Svetkarpat obalka press.indd 1 5. 10. 2009 15:54:49daphne.sk/wp-content/uploads/2013/12/svetkarp_sk_web.pdf · Recenzenti Adrian-Iovu Biris, Tomáš Brinke, Daniel Dítě, Jelka Crnobrnja

Svetkarpat_obalka_press.indd 1 5. 10. 2009 15:54:49

DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie

Iniciatíva karpatského ekoregiónu

Thüringer Ökoherz

Bratislava 2009

Editorky Andrea Královičová, Silvia Herianová

Autori textu Martina Badidová Brinzíková, Erik Baláž, Mária Bizubová, István Csaba Botos, Marek Brinzík, Jan Dušek, Peter Fedor, Jana Fedorová, Dobromil Galvánek, Anna Guttová, Michal Hájek, Monika Chrenková, Biljana Macura, Józef Michałek, Katarína Mišíková, Monika Ochwat Marcinkiewicz, Soňa Ripková, Alexander Seyboth, Tibor Sos, Miroslav Tadic, Lydia Tasenkevich, Dan Turtureanu, Marcel Uhrin, Vít Zavadil

Autori aktivít Monika Chrenková, Barbara Immerová, Viera Lasáková, Katarína Polláková

Recenzenti Adrian-Iovu Biris, Tomáš Brinke, Daniel Dítě, Jelka Crnobrnja Isailovic, Milan Janák, Ivan Jaric, Andrea Královičová, Svatava Kubešová, Zdeněk Palice, Anna Ronikier, Wojciech Sierka, Lídia Turanová, Milan Valachovič, Mircea Verghelet, Zbigniew Witkowski

Poďakovanie patrí Mirekovi Kutálovi za poskytnutie podkladov k textom o veľkých šelmách

Preklad anglických príspevkov do slovenčiny Silvia Herianová, Monika Chrenková

Autori fotografi í Tibor Sos, Richard Watzka, Michal Babnič, Tomáš Dražil, Josef P. Halda, Milan Janák, František Mihál, Braňo Molnár, Jozef Kormančík, Andrea Královičová, Peter Olekšák, Ján Ripka, Ján Šeff er, Viera Šeff erová Stanová, archív DAPHNE

Kresby Richard Watzka, archív DAPHNE

Grafi cká úprava Richard Watzka, RWDesign (www.rwdesign.sk)

Dizajn a obálka Richard Watzka

Vydavateľ DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie (www.daphne.sk), Bratislava

Spolupráca Iniciatíva karpatského ekoregiónu (www.carpates.org), Bratislava,

Thüringer Ökoherz (www.oekoherz.de), Weimar

Finančná podpora Deutsche Bundesstift ung Umwelt (www.dbu.de) v rámci projektu Svet Karpát – zvyšovanie povedomia o biodiverzite Karpát

Cicero, s.r.o. (www.cicero.sk), Bratislava

Nadácia SPP (www.nadaciaspp.sk), Bratislava, v rámci projektu Svet Karpát na Slovensku

Tlač Cicero, s.r.o., Bratislava

ISBN 978-80-89133-17-8EAN 9788089133178

© DAPHNE 2009

Obsah 1

Obsah

Názov kapitoly (meno autora) / meno recenzenta

Obsah . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1

Úvod 1. (Andrea Královičová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Abiotické podmienky Karpát 2. (Mária Bizubová) / Lídia Turanová . . . 5

Aktivity (Barbara Immerová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

Pracovné listy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

Biologická rozmanitosť Karpát 3. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

Celkový pohľad na biotopovú a druhovú diverzitu (všetci autori uvedení nižšie) / všetci recenzenti uvedení nižšie . . . . . . . . . . . . . . 19

Cievnaté rastliny (Lydia Tasenkevich, Dan Turtureanu) /

Andrea Královičová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

Machorasty (Katarína Mišíková) / Svatava Kubešová . . . . . . . . . . . 22

Lišajníky (Anna Guttová) / Zdeněk Palice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

Huby (Soňa Ripková) / Anna Ronikier . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Cicavce (Marcel Uhrin) / Milan Janák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28

Vtáky (Marek Brinzík) / Tomáš Brinke . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

Plazy (Tibor Sos, Biljana Macura) / Jelka Crnobrnja Isailovic . . . . . 29

Obojživelníky (Vít Zavadil) / Jelka Crnobrnja Isailovic . . . . . . . . . . 30

Ryby a mihule (Jan Dušek) / Ivan Jaric . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33

Bezstavovce (Peter Fedor, Jana Fedorová) / Wojciech Sierka . . . . . . 35

Obrázky druhov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37

3.1 Lesné biotopy Karpát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41

Význam a funkcie (Erik Baláž) / Iovu-Adrian Biris . . . . . . . . . . . . . 41

Typy (Erik Baláž) / Iovu-Adrian Biris . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43










Obrázky druhov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

3.2 Travinné biotopy Karpát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

Význam a funkcie (Dobromil Galvánek) / Milan Valachovič . . . . . . 81

Typy (Dobromil Galvánek) / Milan Valachovič . . . . . . . . . . . . . . . . . 82










Obrázky druhov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95

3.3 Vodné a mokraďové biotopy Karpát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103

Význam a funkcie (Michal Hájek) / Daniel Dítě . . . . . . . . . . . . . . . 103

Typy (Michal Hájek) / Daniel Dítě . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 104



Kniha 1.indb Odd1:1 28. 10. 2009 18:13:16

2 Svet Karpát







Obojživelníky (Vít Zavadil) / Jelka Crnobrnja Isailovic . . . . . . . . . . 112

Ryby a mihule (Jan Dušek) / Ivan Jaric . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 116


Obrázky druhov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120

3.4 Extrémne biotopy Karpát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129

Typy (Marcel Uhrin) / Andrea Královičová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129

Cievnaté rastliny (Lydia Tasenkevich, Dan Turtureanu) / Andrea Královičová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 131








Obrázky druhov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139

Aktivity (Monika Chrenková, Barbara Immerová, Viera Lasáková, Katarína Polláková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143

Pracovné listy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 179

Človek a biodiverzita v Karpatoch 4. (Miroslav Tadic) /

Zbigniew Witkowski . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 269

Tradičné osady a historické dedičstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 270

Vplyv moderného sveta na životné prostredie . . . . . . . . . . . . . . . . 272

Aktivity (Monika Chrenková, Viera Lasáková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . 279

Pracovné listy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 287

Ochrana biodiverzity v Karpatoch 5. (Monika Chrenková) /

Mircea Verghelet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 301

Celosvetový význam karpatskej biodiverzity . . . . . . . . . . . . . . . . . 302

Vplyv Európskej únie na biodiverzitu Karpát . . . . . . . . . . . . . . . . . 304

Karpatské iniciatívy na ochranu biodiverzity . . . . . . . . . . . . . . . . . 306

Ochrana biodiverzity na národnej úrovni . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 307

Miestna úroveň – úloha mimovládnych organizácií

a miestnych ľudí pri ochrane prírody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 309

Aktivity (Monika Chrenková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 313

Pracovné listy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 322

Konkrétne príklady ochrany a rozumného využívania 6. biodiverzity v Karpatoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 341

Poľsko: Tradičné pastierstvo v Tatrách a Beskydách (Monika Ochwat Marcinkiewicz, Józef Michałek) . . . . . . . . . . . . 341

Slovensko: Ekologická obnova údolia Olšavice – Úspešný

projekt obnovy územia a ochrany pred povodňami (Martina Badidová Brinzíková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 343

Maďarsko: Ochrana veľkých šeliem v Maďarsku

(István Csaba Botos) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 345

Česká republika: Biele Karpaty – návrat k tradíciám. Úspešný

projekt návratu k tradíciám a prepojenia moderných

technológií (Martina Badidová Brinzíková) . . . . . . . . . . . . . . . . 347

Nemecko: Tradičné ovocné sady – priestor pre

environmentálne zážitky (Alexander Seyboth) . . . . . . . . . . . . . . 349

Literatúra 7. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 353

Kniha 1.indb Odd1:2 28. 10. 2009 18:13:18

svetkar_predely_sk_press.indd 1 2. 10. 2009 13:15:19

1 | Úvod 3

1 Úvod

Karpaty sú jedno z najväčších pohorí v Európe. Siahajú od rieky Dunaj v Rakúsku až na

územie Srbska južne od Železných vrát na hranici medzi Rumunskom a Srbskom. Ich oblúk

s dĺžkou takmer 1 500 km prekračuje hranice ôsmich štátov. Pokrývajú plochu 210 000 km2.

