TAMASEM, september 2009

TAMASEM

09/2009

◄ ◄ späť na obsah TAMASEM 02

obsah

MiMiKanaše fotky pre Vás

Katka Súkeníkovározhovor

Románske kostolíkyreportáž

Divadlo na doskereportáž

Bomo a jeho strnulé rukypríbeh fotografie

Ľudové tance reportáž

Snenie v rajskej záhradesympózium

Peter Lamataportfólio

Samuel Ondrejkaportfólio

Zombiewalkreportáž

7 19 21

43 5945 55

22

29

3

◄ ◄ späť na obsah

P A G I N A

TAMASEM 03

M I M I K A

Milan Kollár: Bez názvu


M I M I K A

Karol Urban: „kill your idol“ 2009


M I M I K A

Milan Šturcel: Atraktívne kamašle


M I M I K A

Miroslav Kormoš: S pohľadnicou od Helmuta


P O R T F O L I O

Peter Lamatanar. 1969, Zvolen

Žijem v Bratislave a občas nazriem nie-kam inam. Fotím amatérsky a venujem sa street photo. Uprednostňujem čier-nobielu fotku a mám rád obrázky, kto-ré majú v sebe niečo ako znehybnenie neopakovateľného momentu. K tomu kúsok krehkosti jeho atmosféry... A dušu. Moje fotky nájdete na mo-jom webe www.peterlamata.eu a na http://anjelicek.deviantart.com/ (kde je toho mnohokrát viac ako na vlast-nej stránke ;-)). Nie som človekom mnohých slov, a preto viac o mne v obrázkoch... :-)


P O R T F O L I O – P E T E R L A M A T A





















TAMASEM 000◄ ◄ späť na obsah

S Y M P Ó Z I U M

Snenie v Rajskej záhrade je projektom, ktorého základy sme položili minulý rok realizá-ciou expozície exteriérovej so-chy v priestore Rajskej záhrady v Bojniciach, tvorivým worksho-pom a koncertom opernej spe-váčky Andrey Kristal Dudášo-vej v kostole sv. Martina. Hlav-ným cieľom akcie bolo zviditeľ-niť unikátny priestor Rajskej zá-hrady a vniesť medzi stredove-ké múry kúsok života. Duch mi-nuloročného „Snenia“ pretrval a prerástol do oficiálneho pro-jektu „Snenie v Rajskej záhrade“, ktorého cieľom je prezentovať menej známe až neznáme his-torické fenomény Bojníc a spá-jať ich so súčasnými formami umenia. Snenie v Rajskej záhra-de má tri časti: SNENIE V ZÁHRADNEJ GALÉ-RII predstavuje snahu o vytvo-renie stálej expozície exteriéro-vej sochy v priestoroch Rajskej záhrady a zároveň v jej využi-

tí ako prednáškového, koncert-ného priestoru. OBJAVITEĽSKÁ CESTA BOJNICKOU HISTÓ-RIOU je prezentáciou menej známych, no významných kul-túrnych a historických pamiatok a lokalít v Bojniciach, ako mest-ské hradby s mýtnicou, roman-tická brána v bažantnici, stĺp ka-menárskeho cechu a iné. Práve tieto míľniky bojnickej histórie by mali tvoriť pripravovanú Ob-javiteľskú mapu a vytvoriť tak novú „objaviteľskú cestu boj-nickou históriou“. RAJSKÉ DNI, ktoré sú živou zmesou koncertov, worksho-pov, vernisáží, prednášok.

Program je pestrý. Už len aby si babie leto vybralo ako naj-vhodneší termín svojho nástu-pu 24.- 26.9.2009 a ľudia ne-ostali frflať z tepla domovov, že sa v Bojniciach a Prievidzi nič nedeje. Každopádne nás čaká neobyčajná oslava umenia.

Snenie v Rajskej záhradeVeronika Ľahká

Fot

o: K

arol

Urb

an


S Y M P Ó Z I U M

PROGRAM

2 4 . 9 . 2 0 0 9 : G a l é r i a Ve l v e t10:00 otvorenie sympózia Rajské dni

18:00 Vernisáž – Stanislav Harangozo – Tajomstvo pastelu

2 5 . 9 . 2 0 0 9 : R a j s k á z á h r a d a18:00 Prednáška – PhDr. Pavel Dvořák - Stratený svet mamutov

Pozorovanie oblohy s astronómami z hvezdárne HlohovecNočná prehliadka Prepoštskej jaskyne

