SPNZ SGOA - Slovenský plynárenský a naftový zväz · PDF filegeofyzikálnych metód (2D a 3D seizmika), povrchových geochemických meraní a celkového geologického prehodnotenia

Legenda

existujúca prepravná trasa

slovenská časť plánovaného prepojenia s Poľskom

varianty plánovaného plynovodu Eastring

PZZP Nafta

plánovaný PZZP NAFTA

Slovensko

SlovenSký plynárenSký a naftový priemySel

SPNZ SGOA

03_16_BROZURA_spnz_197x280mm_SK.indd 1 1.4.2016 13:28

SPNZ - Slovenský plynárenský a naftový zväz

Editoriál

V roku 2016 si slovenské plynárenstvo pripomína 160. výročie od svojho vzniku. V marci 1856 sa rozsvietilo v Bratislave 209 plynových lámp zásobovaných svietiplynom z mestskej plynárne. Tento okamih môžeme označiť za začiatok plynárenstva na Slovensku. Od tých čias sa slovenské plynárenstvo zmenilo na významné priemyselné a energetické odvetvie. Slovenská prepravná sieť patrí k najvýkonnejším v celej Európe a pokrytie krajiny distribučnou sieťou a podzemnými zásobníkmi radí Slovensko na druhé miesto v Európskej únii. Podiel zemného plynu v energetickom mixe Slovenska je stále okolo 24 %.Slovensko vďaka svojej geografickej polohe bolo priam predurčené stať sa stredoeurópskou prepravnou trasou už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia: medzinárodný ropovod DRUŽBA, medzištátny plynovod BRATSTVO a neskôr sústava tranzitných plynovodov EUSTREAM už takmer päťdesiat rokov spoľahlivo zásobujú ruskými uhľovodíkmi krajiny strednej, južnej i západnej Európy.Po plynovej kríze v zime 2009 sa ukázalo, že k bezpečnosti dodávok nestačia len zásobovacie trasy východ – západ, ale treba vybudovať aj plynové interkonektory v smere sever – juh. Vďaka spolupráci krajín Vyšehradskej štvorky i podpore Európskej komisie bol v ostatných dvoch rokoch uvedený do prevádzky slovensko-maďarský plynovod, rozpracovaný do štádia realizácie bol slovensko-poľský plynovod a reverzný tok

cez Slovensko zabezpečil už počas dvoch zím dostatok plynu na Ukrajine. Slovenskí plynári navrhli aj celoeurópske riešenia, ktoré zvýšia bezpečnosť zásobovania zemným plynom celého stredo-južného európskeho regiónu. Ide o plynovod EASTRING, ktorý by prepojil najväčšiu kompresorovú stanicu v rámci EÚ na slovensko-ukrajinskej hranici vo Veľkých Kapušanoch s budúcim HUB-om na bulharsko-tureckej hranici, kde okrem ruského zemného plynu sa v krátkej budúcnosti objaví aj plyn z kaspickej oblasti. Veľké Kapušany sú aj vhodnou lokalitou na výstavbu nového podzemného zásobníka zemného plynu – a to je ďalší slovenský nádejný projekt.Plynárenské jubileum si pripomíname v čase keď zemný plyn v Európe zápasí o svoje miesto v európskom energetickom mixe. Rôzne lobistické skupiny tlačia zemný plyn medzi špinavé fosílne palivá a neberú do úvahy, že zemný plyn vo vzťahu k uhliu emituje o 50 % menej emisií CO2, o 67 % menej emisií NOx, o 99 % menej emisií SO2, ale najmä o 90 % menej prachových nečistôt. Preto je našou hlavnou úlohou v súčasnosti „Gas Advocacy“ – každý plynár sa musí stať advokátom zemného plynu! Plne podporujeme závery parížskej konferencie COP21, udržateľná budúcnosť bude založená na širokom využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Ale už dnes je jasné, že ani ciele európskeho programu, tzv. 20 – 20 – 20, sa nedosiahnu bez využitia zemného plynu. Samotné obnoviteľné zdroje nedokážu pokryť požiadavku na nárast energií, ktorý sa odhaduje na 40 % v nasledujúcich dvadsiatich rokoch. Optimálnym riešením je preto spolupráca obnoviteľných zdrojov energií a zemného plynu. Zemný plyn sa tak stáva strategickým partnerom obnoviteľných zdrojov pri zabezpečení dodávok energií a redukcii emisií. Tu sa otvárajú nové výzvy pre slovenské plynárenstvo - výskum nových technológií na báze zemného plynu v rámci grantových schém.Zo skôr spomenutého vyplýva, že to, čím sa môže Slovensko pochváliť sú v prvom rade plynárenskí odborníci, ktorých združujú plynárenské spoločnosti, ale aj náš zväz. Slovenský plynárenský a naftový zväz je hovorcom plynárenského odvetvia doma a jeho reprezentantom v zahraničí. Je aktívnym členom Medzinárodnej plynárenskej únie. Na svetových plynárenských kongresoch 2012 a 2015 boli prednášky slovenských plynárov vyhodnotené ako najlepšie zo stredoeurópskeho regiónu. Preto sa odvážim tvrdiť, že slovenskí plynári sú zárukou, že nielen slovenské, ale aj európske plynárenstvo má budúcnosť.

