STROMČasopis pre členov a priateľov Stromu života

SEPTEMBER/2013Nepredajné

www.stromzivota.sk

2

Obsah:

s.1DOSIAĽ POSLEDNÝ OBJAVENÝ DRUH STROMU RASTIE NA UTAJOVANOM MIESTE

AKO VZNIKLI MENÁ STROMOV

s.2ČO VŠETKO JE STROM

s.5NAUČTE SA ODHADNÚŤ VEK STROMU

s.7VÝZNAM STROMOV PRE ĽUDÍ

s.8NÁRODNÉ STROMY

s.9 VÝZNAM STROMOV PRE INÉ ORGANIZMY

s.10 STROMY A TRADÍCIE

s.11SPOLOČENSTVO STROMOV - SÚŤAŽ

s.24ZRKADLO DUŠE - SÚŤAŽ

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 1/2013, XV. ročník – september 2013

Vydáva: Kancelária Stromu života, Mlynské Nivy 41, 82109 BratislavaTel.: 02/55569093Mobil: 0948 525 885e-mail: kancelaria@stromzivota.sk

Šéfredaktor: Ing. Jozef Kahan, PhD.Redakčná rada: Mgr. Monika Oravcová, Mgr. Vladimír Dobiaš, Ing. Kamil Štaffa, Ing. Naďa Rázusová

Grafická úprava: Mgr. Richard WeberDistribúcia: Strom života

Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003ISSN 1336-2836

Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Úvodník

Ahojte! Dúfam, že máte za sebou super leto, tak ako ja. Pre niekoho bolo určite veľmi krátke a niekto sa už aj tešil do školy. Och, prepáčte, veď ja som sa nepredstavil. Takže: volám sa Stromák a počas školského roka vám každý mesiac prinesiem Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života. Bude vždy o niečom inom, no vždy plný zaujímavých informácií, úloh a súťaží, ale aj článkov o vás a od vás. Mám pre vás otázku. Kto z vás počas prázdnin liezol po stromoch? Alebo oberal sladučké čerešne a marhule? Alebo ste si v tieni stromov čítali knihy či len tak leňošili? Stromy sú úžasné a ja si ich strašne vážim. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko zaujímavých príbehov môže zažiť taký strom za svoj dlhý život?

V prvom tohtoročnom čísle Stromu vás pozývam objavovať svet stromov, výnimočných organizmoch na našej planéte, ktoré si našu pozornosť a ochranu určite zaslúžia. V závere časopisu som si pre vás pripravil dve súťaže – ekovýchovnú súťaž Spoločenstvo stromov a fotografickú súťaž Zrkadlo duše. Pri plnení súťažných úloh vám držím palce a už teraz sa teším na vaše diela, pričom tie najlepšie budú odmenené návštevou arboristu (človeka, ktorý sa stará o zdravie stromov) alebo fotoaparátom.

Chcel by som vás požiadať ešte o jednu vec. Ak ste so svojou triedou, kamarátmi, rodinkou zrealizovali zaujímavý výlet do prírody alebo zažili zaujímavé aktivity, napíšte mi o tom. Nezabudnite pripojiť aj nejakú fotografiu. Veľmi rád na stránkach tohto časopisu váš článok uverejním. No a teraz sa už poďme venovať stromom. Prajem vám príjemné čítanie.

Váš Stromák

1

Strom je tvorený z podzemnej časti (koreňov) a z nadzemných častí (kmeň, koruna s konármi a listami). Vo všeobecnosti platí, že strom má jeden hlavný kmeň, no sú aj prípady, keď má kmeňov niekoľko. Isto viete, že stromy poznáme ihličnaté a listnaté, vždyzelené alebo opadavé. Hovorí sa, že stromy sú najväčšie živé organizmy na našej planéte. Napríklad sekvoja, ktorá sa prirodzene vyskytuje v Amerike, môže dorásť do výšky 100 metrov a vážiť niekoľko ton. Je asi tak vysoká, ako keby ste si šestdesiati ľahli za sebou do jedného radu alebo ako keby ste sa nachádzali na 43 poschodí mrakodrapu. Ak by ste tento strom spílili na piliny, naplnili by ste nimi 3 plavecké bazény. To je naozaj obrovský strom, čo poviete? V našich končinách sa s tak vysokým stromom nestretnete. Stromy rastúce u nás sú nižšie, jedle či buky zvyčajne dorastajú do výšky 40 metrov. Dosiaľ posledný objavený druh stromu sa nazýva wolémia vznešená (Wollemia nobilis). Bola objavená len v roku 1994 na dosiaľ utajovanom mieste v Austrálii. Jej objav spôsobil senzáciu a bol považovaný za

„objav storočia“, nakoľko si vedci mysleli, že vo voľnej prírode sa už nevyskytuje. Patrí do skupiny stromov, ktoré rástli na Zemi ešte v

čase dinosaurov a vek tohto druhu sa odhaduje na 200 miliónov rokov. Ak by ste chceli tento strom vidieť, nemusíte sa vydať na ďalekú výpravu do Austrálie, máme ho aj tu u nás, na Slovensku. Stačí navštíviť bratislavskú ZOO a zamieriť do časti Dino Park alebo sa prejsť po Botanickej záhrade v Bratislave.

DOSIAĽ POSLEDNÝ OBJAVENÝ DRUH STROMU RASTIE NA UTAJOVANOM MIESTE

AKO VZNIKLI MENÁ STROMOV

Kedysi, keď botanici hľadali odborné mená pre jednotlivé stromy, zohľadňovali názov územia, v ktorom strom rástol alebo tvar jeho listov či plodov. Stromy pomenovávali aj podľa niektorých ľudí alebo si pomáhali gréckymi, či latinskými slovami. Napríklad agát (Robinia) dostal svoje meno podľa Francúza Jeana Robina, kráľovského záhradníka, ktorý ako prvý priniesol túto rastlinu zo Severnej Ameriky do Európy asi okolo roku 1640. Pomenovanie

ginka dvojlaločnatého, ktoré môžete nájsť aj v našich parkoch, je inšpirované čínskym menom toho stromu jin-kjo, čo znamená strieborný plod. Plody buka (Fagus) – bukvice, sa kedysi používali na kŕmenie ošípaných, preto je jeho meno odvodené od slova faghein = žrať. Meno platana je odvodené od jeho veľkých listov (platys = veľký). A napríklad odborný názov smreku (Picea) je odvodený od latinského slova pix, čo znamená živica.

