Embed Size (px)
DESCRIPTION
cieľom je ukázať, do akej miery je slovenské obyvateľstvo týmto komunikačným fenoménom ovplyvnené. Zdroj: Inštitút pre verejné otázky
Citation preview
1
SOCIÁLNE SIETE NA SLOVENSKU
Štúdia bola realizovaná v rámci projektu Slovensko a sociálne siete v prostredí internetu s podporou Nadačného fondu Telekom Nadácie Pontis
Autor: Marián Velšic Jazyková redakcia: Miroslav Kollár Pri citácii diela alebo jeho častí je potrebné uviesť zdroj, t. j. názov diela,
meno autora a názov vydavateľa.
© Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2012 ISBN 978-80-89345-36-6
2
INFORMÁCIA O VÝSKUME
ČO SÚ SOCIÁLNE SIETE? Spôsob komunikácie a orientácia vyspelých spoločností na informácie a znalosti sa v posledných
desaťročiach stali jednou z najdynamickejšie meniacich oblastí ľudského života vôbec. Zásluhou masového rozvoja moderných informačných a komunikačných technológií (IKT) nadobúdajú rôz-ne oblasti života ako vzdelávanie, veda a výskum, ekonomika, kriminalita, politika či náboženstvo svo-ju „virtuálnu“ podobu. Veď iba za posledných desať rokov sa v celosvetovom meradle zvýšil počet užíva-teľov internetu o 528 % z 360 miliónov na 2,27 mi-liardy.1
Zložitý virtuálny spoločenský organizmus, ktorý sa ukrýva pod pojmom internet, sa dnes začína podo-bať na veľký „klon“ tradičných spoločenských štruk-túr. Navyše sa ukazuje, že aj on sám sa kvalitatívne vyvíja. Jedným z typických výsledkov/produktov tohto vývoja sú sociálne siete (anglicky social network sites). Možno ich definovať ako prepojenú skupinu ľudí, ktorá spolu udržiava komunikáciu rôznymi prostriedka-mi. V užšom, modernom a značne prevažujúcom pojatí, sa sociálna sieť nazýva služba na internete, kto-rá registrovaným členom umožňuje vytvárať si osobné (či firemné) verejné alebo čiastočne verejné profi-ly, komunikovať spolu, zdieľať informácie, fotografie, videá, prevádzkovať chat a ďalšie aktivity. Niekedy sa za sociálnu sieť považujú aj internetové diskusné fóra, kde si užívatelia vymieňajú názory a poznatky na vybrané témy. Komunikácia medzi užívateľmi sociálnych sietí môže prebiehať buď súkromne medzi
1 http://www.internetworldstats.com/stats.htm
Údaje uvedené v štúdii pochádzajú z reprezenta-tívneho sociologického výskumu na tému digitál-nej gramotnosti a informatizácie spoločnosti, ktorý realizoval IVO v roku 2011. Výskumné údaje sú reprezentatívne pre celú po-puláciu SR nad 14 rokov z hľadiska pohlavia, ve-ku, vzdelania, národnosti, veľkosti sídla a krajov SR.
Terénny zber na výberovej vzorke 1 135 respon-dentov zabezpečila na základe osobných (face-to-face) rozhovorov zaznamenávaných do dotazníkov agentúra FOCUS. Zozbierané údaje boli spracovávané a analyzova-né štandardnými štatistickými metódami a po-stupmi pomocou profesionálneho software SPSS.
Hlavné oblasti výskumu, alebo, na čo sme sa zamerali? n podiel a intenzita využívania sociálnych sietí v populácii SR, n sociálno-demografický profil užívateľov sociálnych sietí, n podiel a intenzita využívania konkrétnych typov sociálnych sietí (Facebook, Twitter, Pokec,
LinkedIn, MySpace...), n najčastejšie využívané koncové zariadenia (hardware) k prístupu na sociálne siete,
n účely, na ktoré sa sociálne siete využívajú, n digitálna gramotnosť – úroveň zručností populácie SR a jednotlivých sociálno-demografických
skupín pri využívaní sociálnych sietí.
Poznámky Všetky údaje v grafoch a tabuľkách, s výnimkou indexov digitálnej gramotnosti, sú uvedené v percentách. Index digitálnej gramotnosti použitý v grafoch alebo tabuľkách predstavuje dosiahnutú bodovú hodnotu na škále od 0 = digitálna negramotnosť do 1 = maximálna úroveň digitálnej gramotnosti.
Údaje o intenzite/frekvencii využívania sociálnych sietí sú z dôvodu prehľadnosti zlúčené do troch kategórií: vysoká = využíva každodenne/takmer každodenne; stredná = využíva 2 – 5 dní v týždni; nízka = využíva raz za týždeň, 1 – 3-krát do me-siaca alebo menej často.
3
dvoma užívateľmi, alebo (najčastejšie) hromadne, medzi používateľom a skupinou s ním prepojených
ďalších užívateľov.2 Jedna z najznámejších, resp. najčastejšie citovaných definícií považuje sociálne siete za služby založené na web stránkach, ktoré umožňujú jednotlivcom: 1) vytvoriť verejný alebo čiastočne verejný profil v rámci uzatvoreného systému, 2) vytvoriť zoznam ďalších užívateľov, s ktorými sú v spojení, a 3) vidieť a skúmať spojenia vytvorené inými užívateľmi vo vnútri systému. Podstata a rozdelenie týchto prepojení sa môže líšiť od web stránky k web stránke.3 Ich vznik a globálny boom je úzko spojený s obdobím kvalitatívneho prechodu internetu na tzv. Web 2.0 – teda web ďalšej generácie. Web 2.0 je trend v používaní World Wide Web technológií a webdizajne, ktorý je zameraný na napomáhanie kreativity, zdieľanie informácií, a čo je najdôležitejšie, na spoluprácu a participáciu medzi užívateľmi. S čoraz sofistikovanejšími technológiami sa tak vyvinula druhá generácia
webových komunít a poskytovaných služieb, ako sú sociálne siete, wiki systémy (systémy umožňujúce okamžitú editáciu obsahu príslušnej stránky), BitTorrent systémy (systémy na zdieľanie súborov), blogy, virtuálne svety, atď. 4 Ako typické príklady môžu slúžiť služby, ktoré ponúkajú Facebook, Wikipédia, You-Tube, Yahoo!, Google+, MySpace, Twitter, Windows Live, LinkedIn, Flickr, Orkut, Hi5, last.fm, Second Life a ďalšie. „V prvej fáze sa aktivita používateľa obmedzovala na pasívne vyhľadávanie informácií. A hoci internet priniesol nové marketingové možnosti, zachoval si logiku a štruktúru klasických médií. Podobne ako tele-vízia, tlač a rozhlas zabezpečoval predovšetkým komunikáciu plynúcu jedným smerom. Od predajcu či autora k spotrebiteľovi. Revolúcia Webu 2.0 spočíva v tom, že dáva konzumentovi možnosť vybrať si mé-dium a ovplyvňovať ho. Kto neverí novinám, ten sa informuje na spravodajských serveroch, vytváraných tisíckami občianskych reportérov. Koho nebaví tisíckrát prežutá publicistika oficiálnych médií, ten môže
browsovať miliónmi súkromných blogov. Koho nudí televízia, ten môže hodiny stráviť pozeraním video-spotov na YouTube. Ale predovšetkým – komu prekáža konzumovanie, ten môže sám priložiť ruku k die-lu. Možnosť spoluvytvárať mediálny obsah motivuje natoľko, že aktéri sú ochotní na kolektívnych dielach participovať bez nároku na finančnú odmenu. Ekonomicky anomálne správanie súvisí s očakávaním, že odvedená práca bude bezplatne prístupná všetkým používateľom internetu. Je pochopiteľné, že takéto aktivity sú atraktívne pre veľkú komunitu.“5 Sám pojem sociálna sieť sa dostal do nášho slovníka najmä vďaka internetovým technológiám a službám. Je to však označenie sociálneho javu, ktorému sa venujú spoločenské vedy (najmä sociológia, sociálna antropológia, sociálna psychológia, etnografia a i.) už niekoľko desaťročí. Prvé myšlienky o existencii so-ciálnych sietí sa začali objavovať v 19. storočí najmä v súvislosti s teóriou a výskumom sociálnych sku-
