Slovenský veterinársky časopis 4/2009 PRAXE, LEGISLATÍVY ... · 253 Slovenský veterinársky časopis 4/2009 INFORMÁCIE Z VETERINÁRNEJ, POTRAVINÁRSKEJ, POĽNOHOSPODÁRSKEJ

253

Slovenský veterinársky časopis4/2009

INFORMÁCIE Z VETERINÁRNEJ, POTRAVINÁRSKEJ, POĽNOHOSPODÁRSKEJPRAXE, LEGISLATÍVY, KONGRESOV, VÝSTAV A PERSONÁLIE

KKAANNCCEELLÁÁRRIIAA ÚÚSSTTRREEDDNNÉÉHHOO RRIIAADDIITTEEĽĽAA ŠŠVVPPSS SSRR IINNFFOORRMMUUJJEE

Legislatívne zmenyV zbierke zákonov bol zverejnený zákon č.

299/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Zá-kon nadobúda účinnosť 1. októbra 2009.Novela zákona je zverejnená aj na internetovejstránke ŠVPS SR.

15.7.2009 nadobudlo účinnosť Nariadenievlády Slovenskej republiky č. 283/2009 Z. z.,ktorým sa ustanovujú opatrenia na úpravupožiadaviek na konštrukciu, usporiadaniea vybavenie potravinárskych prevádzkarnís malým objemom výroby.

Návrh nariadenia vlády Slovenskej repub-liky, ktorým sa ustanovujú hygienické požia-davky na priamy predaj a dodávanie maléhomnožstva prvotných produktov živočíšnehopôvodu, mäsa z hydiny a zajacovitých zvierat,voľne žijúcej zveri a zveriny z nej je stálev procese na Európskej komisii.

Návrh nariadenia vlády Slovenskej repub-liky, ktorým sa vymedzuje okrajová, miestnaa obmedzená činnosť maloobchodných pre-vádzkarní bol postúpený na MP SR a v naj-bližšom období sa čaká začiatok medzirezort-ného pripomienkového konania.

Cielené kontroly dodržiavaniateplotných režimov

Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a pot-ravinovej správy Slovenskej republiky nariadilcielenú previerku dodržiavania teplotnýchrežimov pre potraviny v obchodnej sieti.V rámci cielenej kontroly bolo kontrolovanédodržiavanie minimálnych a maximálnychteplôt uskladnenia a predaja potravín. Počaskontroly sa inšpektori zameriavali ako napotraviny živočíšneho pôvodu (mäso, mlieko),tak aj na potraviny rastlinného pôvodu a cuk-rovinky (napr. čokoláda). V rámci cielenýchkontrol bolo vykonaných viac ako 820 kontrolpri 134 kontrolách boli zistené nedostatky.

Rokovania s Ruskou federáciou Naďalej prebiehajú intenzívne rokovania

s Ruskou federáciou. V roku 2009 boli vyko-nané nasledujúce kroky:– do dnešného dňa boli podpísané RF nasle-

dovné vzory certifikátov:1. pre vývoz jatočného hovädzieho dobyt-

ka zo SR do RF;2. pre surové kože, rohy a kopytá, črevá,

ovčie kožušiny, jahňacie kožky, surovinuzo spodnej srsti (podsady) kôz, vlnu,

srsť, konský vlas, prachové perie (pápe-rie a perie) kurčiat, kačíc, husí a inýchdruhov hydiny vyvážaných zo SR do RF;

3. pre vývoz hovädzieho dobytka na chova produkciu zo SR do RF.

– v súčasnosti čakáme na podpísanie vzorucertifikátu na vývoz čmeliakov zo SR do RF.

Marec 2009– na základe požiadavky ruskej strany boli

zaslané informácie ohľadom monitoringua vykonávania opatrení v súvislosti s ocho-rením BSE v SR.

Apríl 2009– ruská strana požiadala o poskytnutie infor-

mácii o kontraktoch medzi mliekarenskýmiprevádzkarňami a ruskými odberateľmi.

August 2009– na základe požiadaviek zo stretnutia 30.

apríla 2009 v Bruseli, medzi zástupkyňougenerálneho riaditeľa pre zdravie a ochranuspotrebiteľa Európskej komisie p. P. TestoriCoggi a p. S. A. Dankvertom, ŠVPS SR vyko-nala kontrolu prevádzkarni, ktoré vyvážajúmlieko a mliečne produkty zo SR do Ruskej

federácie. Kontroly boli vykonané v súlades požiadavkami aktuálnej legislatívy Ruskejfederácie v desiatich prevádzkarniach, ktorétýmto môžu vyvážať mlieko a mliečne pro-dukty do RF.

Mapa vymedzuje zakázané zóny BT v sú-vislosti s výskytom nákazy BT v Českej repub-like a v Maďarskej republike, ktoré boli vyhlá-sené Mimoriadnym núdzovým opatrením dňa12.1.2009.

Graf znázorňuje populačnú dynamikupakomárika Culicoides na Slovensku, ktorá jesledovaná v rámci entomologického priesku-mu BT založenom na „záchyte vektora“.

Matuš, M., ŠVPS SR

VVýýsslleeddkkyy llaabboorraattóórrnneehhoo vvyyššeettrreenniiaa ssccrraappiiee uu oovviieecc zzaa oobbddoobbiiee oodd 11..11.. ddoo 3300..66..22000099Cielená skupina zvieratá Počet vyšetrených vzoriek

Vyšetrené PozitívneUhynuté 1449 0Núdzovo zabité 3 0S klinickými príznakmi pri ante mortem vyšetrení 0 0Zdravé 124 0Zabité z dôvodu eradikácie 135 0Podozrivé 0 0Spolu 1 711 0

VVýýsslleeddkkyy llaabboorraattóórrnneehhoo vvyyššeettrreenniiaa ssccrraappiiee uu kkôôzz zzaa oobbddoobbiiee oodd 11..11.. ddoo 3300..66..22000099Cielená skupina zvieratá Počet vyšetrených vzoriek

Vyšetrené PozitívneUhynuté 17 0Núdzovo zabité 0 0S klinickými príznakmi pri ante mortem vyšetrení 0 0Zdravé 0 0Zabité z dôvodu eradikácie 0 0Podozrivé 0 0Spolu 17 0

VVýýsslleeddkkyy vvyyššeettrreenniiaa nnaa BBSSEE zzaa oobbddoobbiiee 11..11..22000099 ddoo 3300..0066.. 22000099Cielená skupina zvieratá Počet vyšetrených vzoriek

Vyšetrené PozitívneUhynuté 6 603 0Núdzovo zabité 474 0S klinickými príznakmi pri ante mortem vyšetrení 1 0Zdravé 19 320 0Zabité z dôvodu eradikácie BSE 0 0Podozrivé 0 0Spolu 26 398 0

PPooččttyy vvyyššeettrreennýýcchh vvzzoorriieekk zzoo zzvviieerraatt vv ssúúvviisslloossttii ss mmoonniittoorriinnggoomm BBTT vv oobbddoobbíí oodd 11..11..22000099 ddoo3300..66..22000099 vv SSRR

Počet vyšetrení ELISA PCRSentinelové zvieratá 5960 0Import 261 84 Aborty 564 0Pred presunom 7484 971 Spolu 14269 1055

DDyynnaammiikkaa ppooppuulláácciiee ppaakkoommáárriikkoovv CCuulliiccooii--ddeess nnaa SSlloovveennsskkuu oodd 11..11.. ddoo 3300..66..22000099

254


INFORMÁCIE Z VETERINÁRNEJ, POTRAVINÁRSKEJ, POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRAXE, LEGISLATÍVY, KONGRESOV, VÝSTAV A PERSONÁLIE

Vážené slávnostné zhromaždenie,vážení absolventi, dámy a páni,promócie absolventov Univerzity veteri-

nárskeho lekárstva v Košiciach sú vždy veľ-kou udalosťou v živote celej našej akademickejobce. Sú zavŕšením spoločnej šesťročnej práceštudentov, učiteľov i zamestnancov univerzity.

Vážení absolventi, dovoľte mi, aby som Vám v mene celej

akademickej obce Univerzity veterinárskeholekárstva v Košiciach i v mene svojom osob-nom zablahoželal k práve získanému titulu„doktor veterinárskeho lekárstva“.

Zároveň využívam túto slávnostnú chvíľuna to, aby som sa poďakoval učiteľom i ostat-ným zamestnancom univerzity a jej účelovýchzariadení za podiel, ktorým prispeli k tomu,že ste dnes úspešne ukončili svoje štúdium.

Táto slávnostná chvíľa nás všetkých spájanielen svojou atmosférou, ale najmä význa-mom toho, čo sme museli odovzdať zo sebasamých, aby sme sa tu dnes mohli stretnúť.

Touto slávnostnou promóciou sa zavŕšinielen vaše šesťročné úsilie, ale rovnako ajúsilie nás učiteľov a v neposlednej mieretaktiež úsilie vašich rodičov, starých rodičova u mnohých z vás aj úsilie vašich životnýchpartnerov.

Vážení absolventi,aká by bola Vaša odpoveď, ak by som sa

Vás teraz, počas týchto slávnostných okami-hov, opýtal, na čo myslíte v tejto chvíli?

Možno by zaznelo, že je to úľava, zadosť-učinenie, určite i radosť a očakávanie toho, čoprinesie budúcnosť.

Možno sa Vám teraz v rýchlych obrazochpremietajú najvýraznejšie okamihy životapočas Vášho štúdia – snáď prijímacie poho-vory, či ťažké skúšky, ktoré ste museli absol-vovať počas tých šiestich rokov.

Možno prvá pitva, prvé bezprostredné kon-takty so zvieratami – možno úsmevné a mož-no ani nie, či na strane druhej momentyvíťazstva nad sebou samým, úspech na nároč-nej skúške alebo štátniciach.

A medzi spomienkami sa pravdepodobneobjavia aj chvíle z Vášho študentského života,

ktorý ste prežili v spoločnosti svojich priateľovpočas rôznych spoločenských, kultúrnycha športových udalostí na škole, študentskomdomove, či záujmovom klube.

Prešli ste pamätihodnú cestu od imatri-kulácie k dnešnej promócii.

Ak by som tú istú otázku – na čo myslítev tejto chvíli – položil Vašim pedagógom,pravdepodobne by to bolo tiež o obzretí sadozadu v čase.

V tom čase, ktorý k nám už šesť desaťročíprivádza záujemcov o štúdium veterinárskeholekárstva a hygieny potravín.

A každý z nich zanechá po sebe stopu –viac či menej výraznú. Vaši pedagógovia,vidiac Vás teraz pred sebou, môžu do svojejpamäti uložiť spomienky na ďalší ročníkúspešných absolventov, môžu si vychutnaťradosť, či dokonca hrdosť na to, že ich práca,snaženie, osobný vklad a príklad sa zúročilia bránu univerzity opúšťajú ďalší odborníci,ktorí budú, verím, šíriť dobré meno Univer-zity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.

Patrí im úcta a poďakovanie za všetko, čoVám počas tých rokov odovzdávali, neraznehľadiac na svoj osobný čas, či námahu.

Možno sa ani nebudem veľmi mýliť, akpoviem, že túto chvíľu najhlbšie prežívajú vaširodičia, či najbližší príbuzní.

Len rodičia sa môžu vrátiť v spomienkachnajďalej, aby si vybavili najdôležitejšie mo-menty celého vášho doterajšieho života.

Od vašich prvých krôčikov či krokov,prvých slov, prvej cesty do školy s novouaktovkou na chrbte, prvého písmenka v abe-cede, prvej jednotky, či prvej lásky.

Ešte veľa okamihov sa muselo udiať v ichi vašom živote a nie iba raz či prvýkrát, ktorénie je ani možné všetky vymenovať, aby ste sanakoniec dostali až tu, do týchto slávnostnevyzdobených priestorov Štátneho divadla, kde

ste prevzatím diplomu z rúk pani promótorkyuzavreli ďalšiu významnú etapu svojho života.

Boli to predovšetkým Vaši rodičia a Vašinajbližší príbuzní a priatelia, ktorí spolus Vami a určite veľakrát intenzívnejšie ako Vy,prežívali všetky Vaše študentské úspechy, čineúspechy, zdravotné alebo iné problémy,ktoré život počas Vášho štúdia priniesol.

Pripomínam Vám to len preto, váženíabsolventi, aby ste práve dnes pri tejto sláv-nostnej udalosti nezabudli všetkým tým, ktorísa pričinili o Váš úspech, povedať aspoň tojednoduché slovo „Ďakujem“.

Vážení absolventi,promócia však nie je len obzretím sa do-

zadu, je to aj hraničná chvíľa, keď sa otáčametvárou k budúcnosti.

Promócia nielen zavŕši naše úsilie, ale jemedzníkom, po ktorom nasledujú iné výzvy,plány a ciele.

Naša univerzita sa snažila poskytnúť Vám,drahí absolventi, tú najlepšiu odbornú prí-pravu na výkon Vášho povolania. Snažili smesa Vám odovzdať naše vedomosti a skúsenosti.Našu túžbu po poznaní sme, dúfam, preniesliaj na Vás.

Veríme, že to všetko budete ďalej rozvíjaťvšade tam, kam Vás zavedú Vaše cesty.

Nech budete kdekoľvek, nech už budetepôsobiť na akýchkoľvek postoch, pestujetev sebe to pozitívne, čím Vás vybavila našauniverzita, s hrdosťou sa k nej hláste a s ra-dosťou na ňu spomínajte. Aby sme aj mymohli byť hrdí na Vás a spomínať na Vás tiežs radosťou.

Nezabúdajte prosím, že postavenie veteri-nárneho lekára v každej spoločnosti nie jevnímané len ako postavenie vysoko erudo-vaného odborníka. Postavenie veterinárneholekára je v každej spoločnosti aj postavením

PPRROOMMÓÓCCIIEE AABBSSOOLLVVEENNTTOOVV ŠŠTTUUDDIIJJNNÉÉHHOO PPRROOGGRRAAMMUU VVŠŠEEOOBBEECCNNÉÉVVEETTEERRIINNÁÁRRNNEE LLEEKKÁÁRRSSTTVVOO AA HHYYGGIIEENNAA PPOOTTRRAAVVÍÍNN UUNNIIVVEERRZZIITTYYVVEETTEERRIINNÁÁRRSSKKEEHHOO LLEEKKÁÁRRSSTTVVAA VV KKOOŠŠIICCIIAACCHH VV AAKKAADDEEMMIICCKKOOMM RROOKKUU 22000088//22000099

255



vysoko spoločenským, bez ohľadu na prísluš-nosť ku krajine.

Aby si Vás Vaši klienti vážili a rešpektovaliVaše rozhodnutia a Vaši pacienti Vás milovali,budete sa musieť v živote veľakrát povzniesťnad jednostranné hodnotenie svojej vlastnejdôležitosti a svojich schopností. Položte sivždy otázku, komu čo prospeje. Nad svojeosobné ciele vždy postavte ciele spoločenskéa dlhodobé. I na svojich oponentoch hľadajtepredovšetkým to lepšie a pokúste sa chápaťzmysel ich počínania.

Čokoľvek pre kohokoľvek významné uro-bíte, nerobte to zištne. Dobro, krása a pria-teľstvo nepodliehajú kupčeniu. Vráti sa Vámto inde, inokedy a v čomsi inom.

Vážení absolventi,zišli sme sa tu dnes všetci, tak my učitelia,

ako aj Vaši najbližší príbuzní a priatelia, abysme Vás spoločne vyprevadili za brány Vašejprvej univerzity. Univerzity, učitelia ktorejVám dali veterinárske vzdelanie európskejúrovne.

Sme tu však i preto, aby sme Vám zároveňotvorili brány a uviedli Vás do Vašej ďalšejuniverzity – univerzity života.

Nebudeme to však už my, ktorí Vám budúpripravovať sylabus Vášho života. Od dneš-ného dňa je to vo Vašich rukách.

Určite to však budeme my, učitelia na Vašejalma mater, Vaši najbližší príbuzní a priatelia,na ktorých sa môžete vždy s dôverou obrátiť,až bude potrebné poradiť, pomôcť alebonebodaj urobiť nejaký ten reparát.

Prajem Vám za seba, za Vašich pedagógova všetkých zamestnancov univerzity, aby Vámbudúcnosť priniesla naplnenie Vašich očaká-vaní v profesijnom i súkromnom živote, aby

Vás nikdy neopustila viera v seba samého,chuť a sila meniť svet, aby Vám navždy vydržaloptimizmus mladosti a vedeli ste si vždy nájsťnové sny, ktoré budú dávať Vášmu životuzmysel.

