•yehodi* t r i razy do tyidfta t T s torok, Mvrtok a sobota. r»íphtMeM«i»reltkéíko-Cbent« •a oaW rok 16 k., na pol roka 8 k.,

j u tort roka á k . na me«M l k . W k .

j»u Mfesaranka: 4* Kameeka 16 mariek. Bnaka • mblov, Ameriky 4 dok 76 e., •statné cndzoiemako 24 franky.

Predplatná cena na s o b o t ň a j š i e č í s l a j a t

pre Rakúsko-Uhoreko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Rusko S rab., Ameriku l i i l o , ostatné cudxozemsko 6 Ír.

Jednotlivé Äsla prédáTajú sa I po 10 h., poštou IS h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Utorok, 25. januára 1916. Číslo 10.

Svetová vojna. Úradná zpráva nášho generálneho itábn. Dna

20. januára. Nová bitka na bessarabskej hranici 8a zosilnila. Okrem včera oznámených útokov za včaa rána,

naše ststné vojsko v čele majúc pešťbudínsku hon­védska divízia, odrážalo na rozličných punktoch pri Toporouci a Bojane nápady presily.

Nepriatel vnikol niekolko ráz do našich zákop, ale bol rukopasoým bojom nazad odrazený. Raz sil­ným protiútokom honvédskych plukom 6 a 30.

Pred našimi slancami vidno mnoho ruských mŕtvol. Načítali ich 800—1000.

Ostatné fronty armády Pflanzere-Baltina stály celý deň pod ruským kanónovým ohňom.

I vo východnej Haliči bol kanónový boj. Ináč všetko pri starom. Námestník šéfa generálneho štába v. HSfer, feldmaršalleutnant.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 80. januára.

Viedeň, 20. januára. Nový anglický kommandantl Lugano, 20. januára. Miniaterpredieda Salandra na Stredozemnom mori bode generál Murray.

Kôln, 19. januára. Anglicky podmorský čln ztro­skotal sa pri ostrove Schiermonikoog, muŽBtvo za­chránené.

Londýn, 19. januára. Parník „MareBe", rjbárska loď .Framerst" a .Evelyn" boly potopené, mažstvo zachránené.

Londýn, 19. januára. Anglieká flotta zosilnená je na 350000 mazov.

Viedeň, 20. januára. Jeho Veličenstvo cisár a král Franc Josef udelil bulharskému královi Ferdi­nandovi hodnost rakÚBko-uhorského feldmaršalla.

Londýn, 19. januára. „Times" píše: Kapitulácia krála Nikola nenie síee nešťastím, ktoré by nebolo možné nepravit, ale je signálom, ktorý nemôžu ikno-rovat spojenci, je varovaním, že môžu mat nádeju zvíťaziť, ked budú mat viacej energie, viac prozře­telnosti ako doBial.

Berlín, 20. januára. „Evering Post" píše: Pád Čiernej Hory má nepatrný vojenský význam, ale od­padnutie čiernej Hory od ententy má iatú mravnú

Naše pozícia severne od Frelingh'en boly na- c e n n . P r e e n t t m t u j e n á d k 0 U ) p r e č o b r í j C i e r n e j H o r y

padnuté Angličanmi upotřebením plynových bomb na jde zakľúčit separátny mier. šírku niekolko sto metrov. Odklonili sme ich pri veľ- Viedeň, 20. januára. Situácia v Grécku je ne kých ztrátách.

rečnil vo Florencii: Vedeli sme, že vojna bude dlhá a ťažká. Vojsko a flotta vykoná svoju povinnost. Ako dlho bude trvat vojna, nik nevie, len tolko je isté, že vydržíme až po vítazstvo. Národ nás podporuje B oduševnením a tvrdosťou.

Berlín, 20. januára. Pašič telegraloval na Sonnina vďaka za pohostinné prijatie Srbov. Srbská armáda ukiaie, ked príde čas, že bola hodna námah ententy sa 8rbsko.

Rotterdam, 21. januára. Z Londýna telegrafujú: Návrh o prísnej blokkáde Nemecka príde na snem vo stredu a štvrtok.

Rotterdam, 21. januára. Grey oznámil na sneme, že sa OBvedčí o blokáde Nemecka na sneme. Anglia nariadi efektívnu blokáda proti nemeckým prístavom. Posial effektívnej blokády nebolo. Posial bol v plat­nosti len královský edikt, ktorým Ba zakázalo obcho­dovanie B Nemeckom, čo nemalo náležitého úspechu. Blokáda bode sa najviac týkat škandinávskych prí­stavov, ktoré doBial slúiily Nemecka, ako by boly nemecké.

Berlín, 21. januára. Z Londýna priletela zvest, že pre Grécko skoro uderí ostatná hodina miera.

Lugano, 21. januára. Medzi tureckými predstrá-

Nepriatelská artilleria strieľala na koBtol v Lensi.í i e r o n a a pjreja —• . - —-——— *— — u u g n u v ) «x . j a u u a i a i iuou&l LULOoajmi |fLGUQIiLll-

premenená. Niet spoľahlivej zprávy o obsadení Pha-jžami a anglickým vojskom pri Suezi boly menšie Anglický aeroplán, ozbrojený dvoma strojovýma:, *i m u , \ . ,-t I Bern« 2°' januára. PoloSer<e v Athénách je nor-

puškama pri Tourcoing bol sražený nemeckým aero-1., _ v ,. „,., . ,. . ., . * ., ' J [máme. Král, vládu a posíl centrálnych moci sú v re-

vr'-o- • ti-i. i r* . . . . . zidencii. Všetky iné chýry sú falošné. Na Tsere prinútili sme sadnúť nepriateľský aero-S TT- J * on • A V I «• m , ,, „ . I Viedeň, 20. januára. Konzula na Korfu Teodora plán za líniou. ?_,., ..,. , , „ _ , . . „ „ „ . amm ... .. i x , • t * u E d l a Pn 8 t l 1 1 n a svobodu. Na Korfa prišiel Pašič a Bomby sme hádzali na vojenské staviska v Nancy.' . , t , . . . . . . .

M m u -x zt. *T • x*- .. . J s niektorí srbskí mmiBtn. Na Balkáne nič nového. Najvyššie kommando. S

: Paríž, 19. januára. ,Temps".u píšu: Naše polo- užívajú vojnu na úžeru. Niš, 19. januára. Nemecký cisár korunnému | *enie v Solúne je nepřemožitelné, talianske vo Valone Ženeva, 21. januára. „Corriere delia Sera" pri-

princovi Borisovi daroval kollier rádu Čierneho orla. bezpochyby tiež. Ale keď budeme čakať, pokým pro- n a S a f p a r f ž a . Koinaný p r i o c A l e x a n d e r 0 B t a n e

Bulharský král daroval nemeckému cisárovi velko- j ^ník neshromaždí všetky svoje aily, uevystaví želez L A , b á n i i p r i a r D 8 k o m V O J 8 b u . Francúzske ministerstvo kríž záslužného vojenského rádu. Rády dostali g e n . r " « a cesty, nepostaví ťažkú ertilleriu, prestane naša n á m o r n é o d ? á ž a 8 r b s k é v o j s k o n a Korfu a do Solúna. Falkenhayn a Mackensen. CiBár si želal vidieť mace-,DeíPečnosť. T r e b a '»etky 8 l lľ sústredniť pri Solúne,>yíera ú l o d o g 0 j f i n a 1 8 QO Srbov. J 1 £_!_ 1 • e . t n k n i l t n f i w A f i t n n n n k o i í l «•*«.!•! ! / _ ! £ I f . - - - 1 TX _. 2 I

bitky. Rotterdam, 21. januára. Aequith zajavil sa sneme,

že sa politika vlády vzhľadom na Srbsko a čierna Hora nepřeměnila najnovšími udalosťami.

