

manuálna, najmä poľnohospodárska práca, v Šarišskej stolici to bolo muzikanstvo.

Zrejme pre vysoký počet rómskych kováčov v jednotlivých sledovaných stoliciach,

ktorí nedokázali iba kováčstvom uživiť svoje rodiny, bola snaha tento počet rómskych

kováčov znížiť, čo sa však tiež v podstate nepodarilo. Aj keď sa počet kováčov najmä

v Abovskej stolici podarilo výraznejšie znížiť, toto zníženie bolo iba prechodné. Keď

Rómovia vycítili, že si ich úrady prestali bližšie všímať, zakrátko na to počet rómskych

kováčov sa zvýšil na pôvodný stav, dokonca v Abovskej stolici ešte narástol.

Muzikantstvo Rómov bolo utlmené iba v Abovskej a Turnianskej stolici, v Šarišskej

stolici sa ho nepodarilo utlmiť. Manuálnou, najmä príležitostnou prácou, sa viacerí

Rómovia začali živiť v Abovskej stolici, menej v Turnianskej stolici, najmenej sa ňou

živili v Šarišskej stolici.

Rómovia pre svoje prežitie sa vždy potrebovali zdržiavať v blízkostí usadlostí

miestnych obyvateľov, aby si mohli či už legálne alebo nelegálne zabezpečiť živobytie

pre svoje rodiny. Panovníci Mária Terézia a Jozef II „umožnili“ Rómom (aj keď

niekedy drastickým spôsobom) opustiť periférie dedín a miest (kde žili v neľudských

podmienkach v zemniciach a chatrčiach) a dovolili im usadiť sa priamo v obciach, aby

ako želiari alebo sedliaci nemuseli už mať obavy o budúcnosť svojich rodín. Vyžadovali

od Rómov iba serióznosť, vytrvalosť, pracovitosť a zodpovednosť. Bývaniu

v zemniciach sa zamedzilo vo všetkých troch stoliciach. S likvidáciou bývania

v chatrčiach a v rôznych provizórnych obydliach museli tieto stolice však počas celého

regulačného obdobia neustále zápasiť. Aj keď sa im v jednom roku podarilo tieto

chatrče zlikvidovať, v ďalšom roku sa objavili ďalšie, ktoré si postavili novo došlí

Rómovia a takto sa to neustále opakovalo. Zo sledovaných troch stolíc iba

v Turnianskej stolici ako v jedinej sa podarilo (aj keď iba dočasne) stopercentne vyriešiť

bývanie Rómov medzi majoritným obyvateľstvom. Rómovia si toho ale nevážili

a postupne, tak ako aj v ostatných dvoch stoliciach začali tieto domy opúšťať

a navracať sa k starému spôsobu bývania.

Aj keď sa súpisy zmieňujú len veľmi málo o zdravotnom stave Rómov, v

miestach, kde sa o ňom aspoň mimochodom hovorí (najmä v súvislosti s odoberaním

158

detí rodičom), poskytujú do značnej miery zdravotne negatívny obraz najmä časté

prípady detskej hluchoty, debility, epilepsie a podobne, čo možno, okrem iných príčin,

pripísať aj neustále zakazovanému manželskému spolužitiu pokrvne veľmi blízkych

príbuzných, čomu úrady nevedeli ani v jednej stolici dostatočne zabrániť.

Rómovia vo všetkých troch stoliciach prestali nosiť cigánsky odev, prestali

obchodovať s koňmi, prestali konzumovať mäso z uhynutých zvierat a začali spadať

pod právomoc miestnych richtárov. Stopercentne však tomu tak bolo iba v súpisných

hláseniach pre panovnícky dvor. Naďalej niektoré rómske rodiny nosili cigánsky odev,

tajne obchodovali s koňmi (veď ako by sa ináč mohli neustále premiestňovať z miesta

na miesto) a pojedali mäso z uhynutých zvierat. Tiež naďalej mali svojich vajdov.

Zmieňujú sa o tom, ako niektoré stoličné súpisy, tak aj ďalšie písomnosti z tohto

obdobia.

159

6. Záver

Zatiaľ čo indický pôvod Rómov je nespochybniteľný, o sociálnej príslušnosti

rómskych predkov, ako aj o čase ich odchodu z Indie sa ešte stále vedú v odborných

kruhoch diskusie. Čo sa týka pomenovania Rómov, už v 18. storočí sa vedelo, že

Rómovia medzi sebou používajú vlastné názvy Morre, tiež Rom, Roma256, ale aj

napriek tomu ich okolitý svet nazýval väčšinou „Cigánmi“. Prvá písomná zmienka o

Rómoch na území dnešného východného Slovenska vznikla niekedy medzi rokmi 1300

až 1383. Rok 1322, ktorý sa uvádza v mnohých odborných prácach ako prvá zmienka,

je chybný. Rómske skupiny po príchode do Európy využívali spočiatku dôverčivosť

a poverčivosť majoritného obyvateľstva, s ktorým prichádzali do kontaktu a vďaka

rôznym ochranným listinám feudálov mohli bez problémov migrovať po celej Európe.

Avšak podivný spôsob života Rómov, ako aj rôzne pohľady a názory, ktoré sa začali

vytvárať u ostatného obyvateľstva, prispievali k postupnému narušeniu vzťahov medzi

Rómami a nerómami. Následný nepriateľský postoj okolitého sveta voči Rómom

prerástol do ich vyše dvestoročného krutého prenasledovania a vyvražďovania, ktoré

v druhej polovici 18. storočia vystriedalo dravé úsilie panovníkov trvalo usadiť

a násilne asimilovať všetkých kočovných Rómov.

Riešenie rómskej problematiky v druhej polovici 18. storočia

Prístup k riešeniu rómskej problematiky v druhej polovici 18. storočia panovníci

zmenili pod vplyvom šírenia sa osvietenských myšlienok, ktoré do popredia stavali

rozum ako prostriedok na vyriešenie všetkých problémov v krajine, teda aj problému

kočovania a s ním súvisiaceho spôsobu života Rómov. Viedenský dvor začal v Rómoch

vidieť v prvom rade budúcich možných daňových poplatníkov, k čomu však bolo

potrebné najprv ich trvale usadiť a umožniť im vykonávať „užitočnú“ prácu. Započatá

regulácia Rómov trvala počas celého obdobia vlády osvietenských panovníkov Márie

Terézie i Jozefa II. a bola sprevádzaná nespočetnými nariadeniami adresovanými

prostredníctvom KMR stoliciam, ktoré reguláciu vykonávali. Kontrolu týchto nariadení

vykonávali panovníci pomocou súpisov.

256 AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 15; SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 3.

160

Dlhotrvajúce úsilie osvietenských panovníkov usadiť všetkých potulujúcich sa

Rómov a zmeniť ich životný štýl však bolo málo úspešné a aj keď sa vo viacerých

oblastiach dosiahli čiastočné úspechy, tieto neboli trvalé. Rómovia akonáhle vycítili, že

úsilie stoličných úradníkov ochabuje, navrátili sa k pôvodnému spôsobu života.

V podstate Rómovia tento svoj život žili v neustálej pretvárke a zavádzaní úradov, a to

aj počas najintenzívnejšej regulácie, ako to, okrem iného, dokazujú aj niektoré grafické

i tabuľkové vyhodnotenia súpisov (migrácia Rómov, neusadenosť Rómov). I keď sa

nariadenia v rôznych formách nespočetnekrát opakovali257, neviedli k takým výsledkom

a cieľom, aké si predstavovali osvietenskí panovníci a príslušné úrady. Mnohé príkazy

a zákazy týkajúce sa Rómov zostávali častokrát len zbožným želaním na papieri258.

Regulácia ako taká vyvolávala u väčšiny obyvateľov nedôveru a na mnohé

opatrenia obyvateľstvo pozeralo s iróniou. Viac-menej sa neustále zdôrazňovali

negatívne prvky v spôsobe života Rómov a tvrdenia, že sú im vrodené a nezmeniteľné.

Priestupky jednotlivcov alebo skupín boli zovšeobecňované a zveličované až do

absurdností259.

