86
1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnosť Spoločenské tance č. odboru: 16 Kultúra, umenie, umelecká tvorba, odevná tvorba Vypracovala: Oľga Gabrielová Bratislava 2004/2005 Konzultant: Ing. Milan Bačiak originál

Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

  • Upload
    others

  • View
    3

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

1

GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA

Stredoškolská odborná činnosť

Spoločenské tance

č. odboru: 16 Kultúra, umenie, umelecká tvorba, odevná tvorba

Vypracovala: Oľga Gabrielová Bratislava 2004/2005 Konzultant: Ing. Milan Bačiak originál

Page 2: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

2

Týmto čestne prehlasujem, že túto prácu som vypracovala samostatne, pomocou uvedenej použitej literatúry a konzultácií Ing. Milana Bačiaka. Oľga Gabrielová

Page 3: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

3

Obsah

Úvod.................................................................................................................................................... 1 Metodika.............................................................................................................................................. 2 Teoretická časť.. ............................................................................................................................ 3 1. Čo je tanečný šport........................................................................................................................ 4 2. Tanečný šport a olympijské hry.................................................................................................... 5 3. O IDSF.......................................................................................................................................... 5 4. Zásady hodnotenia medzinárodných súťaží a majstrovstiev IDSF.............................................. 6 4.1 Oblasti hodnotenia.............................................................................................................. 6 4.2 Základné pravidlá................................................................................................................ 6 4.3 Vysvetlenia k jednotlivým oblastiam hodnotenia............................................................... 7 4.3.1 Takt a základný rytmus.......................................................................................... 7 4.3.2 Línie tela............................................................................................................... ..7 4.3.3 Priebeh pohybu................................................................................................... ....7 4.3.4 Rytmické vyjadrenie.............................................................................................. 8 4.3.5 Práca nôh................................................................................................................ 8 5. Základy, ktoré musí pár zvládnuť (podľa Waltera Lairda)........................................................... 9 5.1 Rytmus................................................................................................................................ 9 5.2 Technika.............................................................................................................................. 9 5.3 Choreografia...................................................................................................................... 10 5.4 Partnerská súhra................................................................................................................ 10 5.5 Muzikálnosť...................................................................................................................... 10 5.6 Charizma........................................................................................................................... 10 6. Štandardné tance......................................................................................................................... 11 6.1 Základné pojmy................................................................................................................. 11 6.2 Anglický valčík................................................................................................................. 19 6.3 Tango................................................................................................................................ 20 6.4 Viedenský valčík............................................................................................................... 24 6.5 Slowfox............................................................................................................................. 24 6.6 Quickstep........................................................................................................................... 25 7. Latinskoamerické tance............................................................................................................... 27 7.1 Pôvod latinskoamerických tancov..................................................................................... 27 7.2 Ako sa objavili v Európe?................................................................................................. 28 7.3 Technika LAT................................................................................................................... 29 7.3.1 Prečo W. Laird a nie ISTD?................................................................................. 30 7.4 Prehľad skratiek................................................................................................................ 31 7.5 Základné pojmy................................................................................................................. 31 7.6 Samba................................................................................................................................ 35 7.7 Cha-cha-cha....................................................................................................................... 36 7.8 Rumba............................................................................................................................... 37 7.9 Paso Doble......................................................................................................................... 38 7.10 Jive.................................................................................................................................... 40 Praktická časť.................................................................................................................................... 42 Vzhľad tanečného páru...................................................................................................................... 43 Príprava na súťaž............................................................................................................................... 47 Anketa................................................................................................................................................ 51 Vyhodnotenie..................................................................................................................................... 52 Záver.................................................................................................................................................. 60 Zoznam použitej literatúry................................................................................................................. 61 Zoznam obrázkov.............................................................................................................................. 62 Prílohy...............................................................................................................................................63

Page 4: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

4

Úvod „Ak ľudia tancujú v šatách, ktoré okrem nich nikto nenosí a ak tancujú na hudbu,

na ktorú nikto netancuje, hovorí sa tomu – tanečný šport.“

Takto charakterizoval spoločenské tance jeden neznámy autor v 2. pol. 20. storočia.

Vlastne to vystihol celkom presne. Spoločenské tance takmer upadli do zabudnutia, ale

v posledných rokoch opäť prichádzajú do módy. Kurzy spoločenských tancov sú naplnené

niekoľko mesiacov dopredu. Napriek tomu súťažný tanec stále prichádza o svojich

tanečníkov kvôli vysokej fyzickej, psychickej, no najmä finančnej náročnosti. Dnes už si

málokto môže dovoliť stať sa tanečníkom na vysokej úrovni.

Ale spoločenské tance, to nie je len tanec, ale aj výchova spoločenského správania

sa a etiky.

Page 5: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

5

Metodika

Vzhľadom na obšírnosť témy, písanie práce si vyžadovalo dlhodobú prípravu.

Predchádzalo tomu štúdium väčšieho množstva dostupnej slovenskej, českej a inej

zahraničnej literatúry. V práci boli využité poznatky z aktívneho súťažného tancovania

s dôrazom na základné požiadavky kladené na úspešného tanečníka.

Samotné vypracovávanie práce bolo prínosom pre rozšírenie vlastných teoretických

poznatkov.

Page 6: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

6

TEORETICKÁ ČASŤ

Page 7: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

7

1. ČO JE TANEČNÝ ŠPORT

Tanečný šport je tímový šport. Všeobecne je definovaný ako partnerský tanec medzi

mužom a ženou, spojených ako pár (alebo spojenie skupiny párov ako tím) a využíva

potrebnú techniku spolu s priestorovou orientáciou a umeleckou interpretáciou na

predvedenie vysoko kvalitného tanečného predstavenia.

Oficiálne uznané disciplíny v Medzinárodnom tanečnom športe sú: Štandardné tance

(STT), Latinskoamerické tance (LAT), sekcia 10 tancov (STT + LAT) a sekcia

Rock´n´Roll.

Medzinárodné majstrovstvá sveta v tanečnom športe sú organizované v každej zo štyroch

disciplín:

Medzinárodné majstrovstvá sveta v štandardných tancoch (MS STT): súťaží sa v 5 tancoch

– Anglický Valčík, Tango, Viedenský Valčík, Slowfox a Quickstep.

Medzinárodné majstrovstvá sveta v latinskoamerických tancoch (MS LAT): súťaží sa v 5

tancoch – Samba, Cha-Cha-Cha, Rumba, Paso Doble a Jive.

Medzinárodné majstrovstvá sveta v 10 tancoch: súťaží sa vo všetkých 10 tancoch zo

Štandardnej a Latinskoamerickej sekcie.

Medzinárodné majstrovstvá sveta v Rock´n´Rolle: súťaží sa v troch samostatných štýloch -

- Rock´n´Roll, Boogie Woogie a Lindy Hop. Tieto majstrovstvá sú organizované podľa

pravidiel a predpisov Svetovej Rock´n´Rollovej konfederácie (World Rock´n Roll

Confederation).

Majstrovstvá v STT a LAT sú organizované ako pre páry, tak aj pre formácie (tímy).

Majstrovstvá v 10 tancoch sa organizujú len pre samostatné páry.

Najlepšie dva páry v každej disciplíne z každej krajiny, ktorá je členom Medzinárodnej

federácie tanečného športu (International DanceSport Federation), majú právo zúčastniť sa

Svetových alebo Kontinentálnych majstrovstiev okrem Majstrovstiev v 10 tancoch, na

ktorých sa zúčastňuje len jeden pár z každej krajiny, ktorá je členom IDSF.

Page 8: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

8

2. TANEČNÝ ŠPORT A OLYMPIJSKÉ HRY

Väčšina ľudí nevie, že tanečný šport je ako šport oficiálne uznaný Medzinárodným

olympijským výborom (MOV). 8.9. 1997 MOV oznámil, že IDSF bola oficiálne uznaná

ako plnoprávny člen MOV, tzn. konečné prijatie tanečného športu ako športu. Toto prijatie

a uznanie ako športu neznamená, že tanečníci budú súťažiť už na najbližších olympijských

hrách. Cieľom IDSF je, aby sa spoločenské tance stali olympijským športom už na

Olympijských hrách v roku 2012, ale ešte stále je to dlhá cesta.

3. O IDSF Medzinárodná federácia tanečného športu je celosvetovou

federáciou Národných tanečno-športových asociácií a len

ona je zodpovedná za pomery v amatérskom tancovaní.

Reprezentuje niekoľko miliónov registrovaných

tanečníkov a organizuje súťaže po celom svete.

IDSF (logo - obr. č. 1) dnes tvorí 74 Národných federácií

z 5 kontinentov, spolu s WRRC ako plnoprávnym

členom. IDSF je členom nasledujúcich medzinárodných

športových federácií: obr. č. 1

1. GAISF – General Association of International Sports Federation

(Hlavná asociácia medzinárodných športových federácií)

2. IWGA – International World Games Association

(Medzinárodná asociácia svetových hier)

3. ARISF – Association of the IOC Recognised Sports Federations

(Asociácia športových federácií uznaných Medzinárodným

olympijským výborom)

Page 9: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

9

4. ZÁSADY HODNOTENIA MEDZINÁRODNÝCH

SÚŤAŽÍ A MAJSTROVSTIEV IDSF

4.1 Oblasti hodnotenia

1. Takt a základný rytmus

2. Línie tela

3. Priebeh pohybu

4. Rytmické vyjadrenie

5. Práca nôh

Prvá oblasť hodnotenia – takt a základný rytmus – má vo všetkých tancoch prvoradý

význam, znamená to, že ak u tanečného páru spozorujeme chyby v takte a v základnom

rytme, musí tento pár dostať v tanci, ktorého sa to týka, najhoršie hodnotenie.

Druhá až piata oblasť hodnotenia sú rovnocenné, t.j. žiadnu z týchto oblastí hodnotenia

nemožno hodnotiť vyššie ako ostatné.

4.2 Základné pravidlá

• Hodnotenie tanečného páru začína v okamihu, keď pár zaujme tanečné držanie

a končí pri ukončení hranej tanečnej skladby, tzn. že rozhodca musí svoje

hodnotenie preverovať po celú dobu trvania tanca a ak je to potrebné, musí svoj

pôvodný úsudok zmeniť.

• Ak niektorý pár preruší tanec predčasne – z akéhokoľvek dôvodu – rozhodca mu

musí dať v príslušnom tanci najhoršie ohodnotenie.

• Pri hodnotení sa smie hodnotiť iba tanečný výkon predvedený v tanci, ktorý sa

práve hodnotí. Akékoľvek ohľady na tituly, predchádzajúce výkony a výkony

v ostatných tancoch danej súťaže sú neprípustné.

• Člen poroty sa má počas súťaže alebo cez prestávky súťaže vyhnúť rozhovorom

o súťažiacich a o ich výkonoch.

• Rozhodca nie je povinný zdôvodňovať párom svoje hodnotenie.

Page 10: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

10

4.3 VYSVETLENIA K JEDNOTLIVÝM OBLASTIAM HODNOTENIA

4.3.1 Takt a základný rytmus

Je potrebné posúdiť, či pár tancuje v takte a či dodržuje základný rytmus. Pod pojmom

„tancuje v takte“ sa rozumie, že pár nasadzuje krok na taktový úder, teda nie pred ním,

alebo po ňom. Pod pojmom „dodržuje základný rytmus“ sa rozumie, že pár urobí krok

v predpísanom časovom úseku (napr.: „slow“ alebo „quick“) a v správnom časovom

pomere jednotlivých krokov.

Opakované priestupky proti taktu a základnému rytmu musia byť ohodnotené najhorším

hodnotením v tanci, ktorého sa to týka. Tieto priestupky nemôžu byť zmazané dobrým

výkonom v ďalších oblastiach hodnotenia. Pokiaľ tancuje viac párov mimo takt a základný

rytmus, prihliada sa pri rozlišovaní medzi týmito pármi k oblastiam hodnotenia 2.-5.. Páry,

ktoré nemajú chyby v takte a základnom rytme, musia byť hodnotené lepšie ako páry,

ktoré sa týchto chýb dopúšťajú.

4.3.2 Línie tela

Pod pojmom „línie tela“ sa rozumie hodnotenie páru ako celku v pohybe a v postaveniach.

Hodnotia sa: a) línie paží

b) línia chrbta

c) línia ramien

d) línia bokov

e) línia nôh, línia krku a hlavy, pravá a ľavá bočná línia

4.3.3 Priebeh pohybu

Hodnotí sa, ako zodpovedá priebeh pohybu charakteru tanca, zdvihy a zníženia, švih

a rovnováha páru. Tanec, ktorý má švih, si zaslúži len vtedy lepšie ohodnotenie, keď je

priebeh pohybu párom kontrolovaný a je dodržaná rovnováha. V latinskoamerických

tancoch je potrebné najviac hodnotiť pohyb bokov, typický pre daný tanec.

Page 11: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

11

4.3.4 Rytmické vyjadrenie

Treba hodnotiť rytmické vyjadrenie a tvorbu tanca, ktoré ukazuje, ako je pár schopný

rytmicky cítiť a umelecky sa tanečne vyjadriť. Premeny rytmizácie, zodpovedajúce hudbe,

skrývajú v sebe nebezpečie prehreškov proti taktu, ktoré je potrebné ohodnotiť v zmysle

pokynov pre hodnotenie taktu a základného rytmu.

4.3.5 Práca nôh

Je potrebné hodnotiť nasadenie na polchodidlo a na pätu, postavenie, pohyb a prísuny

chodidiel práve tak, ako výraz a kontrolu pohybu nôh.

