14
SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA pre 5. ročník ZŠ LITERATÚRA STUPEŇ VZDELANIA: NIŽŠIE STREDNÉ VZDELANIE – ISCED 2 ŠKOLSKÝ ROK: NÁZOV PREDMETU: SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA (SJL) ROČNÍK: PIATY ČASOVÝ ROZSAH VÝUČBY: 5 HODÍN TÝŽDENNE, SPOLU 165 HODÍN (3 SLOVENSKÝ JAZYK A SLOH; 2 LITERATÚRA) TRIEDA: ČASOVÁ DOTÁCIA SLOVENSKÉHO JAZYKA A SLOHU: 3 HODINY TÝŽDENNE, 99 HODÍN ROČNE VYUČUJÚCI: ČASOVÁ DOTÁCIA LITERATÚRY: 2 HODINY TÝŽDENNE, 66 HODÍN ROČNE VYPRACOVAL: Tematické celky: Úvod do literatúry Poézia – piesne (ľudové, zľudovené, zberatelia ľudových piesní) Nonsens v literatúre Krátke formy ľudovej slovesnosti Rozprávky (ľudové, autorské, rozprávky iných národov) Bábková, filmová a televízna rozprávka Povesti Legendy Komiks Encyklopédie

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA pre 5. ročník ZŠ LITERATÚRA · prvkami nonsensu (4 hodiny) Deväťdesiatdeväť bratov a stý Ruža Zakarpatská Ukrajina Vyvodenie nových literárnych

  • Upload
    others

  • View
    48

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA pre 5. ročník ZŠ LITERATÚRA

STUPEŇ VZDELANIA: NIŽŠIE STREDNÉ VZDELANIE – ISCED 2 ŠKOLSKÝ ROK:

NÁZOV PREDMETU: SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA (SJL) ROČNÍK: PIATY

ČASOVÝ ROZSAH VÝUČBY: 5 HODÍN TÝŽDENNE, SPOLU 165 HODÍN (3 SLOVENSKÝ JAZYK A SLOH; 2 LITERATÚRA)

TRIEDA:

ČASOVÁ DOTÁCIA SLOVENSKÉHO JAZYKA A SLOHU: 3 HODINY TÝŽDENNE, 99 HODÍN ROČNE

VYUČUJÚCI:

ČASOVÁ DOTÁCIA LITERATÚRY: 2 HODINY TÝŽDENNE, 66 HODÍN ROČNE VYPRACOVAL:

Tematické celky:

Úvod do literatúry

Poézia – piesne (ľudové, zľudovené, zberatelia ľudových piesní)

Nonsens v literatúre

Krátke formy ľudovej slovesnosti

Rozprávky (ľudové, autorské, rozprávky iných národov)

Bábková, filmová a televízna rozprávka

Povesti

Legendy

Komiks

Encyklopédie

mesi

ac

ho

din

y

TEMATICKÝ

CELOK

TÉMA OBSAHOVÝ

ŠTANDARD

VÝKONOVÝ

ŠTANDARD

POZNÁMKY

SE

PT

EM

BE

R

1

ÚVOD DO

LITERATÚRY

Milan Ferko:

Ako sa robia

zázraky

Všeobecné pojmy

Opakovanie a upevňovanie vedomostí z

predchádzajúcich ročníkov.

Technika čítania. Téma textu.

Súvislosti medzi textom a ilustráciou.

Reprodukcia prečítaného textu.

Žiak dokáže vysvetliť pojem rytmus

v básni.

1

Pozvánka do

knižnice/

Návšteva školskej

/miestnej knižnice

Knihy podľa

vlastného výberu

Autor/spisovateľ, čitateľ

text/ilustrácia, kniha/knižnica, časopis,

noviny. Kniha, literatúra, autor, spisovateľ,

umelecký text. Správna technika čítania,

čitateľ.

Od papyrusových zvitkových kníh po

kníhtlač. Slovník, atlas, leporelo,

paperback, kronika. Charakter knižnice,

knižničné služby, typy knižníc, najväčšie

knižnice, Slovenská národná knižnica.

