SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

HOSPODÁRSKA HODNOTA VYBRANÝCH GENOTYPOV

Z PRÍRODNÝCH POPULÁCIÍ BAZY ČIERNEJ (Sambucus

nigra L.)

Diplomová práca

Študijný program :

Študijný odbor :

Školiacepracovisko: Katedra skladovania a spracovania rastlinnych

produktov FBP SPU v Nitre

Doc. Ing. Vojtech Horčin, CSc. (2009-2011)

Ing. Andrea Mendelová, PhD. (2011)

4142800 Zahradnictvo

Záhradníctvo

Školiteľ :

Nitra, 2011 Júlia Strelcová, Bc.

v

Cestné vyhlásenie

Podpísaná Bc. Júlia Strelcova vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému Hospodárska

hodnota vybraných genotypov z prírodnych populácií bazy čiernej (Sambucus nigra L.)

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonnych dôsledkov v pripade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 2. mája 2011

Júlia Strelcova

Poďakovanie

Touto cestou by som sa chcela poďakovať vedúcim diplomovej práce, ktorymi boli Doc.

Ing. Vojtech Horčin, CSc., a Ing. Andrea Mendelová, PhD., za pomoc pri práci, odborné

vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovávaní diplomovej práce.

Moja vďaka rovnakým dielom patrí aj Ing. Vladimíre Sedláčkovej , za cenné rady,

námety, pripomienky a pomoc pri práci počas celého obdobia vypracovávania diplomovej

práce.

Taktiež ďakujem aj mojej rodine, priateľom za podporu, trpezlivosť a pomoc pri práci.

Zoznam skratiek a značiek

g gram

kg kilogram

ks kus

mm milimeter

V variačny koeficient

X priemer

n počet súkvetí

min minimum

max maximum

Zx suma smerodajnych odchylok

sx smerodajná odchylka z vyberoveho vyberu

GX smerodajná odchylka zo základného vyberu

DQn Dixonov test pre vybočené hodnoty

xn najvyššia hodnota v súbore

x1 najnižšia hodnota v súbore

Obsah

Úvod 9

1. Súčasný stav riešenej problematiky 11

1.1 Baza čierna (Sambucus nigra L.) 11

1.1.1 Pôvod rastliny 11

1.1.2 Geografické rozšírenie 11

1.1.3 Botanická taxonómia 13

1.1.4 Genetická charakteristika 13

1.2 Morfologická charakteristika bazy čiernej 14

1.2.1 Habitus 14

1.2.2 Koreňový systém 14

1.2.3 Borka 14

1.2.4 Výhonky 15

1.2.5 Púčiky 15

1.2.6 Listy 15

1.2.7 Kvety 16

1.2.8 Peľ 16

1.2.9 Plody 17

1.3 Biochemická charakteristika bazy čiernej 17

1.3.1 Kvety 17

1.3.2 Plody 18

1.3.3 Peľové zrná 21

1.3.4 Listy 21

1.3.5 Borka 22

1.4 Biologické zvláštnosti 23

1.5 Požiadavky na pestovateľské prostredie 23

1.5.1 Pôda 23

1.5.2 Klimatické podmienky 23

1.6 Technológia pestovania 24

1.6.1 Predvýsadbová príprava pôdy 24

1.6.2 Výsadba 24

1.6.3 Hnojenie 25

1.6.4 Zber 26

1.6.4.1 Bazový kvet (Flos sambuci) 27

1.6.4.2 Bazové plody (Fructus sambuci) 27

1.6.4.3 Bazové listy (Folia sambuci) 27

1.6.4.4 Bazová borka (Cortex sambuci) 27

1.6.4.5 Bazový koreň (Radix sambuci) 28

1.7 Šľachtenie bazy čiernej 28

1.7.1 Metódy šľachtenia 28

1.7.2 Odrody bazy čiernej 29

1.7.2.1 Sambo 29

1.7.2.2 Dana 30

1.7.2.3 Bohatka 31

1.7.2.4 Haschberg 32

1.8 Rozmnožovanie bazy čiernej 33

1.8.1 Príprava odrezkov 33

1.8.2 Príprava pôdy 34

1.8.3 Ďalšia starostlivosť 34

1.9 Hospodárske využitie bazy čiernej 35

1.9.1 Využitie v potravinárstve 35

1.9.2 Využitie v medicíne 36

1.9.3 Využitie vo farmaceutike 40

1.9.4 Interakcie s bylinami a výživovými suplementami 41

1.9.5 Toxicita 42

1.9.6 Dávkovanie 42

1.9.7 Využitie v krajinotvorbe 42

1.9.8 Využitie v kozmetike 44

1.9.9 Iné spôsoby využitia 44

2. Cieľ diplomovej práce 46

3. Materiál a metodika 47

4. Výsledky a diskusia 49

5. ZÁVER 56

6. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 57

Abstrakt

Celá rastlina bazy čiernej (Sambucus nigra L.), najmä kvety a plody, patria medzi

významné zdroje biologicky aktívnych látok. Plody bazy čiernej (Sambucus nigra L.) v úplnej

botanickej zrelosti pri priemernej 20 % sušine obsahujú viac ako 17 % celkových sacharidov

(hlavne glukózy a fruktózy), cez 2 % bielkovín, 0,20 % tukov a pod 1 % minerálnych látok,

kde prevažuje draslík, fosfor a vápnik. Z vitamínov je najviac vitamínu C, ďalej niacín

(vitamín PP), kyselina pantoténová (B5), tiamín (B1) a riboflavín (B2).

Šťava zo zrelých plodov sa používa vo farmaceutickom, potravinárskom a kozmetickom

priemysle, predovšetkým ako prírodné vysokohodnotné farbivo.

Vývoj súplodí na strome súvisí s kvalitou a intenzitou respiračných procesov, pričom v prvej

fáze získavajú plody na objeme a v druhej fáze sa vytvárajú farbivá a ukončuje sa proces

sacharidizácie.

Plody bazy (Fructus sambuci) sa zberajú v botanickej zrelosti v auguste a v septembri a lisujú

sa buď priamo po zbere, alebo po krátkodobom skladovaní. Výťažnosť šťavy závisí na

zrelosti, genotype a použitých lisovacích zariadeniach.

Dalším cieľom práce bolo zhodnotenie ukazovateľov produkčných vlastností v rámci

jednej odrody Haschberg. Sledovali sme dynamiku rastu jedincov z jednej odrody,

formovanie a vývin súkvetí a kvetov na stromčekoch bazy čiernej v Malom Záluží . Pri

morfometrickej analýze sa určovali agrofyzikálne ukazovatele na rastlinných plodoch bazy,

a to hmotnosť plodov a počet kôstkovičiek.

Kľúčové slová : baza čierna (Sambucus nigra L.), použitie, obsahové a aktívne látky,

výťažnosť štiav , odroda Haschberg, dynamika rastu, analyza

Abstract

Whole plant, elderberries (Sambucus nigra L.), especially flowers and fruits are among

the important sources of biologically active substances.

Fruits ofelderberry (Sambucus nigra L.) in full botanical maturity at an average 20% dry

matter containing more than 17% of

total carbohydrates (mainly glucose andfructose), over 2% protein, 0.20% fat and less

than1% minerals, wherepredominant potassium, phosphorus and calcium. For most vitamins i

s vitaminC , further niacin (vitamin PP), pantothenic

acid (B5),thiamine (B1) and riboflavin (B2).

Juice of ripe fruit is used in pharmaceutical, food and cosmetics industry,particularly as high-

quality natural color. Inflorescence development on the treeis related with the

quality and intensity ofrespiratory processes , the first gain stage to produce the

volume and the second phase,creating colors and terminating the process sacharidizácie .

Fruits of elder (Fructus sambuca) are collected in the botanical maturity in August and

September and pressed either directly after harvest or after shortstorage.

Juice yield depends on the maturity genotype and the press bodies.

Another goal was to evaluate the

production performance indicators in one varietyHaschberg. We studied dynamics of

individuals of one variety, the formation anddevelopment

of inflorescences and flowers of elderberry trees in Malom Záluží. Formorphometric analysis

determined agrofyzikálne indicators to plant fruit base,and the fruit weight and number fruits.

Keywords: elderberry (Sambucus nigra L.), use, content and active substances

juice yield, Haschberg variety, dynamics, analysis

ÚVOD

Slovensko má veľmi bohatú ovocinársku minulosť. Táto vychádza z histórie

Slovanov, ktorí sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. Túto činnosť podporili aj

vhodné klimatické a pôdne podmienky na celom území Slovenska. Popri klasických

druhoch ovocia sa pestovali aj menej známe druhy, ktoré okrem zúžitkovania plodov,

skrášlenia okolitého prostredia, poskytujú aj ďalšie produkty (drevo, kvet, list, kôra) pre

liečebné účinky.

V súčasnosti akoby nastala renesancia v opätovnom pestovaní menej známych

ovocných drevín. Tento záujem vychádza z toho, že druhy z tohto menej známeho

ovocia nie sú prešľachtené, majú zatiaľ dostatočne zachovaný imunogénny systém, čo

spôsobuje rezistentnosť voči chorobám a škodcom. Súvisí to aj s tým, že nie sú

pestované ako monokultúry na veľkých plochách, ale skôr ako solitéry v záhradkách,

prípadne rastú vo voľných populáciách na okraji alejí a záhrad. Týmto sa nekoncentruje

aj negatívny tlak rôznych patogénov a živočíšnych škodcov, takže sa zatiaľ nemusia

intenzívne chemicky ošetrovať proti škodcom. Niektoré dokonca kvalitou svojich

plodov predstihujú bežne pestované druhy, najmä pokiaľ ide o cenné látky, napr.

vitamín C, prírodné farbivo, éterické oleje, pektín, organické kyseliny, glykozidy a pod..

Baza čierna (Sambucus nigra L.), tiež známa ako čierna rýbezľa, je rozšírený druh,

ktorý rastie na slenčných stanovištiach vo väčšine Európy, Ázie, severnej Afrike a USA.

Jedná sa o opadavý ker, ktorý dosahuje výšku až 6 m. Vývojovo malé, biele kvety vo

veľkých hermafroditných zoskupeniach, kvitnú na začiatku leta. Plodmi sú

tmavofialové bobule s individuálnou veľkosťou do 6 mm. Tie dozrievajú koncom leta.

Kultivary Bazy čiernej sa pestujú na dekoratívne účely, no výťažky z bazových kvetov

sa používajú ako nápoje a aromatické látky v potravinárstve. Bobule Bazy čiernej sa

dodnes používajú ako liek alebo potravinový doplnok výživy. Mnoho kultivarov S.

nigra je vysadených v Európe, z ktorých najznámejšia je odroda „Haschberg". Ten sa

používa hlavne na pestovanie bobúľ, ktoré sú po zbere lisované alebo ináč spracované

na koncentráty alebo štavy. Šťava z bobúľ bazy čiernej obsahuje veľa primárnych

metabolitov, vrátane rôznych cukrov a organických kyselín. Vysoké koncentrácie

organických kyselín sú dôležité pri spracovaní, pretože na rozdiel od cukrov nemôžu

byť pridávané do konečného produktu. Medzi sekundárne metabolity, ktorou je šťava

bazy čiernej charakteristická, patria antokyány. Tie sú aj pri výbere odrody

9

rozhodujúce. Z dôvodu veľkého množstva kultivarov bazy čiernej existuje málo

informácií o obsahu jednotlivých primárnych či sekundárnych metabolitoch a práce

v ktorých sa popisuje chemické zloženie bobúľ bazy čiernej je málo .

10

1 Súčasný stav riešenej problematiky

1.1 Baza čierna (Sambucus nigra L.)

1.1.1 Pôvod rastliny

Mnohé morfologické znaky a biologické vlastnosti bazy čiernej nám

prezrádzajú, že ide o starý terciérny druh, ktorý musel v ľadových dobách ustúpiť na juh

a po ich uplynutí sa vrátil do našej oblasti vtedy, keď sa k nám vrátili aj listnaté lesy

s dubom (Atkinson et Atkinson, 2002).