Prajem Vám zdravý úsudok a pevnú rukupri všetkých rozhodnutiach, ktoré budetemusieť v budúcnosti urobiť. A k tomu aj dosta-tok potrebného šťastia a úspechu.

Ďakujem Vám za pozornosť!E. Pilipčinec

Absolventi odboru VVL: Bakšiová Moni-ka, Bartoš Boris, Bergmanová Lenka, CvrčkováDenisa, Čelka Miloš, Čerňanská Zuzana,Dobrík Peter, Dobroľubovová Zuzana, DrahoňRichard, Ellerová Martina, Farkašovská Mária,Filipová Alžbeta, Fülöp Katalin, Greguš Milan,Grünermelová Ľudmila, Halászová Diana,Hamara Pavol, Hanušová Eva, HarabaszMarek, Harkabus Juraj, Hegedüsová Adriana,Holičková Miroslava, Hrabovský Marián,Hubová Jana, Hurbanová Silvia, ChabadaJaroslav, Kachnič Ján, Kéryová Natália,Kolimárová Andrea, Korytár Ľuboš, KožárMartin, Kupec Stanislav, Laliková Radoslava,Legéňová Michaela, Lipták Tomáš, MalinováPetra, Markovičová Adriana, Mayerová Adria-na, Minčík Martin, Nagyová Erika, NéčováSlavomíra, Noskovičová Jana, NovákováVeronika, Pálinkás Zoltán, Palková Miroslava,Petheőová Noémi, Pompurová Zuzana,Prikrylová Lenka, Privara Milan, RadoušováJaroslava, Rosová Hana, Sihelská Zuzana,Slepecká Eva, Stredanská Adriana, SýkoraMartin, Szakáčová Judita, Škraková Iva,Šmýkal Marek, Špalek Milan, ŠtefančíkováKatarína, Štroncerová Dobroslava, TarabováLucia, Tegdesová Zuzana, Tiffinger Kornélia,

Tolnaiová Erika, Tóthová Timea, TurčekováDaniela, Valušeková Vladimíra, VáradiováJana, Výbošteková Andrea, Zigo František.

Absolventi odboru HP: Borovská Dana,Cinová Viera, Čobádiová Andrea, DudlováAdriána, Francišková Jarmila, Hanzel Juraj,Hrušková Martina, Inkabová Anna, Išky Ján,Kaduková Jana, Kaiser Ľudovít, KalmanováVeronika, Kostková Katarína, Petrufová Marta,Poľakovský Jozef, Rjaba Jaroslava, RyznerMiroslav.

Absolventi odboru K-DF: Belešová Bar-bora, Belinská Zuzana, Cvancigerová Adriána,Deák František, Gál Gabriel, Gerčák Marcel,Godušová Monika, Hamráček Marek,Hanušovská Natália, Haščák Matej, Jaku-becová Dominika, Kažimírová Magdaléna,Klenovičová Katarína, Komorová Petronela,Kučerová Michaela, Kulichová Jarmila,Lazárová Lenka, Lubíková Slavomíra, Mazú-rová Anna, Mihaľ Miloš, Pechová Monika,Polcová Zuzana, Potúčková Dominika, SeifertMilan, Szőke Veronika, Štefanková Zuzana,Tormová Ivana, Vagaš František, VongováJana, Zelinková Beáta.

Absolventi odboru K-ExF: BaginováMichaela, Baláž Stanislav, Benkovská Mária,Blahušiaková Jana, Bugárová Alexandra,Černická Martina, Čulková Lenka, Draskó-czyová Zuzana, Farkašovská Lenka, Hluš-tíková Hana, Hornišová Katarína, Janičíková– Husáriková Katarína, Jecková Andrea, JurkoJán, Kmiťová – Vachnová Mariana, KőglerAttila, Kuklišová Branislava, Lenard Jozef,Mačor Lukáš, Partila Martin, PetrikovičRoman, Seress Tomáš, Ševčovičová Jana,Štefan Maroš, Šuleková Miroslava.

Por. č. Vzdelávacia aktivita Počet akcií Počet účastníkov

1. Národný program vzdelávacích aktivít vo veterinárnej oblasti 25 6672. Národný program vzdelávacích aktivít v oblasti hygieny potravín a úradnej kontroly potravín – produkty živočíšneho pôvodu 9 5303. Národný program vzdelávacích aktivít v odbore hygieny krmív, ekológie a vet. farmácie 1 634. Národný program vzdelávacích aktivít v oblasti úradnej kontroly potravín – rastlinné komodity 8 5275. Národný program vzdelávacích aktivít v oblasti spoločnej organizácie trhu 4 1536. Senzorické posudzovanie potravín 4 1227. Manažérske zručnosti 1 12 8. Atestačná príprava

– I. stupňa 2 33– II. stupňa 1 12

9. Laboratórna diagnostika (za úhradu) 1 910. Jazykové kurzy (za úhradu) – angličtina 1 1211. Iné vzdelávacie aktivity (za úhradu) (pre neveter. účast.)12. Odborné školenia akredit. MŠ SR určené pre prax

– ochrana zvierat pri preprave (pre prepravcov zvierat – Nar. Rady (ES) č. 1/2005) 4 142– odchyt túlavých a zabehnutých zvierat 2 19– prvotné vyšetrenie voľne žijúcej zveri na mieste po ulovení (pre poľovníkov – Nar. EP a R č. 853/2004) 12 374

13. Skúšky– atestačné 3 15– senzorické 6 27– odchyt túlavých zvierat 2 19– poľovníkov 22 340

Spolu 108 3 076

VVZZDDEELLÁÁVVAACCIIEE AAKKTTIIVVIITTYY OORRGGAANNIIZZOOVVAANNÉÉ IINNŠŠTTIITTÚÚTTOOMMVVEETTEERRIINNÁÁRRNNYYCCHH LLEEKKÁÁRROOVV VV II.. PPOOLLRROOKKUU 22000099

Pokorný, J.Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, Cesta pod Hradovou 13/A, 040 01 Košice, Slovenská republika

256



Cyklicky ročne rastúci párový orgán –paroh u jeleňovitých Cer vidae plní v životejedinca a populácie viacero biologickýchfunkcií. Parožie je využívané pri súperenímedzi samcami o samice a o teritórium, priobrane pred prirodzenými nepriateľmi – mávýznam zbrane. Dôležitou funkciou parožiaje však imponovanie – zastrašovanie poten-ciálneho súpera pred samotným bojom.Najmä u tých druhov jeleňovitých, ktoré savyskytovali v otvorenej krajine táto úlohaparožia – upútať a vytvoriť dojem získalaznačný význam. To bolo pravdepodobnejedným z dôvodov, prečo sa jeleňom žijúcimv dobre prehľadnom prostredí vyvinuličlenené a rozložité formy parožia. Parožiemá aj ďalšie úlohy, jednou z nich je znač-kovanie teritória. Prví predkovia dnešnýchjeleňov mali iba mäkké jednoduché tvary,ktoré boli vzhľadom k vysokej citlivosti ľah-ko zraniteľné a v tej dobe ešte ako zbraňnepoužiteľné. Tieto prvé formy parožia bolizrejme využívané predovšetkým ku znače-niu teritória prostredníctvom pachovýchlátok, vylučovaných z kože na povrchuparožných útvarov.

Mnohé poznatky svedčia o tom, že pa-chové signály z lyka (lyko pokrýva rastúciparoh) zohrávajú dôležitú úlohu v sociál-nom živote jeleňa v dobe rastu parožia. Lykoobsahuje mazové a pachové žľazy, ktoré vy-lučujú páchnuci sekrét. Parožie plní zároveňúlohu ako značkovací orgán aj po zaschnutía následnom zbavení sa lyka. Túto funkciuplní jednak otĺkaním stromov a krov, čím sisamce aktívne značia svoje teritória a rujo-viská, a okrem toho vytlčené (už skostna-tené) parohy slúžia tiež k pasívnemu rozši-rovaniu telesných pachových látok. Pomo-cou „naparfumovaného“ parožia je možnépachové signály veľmi dobre rozširovaťv okolitom prostredí.

Parožie z ulovených jedincov jeleňovitýchsa naučil postupne používať k dennej potre-be aj predchodca človeka. Podľa vykopávok,využíval človek parožie ako zbraň, ako ná-stroj, ako šperk, či obradný predmet. V sú-časnosti je hmota parohu využívaná privýrobe ozdobných predmetov, nábytku,parožie (trofej) predstavuje pre poľovníkaspomienku. V poľovníckom manažmentezveri predstavuje poplatkový lov trofejovýchjedincov významný zdroj príjmov. Podľameraných (hodnotených) znakov parožia sa

posudzuje a porovnáva kvalita jednotlivýchpopulácií jeleňovitých. Vypracované súmetódy hodnotenia parohov pre každý druhzvlášť, na základe ktorých sú vytvorenébodové kategórie pre udeľovanie medailí.Oficiálne sú organizované výstavy poľovníc-kych trofejí na národnej aj medzinárodnejúrovni a vedené sú katalógy obsahujúceúdaje o celkovej bodovej hodnote a jednot-livých bodotvorných parametroch parožia(napr. dĺžka kmeňov, obvody kmeňov, ruži-ce, počet vetiev atď.). Rozvoj farmovýchchovov jeleňovitých v druhej polovici 20.storočia zohľadňoval aj ekonomický význampredaja nezrelého parožia, tzv. pantov vy-užívaných v ľudovom liečiteľstve najmäázijských krajín.

Paroh je mimoriadne rýchlo rastúcetkanivo. U všetkých jeleňovitých, sa až navýnimku soba, tvorí parožie iba samcom. Prijeleňovi môže dosahovať denný prírastok pristarších jedincoch až 2 centimetre. U dospe-lých jeleňov rastie parožie za normálnychpodmienok od februára – marca do júna –júla a do augusta je kalcifikované. Všeobecneplatí, že pri starých jeleňoch tvorba parožiazačína a končí skôr ako pri mladých jedin-coch. V priebehu rastu dochádza v paroží kukontinuálnej zmene jeho zloženia a konzis-tencie. Rastúce hroty parožia sú tvorenéchrupavkovitou substanciou, do ktorej sa

postupne ukladá stále viac minerálnychlátok, najmä zlúčenín vápnika a fosforu.Chrupavka, inkrustovaná minerálnymi látka-mi, sa po určitej dobe opäť rozpúšťa a jenahradená osteoblastmi, prostredníctvomktorých dochádza následne ku skostnateniutkaniva parohu. Pritom vzniká pevná plášťo-vá zóna z jemne štruktúrovanej kostnej sub-stancie a hubovitá dreň s početnými malýmidutinami, ktoré sú v priebehu fázy tvorbyparožia vyplnené krvou (Vodňanský,Rajský, 2009).

Pri procesoch neustálej tvorby a premenysa priebežne mení chemické zloženie paro-žia. Najdôležitejšie stavebné látky počas fázyrastu sú dusíkaté látky. Preto je aj ich podielv najmladších častiach rastúceho parohuvysoký. Podiel bielkovín sa znižuje až pri-bližne pod 5 až 7 cm dlhou zónou rastu hro-tov parožia v dôsledku intenzívneho uklada-nia minerálnych látok do vznikajúcej hmotyparožia. Napriek postupnej mineralizácii,prebiehajúcej kontinuálne zhora smeromdole zostáva podiel bielkovinných zlúčenínv tkanive parohu v období rastu stále vyššíako 60 %. Podiel minerálnych látok v rastú-com paroží predstavuje asi 30 až 40 %.K zmenách dochádza až v priebehu ukon-čovania rastu a blíženia sa fázy vytĺkania(zbavovania sa lyka). V tejto poslednej fázetvorby parožia, ktorá trvá asi 3 až 4 týždne,

FFAAKKTTOORRYY VVPPLLÝÝVVAAJJÚÚCCEE NNAA TTVVOORRBBUU PPAARROOŽŽIIAAUU JJEELLEEŇŇOOVVIITTÝÝCCHH CC EE RR VV II DD AA EERajský, M., Vodňanský, M., Rajský, D.* Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra, Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Wien, Brno, Nitra,Hlohovecká 2, 951 41 Lužianky* Regionálna veterinárna a potravinová správa, Korzo B. Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda,Slovenská republika

257



je mineralizácia tkaniva postupne ukončená.Napriek tomu, že parožie v tomto štádiu užnerastie a jeho objem sa nemení, zvyšuje sahmotnosť parožia ako následok intenzívne-ho ukladania minerálnych látok. V čase vytĺ-kania obsahuje skostnatený paroh cca50–56 % popolovín, pričom najvyšší podieldosahuje vápnik (cca 25–30 %) a fosfor (cca15–22 %). Podiel organických, prevažne biel-kovinových substancií, je asi 36–42 %. Obsahvody v paroží dosahuje v tomto štádiu asi8–14 %.

Cyklus paroženia so všetkými jeho fáza-mi, rastom, mineralizáciou, vytĺkaním a ko-nečným zhadzovaním (prirodzené oddele-nie parožia od výrastkov na lebke – pučníc),je pevne spojený s pohlavným cyklom jele-ňov a je riadený hormonálne. Rozhodujúcuúlohu pritom zohrávajú rastový hormónsomatropín a pohlavný hormón testosterón,ktoré sú vo vzájomnej interakcii. Rast paro-žia prebieha najmä pod vplyvom rastovéhohormónu, ktorý sa tvorí v podmozgovej žľa-ze (hypofýze). Plný účinok tohoto hormónusa však prejavuje len v období, keď pohlavnýhormón takmer nie je prítomný v krvi, a tov období od konca zimy do začiatku leta.Mineralizáciu tkaniva parožia, jeho odumie-ranie a následné vytĺkanie spôsobuje naprotitomu primárne pohlavný hormón, ktorý satvorí v samčích pohlavných žľazách a jetaktiež zodpovedný za tvorbu pučníc u ras-túcich jeleňov. Tak napríklad u vykastrova-ných jeleních mláďat nemôže dôjsť k tvorbeparožia, pretože sa u nich nevytvoria pučni-ce. Naproti tomu sa pučnice vyvinuli u sa-míc, ktorým bol v experimentálnych pod-mienkach podaný pohlavný hormón testo-sterón. Ak sa zastaví z určitých dôvodovtvorba pohlavného hormónu u dospeléhojeleňa s už vyvinutými pučnicami (napr. privážnom ochorení alebo strate semenníkov),vznikne u neho na základe nekoordinované-ho rastu chrupavčitého tkaniva parožiaa chýbajúcej mineralizácie takzvaná paroch-ňa. K tejto odchýlke v tvorbe parožia všaku jeleňov dochádza menej často ako u srn-cov.

V prirodzených podmienkach je dĺžkadňa najdôležitejším faktorom, ovplyvňujú-cim priebeh cyklu rastu parožia. S predlžu-júcou sa dĺžkou slnečného svitu v jarnomobdobí sa podnecuje zvýšená tvorba rasto-vého hormónu v podmozgovej žľaze, a týmsa spúšťa rastová fáza tvorby parožia. Pri-bližne v júni dochádza k zvýšenej tvorbepohlavného hormónu, čo vedie na jednejstrane k postupnému zastavovaniu rastuparožia a na druhej strane k zvýšenémuukladaniu minerálnych látok a následnémuvytĺkaniu mineralizovaného parožia. Značnýúbytok pohlavného hormónu v krvnomobehu jeleňov po skončení ruje – obdobípárenia, vedie k novému zosilnenému pôso-beniu rastového hormónu. Zvýšená tvorbatohoto hormónu v podmozgovej žľaze, k čo-mu dochádza približne od februára, má za

následok oddelenie starého parožia od puč-níc a začiatok rastu nového parožia. Vplyvsvetla na vývoj parožia bol dokázaný v expe-rimentálnych podmienkach prostredníctvomumelej regulácie svetelného žiarenia. Tak sanapríklad podarilo dosiahnuť, že pri určitýchzmenách svetelného režimu pri jeleňochprebehlo niekoľko cyklov paroženia v prie-behu jedného roka.