Máte svoj obľúbený strom? Taký, ktorý sa vám páči, na ktorý máte pekné spomienky alebo ste dokonca pomáhali pri jeho výsadbe? Aký je to druh a ako vyzerá? Čo myslíte, ako vzniklo

jeho meno?

2

Korene Korene stromov majú dve hlavné úlohy: prvou je príjem a uskladnenie vody a minerálnych látok, ktoré sú v nej rozpustené, druhou je upevnenie v pôde. Vďaka koreňom zdravý strom len tak nespadne. Vo všeobecnosti pri listnatých stromoch platí, že aká je mohutná koruna stromu, približne taká mohutná je aj koreňová sústava daného stromu ukrytá v pôde. Ihličnaté stromy majú korene skôr plytko v zemi, preto sú nachýlnejšie na vyvrátenie. Niektoré korene, napríklad takého fikusu, sa vedia pripútať na múry, či konáre iných stromov. Pre prijímanie vody sa korene rozvetvujú až do koreňových vláskov. Odtiaľ, prostredníctvom ciev, sa voda a živiny dostávajú do konárov a listov stromu. V ihličnatom strome prúdi voda rýchlosťou 1-2 metre za hodinu. U listnatých stromov s dobre vyvinutým cievnym systémom dosahuje voda rýchlosť až 4-6 metrov za hodinu.

Kmeň a korunaKmene stromov sú chránené kôrou, ktorá sa neustále obnovuje, aby sa prispôsobila rastúcemu obvodu kmeňa. Kôra môže byť aj popraskaná alebo hlboko rozpukaná, a často je pre strom charakteristická. Práve do stromov, ktoré majú kôru rozpukanú, udiera najčastejšie blesk. Je to preto, že po hladkých kmeňoch dažďová voda stečie veľmi rýchlo. Naopak v rozpukanej kôre sa voda udrží a nevytvára dráhu pre blesk smerom k zemi. Blesk sa tak dostane do vnútra kôry a môže strom zlomiť.Kmeň mnohých stromov sa rozvetvuje, čím vzniká koruna. Výnimkou sú palmy, ktorých korunu tvoria len veľké listy nakopené na ich vrchole. Tvar koruny je rôzny. Závisí od konkrétneho druhu stromu, jeho veku, či podmienok rastu.

ČO VŠETKO JE STROM

2

3

ListyUž si niekedy skúsil spočítať všetky druhy listov? Sú podlhovasté, krátke, široké, okrúhle, ostré a podobne. A čo je vlastne ihličie? Je to tiež list alebo skôr brnenie stromov?Listy sú veľmi dôležitou súčasťou každého stromu, nakoľko obsahujú listovú zeleň, ktorá dokáže uvoľniť kyslík a zo spodnej strany listov sa nachádzajú prieduchy, cez ktoré sa vyparuje nevyužitá voda. Listy môžu mať rôzne tvary, štruktúry a farby, čo závisí na okolí, ktorému sa prispôsobili. Napríklad, niektoré listy sú potiahnuté ochrannou vrstvou, ktorá ich chráni pred zmrznutím alebo vyschnutím, iné dokážu zachytávať vodu. Aby sa chránili pred nepriateľmi sú niektoré listy pichľavé alebo s ostrými hranami, iné majú nepríjemnú chuť. Ihličie sa líši od listov najmä v schopnosti udržať vodu. Ihličnaté stromy rastú v prostredí, kde je nedostatok vody alebo hrozia mrazy, ktoré by široké listy poškodili a voda v nich by zamrzla. Ďalším rozdielom je, že ihličie neopadáva ako listy, ale aj ono sa postupne obnovuje. Trošku viac si teraz povieme o listnatých stromoch a ich jesenných listoch. Jesenné zafarbenie listov vzniká ako

dôsledok zmeny pomeru jednotlivých farbív. Keď prichádza jeseň, dni sú kratšie a noci dlhšie. Stromy dostávajú menej slnečného svetla a je aj chladnejšie. Stromy zastavujú proces tvorby potravy a začínajú sa pripravovať na zimu. Počas teplejších mesiacov zelený chlorofyl, ktorý sa nachádza v listoch stromov, prekrýva žltú a oranžovú farbu. Ale keď príde jeseň a chlorofyl sa začína strácať, začne prevládať žltá a oranžová. Ako sa blíži zima a dni sú stále chladnejšie, strom začne z listov odčerpávať živiny a tak listy začnú byť červené a purpurové, až nakoniec odpadnú.

1 – čerešňa 2 – breza

3 – borovica

A)

v

B) C)

Zistite, ktorý ihličnatý strom má najplytšiu koreňovú sústavu a môže trpieť vývratmi!Priraď správne obrázok kôry ku názvu stromu!

1 – čerešňa 2 – breza

3 – borovica

4

KvetyAj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá a nie je to až tak viditeľné, kvitnú nielen ovocné stromy, ktoré poznáme zo záhrad, ale aj lesné stromy či dokonca ihličnany. Nie všetky druhy stromov však kvitnú a plodia každý rok. Závisí to nielen od druhu, ale aj od podmienok okolia, napr. znečistenia prostredia. Napríklad hrab alebo jarabina kvitnú a plodia každý rok, smrek raz za tri až štyri roky, dub za päť až šesť rokov a buk raz za šesť až osem rokov.V kvetoch sa tvorí peľ, ktorý roznáša hmyz (z toho asi 75% tvoria včely medonosné, ďalej sú to napr. čmele, včely samotárky a pod.) alebo vietor (jeľša, lieska, topoľ a iné) na iné jedince. Z mnohých kvetov stromov sa pripravuje voňavý liečivý čaj alebo z ich pelu vzniká vďaka včelám med.

