Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry,

Ústav obytných a občianskych budov

KONCEPCIA VNÚTORNÝCH PRIESTOROV

SEMINÁRNA PRÁCA

KOSTOL DVOCH SŔDC, JUBILEJNÁ KAPLNKA V RÍME

Bc. Branislav Tandara 2.roč. Ing. štúdia

ÚVOD

Pre sprasovanie architektonickej štúdie som si vybral dva objekty – Kostol dvoch sŕdc v Liptovských

Sliačoch a Jubilejnú kaplnku nachádzajúcu sa v Ríme. Oba tieto objekty majú spoločný prvok v

inšpirácii návrhu, nakoľko vychádzajú z idey lode.

Prvý z objektov – Kostol dvoch sŕdc vychádza z myšlienky archy, čo sa odráža tak v tvarovom,

materiálovom, ako aj funkčnom vyhotovení, kde sa spája viacero druhov materiálových resp.

tvarových foriem do jedného harmonického celku.

Druhý z objektov bol inšpirovaný ideou plachetnice, t.j. čistými a jednoduchými tvarmi. Základná

myšlienka je taktiež viditeľná v materiálovej, tvarovej a funkčnej čistote.

I.

KOSTOL NAJSVATEJŠIEHO SRDČA JEŽIŠOVHO A NEPOŠKVRNENÉHO SRDCA PANNY MÁRIE

Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie zvaný aj Archa Locus alebo

Kostol dvoch sŕdc je kostol nachádzajúci sa v Liptovských Sliačoch.

A utormi sú :

Ing. arch. Peter Abonyi, Ing. arch. Jozef Hýravý , Ing. Vladimír Konfál.

Poloha:

Liptovské Sliače

Zrodenie

Myšlienka postaviť nový kostol v Liptovských Sliačoch pochádza od miestnych katolíckych kňazov Jozefa

Kútnika-Šmálova a Ladislava Hanusa. V obci pôsobil štrnásť rokov ako farár Andrej Hlinka. Celá

stavba bola postavená svojpomocne z prostriedkov občanov a darcov. Občianske a cirkevné

spoločenstvo je teda zároveň investorom, dodávateľom, aj užívateľom stavby. Na vstupné

zoznamovacie stretnutie v lete roku 1999 prijali pozvanie aj umelci zo Slovenska, Maďarska, Poľska,

Česka, Talianska a Francúzska.

Exteriér

Kostol má zvonku tri vlastné tváre. Tri štýly, každý s autonómnou výpoveďou. Idúc cez dolnú bránu

privíta nás prvá tvár tvarovou a materiálnou bohatosťou. V eklektike sa objavuje „bok archy“.

Pestrosť objemov a tvarov, priamkových, či krivkových mierne potiera dva vstupy s bežnými

dverami. Pred nimi je vytvorené celkom príjemné miesto na pobudnutie. Južná modrá tvár kostola je

striedma. Dominuje farba a najväčší kľud tvarov a významov na tomto objekte. Tretia biela tvár,

tvorená ako kompozičná hra línií a plôch nás vovedie opäť do bohatstva materiálov, povrchov, tvarov,

ale aj rôznych znakov a ich významov.

Za zmienku tiež stojí vstupná brána, akýsi portál, zhotovený z masívneho dreva a kováčskej ocele, ktorý

významovo(ako jediný prvok aj kompozične) oddeľuje areál kostola od okolitej prírody.

Interiér

Interiér sa snaží priniesť zhromaždeným veriacim vlahu a osvieženie, kľud, kresťanský pokoj. Uplatňuje

centralitu objemu vrcholiacu vo svetlíku. Zároveň sa rozvíja i pozdĺžne smerovanie. Vnemov je však

viac v drobnom detaile, v častiach priestoru a vo výtvarných dielach. Množstvo symbolov, významov,

zaujímavých farieb, tlmeného i priameho svetla.

Sakrálne je niečo iné ako všednosť dňa,preto napriek mystériu, tajomstvu od ktorého akoby odstupujeme

a zároveň nás láka, kostol má poskytovať duchovnú istotu.

Archa túto atmosféru ponúka svojím spôsobom. Potvrdzuje symboly ich zdvojenosťou. Napríklad

vertikálny exteriérový Kristov kríž a Kristov monogram. Kruhová línia kupoly a vedľa nej kruhová línia

svetelných bodov.

Vnútorný vzkriesený Kristus, prítomný i neprítomný pri dreve svojho kríža a neďaleký korpus Krista. Inou

istotou je vnášaná estetika ale vždy v malej čiastke kostola lebo celok oplýva viacerými postupmi.

Nemožno nespomenúť pravdivosť v snahe umelecky stvárniť všetky štruktúry priestoru až po textílie.

Oltár a ambona sú zvláštnymi a presvedčivo vypovedajúcimi prvkami. Kompletné výtvarné dotvorenie je

na Slovensku skôr ojedinelé. Kostol v Sliačoch je kostolom dvoch sŕdc: Krista a Márie. Archa priniesla to,

čo mnohým kostolom na Slovensku chýbalo. Symboliku, ktorá je tu zreteľná i nezreteľná, tradičná, i taká,

čo je na hranici prijateľnosti.

