svetové misiepápežské 2/2014misijnédiela

Ľudia v Čade sú smädní po Bohu 10 – 13

Alžírsko túži po náboženskej slobode 22 – 23

Darujte blízkym originálny darček 28

Svetové misie Cieľom časopisu Pápežských misijných diel (PMD) je

informovať o misijnom dianí Katolíckej cirkvi a povzbudiť veriacich do hmotnej i duchovnej pomoci pre misie. Vý-ťažok, ktorý PMD získajú prostredníctvom tohto časopi-su, je použitý na podporu a rozvoj zahraničných misií.

Pápežské misijné diela Oficiálna organizácia Katolíckej cirkvi rozvíja misij-

nú myšlienku  medzi  veriacimi  a  organizuje pomoc pre zahraničné misie. PMD pôsobia  vo  vyše 120 krajinách sveta.

Pápežské misijné diela sú zložené zo štyroch misij-ných inštitúcií:• Dielo  šírenia  viery: podporuje evanjelizačné a  so- ciálne programy a  pomáha  pri  budovaní infraštruktúry novovzniknutých misijných cirkví• Dielo detí: podporuje projekty, ktoré poskytujú kom-plexnú starostlivosť o zdravý vývoj detí – fyzický, psychic-ký i duchovný • Dielo  apoštola Petra: zabezpečuje prostriedky na formáciu  miestnych kňazov,  rehoľníkov  a  rehoľníčok v misijných krajinách• Misijnáúnia: povzbudzuje zasvätené osoby do misij-nej spolupráce a organizuje duchovnú a odbornú podpo-ru pre misie

Kontakt: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99  Bratislava. tel.:  02/52964916, mobil: 0915/633856, e-mail: info@misijnediela.sk

www.misijnediela.sk

ObsahPOSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA  Darujme radosť z viery 4 — 5

DUCHOVNÁ KVAPKA  V službe evanjeliu 6

TÉMAČad 8 Rozhovor s misionárom Danielom Pravdom SDB 10 — 13Ropná veľmoc, v ktorej vládne chudoba  16 — 17Čad v obrazoch  18 — 19

ROZHOVORPovolania na zasvätený život sa rodia v atmosfére apoštolského ducha 20 — 21

SVEDECTVOAlžírsko túži po náboženskej slobode  22 — 23

INŠPIRÁCIEMalý svet lásky a slobody 24Tipy na knihu a DVD 25

ZÁBAVA Krížovka a recept na čadské národné jedlo 26

svetové misie

Svetové misie vydávajú dvakrát ročne Pá-pežské misijné diela  na  Slovensku, IČO: 30806976, dátum vydania: október 2014, ročník: 21., Zodpovedná redaktorka: Marti-na  Grochálová. Zostavili: Viktor Jakubov, Mi-chaela  Pobudová. Dizajn: Jozef Mak. Sadzba: Michael Thomas  Jurkovič. Foto  na  obálke: Viktor Jakubov. Tlač: KO&KA, spol. s.r.o. ISSN 1336-1074, evidenčné číslo: EV3088/09. Ne-predajné. Kontakt: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box  74, 814  00 Bratisla-va, tel.:  02/52964916, mobil: 0915 633 856, e-mail: info@misijnediela.sk. Číslo  účtu: 4000256602/3100.

ÚvodníkViktor Jakubov

Milí misijní priatelia, len nie-koľko týždňov nás delí od Misij-nej nedele, vyvrcholenia misijné-ho mesiaca októbra. Ako každý rok, je tento deň pre Pápežské misijné diela, ktoré ho v  rámci celej Cirkvi organizujú od roku 1926, výnimočný. Príprava naň sa začína o niekoľko mesiacov skôr a je spojená s posolstvom

Svätého Otca k  tomuto dňu. Po zverejnení tohtoročného posol-stva som sa veľmi potešil, pretože jeho ústrednou témou je radosť. Radosť z darovania viery, zo sprostredkovania večného života ľu-ďom v misiách. V Afrike som bol už niekoľko ráz a dojem, ktorý vo mne dosiaľ pretrváva, bol práve tento – radosť z viery, ktorú som videl medzi africkými kresťanmi, je doslova prekypujúca a  veľmi nákazlivá. Rozhodli sme sa preto, že sloganom tohtoročnej Misij-nej nedele, ktorej súčasťou je zbierka na misie, budú slová: „Daruj-me radosť z viery“.

Na spestrenie prežívania tejto misijnej oslavy sme pre vás pri-pravili číslo zamerané na africký Čad, krajinu, kde sme v minulosti pomohli postaviť a opraviť niekoľko kostolov a kde sme tento rok podporili kňazský seminár. O situácii v Čade sa dočítate v rozhovo-re so saleziánom Danielom Pravdom, misionárom, ktorý tam pô-sobí, a o tom, čo je pre túto stredoafrickú krajinu typické sa viac dozviete v  obrazovej prílohe. Predstavíme vám nového generál-neho tajomníka Misijného diela apoštola Petra v Ríme Fernanda Dominguesa, ktorý koordinuje pomoc pre kňazské semináre v mi-siách, a dozviete sa, prečo je dôležité systematicky podporovať se-minaristov v Afrike.

Za veľmi dôležitú súčasť časopisu považujem prehľad misij-ných projektov, ktoré sme podporili z  prostriedkov vyzbieraných za minulý rok. Dúfam, že informácie o  konkrétnych projektoch a  transparentnosť PMD, ktoré berieme ako záväzok voči našim darcom, oceníte a rozhodnete sa podporiť nás aj v budúcnosti, či už v rámci zbierky na Misijnú nedeľu alebo v priebehu celého roka.

V očakávaní Misijnej nedele vám želám, aby ste tento deň pre-žili v duchovnej radosti a vďačnosti za vzácny dar viery a zatúžili deliť sa oň s ľuďmi v misiách i vo svojom okolí. Každý deň nám na to dáva dostatok príležitostí.

Autor je riaditeľ Pápežských misijných diel.

3

foto: viktor jakubov, michaela pobudová

Stretnutie slovenských misijných a rozvojových organizácií

V Trnave sa 25. júna konalo za-sadnutie Rady pre misie pri Konfe-rencii biskupov Slovenska spojené s  Národnou misijnou radou. Zúčast-nilo sa na ňom 30 zástupcov reholí, misijných inštitútov a  laických orga-nizácií, ktoré sa angažujú v zahranič-ných misiách, s cieľom navzájom sa informovať o svojej činnosti a preskú-mať možnosti spolupráce.  Program zasadnutia otvoril Mons. Ján Orosch, predseda Rady pre misie pri KBS, a vzápätí nasledovali krátke prezen-tácie misijnej činnosti Saleziánov don Bosca, Misijnej spoločnosti sv. Vin-centa de Paul a Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého, pracujú-cich na misijnom poli od Hondurasu, cez Rusko až po Južnú Kóreu. Ďalej

predstavil Marián Čaučík kolednícku akciu Dobrá novina, ktorú organizu-je eRko – Hnutie kresťanských spo-ločenstiev detí, a  jej rozvojovú prá-cu na africkom kontinente. Vladimír Krčméry  priblížil projekty Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Sýrii a Libanone. Disku-sia na stretnutí naznačila, že medzi zúčastnenými je záujem spoluorga-nizovať Misijné dni pre verejnosť, po-čas ktorých by predstavili svoju misij-nú a rozvojovú činnosť. „Dúfam, že sa nám tento návrh podarí zrealizovať a že i slovenskí veriaci budú mať v bu-dúcnosti možnosť bližšie sa zoznámiť so skvelou prácou všetkých sloven-ských misijných a  rozvojových orga-nizácií,“ poznamenal na záver Viktor Jakubov, národný riaditeľ PMD.

– MP –

Darujme radosť z vieryKľúčovou témou posolstva Svätého Otca Františka na Mi-sijnú nedeľu 2014, z ktorého prinášame najzaujímavejšie myšlienky, je radosť. Obraz z Evanjelia podľa Lukáša nám približuje, o  akú radosť ide. Ide o  radosť z  toho, že Božia láska dorazila až k  nám, že máme možnosť byť spasení. Ide o radosť, ktorá pramení z viery. Preto podpora misií na Misijnú nedeľu, ako aj počas celého roka, by sa mala niesť v duchu radosti, že máme možnosť pomáhať pri sprostred-kovaní viery iným ľuďom a prežívať pri tom hlbokú duchov-nú radosť z toho, že naše mená budú zapísané v nebi.

Drahí bratia a sestry, Svetový deň misií je vzácna chvíľa, pri kto-rej sa veriaci zo všetkých kútov sve-ta zapájajú modlitbami a konkrétny-mi skutkami solidarity do podpory mladých katolíckych cirkví na misij-ných územiach. Tento deň je oslavou vďačnosti a radosti. Práve o rados-ti Ježiša a jeho učeníkov po návrate z ich misijnej cesty by som chcel po-núknuť jeden biblický obraz, ktorý nachádzame v Lukášovom evanjeliu (porov. Lk 10, 21 – 23).

Evanjelista rozpráva, ako Je-žiš vyslal sedemdesiatdva učení-kov po dvoch do miest a dedín, aby ohlasovali, že sa priblížilo Božie kráľovstvo a pripravovali ľudí na stretnutie s ním. Po zavŕšení ohla-sovania sa učeníci vracali plní ra-dosti: radosť je dominantnou té- mou tejto prvej a nezabudnuteľnej misijnej skúsenosti. Učeníci boli plní radosti a  nadšenia z moci oslobodzovať ľudí od démonov. Je-žiš ich však varoval, aby sa nera-

dovali z toho, že dostali moc, ale z lásky, ktorú získali. Im bola daná skúsenosť Božej lásky, a  tiež aj schopnosť deliť sa o ňu. A to je dô-vod, prečo radosť učeníkov je pre Ježišovo srdce dôvodom na vďač-nosť. Keď Ježiš videl úspech misie svojich učeníkov a ich radosť, za-radoval sa v Duchu Svätom a obrá-til sa k svojmu Otcovi v modlitbe. V oboch prípadoch ide o radosť zo spásy, z toho, že láska, ktorou Otec miluje Syna, dorazila až k nám.

Účastníci stretnutia Rady pre misie pri KBSÚčastníci stretnutia Rady pre misie pri KBS

4

foto: viktor jakubov, michaela pobudová

Kde je radosť, nechýbajú povolania

„Veľké nebezpečenstvo v dneš- nom svete preniknutom konzumiz-mom, je zúfalstvo a  úzkosť, ktoré pramenia zo samoľúbeho a cham-tivého srdca, horúčkovitej snahy o povrchné potešenie, a otupeného svedomia“ (Evangelii Gaudium 2). Ľudstvo sa veľmi potrebuje chopiť tejto spásy a  zakúsiť pravú radosť, ktorú priniesol Kristus. „Radosť z  evanjelia napĺňa srdcia a  život všetkých, ktorí sa stretávajú s Je-žišom. Tí, ktorí prijali jeho ponuku spásy, sú oslobodení od hriechu, smútku, vnútornej prázdnoty a osa- melosti. S Kristom sa radosť ne-ustále obnovuje“ (Evangelii Gau-dium 1 ). Prečo by sme nemali aj my vstúpiť do tejto záplavy rados-ti? Všetci sme povolaní šíriť túto radosť evanjelizácie, a to nielen do tých najvzdialenejších miest, ale aj na periférie našich vlastných úze-mí, kde veľké množstvo chudob-ných a  utláčaných stále čaká na túto správu.