Page 12: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

12

5. ZÁKLADY, KTORÉ MUSÍ PÁR ZVLÁDNU Ť

(podľa Waltera Lairda)

W. Laird ako prvý sformuloval základné kritériá, ktoré musí každý tanečník

latinskoamerických tancov zvládnuť. Tieto sa delia do šiestich rovnocenných oblastí. Ich

poradie je určené podľa logickej náväznosti, nie podľa dôležitosti. Podľa stupňa zvládnutia

týchto princípov sa tiež posudzuje kvalita páru. Laird rozoznáva oblasti:

1. Rytmus

2. Technika

3. Choreografia

4. Muzikálnosť

5. Súhra partnerov

6. Charizma

5.1 Rytmus

Na prvom mieste je rytmus. Je to preto, lebo jednotlivé tance sa od seba líšia práve

rytmom. Na základe rytmu jednotlivých tancov vznikla základná technika jednotlivých

tancov (tanec – vyjadrenie rytmu, hudby pohybom). Rozlišujeme rôzne rytmy: základný,

charakteristický, špecifický. Každému rytmu zodpovedá iný pohyb, teda aj iná technika.

Preto je technika hneď na druhom mieste.

5.2 Technika

„Technika je všetko to, čo musíš urobiť, aby tvoj tanec vyzeral nádherne“ (W. Laird). Aj

technika sa delí do niekoľkých oblastí: technika nášlapov, pohybu paží, pohybu v priestore

a taktiež technika prebraná z iných tanečných žánrov. Známy je výrok Lairda: „Keď

vo svojom programe používaš prvky iných tanečných žánrov, musíš používať a ovládať

techniku týchto žánrov“.

Page 13: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

13

5.3 Choreografia

Ďalšou oblasťou je choreografia. Je to preto, lebo choreografia musí byť koncipovaná tak,

aby umožnila (nie znemožnila) používať správnu techniku, a teda i charakter tanca, a tiež

zvýraznila individuálne schopnosti každého páru. Veľmi často je nesprávna choreografia

„najväčším nepriateľom páru“. A keď už máme choreografiu, musíme sa prejaviť ako pár

na jej interpretáciu.

5.4 Partnerská súhra

Jej kvalita (harmónia) je ďalšou z principiálnych oblastí, ktorá vypovedá o kvalite páru,

o sile partnerskej súhry. A keď to v páre „klape“, tak tento pár dosiahne kvalitu, ktorá mu

umožní individuálne interpretovať hudobnú predlohu, a sme u muzikálnosti.

5.5 Muzikálnosť

Muzikálnosť sa prejaví v schopnosti emocionálne a pohybovo sa vyjadrovať na danú

hudobnú tému. Tento individuálny prejav nachádza svoje vyvrcholenie v oblasti, ktorá sa

nazýva charizma.

5.6 Charizma

Charizma alebo výraz súvisí okrem tanečného prejavu tiež s tým, ako nás (tanečný pár)

vníma naše okolie, so schopnosťou komunikovať so svojím okolím, so spôsobom ako

vyzeráme, ako sa prejavujeme, v snahe vytvoriť dokonalý obraz, zdôrazňujúci osobitosť

páru.

Page 14: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

14

6. ŠTANDARDNÉ TANCE

6.1 ZÁKLADNÉ POJMY

POSTAVENIE CHODIDIEL

(Positions of the feet)

Popisuje postavenie jedného chodidla vo vzťahu k druhému chodidlu. V popise postavenia

chodidiel sa používajú nasledovné pojmy:

1. PRBP (Protipohybové postavenie)

Ide o postavenie chodidiel. Do tohto postavenia sa dostáva tanečník vtedy, keď nakročí

krok vpred alebo vzad tak, že chodidlo jeho kročnej nohy prekročí myslenú líniu, ktorá

smeruje od špičky chodidiel tým istým smerom, pričom obe chodidlá sú rovnobežné.

Kvôli dosiahnutiu správnej línie a kontaktu v páre sa krok mimo partnera tancuje

v PRBP. Protipohybové postavenie a protipohyb spolu často súvisia. PRBP sa často

používa v Tangu a vo všetkých promenádnych figúrach. Výraz „dopredu a naprieč

v PRBP“ znamená, že hybná noha pri kroku dopredu mierne prekročí myslenú líniu,

ktorá vychádza z chodidla (špičky) stojnej nohy. Toto platí len v krokoch

z promenádneho postavenia.

2. PP (Promenádne postavenie)

Postavenie, v ktorom sa pravá strana muža a ľavá strana ženy nachádzajú v kontakte

a opačné strany tela sú mierne vzdialené od seba. Je potrebné uvedomiť si, že v tomto

postavení sa ľavá strana ženy nachádza mierne za pravou stranou tela muža. Pri

pohľade na pár zhora musí byť jasne viditeľný mierne roztvorený tvar písmena „V“.

Chodidlá sú zvyčajne vytočené tým istým smerom ako telo.

3. MP (Mimo partnera)

Ide o krok, ktorý sa tancuje mimo partnera po jeho (jej) pravej alebo ľavej strane.

Najčastejšie sa s týmto typom pohybu stretávame v krokoch dopredu smerom po

partnerovej pravej strane. V takomto type kroku je dôležité udržať kontakt oboch tiel.

To sa dosiahne vtedy, ak sa krok dopredu tancuje naprieč líniou tela (s vedením

príslušnej strany tela). Krok ženy (muža) sa v takomto prípade definuje ako partner

mimo (PM) a musí sa tancovať ako krok vzad naprieč líniou tela. Inak povedané,

takéto typy krokov sa tancujú v PRBP. V niektorých pokročilých variáciách sa tancuje

krok mimo aj po ľavej strane partnera. Tomuto typu kroku predchádza prípravný krok,

Page 15: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

15

ktorý sa tancuje v mierne otvorenom postavení oproti bežnému kroku (2. krok

Pérového kroku v Slowfoxe alebo posledný krok Bežaného ukončenia v Quickstepe).

4. Vedie strana tela

K vedeniu strany tela dochádza vtedy, ak sa súčasne s krokom vpred natáča aj príslušná

strana tela do smeru pohybu (kroku), pričom nezáleží na tom, či ide o krok vpred alebo

vzad. Pojem „Vedie strana tela“ je protipólom k pojmu Protipohyb. Je prioritné pri

krokoch mimo partnera. Ako príklad možno uviesť 2. krok Pérového kroku

v Slowfoxe.

5. Partner v línii

Tento pojem definuje postavenie tiel partnerov. Ide o základné tanečné postavenie.

6. Línia tela

Ide o myslenú líniu, ktorá prechádza kolmo cez stred trupu tanečníka. Táto línia slúži

len na definovanie postavenia tela tanečníka oproti postaveniu chodidiel, resp.

postavenia tela oproti stenám.

SMEROVANIE

Toto slovo má v popise teórie viacero významov. Môže vyjadrovať postavenie chodidiel

(nie tela) v krokoch vpred a vzad, keď je potrebné popísať postavenie chodidla vzhľadom

k myslenej línii pohybu. Chodidlo musí byť presne v línii pohybu, bez akéhokoľvek

vytáčania špičiek, pričom vnútorná strana každého chodidla sleduje myslenú líniu, ktorá

prechádza stredom tela (líniu tela).

Vzhľadom k telu rozoznávame nasledovné smerovania:

• vpred – telo a chodidlá sa pohybujú vpred, pričom línia, ktorú naznačujú špičky

chodidiel, je rovnobežná s líniou tela

• vzad – telo a chodidlá sa pohybujú vzad, pričom línia, ktorú naznačujú špičky

chodidiel, je rovnobežná s líniou tela

• bočne – ide o pohyb, ktorý je tancovaný bočne a vzniká ukročením chodidla

bočne doprava alebo doľava od línie tela (Zášvih v Anglickom valčíku)

• šikmo vpred – ide o pohyb, ktorý nie je ani čelne vpred, ani bočne. Pri takomto

pohybe sa kvôli ľahšiemu tancovaniu v páre a zachovaniu kontaktu telá partnerov

natáčajú čo najviac do smeru tanca. Dominantná je ľavá strana partnera. Línia

ramien by sa mala čo najviac priblížiť smeru pohybu. Názorne to vysvetľujeme

Page 16: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

16

buď ako spôsob tancovania s vedením príslušnej strany tela alebo tak, že chodidlá

sa kladú vždy pod ľavé rameno partnera.

• šikmo vzad – podobne ako vpred, len pohyb sa vedie smerom vzad. Pri takomto

pohybe je dominantná pravá strana tela partnera.

Vzhľadom k miestnosti rozoznávame smerovanie:

• šikmo ku stene (ŠKS) – ide o pohyb, kde špičky chodidiel smerujú šikmo ku stene

v smere pohybu.

• ku stene (KUS) – tancuje sa čelne ku stene, pričom telo aj chodidlá sú paralelné

alebo sledujú ten istý smer.

• do stredu (DOS) – tancuje sa čelom do stredu parketu.

• šikmo do stredu (ŠDS) – tancuje sa čelom šikmo do stredu parketu. Špičky

chodidiel aj telo sú paralelné alebo dochádza k vedeniu strany tela.

• do smeru tanca (do SMT) – tancuje sa priamo v smere tanca rovnobežne s dlhou

stenou alebo krátkou stenou v miestnosti. Smer tanca je vždy proti smeru otáčania

sa hodinových ručičiek.

• proti smeru tanca (PrSMT) – pohyb priamo vzad proti zaužívanému smeru tanca.

• šikmo ku stene proti smeru tanca (ŠKS PrSMT) – pohyb vpred čelom šikmo ku

stene proti smeru tanca.

• šikmo do stredu proti smeru tanca (ŠDS PrSMT) – pohyb vpred čelom šikmo do

stredu proti smeru tanca.

Page 17: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

17

Iný význam slova smerovanie vzniká pri popisovaní smerovania vo figúrach. Ide

o postavenie chodidiel vo vzťahu k miestnosti. Pojem „čelom“ alebo „chrbtom“ používame

vtedy, keď chodidlá a telo sledujú tú istú myslenú líniu, inak povedané, majú súhlasné

smerovanie. Výraz „smeruje“ používame, ak smer chodidiel (línia chodidiel určená

špičkou) a línia tela (myslená línia) nie je tá istá.

PRÍŤAH

(Brush)

Definuje sa ako pohyb nezaťaženej hybnej nohy z jedného otvoreného postavenia do iného

otvoreného postavenia, pričom prechod sa musí uskutočniť dotykom hybnej nohy o stojnú

nohu.

ROZSAH OTÁČANIA

(Amount of turns)

Vyjadruje sa v stupňoch . Ide o uhol natočenia chodidiel voči sebe navzájom. Napr.: otáčka

vľavo v Anglickom valčíku má celkovú veľkosť otáčania definovanú ako 3/4 doľava – 1/4

medzi krokmi 1 a 2, 1/8 medzi krokmi 2 a 3 a 3/8 medzi krokmi 4 a 5.

ZDVIH A ZNÍŽENIE

(Rise and Fall)

Zdvih alebo zníženie tela prostredníctvom chodidiel, nôh a tela. Zdvih sa vytvára aktívnou

prácou svalstva nôh, prepínaním kolien a vyťahovaním tela smerom hore. Najčastejšie je

tento typ pohybu sprevádzaný zdvihom jednej päty alebo oboch od parketu.

Zníženie sa dosahuje znížením päty na parket a následným pokrčením stojnej nohy ešte

pred nakročením smerom vpred alebo vzad.

PROTIPOHYB

(Contrary Body Movement)

Ide o aktivitu tela na začiatku otáčavého pohybu. Ide o natáčanie protiľahlej strany tela

smerom k hybnej nohe. Strana tela sleduje smerovanie kroku v priestore. Všeobecne sa

používa na začiatku všetkých otáčavých pohybov. Protipohyb môžeme ponímať aj ako

švih príslušnej časti tela. V štandardných tancoch rozoznávame štyri spôsoby otáčania.

Page 18: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

18

Otáčanie vpravo alebo vľavo v pohybe vpred alebo vzad. Protipohyb je potom možné

vysvetliť nasledovne:

Otáčka vpravo – vpred: pravá noha sa pohybuje smerom vpred a súčasne ľavá strana tela

tancuje švih, v dôsledku čoho sa dostáva vpred ľavý bok a ľavé plece.

Otáčka vľavo – vpred: ľavá noha sa pohybuje smerom vpred a súčasne pravá strana tela

tancuje švih, v dôsledku čoho sa dostáva vpred pravý bok a pravé plece.

Otáčka vpravo – vzad: ľavá noha sa pohybuje smerom vzad a súčasne pravá strana tela

tancuje švih, pričom sa pravý bok a pravé plece pohybujú vzad.

Otáčka vľavo – vzad: pravá noha sa pohybuje smerom vzad a súčasne ľavá strana tela

tancuje švih, pričom ľavý bok a ľavé plece sa pohybujú vzad.

Je potrebné uvedomiť si, že okrem pivotových pohybov, švih v protipohybe nie je

ponímaný ako statický pohyb. Inak povedané, ak v otáčke vpravo začína pohyb pravá

noha, potom je veľmi dôležitý podporný švihový pohyb tela smerom vpred. V žiadnom

prípade nejde o vytočenie tela vpravo. Aj keď protipohyb musí zabezpečiť natáčanie pleca

a boku, v skutočnosti v krokoch vpred otáčanie príslušnej strany tela začína najprv

otáčaním pleca a až potom boku. Naopak v krokoch vzad začína otáčanie najprv v bokoch

a prechádza plynulo do otáčania pleca. Protipohyb v žiadnom prípade nemení smer pohybu

chodidiel.

SKLON

(Sway)

Základným princípom sklonu je náklon tela smerom do stredu otáčania. Najväčší

význam sklonu spočíva v zlepšení vzhľadu tanečného páru. Spĺňa teda dekoratívnu úlohu.

