SociSociáálna pedagogikalna pedagogika

PaedDr. Mgr. Pavol PaedDr. Mgr. Pavol TomTomááneknek, PhD., PhD.

1. 1. ČČo je to pedagogika?o je to pedagogika?ČČo je to vlastne pedagogika? = Pedagogika, o je to vlastne pedagogika? = Pedagogika, ako hovorako hovoríí PruchaPrucha, , je vedou, ktorje vedou, ktoráá sa sa zaoberzaoberáá výchovou (výchovou (edukedukááciouciou) ) aa vzdelvzdeláávanvaníímm. M. Máá svoje pravidlsvoje pravidláá, normy, , normy, systsystéém. Praktickm. Praktickáá pedagogika sa potom pedagogika sa potom osvojuje, napr. vosvojuje, napr. vuuččiteiteľľskom prostredskom prostredííaa pod.pod.

NiektorNiektoríí autori hovoria, autori hovoria, žže e edukedukááciacia = = výchova + vzdelvýchova + vzdeláávanievanie. .

�� NNáázov pedagogikazov pedagogikavznikol:vznikol:�� zz latinsklatinskéého slova ho slova paedagoguspaedagogus–– vychovvychováávatevateľľ, , �� vv grgrééckej terminolckej terminolóógii sa toto slovo gii sa toto slovo ––

paidagpaidagóógosgos–– prekladprekladáá ako otrok, doslova otrok ako otrok, doslova otrok vo vychovvo vychováávanvaníí iných, sluiných, služžobnobníík iných,k iných,

�� grgréécke slovocke slovopaidospaidos–– chlapecchlapec, , agagóó –– vedenie vedenie niekohoniekoho–– ččiižže pedagogika sa rozumie ako e pedagogika sa rozumie ako vedenie niekohovedenie niekoho. Toto je naj. Toto je najččastejastejššia ia aa najkratnajkratššia definia definíícia pedagogiky. cia pedagogiky.

�� Ak by ste pri skAk by ste pri skúšúške zabudli na vke zabudli na vššetko etko oo pedagogike, aspopedagogike, aspoňň toto uvetoto uveďďte. Dobre to te. Dobre to zapôsobzapôsobíí na skna skúšúšajajúúcich. cich. ☺☺

ČČo je predmetom pedagogiky?o je predmetom pedagogiky?

�� Predmetom pedagogiky = Predmetom pedagogiky = je skje skúúmanie javov manie javov zz vedy ovedy ovýchove, problematiky cievýchove, problematiky cieľľov, postupov, ov, postupov, foriem, podmienok aforiem, podmienok ainterakcia sinterakcia sinými vedami. inými vedami.

�� Predmet je : Predmet je : materimateriáálnylny –– ččlovek a lovek a formform áálnylny ––pohpohľľad výchovy, zorný uhol , pod akým sa ad výchovy, zorný uhol , pod akým sa pozerpozeráám na to, m na to, čči je i je ččlovek lovek vychovvychováávatevateľľnýný..

�� Subjekt aSubjekt a objekt výchovy: objekt výchovy: najdôlenajdôležžitejitejšíšími mi prvkami výchovnprvkami výchovnéého systho systéému smu súú vychovvychováávaný vaný ((objektobjekt) a) a vychovvychováávatevateľľ ((subjektsubjekt). ).

Delenie Delenie pedagogických disciplpedagogických disciplíínn

�� PedagogickPedagogickéé vedy sa rozvedy sa rozččleleňňujujúú na na zzáákladnkladnéé, , aplikovanaplikovanéé aa hranihraniččnnéé (filozofia výchovy...). (filozofia výchovy...).

�� Pedagogika mPedagogika máá viacero delenviacero deleníí, napr. , napr. šškolskkolskáá, , ininžžinierska, profesijninierska, profesijnáá... ...

�� ZZáákladnkladnéé delenie je vdelenie je vššak: vertikak: vertikáálne a lne a horizonthorizontáálnelne

VertikVertik áálne lne ččlenenielenenie�� PrenatPrenatáálna psychollna psycholóógia agia a pedagogika: pedagogika: ide tu ide tu

oo skskúúmanie diemanie dieťťaaťťa ea eššte pred jeho narodente pred jeho narodeníím. Nie m. Nie iba po fyzickej striba po fyzickej stráánke, ale aj jeho psychiku anke, ale aj jeho psychiku aako ako vplýva psychika matky na vývoj dievplýva psychika matky na vývoj dieťťaaťťa, ktora, ktoréé eeššte te nosnosíí. Sk. Skúúma aký postoj je pre diema aký postoj je pre dieťťa idea ideáálny.lny.

�� -- Pedagogika diePedagogika dieťťaaťťa va v predpredšškolskom vekukolskom veku: : spojenspojenáá opopääťť ss psycholpsycholóógiou. Dôlegiou. Dôležžititéé ssúú zzáákladnkladnéénnáávyky, disciplvyky, disciplíína, vstup do na, vstup do šškoly.koly.

�� -- ŠŠkolskkolskáá pedagogikapedagogika: vplyv v: vplyv v šškole, nakokole, nakoľľko je ko je momožžný? Nakoný? Nakoľľko sa dko sa dáá vychovavychovaťť aj cez aj cez šškolu.kolu.

�� -- AndragogikaAndragogika: : sprevspreváádzanie dospeldzanie dospeléého ho ččloveka loveka žživotom. Výchova aivotom. Výchova asebavýchova. Vývoj asebavýchova. Vývoj ažž do do smrti. (smrti. (EriksonErikson))

HorizontHorizont áálne lne ččlenenielenenie�� HorizontHorizontáálne lne ččlenenie pedagogiky je lenenie pedagogiky je ččlenenie podlenenie podľľa jednotlivých a jednotlivých

odborov pedagogiky.odborov pedagogiky.

�� ŠŠpecipeciáálna pedagogika. lna pedagogika.

�� SociSociáálna pedagogika.lna pedagogika.

�� KresKresťťanskanskáá pedagogika.pedagogika.

�� MimoMimo šškolskkolskáá pedagogika.pedagogika.

�� VojenskVojenskáá pedagogika. pedagogika.

�� LieLieččebnebnáá pedagogika.pedagogika.

�� MontesoriovskMontesoriovskáá pedagogika.pedagogika.

�� WaldorfskWaldorfsk áá pedagogika. pedagogika.

�� TvorivTvoriv áá pedagogika. pedagogika.

�� IntegraIntegraččnnáá pedagogika.pedagogika.

PomocnPomocnéé vedy pedagogiky avedy pedagogiky aich ich ččlenenie, hranilenenie, hraniččnnéé discipldisciplíínyny

�� SociSociáálna pedagogikalna pedagogika

�� PedagogickPedagogickáá psycholpsycholóógiagia

�� Ekonomika vzdelEkonomika vzdeláávaniavania

�� ŠŠkolskkolskáá hygienahygiena

�� InInéé hranihraniččnnéé vedyvedy: : psychopedagogikapsychopedagogika, , biologickbiologickáá pedagogika. pedagogika.

KeKeďžďže sa pedagogika zaobere sa pedagogika zaober áá výchovou výchovou aa vzdelvzdel áávanvan íím, musm, mus ííme si zadefinovame si zadefinova ťť prpr ááve ve

tieto termtieto term ííny, aby sme im bliny, aby sme im bli žžššie lepie lep ššie ie porozumeli.porozumeli.

�� VýchovaVýchova je cieje cieľľavedomým, zavedomým, záámerným merným pôsobenpôsobeníím m edukedukáátoratora na na edukantaedukanta aa naopak, naopak, ss úúmyslom bymyslom byťť vychovvychováávaný, vedenývaný, vedenýnapr. napr. kk ururččitým hodnotitým hodnotáám am apod. pod.

�� EdukEdukáátortor –– uuččiteiteľľ..., ..., edukantedukant-- žžiak...iak...�� UUččenieenie–– je proces nadobje proces nadobúúdania vedomostdania vedomostíí, ,

znalostznalostíí, schopnost, schopnostíí, zru, zruččnostnostíí aa postojov, ktorpostojov, ktorééovplyvovplyvňňujujúú jeho samjeho saméého iho i okolie (zo strany okolie (zo strany šštudenta). Medzi tudenta). Medzi zzáákladnkladnéé oblasti uoblasti uččeniaenia: : kognitkognitíívne, afektvne, afektíívne, vne, psychomotorickpsychomotorickéé..

�� VyuVyuččovanieovanie–– je proces odovzdje proces odovzdáávania týchto vedomostvania týchto vedomostíí(zo strany pedag(zo strany pedagóóga). ga). POZOR: pri uPOZOR: pri u ččeneníí aa vzdelvzdeláávanvanííide oide o neustneustáálu interakciu alu interakciu a ovplyvovplyvňňovanie sa (vedomovanie sa (vedoméé, , nevedomnevedoméé) medzi u) medzi uččiteiteľľom aom a žžiakom.iakom. Napr. Vy mi Napr. Vy mi nemusnemusííte nite ničč povedapovedaťť, sta, staččíí, aby ste sa zamra, aby ste sa zamraččili, usmiali ili, usmiali aa moje reakcie sa odrazia vmoje reakcie sa odrazia vmomente...momente...

�� VýuVýuččbaba –– je prienikom medzi uje prienikom medzi uččeneníím sa am sa avyuvyuččovanovaníím, m, interakcia interakcia žžiak iak ––uuččiteiteľľ..

�� VzdelVzdeláávanievanie je proces poznatkov, zje proces poznatkov, zíískavania zruskavania zruččnostnostíí a a vedomostvedomostíí. Pojmom vzdelanie sa ozna. Pojmom vzdelanie sa označčuje výsledok uje výsledok vzdelvzdeláávacieho procesu.vacieho procesu.

�� Obsahom vzdelObsahom vzdeláávania: spolovania: spoloččenskenskéé hhľľadiskoadisko--rereššpektuje sa dosiahnutý vývin spolopektuje sa dosiahnutý vývin spoloččnosti; nosti; biologickbiologickééhhľľadiskoadisko-- rereššpektuje sa vek pektuje sa vek žžiaka aiaka ajeho biologickjeho biologickééosobitosti; osobitosti; historickhistorick éé hhľľadiskoadisko-- zdôrazzdôrazňňuje pri výbere uje pri výbere uuččiva historickiva historickéé skskúúsenosti, ktorsenosti, ktoréé sa nadobudli; sa nadobudli; psychologickpsychologickéé hhľľadiskoadisko-- rereššpektuje psychickpektuje psychickéézzáákonitosti vývinu osobnosti.konitosti vývinu osobnosti.

Pedagogika ako vedaPedagogika ako veda�� Pedagogika ako veda oPedagogika ako veda ovýchove sa zavýchove sa začčala uplatala uplatňňovaovaťť uužž vv 18. 18.

storostoroččíí. Vznik pedagogiky sa traduje . Vznik pedagogiky sa traduje od 19. storood 19. storoččiaia, i, i kekeďď sa sa uplatuplatňňovala oveovala oveľľa skôr ako integruja skôr ako integrujúúci predmet vci predmet viných výchovných iných výchovných aa vzdelvzdeláávacvacíích ch šštrukttruktúúrach. Pedagogika sa vyvinula zrach. Pedagogika sa vyvinula zfilozofie filozofie aa vv prvých storoprvých storoččiach bola chiach bola cháápanpanáá ako umenie. Dnes, ako sme si ako umenie. Dnes, ako sme si povedali, je tu npovedali, je tu náázorovzorováá dilema, dilema, čči je umeni je umeníím alebo vedou.m alebo vedou.

�� Po tomto nasleduje obdobie Po tomto nasleduje obdobie deskrdeskrííptptíívnevne, , ččiižže opisne opisnéé, porovn, porovnáávacie, vacie, hodnotiace ahodnotiace apod. pod. VV 19. storo19. storoččíí sa veda, zsa veda, záásluhou J. H. sluhou J. H. HerbartaHerbartaposposúúva do oblasti empva do oblasti empíírie arie ajej výskumu, zajej výskumu, začčíína sa spolupracovana sa spolupracovaťťss prprííbuznými vedami.buznými vedami.

�� VV 20. storo20. storoččíí sa pedagogika vyvsa pedagogika vyvííja rýchlym procesom ja rýchlym procesom aa najmnajmää dvomi trendmi:dvomi trendmi:

�� scientickýscientický: kvantitat: kvantitatíívny výskum, presnvny výskum, presnéé merania amerania apod.,pod.,�� filozofickýfilozofický , alebo nespr, alebo nespráávne oznavne označčovaný ako humanistický: ovaný ako humanistický:

kvalitatkvalitatíívny výskum.vny výskum.�� Okrem toho existujOkrem toho existujúú aj inaj inéé, ako, ako: kritick: kritickáá pedagogika, pedagogickpedagogika, pedagogickáá

kultkultúúra ara apod. (treba napod. (treba našštudovatudovaťť –– KrankusKrankus: Pedagogika 20. storo: Pedagogika 20. storoččia).ia).�� Pedagogika patrPedagogika patríí k vedným odboromk vedným odborom, ktor, ktoráá je charakterizovanje charakterizovanáá

dlhými traddlhými tradííciami aciami aššpecifikami najmpecifikami najmää vv 20. storo20. storoččíí. .

�� SOCIOLSOCIOL ÓÓGIA GIA je je spolospoloččenskoensko–– vednvednáádiscipldisciplíína o celej spolona o celej spoloččnosti v celom jej nosti v celom jej ssúúhrne hrne –– je to veda o socije to veda o sociáálnom sprlnom spráávanvaníí, o , o socisociáálnych skupinlnych skupináách, o socich, o sociáálnych vzlnych vzťťahoch o ahoch o vzvzáájomnom pôsobenjomnom pôsobeníí ľľududíí, o soci, o sociáálnej lnej šštrukttruktúúre, o kultre, o kultúúre, o socire, o sociáálnych lnych javoch...Podjavoch...Podľľa a DurkheimaDurkheimaje sociolje sociolóógia veda o gia veda o spolospoloččenských faktoch.enských faktoch.

�� SOCISOCIÁÁLNA PEDAGOGIKALNA PEDAGOGIKA je v sje v súúččasnosti asnosti interpretovaninterpretovanáá ako hraniako hraniččnnáá pedagogickpedagogickááveda, ktorveda, ktoráá vznikla integrvznikla integrááciu poznatkov z ciu poznatkov z pedagogiky a sociolpedagogiky a sociolóógie do jednej novej gie do jednej novej pedagogickej disciplpedagogickej disciplííny, priny, priččom je integrom je integráálnou lnou ssúúččasasťťou celej vedy o výchove.ou celej vedy o výchove.