2 6 . 9 . 2 0 0 9 : K l u b D o b r á V í l a18:00 Vernisáž diel sympózia „Rajské dni

Koncerty: Jakub Rizman – harfa

skupina Blamáž – klezmerskupina EA – nujazz

Pozorovanie oblohy s astronómami z hvezdárne Hlohovec

◄ ◄ späť na obsah 21 TAMASEM

divadlo na doske

Základy divadla položila partia hercov z bývalého divadla Shanti. Mali chuť robiť niečo neoficiálne, pre radosť z hrania, ne-obmedzovať sa. Začali robiť projekty po-loprofesionálneho divadla. Cieľom bolo doniesť divadelné predstavenia tam, kde nemajú podmienky aby si pozvali pro- fesionálne divadlo.

Hrávajú po malých dedinkách, pre deti a plánujú aj predstavenia pre študentov. Od ochotníckeho divadla sa odlišujú úpl-ne iným prístupom, súbor je vedený pro-fesionálnymi hercami a je tu snaha pro-fesionalizovať aj ostatných hercov.

Divadlo na doske má dve pôsobiská - v Prešove a v Prievidzi.

V Prešove hrajú, okrem iných, pred-stavenie „Rozprávka o fúzatej Snehulien-ke“ - kde sa do hry aktívne zapájajú di-váci - deti, ktoré hrajú trpaslíkov. Všetky ostatné postavy, vrátane ženských, hra-jú muži. Je to rozprávka plná zaujmavých nápadov s množstvom humoru, so živou hudbou a s prvkami klauniády.

My sme divadlo na doske zastihli pri skúšaní hry „Rozprávkový vláčik“, kabare-tu pre deti, kde sa stretávajú rôzne roz-právkové príbehy na spoločnej vlako-vej stanici. Hra je prispôsobená pre malé priestory, preto je možné hrať ju priamo na školách.

Viac na http://nadoske.webnode.sk/

Text a foto: Miroslav Kormoš


Katka Súkeníkováspolu s Jurajom Jaškom vytvárajú Bábkové divadlo dvoch.Vo svojej dramaturgii sa zameriavajú na detského diváka.Pravidelne sa zúčastňujú okresných, krajských a celosloven-ských prehliadok ochotníckych divadelných súborov hrajú-cich pre deti a divadelných festivalov rôznych žánrov: Divadelná jar Jána Roháča, Kremnické gagy, Bábkarská Bys-trica, Mikulášsky Gašparko.Naštudovali divadelné predstavenia : Rozprávky z kufra, O chlapčekovi Palčekovi, Mačka a čert, Bogynky alebo o čom ľudia na Zamagurí neradi rozprávajú, Zlatá priadka, Letí letí, Ateliér majstra Kuba.

V čase nášho rozhovoru mala druhá polovica súboru, Juraj Jaško, zdravotné problémy, preto sme sa stretli len s Katkou (v záhrade za jej domom v Novákoch).

Naposledy som vás videl v júli, kedy ste sa zapojili do projektu tvorivých dielní Prázdniny vo Vyšehradnom, ktoré organizuje Rasťo Haro-nik so svojimi ľuďmi, s vašou ukážkou výroby bábok.Vyrábali sme bábky jednodu-chou technológiou z papiera, z papierových roličiek, textilu , silonových pančúch, bavlniek. Je to veľmi jednoduché, deti si vlastne za hodinku vytvoria

vlastnú bábku. Nám sa osved-čila výroba koníkov, lebo je to veľmi hravá bábka, zvlášť pre chlapcov, lebo si na nich po-tom môžu cválať.Po tejto dielni ste potom v Kultúrnom dome hra-li predstavenie Ateliér maj-stra Kuba. Hrala si s Jurajom Jaškom, s ktorým vytvárate Bábkové divadlo dvoch.S Jurkom už spolu hráme asi dvadsaťdva rokov, začínali sme