Dôvody neúspechu regulačných nariadení osvietenských panovníkov

Neúspech realizácie nariadení upravujúcich život Rómov spočíval hlavne v tom,

že iniciatíva neprichádzala zdola od Rómov, ale zhora, bola vykonávaná viac-menej

násilne a smerovala k asimilácii Rómov. Aj keď sa dopad nariadení postupne

zmierňoval, nariadenia vždy obsahovali diskriminačné a represívne prvky. Ani jedno

nariadenie nerešpektovalo prirodzený naturel a kultúrne danosti Rómov. Pohotové

257 Pozri v nariadení KMR zo dňa 9. októbra 1783 spolu 59 bodov ohľadne regulácie Rómov. ŠA Košice:

AŽ-1: inv. č. 814, č. kr. 123, č. sp. 3, 1780-1781; tiež TŽ-1: inv. č. 389, 1781/1 - 1790/22, č. kr. 164, č.

sp. 9. 258 Týkalo sa to najmä zákazu sobášiť sa Rómom medzi sebou. Rómovia sa totiž pri výbere partnera

riadili predovšetkým citovým vzťahom a navyše medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom boli príliš

veľké odstupy. 259 Čoho typickým príkladom bol aj tzv. Hontiansky proces v roku 1782, v ktorom bola 173-členná

skupina hontianskych Rómov obvinená z mnohých vrážd a kanibalizmu. Tejto rómskej skupine bolo

pripísané usmrtenie 28 ľudí (správy v novinách uvádzali dokonca až 84 usmrtených osôb), ktorých vraj

následne uvarili alebo vyúdili a tak zjedli. Spolu bolo popravených 40 osôb. Keď sa tieto správy dostali

až cisárovi, okamžite dal zastaviť popravy a hneď na to nechal celú vec vyšetriť. Vyšetrovací komisár

zistil, že išlo o zlodejskú skupinu Rómov a že z údajne nezvestných osôb, ktoré mali Rómovia zavraždiť,

nechýbala ani jedna. Vzhľadom na priestupky, ktoré Rómovia dovtedy popáchali, bol súd oprávnený ich

potrestať podľa vtedajších zvyklostí iba palicovaním. Za nedbalé vyšetrovanie a štyridsať

neodôvodnených popráv bol sudca pozbavený iba úradu.

Bližšie HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 135-136, tiež SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 114-

117.

161

zdaňovanie Rómov nebolo tiež najlepšou motiváciou pre ich trvalé usadenie. Rómovia

za takýchto podmienok nemali záujem a ani potrebu zmeniť svoj život „k lepšiemu“ (z

pohľadu majority) a spomínané nariadenia chápali iba ako nutné zlo, ktorému sa

usilovali vyhýbať do tej miery, nakoľko to len bolo možné. Navyše nezdravé vzťahy

uhorskej šľachty k panovníkovi neprispievali k zdarnému priebehu regulácie Rómov.

Odzrkadlilo sa to najmä v ľahostajnom prístupe niektorých jej úradníkov k plneniu

úradných povinností pri aplikovaní panovníckych „rómskych nariadení“ a kontrole ich

plnenia pomocou súpisov Rómov (či už sa to týka ich kvantity, alebo kvality).

V snahe čo najrýchlejšie asimilovať Rómov s ostatným obyvateľstvom sa

v niektorých prípadoch voči Rómom postupovalo veľmi tvrdo a násilne. Patrilo k tomu

najmä násilné odoberanie detí rómskym rodičom260 a ich dávanie na výchovu k

sedliakom, alebo tiež trest spalicovaním za používanie rómskeho jazyka, za jedenie

mäsa z uhynutých zvierat, za konkubinát261 a iné, a to už v období, keď boli telesné

tresty všeobecne zrušené.

Avšak aj napriek tomu, že regulačné nariadenia panovníkov boli z dnešného

pohľadu tvrdé až neľudské a málo účinné, vo vtedajšej dobe znamenali významný

legislatívny počin.

Celkové príčiny regulačných neúspechov

Regulačné neúspechy spočívali vo viacerých príčinách, ktorých hlavnými

nositeľmi boli panovník, šľachta ale i samotní Rómovia.

V jednotlivých nariadeniach sa prejavila nevedomosť panovníkov z oblasti

praktického života poddaných262. Panovníci pri zostavovaní nariadení nebrali do úvahy

260 Napríklad srdcervúci výjav Rómov pri násilnom odoberaní ich detí bol zaznamenaný v Bratislavskej

stolici dňa 21. decembra 1773. Keď im v noci brali deti, ich výkriky sa miešali s nárekom rodičov, ktorí

si od zúfalstva šklbali vlasy. Deti nad 5 rokov boli odvezené vozmi do vzdialenejších miest na výchovu k

roľníkom, odkiaľ ale aj napriek vzdialenosti mnohé ušli. Pochytané boli opäť 24. apríla 1774, a to medzi

piatou a šiestou hodinou rannou. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 117-118, 121. 261 Podľa súdneho záznamu zemepanského súdu v Pezinku v roku 1786 bol pre konkubinát odsúdený muž

na trest 24 palíc a žena na 15 úderov korbáčom. V roku 1771 bol iný rómsky muž pre konkubinát

odsúdený na trest 30 palíc a ďalší Róm na 60 palíc a jeho žena - konkubína na 30 dní väzenia a 30 rán

korbáčom. Palicovaním bola trestaná aj bigamia (keď ešte nerozvedený muž, v cirkevnom chápaní

nevdovec sa znova zosobáši) a polygamia (mnohomanželstvo). HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na

Slovensku..., s. 117. 262 Napríklad v nariadení, podľa ktorého mali byť Rómovia prinútení obliekať sa ako sedliaci, pretože

Rómovia na rozdiel od roľníkov, ktorí si na svojich gazdovstvách dorobili väčšinu surovín potrebných na

zhotovenie odevu, nemali potrebné suroviny a ani skúsenosti s ich spracovávaním a samotnou výrobou

odevov. V súvislosti s tým je potrebné dodať, že v tomto období bolo len nepatrné množstvo Rómov

162

historicko-spoločenské ani iné determinácie Rómov263. Osvietenskí panovníci sa pri

regulácii Rómov snažili v krátkom čase dosiahnuť veľké úspechy, pričom vôbec nebrali

do úvahy skutočnosť, že Rómovia žili dlhé stáročia odlišným spôsobom života a že ten

sa nedá zmeniť za pár rokov či desaťročí. Celá regulácia Rómov bola v skutočnosti

podriadená hospodársko-finančnému záujmu absolutistického štátu, ktorý stál na prvom

mieste, a jej hlavným zámerom bolo urobiť z Rómov v prvom rade iba zdroj zisku,

pričom zlepšenie ich hospodárskeho a sociálneho postavenia malo na to vytvoriť iba

podmienky. K úspechu regulácie neprispel ani spôsob, akým sa vykonávala (byrokracia,

nátlak264, represívne opatrenia).

Absolutistickým panovníkom sa nepodarilo donútiť uhorskú šľachtu osvojiť si

spomínané nariadenia v plnej miere. Stoličná šľachta nemala záujem na zvyšovaní

daňovej platbyschopnosti tak rómskeho, ako ani ostatného poddaného obyvateľstva,

pretože v každom jeho zaťažení štátnymi daňami videla obmedzenie možností na

odvádzanie feudálnej renty. Vzhľadom na ťažkopádne stoličné úradovanie v Uhorsku,

ako aj na skutočnosť, že stolice museli (zo svojich pokladníc) znášať značné finančné

náklady spojené s reguláciou Rómov, vykonávanie nariadení prebiehalo veľmi pomaly.

Najväčšie výdavky boli vynakladané na výchovu detí (sedliakom bolo potrebné platiť

za každé vychovávané dieťa) a prepravu detí na výchovu do vzdialených miest265.

V súvislosti s výchovou rómskych detí u sedliakov sa ako najväčší problém ukázal

zamestnaných v poľnohospodárstve (do roku 1782 tvorili v celom Uhorsku spolu iba 77 ½ sedliackych

usadlostí, pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 118). 263 Napríklad ohľadne núteného praktizovania kresťanského náboženského života. Rómovia sa ale

napriek tomu nebránili krsteniu, pri ktorom si volili kmotrov z radov nerómov, pričom z toho plynul

obojstranný osoh: nerómovia v poverčivosti verili, že takéto kmotrovstvo prináša šťastie (zrejme to

vychádzalo z dávnejšej úcty Rómov ako pútnikov) a na druhej strane Rómovia dostávali od kmotrovcov

dary pre krstňatá (tu sa vyskytli prípady u potulných Rómov, že dieťa nechali pokrstiť viackrát). Čo sa

týka uzatvárania kresťanských sobášov, usadlí Rómovia na ne pristupovali len kvôli snahe získať si

uznanie okolia, ale nemali pre ne žiaden význam, necítili sa byť nimi viazaní, pretože u nich rozhodujúcu

úlohu, ako už bolo spomenuté, zohrávali citové vzťahy. Nariadenia o povinnosti uzatvárať

kresťanský sobáš, mnohí Rómovia plnili len formálne, o čom svedčia aj časté prípady ich obvinenia z

konkubinátu, bigamie či polygamie (bigamia a polygamia v pravom zmysle slova sa vyskytovala len

výnimočne a aj to prevažne len u náčelníkov bohatých rómskych skupín, ktorí tým vyjadrovali svoje

bohatstvo a moc, pozri AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 51-52; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na

Slovensku..., s. 116-118). 264 Nátlak bol robený napríklad na cechových majstrov, ktorí sa bránili prijímaniu rómskych učňov na

remeslo. V prípade, že stolice nanútili niektorým majstrom rómskeho učňa, obyčajne u nich učeň dlho

nevydržal a pri najbližšej príležitosti ušiel. Majster sa však jeho návratu nedomáhal, naopak, útek skôr

podporoval. HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 124. 265 Napríklad rómske deti z mesta Prešov mali byť umiestnené u sedliakov zo vzdialenejšieho okolia,

pretože mesto nenašlo žiadneho poddaného, ktorému by mohlo dať deti na výchovu.

ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/355.

163

nedostatok peňazí na uvedený účel v stoličných pokladniciach266. Nezodpovednosť a

nedbalosť stoličného úradovania sa prejavovala najmä pri vypĺňaní oficiálnych

výkazov. Na otázky KMR týkajúce sa regulácie Rómov, sa zo stolíc odpovedalo zväčša

formálne a udával sa taký stav asimilácie, aký sa požadoval, i keď situácia nebola

zďaleka taká priaznivá.267 O týchto úradníckych praktikách sa panovník dozvedel iba

málokedy. Takisto samotní zemepáni neboli regulácii veľmi naklonení, pretože ju do

istej miery pociťovali ako záťaž. Kočovným a polokočovným Rómom, ktorí sa mali

usadiť na ich pozemkoch, museli totiž poskytnúť pozemok na bývanie, drevo na stavbu

obydlia, vyčlenenie pozemku na obrábanie, hospodársky inventár, prípadne poskytnúť

zárobkové možnosti. Častokrát snaha Rómov usadiť sa na jednom mieste stroskotávala

práve na nevôli zemepánov prijať ich na svoje pozemky. Zemepáni boli ochotní prijať

len takých Rómov, o ktorých vedeli, že im budú svojou prácou užitoční. Neraz

dochádzalo k polovičatým riešeniam. Stávalo sa totiž, že Rómovia, aj pri dobrej vôli

podriadiť sa nariadeniam, nedostali hmotné prostriedky potrebné na ich uskutočnenie268.

Rýchly a úspešný priebeh regulácie však hatili aj tí, ktorých sa regulácia

bytostne dotýkala, čiže samotní Rómovia, ktorí väčšinou neprijali a nevážili si

poskytnutú pomoc (napríklad postavenie domov), alebo prijali ju iba dočasne, aby sa

vyhli šikanovaniu269. Rómovia nemali záujem na zmene svojho spôsobu života a neboli

ani presvedčení o potrebe zmeniť ho či už zo spoločenského alebo kresťanského

266 Svedčia o tom napríklad mnohé prosby či sťažnosti sedliakov zo Šarišskej stolice adresované

stoličnému úradu (v prevažnej miere podžupanovi), ktoré za svoje niekoľkoročné stravovanie a výchovu

rómskych detí buď nedostali zaplatené vôbec, alebo dostali zaplatenú len zanedbateľnú čiastku

skutočných výdavkov s tým spojených, a preto žiadajú nápravu tohto stavu. Šarišský stoličný úrad však

na tieto žiadosti sedliakov zväčša odpovedal, že finančné prostriedky z pokladnice boli vynaložené na

nutnejšie záležitosti, a preto sa už na vyplácanie tzv. výživného na rómske deti sedliakom nič nezvýšilo.

Pravdepodobne pre časté žiadosti sedliakov o vyplatenie trov za výchovu rómskych detí Šarišská stolica

vydala niekedy koncom osemdesiatych rokov 18. storočia rozkaz, že už viacej nebude vyplácať

sedliakom za výchovu rómskych detí, na čo sedliaci reagovali vrátením rómskych detí naspäť ich

rodičom.

ŠA Prešov: ŠŽ-1: a. p. 1787/56; a. p. 1787/108; a. p. 1787/135; a. p. 1787/148; a. p. 1787/182; a. p.

1787/670; a. p. 1787/779. 267 Na falšovanie oficiálnych údajov upozorňoval už aj Johann Heinrich SCHWICKER v roku 1883 vo

svojej monografii o Rómoch - pozri SCHWICKER, J. H.: c. d., s. 69. 268 Dokladá to napríklad list z roku 1776 adresovaný jednej slovenskej stolici od štyroch Rómov (Martin

Dangši, Martin Bihary, Krištof Bihary a Fero Perco), ktorým boli vzaté hudobné nástroje i kováčske

náradie s cieľom prinútiť ich zotrvať na jednom mieste, ale domy si postaviť pre nedostatok dreva

nemohli. Pozri HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 120. 269 Napríklad Bratislavská stolica v roku 1775 uvádza v liste pre KMR prípad Rómov z Galanty, ktorým

nechali postaviť nové domy v meste, presťahovali ich do nich, rómske koliby a chatrče za mestom nechali

zbúrať, ale Rómovia z nových domov čoskoro ušli a nasťahovali sa späť do svojich rozborených kolíb.

Čo sa týka ich trvalého usadenia, na mnohých miestach sa Rómovia usadili len dočasne, aby sa vyhli

šikanovaniu, po krátkom čase sa však vrátili k starému spôsobu života - podľa zápisov v rodinnej kronike

turčianskych Révayovcov, kde sú zozbierané a opísané mnohé nariadenia KMR z rokov 1750 až 1770. In

HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 114.

164

hľadiska. Preto všetkými možnými spôsobmi marili uplatňovanú reguláciu, včítane

ignorovania súpisov270. Aj z týchto dôvodov sa regulácia stávala neúčinnou a súpisy sa

stávali neúplnými a nepresnými, čím v tom čase strácali na výpovednej hodnote.

270 Okrem iného to potvrdzujú aj záznamy v súpisoch Šarišskej stolice, kde v roku 1781 pred súpismi

ušiel Čečo Estok z obce Kríže, Ondrej Daňo s manželkou z obce Lukov a Žigmund Miko s rodinou

z obce Rokytov (všetci zo Sekčovského okresu) a v roku 1783 Michal Zoltak z obce Tročany a Estok

Zoltak z obce Hankovce (obaja z Topľanského okresu). MOL: C 56: 27. csomó, 1782: Bacsák F. 14. N.

31-50; 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340.

165

Prílohy

166

Príloha 1

Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v Mestskej knihe S. N. Vsi271 (fotokópia originálu)

271 ŠA Spišská Nová Ves: Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632, s. 4.

167

Príloha 2

Záznam o richtárovi Jánovi Kuinschovi v kronike obce Smižany272 (xerokópia originálu)

272 ŠA Levoča: Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, s. 204.

168

Príloha 3

Sprievodná listina kráľa Žigmunda Luxemburského z 18. apríla

1423273

Listina sa zachovala iba v odpise, ktorý sa nachádza v MOL v Budapešti pod

signatúrou DL 107 246 a jej znenie je nasledovné:

My Žigmund, z Božej milosti rímsky kráľ, vždy rozmnožiteľ ríše, a kráľ Uhorska,

Čiech, Dalmátska, Chorvátska atď. Všetkým našim verným, šľachticom, rytierom,

kastelánom, úradníkom, mýtnikom, slobodným mestám, mestečkám a ich richtárom,

ustanoveným a jestvujúcim v našom kráľovstve a pod naším panovaním pozdrav

a prejav náklonnosti. Dostavili sa k nám osobne verní naši Ladislav, vajda Cigánov,

s ostatnými, ktorí k nemu patria, a naliehavo predostreli tu na Spiši v našej prítomnosti

ponížené prosby, aby sme im ráčili zabezpečiť rozsiahlejšie milosti. Preto sme im,

pohnutí takouto prosbou, udelili túto slobodu a prísne nariaďujeme a prikazujeme

Vašim Vernostiam touto listinou, že kedykoľvek príde tento vajda Ladislav a jeho ľud na

naše spomínané panstvá, totiž do našich miest a mestečiek, aby ste tohto vajdu a jemu

podriadených Cigánov bez akýchkoľvek prekážok a nepokojov podporovali a chránili,

ba aj bránili pred všetkými napadnutiami a útokmi. Ak by medzi nimi samými vznikli

nejaké nesvornosti alebo nepokoje zo strany kohokoľvek, vtedy nech ich súdi

a oslobodzuje (len) tento vajda Ladislav a nikto iný spomedzi Vás. Listinu prikazujeme

po prečítaní vždy vrátiť predkladajúcemu. Dané na Spiši v nedeľu pred sviatkom

svätého Juraja mučeníka roku Pána 1423, panovania nášho v Uhorsku 36., rímskeho

12., v Čechách 3. roku.

273 BARTL, J. a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. V. Prvý cisár na uhorskom tróne.

Bratislava : Literárne informačné centrum, 2001, s. 207.

