Smerom k širšej sociálnej inklúzii · 2015. 3. 9. · Politika súdržnosti pôsobiaca všade tam, kde žijú ľudia, zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie

panorama

Smerom k širšej sociálnej inklúzii –

príspevok regionálnej politiky

inforegio

35Jeseň 2010

sk

contentsoBsAH

23

26–27

24–25

28

18–22

10

7–9

4–63

Fotografie (strany):Obálka: © EKStrany 2, 4, 6, 7, 9, 11, 14-15, 16, 17, 21, 23, 26: © EKStrana 13: © iStockphotoStrana 14: © Open Society InstituteStrana 18: © ACCESStrana 19: © Olga PosaškovaStrana 20: © Inmotion Intelligence ABStrana 22: © Levente Huszti (NDA), István Kopcsik (Multicultural Pedagogical Institution)Strana 24: © Longlife – TU Berlin, tekStrana 25: © Pekka FaliStrana 26: © Výbor regiónovTento časopis sa tlačí v angličtine, francúzštine a nemčine na recyklovaný papier.K dispozícii je v 21 jazykoch na lokalite http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/panora_sk.htmNázory vyjadrené v tejto publikácii sú názormi ich autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej komisie.

14–15

12–13

16

17

Zdravotná starostlivosť a Začlenenie do spoločnostiPrípad starostlivosti v rámci spoločenstva

po celej európe ACCES – Cezhraničné investície do mladýchPočítačová gramotnosť – okno do budúcnostiRobotDalen – Nezávislý život vďaka praktickým asistentomZačlenenie Rómov do spoločnosti – kampaň za zmenu Zamerané na najviac znevýhodnené regióny v Maďarsku

Zo ZákulisiaZmeny v EFRR – zmiernenie obmedzení, uvoľnenie zdrojov

vytváranie sietíRegióny za hospodársku zmenu – budovanie trvalo udržateľného rastuVýbor Fóra regiónov o vylúčení

interne o našich projektochProjekty bez hranícKonkurencieschopné služby v oblasti zdravotnej starostlivosti – projekt dlhodobej životnosti

termíny diára – nechajte váš hlas počuť

inklúZia a etnické menšinySociálna inklúzia etnických menšín: prípad Rómov Regionálne fondy pomáhajú imigrantom pri podnikaní

sociálne vylúčenie a roZvoj miestSociálna inklúzia a politika súdržnosti – perspektíva miest

11

európsky rok 2010Sociálna inklúzia, boj proti chudobe

európsky sociálny fond Prerušenie kolotoča chudoby

intervieWKarima Delli – Fintan Farrell – Paul Bevan

prehľadLepšia sociálna inklúzia: regionálna perspektíva

ÚvodníkDirk Ahner

jasmine a proGressNové európske nástroje na uspokojenie dopytu po mikropôžičkách

http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/panora_sk.htm

panorama 35 3panorama 35

editoriAlÚvodník

Budúcnosť Európy – ako konkurencieschopného hráča na svetovom poli, ako miesta, kde sa dá žiť, pracovať a oddychovať, ako sociálneho modelu, ktorý napodobňujú až v Brazílii – závisí od našej schopnosti umožniť každému z našich občanov byť aktívnym, uznávaným a spokojným členom spoločnosti. Rok 2010 – Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu – postavil do popredia potrebu vybudovať Európu so širším začlenením občanov do spoločnosti, ktoré bude základným prvkom trvalo udržateľného ekonomického rastu, zvyšovania počtu a kvality pracovných príležitostí a sociálnej súdržnosti.

K dosiahnutiu týchto cieľov prispievajú aktivity realizované v rámci európskej politiky súdržnosti pomocou finančných nástrojov, ako sú Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond (ESF). Cieľom týchto dvoch kľúčových nástrojov je podpora rozmanitých programov od skvalitnenia dopravnej infraštruktúry, ktoré otvára slabo rozvinuté oblasti novým príležitostiam, až po podporu celoživotného vzdelávania. Panorama predstavuje šesť projektov z celej Európy, ktoré objasňujú, ako zdroje z EFRR pomáhajú v zraniteľných oblastiach nášho spoločenstva bojovať s rizikom sociálneho vylúčenia.

Aká je úloha politiky súdržnosti pri potláčaní chudoby a sociálneho vylúčenia? Čo sa urobilo v záujme oživenia zbedačených štvrtí v našich mestách? Nakoľko reagujú súčasné nariadenia na meniacu sa tvár Európy? Okrem zamerania na tieto otázky uvádzame rozhovory s troma kľúčovými postavami v oblasti začlenenia do spoločnosti a zisťujeme, čo považujú za priority.

Európa 2020 je strategická vízia Európy v 21. storočí. Vysvetľuje, ako môže EÚ vyjsť z ekonomickej krízy silnejšia a ako sa môže zmeniť na inteligentnú, trvalo udržateľnú a sociálne začleňujúcu ekonomiku zabezpečujúcu vysokú úroveň zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti.

Politika súdržnosti pôsobiaca všade tam, kde žijú ľudia, zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie pre rok 2020, pričom zabezpečuje, aby ľudia ohrození vylúčením zo spoločnosti nezostávali na periférii. Záleží od regiónov, aby ako prvé pocítili maximálny prínos plne angažovanej spoločnosti.

Dirk AhnerGenerálny riaditeľ, Európska komisiaGenerálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku

panorama 354 panorama 35

PreHľAd

LEPŠIA SOCIÁLNA INKLÚZIA: REGIONÁLNA PERSPEKTÍVARok 2010 vyhlásila EÚ za rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Toto vydanie Panoramy sa venuje tejto téme a podrobnejšie sa zameriava na prínos aktivít financovaných zo zdrojov regionálnej politiky k presadzovaniu cieľov EÚ v oblasti začleňujúcej, produktívnej spoločnosti.

Aký je cieľ vyhláseného roka?Jedným z kľúčových cieľov, ktoré stoja v pozadí ústrednej témy tohto roka, je obnovenie záväzku EÚ bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Vzhľadom na úlohy, ktorým čelíme – napríklad zmeny klímy a demografický profil EÚ – a nedávnu hospodársku krízu, ktorej dôsledky vidíme na každom kroku, je zrejmé, že Európa si nemôže dovoliť spoločnosť, v ktorej sú schopní a ochotní ľudia na okraji záujmu.

Vyhlásenie roka je burcujúcou výzvou, ktorej cieľom je boriť stereotypy a poskytnúť priestor pre tých, ktorí žijú vylúčení zo spoločnosti a v biede. Rok 2010 sa opiera o princípy partnerstva a solidarity prijaté v EÚ a zameriava sa priamo na príčiny chudoby a otvára priestor pre každého, aby zaujal plnohodnotné a aktívne miesto v spoločnosti. Súčasne bude zahŕňať zlepšenie koordinácie medzi existujúcimi programami a iniciatívami zameranými na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Obmedzenie chudoby – kľúč k boju proti sociálnemu vylúčeniuV rámci jednotlivých krajín má výrazný vplyv na chudobu úroveň regionálneho rozvoja. Posledné odhady výšky príjmov, ktoré predstavujú riziko chudoby, ukázali, že poskytovanie zdrojov v rámci politiky súdržnosti sa sústreďuje v krajinách a regiónoch s relatívne najvyššou chudobou. Financovanie dosahuje svoje ciele.

Financovanie v rámci politiky súdržnosti sa nezameriava prioritne na obmedzenie chudoby, ani na zmenu systémov sociálneho zabezpečenia v jednotlivých krajinách, ale na projekty, ktoré urýchľujú rozvoj, podporujú rovnosť príležitostí, zvyšujú kvalitu života a rozširujú pracovné príležitosti, čo všetko znižuje mieru rizika chudoby.

Ako prispieva regionálna politika k presadzovaniu cieľov EÚRegionálna politika Európskej únie (EÚ) sa zameriava na prekonanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi s cieľom podporovať harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj Európskeho spoločenstva. Článok 158 Zmluvy o ES uvádza, že Spoločenstvo sa „zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch vrátane vidieckych oblastí.“

Sú to náročné ciele, ak zohľadníme veľkú rôznorodosť regiónov EÚ vzhľadom na ich geografickú veľkosť a umiestnenie, výšku príjmov a politický význam. Výrazné zmeny prinieslo aj rozšírenie EÚ – rozdiely medzi regiónmi v 27 súčasných členských štátov EÚ sú dvakrát tak vysoké ako tie, ktoré existovali medzi 15 členskými štátmi pred rokom 2004.

Súčasná prax politiky súdržnosti, pri ktorej rozdeľovanie zdrojov vychádza z údaja HDP/osoba, poskytuje viac zdrojov regiónom s vyšším počtom obyvateľov žijúcich v absolútnej chudobe.

Niektorým krajinám sa zdanlivo darí dobre, a predsa sú v nich regióny, v ktorých ľudia čelia vysokému riziku chudoby. V menej rozvinutých krajinách je tendencia k nižšej miere chudoby v regióne hlavného mesta. V iných krajinách je v regióne hlavného mesta často vyššia miera chudoby, nakoľko sa bohaté rodiny z neho odsťahovali.

Veľká časť finančných zdrojov poskytovaných v rámci politiky súdržnosti prúdi do menej rozvinutých krajín, v ktorých sa nachádza oveľa vyšší podiel materiálne znevýhodnených ľudí (absolútna miera chudoby, ktorá uvádza, že ľuďom chýbajú tri alebo viac z deviatich základných potrieb).

KTO JE NAJVIAC OHROZENÝ?

Medzi ľudí, ktorí sú najviac ohrození chudobou, patria starší ľudia, rodiny s veľkým počtom detí, rodiny s jedným rodičom, deti a mladí ľudia, ľudia s postihnutím a príslušníci etnických menšín vrátane silnej 10- až 12-miliónovej európskej komunity Rómov. Vo všetkých týchto skupinách sú chudobe a sociálnemu vylúčeniu vystavené viac ženy ako muži.


„ Posledné odhady ...

ukázali, že poskytovanie zdrojov v rámci ... súdržnosti ...

dosahuje ...ciele.

“

Politika súdržnosti sa súčasne zaoberá koncentráciou relatívnej chudoby v konvergenčných regiónoch viac rozvinutých krajín. Vyššie prostriedky do regiónov, ako sú Wales v Spojenom kráľovstve, časti Valónska v Belgicku, južné Taliansko a južné Španielsko, ukazujú, že niektoré zdroje smerujú do týchto regiónov v rámci pomoci pri riešení chudoby.

Cieľ konkurencieschopnosti a zamestnanosti v regiónoch pristupuje k uvedenej problematike z iného uhla, pričom zohľadňuje nadpriemernú mieru nezamestnanosti a nízku úroveň vzdelanosti, ktoré úzko súvisia s relatívnou i absolútnou chudobou.

EFRR a ESF – fondy, ktoré sa navzájom dopĺňajúJe dôležité investovať do sociálnej a ekonomickej infraštruktúry potrebnej na to, aby ľudia žijúci v znevýhodnených spoločenstvách mohli využívať odbornú prípravu a pracovné miesta mimo svojho bydliska. Najvýraznejšiu pomoc môžu v tejto oblasti poskytnúť prostriedky z EFRR podporou rozvoja, ktorý umožňuje jednotlivcom získať prístup k týmto možnostiam.

Podpora podnikania sa zameriava najmä na malé a stredné podniky a začínajúce firmy.

„Máme presvedčivé dôkazy, že Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) viedol k zvýšeniu investícií v spoločnostiach a rozšíril aktivity v oblasti výskumu a rozvoja. Investície do výskumu a rozvoja na jedného zamestnanca boli napríklad v podporovaných podnikoch v Durínsku vo východom Nemecku takmer 2,5-krát vyššie. To znamená jednoznačný pozitívny účinok,“ vysvetľuje Dirk Ahner, generálny riaditeľ pre regionálnu politiku.

Investície z EFRR zvyšujú ponuku pracovných miest a prístup k odbornej príprave, pričom sa zameriavajú na podporu:

• miestnych systémov sprostredkovania pracovných miest, ktorých cieľom je zosúladiť možnosti znevýhodnených jednotlivcov s pracovnými príležitosťami,

• vybavenie a zvyšovanie kvality miestnych centier zabezpeču-júcich odbornú prípravu, vzdelávanie a rozširovanie zručností v oblasti elektronickej komunikácie,

• bezpečné dopravné prepojenia na spojenie oblastí s dopytom po možnostiach s oblasťami s ich ponukou,

• investície do lepšieho miestneho prístupu k zariadeniam IKT v rámci spoločenstiev.

Financovanie z Európskeho sociálneho fondu (ESF) podporuje udržateľnú integráciu znevýhodnených osôb a osôb s postihnutím do pracovnej sféry. V rámci dosahovania týchto cieľov sa podporujú nasledujúce aktivity:

• poradenstvo a školenia, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám znevýhodnených a postihnutých osôb,

• vytváranie možností integrácie a zaradenia do zamestnania, vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené a postihnuté osoby v rámci sociálnej ekonomiky,

• podpora podnikateľských aktivít znevýhodnených a postihnu-tých osôb,

• kampane zvyšujúce povedomie, ktoré sa zameriavajú na boj proti diskriminácii, zmenu postojov a tolerovanie rôznorodosti na pracovisku.

EFRR sa prispôsobuje potrebámRiešením nie je iba tvorba pracovných miest. V máji 2010 sa postupy v rámci EFRR upravili tak, aby sa obmedzila segregácia spoločenstiev žijúcich na okraji spoločnosti v nevyhovujúcich bytových podmienkach. Nariadenia boli upravené s prihliadnutím na zvyšovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Rozsah oprávnenosti teraz zahŕňa renováciu a zmenu využívania existujúcich budov vo vlastníctve verejných orgánov alebo neziskových prevádzkovateľov, čím sa zabezpečuje nízkonákladové bývanie pre domácnosti s nízkym príjmom alebo ľudí so špecifickými potrebami. Za oprávnený výdavok možno považovať aj obmedzenú pomoc pri zmene existujúceho bývania vrátane výstavby nových domov.

A výsledok?EFRR a Kohézny fond sa výrazne zameriavajú na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov a členských štátov. Je to jeden z najdôležitejších spôsobov boja proti sociálnemu vylúčeniu – stimulácia hospodárskej činnosti, ktorá prinesie zvýšenie počtu a kvality pracovných miest.

V rokoch 2007 až 2013 bude prostredníctvom nástrojov politiky súdržnosti poskytnutých 347 miliárd €, alebo 35,7 % rozpočtu Spoločenstva, na podporu programov regionálneho rastu a stimuláciu tvorby pracovných miest. Politika súdržnosti týmto spôsobom pomáha ľuďom vymaniť sa z chudoby.


