SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA  UNIVERZITA

V NITREFAKULTA  EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Makroekonomické aspekty rozvoja

regiónovDiplomová práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 3.3.16. Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky

Školiteľ: doc. Ing. Artan Qineti, PhD.

Nitra 2010 Bc. Igor Magera

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestné vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatné a že som uviedol

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

2

Nitra 2010 ..............................................

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi .......................................................... za

pomoc, odborné vedenie, pripomienky a cenné rady pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

3

Nitra 2010 ..............................................

ABSTRACT

Slovensko je podľa hodnotenia Európskej komisie krajina s fungujúcou trhovou

ekonomikou. Z pohľadu iných krajín je malou ekonomikou s veľmi silnou závislosťou na

vonkajšom prostredí. V porovnaní s členskými krajinami EÚ má vysokú nezamestnanosť

a dosahuje nízku úroveň HDP na obyvateľa. Napriek uvedenému patrí ku krajinám, ktoré

si stabilizujú makroekonomické prostredie, o čom svedčí realizácia dôležitých reforiem

(dôchodkovej, sociálnej, zdravotnej). Cieľom našej práce je prostredníctvom štatistických

informácií poskytnúť širokej verejnosti poznatky o stave a vývoji sociálno-ekonomických

a demografických podmienok v daných regiónoch Slovenska a tak prispieť k ich lepšiemu

poznaniu. Popri štatistických údajoch za kraje v tabuľkovej forme prinášam aj prezentáciu

regionálnych informácií prostredníctvom grafov. Skôr ako som pristúpil k vypracovaniu

diplomovej práce, bolo preštudovaných mnoho prác domácich aj zahraničných autorov,

ktoré sa zaoberajú problematikou ekonomického rastu a regionálnou politikou. V našej

práci som sa snažil vyjadriť ekonomické postavenie okresu Medzilaborce v rámci

Prešovského kraja, ale aj som porovnával Prešovský kraj s krajom Nitrianskym. Do

analýzy územia sme zahrnuli všeobecnú charakteristiku regiónov (lokalizácia, celková

výmera územia, poľnohospodárska pôda, orná pôda, reliéf, nerastné suroviny, osídlenie,

hustota obyvateľstva, počet obcí a miest, hospodárstvo, kultúra a SWOT analýza) a

ekonomickú charakteristiku (HDP, HDP na obyvateľa, tvorba hrubého fixného kapitálu

podľa odvetví, hrubá pridaná hodnota). Ekonomická charakteristika v sebe zahŕňa trh práce

(ekonomicky aktívne obyvateľstvo, miera nezamestnanosti, počet uchádzačov

o zamestnanie, priemerná mesačná mzda) a priame zahraničné investície (stav PZI).

Poslednú analytickú etapu predstavuje Zhluková analýza.

4

ABSTRACT

Slovakia under the European Commission's assessment of a country with a functioning

market economy. From the perspective of other countries is a small economy with a very

strong dependence on the external environment. In comparison with EU countries Slovakia

has a high unemployment and low per capita GDP. Nevertheless the problems mentioned

above there are several points, which makes Slovakia a country which stabilize the

macroeconomic environment, as evidenced by the implementation of important reforms

(pension, social, health). The aim of our work is through the statistical information to the

general public knowledge of the status and trends of socio-economic and demographic

conditions in the regions of Slovakia and thus contribute to better understanding. In

addition to statistical data for counties in tabular form and bring the presentation of

information through regional charts. Before I came to develop this thesis, the work has

been examined by many domestic and foreign authors dealing with the economic growth

and regional policy. In our work, I tried to express the economic situation in Medzilaborce

District in the Prešov region, but I compared the region of Prešov and Nitra. The analysis

of the areas we have included the general characteristics of the regions (location, total

acreage areas, agricultural land, arable land, relief, mineral resources, population,

population density, number of towns and cities, economy, culture and SWOT analysis) and

economic characteristics (GDP, GDP per capita gross fixed capital formation by industry,

gross value added). Economic characteristics involves the labor market (economically

active population, unemployment rate, the number of job seekers monthly average wage)

and foreign direct investment (FDI status). The last phase is the analysis cluster analysis.

5

POUŽITÉ OZNAČENIE

a i. – a iný

a pod. – a podobne

atď. – a tak ďalej

č. – číslo

EÚ – Európska únia

HDP – hrubý domáci produkt

km2 – kilometer štvorcový

napr. – napríklad

NR SR – Národná rada Slovenskej republiky

PZI – priame zahraničné investície

SPU – Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

SR – Slovenská republika

t.j. – to jest

tzv. – tak zvaný

ÚPSVR – Úrad práce, sociálnych veci a rodiny

vyd. – vydanie

Z.z. – zbierka zákonov

6

OBSAH

POUŽITÉ OZNAČENIE.......................................................................................................6OBSAH..................................................................................................................................7ÚVOD....................................................................................................................................81 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA AJ V ZAHRANIČÍ......................................................................................................................9

1.1 Ekonomický rast a rozvoj.............................................................................................91.1.1 Zdroje ekonomického rastu.................................................................................10

.1.2 Hrubý domáci produkt.............................................................................................121.3 Trh práce....................................................................................................................13

1.3.1 Nezamestnanosť..................................................................................................141.3.2 Typy nezamestnanosti.........................................................................................17

1.4 Priame zahraničné investície......................................................................................201.4.1 Charakteristika priamych zahraničných investícii..............................................211.4.2 Výhody a nevýhody priamych zahraničných investícií......................................22

1.5 Región, jeho chápanie a definovanie.........................................................................231.5.1 Ekonomický región.............................................................................................241.5.2 Regionálna typológia..........................................................................................25

1.5.2.1 Základná typológia ekonomických regiónov...............................................251.5.2.2 Typy regiónov vymedzené Chartou európskeho regionálneho plánovania. 271.5.2.3 Typológia regiónov viazaná na praktické využitie......................................28

1.5.3 Regionálny rozvoj a regionálny rast...................................................................291.5.4 Základné dokumenty regionálneho rozvoja........................................................30

2 CIEĽ PRÁCE....................................................................................................................343 METODIKA PRÁCE........................................................................................................354 VYSLEDKY PRÁCE.......................................................................................................39

4.1 Všeobecná charakteristika..........................................................................................394.1.1 Všeobecná charakteristika okresu Medzilaborce................................................394.1.2 Všeobecná charakteristika Prešovského kraja....................................................44

4.2 Ekonomická charakteristika Prešovského a Nitrianskeho kraja................................514.2.1 Trh práce.............................................................................................................554.2.2 Priame zahraničné investície...............................................................................61

4.3 Zhluková (klastrová) analýza.....................................................................................64ZÁVER................................................................................................................................68ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY...............................................................................70PRÍLOHY............................................................................................................................73

7

ÚVOD

Európska komisia hodnotí Slovensko ako krajinu s fungujúcou trhovou ekonomikou.

Z pohľadu iných krajín je Slovensko malou ekonomikou s veľmi silnou závislosťou na

vonkajšom prostredí. V porovnaní s členskými krajinami EÚ má vysokú nezamestnanosť

a dosahuje nízku úroveň HDP na obyvateľa. Napriek uvedenému patrí ku krajinám, ktoré

si stabilizujú makroekonomické prostredie, o čom svedčí realizácia dôležitých reforiem

(dôchodkovej, sociálnej, zdravotnej).

Zrušenie centrálne riadenej ekonomiky a nástup trhovej ekonomiky, či vstup Slovenskej

republiky do EÚ, posunuli otázku regiónov a regionálneho rozvoja do úplne inej polohy

než na akú sme boli zvyknutí. Regionálne a miestne samosprávne orgány preberajú

právomoci a zodpovednosti na aké neboli zvyknuté a dodnes plne nezvládli celý

mechanizmus fungovania, najmä ak im s povinnosťami neboli pridelené aj zodpovedajúce

financie. Zároveň si však zvládnutie všetkých funkcií vyžaduje aj zvládnutie príslušných

praktík a postupov regionálneho manažmentu, ktorým sa musia za pochodu učiť.

Cieľom našej práce je prostredníctvom štatistických informácií poskytnúť širokej

verejnosti poznatky o stave a vývoji sociálno-ekonomických a demografických podmienok

v daných regiónoch Slovenska a tak prispieť k ich lepšiemu poznaniu. Popri štatistických

údajoch za kraje v tabuľkovej forme prinášam aj prezentáciu regionálnych informácií

prostredníctvom grafov.

Vychádzame z územného a správneho usporiadania SR zavedeného zákonom č.

221/1996 Z.z., v zmysle ktorého sa s účinnosťou od 24. Júla 1996 správnymi celkami

Slovenskej republiky stali kraje (8) členené na okresy (79).

Okres Medzilaborce je základnou sledovanou jednotkou. Vybrali sme si ho z

jednoduchého dôvodu. V okrese Medzilaborce som sa narodil a aj tam bývam. Preto ma

zaujíma regionálny rozvoj v okrese Medzilaborce. Taktiež som analyzoval Prešovský kraj

keďže okres Medzilaborce sa v ňom nachádza a porovnal som ho z krajom Nitrianskym.

Regionálny rozvoj sa dotýka mnohých stránok každodenného života ľudí, pre

ktorých je podstatné, či majú možnosť nájsť si primerané zamestnanie v prijateľnej

vzdialenosti od svojho bydliska, aké možnosti pre vzdelávanie sú v tom ktorom regióne,

prečo je rozdielna úroveň rozvoja v regiónoch, aká je infraštruktúra...

8

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

DOMA AJ V ZAHRANIČÍ

Podľa NOVÁKA, J. – ŠLOSÁRA, R. sa ekonómia v povedomí ľudí zväčša spája

s takými fenoménmi, ako sú peniaze, podnikanie, trh, obchod, zisk a pod. Len málokto si

však uvedomuje, že táto veda je v prvom rade výsledkom hľadania príčin ľudského

správania v tom najširšom zmysle slova, a teda zďaleka neexistuje len kvôli peniazom či

ziskom podnikateľov. Vtedy ľudské rozhodnutia a z nich vyplývajúce činy sú vo svojej

podstate motivované snahou o uspokojenie určitých potrieb, ktoré sú kľúčom k pochopeniu

cieľov celej ľudskej činnosti. A práve odpovede na to, ako možno s obmedzenými zdrojmi

uspokojiť čo najviac ľudských potrieb, hľadá ekonómia.

1.1 Ekonomický rast a rozvoj

ÁRENDÁŠ, M. (2005) uvádza, že pri sledovaní rastu produktu musíme rozlišovať dva

prípady: V prvom prípade, ak ide o zvyšovanie produktu krátkodobé, kedy po určitom čase

dochádza k poklesu – hovoríme, že ide o rast skutočného produktu v zmysle jeho

cyklického kolísania. V druhom prípade, ak ide o dlhodobý trend spojený s plynulým

zvyšovaním produkčných možnosti ekonomiky – hovoríme, že ide o dlhodobý rast

potenciálneho produktu alebo ekonomický rast.

Teórie rastu sústreďujú pozornosť na dlhodobý vývoj potenciálneho produktu, skúmajú

zdroje rastu, ktoré dlhodobo podmieňujú vývoj potenciálneho produktu a nie krátkodobé

výkyvy skutočného produktu.

Pojem ekonomický rast, používaný v širšom slova zmysle pojmom ekonomický rozvoj

zahrňuje aj ďalšie aspekty vývoja ekonomiky ako sú napr.: štrukturálne zmeny

hospodárstva, technologické zmeny, zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva a pod.

SAMUELSON, PAUL A. – NORDHAUS, WILIAM D. (2000) tvrdia, že ekonomický

rast predstavuje expanziu potenciálneho HDP krajiny alebo národného outputu. Inak

povedané, k ekonomickému rastu dochádza vtedy, keď sa hranica produkčných možnosti

krajiny posúva smerom von. Je úzko spojený s pojmom miery rastu outputu na jedného

obyvateľa, určujúcej tempo, akým rastie životná úroveň danej krajiny.

9

ŠLOSAR, R. a i. (1993) konštatujú, že ekonomický rast predstavuje zmenu hrubého

domáceho produktu alebo národného dôchodku v čase. Najčastejšie sa ekonomický rast

posudzuje na základe tempa rastu.

Tempo rastu závisí:

o od množstva výrobných faktorov,

o od ich produktivity.

Čim väčšie množstvo výrobných faktorov má krajina k dispozícii a čím vyššia je ich

účinnosť, tým rýchlejší je jej ekonomický rast. Má vyššie tempo rastu. To platí,

samozrejme, za predpokladu, že všetky výrobné faktory sa plne využívajú, teda krajina

produkuje na hranici výrobných možnosti.

1.1.1 Zdroje ekonomického rastu

SAMUELSON, Paul A. – NORDHAUS, Wiliam D. (2000) konštatujú, že hybná sila

ekonomického pokroku spočíva na rovnakých štyroch kolesách bez ohľadu na to, či ide

o bohatú alebo chudobnú krajinu. Tieto kolesá sa však v jednotlivých krajinách môžu

veľmi líšiť a niektoré krajiny ich spájajú efektívnejšie než iné. Týmito štyrmi kolesami

alebo faktormi resp. zdrojmi ekonomického rastu sú:

1) ľudské zdroje (ponúka práce, vzdelanie, disciplína, motivácia),

2) prírodné zdroje (pôda, nerastné suroviny, palivo, kvalita životného prostredia),

3) tvorba kapitálu (stroje, továrenské budovy, cesty),

4) technológia (veda, technika, manažment, podnikateľstvo).

Ľudské zdroje: Inputy práce pozostávajú z množstva pracovníkov a kvalifikácie

pracovnej sily. Mnohí ekonómia sú presvedčení, že kvalita inputov práce – kvalifikácia,

znalosti a disciplína pracovnej sily – je jediným a najdôležitejším prvkom ekonomického

rastu. Krajina môže nakúpiť najmodernejšie telekomunikačné prístroje, počítače,

zariadenia na výrobu elektrickej energie a vojenské lietadla. Tieto kapitalové statky môžu

efektívne používať a udržiavať len kvalifikovaní a vyškolení pracovníci. Zlepšenie

gramotnosti, zdravia a disciplíny a v poslednom období schopnosť pracovať s počítačom

predstavujú podstatný prínos k produktivite práce.

Prírodné zdroje: Druhým klasickým výrobným faktorom sú prírodné zdroje.

Dôležitými zdrojmi sú orná pôda, ropa, plyn, lesy, voda a minerálne zdroje. Vlastníctvo

prírodných zdrojov však v modernom svete nie je nevyhnutné pre ekonomický úspech.

10

Veľa krajín, ktoré vlastne nemajú žiadne prírodné zdroje, sa snažilo orientovať na sektory,

ktoré sú viac závislé od práce a kapitálu než od domácich zdrojov.

Tvorba kapitálu: Hmotný kapitál zahŕňa stavby ako sú cesty a elektrárne,

zariadenia, ako sú nákladné autá, počítače a zásoby. V najdramatickejších etapách

hospodárskych dejín sa často vyskytovala akumulácia kapitálu. V 19. Storočí

transkontinentálna železnica v Severnej Amerike priniesla obchod do stredu Ameriky,

ktorý dovtedy žil v izolácii. V minulom storočí vlny investícií do automobilov, ciest

a elektrární zvýšili produktivitu a vytvorili infraštruktúru, ktorá predstavovala celé nové

odvetvia. Mnohí ľudia sú presvedčení, že počítače a informačné siete urobia pre 21.

storočie to, čo v minulosti urobili železnice a diaľnice.

Keď hovoríme o kapitáli, nesmieme sa orientovať len na počítače a továrenské

budovy. Veľa investícií uskutočňuje vláda, ktorá tým vytvára rámec pre rozvoj

súkromného sektora. Tieto investície sa nazývajú spoločenský infraštruktúrny kapitál

a pozostávajú z rozsiahlych projektov, po ktorých nastupuje obchod a podnikanie.

Charakteristickými príkladmi sú cesty, zavlažovacie projekty, zásobovanie vodou

a opatrenia v záujme zdravia verejnosti. Všetky tieto projekty zahŕňajú veľké investície,

ktoré sú obvykle nedeliteľné alebo jednorazové, a niekedy sú sprevádzané rastúcimi

výnosmi z rozsahu. Tieto projekty spravidla zahŕňajú externé úspory alebo vedľajšie

účinky, ktoré nemôžu dosiahnuť súkromné firmy, takže do hry musí vstupovať vláda, aby

zabezpečila, že tieto spoločenské infraštruktúrne investície sa uskutočnia efektívne.

Technologické zmeny a inovácie: Okrem troch klasických faktorov, ktorými sme sa

zaoberali, štvrtým životne dôležitým faktorom rýchleho rastu životnej úrovne je technický

a technologický pokrok. Z historického hľadiska rast určite nepredstavuje proces

jednoduchej reprodukcie, nejde o jednoduché pridávanie nových oceliarní alebo elektrární

k už existujúcim. Naopak, práve nekonečný prúd vynálezov a technologických zmien

viedol k nesmiernemu zdokonaleniu výrobných možností.

Technologické zmeny znamenajú zmeny vo výrobných procesoch alebo zavedenie

nových produktov či služieb. Technologický a technický pokrok je z veľkej časti pokojný,

nenápadný proces, pri ktorom malé zlepšenia zvyšujú kvalitu produktov alebo kvantitu

outputu. Technický a technologický pokrok v civilnej oblasti – počítače, telekomunikácie

a ďalšie oblasti špičkovej technológie – prispieva výrazne k zvyšovaniu životnej úrovne

v trhových ekonomikách. Keďže technický a technologický pokrok je veľmi dôležitým

faktorom zvyšovania životnej úrovne, ekonómovia dlho premýšľali o tom, ako ho

stimulovať. Je čoraz zrejmejšie, že technologické zmeny nie sú iba mechanický proces

11

pozostávajúci jednoducho z nájdenia lepších produktov a výrobných postupov. Naopak,

rýchla inovácia vyžaduje podporu podnikateľského ducha.

Podľa ÁRENDÁŠ, M. (2005) môžeme vo všeobecnosti zdroje ekonomického rastu

rozdeliť do dvoch skupín:

a) Kvantitatívne zdroje rastu (práca, pôda, kapitál), označované tiež ako extenzívny

rast, sú charakterizované tým, že do výroby sú zapojované ďalšie množstvá práce

prírodných zdrojov a kapitálu s rovnakými kvalitatívnymi charakteristikami.