169

Príloha 4 Prehľad existujúcich súpisov za jednotlivé stolice ležiace na území dnešného Slovenska274

Názov stolice Rok vyhotovenia súpisu

1725 1757/58 1760/61 1766 1768 1769 1770 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1786 1787

Užská - 1275 1 - - - - - - - 1 1 - - 1 - - 1 1 1 - -

Zemplínska - - - - - - - 1 1 1 1 1 - 1 1 1 1 - - - -

Šarišská - - - - - - - - 1 1 - - - - 1 1 1 1 1 1 - 1

Abovská - - - - 1 - - 1 1 1 1 1 - 1 1 1 1 1 1 - 1

Turnianska - - - - 1 - - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 -

Spišská - - - - - - - 1 - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -

Gemerská276 - - - - - - - - 1 1 - - - 1 1 1 1 1 1 - -

Oravská - - - - - - - 1 - 1 1 1 - - 1 - 1 1 1 1 1 -

Liptovská - - - - - - - - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - - -

Zvolenská - - - 1 - 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - 1 1 1 1 -

Novohradská - - - - - - - 1 - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - - -

Hontianska - - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -

Ostrihomská - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -

Tekovská 1 - - - - - - 1 1 1 - - - - 1 1 1 1 1 - -

Turčianska - - - - - - - - - 1 - 1 1 1 1 - 1 1 1 - 1 -

Trenčianska - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -

Nitrianska - - - - - - - 1 1 - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -

Bratislavská - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - -

Komárňanská - - - - - - - - 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 - - - -

274 Vypracované podľa zistení z MOL Budapešť; DAZO Berehovo; ŠA Prešov; TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov..., www.saske.sk/cas/4-2000/html; HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na

Slovensku..., s. 125-133. 275 Znakom 1 sú označené roky, v ktorých bol súpis či už za prvý alebo druhý polrok, alebo za prvý aj druhý polrok, alebo jeden za celý rok. 276 Od 15. júla 1786 do marca 1790 a od roku 1802 až do roku 1918, respektíve do roku 1923 bola Gemerská stolica spojená s Malohontom (bývalým slúžnovským okresom Hontianskej stolice)

do Gemersko-Malohontskej stolice/župy. Malohont patril do roku 1802 k Hontianskej stolici. Pozri ŽUDEL, J.: c. d., s. 14, 47-51, 59; KLIMKO, J.: c. d., s. 137-138, 147.


170

Príloha 5 Vzor súpisného tlačiva pre roky 1773 až 1779277

277 MOL: C 42: 36. csomó, 1773 I.: F. 5. N. 36.

171

Príloha 6 Vzor časti súpisného tlačiva pre roky 1784 až 1787278

278 MOL: C 56: 38. csomó, 1784: F. 1. N. 241-340.

172

Zoznam prameňov a použitej literatúry

A. Pramene

Štátny archív Košice (ŠA Košice)

fond Abovskej župy z rokov 1498 - 1850 (AŽ-1)

fond Turnianskej župy z rokov 1569 - 1850 (TŽ-1)

fond Abovsko-Turnianskej župy, Katalóg podžupanských a všeobecnosprávnych

spisov 1785 - 1787, 1. zväzok (ATŽ-katalóg)

Štátny archív Levoča (ŠA Levoča)

Pamätná kniha obce Smižany. II. zv. Kronikár Matúš Pajdušák. Smižany 1938, 292

s.

Štátny archív Levoča, pobočka Spišská Nová Ves (ŠA Spišská Nová Ves)

Mestská kniha Spišskej Novej Vsi z rokov (1300) 1383 - 1632

Štátny archív Prešov (ŠA Prešov)

fond Šarišskej župy z rokov 1561 - 1789 (ŠŽ-1)

fond Šarišskej župy II. z rokov 1561 - 1789, Daňové písomnosti - Úradné knihy

(ŠŽ-2)

Magyar Országos Levéltár Budapest (MOL)

fond Acta miscellanea (C 42)

fond Departamentum Zingarorum (C 56)

Deržavnij archiv Zakarpatskoj oblasti Berehovo (DAZO)

fond Nadžupan Užanskoj župy (F. 4)

173

B. Tlačené pramene

AUGUSTINI ab HORTIS, S.: Cigáni v Uhorsku / Zigeuner in Ungarn 1775.

Bratislava : Štúdio - dd -, 1995, 203 s.

BARTL, J. a kol.: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. V. Prvý cisár na

uhorskom tróne. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2001, 375 s.

GRELLMANN, H. M. G.: Historischer Versuch über die Zigeuner betreffend die

Lebensart und Verfassung Sitten und Schicksale dieses Volks seit seiner Erscheinung

in Europa und dessen Ursprung. Göttingen : Johann Christian Dieterich, 1787, 358

s.279

HASSE, J. G.: Die Zigeuner im Herodot oder neue Aufschlüsse über die ältere

Zigeuner-Geschichte, aus griechischen Schriftstellern. Königsberg : Göbbels und

Unzer, 1803, 46 s.

RÜDIGER, J. Ch. Ch.: Von der Sprache und Herkunft der Zigeuner aus Indien.

Leipzig : Kummer, 1782, s. 35-84

THOMASIUS, J.: Gründliche historische Nachricht von denen Ziegeunern, Darinnen

nebst andern Merckwürdigkeiten dieses Volcks in sonderheit desselben Ursprung und

erstes Vaterland, Ankunfft, Fortpflantzung und Ausbreitung in Teutschland und andern

Europäischen Ländern aus bewährten Geschicht-Schreibern kürtzlich gezeiget und

erwiesen wird. Franckfurt und Leipzig 1748, 63 s.

C. Literatúra

Abovská župa, správne písomnosti 1498 - 1850. Čiastkový inventár. Košice : Štátny

archív v Košiciach, 1973

AMMERER, G.: Aufgeklärtes Recht, Rechtspraxis und Rechtsbrecher - Spurensuche

nach einer historischen Kriminologie in Österreich. In: AMMERER, G. - HAAS, H.:

Ambivalenz der Aufklärung. Festschrift für Ernst Wangermann. Wien - München :

Verlag für Geschichte und Politik Oldenbourg, 1997, s. 101-138

279 Ide o druhé, rozšírené a o nové poznatky doplnené vydanie staršej verzie z roku 1783

(GRELLMANN, H. M. G.: Die Zigeuner. Ein historischer Versuch über die Lebensart und Verfassung

Sitten und Schicksahle dieses Volkes in Europa, nebst ihrem Ursprunge. Dessau–Leipzig : 1783, 274 s.).

174

ARNOLD, H.: Die Zigeuner. Herkunft und Leben der Stämme im deutschen

Sprachgebiet. Olten - Freiburg im Breisgau : Walter-Verlag, 1965, 322 s.

Az osztrák-magyar Monarchia irásban és képben. Budapest : A magyar királyi

államnyomda kiadása, 1888, 688 s.

BALVÍN, J. a kol.: Romové a historie. Sborník z 6. setkání Hnutí R ve Zvláštní škole

v Rakovníku, 4.-5. října 1996. Ústí nad Labem : Hnutí R, 1996, 160 s.

BENÍŠEK, M.: Indolog Vincenc Lesný a romistika. Romano džaniben, jevend 2005, s.

145-172

BERNASOVSKÝ, I. - BERNASOVSKÁ, J.: Anthropology of Romanies (Gypsies).

Auxological and anthropogenetical study. Brno : Vydavateľstvo Nauma a Masarykova

univerzita, 1999, 234 s.

BLACK, J.: Evropa osmnáctého století. 1. vydanie. Praha : Nakladatelství Vyšehrad,

spol. s r. o., 2003, 544 s.

BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny zdravotníctva na Slovensku. Martin : Osveta,

1989, 370 s.

BRUCKMÜLLER, E.: Sozialgeschichte Österreichs. 1. vydanie. Wien - München :

Herold Verlag, 1985, 648 s.

CALL, von: Armengesetzgebung in Österreich. In: CONRAD, J. et alii (Eds.):

Handwörterbuch der Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2. vydanie.

Jena : Gustav Fischer, 1898, s. 1091-1105

CASTEL, R.: A szociális kérdés alakváltozásai. A bérmunka krónikája. Budapest :

Max Weber Alapítvány, 1998, 453 s.

CSIZMADIA, A.: A szociális gondoskodás változásai Magyarországon. Budapest :

MTA, 1977, 328 s.

ČAJÁNKOVÁ-HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni z hľadiska historicko-etnografického.

Naša veda, 1, 1954, 4, s. 110-114

DANIEL, B.: Dějiny Romů. Vybrané kapitoly z dějin Romů v západní Evropě,

v Českých zemích a na Slovensku. Olomouc : Pedagogická fakulta Univerzity

Palackého, 1994, 199 s.

DANIHEL, V.: Manuš znamená človek. Bratislava : Politickoorganizačné oddelenie

SÚV SZM vo vydavateľstve Smena, 1986, 90 s.

DAVIDOVÁ, E.: Bez kolíb a šiatrov. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo,

1965, 195 s.

175

DUDEKOVÁ, G.: Juraj Schulpe a sociálna politika v Uhorsku na prelome 19. a 20.

storočia. Dizertačná práca. Bratislava : FF UK, 2001, 235 s.

GEREMEK, B.: Slitování a šibenice. Dějiny chudoby a milosrdenství. 1. vydanie.

Praha : Argo, 1999, 262 s.

GUTKAS, K.: Kaiser Joseph II. Eine Biographie. Wien - Darmstadt : Paul Zsolnay

Verlag, 1989, 524 s.