PreHľAd

Posledné hodnotenia ukázali úspešnosť fondov pri stimulácii rastu a tvorby pracovných miest. Dva rozdielne makroekonomické modely prišli k záveru, že poskytnuté prostriedky mali v rokoch 2000 až 2008 výrazný vplyv na hospodársky rast najmä v konvergenčných regiónoch. Členské štáty uvádzajú v rokoch 2000 až 2006 vytvorenie približne 1 milióna pracovných miest vďaka podpore podnikov.

Významná časť zdrojov EFRR sa súčasne investuje do súdržnosti v oblasti sociálnej a teritoriálnej a v oblasti životného prostredia. Medzi podporované projekty patrí skvalitnenie alebo tvorba sociálnej infraštruktúry rôznych typov a čistenie a renovácia dedín na vidieku, vnútorných mestských štvrtí, starých priemyselných centier a historických pamiatok.

Do projektov tohto typu, vrátane projektov zameraných na rozvoj turistických zariadení, sa v rokoch 2000 až 2006 investovala približne tretina celkových zdrojov poskytnutých z EFRR do regiónov v rámci cieľa č. 1 a 36 % celkových zdrojov poskytnutých v rámci cieľa č. 2, pričom v aktuálnom období rokov 2007 až 2013 je rozdelenie zdrojov podobné.

Hodnotenie rokov 2000 až 2006 ukázalo hmatateľné výsledky projektov v oblasti environmentálnej infraštruktúry. Vybudovalo sa napríklad pripojenie množstva domácností v chudobnejších regiónoch v rámci celej EÚ na zásobovanie čistou pitnou vodou alebo kanalizáciu (14 miliónov ľudí bolo pripojených ku kvalitnejšiemu prívodu vody, 20 miliónov ďalších ľudí profitovalo z projektov zameraných na spracovanie odpadovej vody).

A výsledok? Mestá a dediny po celej Európe, vrátane chátrajúcich a bývalých priemyselných oblastí a zaostalých vnútorných mestských štvrtí, sa zmenili na atraktívne oblasti, v ktorým možno žiť a pracovať a ktoré možno navštíviť.

I keď neexistuje všeobecne prijatý súbor ukazovateľov alebo údajov, ktoré by takého výsledky kvantifikovali, hodnotenie ukazuje, že tieto projekty nepochybne prispeli k zvýšeniu úrovne a kvality života, ako aj teritoriálnej vyváženosti tým, že motivovali viac ľudí, aby v týchto miestach žili a realizovali v nich svoje podnikateľské aktivity.

ŠPIčKOVé TECHNOlógIE PRENIKlI DO SRDCA VIDIECKEHO FRANCÚZSKA

Región Auvergne je vidiecky a izolovaný, a predsa je prvým regiónom vo Francúzsku, ktorý vďaka prostriedkom z EFRR poskytnutým v rámci cieľa regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti ponúka všetkým svojim obyvateľom vysokorýchlostné pripojenie k internetu. Ocenený projekt RegioStars 2010 predstavuje vítaný rozvoj pre región vďaka prílevu mladých ľudí, ktorí sa do regiónu prisťahovali a začali v ňom podnikať

Cecile Hesseová a Gael Romier sú dvaja mladí fotografi, ktorí sa usídlili v Auvergne. V čase, kedy do regiónu prišli, mohlo odoslanie každého záberu klientovi trvať až 20 minút. Nové vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie tento proces maximálne urýchlilo. „To nám umožnilo naďalej podnikať a predovšetkým zostať v tomto regióne,“ hovorí Cecile Hesseová.

K oživeniu regiónu došlo v roku 2009 vďaka rôznym typom realizovaných iniciatív, napríklad iniciatíve na základnej škole v Mazayes, kde si deti vytvorili vlastnú webovú lokalitu. Riaditeľ školy Etienne Anquetil nepochybuje, že deti i rodičia sa tešia, keď vidia, ako sa škola začlenila do súčasnej spoločnosti.

Trvalý a univerzálny prístup priniesol zmeny a bol prínosom vo všetkých oblastiach – zdravotníctve, hospodárstve, vzdelávaní a turizme.

Širokopásmové pripojenie v Auvergne, roky 2006 až 2009

Celkový rozpočet: 38 500 000 €

EFRR: 26 %

René Souchon (vpravo), predseda regionálnej rady v Auvergne, preberá ocenenie RegioStars od komisára Hahna

panorama 35 7panorama 35panorama 35 7

Karima DElliPoslankyňa Európskeho parlamentu

Karima Delliová je členkou skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie, členkou výboru pre regionálny rozvoj, podpredsedníčkou pra-covnej skupiny URBAN Intergroup a aktivistkou kolektívu čierny štvrtok (Jeudi Noir).

Aké sú vaše očakávania vo vzťahu k výsledkom Európskeho roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu?EÚ nevyrieši problémy chudoby a sociálneho vylúčenia za jeden rok. Po zlyhaní Lisabonskej stratégie sa však tento rok zameria na zviditeľnenie tých 84 miliónov ľudí, ktorí sa stali obeťami krízy, najmä chudobných pracujúcich a tých, ktorí sa dennodenne snažia pomôcť ľuďom vylúčeným zo spoločnosti a tým, ktorí sa ocitli na jej okraji, žiť dôstojný život. Dúfam, že následne budeme schopní riešiť problém chudoby tým, že presvedčíme Európsku komisiu, aby vypracovala návrh rámcových smerníc o minimálnej mzde a boji proti diskriminácii, bránila všeobecný prístup k službám a dosiahla uznanie práva na bývanie vo všetkých členských štátoch.

Ako chápete svoju úlohu pri riešení chudoby a sociálneho vylúčenia?Myslím že našou úlohou ako poslancov EP je dať priestor na vyjadrenie tým, ktorí čelia chudobe, a všetkým organizáciám, ktoré pracujú v oblasti boja proti chudobe a ktoré realizujú riešenia v každo-dennom živote. Vždy hovorím, že nesmieme robiť politiku pre týchto ľudí, ale s nimi. Tento európsky rok by mal vytvoriť príleži-tosť sústrediť osvedčené postupy v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a ukázať, že existuje nádej pre najzraniteľ-nejších ľudí. Súčasne si ako ekológ myslím, že musíme spustiť alarm nielen z dôvodu spoločenskej nerovnosti, ale aj nespravod-livosti voči životnému prostrediu. Po zlyhaní rokovaní v Kodani cenu za zmeny klímy zaplatia tí najchudobnejší, s najhoršími podmienkami bývania a najohrozenejší.

Ako prispejú posledné zmeny v nariadeniach o EFRR týkajúce sa bývania pre marginalizované spoločenstvá a podpory energeticky účinných budov k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu?Nové nariadenie je najlepším príkladom toho, čo som povedala o prepojení medzi bojom proti zmenám klímy a sociálnemu vylúčeniu. Predstavuje veľký pokrok pri skvalitňovaní životných podmienok znevýhodnených skupín obyvateľstva, nakoľko umožňuje financovať z EFRR aj projekty v oblasti obnovenia a výstavby domov a boja proti nedostatku energie vo všetkých členských štátoch. Tento návrh už dlho očakávali všetci, ktorí vedú kampane za rešpektovanie práv na integráciu marginalizovaných spoločenstiev, najmä Rómov.

Teraz, keď sa nám darí, sa však nesmieme zastaviť. Budeme veľmi pozorne sledovať aktuálne využívanie týchto fondov, pretože nesmie viesť k vylúčeniu marginalizovaných spoločenstiev z mestských centier prostredníctvom realitných špekulácií na základe prudkého rastu nájomného a poplatkov za prenájom.

Teraz musíme zabezpečiť, aby sa všetky zúčastnené strany vrátane miestnych úradov, verejných investičných bánk a európskych sietí, napríklad iniciatívy Dohovor starostov, podieľali na projektoch obnovenia miest tak, aby boli pre každú jednotlivú zraniteľnú skupinu obyvateľov zabezpečené dostatočné zdroje a možnosť dlhodobo dôstojného života.

„ Veľký pokrok pri

skvalitňovaní životných podmienok znevýhodnených skupín obyvateľstva “

intervieW

Vylúčenie pociťujú aj na vidieku

panorama 358 panorama 35panorama 358

Fintan FarrEllriaditeľ siete Európskej siete proti chudobe (EaPn)

Fintan Farrell bol menovaný riaditeľom Európskej siete proti chudobe (European Anti-Poverty Network, EAPN) v roku 2002. Predtým bol od roku 1996 do roku 2000 prezidentom tejto siete. Pracoval aj ako prezident sociálnej platformy a predseda kontaktnej skupiny EÚ pre občiansku spoločnosť.

Aké sú vaše očakávania vo vzťahu k výsledkom Európskeho roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu?Očakáva sa, že tento rok môže podnietiť v ľuďoch úvahy o type spoločnosti, ktorú chceme budovať, a zviditeľniť odkaz, že spoločnosti s vyššou rovnosťou sú lepšie pre všetkých. Tento rok bol vyhlásený v čase krízy. Zdá sa, že jej náklady budú musieť znášať chudobní ľudia.

Chudoba a sociálne vylúčenie musia byť jasne identifikované ako hlavné problémy, ktoré treba riešiť v rámci stratégie Európa 2020. Súčasne musíme venovať pozornosť príčinám chudoby a porozumieť, že zníženie nerovností z hľadiska bohatstva prostredníctvom efektívneho mechanizmu prerozdelenia je predpokladom na vybudovanie lepšej, spravodlivejšej EÚ.

Tento rok by sa mal súčasne odraziť na miestnej i celoštátnej úrovni prostredníctvom dôslednejšej angažovanosti v práci mimovládnych organizácií zameraných na boj s chudobou a ich podpory zo strany štátnych orgánov.

Ako chápete svoju úlohu pri riešení chudoby a sociálneho vylúčenia?Cieľom EAPN je ochrana záujmov ľudí, ktorí čelia chudobe, ovplyvňovaním príslušných politík a programov EÚ. EAPN bude monitorovať spôsob riešenia problémov chudoby a sociálneho vylúčenia pri realizácii stratégie Európa 2020 a platformy proti chudobe. Súčasne bude hodnotiť spôsob, akým prispieva politika zamestnanosti k vytváraniu začleňujúcich pracovných trhov a ako sa využívajú štrukturálne fondy pri realizácii programu v oblasti sociálnej inklúzie. V záujme dosiahnutia týchto cieľov poskytujeme mimovládnym organizáciám možnosť podeliť sa o skúsenosti z realizácie týchto politík a programov v praxi a navrhovať nové oblasti pre aktivity EÚ. Ústredným bodom súčasnej činnosti siete EAPN je priama účasť ľudí čeliacich chudobe.

Akým spôsobom môže politika súdržnosti prispieť k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020 zbaviť 20 miliónov ľudí chudoby do roku 2020?Pri dosahovaní cieľa zbaviť 20 miliónov ľudí chudoby do roku 2020 možno politiku súdržnosti využiť ako všestranný nástroj na zabezpečenie sociálnej inklúzie. EFRR a ESF musia byť využité inovatívnym a alternatívnym spôsobom tak, aby skutočne reagovali na potreby najzraniteľnejších skupín a boli dostupné pre mimovládne organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti. EAPN by súčasne rada videla posun od súčasných modelov rastu a pracovných miest k modelom, ktoré sú pre dotknutých ľudí prínosom prostredníctvom aktívneho začlenenia, sociálnej inovácie, nových sociálnych služieb, ekologických pracovných príležitostí a technológií dostupných aj pre ľudí na okraji pracovného trhu.

Štrukturálne fondy sa špecificky zameriavajú na stratégiu Európa 2020, pričom všetky finančné nástroje EÚ sa musia mobilizovať tak, aby prispeli k dosiahnutiu navrhovaného zníženia chudoby stanoveného v stratégii. Špecifický finančný nástroj EÚ by sa mal zamerať na tri hlavné ciele: dostupnosť práv, najmä v súvislosti s dostupným prístupom ku kvalitným službám všeobecného záujmu; sociálna inklúzia, najmä so zameraním na rozvoj integrovanej aktívnej inklúzie; a angažovanosť kľúčových účastníkov.

VIAC INFORmáCIí:

http://www.eapn.eu/index.php?lang=en

intervieW

„ ...možno politiku

súdržnosti využiť ako všestranný nástroj na

zabezpečenie sociálnej inklúzie “

Iniciatíva troch miest – obnova častí miest Yorkshire a Humberside v Spojenom kráľovstve

http://www.eapn.eu/index.php?lang=en


Paul BEvanGenerálny tajomník organizácie EurOCitiES

„ Investície do

zručností, kvality pracovných miest a sociálnej inklúzie

majú jednoznačný ekonomický prínos

“

Asociácia EUROCITIES združuje veľké európske mestá. V 140 členských mestách asociácie, ktorá vznikla v roku 1986, žije 25 % obyvateľov EÚ. Paul Bevan sa stal generálnym tajomníkom asociácie v novembri 2008, pričom predtým zastával vedúce posty v miestnej a regionálnej správe v Spojenom kráľovstve.

Aké sú vaše očakávania vo vzťahu k výsledkom Európskeho roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu?Tento európsky rok musí zvýšiť povedomie o tom, že boj proti chudobe nie je iba o altruizme. Naším najväčším hospodárskym bohatstvom sú obyvatelia Európy – náš ľudský kapitál. Stratégia Európa 2020 uznáva, že nebudeme môcť súťažiť v rámci svetového hospodárstva, ak plne nevyužijeme tento potenciál. Investície do zručností, kvality pracovných miest a sociálnej inklúzie majú jednoznačný ekonomický prínos a súčasne priamo zvyšujú kvalitu života našich občanov.

Ako chápete svoju úlohu pri riešení chudoby a sociálneho vylúčenia?Chudoba a vylúčenie sú predovšetkým problémom miest. Dokonca aj v európskych mestách s najvyššou prosperitou je vysoká úroveň chudoby, ktorá je často sústredená do určitých štvrtí. Asociácia EUROCITIES preto v roku 2010 zamerala svoju kampaň na zvýšenie povedomia o mestskom rozmere chudoby.

Mestské samosprávy sú pripravené riešiť tieto problémy prijatím viacrozmerného prístupu. Vzdelávanie a odborná príprava, pomoc pri hľadaní zamestnania, obchodné poradenstvo, skvalitnenie bývania, zlepšenie zdravia, podpora spoločenstiev a rodín, verejná doprava, skvalitnenie životného prostredia, občianska angažovanosť – všetky tieto oblasti musia byť organizované integrovaným spôsobom, ak máme dosiahnuť reálnu a udržateľnú zmenu v takto zanedbaných oblastiach. K tomuto záveru sme jednoznačne dospeli na základe podujatí v rámci iniciatívy Mestá proti chudobe a vylúčeniu, ktoré organizovala asociácia EUROCITIES po celej Európe.

