SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V  NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

2124605

NÁVRH CYKLOTRASY VO VYBRANOM REGIÓNE

2011 Michal Grác,Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

NÁVRH CYKLOTRASY VO VYBRANOM REGIÓNE

Diplomová práca

Študijný program: Environmentálne manažérstvo

Študijný odbor: 1615800 Environmentálny manažment

Školiace pracovisko: Katedra ekológie

Školiteľ: Marián Kotrla, Mgr., PhD.

Nitra 2011 Michal Grác Bc.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu na tému „Návrh cyklotrasy vo vybranom regióne“ som vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Nitra.......................................... ..............................................

podpis autora DP

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Mgr. Mariánovi Kotrlovi, PhD za pomoc a cenné rady pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra.......................................... ..............................................

podpis autora DP

ABSTRAKT

Výhodou Malokarpatského kraja z pohľadu turistickej oblasti je nesporne blízkosť

regiónu s okolitými štátmi Rakúsko a Maďarsko, blízkosť Bratislavy ako hlavného

mesta, priaznivá poloha, bohatosť prírody a taktiež veľké množstvo kultúrno-

historických pamiatok. Toto všetko dáva výnimočné možnosti pre rozvoj turizmu. Pre

dnešných uponáhľaných ľudí, ktorí hľadajú regeneráciu a aktívny oddych sú tu ideálne

podmienky. Cieľom mojej diplomovej práce je návrh cyklotrasy vo vybranom regióne.

Vzhľadom na to, že som vyrastal a doteraz žijem v Malokarpatskom kraji, moje

rozhodnutie bolo jednoznačné. Cyklotrasu som navrhol tak, aby viedla čo najviac

prírodným prostredím, bola dostupná pre všetky vekové kategórie a aby bolo na nej

dostatočné množstvo zastávok s možnosťou oboznámenia sa aj s historickými

a kultúrnymi zaujímavosťami Malokarpatského kraja. Cyklotrase som dal názov „Via

Karpatia“. Niektoré z mojich návrhov by mohli v budúcnosti poslúžiť samospráve ako

vízia pre ďalší rozvoj regiónu, prípadne by sa mohli využiť pri plánovaní moderného

multifunkčného náučného chodníka alebo cesty ktorá v Bratislavskom aj Trnavskom

samosprávnom kraji absentuje.

Kľúčové slová: cyklotrasa, životné prostredie, región

ABSTRAKT

Little Carpathian region has in terms of tourist area several advantages such as

proximity to neighboring countries Austria and Hungary, the proximity of Bratislava as

the capital, favorable location, the richness of nature and also many cultural events and

historical monuments. All this gives exceptional opportunities for tourism development.

For today's busy people, seeking recovery and active recreation, there are ideal

conditions. The aim of my Thesis Proposal is Cycling in the selected region. Given that

I grew up and still live in the Little Carpathian region, my decision was clear. Cycle

route I suggested to lead to the most natural environment, was available for all ages and

that was enough for it stops with the possibility of familiarity with historical and

cultural attractions the Small Carpathian region. Cycling I gave the name "Via the

Carpathians". Some of my proposals would in future serve as a government vision for

the further development of the region or could be used in planning modern

multifunctional Nature Trail - or Educational paths which in the Bratislava and Trnava

region is absent.

Key words : cycling, environment ,region

ÚVOD...........................................................................................................................11

1 PREHĽAD O RIEŠENÍ DANEJ PROBLEMATIKY......................12

1.1 Cestovný ruch....................................................................................................12

1.1.1 Význam cestovného ruchu .........................................................................13

1.1.2 Cestovný ruch na Slovensku ......................................................................14

1.2. Turizmus............................................................................................................15

1.2.1 Klasifikácia foriem turizmu ...................................................................... 15

1.2.2 Trvalo udržateľný turizmus .......................................................................16

1.2.3 Ekoturizmus .............................................................................................. 17

1.2.4 Greenways .................................................................................................19

1.3. Cyklotrasy a cykloturistika...............................................................................21

1.3.1 Cykloturistika na Slovensku.....................................................................22

1.3.2 Druhy cyklistickej dopravy.......................................................................23

1.4 Projekty budovania............................................................................................24

1.4.1 Cyklotrasy v Bratislavskom samosprávnom kraji ..................................25

1.4.2 Cyklotrasy v Rakúsku.............................................................................25

1.4.3 Cyklotrasy v Českej republike .................................................................26

1.5. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie...................................................26

1.5.1 Účel posudzovania..................................................................................27

1.6 Infraštruktúra cestovného ruchu........................................................................28

1.7 Možnosti financovania cyklistických projektov................................................28

2 CIEĽ PRÁCE......................................................................................................30

3 MATERIÁL A  METODIKA PRÁCE......................................................31

3.1. Vymedzenie územia.........................................................................................31

3.1.1 Geologické pomery.................................................................................31

3.1.2 Geomorfológia územia............................................................................32

3.1.3 Hydrologické pomery.............................................................................33

3.1.4 Klimatické pomery..................................................................................33

3.1.5 Bióta.........................................................................................................34

3.2 Spôsob získavania údajov a ich zdroje, pracovné postupy...............................35

3.3 Požité metódy vyhodnocovania a interpretácie výsledkov...............................35

4 VÝSLEDKY PRÁCE....................................................................................37

4.1 Návrh cyklotrasy „Via Karpatia“...................................................................37

4.1.1 Charakteristika Bratislavského samosprávneho kraja............................38

4.1.2 Charakteristika Trnavského samosprávneho kraja................................42

4.2 Cyklotrasa „Via Karpatia“.............................................................................45

4.2.1 Cyklotrasa Bratislava-Rača – Svätý Jur .................................................46

4.2.2 Cyklotrasa Svätý Jur – Pezinok ............................................................ 47

4.2.3 Cyklotrasa Pezinok – Modra ................................................................ 48

4.2.4 Cyklotrasa Modra – Smolenice ............................................................52

4.3 Obnova vinohradníckych stavieb pozdĺž cyklotrasy.....................................58

4.4 Návrhy na zvýšenie úrovne kvality cyklotrasy „Via Karpatia“....................59

4.5 Sprievodné akcie ..........................................................................................62

5 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV PRÁCE............................63

6 ZÁVER................................................................................................................64

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.................................................66

PRÍLOHA...............................................................................................................68

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEKAIEST - ASSOCIATION INTERNATIONALE D´EXPERTS

SCIENTIFIQUES DU TOURISME

a pod. - a podobne

BSK - Bratislavský samosprávny kraj

CR - Cestovný ruch

HDP - hrubý domáci produkt

hl. m. - hlavné mesto

CHKO - Chránená krajinná oblasť

DP - Diplomová práca

EIA - Environmental Impact Assesment

EÚ - Európska Únia

EUR - menová jednotka Európskej Únie

hod. - hodín

JV - juhovýchod

JZ - juhozápad

km - kilometer

km2 - kilometer štvorcový

m - meter

MH SR - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

m.n.m. - metrov nad morom

MS - Microsoft

MSÚ - mestský úrad

MTB - Mountain Bike

napr. - napríklad

NR SR - Národná rada Slovenskej republiky

obyv. - obyvateľov

OP - Operačný program

OSN - Organizácia spojených národov

OÚ - obecný úrad

PP - produktivita práce

r. - rok

resp. - respektíve

ROP - Regionálny operačný program

SR - Slovenská republika

SSV - severo-severovýchod

SV - severovýchod

sv. - svätý

SZ - severozápad

TTSK - Trnavský samosprávny kraj

tzv. - takzvaný

USA - United States of America

z angl. - z anglického

z fr. - z francúzskeho

Z.z. - Zbierka zákonov

ÚVOD

Cestovný ruch sa zaraďuje do tretieho sektora národného hospodárstva. Je veľmi

podceňovaný a nepripadá mu toľko pozornosti ako prvým dvom. Je veľká škoda, že

Slováci nedokážu oceniť bohatstvo ako sú krásy prírody, rozmanitosť, bohatá kultúra

a estetická hodnota, ktoré im Slovensko ako krajina poskytuje. S rozvojom turizmu

a atraktivity jednotlivých oblastí narastá aj návštevnosť rôznych regiónov, ktoré boli

podnetom ku vzniku neriadeného masového turizmu. Negatívny rozvoj turizmu nabáda

ľudí na rozvoj komerčných aktivít, ktoré sú sústreďované do náchylných oblastí prírody

a svojím pôsobením negatívne ovplyvňujú životné prostredie. Tento aspekt podnietil

ľudí ku vzniku novej formy cestovania a vnímania svojho okolia - ekoturizmu. Svoju

úlohu zohráva aj technický pokrok, vďaka ktorému sa vývoj v oblasti výroby

jednoduchých dopravných prostriedkov – bicyklov neustále zdokonaľuje. A v dôsledku

toho čoraz viac ľudí uprednostňuje pred výletmi autom pohyb na čerstvom vzduchu

a prepravu na krátke vzdialenosti na bicykloch. Ekoturizmus, pod ktorý spadá aj

cykloturistika a turistika ako taká, je novodobým druhom alternatívneho turizmu. Táto

forma turizmu vzniká najmä tam, kde nebol uskutočnený ľudský vplyv, udržiava

biodiverzitu krajiny, prostredníctvom miestnych prírodných zdrojov prispieva k zisku

a pozdvihuje ekonomickú silu miestneho obyvateľstva. Tento druh využívania

cestovného ruchu sa sústreďuje hlavne na národné parky, prírodné rezervácie

a chránené krajinné oblasti. Medzi úlohy ekoturizmu patrí naplniť potreby turistov

a poskytnúť im nezabudnuteľné zážitky. Za prelomový prvok v tejto forme využívania

prírody pokladáme aj environmentálne vzdelávanie. Turisti môžu počas návštevy

cyklotrasy prehlbovať svoje poznatky o prírode a jej ochrane vďaka sprievodcom, ktorý

sú im k dispozícií, čím sa zvyšuje environmentálne povedomie a cibrí vzťah k prírode.

Ekoturizmus ako forma cestovania a spoznávania nových krajinných priestorov sa

začala rozmáhať pomerne rýchlo a to hlavne v postkomunistických krajinách. Je

považovaný za alternatívu pri získavaní príjmov obyvateľstva a zlepšenia kvality

životného prostredia. Takúto formu cestovania môžeme postupne badať aj

v slovenských regiónoch a to hlavne vďaka ochote a cezhraničnej spolupráci s našimi

najbližšími susedmi Rakúskom a Českou republikou. V diplomovej práci sa

sústreďujeme na predstavenie Malokarpatského regiónu, so snahou poukázať turistom

krásy tohto malebného a pre šport mimoriadne priaznivého regiónu.

11

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY

1.1 Cestovný ruch

Cestovný ruch je mnohostranným odvetvím, ktoré zahŕňa najmä dopravu, turistické

zariadenia poskytujúce ubytovanie a stravovanie, infraštruktúru cestovného ruchu,

služby cestovných kancelárií, sprievodcovské služby, turistické informačné systémy a

ďalšie služby spojené s tzv. sprievodnými programami. V cestovnom ruchu pôsobí ako

súkromný, tak aj verejný sektor. Systémovo koncipovaný rozvoj cestovného ruchu a

jeho riadenie v rámci oboch sektorov prináša nie len hospodársky prínos, ale má aj

ďalšie kladné zhodnotenie v podobe zachovania pôvodných tradícií, kultúrnych zvykov,

ochrany životného prostredia a je dôležitým faktorom mierového spolužitia (Otepka –

Habán, 2004).

Jednu z prvých definícii sformuloval rakúsky ekonóm Hermann von Schullard,

ktorý povedal, že cestovný ruch (ďalej len CR) je súhrn operácii hlavne ekonomickej

povahy, ktoré sa priamo vzťahujú na vstup, pobyt a pohyb cudzincov mimo alebo vnútri

určitej krajiny, mesta alebo regiónu (Schullard, 1910).

CR je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb,

pričom miesto (bývania alebo zamestnania) pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom

bývania alebo zamestnania. Táto definícia sa stala oficiálnou definíciou

medzinárodného združenia vedeckých pracovníkov CR. Jej skratka AIEST (Kaspar,

1995).

Cestovný ruch je súbor činností zameraných na uspokojenie potrieb súvisiacich s

cestovaním a pobytom osôb mimo mesta trvalého bydliska a obvykle vo voľnom čase,

za účelom zotavenia, poznania, spoločenského kontaktu, kultúrneho a športového

využitia, kúpeľnej liečby a služobných ciest (Orieška, 1994).

Cestovný ruch predstavuje vzrastajúci zdroj tlaku na prírodné prostredie. Avšak

neprináša spravidla veľký rozsah environmentálnej degradácie v globálnej miere. Vplyv

cestovného ruchu na ekosystémy môže byť napr.: produkcia odpadov, intenzita

dopravy, plošný záber územia, znečisťovanie vôd, erózia pôdy, ušľapávanie rastlín

(Jureková, Kotrla, 2008).

12

Podľa definície Svetovej organizácie cestovného ruchu (ďalej len WTO) pod

pojmom cestovný ruch v širšom slova zmysle rozumieme všetok pohyb človeka mimo

miesta bydliska okrem jeho cesty do práce počas doby kratšej ako jeden ucelený rok s

cieľom zotavenia, kúpeľnej liečby, poznávania, kultúrneho i športového využitia a

služobných ciest. Cestovný ruch je odvetvie zahŕňajúce súbor činností zameraných na

cestovanie a následný pobyt, ktorý nie je uskutočňovaný ako pravidelná obživa, ako aj s

nimi spojené služby, najmä ubytovanie a stravovanie. Cestovný ruch je jedno z

najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví. Tvorí významnú časť hospodárstva, najmä v

niektorých krajinách, a podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu World Tourism

Organization, len medzinárodný cestovný ruch tvorí asi 25 až 30 % všetkých svetových

služieb a zamestnáva viac než 100 miliónov osôb. V roku 2010 cestovalo cez hranice

922 miliónov osôb a vznikol tak obrat v hodnote 642 miliárd EUR (WTO, 2010).

CR je cestovanie alebo zdržiavanie sa mimo miesta trvalého bydliska spravidla vo

voľnom čase za účelom rekreácie, rozvoja poznania, odpočinku, obnovy zdravia,

rozptýlenia a zábavy kultúrneho a športového vyžitia, získania komplexného zážitku a

spojenia medzi ľuďmi (sacr.sk, 2011).

1.1.1 Význam cestovného ruchu

Odvetvie cestovného ruchu patrí medzi najvýznamnejšie súčasti národného aj

svetového trhu. Podľa údajov Svetovej organizácie cestovného ruchu (WTO) a Svetovej

rady cestovania a cestovného ruchu (World Travel and Tourism Council - WTTC) je

cestovný ruch najväčším zamestnávateľom a jedným z najvýnosnejších odvetví svetovej

ekonomiky. Je to práve cestovný ruch, ktorý po obchode s ropou a ropnými produktmi a

automobilovom priemysle obsadzuje tretie miesto vo výške obratu a rozsahu svojej

činnosti. Svojim podielom na tvorbe hrubého domáceho produktu, devízových a

daňových prínosov, vplyvom na aktivizáciu investičných činností a tvorbu pracovných

príležitostí sa celosvetovo stáva jedným z najvýznamnejších odvetví hospodárstva.

Podľa odhadu WTTC sa cestovný ruch podieľal v roku 1995 na tvorbe hrubého

domáceho produktu vo svete takmer 11% a vo vtedajších štátoch Európskej únie

priemerne až 13,5%. Podľa rovnakého zdroja cestovný ruch zamestnáva približne 11%

pracovných síl, pričom sa počíta s jeho ďalším dynamickým rozvojom. Pozitívne

prínosy cestovného ruchu (hodnotené z makroekonomického hľadiska):

priaznivo ovplyvňuje zamestnanosť;

podieľa sa na tvorbe hrubého domáceho produktu;

13

prispieva do platobnej bilancie štátu (devízové príjmy);

tvorí príjmy štátneho rozpočtu;

má vplyv na príjmy rozpočtov regiónov;

priaznivo pôsobí na investičné aktivity.