Vzhľad parožia (fenotyp) je výsledkomvplyvu dedičnosti (genotypu) a podmienokprostredia, v ktorom jedinec žije. Dĺžku,hrúbku, tvar, rozpätie a príp. rozvetvenieparohu ovplyvňujú teda vlohy po rodičoch,úživnosť prostredia, sociálne postaveniev čriede, kondícia, zdravotný stav a taktiežintenzita vyrušovania a stresových faktorov

v prostredí, kde jedinec žije. Ich relatívnypodiel na vzhľade parožia je diskutabilný.Pre paroženie sa uvádza nižšia (0,3–0,35)hodnota koeficientu heriability. V tejtosúvislosti je vhodné spomenúť príklad pre-nesenia škótskej jelenej zveri z jej prirodze-ného prostredia vyznačujúceho sa nízkouúživnosťou, kde dosahuje menší telesnýrámec, na Nový Zélend. V nových podmien-kach sa zaznamenal pri potomstve pod-statný nárast telesnej hmotnosti aj rozmerovparožia. Čiže zlepšenie podmienok prostre-dia sa prejavilo zväčšením telesných rozme-rov, ktoré boli v pôvodnom prostredí stabi-lizované pri tejto zoogeografickej rase. Tentopoznatok sme potvrdili aj v našom experi-mentálnom chove v Nitre, kde sme mali

RRaasstt ppaarroožžiiaa

26.3.

7.4.

2.6.

8.7.

16.9.

27.4.

23.5.

2.6.

258



k dispozícii škótske jelene. Pri vhodnejchovateľskej starostlivosti dosahovali užv druhom paroží (vek 2,5 roka) obojstrannekorunové dvanástoráky (pozn. obojstrannekorunový dvanástorák – počet vetiev naľavom aj pravom kmeni 6, spolu 12, ukon-čenie parohu rozvetvením s počtom 3 výsadyna každom kmeni).

Ak v oblasti s približne rovnakými potrav-nými podmienkami existujú jedinci soslabším, ale aj silnejším parožím (vyjadrenénapr. hmotnosťou parožia, dĺžkou kmeňov,počtom výsad – vetiev, obvodmi a pod.), jeto jednak vplyvom zdedenej genetickej infor-mácie pre tento znak po rodičoch (silnejší,alebo slabší jeleň, jelenica dediaca znak pootcovi) a aj zdedenými vlohami pre schop-nosť využívať živiny, zdravotným stavom,sociálnym postavením. Významné je posta-venie v hierarchii čriedy. Potomstvo vedúcejjelenice, príp. jej dcéry a ďalších samíc zaují-majúcich popredné miesta býva aj vďakazvýhodnenému postaveniu a psychickejpohode (celkovému welfare) dobre kondičnezaložené. Aj podľa našich sledovaní z expe-rimenálnych podmienok a vybraných inten-zívnych chovov – synovia vedúcich jelenícsa spravidla vyznačujú najdlhšími ihlicami– prvým parožím, ktoré sa im tvorí eštev materskej čriede (od veku 6 mesiacov). Vovyššom veku sa mladé samce od samíc odde-ľujú. To poukazuje na význam postaveniamatky. Kvalitne založenému ihličiakovipredchádza existencia zdravého a silnéhojelienčaťa. A to môže vychovať len matkav dobrej kondícii. Vychádzajúc z poznatkuo vzťahu medzi telesnou hmotnosťou jeleňaa jeho parožia je opodstatnený selektívnyodstrel zameraný na v raste zaostávajúcejelienčatá a mladé kusy. Na Medzinárodnompracovisku výživy a ekológie v Nitre riešimeproblematiku chovu jelenej a srnčej zveri –našich najvýznamnejších druhov prežúvavejpoľovnej zveri. Jeden zo sledovaných aspek-tov je aj paroženie. Silná korelácia vyplývanapr. zo vzťahu: telesná hmotnosť (význam-ne ovplyvňovaná kondičným stavom) matky– pôrodná hmotnosť mláďaťa (Obr. 1 a 2).Dobrý genetický materiál, optimálna výživaa zdravotný stav sú samozrejmým pred-pokladom úspešného chovu.

Kvalita potravných zdrojov ovplyvňujecyklus rastu parohu od jeho začiatku. Rastpučníc začína približne vo veku 6 mesiacov.U jelienkov v optimálnych trofických pod-mienkach sa pučnice môžu objaviť skôr akov horších. Uvádza sa, že u škótskych jeleňovv skromných podmienkach to môže byť ajpodstatne neskôr, a to až vo veku 2–3 rokov(Jaczewski, 1983), alebo takzvaný „holci“zostávajú bez parožia trvalo a zapájajú sa ajdo ruje (F letcher, 2000). V Nemecku sazaznamenalo v intenzívnych chovoch skrá-tenie doby prvého cyklu paroženia. Prvéparožie bolo vytlčené na jar (za normálnychpodmienok v auguste–septembri) a zhodenéešte v prvom roku života. Rast druhého

parožia nastal približne v dobe, keď jeleňomza normálnych podmienok začína rásť ibaprvé. Dedené vlohy pre parameter dĺžkakmeňa parohu sa môžu naplno prejaviť zapodmienky, že jedinec netrpí nedostatkompotrebných živín. Výživa významne ovplyv-

ňuje dĺžku, hrúbku aj členitosť parohu.Význam vplyvu prostredia možno sledovaťpri farmových chovoch jelenej zveri naNovom Zélande, pre ktoré je charakteristickédlhé vegetačné obdobie s možnosťou bohatejpastvy až 8–9 mesiacov v roku. Chovateliakladú dôraz aj na výber genetického materiá-lu. Farmy zamerané na produkciu nezreléhoparožia „pantov“ pre odberateľov z Honkon-gu a Kórei preferujú genetický materiálpochádzajúci z Anglicka. Chovy produkujú-ce najmä mäso (zásobujú aj strednú Európu)uprednostňujú materiál z Nemecka, Maďar-ska a bývalej Juhoslávie.

V praxi môže poľovnícky manažmentovplyvňovať kvalitu parožia intenzívnoustarostlivosťou o zver. Pre ilustráciu uvádza-me, že v experimentálnych podmienkachsme overovali vplyv výživnej (energetickej)hodnoty krmiva na vývoj telesnej hmotnostizveri počas zimy. Aby boli výsledky logické,všetky ostatné faktory boli konštantnéokrem krmiva, čo sa dá dosiahnuť iba v pod-mienkach experimentálneho pracoviska. Prisrnčej zveri (Vodňanský a kol., 2006, Raj-ský a kol., 2006) zostáva hmotnosť zacho-vaná a mierne počas zimy aj stúpa 1–2 % (zapredpokladu minimalizovania stresu) prikŕmení špeciálnymi kŕmnymi zmesami urče-nými pre srnčiu zver alebo pri kvalitnomlucernovom sene s prídavkom jadrovéhokrmiva (200–300 g. jedinec. deň-1). „Núte-nie“ srnčej zveri konzumovať menej kvalitnéseno z tráv vedie obyčajne k jeho nízkemupríjmu a zvýšenému odhryzu drevín. V ta-komto prípade hmotnosť srnčej zveri počaszimy výrazne klesá, a to až o 3–4 kg, čo v prí-pade 22 kg srny znamená stratu až 16 %hmotnosti. Pri jelenej zveri je kvalitné lúčne

seno prijateľným základom kŕmnej dávky,no v priebehu zimy dochádza k strate teles-nej hmotnosti až 10 % (aj viac). Ak všakk lúčnemu senu pridávame napríklad kuku-ričnú siláž alebo jadrové krmivá, udrží sijelenia zver dobrú kondíciu celú zimu a vy-

rovnanú hmotnosť. Jadrového krmiva by malprijímať na jeseň jedinec jelenej zveri maxi-málne do 1000 gramov, v zime do 400–500gramov na deň (množstvo varíruje v závis-losti od telesnej hmotnosti, veku a pod.)v nešrotovanej forme a za podmienky, žev dostatočnom množstve prijíma objemovékrmivo (štruktúrovaná vláknina). Aj prijelenej zveri zdôrazňujeme, že kondícia jev úzkom vzťahu k intenzite vyrušovania,čiže ku zvýšenému energetickému výdaju.

Presvedčivé dôkazy o vplyve výživy natvorbu parožia priniesli už v minulosti výži-várske pokusy F. Vogta. Ten pri pokusochv období r. 1930 až 1941 dosiahol, že telesnáhmotnosť jeleňov pri intenzívnom kŕmenívzrástla zo 160 až 220 kg na 300 až 350 kg(živá hmotnosť). Hmotnosť parožia trofejovozrelých jeleňov sa zvýšila z 5 až 7 kg na 12až 14 kg. Krmivo, používané pri pokusochF. Vogta, vykazovalo vysoký obsah bielkovína energie. Okrem toho bolo bohaté na vápnika fosfor. Dôležitú rolu zohrávala skutočnosť,že jelene boli týmto krmivom kŕmené pocelý rok. Z toho dôvodu nie je možné úplneprenášať tieto poznatky do voľných revírov.Výsledky týchto pokusov názorne dokumen-tujú mimoriadnu fyziologickú výkonnosťorganizmu jelenej zveri za priaznivých pod-mienok. Pokiaľ má jeleň vytvoriť parožies hmotnosťou okolo 10 kg, musí vo svojomorganizme v priebehu cca 120 dní zmobili-zovať minimálne 4 kg organických látoka viac ako 5 kg minerálnych látok (za pred-pokladu 10 % obsahu vody). To znamenádenný priemerný prírastok asi 33 g organic-kej hmoty a 42 g minerálnych látok. Intenzitarastu parožia však nie je rovnomerná. Predo-všetkým v období najvyššej intenzity rastu,

259



ktorá nastupuje približne v 6. až 12. týždnitvorby parožia – to znamená asi od druhejpolovice apríla do začiatku júna, je spotrebaorganické hmoty zvlášť vysoká. V tomto ob-dobí sa zvyšuje hmotnosť rastúceho parožiasilných jeleňov každý deň cca až o 150 g.Podstatnú časť bielkovín, ktoré je nutné k to-muto účelu mobilizovať (bielkovinové zlúče-niny predstavujú v tejto fáze paroženia naj-dôležitejšiu stavebnú látku), musia jeleneprijímať v potrave, lebo bielkoviny na rozdielod niektorých ďalších živín sa môžu v teleukladať iba v obmedzenom rozsahu.

Podľa našich výsledkov prijímajú jelenes telesnou hmotnosťou nad 180 kg na jardenne 15 až 25 kg zelenej hmoty (pastva).To znamená cca 3 až 5 kg sušiny. Pri obsahudusíkatých látok v zelenej pastve asi 140 g /1 kg sušiny tým jeleň denne prijíma 420 až700 g dusíkatých látok denne. Pri koeficientestráviteľnosti 70 % to zodpovedá asi 300 až500 g stráviteľných dusíkatých látok denne.Toto množstvo je dostačujúce pre pokrytiezvýšenej potreby počas rastu parožia. Pod-statným predpokladom je však kvalitatívnedobrá paša a predovšetkým maximálny kľud.Nevhodné je, ak majú jelene v tejto dobek dispozícii potravu chudobnú na živiny,alebo ak je ich prirodzený pastevný cyklusnarušený častým vyrušovaním. V takejtosituácii je znížený príjem potravy a prijatéživiny sú v organizme využité ináč akok tvorbe „luxusného orgánu“, ktorý parožiez fyziologického hľadiska jednoznačnepredstavuje. V praxi z toho vyplýva, že jelenemôžu vytvoriť parožie s vysokou bodovouhodnotou iba vtedy, pokiaľ majú možnosťprijímať potrebné množstvo potravy vo svo-jom zodpovedajúcom dennom rytme rozde-lenom do celých 24 hodín. Pri experimen-toch s krotkou jeleňou zverou, sme zazna-menali v priebehu jarných a letných mesia-coch od apríla do augusta 7 až 12 fáz príjmupotravy za deň. Celková doba trvania príjmupotravy v tomto období predstavovala asi 5až 8 hodín (bez doby strávenej prežúvaním).Prevažná časť pasenia (príjmu potravy)pritom prebiehala od východu do západuslnka. Na nočnú časť dňa pritom pripadalolen o niečo viac ako jedna tretina celkovejdoby príjmu potravy. V podmienkach inten-zívne využívaných človekom, je jelenia zverv dôsledku silného vyrušovania väčšinou

nútená sa zdržovať podstatnú časť dňa v hus-tých, na pastvu chudobných stanovištiach.Na pastevné plochy potom vychádza ibapočas nočných hodín, na čo je doba v obdobíjar – leto príliš krátka. Deficienciou niekoľ-kých fáz pastvy dochádza k nedostatočnému

zásobovaniu živinami a minerálnymi látka-mi. Podstatná časť minerálnych látok, nevyh-nutná k tvorbe parožia, je potrebná až v po-slednej tretine doby rastu parožia. Na rozdielod bielkovín však môžu byť minerálne látkyz veľkej časti mobilizované z telesnýchzásob. Obzvlášť vápnik a fosfor sa ukladajúv tele vo väčšom množstve. Mobilizovateľnézdroje minerálnych látok, ktoré môžu byťv prípade potreby odbúravané, sa nachádza-jú predovšetkým v hubovitej časti kostnéhotkaniva. Kostné tkanivo jeleňa o hmotnostipribližne 200 kg obsahuje asi 2 až 4 kg váp-nika a asi 1,5 až 2 kg fosforu. Koľko je z tohok dispozícii pre tvorbu parožia, nie je zatiaľpresne známe. Z fyziológie výživy domácichprežúvavcov je však známe, že pri zvýšenejpotrebe, ako napr. na začiatku doby laktácie,uvoľňuje sa z telesných zásob vápnik a fosforvo veľkých množstvách. Pritom sa mobilizá-cia približne 20 % celkového množstva váp-nika a fosforu, uloženého v tele, považuje zanormálnu.

Paroženie kladie na látkovú výmenu jele-ňa vysoké požiadavky iba pri tvorbe silnéhoparožia. Podstatne väčší fyziologický výkonvšak musí vynaložiť jelenica v dobe graviditya laktácie. Vyvíjajúce sa plody v maternicivysoko gravidnej samice rastú v posledných4 až 6 týždňoch pred pôrodom rýchloa v tomto období predstavuje prírastok plodu3 až 5 kg. Pôrodná hmotnosť normálnevyvinutých jelienčat je 8 až 13 kg (pri našichexperimentoch sme zaznamenali najvyššiupôrodnú hmotnosť 12 600 gramov). Pri sam-coch sme v priemere zaznamenali pôrodnúhmotnosť 10,04 kg a pri samiciach 9,70 kg(Ra jský a kol., 2008). Množstvo mlieka,ktoré je denne tvorené v organizmu jelenice,sa pohybuje v rozmedzí 3,5 až 5 litrov. Mlie-ko jelenej zveri obsahuje cca 10 % bielkovína 9 % tuku, čo je takmer trikrát viac akou kravského mlieka. Napriek tomu, že obsahbielkovín a tuku v mlieku jelenej zveri v prie-behu obdobia dojčenia mierne klesá, vypro-dukuje organizmus vodiacej jelenice v prie-behu prvých troch mesiacov celkom 28–40kg bielkovín a 25–36 kg tuku. Toto všetkopredstavuje enormnú fyziologickú záťaž

a vyžaduje ohromnú výkonnosť látkovejvýmeny, ktorá je oveľa vyššia ako fyziologic-ké zaťaženie samca pri raste parožia. Navyšemajú jelenice nižšiu telesnú hmotnosť akojelene a omnoho nižšiu kapacitu pre vytvá-ranie telesných zásob živín a minerálnychlátok, ktoré je možné v prípade potrebymobilizovať.

Dobrý kondičný stav matky súvisí s opti-málnou výživou a má preukazný vplyv nakvalitu mláďat. Kŕmením nekvalitnými (nut-rične nízko efektívnymi alebo zdraviu škod-livými) krmivami (odpadmi) ohrozujemezároveň ešte nenarodené mláďatá. Na zákla-de viacerých experimentálnych sledovaní naMedzinárodnom pracovisku výživy a ekoló-gie zveri v Nitre (Ústav výživy zvierat, CVŽVNitra) môžeme poukázať na význam telesnejhmotnosti (ovplyvňovanou najmä kondí-ciou) samíc z pohľadu niektorých aspektovkvality populácií. Obr. 1 poukazuje na vplyvhmotnosti jelenice na pôrodnú hmotnosťjelenčaťa. Z údajov vyplýva, že pôrodnáhmotnosť jelenčiat (10,7 kg) od silnejšíchjeleníc je v priemere až o 1,6 kg vyššia akou mláďat od jeleníc s nižšou telesnou hmot-nosťou (9,1 kg). Väčšie mláďa má náskokv raste a väčšia (silnejšia) jelenica sa spravid-la aj lepšie presadí v konkurenčnom bojio potravu a týmto spôsobom aj nepriamo(nie len geneticky) získava mláďa predpokla-dy pre ďalší úspešný rast.

