Úvod

Slovensko predstavuje z hľadiska cestovného ruchu veľmi zaujímavú a pestrú krajinu.

Charakter našej krajiny vychádza z charakteru prírodného prostredia a štruktúr, ktoré boli

vytvorené ľudskou činnosťou. Jednou z hlavných prírodných podmienok cestovného ruchu je

povrchová pestrosť, klimatické podmienky, hydrologické podmienky, bohatstvo kultúrnych

a historických pamiatok.

Medzi najvyhľadávanejšie oblasti cestovného ruchu na Slovensku patria Vysoké

Tatry, ktoré sa stali základom rozvoja turistiky, horolezectva, rekreácie i kúpeľníctva.

V letnom období turistov lákajú vodné plochy ako napríklad priehrady Orava, Liptovská

Mara, Zemplínska šírava, Domaša a i. Slovensko je bohaté na minerálne a termálne pramene,

čoho dôkazom je aj 25 kúpeľných miest. Svetovú povesť majú Piešťany, Trenčianske Teplice

a Bardejov. Do popredia sa dostáva preventívny zdravotný cestovný ruch, ktoré hlavne

v okolí termálnych vôd zabezpečujú pribúdajúce Wellnes centrá.

Dôležitý význam pre návštevnosť slovenských miest majú historické a kultúrne

pamiatky, kultúrne podujatia, múzeá, galérie, veľtrhy. Ďalej sú to športové podujatia

a zariadenia pre športové aktivity plavárne, vleky, lanovky, aqua parky a golfové ihriská. Pre

rozvoj cestovného ruchu sú potrebné materiálne podmienky a kvalitné služby pre účastníkov

cestovného ruchu.

Prejavy materiálnej a duchovnej kultúry obyvateľov Slovenska predstavujú širokú

škálu, v ktorej najzákladnejším prvkom sú zachovalé historické, urbanistické, architektonické

a stavebné diela. Sem patria aj pretrvávajúce tradície folklóru nášho etnika, usporiadanie

rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí ako aj ďalšie spoločensko-kultúrne činnosti.

Pre medzinárodný cestovný ruch je významná geografická poloha Slovenska, cez

ktoré prechádzajú cestné siete zo severu na juh, z východu na západ a opačne.

Rozvoj cestovného ruchu na Slovensku je jedným z možných akcelerátorov

ekonomického rozvoja a faktorom rastu životnej úrovne obyvateľstva. Má predovšetkým

vplyv na zamestnanosť obyvateľstva nielen priamo v cestovnom ruchu, ale aj

v dodávateľských a v nadväzujúcich odvetviach.

7

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Vývoj cestovného ruchu

Cestovanie bolo známe a praktizované už v staroveku. Súviselo so vznikom

Olympijských hier v antickom Grécku v r. 776 pred Kristom, kedy kvôli aktívnej alebo

pasívnej účasti na športových podujatiach dochádzalo k zmene miesta pobytu (Konig -

Konigova, 1980).

Ďalšími motívmi pre cestovanie v staroveku bolo liečenie (Epidauros) a putovanie

k chrámom bohov a do veštiarní napr. v Delfách, čím starovekí Gréci položili základy

incentívneho, liečebného a religiózneho cestovného ruchu (Ondruš, 1996).

Krogmann (2005) uvádza, že rimania podporovali zmenu miesta pobytu predovšetkým

z dôvodov preľudnenosti miest, čo iniciovalo vytváranie letných sídiel v príťažlivom

prostredí. Cestovanie si v tomto období však mohli dovoliť iba príslušníci majetných vrstiev,

disponujúcich fondom voľného času.

Ananjev (In: Kopšo, 1985) odvodzuje vznik cestovania od začiatkov výmeny a vzniku

obchodu a uvádza, že začiatky moderného cestovného ruchu treba hľadať najskôr v 17. a 18.

storočí, a to v cestách šľachticov a tovarišov za získavaním skúseností .

Rozhodujúci rozmach zaznamenalo cestovanie v novoveku (začiatkom 19. stor.)

v súvislosti so zvýšením hustoty európskych dopravných sietí a procesom industrializácie,

rozvojom novodobých ubytovacích a stravovacích zariadení, ako aj zavedení

sprostredkovateľských služieb cestovného ruchu prostredníctvom cestovných kancelárii. Fond

voľného času ako indikátor miery blahobytu spoločnosti umožnil participáciu na cestovaní aj

širokým vrstvám, čo je v jeho vývoji typické aj v súčasnosti (Krogmann, 2007).

Jarábková (2007) uvádza, že počiatky cestovného ruchu na našom území sa kladú do

obdobia, keď v ňom Rimania zakladali kúpele. Príčiny rozvoja cestovného ruchu boli rôzne.

Najprv to boli obchodné cesty, neskôr pútnické cesty. O horské oblasti sa začali zaujímať

rekreanti až v 19. storočí. Kultúrnohistorické pamiatky Slovenska sa z hľadiska cestovného

ruchu začali doceňovať až v 20. storočí.

Cestovný ruch podľa WTO (Svetová organizácia cestovného ruchu) sa stal

významným spoločenským a ekonomickým fenoménom. Koncom 20. storočia cestovný ruch

vo svete vytváral 11 % pracovných miest, vo vyspelých krajinách s rozvinutým cestovným

ruchom až 15 %. Objemom tržieb sa zaraďuje na tretie miesto medzi hospodárskymi

odvetviami hneď po obchode s ropou a automobilovom priemysle. Rozvoj cestovného ruchu

8

začiatkom 21. storočia budú podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu (WTO)

ovplyvňovať viaceré trendy, napr. prehlbujúca sa globalizácia, využívanie nových

informačných technológií. Cieľové miesta sa na trhu presadia diverzifikáciou a expanziou

svojej príťažlivosti, zvýšia sa nároky na komfort cestovania, zdravia a ekológiu. Vo svete

bude dominovať snaha o získanie ázijského turistu (Ministerstvo hospodárstva SR, 2000).

1.2 Definovanie pojmu cestovný ruch

Jednu z prvých definícií cestovného ruchu formuloval rakúsky ekonóm Hermann v.

Schullard v r. 1910 (In: Novácka 2001) ako súhrn operácií, hlavne ekonomickej povahy, ktoré

sa priamo vzťahujú na vstup a pohyb cudzincov mimo alebo vnútri určitej krajiny, mesta

alebo regiónu.

Hunziker - Krapf (1942) (In: Kopšo, 1985) cestovný ruch definujú ako súhrnné

označenie vzťahov a javov, ktoré vznikajú na základe cesty a pobytu miestne cudzích osôb,

pokiaľ sa pobytom nesleduje usídlenie a nie je s ním spojená nijaká zárobková činnosť.

Mariot (1983) cestovný ruch definuje ako spoločenskú aktivitu, ktorá podmieňuje

premiestňovanie obyvateľstva do časti krajinnej sféry, charakterizovaných interakciami

krajinných prvkov, schopnými vyvolať dočasnú zmenu miesta pobytu.

Kopšo (1985) chápe cestovný ruch ako cestovanie a dočasný pobyt mimo miesta

trvalého bydliska, obyčajne vo voľnom čase, a to za účelom rekreácie, rozvoja poznania

a spojenia medzi ľuďmi.

Cestovným ruchom Orieška (1998) rozumie súbor činností zameraných na

uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého

bydliska a zvyčajne vo voľnom čase, za účelom zotavenia, poznávania, spoločenského

kontaktu, kultúrneho a športového vyžitia, kúpeľnej liečby a služobných ciest.

Podľa Nováckej (2001) má cestovný ruch multidisciplinárny charakter.

Z ekonomického aspektu predstavuje súhrn aktivít s cieľom predaja služieb a tovarov, ktoré

sú ako výsledok premietnuté v produkte cestovného ruchu. Tento je predávaný sa účelom

spotreby konkrétnym účastníkom cestovného ruchu.

Cestovný ruch podľa Gúčika (2006) je otvorený a neustále dynamicky sa vyvíjajúci

systém, a preto k jeho vymedzeniu existuje viac prístupov, a to z hľadiska spoločenských

vied (ekonómie, psychológie, sociológie, pedagogiky), prírodných vied (geografie, ekológie),

medicíny ap. Autor ho zároveň chápe ako ucelený teoretický systém, turizmológiu, oblasť

hospodárskej činnosti spojenú s produkciou, predajom a spotrebou statkov a služieb

9

cestovného ruchu návštevníkmi, ale aj ako odbor vysokoškolského štúdia a študijnú

disciplínu.

Svetová organizácia cestovného ruchu – World Tourism Organization (WTO) definuje

cestovný ruch v širšom slova zmysle ako všetok pohyb človeka mimo miesta bydliska okrem

jeho cesty do práce počas doby kratšej ako jeden ucelený rok s cieľom zotavenia, kúpeľnej

liečby, poznávania, kultúrneho i športového vyžitia a služobných ciest (In: Jarábková, 2007).

1.3 Druhy a formy cestovného ruchu

Druh cestovného ruchu podľa Gúčika (2006) vyjadruje účel (motív) cestovania

a prechodného pobytu návštevníkov v cieľovom mieste.

Mariot (1983) na základe geografických výskumov rozlišuje nasledovné druhy cestovného

ruchu: Tabuľka č. 1

Podľa časového rozloženia cestovného ruchu v priebehu kalendárneho roka

• celoročný, realizuje sa v priebehu celého roka• sezónny, nerealizuje sa počas všetkých

ročných obdobíPodľa dĺžky trvania pobytu účastníkov • dlhodobý cestovný ruch (viac ako tri dni

trvania pobytu účastníkov) - pobytový (viac ako tri dni trvania pobytu účastníkov - putovný (3 - 7 dní pobytu)

• krátkodobý cestovný ruch (menej ako tri dni trvania pobytu účastníkov)

- každodenný- víkendový

Podľa motívu účasti na cestovnom ruchu • zotavovací, s dôrazom na fyzickú a duševnú regeneráciu

• poznávací, s dôrazom na rozširovanie vedomostí

• špeciálny, s dôrazom na rôzne osobité záujmy účastníkov cestovného ruchu

Podľa spôsobu organizovania cestovného ruchu

• voľný (individuálny), účastníci cestujú individuálne a miesto, obdobie aj dĺžku pobytu si určujú podľa vlastných úvah

• viazaný (skupinový, organizovaný), účastníci cestujú zvyčajne v skupinách, spoločným dopravným prostriedkom a majú vopred určené ciele, obdobie aj dĺžku pobytu.

Podľa ekonomického kritéria • aktívny a pasívny (určujúcim kritériom sú príjmy z cestovného ruchu a výdaje na cestovný ruch)

• vnútroštátny a zahraničný (rozlíšený podľa miesta bydliska účastníkov a platobnej bilancie

Zdroj: Mariot, P.: Geografia cestovného ruchu, 249 s., BA - Veda 1983

10

Kaspar (1995) vo svojej publikácii uvádza členenie druhov cestovného ruchu na základe

motivácie účastníka

Tabuľka č. 2

Druh cestovného ruchuRekreačný cestovný ruch prímestský

kúpeľný

Kultúrno-poznávací cestovný ruchvzdelávacíalternatívnyreligiózny

Spoločensky orientovaný cestovný ruch návšteva príbuznýchklubový

Športový cestovný ruch aktívnypasívny

Ekonomický orientovaný cestovný ruchobchodnýkongresovývýstavníckyincentívny

Politicky orientovaný cestovný ruch diplomatickýkongresovýsúvisiaci s politickými podujatiami

Zdroj: Kaspar, C.1995. Základy cestovného ruchu, BB-EF UMB 1995, 142 s. ISBN 80-901166-5-5

Forma cestovného ruchu (Gúčik, 2006) vyjadruje rozličné príčiny a ich dôsledky,

súvisiace s cestovaním a pobytom návštevníkov na cudzom mieste.

Mariot (1983) považoval rozhodujúce kritérium pre členenie charakter prevládajúcej

aktivity účastníkov cestovného ruchu, výsledkom čoho boli skupiny a podskupiny foriem,

a to:

1) odpočinková forma - zahŕňa rekreačné aktivity cestovného ruchu orientované na fyzickú

a psychickú regeneráciu človeka, pričom ako podskupiny určil formy cestovného ruchu

turistický, rekreačný a liečebný cestovný ruch

2) zamestnanecká forma - zahŕňa aktivity spojené s výkonom služobných povinností

účastníkov cestovného ruchu (návštevy riadiacich inštitúcií, profesionálna spolupráca, účasť

na vedeckých podujatiach, atď.)

3) iné formy – v nej dominujú špeciálne aktivity účastníkov cestovného ruchu, ktoré nie sú

zamerané ani na regeneráciu síl, ani na výkon služobných povinností, napríklad návštevy

veľtrhov, kultúrnych, športových a iných podujatí, rybolov, poľovníctvo a iné.

Novácka (2001) považovala za základný činiteľ rozlišovania foriem cestovného ruchu

úžitkový efekt. Podľa toho autorka vymedzila hlavné formy cestovného ruchu ako rekreačný,

kultúrno - poznávací, náboženský (religiózny/), kúpeľný a liečebný, športovo - turistický,

11

poľovnícky a lovecký, vidiecky, poľnohospodársky (agroturizmus), incentívny - exkurzie

a odborné tematické zájazdy a kongresový, zážitkový, nákupný a ekoturizmus.

Formy cestovného ruchu podľa Jarábkovej (2007) vyjadrujú kvalitatívne

a kvantitatívne charakteristiky cestovného ruchu, ktoré sa odvíjajú od rôznych triediacich

kritérií

Tabuľka č. 3

Hľadisko triedenia: Forma cestovného ruchu: 1. geografické hľadisko a) domáci

b) národnýc) medzinárodnýd) zahraničný

2. Dĺžka pobytu a) krátkodobýb) dlhodobý

3. Počet účastníkov cestovného ruchu a) individuálnyb) kolektívnyc) masovýd) ekologický

4. Vek účastníkov a) mládežníckyb) rodinnýc) seniorský

5. Ročné obdobie a) celoročnýb) sezónnyc) mimosezónny

6. Spôsob organizovania a) individuálne cestyb) organizované cesty (zájazd)

7. Spôsob financovania a) cestovný ruch prostredníctvo financovaniab) cestovný ruch prostredníctvom dodatočného financovania

8. Vplyv na platobnú bilanciu a) aktívnyb) pasívny

9. Použitý dopravný prostriedok a) železničnýb) lodnýc) leteckýd) autoturistika

10. Spôsob ubytovania a) hotelovýb) parahotelový

11. Prevažujúce miesto pobytu a) mestskýb) prímestskýc) vidieckyd) horskýe) prímorský

Zdroj: Ing.Jana Jarábková,PhD. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Vydavateľstvo SPU v Nitre, 136 s.

V súvislosti s riešením turistickej koncepcie ostrova Rujana zaviedol Freyer (In:

Krogmann, 2005) klasifikáciu cestovného ruchu podľa charakteru cieľovej skupiny turistov

a ich aktivít, pričom nešpecifikuje, či ide o druhy alebo formy cestovného ruchu:

a) modrý turizmus – súvisiaci s vodnými aktivitami /kúpanie, jachting, surfing/,

b) biely turizmus – kúpeľníctvo, zdravotný turizmus,

12

c) žltý turizmus – aktivity súvisiace s pobytom na slnku, napr. na pláži,

d) zelený turizmus – ekologický cestovný ruch, napr. agroturistika,

e) červený turizmus – seniorský, juniorský,

f) medzinárodný turizmus.

Podľa Kaspara (1995) spresnenie členenia cestovného ruchu bolo dôležité aj pre

použitie pojmového aparátu v praxi (štatistika cestovného ruchu, zákonodarstvo, a manažment

cestovného ruchu).

1.4 Lokalizačné predpoklady cestovného ruchu

Mariot (1983) uvádza, že lokalizačné predpoklady tvoria súbor komponentov

prírodných a kultúrno-správnych, ktoré určujú miesto výskytu (lokalizáciu) cestovného ruchu.