Eriksson et Donoghue (1997) skúmali fylogenézu rodu Sambucus a Adoxa

(Adoxoidae, Adoxaceae) na základe sekvencií nukleotidov interne prepísaných úsekov

nukleovej ribozomálnej DNA, predbežnej morfológie a kombináciou dvoch súborov

dát. Morfologická nanalýza preukázala, že rod Adoxa na základe habitusu a morfológie

kvetu zapadá do rodu Sambucus. Existuje dôkaz monofýlie rodu Sambucus na základe

sekvencií nukleotidov a celkovej analýzy, ktoré naznačujú, že podobnosti v oblasti

morfológie majú spoločné s rodom Adoxa. Relatívne malé odchýlky v sekvenciách

v rámci rodu Sambucus sa prejavia napríklad znakom monofýlie u červenoplodých

druhov. Na základe celkovej analýzy možno vysloviť závery, že Adoxoidae by sa mohli

charakterizovať kvetmi s rovnakým počtom gynéceí a kvetných obalov a viac alebo

menej oddelenými čnelkami - bliznovými lalôčikmi. V rámci rodu Sambucus sa

vyskytuje redukcia počtu gynéceí a spojenie čneliek (Eriksson et Donoghue, 1997).

1.1.2 Geografické rozšírenie

Sambucus je rod s približne dvadsiatimi druhmi; tri z nich sú endogénne druhy

strednej Európy (Atkinson et Atkinson, 2002), medzi ktoré patrí aj S. nigra L. Rod

Sambucus je rozšírený predovšetkým v miernom a subtropickom pásme oboch pologulí

(Skalická, 2001). Je to európsky druh vyhľadávajúci takmer oceánske a suboceánske

klimatické podmienky (Laivins, 2002; Kresánek et Dugas, 1985).

Baza čierna (Sambucus nigra L.) je najčastejším druhom kríkov západnej a

strednej Európy, Severnej Afriky, Škandinávie a Veľkej Británie (Laivins, 2002).

11

Rozšírená je po celej Európe, Malej Ázii, na Kaukaze, v západnej Sibíri a dokonca aj

v severnej Afrike. V Alpách na ňu možno natrafiť až v stredných horských polohách

v 1 500 m n. m. Patrí medzi európske prvky s mediteránnym charakterom (Blumenthal,

Goldberg, Brinckman, 2000). Po celom Slovensku je často rozšíreným druhom

(Kresánek et Dugas, 1985).

Je všeobecne rozšírená, najmä v nižších polohách. Netvorí dolnú hranicu, horná

hranica je 860 m.n.m., ale bola nameraná aj extrémna nadmorská výška 1 040 m.n.m.

(Blatný et Šťastný, 1959). V našich klimatických podmienkach sa dá úspešne pestovať

približne do nadmorskej výšky 800 metrov.

Baza čierna (Sambucus nigra L.) sa v pôvodnej splanenej forme nachádza

v porastoch zvlášť lužných listnatých lesov a hájov, na pobrežných kroviskách, ale aj na

medziach, pri potokoch a riekach, okolo stavenísk, na rumoviskách, v spustnutých

parkoch a záhradách do nadmorskej výšky 500 m n. m. (Pišťanková, 1995). Ojedinele

sa nachádza pod stromami rôznych cestných alejí, v blízkostí stĺpov vysokého napätia

a podobne (Hričovský, 1994). Vyhovujú jej hlavne južné až juhozápadné expozície, kde

bohato zakvitne a poskytne veľkú úrodu plodov (Slíž, 2001). Je zaraďovaná ako

charakteristický druh rúbaniskových kriačin Rubo-Sambucion (Kresánek et Dugas,

1985).

Je to európsky druh vyhľadávajúci takmer oceánske klimatické podmienky

(Kresánek et Dugas, 1985). Vyhovujú mu hlavne južné až juhozápadné expozície, kde

bohato zakvitne a poskytne veľkú úrodu plodov (Slíž, 2001). U nás je veľmi častým

druhom od nížin až do podhorského pásma. Je svetlomilná rastlina, darí sa jej aj

v polotieni (Hričovský et al., 2001).

Rastie na čerstvých, humóznych, kyprých hlinitých, piesočnato-hlinitých alebo

až ílovitých, na živiny a najmä dusík bohatých pôdach. Vo voľnej prírode kríky

obľubujú vytvárať kolónie, v častej symbióze s pŕhľavou dvojdomou (Urtica doica L.)

(Slíž, 2001).

12

1.1.3 Botanická taxonómia

Baza čierna (Sambucus nigra L.) patrí do čeľade Zemolezovité (Loniceraceae,

predtým Caprifoliaceae), rod. Sambucus L. (Hričovský et al., 2001; Foster, 1997).

Domain: Eukarvota

Kingdom: Plantae

Subkingdom: Viridaeplantae

Phylum: Tracheophvta

Subphylum: Spermatophvtina

Infraphylum: Angiospermae

Class: Magnoliopsida

Subclass: Cornidae

Superorder: Dipsacanae

Order: Dipsacales

Family: Caprifoliaceae

Subfamily: Nepetoideae

Tribe: Salvieae

Genus: Sambucus

Species: nigra

1.1.4 Genetická charakteristika

U rodu Sambucus boli objavené dva základné chromozomálne karyotypy. Táto

drevina je diploidná a počet chromozómov 2n=38 bol zaznamenaný u druhov S.

callicarpa, S. glauca, S. kamtschatica, S. melanocarpa, S. mexicana, S. miquelli, S.

sibirica, S. sieboldiana a počet chromozómov 2n=36 bol potvrdený u druhov S.

simpsonii a S. williamsii (Ourecky, 1970). Až neskôr sa druh S. nigra zatriedil do

skupiny s počtom chromozómov 2n=36 (Miller, Wojciech, 2008).

V snahe vypestovať hybridy medzi rôznymi rodmi Sambucus zmenou rastlinnej

štruktúry druhu S. nigra boli uskutočnené pokusy za účelom zvýšenia

poľnohospodárskych vlastností. Prvá úspešná genetická recombinácia týkajúca sa

štyroch druhov bola vykonaná po introdukcii S. javanica z južného pacifického ostrova.

13

Nasledovali série genetických analýz týkajúce sa parentálnych druhov a prírodných

hybridov, ktoré sa robili za účelom získania hodnoverných údajov genetickej

podobnosti medzi rodičovskými druhmi a hybridmi. Nukleová DNA pomocou

cytometrie v deviatich druhoch preukázala limitované variácie, najväčšie pri S. nigra

(28,6 pg) a najmenšie pri S. caerulae (23,9 pg). Na základe sekvencií

v deoxyribonukleovej kyseline boli zostavené dva dendrogramy, ktoré ukazujú podobné

zoskúpenia jednotlivých oblastí DNA a úzke prepojenia druhov S. nigra a S. javanica.

Analýza pôvodných hybridov bola robená na základe sekvencií cpDNA úsekov,

genómových diferencií a PCR-RFLP analýzy nrDNA ITS (internal transcribed spacer)

úsekov. Tvorba parentálnych semien bola potvrdená u všetkých štyroch hybridov,

zatiaľčo peľ rodičov sa potvrdil u 21 z 22 údajných testovaných rastlinných hybridov

(Simonovik, Ivančič, Jakše, Bohanec, 2007). V literatúre doposiaľ neboli opísané

spontánne krížence (Miller, Wojciech, 2008).

1.2 Morfologická charakteristika bazy čiernej

1.2.1 Habitus

Baza je ker polguľovitého tvaru, zriedkavejšie i strom, ktorý môže dorásť až do

výšky 8-10 metrov (Miller et Wojciech, 2008). Má hustý, obrátenovajcovitý až

nepravidelný habitus (Grieve, 1931; Watson et Dallwitz, 2007; Paganová, 2001).

1.2.2 Koreňový systém

Koreňový systém je výrazne povrchový, dobre vetvený a výbežkatý (Hejný,

2001).

1.2.3 Borka

Borka má bledo sivú farbu, je jemná a zvonka korkovitá, so zreteľnými

bradavičkami vzdušných otvorov; biela a hladká na vnútornom povrchu (Grieve, 1967).

Stará borka je pozdĺžne hlboko rozpukaná do obdĺžnikovitých dlhších platničiek, svetlá,

hnedasto sivá, lenticely sú výrazné (Hejný, 2001; Paganová, 2001).

14

1.2.4 Výhonky

Výhonky sú priame, pomerne hrubé, zo začiatku zelenkasté, riedko a drsno

chlpaté, neskôr žltosivé až sivohnedé s mnohými vypuklými nápadnými lenticelami

(Skalická, 2001; Hejný, 2001; Paganová, 2001). V strede kmeňa a konárov je pomerne

hrubý biely alebo hrdzavo hnedý stržeň (belavá dreň), nazývaný aj "bazová duša"

(Skalická, 2001; Kresánek, 1977; Kresánek et Dugas, 1985). Drevo bazy je tvrdé a má

zrnitý povrch. Na tvrdosť dreva vplýva množstvo živice, ktorú obsahuje. Sýtožlté, na

priečnom priereze hnedasté drevo, stredom prechádza biela púcha (Hucul, 2007).

1.2.5 Púčiky

Na koncoch konárikov, ktoré sú akýmisi traverzami nosných plôch stromov,

vyrastajú púčiky budúcich listov a kvetov (Hucul, 2007). Púčiky sú postavené križmo

protistojne, sú 7-10 x 4-5 mm, valcovité, zahrotené, polonahé, len na báze pokryté

zelenkastými až červenohnedými púčikovými šupinami, pomedzi ktoré prečnievajú

základy listov (Paganová, 2001). Farba púčikov je čierna až fialová (Hucul, 2007).

Púčiky sú často akcesorické, zostupné (Paganová, 2001).

1.2.6 Listy

Listy sú protiľahlé alebo zriedka praslenovité, párnoperovité alebo

nepárnoperovité. Listy sú väčšinou s vrúbkovaným okrajom, často s listovými

palístkami, tieto sú niekedy redukované do žľazovitých príveskov alebo dokonca nie sú

vytvorené (Watson et Dallwitz, 2007; Skalická, 2001). Jednotlivé lístky majú dĺžku

približne 12 cm, sú obyčajne v 2-3 jarmách, elipsovité alebo vajcovité, končisté, po

okraji ostro pílkovité, na hornej strane riedko, na dolnej hustejšie pokryté

hviezdicovitými chĺpkami, staršie sú skoro úplne lysé. Na líci sú tmavozelené, na rube

svetlejšie. Vrcholový lístok je väčší. Listová stopka je zvrchu žliabkatá. Prílistky sú

opadavé, malé, niťovité a žliazkaté (Bolliger, 1999).

15

1.2.7 Kvety

Bohaté súkvetia s kvetmi skoro v jednej rovine vyrastajú na koncoch konárikov.

Stopky sú neveľké, plstnaté, s dvoma listencami. Kvety sú veľmi drobné, žltobiele,

zložené do bohatých 100-200 mm širokých chocholíkových, mnohoramenných

vrcholíkov (Paganová, 2001). Tvorí ich 5 kališných lístkov, 5 zrastených korunných

lupienkov 3-5 mm dlhých a 5 voľných tyčiniek so žltými peľnicami a 3 zrastené čnelky,

ktoré neskôr v plode tvoria 3 zrnká. Malá časť kvetov je však aj štvorpočetná. Kalich je

zelený, má krátku rúrku a 5 zúbkov, koruna je lievikovitá. Semenník je polospodný, 5-3

púzdry, blizna trojlaločnatá, takmer sediaca (Skalická, 2001; Paganová, 2001). Podľa

Watsona et Dallwitza (2007) kvety sú malé, dvojpohlavné, zriedka diklinické, radiálne

symetrické; kališné lístky (3-4) 5, niekedy redukované do malých zúbkov

prekrývajúcich sa so sympetálnymi korunnými lupienkami (3-4) 5, ktoré vytvárajú

zvončekovitý tvar a navzájom sa prekrývajú; tyčinky spojené s korunnými lupienkami

sa striedajú s kvetnými lalôčikmi; prašníky sú 4-výtrusnicovité s dvomi púzdrami,

pukajúce pozdĺžnymi zárezmi; gynéceum je semiinferiórne, tvar gynécea udáva

semenník s 3 až 5 komôrkami spojený s rovnakým počtom plodolistov, čnelka rastúca

osamotene a terminálne, 3-5 laločnatá blizna; v každej komôrke sa nachádza 1 rastlinné

vajíčko, skladajúce sa z jedného obalu, ktoré je v komôrke otočené vo zvislej polohe

(Watson et Dallwitz, 2007).

