Embed Size (px)
DESCRIPTION
Svetové misie vydávajú dvakrát ročne Pápežské misijné diela. Ich cieľom je informovať o misijnom dianí Katolíckej cirkvi a povzbudiť čitateľov do hmotnej i duchovnej pomoci pre misie.
Citation preview
svetové misiepápežské 1/2014misijnédiela
Cirkev v Rusku potrebuje misionárov 8 – 11
Etiópčania majú prirodzený duchovný rozmer 22 – 23
Mučeníci za vieru 20 – 21
foto: matúš marcin
Prvé zasadnutie Misijnej rady Pápežských misijných dielNa Arcibiskupskom úrade v Trnave sa 20. marca uskutočnilo stretnutie
Misijnej rady Pápežských misijných diel (MR PMD) na Slovensku. Na tom-to stretnutí sa s predsedom Komisie pre misie pri KBS Mons. Jánom Oroschom a národným riaditeľom PMD Viktorom Jakubovom po prvý raz zišli novovyme-novaní diecézni riaditelia PMD. Medzi zúčastnenými (na snímke) boli zástupco-
via šiestich rímskokatolíckych diecéz a dvoch gréckokatolíckych eparchií.
Cieľom úvodného stretnutia bolo oboznámiť s poslaním a s čin-nosťou PMD na Slovensku a v mi-sijných krajinách a predstaviť im aktivity súvisiacie so zvyšovaním povedomia o PMD a oživovaním misijnej myšlienky v jednotlivých diecézach.
Zasadnutie Misijnej rady sa za- čalo svätou omšou. Celebroval ju tr-
navský arcibiskup J. Orosch, ktorý počas homílie podčiarkol stav misií vo svete a dôležitosť činnosti PMD. Program stretnutia potom viedol národný riaditeľ PMD, ktorý predstavil PMD ako oficiálnu inštitúciu Katolíckej cirkvi a osvetlil dejiny. Najdôležitejším bodom programu bolo predstavenie vízie a cieľov na rok 2014, ktoré zahŕňali konkrétnu predstavu o práci diecéznych riaditeľov. Záve-rečná diskusia bola veľmi živá a naznačila úprimný záujem všetkých zúčastne-ných rozšíriť povedomie o PMD, no najmä sprostredkovať a zintenzívniť vníma-nie významu misijnej činnosti Cirkvi medzi slovenskými veriacimi.
– MP –
Misijná nedeľa 2013 Minuloročnú misijnú nedeľu slávil národný riaditeľ PMD Viktor Jaku-
bov 20. októbra 2013 v Chráme sv. Mikuláša v Prešove. Popoludní sa stre-tol s predstavenými a seminaristami v Spišskej Kapitule. Súčasťou Misijnej nedele je zbierka na podporu misijných projektov Svätého Otca, ktorú or-ganizujú vo všetkých miestnych cirkvách po celom svete Pápežské misijné diela od čias, keď boli rozhodnutím pápežov začlenené do Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Úlohou tejto dôležitej kongregácie je systematická starostlivosť o ohlasovanie evanjelia po celom svete. Misijná nedeľa, ktorá je spojená so zbierkou na misie, sa v rámci celej Cirkvi slávi už od roku 1926. Jej iniciátorkou bola zakladateľka Pápežského misijného diela šírenia viery, Božia služobnica Pauline Mária Jaricotová (1799 – 1862) z Francúzska, ktorá ako dúfame, bude čoskoro vyhlásená za blahoslavenú.
Posledná zbierka vyniesla na Slovensku 458 673,90 eur, čo je o 21 327,33 eur menej ako v predchádzajúcom roku. Celá suma zbierky je určená na pod-poru projektov, ktoré priamo súvisia s ohlasovaním evanjelia. Ide hlavne o formáciu a podporu katechétov v misiách, katolíckych médií, stavby a opra-vy kostolov, kaplniek, farských budov, kláštorov pre rehoľníkov a podobne.
– SM –
Výsledky zbierky Misijnej nedele v rokoch 2009 – 2013
Dobrá novina podporuje aj projekty PMD
Na prelome rokov 2013/2014 opäť prebehla kolednícka akcia Dobrá novina, do ktorej sa každý rok zapájajú tisíce detí i dospelých vo všetkých kútoch Slovenska. V devätnástom ročníku vyzbierali 907 139,68 eur, z ktorých podpo-ria aj projekty Pápežských misij-ných diel (PMD).
Tradičnú kolednícku zbierku, ktorá trvala od Vianoc do Troch kráľov, organizuje eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí v spolupráci s katolíckymi farnos-ťami a PMD. V devätnástom roč-níku sa do nej zapojilo 26 737 detí a dospelých, ktorí navštívili vyše 76-tisíc rodín po celom Slovensku. Okrem 2 722 koledníckych sku-piniek v 1 244 mestách a obciach Slovenska sa do Dobrej noviny už tradične z iniciatívy Slovenskej ka-tolíckej misie zapojili aj krajania v Bruseli.
V rámci koledovania sa v rím-skokatolíckych a gréckokatolíc-kych farnostiach vyzbieralo celko-vo 858 939,31 eur. Ďalších 48 200,37 eur poskytli individuálni darco-via. Na podporu Dobrej noviny bolo zaslaných 1 024 darcovských SMS. Koledníci tento rok opäť zbierali aj slovenské koruny. Vy-zbieralo sa 30 990 korún, v pre-počte 1 028,68 eur. Táto suma je započítaná v celkovej sume koled-níckej zbierky.
Výťažok z najväčšej sloven-skej zbierky na pomoc Afrike pôjde na konkrétne projekty pomoci ľu-ďom v Keni, Južnom Sudáne, Ugan-de a Rwande. Projekty PMD v af-rických krajinách podporí Dobrá novina sumou 33 000 eur.
– MČ –
Rok 2009 2010 2011 2012 2013
Suma 460 358,91 € 496 915,96 € 501 800,37 € 480 001,23 € 458 673,90 €
2
ObsahKRESŤANIA VO SVETERozhovor o Čade 4
DUCHOVNÁ KVAPKA Treba znovu uveriť 5
TÉMARusko 6 Rozhovor s arcibiskupom Paolom Pezzim 8—11História Cirkvi v Rusku 12—13
SVEDECTVO Reportáž sestier z Permu 16—17
V OBRAZOCHRusko v obrazoch 18—19
MUČENÍCI ZA VIERUMučeníci 21. storočia 20Z osudov mučeníkov 21
REPORTÁŽEtiópčania majú duchovný rozmer 22—23
INŠPIRÁCIESerafim Sarovský 24Tipy na knihu a DVD, pozvánky 25
ZÁBAVA Krížovka a recept na bliny 26
svetové misie
Svetové misie vydávajú dvakrát ročne Pá-pežské misijné diela na Slovensku. Zodpo-vedná redaktorka: Martina Grochálová. Zostavili: Viktor Jakubov, Michaela Pobu-dová. Dizajn: Jozef Mak. Sadzba: Michael Thomas Jurkovič. Foto na obálke: Sarah Balog. Tlač: KO&KA, spol. s.r.o. ISSN 1336-1074, evidenčné číslo: EV3088/09. Nepredajné. Kontakt: Pápežské misij-né diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 00 Bratislava, tel.: 02/52964916, mobil: 0915 633 856, fax: 02/52922702, e-mail: [email protected]. Číslo účtu: 4000256602/3100.
ÚvodníkViktor Jakubov
Milí čitatelia, členovia a podporovatelia PMD,je mi veľkým potešením predstaviť vám jarné číslo časopi-
su Svetové misie, ktoré je pripravené pod novým redakčným vede-ním. Výnimočné je však nielen svojím obsahom a zovňajškom, ale tým, že predstavuje začiatok novej etapy pôsobenia Pápežských misijných diel (PMD) na Slovensku.
Po Víťaznom februári 1948 PMD na Slovensku na dlhý čas zmizli zo života veriacich ľudí a ich činnosť bola zakázaná. Kon-ferencia biskupov Slovenska vydala 5. júla 1991 dekrét, ktorým PMD nastúpili na cestu obnovy. Spočiatku bolo potrebné orga-nizačne a personálne vybudovať ich činnosť, etablovať tak PMD ako inštitúciu na Slovensku a rozbehnúť základné aktivity. Dnes sú PMD neoddeliteľnou súčasťou života veriacich u nás. Nastal však čas a príležitosť posunúť dielo zase o krok ďalej a priniesť sviežeho ducha do jeho činnosti, ktorej hlavnými cieľmi zostá-va oživovať misijné povedomie a organizovať materiálnu podpo-ru pre misijnú projekty Svätého Otca.
Začiatok novej etapy so sebou priniesol niekoľko výziev. Pr-vou výzvou je zatraktívniť vizuálnu identitu našej inštitúcie a pri-niesť novú, jednotnú grafickú podobu všetkým misijným mate- riálom. Dúfame, že s novým logom a dizajnom oslovíme mladšiu aj staršiu generáciu, na čo chceme v blízkej budúcnosti využiť aj ob-novenú webovú stránku. Nové logo či nová grafika sú však iba von-kajším vyjadrením hlbšieho zámeru. Už nejaký čas vnímam, že misijná myšlienka predstavuje v mysliach mnohých ľudí niečo za-starané, čo akoby už v dnešnom svete, kde je populárne starať sa iba o seba, nemalo miesto. Misijný duch je však stále nesmierne aktuálny pre každého kresťana, dnes azda viac ako inokedy.
Druhou výzvou nášho zámeru posunúť PMD vpred, bolo zvý-šiť kvalitu našich publikácií. Veľmi sa teším, že do nášho redakčné-ho tímu pribudla Martina Grochálová, vynikajúca novinárka s dl-horočnými skúsenosťami, predovšetkým so zameraním na misijnú tematiku, ktorá sa stala šéfredaktorkou nášho časopisu.
Posledná výzva, ktorej sme sa zhostili, bolo rozšíriť pole pô-sobnosti PMD a zvýšiť tak povedomie o misiách medzi veriacimi. Impulz na tento krok prišiel, keď som sa nedávno rozprával s kar-dinálom Jozefom Tomkom, ktorý tento rok oslávil 90 rokov živo-ta a 65 rokov kňazstva a ktorý bol 16 rokov prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Vtedy poznamenal, že nastal čas „ísť viac do diecéz“. S týmto cieľom sa v marci uskutočnilo stretnutie Misijnej rady s novovymenovanými diecéznymi riaditeľmi PMD, ktorí na moje potešenie prejavili úprimný záujem a ústretovosť na spoluprácu. Verím, že onedlho sa budete môcť s nimi stretnúť v rámci aktivít PMD vo vašich diecézach.
Dominantnou témou tohto vydania je život kresťanov v Rus-ku. Preto mi na záver dovoľte zaželať vám Kristovým pokojom a radosťou naplnené Veľkonočné obdobie známym východným pozdravom Christos voskres!
Autor je riaditeľ Pápežských misijných diel.
3
Čadská Cirkev prežíva jar Viktor Jakubov
Keď minulé leto navštívil Slovensko čadský arcibiskup Matias z Ndjamény v sprievo-de slovenského misionára Daniela Pravdu SDB, prosil Konferenciu biskupov Sloven-ska o kňazov pre túto stredoafrickú krajinu. Na jeho žiadosť zareagoval bratislavský diecézny kňaz JURAJ AUGUSTÍN (58), v súčasnosti farár v Lábe. Do Čadu sa vybral v ja- nuári tohto roka a po mesačnej skúsenosti sa rozhodol, že sa do krajiny vráti.
Mohli by ste predstaviť túto stredoafrickú krajinu? Čo je pre Čad charakteristické?
