SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU

1130030

EVIDENCIA A ÚČTOVANIE OBEŢNÉHO MAJETKU

2011 Mária Zacharová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU

EVIDENCIA A ÚČTOVANIE OBEŢNÉHO MAJETKU

Bakalárska práca

Študijný program: Účtovníctvo

Študijný odbor: 6209700 Účtovníctvo

Školiace pracovisko: Katedra informačných systémov

Školiteľ: doc. Ing. Anna Látečková, PhD.

Nitra 2011 Mária Zacharová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Mária Zacharová vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému

„Evidencia a účtovanie obeţného majetku“ vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej

literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 11. mája 2011

Poďakovanie

Touto cestou si dovoľujem poďakovať sa vedúcej bakalárskej práce doc. Ing.

Anne Látečkovej, PhD. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytla pri jej

vypracovaní.

Abstrakt

Cieľom bakalárskej práce je evidencia a účtovanie obeţného majetku.

V teoretickej časti práce sú vymedzené základné pojmy súvisiace s danou

problematikou ako účtovníctvo, majetok, jednotlivé zloţky obeţného majetku, kolobeh

a oceňovanie obeţného majetku. V praktickej časti práce je popísané vedenie

účtovníctva v danom podniku, účtovanie a evidencia obeţného majetku, oceňovanie

obeţného majetku, analýza majetkovej štruktúry a finančná analýza sledovaného

podniku. V rámci finančnej analýzy sú vypočítané vybrané ukazovatele aktivity a

likvidity. Sledovaným podnikom bolo poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ Veľké

Ripňany, ktoré bolo analyzované za roky 2008 aţ 2010. Cieľ práce bol splnený. Záver

práce obsahuje zhrnutie riešenej problematiky, výsledky, na ktoré sme dospeli pri písaní

práce a aj návrhy na riešenie zistených problémov.

Kľúčové slová: obeţný majetok, účtovanie, evidencia, majetková štruktúra

Abstract

Das Ziel dieser Arbeit ist die Evidenz und die Buchung dem Umlaufvermögen.

Der theoretische Teil enthält Definitionen von Grundbegriffen im Zusammenhang mit

dem Thema wie Rechnungswesen, Vermögen, Komponenten des Umlaufvermögens,

Kreislauf-und Bewertungsmethoden des Umlaufvermögens. Der praktische Teil wird in

der Buchhaltung Business Buchführung und Umlaufvermögen, aktuelle

Vermögensbewertung, die Analyse der Kapitalstruktur und finanzielle Analyse

berichtenden Unternehmens beschrieben. Die finanzielle Analyse ausgewählter

Indikatoren die Tätigkeit und die Liquidität ermittelt. Unternehmen wurde von der

landwirtschaftlichen Genossenschaft "Radošinka" Veľké Ripňany, die für die Jahre

2008 bis 2010 wurde analysiert verfolgt worden. Ziel wurde erreicht. Der Abschluss

enthält eine Zusammenfassung des Feldes, für die wir bei der Arbeit und schriftlich

Vorschläge zur Lösung der aufgezeigten Probleme angekommen.

Die Schlüsselwörter: der Umlaufvermögen, die Buchung , die Evidenz, die Eigentum

Struktur

Obsah

Obsah ............................................................................................................................... 5

Úvod ................................................................................................................................. 6

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí ...................................... 8

1.1 Účtovníctvo – vymedzenie ................................................................................... 8

1.2 Majetok ................................................................................................................. 9

1.3 Charakteristika vybraných zloţiek obeţného majetku ........................................ 14

1.4 Kolobeh obeţného majetku ................................................................................. 18

1.5 Oceňovanie obeţného majetku ............................................................................ 19

2 Cieľ práce ................................................................................................................. 22

3 Metodika práce a metódy skúmania ..................................................................... 23

4 Výsledky práce ....................................................................................................... 25

4.1 Charakteristika vybraného podniku .................................................................... 25

4.2 Vedenie účtovníctva v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“ ................... 27

4.2.1 Účtovné doklady a účtovné knihy ................................................................ 29

4.3 Evidencia a účtovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom druţstve

„Radošinka“ ............................................................................................................. 32

4.4 Oceňovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom druţstve

„Radošinka“ ............................................................................................................. 36

4.5 Analýza majetkovej štruktúry PD „Radošinka“ .................................................. 37

4.5.1 Analýza trendov ........................................................................................... 37

4.5.2 Analýza obeţného majetku .......................................................................... 39

4.6 Finančná analýza poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ ........................... 42

4.6.1 Ukazovatele aktivity .................................................................................... 42

4.6.2 Ukazovatele likvidity .................................................................................. 43

Záver .............................................................................................................................. 44

Zoznam pouţitej literatúry .......................................................................................... 47

Prílohy ............................................................................................................................ 50

6

Úvod

Ľudia si uţ od dávnych čias zaznamenávali majetok, ktorý potrebovali, aby

preţili. Vyuţívali na to zárezy do stromov, vruby vyrezávané na paliciach, uzly na

šnúrach, obrazcové písmo, koţu, plátno... Uţ vtedy pred mnoho rokmi sa začalo

formovať účtovníctvo, ktoré je v súčasnosti nevyhnutné pre fungovanie spoločnosti.

Ako hovoril Luca Pacioli: „Kde nie je poriadok, tam je zmätok,“ – čo je vlastne aj

podstatou účtovníctva.

Účtovníctvo sa na Slovensku riadi zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Kaţdá účtovná jednotka je povinná účtovať v zmysle tohto zákona o stave a pohybe

majetku, záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch,

výdavkoch a o výsledku hospodárenia. Práca je zameraná na majetok. Táto téma je stále

aktuálna, pretoţe kaţdá účtovná jednotka pri svojej podnikateľskej činnosti vyuţíva

rôzne stroje, prístroje, materiál, peniaze a pod., bez ktorých sa nezaobíde – jednoducho

potrebuje majetok.

Majetok sú veci hmotné aj nehmotné, s ktorými podnik disponuje a ktoré slúţia

na zabezpečenie podnikateľskej činnosti. Majetok sa z časového hľadiska člení na

dlhodobý a krátkodobý, z hľadiska prevádzkového cyklu na obeţný a neobeţný,

v súvahe býva uvedený ako obeţný majetok a neobeţný majetok. Podľa toho akou

činnosťou sa účtovná jednotka zaoberá (výrobnou, obchodnou, sluţbami...) potrebuje

buď viac obeţného alebo neobeţného majetku.

Obeţný majetok je dôleţitou zloţkou najmä vo výrobných podnikoch.

V podniku sa spotrebováva jednorazovo a jeho hodnota vchádza do nových výrobkov,

tovarov a sluţieb celou svojou podstatou, je určený na ďalšiu spotrebu alebo na predaj.

Jeho význam spočíva najmä v zabezpečovaní plynulého priebehu výrobného procesu.

Člení sa na zásoby, pohľadávky a finančné účty.

Obeţný majetok je dôleţitý aj z hľadiska likvidity. Likvidita je predpokladom

finančnej stability podniku. Keďţe krátkodobý finančný majetok je najlikvidnejší

majetok, je pre podnik dôleţité mať k dispozícií dostatok krátkodobého finančného

majetku, aby mohol včas uhrádzať svoje záväzky. Ak má podnik väčšiu časť obeţného

majetku uloţenú v zásobách, klesá jeho platobná pohotovosť.

Práca je zameraná na evidenciu a účtovanie obeţného majetku, čo predstavuje

hlavný cieľ bakalárskej práce. Cieľ je rozdelený na niekoľko čiastkových cieľov –

7

charakteristika poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ Veľké Ripňany, vedenie

účtovníctva v druţstve, oceňovanie obeţného majetku v druţstve, analýza majetkovej

štruktúry, výpočet vybraných ukazovateľov finančnej analýzy a vypracovanie návrhov.

8

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1 Účtovníctvo - vymedzenie

V knihe Analýza účtovnej závierky ŠLOSÁROVÁ, A. (2006) uvádza, ţe účtovná

jednotka je osoba (právnická alebo fyzická), ktorá je v Slovenskej republike

vymedzená zákonom o účtovníctve a ktorá musí v súlade s týmto zákonom viesť

účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku.

Všetky právnické osoby sú povinné viesť účtovníctvo (čiţe sú účtovnými

jednotkami). ŠLOSÁR, R., ŠLOSÁROVÁ, A. a MAJTÁN, Š. (2002) zdôrazňujú, ţe

účtovné jednotky sú len tie fyzické osoby, ktoré prevádzkujú podnikateľskú alebo inú

zárobkovú činnosť podľa osobitných právnych predpisov, pokiaľ preukazujú na daňové

účely svoje výdavky vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov.

Účtovnými jednotkami sú aj zahraničné osoby, t. j. fyzické osoby s bydliskom alebo

právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktoré podnikajú na

území Slovenskej republiky.

KUČERA, M. a LÁTEČKOVÁ, A. (2008) píšu, ţe účtovníctvo je súčasťou

podnikového informačného systému. Vzhľadom na charakter a rozsah poskytovaných

informácií, tvorí základ podnikového informačného systému, zaznamenáva a poskytuje

údaje, ktoré:

1. po stránke kvantitatívnej predstavujú zaevidovanie všetkých údajov

o prebiehajúcej hospodárskej činnosti podniku a stave majetku a záväzkov.

2. po stránke kvalitatívnej sa vyznačujú nasledovnými charakteristikami:

objektívnosť, relevantnosť (hodnovernosť), včasnosť, zrozumiteľnosť,

porovnateľnosť, pertinentnosť (zodpovedajúce informačnej potrebe).

Podľa HORNGRENA, CH. T., HARRISONA, W. T. a BAMBER, L. S.

(2002) je účtovníctvo informačný systém, ktorý zachytáva podnikateľskú činnosť

a procesy, ktoré vstupujú do účtovnej závierky a oznamuje výsledky potrebné pre

rozhodovanie.

SOUKUPOVÁ, B., ŠLOSÁROVÁ, A. a BAŠTINCOVÁ, A. (2004) popisujú

účtovníctvo ako relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií, ktorý

9

poskytuje informácie v peňaţnom vyjadrení o majetku podniku, vlastnom imaní,

záväzkoch, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia.

Účtovníctvo charakterizuje ŠLOSÁROVÁ, A. (2006):

1. z praktického hľadiska

a) ako nástroj zaznamenávania skutočností, ktoré sú jeho predmetom. Tieto

skutočnosti sa najskôr triedia a potom zaznamenávajú.

b) ako nástroj rozhodovania. Údaje z účtovníctva slúţia ako zdroj informácií pre

manaţment pri rozhodovaní a pre rôznych záujemcov o účtovnú jednotku.

2. z teoretického hľadiska ako ekonomickú vednú disciplínu, ktorá opisuje, hodnotí

a analyzuje skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva s cieľom ďalšieho

zdokonaľovania účtovných sústav, metodiky účtovníctva, techniky účtovania

a organizácie účtovníctva.

Vlastný názor: Zjednodušene môţeme povedať, ţe účtovníctvo zachytáva

v peňaţnom vyjadrení procesy, ktoré podnik vykonáva a poskytuje o nich informácie.

1.2 Majetok

Fyzická osoba vkladá do svojej firmy určitý majetok s cieľom v priebehu svojej

podnikateľskej činnosti tento majetok zväčšovať. KOČNER, M. (2010) tvrdí, ţe ide

o obchodný majetok ako súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a sú

určené k podnikaniu. Majetok predstavuje budúci ekonomický úţitok, t. j. prinesie firme

v budúcnosti ekonomický prospech. Majetok je teda to, pomocou čoho podnik

uskutočňuje svoje hospodárske činnosti.

Majetkom podľa ZÁKONA O ÚČTOVNÍCTVE 431/2002 rozumieme tie

aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, ţe v

budúcnosti zvýšia ekonomické úţitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť

podľa § 24 aţ 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku

a záväzkoch.