GYÁNI, G.: Könyörületség, fegyelmezés, avagy a szociális gondoskodás genealógiája.

Történelmi szemle, 41, 1999, 2, s. 57-84

HAHN, G.: A magyar egészségügy története. Budapest : Medicina, 1960, 198 s.

HANCOCK, I.: My rómsky národ / Ame sam e promane džene. Bratislava : Petrus,

2005, 261 s.

HANZAL, J.: Cikáni na Moravě v 15. až 18. století. Dějiny etnika na okraji

společnosti. Praha : NLN, 2004, 204 s.

HASENBERGER, M.: Die Zigeuner in Europa mit besonderer Berücksichtigung des

Mittel- und Südosteuropäischen Raumes. Ein historischer Abriß über die Reaktionen

zwischen Wirtsvölkern und Zigeunern. Diplomarbeit. Wien 1983, 139 s.

HEGEDÜS, S.: Cigány kronológia. Piliscsaba : Konsept-H Kiadó, 2000, 144 s.

Historie a původ Romů. 14-03-2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18530

HEISTER, C. von: Ethnographische und geschichtliche Notizen über die Zigeuner.

Königsberg : Gräfe und Unzer, 1842, 160 s.

HOPF, C.: Die Einwanderung der Zigeuner in Europa. Gotha : Friedrich Andreas

Perthes, 1870, 47 s.

HORVÁTHOVÁ, E.: Život a kultúra rožkovianskych Cigáňov. Slovenský národopis,

2, 1954, 1-2 a 3-4, s. 149-175, 285-308

HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni pred príchodom do Európy. Slovenský národopis, 9,

1961, 1, s. 3-24

HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni po príchode do Európy. Slovenský národopis, 10, 1962,

2, s. 210-226

HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku. Historicko-etnografický náčrt. Bratislava :

SAV, 1964, 397 s.

HORVÁTHOVÁ, E.: K otázke etnokultúrneho vývoja a etnickej klasifikácie Cigánov.

Slovenský národopis, 22, 1974, 1, s. 3-16

HORVÁTHOVÁ, E.: K etnografickej a migračnej dynamike Cigánov. Slovenský

národopis, 36, 1988, 1, s. 10-21


176

HORVÁTHOVÁ, J.: Základní informace o dějinách a kultuře Romů. Praha : MŠMT,

1998, 51 s.

HORVÁTHOVÁ, J.: Historické osudy Romů od jejich odchodu z Indie do 19. století.

In: KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno :

Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, s. 15-23

HRAŠE, J. K.: Persekuce cikánův zemích koruny České v XVIII. století. Světozor, 5,

1871, 2-4, s. 18-31.

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: What can Sociology suggest about the Origin of Roms.

Archiv orientální, 40, 1972, 1, s. 51-64

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romská rodina. In: Etnické procesy. Referáty z pracovní

konference. Praha 1. 3. 1978. Zpravodaj, Příloha 6, 1978, s. 125-142

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Lačho lav, 1, 1990, 1, s. 20-21

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Poselství z Indie. Savore manušenge / Slova všem lidem.

Lačho lav, 1, 1990, 2, s. 18-21

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Šaj pes dovakeras / Můžeme se domluvit. Olomouc :

Pedagogická fakulta Univerzity Palackého, 1993, 117 s.

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština naznačuje původ Romů. Romština a indické

jazyky. In: KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the

akának. Brno : Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999,

s. 9-13

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli Džátové? 26-02-2000,


HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Kdo byli předkové Romů? 26-02-2000,


HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Nejstarší Indové. 26-02-2000,


HÜBSCHMANNOVÁ, M.: „Odkud jsou?“ ptají se ne-Romové, když v 15. století

poprvé vidí ve střední Evropě Romy. 26-02-2000,


HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Proč Romové opustili svou dávnou zemi - Indii? 26-02-

2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18384

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romové opouštějí Byzantskou říši (15. století). 26-02-

2000, http://www.romove.cz/cz/clanek/18685







177

HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština nás zavedla do Indie. 26-02-2000,


HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Stefan Vali a „malabárská řeč“ tří indických mladíků.

Romano džaniben, jevend 2003, s. 93-106

HYSKOVÁ, A.: Momentky z cigánskej histórie. Predvoj, 2, 1958, 29, s. 8-9

JAMNICKÁ-ŠMERGLOVÁ, Z.: Dějiny našich cikánů. Praha : Orbis, 1955, 111 s.

JANÁK, J.: Rakouský protitulácky zákon z roku 1873 jako pokus o řešení

společenských důsledků průmyslové revoluce. Sborník prací Filosofické fakulty

Brněnské university, C, 18, 1969, s. 73-102

JANÁK, J.: Příčiny vzniku předlitavské sociální správy. Brno : Univerzita J. E.

Purkyně, 1970, 231 s.

JUNAS, J. - BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Dejiny medicíny a zdravotníctva. Martin :

Osveta, 1985, 568 s.

JUROVÁ, A.: Dejiny rómskeho národa po roku 1945 na Slovensku. In: ANTALOVÁ,

I. - KUHNOVÁ, D. (Eds.): Kaj džas (Kam kráčaš). Súbor textov zo seminárneho cyklu

S Rómami žiť budeme. Ide o to ako... Bratislava : Nadácia Milana Šimečku, 2001, s.

31-55.

KADLEČÍKOVÁ, M.: Z histórie cigánskych obyvateľov v Nových Zámkoch 1775 -

1900. Etnologické rozpravy, 8, 2001, 2, s. 146-148

KAISER, H.: Das Leben der Roma und Sinti im deutschsprachigen Raum von der Zeit

der Zuwanderung bis in die Gegenwart, unter besonderer Berücksichtigung

administrativer und legislativer Maßnahmen. Politische Entwicklung von der

nationalen zur internationalen Dimension. Dissertationsarbeit. Wien 1993, 241 s.

KARDOS, F.: Adatok a Zala megyei cigányok történetéhez a XVIII. századból.

Pannon Tükör: kulturális folyóirat, 2, 1997, 5, s. 44-48

KARPATIOVÁ, M.: História Rómov v Taliansku. Romano džaniben, 2, 1995, 4, s. 62-

69

KILIÁNOVÁ, G.: Žobráci ako spoločenská skupina a jej vzťahy k lokálnemu

spoločenstvu. Slovenský národopis, 38, 1990, 1-2, s. 237-245

KINDLER, J. P.: Interessante Mittheilungen über die Zigeuner. Nürnberg : Raw,

1831, 35 s.

KITTLITZ, R. von: Die Zigeuner. Vortrag gehalten im Winter 1884/85 in der

naturforschenden und in der Oberlausitzer Gesellschaft der Wissenschaften.


178

Sammlung von Vorträgen für das deutsche Volk, XIV, 9. Heidelberg : Winter, 1885, s.

353-394

KLIMKO, J.: Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. Bratislava : Obzor,

1980, 168 s.

KOL. AUT.: Romové. Tradice a současnost. / O Roma. Angoder the akának. Brno :

Moravské zemské muzeum - SVAN - Muzeum romské kultury, 1999, 90 s.

KOLLÁR, J. - LÁZÁR, T.: A jászsági cigányok. Regio kisebbségi szemle, 4, 1993, 1,

s. 102-114

KOLLÁROVÁ, Z.: K vývoju rómskej society na Spiši do roku 1945. In: MANN, A.

B. (Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku.

Bratislava : Ister Science Press, 1992, s. 61-72

KOLLÁROVÁ, Z.: Život spišských Rómov do roku 1918 v historickej literatúre.

Človek a spoločnosť, 4, 2001, 1, www.saske.sk/cas/1-2001/html

KOLOSVÁRI, S. - ÓVÁRI, K.: Corpus statutorum hungariae municipalium /

A magyar törvényhatóságok jogszabályainak gyüjteménye. II / 1. Budapest : MTA,

1885

KOSTIĆ, S.: Romaňi čhib a jazykový kontakt. Romano džaniben, 1, 1994, 1, s. 42-53

KOVÁČ, M. - MANN, A. B. (Eds.): Boh všetko vidí. Duchovný svet Rómov na

Slovensku. / O Del sa dikhel. Romano paťaviben pre Slovensko. Bratislava : Chronos,

2003, 346 s.

KUTLÍK-GARUDO, I. E.: O začiatkoch romistiky na Slovensku. Slovenský

národopis, 36, 1988, 1, s. 45-57

LESNÝ, V.: Duch Indie. Praha : Orientální ústav, 1927

LESNÝ, V.: Jazyk Cikánů v ČSR. In: Československá vlastivěda. III. Jazyk. Praha :

SFINX, Bohumil Janda, 1934, s. 605-612

LIEBICH, R.: Die Zigeuner in ihrem Wesen und in ihrer Sprache. Leipzig : F. A.

Brockhaus, 1863, 272 s.280

LISZT, F.: Die Zigeuner und ihre Musik in Ungarn. Leipzig : Breitkopf und Härtel,

1883, 400 s.