1 – čerešňa 2 – breza

3 – borovica

A)

C)

B)

Čo myslíš, aké by si mal listy, keby si bol strom?

Úloha: priraď správne listy ku stromom!

1 – orech kráľovský2 – lipa malolistá

3 – pagaštan konský

5

Stromy sa môžu dožiť až niekoľko sto rokov. Ich vek závisí nielen od druhu stromu, ale aj od miesta, na ktorom žijú. Vyššieho veku sa dožívajú stromy vo voľnej prírode, v lesoch. Už menej sa dožívajú stromy v záhradách a najmenej sa dožívajú stromy v rušnom meste. Za najstarší strom na svete sa považuje borovica ostitá rastúca v Bielych vrchoch v Kalifornii v USA. Jej vek sa odhaduje na viac ako 4840 rokov. Na Slovensku ku najstarším stromom patrí dub v obci Dubinné, neďaleko Bardejova. Jeho vek sa odhaduje na 750 rokov. Pri bráne Bojnického zámku sa nachádza lipa kráľa Mateja, ktorú zasadil Matúš Čák-Trenčiansky v roku 1301. Táto lipa má teda vyše 700 rokov.Asi si už počul o tom, že vek stromu sa dá určiť pomocou počítania letokruhov. Rok čo rok vznikajú nové, na jar svetlejšie, mäkké, vedúce vodu (letokruhy sú širšie), v lete a na jeseň tmavé, pevné (letokruhy sú užšie). V rokoch s množstvom dažďa a slnka vzniká široký pruh, zatiaľ čo úzky pruh poukazuje na zlé podmienky rastu. Počet letokruhov tak zodpovedá veku stromu. Okrem veku, vieme podľa letokruhov určovať aj svetové strany, ale o tom si povieme viac v niektorom ďalšom čísle. Ohľadne letokruhov by som rád ale

napísal ešte jednu vec. Letokruhy nenájdeme na pňoch stromoch na každom mieste sveta. V tropických pralesoch, ktoré poznáš možno aj pod názvom džungla, sa ročné obdobia nestriedajú. Tam je stále leto a asi by sme sa tam potili od rána do večera. V takomto prostredí sa letokruhy nevytvárajú, alebo sú len málo výrazné.Určovať vek stromov len pomocou letokruhov asi nie je veľmi vhodné. Veď nechceme kvôli tomu stromy píliť. Ako teda odhadnúť vek stromu? Ľudia pozorovaním stromov zistili, že strom každý rok prirastie na obvode svojho kmeňa o 2-3 cm. Ak teda odmeriame obvod kmeňa, najlepšie vo výške 130 cm nad zemou, môžeme vypočítať jeho vek. Ak vám obvod, násobenie alebo delenie ešte nič nehovorí, požiadajte niekoho staršieho, aby vám pomohol vek stromu vypočítať.Príklad: nameraný obvod kmeňa je 100 cmVýpočet:100 : 3 = 33 rokov100 : 2 = 50 rokovVek stromu s obvodom 100 cm je medzi 33 až 50 rokov. Ak si chceme výpočet zjednodušiť, stačí, ak nameraný obvod vynásobíme hodnotou 0,4. Čiže 100 x 0,4 = 40 rokov.

NAUČTE SA ODHADNÚŤ VEK STROMU

5

6

Najstarší strom na svete

6

7

Odhadnúť vek stromu je prekvapivo jednoduché, však? Predsa len to je trochu komplikovanejšie. Rast stromu závisí od mnohých vecí, napríklad od svetelných pomerov. Pri osamotenom strome na lúke môžeme predpokladať menej rokov a pri strome so zlými svetelnými podmienkami skôr viac rokov. Rovnako niektoré stromy rastú skôr do výšky ako do šírky, napríklad eukalyptus. Toto sú veci, ktoré si už najlepšie zistíš priamo v lese, tak čo

keby si skúsil nájsť strom, ktorý je rovnako starý ako ty?

Už v dávnych dobách si človek všimol, že určité stromy majú väčšie a krajšie plody ako iné, a tak ich začal prirodzene uprednostňovať a snažil sa ich množiť. Postupne si mnohé divé druhy zdomácnil. Najstaršie pestovaným ovocným stromom u nás je pravdepodobne jabloň. Našli sa totiž jadierka, ktoré sa datujú do doby kamennej. V neskorších dobách si národy po starodávnych obchodných cestách alebo počas vojenských výprav prinášali do svojich krajín nové stromy, ktoré ich zaujali plodmi, vzhľadom či drevom. Tak sa stromy šírili do rôznych kútov sveta. Napríklad gaštan jedlý na naše územie priviezli pravdepodobne Rimania, ktorí si ho vážili nielen pre chutné plody, ale hlavne pre cenné trvanlivé drevo, ktoré používali ako koly do viníc.

