STRAVOVACÍ HABITUS SLOVENSKEJ POPULÁCIE A CIVILIZAČNÉ … · 2012-05-30 · STRAVOVACÍ HABITUS SLOVENSKEJ POPULÁCIE A CIVILIZAČNÉ OCHORENIA Mgr. Viliam Harasník, PhD. doc

STRAVOVACÍ HABITUS SLOVENSKEJ POPULÁCIESTRAVOVACÍ HABITUS SLOVENSKEJ POPULÁCIEA CIVILIZAČNÉ OCHORENIAA CIVILIZAČNÉ OCHORENIA

Mgr. Viliam Harasník, PhD.doc. MUDr. Jaroslav Daniška, CSc.

Ing. Katarína Šramková, PhD.

Katedra výživy ľudí, FAPZ, SPU Nitra

XXIV. Zoborský deň aVI. Západoslovenské dni o osteoporóze

Nitra, 7. – 8. februára 2008

• Zistiť aké konkrétne stravovacie zvyklosti a životný štýl sa realizujú u vybraných skupín obyvateľov SR, a následne ich analyzovať,

• Zhodnotiť vplyv stravovacích habitov a životného štýlu na zdravotný stav obyvateľov, osobitne prevalencie civilizačných ochorení v rámci jednotlivých krajov, ako aj medzi jednotlivými vekovými skupinami, a tiež medzi mužmi a ženami,

• Vypracovať návrhy odporúčaní a intervencií aplikovateľných v rámci racionalizácie stravovacích zvyklostí a životného štýlu, s dôrazom na význam prevencie, ako najúčinnejšieho spôsobu znižovania výskytu chronických civilizačných ochorení.

• Výskumná problematika bola realizovaná v rámci projektu VEGA 1/2321/05 „Stravovacie zvyklosti a životný štýl vybraných skupín obyvateľstva SR vo vzťahu k morbidite a mortalite, a možnosti ich ovplyvnenia“.

CIELE VÝSKUMNEJ PROBLEMATIKY

MATERIÁL A METODIKA

• Projekt sa uskutočnil v spolupráci s Katedrou ošetrovateľstva FSVZ UKF v Nitre a doliečovacím oddelením FN v Nitre; jednotlivé pracovné činnosti boli riadené Katedrou výživy ľudí FAPZ SPU v Nitre

• Výskum prebiehal v rokoch 2004-2007 na celom území SR

• Celkovo sa na projekte zúčastnilo 6217 respondentov,→ mužov bolo 2853 (45,9 %), žien bolo 3364 (54,1 %)

• Priemerný vek bol 48,7 ± 9,91 rokov (u mužov 47,6 a u žien 49,5 rokov); → vekové rozpätie predstavovalo 18-95 rokov

• Respondentov sme rozdelili do nasledovných vekových kategórií:18-24 r., 25-34 r., 35-44 r., 45-54 r., 55-64 r., 65-74 r., 75 a viac rokov

• Vo vyšetrovanom súbore prevažovali respondenti so stredoškolskýmvzdelaním (60,7 %) a tiež osoby pochádzajúce z miest (64,4 %)


Použité výskumné metódy: anamnestický dotazník

• Osobná anamnéza: pozostávala zo zisťovania osobných údajov (pohlavie, vek, rodinný stav, počet detí) taktiež regionálnej príslušnosti, zdravotného stavu, pracovného zaradenia, finančného príjmu, dosiahnutého vzdelania a výskytu ochorení v osobnej aj rodinnej anamnéze. Ďalej boli zisťované bežné klinické údaje a respondenti uvádzali tiež svoje skúsenosti s diétami resp. s alternatívnymi spôsobmi výživy.

• Nutričná analýza: pozostávala z komplexného mapovania stravovacích zvyklostí u sledovaných respondentov. Zisťovala sa tu spotreba potravín, frekvencia ich konzumácie a druhy vybraných potravín. Príjem energie a nutrientov (za danú objemovú jednotku) bol kalkulovaný z dietetickej časti dotazníkov, ktoré obsahovali 107 konkrétnych potravín.


Použité výskumné metódy: anamnestický dotazník

• Faktory životného štýlu: v tejto časti sa sledovala miera telesných aktivít v rámci voľného času, z ostatných najmä fajčenie a stresová expozícia.

