SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

ÚLOHA PRIEMYSELNÝCH PARKOV V REGIONÁLNOM ROZVOJI SLOVENSKA

Diplomová práca

Študijný program: Regionálny rozvoj

Študijný odbor: 3.3.5. Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionalistiky a vidieckeho rozvoja

Školiteľ: Ing. Peter Kovács, PhD.

Nitra 2010 Róbert TAMAŠKOVIČ , Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Róbert Tamaškovič vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému „Úloha priemyselných parkov v regionálnom rozvoji Slovenska vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre 24.4.2010

Róbert TAMAŠKOVIČ

Abstrakt

Štátom deklarovaná podpora pri budovaní priemyselných parkov sa stáva

neodmysliteľným nástrojom regionálnej politiky štátu, zmyslom ktorej je napomáhať

ekonomickému a sociálnemu rozvoju v problémových regiónoch. Táto práca prináša

zhodnotenie vybudovania priemyselného parku Levice - Géňa a jeho vplyvu na zmenu

nezamestnanosti, rast priemernej mesačnej mzdy a zamestnanosti v priemysle.

Využitím hlavného cieľa , ktorým je identifikácia pôsobenia priemyselného parku

a jeho vplyv na región, chceme poukázať na dôležitosť vybudovania a fungovania

priemyselného parku v regióne Levice. Práca prináša nahliadnutie do legislatívy

o danej problematike, obsahuje presný popis jednotlivých investorov a charakter ich

výroby. V práci boli využité metódy ako skúmanie a analýza získaných údajov.

Prostredníctvom týchto metód sme dospeli k záverom, že vybudovanie priemyselného

parku Levice - Géňa má pozitívny vplyv na pokles nezamestnanosti, rast

zamestnanosti a miezd v priemysle v regióne Levice. Touto prácou sme chceli

zosumarizovať dostupné informácie a porovnať stav jednotlivých skúmaných údajov

pred vybudovaním priemyselného parku a po jeho dokončení. V závere práce je

konštatované, že štátom deklarovaná podpora pri budovaní priemyselných parkov sa

stáva neodmysliteľným nástrojom regionálnej politiky štátu, zmyslom ktorej je

napomáhať ekonomickému a sociálnemu rozvoju v problémových regiónoch a

vybudovanie priemyselného parku Levice - Géňa to v sledovaných a skúmaných

ukazovateľoch potvrdilo.

Kľúčové slová: priemyselný park, nezamestnanosť, zamestnanosť, priemerná mzda,

priame investície, zahraničné priame investície

Abstract State-aided support for building-up an industrial concern becomes unthinkable device

of regional policy of the state, which point is to help economic and sociable

development in problematic regions. This work brings valorization of building-up an

industrial concern Levice – Géňa and its effect on unemployment, increase of average

wages and employment in industry. Main goal utilization which is an identification of

industry concern operating and its bearing on region, we want to mention importance

of building-up and working of industry concern in Levice. The script brings insight to

legislation about existent theme, it contains exact description of individual investors

and production character. By means of this methods we were draw conclusions, that

the building-up of industry concern Levice – Géňa has positive effect on

unemployment regress, employment increase and wages increase in Levice. With this

script we want to summarise available information and compare single examined data

before building-up an industry concern and after its finish.

In conslusion of this script is mentioned, that state-aided support for building-up an

industrial concern becomes unthinkable device of regional policy of the state , which

point is to help economic and sociable development in problematic regions and

building-up an industry concern Levice – Géňa support this point.

Key word: industrial concern, uneployment, employment, average wages, direct

investment, foreign direct investment

Obsah

Použité skratky..................................................................................................... 7

Úvod ..................................................................................................................... 8

1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí........................... 10

1.1 Priame investície....................................................................................... 10

1.2 Priame zahraničné investície..................................................................... 10

1.3 Lokalizácie ekonomických činností .......................................................... 12

1.4 Priestorový rozvoj a jeho polarizácia......................................................... 13

1.5 Pojem priemyselný park............................................................................ 14

1.6 História a vývoj priemyselných parkov vo svete v Európe...................... 17

1.6.1. Prílev PZI do krajín Európskej únie...................................................

1.7 Vývoj priemyselných parkov v predmestských zónach a súčasná

situácia na Slovensku.................................................................................

25

26

1.7.1 Vplyv budovania priemyselných parkov na regionálny rozvoj.......... 29

1.7.2 Vplyv budovania priemyselných parkov na okolie a životné

prostredie............................................................................................

31

1.7.3 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu S A R I O......... 31

1.7.4 Potenciálne riziká vybudovania priemyselného parku...................... 33

1.7.5 Negatívny vplyv celosvetovej krízy na priemyselné parky na

východnom Slovensku........................................................................

34

1.7.6 Pozitívny vplyv priemyselných parkov na štruktúru pracovnej sily.. 35

1.8 Legislatívny postup pri žiadosti o poskytnutie dotácie na zriadenie PP... 36

1.8.1 Podmienky podpory ........................................................................... 36

1.9 Priestorové rozmiestnenie priemyselných parkov..................................... 38

1.10 Podpora a poskytnuté dotácie podľa regiónov........................................ 39

1.11 Implementácia priemyselných parkov v programovacích obdobiach

po vstupe Slovenska do EÚ.....................................................................

40

1.11.1 Vymedzenie priemyselných parkov v rámci programovacieho

obdobia 2004 – 2006......................................................................

40

1.11.2 Aplikácia podpory budovania priemyselných parkov

v programovacom období 2007 – 2013..........................................

42

2 Cieľ práce.................................................................................................... 45

3 Metodika práce a metódy skúmania........................................................ 46

3.1 Metodika práce........................................................................................ 46

3.2 Pracovné postupy.................................................................................... 46

3.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje .................................................. 46

4 Výsledky práce............................................................................................ 48

4.1 Nitrianský kraj........................................................................................ 48

4.2 Mesto Levice.......................................................................................... 49

4.2.1 História mesta.................................................................................. 50

4.2.2 Obyvateľstvo a jeho štruktúra......................................................... 51

4.3 Priemyselný park Levice - Géňa............................................................ 52

4.4 Vplyv priemyselného parku na pracovný trh v regióne Levice............. 60

4.4.1 Nezamestnanosť.............................................................................. 60

4.4.2 Zamestnanosť.................................................................................. 61

4.4.3 Priemerná mzda............................................................................... 63

4.4.4 Predpokladané priame a nepriame vplyvy priemyselného parku

Levice na životné prostredie..........................................................

66

4.5 Návrh na využitie výsledkov práce........................................................ 67

4.6 Teoretické a praktické prínosy práce..................................................... 68

Záver.................................................................................................................. 69

Použitá literatúra.............................................................................................. 72

Prílohy............................................................................................................... 75

Zoznam skratiek: PP Priemyselný park

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

NBS Národná banka Slovenska

HDP Hrubý domáci produkt

PZI Priame zahraničné investície

Z.z. Zbierka zákonov

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

VÚC Vyšší územný celok

VTP Vedecko-technický park

USA United States of America

EÚ Európska únia

USD United States dollar

Kč Koruna česká

RVHP Rada vzájomnej a hospodárskej pomoci

V4 Vyšehradská štvorka

MSP Malé a stredné podnikanie

F1 Formula 1

SR Slovenská republika

IPZ Industrial park Záborské

PSA Peugeot Societé Anonyme

MH SR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

MPSVaR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

MŽP SR Ministerstvo životného protstredia Slovenskej republiky

n.m. Nadmorská výška

OKEČ Odvetvová klasifikácia ekonomických činností

VPP SA Vedecko-priemyselný park Sophia Antipolis

IPE Ipari-Tudományos-Innovációs-és Technológiai Parkok Egyesület

Asociácia priemyselných parkov Maďarska

PKS Parita kúpnej sily

SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

W3C World Wide Web Consortium KaHR Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

8

Úvod

Ekonomický potenciál Slovenska leží v ekonomickej sile regiónov. Úspešným

nástrojom regionálneho rozvoja môže byť prílev domácich a zahraničných investícií

do regiónu aj prostredníctvom priemyselných parkov, kde sa koncentruje priemysel,

firmy a služby v súlade s územným plánom obce alebo mesta. Tie na seba môžu

viazať množstvo subdodávateľov a vytvárať priestor pre rast zamestnanosti, životnej

úrovne a preklenovanie pretrvávajúcich regionálnych rozdielov. Výhodou je, že veľký

podiel zodpovednosti, ale aj príležitosti a iniciatívy preberajú tí, ktorých sa tento

rozvoj týka najviac: územné samosprávy.

Trend v oblasti rozvoja regiónov a nárast záujmu zahraničných investorov

umiestniť svoje nové výrobné aktivity na Slovensku a v menšej miere aj domácich

investorov rozvíjať a rozširovať svoje podnikateľské aktivity si vyžaduje dôsledné

analýzy v oblasti budovania priemyselných parkov, ktoré sú v súčasnosti

presadzované na Slovensku.

Pre oblasť priemyselných parkov je charakteristický prevládajúci záujem

o predmestské zóny. V prevažnej väčšine sa výber lokalít sústreďuje na zelené lúky

a je snaha vyhýbať sa rekonštrukcii existujúcich priemyselných komplexov.

Štátom deklarovaná podpora pri budovaní priemyselných parkov sa stáva

neodmysliteľným nástrojom regionálnej politiky štátu, zmyslom ktorej je napomáhať

ekonomickému a sociálnemu rozvoju v problémových regiónoch. Tieto premeny sa

uskutočňujú pre mnohých v nebývalom tempe a rozsahu, pričom ich pozitívne i

negatívne dôsledky na územie a spoločnosť zakladajú zmeny dlhodobého a v

niektorých prípadoch i nezvratného charakteru.

Vzhľadom na rozsah prostriedkov poskytovaných z verejných zdrojov je

nevyhnutnosťou osobitná pozornosť pri sledovaní efektívnosti a vplyvu týchto

rozhodnutí na regionálny rozvoj .

9

Táto práca prináša vo svojej úvodnej kapitole nahliadnutie do problematiky

zahraničných investícií na Slovensku a zákonné vymedzenia a podmienky pri

budovaní priemyselných parkov a zón na Slovensku a aj o poskytovaní dotácií

z verejných zdrojov na uvedené projekty. Táto kapitola sa taktiež venuje jednotlivým

analýzam a rizikám vplyvu budovania priemyselných parkov v širšom ekonomickom,

priestorovom a prírodnom kontexte. Prináša taktiež stručný popis aplikácie

problematiky priemyselných parkov v jednotlivých programovacích obdobiach SR po

vstupe do EÚ.

V ďalšej kapitole približuje charakter regiónu a hlavne mesta Levice

v katastrálnom území, ktorého je umiestnený priemyselný park, ktorého vplyv na

región je predmetom skúmania tejto práci.

Nasledujúca kapitola presne opisuje umiestnenie priemyselného parku

v extraviláne mesta Levice, rozmiestnenie jednotlivých investorov a ich detailný

s poukázaním na charakter produkcie, krajinu pôvodu, predpokladaný počet budúcich

zamestnancov a v neposlednom rade hlavne o výške predpokladanej investície

v regióne mesta Levice.

Vplyv priemyselného parku na zmenu v zamestnanosti resp. pokles evidovanej

nezamestnanosti v regióne, zmenu priemernej mesačnej mzdy v regióne a zmenu

regionálneho HDP na obyvateľa čo je vlastne podstatou tejto práce je znázornený

v ďalšej kapitole.

Vývoju prílivu priamych zahraničných investícií do Slovenskej republiky ako

jedného z nosných prvkov regionálneho rozvoja prostredníctvom budovania

priemyselných parkov a niektorým výkyvom objemu investovaných prostriedkov

zahraničných investorov sa venuje záverečná kapitola práce.

Práca je pokračovaním mojej bakalárskej práce s obšírnejším a detailnejším

nahliadnutím do problematiky vybudovania priemyselného parku Levice-Géňa

s prihliadnutím na časový aspekt, hlavne na skutočnosť rozšírenia parku o nových

investorov a vplyv rozvíjajúcej sa celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy.

10

1. Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1 Priame investície

Devízový zákon (1993) definuje priamu investíciu ako vynaloženie peňažných

prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt alebo

majetkových práv, ktorého účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých

ekonomických vzťahov investujúceho tuzemca na podnikaní v zahraničí alebo

investujúceho cudzozemca na podnikaní v tuzemsku, a to niektorou z týchto foriem:

1. vznik alebo získanie výlučného podielu na podnikaní vrátane jeho rozšírenia,

2. účasť na novovzniknutom alebo existujúcom podnikaní, ak investor vlastní alebo

získa najmenej 10 % podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti, alebo

najmenej 10 % podielu na čistom obchodnom imaní, alebo 10 % hlasovacích práv,

3. finančný úver na päť alebo viac rokov poskytnutý investorom na podnikanie, ak má

investor na tomto podnikaní účasť podľa bodu 1 alebo bodu 2, alebo úver spojený s

dohodou o podiele na rozdelení zisku,

4. použitie výnosu z existujúcej priamej investície do tejto

1.2 Priame zahraničné investície

Národná banka Slovenska (2005) pojem priama zahraničná investícia definuje

ako kategóriu medzinárodných investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je

rezidentom jednej ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so

sídlom v inej ekonomike (podnik priamej investície). Trvalý podiel vyjadruje

existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym investorom a podnikom priamej

investície a významný stupeň vplyvu na riadenie podniku. Pri určovaní existencie

vzťahu priamej investície sa v súlade s medzinárodnými štandardami používa –

kritérium 10% podielu na základnom kapitále alebo hlasovacích právach podniku. Za

súčasť priamych zahraničných investícií sa považujú okrem podielu na základnom

kapitále aj reinvestovaný zisk a ostatný kapitál – spojený s rôznymi

medzipodnikovými úverovými operáciami. Pôsobenie priemyselných parkov ako

jedného z nástrojov podpory regionálneho rozvoja je priamo a veľmi úzko spojené

a závislé s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými prostredníctvom

nových alebo už na trhu Slovenska etablovaných zahraničných investorov.

11

Intenzita a objem prostriedkov, ktoré sú investori ochotný investovať pri alokácii

svojich prevádzok je závislá od mnohých faktorov, či už je to politika štátu v oblasti

prílivu zahraničných investícií, konkurenčné prostredie okolitých štátov alebo

celosvetová hospodárska situácia. Alokácia prevádzok do konkrétneho regiónu

Slovenska je závislá od charakteru výrobného sortimentu, dostupnosti dodávateľov,

pracovnej sily a zdrojov. Na základe uvedených faktov je pôsobenie priamych

zahraničných investícií v rámci regiónov Slovenska diametrálne rozdielne čo sa

rozdielne prejavuje na regionálnom rozvoji SR.

Priebeh prílivu priamych zahraničných investícií do Slovenskej republiky je

graficky znázornený v obrázku 1.

18,58216,687

99,561

61,448

185,594

79,4

97,8

75,3

139,4

88,4

28,678

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

mld.SKK

Zdroj: www.sario.sk

Obr.1 Priebeh prílivu PZI v SR

Rozdielne hodnoty v sebe skrývajú viaceré faktory. Napríklad výrazný pokles

PZI v roku 2003 bol v dôsledku značného poklesu privatizačných aktivít vlády.

Reinvestovaný zisk ( podiel zahr. investorov na zisku spoločnosti, ktorý nie je

vyplatený vo forme divident a teda zostáva na účtoch krajiny), dosiahol objem 55.6

mld. SK. V roku 2005 reinvestovaný zisk opäť zaznamenal pokles na hodnotu 27.1

mld. SK avšak v tomto roku bol dôvodom takéhoto vývoja nárast vyplatených

divident oproti roku 2004. Nárast prílivu PZI v roku 2006 v sebe skrýva

predovšetkým privatizácia Slovenských elektrární. Od tohto roku dochádza

k neustálemu poklesu prílivu PZI k čomu však značnou mierou prispela od svojho

vzniku celosvetová hospodárska kríza ovplyvňujúca rozhodovanie investorov v čase

aj priestore.

12

1.3 Lokalizácia ekonomických činností

V zostave základných faktorov ekonomiky prislúcha vedúca úloha výrobným

činnostiam, ktoré determinujú rozvoj ostatných segmentov ekonomiky. Lokalizácia

výrobných činností je podmienená lokalizáciou výrobných vstupov ako sú suroviny,

energia, voda, práca, infraštruktúra ale aj spotrebou. Prírodné zdroje krajiny sú

jedným z najdôležitejších ekonomických faktorov rozvoja. Ich štruktúra, objem ich

zásob, kvalita, stupeň preskúmania a zameranie hospodárskeho využitia týchto

zdrojov majú bezprostredný vplyv na ekonomický potenciál regiónu a tým aj krajiny

celej. Odlišnými prírodno-geografickými podmienkami možno charakterizovať každý

región. Podmieňuje to poloha každého regiónu v rámci širšieho priestoru (krajiny,

štátu), pričom dochádza k spoločnému vzájomnému pôsobeniu jednotlivých

segmentov prírodného prostredia a sociálno-ekonomických činností v lokalite

(regióne).

Neodmysliteľný význam z pohľadu prírodných podmienok má rozloha daného

územia, čo je vlastne záber pôdy, ktorá vzhľadom na to, že je neobnoviteľným

prírodným zdrojom je pomerne limitujúcim faktorom a nie je možné neobmedzené

využívanie a plytvanie ako dôsledok rozsiahlej investičnej výstavby, aj keď sa jedná

o rozvoj regiónu. Podobne ako faktory regionálneho rozvoja, ktoré zároveň pôsobia

ako faktory lokalizácie, aj efekty lokalizácie môžu pôsobiť ako efekty rozvoja.

Lokalizácia priemyselných odvetví na Slovensku je zobrazená v prílohe č.1.

Ekonomické činnosti, ako píše Gecíková (2000) ako činnosti podnikov, najviac

ovplyvňujú rozvoj regiónu. Jedná sa obvykle o vzájomne podmienený vzťah, t.j. aj

samotný región svojim potenciálom ovplyvňuje rozmiestnenie ekonomických

činností, ktoré využívajú podmienky na svoju lokalizáciu a tiež svojou aktivitou

spätne vplývajú na tieto podmienky. Sociálna a technická infraštruktúra sú ďalšími

dôležitými rozvojovými faktormi.