Sklon (náklon) tela vpravo alebo vľavo, začína od členkov a pokračuje smerom

hore až k hlave. Sklon sa môže používať takmer vo všetkých otáčkach. Sklon sa

najčastejšie tancuje na 2 doby (kroky) a vyrovnáva sa nasledujúcim pohybom. Niektoré

figúry majú sklon len na jednu dobu (krok), ako napr.: Telemark, Otvorená a Zatvorená

nábehová otáčka, Zmena smeru. V týchto figúrach nie je vhodné sklon preháňať. Zvláštnu

skupinu tvoria všetky spinové tipy otáčok, pretože rýchlosť otáčania v nich nedovoľuje

urobiť sklon. Sklon používame aj vo figúrach, ktoré sa tancujú v zatáčaní vľavo alebo

vpravo a niektorých špeciálnych figúrach, ako napr.: Premena naprieč (Cross Chassé).

Všetky takéto otáčky zahŕňajú protipohyb a bezprostredne po ňom nasleduje sklon. Platí,

že v sklone sa telo natáča (skláňa) smerom do centra otáčania. Ak napr. protipohyb vznikol

Page 19: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

19

na základe kroku pravou nohou, potom bude nasledovať sklon tela vpravo. Poznáme tri

typy sklonov:

1. smerom od hybnej nohy

2. smerom k hybnej nohe

3. ulomený sklon od pása

ZDVIH V TELE – ZDVIH BEZ ZDVIHU V CHODIDLÁCH

(No Foot Rise)

Ide o špecifický typ zdvihu. Dochádza k nemu v tej fáze pohybu, keď je päta stojnej nohy

v kontakte s parketom a na hybnú nohu ešte nebola prenesená celá váha. Zdvih je

v takomto prípade vytváraný v tele a nohách a nazývame ho zdvih BEZ. Zdvih BEZ sa

najčastejšie používa na vnútornej strane otáčky. Ide teda o okamih krokov 1 a 2 vo

všetkých otáčkach na vnútornej strane otáčania (napr. partnerka v Otáčke vpravo

v Anglickom valčíku). Výnimkou z tohto pravidla sú kroky 4 a 5 Otáčky vľavo v Slowfoxe

u muža, kedy tancuje síce na vnútornej strane, ale musí tancovať zdvih nielen v tele ale aj

v chodidlách. Výnimka je daná požiadavkou jeho postavenia a potrebou tancovania švihu

smerom vpred do nasledujúceho Pérového ukončenia. Vo všetkých pohyboch smerom

dopredu napr. Pérový krok alebo Trojkrok v Slowfoxe tancuje žena zdvih BEZ.

ROZSAHY OTÁČANIA

(Amount of Turn)

• Otáčanie na vonkajšej strane otáčky

Ide o otáčanie, ktoré nasleduje po kroku vpred. Rozsah otáčania je rozložený na

prvé tri kroky. V kroku 2 sa otáča chodidlo o 1/4 doprava. Medzi krokmi 1 a 2, 2

a 3 je rozsah otáčania 1/8.

• Otáčanie na vnútornej strane otáčky

Ide o otáčanie, ktoré nasleduje po kroku vzad. V kroku 2 sa netancuje výkrut na

chodidle a celý rozsah otáčania sa uskutoční medzi krokom vzad a nasledujúcim

krokom. Pri tomto type otáčania sa chodidlá často otáčajú viac ako telo, čo sa

popisuje ako Telo otáčať menej. Ak sa v 3. kroku tancuje prísun, potom telo

ukončuje otáčanie súčasne s prísunom. Ak sa neprisúva, ale krok míňa stojnú

nohu smerom vpred, potom telo zostáva nedotočené. Telo pokračuje v otáčaní

v nasledujúcom kroku.

Page 20: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

20

VÝDRŽ

(Hesitation)

Figúra alebo časť figúry, v ktorej je pohyb vpred na určitú dobu zastavený a váha zostáva

na stojnej nohe dlhšie ako jednu dobu.

OTVORENÁ OTÁČKA

(Open Turn)

Je to otáčka, v ktorej sa v treťom kroku netancuje prísun, ale noha ide okolo stojnej nohy

do nasledujúceho krátkeho kroku vzad. V takejto otáčke tancuje žena Pätové otáčanie.

PIVOTA

(Pivot)

Otáčka na polchodidle jednej nohy, pričom druhá noha je vpredu alebo vzadu

v protipohybovom postavení.

VÝKRUT

(Swivel)

Otáčanie na polchodidle jednej nohy. Výkrut začína krokom vpred, pričom po prenesení

váhy tela nad polchodidlo dochádza k zmene dynamického pohybu vpred na rotačný pohyb

na polchodidle stojnej nohy. Hybná noha (tá, ktorá bola predtým odrazovou) sa pohybuje

buď do prísunu k stojnej nohe a ďalej dopredu v smere nového tanca, ktorý je určený

veľkosťou rotácie na stojnej nohe. Inou alternatívou je pohyb nohy smerom vpred do

elipsovitého pohybu s návratom k stojnej nohe.

POSTAVENIE

(Poise)

Muž – vznosné, vzpriamené postavenie tela s váhou posunutou viac nad brušká

chodidiel, plecia uvoľnené, hlava vytiahnutá hore.

Žena – vznosné, vzpriamené postavenie, telo ako aj hlava sa ťahajú mierne vzad, ale

váha zostáva nad bruškami chodidiel, nohy sú v kolenách mierne uvoľnené.

Page 21: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

21

DRŽANIE

(Hold)

Muž – stojí čelom k partnerke, pričom partnerka sa nachádza mierne na pravej strane

partnera. Zdvihnúť a upažiť obe ruky tak, aby sa nachádzali vo výške pliec.

Ohnúť pravé predlaktie a dlaň umiestniť na ľavú lopatku partnerky. Ohnúť ľavé

predlaktie, uchopiť rukou pravú ruku partnerky, pričom spojené ruky sa

nachádzajú vo výške očí partnerky. Predlaktie ľavej ruky je vysunuté mierne pred

panvou a vytvára plynulú, nezlomenú líniu od lakťa až po ruky.

Žena – položí ľavú ruku na pravé rameno partnera v blízkosti pliec. Zdvihne pravú pažu

tak, aby sa dostala do správnej polohy vzhľadom k ľavej ruke partnera.

CHÔDZA

(Walk)

• Chôdza vpred – váha (The forward walk – the weight)

Keď sa noha pohybuje smerom dopredu, váha je na zadnej nohe. V momente

najväčšej dĺžky kroku sa váha nachádza v strede (medzi oboma nohami).

V pokračovaní pohybu dopredu sa váha okamžite presúva na prednú nohu (nohu,

ktorá začínala pohyb).

• Chôdza vpred – nášlapy (The forward walk – footwork)

Pohyb začína uvoľnením päty hybnej nohy. Začiatok pohybu je s dotykom špičky na

parkete. V okamihu, keď hybná noha míňa špičku stojnej nohy, zostáva len päta

chodidla v kontakte s parketom. V momente najväčšej dĺžky kroku je v kontakte

s parketom päta hybnej nohy a špička stojnej nohy. Na konci kroku chôdze je

v kontakte s parketom celé chodidlo hybnej nohy a špička bývalej stojnej nohy.

• Chôdza vzad – váha (The backward walk – the weight)

V okamihu, keď hybná noha začína pohyb dozadu, váha tela sa nachádza na stojnej

prednej nohe. V momente najväčšej dĺžky kroku sa váha nachádza v strede. Váha sa

potom postupne presúva na celé chodidlo hybnej (zadnej) nohy.

• Chôdza vzad – nášlapy (The backward walk – footwork)

V okamihu, keď hybná noha začína pohyb smerom dozadu, je v kontakte s parketom

polchodidlo a neskôr špička chodidla. V momente najväčšej dĺžky kroku je

v kontakte s parketom špička hybnej (zadnej) nohy a päta stojnej (prednej) nohy.

Predná noha sa postupne prisúva najprv ťahaním päty a neskôr polchodidla. Päta

Page 22: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

22

zadnej nohy sa postupne znižuje smerom k parketu a dotkne sa parketu až v okamihu,

keď sú obe chodidlá paralelné.

• Pätová otáčka (Heel turn)

Ide o typ otáčky, ktorá začína najprv na polchodidle a pokračuje na päte hybnej nohy.

Prisúvaná noha je držaná rovnobežne v priebehu celého otáčania. Na konci otáčky sa

váha prenesie na nohu, ktorá sa prisunula. Je potrebné uvedomiť si, že aj keď väčšina

otáčania prebieha na päte, začína sa na polchodidle. Pätová otáčka je súčasťou

Otvorenej otáčky alebo Dvojspinu vľavo.

• Pätové stiahnutie (Heel pull)

Ide o typ pätovej otáčky, ktorú používa muž v druhej časti Otáčky vpravo (Otáčka

vpravo v Slowfoxe). Otáčanie vpravo sa začína na päte stojnej nohy, pričom hybná

noha je ťahaná vzad a mierne bočne od stojnej nohy. Najprv je v kontakte päta,

potom vnútorná hrana chodidla a nakoniec celá plocha chodidla.

• Perové ukončenie (Feather ending)

Ide o perový krok tancovaný z promenádneho postavenia.

• Perové zakončenie (Feather finish)

Tancuje sa po kroku vzad pravou nohou a je súčasťou otáčky vľavo.

6.2 ANGLICKÝ VALČÍK

CHARAKTERISTIKA TANCA

Waltz (Anglický valčík) je tanec, ktorý sa vyvinul z anglického typu pomalého

Valčíka. Rozšíril sa začiatkom 20. storočia, no v mnohom je ovplyvnený tancom Boston,

ktorý sa tancoval pred I. svetovou vojnou v USA.

Patrí medzi tance, ktoré využívajú švihový princíp pohybu. Základné kroky tanca

sú jednoduché a ľahko sa dajú naučiť už u začiatočníckych párov. Švihový pohyb využíva

princíp protipohybu, správne uvoľňovanie a prepínanie kolien a plynulý nepretržitý typ

pohybu. Základný rytmus tanca musí byť viditeľný a zrejmý v 1. dobe, ktorá je aj v hudbe

akcentovaná.

TAKT ¾ takt – 3 údery v takte

TEMPO 29-30 taktov za minútu

Page 23: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

23

PRÍZVUČNÉ DOBY 1. doba

ZÁKLADNÝ RYTMUS Neobsahuje pomalé a rýchle doby, každá doba v takte má

rovnakú dĺžku.

6.3 TANGO

CHARAKTERISTIKA TANCA

Tango pôvodne pochádza z Argentíny, ale obsahuje i mnohé prvky kubánskych

a černošských tancov. Jeho predchodcami boli tance afrických černochov (nazývané

Tangano), ktorých v časoch otrokárstva zavliekli do Ameriky. Viac ako 100 rokov bolo

Tango pokladané za tanec „priveľmi hriešny“ pre spoločenské sály, no napriek zákazom

(pápežom, cisárom Williamom) sa stalo veľmi populárnym. Vtedajšie Tango malo len

málo spoločné s dnešným Tangom. Hudba Tanga je dramatická, ohnivá, podmaňujúca

a vzrušujúca.

Tango je úplne odlišné od ostatných štandardných tancov. Základom sú chodné

kroky, čo dáva tanečníkom dostatok času myslieť na to, ktorou figúrou sa bude

pokračovať. Chôdza a promenáda patria medzi najzákladnejšie figúry tohto tanca.

Základné figúry, ako Spojky, Pivoty, Spiny, Štvorkrok, Kolísková otáčka, Výkrut

a Twistová otáčka tvoria absolútny základ.

Rytmickým základom je 2/4 rytmus. Staccatový typ pohybu dodáva tomuto tancu

jeho špecifickú atmosféru. Držanie je oproti ostatným tancom kompaktnejšie, pohyb je ale

mäkký s ostrou koncovkou. Každý krok vpred je tancovaný s vedením pravej strany tela,

pričom sa dodržiava mierne zatáčanie smerom doľava. Kolená sú mierne pokrčené.

Chodidlá sa zdvíhajú z parketu a kladú na parket v plnej dĺžke kroku. Nedochádza

k žiadnemu ťahaniu chodidiel po parkete. Tango sa tancuje úplne plocho, bez akýchkoľvek

zdvihov v chodidlách. Nevyhnutný zdvih chodidiel musí byť pohltený v kolenách.

TAKT 2/4 takt - 2 údery v takte

TEMPO 33 taktov za minútu

PRÍZVUČNÉ DOBY každá doba

POČÍTANIE Voľne – 1 doba v hudbe

Rýchlo – 1/2 doby v hudbe

Page 24: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

24

POSTAVENIE

Muž, žena:

Postavenie je podobné ako v ostatných štandardných tancoch s tým rozdielom, že kolená

sú mierne pokrčené. Platí zásada, že v základnom postavení ako aj počas tanca majú byť

kolená tlačené smerom k sebe. Princíp tlaku kolien voči sebe umožňuje páru zvýšenie

stability v postavení a pohybe.

DRŽANIE

Muž:

V základnom postavení sú chodidlá prisunuté resp. takmer prisunuté, pričom pravá

noha je mierne vzad (asi o 1/2 dĺžky chodidla). Telo aj chodidlá sú mierne natočené doľava.

Poznámka: V Tangu je dôležité vedenie pravej strany tela pri pohybe smerom vpred. Ak

má budúci pohyb smerovať v smere tanca, chodidlá aj telo musia byť natočené takmer

šikmo do stredu.