• Antropometrické merania: telesné miery ako výška, hmotnosť, obvod pása sme zisťovali za použitia klasických metód antropometrie. BMI sme určili ako pomer hmotnosti v kg a výšky v m². Tlak krvi bol meraný ortuťovým tlakomerom, štandardným spôsobom (v mmHg).

• Biochemické merania: krv bola odoberaná nalačno, klasickým spôsobom. Vo vzorke respondentov (n = 817) sme vyšetrili kompletný lipidový profil a glykémiu. Určované boli automatickým analyzátorom Olympus AU 640. Princíp metódy stanovenia sledovaných ukazovateľov spočíval v použití komplexného systému reagencií (spôsobom tzv. mokrej chémie). Postup bol odvodený od inštrukcií CDC (Centre for Disease Control, USA).


Štatistické vyhodnotenie údajov exploratívnej analýzy

Software: • STATISTICA 6.0 (StatSoft Inc., Tulsa, OK, USA, 2004)• STATGRAPHICS Plus 5.1 (Manugistic Inc., Rockville, MD, USA)

Testy a analýzy:• Studentov t-test, Kruskal-Wallisov test, χ² test• Regresná a korelačná analýza, analýza rozptylu• Multifaktoriálna analýza (metóda logistickej regresie)

V procese štatistickej inferencie sme zohľadňovali aj princíp Simpsonovhoparadoxu. Výber účastníkov výskumu bol náhodný, zodpovedal kritériám štatistického reprezentatívneho súboru, predkladaná práca sa identifikuje ako randomizovaná, retrográdna.

VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIAStravovacie zvyklosti (nutričná analýza)

Typ konzumovanej stravy:bežná 92,13 % vs. výberová 7,87 % (P < 0,00001)

Alternatívne formy výživy:muži 4,38 % vs. ženy 10,82 % (P < 0,01)najčastejšou alternatívnou formou výživy bolo vegetariánstvo (4,84 %)

Konzumácia mäsa a mäsových výrobkov: vo frekvencii ≥ 6-krát týždennemuži 21,2 % vs. ženy 8,9 % (206 g/deň) (P < 0,01)konzumácia mäsových výrobkov → latentné lipidy (energetickýpotenciál pre výskyt a rozvoj civilizačných ochorení (obezita)najvyššia konzumácia (kraj TT), najnižšia konzumácia (kraj PO)

Konzumácia rýb: hodnotená bola vo vzťahu k ODP (200g/týždeň)optimálna 8,5 % vs. žiadna 58,4 % (P < 0,0001)

VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

Stravovacie zvyklosti (nutričná analýza)

Konzumácia produktov z obilnín (pekárenských výrobkov): 243 g/deňtzv. biele pečivo 54,8 % vs. celozrnné 23,4 % osôb (P < 0,001)

- celozrnné cereálie konzumovali najmä respondenti mladších vekových skupín s častejším zastúpením žien, pričom u niektorých skupín je možné pozorovať konzumáciu obilnín v štýle „rawfoods“ (v surovom stave)

- veľmi nevhodnou je pravdepodobne konzumácia výrobkov s označením „gluten free“ osobami, ktoré nie sú celiatikmi (BERNING, 2007)

Spotreba cestovín, zemiakov a ryže: vo frekvencii ≥ 2-3 x týždenne najviac preferovanou bola ryža (36,2 %) pred cestovinami a zemiakmi (29,8 %)

Spotreba vajec: hodnotená bola vo vzťahu k ODP (SR, 2000)zistená < 220 ks/rok vs. optimálna ≤ 201 ks/rok (P ≥ 0,05)



Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov: 225 ml/deňdenná 38,4 % vs. žiadna 30,1 % (P < 0,05)polotučné 55,6 % plnotučné 11,9 % nízkotučné 32,5 %syry, tvarohy 21,6 g/deň vs. ODP 40,1 g/deň (P < 0,001)jogurty a kyslomliečne výrobky boli konzumované optimálnenajvyššia konzumácia (kraj BB), najnižšia konzumácia (kraj NR)

Spotreba lipidov (tukov):rastlinné 84,5 % vs. živočíšne (bez masla) 15,5 % (P < 0,0001)maslo 17,6 g/deň ; príjem SFA bol vyšší o 2,8-5,3 % voči ODP

- zistili sme, že sledovaní respondenti preferovali konzumáciu rastlinnýchtukov (ω-6 MK), na úkor esenciálnych ω-3 MK, čo sa javí ako nevhodné