R O Z H O V O R

Text a foto: Karol Urban


R O Z H O V O R – K A T K A S Ú K E N Í K O V Á

v Novákoch, v súbore Hrčka. Jurko tam pôsobil už dlhšie, ja som tam pôsobila ako režisér-ka a vedúca súboru desať ro-kov. V deväťdesiatom piatom súbor zanikol, ľudia poodchá-dzali za prácou a do škôl. S Ju-rajom sme dali do kopy dvoji-cu, lebo bola požiadavka z ma-terských a základných škôl na bábkové divadlo a naša vízia a dramaturgický zámer bol vždy hrať pre detského diváka. Tak hráme s bábkami, ktoré si sami vyrábame. Hrávame s klasický-

mi spodovými bábkami, hra-li sme i s marionetami a hráme i s materiálom dennej potre-by, napr. so záclonou, s kalen-dárom, s metrom, s vidličkami, s tanierom, s utierkou, s prírod-ninami, so zeleninou a ovocím. To s čím hráme, závisí od kon-krétnej hry, samozrejme, aby to bolo zmysluplné. S tou zele-ninou hrám Princeznú na hráš-ku, Mechúrika Koščúrika od Pavla Dobšinského hrám s pa-pierom a s papierovými vre-cúškami. Jurko so mnou vystu-puje, robí pesničky. Vymýšľame obaja, v tom sme zohratí. Vyze-rá to tak, že keď jeden vymýš-ľa, druhý mu do toho kibicuje. Buď sa hrá nejaká Jurkova vec, ktorú napíše alebo zdramati-zuje nejakú poviedku, ktorá ho zaujala. Vieme na to vymyslieť pohyb, bábky, hudbu robí Ju-raj. Hrá na flautu, na gitaru a ja tak akurát na nervy.Tvoje začiatky s divadlom boli už na strednej škole v Kremnici alebo Ťa to chytilo až neskôr?

Úplné začiatky s divadlom boli doma, v Bystričanoch, lebo môj ocko bol ochotnícky he-rec. Počas štúdia v Kremnici sme chodievali na predstave-nia slávneho Divadielka v pod-zemí Labyrint. Prvú bábku som si vytvorila v tomto období , bola to bábka z polystyréno-vých plavákov zo splachovača. Ja som sa ako dieťa s bábika-mi veľmi nehrávala, mňa vždy zaujímali fľašky z liekov, to boli moje princezné, králi a dra-ci. Papierové divadlo, ktoré ro-bím teraz , vychádza z toho, že ako decká sme sa hrávali s papierom, vyrábali papiero-vé halušky, neviem, či poznáš tú hru...Pôvodným povola-ním som rytec, plošné a plas-tické rytie kovov, som manu-álne zručnejšia v pílení, vŕtaní, mala by som vedieť vyrezávať a občas si to pripomeniem, keď treba vyrezať bábku, ale je to dosť namáhavá práca a občas pri tom vznikajú i mo-zole. Teraz vyrábam bábky z papiera rôznymi technológia-

mi, či už je to varený papier alebo papier zmiešaný s tape-tovým lepidlom. Mňa pri báb-kach nezaujíma len to samot-né predstavenie, ale vo veľ-kej miere i ich výroba a spôsob ako sa ku bábke dopracujem.Spomínala si, že najčastej-šie hrávate pre deti v mater-ských školách , ale i pre deti v iných sociálnych zariade-niach, kde sú i mentálne po-stihnuté deti. Na tom vašom


predstavení vo Vyšehradnom som videl, ako ste deti to-tálne odosobnili od reality a úplne ste ich vtiahli do svoj-ho predstavenia. Toto je asi to, čo vás na tom najviac za-ujíma, ten záujem detí o jed-noduché príbehy . Mne sa na tých bábkach páči to, že sú to náznakové veci, že dokážeš z nejakého kusa dreva vy-tvoriť pre dieťa ilúziu nejakej postavičky. Počul som, že ste mali veľký úspech s Rozpráv-kami z kufra.Rozprávky z kufra sú zložené z krátkych rozprávok. Dieťa do-káže udržať pozornosť desať-dvadsať minút, musíme dávať pozor na to, koľko to dieťa vlá-dze vnímať. Naše predstavenia sú hlavne interaktívne, deti ak-tívne zapájame do predstave-nia a keď sa to podarí , môže-me hrať i hodinku. Rozprávky z kufra sú založené na tom , aby sa i deti mohli bábky dotknúť, z kufra si môžu deti tie bábky „vykúzliť“ a rozhodnúť sa, kto-rá rozprávka sa bude hrať. V