�� Na jednej strane to bola Na jednej strane to bola pedagogickpedagogickáá ll íínia, nia, z ktorej z ktorej sa postupne vysa postupne vyččlenilalenila socisociáálna pedagogikalna pedagogika, ktor, ktoráákoncentrovala svoju pozornoskoncentrovala svoju pozornosťť na analýzu na analýzu spolospoloččenských funkcienských funkciíí výchovy, popisovanie javov a výchovy, popisovanie javov a problprobléémov, ktormov, ktoréé vznikli v socivznikli v sociáálnom prostredlnom prostredíí rôznej rôznej typoltypolóógie a zgie a záároveroveňň zaznamenzaznamenáávala nvala náázory, zory, vyzdvihujvyzdvihujúúce výchovu ako spoloce výchovu ako spoloččensky významný ensky významný jav a proces.jav a proces.

�� Na druhej strane sa konNa druhej strane sa konšštituovala tituovala sociologicksociologickáá ll íínia,nia,výsledkom ktorej bola výsledkom ktorej bola sociolsociolóógia výchovygia výchovy..

StruStruččnnéé dejiny socidejiny sociáálnej pedagogikylnej pedagogiky

�� vznik: vznik: v 19. storov 19. storoččíí vv Nemecku. Nemecku. ZakladateZakladateľľ: : K. MAGER K. MAGER vv roku 1844.. Objektom výchovy roku 1844.. Objektom výchovy je je ččlovek ako prlovek ako prííslusluššnníík konkrk konkréétnej skupiny. tnej skupiny. Výchova mVýchova máá plniplniťť socisociáálnu funkciu. Zo lnu funkciu. Zo zazaččiatku orientiatku orientáácia na riecia na rieššenie praktických enie praktických socisociáálnolno--výchovných problvýchovných probléémov a pomoc mov a pomoc ľľuuďďom v nom v núúdzi. dzi. ĎĎalalšíší nemecký pedagnemecký pedagóóg g Fridrich Fridrich Adolf Adolf WilhelmWilhelm DIESTERWEG,DIESTERWEG,poupoužžííval termval termíín socin sociáálna pedagogika, no lna pedagogika, no nedostatonedostatoččne ho vysvetlil.ne ho vysvetlil.

Vývoj vVývoj v troch etaptroch etapáách: ch:

�� 1. teoretický: Paul NATORP1. teoretický: Paul NATORP –– nemecký filozof, sa nemecký filozof, sa povapovažžuje za zakladateuje za zakladateľľa teoreticka teoretickéého smeru SP. Bol ho smeru SP. Bol toho ntoho náázoru, zoru, žže ciee cieľľom spoloom spoloččenskenskéého vývoja mho vývoja máá bybyťťideideáálna socilna sociáálna jednota, k dosiahnutiu ktorej muslna jednota, k dosiahnutiu ktorej musííprispieprispieťť výchova zuvýchova zuššľľachachťťovanovaníím m ččloveka. P. loveka. P. NatropNatroppodobne ako K. podobne ako K. MagerMagerklkláádol socidol sociáálnu pedagogiku lnu pedagogiku do protipdo protipóólu k individulu k individuáálnej pedagogike a lnej pedagogike a interpretoval ju ako výchovu a vzdelinterpretoval ju ako výchovu a vzdeláávanie pre vanie pre spolospoloččnosnosťť a pomocou spoloa pomocou spoloččnosti.nosti.

�� 2. praktický: 2. praktický: JohannJohann HeinrichHeinrichPESTALOZZI PESTALOZZI –– ššvajvajččiarsky pedagiarsky pedagóóg a g a socisociáálny reformlny reformáátor tor –– sa povasa považžuje za uje za zakladatezakladateľľa prakticka praktickéého smeru SP. Svoje ho smeru SP. Svoje mymyššlienky o lienky o ččloveku, rodine, spololoveku, rodine, spoloččnosti, nosti, vzdelvzdeláávanvaníí a výchove spracoval v diele a výchove spracoval v diele ““ PostovnPostovnííkovakovaveveččernernáá hodinkahodinka”” ..

�� 3. empirický: P. BERGEMANN 3. empirický: P. BERGEMANN -- predstavitepredstaviteľľempirickempirick éého smeru kritizoval ho smeru kritizoval NatropovoNatropovo ponponíímanie manie socisociáálnej pedagogiky. Vo svojej prlnej pedagogiky. Vo svojej prááci ci ““ SozialpSozialpäädagogikdagogik””napadol mynapadol myššlienku socilienku sociáálnej pedagogiky ako normatlnej pedagogiky ako normatíívnej vnej vedy. vedy. ZdôrazZdôrazňňoval, oval, žže aj výchovu moe aj výchovu možžno no pdporipdporiťť empempíírii, rii, pripriččom do popredia klom do popredia kláádol prdol prááve vzve vzťťah medzi výchovou ah medzi výchovou ččloveka a spololoveka a spoloččnosnosťťou. V tejto sou. V tejto súúvislosti pouvislosti použžil aj il aj prirovnanie, prirovnanie, žže e ččlovek bez spololovek bez spoloččnosti je ako vlny bez vody. nosti je ako vlny bez vody. TretTretíí veveľľmi dôlemi dôležžitý smer SP vychitý smer SP vycháádzal z praktických potrieb dzal z praktických potrieb ččlenov spololenov spoloččnosti. Vznikali nosti. Vznikali šškoly, ktorkoly, ktoréé poskytovali výchovu poskytovali výchovu a vzdela vzdeláávanie chudobným a osirelým devanie chudobným a osirelým deťťom, zriaom, zriaďďovali sa ovali sa sirotince a nsirotince a náápravnopravno--výchovnvýchovnéé zariadenia.zariadenia.

�� 19. storo19. storoččieie –– dochdocháádza k obrovskdza k obrovskéému pokroku v oblasti mu pokroku v oblasti predpredšškolskej výchovy kolskej výchovy –– zzáásluhosluhoF. F. FrobelaFrobela vznikli tzv. vznikli tzv. ““ detskdetskéé zzááhradkyhradky ”” . Soci. Sociáálna pedagogika prelna pedagogika preššla vo svojom la vo svojom vývoji viacerými smermi:vývoji viacerými smermi:

�� 1. SOCI1. SOCIÁÁLNA PEDAGOGIKALNA PEDAGOGIKA�� a) praktický smer (a) praktický smer (PestalozziPestalozzi, , OwenOwen, , TeTeššededííkk...)...)�� b) teoretický smer b) teoretický smer –– filozofický (filozofický (NartopNartop, , SpencerSpencer) ) ––

experimentexperimentáálny (lny (Play,BergmannPlay,Bergmann))�� 2. SOCIOLOGICK2. SOCIOLOGICK ÁÁ PEDAGOGIKAPEDAGOGIKA�� 3. PEDAGOGICK3. PEDAGOGICK ÁÁ SOCIOLSOCIOL ÓÓGIAGIA�� 4. SOCIOL4. SOCIOLÓÓGIA VÝCHOVYGIA VÝCHOVY ((RadlinskaRadlinska))�� 5. SOCI5. SOCIÁÁLNA PEDAGOGIKALNA PEDAGOGIKA ((WroczynskiWroczynski, , PPřřadkaadka, ,

BalBaláážž))

�� ÚÚLOHA SOCILOHA SOCI ÁÁLNEJ PEDAGOGIKYLNEJ PEDAGOGIKY�� ududáávavaťť ideideáál l ččloveka, výchovnloveka, výchovnéé ciele, prostriedky ciele, prostriedky

aa nnáávody na dosiahnutievody na dosiahnutie�� CIECIEĽĽ SOCISOCIÁÁLNEJ PEDAGOGIKYLNEJ PEDAGOGIKY�� kakažždodenndodennéé zazaččleleňňovanie ovanie ččloveka do spololoveka do spoloččnosti. nosti.

ByByťť prospeprospeššný pre spoloný pre spoloččnosnosťť aa spolospoloččnosnosťť pre pre jedinca.jedinca.

�� PREDMET SOCIPREDMET SOCIÁÁLNEJ PEDAGOGIKYLNEJ PEDAGOGIKY�� -- ččlovek: lovek: ssáám, vm, v spolospoloččnosti, jeho sprnosti, jeho spráávanie, vanie, žživotnivotnáá

pomoc, prostredie, disciplpomoc, prostredie, disciplíína...na...

VychVycháádzajdzajúúc z nac z naššej, ale i zahraniej, ale i zahraniččnej literatnej literat úúry ry mômôžžeme rozlieme rozliššovaovaťť 3 z3 záákladnkladnéé teteóórie (prrie (príístupy), stupy), ktorktor éérierieššia vzia vzťťah sociah sociáálnej pedagogiky a socilnej pedagogiky a sociáálnej prlnej pr ááce:ce:

�� Konvergentný prKonvergentný príístup stup –– sa usiluje o zbiehanie socisa usiluje o zbiehanie sociáálnej lnej pedagogiky a socipedagogiky a sociáálnej prlnej prááce, o to, aby sa vyvce, o to, aby sa vyvííjali vzjali vzáájomne jomne vedvedľľa seba a navza seba a navzáájom sa obohacovali, ale zjom sa obohacovali, ale záároveroveňň aby zostali aby zostali samostatnými vedami. Tento prsamostatnými vedami. Tento príístup dominuje u nstup dominuje u náás.s.

�� Diferencovaný prDiferencovaný príístup stup –– je charakteristický predovje charakteristický predovššetkým etkým pre USA a usiluje sa o striktnpre USA a usiluje sa o striktnúú diferencidiferenciááciu sociciu sociáálnej lnej pedagogiky a socipedagogiky a sociáálne prlne prááce. Tu je socice. Tu je sociáálna prlna prááca /ca /SocialSocialWorkWork/ ch/ cháápanpanáá ako zastreako zastreššujujúúci pojem, ktorý v sebe zahci pojem, ktorý v sebe zahŕňŕňa aj a aj socisociáálnu pedagogiku/výchovu (lnu pedagogiku/výchovu (SocialSocialEducationEducation))

�� IdentifikaIdentifika ččný prný pr íístup stup –– je preferovaný v Nemecku. Tento je preferovaný v Nemecku. Tento prpríístup stotostup stotožňžňuje sociuje sociáálnu pedagogiku so socilnu pedagogiku so sociáálnou prlnou práácou, cou, socisociáálna pedagogika je v podstate synonymom socilna pedagogika je v podstate synonymom sociáálnej prlnej prááce.ce.

2. Výchova2. Výchova

�� VÝCHOVA VÝCHOVA –– je systematickje systematickéé aa ciecieľľavedomavedoméépôsobenie vychovpôsobenie vychováávanvanéého na vychovho na vychováávanvanéého, ho, pripriččom ide oom ide ovzvzáájomnjomnúú interakciu vinterakciu vrozvrozvííjanjaníípozitpozitíívnych movnych možžnostnostíí, psychických funkci, psychických funkciííaa procesov osobnosti procesov osobnosti ččloveka. Vyvinula sa so loveka. Vyvinula sa so vznikom vznikom ččloveka a menila sa podloveka a menila sa podľľa podmienok a podmienok ekonomických, kultekonomických, kultúúrnych a socirnych a sociáálnych. Zlnych. Záávislosvislosťťvýchovy na spolovýchovy na spoloččnosti vyplýva z jej nosti vyplýva z jej ľľudskej udskej podstaty. podstaty. ČČlovek mysllovek myslíí a kona konáá v intenciv intenciáách ch spolospoloččnosti, v ktorej nosti, v ktorej žžije. ije.

�� Výchova Výchova je typickou je typickou ľľudskou udskou ččinnosinnosťťou, od výchovy ou, od výchovy zzáávisvisíí vvššetko ostatnetko ostatnéé......

Pojmy blPojmy blíízke kzke kvýchove:výchove:

�� Pedagogika Pedagogika –– je definovanje definovanáá ako ako „„ veda oveda ovýchovevýchove�� EtopEtopéédiadia –– vv pôvodnom význame znamenpôvodnom význame znamenáá mravnmravnúú výchovu, výchovu,

dnes ako výchova adnes ako výchova aprevýchova detprevýchova detíí aa mlmláádedežže se sporuchami poruchami sprspráávania (vania (ťťaažžkovychovkovychováávatevateľľnnéé deti, delikventndeti, delikventnáá mlmláádedežžaa pod.)pod.)

�� PsycholPsycholóógia výchovygia výchovy–– vednvednáá discipldisciplíína, ktorna, ktoráá skskúúma vo ma vo vzvzťťahu kahu kprprííslusluššným výchovným cieným výchovným cieľľom psychickom psychickéémechanizmy utvmechanizmy utváárania pretvrania pretváárania rania ľľudskudskéého sprho spráávania ako vania ako vzvzťťahotvornahotvornééhoho procesu. procesu.

�� PsychodidaktikaPsychodidaktika –– výchova na vyuvýchova na vyuččovanovaníí, pri vzdel, pri vzdeláávanvaníí ––pri rozvpri rozvííjanjaníí kognitkognitíívnych funkcivnych funkciíí

�� PsychopedagogikaPsychopedagogika–– veda oveda orozvoji osobnosti, výchove, kde rozvoji osobnosti, výchove, kde sa spsa spáája pedagogika sja pedagogika spsycholpsycholóógiu ako dominantnými vedamigiu ako dominantnými vedami

�� Podmienky výchovy: Podmienky výchovy:

�� endogendogéénne: vnnne: vnúútorntorn éé: dedi: dediččnosnosťť, povaha, povaha

�� exogexogéénne: vonkajnne: vonkajššie: výchova, spoloie: výchova, spoloččnosnosťť..

�� Prostredie výchovy: Prostredie výchovy: miesto, priestor, kde sa miesto, priestor, kde sa jedinec pretvjedinec pretváára, mobilizuje ....ra, mobilizuje ....

�� rodina, rodina, šškola, spolokola, spoloččnosnosťť, spolo, spoloččenstvenstváá........