Extenzívny aj preto, že tieto dodatočné zdroje nemenia vo všeobecnosti priemernú

produktivitu práce.

b) Kvalitatívne zdroje rastu, označované tiež ako intenzívny rast. Sú

charakterizované zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov, využívaním kvalitnejších

prírodných zdrojov, rozvojom technickej úrovne fixného kapitálu t.j. rozvoj

kvalitatívnych zložiek výrobných faktorov (práca, pôdy, kapitál). Intenzívny rast

preto, že je spojený s dokonalejšími výrobnými faktormi t.j. uskutočňuje sa nie na

úkor rastu množstva nákladov na zdroje, ale na úkor účinnosti (produktívnosti)

výrobných faktorov.

.1.2 Hrubý domáci produkt

MANKIW, G. N. charakterizuje hrubý domáci produkt ako tržnú hodnotu finálnych

statkov vyrobených v zemi za dané časové obdobie. Hrubý domáci produkt alebo v skratke

HDP je najznámejšie používane meradlo produkcie zeme za dane obdobie, ktorým je

štvrťrok (3 mesiace) alebo rok. Hrubý domáci produkt je hodnota všetkých konečných

výrobkov a služieb v danej krajine za určené obdobie. HDP zahrňuje príjmy zarobené na

území danej krajiny, pričom nie je podstatné, kto vlastní výrobné prostriedky. HDP je v

porovnaní s hrubým národným produktom (HNP) lepším meradlom krátkodobej štátnej

výroby. HNP je užitočnejšie pri analýze pôvodu zdrojov a využitia príjmov.

HDP patrí k veľmi zložitým vypočítavaným veličinám. Ekonomická aktivita meraná

v rámci HDP sa počíta s mnoho rôznymi prístupmi.

HDP sa skladá s nasledujúcich časti: spotreba (C), investície (I), vládne výdaje (G)

a čistý vývoz (NX).

FRANK, Robert H., BERNANKE, Ben S. (2003) charakterizujú HDP ako meradlo

množstva statku vyrobených v ekonomike. Každý výrobok alebo každá služba, ktorá je

12

vyrobená, niekto kúpi a užije, buď je to spotrebiteľ, ktorý nakupuje alebo firma ktorá

investuje.

Metódy HDP:

Výrobná metóda

Výdavková metóda

Dôchodková metóda

1.3 Trh práce

Podľa STANEKA, V. (1998) sa prostredníctvom trhu práce realizuje rovnováha medzi

disponibilnými zdrojmi a potrebami pracovných síl. Rovnováha na trhu práce je jednou

z nevyhnutných podmienok adekvátnej alokácie živej práce do jednotlivých výrobných

a nevýrobných odborov činnosti. Rovnováha na trhu práce môže byť objemová

a štrukturálna za podmienok, že požiadavky na pracovné sily sa rovnajú zdrojom a je

zabezpečená zodpovedajúca štruktúra pracovných síl pri vstupnej kvalifikácii, podľa

povolaní a v teritoriálnom rozmiestnení. Na našom trhu práce ešte plne nefungujú

štandardné mechanizmy, ktoré vyrovnávajú ponuku a dopyt po pracovnej sile

prostredníctvom ceny práce. Je to zapríčinené niektorými špecifickými črtami trhu práce,

ktorými sa tento odlišuje od ostatných trhov. Ktoré sú tie špecifické črty? Je to

predovšetkým to, že predmet výmeny na trhu práce je súčasť ľudskej existencie. Práca je

služba neoddeliteľná od osoby, ktorá ju poskytuje. Ďalej je to dlhodobá povaha vzťahov na

trhu práce. Treťou špecifickou črtou sú extrémne rozdiely medzi ľuďmi a prácami.

Poslednou črtou je segmentácia trhu práce. Tendencie k nerovnováhe na trhu práce súvisia

s vnútornými mechanizmami, ktoré sú tomu ktorému trhu vlastné. Napriek tomu

intervenujú vlády v prospech zmiernenia nerovnováhy na trhu práce.

K súboru makroekonomických opatrení, ktoré ovplyvňujú fungovanie trhu práce, patrí

monetárna, rozpočtová, daňová, štrukturálna a investičná politika. Vedľa nej je rad

cielených opatrení, ktoré tvoria obsah toho, čo nazývame politikou zamestnanosti. Táto je

zameraná na systém podpory a pomoci občanovi pri začleňovaní sa na pracovné miesto na

trhu práce. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať právo občanov na vhodné zamestnanie.

Za jednu z hlavných podmienok realizácie transformácie ekonomiky považuje

JURÍKOVÁ, V. (1991) makroštrukturálne, regionálne a podnikové spresňovanie trhu

práce. Trh práce je podľa nej kľúčovým segmentom ekonomiky ako celku a súčasne

13

jednou z jej najcitlivejších oblastí, akýmsi barometrom jej fungovania. Jeho pôsobenie má

bezprostrednejší dopad na osud jednotlivca.

Podľa NOVÁKA, J. – ŠLOSÁRA, R. (2008) je práca výrobným faktorom, ktorý je

priamo spätý s človekom, s jeho fyzickými i psychickými vlastnosťami a schopnosťami.

Na trhu práce sa stretáva ponuka a dopyt po práci ako cieľavedomej ľudskej činnosti.

Nemožno tu hovoriť o skutočnom predaji či kúpe človeka, ktorý ju vykonáva, ale iba

o jeho prepožičaní na výkon danej úlohy, za ktorý dostáva mzdu. Mzda je v trhovej

ekonomike cenou práce.

Aj na trhu práce dopyt reprezentuje podniky, ktoré hľadajú zamestnancov ochotných

a schopných pri danej úrovni miezd vykonávať požadovanú prácu. Dopyt po práci teda nie

je dopytom ľudí po pracovných miestach, ako sa to často laicky nesprávne chápe.

Domácnosti predstavujú ponuku práce – ponúkajú podnikom svoje pracovné schopnosti.

Ani ponúka práce teda nie je ponukou voľných pracovných miest. Dopyt po práci a ponúka

práce znamenajú dopyt po pracovných silách a ich ponuku.

Na trhu práce, dodáva ZOBORSKÝ, I. M. (1998), sa stretávame s termínmi

zamestnanosť a nezamestnanosť. Zamestnanosť vyjadruje mieru využitia práce. Miera

nezamestnanosti všeobecné znamená percentuálny podiel nezamestnaných na ekonomicky

aktívnom obyvateľstve.

BIELIK, P. a i. (1995) uvádzajú, že jadrom trhu práce je dopyt a ponuka pracovných síl.

Špecifickosťou trhu práce je, že okrem ekonomických súvislosti obsahuje dôležité sociálne

súvislosti trhu. Vzťahuje sa na všetkých ľudí, ktorí môžu byť k dispozícii pre zamestnanie.

Nezamestnanosť ako výsledok nerovnováhy dopytovej a ponukovej stránky trhu práce, sa

stala novým a v minulosti nepoznaným javom v našej ekonomickom živote. Je aktuálna aj

vo vyspelých štátoch, kde predstavuje takisto vážny sociálny a ekonomický problém.

V transformujúcich krajinách má svoje špecifika vyplývajúce hlavne z prechodu

hospodárstva na trhové podmienky.

1.3.1 Nezamestnanosť

KOVAČKA, M. (1992) uvádza, že „o nezamestnanosti môžeme hovoriť vtedy, keď sú

ľudia schopní pracovať a boli by ochotní prijať reálnu mzdu, ktorú vyplácajú niekomu

14

s ich schopnosťami a zručnosťami, ale buď si nemôžu prácu nájsť, alebo si ešte

nezabezpečili vhodné zamestnanie.“.

Nezamestnanosť je ďalším závažným problémom makroekonomiky. V moderných

ekonomikách s dynamickým charakterom sa pod vplyvom ponuky a dopytu mení aj trh

práce. Dochádza k pohybom v pracovnom zbore (odchody do dôchodku, prepúšťanie

práceschopných ľudí z rôznych dôvodov, dobrovoľný odchod z práce, nástup nových

mladých pracovníkov, vstup do pracovného zboru na základe zmeny postoja

k zamestnanosti).

Za podmienky zabezpečujúce ekonomický rast označujeme buď „technologický pokrok

alebo zapojenie väčšieho množstva produktívnych zdrojov do výrobného procesu. Jedným

z najdôležitejších výrobných činiteľov je práca. Pri existencii nezamestnanosti sme niekde

vo vnútri krivky výrobných možnosti a nie na nej, čo znamená, že pri využití tohto

zahaľujúceho výrobného zdroja práce, by sme mohli vyprodukovať viac.“

KOSTOLNÁ, Z. – HANZELOVÁ, E. (1995) upozorňujú, že nezamestnanosť je

zložitým sociálno-ekonomickým javom, a preto výskum jej determinantov a dynamiky

vývoja je možný len na základe komplexnej sústavy ukazovateľov.

K najzákladnejším z nich patrí miera nezamestnanosti a doba trvania nezamestnanosti.

Zatiaľ čo prvý ukazovateľ vypovedá o pomere počtu nezamestnaných osôb k celkovému

úhrnu disponibilných pracovných síl, druhý poukazuje na dobu, ktorú osoba hľadajúca

prácu trávi v nezamestnanosti. Pri zachovaní určitej logickej benevolentnosti možno

povedať, že indikátor miery nezamestnanosti ukazuje na jej veľkosť a rozsah – doba

trvania nezamestnanosti musí byť založená prinajmenšom na tých dvoch ukazovateľov.

Doba trvania nezamestnanosti je okrem iného indikátorom dynamiky trhu, pohybu

(vstupov a výstupov) osôb v rámci jednotlivých kategórií pracovných síl a tvorí zároveň

nevyhnutnú súčasť celkovej sústavy informácií o pracovnom trhu.

ĎURĎOVIČOVÁ, M. (1999) charakterizuje nezamestnanosť ako výsledok

nerovnováhy dopytovej a ponukovej stránky trhu práce sa stala novým a v minulosti

nepoznaným javov v našom ekonomickom živote. Nezamestnanosť je aktuálna aj vo

vyspelých krajinách, kde predstavuje takisto vážny sociálny a ekonomický problém.

V transformujúcich sa krajinách má svoje špecifiká vyplývajúce hlavne z prechodu

hospodárstva na trhové podmienky. Okrem ekonomických a politických problémov, ktoré

sú spojené s nezamestnanosťou, treba vidieť celý rad sociálno-psychologických

problémov, ktoré si vyžadujú rôzne formy riešenia. Riešenia nezamestnanosti aktívnou

15

a pasívnou politikou trhu práce nedokáže vyriešiť všetky problémy, ale umožní ich

čiastočné zmierniť, často i za cenu vysokých spoločenských nákladov. Preto je nevyhnutné

voliť rôzne formy a prístupy k riešeniu tohto závažného problému.

MAREŠ, P. (1994) tvrdí, že nezamestnanosť nie je považovaná za vážny ekonomický,

ani za sociálny problém, pokým sa nestáva masová. Obvykle sa vychádza z faktu, že

samotná nezamestnanosť je vlastne prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej

spoločnosti, založenej na trhovom mechanizme a demokracii. Ak však sa stáva masovou

a doba trvania jednotlivých prípadov nezamestnanosti sa predlžuje, dostáva sa do centra

pozornosti nie len tých, ktorí prácu strácajú, ale i do centra pozornosti celej spoločnosti

vrátane štátnych a politických inštitúcií. Masová nezamestnanosť vytvára spoločnosť

i vládu vážne problémy finančného, organizačného a politického charakteru. Trvajúca

masový nezamestnanosť môže mať dlhodobé konzekvencie spočívajúce v novom rozdelení

spoločnosti, v zmene základných hodnôt spoločnosti a štýlu jej života a v strate životných

perspektív.

SOJKA, M. – KONEČNÝ, B. (1996) poukazujú na nezanedbateľní význam

nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí vychádzajú zo škôl a učilíšť. Pokiaľ mladí ľudia včas

nezískajú potrebné pracovné návyky a prípravu, vedie to k postupnej degradácií práce ako

výrobného faktora. Čím neskôr si mladí ľudia zvykajú na pracovné návyky a disciplínu,

tým horšie sa zamestnávajú.

RIEVAJOVÁ, E. (1999) konštatuje, že v poslednom období sa do centra pozornosti

i vo vyspelých trhových ekonomikách dostáva problém dlhodobej nezamestnanosti. I nízka

miera nezamestnanosti môže byť nepriaznivá, ak ide prevažne o dlhodobú

nezamestnanosť. Ak je miera nezamestnanosti síce vyššia, ale obrat medzi

nezamestnanými je rýchly (nízky podiel dlhodobo nezamestnaných), situácia je

priaznivejšia, a to z hľadiska nezamestnaných osôb, tak i z hľadiska nárokov na štátny

rozpočet. Je to dané na jednej strane nižšími požiadavkami na podporu v nezamestnanosti,

na druhej strane skutočnosťou, že znovuzrodenie nezamestnaných si vyžaduje

neporovnateľné vyššie náklady ako sprostredkovanie práce osobám s krátkou dobou

trvania nezamestnanosti.

16

V posledných rokoch dochádza v nezamestnanosti k určitému posunu

charakterizovanému predlžovaním priemernej dĺžky trvania jednotlivých prípadov

nezamestnanosti a súčasne rastom podielu osôb dlhodobo nezamestnaných.

ÁRENDÁŠ, M. (2005) konštatuje, že oficiálna definícia nezamestnanosti je spojená

s delením obyvateľstva na:

a) ekonomický aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) – je tvorené ľuďmi, ktorí

majú zamestnanie alebo sú nezamestnaní, ale hľadajú si aktívne prácu,

alebo sa budú môcť uvoľnení z práce vrátiť späť.

b) ekonomický neaktívne obyvateľstvo (obyvateľstvo mimo pracovnej sily) –

zahŕňa ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, ale ani nemajú snahu a záujem

aktívne si hľadať prácu

1.3.2 Typy nezamestnanosti

SAMUELSON, Paul A. – NORDHAUS, Wiliam D. (1992) konštatujú, že pri

objasňovaní štruktúry trhov práce a prístupov k riešeniu problému nezamestnanosti sa

používajú rôzne typy nezamestnanosti, z ktorých možno usúdiť jej príčiny, závažnosť

a odvodzovať podľa toho i možne spôsoby riešenia. V rámci všeobecnej ekonomickej

teórie sa rozlišujú nasledovné typy nezamestnanosti:

a) frikčná nezamestnanosť

Je to normálny stav sprevádzajúci trhovú ekonomiku. Vzniká v dôsledku neustálej

mobility ľudí medzi oblasťami, regiónmi a pracovnými miestami alebo v priebehu

životného cyklu. Ide o plynulé prechádzanie z jedného zamestnania do iného

z najrôznejších príčin, napr. absolvovanie školy, sťahovanie, narodenie dieťaťa, hľadanie

lepšieho pracovného miesta. Charakteristickým znakom tejto nezamestnanosti je

krátkodobosť, v podstate je neodstrániteľná, pretože zaisťuje mobilitu trhovej ekonomiky.

Príčiny týchto zmien zamestnania spočívajú v nedokonalej mobilite pracovných síl,

v nedostatočných znalostiach o pracovných príležitostiach.

b) štrukturálna nezamestnanosť

Vyplýva zo zmien v štruktúre národného hospodárstva, ktoré spôsobili, že zručnosti

pracovníkov sú už zastaralé. Do tejto nezamestnanosti sa započítavajú aj ľudia s nízkou

kvalifikáciou a malými pracovnými skúsenosťami. Tento typ nezamestnanosti je vyvolaný

17

najmä technickým pokrokom, nahradzovaním živej práce technikou a zmenami preferencií

spotrebiteľov.

Pri bežnej zmene zamestnania, ktorá je jadrom frikčnej nezamestnanosti, stráca rad

pracovníkov svoje zamestnanie aj kvôli rozpadu neefektívnych podnikov a inštitúcií

a kvôli eliminácií starých odvetví.

c) cyklická nezamestnanosť

Predstavuje rozdiel medzi štrukturálnou mierou nezamestnanosti v danom čase

a prirodzenou mierou. Súvisí s ekonomickým cyklom a vzniká vtedy, keď ekonomika

prechádza z fázy vrcholu do fázy recesie. Vo fáze recesie má tendenciu výrazne rásť

a naopak, vo fáze vrcholu klesá z dôvodu, že pri raste dopytu po tovaroch a pri dokonale

pružných mzdách rastie aj dopyt po práci. Je ovplyvnená hĺbkou hospodárskeho cyklu a

dĺžkou pretrvávania jednotlivých fáz. Ak hospodárstvo prechádza silnou expanziou

(vzostup), nezamestnanosť môže klesnúť pod jej prirodzenú mieru. Počas hospodárskeho

poklesu miera nezamestnanosti rastie nad úroveň prirodzenej miery.

d) neúplná nezamestnanosť

Predstavuje jeden zo spôsobov, ktorým sa spoločnosť snaží čeliť masovej

nezamestnanosti. Jedná sa o prácu na skrátený pracovný úväzok alebo zdieľanie

pracovného miesta, kde sa o jedno pracovné miesto delia dve osoby. Vo väčšej miere sa

dotýka len určitých sociálnych skupín (napr. ženy). Ide o prácu na skrátený úväzok alebo

prácu plne nevyužívajúcu schopnosti a kvalifikáciu pracovníka.

Ekonómovia obvykle klasifikujú nezamestnanosť na frikčnú, cyklickú, štrukturálnu

a neúplnú ale rozoznávajú aj iné druhy a formy nezamestnanosti:

- sezónna nezamestnanosť vznikla z dôvodu nerovnosti výroby v odvetviach,

ktorých produkcia je závislá od vplyvov počasia a má dôsledky i na nadväzujúce

spracovateľské odvetvia. Vyskytuje sa u tých ekonomických činnostiach, ktoré

majú typický sezónny charakter, najmä v poľnohospodárstve, turistike,...

- donútená nezamestnanosť je vyvolaná vládnou politikou a prijatými zákonmi,

napr. minimálne stanovenie hodinovej mzdy.

- zastretá nezamestnanosť vzniká v krajinách, najmä v ekonomicky nerozvinutých

krajinách, kde podstatná časť práceneschopného obyvateľstva nenachádza žiadnu

prácu, a to z dôvodu, pretože ju nikto neponúka.

- skrytá (latentná) nezamestnanosť zaraďuje do seba nezamestnaných, ktorí nie sú

evidovaní na príslušných inštitúciách zamestnanosti (ÚPSVR). Zamestnanie

18

nemajú, i napriek tomu, že pri dostatočnej ponuke na trhu práce by ho prijali. Do

skrytej nezamestnanosti najčastejšie zaraďujeme mladistvých a ženy, ktorí už

prestali hľadať prácu, alebo si prácu vyhľadávajú neformálnym spôsobom, ďalej

osoby, ktoré sú z dôvodu nízkej kvalifikácie alebo vysokého veku nezamestnané

alebo sú odsúvané mimo pracovného trhu.

