Storin Internet KlientVÁCLAV MIKA (53) Nerezignoval som Prečo sa rozhodol kandidovať? Rezignácia rozhodne nepatrí k mojej osobnej a profesionálnej výbave. Neskromne povedané,

Monitoring elektronických médií, tlače a internetu

22.5.2017

Obsah výberu

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Čo chcú spraviť s RTVS? [informácia] (20.05.2017; Nový Čas víkend; č. 21, nezaradené , s. 4,5,6,7; PETER DERŇÁR)

... riaditeľom tlačovej agentúry TASR. V minulosti prednášal na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, od

roku 1993 pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu v Košiciach a bol tiež generálnym riaditeľom Slovenského ...

Fakulty a ústavy UPJŠ

2. Malý čínsky drak [informácia] (21.05.2017; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 19/22; Dušan Tokarčík / Lenka Vavrinčíková)

... svetovú špičku patrí Martin Kundrát." Martin Kundrát, paleontológ UPJŠ Košice: "Od roku 2007 navštevujem

kolegov v Číne." Dušan Tokarčík: "A práve z Číny pochádza najvýznamnejší paleontologický objav posledných desaťročí. Postarala ...

3. Náš vedec pomohol odhaliť tajomstvo embrya čínskeho draka [informácia] (20.05.2017; www.vedanadosah.sk; Aktuality, , s. -; Redakcia)

20. máj. 2017 * Prírodné vedy Veľkosť, držanie tela a ostatné znaky kostry svedčia o tom, že musí ísť o

embryonálny zárodok zvieraťa. Skrútený skelet je dlhý len 23 cm (meraný od vrchu lebky k spodnej časti chvosta), má nedostatok ...

4. Život a odkaz J.M. Hurbana [informácia] (19.05.2017; Televízna stanica TA 3; Dobré správy; 20.00; por. 10/12; Blanka Dóková / Pavol Kirinovič)

... vtedajšia elita národa." Marcela Gbúrová, Katedra politológie FFUPJŠ v Košiciach: "Teraz je možno na mieste otázka, že či si túto kontinuitu uvedomujú napríklad súčasní politici, či sa netreba vrátiť ...

5. Slovenska vytvorila v Holandsku vlastnú značku oblečenia, ktoré šije z odpadu [informácia] (19.05.2017; www.dennikn.sk; Ekonomika, 16:28, s. -; Veronika Folentová)

... Čo ste študovali na Slovensku? Slovenčinu, vedecký smer na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Obe vysoké školy boli dobrá skúsenosť, aj keď to bol obrovský rozdiel. Foto: Archív Bartinki V čom? Škola v Británii ...

6. Slovenka vytvorila v Holandsku vlastnú značku oblečenia, ktoré šije z odpadu [informácia] (19.05.2017; www.dennikn.sk; Ekonomika, 16:28, s. -; Veronika Folentová)

... Čo ste študovali na Slovensku? Slovenčinu, vedecký smer na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Obe vysoké školy boli dobrá skúsenosť, aj keď to bol obrovský rozdiel. Foto: Archív Bartinki V čom? Škola v Británii ...

7. Práce na knihe o kaštieli v Snine finišujú [informácia] (19.05.2017; www.hornyzemplin.korzar.sme.sk; Horný Zemplín Korzár / Kultúra v Hornom Zemplíne, , s. -; Jana Otriová)

... pripravovať knihu o histórii kaštieľa už pred dvoma rokmi. Archivárka Daniela Pellová od októbra 2015

spracúvala históriu kaštieľa v Snine do roku 1918. Historikovi regionálnych dejín Miroslavovi Buraľovi pripadla úloha odborne spracovať ...

8. Žiaci informácie nasávajú, ale často im nerozumejú [informácia] (19.05.2017; www.pravda.sk; Spravodajstvo, , s. -; Pravda)

... Žiline. "Budeme zbierať podnety, aby sme na rozhraní rokov 2017 a 2018 prijali naozaj účinné opatrenia," hovorí štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák. Testovanie PISA v roku 2015 ukázalo zhoršenie. Top ...

9. VEDEC A PROPAGÁTOR DOSTOJEVSKEHO [informácia] (10.05.2017; Literárny týždenník; č. 17, DIVADLO, LITERATÚRA, OSOBNOSŤ , s. 7; ZUZANA KOVÁČOVÁ)

... tlmočníkov, ako aj budúcich literárnych vedcov. Dňa 22. mája 2017 by sa dožil 85 rokov. Narodil sa v

Šarišskom Štiavniku. V roku 1953 ukončil štúdium na Gymnáziu v Prešove a v nasledujúcich rokoch študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej ...

Univerzitné pracoviská

10. Kam za kultúrou - pondelok 22. mája [informácia] (22.05.2017; www.korzar.sme.sk; Korzár / Kam vyraziť, , s. -; red.)

... hod., THÁLIA - Moliére o 19.00 hod. MÚZEÁ, VÝSTAVY KOŠICE: BOTANICKÁ ZÁHRADA UPJŠ (Mánesova

23, po - ne 9 - 17) - Motýle exotických trópov (do 30. 6.), DOM REMESIEL (Hrnčiarska 9/A): Poďme na jedno...! (do 8. 10.), ...

11. Slávia obhájila, rekord neprekonala [informácia] (22.05.2017; Prešovský večerník; č. , Šport , s. 15; vz)

... Rekord podujatia má hodnotu 1:53:13 h a drží ho štafeta Slávie UPJŠ Prešov z roku 1996. Vlaňajšie prvenstvo

obhájila Slávia PU časom 2:08:51 h. Na prvom úseku štafetu celku Finančnej správy rozbiehal nevidiaci bežec Milan Križovenský, ...

12. Prešovské džudo znovu uzrelo svetlo sveta [informácia] (21.05.2017; www.presov.korzar.sme.sk; Prešov Korzár / Šport v regióne Šariš, , s. -; Ján Leško)

... Prešove vytvorením ako súčasť Telovýchovnej jednoty Slávia UPJŠ. Spočiatku bol oddiel zameraný

predovšetkým pre študentov vysokej školy. Neskôr sa oddiel zameral aj na žiacke a dorastenecké kategórie. Prešovskými tatami prešlo mnoho ...

13. Ďalší ročník projektu Botanikiáda sa venuje rastlinným privandrovalcom [informácia] (21.05.2017; www.teraz.sk; Školský servis, 08:37, s. -; Školský servis)

V termínoch 17., 24. a 31. mája 2017 sa v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach konajú turnusy regionálneho kola projektu Botanikiáda. Košice 21. mája (SkolskyServis.sk) - Projekt ...

14. Motýle exotických trópov oslavujú desiaty ročník [informácia] (21.05.2017; www.ucn.sk; Učiteľské noviny, , s. -; UCN)

V piatok, 19. mája 2017, začína v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach ďalší, v poradí už desiaty ročník výstavy pod názvom "Motýle exotických trópov". Výstava sa uskutoční v tropickom ...

15. Tomuto fešákovi banán neukazujte! [informácia] (20.05.2017; Nový Čas; regióny , s. 8; Eva Eperješiová)

Motýlia šou v Košiciach KOŠICE - Botanickú záhradu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v týchto dňoch

zaplavuje množstvo motýľov. V skleníku s tropickými rastlinami sa vyliahnu vyše tri tisícky motýľov. ,,Máme tu asi ...

16. Motýlia šou v Košiciach: Tomuto fešákovi banán neukazujte! [informácia] (20.05.2017; www.cas.sk; Správy, 08:58, s. -; Eva Eperješiová, Novy Cas)

Otvoriť galériu Botanickú záhradu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v týchto dňoch zaplavuje množstvo

motýľov. V skleníku s tropickými rastlinami sa vyliahnu vyše tri tisícky motýľov. "Máme tu asi 130 druhov motýľov. ...

17. Motýle exotických trópov sa liahnu v botanickej záhrade [informácia] (19.05.2017; www.kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Zaujímavosti z Košíc a okolia, , s. -; SITA)

V Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach sa začal už 10. ročník živej výstavy. KOŠICE. V Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach sa v piatok začal ...

18. Motýle exotických trópov oslavujú desiaty ročník [informácia] (19.05.2017; www.teraz.sk; Školský servis, 14:41, s. -; Školský servis)

... najkrajšie výtvarné dielo. Košice 19. mája (SkolskyServis.sk) - V Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach sa začal ďalší, v poradí už desiaty ročník výstavy pod názvom "Motýle exotických trópov". Výstava ...

Top informácie z rezortu školstva

19. Zaberie program Učiace sa Slovensko? [informácia] (20.05.2017; Slovenské národné noviny; č. 20, Titulná strana , s. 1; Štefan SAMSON)

... postoj učiteľov k navrhovaným zmenám Štefan SAMSON - Foto: Ministerstvo školstva SR - školský servis

Koncom apríla sa skončilo šesťtýždňové obdobie verejnej diskusie a pripomienkovania národného programu výchovy a vzdelávania Učiace ...

20. Ministerstvo školstva podporí psychologické a poradenské centrá [informácia] (19.05.2017; www.domov.sme.sk; Domov, , s. -; SITA)

... pedagogicko-psychologické a špeciálnopedagogické poradenstvo. BRATISLAVA. Ministerstvo školstva aj

tento rok podporí psychologické a špeciálnopedagogické poradenské zariadenia. Vyhlásilo výzvu, v rámci ktorej podporí aktivity zamerané ...

21. Čo nás naučilo Učiace sa Slovensko [akt.09:54:06] [informácia] (19.05.2017; www.komentare.sme.sk; Komentáre / Hostia, , s. -; redakcia)

... slovenského školstva v dejinách (jeho vlastné slová) uskutočniť. Peter Plavčan je totiž všetko možné, len nie

líder zmeny. Je to úradník, ktorý dokázal prežiť všetky vlády aj reformy v jednej budove a zhodou okolností sa stal v tej ...

22. Ministerstvo školstva: Levočské múzeum špeciálneho školstva vie, ako prilákať moderného návštevníka [informácia] (19.05.2017; www.parlamentnelisty.sk; Politika, 09:29, s. -; vef)

... návštevníkov interakcia, hra aj experiment. Foto: minedu.sk Popis: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a

športu SK Výnimočnú expozíciu Múzea špeciálneho školstva v Levoči sprístupnili počas včerajšieho popolupdnia symbolickým prestrihnutím ...

23. Zvyšovanie platov v školstve je podľa Ondeka ohrozené [informácia] (19.05.2017; www.pravda.sk; Spravodajstvo, , s. -; SITA)

Ak ministerstvo školstva nepredloží zákon o zvyšovaní platov pedagogickým a odborným zamestnancov od

septembra tohto roka do parlamentu do 26. mája, takéto zvyšovanie platov približne 25-tisíc zamestnancov v materských školách, centrách ...

Texty

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Čo chcú spraviť s RTVS?

(20.05.2017; Nový Čas víkend; č. 21, nezaradené , s. 4,5,6,7; PETER DERŇÁR)

Kandidáti na šéfa našich verejnoprávnych médií

O tom, kto bude RTVS vládnuť ďalších päť rokov, sa má rozhodnúť až v júni, no už teraz je jasné, že to bude tuhý súboj, ktorý má tradične svojich veľkých favoritov i outsiderov skúšajúcich šťastie. Tých najdôležitejších uchádzačov o horúce kreslo generálneho riaditeľa RTVS sme vyspovedali.

Kto je to?

Aktuálny šéf našich verejnoprávnych médií sa napriek nepriazni Roberta Fica či Andreja Danka pokúsi miesto udržať. V rokoch 1986 - 1994 pracoval v Slovenskej televízii ako poradca riaditeľa ekonomiky a obchodu, neskôr ako jeho zástupca a riaditeľ kancelárie STV. V minulosti bol generálnym riaditeľom Rádia Expres aj prvým mužom Markízy.

VÁCLAV MIKA (53)

Nerezignoval som

Prečo sa rozhodol kandidovať? Rezignácia rozhodne nepatrí k mojej osobnej a profesionálnej výbave. Neskromne povedané, RTVS má za posledných 5 rokov jasné výsledky. Za šancu pracovať so svojím tímom celé funkčné obdobie som vďačný. Nekandidovať by bol veľmi zlý odkaz pre mojich kolegov, ale aj RTVS ako takú. Tak som si povedal, idem do toho.

Ako vidí svoje šance?

Ak by som uvažoval len na základe parlamentnej matematiky a riadil sa len vyhláseniami politikov, tak ktovie, či kandidujem. Lenže mám tu aj ďalšie argumenty: nikdy sa nevzdávať a hlavne to, čo sa urobilo, nebolo ohraničené mojím funkčným obdobím. Projekty a najmä ľudia sú nastavení pokračovať.

Aký je jeho prvoradý cieľ v prípade úspešnej kandidatúry?

Úspešná kandidatúra? Povzbudivá predstava. Ale vážne. Prvoradý cieľ je úplne jasný - budúcnosť RTVS a jej kondícia v roku 2022. Prečo? Mať šancu ďalších päť rokov rozvíjať tento projekt, je to, za čo stojí zabojovať. Teda dve kľúčové slová: viera a odhodlanie.

Aký je jeho názor na koncesie a ich zvýšenie?

Jednoznačný, nemenný a konzistentný. Ak sú takto financované všetky verejnoprávne médiá, ktoré nám dávajú aj mnohí naši politici za vzor - od BBC až po ČT, tak aký iný typ financovania? Keď niečo funguje, tak to má platiť aj u nás. A osobná poznámka: Ak sa radi dáme inšpirovať dobrými vzormi zo zahraničia a sme pyšní na to, že implementujeme fungujúce zmeny u nás, tak v tomto prípade to neplatí? Zaujímavé, že tu by mnohí radi uplatnili nejaké slovenské špecifikum.

----

Kto to je?

Na VŠMU v Bratislave skončila divadelnú a filmovú vedu. Od vzniku TV Markíza bola riaditeľkou jej Centra marketingu a neskôr sa stala jej generálnou riaditeľkou (do roku 2013). Od roku 2015 spolupracovala s ministerstvom zahraničných vecí ako externá poradkyňa pre kultúrnu a mediálnu sekciu nášho predsedníctva v EÚ.

ZUZANA ŤAPÁKOVÁ (53) Nie som zástancom zvyšovania koncesií

Prečo sa rozhodla kandidovať?

Aj preto, že práca v médiách je viac ako 20 rokov mojou profesiou. Už od čias môjho štúdia na VŠMU, kde som študovala divadelnú a filmovú vedu, ma fascinovala práve táto oblasť. Verím, že moje dlhoročné skúsenosti a prax z televízie aj rozhlasu dokážu prispieť k ďalšiemu budovaniu a zušľachťovaniu tejto dôležitej kultúrno-spoločenskej inštitúcie.


Zostava kandidátov je pomerne silná a vzbudzuje rešpekt. Ale verím, že šanca existuje. Inak by som do toho neinvestovala toľko práce a energie. Rovnako verím, že zaujme mnou predkladaný projekt, ktorý je postavený na podpore programových reforiem a zvyšovaní kvality ponúkaných služieb.

Aký je jej prvoradý cieľ v prípade úspešnej kandidatúry?

Nemyslím, že by malo prísť hneď k nejakým revolučným zmenám. Najskôr je potrebné urobiť podrobnejšiu analýzu. Ale prioritou by určite bol programový obsah, aj vzhľadom na cieľ môjho projektu, ktorý sa venuje všetkým vekovým kategóriám, ako aj národnostným menšinám a posilňuje verejnoprávne poslanie.

Aký je jej názor na koncesie a ich zvýšenie?

V súčasnom nastavení nie som zástancom ich zvyšovania.

----

Kto to je?

Je to presne desať rokov, čo je riaditeľom tlačovej agentúry TASR. V minulosti prednášal na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, od roku 1993 pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu v

Košiciach a bol tiež generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu v Bratislave. O post šéfa RTVS sa už uchádzal.

JAROSLAV REZNÍK (50)

Nemáme veľa času

Prečo sa rozhodol kandidovať?

Pretože chcem na verejnú diskusiu ponúknuť svoje 25-ročné skúsenosti a tvorivosť v procese budovania verejnoprávnych médií. Pracujem v nich alebo pre ne celý svoj profesionálny život.


Hovorí sa: vyhrať chce každý, ale môže len jeden. Želám si, aby v tomto prípade vyhrali všetci poslucháči a diváci.


Otvoriť odbornú diskusiu o budúcnosti verejnoprávneho vysielania. V nasledujúcich rokoch nás totiž čakajú významné technologické zmeny a RTVS musí byť na ne dôkladne pripravená. S tým súvisí množstvo ďalších strategických rozhodnutí. Naozaj nemáme veľa času.


Koncesie sú rovnako legitímny nástroj financovania ako takzvaná zmluva so štátom. Problém je, že sme už niekoľkokrát premeškali vhodnú príležitosť na zapracovanie ich valorizačného mechanizmu do príslušnej legislatívy. A tak asi bude treba začať od začiatku.

----

Kto to je?

Ďalšia mediálne veľmi známa tvár. Vyštudovaný právnik urobil kariéru v reklamnom biznise, je vlastníkom viacerých firiem a donedávna bol manželom europoslankyne Moniky Beňovej. V minulosti mal na starosti reklamné kampane pre HZDS aj pre Smer. Aj v jeho prípade ide o opätovnú kandidatúru.

FEDOR FLAŠÍK (59)

RTVS treba zmeniť na akciovku


Lebo si myslím, že mám najlepší projekt, a viem, ako televíziu postaviť na nohy.


Ak má vyhrať rozumné riešenie, ak niekomu záleží na tom, aby verejnoprávna televízia bola skutočne verejnoprávnou, tak šancu dostanem. Ak si budú chcieť politici urobiť z verejnoprávneho média svojho poslušného psa, ktorý bude komunikovať na povely, tak potom šancu nedostanem. Inak, podľa mňa je zarážajúce, že politici komentujú verejnoprávne médiá.


V prvom rade musia politické špičky, odborná i laická verejnosť definovať, čo táto spoločnosť očakáva od verejnoprávnych médií. Potom sa k tomu urobí rozpočet. K RTVS treba pričleniť TASR a zmeniť to na akciovú spoločnosť, kde bude stopercentným akcionárom štát. Mala by mať vlastnú kapitolu v rozpočte. Potom by sa začalo pracovať na programe, myslím, že RTVS nemá čo nakupovať licencované formáty, má mať svoje vývojové pracovisko. Myslím si tiež, že verejnoprávne médiá by nemali zaujímať peoplemetre, majú kultivovať, vzdelávať a hlavne majú byť spoluautorom budovania identity tejto krajiny. Aký je jeho názor na koncesie a ich zvýšenie?

To je vec politikov. Vôbec by som sa nebránil nejakej kombinácii, ale keď sú koncesie, tak si potom plňme verejnoprávnosť - budujme identitu, vzdelávajme, točme dokumenty, robme pôvodnú tvorbu...

----

Kto je to?