- ich konzumácia bola nadmerná, čo sa prejavilo i na výskyte nadhmotnosti



Spotreba strukovín: vo frekvencii ≤ 1-3 x mesačne ich konzumovalo 56,7 %muži 59,3 % vs. ženy 54,4 % (nedostatočná) (P = 0,038)

- ich spotreba by bola ešte nižšia nebyť školských a podnikových jedální

Spotreba ovocia a zeleniny: hodnotená bola vo vzťahu k ODP (g/deň) ovocie zistená 132 g/deň vs. optimálna 265 g/deň (P < 0,00001)

muži 28,6 % vs. ženy 40,1 % (nedostatočná) (P < 0,01)najvyššia konzumácia (kraj PO), najnižšia konzumácia (kraj BB)

zelenina zistená 187 g/deň vs. optimálna 350 g/deň (P < 0,00001)muži 37,3 % vs. ženy 53,2 % (nedostatočná) (P < 0,01)najvyššia konzumácia (kraj KE), najnižšia konzumácia (kraj ZA)

- ich konzum je prevenciou vzniku KVCH a onkologických ochorení!



Pitný režim/spotreba nealkoholických nápojov: norma (2,0-2,5 l/deň)nedostatočný 76,9 % vs. optimálny 23,1 % (P < 0,0001)minerálne vody 61,3 % čaje 58,2 % sladené nápoje 17,4 %

- negatívne hodnotíme pitný režim u starších osôb (nad 65 r.) → < 1,0 l/deňa u osôb mladších (do 30 r.), z dôvodu preferencie sladených nápojov

Spotreba kávy: denne ju konzumovalo 35,1 % v objeme 125-200 mlmuži 31,4 % vs. ženy 38,3 % (žiadna u 32,5%) (P < 0,05)

Spotreba sladkostí: vo frekvencii ≥ 4-5 x týždenne ich preferovalo 41,3 % osôbmuži 28,7 % vs. ženy 52,1 % (89,0 g/deň) (P < 0,001)osoby s BMI ≤ 30 kg/m² ich konzum nepreferovali (P ≥ 0,05)

- riziko pri ich príjme sa zvyšuje ak obsahujú tiež lipidy (PÁNEK, 2005)



Spotreba alkoholických nápojov: vo frekvencii > 1 x týždenne 35,3 % osôbmuži 49,7 % vs. ženy 23,2 % (0,2-0,5 l/deň) (P < 0,001)pivo 30,3 % víno 4,6 % destiláty 0,4 %

- u respondentov konzumujúcich alkohol vo frekvencii vyššej ako 1-kráttýždenne, sme zistili častejší výskyt hypertenzie, (P < 0,01)

- nepotvrdili sme zvýšené hladiny TG, ale ani HDL (P ≥ 0,05) - najvyššia konzumácia (kraj BB), najnižšia konzumácia (kraj PO)

Spotreba kuchynskej soli (NaCl), dosoľovanie pokrmov:primeraná - 54,6 % vs. nadmerná - 19,4 % (P < 0,01)

- najvyššiu spotrebu soli sme zistili v najmladších vekových skupinách- zvýšený príjem soli pozitívne koreloval s výškou krvného tlaku



Konzumácia potravín rýchleho občerstvenia (fast foods):41,2 % osôb, ktoré ich konzumovalo malo menej ako 30 rokov74,8 % osôb, ktoré ich konzumovalo pochádzalo z miest (↑ kraj BA)osoby s BMI ≤ 30 kg/m² ich konzumovali častejšie (P < 0,01)

- podľa ECKELA (2006), sú najväčšou príčinou rozvoja metabol. syndrómu

Spotreba sacharózy (cukru), dosládzanie pokrmov:primeraná - 46,9 % vs. nadmerná - 53,1 % (P ≥ 0,05)