Tabuľka č. 4Lokalizačné predpoklady cestovného ruchu

Prírodné sledované ukazovatele z hľadiska vhodnosti využívania na cestovný ruchReliéf nadmorská výška, výšková členitosť reliéfu, sklon reliéfu, expozícia, výskyt

kontrastných foriem estetická hodnôt a výhľadovKlíma teplota vzduchu, snehová pokrývka, slnečný svit, hmly, veternosť, zrážky,

klimatické inverzieVodstvoPodzemné vody výdatnosť prameňov, teplota vody, chemické zloženie vody, liečivé účinky vodyPovrchové vody teplota vody, čistota, hĺbka vody, kvalita dna, dĺžka brehov, členitosť,

výška a charakter brehov, prietok vody, priemerná rýchlosť prietoku, šírka koryta vody, veľkosť plochy (u nádrží)

Rastlinstvo Rastlinstvo, rozloha zalesnenej plochy, dĺžka okrajov lesa, druhová a veková štruktúra porastov, rozšírenie najvýznamnejších spoločenstiev

Živočíšstvo zastúpenie a kmeňový stav jednotlivých druhov zveri, územné rozšíreniejednotlivých druhov zveri, priemerný vek trofeji zveri, údaje o ročnom odstrele jednotlivých druhov zveri, obdobie povoleného výlovu jednotlivých druhov rýb

Kultúrno – správne predpoklady cestovného ruchuKvalitatívnekritériá

národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie

Druhové kritériá národohistorické pamiatky – pamätné miesta, domy, objekty, cintorínypamätné izby, pomníky, busty, pamätné tabule a nápisy, umeleckohistorické pamiatky – architektonické, urbanistické, výtvarného a úžitkového umenia, techniky, prakovej architektúry pamiatky ľudovej kultúry – ľudovej architektúry, ľudového výtvarného a úžitkového umenia.

Časové kritériá pamiatky praveku ( asi do roku 800 n.l.), predrománske (9.-11. stor.), románske (11.-13. stor.), gotické (polovica 13. až zač.16.stor.), renesančné (16.-17.stor.), barokové (17. až koniec 18. stor.), klasicistické (koniec 18. až polovica 19. stor.), obdobie romantizmu (19. stor.), obdobie secesie (koniec 19. a zač. 20. stor.), novodobé ( 20. stor.)

Zdroj: Mariot, P.: Geografia cestovného ruchu, 249 s., BA - Veda 1983

13

V rámci kultúrno - správnych predpokladov cestovného ruchu Mariot (2000) rozlíšil

dve charakterovo odlišné podskupiny:

a/ kultúrne pamiatky – svojou ojedinelosťou a estetickým stvárnením vyvolávajú záujem

účastníkov cestovného ruchu a prispievajú k vzniku stredísk cestovného ruchu aj na miestach,

ktoré nemajú priaznivé prírodné predpoklady. Autor ich člení do niekoľkých skupín:

architektonické pamiatky – k nim zaraďuje hrady, kaštiele, pevnosti, veľké cirkevné stavby

a verejné budovy, ako aj celé súbory - staré jadrá miest ( napr. Toledo, Španielsko, Bardejov,

Slovensko)

pamiatky výtvarného a úžitkového umenia , pričom najcennejšie sú sústredené v múzeách

a galériách, archeologické lokality, väčšie stavebné diela (napr. priehrady, mosty), pamiatky

parkovej architektúry, pamiatky ľudovej kultúry.

b/ centrálne inštitúcie – považuje ich za podnet pre vznik zamestnaneckého cestovného ruchu

(služobný, kongresový). Z hľadiska významu ich autor delí na medzinárodné, národné,

regionálne a lokálne.

Kultúrnosprávne (antropogénne) lokalizačné predpoklady doplnil Gúčik (2006) o

organizované podujatia (folklórne slávnosti, koncerty, festivaly, jarmoky).

Novácka (2000) charakterizuje lokalizačné predpoklady ako primárny potenciál

rozvoja cestovného ruchu v cieľovom mieste. Na cestovný ruch v rámci geografickej krajiny

vo zvýšenej intenzite vplývajú najmä reliéf, vodstvo, podnebie, rastlinstvo a živočíšstvo.

Ostatné komponenty podľa autorky ako geologické podložie, pôdy a iné vplývajú na cestovný

ruch len druhotne.

Ďalším komponentom skupiny lokalizačných predpokladov cestovného ruchu, ktorý

významne vplýva na jeho rozšírenie, je podľa Mariota (2000) klíma. Vplyv na cestovný ruch

majú prvky ako teplota vzduchu, snehová prikrývka, slnečný svit, zrážky, hmly, veternosť

a klimatické inverzie.

Skupinu lokalizačných predpokladov cestovného ruchu zhrnul Krogmann (2005) ako

časť predpokladov cestového ruchu, ktorý v potenciálnej rovine určuje miesta výskytu

cestovného ruchu, pričom ich považuje za dve geneticky odlišné skupiny – prírodné,

vytvorené dlhodobým procesom a antropogénne, vytvorené človekom.

Podľa Jarábkovej (2007) lokalizačné predpoklady vytvárajú primárnu ponuku

cestovného ruchu, ktorá je určujúca pri rozhodovaní sa subjektov cestovného ruchu o cieli

cestovania.

14

1.5 Realizačné predpoklady cestovného ruchu

Podľa Mariota (2000) realizačné predpoklady umožňujú realizovať (uskutočňovať)

nároky účastníkov cestovného ruchu v oblastiach, v ktorých sú pre jeho rozvoj

najpriaznivejšie predpoklady. Odlišná poloha miesta trvalého pobytu účastníkov a cieľového

miesta ich cesty predpokladá existenciu skupiny realizačných predpokladov, ktoré im túto

zmenu pobytu uľahčia a umožnia.

Realizačné predpoklady cestovného ruchu podľa Nováckej (2001) tvoria druhotný

ponukový potenciál krajiny, ktorý predstavuje technická základňa, ktorú využívajú

obyvatelia regiónu i účastníci cestovného ruchu (dopravná infraštruktúra, maloobchodná sieť,

zdravotné strediská, pošty, banky, ap.) a ktorú prevažne využívajú účastníci cestovného ruchu

(ubytovacie a stravovacie zariadenia, cestovné kancelárie, vleky, lanovky ap.).

Realizačné predpoklady územia podľa Jarábkovej (2007) tvoria sekundárnu ponuku,

ktorá je prostriedkom na priblíženie a využitie primárnej ponuky, pričom zvyčajne nie sú

cieľom účasti na cestovnom ruchu, ale bez ich existencie by prakticky nebolo možné cestovný

ruch realizovať. Zároveň podľa autorky vytvárajú účastníkovi cestovného ruchu možnosť

v cieľovom mieste sa ubytovať, stravovať a vykonávať rôzne rekreačné a kultúrne aktivity.

Sekundárna ponuka podľa autorky pozostáva z troch skupín faktorov, a to: infraštruktúra

cestovného ruchu, všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu a inštitúcie cestovného ruchu

v cieľových miestach.

Mariot (1983) rozdelil realizačné predpoklady do dvoch podskupín, a to:

a/ komunikačné predpoklady – tvoria všetky dostupné dopravné siete (cestné, železničné,

vodné, letecké)

b/ materiálno-technickú základňu cestovného ruchu - súbor umelo vytvorených zariadení,

ktoré umožňujú rekreačné využívanie určitého územia (strediska, areálu, regiónu).

Vzťah dopravy a cestovného ruchu podľa Oriešku (1998) je obojstranným vzťahom, pretože

rozvoj jednotlivých foriem a druhov cestovného ruchu vyvoláva rekonštrukciu existujúcej

a výstavbu novej dopravnej siete, kladie požiadavky na kapacitu a frekvenciu prepravy, smer

a rýchlosť, bezpečnosť a pohodlie, ceny prepravy, ako aj vyvoláva vznik nových foriem

dopravy.

Dopravné predpoklady zhrnul Krogman (2005) medzi základné podmienky

cestovného ruchu, ktoré rovnako určujú aj jeho masovosť. Popri dostupnosti a časovej

dosiahnuteľnosti územia je dôležitá najmä hustota, kvalita a bezpečnosť dopravných sietí

a dopravných zariadení. Účastníci cestovného ruchu využívajú sieť cestných, železničných,

15

leteckých a vodných komunikácií, ktorá v prvom rade plní hospodárske úlohy. Podľa autora

ťažiskovou úlohou tejto siete je zabezpečovať minimálne časové straty pri prekonávaní

vzdialeností medzi miestom trvalého pobytu účastníkov a miestom, ktoré chcú navštíviť .

K materiálno - technickej základni cestovného ruchu patria podľa Sládeka (1963),

(In: Mariot, 1983) tie zariadenia a prostriedky, ktoré tvoria základné fondy zariadení

a organizácií cestovného ruchu a ako také ovplyvňujú hospodársku činnosť podnikov alebo

organizácií cestovného ruchu.

Základnou úlohou materiálno-technickej základne cestovného ruchu je podľa Kopša

(1985) vytvárať vecné predpoklady na zabezpečenie účasti obyvateľstva na cestovnom ruchu,

zabezpečenie tvorby a realizácie služieb, pričom ju vníma ako limitujúci faktor využívania

potenciálu krajiny pre cestovný ruch.

Prvky infraštruktúry (ubytovacie a stravovacie zariadenia) Gúčik (2006) označuje aj

ako supraštruktúru cestovného ruchu. Medzi infraštruktúru zaraďuje cestovné kancelárie,

turistické a informačné kancelárie, kongresové sály a centrá, herne, kasína, osobné horské

dopravné zariadenia (lyžiarske vleky, a lanovky), kúpeľné zariadenia ap. Služby týchto

zariadení podľa autora uspokojujú potreby návštevníkov v mieste trvalého bydliska (napr.

cestovné kancelárie), pri preprave (motoresty, motely) a v cieľových miestach (ubytovacie

a stravovacie zariadenia, turistické informačné kancelárie, kongresové sály ap.).

Kaspar (1995) zaraďuje do infraštruktúry cestovného ruchu aj miestne zariadenia,

ktoré využívajú návštevníci na rekreáciu a športovú činnosť, ako sú turistické chodníky a

cesty, kúpaliská, parkoviská, zjazdovky, klziská, lúky na hranie, tenisové dvorce a golfové

ihriská, zariadenia na vodné športy, detské ihriská, malé športoviská, kolkárne a i. Zaraďuje

sem aj kúpeľné zariadenia, kryté promenády s kúpeľným parkom, promenády s možnosťou

pitia liečivej vody, kúpeľný dom, ktorý sa využíva na poskytovanie liečivých plynových

a bahenných kúpeľov, rôzne spoločensko-zábavné zariadenia ako herňa, verejné čitárne,

spoločenské miestnosti a i.

Gúčik (2000) dopĺňa všeobecnú infraštruktúru cestovného ruchu o hraničné priechody,

colnice a colné odbočky, miestnu infraštruktúru ako obchodné domy, predajne autosúčiastok,

športových potrieb, foto - kino, starožitnosti, stánky novín a časopisov, očná optika, holičstvo

- kaderníctvo, čistiarne, zdravotnícke zariadenia, poštu, banku, bankomaty a poisťovne.

16

2 Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce bolo analyzovať lokalizačné a realizačné predpoklady pre

rozvoj cestovného ruchu v obciach okresu Levice.

Z hlavného cieľa bakalárskej práce vyplynuli nasledovné parciálne ciele:

● Analýza lokalizačných predpokladov v okrese Levice

● Analýza realizačných predpokladov v okrese Levice

Predmetom analýzy boli obce okresu Levice.

3 Metodika práce

Metodický postup bol rozpracovaný do niekoľkých na seba nadväzujúcich častí:

• Získanie literárnych zdrojov, ich preštudovanie, a taktiež získanie konkrétnych

podkladových údajov k analytickej časti práce.

• Výber objektov skúmania

predmetom analýzy boli obce okresu Levice (príloha č. 1)

• Analýza lokalizačných predpokladov v okrese Levice

• Analýza realizačných predpokladov v okrese Levice

• SWOT analýza

• Návrhy pre ďalší rozvoj územia v oblasti cestovného ruchu

3.1 Metódy práce

Za účelom dosiahnutia vytýčeného cieľa boli v práci použité:

● Metódy skúmania zohľadňujúce možnosti, ktoré sú dané dostupnou vedeckou a odbornou

literatúrou prezentujúcou teoretické poznatky

● Metódu vedeckej abstrakcie, ktorej podstatou je abstrahovanie menej dôležitých, resp.

nepodstatných informácií od množstva informácií, ktoré majú priamy alebo nepriamy vzťah

k riešenému problému

• Analyticko–syntetická metóda, bola využitá pri vlastnej práci pri analýze lokalizačných

a realizačných predpokladov

17

3.2 Materiál

K spracovaniu bakalárskej práce sme získali informácie z nasledovných zdrojov:

● Informácie z Mestského úradu v Leviciach

● Informácie z Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja

● Informácie poskytnuté Štatistickým úradom Krajská správa v Nitre

● Odborná a vedecká literatúra

● Propagačných materiálov – letáky, prospekty, brožúry, katalógy, noviny, časopisy

● Informácie získané z osobných rozhovorov so zástupcami obecných samospráv,

s prevádzkovateľmi ubytovacích, stravovacích a kultúrno-športových zariadení, pracovníkmi

turistických a informačných centier

● www.stránky obcí

Vybrané ukazovatele primárnej a sekundárnej ponuky Tabuľka č. 5

Ponuka Ukazovateľ1. PRIMÁNA PONUKA (lokalizačné predpoklady)

1) Prírodné podmienky2) Kultúrno-historické podmienky3) Organizované podujatia

2. SEKUNDÁRNA PONUKA (realizačné predpoklady)

Supraštruktúra CR1) Ubytovacie zariadenie2) Stravovacie zariadeniaInfraštruktúra CR1) Cestovné kancelárie2) Turistické informačné centrá

Všeobecná infraštruktúra1) Dopravná 2) Športovo-rekreačné zariadenia3) Kultúrno-spoločenské zariadenia

18

4 Výsledky práce

4.1 Analýza lokalizačných predpokladov cestovného ruchu v okrese Levice

4.1.1 Všeobecná charakteristika územia Okres Levice leží v juhovýchodnej časti Nitrianskeho kraja. Na severe hraničí

s okresom Zlaté Moravce, v banskobystrickom kraji s okresmi Žarnovica, Banská Štiavnica

a Krupina. Na východe s okresom Veľký Krtíš a s Maďarskom. Južnú hranicu zdieľa

s okresom Nové Zámky a okresom Nitra. Levický okres s najväčším počtom obcí 89 patrí

v rámci Nitrianskeho kraja k najväčším, a čo do počtu obyvateľov zaujíma tretie miesto (tab.

č.6 ).

Podľa regionalizácie cestovného ruchu (2004) je územie rozdelené na Nitriansky

a Ipeľský región. Z historického pohľadu, územie okresu Levice tvorila Tekovská

a Hontianska stolica.

Údaje o okresoch Nitrianskeho kraja Tabuľka č. 6

Okres Rozloha/km2 Počet obcí Počet obyvateľovKomárno 1 100,3 41 106 876Levice 1 551,1 89 118 343Nitra 870,7 62 163 802Nové Zámky 1 346,5 62 147 203Šaľa 355,9 13 54 095Topoľčany 597,7 54 74 031Zlaté Moravce 521,2 33 42 955Región celkovo 6 343,4 354 707 305 Zdroj: www.unsk.sk, (2006), vlastné spracovanie

Okres Levice tvorí 89 obcí a z toho štyri obce majú štatút mesta (Levice, Šahy, Želiezovce a

Tlmače). Hlavné mesto Levice je zároveň najľudnatejším mestom okresu (príloha č. 2).

Najväčšie zastúpenie, čo do počtu obcí majú stredné a malé obce (tab. č. 7).

19

Prehľad zastúpenia obcípodľa počtu obyvateľov v okrese Levice Tabuľka č. 7

Počet obcí Počet obyvateľov

Malé obce 32 8966

Stredné obce 50 46814

Veľké obce 3 7 038

Mestá 4 55 525

Spolu za okres 89 118 343

Zdroj: ŠÚ SR, (2006), vlastné spracovanie

4.1.2 Prírodné podmienky

Levický okres sa nachádza v južnom cípe západného Slovenska. Severnú

a severovýchodnú časť lemujú výbežky Štiavnických vrchov a východnú Krupinská

vrchovina. Od severu na juh sa tiahne Ipeľská pahorkatina, juhovýchod tvorí nížina pri rieke

Ipeľ, západná a juhozápadná časť leží na Hronskej tabuli.

