Slovenské zvesti ***Slowakische Nachrichten *** Notices Slovaques*** Notizie Slovacche***

!!"#$%&'(((())'''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''*%+,"'-'''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''''Február ./--'"##$!%&%'()**'!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!0001+,"23$+&3423+56178' '''''''''''''''''''''''''''4+2+9+06++"$,6$3178!+,-./0!1-2345675!#89/.:9/!/9!;/0<=702>:3!?!+525767@36@!-52!#89A0:56!76!-52!#BCA57D!?!E>>9B70F796!-5>!#89/0G35>!

56!#37>>5!?!E>>9D70D7965!-5@87!#89/0BBC7!76!#/7DD520!?!E>>9B70F796!9H!#89/0:>!76!#A7FD52806-!

1. január – De! slovenskej "tátnosti

Z prejavu J.E. ve!vyslanca SR pána J. Foltína na akadémii v Zürichu

Stalo sa u# dobrou tradíciou stretáva$ sa na za%iatku nového roka na po%es$ v&znamného novodobého mí'nika v dejinách Slovenska - v&ro%ia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ako ve'vyslanec Slovenskej republiky Vás v"etk&ch srde%ne pozdravujem. (akujem za pozvanie a vyslovujem v)aku v"etk&m, ktorí toto slávnostné podujatie pripravili. Vznikom Slovenskej republiky pred 18 rokmi sa naplnila tú#ba mnoh&ch generácií Slovákov po slobodnom a demokratickom v&voji slovenského národa. Bola to dlhá, namáhavá a %asto aj bolestná cesta, ktorá priviedla ná" národ a# k tomuto prelomovému okamihu. Sprevádzali ju mnohé obete, neprajnos$ ne#i%livcov a útlak mocn&ch. Striedali sa na nej obdobia národného vzopätia, ale aj pasivity a 'ahostajnosti. V#dy sa v"ak na"lo dostatok t&ch, ktorí aj v temn&ch dobách na"li odvahu bojova$ za spravodlivú vec, postavi$ sa proti násiliu, príkoriam a útlaku. ... Ke) sa dnes pozeráme na 18 rokov samostatnej existencie Slovenskej republiky, vidíme obrovské zmeny, ktor&mi na"a krajina za toto obdobie pre"la. Stali sme sa spo'ahliv&m a re"pektovan&m partne-rom v zjednocujúcej sa Európe. Ná" vstup do EÚ a NATO korunoval úsilie v"etk&ch, ktorí verili v budúcnos$ Slovenska v rámci ve'kej európskej rodiny. Dnes u# nie sme neznámou krajinou. Sme etablovaní v medzinárodn&ch "truktúrach, ná" hlas po%u$ na medzinárodn&ch fórach, máme %o po-veda$ k v&voju okolo nás a vieme, ako to poveda$, aby sme na"e záujmy dokázali presadi$. Za vznik Slovenska u# netreba bojova$ - Slovensko je tu. ... Ná" vstup do EÚ pred bezmála 7 rokmi otvoril slovenskej ekonomike celkom nové mo#nosti a neh'adiac na aktuálnu krízu Slovensko dokázate'ne vyu#íva v"etky v&hody %lenstva v tomto zoskupení. ....Popri v"etk&ch pozitívnych "tatistic-k&ch %íslach nesmieme zabúda$ na to, #e trhové hospodárstvo bez sociálneho rozmeru, bez solidarity s t&mi, ktorí $ahajú v spolo%nosti za krat"í koniec, vedie k prehlbovaniu sociálnych rozdielov a v kone%nom dôsledku k nestabilite a k sociálnym nepokojom. Pokra!ovanie na str. 2

V&bor ZSv* poz&va v"etk&ch %lenov

i priate'ov Slovenska

na riadne volebné

42. Generálne zhroma#denie ktoré sa bude kona! d"a

12. marca 2011 o 14. 00 hod. v Zürichu,

Sportanlage Im Birch, Margrit-Rainer-Str. 5 Program GZ je uverejnen# na strane 5. Mo$nos! dopravy: vlastn#m autom, vlakom na stanicu Zürich-Oerlikon, odtia% 10 min. pe&o alebo autobusom '. 64 a 79, vystúpi! na tretej zastávke Situa%n& plán Sportanlage Im Birch

+elezni%ná stanica Oerlikon

Folklórny súbor GYMNIK zo Slovenska sa predstaví v Zürichu a vo Frauenfelde

4. – 6. marec 2011 Podrobnosti na strane 7.

Str. 2 Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011 Pokra!ovanie z titulnej stranySlovensko sa preto hlási k princípu sociálneho "tátu. Nechceme a nesmieme strati$ z ná"ho zorného po'a konkrétneho %loveka s jeho staros$ami a obavami. Sme sú%as$ou západnej civilizácie a sú nám histo-ricky zverené hodnoty, na ktor&ch táto civilizácia stojí. Jednou zo základn&ch hodnôt je úcta a re"pekt vo%i 'udsk&m právam ka#dého jednotlivca. Len pred nie%o viac ako 20 rokmi nás od vyspelej Európy odde'ovala #elezná opona a re#im, ktor& u nás vtedy vládol, v mnohom popieral tieto hodnoty. Potlá%al názorovú pluralitu a poru"oval 'udské práva. A tak mnohí ,esi a Slováci v tú#be po slobodnom #ivote bez ideologického tlaku a obmedzovania opustili svoju vlas$.

K t&m, ktorí takto odi"li, patrili aj na"i tohtoro%ní laureáti Zlatého pera Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku pán Ing. Alexander +emla a pán doktor Ján Milan Bernadi%. Dnes vieme, #e sa v zahrani%í nestratili a dokázali sa profesijne presadi$ v ne'ahk&ch podmienkach tvrdej konkurencie na tunaj"om pracovnom trhu. Ale nestratili sa ani pre Slovensko, ich rodnú vlas$, ktorú si zachovali v srdciach a ku ktorej sa neprestali hrdo hlási$. Po tom, ako pominulo pracovné vy$a#enie súvisiace s v&konom ich povolania, chopili sa pera. Motivovala ich tú#ba podeli$ sa s %itate'mi o ich my"lienky, názory a #ivotné skúsenosti. Hlboko 'udské posolstvo básnického a prozaického diela pána Alexandra +emlu je v&razom jeho humanistického postoja k 'u)om, prírode a k veciam, ktoré ho obklopujú, ale zárove! i v&razom odporu vo%i

v"etkému, %o poni#uje 'udskú dôstojnos$ a degradu- je %loveka na bezmennú sú%as$ kolektívu a hra%ku v rukách autoritatívnych vodcov a diktátorov. Pán Ján Milan Bernadi% zasa svojou pozoruhodnou knihou „O emigrantoch a ute%encoch“ postavil pomník tisíckam robotníkov, lekárov, in#inierov, u%ite'ov, k!azov, reho'níkov, umelcov, politikov a )al"ích, ktorí opustili svoju vlas$, aby na"li nov& domov v krajinách, kde mohli naplno rozvinú$ svoj talent a schopnosti. Desiatky svedectiev a v&povedí ute%encov, ktoré autor v knihe zhroma#dil, sved%ia o precíznosti jeho re"er"í a o jeho "irokom rozh'ade.

Milí laureáti, dovo'te mi, aby som sa Vám pri tejto slávnostnej príle#itosti aj ja po)akoval za Va"u literárnu, publicistickú a prekladate'skú %innos$, ktorou ste obohatili literárne dedi%stvo Slovenska a zárove! prispeli k tomu, aby bol ná" #ivot kraj"í o hodnoty, ktoré ste nám Va"imi dielami sprostred-kovali.

Akadémia ku D!u slovenskej "tátnosti a udelenie Zlatého pera ZSv* 2011,

15. január 2011 v Zürichu '

Za prítomnosti vzácnych hostí: J.E. p. ve'vyslanca J. Foltína, p. radcu J. Sol%ányho, pani Ing. Z. *ipo"ovej, p zástupcu ve'vyslanca pri OSN – J.E. F. Rosochu – pána Lysáka, J.E. generálhonorárkonsula p. Dr. M. ,ierneho, pani Dr. Yvetty Estermann, poslankyne Národnej rady *vaj%iarska, ve'adôstojného pána Pátra F. Poláka ako aj man#elky poslanca NR *vaj%iarska pani Mgr. J. Kaufmann, pozdravila p. predsední%ka ZSv* PhDr. A. Meier-Peschakova v"etk&ch prí-tomn&ch. Osobitne privítala lau-reátov Zlatého pera 2011 pána Ing. Alexandra +emlu a pána Dr. Jána Milana Bernadi%a s man#elkami ako aj ich vzácnych hostí, medzi ktor&mi bola pani Prof. I. Pult, vedúca Oddelenia pre vedu a techniku na Vysokej dia'kovej "kole v Briggu, Prof. Dr. M. Bärtschi – direktor Trina-tionálnej odbornej vysokej "koly, starostovia miest – Thun, Olten a Goldwil(BE), priatelia a kolegovia. V"etci s rados$ou a úctou prijali pozvanie k odo-vzdaniu ocenenia. Po zaznení slovenskej "tátnej hymny bol servírovan&

slávnostn& prípitok venovan& p. predsední%kou PhDr. A. Meier-Peschakovou s man#elom. Slova sa ujala sle%na Renátka Muchová, ktorá cel& program profesionálne konferovala. Pred asi 140 prítomn&mi po#iadala J.E. pána ve'vyslanca J. Foltína o príhovor ku D!u slovenskej "tátnosti. Opern& spevák züri"skej opery p. Uwe Kosser zaspieval za klavírneho doprovodu p. Julia Levin zhudobnenú báse! Ing. A. +emlu – Dôstojnos" staroby – Würde des Alters v nem%ine. Hudbu

skomponoval pán Honorát Cotteli. Potom sám laureát zarecitoval báse! v sloven%ine. V duchu témy nadviazala p. predsední%ka Lilka Meier-Peschakova pies!ou Mikulá"a Schneidera Trnavského – “Ru#i%ky”, za klavírneho doprovodu p. H. Cotteliho. Laudatio p. Ing. A. +emlovi predniesla p. PhDr. A. Meier-Peschakova, p. Dr. J. Bernadi%ovi pripravil laudatio pán Ing. M. *uvada. Kultúrny program slávnostného odovzdania Zlatého pera 2011 ukon%il

Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011 Str. 3 pies!ou “Pozdrav domovine” spevák Jozef Iva"ka. Slávnostnú ve%eru – reze! v cestí%ku, zemiakovú ka"u a paradajkovo-uhorkov& "alát - pripravila sle%na Zlatka Bodoríková s jej tromi pomocníkmi. Za ve'mi chutné jedlo si u# po%as ve%era vyslú#ili ve'kú chválu a slová v)aky. Tane%nou zábavou sprevádzal spevák Jozef Iva"ka. Prítomní hodnotili cel& ve%er ve'mi pozitívne a )akovali organizátorom. Srde%ná v)aka patrí J. E. p. ve'vyslancom, ktorí na toto podujatie darovali

slovenské víno a "ari"ské pivo, PhDr. Pierrovi Meierovi, sle%ne Renátke Muchovej, sle%ne Zlatke Bodoríkovej s tímom, ako aj p. Ing. J. Bran-dibourgovi za dar "vaj%iarskeho vína. Pán Ing. +emla venuje Zdru#eniu 250.- *Fr., v&$a#ok z predaja jeho kníh po%as slávnostnej akadémie. S úctou PhDr. A. Meier-Peschak, PhD. Copyright all photos, PhDr. Pierre S. Meier, PhD.

'

A. (emla preberá ZP 2011 Prítomní hostia slávnostného ve'era J. M. Bernadi' pri preberaní od p. predsední'ky A. Meier-Peschakovej ZP 2011 z rúk A. Meier-Peschak Alexander +emla

D ô s t o j n o s $ s t a r o b y W ü r d e d e s A l t e r s Odkedy som pre svet nem&, Mein Ohr hört nicht, vychutnávam iné vnemy. Worte sind für die Lippen eine Übermacht, A hoc hluch& ako pe!, das Auge sieht kein Licht, hudbu Beethovena po%ujem. dafür besser die Dunkelheit der Nacht Napriek slepote tmu noci lep"ie vidím, und der sechste Sinn erkennt Beethovens Musik- a v)aka chudobe u# nikomu ni% nezávidím. in ihrer ganzen Pracht. Odkedy som star&, chab& Keine Umarmung, wenn du gelähmt bist, A mlados$ mi pamä$ iba kalí, nur mit einer Hand streicheln – auch wie trist! nevládzem u# obja$: ani teba, tobô# na"u Zem, Deine Wange, meine Liebe, dein Haar, no dotknú$ sa rukou e"te viem: wir waren, wir sind noch heute ein Paar. tvojich vlasov, líc – moja milá, Bloss in Gedanken die tiefste Zuneigung zu erklären: tvojich v-"kov u# len v mysli, drahá domovina, Den Hügeln, den Tälern, dem ganzen Vaterlande, a takto vás milujem. so zu lieben, bin ich noch imstande.

Akademie zum Tag der Staatsgründung

Im Dezember erhielten wir von Herrn Zemla eine Einladung für Samstag, den 15. Januar. Herr Zemla wohnt in Goldiwil im gleichen Dorf wie wir. Durch das „Goldiwiler Blättli“, unsere Dorfzeitung, lernten wir uns kennen. Wir von der Redaktion durften schon einige Berichte und Gedichte von Alexander Zemla erscheinen lassen, die jeweils auf grosses Interesse unserer Leser-schaft stossen. Gerne nahmen mein Mann und ich die freundliche Einladung zur Feier der Vereinigung der Slowaken in der Schweiz, zur Akademie zum Tag der Staatsgründung, verbunden mit der Auszeichnung der „Goldenen Feder“ an. Wir waren sehr gespannt auf diesen Anlass. Vom Hauptbahnhof in Zürich fanden wir nach zehn Minuten Fussmarsch die Liebfrauenkirche. Ein schöner

Saal und festlich gekleidete Gäste erwarteten uns. Unter den rund hundert Gästen waren auch diplomatische Vertre-ter der Slowakischen Republik von Bern, Genf und Zürich. Die Feierlichkeiten begannen mit dem Singen der slowa-kischen Nationalhymne. Es folgten Reden in Slowakisch, von denen wir auch mit grosser Konzentration kein Wort verstanden. Wir waren nicht die einzigen, denn es hatte noch weitere Gäste, die nicht der Vereinigung der Slowaken angehörten. Verleihung der Auszeichnung der „Goldenen Feder“ Dieses Jahr wurde die „Goldene Feder“ an Dr. Jan Bernadic und Ingenieur Alexander Zemla verliehen. Im Laudatio wurde Alexander Zemla für den Fleiss, seine positive Art, seine Zuversicht und für das Engagement für seine Heimat geehrt. Mit seinen literarischen Werken und dem Buch „Samen des Guten“ verdient er die internationale

Str. 4 Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011 Anerkennung. Zwei seiner Gedichte wurden vom Kom-ponisten Honorat Cotteli vertont. Der Opernsänger Uwe Kosser singt das eindrückliche Lied „Würde des Alters“. Herr Zemla bedankt sich für die Anerkennung und schätzt die grosse Ehre. Er empfindet eine grosse Dankbarkeit der Schweiz gegenüber. Nach seiner Flucht 1969 wurde er mit offenen Armen empfangen. Er lobt das fantastische Umfeld und die Möglichkeiten die er hatte, um verschiedenen Herausforderungen nachzuge-hen. Auch war er beeindruckt von der Hilfsbereitschaft unter den Flüchtlingen verschiedener Nationalitäten. Die beiden Länder Schweiz und Slowakei seien sich sowohl geografisch als auch von der Geschichte her sehr ähnlich. Alexander Zemla verrät einen seiner Wunschträume. Im Frühling findet in Bratislava und in Kosice die Eishockeyweltmeisterschaft statt. Er wünscht sich, dass im Finale die Schweiz gegen die Slowakei antreten wird, da er im Stadion von Kosice als Sportkommentator tätig war. Herr Zemla dankt seiner Frau Rosalinde, für die grosse Unterstützung und Herrn Dr. Pierre Meier-Peschak, Ehemann der Präsidentin, der sich selbstlos für die Sache der Slowaken in der Schweiz einsetzte. Einen grossen Dank richtet er an seine Partner in der Schweiz.

Die Versöhnung ist Alexander Zemla ein grosses Anliegen. Eindrücklich trägt er sein Gedicht „Hass und Versöhnung“ vor. Dr. Jan Bernadic wird für sein Buch „Über Emigranten und über Flüchtlinge – warum die Leute ihre Heimat (nicht) verlassen“ auch mit der goldenen Feder ausgezeichnet. Er hat über 100 Flüchtlinge der Tschechei

und der Slowakei interviewt. Nach der offiziellen Feier fand der gemütliche Teil mit feinem Essen, Musik und Tanz statt. Ein slowakischer Sänger brachte die Leute zum

lebhaften Tanzen. Es wurden viele Fotos geknipst. Für uns war die Feier sehr schön und interessant. Wir danken Herrn und Frau Zemla ganz herzlich, dass wir diese Feierlichkeiten miterleben durften. Mit schönen Erinnerungen fuhren wir zurück in unser kleines Dorf im Berner Oberland. Annelise Baumann Redaktion „Goldiwiler Blättli“ Foto: -PM-