BIELIK, P. (2008) rozumie pod pojmom majetok súhrn majetkových hodnôt,

ktoré patria podniku a slúţia na jeho podnikanie. Majetok vyjadruje to, čo podnik

vlastní a kapitálové zdroje to, komu majetok patrí. Kapitálové zdroje spolu s majetkom

predstavujú bilanciu podniku, nazývanú súvaha. Pohľad na súvahu charakterizuje

majetok z dvoch hľadísk. Na jednej strane vystupuje hodnota majetku a na strane druhej

10

zdroje, z ktorých je majetok financovaný. Majetok vo svojej podstate predstavuje

neobeţný majetok a obeţný majetok. Kritériom pre delenie majetku na neobeţný

a obeţný je dĺţka doby potrebná na ich transformáciu do peňaţnej formy, u neobeţného

majetku je to viac ako 1 rok.

Na podnikateľskú činnosť potrebuje kaţdý subjekt majetok, ktorého mnoţstvo

a štruktúra závisí od charakteru a rozsahu podnikateľskej činnosti, konštatuje

ZOBORSKÝ, I. M. (2003). Na majetok sa uplatňuje dvojaký pohľad. Keď majetok

sledujeme podľa jeho formy, druhov a účelu, na ktorý sa pouţíva, označujeme ho aktíva

a keď podľa zdrojov krytia, potom ide o pasíva.

Majetok je chápaný ako ekonomický zdroj ovládaný podnikom, ktorý je

výsledkom minulých udalostí a od ktorého sa očakáva, ţe podniku budú z neho

v budúcnosti plynúť ekonomické úţitky. Podľa ZALAIA, K. a kol. (2010) z toho

vyplýva, ţe pre určenie existencie majetku nie je podstatné jeho vlastníctvo. Prenajatý

majetok je aktívom, ak podnik ovláda úţitky a znáša jeho riziká, ktoré sa očakávajú, ţe

budú z tohto majetku plynúť.

V zmysle OPATRENÍ MF SR ustanovujúcich podrobnosti o usporiadaní

a obsahovom vymedzení poloţiek individuálnej účtovnej závierky podnikateľov je

v súvahe vykazovaný dlhodobý majetok ako neobeţný majetok a krátkodobý majetok

ako obeţný majetok.

Majetok členia KOTULIČ, R., KIRÁLY, P. a RAJČÁNIOVÁ, M. (2010)

z nasledovných hľadísk:

1) Podľa pôsobenia majetku v účtovnej jednotke, t. j. z hľadiska vzťahu

k prevádzkovému cyklu sa rozlišuje:

a) neobeţný majetok,

b) obeţný majetok (majetok, ktorý priamo súvisí s prevádzkovým cyklom),

môţe mať vecnú formu (napr. zásoby) alebo peňaţnú formu (napr.

pohľadávky, finančné účty).

2) Podľa formy (charakteru) sa majetok člení na:

a) hmotný – napr. budova, tovar a pod.,

b) nehmotný – napr. softvér, know-how a pod.,

c) finančný – napr. cenné papiere a podiely, peňaţné prostriedky a pod.,

d) pohľadávky.

11

3) Podľa likvidnosti (speňaţiteľnosti) sa majetok člení od najlikvidnejšieho

majetku po menej likvidný majetok, alebo, naopak od najmenej likvidného

majetku po najlikvidnejší majetok. Likvidnosťou sa rozumie schopnosť

transformácie majetkových súčastí na peňaţné prostriedky alebo ekvivalenty

peňaţných prostriedkov. Je daná časom, ktorý účtovná jednotka potrebuje na

premenu konkrétneho druhu majetku, a s tým spojenými nákladmi. Majetok

moţno členiť na:

1. stupeň – najlikvidnejšie poloţky majetku, ako sú peniaze, ceniny, účty

v bankách a krátkodobé cenné papiere,

2. stupeň – majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe ako

krátkodobé pohľadávky, pohľadávky za upísané vlastné imanie a časové

rozlíšenie,

3. stupeň – menej likvidný majetok, ktorý reprezentujú zásoby

a dlhodobé pohľadávky,

4. stupeň – dlhodobo likvidný majetok (ide o neobeţný majetok).

Majetkovou štruktúrou VLACHYNSKÝ, K. (2009) rozumie štruktúru aktív

podniku. Jej najpodrobnejšou charakteristikou zo statického hľadiska (k istému

momentu) je strana aktív súvahy podniku. Keď jej jednotlivé poloţky agregujeme,

dostávame nasledovné skupiny aktív:

1. pohľadávky za upísané vlastné imanie zachytávajú upísané, ale zatiaľ nesplatené

vklady vlastníkov. Sú to zatiaľ nesplatené upísané akcie v a. s., resp. nesplatené

vklady spoločníkov s. r. o. alebo v. o. s.

2. stále aktíva, ktoré sú v podniku viazané trvale, resp. dlhodobo. Doba ich obrátky

je pomalá, vo všetkých prípadoch presahuje 1 rok.

3. obeţný majetok je tou časťou podnikového majetku, ktorý má fyzicky krátku

dobu pouţitia, doba jeho obratu spravidla nepresahuje 1 rok. Patria sem:

- zásoby,

- pohľadávky zahŕňajúce dlhodobé a krátkodobé pohľadávky, v ich rámci sa

samostatne sledujú pohľadávky z obchodného styku,

- krátkodobý finančný majetok.

4. ostatné aktíva - obsahujú také poloţky, ako sú zostatky nákladov budúcich

období, príjmov budúcich období (vykonané, ale ešte nevyfakturované práce),

aktívne kurzové rozdiely a pod.

12

Dynamickým pohľadom je zisťovanie v akej štruktúre narástol (resp. zníţil sa)

majetok podniku za isté obdobie – spravidla za rok. To znamená o koľko sa za dané

obdobie zmenili jednotlivé zloţky stáleho a obeţného majetku a v akom pomere. Je

samozrejmé, ţe tieto zmeny ovplyvnia majetkovú štruktúru podniku na konci

sledovaného obdobia (pri zostavovaní súvahy).

Dlhodobý majetok podniku podľa BIELIKA, P. (2008) predstavuje

rozhodujúcu časť jeho celkového majetku. Je tvorený viacerými formami majetku

a často býva označovaný ako majetok zriaďovací, fixný, stály, neobeţný. Dlhodobý

majetok slúţi podniku dlhšiu dobu - viac ako 1 rok, nespotrebováva sa naraz, ale

postupne (okrem pozemkov) a úmerne tomuto opotrebovávaniu prenáša svoju hodnotu

vo forme odpisov do nákladov podniku. Dlhodobý majetok sa člení na:

o dlhodobý hmotný majetok

o dlhodobý nehmotný majetok

o dlhodobý finančný majetok.

Dlhodobý majetok SPITZOVÁ, A. (2009) charakterizuje ako majetok, ktorý sa

nespotrebuje jednorazovo, ale postupne a prenáša svoju hodnotu do hodnoty výkonov

podnikateľa. Musí spĺňať dve podmienky:

1. doba pouţiteľnosti, drţby alebo splatnosti je dlhšia ako 1 rok,

2. ocenenie v jednotlivom prípade je vyššie ako 2400 € pri dlhodobom

nehmotnom majetku a vyššie ako 1700 € pri dlhodobom hmotnom majetku.

ZALAI, K. a kol. (2010) povaţuje za obeţný majetok majetok vyhovujúci

týmto kritériám:

- predpokladá sa, ţe bude predaný alebo spotrebovaný v rámci beţného

prevádzkového cyklu podniku, alebo

- je drţaný za účelom obchodovania, alebo

- jeho realizácia sa očakáva do 12 mesiacov od závierkového dňa, alebo

- je to hotovosť alebo peňaţný ekvivalent s neobmedzeným pouţitím.

Všetok ostatný majetok je klasifikovaný ako neobeţný (dlhodobý).

PATAKY, J. (2004) vysvetľuje, ţe obeţný majetok tvorí druhú skupinu

majetku podnikateľského subjektu. Patria sem také majetkové zloţky, ktoré sa

v podnikateľskej činnosti menia na inú formu (naturálna forma na peňaţnú a pod.)

a dochádza k ich jednorazovej spotrebe. Pre tieto charakteristické vlastnosti sa nazýva

obeţný majetok.

13

Obeţný majetok môţeme charakterizovať podľa KUPKOVIČA, M. a kol.

(2003) ako súčasť majetku podniku, ktorý sa po vstupe do transformačného procesu

celý naraz spotrebováva, t. j. vchádza do hodnoty nových výrobkov celou svojou

podstatou. Je určený buď na ďalšiu spotrebu alebo na predaj. Z hľadiska bilancie

obeţný majetok nazývame obeţnými aktívami. Obeţný majetok nemá v kaţdom

podniku, ba dokonca v opakovaných transformačných procesoch jedného podniku

rovnaké zloţenie, ale jeho štruktúra sa pomerne mení, predovšetkým v závislosti od

výrobného programu podniku.

Obeţný majetok vymedzuje BIELIK, P. (2008) ako časť majetku podniku,

ktorú tvoria produkčné faktory pouţívané v podniku krátkodobo, t. j. kratšie ako 1 rok.

Jeho hlavný význam spočíva v tom, ţe svojou podstatou zabezpečuje plynulý priebeh

výrobného procesu podniku. Obeţný majetok je neustále v pohybe.

LESÁKOVÁ, Ľ. a kol. (2007) píšu, ţe štruktúrou obeţného majetku nazývame

podiel jednotlivých skupín na celkovom objeme obeţného majetku. Z hľadiska vecného

ju tvoria nasledovné skupiny:

1. výrobné zásoby

2. nedokončená výroba

3. hotové výrobky

4. tovar na ceste

5. pohľadávky

6. finančný majetok

7. ostatný obeţný majetok.

Obeţný majetok predstavuje aktíva podniku. V súvahe sa nachádza v členení na zásoby,

pohľadávky a finančné účty. Podnik potrebuje, aby sa v ňom neustále viazala určitá

výška hodnoty jednotlivých zloţiek obeţného majetku nevyhnutných na plynulé

zabezpečenie výrobných a realizačných úloh.

V praxi podnikateľského subjektu existuje skupina majetku, ktorý jednoznačne

nespĺňa kritéria pre začlenenie medzi dlhodobý majetok alebo obeţný majetok. Do tejto

skupiny majetku podľa PATAKYHO, J. (2004) patrí:

- drobný hmotný majetok

- ostatný hmotný majetok

- drobný nehmotný majetok

- ostatný nehmotný majetok.

14

O tejto skupine majetku rozhodne podnikateľský subjekt vo vnútropodnikovej (internej)

smernici pre vedenie účtovníctva.

Vlastný názor: Väčšina autorov vyjadruje majetok nasledovnými vzťahmi:

MAJETOK = DLHODOBÝ MAJETOK (NM) + KRÁTKODOBÝ MAJETOK (OM)

MAJETOK = VLASTNÉ IMANIE + ZÁVÄZKY

1.3 Charakteristika vybraných zloţiek obeţného majetku

Zásoby sú podľa LESÁKOVEJ, Ľ. a kol. (2007) dôleţitou zloţkou obeţného

majetku podniku ovplyvňujúcou pracovný kapitál podniku. Ich objem a štruktúra má

významný vplyv na finančnú situáciu podniku. Ekonomická analýza zásob je sťaţená

tým, ţe ide o súhrn veľmi rôznorodých materiálnych hodnôt v rôznych fázach činnosti

podniku.

Z pohľadu autorov HACHEROVEJ, Ţ., LÁTEČKOVEJ, A. a KOČNERA,

M. (2010) zásoby tvoria významnú časť krátkodobého majetku, hlavne vo výrobných

podnikoch. Podľa spôsobu ich obstarania sa rozdeľujú na:

a) externé zásoby – sú získane hlavne nákupom, resp. vkladom od akcionárov,

spoločníkov, členov druţstiev, bezplatné získané zásoby,

b) zásoby vlastnej výroby – sem patria všetky druhy zásob vyrobených v podniku.

V zmysle OPATRENÍ MF SR sú zásobami:

o materiál,

o nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá,

o tovar.

Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné

dielce, obaly, hmotný majetok podľa § 13 ods.7 , pričom:

ako suroviny sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne

alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu,

ako pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku,

netvoria však jeho podstatu, napríklad lak na výrobky,

ako prevádzkové látky sa účtujú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku

účtovnej jednotky ako celku, napríklad mazadlá, palivo, čistiace prostriedky,

ako náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku

do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu,

15

ako o obaloch sa účtuje, ak slúţia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu,

tovaru a vlastných výrobkov; a ak nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo

odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

O hnuteľných veciach s dobou pouţiteľnosti najviac jeden rok sa účtuje bez ohľadu na

obstarávaciu cenu ako o zásobách.

