SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

1131708

NUTRIČNÝ VÝZNAM OBJEMOVÝCH KRMÍV VO VÝŢIVE KONÍ

Nitra 2011 Michaela Határová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

NUTRIČNÝ VÝZNAM OBJEMOVÝCH KRMÍV VO VÝŢIVE KONÍ

Bakalárska práca

Študijný program: 6.1.1 Všeobecné poľnohospodárstvo

Študijný odbor: 4140700 Všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko: Katedra výţivy zvierat

Školiteľ: Ing. Branislav Gálik, PhD.

Nitra, 2011 Michaela Határová

POĎAKOVANIE

Ďakujem Ing. Branislavovi Gálikovi, PhD. za metodické vedenie, cenné rady a

pripomienky, ktoré mi poskytol pri spracovávaní tejto práce.

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Prehlasujem, ţe som záverečnú prácu spracovala samostatne, pričom som

pouţila literatúru a iné pramene uvedené v zozname literatúry. Som si vedomá

zákonných dôsledkov v prípade, ak nie sú tieto skutočnosti pravdivé.

V Slepčanoch, dňa 1. mája 2011

…..…………………….

Michaela Határová

Abstrakt

Cieľom bakalárskej práce bolo pomocou relevantných literárnych zdrojov

charakterizovať objemové krmivá z hľadiska ich nutričnej hodnoty vo výţive koní,

charakterizovať koňa ako bylinoţravca, špecifikovať jeho tráviacu sústavu a následne

vymenovať základné delenie objemových krmív so špecifikovaním ich vlastností. Kôň

je bylinoţravé zviera s tráviacou sústavou prispôsobenou rastlinnej potrave, ktorú

prijíma. K rozkladu potravy mikroorganizmami dochádza aţ v hrubom čreve, kde sa

ďalej spotrebovávajú aj látky, ktoré neboli strávené v ţalúdku a tenkom čreve. Pre

objemové krmivá je charakteristické, ţe majú vysoký obsah vody alebo vlákniny. Buď majú

obsah vody vyšší ako 50 % , alebo obsah vlákniny vyšší ako 17 % vlákniny. Ďalej sa medzi

objemové krmivá zaraďujú zelené a čerstvé krmivá a konzervované krmivá. Konzervované

krmivá sú seno, slama, úsušky a siláţ. Týmito krmivami sa zabezpečuje výţiva koní

a zároveň sa do organizmu dodávajú základné organické a anorganické ţiviny ale aj

špecificky účinné látky, nevyhnutné pre správne funkcie organizmu. Krmivá neslúţia len na

zachovanie ţivota, ale zabezpečujú ţiviny potrebné na zachovanie celkového dobrého

zdravotného stavu, úţitkovosti, reprodukcie a zdravého rastu mláďat, v našom prípade

ţriebät. Zároveň je potrebné neustále sledovať kvalitu krmiva, ktoré pri nesprávnej

manipulácii alebo z dôvodu nesprávneho skladovania, prípadne vyzrievania môţe byť

nevhodné alebo dokonca pre zdravie zvieraťa škodlivé, pritom môţe byť príčinou rôznych

ochorení a dokonca aj úhynu koní. Pre kone sa vyuţíva najmä nerezané seno ďatelinové

alebo ďatelinotrávne pomiešané s lúčnym senom, slama sa pouţíva najmä z dôvodu

mechanického nasýtenia pri nízkom pracovnom zaťaţení koní, okopaniny sa skrmujú spolu

so suchými objemovými krmivami rezané, alebo strúhané, siláţ slúţi len ako náhradné

krmivo a to kukuričná vo voskovej zrelosti zrna alebo zo strukovinoobilnej miešanky

v zmesi so suchým objemovým krmivom. Zelené objemové krmivá sú základnou

krmovinou v letnom období, nesmú byť zaparené, pričom sa skrmujú v kombinácii so

senom, niekedy slamou.

Kľúčové slová: kone, tráviaca sústava, objemové krmivá, seno, slama, siláţ

Abstract

Aim of this thesis was using appropriate literary sources describe roughages in

terms of their nutritional value in equine nutrition, horse described as herbivores, the

specifics of his digestive tract and then appoint the basic division of roughage,

specifying their properties. The horse is an herbivorous animal with a digestive system

tailored to the plant food they receive. The decomposition of feed organisms to occur in

the colon, where further consumes the substances that were not digested in the stomach

and small intestine. For roughages is characteristic that are high in fiber and water.

Either have a water content of more than 50%, or fiber content over 17% fiber.

Furthermore, the roughage they are green and fresh feed and fodder preserved. Forages

are pasture, preserved feeds as hay, straw, pellets and silage. These feeds are provided

food animals and horses of the organism supplying basic organic and inorganic

nutrients but also specifically active substances, essential for proper body function. Feed

used not only to preserve life, but provide the nutrients necessary to maintain overall

good health, performance, reproduction and healthy growth of juveniles, in our case

foals. It is also necessary to constantly monitor the quality of feed for mishandling or

because of improper storage or aging may be inappropriate or even harmful to the

health of the animal, while it may be the cause of various diseases and even death of the

horses. For horses is used mainly uncut clover hay or clover-meadow hay with meadow

hay, straw is used mainly because of mechanical saturation at low work load of horses,

root crops are fed with dry fodder cut or grated, silage only serves as an alternate feed

and wax maturity in corn grain or from legume-cereal mixes in a mixture of dry fodder.

Green roughage feedstuffs are essential in summer, may be steamy,

being fed in combination with hay, straw sometimes.

Keywords: horses, digestive tract, forages, hay, straw, silage

Obsah

Zoznam obrázkov a tabuliek ......................................................................................... 7

Zoznam symbolov a skratiek ......................................................................................... 8

Úvod ................................................................................................................................. 9

1 Cieľ práce ................................................................................................................. 10

2 Metodika práce ........................................................................................................ 11

3 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí .............. 12

3.1 Kone a ich tráviaca sústava ................................................................................. 12

3.2 Objemové krmivá ................................................................................................ 15

3.2.1 Zelené a čerstvé objemové krmivá .............................................................. 16

3.2.2 Okopaniny .................................................................................................... 17

3.2.3 Seno .............................................................................................................. 18

3.2.4 Slama ............................................................................................................ 20

3.2.5 Úsušky zo zelených krmív ........................................................................... 22

3.2.6 Siláţe ............................................................................................................ 23

3.3 Ţivinové zloţenie krmiva .................................................................................... 27

3.3.1 Sacharidy ...................................................................................................... 28

3.3.2 Tuky ............................................................................................................. 29

3.3.3 Bielkoviny .................................................................................................... 31

3.3.4 Minerálne látky ............................................................................................ 31

Záver .............................................................................................................................. 36

Zoznam použitej literatúry .......................................................................................... 38

Zoznam obrázkov a tabuliek

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1 Tráviace orgány koňa ................................................................................... 13

Obrázok 2 Obsah N-látok v ďateline počas rastu .......................................................... 26

Obrázok 3 Schéma zloţenia krmiva .............................................................................. 28

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1 Tráviaca sústava koňa .................................................................................. 14

Tabuľka 2 Potreba slamy na koňa za rok ....................................................................... 21

Tabuľka 3 Doporučené zásobenie 500kg koní minerálnymi látkami v g.deň-1 ............ 34

Tabuľka 4 Doporučené zásobenie koní stopovými prvkami ......................................... 35

Tabuľka 5 Obsah stopových prvkov v mg.kg-1 sušiny v krmivách .............................. 35

Zoznam symbolov a skratiek

ADP adenozín difosfát

ADF acido – detergentná vláknina

ATP adenozín trifosfát

BNLV bezdusíkaté látky výťaţkové

KD kŕmna dávka

ME metabolizovateľná energia

NL dusíkaté látky

N-látky dusíkaté látky

NaOH hydroxid sodný

pH "potencia hydrogeni", veličina vyjadrujúca koncentráciu iónov

určujúcich kyslosť alebo zásaditosť organického prostredia,

Jednotky:

MJ mega joule – jednotka energie

l liter – jednotka objemu

m meter – základná jednotka dĺţky

kJ kilojoule –jednotka energie

kg kilogram základná jednotka hmotnosti

g gram jednotka hmotnosti

9

Úvod

V súčasnosti je zrejmé, ţe postupom času sa neustále menia zásady výţivy koní.

Je to dané z časti otvorenosťou jednotlivých ekonomík, kedy uţ je moţné preberať

osvedčené metódy odinakiaľ, ako aj vplyvom dotácií do výskumu výţivy zvierat, ktorý

prináša neustále nové podnety na skvalitnenie chovu, jednak lepším poznaním funkcií

organizmu zvierat a na druhej strane aj novými progresívnymi metódami rastlinnej

výroby. Rovnako sa vyšľachťujú stále nové plemená koní, ktoré majú vlastné nároky

a špecifiká.

Optimálna výţiva koní sa nedá dosiahnuť bez znalosti fyziológie zloţitého a

funkčným poruchám náchylného tráviaceho ústrojenstva koňa. Preto je nevyhnutné

poznať vlastnosti jednotlivých krmív, ich zloţenie, uchovávanie a uskladnenie, rovnako

aj potrebu energie a ţivín pre jednotlivé kategórie koní a zásad stanovovania kŕmnych

dávok všeobecne.

Chov koní je v našich podmienkach zameraný predovšetkým za účelom

športového alebo pracovného vyuţitia a čoraz viac pre rekreačné účely. Chov koní je

v súčasnosti rozdrobený do menej koncentrovaných stád chovaných v rozmanitých

podmienkach. Preto je dôleţitá konkrétna špecifikácia chovných podmienok

v nadväznosti na rastlinnú výrobu a produkciu hospodárskych krmív. Rovnako

nevyhnutná je aj reálna znalosť produkovaných resp. skrmovaných krmív, aby

nedochádzalo iba k teoretickému zostavovaniu kŕmnych dávok z tabuľkových hodnôt.

Bakalárska práca je rozdelená na tri kapitoly, pričom v prvých dvoch je

stanovený cieľ práce a metodika pouţitá pri spracovaní témy, tretia časť sa zaoberá

predmetnou problematikou nutričného významu objemových krmív vo výţive koní.