Stála konferencia Slovenská republika a Slováci #ijúci v zahrani%í 2010 Stála konferencia Slovenská republika a Slováci #ijúci v zahrani%í sa konala 29. 11. – 1. 12. 2010 v Kongresovom centre City Hotela Bratislava za ú%asti 92 zástupcov krajansk&ch komunít z 22 krajín. Zo záverov Stálej konferencie vyberáme: Ú%astníci SK 2010 - - Oce!ujú skuto%nos$, #e po%as dvojro%ného obdobia od konania Stálej konferencie 2008 Úrad pre Slovákov #ijúcich v zahrani%í v sú%innosti s krajansk&mi spolkami a organizáciami zabezpe%oval kvalitné plnenie svojich záväzkov a úloh vo v"etk&ch dôle#it&ch sférach spolupráce, podpory a rozvoja krajanského #ivota. ... - +iadajú za ú%elom dosiahnutia efektívnej, kon"truk-tívnej a obojstranne prospe"nej komunikácie zabezpe-%ova$ nepretr#it&, flexibiln&, viacdimenzionálny, obsahovo pestr& a vy%erpávajúci tok informácií medzi Slovenskou republikou a slovensk&mi komunitami, spolkami, zdru#eniami, men"inami i jednotlivcami vo svete, - zriadi$ mediálnu komisiu pri Úrade pre Slovákov #ijúcich v zahrani%í, ktorá bude poradn&m orgánom propaga%n&ch a mediálnych aktivít krajansk&ch spolkov s cie'om konkretizova$ prezentáciu Slovenska v zahrani%í a rovnako aj zvidite'!ova$ Slovákov #ijúcich v zahrani%í v Slovenskej republike, - prostredníctvom vydavate'ov krajansk&ch médií veno-va$ viac pozornosti t&m tematick&m oblastiam, pomocou ktor&ch sa zv&"i záujem slovensk&ch komunít o dianie na Slovensku, - zintenzívni$ aktivity krajansk&ch spolkov a organizá-cií, zamerané na prezentáciu Slovenska v zahrani%í. Pova#ujúc grantovú podporu krajansk&m organizá-ciám za v&znamnú investíciu Slovenskej republiky #ia-dame v rámci grantového systému Úradu pre Slovákov #ijúcich v zahrani%í zabezpe%i$ v "tátnom rozpo%te SR objem finan%n&ch prostriedkov v súlade s Koncepciou "tátnej politiky starostlivosti o Slovákov #ijúcich v zahrani%í, teda minimálne na úrovni 1,33 mil. eur, - v realizácii grantovej politiky akcentova$ v oblasti

kultúry, osvety a vzdelávania spolo%ensko-kultúrne a umelecké tvorivé aktivity krajansk&ch spolkov, organi-zácií, in"titúcií a médií, ktoré nap.!ajú ciele v oblasti propagácie a vytvárania pozitívneho obrazu Slovenska v zahrani%í, - vytvára$ prostredníctvom dotácií z grantového systému ÚS+Z lep"ie podmienky krajansk&m médiám (tla%en&m, elektronick&m a neperiodickej tla%i) informujúcim o #ivote komunity aj na ú%innej"iu a obsahovo prí$a#livej"iu prezentáciu Slovenska, - podporova$ vydavate'ské aktivity krajansk&ch spolkov a vydavate'stiev v zahrani%í, ktoré reflektujú aktívny krajansk& #ivot komunity, resp. propagujú Slovensko, - podporova$ vedecko-v&skumné projekty, odbornú vydavate'skú %innos$, konferencie, sympóziá a work-shopy zamerané na históriu a v&voj Slovákov #ijúcich v zahrani%í vrátane v&znamn&ch osobností, - podporova$ projekty spolkov, in"titúcií i jednotlivcov smerujúcich k spracovaniu, uchovávaniu a digitalizácii dokumentov tvoriacich v&znamnú sú%as$ kultúrneho dedi%stva, ktoré majú nielen historick& a dokumen-ta%n& v&znam, ale zárove! sú dôle#it&m nástrojom na podporu slovenského povedomia najmlad"ej generácie a prí$a#liv&m prvkom v rámci propagácie Slovenska, - v aktivitách podporen&ch grantov&m systémom vytvá-ra$ podmienky na prezentáciu a sprístupnenie pôvodnej tvorby vznikajúcej v krajansk&ch komunitách Slovákov #ijúcich v zahrani%í prostredníctvom autorsk&ch v&stav, besied a prezentácií v galériách a kultúrnych zariadeniach v rôznych regiónoch Slovenska, - na)alej podporova$ kultúrno-spolo%enské a vzdelá-vacie programy katolíckych a evanjelick&ch misií pôso-biacich v prostrediach slovensk&ch komunít v zahra-ni%í, ktoré zabezpe%ujú autentické potreby dynamicky sa meniaceho spolo%enstva slovensk&ch krajanov a nie sú hradené ani z prostriedkov cirkví v domovskej kraji-ne, ani z finan%n&ch prostriedkov cirkví na Slovensku. ÚS#Z, zverejnené 3.12.2010

Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011 Str. 5

Pozvánka

Na riadne 42. Generálne zhroma#denie (GZ) Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku (ZSv*)

v sobotu 12. marca 2011 o 14:00 hod.

Miesto: Zürich - Oerlikon, Sportanlage Im Birch, Margrit-Rainer-Str. 5

Program: 1.) Otvorenie Generálneho zhroma#denia ZSv*, privítanie, informácia o po%te prítomn&ch 2.) Schválenie programu 3.) Vo'ba volebnej a návrhovej komisie pre uznesenia 4.) Schválenie zápisu zo 41. GZ ZSv* v Zürichu, d!a 20. marca 2010 5.) Správa: - o %innosti ZSv* za uplynulé obdobie

- o hospodárení s financiami ZSv* - kontrolnej a zmierovacej komisie (KaZK)

6.) Rozprava k prednesen&m správam, schválenie správ, udelenie absolutória 7.) Správa pracovnej skupiny ustanovenej 41. GZ pre otázky „Ako naklada$ s majetkom ZSv* ...“ 8.) Rozprava a hlasovanie o správe a návrhoch pracovnej skupiny pre otázky „Ako naklada$

s majetkom ZSv*...“* 9.) Prestávka, ob%erstvenie 10.) Krátka predvolebná rozprava 11.) Vo'by: predsedu ZSv*, %lenov v&boru a náhradníkov v&boru ZSv*, predsedu KaZK, %lena

a náhradného %lena KaZK 12.) Rozprava o budúcej %innosti ZSv* 13.) Vo'né návrhy 14.) Prijatie uznesení pre budúcu %innos$ ZSv* 15.) Národná hymna „Hej Slováci...“

*K zmene programu v bode 8 oproti pôvodnému programu uverejneného v SZ 5-6/2010 do"lo na základe predlo#en&ch materiálov pracovnej skupiny. Pod'a ustanovenia Stanov ZSv* majú v"etci riadni a %estní %lenovia ZSv* právo podáva$ návrhy a hlasova$ na GZ, ak majú vyrovnané %lenské príspevky ZSv* do za%iatku GZ.

V"etk&ch %lenov, krajanov a priate'ov ZSv* srde%ne poz&va na 42. GZ predsední%ka ZSv* Dr. A. Meier-Peschaková

Správa pracovnej skupiny, ustanovenej na 41. GZ d!a 20. marca 2010 Pracovná skupina predlo#ila v&boru Zdru#enia prvú %as$ svojej správy d!a 30. októbra 2010. Sú v nej vymenované jednotlivé skupiny majetku, popis jednotliv&ch polo#iek majetku ako aj preh'ad teraj"ieho %lenenia archívu a písomností Zdru#enia ako i teraj"ie triedenie kníh v *tudijnej kni#nici Zdru#enia.

Zdru#enie má tri hlavné skupiny majetku: poznatky a skúsenosti zo spolkovej %innosti i pamäti o %innosti ZS a #ivote Slovákov vo *vaj%iarsku vôbec; v"etky písomnosti, knihy, %asopisy, videokazety, audiokazety a ostatné zvukové nosi%e ako i obrazová dokumentácia; dary a vyznamenania Zdru#eniu, originály v&znamn&ch dokladov, v&po%tová a rozmno#ovacia technika, nábytok

a zariadenie kni#nice ako aj financie Zdru#enia.

Skupina navrhovala, aby u# teraj"í v&bor za%al nadväzova$ kontakty k rôznym in"titúciám, ktoré by mohli ma$ záujem materiály archivova$. Otvorenou zostala otázka vo'ného prístupu k dokumentom, prípadne po ko'k&ch rokoch by mali by$ jednotlivé skupiny dokumentov vo'ne prístupné.

D!a 21. januára 2011 predlo#ila pracovná skupina )al"iu %as$ svojho návrhu:

Aby majetok Zdru#enia bol zachránen& pred zni%ením alebo znehodnotením, navrhuje nasledovnú úpravu - doplnok Stanov Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku takto: pokra#ovanie na str. 6

V&bor Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku s po%utovaním skon&tatoval, $e pán Ing. Miro )uvada, ktor# mal na akadémii d"a 15. januára 2011 prednies!

laudáciu na jedného z kandidátov Zlatého pera ZSv) 2011, pána Dr. Jána Bernadi'a, namiesto jej prednesu vyu$il túto príle$itos! na &iroké pou'ovanie, moralizovanie a dokonca na zneva$ovanie Slovákov a Sloveniek vo )vaj'iarsku a na Slovensku, Slovenskej republiky a aj Zdru$enia Slovákov vo )vaj'iarsku. Pobúril t#m okrem nás ve%k# po'et ú'astníkov slávnostnej akadémie.

Usporiadate% akadémie nepoznal vopred text jeho príhovoru, inak&ie by bol zabránil zneu$itiu laudácie. V#bor Zdru$enia Slovákov vo )vaj'iarsku sa i touto cestou ospravedl"uje v&etk#m nepríjemne dotknut#m, prípad-

ne znevá$en#m a o'akávame, $e sa pán Ing. Miro )uvada taktie$ v&etk#m neprávom napadnut#m ospravedlní.

Str. 6 Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011

Pokra!ovanie zo strany 5

Doplnok k Stanovám Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku

Do kapitoly 7.0 Orgány Zdru#enia sa zavádza nov& orgán

7.4 Prechodná správa

V podkapitole 7.1 Generálne zhroma#denie (GZ) sa zavádzajú nové body: 7.12 e./ vo%ba prechodnej správy 7.19 V prípade, $e namiesto predsedu Zdru$enia s v#borom vedie Zdru$enie Prechodná správa,

nemusí táto zvoláva! GZ ka$d# rok. Namiesto GZ mô$e informova! o svojej 'innosti 'lenov a priaznivcov priebe$ne internetom alebo obe$níkom aspo" raz ro'ne.