1.2.8 Peľ

Odrody bazy čiernej sú samoopelivé. Kvety poskytujú včelám iba peľ,

nevylučujú nektár (Hričovský, 1994), preto ich hmyz málo navštevuje. Opelenie peľom

inej odrody včelami vplýva na lepšie oplodnenie, čo ovplyvňuje výšku úrody. Odrodová

skladba našich i zahraničných odrôd vytvára veľké množstvo peľu. Sú hmyzom opelivé.

Kvety sú obojpohlavné. V ovocných sadoch sa vysádzajú živé ploty z bazy čiernej, aby

prilákali opeľovače ovocných stromov (Bribosia et al., 2005).

16

1.2.9 Plody

Spočiatku sa tvoria červené, neskôr tmavomodré až čierno-fialové, guľovité,

lesklé kôstkovičky s malým embryom priamo v olejnatom endosperme (Watson et

Dallwitz, 2007). Sú približne 5-6 mm veľké (Hričovský, 1994), Hejný (2001) udáva

veľkosť kôstkovičky v priemere 4-8 mm, väčšinou s tromi kôstkami, ktoré sú 2-4 x 2

mm, vajcovito hrotité, stlačené, hnedé (Bolliger, 1999; Paganová, 2001) a obsahujú

silne farbiacu červenú šťavu. Kým dozrievajú plody, farbia sa aj stopky, na ktorých sú

umiestnené na červenkasto.

1.3 Biochemická charakteristika bazy čiernej

Baza čierna (Sambucus nigra L.) patrí medzi významné zdroje biologicky

aktívnych látok pre rôzne praktické využitie. Hlavnými drogami bazy čiernej sú kvety

a plody. Zriedkavejšie sa používajú korene a vnútorná strana borky (Mareček et al.,

2001).

1.3.1 Kvety

Kvety obsahujú asi 3 % flavonoidov (rutín, hyperozid, kvercetín, izokvercetín,

astragalín), éterický olej glykozid sambunigrín, slizy, stopy trieslovín (Mareček et al.,

2001). Obsahujú malé množstvo silice maslovej (0,03-0,15 %) s vysokým obsahom

voľných mastných kyselín (66 % - najmä kyselinu palmitovú) a n-alkánov, amíny

(cholín, etylamín, izobutylamín, izoamylamín), organické kyseliny (napr. kyselinu

valeriánová, kyselinu askorbovú), sacharidy.

Podľa Dostála (1998) je hlavnou zložkou silice terpén C10-H16. Okrem neho je

v kvetoch bazy zastúpený parafín a uhľovodíková látka trikosan C23-H18. Nachádzajú

sa v nich fenolové látky (kyselina chlorogénová, kávová a iné), rozpadové produkty

glykozidu sambunigrínu (obsahuje kyselinu mandľovú + HCN + glukózu), sliz a do 9 %

minerálnych látok (Kresánek et Dugas, 1985). Obsah vitamínu C v čerstvom kvete je 82

mg.kg-1 a obsah popola až 8 %. V kvetoch boli zistené i pohlavné hormóny nazvané

thelikiníny, ktoré vyvolávajú u myší predĺžené ruje (Braunová, 1997; Dostál 1998;

Kresánek et Dugas, 1985).

17

Dôležitou zložkou bazových kvetov sú známky polotuhého prchavého oleja v rozsahu

32 %, ktorý je zodpovedný vo vysokom stupni za zápach kvetov. Tento prchavý olej

obsiahnutý v čerstvých bazových kvetoch sa znižuje odparením éterov na 3,7 %

a v suchých kvetoch je prítomný len v 0,27 % (Grieve, 1931).

Kvety bazy čiernej sa vyznačujú intenzívnou, príjemnou arómou. Aróma

macerátu kvetov voľne rastúcej bazy čiernej pripomína bazový kvet s bylinným,

nahorklým podtónom. Aróma macerátu kvetov šľachtenej bazy je hodnotená ako jemná

kvetinová, nasladlá, tiež pripomínajúca bazový kvet, avšak bez horkastého pozadia

(Farkaš et al., 1996). Podľa Grieva (1931) čerstvé kvety majú jemne trpkú chuť

a nepríjemný zápach. Avšak marinovaním kvetov v destilovanej vode, pozvoľna

získavajú príjemnú arómu.

1.3.2 Plody

Plody sú zaujímavé vysokým obsahom sambuciózy (8 % ) , organických kyselín

(jablčnú, citrónovú, chinovú, chlorogénovú, askorbovú) (Mareček et al., 2001),

antokyánových farbív (Wu et al. 2004; Jordheim et al., 2007), vitamínu C (Kaack et

Austed, 1998), flavonoidov a iných polyfenolických zlúčenín (Wu et al., 2004; Thole et

al., 2006).

Antokyaníny v baze čiernej patria medzi kyanidinglykozidy (Drábek, 2007).

Antokyaníny sú v bazových plodoch obsiahnuté viac ako 1 % suchej hmotnosti. Boli

identifikované štyri základné antokyaníny: cyanidín-3-galaktozid (idaeín) alebo

cyanidín-3,5-diglukozid (Cy-3,5-dG), cyanidín-3-sambubiozid (Cy-3-Sa), cyanidín-3-

sambubiozid-5-glukozid (Cy-3-Sa-5-G), cyanidín-3-glukozid (Cy-3-G) (Drábek, 2007;

Thole et al., 2006; Šinková et al., 1995). Množstvo týchto pigmentov sa pohybuje

v rozmedzí 2 až 10mg.g-1 čerstvých plodov (Bridle et Garcia Viguera, 1996). Na

základe výskumu, ktorým sa zaoberali Šinková et al. (1996) možno predpokladať, že

antokyánové farbivá z bazy čiernej sú stabilnejšie ako farbivá z hrozna, kde sa

v dôsledku tepelného ošetrenia roztoku posúva hodnota maxima absorbancie.

Výskum dokazuje nízku hladinu koncentrácií (4 ug.ml-1) antokyánov, ktoré

účinne znovu vytvárajú alfa-tokoferol z alfa-tokoferolových radikálov ako vedľajších

produktov LDL oxidácie (Abuja, Murkovic, Pfannhauser, 1998). Od vtedy sa robia

pozorovania, že antokyánové glykozidy sú u ľudí skutočne absorbované. Je preto

pravdepodobné, že extrakty bazy obsahujúce antokyány poskytujú významný

18

antioxidačný osoh pre ľudský organizmus (Wu, Cao, Prior, 2002; Mulleder, Murkovic,

Pfannhauser, 2002; Bitsch, Janssen, Netzel et al., 2004; Cao, Prior, 1999; Milbury, Cao,

Prior, Blumberg, 2002).

Tým vedcov z Michigenskej štátnej univerzity sledoval prítomnosť antokyánov

cyanidin- 3-glucosylrutinosidu a cyanidin-3-rutinosidu v rôznych plodoch pomocou

metódy HPLC. V plodoch bazy sa ani jeden z uvedených antokyánov nepodarilo nájsť

(Seeram, Momin, Nair et al., 2001).

Plody bazy čiernej obsahujú okolo 3 % trieslovín, pektín, karotenoidy,

provitamín A, zložky vitamínu B, asi 20 redukujúcich sacharidov a stopy silice

(Kresánek et Dugas, 1985).

Na základe výskumu a hydrolytických parametrov bola stanovená prítomnosť

koncentrácie kvercetínu a rutínu v glykozidovej a aglykónovej forme (Wach et al.,

2005).

Dadáková et al. (2007) determinovali obsah rutínu a celkového kvercetínu v troch

endogénnych druhoch Sambucus L. (S. nigra L., S. racemosa L., S. ebulus L.) rastúcich

v strednej Európe.

Podľa Grieva (1967) v plodoch môžme nájsť kyselinu valérovú spolu so

zapáchajúcim olejom, kombinovaným s malátom uhličitanu draselného alebo

vápenatého.

Čerstvé zrelé plody obsahujú tyrozín. Farcasanu et al. (2006) sledovala vplyv

etanolových extraktov plodov bazy čiernej na rast buniek Saccharomvces cerevisae L.,

testovaním rôznych koncentrácií extraktov v médiu. Z výsledkov vyplýva, že tieto

extrakty nemôžu výrazne narušiť rast kvasinkových buniek, ale významne zvyšujú

citlivosť, keď sú bunky vystavené vysokým teplotám po určitú inkubačnú dobu. Katsui

et al. (1983) uvádza, že preinkubačné a postinkubačné teploty vplývajú na

realizovateľnosť tepelného stresu baktérií a kvasinkových buniek.

Polyfenolický profil ovocných štiav, vrátane bazovej šťavy môže byť

považovaný za celkový komplex (Schwarz, Bertelsen, Nissen, et al., 2001; Bermúdez-

Soto et Tomás-Barberán, 2004; Proestos et al., 2005) obsahujúci veľké množstvo

antokyánov (Sanchez-Moreno et al., 2003). Šťava z bazy čiernej je bohatá na celkové

fenoly, antokyány a flavóny. Všetky tieto chemické zlúčeniny vysoko korelujú s ich

antioxidačnou kapacitou (Bermúdez-Soto et Tomás-Barberán, 2004).

Podľa Nutrition Facts and Analysis for Elderberries, raw (URL7) zloženie

plodov bazy čiernej v surovom stave prepočítané na 100 g čerstvých plodov je

19

nasledovné: 73 kcal (306 kj), z toho sacharidy 66,6 kcal (279 kj), tuky 4,2 kcal (17,6

kj), bielkoviny 2,2 kcal (9,2 kj), alkohol ~ kcal (0,0 kj); celkový tuk 0,5 g, z toho

saturované tuky, transmastné kyseliny , monoansaturované tuky 0,1 g,

polyansaturované tuky 0,2 g, co-3 mastné kyseliny 85 mg, co-6 mastné kyseliny 162 mg;

cholesterol 0 mg; sacharidy 18,4 g, z toho diétna vláknina 7,0 g; bielkoviny 0,7 g, z toho

tryptofán 13 mg, treonín 27 mg, izoleucín 27 mg, leucín 60 mg, lyzín 26,0 mg, metionín

14,0 mg, cysteín 15,0 mg, fenylalanín 40,0 mg, tyrozín 51,0 mg, valín 33,0 mg, arginín

47,0 mg, histidín 15,0 mg, alanín 30,0 mg, kyselina asparágová 58,0 mg, kyselina

glutámová 96,0 mg, glycín 36,0 mg, prolín 25,0 mg, serín 32 mg, hydroxyprolín mg;

vápnik 38,0 mg, železo 1,6 mg, horčík 5,0 mg, fosfor 39,0 mg, draslík 280 mg, sodík

6,0 mg, zinok 0,1 mg, meď 0,1 mg, mangán mg, selén 0,6 ug, flór ; vitamín A 600 IU,

vitamín C 36,0 mg, vitamín D , vitamín E , vitamín K , vitamín B1 0,1 , vitamín B2 0,1 ,

niacín 0,5 , vitamín B6 0,2 , foláty 6,0 ug, vitamín B 1 2 ug, kyselina pantotenová 0,1 mg,

cholín , betaín ; obsah vody 79,8 g, popola 0,6 g, cofeín , teobromín , alkohol .

Popol obsahuje 3,5 % CaO, 4,0 % MgO, 0,9 % Fe2O3, 15,3 % Mn3O4, 17,0 %

P2O5, 1,9 % SiO2, 3,6 % SO3, 2,1 % Cl (Kintlerová et Šilhár, 1993).

Na základe vyhodnotenia hmotnostných údajov vyplýva, že baza čierna má

veľmi nízky obsah saturovaných tukov, cholesterolu a sodíka. Je bohatým zdrojom

vitamínu A, vitamínu B6, železa a draslíka, a taktiež výborným zdrojom diétnej

vlákniny a vitamínu C (URL5, URL7).

Tabuľka 1 Chemické zloženie rôznorodého malého ovocia

Upravené zo zdroja Produkty a služby: Ovocie a ovocné šťavy, 2005).