�� SocializSocializáácia = cia = formovanie jedinca od narodenia formovanie jedinca od narodenia spolospoloččenstvom. Je to proces; venstvom. Je to proces; vďďaka aktaka aktíívnemu styku so soc. vnemu styku so soc. prostredprostredíím sa vyvinul z nim sa vyvinul z nižžšíších foriem ch foriem ččloveka a vo svojom loveka a vo svojom individuindividuáálnom vývine z biologicklnom vývine z biologickéého tvora na osobnosho tvora na osobnosťť; ; proces vrastania do proces vrastania do ľľudskej spoloudskej spoloččnosti (zanosti (zašštepenia); tepenia); celoceložživotný ivotný proces sociproces sociáálneho ulneho uččenia, prostrednenia, prostrednííctvom ctvom ktorktor éého si ho si ččlovek osvojuje socilovek osvojuje sociáálne normy, hodnoty, lne normy, hodnoty, postoje apostoje aformy sociformy sociáálneho sprlneho spráávania.vania.

�� HlavnHlavnéé kategkategóórie socializrie socializáácie:cie:�� -- vypracovanie systvypracovanie systéému hygienických amu hygienických apracovných pracovných

nnáávykovvykov�� -- vypracovanie systvypracovanie systéému vedomostmu vedomostíí a zrua zruččnostinosti�� -- vypracovanie hierarchizovanvypracovanie hierarchizovanéého systho systéémumu�� -- vytvorenie primeraných vzorov emotvytvorenie primeraných vzorov emotíívneho reagovania a vneho reagovania a

primeraných motprimeraných motíívovvov

�� Druhy socializDruhy socializáácie:cie:�� 1. prim1. primáárna socializrna socializáácia: cia: vytvvytváára zra zááklad pre vklad pre vššetky etky

ostatnostatnéé typy utypy uččenia; dieenia; dieťťa sa ua sa uččíí zzáákladnkladnéé zruzruččnosti nosti pre fungovanie spre fungovanie sspolospoloččnostinosti-- motorickmotorickéé (telesn(telesnáákoordinkoordináácia a kontrola); jazyk a porozumenie cia a kontrola); jazyk a porozumenie symbolom; socisymbolom; sociáálne zrulne zruččnosti; prostrednnosti; prostrednííctvom ctvom imitimitáácie, podmiecie, podmieňňovania, a odmeovania, a odmeňňovaniaovania

�� 2. sekund2. sekundáárna socializrna socializáácia: cia: buduje a modifikuje buduje a modifikuje primprimáárnu socializrnu socializááciu; novciu; novéé úúlohy a prostredia lohy a prostredia ––neustneustáále ule uččenie sa; typickenie sa; typickéé etapy kretapy krííz, ktorým celia z, ktorým celia dospeldospelíí zzáápadnej civilizpadnej civilizáácie; tcie; téémy: profesionmy: profesionáálna lna karikariééra, prispôsobovanie sa starnutiu, strata rodinných ra, prispôsobovanie sa starnutiu, strata rodinných prprííslusluššnnííkov, rozpad mankov, rozpad manžželstva...elstva...

�� ZZáákladnkladnéé typy socializtypy socializáácie:cie:�� 1. 1. personalizpersonalizááciacia: : utvutvááranie osobnosti; vrastanie do ranie osobnosti; vrastanie do

medzimedziľľudských vzudských vzťťahov; utvahov; utvááranie ranie selfself; ; šštrukturtrukturááciacia a a integrintegráácia psychikycia psychiky

�� 2. 2. kulturkultur ááciacia: : osvojenie si kultosvojenie si kultúúry spolory spoloččnosti; nosti; utvutvááranie ranie žživotnivotnéého ho šštýlu; utvtýlu; utvááranie etických a ranie etických a estetických kritestetických kritéériri íí; profesionaliz; profesionalizáácia acia asocializsocializáácia; cia;

�� 3. profesionaliz3. profesionalizáácia: cia: rozpoznrozpoznáávanie vanie spolospoloččenskoensko--ekonomickej deekonomickej deľľby by úúloh vloh v spolospoloččnosti; osvojenie si nosti; osvojenie si aa zaujatie profesijnej rolyzaujatie profesijnej roly

�� 4. socializ4. socializáácia: cia: utvutvááranie ranie „„ MyMy““ ; prijatie ob; prijatie obččianskej ianskej rolyroly

ČČo je to osobnoso je to osobnosťť??

�� PochPocháádza zdza zlatinsklatinskéého slova ho slova –– persona, ktorpersona, ktoréé sa sa prekladprekladáá ako osobaako osoba. Pôvodne tento term. Pôvodne tento termíín sa n sa poupoužžííval na ozval na oznanaččenie masky herca aenie masky herca aneskôr na neskôr na oznaoznaččenie roly ktorenie roly ktorúú hrhr áá ččlovek vlovek v žživoteivote. Osobnos. Osobnosťťje jednota medzi jednotlivými zloje jednota medzi jednotlivými zložžkami kami ččloveka. loveka. OsobnosOsobnosťť formuje aj prostredie, vformuje aj prostredie, vktorom sa ktorom sa nachnacháádza adza ažžije.ije.

�� DefinDefiníícia osobnosti: cia osobnosti: OsobnosOsobnosťť je sje súúhrn psychických hrn psychických vlastnostvlastnostíí alebo osobitostalebo osobitostíí indivindivíídua. dua.

�� Charakteristika osobnosti:Charakteristika osobnosti:�� vnvnúútorntorn áá charakteristikacharakteristika –– sa prejavuje cez jeho slovný sa prejavuje cez jeho slovný

aa ppíísomný prejavsomný prejav�� vonkajvonkajššia charakteristikaia charakteristika –– zachytzachytáávajvajúú javovjavovúú strstráánku nku

osobnosti. Sosobnosti. Súú to spôsoby sprto spôsoby spráávania (vania (sprspráávanievanie je kaje kažždý dý prejav prejav žživivéého systho systéému): reakcie, odpovede, konanie.mu): reakcie, odpovede, konanie.

�� Vlastnosti osobnosti: Vlastnosti osobnosti: ssúú popisnými prvkami osobnostnej popisnými prvkami osobnostnej šštrukttruktúúry. ry.

�� Vlastnosti sVlastnosti súú danosti, ktordanosti, ktoréé existujexistujúú uu ččloveka reloveka reáálne. lne. VyjadrujVyjadrujúú javovjavovúú strstráánku osobnosti. Vlastnosti snku osobnosti. Vlastnosti súúpozorovatepozorovateľľnnéé aa ččrty odvodzujeme od vypozorovaných rty odvodzujeme od vypozorovaných vlastnostvlastnostíí..

�� Rozdelenie:Rozdelenie:�� VVššeobecneobecnéé-- ktorktoréé podmiepodmieňňujujúú úúspespeššnosnosťť vykonvykonáávania vania

mnohých mnohých ččinnostinnostíí( m( múúdrosdrosťť););�� ŠŠpecifickpecifickéé –– umoumožňžňujujúú vykonvykonáávavaťť ššpecipeciáálne druhy lne druhy ľľudskej udskej ččinnosti.innosti.

�� Významnou Významnou ččrtou osobnosti je rtou osobnosti je prosociprosociáálnelnesprspráávanie. vanie. ProsociProsociáálnelne sprspráávanie je = vanie je = vzvzťťah ah medzi pommedzi pomááhajhajúúcim a jedincom, ktorcim a jedincom, ktoréému je mu je pompomááhanhanéé sa oznasa označčuje pojmami: pomuje pojmami: pomááhanie, hanie, prosociprosociáálnelne sprspráávanie, altruizmus. Pomvanie, altruizmus. Pomááhajhajúúci ci investuje, druhinvestuje, druháá strana zstrana zíískava, priskava, priččom jej om jej odmena je spravidla vyodmena je spravidla vyššššia neia nežž vklad vklad pompomááhajhajúúceho.ceho.

Rozdiel medzi Rozdiel medzi prosociprosociáálnymlnymsprspráávanvaníím am a altruizmom:altruizmom:

�� prosociprosociáálnelne sprspráávanie: vanie: prosociprosociáálnelne sprspr. . sprspráávanie, ktorvanie, ktoréého cieho cieľľom je zlepom je zlepššiiťť situsituááciu ciu druhej osoby, pridruhej osoby, priččom pomom pomááhajhajúúci nie je ci nie je povinný poskytnpovinný poskytnúúťť pomoc na zpomoc na zááklade svojej klade svojej profesie, a prprofesie, a prííjemca nie je injemca nie je inšštittitúúcia cia čči i organizorganizáácia ale jedinec. cia ale jedinec.

�� -- altruizmus: altruizmus: jednanie pomjednanie pomááhajhajúúceho je ceho je motivovanmotivovanéé vcvcíítenteníím sa do situm sa do situáácie a empatiou cie a empatiou (bez n(bez náároku na odmenu)roku na odmenu)

�� SociSociáálna zodpovednoslna zodpovednosťť: : pravidlo, predpisujpravidlo, predpisujúúce ce jedincom pomjedincom pomááhahaťť tým, ktortým, ktoríí ssúú na nich zna nich záávislvislíí; ; jedinec pomjedinec pomááha druhha druhéému tým viac, mu tým viac, ččíím viac na je m viac na je na na ňňom tom táá osoba zosoba záávislvisláá; osvojenie si soci; osvojenie si sociáálnych lnych noriem, najviac socinoriem, najviac sociáálnej zodpovednosti pomlnej zodpovednosti pomááhajhajúúnormy lnormy lááskavosskavosťť (udr(udržžovanie a posilovanie a posilňňovanie blaha ovanie blaha ľľududíí, s ktorými je jedinec v , s ktorými je jedinec v ččastom kontakte); astom kontakte); univerzalizmusuniverzalizmus (vn(vníímanie ocenenie, remanie ocenenie, reššpektovanie, a pektovanie, a zaiszaisťťovanie blaha vovanie blaha vššetkých etkých ľľududíí aa celej prcelej príírodyrody

�� SociSociáálne sprlne spráávanievanie podpodľľa a OndrejkoviOndrejkoviččaa::

�� SprSpráávanie konformnvanie konformnéé (v s(v súúlade s normami), lade s normami), �� SprSpráávanie nekonformnvanie nekonformnéé (vyzývav(vyzývavéé, provokuj, provokujúúce), ce), �� SprSpráávanie vanie deviantndeviantnéé (odchýlene od mor(odchýlene od moráálnych a lnych a

prpráávnych noriem) vnych noriem) �� SprSpráávanie asocivanie asociáálnelne (nespolo(nespoloččenskenskéé), ), �� SprSpráávanie vanie disocidisociáálnelne (rozkladný typ spr(rozkladný typ spráávania),vania),�� SprSpráávanie vanie antisociantisociáálnelne ((protiskupinovprotiskupinovéé, ,

protispoloprotispoloččenskenskéé), ), �� SprSpráávanie delikventnvanie delikventnéé (asoci(asociáálne alne ažž po kriminpo krimináálne), lne), �� SprSpráávanie kriminvanie krimin áálnelne(trestn(trestnéé ččiny iny -- od 15 r.)od 15 r.)

Rodina ako socializaRodina ako socializaččný ný ččiniteiniteľľ

�� RodinaRodina je socije sociáálna skupina zalolna skupina založženenáá zz dvoch dvoch alebo viacerých osôb alebo viacerých osôb žžijij úúcich spolu vcich spolu vjednej jednej domdomáácnosti, ktorcnosti, ktoréé ssúú spojenspojenéé manmanžželskými, elskými, pokrvnými alebo adoptpokrvnými alebo adoptíívnymi zvvnymi zvääzkami. zkami.

�� FUNKCIE rodiny: reprodukFUNKCIE rodiny: reprodukččnnáá, výchovn, výchovnáá, , ekonomickekonomickáá, socializa, socializaččnnáá, emocion, emocionáálna...lna...

�� DemografickDemografickéé zmeny: pôrodnoszmeny: pôrodnosťť, , rozvodovosrozvodovosťť, partnerstv, partnerstváá, strach, financie, , strach, financie, impotencia, atomizimpotencia, atomizáácia rodinycia rodiny

DRUHY RODINYDRUHY RODINY�� druhy rodinydruhy rodiny : : existuje veexistuje veľľa typola typolóógigiíí rodrodíín. Toto je n. Toto je

najbenajbežžnejnejššia:ia:�� 1. z1. záákladnkladnáá: : rodirodiččia + nezosobia + nezosobášášenenéé deti, deti, �� 2. roz2. rozšíšírenrenáá:: vdova + jej syn svdova + jej syn smanmanžželkou, elkou, �� 3. viacgenera3. viacgeneraččnnáá: : 22--viac generviac generááciciíí; ; �� 4. 4. úúplnplnáá:: harmonickharmonickáá (ide(ideáál), konsolidovanl), konsolidovanáá (stred, norma), (stred, norma),

disharmonickdisharmonickáá (nap(napäätie, rozvrat), tie, rozvrat), úúplnplnáá –– doplnendoplnenáá (po (po rozvode, verozvode, veľľmi nmi náároroččnnáá), ),

�� 5. ne5. neúúplnplnáá: : slobodnslobodnáá matka, smrmatka, smrťť aa pod.; je spolopod.; je spoloččenstvo enstvo jednjednéého rodiho rodičča ( naja ( najččastejastejššie matky ) sie matky ) sdiedieťťaaťťom alebo deom alebo deťťmi, mi, ktorý plnktorý plníí funkciu oboch rodifunkciu oboch rodiččov. Neov. Neúúplnplnáá rodina vznikrodina vznikáá: : úúmrtmrtíím jednm jednéého zho zrodirodiččov; rozvodom manov; rozvodom manžželstva; narodenelstva; narodeníím m diedieťťaaťťa mimo mana mimo manžželstva; odchodom manelstva; odchodom manžželskelskéého partnera.ho partnera.

�� 6. n6. nááhradnhradnáá: v: v úústave; adopcia astave; adopcia apod. pod. Adopcia, osvojenieAdopcia, osvojenie, , prijatie cudzieho dieprijatie cudzieho dieťťaaťťa za vlastna za vlastnéé je takje takáá forma nforma nááhradnej hradnej starostlivosti, vstarostlivosti, vktorej vzktorej vzťťahy medzi rodiahy medzi rodiččmi ami a dedeťťmi vznikajmi vznikajúúna zna zááklade sklade súúdneho rozhodnutia. Obsahom sa vdneho rozhodnutia. Obsahom sa vššak nelak nelíšíšia od ia od prirodzených vzprirodzených vzťťahov medzi rodiahov medzi rodiččmi ami a dedeťťmi.mi.