Zavádza sa nová podkapitola 7.4 Prechodná správa: 7.41 Skladá sa zo správcu Zdru$enia, jeho dvoch asistentov a dvoch revízorov. 7.42 a./ Je povinná a oprávnená zastupova! Zdru$enie a kona! v jeho mene. b./ H%adá aktívne mo$nosti obnovi! riadnu 'innos! Zdru$enia c./ Napomáha pod%a svojich mo$ností konanie tradi'n#ch podujatí a stretávaní d./ Zabezpe'uje odovzdanie cenností a písomností Zdru$enia do archívnej správy vhodnej

in&titúcie – slovenskej 'i &vaj'iarskej – ktorá ich sprístupní pre vedecké bádanie, pri'om musí by! zabezpe'ená ochrana osobn#ch údajov, menovite 'lenskej evidencie a finan'n#ch záznamov po dobu najmenej tridsa! rokov od ich odovzdania do cudzích rúk

e./ Bude sa usilova! v maximálne mo$nej miere dokumenty pred odovzdaním digitalizova! a zachováva! aspo" jeden exemplár digitalizovanej dokumentácie vo )vaj'iarsku

f./ Zabezpe'í, aby ostatn# majetok Zdru$enia bol v maximálnej miere pou$it# alebo zhodnoten# na ú'ely, na ktoré bol zadová$en#

7.43 Pôsobnos! Prechodnej správy a./ Ak GZ neustanoví kompletné orgány predvídané v podkapitole 7.2 a 7.2 t#chto Stanov

alebo b./ v období medzi GZ predseda s v#borom by neboli schopní vies! Zdru$enie a ani riadne

zvola! mimoriadne GZ vedenia Zdru$enia sa ujíma Prechodná správa, ktorej sú predo&lé volené orgány povinné odovzda! kompletnú agendu a majetok, v'ítane elektronickej adresy Zdru$enia.

7.44 Funk'né obdobie a./ Ak po'as funk'ného obdobia volen#ch orgánov Prechodná správa nebude nútená za'a!

svoju 'innos!, funk'né obdobie prechodnej správy kon'í udelením absolutória volen#m orgánom.

b./ Ak Prechodná správa za'ne pôsobi!, jej funk'né obdobie kon'í bu* obnovením riadnej 'innosti Zdru$enia alebo jeho zánikom.

V kapitole 8.0 Vo'by sa zavádzajú nové podkapitoly 8.2 Prechodná správa sa volí na GZ v$dy pred vo%bou orgánov uveden#ch v podkapitole 7.2 a 7.3

Stanov. 8.3 +lenstvo v prechodnej správe a v in#ch volen#ch orgánoch Zdru$enia sa vzájomne

nevylu'ujú. 8.4 Namiesto 'lena Prechodnej správy, ktor# zo svojej funkcie odstúpi alebo ju nemô$e

z akéhoko%vek dôvodu vykonáva!, kooptujú jej zostávajúci 'lenovia vhodného náhradníka.

8.5 +len, ktor# nemô$e vykonáva! svoju funkciu zru&í svoj prístup na elektronickú adresu a internetovú stránku Zdru$enia

V kapitole 10.0 Organiza%n& a rokovací poriadok sa zavádza podkapitola 10.3 Prechodná správa upraví jestvujúci Organiza'n# a rokovací poriadok s prihliadnutím na

schválené doplnky Stanov a riadi sa ním.

Paneurópska vysoká "kola v Bratislave: *túdium sloven%iny ako cudzieho jazyka Pre zahrani%n&ch záujemcov o vysoko"kolské "túdium na na"ej PEV*, ale aj ostatn&ch vysok&ch "kolách na Slovensku ponúkame v akademickom roku 2011/2012 dvojsemestrálne programy jazykovej prípravy pred vysoko"kolsk&m "túdiom, tzv. Foundation programmes, ktoré vedú k dosiahnutiu akademickej jazykovej kompetencie zo slovenského jazyka na stupni B2 - stredne pokro%il& - "tandardnej jazykovej kompetencie po#adovanej pre vstup na "túdium na vysok&ch "kolách v Európe.

Do programu jazykovej prípravy „B“ je zaraden& aj anglick& jazyk so zameraním na jeho zdokonalenie. U# vo februári 2011 otvárame intenzívne 3 a 5-mesa%né denné kurzy slovenského jazyka ur%ené pre "irokú zahrani%nú verejnos$. Podrobnej"ie informácie o na"ich vzdelávacích progra-moch, mo#nostiach "túdia, online prihlá"ku a kon-takty nájdete na na"ej www.uninova.sk/clap. S pozdravom Ing. Jarmila Kotláriková, Riadite%ka CJOP

Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011 Str. 7 !"#$%&'()#*#$"+,#-./#/&01231#4567+*#3*#+8/9:413'*#

# ;5<=<>&31)5#/:?5&@#A8B3'=C### # # ! ! !! ! ! "#$%&!'(!)'")#$*+,(!-$.!/01#,#$)!DEFE#+1G+8/<*3(*#"H#+5#,+*I2'*&/=@#4.3*#D.3*#;5<9J3*!2!#3%45+$67#

#### KE#L#ME#B*&1(#NOPP#+5#,+*I2'*&/=@## Q$%&'()#R#;&*@13S1<0T##

U'*95=C#KE#B*&1(#NOPP#5#PVWXO#)50E## "5?59*C#YE#B*&1(#NOPP#5#PZWXO#)50E## [101G*C#ME#B*&1(#NOPP#5#PZWOO#)50E#+#/45<5213/=1I#/.<1## +#/45<5213/=5B#(139&1#\@()1]]## ;*&/=^#(139&@B#+5#;&*@13S1<01C#S*&35/9'#\&@01&#_<*@/## +#$%&'()@C##### _<`/91&<'a1]#M#+#$%&'()@C## \@()1]]/9&*//1#VX################################ U*&=5+*('1#B5b35/9'W#!'<()?@(=/9&*//1#ZX## 1<1=9&'2=8#2E#PP#*#PYC# cB#!*&=94<*96#d##F<1=9&'2=*#2E#ZC#VC#PO#*#PK## 9&5<1I?@/#2E#XNC#MV#*#ZN# d4565&C#=53.#/*#*I#e;*/93*()9@B6@]f#-/9@43^#"S&E#NOEL## 45#+8/9:413J#/*#@/=@9523J# -/9@4#+5G37#d#$?'1&=*## S*g'*3]5+.#6.?*+*## -/9@43^#3*#+8/9:413'1#"S&E#NOEL## # !

! ! !

# # ##########################"#45045&5@W# # ## # 8e&íme sa na Va&u náv&tevu# # !

# # (!%(.,!'43!#)!-%3!9á':## # ;%3,"<+,='#%>!?@A!BCC?!DE%,67## # FFF>,#'@F$%G.>67!

# # H$IH,:!CJ>CC!K!?L>CC!7$.>!

# # M$:!@N>CC!K!?L>CC!7$.>!

# #H161&+.('*#+/9@413'1=#@#/<1238#H13.9=8#!@()5+1I#4&5/9&103J(9+5B#/B/##3*#2J/<1#OZM#ZOZ#KK#MM#*<1?5#6.+h637B#1B*'<5BW#B@()5+*E&#i]B*'<E(5B!

!

j4565&313'1# 4&1# (9137()# 3.+g91+3J=5+# +8/9:413J#;"#Ak![l_W#-#$%&'()@#I1#45219#4*&=5+*(J()#B'1/9#5?B106137E#m*=@I1B1#6*#45()5413'1E#!

!

Fa$iangy - je obdobie od Troch krá'ov a# do polnoci pred "karedou – Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 d!ov& pôst (zaveden& a# koncom 4. st. kres$anskou cirkvou) a# do Ve'kého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou.Pod'a prame!ov z obdobia Ve'kej Moravy sa u nás v 9. storo%í pou#íval termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V ,esku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme v"ak neskôr prebrali nemeck& názov fa"iangy (fa"angy), zo slova vast-schane, %o znamená v&%ap. Vo fa"iangovom období bolo na hospodárstve relatívne menej práce. Po%as fa"iangov sa organizovali zabíja%ky, zábavy a tie# sa robievalo ve'a svadieb. /udia sa obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochrann& v&znam a mali chráni$ proti pôsobeniu negatívnych síl, mali zabezpe%i$ úrodn& rok a plodnos$ hospodárskych zvierat. Posledné tri dni boli najvesel"ie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fa"iang kon%il pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni ob%ania v prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskuto%nili obrad, pri ktorom bolo ve'a pla%u, smiechu a zábavy v"etk&ch prítomn&ch. Tradi%n&m jedlom tohto obdobia bolo obradové pe%ivo - fánky, sma#ené "i"ky, slaninka s klobáskou, huspenina.

Zdroj: http://sk.wikipedia.org

„Konfrontácia mladej generácie s kultúrnym

dedi!stvom na"ich otcov a dedov“

2. FA# IANGOVÁ ZÁBAVA

D$a 5. marca 2011 Gemeinschaftszentrum Buchegg, Bucheggstrasse 93,Zürich Elektri!ka !. 11 a 15, trolejbus !. 32, 69 a 72

Program

14.30 hod. KARNEVAL pre na"ich najmen"ích s ob!erstvením (do 12 rokov, v%nimky povolené!)