Rozprávke o vlkovi sú na scé-ne dve deti a oni rozhodujú, či vlka dajú zajačikovi do vre-ca alebo ho pustia na slobo-du. Veľakrát i nás prekvapí, čo si deti vymyslia. Niekedy by si chceli toho vlka zobrať domov a chovať ho na záhrade i na-priek tomu, že chcel ten vlk zo-žrať niektorého z nich. V tomto je to zaujímavé.Pre mňa bábkové divadlo ne-spĺňa len tú estetizujúcu funk-ciu typu „poď sem, ukážem ti niečo pekné“, ale deti oslovuje-me spôsobom ty si tu a ja som tu, môžeme sa spolu rozprávať, môžeme byť kamaráti a je úpl-ne jedno ako vyzeráme, či som veľký, malý, ale hlavne ide o to porozumenie.Často hrávame pre decká v Centrách sociálnej pomoci, ro-bíme s nimi i tvorivé dielne. Keď spolu hráme divadlo, nie je to založené na tom, aby per-fektne odohrali, ale aby našli ten spôsob ako to zahrať. Ne-musia sa učiť siahodlhé tex-ty, môže to byť minimalistic-



ké, náznakové kostýmovanie a štylizovaný pohyb. Tieto deti, keď zistia, čo dokázali, sú na seba veľmi pyšné a chcú v tom pokračovať. Toto sa mi na tom veľmi páči a v tomto si i s Ju-rajom veľmi rozumieme. Ten-to spôsob hrania, resp. trávenia voľného času nás oboch veľ-mi baví.Teraz mi napadlo , že vlastne na tých prestaveniach urči-te zažívate, ako sa hovorí na Slovensku – reality show, i z inej stránky...

No, niekedy nás ten divák pre-kvapí svojou reakciou, my im-provizujeme, ale i keď impro-vizuješ, musíš mať pripravené aspoň dve-tri varianty, júúúúj, ale niekedy je i päť- šesť málo.Napríklad to predstavenie, kto-ré si videl vo Vyšehradnom, to sme hrali spolu prvýkrát. Bolo to tam poznať?Nie.Tiež tam vznikli situácie, kto-ré sme nemali naplánované, scény, ktoré sme nemali nacvi-čené a ešte nikdy ako herec-

kí partneri sme si ich medzi se-bou nepovedali a pre nás to bola nová situácia. No? Všimol si si to? A keď si si to nevšimol, tak to bolo dobre.Spomínala si, že vytváraš bábky rôznymi technikami, ktoré učíš i decká alebo tvo-jich kolegov na tvorivých dielňach, ktoré organizuje-te v Regionálnom kultúrnom centre.Teraz robíme školenie akre-ditované Ministerstvom škol-stva, Zahrajte sa s nami, je to

pre pedagógov, trvá to jede-násť mesiacov so záverečnou skúškou. Jedeným z tých učeb-ných okruhov je i výroba bá-bok, práca s bábkou, animova-nie predmetu, práca s rekvizi-tou, tvorba textu a následného spracovania na javisku. Tvorivé dielne som robila i na Scénic-kej žatve v Martine, to bolo pre dospelých, potom na celoslo-venskej prehliadke detskej dra-matickej tvorivosti Zlatá priad-ka v Šali.Ako to vyzerá na tvorivej



dielni výroby bábok, keď učíš dospelých?Väčšinou sú to ľudia, ktorí v ži-vote nerobili niečo podobné, niekedy sa mi stáva, že sú úpl-ne šokovaní a tvrdia, že to ne-vedia. Ale ja slovo „neviem“ ne-poznám a vtedy poviem : „Sad-ni si a pozeraj sa a potom zistíš, že všetko vieš, len to treba vy-skúšať...“ Všetko sa dá.Na tvorivých dielňach s deť-mi je to iné, tam vládne detská spontánnosť, deti musia všet-ko vyskúšať, deti nezabudli sní-

vať, hrajú sa, ten strom sa v ich fantázii mení na kadečo, na princeznú , na príšeru.Aké sú následky týchto tvo-rivých dielní, semienko ste zasiali a vidíte, či tá rastlin-ka rastie?Áno, robili sme dielňu na Ora-ve, tam viem, že súbor neja-ké veci využil, to isté platí i pre súbor z Levíc. Ale myslím si, že výsledok sa nedá vidieť hneď. To máš to isté ako s vlastnými deťmi, snažíš sa ich vychová-vať dobre, ale nevidíš hneď, či