V regióne nachádza svoj domov 18 miliónov ľudí.

Karpaty sú unikátny ekosystém a majú výnimočne vysokú biologickú rozmanitosť. Pat-

ria medzi najväčšie lesnaté územia v Európe a posledné významné územia so zachovanými

pralesmi. Sú domovom takmer tretiny európskej fl óry cievnatých rastlín, z čoho je viac ako

220 endemitov, t. j. druhov, ktoré nerastú mimo územia Karpát, a žije tu 44 % druhov cicavcov

Európy. Predstavujú tiež významné útočisko životaschopných populácií veľkých šeliem, ako

je vlk, medveď a rys.

Lokalizácia Karpát na križovatke rôznych biogeografi ckých oblastí, ako aj zaľadnenie v minu-

losti prispeli k bohatému zastúpeniu rôznych prvkov fl óry a fauny – popri alpínskych prvkoch

typických pre horské masívy tu nachádzame aj severské (boreálne), panónske, balkánske či

mediteránne druhy.

Karpaty sú bohaté aj na zachovanú tradičnú architektúru, ktorá je prispôsobená celkovému

rázu krajiny. V niektorých častiach Karpát naďalej pretrváva tradičné pasenie oviec. Ovčiarstvo je unikátnym príkladom spolunažívania človeka, oviec a veľkých mäsožravcov v oblastiach

s rozšíreným pastierstvom.

To všetko sú Karpaty, bohaté, no zároveň zraniteľné a ohrozené. Máme veľa dôvodov byť na

ne hrdí. Sú v dosahu, a predsa často ďalej ako Alpy či more v Chorvátsku. Veľakrát si Karpaty

nevážime a nechránime dostatočne ich nádhernú a vzácnu prírodu.

Toto sú motívy, ktoré sa podpísali pod vznik Sveta Karpát, publikácie, ktorej idea vznikla

už v roku 2003. Avšak až v roku 2007 sa mohla začať realizovať. Nemecká spolková nadácia pre životné prostredie (DBU) totiž schválila spoločný projektový návrh troch organizácií:

Inštitútu DAPHNE, Iniciatívy karpatského ekoregiónu (CERI) a organizácie Th üringer Ökoherz s názvom Svet Karpát – zvyšovanie povedomia o biodiverzite Karpát a fi nančne

prispela na jeho realizáciu.

Pojem biodiverzity je veľmi často skloňovaným pojmom. Vieme však, čo si pod ním pred-

staviť? Čo znamená a čo všetko zahŕňa rozmanitosť živej prírody? Prečo je dôležitá pre ľudí, či

už žijú v meste alebo na vidieku? Čo ju najviac ohrozuje? Ako ju chránime a čo môžeme urobiť

na jej zachovanie? Aj na tieto otázky sa snažíme nájsť odpovede v našej príručke, pričom vy-

užívame príklady z konkrétneho územia – územia Karpát.

Kniha 1.indb 3 28. 10. 2009 18:13:19


2 | Abiotické podmienky Karpát 5

2 Abiotické podmienky Karpát

Názov „Karpaty“ pravdepodobne prvýkrát použil grécky astronóm a geograf Klaudius Ptole-

maios ako Karpates oros. Je to starý termín predkeltského indoeurópskeho pôvodu, ktorý sa

udržuje len v odbornej literatúre. V žiadnej krajine, ktorou horská sústava Karpát prechádza,

sa v hovorovej reči nepoužíva.

Karpaty predstavujú rozsiahly európsky horský systém s rozlohou asi 210 000 km³ a dĺžkou

takmer 1 500 km. Karpatský oblúk je vypuklý smerom na severovýchod a tiahne sa z Rakúska

až na územie Srbska, južne od Železných vrát (Porţile de Fier; Đerdap, Đerdapska clisura). Na

západe hraničí s Alpami, na juhozápade s Dinármi (Dinara). Okrem Rakúska a Srbska prechá-

dzajú Karpaty cez územie Česka, Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska a Maďarska. Najširšie

sú na poludníku Krakova a Tatier, najužšie v rumunskom pohorí Fagaraš (Făgăraş). Najvyšší bod

Karpát je Gerlachovský štít na území Slovenska s výškou 2 655 m n. m. Karpaty sú súčasťou

Alpsko-himalájskej sústavy a jednej z hlavných geologických jednotiek Európy – alpíd.

Karpaty podobne ako Alpy nemajú jednotné členenie, ktoré by bolo prijaté vo všetkých

karpatských krajinách. Poľská, česká a slovenská geografi a delí oblúk Karpát na Západné Karpaty, Východné Karpaty a Južné Karpaty. Hranica medzi Západnými a Východnými Kar-

patmi prechádza približne v línii (juh – sever) medzi Michalovcami a Bardejovom a poľskými

mestami Nowy Sącz a Tarnów.

Rumunská geografi a rozlišuje Severné Karpaty (t. j. Západné Karpaty v slovenskom, čes-

kom a poľskom chápaní), Východné Karpaty, Južné Karpaty (Carpati Meridionali, nazývané

aj Transylvánske Alpy) a Západné Karpaty. Pod Západnými Karpatmi chápe sústavu pohorí

medzi dolinami Samoša (Someş, Someşul) a Dunaja. Hranica medzi Východnými a Južnými

Karpatmi sa kladie do priesmyku Predeal (Predeal) (1 033 m n. m.) medzi kotlinou Brašova

(Braşov) a dolinou rieky Prahova (Prahova). Hranicu medzi Južnými a rumunskými Západnými

Karpatmi dávajú rumunskí geografi do tektonickej brázdy riek Temeš (Timiş) – Čierna (Cerna)

až do doliny rieky Maruša (Mureş, Mureşul).

Časť Východných Karpát na Ukrajine sa nazýva Ukrajinské Karpaty alebo tiež Lesné Kar-

paty, srbský úsek medzi riekami Dunaj a Timok sa označuje Karpatské hory. Do Karpát boli

zahrnuté až na konci 20. storočia, dovtedy sa omylom zaraďovali do pohoria Balkán.

Kniha 1.indb 5 28. 10. 2009 18:13:21

2 | Abiotické podmienky Karpát 15

Pracovný list 1

Kniha 1.indb 15 28. 10. 2009 18:13:43


3 | Biologická rozmanitost Karpát 19

3 Biologická rozmanitost Karpát

Celkový pohľad na biotopovú a druhovú diverzitu

Karpaty sú útočiskom pre množstvo ohrozených druhov živočíchov, napríklad pre medveďa

hnedého, vlka, rysa a dravé vtáky. So svojimi 4 000 druhmi cievnatých rastlín sú domovom

pre 3 % európskej fl óry. Z nich je vyše 220 endemických druhov, ktoré nenájdeme nikde

inde vo svete.