Z údajov Obr. 2 vyplýva závislosť medzi

veľkosťou (kg) srnčiat na začiatku doby lovuv septembri a výživovým stavom matiekv zime pre pôrodom týchto srnčiat. Vidíme,že rozdiel medzi asi 4 mesačnými srnčatami(15,6 kg a 12,9 kg) od silnejších a slabšíchsŕn dosahuje v priemere až 2,7 kg, čo je pri

OObbrr.. 11 VVzzťťaahh mmeeddzzii kkoonnddiiččnnýýmm ssttaavvoomm((hhmmoottnnoossťťoouu)) jjeelleenniiccee aa ppôôrrooddnnoouu hhmmoott--nnoossťťoouu jjeelleennččaaťťaa vv kkgg

OObbrr.. 22 VVzzťťaahh mmeeddzzii kkoonnddiiččnnýýmm ssttaavvoomm((hhmmoottnnoossťťoouu)) ssrrnnyy aa hhmmoottnnoossťťoouu ssrrnnččaaťťaavv sseepptteemmbbrrii vv kkgg

260



mláďatách srnčej zveri významný rozdiel. Dedičné vlastnosti zohrávajú pochopiteľ-

ne svoju úlohu pri vývoji mláďaťa, ale naplnosa dokážu prejaviť iba za predpokladu opti-málneho zdravotného a výživového stavujedinca, ktoré ovplyvňuje do veľkej mierypráve poľovnícky manažment (prikrmova-nie, políčka a lúky pre zver, vyrušovanie,selekcia). Z tohto aspektu je zaujímavýpríklad jednej jelenice z nášho experimen-tálneho chovu v Nitre, ktorá v roku 2004dosahovala hmotnosť 144 kg (vek 5 rokov)a porodila mláďa s hmotnosťou 11,3 kg. Jed-nalo sa o jelenča samičieho pohlavia nad-priemernej veľkosti. Pritom platí, že samičkysú v priemere menšie ako samce, a to nielenpri pôrode, ale aj pri ďalšom raste. Zákoni-tosti vo vývoji hmotnosti mláďat však užbudú témou iného príspevku. Čiže išlo o veľ-ké mláďa od jelenice v dobrej kondícii. Situá-cia sa v nasledujúcich rokoch začala meniť,

keď v hierarchii čriedy sa táto jelenica posu-nula na nižší stupeň. S tým súvisela aj kon-kurencia pri príjme potravy a s tým nižší prí-jem živín a energie. V roku 2005 sme zazna-menali pokles hmotnosti tejto jelenice (vek6 rokov), a to na 126 kg. Jej mláďa malov tomto roku pri pôrode už len 10,5 kg(samec). Vo veku 7 rokov pri hmotnosti 129kg porodila mláďa s hmotnosťou 10,3 kg(samec) a ako 8 ročná pri hmotnosti 114 kgporodila mláďa (samec) s hmotnosťou už iba9,7 kg. V tomto príklade išlo o náhodné sle-dovanie, ktoré sme zámerne neusmerňovali,iba zaznamenávali vývoj vzťahu kondíciamatky – pôrodná hmotnosť mláďaťa.

Vývoj tvarov a mohutnosti parožia jeleňo-vitých sa prispôsoboval podmienkam pros-tredia, v ktorých sa druh presadzoval. Naj-menší zástupca čeľade jeleňovitých pudu(Pudu pudu) dosahuje telesnú hmotnosť do9 kg a najväčší druh los Alces alces až 800 kg.

Jediný druh z celej čeľade srnčík čínskyHydropotes inermis parožie nemá. Tentodruh má pri oboch pohlaviach typický znakdýkovité očné zuby v hornej čeľusti, ktorémôžu dosiahnuť dĺžku 8 cm. Pôsobivé po-zostatky zostali po jeleňovi Megaceros gigan-teus žijúceho v poslednej dobe ľadovej v step-nej otvorenej krajine a v rašeliniskách s roz-pätím parožia až 4 metre. Súčasný jeleň lesnýdosahuje neporovnateľnejšie menší rámecparožia zrejme aj v dôsledku prispôsobova-nia sa životu v lesnom hustejšom prostredí.Srnčia zver z ekologického pohľadu radenák plíživcom – húštinovému typu sa jednakmalými rozmermi tela, ale aj parožia adap-toval k prežitiu v hustom lesnom poraste.

V pôvodných podmienkach bez zásahučloveka sa zrejme presadzovali v súbojochv dobe párenia jelenie samce s ihlicovitoukončeným parožím, ktoré je nebezpečnej-šie a skôr poraní súpera, ako parožie ukon-čené rozvetvenou korunou. Paradoxne(z dnešného pohľadu na kvalitu parožia)súčasný poľovnícky manažment v rámcicielenej a zákonne podloženej selekcieuprednostňuje v chove jelene korunové.

V kultúrnej krajine strednej Európy došlok viacerým zmenám, ktoré vplývajú na kva-litatívne a kvantitatívne parametre populáciíjeleňovitých. Napr. F. Vogt už v tridsiatychrokoch 20. storočia konštatoval slabšiu úživ-nosť lesného prostredia pre jeleniu zverv západnej Európe v porovnaní s pôvodnýmipodmienkami v Karpatských lesoch. V sú-časnosti to platí ešte intenzívnejšie pri zvýše-ných stavoch a koncentráciách zveri, z čohovyplývajú ďalšie súvislosti najmä vo vzťahuk trvalo udržateľnému manažmentu poľov-nej zveri.

V dňoch 3.–6. júna 2009 sa na Univerziteveterinárskeho lekárstva v Košiciach usku-točnil v poradí už 10. Stredoeurópsky bujat-rický kongres pod názvom: „Zdravie – základprodukcie a reprodukcie prežúvavcov“. Celýkongres sa niesol v znamení 60. výročiazaloženia tejto významnej inštitúcie.

V prvý deň kongresu (3.6.2009) v časo-vom horizonte od 15.00 do 18.00 hod. sauskutočnila registrácia prichádzajúcich,zvlášť zahraničných účastníkov. Potom od18.00 prebiehal privítací večierok s patrič-ným občerstvením pre účastníkov kongresuv jedálni UVL v Košiciach.

Druhý deň kongresu (4.6.2009) v Pavi-lóne morfologických disciplín od 7.30–8.30pokračovala registrácia prichádzajúcichúčastníkov. Následne od 8.30–9.15 hod. sauskutočnil otvárací ceremoniál pod vedením

prezidenta kongresu prof. MVDr. GabrielaKováča, DrSc., ktorý privítal prítomnýcha pripomenul históriu organizácie stredoeu-rópskych kongresov. V októbri 1998 na Kon-grese nemeckej bujatrickej spoločnosti v Ber-

1100.. JJUUBBIILLEEJJNNÝÝ SSTTRREEDDOOEEUURROOPPSSKKÝÝ BBUUJJAATTRRIICCKKÝÝ KKOONNGGRREESS

OObbrr.. 11 PPrriivvííttaaccíí vveeččiieerrookk 33..66..22000099 OObbrr.. 22aa OOffiicciiáállnnee oottvvoorreenniiee kkoonnggrreessuu 44..66..22000099

261



líne, na podnet kolegov zo štátov bývalejzápadnej Európy, prítomní prezidenti národ-ných spoločností bývalého východného blo-ku: Českej republiky, Chorvátska, Maďarska,Poľska, Slovenskej republiky a Slovinska sadohodli, že každým rokom sa budú poriadaťstredoeurópske bujatrické kongresy v inomštáte. Cieľom bolo prostredníctvom týchtokongresov podchytiť interesujúcich sa štát-nych a privátnych veterinárnych lekárov napravidelné informovanie o najnovších po-znatkoch aplikovateľných do širokej poľno-

hospodárskej, zvlášť veterinárskej praxepotravových zvierat. V tejto časti programuprítomných pozdravil rektor Univerzityveterinárskeho lekárstva v Košiciach jehomagnificencia prof. MVDr. Emil Pilipčineca prezident Svetovej bujatrickej spoločnostiuniv. prof. Dr. Walter Baumgartner, PhD.

V ďalšom boli prezentované úvodné refe-ráty kongresu, a to prof. G. Kováčom, DrSc.na tému „Súčasné zdravotné, produkčnéa reprodukčné problémy hovädzieho dobyt-ka a ich riešenie“. V zastúpení ústrednéhoriaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovejsprávy SR MVDr. Jána Pliešovského, PhD.prednášku na tému „Úlohy Štátnej veterinár-nej a potravinovej správy SR po vstupe doEÚ“ predniesol MVDr. D. Polák, epizootológtejto inštitúcie.

Po krátkej prestávke (9.45–10.15) odbor-ný program pokračoval v rokovaní v sekcii

Fyziológia prežúvavcov – normálna a pato-logická, ktorej predsedali prof. Dr. K. Doll,PhD., a prof. Dr. P. Mudroň, PhD. V sekciibolo prezentovaných 7 prednášok (Alergic-ká dermatitída u oviec; Retinol-viažúci pro-teín4 (RBP4) a dislokácia slezu (DA); Imuno-supresívne účinky na lymfocyty oviec v dô-sledku izofluránovej anestézie; Dynamikavybraných proteínov akútnej fázy pri chirur-gickej repozícii slezu u kráv; Expresia RBP4-mRNA v tukovom tkanive a RBP4 v sérezdravých dojníc; Prirodzený výskyt a elimi-nácia 19-nortestosterónu u oviec pred a poliečbe; Biochemické parametre analýzy peri-

toneálnej tekutiny u dojníc) a 12 posterov.Ďalej kongres pokračoval rokovaním

v sekcii Klinika, diagnostika, terapia a pre-vencia pod vedením Dr. A. Starkeho, PhD.a prof. Dr. P. Reichela, PhD. V tejto sekciiodznelo 10 prednášok (Nová metóda na po-súdenie kvantitatívneho metabolizmu peče-ne u dojníc: produkcia glukózy po dexame-tazóne; Laparoskopiou uskutočnená cysto-tómia a implantácia katetra u baranov; Prob-lematika anestézy u Juhoamerických kame-lidov; Experimentálne zhodnotenie laparo-skopickej cystotómie s implantáciou močo-vého katetra u baranov; Ultrasonograficképosúdenie dimenzií pečene a intraoperatívnapalpácia pečene ako nástroj k diagnóze stu-kovatenej pečene u dojníc; Gastrointestinál-

ne naliehavé prípady u hovädzieho dobytka:príčiny, diagnóza a liečba; Bovinná progre-sívna degeneratívna myeloencefalopátiau tirolského sivého hovädzieho dobytka;Perosomus elumbis u teliat; Prvé skúsenostis laparoskopiou pri ľavostrannej dislokáciiu dojníc v Českej republike) a 3 postery.

V popoludňajších hodinách pokračovalkongres prezentáciou prác v sekcii Repro-dukcia pod vedením prof. Dr. O. Szencziho,DrSc. a doc. Dr. F. Novotného, PhD. Odznelo11 prednášok (Monitoring vybraných meta-bolických parametrov za účelom predpovedemŕtvonarodených teliat u dojníc; Energetic-ký a proteínový metabolizmus a fertilitau troch plemien hovädzieho dobytka v Tirol-sku; Puerperálne zmeny v intrauterinnomtlaku u dojníc po mŕtvonarodených teľatách;Chronologické objavovanie sa apoptózy po-čas preimplantačného vývoja embryí hovä-dzieho dobytka, králikov a myší; Nové endo-krinné regulátory funkcií bovinných ovárií;Riziko posúdenia metritídy a následkov

puerperálnej metritídy na metabolický stav,reprodukciu a produkciu mlieka u kráv; Kon-taminácia maternice u kráv puerperálnoumetritídou, klinickou metritídou, ako aju kráv bez symptómov týchto ochorení;Hodnotenie zmien metabolických hormó-

OObbrr.. 33 SSttrreettnnuuttiiee ppooččaass pprreessttáávvkkyy

OObbrr.. 55 PPooččaass sslláávvnnoossttnnééhhoo vveeččiieerrkkaa

OObbrr.. 66 PPooččaass sslláávvnnoossttnnééhhoo vveeččiieerrkkaa

OObbrr.. 77 HHiissttóórriiaa SSttrreeddooeeuurróóppsskkyycchh bbuujjaattrriicckkýýcchh kkoonnggrreessoovv vv oobbrráázzkkoocchh

OObbrr.. 44 RRookkoovvaanniiee pprreezziiddeennttoovv nnáárrooddnnýýcchhbbuujjaattrriicckkýýcchh ssppoollooččnnoossttíí

OObbrr.. 22bb OOffiicciiáállnnee oottvvoorreenniiee kkoonnggrreessuu 44..66..22000099

262



nov počas fyziologického a patologickéhopriebehu puerpéria u laktujúcich kráv; Sono-mikrometria – metóda pre objektívne mera-nia involúcie maternice; Následky chorôbmaternice na reprodukčnú výkonnosť doj-níc; Výskyt a niektoré následky rodenia sadvojčiat na maďarských farmách dojníc)a bolo prezentovaných 11 posterov.

Po absolvovaní spoločnej večere v jedálniUniverzity veterinárskeho lekárstva v Koši-ciach účastníci kongresu navštívili v Štátnom

divadle v Košiciach baletné predstavenie„Giselle“.

Ďalší deň rokovania kongresu sa začalv sekcii „Mliečna žľaza“ pod vedením prof.Dr. E. Malinowského, PhD. a Doc. Dr. M.Vasiľa, PhD. V sekcii boli prezentované 3prednášky (Zmeny v mliečnych žľazáchkráv na rôznych farmách v Poľsku; Dyna-mika zdravotného stavu mliečnych žliazu 154 dojníc počas dvoch mesiacov; Význam

koagulázo-negatívnych stafylokokov izolova-ných z bovinných a ovčích mliečnych žliazv dojných stádach Slovinska) a 6 posterov.

Potom nasledovalo rokovanie v sekcii„Choroby pohybového aparátu“, ktorú viedliDr. B. Zemljič a prof. Dr. V. Ledecký, PhD.Celkovo tu bolo predstavených 6 prednášok(Diagnóza a liečba fraktúr u malých pre-žúvavcov – retrospektívne klinické štúdium15 prípadov (2005–2008); Chirurgická liečbarozdrvenej fraktúry metakarpu u 800 kgbýka; Septická artritída sponkového kĺbuu hovädzieho dobytka – diagnóza a terapiaza použitia artrotómie a laváže kĺbu; Existujenejaká možnosť posúdenia krívania u krávvo väznom systéme ustajnenia; Popis prípa-du: Paralýza n. tibialis u 2 teliat a n. peroneuscommunis u 1 teľaťa; Vývoj ortopedickýchochorení kráv na Slovensku a aktuálny stav)

a 2 postery. Sekciu „Metabolické poruchy“viedli doc. Dr. Josef Illek, DrSc. a doc. Dr. O.Nagy, PhD. Prednesených bolo 9 prednášok(Porovnanie účinku skrmovania miaganeja sušenej kukurice na zrno u vysoko úžit-kových dojníc; Metabolický stav zdravýchdojníc v pokročilej gravidite a rannej laktácii;Metabolický profil u vysokoúžitkových doj-níc v rôznych fázach medziobdobia;Vakcinácia hovädzieho dobytka proti choro-be modrého jazyka s Bluevac 8TM za po-užitia bezihlovej injekčnej techniky(ACUSHOTTM); Dexametazónom vyvolanáinzulínová rezistencia u dojníc v rannej lak-tácii; Súvislosti medzi hrúbkou chrbtovéhotuku a metabolickými poruchami, problé-mami fertility a niektorými chorobami postpartum – dlhodobá štúdia u dojníc; Kon-centrácia esenciálnych aminokyselín v krv-nom sére teliat počas neonatálneho obdobia;Metabolický stav u zdravých a ketózoupostihnutých kráv v peripartálnom období;Metabolické poruchy u kráv s dislokáciouslezu) a 9 posterov.