Materiál označuje BIELIK, P. (2008) ako zásoby, ktoré vstupujú do

transformačného procesu s jednorazovou spotrebou. Bez nich nie je moţné, aby podnik

uskutočňoval poţadovaný výkon, t. j. vyprodukoval hotové výrobky alebo poskytoval

určité sluţby.

HACHEROVÁ, Ţ., LÁTEČKOVÁ, A. a KOŠOVSKÁ, I. (2009) sa zmieňujú

o materiáli a tovare ako o nakúpených zásobách, to znamená, ţe boli získané do

podnikateľského subjektu v styku s okolím. Zásoby vlastnej výroby sú zásoby

vytvorené pre potreby ďalšej výroby alebo inej činnosti účtovnej jednotky a zásoby

vytvorené na predaj, sú označované ako vnútroorganizačné zásoby. Zásoby rôzneho

druhu obstarané iným spôsobom sú niekedy označované aj ako ostatné zásoby (napr.

zistené ako prebytok). Ďalej tvrdia, ţe vo väčšine účtovných jednotiek s výrobnou

a obchodnou činnosťou tvoria zásoby významnú súčasť majetku, preto sa musí venovať

primeraná pozornosť ich evidencii počas účtovného obdobia a zisťovaniu stavu

v priebehu účtovného obdobia a najmä ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná

závierka.

Tovar je podľa SPITZOVEJ, A. (2009) všetko, čo účtovná jednotka nakupuje

a ďalej predáva v nezmenenom stave. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby, ktoré sa

odovzdali do vlastnej predajne, ďalej pozemky, budovy a stavby, ktoré účtovná

jednotka obstaráva s cieľom ich predaja v nezmenenej podobe.

Štruktúru zásob vlastnej výroby vymedzujú HACHEROVÁ, Ţ.,

LÁTEČKOVÁ, A. a KOČNER, M. (2010) nasledovne:

Nedokončená výroba – produkty, ktoré prešli niekoľkými výrobnými

operáciami, nie sú uţ materiálom, ale nie sú ešte hotovými výrobkami.

Polotovary vlastnej výroby – neprešli ešte všetkými fázami výrobného procesu,

oddelene sa skladujú, prechádzajú do finalizovaných výrobkov, resp. sa môţu

predať.

Výrobky – finalizované produkty zo všetkých výrobných činností, sú určené na

predaj, ale aj na pouţitie vo vlastnom podniku.

16

Zvieratá – patria sem: mladé chovné zvieratá, zvieratá vo výkrme, ryby,

koţušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek a husí na

výkrm a psy, aj zvieratá ostatných hospodársky vyuţívaných chovov, ak ich

vyuţiteľnosť v chove je najviac 4 roky.

Pohľadávky sú podľa KUPKOVIČA, M. a kol. (2003) právne nároky podniku

na rôzne očakávané platby za predané výrobky alebo poskytnuté sluţby. Podľa doby

splatnosti ich môţeme deliť na dlhodobé a krátkodobé. Pre podnik sú rozhodujúce

najmä krátkodobé pohľadávky, resp. splatnosť práve týchto krátkodobých pohľadávok.

Patria k nim:

pohľadávky z obchodného styku

pohľadávky voči spoločníkom a zdruţeniu

pohľadávky voči inštitúciám sociálneho zabezpečenia

pohľadávky voči štátu - daňové pohľadávky a dotácie.

Pohľadávky charakterizujú KRIŠTOFÍK, P., SAXUNOVÁ, D.

a ŠURANOVÁ, Z. (2009) ako nároky účtovnej jednotky dostať peniaze, tovar alebo

sluţby od odberateľa alebo iného subjektu. Z hľadiska prezentácie pohľadávok v súvahe

moţno rozlišovať obchodné pohľadávky, pohľadávky od spriaznených osôb, poskytnuté

preddavky a ostatné pohľadávky.

Podľa HACHEROVEJ, Ţ., LÁTEČKOVEJ, A. a KOŠOVSKEJ, I. (2009) sú

pohľadávky súčasťou majetku, preto môţu vzniknúť a zaúčtovať sa len vtedy, ak sú

výsledkom minulých udalostí, ak je pravdepodobné, ţe v budúcnosti zvýšia ekonomické

úţitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť.

Obr. 1

Schéma vzniku pohľadávky

Zroj: Hacherová, Ţ., Látečková, A., Košovská, I.

17

Dodávateľ fakturuje dodávky majetku, resp. sluţby odberateľovi, ktoré sa uhradia

v zmluvne dohodnutom termíne. Do termínu úhrady faktúry vzniká dodávateľovi nárok

na peňaţné prostriedky, t. j. pohľadávky voči odberateľovi. Z uvedeného vyplýva, ţe

pohľadávka musí byť vţdy v zásade voči odberateľovi a nie dodávateľovi.

Pod finančným obeţným majetkom KUPKOVIČ, M. a kol. (2003) rozumie len

finančný majetok, ktorého doba vyuţiteľnosti, príp. dohodnutá doba splatnosti, či jeho

predpokladané drţanie je kratšie ako1 rok (na rozdiel od finančných investícií). Tento

majetok sa vyznačuje vysokou likvidnosťou a bezprostrednou obchodovateľnosťou.

Patria sem:

a) peniaze – hotovosť vrátane cenín,

b) peniaze na účtoch v bankách,

c) krátkodobý finančný majetok v členení na:

krátkodobé majetkové cenné papiere,

krátkodobé dlţné cenné papiere,

vlastné dlhopisy.

SOUKUPOVÁ, B., ŠLOSÁROVÁ, A. a BAŠTINCOVÁ, A. (2008) uvádzajú,

ţe do krátkodobého finančného majetku patria majetkové a dlţné obchodovateľné cenné

papiere (v drţbe do 1 roka), do ktorých podnik krátkodobo ukladá voľné peňaţné

prostriedky a ktoré v prípade potreby môţe rýchlo premeniť na hotové peniaze (napr.

štátne obligácie, vkladové certifikáty, akcie a dlhopisy iných podnikov), v tejto skupine

majetku sa uvádzajú aj vlastné akcie a vlastné dlhopisy, ktoré môţe podnik nadobúdať

výnimočne za podmienok stanovených zákonom.

Podľa KNÁPKOVEJ, A. a PAVELKOVEJ, D. (2010) krátkodobý finančný

majetok zahŕňa cenné papiere obchodovateľné na peňaţnom trhu. Umoţňuje

krátkodobé investovanie prebytočných peňaţných prostriedkov a získanie vyšších

výnosov. Na druhej strane umoţňuje zabezpečenie rýchlej likvidity podniku. Zahŕňajú

sa sem aj tzv. vlastné akcie a vlastné dlhopisy, ktoré môţe podnik podľa obchodného

zákonníka drţať.

Peniaze ako najlikvidnejšie aktíva predstavujú štandardný prostriedok výmeny

a východisko na oceňovanie a bilancovanie všetkých ostatných poloţiek majetku,

záväzkov a vlasntého imania podniku. Pojmom peniaze KRIŠTOFÍK, P.,

SAXUNOVÁ, D. a ŠURANOVÁ, Z. (2009) chápu hotovosť a vklady na poţiadanie, t.

j. okamţite dostupné prostriedky na zaplatenie krátkodobých záväzkov, oslobodené od

18

akýchkoľvek zmluvných reštrikcií, ktoré by mohli obmedziť ich pouţitie pri splácaní

dlţôb. Peniaze predstavujú hotovosť v minciach či v bankovkách v pokladnici, hotovosť

uloţenú v banke na beţných alebo terminovaných účtoch.

1.4 Kolobeh obeţného majetku

Kolobehom obeţného majetku KUPKOVIČ, M. a kol. (2003) rozumie proces

premeny, pri ktorom jeho jednotlivé prvky, resp. celé skupiny prvkov obeţného majetku

prechádzajú jednotlivými fázami vo sfére výroby a vo sfére obehu a znovu sa vracajú

do východiskovej fázy. Proces neustále sa opakujúceho a súčasne prebiehajúceho

kolobehu obeţného majetku nazývame obratom obeţného majetku.

PATAKY, J., ŠKORECOVÁ, E. a BITTEROVÁ, M. (2007) vysvetľujú, ţe

kolobeh krátkodobého majetku má osobitosť v tom, ţe krátkodobý majetok sa vo

výrobnej činnosti neopotrebováva, ale pouţije sa k jednorazovej spotrebe. Kolobeh

krátkodobého majetku poznáme úplný alebo neúplný. Pre úplný kolobeh je

charakteristické, ţe krátkodobý majetok prechádza procesom obstarania, výroby

a odbytu.

SEDLÁK, M. a kol. (2010) popisuje úplný kolobeh obeţného majetku: prvá

fáza kolobehu sa začína vo sfére obehu, kde sa nachádza obeţný majetok vo forme

finančných prostriedkov. V druhej fáze sa finančné prostriedky menia na výrobné

zásoby. Vo výrobnej sfére sa výrobné zásoby postupne transformujú na rozpracovanú

výrobu, a tak vznikajú hotové výrobky. Tie potom zo sféry výroby prechádzajú po

výstupnej technickej kontrole do skladu hotových výrobkov, t. j. do sféry obehu

a postupne sa predávajú. Opäť sa teda premieňajú na finančné prostriedky, a tým sa

končí ich kolobeh.

Obr. 2

Úplný kolobeh

Zdroj: Hacherová, Ţ., Látečková, A., Kočner, M.

19

Ako píšu HACHEROVÁ, Ţ., LÁTEČKOVÁ, A. A KOČNER, M. (2010) pre

neúplný kolobeh je príznačné, ţe sa týka iba fázy výroby. Zásoby vlastnej výroby

vyrobené v predchádzajúcom hospodárskom cykle sa v plnom rozsahu nerealizujú, ale

časť z nich zostáva v podniku na zabezpečenie ďalšieho výrobného cyklu. Uskutočňuje

sa v podnikoch, ktoré majú v podnikaní výrobnú aj obchodnú činnosť.

Obr. 3

Neúplný kolobeh

Zdroj: Pataky, J. Škorecová, E., Bitterová, M.

1.5 Oceňovanie obeţného majetku

Účtovná jednotka musí majetok a záväzky vyjadrovať v peňaţných jednotkách,

ako konštatuje FABOVÁ, Z. (2008). Preto je nevyhnutné majetok, ktorý účtuje,

v účtovníctve oceniť.

SERENČÉŠ, P. a kol. (2010) uvádza, ţe pri oceňovaní sa pouţívajú:

obstarávacia cena – cena, za ktorú sú príslušné zloţky majetku nakúpené,

zahrňuje zmluvnú cenu zvýšenú o vedľajšie náklady v spojitosti s obstaraním

majetku,

vlastné náklady – pri zloţkách majetku, ktoré získal podnik vlastnou činnosťou,

reprodukčná obstarávacia cena – cena, za ktorú by bolo moţné príslušný

majetok nakúpiť ku dňu jeho obstarania, pouţíva sa najmä na ocenenie majetku

vkladaného spoločníkmi do podniku ako nepeňaţný vklad, ale aj na ocenenie

majetku, ktorý získal podnik bezodplatne,

menovitá hodnota – vyjadrujúca pôvodné ocenenie pohľadávok a záväzkov,

trhová cena – cena, za ktorú je moţné k termínu oceňovania kúpiť príslušné

zloţky majetku alebo finančné nástroje,

reálna hodnota – definuje sa v účtových štandardoch ako suma, za ktorú sa môţe

majetok vymeniť alebo záväzok vyrovnať v nezávislej transakcii medzi

informovanými a dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami. Reálnou

hodnotou môţe byť na rozvinutom trhu trhová cena. Ak nie je trhová cena

20

k dispozícií, môţe byť reálna hodnota určená posudkom znalca alebo

kvalifikovaným odhadom.

Menovitou hodnotou sa oceňujú najmä peniaze a peňaţné ekvivalenty, ako aj

pohľadávky a záväzky pri ich vzniku. Podľa ŠKODU, M. (2010) oceňovanie

menovitou hodnotou znamená, ţe pohľadávky a záväzky pri ich vzniku sa ocenia

sumou, na ktorú znejú, v prípade peňazí a peňaţných ekvivalentov ide o sumu, ktorú

predmetný majetok sám o sebe reprezentuje.