Tretia časť je rovnako rozdelená na tri podkapitoly, kde v prvej je vysvetlená

tráviaca sústava koňa, v druhej sú vymenované základné druhy objemových krmív

spolu s ich nutričnými a dietetickými vlastnosťami a v tretej podkapitole sú

charakterizované ţiviny krmiva, nevyhnutné pre zdravie, kondíciu a dá sa povedať aj

samotný ţivot koňa. Pre názornosť sú niektoré údaje vyjadrené aj pomocou schém

a grafov a niektoré dôleţité vlastnosti ţivín sú uvedené v tabuľkách.

10

1 Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce je charakteristika objemových krmív z hľadiska ich

nutričnej hodnoty vo výţive koní. Parciálnymi cieľmi sú opis koňa ako bylinoţravca,

a jeho tráviacej sústavy. Následne vymenovanie základného delenia objemových krmív

so špecifikovaním ich vlastností.

11

2 Metodika práce

Pri vypracovaní práce sme sa zamerali na štúdium odborných informácií

z dostupnej študijnej literatúry poľnohospodárskeho a veterinárneho zamerania, ako aj

odborných publikácií vrátane internetových zdrojov. Získané vedomosti sme vytriedili

pomocou komparačnej a analyticko-syntetickej metódy a pouţili pri písaní práce.

12

3 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v

zahraničí

3.1 Kone a ich tráviaca sústava

Asi 10 miliónov rokov po vyhynutí veľjašterov sa ako jeden z prvých cicavcov

vyvinul predok koňa Eohippus inak nazývaný aj Hyracotherium. Bol veľký asi ako

dnešný zajac a patril k listoţravcom. Na predných nohách mal štyri kopýtkovité prsty,

na zadnej iba tri. Ţil v lesnatých oblastiach Európy, Severnej Ameriky a východnej

Ázie, ktoré boli vtedy súčasťou jedného kontinentu. Postupne sa vyvinul na

trávoţravého cicavca, ktorý mal na všetkých končatinách najskôr tri kopýtkovité prsty a

neskôr iba jediné kopyto. Zuby listoţravých koní, sa aţ do obdobia asi pred 20 miliónmi

rokov vyznačovali nízkymi korunkami. S ústupom lesov v Severnej Amerike a ich

premenou na savany sa tomuto novému ţivotnému prostrediu museli prispôsobiť aj

praveké kone, inak by vymreli. Najskôr sa im predĺţili končatiny, takţe mohli nielen

vyhľadávať pastviny na väčšom území, ale aj utiecť pred mäsoţravcami, ktoré sa

vyvíjali podobne. Takmer súčasne sa im novej potrave prispôsoboval aj chrup, pretoţe

tráva obsahovala viac vlákniny ako listy pravekých stromov. Vplyvom striedania sa

ročných období a tým aj potreby migrácie za potravou sa u koní vyvinuli končatiny

s jedným prstom – kopytom. Asi s pred dvoch miliónov rokov sú uţ prvé nálezy koní

dnešného typu (Meyer, Coenen, 2003).

Kôň patrí do radu nepárnokopytníkov a čeľade koňovité. Najznámejším a

najrozšírenejším zástupcom tejto čeľade - čeľade koňovitých (Equidae) je kôň domáci

(Equus caballus). Bol domácim zvieraťom uţ u Indoeurópanov, s nimi sa dostal do

Indie uţ okolo roku 2000 p.n.l. Jeho rôzne rasy boli vyšľachtené z viacerých druhov

divých foriem. Do tejto čeľade patria aj somáre, ktoré sa môţu s koňmi kríţiť. Mulice

sú kríţence samca somára s kobylou a kríţence ţrebca so somaricou sa nazývajú muly.

Oba kríţence dedia postavu podľa matky a povahu otca. Preto bývajú mulice veľké ako

kôň, na druhej strane sú ale vytrvalejšie a skromnejšie. Medzi koňovité ďalej patria aj

zebry stepné a vrchovské (Pančík, Marcišová, 2009).

Anatomicky sú kone klasifikované ako nepreţúvavé bylinoţravce. Druhým

typom bylinoţravcov sú preţúvavce, medzi ktoré patrí napríklad dobytok, ovce alebo

kozy. Obidve vetvy bylinoţravcov majú tráviace ústrojenstvo prispôsobené na trávenie

13

veľkého mnoţstva vlákniny, ale anatómia aj fyziológia ich tráviaceho ústrojenstva je

úplne odlišná (Zeman et al., 1997).

Tráviaca sústava je skupina orgánov, ktoré sa zúčastňujú príjmu, spracovania a

vylučovania potravy

Obrázok 1 Tráviace orgány koňa

Zdroj: < http://www.kone.ksoft.cz/a_systemy.htm>

Hlavné funkcie tráviacej sústavy je moţné rozdeliť podľa druhu činnosti:

príjem potravy,

trávenie,

vstrebávanie,

odstraňovanie nestrávených ţivín.

Všetky tieto procesy sú riadené neurogénne a esenciálne prostredníctvom

sekrétov teda enzýmov, ktoré sa tvoria priamo v tráviacej sústave. Tráviaci trakt koňa je

zloţený (podľa poradia pohybu stravy v ňom) na ústnu dutinu, hltan, paţerák, ţalúdok,

tenké črevo, slepé črevo, hrubé črevo a konečník. Tráviaca sústava je prispôsobená

14

potrave, ktorú prijíma, pričom k rozkladu potravy mikroorganizmami dochádza aţ

v hrubom čreve, kde sa spotrebovávajú tie látky, ktoré neboli strávené v ţalúdku

a tenkom čreve. Obsah tráviacej sústavy môţe byť aţ do 20 % hmotnosti koňa (Meyer,

Coenen, 2003).

Na obrázku 1 je znázornené tráviace ústrojenstvo a jeho skutočné umiestnenie v

tele koňa.

Ako uvádzajú Zeman et al. (1997) kone majú malý, jednoduchý ţalúdok, na

ktorý nadväzuje tenké črevo. V týchto dvoch orgánoch dochádza k rozkladaniu a

následnému vstrebávaniu veľkej väčšiny organických ţivín. Za nimi nasledujú objemné

orgány, slepé a hrubé črevo, ktoré majú špeciálnu štruktúru, ktorá sa vyvinula

na dokonalejšie vyuţitie krmiva bohatého na vlákninu. Hrubé a slepé črevo udrţia 90 aţ

115 litrov tekutín. Obsahujú bilióny baktérií, kvasiniek a prvokov, ktoré produkujú

enzýmy rozkladajúce krmivá. Tieto mikroorganizmy štiepia zloţky potravy a

konvertujú ich na organické kyseliny. Tieto sú pre koňa zdrojom energie. Tento proces

sa nazýva fermentáciou a mikroorganizmy sú preň absolútne nenahraditeľné.

Kapacita tráviaceho ústrojenstva koňa je zo 60 % tvorená hrubým a slepým

črevom. Ţalúdok sa podieľa na objeme tráviacej sústavy iba 9 %-ami. Takto vyvinuté

tráviace ústrojenstvo umoţňuje vyuţívať značný objem prijatého krmiva len

kontinuálne. Pretoţe malá kapacita hornej časti tráviaceho traktu nie je príliš vhodná

pre príjem veľkého mnoţstva potravy v krátkom čase. Tento fakt sa chovateľmi koní

často prehliada, kde veľké dávky jadrových krmív konzumované v krátkom čase sa

nestačia štiepiť a stráviť v tenkom čreve a prechádzajú ako sacharidy do slepého a

hrubého čreva. V tejto časti tráviaceho traktu môţe rýchla fermentácia sacharidov

mikroorganizmami vyústiť do rôznych zdravotných problémov ako sú koliky a zápchy.

Tabuľka 1 Tráviaca sústava koňa

Zloţka sústavy

Kapacita

v ( l) a v ( %)

Dĺţka

v (m)

Ţalúdok 18 9% 19-24

Tenké črevo 64 30%

Slepé črevo 34 16% 1

Veľký kolón 81 38% 6.9

Malý kolón 15 7%

Spolu 212 100% 23-34

Zdroj: Flade a kol. (1990)

15

Na rast a vytváranie nových buniek, ktoré nahrádzajú odumreté je potrebný celý

reťazec ţivín a na udrţanie si kondície koňa je zároveň potrebná aj určitá dávka energie.

3.2 Objemové krmivá

Ako uvádzajú Bíro et al. (2009) krmivá sú produkty rastlinného, ţivočíšneho

alebo minerálneho pôvodu. Zvieratá ich potrebujú aby vôbec mohli existovať. Sú pre ne

zdrojom energie ako aj látok potrebných pre rast, vývoj a úţitkovosť. Dnes je ich

opísaných pribliţne 600 druhov. Líšia sa od seba obsahom ţivín, výţivnou a dietetickou

hodnotou. Základnou podmienkou výţivy zvierat je neustály prísun energie a N-látok

do ich organizmu. Nedostatok energie obmedzuje úţitkovosť zvierat. Energia , N-látky,

ale aj niektoré ďalšie látky sa nedajú efektívne kumulovať, preto ich musíme zvieratám

dodávať denne vo forme krmív.

Podľa Bíra et al. (2008) môţeme krmivá podľa ich pôvodu deliť na krmivá:

1. Rastlinného pôvodu – sú vyrábané v poľnohospodárskych podnikoch pre účely

kŕmenia, alebo kŕmne zvyšky ako napr. otruby, extrahované šroty, cukrovarské

rezky alebo odpad chemického priemyslu.

2. Ţivočíšneho pôvodu – mlieko a vedľajšie produkty jeho spracovania.

3. Minerálneho pôvodu - ktoré sa dajú deliť na:

a) vápenaté ( kŕmny vápenec),

b) vápenato fosforečné (dikalciumfosfát),

c) sodno-fosforečné (dinatriumfosfát),

d) sodné (kŕmna soľ),

e) horečnaté (magnezit).

Za účelom normalizácie krmív je potrebné ich jednoduché a zoraďovanie. To

zároveň umoţní aj moţnosť vyuţitia počítačových výţivárskych a softvérových

programov. Následne sa potom dajú zaraďovať aj do databanky krmív podľa takéhoto

systému. V rámci kaţdej triedy sú krmivá členené na nasledovné skupiny: ďatelinoviny,

trávy, strukoviny, obilniny, olejniny, okopaniny a miešanky (Bíro et al., 2008).