Vybrané pojmy medzinárodnej klasifikácie CR

V súvislosti s danou krajinou sa môžu rozlišovať tri základné formy cestovného ruchu:

a) domáci cestovný ruch – znamená aktivity občanov s trvalým pobytom v danej

krajine, ktorí cestujú do miest a udržiavajú sa na miestach len v rámci danej

krajiny, no mimo svojho zvyčajného prostredia

b) aktívny cestovný ruch - znamená aktivity občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt

v danej krajine, cestujú do miest a zdržiavajú sa na miestach v tejto krajine

a mimo svojho zvyčajného prostredia

c) pasívny cestovný ruch – znamená aktivity občanov s trvalým pobytom v danej

krajine, ktorí cestujú do miest a zdržiavajú sa na miestach mimo tejto krajiny

a mimo svojho zvyčajného prostredia (Borovský, 2008)

1.1.2 Cestovný ruch na Slovensku

Cestovný ruch na Slovensku je zastrešovaný Slovenskou agentúrou pre cestovný

ruch. Jedná sa o štátnu príspevkovú organizáciu špecializovanú na marketing a štátnu

propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Bola zriadená Ministerstvom

hospodárstva v roku 1995. Vykonáva marketing cestovného ruchu na celoštátnej úrovni,

poskytuje informácie o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku, propaguje

Slovensko ako cieľovú krajinu cestovného ruchu, prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu

Slovenska v zahraničí a podporuje predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej

republiky. Slovenská agentúra cestovného ruchu zriadila aj internetový portál, určený

na propagáciu a poskytovanie informácií ohľadom cestovného ruchu na Slovensku (MH

SR, 1995).

1.2 TurizmusTuristiku charakterizujeme ako špecifickú formu cestovania spojenú s aktívnym

14

pohybom, konanú za účelom poznávania, zaisťovanú pomocou odborných technických

znalostí a vedomostí.

Turista ( z fr. touriste – výletník) je človek, ktorý sa vo svojom voľnom čase venuje

turistickej činnosti, ale tiež účastník cestovného ruchu ako návštevník príslušnej oblasti

alebo miesta. Pojem bol pravdepodobne prvýkrát použitý v Stendhalových Turistických

spomienkach v roku 1838. Medzinárodná únia oficiálnych organizácií cestovného ruchu

(pri OSN) tento pojem chápe širšie a viaže na osoby, ktoré sa bez zámeru zamestnania,

zárobku alebo založenia trvalého bydliska zdržujú viac ako 24 hod. mimo svojho

trvalého bydliska s cieľom cestovania pre zábavu a poučenie, športovú činnosť, účasti

na kongresoch a pod.. Obsah sa sformoval na základe jeho vývoja a tradícií. Vychádza

zo snáh po aktívnom objavovaní a poznávaní prírody a všetkého, čo človek a ľudská

spoločnosť vytvorili v priebehu vývoja. Vychádza z poznania významu pohybovej

činnosti v prírode a jeho priaznivého vplyvu na organizmus človeka (Žiškay, 1981).

1.2.1 Klasifikácia foriem turizmu

Jednotlivé formy turizmu sú od seba odlíšené na základe prevládajúcej funkcie,

významu a poslania. Rozdeľujeme ich do týchto foriem:

rekreačná (turizmus prímorský, podhorský a horský a zábavný)

kultúrno-poznávacia (prehliadky pamiatok, umeleckých diel, múzeí

a historických jadier miest, návštevy kultúrnych predstavení, festivalov,

koncertov a výstav, návštevy prírodných zaujímavostí, religiózny turizmus –

púte)

kúpeľno-liečebná (zdravotný, regeneračný a rekreačný)

vedecko-informačná (výmena a získavanie informácií, rozširovanie vedeckej

a odbornej spolupráce, účasť na kongresoch)

športovo-dobrodružná (biely turizmus – zimné športy, vodácky turizmus,

skialpinistický a mototuristika; zelený turizmus – pešia turistika, cyklistika,

extrémne adrenalínové športy; vesmírny turizmus)

špeciálna forma (poľovnícky a lovecký turizmus, vidiecky turizmus –

agroturistika), (tripod.com, 2011).

Ondráček a Hřebíčková zas rozdeľujú turizmus podľa toho, akým spôsobom ho

vykonávame. Za najznámejšie druhy označili:

pešiu turistiku

15

vysokohorskú turistiku

lyžiarsku turistiku

skialpinizmus

vodnú turistiku

cykloturistiku

mototuristiku

iné (Ondráček, Hřebíčková, 2007).

1.2.2 Trvalo udržateľný turizmus

Trvalo udržateľný turizmus sa orientuje na zodpovedné správanie počas cestovania.

Snaží sa zachovať prírodné aj kultúrne rozmanitosti s ohľadom na udržanie životného

prostredia a hodnôt pre budúce generácie. Prispieva k zlepšeniu ekonomického

štandardu lokálneho obyvateľstva. Odlišnosť medzi ekoturizmom a trvalo udržateľným

turizmom spočíva v tom, že trvalo udržateľný turizmus je zameraný aj na iné oblasti,

nielen na prírodné. Trvalo udržateľný rozvoj – ide o proces dlhodobejšieho charakteru,

ktorý ovplyvňuje podmienky a aspekty života. Uspokojuje potreby ľudstva a snaží sa

obmedziť zásahy, ktoré by mohli ohroziť prírodu. Chráni kultúrne a prírodné dedičstvo

krajiny a zaobchádza s prírodným zdrojmi tak, aby neboli ohrozené potreby budúcich

generácií (WCED, 1987).

Prírodné dedičstvo je veľmi dôležitý motivačný faktor kvôli ktorému prichádzajú

turisti do rôznych oblastí. prírodné dedičstvo tvorí živá príroda – fauna, flóra a dôležitou

súčasťou je neživá príroda a vzájomné vzťahy. podstatou je flóra, ktorá poskytuje

rastlinné bohatstvo krajine. Môže sa zameriavať na vedecký výskum a taktiež je

súčasťou vzdelávacieho procesu. Menej dôležitejšou je fauna, ktorá poskytuje voľné

pozorovanie divej zveri a fotosafari. Neživá príroda vytvára krajinnú štruktúru a jej

geologickú stavbu. Podľa týchto autorov je kultúrne dedičstvo ďalším motivačným

faktorom, ktorý priťahuje pozornosť turistov. Zahŕňa kultúru, ktorá je spätá s históriou

miestnych komunít. Vytvára pre turistov nezabudnuteľný zážitok. Turistický produkt

podľa vyššie spomínaných autorov vytvára kombináciu hmotných a nehmotných

zložiek, prostredníctvom ktorých turista získava zážitok. Turistický produkt je

neskladovateľný, nie je možné vytvoriť homogénne produkty, je viazaný na geografický

priestor, je založený väčšinou na nehmotných zložkách. Produkt je zložený zo štyroch

zložiek. Program, ubytovanie, stravovanie a doplnkové služby. Tento produkt je

16

vytváraný podnikateľmi, cestovnými kanceláriami a taktiež manažmentom destinácie

(Roháč-Meyer, 2005).

1.2.3 Ekoturizmus

Ekoturistika je zodpovedný druh cestovného ruchu, ktorý je smerovaný do

krehkých nedotknutých a zvyčajne chránených oblastí. Jeho cieľom je vzdelávať

cestujúceho, poskytnúť finančné prostriedky na ekologickú ochranu. Priamy prospech

z ekoturistiky je hlavne ekonomický rozvoj a politické posilnenie miestnych komunít

a rešpektovanie rôznych kultúr. Od roku 1980 bol ekoturizmus považovaný ako nástroj

zachovania prírody pre budúce generácie (Honey,1999).

Ekoturizmus je zodpovedné cestovanie do prírodných oblastí, ktoré prispieva

k ochrane životného prostredia, k prehĺbeniu vedomostného potenciálu v prírodnej

a kultúrnej oblasti. Je považovaný za formu turizmu, ktorá zachováva biodiverzitu

príslušného krajinného aspektu a prostredníctvom lokálnych prírodných zdrojov

dosahuje zisk (The Ecotourist Society, 2008).

Podľa Fennela (2000) je ekoturizmus jedným zo spôsobov získavania

podrobnejších informácií o prírode. Jeho hlavnou prioritou je najmä orientácia na

zážitky, nízky negatívny dopad na životné prostredie a vyšší zisk. Zameriava sa najmä

na prírodné oblasti a ich ochranu.

Mourek (2002) uvádza, že ekoturizmus je formou turistického priemyslu, ktorá sa

podieľa na zvyšovaní zamestnanosti v príslušných turistických destináciách. Znižuje

negatívne vplyvy na sociálne, kultúrne a životné prostredie. vytvára pozitívny vzťah

medzi lokálnym obyvateľstvom a turistami. Podieľa sa na rozširovaní vedomostí

o ochrane prírody a kultúrnych hodnotách. Je spojený s vytváraním pozitívnych stránok

medzi kultúrnym a prírodným dedičstvom. Prostredníctvom ekonomických príspevkov

zvyšuje podporu organizácií, ktoré prispievajú k starostlivosti o životné prostredie

a jeho ochranu.

Kritériá ekoturizmu:

uprednostňovať menšie skupiny ľudí (do 20 osôb)

vyhľadávať ubytovanie v menších, väčšinou rodinných zariadeniach, ktoré

dýchajú lokálnou atmosférou

prepravovať sa prostriedkami hromadnej dopravy, vlakom, bicyklom alebo pešo

17

navštevovať miesta, kde sa dá stretnúť s miestnymi obyvateľmi a nie stratiť sa v

anonymnej mase veľkomesta a prúde turistov

zostavovať program s prihliadaním na zdravý životný štýl – dostatok fyzického

pohybu, nestresujúce aktivity prispievajúce k mentálnemu uvoľneniu a

odreagovaniu sa, jedlo zodpovedajúce sezóne a pripravené z lokálnych surovín,

atď.

sprostredkovať nielen povrchné spoznávanie top atrakcií danej oblasti, ale

umožňovať ekoturistom dostať sa krajine až “pod jej kožu“ – dozvedieť sa niečo

o živote ľudí v nej v minulosti i dnes prostredníctvom miestnych sprievodcov,

lokálneho jazyka, jedla, produktov a podobne

nezanechať navštívenú krajinu „zranenú“ našou prítomnosťou – zanechať po

sebe čo najmenej odpadu, nenarúšať okolie prílišným hlukom a svojou troškou

prispieť k šetreniu prírodných zdrojov

ponechať podstatnú časť príjmov z cestovného ruchu v navštívenom regióne

a prispievať k zvýšeniu príjmov miestneho obyvateľstva

orientovať sa na zážitok a nie na konzumáciu bez hraníc (natrix.sk, 2011).

Ekocestujúci

Ekocestujúci – sú označovaní za nadpriemerne vzdelaných, orientovaných najmä na

zážitok a tiež za dostatočne informovaných o životnom prostredí. Majú vysoké

požiadavky najmä čo sa týka intenzity zážitku, obsahu informácií a blízkosti prírodného

prostredia počas cestovania. Ich požiadavky na technickú a sociálnu infraštruktúru sú

nižšie. Prejavujú svoj záujem o kultúru a ľudí žijúcich v prírodných turistických

oblastiach. Taktiež podporujú regionálne výrobky a služby obyvateľstva

prostredníctvom ktorých prispievajú k zvyšovaniu ekonomického štandardu

návštevného miesta. Ich cieľom je odbremeniť prírodu od negatívnych zásahov

organizovaného turizmu. Neustále rozvíjajú svoje poznatky v environmentálnej  oblasti.

Podľa Ellenberga (1997) sa ekoturisti členia na tri skupiny:

a) skupina jemných turistov,

b) skupina náročných prírodných konzumentov,

c) skupina ideálnych ekoturistov.

a) Do prvej skupiny sa zaraďujú turisti, ktorí žijú v mestských oblastiach, sú veľmi

zaneprázdnení, ale aj napriek tomu venujú pomerne dosť veľa času turistike. Náklady,

18

ktoré sú spojené s danou formou turizmu však musia byť nízke. Sú ohľaduplní

a tolerantní k lokálnemu obyvateľstvu, nenarúšajú a neznehodnocujú ich zaužívaný

spôsob života. Využívajú formu verejnej dopravy a väčšinou navštevujú turistické

destinácie v menších skupinách alebo individuálne. Uprednostňujú etické hodnoty

a orientujú sa na prírodné oblasti. Pre miestnych obyvateľov nie sú však zdrojom

príjmov (Ellenberg, 1997).

b) Druhú skupinu tvoria turisti z vysoko industrializovaných a rozvinutých krajín.

Podmienky, pri ktorých sú ich cestovateľské ciele realizované, sú vysoké a požadujú

najmä komfortné a pohodlné ubytovanie. Miestne obyvateľstvo považujú za pomocný

personál. Táto skupina turistov má k dispozícii pomerne vysokú úroveň finančných

prostriedkov. Príroda pre návštevníkov v tomto prípade slúži najmä k regenerácii. Pre

lokálne obyvateľstvo je to veľmi výhodné, pretože turisti svojimi vynaloženými

finančnými prostriedkami zvyšujú kvalitu života a ekonomický štandard turistickej

oblasti (Ellenberg, 1997).

c) Tretiu skupinu tvoria turisti z priemyselne rozvinutých regiónov vyspelých krajín.

Disponujú veľmi dobrými vedomosťami o životnom prostredí a zaujímajú sa aj

o kultúrne dedičstvo a trvalo udržateľný rozvoj. Ich nároky na pohodlie sú primerané

regionálnym podmienkam. Sú orientovaní viac na zážitky, než na regeneráciu

a komfort. Pre lokálne obyvateľstvo je ich prítomnosť výhodná, pretože svojimi

dostatočnými finančnými prostriedkami zvyšujú životnú úroveň navštíveného regiónu.

Sú ohľaduplní, tolerantní a akceptujú obmedzenia a limity navštíveného regiónu

(Ellenberg, 1997).

1.2.4 Greenways

Greenways („zelené cesty“, z angl.) sú trasy alebo komunikácie, ktoré slúžia

obyvateľom na rekreáciu a šport, pre každodenné dochádzanie do práce či do školy a

pod.. Motivujú ich k rekreačnému pohybu (chôdza, beh, bicyklovanie, korčuľovanie,

bežkovanie, atď.) a riešia konflikt medzi motorovou a nemotorovou dopravou pri

dochádzaní do práce, školy, na nákupy, na ihrisko, do prírody a pod.. V USA a Európe

majú greenways dlhoročnú tradíciu a stali sa bežnou súčasťou infraštruktúry v mestách

a na vidieku. Nezanedbateľnou formou využitia mnohých greenways je aj turizmus, sú

totiž dobrým prostriedkom pre propagáciu regiónu, prilákanie a udržanie návštevníkov a

poskytnutie služieb pre nich (napr. náučné a interpretačné chodníky, spájanie atraktivít

obce/mesta do ucelenej trasy, poskytovanie sprievodcovstva, požičiavanie bicyklov a

19

pod.). Miestna greenway je kratšia trasa, obyčajne dôležitým aspektom programu

Greenways je, že podporuje iba projekty, ktoré si vymysleli a chcú ich realizovať

obyvatelia danej lokality, teda nie miestne úrady a verejná správa (aj keď ich účasť je

samozrejme viac ako žiadúca). V strednej a východnej Európe rozlišujeme tri kategórie

greenways:

Ďiaľkové greenways

Diaľková greenway spája krajiny, regióny alebo veľké mestá. Hlavným účelom

ďiaľkovej greenway je trvalo udržateľný turizmus (obyčajne cykloturistika).

