8
ПШ111111111 | 1Ш111111Ш1111Ш! | 11Ш1111Ш1111111Ш11111Ш11 | 1 | 1Н111111111111 | | 11тШ11Ю1 osa | П11Н11ПтШЛШШ11Ш1НПШиШ1 | | 1Ш1ШШШ1ШШШ1ШШШ1ШШШШ1Ш111Ш1В SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO, NOSITELKY RADU REPUBLIKY Ročn k XXVII. BRATISLAVA JÚN 1981 ČÍSLO 10 iniverzita ^dniiiiiiiiiiuiiuiiHiiiiiHiHiiiiiiiiiiiiniiiMiiiHiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiuiiiiiiiiiiiMiiiiiiiiiiiiiiiiiaiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiiiiiiiiMiiiiiiiiii Slávnostné zasadnutie Vedeckej rady Univerzity Komenského V aule Univerzity Komenského sa uskutočnilo dňa 18. mája 1981 slávnostné zasadnutie Vedeckej rady UK vedeckých rád fakúlt Univerzity Komenského pri pr ležitosti 60. výročia založenia Komunistickej strany Ceskoslo a venska. ржч Prof. RNDr. O ga ŠTEPANOVIČOVÁ, CSc., prorektorka Univerzity Komen- ského v úvodnom slove priv tala na zasadnut súdruhov: Dominika MA CHATU, zástupcu vedúceho oddele- nia školstva a vedy ÚV KSS; Juraja KAROLYHO, politického pracovn ka My KSS Bratislava; dr. Milana JA MÁR1KA, CSc., zástupcu Ministerstva školstva SSR; Franza POKISERA, ge- nerálneho konzula Nemeckej demo- kratickej republiky v Bratislave; Jerzyho KUCZYNSKÉHO, generálne- ho konzula Po skej udovej republi- ky v Bratislave; Zenju ENEVA, ge- nerálneho konzula Bulharskej udo- vej republiky v Bratislave; Milivoja KOVACEVICA, generálneho konzula Socialistickej federat vnej republiky Juhoslávie v Bratislave; Ištvána HRA BECA, konzula Ma arskej udovej re- publiky v Bratislave; členov Vedeckej rady UK a vedeckých rád fakúlt Uni- verzity Komenského i všetkých pri lomných host . V slávnostnom pr hovore vystúpil rektor Univerzity Komenského prof. PhDr. Ján KVASNlCKA, DrSc.: Vážené slávnostné zhromaždenie, vážené súdružky a súdruhovia, v týchto májových dňoch si a j iny na najstaršej slovenskej vysokej škole spolu s pracujúcimi našej so- cialistickej vlasti pripom name his- torický medzn k v moderných deji- nách našich národov — 60. v ýročie založenia Komunistickej strany Čes- koslovenska. Vtedy vznikla revoluč- strana nového typu na zásadách marxizmu leninizmu a proletárskeho internacionalizmu, ktorá mala zjed- noti okolo seba politicky rozptýlené a ideologicky roztrieštené rady ro- botn ckej triedy a ktorá chcela po- stupne sústredi i všetky vykořis o- vané masy pracujúceho udu české- ho i slovenského národa a u nás žijúcich národnost . Bu úci predvoj československej robotn ckej triedy kládol za cie pripravi v azstvo socialistickej revolúcie v krajine, kde existovali aj medzi robotn c- tvom silné nálady oportunizmu v dôsledku reformistickej politiky sociálnej demokracie, kde pracujúci človek, vykořis ovaný sociálne a utlá- čaný národne považoval vo svojej drvivej väčšine akúko vek politiku apriori za „pánske huncútstvo", ma- júc skúsenosti s volebnými gulášmi, ako ich umelecky zachytil Kalinčiak v jeho „Reštavrácii". V moderných dejinách našich ná- rodov bolo nemálo politických sme- rov i strán a organizáci , ktoré sa priam predbiehali v zavádzan udu politickou a sociálnou demagógiou, dávali si do št tu reklamný nacio- nalizmus, pestovali okázalé hurávlas tenectvo, samé seba vyhlasovali za „národné" a „demokratické". Ostáva historickou skutočnos ou, že zo všet- kých politických strán, jediná Ko- munistická strana Československa ako revolučná strana robotn ckej triedy dokázala v najzložitejš ch etapách vývoja našich národov a u nás žijúcich národnost vyjadri vo svojom programe najživotnejšie, zá- kladné, dlhodobé záujmy pracujúce- ho udu. všetkých generáci , lebo teoretickou bázou jej činnosti bolo tvorivé rozv janie a dôsledné uplat- nenie princ pov marxizmu leninizmu a zásad proletárskeho internaciona- lizmu. Nielen to: v zložitých pod- mienkach dokázala KSČ p r e program socialistickej revolúcie postupne pre- svedči a z ska milióňv pracujúcich vlastným pr kladom. nesmiernou obetavos ou svojich členov a s po- mocou udu realizova ideály vedec- kého komunizmu. Komunistická strana Českosloven- ska vznikla a vyrástla z najnárod nejš ch prameňov. Založenie KSČ bolo zákonitým vyústen m predchá- dzajúceho pokrokového vývoja na- šich bratských národov, pokračova

Slávnostné zasadnutie Vedeckej rady Univerzity Komenského · 2014. 10. 22. · sa významnejších predstaviteľov na šej kultúry, umenia, vzdelanosti s programom a cieľmi i

  • Upload
    others

  • View
    0

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

  • ПШ111111111|1Ш111111Ш1111Ш!||||11Ш1111Ш1111111Ш11111Ш11|1||||||||||1Н111111111111||||1И||11тШ11Ю1

    osa

    1Ш|П11Н11ПтШЛШШ11Ш1НПШиШ1||1Ш1ШШШ1ШШШ1ШШШ1ШШШШ1Ш111Ш1В

    S P R A V O D A J

    U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

    N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y

    Ročník XXVII.

    B R A T I S L A V A

    JÚN 1981

    ČÍSLO 10 iniverzita ^dniiiiiiiiiiuiiuiiHiiiiiHiHiiiiiiiiiiiiniiiMiiiHiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiuiiiiiiiiiiiMiiiiiiiiiiiiiiiiiaiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiiiiiiiiMiiiiiiiiii

    Slávnostné zasadnutie Vedeckej rady Univerzity Komenského V a u l e Univerzity Komenského s a uskutočni lo d ň a 18. m á j a 1981 s l á v n o s t n é z a s a d n u t i e V e d e c k e j r a d y UK v e d e c k ý c h r á d f a k ú l t Univerzity Komenského pri pr í leži tost i 60. výroč ia založenia Komunis t icke j s t r a n y Ceskoslo-a

    v e n s k a .

    р ж ч

    Prof. RNDr. Oľga ŠTEPANOVIČOVÁ, CSc., p r o r e k t o r k a Univerzity Komens k é h o v úvodnom s l o v e pr iv í ta la na z a s a d n u t í s ú d r u h o v : Dominika MA-CHATU, z á s t u p c u v e d ú c e h o oddelen i a š k o l s t v a a v e d y ÚV KSS; J u r a j a KAROLYHO, pol i t ického p r a c o v n í k a My KSS B r a t i s l a v a ; dr . Milana JA-MÁR1KA, CSc., z á s t u p c u Ministerstva š k o l s t v a SSR; Franza POKISERA, gen e r á l n e h o konzula N e m e c k e j demok r a t i c k e j r e p u b l i k y v Bra t i s lave ; Jerzyho KUCZYNSKÉHO, g e n e r á l n e ho konzula P o ľ s k e j ľ u d o v e j republ ik y v Bra t i s lave ; Zenju ENEVA, gen e r á l n e h o konzula B u l h a r s k e j ľudov e j r e p u b l i k y v Bra t i s lave ; Milivoja KOVACEVICA, g e n e r á l n e h o konzula Socia l i s t icke j f e d e r a t í v n e j r e p u b l i k y Juhos láv ie v Bra t i s lave ; I š tvána HRA-BECA, konzula M a ď a r s k e j ľ u d o v e j rep u b l i k y v Bra t i s lave ; č lenov V e d e c k e j r a d y UK a v e d e c k ý c h r á d f a k ú l t Univ e r z i t y Komenského i v š e t k ý c h pri lomných hostí .

    V s lávnostnom p r í h o v o r e vys túpi l r e k t o r Univerzity Komenského prof . PhDr. Ján KVASNlCKA, DrSc.: V á ž e n é s l á v n o s t n é zhromaždenie, v á ž e n é s ú d r u ž k y a s ú d r u h o v i a ,

    v týchto m á j o v ý c h dňoch s i a j iny na n a j s t a r š e j s l o v e n s k e j v y s o k e j š k o l e spo lu s p racu júc imi n a š e j so

    c i a l i s t i c k e j v l a s t i pr ipomíname histor ický medzník v moderných de j in á c h naš ich národov — 60. v ý r o č i e za loženia Komunist icke j s t r a n y Česk o s l o v e n s k a . V t e d y vznik la revolučná s t r a n a nového typu na z á s a d á c h marxizmu-leninizmu a p r o l e t á r s k e h o internacional izmu, ktorá m a l a z jednotiť okolo s e b a pol i t icky rozptý lené a ideologicky rozt r ieš tené r a d y rob o t n í c k e j t r i edy a k torá chce la pos t u p n e sús t red iť i v š e t k y vykořisťov a n é m a s y p r a c u j ú c e h o ľudu českého i s l o v e n s k é h o národa a u n á s ž i júc ich národnost í . Buďúci p r e d v o j č e s k o s l o v e n s k e j r o b o t n í c k e j t r i edy kládol za cieľ pr iprav iť v í ťazs tvo s o c i a l i s t i c k e j r e v o l ú c i e v k r a j i n e , k d e exis toval i a j medzi robotníctvom s i l n é ná lady oportunizmu v d ô s l e d k u r e f o r m i s t i c k e j pol i t iky s o c i á l n e j demokrac ie , k d e p r a c u j ú c i č lovek, vykoř i sťovaný s o c i á l n e a ut láč a n ý n á r o d n e považoval v o s v o j e j d r v i v e j v ä č š i n e a k ú k o ľ v e k polit iku apr ior i za „ p á n s k e h u n c ú t s t v o " , majúc s k ú s e n o s t i s vo lebnými g u l á š m i , a k o ich u m e l e c k y zachyt i l Kalinčiak v j e h o „Reštavráci i " .