si ich dobre vychoval. Tie diel-ne sú drobná pedagogická čin-nosť vyžadujúca veľa trpezli-vosti. Musíš len veriť, že všet-ko to dobré, čo si im chcel odo-vzdať, raz zužitkujú vo svoj prospech.Vráťme sa ešte k Jurajovi Jaš-kovi. Spomínala si, že hráva už i so svojou vnučkou.Jurko založil Divadielko z Prie-vidze, kde hrá so svojou vnuč-kou Dominikou, je to čierne di-vadlo. Hrali na celoslovenskej prehliadke Mikulášsky Gašpar-ko v Liptovskom Mikuláši , tam robil aj dielňu. To divadlo bolo trojgeneračné, lebo tam po-treboval troch ľudí, takže Jur-ko tam hral spolu s dcérou i vnučkou.Viem , že Dominika úplne zbožňuje svojho dedka, Jura Jašku a niekedy účinkuje i s nami, voláme sa síce Bábkové divadlo dvoch, ale niekedy hrá-me viacerí. Hrali tu už Jurajove dcéry, jeho vnučkaa pomáhali už i moje deti.Čo máte teraz nové, na čom

aktuálne pracujete?Po štrnástich rokoch sa zase začali stretávať v Novákoch bý-valí členovia súboru Hrčka. Stretávame sa každý pondelok, teraz sú síce divadelné prázd-niny , ale stretávame sa u mňa na dvore a vyrábame bábky pre predstavenie, ktorého pre-miéra by mala byť v novembri v Novákoch a bude sa to volaťO troch hudcoch a vetre.Kto to napísal?Napísal to pán Šimko zo Spiša. Hra bola ocenená v súťaži di-vadelných hier pre deti a mlá-dež Artur,ktorú vyhlasuje Bábkové diva-dlo Žilina. V tejto hre bude zau-jímavá hudba, mali by tam za-znieť gajdy, fujara, píšťala, ná-stroje, ktoré sú vlastné našej krajine. Ako to bude vyzerať, to ti teraz ešte neviem povedať, v tejto fáze je dôležité vyrobiť bábky, vymyslieť spôsob..., veď na javisku to uvidíme.Čo sa týka spolupráce s kole-gami v rámci Slovenska, ako to vyzerá? Stretávate sa? Ro-




bíte niečo i spoločne?Stretávame sa na prehliadkach. Nás amatérskych bábkarov nie je veľa. Bol medzi nami i Tono Anderle, najväčší sloven-ský bábkar, ktorý bol môj veľký vzor a potom sa stal od deväť-desiatych rokov profesionálom a šíril meno tradičného kočov-ného bábkového divadla, ta-kisto v Košiciach Tomáš Placz-ký, ktorý je už tiež profesionál. Na tých prehliadkach sa navzá-jom od seba učíme, ale i spo-lupracujeme. Juro Jaško spolu-pracuje s Bábkovým divadlom

zo Spišského hradu, kde navr-huje bábky a skladá i hudob-né vstupy, či už je to pre toto divadielko alebo pre divadlo s ktorým robí Iveta Liptáková v Spišskej Novej Vsi, spolupraco-val i so súborom v Liptovskom Mikuláši.Ja spolupracujem so ZUŠ v Kremnici. Tá spolupráca súvi-sí s tým, že s istými ľuďmi rozu-mieš a hlavne, že sa chceš nie-čo nové naučiť. My keď niekde cestujeme, tak prespíme u ka-marátov, divadelníkov alebo keď majú vystúpenie tu, tak

prespia u mňa alebo u Jura v Prievidzi, sme taká veľká ro-dina.Viem si predstaviť, že toho asi veľmi veľa nenaspíte, keď sa takto stretnete a určite do svitania klábosíte o bábkach a divadle...Je to spojené s tým, že sa nie-čo rozoberá, pokreslia sa neja-ké návrhy, povymýšľa sa nejaká dramaturgiaA čo nejaké prehliadky diva-delných súborov, kde ich mô-žeme vidieť?V Regionálnom kultúrnom cen-tre mám na starosti divadlo, takže s tým pracujem. Pripra-vujem prehliadky a z toho dô-vodu musím poznať súbory. V tomto mám veľkú oporu v Ju-rovi Jaškovi a Vierke Marsino-vej, ktorí sú členovia môjho „poradného zboru“ a vedia mi veľmi dobre poradiť.To znamená, že ti pomôžu i s dramaturgiou týchto pre-hliadok?Samozrejme.Kedy budeme môcť vidieť

najbližšie nejakú prehliadku?V marci bude opäť v Nitrian-skom Pravne Divadelná jar Jána Roháča (koná sa kaž-dé dva roky, treba to využiť – pozn. autora J) Je to tematic-ká prehliadka venovaná zábav-nému divadlu. Prebieha v hote-li Vyšehrad, kde máme výbor-né podmienky. Kultúrny dom v Nitrianskom Pravne je v dezolátnom stave, tam sa hrať nedá. Ale predstavenia sme dali i do Tužiny a Vyše-hradného. Tento model by sme chceli zachovať.