Miestne greenways

Miestna greenway vedie vidieckym územím. Hlavným účelom takejto trasy je

jednodňový alebo víkendový turizmus, interpretácia miestneho dedičstva a prírody a

rekreácia. Obyčajne je využívaná pešími, cyklistami, bežkármi, jazdcami na koňoch a

iné.

Mestské greenways

Mestská greenway vedie obyčajne popri vodných tokoch, zrušených železniciach alebo

prírodných koridoroch a pod. v mestských oblastiach. ich hlavným účelom je bezpečná

nemotorová doprava, rekreácia a interpretácia dedičstva. Je určená pre peších, cyklistov,

korčuliarov, vozičkárov a podobne.

Možné príklady greenways ako trás pre:

bezpečné dochádzanie žiakov a študentov do školy pešo, na bicykli, na

korčuliach a pod.,

každodenný beh, bicyklovanie, korčuľovanie a pod. po práci v prírodnom

prostredí,

bezpečnú nemotorovú dopravu z centra mesta do parku, na ihriská, na kúpalisko,

do prírody a pod.,

spoznávanie a interpretáciu prírodného a kultúrneho dedičstva formou náučných

a interpretačných panelov a iných exponátov, nachádzajúcich sa na greenway,

pohodlné a bezpečné dochádzanie zo sídliska do nákupného centra na bicykli či

peši,

20

pritiahnutie cykloturistov do regiónu a vytvorenie zaujímavých trás pre

cykloturistiku,

miesto pre odpočinok, posedenie, opekanie a pod.,

a veľa, veľa ďalších funkcií (greenways.sk, 2011).

1.3 Cyklotrasy a cykloturistikaBicykel sa stal od svojich počiatkov, pred viac ako 100 rokmi, vzrušujúcim

dopravným prostriedkom a hlavne v dnešnej pretechnizovanej dobe a rozvinutom

automobilizme sa používanie bicykla dostáva čoraz viac do popredia. Bicykel má

mnoho výhod a je zároveň ekologicky čistým dopravným prostriedkom. Jeho

využívanie u nás hlavne na cykloturistiku zaznamenalo v poslednom čase veľký

rozmach. Slovenská republika leží v srdci Európy a má mimoriadne priaznivé

podmienky pre tento spôsob turizmu. Vytvára ich nielen hustá sieť štátnych ciest II. a

III. triedy, množstvo asfaltovaných účelových komunikácií, lesných a poľných ciest,

turistických chodníkov, ale na druhej strane ohromné prírodné, kultúrne a duchovné

bohatstvo Slovenska a množstvo prírodných pozoruhodností, národných parkov,

chránených území, hradov, zámkov, múzeí a mnohých ďalších historických a

kultúrnych pamiatok (mtbbiker.sk, 2011)

Cykloturistika sa zaraďuje medzi špecifické formy cestovného ruchu. Spája v sebe

jednoduchosť a operatívnosť pešej turistiky s dynamikou mototuristiky. Jej súčasťou je

priamy kontakt s prírodným prostredím a poskytuje neopakovateľnú možnosť

pozorovať existenciu geografických javov na regionálnej úrovni. Záujem

o cykloturistiku neustále stúpa a prejavilo sa to i vznikom nových značených

cykloturistických trás v priebehu posledných rokov. Nadväzuje tak na vývoj v západnej

Európe, kde má cykloturistika a cykloturistické trasy dlhoročnú tradíciu. V prvej etape

začali na Slovensku trasy vznikať predovšetkým v pohraničných regiónoch s úmyslom

ich napojenia na trasy v susedných krajinách – hlavne v Rakúsku a Českej Republike.

Postupne prenikajú do „vnútrozemia“ s úmyslom vytvoriť jednotný navzájom prepojený

systém (Halás, 2009)

Dôležitou zložkou životného režimu človeka je rozvoj telesnej kultúry, ktorá

využíva pohybovú aktivitu k optimálnemu psychickému a fyzickému stavu človeka. Jej

súčasťou je i turistika a športy v prírode. Rozvoj telesnej kultúry je daný spoločenskými

21

podmienkami. Telesnú kultúru delíme podľa Ondráčeka a Hřebíčkovej na základné

subsystémy:

telesnú výchovu

šport

pohybovú rekreáciu

turistiku

rehabilitáciu pohybom

pohybové umenie (Ondráček, Hřebíčková, 2007).

Podľa charakteru rozlišujeme:

Horskú cykloturistiku (MTB): Trasy sú obyčajne zjazdné iba na horských bicykloch

(prípadne na pevnejších trekingových bicykloch). Zväčša vedú po lesných alebo

poľných cestách s prírodným povrchom.

Cestnú cykloturistiku (Road): Trasy sú zjazdné všetkými druhmi bicyklov (cestné,

trekingové, horské), no použitie cestných je výhodnejšie hlavne kvôli konštrukcii. Sú

obyčajne vedené po asfaltových cestách (cykloportal.sk, 2011).

1.3.1 Cykloturistika na Slovensku

Cyklistická doprava je vo všeobecnosti významným subsystémom dopravného

systému, ktorý veľmi efektívnou formou prispieva k zabezpečovaniu prepravných

potrieb v regiónoch a v mestách v oblasti osobnej dopravy a významnou mierou sa

podieľa na rekreačnom a športovom vyžití obyvateľstva. Nezanedbateľným

celospoločenským dopadom cyklistickej dopravy je zvyšovanie úrovne zdravia celej

populácie a ochrana životného prostredia – cyklistická doprava ako jediný dopravný

subsystém, okrem pešej dopravy, nemá prakticky žiadny negatívny vplyv na životné

prostredie (Hladký, 2001).

Slovensko leží v srdci Európy a má mimoriadne dobré podmienky pre

cykloturistiku. Krásne horstvá, dlhé údolia riek, hlboké doliny na jednej strane,

množstvo kultúrnych pamiatok, mestských pamiatkových rezervácií, hradov, zámkov,

kaštieľov a sakrálnych pamiatok na strane druhej vytvárajú pevné základy

cykloturistických putovaní. K tomu treba prirátať pomerne hustú sieť štátnych ciest

druhej a tretej triedy, stovky kilometrov účelových komunikácií a lesných ciest,

v neposlednom rade i množstvo turisticky značených chodníkov vhodných pre

22

cykloturistiku. Spojenie týchto prvkov umožňuje zavítať na bicykli do najhlbších zákutí

tejto krajiny (Hladký, 2001).

Na západnom Slovensku už existuje viacero zabehnutých a známych cyklotrás, sú

však orientované v smere východ – západ a fungujú ako spojnica medzi systémom

cyklotrás na Záhorí a východným podhorím Malých Karpát. Patrí sem vyznačená trasa

zo Svätého Jura naprieč Karpatmi na Záhorie, ktorá končí v Stupave. Ďalej je to

Pezinský východný okruh, vedúci cez Bernolákovo a Senec späť do Pezinka.

Bratislavský lesopark poskytuje takisto veľa možností na cykloturistiku, odporúčaná

trasa vedie zo Železnej studničky do bratislavskej Rače. V oblasti teda existuje viacero

cyklotrás, či už označených alebo odporučených. Jaskyňa driny, objavená v roku 1930

má bohatú kvapľovú výzdobu.

Cykloturistická trasa opúšťa cesty s automobilovou dopravou a vedie prírodou

a terénom, väčšinou po horšej poľnej či lesnej ceste a je určená predovšetkým pre

vyznávačov bicyklov. Cykloturistická trasa je vyznačená pásovými značkami, ktoré

majú okrajové pásy žlté a prostredný je červený, modrý, zelený alebo biely. Ide

o podobné značenie ako u peších trás, ktoré sa líšia navyše aj veľkosťou a intervalom

umiestnenia (Hniková, 2006).

1.3.2 Druhy cyklistickej dopravy

V praxi môžeme hovoriť o troch druhoch cyklistickej dopravy:

Dopravná – jazda na bicykli je prepravou do cieľa, slúžiaca na prepravu do

zamestnania, do školy, na nákupy a pod.. Vyznačuje sa náročnosťou na čo

najkratšie spojenie. Každodenní cyklisti sú väčšinou znalí situácie na

pozemných komunikáciách.

Turisticko-rekreačná – cieľom je samotná jazda na bicykli. Cyklistom nevadia

menšie zachádzky, navyše ak sú spestrené atraktívnym prostredím. Typickými

predstaviteľmi sú víkendoví cyklisti, často krát seniori alebo rodiny s deťmi.

Cyklisti jazdia jednotlivo alebo aj v skupinkách. Tento druh cyklistiky je

dôležitý pre cestovný ruch.

Športová – jazda na bicykli je prostriedkom pre zvyšovanie športovej

výkonnosti. Pre športovú jazdu využívajú bežné komunikácie, na ktorých môžu

dosahovať vyššie rýchlosti alebo špeciálne závodné dráhy. Pre športovú jazdu

nie sú obmedzujúcim predpokladom ani strmé stúpania (Gogola, 2011).

23

Rozdelenie cyklotrás podľa náročnosti

REKREA: Menej náročné trasy a okruhy pre začiatočníkov a občasných cyklistov.

SPORT: Náročnejšie športové okruhy alebo cyklotrasy, ktoré vyžadujú dobré

zvládnutie techniky jazdy na bicykli a dobrú fyzickú kondíciu.

EXPERT: Trasy pre skúsenejších cyklistov. Sú technicky a fyzicky náročné, vyžadujú

dobre zvládnutú techniku jazdy na bicykli a veľmi dobrú kondíciu. Trasy takéhoto

charakteru sú vedené väčšinou po prírodných cestách v horskom prostredí, určených pre

MTB (cykloportal.sk, 2011)

Rozdelenie cyklotrás podľa povrchu

asfaltový povrch: Kvalitný asfaltový povrch ciest II. a III. triedy a niektorých

hrádzí a účelových komunikácií. Niekedy sa však stáva, že niektorý úsek cesty je

dočasne „rozbitý“ a patril by do nižšej kategórie.

prírodný povrch: Patria sem neupravené cesty a chodníčky s prírodným hlinitým

povrchom. Je to väčšina poľných a lesných ciest, ako i časť zjazdných turistických

chodníkov a cestičiek.

ostatné: Penetrovaný povrch, makadamový povrch, nekvalitný asfaltový povrch.

Do tejto kategórie obyčajne patria účelové cesty a asfaltované lesné cesty. Môže sem

byť zaradená i štátna cesta II. resp. III. triedy dlhodobo neudržiavaná (cyklotrasy.sk,

2011).

1.4. Projekty budovaniaNa rozdiel od okolitých krajín i krajín západnej Európy všetky rozvojové

dokumenty Slovenskej republiky v oblasti dopravy prakticky úplne zanedbávajú

nemotoristickú dopravu, podpora environmentálne priaznivejších dopráv ostáva len

v rovine formálnej deklaratívnosti. Cyklistická doprava sa nezohľadňuje ako

rovnocenný druh dopravy vo vzťahu k ostatným druhom dopráv, v niektorých

prípadoch v uplatnení dobrých riešení bráni nedoriešená alebo nevhodná legislatíva.

Ucelená koncepcia rozvoja cyklistickej dopravy v SR bola vypracovaná v roku 2004,

dodnes však nie je prijatá na žiadnej úrovni. Koncepčne nie sú rozpracované ani väčšie

územia Slovenska, cyklistickou dopravou sa zaoberá len zopár miest našej krajiny.

Napriek tejto skutočnosti, vďaka vhodným geomorfologickým, podnebným a kultúrnym

podmienkam a najmä existujúcej siete ciest na Slovensku existuje zásluhou občianskych

24

združení v súčasnosti vyznačená skoro 6 500 km cyklistická sieť, z ktorej sa cca 1 500

km nachádza na západnom Slovensku (bicyba.sk, 2011).

1.4.1 Cyklotrasy v Bratislavskom samosprávnom kraji

V roku 2001 bola realizovaná mestskou časťou Ružinov trasa Štrkovec –

Vrakúnsky lesopark ako súčasť hlavných trás (Ružinovská radiála a okružná trasa

Podunajské Biskupice . Zlaté Piesky). V tomto roku prešla správa a údržba hlavných

trás pod správu mestskej organizácie, ktorá realizovala vodorovné značenie na

Dunajskej ceste a začala s prípravou viacerých úsekov hlavných trás. V roku 2002 bol

realizovaný krátky úsek popri Botanickej záhrade (Karpatská cesta), v roku 2003 bola

rozšírená Dunajská cyklistická cesta o paralelnú cyklistickú komunikáciu pod hrádzou

a na prelome rokov 2003 – 2004 bol realizovaný úsek Chorvátskeho ramena

Romanova-Kutlíkova. V nasledujúcom roku bola realizovaná I. časť Dúbravskej radiály

– od mostu Lafranconi po začiatok Dúbravky. V roku 2005 sa počet hlavných cyklotrás

na území Bratislavy zvýšil na 75,3 km. Jednotlivé trasy z rozvojového dokumentu boli

v roku 2005 prevzaté spolu s ďalšími trasami navrhnutými BicyBou do Návrhu

územného plánu hl. m. SR Bratislavy (bicyba.sk, 2011).

Okrem hlavného mesta Bratislavy existujú aj cyklotrasy v blízkom okolí Bratislavy:

Mariánska cyklocesta, ktorá prepája trasy popri Morave s trasami v Malých

Karpatoch. Začína v Devínskej Novej Vsi a končí v Mariánke. Trasa je

kompletne vyznačená.

Z Lozorna na Košariská, ktorá vedie dolinou Suchého potoka z Lozorna okolo

vodnej priehrady do rekreačnej oblasti Košariská.

1.4.2 Cyklotrasy v Rakúsku

Cykloturistike v Rakúsku sa venuje vo všeobecnosti oveľa väčšia pozornosť než na

Slovensku. Cyklotrasy sú tu prehľadne vyznačené a upravené. Spravidla vedú ako

samostatné komunikácie popri dopravných komunikáciách, čím je zaručená ich

bezpečnosť. Vzhľadom na ich vzdialenosť od hraníc Slovenska, naši cyklisti

najčastejšie navštevujú tieto cyklotrasy:

Grenz-tour, ktorá vedie z Wolfsthalu cez Berg, Edelstal, Prellenkirchen do

Petronellu. Okružná trasa vedie z Hainburgu do Wolfsthalu a ďalej cez Berg,

Edelstal, Prellenkirchen a Bad Deutsch Altenburg naspäť do Hainburgu.

25

Natur-Schlosser-tour, okružná trasa vedie Bad Deutsch Altenburg cez

Stopfenreuth na Schloss Hoff a naspäť cez Markthof a Stopfenreuth do Bad

Deutsch Altenburg.

Natur-tour, okružná trasa vedie z Bad Deutsch Altenburg cez Petronell

Carnuntum, Scharndorf, Regelsbrunn a Haslau kompou cez Dunaj do Orthu

a naspäť cez Eckartsau do Bad Deutsch Altenburg (bicyba.sk, 2011).

1.4.3 Cyklotrasy v Českej republike

Cykloturistika má v Českej republike veľa priaznivcov a dlhoročnú tradíciu. Aj

z tohto dôvodu je tu sieť cyklotrás veľmi hustá, dobre vyznačená a udržiavaná. Kvalitou

povrchu však nedosahuje úroveň rakúskych cyklotrás. Sieť sa stále rozširuje a taktiež sa

postupne zlepšuje aj ich kvalita. Z množstva cyklotrás uvádzam niektoré, nachádzajúce

sa v regiónoch susediacich so štátnou hranicou so Slovenskom:

Lednicko-Valtická trasa, ktorá má niekoľko variant, spájajúca mestá

s vinohradníckou tradíciou a bohatou históriou. Vedie po veľmi dobre

upravených cestách nižšej kategórie.