Tomáš Malatinskýprezident SPNZ

2


160 rokov plynárenstva na Slovensku

ŠTRUKTÚRA ORGÁNOV SPNZ

Ján Klepáčvýkonný riaditeľ SPNZ

rada

• 24 členov

prezídium

• prezident• pastprezident • 3 členovia, ktorí

na rotačnom princípe zastávajú funkciu viceprezidenta

Poradné orgány Prezídia

• koordinátor pracovných komisií

• hospodár

pracovné komisie

Legislatívno-právna komisia

Pracovné komisie plynárenského reťazca

PK 1 – Prieskum a ťažbaPK 2 – Skladovanie plynuPK 3 – Preprava plynuPK 4 – Distribúcia plynu

Prierezové programové komisie

PK B – Stratégia, ekonomika a regulácia

PK C – Rozvoj trhu so zemným plynomPK AZZZ – Asociácia zamestnáva teľ

ských zväzov a združeníPK Gas Advocacy

Národné komisie

NK pre TPP NK pre koróziu

výkonný riaditeľ

revízna komisia

• predseda• 4 členovia

Snem

3



Kolektívni členovia SPNZ SPNZ má 55 kolektívnych členov

Ťažba, preprava, distribúcia a uskladňovanie zemného plynu• eustream, a.s.• NAFTA a.s.• POZAGAS a.s.• SPP – distribúcia, a.s.• SPP Storage, s.r.o.• TRANSPETROL, a.s.

projekčné a konzultačné služby, výstavba, rekonštrukcia a opravy plynovodov a plynovodných rozvodov • AREKO, spol. s r.o.• BMS Bojnanský, s. r.o.• ČKD Slovensko, s.r.o.• CHEMPRO, a.s.• Inžinierske stavby, a.s.• Ján Prelec - FEJA• MIVA, spol. s r.o. • Montrúr, s.r.o.• PKP.systém, s.r.o.• PPA CONTROLL, a. s.• PSJ Hydrotranzit, a.s.• SCHUCK Slovensko, s.r.o.• SEPS a.s.• Streicher SK, a. s.

informačné technológie pre plynárenstvo• IPESOFT, spol. s r.o.• sféra, a.s.• YMS, a.s.,

výroba, predaj a servis zariadení a prvkov pre plynárenstvo • Armatúry Group, a.s.• ELSTER s.r.o.• GENERI, s.r.o.• Holko – súkromná firma• HUTIRA Slovakia, s.r.o.• MENERT, spol. s r.o.• REGADA, s.r.o.• t-gas, s.r.o.

4



obchodná a poradenská činnosť• AQUAGAS, spol. s r. o.• H&H Unikov, s.r.o.• Regel+Messtechnik Consulting, s.r.o.• Slovenský plynárenský priemysel, a.s.• Stendhal, s.r.o.• VEMEX ENERGO, s.r.o., Bratislava• Združenie LPG spoločností

iné • Bonett Slovakia, s.r.o.• COM-therm, spol. s r.o.• Emmerson Process Management, s.r.o.• Heloro, s.r.o.

technické univerzity a vysoké školy• Slovenská technická univerzita, Materiálovo-

-technologická fakulta• Slovenská technická univerzita, Strojnícka

fakulta• Slovenská technická univerzita, Fakulta

chemickej a potravinárskej technológie • Technická univerzita v Košiciach, Fakulta BERG• Technická univerzita v Košiciach, Hutnícka

fakulta• Vysoká škola chemicko-technologická, Ústav

plynárenství, koksochemie a ochrany ovzduší• Žilinská univerzita, Strojnícka fakulta, Žilina

Cechy, združenia, výskumné ústavy a úrady• CVTT - Cech vykurovacej a tepelnej techniky• Matematický ústav SAV• Slovenská zváračská spoločnosť• VÚZ - Priemyselný inštitút SR• VÚSAPL, a.s.• Obvodný banský úrad v Bratislave

individuálni členoviaOkrem kolektívnych členov má SPNZ aj vyše 160 individuálnych členov.