Čad má 12,5 milióna obyvateľov a rozlohu 1 280 000 km2, čo je ako 26 našich republík. V krajine žije asi sto kmeňov, každý má svoju vlastnú reč. Úradnou re-čou je francúzština a arabčina. Povinná školská dochádz-ka je šesť rokov, úroveň je nízka, škôl je veľmi málo, mu-sia sa platiť a preto veľa detí nechodí do školy, mnohí ľudia sú analfabeti. Krajina nemá železnicu, elektrinu, ani poštu. Elektrinu si vyrábajú agregátmi alebo solár-nymi panelmi. Asfaltových ciest je asi 500 km, ostatné sú poľné, prašné. Väčšinu obyvateľov tvoria moslimo-via, časť vyznáva pohanské náboženstvá, kresťanov je
vyše dvoch miliónov, polovica z nich sú katolíci. Katolíc-ka Cirkev i katolícke školy tam majú mimoriadne dobé meno. Čad má osem diecéz, v ktorých pôsobí asi 150 domorodých i misijných diecéznych a rehoľných kňazov.
V malom počte tam pôsobia rehoľné sestry z cudzi-ny, no pomaly sa ukazujú aj ojedinelé rehoľné povolania. Sestry pôsobia ako katechétky, učiteľky, lekárky, ošet-rovateľky. Štvrtý rok pôsobí v Čade slovenský salezián Daniel Jozef Pravda, ktorý je v Centre Don Bosco a je fa-rárom vo farnosti Emanuel.
Chudobní ľudia majú postavené chatrčky z bla-ta alebo tehál, spia na rohožkách vnútri alebo vonku, jedia raz za deň okolo štvrtej popoludní. Jedávajú ru-kami všetci zo spoločnej nádoby a obyčajne to isté, kašu zvanú bul. Ľudia sa nedožívajú vysokého veku, úmrtnosť detí je veľká. Chorôb je veľa, zdravotná sta-rostlivosť biedna. V januári je tam obdobie zimy, teplo-ty v noci neklesnú pod 17 °C a cez deň nevystúpia nad 35 °C. Vo februári fúka z juhu silný vietor. Potom príde obdobie dažďov a napokon veľkých horúčav, až 47 °C. V zime slnko vychádza okolo šiestej ráno a zapadá oko-lo šiestej večer, v lete vychádza o hodinu skôr a zapadá o hodinu neskôr. Ľudia sa venujú obyčajne poľnohospo-dárstvu, rybolovu a chovu dobytka.Čad je mladá kresťanská krajina, kam prišli misio- nári až v roku 1929. Aká je tam situácia Katolíckej cirkvi v súčasnosti?
Cirkev v Čade prežíva jar. V každej dedinke či ko-munite je jeden človek, ktorý je zodpovedný za organi-záciu náboženského života, a katechéti, ktorí sa venujú katechéze. Zodpovední a katechéti majú mobil, po-mocou ktorého s nimi kňaz komunikuje. Každá dedin-ka sa snaží vybudovať kaplnku či už z prútia, nepálených či pálených tehál.
V krajine je v súčasnosti množstvo katechumenov. Katechumenát trvá štyri roky a môže ho obyčajne za-čať ten, kto má 11 rokov. Prvý rok je predkatechumenát, druhý je katechumenát, na konci ktorého katechumen prijme sviatosť krstu a Eucharistie. Potom pokračuje dva roky v príprave na birmovanie. Farár má zoznam de-diniek a program, kedy ktorú dedinu či komunitu navštívi. Kňaz vedie kartotéku farníkov odvtedy, ako sa prihlásil
Saleziánsky misionár Daniel Pravda vysluhuje sviatosť krstu počas veľkonočnej vigílie.
foto: súkromný archív daniela pravdu4 | kresťania vo svete
niekto za katechumena. Ak sa presťahuje, farár mu vy-píše preukaz s jeho osobnými údajmi, aby sa mohol za-členiť do novej komunity. Katechéti majú zoznam kate-chumenov, do ktorého zaznačujú účasť na katechézach. Katechéza býva každý pondelok a štvrtok. Ak v nede-ľu nie je svätá omša, veriaci sa schádzajú na bohosluž-bu slova. Stretnutie komunít základňových spoločen-stiev býva v stredu na dvoroch určených rodín. Pri kaplnke na strome je zavesený veľký disk z nákladného auta, kto-rý zvoláva veriacich na bohoslužby. Svätá omša sa slú-ži po francúzsky, čítanie Božieho slova je i v reči ľudu a ka-techéta prekladá do miestneho jazyka kňazov príhovor. Ľudia veľmi radi spievajú a hrajú na hudobné nástroje. V sobotu sa stretávajú miništranti, lektori, chóry, veria-ci prídu upratať kostolný dvor. Ak má kňaz možnosť, pre-mieta náboženský film, ľudia sú hladní po Bohu. Ako slávia čadskí kresťania liturgiu? V čom sa líši od slávenia u nás?
Pri liturgii veľa spievajú, tancujú, pri evanje-liu sa sedí, vyberanie do zvončeka sa deje tak, že ľu-dia prichádzajú odovzdať svoj milodar dievčatkám, kto-ré stoja v rovnošatách v priestore hangáru. Kto nemá peniaze, prispieva poľnohospodárskymi plodmi. Krst detí býva obyčajne raz do roka, a to na Vianoce. Vo všed-ný deň sa slávi svätá omša v kaplnkách, v nedeľu v han-gároch, kde môžu prísť tisíce ľudí. Čo môžu urobiť slovenskí kresťania na podporu kres-ťanov v Čade?
V prvom rade je to modlitba a obety za misie. Dru-hou možnosťou je priama pomoc našich kňazov a rehoľ-níkov, rehoľníčok aj laikov, ochotných odísť na nejaké obdobie do Čadu. Laici môžu prísť pracovať ako dobro-voľníci a poslúžiť svojou profesiou. Dôležitá je aj finanč-ná pomoc, pretože chudoba je veľká a všetko je veľ-mi drahé. Úroveň života sa, hoci pomaly, predsa dvíha.
Treba znova uveriťPeter Fidermak
Čo bude v budúcnosti, vie len Pán Boh. Isté však je, že dobre prežitou prítomnosťou staviame zá-klady budúcnosti. Čo znamená správne prežiť prítom-nosť? Asi to, že zo situácií života vyčítame, čo Boh od nás chce, aby sme tie často ťažké okolnosti prijali a ne-prepadli zúfalstvu. Keď Stalin v roku 1941 rozhádzal 2,5 milióna povolžských Nemcov po celej Sibíri, mno-hí z nich si vtedy kládli otázku: „Prečo a za čo nás Boh takto tresce?“ Nik ničomu nerozumel. Tma pred nimi, tma za nimi. Vtedy istý starý veriaci muž vstal a po-vedal: „Prijmime všetku tú biedu i utrpenie, lebo Boh má s nami veľký plán.“ Po päťdesiatich rokoch sa Boží plán vyjasnil. Tým, že sú po mestách a dedinách Si-bíri roztrúsení Nemci, Poliaci, Litovčania, Ukrajinci, Bielorusi a iné národnosti, Katolícka cirkev má všade malé bunky veriacich, ku ktorým môže prísť a začať misiu v zateizovanom prostredí. Bez týchto malých buniek by bolo náročné niečo začínať. Všetci, ktorí túto misiu podporujú svojimi milodarmi, modlitba-mi i obetami, vstupujú do nádherného Božieho plánu. Čo z neho vzíde, vie iba Boh.
Aby sme dokázali byť pokornými nástrojmi Boha pri uskutočňovaní jeho plánu, potrebujeme jedno. Zno-va uveriť! Je rozdiel byť veriacim a uveriť? Veľký. Od chvíle, ako Mária uverila , čo jej povedal pri Zvestovaní anjel, vstúpila do spolupráce s Bohom pri uskutočne-ní jeho plánu spásy. Zapojila sa do Božieho diania vo sve-te. Práve obraz Zvestovania nás núti zamyslieť sa: uverili sme, alebo sme iba veriaci, ktorí o Bohu vedia ka-techizmové pravdy, morálne normy, apologetické for-muly? Zdá sa, že byť veriacim je málo. Treba znova uve-riť, zapojiť sa do Božieho diania vo svete.
Autor je misionárom v Rusku.
5
foto
: sxc
.hu
RuskoNáš vzťah k Rusku má mnoho podôb. V mysli sa nám s bývalým Sovietskym zväzom, represiami, uniformitou, nanúteným jazykom i kultúrou, dedom Mrázom či posede-ním pri samovare. Tí, ktorým sa však podarilo preniknúť za tento umelý obraz rozľahlej multikultúrnej krajiny, rozprestierajúcej sa na dvoch kontinentoch, sa stretli so skutoč-nou Svätou Rusou – širokou, temer karamazovovskou ruskou dušou, velikánmi litera-túry, hudby, športu, vedy, hlbokou nábožnosťou a srdečnosťou.
Rusko je krajina mnohých národov i náboženstiev. Okrem dominantných pravosláv-nych kresťanov tam žijú moslimovia, Židia a kresťania rozličných denominácií. Katolí-ci tvoria výraznú menšinu, ich počet sa odhaduje na 800-tisíc, hoci oficiálne prieskumy uvádzajú asi jedno percento obyvateľstva, čo predstavuje zhruba milión a pol.
Paolo Pezzi: Rusko aj dnes potrebuje kňazov a rehoľníkov zo zahraničia Viktor Jakubov
Metropolitu Tadeusza Kondrusiewicza vystriedal v roku 2007 na katedre Arcidiecézy Božej Matky v Moskve Mons. PAOLO PEZZI (54). O tom, za akých okolností sa stal Ta-lian najvyšším predstaviteľom Katolíckej cirkvi v Rusku, ale aj o situácii katolíkov v tej-to krajine, prezrádza viac v rozhovore.
Ako sa stalo, že ste sa vy Talian ocitli na misiách v Rusku? Mali ste nejaký osobitný vzťah k tejto kraji-ne, ktorý mal vplyv na vaše misijné poslanie?
Nikdy som nemal osobitný vzťah k Rusku. Niekedy začiatkom apríla v roku 1991, hneď po Veľkej noci, som sa zúčastnil na Treťom medzinárodnom sympóziu du-chovných hnutí v Bratislave, na ktorom bolo prítomných asi 30 rôznych hnutí a náboženských spoločností. Spo-mínam si na stretnutie so Silvom Krčmérym a Vladom Juklom, ktorí vnímali veľký význam a potrebu obnovy duchovného života v Rusku. Toto stretnutie vo mne zanechalo hlboký dojem. Hneď po sympóziu sme spo-lu s predstaveným Bratstva sv. Karola Boromejského, do ktorého som vtedy patril, odcestovali na návštevu No-vosibírska. Pozval nás tam predstaviteľ miestnej komuni-ty Rehole sv. Františka, ktorý sa vtedy nemohol zúčastniť na sympóziu v Bratislave. Po krátkej návšteve Novosi-bírska sa vedenie Spoločenstva sv. Karola Boromejské-ho po dohode s miestnym biskupom rozhodlo začať svoje misijné poslanie v Rusku. Dva roky na to mi náš pred-stavený ponúkol možnosť vymeniť predstaveného náš-ho spoločenstva v Novo-sibírsku, dona Maxima, ktorý ochorel. A tak som v septembri 1993 odces-toval do Novosibírska. Bolo to tri roky po mojej kňazskej vysviacke. Po dl-horočnom pôsobení v tej-to diecéze na Sibíri som bol vymenovaný za rekto-ra kňazského seminára v Sankt Peterburgu. Z historického pohľadu boli vzťahy medzi Ruskom a Talianskom vždy dobré. Má táto skutočnosť pozitív-ny vplyv na vaše pôsobenie a zlepšovanie vzťahov Ka-tolíckej a Pravoslávnej cirkvi v Rusku?
Ťažko mi je hovoriť o tom, či táto okolnosť pomá-ha rozvoju vzťahov medzi našimi cirkvami. Dúfam, že áno. Môžem však povedať, že v súčasnosti sú tieto vzťa-hy pokojné, priateľské a konštruktívne. V niektorých oblastiach, ako napríklad kultúra či charitatívna oblasť máme rôzne spoločné projekty. Snažím sa o zlepšenie vzájomných vzťahov a vidím ich – hoci nie veľký – pred-sa istý pozitívny rozvoj.Aké reakcie vyvolala minuloročná voľba a začiatky pôsobenia nového pápeža Františka v Rusku?