Teóriu lokalizácie Dunning (1981) popisuje tak, že firma sa rozhodne

k investovaniu v cudzej krajine, ak prevážia výnosy z presunu (či budovanie nových)

kapacít do cudzej krajiny náklady na tento presun. Tohto firma dosiahne , ak má tri

základné výhody oproti miestnej konkurencii – vlastníctvo špecifických aktív,

internacionalizácia a lokalizácia týchto aktív. Prvé dve podmienky sú endogénne

závislé na nadnárodnej firme. To či sa ich podarí využiť, ovplyvňujú lokalizačné

výhody, ktoré sú pre firmu exogénne.

13

1.4 Priestorový rozvoj a jeho polarizácia

Nerovnomernosť je neoddeliteľnou vlastnosťou rozvoja. Rozvoj v jednotlivých

regiónov sa polarizuje rôzne čoho dôsledkom je uvedená vlastnosť. Skutočnosťou je,

že už rozvinuté mestá a prímestské regióny ľahšie prijímajú na základe nahromadenia

aktivít a jestvujúceho rozvojového náskoku nové inovácie, reflektujú na rozvojové

impulzy silnejšie ako okrajové vidiecke regióny a môžu tak vybudovať a upevniť

náskok.

Belajová (2005) vyjadruje názor, že základ významu priestorovej dimenzie

spočíva v jej univerzálnosti. Čas je spolu s priestorom najvšeobecnejšou dimenziou

akéhokoľvek materiálneho pohybu. Priestorová dimenzia je univerzálna, má svoje

miesto tak v prírodných, ako aj v technických a ekonomických vedách. Z uvedenej

skutočnosti vyplýva aj možnosť rozmanitého definovania priestoru.

V ekonomickom ponímaní je priestor stotožňovaní so súborom prírodných,

územno-technických, demografických a ekonomických daností. Stabilné, ale pomaly

sa meniace prvky priestoru ako sú pracovné a surovinové zdroje , rozmiestnenia

komunikácií sa tým dostávajú do popredia.

Fáziková (2005) pod priestorovou štruktúrou rozumie fyzický spôsob

usporiadania a vzájomného prepojenia prvkov priestoru do systému a vzťahy medzi

nimi. Tento priestor sa postupne zapĺňa ekonomickými aktivitami a formuje sa jeho

štruktúra.

Ivaničková (1998) charakterizuje rozvoj ako dynamický proces zmien, ale aj

stav dosiahnutý vďaka zmenám. Preto hovorí nielen o procese rozvoja. ale aj o stave

rozvoja a štádiách rozvoja. Podstatou rozvoja je teda dynamika a proces, ktoré

vznikajú pri zmenených a progresívnych parametroch pozitívnych rastových faktorov.

Všeobecne platí, že bez rastu k rozvoju nemôže dôjsť a rast vedie k rozvoju.

14

1.5 Pojem priemyselný park

Dupaľ (1998) definuje parky, že sú architektonické komplexy budov a

pavilónov v prostredí parkovej úpravy (na ploche niekoľko ha) so širokou

infraštruktúrou, vrátane konferenčných, ubytovacích a stravovacích zariadení:

záujemcom sú prenajímané priestory v existujúcich objektoch, alebo pozemky, na

ktorých si môžu postaviť pri dodržaní určitých zásad vlastné objekty.

Podľa Ilkoviča (2002) priemyselný park je na rozdiel od priemyselnej zóny

založený na filozofii integrácie relatívne rôznorodých funkcií (výrobných, služieb,

relaxačných a vzdelávania) v rámci priemyselného územia. Často sa však chápe jeho

podstata len v rovine ekonomickej, s cieľom získania príspevku podľa zákona NR SR

č.193/2001 Z.z. a tomu sa podriadi celý mechanizmus na získanie tejto podpory.

Príkladom sú snahy na rekvalifikáciu jestvujúcich priemyselných zón na priemyselné

parky pomocou nástrojov územného plánovania. Takto vznikne v duchu zákona

potenciálna možnosť získania štátnej dotácie na zákonom vymedzené inžinierske

objekty, resp. majetkové vysporiadanie a vznikne priemyselný park. Pod pojmom

priemyselný park

Kapko (2001) píše o priemyselnom parku ako o mieste , kde je sústredená

priemyselná činnosť, sú budované výrobné objekty a kde je pripravená príslušná

technická a podnikateľská infraštruktúra. Umiestnený je na území priemyselnej zóny

v zmysle územného plánu rozvoja obce alebo mesta.

Minarovič (2001) uvádza, že priemyselný park je územie, ktoré je ohraničené,

má definovaný učritý typ výroby a subjektov, ktoré vstupujú do tohto územia a majú

svojho správcu, ktorý poskytuje spoločnostiam služby. Neskôr konštatuje, že

priemyselné parky participujú v značnej miere na zlepšovaní ekonomickej situácie

regiónu, v ktorom sú situované, oživujú podnikateľské prostredie a v neposlednom

rade ponúkajú priestor na vytváranie ekonomických väzieb medzi sudodávateľmi.

Keppl (2001) hovorí, že príprava územia pre priemyselný park môže oscilovať

od prostého vymedzenia územia v štruktúre sídla, s vytvorenými predpokladmi na

pripojenie komunikácie a siete, cez jeho vybavenie komunikáciami a inžinierskymi

sieťami až po výstavbu priestorov pre jednotlivých výrobcov – podnikateľov.

15

Podľa materiálov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu SARIO

zverejnených na internetovej stránke www.sario.sk sa pojem "priemyselný park"

vyznačuje zásadami, ktoré ho odlišujú od bežných priemyselných zón. "Parky" sa

vyznačujú jednotnou koncepciou, osobitným usporiadaním, vegetačnými úpravami,

voľbou výrobných jednotiek a všestrannou starostlivosťou o stanovište.

Hlavné charakteristiky priemyselného parku podľa SARIO:

• pozemky, na ktorých je založený, sú právne vysporiadané a presne definované

• fungovanie parku zabezpečuje hospodárska spoločnosť, ktorá ponúka pre usídlených

podnikateľov v parku, súbor služieb (účtovníctvo, marketing, pomoc pri získavaní

úverov, investičné, rozvojové, právne poradenstvo, atď.)

• ponúka pozemky, ktoré sú vybavené pre výrobu nevyhnutnou infraštruktúrou, na

odkúpenie, lízing a na prenájom pre podnikateľské subjekty

• vytvára pre malé a stredné podnikanie vhodné podmienky na ich rozvoj, na

aplikovanie moderných technológií vo výrobe, na výrobu špičkových produktov

• podporuje inováciu

• podporuje rozvoj domácich vedecko-výskumných aktivít a pomáha aplikácii ich

výsledkov vo výrobe

• podporuje rast exportu

• na území parku prebieha proces vytvárania hodnôt

Bartková (2003) rozumie park vo všeobecnosti ako veľký komplex –

industrálnu zónu, v ktorom sa okrem výrobných hál, skladov, škôl, výskumných

ústavov, nákupných centier, oddychových zón a športovísk nachádza aj obytná zóna.

Čimo (2003) píše, že územie a vyhovujúca infraštruktúra sú prvotnými, ale iba

technickými podmienkami existencie priemyselného parku. Podmienkou realizácie

efektívnych ekonomických aktivít ako samotného účelu zriadenia priemyselného

parku je vhodné makro a mikro prostredie.

Zákon o obecnom zriadení (1990) definuje v § 1 ods.1 obec ako samostatný

samosprávny územný celok Slovenskej republiky; združuje občanov, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených

zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými

zdrojmi.

16

Zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov (2001) definuje pojem

priemyselný park je „územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná výroba, alebo

služba jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov, a ktoré je na tento účel

ustanovené územným plánom obce alebo územným plánom zóny“, hovorí o

priemyselných parkoch, že sú nástrojom na dosiahnutie cieľov regionálneho rozvoja,

teda slúžia na zabezpečenie vyváženého hospodárskeho a sociálneho rozvoja

Slovenskej republiky, na odstránenie alebo zmiernenie rozdielov v úrovni

hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov, na zabránenie vzniku nových oblastí

s nízkou ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou obyvateľov a na

zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov a

definuje región ako územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie

regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa

podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek. Regionálny rozvoj je trvalý rast

hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zyšuje jeho

hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho

obyvateľov, región tak prispieva k hospodárskemu rozvoju a k sociálnemu rozvoju

krajiny.

Podľa zákona č. 542/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001

Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov je priemyselný park územie

vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, na ktorom sa

vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa

alebo viacerých podnikateľov. Priemyselný park zriaďuje obec, vyšší územný celok

(VÚC) alebo združenie obcí. Podľa tejto charakteristiky a vymedzenia môžeme za

priemyselný park považovať akékoľvek dve prevádzky, či už výroby alebo služieb,

ktoré sa chystajú zriadiť dvaja podnikatelia na ploche , ktorá je alebo bude vyznačená

v územnom pláne. Limitujúcim môže byť len fakt, že zriaďovateľom musí byť obec.

17

1.6 História a vývoj priemyselných parkov vo svete a v Európe

Vzorom obchodných centier a priemyselných parkov v Európe sú tzv. malls

budované v predmestských zónach USA. Sú charakteristické svojim plošným

usporiadaním funkcií na voľných priestranstvách a plochách nachádzajúcich sa

v susedstve mestských aglomerácií s tempom rastu a razanciou typickou pre charakter

urbanizmu a hospodársky rozvoj Ameriky. Spočiatku súbežné formy umiestnenia

obchodných centier situovaných popri diaľnici (parkovisko + obchodný priestor so

skladmi) a priemyselných komplexov (výroba, skladovanie a komunikačná

infraštruktúra ) sa menia do vyšších stupňov vybavenosti kvalitnejšou ponukou,

priraďovaním nových komplementárnych funkcií bezprostredného okolia, čo sa

približuje urbanizmu ponímaného európsky.

V priemyselných zónach sa začínajú budovať predvádzacie priestory, podnikové

predajne, stravovacie jednotky, rôzne akcie dni otvorených dverí a informačného

charakteru. Týmto dochádza k pomalému odstraňovaniu pomyseľných hraníc

a izolovanosti od mestských foriem života.

V zahraničných priemyselných parkoch alebo technologických parkoch sa

snažia zriaďovatelia alebo vláda konkrétnej krajiny, nielen o výrobu, ale aj

o rozvinutie vedecko-technického potenciálu. To znamená, že vznikajú na týchto

územiach univerzity, rôzne vedecké ústavy a podobne.

V posledných dvoch desaťročiach sa táto forma podpory investícií rozmáha v novo

industrializovanom a rozvojovom svete, najmä v Číne.

Popredný európsky vedecko-priemyselný park Sophia Antipolis je situovaný

na juhu Francúzska pri francúzskej Rivére medzi mestami Nice a Cannes.

Rozprestiera sa na zalesnenom území s rozlohou 2 300 hektárov

charakteristickou architektúrou kde každá jednotlivá stavba je obklopená bohatým

porastom stromov a žiadna budova nesmie prevyšovať kopce okolo parku.

Do budúcna sa plánuje rozšírenie parku až do veľkosti 3 800 ha. Na začiatku

21.storočia v parku pôsobilo 1 193 podnikov, 20 530 inžinierov a technikov a 5 000

študentov. V parku pracuje 68 národností. Svoju celistvú koncepciu potvrdenú vládou

nadobudol už v roku 1974. VPP SA bol exemplárnym a jediným projektom do tej

doby podporovaným vládou.

18

Zastrešuje primárne spoločnosti z výpočtovej (počítačovej) oblasti, z oblasti

elektroniky, farmakológie a biotechnológie. Taktiež je tu situovaných viacero

spoločností z oblasti vyššieho vzdelávania spolu s európskou centrálou W3C.

Zdroj: www.sophia-antipolis.net

Obr. 2 Sophia Antipolis International Science and Technological Park

Priestorové usporiadanie parku je zobrazené v prílohe č.2.

Zrod prvých priemyselných parkov súčasného charakteru nachádzame v centre

európskej priemyselnej revolúcie vo Veľkej Británii.

Zoskupenie viacerých výrobných jednotiek, tovární, uskutočnený najprv len

náhodným združením týchto subjektov dal základ vzniku továrenskej veľkovýroby

a aj prvým priemyselným parkom v tejto krajine. Priemyselným územím takéhoto

charakteru bol ako prvý Trafford Park v Manchestri založený spoločnosťou Shipcanal

and Docks v roku 1897.

Priemyselné obvody podnikateľského charakteru, ktoré vznikli už koncom

19.storočia dali základ hlavnému podnetu na ich budovanie pre celkové obnovenie

a ozdravenie hospodárskou krízou poznačené britské hospodárstvo. V priebehu

20.storočia dochádza k zmenám legislatívy a okrem priemyselných obvodov

19

riadených a kontrolovaných vládou, vznikali obvody budované miestnymi správami

existujúcich miest a tzv. združeniami nových miest. Podľa zákona o plánovaní miest

a vidieka (Town and Country Planning Act) z roku 1962 a 1968 bolo miestnym

správam umožnené nadobúdať pôdu a budovať zariadenia pre výrobu do prenájmu

alebo na predaj a zriaďovať fondy, z ktorých mohli byť priemyselné podniky

financované.

Írsko a jeho región Shannon sa stalo modelovým príkladom, ako je možné

regionálny rozvoj realizovať prostredníctvom osobitných ekonomických zón a formou

verejnej podpory. Uvedené riešenia v konečnom dôsledku vedú k vzostupu

hospodárskej sily krajiny. Koncom 60. rokov sa pristúpila k zvýšeniu dôrazu na

podporu moderných technológií. Výsledkom tohto snaženia bolo vybudovanie

univerzity v meste Limerck a v polovici 80.rokov aj Národný technologický park,

ktorý bol prvým írskym. Ako prvá krajina v Európe, tu Írsko použilo pre zabezpečenie

administratívnej pomoci a prostriedkov na odštartovanie novej alebo nezabehnutej

firmy inkubátorové základne.

Výška daní bola jedným zo základných motivujúcich faktorov pri snahe prilákať

investorov zo zahraničia. Nulová sadzba, ktorá bola na začiatku, časom hlavne

vstupom do EÚ stúpla na desať percent pre oblasti priemyslu a služieb. V roku 2003

došlo v Írsku k zjednoteniu sadzby dane pre podniky na úroveň 12,5%.

Výskumno-vývojová prítomnosť konkurencie, ktorá láka a priťahuje

potenciálnych nových investorov je však značne významnejšia pri ich rozhodovaní.

Dochádza k vzniku tzv. „klustrov“ (zhlukov) technologických a biotechnologických

firiem.

Koncom roka 2000 pôsobilo v parku takmer sto pobočiek zahraničných

koncernov, ale aj írske výskumno-vývojové ústavy a technologické podniky.

Z uvedených poznatkov je možné usúdiť, že vládnu aktivitu v oblasti budovania

priemyselných parkov si osvojilo mnoho firiem pri využívaní aj množstva

súkromných parkov, situovaných na území celého Írska.

20

Vývoj priemyselných parkov alebo zón v krajinách starého kontinentu je značne

diferencovaný a špecifický, hlavne z pohľadu ekonomického a politického vývoja

jednotlivých hlavne postkomunistických krajín po zmenách politickej klímy v týchto

štátoch. Tieto odlišnosti je možné pomerne dobre badať v krajinách susediacich so

Slovenskom.

V roku 1959 vznikol prvý priemyselný park aj v Rakúsku. V južnej časti

krajiny v bývalej továrni na lietadlá, ktorá počas druhej svetovej vojny bola zničená

bombami. Už v roku 1962 sa tu etablovala prvá firma. Postupom času prerástol park

do najúspešnejšieho a najväčšieho v Rakúsku. Jeho rozloha viac ako 280 hektárov,

prítomnosť dvesto firiem a vznik desiatok tisíc pracovných miest sú údaje hodné

nasledovania. Legislatíva v Rakúsku neumožňuje daňové úľavy pre investorov

v priemyselných parkoch, takže pripravenosť infraštruktúry je jedinou motiváciou pre

potenciálneho investora pri rozhodovaní umiestnenia svojej prevádzky.

Zdroj: www.ecopolus.at

Obr. 3 Najznámejšie priemyselné parky Rakúska

21

Začiatkom 90. rokov prenikol takýto spôsob podpory investícií ako jedna

z možností regionálneho rozvoja aj do reformovaných krajín strednej a východnej

Európy.

Prvý súkromný park priemyselného typu v Maďarsku neďaleko mesta Győr

vytvorený rakúskym vlastníkom v roku 1992 bol priekopníkom a pionierom v tom

smere. Už o dva roky doň vstúpil prvý investor. V tom istom roku vznikla v krajine

Asociácia priemyselných parkov (IPE- Ipari-Tudományos-Innovációs-és Technológiai

Parkok Egyesület ).

Poslanie asociácie v oblasti priemyselných parkov:

od roku 1994

• informovanosť samospráv a podnikateľov, vzbudenie záujmu, pomoc pri ich

aktivitách v tejto oblasti

• účasť na vypracovaní odborných prac

• pomoc pri získavaní vládnej podpory, pri príprave odborných prac a pri ich

odsúhlasovaní a prijímaní, ako aj

• pri získavaní kapitálu a pri urýchlení pokrytia zdrojov

od roku 2008

• urýchliť udomácnenie firiem zastupujúcich špičkové technológie a ich

výskumno-vývojových základní na území Maďarska, ich spoluprácu

s domácimi výskumnými a podnikateľskými subjektmi

• na pôde našich prestížnych medzinárodných univerzít podporiť vznik

vedeckých parkov v prostredí vedeckých laboratórií, podobne ako v krajinách

s rozvinutým priemyslom

• vytvorenie siete priemyselných parkov a integrácia do systému priemyselných

parkov EU

• priemyselne parky budú aktívnou súčasťou pri koncipovaní regionálnej

rozvojovej politiky a pri jej realizácii

• priemyselne parky budú uplatňovať udržateľný rozvoj aj priority svojho

predmetu činnosti

22

Do roku 2000 v Maďarsku existovalo jedenásť zón a 112 priemyselných

parkov. Priemyselné parky do veľkej miery prispeli k modernizácii maďarského

priemyslu. Podľa vyjadrení niektorých predstaviteľov miestnych samospráv na

začiatku hľadali zóny investorov no v súčasnosti hľadá investor zónu. Iniciátorom

vzniku parku býva v Maďarsku obec. V začiatkoch rozvoja priemyselných parkov

v Maďarsku bola slabým miestom priemyselných zón a parkov ich slabá

a nedostatočná organizovanosť a marketingové schopnosti.