Karpatské lesy predstavujú jeden z najväčších lesných komplexov v Európe a svojím vý-

znamom siahajú ďaleko za hranice horstva. Na tomto rozsiahlom území sa dodnes zachovalo

vyše 300 000 hektárov pralesov, aké inde v Európe nenájdeme. Z európskeho pohľadu sú významné najmä bukové a jedľovo-bukové pralesy, ktorých plocha presahuje 120 000 hektárov. Hodnota karpatských lesov však zďaleka nespočíva len vo zvyškoch pralesov, ale

predovšetkým v státisícoch hektárov prirodzených lesov, kde človek síce zasiahol, no stále ich

nepremenil na intenzívne obhospodarované plantáže stromov. Aj tieto lesy si preto z veľkej

časti zachovali svoj prírodný charakter.

Karpaty predstavujú most medzi lesmi severnej a južnej Európy. Stali sa refúgiom pre množ-

stvo rastlinných a živočíšnych druhov počas ľadovej doby, ako aj migračným koridorom medzi

severnou a západnou Európou po jej skončení. Z tohto dôvodu karpatské lesy v sebe ukrývajú

množstvo reliktných a endemických druhov.

Kniha 1.indb 19 28. 10. 2009 18:13:46


Obrázky druhov

Myš domová

Lomikameň trváci

Zvonček karpatský

Kukučka Lychnis nivalis

Silenka Silene dinaricaOrgován

Jósikov Letária líščia

Stužkovec Ramalina carpatica Solenopsora carpatica

Lekanora Gislerova

Podkovár malý Kuna skalná

Plamienka driemavá

Dážďovník obyčajný

Pohánkovec japonský

Kniha 1.indb 37 28. 10. 2009 18:14:09


3.1 | Lesné biotopy Karpát 41

3.1 Lesné biotopy Karpát

Les nie je len plocha porastená stromami. Je to predovšetkým zložitý ekosystém, ktorý okrem

stromov tvoria aj tisíce ďalších druhov organizmov – od mikroskopických baktérií a húb až po

veľké mäsožravce, ako sú medvede a vlky. Všetky tieto druhy sú v lese navzájom „uviaznuté“

v zložitej sieti života a spoluvytvárajú tak systém, ktorý pomáha stabilizovať klímu a vodný

režim krajiny, čistí vzduch, produkuje drevo a lesné plody či umožňuje oddych a rekreáciu.

Význam a funkcie

Do veľkej miery sme všetci závislí od lesov. Po stáročia lesy zohrávali významnú úlohu pri

zabezpečení životných potrieb ľudí a v hospodárskom rozvoji spoločnosti prostredníctvom

produktov a služieb, ktoré poskytovali.

Význam a úloha lesov sa s rozvojom spoločnosti zvyšovali a diverzifi kovali. V súčasnosti lesy

plnia množstvo rozmanitých funkcií: vyrovnávajú klimatické extrémy, spomaľujú odtok vody

pri prudkých lejakoch, rýchlosť vetra, čistia vzduch, tvoria a chránia pôdu, sú zásobárňou uhlí-

ka, protihlukovou bariérou, útočiskom biologickej rozmanitosti, miestom rekreácie, zdrojom

drevnej suroviny pre stavebníctvo, výrobu nábytku, papiera, hudobných nástrojov a pod. Lesy

sú tiež zdrojom liečivých rastlín a lesných plodov.

Dalo by sa povedať, že vďaka lesom sú podmienky na život na Zemi priaznivejšie, ako by

boli bez nich. Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie.

Les a voda

Karpatské horské lesy môžu byť ohromnou zásobárňou vody, postupne sa uvoľňujúcou do vodných tokov, ale aj miestom vzniku povodní. Záleží na tom, v akom sú stave. V horách pad-

ne oveľa viac zrážok ako v nížinách. Časť tejto vody spotrebujú lesy a časť sa prostredníctvom

vodných tokov dostáva do nižšie položených oblastí obývaných ľuďmi. To, ako rýchlo voda

z lesa odtečie, závisí od jeho kvality, ale aj od geologického podložia a ďalších faktorov, ktoré

Kniha 1.indb 41 28. 10. 2009 18:14:48

3.1 | Lesné biotopy Karpát 65

Obrázky druhov

Bažanka trváca

Prilbica biela Tis obyčajný

Mačucha cesnačkovitá

Mliečivec alpínsky

Javor horský

Javor mliečny

Lipkavec marinkový Zubačka

cibuľkonosná Kopytník európsky

Cesnačka lekárska Mesačnica trváca

Brusnica čučoriedková Chlpaňa hájna Črievičník papučkový

Kniha 1.indb 65 28. 10. 2009 18:15:28


3.2 | Travinné biotopy Karpát 81

3.2 Travinné biotopy Karpát

Pri pohľade na mapu Karpát vidíme, že na väčšine ich územia dominujú lesy. Po skončení posled-

nej ľadovej doby sa v Karpatoch začali rozširovať lesy. Názory na to, či v tomto období bolo celé

pohorie pokryté lesmi, sa výrazne rôznia. Je však dosť pravdepodobné, že v horách existovali

malé nelesné plochy, ktoré potom človek – hospodár – rozšíril. Rozšírené plochy slúžili ako

zdroj potravy pre dobytok. Keďže sa využívali veľmi extenzívne, vyššia produkcia bola možná

iba vtedy, ak sa plochy trávnych porastov neustále rozširovali. Preto s nárastom počtu obyva-

teľov rástla aj ich celková rozloha. Významné zmeny sa udiali v 20. storočí, keď intenzifi kácia

poľnohospodárstva umožnila zvýšiť produkciu v rámci menšieho územia. Niektoré travinné

biotopy boli zmenené tak, aby ich bolo možné intenzívnejšie využívať. Iné, predovšetkým

v odľahlých lokalitách, sa prestali využívať a postupne zarástli kríkmi a stromami.

Význam a funkcie

Travinné biotopy možno rozdeliť do troch kategórií podľa toho, ako vznikli. Prírodné travin-né porasty sa nachádzajú na najextrémnejších stanovištiach, kde sa nedokáže vytvoriť les. Je

to predovšetkým vo vysokých horách nad hornou hranicou lesa alebo na extrémne suchých

miestach strmých skalnatých svahov. Sú relatívne stabilné a existujú bez vplyvov pravidelných

ľudských aktivít, akými sú kosenie a pasenie.

Poloprírodné travinnné porasty vznikli ako dôsledok ľudskej činnosti, ktorá však nebola

príliš intenzívna, aby výrazne zmenila prirodzené druhové zloženie. Ich existencia je úzko

spätá s pravidelnou ľudskou činnosťou (kosenie, pasenie).

Upravované (kultivované) trávne porasty vznikli ako dôsledok intenzívnej ľudskej čin-

nosti, ktorá výrazne zmenila prirodzené druhové zloženie. Vznikli druhovo chudobné porasty,

v ktorých prevládajú rôzne druhy tráv s vysokou schopnosťou produkcie biomasy.

Záujem ochrany prírody sa zameriava predovšetkým na prírodné a poloprírodné travinné

porasty, pretože z hľadiska biodiverzity sú najhodnotnejšie.

Kedysi bola primárnou funkciou trávnych porastov produkcia biomasy potrebnej na kŕme-

nie hospodárskych zvierat. Keďže chov hospodárskych zvierat v regióne Karpát za posledné

roky rapídne klesá, vzniká otázka, na ktorú treba hľadať odpoveď: „Aký význam majú pre nás

Kniha 1.indb 81 28. 10. 2009 18:18:05

3.2 | Travinné biotopy Karpát 95

Obrázky druhov

Psica tuhá

Kostrava valeská Lipnica bádenská Kavyľ Ivanov

Zlatofúz južný Ostrica nízka Nevädza

tmavopurpurová

Hlaváčik jarnýOstrevka

vápnomilná Horčičník

Wittmannov

Ovsík vyvýšenýTrojštet žltkastý

Tomka voňavá

Psinček tenučký Kostrava červená

Kniha 1.indb 95 28. 10. 2009 18:18:41


3.3 | Vodné a mokra ové biotopy Karpát 103

3.3 Vodné a mokra ové biotopy Karpát

Vodné a mokraďové biotopy sa vyznačujú nadbytkom vody. Rastliny a živočíchy, ktoré tu žijú,

musia byť týmto podmienkam prispôsobené. Toto zložité prispôsobenie vyžaduje úplne iný

spôsob fungovania organizmu a jeho vývoj trvá státisíce rokov. Vo vodách a v mokradiach preto

nachádzame úplne iné druhy ako na suchých miestach. Sú to väčšinou druhy, ktoré majú veľké

areály rozšírenia a vyskytujú sa na celých kontinentoch alebo na celej Zemi.