Držanie je kompaktnejšie a partnerka sa nachádza viac na pravej strane partnera

ako v ostatných štandardných tancoch. Partner položí dlaň pravej ruky takmer až do stredu

chrbta partnerky, pričom predlaktie je rovnobežné s parketom. Predlaktie ľavej ruky zviera

vzhľadom k parketu asi 45° uhol a je mierne vystreté ako v ostatných tancoch. Držanie

ľavou rukou je teda viac privreté a kompaktnejšie.

Žena:

Postavenie ženy kopíruje postavenie muža s tým, že chodidlo ľavej nohy je mierne

vpred. Špička ľavej nohy sa dotýka špičky pravej nohy muža.

Poznámka: Takéto postavenie chodidiel v Tangu sa používa počas celého tanca.

V priebehu tanca sa pohybujú teda chodidlá na rozdiel od zvyšných tancov po troch

stopách.

Ľavá ruka partnerky je položená na predlaktie pravej ruky muža, pričom hrana

dlane so spojenými prstami sa umiestni pod podpazušie pravej ruky muža.

CHÔDZA VPRED ĽAVOU NOHOU

Pri popise chôdze dopredu vychádzame zo základného postavenia popísaného

v odstavci Držanie. Predpokladajme, že pohyb bude smerovať do smeru tanca a telo

vrátane chodidiel smeruje šikmo do stredu.

Na rozdiel od ostatných štandardných tancov kroky v Tangu nepoužívajú švihový

princíp pohybu, ale kladú sa priamo na predpokladané miesto kroku. V rámci tejto

Page 25: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

25

techniky tancovania Tanga je teda začiatok kroku charakteristický zdvihnutím ľavej nohy

od parketu. Ľavá noha sa pohybuje vpred, v plnej dĺžke kroku sa dotkne parketu najprv

päta chodidla a vzápätí sa prenesie váha na celé chodidlo hybnej nohy, pričom koleno sa

pokrčí.

Stojná noha (v našom prípade pravá) sa priťahuje oneskorene. Dĺžka oneskorenia

závisí od hudby, ale prísun k stojnej nohe je rýchly, pričom v okamihu ukončenia prísunu

je dôležitý dotyk kolien a nie chodidiel. Na konci kroku vpred sú teda obe kolená v tesnom

kontakte tak, že koleno pravej nohy je zasunuté za kolenný kĺb kolena ľavej nohy.

Chodidlo pravej nohy je mierne vzadu. Obe kolená sú pokrčené.

Pretože postavenie chodidiel aj tela v Tangu je vždy mierne predtočené vzhľadom

na smer pohybu (vedenie strany tela), aj technika kroku vpred predpokladá iné smerovanie

ako vo zvyšných tancoch. V prípade kroku ľavou nohou vpred vedie krok ľavej nohy nie

priamo v línii so smerovaním tela (v našom prípade šikmo do stredu), ale mierne naprieč (v

našom prípade do smeru tanca). Ľavá noha teda prekríži a končí pohyb v silnom

protipohybovom postavení.

Keďže Tango nepozná švihový pohyb, všetky kroky sú oproti ostatným tancom

kratšie.

CHÔDZA VZAD PRAVOU NOHOU

Pre chôdzu vzad platia také isté zásady ako pre chôdzu vpred s tým rozdielom, že

krok sa kladie na špičku a na konci kroku sa zdvíha polchodidlo stojnej nohy a táto sa

rýchlo prisúva k novej stojnej nohe (bývalej hybnej nohe).

Poznámka: Muž v niektorých krokoch chôdze vzad nedodržuje vyššie popísané

princípy. Ide o kroky 1 a 2 Korty vzad, 3 a 4 Otáčky vľavo, 4 a 5 Promenády

v promenádnom postavení vzad a pod. Postavenie muža v týchto prípadoch je viac smerom

vpred, pretože jeho úlohou je riadiť pohyb. V uvedených prípadoch muž znižuje pätu na

konci kroku. V okamihu zníženia päty nohy na parket sa uvoľňuje päta a nie špička stojnej

nohy.

TECHNIKA NÁŠLAPOV

Keďže Tango nepozná zdvihy a zníženia, namiesto nášlapu na špičku používame techniku

nášlapu na polchodidlo.

• Všetky kroky vpred a kroky 1 a 2 promenád sa tancujú cez pätu. Prísun chodidiel

sa uskutočňuje na celé chodidlo.

Page 26: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

26

• Prísun v promenádnom postavení sa tancuje technikou polchodidlo, päta.

• Kroky dozadu sa tancujú zásadne s vedením pleca (strany tela) a z toho

vyplývajúcou technikou nášlapov – vnútorná hrana polchodidla, päta.

• Kroky dozadu tancované v protipohybovom postavení využívajú techniku

polchodidlo, päta. V otáčaní smerom doľava sa 2. krok u muža tancuje technikou

polchodidlo, päta. U ženy sa používa technika nášlapu na celé chodidlo.

Výnimku tvorí 2. krok figúry Otáčka vľavo postupovým bočným krokom, kde sa

používa technika vnútorná hrana chodidla (muž aj žena).

DOPLŇUJÚCE POZNÁMKY

1. Rovnováha a rozdelenie váhy je pociťované cez stred chodidla stojnej nohy.

2. Nohy sú mierne pokrčené v chodidlách.

3. Tangový pohyb je kombináciou kontrastných typov pohybov, cez Staccato po

dramatické zastavenie. Všetky tieto typy pohybov sú tvorené prostredníctvom priamej

svalovej aktivity.

4. Tanečník musí pociťovať napätie v svaloch na stehnách a lýtkach. Zatláčanie kolien

smerom dovnútra dodáva pocit potrebnej sily a stability.

Zapamätajte si, že hybná noha pokračuje s napätím. Tango je tancom aktívnych nôh.

5. Len niektoré pomalé kroky sú skutočne pomalé. Väčšina krokov „Voľne“ sa tancuje

krok (Rýchlo) a výdrž (Rýchlo), napr.: 3. krok Otáčky vľavo, posledný krok

Promenády a pod.

6. Aj keď je pri kroku vpred nášlap na pätu, je potrebné tancovať s tlakom na vonkajšiu

hranu ľavej nohy a vnútornú hranu pravej nohy. V krokoch vzad je potrebné pociťovať

tlak na vnútornú hranu ľavej nohy a vonkajšiu hranu pravej nohy.

7. Uvedomte si, že v Tangu sa chôdza podieľa veľmi podstatnou časťou na charaktere

tanca.

8. Váha v Tangu by mala byť počas celého tanca sústavne vpredu.

9. Kroky vpred ľavou nohou sa tancujú v prekrížení do protipohybového postavenia

a kroky vzad sa tancujú ako rozkríženie s vedením príslušnej strany tela. Táto technika

tancovania Tanga definuje aj základný smer pohybu, ktorý je v Tangu vždy po veľkom

oblúku smerom doľava. Tango nepozná priamočiary pohyb dopredu alebo dozadu.

Page 27: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

27

6.4 VIEDENSKÝ VALČÍK

CHARAKTERISTIKA TANCA

Označuje sa za kráľa tancov, alebo „kráľovský tanec“. Vznikol v Rakúsku a jeho

predchodcom je ľudový tanec Ländler, ktorý sa do Viedne dostal začiatkom 18. storočia.

Názov Valčík pochádza z nemeckého slova „Walzer“, ktoré súvisí so slovesom „walzen“,

označujúcim točivý pohyb. Po nemecky sa tento tanec volá Wiener Walzer. V roku 1758

bol výnosom viedenského ministerstva Valčík zakázaný – údajne zo zdravotných

a morálnych dôvodov, a vyhlásený za škodlivý a hriešny. Stavali sa proti nemu učitelia

tanca, ktorí v ňom videli ohrozenie svojej existencie, ruská cárovná, pruský kráľ, aj lord

Byron. Napriek tomu sa Valčík v čase Francúzskej revolúcie stáva najobľúbenejším

tancom Paríža. Stal sa nesmrteľným najmä vďaka skladbám otca a syna Straussovcov

a dodnes je najrozšírenejším tancom na svete.

Patrí medzi veľmi atraktívne tance. Je charakteristický veľkým pohybom po

parkete. Tancuje sa v pomerne svižnom tempe, čím kladie značné nároky na fyzickú

kondíciu párov. Obsahuje málo figúr. Medzi základné patrí: Otáčka vpravo, Otáčka vľavo,

Zmeny vpred.

TAKT ¾ takt – 3 údery v takte

TEMPO 60 taktov za minútu

PRÍZVUČNÉ DOBY 1. doba je zdôraznená

POČÍTANIE 1,2,3

6.5 SLOWFOX

CHARAKTERISTIKA TANCA

Slowfox je pomalý Foxtrot, z ktorého aj vznikol. Foxtrot bol po prvýkrát uvedený

v Európe tesne pred I. svetovou vojnou. Názov tanca vraj pochádza od mena tanečníka

a komika Harryho Foxa, ktorý prvý predviedol „špeciálne“ bežané kroky. Na začiatku bol

Slowfox vášnivý tanec s rýchlymi a pomalými pohybmi. Európskym lektorom sa však

nepáčil jeho divoký charakter a začali ho štandardizovať a spomaľovať. V rokoch 1922-

1929 Frank Ford, s ktorým Josephine Bradleyová robila ukážky, vyvinul charakter

Page 28: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

28

Slowfoxu. Prísne dodržiavanie tempa vtedy neexistovalo, mohlo sa pohybovať od 40 do 50

taktov za minútu.

Slowfox je tanec, ktorý vyžaduje dobrých tanečníkov a pomerne veľký parket.

Charakteristickým rysom tohto tanca je vláčny pohyb, súvislý a nepretržitý presun ťažiska

v priestore. Striedanie pomalých a rýchlych krokov vytvára plynulý pohyb, ktorý musí byť

naviac uvoľnený a dokonale vedený. Základným stavebným prvkom tohto tanca je chôdza

a trojkrok. Všetky základné figúry sú vytvorené na báze týchto dvoch základných prvkov.

Chôdza vpred pozostáva z dlhých krokov, pričom chodidlá sa zľahka dotýkajú a odvaľujú

od parketu. Tanec je postavený na báze švihového pohybu, ktorý vzniká odrazom od

stojnej zaťaženej nohy. Slowfox je jedným z najtypickejších predstaviteľov anglického

štýlu tanca. Tancuje sa na 4/4 rytmus, kde 1. a 3. úder v takte je vždy akcentovaný. Každý

pomalý krok trvá 2 údery v hudbe, každý rýchly krok 1 úder v takte. Základný rytmus je

Voľne, Voľne alebo Rýchlo, Rýchlo, Voľne.

TAKT 4/4 – 4 údery v takte

TEMPO 30 taktov za minútu

PRÍZVUČNÉ DOBY 1. a 3. doba (1. doba je viac zdôraznená)

6.6 QUICKSTEP

CHARAKTERISTIKA TANCA

Quickstep je rýchla forma Foxtrotu a najrýchlejší štandardný tanec. Pretože mnohé

orchestre hrali Foxtrot príliš rýchlo, nebolo možné na hudbu zatancovať slowfoxové kroky.

V Anglicku sa preto vyvinul akýsi mix Charlestonu a Foxtrotu – Quicktime Foxtrot and

Charleston.

Quickstep je tanec, ktorého základnými prvkami sú chôdza a premena. Všetky

základné figúry sú postavené na báze týchto dvoch základných pohybových prvkov.

Chôdza vpred je podobná chôdzi vzad v Slowfoxe s tým rozdielom, že sa tancuje

rýchlejšie. Premeny môžu byť tancované v rôznych smeroch, vždy ale pozostávajú z troch

krokov počítaných ako „Rýchlo, Rýchlo, Voľne“, ktoré sa tancujú na štyri doby v takte.

Quickstep patrí medzi najrýchlejšie tance a vo svojej vrcholovej súťažnej forme kladie na

tanečníka značné nároky na fyzickú prípravu.

Page 29: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

29

TAKT 4/4 – 4 údery v takte

TEMPO 50 taktov za minútu

PRÍZVUČNÉ DOBY 1. a 3. doba (1. doba je viac zdôraznená)

Page 30: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

30

7. LATINSKOAMERICKÉ TANCE

7.1 PÔVOD LATINSKOAMERICKÝCH TANCOV

Tance, ktoré odvodzujú svoj pôvod zo zemí Strednej a Južnej Ameriky, alebo ako

sa tiež často hovorí Latinskej Ameriky, „objavila“ Európa krátko po prvej svetovej vojne.

Boli to predovšetkým Rumba a Samba a s nimi tanec španielskeho pôvodu – Paso doble.

Pre ich temperamentný rytmus a nádych exotiky sa rýchlo stali súčasťou repertoáru

profesionálnych tanečníkov. Tieto tance mali však s pôvodnými formami spontánnych

ľudových tancov málo spoločného.

Ďalšia vlna obľuby latinskoamerických tancov prichádza do Európy v 50-tych

rokoch a v tejto dobe začínajú byť tiež zaraďované do tanečných súťaží. V 50-tych rokoch

prichádzajú do Európy ďalšie latinskoamerické tance, vznikajúce pod vplyvom jazzu, resp.

aj prichádzajúcej vlny rocku. Boli to Mambo, Calypso, Bosa nova a predovšetkým Cha-

cha, ktorá sa čoskoro taktiež stáva súčasťou tanečných súťaží.

Rastúca obľuba latinskoamerických tancov v Európe v rokoch po 2. svetovej vojne

a ich neskoršie zaraďovanie do súťaží vyvolalo potrebu ich štandardizácie a vytvorenie ich

popisov.