Jedna z najznámejších tvárí v tejto zostave. Verejnosť si ho pamätá najmä ako rozhlasového a televízneho reportéra i moderátora. V televíziách TA 3 a STV moderoval politické debaty. Medzičasom robil komunikačného

poradcu primátorovi Ivovi Nesrovnalovi a v súčasnosti je riaditeľom Centra komunikácie na Finančnom riaditeľstve SR.

RICHARD DÍRER (41)

Mám túto inštitúciu rád


V médiách pôsobím už 21 rokov a o túto oblasť sa intenzívne zaujímam. Ak rádio Twist bolo mojou rozhlasovou školou, tak vtedajšia STV naštartovala moju televíznu kariéru. Mám túto inštitúciu rád, je tam veľa šikovných ľudí a má potenciál. Trápi ma, že sa tento potenciál nevyužíva efektívne. Ja dnes viem, aké kroky a opatrenia potrebuje RTVS na to, aby sa stala všeobecne akceptovanou a obľúbenou inštitúciou prinášajúcou objektívne informácie, zábavu, vzdelanie, šport a kultúru.


Všetkým nám ide o to, aby RTVS plnila svoju funkciu. Takže reálne verím tomu, že sa poslanci budú rozhodovať podľa kvality projektu. Pýtate sa, či som nominant niektorej politickej strany a či ma niekto oslovil? Aj poslanci ma poznajú ako profesionálneho a nestranného novinára, ktorý má navyše aj manažérske skúsenosti, a ktorého meno nie je spojené so žiadnou politickou stranou.


Začať pracovať na virtuálnej Trojke, zavedení online vysielania na sociálnych sieťach a digitálnych platformách - teda tam, kde RTVS nevyužíva potenciál doby. Na tom, aby sme do hry vrátili cieľovú skupinu, ktorá nám, vďaka zmene konzumácie médií, od televízorov a rozhlasu odišla. A keď ide o spravodajstvo, stále môžeme byť inovatívnejší, dôveryhodnejší a sledovanejší.


Prijateľnou formou je kombinácia koncesionárskeho poplatku a transferov zo štátneho rozpočtu, tak ako je to teraz. Ak sa budú neustále zvyšovať nároky na vysielanie RTVS, som za zvýšenie koncesionárskeho poplatku alebo zvýšenie príspevku zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti stojí za zváženie buď dosiahnutie dohody o vytvorení nezávislého orgánu, ktorý by navrhoval zvyšovanie koncesionárskych poplatkov podľa valorizačného mechanizmu, alebo dosiahnutie politickej dohody v NR SR o stanovení výšky koncesionárskych poplatkov na niekoľko rokov vopred.

----

Kto je to?

Jedným z najhorúcejších kandidátov je spolumajiteľ a riaditeľ reklamnej agentúry Creo/Young & Rubicam. Kedysi sa venoval réžii, no po revolúcii stavil na reklamný biznis. Má blízko k vládnucemu Smeru a jeho firme sa podarilo získať niekoľko štátnych zákaziek, vrátane kampane pri zavedení eura.

MICHAL RUTTKAY (61)

Moje šance patria k najvyšším


Počas svojej profesijnej kariéry som v mnohých oblastiach dosiahol úspechy, ktoré sú označované aj za úspechy samotného Slovenska. Medzi takto zavŕšené projekty patrí napríklad zavedenie eura, založenie reklamnej agentúry Creo, jediná skutočná fúzia v tomto priemysle s medzinárodnou sieťou alebo napríklad spoluautorstvo kultového filmu Iba deň. Ale aj stovky ďalších mediálnych projektov u nás i v zahraničí. Od roku 2016 som pracoval na projekte televízneho kanálu pre millennials, s čím súviseli moje pracovné pobyty v USA i vo Veľkej Británii. Z môjho pohľadu je preto logickým krokom snaha o zlepšenie a modernizáciu RTVS, ktorá podľa môjho názoru má po všetkých stránkach na to, aby sa stala moderným, dôstojným a multimediálnym nosičom verejnoprávnych informácií pre hrdé Slovensko 21. storočia.


Deklarovanými kritériami výberového konania sú profesionalita, odbornosť a skúsenosti. Z tohto pohľadu patria moje šance k najvyšším.


Som rád, že RTVS je síce s oneskorením, ale reálne v stave, keď nie je potrebné riešiť krízové prevádzkové riadenie. Nový generálny riaditeľ preto bude mať priestor riešiť obsah tak, aby bola RTVS schopná plniť svoje verejnoprávne poslanie aj podľa pravidiel 21. storočia. To je aj filozofiou môjho projektu: Poďme rozšíriť servis pre konzervatívneho a odborného diváka, no zároveň prispôsobme televíziu a rozhlas informačným potrebám budúcich generácií.


Nebudem sa brániť diskusii na túto tému, avšak až po vyhodnotení/audite všetkých dát.

----

Kto je to?

Vyštudovaný ekonóm pracoval od polovice osemdesiatych rokov ako odborný redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr sa stal generálnym riaditeľom Fun rádia a bol tiež pri zrode agentúry Universal McCann - Erickson Bratislava. Bývalý člen Rady pre vysielanie a retransmisiu sa o funkciu šéfa RTVS už uchádzal.

PETER ABRAHÁM (65)

Som za zrušenie koncesií


RTVS je moja alma mater, rád jej vrátim, čo do mňa investovala. Mám prax vo všetkých ,,nohách" mediálnej trojnožky - médium, reklama, regulácia obsahu vysielania.


Zaujímavo a s úsmevom.


S tímom RTVS postaviť konkrétnu koncepciu rozvoja, ktorá bude vychádzať z môjho projektu riadenia RTVS.


Som za ich zrušenie za podmienok uvedených v mojom projekte.

AJ TÍTO KANDIDUJÚ... Margita Bencová, Janka Lastovicová, Norbert Majer, Aleš Rehák, Stanislav Velitzky

PRIPRAVIL PETER DERŇÁR

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

Fakulty a ústavy UPJŠ

2. Malý čínsky drak

(21.05.2017; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 19/22; Dušan Tokarčík / Lenka Vavrinčíková)

Lenka Vavrinčíková, moderátorka:

"Košický vedec skúma drakov. No nie tých rozprávkových, ale skutočných. Pozostatky dinosaurov totiž nápadne pripomínajú bytosti z mýtov a povestí. A jeho posledný objav dostal príznačný názov - malý čínsky drak."

Dušan Tokarčík, redaktor:

"Ako vyzeral svet na zemi pred 90 miliónmi rokov si dokážeme predstaviť iba na základe práce paleontológov. Medzi svetovú špičku patrí Martin Kundrát."

Martin Kundrát, paleontológ UPJŠ Košice:

"Od roku 2007 navštevujem kolegov v Číne."

Dušan Tokarčík:

"A práve z Číny pochádza najvýznamnejší paleontologický objav posledných desaťročí. Postarala sa o to náhoda a miestni farmári."

Martin Kundrát:

"Objavil veľké hniezdo dinosaurov s vajcami, ktoré merali 45 centimetrov."

Dušan Tokarčík:

"Nález predali do Spojených štátov, kde ho skúmali, no výsledky publikovať nemohli."

Martin Kundrát:

"Čína považovala vlastne prítomnosť tohto nálezu na území Spojených štátov za ilegálnu."

Dušan Tokarčík:

"Dinosaurie vajcia sa však vrátili späť do Číny a docenta Kundráta pozvali, aby ich preskúmal. Výsledky prezentoval v prestížnom vedeckom časopise."

Martin Kundrát:

"To embryo bolo natoľko dobre zachované a v tak pokročilom štádiu vývinu, že sme dokázali identifikovať niekoľko diagnostických znakov, ktoré nám poukázali, o aký typ vlastne dinosaura ide."

Dušan Tokarčík:

"Je zrejmé, že paleontológovia objavili druh dravého dinosaura, ktorý nie je veľmi známy a prebádaný."

Martin Kundrát:

"Chystáme sa tých rodičov tohto malého draka objaviť."

Dušan Tokarčík:

"A prečo práve malý drak? So symbolmi a zobrazeniami drakov sa stretávame od nepamäti. Teórií je viac."

Zoltán Balassa, historik:

"Pračlovek sa stretol s kosťami týchto tvorov, niektorých jašterov a že podľa toho si vytvoril obraz o drakovi."

Dušan Tokarčík:

"Zatiaľ čo v európske kultúre a mytológii je drak stelesnením toho najväčšieho zla, v tej východnej je to presne naopak. Číňania mu napríklad pripisujú božské vlastnosti a v niektorých vyobrazeniach stojí ešte na cisárom. Drakov nachádzame v najstarších vrstvách všetkých civilizácií. Ich podobnosť s dinosaurami nemusí byť náhodná."

Zoltán Balassa:

"Niektorí predpokladajú, že možno sa s týmito tvormi aj človek mohol stretnúť a takto vznikli tieto mytológie, rozprávky a povesti."

Dušan Tokarčík:

"Dušan Tokarčík, televízia Markíza."


3. Náš vedec pomohol odhaliť tajomstvo embrya čínskeho draka

(20.05.2017; www.vedanadosah.sk; Aktuality, , s. -; Redakcia)

20. máj. 2017 * Prírodné vedy

Veľkosť, držanie tela a ostatné znaky kostry svedčia o tom, že musí ísť o embryonálny zárodok zvieraťa. Skrútený skelet je dlhý len 23 cm (meraný od vrchu lebky k spodnej časti chvosta), má nedostatok tavených kostí lebky, neurčité alebo nevyvinuté procesy dlhých kostí, nekondenzované nervové oblúky a vysoko vaskularizovanú štruktúru kostí kostry. Jeho brada je zastrčená smerom k hrudníku v postoji pripomínajúcom embryo dinosaura či krokodíla. Zviera sa nestihlo vyliahnuť zo svojho vajíčka a na niekoľkodesiatok miliónov rokov zamrzlo v čase.

Naozaj pozoruhodný prírodný úkaz sa podarilo nájsť v hornej kriedovej vrstve provincii Henan v Číne, v rámci náleziska dinosaurých vajec, ktoré zvyknú mať veľkosť až pol metra.Takýchto skamenelín tam bolo nespočetné množstvo. Jedno ale bolo špeciálne tým, že obsahovalo zárodok "draka", a tak dostalo meno Baby Louie. Tento exemplár je prvým známym spojením medzi kostrovými pozostatkami a vajíčkami.

Pod jeho objav sa podpísal neznámy domorodec (podľa všetkého išlo o miestneho poľnohospodára), ktorý tento vzácny nález objavil na jar roku 1993 neďaleko mesta Nanyang. Čína sa síce snažila začiatkom 90. Rokov kontrolovať vývoz týchto vajec, no mnohé sa aj tak predávali na zámorských výstavách, v tamojších obchodoch a na rôznych zahraničných trhoch. No príbeh malého ̀ draka' zverejnil na titulnej stránke časopis National Geographic. Vlastníkom exempláru sa stalo Indianopoliské detské múzeum na celých 12 rokov.

Počiatočné pokusy identifikovať exemplár niektorých autorov (Carpenter, Currie, Zelenitsky) v rokoch 1994 - 1995 ukázali, že vajcia boli morfologicky podobné, hoci oveľa väčšie. Identita kostry bola spočiatku zmätočná kvôli jej jedinečnosti a snahe o zachovanie.

Po dlhom zvažovaní a diplomatických rokovaniach prišiel veľký deň repatriácie exempláru. Baby Louie v decembri 2013 vrátili späť do Číny a vzácny úkaz našiel svoj domov v renomovanom múzeu: Henan Geological Museum.

Až tam vedci následne zistili, akým dinosaurom Baby Louie vlastne je. Ide o málo známeho dravého dinosaura zo skupiny Caenagnathidae. A Slovensko má na tomto výskume svoje zastúpenie v podobe uznávaného experta na štúdium embryí dinosaurov doc. RNDr. Martina Kundráta, PhD., pracovníka Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Do riešiteľského tímu ho pozval

prof. Lü Junchang z Čínskej akadémie geologických vied a prof. Pu Hanyong, riaditeľ Henan Geological Museum. Pracoval tak v rámci čínsko-kanadsko-americko-slovenského vedeckého tímu.

Zistenia vedcov boli nedávno zverejnené v renomovanom vedeckom časopise Nature Communications. Článok obsahuje aj rekonštrukciu "dračieho" embrya vo vajci, ktorú nakreslil Vladimír Rimbala pod odborným vedením Martina Kundráta. "Pozvanie čínskych kolegov k účasti na tomto projekte považujem za privilégium. Tento objav má tiež charakter medzníka slovenskej paleontológie. Teší ma, že aj v Košiciach píšeme históriu vedeckých úspechov tej najvyššej kvality. Návrat ilegálne vyvezeného Baby Louie späť do Číny je mimoriadny úspech svetovej paleontológie," uvádza náš významný paleontológ.

Odborný tím prekvapil fakt, že `dračie embryo' patrí k málo známym dravým dinosaurom zo skupiny Caenagnathidae, po slovensky moderné čeľuste. Nálezy týchto dinosaurov boli často nekompletné, Baby Louie je ale jedným z najlepšie zachovaných exemplárov týchto dinosaurov. Tento unikátny nález vyriešil dlhotrvajúcu záhadu o tom, ktoré dinosaury znášali najväčšie vajcia, známe pod názvom Macroelongatoolithus. Baby Louie je tak jedinou reportovanou kostrou nachádzajúcou sa v úzkom spojení s vajíčkami Macroelongatoolithus a je kľúčom k identifikácii týchto veľkých vajíčok už mnoho rokov.

Embryo Baby Louie má aj svoje vedecké meno. Jeho krstní otcovia ho pomenovali príznačne: Beibeilongsinensis - mláďa čínskeho draka. Malý spiaci drak sa tak opäť vrátil tam, kde ho pred 90 miliónmi rokov zanechali jeho gigantickí rodičia. Je ďalším svedectvom veľkolepej histórie dinosaurov, ktorá nás neprestáva udivovať. Doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD. pokračuje v štúdiu nových skamenených embryí a čoskoro sa vydá do odľahlých končín Ázie odhaľovať ďalšie tajomstvá fenoménu čínskeho draka.

Časť informácií a foto poskytla: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZVČ

-END

http://vedanadosah.cvtisr.sk/nas-vedec-pomohol-odhalit-tajomstvo-embrya-cinskeho-draka


4. Život a odkaz J.M. Hurbana

(19.05.2017; Televízna stanica TA 3; Dobré správy; 20.00; por. 10/12; Blanka Dóková / Pavol Kirinovič)

Pavol Kirinovič, moderátor:

"Tento rok si pripomíname jednu významnú osobnosť, ktorá sa navždy zapísala do našich dejín. Hovorím o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, a práve tento rok si pripomíname 200. výročie od jeho narodenia. Hurban bol naozaj veľká osobnosť a bol to mimochodom aj prvý predseda Slovenskej národnej rady. A v tej súčasnej Národnej rade preto zorganizovali v spolupráci s našimi vysokými školami peknú akciu, ktorá bola venovaná práve životu Jozefa Miloslava Hurbana."

Blanka Dóková, redaktorka:

"Bol najradikálnejší zo štúrovcov, vodcovský typ. Tak najčastejšie charakterizujú bádatelia a historici osobnosť Jozefa Miloslava Hurbana, keď hodnotia jeho zásluhy v duchovnom, aj politickom živote."

Natália Petranská Rolková, Kancelária NR SR, odbor parlamentný inštitút:

"Hurban bol zaujímavý v tom, že bol veľmi dobrý teoretik, ale aj praktik, on naozaj veľmi konzekventne prechádzal od slov k činom. A práve tá doba, ktorá si vyžadovala činy, ho našla pripraveného."

Blanka Dóková:

"V čase národného obrodenia nebola prvá Slovenská národná rada zákonodarným zborom, ako ju poznáme dnes, ale revolučným orgánom. Hurban ako predseda nemal k dispozícii byrokratický aparát a operatívne riešenia prijímalo len osem ľudí. V politike bola vtedajšia elita národa."

Marcela Gbúrová, Katedra politológie FF UPJŠ v Košiciach:

"Teraz je možno na mieste otázka, že či si túto kontinuitu uvedomujú napríklad súčasní politici, či sa netreba vrátiť do minulosti a spoznávať teda tento čas."

Andrej Danko, (SNS), predseda NR SR:

"Spojme sa a urobme Slovensko krajším tak, aby sme mu robili radosť, pretože určite nás z toho národného neba sleduje."

Blanka Dóková:

"Tento politik, spisovateľ, kňaz a novinár bol najmä morálne vyspelou osobnosťou. Jedným z hlavných odkazov inšpiratívneho života Jozefa Miloslava Hurbana preto zostávajú jeho schopnosť prepojiť politiku s etikou. Blanka Dóková."


5. Slovenska vytvorila v Holandsku vlastnú značku oblečenia, ktoré šije z odpadu

(19.05.2017; www.dennikn.sk; Ekonomika, 16:28, s. -; Veronika Folentová)

Pôvodne odišla len na jeden rok do Británie, no napokon ostala v zahraničí 12 rokov. Založila si módnu značku z odpadových materiálov. Upozorňuje, že lacné oblečenie v reťazcoch nie je lacné, pretože dosahy z jeho výroby budú znášať naše deti.

Martina Mareková Kuipers. Zdroj - archív Marekovej

Martina Mareková Kuipers sa narodila v Piešťanoch, dnes žije v Holandsku, kde v roku 2011 založila malú módnu značku Bartinki. Navrhuje oblečenie z odpadových materiálov, ktoré šije spolu s jej krajčírkou na Slovensku. Ide prevažne o poškodené látky (deravé, vyblednuté slnkom, chyby v potlači), ale občas ide aj o kvalitné, nepoškodené látky, ktoré sa stávajú odpadom len preto, že ich už niet kde skladovať. "Často používam taktiež staré, vintage materiály ako výšivky, gobelíny, látky z babkinej povaly, ale napríklad aj samotné vzorky z veľkoskladov," hovorí Mareková.

Do Holandska ste sa presťahovali z Anglicka za svojím priateľom, dnes manželom. Ako ste to zvládali?

Dosiahla som v rámci firmy maximum a nedalo sa posunúť ďalej. Chcela som niečo iné. Môj manžel je Holanďan, prišiel o robotu v Anglicku a našiel si prácu v Holandsku. Bolo na mne, či pôjdem za ním, alebo sa to skončí. Sedem mesiacov sme fungovali na diaľku, kým som sa za ním presťahovala. Nechala som to všetko tak a zbalila som kufre.

Z Anglicka ste sťahovali 300 kilogramov oblečenia, topánok a doplnkov. Ako sa dá tak veľa oblečenia nakúpiť?

Úplne jednoducho. Mala som dobrú prácu, musela som dobre vyzerať a pre mňa to vtedy znamenalo, že nestačí byť len upravená, ale kupovala som si každý týždeň niečo nové. Môj stres z práce a nízke sebavedomie som si kompenzovala nakupovaním oblečenia, aby som sa cítila chic. Pri tak dobre platenej práci sa to dá a myslím, že veľa žien vo vyšších pozíciách to takto robí.