Podľa Zemana et al. (1997) najdôleţitejšou úlohou z celkového procesu trávenia

koní má vláknina. Vláknina je nenahraditeľná pre správne fungovanie čriev popritom je

16

aj dôleţitým zdrojom potrebných ţivín. V kŕmnej dávke pre kone by malo byť

obsiahnutých minimálne 17 % hrubej vlákniny, alebo podľa amerického postupu

analýzy krmiva 20 % neutrálnej detergentnej vlákniny, alebo 12-13 %

acidodetergentnej vlákniny. Objemové krmivá by mali byť základom kŕmnej dávky

koní s odstupňovanou kvalitou podľa technológie pestovania a účelu ich vyuţitia.

Pridávané jadrové, bielkovinové a minerálne doplnky by sa mali pouţívať len ako

zdroje esenciálnych ţivín neobsiahnutých v objemovom krmive. Touto cestou sa dá

priblíţiť k optimu v kŕmení koní. Takto sa eliminuje prekrmovanie a nebezpečenstvo

vyplývajúce z porušenia rovnováhy následkom prebytku niektorých ţivín. Vyskytuje sa

tu pritom aj váţny problém, lebo zriedka poznáme reálnu kvalitu krmív

skonzumovaných koňmi. Chovatelia koní zriedka alebo dokonca nikdy nerobia rozbory

sena a pastvy na obsah ţivín (dusíkatých látok). Na druhej strane je veľmi ťaţké merať

aj mnoţstvo prijatého sena a pastvy. Kone konzumujú objemové krmoviny jednak v

podobe čerstvého objemového krmiva, jednak ako seno. V poslednej dobe sa zavádzajú

do výţivy koní aj siláţe. Takisto aj v siláţach kolíše obsah ţivín v závislosti na odrode,

fenotypovej zrelosti a ročnom období. Dôleţitým faktorom, ktorý ovplyvňuje príjem

pastvy, je súčasné prikrmovanie jadrovými krmivami.

3.2.1 Zelené a čerstvé objemové krmivá

Zelené a čerstvé objemové krmivá predstavujú pre kone najprirodzenejší spôsob

príjmu ţivín a energie. Jedná sa o objemové krmivo, ktoré má pomerne vysoký obsah

vody, ale jeho výţivná hodnota je nízka (Bíro et al., 2009).

Podľa Bíra et al. (2008) je pasenie zvierat vyuţívané najmä v podhorských a

horských oblastiach. V súčasnej dobe sa vyuţíva pasenie aj v níţinách. Pasienky sú

rekultivované a vysiate sú na nich ďatelinotrávne, lucernotrávne a strukovinoobilné

miešanky. Výţivnú hodnotu pastvy predurčuje fenologická fáza v čase pasenia alebo

kosby. Pri vegetačne mladých porastoch je vysoký obsah dusíkatých a minerálnych

látok. Majú ale aj nedostatok energetických ţivín. Výţivná hodnota zelených a

čerstvých objemových krmív podlieha výrazným zmenám počas vegetačného obdobia.

S postupujúcim vegetačným štádiom sa v rastlinách postupne zniţuje obsah cenných

dusíkatých látok a zároveň rýchlo narastá obsah vlákniny. Následkom je, ţe je krmivo

oveľa ťaţšie stráviteľné. Z dôvodu vysokej vlhkosti týchto krmív je ich skladovateľnosť

17

obmedzená, musia sa okamţite skrmovať alebo konzervovať na seno alebo siláţ,

a neskôr sa vyuţijú vo výţive.

Pretoţe pastva je najlacnejší a najefektívnejší spôsob výţivy pre kone, musíme

ju prispôsobiť poţiadavkám koní, či uţ vzhľadom k plemenu, vyuţitiu a vziať do úvahy

aj klimatické podmienky. Pastvu s vyššou výţivnou hodnotou potrebujú hlavne kone

ťaţko pracujúce alebo športové. Treba ale dávať pozor, lebo prehnane upravené,

vyhnojené pasienky pozostávajúce len z tráv s vysokou výţivnou hodnotou s

privysokými dávkami koncentrovaných krmív, spôsobujú zdravotné problémy ako sú

schvátenie kopýt, koliky, obezita a iné. Pri vyššej pestrosti má kôň moţnosť výberu

najvhodnejších tráv, zároveň má aj pravidelný pohyb. Kone potrebujú v strave

predovšetkým vlákninu, preto musia neustále prijímať objemové krmivo. Dokáţu denne

skonzumovať trávu v mnoţstve zodpovedajúcom aţ 8 % ich telesnej hmotnosti. Počas

sezóny pastvy môţeme kone ponechať na pastve celodenne. Pritom je nevyhnutné

zabezpečiť koňom stály prísun čistej vody. Zároveň je nutné zabezpečiť na pasienku aj

priestor, kde je chládok alebo moţnosť úkrytu pred daţďom. Z pasienka treba

odstraňovať len jedovaté rastliny (Sitárová, 2010b).

Podobne je to so zelenými obilninami, ak sú skrmované v počiatočných

fenologických fázach majú relatívne nízku energetickú hodnotou a vyšší obsah

vlákniny, ale sa vyznačuje aj nízkym obsahom lignínu. S postupujúcim formovaním zŕn

obsah vlákniny klesá a na druhej strane energetická hodnota následkom asimilácie

zásobného sacharidu – škrobu rastie. Príčinou je nárast pomeru klasov k steblám

a listom. Obilniny sa vyznačujú nízkym obsahom dusíkatých látok. Počas vegetačného

obdobia sa obsah dusíkatých látok trvalo zniţuje. Strukoviny majú ako objemové

krmivá vysoký obsah dusíkatých látok a esenciálneho lyzínu. Takisto sa s časom u nich

zvyšuje obsah vlákniny aj obsah dusíkatých látok, ale energetická hodnota mierne klesá

(Sitárová, 2010a).

3.2.2 Okopaniny

Ako uvádzajú Flade et al. (1990) vo výţive hospodárskych zvierat sa vyuţíva

z okopanín predovšetkým repa kŕmna, zemiaky a mrkva, menej kel, kapusta a kaleráb -

gigant. Tieto objemové krmivá majú vysokú energetickú hodnotu a vysoký stupeň

stráviteľnosti organickej hmoty. Pretoţe ich rast prebieha v pôde, dochádza v nich k

18

značnej kumulácii dusičnanov. Na kŕmne účely je moţné vyuţiť aj pre cukrovary

neštandardnú cukrovú repu, vedľajšie produkty vznikajúce pri priemyselnom spracovaní

cukrovej repy. Kŕmne zemiaky obsahujú vysoké hodnoty antinutričného solanínu najmä

v počiatočných fenologických štádiách. Je to jed, ktorý vo vysokých koncentráciách

zapríčiňuje aj úhyn zvierat. S narastajúcou fenologickou fázou sa postupne jeho obsah

zniţuje. Vo výţive koní má významné postavenie mrkva, je charakterizovaná vysokou

stráviteľnosťou organickej hmoty a vysokým obsahom karoténov. Pričom ako pre

všetky okopaniny je jej nedostatkom obsah dusičnanov. Tento významne zniţuje jej

nutričnú kvalitu. Výţivná hodnota okopanín je okrem iných faktorov limitovaná

predovšetkým druhom, odrodou alebo hybridom krmovín, prípadne. ich percentuálnym

zastúpením v miešanke.

Podľa Bíra et al. (2009) majú okopaniny zo všetkých krmovín najvyššiu energetickú

hodnotu. Pri nízkom obsahu tuku, N-látok a vlákniny sa vyznačujú vysokým obsahom

bezdusíkatých látok výťaţkových. Takisto tvrdia, ţe sa vo výţive hospodárskych zvierat z

okopanín najviac vyuţíva repa kŕmna, zemiaky a mrkva, menej kel, kapusta a kaleráb -

gigant. Okopaniny sa vyznačujú vysokou energetickou hodnotou a vysokým stupňom

stráviteľnosti organickej hmoty. Na druhej stane sú značne kontaminované kumuláciou

dusičnanov. Na kŕmne účely sa takisto vyuţíva aj pre cukrovary neštandardná cukrová repa

a vedľajšie produkty vznikajúce pri jej priemyselnom spracovaní.

3.2.3 Seno

Seno je prirodzené krmivo koní pričom zodpovedá všetkým fyziologickým

poţiadavkám trávenia. Najvhodnejšie je lúčne seno. Čím menej sú kone pasené o to

viac musia dostať sena. Seno priaznivo vplýva na trávenie a zniţuje negatívny vplyv

niektorých menej kvalitných krmív. Seno pre kone by malo obsahovať viac neţ 20 %

vlákniny, preto je dôleţité, aby sa zberalo v optimálnej vegetačnej fáze, čo je pre lúčny

porast najneskôr v období metania (Sitárová, 2010).

Podľa Bíra et al. (2008) krmivá sa sušia najmä za účelom čo najlepšieho

uchovania pôvodnej výţivnej hodnoty krmovín. Konzervovanie sušením je jednou

z najstarších metód konzervovania. Kvalita sena je zárukou všetkých fyziologických

poţiadaviek trávenia. Seno obsahuje dostatok dusíkatých látok, vlákniny a mnoţstvo

potrebných minerálnych prvkov. Výţivná hodnota sena je závislá najmä na výţivnej

19

hodnote východiskovej krmoviny. Lucernové a ďatelinové seno sa povaţuje za

najkvalitnejšie pretoţe sa vyznačuje vysokým obsahom dusíkatých látok a minerálov.

Pre častý vysoký obsah vlákniny v tomto sene je potrebné vyuţívať aj seno trávne.

Výţivná hodnota sena je značne ovplyvnená počasím a vegetačnou fázou v čase

zberu zelenej krmoviny, čo výrazne ovplyvňuje jeho výţivnú hodnotu. Preto sa pre

intenzívne chovy hospodárskych zvierat odporúča vyrábať seno umelým sušením,

upraveným, alebo neupraveným vzduchom, čo však predpokladá značné investičné

náklady súvisiace najmä s budovaním senníkov. Sušenie aj kosba musia zodpovedať

štandardom, pretoţe nekvalitné spôsobuje často otravu mladých koni. Pastierske porasty

je nutné kultivovať a cielene udrţiavať ich zloţenie (Zeman et al., 1997).