TYPY RODINYTYPY RODINY

�� Rodina vo svojom historickom vývoji preRodina vo svojom historickom vývoji preššla la niekoniekoľľkými formami. Podkými formami. Podľľa vzoru autority a vzoru autority (pod(podľľa hierarchia hierarchiíí „„ mocimoci““ ):):

�� MatriarchMatriarch áátt –– výsadnvýsadnéé postavenie vpostavenie vrodine rodine mmáá žženaena

�� PatriarchPatriarch áátt-- výsadnvýsadnéé postavenie vpostavenie vrodine mrodine máámumužž

�� EgalitEgalitáárnyrny (rovnocenný) typ rodiny (rovnocenný) typ rodiny –– autorita autorita je rovnomerne rozloje rovnomerne rozložženenáá medzi mumedzi mužža aa ažženu.enu.

Typy rodinnej výchovyTypy rodinnej výchovy

�� AutoritatAutoritatíívnavna

�� DemokratickDemokratickáá

�� DegradujDegradujúúcaca

�� Nadmerne nNadmerne náároroččnnáá

�� LaxnLaxnáá

�� PatologickPatologickáá

�� InInéé

OsvojiteOsvojiteľľskskáá rodinarodina

�� OsvojiteOsvojiteľľskskáá rodinarodina sa od prirodzenej lsa od prirodzenej líšíši:i:

�� -- spôsobom aspôsobom aprprííččinami svojho vznikuinami svojho vzniku

�� -- nevyhnutnosnevyhnutnosťťou vyrovnaou vyrovnaťť sa so zsa so záákladnou kladnou ototáázkou, zkou, ktoraktoraáá spospoččííva vva v postoji postoji kk oboznoboznáámeniu diemeniu dieťťaaťťa sa sjeho prjeho prííchodom do chodom do rodinyrodiny

NNááhradnhradnáá starostlivosstarostlivosťť

�� NNááhradnhradnáá starostlivosstarostlivosťť: : nnááhradnhradnáá starostlivosstarostlivosťť rozumieme rozumieme starostlivosstarostlivosťť o deti, ktoro deti, ktoréé nenežžijij úú vo svojej pôvodnej, vo svojej pôvodnej, biologickej rodine z rôznych dôvodovbiologickej rodine z rôznych dôvodov(zanedb(zanedbáávanie, vanie, opustenie, opustenie, úúmrtie rodimrtie rodiččov a pod.), ale vyrastajov a pod.), ale vyrastajúú v novej, tzv. v novej, tzv. nnááhradnej starostlivosti. Nhradnej starostlivosti. Nááhradnhradnúú starostlivosstarostlivosťťnajvnajvššeobecnejeobecnejššie moie možžno vymedzino vymedziťť ako ako prpr áávom upravenvom upravenéé a a chrchráánennenéé vzvzťťahy medzi dieahy medzi dieťťaaťťom a inou osobou, neom a inou osobou, nežž je je rodirodičč diedieťťaaťťaa. Vznikaj. Vznikajúú vvžždy rozhodnutdy rozhodnutíím sm súúdu a ich obsah du a ich obsah tvoria prtvoria prááva a povinnosti vymedzenva a povinnosti vymedzenéé zzáákonom, alebo skonom, alebo súúdnym dnym rozhodnutrozhodnutíím. Zo vzm. Zo vzťťahov nahov nááhradnej rodinnej výchovy hradnej rodinnej výchovy vyplývajvyplývajúú pre diepre dieťťa i dospelých, ktorým bolo diea i dospelých, ktorým bolo dieťťa zverena zverenéé do do výchovy, vzvýchovy, vzáájomnjomnéé prprááva a povinnosti. Vymedzuje ich priamo va a povinnosti. Vymedzuje ich priamo zzáákon.kon.

�� ZZáákon o rodinekon o rodine (z(záák. k. čč.94/1963.94/1963Zb. v znenZb. v zneníí zzáák. k. čč. . 132/1982 Zb., 132/1982 Zb., úúplnplnéé znenie vyhlznenie vyhláásensenéé pod pod čč.66/1983 .66/1983 Zb.), ktorý je zZb.), ktorý je záákladným kkladným kóódexom upravujdexom upravujúúcim cim rodinnrodinnéé prpráávne vzvne vzťťahy. ahy. TermTermíín nn nááhradnhradnáá rodinnrodinn áávýchovavýchova–– tento pojem zatento pojem začčala pouala použžíívavaťť prpráávna tevna teóória ria a prax najma prax najmää po vydanpo vydaníí zzáákona o pestkona o pestúúnskej nskej starostlivosti (Zstarostlivosti (Záák. k. čč.50/1973 Zb. v znen.50/1973 Zb. v zneníí zzáák. k. čč.58/1984 Zb.) pre v.58/1984 Zb.) pre vššetky taketky takéé prpríípady, kepady, keďď bolo bolo diedieťťa rozhodnuta rozhodnutíím sm súúdu zverendu zverenéé do výchovy niekomu do výchovy niekomu ininéému nemu nežž vlastnvlastnéému rodimu rodiččovi. ovi.

�� V zmysle platnej prV zmysle platnej práávnej vnej úúpravy pravy pod pojmom npod pojmom nááhradnhradnáárodinnrodinn áá výchova zaravýchova zaraďďujeme ujeme šštyri formy ntyri formy n ááhradnej hradnej rodinnej starostlivostirodinnej starostlivosti. Odli. Odliššujujúú sa rozsahom rodinných prsa rozsahom rodinných prááv v a povinnosta povinnostíí uchovaných biologickým rodiuchovaných biologickým rodiččom a om a predchpredcháádzajdzajúúcich na ncich na nááhradných rodihradných rodiččov: ov: �� adopcia (osvojenie) adopcia (osvojenie) �� pestpestúúnska starostlivosnska starostlivosťť a jej alternata jej alternatíívy vy

�� individuindividuáálna pestlna pestúúnska starostlivosnska starostlivosťť�� pestpestúúnska starostlivosnska starostlivosťť v v ššpecipeciáálnom zariadenlnom zariadeníí�� zverenie do výchovy inzverenie do výchovy inéému obmu obččanovi ako rodianovi ako rodiččovi(ovi(§§ 45 45

ZZáákona o rodine) kona o rodine) �� 3)3) opatrovnopatrovnííctvo ctvo �� 4) profesion4) profesionáálna nlna nááhradnhradnáá výchova v rodinevýchova v rodine, , �� -- starostlivosstarostlivosťť v samostatných výchovných skupinv samostatných výchovných skupináách, kde ch, kde

pracuje manpracuje manžželský pelský páár aj so svojimi biologickými der aj so svojimi biologickými deťťmi (napr. mi (napr. detskdetskéé mestemesteččko, kde je viac ako 6 takýchto skupko, kde je viac ako 6 takýchto skupíín). n).

ÚÚstavnstavnáá výchova a transformvýchova a transformááciacia�� TransformTransformáácia detských domovovcia detských domovov�� ÚÚččastnastnííci medzinci medzináárodnej konferencie rodnej konferencie "Transform"Transform áácia detských domovov cia detských domovov

–– aby kaaby kažžddéé diedieťťa malo rodinu...",a malo rodinu...", ktorktorúú organizovala v Bratislave v organizovala v Bratislave v ddňňoch 23. och 23. -- 24. marca 2001 Spolo24. marca 2001 Spoloččnosnosťť priatepriateľľov detov detíí z detských domovov z detských domovov –– ÚÚsmev ako dar,smev ako dar,uzavreli Deklaruzavreli Deklarááciu o vzciu o vzáájomnej spoluprjomnej spoluprááci ci

�� Dlhodobým Dlhodobým ciecieľľom transformom transformáácie cie bolo:bolo:�� zlepzlepššenie kvality enie kvality žživota detivota detíí, pre ktor, pre ktoréé nie je monie je možžnnéé zabezpezabezpeččiiťť nnááhradnhradnúú�� rodinnrodinnúú starostlivosstarostlivosťť vytvorenvytvoreníím siete profesionm siete profesionáálnych rodlnych rodíín a n a

samostatných samostatných �� skupskupíín,n,�� 22. . znzníížženie poenie poččtu dettu detíí v v úústavnej výchovestavnej výchove,,�� 33. . znzníížženie poenie poččtu dettu detíí v jednom zariadenv jednom zariadeníí na menej ako 40,na menej ako 40,�� 4. optimaliz4. optimalizáácia siete slucia siete služžiebieb pre socipre sociáálnoprlnopráávnu ochranu detvnu ochranu detíí v kav kažždom dom

regiregióóne Slovenska, ne Slovenska, podporovapodporovaťť funkfunkččnosnosťť rodrodíínn ako zako záákladnkladnéého ho výchovnvýchovnéého prostredia pre deti, ho prostredia pre deti, podporovapodporovaťť zvýzvýššenie enie úúččinnosti sociinnosti sociáálnej lnej prevencie a sociprevencie a sociáálnej terlnej teréénnej prnnej práácece, aby nedoch, aby nedocháádzalo k odobratiu dzalo k odobratiu diedieťťaaťťa z rodiny, aby sa zna z rodiny, aby sa zníížžil poil poččet detet detíí, ktor, ktoréé musia bymusia byťť odobratodobratéé zo zo svojej biologickej rodiny, a aby sa zvýsvojej biologickej rodiny, a aby sa zvýššil poil poččet detet detíí, ktor, ktoréé sa z sa z úústavnej stavnej výchovy vrvýchovy vráátia do pôvodnej rodiny.tia do pôvodnej rodiny.

ŠŠkolskkolskéé prostredie a výchovaprostredie a výchova�� VzVzťťah ah šškoly akoly a spolospoloččnosti, funkcie, negatnosti, funkcie, negatíívne javy vne javy

vv šškolskom prostredkolskom prostredíí, , šškolský systkolský systéém, socim, sociáálne lne devideviáácie vcie v šškolskom systkolskom systéémeme

�� ŠŠkola ako socializakola ako socializaččný ný ččiniteiniteľľ: : �� ŠŠkola je spolokola je spoloččenskenskáá ininšštittitúúcia, ktorcia, ktoráá na na

profesionprofesionáálnej lnej úúrovni zabezperovni zabezpeččuje proces výchovy a uje proces výchovy a vzdelvzdeláávania a pripravuje deti a mlvania a pripravuje deti a mláádedežž pre vstup do pre vstup do spolospoloččnosti. nosti.

�� ÚÚlohy lohy šškoly:koly: transformatransformaččnnáá, , sociogeneticksociogenetickáá, , ontogenetickontogenetickáá. .

�� Funkcie Funkcie šškoly: koly: vzdelvzdeláávacia, výchovnvacia, výchovnáá, kvalifika, kvalifikaččnnáá, , poradenskporadenskáá, selekt, selektíívna, diferenciavna, diferenciaččnnáá, politick, politickáá --integraintegraččnnáá, , sebarealizasebarealizaččnnáá, kompenza, kompenzaččnnáá, ochrann, ochrannáá, , socializasocializaččnnáá (sekund(sekundáárne). rne).

SociSociáálne probllne probléémy pomy poččas as šškolskej kolskej dochdocháádzkydzky

�� detstvo 0detstvo 0--11/12 rokov11/12 rokov-- je prje príípravnou fpravnou fáázou zou socializsocializááciecie

�� ZZáákladnými socializakladnými socializaččnými nými ččiniteiniteľľmi smi súú nnáápodoba, podoba, hra, uhra, uččenie, výchovnenie, výchovnéé pôsobenie rodipôsobenie rodiččov, ov, spolospoloččenskenskáá komunikkomunikáácia, vzcia, vzťťahy k rodiahy k rodiččom, om, ssúúrodencom, vrstovnrodencom, vrstovnííkom a iným kom a iným ľľuuďďomom

�� puberta 11puberta 11--1414 -- dramatickdramatickáá ffááza socializza socializáácie, cie, pubertpubertáálna zmena identity, telesnlna zmena identity, telesnáá a pohlavna pohlavnáápremenapremena

�� adolescencia 15adolescencia 15--221 1 -- expanzia sociexpanzia sociáálnej aktivity, lnej aktivity, hlavným socializahlavným socializaččným ným ččiniteiniteľľom som súú šškola, kola, kamarkamarááti, rovesnti, rovesníícke skupiny, mimocke skupiny, mimošškolskkolskééininšštittitúúcie, masovokomunikacie, masovokomunikaččnnéé prostriedky. prostriedky.

NegatNegatíívne javy vvne javy všškolskom prostredkolskom prostredíí::

�� zzášáškolkolááctvo,ctvo,

�� vandalizmus, vandalizmus,

�� nnáásilie, silie,

�� ššikanovanie, ikanovanie,

�� alkohol aalkohol a drogydrogy

�� nnáábobožženskenskáá neznneznášášanlivosanlivosťť

�� prejavy rasizmu.prejavy rasizmu.

ŠŠkolský systkolský systéém na Slovenskum na Slovensku

�� Je v kaJe v kažždej krajine je výsledkom dlhodobdej krajine je výsledkom dlhodobéého vývoja. ho vývoja. V Slovenskej republike ho tvoria tri zV Slovenskej republike ho tvoria tri záákladnkladnéé stupne stupne šškôl: primkôl: prim áárny, sekundrny, sekundáárny a tercirny a terciáárnyrny . . ŠŠtrukttruktúúru ru výchovnovýchovno--vzdelvzdeláávacej svacej súústavy urstavy urččujujúú zzáákony a kony a podrobnosti fungovania jej jednotlivých spodrobnosti fungovania jej jednotlivých súúččastastíí a a upravujupravujúú vyhlvyhlášášky Ministerstva ky Ministerstva šškolstva Slovenskej kolstva Slovenskej republiky. republiky.

�� ŠŠkolskkolskáá ssúústava predstavuje sstava predstavuje súúbor vbor vššetkých etkých šškolských inkolských inšštittit úúciciíí, ich fungovanie a prostriedky , ich fungovanie a prostriedky (vr(vráátane legislattane legislatíívnych), ktorvnych), ktoréé v krajine zaisv krajine zaisťťujujúúvzdelvzdeláávanie. vanie. ŠŠkolský systkolský systéém je sm je súústava instava inšštittitúúciciíí tzv. tzv. formformáálnej a neformlnej a neformáálnej lnej edukedukááciecie, ktor, ktoréé riadi a riadi a spravuje ministerstvo spravuje ministerstvo šškolstva.kolstva.

SOCISOCIÁÁLNOLNO--PATOLOGICKPATOLOGICKÉÉ JAVY JAVY UU DETDETÍÍ AA MLML ÁÁDEDEŽŽEE

�� SSúú nenežžiadiadúúcecespolospoloččenskenskéé javy, ktorjavy, ktor éé sa odchysa odchyľľujuj úú od od vvššeobecne platných socieobecne platných sociáálnych noriemlnych noriem

�� SociSociáálnolno--patologickpatologickéé javy javy šštuduje vedný odbor socituduje vedný odbor sociáálna lna patolpatolóógia (z gia (z grgrééčč. . pathospathos= utrpenie, vzru= utrpenie, vzruššenie; enie; logoslogos= = slovo, nslovo, nááuka, reuka, rečč).).