LUBY, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava : Iura Edition, 2002,

626 s.

280 Toto dielo vyšlo v reedícii vo Wiesbadene v roku 1968.


179

MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. (Vývin v rokoch 1773 - 1997).

Bratislava : VEDA, 1998, 600 s.

MANN, A. B.: Rómovia. In: GAJDIČIAR, I. - GACÍK, M. - PASTRNÁK, L. -

PODPROCKÝ, J.: Turzovka 1598 - 1998. Turzovka : Nadácia 400 rokov Turzovky,

1998, s. 294-467

MANN, A. B.: Rómsky dejepis. Bratislava : Kalligram, 2000, 54 s.

MANN, A. B.: Rómovia na Spiši (na základe súpisov z 18. storočia). Etnologické

rozpravy, 8, 2001, 2, s. 18-22

MANN, A. B.: Z dejín Rómov v regióne Žitného ostrova. In: NOVÁKOVÁ, V. (Ed.):

Migrácia. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2001, s. 57-68

MAREK, M.: Cudzie etniká na stredovekom Slovensku. Martin : Matica Slovenská,

2006, 519 s.

MAREŠ, P.: Sociologie nerovnosti a chudoby. 1. vydanie. Praha : Sociologické

nakladatelství, 1999, 248 s.

MARSINA, R. - ŽUDEL, J.: Vývoj novodobého písma vo fotografických ukázkach.

II. Archivní časopis, 1958, 4, Príloha, s. 1-8.

MÁLEK, J.: Periodizace dějin Cikánů v českých zemích v letech 1241 - 1945. Praha

1977, strojopis, 68 s.

MÁLEK, J.: Přehled historie Cikánů v českých zemích do roku 1848. In: Cikáni v

průmyslovém měste. Část 2. Praha : Oddelení etnických procesů, Ústav pro etnografii

a folkloristiku ČSAV, 1986, s. 29-41

MERTUŠ, J.: Zo života gemerských Cigánov. Obzor Gemera, 1, 1970, 4, s. 121-126

MEZEY, B. (Ed.): A magyarországi cigánykérdés dokumentumokban 1422 - 1985.

Budapest : Kossuth könyvkiadó, 1986, 323 s.

MIKLOSICH, F. X.: Ueber die Mundarten und die Wanderungen der Zigeuner

Europas. Wien : Gerold´s Sohn, 1872 - 1881

MITROWIC, R. W. von: Versuch einer Darstellung der Lebensweise, Herkunft und

Sprache der Zigeuner im Allgemeinen und der in Oesterreich lebenden Zigeuner

insbesondere. Prag : Heinrich Mercy, 1868, 168 s.

MÜNSTENBERG: Armenpflege. In: CONRAD, J. et alii (Eds.): Handwörterbuch der

Staatswissenschaften. 1. zv. (Abbau - Armenwesen), 2. vydanie. Jena : Gustav Fischer,

1898, s. 1180-1192

180

NAGY, P.: A magyarországi cigányok története a rendi társadalom korában.

Kaposvár : Csokonai Vitéz Mihály tanítóképző főiskola, Társadalomtudományi

tanszék, 1998, 500 s.

NEČAS, C.: Romové v České republice včera a dnes. Olomouc : Pedagogická fakulta

Univerzity Palackého, 1993, 100 s.

NEČAS, C.: Historický kalendář. Dějiny českých Romů v datech. 1. vydanie. Olomouc

: Univerzita Palackého, 1997, 123 s.

NEWBOLD: The Gypsies of Egypt. In: Journal of the Royal Asiatic Society of Great

Britain and Ireland. London : Royal Asiatic Society of Great Britain & Ireland, 1856

NOVÁČEK, J.: Cikáni včera, dnes, zítra. Praha : Socialistická akademie, 1968, 96 s.

NOVÁKOVÁ, V.: Výsadné listiny pre Rómov na Esterházyovskom panstve. In:

NOVÁKOVÁ, V. (Ed.): Migrácia. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2001, s. 69-77

NÖGGERATH: Über die Eigenthümlichkeiten und Geschichte der Zigeuner. Köln

1857

OROSOVÁ, M.: Bratislavskí žobráci v 18. storočí. Slovenská archivistika, 34, 1999, 1,

s. 90-106

PAJDUŠÁK, M.: Markušovce. Zprávy z minulosti Spišskej župy, 13, 1923, 21, s. 80-81

PAJDUŠÁK, M.: Smižany, Iľašovce, Sans-Souci. Nástin dejepisný. Spišská Nová Ves :

Kníhtlačiareň D. Ferenca, 1925

PETRÁŇOVÁ, A.: Venkovská chudina evidovaná v buquoyském „zaopatřovacím“

zřízení v druhé polovině 18. století. Jihočeský sborník historický, 30, 1961, 3-4, s. 114-

134

POTT, A. F.: Die Zigeuner in Europa und Asien. Ethnographisch-linguistische

Untersuchung, vornehmlich ihrer Herkunft und Sprache, nach gedruckten und

ungedruckten Quellen. 1-2. Halle : Druck und Verlag von Eduard Heynemann, 1844 -

1845281

POTŮČEK, M.: Sociální politika. Praha : Sociologické nakladatelství, 1995, 142 s.

RATZINGER, G.: Geschichte der kirchlichen Armenpflege. Gekrönte Preisschrift.

Freiburg im Breisgau : Herder, 1868, 433 s.

REINBECK, E.: Die Zigeuner. Eine wissenschaftliche Monographie nach historischen

Quellen bearbeitet: Herkommen, Geschichte und eigenthümliche Lebensweise dieses

281 Toto dielo vyšlo v reedícii v Leipzigu v roku 1964.

181

räthselhaften Wandervolkes, von seinem ersten Auftreten im fünfzehnten Jahrhundert

bis auf die neueste Zeit. Salzkotten und Leipzig : Eugen von Sobbe, 1861, 94 s.

REJŽKOVÁ, J.: Genetická studie potvrdila indický původ Romů. Romský informačný

servis, 11. 09. 2004, www.romea.cz/index.php?id=servis/z2004_0345

SEGEŠ, V.: Uhorsko za Ondreja II. Zlatá bula kráľa bez lesku. História on line, 2,

2002, 1, www.historiarevue.sk/hr01-02/bula.htm

SCHWICKER, J. H.: Die Zigeuner in Ungarn und Siebenbürgen. Wien und Teschen :

Verlag von Karl Prochaska, 1883, 187 s.

SIMSON, W.: A History of the Gipsies. With Specimens of the Gipsy Language.

London - Edinburgh : Sampson Low, Son and Marston, 1865, 575 s.

SINKULOVÁ, L.: Dějiny československého lékařství. 2. díl. (Od roku 1740 do 1848.)

Praha : SPN, 1965, 209 s.

SOEST, G. von: Zigeuner zwischen Verfolgung und Integration. Geschichte,

Lebensbedingungen und Eingliederungsversuche. Weinheim - Basel : Beltz Verlag,

1979, 168 s.

SOÓS, I.: József főherceg és a romák. História, 19, 1997, 2, s. 16-17

SOÓS, I.: Cigánygyerekek sorsa a 18. században. História, 19, 1997, 5-6, s. 25-27

SZALAY, B.: Czigánytörténeti adatok. Ethnographia a magyar néprajzi társaság

értesítője, 25, 1914, 2, s. 89-93

ŠALAMON, P.: Cigáni z Abovskej a Turnianskej stolice v období osvietenstva. In:

MANN, A. B. (Ed.): Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na

Slovensku. Bratislava : Ister Science Press, 1992, s. 73-77

ŠALAMON, P.: K dejinám Cigánov v bývalej Turnianskej stolici. Historica

Carpatica, 29, 1998, s. 133-141

ŠIMONČIČ, J.: Súpisy žobrákov v Trnave. In: ŠIMONČIČ, J.: Mojej Trnave.

K dejinám Trnavy a okolia. Trnava : B-print, 1998, s. 207-209

ŠISLER, S.: Přehled normativních opatřeních proti potulným cikánům v Čechách v

době od osvícenského absolutizmu do konce monarchie. In: Cikáni v průmyslovém

měste. Část 2. Praha : Oddelení etnických procesů, Ústav pro etnografii a folkloristiku

ČSAV, 1986, s. 42-47

ŠPIESZ, A.: Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725-1825. Bratislava :

Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1961, 384 s.

ŠPIESZ, A.: Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680 - 1780. 1. vydanie.

Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1983, 301 s.

http://www.romea.cz/index.php?id=servis/z2004_0345

http://www.historiarevue.sk/hr01-02/bula.htm

182

ŠPIESZ, A.: Sociálne problémy a sociálna starostlivosť. In: ŠPIESZ, A.: Bratislava

v 18. storočí. Bratislava : Tatran, 1987, s. 220-233

ŠTAMPACH, F.: Cikáni v Československé republice. Praha : Česká akademie věd

a umění, 1929, 52 s.

ŠTAMPACH, F.: Základy národopisů Cikánů v Československé republice.