17.30 hod. Vystúpenie folkórneho súboru GYMNIK zo Slovenska

20.00 hod. Ve!era a FA#IANGOVÁ ZÁBAVA pre v"etk%ch

Ob!erstvenie Parené buchty – len pre deti CHF 5.- Párky s hor!icou a chlebom CHF 6.- „Zbojnická ve!era“ CHF 23.- (tri druhy pe!.brav.mäsa, kysl.kap.var.zemiaky) Malá porcia CHF 15.-

Vstupné Vystúpenie FS GYMNIK (GY) CHF 20.- Fa"iangová zábava (FZ) CHF 20.- Kombi-lístky 3A (GY+FZ+Ve!era malá) CHF 45.- 2A (FZ+Ve!era malá) CHF 30.- 2B (GY+Ve!era malá) CHF 30.-

Va"e rezervácie a objednávky rada príjme sl. Renátka Muchová na tel. !ísle 076 707 44 66 alebo mailom: muchova.r@gmail.ch!I!&akujeme.

Str. 8 Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011

Pekná reprezentácia Slovenskej katolíckej misie 3. januára bolo tomu bolo 40 rokov, %o sa prv& krát slávila oficiálne vo *vaj%iarsku svätá om"a po

slovensky. Toto jubileum si pripomenuli veriaci Slovenskej katolíckej misie v Zürichu

malou slávnos$ou. Z príle#itosti jubilea pozvali medzi seba diecézneho churského biskupa Msgr. Vitusa Huondera, aby spolu s ním toto jubileum oslávili. Otec biskup pozvanie s rados$ou prijal a zavítal 9. januára 2011 do spolo%enstva veriacich, aby s nimi slávil Eucharistiu. Spolu s ním ju slávili aj slovensk& misionár O. Franti"ek Polák a Msgr. Luis Capilla, koordinátor cudzojazy%n&ch misií v churskom biskupstve i pozvaní laickí hostia z cirkevn&ch in"titúcií. Na úvod sv. om"e vyzdvihol Otec biskup pri"elcov, #e sú o#ivením a obohatením Cirkvi: „Tak ste aj vy va"ou vierou a va"ou vernos$ou k Cirkvi ako kvas, ktor& pozitívne vpl&va na vieru v na"ej krajine.“ Vo svätej om"i sa striedala sloven%ina s nem%inou, v kázni Otec biskup dal prítomn&m za príklad mu%enicu blahoslavenú Zdenku *elingovú, ktorá vytrvala napriek mu%eniu vo viere. Aj ke) dnes ne#ijeme v %asoch nemilosrdného a krutého prenasledovania, predsa poci$ujeme bolestn& odpad od viery a hrozivú 'ahostajnos$ vo%i Cirkvi. O to viac sú kres$ania vyzvaní by$ #iariv&m príkladom vernosti. Táto v&zva je pre sestry a bratov zo Slovenskej misie iba samozrejmos$ou, preto#e po%as 40 rokov spolo%enstvo rastie a omladzuje sa. Vidite'n&m dôkazom tohto tvrdenia boli po%etné mladé rodiny s mal&mi de$mi,

dokonca u# v tretej generácii. Radostná atmosféra zo slávenia Eucharistie sa preniesla i do kaviarne farského domu, kde ochotné ruky

pripravili aperitív a malé ob%erstvenie. Ve'a prítomn&ch sa spontánne zhováralo s Otcom biskupom, ktor& ochotne a otvorene odpovedal na ich najrôznej"ie otázky a nebránil sa po%etn&m fotografom. I ke) oslavujúci nemali k dispozícii ve'kú sálu, nedali sa t&mto znev&hodnením znechuti$ a ukázali Otcovi biskupovi tie pomery, v ktor&ch misia #ije a jestvuje. K vydarenému stretnutiu prispelo nemálo ochotn&ch rúk. V)aka im v"etk&m, #ia', malá kaviare! bez kuchyne neposkytla mo#nos$ spolo%ného obeda so v"etk&mi. Pre hostí a malú skupinku veriacich zabezpe%il Otec Franti"ek mo#nos$ obedova$ na Talianskej misii. I tuná sa o kompletnú prípravu a podávanie obeda – ale i o následné poum&vanie riadov, miestnosti a kuchyne postarala skupina slovensk&ch kuchárov.

Závere%né prejavy prekypovali chválami na Slovenskú misiu: „Táto misia je mladá a #ivá, zaslú#i si podporu!“ V)aka Vám, krajania! Foto: -PM-/-KG-

!

Foto: PhDr. P. Meier PhD. Prof. Ábel Krá': Zápas o Slovensko

Koncom minulého roka vy"iel vo Vydavate'stve Spolku slovensk&ch spisovate'ov rozsiahly zborník dokumentov Spolo%enstva Kres$anské Slovensko (SKS) pod názvom Zápas o Slovensko. Je to autorské dielo univerzitného profesora Ábela Krá'a, ktor& je na %ele tohto ob%ianskeho zdru#enia u# dvadsa$ rokov. U# pri zbe#nom prelistovaní %itate' s obdivom zis$uje, #e na v"etky v&znamné udalosti v národnom #ivote Slovákov SKS zareagovalo analytick&mi rozbormi a úvahami, rozsiahlymi %lánkami. Za ostatn&ch dvadsa$ rokov sa doformovala na"a slovenská "tátnos$, a preto autor nasto'oval nové úvahy o tom, aká má by$, na ktoré odkazy z na"ej národnej minulosti musíme pamäta$, z ktor&ch udalostí sa pou%i$. Prof. Ábel Krá' bol v tomto období aj politicky %inn&, bol i prv&m ve'vyslancom Slovenskej republiky vo *vaj%iarsku. Videl a vidí ve'mi dobre do politiky, je predvídav& a vie o tom aj kvalitne písa$. Predstavenia novej knihy sa 7.12.2010 vo vydavate'stve Quo Vadis v Bratislave zú%astni-la aj p. PhDr. A. Meier-Peschakova PhD. so slávnostn&m príhovorom k autorovi.

OZNAM - DEMENTI Viacerí na"i krajania sa obrátili na Zdru#enie so #iados$ou o vysvetlenie postoja Zdru#enia k dvom správam, dot&kajúcich sa Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku uverejnen&ch na internetovej stránke Svazu spolku ,echov a Slovákov www.svaz-spolku.ch K prvej správe:

15. P!edná"ka o historii Slovenska p. Dr. Du"anom Ková#om

Milo" Kelemen jedná s Dr. Ková#om o mo$n%ch termínech p!edná"ky v Zürichu,

Basileji a &enev'; spole#n' i pro ZSv(, dohodnuto s pí Meier -Peschakovou

(p)vodní termín jese* 2010 bude muset b%t p!elo$en na za#átek roku 2011

kv)li termín)m DOMOVa)

povedala pani predsední%ka v&boru, #e ju s t&mto návrhom oslovil pán predseda Svazu. Odpovedala mu, #e o !om musí rozhodnú$ v&bor Zdru#enia a nijak& záväzn& prís'ub mu nedala. Preto#e neskôr dostala oznámenie, #e navrhovanému predná"ate'ovi ani druh& termín nevyhovuje, nepova#ovala za potrebné predlo#i$ neaktuálny návrh v&boru. V&bor neprejavil záujem o predná"ate'a. K druhej správe:

16. Zdru$enie Slovákov vo (vaj#iarsku - ZSv( otázka vstupu do SS+S z)stává otev!ená, podmínkou je iniciativa stran ZSv(

V&boru nie je známe, #e by niektor& z demokraticky zvolen&ch predstavite'ov Zdru#enia bol podal návrh, aby Zdru#enie vstúpilo za %lena do Svazu spolku ,echov a Slovákov. Nik vo v&bore nevidí potrebu takéhoto kroku ani v budúcnosti.

Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011 Str. 9

Milí %itatielia, 20. januára 2011 vo veku 87 rokov zomrel v&znamn& slovensk& spisovate' a publicista Ladislav %a&k' My, Slováci vo *vaj%iarsku, sme mali mo#nos$ osobne ho spozna$, ke) mu bola 22. januára 2005 udelená cena Zlatého pera ZSv* zato, #e v#dy stál na strane slovenského etnika, obhajoval jeho záujmy, nárok na vlastn& "tát a svojím umením posvätil rodné Slovensko. Ladislav 0a#k& patril medzi najv&znamnej"ie osobnosti povojnovej generácie slovensk&ch spisovate'ov. Hlavnou témou jeho tvorby boli vojnové, sociálne a etické otázky, zobrazil v nej #ivot spolo%nosti, v ktorej #il. Jeho dielo je protestom proti vojnov&m útrapám, citov&m deformáciám, ako aj h'adaním zmyslu osobn&ch postojov vo vypät&ch a hrani%n&ch situáciách. Pre rozhlasové a televízne vysielanie pripravil viaceré hry, rozhovory a relácie. V#dy sa vyjadroval k sú%asn&m pomerom a nech&bal na rôznych kultúrnych a verejn&ch podujatiach. V roku 1990 sa stal %estn&m %lenom Spolku slovensk&ch spisovate'ov a zvolili ho za predsedu prezídia Matice slovenskej.