No a teraz sa stalo niečo úžasné. Katka začala odbiehať do piv-nice a vynáša na dvor v kufroch bábky, som doslova ako v pa-noptiku. Okolo mňa je plný tráv-nik bábok... Pretože bábky milu-jem, cítim sa ako v raji... Okolo mňa leží história. O každej báb-ke mi Katka začala rozprávať jej príbeh, ale to už sem nemôžem písať, nie je na to priestor, Miro by mi to už do časopisu určite nedal J.


TAMASEM 29

R E P O R T Á Ž

románske kostolíkyNa začiatku bola pomerne horlivá debata vo štvorici

o tom, ako prehliadame kultúrne pamiatky v našom okolí a ani si neuvedomujeme, čo hodnotné máme v chotári a kúsok za jeho hranicami. Bavili sme sa o románskej architektúre a starých kostolíkoch, ktoré sa z tohto obdobia zachovali v pôvodnej alebo takmer pôvodnej, ešte neprestavanej podobe.

Nie je ich veľa, ale ani málo. Pri štvrtej fľaške vína sa zrodil plán na trojdňový výlet. Nechceme vás zasypať informáciami, letopočtami, odbornými výrazmi, ale prostredníctvom pár fotografií vám dať možnosť po-zrieť sa na tie miesta, ktoré sme s mojimi priateľmi nav-štívili.

Ak vás to zaujme, informácie nájdete na http://www.apsida.sk

Možno tie miesta i sami navštívite. Stojí to za to.

Časť prvá :IlijaKalinčiakovoKostoľany pod Tribečom DražovceVeľký Klíž - Klížske Hradište



R E P O R T Á Ž

Ilija, Kostol sv.Egídia, polovica 13. storočia


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž

Kalinčiakovo (patrocínium sa nezachovalo), polovica 12.storočia


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž

Kostoľany pod Tribečom, Kostol sv. Juraja, koniec 10. storočia


R E P O R T Á Ž


P A G I N A

TAMASEM 000

Dražovce, Kostol sv.Michala archanjela, polovica 11.storočia


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


P A G I N A

TAMASEM 000

Veľký Klíž – Klížske Hradište, Kostol sv.Michala, 12. storočie


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


Na úvod by som mal asi vysvetliť, kto je vlastne ten „bomo“. V malajzijskom jazyku je to čosi ako dedinský staros-ta, šaman, hlava osady. Je to najdôležitejší človek v osade, väčšinou je aj najstarší v osa-de, no nie je to vždy pravid-lom. Hlavne musí mať potreb-né vedomosti, ľudské kvali-ty a liečiteľské schopnosti. Do-morodci si stále, napriek kon-taktu s „civilizáciou“, udržia-vajú svoje tradície. Čím hlbšie sa človek vnára do džungle, tým je to silnejšie, výraznejšie. No v okrajových častiach lesa, v osadách kde je už zavede-ná elektrina (niekde je dokon-ca malá ambulancia, či obcho-dík), už na šamanizmus poma-ly zabúdajú. V tomto prípade to však bolo naopak.

O osadách hlbšie v džungli som sa dozvedel od svojich veľmi dobrých priateľov, tiež

domorodcov. Ich dedinka už síce dosť pričuchla k civilizá-cii, no tí starší stále spomí-najú. Cesta k osadám trvá na motorke čosi cez dve hodiny. Nakoľko práve nik nešiel tým smerom, naštartoval som svo-je topánky. Čím skôr, tým lep-šie. Kráčať vlhkou džungľou, pri teplote okolo 35 ºC, nie je rozhodne nič príjemné. Dalo mi to poriadne zabrať. Párkrát som musel v chládku zapí-nať vnútrotelovú klimatizáciu. Zlyhávala... Našťastie ma kú-sok pred cieľom stretol neja-ký človek na motorke, zviezol ma. Na mieste som po šiestich hodinách chôdze. Domáci mi vravia, že by skôr zomreli, než tam prešli za jeden deň.