5



Slovenský plynárenský a naftový zväz

Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) vznikol po rozdelení Československa v roku 1993 transformáciou Československého plynárenského

▶ byť hovorcom plynárenského a ropného odvetvia a vytvárať podmienky na otvorenú odbornú diskusiu pri riešení koncepčných, technických, ekonomických i legislatívnych problémov

▶ vytvárať podmienky na otvorenú odbornú diskusiu pri riešení koncepčných, technických, ekonomických, legislatívnych a ďalších problémov plynárenského a naftového odvetvia

▶ reprezentovať plynárenstvo SR v Medzinárodnej plynárenskej únii (IGU), aktívne sa podieľať na jej činnosti

▶ aktívne sa zúčastňovať na zvyšovaní kvalifikácie pracovníkov, odborníkov a študentov plynárenského, naftového a ropného odvetvia

Členstvo v medzinárodných organizáciách

Ciele SpnZ

a naftového zväzu na dva samostatné právne subjekty. Je pokračovateľom tradícií založených v roku 1919 českými a slovenskými plynármi.

▶ podporovať a zvýrazňovať imidž zemného plynu ako energeticky výhodného a ekologicky priaznivého paliva

▶ zastupovať plynárenstvo pri tvorbe zákonných noriem a technických predpisov v rámci legislatívneho procesu SR

▶ v rámci Gas Advocacy aktívne obhajovať, udržiavať relevantnosť a zlepšovať imidž zemného plynu ako základnej súčasti energetického mixu pri dosiahnutí udržateľného rastu

6



Aktivity SPNZ v triéniu 2012 – 2015

▶ zástupca SPNZ vo Výkonnom výbore IGU

▶ predseda WOC 2 podzemné skladovanie

▶ práca v pracovných a programových komisiách IGU (WOC 1, WOC 2, WOC 3, WOC 4, WOC 5, PGC B, PGC C)

▶ zástupca SPNZ v pracovnej skupine IGU „Building for the future“

▶ zástupca SPNZ v predsedníctve výboru európskej asociácie pre protikoróznu ochranu CEOCOR

▶ zástupca SPNZ vo Výkonnom výbore technického združenia Marcogaz

▶ organizuje konferencie, semináre a workshopy aj s medzinárodnou účasťou na aktuálne témy z oblasti plynárenstva

▶ vydáva jediný slovenský odborný plynárenský časopis Slovgas

▶ organizuje súťaž „Cena prof. Nemessányiho“ o najlepšie diplomové práce z oblasti plynárenstva, naftového a ropného priemyslu

▶ v roku 2012 inicioval a zorganizoval medzinárodnú konferenciu „Stredoeurópsky prepravný koridor plyn – ropa“ pri príležitosti 50. výročia medzinárodného ropovodu Družba, 45. výročia medzinárodného plynovodu Bratstvo a 40. výročia spustenia prvej línie sústavy tranzitných plynovodov na Slovensku

▶ v roku 2012 zasadal v Bratislave WOC 2 IGU

▶ v roku 2013 SPNZ pripravil 6. Stredoeurópsky plynárenský kongres v Bratislave

▶ v roku 2013 sa na spoločnom rokovaní zišli v Bratislave študijné skupiny 3.1 a 3.3 WOC 3 IGU

▶ v roku 2014 zasadal v Bratislave PGC B IGU

medzinárodné Domáce

7



Medzníky slovenského plynárenstva

1856 (19. marec)

1910

1914 (13. január)

50. roky 20. storočia

1967

1972 (28. december)

v Bratislave začala prevádzku prvá plynáreň na svietiplyn na území Slovenska. Éra svietiplynu sa na Slovensku skončila v roku 1978

na Záhorí objavili prvé ložisko zemného plynu na Slovensku, z ktorého sa začalo priemyselne ťažiť v roku 1914

na nálezisku v Gbeloch sa začalo s priemyselnou ťažbou vzácnej ťažkej ropy

začala sa priemyselná ťažba zemného plynu, ktorý sa dovtedy využíval najmä na zvýšenie ťažby ropy

oficiálne uviedli do prevádzky medzištátny plynovod Bratstvo, ktorý dopravoval zemný plyn z ruských nálezísk nielen na Slovensko, ale čiastočne aj do Čiech a Rakúska

začala sa preprava zemného plynu tranzitným plynovodom, čo sa stalo rozhodujúcim medzníkom vo vývoji slovenského plynárenstva, a vďaka čomu je Slovensko druhým najväčším prepravcom zemného plynu v Európe