V tichej spomienke krajania vo *vaj%iarsku Renáta Muchová / Foto :www.slovaci.ch „V #asti slovenskej inteligencie (neviem, kde e$te inde na svete) sa prejavuje odpor k v'chove mladej generá-cie k národnému uvedomeniu, a v$etko národné sa jej vidí zastaralé, nemoderné, nesvetové, spiato#nícke, a #o je najhor$ie – nacionalistické (dokonca nacistické) – slovom reak#né, a preto hodné odsúdenia. To, #o je inde samozrejmé ako sú#as" kultúry a vlastenectva (dokonca aj v USA), je na Slovensku na neuverenie #as"ou tejto inteligencie odsudzované a vysmievané. Len&e ... Svetová kultúra, literatúra a umenie sa do&adujú práve tohto národného, zvlá$tneho a osobitého, slovenského farebného kamienka, ktor' jej ch'ba do mozaiky celkového obrazu. To, #o im ponúka a #o sa bez hanby do&aduje cien, odmien a metálov, #o nás chce vo svete reprezentova", to antinárodné, kozmopolit-né, vyhlasujúce sa za kultúru, literatúru a umenie, práve toho má svet prebytok, sú ho plné smetiská, je to odhodené ako neumelecké, nezaujímavé, nepou&ite!né, ni#ím neobohacujúce jeho pestrú mnohofarebnú mozaiku.“

Ladislav %a&k': (udia nie sú anjeli 1998

V Martine sa v novembri 2010 konalo prelomové zhroma#denie mati%iarov (30.11.2010; Slovenské národné noviny; '. 48, s. 2; Válek Igor)

V d"och 19. - 20.11. 2010 sa v Martine konalo Valné zhroma$denie MS, ktoré mo$no ozna'i! za historické a prelomové z viacer#ch h%adísk. Zi&iel sa na "om historicky najvä'&í po'et delegátov, ktorí vo vo%bách zvolili za predsedu MS Ing. Mariána TKÁ+A, PhD. s po'tom hlasov 213, 'o predstavuje 52,08 % hlasov oprávnen#ch voli'ov. Tento historicky prv# viceguvernér Národnej banky Slovenska po dlh#ch rokoch vystriedal Ing. Jozefa Marku&a, pôsobiaceho zas na danom poste historicky najdlh&ie. Z volieb, na ktor#ch svojím platn#m hlasom participovalo viac ako 400 delegátov z celého Slovenska, vzi&li i nové vrcholné orgány. Nov# predseda MS sa vo svojom úvodnom slove po*akoval za vyslovenú dôveru a s%úbil, $e sa s plnou vá$nos!ou od za'iatku svojho pôsobenia bude venova! potrebn#m zmenám v Matici, ale napríklad aj jej zatraktívneniu (v najlep&om slova zmysle) pre mlad#ch %udí a 'o naj&ir&iu verejnos!. Zdôraznil aj kontinuitu práce a nadviazanie na v&etko dobré, 'o Matica slovenská za b#valého vedenia urobila. Mati'iari sa potleskom po*akovali J. Marku&ovi za pôsobenie v 'ele in&titúcie. Neskôr M. Tká' aj na svojej prvej tla'ovej besede pred zástupcami médií zopakoval svoju víziu vedenia najstar&ej kultúrnej ustanovizne Slovákov a zdôraznil aj osobnú ambíciu, aby Matica 'oskoro mala stotisíc 'lenov 'i - ako doslova povedal -, aby "slovo Matica znelo ako nie'o posvätné." Delegáti Valného zhroma$denia MS na záver dvojd"ového rokovania prijali i dva dokumenty, ktoré publikujeme v plnom znení. ------- Vyhlásenie Valného zhroma#denia Matice slovenskej k 150. v&ro%iu Memoranda národa slovenského Roku 2011 si pripomíname 150. v&ro%ie Memoranda národa slovenského, základného národno-&tátneho dokumentu, ktor# bol krstn#m listom na&ej národnej identity a aj Matice slovenskej. Po roku 1848 sa druh#krát zrete%ne artikulovala po$iadavka svojbytnosti, ako podmienka vstupu Slovákov do európskych dejín. Návraty k tomuto historickému roku boli, sú a budú prame"om, z ktorého bolo a je mo$né 'erpa! *al&iu silu pre aktuálne úlohy slovenskej spolo'nosti. Memorandum bolo in&piráciou aj v roku 1991, ke* sme sa v Martine na mati'nej pôde prihlásili k my&lienke slovenskej &tátnosti, ako v#razu hlbokej úcty k odkazu na&ich predkov. Pri 150. v#ro'í Memoranda národa slovenského kon&tatu-jeme, $e sme dedi'mi hodn#mi jeho odkazu aj v 21. storo'í. Je to impulz k nov#m projektom a v#zvam pre Maticu slovenskú vo'i Slovákom doma i vo svete tak, aby Matica v zmysle svojich prv#ch Stanov bola jednotou 'oraz vä'&ieho po'tu milovníkov národa a $ivota slovenského. Takto bude pevn#m obrann#m &títom ná&ho národa i do budúcnosti. V Martine 20. novembra 2010 Ing. Marián TKÁ+, PhD. predseda MS

Vyhlásenie Valného zhroma#denia Matice slovenskej k anga#ovanosti mati%n&ch a nemati%n&ch subjektov v Podielovom dru#stve Slovenské investície (PDSI) a k správe národného pokladu Nadáciou MS

Valné zhroma$denie MS sa zaoberalo problémami ú'asti mati'n#ch i nemati'n#ch subjektov v PDSI. Kon&tatovalo, $e priama anga$ovanos! Matice slovenskej v PDSI je minimálna a novozvolen# v#bor MS zaviazalo urobi! v&etko pre zmiernenie strát Matice, ako i podielnikov, ktorí na podnet Matice vlo$ili do PDSI svoje finan'né prostriedky. S t#mto cie%om zvolá v#bor do konca februára 2011 stretnutie zainteresovan#ch subjektov vrátane Rady 'lenov PDSI.

V#bor MS zvá$i zainteresovanos! Matice v Euro dru$stve Slovenské investície, dcérskej spolo'nosti PDSI. V#bor rozhodne o *al&om osude ú'asti Matice v tomto dru$stve.

Valné zhroma$denie splnomoc"uje v#bor podniknú! v&etky kroky a právne opatrenia na navrátenie istiny Národného pokladu do správy Matice slovenskej. Predsedu Matice zaviazalo, aby pravidelne informoval verejnos! o postupe rie&enia uvedenej problematiky. V Martine 20. novembra 2010 Ing. Marián TKÁ+, PhD. predseda MS

Str. 10 Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011 Pavol KALL (ah$ie je búrat' ako stavat' Pred 42 rokmi na"li Slováci vo *vaj%iarsku svoju druhú vlast' a sú dodnes pov)a%ní, #e nás prijali a sna#ili sme sa na"ou poctivou prácou prispieva$ k v"estrannému rozvoju. Ideály demokratického spoluna#ívania, vzájomného re"pektu v novej krajine nám pred 40 rokmi umo#nili zalo#it' si vlastnú organizáciu. Ve'kú zásluhu na jej zalo#ení mal pán Dr. Emil Kru"pán so skupinou Slovákov. Po jeho smrti pán Ing. Aristid Zelenay urobil ve'k& kus poctivej práce a v)aka jemu Zdru#enie dodnes existuje. Zvolil sa v&bor, ktor& za%ínal vo ve'mi skromn&ch podmienkach, ale ve'mi r&chlo sa vzmáhal. Nako'ko bolo treba informovat' prichádzajúcich ute%encov, za%al v&bor vydávat' Informa%n& list, neskôr to boli Informácie a teraz sú to Slovenské zvesti, ktoré spájajú nás, roztraten&ch po *vaj%iarsku, ale i doma na Slovensku. Nemô#eme zabudnút' ani na Otca Martina Mazáka, ktor& u# #il v Morges a po príchode emigrácie bol misionárom pre Slovákov a ,echov v Suisse Romande a bol jedn&m zo zakladate'ov Zdru#enia. Pán Zelenay vytvoril databázu ako aj slovenskú klávesnicu na systéme Frammework a Slovenské zvesti sa za%ali tla%it' ofsetom. Po %ase sa Zdru#enie Slovákov a priate'ov Slovenska premenovalo na Zdru#enie Slovákov vo *vaj%iarsku. Dnes, ke) sa na to dívam, nemalo sa to pozmenit', lebo po%as "tyroch desa$ro%í vznikli mie"ané man#elstvá a partneri a partnerky nie sú Slováci, ale priatelia Slovákov. Ja by som bol za navrátenie starého názvu. Povedat' si, #e v budúcnosti Zdru#enie Slovákov vo *vaj%iarsku nepotrebujeme, by bolo ve'kou nezodpovednos$ou, ako aj pochovaním jedinej slovenskej organizácie, ktorá má svoj podiel aj na vzniku Slovenskej republiky. Ako organizácia to nemala 'ahké, nako'ko sa do v&boru dostali aj príslu"níci *TB, ktorí mali za cie' rozbi$ Zdru#enie a národne uvedomel&ch %lenov v&boru odstránit'. Nepodarilo sa im to a dnes táto háved' u# nechodí medzi Slovákov ani na slovenské bohoslu#by. Predt&m sedávali v prv&ch radoch a robili dojem, akí sú kres$ania a národovci. Za judá"sky gro" zrádzali vlastn&