Centrálnu časť územia v smere severojužnom tvoria výbežky Podunajskej nížiny

s alúviom Hrona, ohraničené zo západu Pohronskou pahorkatinou a z východu Ipeľskou

pahorkatinou. Pohoria sú v okrese zastúpené menej. Vo východnej časti je to Krupinská

planina a v severnej najsúvislejší lesný komplex, ktorý je súčasne aj najvyšším pohorím

okresu – juhozápadné výbežky Štiavnických vrchov, ktorých väčšia časť prechádza na územie

banskobystrického kraja.

Územie má význam z hľadiska výskytu chránených, vzácnych a ohrozených druhov

rastlín a živočíchov. Sú tu lokality panónskej flóry a fauny s malým počtom horských a

karpatských druhov. Chránené územie má aj archeologické hodnoty.

Z veľkoplošných chránených území zasahujú časti troch chránených krajinných oblastí –

CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské luhy.

Krupinskú planinu tvoria vrstvy andezitových tufov, ktoré sa nevyskytujú na tak

veľkej a súvislej ploche inde na Slovensku. Pôvodne vodorovne uložené sopečné horniny

tvorili rozsiahlu tabuľu, ktorá bola koncom mladších treťohôr sklonená na juh a potoky ju

rozrezali sieťou paralelných údolí využijúc pritom priebeh zlomových línií. Pre povrchovú

tvárnosť planiny sú dnes charakteristické široké ploché chrbty pooddeľované hlbokými

údoliami so strmými svahmi, čo miestami pripomína krasový reliéf.

20

Štiavnické pohorie spolu s Krupinskou planinou patrí k súboru pohorí, ktoré sa

označujú ako Vnútorné Karpaty. Geologicky sú súčasťou vnútorného sopečného pásma

Karpát. Okrem tufov sa tu miestami nachádzajú aj tufity, ktoré vznikli najmä stmelením

sopečného popola usadeného v jazerách.

Podunajská nížina má v základe morské a na nich ležiace jazerné usadeniny, ktorých

najvyššie vrstvy sú reprezentované neogénnymi ílmi, pieskami, štrkmi, pieskovcami

a zlepencami. Na povrchu sa nachádzajú riečne hliny a štrky, ako aj vetrom naviate hliny

a spraše. Podunajská nížina je súčasťou subkarpatskej zníženiny.

Geomorfologicky sa člení na dva stupne, na rovinu a na nížinné pahorkatiny. Na

území je rovinná časť reprezentovaná aluviálnou nivou Hrona a nivou Ipľa. Pahorkatinu

tvorí Ipeľská pahorkatina, zložená z neogénnych sedimentov pokrytých miestami sprašmi

a Pohronská pahorkatina.

Vodné pomery povrchových vôd tvoria rieky Hron, Ipeľ, Sikenica a Krupinica s ich

prítokmi, tvorenými dažďovými a snehovými zrážkami. Najviac vody nimi preteká na jar.

Z podzemných vôd majú veľké zastúpenie minerálne pramene, z ktorých najznámejšia je

studená kyselka v Santovke a v Slatine. V prameni má teplotu 13 °C a obsahuje

rozpustených vyše 3100 mg kysličníka uhličitého v l litri vody.

Z klimatického hľadiska južná časť okresu – alúvium Hrona – patrí do teplej oblasti,

do podoblasti suchej a teplej, s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Stredná a jeho

východná časť patria do teplej oblasti, do podoblasti mierne suchej, s miernou zimou

a kratším slnečným svitom. Severná časť územia patrí do teplej oblasti, do podoblasti mierne

vlhkej, s chladnou zimou. Podnebie je vnútrozemské s priemernými ročnými teplotami okolo

9,5 °C. Zrážky sú nerovnomerne rozdelené: maximum zrážok pripadá na máj a jún a to 123

mm. Minimum zrážok pripadá na júl a august len 50 mm. Celkové množstvo zrážok za rok

dosahuje priemer okolo 642 mm. Dĺžka slnečného svitu za celý rok dosahuje okolo 1817

hodín. Oblasť je miestom cirkulácie severných a severozápadných vetrov, tieto prinášajú aj

vpády studeného arktického vzduchu, hlavne v južnej časti okresu. Na sledovanom území sa

nachádza meteorologická stanica ÚKSUP – Želiezovce.

Z hľadiska fytogeografického členenia sa územie okresu nachádza v oblasti

stredoeurópskej a východoeurópskej teplomilnej flóry, v obvode xerotermnej panónskej flóry.

Z východnej časti hraničí s obvodom pramatranskej xerotermnej (suchomilnej) flóry

s Ipeľsko-rimavskou brázdou. Na severe hraničí s oblasťou západokarpatskej flóry s obvodom

slovenskej predkarpatskej flóry.

21

V celkovom zložení kveteny majú prevahu prvky teplomilné, ktoré sem prenikajú zo

susednej severomaďarskej hornatiny, pričom mnohé z nich tu dosahujú severný okraj svojho

rozšírenia. Horská kvetena sa vyskytuje prevažne v severovýchodnej časti Štiavnických

vrchov. Na ostatnom území sa horské druhy vyskytujú iba ojedinele. Pôvodne rozsiahle lužné

porasty v nížinách sú v súčasnosti sústredené už len popri Hrone, resp. v podobe brehových

porastov aj pri iných tokoch napr. Ipeľ, Sikenica a pod. Podľa výšky hladiny spodnej vody sa

lužné lesy rozdeľujú do niekoľkých skupín a to: vrbová jelšina, lužná vrbina, dubová jasenina,

brestová jasenina s topoľom a brestová jasenina s hrabom. Ostatné lesné porasty podľa

výškového rozvrstvenia sú zadelené do štyroch vegetačných stupňov: stupeň dubový, bukovo

- dubový, dubovo - bukový a bukový.

Okrem lokalít, ktoré sú spracované v rámci vyhlásených a navrhovaných chránených

území je zaznamenaný výskyt chránených druhov rastlín v Bešianskom háji (k.ú. Beša) –

hlaváčik jarný. V dubovom lese nad obcou Rybník nad Hronom, cestou na Krivín rastie

jaseň mannový. Na južne exponovaných svahoch Šándorky v katastrálnom území Nová

Dedina sa nachádza jazýčkovec kozí. Poniklec obyčajný veľkokvetý rastie na južne

exponovaných svahoch Šándorky, na lokalite Obecná hora v katastrálnom území Čajkov.

V okolí Pukanca je zaznamenaný výskyt ľalie cibuľkonosnej – na horskej lúke Mestská

jama, ľalie zlatohlavej – na okrajoch lesov a na horských lúkach, orlíčka obyčajného na

horských lúkach Báň pri Pukanci. V okolí obce Bohunice je zaznamenaný výskyt mechúrika

stromovitého.

Výskyt a zloženie živočíšnej zložky na území okresu je úzko viazané na charakter

prírody, resp. jednotlivých biotopov. Väčšiu časť územia okresu zaberajú nížiny

a pahorkatiny a len malá časť je vyššie položená. Najväčší počet živočíšnych druhov

z hľadiska ochrany prírody (bez poľovnej zveri) sa nachádza predovšetkým na suchomilných

lokalitách a na vodných biotopoch. Na južných stepných miestach sa vyskytuje teplomilný

slimák zebrovka. Z dvojkrídleho hmyzu majú zastúpenie teplomilné cikády. Na lesostepných

lokalitách sa vyskytuje vzácny zástupca sieťokrídleho hmyzu ploskoroh. Na stepných

biotopoch má stanovisko modlivka zelená. Z hmyzu sú najrozšírenejšie chrobáky napr. roháč

obyčajný, viacero druhov bystrušiek, drobčíkov, kováčikov, zlatohávkov, liskaviek

a slniečok. Na kmeňoch stromov, sa nachádzajú viaceré druhy fúzačov. Územie sa vyznačuje

príromnosťou mnohých vzácnych druhov motýľov napr. pestroň vlkovcový, jasoň

chochlačkový, perlovce, bielopásovce a iné druhy. Z obojživelníkov sú zastúpené skokan

hnedý, skokan zelený a kunec. Suchomilné lokality poskytujú priaznivé podmienky pre život

22

viacerých druhov plazov. Na území sa vyskytuje užovka obyčajná, užovka fŕkaná, užovka

stromová – náš najväčší plaz - jašterica obyčajná a jašterica zelená.

Najcennejšími lokalitami z pohľadu výskytu vodného vtáctva sú chránená plocha

Levické rybníky a Vozokanský luh s priľahlým územím. Z najznámejších druhov tu

hniezdia rybár obyčajný, bučiak malý, chriašť malý, kalužiak červenohnedý a močiarnica

mekotavá. Na brehy Ipľa je viazaný výskyt rybárika strakatého. Na strmých sprašových

stenách napr. pri Želiezovciach si vyhrabáva diery včelárik zlatý. V zalesnených častiach sa

vyskytuje žlna zelená, tesár čierny, ďateľ malý a vzácnejšie ďateľ prostredný.

V rieke Hron sa sporadicky vyskytuje vydra riečna. Pomerne bohatý je výskyt ondatry

pižmovej. Šelmy sú zastúpené jazvecom obyčajným a mačkou divou. Na celom území

Levického okresu sa nachádza poľovná zver.

V okrese Levice sú podľa Štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody

Slovenskej republiky (2007) dve Národné prírodné rezervácie, šesť prírodných rezervácii,

osem chránených areálov a dve prírodné pamiatky.

Len niečo cez 6 km vzdušnou čiarou od Levíc leží Národná prírodná rezervácia

Horšianska dolina, vyhlásená v roku 1976, ktorá tvorí najväčšie chránené územie v rámci

Levického okresu a tvorí 313,3772 ha plochu. Jej bezprostredné okolie je len málo zvlnené

a v prevažnej miere sa využíva ako poľnohospodárska pôda. Ipeľská pahorkatina, ktorú dolina

pretína, sa mierne skláňa od úpätia Štiavnických vrchov na severe, k rieke Ipeľ na juhu.

Horšianska dolina je vlastne zarezanou Národnou prírodnou rezerváciou do vulkanického

podložia s výraznými, 20 až 30 metrov vysokými skalnými stenami. Vulkanity sú tu

zastúpené andezitmi a andezitiovými tufmi. Časť tejto doliny je husto zalesnená drevinami

ako lipnica hájna, cér, brest hrabolistý, hloh, trnka, javor poľný a inými. Botanicky

najpestrejšie sú svahy medzi obcami Horša a Malé Krškany a južné svahy hornej časti tejto

doliny. Územie je exponované na juh a juhovýchod a vďaka tomu sa tu nachádzajú aj

zoologické cennosti ako modlivka zelená, sága stepná, jašterica zelená. Táto lokalita

predstavuje najväčšiu rezerváciu v okrese významnú predovšetkým z hľadiska

geomorfologického a botanického.

Biocentrum nadregionálneho významu tvorí aj Národná prírodná rezervácia

Patianska cerina vyhlásená v roku 1983. Jej rozloha je 26,50 ha. Leží v katastrálnom území

obce Veľký Ďur. Patianska cerina predstavuje zachovanú ukážku cerových porastov

pahorkatín južného Slovenska. Využíva sa na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-

výchovné ciele.

23

Na hranici rovín a hôr, v priestore kde rieka Hron vychádza z Pohronského Inovca

a Štiavnického pohoria sa nachádza prírodná kamenná brána. Je tvorená obojstranne 100 až

150 m vysokými kamennými bralami. Tento prírodný úkaz starší historici nazvali „Porta

Slovenica“, čo v preklade znamená „Slovenská brána“. Nachádza sa medzi obcami Tlmače

a Psiare. Ide o prelom Hrona medzi Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi dlhý asi 10

km. V minulosti to bol strategicky dôležitý priechod z Podunajskej nížiny do banských miest.

Súčasťou Slovenskej brány je prírodná rezervácia – Skala, ktorej územie je

vymedzené skalným masívom v katastrálnom území Kozárovce. Geologický podklad tvoria

andezity a andezitové tufy. Okrem rastlinných druhov vegetácie tu rastie sezel devínsky,

ruman farbiarsky, nátržník piesočný. Na biotope skalnej teplomilnej vegetácie sa okrem

pernatej zveri (jastrab veľký, pustovka vrabčia) nachádza užovka hladká, užovka stromová

a ich hlavná potrava – jašterice. Z hmyzu sa tu vyskytuje aj askaráfus škvrnitý a sága stepná.

Prírodná rezervácia Slovenská brána – Kusá hora, sa nachádza v katastrálnom

území Rybník nad Hronom na ľavom brehu rieky Hron. Jej územie je porastené prevažne

krovinami, v ktorých sa uplatňujú dub zimný, dub letný i dub plstnatý a ďalšie. Vyskytujú sa

tu druhy suchomilných vegetácii napr. suchokvet ročný, hlaváč žltkastý a iné.

Prírodná rezervácia Krivín, vyhlásená v roku 1993, sa rozprestiera ploche 54,15 ha.

Na ľavej strane Hrona, oproti obce Psiare sa z alúvia prudko dvíha nad zemský povrch skalný

masív patriaci ku katastrálnemu územiu Tlmáč. Strmá andezitová skalná stena so sklonom

do 75 stupňov, s bohato členeným povrchom dosahuje priemernú výšku 90 m. Vzhľadom na

jeho mimoriadne extrémne podmienky sa miestne dreviny uchytili iba v skalných štrbinách.

V katastrálnom území obcí Jabloňovce a Dekýš leží prírodná rezervácia

Jabloňovský Roháč s rozlohou 64,64 ha. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1988 za

účelom ochrany zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav a bučín na vulkanitoch

Štiavnických vrchov.

Zvyšky pôvodného lužného lesa na dolnom Pohroní v katastrálnom území obce

Hronovce, predstavuje prírodná rezervácia Vozokanský luh. Za Štátnu prírodnú

rezerváciu bola vyhlásená v r. 1953. S rozlohou 11,05 ha je významným hniezdiskom

vodného vtáctva. Okrem toho plní aj krajinotvornú a estetickú funkciu.

Ďalšiu prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1982 na ochranu lužných lesov v okrese

Levice, s rozlohou 2,54 ha predstavuje svojím charakteristickým drevinovým zložením (topoľ

siví, jelša lepkavá, vŕba biela) prírodná rezervácia Hlohyňa. Nachádza sa v katastrálnom

území obce Kukučínov.

24

Úlohu ochrany biotopu vodného vtáctva a významnej lokality na paneurópskej

migračnej trase vtákov plní prírodná rezervácia Bíňanský rybník s rozlohou 35,1343 ha,

vyhlásený v roku 2000, nachádzajúci sa v katastrálnom území obcí Bíňa, Čata a Keť.

Zachovalý biotop lesostepnej a stepnej vegetácie predstavuje časť územia v katastri

obce Pastovce. Prírodná rezervácia Šipka s rozlohou 46,84 ha, bola vyhlásená za Prírodnú

rezerváciu v r. 1988.

V priamej nadväznosti na intravilán mesta Levice sa nachádzajú Levické rybníky.

Niekdajšia chránená študijná plocha je zaradená do 4. stupňa ochrany ako Chránený areál

vyhlásený v roku 1974, o celkovej výmere 91,83 ha. Rybníky boli vybudované v rokoch 1950

– 1956 ako sústava niekoľkých na seba nadväzujúcich umelých rybničných plôch, ktorých

geologický podklad tvoria aluviálne náplavy Hrona pozostávajúce zo štrkov a pieskov. Vodná

plocha je využívaná predovšetkým migrujúcim, či dočasne hniezdiacim vodným vtáctvom.

Chránené územie je vyhlásené za účelom ochrany vodného vtáctva a vodných biocenóz na

vedeckovýskumné ciele.

Chránený areál, rašelinisko „Kráľovičova Slatina“ o rozlohe 2,632 m2, nachádzajúce

sa v severnej časti Horných Semeroviec, na hranici poľnohospodárskeho a lesného fondu,

predstavuje uzavretú terénnu depresiu podoby krátera. Jej strmé svahy sú porastené drevinami

ako jelša lepkavá, vŕba a ojedinele breza. Okrem typických rašeliniskových druhov rastlín, sa

tu vyskytuje kanárik poľný, penica čiernohlavá, hýľ obyčajný, sokol myšiar, myšiak obyčajný

či strnádka obyčajná.

Medzi chránené areály patrí Park Franza Shuberta v Želiezovciach, vyhlásený za

Chránený areál v r. 1984. Svojou rozlohou 13,2725 ha sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie

historické parky na Slovensku. Má významnú historickú, architektonickú a vedeckú hodnotu.