Pretoţe miešankové porasty majú menšie riziko skazy, sú vhodné na pasenie aj

na senokosné vyuţitie. Pri sušení sa lístky menej odmrvujú, mechanizácia ich

poškodzuje menej a rýchlejšie sa regenerujú. Odolávajú lepšie aj hrabošom a zmierňujú

ďatelinovú únavu pôdy. Preto sú ďatelinové miešanky odolnejšie a trvácnejšie ako čistá

kultúra. Sú aj odolnejšie voči hubovým chorobám (Mikle, 2009).

Sitárová (2010a) uvádza, ţe seno z ďateliny a lucerny sa zberá v čase kvitnutia.

Nízku kvalitu sena spôsobuje najmä neskorá kosba. Včasné kosenie preto dáva vysoko

stráviteľné seno, nenahraditeľné najmä vo výţive ţriebät a kobýl. Staršie seno dobrej

kvality plní funkciu objemového krmiva, má pritom niţšiu kŕmnu hodnotu. Seno

nesmie byť skrmované pred ukončením fermentácie, lebo spôsobuje ťaţké tráviace

problémy a koliky. Pri vlhkosti nad 15 %, sa v ňom okrem baktérii a roztočov mnoţia

predovšetkým plesne, čo vedie k stratám ţivín a k tvorbe toxických substancii.

Seno je pre kone zdrojom vitamínov D, B, E a betakaroténu, pričom je ich obsah

závislý na technológii sušenia. Minerálne látky sú v sene v poţadovanom mnoţstve a v

priaznivých chemických väzbách. Ich celkový obsah sa pohybuje v rozpätí 4,9 - 9,8 %.

Na vlhkosť sena by sme mali dozerať počas celej doby jeho skladovania. Ak sa

prekročí dovolená hodnota vlhkosti objavuje sa enzymatická činnosť mikroorganizmov,

čím dochádza k zniţovaniu výţivnej hodnoty a dietetických vlastností sena.

Výţivná hodnota sena je určovaná:

technológiou sušenia,

floristickým zloţením porastu,

vegetačnou fázou zberu,

agrotechnikou,

20

počasím.

Okrem toho, ţe seno poskytuje koňom ţiviny, kone počas dňa zamestnáva , a

preto je vhodnejší permanentný prísun menších dávok sena. Kôň by mal denne prijať

pribliţne dávku sena rovnajúcu sa 1-2 % jeho ţivej hmotnosti, čo je asi 8 kg aţ 12 kg

pre dospelého koňa a 3-9 kg pre ţriebä. Športové a ťaţko pracujúce kone by mali mať

neobmedzený prístup ku senu. Na druhej strane seno, ktoré nebolo uloţené v senníku

najmenej 6 týţdňov, kone nesmú skrmovať, pretoţe vyvoláva koliky (Sitárová, 2010).

3.2.4 Slama

Podľa Flade et al. (1990) je zloţenie slamy pribliţne 45 % celulózy, z 25 %

hemicelulózy, z 20 % nestráviteľného lignínu a iných nestráviteľných podporných látok,

pričom sú len malé rozdiely v obsahu ţivín a v stráviteľnosti slamy medzi jednotlivými

druhmi obilnín. Slama z jarín je hodnotnejšia pre vyšší podiel listov a čiastočný podiel

burín. Z pohľadu kŕmenia koní je nasledujúce poradie: ovsená, jačmenná, pšeničná a

raţná slama. Slama sa skrmuje vo forme rezanky s dĺţkou rezkov 2 - 3 cm.

Peletovaním slamy je moţné dosiahnuť:

a) väčšiu hustotu materiálu,

b) niţšiu prašnosť,

c) ďalšie mechanické drobenie,

d) skrátenie dĺţky ţrania,

e) vyšší príjem krmiva.

Energetickú hodnotu a stráviteľnosť je moţné zvýšiť hydrolýzou vlákniny

pridaním 6 kg 24 % hydroxidu sodného na 100 kg peliet.

Zloţenie peliet zo slamy je pribliţne:

15 % jadrových krmív (obilných šrotov, repných úsuškov,

80 % slamy (hydrolyzovanej NaOH),

3 % močoviny,

2 % minerálnej kŕmnej prísady (Flade et al., 1990).

Pri kŕmení koní peletami treba dbať na to, aby bol podiel jadrových krmív čím

menší a aby aj podiel nebielkovinových dusíkatých látok bol veľmi nízky, pretoţe kone

vyuţívajú nebielkovinové dusíkaté zlúčeniny len v obmedzenej miere. Nevyhnutná je aj

21

dĺţka rezanky zo slamy minimálna 2 cm. Pelety zo slamy zabezpečujú potrebný podiel

vlákniny a preto sú v kŕmnych dávkach náhradou sena, alebo nerezanej slamy, alebo

rezanky zo slamy. Ak sa skrmuje slama hydrolyzovaná NaOH , je potrebné dostatočné

zabezpečenie vody (Bíro et al., 2009).

V tabuľke sú uvedené denné dávky slamy pre kone pri minimálnych dávkach

sena. Toto je moţné vzťahovať aj na pelety zo slamy.

Tabuľka 2 Potreba slamy na koňa za rok

Skupina koni Mnoţstvo slamy t/rok

Pracovný kôň (podľa výkonnosti) 0,6 aţ 1,0

Kobyly (5. mesiac laktácie) 0,4 aţ 0,7

Ţrebce (chovné) 0,3 aţ 0,4

Športové kone, rastúce (teplokrvníky a plnokrvníky) 0,4aţ0,6

Športové kone (tréning a dostihy) 0,2 aţ 0,4

Malé kone (podľa ţivej hmotnosti) 0,6aţ0,8

Zdroj: Flade et al., (1990)

Ako uvádzajú Kováč et al. (1994) obilná obsahuje 70 – 88 % sacharidov, pričom

polovica z toho pripadá vláknine. Aby boli organické látky nachádzajúce sa v slame

uvoľnené zo zdrevnatenej vlákniny spotrebuje organizmus na 100 kJ uvoľnenej energie

asi 77 kJ energie. Takisto slama nesmie byť plesnivá ale musí byť suchá a zdravá.

Slama kukurice a prosa má viac listovej hmoty v porovnaní s obilnou a ak sa správne

zberá a uskladní má aj väčšiu výţivnú hodnotu. Pred kŕmením je ju potrebné rezať, aby

sa dala miešať s inými krmivami. Výhodné je pri skrmovaní veľkých dávok slamy

rozrušovať chemickú väzbu vlákniny lúhovaním.

Podľa Bíra et al. (2009) je slama obilnín aj strukovín krmivom sacharidového

charakteru s vysokým obsahom vlákniny od 300 do 449 g.kg-1

sušiny. Najvyššou

energetickou hodnotou sa vyznačuje slama kukurice, potom slama jačmenná a nakoniec

slama ovsená. Najvyšší obsah vlákniny a najniţší energie má pšeničná slama. Slamy

obilnín sa vyznačujú malým obsahom N-látok, tukov a minerálnych látok. Na účely

kŕmenia je najvhodnejšia slama kukuričná, ktorá je aj zdrojom magnézia, má vysoký

obsah bezdusíkatých látok výťaţkových a N-látok, ale nízky obsah vlákniny, ďalej

slama ovsená a jačmenná.

22

3.2.5 Úsušky zo zelených krmív

Podľa Bíra et al. (2008, 2009) sú úsušky krmivá s veľmi vysokým obsahom sušiny,

v priemere 890 g.kg-1 a získavajú sa sušením rezanky ďatelinovín, tráv, strukovín, obilnín,

okopanín a miešaniek v sušiarňach. Druhy úsuškov:

a) Cukrovarské rezky sušené, čo je vedľajší produkt získaný pri výrobe cukru,

pozostávajú zo sušených rezkov cukrovej repy a majú takmer 900 g sušiny v 1 kg,

pričom ich hlavnú zloţku tvoria bezdusíkaté látky výťaţkové.

b) Úsušky kukurice sú energetickým (sacharidovým) komponentom a získavajú sa

sušením a následným šrotovaním celej rastliny kukurice zberanej v mliečno-

voskovej zrelosti zrna. V porovnaní s úsuškami cukrovarských rezkov majú vyšší

obsah BNLV a niekoľkonásobne vyšší obsah škrobu.

c) Úsušky ďatelinovín sú bielkovinovým komponentom kŕmnych zmesí, pričom

lucernová múčka je aj zdrojom xantofylov.

d) Trávna múčka (úsušky) sa vyrába sušením a šrotovaním trávnych porastov

zberaných vo vegetačnom štádiu medzi začiatkom metania a v plnom metaní.

Technické sušenie krmív umoţňuje pouţívať úsušky vo výţive koní. Kvalitu

úsuškov určuje nielen termín zberu zelených krmív ale aj technika sušenia. Najvyšší

obsah dusíkatých látok a energie sa dosahuje sušením lucerny zberanej pred

púčikovaním a tráv pred klasením. Úsušky zo zelených rastlín ako krmivo pre kone sú

najvhodnejšie vo forme rezanky alebo peletované pri minimálnej dĺţke rezanky 2 cm.

Nie je nutné nahrádzať seno úsuškami zelených krmív ani z hľadiska ţivín, ani

ekonomicky. Prípadné vyrovnanie obsahu vlákniny sa dá dosiahnuť slamou alebo

produktmi jej spracúvania. Aby sa zamedzilo odbúravaniu betakaroténu počas

uskladňovania, obohacujú sa úsušky zo zelených rastlín príslušnými antioxidačnými

látkami. Aby sa sušiarenské kapacity vyuţívali čo moţno najefektívnejšie, je spracúvať

najmä zavädnutú zelenú hmotu. Toto zároveň umoţňuje obohacovanie o vitamín D,

podobne ako je tomu pri sene aj keď len v obmedzenej miere (Flade et al., 1990).

23

3.2.6 Siláže

Bíro et al. (2009) charakterizujú siláţe ako šťavnaté objemové krmivá. Tieto

konzervuje najmä kyselina mliečna, vytvárajúca sa fermentačným procesom za

anaeróbnych podmienok. Siláţe majú sacharidový alebo bielkovinový charakter.

Zeman et al. (1997) uvádzajú, ţe siláţe majú nízke hodnoty pH 3,6-5 pretoţe

obsahujú súbor organických kyselín, najmä kyselinu mliečnu. Ak porovnáme siláţe a

pôvodnú plodinu, tak siláţe majú niţšiu vyţivovaciu hodnotu, čo je dané stratami pri

spracovaní. Podľa obsahu sušiny moţno siláţe deliť:

Na siláţe z čerstvých zelených objemových krmív s obsahom sušiny

22-26%.