Brno a okolie, ktorá ponúka cykloturistom malebnú oblasť južnej Moravy

a rozľahlé vinné pláne a taktiež jaskyne Moravského Krasu. Trás je viacero, sú

rozdelené podľa náročnosti a dĺžky. Spomeniem napr. trasu Brno-Tišnov-Kuřim

alebo Brno-Lelekovice-Lišeň (vyletnik.cz, 2011).

1.5. Posudzovanie vplyvov na životné prostrediePosudzovanie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment

- EIA) je považovaný za jeden z hlavných nástrojov medzinárodnej environmentálnej

politiky na uskutočňovanie trvalo udržateľného rozvoja. Vo vyspelých krajinách sa

uplatňuje viac ako tri desaťročia.

Vychádza z nasledovných princípov:

26

komplexnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov danej činnosti

a strategického dokumentu na životné prostredie ešte pred rozhodnutím o ich

povolení,

vyhodnotenie vplyvov zabezpečujú odborníci z rôznych oblastí,

široká a aktívna účasť verejnosti na procese posudzovania,

variantné riešenia,

proces posudzovania nenahrádza proces povoľovania danej činnosti.

V Slovenskej republike sa posudzovanie vykonáva od roku 1994, kedy vstúpil do

platnosti zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Z dôvodu zabezpečenia plnej harmonizácie slovenskej legislatívy v oblasti

posudzovania vplyvov na životné prostredie s právom Európskej Únie bol v roku 2000

prijatý zákon NR SR č. 391/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č.

127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V zákone bol podrobne

upravený proces posudzovania vplyvov stavieb, zariadení a iných činností na životné

prostredie.

1.5.1 Účel posudzovania

Účelom posudzovania je podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii

environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických

dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,

zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného

strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie,

objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a

navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým

variantom,

určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia

znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného

prostredia,

získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie

rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpis (enviroportal.sk,

2011).

27

1.6. Infraštruktúra cestovného ruchu Infraštruktúru CR tvorí súhrn organizačno-technických predpokladov pre

uspokojovanie potrieb účastníkov CR v danej destinácii. Jej kvalita má výrazný dopad

na zážitok návštevníkov, ktorí sú síce prvotne motivovaní atraktivitami CR, ale

potrebujú tiež čerpať služby spojené s kultivovaným pobytom v blízkosti týchto

atraktivít. Jadrom infraštruktúry je supraštruktúra (ubytovacie, stravovacie, turistické,

dopravné a doplnkové služby), ktorá do roku 1989 bola v Slovenskej republike

označovaná ako materiálno-technická základňa.

Medzi zložky infraštruktúry cestovného ruchu patria:

Ubytovacie zariadenia

Stravovacie zariadenia

Športovo-rekreačné zariadenia

Sprostredkovateľské zariadenia (cestovné kancelárie)

Dopravné prostriedky

Obchodné zariadenia

Zariadenia komunálnych služieb

Do tohto vymedzenia obvykle nepatria:

Kultúrno-historické objekty a pamiatky

Hmotné prostriedky v súkromnom vlastníctve obyvateľstva, ktoré uspokojujú len

potreby ich vlastníkov (Borovský, 2008).

1.7 Možnosti financovania cyklistických projektov v SRV poslednej dobe sa veľa hovorí o potrebe podporovať alternatívne formy

dopravy v snahe znižovať negatívne dopady tohto sektora na životné prostredie. Jednou

z alternatív má byť aj cyklistická doprava, ktorej výhody a prínosy nielen pre životné

prostredie, ale aj pre zdravie, bezpečnosť a cestovný ruch sú nepopierateľné. Odkiaľ je

možné v podmienkach našej krajiny získavať peniaze na financovanie konkrétnych

cyklistických projektov – či už zameraných na investičné zámer alebo vzdelávanie

a šírenie povedomia? Keď to zoberieme od najvyššej inštitúcie, do ktorej SR patrí od

roku 2004, teda od Európskej Únie, môžeme čerpať peniaze napr. zo Štrukturálnych

fondov na roky 2007 – 2013. Žiaľ, zadefinovali sme ich len v jedinom operačnom

programe – v Regionálnom operačnom programe (ROP), kde je priestor na

28

financovanie aj cyklistických trás, či sprievodnej cykloinfrašturktúry. Celkový objem

financií v ROP je 1 455 mil. EUR, pričom miera nenávratného finančného príspevku je

až 85% oprávnených nákladov, teda len 15% musia žiadatelia pokryť z vlastných

zdrojov. Na tento účel bolo využitých 3 000 mil. EUR, čo nie je dostatočné. Ďalším

zdrojom financií na cyklistické projekty sú operačné programy v rámci Európskej

teritoriálnej spolupráce: OP Medziregionálna spolupráca, OP Nadnárodná spolupráca,

OP Cezhraničná spolupráca. V rámci uvedených finančných mechanizmov je možné

v menšej či väčšej miere zafinancovať nielen prípravné štúdie a územno-plánovacie

dokumenty, ale aj realizáciu, teda výstavbu konkrétnych cyklotrás. Iným významným

EÚ finančným mechanizmom na predkladanie projektov aj v oblasti cyklistickej

dopravy ja napr. program „Inteligent Energy for Europe“. Okrem medzinárodných

finančných mechanizmov existujú rôzne národné či regionálne nadačné fondy, grantové

schémy, či zamestnanecké fondy, v rámci ktorých je možné uchádzať sa aj

o financovanie cyklistických projektov menšieho finančného objemu. Všetky vyššie

uvedené spôsoby a možnosti financovania projektov z oblasti cyklistickej dopravy sú

rozhodne nesystémovým spôsobom a nemali by byť chápané ako rozhodujúci a jediný

spôsob ako podporovať rozvoj cyklistickej dopravy. Najvyšším akútnym problémom je

vyriešiť možnosti systémového a organizovaného spôsobu financovania cyklotrás

a cyklochodníkov ako aj ich údržbu v podmienkach Slovenska (Šestáková, 2011).

29

2 CIEĽ PRÁCECieľom diplomovej práce je navrhnúť cyklotrasu vo vybranom regióne.

Cyklotrasu som navrhol v Malokarpatskom regióne.

Parciálne ciele diplomovej práce sú nasledovné:

- Cyklotrasu viesť čo najmenej zastavaným územím

- Zostaviť trasu dostupnú pre všetky vekové kategórie

- Poukázať na krásy malokarpatského regiónu a predstaviť ho v čo najlepšom

svetle (oboznámenie s prírodnými a kultúrno-historickými prednosťami regiónu)

- Zamerať sa na mladých ľudí a priviesť ich k športu a environmentálnej výchove

- Zaistiť program a sprievodné akcie pre návštevníkov, aby sa v regióne zdržali čo

najdlhšie.

30

3 MATERIÁL A  METODIKA PRÁCE

3.1 Vymedzenie územia

Malé Karpaty sú v podstate pokračovaním Álp a začína sa nimi mohutný oblúk

Karpát, druhého najväčšieho horstva Európy v dĺžke asi 1 300 km. Malé Karpaty sa

geologicky začínajú na južnom brehu Dunaja pri Litavskom pohorí, ktoré tvorí s

Malými Karpatmi spojovací most medzi oboma veľhorami. Malé Karpaty pokračujú

severovýchodným smerom v dĺžke okolo 100 km a končia sa Čachtickým krasom pri

Novom Meste nad Váhom. Maximálnu šírku 16 km dosahujú medzi Svätým Jurom a

Lozornom, kým najužšie pásmo 2 km tvoria v oblasti Prašníka a Čachtíc. Chránená

krajinná oblasť Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho

charakteru. Rozprestiera sa na území Bratislavského a Trnavského samosprávneho

kraja. Zasahuje do okresov Bratislava, Malacky, Pezinok, Trnava, Myjava, Piešťany a

Nové Mesto nad Váhom.

3.1.1 Geologické pomery

Malokarpatská séria tvorí bezprostredný obal kryštalinika. Zastúpená je horninami

spodného, stredného a vrchného triasu (225-195 mil. rokov). Najviac sa zachovala

spodná jura-lias (195 až 180 mil. rokov) v mnohostrannom vývoji vápencov a

dolomitov: Kriedové súvrstvia vystupujú hlavne v severnej časti pohoria. Krížňanský

príkrov je tektonicky veľmi redukovaný, tvorí úzky pás (2-3 km) a má šošovkovitý

priebeh. Chočský príkrov tvorí najsevernejšiu časť Malých Karpát. Je zastúpený

melafýrovou sériou a spodným triasom v pieskovcovo-bridličnatom vývoji a

mohutnými súbormi stredných a vrchnotriasových vápencov a dolomitov. Geologickú

stavbu juhovýchodných svahov Malých Karpát možno rozdeliť do troch navzájom sa

líšiacich úsekov. Geologické podložie úseku medzi Bratislavou a Pezinkom tvoria

predovšetkým granitoidy bratislavského žulového masívu v ktorých sú najmä okolo

Svätého Jura utopené kryhy metamorfovaných hornín-rúl a amfibonitov. Horniny

kryštalického jadra Malých Karpát sa pozdĺž ich úpätia stýkajú na poklesovom zlome

s mladotreťohornými usadeninami Dunajskej panvy. Tento zlomový styk je však

prekrytý štvrtohornými uloženinami. Tie sú na svahoch pohoria tvorené čiastočne

redeponovanými zvetraninami a v dolinách riečnymi sedimentmi, pri vyústení do panvy

sú tu kužele tvorené hlinito-kamennými a piesočno-štrkovými náplavami. Územie

31

medzi Pezinkom a Modrou má zložitejšiu stavbu, ovplyvnenú existenciou viacerých

zlomových systémov. Okrem malokarpatského zlomu smeru JV-SV sa na stavbe

podieľajú aj priečne zlomy smeru SZ-JV, modelujúci najmä priečny chrbát, ktorý

v oblasti Modry vybieha do Dunajskej panvy. V oblasti Modry a Dubovej k ním

pristupujú aj staroprvohorné slabo metamorfované bridlice a karbonáty harmónskej

jednotky. Medzi Častou a Smolenicami je malokarpatské pohorie od Dunajskej panvy

oddelené sústavou paralélnych poklesových zlomov smeru JZ-SV. Na svahoch sa

nachádzajú staroprvohorné premenené sedimenty, miestami prekryté erozívnymi

zvyškami okrajových pribrežných sedimentov stredného miocénu (Lacika, 2001).

3.1.2 Geomorfológia územia

Hlavný hrebeň dosahuje najvyššieho bodu Zárubami (768 m.n.m.) v oblasti

Smoleníc, kým priemerná relatívna výška väčšej časti pohoria sa pohybuje medzi 400 –

500 m.n.m.. Najtypickejšou časťou je stredné pásmo, ktoré sa rozkladá medzi

Bratislavou a Bukovskou dolinou. Tvorí uzavretý a málo členitý horský masív

s početnými krasovými zjavmi. Severozápadná časť Malých Karpát je tvorená hlavne

príkrovmi mezozoika. Sú to hlavne triasové až kriedové vápence a bazalty chočského a

krížňanského príkrovu (jeho vysocká jednotka). Príkrovy sú však porušené

pokriedovými spätnými prešmykmi. Vyskytuje sa tu aj sedimentárny obal tatrika a

popríkrovové vrchnokriedové a neogénne sedimenty. Tatrický obal tvoria 4 jednotky

(devínska, kuchynská, kadloubecká a solírovská). Z podložia tatrika tu vystupujú i

horniny infratatrika, ktoré reprezentuje borinská a orešianska jednotka. Južná a

juhovýchodná pozostáva hlavne z kryštalického jadra s druhohorným obalom

(tatrikum). Kryštalinikum Malých Karpát sa čiastočne líši od ostatného tatrika, člení sa

na spodnú pezinsko-perneckú a vrchnú harmónsku sériu. Kryštalinikum bolo pôvodne

tvorené prvohornými sedimentmi, počas hercýnskeho vrásnenia však boli premenené v

dôsledku intrúzií žúl na viacerých miestach na fylity. Žuly tvoria dva masívy:

bratislavský a modranský, ktoré od seba delí línia kryštalických bridlíc medzi Pezinkom

a Pernekom. Tiež pomerne početné paleozoické bázické sopečné horniny boli

premenené na amfibolity (Mazúr, Lukniš, 1986).

Pre oblasť Malých Karpát sú typické nasledovné druhy pôd: Kamenisté pôdy

s prevahou skeletových častíc sa vyskytujú v časti bratislavského rajónu, Grinavy

a Smoleníc. Ľahké pôdy s vysokým obsahom skeletových častíc z rozkladu hornín,

štrku a piesku máme na svahoch pri Bratislave, Svätom Jure, časti Grinavy a asi

32

v jednej štvrtine terasovitých kopcov v oblasti Modry. Stredne ťažké pôdy s nižším

podielom skeletových a vyšším podielom hlinitých častí sa nachádzajú v časti

bratislavského rajónu, svätojurského ale aj v Dubovej a v trnavskom rajóne. Ťažké pôdy

s vysokým podielom flavitých častíc nachádzame v časti orešianskeho regiónu. Celkove

môžeme konštatovať, že v západnej časti Malých Karpát z pôdnych typov prevládajú

stredoeurópske hnedozeme, vo vyšších polohách plytšie pôdy podzolované a

v podhorských svahoch aj pôdy skeletové. Tomuto rozmiestneniu zodpovedajú hlinito-

piesočnaté pôdy v spodných častiach ,piesčité v stredných a kamenisté v podhorských

častiach Malých Karpát (Malík, 2005).

3.1.3 Hydrologické pomery

Malé Karpaty sú pramennou oblasťou patriacou do úmoria Čierneho mora

a povodia Dunaja. Toky z Malých Karpát patria do povodí dolnej Moravy, do

medzipovodia Dunaja a do povodia Váhu. Do povodia dolnej Moravy stekajú potoky zo

západnej strany pohoria: napr. Brezovský a Hodonský potok ústiace do Myjavy, Rudava

odvádza vodu z potokov od Prievalov po Rohožník, južnejšie zbiera vodu Malina

(Suchý potok, Zoborský potok a Stupavský potok) Na východnej strane pohoria patrí do

medzipovodia Dunaja potok Biatina s prítokmi v oblasti Bratislava - Pezinok. Severnejšie

toky až po Podolie pri Čachticiach zbiera Dudváh patriaci tiež do medzipovodia Dunaja,

pretože ústi do Malého Dunaja. Západnú časť Čachtických Karpát odvodňuje Jablonka

ústiaca ako Dubová pod Piešťanmi do Sĺňavy. Patrí teda až do povodia Váhu. Sem patrí

aj Kamečnica odvádzajúca vodu zo severnej časti Nedzí. Hustota riečnej siete je

najvyššia v oblasti Vysokej a južne od Zárub, stredná od Vysokej po Bratislavu a nízka je

severne od Trstína. Podzemné vody sú dopĺňané iba zo zrážok. Výnimkou je

Dobrovodská kotlina, ktorej podzemné vody sú napájané z okolitých vrchovín (Malík,

2005).

3.1.4 Klimatické pomery

Oblasť patrí do teplej až mierne teplej oblasti. Do mierne teplej oblasti patrí

prevažná časť Malých Karpát, zvyšná časť Malých Karpát patrí do teplej oblasti.

Priemerná ročná teplota dosahuje hodnoty 7-9 ˚C .Vo výškach nad 400 m.n.m. klesá

pod 8˚C. V oblastiach, kde nadmorská výška dosahuje hranicu 700 m.n.m., na severne

orientovaných svahoch, priemerná ročná teplota dosahuje iba 6,5˚C. Zimné teploty

klesajú pod -2,5˚C. V letných mesiacoch sa teplota pohybuje na úrovni 16˚C. Z

33

uvedených údajov nám vyplýva že územie má mierne teplú, vlhkú klímu so studenou

zimou. Nížiny majú teplú, mierne vlhkú klímu s miernou zimou (Dubovský, 1993).