V mokradiach žije menej endemických druhov ako v suchých biotopoch. Keďže niektoré

biotopy mokradí takmer vymizli z európskej prírody, stoja mnohé mokraďové druhy na pokraji

vyhynutia. Sú medzi nimi aj veľmi zaujímavé a krásne druhy rastlín a živočíchov, ktoré často

predstavujú pamiatky z dávnych dôb – relikty.

Význam a funkcie

Vody a mokrade však majú v krajine aj iný význam než len ako prostredie pre vzácne druhy.

Prispievajú k zdravému vodnému režimu krajiny, ktorého narušenie čiastočne spôsobuje

ničivé povodne posledných desaťročí. Zvlhčujú a ochladzujú miestnu klímu, čo oceňujeme

počas extrémne horúcich rokov, ktorých v poslednom čase pribúda. Mokrade slúžia tiež ako

zásobáreň uhlíka, ktorý by bol inak obsiahnutý v atmosfére a prispieval by ku vzniku sklení-

kového efektu a globálnemu otepľovaniu. Uhlík je obsiahnutý v rašeline a iných usadeninách,

čo sú vlastne zvyšky rastlinných a živočíšnych tiel, ktoré sa nerozložili pre zamokrenie a malú

činnosť mikroorganizmov. Keby sa odvodnili všetky dosiaľ existujúce sladkovodné mokrade

na Zemi, množstvo oxidu uhličitého v atmosfére by sa minimálne zdvojnásobilo.

V poľnohospodárskej krajine sa niektoré typy mokradí využívajú ako zdroj sena, vodné

plochy zasa na chov rýb a ako zdroj vody. V znečistenej krajine fungujú mokrade ako čistiarne

povrchových vôd.

Ohrozenosť

Mokrade patria na celom svete k najohrozenejším biotopom. Väčšina mokradí v rozvinutých

krajinách bola odvodnená a následne rozoraná, zalesnená alebo zastavaná. Mnohé mokrade

zanikli po regulácii riek a vybudovaní veľkých priehrad. Úbytok mokradí v dôsledku výstavby

priemyselných zón, rekreačných stredísk a diaľnic stále pokračuje, pretože mokraďové pozemky

Kniha 1.indb 103 28. 10. 2009 18:20:07

120 Svet Karpát

Obrázky druhov

Ježohlav úzkolistý

Ostrica dvojdomá

Barinovec trojradý

Pimprlík močiarny

Žltohlav najvyšší Cesnak pažítkový alpínsky Rožkovec

trojčnelkový

Svíb krvavý Krušina jelšová Deväťsil biely

Myrikovka nemecká

Ostružina morušková

Rosička anglická

Valeriána celistvolistá

Prvosienka pomúčená

Kniha 1.indb 120 28. 10. 2009 18:20:26


3.4 | Extrémne biotopy Karpát 129

3.4 Extrémne biotopy Karpát

Typy

Jaskyne

Jaskyne sú nepochybne významným prírodným bohatstvom Karpát. Vďaka územiam s bohatým

zastúpením karbonátových hornín (vápence, dolomity) možno počet známych jaskýň v celom

karpatskom oblúku odhadnúť až na desaťtisíc. V týchto horninách v procese ich postupného

rozpúšťania zrážkovou vodou – krasovatením v kombinácii s inými procesmi (napr. tekto-

nické poruchy) vznikajú jaskyne rôznych typov (napr. jaskyne vzniknuté len činnosťou vody,

rozsadlinové jaskyne a i.). Osobitným typom jaskýň Karpát sú nekrasové alebo pseudokrasové

jaskyne, ktorých existencia sa viaže na kryštalické horniny (silikáty, bazalty), kde vznikajú ako

dutiny medzi balvanmi kamenných morí.

Ekologicky sa jaskyne v Karpatoch výrazne líšia. V nižších polohách a v južnejších poho-

riach Karpát sú teplejšie (priemerná teplota 8 – 12 ˚C), kým vo vysokohorskom prostredí sú,

prirodzene, chladnejšie. Navyše tu je ich osobitnou charakteristikou, podmieňujúcou exis-

tenciu organizmov, vysoká dynamika mikroklímy (prievan, premŕzanie, dostupnosť vchodov

v dôsledku zasneženia).

V jaskyni je možné vyčleniť dve odlišné prostredia. Vchodové časti a ústia s dosahom slnečné-

ho svetla a vnútro jaskyne bez svetla, ktoré predstavuje afotickú zónu. Priestory pod skalnými

prevismi alebo v zóne vchodov a ústí jaskýň sú dôležité z vegetačného hľadiska so zastúpením

jednoročných a dvojročných rastlín. Utvárajú sa tu tak podmienky na výskyt vzácnych spolo-

čenstiev reliktného charakteru.

V samotnej jaskyni je najvýznamnejším ekologickým faktorom trvalý nedostatok svetla. To

spôsobuje, že pravé jaskynné živočíchy nemajú v pokožke pigmentové vrstvy (sú bezfarebné,

Kniha 1.indb 129 28. 10. 2009 18:21:37


Aktivity

Farebný svet

Téma: Význam biodiverzity – prírodné farbivá.Cieľ: Uvedomiť si farebnú rozmanitosť sveta okolo nás, osvojiť si vedomosti o zdrojoch

prírodných farbív a vzbudiť záujem o alternatívne spôsoby farbenia látok.Obsah: Žiaci si najprv teoreticky priblížia informácie o farbivách z každodenného života

a následne dokážu ich prítomnosť v rôznych prírodných materiáloch. Vek: 8 – 12 rokov.Materiál: Cibuľové šupky, vajíčka, listy ďateliny, listy myšieho chvosta, silónová pančucha,

nádoby na varenie.Úprava triedy: Práca v chemickom laboratóriu.Predmet: Chémia, prírodopis.

Postup

Tému môžeme začať príkladmi z každodenného života. So žiakmi sa rozprávame o rôznych 1. sfarbeniach živých organizmov a ich častí, ktoré môžu pozorovať v prírode (kvety, listy, plody, kôra stromov, živočíchy), vidieť doma (zelenina, ovocie, domáce zvieratá), na svojom tele (vlasy, pokožka, oči, krv...). Spýtame sa žiakov, aká zmena nastane na pokožke ich prstov, keď budú čistiť napríklad mrkvu alebo nie celkom zrelé orechy. Od čoho budú mať prsty zafarbené na oranžovo alebo na hnedo? Pri jedení čučoriedok takisto dochádza k silnému zafarbeniu pier a jazyka a aj pri spadnutí na trávu si zašpiníme nohavice na zeleno. Príčinou sú farbivá.

Popri už známych názvoch (hemoglobín, melanín, chlorofyl) navedieme žiakov na správne pomeno-2. vanie niektorých ľahko zapamätateľných farbív, ktorých názov vychádza z názvu rastliny, napr. mrkva (karotka) – karotén, citrusy – citraurín, červené pelargónie – pelargonín, petúnie – petunín.