Berlín, 21. januára. „Times" žiadajú, aby pod trvaním vojny soštátnii celú anglickú morskú plavba; to je všenirodný záujem, lebo lodné spoločnosti vy-

donských revolucionárov. skadiaľ môžu sa pohnúť proti línii Monastýr—Doi- Bukareit, 21. januára. Nemecké angentúry de-Berlín, 20. januára. Podmienky černohorskej ka-í™*' P o k * m 88_ te nahrnú Turci, Bulhari a Rakú-!m e n t n j u > ž e b y e n t a n t a i š , a k ú p i ( r o m a n 8 b n ú r f l d a M

pitulácie: Čierna Hora odstúpi Rakúsko- Uhorsku' l a n L Teraz treba ísť do offenzívy, keď máme pred 4 g 0 m U l i o n o v f r a n k o v #

Lovčen a doBtane zaň prístav na Adrii. Čierna Hora , 8 e b o t t , e n B o l h a r o v ' j 9lMamAmmt 0 1 ,. „ Ä „ T „ A n» K C ^ ostane samostatným kráľovBtvom. *«"*> *>• J*™** Anglia chce blokkovat Rot-1 R o t t e r d 7 ; 2 1 " ^ * ^J?*?* * f J *

T«,»nft í f i u M Í f . IMW. n* « • A t -fterdam a Malmô, ktoré treba považovať za nemecké b n r 6 n ' p o Y e d a l re5« v k t o r e j d o k á í a 1 ' i e c e n t r á , a e

v Albíni ľ.\ Ĺ ZÍn^Ĺ T 9 0 P e r á C " t Pútavý. Až ked tieto dva prístavy odrežú od nem* m o c i P° ̂ b n d á m a ť v e I m i o b m e d z ^ o b c b o d« V ' ^ V Ä ' S S i * a čiastočne^r°t°

bCh0dB' ^ ^ ° " ^ 8 " " ^ ^ ^ — " " ^ 8 — " ~ vyprázdnia. i Uhorsko skutočne vyhladovať.

Lugano, 20. januára. .Secolo" píše: Talianska Rotterdam, 20. januára. Lord George sa osvedčil, že všeobecná branná povinnosť sa nevstahuje na indu-vláda nenie vinná na páde Čiernej Hory, vinná je i " . ľ " « ~ «"»"» »""••»* •

.„„ «!„— n u . , , ,, . . . . ' tstnálnych robotníkov a baníkov, len Čierna Hora, prolstivý kráľ a diplomacia ententy. . ' . •. 0_ . . n .. ,r „« x. J u

.Corriere delia Sera- mieni: čierna Hora stala! / „ 7 ^ J T K ,*K" l , . ', ' sa s hate pomocnicoa Rakúsko-UhOrska pri vpáde do ^***?*^°3. *}&bb°l ^ 7 ^ ^ - 1 ^ Ajb4nje (Treba oduševnia, iniciativy a chrabrosti.

Pretoria, 18. januára. Prvá juho-afrikánska pešia lP o d J e d n ^ m m e s i a c o m 8P°Í e n é centrálne moci poto-

budú tiskat Angličania a Francúzi od západu a Rusi od východu.

Berlín, 20. januára. V Niši zamenili si oba mo­narchovia odaševnelé toasty, v ktorých odsúdili poli­tika ententy a vyslovili istota, že Germánia a Bul­garia idú v ústrety velikej budúcnosti moci a blahobytu.

Berlín, 21. januára. Nemecké zprávy tvrdia, že

» _ „ . , „ , i r r e t o n a , i o . januára, r Ženeva, 20 januára. .Temps" menuje kapitulácia b r l g á d a d o f B z i l a d o E t a >

hrZL Z JTR hľ Í ' y PrÍ " t 0 * " VÍedeĎ. 20- J » u á r a - Z ** ™*"» * **">* P"" hrdinské držanie Srbska vyníma ako anteký hero-*iÄ«- -u ú- x . , , . . . . * •««*.»/ umu loviciach monarchie, že vojenská povinnosť bode roB-

o - „n . , n „ •• šírená do 55. roku. 8ofi», 20. januára. Bulharské noviny triumfujú » „ A 0 1 . , „ . . ,

nad pádom Čiernej Hory, dúf júc, že je počiatkom « a ° « f 7 21 januára Vojenská rada v Loa-záhub, celej srbskej rassy. d ý n e , e 8 k o n č e n l I š l° ° >Bda0taú ô i n n 0 8 t 8 D 0 Í e n c 0 V '

j Uzavretia držia v tajnosti. Vzhľadom na pokračovanie i„-,Ä ^ ^ ^ " ' Í T Í * * S r« b 8 k ý? V°Ía*0V y y * v o y o j n e b u d e l e n i e d a a m i e n k 8 ' N a B n e m e ? Lodiarska. Švajčiarsko chýr úradne dementuje, lodňujú v Solúne a ubytujú vo francúzskom tábore. f

dýne zakončili debattu o brannej povinnosti. VSetky Kopenhagen, 20. januára. V Dánsku zapríčinilo Bukarešt, 20. januára. Centrálne moci počaly §§ boly veľkou väčšinou prijaté. [velké rozčúlenie, ie Nemci zadržali dánsku loí ,Kiew«,

operovať proti v jském ententy na gréckom území. J Berlín, 21. januára. V Korfu arestovaných ne- ktorá viezla potravu do Liverpool. Noviny Ba pý-Počnúc s kanónovým bojom. meckých, rakúskych konzulov dali na svobodu. tajú, či Nemecko ide premeniť svoju morBkú politika

Lngino, 20 januára. V Kavalle vylodoili dosial Bukarešt, 21. januára. Anglické vojenské kom- voči neutrálnym morBkým štátom? 12.000 Francúzov. Imandá vzaly do rúk všetky egyptské železnice. i

pily 24 nepriateľských obchodných lodí B 104.486 tonnami obBahu.

Ženeva, 21. jannára. Vlády a kommanda ententy oznámily, že Stredozemné more počnúc od Malty na východ prináleží k vojenskej zóne.

Bern, 20. januára. Francúzske noviny priniesly chýr, že 20000 nemeckých vojakov ušlo do Svaj-

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 21. januára.

Na západe nič nového. Na fronte medzi Pinskom a Cartorijskom alabé

raiké oddelenia sme lahko odklonili. Na Balkáne nič nového Najvyššie kommando.

Dradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa SI. januára.

Následkom velkých ztrát dňa 19. januára pri Toporouce a Bojane, nepriateľ urobil pauzu. Pomerne bolo ticho ai na kanonáda.

Baska vozdošná eskadra letela ponad Brzerany a hádzala neškodné bomby.

Včera naše pozície na svahoch Gol di Lana stály dve hodiny pod bubnovou kanonádou.

I na San Pauses, severne od Peutelšteinu, velmi silno strieľali.

Inde len obyčajné kanonády. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, faldmaršallentnant.