Aké to bolo, keď ste prišli do Holandska a nepoznali ste jazyk, nemali ste prácu?

Bola som izolovaná. Každý, kto príde do novej krajiny, je istým spôsobom izolovaný. Pozná to podľa mňa veľa Slovákov. Bola som na to naučená, lebo som kočovník. Od 18 rokov nežijem s rodičmi, počas vysokej školy som išla na rok do Izraela. Už som vedela, čo je kultúrny šok a Izrael bol silný šok. Británia a Holandsko už boli miernejšie. Ale mám dobrého manžela, ktorý ma podporuje a to je základ. Som v Holandsku kvôli nemu a on to vie. Holandsko je úžasné, infraštruktúra, zdravotný aj sociálny systém, toto všetko je na úplne inej úrovni ako na Slovensku, ale nie je to domov. A to je veľmi dôležité. Ja som sa tam ani nikdy nesnažila vytvoriť domov, lebo tam nastálo neostaneme.

Keď ste sa presťahovali do Holandska, dali ste si záväzok, že nebudete rok nakupovať. Bolo to ťažké?

Absolútne nie. Najťažšie bolo nevojsť do obchodu a to bolo celé. Ak dnes prestanete nakupovať, vôbec si to nevšimnete. Pre mňa to bolo ľahšie prekonať, lebo som ostala bez peňazí, bez práce. Všetko bolo limitované. A všetko ťahal manžel. Mali sme aj rezervovaný byt, ale na poslednú chvíľu ho prenajali niekomu inému, takže sme žili v študentskej budove so zhulenými mladými. Pripadala som si ako na vysokej škole. Občas som si aj poplakala, že kvôli tomuto som nechala taký život v Británii. Ale po roku sme si kúpili dom, to pomohlo, mali sme viac súkromia a pokoja. Nenakupovať mi pomohlo aj to, že som nemala kamarátky, s ktorými by som chodila po obchodoch. A vtedy som začala prerábať svoje veci a tam sa začal aj môj biznis.

Martina Mareková Kuipers. Foto - Archív

Prečo majú ľudia takú veľkú potrebu nakupovať?

Máme klamlivú predstavu, že sme bohatí a máme na to kupovať si veľa oblečenia. Ale garantujem, že na to nemáme. Peniaze z oblečenia, ktoré tu nakúpime, neostávajú na Slovensku a určite nejdú ani výrobcom v Bangladéši. Veľa žien na Slovensku nemá sebavedomie a je tu veľmi silný tlak na to, ako majú vyzerať - majú mať mejkap, existuje módna polícia, čo je hrozné.

Vám sa to nezdá...

Som zhrozená z toho, ako sa tu na ľudí, najmä na ženy tlačí, ako by mali vyzerať. Ale ony tak vyzerať nemusia. Rozdiel, ktorý vidím medzi Slovenskom a Holandskom, je, že na Slovensku vidím všetky ženy s mejkapom, nafarbené a nahodené, dosť často až prehnane. V Holandsku stretávam ženy, ktoré majú 40 až 50 rokov, prešedivené vlasy a nehanbia sa za to. Sú upravené, starajú sa o seba, cvičia, ale poznám ženy, ktoré vyzerajú výborne a neviem, či som na nich niekedy videla mejkap. Sú to ženy na úrovni a majú bežný príjem. Nie že by na to nemali, ale majú sebavedomie. Aj keď som bola manažérka, nakupovala som, lebo som mala pocit, že v novom budem vyzerať lepšie. Ale to je hlúposť. Preto je dobré dať si pauzu od nakupovania a získať odstup.

Martina Mareková Kuipers (39)

Narodila sa v Piešťanoch. Vyštudovala slovenský jazyk na Prešovskej univerzite v Prešove. Rok žila v Izraeli. V roku 2005 odišla do Británie, pracovala ako čašníčka, neskôr sa zamestnala vo firme Martin&Co a prenajímala štyri roky nehnuteľnosti. V Británii vyštudovala MBA na The Open University. Do Holandska sa odsťahovala za manželom a založila pred šiestimi rokmi značku Bartinki, kde navrhuje oblečenie z odpadových materiálov.

Martina Mareková Kuipers. Foto : Archív

Ako vnímate veľké módne reťazce, ktoré sú v nákupných centrách - H&M, Zara, C&A?

Nechcem vyzývať na ich bojkot či bojovať proti nim, ale etika a hodnoty, ktoré prezentujú, sú veľmi otázne. Ľudia dnes nevedia, že za tričkom za tri eurá sú ľudia, ktorí pracujú v príšerných podmienkach a za veľmi málo peňazí. Na Slovensku som videla veľmi veľa reťazcov s lacnou módou, nemám z toho dobrý pocit. Ale nemám ani riešenie, už je to tu.

Ľudia veľmi nevedia, ako sa vyrába lacné oblečenie.

Záleží na tom, či o tom chcú niečo vedieť, lebo informácií je veľa. Ale bežne ľudia nemajú čas na to, aby sledovali, odkiaľ je ich tričko. Treba o tom stále hovoriť, aby sa to k nim dostalo. A potom sú ľudia, ktorí o tom vedia, ale nezaujíma ich to.

Prečo by ich to malo zaujímať?

Je to druhý najšpinavší biznis po rope. Dnes existuje tlak na reťazce, aby ukázali, čo robia, ako vzniká ich oblečenie. Ale reťazce majú fantastických stratégov a odpovedajú tým, že vytvárajú ekologické línie, ktoré sú však len veľmi malou časťou celej produkcie. S touto zelenou módou sa prezentujú a trochu tak zakryjú, čo sa tam deje.

Koľko je to z produkcie?

Často menej ako desať percent. Ďalšia vec je transparentnosť, veľa reťazcov je transparentných, čo je super, ale to neznamená, že sú etickí. Vieme, že vo fabrikách nemajú základné bezpečnostné opatrenia, treba tlačiť, aby tam boli aspoň tie najnevyhnutnejšie. Ten diabol tam stále je. Ale minimálne aspoň pár percent sú zelené tričká. Aj nálada v spoločnosti sa mení, ale niektoré reťazce chcú ešte využiť, že sa to dá robiť lacno a robia veľké, šialené kampane. Cieľová skupina sú napríklad tínedžerky, ktoré nemajú peniaze, tak sa dajú ľahko stiahnuť a nie sú to zrelé ženy, ktoré vedia, čo si chcú kúpiť a omnoho rýchlejšie podľahnú trendom.

Napríklad H&M má kampaň, doneste staré oblečenie, urobíme z toho nové. To je dobrý smer?

Treba sa pýtať, kam to oblečenie ide, ako sa recykluje, kde sa recykluje. Veľa zmiešaných materiálov sa nedá recyklovať. Z marketingového hľadiska im to funguje. A či je to riešenie? Robiť charitu a posielať veci na recykláciu je fajn, ale nestačí ostať pri tom, že vezmem tašku oblečenia a odnesiem ju do second handu alebo charity a je to vybavené. Už aj v second handoch nechcú všetko a nekvalitné veci sa vyvážajú do Afriky, kde je to odpad. Východoafrické krajiny ako Keňa, Uganda, Tanzánia, Burundi aRwanda už presadzujú legislatívu, ktorá od roku 2019 úplne zakáže dovoz second handu. Je taký vtip, že africká žena stojí nad obrovskou hŕbou dovezeného oblečenia a hovorí: "Ach tie biele ženy, asi vôbec nevedia prať."

Zdroj - Bartinki

Vaše oblečenie má omnoho vyššie ceny, ako sú v reťazcoch s rýchlou módou. Napríklad sako predávate za 260 eur, sukňu za 130. Nemáte problém, že je to pre ľudí pridrahé?

Ide o cieľovú skupinu. Moje veci sú dizajnérske, sú exkluzívne, a za to sa platí. Mám biznis v Holandsku, chcela by som časom viac predávať aj na Slovensku, ale viem, že ceny sú na miestny trh vyššie. Rozumiem tomu, ale keď chcem zaplatiť seba, krajčírku, mám fotografa, modelky, tak je ťažké vyrobiť sukňu za 40 eur. Nedá sa to.

Z akých krajín máte zákazníkov?

Mám vlastný obchod v Holandsku a predávam aj v iných obchodoch. Ale uvidí sa, lebo chcem byť viac na Slovensku, chcela by som mať moju značku v ponuke niektorých obchodov v okolitých krajinách. Aj v Bratislave už moje výrobky nájdete v jednom centrálnom concept obchode.

Ste v zisku?

Je to pre mňa rentabilné. Mám výhodu, že v Holandsku je takéto šitie bežná vec, niektoré ženy sa tým živia celý život. Nehovorím, že sú to šialené dizajnérky a majú veľké firmy. Keď to prejde do istého momentu, prestávate byť dizajnérom a stávate sa manažérom. Niektorí sa snažia neprekročiť limit a stačí im, aby uživili seba. V Holandsku ženy viac hľadia na kvalitu aj dizajn a môžu si to dovoliť, najmä stredná vrstva. Nehovorím, že pre nich je sako za 270 eur lacné, ale ich kúpyschopnosť je úplne iná. Majú tradíciu v tom, že si kupujú od miestnych dizajnérov. Ale u nás boli za komunizmu veľké fabriky alebo krajčírky, alebo sa šilo doma. Dizajnéri neboli. To je problém, ľudia sa na to dnes pozrú a povedia si, že si to ušijú aj sami, ale veľa z nich si to neušije. A často sa tu veľmi kopíruje, akoby autorské práva ani nevnímali.

Aj vám niekto niečo okopíroval?

Mne nie, mnou sa skôr inšpirujú, ale pre kamarátky, ktoré robia hand made, je to veľmi veľký problém. Za jednou kamarátkou prišla žena a hovorí, že od nej kúpila nejakú vec a teraz ju začne presne tak šiť. Ľudia majú pocit, že to môžu robiť. A potom majú pocit, že dizajnerské kúsky sú predražené.

bartinki

Dajú sa v reťazcoch rýchlej módy kúpiť kvalitné veci?

Ja už do týchto reťazcov nechodím vôbec, ale podľa mňa sa nejaké dajú kúpiť. Problém je nájsť ich. Je tam mix kvalitných vecí aj nekvalitných a hlavne sú plné chémie.

Koľko stojí tričko, ktoré by sme vyrobili z kvalitných materiálov napríklad v Európe? Aká je výrobná cena?

Závisí veľmi od ceny práce. Preto mám krajčírku na Slovensku, lebo v Holandsku by som si to nevedela dovoliť, je to drahé. Moja krajčírka má normálnu mzdu, okolo priemeru. Ale videla som, že sa dajú na Slovensku kúpiť obleky za 400 eur, ktoré tu aj vyrobili. To sa mi zdá veľmi málo, lebo obleky sú jedny z najťažších na šitie. Ale viem, že na východe - vo Svidníku, v Michalovciach sú Ukrajinky, ktoré ťahajú 12-hodinové služby a nemajú ideálne pracovné podmienky. Je to o základnej ľudskej slušnosti, ktorú niekto má a niekto nie.

Napríklad, v reťazcoch sú často tričká za päť eur. Je možné ho za toľko vyrobiť?

Päť eur znie zle. Pre mňa je normálna cena okolo 30 - 35 eur. Alebo vlnený sveter organický a fair trade stojí okolo sto eur. To považujem za normálnu cenu. Ale mám jeden a nebudem mať päť. Mám ho dva roky a je ako nový. Pozor však, vysoká cena neznamená etickú výrobu. Ale keď nič iné, treba aspoň obmedziť nakupovanie a chodiť do vintage shopov alebo second handov.

Mnoho ľudí má doma veľmi veľa oblečenia, ktoré nechcú, ale nevedia čo s ním. Ak nie je správne dávať ich do second handov, čo s ním?

Môžu ho prerábať. V Holandsku sú second handy preplnené a neberú všetko, vyberajú si a zvyšok pošlú preč. Alebo sa dá posúvať si oblečenie po rodine a keď sa to vynosí, dá sa to nastrihať a napríklad z toho háčkovať.

Predchádzajúca generácia často štrikovala, háčkovala a mnoho domácností malo doma šijací stroj. Dnes je to už omnoho menej časté, najmä vo väčších mestách ľudia ručné práce robia len málo. Prečo?

Naši starí rodičia ešte zažili vojnu. A naši rodičia boli povojnové deti. Bola tu striedmosť, nebolo tu tak veľa vecí. Takýto nadbytok, ktorý je dnes, neexistoval. Všetci sme mali rovnaké veci, a keď sme chceli niečo iné, museli sme si to vyrobiť. A tam sa potrebujeme dostať, potrebujeme krízu, vtedy sa zapína kreativita. Ale dnes je všetkého nadbytok, a tak kreativitu nie je treba. Móda je veľmi dostupná. Keď si môžem kúpiť tričko za päť eur, načo by som si ho prešívala? Ale ono nestojí päť eur. Možno teraz, ale to tričko má za sebou takú históriu a znečistenie, že sa to k nám dostane naspäť.

Máme sa príliš dobre?

Určite. Na Slovensku sú príjmy kadejaké, ale každá krajina, kde sa splachuje pitnou vodou, žije v blahobyte.

V Holandsku je omnoho silnejšie povedomie o odpadoch - o ich recyklácii, o tom, aby sa toľko nevytvárali. Prečo je taký veľký rozdiel medzi nami a Holanďanmi?

Neprešli takým šokom ako bol komunizmus a demokracia. My sme ním prešli. Počas komunizmu sme mali všetci jedny topánky. A ja som ich nechcela, ale iné neboli. V Británii som zistila, že môžem mať úplne všetky topánky. Tak som sa na to vrhla. Časom sa mi vrátil rozum a povedala som si, že to je hluposť. Teraz sme na Slovensku ešte stále v tom šoku, lebo si myslíme, že si môžeme kupovať oblečenia, koľko chceme. Ale už vidím prvé lastovičky, ktoré ukazujú, že treba nakupovať s rozumom. Okrem toho Holanďania majú isté povedomie, isté štandardy, ktoré zvyčajne aj dodržiavajú. A navyše sú veľmi efektívni a vedia, že ak chcú žiť v čistom prostredí, musia si ho sami udržať.

Prečo ste sa odsťahovali zo Slovenska?

Odišla som v roku 2005, ale išla som do Anglicka len na rok zlepšiť si angličtinu. Bolo to dva roky po vysokej škole. A zostala som tam šesť rokov.

Čo ste tam robili?

Začínala som ako čašníčka, chodila som do školy a učila sa angličtinu. Nevedela som dobre jazyk a musela som si nejako zarábať. Potom som začala robiť administratívu vo firme, kde sme riešili prenájom nehnuteľností a prepracovala som sa na manažérku. Angličtinu som urobila a potom som začala študovať MBA.

Čo ste študovali na Slovensku?

Slovenčinu, vedecký smer na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Obe vysoké školy boli dobrá skúsenosť,

aj keď to bol obrovský rozdiel.

Foto: Archív Bartinki

V čom?

Škola v Británii bola postavená na riešení problémov a nie na bifľovaní ako u nás. Dala mi omnoho viac. Preto som mala aj viac odvahy začať biznis, lebo som si robila MBA. Riešili sme konkrétne príklady. Bolo to náročné, na prvej skúške som úplne pohorela. Bola som naučená na slovenský systém, že sa to mám nabifliť, prišla som tam a chceli, aby som riešila príklad prakticky. A nespravila som to. Až tam som zistila, čo odo mňa chcú.

Aké boli začiatky? Stretli ste sa s predsudkami?

Tie budú vždy a všade, aj my ich máme. Keď som si hľadala prvú prácu, tak som prišla do agentúry, že im poviem, čo všetko viem a aká som šikovná. Ich jediná otázka bola, či mám mesačník na autobus, a teda či som ochotná cestovať a či som alergická na čistiace prostriedky. Až neskôr som prišla na to, prečo sa ma na to pýtajú. V meste bola veľká univerzita, kde upratovali len Poliaci a Slováci. Takže, keď som prišla do agentúry, bola som automaticky zaradená do tejto skupiny. Nepýtali sa ma, či mám niečo vyštudované, aké mám skúsenosti.

Plánujete sa vrátiť na Slovensko?

Určite raz áno, dúfam. Aj manžel má veľmi rád Slovensko.

Prečo sa chcete vrátiť?

V Holandsku sú finančné výhody aj lepšie zdravotníctvo, ale na Slovensku je úprimnosť, otvorenosť. Je to tu uvoľnenejšie. Je tu krásna príroda, chceli by snme žiť niekde na myjavských kopaniciach. A mám tu celú rodinu.

Nie je to len spomienkový optimizmus?

Chodím sem často. Som si vedomá, že je to iné, keď niekam ide človek na dovolenku a má tam žiť. Chápem, ako tu funguje byrokracia a ako sú tu nastavení ľudia. Čiastočne som slovenskú mentalitu vysvetlila aj manželovi a trávime tu teraz viac času. On hovorí, že sa na Slovensku zastavil čas, že tu sa nič nemení, teda aspoň na miestach, kam chodíme.

Hovoríte o zdravotníctve, máte s ním skúsenosti, viete to porovnať?

Videla som nemocnicu zvnútra tu aj tam, a je to úplne iná úroveň. Tejto oblasti sa bojím, keď sa vrátime, lebo zdravotný systém na Slovensku je katastrofálny a dúfam, že budeme iba zdraví.

Mnohí mladí v zahraničí hovoria, že sa nechcú vrátiť pre korupciu a aj politiku, najmä po posledných voľbách, keď sa dostal do parlamentu Kotleba.

Ale problém s politikou je podobný aj v Holandsku. Európa sa celkovo zmenila.

Odrádza vás niečo od návratu?

Nemám nič, čo by ma odrádzalo. Vo všetkých krajinách, v ktorých som dlhšie žila, boli plusy a mínusy, žiadna nefungovala ideálne. A ide o to, čo vám vyhovuje najviac.

Aké plusy má Slovensko?

Chceli by sme žiť pokojnejší život. Dá sa to všade, ale tu na Slovensku sú ľudia uvoľnenejší. Majú však veľký stres z peňazí, lebo sú tu nízke platy a na ľuďoch to vidieť. Veľký plus je, že ľudia pomôžu bez toho, aby niečo chceli. Prišlo za mnou viac ľudí a ponúkli mi pomoc alebo projekty a nič za to nechceli. Dá sa tu s ľuďmi dohodnúť - v Holandsku je to viac individuálne, ľudia si menej pomáhajú. Pre mňa je veľmi veľké plus, že môžem hovoriť po slovensky. Najväčší problém mám, že sa slovenčina vyvíjala a ja neviem, ktoré slová mám prekladať z angličtiny a ktoré sú už zdomácnené.

Čo sa ešte zmenilo?