Zdroj: www.ipe.hu

Obr. 4 Priemyselné parky Maďarska

23

Situácia v oblasti rozvoja priemyselných parkov sa v Poľsku datuje od roku

1995. Od tohto roku poľská legislatíva začala umožňovať vytváranie zvláštnych

ekonomických zón a priemyselných parkov. Na podporu ekonomického rozvoja na

vymedzených územiach využívali štyri faktory: podpora vlády a štátnej správy,

dostupná infraštruktúra, výhody z umiestnenia výroby v špeciálnej ekonomickej zóne

a široká sieť vhodných subdodávateľov v okolí. Medzi výhody špeciálnej

ekonomickej zóny v Poľsku patrili napríklad úľavy v oblasti colných a daňových

sadzieb, ktorých štruktúra je závislá od štruktúry, objemu a časového rozsahu

investícií a územný rozsah a skladba prípustných ekonomických aktivít Ako

motivujúci prvok pre potenciálnych investorov zo zahraničia bolo hlavne odpustenie

dane zo zisku pri splnení daných podmienok. Následne postupne až do roku 1999

vzniklo 17 zón a investorom poskytol štát až desaťročné daňové úľavy. V podstate

išlo o oslobodenie od dane zo zisku až do výšky investície.

Vláda rozhodovala o oblastiach podnikania a jednotlivých zón a parkov,

zameriavala sa však hlavne o tradičné odvetvia postihnuté štrukturálnym útlmom. Cez

ekonomické zóny sa podarilo Poľsku prilákať takých investorov ako General Motors

či United Technologies Automotive. Avšak v súvislosti s poľskou kandidatúrou na

členstvo do EÚ Brusel zóny označil za nezlučiteľné s priemyselným právom EÚ.

Došlo k prehodnoteniu poľských predpisov a legislatívy a zavedenie vydávania

licencií. Do konca roku 2000 dokonca došlo k zrušeniu dvoch zón.

Zdroj: www.paiz.gov.pl

Obr.5 Aktuálne rozmiestnenie priemyselných parkov Poľsku

24

Dôležitosť zahraničných investícií si Česko uvedomilo už pár rokov po zmene

politického systému. V roku 1992 založilo ministerstvo priemyslu a obchodu štátnu

agentúru CzechInvest pre podporu investícií a obchodu, ktorej hlavnou úlohou

v začiatkoch bol vývoj a vypracovanie programov na zvýšenie atraktivity krajiny pre

zahraničné investície. Podpora rozvoja priemyselných zón zo strany štátu bola

zahájená uznesením vlády v roku 1998, ktoré schválilo dotáciu prvých 55,5 mil.Kč na

prípravu priemyselných zón. CzechInvest do roku 2001 dokončila projekty 10 firiem,

ktoré priniesli Českej ekonomike vyše 360 mil. USD priamych investícií.

Priemyselný park Borské polia v okrajov časti Plzne s rozlohou približne sto

hektárov bol prvou „vlaštovkou“ v Česku. Vytvorenie parku začalo v roku 1994

dohodou s armádou. Vojsko, ktoré z Plzne odchádzalo vymenilo svoj stohektárový

pozemok za mestské byty. Investície mesta do parku však začali až pokým nezískalo

doň prvého investora v roku 1996 japonského výrobcu spotrebnej elektroniky

Matsushita Inc. . Bol to impulz pre vklad prvej čiastky v sume sto miliónov korún do

technickej infraštruktúry. Do roku 2000 vzniklo v parku dvetisícdvesto nových

pracovných miest. V tom čase začala česká legislatíva uplatňovať zákon na podporu

investícií prevyšujúcich 10 mil. USD, ktorý investorom ponúkal daňové výhody

a zároveň obciam podporu pri kúpe pozemkov a v budovaní technickej infraštruktúry.

V rámci podpory zo zdrojov štátneho rozpočtu bolo v rokoch 1998-2005

podporených celkovo 92 priemyselných zón sumou 5,63 miliardy českých korún

a formou prevodu z Pozemkového fondu prevedených 388 hektárov. Do roku 2005

bolo vybudovaných celkovo 2 131 ha priemyselných zón, kde sa svojimi prevádzkami

etablovalo 357 výrobných firiem a podnikateľov, ktorý preinvestovali 146 miliárd Kč

a zaviazali sa vytvoriť 72 tisíc pracovných miest.

Zdroj: www.czechinvest .cz

Obr.6 Mapa podporených projektov v Čechách - obdobie 1998-2005

25

1.6.1 Prílev PZI do krajín Európskej únie

Priame zahraničné investície sa stali svetovým fenoménom. Prílev investícií sa

v roku 2006 zvýšil približne o jednu tretinu a dosiahol takmer bilión dolárov. Najväčší

záujem prejavili investori o Európsku úniu, ktorá prilákala takmer polovicu tohto

objemu. Spomedzi rozvojových krajín sa najväčšiemu záujmu investorov tešili Čína,

Honkong, Singapur, Mexiko a Brazília. Najväčší nárast prílevu investícií zaznamenala

západná Ázia, a to o 85%.

Nárast investícií v roku 2006 odráža vysokú úroveň cezhraničných fúzií a akvizícií,

ako aj výkonnosť ekonomík a ich vysoký rastový potenciál. Práve vďaka fúzii britskej

Shell Transport and Trading s holandskou Royal Dutch Petroleum v hodnote 74

miliárd dolárov sa stala Británia najväčším príjemcom investícií na svete. Získala

celkom 165 miliárd. Druhým najväčším príjemcom boli Spojené štáty, aj keď prílev

investícií tam medziročne poklesol na 99 miliárd. V priebehu roka 2006 sa v

politických kruhoch intenzívne hovorilo o rôznych aspektoch prílevu priamych

zahraničných investícií, najmä o cezhraničných fúziách v rozvinutých krajinách. Na

jednej strane desať nováčikov únie pokračovalo v privatizovaní, znižovaní dane z

príjmu právnických osôb a poskytovaní nových stimulov na prilákanie investorov, na

druhej strane, sa však vynorili obavy zo zvýšenej akvizičnej aktivity v niektorých

krajinách

Zdroj: www.hn.sk

Obr.7 Prílev PZI do EÚ za rok 2005

26

1.7 Vývoj priemyselných parkov v predmestských zónach a súčasná

situácia na Slovensku

V bývalom Československu už v 60. rokoch 20.storočia boli rozpracované teórie

výstavby výrobných zoskupení založené na využívaní aglomeračných výhod,

konkrétnejšie na vzájomnej spolupráci jednotlivých výrobných jednotiek (závodov),

zdieľaní spoločnej technickej a sociálnej infraštruktúry i služieb až po snahu o takú

kombináciu výrob, ktoré by vytvárali tzv. ekologické slučky alebo bezodpadové

technológie, kde odpad z jednej výroby tvorí vstupnú surovinu pre nadväzujúcu

výrobu. Teórie boli založené na ilúzii, že v plánovanom centrálne riadenom

hospodárstve z jedného centra bude možné účelovo zoskupovať výrobné závody

a pomocné prevádzky do jedného kooperujúceho a efektívne fungujúceho celku.

Nepodarilo sa ale nájsť účinný spôsob riadenia rezortne, odborovo i záujmovo

odlišných výrobných závodov a technických prevádzok umiestnených v rámci

jedného celistvého územia.

Po zmene politickej klímy v roku 1989 a následných zmenách vo fungovaní

štátu a ekonomiky a jej prechodu z centrálne riadenej a plánovanej na trhovú,

reagujúcu na potreby trhu sa otvorili možnosti na realizáciu nových metód riadenia

priemyslu, smerovania investícií a charakteru výroby.

Po páde monopolu moci jednej politickej strany, zrušení systému centrálneho

plánovania ekonomiky v rámci celého štátu a koordinácie hospodárskych plánov

krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), rozsiahlej privatizácií

ekonomických kapacít a zrušení väčšiny obmedzujúcich faktorov pre slobodné

ekonomické vzťahy vo vnútri štátu i so zahraničím sa pre slovenskú ekonomiku stále

iba hľadá vhodné štrukturálne usporiadanie, ktoré by umožnilo výrobným a

obchodným podnikom a podnikom služieb zabezpečiť maximálnu efektívnosť ich

činnosti.

Pod pojmom štrukturálne usporiadanie ekonomiky chápeme celé spektrum

navzájom súvisiacich a od seba závislých faktorov; od umiestnenia, respektíve

trasovania ekonomických aktivít v území, cez právne formy, veľkosť a organizačné

členenie podnikov, daňový systém a systém colných sadzieb, sortiment produkcie,

skladbu investícií z domácich a zahraničných zdrojov, systém odpisovania hodnoty

majetku až po skladbu využívaných pracovných síl z hľadiska regiónov, vzdelania,

veku a pohlavia a prevládajúce formy pracovno-právnych vzťahov.

27

Prudký rozvoj obchodných zariadení najrôznejšieho typu a veľký nárast záujmu,

príprava a vznik prvých priemyselných parkov začal poznamenávať v posledných

rokoch spoločenský život, architektúru a aj urbanizmus na Slovensku.

Omeškanie nástupu a vývoja týchto trendov oproti USA, krajinám EÚ

a susediacim postkomunistickým krajinám sa často prejavilo izolovaným

nekomplexnými riešeniami reprezentujúcimi jednostranné záujmy. V oblasti

priemyselných parkov sú predmetom záujmu predmestské zóny. Výber lokalít sa

sústreďoval a v prevažnej miere aj sústreďuje naďalej na zelené lúky a zväčša sa

vyhýba rekonštrukcii existujúcich priemyselných komplexov.

S prvými ponukami postaviť na Slovensku (v Bratislave) prenajímateľné

výrobné a nevýrobné priestory nazvané priemyselná dedina prišla už v roku 1991

švédska firma PUNKTEN AB.

Prehlbujú sa problémy, ktoré spôsobujú staré opustené priemyselné objekty

a areály. Nezáujem o ich prestavbu pre potreby novej výrobnej náplne a vysoké

náklady spojené s ich likvidáciou tvoria z nich postupne chátrajúce monštrá, ktoré sú

nočnou morou územných samospráv.

Štúdiei vypracované na rôznych úrovniach štátnej správy nevychádzajú totiž

z odborného posúdenia potenciálov územia Slovenska, ale opierajú sa predovšetkým

o záujem zo strany obcí, miest či investorov o lokalizáciu parku.

Priemyselné parky sa stávajú realitou aj v našich podmienkach. Zachvátila nás

„parkománia“. Už snáď nie je ani jedno mesto na Slovensku, kde by sa nepočítalo

s priemyselným parkom.

Od priemyselných parkov si sľubujeme vyriešenie problémov, ktoré vznikli po

rozpade predchádzajúcej výrobnej a odvetvovej štruktúry. Vysoká nezamestnanosť,

prázdne či poloprázdne haly priemyselných areálov sú problémy, ktoré treba

urýchlene riešiť.

Realizácia priemyselných parkov predstavuje rozsiahlu investičnú činnosť, ktorá

má významné ekonomické, sociálne i environmentálne súvislosti. Preto je veľmi

dôležité zaoberať sa spôsobom, akým je v prípravných a schvaľovacích procesoch

týchto investičných akcií zabezpečená harmonizácia spomínaných troch aspektov ich

realizácie.

Zo zahraničných i našich doterajších skúseností vyplýva, že enviromentálne

hodnotenie priemyselných parkov je v porovnaní s klasickým enviromentálnym

hodnotením značne špecifické.

28

Vlastný priemyselný park vzniká až na základe nasledujúcich investičných akcií

prilákaných investorov, ktoré môžu byť značne odlišné od očakávaných produkčných

aktivít. Snahou pôvodného investora technickej a dopravnej infraštruktúry je totiž čo

najefektívnejšie a najrýchlejšie zhodnotenie investície, a teda jeho snaha o lokalizáciu

produkčných aktivít zhodnocujúcich pôvodné investície je dominujúca.

Priemyselný park sa udomácnil aj v našom právnom rámci a legislatíve prijatím

zákona NR SR č.193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov

a ďalšími právnymi normami, predpismi a usmerneniami. V zmysle zákona

špecifikovaný priemyselný park nemá jednoznačne špecifikované odvetvia priemyslu.

Zoznam lokalít pre umiestnenie priemyselných parkov na území SR predložený

na rokovanie vlády pri zrode myšlienky zahájenia budovania priemyselných parkovje

uvedený v prílohe 3.

Evolučný proces núti priemyselný svet dať priestor novým poznatkom, ktoré sú

základom úspešnosti konkurenčného boja. Prístup k informáciám sa stáva

strategickým fenoménom v rozvoji priemyselnej výroby, nových výrobných odvetví a

v konečnom dôsledku novej odvetvovej štruktúry. Nové poznatky a informácie sú

základom orientácie na tzv. novú ekonomiku (poznatkovú a informačnú ekonomiku -

knowledge economy). Všetky novodobé odvetvia priemyslu tvoriace novú ekonomiku

sa často označujú ako TMT sektor (telecommunications, media and technology) a

hovorovo sa označujú ako "technologické" odvetvia 21. storočia.

29

1.7.1 Vplyv budovania priemyselných parkov na regionálny rozvoj

Priemyselný park prvotne definujeme ako “funkčne a geograficky vymedzený

územný celok so špeciálne vybudovanou cestnou komunikáciou a energetickou

infraštruktúrou pre potreby podnikania.“ Táto definícia je však čisto technická.

Mimoriadne dôležitá je ekonomická motivácia pre podnikanie zviazaná s týmto

územím. Takou motiváciou môžu byť výnimočne vhodné podmienky, ktoré vznikli

prirodzeným spôsobom alebo rôzne právne, ekonomické a administratívne

zvýhodnenia, vytvorenie prostredia tzv. ekonomického inkubátora a iné formy

stimulácie podnikania, investícií a vytvárania nových pracovných miest.

Môžeme konštatovať, že z aspektu strategickej analýzy je ekonomický potenciál

jednotlivých regiónov je založený na využívaní regionálnej konkurenčnej výhody.

Táto konkurenčná výhoda sa môže premietať aj v ponuke priemyselných zón a lokalít

priemyselných parkov, ktoré môžu do veľkej miery ovplyvniť rozvoj celého regiónu.

Na základe prieskumov medzi hlavné dôvody budovania parkov uvádzajú jeho

zriaďovatelia, mestá, obce, VÚC najčastejšie tieto skutočnosti:

• riešenie problému nezamestnanosti

• zlepšenie ekonomickej situácie v regióne, akcelerácia rozvoja v regióne

• využitie existujúcich voľných alebo starých priestorov budov (fixný kapitál)

• využitie existujúcej pracovnej sily

• reštrukturalizácia hospodárstva v regióne, oživenie podnikania a MSP

• zvýšenie povedomia o meste, regióne, získanie nových obyvateľov

• využitie vhodnej dopravnej polohy mesta a dopravnej infraštruktúry

• využitie geografického a prírodného potenciálu lokality, atraktivity pre investora

• voľný priestor na trhu s výrobno-skladovacími objektmi (ak existujú).

Výstavba priemyselných parkov rôznych typov môže predstavovať aj nástroj

zvyšovania ekonomickej výkonnosti a regionálnej konkurencieschopnosti. Vyjadrenie

regionálnej ekonomickej výkonnosti len hodnotou hrubého domáceho produktu na

obyvateľa sa považuje už vo všeobecnosti za nepostačujúce, čo sa rieši aplikáciou

iných vhodných indikátorov (napr. regionálny hrubý domáci produkt, regionálny HDP

na jedného obyvateľa v PKS – v parite kúpnej sily).

30

V prvom rade si musíme uvedomiť, že "priemyselný park" nie je novou

územnou kategóriou (viď britský príklad), ale nie je ani perspektívnou územnou

kategóriou. V istom území len poskytuje neštandardné "skleníkové" podnikateľské

prostredie (zvýhodnenie daňové, odvodové, nájomné poplatky...), ktoré možno

akceptovať len na určitú dobu, aby sme sa nevrátili k javom dôverne známym z

centrálne plánovanej ekonomiky (podpora neefektívnych výrob, umelá, nezmyselná

zamestnanosť a pod.).

Faktom je , že priemyselná výroba už dávno nie je tou najlukratívnejšou

činnosťou, aj keď ide o tzv. pokročilé technológie. Preto aj umiestňovanie priemyslu,

resp. zakladanie "priemyselných parkov" nie je tým najefektívnejším zhodnotením

územia. V európskych metropolách sa územia s mohutnou priemyselnou výrobou vo

väzbe na centrá a dopravné tepny transformujú na obchodné, vzdelávacie, vedecké a

informačné centrá. Príkladom môže byť premiestnenie závodu na výrobu pneumatík

Pirelli z Milána na juh Talianska, kde je lacnejšie územie i pracovná sila. Ďalšie

využívanie milánskeho areálu na výrobné účely by bolo ekonomicky neefektívne,

preto územie transformovali na vedecké, výskumné a vývojové centrum (testovanie

pneumatík pre extrémne podmienky, napr. pretekárske automobily F1), doplnené o

obchodné, informačné a vzdelávacie aktivity. Zakladanie "priemyselných parkov" na

strategických dopravných uzloch napríklad v okolí Bratislavy je z tohto dôvodu

plytvaním najdrahšou pôdou. Presvedčili by sme sa o tom, keby sme teraz ocenili m2

plochy, na ktorej je lokalizovaný niektorý z novopostavených parkov.

31

1.7.2 Vplyv budovania priemyselných parkov na okolie a životné prostredie

Pri výbere jednotlivých lokalít je veľmi dôležité podrobné posúdenie ich

environmentálnej vhodnosti podľa zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie v znení zákona NR SR č. 391/2000 Z. z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 127/1994 Z. z.. Podľa prílohy č. 1 tohto zákona všetky

projekty priemyselných zón podliehajú zisťovacieho konaniu.