Amsterdam, 21. januára. Černohorská královna Milica s princessami a ministrompredsedom prišli do Brindisi a pojdu ďalej do Bíma.

Lugano, 21. januára. „Temps" píšu: Anglia a Francia kategoricky žiadajú, aby sa Itália so Bilným vojskom zúčastnila na solúnskom diele, lebo ináč en-tenta musela by myslieť, že Itália sa považuje za samostatne vojnu vedúcu moc, ktorá nenie v nijakom Bpojenstve a je len londýnskou deklaráciou Bpojená s ententou.

Lugano, 20. januára. Barzilai povedal v Ancone medzi iným: Bakúsko-Dhorsku ide hlavne o Adriu, ktorú my muBÍme osvobodit z manstva pod ktorým vzdychá. Srbsko, ktorého zjavenie na Adrii Brne nikdy nezapierali, bude za svoje obete odmenené vzkrie­sením, ale čierna Hora zaslúži svoj osud, ked v otvo­renej protivo B nami a k dobra Bakňsko-Uhorska ob­sadila Skadar. Ostatne vojenské položenie oboch grúpp sa nepřeměnilo kapituláciou Čiernej Hory.

Vzhľadom na albánsky problem môžeme teraz len povedat: Itália organizovala expedíciu do Valony, ked bolo jasné, že zo Solúna Srbom nebolo možno pomôct. Itália išla do Albánie aby pomohla Srbom a nie zo svojho záujmu. Táto úloha je už čiastočne vy­plnená. Itália sa prispôsobí všeobecnému záujmu spo­jencov v spoločnom boji.

Lugano, 21. januára. „Stampa" píše: Znakom toho, že sa položenie čisti je, ie kráľ vráti sa ku frontu. V ministerskej rade rozhodli, ako držat sa vzhľadom na černohorské udalosti. Minister vojny Orlando a minister zahraničných diel Sonnino sú po-verení B vykonaním uzavretí. Itália odporúča ostat­ným mociam úprimné spoluúčinkovanie všetkých do­hromady.

Lugano, 20. januára. V Itálii nesúci z ročníkov 1892, 1893 a 1894, potom ž rokov 1886 do 1891 prídu ešte raz pod assentírku.

BESEDNICA. Bahno.

Od Ant. P. Čechova. (Pokračovanie.)

II. Prešlo pät hodín. Bratanec poručíka, Alexej Iva­

novic Krjukov, oblečený v chaláte a papnčiach, chodil po svojich izbách a netrpezlivo pozeral do okien. To bol vysoký, pevný mužský, s veľkou čiernou bradou, s mužnou tvárou a, ako pravda povedala Židovka, pekný mužský, hoci už dožil vek, ked mužskí zby­točne tlstnú, hundrú a pleši vejú. Duchom a rozumom patril medzi nátury, na ktoré je taká bohatá naša intelligencia: srdečný a pekuoduchý, dobre vychovaný, neodtahujúei sa od vedy, umenia, viery, samých, ry­tierskych poňatí o česti, no nehlboký a lenivý. On ľúbil dobre sa najeat a vypit, ideálne hral vint, znal vkus v ženštinách a koňoch, v ostatnom ale bol tuhý a nehybný, ako tuleň, a aby ho bolo možno vytrhnut z tohoto pokojného stavu, bolo treba niečo neoby­čajné, pohoršlivé, a vtedy už zabúdal všetko na svete a vykazoval najväčšiu pohyblivost: kričal o súboji, písal na siedmych hárkoch prosbu ministrovi, ako bláznivý skákal po okrese, hádzal verejne podliaka, súdil Ba atd.

— Cože je to, že nášho Sašn do týchto čias nieto? — spýtal sa ženy, pozerajúc v okná. — Ved je čas obědovat!

Amsterdam, 21. januára. Lord Derby povedal dopisovateľovi: „Newyork Heraldu":

Ci vojna bude trvat dva lebo dssaí rokov, Anglia bade tak dlho bojovat, pokým Nemecko nebnde ná­ležité porazené. Naša nová armáda stojí vysoko nad nemeckou. Na otázku, či nový zákon o brannej po­vinnosti nebude príčinou vnútorných nepokojov, osvedčil lord Derby, že robotnícky živel je srdeom i dušou svorný s celým národom a bude trpělivé čakat na konečné víťazstvo. Najtažší problem je otázka baníkov, železničiarov a dokových robotníkov, ale ona bude dost skoro riešená.

Amsterdam, 21. januára. Z Londýna oznamujú: Včera narukovali prví, lordom Derbym naverbovaní rekrúti. To BÚ 19 a 20 roční mladí ľudia zo skú­penia II, IU, IV a V.

Amsterdam, 21. januára. Lord Bosebery povedal v reči v Edinbnrgu medziiným: .Následkom zostrenej blokády obchod nemecký klesne ad minimum. Neme­cko bude zdlapčené medzi nepreniknuteľnou stenou Angličanov a Francúzov na jednej strane a nesčíselnou maisou BUBOV na drahej strane."

Amsterdam, 21. jannára. „Beuter" prináša o vo-jennej rade v Londýne: Možno cele iste konstatovat, že na najnovšej londýnskej schôdzke bola dosiahnutá úplná svornost a jednota ententy vzhľadom na pokra­čovanie vo vojne a jej možnom rezultáte. %

Oent, 21. januára. Badikálne noviny vítajú cestu Brianda, Joffrea a Lacazesa do Londýna ako znak blížiaceho sa rozhodnutia a prízvukujú, že odpadnutie čiernej Hory odokrylo slabiny spoločnej akcie. Oča­kávať treba, že Itália opovie Nemecku vojnu.

Najnovšie chýry zvestujú, že Francia pomýšľa na silnú offenzíva, aby verejná mienka nebola mýlená. Pri tomto páde musí konečne britanská flotta vystúpit z rezervy. Myslia na vylodnenie vojska na holland-Bkom pobreží.

Za oflanzívu v Solúne niet veľkého oduševnenia pre ťažkosti transportné. I malý sa zjavif v Stredo­zemnom mori podmorské člny nového typu.

Londýn, 20. januára. „Beuter" prináša z Bíma: Čierna Hora nž pred dvoma mesiacmi mala dohovor s Rakúsko-UhoiBkom a protivila Ba len na oko. (Cis. kráľ. Telegr. Byró dokladá, že to nenie pravda.)

Lngano, 21. januára. Minister Sonnino mal dlhý rozhovor B ruským poslom, B kráľom a ministrom vojny.

Lugano, 21. januára. Talianske noviny tvrdia, ie posledné boje Čiernej Hory nemalý nijakého významu pre eelkovitý obraz vojny. Sadba Balkáne nerozhodne sa na Čiernej Hore, ani v Albánii.

Londýn, 20. januára. „Daily Telegraph" píše: Best malej armády najmenšieho kráľovstva na Bvete bol porazený. Čierna Hora mala 60.000 nkonaných hrdinov, ktorí kapitulovali, ked videli, ie Lovčen padol. Zvony radosti v Berlíne, Viedni a Pešti nech len zvonia... Centrálne moei sú v morskom obležení,

Vyčkávajúc poručíka do šiestej hodiny, Krjukovi sadli k obeda. Večer, ked bol čas večeral, Alexej Ivanovic načúval každý krok, ktorý sa blížil, každé vrznutie dverí a stískal plecami.

— Podivné! — hovoril. — Akiste sa B árendá-torom natahali.