Mnohé syntetické farbivá sú zdraviu škodlivé a ich chemická výroba je spojená s poškodzovaním 3. prostredia. Na to, aby sme zafarbili látky, nemusíme škodiť sebe ani prírode, ak využijeme prírod-né farbivá v rastlinách. Uveďte deťom príklady rastlín a ich častí, z ktorých možno získať (často s použitím moridiel) prírodné farby:

modrá – listy farbovníka obyčajného (• Isatis tinctoria),červená – koreň marinky farbiarskej (• Asperula tinctoria),fi alová – kvety slezu lesného (• Malva sylvestris),ružová – plody zobu vtáčieho (• Ligustrum vulgare),béžová – kvety ľubovníka bodkovaného (• Hypericum perforatum),žltá – listy a stonky resedy žltej (• Reseda lutea),zelená – plody rešetliaka prečisťujúceho (• Rhamnus catharticus),šedočierna – kôra jaseňa,• svetlohnedá – kôra alebo mleté žalude duba.•

Žiakov rozdelíme do skupín. Každá skupina si vyskúša farbenie vajíčok pomocou cibuľových 4. šupiek. Asi 2 hrste suchých cibuľových šupiek na 1 l vody varíme vo vode spolu s vajíčkami. Ak chceme mať vajíčko vyzdobené, pred varením ho vložíme ho do silónovej pančuchy a medzi vajíčko a pančuchu dáme napríklad mladé lístky myšieho chvosta alebo ďateliny. Pančuchu sil-no natiahneme a zaviažeme, aby nedošlo k posunutiu lístkov, čím by sa výzdoba znehodnotila. Varíme tak dlho, kým nedosiahneme požadovanú farbu škrupiny. Vajíčka vyberieme, odstránime pančuchu aj lístky a darček na Veľkú noc je hotový.

Na doplnenie

Na hodine chémie si môžete prakticky vyskúšať farbenie látok. Viac informácií o postupe prípravy farby a farbenia nájdete v publikácii: Tichý, L., Tichá, I., 1988: Barvy z rostlin. Rezekvítek, Brno.

Kniha 1.indb 143 28. 10. 2009 14:44:09

164 Svet Karpát

Vtáčí mobil

Téma: Migrácie vtákov.Cieľ: Podnietiť záujem o tematiku sťahovania vtákov, rozvíjať základné technické zruč-

nosti.Obsah: Na základe pracovného listu žiaci vytvárajú vtáčí mobil.Vek: 7 – 11 rokov.Materiál: Pracovný list 30 skopírovaný na tvrdom papieri, nožnice, farby, špajdle, silón, lepidlo

na papier, lepiaca páska.Úprava triedy: Na prácu.Predmet: Prírodoveda, pracovné vyučovanie.

Mobil je druhom kinetického ozdobného diela, ktoré je vyrobené tak, aby sa využil princíp zachova-nia rovnováhy. Tvorí ho niekoľko paličiek, na ktoré sú zavesené ťažšie objekty alebo ďalšie paličky. Objekty visiace z paličiek sa navzájom vyvažujú, takže paličky zostávajú vo viac-menej horizontálnej polohe.

Postup

Výborným uvedením žiakov do tematiky je fi lm Jacqua Perrina 1. Putovanie vtákov (Francúzsko, 2001, 98 min.). Pokiaľ nám to časový limit nepovoľuje, môžeme si vopred ako motiváciu pri-praviť iba časť fi lmu, ktorá sa nám bude zdať ako dostatočne uzavretý tematický celok.

Po premietnutí fi lmu so žiakmi diskutujeme na danú tému. 2. Rozprávame sa o vzdušných cestách sťahovavých vtákov, ktoré existujú milióny rokov, prečo vtáky migrujú, koľko im trvá presun z hniezdiska na zimovisko, akým spôsobom sa orientujú a pod.

Žiakom rozdáme pracovný list 30 skopírovaný na tvrdom 3. papieri.

Žiaci si vtáky najskôr vymaľujú, potom vystrihnú a jednotlivé časti zlepia.4.

Vytvárajú si konštrukciu zo špajdlí a nití tak, aby vznikla vyvážená konštrukcia podobná tej na 5. obrázku. Počet bocianov môže byť rôzny, závisí len od odvahy a trpezlivosti žiakov.

Vytvorené vtáky pripevnia na konštrukciu tak, aby z nej rôzne viseli do priestoru, nie všetky 6. v jednej rovine.

Takto vytvorený papierový mobil si môžu zavesiť na ľubovoľné miesto. 7.

Predsudky, povery a hady

Téma: Plazy.Cieľ: Uvedomiť si nezmyselnosť predsudkov voči hadom. Obsah: Žiaci vypĺňajú a vyhodnocujú dotazník a hľadajú argumenty proti predsudkom

a poverám. Vek: 11 – 15 rokov.Materiál: Pracovný list 31 – 33.Úprava triedy: Žiadna špeciálna úprava.Predmet: Prírodopis, slovenský jazyk, matematika.

Kniha 1.indb 164 28. 10. 2009 14:44:43

166 Svet Karpát

Had je diabolské zviera a môže ovplyvniť naše správanie.Had je živočích ako každý iný a v prírode zohráva dôležitú úlohu. Prispieva napríklad k regulácii počtu hlodavcov. Diabolskosť mu niektorí prisudzujú, lebo v biblickom príbehu to bol had, kto nabádal Evu, aby zahryzla do jablka, a v negatívnom svetle je vykresľovaný aj v mnohých ľudových rozprávkach.

Literatúra

Mráz, M.: Hady. (Na internete dňa 2. 5. 2009 na http://www.drobnochov.sk/index.php?kategoria= 35&id=200)

Amit Verma: Snakes and common misbeliefs. Compiled from various sources for the Special Interest Group-Snakes newsletter, I.I.T. Bombay. (Na internete dňa 22. 4. 2009 na http://userpages.umbc.edu/~sjoshi1/mirror/snakemiscon.shtml)

Papierová korytnačka

Téma: Vodné a mokraďové biotopy.Cieľ: Detailne spoznať druh európskeho významu korytnačku močiarnu.Obsah: Prostredníctvom riadeného rozhovoru a výroby korytnačky z papiera sa žiaci pod-

robne oboznámia s korytnačkou močiarnou – stavbou tela, životným prostredím, potravou, ohrozením – a aj pomocou vlastnej činnosti si utvárajú vzťah k danému druhu.

Vek: 7 – 12 rokov.Materiál: Pracovný list 34, nožnice, lepidlo, farebné ceruzky, farebný obrázok alebo fotografi a

korytnačky močiarnej ako predloha. Úprava triedy: Klasická so stolmi.Predmet: Výtvarná výchova, prírodoveda/prírodopis, prepojenie oboch predmetov.

Postup

Pripravte si farebný obrázok alebo fotografi u korytnačky mo-1. čiarnej a pre každého žiaka pracovný list 34 skopírovaný na tvrdý papier.

V rámci motivácie sa opýtajte žiakov, kto doma chová korytnač-2. ku. Postupne naveďte rozhovor na korytnačku močiarnu.

Rozdajte žiakom pracovný list. Žiaci si podľa predlohy koryt-3. načku vymaľujú. Následne všetky vyznačené časti vystrihnú: pancier, hlavu, chvost, 2 predné nohy a 2 zadné nohy (spolu 7 častí). Podľa nasledujúceho postupu, ktorý im hovoríte, vytvárajú korytnačku z papiera. Najlepšie je, najmä pri mladších žiakoch, ak zhotovujete korytnačku spolu so žiakmi.

Pancier: Vyznačené záložky natrite lepidlom a prilepte zospodu k susediacim okrajom zástrihov. Pancier sa tak vyformuje do priestoru.

Hlava: Prednú časť hlavy zlepte pomocou vyznačenej záložky vpredu a dvoch záložiek na bokoch. Pomocou záložky na krku ju prilepte zo spodnej strany panciera, asi 2 cm od okraja.

Chvost: Chvost mierne vytvarujte do priestoru a prilepte zo spodnej strany panciera pomocou záložky pri jeho koreni, asi 2 cm od okraja.