Úlohou zriaďovateľa efektívneho priemyselného parku je zabezpečiť, že park

bude vybudovaný a prevádzkovaný ako ucelený systém podľa systematicky

a komplexne spracovaného projektu, ktorému sa jednotlivý podnikatelia – nájomcovia

prispôsobia v podstatných otázkach.

Nevyhnutnosťou je jednotný manažment v takých oblastiach ako je ochrana

životného prostredia a výstavby, dopravy, hasičskej ochrany alebo ochrany verejnej

bezpečnosti.

Zriaďovanie "priemyselných parkov" v oblastiach s vysokým ekonomickým

potenciálom, najlepšie na výjazde z diaľnice na okraji miest, alebo na iných

strategických križovatkách, možno kvalifikovať ako poľutovaniahodné plytvanie

územnými zdrojmi, ktoré nám o pár rokov môžu veľmi chýbať.

1.7.3 Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu S A R I O

Potreba a nutnosť systémového riešenia zvýšenia prílivu zahraničných investícií

a rozvoj obchodu prinútila exekutívu Slovenskej republiky prijať rozhodnutie zriadiť

špeciálnu inštitúciu, ktorá by zastrešovala danú problematiku.

Na základe rozhodnutia ministra hospodárstva SR č.94/2001 s platnosťou od

1.10.2001 bola založená Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO)

ako štátna príspevková organizácia, ktorej hlavným poslaním je podpora prílevu

zahraničných investícií, podpora exportu a podpora budovania priemyselných parkov.

V sekcii podpory zahraničných investícií do SR je to zabezpečovanie

odborného poradenstva a konzultácií o všetkých legislatívnych podmienkach,

základných krokoch pri etablovaní nových podnikov, identifikácia a oslovovanie

potenciálnych zahraničných investorov a poskytovanie služieb a informácií pre ich

32

etablovanie sa v SR, propagácia krajiny ako vhodnej investičnej lokality, publikačné

aktivity, hodnotenie žiadostí o poskytnutie stimulov a aj koordinácia a príprava

Národnej stratégie pre podporu prílevu priamych zahraničných investícií.

V sekcii podpory budovania priemyselných parkov ide o vypracovanie

odborných posudkov k žiadostiam o poskytnutia podpory na zriadenie PP, konzultácie

k príprave na podanie žiadostí a v neposlednom rade aj propagácia existujúcich

a potenciálnych priemyselných parkov, formou publikácií materiálov o priemyselných

parkoch a regiónoch.

V strednodobom výhľade agentúry bola zakotvená príprava stratégie rozvoja

agentúry na poli priamych zahraničných investícií do roku 2006, v duchu

vyhľadávania a získavania strategických priamych zahraničných investorov

prednostne v spracovateľskom priemysle pre lokalizáciu na Slovensku pomocou

aktívneho marketingu portfólia produktov a investičných príležitostí,

spoluvytváraných agentúrou pomocou cielených programov. Medzi čiastkové ciele na

dosiahnutie poslania agentúry bolo nevyhnutné otvorenie zahraničných kancelárií

v Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii, Belgicku, Spojených Arabských

Emirátoch, Rusku, Japonsku a USA. Domácu sieť regionálnych zástupcov tvoria

regionálne rozvojové agentúry. Objem projektov zrealizovaných prostredníctvom

agentúry SARIO od jej vzniku po rok 2008 znázorňuje obrázok 8.

Zdroj: www.sario.sk

Obr.8 Projekty zrealizované agentúrou SARIO

33

1.7.4 Potenciálne riziká vybudovania priemyselného parku

Priemyselný park sa stal módnym hitom. Už nielen mestá a mestečká, ale aj tie

úplne najmenšie obce hovoria o jeho výstavbe a tešia sa na príchod investora či

investorov, ktorí prinesú stovky pracovných miest. Vznik priemyselného parku má

byť čarovný prútik, ktorý sa o to pomerne jednoducho postará. Chyba. Lebo iba vízia

a úspešný lobing za projekt nestačí. Do portfólia každej obce, ktorá sa chce touto

cestou dopracovať k prosperite, by mal pribudnúť veľmi šikovný právnik a tlmočník z

„úradníčtiny“. A radšej aj príprava variantu C – teda možnosti, že sa všetko pokazí a

obec zostane s rozostavaným parkom a dlhmi k dodávateľom.

To, že problémy spojené s projektmi parkov financovaných z euro fondov prídu,

bolo jasné. V prvej etape v minulých rokoch sa všetci len učili, ako s touto pomocou z

Bruselu narábať. Problém je najmä to, že úradnícke všeobecné formulácie v zmluvách

nechávajú veľký priestor na interpretáciu. Spolu s príliš všeobecne naformulovanou

podmienkou nemennosti projektu na dobu pätnásť rokov sú preto problémy

naprogramované.

Investori, ktorí prichádzajú na Slovensko, sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Na

tých, ktorí nasledujú firmu, ktorej dodávajú výrobky, a za ktorou vlastne musia prísť.

To sú najmä dodávatelia automobiliek – Volkswagenu, PSA a Kia – i dvoch veľkých

výrobcov elektroniky Samsungu a Sony. Keďže ide o just-in-time dodávateľov, sídliť

musia v blízkosti firmy, pre ktorú vyrábajú.

Druhá skupina sú firmy, ktoré prinášajú biznis jednoducho preto, že je to

ekonomicky výhodné. Tie idú za prijateľnejšími podmienkami aj mimo ťahu

Bratislava – Žilina. Podmienky ich ťahajú na juh stredného Slovenska a celý východ

krajiny.

Problémom však býva fakt, že zákon neumožňuje podporiť obnovu spustnutých

priemyselných lokalít – takzvaných hnedých lúk (brown field). Chýbajú tam položky,

ktoré by sa mali dať financovať zo štátneho rozpočtu – vyčistenie, búracie práce

a podobne. Výstavba parkov na to naráža práve v prípade budúcich parkov v Rožňave,

Spišskej Novej Vsi a Michalovciach, kde sú staré budovy. Na Spiši ide o bývalú

nábytkáreň, v Michalovciach o skrachovanú elektrotechnickú fabriku.

34

1.7.5 Negatívny vplyv celosvetovej hospodárskej krízy na priemyselné parky na

východnom Slovensku

Vybudovaná inžinierske siete, cesty, osvetlenie, parcely pripravené pre výrobné

haly aj s oplotením. Aj tak vyzerajú v niektorých regiónoch novučičké priemyselné

parky postavené z peňazí daňových poplatníkov.

V trebišovskom priemyselnom parku mali firmy vytvoriť niekoľko sto

pracovných miest. Podniká v ňom však len dánska firma Blika, ktorá zamestnáva

okolo päťdesiat ľudí. Na jeho vybudovanie prispel štát sumou 5,4 milióna eur. Park

spravuje súkromná firma, ktorá ho prenajala mestu. To však za prenájom neplatí,

pretože nemá peniaze, ktoré malo pôvodne inkasovať od investorov. Samospráva

vypovedala firme zmluvu a o park sa súdi. Park ťahá v súčasnej situácii ku dnu mesto.

Ak oň príde, bude musieť vrátiť peniaze a mohlo by sa dostať aj do nútenej správy.

Podobné problémy s nevyužitými zónami, do ktorých mestá v rámci spoluúčasti

investovali i vlastné peniaze, má Vranov a Prešov. Vranovský park vybudovaný

v roku 2009 je hotový no prázdny. Prešovský park bol projektovaný pre firmy

s potenciálom zamestnať viac ako 500 ľudí a stál 5,5 milióna eur. Prešov vynaložil na

dokončenie parku IPZ Záborské z vlastných zdrojov skoro 6 miliónov eur. Musel

vykúpiť pozemky i firmu developera, lebo inak by prišiel o podporu z euro fondov.

Investori, ktorí sa oň zaujímali, si to rozmysleli. Jediným, ktorý podpísal s mestom

memorandum o investícii, je nemecko-slovenský podnik MCS Electronic SK.

Priemyselná zóna v Rožňave, ktorá už mala byť hotová , má jedného zmluvne

zaviazaného investora. Projektovaná bola pre osem až desať menších firiem a štát na

ňu prispel viac ako šiestimi miliónmi eur. Ťažkosti má i Kežmarok, kde kríza

zabrzdila nádeje na ďalšie desiatky pracovných miest. Ako nekonečný projekt sa javí

aj investičný zámer spoločnosti Euroenergy v Jelšave.

Podľa ministerstva hospodárstva nie je daná situácia až taká dramatická.

Z dvanástich parkov podporených v rámci operačného programu priemysel a služby je

sedem obsadených úplne, zvyšok má problémy.

Len čas ukáže nakoľko je táto prognóza pravdivá.

35

1.7.6 Pozitívny vplyv priemyselných parkov na štruktúru pracovnej sily

Etablovanie zahraničných investorov na pracovnom trhu Slovenska sa veľmi

pozitívne odráža aj v zmene charakteru a štruktúre odborného školstva ako na

stredných tak aj vysokých školách.

Jedným z priekopníkov prípravy vlastných budúcich zamestnancov už počas

absolvovania hlavne odborných škôl je spoločnosť PSA Peugeot Citroën. Už počas

prípravy a začiatku budovania svojich prevádzok na Slovensku pracovala na analýze

učebných osnov slovenských odborných škôl, ktoré by mali pripravovať

kvalifikovaných absolventov pre potreby tak samotnej automobilky ako aj jej

dodávateľov. Podľa vyjadrenia vrcholových predstaviteľov automobilky je táto

iniciatíva o to významnejšia, nakoľko práve automobilový priemysel má pre SR

výnimočné postavenie a jeho pozícia bude stále rastúca.

Združenie automobilového priemyslu SR tiež veľmi intenzívne participuje na

tejto iniciatíve. V každom z krajov sa konštituujú regionálne vzdelávacie komisie,

ktoré majú za úlohu dávať školám odporúčania na zavedenie nových , resp. úpravu

existujúcich študijných programov. Taktiež je vo fáze prípravy projekt medzi

automobilkami a slovenskými vysokými školami technického zamerania.

Uvedená iniciatíva je veľmi pozitívnym krokom zo strany investora pre riešenie

kvality svojej budúcej pracovnej sily a v neposlednom rade aj v zvyšovaní úrovne

odborného školstva na Slovensku, ktorého hlavne stredné odborné školstvo po

rozpade viacerých veľkých strojárenských podnikov strácalo lukrativitu pri

rozhodovaní budúcich absolventov.

36

1.8 Legislatívny postup pri žiadosti o poskytnutie dotácie na

zriadenie priemyselného parku

Zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov (2001) taxatívne určuje

možnosti poskytnúť podporu obci na zriadenie priemyselného parku zo štátneho

rozpočtu na :

a) technickú vybavenosť územia a inžinierske stavby nevyhnutné na zriadenie

priemyselného parku,

b) náhradu za vyvlastnenie pozemkov určených na zriadenie priemyselného

parku,

c) úhradu nákladov na kúpu, prevod, nájom alebo zámenu pozemkov určených

na zriadenie priemyselného parku vrátane úhrady nákladov na prevod pozemkov, s

ktorými Slovenský pozemkový fond nakladá do vlastníctva obce podľa osobitného

predpisu a úhrady nákladov na nájom týchto pozemkov obci alebo na zámenu týchto

pozemkov s obcou,

d) úhradu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu a odvodov za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu.

1.8.1 Podmienky podpory Podporu na zriadenie priemyselného parku možno obci poskytnúť, ak preukáže,

že:

a) územie na zriadenie priemyselného parku je vymedzené v schválenom

územnom pláne obce alebo územnom pláne zóny

b) má zabezpečené finančné prostriedky“, ktoré obec preukazuje schváleným

rozpočtom a výpisom z účtu podnikateľa s potvrdením banky o viazaní prostriedkov

na tento účel, prisľúbením banky o poskytnutí úveru obci vo výške jej podielu na

financovaní nákladov na zriadenie priemyselného parku alebo záväzným vyhlásením

podnikateľa o poskytnutí finančných prostriedkov obci na zabezpečenie

spolufinancovania nákladov na zriadenie priemyselného parku a záväzným

vyhlásením podnikateľa o finančnom zabezpečení jeho podnikateľského zámeru

v priemyselnom parku, „na zriadenie priemyselného parku vo výške minimálne 30 %

nákladov na zriadenie priemyselného parku vrátane nákladov na vyvlastnenie, kúpu,

prevod, nájom alebo zámenu pozemkov určených na zriadenie priemyselného parku,

37

nákladov na technickú vybavenosť územia a na inžinierske stavby nevyhnutné na

zriadenie priemyselného parku,

c) má predchádzajúci súhlas fondu na prevod pozemkov, s ktorými fond nakladá, na

obec alebo na nájom týchto pozemkov obci alebo na zámenu týchto pozemkov s

obcou na zriadenie priemyselného parku,

d) má s podnikateľom uzavretú zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá upraví ich

vzťahy najmä v oblasti podnikateľského zámeru podnikateľa v priemyselnom parku

vrátane preukázania finančného zabezpečenia podnikateľského zámeru,

e) má záväzné stanovisko dodávateľa energie (elektriny, plynu a tepla) a dodávateľa

úžitkovej a pitnej vody na zabezpečenie dodávok energie a vody pre potreby

priemyselného parku.

Smernicou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na

poskytovanie dotácie na zriaďovanie priemyselných parkov a na elimináciu rizík

v oblasti procesu poskytovania finančných prostriedkov na priemyselné parky

(2004) je upravený postup pri poskytovaní dotácie o podpore na zriadenie

priemyselných parkov.

Proces získavania dotácie začína podaním žiadosti na ministerstvo hospodárstva

a vypracovaním posudku na podnet ministerstva.

Po splnení podmienok podpory uvedených v § 4 vydá ministerstvo Rozhodnutie

o poskytnutí podpory na základe písomnej žiadosti obce po schválení návrhu na

poskytnutie podpory vládou Slovenskej republiky . Počas čerpania rozpočtových

prostriedkov vykonáva odbor kontroly ministerstva hospodárstva niekoľko kontrol

správnosti, účelnosti a hospodárneho a efektívneho vynakladania týchto prostriedkov.

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (2004) stanovuje ukončenie celého procesu poskytnutia podpory

zo štátneho rozpočtu posledným krokom, uzavretím zmluvy o poskytnutí

rozpočtových prostriedkov medzi „ministerstvom“ a obcou alebo VÚC.

38

1.9 Priestorové rozmiestnenie priemyselných parkov

39

1.10 Podpora a poskytnuté dotácie podľa regiónov

Finančné pokrytie projektov budovania nových priemyselných parkov je veľmi

náročné a preto je nevyhnutné zapojiť viaceré zdroje financovania. Návratnosť

investícií možno očakávať až s odstupom niekoľkých rokov. Podpora záujemcovi

o vybudovanie priemyselného parku môže byť poskytnutá zo strany štátu

prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR podľa zákona č.193/2001 o podpore

budovania priemyselných parkov a formou finančnej pomoci zo Štrukturálnych

fondov Európskej únie.

1) Podľa Zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a

doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov MH SR poskytlo dotácie

v rokoch 2001 – 2006 mestám: Vráble, Devínska Nová Ves, Zlaté Moravce.

2) Zo zdrojov Európskej únie – Sektorový operačný program Priemysel a služby,

Opatrenie 1.2 Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry – projekty verejného

sektora MH SR poskytlo k 30.9. 2006 dotácie mestám: Poprad, Prešov, Trebišov,

Lipany, Snina, Detva, Senica, Myjava.

3) Na základe uznesenia vlády SR č. 888/2004 a na plnenie mimoriadnych

a naliehavých úloh súvisiacich s regionálnym rozvojom miest a obcí MH SR poskytlo

dotácie v roku 2004 mestám a obciam: Nové Mesto nad Váhom, Senica, Hlohovec,

Nitra, Zvolen, Kysucké Nové Mesto, Levice, Lučenec.

4) Podľa Výnosu č. 1/2005 Ministerstva hospodárstva SR z 1. marca 2005

o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v platnom znení

MH SR poskytlo v roku 2005 dotácie mestám: Hlohovec, Vráble, Košický

samosprávny kraj, Hurbanovo, Zvolen, Galanta.

5) Podľa Výnosu č. 1/2005 Ministerstva hospodárstva SR z 1. marca 2005

o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v platnom znení

MH SR poskytlo v roku 2006 dotácie mestám: Prievidza, Zvolen, Hlohovec,

Galanta, Sučany, Sereď, Kriváň, Michalovce, Malý Krtíš, Kežmarok, Levice,

Trenčín, Malacky, Partizánske.

40

1.11 Implementácia priemyselných parkov v programovacích

obdobiach po vstupe Slovenska do EÚ

1.11.1 Vymedzenie priemyselných parkov v rámci programovacieho obdobia

2004 - 2006

Pojem "priemyselný park" sa vyznačuje zásadami, ktoré ho odlišujú od bežných

priemyselných zón. "Parky" sa vyznačujú jednotnou koncepciou, osobitným

usporiadaním, vegetačnými úpravami, voľbou výrobných jednotiek a všestrannou

starostlivosťou o stanovište. Spoločné znaky "parkov" sú nasledovné:

• pozemky, na ktorých je založený, sú právne vysporiadané a technicky presne

definované

• fungovanie parku zabezpečuje hospodárska spoločnosť, ktorá ponúka pre

usídlených podnikateľov v parku, súbor služieb (účtovníctvo, marketing, pomoc

pri získavaní úverov, investičné, rozvojové, právne poradenstvo, atď.)

• ponúka pozemky, ktoré sú vybavené pre výrobu nevyhnutnou infraštruktúrou, na

odkúpenie, lízing a na prenájom pre podnikateľské subjekty

• vytvára pre malé a stredné podnikanie vhodné podmienky na ich rozvoj, na

aplikovanie moderných technológií vo výrobe, na výrobu špičkových produktov

• podporuje inováciu

• podporuje rozvoj domácich vedecko-výskumných aktivít a pomáha aplikácii ich

výsledkov vo výrobe

• podporuje rast exportu

• na území parku prebieha proces vytvárania hodnôt (nemusí to byť výlučne

priemyselná výroba).

41

Sektorový operačný program Priemysel a Služby

Agentúra SARIO implementovala opatrenia Priority 1 – „Rast

konkurencieschopnosť priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového

potenciálu " v rámci Sektorového programu Priemysel a Služby (Európsky fond

regionálneho rozvoja – ERDF), prostredníctvom ktorého sa podporil ekonomický rast

a konkurencieschopnosť, zamestnanosť a rovnovážny regionálny rozvoj.