Na siláţe z čiastočne zavädnutých zelených objemových krmív s obsahom

sušiny 26-35%.

Na siláţe zo zavädnutých zelených objemových krmív s obsahom sušiny

35-50%.

Viacročné zelené objemové krmivá sa vyznačujú nízkym obsahom sacharidov a

ťaţšou siláţovateľnosťou, z toho dôvodu ich treba siláţovať vţdy po predchádzajúcom

primeranom zavädnutí, ktoré nesmie dlho trvať aby nedošlo k stratám ţivín. Objemové

krmoviny majú najlepšiu stráviteľnosť, ako aj obsahujú najviac ţivín v prvej polovici

vývojového štádia rastlín. Preto je potrebné ich zberať v optimálnej vegetačnej fáze,

kedy je dostatočná úroda a zároveň aj dostatok ţivín a energie v poraste. Na základe

pozorovaní zmien v obsahu ţivín sa pre lucernu siatu stanovil optimálny termín zberu

začiatok tvorby kvetných púčikov - butonizácia. Začiatok fázy je vtedy, keď začína

klasiť alebo vytvárať púčiky pribliţne 1/3 rastlín v poraste (Rajčáková et al., 2009).

Podľa Zemana et al. (1997) je potrebné rešpektovať základné technologické

poţiadavky, aby sa zabezpečila dobrá kvalita siláţe:

optimálne vegetačné štádium pri siláţovaní,

optimálny obsah sušiny,

optimálnu dĺţku rezanky,

dodrţiavanie zásad technologického postupu,

aplikácia účinných konzervačných prostriedkov,

24

vhodné siláţne sklady.

Kukuričná siláž

Ako uvádzajú Bíro et al. (2008), kukuričnú siláţ zaraďujeme medzi ľahko

stráviteľné sacharidové krmivá. Má nízky obsah relatívne rýchle degradovateľných N-

látok a je nezastupiteľná v kŕmnych dávkach preţúvavcov a koní. Kukuričná siláţ, ktorá

má vyšší obsah sušiny je spravidla kvalitnejšia. Obsahuje viac tuku, bez dusíkatých

látok a s dozrievaním kukurice obsah vlákniny v celej rastline klesá. Je typickým

sacharidovým krmivom s obsahom sušiny v intervale 300 aţ 380 g.kg-1

. Najlepšiu

kvalitu dosahuje pri zbere vo fáze mliečno - voskovej aţ voskovej zrelosti zrna. Pri

obsahu sušiny pod 300g.kg-1

, sú priaznivé podmienky rozvoja neţiaducej mikroflóry vo

fermentačnom procese, čoho následkom je zvýšená strata ţivín prostredníctvom odtoku

siláţnych štiav. Kukurica sa vyznačuje nízkym obsahom minerálnych látok. Kvalitné

siláţe majú hodnotu pH v intervale od 3,7 do 4,3.

Na kukuričnú siláţ sa vyuţíva zber celej rastliny, ak výsledná rezanka dosahuje

30-35 % sušiny, čo je v štádiu voskovej zrelosti zrna. Siláţe vyrobené z takto

zozbieranej hmoty majú priaznivejší pomer kvasných kyselín, obsahujú viac tuku,

bezdusíkatých látok výťaţkových a majú niţšiu koncentráciu vlákniny. V tejto dobe sú

aj fermentačné straty v hlavnom kvasnom procese najniţšie. S rastúcim obsahom sušiny

siláţe sa jej príjem zvyšuje pribliţne do obsahu 35 %, potom klesá (Grbeša, 2008).

Kukuričné siláţe majú vo výţive koní okrajové uplatnenie. Sú veľmi dobrým zdrojom

energeticky výhodných sacharidov a tuku. Pre ich nízky obsah vlákniny sú veľmi dobre

stráviteľné senzoricky pre kone atraktívne. Sú však deficitné na dusíkaté látky

a bielkoviny. Sú biologicky neplnohodnotné, na čo sú náročné hlavne mladé, telesne

nedospelé kone a ţriebätá (Horniaková et al., 2009)

Lucernová siláž

Obsah N-látok od 145 g aţ do 230 g.kg-1

sušiny je v lucernovej siláţi závislý

taktieţ od štádia zberu. Pretoţe obsah skvasiteľných sacharidov je nízky a obsah

N-látok vysoký je ťaţko siláţovateľná, a treba ju zberať technológiou viacfázového

zberu. Optimálne by mala sušina siláţi z ďatelinovín obsahovať 340-450 g.kg-1

sušiny.

Aby bola lucernová siláţ kvalitná, je potrebné aby mala hodnotu pH < ako 4,5 a obsah

25

sušiny od 301 do 400 g.kg-1

, prípadne pH < 4,7 ak je obsahuje od 401-500 g.kg-1

sušiny (Juráček et al., 2008; Gálik et al., 2009 a 2010).

Ako uvádzajú Rajčáková et al. (2009), lucerna má v optimálnej vegetačnej fáze

pre siláţovanie vysoký obsah N-látok a relatívne nízky obsah vodorozpustných cukrov.

Toto výrazne sťaţuje jej siláţovateľnosť. Najvyššiu koncentráciu cukrov, ktoré sú

nevyhnutné pre priaznivú fermentáciu dosahuje v prvej kosbe. Na obsah týchto cukrov

v siláţovanej lucerne má rovnako vplyv aj dĺţka uvädania. Uvädanie je prirodzene

sprevádzané degradáciou ţivín v krmive a malo by teda prebehnúť do 24 hod. Nemalo

by v ţiadnom prípade trvať dlhšie ako 48 hodín. V tomto prípade sa prejavia výrazné

straty koncentrácie ţivín, začnú sa rozkladné procesy a rozvoj kvasiniek a plesní v

siláţach.

Lucernové siláţe nepatria medzi najvhodnejšie krmivá pre kone. Je to spôsobené

vysokým obsahom dusíkatých látok, ktorých prekrmovanie spôsobuje u koní koliky. Aj

napriek tomu sa však lucernové siláţe skrmujú chladnokrvnými pracovnými koňmi,

ktoré pri intenzívnej svalovej práci vyţadujú značný denný príjem N-látok. Okrem toho

sú lucernové siláţe veľmi dobrým zdrojom vápnika (Horniaková et al., 2009).

Siláž z ďateliny lúčnej

Ako uvádzajú Rajčáková et al. (2005) ďatelinové siláţe sú cenným zdrojom

bielkovín, pričom sa ich výroba dlhoročne traduje. Pri ich výrobe je nutné prísne

dodrţiavať technologickú disciplínu.

Obsahujú veľké hodnoty N-látok s nízkym obsahom skvasiteľných sacharidov,

preto sú ťaţko siláţovateľné. Ich zber je viacfázový. Optimálny obsah sušiny siláţi je

340-450 g.kg-1

sušiny. Aby bola ďatelinová siláţ kvalitná, musí mať hodnotu pH < ako

4,5 pri obsahu sušiny od 301 do 400 g.kg-1

, prípadne pH < 4,7 ak je obsah sušiny od

401-500 g.kg-1

(Juráček et al., 2008).

26

Obrázok 2 Obsah N-látok v ďateline počas rastu

Zdroj: Rajčáková et al. (2005)

Podľa Rajčákovej et al. (2005) ideálna doba siláţovania ďateliny lúčnej je

v období začiatku tvorby kvetných pukov (butonizácie), kedy má ďatelina priaznivý

obsah cukrov, ţivín a má aj vysokú stráviteľnosť krmiva. Ak sa termín zberu odďaľuje,

značne tým klesá stráviteľnosť a nutričná hodnota siláţe. Pre organickú hmotu ďateliny

lúčnej sa stráviteľnosť v štádiu butonizácie pohybuje okolo 68 %, počas kvitnutia uţ len

okolo 58 – 60 %, pričom viac ako 50 % vyrobených ďatelinových alebo lucernových

siláţí obsahuje viac vlákniny ako je 300 g.kg-1

sušiny, z dôvodu neskorého zberu

krmiva.

Siláže z husto siatych obilnín

Ako uvádzajú Bíro et al. (2009) siláţe z raţe sú rovnako ako kukuričné siláţe

sacharidového charakteru a v kŕmnej dávke sú zdrojom energie. Z husto siatych obilnín

sa najčastejšie vyrába siláţ ovsa a siláţ raţe. Aj pri nich výţivná hodnota siláţe závisí

predovšetkým od vegetačnej fázy v čase kosby, pričom je vhodné zberať ich vo fáze

pred kvetom aţ na začiatku kvitnutia, pričom táto fáza trvá len niekoľko dní. Pri

neskoršom zbere sa v nej rýchlo zvyšuje obsah vlákniny, tým sa zniţuje jej výţivná

hodnota. Raţ zberaná v optimálnej vegetačnej fáze má nízky obsah sušiny a to

nepriaznivo ovplyvňuje jej siláţovateľnosť. Obsah sušiny zvyšujeme uvädaním, ktoré je

nerovnomerné kvôli vysokému mnoţstvu hmoty.

27

Pre ovos je optimálne štádium zberu na výrobu siláţe v mliečno-voskovej

zrelosti zrna. Vtedy je obsah sušiny zberanej hmoty vyšší ako 300 g.kg-1

. Má vysoký

obsah skvasiteľných sacharidov a preto je ľahko siláţovateľný a zberá sa priamo.

Kvalita siláţe ovsa je porovnateľná s priemernými hodnotami kukuričnej siláţe

Rajčáková et al. (2005).

Vo výţive koní sa preferujú predovšetkým siláţe zo zvädnutých krmovín, ktoré

zabezpečia prísun sušiny z kŕmnej dávky. Jedná sa najmä o siláţe z ďatelinotrávnych

a obilnino-strukovinových miešaniek, ktoré sú ţivinovo veľmi kvalitné a vyrovnané. Za

najvhodnejšie siláţe pre kone, vrátane športových sú povaţované trávne siláţe. Sú

typické vyrovnaným obsahom dusíkatých látok a ľahko stráviteľných sacharidov, ich

obsah sušiny sa najčastejšie pohybuje medzi 35 – 40 % a obsah hrubej vlákniny je

pomerne nízky. Siláţe sa však koňom skrmujú najčastejšie ako náhrada časti sena

(NRC, 2007; Horniaková et al., 2009).