    V moderných d e j i n á c h naš ich národov bolo n e m á l o pol i t ických smerov i s t r á n a organizáci í , k t o r é s a pr iam predbiehal i v zavádzaní ľudu

    polit ickou a sociá lnou demagóg iou, d á v a l i s i d o š t í tu r e k l a m n ý nacional izmus, pestoval i o k á z a l é h u r á v l a s -tenectvo, s a m é s e b a v y h l a s o v a l i z a „ n á r o d n é " a „ d e m o k r a t i c k é " . O s t á v a his tor ickou skutočnosťou, ž e zo v š e t k ý c h pol i t ických s t r á n , j ed iná Komunis t ická s t r a n a Č e s k o s l o v e n s k a a k o revo lučná s t r a n a r o b o t n í c k e j t r i edy d o k á z a l a v n a j z l o ž i t e j š í c h e tapách v ý v o j a naš ich národov a u n á s ž i júcich národnost í v y j a d r i ť v o svo jom p r o g r a m e n a j ž i v o t n e j š i e , zák ladné, d lhodobé z á u j m y p r a c u j ú c e ho ľudu. v š e t k ý c h g e n e r á c i í , l ebo teoret ickou bázou j e j č innost i bolo t v o r i v é r o z v í j a n i e a d ô s l e d n é uplatn e n i e princípov marxizmu-leninizmu a z á s a d p r o l e t á r s k e h o internacionalizmu. Nielen to: v zložitých podmienkach dokáza la KSČ p r e p r o g r a m s o c i a l i s t i c k e j revo lúc ie pos tupne presvedčiť a z í skať mil ióňv p r a c u j ú c i c h v l a s t n ý m p r í k l a d o m . nesmiernou obetavosťou s v o j i c h č lenov a s pomocou ľudu rea l izovať ideály vedeck é h o komunizmu. Komunist ická s t r a n a Českoslovens k a v z n i k l a a v y r á s t l a z na jnárod-n e j š í c h prameňov. Založenie KSČ bolo zákoni tým vyústením predchád z a j ú c e h o p o k r o k o v é h o v ý v o j a naš i c h b r a t s k ý c h národov, pokračova-

  • ním a vyvrcholením n a j l e p š í c h revolučných t radíc i í č e s k o s l o v e n s k é h o robotníckeho hnutia, s tá ročných bojov ľudu za soc iá lne a n á r o d n é oslobodenie. Preto ona v s e b e konc e n t r u j e o b r o v s k é s k ú s e n o s t i , nezdolnú e n e r g i u , t v o r i v ý e l á n a um mnohých g e n e r á c i í p o k r o k o v é h o a r e v o l u č n é h o hnut ia . J e j šesťdes iatr o č n é d e j i n y s ú b y t o s t n e s p ä t é s dejinami zápasov č e s k é h o a s lovens k é h o robotníckeho l u d u , s neustálym b o j o m z a j e h o n á r o d n é i internacionálne z á u j m y , z a s k u t o č n ú demokrac iu a socia l izmus. Českoslovens k í komunis t i v n a j ť a ž š í c h s i tuáciách, v polit ickom z á p a s e , i v tieni š ibeníc a m u č i a r ň a c h koncentrákov v ž d y p e v n e s tá l i n a s t r a n e t r i e d n e j p r a v d y pro le tar iá tu a tým n a s t r a n e p r a c u j ú c e h o ludu.

    Od zač ia tku s v o j e j ex i s tencie bola KSČ početne s i lnou, možno pov e d a ť t a k m e r masovou s t ranou, pevn e spätou s n a j š i r š í m i m a s a m i rob o t n í c k e j t r i edy a p r a c u j ú c i c h , združ u j ú c o u r e v o l u č n é s i l y pro le tar iá tu v š e t k ý c h národov a národnost í , ž i júcich v n a š o m š tá te . Vznik la pod b l a h o d a r n ý m v p l y v o m ideí VOSR, k t o r ú Romain Roland nazva l „novým dňom ľ u d s t v a " .

    Sme h r d í n a to, že pr i j e j v z n i k u nenahradi te ľnú pomoc z o h r a l a Komunis t ická Internacionála a n a j m ä osobná, bezpros t redná pomoc V. I. Lenina — g é n i a p r v e j v í ťazne j prol e t á r s k e j revo lúc ie a t v o r c u p r v é h o š t á t u robotníkov a roľníkov n a svete . Formovanie s t r a n y n a s k u t o č n ú revo lučnú a v a n t g a r d u r o b o t n í c k e j t r i edy a p r a c u j ú c e h o ľudu, n a s t r a n u l e n i n s k é h o typu bol d lhý, rozporuplný a zložitý proces , k t o r ý vyj a d r u j e m e pojmom boľšev izác ie KSČ. Boľševizovať s t r a n u znamenalo osvojiť s i n ie len t e o r e t i c k é b o h a t s t v o leninizmu, a k o n a j m o d e r n e j š e j , v s k u t k u v e d e c k e j teór ie a ideo lóg ie revo lučného robotníckeho hnutia, a l e n a j m ä a p r e d o v š e t k ý m : naučiť s a t v o r i v o up la tňovať j e h o z á s a d y a pos tu lá ty v š p e c i f i c k e j českos lovens k e j s i tuáci i v rôznych e t a p á c h výv o j a s o c i a l i s t i c k e j revo lúc ie , osvo j i ť s i l e n i n s k é metódy a š t ý l p r á c e vo-vnút r i s t r a n y , v s p o l o č e n s k ý c h organizáciách, medzi p r a c u j ú c i m i m i e s t a v id ieka, a b y ich bolo možné z í s k a ť p r e c ie le a p r o g r a m s t r a n y . Iš lo o to, a b y KSČ s a s t a l a uznávanou vodky-ňou r o b o t n í c k e j t r iedy, c h u d o b n ý c h roľníkov i p o k r o k o v ý c h sí l inte l igenc i e organizovaním t a k ý c h akci í , k t o r é r e a g u j ú n a konkré tne, m a s á m zrozumiteľné pož iadavky, pričom b o j z a chl ieb, prácu, z a p r o l e t á r s k e výc h o d i s k o z k r í z y bolo n e v y h n u t n é s p á j a ť s b o j o m z a d e m o k r a c i u prol e t á r s k e h o typu, z a v í ťazs tvo social i s t i c k e j revolúcie . Boľševizovať s t r a n u z n a m e n a l o s p o j i ť leninizmus s revolučnými činmi p r a c u j ú c i c h , keď n a j p r v a p r e d o v š e t k ý m bolo pot r e b n é vôbec vzbudiť ich z á u j e m o pol i t ický život, o poli t iku KSČ.

    Proces o s v o j o v a n i a s i leninizmu v n a š e j s t r a n e j e spä tý s menami Bohumíra Smera la , Antonína Zápotockého, k tor í mal i t o š ťas t ie osobn e besedovať s Leninom, predovšetk ý m v š a k s menom Klementa Gottw a l d a , k t o r ý t a k m e r š tv rť s toroč ie

    ú s p e š n e v iedol s t r a n u v rozhodujúcich zápasoch proti buržoáznemu p o r i a d k u a významným spôsobom s a zas lúži l o v íťazs tvo socia l izmu v naš e j v las t i . S j e h o činnosťou j e neroz lučne s p o j e n é d e f i n i t í v n e sformov a n i e KSČ na len inských z á s a d á c h , b o j prot i buržoázi i a f a š i z m u , utvor e n i e ľudovodemokrat ického š t á t u i Víťazný f e b r u á r a b u d o v a n i e zá k l a d o v social izmu. Je nesmiernym šťas t ím p r e s t r a n u a n á š p r a c u j ú c i ľud, ž e v p l e j á d e revolucionárov len i n s k é h o typu a k ý m i boli súdruhov i a Šmeral , Zápotocký, Gottwald, Šverma, Haken a mnohí ďa l š í d o č e l a s t r a n y a š t á t u v na jz lož i te j šom období bol zvo lený b l ízky spolupracovník Kl. Gottwalda, s . G. Husák. A k o dlhoročný č l e n a v y n i k a j ú c i f u n k c i o n á r KSČ zohra l mimoriadne významnú, n i e k e d y pr iam rozhodujúcu ú lohu v zložitých obdobiach j e j činnosti . Jeho zás luhou d o š l o po kr ízovom cbdobí v k r á t k o m č a s e k p l n e j o b n o v e l e n i n s k ý c h princípov a nor iem v ž ivote s t r a n y a s o c i a l i s t i c k é h o š tá tu . Medzi j e h o celoživotn é princípy n e s p o r n e patr í vernosť r o b o t n í c k e j t r iedy, uvedomelá služb a — n i e pos luhovanie — j e j revolučnému pos laniu a v e r n o s ť Soviets k e m u zväzu, k o l í s k e leninizmu. Napína n á s o p r á v n e n o u hrdosťou, ž e n a š a s t r a n a za 6 0 rokov s v o j e j č in nost i n ie len č e r p a l a z bohatých s k ú s e n o s t í s v e t o v é h o komunis t ické h o hnutia, p r e d o v š e t k ý m zo s k ú s e nost í KSSZ, p r v e j a n a j s k ú s e n e j š e j marx i s t icko- len inske j s t rany, a l e t vor ivo a p l i k u j ú c teór iu marxizmu-lenínizmu na š p e c i f i c k é českos lovens k é podmienky, n á r o d n é tradície, menta l i tu i n á r o d n é zv láš tnos t i — p r i s p e l a s v o j í m podielom k j e h o rozvinut iu a obohateniu, čím v praxi, v podmienkach p r i e m y s e l n e vys p e l e j k r a j i n y d o k á z a l a t r v a l ú , medzinárodnú platnosť, reá lnosť a životnosť ideí marxizmu-leninizmu a p r o l e t á r s k e h o internacional izmu.

    Keď s i pr ipomíname h r d i n s k ú , neľ a h k ú c e s t u KSČ, n a k t o r e j nebol i i b a s a m é v íťazs tvá, a l e i p r e h r y , d o č a s n é porážky, omyly a c h y b y s vážnym ce lospoločenským dopadom, no k d e n a p r i e k v š e t k ý m prek á ž k a m a ťažkost iam zvíťazi l pracujúci ľud, nemôžeme nespomenúť e š t e j eden c h a r a k t e r i s t i c k ý r y s naš e j k o m u n i s t i c k e j s t r a n y — j e j v r e l ý vzťah k vede, vzde laniu, ku l túre , umeniu a j e h o tvorcom. Už pred 60. r o k m i zdôvodni l Bohumír Šmeral pozi t ívnu t v o r i v ú činnosť n o v e j s t r a n y , j e j o z a j s t n ý humanizmus . „Ide o to, — pr ipomenul — a b y t v o r b a nových v e ľ k ý c h hodnôt m r a v n ý c h a estet ick ý c h p r e š l a z r ú k z r i e d k a v ý c h indiv idual í t a n e p a t r n e j , s ú k r o m n ý m vlas tníctvom z a b e z p e č e n e j menšiny d o r ú k ľ u d s k ý c h más . Aby ony s v o j e š ťas t ie s p o l u v y t v á r a l i nielen hlasovaním, a l e a j s v o j o u živou, bezpros t r e d n o u účasťou na t v o r b e k u l t ú r n e j a n a mravnom rozvoj i národa. A j m y m u s í m e s v o j h u m a n i z m u s t a k t o pochopiť a prehĺbiť . Pôjdeme k robotníkovi n ie len a k o k tomu, k t o t r p í f y z i c k y , a l e a j a k o k tomu, komu c h c e m e vydobyť plnú účasť na dar o c h života. Sme v i a c a k o pol i t ická s t r a n a . Sme p r e d v o j nového života.

    T v o r a c n o v é pomery c h c e m e tvoriť a j nových ľudí."