Dokáže vyjadriť svoj čitateľský

zážitok a uviesť, čo ho vyvolalo. Žiak

dokáže vysvetliť rozdiel medzi

autorom (článku v novinách,

v časopise) a spisovateľom

(umeleckej literatúry). Dokáže

vysvetliť rozdiel medzi umeleckým

textom a textom v dennej tlači.

Dokáže porovnať knihu a internet

ako zdroj informácií – uvedomuje si

pozitíva i negatíva.

2

Práca s knihou

z knižnice

Vietor Viktor

(práca

s učebnicou)

Čítanie a interpretácia textu

Technika čítania. Metódy čítania

(informačné, selektívne, orientačné). Téma

textu. Súvislosti medzi textom a

ilustráciou. Reprodukcia prečítaného textu.

Čítanie ako prostriedok sebarozvoja

človeka: učenie sa novým poznatkom,

komunikácia

o získaných poznatkoch, tvorba vlastného

systému hodnôt.

Dokáže plynulo čítať súvislý

umelecký text, pri hlasnom čítaní

správne dýcha, artikuluje

a dodržiava správnu výslovnosť.

Dokáže vyjadriť svoj čitateľský

zážitok a uviesť, čo ho vyvolalo.

1 POÉZIA

1. PIESNE

Piesne:

charakteristika,

rozdelenie

Poézia ako všeobecný pojem pre viazanú

reč.

Ľudová pieseň ako prejav duchovného

života

každého národa. Prepojenie poézie s

hudbou.

Verš, strofa, rým, rytmus

OK

BE

R

1 ĽUDOVÉ

PIESNE

Ľúbostné piesne

Povej, vetrík,

povej

Po doline tichý

vetrík povieva

Vonkajšia kompozícia literárneho diela –

verš, strofa ako prostriedky viazanosti

umeleckej reči.

Personifikácia/zosobnenie – ako spôsob

štylizácie textu.

Zdrobnenina ako štylistický prostriedok,

zjemňujúci význam, ktorým sa vyjadruje

kladný vzťah k niekomu, niečomu.

Refrén ako verš, ktorý sa pravidelne

opakuje na konci jednotlivých strof básne

(v nezmenenej, alebo čiastočne zmenenej

podobe).

Žiak

vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým.

Dokáže vysvetliť pojem

personifikácia, epiteton a vyhľadať

ich v neznámom texte.

Dokáže vysvetliť pojem refrén a

vyhľadať ho

v neznámom texte.

Dokáže vytvoriť personifikáciu,

epiteton.

1 Uspávanky

Búvajže mi,

búvaj...

1 Zbojnícke piesne:

Hej, už sa na tej

hore lístie

červeneje

Ej, musel by to

chlap byť

Ide furman

dolinou

Rým ako metrická vlastnosť poézie –

poznať ako zvukovú zhodu slabík (slov) na

konci verša.

Prirovnanie ako štylistický prostriedok,

ktorý využíva na porovnávanie spoločné

znaky vecí, javov.

Téma básne – udalosti, ktoré podnietili

autora (básnika) napísať báseň.

Dokáže vyjadriť svoj čitateľský

zážitok a uviesť, čo ho vyvolalo.

1 Regrútske a

vojenské piesne

Čie sú to kone,

koníčky, kone

Dokáže analyzovať báseň z hľadiska

témy, kompozície, štylizácie a

metriky.

1 Pracovné piesne

(valašské – Po

valasky od zeme,

trávnice – Ej,

slniečko horúce,

pastierske,

banícke)

Nadpis ako vonkajšia kompozícia básne.

Rytmus ako metrická vlastnosť, rytmická

zviazanosť reči na princípe striedania

prízvučných

a neprízvučných slabík.

1

Koledy

Do hory, do lesa,

valasi

Búvaj, dieťa

krásne

Epiteton ako básnický prívlastok, ktorým

básnik zdôrazňuje niektorú vlastnosť

osoby, predmetu alebo javu.

Dokáže vysvetliť pojem epiteton a

vyhľadať ho v neznámom texte.

Dokáže vytvoriť epiteton.

1 Obradové piesne

Fašiangy, Turíce

Prednes básne – rytmická usporiadanosť

básnického textu. Obrady v živote našich

predkov: Morena, Fašiangy, svadba, krst,

Vianoce.