Svätý Otec František urobil veľký dojem na všet-kých. Nikdy predtým sa o pápežovi v Rusku toľko neho-vorilo. Veľmi často sú o ňom správy v štátnych mainstre-amových mediách. Tie často hovoria o tom, čo povedal pápež, a reprodukujú jeho myšlienky. Nielen na katolíc-kych či náboženských, ale aj občianskych internetových portáloch sa prekladajú do ruštiny jeho vystúpenia, prí-hovory, kázne, dokumenty. Nedávno som bol na stretnu-
tí v kancelárii prezidenta Ruskej federácie a istý úradník mi povedal, že sa ho veľmi dotkla nová exhor-tácia pápeža Františka Evangelii gaudium. Spýtal som sa ho: „Chcete mi povedať, že vy ste už čítali tento do-kument? Veď ešte ani nie je preložený do ruštiny.“ A on na to: „Áno, čítali sme ho s viacerými kolegami a potom sme o ňom aj diskutovali. Zvlášť nás zaujala druhá časť, kde sa hovorí o všeobecnom dobre a o prínose Cirkvi pre občiansku spoločnosť.“ Veľmi ma to prekvapilo.
Aj vnútri Ruskej pravoslávnej cirkvi sa vedú roz-hovory o novom pápežovi, jeho pôsobení a reformách, ktoré robí. Minulý rok bolo v Moskve na návšteve nie-koľko kardinálov, ktorí sa stretli s patriarchom Ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom. Na všetkých stretnutiach bola dominantnou témou práve postava a pozitívny prí-nos Svätého Otca Františka pre dialóg medzi cirkvami.Po minuloročnom novembrovom stretnutí ruské-ho premiéra Vladimíra Putina s pápežom Františkom v Ríme sa v médiách opäť začali pretriasať otázky o možnom stretnutí pápeža s patriarchom Kirillom. Je takéto stretnutie reálne?
Nádej, že sa stretnutie udeje, jestvuje, ba pove- dal by som, že očakáva- nie a túžba po ňom rastie práve v Rusku. Nedáv-no metropolita Hilarion, ktorý je zodpovedný za vonkajšie vzťahy Ruskej pravoslávnej cirkvi ho-voril, že o ňom dokon-
ca hovorí nie ako o možnosti, ale ako o nutnosti. Zatiaľ je však ťažko povedať, kedy a kde by sa mohlo uskutočniť.Priblížte nám, prosím, súčasnú situáciu Katolíckej cirkvi v Rusku.
Katolícka cirkev v Rusku je organizovaná v štyroch diecézach. Dve sú v európskej a dve v ázijskej časti Ruskej federácie. Počet katolíkov v tejto krajine ťažko odhad-núť, pretože nejestvujú presné štatistiky. Odhady sa po-hybujú od 800-tisíc do 1,5 milióna. Prichádza mi na um hriech kráľa Dávida, ktorý chcel spočítať svoj ľud a ná-sledky boli preňho ťažké. Preto ani pre mňa nie je také dôležité zisťovať počet katolíkov (úsmev). Vo všetkých štyroch diecézach pôsobí spolu asi 320 rímskokatolíc-kych kňazov, diecéznych aj rehoľných spolu. Z nich je asi 10 percent ruskej národnosti, väčšinou absolven-tov kňazského seminára v Sankt Peterburgu, ostatní sú zahraniční misionári. Zasvätených osôb, sestier a bra-tov je okolo 500 vo všetkých štyroch diecézach. Kato-líci i ostatní kresťania v Rusku prežili kolosálne prena-sledovanie. Mnohí kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, taktiež mnohí laici boli umučení a násilne pozbavení života, iní na dlhé roky poslaní do vyhnanstva. Prakticky všetky chrámy boli zatvorené, náboženský život bol ochrome-
Pre nás v Rusku je špecifická aj snaha, aby sme spolu
s inými cirkvami, hlavne s Ruskou pravoslávnou cirkvou smerovali
k spoločnému svedectvu o Kristovi.
téma | 9
ný a zatlačený do ilegality. Teraz je našou snahou ob-noviť život Katolíckej cirkvi vo všetkých jej štruktúrach, o čo sa s Božou pomocou usilujeme.Dedičstvom minulých stáročí je hlavne poľská, ne-mecká, litovská a ukrajinská tradícia. Rodí sa už nová ruská katolícka tradícia?
Rusko je mnohonárodnostná spoločnosť. Z kato-líkov tam žijú potomkovia Poliakov, Nemcov, Litov-čanov a iných národov, ktorí sa tam ocitli v rôznych obdobiach a za rozličných okolností, často ich násilne vy-sťahovali zo svojich krajín. V Rusku potom vytvárali celé farnosti, kde prežívali svoju vieru podľa vlastnej tradície, praktizovali náboženský život vo svojom jazyku. V sú-časnosti je situácia iná, ich potomkovia sú už dosť asi-milovaní a asi 90 percent všetkých liturgických slávení sa vykonáva už iba po rusky. Boli vydané potrebné litur-gické knihy ako rímsky misál, lekcionáre, vysluhovanie jednotlivých sviatostí, modlitebník, spevník katolíckych piesní, taktiež Kódex kánonického práva a celý rad ďalších publikácií. To všetko a mnoho iných faktorov spolu po-máha vytvárať ruskú katolícku tradíciu. Ide však o dlhú cestu, presahujúcu jednu generáciu.
V Rusku je nedostatok katolíckych chrámov. Jestvuje nádej, že sa situácia bude meniť k lepšiemu?
Pravdou je, že nám chýbajú chrámy. V mnohých far-nostiach sa veriaci stretávajú na liturgických obradoch iba v súkromných domoch alebo v bytoch. Mám nádej, že napriek rôznym byrokratickým a iným prekážkam, ako napríklad malý počet veriacich vo farnosti, ktorí nie sú schopní sami vybudovať a potom prevádzkovať chrám, sa situácia trochu zlepšuje. Každý rok sa v rámci celé-ho Ruska vrátia alebo postavia aspoň jeden-dva chrámy či kaplnky. Známym sa stal nedávny prípad v Kaliningradskej oblasti, kde boli katolícke chrámy boli dané do vlast-níctva Ruskej pravoslávnej cirkvi. Aká je teraz situá-cia v Kaliningrade?
Ide o bolestivú a smutnú záležitosť. Administratí-va Kaliningradskej oblasti odovzdala do vlastníctva Rus-kej pravoslávnej cirkvi niekoľko bývalých katolíckych a tiež protestantských chrámov. Pre nás je dôležitý hlav-ne Chrám Svätej rodiny v Kaliningrade, ktorý bol hlavným katolíckym chrámom v meste. Tento chrám sa počas bý-valého ateistického režimu zmenil na pôsobisko fil-harmónie, čo bolo preň šťastným osudom, lebo budo-va sa zachovala v slušnom stave. No filharmónia pôsobí v chráme naďalej – konajú sa tam koncerty a iné kultúrne
podujatia. Podali sme protest proti rozhodnutiu admi-nistrácie a nevieme ešte ako to celé dopadne. Dúfame, že veci sa ešte môžu prehodnotiť a časom by sa nám tento chrám mohol vrátiť, ak nie do vlastníctva, aspoň do prenájmu. Rodina je základnou bunkou spoločnosti i „domá-cou cirkvou“. V akej situácii sa nachádza rodina v Rus-ku?
Rodina je v Ruskej federácii v neľahkej situácii. Roz-vodovosť je veľmi vysoká, v niektorých krajoch dosahu-je až 80 percent. V Katolíckej cirkvi sa usilujeme menej hovoriť o zložitosti situácie rodín a viac konať v jej pro-spech. Snažíme sa mladým rodinám približovať hodnoty, na ktorých stojí rodina, upevňovať ich vo viere, pripomí-nať im, že založiť si rodinu je životným povolaním a veľ-kolepým poslaním. Poukazujeme na to, že ak rodina žije vo viere, keď je otvorená životu, sama sa stáva schopnej-šou vyriešiť vlastné problémy. Vo svätej omši na Slávnosť Svätej rodiny v katedrálnom chráme v Moskve prebeh-lo obnovenie manželských sľubov. Po svätom prijímaní som vyzval prítomné manželské dvojice predstúpiť pred oltár a prijať osobitné požehnanie. Bol som hlboko do-
tknutý ohromným množstvom dvojíc každého veku, no hlavne mladých, ktoré prišli a zaplnili celú hlavnú loď chrámu. V každom väčšom meste pôsobia Centrá rodín, ktoré plnia významnú úlohu v pomoci rodinám v rozlič-ných formách. Mládež je budúcnosťou Cirkvi i spoločnosti. Aké problémy sprevádza súčasnú ruskú mládež vyznáva-nie viery?
Charakteristickou črtou mnohých mladých ľudí je záujem o hľadanie skutočných hodnôt života. Od za-čiatku môjho pôsobenia v úlohe arcibiskupa Diecézy Božej Matky v Moskve, teda už skoro šesť rokov, robíme raz mesačne stretnutia s mladými v Moskve i v Sankt Peterburgu. Sú to pre mňa veľmi zaujímavé akcie. Vidím, nakoľko sa mladí zaujímajú a hľadajú pravé hodnoty živo-ta. Často je témou stretnutí otázka života ako povolania, skutočnosť, že život, to je povolanie, ku ktorému nás volá Boh, niečo, čo má zmysel a cieľ, a nie niečo náhodné. Potrebuje ešte Katolícka cirkev v Rusku pomoc za-hraničných kňazov a rehoľných sestier?
Myslím, že áno a ja aj teraz využívam príležitosť, aby som aj pozval kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky zo Slo-venska pomáhať rozvíjať a upevňovať život viery katolí-kov v Ruskej federácii. U nás pracuje aj viacero Slovákov, s ktorými sme spokojní a vďační za ich službu. Príchod
Príchod misionárov zo zahraničia je na jednej strane obohatením miestnej tradície, na druhej strane je to aj nutné, lebo katolíckych
kňazov a rehoľníkov nie je v Rusku dostatok a ešte dlho nebude.
10 | téma
misionárov zo zahraničia je na jednej strane obohatením miestnej tradície, možnosťou porovnávať prežívanie vie-ry v miestnych cirkevných spoločenstvách a poukázať, že jazykové a kultúrne rozdiely nie sú prekážkou, skôr nao-pak. Na druhej strane je to aj nutné, lebo katolíckych kňa-zov a rehoľníkov nie je v Rusku dostatok a ešte dlho nebude. Splnila sa predpoveď Panny Márie vo Fatime o obrá-tení Ruska?
Som presvedčený, že to proroctvo Matky Božej sa plní. Rusko bolo v minulosti zasvätené a zverené pod ochranu Panny Márie a my v tomto pokračujeme. Na za-čiatku Roka viery, 8. decembra 2012 na sviatok Nepo-škvrneného Počatia Panny Márie som nanovo zveril naše arcibiskupstvo Panne Márii. Chcem ešte dodať, že obrá-tenie treba správne pochopiť. Vo Fatimskom posolstve je obrátenie sa ku Kristovi procesom, ktorý sa uskutočňuje. Možno nie tak zreteľne, skôr skryto, no tento proces pokra-čuje. Pozorujem, že veľa ľudí sa obracia od akejsi prirodze-nej nábožnosti ku kresťanskej viere, ku Kristovi. Je to otáz-ka každého dňa a týka sa každého jedného z nás, nielen neveriacich alebo ľudí iných vyznaní. Záleží aj na nás, akým spôsobom bude proces obrátenia v Rusku pokračovať. V jeseni minulého roka ste navštívili Bratislavu v rám-ci stretnutia predsedov biskupských konferencií Eu-rópy. Aký dojem vo vás táto návšteva vyvolala?