Charakteristické botanické a zoologické skupenstvá sa nachádzajú aj v prímestských

parkoch, ktoré spadajú pod kategóriu chráneného územia ako chránený areál. V rámci okresu

sú to park v Bohuniciach, v Hokovciach, Horných Semerovciach, v Leviciach, Santovke,

Žemberovciach a vo Svodove.

V obci Santovka sa nachádza chránený prírodný výtvor Travertínová kopa.

S rozlohou iba 140 m2 je dôkazom vzniku pevnej horniny - travertínu z výronu kyselky.

Vyhlásená bola v roku 1958.

Na území okresu Levice sa nachádzajú aj jaskyne. V Ipeľskej pahorkatine, časti

Santovská pahorkatina, v katastrálnom území obce Santovka sa nachádzajú erózno – rútivá

Jaskyňa pri potoku, dlhá 9,5 m a Puklina - rozsadlinová jaskyňa dlhá 10 m. Obe sú

25

vytvorené v travertínoch. V katastrálnom území mesta Levice sa nachádza Jaskyňa v lome

na Vápniku (Siklósi), dlhá 30 m.

V Krupinskej planine v časti Bzovícka pahorkatina sa v katastrálnom území

Plášťovce, nachádza erózno – rútivo - kryogénny vodopádový previs, dlhý 22 m, vytvorený

v tufových andezitových horninách.

V katastrálnom území Tešmák, v Modrokamenskom úbočí sa nachádza erózno - sufózna

Jaskyňa v tufoch, dlhá 8 m, vytvorená v tufových andezitových horninách.

4.1.3 Kultúrno - historické podmienky

Levický okres je charakteristický maďarovskou a čakanskou kultúrou a nájazdmi

Rimanov, Húnov, slovanským a neskoršie maďarským osídľovaním pred tisícročím,

tatárskym vpádom, stopäťdesiatročnou tureckou nadvládou, stavovskými povstaniami,

sociálnymi vzburami a náboženskými nepokojmi.

Na juh a juhovýchod od Slovenskej brány sa na ľavom brehu Hrona rozprestiera

írečitá, z etnografická tekovská oblasť, ktorá si dodnes zachováva svoj folklórny ráz, na

Slovensku ojedinelý ľudový odev a tzv. čilejkárske nárečie.

Na východe susedí so skupinou hontianskych obcí, ktoré sa prispôsobovali tradíciám

banských miest, a majú spoločné črty a tradície.

V literatúre sa z regionálnej histórie spomínajú osobnosti ako staroveký rímsky cisár

Markus Aurélius, rybnický rodák Benedikt Szollosi - autor barokového spevníka Cantus

Catholici, protiturecký bojovník Štefan Koháry, ruský štábny kapitán Korf, ktorý cez územie

Tekovskej stolice organizoval presun tyla porazených ruských vojsk do vlasti po bitke pri

Slavkove a spisovatelia Janko Palárik, František Richard Osavald, Jozef Cíger Hronský

a Peter Jilemnický.

Medzi prvé zmienky o danom území patrí zakladacia listina svätobeňadického

opátstva z roka 1075, v ktorom sa nachádzajú miestne názvy – Gran (Hron), Bors (Tekov),

Baka (Pukance), Talmach (Tlmače) a iné.

Vo východnej časti Podunajskej nížiny a na jej rozhraní s výbežkami Štiavnických vrchov

leží centrum levického okresu mesto Levice. Patrí medzi významné hospodárske a kultúrne

stredisko.

Prvá písomná zmienka o Leviciach pochádza z roku 1156, kedy sa spomína osada

Leuva. História mesta je zachovaná vo viacerých pamiatkových objektoch, v sakrálnych

i svetských stavbách. Spojená je ale hlavne s hradom, ktorý po stáročia strážil prístupovú

26

cestu k banským mestám. Prvý raz sa hrad spomína v listine z roku 1318, jeho prvým

známym majiteľom bol Matúš Čák. Gotická pevnosť kontrolovala dôležité cesty do

stredoslovenskej banskej oblasti. V čase tureckých vojen bol hrad spevnený, rozšírený

a obohnaný mohutnými renesančnými baštami. V roku 1664 utrpeli turecké vojská pri jeho

dobývaní ťažkú porážku, ktorá zastavila ich expanziu. Táto bitka vošla do dejín ako „veľká

bitka pri Leviciach“, v ktorej padol aj uhorský hrdina Štefan Koháry. Počas Rákocziho

povstania v roku 1709 bol hrad značne poškodený.

Jeho slávnu históriu pripomína aj o niečo mladšia pevnosť dolného hradu známa ako

Doboóvský kaštieľ. Túto dvojpodlažnú renesančnú budovu pomenovali podľa jej majiteľa –

tekovského župana Stefana Doboóa, ktorý sa preslávil vo vojnách proti Turkom. Kaštieľ

vznikol v druhej polovici 16. storočia a dodnes je najrozsiahlejším objektom hradného areálu.

Jeho súčasťou je padací most nad vodnou priekopou, ktorý uzatváral hlavnú bránu hradu.

Na Levickom námestí je niekoľko secesných budov. Budova bývalej radnice (dnes

budova mestského úradu) postavená v r. 1902 na niekdajšom trhovisku. V roku 1927 bola

rozšírená o druhé poschodie. Budova má typický štýl uhorskej romantiky. V súčasnosti je vo

veľmi dobrom a udržiavanom stave.

Na opačnej strane Mestského úradu je objekt kalvínskeho dvora, postavený v r. 1912

v secesnom slohu, dnes budova hotelu Lev. Secesnej nárožnej stavbe dominujú trojpodlažné

vstupné rizality. Medzi štítmi skoseného nárožia hotela je umiestnený kamenný reliéf erbu

mesta. V podobnom slohu, ako je budova mestského úradu, je postavených viacej

okolostojacich budov, ktoré tvoria kostru historického centra mesta.

Na kopci nad námestím sa nachádza budova bývalého učiteľského ústavu, v ktorom je

dnes pedagogická a sociálna akadémia. So stavbou reprezentačnej budovy sa začalo v roku

1909. Plán budovy nového ústavu vyhotovili umeleckí stavitelia Eduard Foldes a Mikuláš

Scheiber. Levický učiteľský ústav bol známy ako jeden z popredných ústavov uhorského

štátu. Mal bohaté zbierky, veľkú knižnicu, meteorologickú stanicu, botanickú záhradu

a záhradníctvo, ktoré slúžilo ako učebný objekt študentom učiteľského ústavu.

Zo sakrálnych pamiatok je známy Kostol sv. Michala archanjela. Bol postavený po

veľkom požiari mesta v rokoch 1773 – 1780. Jednoloďový pozdĺžny kostol s obdĺžnikovým

presbytériom má po oboch stranách sakristie a na západnom priečelí dvojicu veží . Fasády sú

upravené v novoklasicistickom slohu. V osi portálu na medzivežovom štíte je socha sv.

Štefana kráľa. Hlavný oltár, z r. 1793 so symetricky rozloženými sochami, v strede uprostred

má obraz sv . Michala archanjela podľa Q. Reniho.

27

Ďalšou je Kostol sv. Jozefa s vedľajšou budovou bývalého kláštora, založený v r.

1675 františkánmi. Kláštor tvorí štvorkrídlová dvojpodlažná budova dvojtraktovej dispozície

s priebežnou chodbou. Je postavený okolo rajského dvora a prilieha ku kostolu.

V miestnostiach sa zachovali pôvodné krížové a valené klenby s lunetami. Kostol začali

stavať súčasne s kláštorom a upravili ho po roku 1973.

V meste sa nachádza aj synagóga, ktorá bola postavená v roku 1874. Je to typ

sieňovej židovskej modlitebne s galériou pre ženy. Na vstupnom priečelí je trojuholníkový štít

s bohatou plastickou výzdobou a nadstavbou v podobe knihy zmlúv. V súčasnej dobe je

značne schátralá.

V malom parčíku oproti kostolu sv. Jozefa stojí Trojičný stĺp, postavený v r. 1777

a opravený v r. 1790. Na stĺpe je súsošie Najsvätejšej trojice.

Najstaršou sakrálnou architektonickou pamiatkou mesta je románsky kostolík z 12.

storočia v mestskej časti Kalinčiakovo. Pôvodne ho obkolesovali múry, s vežami z ktorých

chránili most cez Sikenicu a kontrolovali dôležitú prístupovú cestu k Leviciam cez Strážny

vrch. Obdĺžniková loď kostola bola až do veľkého požiaru v roku 1832 pokrytá klenbou,

neskôr vystavali dnešný strop a barokovú vežu. Z pevnostného múra okolo kostola ostal len

nepatrne vyvýšený val. V jeho blízkosti miestami vyčnievajú zo zeme náhrobné kamene

stredovekého cintorína.

Sakrálna pamiatka, zaradená do zoznamu národných kultúrnych pamiatok sa nachádza

v obci Sazdice v interiéroch ranogotického kostola sv. Mikuláša z poslednej tretiny 13.

storočia. Je reprezentovaná zachovanými vzácnymi gotickými nástennými maľbami

Dvanástich apoštolov a hláv dvoch svätcov. Čiastočne sú odkryté aj maľby talianskeho

pôvodu z rokov 1360 – 1400. Pripisujú sa maliarovi Nicolovi di Tomasso.

Posledná sakrálna pamiatka, vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, sa nachádza

v Želiezovciach. Je ňou pôvodne gotický kostol sv. Jakuba zo 14 storočia, so zachovanými

gotickými nástennými maľbami a rímskym sarkofágom z Aquinca v hlavnom oltári.

Štatút pamiatkovej zóny má aj súbor architektonických pamiatok v Bátovciach. Boli

pôvodne slovanskou banskou osadou, ktoré dosídlili nemeckí kolonisti v 13. storočí. V obci,

okrem pôvodne gotického kostola zo 14. storočia, neskorobarokovej kúrie a tolerančného

kostola z konca 18. storočia sa nachádzajú murované domy ľudovej architektúry z 19.

storočia.

V obci Bíňa sa nachádza sakrálna pamiatka - románska rotunda z 12. storočia.

V obci Brhlovce sa nachádzajú unikátne obydlia vytesané do tufov a tufitov. Vznik

kamenných sídiel, vyhlásených za pamiatkovú rezerváciu ľudového staviteľstva, je

28

spojený so spôsobom ochrany obyvateľov pred Turkami v 16. a 17. storočí. Skalné obydlia,

pochádzajúce z 18. až 20. storočia sa nachádzajú najmä v uličke Šurda. Niektoré sa dodnes

používajú na bývanie, iné slúžia ako vínne pivnice alebo hospodárske priestory. Expozícia

ľudového bývania, ktorá je umiestnená v dome z roku 1932 a v zadnej časti jeho dvora

v miestnostiach vysekaných do tufovej skaly, dokumentuje svojrázny spôsob bývania.

V meste Želiezovce sa nachádza Pamätná izba Franza Schuberta, umiestnená v tzv.

Sovom zámočku, v ktorom pôsobil ako učiteľ hudby v rodine Esterházyovcov. Pamiatkou na

Franza Shuberta (skladateľa raného romantizmu) je okrem dobového interiéru aj klavír, na

ktorom hral a komponoval. Dom sa nachádza v areáli barokového kaštieľa, ktorý v roku 1720

postavili na okraji priľahlého parku.

Na juhozápadnom okraji Štiavnických vrchov a ľavobrežnej nive Hrona leží mesto

Tlmače. Archeologickými nálezmi bolo dokázané osídlenie lokality mesta už v mladšej dobe

kamennej. Z tohoto obdobia pochádza sídlisko s kanelovanou keramikou, halštatské

pohrebisko podolskej kultúry a laténske sídlisko. Vzácny je nález strategického slovanského

hradiska z 9. storočia s valom, priekopou a sídliskovými objektmi v lokalite Hrádze, alebo

Festung, na strmom skalisku nad tlmačským mostom.

Nálezy z doby železnej – hradisko z 9. a 10. storočia a popolnicové polia môžeme

nájsť v obci Rybník. Z etnografického hľadiska je obec zaujímavá typickým odevom

a zvykmi, ktorými sa začleňuje do tzv. čilejkárskeho regiónu. V Rybníku sa narodil Benedikt

Szollosi (1609 – 1656), autor prvého katolíckeho slovenského tlačeného spevníka Canthus

catholici. V roku 1991 mu bola na rímskokatolíckom kostole odhalená pamätná tabuľa.

Na začiatku 19, storočia sa sídlom Hontianskej stolice stalo dnes pohraničné mesto

Šahy. História mesta sa datuje od roku 1240 založením premonštrátskeho kláštora, ktorého

pozostatky (značne zanedbané) sa zachovali dodnes. V meste sa nachádza pôvodne gotický

kostol z 13. storočia a barokový stĺp so sochou Panny Márie z roku 1859. Sakrálne pamiatky

dopĺňa evanjelický kostol z prelomu 19. a 20. storočia, kalvária a bývalý kláštor. Ďalej

budova bývalého Župného domu z roku 1857, neskoroklasicistická budova bývalej radnice

z roku 1888 a niektoré meštiacke domy.

Na základe objednávky pozostalých židovskej komunity, (ktorá bola v Šahách

a zanikla počas druhej svetovej vojny), im na pamiatku postavila pomník šahanská

výtvarníčka Adriena Kutaková. Pomník pozostáva z umelecky stvárnenej spomienky na

šahanské geto a z menoslovu šahanských židov, ktorí tragicky zahynuli počas holokaustu.

Text na pomníku je uvedený v slovenčine, maďarčine, angličtine a v hebrejčine.

29

Významnou hontianskou obcou bolo aj v minulosti banské mestečko Pukanec. Prvá

zmienka o meste pochádza z roku 1075, ako stredisku silnej nemeckej kolonizácie.

Z minulosti sa zachovali meštiacke domy, časti mestských hradieb, štôlne ako technické

pamiatky, barokovo – klasicistická budova bývalej radnice a rímskokatolícky Kostol sv.

Mikuláša zo 14. storočia. V Pukanci sa nachádza originálna hrnčiarska výroba a skanzen

hrnčiarstva.

V obci Bohunice sa nachádza expozícia Vodného mlynu pri potoku Sikenica.

Kompletné mlynské zariadenie je zachované v technickom stave z roku 1950, dokedy bol

mlyn v prevádzke a dokumentuje vtedajšie mlynské zariadenie. Obytná časť mlyna sa skladá

z predsiene, kuchyne, komory a pivnice. Miestnosti sú zariadené dobovým nábytkom

a kuchynským zariadením.

Ďalšími historickými pamiatkami sú Tekovské a Hontianske múzeum.

Tekovské múzeum sídli v areáli levického hradu v Dobóovskom kaštieli. V

zbierkových fondoch Tekovského múzea, najmä z oblasti prírody, histórie, archeológie,

numizmatiky, ľudovej kultúry a výtvarného umenia, sa nachádza vyše 80 000 kusov

predmetov. Atraktívna je expozícia dejín miestneho lekárnictva, hradu mesta Levice a Galéria

Jozefa Nécseyho. K Tekovskému múzeu od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia patria

aj vysunuté expozície Skalné obydlia Brhlovce, Vodný mlyn Bohunice a Pamätná izba Franza

Schuberta v Želiezovciach.

Hontianske múzeum bolo založené ako Župné múzeum v Šahách v roku 1902. Jej

vznik iniciovala Hontiansko – župná múzejná spoločnosť. Neskôr múzeum zaniklo v

dôsledku zmien administratívneho členenia krajiny v roku 1924. Znovu založenie inštitúcie

ako Mestského múzea sa dialo v roku 1992. Od roku 1995 funguje v dvoch budovách.

V jednej je expozícia a sídlo samotného múzea (Hontianske múzeum) s expozíciou

mapujúcou históriu Hontianskeho regiónu, a v druhej je umiestnená Galéria Ľudovíta

Simonyiho. Expozícia obsahuje zariadenie a úžitkové predmety, typické pre sedliacke

domácnosti koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia, dobové kroje (pôvodného

slovenského a maďarského etnika z toho istého obdobia), a typické náradia z remeselníckych

dielní, (kováčske, obuvnícke, tesárske, kamenárske, klobučnícke, stolárske a kožušnícke).

Súčasť výstavy tvoria historické náhrobné pomníky z 19. a zo začiatku 20. storočia.