Žiak dokáže vymenovať dôležité

obrady v živote našich predkov,

pozná niekoľko obradových piesní.

1 ZĽUDOVENÉ

PIESNE

Keby som bol

vtáčkom,

Keď mi srdce

choré

Základný rozdiel medzi ľudovou a

zľudovenou piesňou.

1 ZBERATELIA

ĽUDOVÝCH

PIESNÍ

Ján Kollár

Vyvodenie nových literárnych poznatkov. Dokáže vyhľadať nové informácie na

internete.

Žiak dokáže vymenovať mená

zberateľov ľudových piesní. Pozná

dielo Jána Kollára.

Dokáže vypracovať projekt na tému

ľudová pieseň.

NO

VE

MB

ER

1 Upevňovanie

vedomostí

Piesne regiónov –

piesne mojich

rodičov

Ľudová pieseň ako prejav duchovného

života

každého národa. Prepojenie poézie

s hudbou.

Vytvorenie prezentácie –vyhľadať na

internete piesne, ktoré nie sú uvedené

v učebnici.

1 NONSENS

V LITERATÚRE

Nonsens v

ľudovej tvorbe

Kubove príhody

Pôvod, výskyt nonsensu

v pôvodnej slovenskej umeleckej tvorbe.

Dramatizácia, dialogizácia textu. Humor,

nonsens a poučenie v slovenskej ľudovej

rozprávke.

Dokáže plynulo čítať súvislý

umelecký text, pri hlasnom čítaní

správne dýcha, artikuluje a dodržiava

spisovnú výslovnosť.

Dokáže predniesť báseň tak, aby

vyjadril rytmickú usporiadanosť

básnického textu.

1 Poézia

Štefan

Moravčík:

Starodávna

povedačka

Nonsens ako štylizácia textu, funkcia

jednotlivých prvkov pre celé vyznenie

diela (hra so slovami).

1 Miroslav Válek:

Ako sa Kubo

stratil

Čítanie a interpretácia textu

Správna výslovnosť pri čítaní textu.

Prednes textu.

1 Ján Navrátil:

Óda na kľúčovú

dierku

Princíp nonsensu a hry, autorský štýl

jednotlivých spisovateľov. Nonsens

v ľudovej rozprávke a nonsens v autorskej

tvorbe – porovnanie. Verbalizácia

vlastného čitateľského zážitku.

Dokáže vysvetliť pojem nonsens.

Dokáže na konkrétnej ukážke

vysvetliť podstatu nonsensu.

Dokáže analyzovať úryvok alebo celé

dielo z hľadiska témy, kompozície,

štylizácie .

1 Upevňovanie

vedomostí o

nonsense

Práca s mimočítankovou literatúrou,

prezentácia referátov o nonsense

v ľudovej a umeleckej tvorbe.

1 KRÁTKE FORMY

ĽUDOVEJ

SLOVESNOSTI

Hádanky,

príslovia

Hádanka ako skryté pomenovanie – inotaj,

vonkajšie znaky, vnútorná podobnosť.

Príslovie ako poučenie.

Vie rozlíšiť jednotlivé žánre.

Vie analyzovať krátke formy so

1 Porekadlá,

pranostiky,

vyčítanky

Porekadlo ako výstižné vyjadrenie

skúsenosti.

Pranostika ako zovšeobecnenie

pozorovania prírody, javov. Vyčítanka ako

riekanka), ktorou sa obvykle začínajú

pohybové hry detí, veršovaný útvar, ktorý

sa obvykle končí osobným zámenom („si –

to – ty“, „je – on“) alebo povelom (z kola

von).

zameraním na ich funkciu a prejav.

DE

CE

MB

ER

1

Rozprávky

SLOVENSKÉ

ĽUDOVÉ

ROZPRÁVKY

Rozprávky:

charakteristika,

rozdelenie

Ľudová rozprávka ako prozaický žáner

ľudovej slovesnosti.

Vyjadrenie túžby človeka po dobre a

spravodlivosti.

Hlavné znaky rozprávky.

Hlavná postava, vedľajšie postavy.