CENIGOVÁ, A. (2003) sa zmieňuje, ţe účtovná jednotka je povinná oceňovať

majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to:

ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25,

ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27,

k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to

vyţaduje podľa osobitného predpisu.

Jednotlivé druhy obeţného majetku sa oceňujú:

a) obstarávacou cenou – zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou

činnosťou,

- pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí a pohľadávky nadobudnuté vkladom

do základného imania,

b) vlastnými nákladmi – zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,

- príchovky a prírastky zvierat,

c) menovitou hodnotou – peňaţné prostriedky a ceniny,

- pohľadávky pri ich vzniku,

d) reprodukčnou obstarávajúcou cenou – majetok v prípade bezodplatného

nadobudnutia s výnimkou peňaţných prostriedkov, cenín a pohľadávok

ocenených menovitou hodnotou,

- príchovky a prírastky zvierat, ak nie je moţné zistiť vlastné náklady,

- majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania s výnimkou

peňaţných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitou hotnotou,

- hmotný a nehmotný majetok novozistený pri inventarizácií a v účtovníctve

doteraz nezachytený.

21

FARKAŠ, R. (2010) vymedzuje, ţe ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu sa

majetok a záväzky oceňujú: obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi, menovitou

hodnotou, reprodukčnou obstarávacou cenou a reálnou hodnotou. Uvedeným spôsobom

sa majetok a záväzky musia oceniť, ide o povinnosť ocenenia týmto spôsobom. Pri

majetku, ktorým je rovnaký druh zásob vedený na sklade, rovnaký druh cenného

papieru vedený v portfóliu účtovnej jednotky a pri peňaţných prostriedkoch v rovnakej

cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky, moţno za spôsob ocenenia povaţovať aj

ocenenie úbytku cenou zistenou:

váţeným aritmetickým priemerom, alebo

spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa

pouţije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku (FIFO).

Vlastný názor: Medzi obeţný majetok sa zaraďujú zásoby, pohľadávky

a finančné účty, musia byť v podniku vyjadrené v peňaţných jednotkách, preto sa

oceňujú rôznymi cenami podľa toho akým spôsobom ich podnik obstaral a podľa toho

o aký druh majetku ide, napr. nakúpené zásoby podnik ocení obstarávacou cenou.

22

2 Cieľ práce

Hlavným cieľom bakalárskej práce je evidencia a účtovanie obeţného majetku

v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“ Veľké Ripňany.

Cieľ práce moţno rozčleniť do nasledovných čiastkových cieľov, ktoré

napomáhajú k dosiahnutiu hlavného cieľa:

charakteristika poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ Veľké Ripňany,

vedenie účtovníctva v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“, evidencia

a účtovanie obeţného majetku,

oceňovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“,

analýza majetkovej štruktúry s dôrazom na obeţný majetok za posledné tri roky,

výpočet vybraných ukazovateľov finančnej analýzy – aktivity a likvidity,

vypracovanie návrhov na skvalitnenie evidencie a účtovania obeţného majetku

a riešenie problémov zistených pri analýze druţstva.

23

3 Metodika práce a metódy skúmania

Objektom skúmania bakalárskej práce je poľnohospodárske druţstvo

„Radošinka“ Veľké Ripňany. Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ sa zaoberá

rastlinnou a ţivočíšnou výrobou, pridruţenú výrobu tvorí výroba zdravotníckych

a hygienických výrobkov.

V teoretickej časti práce sú vyuţité poznatky z odbornej literatúry, ktorá sa

zaoberá danou problematikou – knihy a skriptá od rôznych slovenských a zahraničných

autorov, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a Opatrenia MF SR.

Vo vlastnej práci sú pouţité materiály získané od vedenia poľnohospodárskeho

druţstva „Radošinka“ Veľké Ripňany, a to konkrétne:

výkazy účtovnej závierky:

o Súvahy za roky 2008 aţ 2010,

o Výkazy ziskov a strát za roky 2008 aţ 2010,

vnútropodniková smernica,

interné doklady,

faktúry,

príjemky, výdajky.

Pri písaní bakalárskej práce sa vyuţili nasledovné metódy:

metóda osobnej komunikácie bola vyuţitá pri rozhovore s vedúcim

pracovníkom ekonomického úseku poľnohospodárskeho druţstva,

metóda selekcie a metóda syntézy boli vyuţité pri sumarizácií

zozbieraných poznatkov,

metóda analýzy bola vyuţitá pri hodnotení majetkovej štruktúry a pri

výpočte ukazoveľov aktivity a likvidity.

V práci sú vyuţité aj nasledovné ukazovatele:

Ukazovatele aktivity - charakterizujú hospodárenie podniku so svojím majetkom

a vyjadrujú rýchlosť obratu majetku.

Doba obratu CM = (1)

Koeficient obratovosti CM = (2)

24

Doba obratu OM = (3)

Koeficient obratovosti OM = (4)

Ukazovatele aktivity zásob

Doba obratu zás = (5)

Koeficient obratovosti zás = (6)

Ukazovatele aktivity pohľadávok

Doba obratu po = (7)

Koeficient obratovosti po = (8)

Ukazovatele likvidity – charakterizujú solventnosť podniku.

Peňaţná likvidita = (9)

Pohotová likvidita = (10)

Celková likvidita = (11)

Vzorce sú prebraté z literatúry od Šlosárovej, A. (2006).

25

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika vybraného podniku

Názov a sídlo ÚJ: Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ Veľké Ripňany

Sídlo: Nitrianska 512/108, 956 07 Veľké Ripňany

Právna forma: druţstvo

Zápis v obch. reg.: Obch. reg. Okr. súdu Nitra, vl. č. 16/N, oddiel: Dr

IČO: 00205851

IČ DPH: SK 2020419566

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka" Veľké Ripňany vzniklo 15. 2. 1973 na

zlučovacej členskej schôdzi zlúčením samostatne hospodáriacich jednotných roľníckych

druţstiev šiestich obcí: Biskupová, Malé Ripňany, Veľké Ripňany, Luţany, Radošina a

Behynce ako jednotné roľnícke druţstvo „Radošinka" Veľké Ripňany. V roku 1992 sa

podnik po transformácii jednotného roľníckeho druţstva premenoval na

poľnohospodárske druţstvo „Radošinka" Veľké Ripňany. Počet členov druţstva s

pracovnou účasťou v roku 1992 bol 540. V súčasnosti je počet členov druţstva

s pracovnou účasťou 167 a 11 zamestnancov druţstva je bez členského vzťahu.

Veľkosťou a produkciou patrí k najväčším poľnohospodárskym podnikom v

Topoľčianskom regióne. Hospodári na výmere 4062 ha poľnohospodárskej pôdy, z

čoho orná pôda predstavuje 4002 ha a 60 ha sú trvalé trávnaté porasty.

Poľnohospodráske druţstvo „Radošinka“ sa nachádza v kukuričnej výrobnej oblasti.

Podmienky na realizáciu sťaţuje menej kvalitná, stredne ťaţká aţ ťaţká pôda. Najväčšie

zastúpenie majú husto siate obilniny, technické plodiny a krmoviny.

V súčasnosti poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ hospodári v katastrálnom

území dvadsiatich obcí: Radošina, Behynce, Veľké Ripňany, Luţany, Malé Ripňany,

Biskupová, Bojná, Nemčice, Tesáre, Orešany, Topoľčany, Horné Štitáre, Horné

Obdokovce, Kapince, Merašice, Bzince, Kuzmice, Hruboňovo, Obsolovce a Hajná

Nová Ves.

Katastrálne územie poľnohospodárskeho druţstva patrí do teplej a mierne vlhkej

oblasti s priemernými ročnými zráţkami 700 - 800 mm, s teplotou 7 - 8 °C. Z

geomorfologického pohľadu sa územie poľnohospodárskeho podniku nachádza na úpätí

26

Povaţského Inovca 12 km od Piešťan a 35 km od Nitry. Terén je rozlične členený,

nadmorská výška sa pohybuje od 200 do 300 m.n.m.

V súčasnom období tvorí hlavný zdroj príjmov druţstva v ţivočíšnej výrobe

chov dojníc s počtom kusov 900. Celkový počet hovädzieho dobytku chovaného na

jednotlivých dvoroch predstavuje v priemere 2400 kusov. Poľnohospodárske druţstvo

sa zaoberá aj pridruţenou výrobou.

Štatutárny orgán poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“: predstavenstvo

Ľubomír Miškolci - predseda predstavenstva

Ing. Štefan Korec - podpredseda predstavenstva

Ing. Peter Ondrášek, Jozef Kačeriak, Ing. Juraj Hreha - členovia predstavenstva

Konanie:

V mene druţstva koná predseda druţstva alebo podpredseda druţstva. Ak sa jedná o

právny úkon, ktorý si vyţaduje písomnú formu, je potrebný podpis aspoň dvoch členov

predstavenstva, z ktorých aspoň jeden musí byť predseda alebo podpredseda druţstva,

inak je tento úkon neplatný.

Zapisované základné imanie: 215 000 EUR

Základný členský vklad: 830 EUR

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ sa zaoberá rastlinnou výrobou, a to

konkrétne predáva:

osivá pšenice, jačmeňa a hrachu,

potravinársku pšenicu,

sladovnícky jačmeň,

potravinársky hrach,

slnečnicu,

repku ozimnú.

Zo ţivočíšnej výroby ponúka na predaj:

bravčové mäso,

hovädzie mäso,

mlieko,

kŕmne zmesi pre hovädzí dobytok a ošípané,

mladý dobytok.

27

Pridruţenú výrobu poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ tvoria

zdravotnícke a hygienické výrobky - podloţky pod chorých, buničné vaty, krepový

papier na operačné stoly a papierové obrúsky.

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ poskytuje aj tieto sluţby:

vyorávanie cukrovej repy samochodným vyorávačom MATROT,

zber obilovín kombajnmi KLASS, LEXION,

zber krmovín samochodnou rezačkou JAGUÁR 860.

4.2 Vedenie účtovníctva v druţstve „Radošinka“

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ Veľké Ripňany vedie účtovníctvo

v sústave podvojného účtovníctva odo dňa vzniku aţ do dňa zániku, účtuje o stave

a pohybe majetku a o výsledku hospodárenia. Účtovníctvo sa vedie za účtovnú jednotku

ako celok a vo vnútri spoločnosti sa sleduje hospodárenie jednotlivých organizačných

zloţiek, t. j. stredísk, a to formou rozúčtovania všetkých nákladov a výnosov na

jednotlivé strediská.

Na vedenie účtovníctva pouţíva poľnohospodárske druţstvo prostriedky

výpočtovej techniky a ekonomický informačný systém Aurus Ekopacket. Tento

ekonomický softvér umoţňuje poľnohospodárskemu druţstvu účtovať v jednotlivých

podsystémoch, napr. dlhodobý hmotný a nehmotný majetok, zvieratá, mzdy, sklady

a dane, ktoré nadväzujú na podsystém účtovníctvo a umoţňuje vyhotovovať výstupné

zostavy podľa aktuálnych poţiadaviek druţstva.

Vedením účtovníctva je poverený ekonomický úsek. Pri vedení účtovníctva je

povinný dodrţiavať zákon o účtovníctve, postupy účtovania pre podvojné účtovníctvo,

platný účtovný rozvrh a tieto zásady, ktoré popisuje druţstvo v internej smernici č.

1/2006:

účtovným obdobím je kalendárny rok,

účtovné prípady sa účtujú a vykazujú v období, s ktorým časovo a vecne súvisia,

náklady a výnosy sa účtujú v tom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň

úhrady,

výdavky a príjmy sa účtujú vţdy v tom období, v ktorom dôjde k ich úhrade,

náklady a výdavky, výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich účtovných

období, sa časovo rozlišujú,

28

účtovníctvo sa vedie a účtovná závierka sa zostavuje v štátnom jazyku

a v peňaţných jednotkách eurách,

pri základnom imaní a pri pohľadávkach a záväzkoch, ktoré sú v cudzej mene,

sa účtuje v eurách a v cudzej mene,

majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa prepočítavajú kurzom ECB v deň

predchádzajúci dňu účtovného prípadu alebo vyhlásený NBS,

účtovať sa musí tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz

o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii

spoločnosti,

v celom účtovnom období je nevyhnutné pouţívať rovnaké zásady a metódy,

hospodársky výsledok sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na

hospodársky výsledok z hospodárskej, finančnej a mimoriadnej činnosti,

daň z príjmov právnickej osoby je súčasťou nákladov a účtuje sa na účtoch

účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty,

pri otváraní účtovných kníh sa výsledok hospodárenia za bezprostredne

predchádzajúce účtovné obdobie zaúčtuje na účet 431 – Výsledok hospodárenia

v schvaľovacom konaní a ďalej sa o ňom účtuje podľa rozhodnutia spoločníkov

v spoločnosti.