30

4.1.4 Organizované podujatia

4.1.4.1 Kultúrne podujatia

V mestách Levice, Šahy, Tlmače a Želiezovce ako aj v ostatných obciach okresu

Levice je kultúra a šport organizovaná rôznymi inštitúciami

V okrese Levice sa konajú organizované podujatia najmä na regionálnej a lokálnej úrovni.

Na ich organizovaní sa podieľa hlavne Mestské kultúrne stredisko. Uskutočňujú sa

v priestoroch Kultúrneho domu Družba, kina Junior, letného kina – amfiteátra, v koncertnej

sále Tekovského múzea, na Námestí hrdinov alebo štadióne.

V januári sa organizuje súťažná prehliadka kultúrnych programov zo stužkových

slávností stredných škôl „Javisko je naše“. Do súťaže sa zapájajú všetky stredné školy okresu

Levice so svojimi scénkami, tanečnými predstaveniami, pričom v celovečernom programe

diváci formou anketových lístkov vyberajú víťaza.

Vo februári sa na zimnom štadióne sa koná karneval na ľade. V priestoroch Domu

kultúry Družba sa organizuje ples Družby.

Začiatkom roka, v spolupráci s Poľovným zväzom sa konajú Levické poľovné dni, s

expozíciou poľovnej a lesnej zveri, v Dome kultúry Družba. Poľovné dni sú sprevádzané

súťažami, odbornými prednáškami a premietaním filmov s prírodnou tematikou.

Prehliadku amatérskych divadelných súborov z Levíc, blízkeho okolia a pozvaných

divadelných súborov, partnerských miest z Poľska, Maďarska, Česka, Srbska a Rumunska je

možné navštíviť v apríli počas Levických divadelných dní. Prehliadky sa zúčastňujú ako

dospelé, tak aj detské amatérske súbory. Záver Levických divadelných dní patrí

profesionálnemu divadelnému súboru. V rámci vystúpenia prebieha workshop pre amatérske

divadelné súbory, pre získanie nových skúsenosti s cieľom obohatiť svoju činnosť.

Mestské kultúrne stredisko organizuje aj súťaž amatérskych spevákov ľudovej

piesne „Perlova parta“, zameranú na mládež od 16 rokov a dospelých (hlavne nad 30 rokov

a starších), ktorí nemajú možnosť svoj talent a vedomosti v ľudovej tvorbe inak prezentovať.

Snahou organizátorov je udržať ľudovú pieseň a ľudové tradície v povedomí hlavne mladšej

generácie.

V Leviciach sa konajú tradičné Levické jarmoky. Majú dlhodobú tradíciu a patria

medzi nadregionálne podujatia. Počas jarmočných dní sa organizujú rôzne sprievodné

podujatia.

31

Na mestskom futbalovom štadióne sa každoročne uskutočňujú oslavy Dňa detí mesta

Levice. Pre deti sú pripravené tanečné vystúpenia, súťaže, hry a odmeny. Sprievodným

programom je prehliadka vojenskej a požiarnej techniky. Okrem programu na futbalovom

štadióne sa v kine Junior organizujú filmové predstavenia pre deti.

Ďalšou nadregionálnou akciou sú Levické hradné slávnosti. Usporadúvajú sa na

Hradnom nádvorí.

Mestské kultúrne stredisko organizuje v mestskom parku M.R. Štefánika, „Koncerty

pri fontáne“. V spolupráci so Slovenským zväzom rybárov, poslednú prázdninovú sobotu

organizuje v areály Hradného parku súťaž vo varení a pečení jedál z rýb – „Rybací piknik“.

Patrí medzi významné celomestské podujatia nielen na úrovni mesta, ale aj v rámci celého

Slovenska.

Okrem uvedených podujatí sa organizujú aj podujatia Tekovského múzea, a to

fotogalérie, v koncertnej sále sa organizujú hudobné vystúpenia, napr. Ľudová hudba

Miroslava Dudíka, Hudobný salón s hudbou Svetových pódií a iné.

Novými projektmi zameranými na vyplnenie voľného času mládeže sú

celoslovenská súťaž v spoločenskom tancovaní o „Pohár primátora“, prehliadka šarkanov

„Šarkaniáda“, „Levická superstar“, prehliadka detskej ľudovej slovesnosti a ľudových

remesiel „Po stopách našich predkov“, Jazz Blues Fest Levice – multižánrový projekt, kde

nosnými zložkami je hudba, a iné.

Okrem týchto podujatí mesto organizuje aj charitatívne akcie ako napr. Benefičný

koncert v Dome kultúry Družba.

V priestoroch Tekovskej hvezdárne sa organizujú pozorovania oblohy. Pozorovania

sa konajú pravidelne, a taktiež pri zaujímavých astronomických úkazoch (zatmenie Mesiaca,

priblíženie kométy, meteorický roj a pod.).

V Šahách pôsobí viacero kultúrno – spoločenských organizácii, ktoré sa podieľajú na

tvorbe kultúrneho života mesta a okolia. Sú to napríklad zmiešaný spevácky zbor Musica

aurela, Zmiešaný spevácky zbor pri Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským , detský

tanečný súbor Vretienko, folklórny súbor Búzavirág, divadelno – umelecký súbor

Csillagszóró, detské bábkové divadlo Csalóka, Cigánska kapela Alexandra Szollosyho.

Najznámejšími podujatiami mesta Šahy sú Dni Ipľa a Dni kultúry v Honte, Jazzové

koncerty. Konajú sa pod záštitou mesta a nadácie Petra Hunčíka - Sigillum Oppidi Saag,

Združenia Lajosa Pongrácza ako aj iných organizácií a inštitúcií na Nádvorí Európy.

Sprievodné programy ako detské predstavenia, výstavy sa uskutočňujú v obnovenej

32

Synagóge. Folklórne slávnosti konané v septembri Dni kultúry v Honte sprevádzajú

sprievodné podujatia spojené s otvorením výstavy, divadelné predstavenia a tradičný jarmok.

V meste sa tiež organizujú divadelné predstavenia (zhruba 5 krát v roku) hosťujúcich

divadelných súborov v sále Mestskej radnice.

Tlmače sú známe Tekovskými folklórnymi slávnosťami. Mapujú rozsiahle historické

územie bývalej Tekovskej župy. Po prvý krát sa konali v Tlmačoch v roku 1998. Od roku

2000 sa mesto Tlmače v organizovaní tohto podujatia strieda s obcou Starý Tekov.

V júli sa pod záštitou primátora mesta koná Národný výstup na Sitno.

Známym podujatím pod záštitou Mestského kultúrneho strediska mesta Tlmače je aj

júnová krajská prehliadka neprofesionálneho divadla Divadelné dni pod Slovenskou bránou

a Tlmačské činohranie – Celoštátna prehliadka neprofesionálneho divadla.

V meste pôsobí divadelný súbor Hľadanie, ktorý vznikol v r. 1995 pri Mestskom

kultúrnom stredisku a Mestskej organizácii Matice slovenskej v Tlmačoch a folklórny súbor

Vatra.

V rámci okresu sa konajú obecné podujatia ako Čilejkársky jarmok v Novej Dedine,

voľba Kráľovnej vín regiónu Tekov v Čajkove, Obecné dni v Lontove, prehliadka súborov

mažoretiek „Krása a zručnosť“ v Tekovských Lužanoch, Jánska vatra v Žemberovciach,

a iné.

V každej obci sa konajú tzv. hodové slávnosti alebo Obecné dni z príležitosti

významných výročí obcí. Sú spojené s púťovými atrakciami (kolotoče), veselicou,

futbalovými priateľskými zápasmi medzi obcami a so sviatočnými omšami (cirkevné

sviatky).

4.1.4.2 Športové podujatia

Okres Levice má svoje športové tradície vo futbale, atletike, tenise, kulturistike,

turistike, cyklistike a volejbale. V meste Levice je zaregistrovaný aj hokejový klub.

Jednotlivé športy sú zastrešované športovými klubmi a koordinované v spolupráci

s Mestskými a Obecnými úradmi ako aj s rôznymi spoločenskými organizáciami

a súkromnými spoločnosťami a firmami.

Na mestskom úrade je zaregistrovaných spolu 27 športových klubov a združení. Najväčšie

zastúpenie majú basketbalové kluby, a to Basketbalový klub Levice, ženský basketbalový

extraligový klub SAMLET 92, ŠBK JUNIOR, Basketbalový klub DESPERADOS.

33

Ďalej sú tu kluby bojových umení Karate klub Delta, Karate klub GOJU-RYU Levice a

Aikido Dojo Levice.

Dlhodobú tradíciu majú tanečné kluby – tanečno– športový klub JUNILEV, RITMO

Levice, a Tanečné divadlo URÁNIA Levice.

Futbal reprezentujú tri kluby a to Slovan, Futbalový klub 1. FC Kalinčiakovo a Veterán

klub Slovan.

Z netradičných druhov športu (v tomto regióne) zastupuje horolezecký klub James

Levice. Novovznikajúce športové aktivity ako kolky, paintball zastrešuje Kolkársky oddiel

a Paintballový klub X-TREM Levice.

V meste je možnosť zapojenia sa do športov – tenis, volejbal, šach, biatlon, hádzanú a

turistiku aj cez telovýchovné jednoty – TJ Kamenár Levice a TJ Lokomotíva Atóm,

a športové združenia 46. skautský zbor Kálmána Kittenberga Levice, Dobrovoľný hasičský

zbor Levice, Kresťanský športový klub JUVENTUS Levice, Miestny klub Slovenského Orla

Levice a športový klub Atóm. V meste pôsobí aj Hokejový klub Levice.

Všetky tieto športové organizácie, kluby a združenia organizujú podujatia, hlavne na

regionálnej a lokálnej úrovni. Členovia - jednotlivci, ako aj celé tímy sú zapojené do súťaží

rôznych kategórií od medzinárodných až po lokálne. Napr. FC SALMET 92 – ženský

basketbalový klub súťaží v extralige žien Slovenska. Budúcich členov pripravujú v Školskom

basketbalovom klube Junior, ktorý pôsobí na Základnej škole Saratovská 85. Členovia klubu

sa zúčastnia v tomto roku na Majstrovstvách Slovenska. Tanečno športový klub Junilev

Levice má zastúpenie svojich členov v Majstrovstvách regiónu SR a v okolitých štátoch

Rakúsko, Maďarsko, Nemecko v showtancoch. Členovia AUTOMOTOCLUBU súťažia

v Medzinárodných majstrovstvách v Motokrose o pohár juniorov Slovenskej motocyklistickej

Federácie 85.

Komisia športu pri Mestskom úrade v Leviciach každoročne organizuje v máji a júni

najmasovejšie športové podujatie - Mestskú Športovú Olympiádu. Je určená pre všetky

vekové kategórie, od materských škôl až po dospelých.

Pod záštitou mesta sa tiež v júni usporadúva (pre žiakov základných a stredných škôl)

Štafetový beh o Putovný pohár Primátora mesta Levice na trati Levice – Margita – Ilona..

V meste Šahy má dobrú tradíciu telovýchovná jednota TJ Saag Šahy, ktorá má pod

záštitou karate, tenis a stolný tenis. Stolnotenisový oddiel usporadúva rôzne okresné športové

súťaže. V meste pôsobí aj Body Building Klub Temšak (športová kulturistika), Klub horských

cyklistov Ipeľ Šahy, Kulturistický klub, Amatérsky hokejový klub – Šahy a Amatérsky

volejbalový klub Šahy, ktorý každoročne usporadúva halový volejbalový turnaj miešaných

34

družstiev a plážový volejbalový turnaj . Väčšími organizovanými podujatiami sú futbalové

zápasy FK Slovan Šahy.

Vzhľadom na prírodné podmienky má mesto Tlmače dobrú tradíciu v turistike.

Miestny Klub Slovenských Turistov Tlmače v rámci zásady „poznávaj a chráň“

usporadúvajú okrem aktivít pre členov aj rôzne masovejšie turistické pochody s dlhodobou

tradíciou. Svoje aktivity vyvíjajú počas celého roka napr. Zimný zraz turistov (Kremnica –

Krahule), Jezefovská túra – Pustý hrad, Terentete lángoše – Maďarsko (Vyšehrad, Pilics,

Ostrihom), krajské Preteky turistickej zdatnosť, Národný výstup na Sitno, Mikuláš na Inovci –

Drozdovo, Vetvičky z Inovca a iné.

Pod záštitou primátora mesta v spolupráci Mestského kultúrneho strediska, každý rok

organizuje Atletický klub mesta Tlmače Jarný beh zdravia a preteky cestného behu

s celoslovenskou účasťou súťažiacich „Tlmačská dvadsiatka“.

Už niekoľko rokov Športový Kolkársky Klub Tlmače organizuje Medzistrediskovú

súťaž 4 – členných družstiev amatérov. Záujmu sa teší aj Vianočný turnaj neregistrovaných

hráčov o Pohár primátora mesta. Tenisový klub organizuje každoročne Celoštátny turnaj

mužov Night Star Open – turnaj štvorhier, Kotol Open tradičný turnaj a Burčák Cup – turnaj

uzatvárajúci tenisovú sezónu.

Automotoklub, usporadúva preteky Motokrosu mládeže konané v motokrosovom

areáli pri Hrone. Do športovej činnosti sú zapojený aj škôlkári v rámci Športovej olympiády

materských škôl Tekovského regiónu.

V Želiezovciach je registrované občianske združenie Mestský športový klub, ktorý

zastrešuje futbalové mužstvá v kategórii žiaci, dorast a muži. Medzi organizované športové

podujatia patria futbalové zápasy.

V obciach v rámci okresu pôsobia miestne Telovýchovné jednoty, ktoré združujú

najmä futbalové mužstvá. Organizovanými športovými podujatiami sú lokálne futbalové, či

priateľské futbalové podujatia a športové súťaže organizované miestnymi Základnými

školami v spolupráci so samosprávou obcí.

4.2 Analýza realizačných predpokladov rozvoja cestovného ruchu v okrese Levice

Pri analýze realizačných predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu na území okresu

Levice sme sa zaoberali analýzou supraštruktúry cestovného ruchu – ubytovacie

a stravovacie zariadenia. V rámci infraštruktúry cestovného ruchu sme rozobrali dopravnú

35

napojenosť, cestovné a turistické informačné centrá. V ostatnej infraštruktúre sme analyzovali

športovo – rekreačné a kultúrno – spoločenské zariadenia okresu Levice.

4.2.1 Ubytovacie zariadenia

V okrese v roku 2006 pôsobilo celkom 23 ubytovacích zariadení cestovného ruchu.

Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu disponovali s 1016 lôžkami. Tieto zariadenia

v sledovanom roku navštívilo celkom 21 876 návštevníkov, v tom bolo 14 124 domácich

návštevníkov a 7752 zahraničných návštevníkov. Tržby za ubytovanie spolu v zariadeniach

cestovného ruchu v okrese Levice činili 31 108 tis. Sk vrátane DPH, v tom tržby za domácich

návštevníkov činili 13 230 tis. Sk a tržby za zahraničných návštevníkov 17 878 tis. Sk.

Najväčší podiel návštevníkov podľa trvalého pobytu tvorili domáci návštevníci (graf. č. 1). Zo

zahraničných návštevníkov majú najväčšie zastúpenie z Českej republiky.

Graf č.1

Návštevníci v ubytovacích zariadeniach ce stovného ruchu v okrese Levice za rok 2006 (v členení podľa krajiny trvalého pobytu)

51,8%

15,5%

7,7%

9,5%

12,8%2,7%Slovenská republikaČeská republikaNemeckoMaďarskoPoľskoOstatní

Zdroj: ŠÚ SR, (2006), Vybrané ukazovatele za ubytovacie zariadenia cestovného ruchu v Nitrianskom kraji.