Líhajúc BÍ spat, Krjukov bol nistený, že pornčik zostal u árendátora nocovat.

Alexander Qrigorievič vrátil sa domov len na drnhý deň ráno. Bol veľmi skonfnndotaný a ustatý.

— Treba nám pohovořit o samote... — povedal tajnoBtne bratancovi.

Šli do kabinetu. Poručík zaprel dvere a, prv ako by bol začal hovořit, dlho sa prechádzal z kúta do kúta.

— Také, bratku, sa stalo, — začal, — že ani neviem, ako ti to mám povedat. Neuveríš...

A on, zajachtávajúc sa, červenejúc sa a nehladiac na bratanca, rozpovedal históriu s veksľami. Krjukov. rozostaviac nohy a opustiac hlavu, načúval a chmúril sa.

— Ty žartuješ? — pýtal sa. — Čerta žartujem! Aké tn žarty? — Neehápeml — mrmlal Krjukov, rozpalujúc sa

a rozprestierajúc ruky. — Ved je t o . . . nemravné s tvojej Btránky. Židovka na tvojich očiach robí čert vie čo, trestuhodný skutok, stvára podlost, a ty boz­kávať sa s ňou!

— Ved ja sám nechápem, ako sa to stalo! — šeptal poručík, vinovate mihajúc očami. — Cestné slovo, nechápem! Prvý raz v živote naskočil som na takú obludu! Nevíťazí krásou, ani umom, ale touto, vieš, drzosťou, cynizmom...

Rusko, Francia a Itália Ba aoberajú k osudnému úderu. Čierna Hora leží na zemi, ale sa zase po­zdvihne. Jestli všetky nádeje a očakávania Bpojeneov neklamú, bude mat Čierna Hora blýskavú budúcnosť, ako mala blýskavú minulost. Triumf Bakúsko-Uhorska nveličil zodpovednosť Bpojeneov.

„Daily News' píšu: Obete tisícich a tisícich mu­žov vo Francii, Flandersku, Poľsku, Srbsku a pri Dardanellách nemota byt daromné. To môže veriť len človek, ktorý cynickon otvorenoBtou považuje problem ľudských diel za nesmyselnú hánanku.

Kopenhagen, 21. januára. Zámok Aehillejon stal sa sídlom srbskej vlády.

Lngano, 21. januára. Minister Pašič prišiel na Korfo, ako i admirál talianskej adriatickej eskadry.

Athény, 21. januára. Orécka vláda podala fran­cúzskej silný protest proti obsadeniu Korfo, ako proti urážke gréckej neutrality. N

Ženeva, 21. jannára. TalianBky križiak „Piemonté" zúčastnil sa pri bombardovaní MndroBaj a Dedeagača.

Londýn, 20. januára. Návrh blokády znie: Pone-váč snem sa dozvedel, že do neutrálnych krajín, hra-ničiaeich B nepriateľmi, dováža Ba mnoho tovarov, ktoré nepriateľ opotrebuje k vedeniu vojny, vyzýva vláda blokádu tak zosilniť, ako sa len dá. Dovoz to* varov pre neutrálne zeme nemá byť hatený.

Botterdam, 21. januára. Vojenská rada spojencov zasadla v Paríži.

Amsterdam, 21. jannára. Francia ide resty srbskej armády organizovat a vteliť do francúzskej armády. Rodiny srbských vojakov zaopatria vo Francii.

Peštbudío, 21. januára. Jeho Veličenstvo osvo­bodil grófa Teodora Pejačeviča od služby a za mini­stra Horvatska, Slavonic a Dalmácie ráčil vyměňovat Imricha Hideghéthyho, bývalého župana Sriemu a mesta Zemúna.

Botterdam, 22. jannára. Posli Francie a Anglie boli na porade u Skuludisa. Pripisujú jej veľkú vážnost.

Teheran, 21. januára. Rusi obsadili Sultanabad, nemecký posol ušiel do Bumdjirn. (Od Teheránu na juho-západ v provincii Irakadja.)

Carihrad, 21. januára. Včera nepriateľský križiak a monitor slrieľaly na Aldsitepe a Tekebnrnu a okolie. Potom, keď 30 ráz vystřelily, vzdialily Ba na líre more.

Bukarešt, 22. januára. Aog'o francúzske konzor­cium ide kúpiť veľkú časť románského benzínu. An­gličania už vlani kúpili mnoho benzínu v Rumunsku.

Berlín, 22. januára. aNeue freie Presse" prináša teiegramm, že v Nemecka hotujú sa ku štvrtej neme­ckej pôžičke. Budú to krátkolehotské kassové obligácie na 4%, sročné po 7 rokoeh, teda 1923-ho. Výpustný kurB: 91%.

Belehrad, 20. jannára. Cisár Vilhelm na ceste z Nisu stavil sa v Belehrade a prezeral historická miesta mesta. Po dvojhodinovej návšteve odišiel dalej.

— Drzosťou, cynizmom... Kde je ta mravnosť? Ked Ba ti už tak zachcelo drzosti a cynizmn, to vy­tiahol by BÍ Bviňu z blata a zjedol ju živú! Aspoň by bolo lacnejšie, a to — dvetisíc tristo 1

— Ako Ba ty vyberane vyslovuješ! — zmraštil sa poručík. — Ja ti ich vrátim tých dvetisíc tristo I

— Viem, že vrátiš, no či je vec v peniazoch? V čerty tieto peniaze! Mňa pohoršuje tvoja liknavost, mdlost... malodušnost prekliata! Ženích! Má snú­benicu 1

— Ale nenapomínaj! — začervenal sa poručík. — Mne je teraz samému protivno. Radšej by som sa do zeme prepadol... Protivno a mrzuto, že pre pit tisíc musín teraz k tetke ísť...

Krjukov ešte dlho sa rozhorčoval a vrčal, potom uspokojae sa, sadol BÍ na pohovku a zaíal sa vy­smievať z poručíka.

— Poručík! — hovoril s opovržlivou iróniou v hlase. — Ženích!

Zrazu skočil, ako hadom uštipnutý, dupol nohou a začal behat po kabinete.

— Nie, ja toto tak nenechám! — hovoril, po­triasajúc päsťou. — Veksle budú u mňa! Budú I Na­učím ju! Ženštiny nebijú, no ja ju tak dokaličím, ie do smrti bude ma pamätať! Ja nie som poručík! Mňa neprevedieš drzosťou a cynizmom! Nie, čert by to pobral! Miško, — zakričal, — utekaj, povedz, aby mi do ľahkého vozíka zapriahli!

Krjukov bystro obliekol sa a, nepočúvajúc na znepokojeného poručíka, sadol na vozík, odhodlane máchol rnkon a uháňal k Zazanne Mojsejevne. Pornčik dlho hľadel v okno na oblak prachu, zostávajúci za

Hamburg, 22. januára. Venizelos priiiel do So­luna na vojenskej lodi.

Berlín, 22. januára. Z Carychu píšu .Voasisehe Zeituugu", že onedlho Btiahnn z Albánie talianske vojsko, lebo ui vyplnilo svoja úloha.

Lugano, 21. januára. Z Athén prináša „Secolo", ie posial prišlo na Korfa 2000 Srbov. Ta prišiel i srbský generálny itáb.