8



1973 (1. júla)

1993

2002

2006 (1. júl)

2011 (6. September)

2014

do prvého zásobníkového objektu Láb 2 začali prúdiť prvé kubické metre zemného plynu dovezeného z Ruska

po rozdelení bývalého Československa sa slovenská časť tranzitu zemného plynu včlenila do štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel (SPP)

monopolná plynárenská spoločnosť SPP Bratislava bola čiastočne sprivatizovaná konzorciom zahraničných spoločností Ruhrgas AG, Gaz de France a Gazprom, ktoré získali 49 % akcií. Majoritným akcionárom bol slovenský štát

došlo k právnemu oddeleniu (unbundlingu) prepravy a distribúcie zemného plynu a vzniku dvoch dcérskych spoločností SPP - preprava, a. s., a SPP - distribúcia, a.s. V roku 2008 spoločnosť SPP - preprava, a. s., zmenila svoje logo aj názov na eustream, a. s.

slávnostne otvorili Centrálny areál Gajary, ktorý je súčasťou podzemného zásobníka zemného plynu Gajary-báden, vybaveného najmodernejšou technológiou a zariadeniami

100-percentným vlastníkom akcií materskej spoločnosti SPP sa stal štát. Jeho podiel v dcérskych spoločnostiach zostal 51 percent

9



Prieskum a ťažba uhľovodíkovPriemyselná ťažba ropy sa na území Slovenska oficiálne začala v roku 1914. Od začiatku ťažby uhľovodíkov, až po súčasnosť, sa na našom území vyťažilo 26,5 mld. m3 zemného plynu, 3,7 mil. ton ropy, viac ako 400-tisíc ton gazolínu a uskutočnilo sa celkovo 3 200 vrtov. V súčasnosti dosahuje ročná ťažba na území Slovenska 85,6 mil. m3 zemného plynu, 9,6-tis. ton ropy a približne 2,4-tis. ton gazolínu. Prieskumné aktivity sa realizujú v troch hlavných uhľovodíkových panvách na Slovensku - vo Viedenskej panve, na Podunajskej nížine a Východoslovenskej nížine. Uhľovodíky sa v spomínaných lokalitách dobývajú z hĺbok od 300 m až do približne 6 505 m.Potenciálom v prieskume je orientácia na nové geologické koncepty, ako aj prehodnotenie existujúcich oblastí na základe moderných geofyzikálnych metód (2D a 3D seizmika), povrchových geochemických meraní a celkového geologického prehodnotenia oblasti so zámerom maximálne využiť existujúcu ťažobnú infraštruktúru.Najvýznamnejšou spoločnosťou zaoberajúcou sa prieskumom a ťažbou uhľovodíkov na Slovensku je spoločnosť NAFTA, pre ktorú je aj po 100 rokoch táto činnosť stále jednou z kľúčových.Prieskumno-ťažobné aktivity realizuje v súlade s medzinárodnými štandardmi a neustále aplikuje moderné metodológie v tejto oblasti. NAFTA disponuje dlhoročnými skúsenosťami v prieskume uhľovodíkov a ložiskovom inžinierstve, kvalitným softvérovým vybavením a predovšetkým vysoko kvalifikovaným a skúseným tímom odborníkov. Úspešnosť vrtných projektov spoločnosti je vysoká, keďže v poslednej dekáde dosiahla z celkového počtu 47 uskutočnených vrtov až 50 %. Jedným z výsledkov pozitívnych vrtných kampaní je aj začiatok ťažby novoobjavených plynových akumulácií v oblasti Záhorská Ves, kde bolo na tento účel vybudované zberné plynové stredisko Záhorská Ves, ktoré spoločnosť NAFTA uviedla do prevádzky v roku 2015. Svoje rozsiahle know-how v oblasti prieskumu, vrtby a ťažby uhľovodíkov sa NAFTA usiluje využívať aj prostredníctvom spolupráce na zahraničných projektoch so zameraním najmä na Ukrajinu a Turecko.