V okrese Levice bolo v roku 2006 evidovaných hotelov, motelov a botelov celkom 4

(Hokovce, Levice – 2, Šahy) s lôžkovou kapacitu celkom 353 lôžok. Penzióny a turistické

ubytovne – penzióny 5 ( v Leviciach 3, Nový Tekov a Žemberovce) s kapacitou lôžok 130

a turistických ubytovní bolo evidovaných 3 (Bátovce, Levice, Plášťovce) s celkovou

kapacitou 96 lôžok. V rámci kategórie Chatové osady a kempingy bol zaregistrovaný

kemping pri Leviciach s kapacitou 525 lôžok. Súčasný stav ubytovacích zariadení a ich

36

lôžkovej kapacity (tab.č.8) poukazuje na nárast aktivít v tomto druhu podnikania, nakoľko sa

oproti roku 2006 zvýšil (tab.č.9) počet ubytovacích zariadení aj s lôžkovou kapacitou

Prehľad ubytovacích zariadení okresu Levice Tabuľka č. 8

Mesto, obec, názov zariadenia

Ubytovacie kapacity SpoluA B C D PZ PL

Levice 10 1053Hotel Golden Eagle**** 42 4 343Hotel Lev*** 61Hotel Atóm ** 120Hotel Rozkvet** 120Penzion Tillia *** 9 3 65Penzión Rekrea** 44Penzion Villa Eliz* 12Ubytovacie zariadenie Enegetik

80 2 120

Ubytovacie zariadenie Agrostav

40

ATC Margita Ilona 525 1 525Šahy -Gapa (penzión) 16 2 60Vila Romaine* 44Tlmače 1 -Šport. Hotel Tlmače v rekonštrukciiŽeliezovce 1 15Penzión Eden** 15Hokovce 128 1 128Bátovce 1 10ATC Lipovina 10Nový Tekov 1 33Ranč u Bobiho 33Plášťovce 1 46Oldo Ranč 46Žemberovce 1 32Penzión u Anny 32Ipeľský Sokolec 1 70Penzión Včielka* 70Hronovce – turist. ubytovňa Aesculap

35 1 35

Hronské Kosihy – Penzión u Adama

13 1 13

Spolu za okres Levice 22 1495Zdroj: www.stránky (2008), vlastné spracovanie

37

Prehľad ubytovacích zariadení za okres Levice celkom Tabuľka č.9

UZ - 2006 LK - 2006 UZ - 2008 LK - 200813 1016 22 1495Zdroj: ŠÚ SR (2006) a www.stránky obcí (2008), vlastné spracovanie

Legenda: A - hotely, motely, botely B - penzióny C - turistické ubytovne D - chatové osady a kempingy UZ - ubytovacie zariadenia LK - lôžková kapacita

Ubytovacie zariadenia sú na rôznej kvalitatívnej úrovni a v rôznych cenových

kategóriách V okrese sú aj zariadenia ponúkajúce služby vo vidieckom cestovnom ruchu.

Takýmto zariadením je Ranč u Bobiho, ktorý sa nachádza v Novom Tekove. Okrem

ubytovania a stravovania zabezpečuje aj doplnkové činnosti ako napr. jazda na koni

a kultúrno – spoločenské podujatia ako napr. Country bál a pod.

V meste Želiezovce sa nachádza penzión Eden s kapacitou 15 základných lôžok, ktorý

ponúka len ubytovacie služby.

V Ipeľskom Sokolci sa nachádza novozrekonštruovaný penzión Včielka. Okrem

ubytovania a stravovania prevádzkuje výrobu a spracovanie medu.

Penzión Gapa v pohraničnom meste Šahy, zabezpečuje (má výhodnú polohu

s hraničným priechodom do Maďarskej republiky a od hlavného mesta Budapešť je vzdialené

približne 80 km), v priestoroch penziónu okrem ubytovania aj celodenné stravovacie služby.

V Leviciach, sa okrem iných zariadení nachádza aj nové zariadenie Hotel Golden

Eagle, ktorého budova je zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok. S kapacitou 55 lôžok

ponúka okrem ubytovania a stravovania aj rôzne doplnkové činnosti, ako je napr. wellness a

kongresové služby.

4.2.2 Stravovacie služby

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky, Mestskej obecnej štatistiky, je v okrese

za rok 2006 evidovaných 311 pohostinských odbytových stredísk (tab.č.10). Minimálne jedno

pohostinské odbytové stredisko je v každej obci okresu Levice, okrem obcí , ktoré majú

menej ako 200 obyvateľov ( Bohunice, Domandice, Jesenské , Malé Ludince, Pečenice, Starý

Hrádok, Vyšné nad Hronom, Zalaba, Žemliare), a Šalov (407 obyvateľov). Štruktúru

pohostinských odbytových stredísk v obciach tvoria hlavne školské jedálne miestnych

základných škôl , reštaurácie, motoresty, bistrá, bufety, pizzerie a hostince. V Leviciach je

ponuka pohostinských odbytových stredísk doplnená o rýchle občerstvenia - fast foody

38

(kebaby), Aida Levice a Bistro na bašte. Najväčšie zastúpenie pohostinských odbytových

stredísk je v meste Levice, ktoré tvoria jednu tretinu z celkového počtu stredísk v okrese.

Prehľad počtu pohostinských odbytových stredísk (POS) v obciach okresu Levice Tabuľka č.10

Počet POS v obci

Názov obce Počet obcí spolu Počet POS za obce spolu

1. Bajka, Bielovce, Brhlovce, Čajkov, Devičany, Dolná Seč, Drženice, Hokovce, Hontianska Vrbica, Hontianske Trsťany, Horná Seč, Hrkovce, Hronské Kosihy, Iňa, Ipeľské Uľany, Jabloňovce, Krškany, Kubáňovo, Lok, Lontov, Lula, Málaš, Malé Kozmálovce, Podlužany, Rybník, Sazdice, Slatina, Tehla, Turá, Uhliská, Veľké Kozmálovce

31 31

2. Beša, Bory, Čaka, Čata, Demandice, Dolné Semerovce, Dolný Pial, Horné Semerovce, Horný Pial, Horné Turovce, Keť, Kozárovce, Kukučínov, Kuraľany, Nový Tekov, Nýrovce, Ondrejovce, Pástovce, Plavé Vozokany, Pohronský Ruskov, Sikenica, Veľké Turovce, Tekovský Hrádok, Vyškovce nad Ipľom, Zbrojníky

25 50

3. Farná, Jur nad Hronom, Hronské Kľačany, Hronovce, Mýtne Ludany, Pukanec, Santovka, Veľké Ludince, Tupá, Žemberovce,

10 30

4. Bátovce, Ipeľský Sokolec, Nová Dedina, Veľký Ďúr, Šarovce

5 20

5. Kalná nad Hronom, Plášťovce, Starý Tekov 3 156 a viac Levice (110), Tekovské Lužany (6), Tlmače

(11), Šahy (29), Želiezovce (9).5 165

Spolu za okres Levice 79 311Zdroj: ŠÚ SR 2006, vlastné spracovanie

4.2.3 Cestovné kancelárie

Cestovné kancelárie v okrese Levice sú zastúpené hlavne v mestách Levice, Šahy

a Želiezovce (tab.č.11). V obciach majú zastúpenie tieto služby Horné Semerovce – Nimród

Tour, v Hronovciach CK Aesculap a v Hokovciach CK Euro Tour a Píri trans.. Cestovné

agentúry sa nachádzajú v Leviciach - Áčko Levice a Dekampo Levice a v Šahách – Ipeľ tour

v.o.s. Hlavnou náplňou týchto organizácii je sprostredkovanie predaja zahraničných a

domácich zájazdov a pobytov, a tiež poskytovanie aj iných doplnkových služieb – zmenáreň,

dopravné a sprievodcovské služby, stravovacie a ubytovacie služby aj vo svojich ubytovacích

a stravovacích zariadeniach ap.

Prehľad cestovných kancelárií v okrese Levice Tabuľka č. 11

39

Názov mesta, (obce) Názov cestovnej kancelárie Počet cestovných kancelárii za mesto, (obec)

Levice CK Atlas, Hela Tour, Korala tours s.r.o., Levtoru s.r.o., Progres Levice, Satur Levice, Školtoru Levice, Globtur Levice Yugotour Levice, Rekreatour Levice, CA – Áčko Levice, Dekampo

12

Šahy Ipeľ toru v.o.s., Nimródtour Šahy, Hontoru Šahy, Alfatoru Šahy

4

Želiezovce Tomecar Želiezovce, Globus Želiezovce

2

Hronovce (1), Horné Semerovce (1) , Hokovce (2)

Aesculap Hronovce, Nimródtour Horné Semerovce, Píri Trans Hokovce, CK Euro tour Hokovce

4

Celkom za okres Levice 22Zdroj: www.stránky obcí (2008), vlastné spracovanie

Cestovná kancelária Rekrea Tour Levice, okrem zájazdov poskytuje ubytovacie

a stravovacie služby v zariadení Rekrea a osobnú cestnú prepravu.

Cestovná kancelária Školtour Levice, je špecializovaná cestovná kancelária, ktorá sa

orientuje na organizovanie letných táborov, školských výletov, kurzov a škôl v prírode.

Okrem zabezpečovania zájazdov a pobytov sa zaoberá poskytovaním sprievodcovských

služieb, prepravných autobusových služieb a reštauračných a stravovacích služieb.

Cestovná kancelária Píri trans Hokovce, okrem sprostredkovania predaja zájazdov

a pobytov ponúka aj dopravné služby, reštauračné služby, prenájom dopravných prostriedkov

(osobných a nákladných automobilov), kadernícke a kozmetické služby.

V obci Hronovce sa nachádza cestovná kancelária Aesculap Hronovce, so sídlom v

Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach. Disponujú vlastnými ubytovacími kapacitami (35

lôžok). Drevené chatky s centrálnou murovanou budovou sa nachádzajú bezprostredne pri

rieke Hron. Počas letných mesiacov tu pre deti o.i. organizujú Detský tábor so zameraním na

hypoturistiku.

Cestovná agentúra Ipeľ tour Šahy zabezpečuje aj zmenárenské služby.

4.2.4 Turistické informačné centrá

40

V okrese Levice pôsobia tri informačné kancelárie, a to Levická informačná agentúra

(Holubyho 2), Turisticko – informačná kancelária DEKAMPO (Sv. Michala2/A) a Turisticko

– informačná kancelária INFOCENTRUM Šahy (Hlavné námestie č. 7).

V Leviciach sa nachádza v centre mesta, Levická informačná kancelária. Prevádzkuje

ju Mestské kultúrne a osvetové stredisko s týmto rozsahom služieb:

• informácie o okresnom sídle

• informácie pre turistov, dovolenkárov

• predaj máp, autoatlasov ,suvenírov, ...

• predaj propagačného materiálu v troch jazykových mutáciách

• informácie z databázy o stave firiem a podnikov v regióne

• v súčinnosti s regionálnymi združeniami spracovávanie materiálov s tematikou cestovného

ruchu.

V Leviciach sa okrem mestskej informačnej kancelárie nachádza aj súkromná

informačná kancelária Dekampo s rozsahom týchto služieb:

• podrobné informácie o ubytovacích zariadeniach a športovo-rekreačných zariadeniach

• podrobné informácie o stravovacích zariadeniach

• informácie o taxislužbe, súkromných autobusových dopravcov

• informácie o obchodnej sieti

• informácie o zariadeniach služieb

• informácie o produktoch cestovného ruchu cestovných kancelárií,

• a následné sprostredkovanie a rezervovanie ubytovania

• sprostredkovanie sprievodcov miestnych, horských, ...

• informácie o možnostiach dopravného spojenia v meste i mimo mesta

• hlavné rekreačné činnosti v regióne

• kultúrno – historický a folklórny potenciál

• kultúrno – spoločenské zariadenia

• príležitostné a pravidelné podujatia

• hraničné priechody , colnice

• kontaktné adresy

• predaj turistických máp, pohľadníc, orientačných plánov mesta ...

• ďalšie informácie podľa regionálnej potreby .

41

V meste Šahy turisticko – informačnú funkciu vykonáva Mestská informačná

kancelária Infocentrum, ktorú prevádzkuje mesto. Poskytuje bezplatné informačné služy

o cestovnom ruchu, prírodných dedičstvách, ubytovacích, stravovacích a rekreačných

možnostiach. Ďalej o športových a kultúrnych podujatiach, doprave a organizáciách

(spoločenských ) a združeniach, ktoré pôsobia v meste a okolí. Okrem poskytovania

informácii, tiež predáva pohľadnice, suveníry a regionálnu literatúru, tlač a mapy.

Okrem týchto informačných kancelárií ešte pôsobí v okrese Levice – v Brhlovciach

informačné centrum pri stálej expozícií Skalných obydlí. Služby spojené s predajom

suvenírov poskytuje len počas návštevy expozície.

V okrese Levice, sú podľa dostupných informácií dokumentov v rámci Nitrianskeho

kraja evidované ešte tieto združenia, zriadené na podporu vidieka a cestovného ruchu:

Združenie vidieckeho turizmu a agroturizmu HRON so sídlom v Hornej Seči

Združenie vidieckeho turizmu a agroturizmu TEKOV so sídlom v Želiezovciach

Združenie vidieckeho turizmu a agroturizmu Spoločná budúcnosť so sídlom v

Šárovciach

Združenie vidieckeho turizmu a agroturizmu Hontianska vinná cesta so sídlom v Hokovciach

Ipeľská únia so sídlom v Šahách

Mikroregión Stredné a Dolné Poiplie so sídlom v Demandiciach

Združenie obcí pre CR Mikroregión Kvetnianka so sídlom Kuraľany

Združenie miest a obcí Hontianskeho Poipeľského regiónu so sídlom v Šahách

Združenie miest a obcí Tekovského regiónu so sídlom v Starom Tekove

Združenie miest a obcí Dolnohronského regiónu so sídlom v Tekovských Lužanoch

4.2.5 Dopravná dostupnosť

Základnými druhmi dopravy v okrese Levice sú doprava cestná a železničná. V okrese

sa nachádzajú aj otvorené letiskové plochy pre malé dopravné lietadlá.

Hlavné dopravné trasy (cestné) sú orientované v smere západ - východ a v smere sever –

juh. Širšie dopravné vzťahy Levického okresu sú podmienené dopravnými väzbami na

sídelnú štruktúru Slovenska, menovite však na hlavné mesto Bratislavu a na krajské mestá.

Tie zabezpečujú hlavne cesty I. triedy a železničné spojenie, ktoré prechádza územím okresu

42

Štúrovo – Zvolen. Užšie dopravné vzťahy sú orientované na prepojenie obcí okresu

s Levicami.

V roku 2001 (tab.č.12), bolo v okrese Levice celkom 674,166 km cestnej siete I až III.

triedy. V porovnaní s ostatnými okresmi Nitrianskeho kraja cez územie Levického okresu, čo

do počtu km majú najdlhšie úseky ciest I. triedy v porovnaní s ostatnými okresmi. Stav

cestnej siete je primeraný ich kvalitatívnemu označeniu.

Stav siete cestných komunikácií meraných k 31.12.2001 Tabuľka č.12

OkresCesty

I. triedyCesty

II. triedyCesty

III. triedySpolu

km km Km km

Komárno 86,450 80,944 222,729 390,123

Levice 156,580 101,409 416,177 674,166

Nitra 99,490 82,912 432,397 633,601

Nové Zámky 126,360 176,375 309,985 612,720

Šaľa 14,967 34,019 77,313 126,299

Topoľčany 26,850 58,502 159,613 244,965

Zlaté Moravce 27,721 28,012 141,964 197,697

Spolu 514,242 500,223 1537,915 2552,380

Zdroj: Slovenská správa ciest , www.unsk.sk (2006)

V cestnej doprave (obr. č.1) je prepojenie územia v širších dopravných súvislostiach

zabezpečované najmä cestami I. triedy. Najvýznamnejším je prepojenie cestou I/51 na Sereď,

ktoré je ďalej spojením Levíc s Nitrou, Trnavou a Bratislavou. Na území Levického okresu

spája obce a mestá - Veľký Ďur – Kalná nad Hronom – Horná Seč – Levice – Žemberovce –

Veľký Krtíš.

Cesta I/75 vedená v smere západ – východ severne od I/63 zabezpečuje prepojenie

okresu s okresmi Šaľa a Nové Zámky. V území okresu Levice spája obec Čaka – Tekovské

Lužany – Demandice – Dolné Semerovce – a pokračuje na I/66 (Šahy)s možnosťou

prechodu do Maďarska cez hraničný priechod Šahy – Parassapuszta.

Prepojenie východnej časti kraja v smere severojužnom je zabezpečené cestou I/76.

Spája obce a mestá Čata – Pohronský Ruskov – Želiezovce – Šarovce – Tekovský Hrádok –

Kalná nad Hronom – Nový Tekov – Tlmače.

43

Doplňujúcimi prepojeniami v cestnej doprave sú prepojenia cesty II/ triedy a to 588,

580, 564, 524 527, ktoré spájajú jednotlivé obce okresu k najbližším križovatkám ciest I.

triedy a priamo do Levíc. Najväčšie zastúpenie ciest v Levickom okrese majú cesty III. triedy,

( 416,177 km), ktorými sú poprepájané jednotlivé obce v okrese.