- nepravá nezamestnanosť zahrňuje osoby, ktoré patria do radov nezamestnaných,

ani si aktívne nehľadajú prácu, ale snažia sa vyčerpať v plnom rozsahu nárok na

podporu v nezamestnanosti. Zaraďujeme sem i nezamestnaných, ktorí sú

registrovaní ako nezamestnaní, ale súčasne nelegálne pracujú.

- lokálna (miestna) alebo profesijná nezamestnanosť vyplýva z nedostatku mobility

alebo z nedostačočnej kvalifikácie pracovnej sily. Kvalifikácia nezamestnaných

nezodpovedá existujúcim pracovným ponukám, alebo nezamestnaní nebývajú

v mieste bydliska, kde sa zamestnanie ponúka.

- masová nezamestnanosť zasahuje značný počet ekonomicky aktívnych osôb (10-

20%). Charakteristickým je pre tento stav vysoký podiel dlhodobo

nezamestnaných. Pretrvávajúca masová nezamestnanosť je zvyčajne štrukturálneho

a technologického charakteru, prechodná cyklického charakteru.

Rozoznávajú aj nezamestnanosť:

- dobrovoľná nezamestnanosť

Objavuje sa v niektorých štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké

na zabezpečenie istého životného štandardu a mnohí občania sa rozhodnú pre nečinnosť.

U nás je to napr. veľmi malý rozdiel medzi minimálnou mzdou a stanoveným životným

minimom. Títo ľudia odmietajú prácu, ktorá im je sprostredkovaná cez ÚPSVR. Pritom

ich záujem môže byť predstieraný, formálny. Je to skupina ľudí, ktorí poberajú hmotné

zabezpečenie v nezamestnanosti, neskôr prechádzajú na sociálne dávky.

Ekonomika môže fungovať vrcholne efektívne, aj keď vytvára určitý rozsah

nezamestnanosti. Dobrovoľné nezamestnaný môže pred prácou pri danej úrovni miezd

uprednostniť voľný čas, štúdium alebo iné činnosti.

- nedobrovoľná nezamestnanosť

Pri príliš vysokej mzdovej sadzbe bude chcieť pracovať viac kvalifikovaných

pracovníkov, než je voľných pracovných miest. Existujú kvalifikovaní pracovníci, ktorí

chcú pracovať za bežnú mzdu, ale nemôžu si nájsť prácu. Keď je prebytok pracovných síl,

19

firma bude klásť prísnejšie požiadavky na kvalifikáciu, zvyšovať pracovné zaťaženie

a zamestnávať najkvalifikovanejších alebo najskúsenejších pracovníkov.

Teória nedobrovoľnej nezamestnanosti spočíva v nepružných, regulovaných mzdách.

1.4 Priame zahraničné investície

KOTULIČ, R (2007) konštatuje, že investície možno charakterizovať ako peňažné

náklady vynakladané na nákup kapitálových statkov, ako napríklad budovy, stroje či

technologické zariadenia. Z pohľadu ekonomickej teórie predstavujú vždy reálnu

kapitálovú tvorbu, teda predstavujú prírastok strojových zariadení, budov, infraštruktúry,

zásob a pod. Investície sa členia na čisté a obnovovacie. Ich súčet predstavuje hrubé

investície. Čisté investície slúžia na priame rozširovanie hospodárskej aktivity a znamenajú

nákup dodatočných kapitálových statkov. Obnovovacie investície slúžia na obnovenie

opotrebovaných kapitálových statkov.

Investície majú v makroekonómii dve úlohy. Po prvé, keďže sú veľkou a nestálou

zložkou výdavkov, prudké zmeny v investíciách môžu mať značný vplyv na agregátny

dopyt. V krátkom období potom ovplyvňujú output a zamestnanosť. Investície okrem toho

vedú k istej akumulácii kapitálu a tým, že sa pridajú k zásobe budov a zariadení, zväčšuje

sa potenciálny output krajiny a podporuje ekonomický rast v dlhom období. Takto

investície hrajú dvojakú úlohu, pôsobia na krátkodobý output prostredníctvom vplyvu na

agregátny dopad a pôsobia aj na dlhodobí rast outputu prostredníctvom vplyvu tvorby

kapitálu na potenciálny output a agregátnu ponuku

Priame zahraničné investície (PZI) je jedna z foriem vývozu kapitálu, resp. investície

umiestnené v zahraniční s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého sa investuje

zväčša na dlhodobom základe. Investor sa podieľa nielen na zisku firmy, ale aj na jej

vlastníctve v takom rozsahu, že ju môže ovládať, kontrolovať a riadiť.

Priame zahraničné investície nie sú len pohybom finančných prostriedkov, ale aj

presunom manažmentu, skúseností, obchodného tajomstva, technológie, know-how,

marketingových stratégií apod.

Determinanty ovplyvňujúce investície:

a) príjmy – investície prinesú firme dodatočné príjmy len vtedy, ak jej umožnia viac

predávať. Všeobecne možno teda povedať, že investície závisia od príjmov, ktoré

budú vytvorené pri danom stave celkovej ekonomickej aktivity.

20

b) náklady – sú to náklady na investovanie, ktoré sú zložitejšie než náklady na iné

tovary, čo vyplýva zo skutočnosti, že investičné statky majú dlhú životnosť a

podnikatelia často platia za tieto investície vypožičanými fondami, ako sú úvery a

pod.

c) očakávania – investičné rozhodnutia veľmi závisia od očakávaní a podnikateľskej

dôvery.

Investície sa týkajú budúcich udalostí, a investičné rozhodovanie teda silne závisia od

očakávaní budúcich ekonomicko-politických podmienok v krajine.

1.4.1 Charakteristika priamych zahraničných investícii

Devízový zákon (2005) definuje priame zahranične investície ako vynaloženie

peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt alebo

majetkových práv, ktorých účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých

ekonomických vzťahov investujúceho cudzozemca na podnikaní v tuzemsku, a to

nasledujúcimi formami:

1) vznik alebo získanie výlučného podielu na podnikaní vrátane rozšírenia,

2) účasť na novovzniknutom alebo existujúcom podnikaní, ak investor vlastní alebo

získa najmenej 10% podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti, alebo

najmenej 10% podielu na čistom obchodnom imaní, alebo 10% hlasovacích práv,

3) finančný úver na päť alebo viac rokov poskytnutý investorom na podnikanie, ak má

investor na tomto podnikaní účasť,

4) použitie výnosu z existujúcej priamej investície do tejto investície.

Podľa NBS (2005) priama zahraničná investícia predstavuje kategóriu medzinárodných

investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky (priamy

investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike (podnik priamej

investície). Trvalý podiel vyjadruje existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym

investorom a podnikom priamej investície sa v súlade s medzinárodnými štandardami

používa – kritérium 10% podielu na základnom kapitáli alebo hlasovacích právach

v podniku.

Za priame zahraničné investície podľa definície NBS sa považujú okrem podielu na

základnom kapitáli aj reinvestovaný zisk a ostatný kapitál – spojený s medzipodnikovými

úverovými operáciami.

21

Majetková účasť zahŕňa majetkovú účasť v pobočkách, všetky peňažné a nepeňažné

vklady priameho investora do základného kapitálu dcérskych a pridružených podnikov

a iné kapitálové príspevky.

Reinvestovaný zisk sa skladá z podielov priamych – v pomere k majetkovej účasti – na

zisku dcérskych a pridružených spoločnosti, ktorý nie je rozdelený formou dividend

a zisku, ktorý pobočky a iné podniky bez právnej subjektivity nevyplácajú priamym

investorom.

Ostatný kapitál je spojený s rôznymi medzipodnikovými úverovými operáciami. Obsahuje

všetky finančné operácie medzi pridruženými podnikmi, požičiavame a vypožičiavanie

finančných prostriedkov – vrátane dlhových cenných papierov dodávateľských úverom –

medzi priamymi investormi ich dcérskymi, pridruženými podnikmi a pobočkami.

HOŠKOVÁ, A. (1999) rozumie pod priamymi zahraničnými investíciami také

investície, ktoré zabezpečujú investorovi určitý podiel vlastníctva a kontroly konkrétnej

organizácie v hostiteľskej krajine. Mali by sa stať základom modernizácie výrobného

zariadenia, transferu nových technológii, know-how, vytvorenie zdravej konkurencie,

efektívnejšieho integrovania ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. PZI sú zvyčajne

spojené s modernizáciou a všestranným zdokonalením hmotných kapitálových hodnôt

v krajine, pričom nezvyšujú jej zadlženosť a úročenie.

Podľa definície OECD (2008) priame zahraničné investície sú kategóriou

medzinárodných investícií a sú uskutočňované subjektom, resp. investorom, ktorý je

rezidentom v jednej krajine, do ekonomiky mimo danej krajiny, pričom investor prejavuje

záujem dlhodobo investovať v ekonomike danej krajiny a predstavujú tak prvotnú

investíciu, ako aj všetky následné toky kapitálu v rámci spoločností. Dlhodobé investície

znamenajú istú formu partnerstva medzi investorom a prijímateľom danej investície,

novozaloženou alebo už existujúcou právnickou osobou.

1.4.2 Výhody a nevýhody priamych zahraničných investícií

Podľa HUDECA, O. (2006) prílev priamych zahraničných investícií na krajinu má

množstvo kladných a záporných dopadov.

Medzi hlavne výhody priamych zahraničných investícií patrí:

regionálny rozvoj,

kapitálové zaistenie reštrukturalizácie,

stimulácia rozvoja infraštruktúry,

22

vstup nových pracovných príležitostí, získavanie zručností a kvalifikácie,

vstup nových výrobných technológií,

zvýšenie exportu – zvýšenie platobnej bilancie,

rast konkurencieschopnosti podnikov,

aktivizácia samosprávy v oblasti miestneho ekonomického rozvoja,

objem investovaného kapitálu a dopad na rast ostatných investicií,

transfer technológií, rast exportnej výkonnosti.

Medzi hlavne nevýhody PZI patrí:

narušenie miestneho trhu,

nepreviazanosť na lokálnu ekonomiku,

dodatočné náklady na investičné stimulov,

selektívnosť investičných stimulov,

dominancia zahraničných vlastníkov v kľúčových sektoroch,

väčšia miera závislosti na zahraničných investoroch,

možnosť rýchleho odchodu so všetkými dôsledkami,

možnosť repatriácie zisku.

1.5 Región, jeho chápanie a definovanie

BUČEK, M. (1992) definuje región ako geografický ohraničené územie, ktoré

disponuje súborom rôznych kvalitatívnych a kvantitatívnych podmienok na sformovanie

územno – hospodárskeho sociálneho systému, územie v ktorom je vysoká intenzita

pôsobenia ekonomických a sociálnych vnútorných väzieb, územie, ktoré rozvíja optimálne

väzby s inými územiami a je schopné reprodukovať rastové potreby z vlastných zdrojov.

BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. (2005) definujú región ako priestorovú jednotku,

ktorá môže byť formálne resp. administratívne alebo neformálne vymedzená na základe

konkrétneho účelu, pričom veľkosť priestoru definovaného ako región môže byť rôzna.

Podľa MAIERA, G. – TODLINGA, F. (1998) je región časť jedného štátu alebo

jedného národného hospodárstva, ktorá obvykle nie je oddelená od ostatných oblastí

formálnymi hranicami a zvyčajne s nimi spojenými ekonomickými bariérami. Zároveň

regiónom nerozumieme iba jeden bod v priestore, teda miesto alebo určitú lokalitu, ale

zoskupenie priestorových bodov. Pritom sa nevychádza z už daných priestorových

23

jednotiek – napr. obec, okres alebo kraj – ale ich spájame podľa určitých obsahových

kritérií. Vymedzenie regiónu v tomto zmysle predstavuje variabilnú koncepciu, ktorá sa

musí prispôsobiť a definovať v súlade s konkrétnymi požiadavkami. Definícia regiónu by

mala teda vždy zodpovedať danému kontextu, mala by sa odvodzovať z konkrétnej

formulácie otázky.

TVRDOŇ, J. – HAMALOVÁ, E. – ŽÁRSKA, E definujú región ako dynamický prvok

väčšieho celku (národného hospodárstva), ktorého skutočná veľkosť je daná intenzitou

pôsobenia ekonomických síl a je priestorovo zviazaným systémom. Ďalej autor o regióne

uvažuje ako o bohato štruktúrovanom celku, ktorý sa vyznačuje ekonomickými,

geografickými, sociálnymi a ďalšími znakmi.

Podľa IVANIČKU, K. (1987) regiónmi nazývame priestorové celky, ktoré sa vyznačujú

vnútornou podobnosťou a vonkajšou odlišnosťou od iných susedných územných celkov.

ČAJKA, P. – RÝSOVÁ, L. – PEŠOUT, I. (2005) diskutujú o regióne ako

o samoorganizačnej nezávislej jednotke, ktorý je poprepájaný komplexom externých

a interných vzťahov, ktoré majú významný vplyv na región.

1.5.1 Ekonomický región

BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. (2005) definujú ekonomický región ako relatívne

uzavreté sociálno-ekonomické systémy krajiny v priestore fungujúce aj mimo hraníc

formálneho vymedzenia. Ich priestorovú alokáciu vymedzuje tesnosť vzájomného

prepojenia podsystémov priestorovej štruktúry, t.j. výroby – obyvateľstva – technickej

a sociálnej infraštruktúry a schopnosť samohybnej rozvojovej politiky. Ich súčasťou sú

i nodálne regióny prepájajú predovšetkým väzby medzi ekonomickými jednotkami ale aj

technickou a sociálnou infraštruktúrou. Dnes sa ekonomický región chápe komplexne ako

priestorový podsystém krajiny, ktorý sa identifikuje na základe takých znakov ako sú:

stupeň ekonomickej integrácie, ktorú charakterizuje vzájomná prepojenosť

dostatočného počtu ekonomických jednotiek, ktoré sú schopné iniciovať rozvoj

regiónu (dostatočného počtu malých a stredných podnikov v kombinácií

v veľkými), ktoré zabezpečia sociálnu stabilitu v priestore,

24

spoločný trh práce, ktorý je viazaný na ekonomické jednotky ale aj na nevýrobné

jednotky vytvárajúce ponuku práce v priestore,

schopnosť zabezpečenia základných životných potrieb obyvateľstva (bývanie,

zdravotnú a sociálnu starostlivosť, vzdelanie, kultúrne využitie apod.)

vybudovanosťou technickej infraštruktúry, ktorá je schopná prepájať sídelnú

štruktúru a nodálne regióny,

primeranou veľkosťou územia, umožňujúcou relatívne samostatný rozvoj

priestoru na základe vlastných zdrojov a impulzov a ktoré zároveň umožňuje

otvorenie sa priestoru trhom tovarov a služieb, práce a kapitálu, tak smerom von

ako i dnu.

Väčšinou fungujú ako neformálne vymedzenú regióny. Ekonomické regióny môžu byť

totožné s hranicami administratívne vymedzených regiónov. Nielen môžu, ale

najracionálnejším spôsobom administratívnosti vymedzenia regiónov je spôsob, kedy

administratívne hranice územných jednotiek verejnej správy (kraje, okresy) sú zosúladené

s funkčnými ekonomickými a nodálnymi regiónmi.

1.5.2 Regionálna typológia

Podľa BELAJOVEJ, A – FÁZIKOVEJ, M. (2005) sa rozdielnosť chápania regiónov

prejavuje aj v rôznosti typológie regiónov. Regionálna ekonomika pre typológiu používa

tiež rôzne hľadiská. Už Hoover klasifikoval ekonomické regióny na základe problémov,

ktoré je v nich treba riešiť. Táto typológia má uplatnenie doposiaľ a považujeme ju za

základnú typológiu ekonomických regiónov.

1.5.2.1 Základná typológia ekonomických regiónov

BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. (2005) členia ekonomické regióny na:

1) Rozvinuté regióny – sú charakteristické tým, že štruktúra ekonomických činností

ako aj medziregionálne väzby vytvárajú predpoklady pre hospodársky rast

a rozvoj a uspokojovanie rastúcich potrieb a sociálnych istôt obyvateľstva. Tieto

regióny nevyžadujú osobitné opatrenia štátu. Ich rozvoj sa uskutočňuje v rámci

pôsobnosti všeobecných nástrojov hospodárskeho mechanizmu. Majú dosť

vlastných zdrojov, ktoré sú schopné zabezpečiť rozvoj alebo nutné štrukturálne

zmeny. Vyznačujú sa vyšším podielom hrubého domáceho produktu na

obyvateľa než je priemerná úroveň štátu, nižšou mierou nezamestnanosti,

25

kvalifikovanejšou pracovnou silou, a vybudovanou technickou a sociálnou

infraštruktúrou.

2) Problémové regióny – skupina problémových typov regiónov je členitejšia,

pretože existujú rôzne príčiny, ktoré podmieňujú nepriaznivé tendencie v rozvoji

regiónov. V podstate ide o regióny, ktoré v dôsledku uplynulého vývoja, alebo

zmenou hospodárskej politiky, či mimo ekonomických podmienok štátnych

a regionálnych orgánov. Do skupiny problémových regiónov sa zaraďujú:

a) zaostávajúce regióny – sú charakterizované postupným poklesom produkcie,

dopytu, spotreby, nedostatkom kapitálu predovšetkým na rozvoj infraštruktúry.

Rastie v nich sociálna nespokojnosť, ktorá vedie k posilňovaniu deštruktívnych síl.

Medzi hlavné črty, ktoré ich výstižne charakterizujú patria podpriemerné vybavenie

výrobnými faktormi, vysoká miera nezamestnanosti, podpriemerný hrubý domáci

produkt na obyvateľa, podpriemerná miera dôchodkov obyvateľstva a spotreby,

nízka úroveň využitia prírodných zdrojov a zdrojov pracovných síl. Tieto oblasti sú

objektom osobitných opatrení vlády formou regionálnej politiky. Oživenie

upadajúcich regiónov je v prvej etape nutné zamerať sa na zastavenie úpadku

a stabilizáciu určitého stupňa rozvoja. Druha etapa predstavuje postupné oživovanie

ekonomických aktivít.

b) Štrukturálne slabé regióny – sa nazývajú aj deprimované regióny. Pre tento typ

regiónov je charakteristické, že kedysi boli dynamicky sa rozvíjajúce. Štruktúra ich

ekonomickej činnosti bola založená prevažne na tradičných odvetviach primárneho

sektora ako spracovanie surovín, materiálov, poľnohospodárstvo, ťažba rúd, uhlia,

ťažké strojárstvo, ako aj na odvetviach o ktoré výrazne poklesol dopyt na

medzinárodnom trhu. Proces oživovania ekonomiky štrukturálne slabých regiónov

je procesom nielen investične náročným, ale aj procesom dlhodobých, preto aj

nutné oživiť ekonomiku s postupnosťou a predvídavosťou očakávaných trendov.