Vie charakterizovať ľudovú

rozprávku ako súčasť ľudovej

slovesnosti.

Vie rozlíšiť ľudovú rozprávku od

autorskej.

Vie vymenovať hlavné znaky

rozprávky.

Vie vyhľadať

v texte hlavné znaky rozprávky.

1

Veterný kráľ

1 Zlatá páva

1 Sitno

1 Zemský poklad

1 Kubove príhody

JAN

R 1 Ľudové rozprávky

iných národov s

prvkami nonsensu

(4 hodiny)

Deväťdesiatdeväť

bratov a stý Ruža

Zakarpatská

Ukrajina

Vyvodenie nových literárnych poznatkov

Rozprávač príbehu. Fantastická

(čarodejná, čarovná) rozprávka, realistická

rozprávka.

Vie charakterizovať ľudovú

rozprávku ako súčasť ľudovej

slovesnosti.

Vie rozlíšiť ľudovú rozprávku od

autorskej.

Hlavné znaky rozprávky

Dokáže vymenovať hlavné znaky

rozprávky.

Dokáže vysvetliť funkciu nadpisu.

Dokáže vyhľadať a posúdiť súvislosti

medzi nadpisom a textom. Dokáže

vysvetliť členenie textu na odseky.

Dokáže vyhľadať kľúčové slová

v odseku,

zdôvodniť, prečo sa literárne dielo

člení na kapitoly.

1

O červenej

sliepočke

Írska rozprávka

Nadprirodzené, neskutočné postavy,

čarodejné deje, magické čísla a predmety.

Neznáme miesto deja.

1

Vták Hrom

Indiánska

rozprávka

Spoločné a rozdielne znaky fantastickej a

realistickej rozprávky. Slovenská ľudová

rozprávka, rozprávky iných národov.

Spoločné znaky a rozdiely. Variácie

1

Zberatelia

ľudových

rozprávok –

slovenskí a

inonárodní

Zberatelia ľudových rozprávok – Pavol

Dobšinský, Samo Czambel, Božena

Němcová, bratia Grimmovci.

1 Autorské rozprávky

(6 hodín)

H. CH. Andersen:

Slimák a ružový

ker

Život a dielo Andersena, typ Andersenovej

rozprávky. Podujatie knižníc Noc

s Andersenom. Autorská rozprávka.

Porovnanie slovenskej ľudovej rozprávky

s Andersenovou rozprávkou. Typ hrdinu,

morálka a poučenie.

Žiak pozná charakter Andersenovej

rozprávky, dokáže vymenovať

najznámejšie Andersenove

rozprávky, ovláda ich reprodukciu.

FE

BR

R 1 M. Rúfus:

Pamodaj šťastia

Autorská rozprávka.

Rozprávka ako vyjadrenie túžby človeka

po dobre

a spravodlivosti. Hlavná myšlienka.

Vyvodenie nových literárnych poznatkov.

1 K. Čapek:

Rozprávka psia

Základný rozdiel medzi autorskou a

ľudovou rozprávkou. Druhy rozprávok

podľa rôznych hľadísk. Autorstvo (ľudová,

umelá). Obsah (fantastická, zvieracia,

realistická).

Žiak pozná význam diela Čapka.

1 Ľ. Feldek:

Nepodpísaná

rozprávka

Forma (prozaická, básnická, dramatická).

Výber a spôsob spracovania témy

(klasická, moderná). Podľa štylizácie textu

– nonsens (analógia s ľudovou

slovesnosťou) a realistická ľudová

rozprávka. Moderná rozprávka. Prvky

ľudových rozprávok v texte Feldeka,

rozprávač vo Feldekových textoch, Feldek

a jeho rodina ako hrdinovia textov.

Žiak dokáže vymenovať

najvýznamnejšie diela Feldeka, pozná

a vie na konkrétnom texte vysvetliť

pojem moderná rozprávka.

1 Roald Dahl:

Čarodejnice

Moderná rozprávka. Prvky ľudových

rozprávok v texte modernej rozprávky.

Žiak dokáže posúdiť rozdiel medzi

fantastickou a modernou rozprávkou,

čarodejnica a škriatok v obidvoch

typoch rozprávky.