    Formovanie h a r m o n i c k e j ľ u d s k e j osobnosti , z b a v e n e j a k é h o k o ľ v e k ú t l a k u , s t a l o s a pr íťažl ivým postulátom p r e v ý k v e t č e s k e j a s lovens k e j intel igencie. V e ľ k é osobnost i n á š h o umenia, ku l túry , v e d y reagov a l i týmto spôsobom nie náhodne, veď ž ivotodarná symbióza s k u t o č n e j k u l t ú r y a umenia s p rogres ívnou polit ikou patr í medzi c h a r a k t e r i s t i c k é r y s y moderných d e j í n s lovenského a č e s k é h o národa. Platí to nes p o r n e napr . o š túrovcoch, ktorí prv í pol i t icky v iedl i s l o v e n s k ý národ, d á v a l i mu n a t ie č a s y pokrokov ý sociá lny a h o s p o d á r s k y p r o g r a m , ba dokonca d o z b r a n e ho mobilizova l i . V e d ú c e osobnosti n a š e j národn e j k u l t ú r y boli účastníkmi a l e b o aspoň spoluúčastníkmi, lepš ie poved a n é spolutvorcami pokrokových pol i t ických zápasov a hnutí ľudu Či a z d a n i e j e to tá — povedané slovami L. Štúra — „ p o h y b u j ú c a a zap a ľ u j ú c a i s k r a d u c h a ľ u d s k é h o " , k torú n a c h á d z a m e v n o v e j , p l n š e j podobe v pol i t icke j činnost i a umeleckom d i e l e L. Novomeského, P. J i lemnického, S. K. Neumana, Fr. Kráľa, v o v e d e c k ý h publ ikáciách a k a d . Z. Nejedlého i a k a d e m i k a L. Szántóa, a l e l v pol i t ických bo |och a č l á n k o c h či p r o g r a m o v ý c h vys túpeniach a s ta t iach V. Clementisa a l e b o G. H u s á k a ? Komunist ické hnutie, r e p r e z e n t o v a n é naSou Jubilujúcou s t r a n o u , robotnícke r e v o l u č n é hnut ie a o z a j s t n á k u l t ú r a , umenie, bili s a za ten istý c i e l , I k e d dak e d y n a rozl ičných f r o n t o c h : za slobodu ľ u d s k e j osobnost i , za p r a v d u a k r á s u v ľudskom spoločenstve . Z týchto z d r o j o v n á r o d n e | k u l t ú r y , z v ý d o b y t k o v ľ u d s k é h o d u c h a a pok r o k o v e j m y s l e č e r p a l a a r o z v í j a l a pokrokové t r a d í c i e naš ich národov Komunist ická s t r a n a Českos lovenska, r o z v í j a j ú c ich na v y š š e j úrovni .

    Nebolo vôbec náhodné, že p r á v e z a Gottwaldovho v e d e n ' a s t r a n y doc h á d z a l o k z í s k a v a n i u a zbl íženiu s a v ý z n a m n e j š í c h preds tav i te ľov naš e j ku l túry , umenia, vzdelanost i s programom a cieľmi i z á p a s m i KSČ. Sila a pr íťažl ivosť komunist ick e j ideológie a k o v ý r a z u skutočného, n e f a l š o v a n é h o humanizmu a s tarost l ivost i o r o z v o j osobnost i pracujúceho č l o v e k a s a u k á z a l o už v 20. a potom n a j m ä 30. rokoch. Spomeňme s i len n a n e s m i e r n e cennú, d l h o nedoceňovanú prácu s k u p i n y Davistov, a l e a j Ľ a v é h o f r o n t u či Kstuf-r y . Nebolo náhodné ani to, ž e komunis t ické hnut ie š t u d e n s t v a dos i a h l o n a j v ý r a z n e j š i e ú s p e c h y p r á v e medzi V. a VII. z jazdom KSČ, za Gottwaldovho vedenia s t r a n y . A k o p r e z i e r a v o s i ľavicoví š tudent i , pred o v š e t k ý m komunist i — vysokoškoláci uvedomoval i zákonitost i v ý v o j a revolúcie , a k o s a na ňu c i e ľ a v e d o m e pr ipravova l i pod vedením s t r a n y a j e j organizáci í , s v e d č i d á v n y v ý r o k j edného z popredných f u n k c i o n á r o v š t u d e n t s k é h o komunis t ického hnu tia, k torý v r. 1934 v DAVE napísa l „Mladí robotníci a n e s k o r u m p o v a n l inte lektuál i j a s n e chápu, ž e s ú len časťou v y k o ř i s ť o v a n é h o kolekt ívu. Chápu, ž e s p o l o č e n s k ý poriadok )e

    2

  • to, čo h a m u j e ich v ý v o j , čo ich núti k pas iv i te . Tento s y s t é m zdiskredi tov a l k a ž d ý po jem o spravodl ivos t i , ľudskost i , k a ž d ý n á z n a k p o r i a d k u a p lánu, i b a te ror , z a s t a r a l é predsudk y a ce lá nábožensko-buržoázna výchova b r á n i a mnohým mladým, a b y s i uvedomil i s v o j c i e ľ . . . Nespokojnosť medzi mladými n e p r e s t a j n e v z r a s t a j ú c a , s t á v a s a t a k rozk ladným spo ločenským elementom, ž e u ž možno predpovedať č a s , keď b u d e mládež v radoch .uvedomelého prole tar iá tu r u k a v r u k e s ním u t v á r a ť osud s k u t o č n e s v o j e j v la s t i . „Netušil v tedy, ani nemohol čo len tuš iť tento m l a d ý pos lucháč p r á v n i c k e j f a k u l t y n a š e j univerz i ty , že neuplyn ie ani j edno desaťroč ie a b u d e spo lu s rc-botníkmi K. Šmidkem a ve l ikánom č e s k o s l o v e n s k e j k u l t ú r y a umenia L. Novomeským, k t o r ý i s pomocou Kl. Gottwalda bol p r e s v e d č e n ý o „poézii r e v o l ú c i e a revolúci i poéz i e " , s táť n a č e l e p r o t i f a š i s t i c k é h o b o j a s l o v e n s k é h o ľudu, k t o r ý v y v r chol í v s l á v n o m Slovenskom národnom povs taní a k o z a č i a t k u n a š e j n á r o d n e j a d e m o k r a t i c k e j revolúcie . Nemohol ani tušiť, ž e v d u c h u pok y n o v g o t t w a l d o v s k é h o v e d e n i a s t rany b u d e s táť na č e l e i s o c i a l i s t i c k e j revolúcie, k torou s a s l o v e n s k ý ľud navždy zbav i l v y k o r i s ť o v a t e ľ s k é h o s p o l o č e n s k é h o s y s t é m u i j e h o reprezentantov. Äno, bol to s ú d r u h Gustáv HUSÄK.

    A k s a d n e s p o z e r á m e na šesťdes ia t ročnú víťaznú a h r d i n s k ú c e s t u n a š e j s t r a n y , s ú c t o u , ' obdivom ^ uznaním s i pr ipomíname r o k y z á p a sov, s t r á d a n i a , b o j a a obetí s tát is í-cov č lenov s t r a n y , spomíname n a z a k l a d a j ú c u g e n e r á c i u i na g e n e r á c iu s t rednú, ktor í s tá l i pri z r o d e strany a prví sa sformovali d o jej

    Prof. MUDr. O n d r e j HAĽÁK, CSc., d e k a n L e k á r s k e j f a k u l t y Univerzity Komenského v Martine.

    ф Pri realizácii cieľov, k t o r é v y t ý či l z j a z d KSS z h ľ a d i s k a ich bezp r o s t r e d n é h o r o z p r a c o v a n i a n a Lek á r s k e j f a k u l t e UK Martin pokladáme za n a j d ô l e ž i t e j š i e : Dosiahnuť k v a l i t a t í v n y o b r a t v účinnost i r iad e n i a a kontro ly v š e t k e j p r á c e po-l i t ickovýchovne j , odborne j , vedeckov ý s k u m n e j a l iečebno-prevent ívnej .

    A b y s m e podpori l i osobitnú iniciat í v u k a ž d é h o p r a c o v n í k a l e k á r s k e j f a k u l t y , m u s í m e upla tňovať v o s v o j e j p rác i a r i adení soc ia l i s t ickú zás lu-hovosť, odmeňovať v y n i k a j ú c e výs l e d k y , k v a l i t n ú p r á c u a e fekt ívnosť . Postihovať n e k v a l i t n ú prácu, nehospodárnosť, l a j d á c k o s ť , povrchnosť. Pri t e j t o č innost i l e p š i e a o f e n z í v n e j š i e v y u ž í v a ť porady, soc ia l i s t ickú súťaž, b r i g á d y s o c i a l i s t i c k e j p r á c e a komplexné rac iona l izačné b r i g á d y .

    Pri zabezpečovaní p lnenia h l a v n ý c h úloh b u d e m e p r e v e r o v a ť a j politick ú a odbornú pr ipravenosť n a š i c h k á d r o v , vedúcich pracovníkov, vedúcich k a t e d i e r , uči teľov ročníkov a

    bo jových š íkov, o b e t u j ú c pohodlie, rodinnú pohodu a n e r a z i z d r a v i e . Oni p r v í okús i l i vymoženost i „tatíč-k o v s k e j " i „ f a r s k e j " r e p u b l i k y — p o l i c a j n é p e n d r e k y , ž a n d á r s k e ba jonety a k a r a b í n y , ž a l á r e a koncent r á k y , hrozby i v ý s m e c h z kazateľníc i od b u r ž o á z n e j a p r a v i č i a r s k e j p ropagandy . Nie v še tc i d o jedného, čo s a h lás i l i medzi komunis tov vydržal i n á s t r a h y č a s u , a l e v ä č š i n a s ú o z a j s t n í hrdinovia, k t o r ý c h „dar nezviedol, h r o z b a n e s k l o n i l a " . Pri d n e š n e j s l á v n o s t n e j pr í leži tost i vzdáv a m e hold a úctu tým n a š i m učiteľom a zamestnancom, k tor í u ž v rokoch b u r ž o á z n e j r e p u b l i k y a klérof a š i s t i c k é h o rež imu s ta točne nies l i č e r v e n ú z á s t a v u komunis tov, k tor í vychoval i d e s i a t k y svo j ich nas ledovníkov v o v e d e , ku l túre , umení, špor te , úpr imne s ú d r u ž s k y pozdrav u j e m e a b l a h o ž e l á m e p r e d v o j n o v ý m členom KSČ: s ú d r u ž k e prof . MICHA-LICKOVEJ, č l e n k e k o r e š p o n d e n t k e SAV; s ú d r u h o m : prof . HALMOSOVI, prof . HRÚZIKOVI, dr . JAKEŠOVI z l e k á r s k e j f a k u l t y , a k a d e m i k o v i PAVLÍKOVI, prof. SÝKOROVI, prof . HANZELOVI z f i l o z o f í k e j f a k u l t y , prof . SCHUBERTOVI z p r á v n i c k e j f a k u l t y , prof . STRÁŇAIOVI z Fakulty t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u UK a s ú d r u ž k e FABIANOVEJ z Ústavu marxizmu-leninizaau UK.

    V š e t k y obete, bo je , s t r á d a n i a , ú t rapy desaťt i s ícov s ú d r u h o v a súd r u ž i e k neboli m á r n e — n a š a s t r a n a sp ln i la s v o j p r o g r a m , v y t ý č e n ý pred 60. rokmi — doviedla n á š ľud k v íťaznému socia l izmu. V ď a k a lenins k e j pol i t ike KSČ naplni l i s a n a j u š ľ a c h t i l e j š i e túžby a snaženia predc h á d z a j ú c i c h g e n e r á c i í . „Cesta, k torou KSČ p r e š l a , n a p í s a l pred pár

    š t u d i j n ý c h skupín, a l e a j hospodár-sko-správnych f u n k c i o n á r o v .

    Všetci b u d e m e musieť dokazovať, z í s k a v a ť p r a c u j ú c i c h , učiteľov a j š tudentov k u vzornému plneniu povinnost í , s t r h á v a ť ich osobným prík ladom. Na d r u h e j s t r a n e a j učiť s a od nich, pr i j ímať od nich pripomienk y p r e s k v a l i t n e n i e n a š e j práce . A toto j e j e d n a z významných revolučných č ŕ t v e d ú c e h o p r a c o v n í k a .