�� SociSociáálna patollna patolóógia je zhrgia je zhrňňujuj úúci pojem pre nezdravci pojem pre nezdravéé, , nenormnenormáálne, obecne lne, obecne nenežžiadiadúúcecespolospoloččenskenskéé javy, tzn. javy, tzn. spolospoloččensky nebezpeensky nebezpeččnnéé, negat, negatíívne vne sankciovansankciovanéé formy formy deviantndeviantnééhoho sprspráávania, ale hlavne pre vania, ale hlavne pre ššttúúdium prdium pr ííččin ich in ich vzniku a existencie.vzniku a existencie.

�� Do sociolDo sociolóógie zaviedol tento pojem H. gie zaviedol tento pojem H. SpencerSpencerhhľľadajadajúúci ci paralelu medzi patolparalelu medzi patolóógiou (chorobou) socigiou (chorobou) sociáálnou a lnou a patolpatolóógiou (chorobou) biologickou, medzi biologickým giou (chorobou) biologickou, medzi biologickým organizmom a spoloorganizmom a spoloččenským organizmom, ich enským organizmom, ich šštrukttrukt úúrami a funkciami.rami a funkciami.

NajNajččastejastejššie sa vyskytujie sa vyskytujúúce socice sociáálnolno--patologickpatologickéé javy v javy v šškole:kole:

�� poruchy sprporuchy spráávania,vania,�� zzášáškolkolááctvo,ctvo,�� ššikanovanie,ikanovanie,�� agresia,agresia,�� agresivita,agresivita,�� týranie,týranie,�� zneuzneužžíívanie avanie azanedbzanedbáávanie detvanie detíí –– syndrsyndróóm CANm CAN�� delikvencia, kriminalita,delikvencia, kriminalita,�� prostitprostit úúcia,cia,�� vandalizmus,vandalizmus,�� alkoholizmus aalkoholizmus aininéé drogovdrogovéé zzáávislosti vislosti -- toxikomtoxikomáániania

CHARAKTERISTIKA NIEKTORÝCH DRUHOV CHARAKTERISTIKA NIEKTORÝCH DRUHOV SOCISOCIÁÁLNOLNO --PATOLOGICKÝCH JAVOV U DETPATOLOGICKÝCH JAVOV U DET ÍÍ

A MLA ML ÁÁDEDEŽŽEE

�� Delikvencia: Delikvencia: Delikvencia ako stDelikvencia ako stáá forma forma asociasociáálnlníího sprho spráávania predstavuje stav, kevania predstavuje stav, keďď sa sa mladý mladý ččlovek dostlovek dostááva do konfliktu so va do konfliktu so zzáákonom. konom. PrPrííččiny vzniku delikvencie: iny vzniku delikvencie: popošškodenie mozgu, neurotickkodenie mozgu, neurotickíí delikventi delikventi (kleptom(kleptomáánia, pyromnia, pyromáánia), delikventi nia), delikventi ss asociasociáálnou povahou (psychopati), delikventi lnou povahou (psychopati), delikventi ss ľľahkou poruchou sprahkou poruchou spráávania..vania..

�� ŠŠIKANOVANIE: IKANOVANIE: Chicane je slovo francChicane je slovo francúúzskeho zskeho pôvodu a znamenpôvodu a znamenáá zlomysezlomyseľľnnéé obobťťaažžovanie, týranie, ovanie, týranie, susužžovanie, prenasledovanie.ovanie, prenasledovanie.PrPrííččiny iny ššikanovania: ikanovania: tlak kolekttlak kolektíívu, tvu, túúžžba po moci, motba po moci, motíív krutosti, v krutosti, zvedavoszvedavosťť……

�� ÚÚččastnastnííci ci ššikanovania: ikanovania: �� AgresorAgresor -- ten kto ten kto ššikanuje, ikanuje, ččasto týra alebo obasto týra alebo obťťaažžuje uje

fyzicky alebo slovne. Najfyzicky alebo slovne. Najččastejastejššie je to chlapec, ale ie je to chlapec, ale výnimkou nie je ani dievvýnimkou nie je ani dievčča. a.

�� ObeObeťť ššikanovania ikanovania -- sa môsa môžže stae staťť ktokoktokoľľvek. Avvek. Avššak ak ččasto to býva prasto to býva prááve dieve dieťťa, ktora, ktoréé je dlhje dlhššiu dobu iu dobu objektom agresie iných. Je terobjektom agresie iných. Je terččom fyzických om fyzických úútokov, tokov, posmievania, zosmieposmievania, zosmieššňňovania. Dieovania. Dieťťa, ktora, ktoréé pripriššlo do lo do zohratzohratéého kolektho kolektíívu. Dievu. Dieťťa s prednosa s prednosťťou alebo ou alebo odliodliššnosnosťťou(vynikou(vynikáá v urv urččitom predmete, itom predmete, handicapovanhandicapovanéé diedieťťa, so vzha, so vzhľľadovou adovou vadouvadou, zo , zo socisociáálne slabej rodiny, odlilne slabej rodiny, odliššnej rasy, inej pleti...)nej rasy, inej pleti...)

�� ZZÁŠÁŠKOLKOL ÁÁCTVO: CTVO: ZZášáškolkolááctvo môctvo môžžeme zaradieme zaradiťť do do porporúúch sprch spráávania rovnako, ako naprvania rovnako, ako naprííklad klad nedisciplinovanosnedisciplinovanosťť čči ti túúlanie. Je to lanie. Je to úúmyselnmyselnéézamezamešškkáávanie vanie šškolskkolskéého vyuho vyuččovania, keovania, keďď žžiak z iak z vlastnej vôle, zvvlastnej vôle, zvääččšša bez vedomia rodia bez vedomia rodiččov, nechodov, nechodíído do šškoly. Tieto vymekoly. Tieto vymešškankanéé hodiny nie shodiny nie súúospravedlnenospravedlnenéé ani rodiani rodiččmi ani lekmi ani lekáármi. Je to tradirmi. Je to tradiččný ný a moa možžno jeden z najbeno jeden z najbežžnejnejšíších problch probléémov, ktorý sa mov, ktorý sa objavuje na zobjavuje na záákladných i stredných kladných i stredných šškolkoláách a poch a poččet et neospravedlnených hodneospravedlnených hodíín z roka na rok rastie.n z roka na rok rastie.

�� PrPrííččiny ziny zášáškolkolááctva: ctva: ŠŠkola: kola: negatnegatíívny vzvny vzťťah ku ah ku šškole..., kole..., Rodina: Rodina: vplyv rodinnvplyv rodinnéého prostredia...ho prostredia...

�� AGRESIVITA aAGRESIVITA a AGRESIA: agresAGRESIA: agresíívne sprvne spráávanie vanie je sprje spráávanie spolovanie spoloččensky neensky nežžiaduce, rizikoviaduce, rizikovéé pre pre iných aj pre dotyiných aj pre dotyččnnéého mladho mladéého ho ččloveka loveka čči diei dieťťa. a. Agresia nie je len bitka, fyzickAgresia nie je len bitka, fyzickéé napnapáádanie ale spaddanie ale spadáápod pod ňňu u šširoký repertoiroký reperto áár nepriamej agresier nepriamej agresie, na , na ktorktorúú je tje tááto spoloto spoloččnosnosťť veveľľmi bohatmi bohatáá. Teda . Teda zzáákernoskernosťť, , žžalovanie, klamstvo, valovanie, klamstvo, vššetko to, etko to, ččo dieo dieťťa a alebo mladý alebo mladý ččlovek roblovek robíí vedome s vedome s úúmyslom pomyslom pošškodikodiťťa ma máá z toho radosz toho radosťť. Rados. Radosťť, , žže niekomu vedome e niekomu vedome spôsobspôsobíí ujmu. Agresiou je aj drzosujmu. Agresiou je aj drzosťť a drza drzéého ho sprspráávania je na vania je na šškolkoláách viac nech viac nežž dosdosťť. Agresia je . Agresia je úúmyselnmyselnéé šškodenie ublkodenie ublíížžiiťť, zni, zniččiiťť, po, pošškodikodiťť a toto a toto sprspráávanie musvanie musíí diedieťťa sýtia sýtiťť, mus, musíí mamaťť z neho radosz neho radosťť. .

�� SYNDRSYNDRÓÓM CAN: DefinM CAN: Defin íícia CAN (z angl. cia CAN (z angl. ChildChildAbuseAbuseand and NeglectNeglect): ): SyndrSyndróóm týranm týranéého, ho, zneuzneužžíívanvanéého a zanedbho a zanedbáávanvanéého dieho dieťťaaťťa je sa je súúbor bor nepriaznivých prnepriaznivých prííznakov v najrôznejznakov v najrôznejšíších oblastiach ch oblastiach stavu a vývoja diestavu a vývoja dieťťaaťťa i jeho postavenia v a i jeho postavenia v spolospoloččnosti, predovnosti, predovššetkým v rodine.etkým v rodine.

�� Tieto prTieto prííznaky sznaky súú výsledkom vvýsledkom vääččššinou inou úúmyselnmyselnéého ho ubliubližžovania dieovania dieťťaaťťu, spôsobenu, spôsobenéého alebo pôsobenho alebo pôsobenéého ho najnajččastejastejššie jeho najbliie jeho najbližžšíšími vychovmi vychováávatevateľľmi, hlavne mi, hlavne rodirodiččmi. Najhroznejmi. Najhroznejššou podobou týchto prou podobou týchto prííznakov je znakov je usmrtenie dieusmrtenie dieťťaaťťa. a.

�� Za Za týranie, zneutýranie, zneužžíívanie a zanedbvanie a zanedbáávanie dievanie dieťťaaťťaapovapovažžujeme: Akujeme: Akéékokoľľvek nenvek nenááhodnhodnéé, , preventabilnpreventabilnéé, , vedomvedoméé /pr/príípadne i nevedompadne i nevedoméé/ konanie rodi/ konanie rodiččov, ov, vychovvychováávatevateľľov alebo inej osoby voov alebo inej osoby vočči diei dieťťaaťťu, ktoru, ktorééje v danej spoloje v danej spoloččnosti neprijatenosti neprijateľľnnéé alebo odmietanalebo odmietanéé, a , a ktorktoréé popošškodzuje telesný, dukodzuje telesný, dušševný i spoloevný i spoloččenský stav enský stav a vývoj diea vývoj dieťťaaťťa, pra, príípadne spôsobuje jeho smrpadne spôsobuje jeho smrťť..

�� SyndrSyndróóm CANm CAN zahzahŕňŕňa: fyzicka: fyzickéé týranie, psychicktýranie, psychickéétýranie, sexutýranie, sexuáálne zneulne zneužžíívanie, hrubvanie, hrubéé zanedbzanedbáávanie.vanie.

�� TOXIKOMTOXIKOM ÁÁNIA: NIA: ToxikomToxikomáánia alebo nia alebo drogovdrogováá zzáávislosvislosťť (slovo poch(slovo pocháádza z grdza z grééččtiny: tiny: toxikostoxikos–– smrtesmrteľľný, jedovatý; ný, jedovatý; maniamania––ššialenstvo). je psychickialenstvo). je psychickáá alebo telesnalebo telesnáá(fyziologick(fyziologickáá) z) záávislosvislosťť na urna urččitej droge a itej droge a vvášášnivniváá ttúúžžba zba zíískaskaťť a ua užžíívavaťť uužž niekedy uniekedy užžititúúdrogu. Pri prerudrogu. Pri preruššeneníí uužžíívania drogy vzniknvania drogy vzniknúúvvääččššie (ie (ťťaažžššie) ie) čči meni menššie abstinenie abstinenččnnééprprííznaky.znaky.ISTÝM DRUHOM JE AJ ISTÝM DRUHOM JE AJ ALKOHOLIZMUS.ALKOHOLIZMUS.

�� PORUCHY SPRPORUCHY SPRÁÁVANIA: VANIA: PredstavujPredstavujúú šširokirokééspektrum spektrum maladaptmaladaptíívnychvnychforiem sprforiem spráávania od vania od drobných priestupkov vodrobných priestupkov vočči discipli disciplííne, prejavov ne, prejavov vzdoru, nadmernej plachosti, vzdoru, nadmernej plachosti, úúzkosti zkosti –– aažž po po agresagresíívne, devne, dešštruktrukččnnéé sprspráávania avania atrestntrestnéé ččiny. iny. Pre Pre poruchy sprporuchy spráávania svania súú charakteristickcharakteristick éé 3 znaky:3 znaky:

�� odchýlka odchýlka (miera od be(miera od bežžnnéého, oho, oččakakáávanvanéého ho sprspráávania, od vania, od normalitynormality))

�� vysokvysokáá frekvencia frekvencia výskytu negatvýskytu negatíívnych prejavov vnych prejavov vv sprspráávanvaníí

�� vysokvysokáá intenzitaintenzita

EtiolEtiolóógia porgia porúúch sprch spráávaniavania

�� EndogEndogéénnenne

�� exogexogéénnenne

KlasifikKlasifik áácia porcia porúúch sprch spráávania vania

�� disocidisociáálna poruchy sprlna poruchy spráávania vania –– nnáápadnosti padnosti a odchýlky va odchýlky vsprspráávanvaníí, mal, maléé poruporuššenie enie noriem, nemajnoriem, nemajúú zzáávavažžný dopad na pôvodcu ný dopad na pôvodcu sprspráávania ani na spolovania ani na spoloččnosnosťť. Ide o deficitn. Ide o deficitnéé, , problprobléémovmovéé sprspráávanie, obtiavanie, obtiažžnu adaptabilitu nu adaptabilitu –– výchovne problvýchovne probléémovmovéé sprspráávanie. vanie. PrejavyPrejavy: : hyperaktivita, hyperaktivita, ťťaažžkoskosťť prispôsobiprispôsobiťť sa, detsksa, detskééklamstvo, vzdorovitost, neposluklamstvo, vzdorovitost, neposluššnost nost agresivitaagresivita

�� asociasociáálne poruchy sprlne poruchy spráávania vania –– taktakéé, ktorými sa , ktorými sa jednotlivec odlijednotlivec odliššuje od spoleuje od společčenských noriem, majenských noriem, majúútrvalý charakter, trvalý charakter, ččastastúú frekvenci, intenzita sa frekvenci, intenzita sa zvyzvyššuje, poruuje, poruššujujúú sa spolesa společčenskenskéé mormoráálne normy, lne normy, ale neprekroale neprekroččia sa pria sa práávne. Jedinec môvne. Jedinec môžže vne vníímamaťťsvoje sprsvoje spráávanie jako pozitivne (subjektivný pohvanie jako pozitivne (subjektivný pohľľadad--výhody), ale vvýhody), ale vpodstate podstate šškodkodíí ssáám sebe (objektm sebe (objektíívny vny pohpohľľad). ad). Prejavy:Prejavy: úúteky, zteky, zášáškolkolááctvo, priestupky, ctvo, priestupky, ttúúlanie sa, formy zlanie sa, formy záávislosti, sebapovislosti, sebapošškodzovanie, kodzovanie, tetovanie. tetovanie.