Berlín, 22. januára. Ciemenceaa piše v svojich novinách , Ľ Homme Enchainé", ie prišiel čas, aby vo Francii pomýšleli na diktatúru. Keby Brne mali muža, ako bol Hnila alebo Julins Cesar, ui by sa to bolo stalo. Takto má právo postavit diktatúra snem 80 senátom.

Berlín, 21. januára. Atašé neutrálnych štátov, pridelení k nemeckému hlavnému kommandu, odce­stovali na východné bojiště.

Bnkarešt, 21. januára, Anglický posol na ruskom dvore Sir Buchanan povedal na bankete anglickej ko­lonie: Spojenci pokračujú, ked i pomaly. Anglicko sa •ponáhla za nimi. Každým dňom rastieme na sile. Opustenie Gallipoli neznamená premenu našich plá­nov. Obdivujem obetovavost Ruska, ktoré len preto sa zastavilo, ie nemalo dost munície. Rusko a Anglia majú jeden ciel: znemožnit, aby Nemecko strhlo na seba svetový obchod.

Úradná ipráva nášho generálneho štábu. Dia 22. januára.

Včera bol na celom severnom fronte kanónový boj. Pri Berestanoch na Volyni odklonili sme vyzve-dačaké kommando.

Ones ráno počal nepriatel napadat na náš besB-arabský front. Odklonili sme ho.

Talianska artólleria udržuje všade živú činnost. Oddávanie zbrane černohorské] armády, ako pod­

mienka dalších vyjednávaní o mier, ide riadne. Rakúsko-uhoraké vojsko mašíruje do vnútra seme,

nenapádajúc obyvatelstva. Ked černohorskí vojaci odovzdajú zbrane, môžu

ísť domov k svojmu zamestnaniu. Kto sa sprotiví, toho násilne odzbroja a zavrú

ako zajatca. Také pokračovanie z vojenských príčin a dla

vlastností obyvatelstva najakorej poskytne krajine mier. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feld-maršalleatnant. '

Amsterdam, 22. januára. Ked v anglickom sneme prijmú návrh o blokáde, nastane nová politika vlády: pravidelná blokáda, politika kontrabandy a vyhlado­vania, ktoré budú môet vykonat 4 velmoci. Sir Ed­ward Grey odôvodni názrh vo stredu.

Rím, 21. januára. Predvčerom prišla černohorská královna Milena s dcérami Xéniou a Vierou do Brin-disi, odtial do Ríma, kde bola vítaná kráľom a krá­lovnou. Ostala vo vagóne cez noc a na druhý deň od-jeehala na Lyon do Paríža. Král Nikola nachádza sa medzi vojskom v Podgorici.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dna 22. januára.

Juho východne od Ypern mínou Brne roírumili nepriatelskú sákopu na 70 metrov.

Naše pozície medzi Moselou a Vogézmi ako i viacero obcí za frontom boly bombardované nepria-telom bez úspechu.

Pri Smorgone a pri Drinsku boly kanónové boje. Na Balkáne ničoho nového. Najvyššie kommando.

Berlín, 23. januára. Taliani, bojac sa útoku cen­trálnych moci, posielajú do Valony nové vojská a opevňujú mesto serióznym Bpôsobom. Tým by boly vyvrátené cbýry o opustení Valony.

Paríž, 23. januára. Černohorská vláda presídli sa do Lyons.

Rotterdam, 23. januára. Med si ententoa a Gréckom stalo Ba priateľské dohodnutie vzhľadom na obsa­denie Korfa.

Lugano, 23. januára. Na bombardovaní Dede-agača a Portolagosa zúčastnila BB i talianska flotta.

Berlín, 20. januára. Na nemeckom ríšskom sneme velmi tuho napádali na nemeckú cenzúru. Hovorilo sa, ie eenzúra znemožňuje patriotickú činnost novi­nárstva.

Bnkarešt, 23. januára. Rusi na bessarabskej hra­nici a pri Bukovine stavajú nové a nové opevnenia. I vojská ta posielajú.

Berlín, 23. januára. Austrálska vláda zakázala vývoz do Hollandie. To je počiatok prísnej blokády.

Viedeň, 23. januára. V Rakúska sa utvorilo kon­sorcium, ktoré bude dodávat z Turecka potravy, najmä mlieko.

Bnkarešt, 23. januára. „Dimineaka" prináša chýr, že vojvoda Pútnik umrel na Korfu. Potvrdený ešte neni.

Krajinský snem. — 20. januári.

Predsedá: Pavel Beóthy. Snem i v tretom čítaní prijal návrh zákona

o centrálke peňažných ústavov, Ladislav Beóthy, ako referent, odporúčal návrh

zákona o zemnom plyne. Upozorňoval, ie nebolo by dobre ani zľahčovať, ani přeceňovat túto vee. Smluva je uzavretá. Odôvodnenou zdala by Ba pochybnosť, či je na čaBe teraz začínat. Ale po vojne mohlo by byt i to ešte neprimeranejšie. Ani si netreba myslieť, že je to záujem lokálny. Využitím zemného plynu mô­žeme napomoct priemysel. Priemysel nái, ked dostane lacné kurivo, iste vyhrá.

Jur Flatthy menom oppozície sa ozval. Zemný plyn i v Sedmohradsku bolo by tak opotřebovat, ako v Amerike, v domácnostiach. Manipulácia mala by byt štátna. Tak iiadaly i mestá zo svojej varadínskej porady roku 1913

Ani banky naše nechcely poduj í mat ničoho, až teraz, ked vystúpil nemecký kapitál. Ale vec je po­chopitelná. Zemný plyn nepredvídane môž.e zmiznút, podujatie je teda riskantné.

No chyba bála nenapísať smlsvu präcíznejšie. Takto, jestli obchod nepôjde dobre, Deutsche Bank bude môct umknút zaviazanosti.

A nebolo ani hladieť na osoh. Veď je to nie

obchod, ale predovšetkým politická vee, otázka sedmo-hradského maliarstva.

Nemeeký kapitál je solídny, Deutsche Bank pri­náleží k jeho prvým predstaviteľom; ale nemeckému kapitálu u nás na inom poli by bolo dat rollu.

Ernest Csermák vykladal, ie mandáty mestských a obecných predstaviteľov bolo by predíiiC a voľby odročiť. Interpelloval ministra vnútorných diel, čo za-mýĚla urobit v tejto veci.

Ján Sándor, minister vnútorných diel, odpovedal, ie návrh zákona o munieipálnej reforme je snemu predložený, ale nerokuje sa o ňom pre vojnu. Úrady sú už povolené v 70 mestách i vo väčšine obcí. Na­rukovaných všade vyvolili nanovo. Krivdy teda nemá nikto. Z odročenia teraz boly by zmätky.

jeho vozíkom, potiahol sa, zívol a šiel do svojej izby. O hodinu spal tvrdým snom.

O šiestej hodine ho zobudili a pozvali k obedu. — Ako je to pekne so strany Alexeja I — po­

stretla ho v Btolovej nevesta. — Musíš na neho čakať B obedom.

— A či ešte neprišiel? — zívol poručík. — Hm.. . pravdepodobne zašiel k árendátorovi.

Ale ani k večeri nevrátil sa Alexej Ivanovic. Jeho žena a Sokolský rozhodli, že on záihral sa v karty n árendátora a, pravdepodobne zastane u neho no­covat. Stalo sa však celkom ináč. ako oni predpo­kladali.