Prostriedky, ktorými sa uskutočňovali stanovené priority sú opatrenia.

Tabuľka č.1uvádza opatrenia, ktoré implementovala agentúra SARIO.

Tab. 1 Opatrenie implementované agentúrou SARIO

Číslo opatrenia

Názov opatrenia SO/RO

1. Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja

domáceho rastového potenciálu Priorita

1.2 Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry

Časť priemyselné parky a rekonštrukcia výrobných hál SARIO Opatrenie

1.5 Rozvoj zahraničnej spolupráce a image SR SARIO Opatrenie

Zdroj: www.sario.sk

Tab. 2 Prehľad investícií za r. 2001-2007 podľa krajov SR (v mil.)

Kraj, SR Výška investície Počet vytv. Štátna pomoc Reg.pomoc celkom

SKK EUR prac.miest

celkom

Celkom

Trnavský kraj 53 418,18 1 773,16 7 215 9 937,51 9 415,70

Žilinský kraj 45 391,35 1 506,72 4 732 8 210,26 7 699,09

Košický kraj 22 518,79 747,49 5 369 4 587,26 4 453,79

Trenčiansky kraj

19 701,61 653,97 8 453 3 163,16 2 999,58

Nitriansky kraj 15 895,03 527,62 4 889 3 573,12 3 499,64

Banskobystrický

6 726,40 223,28 1 950 1 777,23 1 707,98

Prešovský kraj 456,27 15,15 138 209,83 209,83

Bratislavský kraj

4 200,23 139,42 2 037 689,06 666,80

Spolu 168 307,87 5 586,80 34 783 32 147,42 30 652,40

Zdroj: www.sario.sk

Ako vyplýva z tabuľky, za uvedené obdobie najviac investícií smerovalo do

Trnavského a Žilinského kraja, pričom tieto kraje vykazujú aj priaznivé ekonomické a

sociálne ukazovatele. Najviac vytvorených pracovných miest bolo v Trenčianskom a

Trnavskom kraji. Aj v celkovej výške investícií, aj v počte novovytvorených

pracovných miest patrí Prešovskému kraju posledné miesto.

42

1.11.2 Aplikácia podpory budovania priemyselných parkov v programovacom

období 2007 - 2013

V programovom období 2007 až 2013 poskytovanie a čerpanie zo štrukturálnych

fondov a z Kohézneho fondu EÚ sa bude riadiť podľa 5 nových nariadení, ktoré

vstúpili do platnosti 1. augusta 2006. Prostriedky z troch fondov – z Európskeho

fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Európskeho fondu sociálneho

rozvoja – sa budú poskytovať na dosiahnutie troch prioritných cieľov – cieľa

Konvergencia, cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a cieľa

Európska teritoriálna spolupráca.

Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo pre programovacie obdobie 2007-

2013 Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR), ktorý

predstavuje samostatný programovací dokument za oblasť priemyslu a vybraných

služieb (obchod a cestovný ruch) so zameraním na podporu ich

konkurencieschopnosti a rastu. OP KaHR sa vzťahuje na regióny cieľa Konvergencia,

ktorých HDP na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov

Spoločenstva za obdobie rokov 2000-2002 je menej ako 75 % priemerného HDP v EÚ

25 za rovnaké referenčné obdobie. Z geografického hľadiska je to celé územie SR

okrem Bratislavského kraja.

Prostredníctvom OP KaHR je možné čerpať finančné prostriedky z ERDF

v rokoch 2007 - 2013, z ktorého bolo pre OP KaHR alokovaných 772 mil. EUR

(v bežných cenách). V súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č.

1083/2006 bolo uznesením vlády SR č. 832/2006 Ministerstvo hospodárstva SR

určené ako Riadiací orgán pre OP KaHR.

Globálnym cieľom tohto operačného programu je zabezpečenie trvalo

udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Operačný program predstavuje

jeden z hlavných realizačných nástrojov na dosiahnutie priorít Národného programu

reforiem v oblasti inovácií a priamo prispieva aj k uskutočneniu jeho priorít v oblasti

podnikateľského prostredia.

43

Plnenie cieľa prioritnej osi 1 „Zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti

podnikovej sféry prostredníctvom podpory inovácií a zamestnanosti“ si vyžaduje

orientovať sa na podporu aktivít, ktorými sa zabezpečí trvalo udržateľný rast, zvýšenie

konkurenčnej schopnosti, rast pridanej hodnoty a zamestnanosti v priemysle

a v službách. Tento trend je podmienený realizáciou opatrení.

Tab. 3 Operačný program Konkurecieschopnosť a hospodárský rast

Zdroj: www.mhsr.sk

Cieľ opatrenia 1.2 je podpora verejného sektora pri budovaní infraštruktúry pre

rozvoj podnikania v oblasti priemyslu a služieb predovšetkým pre MSP, s pozitívnym

dopadom na zamestnanosť a kvalitu života v regiónoch. Snahou je tiež pomocou

podpory verejného sektora podporiť podnikateľskú činnosť v kontexte vyváženého

regionálneho rozvoja, vrátane revitalizácie bývalých priemyselných a

podnikateľských lokalít. Podpora bude zameraná prioritne na revitalizáciu hnedých

parkov a len vo výnimočných prípadoch na budovanie zelených parkov a to len po

schválení MH SR, pre potreby vytvárania nových pracovných príležitostí a

spoločných aktivít v regiónoch v spolupráci s MPSVaR SR. Tým je zabezpečená

regionálna dimenzia, ale i možnosť na vytvorenie sietí v rámci medzinárodnej

spolupráce. V prípade záujmu o národné projekty v odvetviach priemyslu a ochrany

spotrebiteľa sa budú realizovať až po ich schválení na Monitorovacom výbore.

Zdroj: www.sario.sk

Obr. 9 Výška investícií v jednotlivých krajoch v mil. SKK

44

Podľa polohy k mestu majú dožívajúce štruktúry väčšiu alebo menšiu šancu stať

sa predmetom rehabilitácie a prestavby na nové funkcie ( múzeá, galérie s ateliérmi,

centrá voľného času, hotelové zariadenia, ale aj zóny pre realizáciu priemyselných zón

a bytovú výstavbu a napokon i obchodné centrá). Keďže v podmienkach Slovenska

ide často o významné množstvo, hustotu rozmiestnenia a rozlohu územia vybaveného

infraštruktúrou, je otázka ich začlenenia do organizmov miest a predmestských zón

dôležitou úlohou súčasného urbanizmu a architektúry.

Kumulatívna analýza SARIO za roky 2002 - 2008 ukazuje, že celkový počet

ukončených investičných projektov je v jednotlivých regiónoch pomerne vyrovnaný.

Trendy za posledné roky ukazujú zvyšujúci sa záujem investorov o Stredoslovenské a

Východoslovenské regióny, ako aj zmenu štruktúry investícií na investície s vyššou

pridanou hodnotou, najmä v západoslovenskom regióne.

V počte predpokladaných vytvorených pracovných miest sú regionálne rozdiely viac

citeľné, pričom väčšina z približne 61 143 pracovných miest bolo vytvorených v

západoslovenských regiónoch. Vzhľadom na dostupnosť a kvalifikovanosť pracovnej

sily je na strednom a východnom Slovensku očakávaný rast tvorby nových

pracovných miest.

Podrobný zoznam agentúrou zrealizovaných projektov s vyčlenením projektov

zrealizovaných v priemyselnom parku Levice - Géňa je v uvedený v prílohe č.3.

Podľa štúdie zverejnenej spoločnosťami Economist Intelligence Unit

a Columbia Program on Intenational Investment v roku 2008 PZI budú až do roku

2010 čoraz viac smerovať do rozvinutých krajín.

Predpoklad vývoja prílivu PZI a prilákania investorov vyjadruje tabuľka 4.

Tab. 4 Predpoklad vývoja prílivu PZI

2007 2008 2009 2010 2011

ČR 6,5 6,5 4,5 3,5 3

SR 2 2 1,5 1,5 2

POĽSKO 12 11 10,5 9,5 9,8

MAĎARSKO 4,7 4,7 5,8 5,3 4,4

mld.USD

Zdroj: www.vieswire.com

45

2. Cieľ práce

Hlavným cieľom diplomovej práce je identifikácia pôsobenia priemyselných

parkov ako jedného z nástrojov podpory regionálneho rozvoja a ich vplyv na región.

Vzhľadom na to, že zvýšenie vstupu priamych zahraničných investorov na

Slovensko bolo jednou z priorít vlády, bola prehodnotená stratégia podpory vstupu

zahraničných investícií do SR. Vláda schválila ešte v roku 2000 Program podpory

vstupu zahraničných investícií, na základe ktorého sa posilnili formy podpory. Celý

systém podpory sa postupne zefektívňoval.

Práca je zameraná predovšetkým na indikátory hodnotiace regionálny rozvoj

a životnú úroveň obyvateľstva v regióne priemyselného parku Levice – Géňa

a regiónu mesta Levice. Porovnaním s obdobím pred vznikom priemyselného parku

a súčasného stavu som zisťoval, či má vznik a založenie priemyselného parku vplyv

na región a životnú úroveň obyvateľov v regióne a či sa vybudovanie parku priaznivo

alebo nepriaznivo prejavilo na zmene regiónu a životnej úrovne obyvateľstva.

Pre dosiahnutie hlavného cieľa je potrebné rozpracovať i ďalšie čiastkové ciele

diplomovej práce.:

1. Vývoj regionálnej nezamestnanosti v regióne Levice

2. Vývoj regionálnej zamestnanosti v regióne Levice

3. Zmena priemernej mesačnej mzdy v odvetví priemyselnej výroby v regióne

Levice

4. Vplyv na životné prostredie

Využitím týchto čiastkových cieľov chceme poukázať na dôležitosť

priemyselného parku v regióne Levice, skúmať a následne analyzovať dopady

priemyselného parku na regionálny rozvoj, analyzovať jeho výhody a nevýhody.

46

3. Metodika práce a metódy skúmania

3.1 Metodika práce

Metodika práce pozostáva z takých krokov, ktoré majú za úlohu sledovať

predovšetkým naplnenie stanoveného všeobecného cieľa a čiastkových cieľov

diplomovej práce.

V práci boli použité predovšetkým:

- metódy skúmania, ktoré využívajú hlavne poznatky získané z odbornej

literatúry týkajúce sa uvedenej problematiky a poznatky získané z právnej legislatívy

Slovenskej republiky,

- metóda vedeckej abstrakcie, vyberanie podstatných a dôležitých informácií

spomedzi získaných údajov.

- popisná danej problematiky

- analýza získaných údajov

V diplomovej práci vychádzame z hypotézy, že priemyselné parky ovplyvňujú

sociálno-ekonomický rozvoj regiónov.

3.2 Pracovné postupy

Pracovné postupy prebiehali v nasledovných krokoch :

- preštudovanie odbornej literatúry,

- preštudovanie platnej právnej legislatívy,

- preštudovanie materiálov súvisiacich s daným územím získaných od obce,

- získanie fotodokumentácie a vypracovanie tabuliek a grafov zo získaných faktov,

- analýza a zhodnotenie údajov,

- návrh na využitie získaných poznatkov.

3.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje

Pre vypracovanie diplomovej práce bolo potrebné najskôr preštudovanie

odbornej literatúry, zameranej na problematiku priamych zahraničných investícií

a ich vstupu na Slovensko štátom podporovanou formou priemyselných parkov,

spôsobu a podmienok ich vzniku .

Dôležitým zdrojom údajov bolo aj preštudovanie platnej právnej legislatívy v oblasti

priemyselných parkov a spôsobu štátnej podpory pri ich budovaní.

47

V práci boli použité aj údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré obsahujú

údaje v oblasti sledovaných indikátorov.

Ďalším krokom bolo vybratie indikátorov pre porovnanie jednotlivých období

a preštudovanie dostupných materiálov charakterizujúcich toto územie, jeho históriu,

prírodné podmienky, obyvateľstvo a vybavenosť obce.

Dôležitým materiálom, ktorý slúžil na analyzovanie a získavanie údajov o danej

problematike bol materiál získaný z Mestského úradu Levice:

• Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta

• Žiadosť mesta Levice o dotáciu na osobitné účely – regionálny rozvoj

• Uznesenia mestského zastupiteľstva v Leviciach

48

4. Výsledky práce

4.1 Nitriansky kraj

Nitriansky kraj sa nachádza v južnej časti Slovenska. Jeho prevažná časť je

tvorená Podunajskou nížinou. Iba do jeho severnej časti zasahuje horský systém

Štiavnické vrchy. Rieka Dunaj tvorí južnú hranicu okresu.

Nitriansky kraj má najlepšie podmienky pre poľnohospodársku produkciu na

celom Slovensku. Toto územie sa vyznačuje najvyšším potenciálom pre

poľnohospodárstvo. Na miestach prirodzených kultúr sa nachádzajú najúrodnejšie

poľnohospodárske pôdy Slovenska.

Priemyselná produkcia jednotlivých okresov Nitrianskeho kraja je značne

nevyvážená: severné okresy vykazujú pomerne uspokojivú priemyselnú produkciu s

vysokým hospodárskym rastom, kým južné majú slabú priemyselnú základňu s

vážnymi problémami hospodárskeho rozvoja. Budovanie priemyselných parkov ako

forma prílivu zahraničných investícií a rozvinutá priemyselná výroba sa veľmi

pozitívne odzrkadľuje v Stratégii rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja

na roky 2009 - 2015.

Zdroj: www.unsk.sk

Obr. 10 Teritoriálne vymedzenie Nitrianskeho kraja

49

4.2 Mesto Levice

Levice sa nachádzajú vo východnej časti Podunajskej nížiny, na kontakte

Hronskej nivy a Ipeľskej pahorkatiny. Ležia pri dolnom toku rieky Hron, v

nadmorskej výške 163 m n.m.. Levice sú najvýchodnejšie položeným okresným

mestom Nitrianskeho kraja. Ležia asi 30 km od hraníc s Maďarskom. Majú približne

36202 obyvateľov (k 1. 1. 2007). Aj keď v nie sú napojené na diaľničnú sieť, cez

mesto prechádzajú významné dopravné línie. Štátna cesta I/51 z Nitry do

Hontianskych Nemiec prechádza severným okrajom zástavby mesta. Územie mesta

tangujú štátne cesty I/75 (zo Sládkovičova a Nových Zámkov do Lučenca), I/76 (z

Hronského Beňadiku do Štúrova) a II/564 (z Tlmáč do Demandíc). Mestom prechádza

republikovo významná magistrálna železničná trať číslo 150 zo Zvolena do Šurian

(Nových Zámkov, Palárikova), z ktorej v meste odbočuje lokálna železničná trať číslo

153 Levice - Štúrovo.

Zdroj: www.mapy.sk

Obr.11 Poloha mesta v rámci regiónu

50

4.2.1. História mesta

Mesto Levice má bohatú históriu. O najstarších obyvateľoch Levíc a ich

bezprostredného okolia už spred 6 000 rokov svedčia viaceré archeologické pamiatky

(nálezy volutovej keramiky želiezovského typu, kanelová keramika).

Doklady o slovanskom osídlení sa zachovali už z konca 4. storočia. V 9. storočí

boli v okolí vybudované viaceré slovanské hradiská, jedno z nich aj na skalnatom

výbežku levickej Kalvárie. Prvá písomná zmienka o existencii Levíc pochádza z roku

1156, kedy sa v súvislosti s posvätením kostola v osade Bratka (ležala na

juhozápadnom okraji mesta a zanikla v rokoch 1429-1456) spomína aj osada Leuva

(Levice), ktorá bola dovtedy poddanskou obcou Tekovského hradu. Staré Levice

ležali na východ od dnešného centra, na úpätí viničného vrchu.

Od roku 1615 sa tu popri dvoch týždenných trhoch konali aj veľké výročné

jarmoky. V 19. storočí sa v meste aktivizoval spoločenský a kultúrny život. V roku

1815 sa v bývalom františkánskom kláštore otvorilo piaristické gymnázium. V roku

1870 bol otvorený učiteľský ústav.

Po prvej svetovej vojne sa mesto stalo súčasťou ČSR, postupne sa začal meniť

jeho pôvodne remeselno-agrárny charakter a začal výraznejšie rásť aj počet jeho

obyvateľov. Intenzívny rozvoj priemyslu nastal najmä po druhej svetovej vojne.

V minulosti malo vedúce postavenie v hospodárstve mesta a tiež aj celého

okresu rozdrobené poľnohospodárstvo, ktoré určovalo ekonomickú štruktúru okresu

ešte aj v prvej polovici 20. storočia.

Najväčším rozvojovým impulzom mesta však bola výstavba jadrovej elektrárne

Mochovce, ktorou sa výrazne zvýšili pracovné príležitosti, koncentrácia obyvateľstva,

rozsiahla bytová výstavba a rozvoj zariadení terciálnej sféry a občianskej vybavenosti

S rastom mesta sa vytvorili špecializované odvetvia stavebníctva a stavebnej výroby.

V súvislosti s industrializáciou nastal i významný nárast počtu obyvateľov. V rámci

Nitrianskeho kraja, sa Levice stali štvrtým najväčším mestom hneď za Nitrou,

Novými Zámkami a Komárnom. V súvislosti s transformačnými procesmi

prejavujúcimi sa na väčšine územia Slovenska, v súčasnosti počet obyvateľov mierne

poklesol. K 1. 1. 2007 bolo v meste evidovaných 36202 obyvateľov.

51

4.2.2 Obyvateľstvo a jeho štruktúra

Významným indikátorom rozvoja mesta je prevládajúci trend vo vývoji počtu

obyvateľov. Stúpajúcu tendenciu rastu pozorujeme do roku 2000 s dvoma výraznými

skokmi. Prvý v rokoch 1921-1930 v súvislosti s konštituovaním československej

štátnosti a posilnením administratívno-správneho postavenia mesta Levice. Druhý v

rokoch 1970-1991. V tomto období, v súvislosti s výstavbou atómovej elektrárne

Mochovce a celkovou industrializáciou mesta, počet obyvateľov vzrástol viac než

dvojnásobne.