Človek pestuje stromy nielen kvôli jeho plodom alebo pre okrasné účely, ale napríklad aj kvôli drevu. Drevo je významný materiál, ktorý sa uplatňuje v najmä stavebníctve, potravinárskom priemysle, nábytkárstve atď. Je významným zdrojom tepla ako palivové drevo, štiepka, piliny, peletky, drevené uhlie a pod. Najväčší význam, ktorý si ale často neuvedomujeme, je ekologický a klimatický. Stromy sú kľúčovým organizmom, ktorý nám poskytuje kyslík, pohlcujú CO2, zvlhčujú prostredie, tlmia teplotné výkyvy na zemskom povrchu a zmierňujú tak teplotné rozdiely. Sú významným pohlcovačom prachu a hlučnosti a vytvárajú priaznivejšie prostredie počas horúcich letných dní. Za zmienku stojí aj význam stromov v medicíne a prírodnom liečiteľstve, kde dodnes nielen nepoznáme

význam mnohých látok, ktoré stromy produkujú a mohli by sme ich využiť na liečbu mnohých ochorení, ale ani nevieme a nemáme možnosť vyvinúť podobné látky. A tak sme na stromy naviazaní a skúmame, čo všetko ešte pre nás ukrývajú. Je veľmi pravdepodobné, že v niektorých končinách sveta ešte rastú stromy, ktoré dodnes nepoznáme a nemáme ani tušenie o ich význame nielen pre človeka, ale aj prírodu samú.

VÝZNAM STROMOV PRE ĽUDÍ

88

Mnoho národov má ako neoficiálny národný symbol strom, a väčšina z nich má pôvod už v starých náboženstvách. Pre Slovanov (a teda aj pre nás, Slovákov) sa ním stala lipa. Spolu s dubom tvorili dvojicu posvätných stromov, symbolizujúcich mužský (dub) a ženský (lipa) prvok nielen u Slovanov, ale aj u Germánov. Časom si však dub prisvojili Nemci. Ako protipól nemeckému dubu a nemeckým snahám o podrobenie si Slovanov sa v 19. storočí stala lipa stromom Slovanov. Od vtedy sa často vysádza pri rôznych udalostiach národného významu.

NÁRODNÉ STROMY

Ľudia postupne zisťovali, že drevo určitého druhu stromu je viac vhodné na výrobu niektorých predmetov ako iné druhy. Zisti, aké drevo je najvhodnejšie na: 1. sudy, 2.

fujary, 3. zápalky.

8

9

Každá časť stromu (korene, kmeň, koruna tvorená konármi, listami, kvetmi a plodmi) tvorí nielen významný zdroj obživy, ale poskytuje aj domov nespočetným druhom živočíchov, rastlín, húb a lišajníkov. Stromy s mnohými z nich tvoria spoločenstvá a nažívajú s nimi v prospešnom zväzku (symbióze), no zároveň sú dôležité aj pre tie druhy, ktoré ich využívajú iba pre svoj prospech a prežitie a pomaly ich hubia (parazitizmus). Pre rastliny sú zase významnou oporou (napr. pre brečtan). Iné ich využívajú na to, aby sa dostali na dostatočne slnečnú pozíciu a rastú na konároch počas celého svojho života. Stromy sú ich „držiakmi“, poskytujú im všetky potrebné živiny (napr.

rôzne druhy orchideí). Nedávne poznatky prezradili, že každý strom využíva huby. Tie mu pomáhajú získavať rôzne živiny a minerálne látky z pôdy a tak podporujú jeho rast. Aj odumreté stromy (suché a hnijúce) majú v prírode veľký význam. Prečo? Odumretý strom sa stáva významným zdrojom živín pre množstvo hmyzu a nespočetné druhy mikroorganizmov. Ich zásluhou sa látky ako fosfor, uhlík, draslík a mnohé iné dostávajú opäť do pôdy a tvoria zdroj látok pre iné rastliny, stromy a organizmy. Odumretý strom sa postupne mení na humus, ktorý je významnou zložkou pôdy a bez ktorého by nemohol existovať svet rastlín a ani živočíchov.

VÝZNAM STROMOV PRE INÉ ORGANIZMY

Imelo je poloparazitický krík, ktorý nevyhnutne potrebuje stromy k svojmu životu.

9

1010

Ľudstvo si počas celej svojej existencie uvedomovalo aj význam stromov. Nie však tak ako dnes, z hľadiska vedy a nazhromažďovaných poznatkov, ale skôr z hľadiska viery. Vznikli mnohé povery a tradície, kde sa im v rôznych kultúrach pripisovali rôzne vlastnosti a ľudia verili v ich nadprirodzenú silu. Napríklad cezmína ostrolistá sa už od antických čias považuje za nositeľku šťastia, lebo vraj má schopnosť odpudzovať zlých duchov. Oliva je v hebrejskej a kresťanskej tradícii symbolom mieru. Gaštan jedlý je v ľudových tradíciách symbolom starostlivosti, obozretnosti a opatrnosti. Je to tak pravdepodobne preto, že mnohé európske národy sa v časoch hladu po neúrodných rokoch uchyľovali k múke z gaštanov – najmä predtým, ako boli do Európy dovezené zemiaky. Pečené gaštany

jedli už starí Rimania a pri slávnostiach na počesť matky Zeme piekli z gaštanovej múky špeciálny chlieb. Orechy, plody orecha kráľovského, boli v starom Ríme symbolom blahobytu a nadbytku a rozdávali sa na svadobných hostinách. Stromu, ktorý prináša tieto plody, však Rimania pripisovali skôr negatívne pôsobenie: verili, že dlhší pobyt v jeho tieni spôsobuje bolesti hlavy. Vavrín sa v Grécku dlho považoval za „prorockú“ rastlinu. Ľudia verili, že stačí dať pod vankúš jeden lístok z vavrína, aby sa vo sne dozvedeli, aká budúcnosť ich čaká. V starom Ríme bol vavrín zasa symbolom víťazstva - vavrínový veniec je znakom športových víťazov, poetov a hudobníkov. V stredoveku ho vysádzali ako ochranu proti zlým silám a blesku.

STROMY A TRADÍCIE

Viete, že: keď sa v minulosti narodilo dieťa, zasadili rodičia v záhrade strom? Niekedy bol strom zalievaný aj vodou z prvého kúpeľa bábätka. Zdravotné a životné problémy dieťaťa sa vraj odrážali i na zdravotnom stave stromu, a to aj po odchode potomka z domu. Ak strom bujne rástol rodičia verili tomu, že ich deťom sa

vo svete dobre darí.