Pravidelnú hromadnú prepravu osôb zabezpečuje Slovenská automobilová doprava

(spojenie obcí s mestami), mestská hromadná doprava s počtom pravidelných liniek 11

v Leviciach a v Šahách premáva jedna linka medzi autobusovou stanicou Šahy a železničnou

stanicou v Preseľanoch nad Ipľom.

Z hlavnej autobusovej stanice v Leviciach je vypravovaných 27 pravidelných

dopravných liniek, s cieľovými miestami ktorých sú obce a mestá – Pukanec, Dudince,

Želiezovce, Nitra, Jabloňovce, Šarovce, Šahy, Čaka, Uhliská, Žemberovce, Keť, Tlmače,

Podhájská, Kozárovce, Lula, Mochovce, Štúrovo, Turá.

Autobusová stanica je aj tranzitnou stanicou iných dopravných liniek (24)

premávajúcich pravidelne medzi jednotlivými mestami Slovenskej republiky napr. Banská

Bystrica, Komárno, Košice, Bratislava, Námestovo, Senica a iné.

Nepravidelnú súkromnú hromadnú prepravu zabezpečuje Tomecar – Želiezovce, Rekrea

tour - Levice a Šahy - City taxi. Taxislužby sú v Leviciach – AB JOTO taxi, Car Taxi, a

City taxi I v Šahách. V okrese sa nachádza aj autopožičovňa – Enem spol. s .r.o. Levice.

Územím prechádzajú medzinárodné autobusové spoje so zastávkou v Leviciach do Prahy

(Banská Bystrica – Praha) a dva spoje vychádzajúce priamo z Levíc do Brna.

44

Obr. č. 1

Vysvetlivky: ––––– - cesty I. triedy

––––– - cesty II. triedy

––––– - cesty III. triedy

––––– - hranice Územného celku Nitrianskeho kraj

45

Železničná doprava (obr. č. 2) je zabezpečená prostredníctvom jednokoľajnej

neelektrifikovanej železničnej trate číslo 153 Zvolen - Šahy - Čata. Začiatkom 20. storočia

boli Šahy významnou regionálnou železničnou križovatkou, od r. 1920 má železnica a

železničná doprava len lokálny význam. Železničná stanica Šahy je stanicou koncovou (pre

úseky tratí Čata - Šahy a Zvolen - Šahy), koľajový úsek trate za štátnou hranicou

Parassapuszta - Drégelypalánk bol po roku 1950 postupne demontovaný. Ostatných 15 rokov

ožíva úsilie obyvateľov, samospráv a organizácií na oboch stranách hraníc o obnovu tohto

úseku v dĺžke 6,5 km, ktorý by zabezpečil spojenie tak v horizontálnej osi Štúrovo–Čata–

Šahy–Balassagyarmat, ako aj vo vertikálnej osi Zvolen–Šahy–Vác–Budapešť.

Obr. č. 2

46

Letecká doprava s verejnou prepravou osôb alebo nákladov sa na riešenom území ani

v jeho blízkosti s dostupnosťou do 130 km nenachádza. Najbližšie letiská sa nachádzajú

v Bratislave a Budapešti.

Letiskové spevnené plochy využívané pre agrochemické účely sú vybudované v týchto

obciach okresu Levice: Tekovský Hrádok, Pohronský Ruskov, Plášťovce a Zbrojníky

V Šahách je cestný hraničný prechod do Maďarska – Šahy – Parassapuszta.

4.2.6 Športovo – rekreačné zariadenia

V okrese sa nachádzajú telocvične, kúpaliská (prírodné aj umelé), štadióny, športové

haly, otvorené ľadové plochy a jeden krytý zimný štadión (tab.č. 13).

Prehľad športových zariadení v okrese Levice Tabuľka č. 13

Kúpaliská – umelé a prírodné(Bátovce, Bielovce,Kozárovce, LeviceŽeliezovce

8

Ihriská ostatné 45

Športové haly

(Levice, Šahy)2

Bazény kryté (okrem školských)Levice, Tlmače, Santovka

4Štadióny zimnéLevice 1

Telocvične spolu58 Otvorené ľadové plochy

Horná Seč, Kozárovce, Plavé Vozokany, Šahy, Šarovce

5

Z toho telocvične školské 50

Štadióny otvorené 13 Ostatné športové zariadenia (fitness centrá, posilňovne, kolkárne atď.

13

Ihriská pre futbal(okrem školských)

87

Športové zariadenia za okres Levice celkom 236Zdroj: ŠÚ SR, (2006), vlastné spracovanie.

V meste Levice spravuje športové zariadenie Správa športových zariadení (ďalej len

SŠZ) Levice. Je mestskou príspevkovou organizáciou, ktorá na základe záujmov a potrieb

občanov napomáha rozvoju telesnej kultúry a športu v meste Levice.

Predmetom činnosti je správa zverených športových zariadení (v počte 6), realizácia

zámerov rozvoja v oblasti telesnej kultúry a športu, zabezpečovanie informačnej

a propagačnej činnosti v uvedenej oblasti, prenájom priestorov, uskutočňovanie aktivít

47

smerujúcich k znižovaniu dotácií z rozpočtu mesta a prenájom plôch na umiestnenie reklamy

pre fyzické osoby, právnické osoby a športové kluby za odplatu.

SŠZ disponuje jedným škvárovým futbalovým ihriskom a štyrmi trávnatými

futbalovými ihriskami, z ktorých sa jedno nachádza v obci Kalinčiakovo. Kapacita miest na

sedenie pre divákov je 800 a počet miest pre stojacich divákov je 7000.

Ďalej je to zimný štadión, ktorý bol kompletne zrekonštruovaný v roku 1998. Veľkosť

ľadovej plochy je 60 x 30 m s kapacitou na sedenie 2400 sedadiel. Štadión je otvorený aj pre

verejnosť.

Krytá plaváreň bola dokončená a otvorená v roku 1998. V areáli krytej plavárne sa

nachádza Presso, fitnes centrum, sauna + saunový bazén, solárium a masáže. V letnom období

je pre návštevníkov prístupná otvorená terasa s lehátkami, kam je možný vstup priamo od

bazénov. V krytej plavárni sa nachádzajú dva bazény, jeden malý pre deti do 10 rokov a

jeden plavecký s rozmermi 25 x 12,5 m. Návštevník si môže dopredu zarezervovať

využívanie bazénov, prípadne jednotlivých dráh.

SŠZ disponuje tromi telocvičňami a to športová hala, Dom športu a telocvičňa T-18.

Novovybudovaná športová hala je využívaná na kolektívne športy, ako sú basketbal, volejbal,

minifutbal a hádzaná . Kapacita miest pre divákov na sedenie je 1433 a počet miest na státie

je 376. V športovej hale sa o.i. konajú kultúrno-spoločenské akcie (koncerty hudobných

skupín ap.)

Súčasťou Športovej haly je regeneračno – relaxačné centrum, zamerané na

poskytovanie služieb obyvateľstvu v oblasti regenerácie. V komplexe „SANÁRIUM“ sa

nachádza sauna pre 4 - 6 osôb, vírivý kúpeľ na ruky, vírivý kúpeľ na nohy, celotelový vírivý

kúpeľ, perličkový masážny bazén Beachcomber pre 4 - 6 osôb, masážna lavica pre klasickú

masáž a odpočiváreň s lehátkami pre 8 osôb.

Dom športu je takisto využívaný pre kolektívne športy a to najmä na basketbal,

volejbal, gymnastiku a bedminton. Kapacita miest pre divákov na státie je 250.

Telocvičňa T-18 je využívaná najmä pre kolektívne športy ako sú volejbal, minifutbal,

tenis a stolný tenis. Niektoré základné školy tu vykonávajú vyučovanie povinnej telesnej

výchovy. Všetky športoviská tvoria ucelený komplex.

Obyvatelia Levíc a okolia majú dobré podmienky pre pobyt pri vode na termálnom

kúpalisku Margita-Ilona, na prírodnom kúpalisku Lipovina a v priestore pri Hrone (Horná

Seč). Rekreačná oblasť Margita – Ilona sa nachádza v Kalinčiakove, 6 km od mesta Levice

v smere na Šahy. Komplex sa nachádza pri termálnych prameňoch vyvierajúcich pri riečke

Sikenica. Skladá sa zo štyroch termálnych bazénov, chatovej osady a autokempingu.

48

Medzi známe strediská pre letnú rekreáciu patrí stredisko letných vodných športov –

vodná nádrž Lipovina v Bátovciach. Vodná plocha s rozlohou 25 ha poskytuje dobré

podmienky na kúpanie, člnkovanie, vodné lyžovanie a športový rybolov.

V obci Santovka, kúpele Santovka, tiež dopĺňajú komplex relaxačných služieb.

Okrem minerálnych prameňov sú pre rekreačné účely využívané dva odberové termálne

pramene, s výdatnosťou 8,8 l/s. Teplota sa pohybuje od 24,8 Cº do 26,7 Cº. V areály

kúpaliska sa nachádza Bazén pre plavcov s rozmermi 50 x 16 m, bazén pre neplavcov 10 x 16

m, detský bazén , krytý bazén 8 x 8 m a vaňové individuálne kúpele.

V Želiezovciach sa nachádza otvorené letné kúpalisko s autokempingom.

Obyvatelia obcí (nachádzajúcich sa v blízkosti vodných tokov) Hron a Ipeľ tieto využívajú

počas leta na individuálne pobyty pri vode.

Pre zimné športy sú vytvorené podmienky v Štiavnických vrchoch v obci Uhliská. Územím

levického okresu prechádzajú tri ucelené cyklotrasy.

Medzi najznámejšie patria Pohronská cyklomagistrála – s trasou – Štúrovo –

Kamenica nad Hronom – Malá nad Hronom – Pavlová – Sikenička – Zalaba – Malé Ludince

– Šalov – Sikenica – Kukučínov – Zbrojníky – Hontianska Vrbica – Santovka (pobočka) –

Mýtne Ludany – Levice – Podlužany – Nová Dedina – Devičany – Pukanec.

Ipeľská cyklomagistrála spája Štúrovo a Temšák cez strasu – Kamenica nad Hronom –

Bajtava - Salka – Malé Kosihy – Pastovce – Bielovce – Ipeľský Sokolec – Kubáňovo –

Vyškovce nad Ipľom – Šahy – Tešmak.

Hontianska cyklomagistrála – Šahy – Veľké Turovce – Horné Turovce – Plášťovce.

4.2.7 Kultúrno – spoločenské zariadenia

Každá obec okresu (tab. č. 14.) disponuje so svojou vlastnou knižnicou a skoro každá

kultúrno osvetovým zariadením - kultúrnym domom. Knižnice bývajú súčasťou kultúrnych

domov alebo sú umiestnené v rodinných domoch (obecných). Mestská knižnica Levice je

rozložená do štyroch celkov v troch samostatných budovách ( Holubyho ul., KD Družba,

a budova Junior).

Podľa štatistických údajov SR okres Levice eviduje celkom 95 knižníc s počtom knižničných

jednotiek 526 295.

49

Prehľad kultúrnych a spoločenských zariadení v okrese Levice. Tabuľka č.14

Verejné knižnice vrátane pobočiek 95 Múzeá vrátane pobočiek 10Počet knižničných položiek 526295 Galérie, vrátane pobočiek 1Kiná stále 3 Kultúrno-osvetové zariadenia 83Sedadlá v kinách stálych 1010 Zariadenia na voľný čas

a záujmovú činnosť2

Prírodné amfiteátre a letné kiná 12Sedadlá v amfiteátroch a letných Kultúrne zariadenia spolu 206Kinách 11460Zdroj: ŠÚ SR 2006, vlastné spracovanie

V okrese Levice sú funkčné tri kiná, a dvanásť prírodných amfiteátrov a letných kín s kapacitou 12 470 sedadiel (tab.č.15).

Prehľad vybraných druhov kultúrnych zariadení a sedadlovej kapacity v okrese Levice Tabuľka č.15

A B C D C D C D C DKozárovce 388 Čajkov 60 Jur nad

Hronom200 Plášťovce 300 Šahy 1050

Levice 402 Čaka 500 Ipeľský Sokolec

500 Rybník 150 Tlmače 1100

Tekovské Lužany

220 Levice 1400 Starý Tekov

2000 Nýrovce 200 Želiezovce 4000

Spolu 3 1010 3 1960 3 2700 3 650 3 6150Celkom za okres A (3) B (1010) C (12) D (11460) Spolu B a D (12 470)

Zdroj: ŠÚ SR 2006, vlastné spracovanie

A - kiná stále C - prírodné amfiteátre a letné kiná

B - sedadlá v kinách stálych D - sedadlá v prírodných a letných kinách

Kultúrne domy v obciach slúžia na rôzne podujatia organizované obecnou

samosprávou, spoločenskými organizáciami, ale aj pre občanov. Často ich využívajú na

konanie svadieb, alebo iných rodinných udalostí.

Slabšie zastúpenie je v kinách a zariadeniach špeciálne určených na voľný čas. Ako

vidno z tabuľky č. 14 – v okrese sú iba 3 kiná (nie je zarátané kino v Želiezovciach, ktoré je

t.č. mimo prevádzky). Je to spôsobené hlavne tým, že okres sa skladá z veľkého počtu

malých a stredných obcí, pre ktoré by bola prevádzka kina nerentabilná.

Ťažiskom kultúrno – spoločenských podujatí sú mestské kultúrne strediská. Dobrú

tradíciu majú v mestách Levice, Šahy a Tlmače. Menšie kultúrne stredisko je v meste

Želiezovce.

Mestské kultúrne stredisko Levice /ďalej len MsKS/ je príspevkovou organizáciou

mesta Levice. Poslaním a predmetom činnosti organizácie je vykonávanie správy a údržby

kultúrno – spoločenských zariadení mesta za účelom vytvárania podmienok pre rozvoj

50

kultúrno – spoločenských a výchovno – vzdelávacích potrieb obyvateľov nielen mesta

Levice, ale aj spádových obcí. Pod správu MsKS patrí kultúrny dom Družba a novšie

zariadenie pre voľný čas – CK Junior.

Kultúrny dom Družba má divadelnú sálu, estrádnu halu a prednáškovú sálu. V CK

Junior sa nachádza kino Junior, kurzové miestnosti (3), diskusné kluby (2), estrádna hala

a výstavná sieň.

Na kultúrne účely v Leviciach slúži aj mestský park. Sú tu lavičky, fontány, voľné

spevnené plochy, ktoré slúžia na rôzne kultúrne vystúpenia.

V kraji je výrazne zastúpená forma viničných domčekov (hajlochov). Nachádzajú sa

v podštiavnickom páse, na Hronskej a Ipeľskej pahorkatine a v blízkosti mesta Levice. Toho

času slúžia na verejné účely len okrajovo, pre užšie organizované skupiny, ale vidíme v nich

potenciál pre podporu rozvoja cestovného ruchu.

4.3 SWOT analýza

Cieľom SWOT analýzy nie je len spracovanie jednoduchého prehľadu silných

a slabých stránok a potenciálnych príležitostí a rizík, ale predovšetkým idea dôkladnej

štruktúrovanej analýzy, poskytujúcej užitočné poznatky o strategickej situácii okresu.

Silné stránky

• Existencia termálneho kúpaliska v Santovke

• Existencia termálneho kúpaliska Margita-Ilona

• Záujem českej a maďarskej klientely o termálne kúpaliská

• Sieť existujúcich a plánovaných cyklotrás napojených na medzinárodnú cyklostrasu

• Kultúrno-historické pamiatky, tradície a podujatia v regióne

• Vhodné podmienky pre rozvoj turistiky, agroturistiky, poľovníctva a rybolovu, sakrálneho

cestovného ruchu

• Vhodné podmienky pre rodinnú dovolenku

• Vhodné podmienky pre víkendovú a krátkodobú rekreáciu

• Existencia a vytváranie mikroregiónov zameraných na CR (Tekov, Hont...)