Obyčajne štrukturálne slabé regióny nie sú schopné z vlastných regionálnych

zdrojov uskutočňovať prestavbu ekonomickej štruktúry regiónu.

c) Regióny s   upadajúcimi mestskými centrami – sú charakterizované nadmernou

koncentráciou ekonomických činností alebo obyvateľstva, ktorá podmieňuje

dynamický rast nákladov na rozvoj technickej a občianskej infraštruktúry

a uchovanie základných životných podmienok pre obyvateľstvo v aglomerovanom

prostredí. Nadmerná koncentrácia ekonomických činností je teda zdrojom

dodatočných nákladov (nákladov z preľudnenia), ktoré eliminujú aglomeračné

26

prínosy. Vysoká koncentrácia ekonomických činnosti a obyvateľstva na malom

priestore vytvára tlak aj na kvalitu životného prostredia. Riešenie problémov týchto

regiónov je v dekoncentrácií ekonomických činností pomocou presunu

ekonomických jednotiek do menej rozvinutých regiónov. Praktická realizácia tohto

riešenia nie je dosť realistická, pretože na migráciu kapitálu rovnako ako na

migráciu pracovných síl vplýva veľa podmieňujúcich faktorov. Prax potvrdzuje, že

firmy rovnako ako obyvatelia, neprejavujú veľkú chuť meniť lokalitu, či spôsob

života.

1.5.2.2 Typy regiónov vymedzené Chartou európskeho regionálneho plánovania

Podľa BELAJOVEJ, A. – FÁZIKOVEJ, M. (2005) v dokumente CHERP, ktorý je

metodickým návodom pre realizáciu regionálnej politiky a politiky súdržnosti, boli

vymedzené účelové typy regiónov, na ktoré boli následne vymedzené i ciele

regionálnej politiky európskej únie. Ide o problémové a zároveň homogénne typy

regiónov, ktoré si vyžadujú špecifickú podporu pri riešení rozvoja uvedených typov

regiónov. CHERP vymedzuje tieto typy regiónov:

1) vidiecke regióny – sú charakterizované predovšetkým vyšším zastúpením

poľnohospodárskeho obyvateľstva. Hlavnou ekonomickou činnosťou v týchto

regiónoch je poľnohospodárstvo. Sú problémové v oblasti štandardného

vybavenia sociálnymi, zdravotníckymi, vzdelávacími, kultúrnymi a ostatnými

službami a tým sú vytvorené rozdielne rozvojové podmienky medzi mestom

a vidiekom. Vidiecke regióny majú vo všetkých európskych krajinách výrazné

zastúpenie. Aby nepokračoval proces neúnosnej migrácie vidieka do miest, ktorý

podmieňujú rozdiely v životných podmienkach ako aj pracovného ako aj

pracovné príležitosti, je potrebné venovať týmto režimom špeciálnu pozornosť.

2) mestské regióny – tvoria protipól vidieckeho regiónov. Ich neúmerný expanzívny

rast môže spôsobiť nesúlad medzi ekonomickými, sociálnymi, ekologickými,

obývateľnými funkciami, ktorého výsledkom je obmedzovanie rozvoja

a znižovanie ekonomického efektu ako aj znižovanie kvality života. Proces

územného plánovania a jeho realizácie môže usmerniť tendencie rozvoja

mestských regiónov.

3) pohraničné regióny – si vyžadujú koordináciu aktivít na medzinárodnej úrovni.

Spoločné alebo sociálne využívanie výrobných zdrojov, rešpektovanie

ekologických zásad, infraštruktúra prepojenosť ekonomík v prihraničných

27

oblastiach. Môže viesť k efektom v každej zo susediacich krajín. Iniciovanie

rozvojových aktivít si preto vyžaduje nielen medzinárodnú spoluprácu na

bilaterálnej úrovni, ale aj vzájomnú koordináciu aktivít.

4) horské regióny – sú územia s vyšším zastúpením faktorov obmedzujúcich

celkový rozvoj a efekty rozvoja. Na druhej strane zväčša ponúkajú príležitosť pre

rozvoj cestovného ruchu.

5) pobrežné oblasti a   ostrovy – si vyžadujú osobitnú politiku s ohľadom na

špecifickú alokáciu v priestore a s ňou súvisiace funkcie, ktoré plnia.

6) štrukturálne slabé regióny - sú charakterizované v časti 1.4.2.1

7) zaostávajúce regióny - charakterizované v časti 1.4.2.1

1.5.2.3 Typológia regiónov viazaná na praktické využitie

BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. (2005) tvrdia, že v súvislosti so vstupov Slovenska

do Európskej únie je potrebné uviesť ďalšie typy regiónov:

Euroregióny – sú účelové priestorové jednotky so samostatnou identitou

s administratívnou štruktúrou a finančnými zdrojmi podporujúcimi rozvoj

v prihraničných oblastiach najmenej dvoch ale i viacerých štátov. Euroregióny sú

typické tým, že vznikajú zdola nahor, sú prejavom aktivity občanov miest a dedín

žijúcich v pohraničných oblastiach. Majú spravidla rovnaké rozvojové problémy,

ktoré môžu spoločne riešiť. Euroregióny majú postavenie združenia. Účelom

formovania euroregiónov je koordinovaný postup viacerých krajín pri zabezpečení

prihraničného rozvoja v oblasti rozvoja ekonomiky, turistiky, riešenia problémov

životného prostredia, budovanie dopravných sietí ako i spolupráce v spoločensko-

kultúrnej oblasti.

NUTS-y – sú štatistické územné jednotky, ktoré boli zavedené v EÚ pre potreby

štatistického sledovania sociálnej a ekonomickej situácie v jednotlivých regiónoch

a pre potreby realizácie regionálnej politiky. Pri vymedzení územných jednotiek

NUTS sa brali do úvahy predovšetkým hľadiska:

- odporúčania dotýkajúce sa veľkosti priestoru a počtu obyvateľstva žijúceho

v ňom,

- princíp skladania administratívnych územných jednotiek s podobným

obsahom a štruktúrou

- zabezpečenie súboru dát a informácií požadovaných EÚ,

28

- uplatňovanie právomoci orgánov samosprávy a štátnej správy na príslušnej

úrovni NUTS

Územie Slovenska je zatriedené do NUTS nasledovne:

NUTS 0

NUTS I – krajina

NUTS II – agregované kraje – Bratislavský kraj, Západné Slovensko,

Stredné Slovensko, Východné Slovensko

NUTS III – kraje – Bratislavský kraj, Žilinský kraj, Trnavský kraj,

Nitriansky kraj, Trenčiansky kraj, Banskobystrický kraj, Košický kraj,

Prešovský kraj

NUTS IV – okres

NUTS V – obec

1.5.3 Regionálny rozvoj a regionálny rast

Jednou s tém (PAULOV, 1999), ktorá sa v západných krajinách v súvislosti s výrazným

prenikaním ekonomických koncepcií do humánnej a regionálnej geografie dostáva stále

častejšie do popredia, je téma regionálneho rozvoja a regionálnej politiky. Súvisí to

pravdepodobne s tým, že ekonomická dimenzia regionálneho rozvoja zohráva stále

významnú úlohu. Preto niekedy, ak sa hovorí o regionálnom rozvoji, sa implicitne prijíma

predpoklad, že ide v prvom rade o ekonomický regionálny rozvoj.

Podľa GAJDOŠA, P. – PAŠIAKA, J. (2006) je cieľom regionálneho rozvoja vytvorenie

systému koncepčnej a cieľavedomej regionálnej politiky, ktorá bude prispievať

k znižovaniu podstatných rozdielov v rozvoji regiónov, posilňovať ich ekonomickú

základňu, zlepšovať ich štruktúru, prístup k službám, trhom, informáciám, inovačným

postupom v oblasti vedy, techniky, ekonómie, zvyšovanie úrovne rozvoja ľudských

zdrojov, a tak podporovať ich celkový hospodársky a ekonomický rozvoj a zvyšovať

kvalitu života obyvateľov. Podpora regionálneho rozvoja má prispievať k vytváraniu

podmienok na intenzívnejšie využívanie vlastných rastových faktorov a komparatívnych

výhod podporovaných regiónov v prospech obnovenia dynamiky ich sociálneho

a ekonomického rozvoja.

29

Zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja definuje regionálny rozvoj ako

trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho

hospodársku úroveň, výkonnosť konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho

obyvateľstva.

ČAJKA, P. – RÝSOVÁ, L. – PEŠOUT, I. (2005) uvádzajú, že rozvoj regiónu je

ovplyvnený štátnou resp. národnou a európskou politikou, ale aj globálnymi trhmi, tiež je

formovaný extenzívnou sieťou vzťahov, ktoré vznikli čiastočne z interregionálnej

kooperácie a konkurencie. Regióny sú konštituované vnútorne na základe vnútorne

poprepájaných rôznych oblastí.

Regionálny ekonomický rozvoj je podľa IVANIČKOVEJ, A. (1998) dlhodobý proces,

počas ktorého ide o zlepšovanie konkurencie hospodárskych subjektov a životnej úrovne

obyvateľstva, ako aj hospodárskeho rastu regiónov, čim sa pričiňuje o sociálno-

ekonomický rozvoj krajiny ako celku a spôsobuje štrukturálne zmeny v regionálnej

ekonomike, v sociálnych a kultúrnych postojoch obyvateľstva, v sídelnom systéme,

v inštitucionálnej a administratívnej oblasti.

Autorka definuje regionálny rozvoj ako individuálnu schopnosť regiónov produkovať

s komparatívnymi výhodami tovary a služby, ktoré sú požadované národnými

a medzinárodnými trhmi, resp. je to regionálna schopnosť udržiavať dynamicky primeranú

špecifickú úroveň ako v medziregionálnej, tak aj v medzinárodnej deľbe práce, vďaka

efektívnemu a tvorivému využívaniu zdrojov, ktorými je vybavený konkrétny región.

TVRDOŇ, J. – HAMALOVÁ, E. – ŽÁRSKA, E. (1995) poukazujú, že termíny ako

„rozvoj“ a „rast“ je potrebné odlišovať. Pod rozvojom chápu rozšírenie ekonomického

systému pri zmenených a progresívnych parametroch rastových faktorov. Pod rastom

chápu rozšírenie ekonomických systémov bez zmeny kvality parametrov základných

rastových faktorov. To znamená, že rozvoju zahŕňa v sebe aj inovácie, ktoré spôsobujú

kvalitatívne zmeny ekonomického rastu.

1.5.4 Základné dokumenty regionálneho rozvoja

Podľa Zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja sa pri problematike

programovania resp. plánovania regionálneho rozvoja Slovenska musí riadiť určitými

30

záväznými pravidlami na úrovni štátu, ako aj odporúčaniami Európskej únie, keďže

v priebehu roku 2004 vstúpila SR do štruktúr tejto organizácie.

V súlade s vyššie uvedeným zákonom č. 503/2001 Z.z. sa podpora regionálneho rozvoja

v SR uskutočňuje na základe:

národného rozvojového plánu SR

regionálneho operačného programu

sektorového operačného programu

programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja

programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce

Zákon č.503/2001 Z.z charakterizuje jednotlivé základné dokumenty podpory

regionálneho rozvoja v SR nasledovne:

a) Národný rozvojový plán (NDP) – je základný strednodobý strategicko–plánovací

dokument na rozvoj regiónov vypracovaný spravidla na päť až sedem rokov.

Obsahuje analýzu hospodárskej situácie, sociálnej situácie, environmentálnej

situácie a situácie v oblasti kultúry v regiónoch a potenciálu potrebného na ich

rozvoj, určenie rozvojových cieľov a prvoradých úloh potrebných na dosiahnutie

týchto cieľov vrátane stratégie, plánovaných činností a vplyvu na životné

prostredie. Národný plán obsahuje tiež rámcový návrh finančného

a administratívneho zabezpečenia podpory regionálneho rozvoja. Národný plán

vypracúva ministerstvo v spolupráci so sociálno-ekonomickými partnermi. Na

základe odporúčania Národného monitorovacieho výboru ho ministerstvo

predkladá na schválenie vláde.

b) Regionálny operačný program (ROP) - je strednodobý dokument vypracovaný na

úrovni druhého stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek, ktorý

obsahuje analýzu hospodárskej situácie a sociálnej situácie regiónu, ciele

a prvoradé potreby v rozvoji regiónu, súhrnný popis opatrení plánovaných na

dosiahnutie cieľov a prvoradých potrieb v rozvoji regiónu, rámcový finančný plán

a ustanovenia na jeho zabezpečenie. Regionálny operačný program vypracúvajú

samosprávne kraje vo vzájomnej spolupráci v rámci regiónu na úrovni druhého

stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek na základe partnerstva v

súlade s cieľmi a prvoradými potrebami ustanovenými v národnom pláne.

Regionálny operačný program na základe odporúčania regionálneho

31

monitorovacieho výboru (§18) a Národného monitorovacieho výboru schvaľuje na

návrh ministerstva vláda

c) Sektorový operačný program (SOP) - je strednodobý dokument vypracovaný pre

vopred určené sektory; obsahuje ciele a prvoradé potreby sektoru, súhrnný popis

opatrení plánovaných na dosiahnutie cieľov a prvoradých potrieb, rámcový

finančný plán a ustanovenia na jeho zabezpečenie. Počet a zameranie sektorových

operačných programov určí vláda. Sektorový operačný program vypracúva

ústredný orgán štátnej správy v spolupráci so  sociálno-ekonomickými partnermi na

základe partnerstva v súlade s cieľmi a prvoradými potrebami ustanovenými v

národnom pláne. Sektorový operačný program na základe odporúčania Národného

monitorovacieho výboru a na návrh ministerstva schvaľuje vláda.

d) Program hospodárskeho rozvoja a   sociálneho rozvoja samosprávneho kraja - je

strednodobý programový dokument, ktorý obsahuje najmä:

- analýzu hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, environmentálneho rozvoja

a rozvoja kultúry na území samosprávneho kraja, hlavné smery jeho vývoja a

určenie jeho cieľov a prvoradých potrieb,

- určenie okresov a obcí, ktorých rozvoj je potrebné podporovať s ohľadom na

potrebu rovnováhy v rozvoji samosprávneho kraja,

- úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej

infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v

ďalších oblastiach,

- návrh finančného a administratívneho zabezpečenia.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja je

v súlade s cieľmi a prvotnými potrebami ustanovenými v národnom pláne a s

podkladom na vypracovanie príslušného regionálneho operačného programu.

Podkladom na vypracovanie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja

samosprávneho kraja sú aj programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí

na jeho území. Štát poskytuje samosprávnym krajom finančné prostriedky na výdavky

súvisiace s vypracovaním programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja

samosprávneho kraja a programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí.

32

e) Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce - je strednodobý

programový dokument, ktorý obsahuje najmä:

- analýzu hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, environmentálneho rozvoja

a rozvoja kultúry obce, hlavné smery jej vývoja, ustanovenie cieľov a prvoradých

potrieb,

- úlohy a prvoradé potreby v rozvoji  technickej infraštruktúry,  sociálnej

infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v

ďalších oblastiach,

- návrh finančného a administratívneho zabezpečenia.

33

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom práce je prostredníctvom štatistických informácií poskytnúť odborníkom

i širokej verejnosti poznatky o stave a vývoji ekonomických a demografických podmienok

v regiónoch. Práca sa zameriava na analýzu okresu Medzilaborce, Prešovského

a Nitrianskeho kraja. Na základe analýzy regiónov sa posúdia lokálne charakteristiky

územia (najmä z makroekonomického pohľadu) a trendy vývoja regiónov a následne sa

identifikujú silné a slabé stránky územia, jeho príležitosti a ohrozenia.

Dielčie ciele práce možno definovať nasledovne:

Analýza územia – cieľom analýzy územia je posúdiť lokálne charakteristiky a trendy

regiónov. Do analýzy územia sme zahrnuli:

všeobecná charakteristika regiónov (lokalizácia, celková výmera územia,

poľnohospodárska pôda, orná pôda, reliéf, nerastné suroviny, osídlenie, hustota

obyvateľstva, počet obcí a miest, hospodárstvo, kultúra)

ekonomická charakteristika a analýza regiónov (HDP, HDP na obyvateľa, tvorba

hrubého fixného kapitálu podľa odvetví, hrubá pridaná hodnota), ktorá zahŕňa aj:

trh práce (ekonomicky aktívne obyvateľstvo, miera nezamestnanosti, počet

uchádzačov o zamestnanie, priemerná mesačná mzda)

priame zahraničné investície (stav PZI)

SWOT analýza - predstavuje ďalšiu analytickú etapu, ktorá vychádza z hodnotenia

silných a slabých stránok územia (vnútorná analýza) a príležitostí a ohrození (vonkajšia

analýza).

Zhluková analýza - štatistická analýza dát, ktorá sa využíva na mnohých miestach. V

každom zhluku sa nachádzajú také objekty pozorovania, ktoré na základe zvolených

kritérií majú rovnaké črty

34

3 METODIKA PRÁCE

Základnou sledovanou územnou jednotkou je okres Medzilaborce ale práca je

zameraná aj na charakteristiku Prešovského a Nitrianskeho kraja a porovnávanie týchto

krajov.

Regióny sú v práci analyzované v dvoch hlavných rovinách:

o  z hľadiska ich vnútroregionálneho vývoja

o  z hľadiska porovnania okresu Medzilaborce so SR a s Prešovským krajom podľa

jednotlivých tematických okruhov a porovnanie Prešovského kraja s Nitrianskym

Časové obdobie skúmania predstavuje:

Údaje sú za roky 2001 – 2008, čiže 8 rokov, niektoré ukazovatele sme hodnotili iba

v poniektorých rokoch, z dôvodu, že nie všetky ukazovatele sú k dispozícií

v danom časovom období.