O stromoch by sa dalo písať ešte neuveriteľne veľa. Majú nenahraditeľný význam v živote ľudí, a preto by sme k nim mali pristupovať s úctou a nevidieť len finančný zisk z ťažby a predaja dreva. Na záver som si nechal súťažné úlohy v rámci programu Spoločenstvo stromov a Zrkadlo duše. Ak by si sa chcel dozvedieť ešte oveľa, skús navštíviť napr. knižnicu alebo

„presurfuj“ internet.

10

11

12

Stredoeurópsky deň stromov

Za zakladateľa „Dňa stromov“ (Arbor Day) je považovaný americký novinár a politik pôvodom z New Yorku J. Sterling Morton. Keď sa oženil, presťahoval sa do štátu Nebraska. Zaujímal sa o poľnohospodárstvo a prírodu a v článkoch vyzdvihoval dôležitosť zelene. Postupne sa myšlienka osláv Dňa stromu rozšírila do celého sveta. V roku 1951 prijala FAO (Food and Agriculture Organisation) Spojených národov nasledujúce uznesenie: “Konferencia uznala za potrebné, aby si všetci ľudia uvedomovali estetickú a psychologickú, tak i hospodársku hodnotu lesa, a preto doporučuje, aby sa každoročne vo všetkých členských štátoch slávil svetový sviatok stromov a to v dobe, kedy je to v lokálnych podmienkach vhodné.” V stredoeurópskych krajinách bol za dátum Stredoeurópskeho dňa stromov ustanovený 20. október. Ekovýchovná súťaž Stromu života na tému „Stromy“ S radosťou vám oznamujem, že Strom života vyhlasuje pri príležitosti Stredoeurópskeho dňa stromov druhý ročník súťaže pre svojich členov – SPOLOČENSTVO STROMOV. Súťažné aktivity vám odporúčam realizovať od 14. do 20. októbra 2013. Sami si môžete určiť poradie riešenia jednotlivých úloh, niektorú aktivitu - úlohu môžete presunúť aj na víkend (napr. terénne aktivity). Predkladané úlohy sú určené pre mladšie aj staršie deti, realizujú sa v triede/klubovni aj vonku.

Prehľad súťažných aktivít

1. úroveň náročnosti

1. Tvoríme prírodou 2. Tajnička 3. Dvojice stromu 4. Papierová taška

2. úroveň náročnosti

5. Mach-ľovanie 6. Zeleň v našej obci 7. Aké stromy to tu máme? 8. Záhradní architekti

Spoločné aktivity

9. Strom života 10. Zber papiera

Pre výhercov súťaže sú pripravené nasledovné ceny

Víťazný Klub získa Deň s odborníkom na ošetrovanie a sadenie stromov (výsadba stromu, odborné ošetrenie vybraného stromu, prednášku o význame zelene, jej ošetrovaní, bezpečné zlaňovanie). Ďalšie dva víťazné Kluby získajú vecné ceny. Ako môže taký deň s odborníkom vyzerať si môžete pozrieť na http://stromzivota.sk/blog/2013/06/v-korunach-stromov-den-s-arboristom-2013/

13

Zadanie:

Tvorivosti a technike prevedenia sa medze nekladú. Môžete použiť ľubovoľnú techniku a rôzny prírodný materiál.

Hodnotený výstup:

Na vyhodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotografie vašich diel. Nezabudnite napísať aký materiál ste použili a čo dané dielo vyjadruje. Porota bude prihliadať na originalitu a posolstvo diela.

Najkrajšie umenie je odjakživa zakotvené v samotnej prírode. Človek z nej čerpal a stále čerpá inšpiráciu nielen pre umenie, ale aj pre rôzne technické postupy napríklad pri stavbe konštrukcií, využití slnečnej energie a podobne. Skúste aj vy, za pomoci čisto prírodných materiálov, vytvoriť umelecké dielka, ktoré ostatným ľuďom zanechajú nejaký odkaz.

Zadanie:

Z koláže vystrihnite obrázky a vytvorte z nich dvojice, ktoré patria k sebe. Nalepte ich k príslušnému názvu stromu pod kolážou.

Hodnotený výstup: Na vyhodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu z aktivity a správne riešenia.

Ako správni stromáci by ste mali poznať aspoň najbežnejšie druhy stromov, ktoré na Slovensku rastú. Ako jednotlivé druhy stromov poznáte si overím v tejto úlohe.

Poznámka: kliknutím na link si môžete stiahnuť koláž, s ktorou budete v tejto úlohe pracovať.

AKTIVITA Č.1: TVORÍME PRÍRODOU

AKTIVITA Č.2: DVOJICE STROMU

14

Tak ako sa staráme o svoje zdravie, je potrebné sa starať aj o zdravie stromov, ktoré rastú v obciach a mestách a sú ovplyvňované ľudskou činnosťou. Vylúštením tajničky dostanete názov profesie človeka, ktorý stromom rozumie a vie ich dobre ošetriť

Zadanie:

Rozlúštite tajničku.

Hodnotený výstup: Na vyhodnotenie aktivity je potrebné zaslať správne znenie tajničky.

AKTIVITA Č.3: TAJNIČKA

.

1.

2.

3.

4. O

5.

6.

7.

8.

9.

1. Najväčšia nadzemná časť zdravého stromu. 2. Najdôležitejšia surovina, pre ktorú sa klčujú lesy. 3. Strom, z ktorého výťažky sa používajú na výrobu šampónov. 4. Vrchná časť kôry. 5. Strom nimi čerpá vodu a látky v nej rozpustené z pôdy. 6. Stromy v horúcich dňoch ochladzujú okolité prostredie nielen výparom vody ale aj tým, že vrhajú .... 7. Najrozsiahlejšie lesy sveta, pľúca Zeme, na Slovensku najstaršie pôvodné lesy. 8. Využitím energie slnka sa v nich tvorí najviac kyslíka. 9.Týmito plodmi sa prikrmuje v zime lesná zver a vyrába sa z nich aj masť proti reume.