Mnoho častí sveta sa stretáva s  nedostatkom povolaní na kňaz-stvo a  na zasvätený život. Často je

to pre absenciu nákazlivej apoš-tolskej horlivosti, pretože v spolo-čenstvách chýba nadšenie. Radosť z evanjelia sa rodí zo stretnutia s Kristom a z pomoci chudobným. Z tohto dôvodu chcem povzbudiť farské spoločenstvá, združenia a skupiny, aby žili intenzívny brat-ský život, zakotvený v láske k Je-žišovi a  v  starostlivosti o potreby tých, ktorí sú najviac znevýhodne-ní. Všade tam, kde je radosť, nad-šenie a  túžba priniesť Krista k os-tatným, vznikajú pravé povolania. Medzi týmito povolaniami by sme však nemali prehliadnuť laikov a  ich povolania na misie. Pove-domie o  identite a poslaní laikov v Cirkvi sa zvyšuje, rovnako ako aj uznanie, že sú povolaní hrať čoraz dôležitejšiu úlohu v šírení evanje-lia.

Nezabudnúť na prvú lásku „Veselého darcu Boh milu-

je“ (2  Kor 9, 7). Svetový deň misií je tiež príležitosťou oživiť túžbu a  morálnu povinnosť radostne sa zúčastňovať na misiách. Peňaž-ný príspevok zo strany veriacich je známkou vlastnej obety – naj-

prv Pánovi, a potom ostatným; takýmto spôsobom sa materiál-na pomoc stáva prostriedkom na evanjelizáciu ľudstva, ktorá je za-kotvená v láske.

Drahí bratia a sestry, v ten-to Svetový deň misií sa vo svojich myšlienkach obraciam na vás. Ne-nechajme sa okradnúť o radosť z  evanjelizácie! Nalieham na kaž-dého z vás, aby ste si spomenu-li, akoby ste robili púť vo svojom vnútri, na tú „prvú lásku“, s kto-rou Pán Ježiš Kristus zahrial vaše srdce – nie z nostalgie, ale aby ste vytrvali v radosti. Učeníci Pána vytrvajú v radosti, keď cítia jeho prítomnosť, vykonávajú jeho vôľu a delia sa s ostatnými o svoju vie-ru, nádej a  evanjeliovú dobročin-nosť.

Modlime sa na príhovor Pan-ny Márie, ktorá je príkladom po-kornej a radostnej evanjelizácie, aby sa Cirkev mohla stať príjem-ným domovom, matkou pre všet-ky národy a zdrojom znovuzrode-nia nášho sveta.

spracovala – MP – (krátené, medzititulky redakcia)

Nová webová a facebooková stránka PMD

Pápežské misijné diela pred-stavujú novú webovú a faceboo-kovú stránku. Zjednodušená navi- gácia, väčšia prehľadnosť a  moder- nejší vzhľad, to všetko prináša nová webstránka, ktorú nájdete na www.misijnediela.sk. Okrem člen-skej registrácie online, je možné stiahnuť si časopis Svetové misie, a v budúcnosti i iné misijné materiá-ly v elektronickej forme. Interaktív-nejší formát facebookovej stránky www.facebook.com/misijnediela bude PMD využívať na komuniká-ciu s  priaznivcami a  pravidelnejšie informovanie o  svojich aktivitách a  dianí v misiách. Budeme radi, ak nás navštívite!

– MP –

5

PMD podporujú pastoráciu, deti a duchovné povolaniaPoslaním Pápežských misijných diel (PMD) je pomá-hať rozvoju a  rastu katolíckych misijných diecéz. Už od svojho založenia sa systematicky a dlhodobo venu-jú tomuto poslaniu a  každoročne posielajú finančné prostriedky na realizáciu veľkého množstva misijných projektov s týmto cieľom. V minulom roku sa podarilo PMD na Slovensku vyzbierať 610 025,75 eur, ktoré boli použité na misijné projekty v  šiestich afrických kraji-nách.

Pápežské misijné diela zameriavajú svoju pomoc na šírenie vie-ry v krajinách, kde kresťanstvo ešte nemá tradíciu, pomáha tam budo-vať cirkevnú infraštruktúru a zaisťovať dostatočnú pastoračnú pomoc. Ruka v ruke s podporou misijných diecéz však kráča aj sociálna pomoc ako vyjadrenie kresťanskej lásky, ktorá nie je zameraná výlučne na kres-ťanov, ale na všetkých, bez ohľadu na ich náboženské vyznanie.

Konkrétnych účelov, na ktoré boli použité prostriedky PMD je nie-koľko. Na základe svojho zamerania sa však delia na tri okruhy podľa jed-notlivých misijných diel, ktoré tvoria PMD: dielo šírenia viery, dielo detí a dielo apoštola Petra.

Pomoc je rozhodujúca / ĎakujemeFinančná pomoc je pre veľa misijných diecéz kľúčová pre ich ďalšie

fungovanie. Každý dar môže rozhodnúť, či PMD budú schopné podporiť stavbu kostola, formáciu domorodých seminaristov alebo opraviť školu pre desiatky detí. Všetkým darcom, ktorí v roku 2013 prispeli, sa i touto cestou chceme poďakovať a povzbudiť všetkých čitateľov, aby sa zapoji-li do podpory PMD, a pomohli tak realizovať ich poslanie, ktoré prináša naozaj krásne a bohumilé ovocie.

Pôvod prostriedkov:Zbierka z Misijnej nedele 2013: 458 673,90 €Celoročné dary od jednotlivcov: 151 351,84 €

V službe evanjeliu Vrátil som sa medzi vás, aby som

bol stále s vami a všetko posväcoval pre vaše väčšie dobro vo večnosti. Nech nastane noc, zažiari slnko ale-bo prídu dažde, vždy budem rovna-ko pripravený slúžiť vašim duchov-ným potrebám. Bohatí i chudobní, zdraví i chorí, mladí alebo starí, páni či sluhovia budú mať vždy rovna-ké miesto v mojom srdci. Vaše dob-ro bude mojím dobrom, váš smútok mojím smútkom. Prežívam s  vami každodenné veci a  najšťastnejším dňom môjho života bude ten, keď budem schopný položiť za vás svoj život. Neviem, aké ťažké je breme-no, ktoré mám niesť ako pastier, uči-teľ a lekár vašich duší. Mám sa o vás starať, vzdelávať vás, viesť vás: brá-niť utláčaných, aby som sa nedotkol utláčateľov; pranierovať chyby, no aby som neurazil tých, ktorí ich ro-bia; odsudzovať hriech, aby som ne-prestal milovať hriešnikov; vyhľa-dávať poblúdencov bez toho, aby som upadol do nemravnosti; skrát-ka byť otcom i sudcom zároveň. No odovzdávam sa svojmu poslaniu v  nádeji, že mi v  Božom mene po-môžete niesť toto bremeno šťastne a radostne.

sv. Daniel Comboni6

Pápežské misijné dielo šírenia viery

Dielo šírenia viery dozerá na to, aby sa všetky mladé a  novovznik-nuté misijné diecézy vo svete mohli rozvíjať  a smerovať k  samostat-nosti v  oblasti pastorácie, zdravot-níctva a  vzdelávania. Tohtoročnou cieľovou krajinou diela je Konž-ská republika a finančné prostried-ky boli zaslané najmä na výstavbu kostolov, farských budov, kaplniek a podporu katechetickej činnosti v tejto krajine.

Všetky projekty diela šírenia viery sú hradené zo zbierky z Misij-nej nedele. V rámci tejto zbierky sa na Slovensku v roku 2013 vyzbie-rala suma 458 673,90 eur. Väčšina prostriedkov vo výške 328 178,45 eur bola odoslaná do  Konžskej re-publiky. Z tejto sumy bolo však pod-porených aj 364 kňazov a 115 rehoľ-ných sestier z  Afriky, Ázie a  Južnej Ameriky, študujúcich v Ríme na pá-pežských kolégiách. Časť zbierky vo výške 18 395,45 eur tiež uhradi-la čiastočné náklady na prevádzku medzinárodných kancelárií PMD v Ríme.

Ciele projektov v piatich diecé-zach Konžskej republiky:

1. Diecéza Dolisie, 73 000 eur: oprava fary, zariadenie pre farské budovy – nábytok, informačné tech-nológie, hardvér, stavba kaplnky

2. Diecéza Impfondo, 74 500 eur: stavba kaplnky, stavba kostola, stavba ubytovne pre duchovný per-sonál a  zariadenie ubytovne, pod- pora katechétov

3. Diecéza Kinkala, 56 000 eur: prívod vody k biskupstvu, stav-ba kostola, zariadenie kostola, oprava pastoračného centra, pod-pora katechétov

4. Diecéza Nkayi, 57 648,45 eur: stavba plota, stavba kostola, podpora katechétov

5. Diecéza Pointe-Noire, 67 000 eur: stavba presbytéria, nákup po-zemkov, stavba kostola, oprava pas- toračného centra

Pápežské misijné dielo apoštola Petra

Dielo apoštola Petra zabez-pečuje formáciu a vzdelávanie do-morodých seminaristov a kňazov. Pokrýva náklady na ich štúdium, vybavenie knižníc, mzdy profeso-rov, prevádzku a  údržbu budov, stravu a  ďalšie položky súvisiace s  fungovaním seminárov. Na pro-jekty tohto diela sa v priebehu roku 2013 vyzbierala suma  74 720,92 eur,  ktorými PMD podporili tri kňazské semináre v Afrike.

Jedným z nich je Kňazský semi-nár Mons. L. Parisota v Lokosse, v Be-nine, o ktorom nakrútili PMD v roku 2013 film s  názvom Nádej z  Beninu dokumentujúci život seminaristov a výsledky zahraničnej pomoci. Ďal-šie semináre, ktoré boli podporené, sú Kňazský seminár sv. Jána Krsti-teľa v hlavnom meste Burkiny Faso Ouagadougou a  Kňazský seminár sv. Mbaga Tuzinde v  meste Sarh na juhu Čadu.

1. Lokossa, Benin, 27 000 eur: Kňazský seminár Mons. L. Parisota  

2. Ouagadougou, Burkina Faso, 20 545,92 eur: Kňazský seminár sv. Jána Krstiteľa

3. Sarh, Čad, 27 175 eur: Kňaz-ský seminár sv. Mbaga Tuzinde

Pápežské misijné dielo detíDielo detí funguje s  cieľom za-

bezpečiť, aby mohli deti v  misiách vyrastať zdravé a bez strachu o svo-ju budúcnosť. Na projekty tohto die-la sa na Slovensku v  priebehu roku 2013 vyzbierala suma 76 630,92 eur. V tejto sume je zahrnutý štedrý dar koledníkov Dobrej noviny v hodnote 33 000 eur, ktorý bol určený na po-moc deťom v diecéze Lodwar v Keni. Prostriedky boli taktiež poslané na pomoc deťom v  školskom i  pred-školskom veku v Kamerune, kde pra-cujú aj dve rehoľné sestry Sloven-skej provincie Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa.

1. Keňa, 50 000 USD: nákup po-travín a liekov pre deti, pokrytie ná-kladov pre rodičov na seminár o boji s podvýživou, nákup uniforiem, škol- ských pomôcok a  pokrytie zápisu detí do školy, nákup zariadenia (sto-lov a stoličiek) do školy, stavba no-vých tried chlapčenskej školy, nákup kníh, slovníkov a  katechizmov pre nepočujúce deti, stavba školy pre deti z  kočovných komunít, nákup sietí proti hmyzu pre deti do školy, nákup a inštalácia športového vyba-venia a nákup písacích potrieb

2. Kamerun, 30 000 eur: stavba školy, kancelárií a  sociálnych zaria-dení, oprava a údržba škôlky (toale-ty, lavice, stoly, jedlo a lieky) pre-važne pre deti slobodných matiek.