Vo vrecku mám „doporučo-vací list“ od priateľa. Ochranu nado mnou si berie „bomo“. Bývam u neho. Vysvetlil som mu, načo som sem prišiel.

bomo a jeho strnulé ruky

P R Í B E H F O T O G R A F I E

Text a foto: Hasan Om Hadi

◄ ◄ späť na obsah 000

P R Í B E H F O T O G R A F I E

Neprišiel som ich ovplyvňo-vať ani meniť. Prišiel som, aby som spoznal, pochopil a nau-čil sa čosi z ich života. Budem a chcem robiť, žiť, byť presne taký, akí sú oni. Tak sa aj stalo. Hygiena, jedlo, spanie... všetko ako oni. Nechcem nič navyše, nijaké výnimky.

Spolu ideme do džungle, naučia ma ako si vyrobiť „sum-pit“, loveckú fúkačku z bam-busu, po večeroch sa zho-várame o ich zvykoch, tradí-ciach, obyčajnom spôsobe ži-vota. Raz večer som nečaka-ne vlietol do bambusovej cha-lupy a „prichytil“ som „boma“ ako sa rukami snaží z malého dieťaťa vziať chorobu, zaho-diť ju preč... Choroby sú medzi nimi častým javom. Väčšinou spôsobené nečistotami, nepo-chopenou „civilizáciou“. Neda-lo mi, aby som sa nespýtal, čo je vo veci: Vedel som, že mám v batohu lieky, možno by som mohol nejako pomôcť. Mo-

hol som, stalo sa. Zakrátko sa z „bomovho“ domu stala na-krátko dedinská ambulancia. „Bomo“ mi vraví, že oni na tie lieky nemajú a prírodných lie-kov je už málo. A samozrejme, na tieto choroby spôsobené hlavne post produktmi moder-ných vecí, na tie zaberajú tiež len „moderné“ lieky. Poďako-val mi... Ako keby som sa stal tiež takým malým dedinským „bomom“.

Strávil som s nimi pár dní, a až počas posledného som ich poprosil o fotenie. Vzniklo tu viac fotografií, táto je jedna z nich. Videl som ho, ako sedí na „schodíkoch“ z domu, ruky opreté o kolená, dlane ovis-nuté, pohľad sklopený k zemi, hlava plná myšlienok. Ako keby niečo cítil, čo ho v blíz-kej budúcnosti čaká... Ako som ho takto videl, neodolal som. Pristúpil som k nemu, opýtal som sa ho, či ho smiem odfotiť, aby len ostal sedieť tak, ako je.

Len sa jemne usmial a sedel. Ja som si temer ľahol na zem, deti len z úsmevom pozerali, čo to robím. Zameral som sa na jeho ruky, tie liečiteľské, choroby ľu-ďom odoberajúce... Poďako-val som...

Po pár ďalších záberoch a slovách na rozlúčku odchá-dzam. Tentokrát nie peši. Je-den z chlapcov ma zviezol na motorke späť do „civilizova-nej“ dedinky, k mojim starým známym priateľom. Keď som mu ponúkol peniaze na ben-zín, povedal len: „Ja som to ne-robil pre peniaze, ja som len chcel pomôcť.“ Vtlačil som mu ich do rúk...

Po necelých dvoch ro-koch som sa dozvedel, že pria-teľ „bomo“ zomrel. Zradilo ho telo, vykašliaval krv. Nemal mu kto pomôcť... Nedalo sa... Po-chopil som, čo asi cítil vtedy, keď tak mlčky sedel na svojich schodíkoch...

Hasan Om Hadihttp://www.hasan.estranky.cz/

Hasanove príbeh z ciest a príbehy ľudí, ktorých na nich spoznal si môže-te prečítať v jeho knihe „Čo som hľa-dal a koho som našiel“, ktorú si mlže-te objednať:

na telefónnom čísle: 00421-46-5411729

alebo e-mailom: [email protected]