    ф Kľúčovou úlohou v r o z v í j a n í soc ia l i s t ického života u naš ich učiteľov a š tudentov j e p r e h ĺ b e n i e uvedomelého v z t a h u k práci, k š túd iu , k s n a h e s t á l e a s t á l e z v y š o v a ť s v o j u medic ínsku kva l i tu , k v a l i f i k á c i u , odbornosť, vedeckosť s v o j e j p r á c e . P ô j d e nám o to, a b y n a š a p r á c a bola s t á l e p r o d u k t í v n e j š i a , z a u j í m a v e j š i a , t v o r i v e j š i a a k v a l i t n e j š i a . Upriamim e pozornosť naš ich zamestnancov, uči teľov a š tudentov n a pracovné a š t u d i j n é ko lekt ívy , k d e s a b u d e upevňovať k o l e k t í v n e c í tenie a vedenie, k d e s a budú budovat n o v é vzťahy medzi ľuďmi, s t imulovať ich pracovná, š t u d i j n á , vedeckovýskum

    dňami v m o s k o v s k e j P r a v d e s ú d r u h G. Husák, j e históriou o d d a n e j služby veci r o b o t n í c k e j t r iedy, obetavéh o b o j a za u s k u t o č n e n i e v e ľ k ý c h socia l i s t ických ideálov, d á v n e j túžby ľudových m á s po s lobode, s o c i á l n e j rovnost i a spravodl ivos t i , v t e l e n e j d o v e d e c k é h o p r o g r a m u komunizmu.

    A j my, n a Univerzite Komenského pociťu jeme v e ľ k ú s taros t l ivosť naš e j s t r a n y o r o z v o j a r o z k v e t vedy a v y s o k o š k o l s k é h o v z d e l á v a n i a . Nikdy neboli v y t v o r e n é t a k é priaznivé podmienky, n ikdy nemal i pracovníci v y s o k ý c h š k ô l t a k n a l i e h a v ú a g r a n d i ó z n u s p o l o č e n s k ú o b j e d n á v k u p r e v ý s l e d k y s v o j e j výchovno-v z d e l á v a c e j i v e d e c k o v ý s k u m n e j práce, a k o v s ú č a s n o m období, keď p r i s t u p u j e m e k plneniu uznesení XVI. z j a z d u KSČ. S l á v n a bo jová ces ta , k torou p r e š l a Komunist ická s t r a n a , v o d k y ň a n á š h o p r a c u j ú c e h o ľudu v b o j i proti kapi ta l izmu, za v íťazs tvo social izmu a komunizmu, n á s nielen i n š p i r u j e , a l e i zaväzuje, nepoľaviť v ús i l í o s p l n e n i e náročných úloh, k t o r é p r e n á s p l y n ú z uznesení a l ínie XVI. z j a z d u KSČ. Dovoľte, a b y som vys lov i l p r e s v e d čenie, ž e s a n á m to pod vedením s t r a n y podarí , lebo m á m e k tomu v š e t k y p r e d p o k l a d y .

    S l á v a Komunis t icke j s t r a n e Českos l o v e n s k a — o r g a n i z á t o r k e a inšpir á t o r k e v š e t k ý c h v íťazst iev n á š h o ľudu!

    Prvý p r o r e k t o r Univerzity Komens k é h o prof . JUDr. Rudolf TRELLA. CSc., preč í ta l zdrav icu, k t o r ú účastníci zasadnut ia odos la l i Cstrednému v ý b o r u Komunis t icke j s t r a n y Českos l o v e n s k a do Prahy a Ústrednému v ý b o r u Komunis t icke j s t r a n y Slovens k a v Brat i s lave .

    ná, pub l ikačná, p r e d n á š a t e ľ s k á a cdbornol iečebná ak t iv i ta .

    V i d e o l o g i c k e j p rác i s a zamer iam e e š t e na d ô s l e d n e j š i e prehlbovanie mater ia l i s t i ckého s v e t o n á z o r u u š tudentov a učiteľov, a b y s a tento s t a l ich skutočnou životnou f i lozof i o u . Budeme zoznamovať a vyzbrojovať š tudentov s vedeckomedic ín-s k y m bádaním. Rozví jať v nich schopnost i a n á v y k y t v o r i v o mys l ieť a upla tňovať t e o r e t i c k é poznatky v praxi .

    L e k á r s k a f a k u l t a UK a k o c e n t r u m v e d e c k é h o v ý s k u m u r i e š i a j ú lohy š t á t n e h o a r e z o r t n é h o p lánu. Pousil u j e m e s a s t á l e z lepšovať vedeckov ý s k u m n ú prácu, n á r o č n e j š i e j u kontrolovať, vyhodnocovať a zvyšov a ť j e j zdravotn ícky a s p o l o č e n s k ý e f e k t . V n a š e j pozornosti b u d e inov á c i a d iagnos t ických a l iečebných pros t r iedkov, h l a v n e pri r i e š e n í výs k u m n ý c h spo ločenských p r o g r a m o v a k o s ú : onkologický, k a r d i o v a s k u l á r ny, g e r o n t o l o g i c k ý . S ú s t r e d í m e s a n a ú č i n n e j š i e v y u ž í v a n i e potenciálnych možností n á š h o V ý s k u m n é h o laboratór ia k l i n i c k e j g e n e t i k y , exper i m e n t á l n e j a k l i n i c k e j re sp i ro lóg ie n a r o z v o j m o d e r n ý c h medic ínskych odborov, n a p r í k l a d mikrobiológie, imunológie g e n e t i k y , n u k l e á r n e j me-

    Pokračovanie n a 6. s t r a n e

    CAS PODNETOV - CAS ClNOV

    Pokračovanie z 9. č í s l a NU

    3

  • Plán spolupráce

    Dňa 13. m á j a 1981 podpísal i rektor Univerzity Komenského prof . PhDr. Ján KVASNIČKA, DrSc., a pror e k t o r K y j e v s k e j š t á t n e j univerz i ty T. G. Š e v č e n k a prof. V lad imír Pav-lovič GORŠKOV, DrSc., plán vedeck e j a k u l t ú r n e j s p o l u p r á c e n a r o k y 1981—1985 n a z á k l a d e Komplexného p r o g r a m u cľalšieho preh lbovania a zdokonaľovania s p o l u p r á c e a r o z v o j a s o c i a l i s t i c k e j e k o n o m i c k e j integrác ie č l e n s k ý c h k r a j í n RVHP, z á v e r o v III. porady r e k t o r o v v y s o k ý c h š k ô l ZSSR a ČSSR a rea l izác ie dohody o v e d e c k e j a k u l t ú r n e j spo luprác i m e dzi v y s o k ý m i školami . Okrem s p o i u p r á c e n a v e d e c k ý c h p r á c a c h a k o s ú napr . učebnica „Vznik a v ý v o j social is t ick e j s ú s t a v y , m o n o g r a f i a „Vědeckotechnický p o k r o k a r o z v o j prevažn e intenzívneho t y p u s o c i a l i s t i c k e j r e p r o d u k c i e " a z b o r n í k „Štúdium

    Na Pr írodovedecke j f a k u l t e UK

    V dňoch 27. a 28. a p r í l a 1981 s a konalo n a Pr í rodovedecke j f a k u l t e ÚK kolo súťaže o n a j l e p š i u š tudents k ú v e d e c k ú prácu. Hoci súťaž má n a f a k u l t e mnohoročnú t radíc iu, tohtoročné f a k u l t n é kolo malo osobi tný význam, k e d ž e s a p r v ý r a z uskutočni lo po rozdelení f a k u l t y .

    Súťaži lo s a v odboroch: chémia, biológia, geo lóg ia , g e o g r a f i a , v sekcii o c h r a n a pr í rodného p r o s t r e d i a a v spoločensko-vedne j sekc i i s názvom his tór ia a s ú č a s n o s ť budovania rozv inute j s o c i a l i s t i c k e j spoločnost i . V t r inás t ich s e k c i á c h odznelo spolu s t o j e d e n r e f e r á t o v , n a k torých s a a u t o r s k y zúčas tn i lo s toosemnásť študentov. Hostia z Univerzity P. J. Šaf á r i k a v Košiciach a z Univerzity J. E. Purkyňu v Brne prednies l i tri p r á c e mimo súťaž. S jednou mimo-súťažnou prácou v sekci i ochrana

    podmienok a f a k t o r o v podmieňujúcich la tentnú c h r í p k o v ú i n f e k c i u " p lán k l a d i e d ô r a z na v z á j o m n ú výmenu p r o f e s o r o v n a p r e d n á š k o v é pobyty, v z á j o m n ú účasť n a vedeck ý c h k o n f e r e n c i á c h a v ý m e n n ú prax š tudentov . V z á u j m e zdokonaľovania p e d a g o g i c k e j p r á c e s a d r u ž o b n é univerz i ty dohodli na v z á j o m n e j výmene p e d a g o g i c k ý c h plánov. Obe univerz i ty budú godporovať r o z v o j s p o l u p r á c e medzi s t r a n í c k y m i , odb o r á r s k y m i a š t u d e n t s k ý m i o r g a n -záciami s dôrazom na v ý m e n u skúsenos t í z oblast i ideovopol i t icke j a pracovnovýchovne j . Súčasťcu plánu s p o l u p r á c e j e a j pozvanie d e l e g á c i e d o K y j e v a na s l á v n o s t n ú konferenciu, k t o r á s a uskutoční v r o k u 19Я4 pr; pr í ležitosti o s l á v 150. v ý r o č i a z.t-lcženia K y j e v s k e j š t á t n e j un 'verz i ty T. G. Š e v č e n k a .

    pr í rodného pros t red ia v y s t ú p i l a ž i a č k a g y m n á z i a z Brezna.

    Hlavná porota po skončení súťaže n a svo jom z a s a d n u t í konštatovala, ž e úroveň p r á c bola v y š š i a a k o v minulých rokoch. Zvlášť t r e b a vy

    zdvihnúť skutočnosť, že pomerne v e ľ k ý počet p r á c s a z a o b e r a l r iešením problemat iky b e z p r o s t r e d n e súv i s i a c e j s pot rebami p r a x e a ich v ý s l e d k y m a j ú v ý z n a m p r e n a š e n á r o d n é h o s p o d á r s t v o . Takýmito bol i n a p r í k l a d p r á c e o o c h r a n e prírody v R o h á č s k e j d o l i n e v Tatranskom národnom p a r k u , o protikoróz-n e j o c h r a n e f a r e b n ý c h kovov, o mig r á c i i podzemných vôd, o š ľachten í odrôd n i e k t o r ý c h poľnohospodárs k y c h plodín atcľ. Potešiteľné je, ž e s a oproti minulos i i zvýš i l počet súťažiacich z nižších ročníkov.

    Doc. RNDr. V. Holba, CSc., p r e d s e d a r a d y SVOČ

    Fakulta t e l e s n e j v ý c h o v y a športu UK

    Už desať rok ..v d o s a h u j e m e v ŠVOČ d o b r é v ý s l e d k y nie len n a n a š e j univerz i te , a l e i v ce lcš tá tnom mer a d l e . Svedčia o tom: počet zapojených š tudentov — r o č n e 28 °/o; počet p r á c — ročne 80, a l e n a j m e s t ú p a j ú c a ú r o v e ň p r á c a v ý s l e d k y , k t o r é š tudent i f a k u l t y d i sahu jú v ce loš tá tnych kolách súťaže.

    ŠVOČ riadi Rada ŠVOČ a komis ie pri Fakultnom v ý b o r e SZM. Hlavnou formou činnost i s ú š t u d e n t s k é ved e c k é k r ú ž k y , n a f a k u l t e je ich dvanásť . Pre z l e p š e n i e ú r o v n e činnosti u s p o r a d ú v a Rada SVOC pravid e l n e a j s e m i n á r e o metodike ved e c k e j práce, o p r o j e k t o v a n í p r á c e , š ta t i s t ickom s p r a c o v a n í , dokumentačn e j a b . b l t o g r a í i c k e j práci a podobne.