V rámci obedňajšej prestávky sa usku-točnilo „Rokovanie prezidentov národnýchbujatrických spoločností“, v rámci ktoréhoprezident 10. jubilejného Stredoeurópskehobujatrického kongresu prof. Dr. G. Kováč,DrSc., informoval prítomných o organizácii

a priebehu kongresu. Zhodnotil počty účast-níkov, vrátane sprevádzajúcich osôb za jed-notlivé štáty, počty prednesených prednášoka prezentovaných posterov, obsahovú strán-ku kongresu, účasť sponzorujúcich firiema zmienil sa o finančných nákladoch – krytienákladov z vložného. V ďalšom bode bol pre-jednaný návrh na organizáciu 11. Stredo-európskeho bujatrického kongresu (SBK),ktorý sa uskutoční v Českej republike, v Brnev dňoch 17.–19. júna 2010. Predbežne bolprijatý návrh na organizáciu 12. SBK Chor-vátskou bujatrickou spoločnosťou v roku

2011 a 13. SBK Srbskou bujatrickou spoloč-nosťou v roku 2012.

V popoludňajších hodinách prebiehalorokovanie v sekcii „Infekčné choroby“ podvedením univ. prof. Dr. W. Baumgartnera,PhD. a Dr. M.R. Bhideho, PhD. V sekcii od-znelo 7 prednášok (Environmentálne vzor-ky trusu na detekciu paratuberkulózy namalých farmách hovädzieho dobytka; Respi-ratórne ochorenia a príklady ich riešeniau hovädzieho dobytka; Sarkocystóza u lámalpaka v Peru; Detekcia mutácií v toll-likereceptoroch (TLR1, TLR2 a TLR4) u auto-chtónnych plemien hovädzieho dobytkav strednej Európe; Border choroba, je možnýrizikový faktor pre reintrodukciu pestivíru-

sov v rakúskej populácii hovädzieho dobytkabez BVDV?; Neospora caninum – možnápríčina abortov na farmách dojníc na Sloven-sku; Dôležité ochorenia u New World Came-lids (lamy a alpaky) v stredoeurópskychpodmienkach; Bovinná besnoitióza – novovznikajúce ochorenie?) a bolo prezentova-ných 16 posterov.

V rámci sekcie „Výživa zvierat“ boloprezentovaných len 6 posterov.

Posledná kompletná sekcia bola venova-ná „Manažmentu farmy a animal welfare“,ktorú viedli Dr. M. Skřivánek, PhD. a prof.Dr. J. Bíreš, DrSc. V sekcii odznelo 7 pred-nášok (Účinok suplementácie kvasníc nabachorovú fermentáciu závisí od kŕmnejdávky a kmeni kvasníc; Súčasná zdravotnásituácia u oviec na Slovensku; Metódy zlep-šenia peripartálneho zdravia u dojníc; Zdra-votný stav kráv mäsového typu a ich teliatv Českej republike; Hodnotenie účinku kŕm-nych dávok kontaminovaných rôznymi my-kotoxínmi na krížencov holštajnských dojnícv juhovýchodnej Ázii a účinnosť deaktivá-tora mykotoxínov) a bolo prezentovaných 9posterov.

Sekcia „Rôzna problematika“ bola cha-rakterizovaná vystavením 13 posterov.

Vo večerných hodinách sa uskutočnil„Slávnostný večierok“ v bývalom kine Slo-van (Košice, Hlavná 59), kde firma ROSTOCatering pripravila dôstojné pohosteniea bohatý výber nealko a alko nápojov. Naspríjemnenie tohto slávnostného večierka dotanca hrala hudobná skupina Orbis podvedením Dr. Jožka Šmýkala.

Posledný deň kongresu, v ranných hodi-nách sa uskutočnilo jeho „Slávnostnéukončenie“, na ktorom prezident kongresuprof. Dr. G. Kováč, DrSc., zhodnotil samotný

OObbrr.. 88 SSlláávvnnoossttnnéé uukkoonnččeenniiee kkoonnggrreessuu aa ppoo--zzvváánnkkaa nnaa 1111.. SSEEBBCC vv rrookkuu 22001100 vv ČČeesskkeejjrreeppuubblliikkee

OObbrr.. 99 PPrreedd ooddcchhooddoomm nnaa ffaarrmmuu

OObbrr.. 1100 NNáávvšštteevvaa ffaarrmmyy NNoovváá BBooddvvaa

OObbrr.. 1122 ZZáávveerreeččnnéé ppoohhoosstteenniiee pprreeddooddcchhooddoomm ddoommoovv

OObbrr.. 1111 NNáávvšštteevvaa ffaarrmmyy NNoovváá BBooddvvaa

263



priebeh. Celkovo sa kongresu zúčastnilo 244odborných, vedeckých, pedagogických pra-covníkov, vrátane zamestnancov Štátnejveterinárnej a potravinovej správy SR, súk-romných veterinárnych lekárov, farmárov,študentov pregraduálneho štúdia, doktoran-dov a ďalších hostí. V rámci jednotlivýchštátov bolo nasledovné zastúpenie: Českárepublika 28 aktívnych účastníkov a 3 spre-vádzajúce osoby (z toho 5 prednášok 13posterov), Rakúsko 12/1 (vrátane 2 stážistovz Portugalska a 1 z Peru, z toho 15 pred-nášok, 2 postery), Maďarsko 10 (6 prednášoka 3 postery), Chorvátsko 19/5 (3 postery),

Irán 1 (1 poster), Taliansko 1 (1 prednáška),Moldavská republika 2 (2 postery), Poľsko24/2 (2 prednášky, 18 posterov), Rumunsko2 (2 postery), Slovinsko 9/1 (2 prednášky, 2postery), Slovenská republika 44 aktívnychúčastníkov a 56 iných (11 prednášok, 30posterov), Srbsko 2 (3 prednášky), Turecko4 (1 poster), Ukrajina 4 (6 posterov). Nakongrese sa prezentovali firmy Intervet,Bayer, Pfizer, Boehringer Ingelheim, Veto-quinol, Virbac, Vetis, Cymedica, Pharma-copola a Merial, ktorým patrí poďakovanieza podporu tohto podujatia. Významnousúčasťou kongresu tiež bola kontinuálne

prebiehajúca predajná výstava umeleckýchdiel košických výtvarníkov a sochárov podzastrešením súkromnej galérie VEBA. V zá-vere tejto časti kongresu prezident Českejbujatrickej spoločnosti doc. Dr. J. Illek,DrSc., predstavil organizačné zabezpečenie11. Stredoeurópskeho bujatrického kongre-su, ktorý sa uskutoční v dňoch 17.–19. júna2010, v Brne, v Českej republike.

Po slávnostnom ukončení kongresuúčastníci navštívili modernú farmu vysoko-úžitkových dojníc v Novej Bodve.

G. Kováč, UVL Košice

Počiatky priateľských kontaktov a odbor-nej komunikácie medzi zoohygienikmi z vý-chodných a západných európskych štátovspadajú do obdobia šesťdesiatych rokov.Podnetom bola vtedy predovšetkým rozvíja-júca sa živočíšna výroba a zmeny v chovochhospodárskych zvierat smerujúce k intenzi-fikácii, ako aj s nimi spojené zdravotné riziká.Snahy o zlepšenie výmeny informáciía vedeckej spolupráce vyvrcholili ustanovu-júcou schôdzou Medzinárodnej zoohygie-nickej spoločnosti (International Society forAnimal Hygiene – ISAH) v Budapešti. Stret-nutie sa uskutočnilo na podnet prof. Dr.Ferenca Kovácsa, riaditeľa Ústavu veterinárnejhygieny Univerzity veterinárskych vied v Bu-dapešti v úzkej účinnosti s prof. Dr. H. c.Johannom Kalichom, vedúcim Ústavu zoohy-gieny Univerzity Maximiliana Ludwiga v Mní-chove a prof. J. Rosochom, vedúcim Ústavuzoohygieny Vysokej školy veterinárskejv Košiciach. Prof. Kovács sa v septembri 1970obrátil písomne na mnohých kolegov z vý-chodných i západných štátov s návrhomzaložiť medzinárodnú zoohygienickú spoloč-nosť. Všetkých zainteresovaných pozval nakonferenciu o výstavbe poľnohospodárskychbudov, v rámci ktorej sa 20. novembra 1970na osobitnej schôdzi prerokovalo a schválilovytvorenie Medzinárodnej zoohygienickejspoločnosti s výkonným a rozšíreným výbo-rom. Prof. Kovács bol poverený organizáciouprvého kongresu. Zakladajúcimi členmi spo-ločnosti popri prof. Kovácsovi, prof. Kalichovia prof. Rosochovi boli: Doc. Dr. J. Hojovec,Brno, prof. Dr. h. c. Hermann Willinger,Viedeň, prof. Dr. Dr. h. c. Dieter Strauch,Stuttgart, prof. Dr. K Petrof a Dr. P. Stojanov,Sofia, Dr. R. Motz, Berlin-Ost, Dr. P. Schmoldt,Ebeswalde, prof. Dr. I. Szép, Gödöló, prof. Dr.M. Cena, Wroclaw, prof. Dr. Z. Czajkowski,prof. Dr. E. Čamo a prof. Dr. D. Varenika,Sarajevo, Dr. N. Hrgovic a prof. Dr. J. Ivoš,Zagreb, prof. Dr. Volkov, Moskva.

Založením Spoločnosti zakladatelia sledo-vali nasledovné ciele:– podporovať a organizovať odbornú spolu-

prácu medzi zoohygienikmi v politicky

rozdelenom svete a vytvoriť fórum pre ichpravidelné stretnutia,

– urýchliť šírenie vedeckých informácií,– vytvoriť jednotné chápanie zoohygieny ako

odboru veterinárnych vied,– propagovať realizáciu nových vedeckých

poznatkov v rozvoji živočíšnej výroby a– prispieť k ekonomickej produkcii potravín

živočíšneho pôvodu a hygienickým opatre-niam k zlepšeniu kvality živočíšnych pro-duktov.

Rozhodlo sa o pravidelnom konaní kon-gresov Spoločnosti každé tri roky. Hlavnýmposlaním kongresov mala byť prezentácia,prerokovanie a vyhodnotenie nových vedec-kých poznatkov v hygiene zvierat, týkajúcichsa vplyvu rozmanitých faktorov životnéhoprostredia na ich zdravie, správanie a úžit-kovosť. Členovia vytvorených výborov pri-pravili návrh stanov spoločnosti, ktorý bolrozdiskutovaný na pracovných schôdzachv septembri 1971 v Juhoslávii a v apríli 1972v Maďarsku. Dohodnutý bol tiež programprvého stretnutia. Prvý kongres Medzinárod-nej zoohygienickej spoločnosti sa konalv Budapešti v roku 1973. Nasledovali kon-gresy v Zagrebe, (Juhoslávia, 1976), vo Vied-ni (Rakúsko, 1980), na Štrbskom Plese (Čes-

koslovensko, 1982), v Hannoveri (Nemecko,1985), v Skare (Švédsko, 1988), v Lipsku(Nemecko, 1991) a v St. Paul v Minnesote(USA, 1994). Referáty prezentované na kon-gresoch boli publikované v zborníkoch.

Veľkým prínosom pre zoohygienu naSlovensku bolo pôsobenie prof. J. Rosochu.Prof. Ján Rosocha (1921–1993) patril medzičelných predstaviteľov „prvej generácie zoo-hygienikov“ Európy. Nezabudnuteľné jeobdobie jeho prezidentskej funkcie v Spoloč-nosti spojené s konaním IV. Medzinárodnéhozoohygienického kongresu v r. 1982 vo Vyso-kých Tatrách. Kongres bol nielen významnouvedeckou, ale aj spoločenskou udalosťou.Činnosť prof. Rosochu v Spoločnosti bolaocenená udelením trvalého čestného členstvav predsedníctve v roku 1991. Spomienka nazakladateľa zoohygieny na UVL by mala spo-čívať predovšetkým v zachovaní samostat-nosti tohto odboru a v jeho ďalšom rozvojiv súlade s podmienkami poľnohospodárstva.Veľký vedecký a praktický význam má aj sú-činnosť zoohygieny pri ochrane životnéhoprostredia, konkrétne hygieny vzduchu, vody,odpadových vôd, poľnohospodárskych odpa-dov, pôdy, likvidácie tiel zvierat, ako aj hygie-ny ustajňovania hospodárskych zvierat. Prof.Ján Rosocha sa riadil princípom Vegetiusa:„Predchádzať je ľahšie ako liečiť. Každá cho-roba má svoj základ v nekvalitnom organizme

SSPPOOMMIIEENNKKAA NNAA ZZAAKKLLAADDAATTEEĽĽAA MMEEDDZZIINNÁÁRROODDNNEEJJ ZZOOOOHHYYGGIIEENNIICCKKEEJJSSPPOOLLOOČČNNOOSSTTII ((IISSAAHH)) PPRROOFF.. MMVVDDRR.. JJÁÁNNAA RROOSSOOCCHHUU,, CCSSCC..

VV KKOONNTTEEXXTTEE PPOODDUUJJAATTÍÍ PPOORRIIAADDAANNÝÝCCHH SSPPOOLLOOČČNNOOSSŤŤOOUU

264



264

zvierat“. Okrem svojho pôsobenia na UVL akoučiteľ, prodekan (1959–64) prorektor (1969–76), prof. Rosocha významne prispieval k for-movaniu a orientácii výskumu. Bol iniciá-torom pri nadväzovaní družobných stykovs mnohými európskymi veterinárskymi uni-verzitami. Viac rokov vykonával funkciu pred-sedu veterinárnej sekcie Slovenskej spoloč-nosti pre potravinárske, poľnohospodárskea lesnícke vedy pri Slovenskej akadémii vied.Slovenská akadémia vied mu pri jeho 70-tychnarodeninách udelila zlatú medailu. Prof.MVDr. Ján Rosocha, CSc. je súčasťou histórieUniverzity veterinárskeho lekárstva, odboruzoohygiena na Slovensku i Medzinárodnejzoohygienickej spoločnosti.

Funkciu prezidentov spoločnosti počastrojročných období zastávali nasledovníčlenovia – vedeckí a pedagogickí pracovníci:F. Kovács, Maďarsko (1970–73), J. Ivoš,Juhoslávia (1973–76), H. Willinger, Rakúsko(1976–80), J. Rosocha, Československo(1980–82), H. Hilliger, Nemecko (1982–85),I. Ekesbo, Švédsko (1985–88), G. Mehlhorn,Nemecko (1988–91) a S. L. Diesch, USA(1991–94). V r. 1994 na VIII. kongrese sa zú-častnili delegáti z 33 štátov sveta a boloprezentovaných 160 referátov a posterov v 4sekciách. Rozšírený výbor bol doplnenýo zástupcov prijatých štátov. Na II. kongresev Zagrebe sa rozhodlo o konaní špeciálnychseminárov spoločnosti v obdobiach medzi

kongresmi. Uskutočnili sa nasledovné semi-náre:– 1977 – Krakov, Poľsko. Metódy a výsledky

hygienického vyšetrenia vzduchu v maštaľ-ných objektoch. Organizátor prof. Dr. T.Janowski.

– 1978 – Almüster, Rakúsko: Hygiena likvi-dácie kadáverov, odpadu z bitúnkov a z vý-roby potravín. Organizátor prof. Dr. H.Willinger.

– 1980 – Viedeň, Rakúsko: Bakterológia,mykológia a mykotoxikológia živočíšnychkrmív. Organizátor prof. Dr. H. Willinger.

– 1984 – Hannover, Nemecko: Prach v maš-taľných objektoch. Organizátor prof. Dr. H.G. Hilliger.

– 1987 – Krakov, Poľsko: Mikrofyzikálneproblémy v biológii a zoohygiene. Orga-nizátor prof. Dr. T. Janowski.

– 1990 – Stuttgart-Hohenheim, Nemecko:Aktuálne problémy dezinfekcie maštalí,maštalí, maštalného hnoja a hnojovice.Organizátor prof. Dr. D. Strauch.

– 1994 – Hannover, Nemecko: hygiena a wel-fare zvierat počas transportu. Organizátor:prof. Dr. J. Hartung.

– 1995 – Budapešť, Maďarsko.– 1997 – Helsinki, Fínsko: IX. medzinárodný

kongres hygieny zvierat.– 2000 – Mastrichy, Holandsko: X. medzi-

národný kongres hygieny zvierat.– 2003 – Mexiko, Severná Amerika: XI. medzi-

národný kongres hygieny zvierat.