Krjukov vrátil sa na druhý deň ráno a, nikoho nepozdraviac, mlčky všuehol sa do kabinetu.

— No, čo? — zašeptal poručík, hladiac na neho velkými očami.

Krjukov máchol rukou a zachodil sa duseným smiechom.

— Coše je? Čo BB smeješ? Krjukov Bvalil sa na pohovku, položil hlavu do

podušky a zatriasol sa od zadržiavaného chechtotu. O minútu sa zodvihol a, hladiac na zadiveného poru­číka, plačúcimi od smiecha očami povedal:

— Zatvorže dvere 1 No, je to ženská, poviem til — Dostal si veksle? Krjukov máchol rukou a znova sa zachechtal. — No, je to ženská I — pokračoval. — Ďakujem

ti, bratku, za známosti To je čert v sukni. Prišiel som k nej, vieš, ako Jupiter, že sa sám seba lakám... nachmúrim sa, nahnevám sa, ba i päste som zaťal pre l«paí dojem... „Slečna, hovorím, BO mnon sá zlé

žarty I" i iné v tom spôsobe. I súdom hrozím, i gu­bernátorom... Ona z počiatku pustila sa do plaču, I povedala, že si zažartovala s tebou, ba ma i odviedla ku kasni, aby oddala peniaze, potom začala dokazovat, v čích rukách je budúcnosť Európy, vynadala žen­ským... Ja som, tak ako ty, oveail uši, nuž oslom Bom tiež bol... Vyspievala panegyrika mojej kráse, chytila ma za ruku pri pleci, aby videla, či som silný a . . . ako vidíš, len teraz som sa od nej vytrhol... Cha-cha... Nad tebou je vo vytrieníl

— Dobrý chlapec I — zasmial sa poručík. — Ženatý, ctihodný... Co, je ti hanba? Protivno? Jed­nako, bratku, v našom okrese máme svoju cáricu Tamaru...

— Akého čerta v okrese? Druhého takého cha­meleóna v celom Rusku nenajdeš I Akživ som nič po­dobného nevidel. Menovite drzoBtou a cynizmom vy­niká. Co je nej na přitažlivé, to sú skoré premeny, hra farieb, tento čertovský nátisk... Brrrl A vexle fait! Tých až viac neuvidíme I Obidvaja Brne velkf hrieš­nici, hriech na poly. Rátam, ie si mi dlien nie 2300, ale polovic. Hľadie žene hovoriť, že som bol u áren­dátora.

Krjukov a poručík hodili hlavy do podušiek a začali sa chechtat. Zdvihnú hlavy, pozrú jeden na druhého a znova padnú na podušky.

— Snúbenci I — dráždil Krjukov. — Poručíci I — Zenáčil — odpovedal Sokolský. — Ctihodní I

Otcovia rodín. (Dokončenie.)

— 21. januára. Predsedá: Pavel Beóthy. Ďalšie rokovanie o zemnom plyne. Návrh zákona o vdovách a sirotách po učiteloch,

zavolaných na vojnu, snem prijal i v tretom čítaní. Traugott Coppony: Skoda, že už prvej nezačalo

sa opotrebovanie zemného plyna. Finančný minister rieši vec teraz, a v Sedmohradsku napomôže aa prie­mysel. No plyna je dosť, dostane sa ho i ostatnej krajine. Pravda, predovšetkým aby ho malý sedmo-hradské mestá. Už i studne bolo by tak vŕtať, aby plyn mestá mohly mat lacno.

Gabriel Ugron: Územie plynu, ktoré zvýši po uzavření terajšej smluvy, treba opotřebit v prospech sikulských krajov. Odvoláva Ba na minulosť Sedmo-hradBka, na veľké služby, ktoré niekdajšie aedmo-hradské kniežatstvo vykonalo Uhonku. Za to treba Ba Sedmohradsku odslúžiť.

Nemecký kapitál pozdravuje. Ním môžu Ba stvořit prostriedky k založeniu zlatého veku Sedmobradska. Referent ho úplne presvedčil, že cudzí kapitál je po­trebný. Ale za návrh zato nebude hlaBOvat, lebo sa prieči zákona z roka 1911. Chyba je, že speňaženie nebude sa diať na spôsob štátneho monopolu.

Alexander Sôpkéz upozorňuje, že po vojne úlohy budú obrovské. Po celej krajine nechže nastúpi doba roboty; len tak uvládzems velké štátne ťarchy.

V opotrebení energii Brne na samom zadku medzi štáty. Uhlia máme málo a je drahé. Smutná skutoč­nosť je, že roku 1913 doviezli sme z cudzozemská 45 millionov centov nhlia za 103 million? korún. Ostatné prirolzené pramene energie ostávajú nám nevyužité.

Tu je zemný plyn. Už šesť rokov sa radíme, ako by ho bolo Bpeňažit, a za tých šest rokov vydali Brne za cudzozemské uhlie nových 400 millionov korún. Amerika medzitým za svoj zemný plyn prijala 2GO0 millionov.

V tomto stave vecí prišla Deutsche Bank spojiť sa s uhorskými peňažnými ústavmi. Nemecký kapitál teraz bude v Sedmohradsku zakládat priemyselné sá-vody a tvořit si konsumentov, aby zemný plyn mohol mat odberatelov.

Takýmto činom v Sedmohradsku rozvije BB prie­mysel, Bkvitnú tam mestá a nastane dobrobyt Sedmo­bradska. Deutsche Bank takto pripojí východné Uhorsko k svetovej premávke. Deutsche Bank ide do Sedmobradska vybudovat Biet energie. Energia za­kládat a iniciovat prácu je veľká vee. Dnes v krajine len 25 percentov obyvatelstva dostane sa k energii centrálne produkovanej. V Nemecku 66 procentov obyvateľstva má pri sieťach energie robotnú silu.

Sieť energie, ktorú idú stvoriť pre SedmohradBko, bude iste jadrom sieti pre celú krajina. Bude zahrnutá i Dolná zem. Iste i na Dolnej zemi najde sa prameň plynu, o mnoho bližší k srdcu Dolnej zeme, ako by BB bolo myslelo.

Začne aa doba práce, a doba ozajstnej demokracie, ktorú u nás dnes mnohí falošne spomínajú.

Gróf Stefan Bethlen zo sveta vzletu a fantázie, do ktorého snem unesený bol rečou práve vypočutou, Vracia sa do reálneho života.

Pokladá za krivdu, že pri otváraní zemného plyna práva majiteľov zeme neboly povážené. O náhrada sa nepostarali, hoci hodnota, o ktorú menom verejného záujmu pripravili majiteľov zeme, je značná.

Nedobre je, že vláda všetky cennejšie miesta prepustila spoločnosti. Taktiež nedobre je, že cena zemného plyna a uhlia priviedli medzi sebou do od-vislosti, tak že vlastne urobili 75-ročný kartel pre dve vážné kuriva.

Predkladá návrh uzavretia a žiada, aby Varadín a Arad nedostaly zemného plynu, kým sú sikuľské kraje nezaopatrené.

Predseda predložil prípis ministrapredsedu o tom, že grófa Teodora Pejačeriča, internovaného vo Fran­cúzsku, Jeho Veličenstvo kráľ prepustil ako horvat-ského ministra a na jeho miesto vymenoval Imricha Hidegbétbyho.