V praxi však chudoba a vylúčenie pravdepodobne predstavuje najťažšiu úlohu pre každého primátora. Motivácia obyvateľov, mimovládnych organizácií a podnikov, koordinácia rôznych úradov a hľadanie nových spôsobov práce – to všetko si vyžaduje dokonalé politické majstrovstvo. A súčasne množstvo zdrojov. Asociácia EUROCITIES nepresadzuje iba zmenu v prístupe miest, ktoré sú jej členmi, ale aj vyššie právomoci mestských samospráv pri riešení týchto komplexných problémov.

Ako môžu európske mestá využiť politiku súdržnosti na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia?Európska politika súdržnosti zohrala skutočne významnú úlohu v podpore miest pri hľadaní nových ciest na riešenie týchto prob-lémov. Mestské samosprávy dokázali, že základom trvalého úspechu je uvedený integrovaný prístup. S postupom hospodár-skej krízy sa problémy, ktorým naše mestá čelia, ešte zvyšujú.

Tri štvrtiny Európanov žijú v mestách a 85 % HDP EÚ sa produkuje v mestách, takže perspektíva trvalo udržateľnej obnovy Európy je nemysliteľná bez prosperujúcich miest. Či už bývate vo veľkom meste alebo nie, je v záujme nás všetkých aby európske mestá i naďalej priťahovali investície a vytvárali inovatívne riešenia a bohatstvo. Politika súdržnosti má príležitosť zohrať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom podpory nepretržitej obnovy miest a sociálnej súdržnosti v rámci Únie.

VIAC INFORmáCIí:

http://www.eurocities.eu/main.php

Regionálne fondy pomáhajú financovať interaktívny kurz automobilového strojárstva na Malte

http://www.eurocities.eu/main.php


euróPsky rok 2010

Európsky rok 2010 je na pozadí najhoršej sociálnej krízy v Európe prezentovaný ako príležitosť na vytvorenie hybnej sily, rozvoj nových partnerstiev a prijatie opatrení. Existencia chudoby v jednom z najbohatších regiónov sveta je skutočne vážny problém. Takmer 84 miliónov Európanov – 17 % populácie EÚ – žije bez ohľadu na celkové zvýšenie životnej úrovne za posledné desaťročia pod hranicou biedy.

Využitie všetkých zdrojovRiešenie týchto problémov si vyžaduje komplexný prístup vrátane hodnotenia štrukturálnych a individuálnych aspektov, využitia širokej škály nástrojov a mobilizácie zúčastnených strán na regionálnej i celoštátnej úrovni. Tento viacrozmerný prístup sa stal jadrom aktivít EÚ. Tzv. sociálnu Európu formoval v priebehu rokov celý rad politík a programov zameraných na podporu tvorby pracovných miest a lepších pracovných podmienok, vzdelávania a sociálnej a teritoriálnej súdržnosti a boj proti diskriminácii.

EÚ nesedela so založenými rukami a nečakala s riešením problému chudoby na príchod roka 2010. V roku 2000 začali členské štáty realizovať inovačnú spoločnú stratégiu zameranú na sociálnu inklúziu, v rámci ktorej definovali vnútroštátne plány a spoločné ciele a v kľúčových oblastiach, ako sú chudoba detí, minimálna mzda a ľudia bez domova, sa učili jeden od druhého.

Nový impulz na intenzívnejší bojÚloh je však oveľa viac. Cieľom Európskeho roka 2010 je využívanie základných existujúcich nástrojov a vytvorenie hybnej sily na realizáciu aktivít v celej Európe. Centrom kampane sú štyri interdisciplinárne ciele:

• zvyšovanie povedomia presadzovaním a dosiahnutím lepšieho porozumenia vo vzťahu k realite chudoby v súčasnej EÚ, búranie stereotypov a vytýčenie spôsobov jej riešenia,

• šírenie posolstva, že boj proti chudobe je v spoločnom záujme a zahŕňa spoločnú zodpovednosť, a presadzovanie záväzkov zo strany verejnosti i súkromných subjektov,

• vyzývanie ľudí k aktivite a tvorba nových podnetov od miestnej po európsku úroveň,

• podpora aktívnej účasti ľudí, ktorí sa ocitli v chudobe, a dôslednejšie uznanie ich práva na dôstojný život.

Celkovo sa na aktivitách zúčastňuje 29 krajín, ktoré spolu so zúčastnenými stranami (MVO, sociálni partneri, nadácie, regionálne a miestne orgány) vypracovali vnútroštátne programy partnerstva.

Očakáva sa viac ako 1 000 iniciatív z celej Európy od konferencií, reťazcov solidarity a diskusií v školách po programy odbornej prípravy pre médiá, interaktívne hry a skúšanie nových strategických systémov.

Európsku kampaň koordinuje Európska komisia a využíva predovšetkým informačné nástroje (webovú lokalitu, publikácie, obrazové materiály …) a základné aktivity: Projekt umeleckého partnerstva (ktorý spája študentov umenia, MVO a chudobných ľudí v Európe), súťaž novinárov v oblasti audiovizuálnych a tlačených médií a tematický týždeň v polovici októbra so seminármi a fórami. Belgické predsedníctvo zorganizuje v decembri záverečnú konferenciu.

Množstvo ďalších aktivít plánujú MVO a iné zúčastnené subjekty, ktoré sa výrazne zapojili do kampane, ako aj ďalšie európske inštitúcie a orgány: Európsky rok 2010 je spoločný projekt, v ktorom majú všetky zainteresované strany svoju úlohu.

Mierou úspešnosti Európskeho roku 2010 však bude aj jeho schopnosť ovplyvniť politické programy v členských štátoch i na úrovni EÚ. V júni 2010 odsúhlasila Rada Európy v rámci stratégie Európa 2020 cieľ zbaviť 20 miliónov ľudí rizika chudoby a sociálneho vylúčenia. Na tento dôležitý krok musia nadväzovať dlhodobé, trvalo udržateľné aktivity na všetkých úrovniach.

VIAC INFORmáCIí:

http://www.2010againstpoverty.eu/?langid=sk

SOCIÁLNA INKLÚZIA, BOJ PROTI CHUDOBE

http://www.2010againstpoverty.eu/?langid=sk

panorama 35 11

euróPsky sociálny fond

Európsky sociálny fond investuje prostriedky v snahe pomôcť ľuďom získať zamestnanie a vymaniť sa z chudoby. EÚ sa v rámci svojej 10-ročnej hospodárskej stratégie zameria na potlačenie chudoby a vytvorenie lepších možností v živote.Chudoba a sociálne vylúčenie sú celoeurópskym problémom, i keď vlády jednotlivých štátov spolupracujú pri realizácii špecifických opatrení, ako sú systémy minimálnej mzdy. Riešenie týchto problémov predstavuje základnú súčasť záväzku EÚ budovať prosperujúcu a začleňujúcu spoločnosť, v ktorej majú jednotlivci právo žiť dôstojne a aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti.

Lepšie šance v životeI keď v prípade stratégie Európa 2000 ide o 10-ročnú hospodársku stratégiu, EÚ považuje potlačenie chudoby za jednu zo svojich najdôležitejších priorít. Účinným nástrojom v tomto boji je Európsky sociálny fond (ESF), ktorého cieľom je dlhodobo a pozitívne ovplyvňovať šance jednotlivcov v živote.

Je to presne ten systém, vďaka ktorému sa poskytuje pomoc 3 500 nezamestnaným Rómom, ktorí bývajú v slovenskom Trebišove. Rómovia sú v rámci projektu financovaného z ESF zamestnaní pri obnove miestnej školy, ktorá bude slúžiť pre viac ako 600 rómskych žiakov. Tento príklad je jedným z mnohých projektov, v rámci ktorých ESF pomáha krajinám EÚ vrátiť ľuďom ich nezávislosť a dôstojnosť.

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniuPočas Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa prijímajú opatrenia zamerané na zvýšenie povedomia o realite, ktorá neškodí iba hospodárstvu, ale ruinuje aj životy jednotlivcov. ESF pomáha členským krajinám v ich úsilí riešiť tieto problémy. Je jednoznačne potrebné podniknúť kroky na všetkých úrovniach, pričom ESF bude i naďalej zohrávať kľúčovú úlohu.

VIAC INFORmáCIí:

http://ec.europa.eu/employment_social/esf/index_sk.htm

„ Až sedem

miliónov ľudí v Európe žije z menej ako

5 € na deň

“

PRERUŠENIE KOLOTOČA CHUDOBY

Na okraji spoločnosti nie sú iba Rómovia – hrozbe sociálneho vylúčenia čelí v Európe 84 miliónov ľudí. A hoci tomu ťažko uveriť, každý šiesty Európan žije pod hranicou chudoby. Až sedem miliónov ľudí v Európe žije z menej ako 5 € na deň. V snahe riešiť tento problém sa investuje celkovo približne 76 miliárd € (jedna šestina z iniciatív v oblasti sociálnej inklúzie) do projektov zameraných na:

• pomoc nezamestnaným pri získavaní práce formou získania potrebných zručností,

• boj proti diskriminácii a zabezpečenie možnosti pre zraniteľné skupiny vstúpiť na pracovný trh a stať sa aktívnymi členmi spoločnosti,

• ponuku odbornej prípravy a vzdelávania tak, aby postihnutí ľudia mohli získať zručnosti a kvalifikáciu,

• pomoc pracovníkom a podnikom pri prispôsobovaní sa hospodárskym zmenám,

• presadzovanie partnerstva s cieľom zabezpečiť lepšie pracoviská a pracovné miesta.

8. apríla 2010 si EÚ pripomína Medzinárodný deň Rómov

http://ec.europa.eu/employment_social/esf/index_sk.htm


SOCIÁLNA INKLÚZIA A POLITIKA SÚDRžNOSTI – PERSPEKTÍVA mIEST

sociálne vylÚčenie A rozvoj miest

Regionálna politika prioritne rieši otázky zaostalých mestských štvrtí. V druhom kole komunitnej iniciatívy URBAN (URBAN II) boli vybraté mestá, ktoré stáli pred širokou škálou sociálnych a hospodárskych problémov vrátane nezamestnanosti (v priemere 17 % vo všetkých projektoch iniciatívy URBAN II) a nedostatočného mestského rozvoja.V rámci iniciatívy URBAN II získalo podporu 70 programov z celej EÚ 15 s celkovým počtom 2,2 milióna obyvateľov. V rámci politiky súdržnosti bolo vyčlenených 754 miliónov € a po doplnení investícií EÚ zdrojmi zo strany dotknutých krajín a regiónov vzrástla celková hodnota na 1,6 miliardy €.

Miestny rozvoj a miestne partnerstvo Významným záverom z hodnotenia iniciatívy URBAN II ex post je, že úspešnosť projektu nezávisela od riešenej problematiky ani od špecifického nástroja. Úspešné projekty charakterizovalo miestne vedenie a miestne vlastníctvo. Boli vybraté v súlade s miestnymi vnímaním potrieb, so záväzkom zo strany miestnych zúčastnených strán a realizované v partnerstve s miestnymi subjektmi. Neúspešné projekty boli obvykle presadzované zhora s malým podielom miestneho vlastníctva a angažovanosti.

Viac ako 80 % partnerstiev na miestnej úrovni možno charak-terizovať ako inkluzívne, zahŕňajúce širokú škálu zúčastnených strán, ako sú spoločenské skupiny, súkromný sektor, pracovné

agentúry, poskytovatelia školení, rozvojové agentúry, pracov-níci v oblasti presadzovania práva a zdravotníctva. Približne 10 % projektov viedol dobrovoľnícky sektor, ktorý sa podieľal aj na realizácii mnohých ďalších projektov. Vedľajším prínosom bolo v dlhodobom meradle rozšírenie kapacity miestnych part-nerov pre ďalšie projekty.

Európska únia zohrala úlohu pri budovaní kapacít okrem iného aj prostredníctvom siete URBACT zabezpečujúcej výmenu skúseností.

VIAC INFORmáCIí:

http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/expost_reaction_en.htm

URBAN II – úlohy a riešeniaVšetky programy sa zamerali na oblasti s výraznými hospodár-skymi, sociálnymi a fyzickými problémami. Aj keď každý program vznikol v inom miestnom kontexte a v rámci neho riešil množ-stvo problémov, mnohé sa zamerali na znaky deindustrializácie (nevyužitá pôda, vysoká nezamestnanosť, nízky podnikateľský rast a súvisiace sociálne problémy).

Programy sa snažili o riešenie všetkých týchto otázok integrovaným a holistickým spôsobom. Možno ich rozdeliť do dvoch veľkých skupín:

– skupina projektov zameraných na sociálnu a hospodársku obnovu, zahŕňa 40 programov zameraných špecificky na jednu z týchto tém alebo (obvykle) na obe z nich s nižšími investíciami do fyzickej infraštruktúry,

– skupina projektov zameraných na fyzickú obnovu, zahŕňa 30 programov zameraných špecificky na túto tému s nižšími investíciami projektov v oblasti hospodárskej a sociálnej obnovy.

Fyzická obnova – Iniciatíva URBAN II prispela k zastaveniu rozkladu miest, vytvorila dopravné uzly a nové možnosti prepravy, vybudovala nové zariadenia pre spoločenstvá (múzeá, knižnice, predškolské zariadenia) a skvalitnila verejné priestory. Väčšina týchto zmien zvýšila atraktivitu danej oblasti.

Hospodárska obnova – projekty podporujúce podnikanie, tvorbu a rast podnikov a rozvoj (menšieho rozsahu) priemyselných lokalít. Ďalším kľúčovým aspektom iniciatívy URBAN II bola podpora ľudí pri hľadaní zamestnania.

Sociálna obnova – projekty zamerané na zníženie kriminality, skvalitnenie vzdelávania, rozšírenie zručností miestnych ľudí a rôzne formy podpory znevýhodnených skupín (najmä mla-dých ľudí).

Sociálne vylúčenie bolo kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňoval životy a možnosti viacerých kľúčových demografických skupín v programových oblastiach iniciatívy URBAN II. Ženy, mladší a starší ľudia, príslušníci menšinových etnických skupín, žiadatelia o azyl a utečenci – všetci mali skúsenosť s niektorou z foriem sociálneho vylúčenia a znevýhodnenia.

čO SA DOSIAHlO?

• 108 000 ľudí, ktorí absolvovali odbornú prípravu, pričom viac ako polovica z nich bola zo sociálne slabých skupín a získali pomoc pri prekonávaní negramotnosti a ďalšom vzdelávaní alebo pri prvom vstupe na trh práce.

• Približne polovica programov (8 z 15 prípadových štúdií) priniesla výsledky súvisiace s poskytovaním dodatkových alebo nových sociálnych služieb a zdrojov. Iniciatíva URBAN II bola skutočným prínosom pri poskytovaní lepších sociálnych služieb (napríklad vďaka budovaniu alebo obnove sociálnych centier, ktoré ponúkajú obyvateľom informácie, poradenstvo, usmernenie a inú podporu).