�� antisociantisociáálne poruchy sprlne poruchy spráávania vania -- majmajúúnajvýraznejnajvýraznejššiu formu patologie vo vziu formu patologie vo vzťťahu ahu kk spolespoleččnosti. Jedinec dosahuje vysoký nosti. Jedinec dosahuje vysoký stupestupeňň efektivity, vyefektivity, vyžžaduje dlhodobaduje dlhodobúústarostlivost vo výchovných zariadeniach. starostlivost vo výchovných zariadeniach. Prejavy:Prejavy: krkráádedežž, l, lúúpepežž, vandalizmus, , vandalizmus, sexusexuáálne devilne deviáácie.cie.

ŠŠpecipeciáálna pedagogikalna pedagogika

�� ŠŠpecipeciáálna pedagogika lna pedagogika -- je vednje vednáá oblast oblast vv úústave pedagogických vied, ktorstave pedagogických vied, ktoráá sa zaobersa zaoberááteteóóriou, praxou výchovy, edukriou, praxou výchovy, edukáácie detcie detíí, , mlmláádedežže a dospelých vye a dospelých vyžžadujadujúúcich cich ššpecipeciáálnu lnu starostlivost zstarostlivost zddůůvodu mentvodu mentáálnlníího, ho, senzoricksenzorickéého, somatickho, somatickéého postihnutia alebo ho postihnutia alebo narunaruššených komunikaených komunikaččnníích schopnostch schopnostíí, , čči i psychosocipsychosociáálnlníího naruho naruššenia, alebo zenia, alebo zdôvodu dôvodu onych specifických danostonych specifických danostíí, por, porúúch uch uččenia, enia, sprspráávania. vania.

�� PredmetomPredmetomššpecipeciáálnej pedagogiky je najmlnej pedagogiky je najmää skskúúmanie manie podstaty a zpodstaty a záákonitostkonitostíí výchovy, edukvýchovy, edukáácie postihnutých, cie postihnutých, narunaruššených ených čči jedincov si jedincov sinými inými ššpecifickými potrebami pecifickými potrebami zz aspektu etolaspektu etolóógie, symptomatolgie, symptomatolóógie, korekcie, metgie, korekcie, metóód d edukedukáácie, reedukcie, reedukáácie, ako aj profylaxie neadekvcie, ako aj profylaxie neadekváátneho tneho vyrovnania sa svyrovnania sa spostihnutpostihnutíím, narum, naruššeneníím m čči inými i inými ššpecifickými pecifickými danosdanosťťami.ami.

�� CieCieľľom om ššpecipeciáálnej výchovnej starostlivostilnej výchovnej starostlivosti je vychovje vychováávavaťť, , vyuvyuččovaovaťť a vzdela vzdeláávavaťť postihnutých jedincov spostihnutých jedincov sinými inými ššpecifickými potrebami tak, aby sa pecifickými potrebami tak, aby sa ččo najskôr vno najskôr vnúútorne torne vyrovnali so svojimi danosvyrovnali so svojimi danosťťami, aby boli spôsobilami, aby boli spôsobilíí žžiiťťrelatrelatíívne plnohodnotný vne plnohodnotný žživot vivot v spolospoloččnosti.nosti.

�� Pri výchovných snaPri výchovných snažženiach sa plne vyueniach sa plne využžíívajvajúú potencionpotencionáálne lne momožžnosti jedinca, jeho motivnosti jedinca, jeho motiváácia, prirodzencia, prirodzenéé kompenzakompenzaččnnééschopnosti, kreativita a inschopnosti, kreativita a inéé danosti. danosti.

�� UplatUplatňňujujúú sa sa ššpecipeciáálne metlne metóódy výchovy a vyudy výchovy a vyuččovania, ovania, modifikovaný obsah vzdelmodifikovaný obsah vzdeláávania pri modifikovaných vania pri modifikovaných formform áách výchovy a vyuch výchovy a vyuččovania sovania sdôsledným uplatdôsledným uplatňňovanovaníím m popožžadavky individuadavky individuáálneho prlneho príístupu.stupu.

�� ŠŠpecipeciáálna pedagogika sa lna pedagogika sa ččlenleníí na jednotlivna jednotlivééodbory:odbory:

�� PsychopPsychopéédia dia -- pedagogika mentpedagogika mentáálne postihnutýchlne postihnutých�� ĚĚtoptopéédia dia -- pedagogika psychosocipedagogika psychosociáálne lne

narunaruššených (s poruchami sprených (s poruchami spráávania)vania)�� LogopLogopéédia dia -- pedagogika detpedagogika detíí ss narunaruššenou enou

komunikakomunikaččnou schopnosnou schopnosťťouou�� TyflopTyflop éédia dia -- pedagogika zrakovo postihnutýchpedagogika zrakovo postihnutých�� SurdopSurdopéédia dia -- pedagogika sluchovo postihnutýchpedagogika sluchovo postihnutých�� SomatopSomatopéédia dia -- pedagogika telesne postihnutých, pedagogika telesne postihnutých,

chorých a zdravotne chorých a zdravotne �� oslabených oslabených

�� NajmladNajmladššie odbory ie odbory ššpecipeciáálnej pedagogiky slnej pedagogiky súú::

�� pedagogika detpedagogika detíí ss poruchami uporuchami uččeniaenia

�� pedagogika viacnpedagogika viacnáásobne postihnutýchsobne postihnutých

�� pedagogika nadaných a talentovanýchpedagogika nadaných a talentovaných

ZZáákladnkladnéé pojmy vpojmy v ššpecipeciáálnej lnej pedagogikepedagogike

�� DefektDefekt

�� AnomAnomáálialia

�� PoruchaPorucha

�� DeviDeviááciacia

�� DeficitDeficit

�� Deti, ktorDeti, ktoréé potrebujpotrebujúú zvlzvlášáštnu starostlivostnu starostlivosťť

MetMetóódy dy ŠŠPP�� RehabilitRehabilitáácia cia –– ( z( z lat. re lat. re –– znovu, opznovu, opääťť, habilitas , habilitas –– spôsobilosspôsobilosťť, schopnos, schopnosťť) ) --

oznaoznaččuje suje súúbor aktivbor aktivíít multidisciplint multidisciplináárneho charakteru zameraných na socializrneho charakteru zameraných na socializááciu ciu postihnutpostihnutéého jedinca.ho jedinca.

�� ResocializResocializáácia cia –– sa pousa použžííva vva v ssúúvislosti svislosti spsychosocipsychosociáálne narulne naruššenými (majenými (majúúci ci poruchy sprporuchy spráávania). Tieto poruchy svania). Tieto poruchy súú reparabilnreparabilnéé. Term. Termíín je odvodený od slova n je odvodený od slova socializsocializáácia ( zcia ( zlat. socialis lat. socialis –– drudružžný, spoloný, spoloččenský) a znamenenský) a znamenáá zapzapáájanie jedinca do janie jedinca do pracovnpracovnéého a spoloho a spoloččenskenskéého ho žživota.ivota.

�� EdukEdukáácia cia –– ssúúhrn výchovných, vyuhrn výchovných, vyuččovacovacíích a vzdelch a vzdeláávacvacíích aktivch aktivíít vt v dôsledku dôsledku ktorých sa postihnutý, naruktorých sa postihnutý, naruššený alebo jedinec so ený alebo jedinec so ššpecipeciáálnymi potrebami stlnymi potrebami stááva va relatrelatíívne vychovaným alebo vzdelaným. vne vychovaným alebo vzdelaným.

�� ReedukReedukáácia cia –– (z lat. re(z lat. re-- spspääťť, educatio , educatio –– výchova výchova –– prevýchova) sa rozumce sprevýchova) sa rozumce súúhrn hrn ššpecipeciáálnopedagogických aktivlnopedagogických aktivíít zameraných na rozvt zameraných na rozvííjanie nevyhnutných funkcijanie nevyhnutných funkciííalebo na alebo na úúpravu porupravu poruššených funkciených funkciíí. Ide o reeduk. Ide o reedukááciu hybnosti, sluchu alebo zraku. ciu hybnosti, sluchu alebo zraku. VV tejto stejto súúvislosti movislosti možžno hovorino hovoriťť aj o aj o úúprave budovania stereotypov sprprave budovania stereotypov spráávania u vania u psychosocipsychosociáálne narulne naruššených jedincov.ených jedincov.

�� KompenzKompenzáácia cia –– ( z( z lat. compensatio lat. compensatio –– vyrovnanie, vyvvyrovnanie, vyváážženie) enie) –– predstavuje spredstavuje súúbor bor aktivaktivíít zameraných na vyrovnanie alebo nahradenie znt zameraných na vyrovnanie alebo nahradenie zníížženenéého výkonu orgho výkonu orgáánu nu čči i funkcie funkcie úúpravou alebo zvýpravou alebo zvýššeneníím m ččinnosti iných orginnosti iných orgáánov, funkcinov, funkciíí. .

�� Korekcia Korekcia –– ( z( z lat. correctio lat. correctio –– nnááprava, polepprava, polepššenie) sa pouenie) sa použžííva na oznava na označčenie enie ššpecipeciáálnopedagogických aktivlnopedagogických aktivíít, ktort, ktoréé ssúú zameranzameranéé na nna náápravu, pravu, úúpravu pravu čči opravu i opravu chybnej funkcie, orgchybnej funkcie, orgáánu alebo sprnu alebo spráávania sa.vania sa.

TETEÓÓRIE VÝCHOVY RIE VÝCHOVY VV SSÚÚČČASNOSTIASNOSTI

�� Dve tendencie nDve tendencie náávratu ku klasickým vratu ku klasickým akademickým teakademickým teóóriri áámm

�� existuje veexistuje veľľký poký poččet et ľľududíí, ktor, ktoríí zdôrazzdôrazňňujujúú význam význam vvššeobecneobecnéého vzdelaniaho vzdelania

�� dve významndve významnéé tendencie:tendencie:�� tradicionalisticktradicionalistick áá teteóória (tradicionalistickria (tradicionalistick éé)) ––

obsahom obsahom výukyvýuky mmáá bybyťť ssúúhrn poznatkov nazývaných hrn poznatkov nazývaných klasickklasickéé čči tradii tradiččnnéé (ide o(ide ovyuvyuččovanie oovanie ominulosti, minulosti, výukavýukaorientovanorientovanáá na klasickna klasickúú kultkultúúruru

�� menej tradicionalistickmenej tradicionalistickáá ((generalistickgeneralistickéé)) –– patria patria sem rôzne tesem rôzne teóórie sporie spoččíívajvajúúce na jednom ce na jednom zjednocujzjednocujúúcom koncepte acom koncepte atým tým

NAJVÝRAZNEJNAJVÝRAZNEJ ŠŠIE SOCIIE SOCIÁÁLNE LNE PROBLPROBLÉÉMY SMY SÚÚČČASNOSTIASNOSTI

�� ChudobaChudoba

�� NezamestnanosNezamestnanosťť

�� Starnutie populStarnutie populááciecie

SociSociáálna prlna práácaca�� Je odbornJe odbornáá discipldisciplíína, ktorna, ktoráá ššpecipeciáálnymi pracovnými lnymi pracovnými

metmetóódami zaisdami zaisťťuje sociuje sociáálnu starostlivoslnu starostlivosťť o o ččloveka na loveka na profesionprofesionáálnom zlnom zááklade. klade. VychVycháádza zo systdza zo systéému poznatkov mu poznatkov viacerých spoloviacerých spoloččenských vied (psycholenských vied (psycholóógie, sociolgie, sociolóógie, gie, pedagogiky, lekpedagogiky, lekáárskych, prrskych, práávnických, ekonomických vied) a vnických, ekonomických vied) a aplikuje vedeckaplikuje vedeckéé poznatky do praktickej poznatky do praktickej ččinnosti. Zaoberinnosti. Zaoberáá sa sa optimoptimáálnym fungovanlnym fungovaníím socim sociáálnych inlnych inšštittitúúciciíí zameraných na zameraných na starostlivosstarostlivosťť, zabezpe, zabezpeččenie a pomoc jednotlivcom, skupinenie a pomoc jednotlivcom, skupináám m alebo komunitalebo komunitáám. m. TermTermíín socin sociáálna prlna prááca sa pouca sa použžííva na va na oznaoznaččenie metenie metóód preventd preventíívnej, vnej, korektkorekt íívnejvnej, kurat, kurat íívnej vnej pomoci pomoci ľľuuďďom, ktorom, ktoríí svoje potreby nemôsvoje potreby nemôžžu saturovau saturovaťť. . Od Od prvotnej ekonomickej pomoci, realizovanej eprvotnej ekonomickej pomoci, realizovanej eššte v 19. storote v 19. storoččíí, , sa socisa sociáálna prlna prááca rozvca rozvííja a rozja a rozšširuje najmiruje najmää na socina sociáálnu zlolnu zložžku ku v jej komplexnosti. Medzinv jej komplexnosti. Medzináárodnrodnáá federfederáácia socicia sociáálnych lnych pracovnpracovnííkov definovala v roku 1988 socikov definovala v roku 1988 sociáálnu prlnu práácu ako cu ako ččinnosinnosťť, ktor, ktor áá predchpredcháádza alebo upravuje probldza alebo upravuje probléémy my jednotlivcov, skupjednotlivcov, skupíín, komunn, komuníít, vznikajt, vznikaj úúcich z konfliktov cich z konfliktov potrieb jednotlivcov a spolopotrieb jednotlivcov a spoloččenských inenských inšštittit úúcii.cii.

�� Ciele sociCiele sociáálnej prlnej pr áácecevychvycháádzajdzajúú zo szo súúladu s funkciami a ladu s funkciami a ciecieľľmi spolomi spoloččnosti, v ktorej konkrnosti, v ktorej konkréétny klient, skupina tny klient, skupina čči i komunita komunita žžije. ije.