pín, ktorým sa venovali napríklad E. Durkheim, F. Tönnies alebo G. Simmel. V 30. rokoch to bol napríklad J. L. Moreno, ktorý sa zaoberal systematickou analýzou sociálnej interakcie v malých skupinách. V sociálnej antropológii sa zasa stali základom pre teórie sociálnych sietí teoretické a etnografické práce B. Malinowskeho, A. Radcliffe-Browna či C. Lévi-Straussa. No pravdepodobne prvým empirickým poku-som o zmapovanie fenoménu sociálnych sietí bol dvojročný terénny výskum sociálneho antropológa J. A. Barnesa v prostredí nórskej rybárskej obce Bremnes v 50. rokoch minulého storočia.6 Napriek tomu, že neexistuje jedna univerzálna definícia tohto pojmu, sociálnu sieť môžeme považovať za súbor vzťahov, spojených s rôznymi pozíciami, statusom, a najmä so sociálnymi rolami (H. A. Michener), či za metaforické vyjadrenie sociálnej štruktúry v zmysle akéhosi pletenca sociálnych vzťahov, resp. označenia nejakého množstva sociálnych jednotiek spolu so sociálnymi vzťahmi, ktoré medzi nimi existu-jú (P. Kappelhoff).7 Inými slovami, ide o štruktúru uzlov, ktoré reprezentujú buď jednotlivcov, skupiny či
organizácie. Tieto uzly sú prepojené vzájomnými väzbami. Touto väzbou nemusí byť nevyhnutne priateľ-stvo či partnerstvo, ale tiež spoločné názory, koníčky, sexuálne vzťahy alebo nenávisť.8 Jednoducho po-vedané, sociálna sieť (komunita) je prepojená skupina ľudí, ktorí sa navzájom ovplyvňujú. V reálnom ži-vote to môže byť napríklad pracovný tím, lekárska komora, školská trieda, počítačový krúžok, športový klub, zduženie záhradkárov alebo aj pouličný gang. Ako uvádza slovenská verzia Wikipédie – „ľudia využívajú pojem sociálne siete, už viac ako storočie na vyjadrenie komplexnej množiny vzájomných vzťahov medzi členmi sociálneho systému vo všetkých svo-jich rozmeroch či už interpersonálnych, medziľudských alebo medzinárodných“.9
2 http://cs.wikipedia.org/wiki/Sociální_sítě 3 http://jcmc.indiana.edu/vol13/issue1/boyd.ellison.html 4 O'Reilly, T.: What Is Web 2.0. http://www.oreillynet.com/pub/a/oreilly/tim/news/2005/09/30/what-is-web-20.html 5 Andacký, J. – Garaj, P.: Web 2.0: Boom alebo bublina? ETrend, 22. 11. 2006. 6 Barnes, J.A.: Class and Committees in a Norwegian Island Parish. Human Relations, Vol. 7, No. 1, 1954. 7 Geist, B.: Sociologický slovník. Praha, Victoria Publishing 1992. 8 http://owebu.bloger.cz/Internet/Socialni-site-1-dil 9 http://sk.wikipedia.org/wiki/Sociálna_sieť_(sociológia)
4
PODIEL A INTENZITA VYUŽÍVANIA SOCIÁLNYCH SIETÍ Empirické údaje o celkovom využívaní sociálnych
sietí na Slovensku naznačujú, že tak ako v iných vyspelých krajinách aj u nás ide o pomerne významný spoločenský fenomén. Ako ukazuje graf 1, v populácii nad 14 rokov využíva sociálne siete na internete až 54 % opýtaných. Inými slovami, reálny kontakt či skúsenosť s nimi má už každý druhý človek na Slovensku. Na druhej strane, sociálne siete nevyužíva celkovo 46 % obyvateľstva. Štvrtinu populácie tvoria tí, ktorí ich síce poznajú, ale zatiaľ nevyužívajú
a ďalšiu pätinu, tí ktorí ich vôbec nepoznajú, resp. nevedia o čo ide. V inom pohľade je dôležité aj zistenie, že existenciu sociálnych sietí na internete reflektuje takmer 80 % obyvateľstva. Niekoľko dôležitých zistení priniesla aj sociálno-demografická analýza. Tieto údaje naznačujú, kto sú typickí užívatelia sociálnych sietí, a kto stojí mimo tohto trendu. Ako vidno z grafu 2, v jednotlivých skupinách a prostrediach existujú pomerne silné diferencie. Využívanie sociálnych sietí ovplyvňujú najmä také faktory, ako sú vek, vzdelanie, ekonomická
aktivita (zamestnanie), príjem domácnosti a typ domácnosti. Na druhej strane, využívanie sociálnych sietí má aj svoje geografické či regionálne odlišnosti. Za najmenej diferencujúci faktor možno považovať rod – teda rozdiely vo využívaní sociálnych sietí mužmi a ženami. Ako vidno podiel mužov „na sociálnych sieťach“ je iba o 6 percentuálnych bodov vyšší ako podiel žien. Naopak, pomerne silno diferencuje vek respondentov. Zatiaľ čo medzi 14 – 24-ročnými je „na sociálnych sieťach“ viac ako 90 % z nich, stúpajúcim vekom užívateľov rapídne ubúda. Napríklad medzi 45 – 54-ročnými je to už len 45 %, t. j. podpriemer SR, a medzi 60 a viac ročnými iba 8 %. Rovnako „strmo“ pôsobí krivka úbytku užívateľov z hľadiska vzdelania. Kým medzi vysokoškolsky vzdelanými nachádzame až tri štvrtiny užívateľov sociálnych sietí, medzi stredoškolsky vzdelanými bez
maturity (učňovské vzdelanie) je to už len podpriemer (45 %), a medzi ľuďmi so základným vzdelaní iba 38 %. Navyše treba pripomenúť, že medzi ľuďmi so základným vzdelaním je vo výberovom súbore aj časť respondentov vo veku 14 – 17 rokov (študentov stredných škôl), ktorí majú formálne ukončené základné vzdelanie, a ktorí takto „vylepšujú“ podiel užívateľov so základným vzdelaním. Odlišnosti vidno aj z hľadiska ekonomickej aktivity, resp. zamestnania, ktoré človek vykonáva. Podľa očakávania je vysoko nadpriemerný podiel užívateľov medzi študentmi (93 %) a duševne pracujúcimi (75 %). Nadpriemerne viac ich nájdeme tiež medzi podnikateľmi a živnostníkmi či respondentmi v domácnosti (najmä ženami na materskej dovolenke). Zato podiel manuálne pracujúcich a nezamestnaných už osciluje okolo priemeru a hlboko podpriemerné je zastúpenie dôchodcov. Napriek tomu, že počítače a internet sa stali aj na Slovensku bežne dostupnými technológiami pre široké
masy obyvateľstva, výsledky analýzy poukazujú na ekonomické súvislosti. Napríklad kým v domácnostiach s celkovým mesačným príjmom nad 1 000 eur je trend počtu užívateľov vzostupný, v chudobnejších domácnostiach sa podiel zmenšuje a je pod priemerom SR. Obdobnú súvislosť vidno aj z hľadiska typu domácnosti.10 V prípade mladých (bezdetných) domácností, domácností s deťmi či mladými ľuďmi do 18 rokov je podiel užívateľov nadpriemerný, no v domácnostiach starších ľudí či viacgeneračných domácnostiach je podiel hlboko podpriemerom SR. Za pozornosť stojí tiež geografický aspekt. S veľkosťou obce/mesta podiel užívateľov sociálnych sietí stúpa síce iba mierne, no nadpriemerne viac ich nachádzame medzi obyvateľmi najväčších slovenských miest. Z regionálneho hľadiska je zasa nadpriemerný podiel užívateľov v Bratislavskom kraji a podpriemerný v Trnavskom kraji.