Autormi prvých prác boli Pierre Lafite, Lucien David a Frank Borrows, ďalej

Dimitri Petrides, jeho manželka Nina Hut a Doris Lavell. V rokoch 1971-73 Britská

spoločnosť učiteľov tanca ISTD v piatich separátnych zošitoch vydáva „Revidovanú

techniku latinskoamerických tancov (The Revsed Technique of Latin American Dancing),

ktorú spracoval kolektív autorov: S. Francis, D. Lavelle, E. Romain a P. Spencer. V roku

1974 vyšlo kompletné vydanie celej knihy, ktoré boli vydané ešte v niekoľkých reedíciách.

Ako učebnica bola v preklade Ing. Milana Štiavnického vydaná aj na Slovensku (1980)

a ako základný študijný materiál v oblasti LAT platí prakticky dodnes.

Druhým základným popisom LAT je publikácia W. Lairda, niekoľkonásobného

majstra sveta v LAT, „Technique of Latin Dancing“, (Britská spoločnosť učiteľov tanca

IDTA), ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1961 a postupne revidovaná, naposledy v roku

1997 (reedícia 1998).

Tabuľkové spracovanie základov LAT W. Lairda je prehľadné a predovšetkým viac

vystihuje „súťažný štýl“ ako publikácia ISDT. Preto Ballroom Dance Federation (BDF) –

najvyšší britský federálny orgán v oblasti tanca – ako základ pre spracovanie základnej

Page 31: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

31

techniky doporučuje popis zaužívaný W. Lairdom, ale zjednocuje repertoár tak, že príjma

do spoločného základu ako figúry z učebnice ISTD, tak z učebnice W. Lairda. Tým

dochádza konečne po 25 rokoch k zjednoteniu vo výbere základných figúr oboch

spoločností.

W. Laird, aby pomohol celej veci, vydáva svoje „Supplement“ (Dodatok – v roku

1997), kde svojím spôsobom zápisu dopĺňa svoju učebnicu o figúry, ktoré sú obsiahnuté

v učebnici ISTD.

7.2 AKO SA OBJAVILI V EURÓPE ?

Latinskoamerické tance sú konglomerát tancov z rôznych končín sveta.

Samba

Ľudový tanec pochádzajúci z Brazílie, v Európe sa po prvý raz objavuje v roku 1920 pod

názvom „Maxixe“, v roku 1924 už pod názvom „samba“ a od roku 1947 sa dostáva do

súťažného programu profesionálnych párov.

Cha-cha-cha

Vznikla začiatkom 50-tych rokov na Kube ovplyvnením pôvodných ľudových tanečných

rytmov, súhrnne označovaných ako Rumba, prvkami Jazzu. Autorstvo hudobnej zložky

tanca Cha-cha-cha sa pripisuje Enrique Jorrinovi (1951). Do súťaží v LAT sa dostáva

začiatkom 60-tych rokov.

Rumba

Pôvod Rumby môžeme hľadať v prostredí ľudových tanečných zábav na Kube. Do Európy

sa prvý raz dostala okolo roku 1923, ale pre svoj obtiažny rytmus sa neujala. Znovu sa

vrátila v 30-tych rokoch v rytmicky upravenej podobe a stala sa veľmi populárnou. Medzi

tancami LAT je najstaršia a jej štýl a technika značne ovplyvňuje princípy LAT.

Paso doble

Tento tanec pochádza zo Španielska a Francúzska, ako tanec, ktorý sa tancoval na oslavu

býčích zápasov, obohatený prvkami Flamenga. Do súčasnej formy bol upravený

francúzskymi učiteľmi tanca a tanečníkmi – preto jeho základné figúry majú aj francúzske

názvy. Tanec ako pantomíma býčích zápasov bol choreograficky spracovaný už v 20-tych

rokoch 20. storočia. Od roku 1959 je zaradený do súťažného programu. Profesionáli ho po

prvý raz tancovali na MS v roku 1947.

Page 32: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

32

Jive

Najskôr prichádza z Ameriky do Európy pod názvom Jitterburg, neskôr Boogy-Woogie

v 30-tych rokoch. Svoju štandardizovanú podobu dostáva v 40-tych rokoch, do súťaží sa

dostáva v 50-tych rokoch, ale medzinárodne uznaný je až od roku 1976, keď bol po prvý

raz zaradený do programu na Majstrovstvách sveta. (V Československu bol na

majstrovských súťažiach tancovaný už v 60-tych rokoch.)

7.3 TECHNIKA LAT

Súčasné spracovanie základnej techniky LAT je predovšetkým zásluha britských

učiteľov tanca. Nemôžeme v nich hľadať pôvodnú formu ľudových tancov, ktoré majú

svoj pôvod v afroamerickej kultúre, je to európsky a hlavne britský pohľad na túto skupinu

tancov. Názor na ich podobu prebiehal v rôznych vývojových krivkách. Najskôr to boli len

jednoduché napodobeniny „atraktívnejších pohybov“ zasadené do rámca

„latinskoamerických rytmov“, ktoré však hrali európske orchestre. Postupne objavovaním

podstaty afrických a jazzových tancov dochádza aj k revízií pohľadu na súťažnú podobu

LAT. Kým v 60-tych rokoch to boli skôr štandardizované pohyby, ktoré niesli so sebou

veľa z techniky štandardných tancov, tak v 80-tych rokoch dochádza k obrode a začína sa

konečne tancovať celým telom – tanečníci začínajú používať techniku jazzového tanca –

choreograficky sa opúšťa sólový tanečný prejav, tanec vedľa seba, ale vracia sa opäť

párový tanec. Muž je mužom a žena ženou, nie sú to dvaja jednotlivci, ale doslova jedna

tanečná jednotka – pár. Čo hovorí o technike jeden z najpovolanejších, W. Laird?

„Jedným z cieľov štandardnej techniky latinskoamerických tancov je dosiahnutie

určitého stupňa štandardizácie vyučovania v medzinárodnom meradle a tiež stanovenie

kritérií pre hodnotenie tanečných výkonov na súťažiach. Nakoniec zmyslom štandardizácie

je tiež vytvorenie kritérií pre posudzovanie základných poznatkov učiteľov a trénerov

tanečného športu. Pre dosiahnutie práve týchto cieľov a zaistenie životaschopnosti určitej

tanečnej formy je štandardizácia tanečnej techniky nevyhnutná. Nikdy sa však nesmie

zabúdať na to, že technika má tancu slúžiť a nesmie sa stať jeho pánom. Hovorí sa, že

štandardizácia dusí pokrok – a v podstate je toto tvrdenie pravdivé. Technika musí byť

preto považovaná za užitočný nástroj, ktorý má pomáhať rozvoju dobrého tanca, ale

nesmie ňou byť zneužívaný a potláčaný individuálny tanečný prejav a prirodzený vývoj

tanečníkov.“

Page 33: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

33

7.3.1 PREČO W. LAIRD A NIE ISTD?

W. Laird na svojich popisoch pracoval od roku 1961 a postupne došiel

k originálnemu tabuľkovému zápisu techniky pohybu, ktorý síce používali aj iní autori, ale

W. Laird ho zdokonalil. Pridal do tabuliek ďalší stĺpec „akcia“, v ktorom je stručné

vyjadrenie činnosti, ktorá sa v danom kroku alebo pohybe predvádza. (napr.: vo figúre

Zatvorený twist panvou v Rumbe je v stĺpci „poloha chodidiel“ krok 5 bočne a mierne

vzad, ale v stĺpci „akcia“ je tento krok vpred, teda skutočná činnosť, ktorú tanečník

vykonáva.)

Ďalším vynálezom je stĺpec „nášlapy“, ktorý je pre čitateľa veľmi dôležitý, pretože

nášlap nemusíme hľadať niekde pod figúrou ako jednotný celok tak, ako je to v popisoch

ISTD.

Veľmi sympatické je tiež popisovanie zmien v postaveniach (Shaping), kde veľmi

prehľadným spôsobom dostávame informáciu o zmenách postavenia v jednotlivých

krokoch. Napriek všetkým týmto vylepšeniam si musíme uvedomiť, že žiadna učebnica

nás nenaučí tancovať, že len schematicky zaznamenáva jednotlivé fázy pohybu, aby sme sa

mohli lepšie orientovať v tom množstve figúr, ktoré základný repertoár obsahuje.

Najdôležitejším prínosom je však skutočnosť, že W. Laird popisuje súťažnú

techniku, ktorej bol sám spolutvorcom, zatiaľ čo v učebnici ISTD je skôr popis mnohých

figúr, ktoré svojou technikou zodpovedajú naozaj požiadavkám na medailové kurzy či

odznaky. Je to viditeľné napr.: vo figúrach Otvorený a Zatvorený twist panvou v Rumbe

a Cha-cha-cha alebo v Šatke s premenami v Paso doble, kde popis W. Lairda nič nestratil

na aktuálnosti ani pre páry medzinárodnej triedy ani po rokoch, pričom v popisoch ISTD

máme pocit, že sú to figúry zo 60-tych rokov.

Britský vrcholný orgán v oblasti súťažného tanca BDF zrejme uznal tieto

skutočnosti a rozhodol, že v ďalšom období platí pre súťažný tanec technika LAT

spracovaná W. Lairdom. Zrejme pod tlakom ostatných spoločností sa doplnil repertoár aj

figúrami, ktoré W. Laird považuje za nevhodné, a bol to vlastne krok vpred, pretože

základný repertoár nie je nutné tancovať celý. Tanečník si z neho môže vybrať tie figúry,

ktoré mu vyhovujú, v ktorých sa dobre cíti.

Treba mať na pamäti ďalšiu skutočnosť – množia sa súťaže, na ktorých sa tancuje

základný repertoár „Basic“. Dokonca vo Veľkej Británii platí, že na majstrovských

súťažiach v jednotlivých kolách môže usporiadateľ určiť, ktoré tance sa budú tancovať

Page 34: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

34

spôsobom „Basic“. Toto všetko sú skutočnosti, ktoré zdôrazňujú súťažný štýl základných

figúr a ten je spracovaný zatiaľ najlepšie v popisoch W. Lairda.

7.4 PREHĽAD SKRATIEK

Postavenia:

PP promenádne postavenie

PPP protipromenádne postavenie

ZP zatvorené postavenie

Časti chodidla:

špi špička

pol polchodidlo

plo plocho

Smery pohybu:

P-Ľ zprava doľava

Ľ-P zľava doprava

Rytmus:

V voľne

R rýchlo

a ½ doby

7.5 ZÁKLADNÉ POJMY

podľa W. Lairda

(First Principles)

Základné pojmy definované a vysvetlené v učebnici W. Lairda svojím úsporným ale

výstižným štýlom vyjadrenia chcú pomenovať a vysvetliť to najpodstatnejšie, čo si pri

popise techniky máme všímať a čo musí byť prioritou. Nie je problém opísať niečo

množstvom viet, problém je výstižne vyjadriť jeho podstatu.

Page 35: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

35

POSTAVENIE TELA

(Poise)

Všeobecne platia pre všetky LAT nasledovné zásady:

• Stojíme nohami spolu v prirodzenom vzpriamenom postavení

• Vytiahneme hrudník smerom hore (oddelíme od panvy)

• Hlava je v prirodzenom predĺžení trupu

Pre jednotlivé tance ďalej platí:

a) Rumba a Cha-cha-cha

Urobiť krok pravou nohou bočne a prepnúť ju v kolene, pričom

• preniesť celú váhu tela na pravú nohu a súčasne pohybovať panvou bočne a vzad

• váhu tela pociťovať tesne pri päte stojnej nohy

• koleno stojnej nohy tlačiť vzad

• keď sa pohybuje panvou vzad, hrudník sa presúva mierne vpred

b) Samba a Jive

• koleno stojnej nohy nie je nikdy prepnuté

• váhu pociťujeme viac nad polchodidlom stojnej nohy

c) Paso doble

• panva je sklonená mierne vpred

• váhu pociťujeme, akoby bola ešte pred polchodidlom

• keď sú kolená vystreté, nie sú prepnuté

SMEROVANIE

(Alignment)

Údaje o smerovaní v tabuľkách sa týkajú postavenia tela, čelom alebo chrbtom, vzhľadom

k miestnosti. Ak „vedie plece“, potom o smerovaní sa neuvažuje. Smerovanie jednotlivých

krokov sa uvádza iba v tancoch, ktoré majú postupový charakter (Samba, Paso doble).

Rumba, Cha-cha-cha a Jive nemajú postupový charakter.

Page 36: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

36

VEĽKOSŤ OTÁČANIA

(Amounts of Turn)

V LAT nemáme chodidlá nikdy rovnobežné, s výnimkou, keď sú uzavreté. Toto

vytočenie nôh sa vzťahuje ako na nohu stojnú, tak na zaťaženú, alebo s čiastočnou váhou.

Vytočenie nôh je prirodzené. Ak kráčame vzad, máme chodidlo kročnej nohy prirodzene

vytočené von asi o 1/16 z dôvodov zachovania rovnováhy.

Pretože chodidlo je vytočené, postavenie tela a postavenie nôh nemusí byť

identické, tak ako je to v STT. Typické príklady sú: 2. krok zášvihu v Sambe, zarazený

krok v Rumbe a Cha-cha-cha a kroky chôdze vzad v Rumbe a Cha-cha-cha.

POLOHA A POHYB PAŽÍ

(Arm positions)

V pohybe z jedného postavenia do druhého má muž vytvárať žiadaný výsledok v závislosti

na použití telesného vedenia prostredníctvom paží, alebo vedenia tvarovaním tela. Poloha,

tvar paží spojených rúk a ďalšie polohy sú určené príslušným vedením. Tanečný pohyb

zahrňuje aj rytmus tela. Voľná paža sa stáva predĺžením tela a je doplnená pohybmi, ktoré

pokračujú cez zápästie a prsty a tento pohyb je ukončený na príslušný úder hudby. Je to tak

preto, lebo paže, ktoré sa používajú ako predĺženie tela, pracujú v tomto prípade na

dokončení pohybu po príslušnej akcii tela.