• Existencia vzdelávacích centier pre oblasť CR

• Využívanie pohraničného územia pre CR

• Živé ľudové umenie a folklór, kultúrne dedičstvo, sieť kultúrnych zariadení a ponuka

kultúrnych podujatí

51

Slabé stránky

• Nízka úroveň diverzifikácie služieb v CR

• Nedostatočná ponuka regionálnych destinácií v turisticko – informačných a cestovných

kanceláriách

• Nekonzistentnosť informácií

• Sťažený prístup k informáciám

• Nedostatočná koordinácia aktivít v CR

• Nedostatočná propagácia aktivít CR

• Nízky záujem obyvateľstva o podnikanie v cestovnom ruchu

• Nedostatok finančných prostriedkov na propagáciu cestovného ruchu a marketing

• Orientácia cestovných kancelárií na organizovanie pasívneho zahraničného cestovného

ruchu

• Nízka propagácia ubytovacích kapacít

• Finančné ťažkosti obyvateľstva pri zabezpečovaní dovolenky

Príležitosti

• Rozvoj postavenia Nitrianskeho kraja (Agrokomplex), Levíc a Štúrova (výhodná poloha

na Dunaji) a Šiah (hraničný prechod)

• Rozvoj mestského turizmu (poznávacieho a kultúrneho s urbanistickými a

architektonickými pamiatkami, kultúrnymi inštitúciami, kultúrno-spoločenskými,

vzdelávacími, veľtržnými a ďalšími podujatiami)

• Rozvoj prímestskej rekreácie

• Využitie geotermálnych vôd

• Rozvoj riečnej dopravy (budovanie malých prístavísk pre rekreačné a športové

využívanie)

• Väčšie využitie vodnej nádrže Lipová

• Rozvoj vodáckej turistiky na Hrone a Ipli

• Rozvoj vinárskych lokalít a vínnych ciest (Hontiansko – levická a Ipeľská)

• Rozvoj vidieckeho turizmu

• Vytvorenie strediska CR medzinárodného významu v Šahách

• Vytvorenie ďalších stredísk CR národného a regionálneho významu (Hronovce)

• Ďalší rozvoj cyklomagistrál

• Rozvoj pobytov pri vode

• Rozvoj poľovníctva a rybárstva

52

• Rozvoj zimných športov v severných častiach regiónu

• Rozvoj športového jazdectva

• Rozvoj golfu

• Rozvoj športovej streľby

• Ďalší rozvoj obcí, ktoré sa môžu stať strediskami cestovného ruchu, Bátovce (Lipovina),

Hokovce (Dudince), Santovka, Hronovce, (splav Hrona, blízkosť Štúrova a Želiezoviec),

Brhlovce

• Obnova historických budov, nevyužitých budov v správe obcí a priľahlých parkov

• Zlepšenie propagácie cestovného ruchu v regióne

• Zvyšovanie podielu zariadení CR s celoročnou prevádzkou

• Dobudovanie infraštruktúry cestovného ruchu

• Rozvoj pohraničného CR

• Rozvoj kongresového turizmu v meste Levice

• Rozvoj spolupráce s prihraničnými regiónmi z hľadiska cestovného ruchu

• Využitie Hrona a Ipľa v aktívnom cestovnom ruchu

• Využitie programov obnovy vidieka pre rozvoj cestovného ruchu

• Zvýšenie počtu domácich turistov, ktorí zostanú na dovolenke v SR a nepocestujú do

zahraničia

• Prílev zahraničných a solventných turistov (poľovníctvo, rybolov)

Ohrozenia

• Úpadok ľudovej kultúry a tradícií

• Stagnácia malého a stredného podnikania v cestovnom ruchu

• Stagnácia životnej úrovne obyvateľstva

• Nedostatok príležitostí pre regeneráciu duševných a telesných síl obyvateľov

• Prevažujúci podiel zahraničných návštevníkov iba z dvoch krajín (ČR, Maďarsko)

• Postupné zvyšovanie výdavkov na dovolenku

• Nízka cestovná aktivita obyvateľov Slovenska, najmä dôchodcov a žien

• Nízky rozvoj cestovného ruchu

5 Návrh na využitie výsledkov

53

Na základe analýzy možno vysloviť niekoľko návrhov a opatrení, ktoré by mohli

prispieť k zlepšeniu rozvoja cestovného ruchu v okrese Levice:

1. Zvýšenie spolupráce medzi samosprávnymi inštitúciami jednotlivých obcí a miest, medzi

organizáciami a združeniami podporujúcimi cestovný ruch z hľadiska metodiky,

informovanosti a propagácie pri výmene informácií a skúseností v oblasti rozvoja cestovného

ruchu.

2. Rozvoj agroturistiky, lesoturistiky, poľovníctva, rybolovu, spoznávania prírodných krás

a krajinných útvarov.

3. Lepšia propagácia organizovaných kultúrno – spoločenských aj športových podujatí

4. Zabezpečiť obnovu a renováciu stravovacích zariadení, hlavne tzv. „hostincov“.

5. Vytvoriť ucelený tematický celok na vinohradnícku tematiku na základe tradícií v

pestovaní a spracovávaní hrozna v mnohých obciach okresu.

6. Väčší dôraz klásť na obnovu a zachovanie historických a kultúrnych pamiatok v okrese

7. Vybudovanie záchytných parkovísk na okrajoch turisticky atraktívnych lokalít.

8 .Zvýšiť informovanosť návštevníkov o atraktivitách okresu v rámci Nitrianskeho

samosprávneho kraja spoluprácou s Úradom Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Územie okresu Levice vidíme ako lokalitu na (v súčasnej dobe moderný trend)

trávenie voľného času v prírode, (hlavne víkendové a krátkodobé pobyty). Potenciál pre

rozširovanie ponuky zariadení (po vhodnej rekonštrukcii), by mohli tvoriť aj rôzne opustené

budovy (pôvodne tzv. majere a pozostatky hospodárskych dvorov Štátnych

poľnohospodárskych majetkov), nachádzajúce sa v obciach, ktoré sa v súčasnosti

nevyužívajú. Tu vzniká priestor na využitie možností čerpania prostriedkov z fondov

Európskej únie.

54

6 Záver

Z obsahu bakalárskej práce môžeme konštatovať, že okres Levice funguje ako celok

zložený prevažne z malých a stredných obcí, ako systém vzájomne diferencovaných aktivít,

ktoré v ňom prebiehajú zväčša nezávisle na sebe. Najviac aktivít z pohľadu cestovného ruchu

vo všetkých sledovaných ukazovateľoch vyvíja mesto Levice.

Rozdelenie územia podľa historicky sa vyvíjajúcich oblastí Hontianska a Tekovská

stolica a z pohľadu regionalizácie cestovného ruchu na Nitriansky a Ipeľský región, vystupuje

Levický okres ako dva celky. Postupy a nástroje pre zabezpečenie komplexného rozvoja

územia je potrebné zamerať na prezentáciu obcí a miest širšiemu okoliu ako celok. K rozvoju

územia prispeje aj ucelenejšia koordinácia záujmov a činnosti v oblasti kultúrneho

a spoločenského života obyvateľov obcí, samospráv, inštitúcií a podnikateľských subjektov

pôsobiacich v tomto prostredí.

Hlavným cieľom bakalárskej práce bola analýza územia na základe vybraných

lokalizačných a realizačných predpokladov rozvoja cestovného ruchu.

Analýzou lokalizačných predpokladov sme zistili, že územie disponuje značným

prírodným a kultúrno – historickým potenciálom, potenciálom kultúrnych a športových

podujatí, ktoré vytvárajú dobré predpoklady pre primárnu ponuku cestovného ruchu

Levického okresu.

Analýza realizačných predpokladov rozvoja cestovného ruchu poukazuje na dostatočný aj

skrytý (nevyužitý) potenciál pre sekundárnu ponuku v cestovnom ruchu Levického okresu.

Obnova existujúcich ubytovacích zariadení a výstavba nových vypovedá o pochopení

politiky a stratégie niektorých podnikateľov v cestovnom ruchu, a to hlavne vo zvyšovaní

kvality poskytovaných služieb, ktoré sa nesú v duchu vidieckej turistiky sprevádzanej

s doplnkovými službami. Tieto spĺňajú dva účely – diverzifikáciu príjmov podnikateľov

a zároveň ponuku vyplnenia voľného času návštevníkom možnosťou zapojenia, prípadne

oboznámenia sa s touto činnosťou napr. výroba a spracovanie medu, hrnčiarska výroba, chov

zvierat.

Dĺžka a hustota ciest, doplnená železničnou prepravou, umožňuje návštevníkom dostupný

a rýchly prístup do všetkých lokalít Levického okresu.

Analýzou ostatnej infraštruktúry konštatujeme, že okres Levice disponuje rôznymi

druhmi kultúrno – športových zariadení, ktoré vytvárajú možnosti účasti na kultúrno –

spoločenskom živote obcí a miest ako aj športového vyžitia.

55

7 Použitá literatúra

EHLICHOVÁ, K. 1998. Slovenská Republika, Nitriansky kraj, Slovenská križovatka Európy,

Úrad vlády Bratislava SR, 36 s. ISBN 80-8048-245-4

FERNER, F. K. 1993. Marketing cestovného ruchu v praxi, Bratislava – SPN 1993, 154 s.

ISBN 80-08-01978-6

GÚČIK, M. a kol.2006. Výkladový slovník cestovný ruch, hoteliérstvo a pohostinstvo,

Bratislava - Slovenské pedagogické nakladateľstvo (SPN) 2006, 216 s. ISBN 80-10-00360-3

HORNER, S., SWARBROOKE, J. 2003. Cestovní ruch, ubytování a stravování, využití

volného času, Praha – Grada publishing, a.s. 2003, 486 s. ISBN 80-247-0202-9

HORVÁTHOVÁ, J. 2007. Druhý úspešný rok slovenského turizmu, in: Trend TOP v

cestovaní, ročenka v Trend-e 18/ 2007, 3. máj 2007, Bratislava – Trend Holding, spol. s r.o.

JURKOVIČ, B., MAGLEN, C. 1981. Príroda okresu Levice Bratislava. Obzor 1981, 86 s.

SBN 65-008-81, 735-21-85/7

KOLEKTÍV AUTOROV. 2001. Služby a cestovný ruch , Bratislava – Sprint 2001,

ISBN 80-88848-78-4

KOPŠO, E. a kol.1985. Ekonomika cestovného ruchu, Bratislava - SPN 1985, 412 s.

ISBN 67-188-85

KOPŠO, E. a kol. 1989. Materiálno- technická základňa cestovného ruchu a spoločného

stravovania, Bratislava - SPN 1989, 258 s. ISBN 80-80-0007-8

KROGMANN, A. 2005. Aktuálne možnosti využitia potenciálu územia Nitrianskeho kraja

z hľadiska cestovného ruchu, UKF Nitra 2005, 218 s. ISBN 80-8050-888-7

LÁSKOŠOVÁ, J. 2007. Tekov očami matky zeme. Nitra – FORPRESS, 2007, 193 s.

ISBN 978-80-969-668-2-0

MACH, F. a kol. 1993. Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku , BA -Združenie

podnikateľov agroturistiky Slovenska , Réka 1993, 165 s. ISBN 80-88731-2-x

MACH, F. a kol.1995. Podnikanie vo vidieckom turizme a agroturizme na Slovensku,

BA – Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu, Agentúra pre rozvoj vidieka

a Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Réka 1995, 192 s.

ISBN 80-88731-11-9

MARIOT, P. 1983. Geografia cestovného ruchu. Bratislava Veda, 1983.

MARIOT, P.2000. Geografia cestovného ruchu. Bratislava - Orbis Pictus Istropolitana 2000,

104 s. ISBN 80-7158-169-0

56

Ministerstvo hospodárstva SR: Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do r. 2013,

internet – 2008.

Ministerstvo hospodárstva SR: Programové vyhlásenie Vlády SR na roky 2006-2010, 2006

internet

Slovenská agentúra pre cestovný ruch /SACR/: Vitajte v regióne Poiplie 16 s., Bratislava

-Dajama SACR: Vitajte v regióne Podunajsko- v okrese Komárno 48 s., Komárno

-Regionálna rozvojová agentúra Komárno 2002

NOVÁCKA, Ľ. a PLESNÍK, P. 2000. Cestovný ruch v regiónoch a cezhraničná spolupráca,

Ministerstvo hospodárstva SR, Sekcia cestovného ruchu , Bratislava-Ekonóm 2000, 134 s.

ISBN 80-225-1346-6

ORIEŠKA, J. 1998. Služby cestovného ruchu, Banský Bystrica - EF UMB 1998, 262 s.

ISBN 80-8055-110-3

PAPCUNOVÁ, V. a kol.2007. Cestovný ruch a samospráva, Nitra - Municipalia 2007, 100 s.

ISBN 978-80-8069-862-1

PÉLIOVÁ, H. a kol. 2004. Nitrianska vínna cesta, Regionálne združenie Váh – Dunaj - Ipeľ,

Nitra 2004 SACR: Vitajte v Nitrianskom samosprávnom kraji, Banská Bystrica –SACR, 15 s.

Regionálne združenie miest a obcí. 1997. Tekov, Levice – IPA. 1997, 296 s.

ISBN 80-88773-03-2

SZÉKELY, V., KOLLÁR, D. 1994. Slovensko, putovanie za jeho krásami, Bratislava – Spree

Verlag s.r.o. 1994. ISBN 80-88713-00-5

http:// www.civil.gov.sk/p03/p03-01-05.shtm: Cezhraničná spolupráca Euroregióny, MV SR,

Sekcia verejnej správy ministerstva vnútra SR

http:// www.economy.gov.sk/files /centruch/Info-o-cinn-SR.doc: Informácia o činnosti SR

v medzinárodných organizáciách CR za roky 2005-2006, MH SR, 2006

htt:p// www.economy.gov.sk/files/cr/material.doc

Nová stratégia rozvoja CR SR do r. 2013, MH SR, 2007

http://www.economy.gov.sk/files/cestovnyruch/statPolit-CRSR.doc

Štátna politika CR SR, 2008

http:// www.regionpohronie.sk

http:// www.levice.sk

http:// www.mestotlmace.sk, http:// www.pamiatky.sk

http:// www.sahy.sk

http:// www.zeliezovce.sk

http:// www.referaty.atlas.sk

57

8 PRÍLOHY

58

Členenie obcí podľa počtu obyvateľov v okrese Levice Príloha č. 2Zoznam obcí a miest v okrese Levice

Malé obce Stredné obce Veľké obceDo 499 obyv. Od 500 – 1999 obyv. Od 500 – 1999 obyv. Nad 2000 obyv. Bajka 352 Bátovce 1099 Pastovce 541 Kalná n. Hronom 2070Bielovce 242 Beša 653 Plášťovce 1680 Levice 35980Bohunice 149 Čajkov 1011 Plavé Vozokany 862 Pukanec 2057Bory 316 Čaka 869 Podlužany 744 Šahy 7943Brhlovce 313 Čata 1131 Pohronský

Ruskov1265 Tekovské Lužany 2911

Devičany 391 Demandice 1013 Rybník 1393 Tlmače 4107Dolná Seč 447 Dolné

Semerovce526 Santovka 817 Želiezovce 7495

Domandice 236 Dolný Pial 991 Sikenica 658

Drženice 400 Farná 1426 Starý Tekov 1464Hontianske Trsťany

337 Hokovce 548 Šarovce 1660

Slatina 360 Tehla 537Horný Pial 298 Hontianska

Vrbica 572 Tupá 618

Hrkovce 306 Horná Seč 507 Veľké Kozmálovce

705

Iňa 216 Horné Semerovce

628 Veľké Ludince 1654

Ipeľské Úľany 332 Horné Turovce 580 Veľké Turovce 813Jabloňovce 199 Hronovce 1536 Veľký Ďur 1294Jesenské 55 Hronské

Kľačany1461 Vyškovce nad

Ipľom 675

Kubáňovo 295 Hronské Kosihy

685 Zbrojníky

505

Lula 206 Ipeľský Sokolec

871 Žemberovce 1232

Malé Kozmálovce

371 Jur nad Hronom

942

Malé Ludince 196 Keť 687Ondrejovce 472 Kozárovce 1983Pečenice 122 Krškany 737Sazdice 433 Kukučínov 603Starý Hrádok 196 Kuraľany 569Šalov 407 Lok 957Tekovský Hrádok

338 Lontov 727

Turá 256 Málaš 521Uhliská 214 Mýtne Ludany 920Vyšné nad Hronom

182 Nová Dedina 1532

Zalaba 163 Nový Tekov 850Žemliare 166 Nýrovce 562Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky (2006), Mestská obecná štatistika, Databáza štatistického úradu, pracovisko ŠÚ v Nitre, Vlastné spracovanie

59