10



Medzinárodná preprava zemného plynuPrevádzkovateľom prepravného systému zemného plynu, ktorý prechádza cez územie Slovenskej republiky, je spoločnosť Eustream. Prepravný koridor tvorí spoľahlivú časť medzinárodnej prepravnej siete a patrí k najvýznamnejším prepravným trasám zemného plynu zo Spoločenstva nezávislých štátov do Európy a Európskej únie. Od roku 1968 sa cez Slovensko prepravilo viac ako 2,3 bilióna (2 373 000 000 000) m3 zemného plynu, čo svedčí o spoľahlivej preprave zemného plynu a bohatej tradícii.Vysokotlakový prepravný systém prepojený s hlavnými trasami Ukrajiny, Českej republiky, Rakúska a Maďarska ponúka dennú technickú kapacitu na vstupnom bode Veľké Kapušany vo výške 2 288 GWh, čo predstavuje 220 mil. m3 za deň, respektíve viac ako 80 mld. m3 za rok. Systém pozostáva zo štyroch až piatich paralelných potrubí s priemerom 1200/1400 mm a s prevádzkovým tlakom 7,35 MPa. Výkon potrebný na plynulý tok zabezpečujú štyri kompresorové stanice s výkonom takmer 550 MW. Najvýznamnejšia kompresorová stanica sa nachádza na slovensko-ukrajinských hraniciach vo Veľkých Kapušanoch. Svojím výkonom takmer 300 MW patrí k najväčším kompresorovým staniciam v krajinách EÚ.Najväčšia časť aktivít spoločnosti Eustream sa sústreďuje na medzinárodnú prepravu zemného plynu, ktorá je založená na princípe Entry – Exit. Cez Slovensko sú zemným plynom zásobované viaceré európske krajiny a významné energetické spoločnosti z členských a nečlenských krajín EÚ. Prístup do slovenskej prepravnej siete dlhej 2 332 km je zabezpečený transparentným a nediskriminačným spôsobom, v úplnom súlade s európskou a slovenskou legislatívou pre plynárenský priemysel. Zákazník – shipper si na vstup alebo výstup do/z prepravného systému môže zvoliť ktorýkoľvek zo šiestich vstupných/výstupných bodov.

Diverzifikácia prepravných trás – budujeme medzinárodné prepojenia

Slovenský prepravca ako významný prevádzkovateľ európskej infraštruktúry dlhodobo pracuje na jej rozširovaní a posilňovaní prostredníctvom budovania nových medzinárodných plynovodných prepojení.Reverzný tok plynu sa stal štandardným riešením, ktorý má Eustream vo svojom portfóliu, aby mohol prepravovať zemný plyn aj opačným smerom ako bolo bežné do roku 2009, a to v smere západ – východ.Na požiadavku energetickej bezpečnosti a diverzifikácie prepravných trás zemného plynu reagovala spoločnosť Eustream budovaním nových

prepojení s napojením na prepravné trasy susedných krajín. Jedným z nich je prepojenie prepravných sústav Slovenska a Maďarska, ktoré bolo v roku 2015 spustené do komerčnej prevádzky. Reakciou na geopolitickú situáciu vo východnej Európe (konflikt na Ukrajine) je reverzné plynovodné prepojenie smerom na Ukrajinu, ktoré Eustream vybudoval v roku 2014, na základe výzvy Európskej únie.V prípravnej fáze sa nachádza strategický projekt poľsko-slovenského plynovodného prepojenia, ktorý má za cieľ vybudovať cezhraničné prepojenie prepravných sietí plynu Poľska a Slovenska. Projekt poľsko-slovenského plynovodného prepojenia, spolu so slovensko-maďarským prepojením, tvorí súčasť tzv. severojužného plynárenského koridoru, ktorého cieľom je prepojiť prepravné siete krajín strednej

a juhovýchodnej Európy a prispieť k vytvoreniu jednotného európskeho trhu s plynom v regióne strednej Európy.Spoločnosť Eustream si plne uvedomuje, že diverzifikácia prepravných trás zemného plynu je základným predpokladom posilnenia energetickej bezpečnosti v európskom regióne. Preto koncom roka 2014 predstavila nový projekt plynovodného prepojenia tranzitných systémov Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska, ktorý ponúka diverzifikáciu zdrojov a prepravných trás zemného plynu z a do Európy. Projekt s názvom Eastring patrí v súčasnosti k najrýchlejšie realizovateľným a najefektívnejším rozvojovým projektom na zabezpečenie bezpečnosti dodávok zemného plynu na Balkán, ktorý zároveň poskytne novú trasu pre dodávky plynu z Turecka – z krajiny, ktorá sa v budúcnosti môže stať dôležitou plynárenskou prepravnou trasou do centrálnej Európy. Na prelome rokov 2015 a 2016 získal Eastring štatút projektu spoločného záujmu Európskej únie. 11