Pápežské misijné dielo šírenia viery

458 673,90 €

Celkom bolo využitých 610 025,74 €

Pápežské misijné dielo detí

76 630,92 €

Pápežské misijné dielo apoštola Petra

74 720,92 €

foto: icomboni.org, daniel pravda sdb, viktor jakubov 7

foto

: Lau

ra N

ing

ČadPiata najväčšia africká krajina je poznačená dlhotrvajúcimi opakujúcimi sa vojenskými konfliktmi a korupciou, ktoré sú hlavnou príčinou biedy jej obyvateľov. Hoci je Čad bo-hatý na nerastné suroviny, zisk z ich ťažby neslúži všetkým, ale len hŕstke najsilnejších a najbohatších. Ľudia však netrpia iba fyzickou biedou, túžia aj po Bohu, ktorého im neraz nemá kto sprostredkovať.

Geograficky je Čad podobne ako jeho vlajka rozdelený na tri oblasti – sever tvoria pie-sočnaté duny, v strede sa rozprestierajú savany a juh je pokrytý hustým bušom. Nedo-statok vlahy zapríčiňuje vysychanie Čadského jazera, vodného zdroja nielen pre Čad, ale aj tri okolité krajiny.

Napriek zdanlivej bezútešnosti majú Čadčania v sebe nevyčerpateľný prameň radosti a túžby po živote. Svedčí o tom skutočnosť, že sú otvorení prijímať deti.

Ľudia v Čade sú smädní po Bohu, túžia stretnúť dobrých kňazov Martina Grochálová

Na misiách je s malou prestávkou prakticky od roku 1980. Desať rokov pôsobil v De-mokratickom Kongu, šesť rokov na Sibíri, tri roky v Azerbajdžane, rok v Gabone, me-dzitým pár rokov na Slovensku. Od roku 2010 ohlasuje Krista v stredoafrickom Čade, ktorý patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Salezián Daniel Pravda (64) hovorí, že na misiách chce aj zomrieť.

Ako misionár ste pôsobili vo viacerých krajinách na rôznych kontinentoch. V čom je špecifická pastorácia v Afrike?

Afrika je mladý svetadiel v tom zmysle, že má mla-dých obyvateľov. Približne 80 percent populácie má pod 25 rokov. Žiaľ, spoločným menovateľov mnohých afric-kých krajín je zaostalosť – ekonomická aj politická. Nie-ktoré krajiny sú neustále vo vojnovom konflikte, lebo ešte nemajú správne usporiadanú spoločnosť a vyvíjajú sa. Vzťahy vnútri štátov sú dedičstvom kolonizácie, vlád-nu v nich medzikmeňové vojny, čo veľmi bráni rozvoju. Myslím si, že Afrika je naviac brzdená obrovskou korup-ciou. Väčšina štátov má síce za sebou vyše pol storočia nezávislosti, ale riadenie štátov je v rukách skorumpova-ných politikov, preto väčšina zisku z toho množstva ne-rastného bohatstva ide do vreciek niekoľkých bohatých, zatiaľ čo väčšina ľudí zostáva chudobná.

Treba sa však pozrieť aj na druhú stránku. Afrika prežíva svoju hodinu milosti, to znamená, že dostala veľ-ký dar viery. V podstate ľudia všetkých etnických skupín chcú veriť a sú otvorení evanjeliu. Vôbec necítiť skepsu

a  odmietanie. Bohatí a  niektorí intelektuáli sú už síce trošku nainfikovaní ateizmom zo západu, ale väčšina ná-roda je otvorená viere a prijíma Krista ako odpoveď na základne životné otázky. Pravda je, že v ich viere je často prítomný animizmus, no ľudia aj tak vidia svoju budúc-nosť v Kristovi. Nás misionárov v Afrike najviac vyrušu-je, že nemáme dosť času, aby sme odpovedali na všetky otázky a potreby ľudí. Aké sú na základe vašich skúseností najväčšie sta-rosti obyvateľov Čadu?

Najväčšou starosťou ľudí v  Čade je strach z  vojny. Od získania nezávislosti v roku  1960 až do roku 2008 vládli v krajine ustavične vojny. Posledná vzbura nastala v roku 2008. Ľudia majú preto strach, aby sa to nezopa-kovalo. Podobne ako v Sudáne tu zúria medzikmeňové vojny medzi severom a juhom. Na severe žijú moslimo-via a Arabi či arabizované kmene, na juhu väčšinou kres-ťania. Napätie medzi islamom a  kresťanstvom tu bolo vždy citeľné.

Druhá obava spočíva v tom, ako prežiť a čo jesť. Po-chopiteľne som poznačený pastoráciou v meste, kde je strach z nedostatku jedla podstatne väčší ako na vidie-ku. Na dedinách ľudia žijú klasickým spôsobom živo-ta, obrábajú svoje políčka, lovia ryby a chovajú sliepky. V meste je finančná neistota omnoho väčšia.

Najväčší strach však majú Čadčania zo smrti, ktorá je v  Afrike ustavične prítomná. Veľmi veľa detí sa rodí, ale veľmi veľa ľudí aj zomiera. Keď niekto dosiahol vek

45 rokov, je považovaný za starca, lebo väčšina ľudí zo-miera do 45. roka života. V  čom tkvie ten obrovský strach zo smrti, ktorá je prakticky každodennou súčasťou ich života?

Nesúvisí to iba so strachom z  vlastnej smrti, ale aj so strachom zo zosnulých, ktorí nie sú pochovaní, ako sa patrí. V tamojších poverách, a tie sú prítomné ešte aj v mysliach kresťanov, môžu mŕtvi robiť zle. Ak sa nevy-konali určité obrady a rituály, zosnulý nie je spokojný. So smrťou je spojený tiež tretí druh strachu. Keďže ľudia väčšinou zomierajú mladí alebo ešte ako deti, podľa ich pohanskej tradície je ktosi vinný za  ich smrť. Znamená to, že sa hľadá vinník, ktorý je čarodejníkom, čo mŕtve-ho zabil, alebo mu aspoň neprial. V mnohých prípadoch ľudí obžalujú zo smrti iného človeka. Môžem spomenúť prípad, ktorý sa stal na vidieku na juhu, kde je najpočet-nejšie obyvateľstvo a  kde je aj najviac kresťanov. Mla-dého 17 – 18 ročného chlapca obžalovali, že zapríčinil smrť svojho bratranca. Takéto prekliatie je spoločenská smrť. Chlapec išiel a obesil sa, pretože jeho budúcnosť bola celkom znemožnená. Dokonca aj mnohí angažo-vaní kresťania žijú v obavách, aby ich niekto neočiernil, keď sa stane niečo podobné. Ľudia majú ďalej strach zo zlých duchov. Každý psychologický alebo psychiatrický prípad, každú ťažkosť zvalia na zlých duchov. Strach je v Afrike intenzívne prítomný.

No nezabudnime ani na pozitívnu stránku. Najväč-šou radosťou tunajších obyvateľov sú asi deti. Čím majú viac detí, tým sú spokojnejší. Nutné je však povedať, že niekoľko intelektuálov a,  žiaľ, najčastejšie katolíci, už kontrolujú počet detí – chcú ich štyri-päť, viac nie. Ostat-ní, ak majú osem detí, sú už dosť spokojní, ak majú dva-násť detí, tak sú veľmi spokojní. Ako som už spomenul, detská úmrtnosť je vysoká.Kedy prišli do Čadu saleziáni a  čo je dnes ich posla-ním?

Saleziáni prišli najprv na juh krajiny do mesta Sar, po-tom pokračovali tu v N´Djamene a tretie saleziánske die-lo sa otvorilo v meste Toba. V čadskej metropole N´Dja- mena sa saleziánske dielo začalo v roku 1998 a bolo to na základe pozvania francúzskeho arcibiskupa Charlesa Van Damme. Chcel, aby tam saleziáni otvorili učňovské stredisko alebo technickú školu. Vtedy to bolo ešte úpl-ne na okraji mesta na mieste močiarov rieky Šari. Keďže sa ľudia začínali usádzať okolo saleziánskeho strediska, ktoré sa budovalo tri roky, arcibiskup hneď zveril sale- ziánom aj farnosť. Tá je akýmsi prídavkom k  tomu, čo pôvodne mali robiť. Učňovské stredisko ani technická škola však napokon nevznikli. Doteraz máme iba veľké mládežnícke stredisko s oratóriom pre menšie deti. Or-ganizujú sa tam športové a kultúrne aktivity, koncerty, rôzne vystúpenia a konferencie. Najväčší záujem je však o šport. Mladí prichádzajú, lebo máme dobré ihriská, a ustavične organizujeme všelijaké turnaje.

Najväčšou radosťou tunajších obyvateľov sú asi deti. Čím majú viac detí, tým sú spokojnejší. Detská úmrtnosť je vysoká.

foto: daniel pravda sdb a jeho archív téma | 11

Namiesto technickej školy sme na podnet ďalšieho biskupa Mathiasa N‘Garteriho, ktorý minulý rok zomrel, otvorili gymnázium. Podarilo sa to aj vďaka profesorovi Vladimírovi Krčmérymu a podpore zo Slovenska. Minulý školský rok sme mali prvú triedu, ďalší školský rok bude-me mať už dve triedy a postupne budeme otvárať ďalšie. Vybudovali ste farnosť prakticky na zelenej lúke. Aká je veľká a ako sa v nej veriaci angažujú?

Naša Farnosť sv. Emanuela z Abeny sa nachádza v  rovnomennej štvrti Abena. Okrem nej je v N´Djame-ne ešte 14 farností, ale iba dva ďalšie kostoly – Katedrá-la našej Panej a Kostol sv. Pavla. Naša farnosť je teraz už husto zabývaná, v podstate dom na dome. Rozprestiera sa na rozlohe asi 2 x 1 kilometra a odhaduje sa, že tam žije asi 40-tisíc ľudí. Do kostola chodí asi päťtisíc. Pôso-bí tam aj množstvo protestantských cirkví a siekt – Noe-mova archa, Praví apoštoli, Skutočné pravé evanjelium, Bieli anjeli či Učeníci Učiteľa z Nazareta. Farnosť je roz-delená na 19 malých cirkevných spoločenstiev. V nedeľu sa stretávame na svätej omši, ale v stredu sa ľudia ešte stretávajú v malých cirkevných spoločenstvách, aby sa delili o evanjelium. Africkí biskupi podporujú vznik tých-to spoločenstiev, lebo ľudia v  malom rodinnom kruhu premýšľajú nad evanjeliom, ale aj nad svojimi problé-mami, ťažkosťami, tak spoločenskými, ako aj ekonomic-kými. Pochopiteľne nie všetci, čo chodia do kostola v ne-deľu, chodia aj do malých cirkevných spoločenstiev. Navštevujú ich prevažne ženy, mládež a deti. Cez cirkev-né spoločenstvá sa buduje určitá súdržnosť s  Cirkvou, lebo napríklad chudobní, ktorí sú chorí a žiadajú si pod-poru od farnosti, musia podporu dostať cez svoju ko-munitu, cez malé cirkevné spoločenstvo. Ľudia sa preto usilujú navzájom spoznávať, aby im spoločenstvo po-mohlo, keď budú mať ťažkosti. Keďže tu je strašne veľa pohrebov, jedna z  najčastejších spoločenských udalos-tí v meste je pohreb. Pohreb je spojený s obrovskými fi-nančnými nákladmi, ktoré väčšinou tiež pokrývajú malé cirkevné spoločenstvá. Pre rodinu zosnulého sú oporou. Všetci katechumeni musia chodiť do malých cirkevných spoločenstiev, i keď je to trochu formalita, lebo po krste ich opúšťajú. Máte veľa katechumenov? Prečo sa ľudia rozhodujú pre krst, čo ich motivuje?