Od roku 2000 sledujeme mierny pokles počtu obyvateľov mesta (do roku 2006

predstavoval 2,9 %). Počet obyvateľov v meste Levice za posledných 7 rokov neustále

klesá. Hodnoty prirodzeného prírastku sú veľmi nízke. V rokoch 2001 a 2004 dokonca

mesto Levice zaznamenalo prirodzený úbytok obyvateľstva.

Veková štruktúra obyvateľstva v meste Levice zodpovedá vo všeobecnosti

vekovej štruktúre obyvateľstva v mestách na Slovensku. Ide o regresívny typ vekovej

štruktúry. Najvyšší počet obyvateľov sa nachádza vo vekovej kategórii 20 – 29

ročných, čo súvisí s výstavbou atómovej elektrárne Mochovce a 40 – 49 ročných,

kedy sa mesto stalo okresným sídlom.

Najvyšší podiel v rámci vzdelanostnej štruktúry bývajúceho obyvateľstva mesta

Levice predstavujú obyvatelia s ukončeným úplným stredným odborným vzdelaním s

maturitou, ktorí predstavujú podiel 21,5 % všetkých obyvateľov.

Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorilo obyvateľstvo s učňovským vzdelaním bez

maturity 19,7 %. Vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 10,2 % obyvateľov.

Zo štruktúry vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva v meste Levice vyplýva,

že najvyšší podiel predstavuje univerzitné vzdelanie, technické vzdelanie a

ekonomické vzdelanie, čo indikuje aj štruktúra vysokých škôl na Slovensku a

produkcia absolventov v rámci jednotlivých vysokých škôl. Relatívne vysoký podiel

dosahuje technické vzdelanie, čo môže byť spôsobené lokalizáciou vysoko

špecializovaných odvetví priemyselnej výroby (jadrová elektráreň) a jej

kvalifikačnými požiadavkami na pracovníkov.

Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie má na všetkých sledovaných úrovniach

za posledné roky pozitívnu tendenciu. Počet uchádzačov o zamestnanie v meste

Levice od roku 2002 poklesol takmer o polovicu.

52

4.3 Priemyselný park Levice – Géňa

Prílev investícií do priemyselného parku je príležitosťou pre miestny

a regionálny rozvoj, no v neposlednom rade aj i pre riešenie vysokej nezamestnanosti

a pre následné zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov.

Túto skutočnosť si uvedomili predstavitelia mesta a preto začali intenzívne

vyhľadávať investorov , užšie spolupracovať s príslušnými ministerstvami a aj

Slovenskou agentúrou pre regionálny rozvoj investícií a obchodu SARIO.

Začiatkom roku 2001 začali prvé aktivity k vyčleneniu vhodnej plochy pre

priemyselný park. Na základe predchádzajúcich rokovaní v Mestskej rade mesta

Levice bolo oslovený Slovenský pozemkový fond – reg. odbor Levice o stanovisko

k možnosti odkúpenia resp. dlhodobého prenájmu pozemkov na priemyselné parky

pre územia nachádzajúce sa v intraviláne mesta Levice (príloha č.5).

Uznesením mestského zastupiteľstva v Leviciach zo dňa 28.8.2001 bola

schválená koncepcia vytvorenia priemyselného parku v lokalite Levice – Géňa

(príloha č.6). Koncom roka 2001 vydal Slovenský pozemkový fond – reg. odbor

Levice súhlas na uzatvorenie nájomných zmlúv a zmlúv o prevode pozemkov

s mestom Levice pre vytvorenie priemyselného parku Levice – Géňa (príloha č.7).

V máji 2002 udelil Krajský úrad v Nitre, odbor pozemkový, poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva súhlas s možným budúcim použitím poľnohospodárskej pôdy

na nepoľnohospodárske účely, t.j. pre účely priemyselného parku Levice – Géňa.

Nezanedbateľnou časťou priemyselného parku sú inžinierske siete. Mestu

Levice schválila vláda SR na návrh MH SR a agentúry SARIO, so súhlasom MF SR z

prostriedkov štátneho rozpočtu dotáciu na tento účel vo výške 50 mil. Sk-1,666 mil.

eur.

Stratégia parku sa zamerala a uprednostnila implementáciu viacerých menších

podnikov s rôznorodým výrobným portfóliom pred jedným veľkým podnikom.

Menšie podniky spolu zamestnávajú často krát viac pracovníkov ako jeden gigant.

Park preto nie je monotematicky zameraný a eliminuje riziko nárastu nezamestnanosti

v prípade zlyhania podniku či stagnácie celého odvetvia priemyslu. Menšie podniky

taktiež ponúkajú zdravšie konkurenčné prostredie na trhu pracovných miest.

53

Zdroj: www.levice.sk

Obr. 12 Umiestnenie priemyselného parku v intraviláne mesta

V roku 2003 sa začal intenzívne propagovať pripravovaný priemyselný park,

bolo získané kladné stanovisko MŽP SR v oblasti vplyvov priemyselného parku na

životné prostredie a do Levíc už prišli prví záujemcovia zo strany investorov.

Výsledkom rokovaní s potenciálnymi investormi bolo úspešné uzatvorenie

prvých zmlúv o budúcich zmluvách s prvým investorom Nefab zo Švédska v roku

2005. Následne začali svoje prevádzky budovať Globo Eastern, ZF Sachs, Alcan

a Slovintegra Energy. Rozloha priemyselného parku : cca 65 hektárov, z toho cca 50

hektárov bolo vyčlenených z pozemkového fondu, zvyšné parcely boli v súkromnom

vlastníctve. V rozšírenej priemyselnej zóne zhruba o 15 ha je v súčasnosti už

ukončená výstavba firiem z Talianska Scandolara a Safoza, známa v Leviciach pod

názvom De Miclén Levice. Na vedľajších pozemkoch boli dostavané priestory

a výrobu začala firma Arden z Francúzska, ktorá sa venuje výrobe pripojovacích

zariadení na stavebné stroje a v blízkosti Nefabu na susednom pozemku vybudovala

závod firma Camfil zo Švédska, ktorá začala výrobu filtrov pre vzduchotechnické

zariadenía.

54

Na území pôvodného priemyselného parku je zatiaľ zazmluvnených pätnásť

investorov :

1. Nefab Packaging Slovakia,s.r.o.

Rozloha pozemku: 18 000 m2

Začiatok výstavby: rok 2004

Spustenie prevádzky: jún 2005

Zameranie investície: výroba obalových materiálov

Počet nových pracovných miest: 120

Výška investície: 350 miliónov korún - 11,666 mil. eur

Materská krajina: Švédsko.

2. Globo Eastern Europe, s.r.o.

Rozloha pozemku: 32 524 m2

Začiatok výstavby: rok 2005

Spustenie prevádzky: august 2006

Zameranie investície: výroba interiérových svetiel

Počet nových pracovných miest: 49

Výška investície: 150 miliónov korún - 5 mil. eur

Materská krajina: Rakúsko.

Spoločnosť Globo Eastern Europe buduje nové montážne a logistické centrum

zaoberajúce sa kompletizáciou interiérových svietidiel, ich distribúciou a predajom.

3. Leaf International BV, s.r.o.

Rozloha parcely: 58 080 m2

Spustenie prevádzky: september 2006

Zameranie investície: výroba cukroviniek

Počet nových pracovných miest: 120 + 350

Výška investície: cca 1 miliarda korún - 33 mil. eur

Materská krajina: Holandsko.

Leaf je nadnárodná skupina, ktorú tvoria spoločnosti podnikajúce v oblasti výroby

cukroviniek a distribučné spoločnosti. Výroba v Leviciach sa bude orientovať na

produkciu pretlačovaných výrobkov, pastiliek a poťahovaných sladkostí ako aj balenie

luxusných cukrárskych výrobkov.

55

4. Slovintegra Energy, s.r.o.

Rozloha pozemku: 40 000 m2

Začiatok výstavby: júl 2006

Zameranie investície: výroba tepla a elektrickej energie

Počet nových pracovných miest: 30

Výška investície: 1 756 miliónov korún - 58,533 mil. eur

Spoločnosť má zámer realizovať kongregačnú jednotku na báze paroplynového cyklu,

používajúcu ako palivo zemný plyn. Dimenzovanie kogeneračnej jednotky je

dostatočné na pokrytie všetkých potrieb na dodávku elektrickej energie a tepla pre

všetky objekty a spotrebiče v priemyselnej zóne.

5. ZF Sachs Slovakia, a. s.

Rozloha pozemku : 48 854 m2

Začiatok výstavby: jeseň 2006

Zameranie investície: strojárska výroba

Počet nových pracovných miest: 300+700

Výška investície : 400 mil. + 1 mld v druhej etape - 46 mil. eur

Materská krajina: .Nemecko.

Spoločnosť ZF Sachs Slovakia, a.s., je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je

výroba a montáž spojok pre všetky typy motorových vozidiel. Obdobná výroba ako v

Trnave.

6. Alcan Slovensko Extrusions, s.r.o

Rozloha pozemku: 79 243 m2

Začiatok výstavby: september 2006

Zameranie investície: výroba výliskov z mäkkých zliatin pre automobilový

priemysel

Počet nových pracovných: miest:100+100

Výška investície: 1,059 milióna korún - 33 mil. eur

Materská krajina: Kanada.

V závode sú dva lisovacie stroje, ktoré vyrábajú pre trhy mäkkých zliatin vo

východnej Európe a pre automobilový trh v západnej Európe.

56

7. De Miclén, a.s.

Rozloha pozemku: 40 000 m2

Začiatok výstavby: september 2006

Zameranie investície: výroba kozmetických prípravkov a zubných pást

Počet nových pracovných miest: 120 až 160

Výška investície: 412 miliónov korún - 13,7 mil. eur

Materská krajina: Taliansko.

8. Arden Equipment SA,s.r.o.

Rozloha pozemku: 10 000 m2

Začiatok výstavby: rok 2007

Zameranie investície: výroba pripojovacích zariadení na stavebné stroje

Počet nových pracovných miest: v 1.roku 18, v 2.roku 26 a v 3.roku 36 ľudí

Výška investície: 700 tis EUR strojná časť (zariadenia)

800 tis. EUR stavebná časť

Materská krajina: Francúzsko.

9. Camfil SAS Production, s.r.o.

Rozloha pozemku: 40 000 m2

Začiatok výstavby: rok 2007

Zameranie investície: výroba priemyselných filtrov a do klimatizačných jednotiek

Počet nových pracovných miest: 150

Výška investície: 266 miliónov korún - 8,9 mil. eur

Materská krajina: Švédsko.

10. Scandolara Tub-Est, s.r.o.

Rozloha pozemku: 5500 m2

Začiatok výstavby: september 2006

Zameranie investície: výroba plastových túb pre zubné pasty

Počet nových pracovných miest: 60

Výška investície: 205 mil. Sk - 6,8 mil. eur

Materská krajina: Taliansko

57

11. ZF Levice s.r.o.

Rozloha pozemku : 53 500 m2

Začiatok výstavby: jeseň 2006

Zameranie investície: strojárska výroba

Počet nových pracovných miest: 700

Materská krajina: .Nemecko.

Spoločnosť ZF Levice s.r.o., je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je výroba a

montáž spojok pre všetky typy motorových vozidiel. Obdobná výroba ako v Trnave.

12. Trio Pack Plastic, s.r.o.

Zameranie investície: výroba viacvrstvových fólií

Počet pracovných miest: 54

Výška investície: 2,125 mil. Eur (64 mil. Sk)

Prevádzka bola spustená v roku 2009.

13. ADATO, s.r.o.

Zameranie investície: strojárska výroba (výroba železných rebrovaných rúr)

Počet pracovných miest: 52

Spustenie prevádzky: jeseň 2009

14. ROEZ, s.r.o.

Zameranie investície: skladovo-výrobno-servisné centrum (poskytovanie služieb v

oblasti údržby a opráv energetických zariadení, výroba častí kotlov a veľkosklad

priemyselných armatúr a hutného materiálu)

Začiatok výstavby: I.polrok 2010

Výška investície: 930 tis. Eur (28 mil. Sk)

Plánovaný počet zamestnancov: 12

15. GENA LOGISTIK s.r.o.

- taliansky investor Safosa

- logistické centrum 8 nakladacích expedičných rámp

- skladová plocha 15 268 m2

- skladovanie výrobkov z kozmetického priemyslu (de Miclen)

58

Tab. 5 Prehľad plánovaného počtu zamestnancov u investorov v priemyselnom

parku

Názov firmy počet zamest. k 1.8.2009 plánovaný počet celkový GLOBO Eastern Europe 34 49 Leaf Slovakia 290 470 Arden Equipment Slovakia 12 36 de Miclén 102 280 SCANDOLARA TUB-EST

22 60

Camfil Farr 48 150 Nefab Packaging Slovakia 143 120 ZF Levice 160 700 ALCAN Slovensko 40 100 + 100 SLOVINTEGRA ENERGY

10 30

ZF Sachs 250 300

Trio Pack Plastic 54 50

ADATO 52 49

Roez 12 Začiatok výstavby v ¼ 2010

GENA LOGISTIK 10 8

Celkom 1239 2502

Zdroj: www.levice.sk

59

Zdroj: www.levice.sk

Obr. 13 Rozmiestnenie investorov v parku

60

4.4 Vplyv priemyselného parku na pracovný trh v regióne Levice

V roku 2002 sa začali prvé aktivity, ktoré smerovali k vyčleneniu vhodnej

plochy pre budúci priemyselný park. Prípravné práce na vybudovanie dopravnej

infraštruktúry a inžinierskych sietí do priemyselného parku sa začali v roku 2003. V

tomto roku boli ukončené rokovania s prvým investorom až do úspešného podpisu

zmluvy o budúcej zmluve s už medializovaným investorom – Nefab zo Švédska.

Ku koncu roka 2009 bolo v parku evidovaných 15 investorov a začiatkom roka

2010 bola naplánovaná realizácia investičného zámeru firmou Roez.

4.4.1 Nezamestnanosť

Zo získaných informácií o stave evidovanej nezamestnanosti v období zahájenia

budovania priemyselného parku v roku 2002,rokom 2007, kedy bola väčšina

investorov už plne etablovaná v priemyselnom parku, končiac rokom 2008, kedy sú

známe údaje, je zaznamenaný evidentný pokles evidovanej nezamestnanosti, pod

hodnotu 50% v porovnaní rovnakého obdobia v roku 2002.

Tab. 6 Nezamestnanosť v okrese Levice

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Slovenská republika 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 7,99 8,39

Nitriansky kraj 23,12 21,51 19,07 14,8 11,39 9,09 7,1 7,41

Okres Levice 25,92 25,9 22,86 19 15,65 14,04 11,73 11,53

Zdroj: vlastné spracovanie

Zdroj: vlastné spracovanie

Obr. 14 Priebeh nezamestnanosti v okrese Levice

61

Z uvedených faktov je zrejmé, že vybudovanie priemyselného parku a s tým spojený

príchod nových investorov do regiónu mal za následok pokles evidovanej

nezamestnanosti regióne mesta Levice. Hodnoty sú vyjadrené v tabuľke č.6 a priebeh

znázorňuje obrázok 14.

4.4.2 Zamestnanosť

Charakter investičných aktivít jednotlivých investorov v priemyselnom parku

zaraďujeme do kategórie priemyselnej výroby. Prevažne sa jedná o výrobu

a produkciu strojárenského charakteru a zamerania. Najväčšími zamestnávateľmi

v priemyselnom parku sú výrobcovia a dodávatelia komponentov a polotovarov do

automobilového priemyslu.

Z informácií podľa OKEČ (odvetvia a rok) o priemernom evidovanom počte

zamestnancov v podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac, podľa dostupných

informácií za obdobie od 2001 až po rok 2008 pre okres Levice, t.j. rok po dokončení

prvej fázy a uvedením do prevádzky väčšiny výrobných prevádzok je zaznamenaný

nárast počtu zamestnancov v odvetví priemyselnej výroby a aj v odvetví priemyslu ,

svojím podielom 23% je najviac zo všetkých odvetví. Uvedené skutočnosti

znázorňuje tabuľka č.7.

Tab. 7 Zamestnanosť podľa ukazovateľov – okres Levice

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Pôdohosp., rybolov

3 756 3 656 3 333 3 318 3 277 2 889 2 812 2 735

Priemysel 9 417 9 510 12 348 11 924 11 931 12 664 13 681 13 045 Stavebníctvo 1 811 2 148 2 009 1 868 1 735 2 450 2 732 2 847 Obchod 5 107 4 665 4 799 4 690 5 293 5 596 5 085 6 161 Hotely,

reštaurácie 508 971 614 634 682 651 676 974

Doprava, pošty, telek.

1 974 2 032 2 106 2 074 2 103 1 906 1 940 2 154

Finančné sprostred.

362 292 359 313 267 418 512 538

Nehn, prenáj., obch.činnosti 2 602 3 964 2 771 2 118 2 247 2 636 2 269 2 754

Verejná správa 1 447 1 421 1 512 1 513 1 807 2 877 2 468 2 625 Školstvo 3 516 3 646 3 465 3 335 3 177 3 108 3 040 2 989

Zdravot., sociál.st. 2 650 2 619 2 735 2 620 2 318 2 474 2 247 2 405 Ost.spoloč. služby 1 528 1 295 1 369 1 692 1 693 1 769 1 811 1 520

Spolu 34 678 36 219 37 420 36 099 36 530 39 438 39 273 40 747

Zdroj: www.statistics.sk

62

Vizuálne je najlepšie badať priebeh nárastu počtu zamestnancov v odvetví

priemyslu voči ostatným odvetviam v obrázku 15.

Zdroj: vlastné spracovanie

Obr. 15 Podiel zamestnancov podľa ekonomických činností

Spracovaním údajov a porovnaním počtu zamestnancov v jednotlivých

odvetviach v regióne Levice pred zahájením výstavby v roku 2001 a v roku 2008,

sme zistili skutočnosť, že k nárastu počtu zamestnancov došlo najviac v odvetví

priemyslu.

Graf nezohľadňuje rok 2009. Výsledok porovnania je zaznamenaný v obrázku 16.

Zdroj: vlastné spracovanie

Obr. 16 Porovnanie nárastu počtu zamestnancov v rokoch 2001a2008 podľa odvetví

63

4.4.3 Priemerná mzda

Takisto sme skúmali, aký vplyv mal priemyselný park na priebeh a vývoj

priemernej mesačnej mzdy v sledovanom období.