Podkladové informácie sme získali :

štúdiom odbornej literatúry, ktorá súvisí s danou problematikou,

z internetu,

zo Štatistického úradu Slovenskej republiky

zo Štatistického úradu Slovenskej republiky databázy RegDat

z úradu práce sociálnych veci a rodiny

Na dosiahnutie stanovených cieľov bol zvolený nasledovný metodologický postup:

štúdium literárnych prameňov domácich a zahraničných autorov,

spracovanie prehľadu literatúry z rôznych informačných zdrojov,

Vlastná práca:

Analýza územia - cieľom analýzy územia je posúdiť lokálne charakteristiky

a trendy na pozadí regionálneho resp. národného vývoja a určiť tak zhody alebo

naopak zvláštnosti, ktoré môžu slúžiť ako zdroj komparatívnych výhod (tie je

potrebné čo najlepšie využiť) alebo naopak ako zdroj ohrozenia (tie je potrebné

eliminovať). Do analýzy územia sme zahrnuli:

všeobecnú charakteristiku okresu Medzilaborce, Prešovského a Nitrianskeho kraja

(lokalizácia kraja, okresu, celková výmera územia, poľnohospodárska pôda, orná

35

pôda, reliéf, nerastné suroviny, osídlenie, hustota obyvateľstva, počet obcí a miest,

hospodárstvo, , kultúra)

ekonomická charakteristika a analýza krajov a okresu:

Hrubý domáci produkt (HDP) v trhových cenách je konečným výsledkom výrobnej

činnosti rezidentských výrobných jednotiek vytvoreným za bežné účtovné obdobie.

Regionálny hrubý domáci produkt je vypočítaný ako súčet pridaných hodnôt za odvetvia v

kraji a daní na produkty znížených o subvencie na produkty.

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa je podielom dvoch ukazovateľov -

regionálneho hrubého domáceho produktu (v ktorom sa uplatňuje kritérium zostavovania

podľa miesta pracoviska) a priemerného počtu obyvateľstva trvalo bývajúceho v danom

regióne (založeného na princípe rezidencie). Pre medzinárodné porovnanie sa vyjadruje aj

v parite kúpnej sily – PKS.

Tvorba hrubého fixného kapitálu zahŕňa nadobudnutie investičného majetku

zníženého o úbytok (záporné nadobudnutie) investičného majetku výrobcami - rezidentmi

v priebehu daného obdobia. Započítavajú sa aj prírastky hodnoty určitých

neprodukovaných aktív realizovaných pomocou výrobnej činnosti inštitucionálnych

jednotiek.

Hrubá pridaná hodnota v základných cenách je vypočítaná ako rozdiel medzi

produkciou v základných cenách a medzispotrebou v kúpnych cenách.

trh práce:

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa výberového zisťovania pracovných síl

(VZPS) sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore,

nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených síl.

Pracujúci sú všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom)

týždni vykonávajú aspoň jednu hodinu práce za mzdu, plat alebo prácu s cieľom dosiahnuť

zisk, vrátane osôb pracujúcich v zahraničí.

Nezamestnaní sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni nemajú

prácu, ktoré si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú prácu (alebo si prácu už

našli a do zamestnania nastúpia v priebehu 3 mesiacov) a ktoré sú schopné nastúpiť do

práce najneskôr do dvoch týždňov.

36

Miera nezamestnanosti sa vypočíta podľa vzorca:

počet nezamestnaných osôb

Miera nezamestnanosti = x 100

v % počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v menovateli vzorca nezahŕňa osoby na rodičovskej

dovolenke.

Uchádzač o zamestnanie je občan, ktorý chce pracovať a hľadá zamestnanie a po

podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania sa zaraďuje do

evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého

územnom obvode má trvalý pobyt. Tento občan nie je v pracovnom,

štátnozamestnaneckom alebo občianskom pomere, v služobnom vzťahu alebo

doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia; nevykonáva samostatnú zárobkovú

činnosť; nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ alebo v cudzine.

Priemerná mesačná mzda (podnikové výkazníctvo) zahŕňa čiastku mzdových

nákladov, vyplácanú vlastným zamestnancom ako odmenu za prácu alebo jej náhradu na

základe právneho vzťahu (pracovného, služobného, štátnozamestnaneckého alebo

členského pomeru) k zamestnávateľovi. Je to hrubá mzda, neznížená o zákonné alebo so

zamestnancom dohodnuté zrážky (údaje sú prepočítané na fyzické osoby a sú bez

podnikateľských príjmov).

priame zahraničné investície:

Priamymi zahraničnými investíciami v Slovenskej republike a investíciami

Slovenskej republiky v zahraničí sa rozumie stav zahraničných investícií od existencie SR

ku koncu príslušného roku. Údaje zahŕňajú kapitálovú časť podnikateľských subjektov,

ktorých objem zahraničných aktív a pasív ku koncu obdobia bol vyšší ako 500 tis. Sk

a hodnota vloženého kapitálu bola vyššia ako 500 tis. Sk, pričom vklad bol priamy alebo

sprostredkovaný investorom. V údajoch sú zahrnuté aj subjekty s vloženým kapitálom

nižším ako 500 tis. Sk, ak ostatné pohľadávky a záväzky boli vyššie ako 500 tis. Sk

a subjekty splnili ohlasovaciu povinnosť.

SWOT analýza – predstavuje ďalšiu analytickú etapu, ktorá vychádza z hodnotenia

silných a slabých stránok územia (vnútorná analýza) a príležitostí a ohrození

37

(vonkajšia analýza). Vnútorná analýza hodnotí súčasný stav regiónov na základe

ich vnútornej charakteristiky. Poukazuje na to, čo má v území na rozvoj pozitívny

vplyv (silné stránky) a čo negatívny (slabé stránky), pričom predstavitelia regiónov

ich dokážu svojim aktívnym prístupom ovplyvňovať. Vonkajšia analýza

predstavuje hodnotenie regionálnych, národných i zahraničných vplyvov

ekonomického, sociálneho a politického charakteru, ktoré ovplyvňujú možnosti

rozvoja regiónov. Niekedy sú podceňované, pretože predstavujú rozhodnutia

(daňové reformy, prijímanie zákonov a pod.) prijaté na úrovni, ktorá je pomerne

vzdialená lokálnej úrovni. Tento fakt ešte podporuje tá skutočnosť, že predstavitelia

na úrovni obcí resp. mikroregiónu ich dokážu ovplyvňovať iba minimálne.

V našej práci sme rozobrali taktiež zhlukovú analýzu, ktorá nám priblíži špecifiká

regiónov z veľmi podobnými charakteristikami. Ide o klasifikovanie objektu resp.

regiónu pomocou odlišných skupín a presne vymädzí spoločné rysí, to závisí aj od

definovanej vzdialenosti štandardu. Zhluková analýza je vlastne štatistická analýza

dát, ktorá sa využíva na mnohých miestach. V každom zhluku sa nachádzajú také

objekty pozorovania, ktoré na základe zvolených kritérií majú rovnaké črty.

Počítanie jednotlivých dát v zhlukoch je často nazývané klastrovanie. Za jednotlivé

kritéria sme zvolili PZI, priemernú mesačnú mzdu a nezamestnanosť. U zhlukovej

analýzy sa snažíme priblížiť ku tzv. Euklidovej vzdialenosti, ktorú vypočítame

ako:: Drs = [( xr – xr )' (xr – xs)]1/2

Pri zhlukovej metode musíme rešpektovať jej štruktúru a poradie v zhlukoch.

38

4 VYSLEDKY PRÁCE

4.1 Všeobecná charakteristika

4.1.1 Všeobecná charakteristika okresu Medzilaborce

Okres Medzilaborce patrí medzi malé okresy Slovenska, má 427 km2, čo je o 200 km2

menej, ako je hodnota pre priemerný okres. Leží na severovýchode našej krajiny. Je

jedným zo štyroch okresov Slovenska, ktoré majú len dvoch domácich susedov. Na

východe hraničí s okresom Stropkov, na juhu s okresom Humenné. Najdlhšia je severná

hranica, ktorá je súčasne okresnou i štátnou hranicou s Poľskom. Územie celého okresu sa

nachádza v jednom geomorfologickom celku. Je ním Laborecká vrchovina.

Najvyšší bod okresu sa nachádza vo výške 850 m nad morom na chrbte, ktorý hraničí s

Poľskom v katastri obce Svetlice. Južne od severu sa územie znižuje a najnižšie je pri

výtoku Laborca z okresu v katastri obce Brestov nad Laborcom, konkrétne 180 m nad

morom. Geologická stavba územia je pomerne jednotvárna. Prevahu v nej majú

paleogénne flyšové súvrstvia s rozličným zastúpením vrstiev pieskovcov, ílovcov a

slieňovcov. Podobné zloženie majú aj flyšové kriedové súvrstvia. Na dne širších dolín riek

sú nivné usadeniny.

Reliéf je typický pre flyšové pohoria. Na miestach s odolnejšími pieskovcami

vyčnievajú chrbty. Tam, kde sú menej odolné ílovce a slieňovce, sú vodou vyhĺbené dlhé

erózne brázdy. Najvyššie položená pohraničná časť okresu patrí do chladnej klimatickej

oblasti, nižšie položené územia do mierne teplej a najnižšie do teplej klimatickej oblasti.

Priemerná ročná teplota je 7, 3 °C, úhrn priemerných ročných zrážok je 776 mm.

V okrese pramení a aj cez neho preteká smerom od severu na juh rieka Laborec.

Takmer rovnobežne s ňou tečie na západe Oľka a na východe Výrava, ktoré taktiež

pramenia na území okresu, a to vo flyši, čo je príčinou ich malej vodnatosti. Okres preto

trpí nedostatkom vody. Prevládajúcim pôdnym typom je hnedá lesná pôda kambizem, len

na širších úsekoch nív sa nachádza nivná pôda fluvizem a v eróziou postihnutých

oblastiach dolín aj ilimerizovaná pôda luvizem. Doliny a erózne brázdy sú zväčša bez

lesnej pokrývky. V existujúcich lesných porastoch výrazne prevládajú bukové lesy. Najmä

v pohraničnej oblasti v nich býva zastúpená jedľa, smrek a iné dreviny. Najviac vzácnych

rastlín sa nachádza v pohraničnej Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Patrí

39

medzi ne čemerica purpurová, iskerník karpatský, fialka dácka, zvonček jedľový, hadí mor

ružový, perovník pštrosí, rebrovka rôznolistá. Z väčšej zveri sa tu bežne vyskytuje diviak

lesný, jeleň lesný, srnec lesný. Zo vzácnych druhov tu žije vlk dravý, rys ostrovid, kuna

lesná a skalná, vydra riečna, sova dlhochvostá, haja červená. Na územie okresu zasahuje

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty. Prevažne v rámci nej nájdeme aj maloplošné

chránené územia okresu, a to 1 národnú prírodnú rezerváciu: Palotskú jedlinu a 5

prírodných rezervácií: Beskyd, Haburské rašelinisko, Jarčiská, Mokré lúky pod Čertižným,

Pod Demjatou.

Hospodárstvo Je veľmi málo rozvinuté. V Medzilaborciach je prevádzka na výrobu

brúseného skla, svietidiel a krištáľu. Strojársky podnik Transporta produkuje dopravné

zariadenia a ich súčasti. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy pripadajú dve pätiny

na ornú pôdu. Približne na polovici osevných plôch sa sejú obilniny, a to jačmeň, pšenica a

raž. Významné je pestovanie zemiakov a krmovín, pestuje sa aj ľan a ovos. V skladbe lúk a

pasienkov prevládajú pasienky, ktorých rozloha je takmer trikrát väčšia ako rozloha lúk.

Nemalá produkcia je aj v ťažbe dreva. Živočíšna výroba prevláda nad rastlinnou najmä

vďaka chovu hovädzieho dobytka. Podmienky pre dopravu sú v okrese nedostačujúce.

Napriek relatívne dlhým hraniciam s Poľskou republikou nie je v okrese hraničný

priechod.

Komunikácie v okrese majú len regionálny význam. Medzilaborce sú od Prešova

vzdialené 89 km a od Bratislavy 519 km. Z hľadiska cestovného ruchu nemá okres

najpriaznivejšie podmienky. Napriek pekným prírodným scenériám a kultúrnohistorickým

pamiatkam (Chrám sv. Bazila Veľkého, pravoslávny kostol, Múzeum moderného umenia

Andyho Warhola) mu takmer úplne chýba infraštruktúra.

Územie okresu Medzilaborce patrilo od 13. storočia do roku 1848 do Zemplínskej

stolice, neskôr do roku 1922 do Zemplínskej župy. Okres Medzilaborce bol vytvorený roku

1923 krátko po vzniku ČSR. V porovnaní s dnešným bol väčší na západe a na juhu,

severná a východná hranica boli zhodné s dnešnými. Na západe doň patrili dnešné obce

Vladiča, Miková, Malá Poľana, Havaj, Bystrá, Varechovce, Makovce a Staškovce, na juhu

Závada, Ruská Poruba, Prituľany, Ruská Kajňa, Hrubov a Hrabovec nad Laborcom. Do

roku 1928 bol okres súčasťou Košickej župy, v rokoch 1938 - 1945 patril do Šarišsko -

zemplínskej župy a v rokoch 1949 - 1960 do Prešovského kraja. Rok 1960 znamenal zánik

okresu Medzilaborce. Celé jeho územie bolo pričlenené k okresu Humenné. Roku 1968,

keď na Slovensku pribudlo 5 nových okresov, územie 8 obcí na západe (Vladiča, Miková,

Malá Poľana, Havaj, Bystrá, Varechovce, Makovce a Staškovce) pripadlo novému okresu

40

Svidník a územie 4 obcí na juhozápade (Závada, Ruská Poruba, Prituľany a Ruská Kajňa)

novému okresu Vranov nad Topľou.

V okrese Medzilaborce je 23 obcí, z toho 1 mesto - Medzilaborce. Vo vidieckych

sídlach žije 49 % obyvateľov okresu, čo je o 6 % viac ako je slovenský priemer. Viac ako

2000 obyvateľov nemá ani jedna vidiecka obec v okrese. Podľa počtu obyvateľov je okres

Medzilaborce najmenším okresom Slovenska a nedosahuje ani pätinu hodnoty pre

priemerne veľký okres. Hustota obyvateľstva je tu taktiež najnižšia, na 1 km2 tu žije v

priemere o 80 obyvateľov menej ako je celoslovenský priemer. Laborecká vrchovina je

osídlená rovnomerne riedko, v okresnom meste žije až 51, 6 % obyvateľov. V rokoch 1869

- 1950 počet obyvateľov mierne rástol, po ňom nasledovalo obdobie dodnes trvajúceho

mierneho poklesu. Aj vekovú štruktúru obyvateľstva má okres Medzilaborce veľmi

nepriaznivú. Podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku je tu veľmi nízky, najnižší v

kraji, naopak podiel obyvateľov v poproduktívnom veku je veľmi vysoký, najväčší v kraji

a štvrtý najväčší na Slovensku.

Tabuľka 1

Základné ukazovatele okresu Medzilaborce

Ukazovatel hodnota

Počet obci 23

z toho so štátutom mesta 1

Hustota (počet obyvateľov na km2) 28

Počet obyvateľov 12 170

z toho žien v % 51,3

Výmera územia (km2) 427,3

Zdroj: Štatistický úrad SR, mestská a obecná štatistika

Okres Medzilaborce sa nachádza v Prešovskom kraji a na rozlohe 427,3 km2 žije 12 170

obyvateľov. Okres Medzilaborce má 22 obci a 1 mesto. Mesto Medzilaborce sa zaraďuje

medzi jedno z najmenších miest SR. Má rozlohu 47,5 km2 a v meste žije 6 586 obyvateľov.

Rozlohou najväčšou obcou 38,84 km2 v okrese je obec Čabiny, v ktorej žije 382

obyvateľov. Na druhej strane najmenšiu rozlohu ma obec Valentovce 2,21 km2, kde žije

len 41 obyvateľov. Najviac obyvateľov žije v obci Radvaň na Laborcom 590 obyvateľov,

v obci Habura 476 obyvateľov a v obci Ňagov 439 obyvateľov. Naopak najmenej

obyvateľov žije v obci Oĺšinkov 29 a v obci Valentovce 41 obyvateľov.

41

Tabuľka 2

Vybrané údaje o okrese Medzilaborce

Územie Rozloha

v m2

Hustota

obyvateľov

na 1 km2

Počet obyvateľov

ženy muži spolu

Brestov nad Laborcom 6 044 123 13 37 42 79

Oľka 31 460 077 11 177 171 348

Rokytovce 7 378 913 24 81 96 177

Volica 5 073 606 60 177 144 321

Čabiny 38 843 494 10 200 182 382

Habura 27 819 845 17 244 232 476

Oľšinkov 7 651 514 4 13 16 29

Roškovce 12 547 825 16 110 90 200

Výrava 20 243 071 8 92 78 170

Čertižne 23 729 193 16 206 184 390

Kalinov 13 784 385 21 182 110 292

Palota 24 118 768 8 99 88 187

Sukov 8 188 527 14 59 59 118

Zbojné 18 155 138 10 95 92 187

Ňagov 9 646 331 42 205 200 405

Krásny brod 15 112 936 29 221 218 439

Radvaň nad Laborcom 20 136 589 29 294 296 590

Svetlice 31 635 881 4 70 62 132

Zbudská Belá 15 973 407 8 63 63 126

Medzilaborce 47 495 583 139 3 345 3 241 6 586

Repejov 18 323 892 7 69 67 136

Valnetovce 2 206 070 19 19 22 41

Čabalovce 21 403 255 17 181 178 359

Zdroj: Štatistický úrad SR, mestská a obecná štatistika

42

SWOT analýza

Silné stránky:

kvalitná poľnohospodárska pôda

vysoký potenciál v oblasti rekreácie vďaka prírode, kultúrnym a historickým

hodnotám

nenasýtený spotrebiteľský trh

Slabé stránky:

vysoká miera nezamestnanosti s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných

nedostatok pracovných príležitostí v obciach

chýbajúce diaľničné ťahy

nízka produktivita práce a nízka ekonomická výkonnosť

patri medzi najmenšie okrese kraja

nedostatočná existencia funkčných priemyselných zón a parkov

národnostne zmiešané územie

Príležitosti:

predaj kvalitných potravinárskych produktov a regionálnych špecialít

priemyselný park a priemyselná zóna v Medzilaborciach

múzeum moderného umenia Andy Warhola

možnosť financovania z grantov v rámci SR i EÚ

projekty rozvoja územia

blízkosť hraníc s Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom

Riziká:

vzrastajúci tlak konkurenčného prostredia na národných a globálnych trhoch

odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia

nedostatok investičného kapitálu

43

4.1.2 Všeobecná charakteristika Prešovského kraja

Prešovský kraj rozprestiera na severovýchode Slovenskej republiky. Svojou rozlohou

8 974 km2 zaberá 18,3 % rozlohy štátu a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším

na Slovensku. Dlhá severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou. Na

východe hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade na malom úseku

susedí s Banskobystrickým krajom a západným susedom je Žilinský kraj. Najsevernejší

bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka,

najzápadnejší v obci Vysoké Tatry a najvýchodnejší bod, ktorý je zároveň

najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica.