P O R T F Ó L I O

samuel ondrejka

Rád len tak sedím a pozerám sa pred seba. Často až kým mi netečú slzy. Nie od smútku, ale od sucha. Rád jem a jem veľa. Našťastie nepriberám, ale isto čoskoro začnem. Mám 72 kilov a 183 cm. 8 rožkov zjem bez problémov. Stravujem sa nezdra-vo, mám málo pohybu, večeriam zásadne po 22:00, určite vy-soký cholesterol, neutieram si v izbe prach, takže asi aj nábeh na alergiu. Veľa pozerám do počítača, z čoho ma často štípu oči. Veľa kráčam, nepoužívam MHD, nerád utekám. Rád sa vo-zím na bicykli dole kopcom. Nerád plávam, rád sa len tak na-máčam vo vode. Nerád upratujem, neznášam keď niekto po mne upratuje, mám rád poriadok, nie som schopný ho udržať. Nosím dokrčené veci, deravé tričká, blato na topánkach, kvô-li čomu sa často hádam s mamou. Nerád sa hádam s mamou. Mama sa rada háda so mnou. Páči sa mi moje meno, páči sa mi ako vyzerám, nepáči sa mi ako vyslovujem slová, cítim sa dob-re keď som namyslený. Rád sa vidím na fotkách, videu. Chcel by som mať videozáznam celého svojho života. 20 ročný film. Naj-viac túžim po veciach, ktoré mi unikajú a nemôžem ich mať. Rád sa zaujímam o veci, ktoré ma nezaujímajú. Rád chodím po meste a nepozerám ľuďom do tvárí. Rád plánujem, snívam, vy-mýšľam. Už dosť dlhú dobu sa cítim neuveriteľne dobre a som šťastný.

Foto: Milan Kollár


P O R T F Ó L I O – S A M U E L O N D R E J K A



Dušan Grúň



Martin Jakubec



Oľga Szabová



M. K.



Rudý Rudo. 2007. Fixka, sprej, fólia. 80x80 cm.



Perspektíva. 2007. Drevo, špagát, drôt. Výška 40 cm.





Hrybár. 2008. Spreje, stena.


P A G I N A

TAMASEM

"Ľudia sa zbláznili!", mohlo by vám napad-núť, ak by ste sa nachádzali 15. augusta v mestečku Bojnice. V ten deň mŕtvi povsta-li zo svojich hrobov. Zombiewalk v Bojni-ciach bol prvou akciou tohto druhu na Slo-vensku. Svojím spôsobom odzrkadľuje du-cha dnešnej hektickej a citovo neraz prázd-nej doby. Každý deň stretávame takéto "mŕt-voly" - ľudí bez ducha. Každodenná rutina "z práce, do obchodu a domov". Bojnickí (ne)mŕtvi pobavili i postrašili sobotných náv-števníkov Bojníc. Nevšednou zábavkou orga-nizátori prilákali ľudí nielen z blízkeho oko-lia. Od Bratislavy až po Košice, nemŕtvi pri-chádzali zo všetkých kútov Slovenska.

Kostýmy boli vskutku rôznorodé, od gothic po mimozemské tvory z počítačových hier. Jeden z mimozemských požieračov mozgov ohúril porotu, ktorá ho jednohlasne vyhod-notila ako najlepší kostým ZW Bojnice 2009.

zombiewalkText a foto: Milan Šturcel

55


R E P O R T Á Ž

Nemŕtva usporiadateľka

Navždy spolu...

Návšteva z Košíc


R E P O R T Á Ž

Zombie útočia

Pod dohľadom...

Živí a (ne)mŕtvi


R E P O R T Á Ž

Mesto v ohrození

We don‘t go through Ravenholm - víťazný kostým


R E P O R T Á Ž

je názov dokumentárneho projektu Národného osveto-vého centra a Ústavu hudobnej vedy SAV , ktorý realizu-jú v spolupráci VŠMU v Bratislave.Projekt mapuje tradičnú kultúru v jednotlivých regiónoch Slovenska. Zvyky a tan-ce regiónu Horná Nitra natáčal filmový štáb pod vedením Dr.Stanislava Dúžeka, Csc. a Prof. Bernarda Garaja kon-com júla v Poluvsí, kde ich predviedla domáca folklórna skupina Lubená pod vedenim svojho organizačného ve-dúceho Jozefa Beňadika.www.fsklubena.sk

Ľudové tance slovenských regiónov



R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


R E P O R T Á Ž


P A G I N A

TAMASEM 000

TAMASEMNa tvorbe septembrového čísla

sa podieľali:

redakcia TAMASEM

Karol Urban Milan Kollár

Miroslav Kormoš

spolupracovníci a dopisovatelia

Hasan Om HadiMilan Šturcel

kontrolné čítanie a korektúry

Daniela KotorováMilan Šturcel

Fotografia na obálke:Karol Urban

Fotografia na poslednej strane:Miroslav Kormoš

www.tamasem.sk

pripravujeme na október...

ROZHOVOR so Slávkou Daubnerovou

PORTFÓLIO ...nielen fotografické

PRÍBEH FOTOGRAFIEHasana Om Hadiho

...a mnoho iného

◄ ◄ späť na obsahwww.tamasem.sk

Čítanie TAMASEM našťastie nič nestojí.

Documents

TAMASEM, september 2009