– 2005 – Varšava, Poľsko: XII. medzinárodnýkongres hygieny zvierat.

– 2007 – Tartu, Estónsko: XIII. medzinárodnýkongres hygieny zvierat.

– 2009 – Vechta, Nemecko: XIV. medzinárod-ný kongres hygieny zvierat.

Na tradíciu konania seminárov medzi kon-gresmi ISAH nadväzuje aj táto konferencia,ktorá sa koná pod hlavičkou ISAH.

Záverom zostáva vyjadriť želanie, abykonferencia bola ešte úspešnejšia ako jej pred-chádzajúce ročníky a aby sa svojou náplňoui atmosférou priaznivo zapísala do histórieMedzinárodnej zoohygienickej spoločnosti.Od roku 1994 je zástupcom Slovenska a čle-nom rozšíreného predsedníctva ISAH MVDr.Ján Venglovský, CSc. a autorom www.isah-soc.org.

J. Venglovský, UVL KošiceM. Ondrašovič, UVL Košice

P. Juriš, KVPS KošiceP. Novák, VaF Univerzita Brno

Š. Pintarič, Ljubljanská univerzita, Slovinsko

Dňa 21.8.2009 o 9.00 hod. sa v Nitre v rám-ci Agrokomplexu pod záštitou ministra pôdo-hospodárstva Stanislava Becíka konala konfe-rencia venovaná problematike predaja z dvora,ktorý napomôže farmárom nielen vytváraťnové pracovné miesta, ale aj ponúkať kvalitnéa bezpečné domáce potraviny priamo naspotrebiteľský trh.

Na konferencii sa diskutovalo o:– aktuálnej legislatíve, ktorá ustanovuje

opatrenia na úpravu požiadaviek na kon-štrukciu, usporiadanie a vybavenie potra-vinárskych prevádzkarni s malým obje-mom výroby,

– aktuálnej legislatíve, ktorá ustanovujehygienické opatrenia na priamy predaja dodávanie malého množstva prvotnýchproduktov živočíšneho pôvodu mäsa z hy-

diny a zajacovitých zvierat, voľne žijúcejzveri a zveriny z nej,

– aktuálnej legislatíve o poskytovaní pomocina podporu spotreby agrokomodít pre detia žiakov v školách a možnosti realizáciefarmárov – zapojenie sa do predajaz dvora,

– praktických skúsenostiach predaja z dvo-ra v Českej republike.

Konferencia sa konala za účasti: prvový-robcov, ktorí majú záujem predávať z dvoramäso, mäsové výrobky, hydinu a vajcia, pra-covníkov Ministerstva pôdohospodárstva SRa zástupcov štátnych orgánov, ktorí vykonávajúúradnú kontrolu potravín.

Kantíková, M., MP SR, Bratislava

KKOONNFFEERREENNCCIIAA OO AAKKTTUUÁÁLLNNEEJJ LLEEGGIISSLLAATTÍÍVVEE AA PPOODDPPOORREEPPRREEDDAAJJAA ZZ DDVVOORRAA VV OOBBLLAASSTTII MMÄÄSSAA,, MMÄÄSSOOVVÝÝCCHHVVÝÝRROOBBKKOOVV,, HHYYDDIINNYY AA VVAAJJEECC

265



AAGGRROOKKOOMMPPLLEEXX NNIITTRRAA 22000099

266



Čomu sa voľakedy hovorievalo „stará škola“,to predstavoval náš jubilant, vždy elegantný,dôstojný, úslužný, pozorný, kolegiálny, aleskromný. S týmito vlastnosťami sa MVDr. ŠtefanHörmann 1. septembra t.r. dožíva krásneho život-ného jubilea – 90 rokov. Je jeden z mála najstar-ších veterinárnych lekárov na Slovensku. Je too to radostnejšie, že sa ich dožíva v duševnejsviežosti, i keď fyzické predpoklady už munedovoľujú to, čo by si sám želal.

Jubilant sa narodil v učiteľskej rodine v Bud-mericiach, kde vychodil 3 triedy ľudovej školy,štvrtú ukončil v Trnave, kde sa rodina presťaho-vala a potom od roku 1929 do roku 1937 navšte-voval klasické gymnázium v Malackách a 1. júnazmaturoval. V tom roku sa zapísal na Vysokúškolu zverolekársku v Brne, kde absolvoval 4semestre a zo známych dôvodov musel štúdiumprerušiť a od 30. novembra 1939 pokračovalv štúdiu vo Viedni. Tu v roku 1941 dosiahol zve-rolekársky diplom. Začal pracovať na internejklinike ako asistent a zároveň pracoval na dizer-tačnej práci „Krvný obraz po aplikácii Neuro-yatrenu“. Dňa 1.6.1942 bol promovaný na dokto-ra veterinárnej medicíny a od 1. septembra 1942nastúpil do služieb bývalého Ministerstva hospo-dárstva ako zmluvný veterinárny lekár a bol slu-

žobne pridelený do Štátneho diagnostickéhoveterinárneho ústavu v Bratislave. Krátko natov decembri bol povolaný k nástupu vojenskejprezenčnej služby, z ktorej bol prepustený 11.apríla 1945. Počas vojny pracoval aj ako veteri-nárny lekár vo Vojenskom žrebčíne v HornýchMotešiciach. Od l.2.1945 bol služobne prevelenýdo Holíča k evakuovanému žrebčínu z Topoľčia-nok. Vo funkcii ústavného veterinárneho lekárazostal pracovať aj po návrate zo štátneho žreb-čína z Holíča do Topoľčianok a pracoval tu až doroku 1964. V jeho odborom raste sú dôležitéúdaje o nostrifikačnej skúške veterinárnehodiplomu v roku 1947 na Vysokej škole veterinár-skej v Brne, v tom istom roku i absolvovaniefyzikátnej skúšky pred komisiou v Bratislavea v roku 1949 ustanovujúcej skúšky pre odbornúslužbu v štátnych ústavoch pre chov koní. V roku1966 absolvoval kvalifikačnú atestačnú skúškupre výkon veterinárnej služby.

1. septembra 1964 bol služobne preložený naÚŠVÚ pobočka Bratislava do funkcie krajskéhohydinára a dietetika, od 1.8.1969 po reorganizáciizastával túto funkciu na KO ŠVS Bratislava, abyod 1.1.1969 nastúpil na Štátnu veterinárnu správuMPVž SSR, kde pracoval ako hlavný veterinárnylekár pre ochranu štátneho územia a medziná-

rodnú spoluprácu až do odchodu do dôchodku.Bohatá je jeho publikačná, redakčná i peda-

gogická činnosť. Počas štúdií v Brne a vo Viednibol členom Spolku čsl. veterinárnych medikova slovenského akademického spolku Tatrana Kriváň, ako aj knihovníkom akademickéhospolku Kriváň vo Viedni. V päťdesiatych a šesťde-siatych rokoch bol členom redakčnej radyčasopisu Chov koní a výkonnostné skúšky,Veterinárskeho časopisu, členom veterinárskejkomisie pri poľnohospodárskej sekcii SAV v Bra-tislave, v rokoch 1957–1962 bol členom Vedeckejspoločnosti čsl. zootechnikov a veterinárovv Bratislave a členom veterinárnej komisie prediagnostiku a terapiu hospodárskych zvierat priČsl. akadémii zemědělských věd. V rokoch 1952až 1959 vyučoval ako externý učiteľ na PUŠ

MMVVDDrr.. ŠŠtteeffaann HHÖÖRRMMAANNNN ssaa ddoožžíívvaa 9900 rrookkoovv

Bývalá, ale ešte i v súčasnom období, aktívnavýznamná veterinárna osobnosť doc. MVDr. Vla-dimír Jaký, CSc. sa dožíva vzácneho životnéhojubilea – 75 rokov. Významné je o to viac, že osudmu ho doprial, aby sa tešil pri jeho oslave v kruhusvojich blízkych, priateľov a kolegov. Zhovieva-vosť a prajnosť osudu je daná tým ľuďom, ktorýju poskytujú iným a touto vlastnosťou náš jubi-lant nešetril. Prejavilo sa to počas celého jeho pô-sobenia v štátnej správe, aj v období zvýšenejexpertíznej činnosti pri pomoci rozvojovým kraji-nám, kedy zo svojej pozície mnohým túto činnosťumožnil. A počas riadenia doškoľovania veteri-nárnych pracovníkov sa táto jeho vynikajúca ľud-ská vlastnosť len zvýraznila a oplýva ňou doteraz.

Náš jubilant sa narodil 6. augusta 1934 v Bra-tislave, tu vychodil aj ľudovú školu a gymnázium,kde maturoval v roku 1952. Potom sa zapísal naVysokú školu veterinársku do Košíc, ktorú ukon-čil v roku 1959 štátnou záverečnou skúškou a pro-móciou. Nastúpil pracovať na vtedajší Okresnýnárodný výbor v Malackách. Po 6 mesačnej vojen-skej základnej službe na krátky čas išiel získavaťodborné vedomosti do Krajskej veterinárnej ne-mocnice v Senici. Potom sa na plných 10 rokovupísal práci obvodného veterinárneho lekára nanovozriadenom Okresnom veterinárnom zariade-ní Bratislava vidiek, Veterinárne stredisko Malac-ky. Po tomto období nastala veľmi plodná odbor-ná, organizátorská a koncepčná práca na vyššíchorganizačných veterinárnych inštitúciách. Najprvna Krajskom veterinárnom zariadení v Bratislavevo funkcii krajského epizootológa a zástupcuriaditeľa, potom ako hlavný veterinárny lekár,vedúci odboru na Štátnej veterinárnej správeMPVž SSR. Od 20. februára 1974 bol menovanýza člena odbornej rady ŠVS MPVž SSR. Medzitýmv roku 1970 vykonal kvalifikačnú atestáciu 1.stupňa. Jeho odborný rast neustále napredovaltak, ako si to vyžadovalo jeho pracovné zaradenie.Vedecká rada Vysokej školy veterinárskej v Ko-šiciach dňa 9. júla 1980 mu udelila vedeckú hod-nosť kandidáta veterinárnych vied na základe

úspešne obhájenej kandidátskej dizertačnej prácena tému „Štúdium výskytu a patogenity klasic-kých a atypických mykobaktérií u ošípaných“.V roku 1986 habilitoval na docenta v odboreepizootológaia a zoohygiena na svojej alma mater.

Jeho vysoká odbornosť, vynikajúce organizač-né schopnosti a hlavne morálne a ľudské vlastnos-ti ho predurčili k tomu, aby v práci pokračoval navyšších riadiacich odborných úsekoch, a tak od1. augusta 1981 bol ustanovený do funkcie zás-tupcu riaditeľa odboru pre prácu s kádrami naMinisterstve poľnohospodárstva a výživy SSR.Práve s pôsobením v tejto funkcii sa viaže úspešnáčinnosť našich veterinárnych lekárov v zahraničí,ktorým všemožne umožňoval nástup na expertí-zu.

Vo výpočte činnosti celkom prirodzeným vy-ústením všetkých schopností bolo jeho vymeno-vanie vtedajším riaditeľom ŠVS MPVž SSR prof.Haladejom do významnej funkcie, ktorou bol postriaditeľa vtedajšieho Ústavu pre doškoľovanieveterinárnych lekárov v Košiciach. Okrem pravi-delnej a stanovenej práce ústavu jeho veľkoua nesmierne obtiažnou úlohou bola výstavbanovej budovy ústavu. To, že sa úlohy od 1. apríla1985 zhostil veľmi dobre, svedčí vybudovaniereprezentačnej budovy pre doškoľovanie vete-rinárnych pracovníkov a budova bola slávnostneodovzdaná do prevádzky 2. novembra 1987. Beznadsadenia možno povedať, že veľmi úspešneslúži dodnes a je pýchou v systéme vzdelávanianielen v Európe, ale aj na svete.

Dňa 14. februára 1990 doc. Jaký na vlastnúžiadosť odišiel z funkcie riaditeľa už vtedyInštitútu výchovy a vzdelávania veterinárnychlekárov a bol prijatý do služieb na Mestskej vete-rinárnej správe v Bratislave. Svojou prítomnosťouv pracovnom zaradení vo veterinárnej hygienickejslužbe bol veľkým prínosom pre veľmi pozitívnyvplyv na celý pracovný kolektív aj na predsta-venstvo hygienických prevádzok a stal sa vedúcouosobnosťou. I napriek predchádzajúcim pozíciámsi našiel uplatnenie medzi kolegami, požíval veľkú

autoritu a sám osobne pokladá toto obdobie vosvojej pracovnej činnosti za významné. Neskôrzačal uvažovať o podstatne väčšom naplnenísvojich získaných skúseností s výchovou kádrov,a preto sa rozhodol založiť strednú veterinárnuškolu. Jeho zámer odsúhlasilo Ministerstvo škol-stva SR a realizoval ho otvorením prvého ročníkav školskom roku 1993/1994 v Bratislave a dnesúspešne realizuje výchovu stredných odbornýchveterinárnych kádrov už 16. školský rok. Pedago-gická a organizátorská činnosť školy pod jehovedením je úspešná, absolventi nachádzajú uplat-nenie v rôznych sférach činnosti a najviac ho tešíto, že takmer vyše 80 percent absolventov študujena rôznych vysokých školách.

Bohatú a zmysluplnú prácu má jubilant zasebou. Ak bude pri svojich oslavách hodnotiťprežité, môže byť mimoriadne spokojný.

Drahý jubilant, chcem Ti v mene svojom ajv mene Tvojich pracovníkov, priateľov, kolegova známych, ale aj žiakov zaželať do ďalších rokovživota hlavne zdravie, ktorého potrebuješ najviac,nech ťa neprekvapujú nepríjemné chvíle, nech samôžeš ešte veľa rokov tešiť len samým a radost-ným okamihom. Nech sa Ti darí v kruhu svojejrodiny, žiakov a učiteľov realizovať všetky myš-lienky a zámery, ktorými ešte stále oplývaš a nechTi všetci robia len radosť, čo bude pre Teba naj-väčšia odmena.

Ad multos annos.J. Blecha, J. Pokorný, J. Pliešovský

DDoocceenntt VVllaaddiimmíírr JJAAKKÝÝ –– ppääťťaasseeddeemmddeessiiaattnniikkoomm

267



Absolventi vysokoškolského štúdia veteri-nárskej medicíny v Košiciach, ktorí boli sláv-nostne promovaní za veterinárskych lekárov 5.apríla 1964 sa stretli 12. júna 2009 na Univerziteveterinárskeho lekárstva v Košiciach pripríležitosti 45. výročia ukončenia štúdiaa slávnostného prevzatia diplomu veterinár-neho lekára. Tento ročník patrí medzi tie, ktorésa pravidelne v intervale 5 rokov stretávalispolu so svojím vedúcim učiteľom ročníkas pánom prof. MVDr. Jánom Elečkom, CSc.a ostatných päť rokov pravidelne každý rok,spravidla v máji alebo v júni.