10 Typológia domácnosti: mladí ľudia (bezdetní, 1 – 2 dospelí, do 35 rokov); mladá domácnosť (1 – 2 rodičia, deti pre-važne vo veku do 7 rokov); bežná domácnosť (1 – 2 rodičia, deti prevažne vo veku 7 – 18 rokov); dospelá domácnosť (1 – 2 rodičia s prevažne dospelými deťmi); trojgeneračná domácnosť (deti, 1 – 2 rodičia, 1 – 2 starí rodičia); staršia domácnosť (1 – 2 dospelí vo veku 35 – 60 rokov, bez detí v domácnosti);starí ľudia (1 – 2 dospelí vo veku viac ako 60 rokov, bez detí v domácnosti).
54%
25%
21%
G1: Využívanie sociálnych sietí - celkový podiel v populáci SR 14+
využíva
pozná, ale nevyužíva
nepozná, nevie o čo ide
5
62 58 55 59 54 45
7 39 42 64 73 63 88
30 36 49 57 73 70
7 64 51 93 61 75 52
29 49 55
75 67 47 38
8 20 45 63 76 92 91
51 57
38 42 45 41 46 55
93 61 58 36 27 37 12
70 64 51 43 27 30
93 36 49
7 39 25 48
71 51 45
25 33 53 62
92 80 55 37 24
8 9
49 43
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
nad 100 tisíc obyv.
50 – 100 tisíc obyv.
20 – 50 tisíc obyv.
5 – 20 tisíc obyv.
2 – 5 tisíc obyv.
do 2 tisíc obyv.
starí ľudia
staršia domácnosť
trojgeneračná dom.
dospelá domácnosť
bežná domácnosť
mladá domácnosť
mladí ľudia
do 500 €
501 – 700 €
701 – 900 €
901 – 1 100 €
1 101 – 1 300 €
1 301 € a viac
dôchodcovia
v domácnosti
nezamestnaní
študenti
podnikatelia, živnostníci
duševní pracovníci
manuálni pracovníci
iná
maďarská
slovenská
VŠ
SŠ s maturitou
SŠ bez maturity
ZŠ
60 a viac rokov
55 – 59 rokov
45 – 54 rokov
35 – 44 rokov
25 – 34 rokov
18 – 24 rokov
14 – 17 rokov
ženy
muži
G2: Využívanie sociálnych sietí podľa sociálno-demografických skupín (v %)
využíva nevyužíva
RO
D
VEK
V
ZDEL
AN
IE
ZAM
ESTN
AN
IE
NÁ
RO
DN
. P
RÍJ
EM D
OM
. TY
P D
OM
ÁC
NO
STI
SíD
LO
6
Podpriemerný podiel užívateľov sociálnych sietí v Trnavskom kraji možno dať do súvisu s celkovou úrov-
ňou digitálnej gramotnosti, ktorá je o. i. negatívne ovplyvňovaná sociálno-demografickou skladbou oby-vateľstva (nadpriemerne viac obyvateľov maďarskej národnosti s prestarnutou populáciou s nízkym vzde-laním, väčší počet menších obcí na úkor veľkých miest atď.).11 Svoju úlohu však môže zohrávať aj vnútorná motivácia. Napríklad, kým na východe Slovenska sa vôbec neučí ovládať IKT asi štvrtina jeho obyvateľov, v Trnavskom kraji (s najnižšou úrovňou digitálnej gra-motnosti) je takých až jedna tretina. Najčastejším argumentom (70 % prípadov) je pritom práve nezáu-jem často odôvodňovaný nepotrebnosťou/zbytočnosťou moderných informačných technológií v ich živote. Na druhej strane, nízka motivácia učiť sa ovládať modernú informačnú techniku, neustále zlepšovať svoje zručnosti a schopnosti, prispôsobovať sa novým trendom v komunikácii, je typická aj pre iné sociálno-
demografické skupiny obyvateľstva – najmä pre staršiu generáciu, nízko vzdelaných, nízko kvalifikovaných, chudobné domácnosti či obyvateľov najmenších obcí. Do takejto mozaiky zapadá aj neinformovanosť o existencii sociálnych sietí. Ako dokumentuje graf 3, medzi najmenej informovaných patrí generácia ľudí nad 60 rokov, starobní dôchodcovia, nízko vzdelaní či ľudia z chudobných domácností.
11 V Trnavskom kraji bola v rokoch 2005 – 2011 opakovane zistená podpriemerná úroveň digitálnej gramotnosti obyva-teľstva.
41
42
52
65
66
70
0 10 20 30 40 50 60 70 80
resp. z domácností s príjmom 501 – 700 €
nízko vzdelaní (ZŠ)
resp. z domácností s príjmom do 500 €
dôchodcovia
60 a viac roční
domácnosti starých ľudí
G3: Sociálne skupiny a prostredia s najväčším podielom neinformovaných o existencii sociálnych sietí
(% respondentov, ktorí nevedia o čo ide)
M1: Využívanie sociálnych sietí podľa krajov SR (% využívajúcich)
7
Celospoločenskú dôležitosť sociálnych sietí nedokumentuje iba fakt, že ich aktívne využíva každý druhý slovenský obyvateľ, ale tiež to, s akou intenzitou, resp. frekvenciou ich využíva. Ako vidno z grafu 4, aj tieto zistenia vyznievajú pomerne priaznivo. Každý piaty obyvateľ nad 14 rokov využíva sociálne siete denne alebo takmer denne. Ide teda o užívateľov s vysokou frekvenciou. Ďalších 17 % respondentov možno zaradiť do kategórie so stredne vysokou frekvenciou – teda takých, ktorí ich využívajú niekoľko krát do týždňa (4 – 5 dní alebo 2 – 3 dni v týždni). Napokon 16 % populácie využíva sociálne siete s nízkou frekvenciou. Ide najmä o ľudí, ktorí sú „na sociálnej sieti“ maximálne raz za týždeň alebo 1 – 3 krát do mesiaca, prípadne menej často. Intenzitu využívania sociálnych sietí medzi samotnými „internetistami“ ukazuje graf 5. Spomedzi nich je
30 % intenzívnych – každodenných užívateľov, 25 % stredne intenzívnych a 22 % s nízkou intenzitou. Pomerne diferencovaná je však intenzita využívania sociálnych sietí z hľadiska jednotlivých sociálno-demografických skupín a prostredí. Ako dokumentuje graf 6, frekvencia prudko rastie s klesajúcim vekom respondentov. Teda čím mladší človek, tým intenzívnejšie využívanie. Napríklad kým medzi 14 –17-ročnými je až 59 % každodenných užívateľov, tak medzi 25 – 34-ročnými 30 %, a medzi 55 – 59-ročnými už len 5 %. Obdobnú závislosť vidno z hľadiska vzdelania – čím vzdelanejší užívateľ, tým vyššia frekvencia. Medzi vysokoškolsky vzdelanými je až 35 % každodenných užívateľov, no medzi respondentmi s učňovským vzdelaním iba 11 %. Za zmienku však stojí vyšší podiel intenzívnych užívateľov medzi respondentmi so základným vzdelaním. Aj tu platí poznámka o 14 – 17-ročných respondentoch v tejto kategórii, ktorí
takpovediac dvíhajú latku priemeru.