Som preč 12 rokov. Za ten čas sa tu veľa postavilo, je tu veľa novostavieb. A mám pocit, že tu je veľmi veľa šikovných ľudí, len sa o nich nevie. Ja som z určitých ľudí na Slovensku veľmi nadšená.

Móda Martiny Marekováej Kuipers. Foto - Archív https://dennikn.sk/759264/slovenska-vytvorila-v-holandsku-vlastnu-znacku-oblecenia-ktore-sije-z-odpadu/?ref=rss


6. Slovenka vytvorila v Holandsku vlastnú značku oblečenia, ktoré šije z odpadu

(19.05.2017; www.dennikn.sk; Ekonomika, 16:28, s. -; Veronika Folentová)

Pôvodne odišla len na jeden rok do Británie, no napokon ostala v zahraničí 12 rokov. Založila si módnu značku z odpadových materiálov. Upozorňuje, že lacné oblečenie v reťazcoch nie je lacné, pretože dosahy z jeho výroby budú znášať naše deti.

Martina Mareková Kuipers. Zdroj - archív Marekovej

Martina Mareková Kuipers sa narodila v Piešťanoch, dnes žije v Holandsku, kde v roku 2011 založila malú módnu značku Bartinki. Navrhuje oblečenie z odpadových materiálov, ktoré šije spolu s jej krajčírkou na Slovensku. Ide prevažne o poškodené látky (deravé, vyblednuté slnkom, chyby v potlači), ale občas ide aj o kvalitné, nepoškodené látky, ktoré sa stávajú odpadom len preto, že ich už niet kde skladovať. "Často používam taktiež staré, vintage materiály ako výšivky, gobelíny, látky z babkinej povaly, ale napríklad aj samotné vzorky z veľkoskladov," hovorí Mareková.

Do Holandska ste sa presťahovali z Anglicka za svojím priateľom, dnes manželom. Ako ste to zvládali?

Dosiahla som v rámci firmy maximum a nedalo sa posunúť ďalej. Chcela som niečo iné. Môj manžel je Holanďan, prišiel o robotu v Anglicku a našiel si prácu v Holandsku. Bolo na mne, či pôjdem za ním, alebo sa to skončí. Sedem mesiacov sme fungovali na diaľku, kým som sa za ním presťahovala. Nechala som to všetko tak a zbalila som kufre.

Z Anglicka ste sťahovali 300 kilogramov oblečenia, topánok a doplnkov. Ako sa dá tak veľa oblečenia nakúpiť?

Úplne jednoducho. Mala som dobrú prácu, musela som dobre vyzerať a pre mňa to vtedy znamenalo, že nestačí byť len upravená, ale kupovala som si každý týždeň niečo nové. Môj stres z práce a nízke sebavedomie som si kompenzovala nakupovaním oblečenia, aby som sa cítila chic. Pri tak dobre platenej práci sa to dá a myslím, že veľa žien vo vyšších pozíciách to takto robí.

Aké to bolo, keď ste prišli do Holandska a nepoznali ste jazyk, nemali ste prácu?

Bola som izolovaná. Každý, kto príde do novej krajiny, je istým spôsobom izolovaný. Pozná to podľa mňa veľa Slovákov. Bola som na to naučená, lebo som kočovník. Od 18 rokov nežijem s rodičmi, počas vysokej školy som išla na rok do Izraela. Už som vedela, čo je kultúrny šok a Izrael bol silný šok. Británia a Holandsko už boli miernejšie. Ale mám dobrého manžela, ktorý ma podporuje a to je základ. Som v Holandsku kvôli nemu a on to vie. Holandsko je úžasné, infraštruktúra, zdravotný aj sociálny systém, toto všetko je na úplne inej úrovni ako na Slovensku, ale nie je to domov. A to je veľmi dôležité. Ja som sa tam ani nikdy nesnažila vytvoriť domov, lebo tam nastálo neostaneme.

Keď ste sa presťahovali do Holandska, dali ste si záväzok, že nebudete rok nakupovať. Bolo to ťažké?

Absolútne nie. Najťažšie bolo nevojsť do obchodu a to bolo celé. Ak dnes prestanete nakupovať, vôbec si to nevšimnete. Pre mňa to bolo ľahšie prekonať, lebo som ostala bez peňazí, bez práce. Všetko bolo limitované. A všetko ťahal manžel. Mali sme aj rezervovaný byt, ale na poslednú chvíľu ho prenajali niekomu inému, takže sme žili v študentskej budove so zhulenými mladými. Pripadala som si ako na vysokej škole. Občas som si aj poplakala, že kvôli tomuto som nechala taký život v Británii. Ale po roku sme si kúpili dom, to pomohlo, mali sme viac súkromia a pokoja. Nenakupovať mi pomohlo aj to, že som nemala kamarátky, s ktorými by som chodila po obchodoch. A vtedy som začala prerábať svoje veci a tam sa začal aj môj biznis.

Martina Mareková Kuipers. Foto - Archív

Prečo majú ľudia takú veľkú potrebu nakupovať?

Máme klamlivú predstavu, že sme bohatí a máme na to kupovať si veľa oblečenia. Ale garantujem, že na to nemáme. Peniaze z oblečenia, ktoré tu nakúpime, neostávajú na Slovensku a určite nejdú ani výrobcom v Bangladéši. Veľa žien na Slovensku nemá sebavedomie a je tu veľmi silný tlak na to, ako majú vyzerať - majú mať mejkap, existuje módna polícia, čo je hrozné.

Vám sa to nezdá...

Som zhrozená z toho, ako sa tu na ľudí, najmä na ženy tlačí, ako by mali vyzerať. Ale ony tak vyzerať nemusia. Rozdiel, ktorý vidím medzi Slovenskom a Holandskom, je, že na Slovensku vidím všetky ženy s mejkapom, nafarbené a nahodené, dosť často až prehnane. V Holandsku stretávam ženy, ktoré majú 40 až 50 rokov, prešedivené vlasy a nehanbia sa za to. Sú upravené, starajú sa o seba, cvičia, ale poznám ženy, ktoré vyzerajú výborne a neviem, či som na nich niekedy videla mejkap. Sú to ženy na úrovni a majú bežný príjem. Nie že by na to nemali, ale majú sebavedomie. Aj keď som bola manažérka, nakupovala som, lebo som mala pocit, že v novom budem vyzerať lepšie. Ale to je hlúposť. Preto je dobré dať si pauzu od nakupovania a získať odstup.

Martina Mareková Kuipers (39)

Narodila sa v Piešťanoch. Vyštudovala slovenský jazyk na Prešovskej univerzite v Prešove. Rok žila v Izraeli. V roku 2005 odišla do Británie, pracovala ako čašníčka, neskôr sa zamestnala vo firme Martin&Co a prenajímala štyri roky nehnuteľnosti. V Británii vyštudovala MBA na The Open University. Do Holandska sa odsťahovala za manželom a založila pred šiestimi rokmi značku Bartinki, kde navrhuje oblečenie z odpadových materiálov.

Martina Mareková Kuipers. Foto : Archív

Ako vnímate veľké módne reťazce, ktoré sú v nákupných centrách - H&M, Zara, C&A?

Nechcem vyzývať na ich bojkot či bojovať proti nim, ale etika a hodnoty, ktoré prezentujú, sú veľmi otázne. Ľudia dnes nevedia, že za tričkom za tri eurá sú ľudia, ktorí pracujú v príšerných podmienkach a za veľmi málo peňazí. Na Slovensku som videla veľmi veľa reťazcov s lacnou módou, nemám z toho dobrý pocit. Ale nemám ani riešenie, už je to tu.

Ľudia veľmi nevedia, ako sa vyrába lacné oblečenie.

Záleží na tom, či o tom chcú niečo vedieť, lebo informácií je veľa. Ale bežne ľudia nemajú čas na to, aby sledovali, odkiaľ je ich tričko. Treba o tom stále hovoriť, aby sa to k nim dostalo. A potom sú ľudia, ktorí o tom vedia, ale nezaujíma ich to.

Prečo by ich to malo zaujímať?

Je to druhý najšpinavší biznis po rope. Dnes existuje tlak na reťazce, aby ukázali, čo robia, ako vzniká ich oblečenie. Ale reťazce majú fantastických stratégov a odpovedajú tým, že vytvárajú ekologické línie, ktoré sú však len veľmi malou časťou celej produkcie. S touto zelenou módou sa prezentujú a trochu tak zakryjú, čo sa tam deje.

Koľko je to z produkcie?

Často menej ako desať percent. Ďalšia vec je transparentnosť, veľa reťazcov je transparentných, čo je super, ale to neznamená, že sú etickí. Vieme, že vo fabrikách nemajú základné bezpečnostné opatrenia, treba tlačiť, aby tam boli aspoň tie najnevyhnutnejšie. Ten diabol tam stále je. Ale minimálne aspoň pár percent sú zelené tričká. Aj nálada v spoločnosti sa mení, ale niektoré reťazce chcú ešte využiť, že sa to dá robiť lacno a robia veľké, šialené kampane. Cieľová skupina sú napríklad tínedžerky, ktoré nemajú peniaze, tak sa dajú ľahko stiahnuť a nie sú to zrelé ženy, ktoré vedia, čo si chcú kúpiť a omnoho rýchlejšie podľahnú trendom.

Napríklad H&M má kampaň, doneste staré oblečenie, urobíme z toho nové. To je dobrý smer?

Treba sa pýtať, kam to oblečenie ide, ako sa recykluje, kde sa recykluje. Veľa zmiešaných materiálov sa nedá recyklovať. Z marketingového hľadiska im to funguje. A či je to riešenie? Robiť charitu a posielať veci na recykláciu je fajn, ale nestačí ostať pri tom, že vezmem tašku oblečenia a odnesiem ju do second handu alebo charity a je to vybavené. Už aj v second handoch nechcú všetko a nekvalitné veci sa vyvážajú do Afriky, kde je to odpad. Východoafrické krajiny ako Keňa, Uganda, Tanzánia, Burundi aRwanda už presadzujú legislatívu, ktorá od roku 2019 úplne zakáže dovoz second handu. Je taký vtip, že africká žena stojí nad obrovskou hŕbou dovezeného oblečenia a hovorí: "Ach tie biele ženy, asi vôbec nevedia prať."

Zdroj - Bartinki

Vaše oblečenie má omnoho vyššie ceny, ako sú v reťazcoch s rýchlou módou. Napríklad sako predávate za 260 eur, sukňu za 130. Nemáte problém, že je to pre ľudí pridrahé?

Ide o cieľovú skupinu. Moje veci sú dizajnérske, sú exkluzívne, a za to sa platí. Mám biznis v Holandsku, chcela by som časom viac predávať aj na Slovensku, ale viem, že ceny sú na miestny trh vyššie. Rozumiem tomu, ale keď chcem zaplatiť seba, krajčírku, mám fotografa, modelky, tak je ťažké vyrobiť sukňu za 40 eur. Nedá sa to.

Z akých krajín máte zákazníkov?

Mám vlastný obchod v Holandsku a predávam aj v iných obchodoch. Ale uvidí sa, lebo chcem byť viac na Slovensku, chcela by som mať moju značku v ponuke niektorých obchodov v okolitých krajinách. Aj v Bratislave už moje výrobky nájdete v jednom centrálnom concept obchode.

Ste v zisku?

Je to pre mňa rentabilné. Mám výhodu, že v Holandsku je takéto šitie bežná vec, niektoré ženy sa tým živia celý život. Nehovorím, že sú to šialené dizajnérky a majú veľké firmy. Keď to prejde do istého momentu, prestávate byť dizajnérom a stávate sa manažérom. Niektorí sa snažia neprekročiť limit a stačí im, aby uživili seba. V Holandsku ženy viac hľadia na kvalitu aj dizajn a môžu si to dovoliť, najmä stredná vrstva. Nehovorím, že pre nich je sako za 270 eur lacné, ale ich kúpyschopnosť je úplne iná. Majú tradíciu v tom, že si kupujú od miestnych dizajnérov. Ale u nás boli za komunizmu veľké fabriky alebo krajčírky, alebo sa šilo doma. Dizajnéri neboli. To je problém, ľudia sa na to dnes pozrú a povedia si, že si to ušijú aj sami, ale veľa z nich si to neušije. A často sa tu veľmi kopíruje, akoby autorské práva ani nevnímali.

Aj vám niekto niečo okopíroval?

Mne nie, mnou sa skôr inšpirujú, ale pre kamarátky, ktoré robia hand made, je to veľmi veľký problém. Za jednou kamarátkou prišla žena a hovorí, že od nej kúpila nejakú vec a teraz ju začne presne tak šiť. Ľudia majú pocit, že to môžu robiť. A potom majú pocit, že dizajnerské kúsky sú predražené.

bartinki

Dajú sa v reťazcoch rýchlej módy kúpiť kvalitné veci?

Ja už do týchto reťazcov nechodím vôbec, ale podľa mňa sa nejaké dajú kúpiť. Problém je nájsť ich. Je tam mix kvalitných vecí aj nekvalitných a hlavne sú plné chémie.

Koľko stojí tričko, ktoré by sme vyrobili z kvalitných materiálov napríklad v Európe? Aká je výrobná cena?

Závisí veľmi od ceny práce. Preto mám krajčírku na Slovensku, lebo v Holandsku by som si to nevedela dovoliť, je to drahé. Moja krajčírka má normálnu mzdu, okolo priemeru. Ale videla som, že sa dajú na Slovensku kúpiť obleky za 400 eur, ktoré tu aj vyrobili. To sa mi zdá veľmi málo, lebo obleky sú jedny z najťažších na šitie. Ale viem, že na východe - vo Svidníku, v Michalovciach sú Ukrajinky, ktoré ťahajú 12-hodinové služby a nemajú ideálne pracovné podmienky. Je to o základnej ľudskej slušnosti, ktorú niekto má a niekto nie.

Napríklad, v reťazcoch sú často tričká za päť eur. Je možné ho za toľko vyrobiť?

Päť eur znie zle. Pre mňa je normálna cena okolo 30 - 35 eur. Alebo vlnený sveter organický a fair trade stojí okolo sto eur. To považujem za normálnu cenu. Ale mám jeden a nebudem mať päť. Mám ho dva roky a je ako nový. Pozor však, vysoká cena neznamená etickú výrobu. Ale keď nič iné, treba aspoň obmedziť nakupovanie a chodiť do vintage shopov alebo second handov.

Mnoho ľudí má doma veľmi veľa oblečenia, ktoré nechcú, ale nevedia čo s ním. Ak nie je správne dávať ich do second handov, čo s ním?

Môžu ho prerábať. V Holandsku sú second handy preplnené a neberú všetko, vyberajú si a zvyšok pošlú preč. Alebo sa dá posúvať si oblečenie po rodine a keď sa to vynosí, dá sa to nastrihať a napríklad z toho háčkovať.

Predchádzajúca generácia často štrikovala, háčkovala a mnoho domácností malo doma šijací stroj. Dnes je to už omnoho menej časté, najmä vo väčších mestách ľudia ručné práce robia len málo. Prečo?

Naši starí rodičia ešte zažili vojnu. A naši rodičia boli povojnové deti. Bola tu striedmosť, nebolo tu tak veľa vecí. Takýto nadbytok, ktorý je dnes, neexistoval. Všetci sme mali rovnaké veci, a keď sme chceli niečo iné, museli sme si to vyrobiť. A tam sa potrebujeme dostať, potrebujeme krízu, vtedy sa zapína kreativita. Ale dnes je všetkého nadbytok, a tak kreativitu nie je treba. Móda je veľmi dostupná. Keď si môžem kúpiť tričko za päť eur, načo by som si ho prešívala? Ale ono nestojí päť eur. Možno teraz, ale to tričko má za sebou takú históriu a znečistenie, že sa to k nám dostane naspäť.

Máme sa príliš dobre?

Určite. Na Slovensku sú príjmy kadejaké, ale každá krajina, kde sa splachuje pitnou vodou, žije v blahobyte.

V Holandsku je omnoho silnejšie povedomie o odpadoch - o ich recyklácii, o tom, aby sa toľko nevytvárali. Prečo je taký veľký rozdiel medzi nami a Holanďanmi?

Neprešli takým šokom ako bol komunizmus a demokracia. My sme ním prešli. Počas komunizmu sme mali všetci jedny topánky. A ja som ich nechcela, ale iné neboli. V Británii som zistila, že môžem mať úplne všetky topánky. Tak som sa na to vrhla. Časom sa mi vrátil rozum a povedala som si, že to je hluposť. Teraz sme na Slovensku ešte stále v tom šoku, lebo si myslíme, že si môžeme kupovať oblečenia, koľko chceme. Ale už vidím prvé lastovičky, ktoré ukazujú, že treba nakupovať s rozumom. Okrem toho Holanďania majú isté povedomie, isté

štandardy, ktoré zvyčajne aj dodržiavajú. A navyše sú veľmi efektívni a vedia, že ak chcú žiť v čistom prostredí, musia si ho sami udržať.

Prečo ste sa odsťahovali zo Slovenska?

Odišla som v roku 2005, ale išla som do Anglicka len na rok zlepšiť si angličtinu. Bolo to dva roky po vysokej škole. A zostala som tam šesť rokov.

Čo ste tam robili?

Začínala som ako čašníčka, chodila som do školy a učila sa angličtinu. Nevedela som dobre jazyk a musela som si nejako zarábať. Potom som začala robiť administratívu vo firme, kde sme riešili prenájom nehnuteľností a prepracovala som sa na manažérku. Angličtinu som urobila a potom som začala študovať MBA.

Čo ste študovali na Slovensku?

Slovenčinu, vedecký smer na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Obe vysoké školy boli dobrá skúsenosť,

aj keď to bol obrovský rozdiel.

Foto: Archív Bartinki

V čom?

Škola v Británii bola postavená na riešení problémov a nie na bifľovaní ako u nás. Dala mi omnoho viac. Preto som mala aj viac odvahy začať biznis, lebo som si robila MBA. Riešili sme konkrétne príklady. Bolo to náročné, na prvej skúške som úplne pohorela. Bola som naučená na slovenský systém, že sa to mám nabifliť, prišla som tam a chceli, aby som riešila príklad prakticky. A nespravila som to. Až tam som zistila, čo odo mňa chcú.

Aké boli začiatky? Stretli ste sa s predsudkami?

Tie budú vždy a všade, aj my ich máme. Keď som si hľadala prvú prácu, tak som prišla do agentúry, že im poviem, čo všetko viem a aká som šikovná. Ich jediná otázka bola, či mám mesačník na autobus, a teda či som ochotná cestovať a či som alergická na čistiace prostriedky. Až neskôr som prišla na to, prečo sa ma na to pýtajú. V meste bola veľká univerzita, kde upratovali len Poliaci a Slováci. Takže, keď som prišla do agentúry, bola som automaticky zaradená do tejto skupiny. Nepýtali sa ma, či mám niečo vyštudované, aké mám skúsenosti.

Plánujete sa vrátiť na Slovensko?