Na tohtoročnom stretnutí sme spomínali nadve osobnosti z ročníka, ktoré nás opustili odminuloročného stretnutia:

MVDr. LadislavJánossy, týždeň ponašom minuloroč-nom stretnutí námnavždy odišiel... Na-rodil sa 11. februára1940. Po maturitev Trenčíne a poúspešných prijíma-cích skúškach nastú-pil v septembri 1958na vtedajšiu Veteri-nársku fakultu v Košiciach, ktorá bola včlenenádo štruktúry Vysokej školy poľnohospodárskejv Nitre. V ostatnom ročníku štúdia, sa oženils kolegyňou Irmou Stockovou. Po ukončenívysokoškolského štúdia nastúpil do Okresné-ho veterinárneho zariadenia v Lučenci na Vete-rinárne stredisko Modrý Kameň, ako obvodnýveterinárny lekár. Po vzniku okresu Veľký Krtíšv roku 1968, bol poverený aj funkciou vedú-ceho strediska. Neskôr mal aj čiastočný úväzokv novozriadenej veterinárnej nemocnici. Odroku 1980 vykonával funkciu genetika prehovädzí dobytok. Po absolvovaní 2. atestáciev r. 1988 pracoval od r. 1989 ako veterinárnylekár špecializovaný pre HD s okresnou pô-sobnosťou a po ukončení nadstavbového kurzuz oblasti ochrany životného prostredia aj akoekológ. Po zmene politicko-spoločenskéhosystému bol v novembri 1991 menovaný dofunkcie okresného veterinárneho lekáraa riaditeľa OVS vo Veľkom Krtíši. Funkciuvykonával do 30. júna 1999. Do dôchodkuodišiel vo februári 2000. Počas celého aktívne-ho profesionálneho života spolu so svojoumanželkou Irmou, s ktorou nielen spolu štu-dovali, úspešne získali vysokoškolskú kvalifi-

káciu a spoločne pracovali v službách OVS,resp. RVPS vo Veľkom Krtíši, ale sa aj venovalisvojim záľubám, napríklad turistickým vy-chádzkam a výletom s turistickým oddielom.Aktívne sa zapájal do športového diania vosvojom okolí ako brankár TJ DružstevníkPlachtince, aktívny člen lyžiarskeho oddielu TJBaník – Dolina, pričom sa kvalifikoval na lyžiar-skeho inštruktora II. výkonnostnej triedy. Rokybol vyhľadávaným inštruktorom pre okolité zá-kladné školy, odborné učilištia a gymnáziumpočas lyžiarskych kurzov. Od roku 1981 savenoval chalupáreniu v Plachtinských lazochna Krupinskej vrchovine, kde objavil „na kon-ci sveta“ storočnú chalupu, ktorú rekonštruo-val tak, aby bola v obývateľnom stave. Žiaľzdravotný stav mu neumožnil splniť všetkypredsavzatia. Zákerná dlhotrvajúca choroba hoobrala o všetky sily a nakoniec s pokorou,zmierený s osudom svoj boj 2. júla 2008skončil.

Na pohrebe 4. júla 2008 za spolupracov-níkov OVPS vo Veľkom Krtíši sa naposledyrozlúčila príhovorom MVDr. Ľubica Nemozová,ktorá okrem iného konštatovala: „Všetciv zosnulom strácame otcovského priateľa. Jehopriama, rovná a zodpovedná osobnosť skrývalaza vonkajšou zdržanlivosťou veľkú srdečnosť.Vedeli sme a vieme, že za jeho činmi stálo vždyjediné prianie: Nasadiť svoje sily ku prospechuvšetkých, s ktorými sa cítil byť spojený. Kohozahrnul medzi svojich skutočných priateľov,ten mu mohol naozaj dôverovať. Keď tu stojím,aby som v mene rodiny a spolupracovníkovnašej inštitúcie za ním zvolala slová poďa-kovania: Ďakujeme ti za vzor plnenia povin-ností! Ďakujeme ti za to, že si bol vždy pri-pravený pomôcť radou i činom! U nás, tvojichkolegov – Lajo – zostaneš vždy „veterinárnylekár – športovec“. Nezabudneme na teba. Česťtvojej pamiatke!“

Na poslednej rozlúčke so zosnulým kole-gom sa za spolužiakov zúčastnil MVDr. J. Salaja nad katafalkom povedal: Na cestu: Dovoľtemi pri príležitosti rozlúčky s naším spolu-žiakom, priateľom aj kolegom Lajom malúúvahu. V tomto roku uplynulo 50 rokov, čo smesa spoznali ako poslucháči I. ročníka Veteri-nárskej fakulty v Košiciach. Veľa sme tohospolu prežili počas civilného aj vojenskéhoštúdia, na brigádach a pri ďalších príleži-tostiach. Samozrejme šport, bola jeho veľkáláska. Spomínam si na jednu vážnu situáciu,pri ktorej sa na tú dobu zachoval odvážne.

Myslím, že to bolo v prvom ročníku a Lajo, akojeden z viacerých, robil vedúceho skupinepionierov. Na stretnutí pionierov povedal, ženielen Sovietsky zväz, ale aj Spojené štátyamerické majú úspechy v kozmonautike. Tonemal, lebo tento výrok sa dostal k rodičomjedného z pionierov a muselo sa s tým zaoberaťvedenie fakulty a jej politické orgány. Muselbyť potrestaný. Výrok znel: Zákaz činnosti akovedúci skupiny pionierov a za účelom politickejprevýchovy – bol určený ako vedúci našejštudijnej skupiny. No nie nadlho. Nasledovalipolitické previerky poslucháčov nášho ročníkaa z funkcie ho odvolali. Takýto vyhranenýpostoj si zachoval po celý život. Veľkou oporouna jeho životnej ceste mu bola našaspolužiačka a neskôr manželka Irma. Patrí jejza to od nás veľká vďaka. Veľmi si vážimLajovej spolupráce v prvých rokoch po pádekomunizmu a to pri reforme veterinárnejslužby – pri odštátnení špecifikovanýchčinností. Ako okresný veterinárny lekár priodštátnení, mi bol veľkou oporou. Som mu zato veľmi vďačný. Lajo bol horlivý účastníka podporovateľ našich tradičných ročníkovýchstretávok. Žiaľ, ostatných sa už pre chorobunemohol zúčastňovať. Vo štvrtok minulýtýždeň, cestou na ostatnú stretávku, som honavštívil a rozlúčil sa s ním... Videl som, že jehopozemská púť sa rýchlo skončí. Irma mi podaladve fľaše ohnivej vody so slovami: Zajtra jeLadislava, spomeňte si na neho. Vedel som, žeto bolo Lajove prianie. Vždy nás častovaldobrými kopaničiarskymi produktami. Od jehoposledného návratu z nemocnice, som malmožnosť sledovať jeho hrdinský boj so záker-nou chorobou. Útrapy znášal statočne – pri-merane silám, ktoré pre danú chvíľu potrebovala dostal. Na odchod sa mal čas pripraviť, čo nieje každému umožnené.

Prievozník sa ho dočkal – jeho duša je užna druhom brehu. Spoločne s našimi kolegami,ktorí nás už predišli, sa raduje v našom nebi,lebo si myslím, že určitú časť tam majúvyhradenú aj zverolekári. Trochu si nás pred-behol, ale nemôžeme ísť všetci odrazu.

Musíme sa ešte pripraviť – lebo termínnezávisí od nás. Lúčim sa s Tebou za spolužia-kov z ročníka. Lajo ešte raz vďaka za všetko.Budeš nám chýbať...

Náhle a neočakávane nás navždy opustil 19.mája 2009 MVDr. Ján Jaďuď, dlhoročný riaditeľOkresného veterinárneho zariadenia v Žiarinad Hronom. Narodil sa 24. augusta 1941

AAbbssoollvveennttii AAllmmaa mmaatteerr zz rrookkuu 11996644 nnaa ssttrreettnnuuttíí ppoo 4455 rrookkoocchhssppoommíínnaallii nnaa kkoolleeggoovv,, kkttoorríí nnááss ooppuussttiillii vv rrookkoocchh 22000088 aa 22000099

Chovateľ a jazdec z povolania v Topoľčiankachpredmet náuka o koni. Dva semestre prednášalna VŠP v Nitre predmet fyziológia domácichzvierat. Prednášal i na strednej škole – SVŠv Zlatých Moravciach v rokoch 1959–1964v rámci zavedených nových osnov Základypoľnohospodárskej výroby. Bol vedúcim autor-ského kolektívu pre prípravu publikácie Chovkoní na Slovensku, spoluautor knihy Odchovmláďat a autorom 28 článkov v odbornýchchovateľských časopisoch.

Je nositeľom viacerých vyznamenaní a uzna-ní – Budovateľ poľnohospodárstva (1968), Čestnéuznanie za práci pri povodni (1965), Adámihomedaila 3. stupňa (1971), Pamätná medaila k 25.výročiu soc. poľnohospodárstva (1975), Čestnéuznanie vlády ČSSR a ÚRO (1975).

Náš jubilant prežil veľmi plodný a zmyslu-plný život. Všade, kde pracoval si získal vážnosťa úctu. V rozvíjajúcom sa chove koní po oslo-bodení boli jeho pracovné zásluhy výnimočné.Nezištnou prácou a vysokou odbornosťou sa

pričinil o pozdvihnutie tohto ušľachtilého chova-teľského zamerania.

Drahý jubilant, v mene kolegov, priateľova bývalých spolupracovníkov pri takejto vý-znamnej životnej udalosti Vám želáme hlavnepevné zdravie, ešte veľa radosti v kruhu svojichnajbližších a nech sa ešte dlho tešíte z príjem-ných chvíľ na zaslúženom odpočinku.

Ad multos annos.

J. Blecha, J. Pliešovský, I. Závodský

268



V tomto roku uplynulo 85 rokov od naro-denia doc. MVDr. Alojza Žuffu, DrSc.,popredného výskumného pracovníka z ob-lasti imunológie a imunoprofylaxie. Zaslúžilsa o vývoj a výrobu mnohých očkovacíchlátok, bol členom kolektívu, ktorý získalŠtátnu cenu v roku 1964.

Narodil sa 5.6.1924 v Zemianskej Dedine,okres Tvrdošín. Roľnícky pôvod ovplyvniljeho ďalšie študijné zameranie. Stredoškolskéštúdium absolvoval na Štátnom reálnomgymnáziu v Dolnom Kubíne, kde aj úspešnezmaturoval v júni 1943. Po maturite sa roz-hodol študovať veterinársku medicínu. Pozatvorení vysokých škôl v Čechách 17.11.1939bolo možné študovať veterinársku medicínuvo Viedni, Záhrebe a Budapešti. Alojz Žuffasa rozhodol pre Viedeň. Podal si žiadosť naMinisterstvo hospodárstva o veterinárske šti-pendium. Jeho žiadosť bola kladne vybave-ná, a tak sa v septembri 1943 zapísal na Vyso-kú školu zverolekársku vo Viedni. Prevojnové udalosti tu absolvoval iba dva semes-tre. Po skončení II. svetovej vojny pokračovalv štúdiu na Vysokej škole veterinárskejv Brne. Štúdium úspešne ukončil a 6.3.1948získal veterinársky diplom. Po úspešnejobhajobe dizertačnej práce Počet erytrocytov

a leukocytov a jeho zmeny pri experimentálnejTripanozomóze splenektomovaných krýszískal dňa 18.5.1948 doktorát. Už ako študent

sa stal pomocným asistentom a po aprobáciiodborným asistentom v Ústave pre všeobec-nú biológiu a parazitológiu. V roku 1949nastúpil na vojenskú prezenčnú službu a pojej absolvovaní pôsobil v Štátnom majetku

v Čalove. V roku 1951 nastúpil do Výskum-ného ústavu živočíšnej výroby vo Vígľaši, a tusa zaoberal najmä zdravotnou problematikouv chove ošípaných.

V roku 1950 zriadil minister poľnohospo-dárstva na Slovensku Ústav na výrobu očko-vacích látok s dočasným sídlom v Bratislavea jeho vedením poveril MVDr. Braunera. Natento ústav nastúpil v roku 1952 MVDr. A.Žuffa a bol poverený vedením výrobnéhooddelenia. V roku 1954 sa presťahoval donových objektov podniku Bioveta v Nitre, kdeho poverili vedením výrobného oddelenia.V r. 1956 sa tu stal vedúcim novovytvorenéhovývojového oddelenia a neskôr výskumnéhoa vývojového pracoviska až do svojho penzio-novania.

Ako vedúci kolektívu dosiahol v roku 1961spolu s MVDr. Braunerom a MVDr. Škodomvýznamný úspech v oblasti výskumu Aujezs-kého choroby, za ktorý im bola udelenáv roku 1964 Štátna cena.

V rokoch 1956–1970 vyvinul rad očkova-cích látok určených na ochranné očkovanierôznych druhov zvierat proti aktuálnym ná-kazám. Boli to vakcíny B1 a Roakin protipseudomoru hydiny, vakcíny Ovodifterina Neodifterin proti vtáčím kiahňam. Živé

DDoocc.. MMVVDDrr.. AAlloojjzz ŽŽUUFFFFAA,, DDrrSScc..,, 11992244––11999955

v Beluji, okres Ban-ská Štiavnica. Zák-ladné školské vzde-lanie dosiahol v rod-nej obci. Jedenásť-ročnú strednú školuabsolvoval v B. Štiav-nici v roku 1958a v tom istom rokuv septembri začalštudovať na Veteri-

nárskej fakulte v Košiciach, ktorú absolvovalv roku 1964. Do zamestnania nastúpil15.4.1964 ako obvodný veterinárny lekárv Novej Bani. Od 1. júla 1971 zastával funkciuriaditeľa Okresnej veterinárnej správy v Žiarinad Hronom. Túto funkciu vykonával do roku1991. Od r. 1999 nastúpil na predčasnýstarobný dôchodok. V tomto období už malpodlomené zdravie, bojoval s ťažkou zákernouchorobou. Ťažký údel, ktorý ho postihol,znášal statočne a s problémami hrdinskybojoval. Svoj boj skončil 19. mája 2009, kedytento svet predčasne opustil vo veku nedoži-tých 68 rokov. Dňa 21. mája 2009 sa rodina,kolegovia, priatelia a v ich kruhu aj neveľkáskupina spolužiakov z vysokoškolského štúdiarozlúčila s výborným odborníkom, nielen voveterinárnom lekárstve, ale aj na poli organi-začnej a riadiacej práce s mimoriadne anga-žovaným človekom, ktorý prežil veľa zložitých,neľahkých a viac ako komplikovaných život-ných etáp a zdravotných problémov a utrpení.Tieto etapy sa preto vždy dobre skončili, lebosa vždy angažoval pre dobro veci.

Na smútočnom zhromaždení pri príležitostirozlúčky s naším spolužiakom a kolegom jeho

osobnosť charakterizoval MVDr. Juraj Salaj:Dovoľte mi malú osobnú úvahu, pri príležitostirozlúčky s naším priateľom, spolužiakom a kole-gom Jankom Jaďuďom z Beluja, pošta Prenčov.S menom súvisela aj táto, pre mňa veľmi neob-vyklá adresa. Takto si ho ale pamätám, keď smepred 51 rokmi po prijímacích pohovoroch, v sep-tembri nastúpili do 1. ročníka Veterinárskejfakulty v Košiciach. Štúdium sme ukončiliv apríli 1964. Pamätám sa, že počas štúdia smeobaja pracovali v študentskej vedeckej tvorivosti,často sme cestovali do Čiech a zažili sme ajspolu odbornú prax v Nemecku. Pri týchtopríležitostiach sme sa aj hlbšie spoznávali.Janko mal v ročníku prirodzenú autoritu, ktorúkaždý rešpektoval. Preto bol aj naším dlho-ročným predsedom ročníka, ktorý okrem inéhonikdy neváhal pomôcť každému riešiť pálčivé,často politicky nebezpečné situácie, do ktorýchsme sa počas štúdia dostávali. Mal primeranúodvahu a vedel aj dobre, prirodzene argumen-tovať. Vždy sa to dobre skončilo. Po skončeníštúdia sme sa ako ročník stretli po 4 rokoch, pripreberaní doktorských diplomov. Spomínam topreto, že už vtedy Janko navrhol, aby sme sastretávali celý ročník každých 5 rokov. Vtedy tobolo neobvyklé, ale stala sa z toho tradícia. Jemuvďačíme najmä za to, že naše spoločenstvo vy-tvorené počas štúdia zotrvalo a stretáva sa užviac ako 40 rokov. V ostatných 4–5 rokoch, nanávrh Dr. Jaďuďa sa stretávame každý rok. Vždysa angažoval pre dobro veci. Spomínam si, akopo páde komunizmu ma opakovane navštívila povzbudzoval, aby som sa napriek našimniektorým rozdielnym názorom zapojil doreštrukturalizácie veterinárnej starostlivosti.Táto otázka mu veľmi ležala na srdci. Veľmi som

si ho vážil aj za jeho nasledovný, veľmi ne-obvyklý čin. Navštívil ma v Bratislave v roku1991 a požiadal o uvoľnenie z funkcie riaditeľa.Bol som prekvapený. Hovoril, že jeho roz-hodnutie bolo rýchle, ale cesta k nemu dlhá.Rozhodol sa tak preto, lebo v novej situácii nemámorálne právo zostávať ďalej v tejto funkcii.Koľko pokory u tohto úspešného muža. Ďalejsme sa stretávali len sporadicky a vedeli smeo sebe viac menej sprostredkovane. Pred tromirokmi prišiel na stretávku po ťažkých operá-ciách hrdla a veľmi ťažko aj chodil, len s po-mocou bariel. Napriek tomu bol pre nás veľkýmpovzbudením a oporou, že treba prijať utrpeniea ísť ďalej. Vtedy sme si uvedomili, že tie našeproblémy sú vlastne zanedbateľné a treba ísťďalej aj s pomocou viditeľných aj neviditeľnýchbariel. Pri ďalších stretnutiach mi takmer vždyrozprával o svojom Návrate a bol všetkým veľmi,veľmi vďačný. Odpoveď na častú otázku, prečosa to všetko udialo pozná len Pán Boh. Jedno jeisté, že aj to bola pre neho príležitosť pripraviťsa na odchod. Mal som možnosť sledovať jehostatočný boj s chorobami. Videl som, že svojeútrapy znášal statočne – primerane silám, ktorépre daný stav potreboval a dostal. Keď prie-vozník na neho čakal – bol pripravený. Odišielticho v spánku. Len málo z nás bude mať tútomožnosť – je to výsada vyvolených. Jeho dušaje už na druhom brehu. Janko si užíva radostiv našom zverolekárskom kúsku neba, ajs našimi kolegami, ktorí nás už predišli. Trochusi nás predbehol, ale nemôžeme ísť všetciodrazu a termín nezáleží od nás. Za všetko tiďakujeme a budeme na teba spomínať.