Ovocie Voda Energia Železo Fosfor Vitamín A (kcal) (mg) (mg) (IU)

Vitamín B6 Vitamín C (mg) (mg)

Čučoriedka 84 27 0,28 12 54 1,052 9,7 Brusnica 87 46 0,25 13 60 0,057 13,3 Baza 80 73 1,60 39 600 0,230 36,0 Hrozno 81 69 0,36 20 66 0,086 10,8 Moruša 89 43 0,62 22 214 0,030 21,0 Malina 86 52 0,69 29 33 0,055 26,2 Jahoda 91 32 0,42 24 12 0,047 58,8

20

1.3.3 Peľové zrná

Peľové zrná bazy čiernej obsahujú estery, glyceridy, voľné mastné kyseliny,

alkoholy a steroly (Stransky et al., 2001). Za vôňu jej kvetov chemicky zodpovedajú

predovšetkým neroloxid, hotrienol a nonanal. Arómu plodov zabezpečujú zlúčeniny

pentanal, heptanal a beta-damascenón (Jorgensen et al., 2000). Kvety obsahujú pomerne

veľa peľu. Jeho extrakciou a následnou analýzou bolo zistené, že v peli sa nachádzajú

tieto obsahové látky: 8,7 % uhľovodíkov, 0,2 % polycyklických aromatických

uhľovodíkov, 5,2 % esterov, 18,7 % triglyceridov, 27,9 % hydroxyesterov, 16,8 %

voľných mastných kyselín a alkoholov, 6,8 % voľných sterolov a 4,0 % triterpenických

alkoholov (Fiedler et al., 2001).

1.3.4 Listy

Listy obsahujú alkaloid sambucín, živice a glykozid sambunigrín, ktorý sa

vykryštalizuje na biele ihlice. Z čerstvých listov bazy je výťažnosť kyseliny

kyanovodíkovej 16 %, obsahujú tiež trstinový cukor, invertný cukor, značné množstvo

dusičnanu draselného a kryštalické látky, ktoré môžme nájsť aj v iných rastlinách s

bielymi kvetmi (Grieve, 1967).

Dawidowicz et al. (2006) určil antioxidačné schopnosti extraktov získaných

z listov bazy čiernej v porovnaní s tými, ktoré boli získané z kvetov a plodov, pričom

faktorom porovnávania bola teplota. Antioxidačné vlastnosti listových extraktov, za

pomoci /?-karoténovej metódy, sú pri vyššej teplote väčšie ako antioxidačné vlastnosti

extraktov získaných z kvetov bazy, ktoré oplývajú bohatým množstvom flavonoidov.

Tieto extrakty ďalej neutralizujú aktivitu voľných radikálov a inhibujú ko-oxidačné

reakcie za účasti kyseliny linolovej a P -karoténu (Moure et al., 2001; Schinella et al.,

2002).

Z konárov a listov bazy čiernej bol izolovaný jedovatý alkaloid koniín. ALPES

(Processing American Pharmaceutical Association, 1990) našla nepochybný dôkaz

tohto alkaloidu v koreňoch bazy kanadskej (Sambucus canadensis). Jeho zápach je

podobný zápachu nikotínu. Tento alkaloid je zjavne prchavý. Objavuje sa v menšom

množstve v sušených koreňoch po niekoľko mesačnom uchovávaní v daných

podmienkach. V živých koreňoch S. canadensis býva alkaloid extrémne jedovatý,

21

spôsobuje smrť u detí v krátkom časovom intervale po skonzumovaní so symptómami

veľmi podobnými pri otrave bolehlavom (Conium maculatum).

1.3.5 Borka

Účinná zložka borky je mäkká živica a kyselina, ktorá je identická s kyselinou

valérovou. Iné súčasti sú stopami éterických olejov, albumínu, živice, tukov, voskov,

chlorofylu, tanínu, hroznového cukru, gumy, škrobu, pektínu a rôznych alkalických solí

(Grieve, 1931 v zhode s analýzami vykonanými Kramerom (1881).

Z borky bazy čiernej bol izolovaný nigrín b. Ide o toxický lektín, ktorý má

štruktúru a enzymatickú aktivitu podobnú ricínu a iným dvojreťazcovým ribozómy

inaktivujúcim proteínom (2RIP). Jeho toxicita je však v porovnaní s ricínom oveľa

nižšia, pretože má menšiu schopnosť viazať sa v bunkách a bunky ho dokážu aj

účinnejšie rozkladať (Battelli et al., 1997).

V roku 1989 sa vedcom v Japonsku podarilo izolovať lektíny z borky bazy trom

odlišným druhom Sambucus, ktroré sa vyskytujú v Európe (S. nigra), Severnej Amerike

(S. canadensis) a v Japonsku (S. sieboldiana). Štúdia bola založená na princípe

porovnávania karbohydrátových väzieb a niektorých štrukturálnych znakov, pričom

všetky tri lektíny pozostávali z dvoch identických karbohydrátových väzieb spájaných

molekuly s vysokou špecifickosťou na sekvenciách Neu5Ac(a2—6)-GalNAc. Relatívne

afinity pre rôzne oligisacharidy sú signifikantne odlišné, a naznačujú diferencie v

detailnej štruktúre karbohydrátových väzieb. Lektíny sú imunologicky príbuzné, ale nie

identické, a skladajú sa z hydrofilných a hydrofóbnych podjednotiek, i keď molekulová

veľkosť týchto podjednotiek je nepatrne odlišná medzi tromi lektínmi.Sekvenčná

analýza potvrdila, že lektíny majú veľmi podobnú štruktúru. Tripeptid mapuje tieto

lektíny a naznačuje podobný model pre všetky z nich, a tiež ukazuje správanie

niektorých peptidov v každom zo skúmaných lektínov (Shibuya, Tazaki, Song et al.,

1989).

Predbežné štúdie poukazujúce na borku bazy (Girbes et al., 2003) potvrdzujú

prítomnosť netoxických ribozómových inaktivujúcich proteínov (RIP) vedúcich

k inhibícii bielkovinovej syntézy (Stirpe et Battelli, 2006). RIPs sú teoreticky

využiteľné v poľnohospodárstve a v lekárstve, pre ich antivírusovú aktivitu. Uncini-

Manganelli et al. (2005), Girbes et al. (2003) a Stirpe et Battelli, (2006) určili ich úlohu

v prípravnej fáze v boji s monoklonálnymi protilátkami (imunotoxínmi) alebo inými

22

prenášačmi vyjadrujúcimi špecifickú toxicitu cieľovej bunky daného prenášača, čo je

nádejný spôsob liečby rakoviny.

1.4 Biologické zvláštnosti

Hirneola auricula-judae - boltcovitka bazová, tzv. Judášovo ucho, huba z radu

Auriculariales (boltcovitkotvaré), z triedy Heterobasidiomycetes, s pružnou, rôzne

poprehýbanou, červeno-hnedou až purpurovo hnedou plodnicou boltcovitého tvaru;

rastie na odumretom dreve bazy čiernej (Sambucus nigra). Oddávna sa pestuje v Číne

a na Tchaj-wane; je nevyhnutnou súčasťou mnohých pokrmov čínskej kuchyne (tzv.

čierna huba) (Valíček et al., 2002).

Druhy bazy sú u nás otužilé a dobre znášajú znečistené ovzdušie. Na ošetrovanie

nemajú zvláštne nároky. Prestarnutým koreňom vyrezávame najstaršie vetvy alebo ich

radikálne zmladzujeme (majú výborné regeneračné schopnosti) (Hejný, 2001).

S. nigra môže byť i veľmi nepríjemnou burinou, zavčas je treba likvidovať jeho

výbežky. Vo väčšom množstve sa niekedy vyskytuje čierna voška maková, vtedy je

odporúčaný postrek organofosfátmi (Hejný, 2001).

1.5 Požiadavky na pestovateľské prostredie

1.5.1 Pôda

Drevina žije na mierne vlhkých stanovištiach, ktorých pôda má stálu zásobu

povrchovej vody alebo spodnú vodu vo väčšej hĺbke (Kresánek et Dugas, 1985). Pôdy

znáša baza ľahké i ťažšie, ale primerane vlhké a kypré (Hejný, 2001; Brickell et al.,

1992). Všetky druhy bazy sú vápnomilné, a S. nigra znáša vyšší obsah solí v pôde

(Hejný, 2001).

1.5.2 Klimatické podmienky

Bazy čierne sú drevinami minimálne náročnými, darí sa im na slnku aj v tieni

(Hejný, 2001). Vyznačuje sa značnou odolnosťou proti zimným mrazom a nehrozí jej

nebezpečenstvo poškodenia ani jarnými mrazmi, nakoľko kvitne (podľa oblasti) v júni

23

až v júli (Hričovský et al., 2001). Zimu prežívajú vďaka živinám uskladneným v stonke

a konároch (Brickell et al., 1992). Veľmi dobre znáša polotieň, čo sa využíva na

výsadbu tohto druhu v malých záhradách na pritienených stanovištiach, kde by iný

ovocný druh nedokázal prinášať úrodu (Kráľ, 1998).

1.6 Technológia pestovania

1.6.1 Predvýsadbová príprava pôdy

Výsadby je najvhodnejšie budovať na panenských pôdach, t.j. na plochách kde

sa výsadba či už vo forme sadu, plantáže alebo ovocnej škôlky ešte nenachádzala.

Výsadba sadov začína v dvoj až trojročnom predstihu pred samotnou výsadbou sadeníc.

Začíname spravidla zásobným hnojením, orbou (aj melioračnou), rozmeraním pozemku

a kopaním jám. Zásobnému hnojeniu predchádza vhodná voľba predplodiny, ktorá po

zaoraní ako zelené hnojivo obohacuje pôdu o organickú hmotu a pomáha pri odburinení

pôdy. Zelené hnojenie sa môže viac rokov vhodne kombinovať s plodinami hnojenými

maštaľným hnojom. Dôležité je urobiť rozbor pôdy a na základe výsledkov dokončiť

zásobné hnojenie, prípadne úpravu pôdnej reakcie. Rok pred výsadbou sa robí hlboká

orba rigolačným pluhom do hĺbky 0,50 m a odporúča sa dno brázdy skypriť

podrývakom o ďalších 0,10 m (Demo, Hraško, Kollár, 1995).

1.6.2 Výsadba

Pôvodným tvarom je väčší ker, ale vzhľadom na tendencie k stromovitému rastu

je z hľadiska prevádzkového výhodné pestovanie v tvare stromčeka (Paulen, 2001).

Najvhodnejší tvar je štvrťkmeň s výškou kmeňa 1,0 až 1,3 m (Kráľ, 1998). Odporúčaný

spon výsadby je 5 x 3 - 4 m (Smatana, 1993). Hričovský et al. (2001) uvádza spon 6 x 3

m, alebo 6 x 4 m. Pre porovnanie Slíž (2001) odporúča vysádzať sadenice až na spon 5¬

6 x 5-6 m. Vysádzame dvojročné stromčeky so základmi 4 až 5 konárikov, je možné

použiť i jednoročný výsadbový materiál. Po vysadení upravíme korunku rezom na 2 -

3 púčiky. V budúcom roku ponecháme 5 - 7 silných a vzpriamených výhonkov ako

základ koruny, ktoré počas vegetácie vyrastú do dĺžky 1 - 2 m. Tieto vytvoria rodivý

obrast. Vplyvom hmotnosti plodov sa výhonky ohýbajú a vo vnútri koruny vyrastajú

24

nové vzpriamené výhonky. Každoročne sa pri jarnom reze odstraňujú vyrodené

dvojročné konáre a nahrádzajú sa silnými výhonkami vyrastajúcimi z bázy koruny,

pričom sa počet ponechaných výhonkov zvyšuje až do 10 až 15. Uplatňovaním tohto

spôsobu rezu sa zapestuje a udržiava guľovitá koruna, čím sa dosahuje intenzívny rast

výhonkov a bohatá rodivosť (Šidová et al., 2002; Paulen, 2001; Smatana, 1993).

Medziradia sa vo výsadbách zatrávňujú. Tráva sa kosí aspoň štyrikrát počas vegetácie

a používa sa nastielanie nezatrávnených pásov medzi stromami (Hričovský et al., 2001).

1.6.3 Hnojenie

Baza čierna nepatrí medzi plodiny zvlášť náročné na živiny. Má dobre vyvinutú

koreňovú sústavu a dokáže čerpať živiny aj z menej prístupných foriem. Pred založením

sadu vykonávame úpravu pôdnej reakcie na úroveň slabokyslej vápnením podľa

výsledkov agrochemického rozboru. Dobre sa darí tiež na zásaditých pôdach. Na

pôdach chudobných na humus použijeme organické hnojivo v dávke 40 - 60 t.ha-1.