Vznikol 24. júla 1996 na základe zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a

správnom usporiadaní Slovenskej republiky.

Reliéf kraja je značne členitý. Najväčšie plochy kraja zaberajú celky Vonkajších

Karpát: Spišská Magura, Podtatranská brázda, Spišsko-šarišské medzihorie, Levočské

vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Busov,

Ondavská a Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie a Bukovské vrchy. Zasahujú sem

aj celky Fatransko-tatranskej oblasti: Vysoké Tatry, Podtatranská kotlina, Kozie chrbty,

Nízke Tatry, Hornádska kotlina a Branisko. Zo Slovenského rudohoria je na území kraja

Slovenský raj a Čierna hora, severnými okrajmi sem ešte zasahuje Košická kotlina,

Slánske vrchy a Vihorlatské vrchy. Nachádza sa tu niekoľko veľko a maloplošných

chránených území, z ktorých rozsahom a významom sú najväčšie Tatranský národný park

a Pieninský národný park.

Z hľadiska turistického využitia sú veľmi príťažlivé Vysoké Tatry, vodná nádrž

Domaša a tiež Pieniny. Z kultúrnohistorického hľadiska si najväčšiu pozornosť zaslúžia

mestá Levoča, Prešov, Bardejov, Kežmarok a Poprad. Do ubytovacích zariadení regiónu

Vysoké Tatry a ďalej okresov Bardejov, Prešov a Stará Ľubovňa smeruje viac ako 83

percent zo všetkých návštevníkov kraja.

Najvyšším bod kraja, ktorý je zároveň najvyšším bodom Slovenska, je Gerlachovský

štít (2 655 m nad morom), najnižšie položené miesto je pri výtoku rieky Ondavy z kraja v

katastri obce Nižný Hrušov (105 m nad morom). Relatívny výškový rozdiel predstavuje

2 550 m. Vplyvom rozdielnej nadmorskej výšky a členitosti povrchu je územie kraja

rozdelené do troch klimatických oblastí, a to chladnej, mierne teplej a teplej.

Školstvo v kraji reprezentuje široká sieť predškolských zariadení a základných škôl.

Nachádza sa tu 40 gymnázií, 35 stredných odborných škôl, 20 združených stredných škôl a

44

35 stredných odborných učilíšť a učilíšť. Z vysokých škôl tu sídli Prešovská univerzita s

ôsmimi fakultami, Vysoká škola medzinárodného podnikania, Fakulta výrobných

technológií patriaca Technickej univerzite v Košiciach a Teologický inštitút v Spišskej

Kapitule patriaci Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Sieť zariadení zdravotníckej starostlivosti dopĺňajú vyhľadávané liečebno-preventívne

zariadenia pre choroby dýchacích ciest vo Vysokých Tatrách, choroby tráviaceho

ústrojenstva v Bardejovských Kúpeľoch a nervové ochorenia vo Vyšných Ružbachoch.

Kraj sa pýši mnohými kultúrno-historickými pamiatkami, kde zvláštnu pozornosť si

zasluhujú mestá Levoča, Prešov, Bardejov, Poprad a Kežmarok. Administratívnym,

hospodárskym, kultúrnym a spoločenským centrom kraja je mesto Prešov, kde sídlia i

významné cirkevnosprávne inštitúcie pravoslávnej, gréckokatolíckej a evanjelickej cirkvi

na Slovensku.

Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s

rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu

a pridanej hodnote sa kraj podieľa najnižším percentom. Dosahuje sa tu najnižšia úroveň

priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je o viac ako 5 tisíc Sk nižšia ako

celoslovenský priemer.

Poľnohospodárstvo je jedným z rozhodujúcich odvetví v kraji, vplývajúcim na

hospodársky a sociálny rozvoj. Je zamerané na pestovanie obilnín, technických plodín a

zemiakov. Medzi najväčších pestovateľov obilnín patrí okres Vranov nad Topľou a Prešov.

Vhodné podmienky na pestovanie zemiakov sú v okresoch Prešov, Poprad a Kežmarok.

Živočíšna výroba je zameraná na chov ošípaných, hovädzieho dobytka, hydiny a oviec.

Priemysel v kraji je rôznorodý bez výraznej orientácie na niektoré výrobné odvetvia.

Dôležité zastúpenie tu má chemický, strojársky, elektrotechnický, potravinársky,

drevospracujúci, odevný a textilný priemysel. Je koncentrovaný hlavne do okresných

miest. Medzi najvýznamnejšie podniky v kraji patria: Tatravagónka v Poprade, Chemosvit

folie, Bukocel v Hencovciach, Nylstar Slovakia, Rhodia Industrial Yarns a MECOM

Humenné, Pivovar Šariš, MILK-AGRO a KRONOSPAN SLOVAKIA v Prešove a ďalšie.

Podnikateľské aktivity obyvateľstva ovplyvňujú podmienky a možnosti vytvorené v

danom regióne. Na území kraja pôsobí viac ako 9 tisíc firiem zameraných na tvorbu zisku

a 55,7 tisíc súkromne podnikajúcich fyzických osôb (živnostníkov, vrátane fyzických osôb

podnikajúcich na základe iného ako živnostenského zákona). Svoju činnosť orientujú

hlavne do odvetví obchodu a priemyselnej výroby. Podľa počtu zamestnancov 96,4 %

firiem je zaradených medzi malé podniky (do 49 zamestnancov), 2,9 % medzi stredné (od

45

50 - 249 zamestnancov) a zvyšné necelé percento medzi veľké podniky (nad 250

zamestnancov).

Kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých najvýznamnejšie sú zásoby

kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín, zeolitu a mangánovej

rudy.

SWOT analýza

Silné stránky:

Priaznivý demografický vývoj,

Hlavné dopravné koridory umožňujú napojenie na celoslovenský dopravný systém,

Vysoká lesnatosť územia, silný potenciál lesného hospodárstva,

Rozvoj tradičných priemyselných odvetví a remesiel,

Voľné výrobné kapacity pre umiestnenie nových výrob (územie, ľudské zdroje),

Medzinárodné letisko Poprad,

Kvalifikovaná pracovná sila,

Priaznivé podmienky pre rozvoj CR a doplnkových služieb,

Pomerne zachovalé životné prostredie,

Zásoby geotermálnych vôd a minerálnych prameňov,

Vhodná poloha na cezhraničnú spoluprácu s Poľskom

Slabé stránky:

Nevyhovujúca štruktúra priemyslu, a pomerne nízka úroveň používaných

technológií,

Obmedzené investičné možnosti využívania disponibilných zásob nerastných

surovín a drevnej hmoty,

Veľké % sociálne neprispôsobivého obyvateľstva,

Nedostatočná sieť poskytovaných služieb,

Pomerne nízka vzdelanostná úroveň obyvateľstva, málo vysokoškolsky vzdelaných

ľudí,

Nedostatočná úroveň dopravnej a technickej infraštruktúry,

Nedostatok finančných prostriedkov na modernizáciu výroby a zavádzanie nových

technológií,

Nedostatočne využívaná výrobná kapacita značnej časti výrobných firiem v

regióne,

46

Príležitosti:

Rozvoj drevospracujúceho a nábytkárskeho priemyslu,

Pripravovaná legislatíva a podporné programy pre zriadenie priemyselných parkov,

Blízkosť medzinárodného letiska v Poprade – variabilita možnosti dopravy hlavne

na úseku rozvoja cestovného ruchu,

Dobudovanie celoštátnej diaľničnej siete,

Možnosti cezhraničnej spolupráce - vytváranie nových pracovných možností,

hlavne v CR,

Rozvoj malého a stredného podnikania v oblasti služieb, rozvoj remesiel na základe

ľudových tradícií a zručnosti,

Zvýšený záujem o vidiecku turistiku,

Postupné zosúlaďovanie študijných odborov stredných a vysokých škôl na základe

dôslednej analýzy trhu práce,

Riziká:

Odchod kvalifikovanej pracovnej sily do iných regiónov s lepšími možnosťami i

platobnými pomermi,

Prítomnosť chránených území - bariéry kvôli požiadavkám ochrany prírody,

Pomerne nepriaznivé komunikačné, cestné i železničné spojenie - absencia diaľnice

i priameho prepojenia na hlavné železničné ťahy,

Nedostatok finančných prostriedkov na dobudovanie technickej vybavenosti,

Absencia spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami, úradmi práce,

podnikateľskou sférou,

Nemotivujúce prostredie pre podnikanie,

Slabá dopravná dostupnosť k lokalitám v kraji pre zriaďovanie priemyselných

parkov,

Nezáujem investorov o región s nízkou úrovňou infraštruktúry - komunikačné

bariéry,

Nedostatočná podpora vstupu priamych zahraničných investícií

4.1.2 Nitriansky kraj

Nitriansky kraj svojou rozlohou 6 343,4 km2 zaberá 12,9 % územia Slovenskej

republiky. Nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenskej republiky, pričom na juhu hraničí

s Maďarskou republikou, na východe s Banskobystrickým krajom, na severe s

47

Trenčianskym krajom a na západe s Trnavským krajom. V kraji je najjužnejší bod SR v

obci Patince, v okrese Komárno.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z.z. sa

člení na 7 okresov: Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté

Moravce. Rozlohou najmenším okresom kraja je okres Šaľa (355,9 km2) a najväčším je

okres Levice (1 551,1 km2), ktorý je zároveň aj najväčším okresom SR.

Reliéf kraja má prevažne rovinný a nížinný charakter prerušovaný pahorkatinami.

Takmer celý kraj sa nachádza na Podunajskej pahorkatine a Podunajskej rovine, čo sú

celky Podunajskej nížiny. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je

lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a sčasti Pohronským Inovcom. Podstatnú časť

juhu a juhovýchodu kraja zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda. Kraj patrí k

najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám SR. Priemerná

ročná teplota (údaje získané meraním v meteorologickej stanici v Hurbanove v roku 2004)

je 10,2 oC. Kraj, najmä jeho južné oblasti sú bohaté na výskyt vodných zdrojov. Z

hľadiska prírodného bohatstva vyniká kraj v oblasti termálnych prameňov v Podhájskej,

Patinciach, Komárne, Poľnom Kesove a Štúrove. Územím kraja preteká viacero riek -

najdlhšia slovenská rieka Váh, Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ a Žitava, pričom rieky Dunaj a

Ipeľ tvoria prirodzenú štátnu hranicu s Maďarskom.

Na území kraja je 13 národných prírodných rezervácií, 45 prírodných rezervácií, 23

prírodných pamiatok a 57 chránených areálov. Na územie Nitrianskeho kraja zasahuje

chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy (okres Levice), chránená krajinná oblasť

Ponitrie (okres Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce). Na území okresu Nové Zámky sa

nachádzajú Parížske močiare.

Najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky (hrady a zámky) sú v kraji: Levický

hrad, hrad Gýmeš (Jelenec), Nitrianky hrad, Oponický hrad, Topoľčiansky hrad, hrad

Hrušov (Hostie) a Čierny hrad (Zlatno). Historické sídelné štruktúry má kraj vo forme

mestskej pamiatkovej rezervácie Nitra. V okrese Levice sa nachádza pamiatková

rezervácia ľudovej architektúry - skalné obydlia v obci Brhlovce. Okrem toho boli

vyhlásené nasledovné pamiatkové zóny: Šahy, Komárno, Nitra ? Staré mesto (Dolné

mesto), Topoľčany, Zlaté Moravce a na vidieku Bátovce (okres Levice).

Nitra je mesto na Slovensku s najstaršou písomnou zmienkou z r. 826. Na území

Nitrianskeho kraja sú zásoby nevyhradených nerastov, ako sú štrkopiesky, stavebný kameň

a tehliarska surovina.

48

Z hľadiska hospodárskych charakteristík patrí kraj Nitra do poľnohospodársko-

priemyselného typu. Rozhodujúcimi priemyselnými odvetviami kraja sú strojársky,

chemický a potravinársky priemysel, ktorý je zároveň najstarším a najrozšírenejším

priemyselným odvetvím kraja a nadväzuje na základnú poľnohospodársku výrobu.

Potravinársky priemysel je rozmiestnený takmer homogénne po území celého kraja.

Rozloženie ostatného priemyslu v kraji má špecifický charakter, pretože sa sústreďuje v

mestách, ktoré tak získavajú homogénny charakter, napríklad Šaľa je centrom chemickej

produkcie, Komárno je centrom lodiarstva, Tlmače sú centrom strojárstva, Štúrovo je

centrom celulózovo-papierenského priemyslu. Jedine krajské mesto Nitra má výrazne

diverzifikovaný priemysel.

Nitriansky kraj má najlepšie podmienky pre poľnohospodársku produkciu z celého

Slovenska. Jeho mierna a suchá klíma a pôda tej najvyššej kvality dávajú vynikajúce

predpoklady pre pestovanie obilnín a kukurice. Kraj Nitra je známy produkciou kvalitných

vín.

Nitriansky kraj, ako ostatne takmer celý juh Slovenska, má veľmi dobre rozvinutý

dopravný systém. Disponuje síce len lokálnym letiskom, vhodným najmä pre charterové

lety, ale vzdialenosť od letísk medzinárodného významu , vo Viedni a Budapešti,

nepresahuje 150 km. V meste Komárno sa tiež nachádza najväčší riečny prístav na

Slovensku.

SWOT analýza

Silné stránky:

Existujúci silný potenciál vstupných výrobných faktorov priemyselnej a

poľnohospodárskej výroby,

Dostatok kapacít a kvalifikovaného ľudského potenciálu,

Vysokoškolské a výskumné centrum v meste Nitra,

Dostatočný priestorový potenciál pre rozvoj,

Výhodná geografická poloha v Európe a na Slovensku na významných dopravných

ťahoch,

Dominantné postavenie regiónu z hľadiska zásobovania energiou v SR,

Možnosti cezhraničného rozvoja turistického ruchu v regióne,

Medzinárodný rozmer veľtržného a kongresového CR v krajskom meste,

Slabé stránky:

Nízka exportná schopnosť priemyselných podnikov,

49

Vysoká úroveň platobnej neschopnosti a vysoké ceny vstupov,

Nedostatočná zapojenie vlastných domácich zdrojov,

Nízky podiel spracovateľskej produkcie z poľnohospodárskych surovín,

Vysoký podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku,

Vysoká nezamestnanosť,

Nízka mobilita časti pracovnej sily,

Nedostatočné železničné spojenie Nitra-Bratislava,

Nedostatočné využívanie potenciálu vidieckeho CR a agroturistiky,

Príležitosti:

Možnosti cezhraničnej spolupráce,

Priestorové a infraštrukturálne možnosti pre budovanie a rozvoj priemyselných

parkov a inkubátorov,

Zapojenie sa do medzinárodnej spolupráce a partnerských sietí,

Nárast významu kraja pre medzinárodnú dopravu,

Blízkosť aglomerácií európskeho významu – Viedenskej a Budapeštianskej,

Zlepšenie dopravnej dostupnosti kraja budovaním dopravného koridoru sever-juh a

západ-východ,

Zlepšenie energetickej bilancie regiónu využívaním jadrovo-energetického

komplexu Mochovce, hydroenergetického potenciálu, geotermálnych prameňov,

biomasy a bioplynu,

Dôsledné využívanie geotermálnej energie vybudovaním termálnych kúpalísk s

relaxačno-rehabilitačnými službami

Riziká:

Nepriaznivý demografický vývoj – trend starnutia obyvateľstva,

Stagnácia v zavádzaní moderných technológií,

Zaostávanie výstavby a modernizácie hlavných cestných a železničných sietí,

Vysoké finančné zaťaženie malých a stredných podnikov,

Prehlbovanie zaostávania výskumu a vývoja za medzinárodnými štandardmi,

Nedostatočná výstavba nadregionálnej infraštruktúry,

Stagnácia, nárast nezamestnanosti,

Strata možnosti napojenia na európske diaľničné koridory nedobudovaním

rýchlostných komunikácií,

Nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu infraštrukturálnych projektov,

50

Nárast negatívneho vplyvu dopravy na životné a prírodné prostredie.

4.2 Ekonomická charakteristika Prešovského a Nitrianskeho kraja

Prešovský kraj je jedným z najslabších regiónov Slovenska hoci je najväčším krajom

SR v počte obyvateľstva. Na základe analýzy sme zistili, že v roku 2002 bolo HDP

Prešovského kraja 2 369 mil. EUR v bežných cenách. Kraj sa tak podieľal 9,1 % -mi na

tvorbe HDP v SR. HDP sa v Prešovskom kraji postupne zvyšovalo, čo znamená, že v roku

2006 bolo HDP 3 610 mil. EUR s podielom 8,1 % na tvorbe HDP v SR.

Nitriansky kraj je na tvorbe HDP o čosi lepši ako Prešovský kraj. Pričom v roku 2002

bolo HDP Nitrianskeho kraja 2 905 mil. EUR v bežných cenách už v roku 2006 bolo HDP

5007 mil. EUR v bežných cenách. Nitriansky kraj sa tak podieľal na tvorbe HDP v SR

v sledovaných rokoch v priemere 11,42 %, čo je v porovnaní s Prešovským krajom lepší

o 2,7 % na tvorbe HDP v SR.

HDP na obyvateľa dosiahlo hodnotu v Prešovskom kraji 4 516 mil. EUR a

v Nitrianskom kraji 7 073 mil. EUR. HDP na obyvateľa v Prešovskom kraji v porovnaní

s predchádzajúcimi rokmi mierne vzrástla, pričom v Nitrianskom kraji bol rast HDP na

obyvateľa výraznejší. HDP v parite kúpnej sily bolo 8 200 EUR v Prešovskom kraji a 12

844 EUR v Nitrianskom kraj.

Tabuľka 3

HDP mil. EUR v bežných cenách, podiel v SR v %

Kraj, SR 2002 2003 2004 2005 2006

Nitriansky

kraj

2 905 3 375 3 960 4 495 5 007

Podiel v SR

v %

11,2 11,4 11,6 11,7 11,2

51

Prešovský

kraj

2 369 2 638 3 009 3 352 3 610

Podiel v SR

v %

9,1 8,9 8,8 8,7 8,1

SR – spolu 25 976 29 484 34 013 38 496 44 567

Zdroj: Štatistický úrad SR

HDP na obyvateľa (v bežných cenách), PKS

Obrázok č.1: Vlastný graf na základe údajov zo Štatistického úradu SR databázy RegDat

Tvorba hrubého fixného kapitálu v Prešovskom kraji dosiahla hodnotu 1 233 mil. EUR

v bežných cenách, pričom 4,1 % predstavuje pôdohospodárstvo, 22,5 % priemysel

a stavebníctvo a 73,4 % služby. V Nitrianskom kraji tvorba hrubého fixného kapitálu

dosiahla hodnotu 1 501,5 mil. EUR, pričom pôdohospodárstvo predstavuje 8,7 %,

priemysel a stavebníctvo 34,7 % a služby 56,6 %.

Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu v Prešovskom kraji na SR predstavoval 9,1 %,

pričom v pôdohospodárstve to bolo 10,4 %, v priemysle a stavebníctve 7,8 % a v službách

9,2 %. V Nitrianskom kraji podiel tvorby hrubého fixného kapitálu predstavoval 15,2 %,

pričom pôdohospodárstvo predstavovalo značný podiel zo všetkých krajov SR a to 23,6 %,

v priemysle a stavebníctve 12,5 % a v službách 9,5 %.

Tabuľka 4

52

HDP na obyvateľa v EUR v bežných cenách

Kraj, SR 2002 2003 2004 2005 2006

Nitriansky

kraj

4 083 4 752 5 582 6 342 7 073

Prešovský

kraj

2 989 3 323 3 781 4 203 4 516

SR – spolu 4 829 5 481 6 319 7 146 8 267

Zdroj: Štatistický úrad SR

Tabuľka 5

Tvorba hrubého fixného kapitálu podľa odvetví, podiel v SR v %

2001 2002 2003 2004 2005 2006Pôdohospodárstvo 10,0 12,4 11,9 11,0 10,4 10,4

Priemysel a stavebníctvo 9,3 12.2 8,3 7,8 7,5 7,8

Služby 8,7 8,5 9,9 8,4 9,4 9,2Spolu –

Prešovský kraj 9,3 11,0 10,0 9,1 9,1 9,1

Pôdohospodárstvo 17,6 15,67 19,8 21,3 23,24 23,6

Priemysel a stavebníctvo 11,04 12,1 12,2 12,32 12,7 12,5

Služby 8,4 8,3 9,7 8,5 9,3 9,5

Spolu – Nitriansky kraj 12,4 12,02 13,9 14,05 15,08 15,2

Vlastné výpočty na základe údajov zo Štatistického úradu SR

Tabuľka 6

Tvorba hrubého fixného kapitálu podľa odvetví v %

Kraj, SR 2001 2002 2003 2004 2005 2006

SR- spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Pôdohospodárstvo 3,4 4,1 2,5 2,9 3,5 3,4

Priemysel a 34,2 26,7 31,3 32,4 37,9 38,8

53

stavebníctvo

Služby 62,4 69,2 66,2 64,7 58,6 57,8

Prešovský kraj –

spolu100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Pôdohospodárstvo 3,8 5,2 3,1 3,9 4,2 4,1

Priemysel a

stavebníctvo35,5 33,8 27,5 30,0 33,4 22,5

Služby 60,7 61,0 69,4 66,1 62.4 73,4

Nitriansky kraj –

spolu100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0

Pôdohospodárstvo 7,22 6,1 5,27 7,8 8,1 8,7

Priemysel a

stavebníctvo34,3 33,9 34,8 33,7 34,2 34,7

Služby 58,48 60 59,93 58,5 57,7 56,6

Vlastné výpočty na základe údajov zo Štatistického úradu SR

Podiel hrubej pridanej hodnoty na SR v Prešovskom kraji v roku 2006 predstavoval

9,97 %, z toho pôdohospodárstvo 13 %, priemysel a stavebníctvo 9,7 % a služby 7,2 %.

Nitriansky kraj v porovnaní s Prešovským kraj sa podieľal na hrubej pridanej hodnote na

SR o čosi lepšie. Podiel predstavoval 12,9 %, pričom pôdohospodárstvo 20,5 %, priemysel

a stavebníctvo 10,1 % a služby 8,1 %.

Tabuľka 7

Hrubá pridaná hodnota, podiel v SR v %

Prešovský kraj

2002 2003 2004 2005 2006Pôdohospodárstvo 13,6 13,8 13,9 10,2 13

Priemysel a 9,4 9,4 9,6 9,3 9,7

54

stavebníctvo

Služby 8,6 8,4 8,2 6,3 7,2

Vlastné výpočty na základe údajov zo Štatistického úradu SR

Nitriansky kraj

2002 2003 2004 2005 2006Pôdohospodárstvo 20,6 20,9 20,8 24,8 20,5

Priemysel a

stavebníctvo12,77 12,9 12,9 13,4 10,1

Služby 8,4 8,33 8,12 8,4 8,1

Vlastné výpočty na základe údajov zo Štatistického úradu SR

4.2.1 Trh práce

Tabuľka 8

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v (%)

Kraj, SR, Okres 2004 2005 2006 2007 2008

Okres Medzilaborce

5 783 5 679 5 511 5 552 5 579

Podiel v kraji v % 1,56 1,56 1,53 1,51 1,50

Podiel v SR v % 0,22 0,219 0,215 0,213 0,214

Prešovský kraj –

spolu

371 735 364 995 359 901 368 765 373 014

SR – spolu 2 618 414 2 586 944 2 558 647 2 600 592 2 608 792

Vlastný výpočet na základe údajov zo Štatistického úradu SR databáza RegDat

V roku 2008 žilo v okrese Medzilaborce 5 579 ekonomický aktívnych osôb, čo je viac

v porovnaní z predchádzajúcim rokom o 27 ekonomický aktívnych osôb. Okres

Medzilaborce sa tak podieľal z hľadiska ekonomický aktívnych osôb 1,50 % v kraji

a 0,214 % v SR.

55

Tabuľka 9

Počet uchádzačov o zamestnanie podľa územie, Vekové skupiny, pohlavie a rok

Kraj, SRVekove

skupiny2004 2005 2006 2007 2008

Okres

Medzilaborce

15-24 235 211 238 216 166

25-34 320 240 190 243 290

35-49 524 406 317 347 420

50 a

viac241 218 174 205 252

spolu 1 320 1 075 919 1 011 1 128

Prešovský kraj

15-24 15 446 13 862 11 856 10 611 10 543

25-34 18 106 15 824 13 717 12 631 13 921

35-49 26 828 23 862 20 030 18 024 18 911

50 a

viac12 762 11 554 10 157 10 039 11 275

spolu 73 142 65 102 55 760 51 305 54 650

SR

15-24 72 580 63 590 49 865 42 143 41 873

25-34 91 713 78 619 64 353 55 828 60 012

35-49 143 576 123 036 99 732 85 132 85 082

50 a

viac75 286 68 589 59 487 56 836 61 589

spolu 383 155 333 834 273 437 239 939 248 556

Zdroj: Štatistický úrad SR

Tabuľka 10

Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie

2003 2004 2005 2006 2007 2008

SR 413 086 342 294 293 801 240 567 207 863 218 920

Prešovský kraj

75 469 65 061 57 577 49 227 44 435 47 966

56

Okres Medzilaborce

1 333 1 191 971 796 853 932

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza RegDat

Tabuľka 11

Počet nezamestnaných (v tis. osôb) v Prešovskom kraji , podiel v SR v %

 

počet nezamestnaných

Spolu podiel v SR

(tis. osôb) v %

1998 56,2 17,7

1999 68,3 16,4

2000 80,1 16,5

2001 83,1 16,4

2002 73,3 15,1

2003 74,1 16,1

2004 85,4 17,8

2005 80,1 18,7

2006 68,0 19,2

2007 51,7 17,7

2008 48,7 18,9

Zdroj: Štatistický úrad SR

Na základe sledovanej analýza sme zistili, že počet nezamestnaných v Prešovskom

kraji sa výrazne znížil, pričom v roku 2004 bol počet nezamestnaných až 80,1 tisíc v roku

2008 už to je len 48,7 tisíc. Podľa podielu v SR je ale Prešovsky kraj na tom najhoršie,

v roku 2008 predstavoval podiel v SR až 18,9 %, čo je skoro najvyšší podiel za sledovane

obdobie.

Tabuľka 12

Miera evidovanej nezamestnanosti v %

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Okres 27,06 21,96 20,59 17,10 14,44 15,36 16,71

57

Medzilaborce

Prešovsky kraj

23,00 19,57 17,50 15,77 13,68 12,05 12,86

SR 17,45 15,56 13,07 11,36 9,40 7,99 8,39

Zdroj:ÚPSVaR

V okrese Medzilaborce bola miera nezamestnanosti v rokoch 2002 - 2004 nad 20 %.

Najviac bola v roku 2002, kde miera nezamestnanosti dosiahla až 27,06 %. V rokoch 2005

– 2008 začala sa miera nezamestnanosti výrazné zlepšovať. Najnižšie percento

zaznamenáva rok 2006, kde miera nezamestnanosti bola 14,44 %. V porovnaní

z Prešovským krajom bola miera nezamestnanosti vyššia len zhruba o 2 – 3 %. Ale

v porovnaní zo SR vyššia približne o 6 -7 %, v roku 2002 až 10 %.

Miera evidovanej nezamestnanosti za jednotlive mesiace v roku 2009

Obrázok č.2: Vlastný graf na základe údajov z ÚPSVaR

V roku 2009 sa miera nezamestnanosti v okrese pohybovala v rozpätí 16 – 22 %,

v prešovskom kraji 13 – 18, pričom v SR len v rozpätí 9 – 12,6 %. Okres Medzilaborce

patrí medzi okresy z najvyššou mierov nezamestnanosti.

58

Porovnanie Prešovského regiónu z Nitrianskym

Priemerná mesačná mzda

Obrázok č.3: Vlastný graf na základe údajov z ÚPSVaR

Z hľadiska priemernej mesačnej mzdy je Prešovský kraj zaostali za priemerom

mesačnej mzdy v Nitrianskom kraji približne o 100 EUR. Pričom v roku 2008 bola

priemerná mesačná mzda v Nitrianskom kraji 606, 39 EUR, v prešovskom regióne to bolo

približne 545 EUR V ostatných porovnávaných rokoch bol rozdiel priemernej mesačnej

mzdy v Nitrianskom a Prešovskom kraji približné rovnaký.

Tabuľka 13Priemerná mesačná mzda v EUR v Nitrianskom kraji (2008)

Nitriansky kraj 683,57

Okres Komárno 600,32

Okres Levice 717,68

Okres Nitra 733,14

59

Okres Nové Zámky 638,55

Okres Šaľa 782,29

Okres Topoľčany 639,89

Okres Zlaté Moravce 632,19

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza RegDat

Tabuľka 14Priemerná mesačná mzda v EUR v Prešovskom kraji (2008)

Prešovský kraj 632,16

Okres Stará Ľubovňa 593,39

Okres Stropkov 511,91

Okres Svidník 525,15

Okres Vranov nad Topľou 570,98

Okres Bardejov 502,48

Okres Humenné 625,43

Okres Kežmarok 603,18

Okres Levoča 592,95

Okres Medzilaborce 526,73

Okres Poprad 710,31

Okres Prešov 704,14

Okres Sabinov 539,35

Okres Snina 518,92

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza RegDat

4.2.2 Priame zahraničné investície

Na základe najnovších výsledkov začína prílev priamych zahraničných investícií (PZI)

na Slovensko nadobúdať na význame. V súvislosti s tým je dôležité poznať pôsobenie PZI

na ekonomiku. Práve priame zahraničné investície by sa mali stať základom pre

modernizáciu výrobného zariadenia, transfer nových technológií a know-how, pre

60

efektívnejšie integrovanie našej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. Konečným

výsledkom tohto procesu je, že priame zahraničné investície sú bezprostredným zdrojom

výroby konvertibilného tovaru, ktorý sa dokáže úspešne uplatniť na svetových trhoch. Tým

sa vytvára možnosť tvorby devízových zdrojov. Je to však z časového hľadiska

dlhodobejší proces ako napríklad v rámci prílevu zahraničných portfóliových investícií.

Priame zahraničné investície vložené do výroby musia prejsť spočiatku nábehovým

obdobím, keď sa tieto pozitívne výsledky ešte viac-menej neprejavujú, skôr pôsobia

opačným smerom, t.j. spotrebou devízových prostriedkov na nákup modernej technológie,

know – how, licencií, materiálov, polovýrobkov a podobne. Po spustení plnej výroby

a najmä vtedy, keď sa vytvorený zisk v tuzemsku znova investuje, začnú sa prejavovať

kladné efekty tohto procesu. Okrem kvalitných výrobkov môže zahraničný kapitál

vyvolávať aj tzv. multiplikačné efekty, ktoré vyplynú z nadväzujúceho investičného

dopytu.

Hlavnou výhodou Slovenskej republiky ako investičného prostredia je hlavne pracovná

sila a jej hodnota. Zároveň je Slovensko krajinou strednej Európy, ktorá má aj vysokú

kvalitu pracovnej sily.

Slovenskú republiku môžeme charakterizovať ako malú otvorenú ekonomiku. To

znamená, že akýkoľvek vývoj vo svete sa výrazne premietne vo vývoji ekonomiky

Slovenska ale aj to, že naša ekonomika je otvorená pohybu medzinárodného kapitálu

jednak vo forme priamych zahraničných investícii, tak aj vo forme portfóliových investícii.

Fenomén globalizácie mal za následok zosilnenie pohybu medzinárodného kapitálu v

deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, čo sa prejavilo intenzívnym vťahovaním

malých otvorených ekonomík do procesu globalizácie. Medzinárodný pohyb kapitálu má

rovnaké príčiny ako pohyb kapitálu vo vnútri ekonomiky alebo ekonomického zoskupenia.

Prilákanie zahraničného investora, aby sa kapitálovo prejavil na našom trhu, nie je vôbec

jednoduchá záležitosť a vyžaduje si to napĺňanie pozitívnych hodnotení pri 6 základných

kritériách (ekonomická sila, podnikateľská etika, stupeň integrácie do svetovej ekonomiky,

dodržiavanie práva, investičná klíma a politická stabilita). Za významný ukazovateľ

stability ekonomiky považujú zahraničný investori aj vzťah deficitu bežného účtu k

hrubému domácemu produktu krajiny.

Zahraničný investor sa usiluje buď o domáci (lokálny) trh alebo o podiel na svetovom

trhu. V prvom prípade sú exporty minimálne a zahraničný podnik súťaží iba na domácom

trhu, čo pravdepodobne skončí vytvorením monopolu, ktorý má pre ekonomiku

hostiteľskej krajiny známe nevýhody. V druhom prípade sú exporty maximálne a

61

zahraničný podnik súťaží s ostatnými spoločnosťami na svetovom trhu, čo zväčša vedie k

tomu, že zahraničný podnik rozširuje výrobu a investuje do nových technológií a inovácií,

čo sa prejaví vyššou kvalitou tovarov a služieb.

Medzi výhody priamych zahraničných investícií patrí tvorba pracovných miest, vplyv

na obchodnú bilanciu, transfer technológií, prínos know-how a rozvoj siete dodávateľov.

Priame zahraničné investície zvyšujú výkonnosť ekonomiky, prispievajú k modernizácii

výrobných odvetví a sektora služieb, k zamestnanosti obyvateľstva. Tieto efekty by sa mali

prejaviť v raste životnej úrovne obyvateľov. Podľa odhadu zahraniční investori poskytli na

Slovensku pracovné miesta pre viac než 100-tis. ľudí. Priemerný príjem zamestnancov v

týchto firmách dosahuje vyše 12 500 Sk, čo výrazne prevyšuje celoslovenský priemer.

Výhody, ktoré plynú pre hostiteľskú krajinu z prílivu PZI sú napríklad nasledovné:

- príjmy do štátneho rozpočtu sa v dlhodobom horizonte budú zvyšovať,

- zvyšuje sa produktivita výrobných faktorov (ide o nepriamy efekt nazývaný

spillovers, ktorý znamená prelievanie technologických znalostí a zároveň tvorbu

konkurenčného tlaku na domácich výrobcov),

- zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch s vysokým prílivom PZI.

Treba ale upozorniť aj na nevýhody zahraničných investícií a to hlavne narušenie

lokálneho trhu, ktorý nemá dostatok väzieb v domácej ekonomike, pričom kľúčové sektory

sa môžu dostať do vlastníctva zahraničných subjektov a vzniká konkurencia, ktorá sa

vníma ako nespravodlivá.

Nevýhody, ktoré plynú pre hostiteľskú krajinu z prílivu PZI sú napríklad nasledovné:

- cenová tvorba môže znížiť príjmy z exportu,

- v niektorých prípadoch aj negatívny vplyv na životné prostredie (prelievanie

starších technológií na trhy s lacnou pracovnou silou),

- v prípade trhov s lacnou pracovnou silou, môže byť konečným dôsledkom prílivu

PZI aj tzv. efekt zakonzervovania, kedy podnik ďalej nerastie.

Pre posudzovanie zaostalosti jednotlivých regiónov Slovenska na úrovni NUTS III

(kraja), bol na základe vyššie spomenutého teoretického aparátu použitý jediný

ekonomický indikátor a síce výška priamych zahraničných investícii vyjadrená v

slovenskej mene. Dôvodom bol ten fakt, že zahraničné investície (PZI) sú považované vo

svete globalizácie za najcitlivejší senzor rozvoja ekonomiky vôbec.

62

Tabuľka 15Stav priamych zahraničných investícii spolu (v tis. EUR) v Prešovskom kraji

  2003 2004 2005 2006 2007

Prešovský kraj 253 438,06 296 839,64 298 949,08 282 361,38 249 094,07

Okres Stará

Ľubovňa 3 121,9 3 447,89 3 568,9 4 142,77 4 658,53

Okres Stropkov 431,5 547,5 559,12 516,27 0

Okres Svidník 2 101,4 2 366,29 3 721,3 2 435,97 0

Okres Vranov nad

Topľou 5 818,76 5 151,6 5 904,8 6 424,6 6 274,65

Okres Bardejov 288,5 1 067,6 1 023,9 8 415,96 5 884,02

Okres Humenné 8ž 571,06 95 202,98 82 691,8 70 514,24 40 227,64

Okres Kežmarok 4 065,5 9 189,4 5 024,36 14 782,24 9 495,78

Okres Levoča 0 0 0 0 0

Okres

Medzilaborce 206,2 430,26 799,77 0 0

Okres Poprad 68 504,44 86 637,70 91 952,4 93 472,2 93 921,03

Okres Prešov 75 492 89 250,18 91 645,5 71 025,49 76 518,7

Okres Sabinov 4 437,36 4 029,97 8 382,24 7 701,55 7 088,23

Okres Snina 2 976,43 1 654,05 5 722,66 2 983,9 3 376,35

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza RegDat

Stav priamych zahraničných investícii za SR sa každoročne zvyšoval. Tvar prílevu PZI

v posledných štyroch–piatich rokoch je v SR charakteristický dvoma hlavnými črtami.