    Rada SVOC s p o l u p r a c u j e s o b d o b n ý m i o r g a n i z á c i a m i d r u ž o b n ý c h škôl v Gdaňsku, Halle a v Budapešt i . Spolupráca s a k o n k r e t i z u j e v o v z á j o m n ý c h výmenných d e l e g á c i á c h s o s ú č a s n o u prezentáciou v y b r a n ý c h prác .

    N a j l e p š i e v ý s l e d k y ŠVOČ na f a k u l t e dos iahl i v e d e c k é k r ú ž k y p r a c u j ú c e pr i k a t e d r á c h : t e ó r i e a d i d a k t i k y g y m n a s t i k y , teór ie t e l e s n e j výchovy, b r a n n e j výchovy, anatómie, fyziológ i e a t iež pri Kabinete marxizmu-leninizmu.

    Pre nové obd ' bie z h l a v n ý c h úloh ŠVOČ na Fakul te t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u UK s ú :

    — zamerať p r á c e n a ich konkrétu n e využ i t ie v t e l o v ý c h o v n e j a špor tovef prax i ;

    — prevažnú väčš inu tém vypisovať v s ú l a d e s rezor tnými a š tá tnymi témami v ý s k u m u ;

    — v i a c využ ívať výpočtovú techniku, t iež meraciu a n o v é metódy v ý s k u m n e j p r á c e ;

    — v iac organizovať d lhodobé a medziodborové v ý s k u m y ;

    — ú č i n n e j š i e propagovať účasť v temat ických súťažiach pri r iešení a k t u á l n y c h otázok rozv o j a n a š e j spoločnost i .

    Nový zákon o v y s o k ý c h š k o l á c h i p r i p r a v o v a n á p r e s t a v b a š túd ia na Fakul te t e l e s n e j v ý c h o v y a špor tu UK umožnia e š t e u ž š i e o r g a n i c k é s p o j e n i e ŠVOČ s p e d a g o g i c k ý m procesom a tým dos iahnuť | e h o z e f e k t ívnenie a skva l i tnenie .

    PhDr. Július Kasa, CSc., p r e d s e d a Rady SVOC

    Študentská vedecká a odborná činnost Jedna z možnost í a k o naučiť š tudentov v e d e c k ý m metódam práce, samo

    statnosti , p r e s n o s t i a v y t r v a l o s t i j e ich z a p o j e n i e do š t u d e n t s k e j v e d e c k e j a o d b o r n e j č innost i . Táto č innosť s a č a s t o n a z ý v a a j u č e n i e s a ob javovaním, a l e b o bádaním. Popri v y u č o v a c e j a v ý c h o v n e j z ložke nie j e v te j to č innost i zanedbateľná i s a m o t n á z ložka v e d e c k o v ý s k u m n á , nakoľko mnohé p r á c e b ý v a j ú pr iamo n a p o j e n é n a r i e š e n i e k o n k r é t n y c h v e d e c k o v ý s k u m n ý c h úloh.

    4

  • Na Lekárske j f a k u l t e UK v Martine

    s a v dňoch 23. a 24. a p r í l a 1981 k o n a l a j u b i l e j n á 10. f a k u l t n á konfer e n c i a ŠVOČ. V pr iebehu d v o c h dní odznelo na k o n f e r e n c i i ce lkom štyr i d s a ť d v a p r e d n á š o k , na ich p r í p r a v e s a podieľa lo s t o š e s ť š tudentov, čo j e t a k m e r pätnásť percent z c e l k o v é h o počtu pos lucháčov L e k á r s k e j f a k u l t y UK v Martine. P r e d n á š k y boli rozd e l e n é d o piat ich s e k c i í :

    V t e o r e t i c k e j s e k c i i s i z í ska l i zas l ú ž e n ú pozornosť p r á c e k a t e d r y c h é m i e a b iochémie a k a t e d r y fyz io lóg ie o využi t í a tómových modelov v o v ý u č b e a v znázorňovaní b io log icky a k t í v n y c h lá tok a o štúdiu mechanizmov v z n i k u inhibície n i e k t o r ý c h r e s p i r a č n ý c h r e f l e x o v p o č a s p r e t l a k o v e j vent i lác ie .

    V p r e d k l i n i c k e j s e k c i i z í ska l i n a j v i a c bodov: p r á c a z Ústavu patolog i c k e j . anatómie o mor fometr i i pľúcn e j c i r k u l á c i e n e z r e l ý c h novorodencov a p r á c a z Katedry mikrobiológ i e a ep idemiológ ie o ovplyvnení imunity podaním g a m a g l o b u l í n u .

    V dvoch k l in ických s e k c i á c h s a n a p r v ý c h miestach umiestni l i p r á c e i n t e r n e j medicíny I., k a t e d r y ch i rurg i c k ý c h discipl ín I., k a t e d r y pediatr i e a V ý s k u m n é h o labora tór ia klin i c k e j g e n e t i k y .

    V spulof tensko-vednej sekc i i s a v ä č š i n a p r á c z a o b e r a l a apl ikáciou jednot l ivých s ú č a s t í marxizmu-leni-nizmu n a medic ínsku problemat iku. N a j v i a c upútala práca z Kabinetu marxizmu-leninizmu o psychosoma-t i c k e j medicíne.

    S odbornými medic ínskymi predn á š k a m i o využi t í m o d e r n e j ne inva-zíVnej metodiky e c h o k a r d i o g r a f i e na s l e d o v a n i e d y n a m i k y zmien činnost i s r d c a pr i i n f a r k t e m y o k a r d u a o nov e j metóde z a s t a v o v a n i a k r v á c a n i a v n e u r o c h i r u r g i i vys túpi l i mimo súťaž i d v a j a zahraničn í hos t ia z Medic ínskeho inšt i tútu v Charkove, ZSSR.

    Desať prác, k t o r é z í s k a l i n a j v i a c bodov, postúpi l i d o c e l o š t á t n e h o k o l a s ú ť a ž e ŠVOČ v medic ínskych discipl ínách, k t o r é s a b u d e konať začiatkom j ú l a v Prahe. Okrem toho t r i práce, k t o r é s a zaobera l i problematikou f a j č e n i a , a lkohol izmu a vplyvom p r a š n é h o a d r á ž d i v é h o prostredia na dýchac ie ú s t r o j e n s t v o , postúpili d o ce loš tá tneho kola súťaže o n a j l e p š i u š t u d e n t s k ú v e d e c k ú a odbornú p r á c u v odbore „Ochrana a t v o r b a ž ivotného p r o s t r e d i a 1981", k torú u s p o r i a d a Českos lovenské ústr e d i e v y s o k o š k o l á k o v SZM a V y s o k á š k o l a l e s n í c k a a d r e v á r s k a v o Zvolene.

    MUDr. K. Javorka, CSc., v e d e c k ý s e k r e t á r Rady ŠVOČ

    Slávnostné chví le V h a l e Š t u d e n t s k é h o domova Druž

    ba II. s a d ň a 27. a p r í l a 1981 konala o s l a v a odovzdania d o k o n č e n e j II. e tapy v ý s t a v b y . V s lávnostnom príh o v o r e r e k t o r Univerzity Komenskéh o prof . Ján KVASNIČKA, DrSc., priv í ta l na s lávnos t i v e d ú c e h o oddelenia š k o l s t v a a v e d y ÚV KSS Ivana LITVA-JA, Igora ŠKORICU, pomocníka t a j o m níka ÚV KSS, Ing. Jozefa KISSA, námestn íka minis t ra š k o l s t v a SSR, Ing. MELEKA, technického r iadi teľa Em-expor tu a ďa l š ích preds tav i teľov s t a v e b n ý c h organizáci í a host í . Vyslovi l v ď a k u a uznanie za s tatočnú prácu a za p r í k l a d n é plnenie úloh n a v ý s t a v b e internátu. Námestník mini s t ra š k o l s t v a SSR Ing. Jozef KISS v pr íhovore zdôraznil, že neoddel i teľnou súčasťou rozv o j a s o c i a l i s t i c k e j spoločnosti j e f o r m o v a n i e soc ia l i s t ického č loveka . Na tomto f o r m o v a n í má v e ľ k ý podiel škol s tvo. A b y mohlo s v o j u úlohu plniť, v y n a k l a d á n a š a spoločnosť na j e h o r o z v o j n e m á l o prostr iedkov.

    Všetci p r e ž í v a m e r a d o s t n é chv í le , keď o d o v z d á v a m e dielo, k t o r é b u d e s lúžiť c e l e j spoločnost i . Súdruh námestník poďakoval v š e t k ý m za spoluprácu, m a ď a r s k ý m i naš im s tavbárom, pracovníkom n. p. Mier Topoľčany, r e z o r t n e j Inž in ier skopro jek-t o v e j organizác i i a k o a j pracovníkom rektorá tu, ktor í vy tvor i l i d o b r é podmienky p r e ich prácu a s v o j o u spoločnou akt iv i tou pr i spe l i k odovzdaniu internátu, k t o r é h o v ý s t a v b a t r v a l a d v a d s a ť mesiacov. Vyzdvihol symbol ický význam n á z v u Družba, k t o r ý b u d e t r v a l e pripomínať statočnú prácu naš ich a m a ď a r s k ý c h pracu júc ich . V p r í h o v o r e s ú d r u h In?. MELEK zdôrazni l , ž e tá to a k c i a j e v poradí u ž t re tou s t a v b o u invest ičného prog r a m u , n a k t o r e j s a podieľalo v y š e päťsto m a ď a r s k ý c h s t a v b á r o v a projektantov. Poďakoval inves torovi z a v š e s t r a n n ú a účinnú pomoc a poprial veľa úspechov pr i už ívaní t e j t o k r á s n e j , m o d e r n e j s t a v b y .

    0 A k o p r e j a v uznania z a ú s p e š n é z v l á d n u t i e v ý s ' a v b v internátu Družba II, odovzdal r e k t o r Univerzity Komenského prof . PhDr. Ján Kvasnička, DrSc., pamätné m e d a i l y : Ing. Pavlovi Gabkovi, r iadi teľovi Odboru v ý s t a v b y a techn i c k é h o r o z v o j a Minis ters tva š k o l s t v a SSR; Ing. Ondre jovi Kabošovi, podnikovému r iadi teľov i n. p. Pozemné s t a v b y Nitra; Ing. Rudolfovi Mikulskému, podnikovému r iadi teľovi n. p. Mier Topoľčany; Ing. Ľudovítovi Melovi. námestníkovi podnikového r iadi teľa n. p. Mier Topoľčany; Ing. Petrovi Ottovi, r iadi teľovi z á v o d u Pozemné s t a v b y Nitra. Z M a ď a r s k e j ľ u d o v e j r e p u b l i k y Ferenczovi Szi lágyimu, námestníkovi minis t ra v ý s t a v b y a s t a v e b n í c t v a MĽR a Jánovi Vassovi .

    ф Slávnostný a k t vyvrchol i l p res t r ihnut ím p á s k y a hos t ia s i prezrel i internát .

    5

  • Čas podnetov — čas činov Dokončenie z 3. s t r a n y

    dicíny a ďalš ích. Pre s k v a l i t n e n i e n a š e ] v ý c h o v n e ] a v e d e c k o v ý s k u m n e j p r á c e a j n a š i c h internacionálnych s tykov, p r e h l b i m e d r u ž o b n é k o n t a k t y s Lekárskou f a k u l t o u UP v Olomouci, s družobnými f a k u l t a m i v zahraničí ' v Pécsi — MĽR, Halle — NDR a v Charkove ZSSR. Budeme dôsledn e čeliť formal izmu a zbytočnému adminis t rovaniu; s k v a l i t n í m e a z e f e k t i v n í m e n a š u prácu .