15

Zadanie: Zhotovte si vlastnú papierovú tašku. Jeden postup, ako tašku vyrobiť som si pre vás pripravil. Podľa nákresu (klikni) si na rub papiera prekreslite šablónu – veľkosť šablóny si prispôsobte požadovanej veľkosti tašky. Bodkočiarky vyznačujú línie na strihanie. Pozdĺž bodkovaných čiar papier poskladajte. Širokú hornú záložku prilepte dovnútra a spojte oba pozdĺžne konce. Dno tašky vytvoríte tak, že prehnete dovnútra jednotlivé časti v číselnom poradí podľa obrázka. V tomto poradí ich aj zlepte. Hotovú tašku zlepte naplocho a urobte dierky na držadlá. Bočné sklady vložte dovnútra. Cez dierky prevlečte šnúrku, špagát alebo stužku a držadlá zviažte podľa nákresu alebo každé držadlo môžete urobiť zvlášť tým, že na dvoch koncoch z vnútornej strany tašky urobíte väčšie uzly ako je veľkosť dierok. Povrch tašky si môžete vyzdobiť podľa svojich predstáv. Fantázii sa medze nekladú.

Určite mnohí z vás dávajú svojim súrodencom, rodičom alebo priateľom darčeky. Obchody sú plné rôznych baliacich papierov a darčekových tašiek, ktoré sú vyrobené z plastu alebo kvalitného papiera. Veľa takýchto papierových tašiek nie je vyrobená z recyklovateľného papiera a stojí nemálo peňazí. Prispejme k zachovaniu lesov tým, že si vyrobíte takúto tašku sami. Navyše ekologickým spôsobom z rozličných zvyškov starého papiera, ktorý by sa inak zahodil do kontajnera. Pevnejšie tašky sa dajú použiť aj na ľahšie nákupy napr. pečiva.

AKTIVITA Č.4: PAPIEROVÁ TAŠKA

16

Skôr než sa dozviete ako sa robí mossgraffitti (klikni), povedzme si niečo o vplyve farbných náterov, ktoré ani zďaleka nie sú dobré pre životné prostredie. Mnoho z nich obsahuje škodlivé látky ako sú olovo, kadmium, formaldehyd či freóny v sprejoch a mnoho ďalších. Vy, ako mladí ekológovia, použijete namiesto farby mach a jogurt. Mach je malý spolupútnik so stromami, keďže veľmi často rastie na ich kôre. Machy sú staré rastliny, ktoré sú ukážkou prechodu vodných rastlín k suchozemským rastlinám. V prírode, ale aj pre človeka, majú machy veľký význam. Regulujú hospodárenie s vodou, ktorú dokážu prijímať celým povrchom tela. Zadržiavajú vlahu a postupne ju vyparujú do okolitého prostredia. Takže nielen stromy, ale aj machy nám vedia zlepšiť kvalitu ovzdušia tam kde žijeme. Taktiež vytvárajú biotopy pre mikroskopické organizmy, najmä riasy, huby a bezstavovce.

Zadanie:

Dobré umelecké dielo vyžaduje starostlivé prípravy, ktoré spočívajú aj vo výbere vhodného miesta - vhodnej steny. Stena by mala mať drsný povrch, aby sa na ňu mach vedel prichytiť. Stena by nemala byť na priamom slnku, keďže machy majú radi vlhko. Okrem výberu steny si urobte náčrt vášho diela. Ako náhle máte náčrt, môžete sa vybrať nazbierať potrebné suroviny na mach-ľovane. Najdôležitejšou zložkou je mach. Ten nájdete hocikde na starých múroch budov, mosta či betónových paneloch zregulovaných tokov, na kameňoch a podobne. Čo budete potrebovať: K hrsti machu budete potrebovať dve šálky kyslého mlieka (jogurt môže byť použitý ako náhrada), 1 polovica čajovej lyžičky cukru, 2 šálky vody (môže sa použiť aj pivo), mixér, štetec, nádoba pre konečnú zmes, na zahustenie sa môže použiť kukuričný škrob. Postup: Opatrne umyte mach tak, aby obsahoval minimum pôdy. Rozdeľte ho na niekoľko menších zhlukov aby sa lepšie rozmixoval. Mach vložte do mixéra, pridajte dve šálky kyslého mlieka, dve šálky vody a pol lyžičky cukru. Zmes rozmixujte, až kým nebude vodná na nanášanie a rozotieranie štetcom. Ak je zmes veľmi riedka, pridajte kukuričný škrob. Naopak ak je zmes hustá, stačí pridať vodu. Nadbytočné množstvo zmesi môžete skladovať v chladničke pre neskoršie použitie. Váš obraz si najprv na stenu nakreslite kriedou. Na zložitejšie tvary obrazu môžete použiť šablóny z kartónu. Následne naneste na stenu pripravenú zmes štetcom. Veľmi dôležitá je starostlivosť o novovytvorenú „machovú stenu/dielo“ prvých pár týždňov, kedy je potrebné 1 až 2 krát za deň stenu rozprašovačom navlhčiť. Najlepším obdobím je jeseň alebo jar kedy je vlhkejšie počasie. Stenu pravidelne kontrolujte či nevysychá alebo či nie je potrebné mach doplniť zarobenou zmesou. Ak by ste chceli machové dielo odstrániť, najúčinnejším spôsobom je nasprejovanie machu limetkovou šťavou – ktorá efektívne mach odstráni.

AKTIVITA Č.5: MACH-ĽOVANIE ALEBO MOSS-GRAFFITTI

17

Určite aj vašu obec/mesto skrášľuje zeleň – stromy, kry a trávniky, či záhony s trvalkami alebo letničkami.