Ako typické sú používané nasledovné polohy voľnej paže:

1. bočne, vystretá

2. bočne, pokrčená

3. vpred, pokrčená

4. priečne pred telo, pokrčená

5. bočne, mierne pokrčená

Ak je figúra tancovaná rovnomerným pohybom, je väčšie napätie v jednotlivých polohách

paží (paže sú spevnené) a ich línia je ukončená súčasne s postavením chodidla (napr.:

Sambové kríženie, Španielska línia).

Page 37: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

37

VEDENIE

(Leads)

Muž používa dva typy vedenia ženy:

1. Tesné vedenie – prostredníctvom paží

Pre prenos vedenia pomocou paží musí muž udržovať v spojených pažiach isté mierne

napätie. Tomuto napätiu zodpovedá napätie v pažiach ženy tak, že muž je schopný

viesť ženu do požadovaného postavenia prostredníctvom vytvoreného odporu. Počas

pohybov, v ktorých vyžaduje žena telesné vedenie pomocou paží je jej spojená paža

mierne pokrčená s príslušným napätím.

2. Vedenie tvarom tela,

celkovým pohybom alebo tvarom celého tela, tvarom paží, držaním rúk. Principiálne je

používané tvarovanie tela a paží tak, aby sa samozrejme vytváral pohyb vyžadovaný od

dámy. Počas pohybov vyžadujúcich vedenie tvarovaním, má byť spojená paža dámy

mierne pokrčená v minimálnom napätí.

Vedením v páre rozumieme schopnosť oboch tanečníkov vytvárať v spoločných

postaveniach a pohyboch jednotný celok – pár. Kedykoľvek kroky ženy nie sú

prirodzeným opakom krokov muža, je nutné, aby ju muž do jej postavenia doviedol. Muž

správnym vedením poskytuje vedením žene informáciu „kedy, kam má ísť a typ akcie“.

Ďalej sa potom žena pohybuje sama svojom energiou až do ďalšej informácie vo vedení.

Telo muža musí byť v spojení s rukou, jeho ruka s rukou ženy a ruka ženy s jej telom. Ak

teda muž pohne telom, pohne aj telom ženy napriek tomu, že jeho ruka nič neurobila.

Napätie v rukách je pritom asi o 1/3 menšie ako napätie v tele.

V postavení, kde sa muž a žena rukami nedržia (bez držania) „oznamuje“ muž žene

svoje vedenie polohou, pohybom a výrazom celého tela. Pri všetkých typoch vedenia musí

muž zaistiť rovnováhu ženy ako v postaveniach, tak počas jej pohybu pozorným

sledovaním jej miesta nášlapu, ťažiska a osy tela.

DRŽANIE RÚK

(Hands Hold)

Podľa základného pravidla sú ruky držané dlaňou k dlani s prstami alebo palcom

muža privretým k zadnej hrane ruky ženy v závislosti na polohe paží. Keď je žena

Page 38: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

38

v oddialení napr. vo Vejárovom postavení alebo Otvorenom postavení je jej ruka, ktorou sa

dotýka dlaňou dole, s mužovou rukou hore, palec muža je pritlačený k chrbtu ruky ženy

približne v línii s bodom medzi základňou druhého a tretieho prsta.

Ak je mužova ľavá paža zdvihnutá a signalizuje točenie vľavo, majú byť ruky

dlaňou k dlani s držaním mužovho palca popísaného vyššie. Výnimky z tohto držania sú

počas držania vo figúrach: Zmena miest zľava doprava, Tieňové bota fogo a Tri alemany.

Ak je mužova ľavá paža zdvihnutá a signalizuje točenie vpravo, majú byť ruky

dlaňou k dlani s prstami mužovej ruky mierne zavretými na chrbte ruky ženy tak, aby to

dovoľovalo rotáciu ženy vpravo, vytvorenou točením ruky.

V zatvorenom postavení sú prsty pravej ruky ženy položené medzi palec

a ukazovák ľavej ruky muža a obe takto spojené ruky sú ľahko zovreté. Línia zápästia

nemá byť zlomená. Spojené ruky majú byť v rovine prechádzajúcej stredom medzi mužom

a ženou. Počas zmien z jedného držania rúk do iného môže byť kontakt medzi rukami

kedykoľvek prerušený. Dáma nesmie zavretím prstov zovrieť mužovu ruku – myslí sa tým,

že muž drží ženu a nie ona jeho.

7.6 SAMBA

RYTMUS 2/4 takt, 2. úder v takte je silne akcentovaný.

TEMPO

54 – 56 taktov za minútu.

RYTMICKÉ VYJADRENIE

Prevažujú figúry, v ktorých v jednom takte tancujeme tri kroky (trojkrokové). Tieto

môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Také, ktorých kroky tancujeme v rytmizácii ¼ doby,

a také, ktoré používajú rytmizáciu ½ doby.

Rytmus (počítanie): 1 a 2

Hodnoty dôb: ¾ ¼ 1

Page 39: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

39

SAMBOVÝ POHUP

(Samba Bounce Action)

Sambový pohup sa vykonáva prostredníctvom krčenia nohy, na ktorej spočíva

väčšina váhy. Krčenie sa vykonáva ako v kolene tak v členku stojnej nohy. Pohup sa

vykonáva vo všetkých figúrach v sambe, ktoré sú v rytmizácii „1a2“. Každé krčenie nohy

trvá ½ doby. Každé vystretie nohy trvá ½ doby. Počítanie „&“ pomáha k správnej

rytmickej interpretácii týchto ½ dôb. Ak začíname s nohami uvoľnenými v kolenách,

potom rytmizácia sambových pohupov je: &1&2&1&2. Ak je pohup kombinovaný

s pohybom chodidla, potom počítame &1&a2&1&a2, pričom vystieranie nohy v kolene

počas sambového pohupu začína v kroku s rytmickou hodnotou ¾ doby a pokračuje

v nasledujúcom kroku s rytmickou hodnotou ¼ doby.

Stupeň použitého pohupu nie je vo všetkých figúrach rovnaký. Pohup sa nepoužíva

vo figúrach s hodnotami delenia na ½ doby. Výnimka z tohto pravidla je vo figúre

Cruzádové kríženie.

obr. č. 3

7.7 CHA-CHA-CHA

RYTMUS 4/4 takt, 1. doba v takte je ostro akcentovaná (1)

Page 40: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

40

TEMPO

32 – 34 taktov za minútu

RYTMICKÁ INTERPRETÁCIA

Charakteristický rytmus Cha-cha-cha rozdeľuje každý takt pravidelne na 4 doby (štvrtiny),

pričom posledná doba každého taktu je rozdelená ďalej na dve polovice (osminy). Tanečná

interpretácia rytmu Cha-cha-cha sa vyjadruje nášlapom chodidla na úder 1., 2. a 3. doby

taktu a na dve rovnaké časti (osminy) rozdelenej na 4. dobu nasledujúceho taktu, počítané

„4,a“. Kroky tancované na osminy a na 1. dobu nasledujúceho taktu sa nazývajú „premena

cha-cha-cha“.

PRÁCA NÔH

Nášlapy v krokoch vpred a vzad, ktoré predchádzajú alebo nasledujú po Premene v

Cha-cha-cha sú normálne „polchodidlo, plocho“. Technika tancovania týchto krokov je

taká istá ako v Rumbe. Nakoľko muzikálny prízvuk v tanci je na prvej dobe, je dôležité,

aby prvý krok začínal na prvú dobu v takte.

7.8 RUMBA

RYTMUS

Rumba je hraná v 4/4 takte. Rôzne rytmické nástroje môžu zdôrazňovať rôzne doby taktu,

vždy je však zachovaný nemenný rytmus 1,2,3,4 so zdôraznením poslednej doby (resp.

posledných dvoch osmín) každého taktu, preto prvý krok tancujeme v rytmizácii 4 - 1.

TEMPO

28 – 29 taktov za minútu.

RYTMICKÁ INTERPRETÁCIA

Rumba je tancom „tela“. Pohyb bokov je výsledkom kontrolovaného prenášania váhy

z nohy na nohu.

• Každý pohyb nohy trvá ½ hodnoty doby.

• Prenášanie váhy alebo pohyb tela sa koná na druhú ½ doby v krokoch

vykonávaných na 2. a 3. úder.

Page 41: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

41

• V krokoch, ktoré trvajú dve doby (napr. krok 4 - 1 v základnom pohybe),

prenášanie váhy alebo pohyb tela trvá 1 a ½ doby.

PRÁCA NÔH

• Všetky kroky vpred začínajú nášlapom na špičku a potom na polchodidlo s tlakom

do parketu.

• Päta sa okamžite znižuje k parketu po plnom prenesení váhy tela na konci kroku.

• V krokoch vzad je v kontakte najskôr polchodidlo potom špička.

• Päta sa znižuje k parketu po plnom prenesení váhy tela na konci kroku.

• Na konci kroku noha, ktorá je bez váhy, sa odlepí od parketu pätou a zostáva

v predĺženej línii (nemala by sa pokrčiť).

7.9 PASO DOBLE

RYTMUS 2/4 takt, 3/4 alebo 6/8, ale na súťažiach sa používajú výhradne skladby v 2/4 takte. Prvá doba

v každom takte je mierne akcentovaná.

TEMPO

60 - 62 taktov za minútu.

PP A PPP

Pre Promenádne postavenie (PP) a Protipromenádne postavenie(PPP) platí pre Paso doble

nasledovné:

• Keď sa muž, žena alebo obaja pohybujú v PP, neudržujú kontakt a vzdialenosť

medzi ich telami je 15-20 cm.

• Muž svoju pravú dlaň posúva až na ľavé plece ženy.

• Spojené dlane sa znižujú do úrovne hrudníka a paže sú v oblúkovej línii

• V PPP zdvíhame spojené paže až nad úroveň hlavy.

Poznámka:

Počas niektorých figúr pohyb muža a ženy nie je obvyklým opačným pohybom nôh. Napr.:

počas krokov 7-16 figúry Šestnástka muž tancuje na mieste, pričom sa žena pohybuje z PP

do PPP. Keď sa žena pohybuje v týchto krokoch, muž ju vedie pohybom tela

Page 42: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

42

prostredníctvom paží z PP do PPP. Podobná situácia je aj v iných figúrach, ktoré

tancujeme v PP a PPP. Hoci sa pár nepohybuje spolu v PP a PPP, v takýchto prípadoch

postavenie chodidiel u muža sa popisuje ako v PP alebo PPP. Rozsah otáčania potom nie je

štandardný.

RYTMICKÉ VYJADRENIE

V jednom takte sú dva údery (dve ¼ doby). Na 1. dobu je vždy ľahký prízvuk (akcent). Na

každý úder sa tancuje jeden krok, pričom počítame 1, 2. Ak sa kroky tancujú v rytmizácii

„1a2“, sú časové hodnoty krokov: 1/8, 1/8,

1/4. Niekedy rytmizácia „1a2“ môže znamenať

rytmické hodnoty krokov: ¾, ¼, 1 doba. Táto výnimka je v popisoch figúr vždy

zdôraznená.

POČÍTANIE V PASO DOBLE

Pretože figúry obsahujú veľa krokov, bolo by počítanie 1,2,1,2 veľmi nepraktické

a komplikované. Preto v popisoch pre skupiny štyroch (4) alebo ôsmych (8) krokov sa

používa počítanie 1 – 4, alebo 1 – 8. Je to praktickejšie pre účely nácviku. Číselné

počítanie má značné má značné výhody pred inými spôsobmi, pretože zoskupenie figúr

alebo častí figúr môžeme lepšie začleniť do frázovania hudby.

FRÁZOVANIE

Väčšina skladieb v paso doble je v 2/4 takte a je vo frázach po dvoch taktoch (počítame

1,2,3,4). Z hľadiska rytmickej interpretácie je dôležité, aby sa každá figúra, alebo každá

skupina figúr, začínala na začiatku hudobnej vety. Túto požiadavku dosiahneme

používaním spojovacích figúr ako sú napr.: Na mieste, Základný pohyb, Premena.

VÝZVA (APPEL)

• Krok tancovaný na mieste v zatvorenom postavení s ostrým znížením na pravú

nohu (žena na ľavú) a nášlapom na celé chodidlo. Tancuje sa na začiatku

niektorých figúr, ako ich pevná súčasť.

• Výzva sa častejšie tancuje ako prípravný krok na vstup do Promenádneho

postavenia. Technika nášlapu je: polchodidlo, plocho. Krok sa robí mierne vzad

a používa sa tiež malé natočenie tela vľavo (žena vpravo).

Page 43: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

43

7.10 JIVE

RYTMUS

Skladby sú v 4/4 takte, druhá a štvrtá doba v každom takte je silne akcentovaná.

TEMPO

44-46 taktov za minútu.

RYTMICKÁ INTERPRETÁCIA

Premena v Jive je v rytmizácii RaR, prípadne počítame 3a4. Skladbe krokov, ktorá používa

premeny, sa obyčajne hovorí „Trojitý Jive“ (Tripple Jive).

V princípe sa používajú dve konštrukcie figúr:

a) Prvá, ktorá má 1.1/2 taktu, obsahuje dva kroky v rytme RR a dve premeny

v rytmizácii RaR,RaR.

b) Druhá konštrukcia trvá 1 takt a obsahuje dva kroky v rytme RR a jednu premenu

v rytmizácii RaR.