    Prof. PhDr. Jozef VÍDA, CSc., dek a n P e d a g o g i c k e j f a k u l t y Univerzity Komenského v T r n a v e :

    Výchovnovzde lávac ia činnost musí zodpovedať ras túc im nárokom súčasn e j a b u d ú c e j e tapy r o z v o j a n a š e j spoločnosti . Škola musí vychovávať pracovi tých ľudí, dobrých v las tencov a internacional i s tov, s ta točných občanov r e p u b l i k y , k tor í s ú presvedčení o n a š e ] p r a v d e a m a j ú úctu k hodnotám utvoreným predchádzajúcimi g e n e r á c i a m i , t v o r i v o mysliacich, schopných uplatňovať na jnovš i e poznatky v praxi . Spoločensky významnou j e a j ú loha, f o r m o v a ť z á u j e m m l a d ý c h f u d í o k v a l i f i k o v a n é robotnícke povolania, techniku, matematiku, p r í r o d n é v e d y i o prácu v o v e d e a v ý s k u m e .

    Keďže s m e f a k u l t o u , k t o r á vychov á v a budúcich učiteľov, p r i rozpracúvaní k o n k r é t n y c h rea l izačných opatrení na zabezpečenie týchto úloh b u d e m e intenzívne hľadať t a k é formy a metódy práce, up la tňované v celom s y s t é m e p r í p r a v y š tudentov, a b y boli schopní t ieto n á r o č n é úlohy plniť. Mnohí abso lvent i budú pôsobiť n a s t r e d n ý c h odborných učil išt iach, k d e v y s o k o odborným pe

    d a g o g i c k ý m v p l y v o m b u d e n u t n é vzbudiť a r o z v í j a ť vzťah ž iakov k osvo jen iu s i náročných poznatkov. S k r á t k a c e l ý p r o c e s p r í p r a v y učiteľov a v y c h o v á v a t e ľ o v v o všetkých š t u d i j n ý c h odboroch b u d e m e v intenciách z j a z d u KSS zdokonaľovať.

    0 V plnení z á m e r o v š k o l s k e j politi k y s t r a n y p ô j d e a l e a j o p l n š i e využívanie tvor ivých s í l a schopnost í p e d a g o g i c k ý c h pracovníkov f a k u l t y i š tudentov.

    Riadiacu p r á c u v oblas t i politicko-odborného r a s t u pracovníkov jednoz n a č n e z a c i e ľ u j e m e a p lánovi té zam e r i a v a m e n a z v y š o v a n i e v e d e c k e j e rudovanos t i pros t redníctvom ich z a p o j e n i a s a d o r ie šen ia konkrétnych v e d e c k o v ý s k u m n ý c h úloh, na jmä v r á m c i r e z o r t n é h o plánu výs k u m u . F a k u l t a j e a j v období s iedm e h o päťročného p lánu h l a v n ý m r i e š i t e ľ s k ý m pracov i skom. Oloha RŠ-IV-01 j e or ientovaná na zvyšov a n i e účinnost i k o m u n i s t i c k e j výchovy n a z á k l a d n ý c h s t r e d n ý c h školách a p r i a m o n a d v ä z u j e n a n a j a k t u á l n e j š i e o t á z k y v ý c h o v n e j p r á c e š k ô l .

    Prof. RNDr. PhMr. Milan MAN-DÁK, CSc., d e k a n F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t y Univerzity Komenského v Brat i s lave .

    0 F a r m a c e u t i c k á f a k u l t a UK za jed n u z p r v o r a d ý c h úloh p o v a ž u j e dok o n č e n i e a vyhodnotenie s ú č a s n e j e tapy p r e s t a v b y a modernizácie fa rmaceut ického š t ú d i a . D o t e r a j š i e skúsenost i u k á z a l i n a m n o h é pozit íva, a l e o d k r y l i i r e z e r v y , k t o r é t r e b a využiť .

    Zjazd KSS k l a d i e v e ľ k ú pozornosť o tázkam sve tonázoru, a jeho významu v ž ivote č l o v e k a . I n a n a š e j f a k u l t e s m e s i vytýči l i c ie ľ e š t e

    v iac zvýrazniť jednot l ivé z ložky, k t o r é v y t v á r a j ú v e d e c k ý s v e t o n á z o r v p r o c e s e v ý c h o v y f a r m a c e u t a . Chceme h l a v n e e š t e v i a c a k o d o t e r a z sk ĺb iť s v e t o n á z o r o v é pôsobenie príp r a v n ý c h discipl ín š túd ia f a r m á c i e s p ro f i lovými a dos iahnuť t a k kont inuálny p r o c e s f o r m o v a n i a svetonáz o r u v o v š e t k ý c h predmetoch výučby a e f e k t í v n o s ť tohto pôsobenia v j ednote s v ý u č b o u v d i sc ip l ínách marxizmu-leninizmu c h c e m e e š t e umocniť. V súčasnom období na zák l a d e z j a z d o v ý c h z á v e r o v d o t v á r a ' r a m e sys tém prepo jen ia o d b o r n e j a spoločensko-pol i t icke j p r a x e v štúdiu f a r m á c i e a j e h o c e l k o v é s k v a l i t n e n i e a l epš ie v ý c h o v n é využi t ie .

    ф Vo vedeckový s k u m n e j činnost i p ô j d e p r e d o v š e t k ý m o e f e k t í v n e vyu ž í v a n i e v ý s k u m n e j kapaci ty a komplexnosť v e d e c k o v ý s k u m n e j práce, z a m e r a n e j na s p o l o č e n s k y prospešn é oblast i . Pozornosť t r e b a venovať prehĺbeniu s p o l u p r á c e jednot l ivých k a t e d i e r a maximálnu racional izáciu v ý s k u m n e j práce . Ďale j j e t r e b a e š t e v iac s a zamerať n a n e f o r m á l n u spo luprácu s pracov i skami SAV a ČSAV i d a l š í m i s cieľom n a s a d e n i a v ä č š i e h o počtu pracovníkov na rieš e n i e v ý s k u m n e j problemat iky a z v ý š e n i a komplexnost i v ý s k u m u a j s k o r š i e h o ukončenia úlohy. Spoluprácu j e t r e b a or ientovať n a s p o l o í -n é p lánovanie , n á k u p a v y u ž í v a n i e u n i k á t n e j p r í s t r o j o v e j t e c h n i k y f o r mou z d r u ž e n ý c h invest íci i .

    Tvor ivé s i l y pracovníkov f a k u l t y j e t r e b a ď a l e j s m e r o v a ť d o oblas t i p r i a m e j s p o l u p r á c e s rezortnými i n š t i t ú c i a m i a v ý r o b n ý m i p o d n i k m i , uzatvárať s n i m i z m l u v y o h o s p o d á r s k e l spo luprác i , k t o r é b y boli z a m e r a n é n a a k t u á l n u p r o b l e m a t i k u oboch s t r á n .

    Pracovná iniciatíva pomáha plniť úlohy Rozvoj p r a c o v n e j in ic iat ívy učite

    ľov a zamestnancov Fi lozof icke j fakul ty UK s a n e s i e v znamení významných ce lospoločenských udalostí a výročí .

    Do z á v ä z k o v é h o h n u t i a n a počesť XVI. z j a z d u KSČ, 60. v ý r o č i a v z n i k u KSČ, vo l ieb d o z a s t u p i t e ľ s k ý c h zbor o v s a zapoj i lo v š e t k ý c h t r idsať t r i ú s e k o v ROH p r i f a k u l t e : t r i s tošesť-d e s i a t pracovníkov pr ih lás i lo k 15. f e b r u á r u 1981 t r i s tosedemdes ia t t r i z á v ä z k o v v hodnote 747 685 Kčs.

    Záväzky s a t ý k a j ú činnost i pedag o g i c k e j , v e d e c k o v ý s k u m n e j , predn á š a t e ľ s k e j , l e k t o r s k e j , a g i t a č n e j a v e r e j n o p r o s p e š n e j . V oblas t i vedeck é h o v ý s k u m u p r i j a l i pracovníci Fil o z o f i c k e j f a k u l t y UK d e v ä ť d e s i a t d v a z á v ä z k o v a z a v i a z a l i s a odpracovať 10 081 hodín v p r e d p o k l a d a n e j hodnote 352 835,— Kčs, n a racional izác iu p e d a g o g i c k é h o p r o c e s u j e zam e r a n ý c h d v a d s a ť d e v ä ť z á v ä z k o v , čo j e 1349 hodín v hodnote 27 530,— Kčs. Oproti v l a ň a j š k u v z r á s t o l počet z á v ä z k o v , z a m e r a n ý c h n a t v o r b u učebníc, s k r i p t a učebných pomôcok, s e d e m n á s ť z á v ä z k o v s a t ý k a o r g a n i z á c i e SVOČ. V ý z n a m n ý podiel v hnutí p r a c o v n e j iniciat ívy n a Fil o z o f i c k e j f a k u l t e UK má a j b r i g á d

    n i c k á činnosť n a z l e p š e n i e pracovn é h o a ž ivotného pros t red ia .

    P r i j a t é z á v ä z k y s ú v y s o k o náročné, bohaté a rôznorodé. Na i lus t rác iu u v á d z a m e n i e k o r é z nich: príp r a v a m o n o g r a f i e Krit ika neomar-xizmu a s ú č a s n é h o revizionizmu a p r í p r a v a s l á v n o s t n é h o č í s l a zborník a F i lozof icke j f a k u l t y UK „Philo-s o p h i k a " ( k a t e d r a marxist icko-lenin-s k e j f i l o z o f i e ) ; uspor iadanie k u r z u v y u ž í v a n i e d i d a k t i c k e j t echniky v o výchovnovzde lávacom p r o c e s e p r e uči teľov F i lozof icke j f a k u l t y UK a u s p o r i a d a n i e s e m i n á r a „K f u n k c i i j ednot l ivých for iem v y s o k o š k o l s k e j v ý u č b y " ( k a t e d r a p e d a g o g i k y vysok ý c h š k ô l ) ; p r í p r a v a f a k u l t n é h o bullet inu k voľbám (odbor žurnal is t ik y ) ; u s p o r i a d a n i e k o n f e r e n c i e o lit e r á r n e j k r i t i k e ( k a t e d r a s l o v e n s k e j l i t e r a t ú r y ) ; k o n f e r e n c i a „60 rokov h u d o b n e j v e d y na Fi lozof icke j f a k u l t e UK" ( k a t e d r a e s t e t i k y a vied o u m e n í ) ; v y p r a c o v a n i e n á v r h u konc e p c i e teoret icko-metodologických s e m i n á r o v a f a k u l t n e j k o n f e r e n c i e „Metodológia spoločenských vied pri k a t e d r e l o g i k y " . Zí skavanie osemd e s i a t bezpř í spěvkových d a r c o v k r v i , v y š k o l e n i e troch dobrovoľných zdravotníkov z r a d o v uči teľov ( k a t e d r a psychológ ie ; účasť v akci i „Z"

    v o b v o d e Brat i s lava 1 ( v e d e n i e ZO KSS, ZO ROH Fi lozof icke j f a k u l t y UK). Súčasťou hnut ia p r a c o v n e j inic ia t ívy n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e UK j e a j s ú s t a v n á s p o l u p r á c a s družobn ý m i podnikmi f a k u l t y , s o š k o l a m i , s v ý s k u m n ý m i ústavmi, s vedeckými pracov i skami, s v y d a v a t e ľ s t v a m i , s redakc iami denníkov i odborných časopisov, s Čs. rozhlasom a te lev l ziou a k o a j s ďa l š ími inšt i túciami f o r m o u bes ied, p r e d n á š o k , odborných konzultáci i , p r a v i d e l n e ] p o r a d e n s k e j a l e k t o r s k e j činnost í a podobne.