21
25
5
4
7
9
8
21
0 5 10 15 20 25 30
nevie o čo ide, vôbec nepozná
vie o čo ide, ale nepoužíva
menej často
1 – 3 krát do mesiaca
asi raz za týždeň
2 – 3 dni v týždni
4 – 5 dní v týždni
denne/takmer denne
G4: Intenzita/frekvencia využívania sociálnych sietí - celá populácia SR 14+ (v %)
vysoká 21 %
stredná 17 %
nízka 16 %
1
22
7
5
10
13
12
30
0 5 10 15 20 25 30
nevie o čo ide, vôbec nepozná
vie o čo ide, ale nepoužíva
menej často
1 – 3 krát do mesiaca
asi raz za týždeň
2 – 3 dni v týždni
4 – 5 dní v týždni
denne/takmer denne
G5: Intenzita/frekvencia využívania sociálnych sietí - užívatelia internetu 14+ (v %)
vysoká 30 %
stredná 25 %
nízka 22 %
8
26 23 24 21 17 18
8 19 26 31 23 37
8 12 16 22 28 31
22 16 61 20 28 14
13 24 21
35 26 11
21
5 12 13 30 51
59
21 21
21 20
14 20
19 14
2 15
13 21
23 24
23
10 9
17 17
24 25
2 24
18 23
20 27
17
8 14 18
21 23
16
11
3 8
12 23
29 27
21
17 18
15 14
17 18
18 14
5 16
11 18
19 15
28
12 15
16 18
21 14
4 19
16 9
21 20
22
8 11
16
19 18
20
7
5 8
22 26
16 15
11
13 19
38 42 45 41 46 55
93 61 58 36 27 37 12
70 64 51 43 27 31
93 35 49
7 39 25 48
71 51 44
25 33 53
62
91 80 55 38 24
8
10
49 42
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
nad 100 tisíc obyv.
50 – 100 tisíc obyv.
20 – 50 tisíc obyv.
5 – 20 tisíc obyv.
2 – 5 tisíc obyv.
do 2 tisíc obyv.
starí ľudia
staršia domácnosť
trojgeneračná dom.
dospelá domácnosť
bežná domácnosť
mladá domácnosť
mladí ľudia
do 500 €
501 – 700 €
701 – 900 €
901 – 1 100 €
1 101 – 1 300 €
1 301 € a viac
dôchodcovia
v domácnosti
nezamestnaní
študenti
podnikatelia, živnostníci
duševní pracovníci
manuálni pracovníci
iná
maďarská
slovenská
VŠ
SŠ s maturitou
SŠ bez maturity
ZŠ
60 a viac rokov
55 – 59 rokov
45 – 54 rokov
35 – 44 rokov
25 – 34 rokov
18 – 24 rokov
14 – 17 rokov
ženy
muži
G6: Frekvencia využívania sociálnych sietí podľa sociálno-demografických skupín (v %)
vysoká stredná nízka nevyužíva
RO
D
VEK
V
ZDEL
AN
IE
ZAM
ESTN
AN
IE
NÁ
RO
DN
. P
RÍJ
EM D
OM
. TY
P D
OM
ÁC
NO
STI
SíD
LO
9
Ešte príkrejšie rozdiely vidno z hľadiska ekonomickej aktivity respondentov. Zatiaľ čo medzi študentmi jednoznačne dominuje každodenné využívanie sociálnych sietí (61 %), medzi duševne pracujúcimi je takých už len niečo vyše štvrtina (28 %), medzi podnikateľmi a živnostníkmi či ženami v domácnosti (na materskej) iba pätina, t. j. priemer SR. Pod celoslovenským priemerom zostali manuálne pracujúci a nezamestnaní. Naopak, spomedzi nepatrnej skupiny dôchodcov, ktorá sociálne siete využíva (celkovo 7 %) iba 2 % deklarujú strednú intenzitu a 5 % nízku intenzitu, resp. frekvenciu využívania. Ďalším diferencujúcim faktorom je ekonomický status domácnosti (daný mesačným príjmom). Čím je príjem domácnosti vyšší, tým je intenzita využívania sociálnych sieti vyššia, a naopak. Takmer rovnaký vzťah možno pozorovať podľa typu domácnosti. Respondenti z domácností zložených
prevažne z mladých ľudí alebo z rodičov s deťmi do 18 rokov využívajú sociálne siete oveľa intenzívnejšie ako domácnosti dospelých. Na druhej strane, za pozornosť stojí aj rozdiel medzi domácnosťami mladých bezdetných ľudí (samostatne žijúcich alebo v pároch) a domácnosťami mladých rodičov s malými deťmi do 7 rokov. Zdá sa, že intenzitu tu významne ovplyvňuje životný štýl daný odlišným typom povinností a režimu oboch typov domácností. Geografický pohľad zasa naznačuje, že frekvencia využívania sociálnych sietí kontinuálne stúpa zvyšujúcim sa počtom obyvateľstva. Kým v malých obciach do 2 000 obyvateľov je z celkového počtu iba 18 % každodenných užívateľov, vo väčších mestách už intenzita využívania presahuje celoslovenský priemer (21 %). V regionálnom pohľade opäť dominuje Bratislavský kraj nad zvyškom Slovenska. Naopak, najmenší podiel intenzívnych užívateľov má Banskobystrický kraj.
TYPY SOCIÁLNYCH SIETÍ A ICH VYUŽÍVANIE V povedomí bežných ľudí je asi najčastejšou asociáciou pojmu „sociálna sieť“ Facebook. Ako však podo-týkajú americké výskumníčky D. Boyd a N. Ellison, sociálne siete sa veľmi líšia vo svojich funkciách a užívateľskej základni. Niektoré z nich majú možnosti zdieľania fotografií či videoobsahu, iné majú vstava-né blogy a instant messaging technológie. Existujú špecifické mobilné sociálne siete (napríklad Dodge-ball), ale niektoré webové sociálne siete tiež podporujú obmedzené mobilné interakcie (napríklad Face-book, MySpace a Cyworld). Mnoho sietí sa zameriava na určité zemepisné oblasti či jazykové skupiny. Napríklad sieť Orkut začínala v Spojených štátoch iba s anglickým rozhraním, ale portugalsky hovoriaci Brazílčania sa rýchlo stali dominantnou užívateľskou skupinou. Niektoré siete sú navrhnuté pre konkrétnu etnickú, náboženskú či sexuálnu orientáciu, politiku alebo alebo iné kategórie identity. Existujú dokonca
aj sociálne siete pre psov (Dogster) a mačky (Catster), hoci ich majitelia musia spravovať ich profily.12 Vzájomné odlišnosti sociálnych sietí asi najlepšie charakterizuje spôsob, resp. účely ich využívania. Podľa nich možno sociálne siete deliť na:
12 http://jcmc.indiana.edu/vol13/issue1/boyd.ellison.html
M2: Každodenné využívanie sociálnych sietí podľa krajov SR (% využívajúcich každý deň/ takmer každý deň; celá populácia SR 14+)
10
a) Profilovo zamerané – teda také, ktoré sú organizované okolo užívateľského profilu, ako napríklad Fa-cebook či MySpace.