Rytmické hodnoty jednotlivých krokov sú:

Konštrukcia – 1.1/2 taktu:

Krok Krok Premena Premena

Počítanie: 1 2 3 a 4 5 a 6

Rytmus: R R R a R R a R

Rytmická hodnota: 1 1 ¾ ¼ 1 ¾ ¼ 1

Konštrukcia – 1 takt:

Krok Krok Premena

Počítanie: 1 2 3 a 4

Rytmus: R R R a R

Rytmická hodnota: 1 1 ¾ ¼ 1

Väčšina figúr v Jive používa konštrukciu 1.1/2 taktu.

Poznáme ešte ďalšie rytmické interpretácie, ktoré počas tanca používame:

1. Premena „RaR“ môže byť nahradená jednoduchým krokom v rytmizácii „V“.

2. Premena „RaR“ môže byť nahradená poklepom (Tap, Step) v rytmizácii „RR“.

3. 1.1/2 taktová konštrukcia môže byť prevedená 6-timi rýchlymi krokmi.

Page 44: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

44

PREMENA

Premena v Jive je skupina troch krokov, kde kročná noha robí polovičný prísun k stojnej

nohe v druhom kroku. Premenu tancujeme do rôznych smerov s otáčaním alebo bez

otáčania. Váhu pociťujeme prevažne na polchodidlách. Hoci nášlapy v krokoch 1-2

premeny v Jive sú na polchodidlo, v týchto krokoch sa päta zníži alebo sa dokonca dotkne

parketu. Ak je prevažná časť otáčania prevádzaná v poslednom kroku premeny, vtedy bude

nášlap na polchodidlo.

Ak tancujeme premenu vpred alebo vzad, v niektorých figúrach ju nahradzujeme krížením.

Nášlapy pre kríženie vpred: pol – plo, špi, pol – plo

Nášlapy pre kríženie vzad: špi, pol – plo, pol – plo

Činnosť nôh počas dvoch krokov, ktoré sú v rytmizácii „1,2“ a používajú sa na začiatku

väčšiny figúr, je nasledovná:

Prvý krok robíme vzad:

- pričom je noha vystretá, ale nie je prepnutá, keď sa päta znižuje k parketu

- nezaťažená (voľná) noha sa pokrčí, keď sa päta uvoľní – odlepí od parketu.

V druhom kroku prenesieme váhu na nohu, ktorá je vpredu a noha sa vystrie, ale neprepne.

Boky sú pri oboch krokoch držané voľne.

Poznámka:

Na začiatku, pri uvedení tanca Jive v Anglicku, mal základný pohyb iba jeden takt, t.j.

základná konštrukcia bola RR RaR, čo bola vlastne základná forma tanca Swing. Nakoľko

dve najpoužívanejšie figúry (Zmena miesta P – Ľ a Zmena miesta Ľ – P) mali 1.1/2 taktu,

v praxi sa zistilo, že je výhodnejšie pridať k jednotaktovému základu ešte jednu premenu

„RaR“ naviac. Z toho sa potom vyvinuli základné figúry a tiež základná 1.1/2 taktová

schéma Jive. Skúsenosti ukázali, že táto 1.1/2 taktová schéma je jednoduchšia a ľahšia pre

vyučovanie Jive a preto bola neskôr prijatá ako štandardná schéma. Staršie jednotaktové

základné figúry prakticky zmizli a táto jednotaktová konštrukcia sa zachovala iba vo

figúrach typu Bič, Odvalenie z paže a Stoj a choď.

Page 45: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

45

PRAKTICKÁ ČASŤ

Page 46: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

46

VZHĽAD TANEČNÉHO PÁRU

Vzhľad tanečného páru je podstatnou súčasťou tanečného výkonu. To, ako vyzeráme,

výraznou mierou prispieva k celkovému dojmu z páru. Preto nestačí len trénovať

a zúčastňovať sa súťaží, ale je dôležité taktiež dobre vyzerať. Poďme si preto povedať

niečo o jednotlivých oblastiach.

ODEV

Žena:

Dámske tanečné šaty si môžete ušiť, nechať si ušiť alebo jednoducho kúpiť už

nosené šaty. Všetko má svoje plusy a mínusy. Ak si budete šaty šiť doma, ušetríte peniaze

za prácu, ale málokto pozná správne triky, ako sa šaty šijú. Okrem toho tým strávite veľa

času a výsledok nie je zaručený. Môžete si nechať šaty ušiť od profesionála, ktorý vytvorí

model špeciálne pre Vás. Cena je v tomto prípade pochopiteľne vyššia. Bude Vás to stáť

čas na skúškach, ale dobrý výsledok je zaručený. Poslednou variantou je kúpa šiat už

nosených, ktorých si môžete vyskúšať veľké množstvo, a taktiež máte možnosť zistiť, aký

model či štýl Vám vyhovuje. Nebudete tak strácať čas skúškami u krajčírky a taktiež ceny

sú veľmi priaznivé.

Nech sa rozhodnete akokoľvek, šaty by mali podtrhnúť Vašu osobnosť, zdôrazniť

prednosti Vašej postavy a potlačiť prípadné nedostatky Vašich tanečných schopností. Čo

sa týka Vašej osobnosti, mali by šaty aspoň čiastočne vypovedať o Vašom charaktere,

prípadne by mali mať schopnosť vyvolať u diváka určitý dojem, ktorý v ňom chcete

zanechať. Môžete mať šaty ako princezná, plné najrôznejších romantických volánikov,

krajok a ozdôb. Môžete voliť šaty elegantnejšie, aby ste vyzerali ako dáma z vyššej

spoločnosti, v tom prípade zvoľte skôr jednoduché šaty s nejakým výrazným detailom.

Môžete chcieť vyvolať dojem diablice (zvlášť v LAT), potom zvoľte ostré línie

a kontrastné farby. Môžete zaujať množstvom kameňov, netradičnou kombináciou farieb či

materiálov, alebo naopak úplnou jednoduchosťou.

Rovnako ako keď sa obliekame na bežnú príležitosť a snažíme sa zdôrazniť svoje

prednosti a potlačiť nedostatky, tak by sme sa mali správať aj keď vytvárame nové alebo

kupujeme staršie šaty. Existuje veľa trikov, ako vylepšiť postavu. Ak ste menšej postavy,

voľte vertikálne strihy a menej členité. Naopak, ak ste vyššej postavy, voľte horizontálne

strihy s množstvom rôznych detailov a zaujímavých prechodov. Rozhodujúci je aj typ

Page 47: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

47

postavy. Všeobecný trend je, že tanečnica by mala byť štíhla. Avšak nie je to podstatné. Je

potrebné, aby ste vyzerali príjemne a vedeli ste sa správne pohybovať na tanečnom

parkete. Ale aj tento, pre niektoré tanečnice, problém sa dá vhodným strihom šiat vylepšiť.

Ak patríte medzi tie „širšie“, voľte radšej jednoduchšie šaty, bez rukávov. Ak máte pekný

chrbát, tak holý, ak nie, radšej ho majte zahalený. Ak je partnerka príliš chudá, sú vhodné

šaty viac zahaľujúce.

Čo sa týka nedostatkov v tanečných schopnostiach, samozrejme, najlepšie je sa

tanečne zlepšiť, aby nebolo potrebné ich schovávať. Ak ale potrebujete, je možné zmierniť

zlé postavenie, schovať zdvíhajúce sa rameno, zjemniť nedostatky v kontakte, schovať ešte

nenaučenú prácu nôh v LAT, rôznymi spôsobmi opticky zväčšiť pohyb.

Muž:

Máloktorý tanečník vie, čo je súčasťou tanečného fraku. Okrem fraku a nohavíc, je

súčasť štandardného odevu košeľa s pikovou prednou časťou, umelý golier, piková

náprsenka, pikový motýlik, piková vreckovka, traky, manžetové gombíky a ozdobné

gombíky na košeli. (Piké je dvojitá tkanina s plastickým vzorovaním, ktoré pripomína

prešívanie.) Saténové motýliky, ktoré kúpite bežne v obchode sú nevhodné. Poprední

svetoví tanečníci nosia viazacie pikové motýliky, ktoré sa dajú lepšie prať a škrobiť.

Pri fraku je dôležité, ako Vám „padne“. Najlepšie je nechať si frak ušiť

u odborníka, aj keď sa Vám zdá cena vysoká. U správne ušitého fraku sa golier ani ramená

nesmú zdvihnúť, keď dáte ruky do držania. Chrbát by mal byť v držaní úplne rovný.

Krovky sa pri zdvihnutých rukách nesmú roztvárať a mali by byť nasadené nad pásom.

Častou chybou je, keď je Vám pri pohľade z boku vidno náprsenku.

V LAT sa nosia nohavice s najrôznejšími pásikmi aj bez pásikov, môžu mať

lampas alebo nie. Experimentujte s rôznymi šírkami nohavíc. Košele vo svete väčšinou

nepodliehajú pravidlám IDSF a hýria teda najrôznejšími priesvitnými, lesklými,

krajkovými materiálmi, majú hlbšie či menej hlboké výstrihy. Aj keď tanečníci LAT patria

k výrazným experimentátorom v oblasti oblečenia, v konečnom dôsledku vyzerajú vkusne

a mužne.

Page 48: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

48

obr. č. 4 obr. č. 5

OBUV

V tejto oblasti existuje mnoho najrôznejších výrobcov a vzorov. To, akú obuv zvolíte,

záleží na type, ktorý Vám bude vyhovovať a samozrejme na cene. Väčšinou však platí

pravidlo, že za kvalitu sa platí. Môžete vyskúšať najrôznejšie značky a určite sa postupne

sami dopracujete k tým najlepším a teda najdrahším – anglickým.

Žena:

Dámske topánky sa vyrábajú z kože a zo saténu. Kožené majú dlhšiu trvanlivosť, viac sa

však roztiahnu. Preto, keď si ich budete kupovať, je potrebné s tým počítať a kúpiť si ich

presne na nohu. Kožené topánky sú vhodné na tréning, menej už na súťaž. Vo svete kožené

Page 49: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

49

topánky na súťaži neuvidíte. Súťaží sa výhradne v saténových topánkach. Voľakedy

existoval trend farbenia topánok podľa farby šiat. Dnes sa vzhľadom k častým zmenám šiat

nosia telové topánky. Iba k bielim šatom biele. Jediným úskalím saténových topánok je, že

sa veľmi ľahko zašpinia. Ak chcete udržať aj po očistení topánky lesklé, vyvarujete sa

používaniu vody a mydla. Najlepšie je zakúpiť si perchlorethylen a tým topánky vyčistiť.

obr. č. 6

obr. č. 7

Muž:

Pánske štandardné topánky môžu byť buď lakované alebo kožené. K fraku sa však nosia

výhradne lakované topánky. Na LAT sa naopak používajú hlavne kožené topánky. Ak by

ste si chceli zaobstarať iný kostým ako čierny, je možné zakúpiť si pánske saténové

topánky, ktoré veľmi jednoducho nafarbíte na požadovaný odtieň.

obr. č. 8 obr. č. 9

Page 50: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

50

PRÍPRAVA NA SÚŤAŽ

1. Večer pred súťažou:

Je potrebné celé telo natrieť samoopalovacím prípravkom, prípadne iným hnediacim

prípravkom podľa návodu. (Odporúča sa spať v starom pyžame, je totiž možné, že

Vám prípravok zašpiní oblečenie a posteľnú bielizeň).

obr. č. 10

obr. č. 11

2. V deň súťaže:

a) Vpredu na hlave oddelíme jeden prameň vlasov a zvyšné vlasy stiahneme do

„konského chvosta“ a dôkladne uhladíme.

obr. č. 12

Page 51: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

51

b) Vlasy natupírujeme a prelakujeme lakom na vlasy.

obr. č. 13

c) Natupírovaný konský chvost vložíme do sieťky na vlasy a dôkladne upevníme

sponkami a vlásenkami.

obr. č. 14

d) Zvyšný prameň dôkladne nagelujeme a upravíme do požadovaného tvaru.

obr. č. 15

Page 52: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

52

e) Pripevníme ozdoby do vlasov a na záver celý účes dôkladne nalakujeme.

obr. č. 16

f) Po dokončení účesu si pleť na tvári natrieme pleťovým hydratačným krémom.

g) Nanesieme make-up.

obr. č. 17

h) Nanesieme podkladový očný tieň a oči vytieňujeme očnými tieňmi, aby pôsobili

tzv. „dymovým efektom“.

obr. č. 18

Page 53: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

53

obr. č. 19

i) Nanesieme očnú linku, nalepíme umelé mihalnice a nanesieme špirálu.

j) Na záver celý make-up zafixujeme transparentným púdrom.

Page 54: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

54

ANKETA Vek: Vzdelanie: Pohlavie: Povolanie: 1. Aké tanečné štýly poznáte?......................................................................................... ......................................................................................................................................... ......................................................................................................................................... 2. Videli ste niekedy naživo alebo v televízii spoločenské tance? a) áno b) nie 3. Ak áno, čo vás zaujalo? a) kostýmy b) vzhľad tanečníkov c) vzhľad tanečníc d) hudba e) samotný tanec f) všetko predchádzajúce g) nezaujalo ma nič 4. Aké tance by ste zaradili do skupiny súťažných Štandardných tancov? .............

........................................................................................................................................

. 5. Aké tance by ste zaradili do skupiny súťažných Latinskoamerických tancov?... ......................................................................................................................................... 6. Ktorý tanec vás najviac zaujal?................................................................................... 7. Kam by ste zaradili spoločenské tance? a) šport b) umenie c) šport + umenie d) spoločenská zábava e) iné ............................................................................................................................. 8. Absolvovali ste kurz spoločenského tanca na strednej škole? a) áno b) nie 9. Prečo?.............................................................................................................................. .......................................................................................................................................... 10. Aký význam majú podľa vás kurzy spoločenského tanca? .....................................