Chýrnik. Rozšírenie vojenskej povinnosti. Posiaľ boli po •

volaní k vojenskej povinnosti muiskí do 50 rokov, Po tieto dni osmmia v oboch častiach monarchie, ie aa povinnost vojenskej služby rotširi do 55. roku livota. Povolaní nepôjdu do fronty, ale buiú slúSU

len v Irajine, a to po 6 týldňov, potom ich pre- ných jednotlivcov a najmä iahkomygelnyeh iieo, isly pustia na 2 mesiace. Vôbec stanú sa účastnými vše­možných óbláhíeni.

V Malej Peštl, dňa 17. januára po krátkej ne moci umrela Karia Melfelbera, hl. notára na penzii manželka, rodená Želmíra Eias v 40 roka života svojho. Jej telesné pozostatky prevesené sú do Tren­čína, kde 21. januára k večnému opočinku, vedia milovanej matky, na ev. cintoríne uložené boly. V drahej zosnulej oplakáva Micbal EÍBJ, ev. učitel na odpočinku, svoju vrelomilovanú dcéru, Mi 08 Kiss, ev. farár v Žiline, a Gusta Ernst rod. Kiss, notárska manželka, svoju dobrú sestru. Pokoj jej prachu 1

Uhorsko v mesiaci novembri 1915. V mesiaci nov! mori v Uborakn (spola a Horvatsko Slsvonskom) Bobášilo Ba 6950 rárov. Narodilo sa 25.588 Sivých deti, umrelo 36779 osôb. Najviac detí narodilo sa v stoliciach na lavej strane Dunaja, najmenej v uhle medzi Tisou a Marašou. — Na nákazlivé choroby umrelo 8996 osôb — o 1895 viacej, ako v novembri 1914. Najviac umrelo na au ;hoty, 4795 osôb, hlavne medzi Dunajom a Tisou; v novembri 1914 bo umre-tých na Buchoty bolo o 554 menej. Z nákazlivých chorôb do konca novembra 1915 oslabla iba cholera a červienka.

Ceny jedla u nás a v Berlíne. V Berlíne v po­vestnej reštaurácii Kempinakéno v novom roku BÚ takéto ceny, z nemeckých peňazí na naie prepísané: Polievka 30—54 haliere, ryba 1 koruna 44 haliere, chladné jedlá 2 koruny, múčne jedlo 50 halierov, syr 70 halierov, ovocie 60 halierov. V Nemecka veru ne pomerne lacnejšie žijú, ako u nás. A opakujeme, že sú toto ceny z najdrahšej berlínskej reštaurácie.

Spojenie s Amerikou. Z Picštan Anna Ondrejková má dcéru v Ameriae. Dcera chcela sa zavdačiC materi: vystrojila jej z New Yorku bulík, naploený múkou, kávou a cukrom. Ale balík tri mesiace bol na mori. Od októbra až v tretí týždeň jannára prišiel do Pieätao.

Potravné články z Turecka do Rakúska. Ra­kúska vláda sam) šla dat dovázat potravné články z Turecka. Vo Viedni sú tej mienky, že tažkosti, ktoré dosial stoja veci v ceste, budú odstránené.

Kardinál Skrbenský a Olomúc. U pražského arci­biskupa kardinála Bkrbeuského bola iestčlenová depu tácia olomúckej metropolitnej kapituly. Skrbenský ďakoval deputácii za dôveru, ktorú mu dokázali, kecf ho vyvolili na olomúcky arcibiskupský stolec. K praž skémn arcibiskupstva viaže ho kanonický sväzok. Ále jestli bo svätá stolica zbaví tohto Bvfizku a dá mu dovolenie prejst do Olomúca, on je hotový prevziat novú svoju postat. V Prahe vraj ešte jednako dúfajú, že kardinál zostane na svojom doterajšom arcibiskup Bkom stolci.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Hojnosť a bieda za vojny. Jedným sa ťažko žije

za vojny, na druhých am najmenej nepoznat velikej skúšky. Ťažko je menovite tým, ktorí nemajú ničoho na predaj; řla v obchode a v niektorom odvetví prie- i myslu niet príčiny žalovat sa.

Aké sú pomery, dobre bolo vraj poznat i na vianočné sviatky. Ocbody, v ktorých sa predávajú drahé predmety, hoci rozličného druhu a ani nie velmi potrebné, tŕžily pekné peniaze. Platily za lnzuriózoa obuv, za žeoäké klobúky, šperky a podobnéveci najvyššie ceny bez slova. Vo väčších mestách na všetky strany tŕžili dobre najmä v obchodoch, ktoré sú známe ako drahé. Platily ženské na pr. obleky po 500 korún, ktoré by inde boly mohly dostat za polovica alebo i za tretinu. Ako by boly chcely ukazovat, že môžu platit, majú z čoho I

Hovoríme, tak bolo vo väčších mestách ta i tam. Ale zato pri roiličuých živnostiach bolo počut

pred sviatky a cez sviatky i takéto žaloby: Přediva sa málo, a práve potrebných vecí málo, — málo ešte i potravných článkov.

To jest práve sviatky ukázaly, ie jedni lahko za-jľábäjú a druhým Ba džko žije. Jeini vydávajú pe­niaze i za nepotrebné veci, druhí nemajú ich ani na najpotrebnejšie.

Hospodársky — Čítame v polno-hospodárskych novinách — múdre by bolo vyrovnat nejako tento rozdiel. Pravda, povedia, že priemysel, vyrábäjáei články luxmu, živí mnoho ludí. Ale netreba zabúdat, ie v dnešných pomeroch bolo by azda prospešnejšie, ] keby sa tieto sily zaměstnávaly it de, tam, kde ich ! treba ani soli. Možno, že i suroviny, potrebné k vý ' robe lcxisových článkov, mohly by sa zužitkovat inde lepšie, pre celok prospešnejSie. Ano, ešte í peniaze, ktorými BÚ tieto články preplácané mohly by byt blahodaroejšie vynakladané. Keby velké summy pe­ňazí, márnotra ne vydávané sa ,p itrebnosti" spanšce-

na verejnú dobročinnost [pre obete vojny a pre chu­dobných, o kolko trápenia bolo by menej I Nebrojíme proti luxusu vôbec, veď bez naho niet civilizácie; ale prílišný, roskošnícky luxus za vojny je hospo­dárskou nemravnosťou, proti ktorej by bolo vystu­povat prísnymi ustanoveniami a zákonmi.

Iste, reč takáto je odôvodnená, ale celkom regu­lovat život nemožno. A tažko je zamedzit najmä vý stupnosf, vytekajúcu z hojnosti lahko zarobených peňazí.

I

Move vydanie dôležitej slovenskej knihy.

RUKOVÄŤ SPISOVNEJ RECI SLOVENSKEJ.

Napísal Dr. [S. C Z A M B E L . Drahé vydanie usporiadal J O Z E F Š KUL TETY.

Formát 8°, strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách. — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. L Skloňovanie. II. Časovanie. — Z na­uky o význame slov a ich viazaní. A) O jednotlivých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňovacich.— Z nauky o vetách a ich skladaní. A) O jednotlivých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. O) Odde-lovanie výrazov a slov vo vete a v súvetí. — O pravo­pise. — O lubozvuku. — Abecedný ukazovatel. —

Na pokon. Abecedný ukazovatel (str. 303—372) je doplňovaný vy-počitovaním germanizmov a vôbec barbarízmov i při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.