b) Obsahovo zamerané – kde užívateľský profil má iba v sekundárnu úlohu a v centre pozornosti je ob-sah. Príkladom je Flickr pre zdieľanie fotografií, YouTube pre zdieľanie videa či Last.fm pre zdieľanie hudby.
c) Virtuálne – také, ktoré sú založené na on-line virtuálnom prostredí (virtuálnom svete) kde jednotlivca v komunikácii reprezentuje jeho „avatar“. Napríklad Second Life či World of Warcraft.
d) Mikroblogovacie – také, ktoré dovoľujú užívateľovi publikovať krátke správy, ako napríklad Twitter alebo Jaiku.
e) “White-label” siete, ktoré umožňujú užívateľom vytvoriť ich vlastnú verziu, t. j. akúsi mini komunitu, akú ponúkajú napríklad PeopleAggregator alebo Ning.13
Napriek vysokej rozmanitosti a prakticky neobmedzenej regionálnej dostupnosti sociálnych sietí sú na Slovensku dominantné prakticky dve. Ako ukazuje graf 7, za sieť číslo jeden možno považovať Facebook, ktorý využíva celkovo 49 % slovenskej populácie – teda každý druhý človek starší ako 14 rokov. V pro-stredí internetovej populácie tvorí skupinu užívateľov Facebooku až 70 % „internetistov“. Druhá priečka patrí slovenskej sieti Pokec (spoločnosti Azet) ktorú využíva asi tretina populácie. Spomedzi internetistov je to 45 %. Ako ďalej vidno z grafu 7, ostatným sieťam patrí – s pomerne veľkým odstupom – nižšie miesto v rebríčku. Napríklad Windows Live využíva celkovo už len 6 % populácie, mikroblogovaciu sieť Twitter 4 %, komunitný server MySpace 4 % či sieť zameranú na profesionálov LinkedIn 0,5 % populá-cie. Takmer každý desiaty respondent však uvádzal aj iné typy sietí alebo sociálnych médií, ako napríklad Badoo, YouTube či (dnes už zaniknutú) Google Buzz, ktorú nahradila sieť Google+.
13 http://www.digizen.org/socialnetworking/sn.aspx
49
32
6 4 4 0,5
9
70
45
8 6 6 1
12
0
10
20
30
40
50
60
70
80
Facebook Pokec WindowsLive
Twitter MySpace LinkedIn iná
G7: Využívanie konkrétnych typov sociálnych sietí (v %)
% z celej populácie SR 14+
% z užívateľov internetu 14+
42
43
45
52
63
64
83
34
41
31
27
24
28
24
15
24
21
12
8
17
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
iná sieť
Pokec
Windows Live
MySpace
G8: Intenzita/frekvencia využívania konkrétnych sociálnych sietí (v %)
vysoká stredná nízka
11
20%
21%
12%
47%
G9: Využívanie sociálnych sietí a ich najčastejšie kombinácie (celá populácia 14+)
1 sieť 2 siete
3 alebo viac sietí nepoužíva
Veľkosť sociálnych sietí (určovaná počtom užívateľov) však automaticky neznamená aj jej intenzívne vy-
užívanie – skôr naopak. Ako dokumentujú údaje z grafu 8, vyššiu frekvenciu využívania majú početne menej zastúpené a špecifickejšie zamerané siete. Napríklad profesionálne zameraný LinkedIn využíva s vysokou intenzitou, t. j. denne alebo takmer denne až 83 % z jeho užívateľov. Obdobne to platí aj o MySpace, Twitteri či Windows Live. Na druhej strane Facebook alebo Pokec využíva intenzívne len oko-lo 40 % ich užívateľov (hoci aj v týchto prípadoch je skupina intenzívnych užívateľov najsilnejšia). Napriek dominancii Facebooku a Pokecu v našich „zemepisných šírkach“ nemalá časť populácie využíva viac ako jednu sociálnu sieť. Ako vidno z grafu 9, len jednu sieť využíva iba 20 % populácie, teda každý piaty obyvateľ Slovenska. Naopak celkovo tretina populácie využíva viac ako jenu sieť – 21 % využíva dve a 12 % tri alebo viac sociálnych sietí. Možno teda konštatovať, že využívanie sociálnych sietí v „sing-le“ móde je na Slovensku v menšine.
Zaujímavé je tiež zistenie, že najčastejšími kombináciami využívania je v 33 % prípadov spojenie Face-book a Pokec. Naopak Facebook samostatne využíva 31 % a Pokec iba 5 % opýtaných. V ostatných prí-padoch figuruje zväčša Facebook a Pokec v kombinácii s inými špecifickejšie zameranými sieťami ako Twitter, MySpace, LinkedIn, Badoo, Windows Live či (už zaniknutý) Google Buzz. Sociálno-demografická analýza zasa ukázala, že užívatelia jednej siete majú nadpriemerne vyššie zastú-penie medzi 45 a viac ročnými, duševne pracujúcimi a dôchodcami (samozrejme len medzi tými, ktorí sociálne siete využívajú). Naopak, s využívaním viac ako jednej siete sa môžeme častejšie stretnúť v prostrediach mladých ľudí (14 – 24 rokov), študentov (najmä stredoškolákov) či vysokoškolsky vzdela-ných ľudí. Trend využívania viacerých sietí je teda typickejší pre mladšiu a vzdelanejšiu časť populácie.
PROFILY UŽÍVATEĽOV SOCIÁLNYCH SIETÍ Ak by sme vytvorili akýsi generálny profil slovenského užívateľa sociálnych sietí, tak by to mohol byť: rovnako muž ako žena; užívateľ(ka) vo veku 14 – 44 rokov; stredoškolsky alebo vysokoškolsky vzdela-ný(ná); študent(ka), duševne pracujúci(a), podnikateľ(ka) alebo živnostník(čka); respondent(ka) z ekonomicky lepšie situovanej domácnosti alebo z domácnosti, ktorá je zložená z mladých ľudí či detí do 18 rokov; obyvateľ(ka) väčšieho mesta či obyvateľ(ka) Bratislavského kraja.
Keďže každá sociálna sieť má svoje špecifické zameranie a služby, bude sa od tohto všeobecného profilu viac alebo menej odlišovať. Ako vidno z jednotlivých profilov, generálnemu či všeobecnému profilu sa najviac podobá profil užívateľov Facebooku. Avšak profily užívateľov iných, najmä špecificky zameraných sietí, sa už mierne odlišujú. Napríklad Pokec má na rozdiel od Facebooku nižšie zastúpenie vo vekovej kategórii už od 35 rokov; nadpriemerne vyššie zastúpenie ZŠ vzdelaných a naopak, podpriemerné zastú-penie VŠ vzdelaných; nadpriemerné zastúpenie študentov a nezamestnaných, ale podpriemerne zastú-penie duševne pracujúcich atď.
Facebook Pokec 33 %
Pokec
Facebook Pokec Iné siete
Facebook Pokec MySpace
Facebook Iné siete
Facebook Pokec Twitter
Facebook Pokec Windows Live
31 %
5 %
3 %
2 %
2 %
1 %
1 %
12
Niektoré sociálne siete ako, napríklad LinkedIn, Twitter či MySpace majú sociálno-demografické spek-
trum posunuté buď k mladším alebo vzdelanejším, lepšie sociálne situovaným či mestským užívateľom, a často k západu Slovenska.