Aplikáciu fosforu a draslíka vykonávame zásobne na základe rozboru a to pri P na

dobu 4 - 5 rokov a pri K na 2 - 3 roky. Orientačné dávky živín na 1 rok sú uvedené

v tabuľke 1 (Šimánek, 1984).

Tabuľka 2 Priemerná ročná dávka P2O5, K2O a MgO pre predvýsadbovú

prípravu pôdy (Šimánek 1984)

Druh pôdy Zásoba živín Dávka v kg.ha

P2O5 K2O MgO

Ľahká Malá 100 120 120 Stredná 60 80 60 Dobrá 40 50 20

Stredná Malá 125 150 180 Stredná 75 100 90 Dobrá 50 60 30

Ťažká Malá 150 180 240 Stredná 90 120 120 Dobrá 60 70 45

V plnej rodivosti sa doporučuje hnojenie podľa veľkosti plánovanej úrody.

Odporúčané dávky P 2 O 5 sú 40 - 160 kg.ha-1 a K 2O 40-200 kg.ha

-1 v závislosti od

požadovanej výšky úrody a zásoby živín v pôde. Zvolené dávky fosforu a draslíka

aplikujeme vždy na jeseň a zapravujeme do pôdy kultivátorom. Vhodné je použitie

25

hĺbkového zapravovača hnojív. V tomto prípade je možné upustiť od každoročného

hnojenia P a K v dobe rodivosti a použiť systém zásobného hnojenia ako pred

výsadbou.

Dávku dusíka delíme na 3-krát. Prvú časť aplikujeme skoro na jar, ďalšiu v čase

kvitnutia alebo tesne pred kvitnutím a poslednú po zbere úrody. Dusíkaté hnojivá

zapravujeme do pôdy kultiváciou.

Na hnojenie sa používajú priemyselné hnojivá bežné v ovocinárstve. Pokiaľ ide

0 druhy hnojív, baza čierna znáša všetky druhy za predpokladu, že budú použité podľa

príslušného návodu, vrátane listových hnojív (Šimánek, 1984).

1.6.4 Zber

1.6.4.1 Bazový kvet (Flos sambuci)

Súkvetia bazy zberáme pri suchom a slnečnom počasí pred plným rozkvitnutím

s hlavnou stopkou dlhou asi 10 mm v mesiaci máj až jún. Hneď po zbere ich sušíme

v tieni alebo v sušiarni pri teplote do 40 °C a v tenkých vrstvách, aby si uchovali

žltkastú farbu a charakteristickú vôňu. Pri sušení smú kvety iba sčasti zožltnúť.

Zhnednuté kvety sú málo účinné. Ešte v ten istý deň jednotlivé kvietky zdŕhame a drogu

preosejeme na hustom site, pričom sa oddelia kvietky od stopiek (Hričovský, 1994,

Dolejší et al., 1991).

Pomer zoschnutia je asi 6 : 1. Droga ľahko podlieha skaze, preto sa ihneď

odosiela do nákupne, prípadne sa uskladní v dobre uzatvorených nádobách. Je citlivá

1 na najmenšie navlhnutie. Ak sa opätovne dosušuje, stáva sa bezcennou (Dolejší et al.,

1991).

Podľa Grieva (1967) sa kvety zbierajú v plnom kvete, a keď sú rozkvitnuté

súkvetia zhromaždené v kope. Po niekoľkých hodinách, keď sa začínajú korunné

lupienky jemne uvoľňovať sa preosejú. Kvety použité pre farmaceutické a medicínske

účely majú stavbu malých bielych okrúhlo tvarovaných kvietkov, s piatimi lalokmi,

zrastené korunné lupienky, v krátkej rúrke je päť tyčiniek s veľmi krátkymi nitkami a so

žltým zasunutým piestikom.

Pre kvet bazy sa pre akosť a čistotu uvádzajú tieto požiadavky: najviac 8 % iných častí

súkvetia alebo pôvodnej rastliny, najviac 8 % rozdrvených častí, najviac 8 % tmavo

26

sfarbených kvetov, najviac 1 % cudzích organických prímesí, najviac 10 % popola,

strata sušením najviac 14 % (Macků et Krejča, 1964).

1.6.4.2 Bazové plody (Fructus sambuci)

Plody zberáme až po ich plnom dozretí (august-september). Zbierajú sa plody so

stopkami i bez stopiek. Odstrihujeme ich iba s hlavnou stopkou, keď sú tmavofialové až

čierne. Spracúvajú sa buď čerstvé alebo sa sušia. Plody sušíme v dobre vetraných

miestnostiach zavesené na šnúre. Zvyčajne však dobre neschnú, preto ich musíme

dosušiť umelým teplom (Hoferová, 1995). Sušíme ich v tieni alebo sušiarni pri teplote

do 40 °C. Pomer zoschnutia je asi 8:1 (Dolejší et al., 1991). Keďže obsahujú dosť

cukru, ľahko sa zlepujú. Plody napadnuté plesňou alebo pripálené pri sušení treba

bezpodmienečne odstrániť. Dokonale suché plody čistíme vytriasaním na šikmej

drôtenej ploche, alebo na sitách s okami 6x6 až 8x8 mm (Hoferová, 1995). Skladujeme

ich v dobre uzavretých nádobách (Dolejší et al., 1991) v bežných podmienkach do 24

hodín, v chladiarenskom prostredí 72 hodín (Sus, 2002).

Plody zberáme v plnej zrelosti. V nezrelom stave pôsobia toxicky, pretože

obsahujú kyanogenný glykozid sambunigrin (spôsobuje škrabanie v hrdle a závraty).

V zrelých plodoch sa nachádzajú organické kyseliny, aminokyseliny, alkaloidy

(sambunigrín, sambucín) a cholín ( Hričovský, 1994).

1.6.4.3 Bazové listy (Folia sambuci)

Listy sa zberajú v máji a júni, kedy je ich účinok najväčší. Účinok sa sušením

znižuje a po dlhšom uložení celkom stráca (Dolejší et al., 1991). Podľa Grieva (1967)

zber listov nastáva v júny a júli. Zbierajú sa hneď ráno, následne po slnkom usušenej

rose. Odoberajú sa jednotlivo, nehodnotia sa listy špinavé a poškodené hmyzom.

Sušenie prebieha obvyklým spôsobom.

1.6.4.4 Bazová borka (Cortex sambuci)

Borku zberáme skoro na jar, keď začína prúdenie miazgy, pričom ju treba očistiť

od korkovej vrstvy. Sušíme ju v tieni pri teplote do 40 °C. Zosychací pomer je 2 : 1

27

(Dolejší et al., 1991). Podľa Grieva (1967) sa vnútorná borka zbiera z mladých stromov

v jeseni. Býva sušená na miernom slnku, na noc sa prekladá dovnútra.

1.6.4.5 Bazový koreň (Radix sambuci)

Korene vykopávame na jeseň (október) alebo na jar (apríl-máj). Umyjeme ich,

hrubšie narežeme a sušíme v tieni pri teplote do 40 °C (Dolejší et al., 1991). Všetky

drogy bazy čiernej uskladňujeme na suchom a vzdušnom mieste. Môžu mať vlhkosť 12

% (Braunová, 1997).

1.7 Šľachtenie bazy čiernej

1.7.1 Metódy šľachtenia

V ovocinárstve sa celosvetovo zavádza baza čierna do plantážnického

pestovania a šľachtí sa ako drobnoplodé ovocie (Starý, 2001). Na Slovensku sa

šľachtením zaoberal Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín (VÚOOD)

v Bojniciach (Šimánek, 1977).

Na našom území bolo pri prieskume autochtónnej flóry v rámci projektu

zameraného na vyhľadávanie potenciálnych genetických zdrojov analyzovaných 36

lokálnych populácií (134 jedincov) bazy čiernej. Prieskum bol zameraný na analýzu

vybraných morfologických parametrov súkvetí (veľkosť súkvetí, počet kvetov)

a súplodí (hmotnosť súplodí, počet a hmotnosť plodov). V poslednej fenofáze kvitnutia

bolo vegetatívne (zakoreňovaním odrezkov) premnožených 25 vybraných genotypov

(Baranec, 2002).

V listine registrovaných odrôd (LRO) vedieme štyri odrody Sambucus nigra

Sambo, Bohatka, Dana a Haschberg. Tri zo spomínanych odrôd boli vyšľachtené práve

vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach (Pišťanková, 2002).

28

1.7.2 Odrody bazy čiernej

1.7.2.1 Sambo

Odroda pochádza zo Slovenska , vyšľachtená bola v Bojniciach , kde sídli

Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín. Následne bola zapísaná do Listiny

povolených odrôd , v roku 1983 ako nový ovocný druh (Hričovský, 1994). Bola

vyšľachtená z vhodných ekotypov divorastúcich porastov v okolí Strážovských Vrchov

(Pišťanková, 2002; Hričovský et al., 2001; LPO, 1983). Šľachtiteľom bol Ing. Ján

Šimánek, CSc. a kolektív.

Charakterove črty a vlastnosti rastliny: Krík, alebo menší strom, dorastá do

výšky 5 - 8 m. Stredne bujného a vzpriameného vzrastu. Neskôr sa výhonky ohýbajú.

Staršie konáre majú borku sivohnedú, mladé výhonky zelenkastú až bledosivú

s výraznými lenticelami. Uprostred výhonkov a konárov je mäkký, biely stržeň. Listy sú

protistojné, s krátkymi ploskými stopkami, nepárnoperovito zložené s 5-7 kopijovitými,

vajcovitými lístkami, s výraznou žilnatinou, s nerovnako pílkovitým okrajom. List je

matný, bledší.

Opeľovacie pomery: Kvety sú obojpohlavné, zoskupené v chocholíkových

mnohoramenných vrcholíkoch, sú drobné, bieložlté, päťpočetné, silno aromatické.

V čase vytvárania plodu je súkvetie visiace, stopky v čase zrelosti sú purpurovofialové

(Hričovský et al., 2001). Kvitne koncom mája , začiatkom júna (Pišťanková, 2002).

Znaky a vlastnosti plodu: Súplodie je previsnuté, kompaktné (Pišťanková, 2002).

Plod je lesklá, čiernopurpurová, guľatá, 4-6 mm veľká kôstkovička. Dužina je šťavnatá,

tmavočervená. Priemerná veľkosť plodu - 5,99 mm. Priemerná hmotnosť 5 strapcov je

557 g (Hričovský et al., 2001). Zberová zrelosť plodov v súplodiach je nadobúdaná v

krátkom časovom intervale v druhej polovici augusta. Úrodnosť je bohatá (Pišťanková,

2002).

Nie sú známe osobitné nároky na pôdne a klimatické podmienky. Najlepšie sa

jej darí na piesočnato-hlinitých pôdach dobre zásobených humusom, vlahou, živinami,

najmä dusíkom. Je odolná proti zimným mrazom. Citlivá je voči vírusovým,

mykoplazmovým chorobám, voškám a roztočom. Do rodivosti nastupuje vo 4. roku,

rodivosť je pravidelná a vysoká. Po vysadení sa korunka upraví rezom na 2-3 púčiky,

v ďalšom roku ponecháme 5-7 silných vzpriamených výhonkov a potom robíme

udržovací rez, odstránením dvojročných vyrodených konárov (Hričovský et al., 2001).

29

Zhodnotenie a odporúčanie: Nemá veľké nároky na ekologické podmienky, má

bohatú a pravidelná rodivosť, využiteľnosť plodov v spracovateľskom

a farmaceutickom priemysle dávajú odrode priestor na vysádzanie do veľkých výsadieb

i záhradiek (Hričovský et al., 2001). Dobre sa rozmnožuje letnými zelenými odrezkami.

Odroda Sambo sa môže pestovať vo všetkých polohách vhodných na pestovanie bazy.

Vzhľadom na rôzny stupeň samoopelivosti treba do výsadby zaradiť viac odrôd

(Pišťanková, 2002).

1.7.2.2 Dana

Odroda pochádza zo Slovenska, kde bola vyšľachtená, vo Výskumnom ústave

ovocných a okrasných drevín v Bojniciach, kombinačným krížením odrôd Výber č.17 x

Sambo a následnou selekciou v hybridnom potomstve. Šľachtiteľkou odrody je Sidónia

Kaďarová. Do LRO bola zapísaná v roku 1999. Okrem Slovenska sa začína rozširovať

aj v iných Európskych štátoch.