Ďalšie zásady, ktoré sa týkajú účtovného rozvrhu, oceňovania, členenia

a účtovania majetku a záväzkov, vedenia pokladnice, tvorby a pouţívania rezerv

a opravných poloţiek, vykonania inventarizácie a zostavenia účtovnej závierky sú

predmetom samostatných vnútropodnikových smerníc druţstva.

Ekonomický úsek zabezpečuje celú ekonomickú agendu pre poľnohospodárske

druţstvo „Radošinka“. Od pracovníkov ekonomického úseku sa vyţaduje znalosť

účtovných zákonov a nadväzujúcich predpisov. Ekonomický úsek druţstva sa člení na:

oddelenie mzdovej učtárne

oddelenie finančnej učtárne

oddelenie pokladne.

Oddelenie mzdovej učtárne zodpovedá za agendu mzdového účtovníctva, má na

starosti evidenciu zamestnancov a výpočet a zdaňovanie miezd, výpočet odvodov do

poistných fondov, zráţok zo miezd a pod. Oddelenie finančnej účtarne zabezpečuje

vedenie podvojného účtovníctva v zmysle platných predpisov za poľnohospodárske

29

druţstvo ako celok - riadi a kontroluje celú účtovnú agendu, kontroluje došlé

a vystavané faktúry, zodpovedá za správnosť účtovných zápisov a ročnej účtovnej

závierky, vedie a spravuje bankové účty, zabezpečuje bezhotovostný platobný styk,

vedie daňovú agendu a zodpovedá za archiváciu a skartáciu dokladov a písomností.

Oddelenie pokladne má na starosti spracovanie príjmových a výdavkových

pokladničných dokladov, vedenie pokladničnej knihy a zodpovedá za všetky

pokladničné operácie.

4.2.1 Účtovné doklady a účtovné knihy

Účtovné doklady, účtovné knihy a ostatné účtovné záznamy

v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“ musia byť označené názvom a účtovným

obdobím, ktorého sa týkajú, a musia byť usporiadané tak, aby bolo zrejmé, ţe sú

kompletné. Účtovné doklady sú v druţstve označované a číslované v rámci jedného

účtovného obdobia nasledovne:

pokladničné doklady – obsahujú poradové číslo pokladničného dokladu

a rozlíšenie na príjmové a výdavkové pokladničné doklady,

bankové výpisy – sú označené poradovým číslom bankového výpisu,

dodávateľské faktúry – majú poradové číslo pridelené druţstvom pri zápise do

knihy faktúr a číslo uvedené dodávateľom na faktúre predstavuje variabilný

symbol,

odberateľské faktúry – obsahujú číslo, ktoré je pridelené vystavovateľom

faktúry, má nasledovnú štruktúru: RRRR = rok, MM = mesiac, XXX =

poradové číslo faktúry,

interné doklady – sú označené poradovým číslom interného dokladu.

Poľnohohospodárske druţstvo „Radošinka“ tvorí číselné rady účtovných

dokladov takto:

od 10000 – nákladové doklady

od 20000 – trţbové doklady

od 3........ – pokladničné doklady

33XXXMM – 33 – označenie príjmového dokladu

30XXXMM – 30 – označenie výdavkového dokladu

XXX – poradové číslo

MM – mesiac

30

od 40000 – bankové doklady

od 50000 – všeobecné účtovné doklady.

Účtovné doklady podľa povahy účtovného dokladu vyhotovujú zamestnanci,

ktorí sú zodpovední za vznik alebo za zaúčtovanie účtovného prípadu bez zbytočného

odkladu hneď po zistení skutočnosti, ktorá sa dokladom preukazuje. Na doklade musí

byť uvedený podpisový záznam príslušnej osoby. Pred zaúčtovaním musí byť účtovný

doklad preverený a schválený.

V súlade s § 12 zákona o účtovníctve sa v podmienkach poľnohospodárskeho

druţstva „Radošinka“ účtuje:

- v denníku, kde sú účtovné zápisy usporiadané chronologicky a ktorým sa

preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,

- v hlavnej knihe, kde sú účtovné zápisy z vecného hľadiska usporiadané

systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov

na analytické účty majetku, záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období.

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ pri vedení účtovníctva vyuţíva aj

ďalšie účtovné knihy:

pokladničnú knihu v eurách,

pokladničnú knihu pre ostatné meny (CZ a pod.),

knihu dodávateľských faktúr,

knihu odberateľských faktúr.

Účtovné knihy majú formu zostáv vyhotovených prostriedkami výpočtovej

techniky. Programové vybavenie umoţňuje vyhotoviť aj ďalšie informatívne zostavy.

Zostavy sa vyhotovujú pre potreby riadenia druţstva a sledovania priebeţného stavu

majetku, záväzkov a výsledku hospodárenia mesačne so stavom k poslednému dňu

príslušného mesiaca a pre potreby ročnej uzávierky so stavom ku dňu, ku ktorému sa

zostavuje ročná účtovná závierka.

Účtovné zápisy sa vykonávajú priebeţne v učtárňach na základe schválených

účtovných dokladov do účtovných kníh. Účtovné zápisy musia byť zrozumiteľné,

prehľadné a vykonané spôsobom, ktorý zaručuje ich trvanlivosť. Systém obehu

dokladov predstavuje súčasť vnútorného systému druţstva, v ktorom je stanovená

zodpovednosť jednotlivých pracovníkov za správnosť všetkých účtovných dokladov

a za manipuláciu s nimi. Obehom účtovných dokladov rozumieme ich vznik, postupné

31

odovzdávanie, preverovanie, doručovanie, zúčtovanie a uchovávanie. Všetky účtovné

doklady sa odovzdávajú na spracovanie ekonomickému úseku, ktoré zodpovedá za ich

obeh, evidenciu, účtovanie a úschovu.

Kontrolu a schválenie dokladov potvrdzujú pracovníci svojim podpisom na

účtovnom doklade. Harmonogram spracovania a obehu dokladov je nasledovný:

a) dodávateľské faktúry – Pracovníčka sekretariátu zaeviduje došlé dodávateľské

faktúry do knihy došlých faktúr a potom ich odovzdá pracovníkom, ktorí sú

zodpovední za kontrolu vecnej správnosti dokladov. Po schválení

a skompletizovaní sa vracajú dodávateľské faktúry na ekonomický úsek, ktorý musí

zabezpečiť zaúčtovanie faktúr do účtovníctva a úhradu záväzkov.

b) odberateľské faktúry – Vystavenie a odoslanie odberateľských faktúr

zabezpečuje pracovníčka, ktorá je zodpovedná za vystavenie faktúr na základe

dodaných podkladov od zodpovedných pracovníkov. Kópiu faktúry odovzdá na

oddelenie finančnej učtárne, ktoré zabezpečí zaúčtovanie faktúry.

c) pokladničné doklady – Príjmové a výdavkové pokladničné doklady vystavuje na

základe prvotných dokladov pokladníčka, ktorá zodpovedá aj za ich formálnu

správnosť, vedie pokladničnú knihu a doklady na zaúčtovanie odovzdáva denne.

d) bankové doklady – Prevodné príkazy na úhradu záväzkov vystavuje poverená

účtovníčka učtárne prostredníctvom elektronického bankovníctva na základe

ekonómom schválených podkladov na úhradu. Bankové výpisy účtov preberá

poverená pracovníčka ekonomického úseku, ktorá ich aj zaúčtuje. Oprávnenie

disponovať prostriedkami na bankových účtoch majú predseda a ekonóm firmy.

e) skladová evidencia – Kaţdý pohyb na sklade musí byť zdokumentovaný. Vedúci

skladu vyhotovuje príjemky na základe dodacích listov alebo dodávateľských

faktúr a výdajky vyhotovuje podľa skutočne vydaného materiálu. Príjemky tvoria

prílohu k pôvodnej dodávateľskej faktúre.

f) ostatné interné doklady – Ostatné interné doklady vyhotovujú pracovníci,

ktorým to vyplýva z pracovnej činnosti alebo iných predpisov. K interným

dokladom patria lízingové, kúpne, nájomné a iné zmluvy, splátkové kalendáre

a pod.

g) mzdové doklady – Mzdová účtovníčka, ktorá vyhotovuje mzdové listy

a výplatné listiny v zmysle § 39 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov, má na starosti výpočet miezd, uschováva všetky mzdové doklady,

32

rekapitulačný doklad miezd za príslušný mesiac odovzdáva účtovníčke na

zaúčtovanie a úhradu vzniknutých záväzkov.

4.3 Evidencia a účtovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom

druţstve „Radošinka“

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ eviduje obeţný majetok

v nasledovných účtových triedach:

1 – Zásoby

2 – Finančné účty

3 – Zúčtovacie vzťahy.

V účtovej triede 1 – Zásoby účtuje poľnohospodárske druţstvo o stave

a pohybe zásob spôsobom „A“. K účtom skladovateľných zásob vedie analytickú, tzv.

skladovú evidenciu na skladových kartách. Medzi zásoby patrí:

112 - Materiál na sklade – na tomto účte poľnohospodárske druţstvo eviduje

osivá, sadivá, hnojivá, benzín, pohonné hmoty, krmivá, stelivá, stavebný

materiál, náhradné diely, obaly, pracovné odevy, lieky, dezinfekčné prostriedky,

ostatný materiál a potraviny.

121 – Nedokončená výroba – na tomto účte sa účtujú produkty, ktoré uţ prešli

jednou alebo niekoľkými výrobnými operáciámi, nie sú uţ materiálom, ale nie

sú ešte hotovými výrobkami. Poľnohospodárske druţstvo k tomuto účtu vedie

nasledovnú analytickú evidenciu:

o 12110 – nedokončená výroba beţný rok,

o 12120 – nedokončená výroba budúci rok.

123 – Výrobky s nasledovnou analytickou evidenciou:

o 12301 – výrobky rastlinnej výroby – tu sa eviduje pšenica ozimná,

jačmeň ozimný, jačmeň jarný, ovos, kukurica na zrno, hrach jedlý, repka

olejka, slnečnica, cukrová repa, vínna réva, kukurica na siláţ, lucerka,

viacročné krmoviny a pod.

o 12302 – výrobky ţivočíšnej výroby,

o 12303 – výrobky pomocnej výroby,

o 12305 – výrobky nepoľnohospodárskej výroby – sem patria

zdravotnícke a hygienické výrobky ako podloţky pod chorých, buničné

vaty, krepový papier na operačné stoly a papierové obrúsky.

33

124 – Zvieratá – poľnohospodárske druţstvo tú eviduje mladé chovné zvieratá

ako napr. teľce do 3 mesiacov, teľce 3 – 6 mesiacov, jalovice do 2 rokov

a zvieratá vo výkrme.

132 – Tovar na sklade a v predajniach – tu účtuje druţstvo všetko, čo nakupuje

za účelom ďalšieho predaja.

Nákup materiálu a tovaru druţstvo účtuje prostredníctvom obstarávacích účtov

111 – Obstaranie materiálu a 131 – Obstaranie tovaru. Súvzťaţne druţstvo účtuje na

účtoch záväzkov 321 – Dodávatelia alebo finančných účtov: 211 - Pokladnica, 221 –

Bankové účty, 231 – Krátkodobé bankové úvery. Obstarávacie účty bývajú označené aj

ako kalkulačné účty, na ktorých sa vyčísluje obstarávacia cena zásob. Po vyčíslení

obstarávacej ceny sa materiál alebo tovar preberá na sklad na základe príjemky.