Nohy: Predné i zadné nohy mierne vytvarujte do priestoru a prilepte na príslušných miestach zo spodnej strany panciera pomocou záložiek, asi 2 cm od okraja. Pozor, aby boli správne oriento-vané. Pomôcť vám môže aj obrázok.

Na záver žiaci opíšu stavbu tela korytnačky močiarnej podľa zhotoveného modelu, porozprávajú 4. o spôsobe jej života, ohrození a pod.

ni a 1.ind 166 28. 10. 2009 14:44:47


Pracovný list 3KVETY A PLODY STROMOV KVETY A PLODY STROMOV

A a1

B b2

C c3

D d4

E e5

ni a 1.ind 181 28. 10. 2009 14:45:12


Pracovný list 11ROK V ŽIVOTE SYSĽA PASIENKOVÉHOROK V ŽIVOTE SYSĽA PASIENKOVÉHO

JANU

ÁRJAN

UÁR

FEBRUÁR

FEBRUÁR

MAREC

MAREC

APRÍLAPRÍL

leplep

3°C3°C

3°C3°C

6-8°C6-8°C

ni a 1.ind 189 28. 10. 2009 14:45:46


Pracovný list 17

KTO

SO

M?

KTO

SO

M?

Keď

vstú

piš

do le

sa a

lebo

do p

arku

, býv

am to

prá

ve ja

, kto

hla

s-ný

m a

ene

rgic

kým

„ tui

tui t

uitu

i tui

tui“

ozna

muj

e ok

oliu

tvoj

u pr

ítom

nosť.

O

krem

pre

nika

vého

hla

su s

om v

šak

zauj

ímav

ý na

jmä

svoj

ou o

b-ra

tnos

ťou.

Ako

jede

n z m

ála

oper

enco

v do

káže

m c

hodi

ť po

kmen

i str

omu

dolu

hla

vou.

Hni

ezdi

m v

dut

inác

h po

ďat

ľovi

tých

vtá

koch

, na

jradš

ej n

a sta

rých

dub

och,

no

nepo

hrdn

em a

ni b

údko

u. A

k je

vle

tový

otv

or p

ríliš

veľký

, čia

stočn

e si

ho z

amur

ujem

hlin

ou, a

by

dovn

útra

nem

ohol

nik

to v

äčší.

Ak n

ájde

š nej

akú

pekn

ú fo

togr

afi u

, Ak

náj

deš n

ejak

ú pe

knú

foto

grafi

u,

ktor

á m

a za

chyt

áva,

kt

orá

ma

zach

ytáv

a,

môž

eš si

ju se

m n

alep

iť.m

ôžeš

si ju

sem

nal

epiť.

BÁD

ATEĽ

SKÝ

BLO

KBÁ

DAT

EĽSK

Ý BL

OK

Do

rám

ika

napí

š moj

e m

eno

a vy

maľ

uj m

oju

kres

bu.

Do

rám

ika

napí

š moj

e m

eno

a vy

maľ

uj m

oju

kres

bu.

Podľ

a tv

aru

zobá

ka sa

pok

ús u

rčiť,

čím

sa ži

vím

.Po

dľa

tvar

u zo

báka

sa p

okús

urč

iť, č

ím sa

živí

m.

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

. . .

1

ni a 1.ind 195 28. 10. 2009 14:45:55


Pracovný list 38PREMENY OBOJŽIVELNÍKOVPREMENY OBOJŽIVELNÍKOV

ni a 1.ind 223 28. 10. 2009 14:47:00


Pracovný list 58

Názov stromu, tvar listu

Zaujímavosť

Typ lesa

Kôra

Plod

Výška, kmeň

Dreviny Karpát 1

Jedľa biela (Abies alba)

Jelša sivá

(Alnus incana)

Jelša

lepkavá

(Alnus glutin

osa)

Bres

t hra

bolis

tý

(Ulm

us m

inor

)

Bres

t hor

ský

(Ulm

us g

labr

a)

Brez

a pre

visnu

tá

(Betu

la pe

ndula

)

Hrab obyčajný

(Carpinus betulus)

Buk lesný (Fagus sylvatica) Tis obyčajný (Taxus baccata)

Borovica limbová

(Pinus cembra)

Borovica horská – kosodrevina

(Pinus mugo)

Borovica lesná (Pinus sylvestris)

Smrek obyčajný

(Picea abies)

Smrekovec opadavý

(Larix decidua)

Borievka obyčajná

(Juniperus communis)

10 – 15 m, často viac-

kmenný

fi alkastá, odlupuje sa vo

veľkých šupinách

jedľovo-bukové lesy

dvojdomý, silne jedovatý

okrem červeného mechúrika

obklopujúceho semeno

25 m

hladká, zelenkastá, neskôr

hnedá, drsná a šupinatá

smrečiny

u nás iba v Tatrách, semená

podobné orieškom sú jedlé

3 – 4 m,

polie-havý

zelená až hnedosivá,

neodlupuje sarašeliniskové lesy, kosodrevina

rastie nad hornou hranicou lesa

25 – 45 m,

zvyčajne viac ako

1/2 kmeňa je bez

konárov(Pinus s

oranžová, odlupuje sa v papierových šupinách

borovicové, smrekové, dubo-vé a rašeliniskové lesy

rastie na najrôznejších stanoviš-tiach, je prispôsobivá

do 50 m

červenohnedá, jemne

šupinovitá

smrečiny,

rašeliniskové lesy

hlavná hosp. drevina, vysádzal sa

aj na stanovištiach list. lesov

do 50 m

červenohnedá, šupinovito

brázdená

smrečiny

a borovicové lesy

opadavé ihličie

7 – 12 m, často viac-kmenné

sivohnedá, hladká, neskôr šupinovitápanónske topoľové lesy

plody sa používajú pri príprave

borovičky a ginu

do 60 m

hladká, bielosivá, v dospe-losti šupinovitá a sivá

jedľobučiny, jedliny

šišky sa rozpadávajú na strome

do 20 m

sivozelená,

hladká s trhlinkami

lužné lesy

významná melioračná drevina

do 35 m

hnedosivá, št

vorcovo

rozpukanálužné

a rašeli

niskové lesy

lepkavé

listy, b

arlovité

korene

do

30 m

hned

osivá

s dlhý

mi

hlbok

ými b

rázda

mi, n

a ko

nároc

h má k

orkov

é lišt

yluž

né le

syoh

ybné

drev

o, cen

ené v

ná

bytká

rstve

do

40 m

sivoh

nedá

, dlho

hlad

ká, n

e-

skôr

pozd

ĺžne r

ozbr

ázde

ná

buko

vé le

sy,

sutin

ové l

esy

citliv

ý na g

rafi óz

u – oc

horen

ie

spôs

oben

é para

zitick

ou hu

bou

do 30 m

hladk

á, biela

, s hlb

oko r

oz-

pukan

ými či

ernym

i lištam

i

dubin

y,

dubo

hrabin

y

všestr

anné v

yužitie

dreva

,

pionie

rska d

revina

20 – 30 m, pokrú- tený, svalovitý

sivá, hladká, kresba

tmavších pásov

dubohrabiny

znáša orezávanie – živé ploty

35 – 45 m, kmeň hore členený na viaceré hrubé konáre

svetlosivá, hladká bučiny

najrozšírenejši strom strednej Európy, má výhrevné drevo

Kniha 1.indb 243 28. 10. 2009 14:58:32


Pracovný list 68

Názov huby a jej vzhľad

Huby Karpát viazané na dreviny

Mykorízna / hostiteľská drevina

Substrát

Spôsob výživy

tvorby plodníc

Konzumná hodnota

Obdobie

Plávka žlčová(Russula fellea)

Kožnačka červená

(Hymenochaete cruenta)

Trso

vec h

orsk

ý

(Bon

darze

wia mon

tana

)

Rýdz

ik je

dľov

ý(L

acta

rius s

alm

onico

lor)