Vo farnosti máme asi 500 katechumenov, príprava trvá päť rokov. Prvé štyri roky sú prípravou na krst a po-sledný rok je príprava na birmovku. Prvý rok sa nazýva predkatechumenát, po ňom sa začína trojročný kate-chumenát alebo duchovné putovanie. To už je intenzív-nejšia príprava a skúšobný kameň pre všetkých.

Katechumenmi sa ľudia stávajú preto, lebo chcú byť kresťanmi. Byť kresťanom je tak trochu móda. Pohania sú totiž ľudia poslednej úrovne. V túžbe byť kresťanom však vidím aj akúsi potrebu, smäd po Bohu a  napokon milosť. Niekedy rozmýšľam, prečo majú ľudia dar vie-

ry a je to pre mňa tajomstvo. Byť kresťanom je pre nich akýsi štatút plnosti človeka, cítia to ako doplnok k svoj-mu človečenstvu, v kresťanstve vidia niečo kladné, obo-hacujúce a aj ľudské. Kresťania sú tu považovaní za ľudí vyššej úrovne v tom, že sa majú radi a správajú sa ináč ako ostatní.

V spoločnosti je to však opačne. Ekonomický život a obchodnú činnosť majú v rukách moslimovia, kresťania, väčšinou ľudia z juhu krajiny, sú pracovníci. Pracujú, ob-rábajú, dorábajú a peniaze zhrabnú iní.Sú vo vašej farnosti živé aj laické hnutia a spoločen-stvá?

Pôsobí ich tam množstvo – fokolare, mariánske hnu-tie Kotar ia Mari (Milované deti Márie), miestne apoštol-ské hnutie, mládež a dospelí sa angažujú v hnutí Milova-né deti sv. Terezky Ježiškovej. Máme veľmi živú skupinu skautiek, asi 200 alebo 300 mimoriadne angažovaných dievčat a žien. Chlapčenský skauting sa, žiaľ, rozbehnúť nedarí. Ďalej máme hnutie detí s názvom Kenkogi, Štu-dentskú katolícku mládež a  apoštolské hnutie Mladí svedkovia Kristovi. Niektoré hnutia sú živšie, iné menej. Pastorácia v  takej veľkej a  angažovanej farnosti by bez katechétov nebola zrejme možná. Ako konkrét-ne vám pomáhajú?

Máme 45 katechétov, ktorí sa starajú napríklad o 25 skupín katechumenov. My sa ich snažíme vyučovať po francúzsky, no viaceré ženy a dievčatá neovládajú fran-cúzštinu, preto sa musí robiť katechéza v  domorodých jazykoch. Vďaka tomu, že máme menšie skupinky, kate-chéti môžu mať s nimi osobnejší kontakt. Akým spôsobom pomáhajú Pápežské misijné diela aj vďaka slovenským darcom v Čade?

Pápežské misijné diela tu podporili množstvo misij-ných a rozvojových projektov – stavby a opravy kostolov, kaplniek, kláštorov, ale aj kňazských seminárov. Za po-sledné roky smerovalo do Čadu viac ako 350-tisíc eur iba zo Slovenska a podpora, pravdaže, prúdi aj z  iných štá-tov. Bez tejto pomoci by prakticky vôbec nemohli fungo-vať misijné semináre (konkrétne projekty na www.misij-nediela.sk). Čad patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta. Čo sa týka indexu ľudského rozvoja nachádza sa na 185. mieste, teda na chvoste rebríčka krajín s najniž-ším indexom ľudského rozvoja. Čo je podľa vás naj-potrebnejšie pre rozvoj tejto krajiny? Aká forma po-moci je najúčinnejšia?

Najpotrebnejšia pre rozvoj je evanjelizácia. Ako som už povedal Afriku najviac požiera korupcia. Tento kon-tinent má obrovské bohatstvo, no zisk z neho nesmeru-je k rozvoju štátov, ale do vreciek politikov a štátnikov. Formáciu svedomia považujem teda za kľúčovú. Keby tu boli dobrí kresťania, tak by sa starali o ľud a o skutoč-ný rozvoj krajiny. Namiesto toho, každý, kto má moc, sa stará nanajvýš o vybudovanie svojho kmeňa alebo ešte

12 | téma

horšie svojej dediny alebo rodiny, láska k vlasti nesiaha ďalej ako po rodinu.

Nesmierne dôležitý je mier. Vidíme to aj na vlastné oči. Keďže za posledných šesť rokov nebola vojna, veľa sa buduje, stavajú sa asfaltové cesty, ľudia si stavajú domy z lepších materiálov a nie iba z blata. S tým súvi-sí aj veľká potreba odborníkov. Pretože Čad nemá pro-fesorov ani inžinierov. V roku 1962, keď bola vyhlásená nezávislosť, mala krajina dvoch vysokoškolsky vzdela-ných ľudí a ďalší dvaja boli na štúdiách vo Francúzsku. Teraz pochopiteľne nejakí profesori na univerzite pri-budli, no ešte aj tak nie je dostatok odborne priprave-ných ľudí a ani učiteľov, ktorí by ich vzdelávali. Tunajší učitelia majú veľmi nízku úroveň, a to znamená, že žia-ci budú mať ešte nižšiu. Tu vidím priestor na pomoc zo Slovenska – mohlo by poskytnúť kvalitných učiteľov. Aspoň pre naše gymnázium, ale aj pre iné školy. Peda-gógovia by sa mohli formovať v rámci Cirkvi.

Čad potrebuje tiež mnoho misionárov, rehoľníkov a misijných dobrovoľníkov. V súčasnosti má iba 130 do-morodých kňazov, misionárov je už málo, väčšinou sú starnúci ako ja, a zopár mladých poľských kňazov v naj-lepšom veku. Sú tu pritom obrovské farnosti, tá naša je v  porovnaní s  inými úplne maličká. V našej diecé-ze máme napríklad dve farnosti s dĺžkou 300 kilomet-

rov, teda s rozlohu ako Slovensko, a toto územie spravu-jú dvaja kňazi. Ľudia chcú veriť, chcú sa učiť. Potrebujú počúvať evanjelium, meniť svoje inštinkty a svoje pudy. Potrebujú sa učiť byť ľuďmi, dať sa preniknúť evanje-liom. Aké je podľa vás poslanie misionára v 21. storočí. Ako sa zmenil váš pohľad na misijné poslanie od vašej mladosti po dnes?

Nezmenil sa. Vždy som si myslel, že saleziánske povolanie a  misionárske povolanie je najdôležitejšie. Som presvedčený, že ľudstvo najviac potrebuje hlása-nie evanjelia. Všetko zlo pochádza z hriechu, tu to vní-mam ešte viac ako v Európe. Misionár v 21. storočí má byť Boží človek. To je najpotrebnejšie. Ľudia sú smädní po Bohu a chcú stretnúť kňazov, veľa kňazov a dobrých kňazov. Kňazov, ktorí by im predstavovali Boha a ktorí by ich viedli k Bohu. Človek nosí v sebe sen byť Boží, byť dobrý a tunajší ľudia sa pozerajú na kňazov ako na tých, ktorí by im v tom mohli pomôcť. Samozrejme misionár v  21. storočí musí byť človek inteligentný a  keď ide do druhej krajiny, do druhej kultúry, musí ju pochopiť. Musí sa naučiť jazyk a  chápať, že v  inej kultúre sa rozmýšľa ináč, cíti ináč, potrebné sú iné pastoračné prístupy. Mi-sionár dneška je hlboký, Boží muž, preniknutý Kristom a dobre zakorenený v krajine.

Misionár v 21. storočí má byť Boží človek.

foto: viktor jakubov téma | 13

Darujme radosť z vierypápež František

misijná nedeľa 19. októbra 2014

misijná nedeľa 19. októbra 2014

Ropná veľmoc, v ktorej vládne chudoba

Čad je rozľahlá polopúštna kra-jina, ktorá sa rozprestiera v africkom vnútrozemí na plošinách Sahary. Je- ho názov je odvodený od rovnomen-ného jazera, ktoré čiastočne zasahu-je na územie štátu. Na severe susedí Čad s  Líbyou, na východe so Sudá-nom a Stredoafrickou republikou, na juhu s  Kamerunom, na západe s  Ni-gériou a  Nigerom. Napriek tomu, že je táto piata najväčšia africká krajina bohatá na zlato, urán a ropu, trpí chu-dobou, nedostatočnou infraštruktú-rou a neutíchajúcimi konfliktmi.

Z histórie ČaduČad je pestrou zmesou národ-

ností a kultúr. Na jeho území sa po-

užíva viac ako sto jazykov a dialek-tov. Prvý štát Kánem-Borno tam vznikol už v  9. storočí. V  15. sto-ročí sa začala arabská expanzia a  islamizácia krajiny. V  16. storo-čí vzniklo kráľovstvo Wadaj, ktoré v  období svojho najväčšieho roz-kvetu ovládlo hlavnú trasu vedú-cu do Líbye a Stredomoria z Južnej Afriky. Moslimskí obchodníci ob-chodovali s miestnym černošským obyvateľstvom a avizovali tak bu-dúce veľké problémy medzi čer-nošským juhom a arabským seve-rom.

Koncom 19. storočia si väčšinu oblastí podrobil sudánsky bojov-ník Ráhib, ktorý kládol silný odpor

foto: archív sestier z permu

Počet obyvateľov: 11,8 mil. (2012)Hlavné mesto: N‘DjamenaRozloha: 1,28 mil. km2

Hustota osýdlenia: 6,6 osôb na km²Úrad. jazyky: francúzština, arabčina Náboženstvá: islam (55 %), kresťan-

stvo (35 %), animistické náb. (15 %)Priemerná dĺžka života:

muži 49 rokov, ženy 52 rokov Hlavné vývozné produkty:

bavlna, ropa, textílie

Čad sa len pomaly spamätáva z vojnových konfliktov.

Čad

16 | téma

francúzskej expanzii. Do roku 1904 bolo územie vojenským teritóriom, potom súčasťou administratívne-ho celku Ubangi-Šari-Čad, od roku 1910 súčasťou Francúzskej rovní-kovej Afriky. V roku 1946 získal Čad štatút zámorského územia Fran-cúzska, v roku 1958 bola vyhlásená autonómna republika v rámci Fran-cúzskeho spoločenstva. Plnú nezá-vislosť získal Čad v roku 1960.

Od získania nezávislosti kraji-nu sužuje nestabilita a násilie. Pri-bližne 140  000 ľudí je utečencami vo vlastnej krajine, kde zároveň na-šlo útočisko okolo 200 000 utečen-cov zo Sudánu.

Hoci sa krajina stala doslova ropnou veľmocou, zisk z  ropy ne-slúži na rozvoj krajiny a  Čad patrí medzi najskorumpovanejšie kraji-ny sveta.

Z histórie Katolíckej cirkvi v Čade

Zatiaľ čo iné krajiny oslávili storočnicu evanjelizácie, v Čade sa misia Cirkvi prakticky začala až v  polovici 20. storočia. Ako prví sa o  misijnú činnosť v  tejto krajine pokúsili kapucíni v  rokoch 1663 – 1664, na konci 17. storočia tam pô-sobil francúzsky jezuita Frederico Belinay. V  roku 1843 bolo územie Čadu pripojené k apoštolskému vi-kariátu strednej Afriky.

Prvú misiu založili v  roku 1929 spiritáni, ktorých poslaním je pri-chádzať na miesta, kde ešte ľudia nikdy nepočuli o  Kristovi. Usadi-li sa v  Kou, hlboko na juhu krajiny neďaleko dnešného Moundou. Po druhej svetovej vojne začali prichá-dzať ďalší misionári – jezuiti, kapu-cíni či obláti – pričom najväčší príliv misionárov nastal najmä v  šesťde-siatych, sedemdesiatych a  osem-desiatych rokoch 20. storočia.

Dôležitým míľnikom čadskej cirkvi je rok 1957, keď bol za kňa-za vysvätený prvý domorodý kňaz Rev. Ngaibi. V roku 1967 bola v Ča- de zriadená cirkevná provincia s ar-cidiecézou Fort Lamy, ktorá bola v roku 1973 premenovaná na N‘Dja- mena. Prvým čadským arcibisku-pom sa stal v  roku 1985 Matthias Ngarteri Mayadi a v tom istom roku bol otvorený aj prvý kňazský semi-nár v krajine. V rokoch 1983 muse-lo byť pre vojnu zrušených viacero farností a  mnoho misionárov bolo nútených utiecť na juh. Činnosť Cirkvi držali pri živote katechéti. V  roku 1989 nadviazal Čad diplo-matické styky s  Vatikánom a  v  ja-nuári 1990 navštívil krajinu pápež Ján Pavol II.

Dnes sa počet katolíkov v Čade odhaduje na dva milióny, čo je me-nej ako 10 percent populácie. Kra-jina je rozdelená na sedem diecéz a jeden apoštolský vikariát. Má 109 farností, v ktorých pôsobí 242 die-céznych a rehoľných kňazov, z toho iba 130 domorodých.

– MAG –

Silou Cirkvi v Čade sú laiciKatolícka cirkev v Čade sa po-

dobne ako v iných afrických kraji-nách opiera o katechétov. Oni sú silou Cirkvi. Na vidieku majú far-nosti neraz rozlohu stoviek kilo-metrov štvorcových a  ľudia vi-dia kňaza raz za rok alebo raz za pol roka, preto ťarcha pastorácie spočíva na pleciach laikov. Chva-labohu, že ich máme. Aj keď majú svoje ľudské slabosti, v  podstate sú nástrojmi Ducha Svätého.

V  Čade chýbajú povola-nia. Kňazov je málo, povolaní je veľmi málo, rehoľných povola-ní ešte menej. Rodiny nie sú do-statočne sformované, aby dávali veľa povolaní. Aj keď je veľa ka-tolíckych rodín, ešte sú povrch-né vo viere, takže zatiaľ z  nich nevychádzajú povolania. Ďal-ším problémom je nízka úroveň školstva. Katolícka cirkev potre-buje dobré školy, aby mohla mať dobrých kňazov. Chlapci, ktorí vychádzajú zo štátnych škôl sú veľmi slabí, neschopní študovať filozofiu či teológiu.

Hoci sa často opakuje, že Af-rika má veľa povolaní, v  porov-naní s  rastom obyvateľstva to nestačí. Semináre sú síce prepl-nené, ale je ich nedostatok. Roč-ne sa konajú dve-tri vysviacky, tento rok sme ich mali päť, čo je to zúfalo málo na takú veľkú kra-jinu. Okrem toho každý rok dvaja--traja kňazi odídu a dvaja-traja sú vysvätení, takže stav sa nehýbe.

Ak môžeme povedať, že Cir-kev v iných krajinách má črty vy-spelosti alebo dospievania, v Ča- de je pastorácia ešte pre deti vo viere. Ľudia ešte nepoznajú na-príklad modlitbu posvätného ruženca či poklonu pred Oltár-nou sviatosťou. Z  hľadiska chá-pania Ježiša Krista, aj z hľadiska chápania viery, sú čadskí veriaci naozaj v prvých štádiách vývoja, hoci treba povedať, že smäd po viere tu je.

Daniel Pravda SDB

foto: daniel pravda sdb a jeho archív téma | 17

ObydliaTradičné čadské obydlia tvoria ok- rúhle domčeky z blata so slamenou strechou. Viaceré domy vedľa seba, zvyčajne postavené do kruhu, patria jednej viacgeneračnej rodine. V  do-moch sa prakticky iba spáva – život sa odohráva vonku. V  súčasnosti si hlavne ľudia v mestách stavajú domy z kvalitnejších a trvácnejších materi-álov, napríklad z pálenej tehly.Foto: Daniel Pravda SDB

TrhTrh je pulzom afrického života, je plný farieb, zvukov a vôní. Neslú-ži iba na nákup základných potrieb na život, pre mnohých malých far-márov je jediným zdrojom príjmu. Na trhu sa odovzdávajú dôležité informácie a v  kontexte západné-ho sveta možno africký trh prirov-nať k  burze cenných papierov. Ku-povať na trhu sa v Afrike nedá bez ustavičného zjednávania – patrí k tamojšej kultúre predaja a komu-nikácie.Foto: Daniel Pravda SDB

BavlnaBavlna je pre Čad najdôležitejším exportným produktom. Spočiatku sa pestovala iba na juhu a juhozápa-de na vlastnú obživu, no v súvislos-ti s francúzskou kolonizáciou sa od roku 1920 začala nútene pestovať ako hlavný zdroj príjmov, ktorý dnes tvorí dve tretiny príjmov z exportu. Väčšina bavlny sa ešte vždy pestuje na rodinných farmách. Foto: sxc.hu

Bubny Bubny a Afrika sú nerozlučne spoje-né. Večer sa bubnovanie rozlieha ši-roko-ďaleko do tichého buša. Bub-ny rozprávajú príbehy, odovzdávajú dôležité správy a sú spojené s mno-hými rituálmi. Bubny sú vyrobe-né z  dreva a  potiahnuté zvieracou kožou. V  liturgii, ktorá je vždy plná spevu a tanca, sú hlavným hudob-ným nástrojom.Foto: sxc.hu

18 | Čad v obrazoch

Jedenie rukami V africkej kultúre sa tradične jedá-va rukami, lepšie povedané rukou. Na jedlo je určená výlučne pravá ruka, pretože ľavá ruka sa použí-va na toalete. Tradičným spôso-bom sa zvykne jesť aj v  reštaurá-ciách, kde vám na začiatku prinesú misku s  vodou na umytie rúk. Ná-rodné jedlá jednotlivých afrických krajín sú pripravované na podob-nom základe, majú však rozdielne názvy – v Čade je to národná guľa, v Ghane fufu, v Keni ugali a v Zam-bii nshima. Vo všetkých prípadoch ide o  veľmi hustú kašu s  omáčkou na spôsob ragú.Foto: Daniel Pravda SDB

Nosenie nákladuNosenie nákladu na hlave je typic-kým obrazom azda vo všetkých af-rických krajinách. Ženy a  deti no-sia týmto spôsobom vodu, drevo, ale aj knihy do školy, pričom na hlave unesú až 20 percent svojej váhy. Vedci zistili, že africké ženy tak dokážu oveľa lepšie využiť svo-ju energiu. Ľudia s  nákladom na hlave využijú totiž až 80 percent energie, ktorú vyrábajú pri chôdzi, zatiaľ čo ostatní iba 65 percent. Náklad na hlave má aj ďalšie výho-dy – dve voľné ruky a ochranu pred slnkom.Foto: Daniel Pravda SDB

Čadské jazeroČadské jazero je veľké plytké bezodtokové jazero medzi štát-mi Nigéria, Niger, Kamerun a  Čad v severnej časti strednej Afri-ky. Ekonomicky Je veľmi dôležité, pretože predstavuje hlavný zdroj vody a obživy pre 20 miliónov ľudí zo štyroch štátov na jeho brehoch. Rozloha jazera sa mení v dôsledku dlhodobého kolísania hladiny od 10 000 do 26 000 km². Maximálna hĺbka kolíše medzi 2 a 11  metrov, leží v nadmorskej výške 240 m.Foto: Wikipedia

Čad v obrazoch | 19

Povolania na zasvätený život sa rodia v atmosfére apoštolského duchaViktor Jakubov

Páter FERNANDO DOMINGUES MCCJ (54) pochádza z Portugalska a minulý rok sa stal novým generálnym sekretárom Pápežského misijného diela apoštola Pet-ra (PMDAP). Ako skúsený misionár kombonián dôverne pozná situáciu Cirkvi v misijných krajinách a na základe svojho pôsobenia vo funkcii rektora Medzinárodného pápežského kolégia sv. Pavla mu je dôverne známa aj situácia kňazov a seminaristov v misijných krajinách. O tom, aké výzvy stoja v najbližšom období pred PMDAP, prezrádza viac v rozhovore pre SM.

Ste kombonián, teda člen misijnej spoločnosti, ktorú v roku 1831 založil sv. Daniel Comboni s cieľom evanjeli-zovať Afriku. Kde všade pôsobia komboniáni dnes a aká je vaša osobná misijná skúsenosť?

Misionári komboniánii pôsobia predovšetkým v Afri-ke a v Latinskej Amerike, niekoľkí z nás pôsobia aj v Ázii. Naša misijná spoločnosť má dnes 4 000 kňazov, ale tiež bratov a laikov, ktorí sa rozhodli slúžiť najchudobnejším z chudobných. Osobne som pracoval desať rokov v ken-skom hlavnom meste Nairobi v slume, chudobnej štvr-ti na okraji mesta. Bola to práca medzi tými najbiednej-šími kenskými obyvateľmi. Snažíme sa pomáhať týmto ľuďom duchovne i materiálne. Žijú v podmienkach, kto-ré sú pre nás v Európe nepredstaviteľné, no niekedy nás svojím optimizmom a chuťou hľadať východisko zo svoj-ho ťažkého údelu zahanbujú.Ste novým generálnym sekretárom Pápežského mi-sijného diela apoštola Petra. Čo ste robili predtým, než ste nastúpili do tejto funkcie?

Pred svojím menovaním za generálneho sekretára PMDAP v júni 2013 som osem rokov pracoval ako rektor Medzinárodného pápežského kolégia Kongregácie pre evanjelizáciu národov v Ríme, ktoré sa stará o formáciu seminaristov teológie pochádzajúcich zhruba z 30 kra-jín Afriky, Ázie, Oceánie a  Južnej Ameriky. Táto práca bola náročná, ale zároveň aj veľmi krásna, pretože sku-pinu formátorov tvorili kňazi pochádzajúci z tých istých krajín ako seminaristi kolégia. Je to tak preto, aby mali seminaristi k dispozícii kňazov, ktorí sú aspoň približne z  toho istého kultúrneho prostredia, vedia im porozu-mieť a môžu im dôverovať. Napríklad v poslednom roku môjho pôsobenia ju tvorili profesori z Kamerunu, Beni-nu, Číny či Indie.

Vracajú sa študenti, ktorí ukončia štúdiá v  kolégiu v Ríme, domov do svojich diecéz?

Áno, skoro všetci sa vrátia domov, aby mohli nado-budnutým vzdelaním pomáhať budovať svoju domácu cirkev. Preto títo seminaristi prijímajú v  Ríme iba diakon-skú vysviacku. Kňazskú vysviacku prijímajú vždy vo  svo-jich diecézach, do ktorých sú potom zaradení ako členovia diecézneho presbyteriátu. Pestuje sa tak u nich zmysel spo-lupatričnosti k svojej miestnej Cirkvi. Vždy je to tiež veľmi pekná chvíľa pre diecézu, keď sa môžu kňazi a veriaci ak-tívne zúčastňovať na slávnosti kňazskej vysviacky nového kňaza z radov miestnych veriacich. Aká je hlavná úloha generálneho sekretára PMDAP?

Jeho úloha spočíva v rozdeľovaní pomoci pre seminá-re a pre mužské i ženské rehoľné noviciáty v misijných kra-jinách, predovšetkým v tých najchudobnejších oblastiach. Ďalej sa musí starať o kvalitnú formáciu seminaristov, spre-vádzať a skvalitňovať stálu formáciu tých, ktorí vychováva-jú a vyučujú budúcich seminaristov, teda profesorov a čle-nov vedenia seminárov.Aké sú hlavné úlohy a ciele, na ktoré sa PMDAP v súčas-nosti zameriava?

Z  hľadiska animácie PMDAP najmä pomoc všetkým národným riaditeľom PMD v ich úlohe prebúdzať citlivosť kresťanov na podporu seminárov v misijných krajinách, aby si všetky diecézy vo svete čoraz viac uvedomovali svoju zod-povednosť za rozvoj celej Cirkvi. Od ľudskej, intelektuálnej a duchovnej vyspelosti kňazov, ktorí sú formovaní v týchto seminároch, totiž vo veľkej miere závisí rozvoj a rast misij-nej Cirkvi.

Z hľadiska seminárov a noviciátov treba zlepšovať hlav-ne ich akademickú úroveň budovaním kvalitných knižníc s dostatkom kvalitnej literatúry a zvyšovať úroveň formá-

foto: viktor jakubov20 | rozhovor

torov organizovaním rôznych špecializovaných teologic-kých kurzov.Prednedávnom ste sa vrátili z misijnej cesty po Afrike. Aká je situácia v oblasti misijnej formácie v Afrike? Aké sú radosti, problémy a nové výzvy?

Prakticky všade v Afrike je mnoho povolaní na kňazský i rehoľný život, čo je veľmi pozitívne. Druhou dobrou sprá-vou je, že vo väčšine kňazských seminárov sú veľmi kvalit-ní predstavení, ktorí sú hlboko zaangažovaní do formácie seminaristov, majú na nich vysoké nároky, ale zároveň dokážu vytvárať bratské spoločenstvo a udržiavať apoš-tolského ducha. Veľkou výzvou, s ktorou zápasíme je, že tam, kde je veľký počet seminaristov, formátori nestíhajú dobre spoznať a kompetentne duchovne sprevádzať kaž-dého jedného z nich na ceste osobného rastu. Jednodu-cho je počet predstavených menší, než by bolo potrebné. Ďalšou výzvou pre nás je, že mnohé budovy seminárov sú buď príliš malé a bolo by ich treba rozšíriť, alebo viaceré budovy boli postavené pred 50 – 60 rokmi a je potrebné ich rekonštruovať.Ako vnímate budúcnosť Cirkvi v Afrike?

Ako veľmi perspektívnu. Predovšetkým preto, lebo sú tam veľmi živé kresťanské spoločenstvá s osobitným misij-ným duchom a nadšením. Väčšinu apoštolátu, teda oboz-namovania ľudí s  evanjeliom, neurobili v  Afrike misioná-ri, ale africkí kresťania, laici. Boli to teda laici, a videl som to aj v mojom spoločenstve v Keni, ktorí robili apoštolát, prvú evanjelizáciu medzi nekresťanmi. A to nie iba laickí katechéti, aj bežní veriaci, členovia farských spoločenstiev. Mnohí majú apoštolského ducha, ktorý je pre nich priro-dzený, a evanjeliovú radosť, s ktorou pozývajú ľudí do spo-ločenstva kresťanov a pomáhajú im začať cestu začlene-nia sa do Cirkvi. V atmosfére tohto apoštolského ducha sa prirodzene rodia aj mnohé povolania na zasvätený život.

Prečo je dôležité podporovať misijné semináre? Myslím si, že ak Duch Svätý dáva zrod mnohým du-

chovným povolaniam v misijných krajinách, je zodpoved-nosťou celej Cirkvi pomáhať uskutočňovať túžbu týchto mladých ľudí. Budú to predsa oni, ktorí sa stanú pastier-mi Cirkvi v blízkej budúcnosti. Okrem toho môžu dočasne vypomáhať v  miestnych cirkvách v  tých častiach sveta, kde v súčasnosti chýbajú kňazské či rehoľné povolania.Akým spôsobom môžu kresťania na Slovensku pod-porovať semináre v misiách?

Prvou úlohou kresťanov na Slovensku je modliť sa za seminaristov v  misiách, za ich formátorov a za ich kres-ťanské spoločenstvá, lebo väčšiu časť formácie robí Duch Svätý, on koná v  dušiach mladých ľudí. Ďalej je dôležité prejaviť záujem poznať týchto mladých ľudí. Kde a  ako žijú títo seminaristi, ako študujú, čo potrebujú, ako sa pri-pravujú na svoju duchovnú cestu, aké sú ich kresťanské spoločenstvá. Videl som dokumentárny film, ktorý na-krútili PMD na Slovensku o  živote seminaristov a  Cirkvi v Benine. Je to veľmi pekný film, ktorý priblížil kresťanom na Slovensku život kresťanov v  Benine. V  tomto smere treba pokračovať. A nakoniec treba pomáhať aj materiál-ne. Diecézy v Afrike nemajú prostriedky, aby umožnili or-ganizovať formáciu a pomohli stať sa kňazmi a rehoľnými sestrami všetkým, ktorí cítia, že ich Boh volá na túto ces-tu. Potrebujú našu pomoc. Aký je váš odkaz pre členov a podporovateľov PMD na Slovensku?

Členom PMD na Slovensku chcem v  prvom rade v mene Svätého Otca poďakovať za modlitby a za vašu veľ-kodušnosť a štedrosť, za každoročnú podporu misijných seminárov. Chcem vás všetkých uistiť, že vaše modlitby a  materiálne dary na misijné semináre prinášajú veľmi krásne ovocie.

Podporte kňazov a seminaristov v misiách

Najčastejším problémom, s kto-rým zápasia takmer všetci kňazi, profesori a formátori v misijných seminároch sú ekonomické ťažkos-ti. Mzda, ktorú dostávajú od semi-nára je veľmi často taká nízka, že nestačí pokryť ani tie najzáklad-nejšie potreby, nehovoriac o náku-pe nových kníh na zlepšenie kvali-ty svojich služieb pre seminaristov.

Pápežským misijným dielam na Slovensku boli pridelené dva misij-né kňazské semináre, ktoré budú môcť modlitbami a finančnými darmi dlhodobo podporovať. Ide o  Kňazský seminár sv.  Jána Krsti-

teľa vo Ouagadougou v Burkine Faso, kde je rektorom Théophi-le Nare a  Kňazský seminár Mons. L. Parisota v meste Lokossa v Beni-ne, kde je rektorom Raymond Ber-nard Goudjo. Prosíme vás, aby ste sa zapojili do podpory kňazov a se-minaristov v týchto seminároch.

Semináre môžete podporiť fi-nančne tromi spôsobmi:• 1. Podporou seminárov vše-obecne v  priebehu celého roka ľu- bovoľným finančným darom na čís-lo účtu 4000256602/3100, variabil-ný symbol (VS) 310. • 2. Podporou jednotlivého semi-naristu, ktorý bude darcovi pridele-ný rektorom príslušného seminára.

Výška podpory je približne 500 eur ročne a posiela sa naraz pod VS 320. Výšku podpory pre jedného se-minaristu na akademický rok ešte upresníme. Komunikáciu s pridele-ným seminaristom budeme zabez-pečovať od januára 2015.• 3. Formou omšových intencií s  VS 330. Kňazi pôsobiaci v misij-ných seminároch budú tieto sväté omše slúžiť na úmysel darcu. Výš-ka jednej intencie je 5 až 10 eur. Po vyzbieraní väčšieho počtu intencií, príslušnú sumu pošleme do Ríma, odkiaľ sa budú intencie rozdeľovať pre kňazov pôsobiacich v misijných seminároch.

Viktor Jakubov

rozhovor | 21

Alžírsko túži po náboženskej slobode Viktor Jakubov

Starodávna kresťanská krajina, ktorá dala Cirkvi jedného z najväčších západných svät-cov Augustína, má dnes svoje korene odstrihnuté. Domáci kresťania musia svoju vieru neraz tajiť a skrývať za múry kostola. Často žijú v strachu, boja sa vyhrážok a útokov. To, že ich obavy sú opodstatnené, potvrdzuje aj pamätná tragická udalosť z roku 1996, keď boli násilne unesení a zavraždení siedmi trapistickí mnísi z kláštora v Tibhirine.

Alžírsko je súčasťou Maghrebu, regiónu na severe Sahary, západne od Nílu, kam okrem Alžírska patrí Ma-roko, Tunisko, Líbya a sčasti Mauretánia. Známe je záso-bami nerastných surovín, najmä zemného plynu a ropy, originálnou stredomorskou kultúrou a starobylou his-tóriou kresťanskej prítomnosti. Proces islamizácie silno poznačil túto, kedysi kresťanskú krajinu, ktorá sa skôr uzatvára pred vonkajším svetom. Jej história je pozna-čená francúzskou kolonizáciou, bojom o nezávislosť, te-rorizmom a v posledných rokoch čiastočným zmierením jednotlivých opozičných síl v krajine.

Cirkev cudzincov Cirkev v Ažírsku je organizovaná v štyroch diecézach

– arcidiecéza Alžír, ktorá je najväčšia, diecézy Oran, Con-stantine a  púštna diecéza Ghardaia, ktorá je rozlohou

najväčšia na svete. „V časoch francúzskej kolonizácie bolo v krajine množstvo kostolov, ale s príchodom ne-závislosti v priebehu procesu islamizácie boli prakticky zmenené na mešity alebo knižnice, ako napríklad staro-bylá katedrála a iné dôležité kostoly,“ vysvetľuje páter Mário Cassera (53), taliansky diecézny kňaz, pôsobiaci v Alžírsku tri roky. „V hlavnom meste Alžíri sa nachádza Katedrála Našej Panej Africkej, ktorú či už zo zvedavosti alebo z úcty a lásky k Božej Matke navštevujú aj mnohí moslimovia.“

Medzi najnavštevovanejšie pamiatky v  alžírskej metropole patrí diecézny dom a farnosť v Hydre, kde pô-sobí páter Mário, ktorá má kostol na spôsob krypty, pre-tože sa s jeho výstavbou začalo v časoch nezávislosti, ale pre politické komplikácie nebol dokončený a už taký zostal. V Alžíri sú ešte ďalšie štyri farnosti, no tie nemajú

foto: viktor jakubov

Páter Mário Cassera pozná ťažkú situáciu kresťanov v Alžírsku.

22 | svedectvo

vlastné kostoly a obrady preto slávia v rôznych sálach. Komunitu kresťanov katolíkov tvorí malé množstvo do-morodých kresťanov a cudzincov. „Obrady sa tu slávia podobne ako v Európe. Je tu iba jeden domorodý kňaz, jeden kňaz s francúzskym priezviskom s dvojitým alžír-ko-francúzskym občianstvom a ostatní kňazi sú cudzin-ci, misionári, rehoľníci alebo misionári fidei donum (die-cézni kňazi v misiách). Najväčšou ťažkosťou pre misijné pôsobenie je získanie víz,“ opisuje problémy pastoračnej a  misijnej práce páter Mário Cassera, ktorý je zároveň riaditeľom Pápežských misijných diel v Alžírsku. „Cirkev je vnímaná skôr ako cirkev cudzincov, ktorí pracujú v Al-žíri a väčšina ich rodinných príslušníkov je indiferentná. Tým, že sú mimo svojich domovov, sa v cirkevnom živo-te neangažujú. No sú tu aj veľmi horliví a angažovaní lai-ci, celé kresťanské rodiny, či už miestne alebo rodiny cu-dzincov, ktorí berú svoju vieru veľmi vážne,“ dodáva.

Kresťanstvo za zatvorenými dverami Nevie sa presne, koľko je kresťanov z radov Alžírča-

nov. Nie je ich zasa až tak málo, ak počítame aj kresťanov iných kresťanských denominácii, zvlášť v regióne Kabilia. Mladí ľudia majú dnes možnosť veľa sa dozvedieť z inter-netu, cez ktorý môžu aj čítať Sväté písmo alebo získavať

informácie cez kresťanské televízne kanály. „Keď niektorí ľudia prežívajú ťažké chvíle, napríklad smrť rodičov, kto-rí im zakazovali približovať sa ku kresťanskému kostolu, umožní im to splnenie ich dávnej túžby,“ hovorí taliansky kňaz a dodáva, že ide väčšinou o staré kresťanské alebo miešané alžírsko-francúzske rodiny. Ich členovia nikdy nevstúpili formálne do Cirkvi, no v bežnom živote sa pre-javujú ako kresťania, sú nimi skôr srdcom a skutkami, ako oficiálne krstným listom.

Jednou z  najväčších ťažkosti kresťanov je obme-dzená náboženská sloboda. Kresťania majú niekoľ-ko kostolov, kde môžu sláviť svoje obrady, no zákon zakazuje každý typ prozelytizmu. Niektoré obme-dzenia sú však naozaj vážne. „Napríklad na nepovo-lených miestach, ako sú utečenecké tábory alebo lo-denice či vysokoškolské internáty sa nemôže sláviť svätá omša. Alžírsky arcibiskup Ghaleb Moussa Abdal-la Bader vysvetľuje, že taká náboženská sloboda nesta-čí a že v skutočnosti platí iba pre cudzincov,“ objasňuje si- tuáciu páter Mário. Problém však majú samotní Alžírča-nia, ktorí by sa chceli stať kresťanmi. Pre moslimov je za-kázané konvertovať na kresťanstvo, prekážky a dôsledky

sú predovšetkým rodinné a sociálne: vylúčenie z  práce, nemožnosť uzavrieť manželstvo moslimov a kresťa-nov, povinnosť zachovania vlastnej viery, veľké problé-my hlavne v rodinách – riziko rozpadu manželstva, strach detí, že sa nebudú môcť oženiť alebo vydať. Z týchto dô-vodov sú medzi katechumenmi takí, ktorí rodičom nepo-vedia nič o svojom zámere a potom majú strach chodiť do kostola. Krsty prebiehajú za zatvorenými dverami kosto-la, čo veľmi komplikuje normálnu kresťanskú formáciu. Ide viac o sociálny ako právny problém. Ak sa niekto z do-mácich stane kresťanom, musí to skrývať. Vyhrážanie sa smrťou je veľmi časté, ak niekto prejaví čo i len známky sympatie ku kresťanstvu.

Obmedzenia i konverzie V  Anabe, nazývanom v  minulosti Hippo Regius –

mesto, v ktorom bol biskupom sv. Augustín, bola nedáv-no reštaurovaná a slávnostne otvorená Bazilika sv. Au-gustína. Na slávnosti sa zúčastnili aj niekoľkí ministri, čo je významná vec, pretože je to istý druh priznania a prija-tia sv. Augustína ako Alžírčana.

Na takýchto miestach je dovolené sláviť sväté omše kedykoľvek, no na veľké sviatky, ako sú Vianoce a Veľká noc, polícia zaisťuje parkoviská a bezpečnosť okolo kos-tolov. „V Hassi Messaoud na juhu Alžírska pracovníci rôz-nych naftových a plynových spoločností pomáhali budo-vať malý kostolík a pastoračný dom. Vláda dovoľuje svätú omšu pre pracovníkov v piatok popoludní. Problémom je, že z dôvodov bezpečnosti je sloboda pohybu pracovníkov obmedzená, zvlášť po udalostiach, ako bol útok v In Ame-nas,“ hovorí o  svetlých i  temných stránkach prežívania kresťanskej viery Mário Cassera.

Na Vianoce, Veľkú noc a Nový rok sa však už niekoľ-ko rokov vysiela svätá omša na vlnách miestneho rádia, čo je síce veľmi pozitívna skutočnosť, ale aj tu sa ukazu-jú známky náboženskej neslobody, pretože v rádiu musia znieť iba francúzske piesne, nie arabské, aby v posluchá-čoch vyvolávali dojem, že ide o cudzokrajné náboženstvo.

Napriek mnohým napätiam si páter Mário myslí, že pokojné spolunažívanie moslimov a kresťanov je mož-né, považuje ho za svoju každodennú skúsenosť. Spolo-čenstvo fokoláre sa venuje moslimským rodinám a spo-lu s miestnou charitou vydáva časopis pre ženy. Napriek tomu, že je konvertovanie moslimov na kresťanskú vie-ru zakázané, každý rok sa v krajine konajú krsty dospe-lých moslimov vo všetkých diecézach. „Sú to prevažne subsaharskí Afričania, ktorí sú tu ako študenti alebo ako emigranti alebo aj iné národnosti, ako nedávno Japonci,“ dopĺňa.

Cirkev v  Alžírsku potrebuje dnes najmä dobrovoľ-níkov, a to jednak na udržiavanie konkrétnych vzťahov s inými cirkvami, na vydávanie svedectva viery a nádeje, ako aj na osobitné situácie, akou je prijímanie hostí a vy-konávanie prác v kláštore v Tibhirine.

Pre moslimov je zakázané konvertovať na kres-ťanstvo, prekážky a dôsledky sú predovšetkým rodinné a sociálne: vylúčenie z práce, nemožnosť uzavrieť manželstvo moslimov a kresťanov, po-vinnosť zachovania vlastnej viery, veľké problé-my hlavne v rodinách.

svedectvo | 23

Malý svet lásky a slobodyRenato Sesana Kizito

Túžby sa niekedy naplnia v  nečakaných a  nezaslúžených momentoch. Zrazu ich môžete vidieť, dotýkať sa ich, v tej chvíli, keď ich uskutočňujete, sú niečím viac ako realitou.

Mne sa to stalo jedného večera v  Mthunzi, domove pre bývalé deti ulice na periférii zambijskej Lusaky. Vzal som si stoličku a posadil sa uprostred obrovského dvora. Všade dookola boli spálne, jedáleň, kuchyňa a stolárska dielňa. Vládol tam pokoj, posledné auto odišlo po prašnej ceste na úpätí kopca viac než pred hodinou.

Na západe zapadalo slnko, zatiaľ čo na východe vy-chádzal mesiac. Niektoré deti sa vracali unavené a spote-né z  futbalového zápasu. Ďalšie deti sa sprchovali, kým iné, už osprchované a prezlečené v čistých šatách, pripra-vovali stôl uprostred rozľahlého dvora, aby sme ho použili ako oltár na svätú omšu.

Neďaleko odtiaľ na tom istom pozemku pod sta-rou šopou varila mama Edina obrovské nshima, tradičné zambijské jedlo z kukuričnej múky, omáčka už bola hoto-vá vo veľkom hrnci. Deti, zamestnané svojimi rozličnými povinnosťami, prechádzali okolo mňa a  pozerali, kýva-li mi, usmievali sa na mňa, každé iným spôsobom, každé jedno sa chcelo podeliť o radosť, že sme spolu na tichom a pokojnom mieste, kde sa ľudia majú navzájom radi.

Tu je to. Nový svet je zrazu tu. Bieda a krutosť, kto-ré týmto deťom zapríčinili toľko bolesti, je zrazu preč. Zlo bolo porazené, už tu viac nie je. Jedinou skutočnosťou sú deti s očami núkajúcimi lásku; ich nežný úsmev; ich ruky pripravené potriasť rukou, ponúknuť objatie. Na myseľ mi schádza Andrew Awour, Keňan, ktorý ma v roku 1992 po-vzbudil, aby „sme spoločne urobili niečo pre tieto deti“. Počas omše hovorím o ňom deťom i mladým a všetci po-čúvajú ako v extáze, akoby som hovoril o staršom brato-vi. Nový svet je tu, v spoločenstve medzi živými a v spolo-čenstve živých a mŕtvych.

Túžba po láske, slobode a  spoločenstve, ktorá je v týchto deťoch, ako aj v každom z nás, sa stáva hmata-teľnou, dotýka sa zmyslov. Otvárame sa svetu, keď máme v sebe tieto sily, tie sú v nás živé a my sme schopní vnímať ich ako to podstatné v našom malom svete a potom aj vo veľkom svete. Rebelant alebo revolucionár, ktorý pozná iba zaťatú päsť, zúrivosť, slová a skutky plné násilia bez toho, aby pripustil smäd po láske a slobode, ktorá tkvie v srdci každého z nás, je odsúdený na neúspech.

Svet zmeníme malými i  veľkými skutkami: odmie-taním kupovať produkty, pri ktorých výrobe boli iní vy-korisťovaní; príspevkom na stavbu školy; pomocou imigrantom; zúrodňovaním zeme; opravou počítačov; za-stavením na diaľnici, aby sme pomohli človeku, ktorému sa pokazilo auto; osobným záväzkom, že budeme bojovať proti nespravodlivosti a  budeme solidárni. Naše skutky, naša práca, naše projekty majú vyššiu cenu ako skutoč-nosť, že ich robíme. Ak ich robíme vedome, utvárajú našu identitu, náš vnútorný svet a menia zmysel nášho života i okolitého sveta. Stávajú sa znamením lásky, schopnosti vidieť za vecami realitu. Rozprávajú o Božej prítomnosti podobne ako v kresťanstve voda, oheň, chlieb, víno, olej a bratské objatie.

Mthunzi je malý svet, kde sú niekedy poézia a fantá-zia viditeľné, kde vládne sloboda a láska, kde sa rodí spo-ločenstvo.

Autor je taliansky kombonián, ktorý ako misionár a novinár pôsobí v Keni a ďalších afrických krajinách (Zambia, Sudán, Južný Sudán) a venuje sa predovšetkým deťom ulice.

foto: viktor jakubov

Svet môžeme zmeniť nepatrnými i veľkolepými skutkami.

24 | inšpirácie

Jean Guitton Dialógy s Pavlom VI.Francúzsky katolícky filozof Jean Guitton v knihe zachy-táva svoje rozhovory s  pápežom Montinim., ktoré vzni-kali niekoľko rokov. Približuje v nich životné míľniky ta-lianskeho pápeža, ale dotýka sa tiež mnohých pálčivých tém. Pavol VI. bol považovaný za pápeža pokroku a mys-tiky a je autorom encykliky Populorum progressio, v kto-rej sa venuje téme misií a rozvoja. Ide o jedinečný, vôbec prvý knižný rozhovor s pápežom, ktorý nebol nahrávaný ani zapisovaný, ale vznikol zo vzájomného dialógu a po-chopenia dvoch veľkých intelektuálov 20. storočia.Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2014

Iso Bauer O bohoch a ľuďochKniha švajčiarskeho autora Isa Baumera približuje uda-losti týkajúce sa únosu a dodnes nevyšetrenej vraždy siedmich trapistických mníchov z malého kláštora No-tre Dame de l Altlas v alžírskom Tibhirine. Na jar v roku 1996 ju spáchala radikálna Ozbrojená islamská skupina GIA a táto brutálna udalosť vyvolala celosvetový ohlas. Autor, ktorý je odborníkom na problematiku východ-ných cirkví, ponúka vo svojom diele životné príbehy pri-ora Christiana a jeho spolubratov Christopha, Luca, Bru-na, Célestina, Paula a Michele.Karmelitánske nakladateľstvo, Bratislava 2012

Misijná záložka ako darčekAk si v období od októbra do konca roka zakúpite knihu v  kníhkupectvách Dobrá kniha, Karmelitán-ske nakladateľstvo a  Lúč dostanete k nej jednu z na- šich záložiek ako darček. 

Kardinál Jozef Tomko (DVD)Na Slovensku poznáme kardinála Jozefa Tomka predo-všetkým z oficiálnych vystúpení a slávností. Tento doku-ment však priblíži život kardinála cez osobné stretnutie. Film naplnený hlbokými myšlienkami, životnými skúse-nosťami aj vtipnými poznámkami sa odvíja na misijných cestách, na turistike v  Alpách či na Lomnickom štíte, v chaose rímskej dopravy aj v súkromí domova.

Misijný kalendár 2015V  novembri zašleme všetkým členom a  pravidelným darcom ako poďakovanie za ich podporu Misijný kalen-dár na rok 2015, ktorý obsahuje krásne fotografie ľudí z  krajín celého sveta, sprevádzané misijným úmyslom na každý mesiac.

Podporte misie v mene vašich blízkychAk premýšľate nad tým, čo darovať svojim blízkym na Vianoce, máme pre vás nápad na originálny a  zmyslu-plný darček. Darujte tento rok niečo naozaj hodnotné a podporte v mene obdarovaného misie. Podporte deti, bohoslovcov alebo celé kresťanské spoločenstvá v  mi- siách. My vám pošleme jednu z troch pohľadníc s veno-vaním vnútri, ktoré môžete darovať blízkym pod strom-ček. Viac sa dočítate na zadnej strane časopisu.

ObjednávkyFilm, kalendár a  pohľad-nice  si  môžete objednať telefonicky, listom ale-bo  e-mailom v  národnej kancelárii PMD:Pápežské misijné dielaLazaretská 32, P.O Box 74814 99 Bratislavatel.:  02/52964916mobil: 0915/633856e-mail: info@misijnediela.skViac informácií na:www.misijnediela.sk 

Jean Guitton

DIALÓGY S PAVLOM VI. „Žil som po boku svätca. Takmer štyridsať

rokov som denne zblízka pozoroval svätosť, akú som si vždy predstavoval. Videl som ju v mužovi, v Karolovi Wojtyłovi – v jeho intímnom a tajuplnom vzťahu s Bohom. V sile a priezračnosti jeho viery,“ týmito slovami začína svoje rozprávanie o Jánovi Pavlovi II. jeho osobný sekretár a  priateľ Stanisław Dziwisz, ktorý stál po boku prvého slovanského pápeža počas celého jeho dlhého pontifikátu (1978 – 2005). Kniha prináša spomienky Stanisława Dziwisza na Karola Wojtyłu, ktoré zaznamenal a doplnil taliansky novinár poľského pôvodu Gian Franco Svidercoschi. Súčasný krakovský arcibiskup Stanisław Dziwisz sa vracia k svojmu prvému stretnutiu s Karolom Wojtyłom v kňazskom seminári a postupne prechádza dôležitými míľnikmi pontifikátu, pričom sa nevyhýba ani ťažkým okamihom a kritickým témam. Osobitne zdôrazňuje, ako Ján Pavol II. trpezlivo prijímal utrpenie, ktoré ho v rozličných podobách sprevádzalo počas celého života.

www.ssv.sk

Jean

Gui

tton

DIA

LÓG

Y S

PAV

LOM

VI.

mis

ijný

kale

ndár

2015

inšpirácie | 25

Krížovka VODOROVNE: 1.  spojka – 2.  apoštol – 3.  okrádanie – 4.  prací prášok – 5.  dôs-tojník – 6.  modli sa (lat.) – 7.  Mikola (dom.) – 8.  špan. tenista – 9. škvrna – 10. ha-dica – 11.  integr. obvod – 12.  zviera – 13.  tón (La) – 14. Veľký Slavkov – 15. gé-nius – 16.  kamión. doprava – 17.  rečník – 18. MPZ Špa-nielska – 19.  obyv. Jereva-nu – 20. oxygén – 21. obrá-baj – 22. biskup – 23. ytrium síra – 24.  draslík – 25.  ho-kejista – 26. dusík a sodík – 27.  predložka – 28.  drobné motýle – 29. decht – 30. ná-poj – 31.  mne patriaci – 32. predložka – 33. zámeno – 34. obraz (ang.) – 35. jasný (ang.) – 36. zaťažujem (lat.)

ZVISLE:1. posúch – 2. stred – 3. rím. 1500 – 4. tónina – 5. rádius – 6. tónina – 7. kys-lík – 8. kontinent – 9. draslík – 10.  MPZ Švajčiarska – 11.  nula – 12.  č. evidencie – 13.  polomer – 14.  panvica (ang.) – 15. myk – 16. fosfor – 17.  Indiáni – 18.  mužské meno – 19.  spojka – 20. úsek – 21. mapa (nem.) – 22. ind. muž. meno – 23. so-dík kyslík – 24.  predložka – 25.  newton – 26.  kálium – 27. pravý uhol – 28. svätec – 29. kyslík – 30. predložka – 31. liek – 32. prvý slov. te-levízor – 33.  zasyp pluhom – 34. Jakub (maď.) – 35. ŠPZ Košíc – 36. spojkaPomôcky: ONERO, CLEAR, ICON, AVAB

Mená výhercov knihy Môj misionársky život sú Šimon Bocko z Valaskej Dubo-vej, Veronika Horňáková z  Nitry a Ladislav Trem- báč z Popradu.

Čadská národná guľa  Daniel Pravda

Národná guľa je názov čadského národného jedla – údenej ryby s omáčkou a hustou kašou v tvare pologule. Túto pochúťku jedia Čadčania tradične všetci z jednej misy ruka-mi, pričom si odštipnú kúsok z gule, ktorý na-močia do omáčky. Usilujú sa pritom vytiahnuť aj kúsok ryby. Je sa za veľkého mľaskania a sŕ-kania. Muži a ženy jedia vždy oddelene. Najprv sa najedia chlapi, potom deti, napokon ženy.

Na prípravu potrebujeme: údenú rybu, struky gombo, cibuľu, rajčiny, prípadne inú zeleninu (papriku, kapustu, zelerovú vňať), olej, soľ, vodu, kalabasu alebo misku v  tvare pologule, tanier či misku na omáčku

Guľa sa pripravuje tak, že sa do vriacej vody sype múka z  kukurice, z  manioku alebo z  pro-sa a mieša sa, kým nevznikne hustá kaša. Kaša sa potom vloží vymastenej kalabase a nechá sa trošku vychladnúť. Kalabasa je misa vyrobená z  polovice tekvice a  pripomínajúca našu prilbu na motorku. Po miernom vychladnutí, no ešte horúca, sa vyklopí na tácku.

Omáčka gombo sa pripravuje z rovnomenných strukov, hrubých asi ako ukazovák a dl-hých 25 centimetrov, a z údenej ryby. Ryba sa rozláme na kúsky, ktoré sa umyjú v teplej vode. Hlava a veľké kosti sa odhodia.

Najskôr sa na oleji usmaží cibuľka, pridajú sa pokrájané rajčiny, prípadne iná zelenina ako paprika a kapusta alebo zelerová vňať, pokrájané struky gombo, soľ a voda. Pridá sa ryba a dostatok vody. Omáčka sa varí, kým ryba nezmäkne. Servíruje sa do misky vedľa gule.

Autor krížovky: M. Martin. Správne znenie tajničky, ukrývajúcej africké príslovie, pošlite do 31. októbra 2014 na adresu PMD poštou alebo e-mailom (kontakt na s. 27). Traja vy-žrebovaní výhercovia získajú DVD s dokumentom Kardinál Jozef Tomko.

1 4 T1 7 14 17 T2 20 22 30 T3 32 34

1 29

325

4 58

631

7 810

926

10 1115

1223

13 145

1511

1627

172

1818

1921 35

20 216

2212

2328

2433

25 26 27

283

2916

3024 36

31 3213

3319

3429

35 T4 36

26 | zábava

Staňte sa členom Pápežských

misijných diel Výhody členstva • Odoberanie časopisu  Svetové misie, ktorý ponúka zaujímavé reportáže, rozhovory, správy, fotografie o dianí v misiách doma i vo svete. Vychádza dvakrát ročne. • Kalendár s misijnou tematikou po celý rok pripomí-na, že sme členmi univerzálnej Cirkvi. • Každý deň sa za členov PMD slúži svätá omša v Bazi-like sv. Petra v Ríme.• Každý prvý utorok v mesiaci sa slúži svätá omša za ži-vých i zosnulých členov PMD zo Slovenska v kaplnke PMD.

Podmienky členstva • Denná modlitba  (napríklad jeden Zdravasʼ) alebo obetovanie každodenných ťažkostí za misie.• Finančná podpora PMD ľubovoľným darom.

O činnosti Pápežskýchmisijnýchdielsa viac

dozvietenawww.misijnediela.sk

Prihlášku pošlite poštou alebo e-mailom na adresu:

PápežskémisijnédielaLazaretská32,P.O.Box7481499 Bratislavae-mail:info@misijnediela.skčísloúčtu:4000256602/3100

V zmysle zákona o ochrane osobných údajov č. 122/2013 súhla-sím so spracovaním osobných údajov uvedených v prihláške s cieľom registrácie členstva v  Pápežských misijných dielach. Tento súhlas platí na celý čas trvania členstva.

Členská prihláškaMeno

Priezvisko

Ulica

PSČ

Mesto/obec

E-mail

Originálny vianočný darček

Venujtesvojimblízkymnaozajcennýdarčeka podportemisiev ichmene.Akodôkazvašejpodporyimpošlemeoriginálnuďakovnúpo-hľadnicus venovaním.

Vybertesikonkrétnyúčel,ktorýbyvášblízkypodľavásnajradšejpodporilapomôžte:

• seminaristom v Benine dokončiť štúdium,• deťom v Keni získať prístup k potravinovej

a zdravotníckej pomoci,• farnostiam v Senegale stretávať sa pri bo-

hoslužbe v  kostole alebo v  pastoračnom centre, ktoré im Pápežské misijné diela po-môžu postaviť.

Suma, ktorou sa rozhodnete podporiť misie v  mene obdarovaného je ľubovoľná, a  bude uvedená vnútri pohľadnice, minimálne je to však 5 eur.

Pohľadnicu pošleme buď vám hneď po zakú-pení, aby ste darček mohli odovzdať osobne, alebo pred Štedrým dňom priamo vašim blíz-kym na uvedenú adresu.

Objednávky prijímame prostredníctvom webovej stránky www.misijnediela.sk,

e-mailom info@misijnediela.sk alebo telefonicky 02/52964 916.

Milá Janka,

v Tvojom mene som pomohol

chudobným deťom v misiách sumou

15 eur, pretože som Ti chcel v tento

Štedrý deň darovať niečo naozaj

cenné. Vďaka Tebe budú mať deti

v africkej Keni prístup k zdravotnej

a potravinovej pomoci.

S láskou a prianím príjemného prežitia

vianočných sviatkov

Ondrej