Bolo to pre mňa druhé stretnutie tohto druhu a môj dojem bol hlboký. Vnímam potrebu prehĺbenia vzájom-ných vzťahov medzi nami biskupmi, užitočnosť výmeny skúsenosti, otvorenosť a skúsenosť, že všetci tvoríme jed-no telo Kristovo. Podujatie v Bratislave prebiehalo vo veľ-mi srdečnom a bratskom duchu a organizačne bolo za-bezpečené na vysokej úrovni. Bol som milo prekvapený živou vierou vašich veriacich, ktorí sa v hojnom počte zú-častňovali na bohoslužbách, všimol som si dlhé rady pred spovednicami, čo je dôkaz živého svedectva viery.Čo by ste odkázali našim čitateľom?
Čitatelia Svetových misií a členovia Pápežských mi-sijných diel na Slovensku sú si iste vedomí univerzálne-ho rozmeru a zodpovednosti za celú Cirkev prítomnú vo svete. Prosím ich, aby svojimi modlitbami a obeta-mi podporovali aj Cirkev v Rusku, zvlášť slovenských misionárov pôsobiacich u nás, a tak napomáhali obno-vu Cirkvi v Rusku, ktorá bola v minulosti tak ťažko skú-šaná.
Kláštorný komplex na Soloveckých ostrovoch bol v roku 1923 zmenený na pracovný tábor, neskôr na väzenie a na-pokon na múzeum. Dnes patrí k najnavštevovanejším miestam v Rusku.
téma | 11
Historické míľniky Katolíckej cirkvi v RuskuViktor Jakubov
Keď zaznie slovo Rusko, v mysliach mnohých ľudí sa vynorí predstava najväčšej pra-voslávnej krajiny na svete (Svjataja Rus). Tá však celkom nezodpovedá skutočnosti. Rusko je mnohonárodnostná a mnohonáboženská krajina, v ktorej vedľa dominantné-ho pravoslávia žijú početní moslimova, Židia a kresťania rôznych denominácií. Pretože obraz o Katolíckej cirkvi v Rusku býva skreslený alebo nejasný, prinášame stručnú his-tóriu Katolíckej cirkvi v Rusku od jej začiatkov až po súčasnosť.
Oficiálnym začiatkom kresťanstva v Rusku je pokrste-nie Rusi, ktoré sa udialo v Kyjeve v roku 988 za vlády knie-žaťa Vladimíra, ktorý si vybral byzantský kresťanský obrad, čím ovplyvnil a vtlačil svojskú pečať nielen náboženským,
ale aj svetským dejinám Ruska. To však neznamená, že kon-takty Ruska so západnou časťou vtedy ešte nerozdelenej Cirkvi nejestvovali alebo sa úplne pretrhli. Niekoľko doku-mentov a udalostí z histórie poukazuje na živý a rešpektujú-ci vzťah Ruska a Katolíckej cirkvi.
Misijné začiatky Katolíckej cirkviOd začiatku 11. storočia sa s misijným nadšením do Rus-
ka pomaly dostávali rôzne katolícke rehole, ktoré sa snaži-li zakoreniť katolícku vieru v niektorých oblastiach v Rusku. Nemali to však ľahké, ich pôsobenie sprevádzali mnohé problémy a činnosť niektorých z nich trvala len krátko. Prvým katolíckym misionárom v Rusku bol írsky mních
menom Antonín Riman, ktorý založil kláštor neďaleko Veľ-kého Novgorodu, kde aj dlhý čas žil. V dvadsiatych rokoch 13. storočia pôsobili v Kyjeve dominikáni, ktorých predsta-veným bol sv. Jacek. V rokoch 1245 – 1247 žili pri jazere Baj-kal misionári františkáni pod vedením Jána Capriniho.
Nádejné obdobie rastu misijnej CirkviV osemdesiatych rokoch 17. storočia začala v Moskve
účinkovať aj misia Spoločnosti Ježišovej, čím nastalo po-merne turbulentné pôsobenie jezuitov v Rusku. Ich čin-nosť bola zameraná na vydávanie kníh v ruskom jazyku, na zakladanie a vedenie škôl. V tom čase vzniklo v Moskve pod vplyvom jezuitov katolícke spoločenstvo prevažne z radov miestnej inteligencie a šľachty. Po zmene politic-kého režimu však boli jezuiti z Ruska vyhostení, spoločen-stvo ruských katolíkov rozpustené a jeho hlava, mních a básnik Silvester Medvedev, bol na Červenom námestí v Moskve popravený. Druhý významný predstaviteľ toh-to spoločenstva diakon Peter Artemov zomrel vo vyhnan-stve na Solovkách. Po príchode Petra Veľkého na cársky trón v roku 1689 sa do Ruska mohli vrátiť jezuiti i františká-ni. V Moskve aj v Sankt Peterburgu boli založené katolícke farnosti, prevažne pod vedením jezuitov, tí však boli one-dlho, v roku 1719 opäť vyhnaní. Od roku 1720 boli farnos-ti zverené kapucínom. Nové farnosti medzitým vznikli aj na juhu Ruska.
Situácia Katolíckej cirkvi v Rusku sa podstatne zlep-šila za vlády cárovnej Kataríny II., ktorá sa pričinila o po-loženie kľúčových cirkevných štruktúr v krajine. Jej dekrétom bola v roku 1772 zriadená takzvaná Bieloruská diecéza a o rok neskôr bol na jej čelo vymenovaný biskup Stanislava Sestrencevič-Boguš. V roku 1782 bola novým dekrétom zreorganizovaná a premenovaná na Mogilevskú arcidiecézu s centrom v Sankt Peterburgu a jej ordináro-vi, arcibiskupovi Stanislavovi Sestrencevičovi-Bogušo-vi boli podriadené všetky rímskokatolícke diecézy na území celého cárskeho Ruska, ktorých bolo spolu šesť. V roku 1783 prišiel z Ríma do Sankt Peterburgu nuncius Aretti, ktorý v mene pápeža Pia VI. vydal bulu o uznaní novozriadenej Smolenskej arcidiecézy a o kánonickom potvrdení jej or-
Katolícka cirkev je v Rusku v menšine a pociťuje nedosta-tok chrámov. Sväté omše sa často slávia v provizórnych priestoroch či v súkromných domoch. Na snímke katolíc-ka farnosť v Nižnom Tagile na Sibíri.
foto: jaroslav ferianc12 | téma
dinára. Urobil tak na nátlak Kataríny II., ktorá za uznanie Mogilevskej arcidiecézy sľúbila zachovať gréckokatolíc-ku eparchiu v Polocku.
Vzťahy medzi Ruskom a Vatikánom Vzhľadom na rozrastajúcu sa Katolícku cirkev Rus-
ku bolo nevyhnutné, aby dostal vzťah medzi Vatikánom a Ruskom oficiálnu podobu. V roku 1847 bol preto po dl-hých a zložitých rokovaniach podpísaný konkordát. Jed-ným z jeho výsledkov bolo zriadenie Tiraspolsej diecézy na juhu impéria, hlavne pre mnohopočetných veriacich potomkov povolžských Nemcov. Konkordátom sa me-dzi iným napríklad dohodlo, že biskup je v cirkevných ve-ciach jediným sudcom a administrátorom na území svojej diecézy, čo ruský štát nerád rešpektoval.
V roku 1863 vypuklo v Poľsku povstanie, proti kto-rému cár Alexander II. tvrdo zakročil. Výsledkom bolo, že Poľsko na takmer 150 rokov zmizlo z mapy Európy a jeho veľká časť sa stala súčasťou Ruského impéria. Domá-ca Katolícka cirkev taktiež utrpela, nielen sťaženými pod-mienkami pre svoje fungovanie, ale aj zrušením niekoľkých diecéz. Po ostrej reakcii pápeža Pia XI. na tieto represie boli roztrhnuté diplomatické vzťahy s Vatikánom. Dekré-tom z roku 1866 bola Katolícka cirkev postavená pod tvrdú kontrolu vlády s mnohými neblahými dôsledkami. Zmiere-nie medzi Vatikánom a Ruskom nastalo až v roku 1884.
Prenasledovanie v 20. storočí Po prevzatí moci boľševikmi v roku 1917 sa začalo ob-
dobie prenasledovania všetkých cirkví a náboženských spoločností v Rusku. V roku 1918 vydal vodca Vladimír Iľjič Lenin dekrét o Oddelení Cirkvi od štátu, ktorý sa stal ofici-álnou zámienkou na prenasledovanie veriacich. Mogilev-ský arcibiskup Mons. Eduard Ropp a iní biskupi boli uväz-není, zaviedla sa prísna cenzúra kázní a zákaz vyučovať katechizmus deti mladšie ako 14 rokov. V každom meste sa povinne zriadili ateistické organizácie. Lenin, ktorý nie je v Rusku spájaný s represiami, vydal tajný list o konfiš-kácii predmetov cirkevného kultu a nevyhnutnosti za-strelenia všetkých, ktorí sa protivili kultu. Výsledkom tohto listu bolo, že iba v roku 1922 bolo v sovietskom Rusku zastrelených, často bez súdu, 2 691 kňazov, 1 962 mníchov a 3 447 mníšok (pravoslávnych i katolíkov spo-lu), čo znamená, že za jediný rok bolo popravených 8 100 zasvätených osôb rôznych kresťanských denominácii.
Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia zosta-li v zdecimovanej Katolíckej cirkvi v Rusku iba dva fungu-júce katolícke chrámy – Chrám sv. Ľudovíta na Lubjanke v Moskve a Chrám Matky Božej Lurdskej v Sankt Peter-burgu. Ohromné množstvo katolíckych laikov bolo posla-ných do vyhnanstva na Sibír, do Kazachstanu a do uhoľ-ných baní na sever krajiny. Uväznených a mučených bolo 475 katolíckych kňazov a 275 ich bolo odsúdených na trest smrti. Presné číslo obetí komunistických repre-
sií v Rusku nie je známe, no podľa niektorých histori-kov sa ich počet pohybuje medzi 30 až 50 miliónmi.
Obdobie obnovy Po tejto kataklizme mala byť otázka jestvovania Ka-
tolíckej cirkvi v Rusku podľa všetkého „vyriešená“ raz a na-vždy. Napriek krutému prenasledovaniu si však mnoho ľudí zachovalo svoju identitu a vďaka ľudovej zbožnosti odovzdali vieru ďalším generáciám.
V roku 1984, krátko po tom, čo vtedajší pápež Ján Pavol II. zveril Rusko Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, sa začali v Sovietskom zväze realizovať reformy – glasnosť a perestrojka – čo prinieslo pre Katolícku cirkev, ako aj pre celú krajinu pozitívne zmeny. V čase tesne pred týmito reformami boli na území dnešnej Ruskej federá-cie štyri fungujúce katolícke chrámy, dve kaplnky a osem kňazov, z ktorých dvaja mali viac ako 80 rokov. Pre po-rovnanie bolo v Rusku v roku 1917 približne 245 farností a 350 kňazov.
V roku 1989 sa uskutočnilo historické stretnutie pre-zidenta ZSSR Michaila Gorbačova s pápežom Jánom Pav-lom II. O rok prišiel do Moskvy nuncius Francesco Cola-suonno a krajina prijala nový zákon o slobode svedomia. Trinásteho apríla 1991 boli zriadené dve nové Apoštolské administratúry v Moskve pre európsku časť Ruska a v No-vosibírsku pre celú Sibír. Krátko na to sa začal proces re-gistrácie farností, vrátenia chrámov od štátu a výstav-ba nových, ako aj budovanie rôznych štruktúr potrebných na fungovanie a rozvoj miestnej Katolíckej cirkvi.