Napriek tomu niektorí ľudia ničia zeleň v mestách z nedbanlivosti alebo za účelom dosiahnutia svojich komerčných zámerov. Keďže nie všetci majú radi prírodu tak ako vy a my, je dôležité aby sa v tejto súvislosti dodržiavali určité legislatívne predpisy pre jej zachovanie a ochranu.

V tejto aktivite sa oboznámite so základnými predpismi a zistíte ako sa dodržujú vo vašej obci.

Zadanie:

V mene Klubu pošlite „oslovovací list“ (kliknite) svojmu Primátorovi/starostovi.

V týždni Spoločenstva stromov si naplánujte exkurziu po meste/obci, kde na základe odpovedí primátora/obce na oslovovací list zmonitorujete výruby a výsadby. Ak odpovede od obce nedostanete včas, zmonitorujte územie na základe vášho samostatného pozorovania, prípadne informácií od kamarátov či rodičov.

V úvodnej diskusii si vysvetlite význam zelene v krajine a v sídlach. Prečítate si základné legislatívne predpisy súvisiace s ochranou drevín a zamyslite sa či viete o nejakých výruboch alebo výsadbe vo vašom meste/obci.

Počas exkurzie nafoťte výruby drevín a ku každej fotografii dajte stručný popis ako aj svoje názory na jednotlivé výruby a výsadby.

Hodnotený výstup: Na vyhodnotenie aktivity je potrebné zaslať vami nafotené obrázky výrubov a výsadby vo vašej obci. Podľa možností aj odpoveď od obce na vami zaslaný oslovovací list.

AKTIVITA Č.6: ZELEŇ V NAŠEJ OBCI

18

Základné predpisy súvisiace s ochranou drevín

Práva a povinnosti pri ochrane drevín ustanovuje

Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/ 2002 Z.z.

Podľa tohto zákona sa zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny!

Výrub drevín

Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody – ktorým je v tomto prípade obec/mesto. Každá obec by mala mať formulár žiadosti o výrub, ktorú žiadateľ o výrub vyplní a zašle na mestský úrad.

Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje:

- na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s výmerou do 10 m2,

- na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných záhradách a záhradkárskych osadách.

- pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu,

- pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku,

- ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak výrub vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody,

Každý je povinný výrub písomne oznámiť príslušnému obecnému alebo mestskému úradu najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.

Náhradná výsadba

Čo znamená náhradná výsadba? Jednoducho povedané, čo vyrúbeš na jednom mieste to isté vysaď na mieste, ktoré ti určí obec alebo zaplať za to, čo si vyrúbal a obec vysadí za tie peniaze iné stromy.

19

Ak chceme mať v obci alebo na sídlisku kvalitnú zeleň, musíme poznať aj jej druhovú skladbu – teda poznať druhy, ktoré tam rastú a vedieť čo je kde vhodné dosadiť. Každý záhradný a krajinný architekt veľmi dobre pozná dreviny, ktoré sú vysádzané popri uliciach, v parkoch či iných areáloch. Je dôležité poznať aj nároky jednotlivých druhov stromov na stanovištné podmienky ako sú napríklad druh a typ pôdy, vlhkosť pôdy či dostupnosť podzemnej vody. Taktiež treba byť opatrný pri vysádzaní nepôvodných druhov drevín, z ktorých niektoré sa môžu nebezpečne šíriť do okolitej voľnej prírody a tak ohrozovať pôvodnú biodiverzitu.

Zadanie:

Vyberte si vo vašej obci určité územie a podľa určovacích kľúčov a atlasov drevín zistite aké druhy a koľko stromov rastie na vami vytýčenom úseku obce. Zistené počty zapíšte do záznamovej karty (klikni). Nakoniec vaše zistenia zosumarizujte.

Hodnotený výstup: Na vyhodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu z priebehu mapovania stromov a vyplnenú záznamovú kartu.

AKTIVITA Č.7: AKÉ STROMY TO TU MÁME?

20

Ste spokojní s tým ako vyzerá areál vašej školy? Určite v každom takomto areáli sa nájdu plochy zelene alebo plochy, na ktorých by zeleň mohla byť vysadená. Zahrajte sa na záhradných architektov a skúste nakresliť návrh, ako by ste chceli aby vyzerala zeleň v areáli vašej školy. Nebudeme vám tu dávať množstvo rád ako treba postupovať a čoho sa treba vyvarovať. Len myslite na to, že stromy sa dožívajú mnoho rokov a dorastajú do veľkých rozmerov. Mnoho ľudí pri výsadbe „jedličiek“ pod oknami na to zabúda a potom sú nevyhnutné zbytočné výruby dospelých stromov.

Zadanie:

Nájdite si miesto odkiaľ máte najlepší výhľad na celý areál. Zaznačte si na výkres najprv chodníky, cesty, ihriská a budovy, prípadne inžinierske siete (vedenie elektrickej energie), ktoré sú najväčším obmedzením pre rast stromov

Zakreslite existujúce dreviny prípadne bylinné záhony. Farebne alebo tvarovo odlíšte listnaté a ihličnaté stromy, kríky, byliny, trávnik. Každému stromu a kríku alebo skupine kríkov priraďte číslo. V popisnej tabuľke k výkresu potom ku každému číslu skúste priradiť druh stromu či kríku.

Ste spokojný s tým ako vyzerá váš areál? Ak nie, podobným spôsobom urobte vlastný návrh. Inšpirujte sa výkresmi (klikni), ktoré som si pre vás pripravil.

Hodnotený výstup: Na vyhodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu z priebehu aktivity a obrázok výkresu súčasného a navrhovaného stavu.

AKTIVITA Č.8: ZÁHRADNÍ ARCHITEKTI

21

Už ste niekedy sadili strom? Stredoeurópsky deň stromov je na zasadenie Klubového stromu vynikajúca príležitosť, z ktorej sa môže stať tradícia!