národ. Zdru#enie Slovákov aj napriek t&mto odrodencom nezaniklo a stále ho budeme potrebovat'. Dnes u# generácia zakladate'ov a budovate'ov Zdru#enia odchádza na odpo%inok i do ve%nosti. Emigrácia Slovákov sa nezastavila a pokra%uje i do *vaj%iarska. Musíme na"e rady roz"irovat', bez oh'adu na to, %i sú tu natrvalo alebo prechodne. Vä%"iu zásobu síl máme v na"ich radoch. Je to mladá generácia na"ich detí. Mnohé z nich majú zalo#ené vlastné rodiny. Prosím Vás v"etk&ch, krajania Slováci, a# poznáte 'udí, upozornite ich na na"e Zdru#enie a prive)te ich medzi nás. Vám mlad&m bude patri$ Zdru#enie a jeho budúcnost', preto bu)te hrdí na to, #e u# máte organizáciu, ktorá má 40 rokov. Nako'ko sme roztrúsení po celej krajine, Slovenské zvesti nás budú i na)alej informovat' a spájat'. Diaspora, hlavne mlad"ej generácie, sa bude len zvä%"ovat'. Uvedomujem si, #e ve'ká %ast' mlad&ch nehovorí po slovensky, lebo máme stále viac mie"an&ch man#elstiev nielen vo vlastn&ch radoch, ale ve'a slovensk&ch diev%at sa vydáva do *vaj%iarska. Preto dávam návrh, aby v Slovensk&ch zvestiach boli informácie aj v nemeckom jazyku, nako'ko je tam ve'k& po%et mie"an&ch man#elstiev. Bude to spojené s vä%"ou prácou, ako aj finan%n&mi nákladmi, ale prinesie to aj svoje ovocie. Chápem obavy pána Zelenaya, aby v budúcnosti nehovoril niekto in& za nás, keby sme dopustili zánik Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku. Musíme sa sna#it', aby si na"a organizácia zachovala svoju suverenitu, a #e tradície *vaj%iarska, krajiny, ktorá sa nám stala druh&m domovom, budeme i na)alej uplatnovat' v na"ej spolkovej %innosti. Navrhujem v&boru a pani predsední%ke, aby pán Aristid Zelenay bol vymenovan& za do#ivotného %estného predsedu Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku. Bol jedn&m z t&ch, %o staval a obetoval svoj %as pre Zdru#enie, aj ke) sa mu postavili preká#ky do cesty. Ked' sme si %asto vymie!ali názory, v#dy si pamätám nato, ako mi povedal: „...nezabudni Pa'o: /ah"ie sa búra ako stavia!“ Nech #ije povedomie nedelite'nosti Slovákov na t&ch, ktorí #ijú pod Tatrami a na t&ch, ktor&ch osud rozvial po celom svete.

Matka chudobn&ch z Banneux Notre-Dame Banneux (vyslovuje sa bané) patrí medzi v#znamné pútnické miesta Belgicka. V&etko za'alo v roku 1933, ke* sa Panna Mária osem ráz zjavila 12-ro'nej Mariette Becovej, pochádzajúcej z chudobnej mnohodetnej rodiny. Pútnici zo Slovenska sem do roku 1989 praktic-ky nemohli prichádza!, lebo im v tom bránila politická situácia. Zato prichádzali belgickí Slo-váci – jednotlivo i organizovane. Pán Anton Polák, Slovák $ijúci v Belgicku, si Banneux zamiloval. Správe pútnickeho miesta predlo$il svoj zámer, ktor# má by! korunou jeho plodného $ivota. Rektor pútnického miesta Banneux Leo Palm 26. Apríla 2010 na to pí-somne reagoval: „Samozrejme, socha Sedembo-lestnej Panny Márie, ktorá sa na Slovensku tak vrúcne uctieva, je srde'ne na pútnickom mieste Banneux vítaná. Zaujme, ako ste si $elali, 'estné miesto v Kaplnke sv. Franti&ka.“ Nato dal Anton Polák v spolupráci s pani Margitou Behúnovou,

sestrou kardinála Tomka, zhotovi! reliéf Sedembolestnej pod%a milostivej sochy zo )a&tína. Dielo vo forme drevorezby (80 x 100 cm) vytvoril umelec *tefan Dolobá% z Hrabovca nad Labor-com. Najprv bolo predstavené v rodisku darcu, vo Vrbovom (25. - 27. augusta 2010) a potom pri'inením správcu Slovenskej katolíckej misie v Bruseli /ubo-míra Fab%ina slávnostne posvä-tené v Banneux, kde slovenskú prítomnos! a spolupatri'nos! s mnoh#mi tam u$ prítomn#mi národmi od tej chvíle dosved'uje spolu s vlajkou ná&ho slovenského &tátu na Esplanáde. $akujeme pánovi A. Polákovi za v%etk&ch krajanov roztrúsen&ch po svete

"a%tínska Pieta na pútnickom mieste

Banneux Notre-Dame

Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011 Str. 11

Viliam Horná%ek

TAKÍ SME...

A$ ke* u$ plame" dohára

a ke* u$ ani sviece nemajú 'ím plaka!

my, a$ ke* sa zem otvára - sa za'íname uznáva! a za'íname chápa!...

* A zrazu svorne dokola vravíme sväté pravdy

- ak# Ten bol 'i Tá bola v#nimo'ná a v#znamná

osobnos! nad osobnosti...! V&ak nechválime 'loveka

- len jeho holé kosti *

Preto my iba sejeme - k#m in# na&e plody $ne Cudzí konajú prakticky prezieravo a rozumne...

K#m my sme *alej ku sebe - stále len takí, akí sme...

*

V relatívne krátkom !ase opustili na%e rady nieko'kí velikáni slovenskej kultúry. Nad otázkou potreby novodobého Národného cintorína sa Viliam Horná!ek zam&%'a vo svojom !lánku: „Tam, kde sa muchy otá!ajú...“, z ktorého vyberáme:

..... Mal som to "$astie, #e som prostredníctvom dlhoro%ného priate'stva – vyskú"aného mnoh&mi spolo%n&mi a súhlasn&mi postojmi – mal mo#nos$ skuto%ne dôverne pozna$ aj Milana Rúfusa aj Ladislava 0a#kého aj Vladimíra Kompánka. V"etci poznali presne svoju hodnotu aj cenu pre slovensk& národ, ba aj 'udstvo. Poznali najmä hodnotu svojho diela a jeho potrebnos$ pre národ, ktorého boli sú%as$ou a pre ktor& cel& #ivot pracovali. Nie v"ak iba svojou umeleckou prácou. Takéto osobnosti u# prestávajú by$ iba %lenmi rodiny %i bratstva blízkych priate'ov a kolegov, sú aj duchovn&m majetkom celého národa.

Som hlboko presved%en&, #e ak by bol vytvoren& dôstojn& nov& Národn& cintorín v slovenskej metropole ako miesto, kde sú zhroma#dené tie najvä%"ie osobnosti slovensk&ch novodob&ch dejín – ani jeden z menovan&ch by neodmietol pôsobi$ aj na)alej – aj po svojej fyzickej smrti – ako pozitívny, nasledovaniahodn& príklad pre slovensk& národ. Ve) odmietnutie tejto pocty a zárove! )al"ej úlohy pre blaho a ú#itok svojho národa, by bolo proti zmyslu ich celo#ivotného diela! ,lenom delegácie slovenskej inteligencie – v rámci iniciatívy „Za kraj"iu metropolu Slovenska“ - u ministra kultúry SR v roku 2008 bol okrem in&ch osobností aj majster Ladislav 0a#k&. V rámci nami predlo#enej koncepcie „metropolizácie Bratislavy“, ktorú sme pri"li ponúknu$ ako agendu ministrovi aj celému ministerstvu, sme hovorili aj o tom, %o Bratislave ako budúcej slovenskej metropole ch&ba. Star& historick& Národn& cintorín v Martine u# splnil svoju úlohu a splnil ju %estne. Je síce stále dôstojn&, ale u# zaplnen& a navy"e – nov&m centrom národného a "tátneho #ivota, nov&m kultúrnym a spolo%ensk&m centrom Slovenskej republiky sa stala Bratislava. Preto#e slovenské aj slovanské kultúrne dejiny sa za%ali práve na na"om slovenskom území – a práve na území dne"nej Bratislavy, nad sútokom Moravy s Dunajom – navrhli sme miesto ná"ho nového Národného cintorína na Devíne. Aj na"i slovanskí bratia ,esi ho majú na Vy"ehrade a je dôstojn&, ba ve'kolep& a nádhern&. Tak sa uká#me aj my Slováci ako si vá#ime svojich velikánov. A je to práca – krásna, tvorivá práca – nielen pre pána ministra a MK, nielen pre primátora a magistrát %i Vládu SR... je to viacgenera%ná práca pre cel&, dnes u# opä$ slobodn& a suverénny slovensk& národ! Alebo chceme )alej – tak ako je to dnes – pochováva$ na"ich najvä%"ích raz „pánubohu za chrbtom“, raz „tam, kde lí"ky dávajú dobrú noc“ %i tam „kde sa otá%ajú muchy“...?! Na záver znovu pripomínam, #e rozhodnutie %loveka o sebe a mieste svojho posledného odpo%inku je aj pre m!a nato'ko záväzné, #e je a# posvätné a nespochybnite'né. Zárove! v"ak prízvukujem – najmä pre kompetentn&ch, ktorí sú povinní kona$ – #e ich „psou“, najmä v"ak 'udskou a aj úradnou povinnos$ou "tátnych predstavite'ov je neodkladne vytvori$ dôstojné a reprezenta%né miesto ako nov& Národn& cintorín, kde by nielen zahrani%né "tátnické %i kultúrne náv"tevy na"li dôkaz o na"ej kultúrnej rovnocennosti s in&mi národmi a o na"ich prínosoch do klenotnice 'udstva, ale kde by aj na"a mladá generácia na"la zdroj svojho oprávneného sebavedomia a pozitívnej motivácie príslu"níkov po%tom síce nie ve'kého, ale - svojou vô'ou #i$ a aj schopnos$ami tvori$ - o to vä%"ieho, ba v&nimo%ného „národa tvorcov hodnôt, ktoré od po%iatku na"ich dejín civilizovali Európu a svet“. Príkladom a dôkazom hodnôt 'udskej tvorivosti a zárove! tvorivej 'udskosti slovenského národa bezpochyby sú aj majstri – Milan Rúfus, Ladislav 0a#k& a Vladimír Kompánek, ktorí mali, bok po boku, tak ako v #ivote a vo svojom umeleckom diele, spo%íva$ – a najmä #iari$ príkladom ako hviezdy prvej ve'kosti na nebi slovenskej kultúry vo svojej milovanej slovenskej zemi na tom – ako to v celom kultúrnom svete v"eobecne uznávajú – naj%estnej"om, najreprezentatívnej"om a po ich smrti aj naju#ito%nej"om mieste, na novom Národnom cintoríne. Alebo sme u# na tom tak excelentne, #e u# ani úrove! na"ej kultúrnosti, ale aj národného sebavedomia a "tátnej reprezentácie nepotrebujeme zvy"ova$? Ak je to tak – a ja som si to zatia' nev"imol – prosím, prepá%te mi moju zaostalos$ a kultúrnu slepotu. Áno, kultúrnu slepotu – tú predov"etk&m! Alebo, #e by !ou - u# chronicky – trpeli skôr iní, najmä tí „na"i“ kompetentní nekompetentní?! Akad. mal. Viliam Horná#ek, predseda Zdru&ení slovenskej inteligencie