Katolícka cirkev v Rusku dnesV roku 2003 bolo v štyroch apoštolských administra-
túrach v Rusku zaregistrovaných 212 farností, pričom 67 percent správcov farností bolo z radov diecéznych kňa-zov a 33 percent z radov rehoľných spoločností. Skoro tre-tina farností nemala a prevažne dosiaľ nemá svoj chrám alebo kaplnku. Liturgia prebieha v bytoch, v domoch far-níkov alebo v rôznych prenajatých priestoroch. Počet ve-riacich katolíkov sa odhaduje asi na 800-tisíc, hoci oficiál-ne prieskumy uvádzajú asi jedno percento obyvateľstva, čo predstavuje zhruba poldruha milióna.
Takmer tisíc rokov nás delí od času, keď katolícki mi-sionári prišli prvý raz do Ruska s jasným cieľom a plní nádeje a očakávaní. Za ten čas sa udialo nesmierne veľa, obdobie úspechov a rozmachu opakovane strie-dalo obdobie sucha, prenasledovania a vyhnanstva. Politická situácia v krajine a vládne záujmy neraz dik-tovali podmienky existencie Katolíckej cirkvi a tlači-li ju do ústrania. Napriek tomu je v Rusku viera, ktorá prežila dodnes a ktorá javí známky odhodlania žiť aj v budúcnosti. Táto schopnosť čeliť nepriazni času a ne-vzdávať sa je to, čo robí Katolícku cirkev v Rusku ta-kou pevnou, ako je dnes a prečo môže byť inšpiráciou aj pre ostatné cirkvi vo svete.
téma | 13
foto
: joz
ef k
ováč
ik
Niet nič krajšieho, nič vznešenejšieho a nič milovania hodnejšieho, než je Kristus. Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Sestry Svätého kríža už dvanásť rokov v PermeSestry z Permu
Na pozvanie permskej farnosti prišli v marci 2002 prvé sestry Svätého križa zo Sloven-ska a Česka – Katarína, Petra, Filipa a Ivana – do ruského mesta Perm, ktoré sa im stalo druhým domovom.
Perm má 988 000 obyvateľov a rozprestiera sa v Ural-skom predhorí. Rozlohou je to tretie najväščie mesto v Rus-ku. História Katolíckej cirkvi sa tam začala písať už v 19. sto-ročí. Katolícku vieru priniesli na Ural vyhnaní Poliaci. Druhá vlna vyhnancov nastala v päťdesiatych rokoch 20. storo-čia a vďaka nej sa zvýšil počet katolíkov v Perme a okolí. V roku 1854 sa tam takto dostal prvý katolícky kňaz otec Antonij Sostakovskij.
Po Veľkej októbrovej revolúcii v roku 1917 bol nábo-ženský kult zakázaný. Farnosť rozpustili a samotnú budo-vu kostola skonfiškovali. V roku 1936 zmenili kostol na Klub pre hluchonemých. Vtedajšieho správcu Farnosti Františ-ka Budrisa, ktorého proces blahorečenia sa už začal, spo-lu asi so štyridsiatimi farníkmi zastrelili. Viac ako polstoro-čie v chráme nezneli modlitby.
Obnova katolíckej farnosti sa začala v roku 1993, keď sa niekoľko permských katolíkov spojilo a poprosi-lo miestneho biskupa o kňaza. Ten im v októbri 1993 poslal poľskeho kňaza Andreja Gribowského, a tak sa v Perme po šesťdesiatich rokoch slúžila prvá svätá omša, na ktorej sa zúčastnilo 30 ľudí. Prvou úlohou kňaza bolo, aby kostol vrátili Cirkvi, a tak mohol slúžiť na svoj pôvodný účel. Keď sa mu kostol podarilo ako-tak opraviť, začal rozmýšľať o du-chovnom znovuzrodení farnosti. To ho doviedlo na myš-lienku poprosiť o pomoc Kongregáciu milosrdných sestier Svätého kríža.
Tak sme sa dostali na Ural. Našou hlavnou úlo-hou je podporovať duchovný rast farnosti. Zaživame v nej veľa radosti, ale aj sklamania. Teší nás, že asi 80 farníkov praktizuje svoju vieru a väčšina z nich prichá-dza na bohoslužby aj s deťmi. Malým zázrakom v Perme je správca farnosti otec Dmitrij Novoselecký, ktorý je už z miestnej cirkvi a kňazskú formáciu i štúdiá absolvoval v Petrohrade. V Perme pôsobí tri roky. Keď sa pozeráme späť na uplynulých dvanásť rokov, vidíme, že naša far-nosť mladne. Máme veľa mladých ľudí a detí, čo je pre nás veľkou radosťou a nádejou, že katolícka farnosť v Perme má budúcnosť. S príchodom otca Dmitrija pri-budlo aj miništrantov. Naša misia sa rozvíja, a to najmä vďaka modlitbám a obetám ľudí, ktorí sa modlia za mi-sie. Nesmierne za to všetkým ďakujeme.
Z aktivít permskej farnosti
1. júna 2013 Tento deň je v Perme aj začiatkom prázdnin. Nie-
ktoré deti už odišli na prázdniny, no veľa ich ešte zo-stalo. A tak sa ich na stretnutí zúčastnilo osemnásť, väčšinou tí najmenší, ktorí prišli aj s rodičmi a starý-mi rodičmi. Bolo veľmi veselo. Počasie bolo nádherné. Pri kostole máme pekné detské ihrisko, ktoré sa nám spolu s našimi farníkmi podarilo urobiť z príspev-ku dobrodincov. Deti ho majú veľmi rady. Každú nede-ľu po svätej omši je zaplnené deťmi, mládežou, ale aj dospelými. V tento deň sme sa stretli o 12.00. Všetkých nás bolo okolo 40. Najprv sme sa hrali na ulici, v piesko-visku, niekto kreslil, hral sa s loptou alebo sa vozil na au-tíčku. Mali sme pripravené aj rôzne súťaže, no im stačilo, že sa môžu spolu hrať. O druhej poobede sme všetkým ponúkli slovenský guľáš a šišky. Malá Diana sa smiala, že jej mama zjedla dva taniere polievky. Po dobrom obede im otec Dmitrij pustil detské kreslené biblické príbehy. Deti so záujmom pozerali a pri tom lízali veľké lízanky. Malá Taisa bola celá „sladká” od lízanky, ktorá jej tiek-la aj po hrudi. Keď ju uvideli rodičia, smiali sa, že ju už len celú treba namočiť do vody. Bolo to ozaj milé stretnu-tie. Boli sme vďační rodičom, že prišli, a tým sa upevni-lo farské spoločenstvo. Malá Valéria s mamou prišla až z 300-kilometrovej vzdialenosti. Valéria bola pokrstená v Perme, lebo tam žije jej babička. V ich dedine nie je kos-tol, tak ak sú nejaké sviatky, prichádzajú do Permu.
Letný tábor je vynikajúcou príležitosťou na neformálny kontakt s deťmi.
foto: archív sestier z permu16 | svedectvo
16. júna 2013 Keďže liturgická spomienka našej zakladateľky bla-
hoslavenej Matky Márie Terézie (125 rokov od jej smrti) vyšla práve na nedeľu, tento veľký deň sme oslávili spo-lu s našimi farníkmi. Na jej živote sme im chceli ukázať Božiu lásku, ktorá sa prejavila v skutkoch v službe ľu-ďom. Na túto príležitosť sme slávnostne vyzdobili kos-tol. Na bočnom oltári bola fotografia našej zakladateľky. Na konci svätej omše otec Dmitrij vysvetlil farníkom, pre-čo sa v modlitbe veriacich modlil za sestry Svätého kríža. Vysvetlil im, že kresťania deň smrti slávia ako deň narode-nia pre nebo. Potom náš farník Valerij Sergejevič prečítal jej životopis a organistka Irina to podfarbila hrou na orga-ne. Sestra Filipa na konci všetkým poďakovala, že sme sa s nimi mohli podeliť o radosť a vďačnosť za dar tej-to veľkej ženy. Ako vďaku Bohu sme na konci svätej omše zaspievali Magnificat. Potom sme sa presunuli na farský dvor a všetkých sme pozvali na tanier polievky. Výrok bla-hoslavenej Matky Márie Terézie, že „Božia dobrota je bez hraníc”, sme v tento deň znovu prežili naplno.
August 2013 Už druhý rok sme organizovali pre deti našej farnos-
ti kresťanský tábor v dedine Alexejevka, vzdialenej od Permu asi 600 kilometrov. Deti sa tešia na prázdniny a ani im neprekáža, že musia desať hodín cestovať auto-busom. V Alexejevke nás vždy milo privítaju bratia a ses-try zo Spoločenstva rodiny Márie (niektorí z nich sú zo Slovenska). Prostredie je tam pekné, deti majú mož-nosť priblížiť sa k Bohu a k sebe navzajom cez krásu prí-rody. Každý deň sa zúčastňovali na svätej omši, cítali čí-tania, spievali žalmy. Večer sme sa modlievali ruženec. Otec Dmitrij im niekoľkokrát zdôraznil, aby nezabud-li na názov, v duchu ktorého sa niesol náš tábor – Prazd-niny s Bohom. Povzbudil ich, aby sa usilovali vytvárať kresťanské spoločenstvo a stávať sa svedkami viery. Mali sme pekné počasie, deti sa kúpali, člnkovali, bicyk-lovali, hrali sa rôzne hry a súťažili, staršie deti pomáha-li hrabať seno. Všetkých účastníkov bolo 25. Najmlad-šie dievčatá Polina a Diana boli so svojimi mamičkami. Domov sa deti vrátili šťastné, oddýchnuté a s otázkou: „Na budúci rok pôjdeme opäť do Alexejevky?”
8. decembra 2013Svätý Mikuláš prišiel k nám po snehu, možno aj
preto meškal dva dni. S deťmi sme ho oslávili v nede-ľu 8. decembra po svätej omši vo farskom dome. Miku-láša si v Rusku veľmi mýlia s dedom Mrázom. Preto sme deti vyzvali, aby sa namiesto básničiek naučili modlitby, ktoré potom povedia sv. Mikulášovi.
Máme tri skupiny detí a darčeky boli spoločné, pre každú skupinu niečo iné. Dostali rôzne hry, s kto-rými sa môžu hrať v nedeľu po katechéze. Chceli sme tým docieliť, aby tvorili spoločenstvo a vedeli sa spo-
lu hrať a radovať. A podarilo sa to. Deti boli šťastné Okrem spoločného darčeka dostalo každé dieťa lí-zanku a čokoládovú figúrku, ktorú nám poslali dobro-dinci zo Švajčiarska. Najprv si sv. Mikuláš zavolal tých najmenších. S nimi sme sa učili modlitbu k Anjelo-vi strážcovi. Nemuseli sme sa za nich hanbiť. Keď sme sa malého Sašu pýtali, či modlitbu nezabudol, jeho od-poveď nás zarazila: „Ako som mohol zabudnúť, keď sa to modlím každý večer?” Deti boli zlaté, každé jed-no sa snažilo. A videli sme aj hrdosť a radosť u ich ro-dičov. Deti z prostrednej skupiny sa jedno za druhým modlili modlitbu Otče náš. Svätý Mikuláš sa zasmial, že je to pekné, veď je to hlavná modlitba a teší ho, že ju vedia.
No veľké prekvapenie čakalo tých starších. Mali vy-plniť tajničku, ktorá sa skladala zo slov, ktoré sa učili po-čas katechézy. Nebolo to ľahké. Niečo aj nevedeli, tak im to sv. Mikuláš napovedal, ale museli sa tiež niečo po-modliť. Prekvapili všetkých, keď začali modlitbu Zdra-vas’ Kráľovná, lebo túto modlitbu nevedia ani ich rodičia. Otec Dmitrij si chcel z nich trochu utiahnuť a prosil, aby sa ju pomodlili po latinsky. Na jeho prekvapenie zača-li Salve Regina. Nakoniec si sv. Mikuláš pozval aj náš-ho duchovného otca. Poďakoval mu, že sa tak dobre stará o svoje ovečky a odovzdal mu darček. Potom sa za-čalo rozbaľovanie darčekov.