Oslovte miestnu samosprávu alebo sa dohodnite s riaditeľom školy, či by vám nepomohli finančne a materiálne s výsadbou aspoň jedného pekného stromu. Môžete skúsiť osloviť aj firmy zaoberajúce sa pestovaním a predajom sadeníc, ktorá vás môže sponzorsky podporiť. Skúšajte aj u rodičov. Môžete do výsadby zapojiť aj ostatné deti, učiteľov či rodičov alebo miestne akčné skupiny. Urobte si z toho spoločnú akciu na vzdanie úcty k stromom.

Zadanie:

Pripravte si vlastný oslovovací list alebo prezentáciu „Dňa stromov“, v ktorej vysvetlíte prečo chcete vysadiť strom. Ak sa vám podarí zohnať stromček, vysaďte ho.

Postup pri výsadbe stromu:

• pripravte si samotný stromček. Záhradníckymi nožnicami odstrihnite preschnuté a poškodené korene. Dávajte pozor aby ste nepoškodili vlásočnicové – najjemnejšie korienky,

• vykopte jamu, ktorá by mala mať veľkosť 1,5 násobku objemu koreňového balu,

• na dno vykopanej jamy nasypte kvalitný substrát a zalejte výdatne vodou,

• vložte stromček do jamy s vodou, pridržte ho v požadovanej polohe a počkajte kým voda vsiakne,

• podľa veľkosti stromu je potrebné strom upevniť kolmi,

• začiatok kmienika nesmie byť vysoko nad povrchom okolitého terénu. Avšak ani príliš nízko (očkované stromčeky musia mať miesto očkovania nad povrchom pôdy),

č i j á ť k li

Spoločné úlohy

AKTIVITA Č.9: STROM ŽIVOTA

22

• asi v polovičke zeminu zalejte vodou,

• pokračujte v zasypávaní a vytvorte zálievkovú misku (obrázok vedľa), aby sa voda pri polievaní stromu kumulovala pri jeho kmeni. Môžete dookola urobiť aj malú „hrádzku“ z vykopaných trávnych drnov, ktoré vodu zadržia,

• terén v okolí vysadeného stromu upravte a strom ešte raz poriadne zalejte vodou,

• zálievku opakujte aj v neskôr, kým strom nedosiahne koreňmi spodnú vodu. Do vtedy je odkázaný na výdatné dažde a vašu pomoc

V dospelosti sa vám všetkým odmení

Hodnotený výstup: Na vyhodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotodokumentáciu z priebehu aktivity. Hodnotí sa aj celková aktivita Klubu, aj keby sa nepodarilo nájsť prostriedky na výsadbu stromu.

23

Zberový papier patrí medzi významné druhotné suroviny, ktorý je možné opätovne spracovať - recyklovať.

Recyklácia je proces opätovného využitia predtým už použitých materiálov a produktov, v našom prípade starého papiera. Opätovným spracovaním recyklovateľných odpadov šetríme prírodné zdroje a obmedzujeme zaťažovanie životného prostredia veľkým množstvom odpadu.

Z vytriedeného „odpadového“ papiera sa v papierňach vyrobí nový, vďaka čomu sa nemusí zoťať toľko stromov a zníži sa množstvo odpadu. Zberový papier je vhodný na výrobu obalových a toaletných papierov, na výrobu kartónov a papiera, ktorý nevyžaduje vysokú kvalitu. Papier je možné recyklovať päť až sedemkrát.

Na výrobu 1 tony papiera sa vyrúbe 24 stromov. Recykláciou 1 tony papiera zachránite až 17 z nich.

Zadanie:

Vyhláste v rámci Klubu/triedy/školy zber papiera a na konci týždňa zhodnoťte koľko kilogramov papiera sa vám podarilo vyzbierať. Vyzbieraný papier môžete po dohode s vybranou firmou, ktorá papier vykupuje vymeniť napríklad za toaletný papier alebo servítky, ktoré určite v škole či v rámci Klubu využijete . Niektoré firmy takýto papier aj vykupujú a za nazbierané peniaze môžete kúpiť napríklad sadenicu stromu. V zbere môžete samozrejme pokračovať aj po skončení súťaže.

Tu sú internetové odkazy na firmy, ktoré vykupujú papier:

väčšia časť Slovenska http://www.vykup-papiera.sk/kontakt.html

Bratislava, Senec, Šamorím, Malacky, Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín

http://www.carpus.sk/kontakt_carpus.html

Bratislava a okolie http://www.ekoway.sk/vykup-zberoveho-papiera

http://patex.sk/zber-papiera/

Hodnotený výstup: Na vyhodnotenie aktivity je potrebné zaslať fotografie z vášho zberu papiera so stručnou správou o priebehu aktivity.

AKTIVITA Č.10: ZBER PAPIERA

24

25

Zrkadlo duše Fotografia má zázračnú schopnosť zachytiť podobu formy, ktorú stvorila príroda alebo človek. Často pri takomto výtvore ostaneme užasnutí, niečo sa v nás pohne. To čo sa stalo je, že sme pocítili krásu. Viete však povedať kedy je Vaša duša vnímaním krásy pohladená? Pokúste sa zachytiť túto krásu na fotografii a podeľte sa o ňu s ostatnými.

Fotografická súťaž Stromu života

Na záver prvého čísla časopisu mám pre vás ešte jednu súťaž. Strom života pre svojich členov vyhlasuje 4. ročník súťaže – Zrkadlo duše. Ak radi fotíte, rád sa na vaše fotografické počiny, zachycujúce krásu, pozriem. Pre výhercov súťaže sú pripravené nasledovné ceny Autor víťaznej fotografie získa digitálny fotoaparát. Ďruhou a treťou cenou sú vecné ceny. Pre inšpiráciu si môžete pozrieť víťazné fotografie z minulého ročníka súťaze.

Teším sa na vás opäť o mesiac. Váš stromák