Slovensko hostite'om MS v 'adovom hokeji 2011 !Hokejoví fanú"ikovia u# dlho vedia: v%ase od 29.4. – 15.5.2011 sa v dvoch slovensk&ch mestách Bratislava a Ko"ice za%ne historick& hokejov& "ampionát elitnej kategórie – Majstrovstvá sveta 2011 IIHF. Osobne si myslím, #e je to pre na"u krajinu ve'ká %es$, budeme v podvedomí celého sveta. A preto verme, #e práve na"e Slovensko bude dobr&m hostite'om, celé majstrovstvá prebehnú bez ak&chko'vek $a#kostí, na"i hrá%i uká#u svoje schop-nosti a budú odhodlane bojova$,

aby dosiahli %o najvy""ie. Na"imi prv&mi súpermi sú: Rusko, Nemecko a Slovinsko. A veru, nebude to 'ahké. Chlapci, dr#íme Vám palce, veríme vo vás. „ Nech bo#e dá“ ! „Slovesnkooooooo do toho!“ Viac informácií nájdete na www.iihf.com JNech bo&e dá, nech bo&e dá Ve) my na to máme Nech bo&e dá, nech bo&e dá Ten ví"azn' gól Nech bo&e dá, nech bo&e dá Ve) dobre to hráme Aby viac na nás Nik nezabudol“

Renáta Muchová

Str. 12 Slovenské zvesti ZSv" !. 1/2011

„Okrídlené slová“ Sú to ustálené slovné spojenia pochádzajúce z niektorého literárneho alebo historického prame"a. Naj'astej&ie sú to dvojslovné pomenovania, pri po'utí si ich 'lovek uvedomuje ako pekné obrazné prirovnania. Ich sila je v tom, $e sú názorné, metaforické, trefné. Danajsk& dar – Grécki Danaovia, ktorí obliehali Tróju, zanechali pred hradbami mesta akoby dar povestného ko"a, v ktorom bolo ukryt#ch tridsa! vynikajúcich bojovníkov. Ke* po odchode Grékov Trójania s jasotom vtiahli ko"a do mesta, povyskakovali z neho grécki hrdinovia a svojím ví!azstvom spe'atili osud Trójanov. Vo Vergiliovej Aeneide 'ítame „timeo

Danaos et dona ferentes“, 'o znamená „bojím sa Danaov, hoc aj dary priná"ajú“. Odvtedy sa záludné, nebezpe'né a záhubné dary ozna'ujú okrídlen#m v#razom danajské dary. Siedme nebo – Starí Gréci si predstavovali, $e nebo sa skladá zo siedmich kry&tálov#ch sfér, na ktor#ch sú umiestnené hviezdy a planéty. Podobné názory panovali vtedy aj na V#chode. V najvy&&om, siedmom nebi trónil boh, obk%ú'en# zborom anjelov. Metaforicky a tradi'ne sa dodnes pou$íva spojenie siedme nebo, by! v siedmom nebi – na ozna'enie &!astia, ve%kej radosti, najvy&&ej bla$enosti.

Jedna zaujímavos": Od prvého slovensky hraného divadelného predstavenia v Novom Meste nad Váhom uplynulo sto&tyridsa! rokov. Dokazujú to dostupné informácie z dobovej tla'e, pod%a ktorej v Novom Meste nad Váhom v roku 1870 odohrali fra&ku Kocúrkovsk& bál. Za pseudonymom jej autora Podolsk# sa skr#val Viliam Pauliny-Tóth. DVD-nahrávku s priebehom Akadémie ku D!u "tátnosti s udelením Zlatého pera ZSv* si mô#u záujemcovia objedna$ u p. PhDr. Pierre Meier na tel. %ísle: 056 493 24 50 alebo na E-mailovej adrese ZSv*. Cena: 20.- Fr. Srde%ná v)aka patrí v"etk&m, ktorí akouko'vek sumou prispeli na

%innos$ Zdru#enia, na vydávanie Slovensk&ch zvestí alebo zaplatili %lensk& príspevok. V&bor ZSv*

V predo&lom 'ísle SZ 5-6/2010 bol uverejnená webová stránka Slovakia Hockey Team Zürich s tla'ovou chybi'kou. Na&im hokejov#m nad&encom sa t#mto ospravedl"ujeme a uvádzame správnu adresu: www.slovakiateam.banda.cz ' '

' Uzávierka budúceho %ísla bude 31. mája 2011. Radi uverejníme Va"e príspevky, ak ich za"lete na E-mailovú adresu ZSv* s ozna%ením „SZ“. (akujeme.

'''''

'

' ' ' Slovenská katolícka misia vo *vaj%iarsku

Bohoslu#obn& poriadok Misionár:

O. Franti"ek Polák SDB, Brauerstr. 99, 8004 Zürich

Tel./Fax: 044 241 50 22, franti"ek@hispeed.ch

Sväté om"e: Bazilej: o 18.00 hod. v kostole Allerheiligen na Neubadstr. 95, ka#dú druhú a "tvrtú nede'u v mesiaci Mo#nos$ pristúpi$ k sviatosti zmierenia u# od 17. hod.

Bern: o 17.30 hod. v krypte farského kostola Dreifaltigkeitskirche, Taubenstr. 12, ka#dú druhú a "tvrtú sobotu v mesiaci

Lausanne: o 16.00 hod. v Chapelle der Servan, 12 rue Eugène-Grasset, ka#dú tretiu sobotu v mesiaci V#dy po sv. om"i posedenie pri káve v ne)alekej re"taurácii. V"etci sú srde%ne vítaní. Zürich: o 9.30 hod. v krypte kostola Liebfrauen, Weinbergstr. 34, ka#dú nede'u. Vchod pod ve#ou. Po sv. om"i posedenie pri káve vo farskom dome. V"etci sú vítaní. Slovenská sv. om"a ka#dú stredu o 20.00 hod. na talianskej misii v Zürichu, Feldstr. 109, okrem letn&ch prázdnin. Slovenská sv. om"a ka#d& prv& piatok v mesiaci o 20.00 hod. v krypte kostola Liebfrauen. +eneva: o 16.30 hod. ka#dú prvú a tretiu nede'u v mesiaci v kostolíku St. Julien, 3, Rue Virginio Malnati, 1217 Meyrin 2

Impressum: Slowakische Nachrichten Informationsbulletin der Vereinigung der Slowaken in der Schweiz. Erscheint mind. 4x im Jahr. Verleger: Vorstand der Vereinigung Druck: Druckzentrum AG, 8143 Stallikon, Auflage: 1100 Exemplare Die in dieser Zeitschrift hervorgebrachten Meinungen verpflichten nur ihre Autoren. Sie widerspiegeln nicht zwangsweise die Meinung des Verlegers. Slovenské zvesti Tla%ov& orgán Zdru#enia Slovákov vo *vaj%iarsku. Vychádza min. 4x za rok. Vydavate': V&bor ZSv* ,lánky podpísané menom alebo zna%kou autora nemusia bezpodmiene%ne vyjadrova$ mienku vydavate'a. Verlags-/Redaktionsadresse: Adresa vydavate'a a redakcie:

Vereinigung der Slowaken in der Schweiz, „Slovenské Zvesti“, Postfach 1271, 8021 Zürich E-mail: zsvs@swissonline.ch Postcheck: 80-22363-1 Zürich

'

''

'

'''''''

'

AZ

B

80

21

Zü

ric

h

! Ad

ress

ber

ich

tigu

ng

Mel

den

!