    Komisia p r e r o z v o j p r a c o v n e j inic iat ívy a d r u ž o b n é s t y k y prostredníctvom s v o j i c h č lenov a ak t iv i s tov , v y č l e n e n ý c h p r e jednot l ivé ú s e k y ROH, v y v i n i e v š e t k o ús i l ie , a b y rozv o j s o c i a l i s t i c k e j iniciat ívy no Filoz o f i c k e j f a k u l t e UK preb ieha l v plnom s ú l a d e s platnými smernicami ÚRO a v l á d y ČSSR a a b y p r i j a t é soc. z á v ä z k y na F i l o z o f i c k e j f a k u l t e UK s v o j í m v y s o k o náročným obsahom spĺňal i heslo, v y t ý č e n é na rokovaní 11. p l e n á r n e j s c h f l d z e ÜRO — rozvo jom p r a c o v n e j iniciat ívy za z v ý š e n i e k v a l i t y práce .

    Komixia p r e r o z v o j p r a c o v n e j iniciat ívy a d r a ž o b n é s t y k y ZV ROH pri F i lozof icke j f a k u l t e UK

    6

  • Príkladne reprezentovali univerzitu V ý b o r š t u d e n t s k e j v e d e c k e j spoločnost i I v a n a Rama-

    zoviča Tarchnišv i l iho Štá tneho l e k á r s k e h o inš t i tútu v Tbilisi vyznanienáva Medailou š t u d e n t s k e j v e d e c k e j spoločnosti I. R. Tarchnišv i l iho Univerzitu Komenského v B r a t i s l a v e za a k t í v n u ú č a s t n a 44. k o n f e r e n c i i Tbilis-s k é h o š t á t n e h o l e k á r s k e h o inšt i tútu.

    V y š e š t y r i s t o p o s l u c h á č o v medicíny z o S o v i e t s k e h o zväzu, z ČSSR, z PĽR, MĽR a NDR, víťazov c e l o š t á t n y c h k ô l v š t u d e n t s k e j v e d e c k e j a o d b o r n e j č innost i s a zúčas tn i lo na Medzinárodnej k o n f e r e n c i i ŠVOČ, k t o r á s a u s k u t o č n i l a v dňoch 20.—23. a p r í l a 1981 v Tbilisi . Bolí to r a d o s t n é chví le, keď p o s l u c h á č i p ia teho ročníka Lek á r s k e j f a k u l t y UK v Brat i s lave Ľubica KVASNIČKOVÁ a Peter HUDOBA n a z á v e r š t v o r d ň o v e j k o n f e r e n c i e prebera l i vyznamenanie .

    Ľubica KVASNIČKOVÁ s a umies tn i la s p r á c o u Obraz i n f a r k t u m y o k a r d u v EKG z á z n a m e n a 1. mies te v Kard i o l o g i c k e j sekc i i . V ý z n a m j e j p r á c e s p o č í v a v použití t r i d s a ť d v a z v o d o v é h o EKG namies to d o s i a l použ ívaného d v a n á s f z v o d o v é h o EKG, čo u m o ž ň u j e oveľa p r e s n e j š i e určiť polohu a r o z s a h poškodenia s r d c o v é h o s v a l u a j e veľmi dôležité p r e určenie s p ô s o b u l iečby a prognóz u s t a v u pac ienta .

    Peter HUDOBA s a s prácou Komputerizovaný st imul á t o r mozgu umiestni l v s e k c i i Všeobecná c h i r u r g i a na 2. mieste. Prínosom p r á c e j e nový p r í s t u p k l iečeniu epi leps ie . Umožňuje s t imulovať mozog pomocou st imulá tora o v l á d a n é h o komputerom, n i e r a z z a d e ň a k o dot e r a z používaný o b y č a j n ý s t imulátor , a l e v tedy, kecí doc h á d z a k epi lept ickému s t a v u u pacienta .

    Nie s ú to p r v é ú s p e c h y oboch naš ich pos lucháčov z a hran icami v las t i . O b a j a s a u ž predtým zúčastni l i n a medz inárodných k o l á c h ŠVOČ v Jerevane. Jeden p r e d d v o m a rokmi, d r u h ý v l a n i . O b a j a s a umiestni l i na p r v ý c h mies tach v s e k c i á c h , v k t o r ý c h o b h a j o v a l i s v o j e p r á c e .

    0 p o h á r k v e s t o r a Branná v ý c h o v a a k o s ú č a s ť k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y m á

    s v o j e p e v n é miesto pr i v ý c h o v e p r a c u j ú c i c h . A k t í v n a účasť p r a c o v n í k o v na brannom dni j e prí ležitosťou prever iť b r a n n ú pr ipravenosť , f y z i c k ú z d a t n o s ť a morálno-v ô ľ o v é v las tnos t i .

    Katedra b r a n n e j v ý c h o v y UK, ZO Zväzarmu RUK v s p o l u p r á c i s o spo ločenskými o r g a n i z á c i a m i u s p o r i a d a l i d ň a 5. m á j a 1981 v URZ Modra-Piesky III. ročník Brann é h o d ň a na Rektoráte UK O p o h á r k v e s t o r a UK. Súťažilo s a podľa v e k o v ý c h k a t e g ó r i í .

    V športovo-brannom p r e t e k u s a n a p r v ý c h m i e s t a c h umiestni l i Ing. Margita HORECKÁ, Ing. Miroslava PAV-LOVIČOVÄ Z ÜVT VŠ, Ing. Ján ĎUROŠ z UAMaVT, Milan KEČKEŠ z RUK, v h o d e g r a n á t o m Ľubica KOLÄRO-VÄ zo ŠIS, doc. Cyri l GAJER z KBV UK, v s t r e ľ b e z o v z d u c h o v e j z b r a n e Ing. Margita HOREČKA z UVT VŠ, V a l é r i a BUNTOVÁ zo ŠIS, doc. Cyril GAJER a v obväz o v e j t e c h n i k e Elvira BERGMANNOVA Z RUK.

    Putovný p o h á r k v e s t o r a z í s k a l d i e l e n s k ý v ý b o r ROH Ostavu v ý p o č t o v e j t e c h n i k y V y s o k ý c h š k ô l .

    JUBILEA Dňa 25 6. 1981 s a dožil

    šesťdes ia t ich r o k o v významný preds tav i te ľ ekonomick ý c h vied, č len korešpond e n t SAV prof . Ing. Milo-' s l a v JIRGES, DrSc., r iadi teľ Ostavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského (na s n í m k e ) .

    Ústav marxizmu-leninizmu UK pod v e d e n í m p r o f . JIR-GESA v y r á s t o l v n a j k v a l i f i k o v a n e j š i e p e d a g o g i c k é a v e d e c k é pracov i sko na š t4 tnych v y s o k ý c h š k o l á c h v ČSSR. Zapoji l s a d o r ie šen ia úloh š t á t n e h o p l á n u ekonomického v ý s k u m u a rezor tného v ý s k u m u , v y n i k á rozs i a h l o u pub l ikačnou činnosťou a účasťou s v o j i c h pracovníkov na teore t ických a v e d e c k ý c h k o n f e r e n c i á c h v ČSSR a k o a j v zahranič í . Pričinením p r o f . JIRGESA Ostav marxizmu-leninizmu UK s a s t a l koordinačným pracov i skom v ý s k u m n e j ú l o h y z oblast i r iadenia rozvin u t e j s o c i a l i s t i c k e j spoločnost i v podmienkach social i st i c k e j e k o n o m i c k e j i n t e g r á c i e . Rozví ja ú z k u v e d e c k ú s p o l u p r á c u s Medzinárodným inšt i tútem ekonomických problémov s v e t o v e j s o c i a l i s t i c k e j s ú s t a v y RVHP v Mosk v e a d a l š í m i v y s o k ý m i ško lami v zahranič í , p r e d o v š e t . k ý m v ZSSR.

    Prof. JIRGES a k o v y s o k o š k o l s k ý učiteľ a v e d e c s a a k t í v n e s p o l o č e n s k y a n g a ž u j e . Je nositeľom š t á t n e h o vyznamenania „Za z á s l u h y o v ý s t a v b u " a v y z n a m e n a n i a V ý k o n n é h o v ý b o r u RVHP, Pamätne j medai ly k 25. výročiu za loženia RVHP. V ý z n a m n o u mierou pr i spe l k vyt v o r e n i u u c e l e n e j teór ie soc ia l i s t icke j , e k o n o m i c k e j integrác ie . V y v r c h o l e n i e j e h o d o t e r a j š e j p u b l i k a č n e j činnosti, j e d n a k knižných m o n o g r a f i í a v y š e s e d e m d e s i a t teoret ických stat í , tvor í kn ižná publ ikác ia Fungovanie soc ia l i s t ického t r h u v p l á n o v a n e j e k o n o m i k e a Problé . my s o c i a l i s t i c k e j e k o n o m i c k e j in tegrác ie .

    Prof. JIRGES a k t í v n e pôsobí v o v e d e c k ý c h r a d a c h v i a c e r ý c h v y s o k ý c h š k ô l , j e j edným z n a j a k t í v n e j š í c h f u n k c i o n á r o v č e s k o s l o v e n s k e j v e d y v oblas t i pol i t icke j ekonómie. Je č lenom V e d e c k e j r a d y Medzinárodného ú s t a v u ekonomických prob lémov s v e t o v e j s o c i a l i s t i c k e j s ú s t a v y RVHP v Moskve.

    Dňa 3. 6. 1961 s a doži l výz n a m n é h o jubi lea päťdes iat ich r o k o v Ing. Jozef DOLEJŠÍ, p r e d s e d a Jednotného roľn í c k e h o d r u ž s t v a 20. výroč ia S l o v e n s k é h o n á r o d n é h o povs tania v o V a j n o r o c h , č l e n Predsedníctva Zväzu družs t e v n ý c h roľn íkov SSR, za-" s lúž i lý budovateľ social i s t ick é h o p o ľ n o h o s p o d á r s t v a (na s n í m k e ) .

    Jubilant pr i spe l s v o j o u p r á c o u v ý z n a m n o u mierou k tomu, že v a j n o r s k é d r u ž s t v o u ž v e ľ a rokov patr í k n a j l e p š í m roľníckym d r u ž s t v á m nielen v b r a t i s l a v s k o m okolí, a l e i v ce los lovenskom a ce loš tá tnom m e r a d l e .

    S osobnosťou jub i lanta s p á j a j ú učiteľov, š tudentov a z a . mes tnancov Fi lozof icke j f a k u l t y UK d l h é a p lodné r o k y spolupráce, k t o r e j k o r e n e s ú e š t e na z a č i a t k u päťdes iatych r o k o v v mládežníckom hnutí. Rozvinuli s a n a j m ä u z a v r e t í m d r u ž o b n e j Dohody o v z á j o m n e j s p o l u p r á c i d ň a 8. m á j a 1970 medzi JRD a MNV v o V a j n o r o c h a Fi lozof ickou f a k u l t o u UK. Úspešná r e a l i z á c i a t e j t o dohody s a s t a l a p r í k l a d o m zbl ižovania a s p o l u p r á c e družs t e v n é h o roľníctva a s o c i a l i s t i c k e j inte l igencie , o čom s v e d č í mimo i n é h o v y d a n i e d ie la t r v a l ý c h hodnôt, mon o g r a f i e „ V a j n o r y " v r o k u 1978.

    V y j a d r e n í m v y s o k é h o uznania jubi lantovi za túto zás l u ž n ú p r á c u j e u d e l e n i e p a m ä t n e j medai ly Univerzity Komenského. Je nositeľom š t á t n e h o v v z n a m e n a n i a ..Rad p r á c e " .