Peni

azoč

ka sm

reko

vá

(Stro

bilur

us es

culen

tus)

Podpňovka smreková

(Armillaria ostoyae)

Muchotrávka kráľovská(Amanita regalis)

Drevovček bukový

(Hypoxylon fragiforme)

Práchnovec kopytovitý

(Fomes fomentarius)

Hríb dubový(Boletus reticulatus)

Pečeňovec dubový

(Fistulina hepatica)

Terčovka čiašková

(Rutsroemia echinophila)

VII – XI

nejedlá

mykorízny symbiont

pôda

buk

nejedlá

saprotrof

stojace kmene a konáre

jedľa

VII – X

nejedl

ýpar

azit a

ž sapr

otrof

stojac

e aj le

žiace

kmene

,

koren

e a pn

ejed

ľa

XIII –

X

jedlý

myko

rízny

symb

iont

pôda

jedľa

III – V

jedlá sap

rotrof opada

né šiš

ky smrek

IX – XI

jedláparazit až saprotrof stojace aj ležiace kmene,

korene a pnesmrek

VII – XI

jedovatá

mykorízny symbiont

pôda

smrek

I – XII

nejedlýparazit až saprotrofstojace aj ležiace kmene

a pne

buk

III – XInejedlýsaprotrof

ležiace konáre a kmene

buk

V – IX

jedlý

mykorízny symbiont

pôda

dub

VII – X

jedlýparazit až saprotrof

stojace kmene a pnedub

VIII – X

nejedlá

saprotrof

opadané čiašky

dub

Tvar nakladených vajíčok

Žaby Karpát

Zaujímavosť

Reprodukčný biotop

Biotop

Počet vajíčok

268 Svet Karpát

Pracovný list 82Skokan zelený(Pelophylax esculentus)

Skokan rapotavý

(Pelophylax ridibundus)

Skok

an kr

átko

nohý

(Pelop

hylax

lesso

nae)

Skok

an h

nedý

(R

ana

tem

pora

ria)

Skok

an št

íhly

(Ran

a dalm

atina

)

Skokan ostropyský

(Rana arvalis)

Rosnička zelená(Hyla arborea)

Ropucha bradavičnatá

(Bufo bufo)

Ropucha zelená

(Pseudepidalea viridis)

Kunka žltobruchá(Bom

bina variegata)Kunka červenobruchá

(Bombina bombina)

Hrabavka škvrnitá

(Pelobates fuscus)

3 000 – 10 000

teplejšie loka-lity s prehriatou

vodou – mokrade, brehy nížinných riek

rovnaký ako biotop

vznikol krížením skokana rapotavé-ho a skokana krátkonohého

2 000

– 10 000

teplejšie lokality

s prehrievanou

vodou – rybníky,

jazerá, brehy nížin-

ných riek

rovnaký ako biotop

najväčší skokan v Karpatoch

1 000

– 2

000

chladn

ejšie b

i-oto

py – m

okrad

e,

rašelin

iská, a

lúviá,

malé vo

dné n

ádrže

rovnak

ý ako

biotop

samček

v čase

páren

ia má č

asto

citrón

ovožlt

ý nády

ch

1 000

– 2

500

chlad

nejšie

bi-

otop

y – le

s, vlhk

é lúk

y, raše

linisk

á

stojat

é vod

y, mok

rade,

perio

dické

mlák

y, pot

oky

samče

k v ča

se pá

renia

má m

odré

hrdlo

600 – 2 00

0

teplé l

esy, le

-

sostep

i, aj ďa

leko

od vo

dy

stojat

é vod

y rôzn

eho

charak

teru i

veľko

sti

veľké

samice

dokáž

u sko

čiť

až 1,5

m

1 000 – 2 000

lužné lesy, alúviá, močiare, rašeliniská

plytké stojaté vody

nenarušených biotopov samček v čase párenia zmodrie

800 – 1 000

stojaté vody s bohatou vegetá-ciou a pobrežným

porastom, vlhšie lesy a parky

menšie stojaté vody a periodické mláky

dokáže sa šplháť po kolmých stenách; mení farbu tela

3 000 – 5 000

lesostepi, polia, záhrady,

rumoviská, mestá,

aj ďaleko od vodyplytké, často periodické

mláky, nádrže, záhradné

rybníčkynajlepšie adaptovaná na život

v kultúrnej krajine; najodolnejšia

proti suchu

1 000

– 10 000lesy, lúky,

záhradyrôzne vodné plochy

masové jarné migrácie na miesta

rozmnožovania

100 – 300

periodické mláky, často blízko lesov

oslnené vodné plochy

jedovatý lepkavý sliz; v nebezpečen-stve sa obracia hore bruchom

100 – 300

nížinné lúky a lesy

trvalé, stojaté vodné

plochy s vegetáciou,

periodické mlákyjedovatý lepkavý sliz; v nebezpečen-

stve sa obracia hore bruchom

1 000

– 3 500

okolie riek

a nádrží s hlbokou

a ľahkou piesočna-

tou pôdou

trvalé, stojaté vodné

plochy s vegetáciou

žľazy páchnu po cesnaku; rýchlo sa

vie zahrabať, aktívna je v noci

Kniha 1.indb 268 28. 10. 2009 19:49:09


4 | �lovek a biodiverzita v Karpatoch 269

4 �lovek a biodiverzita v Karpatoch

Úvod

Človek žije v Karpatoch od prehistorických čias a o jeho prítomnosti existujú rozličné dôkazy

vo forme tradícií, artefaktov, archeologických a architektonických pozostatkov a pamiatok.

Všetko toto je výsledkom činnosti rôznych skupín ľudí, kultúr a štátnych zriadení. Množstvo

priesmykov, zníženín a údolných koridorov umožňovalo

odlišným etnickým skupinám navzájom sa kontaktovať,

čo viedlo k vytvoreniu spoločných etnografi ckých prvkov. Mnohé oblasti sa stávajú turistickými miestami iba vďaka

prítomnosti historických pamiatok, ktoré tu zostali z rôznych

období dejín ľudstva. Jeden z najstarších fosílnych pozos-tatkov moderného človeka v Európe je ľudská čeľusť stará

viac ako 35 200 rokov. Našla sa v jaskyni s náleziskom kostí

Pestera cu Oase v pohorí Banat v juhozápadnom Rumunsku.

V Karpatoch a ich okolí boli hlavnými hospodárskymi akti-

vitami človeka spracovanie dreva, poľnohospodárstvo, baníctvo a chov domácich zvierat. Poľnohospodárstvom

sa živili ľudia v nížinách a údoliach pohorí.

Prvé prvky karpatskej kultúry pochádzajú z obdobia paleolitu a neolitu. V regióne sa

našli aj pozostatky rímskych čias, ako zrúcaniny rímskych obydlí a pozostatky ciest, rímske

opevnené mestá (davae), bane a kúpele (napr. Herculanum).

Tradičné zamestnanie karpatských obyvateľov sa v stredoveku zameriavalo predovšetkým

na chov dobytka, ťažbu uhlia a poľnohospodárstvo. Tieto činnosti viedli k denudácii lesných

území a k celkovej redukcii lesa. V období od 17. do 18. storočia sa karpatské drevo stalo

dôležitým exportným tovarom a rozsiahly výrub stromov bol bežne realizovanou činnosťou.

Klčovanie stromov na získanie dreva sa stalo najdôležitejším a rýchlo zarábajúcim odvetvím

hospodárstva. Dopyt po dreve a výrobkoch z dreva celosvetovo výrazne vzrástol po roku 1829,

keď sa skončila rusko-turecká vojna.