SOCIÁLNE SIETE A PREFEROVANÝ HARDWARE
Globálne, ale aj slovenské štatistiky uvádzajú, že v posledných rokoch dochádza v oblasti využívania IT k vzostupnému trendu „mobility“. Napríklad v roku 2010 sa na Slovensku predalo viac prenosných počí-
tačov (laptopov, notebookov, netbookov) ako klasických desktopových PC a „vysoké čísla“ zaznamenala aj predajnosť smartfónov.14 Tento trend navyše podporuje vysoká penetrácia mobilného internetu a dy-namický rast aplikácií a služieb pre mobilné zariadenia (Google Android, Apple iOS, RIM BlackBerry, Win-dows Phone, Symbian, Bada). Najmä sociálne siete sú ako internetová technológia prístupné prakticky cez všetky bežné zariadenia od desktopov cez notebooky, tablety až po smartfóny. Aký je pomer medzi najčastejšie využívanými platformami ukazujú údaje v grafe 10. Napriek očakáva-niam, že dominantné budú najmä mobilné zariadenia, väčšia časť respondentov (59 %) uvádza, že na tento účel najčastejšie využíva klasické stolné PC. Naopak mobilné zariadenia na prístup k sociálnym sie-ťam využíva celkovo 41 % respondentov, z čoho laptopy, notebooky a netbooky tvoria 38%, smartfóny 2 % a tablety 1 %. Samozrejme „najčastejšie“ používané automaticky neznamená „výhradne“ používané. Treba brať do úvahy, že jeden užívateľ môže k svojej sociálnej sieti pristupovať počas dňa ale-
14 Medziročné rozdiely v predaji počítačov podľa údajov IT Ročenky 2010 predstavovali v prípade desktop PC prepad o 31,15 % a v prípade prenosných počítačov naopak nárast o 14,88 %. Z celkovo predaných 376 tis. značkových počí-tačov tvorili notebooky až 295 tis. Napríklad podiel predaja smartfónov v Slovak Telekome narástol od roku 2007 do roku 2011 z približne 5 % na viac ako 58 %.
Windows Live
Nadpriemerné zastúpenie VŠ vzdelaných Podpriemerné zastúpenie SŠ vzdelaných bez ma-
turity Nadpriemerné zastúpenie respondentov maďar-
skej národnosti Podpriemerné zastúpenie respondentov sloven-
skej národnosti Nadpriemerné zastúpenie duševne pracujúcich Nadpriemerné zastúpenie obyvateľov Trnavského
kraja
Nadpriemerné zastúpenie VŠ vzdelaných Podpriemerné zastúpenie SŠ vzdelaných bez ma-
turity Nadpriemerné zastúpenie obyvateľov Bratislav-
ského a Trnavského kraja
Nadpriemerné zastúpenie 14 – 24-ročných Podpriemerné zastúpenie 45+ ročných Nadpriemerné zastúpenie VŠ vzdelaných Podpriemerné zastúpenie SŠ vzdelaných bez ma-
turity Nadpriemerné zastúpenie študentov Podpriemerné zastúpenie manuálne pracujúcich,
nezamestnaných a dôchodcov Nadpriemerné zastúpenie domácností s príjmom
nad 1 301 € Podpriemerné zastúpenie domácností s príjmom
do 500 € Nadpriemerné zastúpenie obyvateľov najväčších
miest (nad 100 tis.) Podpriemerné zastúpenie obyvateľov najmenších
obci (do 2 tis.)
Nadpriemerné zastúpenie 14 – 24-ročných Podpriemerné zastúpenie 35+ ročných Nadpriemerné zastúpenie ZŠ vzdelaných Podpriemerné zastúpenie VŠ vzdelaných Nadpriemerné zastúpenie študentova a neza-
mestnaných Podpriemerné zastúpenie duševne pracujúcich Podpriemerné zastúpenie domácností s príjmom
nad 1 301 €
Nadpriemerné zastúpenie 14 – 24-ročných Podpriemerné zastúpenie 45 – 54-ročných Podpriemerné zastúpenie VŠ vzdelaných Nadpriemerné zastúpenie domácností s príjmom
nad 1 301 € Nadpriemerné zastúpenie obyvateľov Bratislav-
ského kraja
Nadpriemerné zastúpenie obyvateľov najväčších miest (nad 100 tis.)
Nadpriemerné zastúpenie obyvateľov Bratislav-ského kraja
13
bo v rôznych prostrediach (domácnosť, škola, práca, verejné priestory) z viacerých typov zariadení.
V takomto pohľade by bol pomer platforiem určite iný. Odlišnosti vo využívaní zariadení je vidno tiež z pohľadu intenzity, resp. frekvencie využívania so-ciálnych sietí. Údaje z grafu 11 naznačujú, že zatiaľ čo medzi respondentmi, ktorí používajú desktopy môžeme nájsť približne rovnako intenzívnych, stredne intenzívnych i občasných užívateľov, medzi respondentmi, ktorí používajú laptopy, notebooky alebo netbooky je už väčšina intenzívnych – každo-denných užívateľov sociálnych sietí. Jednoznačné je to aj (zatiaľ v nepočetnej) skupine používateľov
tabletov, medzi ktorými nachádzame výhradne in-tenzívnych užívateľov. Naopak, medzi respondentmi, ktorí na prístup k sociálnym sieťam používajú najčastejšie smartfó-ny, je viac takých, ktorí deklarujú, že sociálne siete využívajú stredne intenzívne (niekoľkokrát do týž-dňa) alebo menej intenzívne, t. j. párkrát do me-siaca alebo menej často. Napriek tomu sa ukazuje, že intenzívni užívatelia sociálnych sietí majú ten-denciu používať skôr mobilné zariadenia ako klasic-ké stolné počítače.
14
50
52
52
53
59
61
86
50
48
48
47
41
39
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
Windows Live
iné siete
MySpace
Pokec
G12: Najčastejšie používané platformy podľa konkrétnych sociálnych sietí (v %)
desktop PC mobilné zariadenia
31
52
100
27 37
25
0
36 32
23
0
36
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
Desktop PC Laptop, notebook Tablet Smartfón
G11: Najčastejšie používaný hardware a frekvencia využívania sociálnych sietí (respondenti, ktorí využívajú jednotlivé zariadenia na prístup k sociálnym sieťam, v %)
vysoká
stredná
nízka
59%
38%
1% 2%
G10: Najčastejšie využívaný hardware k prístupu na sociálne siete
Desktop PC Laptop, notebook
Tablet Smartfón
14
Graf 12 ďalej ukazuje, akej hardwarovej platforme dávajú prednosť užívatelia jednotlivých sietí. Ako vid-
no, užívatelia Facebooku a Pokecu mierne favorizujú desktop PC pred mobilnými zariadeniami, teda lap-topmi, notebookmi, tabletmi či smartfónmi. Pomer medzi preferenciou desktopovej a mobilnej platformy je však už vyrovnaný v prípade ďalších sietí, ako sú Twitter, MySpace, Windows Live či iných sietí (Ba-doo, Google, YouTube a pod). Naproti tomu užívatelia profesionálnej siete LinkedIn už jednoznačne pre-ferujú mobilnú platformu.
NA AKÉ ÚČELY VYUŽÍVAME SOCIÁLNE SIETE? Napriek širokému spektru aktivít na sociálnych sieťach je podľa očakávania na prvom mieste ich využíva-nie na súkromnú komunikáciu s priateľmi, známymi; na prezentáciu názorov, skúseností, zážitkov; na nadväzovanie nových kontaktov a pod. Inými slovami, každý druhý človek na Slovensku využíva sociálne siete na udržiavanie, rozširovanie alebo nadväzovanie sociálnych kontaktov.