Konštrukcia

Konštrukcia kostola v Liptovských Sliačoch plne vychádza z architektonického konceptu a pri jej vytváraní

bola v prvom rade zohľadňovaná tvarová náročnosť priestorového riešenia prienikov hlavnej hmoty s

prístavbami a vstavbami ako aj prieniky strešnej konštrukcie so zvislými konštrukciami. Z hľadiska

definovania, konštrukčné riešenie je stavba kombináciou stenového a skeletového stĺpového systému.

Dominantným priestorom kostola je hlavná loď, zo severozápadu ohraničená pôdorysne zvlnenou

dvojitou stenou, ktorá so stojkami z oceľových valcovaných profilov vytvára zvislý nosný systém, na

ktorých je uložená pôdorysne kruhová, v priereze šošovkovitá strecha. Na oceľových stĺpoch uložený

pôdorysne polkruhový, stupňovitý železobetónový chórus, ktorý pokračuje rampou, oblúkovito sa

zvažujúcou k sanktuáriu. Stupňovitá stena od severu, ktorá nad strechou kostola vytvára zvonicu, je

zdvojená z dvoch murív s vnútorným medzipriestorom, kde je umiestnené rebríkové schodisko ku

zvonom a k vedľajšiemu oceľovému schodisku, končiacom pri vonkajšom nerezovom kríži.

Strešná konštrukcia hlavnej lode je tvorená drevenými, fošnovými, zbíjanými väzníkmi, v strede lode

uchytávaných na oceľový priehradový zrezaný kužeľ. Vstupná časť kostola je riešená v tvare boku

drevenej lode, ktorej reminiscencia je odrazená i v interiéri kostola tvarom stupňovitej chórusovej

rampy. Obdobne ako je to v hlavnej lodi, strešnú a stenovú konštrukciu vytvára sústava vodorovných

nosníkov – väzníc, na ktoré je uchytávaný vonkajší strešný a stenový záklop a zo strany interiéru sústava

drevených vodorovných nosníkov, na ktoré sú uchytávané podhľady a interiérové úpravy steny. Drevený

antický chrám je vstavbou do hlavnej lode a dispozične tvorí cez siluetu Krista vstupný priestor do

chrámu v pokračovaní kaplnkou a na poschodí v nadväznosti na chórus miesto pre spevokol a miestnosť

pre farskú radu. Konštrukcia chrámu je materiálový hybrid. Strop a strecha nad chrámom je stolársky

vyrobená konštrukcia gréckeho chrámu, podľa dielenskej dokumentácie architekta Abonyiho.

Idea

Ideová myšlienka stavby kostola je symbol lode – archy, ktorej bok ľudia našli uprostred polí na

sliačanskom Ararate a k nej dostavili kostol. K hlavnej pôdorysnej časti kruhovej lode sú konštrukčne i

dispozične „pristavené“ ďalšie časti stavby, a to sanktuárium vo forme polkužeľovitej apsidy, vstupná časť

kostola v tvare boku lode s nástupným mostíkom na loď prepájajúci exteriér s interiérom, pod ktorým je

umiestnená spovedelnica. Vstavaný „drevený grécky chrám“ na prízemí slúžiaci ako adoračná kaplnka, na

podlaží v pokračovaní chóru ako miesto pre spevokol a miestnosť pre farskú radu.

Realizácia

Statik a konštruktéri sa v plnej miere podriadili výtvarnému riešeniu architektov, hľadali spôsoby a

formy riešenia, a na kompromisy pristupovali až po vyčerpaní, v danej situácii všetkých riešení. Statika,

ako technická disciplína v stavebníctve, tu nebola ako slúžka technológie a nepodriaďovala sa diktátu

stavebných firiem, ale bola tvorivou a koncepčnou partnerkou architektonickému a výtvarnému návrhu

stavby, a dotvárala stavebné diely až do ich konečného efektu. Pre vyriešenie problému na stavbe bo

väčším prínosom na stavbe naškicovaný detail riešenia konkrétnemu pracovníkovu a s následným

vysvetlením, ako dopredu v kancelárii rozpracovaný nákres. Týmto spôsobom tím projektantov a

realizátorov fungoval počas celej doby výstavby, t.j. päť rokov. To znamená, že počas výstavby bol

projekt živý a priebežne aktualizovaný, samozrejme pri dodržiavaní architektonickej línie.

II.