Čeľusť z Pestera cu Oase

ni a 1.ind 269 28. 10. 2009 18:33:46

294 Svet Karpát

Pracovný list 8KTO PREŽIJE V KRAJINE? – KTO PREŽIJE V KRAJINE? – Intenzívne využívaná krajinaIntenzívne využívaná krajina

Do štvorčeka vpíšte +, ak daný druh môže v krajine žiť, -, ak v krajine nemôže žiť.Do štvorčeka vpíšte +, ak daný druh môže v krajine žiť, -, ak v krajine nemôže žiť.

Jamkatec pľúcny (lišajník)Jamkatec pľúcny (lišajník) Červenohlav ihlanovitý Červenohlav ihlanovitý (orchidea)(orchidea)

Mihuľa ukrajinskáMihuľa ukrajinská

Kunka žltobrucháKunka žltobruchá

Salamandra škvrnitáSalamandra škvrnitá Dudok chochlatýDudok chochlatý Sokol sťahovavýSokol sťahovavý Orol krikľavýOrol krikľavý

Netopier ostrouchý Netopier ostrouchý Raniak hrdzavýRaniak hrdzavý Syseľ pasienkovýSyseľ pasienkový Vlk dravýVlk dravý

ni a 1.ind 294 28. 10. 2009 18:35:13


5 | Ochrana biodiverzity v Karpatoch 301

5 Ochrana biodiverzity v Karpatoch

Jednou z najväčších výziev pre dnešného človeka je chrániť životné prostredie za súčasného

udržiavania rozvoja a rastu našej spoločnosti. Rozľahlé územia prírody už zničila ľudská činnosť

bez akejkoľvek nádeje niekedy ich vrátiť späť do pôvodného stavu. Našťastie stále sú na svete

divoké a druhovo bohaté prírodné oblasti, ktoré si zaslúžia našu snahu o ich záchranu.

Na celom svete sa pohoria vďaka svojmu druhovému bohatstvu a častej prítomnosti en-

demitov považujú za centrá vysokej diverzity druhov. Karpaty, tvoriace prirodzený most pre

migráciu druhov a výmenu genetického materiálu medzi západnou a východnou Európou,

zahŕňajú niektoré z najzachovanejších ekosystémov a sú domovom pre množstvo pôvodných

druhov, z ktorých mnohé nenájdeme nikde inde na svete. Nedostatok investícií na rozvojové

aktivity počas éry komunizmu viedol k zachovaniu prírodných hodnôt karpatského regiónu

vo väčšom rozsahu v porovnaní so susedným regiónom Álp v západnej Európe. Lenže dnes,

po vstupe väčšiny karpatských krajín do Európskej únie, sa otvárajú nové možnosti investícií

a rozvoja, ktoré v mnohých prípadoch ohrozujú biodiverzitu a prírodné bohatstvo. Preto sú

Karpaty zaradené k 200 kriticky ohrozeným suchozemským ekoregiónom sveta (WWF – Global

200 terrestrial ecoregions).

Karpatské krajiny aj rôzne medzinárodné organizácie si uvedomujú unikátnosť a zraniteľ-

nosť ekosystémov Karpát, ako aj silnejúci tlak človeka, preto vzniklo množstvo iniciatív na

zabezpečenie efektívnej ochrany ich bohatej fl óry a fauny. Ochrana karpatskej biodiverzity je

formovaná medzinárodnými dohovormi, politikou Európskej únie, regionálnymi karpatskými

iniciatívami, národnou legislatívou v každej krajine a v neposlednom rade miestnymi aktivitami

jednotlivcov, skupín, odborníkov a mimovládnych organizácií (MVO). To všetko sa odzrkadľuje

v právnej ochrane území a druhov, ako aj v konkrétnych praktických opatreniach na ochranu

biodiverzity priamo v teréne.

ni a 1.ind 301 28. 10. 2009 18:35:38

5 | Ochrana biodiverzity v Karpatoch 329

MIGRÁCIE VTÁKOV – MIGRÁCIE VTÁKOV – Kartičky ZIMOVÍSKKartičky ZIMOVÍSKPracovný list 8

Zim

ovisk

o:

Zim

ovisk

o:

Stre

dom

orie

Stre

dom

orie

Zim

ovisk

o:

Zim

ovisk

o:

vých

odná

Afr

ika

vých

odná

Afr

ika

Zim

ovisk

o:

Zim

ovisk

o:

trop

ická

Afr

ika

trop

ická

Afr

ika

Zim

ovisk

o:

Zim

ovisk

o:

Afri

kaAf

rika

Zim

ovisk

o:

Zim

ovisk

o:

Afri

kaAf

rika

Zim

ovisk

o:

Zim

ovisk

o:

Afri

kaAf

rika

Zim

ovisk

o:

Zim

ovisk

o:

Stre

dom

orie

a A

frik

aSt

redo

mor

ie a

Afr

ika

ni a 1.ind 329 28. 10. 2009 18:36:31


6 | Konkrétne príklady ochrany a rozumného využívania biodiverzity v Karpatoch 341

6 Konkrétne príklady ochrany a rozumného

využívania biodiverzity v Karpatoch

Poľsko: Tradičné pastierstvo v Tatrách a Beskydách

„Gazdowie“ Tatra/Beskidy (gazdovské družstvo) bolo založené z podnetu poľnohospodárov

(gazdov), ktorých rodiny sa po celé generácie zaoberali tradičným pasením oviec v Karpatoch.

Toto tradičné pasenie predstavuje takú formu hospodárenia, ktorá je založená na spolupráci

v rámci malej vidieckej komunity. Táto komunita si vyberie baču, ktorému dá na starosť ovce

na celú sezónu (od mája do októbra).

Ovce, ktoré sú zhromaždené z niekoľkých fariem, sa vydávajú na tradičnú cestu („redyk“)

za svojimi letnými pasienkami v horách. „Redyk“ spolu so „zmiešaním oviec“ na horskom

pasienku – čistina pripravená na príchod oviec – predstavuje rituálny začiatok pasenia. Ovce

sú posvätené kadidlom, svätenou vodou a zoskupené okolo ozdobenej jedličky, ktorá je za-

pichnutá do zeme. Zhromaždenie stáda okolo jedličky je spojené s vytvorením spoločného

kruhu z účastníkov pasenia – majitelia salaša alebo pasienka spolu so sezónne zamestnanými

goralmi. Spoločný kruh symbolizuje vzájomnú dôveru v rámci pastierskej spolupráce a bol

stovky rokov základným rituálom začiatku pasenia. V súčasnosti sa miešanie oviec uskutočňuje

iba v niektorých družstvách. Ďalším rituálom môže byť rozlúčka dediny s ovcami alebo boho-

služba, ktorá posvätí ovce vodou a ohňom, ako napr. v pútnickom meste Ludźmierz v kaplnke

Kráľovnej goralov.

Tento spôsob spoločného pasenia vytvoril základ hospodárskej prosperity bačov, ktorí za

pomoci valachov dojili stovky oviec a vyrábali syr, ktorým sa potom platilo majiteľom oviec.

V súčasnosti tvorí predaj ovčieho syra fi nančný základ pastierskeho hospodárenia v poľských

Karpatoch.

Dnes, keď sa vytrácajú tradičné pastierske rituály, sú to miestne samosprávy, ktoré podnecujú

návrat k bačovským zvykom. Uvedomujú si totiž, že tradície spojené s pasením oviec majú v sebe

potenciál pre rozvoj trvalo udržateľného turizmu a podporu miestnych goralských komunít,

ktorých kultúra má pôvod v ovčiarstve (pôvodné zamestnanie obyvateľov Karpát).

ni a 1.ind 341 28. 10. 2009 18:37:11

ISBN 978-80-89133-17-8

Svetkarpat_obalka_press.indd 1 5. 10. 2009 15:54:49

Documents

Svetkarpat obalka press.indd 1 5. 10. 2009 15:54:49daphne.sk/wp-content/uploads/2013/12/svetkarp_sk_web.pdf · Recenzenti Adrian-Iovu Biris, Tomáš Brinke, Daniel Dítě, Jelka Crnobrnja