52 % 74 %
35 % 50 %
34 % 49 %
34 % 49 %
19 %
14 % 19 %
18 %
na súkromnú komunikáciu s priateľmi, známymi; na prezentáciu svojich názorov, skúseností, zážitkov; na nadväzovanie nových kontaktov a pod.
na zábavu (hranie on-line hier, využívanie zábavných apli-kácií, zdieľanie videa, animácií,....)
na sledovanie správ, noviniek o spoločenskom, kultúr-nom a politickom živote
na informácie o službách a tovaroch (na sledovanie novi-niek, akcií, ponúk, ...)
na pracovnú, profesnú komunikáciu s kolegami, klientmi; na marketing, reklamné aktivity; na informovanie o novinkách v „branži“.....
na štúdium, študijné účely, komunikáciu a aktivity v rámci školy
na občianske aktivity (sledovanie informácii o verejných záležitostiach a problémoch; organizovanie mítingov, pro-testov, petícií, osvetová činnosť,.....)
G13: Na ktoré z uvedených účelov využívate sociálne siete? % z celej % z užívateľov populácie 14+ internetu 14+
26 %
27 %
15
V rámci internetovej populácie deklaruje takéto správanie až 74 % opýtaných. V sociálno-demografickom
pohľade je zaujímavé, že tento typ aktivít je takmer univerzálne rozložený. Využívajú ich rovnako muži i ženy, ľudia všetkých vekových a vzdelanostných kategórií, ľudia s rôznym sociálno-ekonomickým statu-som či obyvatelia všetkých veľkostných kategórií obcí a miest. Ďalším dôvodom, prečo sa sociálne siete na Slovensku využívajú, je zábava. Hranie on-line hier, využí-vanie zábavných aplikácií, zdieľanie videa, animácií, deklaruje 35 % populácie nad 14 rokov, čo v internetovom priestore predstavuje asi 50 % užívateľov internetu. Výrazne nadpriemerne zastúpenie tu majú najmä mladí ľudia vo veku 14 – 24 rokov, študenti, ľudia s nízkym vzdelaním (ZŠ) a domácnosti s nižším ekonomickým statusom (500 – 701 eur/mes.). Ďalšia vyše tretina (34 %) respondentov (49 % spomedzi „internetistov“) uvádza ako svoju aktivitu na sociálnej sieti sledovanie správ, noviniek o spoločenskom, kultúrnom a politickom živote. Najviac ich na-
chádzame medzi stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelanými, duševne pracujúcimi, respondentmi z lepšie ekonomicky situovaných domácností a obyvateľmi najväčších slovenských miest. Rovnaká časť populácie (34 %) využíva sociálne siete zasa na získavanie informácií o rôznych službách a tovaroch (napríklad sledovaním noviniek, akcií, obchodných ponúk, atď.). Spotrebiteľský typ aktivít na sociálnych sieťach je v populácii, tak ako v prípade sociálnych kontaktov, takmer univerzálne rozložený. V poslednom období sa však sociálne siete stávajú čoraz atraktívnejšie pre aktivity v oblasti vzdelávania a práce. Tento trend je zjavný už aj na Slovensku. Takmer pätina (19 %) opýtaných tvrdí, že sociálne siete sú pre nich priestorom na pracovnú alebo profesijnú komunikáciu s kolegami a klientmi; na marke-ting, reklamné aktivity; alebo na informovanie o novinkách v „branži“. Spomedzi internetových užívate-ľov ich deklaruje 27 % opýtaných. Nadpriemerne často ich využívajú najmä ľudia nad 35 rokov, stredo-
školsky a vysokoškolsky vzdelaní, duševne pracujúci, podnikatelia a živnostníci. Ako ukázali predchádzajúce zistenia, sociálne siete sa stali bežnou súčasťou života najmä pre mládež, resp. študentov. No ukazuje sa, že na sociálnych sieťach nevyhľadávajú iba rozptýlenie v podobe nových sociálnych kontaktov či zábavy, ale pre výraznú väčšinu z nich (74 %) sú prostriedkom na štúdium, štu-dijné účely, komunikáciu a aktivity v rámci školy. V celkovom pohľade sa to týka 18 % populácie (26 % medzi samotnými „internetistami“). Sociálne siete sú v neposlednom rade aj ideálnym komunikačným kanálom pre široké spektrum občian-skych aktivít, napríklad na sledovanie informácii o verejných záležitostiach a problémoch; na organizova-nie mítingov, protestov, petícií; na osvetovú činnosť, a pod. Najmä v poslednom roku sme boli svedkami,
ako sa prostredníctvom nich dokážu mobilizovať občania za presadzovanie svojich ľudských, občianskych či sociálnych práv v Egypte, Sýrii, Tunisku, Lýbii alebo proti kontroverzným návrhom na reguláciu inter-netového priestoru v USA a Európe (SOPA, PIPA, ACTA). Na Slovensku to boli najmä pád vlády a vyhlásenie predčasných parlamentných volieb 2012, škandály z odpočúvaniami novinárov či kauza „Go-rila“. V porovnaní s predchádzajúcimi aktivitami sú však občianske aktivity na sociálnych sieťach relatív-ne najmenej zastúpené. Využíva ich len 14 % populácie (medzi „internetistami“ 19 %). V sociálno-demografickom pohľade ide zväčša o ľudí s vyšším vzdelaním (SŠ alebo VŠ), duševne pracujúcich, res-pondentov z lepšie situovaných domácností a obyvateľov najväčších slovenských miest.15
DIGITÁLNA GRAMOTNOSŤ UŽÍVATEĽOV Posedný výskum digitálnej gramotnosti obyvateľstva v roku 2011 ukázal, že spomedzi troch desiatok
skúmaných digitálnych zručností patrí schopnosť obyvateľstva využívať sociálne siete medzi tie menej problémové. Ako vidno z údajov v tabuľke 1, na rozdiel od zručností v niektorých sofistikovanejších apli-káciách, v práci s informáciami alebo s hardware (inštalovanie HW a SW, nastavovanie funkcii PC), má populácia ako celok relatívne najmenšie problémy zvládať IT po komunikačnej stránke – teda ako nástroj vzájomnej komunikácie. Kým celoslovenský priemer digitálnej gramotnosti dosahuje 0,43 bodov, samot-né zručnosti vo využívaní sociálnych sietí sú mierne nad týmto priemerom (0,46 bodu).16 Obdobne nad-priemerné sú zručnosti vo využívaní chatu/videochatu, zasielaní správ z mobilov a smartfónov, mailovej komunikácií alebo vo využívaní internetovej telefónie (VoIP).
15 Treba však poznamenať, že výskum sa uskutočnil ešte pred týmito spoločensko-politickými udalosťami a podiel „mobilizovaných“ ľudí bude v súčasnosti pravdepodobne vyšší a rovnako môže byť zmenená aj ich sociálno-demografická skladba. 16 Digitálnu gramotnosť zahŕňa 28 indikátorov (otázok), ktoré merajú úroveň práce s modernou informačnou a komunikačnou technikou, jej aplikáciami a službami. Respondenti pri každej otázke vyjadrovali svoje zručnosti a schopnosti na stupnici od 1 – „ovládam to veľmi dobre" do 5 – „neovládam to vôbec“. Hodnoty indexov sú uvádzané na bodovej stupnici od 0 = digitálna negramotnosť do 1 = maximálna úroveň digitálnej gramotnosti. Čím je index vyšší, tým vyššia je deklarovaná úroveň digitálnej gramotnosti.