Spotrebu materiálu alebo tovaru účtuje druţstvo prostredníctvom nákladových

účtov 501 – Spotreba materiálu alebo 504 – Predaný tovar na základe výdajky. Pri

predaji tovaru vznikajú druţstvu trţby z predaja tovaru, ktoré sa účtujú na účte 604 –

Trţby za tovar v predajnej cene a súvzťaţne sa účtuje na účet 311 – Odberatelia alebo

211 – Pokladnica. Ak má druţstvo na sklade materiál, ktorý uţ nepotrebuje, môţe ho

predať, zaúčtuje to prostredníctvom účtu 542 – Predaný materiál. Ďalšie úbytky

materiálu alebo tovaru, ktoré sa v druţstve môţu vyskytnúť, zaúčtuje na nasledovné

účty:

513 – Náklady na reprezentáciu (ak ich pouţije na reprezentačné účely),

543 – Dary (ak ich bezodplatne odovzdá na základe dobrovoľného plnenia),

549 – Manká a škody (škody z hospodárskej činnosti, a pri materiáli zavinené aj

nezavinené manká),

582 – Škody (škody z mimoriadných príčin, ako napr. ţivelná pohroma).

Zásoby vlastnej výroby poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ účtuje

nasledovne:

Tab. 1

Účtovanie zásob vlastnej výroby

Prírastky zásob vlastnej výroby – ID:

Nedokončená výroba 121/611

Výrobky 123/613

Zvieratá – príchovky, hmotnostné a vzrastové prírastky 124/614

Vyskladnenie zásob vlastnej výroby – ID:

34

Nedokončená výroba 611/121

Výrobky 613/123

Zvieratá 614/124

Úbytok výrobkov v dôsledku:

613/123

Predaja

Reprezentačných účelov

Darovania

Mánk a škôd

Sociálnych účelov

Pri predaji výrobkov – OFA - pohľadávka voči odberateľovi,

trţby za vlastné výrobky, daňová povinnosť 20%

311 /601

311 /343

Ostatné úbytky výrobkov – prevedú sa interné náklady zo 613 na

príslušné nákladové účty:

Reprezentačné účely 513/613

Darovanie 543/613

Manká a škody 549(582)/613

Sociálne účely 528/613

Úbytky zvierat v dôsledku:

614/124

Predaja

Reprezentačných účelov

Darovania

Mánk a škôd

Sociálnych účelov

Preradenia do základného stáda

Pri predaji zvierat – OFA - vznik výnosu a pohľadávky voči

odberateľom, trţby za vlastné výrobky +DPH

311/601

311/343

Ostatné úbytky zvierat – prevedú sa interné náklady zo 614 na

príslušné nákladové účty:

Reprezentačné účely 513/614

Darovanie 543/614

Manká a škody 549(582)/614

35

Sociálne účely 528/614

Aktivácia zvierat preradených do základného stáda – ID 042/624

Zaradenie zvierat do základného stáda – protokol o zaradení 026/042

Nákup zvierat – DFA – prírastok zvierat, záväzok voči

dodávateľovi, nárok na odpočet DPH 20%

124/321

343/321

Prírastok nedokončenej rastlinnej výroby so zberom v budúcom

roku 12120/61120

Na konci účtovného obdobia - uzatvorenie účtov nedokončenej

RV pre zber v budúcom roku, prevod KZ a KS

702/12120

61120/710

Na začiatku ďalšieho účtovného obdobia – ZS účtu

nedokončenej RV pre zber v budúcom roku 12120/701

Preúčtovanie nedokončenej RV so zberom v budúcom roku do

beţného roka – ID:

zrušenie nedokončenej RV so zberom v budúcom roku 61120/12120

prevod do nekončenej RV so zberom v beţnom roku 12120/61110

Po zbere úrody – úbytok nedokončenej RV – prírastok hotových

výrobkov

611/121

123/613

V účtovej triede 2 – Finančné účty poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“

účtuje:

stav a pohyb peňaţných prostriedkov,

krátkodobý finančný majetok,

prevody medzi finančnými účtami,

opravné poloţky ku krátkodobému finančnému majetku.

Analytickú evidenciu k účtu 211 - Pokladnica si druţstvo vedie z hľadiska

členenia podľa mien – EUR, CZK, Zloty. Na tomto účte účtuje len na základe

príjmového alebo výdavkového pokladničného dokladu. K účtu 221 – Bankové účty

druţstvo vedie analytickú evidenciu podľa jednotlivých bánk, v ktorých má zriadené

účty a podľa jednotlivých mien. Účtuje tu na základe výpisu z bankového účtu. Na

strane MD týchto účtov druţstvo účtuje začiatočné stavy a zvýšenie peňaţných

prostriedkov a na strane D účtuje úbytok peňaţných prostriedkov. Poplatky za vedenie

bankového účtu účtuje na účte 568 – Ostatné finančné náklady a úroky na účte 562 –

Úroky. Pri účtovaní presunu peňaţných prostriedkov medzi pokladnicou a bankou a

36

medzi bankovými účtami navzájom druţstvo účtuje prostredníctvom účtu 261 – Peniaze

na ceste.

V účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy sa účtujú pohľadávky. K účtom

pohľadávok vedie druţstvo analytickú evidenciu podľa jednotlivých dlţníkov v členení

podľa identifikačného znaku pohľadávky (variabilného symbolu a číselného označenia).

Pohľadávky druţstvo člení na:

pohľadávky z obchodného styku,

pohľadávky voči zamestnancom a členom,

daňové pohľadávky,

pohľadávky voči orgánom sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia,

iné pohľadávky.

4.4 Oceňovanie obeţného majetku v poľnohospodárskom druţstve

„Radošinka“

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ oceňuje obeţný majetok v súlade so

zákonom o účtovníctve nasledovne:

Zásoby:

o nakúpené – obstarávacou cenou,

o vytvorené vlastnou činnosťou – vlastnými nákladmi,

o novozistené pri inventarizácií – reprodukčnou obstarávacou cenou,

o bezplatne nadobudnuté – reprodukčnou obstarávacou cenou.

Zvieratá:

o príchovky a prírastky zvierat – vlastnými nákladmi,

o ak sa nedajú zistiť vlastné náklady – reprodukčnou obstarávacou cenou.

Pohľadávky:

o pri ich vzniku – menovitou hodnotou,

o pri nadobudnutí odplatne za úhradu – obstarávacou cenou,

o nadobudnuté bezodplatne – reprodukčnou obstarávacou cenou.

Peňaţné prostriedky a ceniny:

o menovitou hodnotou.

37

4.5 Analýza majetkovej štruktúry PD „Radošinka“

Tab. 2

Majetok druţstva

Majetok 2008 2009 2010

Neobežný majetok 7243613 7048332 7571759

Obežný majetok 4008030 3550861 3047121

Spolu 11251643 10599193 10618880

Zdroj: Súvaha

0

1000000

2000000

3000000

4000000

5000000

6000000

7000000

8000000

1 2 3

Neobežný majetok

Obežný majetok

Obr. 4

Graf vývoja majetku za roky 2008 aţ 2010

Poľnohospodárske druţstvo má viac neobeţného majetku ako obeţného.

Celková hodnota majetku poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ klesla v roku

2009 na 10 599 193 EUR a v roku 2010 sa zvýšil majetok druţstva na 10 618 880 EUR

vďaka nárastu neobeţného majetku. Neobeţný majetok v roku 2009 poklesol a v roku

2010 sa znova zvýšil aţ na 7 571 759 EUR. Obeţný majetok od roku 2008 klesal,

v roku 2010 klesol aţ na 3 047 121 EUR.

4.5.1 Analýza trendov

Majetok účtovnej jednotky poklesol v roku 2009 o 652 450 EUR, čo

predstavuje 5,8 % v porovnaní s rokom 2008. Bolo to najmä v dôsledku poklesu

obeţného majetku, ktorý poklesol aţ o 469 030 EUR, pričom najviac poklesli zásoby,

aţ o 668 027 EUR, čo predstavuje 27,93 %. Došlo aj k poklesu neobeţného majetku

o 195 281 EUR, pričom najväčší percentuálny pokles bol zaznamenaný pri dlhodobom

nehmotnom majetku – aţ o 100% a pri dlhodobom finančnom majetku o 263 820 eur,

38

čo predstavuje aţ 39,03 %-ný pokles oproti roku 2008. V roku 2010 sa majetok

účtovnej jednotky zvýšil o 19 687 EUR, teda o 0,19 % oproti roku 2009. Došlo k

nárastu neobeţného majetku o 523 427 EUR (o 7,4 %), ktorý však bol eliminovaný

poklesom dlhodobého finančného majetku o 30 368 EUR (o 7,4 %). Obeţný majetok

účtovnej jednotky v roku 2010 poklesol o 576 859 EUR, teda o 16,32 %, čo bolo

vyvolané poklesom finačných účtov aţ o 91,4 %, čo predstavuje vo finančnom

vyjadrení 590 489 EUR.

Tab.3

Analýza trendov

OznačenieMajetok Ut Ut -1 Ut-2 abs. zmena 1abs. zmena 2% zmena 1% zmena 2

A. Neobežný majetok 7571759 7048332 7243613 523427 -195281 7,426253 -2,696

A.I. DNM 0 0 432 0 -432 0 -100,000

A.II. DHM 7190028 6636233 6567262 553795 68971 8,34502 1,050

A.III. DFM 381731 412099 675919 -30368 -263820 -7,3691 -39,031

B. Obežný majetok 2957809 3534668 4003698 -576859 -469030 -16,32 -11,715

B.I. Zásoby 1649903 1723906 2391933 -74003 -668027 -4,29275 -27,928

B.II. Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 0 0 0 0,000

B.III. Krátkodobé pohľadávky 1252014 1164381 1362936 87633 -198555 7,526145 -14,568

B.IV. Finančné účty 55892 646381 248829 -590489 397552 -91,3531 159,769

C. Časové rozlíšenie 89312 16193 4332 73119 11861 451,547 273,800

SPOLU MAJETOK 10618880 10599193 11251643 19687 -652450 0,185741 -5,799 Zdroj: Súvaha, Šlosárová, A., vlastné prepočty

Vysvetlivky: Ut - rok 2010,Ut-1 – rok 2009, Ut-1 – rok 2008

Obr. 5

Analýza trendov za roky 2008 aţ 2010

39

4.5.2 Analýza obeţného majetku

Tab. 4

Obeţný majetok

Obežný majetok 2008 2009 2010

Zásoby 2391933 1723906 1649903

Dlhodobé pohľadávky 0 0 0

Krátkodobé pohľadávky 1362936 1164381 1252014

Finančné účty 248829 646381 55892

Spolu OM 4003698 3534668 2957809 Zdroj:Súvaha

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ malo vo všetkých troch sledovaných

rokoch najviac obeţného majetku uloţeného vo forme zásob. Krátkodobý finančný

majetok je najlikvidnejší majetok, je pre podnik dôleţité mať ho k dispozícií dostatok,

aby mohol včas uhrádzať svoje záväzky. Keďţe poľnohospodárske druţstvo má väčšiu

časť obeţného majetku uloţenú v zásobách, klesá jeho platobná pohotovosť.

Zásoby počas sledovaných rokov klesli na 1 649 903 EUR, dlhodobé

pohľadávky druţstvo nemalo vôbec. Krátkodobé pohľadávky v roku 2009 klesli

a v roku 2010 o niečo stúpli, na 1 252 014 EUR. Finančné účty v roku 2009 stúpli

takmer trojnásobne oproti roku 2008 a v roku 2010 mnohonásobne klesli, aţ na 55 892

EUR.

Obr. 6

Graf vývoja obeţného majetku za roky 2008 aţ 2010

40

Tab.5

Zásoby

Zásoby 2008 2009 2010

Materiál 340088 152921 152996

Nedokončená výroba 596247 440281 499229

Výrobky 945552 794777 550701

Zvieratá 493289 320016 318361

Tovar 16180 14049 15167

Poskytnuté preddavky na zásoby 577 1862 113449

Spolu Zásoby 2391933 1723906 1649903 Zdroj: Súvaha

Najväčšiu časť zásob v poľnohospodárskom druţstve „Radošinka“ predstavovali

vo všetkých troch rokoch výrobky. Výrobky a zvieratá mali klesajúcu tendenciu počas

sledovaných rokov, materiál, nedokončená výroba a tovar v roku 2009 klesli a v roku

2010 o čosi stúpli. V sledovanom období výrazne vzrástli poskytnuté preddavky na

zásoby.