3.1.5 Biota

V celkovom druhovom zložení kveteny nášho územia prevláda vplyv teplomilnej

panónskej flóry, ktorý sa výrazne uplatňuje i v komplexe Malých Karpát. S horskými

druhmi sa stretávame len v najvyšších hrebeňových polohách a na svahoch so severnou

expozíciou. Z bylín sú najčastejšie marinka voňavá, zubačka cibuľkonosná, ostrica

chlpkatá a lesná, kyslička obyčajná, bažanka trváca, zádušník brečtanolistý, cesnačka

lekárska, hluchavka žltá, čistec lesný, šalvia lepkavá, miestami trsy papradí (papraď

samčia), kopytník európsky, žindava európska i zvonček breskyňolistý. Z chránených

rastlín sa na území Malých Karpát nachádzajú poniklec černastý a veľkokvetý, hlaváčik

jarný, veternica lesná, jasenec biely, sinokvet mäkký, klinček Lumnitzerov, kosatec

nízky, vzácne sú i kosatec dvojfarebný, zimozeleň bylinný a jazýčkovec kozí. Bohatý je

taktiež výskyt machov, lišajníkov a húb najmä na severných a tmavých územiach

Malých Karpát (Michalko, 1986).

Z bezstavovcov tu žije pozoruhodné množstvo druhov mäkkýšov, z hmyzu najmä

chrobáky (fúzače, roháče, bystrušky a iné), motýle najmä na preriedených miestach

a rúbaniskách. Obojživelníky predstavujú: salamandra škvrnitá, mlok veľký i obyčajný,

kunka žltobruchá, ropucha obyčajná a zelená, rosnička zelená, skokan rapotavý, zelený,

štíhly a hnedý. Mloky a žaby sa vyskytujú aj vo vrcholových partiách Malých Karpát.

V pohorí sú hojne zastúpené i plazy, z ktorých sú známe výskyty jašterice obyčajnej,

zelenej i múrovej, slepúcha lámavého, užovky obyčajnej, fŕkanej užovky stromovej a

užovky hladkej, ktorú si ľudia zamieňajú s vretenicou a preto ju zabíjajú. Zo živočíchov

sa azda najmarkantnejšie prejavuje vtáctvo. Možno tu pozorovať najčastejšie sýkorky,

ďatle, tesára čierneho, mucháriky, červienky, sláviky, penice, kolibiariky, žltochvosty,

hýle, vlhy; z dravcov tu pozorujeme častejšie myšiaka hôrneho (v zime myšiaka se-

verského), jastraba veľkého i malého (krahulca). . Na poliach sa stretneme najčastejšie s

bažantom, jarabicou, zajacom, z ostatných druhov sa najviac prejavuje škovránok

poľný, pipíška chochlatá, pŕhľaviare, havran čierny, vrana popolavá (zriedkavo i čierna)

atď. V lesoch je veľmi časté stretnutie s vysokou zverou ako je srna, daniel a muflón

ktorým sa veľmi dobre darí v okolí modranských lesov. Hlbšie v lesnom poraste sú

veľmi rozšírené stáda divých svíň (Lacika, 2001).

34

3.2 Spôsob získavania údajov a ich zdroje, pracovné postupy

Údaje a informácie použité v tejto diplomovej práci sme nadobudli z odbornej

literatúry, legislatívnych noriem SR a internetu. Informácie mi poskytli na osobnom

stretnutí zamestnanci Mestských úradov a Obecných úradov a členovia

cykloorientačného klubu DISI Pezinok.

Všetky získané informácie sme spracovali do jednotlivých častí diplomovej práce

za pomoci nasledovných metód:

oboznámenie sa s prírodným a kultúrno-historickým potenciálom regiónu

výber optimálnej cyklotrasy

osobné absolvovanie navrhovanej cyklotrasy

vypracovanie návrhu na zlepšenie existujúceho stavu cyklotrasy v budúcnosti.

3.3 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácia výsledkovPri vypracovaní diplomovej práce sme využili výpočtovú techniku, softwear Office

2010 s programom MS Word a MS Excel. Pracovali sme s využitím nasledovných

metód:

1. Metóda analýzy: rozbor získaných poznatkov. Umožnil mi rozobrať celok na

menšie časti až prvky. Takýto postup nám umožnil lepšie sa oboznámiť s danou

problematikou,

2. Metóda komparácie: porovnávanie javov. Táto metóda nám umožnila

porovnávať stavy a situácie a zistiť tak spoločné aj rozdielne znaky,

3. Metóda syntézy: spájanie získaných poznatkov. Metóda nadväzuje na metódu

analýzy a komparácie, čím umožňuje nadobudnúť teoretické závery

prepojením čiastkových systémov,

4. Štatistické metódy: boli požité na uloženie získaných podkladov do tabuliek.

5. Metóda riadeného rozhovoru: komunikovali sme s členmi cykloorientačného

združenia DISI a so zástupcami predmetných mestských a obecných

zastupiteľstiev

6. Metóda vedeckej abstrakcie: Pomocou tejto metódy sme abstrahovali od

množstva informácií, ktoré majú priamy alebo nepriamy vzťah k riešenému

problému, ale sú vzhľadom na stanovený cieľ práce menej dôležité, resp.

35

nepodstatné. Uvedenú metódu sme využili už pri výbere podstatných názorov

a údajov týkajúcich sa cieľa práce.

36

4 VÝSLEDKY PRÁCE4.1 Návrh cyklistickej trasy „Via Karpatia“

Pri navrhovaní cyklotrasy sme sa o. i. inšpirovali aj vzormi zo zahraničia (Rakúsko,

Česká republika a Maďarsko), najmä v ich blízkych pohraničných regiónoch.

Cyklotrasy tu ponúkajú nielen určitý stupeň obtiažnosti a počet najazdených kilometrov,

ale predstavujú turistom okolitú prírodu aj kultúrno-historické zaujímavosti daného

regiónu. Je na samotnom turistovi, či využije všetky možnosti získania poznatkov

pozdĺž danej cyklotrasy, alebo ho cyklotrasa zaujme len po športovej stránke.

Účastníkom navrhovanej cyklotrasy ponúkame komplexný obraz regiónu, ktorým

trasa vedie. Vychádzame z predpokladu silného potenciálu turistov, ktorí prichádzajú do

neďalekého hlavného mesta Bratislavy či už za pracovnými príležitosťami, alebo ako

bežní domáci a zahraniční turisti a chcú spoznať nielen hlavné mesto, ale aj jeho blízke

okolie. Dôvody, ktoré nás priviedli na myšlienku navrhnúť cyklotrasu v

Malokarpatskom regióne sú jeho dobrá prístupnosť, vhodná poloha, bohatá história

a kultúra. Vzhľadom na to, že navrhovaná cyklotrasa vedie úpätím Malých Karpát, dali

sme jej pracovný názov „Via Karpatia“.

Obr. 1 Vyznačenie cyklotrasy na mape

Zdroj: Google maps, ( 2011); vyznačenie trasy: Grác, (2011)

37

Cyklotrasa je vedená po rôznych druhoch povrchoch:

1. Asfaltový povrch je charakteristický kvalitným asfaltovým povrchom ciest II.

a III. triedy, stáva sa, že niektorý úsek cesty je dočasne „rozbitý“ a patril by do

nižšej kategórie;

2. Prírodný povrch charakterizujú neupravené cesty a chodníčky s prírodným

hlinitým povrchom, ktorý má väčšina poľných a lesných ciest, turistických ciest

a chodníčkov;

3. Ostatné povrchy ako penetrovaný povrch, makadamový povrch a nekvalitný

asfaltový povrch charakterizujú určitú časť trasy a stretneme sa s nimi na

mnohých účelových a lesných cestách.

Približne 40% trasy vedie po štátnych cestách, zvyšok cyklotrasy vedie po poľných

spevnených aj nespevnených cestách. Cyklotrasa je vedená v miernom teréne, môžeme

ju klasifikovať ako cestnú cykloturistickú trasu, to znamená, že trasy sú zjazdné

všetkými druhmi bicyklov ( cestné, trekkingové a horské). Použitie cestných bicyklov je

výhodnejšie hlavne kvôli lepšej konštrukcii a pohodlnejšiemu posedu pri jazde. Podľa

náročnosti môžeme trasu zaradiť medzi cyklotrasy s medzinárodným označením

REKREA. Toto označenie znamená, že trasy nie sú náročné a okruhy sú vhodné pre

začiatočníkov aj občasných cyklistov. Je určená pre všetky vekové kategórie. Celková

dĺžka cyklotrasy je 53,1 km a bez zastávok sa dá prejsť za 3,5 hodiny. Celkový časový

údaj cyklotrasy neuvádzam, nakoľko závisí od viacerých faktorov, ako napr. od počasia,

kondície turistu, technického vybavenia, počtu zastavení a návštev kultúrnych pamiatok

a pod.. Náročnosť cyklotrasy z pohľadu výškového členenia je znázornená v Grafe 1.

Cyklotrasa sa začína v nadmorskej výške 148m a do prvej polovice trasy dosahuje 200

m. Druhá polovica cyklotrasy sa začína v nadmorskej výške 223m, najvyššiu hodnotu

dosahuje v obci Častá, 248m a cieľová stanica je vo výške 224 m. Orientačne uvádzame

časový údaj v jednotlivých zastávkach cyklotrasy. Z hľadiska administratívneho

rozdelenia územia sa cyklotrasa začína v Bratislavskom samosprávnom kraji (ďalej len

BSK) a  končí v Trnavskom samosprávnom kraji (ďalej len TTSK).

4.1.1 Charakteristika Bratislavského samosprávneho kraja

BSK leží v juhozápadnej časti SR, má rozlohu 2 052 km2 (najmenší kraj v SR) a žije tu 601 132 obyvateľov, čo predstavuje 11,16% obyvateľstva SR (ŠÚ SR, údaje k 31.12. 2004). Na severe, východe a

38

juhovýchode hraničí s Trnavským samosprávnym krajom. Hustota obyvateľstva dosahuje 293 obyv./ km2, čím takmer trojnásobne prevyšuje priemer SR. Kraj je charakteristický vysokým stupňom urbanizácie vysoko prevyšujúcim priemer SR, ktorý je však priestorovo silne diferencovaný. Územie kraja je v západnej časti tvorené Záhorskou nížinou, z juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malých Karpát, východnú a juhovýchodnú časť zaberá Podunajská

Graf 1. Prevýšenie na cyklotrase Via Karpatia

Zdroj: Grác, (2011)

Tabuľka 1 Prevýšenie cyklotrasy a vzdialenosti

P.Č. Stanovisko: Vzdialenosť stanovísk (km)

Celková vzdialenosť (km)

Nadmorská výška (m)

1 Bratislava - Rača 7,3 0,0 148,02 Svätý Jur 5,1 7,3 180,03 Pezinok 3,4 12,4 156,04 Vinosady 2,8 15,8 170,05 Modra 6,0 18,6 175,06 Dubová 5,7 24,6 223,07 Častá 8,0 30,3 248,08 Doľany 6,3 38,3 245,09 Dolné Orešany 2,9 44,6 200,0

10 Horné Orešany 5,6 47,5 200,011 Smolenice 0,0 53,1 224,0

39

Zdroj: Grác, (2011)

nížina. Dunaj, druhá najväčšia rieka v Európe preteká cez územie kraja v dĺžke asi 37 km a tvorí časť prirodzenej hranice s Rakúskom a Maďarskom. V kraji sa nachádzajú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské Luhy, 9 národných prírodných rezervácií, 21 prírodných rezervácií, 19 chránených areálov, 6 prírodných pamiatok a 1 národná prírodná pamiatka.

Obr. 2 Rozdelenie SR na kraje

Zdroj: sme.sk, (2011)

Na území kraja sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu, ťažia sa štrkopiesky a tehliarske íly. Sú tu dobré zdroje kvalitného dreva. nachádzajú sa tu aj ložiská viacerých nerastných surovín (zlato, mangán z ílovitých bridlíc, pyritová a antimónová ruda, vápence a dolomity, stavebný kameň).Sídlom kraja je hlavné mesto SR Bratislava. Predstavuje polyfunkčné centrum regionálneho a celonárodného významu Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa BSK člení na 8 okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec.Priaznivá poloha regiónu v centrálnej časti strednej Európy predstavuje významný rozvojový potenciál. Región je súčasťou dynamicky sa rozvíjajúceho tzv. „zlatého trojuholníka“ Viedeň –Bratislava –Budapešť.

40

Z pohľadu širších medzinárodných vzťahov má pre progresívny rozvoj regiónu význam poloha na západo-východnej rozvojovej osi celoeurópskeho významu, vedúcej pozdĺž Dunaja (Stuttgart-Ulm-Mníchov-Salzburg-Linz-Viedeň-Bratislava-Budapešť-Belehrad) Významná je poloha centra regiónu na medzinárodnej vodnej ceste Dunaj - Mohan - Rýn, s prepojením Severného a Čierneho mora.

Hospodárska úroveňBSK je dlhodobo najvýkonnejším regiónom Slovenskej republiky

keď sa podieľa na tvorbe HDP SR približne 25%. Nadpriemerná úroveň HDP úzko súvisí s reštrukturalizáciou regionálneho hospodárstva, lokalizáciou aktivít s vyššou pridanou hodnotou, koncentráciou subjektov súkromného sektora a centrálnych orgánov verejného sektora. BSK je najsilnejším regiónom SR v úrovni produktivity práce (ďalej len „PP“). Na druhej strane úroveň PP dosahuje len 72% priemeru EÚ. S rastom podie

Obr. 3 Rozdelenie BSK na okresy

Zdroj: sme.sk, (2011)

firiem vo vlastníctve zahraničných a zmiešaných foriem vlastníctva a s uplatňovaním efektívnych metód práce, dochádza k zlepšovaniu tohto stavu. V hospodárstve Bratislavského kraja majú dominantné

41

postavenie služby. V roku 2004 sa služby na hrubej pridanej hodnote podieľali 64,1%. V roku 2004 objem tržieb z priemyselnej výroby dosiahol 603 352 mil. Sk, čo je 41% v rámci SR. V odvetvovej štruktúre priemyselnej základne prevláda kovospracujúci (najmä automobilový), chemický, elektrotechnický a potravinársky priemysel. V mimo bratislavských okresoch sú priemyselné aktivity predovšetkým založené na využívaní miestnych zdrojov (výroba stavebných materiálov, spracovanie zeleniny, ovocia, najmä hrozna a dreva). Výkonnosť ekonomiky BSK pozitívne ovplyvňujú aj priame zahraničné investície. Z celkového objemu priamych zahraničných investícií bolo na území BSK umiestnených až 67,1% v poslednom období sa investície z bankovníctva a poisťovníctva presúvajú do výrobných odvetví (automobilový priemysel, rozvodné energetické siete) a sektoru služieb predovšetkým trhového charakteru (nákupné a športovo-kultúrne centrá).