CENA: broSírovaného výtisku K 4.—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku K 5-20, do poly v koži viazaný výtisk, zvlášť silná a jemná úprava . . . K 8"—.

Kto pošle peniaze vopred, nech priloží 30 hal. na poSt. porto (rekommandovane o dalších 25 hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslat na dobierku, toho poštové porto

|,vyjde na 75 halierov. "VCedzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i -"-*• písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého Slováka malo by byt n a u č i t sa správne hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inde škola učí rod­nému jazyka, my musíme sa vzdelať sami. Ku všetkému, čo treba vedieť každému z nás z pravopisu a z gram-matiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Ozam-belova „RUKOVÄŤ". Nemeškajme, ale zadovážme si

knihu a otvárajme ju čím najčastejšie. Knihu dostať u dolupodpisaného na­kladatelstva i v každom riadnom

kníhkupectve.

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine. (Turiozuantmártoa.)

I

Kníhtlačiarsky účast, spolok • Turčianskom BT. Martin*

odporúča pozornosti veractenéhe obecenstva svoja moderne a na

elektrický pohon ••riadenú

KNÍHTLAÚIAREŇ. Akékoľvek kníhtlaěiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné omamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. attf. vyhotoví vkusne

a sa mierne ceny.

• •' ••>•••••••••••••••!••••>•>••• •••••••• •••••••••••!••••>

•••••••••••!•••••<

Pr© A.m.&r'ltsitx „Národní© Noviny"

možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m P a p á n e k , K o v á č & C©., kníhkupectvo,

886 Milwaukee Ave., Chicago, 111. za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

Inserujte

v „Národných Novinách."

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (.V TurčianskomíPSv. Martine ••%

$U vydal a odporúča nasledovné

•smi

Hollý

knihy: Sotaé Diela SYetoiíra* Hnrbtna Yajaiskéht.

Vychádzajú TO sv&xkoch 16— 80-hárkových. Dosial vyflo 18 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soinam jednotli­vých sväzkov g udaním obsahu a cien dla náiho l o n u a i knih.

Hviezdoslay, Sobrané Spisy Bás­nické. Sväíok L Oddiel epický. 2-hé vydanie. Broi. E í-40

viazaný BO slatorezom > 8*60 Sväzok II. Oddiel lyrický. Drahé vydanie. Broi. . K 4'—

viasaný go ziatorezom , 6-50 Svaiok III. Oddiel epický. Broi K *•—

via*, go ziatorezom a 6'60 Sv&zok IV. Herodes a Herodias. Broi , »•—

viazané so ziatorezom » 4-20

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v svaikoch 16—20-hárkových. Podrobný M-znám dosial vyšlých 6. sväzkov g uvedením obsahu dls nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých sväzkov: broiirovcných . . K ľ— viazaných 3-SO

Prostonárodné slovenské povesti. Dosial vyšlo 9 soiitov. Cena 1 soíitu 60 hal., všetkých 9 soiitov spolu E 4-80

A „ n *rA«1 S o ) Historický román • časov Neroaa, od tyllO VUU1S r H. Sitínldewicza. Prelozil Pavel Halaia,

3 svazky s krásnymi illustráciamL Broiirované . E »• — viazané „ 1?'—

Spevy Sama Chalúpku. £ £ £ # %• viazaný so ziatorezom 2-60

Sládkovič Andrej, ftStägiSfai Svazok H. Broširovaný. • , 2'—

viazaný , 8'20

Botto Ján, Spevy. ZäfiSXSrtSi vo skvostnej väzbe . . . ' E 4*80

f J a n , B á s n e , ^telovou.p Broi. EMÓ viazaný vo skvostnej polokoienej väzbe . . . E 6*60

ITnf-Iin Román od Svetozára Hurban* Vajanského. UUKI1I1. Broiirovaný K 4.—

viazaný » 6*60

Proti prúdu. 5¾¾^^^.8 0 .1 4¾¾ viazaný » 4'—

17«l<vniMk« Historická povesť od Ľudovíta Kubáaiho f a i g a l l l a . Cena »0 hal

V skutočnej službe. S A Ľ i t t Škultéty. Cena E I'M

CJlrtí7««5 Vývin ich národného povedomia. Napísal Julius a i U v a X l . Botto. Sv. I. (rozobraný). Sv. IL Cena E S>— tTnrym<ínT/ H a v n l Pamätník na storočie jene l i U Z U l d l i y n a r U I , narodenia. Soiit L . E ľ -

Malkotenti. Trenčiansky Matúš. E Ä Í . Ä Ä Jedlbvský učitel; ST/^SSSL'SS^ä Románová, Bibliotéka. «25,»

7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ino-rečových spisovateľov. Podrobný sosnám a ceny jednotli­vých sväzkov dla nášho soznamu kníh.

L & TOTEMY: Zápisky polonita. I S •! 22 Znhnrclrv Iimiv N á k r e s "Totophný. x*mi iAtUmriS&y t lUIldb. jniing Botto. Strán 72, 8» hro-

iirovaný 60 hal

Pospolité Čítanie. S Ä S ä * 1 * ' Sošit 1. S l o v e n s k é M e m o r c n d n m r. Í S O I .

Napísal Jozef Škultéty. Formát 8«, str. 64. Cena 40 hal. Sošit II. M i o h a l M . H o d ž a . Životopisný nákres. Na

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8°, strán 68. Cena 60 hal.

Sošit 111. Z d r a v o t n í c t v o v r o d i n e . Napísal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 hal.

Sošit IV. H o s p o d á r s k a ó i t a n k a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných článkov Strán 154. Cena . . . . E 1—.

SoSit V. S l o v e n s k á o t á z k a o d k o n o a 1 8 . s t o l e t i a . Napísal Štefan M. Daxner. Cena 80 haL

S o ň l t V I . j e v t i a ô l . Všetky tieto knihy majú na sklade:

v Turčianskom Sv. Martine J. Gaáparfk, P. Eompil, v Mosovciach Mil. Schmidt, v Liptovskom Sv. Mikuláši Fr. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Parička, Ján Valach, Viktor Herle, v Novom Meste n/V. Andrej Fabian, v Dolnom Kubine J. Trnkóci, Jozeí Neumann, v Bytéi ViL Sonnenfeld, v Trnave Adolf Horovitz, v Modre Šimon Boháček, v Pezinku Alfréd Klein, na Myjave Daniel Pa-žický, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpešti Budapeštiansky naklad, spolok, v Petrovci Pavel Kukučka, v Skalici Jozef Teslík. v Košiciach Jul Kustra, v Kláštore pod Zniovom Jozef Stealáč, vo Zvolene P. Kellenberger, v Prešporku Big.Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát/vo Viedni J. Otto (L Gluckgasse 3), v Prahe F. Topič (Ferdinandova třída), v Olomouci B. Promberger, v Brne J. Barvič a J Novotný, V Pittsburgu, Pa. (v Amerike): M. Gazdík 1137 Hays Ave.,

M. Oliver Branch, Pittsburg, Pa.

Historická povést od Samuela Tomáiika. Cena 60 hal'

« b a a h i n . t > 6 t o v a* o l r & i J o d p o v ě d n á .

Zodpovedný redaktor: S r e t o s á r Hwbam. Majitel a vydavatel: Coaaoríinm PaTftl Sfadraft a SpoL Tlaloa a nákladom Kníhtlaciarskeho úáestiiárakeho spolku v Tarciaaikom Sv. Martiae.