1 Autori literatúry

pre deti a ich

najznámejšie diela

– projektová

práca

Zdroje informácií o autoroch literárnych

diel (galéria spisovateľov, súbory o

slovenských autoroch detskej

literatúry, encyklopédie, internet).

Informácie o Pavlovi Dobšinskom.

Význam jeho zberateľstva pre slovenskú

literatúru.

Čítanie a interpretácia textu

Čítanie súvislých textov. Hlavné a

vedľajšie postavy.

Kľúčové slová, dejová osnova,

reprodukcia textu, charakteristika hlavných

postáv. Dialogizované čítanie.

Projekt: Moja obľúbená rozprávková

postava.

MA

RE

C 1 BÁBKOVÁ HRA J. Speranskij:

Krása nevídaná

Filmová a televízna rozprávka.

Divadelná hra ako prozaické dielo –

literárny text, určený na spracovanie na

divadelnej scéne. Dramatická podoba

rozprávky.

Dokáže plynulo čítať dramatický

text, pri hlasnom čítaní správne

dýcha, artikuluje a dodržiava

spisovnú výslovnosť.

1 V bábkovom

divadle

Bábková hra, bábkoherec, animácia,

maňuškové divadlo, javajkové divadlo,

marionetové divadlo.

Vyvodenie nových literárnych poznatkov.

Hlavné znaky dramatickej podoby

literárneho diela.

Podstata dramatických literárnych žánrov a

práca

s konkrétnym

dramatickým textom.

Dokáže výrazne prečítať prehovory

jednotlivých postáv dramatického

textu

v súlade s ich charakterom.

Dokáže vysvetliť rozdiel medzi

rozprávkou ako literárnym žánrom a

filmovou/televíznou rozprávkou.

Dokáže vysvetliť pojem scenár a

úlohu scenáristu.

.

1 FILMOVÁ A

TELEVÍZNA

rozprávka

(5 hodín)

Perinbaba

Dramatizovaný literárny text –

dialogizovaná forma. Inscenácia –

premena literárneho textu na divadelnú hru

(filmovú, televíznu).

1

Zbojník Jurko

Rozdiel medzi literárnym textom a

inscenáciou. Tvorcovia divadelnej hry

(filmovej, televíznej), scenár – scenárista,

dramaturg, režisér, herci, výtvarníci,

hudobný skladateľ (scénická hudba).

Dokáže vysvetliť rozdiel medzi

rozprávkou ako literárnym žánrom a

filmovou/televíznou rozprávkou.

Dokáže vysvetliť pojem scenár a

úlohu scenáristu.

1

O medveďovi, čo

vedel premýšľať

Filmová rozprávka, televízna rozprávka,

scenár, režisér, herec, zvukové efekty, ich

podiel na vzniku jednotlivých

dramatických žánrov. Filmová (televízna)

podoba literárneho textu. Spoločné znaky a

hlavné rozdiely divadelnej hry (bábkové

divadlo) a filmovej (televíznej) rozprávky.

Dokáže vysvetliť funkciu herca a

režiséra pri realizácii dramatického

diela.

Dokáže na základe analýzy vytvoriť

dejovú osnovu

literárneho/audiovizuálneho diela.

Dokáže na základe analýzy

prerozprávať obsah

literárneho/audiovizuálneho diela.

Dokáže na základe analýzy určiť

hlavné a vedľajšie postavy diela.

Dokáže na základe analýzy

sformulovať hlavnú myšlienku

literárneho/

audiovizuálneho diela.

Dokáže vyjadriť svoj

čitateľský/divácky zážitok a uviesť,

čo ho vyvolalo.

Dokáže zdramatizovať literárny text

do podoby jednoduchého scenára.

1

Upevňovanie

vedomostí:

rozprávky

Čítanie a interpretácia textu

Pravidlá dramatizovaného čítania.

Modulácia hlasu podľa zmyslu textu.

Spoločné

a rozdielne znaky

s nedramatizovanou podobou. Hlavné

znaky filmovej,

televíznej podoby literárneho diela

(rozprávky).

Transformácia prozaického literárneho

textu na dramatický. Jednoduchý scenár

pre filmovú

(televíznu) podobu rozprávky.