• 247 projektov v oblasti bezpečnosti zameraných na zníženie kriminality na miestnej úrovni. Tieto projekty zahŕňali po-chôdzkárov, bezpečnostné kamery, sadové úpravy a pouličné osvetlenie zabezpečované v spolupráci so skupinami z jed-notlivých spoločenstiev a susedskými hliadkami.

• 593 iniciatív na rozširovanie možností spoločenstva. V jednom prípade (Burnley v Spojenom kráľovstve) viedla príslušná iniciatíva k zapojeniu 134 ľudí do riadenia komunity.




Nástroj v boji proti sociálnemu vylúčeniuHodnotenie ex post ukázalo, že väčšina programov v rámci iniciatívy URBAN podporovala projekty zamerané na riešenie nezamestnanosti a nedostatku pracovných príležitostí. Vo väčšine cieľových oblastí bola vysoká miera nezamestnanosti, preto bol tento problém riešený prioritne podporou projektov zameraných na odbornú prípravu, rozvoj pracovnej sily, vzde-lávanie a zdokonalenie zručností.

Takmer polovica programov podporovala projekty, ktoré sa venovali otázkam kriminality vrátane pomerne veľkého počtu projektov súvisiacich s problematikou drog a opatreniami zameranými predovšetkým na protispoločenské správanie.

Približne tretina programov obsahovala projekty zamerané na rozširovanie kapacity a posilnenie dobrovoľného a komunitného sektora. Projekty podporili rast a rozvoj týchto organizácií tak, aby boli dostatočne výkonné a trvalo udržateľné, aby dokázali efektívne poskytovať pomoc miestnym spoločenstvám.

Veľa projektov sa zameralo na špecifické skupiny v rámci sociálne slabých spoločenstiev. Kľúčovými skupinami boli ženy, etnické menšiny a (v širšej miere) mladí ľudia. Projekty tak evidentne uprednostnili najťažšie osloviteľné skupiny cieľových spoločenstiev.

13panorama 35

AKO TO FUNgUJE – DORTmUND

Hlavnými problémami bola vysoká nezamestnanosť (najmä me-dzi mladými ľuďmi a migrantmi), chudoba a riziko sociálneho vylúčenia, nízka úroveň dosiahnutého vzdelania, nevyvážané hospodárstvo, nevyhovujúce životné podmienky a problema-tický obraz vo vzťahu k okoliu. V cieľovej oblasti bola vysoká miera fluktuácie obyvateľstva, pričom úspešnejší obyvatelia sa obvykle odsťahovali a nahradili ich sociálne slabšie skupiny.

Väčšina zdrojov bola zameraná na podnikanie a zamestnanosť (42 %) a opatrenia v oblasti fyzickej obnovy a životného prostredia (33 %). 15 % projektov sa venovalo sociálnemu vylúčeniu. Hlavnými prioritami bolo vytvorenie a udržanie pracovných miest, skvalitnenie mestských sietí a bývania, rozvoj štruktúr pre obyvateľov v oblasti obchodu, bývania a kultúry a podpora sociálnej súdržnosti.

Programy mali pevnú logiku s úzkou väzbou medzi problé-mami zdôraznenými v základnej analýze a vypracovanou stratégiou. Štúdiu zameranú na silné a slabé stránky progra-mu doplnili intenzívne konzultácie s miestnymi partnermi a obyvateľmi, vďaka čomu program výrazne odrážal miest-ne potreby a podmienky.


PRÍPAD RÓMOVPolitika súdržnosti zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní životných podmienok a integrácii menšinových skupín. Podporu poskytuje prostredníctvom širokej škály politík v oblasti boja proti diskriminácii, sociálnej inklúzie a cieleného poskytovania zdrojov. Špecifická pozornosť sa venuje rómskej komunite, ktorá je zvlášť zraniteľná: medzi nedávne kroky v tejto oblasti patria opatrenia na zabezpečenie prístupu k bývaniu, vzdelávaniu a počiatočnému kapitálu, ako aj informačná kampaň.Rómovia v celej Európe sú vystavení marginalizácii, sociálnemu vylúčeniu a rasizmu. Štúdie ukazujú, že Rómovia čelia celému radu problémov – od možnosti využívať svoje právo, napr. právo na prístup k základným službám a zamestnaniu, až po vysoký výskyt násilia živeného rasovými predsudkami.

O čo vlastne ide?Začiatkom tohto roka Komisia vydala oznámenie Sociálna a ekonomická integrácia Rómov v Európe, ktoré sa stalo základom ďalších krokov. Vo vyhlásení sa uvádza, že situácia Rómov v Európe si vyžaduje okamžité kroky, pričom Komisia vyzýva na „úplnú sociálnu a hospodársku integráciu“.

Dokument obsahuje jasný záväzok zabezpečiť sociálnu inklúziu Rómov a vysvetlenie, že napriek pokroku dosiahnutému v posledných dvoch rokoch, kedy sa problematika Rómov dostala viac do pozornosti pri tvorbe politík, musia existujúce nástroje fungovať efektívnejšie a s vyššou úrovňou integrácie, ak chceme dosiahnuť cieľ.

Vo oznámení je uvedených viacero konkrétnych opatrení vo vzťahu k Rómom. Patrí medzi ne aj cielené využívanie štrukturálnych fondov a venovanie dostatočnej pozornosti problematike Rómov v rámci politiky súdržnosti.

VIAC INFORmáCIí:

Vyhlásenie o Rómoch

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52010DC0133:SK:HTML

SOCIÁLNA INKLÚZIA ETNICKÝCH mENŠÍN

inklÚziA A etnické menšiny

Bývanie – pomoc pre Rómov pri širšom využívaní finančných zdrojovKľúčovým prvkom aktivít na pomoc rómskym spoločenstvám je zlepšenie podmienok bývania. Zistenia Agentúry EÚ pre základ-né práva ukázali, že mnohí z nich žijú v preplnených chatrčiach a karavanoch v segregovaných oblastiach s obmedzeným prístupom k čistej vode, elektrickej energii a likvidácii odpadu, pričom čelia nielen zdravotným problémom z dôvodu nedosta-točnej hygieny, ale aj neustálemu riziku núteného vysťahovania.

Nové nariadenie prináša nádej na zlepšenie tejto situácie na základe odstránenia nesúladu medzi dostupnými možnosťami financovania zo zdrojov EFRR a konkrétnymi životnými podmienkami Rómov. Nariadenie rozširuje používanie finančných zdrojov EFRR na oblasť bývania Rómov vo všetkých členských štátoch, pričom oprávnenie na čerpanie prostriedkov teraz získavajú aj vidiecke oblasti. Peniaze budú k dispozícii na výstavbu nových domov, ako aj na obnovu existujúcich.

Pilotný projekt v oblasti sociálnej inklúzie Rómov – komplexný prístup k integráciiI keď je bývanie dôležitým faktorom integrácie Rómov, na dosiahnutie úplného začlenenia musí byť pokrok dosiahnutý aj na iných úrovniach. Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku spustilo pilotný projekt, ktorý spája viaceré hľadiská:

• projekt Dobrý začiatok zabezpečuje vzdelávanie a starostlivosť v predškolskom veku, čím zvyšuje prístup k službám v oblasti vzdelávania a starostlivosti pre rómske deti vo veku do šesť rokov,

• vyššiu úroveň samostatnej zárobkovej činnosti možno dosiahnuť pomocou projektu zameraného na podporu mikropôžičiek – najmä pre ženy – ako pomôcky pre projekt podporujúci vytváranie vlastných firiem,

• v záujme zvyšovania povedomia verejnosti o problematike Rómov sa v Taliansku, Rumunsku, Albánsku a Bulharsku vedú protirasistické kampane zamerané najmä na športové aktivity, do ktorých sa zapájajú rôzne osobnosti.

Rómovia, ktorých počet sa odhaduje na 10 až 12 miliónov, sú najväčšou etnickou menšinou v EÚ.

VIAC INFORmáCIí:

Európska únia a Rómovia: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=518&langId=sk

Zamestnanosť a sociálna exklúzia: http://ec.europa.eu/regional_policy/themes/employment/index_sk.htm

ES UDEĽUJE gRANTY NA VYBRATé PROJEKTY:

Vzdelávanie a starostlivosť v predškolskom veku (Fond na vzdelávanie Rómov): 1,9 milióna €

Samostatná zárobková činnosť a mikropôžička (nadácia Polgar): 1,4 milióna €

Informovanosť a zvyšovanie povedomia (medzinárodná nadácia Spolu): 0,9 milióna €



http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=518&langId=sk

http://ec.europa.eu/regional_policy/themes/employment/index_sk.htm

http://ec.europa.eu/regional_policy/themes/employment/index_sk.htm

M F I


REGIONÁLNE FONDY POMÁHAJÚ IMIGRANTOM PRI PODNIKANÍArabské sušienky, thajská masáž, sushi … rôzne projekty s jedným spoločným motívom – podnikaním žien. mikrofinančný inštitút na juhovýchode Švédska, ktorý získal tento rok oce-nenie RegioStars, pomáha ženám z prostredia imigrantov budovať vlastné firmy a prispievať k cieľom EÚ v oblasti regionálnej konkurencie-schopnosti a zamestnanosti.„Nechýba vám odhodlanie. Máte nápady. Chcete si založiť podnik.“ Webová lokalita týmto spôsobom oslovuje ženy vylúčené z finančných systémov, aby si založili vlastné spoločnosti. Tieto ženy, ktoré sú vo väčšine prípadov nezamestnané, môžu získať finančnú podporu do výšky 26 000 €. Súčasne majú nárok na cielenú podporu pri každom kroku súvisiacom so založením podniku.

Hnacia sila rastu

Premena žien, ktoré boli predtým závislé od sociálneho zabezpečenia, na hnaciu silu regionálneho rastu je jedným z vysoko pozitívnych aspektov inštitútu, ktorý otvoril svoje dvere 11. septembra 2009. Z 80 žien, ktoré zareagovali na výzvu, má 15 v súčasnosti vytvorený vlastný minipodnik a vzniklo 20 pracovných miest.

Ženám, ktoré by mali malé šance presadiť sa na pracovnom trhu, radia kvalifikovaní poradcovia v oblasti podnikania. Poradcovia budujú osobné vzťahy, motivujú ich a budujú v nich zmysel pre vlastné schopnosti. Spoločne rozvíjajú vzniknuté nápady a pretvárajú ich do realizovateľných obchodných plánov. Podpora sa poskytuje aj po začatí podnikania, aby bolo zabezpečené nielen prežitie, ale aj stabilita či expanzia.

Investície sú možné vďaka podpore Sormlandskej sporiteľne a bánk JAK Members a Ekobanken, ktorá zahŕňa štyri kantony Sodermanland, Ostergötland, Vastra Gotaland a Štokholm na obdobie troch rokov.

VIAC INFORmáCIí

Viac informácií o tomto projekte: http://www.mikrofinansiering.se/

EFRR poskytol mikrofinančnému inštitútu (MFI) sumu 340 000 € na obdobie troch rokov.

OTVáRANIE DVERí

Pre ženy, ktoré nemajú prístup k sieti, nemajú úverovú históriu ani skúsenosť z vedenia spoločnosti, môže byť menšia pôžička podnetom potrebným na realizáciu myšlienky. Tak tomu bolo i v prípade Kholoud Yamaniovej. Kholoud pochádza pôvodne z Jordánska a do Švédska prišla až v roku 2003. A napriek jej vysokoškolskému vzdelaniu v oblasti fyziky a 14 rokom praxe v Organizácii spojených národov nebola schopná prekonať prekážky, ktoré stoja v ceste pri zakladaní malého podniku vo Švédsku.

Vo Švédsku ľudia, ktorí neovládajú plynulo švédčinu a sú závislí od systému sociálneho zabezpečenia, nemajú prístup na finančné trhy. Kholoud naozaj nevedela,, kde začať,, a bojovala s problémami, až kým jej rada kantónu neodporučila, aby sa obrátila na MFI.

Od prvého rozhovoru sa všetko zmenilo. Dvere sa otvorili. Banka JAK Members schválila pôžičku vo výške 10 000 €. Kholoud si za tieto peniaze kúpila potrebné zariadenie a začala hľadať klientov. Teraz predáva sušienky s datľami vyrobené podľa receptov z jej rodného Jordánska. Najväčším prelomom bola pre ňu chvíľa, keď ju požiadali, aby zdvojnásobila výrobu a predávala sušienky v jednom z najväčších supermarketov vo Švédsku. Jej produkcia sa pohybovala od 200 do 700 sušienok denne.

Vypracovala si trojročný plán rozvoja a stále využíva podporu inštitútu MFI, ktorý jej pomáha vo všetkých právnych a finančných otázkach. Súčasne dokázala spoločnosť rozšíriť, takže dnes ponúka aj čistiace služby.

Podobný je aj príbeh Thajčanky Thitapha Ekberg, ktorá si otvorila masážny salónik pod menom Lady Thai, a Wannamon Lofgrenovej, ktorá otvorila prvú reštauráciu sushi v Katrineholme.

http://www.mikrofinansiering.se


Viaceré inštitúcie EÚ spojili sily, aby zaplnili trhliny v poskytovaní mikropôžičiek pre podnikateľské subjekty neprijateľné pre banky.

mnohí z tých, ktorí by radi začali podnikať alebo by chceli rozšíriť existujúce firmy, nedokážu poskytnúť dostatočné záruky, aby mohli získať bežnú pôžičku z banky. Preto sa krátkodobý dopyt po zdrojoch poskytovaných formou mikropôžičky – do výšky 25 000 € – odhaduje na 700 000 nových pôžičiek v celkovej hodnote približne 6,3 miliardy €.

Predstavujeme nástroje JASMINE...Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku zareagovalo na tieto potreby zavedením nového nástroja s názvom JASMINE (Joint Action to Support Microfinance Institutions, spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií). Tento nástroj vytvorený spoločne Európskou investičnou bankou (European Investment Bank, EIB) a Európskym parlamentom poskytuje finančné zdroje i technickú pomoc nebankovým mikrofinančným inštitúciám (MFI). Zvyšovaním ich počtu a rozvojom kapacity a dôveryhodnosti existujúcich inštitúcií získa viac podnikateľov prístup k pôžičkám, ktoré im umožnia pretvoriť ich myšlienky do životaschopných podnikateľských aktivít.

Prvá investícia v rámci nástroja JASMINE bola podpísaná v septembri 2009. Fond CoopEst so sídlom v Belgicku, ktorý poskytuje mikrofinančné zdroje MFI v strednej a východnej Európe, prijal záväzky vo výške približne 1,8 milióna €.