Demografický vývojDemografické vývoj je ovplyvňovaný intenzitou a smerovaním

prirodzeného i migračného pohybu obyvateľstva. BSK rozhodujúcou mierou ovplyvňuje hlavné mesto SR Bratislava. V prirodzenom pohybe obyvateľstva sa dlhodobejšie prejavujú tendencie v podobe znižovania pôrodnosti, čo sa premieta v redukcii prirodzeného prírastku a v posledných 10 rokoch aj v prirodzenom úbytku. Vo vekovej štruktúre sa znižuje podiel počtu detí do 14 rokov a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku. Po prechodnom období znižovania počtu obyvateľov, v dôsledku prirodzeného úbytku obyvateľstva, možno v súčasnosti pozorovať mierny medziročný rast počtu obyvateľov. Na území Bratislavy sú veľké sídelné útvary (mestské časti), kde obyvatelia žijú vo viacpodlažných bytových domoch. Najväčšia z týchto mestských častí je Petržalka s počtom obyvateľov 114 153 a najmenšou časťou je Čunovo s počtom obyvateľov 933. Pozitívny demografický vývoj bol zaznamenaný v okresoch zázemia Bratislavy

42

(Senec, Malacky a Pezinok, čo sa pozitívne prejavilo na celkovom prírastku obyvateľstva. Odlišné demografické správanie má mestské a vidiecke obyvateľstvo. Vývoj a priestorové rozloženie obyvateľstva bude v najbližšom období ovplyvňovaná medziregionálnymi migráciami, smerujúcimi do centra regiónu – Bratislavy. Omnoho väčší význam budú mať dekoncentračné (suburbanizačné) procesy. Tento trend sa prejaví nielen zmenou početnosti populácie, ale aj transformáciou štruktúry (veková, vzdelanostná, sociálna, profesijná) obyvateľstva v tzv. „cieľových“ sídlach zázemia Bratislavy. Zároveň možno očakávať, že vzrastú nároky na zabezpečenie bezpečnej a časovo prijateľnej dostupnosti do Bratislavy, kam smerujú intenzívne toky dennej dochádzky za prácou a do škôl.

4.1.2 Charakteristika Trnavského samosprávneho kraja

Trnavský samosprávny kraj leží v západnej časti Slovenska, má rozlohu 4 148 km2

(predposledné miesto v rámci krajov SR) a žije tu 555 075 obyvateľov, čo predstavuje

10,3% z počtu obyvateľov SR (ŠÚ SR, údaje k 31.12. 2004). Kraj leží takmer v

geografickom strede Európy a hraničí s tromi štátmi – s Českou republikou, Rakúskom

a Maďarskom, čo vytvára priaznivé predpoklady pre rozvoj cezhraničnej spolupráce.

Hraničným tokom s Českou republikou a Rakúskom je rieka Morava, na juhu je

hraničnou riekou s Maďarskom rieka Dunaj. Z geografického hľadiska je kraj veľmi

pestrý. Z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá Podunajská nížina na juhu a

Záhorská nížina na severe. Nerastné bohatstvo regiónu je zastúpené na severo-západe

ropou a zemným plynom, v ostatných častiach regiónu ložiskami tehliarskych surovín,

vápencov, dolomitov, sklárskych a zlievarenských pieskov a štrkopieskov.

Ich využívanie má prevažne miestny význam. Vodné zdroje sú pomerne bohaté, región

odvodňujú rieky Dunaj, Váh a Myjava. Na nich a ich prítokoch boli vybudované viaceré

vodné nádrže, napr. Boleráz, Buková, Kunov, Drahovce, ako i najväčšie a najznámejšie

vodné dielo Gabčíkovo. TTSK má veľmi dobré pôdne podmienky pre

Obr.4 Rozdelenie SR na kraje

43

Zdroj: sme.sk, (2011)

poľnohospodársku výrobu. Poľnohospodárska pôda je najdôležitejším prírodným

zdrojom nielen z hľadiska výmery, ale i z hľadiska bonity pôdy. Poľnohospodárska

prvovýroba je zameraná predovšetkým na produkciu hustosiatych obilnín, okopanín a

technických plodín.

Na území kraja sa nachádza sieť chránených území, z ktorých najrozsiahlejšia je

chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Významné sú aj prírodné rezervácie v okrese

Dunajská Streda, a to Ostrov orliaka morského, Číčovské mŕtve rameno, Klátovské

rameno a z dôvodu výskytu kvalitných zdrojov podzemných vôd i oblasť Žitného

ostrova. Vodná nádrž Sĺňava pri Piešťanoch sa stala Chráneným areálom. Vtáčí ostrov

je prvou hniezdnou lokalitou čajky sivej na Slovensku a tiež sa stal hniezdiskom a

zimoviskom vzácnych arktických i teplomilných druhov vtáctva.

Vďaka výhodnej dopravnej polohe, nadpriemerne vyvinutej infraštruktúre a vysokému

poľnohospodárskemu potenciálu krajiny, spolu s dlhodobou tradíciou v potravinárskom,

strojárskom a chemickom priemysle, možno radiť TTSK medzi najrozvinutejšie

priemyselno-poľnohospodárske regióny Slovenska.

Sídlom kraja je Trnava. Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa TTSK člení na 7 okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava.

Hospodárska úroveň

Odvetvová štruktúra priemyslu TTSK je zastúpená takmer všetkými odvetviami.

Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je

priemyselná a južná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter. Priemysel

zahŕňa činnosti spojené s ťažbou nerastných surovín a s priemyselnou výrobou,

zastúpenou výrobou automobilov (PSA Trnava) a elektrotechnický priemysel

Obr.5 Rozdelenie TTSK na okresy

44

Zdroj: sme.sk, (2011)

(Samsung, závod na výrobu modulov pre LCD panely), výrobou potravín (mlieka a

mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových produktov, cukru, cukroviniek, trvanlivého

pečiva a šumivých vín), strojárenská výroba (opravy železničných vozňov), chemický

priemysel (výroba náterových hmôt, čistiacich prostriedkov, viskóznych a polyesterových

vlákien, liečiv a kozmetických prípravkov a sklársky priemysel (výroba sklenených

vlákien). K odvetviam s najvyšším rastom patrila výroba rádiových, televíznych a

komunikačných zariadení. PP sa oproti minulému roku zvýšila o 50,4 % a dosiahla na

jedného zamestnanca 4 927 662 Sk. Najvyšší medziročný rast bol vo výrobe rádiových,

televíznych a komunikačných zariadení.

Demografický vývoj

Kraj pozostáva z 251 obcí, pričom má priemernú koncentráciu 6 obcí na 100 km²

(celoslovenský priemer je 5,9). V jednej obci žije priemerne 2 211 obyvateľov

(celoslovenský priemer je 1 864).

Z celkové počtu 251 obcí, má štatút mesta 16 (Trnava, Dunajská Streda, Šamorín,

Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany, Vrbové,

Senica, Šaštín - Stráže, Skalica, Holíč, Gbely).

Hustotou obyvateľstva 133,8 obyvateľa na km² sa kraj zaraďuje na 2. miesto za

Bratislavským krajom (celoslovenský priemer je 110). Veľmi rozdielna je hustota

osídlenia v jednotlivých okresoch. Najviac obyvateľov v priemere na 1 km² žije v

okresoch Trnava 171,8, Hlohovec 169,7, Piešťany 168,0. Najnižšia hustota

obyvateľstva je v okrese Senica, kde žije v priemere 88,7 obyvateľov na km².

45

4.2 Cyklotrasa „Via Karpatia“

Cyklotrasu sme rozčlenili na 4 samostatné zastávky. Cyklotrasa začína v mestskej

časti Bratislava – Rača, v starej časti Rače, konkrétne pri Pomníku padlých hrdinov,

mimo frekventovaných komunikácií. Konečným bodom cyklotrasy je obec Smolenice,

odpočívadlo pred hlavným vstupom do Smolenického zámku.

Obr. 6 Pomník padlých hrdinov

Foto: Havlovič, (2000)

4.2.1 Cyklotrasa Bratislava-Rača – Svätý Jur

Cyklotrasa: podhorie Malých Karpát, vinice, chránená prírodná rezervácia Šúr

Tematické zameranie: jazda po vinohradníckej komunikácii, spoznanie fauny a flóry,

návšteva historických a technických zaujímavosti

Celková dĺžka: 7,3 km, časový predpoklad cca 30 min.

Lokalizácia: Bratislava-Rača, Pomník padlých hrdinov – Svätý Jur

Začiatok trasy: Bratislava-Rača, Pomník padlých hrdinov

Koniec trasy: obec Svätý Jur

Geomorfologický celok: Malé Karpaty

Zastávky na cyklotrase:

1. Bratislava-Rača - architektonická pamiatka, katolícky farský kostol sv. Filipa

a Jakuba, ktorý sa spomína už od 14. storočia. Zvláštnosťou kostola je tvar jeho

46

veže, vitrážové okná a priestor sanktuária v gotickom slohu. Fara v Rači sa môže

pochváliť pôsobením významných osobností v úlohe správcov farnosti ako

Alster Móric, F.W. Sasinek a Vojtech Rudroff.

2. Bratislava-Rendéz - návšteva malého železničného múzea nachádzajúceho sa

v časti Rendéz, vzdialeného od východzieho bodu cca 3 km.

Obr. 7 Železničné múzeum

Foto: Grác, (2011)

Približne po 30 minútach nás cyklotrasa dovedie do obce Svätý Jur.

4.2.2 Cyklotrasa Svätý Jur – Pezinok

Cyklotrasa: podhorie Malých Karpát, terasovité vinohrady, Panónsky háj, chránená

prírodná rezervácia Šúr, súvislý porast lužného lesa

Tematické zameranie: jazda po vinohradníckej aj mestskej komunikácii, spoznávanie

fauny a flóry, návšteva historických a technických zaujímavostí

Celková dĺžka: 5,1 km, časový predpoklad cca 30 min.

Lokalizácia: Svätý Jur - Pezinok

Začiatok trasy: Svätý Jur, námestie

Koniec trasy: mesto Pezinok

Geomorfologický celok: Malé Karpaty

Zastávky na cyklotrase:

1. historické námestie obce, - na námestí je historicky zaujímavý morový stĺp

svätej Trojice

47

2. dominanta mestečka – gotický kostol svätého Juraja a drevená zvonica

3. kostol svätej Trojice a budova piaristického kláštor

Obr.8 Piaristický kláštor Obr. 9 Morový stĺp sv. Trojice

Zdroj: Grác, (2011) Zdroj: Grác, (2011)

4. Pálffyovský kaštieľ

5. budova prvej konskej železnice v Uhorsku

6. Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín

7. v blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalicko-sírnatou

vodou.

8. chránená prírodná rezervácia Šúr, ktorá je zapísaná aj v zozname NATURA

2000. Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou so slatino-jelšovým lesom

a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi

Obr.10 Jurský Šúr

48

Zdroj: Grác, (2011)

Obr. 11 Jurský Šúr - mokraď

Zdroj: Grác, (2011)

Cyklotrasu zo Svätého Jura do Pezinka možno prejsť približne za 25 minút,

s prehliadkami pamiatok treba počítať s časovou rezervou minimálne 60 minút.

4.2.3 Cyklotrasa Pezinok – Modra

Cyklotrasa: podhorie Malých Karpát, terasovité vinohrady, vinohradnícka architektúra,

športovo-rekreačné zariadenia, lesostep, výhľad na panorámu Malých Karpát s vrchom

Homola, mierne výškové prevýšenie

Tematické zameranie: jazda po poľnej ceste a cestnej dopravnej komunikácii,

spoznávanie fauny a flóry, návšteva galérie, historických a technických zaujímavostí

Celková dĺžka: 6,2 km, časový predpoklad cca 30 min

Lokalizácia: Pezinok - Cajla - Vinosady - Modra

Začiatok trasy: mesto Pezinok, námestie

Koniec trasy: mesto Modra, námestie

Geomorfologický celok: Malé Karpaty

Zastávky na cyklotrase:

1. historické námestie výhľad na zvlnené terasovité vinice tiahnuce sa až k lesu.

Vinice tiahnuce sa od Svätého Jura až do Pezinka sú ukážkovým príkladom

krajinotvorby

2. zámok z 13. storočia, v ktorom sídli Národný salón vín SR  s možnosťou

ochutnávky a kúpy najkvalitnejších vín vyprodukovaných zo slovenských viníc.

49

3. Súčasťou zámku je aj zámocký park v štýle anglického parku s vysadenými

vzácnymi stromami. Samotný park založil v roku 1844 gróf František Pálffy

Obr. 12 Nádvorie zámku v Pezinku Obr. 13 Radničné námestie v Pezinku

Zdroj: pezincan.sk, (2011) Zdroj: svetpohladnic.sk, (2011)

4. štyri historicky aj architektonicky cenné kostoly,  renesančná radnica a

Mariánsky stĺp na Radničnom námestí

5. rodný dom Jozefa Ľudovíta Holubyho, slovenského evanjelického kňaza,

národopisca a kultúrneho pracovníka. V Uhorsku bol považovaný za najlepšieho

znalca radu ostružín. Jeho vzácne herbáre sú dodnes v zbierkach múzeí v Prahe,

Budapešti, Bratislave a Bukurešti

6. športovo-rekreačný areál Rozálka na okraji mesta s celoročnou ponukou

jazdeckých športov, tenisu a reštauračných služieb. V zariadení sa niekoľkokrát

do roka konajú preteky v jazdeckom športe na európskej úrovni

Obr. 14 Cyklotrasa vedúca cez vinice

50

Zdroj: Grác, (2011)

7. novovybudovaná bicrossová trať. Absolvovanie tejto trate je jedinečná športová

príležitosť, ktorú neponúka žiadna cyklotrasa v širokom okolí. Trať sa rozkladá

na ploche 2 700 m2. Je koncipovaná s rôznou náročnosťou prekážok a väčšiu

variabilitu poskytuje pre bicrossové aj horské bicykle. Parametre trate spĺňajú

svetový štandard tratí podobného typu aj napriek tomu, že je predovšetkým

tréningového charakteru. Trať navrhoval slovenský renomovaný for-crossový

pretekár Marek Peško

8. galéria insitného umenia, Pezinok-mestská časť Cajla

9. historicko-technická pamiatka Teofilov mlyn v obci Vinosady

10. Pálffyho kaštieľ - baroková stavba z roku 1886 v obci Vinosady

11. obec Vinosady, rímsko-katolícky kostol z 19. storočia, v ktorom sa natočilo

niekoľko scén z filmu Červené víno

12. obec Vinosady - Holubyho lesostep

Obr. 15 Pohľad z viníc na cyklotrasu a Pezinok

Zdroj: Grác, (2011)

51

Cyklotrasu z Pezinka do Modry možno prejsť približne za 30 minút, na prehliadky

pamiatok treba počítať s časovou rezervou ďalších 30 minút. .

Obr. 16 Kamenný kríž Obr. 17 Strážca viníc

Zdroj:igorbris.sk, (2011) Zdroj: Grác, (2011)

Cyklotrasu z Pezinka do Modry možno prejsť približne za 30 minút, na prehliadky

pamiatok treba počítať s časovou rezervou ďalších 30 minút. .

4.2.4 Cyklotrasa Modra – Smolenice

Cyklotrasa: podhorie Malých Karpát, ustupujúce terasovité vinohrady, typická

vinohradnícka architektúra, Lesopark Modra, chránené prírodné územia, chránené

stromy a chránené vtáčie územia, prírodné výtvory a hradisko, prejazd zvlneným

terénom, striedanie klesania s miernym až vyšším výškovým prevýšením, kondične

najnáročnejší úsek, prechod z Bratislavského samosprávneho kraja do Trnavského

samosprávneho kraja

Tematické zameranie: jazda po poľnej ceste cez lesný podrast, kroviny až lesný porast

a  cestnej dopravnej komunikácii, po dlhej topoľovej aleji, rekreačná oblasť,

spoznávanie fauny a flóry, otvorená poľnohospodárska krajina, návšteva historických

a technických zaujímavostí

Celková dĺžka: 34,5 km, časový predpoklad cca 2 hod. a 40 min.