Znaky a vlastnosti rastliny: Pestuje sa v tvare kríka, ale aj stromčeka. Rast je

vzpriamenejší, má vajcovitý habitus, má silnejší rast a hustejšiu korunu. Výška a šírka

rastliny je stredná (1-3 m), má kratšie internódia. List je zelený, stredne lesklý a stopka

je zelená (Hričovský et al., 2001)..

Opeľovacie pomery: Začiatok kvitnutia je skôr ako pri odrode Sambo, koncom

mája (Pišťanková, 2002). Kvetenstvo je veľké, s menšími drobnejšími kvietkami,

smotanovobielej farby, súkvetie je redšie. Je čiastočne samoopelivá. Vhodný opeľovač

je odroda Sambo.

Znaky a vlastnosti plodu: Súplodie je stredne ťažké, zo všetkých odrôd najťažšie (64

g). stopka je zelená so slabým antokyánovým zafarbením. Kôstkovičky sú strednej

veľkosti (5,5-6,0 mm), čierne. Dužina je stredne pevná. Plody majú dobrú kyslastú chuť

bez pachute. Rovnomernosť dozrievania plodov v súplodí aj v kríku je veľmi dobrá.

Dozrievajú od 15. - 25. augusta . Úrodnosť je vyššia, pravidelná (Pišťanková, 2002;

Hričovský et al., 2001).

Pestovateľské vlastnosti: Je to plastická odroda. Špeciálne požiadavky na pôdne

a klimatické podmienky nemá. Vhodná je na pestovanie aj v menších záhradkách a do

plantáží sa odporúča vysádzať s ostatnými odrodami.

Zhodnotenie a odporúčanie: Má dobrý rodivý potenciál. Rodivosť od odrody

Sambo je o 29,8 % vyššia, čo je viac o 3,52 t/ha. Zdravotný stav rastliny je dobrý.

30

V priebehu hodnotenia nebola zistená mimoriadna citlivosť na výskyt hubových chorôb

a škodcov. Dobre sa rozmnožuje letnými zelenými odrezkami. Odporúča sa pestovať

v tvare kríka i stromčeka v záhradách i na plantážach. Možno ju vysádzať do všetkých

lokalít vhodných na pestovanie bazy (Pišťanková, 2002; Hričovský et al., 2001).

1.7.2.3 Bohatka

Pôvod a rozšírenie: Vyšľachtená bola na Slovensku vo VÚOOD Bojnice

kombinačným krížením odrôd Výber č.17 x Sambo a následnou selekciou v hybridnom

potomstve. Šľachtiteľkou odrody je Sidónia Kaďarová. Do LRO bola zapísaná v roku

1999. Jej pestovanie sa rozširuje okrem Slovenska aj do iných štátov v Európe.

Znaky a vlastnosti kríka: Kríky majú vzpriamenejší vajcovitý habitus, sú

vzrastné, hustejšie. Rovnomernosť dozrievania plodov v súplodí aj v kríku je menej

vyrovnaná.

Znaky a vlastnosti stromčeka: Stromček je stredného až silnejšieho vzrastu, koruna je

guľovitovajcovitá až čiastočne previsnutá. Súplodie je veľké, kompaktné a ťažké. Listy

sú nepárnoperovito zložené, zelené, stredne lesklé až lesklé.

Opeľovacie pomery: Je čiastočne samoopelivá. Vhodné opeľovače sú odrody

Dana, Sambo, Haschberg. Začiatok kvitnutia je stredne skorý, neskorší v priemere o 3

dni ako Sambo. Súkvetie je stredne veľké, so stredne veľkými kvietkami, smotanovo

bielej farby, hustejšie.

Znaky a vlastnosti plodu: Kôstkovička má guľatý tvar, je čiernej farby. Súplodie

je stredne ťažké, priemerná hmotnosť je 62 g. Farba stopky je fialovobordová.

Kôstkovičky sú strednej veľkosti (6,0 - 6,5 mm), čiernej farby. Pevnosť dužiny je

stredná. Rovnomernosť dozrievania plodov v súplodí i v kríku je menej vyrovnaná.

Plody dozrievajú stredne skoro (od 15. do 25. augusta). Sú kyslastej chuti s veľmi

slabou pachuťou. Rodiť začína v 3.- 4. roku po vysadení (Pišťanková, 2002). Má dobrý

rodivý potenciál. Odrodu Sambo prevyšuje o 54,0 %, t.j. o 6,38 t/ha (Pišťanková, 2002;

Hričovský et al., 2001).

Pestovateľské vlastnosti: Zdravotný stav má dobrý. Mimoriadna citlivosť na

hubové choroby a škodcov nebola zistená. Nemá špeciálne požiadavky na pôdne

a klimatické podmienky. Odporúča sa pestovať vo všetkých polohách vhodných na

pestovanie bazy.

31

Zhodnotenie a odporúčanie: Odroda je veľmi plastická. Veľmi dobre sa

rozmnožuje letnými zelenými odrezkami (Pišťanková, 2002). Plody i kvety majú

všestranné využitie. Vhodná je aj do záhradiek ako okrasný aj úžitkový krík, alebo

stromček pre svoje chemické zloženie kvetov a plodov je vhodná na plantážnické

pestovanie (Hričovský et al., 2001).

1.7.2.4 Haschberg

Pôvod a rozšírenie: Odroda bola vyšľachtená v Rakúsku v Klosterneuburgu -

Hôhere Bundeslehr - und Versuchsanstalt fiir Wein und Obstbau - výberom

z prírodného materiálu a následným hodnotením v pokusoch. Na Slovensku sa pestuje

od roku 1970 a do LRO bola zaradená v roku 1992 (Hričovský et al., 2001). Odrodu

prihlásil a udržovacie šľachtenie zabezpečuje VÚOOD Bojnice (LPO, 1992).

Znaky a vlastnosti rastliny: Krík, alebo menší strom dorastá do výšky 6 - 7 m.

V prvých rokoch rastie stredne bujne, v období rodivosti rast spomalí. Vzrast je stredne

bujný, vzpriamený až mierne rozložený. Borka je sivej farby s množstvom lenticel

a uprostred konárov a výhonkov je mäkký biely stržeň. Listy sú protistojné,

tmavozelené, lesklé, drobnejšie, s krátkymi ploskými stopkami.

Opeľovacie pomery: Kvety sú obojpohlavné, usporiadané v plochých

mnohoramenných vrcholíkoch 15 - 18 cm širokých. Kvietky sú drobné, bieložlté,

päťpočetné, silno aromatické. Kvitne začiatkom júna, vytvára veľa peľu, opeľuje sa

vetrom. Odroda je na 70-80 % samoopelivá (Pišťanková, 2002; Hričovský et al., 2001).

Znaky a vlastnosti plodu: Plod je lesklá, čiernopurpurová, guľatá, 4 - 5,5 mm

veľká kôstkovička. Súplodie je previsnuté, kompaktné, husté. Kôstkovičky veľmi dobre

držia na stopke, ktorá je v čase zrelosti sfarbená do tmavobordova. Dužina je šťavnatá,

tmavočervená. Semená sú hnedasté, vajcovitého tvaru. V závislosti od stanovišťa

a priebehu počasia dozrievajú v druhej polovici septembra a vydržia dlho na strome. Sú

menšie ako pri odrode Sambo. Priemerná veľkosť plodov je 5,19 mm, a priemerná

hmotnosť 5 strapcov 490 g (Hričovský et al., 2001). Oproti odrode Sambo má

dvojnásobnú úrodu plodov (LPO, 1992).

Pestovateľské vlastnosti: Nemá osobitné nároky na pôdne a klimatické

podmienky. Najlepšie sa jej darí na piesočnato-hlinitých pôdach, dobre zásobených

humusom, vlahou a živinami (Pišťanková, 2002; Hričovský et al., 2001). Rodivosť je

pravidelná a vysoká (Pišťanková, 2002). Rodí na jednoročnom dreve, rez spočíva

32

v každoročnom odstraňovaní vyrodeného dreva. Zberá sa ručne. Súplodie odstrihujeme

s čo najkratšou stopkou. Pestuje sa v tvare stromčeka alebo kríka.

Zhodnotenie a odporúčanie: Spoľahlivo sa množí zelenými odrezkami

odoberanými začiatkom augusta. Odroda je citlivejšia na vírusové a mykoplazmové

choroby (Hričovský et al., 2001), vošku bazovú a roztoča chmeľového. Proti roztočovi

sa odporúča používať dravého roztoča (LPO, 1992). Do rodivosti nastupuje v 3. roku

a rodí pravidelne a dobre. Vhodná je na plantážnické pestovanie. Pri zakladaní výsadieb

je vhodné zaradiť aspoň dve odrody súčasne (Pišťanková, 2002).

1.8 Rozmnožonie bazy čiernej

Je známych mnoho spôsobov rozmnožovania krov, pomocou ktorých

vypestujeme nové rastliny - od odoberania odrezkov, sejby semien, potápania až po

metódy štiepenia. Rozmnožovanie odrezkami predstavuje jednoduchý spôsob, ktorým

vypestujeme mnohé druhy krov, a na rozdiel od sejby, pri ktorej niekedy získame

variabilné potomstvo, ho môžeme využiť aj na rozmnožovanie kultivarov, hybridov

a mutantov. Odrezky s pätkou sú osobitne vhodné na rozmnožovanie krov, ktorých

výhonky sú vyplnené stržňom, Ako je tomu v prípade rodu Sambucus. Vyzreté, vitálne

letorasty odoberáme od polovice jesene až do skorej zimy. Z opadavých listnatých krov

ich odoberáme hneď po opade listov (Brickell et al., 1993).

1.8.1 Príprava odrezkov

Odrezky s pätkou sú bočné polovyzreté letorasty, ktoré sa odoberajú z vyzretých

hlavných výhonkov. Každý odrezok odoberáme s pätkou starého dreva na jeho báze,

pretože tam sú skoncentrované rastové hormóny, ktoré urýchľujú zakoreňovanie. Na

odrezky vyberáme zdravé bočné letorasty, ktoré sú charakterisické pre materskú

rastlinu. Letorast opatrne odoberieme z hlavného výhonka tak, že s bočným letorastom

sa na jeho báze odtrhne i malý kúsok kôry z hlavného výhonka. Dbáme však na to, aby

sme nestrhli kôru z hlavného výhonka, lebo tým môžeme výhonok vystaviť infekcii.

Pätku začistíme ostrým nožom. Na spodných dvoch tretinách odrezka odstránime

všetky listy a veľké listy skrátime na polovicu. Bazálny rez sa ošetruje hormonálnym

stimulátorom podporujúcim zakoreňovanie. Odstránením jazýčka kôry blízko bázy

33

podporíme zakoreňovanie ťažko sa zakoreňujúcich odrezkov (Bremnessová, 1994;

Brickell et al., 1993).

1.8.2 Príprava pôdy

Odrezky sa najlepšie zakorenia v pripravenom záhone alebo v kontajneroch

v studenom parenisku, ale môžeme ich napichať aj do záhonu vo voľnej pôde. Záhon

pripravíme v neskorom lete alebo skoro na jeseň skyprením, a potom vyhĺbime plytké,

12-15 cm ryhy vo vzdialenosti 15 cm od seba vo voľnej pôde a 10 cm v studenom

parenisku, pričom 2,5-5 cm časť odrezka necháme nad zemou. Zakoreňovanie

podporíme asi 2,5-5 cm hrubou vrstvou piesku, ktorý umiestnime na dne ryhy. Ryhu

potom zasypeme zeminou a odrezky pritlačíme (Bremnessová, 1994; Brickell et al.,

1993).

1.8.3 Ďalšia starostlivosť

Ak zeminu vyzdvihne mráz, pritlačíme ju dolu okolo odrezkov. Počas

vegetačného obdobia udržiavame záhon čistý, bez burín a dobre ho zavlažujeme.

V studenom parenisku sa odrezky obyčajne zakorenia do budúcej jari. Kým sa presadia

do vegetačných nádob alebo do voľnej pôdy, musíme ich otužovať. Odrezky z voľnej

pôdy by mali zostať na mieste až do budúcej jesene a až potom ich presadiť na trvalé

stanovište (Bremnessová, 1994; Brickell et al., 1993).