Výţivu a kŕmenie koní v našich podmienkach upravujeme podľa hmotnosti a

veku, ako aj hospodárskeho vyuţitia zvierat, či sa jedná o ťaţné, alebo športové kone.

Pri zostavovaní kŕmnych dávok podľa normovanej potreby ţivín sa uplatňuje

poloobjemový typ kŕmnej dávky. Rešpektuje sa pri tom anatomická stavba a fyziológia

trávenia koní. Vzhľadom k malému obsahu ţalúdka a v dôsledku toho rýchlej pasáţi

krmiva cez ţalúdok, kone neprijímajú naraz veľké mnoţstvo krmiva. Preto podávame

dennú dávku krmiva v 3-4 kŕmeniach. Na druhej strane prebiehajú najintenzívnejšie

procesy trávenia u koní v tenkom čreve pri pomalej pasáţi natráveného krmiva. Ak sú

pouţité nevhodné alebo zdravotne chybné krmivá, vytvorila by sa predispozícia vzniku

kvasných pochodov. Prejavilo by sa to symptómom kolikového ochorenia z

dietetických príčin. Objemné slepé črevo nahradzuje u koni predţalúdky pri trávení

objemových krmív (Vajda et al., 1994)

3.3 Živinové zloženie krmiva

Ţiviny je potrebné koňom dodávať najmä kvôli energii, ktorú potrebujú na to,

aby mohli plniť svoje funkcie, ale takisto aj kvôli zdravotnej ako aj celkovej kondícii.

Základné ţiviny, ktoré sú zdrojom potrebných látok sú stanovené na obrázku 2.

28

Obrázok 3 Schéma zloženia krmiva

Zdroj: Bíro et al. (2009)

3.3.1 Sacharidy

Podľa Zemana et al. (1997) sacharidy sú hlavnou súčasťou krmiva a zároveň

spoločne s tukmi najdôleţitejším zdrojom energie. Zvyčajne ich delíme na

monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy. V pečeni sa premieňajú na glukózu,

čím sa začína premena sacharidov v tele. Pri dostatku glukózy v krvi, polymerizuje

časť glukózy na glykogén a tuk. Tieto sa potom stávajú pohotovostnou energetickou

rezervou.

KRMIVO

Voda Sušina

Organické látky Minerálne látky

Špecificky

účinné látky

Dusíkaté

látky

Bielkoviny

Mikroele

menty

Makroele

menty

Nebielkovinové

dusíkaté látky

Bezdusíkaté

látky

Lipidy Sacharidy

Tuky Látky

tukom

príbuzné

Vláknina Bezdusíkaté

látky

výťaţkové

29

Ako uvádzajú Bíro et al. (2009) sú sacharidy zastúpené predovšetkým v

rastlinnom organizme, pričom je v krmivách ich obsah 50-80 % a viac.

Význam sacharidov:

sú hlavným dodávateľom energie do organizmu zvierat,

môţu byť vyuţité na stavbu uhlíkatých štruktúr pre neesenciálne

aminokyseliny,

môţu byť vyuţité na tvorbu tuku a mliečneho cukru, ktoré sa z

organizmu vylučujú v mlieku,

zo sacharidov vznikajú tukové zásoby,

vo forme škrobu vytvárajú rezervné látky,

vo forme celulózy, hemicelulózy a lignínu vypĺňajú orgány tráviacej

sústavy, zabezpečujú pocit mechanického nasýtenia a podporujú

peristaltiku čriev.

U koní majú sacharidy význam najmä ako pohotový energetický zdroj.

Z objemových krmovín pre kone sa ich vysokým obsahom vyznačujú najmä okopaniny,

trávne siláţe a trávne sená. Kone vzhľadom na svoju metaboliku vyţadujú vysoký

cenný príjem ľahko stráviteľných sacharidov vo forme bezdusíkatých látok

výťaţkových. Tak energetickým trávením v ţalúdku dochádza najmä k produkcii

kyseliny octovej a propiónovej, ktoré sú v organizme energeticky utilizované v ďalších

častiach tráviacej sústavy. Ale nadmerný príjem však môţe spôsobovať váţne

metabolické poruchy, ktoré sú sprevádzané silným prekyslením ţalúdka (Halo et al.,

2004; Horniaková et al., 2009).

3.3.2 Tuky

Podľa Bíra et al., (2009) sú tuky vo vode nerozpustné organické zlúčeniny,

pričom sú ale rozpustné v organických rozpúšťadlách. Nachádzajú sa v rastlinnom aj v

ţivočíšnom organizme. V rastlinách sa vyskytujú v dvoch typoch - štrukturálne a

zásobné tuky.

30

Význam tukov spočíva z výţivárskeho hľadiska v tom:

ţe sú donorom uhlíka,

sú nosičom kyseliny linolovej (organizmus nenasýtené mastné kyseliny s

dvojitými väzbami nevie syntetizovať),

sú nosičom vitamínov rozpustných v tukoch,

ovplyvňujú vlastnosti zásobného tuku,

sú dôleţité pri zvyšovaní koncentrácie ţivín v kŕmnych dávkach, majú

vysoký obsah energie (1 g = 38,5 kJ),

majú ochrannú funkciu v organizme zvierat, zabezpečujú tepelnú

izoláciu.

Podľa Zemana et al. (1997) sa tuky do organizmu dostávajú prostredníctvom

krmiva, predovšetkým vo forme neutrálneho tuku, fosfolipidov, cholesterolu a jeho

esterov. Uţívaniu tukov vo výţive vysoko výkonnostných koní sa v poslednej dobe

venuje značná pozornosť. Zistilo sa, ţe kŕmenie veľkou dávkou tuku počas tréningu

koňa má nasledujúce dva účinky:

zlepšuje výkonnostné parametre, teda kondíciu koňa a

upravuje enzýmy poškodené metabolizmom tuku.

Tuk je primárnym zdrojom energie koňa počas ťaţkého tréningu. Kone adaptované na

prijímanie tuku ho dokáţu efektívnejšie vyuţiť. Výskumy ukazujú, ţe kone ktoré boli

kŕmené vysokou dávkou tuku, mali po tréningu vyššiu hladinu glukózy v krvi ako kone

kŕmené klasickou kŕmnou dávkou. Kone môţu byť kŕmené vysokou dávkou tuku, ako

obsahuje napríklad kukuričný olej, bez úbytku výkonnosti alebo telesnej hmotnosti aj

napriek tomu, ţe v dôsledku konzumujú celkovo menší objem krmiva. Je to dané

vyššou energetickou hodnotou tuku, a následne niţšou potrebu objemu. Podľa

výskumov pridávanie tuku neovplyvnilo trávenie sušiny ani vlákniny a neboli pri tom

pozorované ani ţiadne klinické diferencie medzi koňmi, ktoré dostali tuk, a koňmi

kŕmenými základnými kŕmnymi dávkami. Kone kŕmené tukom vykazovali vyššiu

hladinu glycerolu a voľných mastných kyselín v krvnej plazme.

31

3.3.3 Bielkoviny

Potreba dusíkatých látok podľa Zemana et al. (1997) je pre výkonnostné kone

rovnaká ako ich zabezpečuje aj bazálna dávka. Krmivo by malo obsahovať pribliţne

10 % dusíkatých látok. Aj keď kone strácajú časť dusíkatých látok potením a katalýzou

vo svaloch pri pohybe, dodané mnoţstvo pri súčasne vyrovnaných energetických

poţiadavkách stále poskytuje dostatok dusíkatých látok na uspokojenie všetkých potrieb

organizmu koní. Bielkoviny sú vysokomolekulárne látky, preto neprechádzajú

bunkovou membránou. V tráviacom ústrojenstve sú štiepené pôsobením proteolytických

enzýmov. Do zásoby sa v tele ukladajú len v nepatrnom mnoţstve. Ak je v organizme

prebytok aminokyselín, oxidujú alebo sa vyuţívajú ku syntéze glykogénu. Ich

energetická bilancia je rovnaká ako pri cukroch, pretoţe časti bielkovinových molekúl,

najmä aminoskupiny, nie sú schopné oxidovať a časť ich energie odchádza z tela v

podobe potenciálnej energie zlúčenín, ako je napríklad močovina. Dusíkaté látky a

bielkoviny sú súčasťou väčšiny komponentov kŕmnej dávky. Ovos a kukurica sú

najobvyklejšími obilninami, aj keď sú na N-látky deficitné. Bielkoviny sú zloţené z

aminokyselín, ktoré sú potrebné pre syntézu bielkovín vlastného organizmu a zároveň

sú stavebnými zloţkami takmer všetkých tkanív. Aby sa dosiahla objem poţadovaná

hladina bielkovín v kŕmnej dávke, pouţívajú sa ako prísady na kŕmenie rôzne

bielkovinové doplnky, najčastejšie sója.

Bielkoviny majú osobitný význam vo výţive ţriebät, lebo primárnym zdrojom je

kobylie mledzivo a mlieko, neskôr však iba rastlinné krmivá. Bielkovinovo

najkvalitnejšou kŕmnou surovinou u koní je seno, najmä ďatelinové alebo miešankové.

Vysokú potrebu N-látok majú ťaţné, pracujúce kone, ktoré ich vyţadujú pri namáhavej

fyzickej práci (Horniaková et al., 2009).

3.3.4 Minerálne látky

Ako uvádzajú Kováč et al. (1994) sú minerálne látky pre organizmus zvierat

takisto nenahraditeľné ako látky zabezpečujúce energiu. Sú to anorganické látky, alebo

popoloviny. Kaţdý minerálny prvok zabezpečuje špecifické a nezameniteľné funkcie. Je

preto nevyhnutné zabezpečenie ich optimálneho zastúpenia podľa potreby pre kaţdé

32

zviera. Hlavnú úlohu plnia minerálne látky pri ich kostrovotvornej funkcii, kde sú

hlavnými zloţkami najmä vápnik, fosfor a horčík. Tieto v prevaţnej miere zabezpečujú

výstavbu kostí a zubov, navyše chránia organizmus zvierat pred rôznymi ochoreniami

končatín.