Výška priemernej mzdy v odvetví priemyslu zaznamenala vzostup takmer o 100% no

napriek tomu je na štvrtej pozícii. Situáciu znázorňuje tabuľka č.8.

Tab.8 Priemerná mzda podľa ukazovateľov – okres Levice

Ukazovateľ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a

lesníctvo; Rybolov, chov rýb

332,17 351,32 372,3 427,14 440,18 470,42 503,65 594,74

Priemyselná výroba 391,59 389,5 472,25 511,32 529,68 563,63 626,31 717,08

Stavebníctvo 317,5 398,16 412,5 397,66 519,15 497,61 537,31 546,98

Veľkoobchod a maloobchod;

oprava vozidiel a spotrebného tovaru

373,03 375,89 402,08 408,19 442,84 481,84 505,94 555,53

Hotely a reštaurácie 388,83 320,95 359,69 373,23 378,01 374,26

Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie

401,65 437,73 460,07 536,75 573,36 548,89 583,58 618,35

Finančné sprostredkovanie

615,55 706,17 713,27 806,38 884,62 976,63 1

029,11 Nehnuteľnosti a obch. činnosti

564,56 542,32 502,39 534,65 554,01 608,78 738,03 871,47

Verejná správa a obrana; povinné

sociálne zabezpečenie

414,09 458,81 494,56 543,55 619,7 698,47 716,39 773,14

Školstvo 285,73 331,44 358,26 388,67 421,4 455,95 489,83 534,82

Zdravotníctvo a sociálna pomoc

293,77 362,18 361,35 387,41 429,03 461,46 478,63 551,71

Ostatné služby 218,08 266,38 288,06 326,03 365,1 372,37 415,23 447,68

Zdroj: vlastné spracovanie

Zdroj: vlastné spracovanie

Obr. 17 Priebeh mesačnej mzdy v odvetviach

64

Popri znížení úrovne počtu nezamestnaných a rozvoja regiónu je jedným

z ďalších podstatných ukazovateľov vplyvu vybudovania priemyselného parku rast

mzdy, či už priamo zamestnancov v parku, alebo nepriamo aj ostatných odvetví

v regióne participujúcich na vybudovaní parku, v rámci regiónu mesta Levice.

Vývoj hodnoty priemernej mesačnej mzdy priemyselného odvetvia v okrese

Levice, ktoré je najviac previazané s produkciou v priemyselnom parku, hlavne

formou dodávateľských vzťahov u jednotlivých investorov zaznamenáva tabuľka č. 9

a graficky vyjadruje obrázok 18.

Tab. 9 - Vývoj mesačnej mzdy v priemysle v okrese Levice

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Priemyselná výroba

391,59 €

389,50 €

472,25 €

511,32 €

529,68 €

563,63 €

626,31 €

717,08 €

Zdroj: vlastné spracovanie

Priemyselná výroba -vývoj mzdy v okrese Levice

0,00 €

100,00 €

200,00 €

300,00 €

400,00 €

500,00 €

600,00 €

700,00 €

800,00 €

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

Zdroj: vlastné spracovanie

Obr. 18 Vývoj mesačnej mzdy v priemysle v okrese Levice

65

Pre znázornenie vplyvu vybudovania parku celkovo na okres slúži porovnanie

vývoja mzdy v okrese Levice znázornené graficky v obrázku 19. Pre porovnanie slúži

obrázok 20 vývoja priemernej mzdy v sledovanom období v SR . Z uvedených grafov

vyplýva, že vývoj mzdy v okrese Levice len mierne zaostáva za vývojom mzdy v SR

no neustále rastie.

Zdroj: www.statisitcs.sk

Obr. 19 Vývoj priemernej nominálnej mzdy v okrese Levice

Zdroj: www.statistics.sk

Obr. 20 Vývoj priemernej nominálnej mzdy v SR

66

4.4.4. Predpokladané priame a nepriame vplyvy priemyselného parku Levice na

životné prostredie

Vplyvom zvýšeného pohybu mechanizmov počas výstavby v priestore

staveniska dôjde k dočasnému zhoršeniu kvality ovzdušia plynnými emisiami z

dopravy a zvýšenou prašnosťou.

Počas prevádzky výrobno-skladových hál bude zvýšená produkcia emisií z

nárastu dopravy a z vykurovania hál vo vykurovacom období.

Vplyv na kvalitu povrchových vôd súvisí predovšetkým s produkciou

splaškových odpadových vôd, ktoré budú odvádzané na ČOV a následne do vodného

toku Podlužianka. Realizácia zámeru bude mať priamy vplyv na poľnohospodársku

výrobu. Vyňatím územia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu dôjde k zníženiu

poľnohospodárskej výroby.

Rozšírením výrobných a skladových priestorov v rámci priemyselného parku dôjde

k zvýšeniu priemyselnej výroby ako aj logistickej úrovne existujúcich závodov.

Využije sa pritom výhodná poloha parku vzhľadom na dopravné napojenie areálu a

jednoduché napojenie na existujúce inžinierske siete.

Celý projekt predpokladá pozitívny dopad aj na rozvoj iných odvetví priemyslu

v rámci okresu Levice, predovšetkým na stavebný priemysel a služby.

Nepriamy pozitívny vplyv na služby v okrese Levice bude mať zvýšenie

kúpyschopnosti obyvateľstva. Zámer ovplyvní pohodu a kvalitu života vzhľadom na

znečisťovanie ovzdušia a tvorbu hluku v najbližšom okolí zo zvýšenej automobilovej

dopravy. Ostatné faktory komfortu a kvality života nebudú ovplyvnené. Pri výstavbe

bude hlavným negatívnym vplyvom záber pôdy. Pri prevádzke sa neočakávajú

významné negatívne vplyvy a nie sú známe ani žiadne vyvolané súvislosti, ktoré by

ich mohli spôsobiť.

67

4.5 Návrhy na využitie výsledkov práce

Cieľom diplomovej práce bolo skúmať vplyv vybudovania priemyselného parku

Levice - Géňa ako jedného z nástrojov regionálnej politiky štátu pri podpore

ekonomického a sociálneho rozvoja v problémových regiónoch, na pokles

nezamestnanosti, rast priemernej mzdy a rast počtu zamestnancov v sektore priemyslu

pre región Levice. Výsledky práce je možné uplatniť v niekoľkých oblastiach:

1) potenciálny nový zamestnanci firiem v priemyselnom parku, v súčasnej

dobe zamestnaný, ale hľadajúci lepšie platenú prácu, alebo nezamestnaný

hľadajúci prácu

Nezamestnaný alebo zamestnaný, ktorý si hľadajú prácu môžu využiť jednak

analýzu a priebeh rastu zamestnanosti v sektore priemyslu, ale aj rast miezd v regióne

Levice v sektore priemyslu.

2) forma sumarizácie a rozsah údajov spracovaných v diplomovej práci

môže slúžiť aj ako podporný materiál pre výučbu a rozvoj vzdelávania

regionálneho rozvoja na miestnej alebo regionálnej úrovni

3) potenciálni domáci a zahraniční investori

Potenciálni investori môžu využiť analýzu priebehu zamestnanosti

v jednotlivých sektoroch a výšku priemernej mesačnej mzdy v jednotlivých oblastiach

pre región Levice pri hodnotení základných faktorov, ovplyvňujúcich ich rozhodnutia

pri lokalizácii svojich potenciálnych investícií.

4) miestna samospráva ako zriaďovateľ priemyselného parku

Skúmané údaje a jednotlivé porovnania sa môžu použiť ako podklad pri

vypracovaní rôznych štúdií alebo plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta,

ako východisko pre ďalšie analýzy a pre detailnejšie výpočty vplyvu vybudovania

parku na mesto a jeho obyvateľov

5) zriaďovatelia a riaditelia odborných škôl

Analýza charakteru a špecializácie výroby jednotlivých investorov

v priemyselnom parku môže byť podkladom pre tvorbu nových alebo úpravu

stávajúcich učebných odborov stredných odborných škôl v regióne, podľa potrieb

jednotlivých zamestnávateľov. Uvedená zmena môže byť aj motivujúcim prvkom pre

investorov na zahájenie spolupráce s uvedenými odbornými školami.

68

4.6 Teoretické a praktické prínosy práce Touto prácou sme sa snažili zosumarizovať vyššie uvedené dostupné informácie

a skúmať dôsledky vybudovania priemyselného parku Levice - Géňa na región mesta

Levice. Na základe analýz a vyhodnotenia získaných informácií sme dospeli

k výsledkom, ktoré potvrdzujú skutočnosť a aj vlastne podstatu podpory regionálneho

rozvoja formou budovania priemyselných parkov, že vybudovanie priemyselného

parku a tým vstup a pôsobenie PZI daný región pozitívne ovplyvnilo. Stúpla

zamestnanosť, bol zaznamenaný rast miezd a počet ľudí zamestnaných v odvetví

priemyslu, čo spôsobilo rast príjmov domácností a tým zlepšenie životnej úrovne.

Vybudovanie parku ma aj sekundárne pozitívne účinky v podobe dobudovania

infraštruktúry a zlepšenie dopravného spojenia v danej oblasti.

Priemyselný park je moderné riešenie, ale v prvom rade je potrebné urobiť si

dobrú analýzu toho, čo v konkrétnom regióne existuje a je dostupné. Či sa to týka

pracovnej sily, využiteľnosti hál, pozemkov, množstva a kvality pracovnej sily,

pretože ak sa plánuje vytvorenie napríklad priemyselného parku pre elektrotechnické

spoločnosti a v regióne je nezamestnaných 5000 baníkov, tak realizácia parku nebude

pomocou. Za hlavnú podmienku realizácie parku považujem vypracovanie kvalitnej

analýzy a až potom následné kroky. Veľmi dôležitá je intenzívna komunikácia medzi

podnikateľmi, štátnou správou a samosprávou a tým stanoviť ciel, o ktorý majú

záujem všetci zúčastnený.

Nakoľko Slovensko začalo neskôr aplikovať priemyselné parky ako formu pre

prílev zahraničných investícii sme chceli porovnaním vývojových etáp problematiky

budovania priemyselných parkov v okolitých štátoch, hlavne v štátoch V4 poukázať

na ich disparity a tým možnosť porovnania a aplikácie pozitívnych poznatkov

a skúseností pre využitie v prospech priemyselných parkov na Slovensku.

Práca vysvetľuje základné pojmy a snaží sa presne ich definovať, nakoľko sa

často zamieňajú. Presné definovanie pojmu priemyselný park je o to dôležitejšie

nakoľko dochádza k veľmi voľnému narábaniu s ním. S uvedenou problematikou sa

ešte stále nedostatočne zaoberajú ako teoretické tak aj praktické podklady. Na

Slovensku existuje mnoho definícií pre priemyselný park, no podobný jav je

badateľný aj vo svete. Neodmysliteľnou časťou práce je aj definovanie priemyselného

parku ako nástroja pre regionálnu politiku, rozvoj regiónov a neposlednom rade aj

v kontexte ochrany životného prostredia.

69

Záver

Významné premeny deľby práce v globálnom meradle menia postavenie

tradičných ekonomík so špecializáciou vyplývajúcou z domácich špecifík, zdrojov,

lokality a pod. a v dôsledku rozširovania informačných a komunikačných technológií

a ďalších globálnych faktorov podnecujú vznik nových podnikateľských odvetví

(prekračujúcich hranice), ktoré budú hrať kľúčovú úlohu v budúcnosti.

Prílev zahraničných investícií ako výsledok uplatnenia sa v náročnej

medzinárodnej konkurencii pri rivalite jednotlivých potenciálnych hostiteľov prináša

rôznorodú škálu a kvalitu podnikateľských aktivít.

Medzi najvýznamnejšie zdroje akcelerácie ekonomického rastu patrí rast

produktivity práce. Preto je dôležité, či vplyv PZI vstupujúcich do slovenskej

ekonomiky pôsobí v danej oblasti vo vyššej dynamike, než je rast produktivity práce u

domácich partnerov, či sa im darí lepšie transformovať priaznivý vývoj vonkajšieho

ekonomického prostredia do rastu výkonnosti a v súvislosti s tým aj do rastu či

udržania zamestnanosti.

Komparatívna výhoda lacnej pracovnej sily, ktorú zahraniční investori u nás

využívajú, nie je trvalým javom, o ktorý možno opierať dlhodobé zahraničné

investície.

Vybudovanie a prevádzka priemyselného parku by mal mať za hlavný prínos

v tom, že bude poskytovať spoločný priestor pre realizáciu rôznorodých

ekonomických aktivít. Sústredené aktivity majú tvoriť synergický efekt podporujúci

ekonomický rast, rozvoj moderných technológií, zvyšovanie počtu pracovných miest

a úrovne kultúry práce v priestore v priestore priemyselného parku ale aj mimo neho.

Priemyselné parky by mohli byť priestorom významných kvalitatívnych zmien

v štruktúre slovenskej ekonomiky.

Keďže ide v podmienkach Slovenska často o významné množstvo, hustotu

rozmiestnenia a rozlohu územia vybaveného infraštruktúrou, je otázka začleňovanie

priemyselných parkov do organizmov miest a predmestských zón dôležitou úlohou

súčasného urbanizmu a architektúry.

Preto je dôležité posilňovať druhú stránku našej výhody – kvalifikovanosť

pracovných síl a ich tvorivé schopnosti. To znamená predovšetkým rozvoj školstva,

ale aj podporu národného výskumu a inovačnej aktivity, aby sme aj my boli schopní

prilákať záujem zahraničného kapitálu novými myšlienkami, tvorivými schopnosťami

70

ľudí a domácimi rozvojovými projektmi. Z toho dôvodu by vláda mala mať predstavy

o rozvoji vybraných odborov, prípadne odvetví, a postupujúcej sofistikácii vlastných

aktivít, kde by sa v plnej miere mohli uplatniť domáci odborníci.

Investície už etablovaného kórejského a japonského výrobcu spotrebnej

elektroniky na západnom Slovensku sa snažia pritiahnuť aj svojich subdodávateľov

komponentov.

V budúcnosti sa SR zameria na investície s vyššou pridanou hodnotou.

Podľa analytických štúdií do roku 2010 a ďalej bude nadpriemerná

nezamestnanosť naďalej pokračovať v Prešovskom a Košickom kraji.

Aj podľa predpokladov a plánov vládnej agentúry SARIO bude smerovanie

investícií do regiónov, hlavne s vysokou nezamestnanosťou a so zameraním na vyššiu

pridanú hodnotu. Prioritou naďalej zostáva východné a stredné Slovensko.

Projekty by mali smerovať do elektrotechnického priemyslu. Teritoriálne

preferencie boli formulované prostredníctvom pólov rastu, ktoré sú chápané ako

priestorovo ohraničené centrá so zdrojmi kvalifikovaných pracovných síl, s rýchlo sa

rozvíjajúcimi podnikmi, s inovačnou infraštruktúrou a vyznačujú sa vysokou

intenzitou väzieb. V tejto súvislosti boli identifikované póly rastu v prvom ide

o Košice - Prešov, ďalej Spišská Nová Ves - Poprad a Michalovce - Humenné.

Od roku 2008 je funkčný systém starostlivosti o investorov etablovaných na

Slovensku, riadení agentúrou tzv. after-care. Veľký potenciál v ďaľšej expanzii

v sebe skrývajú už etablované firmy na Slovensku, avšak je potrebná špeciálna

starostlivosť. V prvých krokoch ide o realizáciu prieskumu investičných

a prevádzkových plánov firiem už pôsobiacich na Slovensku. Na základe získaných

údajov o plánoch jednotlivých investorov sa zaháji hľadanie finančných zdrojov.

Problém vplyvu zahraničných investícií na odvetvovú a regionálnu štruktúru

spočíva v tom, že priami investori chcú získať výsadné postavenie, ako napr.

fixovaním cien, prekonaním vstupných trhových bariér, využívať na získanie

výhodného postavenia výrobnú diferenciáciu a expanzívnu reklamu. Tu vzniká

konflikt medzi rastúcimi priamymi zahraničnými investíciami (na základe inovácií,

zvyšujúcej sa ekonomickej efektívnosti z rozsahu výroby, z manažmentu, marketingu

a organizácie) a záujmami hostiteľskej krajiny.

71

Celosvetová hospodárska kríza sa prejavuje aj v znížení prílevu zahraničných

investícií do SR. Na Slovensku sa začínajú objavovať prvé priemyselné parky s

kompletne vybudovanou infraštruktúrou, avšak bez jediného investora. Ich napojenie

na vodovod, kanalizáciu, elektrinu či cestnú sieť pritom stálo obce desiatky miliónov

korún. Čoraz viac investorov, ktorí ešte pred niekoľkými mesiacmi zvažovali

presunutie výroby na Slovensko, prehodnocuje svoje rozhodnutia a vyčkáva, ako sa

situácia vyvinie.

Podľa štátnej investičnej agentúry SARIO bolo v roku 2009 rozpracovaných

128 projektov. V roku 2008 ich bolo 135. Teda výraznejší pokles dopytu nebol

badateľný. Investori sú však váhavejší, niektorí posúvajú svoje rozhodnutia na neskôr,

vyčkávajú, ako sa vyvinie situácia. V predchádzajúcom programovom období

podporili zo štrukturálnych fondov EÚ projekty 16 priemyselných parkov. Z nich len

šesť je zatiaľ plne funkčných a aspoň časť priestorov už obsadili investori, ktorí

vytvorili spolu 1 600 pracovných miest. Okrem týchto projektov, ktoré získali

podporu z verejných zdrojov, sa stavia, resp, pripravuje i množstvo projektov výlučne

na komerčnej báze. Koľko z nich sa nakoniec podarí dokončiť a obsadiť investormi, je

otázne. Banky sprísňujú podmienky a projekty, do ktorých pôjdu, si vyberajú

obozretnejšie.

Starostovia vidia problém predovšetkým v globálnej finančnej kríze, pre ktorú

mnohé zahraničné firmy vyčkávajú a odkladajú svoje zámery na neurčito.

Otázny je aj osud priemyselných parkov, ktoré sú ešte len v úplných začiatkoch

projektovej prípravy. To znamená, že nielenže nemajú podchytených žiadnych

záväzných investorov, ale ani vydané územné rozhodnutie.