Lokalizácia: Modra – Dubová – Častá – Doľany - Dolné Orešany - Horné Orešany -

Smolenice

52

Začiatok trasy: mesto Modra, námestie

Koniec trasy: obec Smolenice, odpočívadlo pred Smolenickým zámkom

Geomorfologický celok: Malé Karpaty, Trnavská pahorkatina, Slepý vrch (534 m.n.m.),

vrchy Molpír (354 m.n.m.), Havranica (747 m.n.m.), Záruby (767 m.n.m.) a Havrania

skala (570 m.n.m.), Čierna skala (662 m.n.m.), vrch Driny (483 m.n.m.), jaskyňa Driny,

Smolenický kras

Zastávky na cyklotrase:

1. mesto Modra - Horná brána s časťou mestských hradieb, ktoré tvorili obranný

systém mesta

2. kostol svätého Štefana Kráľa z 19. storočia, zaujímavý vežou s polmesiacom

a hviezdou a dvojkrížom. Znázorňuje porážku tureckých vojsk a ich odchod

z nášho územia

3. Múzeum Ľ. Štúra v Emreszovom dome a izba Ľ. Štúra

4. Súsošie Ľ. Štúra postavené v r. 1938, vyrobené v Taliansku, tvoriace dominantu

námestia

5. evanjelický kostol - dva vedľa seba stojace kostoly, jeden pre slovenskú a druhý

pre nemeckú národnosť. Slovenský chrám bol postavený podľa Tolerančného

patentu bez veže, ktorú pristavili v roku 1886. Nemecká časť slúži dnes ako

koncertná sieň Eunika

Obr. 18 Horná brána v Modre Obr. 19 Bizmayerova galéria v Modre

Zdroj: Grác, (2011) Zdroj: Slovakia travel, (2011)

53

6. Rotundová Bašta zo 17. storočia, pôvodne súčasť mestského opevnenia, dnes

slúžiaca ako Galéria I. Bizmayera, majstra slovenskej ľudovej majoliky

7. Židovská synagóga - hrnčiarska budova pôvodnej budovy Slovenskej ľudovej

majoliky

8. Lesopark MODRA, ktorý tvoria rekreačné oblasti Harmónia a Piesok. S mestom

ich spája Panský chodník. Územie poskytuje možnosti pre turistiku,

cykloturistiku, jazdectvo a bežkovanie

9. východne od mesta rastú tri najmohutnejšie exempláre jarabiny oskorušovej

s vysokou ekologickou a krajinotvornou hodnotou. Majú výšku 10 až 18 metrov,

obvod kmeňov od 254 do 484 cm, vek 150 až 400 rokov

10. mesto Modra - v Záhradkárskej osade Horegrunty sa nachádza najstarší gaštan

11. chránené vtáčie územie poskytuje domov pre sokola rároha, významné sú aj

populácie orla kráľovského, včelára lesného, ďatľa prostredného, či iných

dutinových hniezdičov – muchárika bielokrkého a červenohrdlového, penice

jarabej, strakoša červenochrbtého, škovránka stromového a prepelice poľnej

12. v lesoparku môžeme vystúpať na Tisové skaly a staroveké hradisko Zámčisko

Obr. 20 Terasovité vinice Obr. 21 Cyklotrasa v objatí viníc

54

Zdroj: Grác, (2011) Zdroj: Grác, (2011)

13. v časti Modra-Piesok sa nachádza astronomické observatórium – hvezdáreň.

14. hrad Červená skala nad obcou Častá

15. obec Doľany: námestie, technická pamiatka - mechanický preš na hrozno,

drevená kaďa a drevené sudy na uskladnenie vína v strede námestia,

Obr. 22 Námestie v Doľanoch Obr. 23 Vinohradnícke domy v Doľanoch

Zdroj: Grác, (2011) Zdroj: Grác, (2011)

16. obec Doľany rímskokatolícky kostol zo 14. storočia, neskôr doplnený o vežu.

V kostole sa nachádzajú neskorogotické maľby a gotická monštrancia. Kaplnka

pochádza zo začiatku 18. storočia,

17. obec Doľany pôvodné vinohradnícke domy - hlinené domy s valbovou slamenou

strechou. Vchod do pitvora a maštale je zvýraznený výpustkom. Zrubové stodoly

stĺpikovej konštrukcie sú kryté slamou

18. vodná nádrž „Horné Orešany“, obec Horné Orešany-časť Majdanské

19. jaskyňa Driny, obec Smolenice

..........Obr. 24. Vodná nádrž Majdanské Obr. 25 Smolenický zámok.

55

..

Zdroj: Grác, (2011) Zdroj: Grác, (2011)

20. Smolenický zámok bol pôvodne gotický hrad, postavený v 15. storočí. Patril

uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. Neobývali ho páni, bolo

v ňom sústredené vojsko a plnil úlohu strážneho hradu. Začiatkom 16. storočia sa

stali majiteľmi Országhovci. Vnútorný život na hrade sa začal až po zmene

majiteľov na konci 16. storočia, kedy sa majiteľmi stali Erdӧdyovci, ktorí hrad

obývali a čiastočne prestavali. Vnútorný život na hrade sa začal až po zmene

majiteľov na konci 16. storočia, kedy sa majiteľmi stali Erdӧdyovci, ktorí hrad

obývali a čiastočne prestavali. Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na

rumoviskách hradu z roku 1853, z ktorého zostali len bašty. Výstavbu hlavnej

budovy začal v roku 1911 nový majiteľ Jozef Pálffy starší. Po oslobodení sa

majiteľom zámku stal štát. V súčasnosti je Smolenický zámok súčasťou

Kongresového centra Slovenskej akadémie vied. Konajú sa tu semináre,

sympózia a konferencie za účasti vedeckých pracovníkov z celého sveta.

Smolenický zámok je obývaným objektom, nie pamiatkovým zámkom. Pre

verejnosť je prístupný len počas letných prázdninových mesiacov

21. súčasťou Smolenického zámku je aj udržiavaný rozsiahly anglický park

22. rodinná hrobka rodu Pálffyovcov – miestny cintorín, obec Smoleníc

23. storočné lipy – pred kostolom Panny Márie, najstaršie lipy majú 350 rokov a boli

vysadené pri rozsiahlej obnove kostola v polovici 17. storočia

56

24. Múzeum Molpír - časť expozície tvoria exponáty z halštatského hradiska Molpír

a svoj kútik tu má aj vynálezca padáka Štefan Banič. Sú tu umiestnené aj zbierky

kníh zo 17. – 19. storočia z farskej knižnice

Obr. 26. Jazierko v anglickom parku Smolenického zámku

Zdroj: Grác, (2011)

25. Havrania skala (570 m.n.m). Je to veľmi pekné skalnaté bralo na hrebeni vrchu

Záruby s výhľadmi na Smolenický zámok a na Trnavskú tabuľu. Jej 30 m vysoká

stena sa využíva ako cvičný skalolezecký terén

26. vrch Čierna skala (662 m.n.m.) tvorí dominantný skalnatý masív Malých Karpát

s pekným a ďalekým výhľadom na rozsiahle malokarpatské lesy a Podunajskú

nížinu. Na jej vrch sa dostaneme po žltej turistickej značke

Obr.27. Cyklotrasa v parku pri Smolenickom zámku

57

Zdroj: Grác, 2011

27. Dolina Hlboče bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v r. 1981 na výmere 123

ha. Kaňonovité údolie západne od Smoleníc s obnaženými skalnatými útvarmi

a krasovými javmi. Dolina Hlboče bola v roku 1995 vyhlásená za národnú

prírodnú rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany. Je najväčšou a najkrajšou

dolinou Smolenického krasu so skalnými bralami a občasným vodopádom

28. Vrch Driny (483 m.n.m.) - Smolenický kras je najpozoruhodnejším krasovým

územím centrálnej časti Malých Karpát. Zaberá skupinu vápencových chrbtov

okolo vrchu Driny

29. Jaskyňa Driny, objavená v roku 1930 má bohatú kvapľovú výzdobu

Obr. 28 Brána Smolenického zámku, cieľ cyklotrasy

58

Zdroj: Grác, (2011)

4.3 Obnova vinohradníckych stavieb pozdĺž cyklotrasy Vinohradník musel neustále rátať s nepriazňou počasia. Ak ho vo vinohradoch

zasiahla búrka, silný dážď alebo iná neočakávaná zmena počasia, využíval na úkryt tzv.

hájenku. V Malokarpatskom regióne to boli  jednoduché kamenné alebo drevené stavby

– búdy, ktoré boli často jednou stenou prilepené ku kamenici. Kamenicu tvoril kamenný

múr, postavený z kameňa, ktorý sa nachádzal vo vinohrade. V minulosti si v týchto

prístreškoch vinohradník uschovával potrebné náradie na obrábanie pôdy alebo viniča.

V hájenkach vinohradníci aj prespávali. Bolo to najmä v časoch sezónnych prác

(zakladanie úrody, vinobranie a pod.). Dnes už hájenky v prevažnej miere zanikli

a stopami po mnohých z nich sú už len malé náznaky, najmä v spomínaných

kamenných stenách - kameniciach. Na trase „Via Karpatia“ by sa mohli zachované

hájenky využiť ako odpočívadlá ktoré by spĺňali funkciu miesta na krátky odpočinok

a možného úkrytu v prípade náhlej zmeny počasia (krupobitie, silný vietor, letná búrka,

atď.) alebo ako orientačné body a miesta na opravu bicyklov. Svojou prítomnosťou

59

nijako nenarúšajú charakter krajiny, naopak ich obnovenie vidím ako priaznivý prínos

pre zatraktívnenie celej trasy.

4.4 Návrhy na zvýšenie úrovne kvality cyklotrasy „Via Karpatia“

Vzhľadom na to, že cyklotrasa je v štádiu vypracovaného návrhu, absentuje na nej

technická a informačná výbava. Máme na mysli informačné tabule (Obr. 29) na ktorých

budú uvedené informácie o aktuálnej polohe, prejdenej vzdialenosti, vzdialenosť do

najbližšej zastávky, resp. cieľovej stanice. Taktiež by tu mohli byť informácie o biote,

mapy, prípadne iné aktuálne a dôležité informácie.

- Navrhujeme preto vyhotoviť sieť jednoduchých informačných tabúľ

z prírodných materiálov, ktoré nezaťažujú životné prostredie, a umiestniť ich na

vyvýšene alebo dobre viditeľné miesta v jednotlivých zastávkach. Informačné

tabule budú natreté výraznou reflexnou farbou, aby boli dobre viditeľné

a čitateľné v nepriaznivom počasí a dobre odolné voči poveternostným

vplyvom;

Obr. 29 Návrh informačnej tabule

Zdroj: Frič, Grác, (2011)

- Navrhujeme umiestniť na cyklotrase v miestach jednotlivých zastávok

jednoduché drevené prístrešky - hájenky, pod ktorými by sa dalo schovať,

odpočinúť si, načerpať nové sily, prípadne sa osviežiť;

60

- Prístrešky vybaviť dostatočným počtom odpadkových košov, čím sa zabráni

znečisťovaniu prírody nielen po celej trase, ale aj v miestach určených na

oddych. Príklad návrhu odpadkového koša znázorňuje (Obr. 30);

Obr. 30. Návrh odpadkového koša

Zdroj: Frič, Grác, (2011)

- Na prístrešky vyznačiť výrazné symboly upozorňujúce na nutnosť dodržiavania

čistoty a poriadku v zmysle právnych noriem platných pre chránené krajinné

oblasti;

- Prístrešky vybaviť informačnými výveskami o počte prejdených kilometrov,

vzdialenosti do cieľa trasy ako aj do najbližšej obce. Okrem vzdialenosti by bolo

vhodné uviesť aj časový údaj do najbližšej obce, resp. do cieľa cyklotrasy. Za

užitočné navrhujeme uviesť aj informáciu k najbližšej autobusovej alebo

vlakovej zastávke pre prípad neplánovaného ukončenia cyklotrasy;

- Umiestniť na cyklotrase na miestach so zaujímavým výhľadom jednoduché

odpočinkové lavičky vyrobené z kalamitného dreva, (Obr.31);

- V obciach, ktorými vedie cyklotrasa kontaktovať dobrovoľných športových

nadšencov a na vývesných tabuliach jednotlivých obcí uviesť ich adresy pre

prípad nutného servisu;

-

61

- V mestách Bratislava-Rača, Pezinok, Modra a obci Smolenice navrhujeme

zriadiť požičovňu bicyklov a cyklistického výstroja;

- Na štarte cyklotrasy osadiť vývesnú tabuľu s uvedením zásad, ktoré by mali

cyklisti dodržiavať v záujme ochrany svojho zdravia, ale aj ochrany prírody;

Obr. 31 Návrh odpočinkovej lavičky z kalamitného dreva

Zdroj: Frič, Grác, (2011)

- Zabezpečiť informovanosť zamestnancov turistických informačných centier

o existencii cyklotrasy „Via Karpatia“ a taktiež im poskytnúť zoznam

dobrovoľných cyklistických sprievodcov pre zahraničných cykloturistov;

- Na štarte cyklotrasy jednoduchými oznamom informovať prípadných záujemcov

o kultúrnych a spoločenských aktivitách v obciach, ktorými vedie cyklotrasa

- Sprievodcovia by vykonávali funkciu ochrancov prírody;

- Zabezpečiť jasné vymedzenie trasy, ktoré by napomáhalo eliminácii vybočenia

z navrhovanej cyklotrasy;

- Na cyklotrase „Via Karpatia“ sme z dôvodu ochrany životného prostredia už

nenavrhovali ďalšie stánky s občerstvením. Nová výstavba bufetových zariadení

by so sebou priniesla do prostredia ďalšie stresory pre prírodu, akými sú

prašnosť, znečistenie odpadom a hlučnosť.

62

4.5 Sprievodné akcieRekreačná cyklistika je sezónny šport. Cyklistická sezóna začína v polovici

apríla a končí sa v polovici októbra. Cyklistický výlet závisí vo veľkej miere od počasia.

Navrhovaná cyklotrasa „Via Karpatia“ bola navrhnutá v celkovej dĺžke 53 km. Nie je

však podmienkou absolvovať ju v jej celkovej dĺžke. Cykloturisti sa často rozhodujú

nielen podľa počasia, ale aj na základe „pridanej hodnoty“, ktorú získajú popri

absolvovaní cyklotrasy. Dobrou motiváciou im môže byť aj organizovanie rôznych

zaujímavých podujatí väčšieho alebo menšieho rozsahu, ktoré sa dajú absolvovať spolu

s bicyklom. V Malokarpatskom regióne sa často organizujú rôzne akcie zväčša

miestneho významu, cyklistov zo zahraničia alebo prisťahovalcov z hlavného mesta

môžu zaujať a prilákať práve takéto akcie.

Spomedzi mnohých akcií predstavujem tie najzaujímavejšie:

- hudobný festival chrámových zborov Ad Una Corda

- festival pouličného divadla Cibulák

- keramické trhy

- medzinárodný festival kultúrnych a umeleckých aktivít Atlantída

- pezinský Permoník – výstava nerastov

- hudobný festival Dychovky v preši

- súťaž vo varení gulášu – Pezinský kotel

- súťaž v jazdeckom športe Malokarpatský strapec

63

5 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV PRÁCE

Čoraz viac ľudí si uvedomuje nutnosť pohybovej aktivity ako protipólu

psychickej záťaže, ktorú si dennodenne prinášame domov zo zamestnania. Pre

aktívnych ľudí, ktorí majú radi pohyb v prírode a radi ho spájajú aj s novým poznaním

sme navrhli cyklotrasu vedúcu Malokarpatským regiónom. Cyklotrasa nie je

realizovaným projektom. Aby sa aspoň čiastkovo realizovali niektoré výsledky našej

práce, navštívime zástupcov cyklo-orientačného klubu DISI v Pezinku a predstavíme im

navrhnutú cyklotrasu. Prostredníctvom osobných kontaktov oslovíme poslancov

športovej a kultúrnej komisie pri Mestskom zastupiteľstve v Pezinku a prekonzultujeme

s nimi možnosti financovania môjho projektu z grantov alebo sponzorských príspevkov

vyčlenených na nové športovo-rekreačné aktivity. Plánujeme aj zlepšenie propagácie

navrhovanej cyklotrasy. Elektronickou formou odošleme zástupcom obcí, ktorými

prechádza cyklotrasa „Via Karpatia“ tento návrh s požiadavkou, aby sa k nemu vyjadrili

a prípadne ho obohatili svojou vlastnou kultúrnou alebo športovou aktivitou. Týmto

spôsobom by mohli jednak lepšie spropagovať svoju obec a zároveň zvýšiť počet

návštevníkov na organizovanej akcii. Taktiež požiadame zástupcov jednotlivých obcí,

aby zaevidovali návrh cyklotrasy ako oficiálny podnet a vystavili ho na oznamovacej

tabuli ako informáciu pre širokú verejnosť. Taktiež plánujeme využiť aj fenomén

sociálnych sietí a spropagovať náš návrh aj v tomto virtuálnom priestore.