Minerálne látky zároveň aj regulujú fyzikálno-chemické procesy v organizme

tak, ţe udrţujú acidobázickú rovnováhu. Hlavnými bázickými prvkami sú sodík,

draslík, vápnik a horčík a kyselinotvornými prvkami sú fosfor, síra a chlór. Podľa Bíra

et al., (2009), Kováča et al., (1994), Zemana et al., (1997) a Meyera a Coenena (2003),

sa minerálne látky vyznačujú nasledovnými vlastnosťami:

Vápnik, pričom je z celkového mnoţstva vápnika v tele koňa, aţ 99 % obsiahnutého v

kostnom tkanive. V krmivách a vo vode je prítomný vo forme vápenatých solí.

Vstrebávanie vápnika je závislé na prebytku alebo nedostatku fosforu a mnoţstvo

draslíka v pomere ku sodíku. Vápnik je trávený spolu s fosforom a ukladá sa v kostnom

tkanive, pričom veľkú úlohu v ukladaní vápnika zohráva vitamín D. Kobyly pri kojení

vylučujú v mlieku veľké mnoţstvo vápnika. Takisto aj v období gravidity je nutný

prísun vápnika aj pre zdravý vývoj plodu.

Fosfor, pretoţe 87 % fosforu súčasťou kostného tkaniva, 10 % svalov

a v nervovom tkanive je pribliţne 1 %. Je nevyhnutný pre stavbu kostí a činnosť

svalstva. Fosfor obsahujú mnohé organické zlúčeniny. Sú to fosfoproteidy,

nukleoproteidy, fosfolipidy, ATP, ADP a ďalšie, pričom spotreba ATP a ADP rastie so

zvyšovaním intenzity práce koňa, pri dojčení kobýl a u mladých rastúcich koní. Fosfor

je nevyhnutný pre normálnu premenu bielkovín, sacharidov a tukov, je nevyhnutný pre

tvorbu červených krviniek, vajíčok a spermií. Nesprávny pomer vápnika a fosforu po

dlhšiu dobu má za následok nedostatočnú osifikáciu kostí mladých zvierat, teda krivicu

a pri dospelých zvieratách zase lámavosť kostí.

Sodík je v tele koňa súčasťou tekutín a v tráviacich šťavách. Jeho úlohou je regulovanie

krvného a osmotického tlaku. Zároveň pôsobí na udrţiavanie správnej hodnoty pH krvi

a podieľa sa na zadrţaní primeraného mnoţstva tekutín v tele. Následkom nedostatku

sodíka zviera stráca chuť do ţrádla, horšie vyuţíva krmivo, produkcia mlieka kobýl

klesá a mladé zvieratá zaostávajú v raste. Nadbytok je toxický a často vedie k úhynu

zvieraťa.

Draslík je dôleţitý pre správnu funkciu nervovej sústavy. Nedostatok draslíka

spôsobuje oslabenie, zníţi sa výkonnosť a chuť do ţrádla, spomaľuje sa rast mladých

33

zvierat. Je zriedkavý a vyskytuje sa najmä po dlhodobej fyzickej záťaţi, pri ktorej sa

kôň intenzívne potí.

Horčík je obsiahnutý v kostnom a svalovom tkanive. Je nevyhnutný pre správny

priebeh enzymatických pochodov. Aktivuje rozličné enzýmy. Pri nadbytku dochádza k

poruchám rastu ţriebät a pri nedostatku je zvýšená dráţdivosť a často kŕče. Vápnik

a horčík pôsobia proti sebe, zvýšená hladina horčíka brzdí efektívny metabolizmus

vápnika. Nadbytok horčíka má toxické účinky. Horčík sa nachádza hlavne v zelenom

krmive, pretoţe je súčasťou chlorofylu.

Chlór je zloţkou ţalúdočnej kyseliny a je podmienkou pre správny priebeh trávenia. Pri

jeho nedostatku sa zniţuje tvorba ţalúdočnej kyseliny, čo spôsobuje neschopnosť

trávenia bielkovín.

Síra je zloţkou všetkých tkanív organizmu. Je dôleţitým stavebným prvkom

aminokyselín alebo zlúčenín, ktoré majú dôleţitú úlohu v premene a vo vyuţití ţivín,

ako je glutatión alebo inzulín. Nedostatok síry býva zriedkavý, pretoţe jeho potreba je

väčšinou plne krytá pastvou a zeleným krmivom.

Železo je dôleţitá súčasť hemoglobínu a respiračných enzýmov. Prenáša molekuly

kyslíka z pľúc do orgánov, a je nevyhnutný na premenu ţivín v bunke na energiu.

Najviac potrebujú ţelezo intenzívne rastúce zvieratá. Ţelezo sa v najväčšom mnoţstve

nachádza vo vikovitých rastlinách, otrubách a koncentrovaných krmivách. Pretoţe

mlieko kobyly neobsahuje dostatok ţeleza, je nutné zabezpečiť pre ţriebätá moţnosť

pastvy, alebo ich prikrmovať zeleným krmivo. Pri nedostatku ţeleza nastáva

chudokrvnosť a zakrpatenosť.

Meď má funkciu katalyzátora pri tvorbe hemoglobínu. Mláďatá potrebujú viac medi

ako dospelé kone. Gravidné zvieratá majú v krvi zvýšený obsah medi. Meď podporuje

rast, podnecuje krvotvorné procesy a dýchanie tkanív, zlepšuje vyuţitie sacharidov.

Takisto s hladinou medi súvisí aj účinnosť niektorých vitamínov. Skúsenosti ale

ukazujú, ţe väčšina koni pociťuje nedostatok medi a preto by mal byť tento stopový

prvok do kŕmnych dávok doplňovaný.

Mangán vplýva na rast, vývoj a rozmnoţovacie schopnosti zvierat a jeho nedostatok

zapríčiňuje spomalenie pohlavného vývinu ako aj nepravidelnosť ovulácie. To má

následne nepriaznivé účinky na potomstvo. Mláďatá nie sú dostatočne a často sa rodia

mŕtve.

34

Kobalt má vplyv na syntézu a činnosť mnohých enzýmov, tvorbu krvi, látkovú

premenu a tým aj na rast zvierat. Ako zloţka B vitamínu potláča rast organizmu

škodlivých črevných baktérií.

Zinok podporuje rast a je zloţkou enzýmu podporujúceho dýchanie. Je dôleţitý pre

rozmnoţovanie, napomáha štiepeniu sacharidov, tukov a bielkovín. Jeho nedostatok

spôsobuje predovšetkým poruchy povrchu koţe, srsti a kopýt.

Jód je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej ţľazy a pri štiepení cukrov. Jeho

nedostatok má za následok poruchy funkcie štítnej ţľazy a zníţenie tvorby tyroxínu,

zároveň je spomalená aj látková premena. Ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu.

Selén má vplyv na vyuţitie vitamínu E a na premenu ţivín v tráviacom trakte.

Nedostatok selénu sa prejavuje vysokou úmrtnosťou ţriebät, problémami s cicaním

a zdurením lymfatických uzlín. Nadbytok má za následok nedostatok rohoviny kopýt a

pĺznutie srsti a hrivy. Napomáha rastu svalového tkaniva.

Fluór v stopovom mnoţstve je nevyhnutný na tvorbu a udrţanie zubnej skloviny

v zdravom stave. Jeho dostatok je podmienený výskytom v pôde v dostatočnom

mnoţstve. Jeho nadbytok je škodlivý a najčastejšie sa to stáva skrmovaním

nekvalitných kŕmnych fosfátov.

Cheláty sú stopové prvky. Koňom sa väčšinou podávajú vo forme chloridov,

uhličitanov, oxidov, síranov a podobných zlúčenín. Blahodarne pôsobia na reprodukciu,

výkonnosť, celkový vzhľad, teda na celkový zdravotný stav zvieraťa. Nutné je dodrţať

správne dávkovanie.

Tabuľka 3 Doporučené zásobenie 500kg koní minerálnymi látkami v g.deň-1

Prvok Ca P Mg Na K Cl

Potreba v dospelosti 25 15 10 10 25 40

Práce malá 26 15 11 27 35 67

stredná 27 15 11 39 42 86

ťažká 28 15 12 62 55 123

Brezivosť, mesiac 9.-11. 39 26 11 12 28 45

Laktácia 3. mesiac 55 42 19 14 36 45

Rast, mesiac 3.-6. 34 26 4 5 10 16

7.-12. 39 21 6 7 14 29

13.-18. 28 19 7 8 18 29

19.-24. 27 18 8 9 21 33

25.-36. 27 17 9 9 23 36

Zdroj: Meyer, Coenen (2003)

35

Tabuľka 4 Doporučené zásobenie koní stopovými prvkami

Prvok

mg.kg-1

sušiny krmiva

mg/100 kg živej hmotnosti na deň

záchov, chovné kone,

práca žriebätá

Železo 70 100 180

Meď 8 - 10 10 - 15 15-20

Zinok 35 50 90

Mangán 40 60 100

Kobalt 0,1 0,15 0,25

Jód 0,2 0,3 0,5

Selén 0,1 - 0,12 0,15 0,3

Zdroj: Meyer, Coenen (2003)

Tabuľka 5 Obsah stopových prvkov v mg.kg-1 sušiny v krmivách

Železo Meď Mangán Zinok Kobalt Jód Selén

Lúčna tráva, mierne hnojená

225 4-9 130 30 0,17 0,4 0,04

Seno lúčna, stredná kvalita 200 4-6 110 30 0,12 0,27 0,1

Seno lucernové 250 9 50 25 0,15 0,24 0,06

Kukuričná siláž 210 8 45 30 0,09 0,18

Kŕmna repa 130 7 85 30 0,16 0,36 0,03

Melasa 150 11 35 30 0,92 0,85 0,03

Sušené odrezky 500 14 75 20 0,6 1 0,05

Mrkva 60 6 25 35 0,15 0,35 0,02

Zdroj: Meyer, Coenen (2003)

Voda je neenergetická a neústrojná ţivina. Je zdrojom minerálnych látok. Značné

mnoţstvo týchto látok je v nej rozpustných a tak ich zvierací organizmus aj prijíma

prostredníctvom pitnej vody. Podľa kvality vody sú v nej obsiahnuté aj minerálne látky.