72

Použitá literatúra:

1. BARTKOVÁ, D., Priemyselné zóny a parky na Slovensku, In: Regio 2003,

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, Plzeň, Západočeská univerzita,

2003, ISBN 80-7082-928-1

2. Belajová, A. – Fáziková, M.: Regionálna ekonomika, Slovenská

poľnohospodárska univerzita v Nitre,2005,245 s., ISBN 80-8069-513-X

3. Benka, M.-Sobinovič,B,: Priemyselné parky môžu, no nemusia pomôcť, In:Trend,

30.8.2006

4. Čimo, J.,Priemyselný park – súčasť stratégie marketingu

územia,2003,International Business Cooperation

5. DUPAĽ, A.1998. Úloha a význam podnikateľských inkubátorov v ekonomickom

rozvoji, In: Ekonomické rozhľady, 1998, č. 2

6. Gecíková, I.: Regionálna analýza a plánovanie, Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitre, 2000, ISBN 80-7137-805-4

7. HOŠKOVÁ, A. 1995. Zahraničný kapitál v ekonomike Slovenska. Bratislava :

IMFŠ Národná banka Slovenska

8. HOŠKOVÁ, A. 1997. Pôsobenie priamych zahraničných investícií na ekonomiku

materskej a hostiteľskej krajiny. Bratislava : IMFŠ Národná banka Slovenska

9. HOŠKOVÁ, A. 2001. Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku

Slovenska. Bratislava : IMFŠ Národná banka Slovenska

10. ILKOVIČ, J.: Novodobý fenomén výroby – priemyselný park, In: Životné

prostredie, 2002, č. 4, ISSN 0044-4863

11. Kapko, M.: Výstavba parkov je vecou obcí, In: Hospodárske noviny,

29.marec2001,s.17

12. Keppl ,J.:Priemuyselné parky v bohatch regiónoch nesplnia svoj účel, In: Trend,

Sekcia A, 23.máj 2001, s.27

13. Kremovský, P.: Masová výstavba priemyselných parkov Slovensku nehrozí, In.:

Trend, 10.5.2002

14. Minarovič, R.: Ako získať priame zahraničné investície, In: Hospodárske noviny,

Ročník IX, 20.apríl 2001,s.23

15. Valášek, M., Výhodou pre investora sú aj transparentné vlastnícke vzťahy, In:

Hospodárske noviny, Ročník IX, 25.apríl 2001,s.5

73

16. Vrabec, N., Investori potrebujú kvalifikovaných pracovníkov, In: Hospodárske

noviny, Ročník XI, 23.december2003

17. Vrabec, N., Investori sa už do parkov nehrnú, In: hnonline.sk, 27.11.2008

18. Priemyselné parky, mimoriadna príloha Hospodárskych novín, 20.-22.4.2001

19. http://www.apte.org/en/definition-of-park.cfm

La Asociación de Parques Científicos y Tecnológicos de España (APTE) -

APTE - Association of Science and Technology Parks of Spain

20. http://www.iasp-world.org

21. http://www.ecoplus.at/ecoplus/e/25724.htm

22. http://www.ipe.hu/content/adatok_parkokrol_es_betelepult_vallalokozasokrol

23. http://www.levice.sk/?id_menu=25361&firmy_slovenska_flag=0,

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta [cit.2008-02-08]

24. http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=388,

25. Smernica č.13/2004 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na

poskytovanie dotácie na zriaďovanie priemyselných parkov a na elimináciu rizík

v oblasti procesu poskytovania finančných prostriedkov na priemyselné parky

v súlade so zákonom č.193/2001 Z.z.

26. http://www.mhsr.sk

27. http://www.nup.sk

28. http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=4

29. http://www.regdat.sk

30. http://www.paiz.gov.pl/index/?id=b4d168b48157c623fbd095b4a565b5bb

31. http://www.sophia-antipolis.net/uk/

32. http://www.statistics.sk

33. http://www.viewswire.com/Slovak republic: 5-year forecast table [online].

London: Economist Intelligence Unit, 2007.

34. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisCislo=202&Rocnik=199

5, Zákon NR SR č.202/1995 Z.z. Devízový zákon [cit.2007-12-03]

35. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisCislo=193&Rocnik=200

1, Zákon NR SR č. 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov

[cit.2007-12-03]

36. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisCislo=203&Rocnik=200

1, Zákon NR SR č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení

neskorších predpisov [cit.2007-12-03]

74

37. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisCislo=369&Rocnik=199

0, Zákon NR SR č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení [cit.2007-12-05]

38. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisCislo=180&Rocnik=199

5, Zákon NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom [cit.2008-01-10]

39. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17760&FileName=0

4-z127&Rocnik=2004[cit.2010-04-25] Vyhláška Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky o sadzbách pre výpočet príspevkov do

Recyklačného fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa

platí príspevok do Recyklačného fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o

poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu

40. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15476&FileName=0

0-z391&Rocnik=2000[cit.2001-04-25] Zákon NR SR č. 391/2001, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie

41. http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisCislo=523&Rocnik=200

4, Zákon č.523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov [cit.2008-01-08]

75

Prílohy: Príloha č. 1 - Priemyselná mapa Slovenska

Príloha č. 2 - Sophia Antipolis International Science and Technological Park

Príloha č. 3 - Zoznam lokalít pre umiestnenie priemyselných parkov na území SR

Príloha č. 4 - Zoznam projektov realizovaných agentúrou SARIO v rokoch 2008-2002

Príloha č. 5 - List MsÚ Levice

Príloha č. 6 - Výpis uznesenia Mestského zastupiteľstva v Leviciach

Príloha č. 7 - Stanovisko Slovenského pozemkové fondu

Príloha č. 8 - Rozhodnutie Krajského úradu v Nitre.

76

Príloha 1

77

Príloha 2

Sophia Antipolis International Science and Technological Park

78

Príloha 3

79

Príloha 4

Projekty realizované v roku 2008:

Steep Plast Slovakia s.r.o. (Francúzsko)

SISME Slovakia s.r.o. (Taliansko)

VELUX (Dánsko)

SeongJi Slovakia (Južná Kórea)

Danisco (Dánsko)

GALMM (SR)

Merkury Market (Poľsko)

Celltex (SR)

SMZ Jelšava (SR)

Syráreň Bel Slovensko, a.s (SR/Francúzsko)

Meiki Slovakia (Veľká Británia/Japonsko)

Hana Elecom (Južná Kórea)

AUDIA GROUP (USA)

KYOKUTOH (Južná Kórea)

ALFARAM OY (Fínsko)

Doyle Engineering and Manufacturing

Ltd. (Írsko)

DaeJung (Južná Kórea)

WITTUR (Rakúsko) Petrochema a.s. (Rusko) Yamagata Corporation/YAMAGATA (SLOVAKIA) s.r.o.(Japonsko) OJALA YHTYMA (Fínsko) Itella (Fínsko) Iko (Belgicko) Elastogran (Nemecko) STC Turkey (Turecko) Martinrea Slovakia Fluid Systems s. r. o. (Kanada) HOPAX (Česko) Volkswagen Slovakia (SR) Euro Dabo (Južná Kórea) Dia Moulding Slovakia (Japonsko) Walter Grimm - Mezako (Rakúsko) CROWN Bevcan Slovakia s. r. o. (USA)

Projekty realizované v roku 2007:

Topcom (Belgicko )

HIJOS de JUAN GARAY (Španielsko)

PLASTICS ALT CAMP S.A. (Španielsko)

Hi-Tech Mouldings Limited (Veľká Británia)

KOC Kebap (Nemecko)

Koramic Industries (Belgicko)

Swiss Re Management (Luxemburg)

STIEBEL ELTRON Anlagetechnik, GmbH

(Nemecko)

Firma PAUL CRAEMER, GmbH (Nemecko)

Doppelmayer Seilbahnen, GmbH (Rakúsko)

DE MICLÉN, a. s. (Taliansko / SR)

Laminated Tubes Italia S. p. A., Adim

Scandolara, S. p. A., Scandolara Holding S. R. L.

(Taliansko)

Samsung Electronics (Kórea / SR)

SONY Slovakia (Japonsko/ SR)

Sa Line Co./ O.H.Schmidt (Kórea / Nemecko)

Trelleborg Aktienbolag (Švédsko)

A/S BLIKA JERN METAL-OG

TRADVARENFABRIK (Dánsko)

Haesaerts Intermodal (Belgicko)

Lindenmaier (Nemecko)

J.L. French (USA)

Kössler GmbH (Rakúsko)

Shinwha Intertek Corp. (Južná Kórea) Samjin LND Co. (Južná Kórea) Ryoka Sangyo, Ryoka Kogyo, Nichiden Kogyo, GLOBAL SUN TRADING (Japonsko / Maurícius) ELE Advanced Technologies Limited (Veľká Británia) Pankl Racing Systems AG (Rakúsko) Magneti Marelli Sistemi Elettronici (Taliansko) UFT Prouduction (Nemecko) STYL-PT KFT , GAMART (Maďarsko /SR) GLOMERON TRASDING LIMITED (Cyperská republika /Ukrajina) DEANTUS Projects (Írsko) Yssel (Holandsko) Polyvlies Beyer Invest (Nemecko) SPIN-tech (Belgicko) Misuzu (Japonsko) Lear (USA) Eson (Čína/ Taiwan) SPC International (Veľká Británia) KVIST HOLDING (Dánsko) Virtual Viewing Ltd. (Veľká Británia) MAKINO Europe (Nemecko) SUNG WOO HITECH CO. (Južná Kórea) Halla Climate Control Corp. (Kórejská republika) Muller Textile (Nemecko) EKOBOTAN (Česká republika) SEWON ECS (Kórejská republika) Roadster Automotive (Holandsko) Technomed- revis (Ruská federácia) Ruebig (Rakúsko) CAME s.a.s (Taliansko) TFC Cable Assemblies (Veľká Británia) HP Pelzer k.s. (Česká republika)

80

Peikko Finland Oy (Fínsko)

FLP - Oxycentre (Francúzsko)

Plastico (ČR)

KNAUF Insulation (Rakúsko)

ZF Fridrichshafen (Nemecko)

Yazaki Wiring Technologies (Japonsko)

BSH Bosch und Siemens (Nemecko)

MANITOWOC (Francúzsko)

Gruppo Amaya Telleria (Španielsko)

Johnson Controls (USA)

HANSOL LCD (Južná Kórea)

FINE DNC CO. (Južná Kórea)

Projekty realizované v roku 2006:

Alcan Holdings Europe B.V. (Holandsko)

ARTEL SPA / Bivium B.V. (Taliansko/Belgicko)

AXSON TECHNOLOGIES (Francúzsko)

BRANO GROUP a.s. (Česká republika)

Brother (Japonsko/Veľká Británia)

Camfil Aktiebolag (Švédsko)

CARNITECH A/S (Dánsko)

DELL (USA)

DET INTERNATIONAL HOLDING (Thajsko)

Doka Industrie GmbH (Rakúsko)

Dong-A Automotive Systems (Južná Kórea)

DONGHEE Industrial Co. (Južná Kórea)

DSS Plastics (Veľká Británia)

ELASTÓMEROS RIOJANOS, S.A. (Španielsko)

Eldisy (Nemecko)

Eltec Energy (Nórsko)

Faurecia (Španielsko)

Fritz Holding (Nemecko)

Gia Cataro (Belgicko)

Global Garden Products ITALY (Taliansko)

Glovis Co. (Južná Kórea)

GPI - GROUPE GERGONNE (Francúzsko)

GVOX (Taiwan)

Handtmann (Nemecko)

HANIL E-HWA CO. (Južná Kórea)

Hans Weber Maschinenfabrik (Nemecko)

Hella Slovakia Front-Lighting s.r.o. /Hella

Slovakia Holding s.r.o. (Nemecko)

Hella Slovakia Holding s.r.o., /Hella Slovakia

Signal-Lighting s.r.o. (Nemecko)

Horizon21 Management Services (Švajčiarsko)

Hyundai Hysco Choo-sik Hoe sa (Južná Kórea)

IMMERFIN S.P.A. (Taliansko)

K.TONE (Polsko /Južná Kórea)

KAMAX-Werke (Nemecko)

KONE SSC (Fínsko)

Korea Foods Co. Ltd (Južná Kórea)

Leaf International B.V. (Holandsko)

Lenovo (International) (Holandsko)

MAN Nutzfahrzeuge Osterreich AG (Rakúsko)

MATADOR Automotive Vráble / DONGWON

METAL CO. (SR/ Južná Kórea)

ON Semiconductor (USA)

ON Semiconductor (USA)

OVERLAND A/S (Dánsko)

Power - One, AG (Švajčiarsko)

Rettenmeier Holding AG (Nemecko)

Roadster Automotive B.V. (Holandsko)

SAMSUNG Electronics (Kórea)

Scanferla (Taliansko)

SEISA Medical (USA)

SKW (Rakúsko)

SOITRON (Španielsko)

Stakapal (Veľká Británia)

Synthotec Group Ltd. (Veľká Británia)

Teräspeikko Oy (Fínsko)

Tieto-X (Fínsko)

Tondach Gleinstätten AG (Rakúsko)

T-Systems International (Nemecko)

Valeo International Holding (Holandsko)

Vic Creatis (Belgicko)

Victor BUCK (Luxembursko)

Vitri Elektro-Metalurgica (Španielsko)

ZANINI HOLDING S.P.A. (Taliansko)

ZF SACHS (Nemecko)

ZIZALA Lichtsysteme (Rakúsko)

Zurich F.S. (Švajčiarsko)

Železiarne Podbrezová (Slovenská republika)

81

Projekty realizované v roku 2005:

Verland (Denmark)

TECO (Taiwan)

AAF International (Holland)

Bonfiglioli (Italy)

Cikauxto SK (Spain)

CESAM (Belgium)

SeeBeyond (UK)

ONTE (Spain)

ENPAY (Turkey)

PEGES (Sweden)

Heuliez (France)

Nuritech Global (Korea)

CRW JOI (Brazil)

Datalogic (Italy)

Lampersmuhle (Germany)

Haan Global (Austria)

Elastora (Spain)

Odenberg (Ireland)

Kitani (Japan)

Monarflex (Denmark)

Gassman (Germany)

SITEM (Italy)

SEWON ECS (Korea)

EHC (Canada)

Compagnucci (Italy)

WESTAFLEX (France)

Austrian Airlines (Austria)

Tréves (France)

Gieseke & Devrient (Germany)

Swedwood (Sweden)

Vialtis (France)

Textiles Lasson (France)

Saint Gobain Calmar (Germany)

SCA Hygiene Products (Sweden)

Unomedical (Denmark)

J-CDI/Broch Adler (Germany)

TUBEX HOLDING (Germany)

SAMSUNG Electronics (Korea/Hungary)

AMAL Construcoes Metalicas (Portugal)

Dongil Rubber Belt (Korea)

Leovinci (Spain)

NPL S (France)

Projekty realizované v roku 2004:

Plastipak, (USA)

VALEO, (France)

Legend, (Australia)

Getrag Ford Transmissions & Getrag, (Germany)

OPTIMA ROBE, (Austria)

Glunz & Jensen, (Denmark)

GGB, (USA)

MPM, (Germany)

NN Euroball, (Italy)

KIA Hyundai, (Korea)

Key Plastics, (Portugal)

DTC-Textiles Lasson, (France)

Arcelor, (France)

Faurecia Automotive, (France)

HB Logiform (HBLOGIS), (Korea)

AVA Cooling (Haugg), (Germany)

Weindel Logistik Service, (Germany)

Alumatec - GG Tec, (Germany)

AIREST, (Austria)

Infineon, (Germany)

SENSCOM, (Korea)

NMB-Minebea, (Japan)

HORNLEIN, (Germany)

Nefab, (Sweden)

Visteon, (USA)

Hansung Electronics (Kukje), (Korea)

Brueckner Mashinen Bau, (Germany)

Air Liquide, (France)

CLAMASON, (GB)

Yaskawa, (GB)

MIBA FRICTEC, (Austria)

Emmegi, (Italy)

Bang Joo Optical Industry, (Korea)

Confidea, (Germany)

VMA Infra Industrie, (Belgium)

Johnson Controls 1., (USA)

NISSENS, (Denmark)

Vaillant Industrial, (Germany)

Sky Media Manufacturing (Universal Media

Corp.), (Switzerland)

Aluminios Cortizo, (Spain)

CONTINENTAL, (Germany)

Johnson Controls II, (GB / France)

82

Projekty realizované v roku 2003:

Dong Jin Precision, (GB / Korea)

Clizia, (Italy)

Divani Recliner, (Denmark)

Nordea Bank, (Denmark)

Fiberstruct, (Netheerlands)

ECCO, (Denmark)

Elastoform, (Germany)

Young Star Elektronikai, (Korea)

Matador, (Slovakia)

Cemm Thome, (France)

Johns Manville, (USA)

LEONI, (Germany)

Tournigan Gold, (Canada)

DKI Plast, (Denmark)

Peugeot, (France)

Elettromil, (Italy)

GGB, (USA)

HELLA, KG, (Germany)

BSH GmbH, (Germany)

Plastipak, (USA)

P&P GmbH, (Germany)

ECIMEX Group, (Czech republic)

Projekty realizované v roku 2002:

Volkswagen, (Germany)

Delphi, (USA)

Siemens, (Germany)

Swedwood, (Sweden)

Johnson Controls, (USA)

Deutche Telekom, (Germany)

Orange, (France)

Whirlpool, (USA)

U. S. Steel, (USA)

Molex, (USA)

Motorola, (USA)

Verizon, (USA)

EON, (Germany)

Plastic Omnium, (France)

Matsushita, (Japan)

Emerson Electric, (USA)

SCA, (Sweden)

Samsung, (S.Korea)

Woo One, (S.Korea)

Inalfa Metal, (Netherlands)

Sony, (Japan)

Yazaki, (Japan)

Ruhrgas, (Germany)

Gaz de France, (France)

Yukos, (Russia)

RWE, (Germany)

Schneider Electric, (France)

Electricité de France, (France)

AT&T, (USA)

Alcatel, (Germany)

Dell, (USA)

83

Príloha 5

84

Príloha 6

85

Príloha 7

86

87

Príloha 8

88