Prvou je, že prílev PZI v uvedenom období pokrýval predovšetkým budovanie

distribučných reťazcov a privatizačné ciele vlády najmä v telekomunikáciách, bankovom a

poisťovacom sektore a niektorých energetických odvetviach. Tieto investície síce

znamenali posilnenie infraštruktúry v širšom zmysle slova, čo je jeden z predpokladov

zvýšenia konkurenčnej schopnosti ekonomiky ako celku, no na druhej strane PZI do

spracovateľského priemyslu boli skromné. To pochopiteľne nemohlo byť dostatočné z

hľadiska prínosu PZI k zvýšeniu konkurencieschopnosti v tomto sektore ekonomiky.

Tabuľka 15Stav priamych zahraničných investícii spolu (v tis. EUR) v Nitrianskom kraji

  2003 2004 2005 2006 2007

63

Nitriansky kraj 543 956,52 614 979,25 675 296,59 1 176 424,82 1 299 716,76

Okres Komárno 66 747,53 71 135,87 74 995,02 75 311,79 89 704,8

Okres Levice 27 984,1 30 631,8 36 178,8 61 772,5 108 283,7

Okres Nitra 238 952,5 231 502,06 260 438,97 293 413,463 289 063,01

Okres Nové

Zámky 89 811,86 141 623,2 121 615,8 142 823,8 168 427,04

Okres Šaľa 7 151,8 14 964,05 24 427,5 334 205,9 363 148,4

Okres

Topoľčany 40 090,19 43 438,43 36 552,4 108 547,932 130 366,16

Okres Zlaté

Moravce 73 218,62 81 683,83 121 088,06 160 349,4 150 723,56

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza RegDat

4.3 Zhluková (klastrová) analýza

Premenné:

- nominálna mzda

- nezamestnanosť

- PZI

- Vzdialenosť od Viedne

Počet všetkých prípadov: 20

Klastrová metóda: Ward's

Distance Metric: Squared Euclidean Ward's

Clustering: pozorovanie

Štandardná: ano

Tabuľka 17

Prehľad zhľukov

Klastre Počet členov Percenta

64

1 5 25,00

2 8 40,00

3 7 35,00

Tabuľka 18

Centroids

Klastre Vzdialenosť od

Viedne

nezamestnanosť Nominálne

mzdy

PZI

1 476,8 10,02 645,2 332,3

2 527,9 16,2 537,3 63,56

3 181,4 7,514 677,7 2381,

Pomocou tejto procedúry sme každý z 20 okresov priradili do jedného z 3 klástrov.

Klástre sú skupiny pozorovaní (okresov), ktoré majú podobné charakteristiky

Na vytvorenie zhlukovej analýzy sme začali pozorovaním každej skupiny osobitne.

Následne sme zlúčili výsledky jednotlivých pozorovaní na vytvorenie samostatnej

skupiny. Po odstránení rozdielov medzi skupinami som vytvoril skupinu pozostávajúcu

z členov, ktorí mali najviac spoločných charakteristík.

Tento proces sme opakovali až pokiaľ sme nezískali cieľové tri skupiny.

Tabuľka definuje jednotlivé triedy na základe pozorovania.

Tabuľka 18

Membership Table

Clustering Method: Ward's

Distance Metric: Euclidean

65

Row Label Cluster

1 Stará Ľubovňa 1

6 Humenné 1

8 Levoča 1

10 Poprad 1

11 Prešov 1

2 Stropkov 2

3 Svidník 2

4 Vranov na Topľou 2

5 Bardejov 2

7 Kežmarok 2

9 Medzilaborce 2

12 Sabinov 2

13 Snina 2

14 Komárno 3

15 Levice 3

16 Nitra 3

17 Nové Zámky 3

18 Šaľa 3

19 Topoľčany 3

20 Zlaté Moravce 3

DendrogramWard's Method,Euclidean

0

2

4

6

8

10

12

Dis

tanc

e

Sta

ra L

ubov

na

Stro

pkov

Svi

dník

Vran

ov n

a To

plou

Bar

dejo

v

Hum

enné

Kež

mar

ok

Levo

ca

Med

zila

borc

e

Pop

rad

Pre

šov

Sab

inov

Sni

na

Kom

árno

Levi

ce

Nitr

a

Nov

é Zá

mky

Šal

a

Topo

lcan

y

Zlat

é M

orav

ce

66

Obrázok č. 4

Cluster ScatterplotWard's Method,Euclidean

150 250 350 450 550 650vzd_vieden

0

4

8

12

16

20

neza

mes

tnan

ost

Cluster 123Centroids

Obrázok č. 5

ZÁVER

V Slovenskej republike sa stretávame s výraznými rozdielmi vo vývoji a v dosiahnutej

ekonomickej úrovni medzi regiónmi. Výrazné sú rozdiely medzi regiónmi nachádzajúcimi

sa na východe a západe územia v našom prípade v Nitrianskom a Prešovskom regióne

a spočívajú najmä v rozdielnej úrovni vybudovanej infraštruktúry, rozvoji priemyslu

a celkovej životnej úrovni.

V nasledujúcich rokoch sa očakáva zmierňovanie rozdielov medzi regiónmi,

z dlhodobého pohľadu sa aj zaostalé regióny dočkajú vytúženého približovania sa

k vyspelým regiónom. Podľa odborného odhadu, by tento proces konvergencie mal

nadobudnúť reálne merateľný dopad najneskôr začiatkom roka 2013, kedy sa predpokladá

67

dobudovanie cestnej infraštruktúry (diaľničnej siete) a rozvoj priemyselných parkov

v plnom rozsahu. Dovtedy je každý sen o rýchlom raste zaostalých regiónov Slovenskej

republiky iba ilúziou.

Za riadenie podpory regionálneho rozvoja v SR sú zodpovedné ústredné orgány štátnej

správy, samosprávne kraje a obce. Ich úlohou v procese strategického plánovania je

zabezpečiť efektívne a účinné financovanie aktivít, ktoré povedú k naplneniu definovaných

cieľov vyváženého rozvoja regiónov.

Regionálna úroveň veľmi citlivo odráža nielen makrospoločenské (v tom hlavne

makroekonomické) zmeny, ale významne sa v nej odráža schopnosť (či neschopnosť) jej

štruktúr (sociálnych, ekonomických, infraštruktúrnych, atď.) aktívne reagovať a adaptovať

sa na nové podmienky.

Cieľom analýzy je identifikovanie základných disparít vyváženého socioekonomického

vývoja na úrovni regiónu. Analýza sa zameriava na identifikáciu kľúčových problémov

a pozostáva z makroekonomickej analýzy, ktorá zahŕňa aj analýzu trhu práce a priamych

zahraničných investícií, a demografickej analýzy.

Analýza územia a SWOT analýza predstavujú prvé kroky procesu strategického

plánovania regionálneho rozvoja. Strategické plánovanie predstavuje systematický spôsob

ako organizovať zmeny a vytvárať v celej spoločnosti široký konsenzus a spoločnú víziu

pre rozvoj regiónu. Ide o tvorivý proces, ktorý určí problémové oblasti a nájde zhodu

ohľadom stanovených cieľov a opatrení, ktoré, ak budú naplnené, pomôžu riešiť situáciu

v týchto problémových oblastiach.

Vzhľadom k spoločenskej závažnosti a aktuálnosti problematiky regionálneho rozvoja 

upiera k nej svoju pozornosť stále väčší počet ekonómov, sociológov, ekológov, geografov

a odborníkov ďalších vedných odborov, ktorí sa zaoberajú teoreticko-metodologickou

stránkou regionálneho rozvoja. Povzbudením v tomto smere je, že o ich výsledky začínajú

prejavovať záujem aj politici a pracovníci decíznej sféry. A práve praktické využitie týchto

poznatkov dáva dobrý základ a predpoklad, že navrhované metodiky a prístupy v rámci

regionálneho rozvoja sú potrebné a ich ďalšie rozpracovanie a zdokonalenie bude mať

pozitívny dopad na celú spoločnosť a jej úspešné napredovanie.

68

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY1. ÁRENDÁŠ, M. a i. (1999): Základy ekonómie, Nitra, SPU v Nitre, Universum,

1999, 400 s., ISBN 80-967111-3-X

2. ÁRENDÁŠ, M. (2005): Makroekonómia, Nitra, SPU v Nitre, 2005, 1. vydanie,

381 s., ISBN 80-8069-524-5

3. BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. (2005). Regionálna ekonomika. 3.

nezmenené vyd. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre vo

Vydavateľstve SPU, 2005. 245 s., ISBN 80-069-513-X

4. BIELIK, P. a i. (1995): Agrárna ekonomika, Nitra: SPU. ISBN 80-7137-239-0

5. BUČEK, M., (1992). Priestorová ekonomika, Ekonomická univerzita, Bratislava:

Iris, 2002, 236 s., ISBN 80-89018-45-9

69

6. ĎURĎOVIČOVÁ, M. (1997): Nezamestnanosť ako sociálno-ekonomický

problém a možnosti jej znižovania celoživotným vzdelávaním, In: ekonomický

časopis, č. 1/99, s. 47, ISSN 1210-5643

7. ČAJKA, P. – RÝSOVÁ, L. – PEŠOUT, I. (2005).: Praktické prístupy ku štúdiu

regionálnej politiky, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, 2005, s. 182.

ISBN 80-8083-075-4

8. FRANK, R.H. – BERNANKE, B.S. (2003): Ekonomie. Z angl. originálu preložila

Helena Fialová a kol. 1. vyd., Praha : Grada Publishing, 2003. 803 s. ISBN 80-247-

0471-4

9. GAJDOŠ, P. – PAŠIAK, J. (2006). Regionálny rozvoj Slovenska z pohľadu

priestorovej sociológie, Sociologický ústav SAV, Bratislava, 2006, s.252. ISBN 80-

85544-46-6

10. IVANIČKA, K. (1987): Základy teórie a metodológie socioekonomickej

geografie, SPN, Bratislava, 1987, s. 348.

11. JAKUBEKOVÁ, M. a i. (2004): Ekonomika výrobného a nevýrobného

zamerania, Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004, 1. vydanie,

169 s., ISBN 80-10-00363-8

12. JURIKOVÁ, V. (1991): Štrukturálne zmeny a trh práce. In: Práca a mzda, 1991, č.

11, s. 11-19

13. KOVAČKA, M. (1992): Makroekonomika, Bratislava, Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, 1992, 273 s., ISBN 80-08-01490-3

14. MANKIW, G. N. (2000): Zásady ekonómie, České Budejovice, PROTISK, s.r.o.,

2000, 1. vydanie, 768 s., ISBN 80-7169-891-1

15. MAIER, G. – TODTLING, F. (1998): Regionálna a urbanistická ekonomika 2:

Regionálny rozvoj a regionálna politika. Z nemeckého originálu preložil Milan

Buček. 1. vyd., Bratislava: ELITA, 1998, 313 s., ISBN 80-8044-049-2tvo,

1994. ISBN 80-901424-9-4

16. MAREŠ, P. (1994): Nezamestnanosť ako sociálny problém. Praha: Sociologické

nakladateľs

17. MIHALÍK, J. a i. (1994): Trh práce a sociálne dôsledky ekonomickej reformy

v Slovenskej republike, Bratislava, Bradlo, 1994, ISBN 80-7127-049-0

18. NUDING, H. – HALLER, J. – ECKSTEIN, J. F. (1992): Hospodárska náuka,

Bratislava, Príroda, 1992, prvé vydanie, 231 s., ISBN 80-07-00557-9

70

19. NOVÁK, J. – ŠLOSÁR, R. (2008): Základy ekonómie a ekonomiky, Bratislava,

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2008, prvé vydanie, ISBN 978-80-10-

01346-3

20. PAULOV, J. (1999): K jednej koncepcii regionálneho rozvoja a regionálnej

politiky. Geografické informácie 6, Nitra, 13 – 22

21. RIEVAJOVÁ, E. (1999): Nezamestnanosť – celosvetový problém. In: Práca

a sociálna politika, Bratislava, NOI, ročník VII/1999, č. 11, s. 2-6, ISSN 1210-5643

22. SAMUELSON, P.A. – NORDHAUS, W.D. (2000): Ekonómia. Z angl. originálu

preložil Ivan Figura. 1. vyd., Bratislava : Elita, 2000. 820 s. ISBN 80-8044-059-X

23. SAMUELSON, P.A – NORDHAUS, W.D. (1992): Ekonómia I, Bratislava,

Bradlo, ISBN 80-7127- 030-X

24. SOJKA, M – KONEČNÝ, B. (1996): Malá encyklopédie moderní ekonómie,

Praha, Libri, 1996, 270 s., ISBN 80-85983-05-2

25. STANEK, V. (1998): Politika zamestnanosti. In: Práca a mzda, 1998, č.10. s.2

26. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY (2004): Regióny

Slovenska. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2004. 107

s. ISBN 80-224-0817-4

27. TVRDOŇ, J. – HAMALOVÁ, E. – ŽÁRSKA, E. (1995): Regionálny rozvoj,

Ekonomická univerzita, Bratislava, 1995, s. 180. ISBN 80 225-0671-0

28. VINCÚR, P. a i. (1997) : Hospodárska politika, Bratislava, KON-PRESS, 1997,

400 s., ISBN 80-967111-3-X

29. ZOBORSKÝ, I. M. a i. (1998): Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 1998.

ISBN 80-7137-533-0

Internetové informačné zdroje:

30. KOTULIČ, R.: Ekonomická úroveň regiónov Slovenska meraná stavom priamych

zahraničných investícií. http://publik.sk/elpub/FM/Stefko1/4.pdf

31. Agentúra SARIO: Prešovský kraj. http://www.sario.sk/swift

data/source/dokumenty/Slovensko/Prešovsky.pdf

32. www.statistics.sk

33. www.statistics.sk/eurostat

34. www.statistics.sk/RegDat

71

35. www.aktuálne.centrum.sk/ekonomika/Slovensko-a-ekonomika

36. Devízový zákon, NBS, (1995), s. 7. Dostupné na internete:

http://www.finance.sk/investovanie/zakony/devizovy-zakon

37. HOŠKOVÁ, A. (1999): Portfólie investície na Slovensku. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/BIATEC/HOSKO1.HTP-17k

38. HOŠKOVÁ, A. (2001): Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku

Slovenska. Inštitút menových a finančních štúdií NBS. Bratislava: 2001. Dostupné

na internete: http://www.nbs.sk/PUBLIK/HOS56.PDF (11.1.2008)

39. HUDEC, O. (2006): Prognózy investičného prostredia KSK, Dostupné na

internete:

http://www.egualslovakia.sk/fileadmin/eserupload/projekty/393.1Prognóza-

investičného-prostrediaKSK.pdf

40. MINISTRESTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (2007):

Schéma štátnej pomoci na podporu regionálneho rozvoja. Bratislava, 2007.

http://www.sario.sk/swift_data/source/dokumenty/Investicie/Schema.pdf

41. www.nbs.sk

42. OECD. DIRECTORATE FOR FINANCIAL AND ENTERPRISE AFFAIRS.

Dostupné na internete: http://www.oecd.org/dataoecd/dataoecd/56/1/2487495.pdf

43. Priame zahraničné investície. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/sk/statistickeudaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-

zahranicne-investicie

44. Zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja

72

PRÍLOHY

Príloha č.1

Miera nezamestnanosti SR v porovnaní s niektorými krajinami EÚ a s

priemerom EÚ 27 v roku 2008 za mesiac Január v %

73

6,7

9,9

4,6

8 7,6 7,3

0

2

4

6

8

10

12

EÚ 27 SR Česko Poľsko Maďarsko Nemecko

Zdroj: www.aktuálne.centrum.sk/ekonomika/Slovensko-a-ekonomika

Príloha č. 2

Miera evidovanej nezamestnanosti v % v Prešovskom kraji (2008)

Prešovský kraj 12,9

Okres Stará Ľubovňa 8,7

Okres Stropkov 12,8

Okres Svidník 15,4

Okres Vranov nad Topľou 16,1

Okres Bardejov 15,8

Okres Humenné 10,8

Okres Kežmarok 19,8

Okres Levoča 12,8

Okres Medzilaborce 16,7

Okres Poprad 7,3

Okres Prešov 10,5

Okres Sabinov 18,1

Okres Snina 14,9

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza RegDat

Príloha č. 3

Miera evidovanej nezamestnanosti v % v  Nitrianskom kraji (2008)

74

Nitriansky kraj 7,4

Okres Komárno 8,5

Okres Levice 11,5

Okres Nitra 4,3

Okres Nové Zámky 7,5

Okres Šaľa 6,9

Okres Topoľčany 7,0

Okres Zlaté Moravce 6,9

Zdroj: Štatistický úrad SR databáza RegDat

Príloha č. 4

Inventori v Prešovskom kraji (2007)

Názov Mesto Krajina Odvetvie

Fritz Holding Prešov Nemecko chemický

Glunz & Jensen Prešov Dánsko strojársky

HOPAX Medzilaborce Česká republika kovo-spracujúci

KAMAX-Werke Bardejov Nemecko strojársky

Lear Prešov USA automobilový

Muller Textile Humenné Nemecko textilný

OPTIMA ROBE Prešov Rakúsko stavebný

Scottish Woodlands Humenné Veľká Británia drevospracujúci

SHOE FASHION GROUP Bardejov Rakúsko textilný

SOGIT Poprad Taliansko chemický

Whirlpool Poprad USA strojársky

Zdroj: SLOVAK ASSOCIATION FOR BUSNESS ASSISTANCE

Príloha č. 5

Investori v Nitrianskom kraji (2007)

75

Názov Mesto Krajina Odvetvie

Alcan Levice Holandsko kovo-spracujúci

DSS Plastics Nitra Veľká Británia chemický

Heineken Hurbanovo Holandsko potravinársky

LEOVINCI Zlaté Moravce Španielsko kovo-spracujúci

Monarflex Štúrovo Dánsko chemický

Peikko Finland Oy Králová nad Váhom Fínsko strojársky

SeongJi Slovakia Galanta Južná Kórea elektro-technický

SONY Slovakia Nitra Slovensko / Japonsko elektro-technický

Tondach Gleinstätten AG Nitrianske Pravno Rakúsko stavebný

Yssel Palárikovo Holandsko stavebný

ZANINI HOLDING Topoľčany Taliansko chemický

ZF Fridrichshafen Levice Nemecko strojársky

Zdroj: SLOVAK ASSOCIATION FOR BUSNESS ASSISTANCE

76