Vianoce 2013Príprava na Vianoce sa začala v novembri nacvičo-
vaním scénky. U nás je to už tradícia každý rok niečím potešiť farníkov. Tradíciou sa stalo tiež pečenie vianoč-ného pečiva, ktorým robíme radosť starým farníkom a tým, ktorí nemôžu prísť do kostola. Týždeň pred Via-nocami bola duchovná obnova a príležitosť pristúpiť k sviatosti zmierenia, keďže prišiel kňaz zo susednej far-nosti, vzdialenej 200 kilometrov od Permu.
Napriek tomu, že vianočné sviatky vychádza-li na pracovné dni, ľudia večer z práce prichádza-li na svätú omšu. Tým sa tunajšie Vianoce líšia od Vianoc na Slovensku, kde je pracovné voľno. Na sviatok Svätej rodiny sme mali veľkú radosť, keď sedem manželských párov obnovovalo svoje manželské sľuby.
Permské deti už vedia, že sv. Mikuláš nie je dedo Mráz.
svedectvo | 17
Stalinove katedrálySedem výškových budov postave- ných na nápadných miestach v Mos- kve počas stalinizmu malo symbo-lizovať nový sovietsky životný štýl, ale aj moc a prestíž Stalina. V jed-nom zo sovietskych mrakodrapov je dnes univerzita (na snímke), ďal-šie slúžia ako hotely, obytné domy či úrady. Kult Stalina je v mnohých Rusoch ešte vždy hlboko zakorene-ný. Niektorí obyvatelia Volgogra-du sa nedokázali napríklad zmieriť s faktom, že ich mesto sa už nevolá Stalingrad a ešte i dnes sa toho do-volávajú.Foto: Martina Grochálová
Matriošky Drevené folklórne bábiky sú typic-kým ruským suvenírom. Ich názov je zdrobneninou mena Matriona. Mat-rioška pozostáva minimálne z troch drevených dutých figúrok zmenše-ných tak, aby sa dali do seba vkla-dať. Posledná najmenšia je vcelku. Tradičná matrioška býva pomaľo-vaná v rustikálnom štýle. Matriošky zvyknú byť štylizované ako postavy ruských národných rozprávok, prí-padne ako politické osobnosti.Foto: sxc.hu
Velikáni ducha Literatúra, hudba, výtvarné ume-nie, veda – Rusko zrodilo množ-stvo velikánov, ktorých mená sa za-písali do kroniky ľudstva. Jedným z najväčších ruských spisovateľov, ktorého pápež František nazval svojím učiteľom, je Fiodor Michaj-lovič Dostojevskij. Na snímke je Dostojevského petrohradský byt, v ktorom žil spisovateľ posledné roky života a kde napísal svoje sláv-ne dielo Bratia Karamazovovci. Foto: Ivan Šulík
Ruská zima Zimy v Rusku sú pre nás nepredsta-viteľné. Na Sibíri klesá teplota až na mínus päťdesiat stupňov Celzia.Foto: Jaroslav Ferianc
18 | Rusko v obrazoch
◀︎ ChrámyRusko je posiate množstvom chrá-mov, predovšetkým pravoslávnych. V období 70-ročnej ateizácie, boli mnohé kostoly znesvätené – stali sa z nich koncertné sály, výrobné haly či skladiská. Chrám Kristov-ho vzkriesenia v Petrohrade, známy pod názvom Spas na krovi, bol od tridsiatych rokov 20. storočia pre-menený na sklad ovocia a zeleniny. Dnes sa opäť skvie v celej svojej kráse.Foto: Ivan Šulík
Kláštory ▶Centrom duchovného života sú kláštory. Za srdce Ruskej pravosláv-nej cirkvi je považovaný kláštorný komplex Sergijev Posad vzdiale-ný asi 70 kilometrov od Moskvy. Za jeho múrmi sa nachádzajú nád-herné ikonostasy so vzácnymi iko-nami a tiež niekoľko kostolov.Foto: Jozef Kováčik
◀︎ Ikony Ikony sú nerozlučnou súčasťou rus-kej spirituality i ruského umenia. Tieto obrazy maľované (písané) na drevo, pochádzajú z byzantskej kultúry a znázorňujú postavy svä-tých, scény z ich života a biblické motívy. Ikony sú charakteristické pre pravoslávne a gréckokatolíc-ke kresťanské chrámy – cerkvi. Na snímkej je ikona Kazanskej Panny Márie.Foto: Ivan Šulík
Moskovské metro ▶Moskovské metro je pýchou Ruska. Jeho prvá trasa bola postavená už v roku 1935, dnes má 11 trás a 150 staníc. Foto: flickr.com
◀︎ Deň pabedy Deviaty máj, kedy si pripomíname skončenie druhej svetovej vojny, je ruským národným sviatkom, ktorý nestratil nič na svojej veľkolepos-ti ani v 21. storočí.Foto: Martina Grochálová
Rusko v obrazoch | 19
Mučeníci lásky 21. storočiaPodľa tlačovej agentúry Fides: Michaela Pobudová, Martina Grochálová
Každý rok zomierajú desiatky kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok pre svoju vieru, a to nie-len v krajinách, kde vládne chudoba a kde sú kresťania prenasledovaní, ale aj vo vy-spelých európskych a amerických krajinách. Na mučeníkov v misiách si od roku 1992 spomíname každý rok 24. marca, na výročie mučeníckej smrti salvádorského arcibis-kupa Oscara Romera.
V roku 2013 sa začal proces blahorečenia šiestich talianskych misionárok Sestier chudobných z Bergama, ktoré zomreli v Kongu v roku 1995 po tom, ako sa nakazi-li vírusom ebola, lebo nechceli nechať ľudí bez zdravotnej starostlivosti. Právom im patrí pomenovanie „mučenice lásky“. Naopak diecézna fáza procesu blahorečenia Luisy Mistralovej Guidottiovej, členky Lekárskej misijnej asoci-ácie žien, ktorú zabili v roku 1979 vo vtedajšej Rodézii, keď sprevádzala tehotnú ženu s pôrodnými ťažkosťami do ne-mocnice, bola ukončená. Proces blahorečenia otca Ma-ria Vergaru, misionára z Pápežského inštitútu pre zahranič-né misie (PIME) a laického katechétu Isidora Ngei Ko Lat, zabitých z nenávisti pre vieru v Mjanmarsku v roku 1950, bol otvorený. Pri oslave blahorečenia otca Pina Puglisi-ho o ňom biskupi Sicílie napísali: „Jeho jemnosť a vytrvalá misijná práca narazili na logiku života, ktorá bola v rozpore s vierou, a to na mafiu, ktorá bránila jeho pastoračnej čin-nosti zastrašovaním, vyhrážkami, násilím, a napokon smr-ťou, z nenávisti k viere.“
Nevyriešené únosyEšte pretrváva znepokojenie z osudov mnohých
iných pracovníkov v pastorácii, ktorí boli unesení ale-bo zmizli a nie sú o nich nijaké správy, ako napríklad o troch konžských augustiniánskych kňazoch Nanebovzatia Panny Márie, ktorí boli unesení v severnom Kivu v Demokratickej republike Kongo v októbri 2012, či o kolumbijskom kňazovi, ktorý zmizol pred niekoľkými mesiacmi. Ani hrozný krva-vý konflikt, v ktorom je Sýria ponorená už tri roky, nešetrí kresťanov. Už dlhý čas nie sú nijaké správy o talianskom jezuitovi Paulovi Dall‘Oglio, o dvoch metropolitných bis-kupoch z Aleppa – gréckom pravoslávnom Boulos al-Yazi-gi a sýrskom pravoslávnom Mar Gregorios Yohanna Ibra-him či o ortodoxných mníškach z kláštora Santa Tecla. Otec Georges Vandenbeusch, francúzsky kňaz z hnutia Fidei do-num, bol nedávno prepustený po tom, ako ho 13. novem-bra 2013 uniesli z fary v kamerunskom Nguetchewe.
Lúpežné prepadnutia V roku 2013 väčšinu pastoračných pracovníkov zabi-
li násilníci pri pokuse o lúpež a v niektorých prípadoch ich násilne napadli, čo je znakom morálneho úpadku, ekono-mickej a kultúrnej chudoby, ktorá vedie k násiliu a ľahostaj-nosti k ľudskému životu. Všetci mučeníci žili v týchto ľud-ských a spoločenských podmienkach a plnili svoje poslanie nehlásať posolstvo evanjelia senzáciami, ale svedectvom o viere v pokore každodenného života. Ako zdôraznil Svä-tý Otec František: „Počas dve tisíc rokov obrovské zástupy mužov a žien obetovali svoj život, aby zostali verní Ježišo-vi Kristovi a jeho evanjeliu“ (Anjel Pána, 23. júna 2013).
Na predbežný zoznam mučeníkov za vieru, ktorý kaž-dý rok zostavuje tlačová agentúra Fides, treba preto pridať aj tých, o ktorých nemáme nijaké správy, a ktorí vo všet-kých kútoch sveta trpia či dokonca platia svojím životom za vieru v Krista: „Zamyslíme sa nad mnohými kresťan-skými bratmi a sestrami, ktorí trpia prenasledovaním pre svoju vieru. Jestvuje ich tak veľa. Možno viac ako v minulých storočiach. Ježiš je s nimi. My sme tiež s nimi spojení v na-šich modlitbách a našej láske. Obdivujeme ich odvahu a ich svedectvo. Sú našimi bratmi a sestrami, ktorí v mnohých častiach sveta trpia pre svoju vernosť Ježišovi Kristovi“ (pá-pež František, Anjel Pána, 17. novembra 2013).
foto: archív katolíckych novín20 | mučeníci za vieru
V súčasnosti prebieha proces blahorečenia salvádor-ského arcibiskupa Oscara Romera.
Z osudov kresťanských mučeníkov v roku 2013Don Evarist Musi 55 rokov, diecéza Zanzibar (Tanzánia)
Zabili ho 17. februára 2013 o 7.00, keď sa prišiel do Katedrály sv. Joze-fa na Zanzibare sláviť svätú omšu. Ako sa chystal vystúpiť z auta, pri-šli k nemu dvaja muži na motocyk-li a jeden z nich na kňaza vystrelil. Niekoľko dní pred týmto inciden-tom sa v miestnych novinách obja-vili vyhrážky atentátmi adresované biskupom a kňazom.
Don Michele Di Stefano 79 rokov, Taliansko
Zabili ho na Sicílii palicou v je- ho posteli na fare, kde žil sám, v no- ci z 25. na 26. februára 2013. Niektorí príbuzní, po tom, čo neprišiel na do-hodnutý obed, požiadali suseda, aby ho išiel pohľadať. Telo kňaza našiel pod prikrývkami so stopami krvi. Kostol a fara sa nachádza na izolo-vanom mieste, asi 250 metrov od pr-vých domov v malej dedine. Vrahom bol 33-ročný farník, ktorého chyti-li o niekoľko dní. Odsúdený bol na tri-dsať rokov väzenia za lúpež. Don Michele bol kňazom 43 rokov a keď dovŕšil 75 rokov pokračoval vo svojej pastoračnej službe v malej farnos-ti Ježiša, Jozefa a Márie v neďalekom Ummari. Dlhý čas bol asistentom Katolíckej akcie a duchovným asis-tentom provinciála. Podľa svedkov bol kňaz obľúbený, mal dobré vzťa-hy so všetkými, bol dobrý, priateľský a pracovitý človek.
Otec Elvis Marcelino De Lima 47 rokov, Brazília
Zabili ho 13. júla 2013 dvaja chlapci, ktorí ho napadli počas lú-peže v Centro Educacional da Ju-ventude Fortaleza, kde býval. Pod-ľa získaných informácií kňaz už odovzdal peniaze, telefón a kľúče od auta, keď jeden z dvoch mladých chlapcov vo veku 20 až 21 rokov vy-
strelil a zabil ho. Od svojho vysväte-nia vykonával otec Elvis svoju služ-bu takmer vždy v oblasti formácie: najprv v Ponta Grossa (Paraná), po-tom v Santiago del Čile a v Curitiba. Bol zvolený za regionálneho pred-staveného latinskoamerickej komu- nity svojej kongregácie, od roku 2008 býval v centre Educacional Juven-tude v meste Fortaleza. Podľa sve-dectva tých, ktorí ho poznali, bol človekom, ktorý bol schopný vychá-dzať s každým, a kamkoľvek šiel, je- ho úsmev si podmanil ľudí a predo-všetkým mládež.