- nadmernú spotrebu cukru sme zistili aj u osôb s diabetes mellitus 2. typu!- zvýšený príjem cukru pozitívne koreloval s výskytom nadhmotnosti- podľa VOLEKA et al. (2005), výživa s reštrikciou sacharózy napomáha

zníženiu hmotnosti u obéznych osôb výrazne lepšie ako nízkolipidová diéta


Osobná a lekárska anamnéza

Výskyt chronických neinfekčných ochorení v sledovanom súbore

16,1 %2,31 %

3,76 %

44,6 %

4,48 %4,91 %

17,5 %

6,22 %

Hypertenzia

Obezita

Diabetes Mellitus

KVCH / ICHS

Nádorové ochorenia

Osteoporóza

Ostatné ochorenia

Bez ochorenia

Osobná a lekárska anamnéza: tlak krvi a kardiovaskulárne ochorenia

- Priemerné hodnoty TK: v celom súbore → 133,8 / 82,4 mmHg- muži → 137,1 / 84,6 mmHg; - ženy → 131,7 / 81,5 mmHg (P < 0,001)

- optimálne hodnoty TK (< 120/< 80 mmHg) malo len 26,3 % osôb- vysoké hodnoty TK (≥ 140/≥ 90 mmHg) malo až 44,2 % osôb (P < 0,0001)- prevalencia hypertenzie korelovala v závislosti od veku (P < 0,001)- výskyt hypertenzie nebol štatisticky významný vo vzťahu k BMI (P ≥ 0,05)

- v porovnaní so štúdiou JURKOVIČOVEJ (2005), sme zistili nižší výskythypertenzie (44,2 % vs 49,7 %), najvyšší výskyt (kraj NR), najnižší (kraj TN)

- častejší výskyt KVCH sme zistili u osôb s nadmerným energetickým príjmom,najmä konzumom bieleho pečiva, deficitom ω-3 MK a vlákniny (zelenina), ako aj u osôb s nedostatočnou mimopracovnou pohybovou aktivitou

VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIAVÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

Osobná a lekárska anamnéza: nadhmotnosť a obezita- BMIBMI > 25 kg/m²→ 58,7 % osôb (61,8 % muži; 55,9 % ženy)

- signifikantne stúpalo s vekom (r = 0,82; r = 0,67)- NadhmotnosNadhmotnosťť→ 41,2 % osôb (45,9 % muži; 36,7 % ženy) (P < 0,001)- ObezitaObezita→ 17,5 % osôb (15,8 % muži; 19,2 % ženy) (P ≥ 0,05)- v mladších vekových skupinách (ženy), sme pozorovali aj tzv. skrytú obezitu - v porovnaní s projektom CINDICINDI (1998), sme zistili pokles o 4,3 % osôb- najvyšší výskyt (kraj NR), najnižší výskyt (kraj BA - muži, kraj ZA - ženy)

Z našich výsledkov tiež vyplýva, že pravdepodobnou príčinou vzniku obezity,ktorá však nie je geneticky daná, je konzumácia ľahko metabolizovateľnýchsacharidov v kombinácii s nasýtenými karboxylovými kyselinami, čo uvádza aj JENKINS (2004), ďalej tiež absencia pohybových aktivít, ako aj stres, čokonštatuje KVETNANSKÝ (2007), v teórii o účinku neuropeptidu Y. Príčinourozvoja nadhmotnosti bolo tiež prejedanie sa v určitých životných obdobiach.


Celkom

6,26,2 %%respondentov

s diabetes mellitus(z počtu 6217 osôb, 18-95 r.

to bolo až 387 diabetikov)

- výskyt DM stúpal signifikantne s pribúdajúcim vekom (r = 0,94; r = 0,97)- pomer výskytu DM v našom výskume predstavoval 1 : 16, v porovnaní s prácou

JURKOVIČOVEJ (2005), sme zistili vyšší výskyt DM (5,4 % → pomer 1 : 20)- pripomíname význam výberu potravín s ohľadom na glykemický index- prevencia diabetes mellitus 2. typu spočíva v aplikovaní pohybových aktivít


Osobná a lekárska anamnéza: diabetes mellitus- diabetes mellitus→ u mužov 5,3 %; u žien 7,1 %

Prevalencia diabetes mellitus v jednotlivých vekových dekádach u mužov a žien

0

2

4

6

8

10

12

18-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65-74 75 a viacv ekov é kategórie

%

muži ženy

Osobná a lekárska anamnéza: onkologické ochorenia- Nádorové ochorenia→ 4,48 % osôb (4,61 % muži; 4,37 % ženy)

- Ich prevalencia nekorelovala

v závislosti od veku (P ≥ 0,05)

- Výskyt aj u mladých jedincov

- Najčastejšie sa vyskytujúcimi

boli nádory hrubého čreva, a

to rovnako u mužov aj u žien

Z našich výsledkov vyplýva, že pravdepodobnou príčinou rozvoja nádorovýchochorení, je spôsob tepelnej úpravy konzumovaných potravín, vo veľkej miereaj genetická predispozícia na tieto ochorenia, nadmerný energetický príjem a nedostatočná konzumácia zeleniny a ovocia (deficit antioxidantov).