I. Maraček, J. Salaj

269



Dňa 11.8.2009 v skorých ranných hodi-nách smrť náhle prerušila nesmierne plodnýživot profesora Pavla Hella. Jeho odchodomiste najviac utrpeli najbližší príbuzní, aleurčite aj slovenské, ba možno pokojne pove-dať aj európske poľovníctvo.

Prof. Hell sa narodil v roku 1930 v Prešovea v decembri t.r. by sa bol dožil 79 rokov. Celo-životnú prácu zasvätil poľovníctvu. Už počasštúdia posledného ročníka vysokej školypracoval ako asistent na Katedre zoológievtedajšej Vysokej školy poľnohospodárskejv Nitre. V roku 1968 spracoval dizertačnú

tému, v ktorej uverejnil výsledky svojho vý-skumu zajačích populácií na Slovensku. Odroku 1969 pracoval na Lesníckom výskum-nom ústave vo Zvolene vo viacerých funk-ciách, okrem iného aj ako vedúci odboru po-ľovníctva. Spolu 46 rokov pracoval vo vedúcejfunkcii v poľovníckom výskume.

Počas svojho života riešil, alebo iniciovalriešenie mnohých výskumných projektov,vedel vždy nájsť vhodnú tému na projekta erudovane spracovával náročné metodiky.V roku 1986 sa podieľal na založení a aj viedolOddelenie biológie a chovu poľnej zveri, Vý-

PPrrooff.. IInngg.. PPaavveell HHEELLLL,, CCSScc..,, nnaavvžžddyy ooddiiššiieell......

vakcíny proti Aujeszkého chorobe určené preošípané (Suivak) a pre kožušinové zvieratá,HD a ovce (Norvak).

Po roku 1970 pre prípravu očkovacích lá-tok zaradených do nových imunizačnýchschém bol získaný rad oslabených víruso-vých kmeňov slúžiacich na výrobu živýchvakcín proti Aujeszkého chorobe a moruošípaných, vakcíny proti infekčnej rinopneu-mónii koní a nákazlivému abortu kobýl a vak-cín proti vírusovým chorobám hovädziehodobytka: infekčná bovinná rinotracheitída –vakcína IBR: bovinná vezikulárna (slizničná)choroba – vakcína VDV a parainfluenza HD– vakcína PI – 3.

Bola vypracovaná technológia monova-lenných a viacvalenných inaktivovaných vak-cín pre dobytok Borinak proti infekčnej bo-vinnej rinotracheitíde, Reobor, Bovibronchina pre ovce Ovibronchin. Tiež bola vypraco-vaná technológia rekonvalescentnýcha imúnnych sér pre prevenciu a terapiunákazlivých pľúcnych ochorení teliat Sero-bronchin. Ďalej sa podieľal na výrobe kom-binovanej inaktivovanej vakcíny proti botuliz-mu a Aujeszkého chorobe kožušinovýchzvierat Inabot. Viaceré vírusové vakcinačné

kmene pripravoval originálnymi a prioritnýmipostupmi, ktoré boli patentovo chránené,vakcíny z nich pripravené mali medzi-národnú úroveň. Bol autorom alebo vedúcimautorského kolektívu 15 patentovaných vy-nálezov, ktoré sa používali vo výrobea v praxi.

V r. 1963 obhájil kandidátsku dizertačnúprácu Výskum aktívnej imunizácie protiAujeszkého chorobe na Virologickom ústaveČSAV v Bratislave a dosiahol vedeckú hod-nosť kandidáta biologických vied.

Na docenta sa habilitoval 26.3.1965 naVeterinárskej fakulte v Košiciach obhajobouspisu Výskum imunoprofylaxie červienkya moru ošípaných so zreteľom na potrebyveľkochovov.

V r. 1989 obhájil na VŠV v Košiciachdoktorskú dizertáciu Aujeszkého chorobaa infekčná bovinná rinotracheitída – špeci-fická profylaxia, kontrola a tlmenie a získaltak hodnosť doktora veterinárskych vied.Udržiaval úzke kontakty s prof. MVDr. O. J.Vrtiakom, ktorý mu bol školiteľom. Svoje po-znatky prezentoval na prednáškach v 5. a 6.ročníku Vysokej školy veterinárskej v Koši-ciach.

Publikačne bol veľmi aktívny. Výsledkysvojich experimentálnych prác publikovalv domácich i zahraničných časopisoch. Spoluuverejnil okolo 200 článkov.

Podieľal sa ako spoluautor aj na spra-covaní nasledovných knižných publikácií –Klimeš, B.: Nemoci drůbeže (Praha, 1961);Vrtiak J. a kol.: Nákazlivé choroby hospo-dárskych zvierat. II. diel. Vírusové a rickett-siové choroby (Bratislava, 1965); Kolektív:Chov ošípaných (Bratislava, 1977).

Jeho dlhoročnú záslužnú činnosť a pra-covné výsledky ocenili i viacerými vyzname-naniami – Budovateľ poľnohospodárstva a vý-živy r. 1964, strieborná a neskôr zlatá medailaprof. Dr. P. Adámiho (1969 a 1988), rezortnévyznamenanie Zaslúžilý pracovník poľno-hospodárstva a výživy (1984) a Za zásluhya rozvoj vedy a výskumu (ČSAP). V roku 1986bola mu udelená medaila Štátnej veteri-nárskej správy za rozvoj veterinárskej služby,ako aj medaila J. E. Purkyňu v r. 1987.

Doc. MVDr. A. Žuffa, DrSc., odišiel dodôchodku v júni 1990. Zomrel 25. mája 1995vo veku 71 rokov.

J. Jantošovič, M. Kozák

Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach • Komora veterinárnych lekárov SR Slovenská asociácia veterinárnych lekárov malých zvierat • Združenie veterinárnych lekárov hospodárskych zvierat

Slovenská hipiatrická spoločnosť • Slovenská asociácie aviárnej medicíny • Štátna veterinárna a potravinová správa SR

u s p o r i a d a j ú

Odbornú konferenciu pri príležitosti 60. výročia založenia Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach

ŠŠKKOOLLAA –– VVEEDDAA –– PPRRAAXX IIII..25. – 27. 9. 2009, Košice, Slovenská republika

Tematické zameranie konferencie:Vnútorné, chirurgické, ortopedické choroby a reprodukcia

hospodárskych zvierat, koní, malých zvierat, vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat.

Kontakt:Doc. MVDr. Alica Kočišová, PhD. (e-mail: [email protected], +421 915 984 641)

Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Komenského 73, 041 81 Košice, Slovenská republika

Podrobné informácie:

www.uvm.sk http://svp2.uvm.sk

270



V júli sme odprevadili na poslednej cestena novom dolnokubínskom cintoríne nášhospoluobčana, ale predovšetkým veterinárne-ho lekára a kolegu MVDr. Václava Firsta.

Tento náš priateľ zasvätil celý svoj životveterinárskej praxi a celý svoj život prežil naOrave. Mal pohnuté detstvo. Narodil sa14.9.1929 v Dembrovke na Ukrajine a jehorodina patrila k vilinským Čechom až zakot-vili na Morave v Krnove, kde dokončil školua zmaturoval v roku 1951. Potom študovala absolvoval Veterinárnu fakultu VŠP v Koši-ciach a získal titul doktora veterinárskej medi-cíny v roku 1956. Po skončení znova putovala zakotvil v Trstenej, kde pracoval ako obvod-ný veterinárny lekár do roku 1960. Po územ-nej reorganizácií začal pracovať na Okresnomveterinárnom zariadení vo funkcii okresnéhoepizootológa a stal sa zároveň zástupcomriaditeľa až do odchodu do dôchodku v roku

1985, ktorý prežil v Dolnom Kubíne až dosvojej smrti vo veku nedožitých 80 rokov.

Bol uznávaným odborníkom na úsekunákaz zvierat a tiež sa zaoberal chovoma chorobami ošípaných, lovnej zveri, drob-ných zvierat a včiel. V roku 1968 úspešneabsolvoval atestáciu pre výkon funkcie a v ro-ku 1978 úspešne obhájil písomnú prácu natému „Výskyt tuberkulózy u hovädziehodobytka v okrese Dolný Kubín v rokoch1971–1977“ a získal II. atestáciu na VŠVv Košiciach. Patril medzi uznávaných odbor-níkov na poli boja proti nákazlivým chorobámzvierat nielen v rámci okresu, ale aj širšie.Obzvlášť sa aktivizoval v boji proti tuberku-lóze hovädzieho dobytka.

Za celoživotnú prácu vo svojom odboreobdržal veľa diplomov a uznaní v rámciokresu, ale aj v rámci Slovenska.

Nuž, dovoľte, aby sme sa mu touto cestou

poďakovali za jeho vysokú odbornosť a úspe-chy a vyslovili mu posledné zbohom nielenako kolegovi, ale aj ako priateľovi a spolu-občanovi.

MVDr. Štefan Filo, PhDa kolektív RVPS Dolný Kubín

ZZ nnaaššiicchh rraaddoovv ooddiiššlliiMVDr. Igor Nitrai, zomrel 29.6.2009 vo veku 58 rokov, pracovník RVPS Galanta.MVDr. Andrej Kolesár, narodený 28.6.1935, zomrel 10.8.2009 vo veku 74 rokov, bol zamestnancom bývalej OVZ Michalovce.

ZZaa MMVVDDrr.. VVááccllaavvoomm FFIIRRSSTTOOMM

skumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre,ktoré riešilo problematiku poľovnej zverižijúcej v agrocenózach. Interdisciplinárnyprístup prof. Hella k problémom súvisiacims manažmentom poľovnej zveri sa premietalaj do úseku veterinárnej starostlivosti o zver,bol oponentom mnohých projektov týkajú-cich sa ozdravných opatrení, spomenúť mož-no dehelmintizačné akcie raticovej zveri naSlovensku, eradikácie besnoty líšok a najmäotázky tlmenia klasického moru ošípaných.

Prof. Hell počas mnohých rokov pracovalv rôznych funkciách Slovenského poľovníc-keho zväzu, dve volebné obdobia bol členomprezídia SPZ. Od roku 1971 bol vydavateľoma vedeckým redaktorom vedeckého časopisuFolia venatoria. Okrem toho pracoval viacerorokov ako člen redakčnej rady časopisuPoľovníctvo a rybárstvo a zahraničného časo-pisu Zeitschrift für Jagdwissenschaft (terazEuropean Journal of Wildlife Research). Roz-siahla je publikačná činnosť prof. Hella ajv časopise Naše poľovníctvo.

Zrejme ešte potrvá určitú dobu, kým sapodarí zosumarizovať celú publikačnú čin-nosť prof. Hella. Poľovníckej verejnosti súznáme jeho monografie, ale aj množstvočlánkov v odborných periodikách. Výskum-ným kruhom boli zasa blízke jeho vedeckéčlánky a pojednávania, prípadne prednáškyna sympóziách a konferenciách. Prof. Hellzostane neodmysliteľne spätý s organizova-ním významných poľovníckych podujatí, spo-menúť treba najmä Levické poľovnícke dnia v rámci nich vedecké konferencie, na kto-rých sa spolupodieľal a ktorých rokovanianenapodobiteľne viedol. Pečať svojej osob-nosti vtisol aj ďalším medzinárodným odbor-ným a vedeckým podujatiam, ako odborný

garant v poslednom období napríklad priusporiadaní odborného prednáškového prog-ramu so zahraničnou účasťou na Dňochkysuckých poľovníkov v Čadci uplynulý roka ďalších. Posledne sme sa na významnompoľovníckom podujatí s prof. Hellom stretlina Žitnoostrovských poľovníckych slávnos-tiach v dňoch 30. apríla až 1. mája t.r., ktorésa konali v kaštieli Báč v okrese DunajskáStreda. Tu prezentoval s kolektívom autorovreferát týkajúci sa optimalizácie manažmentupoľnej srnčej zveri v Podunajskej nížinea súčasne predsedal rokovaniu VI. ročníkaŽitnoostrovského odborného seminára, naktorom sa zúčastnili aj špičkoví odborníciz Rakúska, Maďarska, Českej republikya Vojvodiny v Srbsku.

Silnou stránkou prof. Hella bola znalosťcudzích jazykov, ktorá mu umožňovala štu-dovať nemeckú, maďarskú, francúzsku,ruskú, ale aj anglickú literatúru. Vďaka týmtodanostiam uverejnil viaceré preklady nemec-kých a maďarských diel.

Je autorom mnohých projektov bažantníc,zverníc a zverofariem, spracoval viaceré štú-die na skvalitnenie manažmentu zveri v rôz-nych revíroch. Spracovával podklady, pripo-mienky, koncepcie pre SPZ, ministerstvá, aleaj pre zahraničné organizácie.

Nepochybný je jeho nesmierny prínosv pedagogickej oblasti. Do poslednej chvílebol garantom poľovníckych predmetov naTechnickej univerzite vo Zvolene a počassvojho života vychoval množstvo diploman-tov a doktorandov. Časté pozvánky na pred-nášky zo zahraničných univerzít, či ústavovboli samozrejmosťou.

S prof. Hellom sme spolupracovali dlhéroky. Vedeli sme, že ak bude treba pomôcť

s článkom, projektom, či metodikou, mámesa na koho obrátiť. Jeho práca bola vždy poc-tivá, bol náročný nielen na ostatných, ale ajna seba. Nemal rád povrchnú prácu a všetko,čo robil, robil s najväčšou zodpovednosťou.Takmer pred dokončením je ďalšie dielo Prof.Hella – „Náučný poľovnícky slovník“ ktorýako vedúci kolektívu autorov pripravoval dotlače. Je na spoluautoroch, aby tento odbornýliterárny počin dôstojne uviedli pred poľov-nícke čitateľské publikum. S odchodom prof.Hella stráca slovenské poľovníctvo svojhonestora. Hoci bude veľmi chýbať, jeho osobazostane navždy zapísaná v slovenskom čieurópskom poľovníctve a jeho zanechanápráca bude dôkazom, že prežil do poslednejsekundy plodný život. Česť jeho pamiatke.

Doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD. –Regionálna veterinárna a potravinová

správa Dunajská Streda,Prof. Ing. Juraj Ciberej, CSc. – Univerzita

veterinárskeho lekárstva Košice,Prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc. – Technická

univerzita Zvolen,Prof. Ing. Peter Garaj, CSc. – Technická

univerzita Zvolen,Ing. Tibor Lebocký – Slovenský poľovnícky

zväz – ústredie Bratislava, Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc. – Centrum

výskumu živočíšnej výroby Nitra,Doc. Ing. Jozef Gašparík, CSc. – Slovenská

poľnohospodárska univerzita Nitra,MVDr. Ján Pliešovský, CSc. – Štátna veteri-nárna a potravinová správa SR – ústredný

riaditeľ,Prof. Ing. Július Novotný, PhD. Ministerstvo

pôdohospodárstva SR,Prof. MVDr. Peter Juriš, CSc. – Slovenský

veterinársky časopis

Documents

Slovenský veterinársky časopis 4/2009 PRAXE, LEGISLATÍVY ... · 253 Slovenský veterinársky časopis 4/2009 INFORMÁCIE Z VETERINÁRNEJ, POTRAVINÁRSKEJ, POĽNOHOSPODÁRSKEJ