Podzemné skladovanie zemného plynu

Z medzinárodného hľadiska zohráva Slovensko v plynárenstve Európy dôležitú úlohu. Objemom prepravovaného zemného plynu z Ruska do západnej Európy je jednou z najväčších tranzitných krajín. Zároveň patrí medzi krajiny s jedným z najrozvinutejších systémov distribúcie zemného plynu v Európe. Túto plynárenskú sieť krajiny dopĺňajú podzemné zásobníky zemného plynu vo Viedenskej panve na západnom Slovensku s celkovou kapacitou viac ako 34,4 TWh/3,2 mld. m3. Vhodné geologické predpoklady na budovanie podzemných zásobníkov zemného plynu má oblasť Viedenskej panvy.Podzemné zásobníky prevádzkujú na Slovensku spoločnosti NAFTA a.s. a POZAGAS a.s.Ich zásobníky sú súčasťou komplexu podzemných zásobníkov zemného plynu Láb. Ide o jedinečný flexibilný komplex s unikátnym prepojením viacerých ložiskových objektov a povrchových technológií s rôznymi fyzickými prepojovacími bodmi, a to s distribučnou a prepravnou sieťou. Komplex podzemných zásobníkov zemného plynu Láb bol vytvorený konverziou pôvodných plynových ložísk nachádzajúcich sa v neogénnych sedimentoch v hĺbkach až do 2 km. Existencia pôvodných plynových akumulácii zaručuje integritu zásobníka, čím je splnená primárna požiadavka na jeho vybudovanie.Najväčším prevádzkovateľom podzemných zásobníkov zemného plynu na Slovensku je spoločnosť NAFTA, ktorej skladovacia kapacita dosiahla po dlhodobom rozvoji 27,5 TWh/2,6 mld. m3. Tým, že pracovný objem zásobníkov je dynamická veličina, ktorej veľkosť závisí najmä od spôsobu jej využívania klientmi a know-how prevádzkovateľa, vie spoločnosť NAFTA priebežne modifikovať svoju skladovaciu kapacitu v závislosti od potrieb existujúcich, ako aj potenciálnych zákazníkov. Skladovacia kapacita NAFTA je aktívne využívaná primárne dodávateľmi plynu, čím sa významne zvyšuje bezpečnosť

dodávok pre Slovensko, ako aj stredoeurópsky región. Zásobník NAFTA prostredníctvom napojenia na zásobník POZAGAS má k dispozícii aj unikátne prepojenie s virtuálnym obchodným bodom v Rakúsku. Výhodná geografická lokalita a dlhoročné skúsenosti v oblasti podzemného skladovania zemného plynu tak robia zo spoločnosti NAFTA významného hráča na trhu so skladovacou kapacitou. NAFTA preto neustále pracuje aj na rozvoji svojich zásobníkov, zvyšovaní ich bezpečnosti, spoľahlivosti, flexibility, automatizácie a prichádza s inovatívnymi skladovacími produktmi pre svojich klientov.Podzemný zásobník zemného plynu Láb 4. stavba prevádzkovaný spoločnosťou POZAGAS a.s. sa nachádza vo východnej časti Viedenskej panvy v blízkosti mesta Malacky. V súčasnosti predstavuje približne 20 % objemu uskladňovacích kapacít Slovenskej republiky - 655 mil. m3. Obe spoločnosti, ktoré prevádzkujú podzemné zásobníky zemného plynu na Slovensku sa usilujú o kontinuálne zvyšovanie uskladňovacích kapacít svojich zásobníkov použitím najmodernejších metód v oblasti geologického a ložiskovo-inžinierskeho prieskumu a zároveň o zvyšovanie technických parametrov na dosiahnutie ešte vyššieho štandardu a flexibility poskytovaných služieb. Najvýznamnejšou udalosťou v odvetví podzemného skladovania zemného plynu na Slovensku v posledných rokoch bolo ukončenie poslednej etapy projektu zásobníka Gajary-báden, ktorý patrí spoločnosti NAFTA. Pri výstavbe boli použité najmodernejšie technológie šetrné voči životnému prostrediu s dôrazom na vysokú prevádzkovú bezpečnosť. Po ukončení poslednej etapy dosiahol zásobník skladovaciu kapacitu 5,8 TWh/550 mil. m3. Pôvodne plánovanú kapacitu 5,3 TWh/500 mil. m3 sa spoločnosti podarilo zvýšiť, vďaka znalostiam svojich odborníkov. Dôležitým prínosom ukončenia projektu Gajary-báden je aj podpora reverzných tokov v prepravnej sieti, čím NAFTA potvrdzuje úlohu jedného z pilierov energetickej bezpečnosti.