Afra Martinelliová 78 rokov, Nigéria
Talianska laická misionárka pre- žila v Nigérii vyše tridsať rokov. Založila tam a riadila stredisko Regina Mundi, školu informatiky s priľalou školou pre chlapcov v Ogwashi-Ukwu v diecéze Issel--Uku. Ráno 27. septembra ju na-šli jej spolupracovníci v izbe ťaž-ko zranenú s mačetou v krku. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o pokus o krádež. Previezli ju do najbližšej nemocnice, kde zomrela 9. októbra 2013 po niekoľ-kých dňoch utrpenia. Pápež Fran-tišek ju pripomenul počas mod- litby Anjel Pána v nedeľu 20. ok-tóbra na Svetový deň misií, tými- to slovami: „V tento deň sme blíz- ko všetkým misionárom a misio- nárkam, ktorí pracujú v tichosti a obetujú svoj život. Ako Talian- ka Afra Martinelliová, ktorá praco-vala mnoho rokov v Nigérii: jedné-ho dňa ju zabili pri lúpeži, všetci pla-kali, kresťania aj moslimovia. Naozaj ju milovali. Ohlasovala evanjelium svojím životom, prácou, ktorú vyko-nala. Týmto spôsobom šírila plameň viery, bojovala dobrý boj! Poroz- mýšľajme o tejto našej sestre a po-zdravme ju potleskom, všetci z nás!“
Sestra Afra Martinelliová
Zoznam mučeníkov za vie-ru v roku 2013
AFRIKA Madagaskar: Marie Emmanuel Helesbeuxová, francúzska sestraNigéria: Afra Martinelliová, ta-lianska laička Tanzánia: Don Evarist Mushi
ÁZIAFilipíny: Dexter Condez, laikIndia: Don Kochupuryil J. ThomasSýria: François Murad
EURÓPA Taliansko: Don Michele Di Stefano
LATINSKÁ AMERIKABrazília: Elvis Marcelino De LimaHaiti: Richard E. Joyal, kanad-ský kňazKolumbia: Don José Fran-cisco Vélez Echeverri — Don Luis Alfredo Suárez Salazar — Don José Ancizar Mejia Pa-lomino — Don José Anto-nio Bayona Valle — Don Néstor Darío Buendía Martínez — Don Luis Bernardo Echeverri — Don Héctor Fabio CabreraMexiko: Don José Flores Pre-ciado — Don Ignacio Cortez Al-varez — Don Hipólito Villa-lobos Lima —Don Nicolás De la Cruz MartínezPanama: Don Anibal Gomez, španielsky kňazVenezuela: Don José Ramón Mendoza
mučeníci za vieru | 21
Etiópčania majú prirodzený duchovný rozmer Martina Grochálová
Katolícky kostol by ste v centre juhoetiópskeho, turisticky vyhľadávaného mes-ta Arba Minch hľadali márne. Katolíci patria v tejto krajine s hlbokými kresťanský-mi koreňmi k okrajovej menšine, tvoria iba pol percenta populácie, no ich práca pre najchudobnejších z chudobných prináša bohaté ovocie.
Katolícku misiu na periférii Arba Mincha zveril miestny biskup spiritánom, členom Kongregácie Ducha Svätého. „Mottom našej kon- gregácie je pracovať tam, kde Cir-kev ešte nemá robotníkov,“ vysvet-ľuje Francúz otec Philippe Sidot (49), jeden z tamojšieho trojčlenného re-hoľného spoločenstva, a dodáva, že pri vzniku to bolo azda myslené skôr geograficky, išlo o prvotnú evanjeli-záciu, keď ľudia ešte nepočuli o Je-žišovi Kristovi, no v súčasnosti je situácia iná. „O Ježišovi už poču-lo množstvo ľudí, preto hľadáme iné formy nášho pôsobenia. V Európe je napríklad veľa migrantov a utečen-cov. Usilujeme sa im pomôcť v novej krajine. Vo Francúzsku chýbajú kňa-
zi na vidieku a jeden kňaz spravuje aj 18 farností. Vyhľadávame miesta, na ktoré nenašla Cirkev nikoho iné-ho.“
Do Arba Mincha prišli spiri-táni v roku 1972, teda v čase, keď v Cirkvi naplno vial vietor Druhé-ho vatikánskeho koncilu a prá-ca na poli rozvoja zaznamenáva-la svoj vrchol. Koncilové myšlienky sa spiritáni v Etiópii od začiatku usi-lujú napĺňať najmä vo vzťahu k Pra-voslávnej cirkvi, ku ktorej sa hlá- si najväčšie percento obyvateľov – vyše 50 percent. „Po Druhom va-tikánskom koncile chápeme Pra-voslávnu cirkev ako sesterskú, pre-to katolíci nepôsobia na miestach, kde je Pravoslávna cirkev, v tom
duchu, že by presviedčali ľudí, aby sa stali katolíkmi,“ vysvetľuje otec Philippe. Naráža tak na obdobie, keď v 17. storočí prišli do krajiny je-zuiti a na obyvateľov robili nátlak, aby prestúpili do Katolíckej cirkvi, čo vyvolalo nepokoje a krvipre-lievanie. „Naša rehoľa sa v súčas- nosti usiluje striktne rešpektovať a realizovať myšlienky Druhého vatikánskeho koncilu. Staráme sa o katolíkov, no ľudí iných vyznaní nepresviedčame,“ zdôrazňuje fran-cúzsky rehoľník.
Dialóg s Pravoslávnou cirkvou Priestor na spoluprácu s pravo-
slávnymi majú katolícki misionári predovšetkým v oblasti vzdeláva-
foto: martina grochálová22 | reportáž
nia. Pravoslávna cirkev bola v kra-jine mnoho storočí izolovaná, mnohí kňazi nemali za posledných štyridsať rokov nijaké vzdelanie a teraz sú konfrontovaní s mladý-mi vzdelanými ľuďmi. „Pomáhame preto so vzdelávaním kléru, za-meriavame sa však aj na prvotnú evanjelizáciu. Pre izoláciu Pravo-slávnej cirkvi v Etiópii si obyvate-lia zachovali niektoré veľmi strikt-né pravidlá, akým je napríklad prísny pôst v strednej Etiópii, ktorý nás doslova šokoval,“ objasňuje súvislosti P. Philippe. „Základnou stravou pastierov je mäso, mlieko a krv – to všetko sa však nesmie jesť počas pôstu – teda štyridsať dní roku. Keď oslovíte pastierov, aby sa stali kresťanmi, neurobia to pre túto podmienku.“
Starostlivosť o chudobných Misionári v Arba Minchi neza-
búdajú ani na chudobných, ktorí sú stredobodom ich záujmu. Keďže by trojica kňazov pochádzajúcich z Francúzska, Írska a Ugandy nedo-stala povolenie vykonávať v krajine duchovné povolanie, museli sa mi-sionári prihlásiť ako sociálni pra-covníci a každá katolícka misia musí viesť rozvojový program.
„V rámci pastorácie navštevu-jeme okolité dediny a zameriavame sa aj na sociálnu pomoc či podpo-ru poľnohospodárstva. Venujeme sa ľuďom, ktorí žijú ako pastieri vy-soko v horách a jednotlivým komu-nitám pomáhame, aby sa rozvíjali,“ hovorí P. Philippe. Ako kňazi sa spi-ritáni pravdaže venujú aj klasickej pastorácii. „Hlavný rozdiel opro-ti Európe spočíva v tom, že tunaj-ší ľudia sú skutočne duchovne založení. Duchovný rozmer majú všetci v sebe a nerozlišujú me-dzi duchovným a bežným životom – civilný život je prepojený s nábo-ženským,“ delí sa o svoju skúsenosť otec Philippe. Problém vidí v tom, že mladí neraz prechádzajú z jednej cirkvi do druhej.
Francúzsky kňaz P. Philippe Sidot pôsobí v Etiópii od roku 2000.
Misionári rozvíjajú sociálny program na pomoc chudobným.
Vzdelanie je základným predpokladom odstraňovania chudoby.
reportáž | 23
Serafim SarovskýSerafim Sarovský (1757 – 1833) je jedným z najobľúbenejších ruských pravosláv-nych svätcov. Jeho príbeh a duchovná ná-uka dodnes inšpiruje kresťanov po celom svete.
Keď sme prišli v sobotu na večernú bohoslužbu, zistili sme, že v monastieri sa zrdžuje otec Serafim a že sa ako obvykle na druhý deň ráno zúčastní na svätom pri-jímaní. Po skončení bohoslužieb sme sa v procesii odobra-li k starcovej cele, kde podľa svojho zvyku ponúkal prítom-ným miniatúrne kúsky požehnaného chleba. Vyberal ich z pohára s vínom s cínovou lyžičkou, na ktorej ich potom podával prichádzajúcim. Istá mladá dáma, madam Z., vy-zerala veľmi prekvapená z tejto nezvyčajnej hostiny. Keď sa k nej otec Serafim priblížil a dal lyžičku pred jej ústa, nechcela ju prijať a vždy znovu odvrátila hlavu. Dobrý sta-rec si asi myslel, že váha pre veľkosť lyžičky, a naivne ju po-bádal: „Tak si pomôž prstom, moja milá dáma...“ Teda aby prstom postrčila obsah lyžičky do úst. Keď dáma počula tú radu, začala sa smiať, a ja som po nej vybuchol smiechom. Ctihodný starec sa v rozpakoch vzdialil a dáma opus-tila jeho celu. Lenže ja som sa nemohol prestať blázni-vo smiať, smial som sa čoraz viac, navzdory úsiliu mojej mat-ky ma umlčať. Vyhodili ma von dostalo sa mi ostrej výčitky za nepatričné správanie. Musel som sa vzdať raňajok i veče-re a matka prehlásila, že mi neodpustí, kým nedostanem odpustenie od otca Serafima, za ktorým ma poslala.
Keď som dorazil k dverám jeho cely, našiel som ich zatvorené, takže som musel predniesť slová modlitby, ako bolo zvykom: „Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nad nami“, čo v mníšskej reči znamenalo ako spýtať sa, či môžem vstúpiť. Znútra sa ozvala odpoveď: „Amen“, teda „Vstúpte“ – a dvere sa otvorili.
Aké bolo prekvapenie, keď som uprostred cely zbadal klát a na ňom sedieť ctihodného starca, držiaceho v rukách knihu. Prívetivo ma pozdravil.
„Dobrý deň, môj milý, dobrý deň. Čo ťa privádza? “„Moja matka ma posiela, aby som vás poprosil o do-
pustenie, pretože som si z vás predtým robil žarty. “„Tvoja matka ťa posiela? To je pekné, poďakuj sa za
mňa, môj milý, poďakuj jej, že sa prihovorila za starca. Bu-dem sa za ňu modliť. Poďakuj jej! “
Tie slová povedal s láskavosťou, ale ľahký dôraz vo vete „tvoja matka ťa posiela“ vo mne vzbudil výčitky. Cítil, som, že som pochybil, a túžil som za každú cenu, aby mi starec odpustil. Dovolil som si povedať: „Nie, to nebola matka, kto ma poslal. Prišiel som zo svojej vlastnej vôle.“
„Prišiel si z vlastnej vôle, môj milý, ďakujem ti, ďaku-jem ti. Nech ťa sprevádza Božie požehnanie.“
Pokynul mi, aby som prišiel ešte bližšie, požehnal mi a dodal: „Ľútosť odstraňuje hriech, ale tu ani nie je hriech. Kristus nech je s tebou, môj milý.“
Potom sa ma spýtal, či čítam evanjelium. Odpo-vedal som, že nie. Kto by v tom čase čítal evanjelium okrem diakona v chráme? Starec ma pozval, aby som sa posadil vedľa neho. Otvoril knihu, ktorú držal v ruke (ukázalo sa, že je to práve evanjelium) a začal čítať sied-mu kapitolu zo svätého Matúša: „Nesúďte, aby ste ne-boli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás.“ Prečítal celučkú kapitolu, bez poznámok, aby ju akokoľvek vzťahoval na moje správanie. Ale ako som ho počúval, hlboko som pochopil svoju chybu a čítanie vo mne zanechalo taký dojem, že sa mi slová evanje-lia vryli hlboko do pamäti. Keď som neskôr evanjelium získal, prečítal som si niekoľko ráz túto kapitolu zo svä-tého Matúša a ešte dlho som ju mohol odriekať takmer spamäti. Po dočítaní mi otec Serafim ešte raz požehnal, a skôr ako ma nechal odísť, poradil mi, aby som čítal evan-jelium čo najčastejšie. Vzal som si jeho slová k srdcu a na-ozaj som to od tej chvíle robil.
Z knihy Irina Gorianoff: Serafim Sarovský. Život a duchovní moudrost, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2011
foto: santibeati.it24 | inšpirácie
Jarné knižné novinky
Hľadieť za obzorJubilujúci kardinál Jozef Tomko, ktorý stál 16 rokov na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ponúka zbier-ku zamyslení o Cirkvi i situácii v dnešnom svete. Jednotli-vé texty odzneli počas uplynulých rokov vo Vatikánskom rozhlase. Autor sa v nich zameriava na aktuálne témy, akými sú ochrana života, rodiny, demografia, ale aj úlo-ha kresťanov a Cirkvi v kontexte civilnej spoločnosti. Kar-dinál Tomko zdôrazňuje, že cesta kresťanov a Cirkvi je jasná: Boh – láska a človek – ľudská osoba s celou svo-jou dôstojnosťou. Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2014
Youcat – čas na spoveď Publikácia z obľúbenej série pre mladých Youcat sa za-meriava na sviatosť zmierenia ako na nový začiatok. Nielen mladých pozýva nanovo objaviť a spoznávať sviatosť zmierenia, ktorú predstavuje ako šancu začať odznova. Autori sa čitateľom prihovárajú jazykom mla-dých, knihu sprevádzajú príťažlivé ilustrácie, fotografie, rozhovory či citáty svätých. „V spovedi dostávame oslo-bodzujúcu silu zmierenia sa s Bohom a začíname s ním nový vzťah“, píše v príhovore na úvod jeden zo spoluau-torov otec Andreas Süß a povzbudzuje mladých ľudí uro-biť zásadný krok k pocitu oslobodenia a šťastia. Karmeli-tánske nakladateľstvo, Bratislava 2014
Pozvánka
Misijná púť detí Tradičná a obľúbená mi-sijná púť, ktorú organizuje Hnutie kresťanských spo-ločenstiev detí, sa usku-toční 10. mája v Rajeckej Lesnej a Levoči. Na púť každý rok prichádza oko-lo 5 000 detí spolu so svoj-imi animátormi a kňazmi. Viac informácií a možnosť prihlásenia na:www.erko.sk
Ponuka PMD
Nádej z Beninu (DVD)Dokumentárny film o mladej Cirkvi v Benine približuje život a formáciu bohoslovcov v troch seminároch v Be-nine, ktoré podporili aj slovenskí veriaci. Film získal po-zitívne ohlasy nielen u nás, ale i v zahraničí, čo dokazuje, že Slovensko je vnímané ako solidárna krajina, ochotná pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Film je vhodný na pre-mietanie vo farnosti alebo v spoločenstve.
Zem spravodlivého ľudu (DVD)Dokumentárny film predstavuje príkladný vzťah kresťa-nov a moslimov v Burkine Faso. Divák má možnosť zo-známiť sa s obyvateľmi tejto dynamicky sa rozvíjajúcej krajiny, jej kultúrou, zvykmi a životnými podmienkami. Zároveň predstavuje niektoré zo 75 misijných projektov, ktoré podporili Pápežské misijné diela zo Slovenska. Film je vhodný na premietanie vo farnosti alebo v spo-ločenstve.
Juraj Vojenčiak SVD: Môj misionársky životKniha ponúka pohľad na život a prácu slovenského misio- nára Juraja Vojenčiaka, ktorý prežil 42 rokov v misiách na ostrove Flores v Indonézii.
ObjednávkyFilmy a knihu si môžete objednať telefonicky, lis-tom alebo e-mailom v ná-rodnej kancelárii PMD:Pápežské misijné dielaLazaretská 32, P.O Box 74814 99 Bratislavatel.: 02/52964916mobil: 0915/633856e-mail: [email protected] informácií na:www.misijnediela.sk
inšpirácie | 25
Krížovka s myšlienkou v tajničke, ktorej autorom je slávny ruský spisovateľ, drama-tik a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj
VODOROVNE: A. Kresťan-ské periodikum – staroveký bájkar – fosfor – Jožo (dom.) – mesto v ČR. – B. Tisíc kg – predstavený rehole – vy-víjať sa. – C. Jasám, plesám (lat.) – TRETIA ČASŤ TAJ-NIČKY – protónové (ató-mové) číslo, tona a ampér. – D. Nikel – Lívia (dom.) – obranný násyp – osobné zámeno – znížený tón a. – E. Spojka – ponúka – Justí-na (dom.) – tvoj (nem.) – 36. písmeno slov. abecedy. – F. Pochábeľ – druh rýchlika – kyslík – spojka – sklada-cie prístrešie. – G. Alpský prítok Dunaja – ŠTVRTÁ ČASŤ TAJNIČKY – diabol. – H. Vajce (nem.) – spojka – rodisko sv. Terézie – new-ton a urán – citoslovce. – I. Úskok – vylučoval slzy – stále.ZVISLE: 1. DRUHÁ ČASŤ TAJNIČKY. – 2. Správa – zá-por. – 3. Organická zlúčeni-na – včelín – hlavná banka. – 4. Zaviesť. – 5. Doklad to-tožnosti – teba – vzduch (fr.) – plošná miera. – 6. Zmýšľať politicky orientovane. – 7. Tal. gotický sochár – stupeň citlivosti foto-emulzie. – 8. Vyvinuli tlak. – 9. On (nem.) – iónium – titul sv. Jána Bos-ca – hliník. – 10. Inak pove-dané. – 11. Studňa v púšti – informačné technológie – základná umelecká škola. – 12. Hl. mesto Kazachsta-nu – pohyb lietadla. – 13. PRVÁ ČASŤ TAJNIČKY.Pomôcky: ER, AIR, OVO, DEIN
Bliny a ich skryté tajomstvo Martina Grochálová
Ak si chcete vyskúšať niečo dobré z ruskej kuchyne, zaiste vám dobre padnú bliny. Sú to lievance z kysnutého cesta, ktoré môžu byť chuťovkou na oslavu, ale tiež sýtym obedom. Tajomstvo blín spočíva v pohán-kovej múke, ktorá u nás zažíva renesanciu. Táto obilnina pochádza z juhovýchodnej Ázie a kedysi bola považovaná za jedlo chudobných, no už sa takmer vytratila z nášho jedálnička. V skutočnosti ide o veľmi zdravú potravinu, obsahujúcu rutín (vitamín P), minerály (váp-nik, fosfor, draslík, horčík, železo), nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny.
Na prípravu 10 ks blín potrebujeme: 400 g po-hánkovej múky, 600 ml mlieka, 25 g droždia, 30 g cukru, 3 vajcia, 100 g masla, 100 ml kyslej smota-ny, štipku soli, olej na vysmážanie .
Múku a droždie premiešame v miske. Mlie-ko a kyslú smotanu dáme do kastrólika na mier-ny plameň a za stáleho miešania zohrievame dve minúty, aby bola zmes vlažná. Dáme preč z ohňa, pridáme žĺtky a prešľaháme, aby sa všet-ko spojilo. Mliečnu zmes postupne vmiešavame do múčnej a vymiešame do hladka. Zakry-jeme čistou utierkou a dáme do tepla na pol hodiny, alebo dovtedy, kým sa na povrchu ob-javia bubliny. Z bielkov vyšľaháme sneh a jemne vmiešame do zmesi. Bliny pečieme buď na klasickej alebo lievancovej, mierne vymastenej panvici. Hmotu nanášame lyžičkou, každú stranu pečieme minútu až dve, aby sa na povrchu vytvorili bubliny. Ešte horúce bli-ny potrieme medom a rozpusteným maslom, podávame s kyslou smotanou.
Autor krížovky: M. Martin. Správne znenie tajničky pošlite do 30. júna 2014 na adre-su PMD poštou alebo e-mailom (kontakt na s. 27). Traja vyžrebovaní výhrecovia získajú knihu o P. Jurajovi Vojenčiakovi SVD: Môj misionársky život.
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13
A
B
C
D
E
F
G
H
I
26 | zábava
Svetové misie Cieľom časopisu Pápežských misijných diel (PMD) je
informovať o misijnom dianí Katolíckej cirkvi a povzbudiť veriacich do hmotnej i duchovnej pomoci pre misie. Vý-ťažok, ktorý PMD získajú prostredníctvom tohto časopi-su, je použitý na podporu a rozvoj zahraničných misií.
Pápežské misijné diela Oficiálnou organizácia Katolíckej cirkvi rozvíja mi-
sijnú myšlienku medzi veriacimi a organizuje pomoc pre zahraničné misie. PMD pôsobia vo vyše 120 krajinách sveta.
Pápežské misijné diela sú zložené zo štyroch misij-ných inštitúcií:• Dielo šírenia viery: podporuje evanjelizačné a so- ciálne programy a pomáha pri budovaní infraštruktúry novovzniknutých misijných cirkví• Dielo detí: podporuje projekty, ktoré poskytujú kom-plexnú starostlivosť o zdravý vývoj detí – fyzický, psychic-ký i duchovný • Dielo sv. Petra, apoštola: zabezpečuje prostriedky na formáciu miestnych kňazov, rehoľníkov a rehoľní-čok v misijných krajinách• Misijná únia: povzbudzuje zasvätené osoby do misij-nej spolupráce a organizuje duchovnú a odbornú podpo-ru pre misie
Kontakt: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava. tel.: 02/52964916, mobil: 0915/633856, e-mail: [email protected]
www.misijnediela.sk
Staňte sa členom Pápežských
misijných diel Výhody členstva • Odoberanie časopisu Svetové misie, ktorý ponúka zaují- mavé reportáže, rozhovory, správy, fotografie o dianí v misiách doma i vo svete. Vychádza dvakrát ročne. • Kalendár s misijnou tematikou po celý rok pripomí-na, že sme členmi univerzálnej Cirkvi. • Každý deň sa za členov PMD slúži svätá omša v Bazi-like sv. Petra v Ríme.• Každý prvý utorok v mesiaci sa slúži svätá omša za ži-vých i zosnulých členov PMD zo Slovenska v kaplnke PMD.
Podmienky členstva • Denná modlitba (napríklad jeden Zdravasʼ) alebo obetovanie každodenných ťažkostí za misie.• Finančná podpora PMD ľubovoľným darom.
O činnosti Pápežských misijných diel sa viac
dozviete na www.misijnediela.sk
Prihlášku pošlite poštou alebo e-mailom na adresu:
Pápežské misijné diela Lazaretská 32, P. O. Box 74 814 99 Bratislava e-mail: [email protected] číslo účtu: 4000256602/3100
V zmysle zákona o ochrane osobných údajov č. 122/2013 súhla-sím so spracovaním osobných údajov uvedených v prihláške s cieľom registrácie členstva v Pápežských misijných dielach. Tento súhlas platí na celý čas trvania členstva.
Členská prihláškaMeno
Priezvisko
Ulica
PSČ
Mesto/obec