Pestuje sa ako pravokorenný ker alebo v nízkych kmenných tvaroch.

Najvhodnejší tvar je štvrťkmeň s výškou kmeňa 1,0 - 1,3 m. Pri vysádzaní volíme spon

6,0 x 3,0 m alebo 6,0 x 4,0 m (Hričovský et al., 2001). Najrozšírenejšia forma

rozmnožovania je s jednoročnými odrezkami koncom septembra, s priemerom najmenej

10 mm. Tenšie odrezky cez zimu vymŕzajú (Slíž, 2001). Po vysadení upravíme korunku

rezom na 2-3 púčiky. Odporúča sa spon výsadby: medziriadková vzdialenosť 5-6 m.

Nasledujúci rok sadenici bočné výhony zostriháme a ponecháme len terminál (špičiak).

Pri ďalšom reze sa vo vytvorenej korunke (hlave) ponechá 5-7 (3-6 výhonkov podľa

Slíž, 2001) silných a vzpriamených výhonkov ako základ koruny (Hričovský et al.,

2001). Každoročne odstraňujeme odrodené dvojročné konáriky a dáme priestor

jednoročným výhonom vyrastajúcim v blízkosti základu koruny. Tým sa vytvorí

vyrovnaný podiel mladého a už rodiaceho dreva (Hričovský, 1994). V neskorších

34

rokoch je dôležitý udržiavací rez, ktorý má zabezpečiť náhradu nových výhonkov

a zamedziť prehusteniu kra alebo stromčeka. Zmladzovací rez sa robí spravidla v 6. - 7.

roku. Stromčekovité tvary dorastajú do výšky 3-5 metrov. Do rodivosti nastupuje

spravidla v 4. roku po vysadení. Stromčeky majú vzpriamený vzrast, ktorý v plnej

rodivosti slabne a konáre sa pod ťarchou úrody ohýbajú (Hričovský et al., 2001).

V prírodných podmienkach sa baza čierna rozmnožuje generatívne semenom

a rozširuje sa vtákmi, ktorí s obľubou požierajú zrelé bobule. Semená klíčia až po

prezimovaní v pôde alebo stratifikácii. Klíčivosť si udržiavajú asi štyri roky (Dolejší et

al., 1991).

1.9 Hospodárske využitie bazy čiernej

Podľa Akerreta et al. (2007) je Sambucus nigra L. jednou z najviac

zmieňovaných druhov a je azda jediná rastlina, ktorej orgány sa dajú využiť prakticky

všetky, o čom svedčia štúdie Boneta et al. (1999), Ageleta et Vallěsa (2003) a Vallěsa et

al. (2004). Pri sledovaní a využití obsahových látok v baze čiernej je potrebné uviesť, že

pri jej štúdiu je potrebné zamerať sa na jednotlivé časti rastliny, lebo každá časť - kvety,

plody, borka aj listy obsahujú iné cenné látky, pre ktoré sa prakticky využíva (Habánová

et al., 2006).

1.9.1 Využitie v potravinárstve

Európska baza čierna (Sambucus nigra L.) často konzumovaná vo forme

lekvárov, vína a šťavy je dlohodobo spracovávaná v predovšetkým pre jej nutričnú

hodnotu (Bôrngen, 1990; Uphof, 1959). V extraktoch zo S. nigra L. bola preukázaná

silná antioxidačná aktivita in vitro (Pool-Zobel et al., 1999). Plody bazy čiernej

vzhľadom na vysoký obsah antokyánových farbív sú najvýznamnejšou surovinou na

výrobu koncentrátov týchto farbív (Hričovský, 1994 In Kintlerová, Šilhár, Kaďarová,

1993). Podľa uvedených autorov sa môžu používať na úpravu farebnosti rôznych

potravinárskych výrobkov, šťavou z bazy sa prifarbujú červené vína (Drábek, 2007)

alebo sa z nej vyrába víno, ďalej na prifarbovanie sirupov, nátierok - džemov, rôsolov,

marmelád; cukroviniek a výrobkov mliekarenského priemyslu, cestovín, pekárenských

a cukrárenských výrobkov. Toto prirodzené farbivo je zdravotne nezávadné, a teda

35

i oveľa vhodnejšie ako chemicky vyrobené farbivá. Výrobky prifarbené šťavou bazy

čiernej sú zároveň obohatené o cenné látky, nachádzajúce sa v jej plodoch (Smatana,

1993). Pri spracovaní však dochádza k ich oxidatívnej degradácii, čo je nežiaduce.

Vedci v Dánsku zistili, že pri aplikácii kyseliny askorbovej došlo k zníženiu

oxidatívnej degradácie. Pridaním kyseliny askorbovej pri výrobe bazového džúsu alebo

selekciou odrôd s vysokým obsahom tejto kyseliny, možno zlepšiť nutričnú hodnotu

bazového džúsu (Austed et Kaack, 1998). Zvýšenie stability antokyánov sa dá

dosiahnúť i acyláciou alebo glykozidáciou. Kým glykozidácia zabezpečuje antokyánom

len stabilitu voči svetlu, acyláciou sa dajú antokyány stabilizovať voči svetlu i teplu

(Inami et al., 1996).

V kuchyni našli kvety bazy čiernej uplatnenie najmä pri príprave sirupov a iných

nápojov, a napríklad, ocot, v ktorom sa lúhovali bazové kvety, je vhodný do šalátov

(Kresánek, 2003).

1.9.2 Využitie v medicíne

Už v dávnych časoch bola baza čierna obľúbená (najmä medzi nemeckými

sedliakmi žijúcimi na samote) ako živá domáca lekáreň. Existujú záznamy už z 5. a 4.

storočia pred n. l., kde je baza opísaná ako prostriedok na liečenie ženských pohlavných

orgánov, a pred objavením inzulínu sa baza používala dokonca na liečenie cukrovky

(Kresánek, 2003).

V ľudovom liečiteľstve sa baza čierna používala pre jej diaforetické, laxatívne

a diuretické vlastnosti (Merica et al., 2006; Uncini Manganelli et al., 2005) a pomáhala

pri liečbe rôznych ochorení, ako žalúdočné bolesti, upchatie nosných dutín, obstipácia,

diarrhea, bolesť hrdla, bežné prechladnutie a reumatizmus (Uncini Manganelli et al.,

2005; Novelli, 2003). Kvety sa považovali za prírodné diaforetikum, expektorancium,

stimulans pre obehovú sústavu, diuretikum, s antikatarálnym a protizápalovým účinkom

(Merica et al., 2006). Listy a vnútorná strana borky sa používali ako purgatívum,

emetikum, laxatívum, expektorancium, diuretikum, diaforetikum a tiež ako zvláčňujúci

prostriedok (Merica et al., 2006).

Odvar z kvetov bazy čiernej je známy ako tradičný liečebný prostriedok pri

rôznych druhoch ochorení (Kohlmunzer, 1998). Aromatický čaj je vhodný pri

rozličných ochoreniach a na vypotenie, listy podľa ľudovej tradície „čistia krv", korene

podporujú vylučovanie moču, i plody majú nutkavý účinok a liečia nervové bolesti; to

36

je hlavné uplatnenie podľa ľudového liečiteľstva. Oficiálna Farmakopéa využíva sušené

kvety a plody do šípkového a lipového čaju, čím sa k vitamínu C pridružia ďalšie

potrebné obsahové látky (Hoferová, 1995). Kvety bazy čiernej, Sambucus nigra L., boli

tradične používané pri liečbe katarov a vyvolávali potenie pri horúčkovitých

prechladnutiach. Odporúčalo sa v takom prípade vypiť veľké množstvo odvaru

z kvetov. Jeden výskumník zdokumentoval, že zreteľné zvýšenie potenia sa môže

vyskytnúť aj pri pití čaju u zdravých jedincov, ale iní autori tvrdia, že tento efekt bol iba

dôsledkom pitia veľkého množstva horúcej tekutiny (Duke, 1997; Wichtl, 1994).

Oficiálnou drogou bazy čiernej je Flos sambuci a Fructus sambuci (Mareček et

al., 2001). Doba použiteľnosti drogy je do 3 rokov. Z drog sa pripravuje zápar alebo

odvar (1 : 10) pre vnútorné použitie (per os) alebo pre vonkajšiu aplikáciu (výplachy,

obklady, zábaly) (Skalka, 1994).

Extrakty z plodov a kvetov sa využívajú pri prevencii a liečbe nádchy a chrípky

(Roxas et Jurenka, 2007; Hensel et al., 2007; Zakay-Rones et al., 2004), vrátane vtáčej

chrípky prenesenej na ľudí (Guo et al., 2007).

Nálev z drogy rozpúšťa hlieny, ukľudňuje zapálenú sliznicu, pôsobí potopudne,

diureticky (Mareček et al., 2001), diaforeticky a laxatívne. Drogy sa používajú pri

faryngitíde, bronchytíde, ochoreniach obličiek, močového mechúra, pečene a pri

spomalenej peristaltike čriev (Skalka, 1994). Priaznivo účinkuje pri poruchách trávenia.

Pomáha pri zápaloch horných dýchacích ciest a migrénach (Mareček et al., 2001).

Harokopakis et al. (2006) dokázal, že vodný extrakt z bazových kvetov má

schopnosť inhibovať už vzniknutú zápalovú aktivitu hlavných virulentných

periodontálnych patogénov Porphyromonas gingivalis a Actinobacillus

actionomycetemcomitans. Tento extrakt sa používa liečebne na zvládnutie zápalu

zubného lôžka periodontitídy (Harokopakis et al., 2006).

Extrakt obsahuje aj aglutiníny (Kitazume et al., 2001; Przybylo et al., 2002;

Masnikosa et al., 2006), ktoré sa využívajú pri štúdiu srdcovocievnych (Przybylo et al.,

2007) a rakovinových ochorení (Girbes et al., 2003; Uncini-Manganelli et al., 2005;

Stirpe et al., 2006; Wang et al., 2006; Inagaki et al., 2007 ). Slúžia tiež na identifikáciu

tropickej Leishmanie donovani, donedávna neznámeho pôvodcu ochorenia Indiánov

(Vandenbussche et al., 2004), ako aj na identifikáciu retrovírusov, spôsobujúcich

imunodeficitné ochorenia (napr. FIV mačiek, príbuzný ľudskému HIV) (Pocacqua et

al., 2005).

37

Antivírusová aktivita (Vandenbussche et al., 2004) sa využíva nielen pri liečbe

menej nebezpečných ochorení typu Herpes zoster (Uncini-Manganelli et al., 2005).

Komponenty extraktov, ktoré sú uvedené ako liečebné, pomáhajú pacientom

s bolesťami z oslabeného imunitného systému, majúcich AIDS, alebo ktorí podstúpili

chemoterapiu (Barak, Birkenfeld, Halperin et al., 2002).

Plody bazy majú vyššiu antioxidačnú kapacitu ako vitamín C alebo E, sú

schopné zvýšiť imúnny systém odpoveďou cez nadmernú produkciu cytokínov, ktoré

majú na veľa rokov predchádzať následkom nádchy , astmy a artritídy (Kilham, 2001;

Kilham, 2000).

Bazový liečivý potenciál pochádza z antioxidačného potenciálu, za ktorý sú zodpovedné

početné fytozlúčeniny. Ľudské telo je neustále napádané voľnými radikálmi. Takýto

mechanizmus dokáže spustiť kaskádový efekt, pri ktorom dochádza k poškodeniu

buniek a často-krát aj k vzniku rakoviny. Naše telo dokáže zužitkovať antioxidanty

z rastlinných zdrojov a zastaviť tak škodlivý proces voľných radikálov, a práve baza

s kompletnou antioxidačnou kapacitou má najvyššiu antioxidačnú schopnosť zo

všetkých drobných plodov. V jednej štúdii zameranej na stanovenie antioxidačnej

kapacity pomocou metódy FRAP, baza čierna bola na treťom mieste (Halvorsen et al.,

2002).