12



Podzemné skladovanie zemného plynu - mapa

Prepravný systém

PZZP Nafta

Virtuálny obchodný bod v Rakúsku

13



Distribúcia zemného plynu

Distribúciu zemného plynu na Slovensku zabezpečuje predovšetkým najväčšia plynárenská distribučná spoločnosť SPP - distribúcia, a. s., (SPP-D), ktorej siete s celkovou dĺžkou viac ako 33-tisíc km pokrývajú takmer celé územie krajiny. Spoločnosť distribuuje približne 98 % distribuovaného objemu zemného plynu na Slovensku. Zvyšok zabezpečuje približne 40 menších prevádzkovateľov distribučných sietí lokálneho významu, ktoré vznikli v oblastiach, kde nebola dostatočne vybudovaná distribučná sieť (priemyselné parky, nové obytné územia). Prístup k zemnému plynu má vyše 94 % obyvateľov, vďaka čomu je Slovensko druhou najviac plynofikovanou krajinou v Európe.Spoľahlivosť prevádzky plynárenskej distribučnej siete uvedeného rozsahu si vyžaduje vysokú odbornosť, neustály rozvoj a nepretržité dôsledné monitorovanie stavu plynovodov a plynárenských zariadení v záujme zabezpečenia technicky bezpečnej, dodávateľsky spoľahlivej a zároveň ekonomicky efektívnej distribúcie zemného plynu. SPP-D však nie je len štandardným distribútorom zemného plynu a prevádzkovateľom distribučnej siete, jedinečnosť prevádzkového modelu spoločnosti spočíva v ďalších legislatívnych povinnostiach, ktoré napĺňa popri klasických úlohách prevádzkovateľa distribučnej siete.SPP-D sa sústreďuje na strategické zabezpečenie bezpečnosti dodávok všetkým slovenským domácnostiam a tiež na množstvo ďalších povinností zvyčajne zverovaných spoločnostiam prepravujúcim zemný plyn, akými sú zodpovednosť za rozsiahlu vysokotlakovú sieť, úlohy plynárenského dispečingu a proces fyzického vyvažovania siete. Vzhľadom na tento v Európe jedinečný model je SPP-D hráčom, ktorý zohráva skutočne strategickú a kľúčovú úlohu na slovenskom plynárenskom trhu.SPP-D podniká v plne regulovanom prostredí. Medzi významné úlohy SPP-D patrí dispečerské riadenie. Slovenský plynárenský dispečing

(SPD) riadi distribučnú sieť prostredníctvom centra umiestneného v Bratislave a ďalších 4 monitorovacích centier s nepretržitou 24-hodinovou prevádzkou. Dispečerské riadenie (jeho súčasťou je aj fyzické vyvažovanie siete) a monitorovací systém SCADA zohrávajú dôležitú úlohu v bezpečnosti distribúcie a v plynulej dodávke zemného plynu pre odberateľov na Slovensku, a to nielen riešením rôznych núdzových situácií, ktoré môžu nastať, ako napr. povodne alebo úplné prerušenie dodávky zemného plynu z Ukrajiny, ku ktorému došlo v januári 2009.SPP-D je lídrom na trhu distribúcie zemného plynu. Služby spoločnosti dnes využíva 24 užívateľov distribučnej siete a k plynárenskej distribučnej sieti na Slovensku je už pripojených viac ako 1,5 mil. odberných miest.