1 POVESTI

(9 hodín)

Povesti:

charakteristika,

rozdelenie

Povesť

Vyvodenie nových literárnych poznatkov.

Povesť ako prozaický útvar.

Ľudová povesť, miestna, historická,

heraldická povesť.

Autorská povesť – využitie námetov

ľudových povestí v umeleckom

spracovaní.

Žiak

Dokáže plynulo čítať súvislý

umelecký text, pri hlasnom čítaní

správne dýcha, artikuluje a dodržiava

spisovnú výslovnosť.

Dokáže vysvetliť pojmy ľudová

povesť, autorská povesť a legenda.

Dokáže vysvetliť rozdiely medzi

ľudovou povesťou a autorskou

povesťou.

1

Zakopaný meč

pod Zoborom

– historická

povesť

1

Matej kráľ a bača

– historická

povesť

Transformácia povesti na iný literárny

žáner (rozprávku)

s dodržaním kompozičných

a štylisticko-lexikálnych prvkov.

Dramatizácia a inscenácia textu.

Čítanie a interpretácia textu.

Tiché a spoločné čítanie, hlavné

informácie, dejová

osnova, interpretácia textu. Spoločné a

odlišné znaky s rozprávkou.

Štylistická a kompozičná stránka povesti.

Fantázia a realita v povesti.

Hlavné a vedľajšie postavy, charakteristika

jednotlivých postáv, hodnotenie konania

jednotlivých hrdinov. Dramatizácia textu.

Dokáže vysvetliť rozdiely medzi

povesťou a legendou.

Dokáže vyhľadať reálne a fantastické

prvky v legende.

Dokáže na základe analýzy vytvoriť

dejovú osnovu literárneho diela.

Dokáže na základe analýzy

prerozprávať obsah literárneho diela.

Dokáže na základe analýzy určiť

hlavné a vedľajšie postavy diela.

Dokáže na základe analýzy

sformulovať hlavnú myšlienku

literárneho diela.

Dokáže vyjadriť svoj čitateľský

zážitok a uviesť, čo ho vyvolalo.

Dokáže vymyslieť povesť viažucu sa

na konkrétne miesto v regióne,

historickú udalosť alebo postavu.

1

Jozef Horák:

Detvan a

Jánošíkov poklad

– miestna povesť

1

Alojz Medňanský:

Čertova brázda

– miestna povesť

1 Mária Ďuríčková:

Kôň so zelenou

hrivou

– miestna povesť

AP

RÍL

1 Anton

Habovštiak:

Tri zlaté ruže

– heraldická

povesť

1 Regionálne

povesti

Realita a fikcia v umeleckom diele.

Regionálne povesti.

Zoznámiť sa s povesťou z regiónu,

zobraziť ju dramatizáciou, obrazovým

materiálom.

1 Upevňovanie

vedomostí

o povesti

Tvorba projektu BÁJNY SVET POVESTÍ

Tvorivé výtvarné dielne – ilustrácie.

1 LEGENDY

Kliment: Život

Konštantína

Legenda ako príbeh zo života svätých –

poznatky z náboženskej výchovy.

Legenda – ako výsledok zapisovania

príbehov v kláštoroch. Autorská legenda –

umelecké spracovanie témy, realita a

fikcia.

Čítanie a interpretácia textu.

Reálne a fantastické deje, súvislosti s

ľudovou rozprávkou, historické súvislosti.

Hlavná myšlienka prečítaného diela,

vlastné hodnotenie a argumentácia, vlastný

čitateľský zážitok.

Vyvodenie nových literárnych poznatkov.

Ľudová legenda – rozprávanie vyjadrujúce

predstavy a chápanie sveta, vecí a javov –

vznik v súvislosti so šírením kresťanstva.

Čítanie a interpretácia textu.

Reálne a fantastické deje, súvislosti s

ľudovou rozprávkou, historické súvislosti.

Hlavná myšlienka prečítaného diela,

vlastné hodnotenie a argumentácia, vlastný

čitateľský zážitok.

Žiak vie, že hlavnou postavou v

legende je postava, ktorá za svoje

činy bola vyhlásená za svätú.