KOSTOL DIO PADRE MISERICORDIOSO

Autor: Richard Meier, John Eisler

Poloha: Via F. Tovaglieri, Tor Tre Teste, Rím, Taliansko

Tri roky po plánovanom termíne dokončenia bol za účasti pápeža Jána Pavla II slávnostne otvorený kostol

od Richarda Meiera, ktorý v roku 1996 porazil vo verejnej súťaži architektov Tadao Ando, Gunthera

Behnischa, Santiaga Calatravu, Petera Eisenmana, Franka Geryho. Kostol stojí v pomerne novej obytnej

štvrti desať kilometrov za Rímom. Tradičnej bielej Meierovej estetike dominujú tri prefabrikované

betónové oblúky (vysoké od 56 do 88 stôp) pripomínajúce lodné plachty. Biela farba betónu bola

docielená pridaním 2600 ton mletého bieleho mramoru z Carrary. Aby biela ostala bielou, tak spoločnosť

Italcenemti vyvinula špeciálny druh bieleho cementu. Na betónových plochách z tohto cementu sa

neusadzujú škodlivé látky, ale oxidujú na uhľovodíky a povrch tak ostáva čistý, čo je v Ríme sužovanom

smogom a prachom neoceniteľné plus. Inžinieri strávili desiatky tisíc hodín nad projektom, kde vymýšľali

posuvné bednenie, mechanizmus na dvíhanie dvanástich tonových prefabrikátov a prepletali stavbou

kilometre oceľových tiahel. A to všetko len kvôli trom bielym plachtám.

Kostol na ceste do tretieho tisícročia

Charakteristickou vlastnosťou tohto kostola je jeho mnohovýznamovosť. Návštevník kostola väčšinou

obdivuje architektúru a konštrukciu kostola, ktorá z neho vytvára umelecké dielo. Nie menší význam pre

pozorovateľa má aj duchovný a liturgický význam stavby. Začnem u tvaru kostolnej lode, ktorá pripomína

skutočnú loď - „ Petrovu loď“. V kresťanskej tradícii predstavuje kostol loď božieho pokoja vedení Petrom,

pápežom.

Tento kostol, ktorý si pápež Ján Pavol II prial ako spomienku na jubilejný rok 2000 mal podľa jeho autora

zobrazovať kostol ako loď brázdiacu moria do tretieho tisícročia a v prenesenom slova zmysle – vďaka

svojej polohe – loď všeobecného kostola, ktorá priplávala do miestnej štvrte. Tri plachty ktoré preklenujú

hlavnú kostolnú loď a bočnú kaplnku symbolizujú Svätú trojicu a najväčšia z plachiet má predstavovať

Božiu ochranu nad kresťanskou spoločnosťou. Hoci je väčšina horizontálnych a vertikálnych plôch

zasklená, tak do kostola nesvieti žiadne priame slnečné svetlo s jedinou výnimkou letného poludnia, kedy

malým oknom nad presbytériom preniká dovnútra zväzok lúčov, ktorý osvetľuje krucifix.

Oltár preberá znovu tvar lode. Leží naviac v rozpore so zvyklosťami na západe, čo je u klasických

kostolov obvyklé miesto pre sakristiu. Táto tu býva preto, že slnce predstavuje v kresťanskej symbolike

Ježiša ako svetlo sveta a oltár sa smeruje k východu, aby sa zdôraznilo miesto, kde je prítomný Ježiš

behom eukaristie rovnako ako na východe vychádza slnko. V prípade tohto kostola je na východe predok

lode tak povediac špic lode, zatiaľ čo oltár sa nachádza na jej zadnej časti, kde inak býva motor lode.

Eukaristia je motor, ktorý dáva loď do pohybu. Keď sa človek zúčastní liturgickej bohoslužby, tak má

vďaka komletne presklenej streche rovnako ako prednej presklenej prednej fasáde a zadnej fasáde pocit,

že sa modlí pod šírym nebom priamo k Bohu.

Sanktuárium nie je očividne umiestnené centrálne, pretože je v pravom rohu kaplnky. Ani nie tak

z dôvodu, že by nebolo dôležité, práve naopak, z hlavnej lode je lepší výhľad.

Aj keď ide o moderný kostol, tak v určitom zmysle predsa len sleduje klasický obraz religióznej stavby,

zvlášť tej gotickej – svojou výškou, štíhlym priečelím s postrannou zvonicou. Päť zvonov bolo ručne

odliatych v Agnone.

Nad liturgckým priestorom je možné obdivovať krucifix zo 17 storočia. Obrazové a sochárske znázornenia

v celom kostole sú pojaté veľmi stroho. Strohosť v obrazovom stvárnení a architektúre vystihujú vlastnosť

celej stavby. Rozhodnutie vytvoriť na okraji Ríma takéto stavebné dielo malo nakoniec za následok

zhodnotenie celého okrajového územia. Stavba zanecháva svoju stopu nielen v návštevníkoch, ale aj

obyvateľstve tejto prímestskej štvrti.

Keď sa človek zúčastní bohoslužby tak má vďaka kompletne presklenej streche rovnako ako sklenenej

prednej – východnej fasáde a zadnej – západnej fasáde pocit, že sa modlí pod šírym nebom priamo

k Bohu.

Zoznam použitej literatúry:

ASB, December 12/2000, vydavateľstvo JAGA 2000

Cena Dušana Jurkoviča 2002, vydavateľstvo Projekt, 06/2002

www.archiweb.cz

www.wikipedia.sk