64

6 ZÁVER

V prvej časti diplomovej práce sme sa snažili čo najlepšie popísať súčasný stav

a trendy pri navrhovaní cyklotrás. Opísali sme niekoľko vybraných cyklotrás

v pohraničných regiónoch, kde má cykloturistika dlhoročnú tradíciu. Po preštudovaním

odbornej literatúry sme sa pokúsili začleniť cykloturistiku do turizmu ako takého,

charakterizovať ju ako ekologickú turistiku a charakterizovať ju z medzinárodných

hľadísk. Zaujali nás aj možnosti financovania cykloturistických projektov.

Konštatujeme, že na Slovensku sa tejto ekologickej forme dopravy a relaxu zároveň

nevenuje taká pozornosť ako v okolitých krajinách. Rozvoj tejto formy turistiky je viac

menej založený na cyklistických nadšencoch. Na základe získaných informácií sme

navrhli cyklotrasu ktorá je situovaná v príjemnom prostredí Malých Karpát a svojou

nenáročnosťou dostupná pre všetkých cyklistov, ktorí majú chuť aktívne žiť

a športovať. Ciele, ktoré sme si stanovili v druhej časti diplomovej práce sú vďaka

lokalite ľahko splniteľné, reálne a nevyžadujú si veľké finančne investície.

V metodickej časti sme vymedzili územie cez ktoré cyklotrasa vedie, zhrnuli sme

krajinný potenciál a opísal som rozmanitosť krajinných prvkov, geologické

a geomorfologické zloženie a taktiež som opísali faunu a flóru. Charakterizovali sme

metódy, pomocou ktorých sme získavali a spracovávali všetky informácie. V štvrtej

časti sme sa venovali samotnému návrhu cyklotrasy „Via Karpatia“. Vymedzili sme

územie dvoch samosprávnych krajov, ktorými cyklotrasa vedie a zároveň sme bližšie

špecifikovali hospodársku a demografickú situáciu krajov. Cyklotrasu sme navrhli tak,

aby v čo najkratších úsekoch viedla zastavaným územím jednotlivých miest alebo obcí.

Jednotlivé úseky cyklotrasy sú pospájané z rôznych povrchov, prevládajú spevnené

poľné cesty vedúce vinicami. Sú tu však aj úseky, kedy je nutné opustiť pokojné

prostredie viníc a pokračovať trasou po cestných asfaltových komunikáciách. Jazda

takýmito úsekmi si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Cyklotrasu sme rozdelili do 4

zastávok, pričom sme sa ju snažili obohatiť o prírodné danosti, historické, kultúrne,

prípadne technické zaujímavosti. Záleží už len na rozhodnutí cykloturistu, ktoré

možnosti využije. V závere práce sme sa venovali návrhom, ktoré by pomohli ochrániť

prírodu pred znečistením a navrhli sme jednoduché riešenia zabezpečujúce krátky

oddych alebo úkryt v nepriaznivom počasí. Potenciálnych cykloturistom ponúkame

miestnu formu kultúrneho vyžitia, ktorej sa môžu zúčastniť v jednotlivých mestách po

cyklotrase. Môžu osloviť hlavne ľudí z ostatných regiónov, ktorým je prostredie Malých

65

Karpát a jeho osobitá kultúra i vinohradnícka tradícia zatiaľ neznáme. Predstavili sme

niekoľko nápadov, ako napomôcť propagácii a samotnej realizácii našich návrhov.

66

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. BOROVSKÝ, Ján – SMOLKOVÁ, Eva – NIŇAJOVÁ, Iveta 2008. Cestovný ruch

trendy a perspektívy vyd.: IURA Edition 2008, 280 s. ISBN 97-88—08-0782153

2. DUBOVSKÝ, Ján Milan 1993. Malokarpatský turistický sprievodca vyd.: Dajama

1993, 123 s. ISBN 80-968669-0-7

3. ELLENBERG, L. 1997, Ökonomie und Ökologie vyd.: Spektrum Heidelberg Berlin

1997, 247 s. ISBN 3-8274-0146-1

4. FENNEL, D. 2000, Ekotourism: An Introduction. London: Routledge. ISBN

0415201683

5. GOGOLA,M. 2011, Cyklistická doprava.vyd.:OZ Mulica v Bratislave 2011, roč.II.

číslo 4. 36 s. ISSN 1338-048

6. GOGOLA,M. 2011, Cyklistická doprava .vyd.: OZ Mulica v Bratislave

2011,roč.II.číslo 3. 42 s. ISSN 1338-0486

7. HALÁS, P. 2009 Ekotony v současné krajině vyd.: PřF UP v Ostrave 2009, 168 s.

ISBN 978-80-2442-473-6

8. HNIKOVÁ,E. 2004 Ohrožení přílivu ekoturistú vyd.: Lidové noviny roč.XVII. ,

č.80, 24s. ISSN 0862-59-21

9. HONEY, M.S. 1999 Treading lightly?: ecotourism impact on the environment –

Cover story. ISSN 0013-9157

10. HRALA, Václav 2002, Geografie cestovního ruchu vyd.: Ideaservis 2002, 173 s.

ISBN 80-85970-36-7

11. JUREKOVÁ, Zuzana – KOTRLA, Marián 2008. Obnova ekosystémov vyd.: SPU

v Nitre 2008, ISBN 978-80-552-0023-1

12. KASPAR, Cyril 1995, Základy cestovného ruchu vyd.: EF UMB 1995, 136 s. ISBN

80-901166-5-5

13. LACIKA, Ján 2001. Okolie Bratislavy – Malé Karpaty vyd.: Dajama 1993, 123 s.

ISBN 80-968669-0-7

14. MALÍK, Fedor 2005. Víno Malých Karpát vyd.: PT Bratislava 2005, 212 s. ISBN

80-89218-07-5

15. MAZÚR, E. – LUKNIŠ, M. 1986. Geomorfologické jednotky 1:1 000 000. In:

MIKLÓS, L. ed. Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava, Ministerstvo

životného prostredia SR vy.: Esprit,2002, 88 s. ISBN 8088833-27-2

67

16. MICHALKO, Ján 1986. Geobotanická mapa ČSSR vyd.: Veda Bratislava 1986,

310 s.

17. MOUREK, D. 2002. Cestovní ruch a životní prostředí Zborník k udržatelnému

rozvoji ČR: vytváření podmínek, UK v Prahe 2002

18. ONDRÁČEK, J. – HŘEBÍČKOVÁ, S. 2007. Cyklistika a cykloturistika v osnovách

škol v ČR vyd.: Studia kinontropica 2007 110 s. ISSN 1213-210

19. ORIEŠKA, J. 1994. Technika služeb cestovního ruchu vyd.: Idea servis 1994, 204

s. ISBN 80-85-970-27-9

20. OTEPKA, Pavol – HABÁN, Miroslav 2004. Agroturistika 1 vyd.: SPU v Nitre

2004, 154 s. ISBN 80-8069-451-6

21. ŽIŠKAJ, J. 1981 Turistika pre všetkých vyd.: ŠPORT 1981, 193 s.

Zdroje internet

1. Bicykle [on-line],[cit 2011-04-16] SME vyd. Ringier roč.XVII 2007 č.39 Dostupné

na internete: <http://www.sme.sk/c/3297763/cyklotrasy-v-

cesku.html#ixzz1JEC91bR7>

2. Projekty budovania cyklotras [on-line] 2011 [cit.2011-04-12] ,Dostupné na

internete: <http://www.bicyba.sk/trasy>

3. Cyklotrasy - rozdelenie podľa charakteru [on-line] 2011,[cit.2011-04-16] Dostupné

na internete:< http://www.cykloportal.estranky.sk/stranka/zakladne-informacie-pre-

cyklistov-druhy-stlpec-v-prehlade

4. Rodelenie cyklotás podľa náročnosti [on-line] 2011,[cit.2011-04-18], Dostupné na

internete: <http://www.cykloportal.estranky.sk/stranka/zakladne-informacie-pre-

cyklistov-prvy-stlpec-v-prehlade>

5. Klasifikácia foriem turizmu [on-line] 2011 ,[cit.2011-03-14],Dostupné na

internete : <http://www.casperko.tripod.com/ithm/mt002.htm>

6. Cyklotrasy v Česku [on-line],2011 [cit.2011-05-01] Dostupné na internete:

<http://www.vyletnik.cz/turisticke-oblasti/jizni-morava/brno-a-okoli>

7. Čo sú to greenways? [on-line] 2011,[cit.2011-04-20] Dostupné na internete:

<http://www.greenways.sk/co-su-greenways-/>

8. Ekoturizmus [on-line] 2011, [cit.2011-04-22],Dostupné na internete :

<http://www.natrix.sk/ekoturizmus/>

9. OperačnýprogramBratislavskýkraj Socio-ekonomická analýza Bratislavského kraja

[on-line] 2007,[cit.2011-04-21] Dostupné na internete :

68

<http://www.rrasi.sk/images/stories/region/dokumenty/Operacny-program-

Bratislavsky-kraj.pdf>

10. http://www.aurex.sk/home.html

11. Fotka : Radničné námestie – Pezinok [on-line],[cit.2011-04-24] Dostupné na

internete: <http://www.svetpohladnic.sk/obrazok/mesta-oblasti/pezinok/1916.html>

12. Fotka: Pezinský zámok –Pezinok [on-line],[cit.2011-04-24] Dostupné na internete:

<http://www.pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2008-

02&article=6773>

13. Fotka: kamenný kríž –Dolné Orešany [on-line],[cit.2011-04-24] 2011,Dostupné na

internete: <http://www.igorbris.sk/vinosady/index.php/fotogaleria-top/item/586/

asInline>

14. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie [on-line].2011 [cit.2011-04-27]

Dostupne na internete: <http://www.eia.enviroportal.sk>

15. Slovenská agentúra cestovného ruchu [on-line] 2011, [cit.2011-03-13] Dostupne na

internete: <http://new.sacr.sk/sacr/medzinarodna-spolupraca/cestovny_ruch/info>

16. Tranzitné a regionálne trasy [on-line].2011 [cit.2011-04-28] Dostupné na internete:

<http://www.cyklotrasy.mtbbiker.sk/mapy/?info=202&nazov=okolie+Bratislavy>

17. ROHÁČ,J. – MEYER,M. 2005. Úvod do trvalo udržateľného turizmu [on-line],

[cit.2011-04-28] Dostupné na internete:

<http://www.jantarovacesta.sk/uvod_do_turizmu.pdf>

18. WCED,1987.Trvalo udržateľný rozvoj [on-line] 2008, [cit.2011-04-29] Dostupne

na internete: <http.//www.tur.sk/index.stm?

apc=079efcdc8d3cle81704b24af08cdc6376-1-1&x=72295>

19. UNWTO – WORLD TOURISM ORGANIZATION. Suistanable Development of

tourism [on-line].2008 [cit.2011-04-28].Dostupné na internete:

<http://www.unwto.org/framest/frame_suisanable.html>

PRÍLOHA č.1

69

Vyhláška pre cyklistov a sadzobník pokút

Od februára 2011 vstúpil do platnosti upravovaný zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a isté zmeny sa týkajú aj cyklistov (konkrétne §55 - Osobitné ustanovenia o cyklistoch). Viete koľko zaplatíte za jeho porušenie?

§55 - Osobitné ustanovenia o cyklistoch

1. Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky.

2. Cyklisti smú jazdiť len jednotlivo za sebou; to neplatí pri jazde po cestičke pre cyklistov, kde smú jazdiť dvaja cyklisti vedľa seba, ak tým neobmedzujú a neohrozujú ostatných účastníkov cestnej premávky. Cyklista nesmie jazdiť bez držania riadidiel, držať sa iného vozidla, viesť počas jazdy druhý bicykel, ručný vozík, psa ani iné zviera a voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie bicykla alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky. Pri jazde musí mať cyklista nohy na pedáloch. Za zníženej viditeľnosti musí mať cyklista jazdiaci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.

3. Na jednomiestnom bicykli nie je dovolená jazda viacerým osobám. Ak je bicykel vybavený pomocným sedadlom na prepravu dieťaťa s pevnými opierkami na nohy, smie osoba staršia ako 15 rokov viezť osobu mladšiu ako 10 rokov.

4. Osoba mladšia ako 10 rokov smie na ceste s výnimkou cestičky pre cyklistov, poľnej cesty, lesnej cesty a obytnej zóny jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobilá, aby na ňu riadne dozerala, a ktorá zodpovedá za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona touto osobou.

5. Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava.

6. Ak je zriadená cestička pre chodcov a cyklistov označená príslušnou dopravnou značkou, cyklista nesmie ohroziť chodca. Ak cestička pre chodcov a cyklistov má oddelené pruhy pre chodcov a cyklistov, sú chodci a cyklisti povinní použiť len pruh pre nich určený; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, pri vchádzaní na cestičku pre chodcov a cyklistov a vychádzaní z nej, pričom sa nesmú vzájomne ohroziť.

7. Cestičku pre cyklistov môže použiť aj osoba pohybujúca sa na kolieskových korčuliach, lyžiach alebo na obdobnom športovom vybavení, ak tým neobmedzí ani neohrozí cyklistov.

8. Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo.

70

9. Cyklista je povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Ak je cyklistom osoba mladšia ako 15 rokov, táto povinnosť sa vzťahuje aj na jazdu v obci.

Toto sú ustanovenia týkajúce sa špeciálne cyklistov. Okrem nich samozrejme treba dodržiavať aj všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, keďže cyklista sa považuje za účastníka cestnej premávky (rovnako ako napr. vodič, chodca, korčuliar).

Sadzobník pokút

Tabuľka 1: Ceny pokút pri porušení pravidiel cestnej premávky

Priestupok Pokuta v €Ohrozovanie iných účastníkov cestnej premávky, najmä vedením druhého bicykla za jazdy, ručného vozíka, vedením psa alebo iného zvieraťa alebo vezením predmetov, ktoré by sťažovali vedenie bicykla.

60€

Porušenie povinnosti cyklistu jazdiaceho po krajnici alebo po okraji vozovky za zníženej viditeľnosti mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený bezpečnostný odev

30€

Obmedzenie alebo ohrozenie cyklistov používajúcich cestičku pre cyklistov osobou pohybujúcou sa na kolieskových korčuliach, lyžiach alebo na obdobnom športovom vybavení

30€

Jazda na bicykli mimo obce bez riadne upevnenej ochrannej prilby na hlave

10€

Výber niektorých ďalších pokútNerešpektovanie dopravnej značky a dopravného zariadenia (podľa typu) 30 - 150€

Prekročenie max. dovolenej rýchlosti (podľa prekročenia) predložiť *)pozn. *) predložiť = predložiť správu o výsledku objasňovania priestupku príslušnému správnemu orgánu, ktorý rozhodne o výške pokuty.

Zdroj: Grác, (2011)

71