�� Objektom sociObjektom sociáálnej prlnej pr áácece je konkrje konkréétny tny ččlovek, prakticklovek, praktickááččinnosinnosťť ľľududíí je v priereze celje v priereze celéého ho žživota ivota ččloveka, v zloveka, v záákonnej konnej regulreguláácii, v pomoci a ucii, v pomoci a uľľahahččovanovaníí hhľľadania a nachadania a nacháádzania dzania miesta v miesta v žživote. Sociivote. Sociáálna prlna prááca pokrýva jedinca, skupinu, ca pokrýva jedinca, skupinu, komunitu a celkomunitu a celúú spolospoloččnosnosťť..

�� Predmet sociPredmet sociáálnej prlnej pr ááce ce socisociáálna prlna prááca je ca je ššpecifickpecifickáá odbornodbornááččinnosinnosťť, ktor, ktoráá smeruje k zlepsmeruje k zlepššeniu vzeniu vzáájomnjomnéého ho prispôsobovania sa jednotlivcov, rodprispôsobovania sa jednotlivcov, rodíín, skupn, skupíín a socin a sociáálneho lneho prostredia v ktorom prostredia v ktorom žžijij úú, a rozv, a rozvííjaniu sebajaniu sebaúúcty a vlastnej cty a vlastnej zodpovednosti jednotlivca s vyuzodpovednosti jednotlivca s využžitit íím zdrojov poskytovaných m zdrojov poskytovaných spolospoloččnosnosťťou. Je ou. Je ččinnosinnosťťou v prospech klientov (jednotlivcov, ou v prospech klientov (jednotlivcov, rodrodíín, skupn, skupíín, komunn, komuníít), ktort), ktorúú momožžno charakterizovano charakterizovaťťpojmami pomoc, podpora, sprevpojmami pomoc, podpora, spreváádzanie.dzanie.

�� PodPodľľa za záákona kona čč. 195/1998 Z.Z. o soci. 195/1998 Z.Z. o sociáálnej pomoci lnej pomoci -- §§3, 3, "soci"sociáálna prlna prááca je ca je zzíískavanie a spracskavanie a spracúúvanie informvanie informááciciíí o pro prííččinináách vzniku alebo moch vzniku alebo možžnnéého ho vzniku hmotnej nvzniku hmotnej núúdze alebo socidze alebo sociáálnej nlnej núúdze a o potrebe poskytovania dze a o potrebe poskytovania socisociáálnej pomoci, volnej pomoci, voľľba a uplatba a uplatňňovanie foriem sociovanie foriem sociáálnej pomoci a lnej pomoci a sledovanie ich pôsobenia."sledovanie ich pôsobenia."

�� ÚÚlohy socilohy sociáálnej prlnej pr ááceceúúlohy socilohy sociáálnej prlnej prááce spoce spoččíívajvajúú vo funkvo funkččnej nej zzáávislosti rievislosti rieššenia socienia sociáálnej probllnej probléémov a majmov a majúú pomôcpomôcťť ľľuuďďom vyrovnom vyrovnáávavaťťsa s vlastnými socisa s vlastnými sociáálnymi kollnymi kolííziami a problziami a probléémami. Socimami. Sociáálne probllne probléémy smy súúururččujujúúcim pojmom, ktorcim pojmom, ktoréé vymedzujvymedzujúú, ohrani, ohraniččujujúú typoltypolóógiu socigiu sociáálnej prlnej prááce, ce, a tým aj jej odlia tým aj jej odliššnosnosťť od ostatných vedných odborov a povolanod ostatných vedných odborov a povolaníí..

�� Obsah sociObsah sociáálnej prlnej pr ááceceobsahom sociobsahom sociáálnej prlnej prááce nie je len rece nie je len reššpektovanie, pektovanie, žže kae kažždý individudý individuáálny lny žživot je jedineivot je jedineččný a neopakovatený a neopakovateľľný, sný, súúččasne asne vychvycháádzame z redzame z reššpektovania pektovania univerzalityuniverzalityžživota a spoluzodpovednosti ivota a spoluzodpovednosti jedinca, skupiny a spolojedinca, skupiny a spoloččenstva za kvalitu preenstva za kvalitu prežžitia, reprodukciu a kolobeh. itia, reprodukciu a kolobeh. ZZáákladným poslankladným poslaníím je m je žživot humanizovaivot humanizovaťť, pom, pomááhahaťť vytvvytvááraraťť rereáálne lne dôstojndôstojnéé prostredie pre kaprostredie pre kažždý individudý individuáálny lny žživot, bez ohivot, bez ohľľadu na to, v akom adu na to, v akom stave sa jednotlivec, skupina nachstave sa jednotlivec, skupina nacháádza a dza a ččo spôsobilo existujo spôsobilo existujúúci stav.ci stav.

MetMetóódy socidy sociáálnej prlnej prááce rozdece rozdeľľujeme ujeme podpodľľa zamerania na objekt:a zamerania na objekt:

�� s jednotlivcami s jednotlivcami

�� so skupinou so skupinou

�� ss komunitoukomunitou

KOMPETENCIE AKOMPETENCIE A PROFIL PROFIL SOCISOCIÁÁLNEHO PEDAGLNEHO PEDAG ÓÓGAGA

�� VzVzťťah k ah k žžiakomiakom

�� VzVzťťah k zah k záákonným zkonným záástupcomstupcom

�� Pedagogickým zamestnancomPedagogickým zamestnancom

Absolventi Absolventi šštudijntudijnéého programu sociho programu sociáálna pedagogika lna pedagogika ssúú spôsobilspôsobilíí vykonvykonáávavaťť tieto profesie:tieto profesie:

�� socisociáálny pedaglny pedagóógg -- v v reedukareedukaččnýchnýchzariadeniach, zariadeniach, zariadeniach výchovnej prevencie a nzariadeniach výchovnej prevencie a nááhradnej hradnej rodinnej výchovy a soc. zariadeniach, rodinnej výchovy a soc. zariadeniach,

�� pedagpedagóóg vog voľľnnéého ho ččasuasu-- ovlovlááda teoretickda teoretickéé zzááklady klady prprááce s dece s deťťmi a mlmi a mláádedežžou vo voou vo voľľnom nom ččase, v ase, v zariadeniach a organizzariadeniach a organizááciciáách pre výchovu mimo ch pre výchovu mimo vyuvyuččovania, ovania,

�� pedagpedagóóg g -- odborný pracovnodborný pracovnííkk vo sfvo sféére re ššttáátnej tnej sprspráávy a samosprvy a samosprááve, odborný pracovnve, odborný pracovníík vo sfk vo sféére re edukaedukaččnnéého výskumu, riadiaci ho výskumu, riadiaci šškolský pracovnkolský pracovníík k

SociSociáálne zabezpelne zabezpeččenieenie

�� SociSociáálne zabezpelne zabezpeččenie na Slovensku menie na Slovensku máá tri tri zzáákladnkladnéé formyformy , ktorými s, ktorými súú socisociáálne lne poistenie, socipoistenie, sociáálna pomoc a socilna pomoc a sociáálna podpora.lna podpora.

�� SociSociáálne poistenie: lne poistenie: Jeho Jeho úúlohou je ochrana obyvatelohou je ochrana obyvateľľov v ov v rôznych siturôznych situááciciáách ( ako napr. materstvo, ch ( ako napr. materstvo, čči pracovni pracovnááneschopnosneschopnosťť), a to najm), a to najmää pokiapokiaľľ ide o nide o náásledky vo vzsledky vo vzťťahu k ahu k pracovnej sile. Podstata poistnpracovnej sile. Podstata poistnéého systho systéému vychmu vycháádza z dza z predchpredcháádzajdzajúúcej ekonomickej aktivity obcej ekonomickej aktivity obččanov a ich pranov a ich prííjmov. Ide jmov. Ide o systo systéém zm záásluhovosti, ktorý je ssluhovosti, ktorý je súúččasasťťou reformy sociou reformy sociáálneho lneho poistenia, poistenia, ččo v praxi znameno v praxi znamenáá, , žže výe výšška poistnej dka poistnej dáávky bude vky bude adekvadekváátna odvedenej tna odvedenej ččasti (odvodov do poistných fondov) asti (odvodov do poistných fondov) prostriedkov do systprostriedkov do systéému. mu.

�� SociSociáálna pomoc: lna pomoc: Predstavuje systPredstavuje systéém nm nááhradných zdrojov hradných zdrojov najnajččastejastejššie v situie v situááciciáách hmotnej nch hmotnej núúdze najzranitedze najzraniteľľnejnejšíších skupch skupíín n obyvateobyvateľľov. Obov. Obččan, ktorý je bez pran, ktorý je bez prííjmu mjmu máá nnáárok na pomoc zo rok na pomoc zo strany strany ššttáátu formu dtu formu dáávok v hmotnej nvok v hmotnej núúdzi. Tie ale nemôdzi. Tie ale nemôžžu byu byťťtrvalou, ale len dotrvalou, ale len doččasnou nasnou nááhradou pracovnhradou pracovnéého prho prííjmu.jmu.

�� SociSociáálna podpora (rodinnlna podpora (rodinnéé ddáávky): vky): Ide o rodinnIde o rodinnéé ddáávky vky financovanfinancovanéé zo zo ššttáátneho rozpotneho rozpoččtu, prostredntu, prostrednííctvom ktorých sa ctvom ktorých sa ššttáát priamo podiet priamo podieľľa na riea na rieššeneníí niektorých niektorých žživotných situivotných situááciciíí ( ( napr. narodenie, výnapr. narodenie, výžživa a výchova dieiva a výchova dieťťaaťťa, smra, smrťť rodinnrodinnéého ho prprííslusluššnnííka a podobne.) Nka a podobne.) Náárok na rodinnrok na rodinnéé ddáávky nie je vky nie je podmienený platenpodmienený plateníím prm prííspevkov, spevkov, čči pri prííjmovými pomermi jmovými pomermi opropráávnených osôb. vnených osôb.

CHUDOBNCHUDOBNÍÍ A STAROSTLIVOSA STAROSTLIVOSŤŤ O NICH O NICH ––STREDOVEK (12. STREDOVEK (12. –– 13. STORO13. STOROČČIE):IE):

�� V stredoveku existovali dve formy pomoci:V stredoveku existovali dve formy pomoci:�� spontspontáánna nna -- ddáávanie almuvanie almužžnyny�� 2. organizovan2. organizovanáá((ššpitpit áál)l) -- pre tých o ktorých sa nedokpre tých o ktorých sa nedokáázali zali

postarapostaraťť prprííbuznbuzníí, pre chorých, siroty ..., pre chorých, siroty ...�� PoskytovatePoskytovateľľmi socimi sociáálnej starostlivosti boli:lnej starostlivosti boli:�� 1. kostoly1. kostoly-- pravidelnpravidelnéé, alebo n, alebo nááhodnhodnéé rozderozdeľľovanie almuovanie almužžnyny�� 2. kl2. klášáštorytory�� 3. r3. ráády dy -- napr.: napr.: johanitijohaniti , , templtemplááriri�� 4. z4. záámomožžnníí jednotlivcijednotlivci��

CHUDOBA A STAROSTLIVOSCHUDOBA A STAROSTLIVOS ŤŤ -- ZAZAČČIATOK IATOK NOVOVEKU (14. NOVOVEKU (14. –– 16. STORO16. STOROČČIE):IE):

�� StarostlivosStarostlivosťť poskytovanposkytovanáá mestami:mestami:�� 1. 1. komunalizkomunalizááciacia -- socisociáálna starostlivoslna starostlivosťť prepreššla z cirkvi na la z cirkvi na

mestmestáá, tieto podporovali len svojich chudobných, cudzinci boli , tieto podporovali len svojich chudobných, cudzinci boli z mesta vykz mesta vykáázanzaníí,,

�� 2. racionaliz2. racionalizááciacia -- vytvorenie pevných kritvytvorenie pevných kritéériri íí, ktor, ktorééopropráávvňňujujúú prprííjem podporných slujem podporných služžieb ieb -- rodinnrodinnáá situsituáácia, cia, platovplatováá situsituáácia,cia,

�� 3. 3. byrokratizbyrokratiz ááciacia -- vznik socivznik sociáálnej administrlnej administráácia,cia,�� 4. 4. pedagogizpedagogizááciacia –– tým, tým, žže chudobne chudobníí poberali ekonomickpoberali ekonomickáá

podpory, museli sa podriadipodpory, museli sa podriadiťť pravidlpravidláám sprm spráávania vania remeselnremeselnííckej strednej vrstvy, bol zostavený kckej strednej vrstvy, bol zostavený kóódex mordex moráálky a lky a sprspráávania prvania prííjemcu socijemcu sociáálnej podpory.lnej podpory.

CHUDOBNCHUDOBNÍÍ A STAROSTLIVOSA STAROSTLIVOSŤŤ O NICH O NICH --DOBA ABSOLUTIZMU A OSVIETENSTVA (17. DOBA ABSOLUTIZMU A OSVIETENSTVA (17. ––

18. STORO18. STOROČČIE):IE):

�� ÚÚplne novými zariadeniami v oblasti starostlivosti o plne novými zariadeniami v oblasti starostlivosti o chudobných, ktorchudobných, ktoréé priniesla doba absolutizmu boli priniesla doba absolutizmu boli poleppolepššovne a pracovnovne a pracovnéé zariadeniazariadenia. Dôvody pre . Dôvody pre vznik:vznik:

�� 1. trad1. tradíícia cia „„ stacionstacionáárnejrnej ““ starostlivosti o starostlivosti o chudobných, chudobných, ššpitpit áály, chudobince, sirotince ly, chudobince, sirotince

�� 2. my2. myššlienka výchovy prlienka výchovy práácou,cou,�� 3. postupn3. postupnéé upupúšúšťťanie od telesných trestov a anie od telesných trestov a

trestov smrti,trestov smrti,�� 4. z4. zááujem panovnujem panovnííkov o produktkov o produktíívne vyuvne využžíívanie vanie

maximmaximáálneho polneho poččtu pracovných stu pracovných sííl.l.