    , •«SfcA v*.» . Ш И Ш ! wmmm

  • V ústrety Letnej aktivite 1981 Pomoc pri p lnení n á r o d o h o s p o d á r s k y c h p lánov for

    mou b r i g á d n i c k e j činnost i s a s t a l a u ž d á v n o súčasťou š t u d i j n é h o p r o g r a m u pos lucháčov v y s o k ý c h š k ô l . Tomu v e n u j ú pozornosť a j chlapci a d ievčatá š t u d u j ú c i n a n a š e j univerz i te . CI u ž i d e o j a r n é a j e s e n n é b r i g á d y , b r i g á d y v r á m c i s o c i a l i s t i c k e j s ú ť a ž e a s a m o z r e j m e , letnú akt iv i tu . O j e j p r í p r a v e s m e s a porozpráva l i s č lenom Celoškolského v ý b o r u SZM Univerzity Komenskéh o Jaros lavom Ružičkom, k t o r ý j e z a t ú t o oblasť mlád e ž n í c k e j akt iv i ty zodpovedný.

    V a k o m š t á d i u s ú p r í p r a v y n a Letnú a k t i v i t u ?

    ф V sú č a s n o s t i k o n t r o l u j e m e p r í p r a v u jednot l ivých p r a c o v í s k , s konečnou platnosťou u z a t v á r a m e z m l u v y a p r e j e d n á v a m e n i e k t o r é ich body a pož iadavky, oboznam u j e m e s a s n a j k o n k r é t n e j š í m i a n a j a k t u á l n e j š í m i otázk a m i a problémami.

    -*• CV SZM o r g a n i z u j e a j t e n t o r o k Medz inárodný l e t n ý b r i g á d n i c k ý t á b o r . . .

    # . . . t entokrá t v B a n s k e j Bystr ici b u d ú š tudent i z družobných univerz í t z Halle, Moskvy, Sof ie, Ki jeva a Jer e v a n u p r a c o v a ť v Pozemných s t a v b á c h B a n s k á Bystrica. V Stavoindustr i i v JRD Horná Mičina a v Pivovare . MLBT s a začína 13. jú la n a z á k l a d e v o p r e d dohodnutých podmienok a podpí saných z m l ú v . Zúčastnia s a n a ňom a j pos lucháči P r á v n i c k e j f a k u l t y UK, k tor í u ž š t v r t ý rok ú s p e š n e s touto f o r m o u b r i g á d n i c k e j činnost i spol u p r a c u j ú . Spolu ich b u d e o k o l o 170.

    i ( A č o domáce b r i g á d y p r e pos lucháčov jednotliv ý c h f a k ú l t ?

    ф v minulom roku s a do nich zapojilo 23 percent v š e t k ý c h š tudentov, d ú f a m e , že s a t e n t o počet udrží , p r í p a d n e e š t e zvýš i . V tomto r o k u s a r y s u j e n a j v ä č š i a zapojenosť pos lucháčov FFUK — a ž 37 percent, no nez a o s t á v a j ú a n i i n é f a k u l t y . Pracovať s a b u d e n a j m ä n a s t a v b á c h , v p o l n o h o s p o d á r s t v e a p r i e m y s e l n ý c h podnikoch v c e l e j republ ike . N a j l e p š i e s k ú s e n o s t i m á m e s PS Banská Bystr ica, JRD Cachtice, Fruta Modřice, podpís a l i s m e a j z m l u v y s n iektorými novými, e š t e neoverenými pracov i skami, d ú f a j m e , že s a osvedčia .

    i f Mali s t e n e j a k é ťažkost i p r i z a b e z p e č o v a n í l e t n e j a k t i v i t y ?

    ф Môžem povedať, ž e i c h bolo m e n e j než po i n é rok y . V ús t re ty n á m v y š i e l n a j m ä Rektorát Univerzity Komenského tým, že v p o m e r n e k r á t k o m č a s e v y r i e š i l n iektoré rozpočtové a p r í s p e v k o v é problémy, čo len pr i spe lo k ú s p e š n ý m p r í p r a v á m . J- V y b í r a l

    JUBILEUM Dňa 18. j ú n a 1981 s a dožil 55 r o k o v doc. MUDr. Mi

    k u l á š TOLDY, CSc., prednosta Kliniky g y n e k o l ó g i e a pôrodníctva L e k á r s k e j f a k u l t y Univerzity Komenského v Martine.

    Jubi lant v p e d a g o g i c k e j práci u p l a t ň u j e n a j n o v š i e ved e c k é poznatky, p r í s n e d b á na d o d r ž o v a n i e č a s o v é h o i o b s a h o v é h o plánu s y l a b u p r e d n á š o k učiteľov i š t u d e n . tov . A k t í v n e s a zúčas tňova l pri v y p r a c ú v a n í n á p l n e výučby g y n e k o l ó g i e a pôrodníctva v rámci c e l o š t á t n e j pres t a v b y š túdia . Je škol i teľom piat ich a š p i r a n t o v na v las tnom p r a c o v i s k u . V Mart ine j e h l a v n é v ý s k u m n é zamer a n i e doc. TOLDYHO i j e h o p r a c o v i s k a na r i z ikové f a k . tory tehotnost i a pôrodu. O d o b r ý c h v ý s l e d k o c h ved e c k e j p r á c e s v e d č í j e h o b o h a t á p r e d n á š k o v á a publik a č n á činnosť. V c e l k u publ ikova l d e v ä ť d e s i a t d v a v e d e c koodborných p r á c (v tom d v e m o n o g r a f i e ) a s todvad-saťšesť p r e d n á š o k .

    Za j e h o d o t e r a j š i u činnosť bola mu ude lená s t r i e b o r n á medai la L e k á r s k e j f a k u l t y UK v Martine.

    Srdečne blahoželáme v š e t k ý m učiteľom a pracovníkom Univerzity Komen

    s k é h o , k tor í s a v mes iacoch jún a j ú l 1981 dožili výz n a m n ý c h jubi le í :

    ф Rektorát UK a ce louniverz i tné ú s t a v y In.: AOtOD SKOVAJSlK, Veronika GRÜBEROVÄ, d o c . |UDr. Jozef KREJČÍ, CSc., Anna POLÁKOVÁ, Š t e f á n i a VESEI.Ä, Em t . l ia CIVAŇOVA, Oľga MACICKOVA, Ing. Vil iam HOLČlK, A n d r e j HLAUKA, PhDr. Mate j KOCISKY, CSc., Mária КО Č1ŠOVA;

    ф Fakulta Telesnej výchovy a športu iloi PhDr Bohuš HATI AR, CSc., Anna JANATOVA, doc. PhDr. Ivo HAVLÍČEK, CSc., Zdeněk TOMEČEK;

    ф Farmaceutická t a k u l t a — Mar t a K O RTU S O V A , Ing Alojz ORMANDY, CSc.;

    ф Filozofická f a k u l t a - PhDl )EDINAK0VA CSc., doc. PhDr. Jaros lava PASIAKOVA, CSc., prof . PhDr Ivan SERDULA, CSc., doc PhDr. Cyril Chorvát . CS« ,

    ф Lekárska f a k u l t a Brat i s lava EMÍLIA UJVARYOVA, doc. MUDr. Víťazoslav FÚHL, CSc., MUDr. Anna PA-KANOVÄ, Emília ŠUNOVÁ, Ján GALBA, doc. MUDr. Pavol ČERNÁK, CSc., Ladi s lav HAJZUK, Magda ROSOVÁ, Jana DAROVCOVÁ;

    ф Pedagogická f a k u l t a Trnava — PhDr . Jozef ROSINA, CSc., M a r t a BUŠN1AKOVÁ;

    ф Právnická f a k u l t a — Em í l ia KRIVOŠlKOVA. ф Pr í rodovedecká f a k u l t a — RNDr. Vlad im í r BRTEK,

    CSc., Auré l ia KOLEKOVA, Bohumil KAŠŠAK;

    Na stupni víťazov Na pozvanie M o s k o v s k e j š t á t n e j

    univerz i ty s a a t l é t k y a a t lé t i S láv ia UK zúčastni l i ha lových m a j s t r o v s t i e v d r u ž s t i e v univerz í t v ZSSR. Pre teky s a konal i v o lympi j skom k o m p l e x e K r y l a t s k é za ú č a s t i d r u ž s t i e v deviat ich univerzí t . V takomto r o z s a h u s a konal i p r v ý k r á t a mai i veľmi v y s o k ú š p : r t o v ú úroveň.

    V ý s l e d k y s ú ť a ž e d r u ž s t i e v : 1. Mosk o v s k á š t á t n a univerz i ta 18 325 bodov; 2. U d m u r d s k á š t á t n a univerz i ta Iževsk 18 202 bodov; 3. Univerzita Komenského Bra t i s lava 16 833 bodov; 4. Štátna univerz i ta Tartu 16 771 bod o v ; 5. Krymská š t á t n a univerz i ta

    S imferopol 16 178 bodov; 6. K y j e v s k á š t á t n a univerz i ta 15 961 bodov.

    Z naš ich p r e t e k á r o v v n á r o č n e j súťaži dokáza l i zvíťaziť len P. SLOU-KA v b e h u n a 1000 metrov časom 2:26,7 a K. ŠULA v o v r h u guľou výkonom 16,14 m. Druhé miesto obsadil i L. Š1MÁČKOVÁ výkonom 1,78 m a M. POGÄNY výkonom 2,10 m v s k o k u d o v ý š k y . Pekné výkony a umies tnenie dos iahl i M. FAŠANOK v behu n a 6 0 m časom 6,8 s e k ú n d a v b e h u na 300 m 35,7 s e k ú n d , J. BRACHNOVÁ v b e h u n a 1000 m dos i a h l a č a s 2:58,8 a B. MELICHERČlK v behu n a 300,0 m 8:17,0.

    Z domácich p r e t e k á r o v dosiahl i n a j l e p š i e v ý k o n y : T. ŠABI.ENKOVA

    v s k o k u d o v ý š k y 1,81 m, M. ROD-ČENKOVA v behu na 1000 m 2:50,7 — o b e s ú z Moskvy. V s k o k u o žrdi J. PROKOFIEV z Leningradu skoči l päť metrov, v - t ro jskoku "M. GUSEV 15,45 m a v behu n a 300 m. N. FEO-F1LAKTOV 34,2 s e k ú n d — o b a j a s ú z Iževska .

    Podľa v z á j o m n e j dohody s a športovci MGU Moskva zúčas tn ia v roku 1981 medzinárodných a t le t ických pre tekov Istropoli tana, k t o r é každor o č n e o r g a n i z u j e a t le t ický oddiel TJ Sláv ia UK začiatkom s e p t e m b r a n a počesť v y s o k o š k o l á k o v padlých v S lovenskom národnom povstaní .

    PhDr. Anton Ihring, Fakulta t e l e s n e j v ý c h o v y a špor tu UK

    NAŠA UNIVERZITA, s p r a v o d a j Univerzity Komenského v Brat i s lave, nos i te ľky Radu r e p u b l i k y • Vydáva Rektorát UK a CŠV KSS UK ф Adresa: Š a f á r i k o v o nám. č. 6, 885 45 Brat i s lava • Te le fó n : 535 61, 580 41, k l a p k a 326 • P r e d s e d a r e d a k č n e j r a d y : prof . RNDr. S e r g e j Usačev, DrSc., p r o r e k t o r UK + V e d ú c a r e d a k t o r k a : Ing. Adr iana Suroviaková • G r a f i c k á ú p r a v a : Etela Kre jč íová • T lač : S t r e d n é o d b o r n é uč i l i š te p o l y g r a f i c k é , Brat i s lava Rača, Račianska 90 • Uzá v i e r k a 25. k a ž d é h o mesiaca.

    8