Určite raz áno, dúfam. Aj manžel má veľmi rád Slovensko.

Prečo sa chcete vrátiť?

V Holandsku sú finančné výhody aj lepšie zdravotníctvo, ale na Slovensku je úprimnosť, otvorenosť. Je to tu uvoľnenejšie. Je tu krásna príroda, chceli by snme žiť niekde na myjavských kopaniciach. A mám tu celú rodinu.

Nie je to len spomienkový optimizmus?

Chodím sem často. Som si vedomá, že je to iné, keď niekam ide človek na dovolenku a má tam žiť. Chápem, ako tu funguje byrokracia a ako sú tu nastavení ľudia. Čiastočne som slovenskú mentalitu vysvetlila aj manželovi a trávime tu teraz viac času. On hovorí, že sa na Slovensku zastavil čas, že tu sa nič nemení, teda aspoň na miestach, kam chodíme.

Hovoríte o zdravotníctve, máte s ním skúsenosti, viete to porovnať?

Videla som nemocnicu zvnútra tu aj tam, a je to úplne iná úroveň. Tejto oblasti sa bojím, keď sa vrátime, lebo zdravotný systém na Slovensku je katastrofálny a dúfam, že budeme iba zdraví.

Mnohí mladí v zahraničí hovoria, že sa nechcú vrátiť pre korupciu a aj politiku, najmä po posledných voľbách, keď sa dostal do parlamentu Kotleba.

Ale problém s politikou je podobný aj v Holandsku. Európa sa celkovo zmenila.

Odrádza vás niečo od návratu?

Nemám nič, čo by ma odrádzalo. Vo všetkých krajinách, v ktorých som dlhšie žila, boli plusy a mínusy, žiadna nefungovala ideálne. A ide o to, čo vám vyhovuje najviac.

Aké plusy má Slovensko?

Chceli by sme žiť pokojnejší život. Dá sa to všade, ale tu na Slovensku sú ľudia uvoľnenejší. Majú však veľký stres z peňazí, lebo sú tu nízke platy a na ľuďoch to vidieť. Veľký plus je, že ľudia pomôžu bez toho, aby niečo chceli. Prišlo za mnou viac ľudí a ponúkli mi pomoc alebo projekty a nič za to nechceli. Dá sa tu s ľuďmi dohodnúť - v Holandsku je to viac individuálne, ľudia si menej pomáhajú. Pre mňa je veľmi veľké plus, že môžem hovoriť po slovensky. Najväčší problém mám, že sa slovenčina vyvíjala a ja neviem, ktoré slová mám prekladať z angličtiny a ktoré sú už zdomácnené.

Čo sa ešte zmenilo?

Som preč 12 rokov. Za ten čas sa tu veľa postavilo, je tu veľa novostavieb. A mám pocit, že tu je veľmi veľa šikovných ľudí, len sa o nich nevie. Ja som z určitých ľudí na Slovensku veľmi nadšená.

Móda Martiny Marekováej Kuipers. Foto - Archív

https://dennikn.sk/759264/slovenska-vytvorila-v-holandsku-vlastnu-znacku-oblecenia-ktore-sije-z-odpadu/?ref=rss


7. Práce na knihe o kaštieli v Snine finišujú

(19.05.2017; www.hornyzemplin.korzar.sme.sk; Horný Zemplín Korzár / Kultúra v Hornom Zemplíne, , s. -; Jana Otriová)

Publikácia doplní biele miesta miestnej histórie.

SNINA. Samospráva začala pripravovať knihu o histórii kaštieľa už pred dvoma rokmi.

Archivárka Daniela Pellová od októbra 2015 spracúvala históriu kaštieľa v Snine do roku 1918.

Historikovi regionálnych dejín Miroslavovi Buraľovi pripadla úloha odborne spracovať obdobie rokov 1918 - 1989.

Ich ročnú prácu posúdil lektor a odborný redaktor Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach.

Kalendárium novodobých udalostí života kaštieľa spracovala Viktória Capová.

Zodpovednou redaktorkou knihy je Daniela Kapráľová. Grafickým dizajnérom je mladý umelec Samuel Čarnoky z Košíc.

Od prvej zmienky až po súčasnosť

"Pripravovaná kniha zahŕňa sedemstoročné obdobie histórie nasmerovanej na kaštieľ a jej majiteľov. Od prvej písomnej zmienky o Snine z roku 1317, ktorá sa nachádza v listine uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou, až po súčasnosť," vysvetľuje Kapráľová.

Jednotlivé kapitoly podávajú vyčerpávajúce informácie o rode Drugetovcov, o majeri a kúrii v Snine, pôvodnom drevenom kaštieli na pahorku Lysa, o rodoch Vandernatovcov, Rollovcov.

Nechýba ani stať o významnom majiteľovi kaštieľa, belgickom princovi Filipovi Eugenovi, o posledných šľachtických majiteľoch kaštieľa, generálovi Štefanovi Očkajovi, o rode Beňovských, rode Schaumburg - Lippe a Jozefovi Degenfeldovi.

Druhá kapitola rieši obdobie kaštieľa, v ktorom sídlila účastinná spoločnosť Zemplínske lesné hospodárstvo, Štátna ruská meštianska škola, Jedenásťročná stredná škola Snina - Stakčín, Stredné odborné poľnohospodárske učilište a iné subjekty.

"Obsah knihy je zameraný aj na okolie, ako sú hospodárske budovy a park. Záver tvorí obrazová príloha o súčasnosti kaštieľa," dodáva kurátroka kaštieľa Kapráľová.

Kniha bude mať sto strán textu a obrazových príloh.

Prirpavujú aj koncert

Do života ju slávnostne uvedú v kaštieli v nedeľu 18. júna o 18.00 hodine.

Súčasťou programu bude koncert hudobného zoskupenia Lotz Trio, v repertoári ktorého dominuje tvorba W. A. Mozarta a ktoré hrá na kópiách unikátnej sady Lotzových basetových rohov z hradu Krásna Hôrka.

Pôjde o hudbu, ktorá zaznievala v šľachtických kruhoch.

"Veríme, že rozmerovo neveľká kniha bude bohatá obsahom a krásna svojím dizajnom. A hlavne doplní skladačku bielych miest v regionálnej histórii," uzatvára Kapráľová.

-END https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20536873/pripravy-na-knihe-o-kastieli-v-snine-finisuju.html


8. Žiaci informácie nasávajú, ale často im nerozumejú

(19.05.2017; www.pravda.sk; Spravodajstvo, , s. -; Pravda)

Len rok zostáva na reparát s cieľom dosiahnuť pokrok v medzinárodnom testovaní žiakov PISA. Pred dvoma rokmi výsledky dopadli zle, ministerstvo školstva má preto prijať účinné opatrenia, aby pri ďalšom testovaní PISA

2018 boli výsledky 15-ročných žiakov lepšie.

Pomôcť má aj séria konferencií, z nich prvá sa začala včera v Žiline. "Budeme zbierať podnety, aby sme na rozhraní rokov 2017 a 2018 prijali naozaj účinné opatrenia," hovorí štátny tajomník ministerstva školstva Peter

Krajňák.

Testovanie PISA v roku 2015 ukázalo zhoršenie. Top žiaci sa približujú k priemeru a priemerní žiaci padajú. Deti síce v školách dostávajú veľa informácií, vyučovanie je však už menej orientované na praktické, tvorivé a bádateľské vzdelávanie. "Už dávno sme za obdobím, keď informácie potreboval študent nasávať v školských laviciach. Informácie si vyhľadá. Potrebuje im rozumieť, teda kladieme dôraz na vyššie poznávacie funkcie, a to je problém, na ktorý asi nie sme dostatočne pripravení v školách," mieni Marián Kireš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Praktické experimenty sa snaží už päť rokov začleniť do vyučovania Alžbeta Slavkovská, učiteľka chémie a biológie zo Základnej školy Vagonárska Poprad - Spišská Sobota. Kým niekde praktické hodiny žiaci nemajú vôbec, inde len občas, na Slavkovskej vyučovaní bádateľské aktivity predstavujú asi štvrtinu z celého vyučovacieho roka. "Mám taký pocit, že majú tie vedomosti trvácne. Nie sú to len naučené fakty, ale sú to vedomosti, ktoré naozaj v živote využijú," dodala Slavkovská.

Pozitívne príklady a osvedčené metódy majú pomôcť učiteľom, ako zaviesť do škôl bádateľské vyučovanie. "Nemusíme čakať na veľké reformy, pretože školy majú dnes dosť veľký priestor na disponibilitu hodín, kde si môžu vytvárať bloky laboratórnych hodín. Pospájať dve-tri hodiny dohromady a nechať žiakov tvorivo pracovať. Lenže je to náročné, pretože učiteľ musí mať osvojené iné metódy, musí byť tvorivý," uviedla riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská.

&COPY; AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/429970-ziaci-informacie-nasavaju-ale-casto-im-nerozumeju/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss


9. VEDEC A PROPAGÁTOR DOSTOJEVSKEHO

(10.05.2017; Literárny týždenník; č. 17, DIVADLO, LITERATÚRA, OSOBNOSŤ , s. 7; ZUZANA KOVÁČOVÁ)

K nedožitým 85. narodeninám ANDREJA ČERVEŇÁKA

ZUZANA KOVÁČOVÁ

Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc, filológ, rusista, univerzitný profesor, komparatista, semiotik, editor almanachu Nitra, spisovateľ, člen Spolku slovenských spisovateľov, bol jedným z najznámejších literárnych vedcov vnímaných v celoslovenskom i medzinárodnom kontexte, ktorí najmä y nitrianskom akademickom prostredí systematicky a dlhodobo formovali myslenie celých generácií a vychovávali budúcich učiteľov, ale i prekladateľov a tlmočníkov, ako aj budúcich literárnych vedcov. Dňa 22. mája 2017 by sa dožil 85 rokov. Narodil sa v Šarišskom

Štiavniku. V roku 1953 ukončil štúdium na Gymnáziu v Prešove a v nasledujúcich rokoch študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1958 ako mladý asistent začal prednášať ruskú literatúru na Vysokej škole pedagogickej a neskôr na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Pre svoje občianske postoje k

udalostiam v roku 1968 v bývalom Česko-Slovensku musel odísť z pozície vysokoškolského učiteľa a sedem rokov bol lektorom vo východoslovenských divadlách v Prešove a v Košiciach. Od roku 1977 pôsobil v Nitre, najskôr na Pedagogickej fakulte a po jej transformácii na Univerzite Konštantína Filozofa. Vrátil sa k svojmu pôvodnému profesijnému zameraniu, a to k teórii a dejinám ruskej literatúry. Dlhé roky pôsobil ako vedúci katedry ruského jazyka a literatúry.

Jedinečnosť optiky, ktorú A. Červeňák nastavil v procese analýzy literárneho textu, je v tom, že v epicentre textu vníma nanajvýš citlivo predovšetkým človeka. Do jeho vedeckej, ba až semiotickej interpretácie umeleckého textu vstupuje na jednej strane literárny hrdina s hodnotami anticipovanými autorom, na druhej strane je tu projekcia čitateľa ako živého a tvárneho elementu, ktorý v konečnom dôsledku sám prenáša idey zakódované v mračných aktoch do reálneho života. A práve v tom tento literárny vedec a semiotik identifikoval humanistickú podstatu umenia a literatúry zvlášť. Nielenže odkrýval tajné zákutia ľudských duší, zhmotnených do literárnych postáv velikánov najmä ruskej literatúry, čo bolo v kontexte jeho odbornej špecializácie, ale k tomuto poznaniu viedol aj iných, pozorných a citlivých poslucháčov priučil tomu, ako otvárať literárny text, ako otvárať umeleckú metaforu a v konečnom dôsledku odkrývať zákutia ľudských duší. Napriek tomu, že sa antropocentrický základ literatúry

spomínal už v dielach Aristotela, čiastočne vekmi upadal do zabudnutia. Objavuje sa až v antropocentrický orientovanej teórii A. Červeňáka. Demonštruje ho ako dominantný princíp skúmania literárneho diela predovšetkým na detailne a koncepčne postavených interpretačných analýzach rozsiahleho diela velikána ruskej literatúry F. M. Dostojevského. Vedel jedinečným a nenapodobiteľným spôsobom odhaliť podstatu novátorského umenia tohto ruského klasika. Videl a predstavoval ho predovšetkým ako znalca ľudskej duše. Dostojevského próza tým, ako bola kompozične postavená, mu dávala jedinečnú príležitosť, aby z aspektu ontológie diela odkryl výrazový potenciál princípu dvojníctva, resp. jeho fabulovania. Na jeho pozadí identifikoval ďalšie princípy, a to najmä ámbivalentnosť a oxymorickosť, ktoré sa organicky spájajú v jedno vďaka polyfonickej podstate autorovho myslenia. Do optiky A. Červeňáka sa dostala takisto súvislosť medzi Dostojevským a geniálnym fyzikom A. Einsteinom, ktorú formuluje ako analógiu medzi Einsteinovým systémom polysúradnicového relativizmu a Dostojevského polyfonickým umeleckým myslením.

Ak by sme mali reflektovať istú časovú postupnosť, narazíme najprv na debutovú vedeckú monografiu Vajanský a Turgenev (1968). V nej prostredníctvom týchto kľúčových osobností dvoch národných literatúr poukázal na hlbšie historicko-spoločenské súvislosti, ktoré kreovali ich vzťah v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia.

A. Červeňák dlhodobo a systematicky budoval slovensko-ruské vzťahy najmä na úrovni literárnej vedy, konkrétne literárnej teórie a literárnej kritiky. Osobitne sa k ich podstate vracia v knihe Slovensko-ruské literárne relácie (1986) po diskusne a najmä diskurzívne ladenej monografii Socialistický realizmus v diskusii (1983). Už vtedy bol zaujatý osobnosťou a dielom ruského spisovateľa F. M. Dostojevského, jeho fenomenálnym spisovateľským kreovaním vnímania ľudskej duše. Takto je tematicky ladená monografická esej Človek v literatúre (Dostojevskij a súčasná literárna veda) (1986). Sám autor o nej hovorí: ,,Knihu Človek v literatúre som koncipoval ako časovo-nadčasový pokus o pochopenie človeka ako tajomstva v literárnom diele. Skúsenosti z divadla a štúdium Dostojevského diela ako antropocentrického prieniku k človekovi ako tajomstvu, ako aj moja životná cesta ma priviedli k tomu, že som začal modelovať koncepciu literatúry ako esteticko-antropologickú a duchovnú aktivitu človeka o človekovi pre človeka. Aj dnes som presvedčený, že človek tvorí epicentrum každého umeleckého a literárneho diela, od neho vychádzajú a k nemu sa vracajú všetky nitky teleologické i umelecko-technické umeleckého diela..."

V roku 1989 mu vyšla monografia A. S. Puškin: človek a básnik, aby sa po dvoch rokoch opäť vrátil k Dostojevského dielu v monografickej práci Tajomstvo Dostojevského. Išlo o text, ktorý bol pôvodne pripravený do tlače už v roku 1969, no keďže nebol v súlade s oficiálnou dobovou ideológiou, resp. metodologicky nezodpovedal čierno-bielemu videniu sveta, nemohol byť publikovaný.

A. Červeňák v súvislosti s nespravodlivým postihom v podobe odvolania z postu vysokoškolského učiteľa viažucim sa k jeho občianskym postojom v rokoch 1968 - 1969 bol plne rehabilitovaný a 19. augusta 2008 mu predseda vlády SR udelil Pamätný list ako prejav vďaky za občianske a vlastenecké postoje. Následne získal početné uznania-vyznamenania, plakety, listy, medzi nimi od prezidenta SR Rad Ľ. Štúra II. triedy (2002), Rad A. S. Puškina za osobný prínos pre rozvoj slovensko-ruských vzťahov od prezidenta Ruskej federácie (2000), Prémiu SSS za dielo Zázračno literatúry III (1996), Poctu Alexandra Matušku za intelektuálne prenikavé literárne dielo od ministra kultúry SR (1997), Pamätnú medailu SSS za významný prínos k rozvoju slovenskej literatúry (2004), Cenu SSS za rok 2005 atď.

V rokoch 1994 - 1996 vyšli tri zväzky monografie, ktorá dostala názov Zázračno literatúry. V roku 1999 mu vychádza ďalšia monografia Dostojevského sny (Eseje o Dostojevskom). Autor sa v nej sústreďuje na iracionálne aspekty tvorby F. M. Dostojevského. A. Červeňák bol bytostne zviazaný so slovenskou kultúrou a osobitne so slovenskou literatúrou. Venoval sa analýzam a interpretáciám viacerých súčasných slovenských spisovateľov. Známa je najmä séria jeho statí o slovenskej literatúre: Desať statí o slovenskej literatúre (1998), Dvadsať statí o slovenskej literatúre (2004), Tridsať statí o slovenskej literatúre (2007), ale aj Človek a text (2001), Človek v texte (2002), Metamorfózy človeka (2006) či Reflexie esteticko-antropologické (2008).

A. Červeňák bol iniciátorom založenia Klubu Fiodora Michajloviča Dostojevského, ktorý vznikol ako prihlásenie sa k odkazu duchovna obsiahnutého v diele tohto velikána svetovej literatúry. Ako znalec života a diela S. H. Vajanského oživil tradíciu vydávania almanachu Nitra, bol editorom jeho desiatich ročníkov, pri ich vydávaní spolupracoval so spisovateľom Ladislavom Zrubcom a významným slovenským archeológom Jozefom Vladárom.

Vo vedeckom kontexte sa výskumné práce A. Červeňáka hodnotia ako práce, ktoré sa v slovenskej literárnej vede etablovali ako esteticko-antropologická koncepcia literatúry. Sám prezentuje princíp antropocentrizmu ako nadčasový, ba až univerzálny: ,,Človek sa takto ocitá v centre súčasného vedomia a svedomia, v centre všetkých praktických i vedeckých aktivít dneška, pred ktorými stojí jedna jediná úloha - ako zachrániť Homo sapiens i jeho planétu Zem..." (Moje najmilšie, 2009, s. 108).

Andrej Červeňák dňa 11. februára 2012 nečakane zomrel, zostali rozpracované texty, nedokončený výskum, zostali plány a projekty, ktoré sa už nemohli zavŕšiť. Jeho myšlienky a teórie však neustále žijú, a to najmä v teoretických a vedeckých bádaniach o literatúre. Žijú autorove koncepcie, vedecké postuláty, preberajú a interpretujú sa jeho názory na literatúru, autora, spoločnosť... S nimi žije aj on sám, lebo text žije v recepcii a napísaná myšlienka prežije svojho tvorcu, pretože ako mentálna entita žije večne. V týchto konštatovaniach je obsiahnutá i naša úcta a rešpekt k dielu nášho pána profesora Andreja Červeňáka, k jeho naplnenému životu a poslaniu, o ktorom v úvode knihy Moje najmilšie napísal: ,,Každý človek má v živote čosi najmilšie. (...) Je viac ako

pravdepodobné, že práve ono - to najmilšie tvorí zmysel jeho života, že ním sa zapíše do pamäti rodu a možnože národa a ľudstva."