CHUDOBNCHUDOBNÍÍ A STAROSTLIVOSA STAROSTLIVOSŤŤ V DOBE V DOBE INDUSTRIALIZINDUSTRIALIZ ÁÁCIE (18. CIE (18. –– 19. STORO19. STOROČČIE):IE):

�� Pri starostlivosti o chudobných sa Pri starostlivosti o chudobných sa ššttáát staral o ich zt staral o ich zááujmy ujmy oveoveľľa menej:a menej:

�� 1. podpora v zmysle prednosti policajn1. podpora v zmysle prednosti policajnéého prho prááva pred va pred prpr áávom na socivom na sociáálnu starostlivoslnu starostlivosťť

�� 2. chudobn2. chudobníí boli pod tlakom legislatboli pod tlakom legislatíívnej, exekutvnej, exekutíívnej a vnej a judikatjudikat íívnejvnej mocimoci

�� 3. 3. ššttáát robt rob íí dopldoplňňujuj úúce zce záásahy (napr. posahy (napr. požžadovanie adovanie vovoľľnnéého vstupu do bytov chudobných v kaho vstupu do bytov chudobných v kažždom dom ččase)ase)

�� 4. chudobný museli vykon4. chudobný museli vykonáávavaťť pridelenpridelenéé prpr ááce, trestalo sa ce, trestalo sa vvääzenzeníímm

�� 5. do za5. do začčiatku 20. storoiatku 20. storoččia sa opatrenia netýkali ia sa opatrenia netýkali žžien ien (starostlivos(starostlivosťť o chudobných bola v ruko chudobných bola v rukáách much mužžov)ov)

�� 6. starostlivos6. starostlivosťť o chudobných znamenala bezplatno chudobných znamenala bezplatnúú prpr áácucu

�� BismarkcBismarkc

�� ŠŠtrausburskýtrausburskýsystsystéémm

�� InInéé

CHUDOBA A SOCICHUDOBA A SOCI ÁÁLNA STAROSTLIVOSLNA STAROSTLIVOS ŤŤ V V NOVOVEKU (20. STORONOVOVEKU (20. STOROČČIE):IE):

�� NNáárodný socializmusrodný socializmus

�� SociSociáálny lny ššttáátt

RODINNRODINNÉÉ PRPRÁÁVO VVO V SLOVENSKEJ REPUBLIKESLOVENSKEJ REPUBLIKE

�� RodinnRodinnéé prpráávo: vo: ZZáákon okon o rodine 36/2005rodine 36/2005rieriešši i a upravuje vza upravuje vzťťahy vznikajahy vznikajúúce vce vrodine: rodine:

�� upravuje vznik a zupravuje vznik a záánik mannik manžželstva, elstva,

�� vzvzťťahy medzi manahy medzi manžželmi, rodielmi, rodiččmi, demi, deťťmi a mi a ďďalalšíšími prmi pr ííbuznými a buznými a

�� prpr áávne vzvne vzťťahy pri nahy pri nááhradnej rodinnej hradnej rodinnej výchove detvýchove detíí..

�� Vznik manVznik manžželstva: 2 formy:elstva: 2 formy:�� 1. ob1. obččianske ianske –– prehlprehláásenie pred senie pred ššttáátnym orgtnym orgáánom(starosta, poverený nom(starosta, poverený ččlen len �� zastupitezastupiteľľstva)stva)�� 2. cirkevn2. cirkevnéé –– pred predstavitepred predstaviteľľom om ššttáátom registrovanej cirkvitom registrovanej cirkvi�� Podmienky:Podmienky:�� -- snsnúúbenci si vyberbenci si vyberúú priezvisko priezvisko –– bubuďď spolospoloččnnéé alebo obealebo obe�� -- vek aspovek aspoňň 18 rokov(kvôli fyzickej a mor18 rokov(kvôli fyzickej a moráálnej vyspelosti) lnej vyspelosti) –– výnimovýnimoččne ne

vek 16 rokovvek 16 rokov�� -- musia prehlmusia prehláásisiťť, , žže poznaje poznajúú charakterovcharakterovéé vlastnosti a zdravotný stav vlastnosti a zdravotný stav

partnera a partnera a žže im nie se im nie súú�� znznááme me žžiadne okolnosti vyluiadne okolnosti vyluččujujúúce mance manžželstvo(predoelstvo(predoššlý manlý manžželský elský

zvzvääzok, przok, prííbuzenstvo buzenstvo ––�� bratranci a sesternice môbratranci a sesternice môžžu uzatvoriu uzatvoriťť manmanžželstvo len obelstvo len obččianskym ianskym

sobsobášášom...)om...)�� -- opaopaččnnéé pohlavie, homosexupohlavie, homosexuáálne manlne manžželstvo elstvo –– tzv. registrovantzv. registrovanéé

partnerstvo nie je dovolenpartnerstvo nie je dovolenéé�� MuMužž a a žžena majena majúú v manv manžželstve rovnakelstve rovnakéé prprááva i rovnakva i rovnakéé povinnosti, ktorpovinnosti, ktoréé

ZZáákon o rodine kon o rodine ššpecifikuje. Specifikuje. Súú povinnpovinníí žžiiťť spolu, byspolu, byťť si vernsi verníí, vz, vzáájomne jomne rereššpektovapektovaťť svoju dôstojnossvoju dôstojnosťť, spolo, spoloččne sa starane sa staraťť o deti a vytvo deti a vytvááraraťť zdravzdravéérodinnrodinnéé prostredie.prostredie.

�� ZZáánik mannik manžželstvaelstva::�� -- smrsmrťť jednjednéého z partnerov, prho z partnerov, príípadne vyhlpadne vyhláásenie senie

manmanžžela/manela/manžželky za melky za mŕŕtvehotveho�� -- rozvod rozvod –– konkonáá sa ssa súúdnou cestou, sdnou cestou, súúd prihliada d prihliada

najmnajmää na zna zááujmy maloletých detujmy maloletých detíí a rozhodne, a rozhodne, ktorktoréému z rodimu z rodiččov budov budúú zverenzverenéé do opatery a ako do opatery a ako kakažždý bude prispievadý bude prispievaťť na ich výchovu. Ak sa rodina ich výchovu. Ak sa rodiččia ia sami dohodnsami dohodnúú, s, súúd môd môžže te túúto dohodu schvto dohodu schváálili ťť..

�� PrPrááva a povinnosti va a povinnosti úúččastnastnííkov rodinnoprkov rodinnopráávnych vnych vzvzťťahovahov

�� ZZáákon o rodine stanovuje prkon o rodine stanovuje prááva a povinnosti va a povinnosti rodirodiččov i detov i detíí. . ČČlenovia rodiny majlenovia rodiny majúú predovpredovššetkým etkým vyvyžživovaciu povinnosivovaciu povinnosťť, ktor, ktoráá spospoččííva v poskytovanva v poskytovaníífinanfinanččných a iných prostriedkov tomu, kto nie je ných a iných prostriedkov tomu, kto nie je schopný zabezpeschopný zabezpeččiiťť si zsi záákladnkladnéé žživotnivotnéé potreby spotreby sáám.m.

NNááhradnhradnáá rodinnrodinnáá starostlivosstarostlivosťť::�� --ak sa rodiak sa rodiččia zavinene alebo nezavinene nedokia zavinene alebo nezavinene nedokáážžu postarau postaraťť o dieo dieťťa, starostlivosa, starostlivosťť

preberpreberáá ššttáát:t:�� OpatrovnOpatrovnííctvo ctvo –– vymedzenvymedzenéé ssúúdom v prdom v príípade stretu zpade stretu zááujmov rodiujmov rodiččov a detov a detíí, ,

ssúúrodencov, ohrozenia majetkových zrodencov, ohrozenia majetkových zááujmov dieujmov dieťťaaťťa alebo z iných dôvodov. a alebo z iných dôvodov. �� OpatrovnOpatrovníík mk máá prprááva a povinnosti, len v zva a povinnosti, len v zááleležžitostiach ktoritostiach ktoréé mu urmu urččíí ssúúd.d.�� PestPestúúnstvonstvo –– diedieťťa je zverena je zverenéé do starostlivosti fyzickej osoby, ktordo starostlivosti fyzickej osoby, ktoráá dostdostááva od va od

ššttáátu prtu prííspevok na potreby diespevok na potreby dieťťaaťťa a odmenu za pra a odmenu za práácu pestcu pestúúna. Pestna. Pestúún je oprn je opráávnený vnený rozhodovarozhodovaťť o beo bežžných zných zááleležžitostiach týkajitostiach týkajúúcich sa diecich sa dieťťaaťťa. a.

�� PestPestúúnstvo trvnstvo trváá aažž do dovdo dovŕŕššenia plnoletosti dieenia plnoletosti dieťťaaťťa. Diea. Dieťťa neprija neprijííma priezvisko ma priezvisko pestpestúúna.na.

�� Osvojenie(adopcia)Osvojenie(adopcia)–– prpráávne vytvorenvne vytvorenéé rodinnrodinnéé puto. Medzi osvojiteputo. Medzi osvojiteľľom a om a osvojencom platosvojencom platíí rovnaký pomer, aký je medzi rodirovnaký pomer, aký je medzi rodiččmi a demi a deťťmi a zanikajmi a zanikajúúprprííbuzenskbuzenskéé vzvzťťahy k pôvodnej rodine. Dieahy k pôvodnej rodine. Dieťťa musa musíí bybyťť starstarššie ako jeden rok a s ie ako jeden rok a s adopciou musia sadopciou musia súúhlasihlasiťť aj jeho pokrvnaj jeho pokrvníí rodirodiččia. Sia. Súúhlas nie je nutný, pokiahlas nie je nutný, pokiaľľ o o starostlivosstarostlivosťť o dieo dieťťa neprejavovali za neprejavovali zááujem najmenej 6 mesiacov ujem najmenej 6 mesiacov

�� AdoptAdoptíívni rodivni rodiččia preberajia preberajúú rodirodiččovskovskúú zodpovednoszodpovednosťť pri výchove osvojenpri výchove osvojenéého ho diedieťťaaťťa . Diea . Dieťťa pribera priberáá priezvisko rodipriezvisko rodiččov.ov.

�� ÚÚstavnstavnáá výchovavýchova–– vyuvyužžííva sa v prva sa v príípade, kepade, keďď je výchova dieje výchova dieťťaaťťa va váážžne ohrozenne ohrozenááalebo narualebo naruššenenáá a nie je moa nie je možžnnéé nnáájsjsťť ininéé výchovnvýchovnéé opatrenia. Musopatrenia. Musíí bybyťť nariadennariadenáássúúdom a trvdom a trváá do plnoletosti diedo plnoletosti dieťťaaťťa.a.

ZZáákonodkonodáárstvorstvo�� 675/2006675/2006 ZZáákon, ktorým sa menkon, ktorým sa meníí a dopa dopĺňĺňa za záákon kon čč. 599/2003 Z. z. o pomoci v . 599/2003 Z. z. o pomoci v

hmotnej nhmotnej núúdzi a o zmene a doplnendzi a o zmene a doplneníí niektorých zniektorých záákonov v znenkonov v zneníí neskorneskoršíších predpisovch predpisov�� -- 674/2006674/2006 ZZáákon, ktorým sa menkon, ktorým sa meníí a dopa dopĺňĺňa za záákon kon čč. 195/1998 Z. z. o soci. 195/1998 Z. z. o sociáálnej lnej

pomoci v znenpomoci v zneníí neskorneskoršíších predpisovch predpisov�� -- 257/2005257/2005 ZZáákon, ktorým sa menkon, ktorým sa meníí zzáákon kon čč. 195/1998 Z. z. o soci. 195/1998 Z. z. o sociáálnej pomoci v lnej pomoci v

znenzneníí neskorneskoršíších predpisovch predpisov�� -- 674/2006674/2006 ZZáákon, ktorým sa menkon, ktorým sa meníí a dopa dopĺňĺňa za záákon kon čč. 195/1998 Z. z. o soci. 195/1998 Z. z. o sociáálnej lnej

pomoci v znenpomoci v zneníí neskorneskoršíších predpisovch predpisov�� -- 471/2005471/2005 ZZáákon, ktorým sa menkon, ktorým sa meníí a dopa dopĺňĺňa za záákon kon čč. 235/1998 Z. z. o pr. 235/1998 Z. z. o prííspevku spevku

pri narodenpri narodeníí diedieťťaaťťa, o pra, o prííspevku rodispevku rodiččom, ktorým sa som, ktorým sa súúččasne narodili tri deti alebo asne narodili tri deti alebo viac detviac detíí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojalebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvoj ččatatáá a ktorým a ktorým sa menia sa menia ďďalalššie zie záákony v znenkony v zneníí neskorneskoršíších predpisov a ktorým sa menia a dopch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňĺňajajúúniektorniektor éé zzáákonykony

�� -- 453/2004453/2004 ZZáákon, ktorým sa menkon, ktorým sa meníí a dopa dopĺňĺňa za záákon kon čč. 599/2003 Z. z. o pomoci v . 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej nhmotnej núúdzi a o zmene a doplnendzi a o zmene a doplneníí niektorých zniektorých záákonov v znenkonov v zneníí neskorneskoršíších predpisov a ch predpisov a ktorým sa menia a dopktorým sa menia a dopĺňĺňajajúú niektorniektor éé zzáákonykony

�� -- 452/2004452/2004 ZZáákon o nkon o nááhradnom výhradnom výžživnomivnom�� -- 141/2004141/2004 ZZáákon, ktorým sa menkon, ktorým sa meníí a dopa dopĺňĺňa za záákon kon čč. 195/1998 Z. z. o soci. 195/1998 Z. z. o sociáálnej lnej

pomoci v znenpomoci v zneníí neskorneskoršíších predpisovch predpisov�� -- 627/2005627/2005 ZZáákon o prkon o prííspevkoch na podporu nspevkoch na podporu nááhradnej starostlivosti ohradnej starostlivosti o diedieťťaa�� -- 36/200536/2005 ZZáákon o rodine a o zmene a doplnenkon o rodine a o zmene a doplneníí niektorých zniektorých záákonovkonov�� -- 305/2005305/2005 ZZáákon o socikon o sociáálnoprlnopr áávnej ochrane detvnej ochrane detíí a o socia o sociáálnej kuratele a o zmene lnej kuratele a o zmene

a doplnena doplneníí niektorých zniektorých záákonovkonov�� -- 310/2006310/2006 ZZáákon, ktorým sa menkon, ktorým sa meníí a dopa dopĺňĺňa za záákon kon čč. 461/2003 Z. z. o soci. 461/2003 Z. z. o sociáálnom lnom

poistenpoisteníí v znenv zneníí neskorneskoršíších predpisov a o zmene a doplnench predpisov a o zmene a doplneníí niektorých zniektorých záákonovkonov

ĎĎakujem za pozornosakujem za pozornosťť!!