Obr. 7

Graf vývoja zásob za roky 2008 aţ 2010

Tab. 6

Pohľadávky

Pohľadávky 2008 2009 2010

pohľ. z obch. styku 1278502 1164300 1089199

daňové pohľ. 83034 0 146268

iné pohľ. 1400 81 16547

Spolu Pohľadávky 1362936 1164381 1252014 Zdroj: Súvaha

Druţstvo má väčšinu pohľadávok z obchodného styku, tieto pohľadávky klesali

počas daných rokov. Daňových pohľadávok malo druţstvo menej, v roku 2009 nemalo

41

ţiadne daňové pohľadávky a v roku 2010 stúpli aţ na 146 268 EUR. Iné pohľadávky

v roku 2009 o dosť klesli a v roku 2010 stúpli niekoľkonásobne.

0

200000

400000

600000

800000

1000000

1200000

1400000

pohľ. Z obch.styku

daňové pohľ. iné pohľ.

2008

2009

2010

Obr. 8

Graf vývoja pohľadávok za roky 2008 aţ 2010

Tab. 7

Finančné účty

Finančné účty 2008 2009 2010

Peniaze 7864 4701 18788

účty v bankách 240965 641680 37104

Spolu Finančné účty 248829 646381 55892 Zdroj: Súvaha

Poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ má väčšinu finančných účtov vo forme

účtov v bankách. Na účtoch v bankách malo druţstvo najvyššiu sumu v roku 2009,

vtedy stúpli takmer trojnásobne oproti roku 2008 a v roku 2010 klesli takmer

sedemnásťnásobne. Peniaze v roku 2009 klesli druţstvu skoro dvojnásobne a v roku

2010 stúpli aţ štvornásobne, ale stále ich je o polovicu menej ako bankových účtov.

Obr. 9

Graf vývoja finančných účtov za roky 2008 aţ 2010

42

4.6 Vybrané ukazovatele finančnej analýzy PD „Radošinka“

4.6.1 Ukazovatele aktivity

Tab. 8

Ukazovatele aktivity

Ukazovatele 2008 2009 2010

doba obratu celk. majetku 308,4898 536,3658 564,7536

koeficient obratovosti 1,183183 0,680506 0,6463

doba obratu OM 115,5421 185,042 172,8079

koeficient obratovosti OM 3,159021 1,972525 2,112172 Zdroj: vlastné prepočty

Celkový majetok sa v účtovnej jednotke v roku 2008 obrátil za 308 dní, v roku

2009 za 536 dní a v roku 2010 aţ za 564 dní. Celkový majetok sa v podniku obrátil za

rok 2008 1,18 krát, v roku 2009 0,68 krát a v roku 2010 len 0,65 krát. V roku 2008 bol

koeficient obratovosti vyšší ako 1, druţstvo teda dosiahlo vyššie ročné trţby ako bola

priemerná hodnota majetku v danom roku, výkonnosť druţstva bola dobrá. V rokoch

2009 a 2010 bol koeficient obratovosti niţší ako 1, čo znamená, ţe druţstvo dosiahlo

niţšie ročné trţby ako bola priemerná hodnota majetku v daných rokoch. Obeţný

majetok sa v účtovnej jednotke obrátil v roku 2008 za 115 dní, čiţe 3,15 krát, v roku

2009 za 185 dní, teda 1,97 krát a v roku 2010 za 172 dní, 2,11 krát.

Ukazovatele aktivity obeţného majetku ako celku majú pomerne malú

vypovedaciu schopnosť, preto je vhodné obeţný majetok rozdeliť na dve základné

zloţky – zásoby a pohľadávky.

Tab. 9

Ukazovatele aktivity zásob

Ukazovatele 2008 2009 2010

doba obratu zásob 133,33 149,0101 129,9707

koeficient obratovosti zásob 2,737568 2,449498 2,808325 Zdroj: vlastné prepočty

Zásoby sa v účtovnej jednotke obrátili za rok 2008 za 133 dní, čiţe 2,74 krát,

v roku 2009 za 149 dní - 2,45 krát a v roku 2010 2,8 krát, čo predstavuje 129 dní.

Tab. 10

Ukazovatele aktivity pohľadávok

Ukazovatele 2008 2009 2010

doba obratu pohľadávok 20,04246 28,58171 33,3244

koeficient obratovosti pohľadávok 18,21134 12,77041 10,95294 Zdroj: vlastné prepočty

43

Pohľadávky sa v priemere v roku 2008 neinkasovali 20 dní, t. j. premenili sa na

peniaze pribliţne 18,2 krát do roka, v roku 2008 to bolo 28 dní a 12,8 krát, v roku 2010

trvalo 33 dní kým došlo k inkasu pohľadávky, čiţe 11 krát za rok sa premenili na

peniaze. V roku 2008 aj 2009 sa pohľadávky zinkasovali do 30 dní, čo sa hodnotí ako

pozitívne. V roku 2010 to bolo uţ nad 33 dní, ale hodnotí sa to ešte ako prijateľné.

4.6.2 Ukazovatele likvidity

Tab. 11

Ukazovatele likvidity

Ukazovatele 2008 2009 2010

peňažná likvidita 0,152812 0,606843 0,055961

pohotová likvidita 0,989825 1,700002 1,309515

celková likvidita 2,458771 3,31846 2,961449 Zdroj: vlastné prepočty

Peňaţná likvidita v roku 2008 predstavovala hodnotu 0,15, v roku 2009 0,6

a v roku 2010 len 0,05. Ukazovatele peňaţnej likvidity ani v jednom roku

nezodpovedali odporúčaným hraniciam (0,9 - 1,1), čo znamená, ţe druţstvo nie je

schopné uhrádzať svojim krátkodobým finančným majetkom svoj krátkodobé záväzky.

Pohotová likvidita bola v roku 2008 0,99, v roku 2009 aţ 1,7 a v roku 2010 1,3.

Ukazovatele pohotovej likvidity nezodpovedali odporúčaným hraniciam (1 - 1,5) v roku

2008 ani v roku 2009, v roku 2010 bola splnená odporúčaná hranica. Celková likvidita

bola v roku 2008 2,46, v roku 2009 3,32 a v roku 2010 2,96. Ukazovateľ celkovej

likvidity v roku 2008 spĺňal odporúčanú hranicu (1,5 – 2,5), obeţný majetok prevyšoval

krátkodobé záväzky 2,5-násobne.

44

Záver

Cieľom bakalárskej práce bola evidencia a účtovanie obeţného majetku.

V teoretickej časti práce sú rozobrané základné pojmy, ktoré sa týkajú danej

problematiky – účtovníctvo, majetok, členenie majetku, obeţný majetok a jeho zloţky –

zásoby, pohľadávky a finančné účty, kolobeh a oceňovanie obeţného majetku. Pri

písaní tejto časti práce boli vyuţité poznatky z odbornej literatúry - knihy a skriptá od

rôznych slovenských a zahraničných autorov.

Hlavný cieľ práce bol rozčlenený na niekoľko čiastkových cieľov, ktoré boli

splnené v praktickej časti. Objektom skúmania bakalárskej práce bolo

poľnohospodárske druţstvo „Radošinka“ Veľké Ripňany. Tento podnik bol vybraný

najmä vzhľadom k blízkosti bydliska a vďaka ochote vedúceho pracovníka

ekonomického úseku, ktorý nám poskytol potrebné údaje a výkazy. Poľnohospodárske

druţstvo „Radošinka“ Veľké Ripňany patrí medzi najväčšie poľnohospodárske podniky

v topoľčianskom regióne. V súčasnosti tvorí hlavný zdroj jeho príjmov chov dojníc,

zaoberá sa aj pridruţenou výrobou – vyrába zdravotnícke a hygienické výrobky.

Poľnohospodárske druţstvo vedie účtovníctvo v sústave podvojného

účtovníctva. Pri jeho vedení sa riadi zákonom o účtovníctve, postupmi účtovania,

platným účtovným rozvrhom a ďalšími zásadami, ktoré sú v práci rozpísané. Druţstvo

pouţíva pri účtovaní prostriedky výpočtovej techniky a ekonomický informačný softvér

Aurus. V druţstve má na starosti vedenie účtovníctva ekonomický úsek, ktorý je

rozlčenený na oddelenie mzdovej učtárne, finančnej učtárne a oddelenie pokladne.

Oddelenie finančnej učtárne riadi a kontroluje celú účtovnú agendu druţstva. Účtovné

knihy v druţstve majú formu zostáv vyhotovených prostriedkami výpočtovej techniky.

Obeţný majetok poľnohospodárske druţstvo eviduje v účtových triedach 1 –

Zásoby, 2 – Finančné účty a pohľadávky eviduje v účtovej triede 3 – Zúčtovacie

vzťahy. Druţstvo účtuje zásoby spôsobom „A“, k účtom zásob vedie analytickú

evidenciu na skladových kartách. V účtovej triede 2 – Finančné účty druţstvo účtuje

stav a pohyb peňaţných prostriedkov, krátkodobého finančného majetku, prevody

medzi finančnými účtami a opravné poloţky ku krátkodobému finančnému majetku.

Pohľadávky druţstvo člení na pohľadávky z obchodného styku, voči zamestnancom

a členom, daňové pohľadávky, pohľadávky voči orgánom sociálneho zabezpečenia

a zdravotného poistenia a iné pohľadávky. Poľnohospodárske druţstvo oceňuje obeţný

45

majetok v súlade so zákonom o účtovníctve obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi,

reprodukčnou obstarávacou cenou a menovitou hodnotou.

Poľnohospodárske druţstvo bolo analyzované za roky 2008 aţ 2010. Pri analýze

majetkovej štruktúry sme zistili, ţe druţstvo malo viac neobeţného majetku ako

obeţného. Obeţný majetok druţstva v roku 2010 poklesol oproti roku 2009 o 27,9 %,

čo bolo vyvolané najmä poklesom finančných účtov aţ o 91,4 %. Počas všetkých troch

rokov malo druţstvo väčšiu časť obeţného majetku uloţenú vo forme zásob,

krátkodobého finančného majetku malo oveľa menej, v dôsledku čoho klesá platobná

pohotovosť druţstva. Druţstvo počas tohto obdobia malo veľa pohľadávok

nesplatených, najväčšími dlţníkmi druţstva sú nemocnice.

Pri ekonomickej analýze poľnohospodárskeho druţstva „Radošinka“ sme zistili,

ţe druţstvo v rokoch 2009 aj 2010 dosiahlo niţšie trţby ako bola priemerná hodnota

majetku. Obeţný majetok sa vo všetkých troch sledovaných rokoch nachádzal vo forme

zásob viac ako 100 dní, čo sa hodnotí negatívne. Pohľadávky sa v roku 2008 premenili

na peniaze za 20 dní, v roku 2009 za 28 dní, čo sa hodnotí ako pozitívne. V roku 2010

sa pohľadávky zinkasovali aţ za 33 dní, ale stále sa to povaţuje za prijateľné. Peňaţná

likvidita nezodpovedala odporúčaných hraniciam v ani jednom roku, čo znamená, ţe

druţstvo nie je schopné svojím krátkodobým finančným majetkom uhrádzať svoje

krátkodobé záväzky.

Dôkladná analýza majetkovej štruktúry a pravidelná finančná analýza by mohla

druţstvu pomôcť lepšie vyuţívať majetok a zdroje a v prípade ich nepriaznivého vývoja

by mohlo druţstvo rýchlejšie reagovať na vzniknuté problémy.

Návrhy na skvalitnenie evidencie a účtovania obeţného majetku a na riešenie

zistených problémov:

poľnohospodárske druţstvo pri vedení účtovníctva postupuje správne, pouţíva

softvér, ale nepopisuje prácu na softvéri vo vnútropodnikovej smernici, preto

navrhujeme druţstvu vedenie projektovo-programovej dokumentácie, ktorá by

poskytovala informácie o spôsobe automatizovaného spracovania účtovníctva

v druţstve, uľahčilo by to prácu všetkým pracovníkom, ktorým slúţia výstupy z

počítača a takisto aj prácu pri inštruktáţi nových pracovníkov,

venovať väčšiu pozornosť pri zaznamenávaní údajov z účtovných dokladov do

počítača, v dôsledku chýb súm v súvahe,

46

zabezpečiť väčší podiel krátkodobého finančného majetku na obeţnom majetku

v dôsledku zabezpečenia lepšej platobnej pohotovosti,

snaţiť sa nájsť solventnejších odberateľov, ktorí by boli schopní včas uhrádzať

svoje pohľadávky voči druţstvu,

vymáhať pohľadávky voči svojim dlţníkom dôslednejším a efektívnejším

spôsobom, ak treba vyuţiť aj súd, exekútora,

zabezpečiť vyššiu obratovosť majetku lepším vyuţívaním obeţného majetku,

skracovať výrobný cyklus zásob zdokonaľovaním technológie výroby,

priebeţne sledovať majetkovú štruktúru a dôkladne analyzovať ekonomickú

situáciu v druţstve, aby sa mohlo predchádzať moţným nepriaznivým situáciám,

porozmýšľať nad nejakou inou pridruţenou výrobou, keďţe teraz sa druţstvo

zaoberá výrobou zdravotníckych a hygienických výrobkov, a to najmä pre

nemocnice a tie nie sú schopné uhrádzať včas pohľadávky voči druţstvu, sú ich

najväčšími dlţníkmi.