Dokáže vysvetliť rozdiely medzi

povesťou a legendou.

Dokáže vyhľadať reálne a fantastické

prvky v legende.

Dokáže na základe analýzy

prerozprávať obsah literárneho diela.

Dokáže na základe analýzy určiť

hlavné a vedľajšie postavy diela.

J

1 Jacopo de

Voragine:

Legenda o sv.

Jurajovi

1

Mataj

1

KOMIKS

Komiks –

charakteristika

J. Schek: Jožinko,

dieťa svojich

Komiks – literárny žáner – prepojenie

slovného a

výtvarného umenia.

Vyvodenie nových literárnych poznatkov.

Komiks ako prozaický (epický) žáner.

Úloha obrázku

Žiak

Dokáže vysvetliť komiks ako žáner s

epickým dejom (prózu)

sprostredkovaným bez rozprávača

cez priamu reč a obrázky.

1 rodičov v komikse. Funkcia bubliny.

Pôvod komiksu. Princípy komiksu. Vtip a

humor v komikse. Walt Disney ako

najznámejší tvorca komiksu.

Súvislosť komiksu s animovanými filmami

Walta Disneyho.

Slovenskí autori komiksu.

Čítanie a interpretácia textu.

Dialogizovaná reč pri čítaní komiksu,

správne čítanie,

modulácia hlasu.

Hlavné a vedľajšie postavy. Súvislosť

ilustrácie situácie a textu, obmedzená šírka

slovného prejavu.

Verbalizácia vlastného zážitku.

Vyhľadávanie ďalších komiksov na

internete.

Tvorba komiksu – Naša trieda pred

vyučovaním.

Dokáže abstrahovať

a sformulovať hlavnú myšlienku

komiksu.

Dokáže vytvoriť vlastný komiks

podľa vzoru.

Dokáže na základe analýzy určiť

hlavné a vedľajšie postavy diela.

Dokáže na základe analýzy

sformulovať hlavnú myšlienku

literárneho diela. Dokáže vyjadriť

svoj čitateľský zážitok a uviesť, čo ho

vyvolalo.

Dokáže na základe analýzy vytvoriť

dejovú osnovu literárneho diela.

1 O. Sliacky,

M. Kellenberger:

O tatranskom

zlatom kamzíkovi

1

W. Disney:

Tom a Jerry

1

Slovenskí autori

komiksu

1

Upevňovanie

vedomostí:

legenda, komiks

JÚN

1

Komiks –

projektová práca

1

ENCYKLOPÉDIE

Encyklopédie –

charakteristika

Odlišnosti od umeleckého textu.

Vyvodenie nových literárnych poznatkov.

Jasnosť, presnosť, stručnosť vyjadrovania

v encyklopédii. Odborný – náučný štýl.

Využívanie odbornej terminológie.

Rozdiely v spôsobe sprostredkovania

poznatkov. Odlišnosti od umeleckej

literatúry, odlišnosti od náučných textov

sprostredkovaných učebnicou. Úloha hesla

v encyklopédii – porovnanie s nadpisom v

iných literárnych dielach. Usporiadanie

hesiel

v encyklopédii (abecedné, chronologické,

systematické). Encyklopédia na internete.

Čítanie a interpretácia textu.

Ukážky z rôznych encyklopédií.

Význam informácií získaných

z encyklopédie.

Žiak

dokáže plynulo čítať súvislý náučný

text, pri hlasnom čítaní správne

dýcha, artikuluje a dodržiava

spisovnú výslovnosť.

Dokáže vysvetliť pojmy náučná

literatúra a encyklopédia.

Dokáže na základe analýzy odlíšiť

náučný text od umeleckého textu a

svoj názor odôvodniť.

Dokáže vysvetliť, ako sú zoradené

informácie v encyklopédii.

Dokáže vytvoriť encyklopedické

heslo.

Dokáže v encyklopédii vyhľadať

informácie podľa hesiel.

Dokáže získať potrebné informácie v

príslušnej encyklopédii

a použiť ich.

1 Ukážky z rôznych

encyklopédií

(vhodných

obsahom a témou,

primerané veku

žiakov daného

ročníka)

1

Encyklopédia na

internete