„Namiesto vytvárania nepotrebnej konkurencie medzi mnohými bankovými inštitúciami, ktoré poskytujú mikropôžičky, sa pokúšame dosiahnuť spoluprácu a vyplniť trhliny tam, kde banky nemôžu zasiahnuť v dôsledku vysokých nákladov, ktoré súvisia s podporou mikropodnikateľov,“ vysvetľuje Philippe Delvaux, koordinátor nástroja JASMINE na Generálnom riaditeľstve pre regionálnu politiku. „Treba poznamenať, že bankový sektor sleduje našu iniciatívu […] s veľkým záujmom.“

Nová iniciatíva, ktorá dopĺňa ponuku mikropôžičiek poskytova-ných prostredníctvom nástroja JEREMIE (Joint European Resources for Micro to medium Enterprises, spoločné európske zdroje pre mikropodniky, malé a stredné podniky), zahŕňa pilotnú fázu

jAsmine A ProGess

pokrývajúcu obmedzený počet MFI. Tím pracovníkov vytvore-ný pre nástroj JASMINE v rámci Európskeho investičného fondu v prvej etape vybral 15 inštitúcií, ktoré chcú začať alebo rozšíriť poskytovanie svojich služieb, pričom po druhej výzve, ktorú vydá EIF v poslednom štvrťroku, bude v priebehu roku 2011 technic-kú pomoc využívať približne dvojnásobný počet podnikov.

Vybraté MFI vyhodnotí špecializovaná ratingová agentúra a následne prejdú cielenou odbornou prípravou. Hodnotenie agentúry sa zameria na štyri oblasti: správa, finančný manažment, kvalita informačného systému a riadenie rizík. MFI súčasne môžu využívať služby zamerané na podporu podnikania, napríklad internetovú databázu, poradenstvo v oblasti osvedčených postupov a prístup k e-mailovej adrese, na ktorej získajú odpovede na otázky o nástroji JASMINE a mikropôžičkách. Pripravuje sa dobrovoľný kódex správania pre MFI. „I keď nebude záväzný, chceli by sme, aby sa stal referenčnou príručkou pre MFI,“ hovorí Delvaux.

Na pilotnú fázu boli vyčlenené zdroje v celkovej výške približne 55 miliónov €.

…a PROGRESSV súčasnosti sa pracuje na zavedení nástroja s doplňujúcimi funkciami. Nástroj PROGRESS určený na mikrofinancovanie, ktorý vytvorilo Generálne riaditeľstvo Komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, bude dopĺňať nástroj JASMINE tým, že rozšíri ponuku pôžičiek pre nezamestnaných, ktorí chcú založiť vlastný podnik, ľudí, ktorým hrozí strata zamestnania a ohrozené skupiny.

Sprostredkovateľské finančné inštitúcie dostanú k dispozícii prvý balík financií, ktorý umožní poskytnúť pôžičky príjemcom, pričom budú nasledovať ďalšie finančné produkty. Nástroj PROGRESS je na rozdiel od nástroja JASMINE otvorený rovnako pre banky i nebankové inštitúcie.

V rámci nástroja PROGRESS bude v rokoch 2010 až 2013 poskyt-nutých až 100 miliónov €, pričom sa očakáva niekoľkonásobný efekt. Nástroj by mal byť k dispozícii do konca roka 2010.

VIAC INFORmáCIí:


http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2007/jjj/micro_en.htm

NOVÉ EURÓPSKE NÁSTROJE NA USPOKOJENIE

DOPYTU PO mIKROPÔžIČKÁCH





V Európe žije viac ako milión detí a dospelých v ústavoch s dlhodobou celodennou starost- livosťou. Tento počet sa so starnutím populácie ešte zvýši. mnohí odborníci sú však presvedčení, že dlhodobý pobyt v ústavoch ľuďom škodí. Vývoj preto smeruje k posilneniu mimoústavnej starostlivosti (deinštitucionalizácii) na báze spo-ločenstiev, ako to odporúča Európska komisia, ktorej odporúčania v krátkom čase podporia aj štrukturálne fondy EÚ. Vedci a odborníci hovoria, že ľudia, ktorí dlhodobo žijú v ústavoch, môžu trpieť sociálnymi a psychickými poruchami – dokonca aj v dobre financovaných inštitúciách s bezproblémovou prevádzkou. Špecifická pozornosť sa venuje malým deťom umiestneným v ústavoch, u ktorých môže hroziť narušenie rozvoja mozgu a spomalenie psychického rastu.

Jedným z riešení je umožniť ľuďom, ktorí sú tradične umiestňo-vaní do ústavov, žiť „normálnejší“ život v spoločenstve podpo-rovanom cielenými službami. Tento postup odporúčajú mnohé medzinárodné inštitúcie i mimovládne organizácie. Na odporúčania zareagovala aj Európska komisia, ktorá sa v septembri 2009 formou odbornej správy zaoberala komplex-nou otázkou reformy ústavnej starostlivosti.

EÚ pripravená financovať deinštitucionalizáciuV Špidlovej správe, pomenovanej podľa bývalého českého komisára EÚ pre sociálne záležitosti, bolo uvedených osem odporúčaní Európskej komisii a členským štátom, ako najlepšie

zdrAvotná stArostlivosť A zAčlenenie do sPoločnosti

realizovať deinštitucionalizáciu. Jednoznačne odporúča, aby štrukturálne fondy EÚ uprednostňovali financovanie služieb poskytovaných na báze spoločenstiev pred službami poskytovanými na báze inštitúcií. Komisia v súčasnosti vedie širokú diskusiu o dôsledkoch správy.

Kto sa zapojil?Bulharsko deinštitucionalizuje starostlivosť o siroty, pričom nečaká na politiku EÚ, ktorá by spresnila postupy v tejto oblasti. V roku 2009 spojilo sedem rôznych ministerstiev svoje sily s cieľom koordinovať novú skupinu v oblasti starostlivosti o deti. Vo februári tohto roku vypracovalo Bulharsko stratégiu v oblasti starostlivosti o deti zameranú na deinštitucionalizáciu.

Cieľom stratégie, ktorej základom je 10-ročný akčný plán, je vybudovať služby a zariadenia komunitného charakteru pre približne 7 000 detí a mladých ľudí, napríklad denné centrá pre postihnuté deti. Táto stratégia je už financovaná z vnútroštátnych zdrojov, EÚ sa však teraz zaviazala poskytnúť každoročne prostriedky z viacerých fondov EÚ vo výške 25 miliónov € z EFRR a 14 miliónov € z ESF s cieľom podporiť proces reformy.

Bulharsko, ktoré vychádza zo skúseností Rumunska v oblasti deinštitucionalizácie, kde sa počet detí v zariadeniach celodennej starostlivosti znížil za dve desaťročia približne o 90 %, sa cíti pripravené na túto významnú úlohu. „Ide o kvalitu života niektorých z našich najzraniteľnejších občanov, preto nesmieme zlyhať,“ hovorí Nadia Shabaniová, riaditeľka bulharského Úradu pre ochranu detí, hlavného odborného iniciátora reformy.

VIAC INFORmáCIí O ŠPIDlOVEJ SPRáVE:

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=3992&langId=en

PRÍPAD STAROSTLIVOSTI V RÁmCI SPOLOČENSTVA

gRéCKO PRESADZUJE REFORmU V OBlASTI PSYCHIATRIE

Do 80-tych rokov minulého storočia fungoval v Grécku ústavný systém psychiatrickej starostlivosti, ktorý bol centralizovaný a trpel nedostatkom zariadení v oblasti základnej starostlivosti a rehabilitácie. Psychiatrická starostlivosť bola spravidla poskytovaná v deviatich psychiatrických nemocniciach, v ktorých bolo umiestnených 9 000 psychicky chorých pacientov. Tieto inštitúcie však neposkytovali potrebnú modernú starostlivosť odporúčanú medzinárodnou odbornou skupinou.

Grécka vláda začala reformu systému psychiatrickej starostlivosti v súlade s nariadením EÚ č. 815/84. Ciele reformy zahŕňali deinštitucionalizáciu, nový systém komunitnej starostlivosti a širšiu odbornú prípravu pracovníkov v oblasti psychiatrie. Štyri psychiatrické nemocnice boli zatvorené a vytvorili sa nové zariadenia s celodennou starostlivosťou. Dlhodobú reformu v Grécku však ohrozuje nedostatok zdrojov, demoralizácia pracovníkov a iné problémy v oblasti psychiatrickej starostlivosti. Využitie regionálnych fondov na prípravu ľudí v oblasti

starostlivosti o starších v Španielsku

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=3992&langId=en


Panorama sa zamerala na päť projektov z celej EÚ a hodnotí, ako každý z nich pomáha zabezpečiť pre tradične znevýhodnené skupiny v našich spoločenstvách možnosť byť aktívnymi a užitočnými členmi spoločnosti.

Cezhraničné investície do mladýchMladí ľudia zo znevýhodnených štvrtí v aglomerácii Medway v juhovýchodnom Anglicku a Dunkerque na severe Francúzska majú prostredníctvom projektu Otvorené dvere šancu zvýšiť kvalitu svojho života a rozšíriť svoju schopnosť zamestnať sa.

Cieľom rady aglomerácie Medway a mestského spoločenstva Dunkerque, ktorý bol stanovený pri spustení projektu Otvorené dvere v roku 2007, je posilnenie postavenia mladých ľudí. Projekt, ktorý rozvíja v mladých ľuďoch túžbu po regenerácii mesta a medzigeneračných kontaktoch, sa snaží vybudovať medzi týmito dvoma spoločenstvami atmosféru vzájomnej dôvery a nádeje.

Cieľové znevýhodnené mestskú štvrte zahŕňajú aglomeráciu Medway, najmä sídlisko White Road a štvrť Wayfield, kde rastie počet mladých ľudí označovaných ako NEET (Not in Education, Employment or Training), ktorí nechodia do školy, nepracujú ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy. Ich francúzskou obdobou sú tzv. JAMOs (Jeunes À Moindres Opportunités), ktorých počet tiež narastá. Ak mladí ľudia získajú väčšiu možnosť rozhodovať o tom, čo sa deje v ich okolí, vybuduje sa v nich pocit vlastníctva a rovnako dôležitý pocit hrdosti.

Kurz pre životSúčasťou programu sú lekcie praktických aktivít týkajúcich sa rozvoja spoločenstva a občianstva. Zahŕňajú napríklad nasledujúce témy: varenie v domácnosti, základy elek-trotechniky, IT, pravidlá cestnej premávky, orientácia a zručnosti potrebné v teréne, rozvoj spoločenstva.

Mladí ľudia súčasne budú môcť na hodinách prak-tickej francúzskej a anglickej konverzácie nadviazať vzťahy s rovesníkmi na druhej strane prielivu a získať viac informácií o nich samotných aj o ich kultúre. Spoločne vytvoria video prezentujúce ich aktivity.

Plánovanie do budúcnostiPrioritou projektu Otvorené dvere je aj profesionálny rozvoj, najmä v súvislosti s blížiacimi sa olympijskými hrami v roku 2012. Mladí ľudia sa

CEZHRANIČNÉ INVESTÍCIE DO mLADÝCH

Po celej euróPe

budú učiť, ako usporiadať športové aktivity, poskytnúť prvú pomoc a viesť podujatia tak, aby počas hier dokázali ponúknuť svoje organizačné a jazykové zručnosti.

Rodičovské skúsenostiZaloženie rodiny nikdy nie je jednoduché, ale keď ste mladí a zo znevýhodneného prostredia, je to ešte ťažšie. Preto boli do projektu zapojení aj skúsení rodičia, ktorí sa s mladými ľuďmi podelia o užitočné skúsenosti. Mladí a skúsení rodičia sú motivovaní, aby sa pravidelne stretávali a na základe svojich vedomostí vytvorili informačné brožúry a videozáznamy, ktoré možno ponúknuť ďalším rodičom.

Tvorivosť bez hranícUmenie má tiež, podobne ako šport, významný potenciál spájať ľudí bez ohľadu na ich vek, kultúru alebo prostredie, z ktorého pochádzajú. Mladí ľudia sa pod vedením profesionálnych umelcov zúčastňujú rôznych predstavení zameraných na obnovenie sociálnych sietí a vzbudenie širšieho záujmu o umenie.

VIAC INFORmáCIí:

http://www.acces2seas.eu

Projekt s názvom Otvorené dvere (Acces) zahŕňa obdobie 36 mesiacov a končí v novembri 2011. EFRR prispel na projekt sumou 509 947,33 €, ktorá predstavuje 50 % z celkového rozpočtu 1 019 912,60 €.

Panorama sa zamerala na päť projektov z celej EÚ a hodnotí, ako každý z nich pomáha zabezpečiť pre tradične znevýhodnené skupiny v našich spoločenstvách možnosť byť aktívnymi a užitočnými členmi spoločnosti.

22-ročný účastník projektu:

„ Na kurze som sa naučil

množstvo neoceniteľných zručností v oblasti umenia a dizajnu, napríklad ako vytvoriť múzeum kufrov. Zúčastnil som sa aj množstva ďalších aktivít – podpora IT,

diplomacia, beh a hra na bubny. Bolo to úžasné a dokonca to vo mne vyvolalo túžbu stáť

vo svetle reflektorov. Chcel som iba pomáhať ako dobrovoľník, ale nakoniec som sa plne

zúčastnil celého kurzu.

“

Kultúry a generácie sa spájajú prostredníctvom umeleckých vystúpení

http://www.acces2seas.eu


Pri spustení iniciatívy Okno do budúcnosti (Langas į ateitį) v roku 2002 bola iba veľmi malá časť, presne 11 %, územia litvy pokrytá inter-netovým signálom. Preto bola samozrejme nízka aj úroveň počítačovej gramotnosti. Odvtedy sa však pokrytie internetovým signálom rozšírilo a spolu s ním i počet počítačovo gramotných osôb. Iniciatíva Okno do budúcnosti financo-vaná zo zdrojov súkromných podnikateľov (zakladateľov iniciatívy Okno do budúcnosti), ako aj Európskeho sociálneho fondu, prešla dlhú cestu s cieľom preklenúť priepasť v oblasti digitálnej technológie v litve.

Od roku 2002 malo viac ako 75 000 Litovčanov možnosť absol-vovať bezplatné kurzy počítačovej gramotnosti. Jedným z najvýznamnejších kurzov bol kurz s názvom Základy literárnej gramotnosti pre litovského e-občana (Computer Literacy Basics for a Lithuanian E-citizen), ktorý prebiehal v rokoch 2006 až 2008. Bol prínosom pre všetkých starších ľudí, telesne postihnutých a osoby žijúce vo vzdialených oblastiach, pričom kurzy IKT absolvovalo viac ako 50 000 dospelých.

Všeobecný prístup, všeobecný záujem„Som veľmi rada, že môžem získavať informácie a rozširovať si vedomosti. Páčia sa mi najmä prednášky o poézii, ktoré som našla na internete. Môžem si vyhľadať čokoľvek, dokonca aj kvetiny, “ hovorí Ina Laurinaityteová, litovská dôchodkyňa, ktorá účinne preukázala schopnosť prispôsobiť zručnosti svojim záujmom.