14



Obchod so zemným plynom

Slovensko patrí medzi krajiny eurozóny s najvyšším ekonomickým rastom s významným postavením priemyslu. Je druhou najplynofikovanejšou krajinou spomedzi všetkých členov EÚ (viac než 94 % obyvateľov má prístup k plynovodnej sieti). S 24 % podielom na hrubej domácej spotrebe SR má zemný plyn v energetickom mixe krajiny z hľadiska európskeho priemeru stále silnú pozíciu. Spotreba zemného plynu bola v roku 2015 odhadom cca 4,6 mld. m3, 6 % nad rokom 2014, podobne ako vo zvyšku Európy. Oproti dlhodobému priemeru však teplejšie počasie udržuje spotrebu v SR o zhruba štvrtinu nižšie než pred desiatimi rokmi. Pokračujúcim trendom je skôr mierne klesajúci charakter spotreby v dôsledku racionalizácie spotreby zo strany odberateľov a pár rokov po plynovej kríze 2009 došlo na niektorých miestach tiež k náhrade zemného plynu v centrálnom vykurovaní za biomasu. Rastový potenciál spotreby vplyvom výstavby paroplynových elektrární je pri súčasnej ekonomickej pozícií plynu pozastavený. V strednodobom horizonte však Energetická politika SR počíta so stabilným, resp. mierne rastúcim využitím zemného plynu v závislosti od miery náhrady uhoľných zdrojov a rozvoja využitia CNG. Garantom budúcnosti plynu na Slovensku je, popri výhodách plynu ako takého, jeho infraštruktúra. Slovensko patrí v oblasti skladovacej kapacity ku krajinám, ktorých podiel kapacity skladovania voči spotrebe plynu sa posledné roky pohybuje v rozmedzí 50 až 70 %, pričom má predpoklady rozšíriť sa aj na východe krajiny. Geografická poloha predurčuje Slovensko na získanie role regionálneho obchodného uzla - obchodovanie funguje na všetkých cezhraničných bodoch (Veľké Kapušany, Lanžhot, Baumgarten) a taktiež domácom (virtuálnom) bode. Strategický význam jeho prepravnej siete potvrdil rast kapacity v smere na Ukrajinu (cez bod Budince) a ďalej sa posilnil spustením prepojenia SK-HU, do budúcnosti plánovaným prepojením SK-PL, ako aj projektom Eastring.Konkurenčné prostredie sa v SR rýchlo rozvíja ruka v ruke s rastom likvidity na krátkodobých trhoch

starého kontinentu. Napriek možnosti vybrať si alternatívneho dodávateľa zemného plynu bola od júla 2007 až do konca roka 2008 jediným dodávateľom zemného plynu na Slovensku spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorá dodáva plyn na základe dlhodobého 20-ročného kontraktu s ruskou spoločnosťou Gazprom Export.Od roku 2009 sa noví, alternatívni dodávatelia plynu orientovali výlučne na neregulované segmenty trhu, od roku 2011 aj na domácnosti, kde sú ceny ešte stále regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (spolu s časťou malých firiem). Pri veľkých zákazníkoch prebieha konkurenčný boj hľadaním individuálnych riešení vo forme tzv. burzových produktov, malé podniky a organizácie využívajú výhody viazanostných cenových produktov (s percentuálnou zľavou). Vo firemnom segmente SPP dodáva stále nadpolovičnú väčšinu objemu plynu a pri domácnostiach trhový podiel SPP prevyšuje 2/3 po piatich rokoch od nástupu konkurencie. K benefitom zákazníkov vo všetkých segmentoch konkurenčného trhu patrí aj rastúca ponuka doplnkových služieb.Hoci právoplatné povolenie na obchodovanie s plynom vlastní v súčasnosti už 166 alternatívnych dodávateľov, reálnych obchodníkov s plynom je okolo 27 (z toho 12 aj v segmente domácnosti). Pozíciu kľúčového dodávateľa plynu si na slovenskom trhu naďalej udržuje SPP s trhovým podielom takmer 60 %. Druhou najväčšou spoločnosťou je RWE Gas Slovensko, ktorej podiel na celkovom trhu so zemným plynom v SR sa odhaduje na okolo 20 %. Väčšina ostatných obchodníkov s plynom využíva povolenie len na pokrytie vlastných potrieb alebo obchoduje s plynom v geograficky obmedzenom priestore, kde má vybudovanú infraštruktúru - napríklad priemyselné parky. V roku 2012 vstúpili na trh s plynom už aj tradiční hráči z trhu s elektrinou v SR (naopak SPP vstúpil na trh s elektrinou a za štyri roky získal vyše 5 % retailových odberných miest v SR), čo ďalej zintenzívnilo konkurenciu a rozvoj trhu.

15


Legenda

existujúca prepravná trasa

slovenská časť plánovaného prepojenia s Poľskom

varianty plánovaného plynovodu Eastring

PZZP Nafta

plánovaný PZZP NAFTA

Slovensko

Slovenský plynárenský a naftový zväz

Mlynské nivy 44/a821 09 BratislavaSlovenská republika

Tel.: 02 53411853, 02 53411615E-mail: [email protected]


Documents

SPNZ SGOA - Slovenský plynárenský a naftový zväz · PDF filegeofyzikálnych metód (2D a 3D seizmika), povrchových geochemických meraní a celkového geologického prehodnotenia