Je preukazné, že endoteliálna bunková dysfunkcia je výsledkom zmien

v redoxnom stave buniek (Kehrer, 1993). Na základe tohto predpokladu

a predchádzajúcich výskumov zaoberajúcich sa antioxidačným potenciálom v plodoch

bazy, Youdim et al. (2000) dokázal inkorporovať antokyány bazy do endoteliálnych

buniek, čo viedlo k zvýšeniu ochrany voči antioxidačnému stresu. Antokyány

pochádzajúce z bazy sa začleňujú do obidvoch membrán a cytosolu aortálnych

endoteliálnych buniek u ľudí, a dokážu tak významne zlepšiť rezistenciu voči

poškodeniu pri reaktívnych oxidačných procesoch. Toto pôsobenie bolo zjavne vidieť

pri ochrane voči [H.sub.2][O.sub.2]- indukované znížením počas bunkovej

životaschopnosti (Youdim, Martin, Joseph, 2000). Nedávne štúdie dokázali, že

antokyány z plodov bazy sú v nezmenenej podobe pútané v ich glykozylátových

formách v ľudskom organizme (Thole et al., 2006). ).

Početné štádia chorôb sú pripisované oxidačnému stresu, vrátane

kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny, neurodegeneratívnych ochorení, periferálnych

vaskulárnych ochorení, autoimunitných ochorení a sklerózy multiplex. Schopnosť

extraktov poskytnúť antioxidačnú ochranu cez inhibovanie LDL-oxidácie, a schopnosť

38

scavengerových voľných radikálov vytvoriť potenciálne cenný prostriedok v liečbe

ochorení vyplývajúcich z oxidačného stresu (Abuja, Murkovic, Pfannhauser, 1998).

Schopnosť bazy začleniť sa do endoteliálnych buniek a potenciálne zlepšiť endoteliálnu

funkciu môže indikovať úlohu v prevencii vaskulárnych ochorení rôznych druhov

(Youdim, Martin, Joseph, 2000).

Antioxidačné vlastnosti flavonoidov nachádzajúcich sa v plodoch bazy, okrem

ich voľných radikálových scavengerových vlastností, sú zodpovedné za nespočetne veľa

biologických účinkov vrátane antikarcinogénneho, antibakteriálneho,

antialergického, antivírusového, protizápalového účinku a tiež ako dôsledok

povzbudenia imunitného systému (Ho et al., 1992; Kinsella et al., 1993; Hertog et al.,

1993; Messina et al., 1997; Demo et al., 1998). Tieto antioxidanty chránia bunkové

membrány pred pôsobením voľných radikálov a spomaľujú proces starnutia buniek

rastlín ako aj buniek ľudského organizmu. Z výsledkov vyplýva, že baza čierna sa

vyznačuje pomerne vysokým antioxidačným potenciálom a konzumácia jej plodov

v rozličnej forme (sirupy, kompóty, džemy, mušty, lekváre, vína, likéry) môžu prispieť

významnou mierou k zvýšeniu antioxidačnej ochrany organizmu (Habánová et al.,

2006).

Čerstvo rozmiaganá zelená borka zmierňuje bolesti pri popáleninách 1. stupňa.

Odvar z borky sa odporúča proti reume. Borka má podobné účinky ako listy, ale

silnejšie (Velgos et Velgosová, 1988; Braunová, 1997).

Vnútorná borka Sambucus nigra je emetokatartická. Táto jej vlastnosť sa

uplatňuje pri liečení epilepsie. Z jedno alebo dvojročných vetvičiek sa zoškriabe sivá

borka a následne sa namočí do studeného alebo horúceho vodného kúpeľa v pomere 2

diely kôry a 5 dielov vody po dobu 48 hodín. Pacienti pijú po troche každých 15 minút,

pričom držia hladovku. Postup sa opakuje každých 6 alebo 8 dní. Simon (1840) uviedol,

že účinný základ borky je založený na mäkkej živici, ktorú môžeme získať spôsobom

evaporácie, ako sirupy alebo alkoholové tinktúry.

Bazový koreň má zo všetkých častí najsilnejšie účinky. Používa sa ako kloktadlo

(Kresánek, 2008), proti vodnatieľke, pri zápche je silne močopudný. Pri používaní je

potrebná opatrnosť, pretože môže dôjsť i k smrteľnej otrave (Dostál, 1998).

V súčasnej dobe neexistujú spoľahlivé dôkazy, či samotná baza môže pomôcť

pri liečení hladiny vysokého cholesterolu. Prvé štúdie hlásia, že bazová šťava môže

znížiť v krvnom sére koncentrácie cholesterolu a naopak zvýšiť stabilitu LDL

39

cholesterolu. Túto oblasť by bolo treba nanovo preskúmať a dospieť tak k jasným

záverom (Konlee, 1998).

Mnohé štúdie priniesli poznatky o tom, že šťava z bazy dokáže prekonať

symptómy chrípky, ako sú horúčka, vyčerpanosť, bolesť hrdla, kašeľ a menšie bolesti

v menej ako polovičnom čase oproti pôvodnému, ktorý je potrebný pre zmiernenie

príznakov chrípky. Plody musia prejsť tepelnou úpravou, aby sa predišlo prípadnej

nausee alebo kyanidovej toxicite (Bitsch, Janssen, Netzel et al., 2004; Barak,

Birkenfeld, Halperin et al., 2002).

Šťava z plodov je účinným prostriedkom proti neuralgii, najmä trojklanného

nervu, a pri ischiase (Kresánek, 2003).

Izraelskí vedci preskúmali účinok liečivých prípravkov s obsahom extraktov

bazy čiernej na povzbudenie imunitného systému. Ich experiment spočíval

v primeranom narastaní produkcie zápalových a protizápalových cytokínov u ľudí -

substancií ovplyvňujúcich imunitnú reakciu. Komerčné zmesi obsahujúce extrakty

Sambucus boli porovnávané s inými dvomi komerčnými preparátmi na báze echinacei

apropolisu. Prípravky s extraktom Sambucus podľa očakávaní spustili produkciu

zápalových a protizápalových cytokínov v oveľa väčšom množstve v porovnaní s dvomi

ďalšími preparátmi. Tieto závery naznačujú, že baza dokáže inaktivovať chrípkové

vírusy blokovaním ich reduplikácie. Vedci usúdili, že baza prospešná pri aktivovaní

a fungovaní imunitného systému u pacientov s vírusom chrípky (Barak, Birkenfeld,

Halperin et al., 2002).

V ľudovej medicíne kvety Sambucus nigra boli tradične odporúčané ako liečivý

prostriedok pre diabetikov (Atkinson, 1979). Vedci zo Severného Írska robili štúdiu in

vitro s cieľom zhodnotenia účinku cukru v krvi. Usúdili, že kvety bazy s obsahom vo

vode rozpustných zložiek sú schopné priamo stimulovať sekréciu inzulínu glukózový

metabolizmus (Gray, Abdel-Wahab, Flatt, 2000).

Baza má svoj význam aj vo veterinárnej medicíne, kde sa liečebne používajú

zápary (odvary) z kvetov a plodov pre kone, ovce, ošípané a psy. Baza má taktiež

insekticídne vlastnosti (Skalka, 1994).

1.9.3 Využitie vo farmaceutike

Kvôli limitovanému výskumu v oblasti farmakokinetiky účinnosť a správanie

mnohých komponentov Sambucus nigra nie je celkom prebádané. Plody Sambucus

40

nigra L. obsahujú niekoľko komponentov zodpovedných za farmakologickú aktivitu. Sú

to flavonoidy kvercetin a rutín, identifikované antokyány cyanidín-3-galaktozid (idaeín)

alebo cyanidín-3,5-diglukozid (Cy-3,5-dG), cyanidín-3-sambubiozid (Cy-3-Sa),

cyanidín-3-sambubiozid-5-glukozid (Cy-3-Sa-5-G), cyanidín-3-glukozid (Cy-3-G)

(Drábek, 2007; Thole et al., 2006; Wu et Cao, 2002; Šinková et al., 1995), hemaglutinín

protein Sambucus nigra aglutinín III (SNA-III) (Mach et al., 1991), kyánové glykozidy

vrátane sambunigrínu (Buhrmester et al., 2000); Jensen et Nielsen, 1973), kyselina

valérová, a vitamíny A a C (Duke, 1985). Množstvo týchto pigmentov sa pohybuje

v rozmedzí 2 až 10mg.g-1 čerstvých plodov (Bridle et Garcia Viguera, 1996).

Dosiahnutý výskum sa zameral na absorpciu a urinárnu exkréciu antokyánových

zložiek. V minulosti boli vedci na pochybách, či môžu byť antokyány vôbec vstrebané,

ak v gastrointestinálnom trakte dochádza najprv k ich hydrolýze. V nedávnej dobe

niekoľko farmakokinetických štúdií zaoberajúcich sa práve extraktami bazy priamo na

zdravých dobrovoľníkoch dokázalo, že antokyány bazy sú skutočne absorbované

a vylučované močom v neporušenej forme. Dokazujú to štúdie Bitsch et al. (2004), Wu

et al. (2002), Mulleder et al. (2002), Milbury et al. (2002) a Cao et al. (1999).

1.9.4 Interakcie s bylinami a výživovými suplementami

Baza čierna nachádza uplatnenie aj v homeopatii. Pri zhotovovaní tinktúr sa

používajú rovnakým dielom kvety a listy a niekedy aj čerstvá borka. Podľa toho sa

tinktúra vyrába s použitím liehu 80 %. Základná tinktúra sa riedi až do potencie D6

liehom 30 %. Všeobecne sa užívajú všetky potencie od D1 do D3, iba potencia D6 sa

užíva pre špeciálne účely. Dávkovanie potencií D1 až D3 je 3-krát denne 10 kvapiek,

pred jedlom, v dĺžke 30 dní. Potencia D6 sa dávkuje individuálne pri nádorových

ochoreniach, pri reumatizme, na podporu tvorby materského mlieka a pod. Potencie D1

až D3 majú v podstate rovnaké uplatnenie ako v alopatii, ale účinok je miernejší, čo je

v tomto prípade výhodné, pretože baza čierna síce nie je droga jedovatá, ale pri

nevhodnom dávkovaní môže spôsobiť dosť nepríjemností (Kresánek, 1977).

Pri diuretickom efekte treba byť opatrný pri používaní bylín, ktoré zvyšujú

močenie, ako sú artičoky, púpava alebo praslička. Obdobne pri užívaní bylín

s laxatívnym účinkom, treba opatrne kombinovať bazu s jelšou, orpsylliom. Baza, ktorá

dokáže znižovať hladinu krvnej glukózy, sa musí aplikovať veľmi uvážene s bylinami

alebo suplementami, ktoré majú na organizmus rovnaký účinok, ako napríklad lopúch,

41

huba maitake alebo bodliak. Hladina krvnej glukózy si vyžaduje v tejto problematike

ďalší monitoring. Narastajúci pozitívny účinok je preukazný pri kombinácii s inými

antioxidantmi, ako sú vitamín C alebo flavonoidy, ako kvercetín (Roy, Khanna, Alessio

et al., 2002). Užívať sacharózu a bazu súčasne má za následok zníženie eliminácie

antokyánových komponentov obsiahnutých v baze (Milbury, Cao, Prior et al., 2002;

Wu, Cao, Prior, 2002).

1.9.5 Toxicita

Baza obsahuje sambunigrín. Je to heteroglykozid nezrelých bobúľ a ďalších

častí Sambucus nigra. Je horký a enzymaticky sa rozkladá na glukózu, benzaldehyd

a kyanovodík (Voldřich, 2001).

Liečivá na báze bazy sú vo všeobecnosti účinné, keď sa podávajú

v odporúčaných dávkach (Zakay-Rones, Varsano, Zlotnik et al., 2004). Plody by mali

byť tepelne upravené, ak sa konzukujú neuvarené plody alebo šťava z nich môže nastať

zvracanie sprevádzané diarrheou (Lust, 1974). Niektoré zložky listov, stopiek, kvetov

a koreňov obsahujú jedovaté alkaloidy (Hardin, Arena, 1974). Je taktiež udávané malé

percento z celkovej populácie, ktorá má alergiu typu-1 na Sambucus nigra. Dôkazom sú

kožné svrbenie alebo RAST test (Forster-Wald, Marchetti, Scholl et al., 2003).

1.9.6 Dávkovanie

Sirupy z plodov bazy sú často štandardizované s 30-38% bazy. V práškovej

forme sú dávkované po 500mg (tablety) 2-3 krát denne, v kvapalnej f