Tento príklad, spolu s množstvom ďalších, je výsledkom činnosti aliancie Okno do budúcnosti, ktorej vytvorenie iniciovali spoločnosti, banky a firmy v oblasti telekomunikácií a IT vedomé si svojej spoločenskej zodpovednosti. A kým niektorí využívajú internet iba na zábavu, iní poukazujú na pozitívny vplyv, ktorý môže mať internet na ich pracovné aktivity.

Základom iniciatívy bol zámer stimulovať hospodársky rast a zvýšiť životnú úroveň v Litve, ako aj konkurencieschopnosť krajiny v Európe i mimo nej.

POČÍTAČOVÁ GRAmOTNOSŤ – OKNO DO BUDÚCNOSTI

Zápal pre učeniePrvým krokom projektu Okno do budúcnosti bolo vytvorenie bodov s bezplatným verejným prístupom k internetu. V spolupráci s ministerstvom vnútra bola vytvorená sieť s viac ako 800 prístupovými bodmi, ktorá bola až do roku 2008 otvorená. Tento vývoj bol prínosom pre miestnych obyvateľov, najmä pre ľudí zo vzdialených oblastí. Projekt v spolupráci s orgánmi miestnej samosprávy umožnil vytvoriť tieto prístupové body v knižniciach, na poštách, v školách, nemocniciach a miestnych úradoch štátnej správy. Každý bod bol vybavený dvoma až piatimi počítačmi.

Počas realizácie projektu prebiehali od marca 2006 do augusta 2008 v každom zo 60 litovských samosprávnych celkov špecifické kurzy počítačovej gramotnosti a základov internetu. 50 400 osôb vo veku od 16 rokov malo šancu nadobudnúť zručnosti v oblasti IT a zvýšiť tak svoju zamestnateľnosť. Väčšina týchto osôb boli ženy.

V čase ukončenia projektu Základy počítačovej gramotnosti pre litovského e-občana (Computer Literacy Basics for a Lithuanian E-Citizen) bolo zrejmé, že mnohí účastníci si chceli i naďalej zdokonaľovať získané zručnosti. Projekt preto pokračoval a v spolupráci s programom spoločnosti Microsoft s názvom Neobmedzený potenciál (Unlimited Potential Programme) bol vypracovaný systém diaľkového vzdelávania s názvom Moderné spôsoby získavania vedomostí v oblasti IKT (Modern Ways of acquiring ICT Knowledge). Tento systém zahŕňa štyri internetové kurzy formou e-vzdelávania zamerané na rozvoj zručností v oblasti IKT. Od roku 2008 sa na niektorý z týchto internetových kurzov prihlásilo približne 8 000 ľudí.

VIAC INFORmáCIí: http://www.langasiateiti.lt/index.php/en

Európsky sociálny fond podporil projekt počítačovej gramotnosti sumou 2 milióny €.

„Po realizácii programu v oblasti počítačovej gramotnosti a rozšírení internetovej siete majú bežní ľudia možnosť nadväzovať kontakty priamo zo svojho domova, čítať noviny na internete, preberať informácie, realizovať platby a byť v kontakte s miestnymi službami,“ hovorí Zigmantas Janciauskis z litovskej asociácie pre fyzicky postihnuté osoby.

http://www.langasiateiti.lt/index.php/en


ROBOTDALEN –NEZÁVISLÝ žIVOT VďAKA PRAKTICKÝm ASISTENTOmPojem „robot“ vyvoláva predstavu neosobných a futuristických strojov. mnohé z tých, ktoré boli vyvinuté alebo skúšané v strednom Švédsku v tzv. Údolí robotov (RobotDalen) však navždy zmenia postoj ľudí k nim. Roboti s novou technológiou v oblasti zdravotnej starostlivosti a asistencie dokážu zvýšiť kvalitu života starších a postihnutých osôb – rastúcej skupiny obyvateľov, ktorí sa v Európe často ocitajú na okraji spoločnosti.Údolie robotov, ktoré sa rozkladá v dĺžke viac ako 100 km, je vedúcim európskym strediskom v oblasti robotiky, v ktorom sú sústredení výskumní, vývojoví a vedeckí pracovníci i výrobcovia. Centrum sa špecializuje na robotiku v oblasti priemyslu, logistiky a zdravotnej starostlivosti a financuje ho švédsky štátny úrad Vinnova spolu s viacerými švédskymi orgánmi, univerzitami a súkromným sektorom.

Zastrešujúci projekt sa bude realizovať do roku 2013 a bude spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja s cieľom vytvoriť počas financovania, ktoré končí v roku 2010, minimálne päť nových produktov a päť nových operácií alebo spoločností. V rámci projektu už bolo v domovskom regióne vytvorených približne 150 malých podnikov zameraných na robotiku a automatizáciu. Financovanie z fondov EÚ súčasne prispelo k zdokonaleniu profilu Údolia robotov a jeho prepojeniu s podobnými európskymi klastrami.

Projekt, ktorí sústredil tvorcov robotických zariadení na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni, zahŕňa úzku spoluprácu s používateľmi, napr. nemocnicami, pri skúšaní nových produktov. V súčasnosti prešiel už viac ako polovicu cesty k cieľu vytvoriť 30 nových operácií alebo spoločností v oblasti robotiky a 30 nových produktov.

Robotika v oblasti zdravotnej starostlivostiNiektoré z najnovších robotov vytvorených v rámci projektu sú určené na zabezpečenie kvality života starších alebo postihnutých ľudí, pričom im umožňuje zachovanie sociálnych kontaktov a samostatný život v domácnosti. „V prípade zdravotnej starostlivosti pristupujeme k práci skôr z hľadiska človeka ako z hľadiska robotov,“ hovorí Erik Lundqvist, generálny riaditeľ centra Údolie robotov.

Podľa Japonskej robotickej asociácie (JARA) by mohli roboty v oblasti služieb (ktoré zahŕňajú roboty použiteľné v oblasti osobnej, lekárskej a zdravotnej starostlivosti) počítať do roku 2020 s celosvetovým trhom v hodnote približne 24,35 miliárd €, čo je objem viac než dvakrát vyšší ako v prípade trhu pre roboty v oblasti výroby. Centrum Údolie

robotov je presvedčené, že na rozvoji robotiky v oblasti služieb sa budú v tomto desaťročí podieľať prevažne segmenty osobnej, lekárskej a zdravotnej starostlivosti.

VIAC INFORmáCIí:

www.robotdalen.org

EFRR prispel v rokoch 2008 až 2010 na projekt Údolie robotov (Robot Valley) maximálnou sumou 850 000 € ročne.

NIEKOĽKO PRíKlADOV Z INOVAčNEJ ROBOTIKY

Zariadenie Bestic predstavené minulý rok je pomôckou pri stravovaní osôb s obmedzenou pohyblivosťou ramien. Kompaktná robotická ruka montovaná na stolovú dosku je zakončená lyžicou alebo klepietkom a možno ju ovládať pomocou tlačidiel alebo pákového ovládača. Ďalším vyvíjaným užitočným zariadením je Giraff, mobilný robot, ktorý umožňuje ľuďom komunikovať s inými prostredníctvom dvojcestného komunikačného monitora. „Umožňuje rodine, priateľom a opatrovateľom kontaktovať sa so staršími ľuďmi u nich doma prostredníctvom internetu, ako keby sa stretli osobne,“ hovorí Maria Gillová, registrovaná sestra a manažérka projektu IKT v starostlivosti o starších.

Praktické roboty majú kľúčový význam pri interakcii ľudí v podmienkach starnúcej populácie. Nedávno predstavené zariadenie Genesis pomáha ľuďom pri obnove svalovej hmoty po chorobe alebo úraze. Zariadenie Zoom je elektrický invalidný vozík, ktorý dokáže prekonávať schody i obrubníky. V záujme zvýšenia efektívnosti zdravotnej starostlivosti sa v rámci projektu pracuje aj na zariadení RobCab, čo je robot, ktorý pomáha zdravotným sestrám pri niektorých úkonoch, napr. presune nemocničných postelí.

Jedinečné vyhotovenie konštrukcie umožňuje širokú škálu cvičení

Po celej euróPe

www.robotdalen.org

panorama 35 21panorama 35panorama 35

ZAČLENENIE RÓmOV DO SPOLOČNOSTI – KAmPAŇ ZA ZmENU

Vďaka čomu je kampaň o začlenení Rómov do spoločnosti efektívna? Ako možno definovať jadro problému a ako ho možno riešiť? A čo je najdôležitejšie, ako zabezpečiť prepojenie na politické aktivity s cieľom vytvoriť a udržať podmienky na zmenu?Medzinárodná nadácia SPOLU, mimovládna organizácia z Holandska s viac ako 10-ročnými skúsenosťami v oblasti budovania rómskych organizácií, nadviazala spoluprácu s rumunským Centrom stratégií pre Rómov a menšiny (Policy Center for Roma and Minorities), organizáciou Aktivita Rómov v Albánsku (Roma Active Albania, RAA) a organizáciou Integro z Bulharska.

Spoločne sa budú podieľať na pilotnom projekte, ktorý má nájsť odpovede na vyššie uvedené i ďalšie otázky. Projekt sa bude realizovať v štyroch krajinách pod hlavičkou siete Európskych rómskych neprofesionálnych organizácií (European Roma Grassroots Organisation, ERGO).

Útok proti stereotypomKampaň sa zameria na stereotypy týkajúce sa Rómov, ktoré pretrvávajú v názoroch verejnosti i medzi tvorcami politík, ako aj v rómskych spoločenstvách. Cieľom projektu nie je iba reagovať na tieto postoje, ale aj mobilizovať a rómske komunity a umožniť im zmeniť podmienky, ktoré formujú ich budúcnosť.

Jedným z hlavných cieľov je vedenie kampane zameranej na zvýšenie povedomia, pričom sa využijú modely, metódy a správy. Týmto spôsobom bude možné merať vplyv kampane a kdekoľvek ju zopakovať. Nadácia SPOLU chce súčasne investovať do ľudských zdrojov prostredníctvom rozvojového programu pre mladých rómskych profesionálov.

Ako odovzdať posolstvo?Centrum stratégií pre Rómov a menšiny v Rumunsku využije filmy, aby oslovilo širšie publikum. Ich cieľom je motivovať mladých a odradiť ich od toho, aby sa pridali k jednému z najhorších rómskych get v Bukurešti – Ferentari. Odradenie od života v gete je potrebné, aby sa prelomil kruh vylúčenia a stigmatizácie, ktorý poznačil ich okolie. Deti z tohto prostredia sú motivované, aby hľadali alternatívne podoby svojej budúcnosti. Dokument o živote v gete Ferentari vzniká v úzkej spolupráci s rómskou produkčnou spoločnosťou Strada, ktorá je nositeľkou viacerých ocenení.

V Rumunsku a Taliansku bude širšej verejnosti adresované pozitívne posolstvo prostredníctvom kampaní zameraných na športové podujatia. Tento komponent vychádza z dlhodobého záväzku športových asociácií reagovať na protirómske postoje. Centrum stratégií pre Rómov a menšiny sa na projekte bude podieľať spolu s inými skupinami, napríklad talianskou športovou úniou Unione Italiana Sport per Tutti (UISP).

V Albánsku a Bulharsku sa bude klásť dôraz na motiváciu miestnych a regionálnych úradov na dôslednejšie riešenie problémov rómskeho etnika. Miestne úrady sa rómskym otázkam veľmi často venujú iba povrchne. Súčasne množstvo Rómov upadlo do pasivity a považujú tento stav za normálny. Rómske spoločenstvá tak iba zriedka zaujmú svoje miesto ako rovnocenný partner v miestnej politike.

Úlohou organizácií RAA v Albánsku a Integro v Bulharsku je stimulovať integrovaný prístup k začleneniu Rómov do spoločnosti prostredníctvom zapojenia miestnych rómskych spoločenstiev, obcí a regiónov. Očakávaným výsledkom je vyššie povedomie rómskych občanov o ich úlohe rovnocenných partnerov pri vypracovávaní a realizácii stratégií.

VIAC INFORmáCIí:

www.ergonetwork.org

Projekt je financovaný zo zdrojov pilotného projektu Celoeurópska koordinácia metód integrácie rómskeho obyvateľstva – začleňovanie Rómov v rámci jeho časti Zvyšovanie informovanosti a povedomia.Cieľom pilotného projektu je vyskúšať realizovateľnosť

určitej aktivity a vyhodnotiť jej prospešnosť. Medziinšti- tucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení umožňuje Komisii realizovať tieto projekty na žiadosť Parlamentu.

Projekt sa realizuje od 5. júna 2010 do 5. decembra 2011

Financovanie zo zdrojov EFRR predstavuje 989 140 €

Financovanie zo štátnych zdrojov predstavuje 175 000 €

Celkový rozpočet je 1 164 140 €

www.ergonetwork.org

panorama 3522 panorama 3522 panorama 3522

Začala sa realizácia experimentálneho programu zameraného na stimuláciu rastu v približne 30 mikroregiónoch po celom maďarsku. V rámci tohto programu sa za aktívnej účasti miestnych spoločenstiev a finančnej podpory EÚ financujú stovky projektov v oblasti infraštruktúry, životného prostredia, dopravy a turizmu. Program pre najmenej rozvinuté mikroregióny (NRMR) pomáha najviac znevýhodneným regiónom, najmä na severovýchode, juhu a juhozápade krajiny. Tento program zameraný na hospodársky rozvoj, zamestnanosť, vzdelávanie a integráciu Rómov inovačným spôsobom kombinuje širokú škálu rôznych zdrojov a operačných programov.

Základnými témami programu a vytýčených cieľov sú nezamestnanosť, chudoba, segregácia a diskriminácia. V najmenej

rozvinutých mikroregiónoch Maďarska žije približne 10 % obyvateľstva a každý tretí občan rómskej národnosti. Medzi ďalšie problémy patrí absencia hospodárskych činností, nekvalitné školstvo, migrácia pracovnej sily a rastúca zadlženosť.

Maďarsko vo svojom prvom pláne vnútroštátneho rozvoja (2004 – 2006) vyčlenilo pre mnohé z týchto mikroregiónov nadpriemerné zdroje. Výsledky však neboli veľmi presvedčivé a štátne orgány si uvedomili, že by mali podniknúť ďalšie kroky. Tak sa zrodil projekt programu pre najmenej rozvinuté mikroregióny (NRMR), komplexný rozvojový program zameraný na 33 najmenej rozvinutých regiónov v krajine, ktoré sa nachádzajú v severnom Maďarsku a v regiónoch južnej a severnej časti Veľkej kotliny a južných podunajských regiónoch.