---

,, Človek sa takto ocitá v centre súčasného vedomia a svedomia, v centre všetkých praktických i vedeckých aktivít dneška, pred ktorými stojí jedna jediná úloha -- ako zachrániť Homo sapiens i jeho planétu Zem..."


Univerzitné pracoviská

10. Kam za kultúrou - pondelok 22. mája

(22.05.2017; www.korzar.sme.sk; Korzár / Kam vyraziť, , s. -; red.)

Naše tipy na zaujímavé kultúrne podujatia a spoločenské akcie.

Košický kraj

KINÁ

KOŠICE: CINEMAX - Deep: Dobrodružstvo pod hladinou o 16.10, 17.10, 3D o 15.10, Votrelec: Covenant o 18.20, 19.40, 20.10, 21.00, Baby šéf o 17.20, Strážcovia Galaxie 2 o 15.00, 20.30, 3D o 17.40, Kráľ Artuš o 18.00, 19.20, 20.40, Baby šéf 3D o 15.30, Putovanie tučniakov: Volanie oceánu o 16.00, 18.10, Chatrč o 17.50, Cuky Luky Film o 15.20, 20.35 hod., STER CENTURY CINEMAS - Votrelec: Covenant o 15.20, 18.00, 20.20, DEEP: Dobrodružstvo pod hladinou o 16.00, Kráľ Artuš: Legenda o meči o 17.50, 20.10, Strážcovia Galaxie 2 o 17.40, 20.00, 3D o 15.30, Baby šéf o 15.40, Chatrč o 17.30, Uteč o 20.30 hod., ÚSMEV - Muž menom Ove o 18.00, Lady Macbeth o 20.30 hod., SPIŠSKÁ NOVÁ VES: STER CENTURY CINEMAS - Votrelec: Covenant o 18.00, 20.20, Deep: Dobrodružstvo pod hladinou o 16.00, Kráľ Artuš: Legenda o meči o 17.50, 20.10, Strážcovia Galaxie 2 3D o 15.30, Strážcovia Galaxie 2 o 20.00, Baby šéf o 15.40, Chatrč o 17.30 hod.

DIVADLÁ

KOŠICE: ŠTÁTNE DIVADLO - HISTORICKÁ BUDOVA - Ronja, dcéra lúpežníka o 10.00 hod., MALÁ SCÉNA - Denník A. Frankovej o 19.00 hod., THÁLIA - Moliére o 19.00 hod.

MÚZEÁ, VÝSTAVY

KOŠICE: BOTANICKÁ ZÁHRADA UPJŠ (Mánesova 23, po - ne 9 - 17) - Motýle exotických trópov (do 30.

6.), DOM REMESIEL (Hrnčiarska 9/A): Poďme na jedno...! (do 8. 10.), ŠOPA GALLERY (Hlavná 40, po - pia 16 - 18) - Hana Hutníková - Stopa po živote (do 26. 6.), KASÁRNE/KULTURPARK (Kukučínova 2, po - ne 11 - 18) - LitPark - Animačný expres BAB (do 30. 6.), ŠTÁTNA VEDECKÁ KNIŽNICA (Pribinova 1, po - pia 8 - 16, st 8 - 17.30) - Plagáty Echoes - 100 rokov fínskeho dizajnu a architektúry (do 31. 5.), KAŠTIEĽ V BUDIMÍRE PRI KOŠICIACH: (ut - so 9.00 - 17.00) Expozícia: Historické hodiny, VEĽKÉ KAPUŠANY: FOTOGALÉRIA ROBERTA A CORNELLA CAPA - Stála expozícia: Rodina, detstvo a mladosť svetoznámych amerických fotografov, ktorých matka pochádzala z V. Kapušian. Reprodukcie fotografických prác autorov. Dejiny a vývoj fotografie, MESTSKÉ MÚZEUM - Stála expozícia: Obydlia a bývanie - Remeslá (kováčstvo, košikárstvo, tkáčstvo, včelárstvo) - Domáce a poľnohospodárske náradia a nástroje, SPIŠSKÁ NOVÁ VES: GALÉRIA UMELCOV SPIŠA Stála expozícia: Jozef Hanula - nová stála expozícia zachytáva život a dielo Jozefa Hanulu, Terra Gothica / Gotická cesta v obrazoch zo zbierok galérie, MÚZEUM SPIŠA (so 9 - 13, ne 13 - 17) Príroda a história okresu - stála expozícia, BANÍCKO-ENERGETICKÉ CENTRUM BARBORA (ut - so 9 - 15) - Vysunutá expozícia STM: História baníctva na Spiši

ZÁBAVA

KOŠICE: TABAČKA KULTURFABRIK - Preber sa! Čhi Kung - Tai Chi - Jóga - Strečing od 8.00 hod., Tabačka mini (animátori od 9.00 do 14.00 hod.) (dielničky od 16.00 do 18.00 hod.), (literatúra) Literárne Soirée o 19.00 hod., (koncert) Košická hudobná jar: CELLONET o 19.00 hod.

Prešovský kraj

KINÁ

PREŠOV: CINEMAX - Baby šéf o 15.30, 17.40, Chatrč o 17.20, Cuky Luky film o 15.20, Deep: Dobrodružstvo pod hladinou o 16.10, 3D o 15.10, Kráľ Artuš: Legenda o meči o 18.00, 20.40, Putovanie tučniakov: Volanie oceánu o 16.00, Strážcovia Galaxie 2 o 17.50, 20.30, Votrelec: Covenant o 18.20, 19.40, 20.00, 21.00 hod., POPRAD: CINEMAX - Baby šéf o 15.40, Cuky Luky film o 17.30, Deep: Dobrodružstvo pod hladinou o 16.00, Kráľ Artuš:

Legenda o meči o 17.40, 20.20, Putovanie tučniakov: Volanie oceánu o 15.30, Strážcovia Galaxie 2 o 20.00, Votrelec: Covenant o 18.10, 20.50 hod., HUMENNÉ: FAJN - Putovanie tučniakov: Volanie oceánu o 20.00 hod.

DIVADLÁ

PREŠOV: DIVADLO JONÁŠA ZÁBORSKÉHO - MS: Hostina dravcov o 18.30 hod.

MÚZEÁ, VÝSTAVY

PREŠOV: KRAJSKÉ MÚZEUM (Hlavná 86 ut - pia 9 - 17, ne 14 - 18) - Stále expozície: Človek a oheň, Historické zbrane, Prešov v praveku a dobe dejinnej, Dejiny Prešova od 9. do 19. stor., Sto rokov korunovej meny na Slovensku, Magické paličky - výstava prezentujúca tvorbu soľnobanských čipkárok, Historické hodiny, Z pokolenia na pokolenie - História materiálnej a duchovnej kultúry šarišskej dediny; Výstavy: Od kolísky po hrob s drevom, súčasť stálej expozície národopisu s trojrozmerným materiálom; ŽIDOVSKÁ ORTODOXNÁ SYNAGÓGA, Okružná ul. (ut, st 11 - 15, št, pia 9 - 13, ne 14 - 16) - Zbierka judaík - výstava Bárkányovej zbierky, NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA SOLIVAR: (po - so 9 - 17) Expozícia: Dejiny ťažby a výroby soli v Solivare, EXPOZÍCIA SKLAD SOLI, SABINOV: KC NA KORZE (po - pia 9 - 17) - Stále expozície: Historický Sabinov, fotografie PaedDr. Jozefa Mika; STARÁ ĽUBOVŇA: ĽUBOVNIANSKA KNIŽNICA: Stoly spisovateľov, POPRAD: TATRANSKÁ GALÉRIA - Prvá stála expozícia zo zbierkového fondu: Odkryté hodnoty; STARÝ SMOKOVEC: VILA FLÓRA - Stála expozícia: Tatry v umení zo zbierok Tatranskej galérie, Yaro M. Kupčo - Putovanie Aljaškou a Yukonom, alebo ako som na Klondiku ryžoval zlato, výstava fotografií, SPIŠSKÁ STARÁ VES: GALÉRIA FERDINANDA KATONU (ulica SNP 44 po - pia 10 - 17, so 10 - 12) - Stála expozícia Ferdinanda Katonu, SPIŠSKÁ BELÁ: MÚZEUM J. M. PETZVALA (ut - so 10 - 16.30) - Vývoj fotografickej a kinematografickej techniky na pozadí života a diela J. M. Petzvala. Ukážky prvých reportérskych a cestovných prístrojov a aparáty pre stereografiu

https://korzar.sme.sk/c/20536821/kam-za-kulturou-pondelok-22-maja.html


11. Slávia obhájila, rekord neprekonala

(22.05.2017; Prešovský večerník; č. , Šport , s. 15; vz)

(vz) - Ani poriadny dopoludňajší lejak a popoludňajšie čierne mračná uplynulý utorok nad Prešovom neodradili bežcov od účasti na 23. ročníku Prešovskej maratónskej štafety. Toto obľúbené podujatie, ktoré je súčasťou oblastnej bežeckej ligy, pripravil Oblastný bežecký spolok v Prešove v spolupráci s atletickým klubom TJ Slávia PU. Na účastníkov podujatia na atletickom štadióne prešovskej univerzity čakalo 140 tristometrových úsekov plus 195 metrov. Atmosféra bola vynikajúca, bežci sa navzájom podporovali, kontrovali si časy, neraz znel aj potlesk za rýchlejšie zabehnutý tristometrový úsek, mnohí bežali na hranici svojich možnosti.

Rekord podujatia má hodnotu 1:53:13 h a drží ho štafeta Slávie UPJŠ Prešov z roku 1996. Vlaňajšie

prvenstvo obhájila Slávia PU časom 2:08:51 h. Na prvom úseku štafetu celku Finančnej správy rozbiehal nevidiaci bežec Milan Križovenský, ktorý je organizátorom obľúbeného Behu vidiacim srdcom v neďalekom Širokom. Za prebehnuté úseky zožal potlesk, podobne ako jeho sprievodca Peter Andraščík, ktorý potom na ďalšom úseku pokračoval sám, takže si dal dvojitú dávku. Elánom a optimizmom sršali ženy z Finančnej správy Prešov, ktoré na tomto podujatí mali premiéru a možno nevedeli čo ich čaká v tomto rýchlom štafetovom behu. Prezentovali sa aj chutnou štrúdľou. Najrýchlejšie tristo metrový okruh zabehol Tomáš Vlkovič - 45,34 s. Poradie a členovia jednotlivých štafiet: 1. Slávia PU Prešov (Bardák, Krigovský, Grigoryan, Lastivka, Jackanin, Štoffa, Artem Fedunovych, Artur Fedunovych, Ňachaj, Majer, Reváková, Barjak, Kuchar, Hajduková, S. Hajduk, M. Jusko, Krivda) 2:08:51 h, 2. Maras team Prešov + MTC Vyšná Šebastová (M. Safko, Jurašek, Joz. Tomčo, Stanek, Stašová, Pavuk, Sovičová, Jur. Hudák, Iľovová, Popik, P. Uličný, Iľková, Kolibárová, Juhaščiková, Demjan, Terescsiková, Paločko, Drobný, Makara, Parilak, Jendrichovská, Dulebová) 2:17:51 h, 3. Finančná správa Prešov (M. Križovenský, P. Andraščík, K. Krajňáková, I. Koščová, Jurica, K. Juricová, Ž. Juricová, Sventeková st., Sventeková ml., Daňková, Kardoheľ, Želizňaková, Šofranková, Rimák, Malatinec, T. Vlkovič, P. Kačala, D. Juricová) 2:30:24 h.


12. Prešovské džudo znovu uzrelo svetlo sveta

(21.05.2017; www.presov.korzar.sme.sk; Prešov Korzár / Šport v regióne Šariš, , s. -; Ján Leško)

Začínali na zelenej lúke, no tradíciu obnovili.

PREŠOV. V uplynulom roku si pripomenuli päťdesiat rokov od chvíle, kedy plk. prof. Jozef Nagy položil základy džuda v Prešove vytvorením ako súčasť Telovýchovnej jednoty Slávia UPJŠ.

Spočiatku bol oddiel zameraný predovšetkým pre študentov vysokej školy. Neskôr sa oddiel zameral aj na žiacke a dorastenecké kategórie.

Prešovskými tatami prešlo mnoho pretekárov, študentov, trénerov, ale aj učiteľov telesnej a brannej výchovy.

Od v roku 1997 džudo funguje pod Prešovskou univerzitou, ktorá mu zabezpečuje vhodné podmienky na činnosť.

Významnými osobnosťami, ktoré sa podieľali na realizácie tréningového, súťažného a socializačného procesu žiackych, dorasteneckých, mužských a ženských kategórií boli J. Krasl, Š. Leitmann a L. Molčan.

"Prílevom nových úpolových športov do mesta koncom deväťdesiatych rokov, zúžením finančných dotácií, zlým prístupom k výberu resp. náboru nových členov a v konečnom dôsledku odchodu dlhoročných trénerov z oddielu, došlo k výraznému úpadku džuda v Prešove, k vzniku generačnej trhliny, chýbali dorastenecké a juniorské zložky, v žiackych kategóriách bolo nedostatok členov pre vytvorenie stabilnej základne," tvrdil Štefan Barjak, jeden z tých, ktorí sa podieľali na oživení tradície džuda v Prešove.

"Odborná asistentka na Fakulte športu PU Lucia Malá prevzala neľahkú úlohu po Š. Leitmannovi. Začínalo sa takpovediac na zelenej lúke. Bez žiackej a trénerskej základne. K spoločnému cieľu znovu obnoveniu prispela neskôr nová generácia trénerov, bývalých reprezentantov Slovenska v džude, Marek Komloš, Marek Janič a Štefan Barjak, ktorí na tatami prešovskej univerzity pôsobia aj v súčasnosti. Prioritným cieľom bolo vytvorenie a stabilnej členskej základne, ktorá bude tvoriť jadro pre výber v dorasteneckej, juniorskej a mužskej s ženskej zložke oddielu džuda.

Dnes môžeme povedať, že sa cieľ nám darí čiastkovo plniť. V súčasnosti má TJ Slávia PU Prešov oddiel džudo viac ako štyridsať členov, pretekárov vo všetkých vekových kategóriách. Máme aj prípravku od piatich rokov, vzniká aj skupina "rekre" džudo, pre záujemcov z radov verejnosti. Prílevom zahraničných študentov študujúcich na Prešovskej univerzite sa oddielu otvorili nové možnosti. Po dlhšej dobe sme si vytýčili cieľ, štartovať v celoslovenskej národnej mužskej lige."

Článok je z týždenníka MY Prešovské noviny č. 19/2017, v predaji od utorka 16. 5. do pondelka 22. 5.

https://presov.korzar.sme.sk/c/20534517/presovske-dzudo-znovu-uzrelo-svetlo-sveta.html


13. Ďalší ročník projektu Botanikiáda sa venuje rastlinným privandrovalcom

(21.05.2017; www.teraz.sk; Školský servis, 08:37, s. -; Školský servis)

V termínoch 17., 24. a 31. mája 2017 sa v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach konajú turnusy

regionálneho kola projektu Botanikiáda.

Košice 21. mája (SkolskyServis.sk) - Projekt vznikol pred 8 rokmi a je venovaný žiakom piateho ročníka a učiteľom biológie na základných školách v prešovskom a košickom kraji. Projekt je zameraný na podporu motivácie pri štúdiu prírodovedných predmetov hravou formou v prostredí botanickej záhrady.

"Žiaci budú počas dňa rozdelení do skupín, v ktorých sa budú presúvať po jednotlivých stanovištiach a plniť problémové úlohy. Úlohy na jednotlivých stanovištiach budú rôznorodé, budeme sa venovať vodným rastlinám, drevinám, či lúčnym rastlinám, ale mnohé z týchto zadaní budú tento rok viesť k takzvaným rastlinným privandrovalcom. Nejde nám o to, aby žiaci prišli do botanickej záhrady s mnohými encyklopedickými

vedomosťami, skôr chceme docieliť, aby sa tu naučili nové poznatky, aby ich tieto poznatky zaujali a mohli na nich stavať a rozvíjať ich," informuje odborná pracovníčka Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach RNDr. Andrea

Fridmanová, PhD., koordinátorka projektu.

Aj tento rok organizátori projektu pripravili pre žiakov zábavno-informačný materiál vo forme pexesa, z ktorého sa môžu viac dozvedieť o skupinách rastlín, ktorým je venovaný tento ročník Botanikiády.

"Aj keď ide o pomerne rozsiahlu a komplikovanú problematiku, snažili sme sa ju spracovať jednoduchým a pre túto cieľovú skupinu pochopiteľným spôsobom. Okrem iného sme na to využili práve formu pexesa, ktoré nemá len čisto zábavnú formu, ale spôsobom spracovania sme sa snažili do hry vložiť aj možnosť edukácie. Pexeso je venované privandrovalcom, teda rastlinám, ktoré nepochádzajú z nášho územia, ale počas mnohých rokov sa tu udomácnili. Obrázky rastlín v pexese sú buď na zelenom alebo červenom podklade a tým môžu hráči odlíšiť dve skupiny rastlín. Obrázky na zelenom podklade patria rastlinám, ktoré nazývame kultúrne, sú to buď ozdobné rastliny alebo úžitkové. Obrázky na červenom podklade patria druhom, ktoré voláme invázne. Sú to rastliny, ktoré sa veľmi dobre a rýchlo rozmnožujú, vedia prežívať aj v nepriaznivých podmienkach a nemajú prirodzených nepriateľov. Pretože vytláčajú pôvodné rastliny z ich ekosystémov, stávajú sa nebezpečnými a je potrebné obmedzovať ich rozširovanie," vysvetľuje RNDr. Andrea Fridmanová, PhD.

Počas regionálneho kola čaká na pedagógov osobitný program, počas ktorého sa taktiež dozvedia nové informácie z oblasti inváznych a kultúrnych rastlín. Okrem iných benefitov, každá škola získa ako dar aj skupinu rastlín pre ďalšie pestovanie. Rovnako ako v ostatných rokoch, je aj tentokrát projekt Botanikiáda zabezpečený zo zdrojov Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach a realizuje sa aj vďaka podpore partnerov. "Naša veľká vďaka pri

realizácii ôsmeho ročníka Botanikiády patrí spoločnosti Zeocem Bystré, Slovenskej botanickej spoločnosti SAV, spoločnosti Labaš, s.r.o. a Správe mestskej zelene v Košiciach", dodáva RNDr. Andrea Fridmanová, PhD.

Mgr. Mária Hrehová, PhD.

Tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach

http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/dalsi-rocnik-projektu-botanikiada/34770-clanok.html


14. Motýle exotických trópov oslavujú desiaty ročník

(21.05.2017; www.ucn.sk; Učiteľské noviny, , s. -; UCN)

V piatok, 19. mája 2017, začína v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach ďalší, v poradí už desiaty ročník

výstavy pod názvom "Motýle exotických trópov". Výstava sa uskutoční v tropickom skleníku "Viktória" a sprístupnená bude do 30. júna 2017, v čase od 9:00 do 17:00. Počas výstavy bude zároveň sprístupnená prezentácia preparovaných motýľov vo vestibule Botanickej záhrady na Mánesovej 23.

Na výstave návštevníci uvidia viac ako 3 000 jedincov zo 100 druhov motýľov pochádzajúcich z tropických oblastí Ameriky, Austrálie, Afriky a Ázie.

"Okrem kukiel, ktoré už dlhodobo objednávame z chovateľskej farmy vo Veľkej Británii sme začali spoluprácu aj s chovateľskou farmou v exotickej Kostarike a veríme, že k nám objednané kukly dorazia v takom počte a kvalite, ako očakávame. Sú medzi nimi aj také druhy motýľov, ktoré na výstave doposiaľ neboli prezentované", informuje Ing. Robert Gregorek, PhD., vedúci oddelenia dekoratívnej flóry Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach.

Zakúpené kukly sa musia pripevniť do liahní, najlepšie špeciálnym lepidlom. "Liahnutie trvá rôzne dlhú dobu v závislosti od druhu motýľa, ale je závislé aj od podmienok v skleníku. Od teploty a vlhkosti vzduchu závisí aj samotná aktivita už vyliahnutých motýľov, keď je chladno a vonku je vysoká oblačnosť motýľom sa lietať nechce", vysvetľuje Ing. Martin Suvák, PhD. fytopatológ Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach.

Počas desiateho ročníka budú môcť záujemcovia vidieť aj novinku, vývin hmyzu v špeciálne pripravených viváriách, kde je možné pozorovať priebeh celého cyklu vývinu, od vajíčka až po dospelého jedinca.

"Na prezentáciu sme vybrali druh motýľa, s ktorého odchovom máme už u nás v botanickej záhrade veľmi

dobré skúsenosti. Je to juhoamerický Caligo eurilochus, ktorý dosahuje v rozpätí krídel približne 15 cm. Jeho húsenice sa živia listami banánovníka a prechádzajú počas svojho vývoja niekoľkými zaujímavými premenami. Najväčším lákadlom pre návštevníkov by mali byť určite rekordéri medzi motýľmi. Attacus atlas pôvodom z juhovýchodnej Ázie dosahuje v rozpätí krídel až 28 cm, je nádherne vyfarbený a aj jeho húsenice sú impozantné. Na vyliahnutie čaká u nás už 3 mesiace približne 60 kukiel. Musíme si len počkať na ten správny deň a zázrak postupného vývoja týchto nádherných jedincov potom každodenne pozorovať. Spestrením by mala byť okrem iného aj prezentácia živých afrických zlatoňov v jednom z chovných boxov", informuje Ing. Robert Gregorek, PhD.

Jubilejný ročník výstavy motýľov bude spestrený aj vyhlásením súťaže o najkrajšie výtvarné dielo. Súťaž bude určená pre základné umelecké školy, ktoré môžu stvárniť motýľa rôznymi výtvarnými technikami a dielo doručiť do botanickej záhrady do 7. júla 2017.

"Ďalšou súťažou, ktorá je vyhlasovaná už niekoľko rokov je súťaž o najkrajšiu autorskú fotografiu exotického motýľa, ktorú návštevníci zhotovia počas tohtoročnej výstavy. Viacej informácií nájdu záujemcovia na stránke botanickej záhrady", informuje riaditeľ Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach, doc. RNDr. Sergej Mochnacký, CSc. a zároveň pozýva aj do ostatných sprístupnených expozícií botanickej záhrady a na ďalšie aktivity. "Zároveň sa v nedeľu 4. júna 2017 rámci MDD uskutoční program nielen pre deti, ktorý zabezpečujú členovia LARP-klubu

Košice. Na návštevníkov čaká lukostreľba, šerm, ale aj rôzne skúšky šikovnosti".

Text a foto: Mgr. Mária Hrehová, PhD.

-END

http://www.ucn.sk/skoly/motyle-exotickych-tropov-oslavuju-desiaty-rocnik


15. Tomuto fešákovi banán neukazujte!

(20.05.2017; Nový Čas; regióny , s. 8; Eva Eperješiová)

Motýlia šou v Košiciach

KOŠICE - Botanickú záhradu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v týchto dňoch zaplavuje množstvo

motýľov. V skleníku s tropickými rastlinami sa vyliahnu vyše tri tisícky motýľov. ,,Máme tu asi 130 druhov motýľov. Pochádzajú z južnej a strednej Ameriky, ale aj z afrického, či ázijského kontinentu," prezradil Robert Gregorek. Niektoré kukly sú dokonca priamo z kostarickej farmy Ernesta Rodrigueza. Ten skupuje tropický prales, aby ho mohol chrániť. Medzi motýľmi okrem iných vyniká obávaný Caligo eurilochus, ktorý patrí v trópoch k škodcom banánových plantáží. Pestrofarebnú krásu si môžete obzrieť do 30. júna.


16. Motýlia šou v Košiciach: Tomuto fešákovi banán neukazujte!

(20.05.2017; www.cas.sk; Správy, 08:58, s. -; Eva Eperješiová, Novy Cas)

Otvoriť galériu

Botanickú záhradu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v týchto dňoch zaplavuje množstvo motýľov. V

skleníku s tropickými rastlinami sa vyliahnu vyše tri tisícky motýľov.

"Máme tu asi 130 druhov motýľov. Pochádzajú z južnej a strednej Ameriky, ale aj z afrického, či ázijského kontinentu," prezradil Robert Gregorek. Niektoré kukly sú dokonca priamo z kostarickej farmy Ernesta Rodrigueza.

Otvoriť galériu

Ten skupuje tropický prales, aby ho mohol chrániť. Medzi motýľmi okrem iných vyniká obávaný Caligo eurilochus, ktorý patrí v trópoch k škodcom banánových plantáží. Pestrofarebnú krásu si môžete obzrieť do 30.júna.

Otvoriť galériu

Caligo eurilochus - banánožrút

Otvoriť galériu

- v trópoch je známy aj ako soví motýľ, pre jedno výrazné oko na krídle

- v rozpätí krídel dosahuje 15 cm, ich vnútorné sfarbenie je modro - hnedé

- na Kostarike je obávaným škodcom banánových plantáži

- hlavne jeho húsenice sa živia priamo listami banánovníkov, motýľom viac chutia prezreté plody

Foto:

Caligo eurilochus požiera banánové plantáže, u nás sa ho však nemusíme báť. Zdroj - ee

"Tadeáško miluje motýle, je z nich nadšený," prezradila mamina Katka (33). Zdroj - ee



https://www.cas.sk/clanok/550066/motylia-sou-v-kosiciach-tomuto-fesakovi-banan-neukazujte/


17. Motýle exotických trópov sa liahnu v botanickej záhrade

(19.05.2017; www.kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Zaujímavosti z Košíc a okolia, , s. -; SITA)

V Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach sa začal už 10. ročník živej výstavy.

KOŠICE. V Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach sa v piatok začal ďalší, v poradí už 10. ročník výstavy

pod názvom Motýle exotických trópov.

Výstava sa uskutoční v tropickom skleníku "Viktória" a sprístupnená bude do 30. júna.

Počas výstavy bude zároveň sprístupnená prezentácia preparovaných motýľov vo vestibule Botanickej záhrady na Mánesovej 23.

Vyše sto druhov

Na výstave návštevníci uvidia viac ako 3 000 jedincov z vyše 100 druhov motýľov pochádzajúcich z tropických oblastí Ameriky, Austrálie, Afriky a Ázie.

"Okrem kukiel, ktoré už dlhodobo objednávame z chovateľskej farmy vo Veľkej Británii, sme začali spoluprácu aj s chovateľskou farmou v exotickej Kostarike a veríme, že k nám objednané kukly dorazia v takom počte a kvalite, ako očakávame. Sú medzi nimi aj také druhy motýľov, ktoré na výstave doposiaľ neboli prezentované," informoval Robert Gregorek, vedúci oddelenia dekoratívnej flóry Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach.

Zakúpené kukly sa musia pripevniť do liahní, najlepšie špeciálnym lepidlom. Liahnutie trvá rôzne dlhý čas, v závislosti od druhu motýľa aj od podmienok v skleníku.

"Od teploty a vlhkosti vzduchu závisí aj samotná aktivita už vyliahnutých motýľov. Keď je chladno a vonku je vysoká oblačnosť, motýľom sa lietať nechce," vysvetlil fytopatológ Botanickej záhrady Martin Suvák.

Návštevníci uvidia novinku

Počas 10. ročníka budú môcť záujemcovia vidieť aj novinku, vývin hmyzu v špeciálne pripravených viváriách, kde je možné pozorovať priebeh celého cyklu vývinu, od vajíčka až po dospelého jedinca.


dobré skúsenosti. Je to juhoamerický Caligo eurilochus, ktorý dosahuje rozpätie krídel približne 15 cm. Jeho húsenice sa živia listami banánovníka a prechádzajú počas svojho vývoja niekoľkými zaujímavými premenami. Najväčším lákadlom pre návštevníkov by mali byť určite rekordéri medzi motýľmi. Attacus atlas, pôvodom z juhovýchodnej Ázie, dosahuje rozpätie krídel až 28 cm, je nádherne sfarbený a aj jeho húsenice sú impozantné. Na vyliahnutie čaká u nás už tri mesiace približne 60 kukiel. Musíme si len počkať na ten správny deň a zázrak postupného vývoja týchto nádherných jedincov potom každodenne pozorovať. Spestrením by mala byť okrem iného aj prezentácia živých afrických zlatoňov v jednom z chovných boxov," uviedol Gregorek.

Autor - Andrej Friedrich

Súťaž pre školy

Jubilejný ročník výstavy motýľov bude spestrený aj vyhlásením súťaže o najkrajšie výtvarné dielo.

Súťaž bude určená pre základné umelecké školy, ktoré môžu stvárniť motýľa rôznymi výtvarnými technikami a dielo doručiť do botanickej záhrady do 7. júla 2017.

"Ďalšou je súťaž o najkrajšiu autorskú fotografiu exotického motýľa, ktorú návštevníci zhotovia počas tohtoročnej výstavy. Viac informácií nájdu záujemcovia na stránke botanickej záhrady", informuje riaditeľ Botanickej záhrady UPJŠ Sergej Mochnacký.

https://kosice.korzar.sme.sk/c/20537399/motyle-exotickych-tropov-sa-liahnu-v-botanickej-zahrade.html


18. Motýle exotických trópov oslavujú desiaty ročník

(19.05.2017; www.teraz.sk; Školský servis, 14:41, s. -; Školský servis)

Jubilejný ročník výstavy motýľov bude spestrený aj vyhlásením súťaže o najkrajšie výtvarné dielo.

Košice 19. mája (SkolskyServis.sk) - V Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach sa začal ďalší, v poradí už

desiaty ročník výstavy pod názvom "Motýle exotických trópov". Výstava sa uskutoční v tropickom skleníku "Viktória" a sprístupnená bude do 30. júna 2017, v čase od 9:00 do 17:00. Počas výstavy bude zároveň sprístupnená prezentácia preparovaných motýľov vo vestibule Botanickej záhrady na Mánesovej 23.

Na výstave návštevníci uvidia viac ako 3 000 jedincov zo 100 druhov motýľov pochádzajúcich z tropických oblastí Ameriky, Austrálie, Afriky a Ázie.

"Okrem kukiel, ktoré už dlhodobo objednávame z chovateľskej farmy vo Veľkej Británii sme začali spoluprácu aj s chovateľskou farmou v exotickej Kostarike a veríme, že k nám objednané kukly dorazia v takom počte a kvalite, ako očakávame. Sú medzi nimi aj také druhy motýľov, ktoré na výstave doposiaľ neboli prezentované", informuje Ing. Robert Gregorek, PhD., vedúci oddelenia dekoratívnej flóry Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach.

Zakúpené kukly sa musia pripevniť do liahní, najlepšie špeciálnym lepidlom. "Liahnutie trvá rôzne dlhú dobu v závislosti od druhu motýľa, ale je závislé aj od podmienok v skleníku. Od teploty a vlhkosti vzduchu závisí aj

samotná aktivita už vyliahnutých motýľov, keď je chladno a vonku je vysoká oblačnosť motýľom sa lietať nechce", vysvetľuje Ing. Martin Suvák, PhD. fytopatológ Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach.

Počas desiateho ročníka budú môcť záujemcovia vidieť aj novinku, vývin hmyzu v špeciálne pripravených viváriách, kde je možné pozorovať priebeh celého cyklu vývinu, od vajíčka až po dospelého jedinca.


dobré skúsenosti. Je to juhoamerický Caligo eurilochus, ktorý dosahuje v rozpätí krídel približne 15 cm. Jeho húsenice sa živia listami banánovníka a prechádzajú počas svojho vývoja niekoľkými zaujímavým i premenami. Najväčším lákadlom pre návštevníkov by mali byť určite rekordéri medzi motýľmi. Attacus atlas pôvodom z juhovýchodnej Ázie dosahuje v rozpätí krídel až 28 cm, je nádherne vyfarbený a aj jeho húsenice sú impozantné. Na vyliahnutie čaká u nás už 3 mesiace približne 60 kukiel. Musíme si len počkať na ten správny deň a zázrak postupného vývoja týchto nádherných jedincov potom každodenne pozorovať. Spestrením by mala byť okrem iného aj prezentácia živých afrických zlatoňov v jednom z chovných boxov", informuje Ing. Robert Gregorek, PhD.

Jubilejný ročník výstavy motýľov bude spestrený aj vyhlásením súťaže o najkrajšie výtvarné dielo. Súťaž bude určená pre základné umelecké školy, ktoré môžu stvárniť motýľa rôznymi výtvarnými technikami a dielo doručiť do botanickej záhrady do 7. júla 2017.

"Ďalšou súťažou, ktorá je vyhlasovaná už niekoľko rokov je súťaž o najkrajšiu autorskú fotografiu exotického motýľa, ktorú návštevníci zhotovia počas tohtoročnej výstavy. Viacej informácií nájdu záujemcovia na stránke botanickej záhrady", informuje riaditeľ Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach, doc. RNDr. Sergej Mochnacký, CSc. a zároveň pozýva aj do ostatných sprístupnených expozícií botanickej záhrady a na ďalšie aktivity. "Zároveň sa v nedeľu 4. júna 2017 rámci MDD uskutoční program nielen pre deti, ktorý zabezpečujú členovia LARP-klubu

Košice. Na návštevníkov čaká lukostreľba, šerm, ale aj rôzne skúšky šikovnosti".

Mgr. Mária Hrehová, PhD.

Tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/motyle-exotickych-

tropov-oslavuju-de/34759-clanok.html


Top informácie z rezortu školstva

19. Zaberie program Učiace sa Slovensko?

(20.05.2017; Slovenské národné noviny; č. 20, Titulná strana , s. 1; Štefan SAMSON)

Najdôležitejší je a bude postoj učiteľov k navrhovaným zmenám

Štefan SAMSON - Foto: Ministerstvo školstva SR - školský servis

Koncom apríla sa skončilo šesťtýždňové obdobie verejnej diskusie a pripomienkovania národného programu výchovy a vzdelávania Učiace sa Slovensko. Pripravil ho tím odborníkov pre školstvo: Vladimír Burjan, Milan Ftáčnik, Juraj Vantuch, Emil Višňovský a Libor Vozár. Národný program Učiace sa Slovensko je dokument, ktorý sa snaží vyviesť naše školstvo z dnešného, nie najlepšieho stavu, brzdiaceho náš súčasný hospodársky a spoločenský život v jeho progresívnom vývoji. Mal by byť podstatnou reformou v školstve a vo vzdelávaní, o ktorú sa už dlhšie, ale neúspešne usilujeme.

Zmeny by sa mali uskutočniť v celom systéme vzdelávania - od predškolskej výchovy cez základné, stredné a vysoké školy. Zabezpečenie realizácie tohto programu a dosiahnutie stanovených cieľov v ňom je náročné, no nevyhnutné, a úloha neodkladná. Odkladať a posúvať jeho realizáciu na neskôr by bolo veľkou chybou nielen pre samotné školstvo, ale aj pre celú našu spoločnosť a jej ďalší vývoj.

VEĽA FAKTOROV

Osud národného programu a úspešnosť naplnenia jeho cieľov závisí od príliš veľa faktorov. Po ukončení verejnej diskusie je potrebné schválenie programu vládou. Potom ako záväzný dokument smerovania nášho školstva a vzdelávania by ho mal schváliť parlament. Mal by byť záväzným prinajmenšom na najbližších desať rokov pre každú vládu v tomto období. Iste, nebol by nejakou nemennou dogmou, jeho sledované ciele by sa nemenili, len na základe nových poznatkov upresňovali a vylepšovali. Dosiahnuť podporu zo všetkých politických strán nie je jednoduchá záležitosť. Veď vieme a máme poznatky a skúsenosti, že doterajšie snahy reformovať školstvo a vzdelávanie stroskotávali najmä na nezjednotení sa názorov predovšetkým politikov a politických strán. Veľmi dôležitý a možno najdôležitejší je a bude postoj učiteľov k navrhovaným zmenám a cieľom v novo navrhovanom systéme školstva a vzdelávania. Tieto zmeny a ciele sa bezprostredne týkajú aj učiteľov a ich práce. Ak učitelia nebudú chcieť, zmeny vo vzdelávaní nebudú a predpokladané ciele sa nenaplnia. Reforma v školstve a

vo vzdelávaní predpokladá aj reformu v práci učiteľov. A práve nový prístup učiteľov vo vzdelávaní vlastnom i žiakov je rozhodujúci v úspešnosti národného programu výchovy a vzdelávania.

Netreba opomenúť, že navrhovaný nový systém vzdelávania si vyžiada nemalé materiálne a finančné prostriedky. To, koľko ich bude treba, sa v návrhu národného programu neuvádza a o ich výške sa aj v diskusii málo hovorí. Nevyjadril sa doteraz k ich zabezpečeniu ani minister financií a ani minister školstva. Návrh

národného programu však predpokladá, že budú a bude ich toľko, aby sa nový program vzdelávania mohol úspešne realizovať. No niektorí skeptici tohto programu už teraz hovoria, že jeho realizácia je predovšetkým závislá od jeho finančného zabezpečenia, a ak nebude dosť peňazí, tak sa predpokladané zmeny v školstve neuskutočnia.