........................................................................................................................................

..

........................................................................................................................................

.. 11. Zdajú sa vám kurzy spoločenských tancov dôležité pre formovanie spoločenského správania mladých ľudí? a) áno b) nie 12. Aké fyzické a povahové vlastnosti by podľa vás mal tanečník mať? .................. ......................................................................................................................................... ......................................................................................................................................... 13. Aké fyzické a povahové vlastnosti by podľa vás mala tanečnica mať?................

Page 55: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

55

......................................................................................................................................... ......................................................................................................................................... 14. Čo je podľa vás najdôležitejšie pri tanci? a) správna technika b) rytmus c) výraz d) umelecké prevedenie e) celkový dojem f) iné ........................................................................................... 15. Aký druh hudby preferujete?......................................................................................

VYHODNOTENIE

1. Muži Ženy

hip hop 63 % hip hop 64 %

latino 49 % spoločenské tance 57 %

techno 42 % latino 52 %

breakdance 17 % breakdance 25 %

disco 20 %

rock´n´roll 15 %

balet 15 %

Page 56: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

56

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

hip h

oplat

ino

tech

no

brea

kdan

ce

spoločen

ské

tance

disco

rock

´n´ro

llba

let

mužiženy

2. Muži Ženy

a) 100 % a) 100 %

Page 57: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

57

b) 0 % b) 0%

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

muži ženy

áno

nie

3. Muži Ženy

a) 17 % a) 28 %

b) 0 % b) 15 %

c) 42 % c) 5 %

d) 17 % d) 18 %

e) 18 % e) 24 %

f) 3 % f) 5 %

g) 3 % g) 5 %

0%5%

10%15%20%25%30%35%40%45%

kostý

my

vzhľ

ad ta

nečn

íkov

vzhľ

ad ta

nečn

íc

hudb

a

sam

otný

tane

c

všet

ko p

redc

hádz

ajúce

neza

ujalo

ma

nič

muži

ženy

4. Muži Ženy

Valčík 80 % Valčík 83 %

Page 58: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

58

Tango 35 % Tango 51 %

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

Tango Valčík

muži

ženy

5. Muži Ženy

Samba, Cha-cha-cha 50 % Samba, Cha-cha-cha 76 %

neuviedlo 50 % neuviedlo 24 %

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

Samba Cha-cha-cha

muži

ženy

6. Muži Ženy

vyjadrilo sa 43 % vyjadrilo sa 61 %

Page 59: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

59

z toho : Tango 24 % z toho: Samba, Cha-cha-cha, Salsa 60 %

latino 25 % Boogie-woogie 16 %

Cha-cha-cha 27 % Tango 12 %

Boogie-woogie 12 % Breakdance 5 %

Hip hop 7 % Rock´n´roll 3 %

Breakdance 5 % Írske tance 2 %

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

Tango

latino

Cha-c

ha-c

ha

Boogie

-woo

gie

Hip ho

p

Break

danc

e

Samba

Salsa

Rock´

n´ro

ll

Írske

tanc

e

mužiženy

7. Muži Ženy

a) 0 % a) 13 %

Page 60: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

60

b) 12 % b) 13 %

c) 41 % c) 41%

d) 43 % d) 31 %

e) 4 % (tanec) e) 2 % (druh vyjadrenia)

0%5%

10%15%20%25%30%35%40%45%50%

špor

t

umen

ie

špor

t + u

men

ie

spoloče

nská

zába

va iné

mužiženy

8. Muži Ženy

a) 41 % a) 56 %

b) 59 % b) 44 %

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

áno nie

mužiženy

9. Muži Ženy

zo záujmu 41% % zo záujmu 56 %

Page 61: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

61

nedostatok času 18 % nedostatok času 32 %

nezáujem 31 % nezáujem 12 %

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

zo záujmu nedostatokčasu

nezáujem

mužiženy

10. Muži Ženy

výučba tanca výučba tanca, príjemná zábava, základy

spoločenskej výchovy

11. Muži Ženy

a) 36 % a) 44 %

b) 64 % b) 56 %

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

áno nie

mužiženy

12. Muži

charizmatický, dobrá kondícia, trpezlivý, hudobný sluch, romantický, slušný, pozorný

Page 62: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

62

Ženy

šikovný, talentovaný, svalnatý, empatický, upravený, zodpovedný, ambiciózny

13. Muži

pekná, príťažlivá, trpezlivá, ohybná, dobrá kondícia

Žena

Šikovná, chuť tancovať, temperamentná, štíhla, tolerantná, pekná

14. Muži Ženy

a) 12 % a) 8 %

b) 35 % b) 27 %

c) 0 % c) 4 %

d) 4 % d) 4 %

e) 45 % e) 42 %

f) 4 % (tanec) f) 15 % (všetko)

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

sprá

vna

tech

nika

rytm

usvý

raz

umele

cké

prev

eden

ie

celko

vý d

ojem iné

mužiženy

15. Muži Ženy

hip hop všetko dobré

Page 63: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

63

rock rock

techno

Ankety sa zúčastnilo 200 respondentov (100 mužov, 100 žien) vo veku od 16 do 19 rokov.

Poznámka: Respondenti v niektorých odpovediach uviedli viacero možností.

Záver

Page 64: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

64

Drvivá väčšina ľudí vie, čo sú spoločenské tance. No málokto však vie, čo je to

tanečný šport. Táto práca je určená pre začínajúce a rozvíjajúce sa tanečné páry. Obsahuje

všetky základné princípy a oblasti tanečného športu, ktoré má správny tanečník ovládať.

Možno niekoho osloví natoľko, že sa o tanec začne zaujímať nielen ako divák amatér, ale

aj ako tanečník športovec. Už niekoľko absolventov stredoškolských tanečných kurzov sa

začalo aktívne venovať súťažnému tancovaniu a dosiahli v ňom mnoho úspechov. (napr.

7-násobný majstri sveta v LAT profesionálov: Bryan Watson & Carmen).

Zvyšovanie záujmu o tanec naznačujú aj stále viac obľúbené kurzy spoločenských

tancov (najmä u stredoškolákov), organizované tanečnými školami, ktoré vedú skúsení

tréneri a učitelia tanca.

Súčasťou praktickej časti práce je aj anketa, ktorej cieľom bolo zistiť záujem

stredoškolskej mládeže o spoločenské tance. Výsledkom bolo zistenie, že záujem

o spoločenské tance v uvedenej vekovej skupine narastá, ale propagácia tanečného športu

je naďalej nedostatočná, pretože ešte stále veľmi malý počet absolventov tanečných kurzov

si získané poznatky ďalej rozširuje, prípadne sa začne tanečnému športu aktívne venovať.

Zoznam použitej literatúry

Page 65: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

65

• Loja, P. 1998. Technika štandardných tancov 1. časť. 1. vyd. Bratislava : RODAN

s.r.o., 1998. s. 4-19

• Loja, P. 1998. Technika štandardných tancov 2. časť. 1. vyd. Bratislava : RODAN

s.r.o., 1998. s. 3, 43

• Loja, P. 1998. Technika štandardných tancov 3. časť. 1. vyd. Bratislava : RODAN

s.r.o., 1998. s. 3, 43

• Komora, J. 2000. Technika latinskoamerických tancov (1). 1. vyd. Bratislava :

RODAN s.r.o., 2000. s. 2-4, 6, 8, 20

• Komora, J. 2000. Technika latinskoamerických tancov (2). 1. vyd. Bratislava :

RODAN s.r.o., 2000. s. 4-5, 52

• Komora, J. 2000. Technika latinskoamerických tancov (3). 1. vyd. Bratislava :

RODAN s.r.o., 2000. s. 5, 54-55

• http://www.home.sk/private/dancesk/standard.htm (4.1.2002)

• Ingriš, P. 1999. Základy, ktoré musí pár zvládnuť (podľa Waltera Lairda). In:

Tanečný šport, roč. 5, 1999, č. 3, s. 18.

• Komora, J. 2001. Desatoro prikázaní pre tanečníkov na prázdniny. In: Tanečný

šport, roč. 7, 2001, č. 6, s. 31.

• Komora, J. 2001. Pokyny pre hodnotenie medzinárodných súťaží a majstrovstiev

IDSF. In: Tanečný šport, roč. 7, 2001, č. 10, s. 6-7.

• Gebertová, L. 2002. Vzhled tanečního páru. In: Dancetime, roč. 1., 2002, č. 4, s

9-10.

Zoznam obrázkov Obr. č. 1 – logo IDSF

Page 66: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

66

Obr. č. 2 – smerovanie

Obr. č. 3 – sambový pohup

Obr. č. 4 – pár STT

Obr. č. 5 – pár LAT

Obr. č. 6 – dámske tanečné topánky na STT

Obr. č. 7 – dámske tanečné topánky na LAT

Obr. č. 8 – pánske tanečné topánky na STT

Obr. č. 9 – pánske tanečné topánky na LAT

Obr. č. 10 – hnedidlo pre tanečníkov

Obr. č. 11 – natieranie hnedidlom

Obr. č. 12-16 – postup úpravy vlasov

Obr. č. 17 – nanášanie make-upu

Obr. č. 18 – nanášanie podkladového očného tieňa

Obr. č. 19 – dymový efekt úpravy očí

Obr. č. 20 – typy umelých mihalníc

Page 67: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

67

PRÍLOHY

Desať prikázaní pre tanečníkov na prázdniny

1. Tanečník nesmie prísť na tréning bez plánu. Musí vedieť, čo bude robiť a za akým,

účelom.

2. Ak mal naplánovaný tréning, ale nemôže tancovať, má ostať a pozorovať iných – má to

veľký význam.

3. Má si viesť každodenne tréningový denník, pretože to, čo tancoval prejde ešte raz

v duchu – súčasť tréningu.

Page 68: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

68

4. Tanečník má vidieť v partnerovi svoje druhé ja. Má sa oň starať, ako huslista o husle,

aby sa stal virtuózom.

5. Má byť ochotný pomôcť kamarátovi, opraviť ho, alebo vysvetliť mu chybu. To

pomáha v osvojení si látky.

6. Ak je niekto v tanci drevený, nemá sa mu vysmievať. Je dôležité pozorovať

i neobratnosť, aby sa pochopila krása tanca. Nie je možné koniec k dosiahnutiu

virtuozity v tanci.

7. Nemá v tréningu zrovnávať svoj tanec s tancom kamaráta. To je úlohou súťaže.

V tréningu sa má tancovať tak, ako si to predstavujem sám, alebo môj učiteľ.

8. Pri brúsení techniky jednotlivých figúr mám byť trpezlivý. Po odstránení chýb

tancujeme istejšie a dokonalejšie ako predtým a okrem toho si zoceľujeme vôľu. To je

dôležitý činiteľ v tréningovom procese.

9. Tanečník by si postupne mal vyberať, tvoriť bez cudzej pomoci prvky, ktoré sa má

učiť.

10. Na obyčajnom tréningu sa má vždy tancovať tak, ako na súťaži – s príslušným

nervovým zaťažením. Tréning bez prihliadnutia k nervovému zaťaženiu nemá

praktický význam.

Desatoro bolo spracované podľa 10 prikázaní japonského trénera Kaneka v športovej

gymnastike.

Page 69: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

69

príloha č. 1 súťaž detí do 10 rokov príloha č. 2 súťaž detí do 10 rokov

foto: archív O. Gabrielovej foto: archív O. Gabrielovej

príloha č. 3 súťaž detí do 10 rokov

foto: archív O. Gabrielovej

Page 70: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

70

príloha č. 4 súťaž detí do 10 rokov

foto: archív O. Gabrielovej

príloha č. 5 súťaž HL B STT

foto: archív O. Gabrielovej

Page 71: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

71

príloha č. 6 Overswave

Page 72: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

72

príloha č. 7 Promenáda – Tango

Page 73: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

73

príloha č. 8 Jump – Quickstep

Page 74: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

74

príloha č. 9 Uzavretie - Waltz

Page 75: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

75

príloha č. 10 Hovercross – Slowfox

príloha č. 11 Točené kríženie – Waltz

Page 76: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

76

príloha č. 12 súťaž HL B LAT

foto: archív O. Gabrielovej

príloha č. 13 Paso Doble

Page 77: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

77

príloha č. 14 Jive

Page 78: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

78

príloha č. 15 Samba

Page 79: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

79

príloha č. 16 Rumba

príloha č. 17 Paso Doble

Page 80: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

80

príloha č. 18 Opening out – Rumba príloha č. 19 Rumba

príloha č. 20 Cha-cha príloha č. 21 Rumba

Page 81: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

81

príloha č. 22 súťažný účes na STT

príloha č. 23 súťažné účesy

príloha č. 24 súťažné účesy

Page 82: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

82

príloha č. 25 súťaž HL B STT foto: archív O. Gabrielovej

príloha č. 26 súťaž HL B LAT foto: archív O. Gabrielovej

Page 83: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

83

príloha č. 27 návrh dámskych súťažných šiat pre STT autor: O. Gabrielová

Page 84: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

84

príloha č. 28 návrh dámskych súťažných šiat pre STT autor: O. Gabrielová

Page 85: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

85

príloha č. 29 návrh dámskych súťažných šiat pre LAT autor: O. Gabrielová

Page 86: Spolo čenské tance - ELEGANZA spolocenske tance.pdf · 1 GYMNÁZIUM A. EINSTEINA, EINSTEINOVA 35, 852 03 BRATISLAVA Stredoškolská odborná činnos ť Spolo čenské tance č

86

príloha č. 30 návrh dámskych súťažných šiat pre LAT autor: O. Gabrielová