Teritoriálny prístup, plánovanie na základe zdrojovProgram je riadený z Budapešti, z úradu pre vnútroštátny rozvoj (National Development Agency, NDA). Okrem tohto úradu využíva prácu dvoch koordinátorov úradu NDA v každom mikroregióne, niekoľkých odborných pracovníkov a pomoc miestnych univerzít, ktoré sa zapojili do programu. Spolu pomáhajú mikroregiónom vypracovať projektovú dokumentáciu k rôznym integrovaným projektom, ktoré vychádzajú z plánu miestneho rozvoja na investovanie zdrojov vyčlenených pre každý mikroregión.

Na plánovaní projektov sa podieľa približne 5 000 ľudí, pričom v každom mikroregióne zohrávajú kľúčovú úlohu miestne spoločenstvá. „Program pre najmenej rozvinuté mikroregióny (NRMR) je jedinečným v Maďarsku – zavádza nový nástroj rozvoja a namiesto centralizovaných regiónov alebo krajín si ako kľúčové oblasti vyberá mikroregióny,“ hovorí Frigyes Janza, koordinátor programu pre najmenej rozvinuté mikroregióny (NRMR).

V súčasnosti už začala realizácia približne 250 z 900 projektov, ktoré vybrali riadiace orgány. Tieto projekty zahŕňajú práce zamerané na prestavbu alebo modernizáciu škôl, predškolských zariadení, centier zdravotnej a sociálnej starostlivosti a autobusových staníc, ako aj zdokonalenie zariadení v oblasti odpadových vôd, pitnej vody a prevencie záplav. Rómskym spoločenstvám mimo miest sa poskytuje pomoc formou budovania kvalitnejších spojovacích ciest, pričom sa plánuje výstavba viacerých hlavných regionálnych cestných ťahov. A nakoniec, cieľom programu je stimulácia turizmu do týchto zriedka navštevovaných mikroregiónov, v ktorých sa nachádzajú významné kultúrne zaujímavosti a pamiatky národného dedičstva.

VIAC INFORmáCIí:

www.nfu.hu

Celkový rozpočet programu pre najmenej rozvinuté mikroregióny (NRMR): investície vo výške 340 miliónov €

V programovacom období rokov 2007 až 2013 prispeli Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond spolu vo výške 85 %, Maďarsko sa podieľalo na financovaní vo výške 15 %

ZAČLENENIE RÓmOV DO SPOLOČNOSTI – KAmPAŇ ZA ZmENU

Finančné zdroje v rámci programu pre najmenej rozvinuté mikroregióny (NRMR) sa rozdeľujú prostredníctvom troch maďarských operačných programov (regionálny program a programy sociálnej obnovy a sociálnej infraštruktúry). Jedna tretina sa rozdeľuje rovnomerne, jedna tretina závisí od počtu obyvateľov v danom mikroregióne (od 11 000 do 72 000) a jedna tretina od počtu sídel v danom mikroregióne (od 4 do 49). Pri financovaní programu pre najmenej rozvinuté mikroregióny (NRMR) sa využívajú aj ďalšie vnútroštátne nástroje.

Po celej euróPe

www.nfu.hu

panorama 35 23panorama 35 23panorama 35 23

ZmENY V EFRR – ZmIERNENIE BYROKRATICKÝCH

OBmEDZENÍ, UVOĽNENIE ZDROJOV

V Európe postihnutej dôsledkami série finančných kríz pristúpila EÚ k zmene a doplneniu nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja s cieľom zjednodušiť pravidlá správy štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Panorama hodnotí pravdepodobný účinok týchto zmien v praxi.

Kľúčová úloha plánu obnovy európskeho hospodárstvaPrebiehajúca hospodárska kríza podkopala dôveru podnikateľov, zvýšila počet ľudí bez práce a výrazne zvyšuje tlak na verejné financie. Najmä zvýšený tlak na rozpočty verejných financií znamená pre vlády a regióny rastúce ťažkosti pri poskytovaní zodpovedajúcich zdrojov, čo je základným predpokladom financovania z prostriedkov európskych štrukturálnych fondov.

16. júna 2010 zverejnila EÚ nové opatrenia s cieľom zjednodušiť pravidlá správy štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Zmeny majú zjednodušiť prístup k zdrojom a zrýchliť tok investícií v čase zvýšeného tlaku na verejné rozpočty. Ako súčasť opatrení reagujúcich na hospodársku krízu budú niektorým členským krajinám dodatočne vyplatené preddavky vo výške 775 miliónov € s cieľom riešiť aktuálne problémy s tokmi hotovostných finančných prostriedkov.

Nové zmeny boli zavedené v snahe prispieť k riešeniu problémov v oblasti likvidity, ako aj zmierniť byrokratické obmedzenia a uľahčiť prístup k finančným zdrojom. Urýchlenie praktickej realizácie projektov je podaním pomocnej ruky vnútroštátnym a regionálnym hospodárstvam v časoch hospodárskej krízy.

Hlavnými zmenami sú:

• Zavedenie jednotnej hraničnej hodnoty 50 miliónov € pre všetky typy veľkých projektov, ktoré musia byť schválené Komisiou.

Nová jednotná hranica napríklad umožní, aby o ekologických projektoch menšieho rozsahu rozhodovali samotné členské štáty, čo urýchli ich realizáciu.

• Povolenie financovania veľkých projektov v rámci viacerých programov.

Výstavba napríklad významného diaľničného úseku, ktorý prechádza viacerými regiónmi, môže byť teraz spolufinancovaná v rámci viacerých regionálnych programov. Predchádzajúce pravidlá to neumožňovali.

• Zdokonalené využívanie finančného inžinierstva.

Vytvorenie možnosti stanovenia vyhradených nástrojov na motiváciu investícií v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných energií.

• Zmiernenie povinnosti zachovať investície v priebehu piatich rokov.

Tieto pravidlá sa budú teraz vzťaho-vať iba na určité projekty, napríklad projekty v oblasti infraštruktúry a vo výrobných investičných odvetviach. Nebudú sa vzťahovať na podniky, ktoré museli neúmyselne vyhlásiť bankrot.

• Zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa projektov generujúcich príjmy (napr. spoplatnených diaľnic alebo projektov zahŕňajúcich prenájom alebo predaj pozemkov).

V záujme zníženia administratívneho zaťaženia členských štátov budú teraz príjmy monitorované iba do ukončenia súvisiaceho programu.

• Adresnosť dodatočných preddavkov vo výške 775 milióna € (4 % z ESF a 2 % z Kohézneho fondu) pre členské štáty, ktorým

MMF poskytol pôžičku v rámci systému platobnej bilancie alebo ktoré čelia poklesu HDP o viac ako 10 %: uplatnením uvedených dvoch kritérií, ktoré sa týkajú Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska a Rumunska.

• Odloženie platnosti pravidiel o automatickom uvoľňovaní (tzv. pravidiel N+2).

V rámci tzv. pravidiel N+2 by sa prostriedky pridelené na rok 2007, ktoré neboli vyčerpané do konca roka 2009, automaticky vrátili do rozpočtu EÚ. V rámci uvedených zmien možno prostriedky pridelené na rok 2007 čerpať v priebehu dlhšieho obdobia.

Tieto zmeny doplnili množstvo ďalších iniciatív prijatých od začiatku krízy v rámci plánu obnovy európskeho hospodárstva.

VIAC INFORmáCIí:

http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/recovery/

zo zákulisiA

Prostredníctvom troch fondov v rámci politiky súdržnosti – Európskeho fondu regionálneho rozvoja (RFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu – sa v rokoch 2007 až 2013 investuje do 455 programov v oblasti politiky súdržnosti vo všetkých regiónoch EÚ celkovo 347 miliárd €.

http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/recovery


interne o nAšicH ProjektocH

Základy projektu boli položené v júli tohto roku v podobe prototypu budovy, ktorá by sa mohla stať zlatým štandardom pre budo-vy budúcnosti. Nový pro-to typ charakterizovaný energetickou účinnosťou a nákladovou efektívnosťou bude vychádzať zo skúsenos-tí piatich krajín v regióne Baltského mora.

Základom prototypu novej bu-dovy je 500-stranová porovnávacia správa definujúca postupy používané v Dánsku, Nemecku, litve, Poľsku a Rusku. Cieľom tohto modelu je ponúknuť trvalo udržateľnú a súčasne cenovo dostupnú alternatívu k staveb-nému priemyslu v medzinárodnom meradle.

Sila spolupráce v záujme maximalizácie výsledkovPosledné mesiace projektu dlhodobej životnosti boli vyplnené zhromažďovaním informácií a predkladaním správ o aktuálnom stave technologického rozvoja, administratívnych požiadavkách, právnych postupoch, finančných perspektívach a demografických potrebách v stavebnom priemysle v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na projekte.

Boli špecifikované podobnosti i rozdiely s cieľom presne stanoviť možnosti optimalizácie a následnej harmonizácie určitých stavebných postupov. Výsledkom bude súbor usmernení v oblasti energetickej účinnosti, trvalej udržateľnosti, optimalizácie zdrojov a nízkych životných nákladov.

Panorama v každom vydaní predstavuje vývoj dvoch projektov z pohľadu ľudí, ktorí ich riadia. Zameriavame sa na klady a zápory riadenia projektov financovaných z EFRR: identifikujeme problémy a delíme sa o riešenia.

INTERNE O PROJEKTE DLHODOBEJ ŽIVOTNOSTIProjekt

1

Od usmernení k architektonickým návrhomV letnom semestri prednášal projektový manažér a lektor Klaus Rückert v Berlínskom technologickom inštitúte a Josifas Parasonis na Technickej univerzite Gediminas vo Vilniuse. Cieľom ich

prednášok je vypracovať prototyp trvalo udržateľnej a energeticky efektívnej obytnej budovy.

Pokrok v komunikáciiProjekt s takým širokým geografickým

záberom si pochopiteľne vyžadoval výrazne vyššiu úroveň komunikácie medzi partnermi projektu. Maria-Ilona Kiefelová vysvetľuje, že nestačilo len písať e-maily.

„Po pracovnom stretnutí vo Vilniuse na konci januára sme sa rozhodli realizovať

pravidelné videokonferencie. Ukázali sa ako veľmi efektívne. Najdôležitejšou sú-

časťou projektu dlhodobej životnosti bola spolupráca založená na pravidelnom monito-

rovaní a budovaní dôvery,” hovorí Maria-Ilona.

Flexibilita v podobe úspornostiI keď projekt stále napredoval, dostal sa do problémov v dôsledku finančnej krízy, kedy museli traja partneri od projektu odstúpiť. Maria-Ilona Kiefelová hovorí, že v tej chvíli padli na skutočné dno. Bolo potrebné zmeniť štruktúru niektorých úloh, aby sa splnili ciele projektu dlhodobej životnosti.

V každej z piatich krajín, ktoré sa zúčastnili projektu dlhodobej životnosti, pracovali traja partneri – jedna univerzita, jeden správny orgán a jedna spoločnosť. V dôsledku krízy odstúpil jeden partner z Nemecka a dvaja z Poľska.

V júni sa v polovici projektu konala v Petrohrade konferencia, kde sa partneri dohodli na spolupráci s ruskými účastníkmi projektu.

VIAC INFORmáCIí:

http://www.longlife-world.eu/home_en.html

Fakty a čísla

Do projektu dlhodobej životnosti sa od januára 2009 do januára 2010 investuje približne 2,3 milióna €.

„Ak venujete dostatok času príprave žiadosti k projektu, ušetríte čas pri jeho realizácii,“ hovorí Maria-Ilona Kiefelová, „prínos diskusie s partnermi o rôznych úlohách a očakávaniach netreba podceňovať.“

http://www.longlife-world.eu/home_en.html

panorama 35 25panorama 35 25panorama 35 25

Uľahčenie života pacientov v odľahlých oblastiachPacienti s ochorením obličiek, ktorí žijú ďaleko na severe, by sa mali v krátkom čase doč-kať skrátenia čakacej doby pri objed-naní na vyšetrenie u miestnych odborných lekárov, pričom viac ako 322 km do nemocnice Raigmore v Inverness bude musieť cestovať menej ambu-lantne liečených pacientov. Nedávno zriadené služby znamenajú, že niektoré vyšetrenia pacientov liečených dialýzou môžu prebiehať prostredníctvom jednoduchého videospojenia. Technológie sa v rám-ci projektu konkurencieschopnej služby v oblasti zdravotnej starostlivosti efektívne využívajú na skrátenie času stráveného cesto-vaním a čakaním – čo výrazne uľahčí život najmä pacientom, ktorí žijú v odľahlých oblastiach na severe Európy. Koordinátorka projektu, Minna Mäkiniemiová, je spokojná s jeho doterajšou realizáciou. „V skutočnosti prebieha pilotná realizácia viacerých služieb, než sme pôvodne plánovali,“ hovorí o projekte, ktorý zahŕňa najvzdialenejšie regióny Fínska, Írska, Nórska, Švédska a Škótska. Ide o oblasti s hustotou osídlenia približne 3,5 obyvateľa na km2.

Ďaleko nad rámec tradičnej starostlivostiOd poslednej aktualizácie projektu sme veľmi pokročili. Uvedieme iba niekoľko príkladov nových služieb, ktoré sa ujali.

Hlavné nefrologické oddelenie nemocnice Raigmore v Inverness je teraz prepojené s nemocnicou Caithness General vo Wicku (vzdialenou 177 km) prostredníctvom videospojenia, ktoré slúži rastúcemu počtu pacientov nemocnice Caithness s ochorením obličiek. Videospojenie využívajú aj zdravotné sestry, ktoré tak môžu konzultovať starostlivosť o pacienta s odborným lekárom.

PODROBNEJŠIE O KONKURENCIESCHOPNÝCH SLUŽBÁCH V OBLASTI ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Projekt

2

Fakty a číslaDo projektu konkurencieschopných služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti sa od januára 2008 do konca roka 2010 investoval takmer 1 milión €.

Odborní lekári z univerzitnej nemocnice Oulu pomocou videospojenia vo vysokom rozlíšení využívajú vzdialené zdravotné centrum na liečbu pacientov s rôznymi poraneniami a vredmi na dolných končatinách. Títo pacienti môžu konzultovať s dermatológmi, plastickými chirurgmi a zdravotnými sestrami, ktoré sa špecializujú na ošetrovanie rán. Súčasne sa na špecializované zdravotné sestry môžu obrátiť aj ošetrovateľky, ktoré týmto pacientom poskytujú domácu starostlivosť. Realizovanú službu privítali pacienti, ktorí tak nemusia absolvovať dlhé a často bolestivé cesty do nemocnice alebo zdravotného strediska.