47

Zoznam pouţitej literatúry

1. BIELIK, Peter. 2008. Podnikové hospodárstvo. 2. vyd. Nitra: SPU, 2008. 319 s.

ISBN 978-80-552-0010-1.

2. CENIGOVÁ, Anna. 2009. Podvojné účtovníctvo podnikateľov – praktická príručka.

10 aktual. a dol. vyd. Bratislava: Ceniga, 2009. 653 s. ISBN 978-80-969946-1-8.

3. FABOVÁ, Zdenka. 2008. Jednoduché účtovníctvo podnikateľov pre začiatočníkov

a pokročilých. Bratislava: EPOS, 2008. 416 s. ISBN 978-80-8057-741-4.

4. FARKAŠ, Richard. 2010. Účtovná závierka obchodných spoločností v Slovenskej

republike. 5. preprac. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2010. 194 s. ISBN 978-80-8078-

318-1.

5. HACHEROVÁ, Ţofia – LÁTEČKOVÁ, Anna – KOČNER, Marián. 2010. Základy

účtovníctva. Nitra: SPU, 2010. 177 s. ISBN 978-80-522-0384-3.

6. HACHEROVÁ, Ţofia – LATEČKOVÁ, Anna – KOŠOVSKÁ, Iveta. 2009.

Účtovníctvo podnikateľov. Nitra: SPU, 2009. 256 s. ISBN 978-80-552-0293-8.

7. HORNGREN, Charles T. - HARRISON Jr., Walter T. - BAMBER, Linda Smith.

2002. Accounting: annotated istructor's edition. 5. vyd. Upper Saddle River : Prentice

Hall, 2002. 1104, [56] s. ISBN 0-13-090728-6.

8. KNÁPKOVÁ, Adriana – PAVELKOVÁ, Drahomíra. 2010. Finanční analýza:

komplexní prúvodce s příklady. Praha: Grada, 2010. 205 s. ISBN 978-80-247-3349-4.

9. KOČNER, Marián a kol. 2010. Jednoduché účtovníctvo. Senica: ER-PRINT, a. s.,

2003. 224 s. ISBN 80-969096-0-0.

10. KOTULIČ, Rastislav – KIRÁLY, Peter – RAJČÁNIOVÁ, Miroslava. 2007.

Finančná analýza podniku. Bratislava: Iura Edition, 2007. 206 s. ISBN 978-80-8078-

117-0.

11. KRIŠTOFÍK, Peter – ŠURANOVÁ, Zuzana – SAXUNOVÁ, Darina. 2009.

Finančné účtovníctvo a riadenie s aplikáciou IAS/IFRS. Bratislava: Iura Edition, 2009.

767 s. ISBN 978-80-8078-230-6.

12. KUČERA, Milan – LÁTEČKOVÁ, Anna. 2008. Podnikové informačné systémy

a účtovníctvo. Nitra: SPU, 2008. 117 s. ISBN 978-80-8069-985-7.

13. KUPKOVIČ, Milan a kol. 2003. Podnikové hospodárstvo: Komplexný pohľad na

podnik. 7. dopl. vyd. Bratislava: Sprint ufra, 2003. 452 s. ISBN 80-88848-71-7.

48

14. LESÁKOVÁ, Ľubica a kol. 2007. Finančno-ekonomická analýza podniku. Banská

Bystrica: UMB – Ekon. fakulta, 2007. 207 s. ISBN 978-80-808-379-4.

15. PATAKY, Jozef. 2004. Základy účtovníctva. Nitra: SPU, 2004. 206 s. ISBN 80-

8069-460-5.

16. SEDLÁK, Mikuláš a kol. 2010. Podnikové hospodárstvo. Bratislava: Iura Edition,

2010. 352 s. ISBN 978-808-8078-317-4.

17. SERENČÉŠ, Peter. 2008. Financie a mena. 3. nezmen. vyd. Nitra: SPU, 2008. 181

s. ISBN 978-80-552-0144-3.

18. SOUKUPOVÁ, Boţena – ŠLOSÁROVÁ, Anna – BAŠTINCOVÁ, Anna. 2004.

Účtovníctvo. 2. preprac. vyd. Bratislava: Iura edition 2004. 638 s. ISBN 80-8078-020-

X.

19. SPITZOVÁ, Amália. 2009. Jednoduché účtovníctvo, praktický sprievodca. 4.

preprac. vyd. Bratislava: Iura Edition, 2009. 106 s. ISBN 978-80-8078-263-4.

20. ŠKODA, Miroslav. 2010. Oceňovanie ako jeden z kľúčových problémov

vykazovania informácií o podnikovom hospodárení. Bratislava: Iura Edition, 2010. 116

s. ISBN 978-80-8078-328-0.

21. ŠLOSÁR, Rudolf - ŠLOSÁROVÁ, Anna – MAJTÁN, Štefan. 2002. Výkladový

slovník ekonomických pojmov. 3. upravené vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, 2002. 255 s. ISBN 80-08-03334-7.

22. ŠLOSÁROVÁ, Anna a kol. 2006. Analýza účtovnej závierky. Bratislava: Iura

Edition, 2006. 487 s. ISBN 978-80-8078-070-6.

23. VLACHYNSKÝ, Karol a kol. 2009. Podnikové financie. Bratislava: Iura Edition,

2009. 524 s. ISBN 978-80-8078-258-0.

24. ZALAI, Karol a kol. 2010. Finančno-ekonomická analýza podniku. 7. preprac.

a rozš. vyd. Bratislava: Sprint dva, 2010. 446 s. ISBN 978-80-89393-12-2.

25. ZOBORSKÝ, Ivan Mojmír. 2006. Ekonomika poľnohospodárstva. 1. upravené vyd.

Nitra: SPU, 2006. 319 s. ISBN 80-8069-758-2.

26. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

27. Opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o

postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave

podvojného účtovníctva v znení opatrenia MF SR č. 25167/2003-92, opatrenia MF SR

č. MF/10069/2004-74, opatrenia MF SR č. MF/26670/2005-74, opatrenia MF SR č.

49

MF/25814/2006-74, opatrenia MF SR č. MF/16317/2007-74, opatrenia MF SR č.

MF/23535/2008-74 a opatrenia MF SR č. MF/10531/2009-74.

50

Zoznam príloh

Príloha 1 – Vybrané účty účtového rozvrhu druţstva

Príloha 2 – Súvaha za rok 2010

51

Vybrané účty účtového rozvrhu Príloha 1

11 - materiál

111 – obstaranie materiálu

11100 – obstaranie materiálu

112 – materiál na sklade

11201 – osivá, sadivá

11202 – hnojivá

11203 – benzín, PHM

11204 – CHOP

11205 – krmivá, stelivá

11207 – stavebný materiál

11208 – náhradné diely

11210 – DKP na sklade

11211 – obaly

11212 – pracovné odevy

11213 – lieky, dezinfekčné prostriedky

11219 – ostatný materiál

11220 – potraviny

119 – materiál na sklade

11910 – materiál na sklade

12 – zásoby vlastnej výroby

121 – nedokončená výroba

12110 – nedokončená výroba beţný rok

12120 – nedokončená výroba budúci rok

123 – výrobky

12301 – výrobky RV

12302 – výrobky ŢV

12303 – výrobky pomocnej výroby

12305 – výrobky nepoľnohospodárskej výroby

124 – zvieratá

12401 – ostatný dobytok

12402 – ostatné ošípané

13 – tovar

131 – obstaranie tovaru

13110 – obstaranie tovaru

132 – tovar na sklade a v predajniach

13210 – tovar na sklade

139 – tovar na ceste

13910 – tovar na ceste

19 – opravné poloţky k zásobám

52

191 – opravná poloţka k materiálu

19110 – opravná poloţka k materiálu

192 – opravná poloţka k nedokončenej výrobe

19210 – opravná poloţka k nedokončenej výrobe

194 – opravná poloţka k výrobkom

19410 – opravná poloţka k výrobkom

196 – opravná poloţka k tovaru

19610 – opravná poloţka k tovaru

21 – peniaze

211 – pokladnica

21120 – pokladnica EUR

21130 – pokladnica CZK

21140 – pokladnica Zloty

213 – ceniny

21310 – stravné lístky

21320 – kolky

22 – účty v bankách

221 – bankové účty

22100 – beţný účet TATRA BANKA

22101 – beţný účet VÚB

221011 – beţný účet SPSP

221014 – beţný účet UniCredit

22120 – beţný účet CZK

26 – prevody medzi finančnými účtami

261 – peniaze na ceste

26100 – peniaze na ceste

31 – pohľadávky

311 – odberatelia

31110 – odberatelia tuzemskí

31120 – odberatelia zahraniční

314 – poskytnuté preddavky

31400 – poskytnuté preddavky Slov. liečebné kúpele

315 – ostatné pohľadávky

31520 – ostatné pohľadávky

50 – spotrebované nákupy

501- spotreba materiálu

50101 – spotreba osív a sadív

50102 – spotreba hnojív

50103 – spotreba benzínu a PHM

50104 – spotreba CHOP

50105 – spotreba krmív

50107 – spotreba stavebného materiálu

53

50108 – spotreba náhradných dielov

50110 – spotreba DKP

50111 – spotreba obalov

50112 – spotreba pracovných odevov

50113 – spotreba liekov

50119 – spotreba ostatného materiálu

501191 – spotreba ostatného materiálu PV

501195 – spotreba časopisy

50121 – cenové rozdiely

50152 – spotreba tovaru

504 – predaný tovar

50410 – predaný tovar

51 - sluţby

513 – náklady na reprezentáciu

51310 – náklady na reprezentáciu

52 – osobné náklady

528 – ostatné sociálne náklady

52800 – ostatné sociálne náklady

54 – iné náklady na hospodársku činnosť

542 – predaný materiál

54200 – predaný materiál

543 – dary

54300 – dary

549 – manká a škody

54900 – manká a škody na materiáli

56 – finančné náklady

562 – úroky

56210 – bankové úroky

568 – ostatné finančné náklady

56800 – bankové poplatky

58 – mimoriadne náklady

582 – škody

58210 – manká a škody z mimoriadnych udalostí

60 – trţby za vlastné výkony a tovar

601 – trţby za vlastné výrobky

60110 – trţby za vlastné výrobky RV

60121 – trţby ŢV – mlieko

60122 – trţby ŢV – hnoj

60125 – trţby realizácia zvierat

60131 – trţby nepoľnohospodárskej výroby

60132 – trţby nepoľnohospodárskej výroby zahraničie

54

61 – zmeny stavu vnútroorganizačných zásob

611 – zmena stavu nedokončenej výroby

61110 – zmena stavu nedokončenej výroby beţný rok

61120 – zmena stavu nedokončenej výroby budúci rok

613 – zmena stavu výrobkov

61311 – produkcia výrobkov RV

61313 – produkcia výrobkov ŢV

61315 – produkcia pomocnej výroby

61316 – ostatné výrobky nepoľnospodárskej výroby

61321 – predaj výrobkov RV

61323 – predaj výrobkov ŢV

61325 – predaj výrobkov pomocnej výroby

61326 – ostatné výrobky nepoľnohospodárskej výroby

61330 – spotreba výrobkov RV

61340 – spotreba výrobkov ŢV

61331 – spotreba vlastných krmív

614 – zmena stavu zvierat

61413 – príchovky a prírastky

61423 – predaj, prevod zvierat

61452 – úhyn zvierat

55

Súvaha Príloha 2

56

57

58

59

60

61

62

63