ZODPOVEDNÝ MINISTER

Za riadenie celého procesu prijatia a realizácie národného programu je zodpovedný minister a pracovníci ministerstva školstva. Od ministra školstva očakávame, že nepodľahne prekážkam, ktoré vzniknú pri presadzovaní takej dôležitej reformy, ako je nanovo vybudovanie moderného systému nášho vzdelávania. Minister školstva by mal mať dosť síl a pevného odhodlania nepodľahnúť rôznym spochybňovaniam, ktoré sa vyskytnú pri

zavádzaní národného programu do praxe. Nemal by dopustiť, aby politika a politické vplyvy, tak ako to bolo nezriedka doteraz, spochybňovali, zdržiavali a znemožňovali progresívne zmeny v školstve a vo vzdelávaní, ktoré tak veľmi Slovensko potrebuje. Autor je vysokoškolský profesor.

foto:

Časť autorského kolektívu národného programu výchovy a vzdelávania.

Program musia prijať najmä žiaci.


20. Ministerstvo školstva podporí psychologické a poradenské centrá

(19.05.2017; www.domov.sme.sk; Domov, , s. -; SITA)

Ministerstvo chce tento rok skvalitniť pedagogicko-psychologické a špeciálnopedagogické poradenstvo.

BRATISLAVA. Ministerstvo školstva aj tento rok podporí psychologické a špeciálnopedagogické

poradenské zariadenia.

Vyhlásilo výzvu, v rámci ktorej podporí aktivity zamerané na skvalitnenie včasnej starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, novozriaďované úseky raného poradenstva, ako aj materiálno-technické vybavenie poradenských centier.

Agentúru SITA o tom informoval komunikačný odbor ministerstva školstva.

Minulý rok poskytlo ministerstvo školstva na tento účel 32 236 eur a podporilo 16 projektov. Medzi inými

napríklad precizovanie diagnostiky v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Námestove či zvyšovanie úrovne ranej intervencie pre rodiny s dieťaťom s poruchou sluchu na Spojenej škole internátnej na Hrdličkovej v Bratislave.

Tento rok vyčlenilo na skvalitňovanie pedagogicko-psychologického a špeciálnopedagogického poradenstva 37 500 eur. Maximálna výška príspevku na jeden rozvojový projekt je 5 000 eur.

O peniaze sa môžu uchádzať zriaďovatelia školských poradenských zariadení. Žiadosť musia podať prostredníctvom elektronického formulára, pričom konečný termín na jej odoslanie a na doručenie listinnej dokumentácie na príslušný okresný úrad v sídle kraja je 12. júna. https://domov.sme.sk/c/20536928/ministerstvo-skolstva-podpori-psychologicke-a-specialne-poradenske-zariadenia.html


21. Čo nás naučilo Učiace sa Slovensko [akt.09:54:06]

(19.05.2017; www.komentare.sme.sk; Komentáre / Hostia, , s. -; redakcia)

Každému musí byť jasné, že akákoľvek reforma bude bolieť. Bude mať mnohých odporcov, ale kúpeľný pobyt a nohy v teple sú asi to posledné, čo školstvu pomôže.

Autor je učiteľ, pôsobí v Komenského inštitúte

Vďaka dokumentu Učiace sa Slovensko sme sa mnohé naučili už teraz. Nebol to asi prvotný zámer autorov, ale o stave školstva sme sa dozvedeli viac, ako by sme možno chceli.

Tisícky pripomienok, ktoré boli k dokumentu vznesené, úroveň diskusie aj postoj ministra sú signifikantné pre vnímanie potreby reformy školstva učiteľmi, rodičmi aj širokou verejnosťou. Čo nás Učiace sa Slovenska naučilo?

"

Čakať na niektoré výsledky desať rokov je pre veľkú časť pedagógov príliš dlho. Pritom mnohé veci by trvali aj dlhšie. To už sa však nahlas odváži povedať málokto. Zmena trvajúca dlhšie ako jedno volebné obdobie je príliš ťažkou úlohou tak pre politikov, ako pre voličov.

"

Aj keď si mnohí mysleli, že panuje zhoda v tom, aká je reforma školstva nevyhnutná, ukázal sa opak.

Minister Plavčan to prorokoval hneď na počiatku svojho pôsobenia vo funkcii. Školstvo podľa neho potrebuje pokoj a stabilitu. Človek mal z ministra pocit, že školstvo vylieči kúpeľný pobyt, relaxácia a pomalé prechádzky na čerstvom vzduchu. Taký wellness v piešťanských kúpeľoch.

Po zverejnení prvého konceptu návrhu reformy školstva sa ukázalo, že nielen minister si praje odpočinok.

Úradník, ktorý prežil všetko

Nemalá časť pedagógov by sa do kúpeľov s ministrom takisto rada odobrala. Niektorí reformám neveria, iní im nerozumejú a časť chce mať jednoducho svätý pokoj.

Časti výhrad sa dá rozumieť. Učitelia zažili už niekoľko pokusov o zásadné zmeny a nedopadli slávne.

Minister Plavčan oprávnene vzbudzoval nedôveru, či je schopný najväčšiu reformu slovenského školstva v dejinách (jeho vlastné slová) uskutočniť.

Peter Plavčan je totiž všetko možné, len nie líder zmeny. Je to úradník, ktorý dokázal prežiť všetky vlády aj

reformy v jednej budove a zhodou okolností sa stal v tej istej budove aj ministrom. Ku cti mu slúži, že bol natoľko príčetný, aby si koncepciu reformy nepísal sám, ale prizval na to ľudí zvonka.

Obstál by Komenský?

Učiace sa Slovensko nás naučilo, aké naivné je myslieť si, že vznikne konsenzus, keď každý učiteľ, každý rodič a vzdelávací expert od Senice až po Michalovce bude s návrhom reformy spokojný.

Každý dokázal nájsť na dokumente chyby, pričom niektoré boli až tragicky detinské. Nadávalo sa na veľký počet strán, lebo sa to ľuďom nechcelo čítať. Pre iných to zasa bolo na taký zásadný dokument príliš málo. O primeranom počte strán boli niektorí ochotní písať habilitačné práce.

O zostavení autorského kolektívu sa rovnako viedli vášnivé spory. Pre niekoho boli tvorcovia dokumentu autoritami, pre iných totálnymi hlupákmi. Otázkou je, či by bol akceptovaný taký Komenský.

Za povšimnutie taktiež stojí, že napriek prefeminizovanému školstvu nebola medzi autormi ani jedna žena. V týchto chvíľach sa tiež ukázalo, ako zúfalo chýba odvážny minister, ktorý skutočne reformou žije a vie sa za ňu postaviť a vysvetliť ju verejnosti. Sociálnymi sieťami sa v tom čase preháňalo video ministra utekajúceho pred kamerou.

Odpor k zmenám

Každému musí dnes byť jasné, že akákoľvek reforma bude bolieť. Bude mať mnohých odporcov, ale kúpeľný pobyt a nohy v teple sú asi to posledné, čo školstvu pomôže.

Bývalý minister Draxler požadoval, aby sa učitelia najskôr zjednotili, čo chcú, a potom nech sa začne reforma. Bola to hlúposť a Učiace sa Slovensko opäť jasne ukázalo, že nič také nemožno od učiteľov vyžadovať.

Na všeobecnú zhodu môžeme čakať veky vekov a bol by to väčší zázrak ako objavenie jednorožca. Odpor k zmenám bude vždy prítomný a treba s ním počítať.

Prekvapivo vznikli výhrady aj k času, ktorý bude na reformu potrebný. Čakať na niektoré výsledky desať rokov je pre veľkú časť pedagógov príliš dlho. Pritom je verejným tajomstvom, že mnohé veci, ktoré by sa teraz naštartovali, by trvali aj dlhšie.

To už sa však nahlas odváži povedať málokto. Politicky je to nepredateľné. Akákoľvek zmena trvajúca dlhšie ako jedno volebné obdobie je príliš veľkou úlohou tak pre politikov, ako pre voličov.

Dvojnásobný učiteľ

Sme naučení na rýchle populistické riešenia, ktoré dokážu ponúknuť klauni v parlamente, zelené tričká a facebookoví reformátori. Skutočnosťou je to, že zasadené zmeny budú žať neskôr iní. Poľahčujúcou okolnosťou pre nedočkavcov by azda mohol byť fakt, že to budú deti.

Opäť sa objavil aj argument, aby sa zvýšili peniaze vo vzdelávaní a ostatné sa vyrieši aj samo. Nikto asi nespochybňuje nutnosť zvýšenia financií, v tomto panuje až vzácna zhoda.

Nalejme si však čistého vína. Ak plošne zvýšime dvojnásobne platy všetkým učiteľom, nemalo by nás potom prekvapiť, ak jedinou reformou bude učiteľ diktujúci dvojnásobne rýchlejšie poznámky žiakom do zošita.

Nalievať peniaze do škôl bez zásadnej reformy je rovnaké ako postaviť diaľnicu, ktorá sa končí v poli. Je pravda, že na Slovensku sme si na to pri budovaní infraštruktúry zvykli, ale školstvo by sa aspoň týmto slepým uličkám mohlo vyhnúť.

Pedagogickí disidenti

Učiace sa Slovensko nemá spracovanú žiadnu rozpočtovú časť. Tak ako autori taktne pomlčali, že zmeny budú trvať aj dlhšie ako desať rokov, nevyčíslili ani náklady. A budú nemalé.

Ak by však ku každému opatreniu bola priradená aj suma, diskusiu o obsahu dokumentu by to možno už úplne zabilo.

Učiace sa Slovensko však odkrylo aj niečo veľmi podstatné a vzbudzujúce nádej. Časť oponentov namietala, že navrhované zmeny sú uletené a nedajú sa v školách realizovať.

Pritom niektorí učitelia aj celé školy otvorene povedali, ako už mnohé z navrhovaných zmien dávno robia. Od blokového vyučovania až po alternatívne systémy hodnotenia a prepojenie s praxou.

Je jasné, že sú to pedagogickí disidenti, ktorí narúšajú systém. Nie sú tu desaťtisíce učiteľov. Sú však príkladom ako mnohé veci možno robiť už dnes.

Títo disidenti vytvárajúci ostrovy pozitívnej deviácie sú základom pre akúkoľvek reformu. Či sa už bude volať Učiace sa Slovensko, alebo akokoľvek inak. Povinnosťou rodičov aj verejnosti je ich podporovať. Lebo nositeľom reformy nie je dvesto strán papiera, ale ľudia. https://komentare.sme.sk/c/20535667/co-nas-naucilo-uciace-sa-slovensko.html


22. Ministerstvo školstva: Levočské múzeum špeciálneho školstva vie, ako prilákať moderného návštevníka

(19.05.2017; www.parlamentnelisty.sk; Politika, 09:29, s. -; vef)

V Múzeu špeciálneho školstva v Levoči 15. 5. slávnostne otvorili novú stálu expozíciu. Po úspešnej reinštalizácii čaká na návštevníkov interakcia, hra aj experiment.

Foto: minedu.sk

Popis: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SK

Výnimočnú expozíciu Múzea špeciálneho školstva v Levoči sprístupnili počas včerajšieho popolupdnia symbolickým prestrihnutím pásky Ján Turňa, generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií v Bratislave (CVTI SR), ktorého je múzeum organizačnou zložkou a Štefánia Petreková, vedúca múzea.

"Doslova mikrokolektív múzea vytvoril expozíciu hodnú návštevníka 21. storočia,"spomenul vo svojom príhovore Turňa. Na podporu zo strany vedenia CVTI SR, ktoré sa stotožnilo s predloženým návrhom projektu reinštalácie upriamila pri svojich slovách aj Petreková. "S prácami sa začalo už v júli 2014, kvôli ich dokončeniu bolo múzeum od januára 2016 do apríla 2017 zatvorené. Cieľom rekonštrukcie bolo zatraktívniť dovtedy

nezaujímavé priestory aj pre bežného návštevníka a otvoriť ich širokej verejnosti," dopĺňa Petreková.

Na slávnostnej vernisáži novej expozície sa zúčastnili pozvaní hostia. Patrili k nim riaditelia špeciálnych škôl z celého Slovenska, riaditelia múzeí, Pamiatkového úradu, špecializovaných inštitúcií - Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Rehabilitačného strediska pre zrakovo postihnutých, Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ale aj zástupcovia firiem, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom na reinštalácii a modernizácii podieľali.

"Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili aj rodinní príslušníci či potomkovia významných osobností slovenského špeciálneho školstva a špeciálnej pedagogiky. V utorok 16. mája otvoríme brány múzea širokej verejnosti," konkretizuje Petreková.

Múzeum svojou novou expozíciou vytvorilo priestor na získanie informácií, diskusiu, interakciu, experiment, hru či zábavu. Prostredníctvom pozitívneho zážitku chce prehĺbiť vzťah návštevníka k zdravotne znevýhodneným jedincom a cez autenticitu jedinečných historických exponátov či prameňov prispieť k poznávaniu vzdelávania v špeciálnych školách.

Zaujímavé sú napríklad 3D modely nadrozmerného ľudského oka a ucha s rozoberateľnými časťami, ktoré priblížia fungovanie i poruchy týchto orgánov alebo nadrozmerná kocka s vnútorným tmavým priestorom, evokujúcim domácnosť nevidiaceho.

"Je výborné, že popisy exponátov sú i v Braillovom písme. Nevidiaci návštevník má možnosť vyhmatať si zaujímavé a najmä historické učebné či kompenzačné pomôcky,"uviedla na margo expozície Dušana Blašková, manažérka pre PR Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorá je taktiež nevidiacou.

Moderná a interaktívna stála expozícia bude sprístupnená v pracovných dňoch, pondelok až piatok od 8.00 do 16.00 hod., s posledným vstupom o 15. hodine. Organizované max. 20-členné skupiny sa musia vopred objednať.

autor: vef http://www.parlamentnelisty.sk/politika/politici-volicom/Ministerstvo-skolstva-Levocske-muzeum-specialneho-skolstva-vie-ako-prilakat-moderneho-navstevnika-288243


23. Zvyšovanie platov v školstve je podľa Ondeka ohrozené

(19.05.2017; www.pravda.sk; Spravodajstvo, , s. -; SITA)

Ak ministerstvo školstva nepredloží zákon o zvyšovaní platov pedagogickým a odborným zamestnancov

od septembra tohto roka do parlamentu do 26. mája, takéto zvyšovanie platov približne 25-tisíc zamestnancov v materských školách, centrách voľného času, základných umeleckých školách či školských kluboch bude ohrozené.

Na tlačovej besede to povedal predseda školských odborov Pavel Ondek. Reagoval tak na vyhlásenie Združenia miest a obcí Slovenska na svojom sneme vo štvrtok 18. mája.

Podpredseda ZMOS-u Štefan Bieľak uviedol, že ZMOS plne rešpektuje záväzok vlády na zvyšovanie platov učiteľov, obce a mestá sú však ochotné prispieť na platy učiteľov v školách v ich pôsobnosti len v rozsahu, ktorý garantovala vláda.

Predseda školských odborov Pavel Ondek upozornil aj na roztrieštené financovanie školstva, keďže materské školy, základné umelecké školy, centrá voľného času či školské kluby detí nie sú financované cez štát, ale cez obce a mestá. Autor - Ivan Majerský, Pravda

Ak sa však budú platy zvyšovať nad tento rámec, žiada ZMOS dofinancovanie tohto rozdielu od štátu. Vláda pritom vo svojom programovom vyhlásení deklarovala záujem zvyšovať platy učiteľov o šesť percent od septembra 2016 a následne od 1. januára 2018, 2019 a 2020.

Ondek zároveň upozornil, že cez výnos dane ide obciam v tomto roku 1,7 miliardy eur, pričom 40 percent z výnosu dane by malo ísť na financovanie školstva. V tomto prípade to tvorí sumu 705 miliónov eur. Zvyšovanie platov od septembra by pritom v tomto roku znamenalo náklady približne osem miliónov eur. Nerozumie teda, prečo obce a mestá nemajú na takéto zvyšovanie peniaze.

Čítajte viac

Hlavnou prioritou miest a obcí je stabilita ich financií

Ministerstvo školstva hľadá možnosti ako opäť zaviesť do škôl brannú výchovu

Kam kráča slovenské školstvo? Ciele má určiť nová stratégia

Zlyhanie riaditeľov

Ondek opäť upozornil aj na roztrieštené financovanie školstva, keďže materské školy, základné umelecké školy, centrá voľného času či školské kluby detí nie sú financované cez štát, ale cez obce a mestá. Pripomenul pritom, že Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku v minulosti zorganizovali petíciu so 78-tisíc podpismi, podľa ktorej by financovanie týchto zariadení malo prejsť pod štát. Doteraz však štát v tomto neurobil žiadne kroky.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) už začiatkom februára deklarovalo, že nesúhlasí so zvyšovaním platov učiteľov v regionálnom školstve od 1. septembra o šesť percent. Na toto zvyšovanie platov totiž mestá a obce nemajú podľa ZMOS-u dosť peňazí. ZMOS však súhlasí so zvyšovaním platov učiteľov v regionálnom školstve od 1. januára 2018 a následne každý rok až do konca volebného obdobia o šesť percent.

Minister školstva Peter Plavčan následne v polke februára uviedol, že predloží na rokovanie vlády v máji

návrh zákona o šesťpercentnom zvýšení platov pre pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve od septembra tohto roka. Tento zákon bude platiť pre všetky kategórie pedagogických a odborných zamestnancov a budú ho podľa Plavčana musieť dodržať všetci, vrátane ZMOSu.

Hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová uviedla, že návrh novely zákona o financovaní

regionálneho školstva už tento mesiac predložili na rokovanie vlády spoločne s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Rokovanie však prerušili a odložili pre potrebu dorokovať niektoré opatrenia v návrhu zákona, ktoré sa týkajú financií.

"O zákone chceme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby bola novela zákona účinná od 1. septembra tohto roka. V tomto smere teda nie sú obavy Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku opodstatnené," uviedla Skokanová.

Ministerstvo tiež pripomína, že pedagogickým a odborným zamestnancom regionálneho školstva, ako aj vysokoškolským pedagógom platy zvyšovali v januári 2016 o štyri percentá a ďalšie zvýšenie bolo o šesť percent od 1. septembra 2016. Rast platov o šesť percent je garantovaný v Programovom vyhlásení vlády SR aj v rokoch 2018, 2019 a 2020.

"Okrem toho chceme zabezpečiť, aby sa platy v regionálnom a vysokom školstve zvýšili aj nad rámec Programového vyhlásenia vlády SR - o šesť percent aj v septembri 2017. Čo sa týka zvyšovania platov

zamestnancov v materských školách, centrách voľného času či základných umeleckých školách, ktorých zriaďovanie je v originálnej kompetencii obcí, v tomto smere ešte bude diskusia o zabezpečení finančných prostriedkov na originálne kompetencie obcí ako s odborármi, tak aj so zástupcami ZMOS," dodala Skokanová. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/430031-zvysovanie-platov-v-skolstve-je-podla-ondeka-ohrozene/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss


Documents

Storin Internet KlientVÁCLAV MIKA (53) Nerezignoval som Prečo sa rozhodol kandidovať? Rezignácia rozhodne nepatrí k mojej osobnej a profesionálnej výbave. Neskromne povedané,