Najväčší obsah minerálnych látok je v tvrdej vode. Voda je nenahraditeľná nielen kvôli

zabezpečeniu optimálneho metabolizmu ale aj termoregulácie. Jej spotreba ovplyvňuje

vylučovanie obličkami, výkalmi, koţou, pľúcami a pri laktácii aj mliekom. Do

organizmu sa dopravuje jednak ako zloţka potravy, pričom najväčšie relatívne

mnoţstvo, ako je uvedené vyššie je obsiahnuté v čerstvom krmive a jednak sa telu

dodáva v čistej forme. Vylučovaním vody z organizmu sa z neho zároveň odbúravajú aj

látky v nej rozpustné, ktoré sú zároveň potrebné aj na metabolizmus. Ich vylučovanie je

závislé na ich rozpustnosti vo vode. (Kroulík, 1991)

36

Záver

Tráviaca sústava koňa sa vyznačuje celým radom špecifík, a preto je kôň

mimoriadne citlivý na príjem menej kvalitného, nekvalitného alebo dokonca chybného

krmiva.

Objemové krmivá, ktorými predovšetkým je zabezpečovaná výţiva koní majú

veľmi rozdielne nutričné aj dietetické vlastnosti. Obsahujú rôzne ţiviny v rôznych

koncentráciách. Rozdiely sú často aj medzi jednotlivými dávkami v rámci toho istého

druhu. Aby bola zabezpečená plnohodnotná výţiva, je nevyhnutné rešpektovať nielen

nutrično-fyziologické poţiadavky koní, ktoré sú podmienené plemenom, zameraním,

fyzickými proporciami ale aj zdravotným stavom koňa.

Zvláštnu pozornosť treba venovať aj maximálnej vlhkosti podávaného krmiva,

ktoré ak je príliš vlhké spôsobuje na jednej strane tráviace ťaţkosti koní a na druhej

strane sa v ňom rýchlo mnoţia škodlivé mikroorganizmy, čo v krajnom prípade môţe

viesť aţ k uhynutiu zvieraťa. Pretoţe ţijeme v miernom zemepisnom pásme, kde sa

striedajú ročné obdobia, je potrebné na čas vegetačného pokoja zabezpečiť koňom

dostatočné mnoţstvo kvalitného krmiva. Z toho dôvodu je potrebné krmoviny

konzervovať. Pri tom je potrebné aj z ekonomického hľadiska zachovať čo moţno

najlepšiu nutričnú kvalitu výsledného produktu.

Prvým a dodnes často najvýznamnejším konzervovaným krmivom pre kone je

seno. Má významné dietetické vlastnosti, reguluje a optimalizuje mikrobiálnu flóru v

tráviacej sústave a zároveň kvalitné seno je aj zdrojom mnohých potrebných

organických ţivín a vitamínov. Vysoko pozitívnou vlastnosťou sena je aj schopnosť

čiastočnej eliminácie nedostatkov iných krmív. Seno sa vyrába buď prirodzenou cestou,

alebo umelo v rôzne konštruovaných sušiacich zariadeniach. Iným tradičným krmivom

je slama, ktorá sa v našich podmienkach vyuţívala menej. Pred jej skrmovaním sa musí

upravovať mechanicky a je dobré ju upravovať aj chemicky z dôvodu rozrušovania

vlákniny, ktorej obsah v slame je pre kone vysoký. Úsušky zo zelených krmív sa

získavajú buď priamo z lúk, alebo ako vedľajší produkt z potravinárskej výroby. Sušia

sa v sušiarňach za predpísaných podmienok, aby straty ţivím sušením boli minimálne.

Siláţe sú krmivá konzervované kvasením najmä kyselinou mliečnou. Môţu byť

bielkovinového alebo sacharidového charakteru. Takisto je potrebné splniť poţadované

podmienky pre zber a úpravu, aby sa v nich zachovalo čo moţno najviac ţivín

37

a dosiahla sa pri tom aj poţadovaná kvalita. Najčastejšie sa u koní skrmujú kukuričné,

ďatelinovo lucernové a obilninové siláţe.

Ţiviny v krmive sa delia na organické a minerálne látky, kde organické

zabezpečujú energetickú a výţivnú potrebu organizmu koňa a minerálne zabezpečujú

bezporuchový chod orgánov koňa, pevnosť pohybového mechanizmu - kostí.

Zabezpečujú acidobázickú rovnováhu v organizme. Regulujú aj chemické procesy.

Medzi minerálne látky zaraďujeme aj vitamíny, ktoré zohrávajú úlohu nenahraditeľných

katalyzátorov. Platí, ţe čím je kôň viac vyťaţený, tým potrebuje vyššie mnoţstvo

všetkých ţivín, ale nie priamoúmerne, lebo niektoré potrebuje viac ako iné.

38

Zoznam použitej literatúry

BÍRO, Daniel. 2003. Pôdohospodársky poradenský systém. Ako dosiahnuť maximálne

množstvo živín v kukuričnej siláži. [Online] Katedra výţivy Agronomická fakulta SPU v

Nitre, 5. August 2003. [Dátum: 3. Október 2010.]

http://www.agroporadenstvo.sk/rv/krmoviny/ziviny.htm.

BÍRO, Daniel et al. 2008. Výživa zvierat. Prvé vydanie. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska, 2008. s. 174. ISBN 978-80-552-0070-5.

BÍRO, Daniel et al. 2009. Výživa zvierat. Druhé prepracované vydanie. Nitra :

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre vo vydavateľstve SPU, 2009. s. 178.

ISBN 978-80-552-0321-8.

FLADE, Johanes et al. 1990. Chov a športové využitie koní. Prvé vydanie. Bratilava :

Príroda, 1990. s. 451. ISBN 80-07-00252-9.

GÁLIK, Branislav et al. 2009. The Concentration of Mineral Elements in Different

Conserved Feeds. In Krmiva, vol. 51, 2009, n. 4, p. 223-227.

GÁLIK, Branislav et al. 2010. The Effect of Different Silage Additives on

Macroelement Concentrations in Alfalfa Silage. In Krmiva, vol. 52, 2010, n. 4,

p. 183-188.

GRBEŠA, Darko. 2008. Bc Hibridi kukuruza uotinja. 1.ed. Zagreb: BC Institut za

oplemenjivanje i proizvodnju biljce, 2008. 64 s. ISBN 978-953-55075-0-5.

HALO, Marko. 1998. Výkonnostné skúšky teplokrvných žrebcov športového typu. In:

Slovenský chov, roč. 3, 1998. č. 11, s. 26, ISSN 1335-1990.

HALO, Marko. 2004. Plemenné hodnoty koni. In: Slovenský chov, roč. 9, č. 3, s. 45-46,

ISSN 1335-1990.

HALO, Marko, MASSÁNYI, Peter, KRŠKOVÁ, Ľudmila. 2004. Chov koni. Prvé

vydanie. Nitra: SPU v Nitre, 2004. 110 s., ISBN 80-8069-326-9.

JURÁČEK, Miroslav et al. 2008. Efektívnosť vyuţívania konzervačných prípravkov pri

výrobe siláţí s vyšším. In Naše pole, roč.12, 2008, č. 6, s. 42.

39

KOVÁČ, Michal et al. 1994. Výživa zvierat. Prvé vydanie. Nitra : Vysoká škola

poľnohospodárska v Nitre v edičnom stredisku VŠP, 1994. s. 206. ISBN 80-7137-167-.

KROULÍK, Josef. 1991. Výživa a krmovinárstvo. Druhé prepracované vydanie.

Bratislava : Príroda, 1991. s. 208. ISBN 80-07-00462-9.

MEYER, Helmut, COENEN, Manfred. 2003. Krmení koní - Současné trendy ve výživě.

Prvé vydanie . Praha : Ikar, 2003. s. 256. ISBN 80-249-0264-8.

MIKLE, František. 2009. Pôdohospodársky poradenský systém. Jednoduché miešanky

ďateliny lúčnej s trávami. [Online] Výskumný ústav rastlinnej výroby PIEŠŤANY,

2009. http://www.agroporadenstvo.sk/rv/vurv/mikle.htm.

NRC. 2007. Nutrient requirements of horses. 6th

ed. Washington: National Research

Council, 2007, 341 pp.

PAJTÁŠ, Milan et al. 2009. Výživa a kŕmenie zvierat - Terminologický náučný slovník.

Prvé vydanie. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2009. s. 152.

ISBN 978-80-552-185-6.

PANČÍK, Peter, MARCIŠOVÁ, Denisa. 2009. Bioweb. genezis.eu. [Online] 26. August

2009. [Dátum: 22. December 2010.]

http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=5&file=cicavce&page=6.

RAJČÁKOVÁ, Ľubica, MLYNÁR, Roman. 2009. Pôdohospodársky poradenský

systém. Silážovanie lucerny siatej. [Online] Centrum výskumu ţivočíšnej výroby Nitra,

pracovisko Poprad, 17. Apríl 2009. [Dátum: 27. December 2010.]

http://www.agroporadenstvo.sk/rv/krmoviny/silazovanie_lucerny.htm.

RAJČÁKOVÁ, Ľubica, GALLO Milan, MLYNÁR, Roman. 2005. Pôdohospodársky

poradenský systém. Problémy silážovania ďateliny lúčnej. [Online] Výskumný ústav

ţivočíšnej výroby NITRA, 15. November 2005. [Dátum: 26. december 2010.]

http://www.agroporadenstvo.sk/rv/krmoviny/datelina.htm.

SITÁROVÁ, Zuzana. 2010. Farma Jack Mošovce. Seno – základ výživy pre kone .

[Online] 2010. [Dátum: 3. Január 2011.] http://www.kmz.sk/?id=59.

—. 2010a. Farma Jack Mošovce. Kôň a pasienok. [Online] 2010a. [Dátum: 3. Január

2011.] http://www.kmz.sk/?id=61.

40

—. 2010b. Farma Jack Mošovce. Pastva – to najlepšie pre koňa. [Online] 2010b.

[Dátum: 3. Január 2011.] http://www.kmz.sk/?id=66.

VAJDA, Vladimír, DEMETEROVÁ, Mária, MAGIC, Dušan. 1994. Výživa a kŕmrnie

zvierat. Druhé upravené vydanie. Košice : Vydavatelstvo WŠL v Košiciach, 1994. s.

349. ISBN 80-7166-010-8.

ZEMAN, Ladislav, HODBOĎ, Petr, MENDLÍK, Jaroslav. 1997. Výživa a technika

kŕmení koní. Ústav zemédélských a potravinárskych informací, Praha. Praha : ÚZPI,

1997. s. 57, Študijní zpráva. ISBN 80-86153-26-6.