Národopisný věstník Československa, 23, 1930, 4, s. 314-380

ŠTAMPACH, F.: Cikáni v ČSR. In: Československá vlastivěda. II. Praha : SFINX,

Bohumil Janda, 1933, s. 287-293

TAKÁČ, A.: K niektorým otázkam sociálnej starostlivosti v Košiciach v období

uhorského kapitalizmu. Historica Carpatica, 8, 1977, s. 85-109

TANDL, N.: Die Bekämpfung der vermeintlichen Zigeunerplage in Österreich (1848 –

1938). Diplomarbeit. Graz 1999, 284 s.

TETZNER, Th.: Geschichte der Zigeuner, ihre Herkunft, Natur und Art. Weimar und

Ilmenau : B. F. Voigt, 1835, 142 s.

TKÁČOVÁ, A.: Súpisy Cigánov z 18. a 19. storočia v Štátnom oblastnom archíve v

Košiciach. Človek a spoločnosť, 3, 2000, 4, www.saske.sk/cas/4-2000/index.html

TKÁČOVÁ, A.: K problematike potulných Rómov v päťdesiatych rokoch 19. storočia

v Abovsko-Turnianskej župe. Človek a spoločnosť, 4, 2001, 1, www.saske.sk/cas/1-

2001/index.html

TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Turnianskej stolici v 18. storočí. Človek a spoločnosť, 5,

2002, 4, http://www.saske.sk/cas/4-2002/index.html

TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Uhorsku v období od vlády Márie Terézie po vznik I.

ČSR. In: VAŠEČKA, M. (Ed.): Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na

Slovensku. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2002, s. 31-42

TKÁČOVÁ, A.: The Roma from the Reign of Empress Mária Terézia until the first

Czechoslovak Republic. In: VAŠEČKA, M. - JURÁSKOVÁ, M. - NICHOLSON, T.

(Eds.): Čačipen pal o Roma. A Global Report on Roma in Slovakia. Bratislava :

Institute for Public Affairs, 2003, s. 23-34

TÓTH, P.: Cigányok Miskolcon a 18. század közepén. A Herman Ottó múzeum

évkönyve, 30-31, 1993, s. 205-215

TÓTH, P.: Kóborlás és letelepedés (A magyarországi cigányok feudális kori

történetéhez). Levéltári évkönyv, 7, 1994, s. 7-17

ULIČNÝ, F. a kol.: Štátny archív v Prešove. Sprievodca po archívnych fondoch. Zv. 3.

Prešov : Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra Bratislava, bez roka





183

VACHA, B. (Ed.): Die Habsburger. Eine europäische Familiengeschichte. Graz -

Wien - Köln : Verlag Styria, 1993, 512 s.

VEKERDI, J.: Zigeunerforschung im Karpatenbecken. Ethnographica et folkloristica

Carpathica, 3, 1983, s. 237-238

VENCKO, J.: Z dejín okolia Spišského Hradu. Spišské Podhradie : Edmund Schustek,

1941, 384 s.

WINTER, Z.: Kulturní obraz českých měst. Život veřejný v XV. a XVI. věku. II. Praha :

Matice česká, 1892, 902 s.

WLISLOCKI, H. von: Vom wandernden Zigeunervolke. Bilder aus dem Leben der

Siebenbürger Zigeuner. Geschichtliches, Ethnologisches, Sprache und Poesie.

Hamburg : Verlagsanstalt und Druckerei Actien-Gesellschaft, 1890, 390 s.

WOOLF, S. J.: The Poor in Western Europe in the Eighteenth and Nineteenth

Centuries. London - New York : Methuen, 1986, 240 s.

ZMÁTLO, P.: Matúš Pajdušák (1871 - 1950). Z minulosti Spiša, 3-4, 1995/1996, s. 69-

80

ŽUDEL, J.: Stolice na Slovensku. 1. vydanie. Bratislava : Obzor, 1984, 200 s.

184

Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov

Zoznam tabuliek str.

Tabuľka 1 Roky vyhotovovania súpisov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ....................... 68

Tabuľka 2 Celkový počet Rómov (rómskych rodín a ich detí) a spôsob výchovy rómskych

detí v Abovskej stolici ...................................................................................................... 70

Tabuľka 3 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Abovskej stolici ............................................... 71

Tabuľka 4 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Abovskej stolici ................................................. 72

Tabuľka 5 Celkový počet detí navštevujúcich školu v Abovskej stolici ............................................ 81


s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Abovskej stolici ............................................. 82


rómskych detí v Šarišskej stolici ....................................................................................... 89

Tabuľka 8 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Šarišskej stolici ................................................ 90

Tabuľka 9 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Šarišskej stolici .................................................. 91


s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Šarišskej stolici ............................................105


rómskych detí v Turnianskej stolici ............................................................................... 112

Tabuľka 12 Zamestnanie rómskych živiteľov rodín v Turnianskej stolici ........................................ 113

Tabuľka 13 Bývanie a postavenie rómskych rodín v Turnianskej stolici .......................................... 114


s koňmi a platenie daní rómskych rodín v Turnianskej stolici ....................................... 121

Tabuľka 15 Migrácia rómskych rodín v obciach Cserehátskeho okresu Abovskej stolice .................137

Tabuľka 16 Migrácia rómskych rodín v obciach Füzerského okresu Abovskej stolice .................... 138

Tabuľka 17 Migrácia rómskych rodín v obciach Košického okresu Abovskej stolice ..................... 139

Tabuľka 18 Migrácia rómskych rodín v obciach Szikszovského okresu Abovskej stolice .............. 140

Tabuľka 19 Migrácia rómskych rodín v obciach Dolnotoryského okresu Šarišskej stolice ............. 141

Tabuľka 20 Migrácia rómskych rodín v obciach Hornotoryského okresu Šarišskej stolice ............. 142

Tabuľka 21 Migrácia rómskych rodín v obciach Makovického okresu Šarišskej stolice ................. 143

Tabuľka 22 Migrácia rómskych rodín v obciach Sekčovského okresu Šarišskej stolice .................. 144

Tabuľka 23 Migrácia rómskych rodín v obciach Širockého okresu Šarišskej stolice ....................... 145

Tabuľka 24 Migrácia rómskych rodín v obciach Topľanského okresu Šarišskej stolice .................. 146

Tabuľka 25 Migrácia rómskych rodín v obciach Nižného okresu Turnianskej stolice .................... 147

Tabuľka 26 Migrácia rómskych rodín v obciach Vyšného okresu Turnianskej stolice .................... 147

Tabuľka 27 Príklad „usadených“ a neusadených rómskych rodín Gruľovcov v obciach

Turnianskej stolice počas súpisných rokov 1768 až 1786 ............................................ 148

Tabuľka 28 Rozdiely medzi niektorými stoličnými súpisnými údajmi a súpisnými údajmi

posielanými pre KMR a medzi niektorými súpisnými údajmi KMR a

súpisnými údajmi posielanými pre panovníka .............................................................. 151

185

Zoznam grafov str.

Graf 1 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1768 až 1787

v Abovskej stolici....................................................................................................................... 74

Graf 2 Rómske deti vychovávané ako deti sedliakov a deti zostávajúce doma pri rodičoch

v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Abovskej stolici ......................................... 76

Graf 3 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou

v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Abovskej stolici ...................................... 77


ostatných domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín

v Abovskej stolici ..................................................................................................................... 79

Graf 5 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým počtom

rómskych rodín v Abovskej stolici ............................................................................................ 80

Graf 6 Celkový počet Rómov (ich rodín a ich detí) v rokoch 1774 až 1784 v Šarišskej stolici ......... 99


v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Šarišskej stolici ........................................100

Graf 8 Počet rómskych kováčov, rómskych muzikantov a počet rómskych rodín živiacich sa

manuálnou prácou v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici .......101

Graf 9 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo ostatných

domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Šarišskej stolici .......................... 103

Graf 10 Počet želiarskych a podželiarskych rómskych rodín v porovnaní s celkovým počtom

rómskych rodín v Šarišskej stolici ........................................................................................ 104

Graf 11 Celkový počet Rómov, ich rodín a ich detí v rokoch 1768 až 1786 v Turnianskej stolici .... 115


v porovnaní s celkovým počtom rómskych detí v Turnianskej stolici .................................. 116

Graf 13 Počet rómskych kováčov a počet rómskych rodín živiacich sa manuálnou prácou

v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici .............................. 117

Graf 14 Počet rómskych rodín bývajúcich v domoch medzi ostatnými domami a mimo ostatných

domov v porovnaní s celkovým počtom rómskych rodín v Turnianskej stolici .................. 119


počtom rómskych rodín ....................................................................................................... .. 120

Graf 16 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu Rómov v Abovskej, Šarišskej

a Turnianskej stolici v rokoch 1768 až 1787 ........................................................................ 124

Graf 17 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí vo výchove

u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ....................................................... 125

Graf 18 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí vo výchove

u sedliakov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ...................................................... 126

Graf 19 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych detí zostávajúcich

pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ..................................................... 127

Graf 20 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych detí zostávajúcich

pri rodičoch v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ...................................................... 127

Graf 21 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych kováčov

v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ......................................................................... 128

Graf 22 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych kováčov


Graf 23 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín živiacich

sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ....................................... 130

186

Graf 24 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín živiacich

sa manuálnou prácou v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ...................................... 130

Graf 25 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín bývajúcich

v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici .................. 131

Graf 26 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín bývajúcich

v domoch mimo ostatných domov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ................... 132

Graf 27 Porovnanie grafických priebehov absolútneho počtu rómskych rodín bývajúcich

v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ............... 133

Graf 28 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych rodín bývajúcich

v domoch medzi ostatnými domami v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici ................ 133

Graf 29 Porovnanie grafických priebehov relatívneho počtu rómskych želiarov


Zoznam obrázkov str.