Moderná zdravotná starostlivosť vyžaduje moderné prostriedky

Projekt sa nezaobišiel bez primeraného množstva prekážok – najmä technických

obmedzení. Minna Mäkiniemiová vysvetlila, že existujúca infraštruktúra IT nebola vždy kompatibilná s novými službami. Kvalita zvuku a obrazu v Škótsku nebola napríklad v prípade pripojení ISDN s krátkou vlnovou dĺžkou dostatočná. Prenos zdravotnej

služby do domácnosti si súčasne vyžaduje, aby mali aj pacienti rýchle

širokopásmové pripojenie, ktoré nebolo vždy k dispozícii, najmä u starších pacientov.

Výzvou bola i koordinácia multidisciplinárnych tímov. Projekt si vyžaduje spoluprácu množstva

zaneprázdnených odborníkov– lekárov, zdravotných sestier, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, odborníkov v oblasti IKT a administratívnych pracovníkov – zosúladenie harmonogramov bolo skutočne problematické. K tomu sa ešte pridáva medzinárodný rozmer projektu. Bolo dôležité zabezpečiť tok informácií medzi účastníkmi projektu, ktorí sa stretávajú iba dvakrát za rok.

Pre Minnu Mäkiniemiovú to bol jeden z najpríjemnejších rozmerov projektu – zabezpečiť výmenu vedomostí a učiť sa od iných účastníkov projektu, ako aj stanoviť určité nové hranice. Medzinárodný rozmer súčasne pomohol pri analýze úspešnosti a realizovateľnosti pilotných elektronicky poskytovaných služieb, nakoľko údaje boli poskytované všetkým zúčastneným krajinám. Na druhej strane sa týmto spôsobom zabezpečil ďalší rozvoj nových služieb v regiónoch severnej periférie.

Ak by mala Minna Mäkiniemiová poradiť ľuďom v podobnom postavení, odporúčala by vypracovanie spoločne navrhnutého realizačného plánu, s ktorým bude každý súhlasiť, čím sa zabezpečí záväzné plnenie všetkých rozmanitých cieľov. Najbližšou úlohou je príprava cesty pre udržateľné služby, ktoré budú fungovať aj po skončení projektu konkurencieschopných služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti.

VIAC INFORmáCIí:

www.ehealthservices.eu

V ďalšom vydaní sa budeme ďalej venovať projektom Musikparku a Centra pre nanozdravotníctvo, v tomto vydaní sa však chceme zamerať na dianie v iných dvoch projektoch – v projekte konkurencieschopných služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti a v projekte dlhodobej životnosti.

www.ehealthservices.eu


Centrálnym bodom diskusie na výročnej konferencii iniciatívy Regióny za hospodársku zmenu (20. – 21. mája 2010) boli ekologickejšie mestá pre Európu a trvalo udržateľné riešenia v oblasti energetiky a IKT.Konferencia sa v zmysle svojej úlohy hnacej sily v oblasti inovácií a hospodárskej modernizácie zamerala na otázku, ako dosiahnuť trvalú udržateľnosť rozvoja prostredníctvom cielených aktivít, intenzívnejšej spolupráce a politického konsenzu.

„Politika súdržnosti zohráva jedinečnú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti trvalo udržateľného rastu,“ uviedol Janez Potočnik, komisár pre životné prostredie, vo svojom hlavnom vystúpení a vysvetlil jej úlohu ako potenciálnej sily, ktorá nasmeruje vývoj k zdrojovo efektívnejšiemu, konkurencieschop-nejšiemu a ekologickejšiemu hospodárstvu.

Konferencia prispela k úsiliu dosiahnuť tento cieľ organizáciou pracovných stretnutí a vypracovaním miestnych akčných plánov, udelením ocenenia RegioStars za rok 2010, ako aj vytvorením príležitostí na budovanie sietí a výmenu informácií o osvedčených postupoch.

Aktivita regiónovSérie pracovných stretnutí boli zamerané na hľadanie nových perspektív v oblastiach, ktoré boli témou konferencie. Vo vzťahu k trvalo udržateľným riešeniam v oblasti IKT rečník Luc Soete z výskumného a školiaceho strediska UNU-MERIT Focus v Maastrichte navrhol, aby sa základom inteligentného, trvalo udržateľného a začleňujúceho rastu stali dlhodobé stratégie v oblasti výskumu a inovácie. „Vzhľadom na fiškálny tlak na členské štáty v nasledujúcich rokoch je dnes najdôležitejšie zdôrazniť špecifickú úlohu a zodpovednosť vlád európskych krajín vo vzťahu k dlhodobému verejnému záväzku podporovať výskum a inováciu,“ hovorí.

Rada provincie Barcelona v rámci príspevku do diskusie o tom, ako dosiahnuť vyššiu energetickú účinnosť v regiónoch a mestách, predstavila modelový projekt, ktorého cieľom je efektívne plnenie cieľov v oblasti zníženia emisií uhlíka. Sieť samosprávnych orgánov prispela k zdokonaleniu environmentálneho manažmentu v regióne prostredníctvom rozvoja trvalo udržateľných indikátorov a poskytovania podporných služieb.

Pracovné stretnutie o ekologickejších mestách sa zameralo na dôležitosť opätovného využitia tzv. hnedých zón v mestách a oblastí s kontaminovanou pôdou na rozvoj miest a regiónov.

Akčné plány rozvoja sietí typu Fast TrackKonferencia priniesla vypracovanie lokálnych akčných plánov pre tzv. siete typu Fast Track so zameraním na témy, ako sú inovácia, trvalá udržateľnosť, integrácia a sociálna inklúzia. Počas konferencie boli prezentované skúsenosti z praxe pri realizácii viacerých sietí typu Fast Track. Mestská rada mesta Turín predstavila lokálny akčný plán iniciatívy Budovanie zdravých komunít (Building Healthy Communities), ktorá odráža sociálne aspekty trvalo udržateľného rastu: presadzovanie otázok zdravia pri rozvoji miest – projekt podčiarkuje potrebu koordinovaných aktivít zahŕňajúcich rôzne oblasti politík, napríklad politiky v oblasti životného prostredia a sociálnej a hospodárskej politiky. Otázky zdravia nastolené v súvislosti s problematikou sociálnej zraniteľnosti nemožno riešiť iba v rámci zdravotnej politiky.

vytvárAnie sietí

REGIÓNY ZA HOSPODÁRSKU ZmENU – BUDOVANIE TRVALO UDRžATEĽNÉHO RASTU

REgIOSTARS 2010: OCENENIE INOVAčNÝCH NáPADOV

Ocenenie RegioStars Awards bolo počas slávnosti organizovanej v rámci konferencie udelené šiestim inovačným projektom financovaným z regionálnych zdrojov. Ocenenie získalo belgické centrum C-Mine za transformáciu priemyselnej budovy na centrum pre podnikateľov a návštevníkov, švédsky inštitút poskytujúci mikrofinancie, ktorý pomáha ženám v komunite migrantov získať kapitál na vybudovanie vlastnej firmy, litovská aliancia Langas į ateitį podporujúca šírenie elektronických služieb medzi staršími a postihnutými osobami a ľuďmi žijúcimi v odľahlých oblastiach, nemecký podnikateľský model ambulantného monitorovania pacientov, francúzsky projekt vysokorýchlostného pásma pre riedko osídlené oblasti a litovský projekt webovej lokality esparama, ktorá poskytuje informácie o štrukturálnych fondoch EÚ.Ocenenie RegioStars, ktoré po prvýkrát zahŕňalo dve kategórie pre projekty CityStars, sa udeľuje každoročne s cieľom vyzdvihnúť projekty, ktoré by mohli inšpirovať iné regióny.


Regióny idúce príkladomÚčastníci prišli na konferenciu s množstvom

konkrétnych príkladov inovačných a trvalo udržateľných riešení. Juan Alario z EIB

prezentoval mechanizmus ELENA (European Local Energy Assistance, lokálna európska energetická pomoc), nástroj technickej pomoci mestám a regiónom pri príprave trvalo udržateľných projektov v oblasti energetiky financovaných zo zdrojov EIB. Vysvetlil, že projekty v rámci mechanizmu ELENA boli vypracované

tak, aby bolo možné ich kdekoľvek zopakovať, čím podporujú šírenie

osvedčených postupov. Mechanizmus ELENA financovaný prostredníctvom

programu EÚ Inteligentná energia – Európa, poskytuje podporu pre také

projekty, ako sú trvalo udržateľná výstavba alebo ekologická doprava.

V Českej republike priniesli opatrenia v oblasti energetickej účinnosti v stavebníctve spolufinancované

z EFRR zníženie znečistenia ovzdušia a emisií CO2, prevádzkové úspory pre firmy, vytvorenie ekologických pracovných miest, ako aj zdravšie životné prostredie.

Medzi ďalšie prezentované projekty patria projekt PIKE zabezpečujúci prístup k službám elektronickej štátnej správy a aktivity regiónu B3 zamerané na skvalitnenie širokopásmového pripojenia, ktoré pomôžu preklenúť digitálnu priepasť.

Iniciatíva Regióny za hospodársku zmenu začala svoju činnosť v roku 2006 s cieľom poskytnúť regiónom možnosť efektívnym a koordinovaným spôsobom ovplyvňovať politiky. Je financovaná prostredníctvom programov INTERREG IVC a URBACT II.

VIAC INFORmáCIí:

http://ec.europa.eu/regional_policy/conferences/sustainable-growth/home_en.cfm

Výbor Fóra regiónov o vylúčení Stratégia Európa 2020 s jej strategickým cieľom začleňujúceho rastu a rok 2010 – Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu – jednoznačne obrátili pozornosť na otázky chudoby a sociálneho vylúčenia.

V tomto kontexte zorganizoval Výbor regiónov EÚ 8. júna fórum o miestnej a regionálnej reakcii na chudobu a sociálne vylúčenie. Cieľom fóra bolo prezentovať niektoré z množstva príkladov praktických aktivít v snahe pomôcť pri zapracovaní miestnych akcií do celoštátnej a európskej politiky. V podmienkach rastúcej nezamestnanosti a fiškálneho tlaku, ktoré priniesla hospodárska kríza, nadobudli tieto aktivity ešte väčší význam.

Konferencia sa zamerala na tri široké témy: zvýšenie prístupnosti miestnych služieb pre všetkých, príprava ľudí na integráciu do trhu práce a budovanie začleňujúceho občianstva v mestských a vidieckych oblastiach. Projektoví manažéri miestnych projektov a iné zúčastnené regionálne subjekty z celej EÚ sa podelili o skúsenosti z viacerých prístupov pri riešení týchto otázok. Širokú škálu príkladov osvedčených postupov spájalo jednotné zameranie na znevýhodnené skupiny spoločnosti – deti žijúce v chudobe, utečencov a žiadateľov o azyl, nezamestnaných mladých ľudí, ľudí s postihnutím alebo bezdomovcov.

Pri záverečnom rokovaní účastníci podčiarkovali potrebu hlbšieho porozumenia množstvu potrieb znevýhodnených ľudí a prístup založený na silných stránkach jednotlivcov – talentoch, záujmoch, zručnostiach a kvalifikácii. Tento prístup sa odrazil v mnohých úspešných projektoch, ktoré sa zamerali najmä na zdôrazňovanie oduševnenia a motivácie, ako aj v povzbudzovaní ľudí, aby znovu prevzali kontrolu nad svojimi životmi. Ako to zhrnul jeden z prezentovaných projektov zo Škótska: „Nič o nás, čo je bez nás, nie je pre nás.“



Zimné vydanie Panoramy sa bližšie pozrie na piatu správu

o sociálnej súdržnosti, ktorá má byť prijatá na začiatku novembra.

Následne by sme chceli v niektorom z ďalších vydaní Panoramy zhodnotiť, ako svetová hospodárska kríza,

ktorá sa začala v roku 2008, odhalila výrazne slabé miesta v mnohých krajinách a regiónoch Európy bez ohľadu na úroveň

ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Panorama prinesie analýzu rôznych reakcií, ktoré umožnila európska politika

súdržnosti, pričom veľmi uvítame príspevky a príklady projektov súvisiace s touto témou.

V roku 2011 sa v Panorame pozrieme na teritoriálnu spoluprácu a ak sa chcete s nami podeliť o zaujímavé výsledky v oblastiach

uvedených vyššie, niečo sa spýtať alebo vyjadriť svoj názor na ne alebo na akékoľvek iné otázky v oblasti regionálnej politiky,

obráťte sa na nás na adrese:

[email protected]

KN-LR-10-035-SK-C

termíny diárA – necHAjte váš HlAs Počuť

DáTUmY 2010/2011 PODUJATIE mIESTO

4. – 7. októbra 20108. ročník Dní otvorených dverí, Európsky týždeň regiónov a miest

www.opendays.europa.euBrusel (BE)

13. – 14. októbraVýročné fórum stratégie EÚ pre Baltské more

http://www.bsssc.com/news.asp?id=8657&pid=79&sid=79 Tallinn (EE)

November (spresní sa)

Začlenenie Rómov do spoločnosti: Od zhromažďovania údajov a hodnotenia po stratégiu založenú na dôkazoch

http://ec.europa.eu/regional_policy/Brusel (BE)

9. novembraMikrofinančné nástroje

http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2007/jjj/ Brusel (BE)

16. – 19. novembra Týždeň siete Espon (http://www.espon.eu/) Liege (BE)

18. – 19. novembraKonferencia JESSICA a JEREMIE

http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2007/jjj/Brusel (BE)

22. – 23. novembra Neformálne ministerské zasadnutie Liege (BE)

30. novembra – 1. decembra

Výročná konferencia URBACT

http://urbact.eu/en/header-main/annualconference/Liege (BE)

2. decembra Fórum miest Liege (BE)

31. januára – 1. februára 2011

5. kohézne fórum Brusel (BE)

26. – 27. mája Konferencia regiónov za ekonomickú zmenu a udeľovanie ocenení RegioStars Brusel (BE)

Viac informácií o týchto podujatiach nájdete v časti venovanej programu na webovej lokalite Inforegio: http://ec.europa.eu/regional_policy/conferences/agenda/

Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politikuKomunikácia, informácie a vzťahy s tretími krajinami Raphaël GouletAvenue de Tervueren 411040 Bruxelles/BrusselBELGIQUE/BELGIËe-mail: [email protected]: http://ec.europa.eu/regional_policy/index_sk.htm

ISSN 1725-826X

© Európska únia, 2010Reprodukcia povolená pod podmienkou uvedenia zdroja.

mailto:[email protected]

www.opendays.europa.eu

http://www.bsssc.com/news.asp?id=8657&pid=79&sid=79

http://ec.europa.eu/regional_policy

http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2007/jjj

http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/2007/jjj

http://urbact.eu/en/header-main/annualconference/

http://ec.europa.eu/regional_policy/conferences/agenda

mailto:[email protected]

http://ec.europa.eu/regional_policy/index_sk.htm

Documents

Smerom k širšej sociálnej inklúzii · 2015. 3. 9. · Politika súdržnosti pôsobiaca všade tam, kde žijú ľudia, zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie