SYMBOLY A JEDNOTKY VELIČÍN V CHÉMIISymboly predpôn jednotiek sa píšu bez medzery medzi symbolom jednotky a symbolom predpony, napr.: 5 kN, 12,6 µs. Vyjadrenie jednotky pomocou

SYMBOLY A JEDNOTKY VELIČÍN V CHÉMII

Slovenská technická univerzita v Bratislave

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie

SYMBOLY A JEDNOTKY VELIČÍN V CHÉMII

VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY

V BRATISLAVE, 2002

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita v Bratislave

Zostavili: doc. Ing. Jozef Antalík, CSc. – vedúci kolektívu, doc. RNDr. Oľga Holá, CSc., doc. RNDr. Adela Kotočová, CSc., doc. Ing. Ján Labuda, DrSc., Ing. Jaroslav Šefčík

Predhovor

Dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie vymenoval v roku 2001

komisiu, ktorej prioritným poslaním bolo posúdenie prekryvu medzi niektorými predmetmi,

prednášanými v prvých troch ročníkoch na našej fakulte. Komisia sa zamerala predovšetkým

na predmety, ktoré sa viac-menej opierajú o fyzikálne, prípadne fyzikálnochemické základy.

K splneniu tohto cieľa boli oslovené katedry analytickej chémie, anorganickej chémie,

chemického a biochemického inžinierstva, fyziky a fyzikálnej chémie. Zainteresované katedry

prostredníctvom svojich zástupcov kvalifikovane posúdili prekryv učiva jednotlivých

predmetov a dospeli k záverom, ktoré vo forme odporúčaní predostreli vedeniu FCHPT. Aj

keď komisia skonštatovala, že menší prekryv (nepresahujúci 5 – 10 %) môže byť z

didaktického hľadiska užitočný najmä pri vytváraní prirodzených väzieb medzi jednotlivými

predmetmi, treba pripomenúť, že odbúranie neprimerane veľkého prekryvu medzi niektorými

predmetmi by výrazne zefektívnilo naše pedagogické pôsobenie v týchto predmetoch, najmä

zväčšením časového priestoru.

Komisia pri svoje práci dospela tiež k poznaniu, že katedry zastrešujúce výučbu

základných predmetov používajú v niektorých prípadoch nie celkom kompatibilný jazyk,

nejednotnú symboliku a terminológiu, idúcu niekedy ďaleko za rámec názvoslovných noriem

a terminologických odporúčaní medzinárodných chemických organizácií (napr. IUPAC). Táto

skutočnosť má rôzne korene, dané historickými okolnosťami, ktoré v jednotlivých vedných

disciplínach zafixovali v niektorých prípadoch používanie prežitej symboliky a terminológie,

a čo je horšie, často aj v rozpore s platnými Slovenskými technickými normami. Problém je o

to alarmujúcejší, že študenti takto absorbujú niektoré nie celkom korektné terminologické

spojenia a interpretácie, ktoré neskôr pri štúdiu nadväzujúcich predmetov nedokážu účelne a

tvorivo aplikovať. Týmto sa môže, aj keď nie vždy vedome, vytvárať v myslení našich

študentov zmätok, ktorý má v konečnom dôsledku nepriaznivý dopad na účinnosť nášho

pôsobenia ako vysokoškolských učiteľov. Komisia preto v ďalšom odporučila vedeniu

FCHPT vymenovať pracovnú skupinu na vypracovanie referenčnej príručky pre názvoslovie

a symboliku veličín používaných vo fyzikálne a matematicky orientovaných oblastiach

chémie. Táto „názvoslovná“ komisia predostrela súhrn najdôležitejších veličín, ich symbolov

a príslušných jednotiek pre tie oblasti chémie, ktoré sa v tomto smere javili ako najviac

problémové (Tabuľky 1-9). Názvy jednotlivých tabuliek sú odvodené od názvu disciplíny,

v ktorej sa vybraté veličiny najčastejšie vyskytujú. Uvádzané pojmy majú takmer vo všetkých

3

prípadoch oporu v normách STN ISO, prípadne v odporúčaniach IUPAC. Iba v ojedinelých

prípadoch sú v tabuľkách zahrnuté aj veličiny, ktoré takúto oporu síce nemajú, ale ich

používanie je bežné v knižnej alebo časopiseckej literatúre daného odboru. Vydanie tejto

príručky by malo napomôcť k preklenutiu terminologických bariér medzi jednotlivými

katedrami, symbolika prezentovaná v nej by mala byť záväzná pri písaní nových učebných

textov ako aj pri prednáškovej činnosti. Jej publikovanie jednoznačne sleduje dobre mienený

zámer – jednotným jazykom napomôcť k vyššej efektivite pedagogického procesu na našej

fakulte.

Bratislava, apríl 2002 Prof. Ing. Stanislav Biskupič, DrSc.

predseda komisie

4

Všeobecné zásady písania matematických a fyzikálnych symbolov

Symboly (značky) veličín – písmená latinskej alebo gréckej abecedy s možnosťou použitia indexov alebo iných rozlišovacích znakov.

Symboly veličín sa tlačia kurzívou, napr. hmotnosť m, tlak p, …

Index, ktorý predstavuje symbol fyzikálnej veličiny sa píše kurzívou, napr. Cp, Iλ, …

Index, ktorý predstavuje značku látky, sa píše v základnom reze písma (stojato), napr.: wB, cH2SO4.

Značku látky, jej stav a prípadné ďalšie spresňujúce údaje možno tiež zapísať v zátvorke na rovnakej úrovni, ako hlavný symbol, napr.: o

m,pC (CO2, g, op = 101 325 Pa, T = 298,15 K), Vm(H2O, g), c(H2SO4), …

Ostatné indexy sa píšu v základnom reze písma, napr.: T1/2, µr.

Číselné konštanty sa píšu v základnom reze písma, napr.: 3,5 I, 0,147 T.

Skalárne veličiny: a kurzíva.

Vektorové veličiny: a tučné písmo, kurzíva.

Súčin skalárnych veličín, napr.: V = π r2 h, medzi veličinami nedávame žiadne znamienko, len medzeru. Medzery medzi veličinami možno vynechať, napr.: V = πr2h.

Skalárny súčin dvoch vektorov: a⋅b, medzi vektormi je stredová bodka (nachádza sa v symboloch).

Vektorový súčin dvoch vektorov: a×b, medzi vektormi je krížik násobenia (nachádza sa v symboloch).

V číselných hodnotách používať ako desatinné znamienko čiarku na riadku, napr.: 35,28.

Čísla s viacerými číslicami sa rozdeľujú do skupín po troch, od desatinného znamienka doprava a doľava, pričom skupiny sú oddelené malou medzerou. Pri číselných násobkoch s mocninou v tvare 10x používať stredovú bodku, napríklad: 1,6⋅10−19, 2,36⋅1014.

Symboly (značky) jednotiek veličín – píšu sa v základnom reze písma za číselnou hodnotou veličiny, s malou medzerou, napr. newton: 5 N. Číselná hodnota veličiny a jednotka veličiny musia ležať na jednom riadku!

Symboly predpôn jednotiek sa píšu bez medzery medzi symbolom jednotky a symbolom predpony, napr.: 5 kN, 12,6 µs.

Vyjadrenie jednotky pomocou základných alebo odvodených jednotiek sa píše so stredovou bodkou, napr.: kg⋅m⋅s−2, N⋅m, alebo s medzerou medzi jednotkami, napr.: kg m s−2, N m.

Ak uvádzame aj neistotu, zápis bude v tvare napr.: t = (23,4 ± 0,3) °C.

5

Všeobecné zásady používania termínov v názvoch fyzikálnych veličín

Ak je veličina A úmerná veličine B, čo vyjadruje rovnica A = k B, násobiteľ k nazývame:

koeficient, keď veličiny A a B majú rôzne rozmery, teda koeficient má rozmer, (napr. difúzny koeficient),

faktor, keď veličiny A a B majú rovnaké rozmery, teda faktor má rozmer 1 (napr. faktor trenia).

Podiel dvoch veličín s rozmerom 1 sa nazýva pomer (napr. pomer tepelných kapacít), niekedy sa používa termín index (napr. index lomu). Pre pomer menší ako 1, ak ide o podiel časti a celku sa používa aj termín zlomok (napr. mólový zlomok, hmotnostný zlomok).

Ak má fyzikálna veličina za všetkých podmienok rovnakú hodnotu, je to univerzálna konštanta (napr. Planckova konštanta).

Ak má fyzikálna veličina pre danú látku za všetkých podmienok rovnakú hodnotu, je to látková konštanta (napr. konštanta rozpadu nuklidu, magnetický moment nuklidu).

Termín konštanta sa niekedy nachádza aj v názve fyzikálnej veličiny, ktorá si uchováva tú istú hodnotu len za špeciálnych podmienok (napr. rovnovážna konštanta chemickej reakcie, rýchlostná konštanta).

Adjektíva hmotnostný alebo špecifický sa pridávajú k názvu veličiny, ak ide o podiel danej veličiny a hmotnosti. Uprednostňuje sa názov hmotnostný (napr. hmotnostná tepelná kapacita). Prívlastok merný sa nemá používať!

Adjektívum plošný alebo termín plošná hustota sa pridáva k názvu veličiny, ak ide o podiel danej veličiny a plošného obsahu povrchu (napr. plošný náboj, plošná hustota náboja, hustota toku).

Adjektívum objemový alebo termín hustota sa pridávajú k názvu veličiny, aby sa vyjadril objemový podiel veličiny (napr. objemová hmotnosť, častejšie hustota, objemová energia, objemový počet).

Adjektívum molárny sa pridáva k názvu veličiny na označenie podielu tejto veličiny a látkového množstva (napr. molárny objem, molárna tepelná kapacita).

Termín koncentrácia sa pridáva k názvu veličiny, najmä pre látku v zmesi na označenie podielu tejto veličiny a celkového objemu (napr. koncentrácia látkového množstva).

6

Tabuľka č. 1: Všeobecne používané veličiny

Veličina Symbol Jednotka Poznámka

hmotnosť m kg

čas t s tiež: min, h

elektrický prúd I A

teplota (termodynamická) T, (θ) K

teplota (Celziova) t, ϑ °C

látkové množstvo n mol

dĺžka l, L m

výška h, H m

šírka b m

hrúbka d, δ m

polomer r, R m

priemer d, D m

plošný obsah (plocha) A, (S) m2

objem V m3 tiež: dm3, l (liter), L (liter)

tlak p Pa

počet entít N 1 napr. molekúl, atómov, iónov, väzieb, …

relatívna atómová hmotnosť Ar 1

relatívna molekulová hmotnosť Mr 1

molárna hmotnosť M kg⋅mol−1

Avogadrova konštanta NA mol−1 (1)

hustota ρ kg⋅m−3 tiež: objemová hmotnosť

hmotnostný zlomok látky B wB 1

mólový zlomok látky B xB 1 tiež: yB

objemový zlomok látky B ϕB 1 koncentrácia látky B (koncentrácia látkového množstva) cB mol⋅m−3 tiež: mol⋅dm−3, mol⋅l−1,

mol⋅L−1

rovnovážna koncentrácia látky B [B] mol⋅m−3 tiež: mol⋅dm−3, mol⋅l−1, mol⋅L−1

hmotnostná koncentrácia látky B ρB kg⋅m−3 tiež: kg⋅dm−3, kg⋅l−1, kg⋅L−1, …

7

Pokračovanie tabuľky č. 1


objemový počet entít N m−3 tiež: početná hustota entít

molalita (rozpustenej) látky B mB mol⋅kg−1 tiež: bB

molárna plynová konštanta R J⋅mol−1⋅K−1 (2)

Boltzmannova konštanta k J⋅K−1 (3)

stechiometrický koeficient látky B νB 1

rozsah reakcie ξ mol

stupeň premeny látky B αB 1

rovnovážna konštanta K 1

protónové číslo Z 1 tiež: atómové číslo

nukleónové číslo A 1 tiež: hmotnostné číslo

neutrónové číslo N 1

elektrický náboj Q C

elementárny náboj e C (4)

Faradayova konštanta F C⋅mol−1 (5)

nábojové číslo katiónu, aniónu z+, z− 1 (1) NA = (6,022 136 7±0,000 003 6)⋅1023mol−1 (2) R = 8,314 510±0,000 070 J⋅mol−1⋅K−1 (3) k = (1,380 658±0,000 012)⋅10−23 J⋅K−1 (4) e = (1,602 177 33±0,000 000 49)⋅10−19 C (5) F = (9,648 530 9±0,000 002 9)⋅104 C⋅mol−1

8

Tabuľka č. 2: Mechanika, kvantová mechanika


súradnice (karteziánske) x, y, z m

rovinný uhol α, β, γ rad tiež: stupeň, 1º = π/180 rad

priestorový uhol Ω, ω sr

polohový vektor r m

rýchlosť v m⋅s−1

zrýchlenie a m⋅s−2

zrýchlenie voľného pádu g m⋅s−2 tiež: tiažové zrýchlenie,(1)

frekvencia otáčania n s−1

uhlová rýchlosť ω rad⋅s−1, s−1

uhlové zrýchlenie α rad⋅s−2, s−2

uhlová frekvencia ω rad⋅s−1, s−1

sila F N

tiaž G, (P) N

hybnosť p kg⋅m⋅s−1

impulz sily I N⋅s

energia E J

kinetická energia Ek J tiež: T

potenciálna energia Ep J tiež: V, Φ

výkon P W

účinnosť η 1

moment hybnosti L kg⋅m2⋅s−1

moment sily M N⋅m

moment zotrvačnosti I kg⋅m2

normálové napätie σ Pa

šmykové napätie τ Pa

dynamická viskozita η, (µ) Pa⋅s

kinematická viskozita ν m2⋅s−1 (1) normálové zrýchlenie voľného pádu gn = 9,806 65 m⋅s−2

9



objemový tok qV m3⋅s−1 tiež: objemový prietok

hmotnostný tok qm kg⋅s−1 tiež: hmotnostný prietok

Planckova konštanta h J⋅s tiež: = h/2π (1)h

vlnová funkcia ψ, ϕ, Φ m− n / 2 funkcia n premenných

operátor hybnosti zyx ppp ˆ,ˆ,ˆ kg⋅m⋅s−1 operátor orbitálneho momentu hybnosti zyx lll ˆ,ˆ,ˆ kg⋅m2⋅s−1

operátor spinového momentu hybnosti elektrónu zyx sss ˆ,ˆ,ˆ kg⋅m2⋅s−1

operátor celkového momentu hybnosti elektrónu zyx jjj ˆ,ˆ,ˆ kg⋅m2⋅s−1

operátor kinetickej energie kE J

operátor potenciálnej energie pE J

operátor celkovej energie H J tiež: hamiltonián

hlavné kvantové číslo n 1

orbitálne kvantové číslo l 1 celkové orbitálne kvantové číslo atómu L 1

orbitálne magnetické kvantové číslo ml 1

kvantové číslo elektrónového spinu s 1 kvantové číslo celkového spinu atómu S 1

magnetické spinové číslo elektrónu ms 1 kvantové číslo celkového momentu hybnosti elektrónu j 1

kvantové číslo celkového momentu hybnosti atómu J 1

spinové kvantové číslo jadra I 1 magnetické spinové kvantové číslo jadra mI 1

koeficient prechodu bariérou T 1

radiálna hustota pravdepodobnosti P m−1 (1) h = (6,626 075 5±0,000 004 0)⋅10−34 J⋅s

10

Tabuľka č. 3: Termodynamika, štatistická termodynamika


látkové množstvo zložky B nB mol

parciálny tlak zložky B pB Pa

molárny objem Vm m3⋅mol−1

kompresibilitný faktor Z 1 teplotný koeficient objemovej rozťažnosti α K−1

teplotný koeficient rozpínavosti β K−1

izotermická stlačiteľnosť κT Pa−1

fugacita látky B fB Pa

teplo Q J IUPAC tiež: q

práca W J IUPAC tiež: w

vnútorná energia U J

entalpia H J

Helmholtzova energia A J

Gibbsova energia G J

entropia S J⋅K−1

molárna veličina X Xm J⋅mol−1 X je U, H, A, G

molárna entropia Sm J⋅mol−1⋅K−1

tepelná kapacita C J⋅K−1

hmotnostná tepelná kapacita c J⋅kg−1⋅K−1 hmotnostná tepelná kapacita pri stálom objeme cV J⋅kg−1⋅K−1

hmotnostná tepelná kapacita pri stálom tlaku cp J⋅kg−1⋅K−1

molárna tepelná kapacita Cm J⋅mol−1⋅K−1 molárna tepelná kapacita pri stálom objeme CV, m J⋅mol−1⋅K−1

molárna tepelná kapacita pri stálom tlaku Cp, m J⋅mol−1⋅K−1

pomer tepelných kapacít (Poissonova konštanta) γ 1

m,

m,

V

p

V

p

CC

cc

==γ

11



Jouleov-Thomsonov koeficient (izoentalpický) µ K⋅Pa−1 IUPAC tiež: µJT

fugacitný koeficient φ 1

chemický potenciál zložky B µB J⋅mol−1 parciálna molárna veličina X zložky B XB jednotka Xm

aktivita zložky B aB 1

štandardná veličina X oX jednotka X

tlak nasýtenej pary čistej zložky B ∗Bp Pa tiež: o

Bp Henryho konštanta rozpusteného plynu B HB Pa

výparná entalpia ∆vapH J⋅mol−1

entalpia sublimácie ∆subH J⋅mol−1

entalpia topenia ∆fusH J⋅mol−1

zmiešavacie veličiny X ∆mixX jednotka Xm

dodatkové veličiny X XE jednotka Xm

osmotický tlak Π Pa

reakčná veličina X ∆rX jednotka Xm

štandardná reakčná veličina X oXr∆ jednotka Xm

štandardná tvorná veličina X látky B (B)foX∆ jednotka Xm

štandardná spaľovacia entalpia látky B (B)c

oH∆ J⋅mol−1

štandardná molárna entropia látky B (B)moS J⋅mol−1⋅K−1

rovnovážna konštanta Kp, Kf 1 op = 101 325 Pa

rovnovážna konštanta Kx 1 op = p

rovnovážna konštanta Kc 1 oc = 1 mol⋅dm−3

rovnovážna konštanta Km 1 om = 1 mol⋅kg−1

disociačná konštanta kyseliny Ka 1 tiež: ionizačná konštanta

disociačná konštanta zásady Kb 1 tiež: ionizačná konštanta

autoprotolytická konštanta vody Kw 1 tiež: iónový súčin vody

12



konštanta rozpustnosti Ks 1 tiež: súčin rozpustnosti

pohyblivosť iónu u+, u− m2⋅s−1⋅V−1

prevodové číslo iónu t+, t− 1

molárna vodivosť Λm S⋅m2⋅mol−1

medzná molárna vodivosť omΛ S⋅m2⋅mol−1

chemický potenciál iónu µ+, µ− J⋅mol−1

stredný chemický potenciál iónov µ± J⋅mol−1 katiónov a aniónov elektrolytu

aktivita iónu a+, a− 1

stredná aktivita iónov a± 1 katiónov a aniónov elektrolytu

aktivitný koeficient iónu γ+, γ− 1

stredný aktivitný koeficient iónov γ± 1 katiónov a aniónov elektrolytu

iónová sila Ib mol⋅kg−1 tiež: Ic, mol⋅dm−3

štandardné tvorné veličiny X iónov aq)(ion,foX∆

J⋅mol−1 X je napr. H, G

štandardná tvorná entropia iónu aq) (ion,moS J⋅mol−1⋅K−1

partičná funkcia častice q 1 partičná funkcia mikrokánonického súboru Ω 1

partičná funkcia kánonického súboru Q 1

partičná funkcia veľkého kánonického súboru Ξ 1

číslo symetrie σ 1

charakteristická teplota Θ K

13

Tabuľka č. 4: Chemická kinetika


rýchlosť reakcie t

ξdd, ξ& mol⋅s−1

rýchlosť zmeny koncentrácie látky B t

cd

d B mol⋅m−3⋅s−1

rýchlosť zmeny parciálneho tlaku látky B t

pd

d B Pa⋅s−1

celkový rád reakcie n 1

rýchlostná konštanta (koncentračná) kc

s−1, m3⋅mol−1⋅s−1 m6⋅mol−2⋅s−1

jednotka závisí od rádu reakcie

rýchlostná konštanta (tlaková) kp s−1, Pa−1⋅s−1

Pa−2⋅s−1 jednotka závisí od rádu reakcie

polčas reakcie t½ s

aktivačná energia Ea J⋅mol−1

predexponenciálny faktor A jednotka k

veličina X pre aktivovaný komplex ∆‡X jednotka Xm X je: U, H, S, A, G

Michaelisova konštanta KM jednotka cs kde S je substrát (reaktant)

zrážkový prierez σ m2

frekvencia zrážok zA s−1 molekuly A

hustota zrážok zAB m−3⋅s−1 molekúl A a B

kvantový výťažok φ, Φ 1

14

Tabuľka č. 5: Chemické inžinierstvo


hmotnosť zložky B mB kg

hmotnosť prúdu i mi kg tiež: hmotnosť systému; i =1, 2, 3, …

hmotnosť zložky B v prúde i mBi kg hmotnostný zlomok zložky B v prúde i wBi 1

hmotnostný tok (prietok) m& kg⋅s–1 STN: qm

hustota hmotnostného toku Sm& , Am& kg⋅m–2⋅s–1 na plochu prierezu S, povrchu A

hustota prúdu i ρi kg⋅m–3 hmotnostná koncentrácia zložky B v prúde i ρBi kg⋅m–3

hmotnostný objem v m3.kg–1

objemový tok V& m3 s−1 v STN: qV

priemerný zdržný čas t s

priemerná rýchlosť tekutiny vS m⋅s−1 hustota objemového toku

objemová medzifázová plocha a m−1 A/Vsystému

medzerovitosť vrstvy ε 1

zádrž fázy ε 1

hmotnostné zlomky BB , yx 1 iba v dvojfázovom systéme

hmotnostný pomer zložky B BB, YX 1 mB/mA

mólový pomer zložky B XB, YB 1 nB/nA

tvarový faktor častice Φ 1 hustota difúzneho hmotnostného toku zložky B jB kg⋅m–2⋅s–1

mólový tok n& mol⋅s−1

hustota mólového toku Sn& , An& mol⋅m–2⋅s−1 na plochu prierezu S, povrchu A

hustota difúzneho mólového toku zložky B JB mol⋅m–2⋅s−1

difúzny koeficient D m2⋅s−1

15



vírová difuzivita ε m2⋅s−1

pretlak pe Pa

tenzor napätia Π Pa

tenzor viskózneho napätia Τ Pa tenzor rýchlosti deformácie prostredia D Pa

normálové zložky tenzoru napätia Tii Pa STN: σ

šmykové zložky tenzoru napätia Tij Pa STN: τ

faktor trenia f 1 tiež: µ

faktor odporu ξ 1

disipovaná energia Edis J

hmotnostná energia e J⋅kg−1 analogicky u, h, w pre vnútornú energiu, entalpiu a prácu

hmotnostná entropia s J⋅kg−1⋅K−1

hmotnostné teplo q J⋅kg−1

tepelný tok Q& W STN: Φ

hustota tepelného toku q& W⋅m−2 STN: ϕ

koeficient tepelnej vodivosti λ W⋅m−1⋅K−1

koeficient prechodu tepla k W⋅m−2⋅K−1 úhrnný koeficient prestupu tepla

koeficient prestupu tepla prúdením α W⋅m−2⋅K−1

tepelný odpor R K⋅W−1

koeficient teplotnej vodivosti a m2⋅s−1 STN: tepelná difuzivita

hmotnostná entalpia premeny i htrans∆ J⋅kg−1 trans: vap, sub, fus, mix

koeficient prestupu látky k m⋅s−1, (l) parciálny koeficient prechodu látky

koeficient prechodu látky K m⋅s−1, (l) úhrnný koeficient prestupu látky

16



koeficient rovnovážneho vyparovania K 1

relatívna prchavosť α 1

stupeň nasýtenia β 1

selektivita β 1

relatívna vlhkosť vzduchu ϕ 1

17

Tabuľka č. 6: Elektrina, magnetizmus, elektrochémia


intenzita elektrického poľa E V⋅m−1

tok intenzity elektrického poľa ψ V⋅m

elektrická indukcia D C⋅m−2

elektrický indukčný tok ψ C

elektrický potenciál V, ϕ V

rozdiel potenciálov, napätie U V

elektrická kapacita C F

permitivita ε F⋅m−1

permitivita vákua ε0 F⋅m−1 (1)

relatívna permitivita εr 1

elektrická susceptibilita χ 1

elektrická polarizácia P C⋅m−2

elektrický dipólový moment p C⋅m tiež: µ

plošná hustota náboja σ C⋅m−2

objemová hustota náboja ρ C⋅m−3 tiež: ρV

hustota elektrického prúdu j A⋅m−2

intenzita magnetického poľa H A⋅m−1

magnetická indukcia B T

magnetický tok Φ T⋅m2

magnetizácia M A⋅m−1

magnetický moment m A⋅m2 tiež: µ, m

permeabilita µ H⋅m−1

permeabilita vákua µ0 H⋅m−1 (2)

relatívna permeabilita µr 1

magnetická susceptibilita κ 1

indukčnosť vlastná L H

indukčnosť vzájomná M H

(1) ε0 = 8,854 188⋅10−12 F⋅m−1

(2) µ0 = 1,256 637⋅10−6 H⋅m−1

18



elektrický odpor R Ω

elektrická vodivosť G S

konduktivita γ, (σ) S⋅m−1 v chémii κ

rezistivita ρ Ω⋅m

pohyblivosť iónu u+, u− m2⋅s−1⋅V−1

prevodové číslo iónu t+, t− 1

molárna vodivosť Λm S⋅m2⋅mol−1

medzná molárna vodivosť omΛ S⋅m2⋅mol−1

elektrochemický potenciál µ~ J⋅mol−1

elektródový potenciál E(ox/red) V

štandardný elektródový potenciál (ox/red)oE V

elektromotorické napätie E V

štandardné elektromotorické napätie oE V

19

Tabuľka č. 7: Optika, žiarenie, spektroskopia


perióda T s

frekvencia f, ν Hz

vlnočet ν~ m−1 podľa IUPAC

uhlové vlnové číslo k m−1

vlnová dĺžka λ m

rýchlosť šírenia elmag vĺn c m⋅s−1 (1)

index lomu n 1

predmetová vzdialenosť p m

obrazová vzdialenosť p ' m

ohnisková vzdialenosť f, f ' m

optická mohutnosť 1/f ' m−1 f ' : ohnisková vzdialenosť v obrazovom priestore

Poyntingov vektor S W⋅m−2

žiarivá energia W J

hustota žiarivej energie w, (u) J⋅m−3

spektrálna hustota žiarivej energie wλ J⋅m−4

žiarivý tok Φ W

intenzita vyžarovania M W⋅m−2

intenzita ožarovania E W⋅m−2

žiarivosť I W⋅sr−1

žiara L W⋅sr−1⋅m−2

Stefanova-Boltzmannova konštanta σ W⋅m−2⋅K−4 (2)

svietivosť I cd

svetelný tok Φ lm 1 lm = 1 cd⋅sr

jas L cd⋅m−2

osvetlenosť E lx tiež: intenzita osvetlenia

absorptancia α 1

transmitancia τ 1

(1) vo vákuu c = 299 792 458 m⋅s−1 (2) σ = (5,670 51±0,000 19)⋅10−8 W⋅m−2⋅K−4

20



reflektancia ρ 1

optická (transmisná) hustota D 1 tiež: A, absorbancia

lineárny absorpčný koeficient a m−1

molárny absorpčný koeficient ε m2⋅mol−1

polarizovateľnosť α m2⋅C⋅V−1

molárna polarizácia Pm m3⋅mol−1

molárna refrakcia Rm m3⋅mol−1

rotačný term F m−1 tiež: s−1

rotačné kvantové číslo J 1

rotačné konštanty A, B, C m−1 tiež: s−1

konštanta centrifugálnej distorzie DJ m−1 tiež: s−1

vibračný term G m−1 tiež: s−1

vibračné kvantové číslo v 1

silová konštanta k N⋅m−1

disociačná energia Ed, D J

ionizačná energia Ei, I J

vibračno – rotačný term S m−1 tiež: s−1 orbitálny moment hybnosti elektrónu pl kg⋅m2⋅s−1

spinový moment hybnosti elektrónu ps kg⋅m2⋅s−1

spinový moment hybnosti jadra pI kg⋅m2⋅s−1

gyromagnetický pomer elektrónu γ C⋅kg−1

Bohrov magnetón µB, µe J⋅T −1 (1)

elektrónový g − faktor ge 1

gyromagnetický pomer jadra γN C⋅kg−1

jadrový magnetón µN J⋅T −1 (2)

jadrový g − faktor gN 1

chemický posun δ 1

(1) µB = (9,724 015 4 ±0,000 003 1)⋅10−24 J⋅T −1 (2) µN = (5,050 786 6 ±0,000 001 71)⋅10−27 J⋅T −1

21

Tabuľka č. 8: Fyzika polymérov, koloidika Veličina Symbol Jednotka Poznámka

číselný priemer molárnej hmotnosti nM kg⋅mol−1

hmotnostný priemer molárnej hmotnosti wM kg⋅mol−1

viskozitný priemer molárnej hmotnosti vM kg⋅mol−1

Z − priemer molárnej hmotnosti ZM kg⋅mol−1

dĺžka obrysu reťazca r m tiež: kontúrová dĺžka stredná kvadratická vzdialenosť koncov klbka < r2 >1/2 m tiež: h

gyračný polomer < s2 >1/2 m tiež: Rg

viskozitný pomer ηr 1

limitné viskozitné číslo [η] m3⋅kg−1

koeficient trenia f kg⋅s−1

sedimentačný koeficient s, S s

Rayleighov pomer Rθ m−1

turbidita τ m−1

povrchové napätie γ N⋅m−1

voľná povrchová energia σ J⋅m−2 tiež: GS

povrchový tlak π N⋅m−1

nadbytok látky B v povrchu ΓB mol⋅m−2 tiež: adsorpcia látky B

špecifický povrch Ssp m2⋅kg−1

zlomok pokrytia θ 1

elektrokinetický potenciál ξ V tiež: dzéta potenciál

22

Tabuľka č. 9: Matematické značky používané vo fyzike a chémii

Značka Význam, poznámka f funkcia f f(x) , f(x, y, z, ...) hodnota funkcie v bode x, hodnota funkcie v bode x, y, z, … ∆x prírastok argumentu x, xkonečné − xpočiatočné

ddfx

tiež: , derivácia funkcie f(x) podľa premennej x f ′

Ak nezávislá premenná je čas, je možné použiť namiesto ddft

aj

zápis: .

f

xf∂∂ parciálna derivácia funkcie f podľa premennej x

df totálny diferenciál funkcie f δf variácia funkcie f

∫ xxf d)( neurčitý integrál funkcie f

∫b

a

xxf d)( určitý integrál funkcie f od a po b

yxyxfd

cy

b

ax

dd),(∫ ∫= =

viacnásobný integrál

∫∫∫∫ ,,,VSC

špeciálne zápisy - integrácia po krivke C, ploche S, v trojrozmernej oblasti V a po uzavretej krivke alebo ploche.

ex, exp x exponenciálna funkcia (pri základe e) premennej x ln x prirodzený logaritmus čísla x lg x dekadický logaritmus čísla x loga x logaritmus čísla x pri základe a

sin x, cos x, tan x, cot x sínus, kosínus, tangens, kotangens čísla x, používa sa aj tg x

∇ nabla operátor

∇ϕ, grad ϕ gradient skalárnej funkcie ϕ

∇⋅ a, div a divergencia vektora a

∇× a, rot a rotácia vektora a

∇2, ∆ delta, Laplaceov operátor

i imaginárna jednotka, i2 = −1; v elektrotechnike sa vo všeobecnosti používa značka j

23

24

Použité normy Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 206/2000 Z. z. o zákonných meracích jednotkách.

STN ISO 31-0 (01 1301) Veličiny a jednotky. 0. časť: Všeobecné zásady, SÚTN (1997).

STN ISO 31-1 (01 1301) Veličiny a jednotky. 1. časť: Priestor a čas, SÚTN (1997).

STN ISO 31-2 (01 1301) Veličiny a jednotky. 2. časť: Periodické a príbuzné javy, SÚTN (1997).

STN ISO 31-3 (01 1301) Veličiny a jednotky. 3. časť: Mechanika, SÚTN (1997).

STN ISO 31-4 (01 1301) Veličiny a jednotky. 4. časť: Teplo, SÚTN (1997).

STN ISO 31-5 (01 1301) Veličiny a jednotky. 5. časť: Elektrina a magnetizmus, SÚTN (1997).

STN ISO 31-6 (01 1301) Veličiny a jednotky. 6. časť: Svetlo a príbuzné elektromagnetické žiarenia, SÚTN (1997).

STN ISO 31-7 (01 1301) Veličiny a jednotky. 7. časť: Akustika, SÚTN (1997).

STN ISO 31-8 (01 1301) Veličiny a jednotky. 8. časť: Fyzikálna chémia a molekulová fyzika, SÚTN (1997).

STN ISO 31-9 (01 1301) Veličiny a jednotky. 9. časť: Atómová a jadrová fyzika, SÚTN (1997).

STN ISO 31-10 (01 1301) Veličiny a jednotky. 10. časť: Jadrové reakcie a ionizujúce žiarenie, SÚTN (1997).

STN ISO 31-11 (01 1301) Veličiny a jednotky. 11. časť: Matematické značky používané vo fyzikálnych vedách a v technike, SÚTN (1998).

STN ISO 31-12 (01 1301) Veličiny a jednotky. 12. časť: Podobnostné čísla, SÚTN (1997).

STN ISO 31-13 (01 1301) Veličiny a jednotky. 13. časť: Fyzika tuhých látok, SÚTN (1997).

STN 64 0001 Plastikárske a gumárske názvoslovie, SÚTN (1995).

Abbreviated list of quantities, units and symbols in physical chemistry, IUPAC (2000),

www.iupac.org/reports

Documents

SYMBOLY A JEDNOTKY VELIČÍN V CHÉMIISymboly predpôn jednotiek sa píšu bez medzery medzi symbolom jednotky a symbolom predpony, napr.: 5 kN, 12,6 µs. Vyjadrenie jednotky pomocou