200

250

300

350

400

450

1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008

Kardiovaskulárne ochorenia, vek 18-95/100000 obyv.Onkologické ochorenia, vek 18-95/100000 obyv.

Komparácia trendov úmrtnosti na KVCH a onkologické ochorenia v SR

ZÁVERZÁVERAnalyzovanú skupinu respondentov vystihujú nasledovné charakteristiky:

V oblasti konzumácie jednotlivých druhov potravín a požívatín:Ø nadmerný energetický príjem, ktorý je substrátom rozvoja civilizačných ochorení

Ø konzumácia mäsových výrobkov na úkor konzumácie rýb (omega-3 MK)

Ø preferencia tzv. bieleho pečiva na úkor celozrných cereálií

Ø nedostatočná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov

Ø optimálna konzumácia ryže, cestovín, zemiakov a vajec

Ø nedostatočná konzumácia strukovín, ovocia a zeleniny (vláknina)

Ø zvyšujúci sa výskyt osôb konzumujúcich jedlá rýchleho občerstvenia

Ø vyššia spotrebu NaCl (soli) u mužov a sacharózy (cukru) u žien

Ø nedostatočný denný príjem tekutín (najmä u starších osôb)

Ø konzumácia alkoholických nápojov bez prítomnosti jedla

ZÁVERZÁVERAnalyzovanú skupinu respondentov vystihujú nasledovné charakteristiky:

V hodnotení zdravotného stavu a z pohľadu výsledkov klinickej biochémie:Ø vysoká prevalencia nadhmotnosti/obezity (58,7 % osôb)

Ø vysoký výskyt artériovej hypertenzie (44,2 % osôb) korelujúcej so stresom

Ø vysoký výskyt fajčiarov (25,3 % osôb) s vyšším zastúpením mladších osôb

Ø nedostatočná realizácia mimopracovných pohybových aktivít (70,5 % osôb)

Ø nižšia priemerná hladina TCH potvrdzujúca trend znižovania počtu IM v SR

Ø nižšia priemerná hladina HDL, ktorá je odzrkadlením telesnej aktivity

Ø s vekom stúpajúca hladina LDL je potvrdením jej korelácie s vyšším BMI

Ø optimálna hladina TG neospravedlňuje príjem nevhodného pomeru živín

Ø hladiny glukózy v krvi tvoria súlad s konzumáciou potravín vo vzťahu ku GI

Ø výsledky objektívnych vyšetrení sa s pribúdajúcim vekom zhoršovali

Úrovne riešenia problému aplikácie racionálnej výživy a životného štýlu:

Čo môže vykonať spoločnosť?Ø stravovacie zvyklosti ako odraz informovanosti spotrebiteľaØ riadená labelizácia (označovanie nutričných hodnôt)Ø zavedenie výučby o výžive ľudí do základných a stredných škôlØ preferencia a dotácia zdraviu prospešných potravínØ kontrolná činnosť ako eliminácia rizík vo vzťahu k hygiene potravínØ propagácia a zavádzanie programov typu „Zdravá výživa pre zdravé srdce“

Čo môžu vykonať médiá?Ø poskytnúť priestor pre konfrontácie a vedecké argumentácieØ podporiť mediálnu gramotnosť spotrebiteľov, zvlášť detí (vplyv reklamy)

Čo môže vykonať jednotlivec?Ø snažiť sa o primeranú znalosť získanú osobným štúdiomØ dôsledne vyberať informácie z médií a vytvoriť si osobnú filozofiu Ø využiť služby poskytované poradenstvom zdravej výživy

NÁVRHY OPATRENÍNÁVRHY OPATRENÍ

Ďakujem za pozornosťĎakujem za pozornosť

Documents

STRAVOVACÍ HABITUS SLOVENSKEJ POPULÁCIE A CIVILIZAČNÉ … · 2012-05-30 · STRAVOVACÍ HABITUS SLOVENSKEJ POPULÁCIE A CIVILIZAČNÉ OCHORENIA Mgr. Viliam Harasník, PhD. doc