16
Ako ide práca so sociálnymi sieťami samotným užívateľom dokumentuje graf 14, ktorý porovná-va zručnosti v ich využívaní z pohľadu frekven-cie/intenzity. Tak ako v iných prípadoch, aj v tomto platí, že čím vyššia intenzita/frekvencia, tým vyššia digitálna gramotnosť. Zatiaľ čo u kaž-dodenných užívateľov sa index digitálnej gramot-nosti približuje až k maximálnej hranici (0,95 bo-
du), u menej intenzívnych užívateľov je už pod hranicou celoslovenského priemeru (t.j. 0,73 bo-
du). Za bezproblémových môžeme teda považovať respondentov, ktorí využívajú sociálne siete aspoň niekoľkokrát do týždňa. Naopak s menšími problémami ich zvládajú tí, ktorí ich využívajú iba párkrát me-sačne alebo menej často. Obdobná logika sa ukazuje napríklad pri porovnaní údajov o frekvencii využívania sociálnych sietí (graf 6) a digitálnej gramotnosti (graf 15) na úrovni jednotlivých sociálnych skupín obyvateľstva. Inými slovami – skupiny a prostredia s intenzívnejšími užívateľskými zvyklosťami disponujú zároveň lepšími zručnosťami. Najväčšie rozdiely vidno z hľadiska veku, vzdelania a ekonomickej aktivity respondentov (graf 15). Na-príklad kým medzi 14 – 24-ročnými je deklarovaná úroveň zvládania práce so sociálnymi sieťami až 0,94
bodu, v prípade 45 a viac ročných je to už len „podpriemerných“ 0,55 – 0,67 bodu. Obdobné klesá úro-veň zručností z hľadiska vzdelania. Zatiaľ čo respondenti s vysokoškolským vzdelaním dosahujú až 0,90 bodu, respondenti s úplným stredoškolským vzdelaním 0,82 a respondenti s učňovským vzdelaním iba 0,72 bodu. Výnimku tvoria respondenti so základným vzdelaním. Dôvod je jednoduchý – časť z nich tvo-ria študenti stredných škôl, ktorí zvládajú prácu na sociálnych sieťach takmer bez problémov. Digitálne zručnosti vo využívaní sociálnych sietí nie sú rovnaké ani z hľadiska ekonomickej aktivity. Štu-denti, ženy na materskej a duševne pracujúci, patria medzi nadpriemer – dôchodcovia, nezamestnaní a manuálne pracujúci medzi podpriemer. Ako ďalej vidno z grafu 15, digitálna gramotnosť tiež mierne stúpa s vyšším príjmom domácností alebo s veľkosťou obcí/miest, v ktorých respondenti žijú.
Z regionálneho pohľadu zasa deklarujú najlepšiu úroveň zručností najmä respondenti z Bratislavského, Trenčianskeho, Žilinského a Košického kraja. Naopak najnižšiu úroveň obyvatelia Trnavského kraja (ma-pa 3).
T1: Celková úroveň digitálnej gramotnosti (celá populácia 14+; indexy v bodoch)
Ovládanie hardware:
práca s PC (desktop) 0,54 práca s laptopom, tabletom, smartfónom 0,48 tlač dokumentov na PC tlačiarni 0,50 práca so skenerom 0,41 zapisovanie údajov na prenosné médium 0,43 inštalovanie zariadení (hardware) k PC 0,35 pripojenie počítača k internetu 0,40 prenášanie/kopírovanie údajov v sieti LAN 0,32
Ovládanie software:
práca s textovým procesorom 0,48 práca s tabuľkovým procesorom 0,39 práca s databázovým programom 0,29 práca s grafickým editorom 0,32 práca s multimediálnym programom 0,35 práca s internetovým prehliadačom 0,47 inštalovanie software a nastavovanie PC 0,33
Práca s informáciami a službami:
vyhľadávanie inform. a služieb na internete 0,57 registrácia prístupu k informáciám a službám 0,50 používanie internetbankingu 0,37 e-shopping 0,41 vyhľadávanie informácií v LAN 0,33 práca s elektronickými tlačivami, formulármi 0,43 download/upload súborov, údajov 0,41
Schopnosť komunikácie:
odosielanie, prijímanie e-mailov 0,57 komunikácia cez chat / videochat 0,48 zasielanie SMS, MMS cez mobil/smartfón 0,59 telefonovanie prostredníctvom internetu 0,46 komunikácia v diskusných skupinách, fórach 0,40 komunikovanie v sociálnych sieťach 0,46
0,9
6
0,8
6
0,7
8
0,7
0
0,5
7
0,4
9
0,00
0,33
0,66
1,00
den
ne
4 –
5 d
ní v
týž
dn
i
2 –
3 d
ni v
týž
dn
i
raz
za t
ýžd
eň
1 –
3 k
rát
do
mes
iaca
men
ej č
asto
Níz
ka
St
red
ná
Vys
oká
G14: Digitálna gramotnosť vo využívaní sociálnych sietí podľa frekvencie
(indexy v bodoch)
priemer
0,73
17
0,85
0,83
0,80
0,81
0,80
0,79
0,85
0,84
0,82
0,76
0,79
0,69
0,78
0,76
0,82
0,64
0,95
0,72
0,95
0,77
0,82
0,73
0,90
0,82
0,72
0,86
0,62
0,55
0,67
0,77
0,84
0,91
0,93
0,83
0,79
0,00 0,33 0,66 1,00
nad 100 tisíc obyv.
50 – 100 tisíc obyv.
20 – 50 tisíc obyv.
5 – 20 tisíc obyv.
2 – 5 tisíc obyv.
do 2 tisíc obyv.
1 301 € a viac
1 101 – 1 300 €
901 – 1 100 €
701 – 900 €
501 – 700 €
do 500 €
iná
maďarská
slovenská
dôchodcovia
v domácnosti
nezamestnaní
študenti
podnikatelia, živnostníci
duševní pracovníci
manuálni pracovníci
VŠ
SŠ s maturitou
SŠ bez maturity
ZŠ
60 a viac rokov
55 – 59 rokov
45 – 54 rokov
35 – 44 rokov
25 – 34 rokov
18 – 24 rokov
14 – 17 rokov
ženy
muži
Nízka Stredná Vysoká
G15: Digitálna gramotnosť podľa sociálno-demografických skupín užívateľov soc. sietí (indexy v bodoch; priemer SR - 0,73)
RO
D
VEK
V
ZDEL
AN
IE
ZAM
ESTN
AN
IE
NÁ
RO
DN
OSŤ
P
RÍJ
EM D
OM
ÁC
. SÍ
DLO
18
***
Ako teda ukázali výsledky výskumu – relatívne vysoký podiel a intenzita využívania sociálnych sietí v populácii, vyvážená orientácia na rôzne oblasti aktivít, priaznivá úroveň digitálnych zručností – to všetko dáva dobrú príležitosť pre inovácie a rast informatizácie spoločnosti ako celku. Práve „ľudovosť“ tejto modernej technológie spolu s jej „multimediálnou“ povahou môže byť v blízkej budúcnosti hnacím motorom rozširovania celkovej úrovne digitálnej gramotnosti na Slovensku. Využívanie sociálnych sietí, resp. sociálnych médií totiž vyžaduje kreativitu, zdieľanie informácií, participáciu na tvorbe a publikovaní
obsahu, využívanie širokého spektra aplikácií, komunikačných kanálov a pod. Inými slovami, „byť na sociálnej sieti“ vyžaduje od človeka omnoho viac, než len schopnosť využívať počítač ako inteligentný písací stroj alebo nástroj na vyhľadávanie informácii.
M3: Digitálna gramotnosť užívateľov sociálnych sietí podľa krajov SR (indexy v bodoch; priemer SR – 0,73)