Obr. 1 Abovská stolica v roku 1848 ................................................................................. ................... 28

Obr. 2 Šarišská stolica v roku 1848 ..................................................................................................... 32

Obr. 3 Turnianska stolica v roku 1848 ................................................................................................. 37

187

Zoznam skratiek a symbolov

AS - Abovská stolica

ATŽ-katalóg - fond Abovsko-Turnianskej župy, Katalóg podžupanských

a všeobecnosprávnych spisov 1785 - 1787, 1. zväzok

AŽ-1 - fond Abovskej župy z rokov 1498 - 1850

č. kr. - číslo krabice

č. sp. - číslo spisu

DAZO - Deržavnyj archiv Zakarpatskoj oblasti Berehovo (Štátny archív

Zakarpatskej oblasti v Berehove)

inv. č. - inventárne číslo

KMR - Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada

MOL - Magyar Országos Levéltár Budapest (Maďarský štátny archív

v Budapešti)

MR - Maďarská republika

pred Kr. - pred Kristom

SR - Slovenská republika

ŠA - štátny archív

ŠS - Šarišská stolica

ŠŽ-1 - fond Šarišskej župy z rokov 1561 - 1789

TS - Turnianska stolica

TŽ-1 - fond Turnianskej župy z rokov 1569 - 1850

188

Slovník termínov

Domovská (stoličná) daň - Domovskú daň vyrubovala stolica na krytie vlastných

potrieb. Vyberal ju osobitný vyberač domovskej dane a plynula do domovskej

pokladnice. Z domovskej pokladnice sa vyplácali platy a diéty stoličným úradníkom

a ostatným zamestnancom stolice, hradili sa trovy sedrie, poukazovali rozličné

podpory, financovala sa stavba a údržba stoličných budov, mostov a ciest a kryli sa iné

výdavky.282

Infámia - Z latinčiny: hanebnosť, podlosť. Infámia mohla byť faktická, a to v dôsledku

nepriaznivého hodnotenia človeka v sociálnom prostredí (podľa skutkov, spôsobu

života alebo na základe opovrhovaného zamestnania) a právna, na základe súdneho

výroku vyneseného o určitom infamujúcom čine dotyčného.283

Insurekčná povinnosť - Povinnosť uhorskej šľachty postaviť obranné vojsko v čase

napadnutia krajiny nepriateľom. Vyhlasoval a zvolával ju kráľ, v čase interregna

palatín alebo gubernátor. Právne bola zrušená až v roku 1868 po zavedení všeobecnej

vojenskej povinnosti.

Kráľovské nariadenie - Normotvorné akty panovníka, ktoré boli vydané len so

súhlasom kráľovskej rady alebo bez nej a nazývali sa „decreta, resolutiones, patenty,

intimáty“ a pod. Vydávané boli kráľovskou kanceláriou a platili len za života

príslušného panovníka, ak ich nasledujúci panovník neprebral. Patrili tu aj patenty

Márie Terézie a Jozefa II. a iných Habsburgovcov. (Nariadenia ako forma

všeobecných právnych noriem sa vyskytuje len od doby, od ktorej panovník mohol

vydávať zákony len za účasti snemu.)284

Regulácia Rómov - úprava pomerov Rómov z pohľadu panovníkov (usadenie

kočujúcich Rómov na stálom mieste, zbavenie Rómov ich návykov, výchova

rómskych detí u sedliakov, začlenenie Rómov medzi ostatné obyvateľstvo atď).

Rómsky jazyk - Podľa najnovších lingvistických bádaní rómsky jazyk je staršou

vetvou jazykov neoindických a vznikol ešte pred hindustánčinou (čo znamená, že

Rómovia sa oddelili od spoločnej rodiny indických národov skôr, ako sa vytvorila

hindustánčina). Podľa jazykových prvkov a slov, ktoré Rómovia preberali do svojho

jazyka z území, na ktorých sa momentálne nachádzali a ktorými postupne prechádzali,

282 ŽUDEL, J.: c. d., s. 20. 283 LUBY, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava : Iura Edition, 2002, s. 170-171. 284 LUBY, Š.: c. d., s. 102-103.

189

boli rómske dialekty zadelené do dvoch základných skupín: Ben a Phen. Rómčina

(hovorili ňou v Byzancii, na Balkáne a v Európe) patrí do vetvy Phen a prešla piatimi

migračnými etapami: perzskou, arménskou, osmanskou, byzantskou - balkánskou

(grécka, bulharská, srbská a rumunská) a stredoeurópskou (maďarská, slovenská

a česká, germánska).285 Jazykovedci sa ďalej zhodujú na tom, že rómsky jazyk je

mladší než najstarší indický jazyk sanskrt a ako jazyky ďalšieho vývojového štádia,

prákrty.286

Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada - Obnovená Karolom III. zákonom č. 97

z roku 1723. Do roku 1784 sídlila v Bratislave, potom až do roku 1848 v Budíne. Mala

slúžiť ako orgán panovníka pre vnútornú správu Uhorska. Spočiatku sprostredkovala

kráľovské nariadenia podriadeným inštitúciám a vydržiavanie a dopĺňanie vojska,

neskôr sa jej činnosť rozšírila aj na školské a cirkevné záležitosti, nakoniec regulovala

aj hospodársky život v mestách a stoliciach. V rokoch 1783 - 1785 mala osobitné

oddelenie na riešenie „cigánskych“ záležitostí Departamentum Zingarorum287.

Vojenská (štátna) daň - Vojenskú daň vyberal osobitný vyberač vojenskej dane a do

odvodu nadriadenej vrchnosti ju stolica opatrovala vo vojenskej pokladnici. Stolica

z nej hradila výdavky na ubytovanie vojska a poukazovala z nej miestnemu

obyvateľstvu platby za služby a naturálie poskytnuté vojsku.288

Zemnice - Obydlia čiastočne vyhĺbené v zemi (asi 0,5 m), ktorých sedlové strechy

siahali až po zem. Patrili k najbežnejším prístrešiam usadlých a polousadlých Rómov

a slúžili na trvalé i sezónne bývanie. Existovali rôzne druhy zemníc závislé od terénu,

druhu pôdy, šikovnosti a skúsenosti staviteľov, ako aj materiálu, ktorý bol k dispozícii

(dosky, brvná, hlina, tehly, závesy na dvere a podobne). V 18. storočí bola zemnica

dlhá 3 až 4 metre, široká asi 2 metre, vysoká v strede okolo 2 metre a pokrytá trstinou,

slamou alebo mačinou (niekedy s nasýpanou vrstvou zeminy) s jedným menším

otvorom slúžiacim ako vchod (priestor bol preto tmavý a plný dymu). Z jednej strany

zemnice bol pristavený úkryt pre koňa. V zemniciach nebolo žiadne zariadenie.

Životnosť zemníc bola iba štyri až päť rokov, ale jej stavba netrvala dlhšie ako jeden

deň.289

285 Podrobnejšie pozri KOSTIĆ, S.: Romaňi čhib a jazykový kontakt. Romano džaniben, 1, 1994, 1, s.

42-53; tiež ARNOLD, H.: c. d., s. 22-24. 286 HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Romština naznačuje původ Romů..., s. 9. 287 TKÁČOVÁ, A.: Rómovia v Turnianskej stolici..., http://www.saske.sk/cas/4-2002/index.html 288 ŽUDEL, J.: c. d., s. 20. 289 HORVÁTHOVÁ, E.: Cigáni na Slovensku..., s. 268-270; AUGUSTINI ab HORTIS, S.: c. d., s. 27-

29.


RÓMOVIA V ABOVSKEJ, ŠARIŠSKEJ A TURNIANSKEJ STOLICI


Autor: Mgr. Anna Tkáčová, PhD.

Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Umiestnenie: http://unibook.upjs.sk

Rok vydania: 2016

Počet strán: 189

Rozsah: 9,45 AH

Vydanie: prvé

ISBN 978-80-8152-423-3

Documents

SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED V BRATISLAVE · 2017-02-28 · Podnetom na vznik práce s touto témou bola skutočnosť, že problematika Rómov v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia,