132
Tataˇ ri na Moravˇ e F.Ad´amek 16. listopadu 2018

Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

  • Upload
    others

  • View
    5

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

Tatari na Morave

F. Adamek

16. listopadu 2018

Page 2: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2

Page 3: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

Obsah

1 Vznik a rozmach tatarske moci 51.1 Cingischan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61.2 Po Cingischanove smrti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71.3 Prıciny vpadu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

1.3.1 Asijska povest . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91.3.2 Slezska povest . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91.3.3 Letopisy Volynske . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101.3.4 Moravska povest . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101.3.5 Rukopis Kralovedvorsky . . . . . . . . . . . . . . 11

1.4 Bitva u Kalky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 141.5 Znovu na Rus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

1.5.1 U reky Siti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 171.5.2 Dobytı Kijeva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

1.6 Tatari do Uher . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 201.7 Evropske pomery v dobe tatarskeho vpadu . . . . . . . . 22

1.7.1 Kartasi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 231.7.2 Kral Vaclav I. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24

1.8 Tatari na uzemı Polska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 251.8.1 Bitva u Lehnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 271.8.2 Vaclav I. s vojskem k Lehnici . . . . . . . . . . . 28

1.9 Morava pred tatarskym vpadem . . . . . . . . . . . . . . 31

2 Uzemnı rozsah tatarskeho vpadu 332.1 Prunik Tataru na Moravu . . . . . . . . . . . . . . . . . 332.2 Moravske cesty a pohyb tatarskeho vojska . . . . . . . . 342.3 Nad prameny a jejich interpretacı . . . . . . . . . . . . . 382.4 Udalosti na hore Kotouc . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

3

Page 4: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

4 OBSAH

3 Hostyn 633.1 Nazev . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 633.2 Basnık Jaroslava Hostyn neznal? . . . . . . . . . . . . . 64

3.2.1 Hora anebo Kopecek . . . . . . . . . . . . . . . . 653.2.2 Chlum a chlumek. . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

3.3 Hostynska tradice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 673.4 Z prehistorie hradiska na Hostyne . . . . . . . . . . . . . 73

3.4.1 Valy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 743.4.2 Archeologicky pruzkum Hostynskych valu . . . . 76

3.5 Kaple . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 773.6 Marianska ucta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 793.7 Rotalovsky obraz . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 803.8 Pramen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 823.9 Poute . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 823.10 Valecna taktika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 833.11 Skreky Tataru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 843.12 Boure u Hostyna . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 853.13 Hroby Tataru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 853.14 Mnozstvı Tataru u Hostyna . . . . . . . . . . . . . . . . 863.15 Osobnı jmena . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 873.16 Tabor — tabor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88

3.16.1 Slovo ”Tabor”ve vychodnıch jazycıch . . . . . . . 91

4 Jaroslav ze Sternberka 934.1 Rodokmen rodu Sternberku . . . . . . . . . . . . . . . . 954.2 Majestat 1661 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 984.3 Potomci Jaroslava Velikeho . . . . . . . . . . . . . . . . 994.4 Manzelka Jaroslava Velikeho . . . . . . . . . . . . . . . . 1004.5 Z udalostı po bitve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1014.6 Umrtı Jaroslava Velikeho . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1024.7 Nahrobek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1024.8 Starı nahrobku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103

5 Porazka Tataru u Olomouce 1055.1 Olomouc v dobe tatarskeho vpadu . . . . . . . . . . . . . 105

5.1.1 Hrad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1065.1.2 Predhradı . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106

5.2 Jaroslav s ceskym vojskem k Olomouci . . . . . . . . . . 1075.3 Lıcenı boju v Rukopise kralovedvorskem . . . . . . . . . 109

Page 5: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

Kapitola 1

Vznik a rozmach tatarskemoci

Tatari byli mongolskym kmenem pobyvajıcım puvodne severne od velkecınske zdi na Zlatem pohorı (Tangnu), na ubocı velkeho Altaje a najihovychod od jezera Bajkalu. Az temer do konce dvanacteho stoletı bylicelkem malym asijskym narodem.

Jmeno je puvodu cınskeho, odvozeno z Tha-tha, Tha-teche, That-se,potupne Sao-thase (smrdutı). Mongol (Mung) znamenalo statny, silny,neohrozeny. V dobe vpadu na Rus a do strednı Evropy prikryl uz nazevTatari jmena mnohych jinych plemen a rodu, ba pod tımto spolecnymoznacenım se skryvaly i nejruznejsı narody, nemajıcı s Tatary nic spo-lecneho; jen podrobenı a soucinnost v tatarskych vypravach odrazily sev nazvu v Asii i v Evrope.

I jmeno Tatari stalo se namitkou v boji proti Rukopisu Kralovedvor-skemu. Dr. Karel Titz napsal, ze vpad 1241 do Polska a do Uher (naMoravu nikoliv) ”provedli Mongolove“. Ne Tatari.

Tyto Mongoly nazyvajı temer vsechny stare prameny ”Tatari“. KralVaclav I. v listech nemeckym knızatum, cısari Fridrichovi II., ke kraliKunratovi IV., stejne je nazyval i rakousky vevoda Fridrich i uherskykral Bela IV. (”barbarska plemena, nazyvana vubec Tatari“), Rogernazyva Batu kralem a panem ”Tataru“, minorita Jordan psal o ”Ta-tarech“ v listu vevodovi Brabantskemu, kvardian minoritu v Kolıne nadRynem pripomnel, ze pred 9. kvetnem 1241 vtrhli ”Tatari“ na Moravu,Moravu pustosili ”Tatari“ (Erben, Regesta I, c. 1034), dominikan Lulian1240 psal z vychodu, ze ”Tatari“ pripravujı vpad do Evropy, papezskyvyslanec Plano de Carpini hovorı o ”Tatarech“, stejne i Marko Polo a nas

5

Page 6: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

6 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

Dalimil mezi vzacnymi zpravami pıse jen o”Tatarech“ atd. Pısen Jaroslavz Rukopisu kralovedvorskeho je take v naprostem souladu s puvodnımia soucasnymi prameny, jestlize hovorı jen o Tatarech. V dobe vpadu doEvropy jednotıcı jmeno uz plne prevladlo.

1.1 Cingischan26. ledna 1155 se narodil v rodine knızete Desukaje (Jisukaje) ve vychod-nım Zabajkalsku pri rece Ono chlapec nazvany Temudzin. Jeho otec padlv boji proti Tatarum, Temudzin vyrustal u chana Wangchana, ktery mudal prostredky k pomste nad Tatary. Temudzin teprve v muznem vekukolem ctyriceti let polozil zaklady k vybudovanı mocneho vojenskehostatu, pevne centralisovaneho. Kde vyjimecne nedoslo k podmanenı po-kojnou cestou, nastupovalo krute vyvrazd’ovanı vladnoucıch vrstev i lidu.Temudzin jiz roku 1190 ovladl 31 plemen, roku 1192 vpadl do zemeSolongu (Korejcu), 1196 podrobil Markity, podmanil Tibet, 1201 sestal panem Mongolu, Turkotataru a kmenu mandzuskych, zvıtezil naddvema mocnymi kmeny Tataru, nad Uvangchanem a Tajangchanem.1203 ovladl bojovne Najmany na Altaji a tehdy vsechny mongolskekmeny ve vychodnı polovici Mongolska uznaly Temudzina svym panem.1205–6 sjednotil zapadnı polovici Mongolska a v 51 letech vladl jiz nadstovkou podmanenych kmenu.

Na rok 1206 svolal Temudzin na brehy hornıho toku reky Ononusjezd (kurultaj) predstavitelu vladnoucıch predaku, knızat, bohatyru abojovnıku. Na shromazdenı vystoupil saman s vyjadrenım: ” . . . at’ znıtve jmeno Cingis . . . Nejvetsı buh prikazal, aby ses zval Cingischan, cısarcısaru a vladar vladaru“. Od te chvıle vstoupil Temudzin pod tımtojmenem do dejin.

Cingischan (Cinggis - chahan, Dzingischan) nenı jmeno vlast-nı, nybrz vladarsky titul. Vyvozuje se v obou castech z cınstiny, v nız

” cheng“ znacı ”pravoplatny“ a ”chahan“ ze starsıho ”qahan“, ”quaghan“– veliky, a ”kuan“ – knıze, ”chuan“ – cısar. Podle Rasıdu d-dina ”cing“ –silny. Erdmann uvadı jeste vyznam ”neohrozeny“. ”Chan“ bylo uzıvanosıreji nacelnıky ”ulusu“ (plemene) prıbuznych rodu.

1207–1209 Cingischan s velkou valecnou mocı dobyl rısi Tangut v kra-jıch hornıho a strednıho toku Zlute reky, kde uchvatil obrovskou korist.1211 se vojska prevalila pres Velkou cınskou zed’, 1213–1215 podlehlaCına, Peking se po dlouhem oblehanı vzdal. Cingischan dal jeste rozkaz

Page 7: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.2. PO CINGISCHANOVE SMRTI 7

vojevudcum Subotaji a Chepe Nyonu k najezdu do rıse Chovaresnu, povıtezstvı pronasledovali zbytky vojsk ku Kaspickemu mori, dobyli naKavkaze Gruzii a zemi Kipcaku mezi Kaspickym morem a rekou Volhoua tım stanuli na pomezı Ruska.

Za dve desıtky let opanoval Cingischan obrovska uzemı Asie od Korejepres severnı Cınu po Indii, Persky zaliv, Kavkaz a k Sibiri. ”Tatrsso“ jestev ”Milionu“ Marka Pola se rozprostıralo od Volhy az k nejvychodnejsıAsii.

Vyboje a ovladnutı byly vyslednicı organisacnıho nadanı, politicko-vojenskych schopnostı Cingischana, ktery uplatnil promyslenou strategii,vytvoril a zavedl nebyvaly vojensky rad, vojska udrzoval v poslusnostitvrdou kaznı, v nicenı dobytych mest a kraju projevoval krutost a suro-vost.

Kdyz proste zijıcı Cingischan roku 1227 zemrel, byl pochovan do zemena hore Burchan - Kaldunu, kde pramenı reka Onon. Perske pramenyupresnujı mısto pohrbu na vrch Jakka Kuruku. Kdyz Cingischan zemrel,jeho synove usmrtili 40 nejkrasnejsıch dıvek z nejprednejsıch rodu, abypanu slouzily v zahrobı. Vedle hrobu Cingischana byli pochovani: synTuluj se svymi detmi Menkechanem (4. chan), Kublajchanem (5. chan)a Arig-Bugojem.

Mısto pohrbu nebylo dosud presne zjisteno; Tatari je neoznacili, abynebyly vyloupeny poklady v hrobe ulozene. Nad mıstem posmrtnehoodpocinku prosluleho Chana sumı dnes huste, neproniknutelne lesy.

1.2 Po Cingischanove smrti

Kdyz Cingischan zemrel, rozdelili jeho synove a vnuci obrovskou rozlohuovladaneho uzemı na ctyri velke dıly. Jeste za zivota Cingischana porobiljeho syn Dzuci rozsahlou oblast mezi rekami Irtysem a Dnestrem a dostalji darem. Ta slula tehdy ”Zlata horda“; byla to zakladna mezi Kaspickymmorem a Volhou v zemi Kipcaku, v nız po Dzucim vladl Cingischanuvvnuk Batu. Odtud podnikali pozdeji Tatari utoky na Evropu.

Roku 1235 byl svolan Cingischanovym synem Ugedejchanem kurul-taj (snem, shromazdenı); bylo usneseno podniknout nove vyboje tremiarmadami:

1. do Koreje

Page 8: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

8 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

2. do Cıny na jih od reky Jangttse Kiangu, kam s armadou meltahnout Ugedejchan

3. do vychodnı Evropy pod vrchnım velenım Batuchana, jemuz bylpodrızen Subedej - Chan.

Tatarska vojska se dala na pochod na jare 1236 z krajin hornıhotoku Irtyse a zapadnı casti Altaje, pronikla Velikymi vraty Asie (uralsko-kaspickymi) v cervnu 1236 stanula na brezıch mohutne reky Volhy. Su-bedej vyhubil temer uplne kamske Bulhary, Batu nicil zeme Polovcu,Burtasu, Mordoyu a Cerkesu v oblasti od Kaspickeho az k Azovskemumori. Rok 1237 zastihl Tatary v jihoruskych stepıch. Vrchnım velitelemvojsk tahnoucıch na zapad v poctu 500.000 bojovnıku byl jmenovan vnukCingischana Batu, syn Dzuciho, chan Kipcacky; jemu podrızeni nacelnıcioddılu: Ordu, Seiban, Tangut, dale Cagatajuv syn Bajdar a vnuk Buri,synove Ugedeje Kujuk a Kadan a bratr Kjulkjan a synove Tuliho Menghua Bedzak.

1.3 Prıciny vpaduDuvody k uskutecnenı krvaveho a loupeziveho proniknutı pulmilionovetatarske armady do Evropy byly ruzne. Predevsım zde byl rozkaz Cin-gischanuv ze zaveru jeho zivota, aby byla pokorena Evropa, ba podro-ben cely tehdy znamy svet a vsechny narody. Cingischan – ”cısar vsechlidı“ – dal k tomu svym nastupcum plnou moc a jeho narızenı melohodnotu zakona. Dalsı slozkou prıciny byl zamer nalezt vhodne uzemı,v nemz by se Tatari mohli trvale usadit a ktere by jim poskytlo dostatecneprostredky obzivy. Na zapade zahy vzniklo presvedcenı o tom, ze takeslo o valku nabozenskou, jejımz konecnym cılem bylo vyvrazd’ovanıma pronasledovanım znicit krest’anske narody Zapadu, ktere se jeste ne-podrobily Tatarum. Po bitve u Lehnice psal kral Vaclav I. nemeckymknızatum: ”Verte, ze Tatari po nicem jinem nebazı, lec zniciti vsechnokrest’anstvo.“ Podobne se vyjadril Ota Bavorsky v listu biskupovi augs-burskemu 11.4.1241. Spolupusobily i duvody politicke. V krajıch mezidolnım tokem Volhy a vychodnımi Karpaty kocoval narod Kumanu (Po-lovcu, Plavcu). Kdyz Tatari pronikli k dolnı Volze, porazili na stepıchu Astrachane kumanska vojska vedena chanem Kot’akem a Kumanypodrobili. Cast Kumanu opustila svou zemi a roku 1239 pozadala o prijetıdo Uher, chtejıc se usaditi. Chan Kuthen krali Belovi IV. slıbil poddanstvı

Page 9: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.3. PRICINY VPADU 9

a pokrest’anenı. Bela usadil je mezi Dunajem a Tisou, veden predstavouzıskanı Kumanu pro krest’anstvı a posılenı svych brannych sil o 40.000jızdnıch bojovnıku. Bela rozhodl bez souhlasu slechty, ktera na snemuzavrazdila chana; Kumani se potom mstili na lidu a majetcıch feudalu.Tatarsky chan Batu vyzval Belu, aby mu vydal jeho poddane Kumany,avsak Uhri posly povrazdili.

Zmınene prıciny tazenı Tataru do Evropy dokladajı soudobe prameny,a jiste vsechny v souhrnu jsou pravdive.

1.3.1 Asijska povestKrome nich zahy vznikla podanı a povesti, ktere sice nepostradajı nekterehistoricke skutecnosti, avsak se vznikem tatarskych vyboju na zapad ne-souvisejı. Predevsım je nutno zmıniti se o ”asijskych povestech“. Do-minikan Julian pri sve ceste po Vychode slysel vypravet o zavrazdenıtatarske knezny v Suzdalu a o nasledcıch tohoto cinu. Napsal o tom bis-kupu v Perugii; dopis byl objeven ve Vatikane, poprve zverejnen 1842,u nas Dudıkem 1855.

V zemi Gotta vladl knıze Gurgutam, jehoz sestra ”po muzsku sipocınala“. Vojensky premohla sousednıho tatarskeho knızete; ten ji za-jal v druhem boji, znasilnil a kazal ji mecem popraviti. Gurgutam protohrozil pomstou a valkou. Tatarsky knıze uprchl k sultanovi v Ornachu,ktereho Gurgutam ve valce premohl, tahl dale a podrobil si rısi Per-skou. Tyto valecne uspechy privedly Gurgutama k myslence ovladnoutvsechna kralovstvı. Zvest o vrazde tatarske knezny v knızectvı v Suzdaluzahy doslo do Rakous, cehoz dokladem jest soucasny pramen v letopi-sech cistercianskeho klastera u Sv. Krıze u Teplic. Spojovat tuto vrazdus vpadem Tataru na zapad nelze, protoze zaklad k nemu dala drıve vuleCingischanova a v dobe vrazdy uz tatarske voje smerovaly na Zapad aGurgutam byl mrtev.

1.3.2 Slezska povestV legende o svate Hedvice, slezske knezne, zakladatelce zenskeho klasteraTrebnickeho, je zaznamenana zvest o tatarske cısarovne, zene Batuchanove;casto slysela o mravech a obycejıch v zapadnıch krest’anskych zemıch,ktere chtela osobne poznat. Batuchan svolil, cısarovna vypravila se s dru-zinou a bohatyry na cestu. Kdyz druzina prisla do slezskeho mesta Stredy,mest’ane cısarovnu a jejı pruvodce zavrazdili a oloupili; jen dve dıvky se

Page 10: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

10 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

zachranily, ktere potom vse sdelily Batuchanovi. Ten chtel se pomstıtkrest’anum, a proto se vypravil s vojskem na zapad do Evropy.

Latinska legenda vznikla v roce 1300, povest je uz v stare legendenemecke tistene v roce 1504 a jejı ozvuky jsou i v historicke lidove pısninemecke. O tuto okolnost oprel dr. Jaroslav Goll svou snahu dokazatpodvrzenost RK; basen o Kublajevne je blızka slezske povesti v tiscıch16. stoletı a rozhodujıcı v te prıcine jest paralela: ”poznat nravov cuziech“v RK a v legende ”slysela casto o mravech a obycejıch v krest’anskychzemıch“ (”sitten und gewohnheiten“). Take tato paralela je jen ozvukempomeru v roce 1886, kdy proti starı RZK vzesla bohata uroda vselijakychdomnenek.

1.3.3 Letopisy VolynskeRoku 1843 v obsahle sbırce ruskych letopisu byl poprve otisten pecıruske archeologicke komise letopis Volynsky (Ypatievsky). Jedna jehozprava z roku 1240 opravuje omyl v ”Jaroslavu“, tykajıcı se Kublajevny.Poprve byla pozornost obracena na letopis Volynsky Arcibysevem, kteryz neho uverejnil 1837 vytah. Nemci skutecne u mesta Stredy (Neumarkt)zavrazdili na konci 1240 nebo na pocatku 1241 cizı kneznu, nikoli vsaktatarskou, nybrz ruskou.

Mezi uprchlıky, hledajıcımi zachranu pred Tatary utekem do Uher,Cech a Nemecka, byl Michal Vsevolodovic, knıze Kijevsky. Kdyz sedozvedel v Halici u svagra Daniela Halicskeho, ze 6. prosince 1240padl Kijev, odebral se se synem Rostislavem ke Kunratovi, knızeti Ma-zovskemu; pred blızıcımi se Tatary odesel dale do zeme Vratislavske. Nastare kupecke ceste pres Vratislav blızil se k nemeckemu mestu Stredamezi Vratislavı a Lehnicı. Nemectı mest’ane celo jeho pruvodu prepadli,pobili komonstvo, uloupili mnoho cenneho zbozı a zavrazdili jeho vnucku.Michal, dojızdejıcı teprve k mestu, hluboce zarmoucen nejel dale, nybrzpred blızıcımi se Tatary vratil se ke stryci Kunratovi Mazovskemu. Ki-jevsky knıze Michal Vsevolodovic byl ded ceske kralovny Kunhuty, chotiPremysla II., ktera byla dcerou Michalova syna, zmıneneho Rostislava.

1.3.4 Moravska povestPoslednı z povestı odduvodnujıcıch tatarsky vpad na Zapad, je povesto hradu Devicky na Palave na jiznı Morave. Dobrodruzna lidova povest

Page 11: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.3. PRICINY VPADU 11

vypravela o trech tatarskych princeznach, ktere provazeny psıckem, ces-tovaly, aby ”videly cizı zeme“ (”die fremde Lande zu sehen“). Prisly ne-poznany do hradu Devına (znam od roku 1222). Stary zamraceny hradnıpan je prijal pohostinne, v bourlive noci vsak je zavrazdil, vcetne psa,aby se zmocnil jejich velikych pokladu. Mrtva tela vyhodil oknem naskalnaty hradnı vrch u lesa, kde se promenila ve skalnate utesy, jakopomnık poruseneho pohostinstvı, volajıcı o pomstu. Teprve po letechbylo oznameno tatarskemu knızeti z rodu zavrazdenych panen, kdy akde skoncily. Proto tatarsky knıze vytahl s velkou vojenskou mocı donası zeme, kterou ohnem a mecem nicil a chtel ji ovladnout. Az se mupostavil smely rek, ktery s malymi vojenskymi silami donutil ho zemiopustit.

Tato velmi rozsırena lidova povest v okolı Palavy spojovala tatarskehoknızete s nejvyssım velitelem 1241 Batuchanem a porazku Tataru u skveleobhajovane Olomouce s osobnostı Jaroslava ze Sternberka.

Teprve 28.12.1818, cıslo 155, prinesl Hormayruv Archiv nemeckypreklad ”Jaroslava“ z RK: ”Von den grossen Kampfen der Christen mitden Tatarn“.

Krome historickeho letopisu Volynskeho shodujı se vsechny zmınenepovesti v predstave, ze podnet k tatarskym vybojum na Zapad vzniklv dusledku vrazd tatarske knezny nebo princezny. Nelze podcenovat aniasijskou povest, zahy znamou i ve strednı Evrope, kam se proto mohlodostat vedomı o zavrazdene knezne. Slezska povest hovorı o zavrazdenecısarovne, zna mısto vrazdy a loupeze (Streda), kdezto letopis Volynskydodava odlisnou historickou podstatu, hovorıcı shodne o Strede, aleo ubite vnucce.

1.3.5 Rukopis KralovedvorskySvym zpusobem vypovıda o techto okolnostech pısen ”Jaroslav“ Ruko-pisu kralovedvorskeho:

......Dluho vlasti nase v mıre biechu,dluho obih mezi ludem ktvese,ne ot vzchoda v zemiech buria vstase,vstase dcere dle taterska chama,juz krestenstı lude pro kamenie,pro perly i pro zlato zabili.

Page 12: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

12 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

Lepa Kublajevna, jako lunauslyse, ze vlasti na zachode,v siechze vlastech luda mnoho zive;otpravi se poznat nravov cuziech.Na nohy tu skoci junov deseti dve deve ku provodu jeje.Nahrnuchu, ceho treba biese,i vsedachu vsi na rucie kone,i brachu se, kamo slunce speje.Jako zora po jutru se sieje,kehdy nad mrkavy sumy vznide,tako se dci Kublajeva chamarozenu i strojnu krasu siese.Obvlecena be vsia v zlatohlave,hrdlo, nadra rozhalena jmiesevencena kameniem i perlami.Diviechu se Nemci krase take,zavidechu bohatstvo jej velım.Strezechu jej puti jeje drahu.Vypadnuchu na nu mezi drevy,zabichu ju i pobrachu sbozie.Kdyz se slyse Kublaj, cham tatersky,ce se sta se dceru jeho drahu,sebra voje se vsech vlastı valnych,tieze s voji, kamo slunce speje.

Basnık teto casti ”Jaroslava“ podminuje vpad Tataru na Zapad vraz-dou tatarske princezny, avsak proti ostatnım povestem pridava radu po-drobnostı. Predevsım hovorı o ”Kublajevne“, dceri tatarskeho ”Kubla-jeva chama“, zavrazdene krest’any – Nemci. Basnık neudava prımo jmenonemeckeho mesta Stredy, nybrz poznamenava, ze Nemci strezili Kubla-jevninu cestu a prepadli ji ”mezi stromy“, tedy mimo mesto v lese. Protipovestem upresnuje pruvodce:” junov deset i dve deve“ a dodava, ze ka-ravana jela na konıch.

Jde tedy o pomerne samostatnou variantu starych povestı, svymzpusobem vysvetlujıcıch prıcinu vpadu Tataru na Zapad.

Page 13: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.3. PRICINY VPADU 13

”Kublaj cham“ v RKPodle udaju ”Kublaj cham tatersky“ a jeho dcera nazvana ”Kublajevna“bylo by mozne se domnıvat, ze basen je vznikem polozena az docasu vlady Kublaje, ktery byl patym velkym chanem v letech 1260–1294. Basnık vzpomına Kublaje a pocatky tazenı na Zapad temito versi:

Kdyz se slyse Kublaj, cham taterskyce se sta se dceru jeho drahu,sebra voje se vsech vlastı valnych,tieze s voji, kamo slunce speje.

Zde je zavazny historicky a casovy nesoulad. Kdyby soustredenı vojska vpad na Rus mel byt spojen jen s osobou ”chama“ Kublaje, potom byk nim nutne mohlo dojıt az po roce 1260, kdy teprve se stal Kublaj

”chamem taterskym“. V dobach prıprav a tazenı na Rus nenı o osobejmenem ”Kublaj cham“ v pramenech ani zmınky a nevyskytuje se v his-torickych pramenech tez behem celeho tazenı na Rus, do Polska, do Slez-ska, na Moravu a do Uher. Nejde jiste o nahodu. Velky Kublajchan z let1260–1294 nenı s tatarskym prunikem na Zapad v zadne souvislosti.

Obtızı, ktere jmeno Kublajovo v basni cinı, byl si vedom uz V. Ne-besky. Jmeno velkeho chana bylo mu dukazem, ze basen vznikla nejmene

”dvacet let po udalostech u Olomouce“. Pripoustel vsak take, ze ” teprvepozdeji do basne se dostalo“, kdyz zobecnelo.

Jednoznacnejsı byl by usudek tehdy, kdyby jmeno ”Kublaj“ bylo vy-hrazeno jedine osobe velkeho chana po roce 1260. Jsou vsak doklady, zetomu bylo naopak. ”Kubila“ slul take praded Cingischana, 1204 vedl Te-mudzin valku s Najmany, v bojıch bojoval Dzumacha, ktery mezi ” ctyripsy“ Temudzinovy zahrnul i ”Kubilaje“, 1206 prikazal Cingischan tomuto

”Chubilajovi“ i jinym ”stale nositi mec a stati pri osobe Cingischanove“.Chubilaj pochazel z mongolskeho kmene Barulasu, jeho jmeno se castoobjevuje v okolı Cingischanove, ktery ho poveril velenım nad ”tisıcem“,rozkazal, aby poroucel ve vojenskych zalezitostech, a poslal ho do poleproti Charluchum atd. Potıze se jmenem ”Kublaj, Kublajevna, Kubla-jevic“ se rozplyvajı cennym svedectvım Marka Pola v jeho ”Milionu“:Kublajchan ”znamena v nasem jazyku pan panu“ (signore dei signori).Kublaj nenı tedy jmeno osobnı, nybrz oznacuje hodnost. Tımtonazvem mohl byti oznacen kazdy ”pan panu“ bez ohledu na svejmeno osobnı.

Page 14: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

14 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

1.4 Bitva u KalkyPo ovladnutı Cıny a Persie Cingischan sloucil tatarska vojska, kterapodnikla prvnı tazenı na Rusko roku 1223. Basnık ”Jaroslava“ vystizneuvadı tyto pocatecnı udalosti versi:

(Cham tatersky)sebra voje se vsech vlastı valnych,tieze s voji, kamo slunce speje.

Knızata ruska usnesla se v Kijeve, ze bude lepe stretnouti se s Tataryv cizı zemi, nezli na sve. Mstislav Halicsky s prednım vojem v poctu tisıcemuzu prebrodil Dnepr, zautocil jızdou na predsunute tatarske straze aporazil je. Shromazdena valecna sıla ruska (vojska Mstislava Kijevskeho)v poctu 80.000 bojovnıku postupovala osm dnı proti Tatarum k Dnepruna Zarub a za rekou do rovin jihoruskych. Tatarska vojska, vedena Subo-tajem, objevila se na rovinach u reky Kalky u Azovskeho more. Zde doslok bitve 16.7.1223. Basnık ”Jaroslava“ byl o techto souvislostechdobre zpraven, jak vysvıta z prıslusnych versu:

Slysechu to krali na zachode (ruska knızata),ez cham speje na ludne jich vlasti,srotichu se druhy ke druhemu,i sebrachu preveliku vojsku,i tazechu polem protiv jemu.Na rovni (se) valnej polozichu,polozichu i chama zde zdachu.

V krvave bitve se vıtezstvı priklanelo k Rusum, pozdeji doslo k jejichporazce. Boj byl ”zly a lıty“, nastala pohroma na knızata ruska, jaka

”nebyla nikdy od zacatku ruske zeme“ (rukopis Trojicky). Velky knızeMstislav Kijevsky na prıvrsı u reky Kalky vybudoval ohradu z kulu,za nız se bil s Tatary jeste tri dny; Tatari ohradu vsak dobyli a lidivyvrazdili. V bitve zahynulo sest knızat, sedmdesat prednıch rytıru anescıslne mnozstvı lidı bylo zabito. Jen kijevskych vojınu padlo kolemdeseti tisıc.

V bitve u Kalky se odrazily a k pohrome ruskych vojsk prispelyruzne taktiky velenı; u Tataru to byly cılevedome, promyslene rozkazy,kdezto u Rusu sice nechybelo srdnatosti, avsak velenı nebylo jednotne,ani pruzne.

Page 15: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.5. ZNOVU NA RUS 15

Denı u Kalky se odrazı ve versıch ”Jaroslava“; boji predchazelozname vestenı tatarskych carodeju, hadacu, kouzelnıku, hvezdaru, po-mocı ”trtı“, ktere vyznelo ve prospech chanovych vojsk. Proto:

vzradova se mnostvie vseho luda (tatarskeho),proknı tece ruce konem svojım,i do rad se voje postavichu.Krestene ni sveti neimechua hnachu bez uma v rady pohans taku pychu, jaku sılu jmechu.Tu se prvy boj v hromadu srazi.Pohany juz mnostvie krest’an hnasei juz by jim byli odoleli . . .Tatare na krest’any luto vyrazichu,tako krupo je po sobe hnachu,ze je jak zver plachy rozprnuchu.

V dobe boju u Kalky svolal Cingischan kurultaj do Asie; jednak bylnucen vojensky zkrotit Cınu, kde doslo k odbojum, a aby narıdil zpusobyrızenı obrovske rıse po sve smrti, jejız prıchod tusil. Na Cingischanuvrozkaz odebrali se na kurultaj od Kalky do strednı Asie Subotaj, Dzebea Chape Noyon i s vojsky. Tım bylo zabraneno dalsımu pruniku na Zapad,k jehoz obnove doslo az roku 1237.

1.5 Znovu na RusPo smrti Cingischana v roce 1227 zvolen 1228 tretı z synu Oktaj (Oge-daj) za Velkeho Chana. Narodil se 1187. Oktaj uzavrel vyboje v Cıne av Persii, behem roku 1236 shromazdil dosud nevıdanou armadu 500.000–600.000 muzu, kterou roku 1237 obratil proti Zapadu. Vrchnım velitelemvypravy stal se nejstarsı Cingischanuv vnuk Batu, pozdeji Rogerem na-zvany ”kral kralu a pan Tataru“; byl vzdelany, rozumny, dobromyslny,ale i prısny a kruty.

Batu z Kipcaku (Zlata horda) zamıril na Polovce, Kalmyky na Volze,po jejich porazce se vojska tatarska objevila v Bulharsku, dobyla arozborila hlavnı mesto, jehoz zrıceniny je dosud videti. Tatari proniklitmavymi lesy v okolı Penzy a Tambova a objevili se na hranicıch knızectvıRjazanskeho.

Page 16: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

16 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

Rjazan, krasne hlavnı mesto knızectvı, byla oblezena. V meste uzavrelse knıze Jurij s rodinou a bojary. Batu obklıcil Rjazan vysokymi naspys nakolım a z nich zacal dobyvat hradby. Pet dnı trvaly boje az 21. pro-since 1237 mesto dobyto, vypaleno, obyvatele byli krute vyvrazdeni bezohledu na vek a pohlavı, zahynul Jurij, jeho manzelka i matka, synove,bojari, duchovnı byli upaleni.

Kolomna. Po dobytı Rjazane zmocnili se Tatari mesta Kolomnyu reky Oky. Zde zranenı podlehl stryc Batuuv Kjulkan; na ruske stranepadl knıze Roman Igorovic, synovec knızete Jurije Rjazanskeho, s celoutelesnou strazı.

Moskva. Od Kolomny Batu zamıril k Moskve, mesto dobyl, vyhubilobyvatelstvo a zajal knızete Vladimıra II, syna Jirıho Vladimerskeho.

Vladimer nad Klazmou se stala po Moskve dalsı tatarskou koristı.Tatari 2. unora 1238 privlekli v Moskve zajateho knızete Vladimıra II.k vladimerske ”Zlate brane“, vyhrozovali knızeti smrtı, jestlize se obrancinevzdajı. Kdyz tato lest nepomohla, dal Batu zbudovat proti hradbamnasypy jako u Rjazane. 6. unora bylo mesto dobyto a nastalo krvepro-litı. Manzelka knızete Jirıho, jejı dcera a vnucka s bojary, biskupem alide uchylili se do chramu, Tatari vyvratili vrata, chram zapalili. Synoveknızete Jirıho (Jurije) Vsevolod a Mstislav statecne se prosekavali tatar-skou zaplavou, byli vsak u mesta zabiti sıpy.

Na udalosti pocınajıcı u Rjazane a koncıcı u Vladimere vztahujı sestrucne verse v ”Jaroslavu“:

Tako Tatere se roznojichu,vz krest’any dan cetnu polozichu,dve kralevstvie sobe podmanichu:stary Kijev i Novy Hrad prostran.

Co je ”Novy Hrad“ v RK?

”Novy Hrad“ poutal pozornost odpurcu i obhajcu RK. Zvlaste odpurcise domnıvali, ze jde o Novograd nad Ilmenskym jezerem, kam vsakTatari nedospeli. Druhy Novohrad, dnesnı Novgorod Seversky, zasenebyl nikdy hlavou kralovstvı. Dalsıho Novohradu ve stare Rusi nebylo.A prece bylo: Vladimer nad Klazmou byla zalozena knızetem VladimıremMonomachem, vladnoucım 1113–1125. Byla hlavnım hradem knızectvı.Roku 1193 vznikl v meste velky pozar, pri nemz vyhorela polovina mesta

Page 17: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.5. ZNOVU NA RUS 17

a 14 kostelu. 1199 znovu zuril velky ohen, jemuz padla za obet’ polovicemesta a 16 kostelu. Po techto pozarech byla Vladimer znovu vy-budovana a proto zvana take Novyj Grad. Take poznamka v ”Ja-roslavu“ ”prostran“ je osvetlitelna: bylo zde ctvero bran (Zlata, Medena,Orinina, Volzska), velky pocet chramu, z nichz 35 lehlo popelem priprvnım pozaru roku 1185.

Jaroslav Goll soudil 1886, ze Novy hrad v RK ”prece Vladimeremnenı“. Odvolaval se na V. Jagice (Archiv fur slavische Philologie V, 175),ktery upozornil, ze ve starych ruskych letopisech mıneno na mıste, zektereho se take o zmene jmena soudilo, ” jen jedna cast mesta“. ”A ta-kovych Novych mest jest ovsem mnoho“, dodal Goll. Jazykozpytec i his-torik zapomneli, ze jen jediny ”Novy Hrad prostran“ byl hlavouknızectvı, cili jak basnık uvadı ”kralovstvı“, ktere Tatari ”sobe podma-nichu“; nemohl ”Novym Hradem“ proto nazvat nektere jine mesto, nybrzpouze Vladimer nad Klazmou.

Goll se vratil k vykladu, ze Novym Hradem jest mınen Velky Nov-gorod, ackoliv toto mesto od Tataru vzato nebylo, a shovıvave dodava,ze tento vyklad o starozitnosti basne by ”neskodil“. Jenze basnık Jaro-slava byl dobre obeznamen s historiı tatarskeho vpadu na Rusi, je s nıv souladu, upınaje se na hlavnı rozhodujıcı udalosti a boje, ve svemzkratkovitem pojetı.

1.5.1 U reky Siti

V roce 1238 doslo u reky Siti (v guberniji Tverske) k boji Rusu s Tatary.Ruska vojska byla porazena, knıze Jirı Vladimersky v boji padl i se svymitremi synovci. Batu zamıril s voji smerem k Velkemu Novgorodu. Priceste Tatari dobyli a vypalili Volok-Kamok, Tver.

Torzok hrad dobyli 5. brezna 1238. K velkemu Novgorodu se pouzepriblızili na vzdalenost 100 verst. Novgorodsko zastihli pripraveno k od-poru, k postupu na Novgorod Tatarum branily tezko prıstupne lesy arozsahle baziny jarnım tanım neschudne.

Tatarska vojska se vratila ke Kozelsku, pevne ohrazene mesto kladlovelmi tuhy odpor, ktery vedl Tamis, jehoz tri synove padli pod sıpy. Napomoc Batuovym vojskum pritahli ke Kozelsku se svymi voji Buri aKadan, potom bylo mesto dobyto a rozboreno; ztratami rozezleny Baturozkazal vyvrazdit vsechno obyvatelstvo. Pri dobyvanı hradu padlo 4.000Tataru, proto byl jimi Kozelsk nazvan ”mestem cernym“.

Page 18: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

18 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

Od Kozelska vratil se Batu za Dnepr do zeme polovecke, do Kumanskana dolnı Volhu a k Astrachani. Odtud Batu vysılal tatarske utvaryk dobyvanı ruskych hradu. Byla vzata mesta Gorochovec a Muromna dolnı Volze.

Cast vojsk preplavila se pres reku Dnepr, oblezeno, zboreno a vydran-covano bylo mesto Perejaslav u Dnepru, nıze pod Kijevem. Dale Tataripritahli k mestu Cernigovu na rece Desne. Obyvatele s knızetem Msti-slavem Glebovicem mesto tvrde hajili, pri cemz mnoho Tataru padlo.Konecne koncem roku 1239 Tatari mesto zapalili a obsadili. Od Cernigovavratila se tatarska vojska zpet k rece Donu, kde ocekavala dojitı posil.Vysvıta to ze zpravy dominikana Juliana, cestujıcıho na Vychode,ktery 1240 podal zpravu, ze se Tatari pripravujı k tazenı naZapad do Evropy, ocekavajıce jeste prıchod vojsk z podrobenechovaresmovske Persie.

1.5.2 Dobytı Kijeva

U Donu shromazdil Batu vojska v poctu 500.000 bojovnıku a zamırilv roce 1240 do jiznı Rusi. ”Plna byla zeme ruska lidu valecneho“, jakpravı letopisy. Cılem byla ”matka ruskych mest“ Kijev. Batu rozdelilvoje na dva dıly a ke Kijevu poslal synovce Menghu, sam zustal v zaloze.

Kijev te doby byl vybudovan na pravem brehu reky Dnepru a tvorilyjej tri dıly: Podolı, Stary Kijev a Pecerska. Stary Kijev cnel na vysine abyl vyhodne opevnen.

Menghu dosel s vojskem k dedine Pesocnij na Trubezi, odkud uvidelKijev. Menghu vyslal dvakrat ke knızeti Michalu Vsevolodovicovi poslys vyzvou ke vzdanı se; poslove vsak byli zavrazdeni. Pred pomstou Men-ghuovou proto uprchl Michal Vsevolodovic z Kijeva do Uher. Knızecıhotrunu zmocnil se Rostislav, potom Daniel Halicsky, ktery velitelem obranyustanovil sveho vojevudce Dimitrije a vratil se do Halice. Kdyz doslyhlavnı sıly Tataru s Batuchanem a ostatnımi veliteli, Batu rozkazalobklıcit a sevrıt Kijev, postavit proti hradbam borıcı stroje, ktere v nichprostrılely prulomy. Pri tuhem odporu obrancu 6. prosince 1240 Tatarivnikli do mesta, ktere zapalili, z korene vyvratili a obyvatele vyvrazdili;na zivu ponechali pouze bojara Dimitrije z respektu k jeho bezprıkladneodvaze a srdnatosti.

V dobe 12.4.1245–9.6.1247 podnikl z poverenı Apostolske stolice cestuk Tatarum a jinym narodum Vychodu minorita Jan de Plano Carpini.

Page 19: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.5. ZNOVU NA RUS 19

Cestoval pres Kijev, o nemz napsal:

”Tatari oblehli tez Kioviji, metropoli Ruska, po dlouhem oblehanı jidobyli a obyvatele vyvrazdili; kdyz jsme prochazeli tımto krajem, videlijsme tam na planıch spoustu lebek a lidskych kostı. Z velikeho, hustezalidneneho mesta nezustalo temer nic.“

Archeolog ceskeho puvodu V. Chvojka zkoumal oblast stareho Ki-jeva; na hore objevil vıce nez 2.000 lidskych koster, 2 mece, zbytky De-sjatinneho chramu a mnoho lidskych koster, lezıcıch na byvalem bojistis Tatary.

Dobytı a znicenı Kijeva Tatary bylo meznıkem v historiiRusi. Tım bylo vyvrcholeno a uzavreno ovladnutı ruskych zemı, ktere sestaly poplatnymi tatarske moci.

O pohrome Kijeva psal 3.7.1241 cısar Friedrich II. krali francouzskemu:

”Vzat a poroben byl Kijev, nejvetsı mesto Rusu“.Pad slavneho Kijeva, s nımz nase zeme mely cile obchodnı a politicke

styky, ohromil a vzrusil obyvatele strednı Evropy. Letopisy ceske k roku1240 uvadejı: ”Veliky strach z Tataru padl na Cechy.“ Naraznıkovymioblastmi se staly po Kijevu nejzapadnejsı ruska a vychodnı polska uzemı.

Basnık ”Jaroslava“ v plnem souhlasu s historiı uvadı i podmanenıdruheho kralovstvı:

dve kralevstvie sobe podmanichu;stary Kijev i Novy Hrad prostran

Dalimil ruskych udalostı vzpomına jen strucne: Tatari ”v RusechKyjova mesta dobychu“.

Jeste v dobe delsıho oblehanı Kijeva odjızdely tatarske oddıly navyzvedne vypravy do krajin zapadnı Rusi. Tatari se objevili az v Lub-line, odkud se vratili ke Kijevu. Batu zamıril od Kijeva k Vladimeriv Cervene Rusi, cestou lstı dobyl hrad Kolodiazyn nad Sluczı. VeVolynsku Tatari oblehli hrad Kremenec, sıdlo knızete Daniela Halicskeho,hrad vsak nedobyli, byl totiz zbudovan na strategicky vyhodne poloze naskalnatem vrchu s prudkymi svahy.

Batuovy oddıly pritahly k hradu Vladimeri, ktery dobyli a vsechnoobyvatelstvo vyvrazdili. Batu zatım rozdelil cela tatarska vojska na trojısamostatna oddelenı:

1. Batu (a Sugotaj, Siban, Buruldaj) s nejsilnejsım oddılem 300.000muzu zamırili na poledne do Halice, potom do Uher. Batu pri tazenıdobyl pevny hrad Halic, jeho obyvatele byli vyvrazdeni.

Page 20: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

20 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

2. Druhy oddıl v poctu 30.000 Tataru tahl pres Podolı do Sedmihrad aMoldavie pod velenım Bochetora, Kadana a Buriho. Jeste v Podolıbylo dobyto tımto proudem Tataru mesto Kamenec, lezıcı asi 20km severne od Dnestru. V Moldavii a Sedmihradech Bochetor aKadan pachali velke ukrutosti. ”Kral“ Kadan dobyl hornı mestoRodnu (Rudna Banja), Bochetor pracoval v povodı Seretu.

3. Tretı dıl tatarskych vojsk poslal Batu smerem k zapadu do Polskapod vedenım Baidara (Paidar), jemuz byli podrızeni Kaidu a Ordu,jeho bratr.

O tomto rozdelenı vojsk na tri oddıly hovorı souveke prameny listyrynskeho palatina Otty z 11.4.1241 a cısare Friedricha II. z 3.7.1241.Dobre byl o nem zpraven Dalimil:

Tatari trmi prameny pojidujedni v Rusech Kyjova mesta dobychudruzı krale uherskeho pobichua tretı vse Polsko zhubichu. . .

1.6 Tatari do UherKdyz Batu zamıril se svymi vojsky ke Karpatum, aby prusmykem vnikldo uherskych rovin, chtel pravdepodobne krome zıskanı sıdelnı oblastitake vyhledati Kumany, ztrestat je a pomstıt zavrazdenı svych poslu.

Do Uher smerovala obrovska valecna moc: 300.000 bojovnıku. Ceskykral Vaclav I. oznamoval, ze vojsko tatarske v Uhrach jest ” cetne a silne“.

Uhersky kral Bela IV. vcas poslal mensı vojsko, vedene palatinem Di-onysiem, zatarasit v Karpatech prusmyk a branit jej. Pocet vojsk vsak ne-byl dostacujıcı, a kdyz se priblızily tatarske voje, zadal Dionysius posily.Avsak do 6.3.1241 Tatari zaseky a zaruby uz zdolali, zapalili, vojenskouobranu znicili. Batu vyslal vpred do Karpat 40.000 muzu se sekerami zaucelem znicenı vsech zaseku a ostatnıch prekazek a proklestenı cest, cozse uskutecnilo. Hlavnı tatarske voje pronikly do Uher dvema prechody:

Zapadnı oddıl se hrnul prusmykem jasinskym (jablonickym), ktery odtech dob sluje ”Tatarske sedlo“.

Vychodnejsı voje pod Subedejem pronikly prusmykem uzockym (Rus-kou branou) na Mukacevo, Uzhorod, Bardejov a Kosice.

Page 21: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.6. TATARI DO UHER 21

12. brezna byl Batu uz na uherske strane Karpat, tehoz dne poraziluherske vojsko palatina Divise Hedervaryho.

V Uhrach nastala mobilisace, kral Bela IV. shromazd’oval vojskak Pesti, kralovnu vyslal do Rakous k vevodovi Bedrichu Bojovnemus prosbou o urychlenou pomoc proti Tatarum; Bedrich se nejen s kon-tingenty vojsk ku posılenı odporu nedostavil, nybrz v nejhorsım udobına pocatku dubna v Uhrach koristil.

Batu urazil vzdalenost od Mukaceva k Pesti za pouhe tri dny, okolısiroko daleko hubil a palil.

Na Smrtnou nedeli 17. brezna pritahl Batu k Vacovu, mestu dobreopevnenemu, dobyl je, vypalil, obyvatelstvo dal zcasti povrazdit, zcastiupalit.

Kral Bela IV. shromazdil pomerne silne vojsko v pevne Pesti azamyslel vytrhnouti proti Batuovi. Batu lstı vylakal uherska vojskaz pevnosti osvedcenou taktikou zdanliveho ustupu; bez rozhodujıcıhoboje ustupoval k vychodu, az u Tokaje na brehu reky Sajo, prıtoku reky,nedaleko slovenskych hranic u dediny Mohi, vojska stanula. Reka Sajotece naprıc rovinou a u Onodu se do nı vleva Hornad. Byl pocatek dubna,Sajo byla rozvodnena, Uhri zaujali vyhodne postavenı, chranene mocalya ohrazenım. Tatari v poctu pres 50.000, taborıcı za rekou, tajne v nocistanoviste opustili, presli pres Sajo brodem a uherska vojska podkovoviteobklıcili. Prvnı utok Tataru byl zlomen, po nem Tatari uzili zapalnychstrel a stroju, vrhajıcıch kameny. V lezenı horely stany a vozy; nastalzde zmatek, az v krute a krvave bitve doslo k rozvratu a casti vojskahledaly zachranu v uteku. Z 65.000 uherskych bojovnıku padlo 56.000,na bojisti ukoncili svuj zivot: ostrihomsky arcibiskup Matej, kalocskyUgolin, rabsky biskup Juraj, nitransky Jakub, sedmihradsky Reinold,kralovsky vicekancler Mikulas, mnoho zupanu a velmozu. Dva dni cestylezeli mrtvı, voda reky Sajo byla zbarvena krvı.

Bela IV. po pohrome u Mohi odjel za kralovnou a kralevicem doRakous, odtud do Zahrebu.

Batu od Sajo privedl vojska opet k Pesti, vnikl do mesta bez od-poru, vydrancoval nechranenou Pest’, vyvrazdil obyvatele a krute poplenilokolnı krajinu.

Ovsem tezke ztraty meli i Tatari. Carpini v relaci o sve ceste doAsie pripomına: vedle pohrebiste tatarskeho cısare, knızat a vznesenychpredaku byl”druhy hrbitov, na nejz pochovavajı zemrele v Uhrach, protozetam jich mnoho prislo o zivot.“

Page 22: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

22 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

Dalimil uherske udalosti shrnul do jedineho svedectvı: druzı Tatari

”uherskeho krale pobichu“.Odbocenı hlavnıho tatarskeho voje v oblasti Vladimere na smer

uhersky uvadı basnık ”Jaroslava“ versem:

Tatare se hnuchu v pravu stranu.

Ulpıvanım na dnesnıch kartografickych zasadach je ztızeno resenıtohoto zahadneho verse. Dle stredoveke orientace znamena ”v pravustranu“ na zapad. Basnık ”Jaroslava“ tedy dobre znal a uzil stredovekeorientace mapy k jihu, majıcı vychod (na mape) vlevo, zapad vpravo.

Vlastnı denı uherske zahajuje basnık skvelym prirovnanım:

Jak mrak crny, kehdy ledem hrozıposuti urody tucnych polıtako by roj slysan ot daleka.

Dale udalosti strucne omezuje na hlavnı rys:

Nalit’ Uhrie v setniny se shlukunalit’ oruzenı s nimi stretnu;a v jesut by chrabrost, udatenstvie,v jesut vse jich drzostne vspieranie.Srazuce Tatare stredem v rady,rozprnuchu vse jich voje cetne,poplenichu vse, ce v zemi biese. . .

Strıdmymi slovy povedena hlavnı historicka skutecnost !

1.7 Evropske pomery v dobe tatarskehovpadu

Odrazily se vyhradne nejen v Uhrach, nybrz i ve Slezsku a Polsku.Odehraval se tehdy prudky zapas mezi cısarem Friedrichem II. a papezemInnocencem IV. Nejvyssı pontifik se snazil uplatnit svou rozhodujıcı mocnad celym evropskym krest’anskym svetem; nemecky cısar zase vzdoro-val tomuto nadvladı. Doslo k nepratelsvı a k obcanskym valkam. Cısarsice projevil Belovi IV. ucast nad osudem Uher, ale pomocı vojenskou

Page 23: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.7. EVROPSKE POMERY V DOBE TATARSKEHO VPADU 23

neprispel. Papez Rehor IX. prostrednictvım opata klastera u sv. Krıze,dominikanu a minoritu v Nemecku vyhlasil krızove tazenı proti Ta-tarum, ale cas vyhlasenı 18.6.1241 byl jiz velmi opozden. Konrad, kralrımsky, vyzval knızata nemecka ke shromazdenı vojsk u Norimberku k 11.cervenci, ale ani druha lhuta k 25. cervenci nebyla dodrzena.

1.7.1 KartasiTatarsky vpad do Evropy byl peclive pripraven a promyslen. Velkouvyhodou a prednostı bylo, ze Tatari meli dobrou vyzvednou sluzbu,dodavajıcı presne zpravy o zemıch a lidu, zkratka o vsem, co mohlo slouzitprıprave tazenı.

Nejdulezitejsım dokladem o techto tatarskych vyzvedacıch je kronikaDalimilova, ktera oproti soucasnym pramenum ma radu podrobnostı:

Leta ot narozenie Jezu Krista milostivehopo tisiucu po dvu stu po ctyrchdcetech druhehoKartasi jdiechu,taterscı spytaci biechu.Na pet’ set tech liudı jdiese,a tento obycej jich biese:klobucky vysoke velmi jmejiechu,rucho kratke a tobolky nosiechu.Vsickni v nohavickach chodiechu,holi dluhe v ruku drziechu;kdyz pıti chtiechu, s breha naklonmo pijiechukdyz chleba prosiechu, ”Kartas boh“ tak mluviechu,pro to jim Kartasi vzdechu. Lomnicstı Kartasa na scıt vzechu.

Ti liudie, kdyz Ryna dojidu,opet’ za se pojidu.Ach, ceskeho nedomyslenie,jich nemudre dopuscenie,ze dachu neznamym liudem po zemi se tulati,svu zemiu dachu komus spytati!Kacı su liudie, bylo jim vzvedeti,skrze svu zemiu bylo jich nepusceti.Na leto Tateri pojidua tremi prameny vnidu.Jako po svem vezde jdiechu,

Page 24: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

24 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

neb spytaci je vediechu.

Nebesky pripomnel, ze podle srovnavacıho slovnıku Petrohradskeho

”kartas“ znamena ”bratr“. Josef Jirecek vychazel z ”kartas boh“ – ”na-stal hlad“. Dr. Boh. Horak uvedl spojenı s bratrem skytskeho kralena tazenı Alexandra Velikeho v Buchare ”Carthasis“, coz souvisı s ta-tarskym vyrazem ”kardashi“ – jeho bratr. Dalsı vyklad uvadı vyznam

”kartas“ – vyzvedac, speh, zved. Krome Dalimila jsou doklady o ta-tarskych zpytacıch na prıklad v listu biskupu parızskemu z roku 1241,take cısar Friedrich II. hovorı o vyzvedacıch v listu krali anglickemuz 3.7.1241 a tez uhersky biskup v breznu 1241, zna je i Ivo Narbo-nensis. V Uhrach tehdy chytili dva tatarske vyzvedace. Ve znaku mestaLomnice nad Popelkou je uveden Tatarın, ktereho tam chytili Kosıkovez rytırske tvrze v Lomnici roku 1232, cımz je potvrzena zprava Dali-milova: ”Lomnictı Kartasa na stıt vzechu“. Znak se zachoval na starempecetidle: na jedne strane na stıtku je muz v kratkem rouchu s tobol-kou, vysokou spicatou cepicı na hlave a s dlouhou tycı v prave ruce; opisS(igillum) illust (ris) de Lomnicz.

V. Novotny radı povesti, ze v letech pred tazenım do Evropy vyslaliTatari vyzvedace az k Rynu mezi ”posetilosti“, jimiz nenı potrebı seblıze zabyvat.

1.7.2 Kral Vaclav I.V udobı vpadu Tataru do Polska, Slezska, Moravy a Uher rysuje sev pramenech vyrazne osobnost ceskeho krale Vaclava I.

Zavcas projevil cılevedomou diplomatickou cinnost, pri nız preklenulruzne prekazky; byl jedinym panovnıkem majıcım na zreteli osudy celetehdejsı zapadnı a strednı Evropy, svazane krest’anskou kulturou. Hnedna pocatku roku 1241 psal okolnım knızatum, vyzyvaje k jednotnemuodporu. Tezkopadne rozhodovanı a uvazovanı na dvorech knızat, kraleKunrata, cısare Friedricha, Ottona Bavorskeho, Jindricha Durynskeho,nebylo umerne pokracujıcımu casu. Koncem unora Vaclav I. vypravilposly k vevodum durynskemu a brunsvickemu s oznamenım, ze je nutnovcas predejıti Tatary, jinak ze zpusobı zkazu; tehdy jiz Vaclav I. sedovedel, ze Tatari hodlajı o Velikonocıch proniknouti do Cech. Kralnarıdil zaroven pripraviti obranu kralovstvı. Hrad Praha byl zpevnen,cesta z Hradu k Vltave zajistena dvema zdmi, opravovany a zesilovanybyly hradby ostatnıch hradu, mest, klasteru, jak dosvedcuje Dalimil:

Page 25: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.8. TATARI NA UZEMI POLSKA 25

kral Prahy zdiu je se hraditi,a s hradu cesty k rece je se zdiu ciniti. . .Tehdy Cechy, Tater se bojiece,neprazdni bychu, hrady ciniece.

Naprıklad v Pameti Pribyslavske z 15. stoletı je zaznam, zetake mesto Pribyslav hradilo se pred Tatary. Do opevnenych mıst bylyshromazd’ovany zasoby pro prıpad oblezenı. Duchovenstvo zucastnilose obrany zeme. Vaclav kazal prechody krkonosske i ostatnı prusmykyzarubami a zaseky zatarasit a posadkami obsadit.

V breznu uzavrel po dlouhem nepratelstvı Vaclav I. mır s Fridri-chem II. Rakouskym, aby vsechny sıly mohl soustredit proti priblizujıcımse Tatarum, vedenym Baidarem, kterı 10. brezna prekrocili polske hra-nice. Ordu velel pravemu krıdlu, ktere se odloucilo od Baidara, a Kaidusmeroval prımo pres Litvu do Pruska; po prechodu Visly z Kujav se spojilu Odry s Baidarem.

1.8 Tatari na uzemı PolskaV zime na prelomu 1240–1241 byla tatarska vojska rozlozena mezi rekamiBugem, Stryjem a Pripetı, chystajıce se k pruniku do rovin polskych,k cemuz doslo na pocatku unora 1241. Tım byly plne vazany vojenskesıly Polska.

Baidar se silnejsım oddılem zamıril do Volyne a Halice. Nejprve do-byl lidnata a bohata mesta Lublın a Zawichost, zpustosil okolı a ob-jevil se pred Sandomerı na Visle, ktera byla dobyta. Za nekolik dnızpustosili Tatari cisterciacky klaster jihozapadne od Sandomere Kopr-zywnici (Koprivnici); do klastera uteklo mnoho duchovnıch i svetskychlidı, ktere Tatari vyvrazdili, zcasti zajali. Tatari dale postupovali k ji-hozapadu na Wislici na Nide, odtud ke Skalbmierzi, kde je ocekavalkralovsky vevoda Vladimır a Pacoslav ze Sandomere s vojskem a pripraviljim porazku. Ochromenı Tatari unikli lesem Stremsı na Rus pro posily;vratili se podruhe k Sandomeri, kde se vojska rozdelila: mensı cast podBaidarem a Kaidu se vypravila pres Leczyci do Sieradska, vetsı dılpod velenım Bedjaja – bogatura zamıril do Krakovska. Posılenı Tatarizastavili se po prechodu pres Czarnou reku u vsi Tursko Wielkie, zdeje ocekavalo polske vojsko, doslo k boji, v nemz male vojsko polske Vla-dimıra krakovskeho bylo porazeno. Tatari sverepe a krute potom radili,

Page 26: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

26 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

rozlili se jako povoden; Vladimır tezce nesl nicenı zeme a lidu, spojilse s Klementem kastelanem krakovskym, Pakoslavem Sandomerskyma kastelanem Jakobem Ratiborovicem a postavili se Tatarum k bojiu Chmelnıka, blıze Sidlova v Krakovsku. Rano 18. brezna byl zahajenboj, az 19. brezna doslou presilou Tatari zvıtezili. Obyvatele zpustosenehokraje zachranovali se do bazin a utıkali na Tatry.

Ze Sandomerska a od Chmelnıka postupovala tatarska vojska vedenaBaidarem Povislım k sıdelnımu polskemu mestu Krakovu, kde se objevili22. brezna. Mesto bylo liduprazdne. 24. brezna Tatari Krakov vydran-covali a znicili ohnem, takze krasne romanske mesto patrilo uz minu-losti. Uchranen zustal pouze chram svateho Ondreje u mesta, do nehozse shromazdili chudobnı a nemocnı obyvatele Krakova; hrdinna obranachram zachovala od zkazy.

Druhy den po zkaze Krakova spojil se zde s hlavnım Baidarovymvojskem oddıl Tataru, oddelivsı se u Sandomere.

Zeme krakovskeho vevody Konrada Mazowskeho a jeho synu bylazpustosena, vojaci a obyvatele vyhubeni.

Z Krakovska tahli Tatari do Slezska smerem k Vratislavi (Wroc-law) udolım Odry. Mosty pres reku byly vcas strhany, tatarske predvojepreplavily se konmo a na vorech nad Ratiborem. Vevoda opolsky a ra-tiborsky Mecislav Kazimırovic prvnı oddıly za rekou nahle prepadl amnoho Tataru pobil; potom vsak pred hlavnım vojem jeho male vojskomuselo uhnout a rychle se soustredit k Lehnici, kde se shromazd’ovalapolska vojska. U Opolı u Odry Tatari porazili hornoslezskeho knızeteMieszka II. a jeho bratra Vladislava a zamırili k Vratislavi.

Vratislav, obyvatele pred Tatary opustili, ponevadz nebyla opevnena;aby se nestala Tatarum oporou, byla zapalena. Na ostrove v rece Odrebyl tezko prıstupny, pevny hrad, v nemz nalezla ochranu cast obyvatelmesta. Anna, sestra ceskeho krale Vaclava I. a manzelka knızete JindrichaPobozneho, odesla spolu s tchynı svou Hedvikou (pozdeji prohlasenouza svatou) a s jeptiskami z Trebnice do pevneho hradu Krosny. Tatarinedobyli vratislavsky hrad, odpoutali se od vyhorelych sutin mesta a2. dubna zaplava tatarskych vojsk hnula se k Lehnici. Baidar povo-lal vsechny mensı oddıly, ktere v ruznych castech zeme pıcovaly a hu-bily zemi. Jen asi 10.000 cetny voj opanoval Skaryszewo. Jiz pred tımbyl nejvyssı vladce Bajdar dobre zpraven o silnem krest’anskem vojskushromazdenem a k boji pripravenem u Lehnice.

Page 27: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.8. TATARI NA UZEMI POLSKA 27

1.8.1 Bitva u LehniceNa rozsahlych rovinach, hodinu cesty od mesta na Dobrem Poli sta-nula proti sobe 9. dubna 1241 krest’anska a tatarska vojska. V celekrest’anskych utvaru stanul vevoda lehnicky a knıze velkopolsky JindrichII. Pobozny, ktery po svem otci Jindrichu I. Bradatem obdrzel velkoucast Slezska a Velkeho Polska.

Pod jeho hlavnım velenım bylo na Dobrem Poli shromazdeno pres30.000 bojovnıku ve ctyrech skupinach:

1. Krizaci svetstı, havıri Goldberstı, zoldneri jihozemstı, jimz velelBoleslav Depoltic, knıze cesky ve vyhnanstvı, a jeho bratr Sobeslav;Boleslav mel ve svem vojsku nemecke rytıre, ktere privedl pruskyvojmistr Soppo. Mezi bojovnıky vynikli templari: 6 bratrı, tri jızdnı,dva ”serzani“ a 500 bojovnıku.

2. Rytırstvo krakovske a velkopolske, jemuz velel Sulislav Krakovsky.3. Rytıri Opolstı, krizaci, reholnı pod velenım Mecislava Opolskeho.4. Vybrana vojska slezsko-polska pod osobnım vedenım knızete Jin-

dricha.

Proti krest’anskym vojskum stalo 150.000 Tataru, jimz velel Bai-dar. Boj zahajil prednı utvar Boleslava Depoltice. Tatari podle taktikypredstırali ustup, aby protivnıka vylakali do rovin a obklıcili. V krvave,uporne bitve krest’anske sıly bojovaly statne a ukaznene. Vıtezstvı dlouhobylo na vazkach, az Baidar poslal do boje cerstve zalohy; dalkova strelbasıpy jako bourne krupobitı pripravila pohromu pro kone i bojovnıky. V ta-tarskem vojsku objevil se praporecnık – kouzelnık, ktery maval velikoukorouhvı s hruznou lebkou, z jejıch ust plal ohen a valil se cerny smolnydym pachnoucı, ze nebylo ani videt. Po zasahu tatarskych posil zacalyrytırske utvary kolısat. Knıze Jindrich byl ranen kopım pod rameno aklesl mrtev, hned za nım zhynul tvrde bojujıcı Stepan z Vrbna z rodustarobyle slechty a nastalo hubenı krest’anskych vojsk.

Zde padli Boleslav a Sulislav. Podle Pulkavy ”malo panov z velikehomnozstvı uslo jest, jinı rytieri i panose vsichni zbiti su byli.“ Mala castvojska zachranila se utekem s Mecislavem Opolskym do hradu Leh-nickeho. Jordan, vikar minoritsky v Cechach a Polsku, udava pocetpadlych 10.000. Carpini dosvedcuje, ze ”mnoho Tataru v Polsku padlo“.Tatari po bitve na bojisti koristili; kazdemu zabitemu ut’ali ucho, jimiz na-plnili devet pytlu, a poslali je velkochanovi do Asie jako dukaz vıtezstvı.

Page 28: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

28 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

Kdyz mezi mrtvymi nalezli telo Jindrichovo (Pobozneho), oloupilije o odev, urızli hlavu, kterou na vysokem kopı nosili a okolo hradebobrancum v Lehnici hrozili, vyzyvajıce k otevrenı brany.

Po odtazenı Tataru s bojiste Slezane objevili zohavene telo knızeteJindricha; vodıtkem byla manzelkou Annou pripomenuta telesna zvlast-nost sesti prstu na leve noze. Telo Jindrichovo bylo pohrbeno v mino-ritskem kostele ve Vratislavi. Historicke udaje o hlave a sesti prstechleve nohy potvrdil archeologicko - antropologicky vyzkum: 24.11.1832byl otevren pod nahrobkem knızete hrob Jindricha, chybela lebka a nalevem chodidle byly kustky sesti prstu.

Poslednı cesky Depoltovec Boleslav byl pohrben v kostele klasteraLubusskeho.

1.8.2 Vaclav I. s vojskem k LehniciV case pred stretnutım na ”Dobrem Poli“ shromazdil kral Vaclav I.ve sve zemi ”v nejvetsım mnozstvı“ a ve ”znamenı krıze“ silne vojskov Praze a okolı. Celkem se z Prahy k Lehnici vydalo 46.000 muzu, z tohobylo 40.000 ceskych bojovnıku a 6.000 nemeckych odencu (list biskupaFrysinskeho biskupu Jindrichovi v Kostnici). Prıtomnost nemeckych bo-jovnıku dosvedcuje Dalimil versem:”Do Cech mnoho lidı z Nemec prijide“(byly to braniborske a saske kontingenty). 7. dubna byla hotovost 46.000muzu na pochodu s Vaclavem v cele do dolnıho Slezska na pomoc knızetiJindrichovi Poboznemu.

Ceska branna moc byla v den bitvy na Dobrem Poli v okolı Pr-zelecz Kamienigorskiej na rozcestı na Lehnici a na Vratislav. KdyzVaclav I. prisel do Marek, vzdalenych den pochodu od Lehnice, obdrzelzpravu o pohrome lehnicke a smrti knızete Jindricha. O techto a dalsıchudalostech psal Vaclav I. krali rımskemu Konradovi:

”Kdyz jiz byli Tatari v Polsku, my s vojskem nasım tak jsmebyli blızko vevody (Jindricha), ze ten den po jeho padu sevsı mocı jsme mohli doraziti k nemu; on vsak, bohuzel, naso radu ani o pomoc nepozadav, dal se s nimi do boje, v nemzzalostne zahynul. My pak to zvedevse tahli jsme valecne dokrajin polskych, chtejıce nazıtrı s bozı pomocı hodnou nad nimivykonati pomstu, Lec, oni seznavse nas zamer, dali se na uteka zenouce se bez prekazky pres reky valne a prudke, uraziliv jedinem dni od rana do vecera 11 mil. . .“

Page 29: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.8. TATARI NA UZEMI POLSKA 29

Proc Tatari vyhnuli se bitve a dali se na utek? Po vysilujıcı bitve naDobrem Poli byli jiste unaveni a rady jejich prorıdly (Carpini: mnohoTataru v Polsku padlo). Priblızilo se velke vojsko Vaclavovo, pripravenek boji, ktere jim nebezpecne zastoupilo cestu, takze s hlavnı mocı nemohliuvazovat k pruniku dale k zapadu. Snazili se proto utekem smerem k Mo-rave k jihovychodu odpoutat se od ceske moci.

Veta o uteku Tataru pred Vaclavovou valecnou mocı v kralove listuma oporu, ba je potvrzena dalsımi historickymi prameny. Predevsım Pul-kavou: ”A kdyz Vaclav, slavny cesky kral, se svym vojskem prispechal,Tatari s Polska utekli“. Dale o tom hovorı Dalimil, ze Tatari predpriblizujıcım se Vaclavovym vojskem ”hned se zdvihli“, a dodava: ”Nebzpytaci byli rekli, nikoho se nebati, krome ceskeho krale. . .“ Vedomıuniku Tataru pred ceskym vojskem bylo u nas jeste rozsırenejsı jizu soucasnıku, jak svedcı Ostrovsky zaltar z konce 13. stoletı.

V. Novotny ovsem nebere na vedomı podstatu tohoto uniku, nybrzjadro povesti vidı takto: ”Vaclav, arci v domyslivem precenovanı sebe,povazoval nebo aspon prohlasoval to za ustup ze strachu pred svou mocı.“

Historickou skutecnostı ovsem zustava, ze Tatari z Dobreho Polerychle utıkali, vyhybajıce se bojum s ceskou kralovskou mocı, ac nebylojineho protivnıka. Vaclav se vratil s vojskem do Cech, aby zemi chranil,svou prıtomnostı na hranicıch cesko-slezskych zabranoval pruniku doCech ve vynikajıcım obrannem polozenı; hory a lesy ceskym vojakumkryly zada a znemoznovaly v utoku Tataru rozvinout uzitı jızdy.

V obeznem listu knızatum nemeckym, danym po Lehnici, kral VaclavI. dosvedcuje, ze ”Tatari. . . jiz stojı na pomezı rıse nası. Zde hodlame sejim oprıti. . .“

Po bitve na Dobrem Poli hlavnı tatarske sıly se obratily smeremjiznım do okolı Otmuchova po jedine ceste sjızdne pro jızdnı vojsko –ceste Kladske. Nebylo pochyb, ze Tatari zamysleli do Cech vniknoutiKladskem. Jiz drıve kral Vaclav I. vyslal do Kladska k ochrane zaru-banych prechodu Vilema ze Skaly s 2.000 vybraneho pesıho lidu a tremisty jızdnych. Ze Tatari stanuli pred Kladskem dosvedcuje Dalimil:

Tateri Polsko zhubichu,az se pred Kladskem stavichu.

Vypad Tataru do Kladska se nezdaril, bylo dobre chraneno; kralVaclav s vojskem stal nedaleko na hranicıch cesko-slezskych. Doslo zdeasi k boji, utok vsak nebyl pro Tatary uspesny.

Page 30: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

30 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

Podle povesti se prece jen male casti tatarskych vojsk podarilo pro-drati se pohranicnım hvozdem; povesti zachovaly se v pomeznım krajinachodskem, upickem a cervenokosteleckem. . .

Predevsım bylo proti Tatarum obnoveno opevnenı v brane u Nachodakterou vedla jedina cesta z Cech do Kladska a dale do Polska; uzkypruchod mezi Brankou a Homolkou byl zatarasen.

Povest, opırajıcı se snad o knızku z roku 1736 v archivu zamkuNachoda, dnes nezvestnou (avsak odvolaval se na ni D. Nyvlt, vrchnıpanstvı nachodskeho), vypravı: Tatari pres hranice kralovstvı ceskehopronikli az ke vsi Sedlonovu (3/4 hodiny cesty na sever od Upice),kde vetsinu obyvatel povrazdili. Upictı zatım v pokracovanı silnice odSedlonova z prıkre skaly (Skalka) pres reku Upu na hlubokou stran ustro-jili ”falesny most“, ktery se zasahem obyvatel zrıtil pod chvatajıcım vo-jem Tataru, z nichz ”nekolik set“ se v Upe utopilo a padem zranilo.Ostatnı Tatari vratili se zpet do Sedlonova, kde zbyle obyvatele vyhubili.

Povestı se vztahem na Tatary je opredena mensı zrıcenina hraduVızmburku nad Havlovickym mlynem na Upe.

Soucastı stareho pohranicnıho straznictvı byly ”pasy“ (latinsky –passus – uzina, uzka cesta, pruchod), zaseky, zaruby a valy. U Police nastare ceste, spojujıcı Policko s Broumovskem, Slezskem a Kladskem, sedosud rıka v ”pasıch“; urbar panstvı Broumovskeho z roku 1677 dodava,ze podle obecne povesti byl tento pas opevnen v cas zahrazovanı hranicceskych proti Tatarum.

Bohuslav Balbın dosvedcuje prıtomnost Tataru u kladske Wartya u Otmuchova na Nise, kde se vyhodne utaborili v oblasti Otmu-chovskeho jezera, odpocıvali a jen plenili okolı. Zdrzeli se zde 15 dnı.Tento oddych byl zpusoben unavou, nebot’ Carpini hovorı, ze ”neuspejı-li stahnou se na deset dvanact dnu“. V ten cas koncil temer mesıc duben.Od Otmuchova presunula se hlavnı tatarska vojska k rece Odre k Rati-boru, kde vsude drancovala a plenila. Na prıklad v Jindrichove zpustosilacisterciacky klaster.

Zde jiz prvnı voje Tataru stanuly u hranic stare Moravy, kterou odSlezska oddelovala reka Pstina. Soustredeny zde byly hlavnı sıly tatarske,mensı oddıly v kvetnu vpadly do Luzice, kterou zpustosily a plenily;a mnoho obyvatel pobily v okolı Mısne; byl ocekavan utok Tataru azdo Durynska a Saska. Svedcı o tom dopis dominikana Bartolomeje bis-kupu Egonu do Brixenu, v nemz je zmınka o prıtomnosti Tataru na hra-nicıch Cech a Saska. O pruniku Tataru do mısenske oblasti hovorı Analy

Page 31: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

1.9. MORAVA PRED TATARSKYM VPADEM 31

Kolınske. Tım nutne byly vazany ceske vojenske sıly, nebot’ vznikla obavaz pruniku do Cech od severu. Proto ceske voje od Kladska vydaly se naobranu severnıho pohranicı pres Trutnov, udolım Nisy a kolem Zitavy.Pobyt krale Vaclava I. zde je dolozen souvekym pramenem, zmınenymiAnaly Kolınskymi, zverejnenymi teprve 1868. 7. kvetna Vaclav I. naHrade Konigsteinu (Lapis regia) zapadne od Zitavy potvrdil upravu hra-nic mezi uzemım zahost’skym a budysınskym. Tohoto presunu ceskychvojsk tyka se zprava Dalimilova:

Kral s svymi na Tatery mimo Zitavu jide.

Casove spadajı tyto udalosti pred a do prvnıch casu vpadu Tataru naMoravu.

Basnık ”Jaroslava“ se o polskych udalostech zminuje versem:

Tatere se v Polsce rozlozichu,

kdezto navazujıcı vers

blıze blız poplenichu vse vlasti,dodrachu se luto k Olomucu.

tyka se plenenı krajin behem tazenı od Otmuchova k hranicım Moravy,prıpadne i dale smerem k Olomouci.

1.9 Morava pred tatarskym vpademCasy, kdy uz bylo ze smeroveho pohybu hlavnıho tatarskeho vojskazrejmo, ze Morava neujde svemu krutemu osudu, zastihly zemi v neutese-nem stavu. Kral Vaclav I. nebyl na Morave, jsa plne zamestnan obranoua politickou cinnostı Cech. Se svym synem a moravskym markrabetemPremyslem byl v prudkych sporech. Nakonec byl Premysl v Praze naHrade uveznen, takze na Morave nebyl nejen markrabe, nybrz ani nikdojiny s vladnı a valecnou mocı. Jakmile pominulo nebezpecı tatarskehovpadu do Cech, zamırila kralovska vojska k hranicım Moravy.

Page 32: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

32 KAPITOLA 1. VZNIK A ROZMACH TATARSKE MOCI

Page 33: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

Kapitola 2

Uzemnı rozsah tatarskehovpadu

2.1 Prunik Tataru na Moravu

Hlavnı tatarska vojska postupovala od Otmuchova a Nisy k Ratiborupo rovinach, majıce vpravo neproniknutelne hory Rychlebske a Jesenıky.Tuto mohutnou hradbu souvisleho pasma hor mezi Ramzovskym sedlema hornım tokem Odry pokryvaly hluboke nepruchodne lesy [139]. Po-hranicnımi pralesy vedly pouze spojovacı cesty mezi Polskem a Moravou.

K Morave v cas tatarskeho vpadu nalezelo Opavsko, Krnovsko auzemı mezi Opavskem a hranicnı rekou Pstinou. Soustredena tatarskavojska od Odry a z rovin zapadne od Ratibore prekracovala Pstinu kon-cem dubna a pronikala na uzemı kmene Holasicu na severnım upatı Je-senıku; strediskem zde byly Holasovice u reky Opavy, kolem nichz bylyrozlozeny dve desıtky obcı.

Holasovice Tatari vypalili, zpustosili a ohnem znicili vesnice, z nichnektere nebyly obnoveny a zanikly, naprıklad Ondrejovice, Lubomerice,Drahule, Nepodikar [41, sv. 38, s. 25, 27] Mestecko Oldrisov se stalojadrem tatarskeho lezenı. Tatari setrvali zde osm dnı pri odchodu pocatkemkvetna. Oldrisov nalezel klasteru Hradisko u Olomouce. Tatari ohnemznicili oldrisovsky klaster s chramem [122, s. 214], [29, VII, 681], [246],[181]. Tehdy zanikl stary nazev Holasovicko a prevladl novy Opav-sko. Po osmi dnech hubenı Holasovicka Tatari pronikali na MoravuKravarskem, ktere take ohnem a mecem nicili; z Kokor lide utıkalido lesu.

33

Page 34: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

34 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

Tatari se v podstate pri postupu do Moravy drzeli starych cest,spojujıcıch obchodne-vyrobnı strediska, mesta, pevnosti, klastery; mimocesty bylo malo mestecek a mest, vabıcıch k vydrancovanı a znicenı.Krome historickych zprav, mıstnıho nazvoslovı Straz, Stanice, Straznyvrch, Strızov atd. urcujı smery starych cest lokality s hromadnymi nalezy.

2.2 Moravske cesty a pohyb tatarskeho voj-ska

Zemepisne rozlozenı mıst spojenych s prunikem Tataru k Olomoucidosvedcuje, ze vojska se vyhnula nepruchodnemu Hrubemu Jesenıku anavazala na prujezdnejsı cesty v Nızkem Jesenıku. Hlavnı napor smerovalovsem k siroke a sjızdne Moravske brane mezi Poodrım a Prerovem.

V Moravske brane mezi Oderskymi vrchy a predhurım Karpat jenızinata prurva, kterou se vine k severu k Baltskemu mori reka Odra.Tudy uz od pradavna prochazela proslula jantarova cesta z Baltu doPodunajı. Na Ostravsko vstupovala od severu pod vrchem Landekemu soutoku Odry a Ostravice, odtud Poodrım a Pobecvım se vinula k Hra-nicım, k Lipnıku nad Becvou, k Brodku u Prerova, Chropyni, na Prerov,Kromerız a Pomoravım do Podunajı. Dulezitym mıstem na stezce bylyna moravske strane Hranice, kde uz v polovine 12. stoletı lezelo sıdliste,poslednı pred hranicnım hvozdem. U Prerova byl brod pres rıcku Olesnici,kudy stara cesta prechazela; podle brodu dostal jmeno Brodek u Prerova.

V oblasti Hranic bylo rozdvojenı: z jantarove cesty odbocovala zdestezka krakovska. Byla to dulezita a slavna spojnice z Kijeva na Kra-kov, Tesın, Mıstek, Jicın, Hranice, Olomouc a do Cech. Druha trasa vedlaVyskovskou branou na Menın a dale do Podunajı.

Na tuto mezinarodnı cestu pronikl z Opavska, Kravarska a Ostravskaa od hornı Odry silny oddıl tatarskych vojsk, prinasejıcı kraji zpustosenı.Pronikl az do Mıstku na brezıch Ostravice, kde byval brod pod soutokems Moravkou. S ochranou prastare cesty je spojen vrch ”Straznice“ (393m) u Strıce, zapadne od Mıstku.

Prıbor byl dalsım mestem Tatary vydrancovanym a zpustosenym[222, I, s. 296-297]. Podle povesti dosud v Prıbore jeste kolujıcı, lezelostare mesto nedaleko na zapade. Obyvatele Prıbora pred Tatary uprchlina kopec Kotouc u Stramberka, Tatari mesto vypalili a znicili; kdyzodtahli a obyvatele z Kotouce se navratili, vystaveli ”pri zboru“ (zbore-

Page 35: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.2. MORAVSKE CESTY A POHYB TATARSKEHO VOJSKA 35

nisti) u reky nove mesto.Od Kotouce smerovala tatarska vojska podel stare slavne cesty (jme-

novana 1215), vedoucı pres Stary Jicın a dale potom k jihozapadu dopomeznıho hvozdu, od Hranic a dovnitr Moravy pres Lipnık, podel rekyBecvy na Prerov.

Stary Jicın byl zastavkou na krakovske ceste z Olomouce do Kra-kova, je vzpomenut 1201 [17, II, cıs. 84,] (List markrabete Vladislava).Tehdy take na vyhodne poloze starojickeho kopce stal zemepansky hrads jedinecnou vyhlıdkou do Moravske brany. O osudech Stareho Jicına zatatarskeho tazenı nenı zprav.

Tatari, opoustejıce rodny kraj Frantiska Palackeho, zamırili z Jicınskazhruba k jihu k rece Becve. Protahli Vlcım hrdlem mezi Pohorilcem (547)a Petrkovskou hurkou (610) u Stranıka, jak povest vypravuje. UdolıBecvy s cestou na Valasske Mezirıcı je chraneno Vysokou strazı (415)u dediny Vysoke a prımo za Becvou kopci Strazky (425) jizne u Jurinkya Strazı (376) u Choryne.

Cesta od Ratiborska sirokym povodım Odry pres Hlucınsko a Bo-humınsko, dale Moravskou branou, byla prıznive schudna a vyhodna protatarske jızdnı utvary a mozno usuzovat, ze proto byla vyuzita hlavnımocı.

Pres Oderske vrchy vedla z Opavy prımo k jihu do Hranic staracesta polska, navazujıcı na spoje z Podunajı k Baltu. Pri teto cestelezela u prechodu pres reku Opavu davno slovanska trhova osada v mısteKaterinek. Na pocatku 13. stoletı markrabe Vladislav Jindrich vedle tetoosady zalozil lokacnı pevne hrazene mesto, jehoz mestska prava bylapotvrzena 1224 kralem Premyslem I. [250].

Opava byla obklıcena Tatary na sklonku dubna, kterı temer celytyden krute plenili Opavsko, ale mesto nedobyli [125, s. 375–6], bylovsak velmi poskozeno — v meste nebyly archeologicky zjisteny sut’ovea pozarove vrstvy, jake naprıklad zanechal tatarsky vpad ve Vratislavi[182]. Zpustoseny kraj a mesto potrebovaly po odchodu Tataru pomoc;proto markrabe Premysl 1247 povolil opavskym vyrocnı ctrnactidennı trha kupce prichazejıcı na trh sprostil myta a cla [17, III, c. 42, s. 71–72].Z Opavy vedla stezka k jihu urodnymi nızinami k Hradci, lezıcımu nauzkem ostrohu, obtekanem Moravicı a Hradecnou. Okolnı hvozd tvorilzde zemskou branu [86], [84, s. 30–32] Strategicky vyhodna ostroznaosıdlena jiz v 9. stoletı; v 11. a 12. stoletı cestu chranil pevny raneromansky hrad, ktery v goticke dobe byl prestaven a opevnenı zdoko-

Page 36: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

36 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

naleno.Roku 1241, kdy starou cestou Tatari pronikli dale k Olomouci, byl

Hradec pravdepodobne znicen Tatary.Jihozapadne od Hradce u reky Moravice u vsi Dolnı Vikstejn cnı na

skalnatem kopci zrıceniny mohutneho hradu, zalozeneho na pocatku 13.stoletı. Podle podanı byl hrad Vikstejn rozboren Tatary 1241 [124],[200]. U Hradce stezka vstoupila do hvozdu Oderskych vrchu, jımzsmerovala na Fulnek, Suchdol, Vrazne, Belotın (Zelena vrata), k Hra-nicım, kde navazovala na cestu do Krakova.

Pri vyustenı stare cesty z Poodrı do udolı reky Moravy byl puvodnezemsky obranny hrad. Zemepansky hrad stal na vrsku a byl obehnanprıkopem a valem. Na kopci stal kostel sv. Jirı. Pod kopcem byla vesPrerov. Tatari tuto ves rozborili a vypalili. Premysl II. roku 1256 listemdanym v Olomouci odskodnil mesto Prerov, ”znicene v dobe vseobecnehopustosenı Moravy“, osvobodil je od vsech danı na dobu peti let a udelilnovemu mestu pravo olomoucke. Puvodne na skalnate vrsine u rekyBecvy bylo hradiste, vzpomenute poprve 1046 mezi prednımi hradyv zemi [24], [35], [146, s. 37], [19, s. 34], [178, s. 31], [35, V, s. 234],[17, III, c. 228, s. 250], [75, s. 444–448].

Na Tatary upomına krasna prerovska povest o zlatem prstenu. Podlenı panna, sirotek z kterehosi pevneho hradu na skale, odvazila se do lesa,kde byla zajata Tatarem, ktery ji unasel na koni. Jejı zoufale bedovanızaslechl zeman Petr, jedoucı na koni pod praporem sveho knızete do bojeproti Tatarum. Petr strelou Tatarına zabil. Dıvka stala se jeho chotı, veznaku meli pul prstenu a na nem strelu. (Na Tatary na Hranicku upomınapodanı, ze tahli pres Hustopece).

Od Prerova tahli Tatari smerem na Olomouc k blızke Rokytnici, kdepry vybudovali opevnene lezenı [178], [146, s. 37].

Na Prerovsku u Libosvar stavala u potoka Libosvarky v mıstech Navalech vodnı tvrz s kruhovou vezı a palisadami. Podle povesti Tatari tvrzdobyli a zapalili po hrdinnem boji posadky. Tezce raneny zeman skocildo plamenu.

Dalsı spojnicı Opavska s Olomoucı byla jesenicka cesta. Vychazelaz Opavy k jihozapadu pres Dvorce do Berouna, kde se vetvila na stezkuvedoucı udolım reky Bystrice do Olomouce a na druhou vetev Rudnoucestou na Sternberk, Last’any a Olomouc. Krnovska cesta vedla z Kr-nova, kde byl take spoj z Opavy, lesnatym horskym uzemım NızkehoJesenıku hlubokymi hvozdy s kamenitou pudou. Byla to bezpecna cesta

Page 37: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.2. MORAVSKE CESTY A POHYB TATARSKEHO VOJSKA 37

opavska, po nız prichazeli kupci z Polska pres Krnov a Bruntal do Olo-mouce [17, cıs. 98, s. 72,] (List Premysla II. z 5.5.1247). Z Krnova sle-dovala povodı reky Opavy a prochazela Bruntalem, strediskem hornickeoblasti Jesenıku. Pred vysazenım mesta bylo slovanskou osadou 2 kmvzdalene Stare Mesto; na navrsı stojı opevneny romansko-goticky kos-tel, obehnany valy, ktery byl 1241 ponicen Tatary [230, roc. 27, c. 2, s.225].

Bruntal byl zalozen v Nızkem Jesenıku na Cernem potoku, na mısteosady vzpomenute poprve ve 12. stoletı. V blızkem okolı byla vydatnaloziska rud zeleznych, medenych, strıbrnych a zlatych. 1213 byla osadavysazena na hornicke mesto markrabetem Vladislavem Jindrichem a 1223dostala magdeburske pravo.

Kdyz Tatari pronikli po krnovske ceste k dobre opevnenemu Bruntalu,mest’ane postavili se na odpor, mesto vsak bylo temer uplne zniceno.Povest pravı, ze Tatari odvlekli zajate hornıky z Bruntalu az na Sibir,kde pry se dodnes zachovaly zbytky jejich narecı.

Vychodne od Bruntalu na spoji do Opavy lezı Hornı Benesov,stredisko dulnıho podnikanı. Benes II., syn Voka I., zete Premysla II.,zalozil mesto, uz pred rokem 1253. K roku 1247 je dolozeno tezenıolovenych rud, strıbra, medi a zeleza. Tatari doly znicili, takze na caszpustly.

Sucha Rudna na Bruntalsku byla podle nejnovejsıch vyzkumu Ustred-nıho ustavu geologickeho z Jesenıku v 13. stoletı strediskem (sachtovyma ryzovnickym) dobyvanı zlata. Byl objeven nejvetsı system starych doluna zlato ve strednı Evrope. Uz pred zemedelskou kolonisacı ve 13. stoletıbylo zde zlato dobyvano v pasmu pres 2 km dlouhem a 80 m sirokem.

Po odchodu Tataru dale k Olomouci nastala v ponicenych mestecha v kraji nouze. Proto markrabe Premysl [17, III, c. 98, s. 72], [42],[104] bruntalskym mest’anum listinou 5. kvetna 1247 povolil, aby po25 let prebırali clo, ktere platı kupci prichazejıcı s Polska pres Krnovk Olomouci, dale aby uzıvali, az se hornictvı opet zacne provozovat,patou stolu benesovskych strıbrnych dolu krome desatku, obojı trvaleaz do doby, kdy zase dospejı ke sve puvodnı hmotne urovni. Premyslodmenil tak bruntalske take proto, ze

”nasi vernı obcane bruntalstı. . . nevahali za nas i za cestnaseho kralovstvı nasadit majetek a zivoty, ac pri vseobecnemzpustosenı nası zeme najezdem Tataru byla jejich obec z nejvetsıcasti znicena a oni sami se dostali do nemale bıdy. . .“.

Page 38: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

38 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

Premyslovou listinou bylo udeleno Tatary zpustosenemu Benesovuhornicke pravo jihlavske.

Cesta Krnovska [38] smerovala z Bruntalu k Berounu, kde splyvalas cestou jesenickou do Olomouce. Temito cestami Moravskou branou apres Jesenıky pronikali Tatari ”jako bourka“ na pocatku kvetna 1241 naMoravu:

blıze blız poplenichu vse vlasti,dodrachu se luto k Olomucu.

(Rukopis kralovedvorsky)

2.3 Nad prameny a jejich interpretacıListin, tykajıcıch se tatarskeho vpadu na Moravu, ktere Bocek otiskls uvedenım ulozenı, mozno opravnene uzıt jako zakladne dulezite pra-meny pro poznanı uzemnıho rozptylu Tataru po Morave.

Kdyz Bertold Bretholz zaradil tyto listiny, svedcıcı o pobytu aradenı Tataru na Morave, mezi ” falsa“ Bockova, domnıval se take, zeuzemnı rozsah jejich pusobenı byl omezen na kraje polozene jen podelreky Moravy, jejıhoz toku se Tatari drzeli [20, s. 62]. Tım chtel zastrıtgeograficko-historicke svedectvı ” fals“. Rozsah vpadu Tataru na Moravuzaroven snızil pouze na nepatrny loupezny vpad.

V utoku na ”Jaroslava“, zejmena na hostynskou udalost a tradici,podniknutem o tri desıtky let pozdeji, bylo Bretholzovo tvrzenı zduraznenoa rozvedeno. Tatari na svem pochodu ”kvapnem a takrka bez oddechu“protahli ”nejspıse porıcım Moravy“, pri tom ”nedoslo nikde snad anik bojum“ a pochod byl ” tak rychly“, ze obyvatele ”o nebezpecenstvınezvedeli, az kdyz jiz davno minulo“ (V. Flajshans).

L. Hosak [60, s. 217] se pozdeji dokonce domnıval, ze tatarskemuvpadu vubec ”se priklada vetsı vyznam nez skutecne mel“, ponevadz

” jsme jeste v zajetı fals Bockovych i Hankovych a stredoveke tradice“.Jednalo se jen o velmi ”rychle“ protazenı Tataru ze Slezska Moravou doUher, takze ”vpadem byl postizen jen nejvychodnejsı kout“ Moravy.

Oldrich Kralık [89] napsal, ze spesny prutah Tataru Moravou doUher zapricinil, ze ”na moravske pude proto ani k zadnemu vyznacnemuboji nemohlo dojıt“.

Page 39: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 39

Jinı historikove naopak byli presvedceni o ”hroznem zpustosenı“ Mo-ravy vubec. F. A. Slavık [162], [112], Vladimır Nekuda: ”provincieSlavicın byla zcela pusta“ [113].

Jihovychodnı Morave prinesl tatarsky vpad ”velkou zhoubu“ a kraje

”pri uherskych hranicıch“ byly ”strasne zpustoseny a vylidneny“ [208]Nicive rozjezdy Tataru po Morave udaly se predevsım v dobe, kdy

tatarska vojska objevila se ”podruhe“ pred Olomoucı [152], tedy az poudalostech hostynskych.

Uzemnı rozsah a zpusob zpustosenı pri techto rozjezdech tatarskychvoju po Morave vysvıtajı ze soudobych pramenu.

Dalimil hovorı, ze Tatari ”vsecku zemiu hubichu“. Pulkava upresnujerozsah na ”polovic zeme moravske“. S tımto poslednım svedectvım jsouv souladu listiny Bockova Kodexu s tradicı zachovane zkazky.

V listech krale Vaclava I. jsou prıme a vyrazne doklady: ”Moravuplenı surove a hrozne“, zpusobujı zde ”nejvetsı a nesnesitelne skody bezustanı, pobıjejı kazdeho bez rozdılu pohlavı, veku a stavu“ i ” zeny a deti“.V listu krali Kunratovi vzpomına Vaclav I. tatarske ”nasilnosti, vrazdya zlociny“ na Morave. — V dopisu uherskeho krale Bely IV. [42], v nemzzadal nemeckeho krale Kunrata o pomoc proti Tatarum, je take zmınkao Morave, kterou z”vetsı casti znicili“, a to”hroznym zpusobem nesmırnypocet lidstva“. Take Roger, kanovnık velkovaradinsky, ucastnık boju s Ta-tary, vı o ”zpustosenı Moravy“ [156].

Palacky velmi cenil doklady, vztahujıcı se k tatarskemu vpadu (listycısare Friedricha II. z 3.7., listy dominikanu a minoritu radovym bratrımz konce cervna 1241), obsazene v dıle mnicha Matouse Parızskeho [127].Listy dominikanu a minoritu uvadejı, ze ”dobrou zemi Moravu pustosıcıTatari jiz vysli odtud do Uher“.

Vsechny listy z dıla Matouse Parızskeho, tykajıcı se Tataru, musımepry posuzovat velmi ”opatrne, je tam rada listu vymyslenych, fingo-vanych, jakych vzniklo pod dojmem tatarskeho vpadu do strednı Evropypatrne velke mnozstvı,“ mını Novotny [125].

Historikove bez vyhrad zamerenı proti RZK stale volajı avolali po pramenech pouze soudobych, a kdyz se objevı, jsouzase ”vymyslene“ a ”fingovane“.

Papez Inocenc IV. vyslal v letech 1245–1247 frantiskana Jana dePlano Carpini s poselstvım do Mongolska k chanu Gujukovi (Kujukovi1246–48). Chan papezi odpovedel: ”Take na to, co pıses ve svych do-pisech, ze totiz udivuje krveprolitı lidı a hlavne uherskych, polskych a

Page 40: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

40 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

moravskych, ti odpovıme jen kratce: tomu uz vubec nerozumıme“.Basen ”De invasione“, nalezena Wattenbachem, dosvedcuje: ”Strach

a hruza, Moravo, te prepadly, nenadaly neprıtel. . . stısnil odevsad, lukema mecem pobil tve silne muze, ve sve krutosti nesetril pohlavı. . . vyjedli,vse cenne rozchvatili a ostatek spalili“ [217].

Pulkava uvadı zpravu, ze Tatari v ”polovici zeme Moravske. . . vevsech i na poli lidi zmordovali jsu“.

Dlugosz zaznamenal o Tatarech:”po Morave dle vule jezdıce. . . pozary,vrazdami a jinymi krızi Moravanum zurili. . .“ [29, VII, k r. 1241], [71, s.54].

S tatarskym vpadem 1241 soudobe a neprılis casove vzdalene pra-meny jsou tedy jednotne v dokladech o plenenı a hubenı obyvatel-stva v polovici moravskeho uzemı. Podle starych svedectvı i tradiceje dolozeno, ze pri svych rozjezdech se Tatari vyhnuli zapadnı a ji-hozapadnı casti Moravy na Vysocine, za rekou Svratkou, tezko proniknu-telnym hornatym Beskydum, Moravskemu Krasu, Moravskotrebovsku atemer celemu vnitrnımu Drahansku. Proto jen v oblasti vpadem dotcenemozno pravem hledati Pulkavovych ”nekolik mest“ a podle listu kraleVaclava I. ”vzacne klastery“, ktere poborili a v ”nichz premnoho mnichuusmrtili“ (Opava, Bruntal, Benesov, Prerov, Litovel, Jevıcko, Hradisko,Zabrdovice, Rejhrad, Predklasterı, Doubravnık).

Jestlize tato mesta zaznamename na mapu Moravy, shledame, zev dobe vpadu Tataru lezela pri starych cestach, spojujıcıch obchodne-vyrobnı strediska. Stejne tomu v Polsku a Slezsku [88]. Toto zjistenıjest okolnostı velmi zavaznou pro posouzenı pravosti ” tatarskych fals“Bockovych, nebot’ existence a smery cetnych moravskych zemskych avnitrozemskych stezek v dobach jejich tisku nebyly znamy a propra-covany. Dale jest zavaznou okolnostı skutecnost, ze Bockova ” tatarskafalsa“ tykajı se jen mest a klasteru v dobe tatarskeho vpadu existujıcıch.

LitovelOlomouc s Litovelı spojovala stezka vychazejıcı z Olomouce pres

Naklo na Litovel, odkud pokracovala na Unicov, Libinu, kolem”Straznehovrchu“ a ”Straze“ (595 m) u Mladonova na Sumperk a dale do Kladska.V bahnitem a lesnatem uvalu zde byl prechod pres nekolik ramen rekyMoravy [58], [17, III, s. 140] (list Premysla II. z r. 1251).

Prvnı zpravy o stare Litovli jsou z let 1212 a 1240 [19]. Kral VaclavI. nazyva r. 1243 ”nasi Litovel (civitas)“, tedy kralovskou trznı, celnı

Page 41: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 41

ves. Tatari Litovel z korene vyvratili a spustosili; lezela na levem brehureky Moravy na mıste nynejsıho Stareho Mesta. Svedectvım o tom jelist krale Vaclava I. z ledna 1243 [17, III, c. 34, s.19], [42], v nemz jezmınka o ”opustenı naseho mesta Litovele po spustosenı Tatary“. Kralrozkazal osadu znovu vybudovati, osadnıky osvobodil od platu, na stavbydaroval drıvı z blızkych zemepanskych lesu v Doubrave. Mezi lety 1253–1267 vedle znovu osazene osady, mezi rameny reky Moravy, na vysokemostrohu z rozkazu Premysla Otakara II. bylo vybudovano nove mesto,zahy opevnene hradbami. Budovateli Jindrichu Epichovi udelil prvnıprivilegium rychtarske [17, IV, s. 349]. (Original listu Vaclava II. z r.1287 v archivu litovelskem c. 1.)

Proti pravosti listiny krale Vaclava I. z r. 1243 vznikl odpor projejı svedectvı o znicenı Litovle. Pocatek ucinil jiz A.V.Sembera [179] doBockovych ” tatarskych fals“: listinu priradil ovsem Bretholz. P. J. Pin-kava proti Bretholzovi pravost listu obhajoval [139] a mel sve duvody;listina chovala se v olomouckem archivu ve starem opise, stylem se uplneshoduje s jinou listinou v temze roce vydanou tymz kralovskym notaremReinbotem, teprve roku 1900 v Ceskem casopise historickem na s. 240zverejnenou [139], takze list z r. 1243 nemuze byti ”padelkem“ Bockovym.Dr. Sebanek vsak trval na nazorech Bretholzovych a o Pinkavovi sevyjadril, ze o obhajobu se pokusil ” duvody neplatnymi“ [174]; domnıvalse, ze Bocek vytvoril ”konstrukci pocatku mesta“, kterou potom doplnil

”celou skupinou fals“. Ze radı k opatrnosti zprava Viktora Pinkavy: ”Li-tovelsky a farnı urad byly az do nedavna ve velkem neporadku. . . mnoholistin z mestskeho archivu se ztratilo, jez zvecnely Wozak v Notizenblattu(Brno 1881) jeste 1881 uverejnoval“. Historik Litovle Jan Smycka [165]na podklade pecliveho rozboru listu Vaclava I. z r. 1243 a jej obsahemdoplnujıcıho listu Vaclava II. z r. 1287, rozhodne trva na pravosti do-kladu z r. 1243, protoze ”nelze logickym rozumovym soudem prijmoutiza pravdepodobne, ze padelatel takoveho listu tolik dumyslu a ostrovtipuby mohl mıti, aby popsany problem historicky tak st’astne byl rozlustil veshode s historickou skutecnostı.“

UnicovNa teze stezce Olomouc – Kladsko je dalsım mıstem Tatary oblezenym

Unicov. Zalozen byl 1213 moravskym markrabetem Vladislavem Jindri-chem [19], byl tam kralovsky purkrabı. Mesto bylo strediskem hornictvıv okolı. Archeologicky vyzkum zachranil doklady o vyrobe zeleznychnastroju a keramiku z doby zalozenı mesta. Roku 1223 udelil ceskou

Page 42: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

42 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

listinou Premysl Otakar I. privilegium na prava [238, 47–48], [84].V listu markrabete Premysla Otakara II. z 13. cervna 1252 prımo

vysvıta, ze Unicov slouzil na obranu zeme proti neprıteli [17, III, c. 165,s. 140], [42], [164]. Podle tehoz listu opevnene mesto Tatari nedobyli, jensilne poskodili a poplenili okolnı vsi; proto Premysl za ”vernost obcanuv dobe oblezenı mesta Tatary, pri cemz mnoho vytrpeli“ a na ”opravumesta najezdem Tataru poskozeneho“ udelil podpory, zejmena duchod amyto v nedalekem Usove. Obyvatelstvo 6 km vzdaleneho Sumvaldu bylovyvrazdeno.

V Litovli odbocovala stezka na Lostice, Mohelnici, Grunu, MoravskouTrebovou s prıpojem na Trstenickou cestu z Cech do Brna. K hraduMırovu na Mohelnicku se pripına povest o jeho zalozenı. V cas ta-tarskeho vpadu ve zdejsıch hustych lesıch byl dvorec zemana Svatose,ktery se synem Rostislavem znicil oddıl Tataru. Knıze daroval cast hraduSvatosovi a ten vystavel hrad a nazval jej Mırov na pamatku mıru,zavladnuvsıho po Tatarech v zemi.

Dalsı stezka, spojujıcı Olomouc s Prahou, smerovala z Olomouceprımo k zapadu na Topolany, pres Tesetice, Strızov (od ”strıci“ – hlıdati,hradiste Svedske sance s rozhledem na celou rovinu olomouckou) doKonice (”konska staj“), pres Brodek, Skrıpov, k vrchu Durane; zde ”nazamku“ vznikl ve 13. stoletı dvorec nebo straz pri ceste, hradisko jeopevneno valem s prıkopem, zalozeno bylo Duranou, manzelkou Oty III.,1140 – 1160. Cesta dosud zde zvana ”na stare ceste“ pokracovala doblızkeho Usobrna, kde byla celnice, z Usobrna prımo na Jevıcko [181],[19, s. 362].

Odtud smerovala k jihozapadu pres Borotın, Drvalovice (vyi”Straz“)kolem ”Straznice“ (435 m) u Kochova ke Kladorubum (”Zastrazı“), doLetovic, odtud k jihu kolem opevneneho ”Hradiska“ do Svitavky (myto).Z Letovic (zamek) odbocovala prımo na zapad pres reku Svitavu doCech podel potoka Kretınky, souteskou u Bohunova (”Zemska brana“)ke Svojanovu na ves Hlasnice a na Policku, kde je vrch ”Hlasnice“. Tato

”zemska stezka“ je dobre dolozena v listine Vaclava I., hlasıcı se k roku1240 [207], [206].

UsobrnoRoku 1087 zalozena ves byla az do vpadu Tataru strediskem zupy

s pravem cla (1145) na ”zemske ceste“ a s hradkem na kopci Du-rane. Po roce 1241 mizı Usobrno z listin, kleslo na malou vesnici. Jepravdepodobne, ze dusledkem tatarskeho vpadu [143].

Page 43: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 43

JevıckoJevıcko bylo zalozeno na mıste slovanskeho hradiste; na predmestı

byly nalezeny zbytky tramovych pevnostnıch konstrukcı z doby slo-vanske. Osada zemepanska na prastare ceste z Olomouce do Cech sepripomına jiz roku 1145, kdy se hovorı o zdejsım clu. Opevneno bylo1225, kdy se stalo mestem [19, s. 362]. Tatari mesto dobyli, uplnezpustosili, vypalili, obyvatelstvo vyvrazdili [143]. 22. zarı 1249 vydal mar-krabe Premysl v Brne rozhodnutı, jımz ”k obnove naseho mesta Jevıcka,nesmırne zniceneho Tatary“ daroval velky les zemepansky u Sebetova[17, III, c.144, s. 114]. List oznacil za Bockovo falsum jiz A. V. Sembera[179] na zaklade ”podezrenı“, ze nelze zjistiti, kde asi lezel ten velky lesPremyslem mestu darovany, o nemz nevı ani list Premysla Otakara II.z roku 1258, kde jsou potvrzeny vysady a statky Jevıcka [17, V, s. 243].Na obranu listu vystoupil B. Dudık [35, dıl VIII, s. 152–153].

Cely prıpad ”osvetlil“ Bretholz, jak se domnıva Sebanek [175], kterytvrdı, ze ”v zrcadle Bockovy pozustalosti se jevı listina jako zrejme fal-sum“, vyrobene po strance stylisticke podle listiny Premysla Otakara II.z r. 1249 pro klaster Sv. Petra v Olomouci, ” jak poznal uz Bretholz“. AniBretholz ani Sebanek vsak neuvazili, ze stylisticke souvislosti jsouv tomto i jinych prıpadech samozrejmym vysledkem puvodulistin z jedne kancelare a stylistickeho zamerenı notare.

Na Boskovicku lezıcı ves Krenovou podle povesti znicili, kostelypoborili a obyvatele vyvrazdili, podobne trpelo okolı Stare Trebovea Stara Svitava byla pry take znicena a lide pobiti [149].

BohunovU Jevıcka stanuli Tatari jiz v pohranicnım hvozdu a pred ”Zemskou

branou“ do Cech. U Letovic se potok Kretınka vleva do vod reky Svi-tavy, jejımz porıcım stezka pokracovala proti proudu k Bohunovu, kdeKretınka ztratila sve jmeno Svojanka; u Bohunovskeho mlyna mezi kopcijest vchod do souvisleho prusmyku zvaneho ”Zemska brana“. Jest to uzkaprurva skalnata v bridlicnatych skalach, jız se prodıra Svojanka, sledo-vana silnicı. Brana byla puvodne cela nahore preklenuta monolitem, kteryasi roku 1793 se zrıtil a roztrıstil. Pred rozsırenım prurvy vylamanımskaly pri stavbe silnice zmizela ze steny rytina Madony a kohouta, k nızse vazala velkomoravska povest.

Podle podanı pri vpadu Tataru jeden oddıl pronikl od Letovic k teto

”Zemske brane“ s umyslem vniknouti do Cech. Obyvatele okolnıch obcıprusmyk v ”Zemske brane“ zatarasili, obsadili a oddıl Tataru odrazili.

Page 44: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

44 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

(Sdelenı spravce a kastelana hradu Svojanova pana Aloise Zivneho.)Z Olomouce do Brna byl stary spoj Vyskovskou branou mezi

Chriby a Drahanskem. Tato cesta je historicky, geograficky i nazvoslovnepodrobne znama [206], [154].

Vedla severne a severozapadne od dnesnı cısarske silnice Brno — Olo-mouc, jedna z prvnıch cısarskych silnic, dokoncena 1727 [185]. V Podolıbyla vzdalena 1 km, v Pozoricıch uz 3 km, ve Vinicnıch Sumicıch 4km, v Dedicıch 2 km, v Pustomeri 1 km, dale smerovala pres Brodek,Prostejov do Olomouce.

Na teto ceste setkavame se s Tatary ve smeru k Brnu severozapadnedo Vyskova poblız Racic. U dediny zvane Jezkovice, k staremu hradisku

”Ve zbitych“, vaze se povest z dob tatarskych. Lid z Vyskovska sepred Tatary uchylil na hradisko jezkovske. Ponevadz lezelo blızko nadrıckou, podle nız byl snadnejsı prıstup do lesnıho hvozdu, uprchlıci nazatarasenem hradisku se obavali, aby hlasem lidı nebo dobytka nebylukryt Tatarum vyzrazen. Proto dobytek zahnali hluboko do lesu a samizachovavali ticho. Mezi uprchlıky byla vsak zena s malym nemocnym aplacıcım dıtetem, ktera vsak odesla z hradiska dale, byla zachycena ta-tarskym oddılem, slıdıcım po uprchlıcıch. Zena roztrpcena na venkovany,ze ji vyhostili z hradiska, a domnıvajıc se, ze si zachova zivot, privedlaTatary k hradisku; ti se zmocnili opevnenı a vsechny vesnicany i s deckemvyvrazdili. Od te doby udrzel se v pameti lidu nazev mısta ”Ve zbitych“(narecım ”ve zbitech“) [241].

BrnoProud Tataru pronikl po olomoucke ceste az k Brnu. Mesto bylo

oblezeno, ale prıstup k nemu ztezovaly obe reky Svratka a Svitava achranily je hradby [17, III, c. 45, s. 69]. O oblehanı Brna svedcı ListinaPremysla Otakara dana v dubnu 1247 pro klaster v Rajhrade, ktery bylpoplenen v dobe ”oblehanı mesta naseho od ukrutnych Tataru“.

ZabrdoviceMoravsky velmoz (komornık brnenskeho kraje) Lev z Klobouk zalozil

na pocatku 13. stoletı u Brna na brehu reky Svitavy premonstratskyklaster [189], [66]. Okolo roku 1238 byla dokoncena vystavba vsechklasternıch budov. Kdyz se k Brnu v cervnu 1241 priblızili Tatari a mestooblehli, premonstrati Zabrdovictı zachranili se utekem za hradby mestaBrna, klaster byl strasnym zpusobem zpustosen, vypalen a ozebracen[23], [35, dıl V, s.236].

Listinne a spisove doklady, ulozene kdysi v bohatem klasternım ar-

Page 45: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 45

chivu, se zachovaly v malem, troskovitem rozsahu; naprıklad dvousvaz-kove rukopisne analy Zabrdovicke, psane v druhe polovine 17. stoletı azdo roku 1710. Cenne doklady a udaje z dob, pocınaje zalozenım klastera,jsou cerpany ze ztracenych archivaliı a tykajı se i mimoklasternıch udalostı.Tatarsky vpad je zde sledovan od vpadu do Ruska, Polska, Slezska azk Olomouci a do Uher.

Sebanek se domnıval, ze ”ozvukem pozdnıch zprav“, ktere Bocek znalprave z Analu Zabrdovickych, je jeho padelany zapis k roku 1241, za-chovan v Bockove pozustalosti:

”1241. V cervnu. Tatari pri oblehanı Brna poborı klasterZabrdovicky a jeho statky a strasnym zpusobem je zpustosı.Viz list Vaclavuv z roku 1243 temuz klasteru“.

Listina krale Vaclava nenı otistena v Kodexu a zaver dr. Sebanka byl,ze mame pred sebou ”opet jedno falsum nezrozene“.

Naprostou ”nespolehlivost a bezcennost“ Analu prokazal uz Bretholz,pravı V. Novotny, ktery proti prıtomnosti Tataru v Zabrdovicıch dodava,ze” tak daleko sotva mohli Tatari proniknouti“ [125]. Opominul skutecnost,ze vzdalenost Olomouc – Brno (70 km) nebyla pro Tatary vubec prekazkou;v Uhrach denne jızda ujela 73 km, jinde v hornatejsı krajine 44 km, v ro-vinach 56 – 65 km, obvykly prunik jızdy trval deset az dvanact dnı bezoddechu, dokonce se prihodilo, ze ujeli za 3 dny 435 km [169].

MalomericeVes, polozena nedaleko zabrdovickeho klastera smerem severnım, byla

soucastı klasternıho majetku; priclenil ji k nemu asi roku 1210 moravskymarkrabe Vladislav Jindrich, bratr Premysla Otakara. Kdyz po ta-tarskem vpadu nastaly potıze, spojene s nakladnymi stavbami klasternıchbudov a chramu, ztencil se majetek klastera i o Malomerice. Prvnı sva-zek Vlastivedy Moravske (vysly v Brne 1891) uvadı tuto zpravu: Roku1241 Tatari vypalili Malomerice a zpustosili. Obyvatele ochuzenı ne-mohli si obydlı vystaveti. Teprve ku konci XIII. stoletı pocaly se cha-lupy na zrıceninach Malomeric staveti. Nad tımto svazkem Vlastivedymoravske rozvazoval Ladislav Hosak [57]. Pocatky dejin autora nelakaly,zprava o zpustosenı Malomeric nenı dolozena. Odkud tedy nad jine povo-lany historik Fr. A. Slavık tak urcitou zpravu cerpal, dovrsuje ji udajemo zastavbe na zrıceninach Malomeric?

Page 46: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

46 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

RajhradJihovychodne od Brna prochazela cesta, spojujıcı Kijevskou Rus a

Krakov (obchodnı stredisko polskeho statu, vedoucı dale Moravskoubranou do povodı Becvy, k rece Morave, Vyskovskou branou, dale podelreky Cezavy do Menına) [205]. Menın byl starou dulezitou krizovatkouobchodnıch dalkovych cest. Na zmınenem spojenı s Krakovem a Polskembyla vybudovana hrazena osada. Z Menına cesta postupovala na Hus-topece, Podivın (hrad u prechodu pres reku Dyji), od Podivına na Sta-rou Breclav [132], odtud na Lanzhot a pres Brodske s prechodem rekyMoravy do Uher. Vyznam obchodnıho strediska v Menıne byl oslabenVaclavem I. roku 1248, ktery povolil biskupu Brunovi prevest menınsketrhy do Zacan, do spravnıho obvodu hradu v Modricıch; zanik nastal1333, kdy narızenım Jana Lucemburskeho vsichni kupci z Rakous muselijeti pres Brno a ne pres Menın.

Do Rakouska smerovala cesta z Brna (brod pres reku Svratku naStarem Brne) pres Modrice (hrad olomouckych biskupu) na Rajhrad,Hrusovany, Pohorelice, Musov, do Mikulova; zde se rozvetvovala, ji-hovychodnı vetev pripojovala se v Breclavi na cestu do Uher, jihozapadnısmerovala do Rakous na Vıden.

Krajina kolem Rajhradu byvala za stara mocalovita, lesnata, protekanarekou Svratkou, avsak byla silne osıdlena. V 9. stoletı zde bylo velkomo-ravske hradiste, jehoz pevnostnı valy jeste v minulem stoletı obklopo-valy rozlohu asi 12 hektaru. Archeologickym vyzkumem bylo nedalekou Rybesovic zcasti prozkoumano soucasne rozsahle pohrebiste s vojen-skou muzskou slozkou a zlatymi a strıbrnymi sperky.

Po padu Velke Moravy hradiste zaniklo; knıze Bretislav r. 1048 zde

”zalozil klaster ke cti sv. Petra a Pavla na pustem hradisti jmenemRajhrad“ [24] 26.11.1048 byl benediktinsky klaster a romanska basilikaslavne vysvecena biskupem Sebırem za prıtomnosti knızete Bretislava advora.

Mezi 800 rukopisu v knihovne (asi 60.000 svazku) je ulozeno pergame-nove Martyrologium, jehoz inkoust zeleny je prımou obdobou inkousturukopisu Zelenohorskeho.

Na pravem brehu polozenou ves, tesne u klastera roku 1234 PremyslOtakar I. povysil na mestecko.

Bocek v Kodexu otiskl listinu z arcibiskupskeho archivu v Olomouci[17, c. 95 s. 69] [42, c. 1166], [35, V, s. 234–235] [127, s. 397], [38],danou Rajhradu markrabetem Premyslem Otakarem I. v dubnu 1247;

Page 47: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 47

v listu je udaj, ze klaster v Rajhrade byl ”v dobe ohrozenı naseho mestaBrna znicen hordami Tataru.“ Proto tım listem take Premysl darovalklasteru rajhradskemu na obnovu uplny vynos myta v Brode a Kuno-vicıch na dobu 5 let. Tato Premyslova listina je od doby Bretholzovypovazovana za Bockovo falsum. Bocek se dovolava originalu v arcibis-kupskem archivu v Olomouci; Bretholz vsak tvrdil [20], ze archiv zadoby Bockovy byl ulozen v Kromerızi a nikoliv v Olomouci, na oboumıstech se nedochoval ani stary opis, tım mene original. Sebanek [177]usuzuje, ze Bockovo odvolanı se na ulozenı listu v arcibiskupskem ar-chivu olomouckem je uz samo o sobe ”podezrele“, ponevadz Bocek takpostupoval ”v nekolika svych falsech“; krome toho pry listina v zrca-dle pozustalosti Bockovy se ” jevı jako falsum“, nebot’ je zde zachovanav Bockove ”konceptnım opise“, obsahujıcım skupinu trı fals a zacateknejake listiny ctvrte. Sebanek predpoklada, ze tu chtel Bocek vyrobitjeste jedno falsum. ”Konceptnı opisy“ jsou podle Sebankovy domnenky

”prve stylisace padelku“. Pokud se tyce Rajhradu, podklada SebanekBockovi myslenku, aby dal pomocı sveho ” falsa“ take rajhradsky klasterzpustositi Tatary, vychazeje pri tom ze zpravy Wekebrodovy [219], [17,III, c. 89, s. 64]. S Rajhradem souvisı list olomouckeho biskupa Bruna,dany na Modricıch [17, III, c. 89, s. 64] v prosinci 1246, ktery dosvedcujenove, druhe vysvecenı klastera. Starsı historikove usuzovali, ze k novemuvysvecenı doslo po znicenı klastera Tatary [36].

Bretholz tuto samozrejmou souvislost popıral. V. Novotny [125] jipokladal za ”podezrelou“, dokonce za ”Bockovo falsum“, ac je zachovanav originale v archivu rajhradskeho klastera (signatura Ag 6), odkud jiotiskl uz Bocek. Proto Sebanek – Duskova: o jejı spolehlivosti ”nemuzebyt nejmensı pochyby“. Bylo zapotrebı peti let, nez byl klaster obyvanıschopny a s chramem znovu vysvecen.

KrtinyLetopisec klastera v Zabrdovicıch, pısıcı peclive analy po polovine

17. stoletı (Annales Monasterii Zabrdovicensis) cerpal cenne zpravy adoklady o starsıch dejinach do roku 1210, ze manzelka zakladatele za-brdovickeho klastera Lva z Klobouk jmenem Richza (Rejcka) zalozilav udolı u Krtin chram a klaster pro reholnice premonstratky. Proslulemısto uz v druhe polovici 13. stoletı bylo polozeno v krasnem udolıu Krtinskeho potoka ve vzdalenosti 14 km od Zabrdovic a stalo se zahystrediskem klasternıch statku ve strednı casti Moravskeho krasu, k nimz

Page 48: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

48 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

prinalezely roku 1237 obce Ochoz, Prosec, Mala Bukovina a Rohy (dnesnezname polohy u Krtin). Listina z roku 1237, uchranena ve farnımarchivu, dosvedcuje, ze Krtiny nalezely zabrdovickemu klasteru.

V letech 1650–1682 za vzdelaneho podporovatele ved a umenı opataBohumıra Oleniuse nastal v Zabrdovicıch zlaty vek a zahajeno studiumfilosoficke a teologicke. Roku 1663 doslo v refektari klastera ke slav-nostnımu odevzdanı dedikacnıho vytisku knihy, kterou z dokladu v ar-chivu, vlastnıho studia a poznanı napsal clen radu Martin AlexanderVigsius a jejız titul znı: Vallis baptismi alias Magnae Dei Matris. (Udolıkrtu nebo-li Krtinske, neboli rozdıly ke cti, pamatce a slave velke ji-nak krtinske matky bozı. . . ) V 1. dılu (60 stran) krome historie klasterav Zabrdovicıch od doby jeho zalozenı popisuje Vigsius Krtiny, jejich po-lohu a kraj (byl ve Krtinach urcity cas fararem), dale hovorı o podi-vuhodnych prırodnıch jevech v krtinskem udolı, zejmena o jeskynıch,pozoroval propadanı a vyver potoka, vznik vypustku spojuje s ”hloubıcısilou vody“, u Macochy tusil spojenı jezırek s Punkvou atd. Nenı tedynadsazkou, jestlize byl Vigsius nazvan prvnım zemepiscem Moravskehokrasu [1]; sedma kapitola 1. dılu dnes velmi vzacne knihy (Univerzitnıknihovna v Brne, ST 1 - 4.798) je venovana pohromam krtinskym,valkam, z nichz prvnı byl vpad Tataru v roce 1240. Vigsius byl dobreobeznamen s prubehem tatarskeho tazenı behem nehoz mecem a ohnemnicili Tatari Rusko, Polsko a Slezsko, odkud vtrhli na Moravu. V prvnımdılu kapitoly pıse:

”vypady cinı az k nasim Krtinam, na chram hazejı pochodne,palı, obyvatele. . . hanebne pobıjejı. Jıma mne hruza, vzpo-menu - li si na tuto valecnou zurivost barbaru. Vsechno jakoblesk sezehli a zasahli. Odesli, ale opetovnymi udery celeKrtiny z jakehosi hnevu bozıho nerknu, ze ponicili, ale po-hubili. Ale tato barbarska krutost zustala nepotrestana jendo te doby, kdy Sternberk, uziv jedinecneho vojevudcovskehodumyslu, ucinil nocnı vypad a zabiv nepratelskeho vudce vlastnırukou, ochromil je a prekonal. Velikost tech tlup nabyla poslezenesmırne pocetnosti a k velkemu prospechu pro Nemeckose prihrnula k Olomouci, spıse z rozmarile zahalcivosti, nezz pravych valecnych pohnutek. Je treba rıci: nejen Hannibalmel sve Kanny a Kapui, ale i tento zdivocely narod mel svouLehnici a svuj Olomouc“.

Dale Vigsius dodava uplne jmeno ” Sternberka“, kdyz ochromil Tata-

Page 49: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 49

ry u Olomouce: ”Jaroslav ze Sternberka“ a ve vecnem ukazateli je odkaz:

”Tatari, 41. Vypalujı Krtiny.“Toto Vigsiovo svedectvı unika dosud soustavne nasim historikum

[216].Novy hradV liechtensteinskem archivu ve Vıdni je ve slozce pozorickeho panstvı

zaznam, podle nehoz Tatari rozborili take Novy hrad u Adamova, kamnenı z vypalenych Krtin daleko (8 km). Tento zapis nemuze se tykatdnesnı zrıceniny hradu, nad jehoz branou je napis z roku 1493; nej-novejsı poznatky stavebne - typove dosvedcujı, ze Novy hrad byl pouzepredsunutym opevnenım Stareho hradu nedaleko Ostrozny, vznikleho jizve 13. stoletı. Dalsı dosud nevyresenou zahadou zustava pomer Starehoi Noveho hradu k blızkemu Certovu hradku, krome toho zustala za mo-hutnym skalnım prıkopem Noveho hradu asi polovina starsıho trojanehovaloveho ovalneho opevnenı, jehoz vetsı cast byla odklizena pri hloubenıprıkopu kolem stavby dodnes zachovane [83], [107]. Nenı tedy vylouceno,ze liechtensteinsky zaznam tyka se starych pevnostnıch fortifikacı, exis-tujıcıch uz v dobe tatarskeho vpadu. O dobytı hradu Tatary, vzniklehouz r. 1160, zminuje se Jindrich Wankel podle zprav starych dejepiscu, aletoto datum je povazovano za neopodstatnene [3].

Klobouky u BrnaStarou spojnicı Brnenska a Menınska k jihovychodu do Uher byla

cejcsko - uherska cesta, smerujıcı ke Slavkovu, odtud do Cejce, Hodonına,Holıce, Sastına, pres Trnavu do Uher [226], [214]. Nasledkem valek bylatato cesta zpustosena, az 1466 Jan Kuna z Kunstatu vymohl na kraliJirım jejı obnovu. Poblız cesty u svahu Zdanickeho lesa lezı Kloboukyu Brna, kdysi hradnı sıdlo zakladatele klastera v Zabrdovicıch Lva z Klo-bouk.

Dobu tatarskeho vpadu zpestrujı dve mıstnı povesti. Kdyz silny oddılTataru vpadl k Brnu, hruza sla pred nimi a kvılenı za nimi. Drıve nezTatari dorazili do Klobouk, muzi odvedli dobytek do okolnıch hlubokychlesu, zeny se ukryly do lochu, umele davno vyhloubenych pod osadou, je-jichz komurky byly dostatecne zasobeny i na nekolik nedel. Tatari nalezliosadu liduprazdnou. Chteli odtahnout, ale spatrili zenu, ktera neopatrneopustila loch, aby se podıvala, zda uz Tatari odtahli. Ti vyzvıdali, kdejsou zeny, dıvky a deti, kdyz se niceho nedopatrali, odjeli a ukryli se podstromy. Zena volala hned do lochu, ze uz jsou Tatari pryc. Zeny a dıvkyvysly z ukrytu, avsak vrativsı se Tatari je pochytali a odvlekli do zajetı.

Page 50: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

50 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

Druha povest hovorı o mensım oddılu Tataru, kterı u Klobouk naStarych horach krmili sve kone krmivem, ktere si privezli s sebou aktere obyvatele Klobouk neznali. Po odjezdu Tataru zustala na zemizrna, z nichz vyrostla a rozmnozila se rostlina, kterou pojmenovali lide

”pohanka“, ”tatarka“, ”mongolka“, ponevadz ji prinesli pohane,Tatari, Mongolove [35, s. 223].

Dolnı VilemoviceDolnı Vilemovice jsou obcı polozenou ve vzdalenosti 10 km jihovy-

chodne od Trebıce. Je to nejzapadnejsı moravske mısto, k nemuz seupına krasna povest o Tatarech. Vlastne o Tatarınovi, kterak se v zemiMoravske narodil a jak moravskou matkou byl pri zivote zanechan. Jakodejiste uvadı povest dvorec, na nemz je dosud neznamy znak, povazovanyza tatarsky, ktery zarucoval nedotknutelnost [95].

V prvnı polovine stredoveku byla Vysocina proslula svym rudnym bo-hatstvım v cele strednı Evrope. Zejmena jakostnı strıbro, avsak i zeleznerudy, zcasti i zlato byly tezeny na mnoha mıstech [255]. Z 13. stoletı jsouzpravy o vydatnych strıbrnych dolech u Deblına uz z roku 1234 a tezbazde potom probıhala po 300 let. Tisnovsky klaster Porta coeli vlast-nil doly na strıbro u Zubrıho, u Olesnicky uz roku 1238. Zelezne rudybyly tezeny u Lazanek (1236) — Bartolomej Paprocky uvadı ve starychdobach doly zlate, strıbrne a zelezne v oblasti kolem Pernstyna.

Je pravdepodobne, ze prave bohatstvı rudnych dolu a plynoucı z nichuzitek privedly roku 1241 Tatary do kraje mezi Tisnovem a Doubravnıkem.

Ze ctyr cest spojujıcıch Brnensko s Cechami byla dulezita ”Libecskastezka“ [258]. Vychazela z Brna severozapadne podel toku reky Svratky,pres Komın, Bystrc, kolem starobyleho hradu Veverı, kolem Kynic Mo-ravskych (”Strazny“) k Veverske Bitysce (”Na strazi“), ke Kurımu (”Za-ruby“, ”Nad zarubou“, ”V strazove“), dale k Lezankam (”Za strazkou“),k Holasicum (”U straznıku“), k Herolticum (”Pod Strazovou“, ”Za Stra-zovou“), kolem Drasova (”Na Strazi“), k Hradcanum (”U stare cesty“)a do Tisnova, brany rudonosne oblasti, jejız vynos plynul do tisnovskehoklastera. V Tisnove se stezka rozdvojovala: jedna vetev smerovala podlerıcky Loucky pres Mezihorı kolem kopcu ”Straznice“ (538 m) a ”Strazna“(548 m), u Strazku(straznı bod na ceste s hradistem na navrsı, kde jednes kostel, ves je poprve vzpomenuta 1239), az prechazela prusmykemLibecskym a pohranicnım hvozdem do Cech. Druha spojnice z Tisnovanavazovala stale dale na Belc na povodı Svratky (”V Zarubech“), pres

Page 51: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 51

Doubravnık, Cernovır (”Pod Vartou“), Nedvedici, Vır, mezi starobylymkostelıkem ”Ostrazkou“ (676 m) na Dalecın, Strahujov, Jimramov a naPolicku.

TisnovVe vzdalenosti jednodennıho soumarskeho pohybu z Brna po libecske

ceste, v malebnem udolı, obklopenem pasmy kopcu a protekanem Svrat-kou, lezı starobyla trhova ves Tisnov.

Ves po zalozenı klastera Porta coeli roku 1233 kralovnou Konstanciıpresla do jeho poddanstvı. Roku 1240 byl Tisnov jiz mesteckem [23, s.430], [184]. 1241 Tatari a 1252 Kumani zle zde radili, Tisnov byl zpustosena vypalen.

Porta coeliZalozenım klastera splnila Konstancie pranı manzela Premysla Otakara

I., koupila Tisnov a na pozemcıch darovanych synem Premyslem vy-stavela nadherny chram a klaster. Pobyvala zde rada. Take zde 6. pro-since 1240 zemrela za prıtomnosti krale Vaclava I. a pohrbena bylav hrobce v klasternım chramu, kde jiz rok lezelo telo syna Premysla.Kral Vaclav I. klaster ”Branu nebes“ vzal pod svou ochranu a byl muvzdy naklonen na zbozne prosby matere nası Konstancie. Podle listinyPremysla Otakara I., dane v Brne roku 1255, kterou Bocek otiskl z ori-ginalu v klastere, zadal Premysl papeze Alexandra IV., aby poplatkybyly i s desatky z cırkevnıch statku zachovany klasteru, ponevadz ” tyzklaster. . . byl nesmırne zpustosen od Tataru, Uhru a Kumanu“ [33], [42].

Dr. Hosak povazuje za ”pochybne“ svedectvı Premyslovy listiny o zpu-stosenı klastera roku 1241 a odvolava se na nedostatek nejakeho do-kladu, ze by Tatari ”pronikli az k Tisnovu“. Doklad zde ovsem jest pravev kralovske listine Premyslove.

Neduverou v pravost byly postizeny dve listiny v Tisnove: z roku1168 dana Vladislavem a z 1214 jejı potvrzenı markrabetem VladislavemJindrichem. Obe [17, I, s. 303], [17, II, s. 65] byly Bockem otistenyz Kodexu tisnovskeho, jsou pry vsak jeho”obratnym padelkem“, ponevadzKodex ”nikdy neexistoval“.

DoubravnıkAsi 11 km dale od Tisnova upouta pozornost belavy mramorovy

pernstynsky kostel ve starobylem mestyse Doubravnıku. Byl zde kos-tel jiz roku 1208 podle pergamenove listiny v archivu mesta Brna, kterouolomoucky biskup Robert se souhlasem krale Premysla Otakara I. a mar-krabete Vladislava vymenil mezi jinym vesnici biskupskou Doubravnık

Page 52: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

52 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

za Turany a Petrovice; zaroven biskup Robert udelil odpustky vsem,kdoz by ve svatek sv. Krıze navstıvili kostel v Doubravnıku [17, II,c. 78, s. 41]. V listine jeste nenı zmınky o klastere.[77] Prvnı zpravao abatysi a konventu v Doubravnıku je v listine Vladislava Jindricha,dane na hrade Veverı 1220, kterou Vladislav na prosbu purkrabıho naDevickach Stepana z Medlova postoupil patronatu kostela v Bystrici nadPernstynem a zaroven potvrdil klasteru vsechny statky, darovane temuzkostelu Stepanem z Medlova a predku jeho. Mezi lety 1208 – 1220 byl tedyklaster v Doubravnıku zalozen Stepanem z Medlova, predkem Pernstynu[17, II, c. 108, s. 360], [42, c. 635].

18.6.1231 papez Rehor IX. vzal klaster pod svou ochranu a 23.2.1233poveril papez biskupa olomouckeho, aby klaster chranil v drzenı a uzıvanıjeho statku [17, III, c. 8].

29.7.1235 udelil klasteru velke privilegium Premysl I. markrabe mo-ravsky, v nemz je uveden klasternı majetek dany Stepanem z Medlova.

1238 listinou olomouckeho biskupa Roberta jsou potvrzeny vsechnykostely, ktere postavil pro klaster v Doubravnıku Stepan z Medlova ajeho synove [77, s. 62], [23].

Tatari roku 1241 doubravnicky klaster znicili; hovorı o tom listinaz mesıce ledna 1243, dana v Brne, jız Stepan, syn Stepana z Medlova,dotoval doubravnicky klaster, ktery byl tehdy jeste v rozvalinach [17,III, c. 35, s. 20]: ”Pro spasu duse sve a svych rodicu i predku, kterızalozili receny klaster“ daroval k jeho vystavenı ves Vır, pole v Olsı,les, vcelıny a louky na brezıch reky Svratky. Spolecny prıbytek panıtrvale slouzıcıch Bohu v Doubravnıku, ” jak je videt, byl uplne znicen azpustosen divokostı a sverepostı ukrutnych psu, jez nazyvajı Tatary. . .“.U Pernstynskeho mramoroveho kostela sv. Krıze dum c. 25 stojı na zdechklasternıch budov, na zahrade byla nalezena stara roubena studne, dumproti hlavnımu vchodu do kostela ma dosud goticky vjezd. Klaster byl1423 vypalen husity a zanikl [17, III, c. 45, s. 20].

Za ”Bockovo falsum“ je povazovana zmınena listina markrabete Vla-dislava Jindricha z roku 1220, kterou je dosvedcena existence klastera.Take listina Stepana z Medlova z ledna 1243, v nız je zmınka o znicenıklastera je pry ”Bockovo falsum“, jak tvrdil jiz Bretholz a posledne iSebanek [174]: po originalu ”nenı nejmensı stopy“ — ”motiv padelku jepruhledny“, ”melo byt dokazano poplenenı doubravnickeho klastera Ta-tary“.

V starsım stredoveku byl zdejsı kraj prosluly mnozstvım dolu, zejmena

Page 53: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 53

na strıbro, zelezo a zlato. Doubravnickemu klasteru patrily strıbrnedoly poblız hradu Pernstyna; kdyz klaster byl r. 1241 s okolnı kraji-nou zpustosen Tatary, Jimram z Pernstyna dul klasternı nasilım zabral.Proto kral Vaclav I. vydal 1243 rozkaz purkrabımu kralovskeho hraduVeverı Jirımu, aby dul Jimramovi odnal a vratil pravoplatnemu majiteli— klasteru v Doubravnıku [141].

RysovVe vzdalenosti peti kilometru zapadne od toku Svratky mezi Tisnovem

a Doubravnıkem u vesnice Skryje na prıkre strani zvane ”Rysov“ stavalhrad stejneho jmena. Dosud se zde rıka ”na Hrade“. Jsou zde prıkopy anaspy, pozustatky hradu, ktery 1398 patril Pernstynum, 1482 byl pusty.Podle povesti byl hrad Rysov ”od Tataru pry poboreny“ [255]. NedalekoTisnovske Nove Vsi je trat’ ”na Straznıku“, v okolı: u Kalu ”pod Straznicı“a ”u hory Strazny“, u Jestrabı Pernstynskeho ”na Strazne“, u Zd’arce ”naStraznicıch“ a u Drahonına”pod Strazovy“, vesmes doklady stredovekychpomeru ochrany kraje a cest.

Kojetın a TovacovskoZ Kromerıze vychazel spoj, smerujıcı pres Kojetın a Nezamyslice

do Vyskova. Podle Precechtela [146, 40] od Olomouce odpoutane castiTataru radily na Tovacovsku a Kojetınsku. Stara povest, kterou znalJ. A. Komensky, zaznamenana ve farnı kronice mesta Kojetına uvadı,ze na ”Podvalı“ u tekoucıho potoka Tatari vyvrazdili obyvatele, jejichzkrev zbarvila vodu, takze potok byl proto nazvan ” ruzovym“. Kojetın byltehdy temer vylidnen.

Stary PlumlovNa vychodnı casti Drahanske vrchoviny, jihozapadne od hradu Plum-

lova, smerem ke vsi Drahanum, jest vybezek zvany Stary Plumlov. Zdestaval kdysi hrad, jehoz spore zbytky mozno dosud v lese zjistiti; podlelidove povesti byl hrad znicen roku 1241 Tatary [75].

Tatar

”Tatar“, ” tatarec“, ” tatarovacka“ jsou slova bezne uzıvana na Hanea Slovacku. ”Tatar“ nebo ” tatarec“ je z proutı vrbovych upletena veli-konocnı mrskacka, jinde zvana karabac, knuta, zıla, pomlazka, slouzıcıchlapcum a devcatum pri velikonocnı ” tatarovacce“.

Vyraz ” tatar“ (i s uvedenymi nazvy ukonu) je puvodu mongolskeho,od jmena Tataru, kterı byli predstavovani s takovymi knutami.

KyjovV Cejci odbocovala z ”uherske cesty“ stezka ke Kyjovu zvana

Page 54: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

54 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

”Brnenka“ — pres Drazuvky (hora ”Strazna“) k Nevojicım, Bucovicıma do Brna. Kyjov byl puvodne vsı, darovanou 1126 klasteru Hradiskou Olomouce. Do tatarskeho vpadu ves vzrostla na mestecko; roku 1248dovolil kral Vaclav I., aby klaster mestecko opevnil, nebot’ velmi utrpelopri vpadu Tataru 1241 [259].

Pri ceste spojujıcı Brno s Olomoucı jsou jeste dve lokality, spojenes tatarskym oblezenım mesta Brna.

ZuranZuran je napadne navrsı jizne u silnice v katastru obce Podolı, asi 10

km vychodne od Brna (kota 269). Na severnım svahu vyvyseniny v ka-mennem ” lomu“ zbudovali granatnıci svemu cısari Napoleonovi z drıvıa slamy boudu, v nız Napoleon prozil poslednı noc pred ” trojcısarskou“bitvou u Slavkova a s kopecku se sirokym rozhledem rıdil 2. 12. 1805 svouvıteznou bitvu.

Roku 1850 majitel pozemku Vaclav Pestic zde oral, pluhem zachy-til kameny, jejichz souvisla vrstva postupovala do hloubky; Pestic usou-dil, ze slozenı kamenu je umele. Na navrsı v roce 1853 sondou pro-nikl do hloubky, kde v 7 m sikmo lezel spuchrely tram, ornamento-vany vyrezavanym pletencovym vzorem, pod drevem byly lidske a konskekosti. Take tri zvlastnı zelezne predmety v podobe vidlic.

V dobe od 9. 8. 1948–1950 bylo mohylovite navrsı Zuran archeolo-gicky soustavne prozkoumano Archeologickym ustavem v Brne [144],[145], [245]. Byly zde odkryty mohutne kamenne konstrukce sevrene kru-hovou zdı, sestavajıcı z kamenu na sebe srovnanych, zvencı lıcovanych.Na konstrukce bylo uzito slepence, vapence a pıskovce, dovezenych zevzdalenosti az 4 km. Ve strednı casti navrsı byly prozkoumany dvarozmerne hroby. Prvnı 5 x 5, hl. 4,5 m byl vyplnen humusovitou hlınou,v nız lezely jednotlive konske kosti a pri stene vidlicovity zelezny predmet,shodny s tremi Pesticem nalezenymi. Jest to hrob, do nehoz sondou Pes-tic pronikl. Vedlejsı druhy hrob 5,5 x 4,2, hl. 5,5 m. V humusovite vyplnilezely kameny, na okraji objevily se jamky svisle pro drevene kuly a zlabypro vodorovne tramce; nad dutym hrobem byl zbudovan dreveny kryt.Po zpuchrenı drev nasyp vyplnil hrob. V zasypu objevovaly se lidskekosti, strepy sklenenych a hlinenych nadob, zlate silne nite a casti slono-vinove schranky, zdobene plastickymi postavami (Kristus a cherubıni).Nenı pochyby, ze oba hroby byly brzy po pohrbech pred sesutım krytuvyloupeny a zbaveny bohateho vybavenı.

Pletencovy vzor privedl na zaklade Pesticovych nalezu dra L. Nie-

Page 55: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.3. NAD PRAMENY A JEJICH INTERPRETACI 55

derleho k myslence, ze v hrobe byl snad pohrben seversky Viking, nedrıve nez v 9. stoletı. Take dr. J. Schanil uvazoval o neslovanske mohyle.Chlumecky dospel k nazoru, ze v tomto prıpade jde o tatarskou mohyluz druhe ctvrtiny 13. stoletı, tedy z doby vpadu Tataru k Brnu. Oje-dinele nalezy byly v jeho ocıch blıze tatarskym hrobum na Vychode, nezpravekym stredoevropskym pamatkam. V zeleznych rozvetvenych tycıchvidel tatarska zezla ci vojenske odznaky.

Nenı pochyby, ze Zuran je ojedinelym jevem v praveke strednı Evrope,z jejıhoz prostredı se jednoznacne vymyka. Jsou zde pozorovany zvyky,ktere se objevujı i u Tataru, naprıklad pohrbıvanı konı i s nacelnıky,uzıvanı hrkacek (zelezne vidlice s prıvesky); nemusely by byti na zavaducasti slonovinovych oblozenı s krest’anskymi motivy v starokrest’anskemprovedenı, ponevadz nadoba cırkevnıho zamerenı mohla pochazet z lou-peze v nekterem klastere. Jsou zde vsak okolnosti, ktere mluvı protitatarskemu puvodu mohyly na Zurani. Predevsım rekonstruovana nadobaz druheho hrobu: stary pratvar slovanskych nadob ”prazskeho typu“ z 5.stoletı n.l. a pozde rımsky skelny material. Lidske kosti z druheho hrobuukazujı bezpecne na zenu asi tricetiletou. Tatari sotva mohli vybudovatobrovsky kamenny kryt cele mohyly a napadne viditelne stavby nadobema hroby, jestlize padle bojovnıky pochovavali do zeme tak, ze anistopy po rovu nebylo. Zuran nemuze byt hrobem u Olomouce padlehoKublajevice, nebo jineho predaka. Podle svedectvı Marka Pola vsichnivelcı chanove z pokolenı Cingischana a kdo byli z jejich pokolenı bylipohrbeni na hore Altaj [142]. Tatari v dobe oblezenı Brna ”meli tabor navrchu Zurani“ [254].

SlapaniceSlapanice jsou polozeny na upatı navrsı Zurane smerem jihozapadnım.

V dobe tatarskeho oblezenı Brna ”mnoho utrpely“.Slova jsou vseobecne znama v krajıch, kudy Tatari podle pramenu,

historie a povestı prosli. Zemepisne rozsırenı nazvu zjistil hudebnı skla-datel Emil Axmann.

” Tatarka“Pravlast obiloviny zvane ” tatarka“ (Fagopyrum tataricum) byla v se-

vernı Cıne, jiznı Sibiri a na stepıch turkestanskych. Starı Slovane ” ta-tarku“ neznali [97]. Podle nazvu u nas, v Polsku, a na Malorusi, tedyv zemıch dotcenych tatarskym vpadem, se vyskyt teto obiloviny i nazvuodvozuje od Tataru, kterı ji sem prinesli.

Dr. Josef Skutil se o techto” tradicıch mongolskych“ v souvislosti s bici

Page 56: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

56 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

” tatary“ a pohankou ” tatarkou“ ”nechce ani zminovat“. Odvolal se nahodnotnou knihu Primuse Sobotky, v nız je doklad, ze pohanka ”bylakrasna princezna unesena Tatary“. Tuto premenu dıvky v rostlinu cerpalSobotka ze skveleho dıla A. Afanasjeva, v nemz jsou shrnuty mytologickenazory Slovanu, v tomto prıpade ruskych. Avsak i zde je rozmnozenıpohanky spojeno s vpadem Tataru na Rus [166], [4].

2.4 Udalosti na hore KotoucVe vzdalenosti 7 km od Prıboru k jihozapadu lezı malebne mesto Stram-berk, u nehoz tesne cnı hora Kotouc, mocne opevnene praveke hradistez udobı popelnicovych polı. O jeho ”tatarskou“ minulost vznikl v le-tech 1933 az 1936 prudky spor mezi odpurci teto tradice dr. JindrichemSebankem a dr. Vaclavem Flajshansem a jejım obhajcem dr. Aug. Neu-mannem. Obe strany vyzvedly vecnou podstatu sporu, v nemz zretelnevystupujı i ruzne zpusoby vedeckeho prıstupu k veci. Zakladem stretnutıbyly snahy potrıt nebo dolozit historickou opravnenost stare povesti, spo-jujıcı Kotouc s vpadem Tataru.

Roku 1660 navstıvil Kotouc kazatel – jezuita Matej Tanner, ktery serozhodl ”pro vzdelanı a rozmnozenı poboznosti“ poutnıku vydati tiskem

”neco obsırnejsıho“. K tomu cıli pozadal spravce panstvı novojicınskeho,aby svolali vsechny ”stare pametnıky“ a vekem sesle obyvatele, ”aby podprısahou a vırou svou“ vyjevili a oznamili, co by o Kotouci vedeli, nebood ”svych predku nekdy byli slejchali.“ V 17. stoletı jezuite prejmenovalinazev Kotouc na horu Olivetskou, potok Belou pod kopcem na Cedrona udolı na Jozafat. Hora Olivetska slouzila okolnım obyvatelum vzdyza utociste; nejvıc prospesna byla v case vpadu ”ukrutnych pohanu –vychodnıch Tataru“ do Moravy. ”Starozitna pamet’ a od predku vzatapovest“ o tomto” cernem vojsku“ vypravela roku 1660, ze mnozstvı vojskanaplnilo ”prostranne a siroke udolı Jozafat, chystajıc se zautociti na Oli-vetskou horu“. Obyvatele v noci prokopali hraze vsech okolnıch rybnıku,vody v udolı zaplavily lezenı, pohane pred zaplavou pospısili k Olomouci.Od toho casu chodıvala na horu procesı nejen od stramberskych, nybrz iod vsech ostatnıch obyvatelu okolnıch panstvı v den NanebevstoupenıPane, ”nebo o tom svatku Tatari od hory Olivetske odtrhli“. Jmeno-vana poboznost ”pres mnoho let. . . v zapomenutı prisla skrze rozlicnakacırstva“. Pout’ na den Nanebevstoupenı Pane byla ”nejslavnejsı. . . odnekolika set let nejstarozitnejsı“.

Page 57: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.4. UDALOSTI NA HORE KOTOUC 57

O povesti vyjadril se dr. Vaclav Novotny [125] ze jest ”vymyslemtendencnıho usilı nızke doby protireformacnı“ a zcela bezcenna. Podledr. Sebanka [175] cela povest o oblezenı Kotouce Tatary je ”umelymvyplodem kombinacnı schopnosti Tannerovy“, ktery si ji ”proste zkon-struoval jako svou hypothesu“. Tannerovou hypothesou vsak nebyla odpredku vzata povest a pod prısahou oznamena o ”ukrutnych pohanech–cernem vojsku“, chystajıcım se zautocit na Kotouc, v cemz zabranilazaplava vod z rybnıku. Nenı take Tannerovym vymyslem polozenı udalostık casu svatku Nanebevstoupenı Pane, kdy na Kotouc ”od nekolika set let“chodıvala potom procesı. Tannerovou nespravnou domnenkou je vrocenık roku 1253.

Casove dalsım zaznamem povesti o Tatarech u Kotouce je zprava F.Czinglera, ktery byl novojickym hejtmanem (1663–1703). Dr. Sebanektvrdil, ze Czingleruv popis Kotouce a udalostı vychazı z Tannerovyknızky, trebaze ji vyslovne necituje [173]. Tento nazor nenı zcela oprav-neny, Czingler ma navıc radu dulezitych udaju, cerpanych z tradice apramenu. Predevsım klade spravneji udalosti k roku 1240. V mıstech ta-tarskeho lezenı byla ves Tamovice, ktera zanikla, zustal z nı jen panskydvur. Nektere rybnıky, jejichz hraze lide prokopali, klade k Zivoticum.Prvnı vı o velikem lijaku v noci pred svatkem Nanebevstoupenı Pane,ktery zpusobil pretekanı hrazı. Po odtahnutı Tataru vlivem zaplav lezenıslıbili lide o vyrocı svatku na pamet’ sveho zachranenı konati pouti;poboznosti se udrzely az do dob, kdy novojictı pani stali se vyznavaciLuthera a nedovolili na Kotouci vykonavati katolicke bohosluzby. Czin-gler nalezl cennou listinu z roku 1535 se svedectvım o nasilnem rozehnanıucastnıku tehdejsı poboznosti a jejı original odevzdal konviktu.

Dr. Sebanek spojoval vznik umele povesti s Tannerem, ktery ji proste

”zkonstruoval“. Palacky [127, s. 393] byl presvedcen, ze jde o povestlidovou, v 17. stoletı pouze fixovanou. Beck tvrdil, ze povest zila v lidujiz pred druhou polovinou 17. stoletı [12, s. 22] V. Flajshans usoudil, zetato lokalnı povest pochazı ”asi opet z tatarskych najezdu roku 1663“.Take J. Mikulka [108, s. 151] hovoril jeste roku 1963: povest ”pochazı azze 17. stoletı“. Prvnı zapis povesti vsak nenı udanım doby jejıho vzniku.

Dr. Aug. Neumann [119, 256] se naopak vyjadril, ze povest o Ko-touci ”ma historicky podklad“, opıraje se o zavazne prameny. Predevsımuvedl z jezuitskych annuı za rok 1660 citat o obnove stare a zapome-nute jiz poboznosti a pouti. Sebanek [173] vazil tuto zpravu ”velmi opa-trne“ a nanejvys pripustil, ze z nı prosvıta vedomı, ze na Kotouci ”kdysi

Page 58: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

58 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

nejaka poboznost byvala“, ovsem bez navaznosti ”na pamatku jakehokolivvıtezstvı“. Neumannem uvedeny citat nelze odbyvati osamocene, nybrznutno posuzovati jeho prukaznost v ramci ostatnıch pramenu; o obnovenıpoutı a poboznostı hovorı Tanner k roku 1647 a vysvıta to i z vyrokuubrmanu z roku 1535 u Czinglera.

Toho roku byly totiz nasilım znemozneny poboznosti a rozehnanipoutnıci na Kotouci [35, dıl V, s. 228], [221, III, s. 165]. Wolny mınil, zejde o poslednı pout’ od roku 1241 kazdorocne konanou. Roku 1533 bylorozdeleno panstvı jicınske na zbozı starojicınske, ktere pripadlo Vilemovize Zerotına a na zbozı novojicınsko – stramberske, jehoz majitelem sestal Bedrich ze Zerotına [221]. Oba bratri zili v nesouladu a v nesvor-nosti. Vilem byl katolık, kdezto Bedrich patril mezi horlive cleny JednotyBratrske. Bedrich vystupoval tvrde proti katolıkum, zakazal obrady ka-tolicke na svych statcıch, mezi nimi poute na Kotouc. Farar starojickyv prıslusnou nedeli 1535 pres zakaz vedl poutnıky na Kotouc, procesıvsak bylo nasilım rozehnano lidmi Bedrichovymi. Farar prıpad zazalovalzemskemu soudu, avsak podle zpravy ve vyroku ubrmanskem z 11. srpna1535 pani u soudu nalezli, ze Bedrich byl v pravu, ponevadz knez panaVilema pres vuli pane Bedrichovu na grunt jeho sel [201].

Uz davno, naprıklad v Kronice novojickeho syndika Jana Neusserav roce 1727, byla udalost vykladana v souvislosti se zakazem starychpoutı; Sebanek [173] naproti tomu hovorı o ”velmi smele“ kombinaci,o ucelu cesty fararovy na Kotouc mohou byt vysloveny ruzne domnenky.Sebanek pripoustı jen, ze cesta souvisela”s nejakym ukonem nabozenskym“.Sebanek utvoril dalsı domnenku: ponevadz v listine o poutıch ”nenı nic“,rozhodl, ze ”vysvetlenım jedinym“ udalostı 1535 je ”chozenı s krızi“ dopolı ”za zdar urody“, jaka jsou dolozena r. 1507 ve Fulnece. Byly to pryaz jezuite, kterı zavedli ”pout na Kotouc na den Nanebevstoupenı. . .“.

Neumann odborne namıtl [120], ze chozenı s krızi je ”zhola nemozna“Sebankova ”domnenka“. V ritualech vsech dob a cırkevnıch provinciı jsoupoboznosti krızovych dnu polozeny pouze na prvnı tri dny v tydnu predNanebevstoupenım a nikdy na tento svatek. Prosebna procesı o krızovychdnech byla vzdy a vsude podrızena cırkevnım predpisum.

Sebanek uvedl doklad z roku 1722, ze 1507 dovolila zerotınska vrch-nost fulneckym, aby ” jako jsu od starodavna zvyklostı meli na BozıVstupenı do Fulneka ze vsı s krızi choditi, z tech vsı aby jeste se takv tom zachovali. . .“; nelze vsak ztotoznovati tento mıstnı zvyk chozenıdo Fulneka s prosebnym procesım v krızove dny do polı za zdar urody,

Page 59: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.4. UDALOSTI NA HORE KOTOUC 59

ani tvrditi, ze se prenesl na Kotouc, pro coz nenı dukazu.Dale Sebanek se pta, proc ”polozil Tanner pamatku uspechu u Stram-

berka prave ke dni Nanebevstoupenı?“ Predne Tanner ani jezuite tutosouvislost umele nevytvorili, opak jest dalsı Sebankovou mylnou dom-nenkou; Tannerovi prece 1660 pod prısahou ”starı pametnıci“ a ”vekemseslı obyvatele“ vypravovali v ramci ”starobyle pameti a od predku vzatepovesti“ o tom, ze vojsko ”ukrutnych pohanu“ v den NanebevstoupenıPane od Kotouce odtrhlo, nacez ze sireho okolı ”chodıvalo na horu pro-cesı“ a ”pout na ten den byla od nekolika set letu“ nejslavnejsı a nej-starozitnejsı. Tanner tedy svym zpusobem jen zapsal, co slysel, zadnouumelou hypotezu nestvoril.

Roku 1535 byli na Kotouci nasilne rozehnani ucastnıci procesı aznemoznena bohosluzba na podekovanı zachranenı lidu od vojsk ukrut-nych pohanu. Sebanek se domnıval, ze se mu podarilo”doklad o zakazanychpoutıch z roku 1535 z historie skrtnouti“. Ba ne! I kdyz o poutıch na Ko-touc 1535 ”nenı v listine nic“, nutno udaj resit v ramci vsech pramenua potom vysledek nedovolı ” skrtanı“. Soucastı prıseznych vypovedı 1660pred Tannerem o stare tradici (”starozitna pamet’ a od predku vzatepovesti“) bylo: kdy vojska ”ukrutnych pohanu“ od Kotouce odtahla,kazdorocne ve vyrocı chodıvala na horu procesı stramberskych i oby-vatelu okolnıch panstvı; poboznost trvala ”od nekolika set let“, az ”skrzerozlicna kacırstva“ v ”zapomenutı prisla“; nekolik set let bylo udobı 1241az 1535, toho roku poboznost z prıkazu a moci lutherske vrchnosti nasilım

”v zapomenutı prisla“. Obnovena byla az po 112 letech jezuity roku 1647jako pout’ nejstarozitnejsı. Historicteji a citliveji k tradici i k pramenumpristupoval naprıklad A. Ugwitz [201], ktery napsal, ze zpravy o poutıch1535 nepripoustejı pochybnosti o putkach s Tatary u Kotouce.

Zavedli pout’ na Kotouc v den Nanebevstoupenı jezuite? Ti dostalihoru do svych rukou roku 1624 [201, s. 93]. Po tomto roce prezvaliKotouc na horu Olivetskou, potok Belou na Cedron, postavili na horukrızovou cestu, na vrchu dve drevene kaple, pozdeji zrusene; na techmıstech vznikl 1669 chram zdeny (Nanebevstoupenı Pane), 1688 druhy(Povysenı sv. Krıze), oba kostely za Josefa II. 1786 a 1787 byly zrusenya zboreny, zbytky zdı jsou dosud viditelne. Roku 1647 jezuite nezavedli,nybrz pouze obnovili ”nejslavnejsı“ a ”nejstarozitnejsı“ pout’ na Kotoucv den Nanebevstoupenı; zavedli vsak jeste nove pouti na Veliky patek av den ”Povysenı sv. Krıze“ [201, s. 139]. Ustrednı poutı vsak s mnozstvımpoutnıku zustala pout’ obnovena v den Nanebevstoupenı.

Page 60: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

60 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

Svedectvı, ze v ten den odtahl oddıl pohanskych vojsk od Kotoucea na pamet’ zachranenı se od tech dob ve svatek Nanebevstoupenı ko-naly poute a poboznosti, se stala predmetem prudkych utoku, pokudse verohodnosti tyce. V roce vpadu Tataru 1241 na Moravu pripadlsvatek Nanebevstoupenı Pane na den 9. kvetna. Toto datum a prıseznevypravenı starych lidı o prıtomnosti pohanskych vojsk u Kotouce v sou-vislosti s Nanebevstoupenım Pane se shodujı se souvekym historickymdokladem, jımz je prıpisek nadrızeneho kvardiana minoritu v Kolıne nadRynem v opisu viceministra Jordana z roku 1241: ”Tatari pred Nane-bevstoupenım Pane vtrhli na Moravu, kde setrvali. . .“. Proti verohodnostiteto zpravy obratil se uz dr. Demel [28]. Dr. V. Novotny byl presvedcen

”o mylnosti tohoto data“ [125, s. 720, 734]. Bylo pry to sdelenı jen z do-slechu, ktere nemuze byt dokladem ani o prıchodu ani o pobytu Tataruna Morave, ponevadz nez zvest do Kolına dosla a dale byla rozsırena,jiste se jiz okolnosti zmenily. Snad prave kvardian Kolınsky obdrzel listpred Nanebevstoupenım Pane, a proto ucinil svuj prıspevek. Nebylo tomozne, protoze v dodatku na liste je uvedeno, ze Tatari na Morave ”setr-vali“. Veta o vpadu na Moravu byla tedy psana s casovym odstupem poNanebevstoupenı. Sebanek hovoril o ”domnele autenticke zprave“, o nıznenı treba se sıriti.

Napor odpurcu mel cıl odstraniti historicky souveky pra-men o presnem casu vpadu Tataru na Moravu, zamıtnout po-tom jejich zdejsı prıtomnost. Pramen se nehodil do chybnychpredstav, ze Tatari behem tydne, nejvyse 14 dnı Moravou jenprotahli.

Tento tanec domnenek o bezcennosti tımto pramenem neotrasl. Je-dinecne se s nım shoduje tradice o Kotouci a pohanskem vojsku v sou-vislosti s Nanebevstoupenım Pane a nelze jinak, nez prisvedciti vecneobhajobe Kotouce Aug. Neumannem. Tato shoda je evidentnı a povesto Kotouci ma historicky podklad.

Cerne vojsko u Kotouce.Kdyz Tanner roku 1660 vzal pametnıky pod prısahu, aby je zavazal

ke sdelenı spolehliveho a nezkresleneho vypravenı, prevzal z neho do sveknihy zpravu o ”cernem pohanskem vojsku“, jehoz lezenı u Stramberkabylo zniceno prıvalem vod v noci pred Nanebevstoupenım pane [119].Roku 1660 obyvatele stramberstı jeste znali pohanske voje” cerne vojsko“,ktere znicilo osadu Tanov u Kotouce. Krome ruznych jednotlivych kme-novych nazvu (Najmane, Kereitove, Tajdzijutove, Merkizove atd.) delili

Page 61: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

2.4. UDALOSTI NA HORE KOTOUC 61

se Tatari na ”bıle“ a ”cerne“. Podle oficialnıch pramenu dynastie JuanMongolove zvali se Dada, archimandrit Palladij v poznamkach k prekladustareho mongolskeho podanı o Cingischanovi nazvali je ”Cingiz Dada“.Odev tatarskych muzu i zen byval tmavy az cerny. Tatarska vojenskakorouhev (”tug“) byla znamenım opatrena cernym sokolem. Starobylycharakterizujıcı nazev ”cerne“ tatarske vojsko, udrzeny v podanı u Ko-touce jeste 1660 dosvedcuje, ze zde byli kdysi Tatari [39].

Tatarske usi.Ve Stramberku jeste dodnes se zachoval zajımavy historicko-naro-

dopisny zvyk: pamatka zachranenı krest’anu pred Tatary oslavuje sekazdorocne v den Nanebevstoupenı Pane poutı, na nız se prodavajıpernıkove usi, ktere jsou vzpomınkou, ze Tatari krest’anum usi utınali[178, s. 22], [221, s. 58].

Nejstarsı zprava o tomto tatarskem zvyku je ze 13. stoletı u syrskehokronikare Abulfaradase (jinym jmenem Bar Hebraeus), zemreleho roku1286. Jeho dılo bylo v Evrope poprve zverejneno az roku 1663, takzenemohlo slouzit za podklad drıvejsım pramenum [169]. Polsky historikJan Dlugosz zaznamenal: v bitve u Lehnice padlo mnoho krest’anu, jimzTatari urızli po jednom uchu, naplnili jimi devet pytlu, ktere poslalivelkochanovi do Asie na dukaz vıtezstvı [111, s. 372], [153], [146, 30].

Stejnou udalost lehnickou uvadı roku 1655 Bohuslav Balbın asi napodklade Dlugosze.

Jan Tanner (1623–1694) roku 1674 take napsal, ze Tatary urıznuteusi naplnily devet pytlu.

Na Morave Tatari, hrnoucı se od Olomouce k Hostynu Zahorım,urezali usi lidem vesnice, ktera se proto nazyva Bezuchov nedalekoDrevohostic.

Rada pramenu tudız branı, abychom v tomto zvyku Tataru videlijen bezcennou povest, vzniklou v nove dobe. Zaznamenal ji i basnık

”Jaroslava“ v lıcenı bitky u Olomouce versem:

” ... i siemu Tatarın ucho strieze“

Zaverem mozno, ba nutno ve shrnutı vsech poznatku priznati udalos-tem u Kotouce historicky zaklad; byl zde prıtomen mensı oddıl Tatarupred 9. kvetnem, tedy hned po pruniku.

Page 62: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

62 KAPITOLA 2. UZEMNI ROZSAH TATARSKEHO VPADU

Page 63: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

Kapitola 3

Hostyn

Jest vyrazny kopec Hostynskych vrchu, ktere jsou pokracovanım Vsackychhor. Vrchy jsou rozmezım mezi malebnym Valasskem, urodnou Hanou arazovitym Slovackem, cnı jako hradba nad rozlehlou stredomoravskourovinou. Vlastnı Hostyn na vychode a jihovychode je obklopen vencemlesnatych hor s prıkrymi, tezko prıstupnymi udolımi. Okolnı vrchy zdeznacne prevysujı Hostyn, vysoky 736 m. K jihozapadu, zapadu a seve-rozapadu se rozklada daleko na Prerovsko, Hulınsko a Holesovsko mırnezvlnena prehledna rovina v nadmorske vysce 280–350 m.

Do roviny jakoby vysunuty Hostyn je mimoradnym vyhlıdkovym bo-dem: za jasneho pocası je videt ke Kralickemu Sneznıku, slezske pohorıv dalce nad Odrami, Beskydy s Radhostem, Javorinu, jihomoravskouPalavu, hrady Stary Jicın, Helfstyn, Holesov, Napajedla, Buchlov a po-vodı Moravy pres Uherske Hradiste az ke Straznici, cast Slovenska azk Turcanskemu Krivani.

3.1 NazevZakladem nazvu Hostyn je bezesporu ”host“, tedy slozka mnohych mıst-nıch nazvu, na prıklad: Hosteradice, Hosteradky, Hostice, Hostim, Hos-tivice, Hostinne, Castohostice, Hostisov, Host’ka, Hostivar, Bedihoste,v Polsku Gostow, Gostyn, Gostyn, Goscieszyn, Goszcyce atd. [89]. Po-kud se starı nazvu tyce, podle dr. Oldricha Kralıka byla hora az do16. stoletı ”bezvyznamna“ a jmeno poprve se tehdy vyskytlo ve spojenıs Jirıkem Zabkou z Limberku; mozno tak tvrdit, jestlize listinu Bretislavavevody, jız roku 1030 daroval horu ”Gostine“ s okolım na potoku Rusave

63

Page 64: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

64 KAPITOLA 3. HOSTYN

az k Holesovu a s lesem Doubravou chramu sv. Petra v Olomouci, po-vazujeme za falzum. Bystricke knihy ze 16. stoletı majı tvary ”Gostin“ a

”Hostejn“, Pesina z Cechorodu 1677 ”Hosteyn“, Beckovsky ”Hostayn“,Komensky na sve mape ”Hosteyn“ [17, I, c. 77, s. 113].

Proti tvaru ”Hostajnov“ obratil se profesor Antonın Vasek [204]. Cechby byl horu Hostajnem nazval ”na nestestı jen v XV. a XVI. stoletı“.Jak by se mohlo ”osudne ay“ dostati do RK? Falsator vzal jmeno

”z nemeckych knih neb novin, kde se docetl tvaru Hostejnu“ a k tomuz domyslu umylneho pridal ”prıponu ov, kterou mnoha mıstnı jmenamajı“. Dr. Flajshans take povazoval ”Hostajnov“ v RK za ”nemozne apatrne vznikle z pozdnı formy Hostajn“.

Ve staroceskem ”Tkadleckovi“ z pocatku 15. stoletı [251] jsou vsaktvary ”hostajne“ a ”hostajenstvie“. Prıpona ”ov“ je licentia poetika!

3.2 Basnık Jaroslava Hostyn neznal?Alois Vojtech Sembera v roce 1841, kdy jeste nepochyboval o staro-bylem puvodu RK [178], jen upozornil, ze basnık ”Jaroslava“ Hostyn

”neznal z vlastnıho shlednutı“ a nebyl ”nalezite povedom ani krajiny“.Tımto vyvodem se jen narusovala souvislost prıslusnych versu a mıstadeje, basnicky tak zdarile predvedeneho. Postupne po zasadnım prerodumyslenı a prevratnem nazoru smerem k pojmu novodobeho ”podvrhu“zesılil Sembera svuj zaver doplnenım, ze Hanka premıstil od Olomouce4 mıle vzdaleny Hostyn do bezprostrednı blızkosti Olomouce.

Z nazoru stala se obzaloba: nedostatek spravneho poznanı Hostyna aokolnı krajiny by ovsem v basnickem ztvarnenı nemusel byt duvodemk podezrıvanı, jestlize umelecka stranka byva nadrazena a realita jıpodrızena. Z tohoto pojetı se vsak ”Jaroslav“ dusledne vymyka.

Zmatenı Hostyna se Svatym Kopeckem se stalo oblıbenou zbranıproti starı RK. Take Antonın Vasek [204, 32] razil odvazne cestu to-muto zameru; tvrdil, ze skladatel ”Jaroslava“ na Morave nebyl a polozenıHostyna. . . neznal, an si jej zmatl se Svatym Kopeckem u Olomouce(proto take pravı: ”hora nevysoka“, coz se sice s Kopeckem shoduje, nikolis Hostynem. . . )

V tvrdosıjnem naporu na starı RK, provedenem roku 1932, dr.Flajs-hans videl v ”Jaroslavu“ ”neznalost krajiny“, jejız ”chlumek“ shodujese spıse s kopeckem (Svaty Kopecek u Olomouce) take proto, ze tabortatarsky obklıcil cely ”chlumek“, coz u skutecneho Hostyna je naprosto

Page 65: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.2. BASNIK JAROSLAVA HOSTYN NEZNAL? 65

nemozne. Ovsem, postreh je zcela spravny a oduvodneny.Jeste dale v mıstopisu ”Jaroslava“ pokrocil dr. Josef Skutil roku 1939:

cele dejiste je pry ”autorem vubec kladeno k Olomouci“, ”chlumek“, ”horanevysoka“ ”nemuze byt kopec Hostyn, nybrz olomoucky Svaty Kopecek“[161, 109].

Tyto nazory svedcı o chybnem a nedokonalem promıtnutı prıslusnychversu do hostynske krajiny a naopak. Basnık totiz Hostyn a okolnı oblastdobre znal!

3.2.1 Hora anebo KopecekV ”Jaroslavu“ sluje Hostyn ”hora“. Jejı nadmorska vyska je 736 m.Svaty Kopecek severovychodne od Olomouce ma pouze 382 m. Jest tojen poslednı vybezek Nızkeho Jesenıku. Z Hanacke roviny pusobı siceponekud majestatne, ale je to prece jen ”kopecek“, vyvyseny nad okolnırovinu jen o 130–150 m. (Samotızky 231 m, Bystrovany 235 m, Dolany260 m). Naproti tomu Hostyn z roviny (u Bystrice 350 m, Krousovy317 m, Ochozy 350 m, zapadne od Bystrice 350 m, u Prusinovic 280 m,jizneji 310 m, mezi Tucapy a Hlinskem 355 m). Vzdalenost Hostyna odOlomouce je v prıme care 45–50 km, Kopecku 6 km.

Basnık ”Jaroslava“ upresnuje Hostyn castı verse ”hora nevysoka“: tımovsem nenı opravneno snızenı na uroven ”Kopecku“. Je to sice hora ”ne-vysoka“, ale vzdy ”hora“. Dodatek, ze jde o ”horu nevysokou“, vztahujese na srovnanı horskych pomeru vychodne od Hostyna: zde Javornık do-sahuje vysky 865 m, Cernava 840 m, takze Hostyn je ”horou nevysokou“v pomeru k prevysujıcım okolnım horskym vrcholum. (Javornık o 130m, Cernava o 195 m.) Rozdıl mezi ”horou nevysokou“ a ”Kopeckem“u Olomouce je tedy podstatny a objekty jsou nezamenitelne!

3.2.2 Chlum a chlumek.Zdanlive zavazny postreh, ze basnık ”Jaroslava“ Hostyn a krajinu neznal,vyplynul predevsım z nemoznosti umıstenı tabora Tataru kolem dokolahostynske hory, ktera je na vychode sevrena tesnymi udolımi a horamis prıkrymi stranemi. Tento zaver pramenı vsak z nedostatecne pozornostik tomu, co vlastne basnık o Hostyne a okolı rıka, a nebyl vzat podrobnezretel k mıstopisnym realiım basnı podavanym.

Omyl vznikl predstavou, ze basnık obklicuje taborem tatarskym ko-lem dokola ”chlumek“, tedy Hostyn. Ve versıch ”Jaroslava“ toto zma-

Page 66: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

66 KAPITOLA 3. HOSTYN

tenı ovsem nenı: basnık zna ”horu nevysokou“, jmenem ”Hostajnov“, adodava, ze ”mati bozia divy tamo tvorı“. Dale je basnıkem vylucne uzitpro hostynskou horu nazev ”chlumek“:

I u povodnu sich Tatar lutychkolebase se voj krest’an stredemusilno se druce k siemu chlumku,na nemz Mati Bozia divy tvorı....Srazichu se v jednu sılu silnuvyrazichu jako ohen z zemetamo k chlumku i z Tatar premnostvieZpatecnimi kroky chlumkem vzhoru,...i mknuchu se (Tatari) prudko vz chlumek vzhoru...i hnachu trmi prudy luto vz chlumek.

Dale hovorı verse o Vratislavovi na Hostyne, mezi jehoz slovy je ivers: ”Pohynem-li zızniu na siem chlumce. . .“ Nemuze byti pochyb, zetemito versi basnık mınil jen vlastnı Hostyn – Chlumek, s naspy, kaplıa pramenem. Tatarsky ” tabor vrahov“ je naproti tomu v basni polozenv krajine takto:

tabor sien be strasny kolkol chlumaaz do nedozırama daleka.Na ruciech tu koniech vnuz hemzechu

s rovinou kolem az do ”nedozırama daleka“. Daleky rozhled u Hostynaje mozny pouze zapadnım smerem do stredomoravske rozsahle roviny.Zde ve vzdalenosti temer 3 km od Hostyna u vsi Bılavsko ma-lebne vycnıva z roviny dnes zalesneny vrch ”Chlum“ (421 m).Lidove podanı jej spojovalo s Tatary [80]. Na ”Chlumu“ jsou zbytkyopevnenı. Nalezeny zde byly casti praveke keramiky, valy a prıkopy jsoupozustatkem stredovekeho hradu z 13. stoletı, ktery roku 1555 byl pustypodle zapisu v zemskych deskach (XXVI.2), tykajıcıho se majetku Bu-riana Zabky z Limberka (”se vsemi pustymi Mrklinkem, s Novu Vsı,Raczovem, Jencı, s Jestrebım, Lhotu, hrady pustymi Obrany, Krıdlem,Chlumem a tvrzı pustu Chvalicovem“). Tento ”Chlum“ s sirou rovinou

Page 67: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.3. HOSTYNSKA TRADICE 67

”kolkol“ ”az do nedozırama daleka“ jest ”Chlumem“ z hostynske casti

”Jaroslava“.Mezi Chlumem a Hostynem – chlumkem je u Slavkova kopec Bedlina

(450 m), vzdaleny od Hostyna jen 1.5 km [67]. Podle povestı byl zdestan chamuv a jeho druziny. ”Chlum“ a ”Bedlina“ byvaly zvany lidove

”Tatarske kopce“. ”Jaroslav“ ma dalsı zajımavy udaj o lezenı Tataru:

Na ruciech tu koniech vnuz hemzechunosuce na kopiech napıchanehlavy krest’an vzvys k chamovu stanu

Je tedy zde soulad mezi podanım, podle nehoz na ”Tatarskem kopci“–Bedline byl chamuv stan, k nemuz Tatari podle ”Jaroslava“ nosili ”vzvysna kopıch hlavy krest’anu“.

Udaje jsou doplneny poznamkou, ze krest’any z naspu hostynskychsvalenych dvacet ”klad mocnych“ Tatary ”sdrtichu“. . .” jesce vzdal narovniu“.

Jednoznacne jest jasne, ze ”Chlum“ jest od ”Hostyna – chlumku“odlisny objekt.

Zaverem: ”Hostajnov – chlumek“ s kaplı, naspy a pramenem, jestsamostatnym horskym objektem, rozdılnym od ”Chlumu“, vycnıvajıcıhoz rozsahle roviny zapadne od Hostyna, na nız kolkol”chlumu“ se dle basneprostıral ”do nedozırama daleka“ tabor Tataru. Basnık klade hlavnı stan

”vz vys“; podle tradice byl na ”Bedline“ – ”Tatarskem kopci“.Basnık tudız relief krajiny okolo Hostyna dobre znal, zdejsı mıstopisne

objekty a udaje tvorı realie hostynske casti ”Jaroslava“.

3.3 Hostynska tradicePod pojem hostynske tradice shrnujeme historicke doklady vztahujıcıse k dejum v ”Jaroslavu“ lıcenym a pamatky s nimi spojene. Uvodemreprodukujeme stanoviska nekterych badatelu:

Jaroslav Goll [49], historik Karlovy university, roku 1886 byl siceproti drıvejsımu mınenı presvedcen o novodobem puvodu RK (nebot’novodobemu basnıkovi ”Jaroslava“ byl udajne pruvodcem jezuita Kruger1669), ale”nevıme, kdy pocatek svuj vzala povest o matce bozı, jez naHostyne ”divy tvorı“ a jez krest’any na teto hore pred Tatary zachranila“.

Page 68: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

68 KAPITOLA 3. HOSTYN

Bertold Bretholz [20] je jiz urcitejsı: soucasne prameny mlcı o bojis Tatary u Hostyna, prvnı zprava je teprve u Krugera, takze moravskatradice o vıtezstvı nad Tatary u Hostyna projevuje se napadne mlade.

Vaclav Novotny [125] vyhrotil svuj odsudek povesti hostynskev tvrzenı, ze jde o ”vymysl tendencnıho usilı nızke doby protireformacnı“ ,

”u Hostyna nebylo nikdy zadne bitvy s Tatary“, ktera byla nove vymyslenaz obchodnıch ucelu na oduvodnenı zazracneho pramene tam prystıcıho.

Vaclav Flajshans roku 1932 [45] napadl hostynskou tradici, kterapry byla vytvorena az jezuity Balbınem a Krugerem v druhe polovici17. stoletı, kdy vsude vyrustajı poutnı mısta, mnozı se zazracne ob-razy, divotvorne prameny, stavejı se chramy a kaple Panny Marie. Povesthostynskou pry Balbın upletl z nedavnych udalostı.

V 17. stoletı byla Morava suzovana za vpadu Svedu, Turku a Tataru.Zhoubnym byl zejmena vpad Tataru roku 1663, kdy podle Flajshansetake krajina okolo Hostyna zazila ozbrojeny odpor Valachu a Hostynobsazeny posadkou pod velenım Ludvıka Arnosta Elbognera, pana naPrılepech, stal se patrne utocistem lidu. Morava byla zachranena azporazkou Turku Montecuccolim a Sporkem na hranicıch Styrska u sv.Gottharda roku 1664. Flajshans dale vı, ze toho roku 1664 lid na Moravepamatoval na tryzen tatarskou 1663, spojil vıtezstvı svatogotthardskes pomocı Panny Marie a Balbın tuto tradici hned prenesl dost obratnena Hostyn k zazracne vode a kapli s novymi poutemi; sloucil ”snadno“tatarska trapenı z roku 1241 a 1663 v jedno a jako historik pridal iJaroslava ze Sternberka. ”Stvoril tak novou tradici“ – domyslı Flajshans[45].

Bohuslav Balbın pobyval v Kladsku jako jezuitsky scholasticus nahumanitnıch studiıch jeden rok 1638–1639. V prvnım spisu, tykajıcımse take Tataru, nezminuje se vubec o Hostyne. V dalsım spisu uvadı36 zazracnych Madon, ale jeste mlcı o hostynske. Teprve ve tretı knize

”Diva Montis Sancti“ se Balbın omlouva, ze v ”Diva Turzanensis“ z roku1658 opomenul uvesti Pannu Marii hostynskou na Morave u Holesova nahore Hostyne. ”Jsme na pocatku marianskeho kultu“ zdejsıho a zaroven

”mame prvnı zapis tradice moravske“, rıka Flajshans [6][7][8].Bylo by ovsem mozne, ze turecke najezdy v 17. stoletı mohly zalozit

tradici o nich, nebo aspon odrazit se ve folkloru zejmena v nasich ba-ladach a povestech, coz se take stalo. ”Oklamany Turek“, ”Za Turka pro-vdana“, ”Ztraceny syn – janicar“, ”Uloupena nevesta“ atd., kramarske

Page 69: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.3. HOSTYNSKA TRADICE 69

pısne ”Pısen o Turku“ z roku 1593, ”Pısen zalostiva“ z roku 1683, ”Pısenzalostiva o velikych nestestıch. . .“, ”Lamentace tureckeho velkeho vezıraKara Mustafa Basa“ z r.1684, hra ”Komedie o turecky vojne“ aj.[14].

Pri dvou vpadech v kvetnu 1605 byla jihovychodnı Morava hroznezpustosena a vylidnena (Stranı, Straznice, Brod, Hluk, Rohatec, Lanzhot,Veselı, Bılovice, Ostroh, Zlın, Malenovice, Brumov, Holesov, ValasskeMezirıcı). V udobı 1621–1623 nekolikrat vtrhli Turci opet na Moravu,krute radili v okolı Znojma, Brna, Olomouce, Hradiste [10].

Flajshans vsak podezrıval Balbına, ze hostynskou tradici umele vy-tvoril na zaklade vpadu Turku a Tataru v zarı 1663, kdy vojska rozlila sejako povoden do vychodnı a jiznı Moravy, pustosıce straslive okolı Brodu,Straznice, Lanzhota, Hradiste, pri postupu na Vıden pronikla na jednumıli k Brnu. Turky konecne porazil v rozhodne bitve u sv. Gotthardamarsalek Montecuccoli v roce 1664.

Flajshans obratil ostrı svych utoku na tradici hostynskou take napuvod a starı hostynskeho chramu a tvrdil, ze teprve v XVII. sto-letı zacınajı zpravy o kapli hostynske, k novym kaplım Rotalovym ak novemu zazracnemu obrazu pozdne ”vyrusta nova tradice“ a vzniklzaklad k poutım. A vubec tam kaple nesmela stat. . . napred musel bytzazrak a potom tam mohla byt kaple.

Dr. V. Flajshans dokonce podlozil basni svuj omyl (domnıva-me se, ze neumyslny), kdyz prelozil Balbınovo ”renovavit“ svym

”vystavel“.A pramen? Dlouho po roce 1586 (vydan spis Jordanuv o lecivych

vodach na Morave) nabyl povesti zazracne a prvnı a ne zcela bezpecnazmınka o pramenu je az z doby”horlive rekatolisace“ roku 1625. Flajshansopakoval i Novotneho vyrok o obchodnıch ucelech hostynske tradice.

Na jejı obranu povstali ihned F. B. Vıdensky, autor nejuplnejsıprace o Hostyne a profesor dr. Augustin Neumann [209] [210], [211].Bylo jimi zjisteno, ze Flajshansuv utok je ”snuskou jeho napadu“ (Vıden-sky) a ze ” fantazıruje“ (Neumann). Vyrok o ”obchodnıch“ ucelech Neu-mann nazval ”nesetrnym“ a ”krajne opovazlivym“: uvedl dva zaznamyz matriky dekanstvı v Holesove, z nichz je zrejmo, jake byly vysledkytech ”obchodnıch“ zameru. K roku 1672 matrika uvadı: farar nemaz hostynskych poutı nic, lec jen oferu, takze nenı ani zavazan k to-lika bremenum, jako je mimo jine i hostenı knezı vodıcıch poutnıky naHostyn, cinı tak z ”katolicke piety“ a ”z pohostinne ctnosti“, zvlaste vsak,aby stara marianska ucta se zachovala prıstım pokolenım. K roku 1691

Page 70: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

70 KAPITOLA 3. HOSTYN

jsou prıjmy upresneny: od osadnıka na Hostyne dostane farar rocne 1zl.10 kr., jinak nic, vyjma ofery. To vsechno vsak nestacı k vydrzovanıkaplanu.

Obranou Neumannovou bylo dale zjisteno, ze mısta o Hostyne jsouv prvnım svazku ”Diva Montis sancti“ : kniha dostala tri imprimatury,z nichz prvnı je z 15. zarı 1663, kdy Balbın mel knihu v rukopisu davnohotovou, kdezto vpad turecky na Moravu se uskutecnil az pozdeji 6. a 7.rıjna, nehlede dokonce na cas bitvy u sv. Gottharda 1664, s nızFlajshans spojoval vznik hostynske tradice u Balbına uz 1663.

Neprekonatelne potıze s vırou ve vecnou podstatu Flajshansovychnapadu vedly na prıklad dr. Jindricha Sebanka [173] k opatrnym opravam:doba, ktera zbyva Flajshansovi od udalostı, ktere majı podle neho bytimotivem (tedy od let 1663 - 4!) do roku, kdy mame povest uz poprvedolozenu (1665), je napadne kratka. Dale utek vesnicanu na Hostyn jejenom domnenkou Flajshansovou, zalozenou na zmınce Pesinove o teh-dejsım ozbrojenem odporu proti Tatarum. Perinka v monografickemzpracovanı vpadu Tataru roku 1663 [131] zjistil pouze, ze ”neprıtel radilv okolı Holesova“. Sebanek vsak zabredl do dalsı domnenky, kdyz tvrdil,ze vzorem hostynske povesti byla Tatarska povest olomoucka, vytvorena

”snad“ cinnym prispenım hr.Rotala, rozhodne vsak jde o povest umelou,nikoliv lidovou.

Druhym jezuitou obvinenym z vybajenı hostynske tradice je JirıKruger (Crugerius)(1608–1671), historik radu jezuitskeho, rektor v Hra-disti, ktery Hostyn znal. Vypravı zhruba totez co Balbın, avsak uvadılidove podanı z okolı Holesova. Pıse o bitve u Olomouce, zna dokladyz Hajka, Dubravia a Paprockeho a pripomına, ze vıtezstvı Jaroslava zeSternberku u Olomouce zaznamenala rada badatelu, zatımco udalostihostynske z roku 1241 dosud nikdo, ackoliv tradice o tom trva az dodnesnıho dne:

Za tatarskeho vpadu k Olomouci hledali krest’ane utocistena Hostyne a pokacevse kolkolem stromy lesnı, zatarasilipred Tatary vchody na Hostyn. Ponevadz lid shromazdenyna Hostyne nemel vody a trpel zıznı, prosil Boha o pomoc aMatku Bozı o prımluvu. A hle, skoro na samem temeni roze-stoupila se zeme a z te trhliny vyvalil se proud vody tak, zeaz potokem stekala s hory. Tım krest’ane byli zachraneni odsmrti zıznı; potom take Tatari ustoupili k Olomouci, minuloi nebezpecenstvı od zuriveho neprıtele. Vdecny lid postavil

Page 71: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.3. HOSTYNSKA TRADICE 71

chramek ke cti Matky Bozı blıze pramene. Od tech dob chodımnozstvı poutnıku na Hostyn k Matce Bozı a ke svate nebolizazracne studance.

O vzniku teto povesti vyjadril se dr. Jaroslav Goll [49] temito slovy:

”Kruger sam si ji asi nevymyslil“.Podle Neumanna je ”zcela vylouceno, ze Crugerius. . . by si byval mohl

vymysliti nejakou povest o Hostyne a tuto smyslenku dodati Balbınovijako historickou povest“. O samostatnosti zaznamu Balbınova a Kruge-rova svedcı i rozdıly v podanı. Oba vsak kladou hostynskou udalost docasu tatarskeho vpadu 1241.

K roku 1641 (28 let pred Crugeriem) zaznamenal kromerızsky rektorjezuitu J. Schmidl [158] doklad, z nehoz vysvıta, ze se na horu Hostynu Holesova, proslulou pamatkou na vıtezstvı nad skytskym Tamerlanem,konaly po Nanebevstoupenı Pane poute k prastare kapli marianske. Ne-umann dokazal, ze pod jmenem Skytu jsou zde mıneni Tatari, zamenajmen je prastara, jak je zrejme z dokladu z r. 1511 [183], kdy AugustinOlomoucky ve sve ”Series“ pıse rovnez o Skytech, vpadnuvsıch po roce1240 do vychodnı Evropy.

Z roku 1672 je v matrice dekanstvı v Holesove [119, 172–173] zapiso farnosti bystricke: ”K bystrickemu shlızı svatyne hostynska, zbudo-vana pred 400 lety ke cti Blahoslavene Panny Marie z teto prıciny, jaknepretrzite lidove podanı vypravı: Uteklo se tehdy velke mnozstvı krest’anuna horu zvanou Hostyn, kterou oblehla cast vojska tureckeho, ale na-darmo, nebot’ byli castymi vypady krest’anu zahnani a tam na dıkuvzdanıMatce Bozı postavili svatyni.“

K rukopisu z roku 1672 je prilozen sesit s protokolem o stavu farnosti,datovany rokem 1691, a oba prameny dokladajı hostynskou tradici, za-chovanou pres 400 roku nepretrzitym lidovym podanım.

J. Stredovsky [119, 172–173] roku 1712 uvadı hostynskou povestzhruba podle Krugera, ale doplnuje ji dalsımi udaji; hostynska tradicesouvisı s boji roku 1241, kaple na Hostyne byla postavena na pamatkutehdejsıho vıtezstvı nad Tatary, kazdorocne proto putuje zbozny a vdecnylid na Hostyn, toto putovanı neprestalo ani v protestantskem XVI. stoletı,tamnı marianska ucta je stara, neprerusena a holesovstı pani se neodvazilivyhladiti tuto starou uctu. Kaple pozdeji slouzila hornıkum, majitel pan-stvı Vaclav Bıtovsky dal 1619 znicit obraz hostynske Madony, uctıvanyuz od doby vıtezstvı nad Tatary 1241.

J. Schmidl, rektor v Kromerızi, k roku 1567 [157] vypravı, ze jezuite

Page 72: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

72 KAPITOLA 3. HOSTYN

z Kromerıze do Holesova a odtud ”na horu Hostyn, proslulou v tatarskevalce“ zavıtali, kam krest’ane pred Tatary utekli a tam se hajili, jsoucevsak svırani zıznı prosili Pannu Marii a byli zachraneni.

Konecne jest dokladem hostynske davne tradice i nadacnı listinazbudovatele noveho chramu Frantiska Ant. Rotala pro kneze hostynske;podle listiny Rotal nejenom zbudoval vystavny chram, nybrz i 1747 dvasvetske kneze fundoval z ”prave poboznosti k nejblahoslavenejsı Panne aMatce Bozı Marii na hore Hostyne. . . a slavne pro podivuhodne vıtezstvıroku 1241 nad Tatary“.

Dr. Sebanek se vyjadril [173, 21–22], ze o novych dokladech o Hostynesnesenych Neumannem nebude se vubec sıriti, protoze i pokud sahajıpred rok 1663, vedı jen o poutıch na Hostyn, o Tatarech vsaknevypovıdajı. Neumann tradici branil s odvolanım na svuj dukaz, zejezuite pısıcı o Hostyne ztotoznovali Tatary se Skyty [119, 168–169].

Ackoliv ostry souboj obhajcu a protivnıku hostynske tradice z let1932–1935 byl rozhodnut ve prospech Hostyna, prece dr. Josef Skutil1940 [160, 41] tvrdil, ”Tatari s moravskym Hostynem a Sv. Hostyn s bar-barskymi Mongoly nemeli nikdy nic spolecneho“.

Osobity vyklad vzniku hostynske tradice podal olomoucky dr. OldrichKralık [89]. Balbına vzal proti Flajshansovi v ochranu potud, ze nelzesi hostynskou povest predstavovat jako ” individualnı dılo Balbınovo“.Skrtneme-li vsak prılis pozdnı datum r. 1663, ”ma asi Flajshans pravdu“.Podmınky vhodne pro vznik povesti a slavu Hostyna jakozto poutnıhomısta se zrodily v stoletem intervalu 1550–1650, ale pevny tvar povestivznikl ”az v dobe po tricetilete valce“ takto: ”byly zde valy, k valum bylopotrebı nejakeho boje a k boji chybel neprıtel. . . v 17. stoletı aktualnı bylonebezpecı turecke, proto se k pravekym valum na Hostyne pribajila bitvas neprıtelem z vychodu. . . nakonec v konkurenci zvıtezil. . . mongolsky Ta-tar z r.1241“.

Miroslav Ivanov se domnıval [69], ze jezuite, kterı se usadili v Olo-mouci v roce 1566, udelali si z Jaroslava ze Sternberku ”vynosny obchoda kult“, az konecne dejiste Jaroslavova vıtezstvı polozili na Hostyn, kteryse tak stal ”poutnım mıstem“.

Na obranu Balbına a Krugera bylo vzpomenuto rozvaznych slov Jo-sefa Pekare:

. . . ukvapene usuzujı ti, kterı si predstavujı katolicky klerus tedoby jako spolecnost podvodnıku, ktera nelekala se zadneho

Page 73: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.4. Z PREHISTORIE HRADISKA NA HOSTYNE 73

prostredku, jımz by dospela k domnelemu svemu cıli. . . [136].

Po vecne strance mozno Pekaruv usudek rozsıriti o obsahlejsı studiiKamila Krofty [90]:

Vyznamnou slozkou pobelohorskeho ”uceneho“ dejepisectvıbyla historiografie jezuitska; vydala take dıla historicka, zalo-zena na pramenech, jimiz zasahli cestı jezuite velmi vyznamnedo vyvoje ceskeho dejezpytu a pomahali tak klasti zakladynasemu modernımu dejepisectvı vedeckemu. Hlavnı zasluhao to nalezı znamenitemu, svym vroucım ceskym vlastenectvımproslulemu jezuitovi Bohuslavu Balbınovi. V jeho velikemdıle ”Epitome rerum Bohemicarum“, podavajıcım souvisleceske dejiny, je s ohromnou pılı sneseno, a zachovano mnohozprav historickych, z casti odjinud neznamych, spis vynika

”rozsahlou znalostı pramenu a starsıch spisu dejepisnych“ a

”snahou o jejich kriticke zpracovanı“. Velmi vyznamnou jeokolnost, ze spis prosel censurou ceskemu nacionalismu nijakprıznivou: je znamo, ze pri prısne organisaci jezuitskeho radua Balbınovu postavenı v nem byva censura velmi prısna aneobvykle dlouha. Bylo zcela vylouceno, aby Balbın predlozilk censure rukopis s novym nevecnym, nedolozenym a pod-vodnym vytvorenım hostynske tradice. Krome toho nutnomıt na pameti Balbınovu zasadu, ze si ”predsevzal uvadet jenjista fakta“.

V ramci a duchu techto postrehu bylo nemıstnou odvahou podkladatBalbınovi i Krugerovi podvodne jezuitske umysly v prıpade hostynsketradice.

3.4 Z prehistorie hradiska na HostyneVrchol hory je obehnan mohutnym valem s venkovnım prıkopem. Zrıceninaopevnenı je znacne vyvysena naprıc na jihozapadnı opysi, kudy bylsnadnejsı prıstup z roviny a kde je krasne zachovan puvodnı vchod zvany

”stara vrata“. Uhrnna delka valu jest 1857 m, plocha valem uzavrenatemer 20 ha.

V ohybu opevnenı u ”starych vrat“ byval rybnıcek, v nemz byla v roce1974 archeologickym vyzkumem zjistena stara vodnı nadrz [230].

Page 74: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

74 KAPITOLA 3. HOSTYN

Uz starsımi archeologickymi nalezy, vesmes nahodnymi, byla dolozenasıdelnı minulost hostynskeho hradiska. Hradiste vybudoval lid popel-nicovych polı slezsko-planetickeho typu, osıdleno bylo v mladsı dobelatenske, nechybı nalezy staroslovanske, pocınaje dobou Velke Moravy akonecne i nalezy stredoveke, naprıklad ze 13. stoletı a pozdejsı [160, 1–10,17–33]. Soustavnym vyzkumem Archeologickeho ustavu v Brne byly tytouseky osıdlenı znovu potvrzeny: v roce 1971 byl proveden u puvodnıhovchodu plosny odkryv na plose 700 m2, nalezeny byly pamatky z udobıpopelnicovych polı, dale z doby keltskeho osıdlenı [228, 313]. Poblıze akro-pole byly zjisteny terasovite upravy terenu, cesta a silne osıdlenı latenske.V souhrnu ukazujı bohate latenske nalezy a pruzkum opevnenı, ze zdebylo vybudovano dulezite keltske oppidum mestskeho razu, vazane narudnou oblast a cestu k Podunajı a k Baltu.

V roce 1975 byl overen castecny rozsah a presnejsı casove zarazenı slo-vanskeho osıdlenı Hostyna. Ve vrstvach nad souvislymi kamennymi roz-pady a mezi nimi byla nalezena keramika z doby Velke Moravy (9. stoletı),dale z mladohradistnıho udobı (10.–12. stoletı), konecne z 13. stoletı az pozdejsıch udobı [106].

3.4.1 ValyV ”Jaroslavu“ hovorı basnık o hostynskych naspech temito versi:

V huste tme krestene naspy vrrhunaspy zakopane kolkol vrcha....Krestene na naspech vsudy stachu,privalichu klady po kraj nasep,...Juz juz Tatere se v naspy hnachu,...juz se jechu naspy rozkotati.i svalichu s nasep klady mocne....slavny Vneslav srazem s nasep sıpem.

Dalsı zpravy o valech na Hostyne:

Page 75: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.4. Z PREHISTORIE HRADISKA NA HOSTYNE 75

• Opevnenı Hostyna zna uz roku 1666 Jirı Kruger, ktery se zminuje,ze od valu byly tatarske hordy odrazeny [119, 125].

• Zapis v matrice v Holesove z roku 1672 hovorı o ”starych valech nahore“ Hostyne.

• Dalsı zmınka o ”valech sypanych“ okolo ”kostela a vrcha“ je z roku1697 v zapiscıch po knezi Vaclavovi u Jana Zaborskeho [222].

• Stara pısen z roku 1754 dosvedcuje, ze Moravane na Hostynese proti Tatarum ”silne ohradili, sancemi vsudy po vrchu dokolaobtahli“.

• Prof. A. V. Svoboda [171] [209, 16–17] v roce 1829 priznal, ze jestedlouho na Hostyne bylo videt stopy naspu, coz je svedectvı, ze

”basnık ne podle vytvoru ducha sveho, ale ze skutecnosti zpıval“!(To by mohlo postacovat odpurcum k tvrzenı, ze ”spolupadelatel“mohl na zaklade teto znalosti stvoriti na pocatku 19. stoletı verseJaroslava)

• Valy hostynske byvaly spojovany vznikem s opevnenım proti Ta-tarum [19, 388].

• Wolny pıse, ze hostynska kaple stojı v opevnenı, sestavajıcıho z valunasypanych krest’any roku 1241.

• Take Sembera [178, 70] pripomına ”dlouhou hraz s prıkopem kolemceleho vrchu“, ktera ”za zbytek nekdejsıho ohrazenı proti Mongolumse povazuje“.

• Blızko skutecnosti byl B. Dudık 1875 [244] svou uvahou, ze hos-tynskych ”starobylych ohrad krest’ane v nebezpecı pred Tatary zdeuzili“.

• Pravdu mel Flajshans [45] srovnanım mohutnosti opevnenı a v je-dine noci krest’any vrzenych naspu, ktere jsou ”hrackou proti do-chovane skutecnosti“; mohutne valy jsou pry ” jasnym svedectvım“nevedomosti novodobeho autora. Uda se nam zrieti!

• Podle uvah dr. Josefa Skutila [160, 40], [161, 109–113] autor RK

”dopustil se nekolika krutych anachronickych nedopatrenı“, mezinimi predne zmınka o hostynskych valech ( ”v huste tme krest’anenaspy vrhu“) stala se RK”osudnou“. V duchu na pocatku 19. stoletızacınajıcıho romantickeho starozitnictvı, nerozeznavajıcıho domne-lych valu z 13. stoletı od halstatskych existujıcıch fortifikacı, ”mo-dernı basnık Jaroslava nevedel proste o starobylosti hostynskychstarych valu, o nichz psal. Dopustiv se proto osudne chyby a zamenivlokalitu dal jı i jejı umele uprave vzniknout ve 13. stoletı. Tuto chybu

Page 76: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

76 KAPITOLA 3. HOSTYN

mohl ovsem spachat autor na zacatku 19. stoletı, nikdy vsak basnıksoudoby s lıcenymi udalostmi“.

3.4.2 Archeologicky pruzkum Hostynskych valuCastecne overenı stavby hostynskych valu bylo zıskano prukopy opevnenıpri zbudovanı nove silnice roku 1932 [227]; byly tehdy zjisteny triodlisne nasledne vrstvy a dolozeno zaroven zvysovanı valu.

Vyzkumy AU Brno od roku 1969 [231] zpresnily vznik, starı a zpusobykonstrukce opevnenı Hostyna.

Zakladnı, nejspodnejsı cast fortifikace vznikla ve starsı dobe zeleznev obdobı lidu slezsko-platenickych polı. V sedmem stoletı pred Kristembylo temeno hory obklopeno mohutnou hradbou, sestavajıcı z komorz dubovych a jehlicnatych klad, dosud vyborne zachovalych, vyplnenychkamenım a hlınou.

Opevnenı bylo prebudovano Kelty v latenskem obdobı 1. stoletı, kdydo neho byla vestavena oboustranna na sucho lıcovana zed’ s jılovitouvyplnı.

Vrcholova, nejmladsı a nejslabsı vrstva naspu vznikla az ve stredoveku.Z udobı Velke Moravy byly nalezeny cetne casti keramiky, take zname

z drıvejsıch pravekych cest [24, 76], [25], [160, 24–25] a staveb krızovychzastavek, krome nich sekery s ostny, typicka zbran velkomoravskych bo-jovnıku.

Prıtomnost Slovanu na Hostyne po zaniku Velke Moravy v 10. sto-letı dokazuje keramika, jejı casove dalsı vyskyt nalezı 11. az 13. stoletıa dalsım stoletım stredoveku. Tyto nalezy nejsou dokladem souvislehocetneho osıdlenı, ktere vyzkumy nebylo dolozeno, nybrz jsou dokla-dem z dob, kdy Hostyn staval se v neklidnych dobach utocistemobyvatelstva ze sireho okolı.

Vysledkem noveho archeologickeho prozkoumanı mohutneho opevnenıje zjistenı nejhorejsı vrstvy stredovekeho puvodu. Zbyva jen vznik tetovrstvy bezpecne zaradit. Nebylo vecnych archeologickych duvodu sloucitvybudovanı stredoveke hradby s nekterym kratkodobym utocistnym osıd-lenım, dolozenym keramikou. Cenny udaj o ”zakopanych“ naspech do-svedcuje, ze se nejedna pouze o nahoz vrstvy zvysujıcı hrbet a svahdavno rozpadleho opevnenı, nybrz o srubovitou drevenou zed’

”zako-panou“ zakladem do pevneho valoveho podlozı a v huste tme krest’anyvyplnovanou na mıstech, kde bylo treba. Z toho by vyplyvalo, ze zde stala

Page 77: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.5. KAPLE 77

pevnostnı hradba uz drıve. Vypln nahore utvorila rovinatou plosinu, kte-rou obranci mohli osadit a volne se po nı pohybovat: pravidelne vnejsıstrana proti neprıteli nasyp ponekud prevysovala a tım zcasti krylaobrance. Take dalsı udaj ”Jaroslava“, ze Tatari ”se jechu naspy rozko-tati“ ma jen pri teto konstrukci opevnenı svuj smysl, nikoliv u prostehovalu.

Tatari, nekolikrat utocıcı od zapadu na Hostyn, meli pred seboupo zdolanı svahu nejprve suchy prıkop, za nım sikmy svah telesa valu,s nevysokou drevenou zdı na jeho vrcholu, takze opevneny a na naspechobranou chraneny ”chlumek“ s kaplı byl nedobytny.

Rekonstrukce a doplnenı drıve vznikleho a poruseneho naspubehem jedne noci bylo mozne ( ”V huste tme krest’ane naspy vrhu“);na Hostyn probil se ”voj krest’an“ s Vratislavem, slo ”mnostvie“ ke kaplia krest’ane ”na naspech vsudy stachu“. Celkova delka naspu je zhruba1.800 m, jestlize byly ”vsudy“ obsazeny obranci, tedy shromazdenı vojska lidu dostacovalo k rekonstrukci naspu behem noci.

3.5 KapleUtkvela predstava o vzniku hostynske tradice az v 17. stoletı vedla takek popıranı starsıho puvodu kaple na Hostyne, kterou zde k r. 1241dokladajı verse ”Jaroslava“: za Vratislavem jde ”mnostvie k kaple svetej,pred stolec matere boziej“.

Dr. Vaclav Flajshans [46] popıral existenci kaple nejen v XIII. -XIV. stoletı, nybrz tvrdil, ze ”kaple na vrcholu opevnenı nebylo“ az doXVII. stoletı, kdy zacınajı o nı zpravy.

• Nejstarsı doklad k roku 1567 uvadı J.Schmidl [159]; psal sice dejinyr. 1747, avsak podle puvodnıch zapisu v radovych domech vedenych[209, 18] Hostyn byl poutnım mıstem.

• Roku 1620 z rozkazu majitele bystrickeho panstvı Vaclava Bıtov-skeho z Bıtova, jednoho ze trı direktoru revolucnı vlady na Morave,byla kaple zpustosena [209, 23].

• Z roku 1625 je zachovan v archivu olomoucke konzistore urednıprotokol generalnı vizitace, presne zpravujıcı konzistor o stavubystricke farnosti: v listine je uvedeno, ze dvakrat rocne prichazejıvelmi cetna procesı ke kapli na horu Hostyn.

Page 78: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

78 KAPITOLA 3. HOSTYN

• Roku 1628 zıskal panstvı Vaclav z Lobkovic, ktery dal ihned kapliopraviti.

• Z 10. 5 .1633 pochazı dopis farare v Bystrici pod Hostynem M. A.Zemelky, generalnımu vikari Janu Platejsovi, v nemz je zmınka,ze na Hostyne je ”chram stary nekonsekrovany“ (nekonsekrovanybiskupem) [209, 18]. K tomuto dokladu poznamenava Flajshans, zekaple byla ”asi“ nejaka ”soukroma kaplicka“.

• K roku 1641 kromerızsky jezuita J.Schmidl pıse: clenove ” raduTovarysstva Jezısova z Kromerıze casteji zavıtavali do Holesova,kde drıve meli bydliste a odtud na horu Hostyn, proslulou v tatarskevalce, aby poutnıkum hrnoucım se tam ze vsech stran ku prastaremukostelu (antiquissimum templum), ucte nejblahoslavenejsı Rodickyzasvecenemu svatostmi prisluhovali “ [158].

• Roku 1650 koupil panstvı Holesov a Bystrici od Lobkovicu hrabeJan Rotal. Stara kaple svym malym prostorem nedostacovala mnoz-stvı poutnıku, proto Rotal dal 1658 kapli rozsırit, upravit a po oboustranach kostela pristavet dve otevrene kaple. [209, 26–27].K teze dobe dosvedcuje sekretar Rotaluv Jan K. Hofman, ze starykostel byl ”nekolikrat pristavovan, tım znetvoren a na spadnutı“.Podle hostynskeho kaplana Vavrince Strinka byla stara kaple 8 mdlouha, 6 m siroka, mela ctyri okna, jedny dvere, jeden oltar podnevysokym klenutım [209], [119, 176]

• Na pocatku 18. stoletı zavazal se Jan Sigmund Rotal vystavetinovy chram; kdyz smrtelne onemocnel, presunul tuto povinnostna Frantiska Ant. Rotala. Zakladnı kamen byl polozen 1721, starakaple odsvecena a zborena, na jejım mıste vystaveny kur a vezenoveho chramu, vysveceneho 1748.

• 1784 byla za Josefa II. zakazana procesı na Hostyn k chramu, kterybyl 4. 1. 1787 zrusen, odsvecen a zavren.

• A. V. Sembera [178, 94] 1841 pripomına, ze na Hostyne strmejızrıceniny kostela a vedlejsı kaple a zbytky jinych stavenı.

• Pocınaje rokem 1845 byl stavebne cenny Rotaluv chram obnoven,vysvecen a postupne uveden do dnesnı krasy.

Prameny 17. stoletı (1633, 1641) hovorı o ”starem“ chramu, o ”pra-starem“ kostelu a jeho vznik spojujı s dobou tesne po tatarskem vpadu1241 (Schmidl, Balbın: pred tolika staletımi, Kruger: vznik kaple hostyn-ske je dılem krest’anu, zachranenych”pred staletımi“ na Hostyne; matrikaHolesov 1672,1691: kaple vybudovana pred vıce nez 400 roky; nadacnı list

Page 79: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.6. MARIANSKA UCTA 79

A. Rotala 1717 pravı, ze zbudovanı chramu se stalo na pamet’ vıtezstvınad Tatary roku 1241). J. K. Hofman, ktery jeste videl stary kostel,v listu z roku 1748 hovorı o jeho vystavenı, ze se tak stalo ”z vdecnostiza osvobozenı“ od Tataru po jejich odchodu.

Tato jednota historickych pramenu a tradice nenı v sou-ladu s ”Jaroslavem“. Basnık vı o hostynske kapli jiz v case ta-tarskeho oblezenı. Je pravdepodobne, ze toto ojedinele a cenne svedectvıje podlozeno skutecnostı. Kaple mohla vzniknout v kteremkoli obdobı,pocınaje dobou Velke Moravy, az do prvnı poloviny 13. veku. Nejiste li-dove podanı spojuje vystavenı puvodnı kaple s udobım velkomoravskym[148].Otazku puvodu kaple by jiste rozhodl radny archeologicky vyzkumpodzemı dnesnıho chramu. Podle starych svedectvı stavala kaple v mıstechkuru a vezı.

Overenım puvodu hostynske kaple v dobe pred tatarskym vpadem byvznikl velmi dulezity dukaz pravosti ”Jaroslava“, ktery jediny vı o exis-tenci kaple uz v case oblezenı.

3.6 Marianska uctaDokladem marianskeho kultu na Hostyne jsou tyto verse v ”Jaroslavu“:

Ve vlasti, kde Olomuc vevodı,jesti tamo hora nevysoka,nevysoka, Hostajnov jej ime.Mati bozia divy tamo tvorı....I u povodnu sich Tatar lutychkolebase se voj krest’an stredem,usilno se druce k siemu chlumku,na nemz Mati Bozia divy tvorı.....Krestene na naspech vsudy stachu,Mati Bozia dodase jim chrabrost...Den se rozhorieva na poledne,krestene padachu trapnu zıznu,vyprazena usta otvierachu,pevse chrapave k Materi Boziej,

Page 80: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

80 KAPITOLA 3. HOSTYN

k nej sva umdla zraky obracechu,zalostivo rukama lomichu,ot zeme do oblak teskno zrechu:.....Mrzkost jest poroba Hospodinu,hriech v porobu samochtiec dati sıju.Za mnu pod’te, muzie, kto tak smysle,za mnu pred stolec Matere Boziej!Jide za niem mnostvie k kaple svetej.

Odpurci RK tvrdı, ze mariansky kult se az ”v dobe pobelohorskeprekvapive rozmohl“, a V. Flajshans [89] kladl pocatek”vlastnıho rozkvetu“marianskeho kultu na Hostyne az k roku 1650.

Ale mariansky kult u nas je mozno sledovati v dobach daleko starsıch.Arcibiskup Metodej byl 885 pohrben ”ve velikem chrame moravskem“,zasvecenem bozı rodicce. Knıze Borivoj postavil prvnı kostel ke cti

”Panny Marie na hrade Praze“. Ucta k Panne Marii byla u rytıru velmirozsırena. Kosmas k roku 1109 vzpomına, ze vojsko ceske vzyvalo predbitvou ku pomoci Pannu Marii; Vaclav I. ve sporech s Premyslem uzavrelprımerı ve slavny den Nanebevzetı Panny Marie

Listina bystrickeho farare Zemelky z r. 1633 svedcı, ze patronkou

”stareho“ chramu na Hostyne jest ”nejblahoslavenejsı Panna Maria“[209, s. 18, pozn. 20]. J. Schmidl k roku 1641 hovorı o zasvecenı ”stareho“kostela na Hostyne ucte Panny Marie.

O hostynskem marianskem kultu pripomına roku 1712 Stredovsky[170], ze jest stary, od roku 1241 neprerusene se udrzujıcı az do povstanıroku 1620, kdy ucta marianska poklesla a obnovena byla od Rotalu.

Dekanatnı matriky 1671, 1672 hovorı o 400 letem kultu marianskemna Hostyne a bystricky farar Dalbert pıse 1746 [119, 209–210], ze uctamarianska na Hostyne je prastara a souvisla.

3.7 Rotalovsky obrazJiz pred rokem 1620 byl zde uctıvan starsı obraz. Toho roku pri zpustosenıchramu Vaclavem Bıtovskym, panem bystrickeho panstvı, byl obrazspalen.

Kdyz roku 1628 koupil panstvı Vaclav z Lobkovic, byl ”dojat zpus-tosenostı pamatneho mısta, kde predkove na prımluvu Matky Bozı byli

Page 81: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.7. ROTALOVSKY OBRAZ 81

zachranenı“ a stanek Bozı obnovil. Dal namalovati na lipove desce lo-ket siroke a pul druheho lokte vysoke obraz Matky Bozı, drzıcı na ruceJezıska, metajıcıho blesky na voje tatarske [167]. Vzhledem k podstatneodlisujıcım rozmerum nenı pravdepodobne, ze lobkovicky obraz jest za-chovan jako soucast pozdejsıho obrazu rotalovskeho, slozeneho ze dvoucastı: malby na lipove desce (53x30 cm), predstavujıcı Pannu Marii,s Jezıskem na leve ruce, metajıcım blesky na Tatary, a ze strıbrnehooblozenı, jımz bylo docıleno rozmeru celku 1.08 m delky a 69 cm sırky.Barokovym zpusobem tvarovane oblozenı za silneho strıbra predstavujev rytine ve spodnı polovici opevnenım obehnany Hostyn, napravo dolekopecek Chlum, vlevo shluk stanu, na prostore a kolem Chlumu jsouTatari na konıch a se zbranemi. Na tatarske voje smerujı od Jezıskovyrucky blesky.

Vznik obrazu je datovan do roku 1655 [209, 27] listinou FrantiskaAnt. Rotala (z roku 1748), z nız vysvıta, ze manzelka Jana Rotala Ma-rie rozena Sternberkova dala obraz zhotoviti roku 1655 v Nemecku odFriedricha Eisensteina. Tehoz roku byl obraz prenesen na Hostyn do noveRotalem vystavene kaple.

V konzistornım archivu v Olomouci [119, 176, 204–211], ve slozceo kapli na Hostyne, jsou ulozena akta tykajıcı se prenesenı obrazu donoveho chramu; roku 1746 zadal bystricky farar Dalbert, aby prenesenı seuskutecnilo jeste tehoz roku, kdezto Fr. A. Rotal 6.VI. se snazı prenesenıodsunout na rok 1747, kdy teprve bude chram k tak velike slavnostivybaven. 1748 konsistor urcila prenesenı na 4. nedeli po Sv. Duchu.28.cervence byl chram vysvecen a obraz Panny Marie z male kapleprenesen do nove svatyne [249].

Rotalovsky obraz z roku 1655 je velmi cennym dokladem hostynsketradice. Predevsım odsunuje mezi fantasticke domnenky napady o”prvnımzapisu“ a ”pocatku kultu marianskeho“ u Balbına 1665. Dale je zde zpo-dobnena scena z ”Jaroslava“:

blsky raz raz biju v stany Tatar,. . .

Pro jejı ideove ztvarnenı Eisensteinem musel zde byt nejpozdeji 1655,tedy deset let pred Balbınem, tradicnı podklad.

Page 82: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

82 KAPITOLA 3. HOSTYN

3.8 PramenV”Jaroslavu“ je o hostynskem prameni jedina zmınka, podle nız za boure

”hojny prieval pramen chlumsky zzivi“ a tım zachranil mnozstvı krest’anuod smrti zıznı. Nepochybne byl dodnes prystıcı silny pramen hlavnımzdrojem pitne vody uz v praveku.

Marne hovoril Flajshans, ze teprve zpravy XVII. stoletı se zminujıo tomto prameni, ale ani zmınky o poutıch k prameni z r. 1625 jeste

”nejsou zcela jiste“. Pramen teprve za horlive rekatolizace nabyl povestizazracne.

Zaznamenanı v XVII. stoletı je jen literarnı ceny, pramen na Hostyneprystil od nepameti a prystı dosud. Dulezite je, ze o nem dobre vedelbasnık ”Jaroslava“ a dolozil tım svou dobrou znalost Hostyna. Upo-zornenı, ze pramen za horlive rekatolizace Moravy nabyl”povesti zazracne“,mine se cılem; v ”Jaroslavu“ nenı pramen ”zazracny“, zde jenboure prıvalem”pramen chlumsky zzivi“ a vodou ukojı strasnouzızen krest’anu.O ”zazracne svate vode“ basnık jeste nevı, jsme teprve ”na pocatku tra-dice“. Basnık nevı o vyvoji tradice za Balbına, Rotala. Teprve Kruger1669 uz zna ”svatou neboli zazracnou studanku“.

Za starodavna prystil pramen ze skalnı sterbiny prımo nahore u opev-nenı a tvoril zde studanku. Roku 1659 dal Jan Rotal vodnı tok zachytitido trub a klenutım v podzemı svesti na svah do kamenne okrouhle nadrze,z nı do koryta k napajenı skotu a voda dale tekla dolu pod kopec. 1748byl pramen upraven do dnesnı podoby [178, 96], [146].

3.9 PouteDr. V. Flajshans kladl vznik poutı na Hostyn az do doby po Bıle Horekolem roku 1660, kdy hrabe Rotal dal na Hostyn prinesti obraz a tım pryvznikl zaklad k poutım. Dr. Neumann [118, 7] zaradil tento napad mezi

”nedolozene smyslenky“, a pravem.Nejnoveji Miroslav Ivanov zaradil Hostyn mezi pozdnı poutnı mısta

az po jezuitske lokalisaci dejiste ”Jaroslavova“ vıtezstvı na Hostyn, kterase stala az po roce prıchodu jezuitu do Olomouce v roce 1566 soucastıjejich”vynosneho obchodu a kultu“, vyrobenych z Jaroslava ze Sternberku[69].

• Nejstarsı zmınku o poutıch uvadı J. Schmidl k roku 1567 [159].

Page 83: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.10. VALECNA TAKTIKA 83

• Uz Wolny znal [222] z konzistornıho archıvu v Olomouci originalnızpravu generalnı vizitace z roku 1625, v nız je uvedeno, ze ke kaplina Hostyne dvakrat za rok chodıvajı velmi cetna procesı. Proc?

• Pri roku 1629 je v purkrechtnı knize v Bystrici p. H. zapis o poli

”pri ceste, kudy se chodı na Hostyn“ [120].• Neumann dale cerpal jeste z jezuitskych ”Annuae litterae“, kde je

zaznam Schmidluv k roku 1641, dosvedcujıcı, ze k prastare kaplina Hostyne konajı se poute [158].

• O poutıch zminuje se roku 1667 Jirı Kruger: rok co rok se poradalyna horu slavne pruvody (25. cervna).

• V knize ”Hora premonstratska“ z roku 1679 [266] [210] je Hostynzarazen mezi nejprednejsı poutnı mısta na Morave.

• Matrika dekanstvı holesovskeho roku 1691 hovorı o zavedenı poutnıchpoboznostı na Hostyne ” vıce nez pred ctyrmi sty lety“.

• Roku 1746 dle letopoctu Stredovskeho tomu bylo 505 let, kdypocaly poute na Hostyn, zvlaste 4. nedeli po velikonocıch, kdy seslavilo patrocinium stare kaple [119, 210].

3.10 Valecna taktikaHostynska cast ”Jaroslava“ prinası jeste nekolik zavaznych podrobnostı,tykajıcıch se zpusobu valecne taktiky tehdejsı doby na obou stranach.

Predevsım je zde svedectvı o uzitı stareho valecneho klınu.Po dvoudennım boji mezi Tatary a krest’anskym vojskem:

vıcestvie se nikamo nekloni.Aj, ta rozmnozie se Tatar mnostvie,jak se mnozie vecernı tma v jesen.I u povodnu sich Tatar lutychkolebase se voj krest’an stredemusilno se druce k siemu chlumku,na nemz Mati Bozia divy tvorı....Srazichu se v jednu sılu silnu,vyrazichu jako ohen z zemetamo k chlumku i z Tatar premnostvie.Zpatecnımi kroky chlumkem vzhoru,na podchlumı v sır se rozstupichu,

Page 84: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

84 KAPITOLA 3. HOSTYN

k spodu suzichu se v ostru hranu,v pravo, v levo pokrychu se scıtyvz ramena vlozichu bystra kopiedruzı prvym, tako druhym tretı.Mraky strel tu s hory na Tatary!

Krytı tel vojaku stıty v souvislych radach a pokladanı dlouhych kopıze zadnıch rad na ramena prednıch vojaku zahrnul do nove organizacemakedonskych vojsk uz kral Filip II. (nastoupil na trun 359 pred Kris-tem); tato uzavrena sestava zvana ”makedonska falanx“ byla temer ne-porazitelna [233].

Jestlize se v dobe rytırstvı stretlo pesı vojsko s jızdou, v klın prvnırada bojovnıku zaprela kopı o zemi, takze je jızda nemohla srazit.

Kruhovy klın byval uzit pri obrane, aby vojsko se mohlo branit navsechny strany: bojovnıci semkli se do kruhove soustavy zady k sobe, celyna venek. Tohoto zpusobu obrany uzily naprıklad rımske legie v bojıchs Cherusky, kterı je na planine mezi lesy obklıcili [186]. Kruhovy klındoporucoval pri obklıcenı Alfons I. Kastilsky (Kohler).

Proti utoku uzıvan byl klın trojuhelnıkovy, o nemz se v nasichpomerech zminuje k roku 1082 Kosmas [199]; rakousky vevoda Leopoldv boji proti ceskemu knızeti Vratislavovi II. a bratrım Konradu a Ottoviv rovine na jiznı Morave usporadal sve voje na zpusob klınu proti utokuCechu.

Alfonzo X. roku 1260 uvadı takovy klın (vpredu vyhroceny, vzadusiroky), ktery se uzıval, byl-li neprıtel poctem silny, aby se obklıcenevojsko mohlo probıt [82]. Tento klın ma obdobu prave v ”Jaroslavu“u Hostyna, jak dobre zduvodnil H. Kuffner [93]. Nutno ovsem dodat,ze svedectvı o klınu uvedene v ”Jaroslavu“ je ojedinele podrobnostmi se-stavy a je dokladem samostatnosti prosluleho stareho valecnictvı rytırskedoby.

3.11 Skreky TataruBasnık hostynske casti ”Jaroslava“ vyrazne pripomına zvyk Tataru priutoku uzıt odstrasujıcıho kriku:

i mknuchu se prudko vz chlumek vzhorui vzupichu skrekem vsestrasivo,

Page 85: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.12. BOURE U HOSTYNA 85

ez se hory doly rozlehaly.Juz juz Tatare se v naspy hnachu,skrekem rvuce az do oblak strasno,

U Hostyna je zvlaste zduraznena straslivost tatarskych ”skreku“ priutocıch, takze v tom mozno pravem videti basnıkuv dojem z otresneskutecnosti. Tanner poznamenava, ze Tatari napadli za ”velkeho rvanı“prvnı branu klastera Hradiska u Olomouce [187, odst. 145].

Jiste nechybıme, kdyz tento ukaz spojıme s narızenım ve sbırce vo-jenskych zakonu Cingiz Chanovych zvane ”Bilik“: ”do boje se poustejs krikem“ [5]. Uzıvalo se volanı ”suryn“ – ku predu [146]. Jiny valecnykrik byl ”Ta - Bur chan“ – Velky buh.

3.12 Boure u HostynaPrıslovecnou vlastnostı divoke a ukrutne povahy Tataru byl strach z bleskua hromu. Umelecky vynikajıcı verse hostynske casti ”Jaroslava“ zachycujızaverecne udalosti, kdyz se take den ”rozhorieva na poledne“.

Aj, hle, na vznojenem nebi mracek,vzduju vetri, zahuce hrom strasny,chmurase se tuca po vsem nebi,blsky raz raz biju v stany Tatar,hojny prieval pramen chlumsky zzivi.

Motiv s blesky bijıcımi do Tataru je starou soucastı hostynske tradice:je na rotalovskem obrazu, hovorı o nem Balbın 1665, ale nepripomına jejKruger 1669.

O Tatarech je znamo, ze blesku a hromu velmi se bali, povazujıce jeza ohniveho draka, ktery pada z nebe, bije zemi ocasem a chrlı ohen [178,50]. Pravdepodobne tento poverecny strach spolupusobil, kdyz Tatari pobezvyslednem oblehanı a bojıch odtahli od Hostyna.

3.13 Hroby TataruNejstarsı znamy doklad o pohrebisti Tataru padlych v bojıch u Hostynauvadı roku 1700 Jan Beckovsky [13]. Hroby klade na louku prilehajıcık dedine Slavkovu.

Page 86: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

86 KAPITOLA 3. HOSTYN

Jan Jirı Stredovsky [170, 35–37] roku 1712 napsal, ze dosud se ukazujıu Bystrice pod Hostynem hromadne hroby Tataru.

V pısni z roku 1754 je zmınka [209, 16–17], ze krest’ane mrtve Tataryvhazeli do nejakych dolu. U Slavkova v trati ”Na sachtach“ lid vypravel,ze tam byli pobitı Tatari pohrbeni [178, 355], [53], [146].

3.14 Mnozstvı Tataru u HostynaVerse hostynske casti ”Jaroslava“ dosvedcujı znacnou vojenskou sılu ta-tarskou.

Po dvoudennı bitve nekde mezi Olomoucı a Hostynem se Tatarisoustredili a basnık o tom a dalsıch udalostech hovorı temito versi:

Aj, ta rozmnozie se Tatar mnostvie,jak se mnozie vecernı tma v jesen,I u povodnu sich Tatar lutychkolebase se voj krest’an stredem,......tamo k chlumku i z Tatar premnostvie.......Tabor sien be strasny kolkol chlumaaz do nedozırama daleka.

Basnık prirovnava rozmnozene mnozstvı Tataru k povodni a jejichlezenı pusobilo rozlohou a mnozstvım vojsk strasne.

Velitele pocetnych tatarskych vojsk u Hostyna jmenuje basnık urednımnazvem ”cham“, aniz udava, o kterou osobnost se jedna.

Jestlize vychazıme z pomeru u Hostyna a s prihlednutım k histo-rickym skutecnostem, mozno s jistotou usuzovat, ze ”cham“ velıcı ta-tarskym vojskum u Hostyna byl hlavnı velitel; Tatari nosili na kopıchnapıchane ”hlavy krest’an vz vys k chamovu stanu“ po nezdarenem utoku.

I by Tatarovom ustupati.I vzjetri se narod Tatar lutych,zamiesi se cham jich krutym hnevem.

Jak pocetne bylo toto ”premnostvı“ a ”povoden“ Tataru v ”strasnem“tabore ”az do nedozırama daleka“ ? Z prıslusnych versu vysvıta, ze dvou-dennı boj a nasledujıcı snazenı Tataru o dobytı opevneneho a tvrde

Page 87: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.15. OSOBNI JMENA 87

hajeneho Hostyna nebyly snad pouze sarvatkami, nybrz stretnutımis pouzitım znacnych vojenskych sil. Byl tento ”cham“, velıcı tatarskymvojskum u Hostyna Bajdar z rodu Cingischana (Pajdar) v perskych pra-menech?

3.15 Osobnı jmenaV hostynske casti ”Jaroslava“ vyskytujı se tato osobnı jmena: Vratislav,Vneslav a Veston. S pripojenım Jaroslava povazoval je A.V. Semberaza ”basnicka“ [179, 6]. Basnık neuvadı rodove souvislosti nositelu techtojmen, byli jiste osobnostmi vseobecne u nas tehdy znamymi; proto odpadlnazev bud’ po otci nebo po statku, ktery drzeli. V souladu s poznanım jeokolnost, ze nejsou uvedena jmena rodova, jejichz uzitı v prvnı polovici13. stoletı bylo jeste vzacne (Palacky).

Veston je jako jmeno osobnı uvedeno v Nekrologiu podlazickem ze13. stoletı (Vezton), dale je dobre dolozeno starymi jmeny mıstnımi:Vestonice Hornı, Vestonice Dolnı na jiznı Morave a Vestonovice naTrebıcsku.

Jmena Vratislav, Vneslav jsou slozena ze dvou vyznamovych zakladua mozno opravnene soudit, ze jsou projevem stavovskeho rozdelenı teh-dejsı spolecnosti a ze jejich nositele byli prıslusnıci slechty [218, 325–327], [85, 13] jak vysvıta ze jmena slavneho Vneslava, ktery byl velitelemkrest’anskeho voje na Hostyne (”Vzhoru, bratri, vzhoru, vola Vneslav,uderi svym mecem na scıt striebrn i choruhvu vys nad hlavu toci.“).

Dale je znamo, ze takova vlastnı jmena svou povahou vyplynula zezadanych nebo nejvıce skutecnych vlastnostı jejich nositelu, [150].

Vratislav je krasne jmeno staroceske, slovenske, jihoslovanske, ruske apolske. Nazyvalo se tak hradiste a ves u Vysokeho Myta [85, 137], (dnesnıVraclav) a polska Wroclav slula puvodne nezkracene Wrocislav [73, 916].

Vyznamove je jmeno vzdy spojeno s osobnostı vyznacujıcı se vze-stupem, navratem slavy a proslulosti. Vostokovska prvnı staroslovanskalegenda o sv. Vaclavu (vznikla kolem roku 940) pripomına: v Cechachzijıcı knıze Vratislav (901–921(?)) ”byl veliky slavou“ a minejnı redakcedodava, ze ”byl knıze veliky a slavou pocteny“, ktery ” temer nespocetnesve nepratele slavne premohl“. Za prvnıho ceskeho krale Vratislava II.(1061–1092) nastalo vyznamne upevnenı mezinarodnıho vehlasu statu. B.Prusık spojil prvnı slozku jmena ”vrat’“ s vracenım, zahanenım neprıtele[73, 717]. Fr. Hamza uvadı sirsı ramec ”obnovitel slavy“ [51].

Page 88: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

88 KAPITOLA 3. HOSTYN

Vneslav je uvedeno v originale RZ dvakrat ”Vneslau“, u kronikaru la-tinskych ”Unislav“. Jde o jmeno staroceske (Dalimil ”Unislav“), polske(”Unieslav“). Prvnı slozka je v srbskem osobnım jmene ”Unjemir“.Vyznamem souvisı s ”uni“ – dobry, unej – lepsı. Vneslav tedy zna-mena osobu slavnou, proslulou dobrotou, nebo proslulou vetsı dobrotou.V obou prıpadech druha cast jmena ”slav“ radı se mezi nejcasteji sevyskytujıcı jmena az na rozhranı casu kolem r. 1300 [85, 14].

3.16 Tabor — taborAntonın Vasek [204] oprel roku 1879 sva jazykova tvrzenı o padelanostiRK take o slovo ” tabor“, vyskytujıcı se take (ctyrikrat) v hostynske casti

”Jaroslava“. Tvrdil, ze slovo ” tabor“ – lezenı je znamo v cestine teprvepo valkach husitskych a jest zaroven dukazem, ze RK nemuze pochazetize 13. nebo 14. stoletı.

Pozdeji, mezi lety 1927 a 1938 vznikl mezi odpurci a obranci RZKhouzevnaty spor o puvod a vyznam slova ” tabor“ v ”Jaroslavu“, kterybyl ve svych dusledcıch uzitecny. Novy utok zahajil historik, universitnıprofesor dr. Josef Pekar roku 1927 clankem v Narodnıch listech [133];

Slovo ” tabor“ v puvodnım vyznamu ”basta pred branamimesta“, pak ”opevnene lezenı“ a ” lezenı opevnene vozovouhradbou“ je vytvorem taborske vojenske vynalezavosti, takzeslovo nemuze byt starsı roku 1420. V 15. stoletı ve spojitostis lezenım opevnenym vozovou hradbou slovo ” tabor“ zaneslicestı bojovnıci husitstı ve sluzbach kralu uherskych do sou-sednıch zemı, do Uher, s boji proti Turkum na Balkane pro-niklo do rumunstiny, srbstiny a turectiny, zakotvilo v polstinea rustine. U Cechu se slovo ” tabor“ – lezenı neujalo, avsakvratilo se k nam teprve koncem 16. stoletı z Uher pres Slo-vensko.

Jungmann uzil toho slova v prekladu Ztraceneho raje, odtudse ”asi“ dostalo do RK, aby s vlivem RK v 19. stoletı dalouherskemu pojetı slova ” tabor“ zvıteziti v nasem jazyku arozsırit je i na tabory lidu.

Takto pojate slovo ” tabor je ovsem dostatecnym dukazempodvrzenosti RK“ [135].

Page 89: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.16. TABOR — TABOR 89

V dalsıch letech vratil se dr. Pekar nekolikrat k resenı puvodu avyznamu slova ” tabor“, az svuj vyklad ukoncil roku 1935, zustavaje trvaleveren svym vyvodum, ze slovo ” tabor“ ve smyslu opevnenı je v nası recineznamo do roku 1420 a ve smyslu lezenı vojenske az do druhe poloviny16. stoletı. S touto skutecnostı zustane povysen nad vsechnu pochybnosttake ” jeden z hlavnıch dukazu podvrzenosti RK“ (1935).

O zavery dr. Pekare oprel se filolog dr. Vaclav Flajshans [47], kteryuz v roce 1930 snazil se verejnost presvedciti, ze ”mad’arske tabor“ vniklov 16. stoletı take do Cech, vytlacilo stare ” lezenı“ a ujalo se. ”Jest ovsemv polovine 14. stoletı v cestine naprostou nemoznostı“ a ”hrubym ana-chronismem“. Pozdeji dokonce ubezpecoval, ze slovo ” tabor“ se rozsıriloa zdomacnelo v cestine teprve od roku 1817 vlivem a pusobenım RK.

Romanista dr. Karel Titz [190], [191], vysel z presvedcenı , ze slovo

” tabor“ ve smyslu ” lezenı“ vzniklo v Cechach v 15. stoletı pod dojmemproslulosti mesta Tabora, zalozeneho Janem Zizkou. Dejiny slova ” tabor“od ceskeho mesta Tabor k vyznamu ”pevne, stale opevnenı, pak lezenıotocene vozy a lezenı vubec“ majı svuj dusledek pro RK; ”dokazujı znovua nevyvratne jeho podvrzenost. . .“ Proti tomu dr. Pekar vsak Titzovoodvozenı od mesta Tabor prohlasil za ”nemoznou thesi“ [135].

Jazykozpytec universitnı profesor dr. Frantisek Travnıcek uvazovaltakto: v RK ”novodoby padelatel“ uzil slova ” tabor“ ve smyslu vojenskemz neznalosti jeho dejin: orientalnı slovo nedostalo se do naseho jazyka aniz tatarstiny ani z arabstiny, nybrz prostrednictvım bible az tehdy, kdyzsi husite vystaveli Tabor, jehoz nazev casem zobecnel a nabyl vojenskehovyznamu.

Mad’arstı filologove puvodne zastavali mınenı o tureckem puvoduslova ” tabor“: Melich Janos [70] usoudil, ze s cestinou nema slovo sou-vislosti, bylo prevzato do mad’arstiny z turectiny a jde o vyraz prastary.Pokud se tyce tureckeho puvodu slova souhlasil s Melichem G. Nemet[115]. Pozdeji opustil vyklad o tureckem puvodu slova ” tabor“ a spojiljej se starymi vyrazy mongolskymi, vyjadrujıcımi pojem ” rada, vojsko,plenny oddıl, vojensky oddıl“ [116].

Dr. Bohuslav Havranek opravil a doplnil [54] vyvody dr. Pekare

Page 90: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

90 KAPITOLA 3. HOSTYN

o prevzetı ” tabora“ do Cech z mad’arstiny az v 16. stoletı; dolozil naopakdomacı nepretrzity vyvoj po roce 1420, pri cemz je ”prokazan ceskyhusitsky puvod a husitskych bojovnıku“.

Soubezne s tımto dlouholetym badanım odpurcu RK o puvodu avyznamu slova ” tabor“ v RK prispeli vecnou strankou ke konecnemuresenı obranci.

Predevsım byla obracena pozornost k hostynske casti ”Jaroslava“,v nız je vyraz ” tabor“ ve svebytnem vyznamu uveden ctyrikrat v techtoversıch:

Kdyz na vzchode jutro pocınase,pozdvize se vesken tabor vrahov.Tabor sien be strasny kolkol chlumaaz do nedozırama daleka.Na ruciech tu koniech vnuz hemzechunosuce na kopiech napıchanehlavy krest’an vzvys k chamovu stanu.....V trie prudy se rozstupi ves tabori hnachu trmi prudy luto vz chlumek.....Vecer tich tu projde na noc chladnu,noc se promenıse v jutro seroi v tabore Tatar klidno biese.

Odpurci lpeli nepravem na rovnici, ze se zde ” tabor“ vyskytuje vevyznamu ” lezenı“ [204], [192], [135], [54]. V ”Jaroslavu“ je slova ” tabor“uzito vyhradne o tatarskem vojsku: ” tabor“ rozlozeny kol kol Chlumu ”azdo nedozırama daleka“ se rano pozdvihl, hemzil se na rychlych konıch,shlukl se v jedinou sılu a zamıril utokem proti Hostynu, po odrazenırozdelil se tatarsky ” tabor“ ve tri proudy, znovu se hnal k Hostynu, utrpelporazku, po noci rano bylo klidno v tatarskem taboru.

Zrejmo, ze ” tabor Tatar“ nemohlo byt lezenı [101, 27], [195],[225], nybrz vyraz oznacuje tatarske pohyblive jızdnı vojsko. Vysvetlovanıodpurcu, ze ” tabor“ znacı ”opevnenı“, ”pevnost“, ”predlozene opevnenı“,

”kruhovou neb ctverhrannou hradbu“, ”hradbu kolovou“, ”palisady“, ”vo-zovou hradbu“, ” lezenı obtocene vozy“ nema tedy zadneho vztahu k ”Ja-roslavu“. Konecne: slovo ” tabor“ nenı v ”Jaroslavu“ uzito ani v obecnemsmyslu nove doby – vojenske lezenı; vojsko na pochodu nebo v boji nenı

” tabor“.

Page 91: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

3.16. TABOR — TABOR 91

3.16.1 Slovo ”Tabor”ve vychodnıch jazycıchPetr Octavian Zamfirescu objevne a bohate dolozil stary puvod, rozsırenıa vyznam slova ” tabor“, ktere jest v ruznych obmenach spolecnym ma-jetkem velke vetsiny vychodnıch jazyku [225].

Ve shodnem vyznamu s ”Jaroslavem“ objevuje se vyraz v napisuna pamatnıcıch turko-tatarskych chanu z roku 733 ”anca al - tabaribilga. . . ag tacan. . . tag jarka. . .“ — a tak mnoho kmenovych tabaru (vo-jenskych oddılu) zahnal moudry knıze Tacan do hornatych kraju.

Dale orientalista universitnı profesor dr. V. Sanda sdelil 24.1.1935cenny doklad:”Slova tabor (Tabur). . . je uzıvano ve smyslu valecny ”oddıl,sik““ od arabskeho historika Ibn Chalduna v jeho velkem dejepisnem dıle,jez zacal psat r. 1375 (zemrel v Kahire 1406, zucastnil se take valecnehotazenı proti Mongolum v Syrii a byl s poselstvım u Tamerlana). Araboveone doby a jiz drıve uzıvajı pri popisu valecnych operacı v hojne mırevyrazu turkomongolskych, k nimz patrı i tabur. . . (Historicke dılo Abdar - Rachmana Muhanmmada ibn Chalduna ma nazev Kitab al ibar).

V hostynske casti ”Jaroslava“ slovo ” tabor“ znacı ”vojsko,vojensky oddıl tatarsky“, cemuz odpovıda turko–tatarsko–arabskeslovo ” tabur, tabor“. Basnık nazval proto tatarske vojsko slovem

” tabor“, protoze se tak samo nazyvalo.P. O. Zamfirescu mnohokrat dolozil asijske slovo ” tabor“ a jeho odvo-

zeniny z vychodnıch jazyku ve vyznamu ”shromazdenı, dav, zastup liduvojenskeho nebo obecneho“. Nebyl by to jediny pojem odtud cestinouprevzaty. Dalimilovo ”kartas“, v presnem vyznamu vyzvedac, bylo takeprevzato z turkotatarskych jazyku [96]. Nicmene Fr. Travnıcek tvrdil,[194] ze slovo ” tabor“ neproniklo do cestiny z arabstiny.

Page 92: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

92 KAPITOLA 3. HOSTYN

Page 93: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

Kapitola 4

Jaroslav ze Sternberka

Vıtez nad Tatary u Olomouce je v dulezitych pramenech a pamatkachuvaden trojım zpusobem: v RK ojedinele pouze osobnım jmenem ”Jaro-slav“, u Pulkavy, Dlugosze, Dubravia, v matrice holesovske, v AnnalechZabrdovickych ”Sternberk“, ”pan ze Sternberka“, u Vaclava Hajka z Li-bocan, Simona E. Klatovskeho, Lupace, Paprockeho, Balbına, Vigsia,Pesiny, Tannera, Veleslavına a ve Sternberskem majestatu 1661 ”Jaroslavze Sternberka“. Nemuze byt pochybnostı, ze jest mınena tataz osoba.

Pokud se tyce zpevu Jaroslav z RK (”Pocına se o velikych bojechkrest’an s Tatary“) nutno vychazeti z teto skutecnosti:Basnık casti tykajıcı se olomouckych udalostı byl v bitve prıtomen(”srazıme se strany obe“), v te dobe vsak nebylo jeste vseobecne uzıvanıjmen rodovych (Palacky), ktera se v listinach objevujı casteji teprve odpoloviny 13. stoletı; pısar, sestavujıcı nam zachovany sbornık ve 14. sto-letı prevzal starsı ”povest“ o bitve olomoucke v prvotnım znenı ucastnıkabitvy [178, 39], [102, 14].

Ponevadz je nezvratne dokazana starobylost RK po strance hmotne,1

1Z cetnych odbornych posudku viz naprıklad:

Ant. Belohoubek, CCM 1887, III: ”Uvaziv vysledky zkoumanı RK zrale a ne-stranne, dospıvam pri zaveru teto zpravy k posudku tomuto: Rukopis Kra-lodvorsky se chova po strance mikroskopicke a mikrochemicke v podstate tak,jako nepochybne starobyle rukopisy z veku, do nehoz se klade“.

Dr. Jan Stanek, profesor chemie polytechniky v Praze. ”Ziva“ 1852, 62 n.

Josef Schneider, profesor chemie na Technice v Praze, 1921.

Andrlık Karel, profesor chemie ”Strucne poucenı o nepadelanych R.“

Safarık Vojtech, profesor chemie na Karlove universite, CCM 1887, III.

93

Page 94: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

94 KAPITOLA 4. JAROSLAV ZE STERNBERKA

s vymezenım vzniku opisu nejpozdeji ve druhe polovine 14. stoletı,je tım dana zaroven nicotnost a fantasticnost predstav, ze ”Jaroslava zeSternberka“ vytvorila az temer po dvou stech letech v polovine 16. stoletı

”bujna fantazie Hajkova“ [11, 6].Je pravdou, ze o existenci Jaroslava ze Sternberka nedovıdame se ze

soudobych a dosud zachovanych dokladu, nybrz z pramenu pozdejsıch.Tato skutecnost vsak neohrozuje jeho historicnost, jak se domnıvali nasipozitiviste. Kdybychom prısne uznali plnou opravnenost zasady, ze jensoucasne zpravy jsou dokumentarne platne a pro historiky zavazne, po-tom by nutne ztratilo svou prukaznost mnoho pramenu. Naprıklad:

• Dılo vyznamneho historika rımskych dejin od dob Tacitovych doIV. stoletı, kdy Ammianus Marcellinus zil, je znamo az z perga-menoveho kodexu z IX. stoletı v klastere v Hersfeldu a na nemzavisleho rukopisu ve Fulde. [100, 9–10]

• Kristianova legenda, hlasıcı se vznikem do sklonku 10. stoletı, bylakladena az do stoletı ctrnacteho, kdy je znam cely rukopis z let1320–1342, bez ohledu na velkou radu zlomku textu z konce 12. apocatku 13. stoletı. Pozdejsı zaznamenanı deju, udalostı a osobnostınenı dukazem, ze jich v drıvejsı dobe, do nız se hlası, nebylo.

• Staroslovansky”Zivot svateho Cyrila“, puvodem z IX. stoletı z VelkeMoravy, je zachovan v cyrilskych rukopisech ne starsıch 15. stoletı.

• Staroslovanska legenda”Zivot svateho Metodeje“, vznikla na sklonkuIX. stoletı na Velke Morave, je znama z rukopisu az z konce 12. sto-letı.

• ”Pochvala svatemu Cyrilu“ od Klimenta biskupa Velikeho (916) jezachovana teprve v rukopisech 14. stoletı.

• Prvnı staroslovanskou legendu o svatem Vaclavu, puvodem z udobıkolem 940, zachovaly nam charvatske rukopisy ze 14. stoletı, ruskedokonce az ze 16. stoletı. Atd.

Stoklasa Julius, president stat. Ustavu radiologickeho, Narodnı listy 13. 3., 20. 3 .,18. 5., 25. 12. 1887, 22. 1. 1888.

Viktorin Vojtech, profesor fotochemie na Karlove universite v Praze. ”Jak jsemdospel ke zkoumanı RKZ“. ZCSR 1935, cıs. 1.; ”Mohly byt rukopisy vyrobenyv 19. stoletı ?“ ZCSR 1936, cıs. 4.; ”Aby bylo jasno.“ ZCSR 1937, c. 11 – 12.;

”O zkoumanı starych rukopisu.“ ZCSR 1940, c. 10.

Pozn. vydavatele: Autorovi jiz byly znamy utajovane vysledky odmıtave oponenturyKriminalistickeho ustavu z r.1975 k praci tzv. Ivanovova tymu.

Page 95: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

4.1. RODOKMEN RODU STERNBERKU 95

Rodokmen Sternberskeho rodu 12., 13. a 14. stoletı, tedy z kri-tickeho obdobı, nenı zachovan v uplnosti, hlavne proto, ze ro-dovy archiv shorel roku 1800.

Ladislav Matousek, vychazeje z genealogicke sbırky H 50 v archivuZeme ceske (v nız je ulozeno nekolik svazku vypisu z poznamek Fr. Pa-lackeho, ktery zacal se soustavne obırati rodem sternberskym), sestavilve sve publikaci ”milovnıkum ceske minulosti“ z roku 1947 obraz, jaky asibyl rozrod sternberskeho rodu pro nejmene zname 13. stoletı [102]. Tentorodokmen uvadı jen prıslusnıky Sternberku, u nichz je znama posloup-nost. Po urcitem doplnenı osobami, u nichz je zrejma pouze souvislosts rodem sternberskym, zacına nase sledovanı 12. stoletım.

4.1 Rodokmen rodu SternberkuPredchudci panskeho stavu s erbem hvezdy byli Divisovici, kterı v ramcidomacı kolonisace zalozili mestecko Divisov, vzpomınane poprve 1218[94]. V teto souvislosti vystupuje jako prvnı cesky pan Divis, radce knızatv letech 1125, 1130 – 1140, 1170. Jeho potomkem byl syn neznamehojmena, jenz mel tri syny: Bohutu, Divise, Jindricha.

• Bohuta (1183–1207), bılinsky kastelan, cısnık [102]• Divis (1187, 1205–1213), podkomorı• Jindrich (1193–1207), sudı olomoucky

Bohutovymi potomky byli prıslusnıci vetve Bohuticu:

• Petr (1204–1204), ktery drzel Lostice na Morave• Jindrich (1207–1224) ;• Mikulase vzpomına jeste Aug. Sedlacek.

Synem Divisovym byl pravdepodobne Zdislav 1167 kastelan kourimsky,1170, 1175, 1183 kastelan zatecky a komornık. Syny Zdislavovymi byli :

• Zdislav vzpomenuty k 1193 a• Petr, vyskytujıcı se v letech 1176–1193. Jeho potomkem v prıme

linii byl Divis z Divisova.

Divis z Divisova, (1220–1222) kastelan prachensky, 1224 nejvyssı marsalekzemsky, manzelka byla z rodu Kravaru – Benesovicu. Zalozil mestecko

Page 96: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

96 KAPITOLA 4. JAROSLAV ZE STERNBERKA

Divisov na Vlasimsku [126, 545], podle nehoz se psal od roku 1218 ”zDivisova“. Zemrel asi 1240. V dekanskem chramu v Divisove je hrobkaSternberku.

Listinou markrabete Premysla je k roku 1249 dolozen Vaclav zeSternberka.

Podle Palackeho spadajı do prımeho potomstva Divise z Divisova trisynove: Jaroslav, Albert, Zdislav.

• Jaroslav, vıtez nad Tatary u Olomouce. Pri identifikaci Palackyopıral se o listinu olomouckeho biskupa Bruna z roku 1248, po-dotykaje pri tom, ze Jaroslav ze Sternberka kolem 1241 v soucasnychpramenech nenı prımo dolozen [127, 400].

• Albert, prvnı velmistr radu krizovnıku s cervenou hvezdou v Ce-chach, povolaneho k sluzbe ve spitale na Frantisku, zalozenem sva-tou Anezkou Premyslovnou,

• Zdislav psal se puvodne ”z Chlumce“ nad Cidlinou, ktery odpradavna byval v drzenı predku rodu sternberskeho, je dolozencasteji (1235–1241 ctyrikrat, 1242–1253 sestkrat). Pocınaje rokem1242 staval poblız Divisova na ostrohu nad Sazavou hrad, pojmeno-vany modne Sternberg, podle nehoz se psal od roku 1249. Zdislavbyl ve vojsku Premysla Otakara II. ve slavne vıtezne bitve roku1260 u Kressenbrunu [126, II, 26]. Rodova posloupnost je dolozenakralovnou Konstanciı 1240 slovy ”Filius Dyvyssy“ (syn Divisuv).Tento Zdislav se proslavil pri hajenı Olomouce proti Kumanum aBelovi IV. roku 1253. Je s nım spojovano vystavenı Sternberku naMorave [19, 168–169] [94]. Zdislav zemrel asi 1289 a pochovan bylv kostele svate Barbory na Frantisku v Praze. Zdislav mel sest synu:Albrechta, Jaroslava, Zdislava, Benese, Divise a Jana:

• Albrecht (kolem 1286 purkrabı olomoucky), zdedil moravske statkyotcovy, jeho potomci na Morave vymreli az v druhe polovici sesta-cteho stoletı. Albrecht zemrel 1299 (podle Palackeho) nebo 1301(podle Tannera).

• Jaroslav (1284 cısnık, purkrabı na Bıtove), dedil ceske statky,legenda o sv. Anezce ceske jej uvadı: ”Jaroslavy de Sternberk aliasde Zabrziech“.

• Zdislav byl v letech 1258–68 cısnıkem, dale purkrabım kladskyma prazskym.

Paprocky [129, 178–179] uvadı jeste okolo 1300 radu Vaclava II.

Page 97: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

4.1. RODOKMEN RODU STERNBERKU 97

Vojtecha ze Sternberka a Zdenka ze Sternberka, jemuz za kraleJana Lucemburskeho (1311) daroval Tobias z Benesova jako svemu prı-buznemu a prıteli Benesov s prıslusenstvım.

Tento strucny rodokmen je ovsem neuplny. Nicmene postacuje k vy-vracenı tvrzenı, ze Jaroslav ze Sternberka v dobe tatarskeho vpadu” vubecneexistoval“. Jirı Kruger (Georgius Crugerius) uvadı, ze otcem Jaro-slava byl Zdislav Sternberk, vzpomenuty uz k roku 1193. Zdislavovamanzelka a matka vıteze nad Tatary Sidonie, hrabenka Schaumburska,mela sest synu, mezi nimi prinesla ve zralem veku Jaroslava [26].

Tanner [187, odst. 181] se take domnıva, ze otec Jaroslava byl Zdislavze Sternberka, znamy jiz k roku 1220, ktery mel za manzelku EufemiiSvihovskou. Tanner vsak dodava, ze jde pouze o jeho mınenı: Jaroslav,pozıvajıcı v ceske slechte velke vaznosti, musel mıt take vyznamneho otcea v tehdejsı dobe se nenalezl nikdo jiny nez Zdislav.

Palacky se rozhodl pro Divise z Divisova, drzitele vysokych hod-nostı (nejvyssı marsalek, kastelan), ktery byl vyznamnym predstavitelempanstva v prvnı polovine 13. stoletı; jeho manzelka byla z rodu Kravaru.

Page 98: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

98 KAPITOLA 4. JAROSLAV ZE STERNBERKA

4.2 Majestat 166124. prosince 1661 restituoval cısar Leopold jako kral cesky majestatemrod panu ze Sternberku ve stav hrabat rısskych. Podnet k tomu dala Lud-mila Benigna ze Sternberku a na Zelene Hore, ktera zaroven se obratilao historicky podklad k jezuitskemu radu, z jehoz prıkazu se ukolu ujalJan Tanner, vyznamny historik olomoucke koleje. Shrnul dokumentarnımaterial o Sternbercıch, za jeho predsednictvı pri disputaci na prazskeakademii byli prıtomni dva potomci Jaroslava, vıteze nad Tatary, kterıuvedli leccos z rodove tradice.

Leopolduv restitucnı majestat [262] krome zasluh clenu rodu stern-berskeho zminuje se zvlaste obsırne o Jaroslavu ze Sternberku, o nemztake vypravı, ze uz roku 1235 se zucastnil ctrnactych rytırskych her veWurzburku, ktere usporadali tamnı slechtici; pri velkem sedanı Jaroslavudatnostı se vyznamenal a jinymi ciny a nemaleho jmena sobe zjednal.Viz tez Tanner [187, odst. 122], F. M. Bartos [11] dovolil si ovsem tvrdit,ze v majestatu je tento slavny turnaj ”pribajen“.

Ze tato ucast Cechu na rytırskych hrach nebyla ojedinela, dosvedcujeversovane skladanı nemeckeho basnıka Heinricha von Freiberg: mocnyclen dvora Vaclava II. pan Jan z Michalovic podnikl zajezd do Parıze,aby na rytırskych turnajıch dopomohl ke cti ceskemu jmenu. Nebo jetento udaj take ”pribajen“ [76].

Ucast Jaroslava ve Wurzburku zaroven dosvedcuje, ze leta Pane 1235byl jiz dospely, v rytırskem zapolenı zkuseny a chrabry, jestlize se udat-nostı nad jine vyznamenal. Mame zde jiz predobraz Jaroslava u Olomouces jeho ”chrabrostı“, ”udatenstvım“, ”velebystrym vehlasem“, ” jarotou“.Take jmeno vystihuje osobnı vlastnosti: puvodne znamenalo ”slavny si-lou, bujnostı, prudkostı“ (”jary“ – prudky, bujny) [85, 79], [79, 105], [109,93].

Majestat je cennym historickym pramenem jeste v jinem smeru: uvadıtotiz radu prımych rodovych prıslusnıku Jaroslava Velikeho.

Page 99: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

4.3. POTOMCI JAROSLAVA VELIKEHO 99

4.3 Potomci Jaroslava VelikehoCetne prameny tvrdı, ze Jaroslav ze Sternberka, vzpomenuty v pra-menech k roku 1283, kdy se ujımal Zavise z Falkenstejna, nejvyssı cısnık,purkrabı na Bıtove, nejvyssı marsalek, podle formulare biskupa Tobiase(1279–1287) ”Jarossius dictus de Sternberg“ (Jaros receny ze Sternberka)byl synem Jaroslava Velikeho (vıteze nad Tatary z roku 1241) [130], [262].

Jine prameny ale tuto souvislost nesdılejı; dokladajı, ze tento Jaroslavbyl synem Zdislavovym [215].

Dodavame, ze na listine se jmeny a pecetemi osmnacti stoupencuZavise z Falkenstejna z roku 1284 je na peceti Jaroslava ze Sternberkana praporci a na stıte osmicıpa hvezda [105, I, s. 303], kterou do znakupridelil Jaroslavu ze Sternberka pravdepodobne kral Vaclav I. po bitveolomoucke. Tohoto znaku uzıvali puvodne jen Jaroslavovi potomci [187,179–180]. Jaroslav zil jeste 1298, kdy pojistil na tvrzi v Tatenicıch(u Sumperka) sve matce 500 kop grosu. Jeho vztahy k Morave byly tesne[114, 284]. Kdyz 1302 zemrel, byl pohrben v Olomouci v kostele PannyMarie Snezne, zalozenem Jaroslavem Velikym.

Bezpecne jsou Tannerem a Palackym dolozeny tri dcery Jaroslava Ve-likeho: Kunegunda, Bohunka a Ofka. Dcera, po matce zvana Kune-gunda, byla provdana za Jirıho z Kravar, jednoho z vudcıch moravskychslechticu; druha Bohunka byla manzelkou Henrika, jednoho z Theohalku,a tretı dcera jmenem Ofka mela za manzela Boritu z prednı slechty,zameckeho spravce v Litomericıch.

Nesnaze v rodokmenu vzrustajı merou vrchovatou: nemohly zde precebyti tri dcery Jaroslava Velikeho, kdyz jej stvorila teprve ”bujna fantazieHajkova a patrı do rıse bajek“, protoze ”v te dobe vubec neexistoval“ [68,12].

Nemohli by existovat ani potomci Jaroslava Velikeho v prıme linii,ktere uvadı majestat 1661:

Zdenek ze Sternberka, kralovsky sudı kolem 1348, vnuk JaroslavaVelikeho;

Ladislav ze Sternberka, zijıcı na dvore Karla IV. kolem 1370, prav-nuk Jaroslava Velikeho;

Smil ze Sternberka, padl na Vysehrade 1420, bojuje za vıru a cısareZikmunda, pochovan s ostatnımi v kostele sv. Pankrace pred Vyse-hradem, prapravnuk Jaroslava Velikeho;

Page 100: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

100 KAPITOLA 4. JAROSLAV ZE STERNBERKA

Alexius ze Sternberka, bratr Smiluv, byl poslan cısarem Zikmun-dem 1421 k ceskym odpadlıkum, shromazdenym v Caslavi, abyZikmunda zastupoval, druhy prapravnuk Jaroslava Velikeho;

Alexius ze Sternberka, syn Smiluv, od nehoz pochazı linie Sternberkuholickych, vedl vojsko Plzenskych proti Taborum Prokopa, jednals legatem Eneasem Silviem o vracenı Cech rımske cırkvi, pohrbenbyl u sv. Prokopa na Sazave, praprapravnuk Jaroslava Velikeho;

Zdenek ze Sternberka, zvany Konopist’sky, druhy syn Smiluv, k roku1447, praprapravnuk Jaroslava Velikeho;

Jaroslav ze Sternberka, prvy syn Zdenka ze Sternberka, vudce ka-tolıku budejovickych a jihlavskych proti krali Jirımu z Kunstatu aPodebrad, k roku 1466, praprapravnuk Jaroslava Velikeho;

Zdislav ze Sternberka, druhy syn Zdenka ze Sternberka, zalozil a po-stavil frantiskansky klaster v Bechyni, k roku 1490, praprapravnukJaroslava Velikeho;

Jan ze Sternberka, syn Zdenka Bechynskeho, spolecne se svym bra-trem Zdislavem k roku 1501, praprapravnuk Jaroslava Velikeho;

Jan ze Sternberka, pan na Bechyni, purkrabı karlstejnsky, manzelkaJana Svihovska z vevodu a kralu ceskych. Zemrel 1528, dalsı po-tomek z linie Jaroslava Velikeho.

Adam ze Sternberka, Karla V. a Ferdinanda I., ceskeho krale, valcilproti Sasum, zemrel 1547, potomek Jaroslava Velikeho.

Zdenek ze Sternberka, zemrely 1580, dalsı potomek Jaroslava Ve-likeho.

Frantisek ze Sternberka, potomek Jaroslava Velikeho.

4.4 Manzelka Jaroslava VelikehoBohuslav Balbın, ktery byl za sveho pobytu v Olomouci dobre obeznamens tamnımi historickymi pomery, uvadı, ze v kostele Panny Marie Sneznebylo pohrbeno 21 clenu rodu Sternberku, coz potvrzuje Tanner. PodleBalbına zde byla pochovana i zena Jaroslava Velikeho.

Jirı Kruger, velmi uceny muz nası historie, tvrdı, ze Jaroslavovamanzelka byla Kunegundis z moravske slechty Kravaru [187, odst. 173].

Tomas Pesina z Cechorodu upresnuje tuto Kunegundis: byla rozenaPlichtovna ze Zerotına. Kolem roku 1248 zalozila v Olomouci klaster sv.Klary s kostelem zasvecenym sv. Janu Krtiteli.

Vedle tohoto prameny dolozeneho resenı, prijateho Palackym, se v lis-

Page 101: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

4.5. Z UDALOSTI PO BITVE 101

tech tehoz klastera hovorı o ”vdove“ Markete, ktera darovala klarisinkamves Starnov na moravskem Sternbersku. Mel-li tedy Jaroslav jednu nebovıce manzelek, nesnadno rozhodnouti. Jestlize slo o druhou manzelku Ja-roslavovu — ”vdovu“, potom jde o udaj az po roce 1277, kdy JaroslavVeliky zemrel [178, s. 44, pozn. 2].

4.5 Z udalostı po bitveKrale Vaclava I. zastihlo poselstvı se zvestı o vıtezstvı u Olomouce jestev Cechach; blahopral listem Jaroslavovi a odebral se na Moravu doOlomouce, aby mu za jeho statecnost projevil svou chvalu a laskavounaklonnost [187, odst. 163]. Moravske panstvo i lid zahrnuli Jaroslavachvalou a zacali jeho hrdinske skutky velebit.

Papez Rehor IX. blahopral krali Vaclavu k Jaroslavovu vıtezstvı (jakBuchholcerus potvrzuje).

Vaclav I. po porade se svym dvorem jmenoval Jaroslava dozivotnımkapitanem (hejtmanem, vice–markrabetem) na Morave.

Daroval Jaroslavovi a jeho nasledovnıkum v rodu cast moravske zemeseverne od Olomouce, kde Jaroslav zvıtezil nad Tatary a potom dalpostaviti moravsky hrad Sternberk [30], [152], [34], [130], [187, odst. 154,163]. Hrad je v pramenech zmınen roku 1269 a mesto uvedeno 1280 [59].

Kral Vaclav I. udelil take Jaroslavovi cestne pravo svobodne pouzıvatknızecı odznaky: mitru a plast’ [7, I, 7–117], [187, odst. 164]. Na nahrobkuje ”krasne videt“ (Tanner) vytesanou postavu Jaroslavovu s vevodskoumitrou a plastem.

Jaroslav, asi na pranı nebo nejpravdepodobneji se schvalenım kraleVaclava, na vecnou pamet’ vıtezstvı zmenil svuj puvodnı znak cervenousesticıpou hvezdu ve zlatou osmicıpou v modrem poli; od te doby Jaroslava jeho potomci uzıvali noveho znaku, ostatnı Sternberkove si ponechalipuvodnı cervenou sesticıpou hvezdu, jak je ”mozno zjistit na ruznychpomnıcıch“ [187, odst. 166, 180]. Zahy dochazelo k zamenam: Jaroslavz druhe poloviny 13. stoletı na peceti z r. 1284 ma jiz na stıte a na praporciosmicıpou hvezdu [105]. Naproti tomu Jaroslavuv potomek Zdenek zeSternberka vyhovuje svou pecetı s osmicıpou hvezdou zasade. Nejvyssıkancler kralovstvı ceskeho Ladislav ze Sternberka, zesnuly 1521, ma nanahrobku v kostele sv. Mateje v Bechyni dve osmicıpe hvezdy. Na pecetiLadislava ze Sternberka z roku 1520 je na stıte osmicıpa hvezda. Namoravskem Sternberku je osmicıpa zlata hvezda v modrem poli. Na

Page 102: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

102 KAPITOLA 4. JAROSLAV ZE STERNBERKA

obraze Alberta ze Sternberka od Jana Krystofa Lisky je vyobrazen znakudeleny radu krizovnıku 1252: sesticıpa cervena hvezda. Na zamku naZelene Hore, na dverıch z r. 1669, patrıcım tehdy Sternberkum, je zlataosmicıpa hvezda v modrem poli a na nastropnım obraze, predstavujıcımbitvu s Tatary u Olomouce, ma Jaroslav osmicıpou hvezdu na zlate prilbe.

4.6 Umrtı Jaroslava VelikehoJe v pramenech jednoznacne kladeno k roku 1277 [187, 175, 179], [157,III, 245], [50], [13, 431]. Pohrben byl v kapli sv. Barbory v klastere naFrantisku, zalozenem asi 1234 Anezkou Ceskou. Hrob byl vedle hlavnıhooltare na leve evangelnı strane, kde staval take nahrobek [7], [48], [247],[188], [13, 431].

V klastere byli pohrbıvani prıslusnıci a prıbuznı premyslovskeho kra-lovskeho rodu: kral Vaclav I., kralovna Kunhuta, Kunhuta dcera PremyslaII., prvnı predstavena klastera Anezka (1282) dcera Premysla I., Guta,desate dıte Vaclava II. (1297), jejız krasny goticky nahrobek byl pri ar-cheologickem vyzkumu nalezen.

4.7 NahrobekPrvnı zpravu o Jaroslavovu nahrobku podava k roku 1567 (podle ko-mentualnıch zaznamu z toho roku) J. Schmidl [157, III, 240–245]. Nasle-duje Jan Tanner [188] a Balbın [7], v jehoz dıle z roku 1661 je zverejnenakresba nahrobku od Karla Skrety – Sotnovskeho (narozen 1604 nebo1610, pohrben 1. 8. 1674). O nahrobku ”Jaroslava ze Sternberka, vıtezenad Tatary“ u blazene Anezky se zminuje Glauchov [48]. Jan Fl. Ham-merschmidt (1652–1737), kanovnık kapituly na Vysehrade, spisovatelrady vlastivedne - apologetickych spisu, v rukopisne praci ”Monaste-rium S. Agnetis“ psane kolem roku 1690, hovorı o velmi nicivem pozaruklastera 1689; v chramu sv. Barbory, ktery vyhorel, zrıtila se klenba.Pri archeologickem vyzkumu klastera pred jeho obnovou bylo toto tezkeponicenı overeno. Take Beckovsky, pametnık tech udalostı, pıse r. 1700o ” casu velikeho ohne leta 1685“ sv. Barbory, a o tom, ze byl pri opravachJaroslavuv nahrobnı kamen, lezıcı do te doby vodorovne na hrobe, ”zezeme vyzdvizen a do zdi po leve strane . . . vsazen“.

Roku 1782 byl klaster blahoslavene Anezky zrusen a nahrobnı kamen

Page 103: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

4.8. STARI NAHROBKU 103

(na naklad Kristiana ze Sternberku) prevezen do Zasmuk na sternberskepanstvı; zde byl zasazen do zdi v presbytari na evangelijnı strane v kostelesv. Frantiska (zalozenem a postavenem Adolfem Vratislavem Sternberkemv letech 1690 – 1694). O prevozu nahrobku svedcı kniha konventuFrantiskanskeho pri roku 1785 [37]. Nahrobek je dodnes na temze mıste.

Je to deska z prazske opuky 1,97 m vysoka a 0,925 m siroka. Nemanapis. Na oramovane desce je ve vysokem reliefu vytesana stojıcı statnamuzska postava, obema rukama drzıcı vykrojeny stıt s osmipaprskovitouhvezdou. Na hlave s dlouhymi, zvlnenymi vlasy ma vevodskou mitru.Pod nosem jsou knıry, brada je hola. Na tele je tesne prilehajıcı roucho,kratky kabatec s nekolika knoflıky, jednoduse opasany, kratka skladanasuknice, uzke tesne nohavice, na nohou proste skorne. Z ramen splyvadlouhy rasnaty plast’, pridrzovany dvema sponami, ponechavajıcı pohledna celou postavu [98]. Vsechny historicke prameny svorne uvadejı, ze jdeo nahrobek Jaroslava ze Sternberka, vıteze nad Tatary. Schmidl k roku1567 ma zpravu o nahrobku ve spojenı s Jaroslavem; Balbın: VaclavI. udelil Jaroslavovi urad moravskeho zemskeho hejtmana s ”odznakyvevodskymi. . . jak je podnes vypodobnen na kameni u sv. Anezky“; Tanner1661 – 1674: na nahrobku je ”krasne videt“ vytesanou podobu Jaroslavas knızecı mitrou a plastem; Glauchov 1698: ”Jaroslava ze Sternberka,vıteze nad Tatary, je videt vytesaneho na nahrobku“ u blazene Anezky— lze jej ”dobre poznat podle vevodske mitry a plaste“; Beckovsky 1700:na nahrobku ”se spatruje cela osoba Jaroslava ze Sternberka s knızecıcepicı a plastem zdobena, kteraz drzı stıt s osmicıpou hvezdou“ atd.

Tato pamatka je velmi neprıjemna zatvrzelym odpurcum RK, kterıtuto souvislost soustavne opomıjeli, az doslo k odvaznemu tvrzenı, zenahrobek byl prircen Jaroslavovi ”smelou fikcı“; skutecnost, ze Jaroslavje vytesan s prıslusnymi odznaky danymi Vaclavem I. jen Jaroslavovi,znevazuje se slovem ”pry“ v uvozovkach! V literature faktu MiroslavIvanov opomıjı historicka fakta a pocıta mezi ”vybajene dalsı podrobnosti“pribajene pridelenı nahrobku Jaroslavovi.

4.8 Starı nahrobkuUz Fr. Dvorsky 1886 uvazoval o jeho dvojım slohu [37]: hlava s mi-trou knızecı, vlasy, horejsı cast tela bez okruzı se projevuje jako starytyp, plast’ s bohatymi zahyby a vyrezavany stıt ukazujı na renesanci, apatral, z jakych duvodu mohlo dojıt ke sloucenı obou prvku. Dvorsky

Page 104: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

104 KAPITOLA 4. JAROSLAV ZE STERNBERKA

byl presvedcen, ze po roce 1556, kdy byl klaster zpustosen na pocatkuhusitskych valek a 1556 znovu osazen Dominikany, kterı klaster dukladneopravovali a prestavovali. Jako dalsı moznost prichazı doba po 1611, kdyluza zde nicive radila. Na nahrobku jsou totiz stopy vandalismu: nos, castprstu na rukach i na nohach opanky jsou urazeny. Poslednı zpustosenıklastera souvisı s pozarem roku 1689 a take tehdy mohl byt rozbitypuvodnı nahrobek nahrazen novym, slucujıcım znacne starsı prvky podlezbytku se soudobymi.

K. B. Madl kladl vznik nahrobku do pocatku 17. stoletı. Dr.Vlad.Vagner [203], prednosta pamatkoveho uradu, se vyjadril, ze jde o pozdnerenesancnı praci s historisujıcımi detaily, ukazujıcı na kopii koncem 16.stoletı. Umelecke pamatky Cech [242] hovorı o praci z druhe poloviny 17.stoletı, coz je vrocenı ponekud nepravdepodobne vzhledem k Tannerovuzverejnenı Skretovy kresby nahrobku 1661.

23. 12. 1937 koupil panstvı Zasmuky Jan Rudolf ze Sternberka; podklasternım kostelem frantiskanskym z let 1690–1694 je krypta s rakvemiSternberku. Podle podanı je zde ulozena take rakev s kosternymi pozus-tatky Jaroslava ze Sternberka, vyzvednutymi z hrobu v kapli sv. Barboryv klastere bl. Anezky v Praze po jeho zrusenı 1782 a privezenymi doZasmuk 1785 spolecne s nahrobkem.

Page 105: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

Kapitola 5

Porazka Tataru u Olomouce

Kdyz Tatari ”dodrachu se luto k Olomucu“ (”Jaroslav“ v RK), kde

”se stavichu“ (Dalimil), snazili se usilovne dobyt mesto. Jejich snaha,trvajıcı nekolik tydnu, nevedla k cıli. Hlavnı prıcinou neuspechu bylyjiste strategicky vynikajıcı poloha, dobre opevnenı a houzevnata obranaOlomouce.

5.1 Olomouc v dobe tatarskeho vpaduPocatky slovanskeho osıdlenı jsou podle dosavadnıch archeologickychnalezu spjaty s prelomem 8. a 9. stoletı; od tech dob se zde souvislevyvıjelo velkosıdliste zeme moravske (roku 1046 ”urbs“, 1125 ”urbs“ i

”civitas“, 1201 ”urbs“, 1207 a 1208 ”castrum“, 1213 ”civitas“), ktereroku 1603 povysenım chramu sv. Petra na biskupsky dostalo i cırkevneprednostnı postavenı v zemi [123].

V case tatarskeho vpadu zaujımal Olomouc plochu kolem 40 ha nasoutoku reky Moravy a Bystrice, kde se take krizovaly stare cesty, spo-jujıcı Kijevskou Rus pres Krakov s Prahou, Brnem a Reznem, Polsko aSlezsko s jihem [91].

Skalnate a prıkre vrsiny, na nichz byl mocne opevneny Olomouc vybu-dovan, obtekala na severu, vychode a jihu siroka reka Morava s nekolikarameny. Prıstup k mestu ztezovaly dale baziny a mocaly. Okolı mestabylo lesnate, kolem toku Moravy rozkladaly se doubravy (po vode podOlomoucem byl les ”Kralovstvı“, patrıcı krali).

Tatari v kvetnu 1241 oblehli rozlozity a jednotny mestsky celek,sevreny pasmem pevnych hradeb, kolem nichz byla nechranena vesnicka

105

Page 106: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

106 KAPITOLA 5. PORAZKA TATARU U OLOMOUCE

sıdliste: Ostrovy, Predmostı, Zavodı, Rybare, Belidla, Lazce a Dedina.Zapadne od hradeb Predhradı tekl potok Povelka, u nehoz se rozkladalomensı osıdlenı s romanskym dvorcem v okolı kostela sv. Morice [213],[232, c. 3], [250, 278–279]. Nedaleko u reky Moravy byl opevneny klasterHradisko.

Olomoucky celek uvnitr hradeb byl rozclenen na Hrad s chramem sv.Vaclava a mestsky utvar – Predhradı.

5.1.1 HradSeverovychodnı kulmske utesovite navrsı se strmymi skalnatymi srazy,obtekane vodnımi rameny Moravy, vyznacovalo se vynikajıcı strategic-kou polohou. Zde roku 1241 cnel belavy romansky hrad, tvrde opevnenyhradbami, prolomenymi dvema branami, z nichz severnı prochazela cestak brodu pres reku do Polska, jiznı do Predhradı [163, 9–14]. Nad hradbamivycnıvaly dve veze tehdy jeste romanskeho kostela sv. Vaclava, kteryvysvetil Jindrich Zdık; ten prenesl sem biskupstvı od sv. Petra. K basi-lice byl pristaven poschod’ovy rozmerny palac (25 x 10 m), nakladnastavba z tesaneho kamene s nadhernou kamenickou vyzdobou oken [212],[140]. Dalsı zastavbu hradnı plochy tvorily budovy knızecıho palace, ka-pitulnıho dekanstvı a scholasterie. Nedobytny domsky vrsek byl samo-statne opevnen (zjisteny prıkopy, zaklady hradeb az 3 m silne, s bastamia pevnostnımi vezemi). Branou pres prıkop ve skale vytesanem mosteprochazela cesta do predhradı.

5.1.2 PredhradıTvorila je z casti drevena, zcasti kamenna zastavba pri zmınene hlavnıceste polske a na ni bezprostredne navazujıcı sıdelnı utvar na skalnatemnavrsı Michalskem a Blazejskem. Na teto rozsahle oblasti s pocetnymidoklady velkomoravskeho osıdlenı stal v mıstech dnesnı filozoficke fakultystarobyly chram sv. Petra (dolozen uz 1063), s biskupskym dvorem, re-sidencı a domy kanovnickymi. Na vrcholu byvalo na skalnatem ostrohutrziste, pod svahem stara osada Zahrobı. Mezi kostelem a svahem byla vy-budovana pocınaje rokem 1213 stavba klastera premonstratek s chramemsv. Jakuba. Na sraznem Michalskem vrchu cnela kaple sv. Michala, kteroudarem od Vaclava I. v letech 1238–39 zıskali pro svuj klaster dominikani.Stara sıdelnı oblast bylo navrsı Blazejske s chramem sv. Blazeje. Ubocık severu a zapadu klesalo do bazinate urovne s protekajıcı ”Moravnı

Page 107: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

5.2. JAROSLAV S CESKYM VOJSKEM K OLOMOUCI 107

strouhou“. Uz v dobe vpadu Tataru obklicovaly tento rozsahly sıdelnıcelek souvisle hradby. Hlavnı cesta ustila do Predhradı zapadnı Novoubranou poblız dnesnıho chramu Panny Marie Snezne, kde se spojovalydve stare zemske cesty (Prazska a Brnenska). Cesta smerovala naprıcPredhradım k vychodnı Hradske brane pod svahy Hradu k brodum nebomostum pres reku Moravu, ktere strezila pevnost Hradisko. K osade predhradbami vedla bocnı brana ”Michalsky vypad“ u kostela sv. Michala,kterou prochazel spoj do stare osady Dediny pod hradbami [163, 9–47],[117], [21], [252], [15].

5.2 Jaroslav s ceskym vojskem k OlomouciV dobe, kdy Tatari nastupovali k hranicım Moravy, jednali Moravanes kralem Vaclavem I. v Praze o vojenskou pomoc, kterou kral prislıbil,jsa pohnut prosbami Moravanu a krajnım nebezpecım [129, 175], [246],[187, odst. 129]. Vaclav I. vyslal na Moravu k Olomouci oddıl 8.000 muzupod velenım Jaroslava ze Sternberku, ve vojenskych zalezitostech velmiznaleho a zkuseneho. Jaroslav vsak se nemel poustet s presilou v prımyboj, nybrz jen chranit hradby hlavy zeme — Olomouce [125, I/3, 741],[187, odst. 137], [129], [262].

Cesky kralovsky oddıl byl slozen z pechoty a nekolika voju jızdy, ve-denych Petrem Berkou, znamym tehdy statecnym a ve valecnych vecechobeznamenym rytırem ze stare slechty.

Vojsko smerovalo na Moravu starou haberskou cestou, vedoucı z Cechpres Malın k Caslavi, odtud kolem Bratcic na Golcuv Jenıkov, presHabry do Havlıckova Brodu, kde byl prechod pres reku Sazavu, dale presStoky do Jihlavy. Podle Kosmova svedectvı byla tato cesta uzka a meneschudna. V Jihlave byl brod pres reku Jihlavu, u nehoz na levem brehubyla tehdy stara slovanska osada (Stara Jihlava) s kostelıkem sv. JanaKrtitele ve strıbronosne oblasti. Poprve je vzpomenuta v pramenech1194. Vedle osady franstı a bavorstı hornıci zalozili nove sıdlo hornicke,Vaclavem I. povysene na mesto. Jihlava byla na ceste etapnım mıstem,v nemz po rychlem pochodu se Jaroslav zastavil, aby byl vojsku poskyt-nut nutny odpocinek a pripojily se vojenske posily (vyslane pany z Ruze,Slavaty z Chlumu, Berky z Lichtenburka, Ronovskymi a jinymi).

Z Jihlavy pochodovala vojska jihlavsko–brnenskou cestou pres VelkyBeranov, Merın do Velkeho Mezirıcı na soutoku Oslavy a Balinky, odtudpres Velkou Bıtes s opevnenym kostelem sv. Jana Krtitele, pres Rıcany,

Page 108: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

108 KAPITOLA 5. PORAZKA TATARU U OLOMOUCE

Ostrovancice, Bosonohy do Brna.V Brne po rychlem pochodu Jaroslav poskytl vojsku dvoudennı od-

pocinek. Zde vsak se vecer stretl s rychlymi posly, kterı vylıcili osudyknızectvı Opolı, kde Tatari znicili zemi, aniz se jim zde postavil kdo naodpor a oznamili ztratu Opavska.

Tentyz vecer bylo vse pripraveno k dalsımu pochodu, pribran urcitypocet vybranych mladych muzu a jeste nastoupen v noci pochod k Olo-mouci. Vojska pochodovala starou cestou brnensko–olomouckou z Brnapres Podolı na Pozorice, Habrovany, Nemojany, Bulec, a po zdolanı tricetikm cesty byl povolen kratky odpocinek v tehdy znamem opevnenemstredisku Dedicıch. Jeste pred rozbreskem se vojska vydala na cestu.Aby v rovinate, otevrene krajine vojsko nemohlo byt zaskoceno Ta-tary, rozdelil Jaroslav ceske vojsko do ctyr skupin, ktere postupovalyv sevrenych sicıch. Rozkazal, aby vyzvedny oddıl jızdy v poctu trı setkonı vpredu i v bocıch pred oddıly peclive krızem krazem pozorne strehlkrajinu, aby nemohl nastat nenadaly utok neprıtele.

Po celodennım rychlem postupu (44 km) z Dedic pres Pustimer, Bro-dek, Prostejov, Hnevotın, bylo ceske vojsko nadsene privıtano v Olomouci[137], [187].

Page 109: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

5.3. LICENI BOJU V RUKOPISE KRALOVEDVORSKEM 109

5.3 Lıcenı boju v Rukopise kralovedvorskemPocına se o velikych bojech krest’an s Tatary.

Zvestuju vam povest veleslavnuo velikych potkach, lutych bojech.Nastojte i ves svoj um sbierajte,nastojte, i nadivno vam sluchu!

5 Ve vlasti, kde Olomuc vevodı,jesti tamo hora nevysoka,nevysoka, Hostajnov jej ime.Mati Bozia divy tamo tvorı.Dluho vlasti nase v mıre biechu,

10 dluho obih mezi ludem ktvese,ne ot vzchoda v zemiech buria vstase,vstase dcere dle taterska chama,juz krestenstı lude pro kamenie,pro perly i pro zlato zabili.

15 Lepa Kublajevna jako lunauslyse, ze vlasti na zachode,v siechze vlastech luda mnoho zive.Otpravi se poznat nravov cuziech.Na nohy tu skoci junov deset

20 i dve deve ku provodu jeje.Nahrnuchu, ceho treba biese,i vsedachu vsi na rucie konei brachu se, kamo slunce speje.Jako zora po jutru se sieje,

25 kehdy nad mrkavy sumy vznide,tako se dci Kublajeva chamarozenu i strojnu krasu siese.Obvlecena be vsia v zlatohlave,hrdlo, nadra rozhalena jmiese,

30 vencena kameniem i perlami.Diviechu se Nemci krase take,zavidechu bohatstvo jej velım,strezechu jej puti jeje drahu,vypadnuchu na nu mezi drevy,

35 zabichu ju i pobrachu sbozie.

Page 110: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

110 KAPITOLA 5. PORAZKA TATARU U OLOMOUCE

Kdyz se slyse Kublaj, cham tatersky,ce se sta se dceru jeho drahu,sebra voje se vsech vlastı valnych,tieze s voji, kamo slunce speje.

40 Slysechu to krali na zachode,ez cham speje na ludne jich vlasti,srotichu se druhy ke druhemui sebrachu preveliku vojskui tazechu polem protiv jemu.

45 Na rovni (se) valnej polozichu,polozichu i chama zde zdachu.Kublaj kaze vsem svym carodejem,hadacem, hvezdarem, kuzelnıkom,aby zvestovali uhodnuce,

50 kteraky by konec boj jmel vzieti.Sebrachu se nalit’ carodeji,hadaci, hvezdari, kuzelnıci,na dve strane kolo rostupichui na dlı trest crnu polozichu

55 i ju na dve pole rozcepichu.Prvej pole ”Kublaj“ ime vzdechu,vterej pole ”krali“ ime vzdechu,vetchymi slovesy nad sim vzpechu.Pocechu trti spolu vojevati,

60 i trest’ Kublajeva svıcezıse.Vzradova se mnostvie vseho luda,proknı tece ruce konem svojımi do rad se voje postavichu.Krestene ni sveti neimechu

65 i hnachu bez uma v rady pohans taku pychu, jaku sılu jmechu.Tu se prvy boj v hromadu srazi.Strely dscichu jako prieval s mrakov,oscepov lom jako rachot hroma,

70 blsket mecev jako ohen bure.Obe strane jarobujnu siludruha druze postupati branı.Pohany juz mnostvie krest’an hnase

Page 111: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

5.3. LICENI BOJU V RUKOPISE KRALOVEDVORSKEM 111

i juz by jim byli odoleli,75 by neprisli carodeji v nove,

prinesuce ty trti rozcepene.Tatere se vele zapolechu,na krest’any luto vyrazichu,tako krupo je po sobe hnachu,

80 ze je jak zver plachy rozprnuchu.Tu scıt leze, tu helmice draha,tu kon vlece v stremnech vojevodu,tu sien jesutno v Tatary tece,ande milosrdie pro Boh prosi.

85 Tako Tatere se roznojichu,vz krest’any dan cetnu polozichu;dve kralevstve sobe podmanichu;stary Kyjev i Novy Hrad prostran.V zkore roznosi se hore v zemiech.

90 Po vsech vlastech lud sbierati stanu,postavichu ctyrie valne voje,obnovichu vrastvie s Tatarıny.Tatere se hnuchu v pravu stranu.Jak mrak crny, kehdy ledem hrozı

95 posuti urody tucnych polı,tako by roj slysan ot daleka.Nalit’ Uhrie v setniny se shluku,nalit’ oruzeni s nimi stretnu;a v jesut by chrabrost, udatenstvie,

100 v jesut vse jich drzostne vspieranie.Srazuce Tatare stredem v rady,rozprnuchu vse jich voje cetne,poplenichu vse, ce v zemi biese.Otstupi nadeja vse krest’any

105 i by hore horia vseho vecse.Vzmodlichu se Bohu zalostlivo,by je spasal sich Tatar zlostivych:

”Vstan, o Hospodine, v hneve svojem,sprost’ ny vrahov, sprost’ ny stıhajuciech!

110 Potlaciti chteju dusu nasu,oklucuce ny vnuz vlci ovce.

Page 112: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

112 KAPITOLA 5. PORAZKA TATARU U OLOMOUCE

Prvy boj nam stracen, stracen vtery!“Tatere se v Polsce rozlozichu,blize bliz poplenichu vse vlasti,

115 dodrachu se luto k Olomucu.Bieda vstane tuzsia po krajinach,nice neby prosto pre pohany.Valeno den, valeno den vtery,vıcestvie se nikamo nekloni.

120 Aj, ta rozmnozie se Tatar mnostvie,jak se mnozie vecernı tma v jesen.I u povodnu sich Tatar lutychkolebase se voj krest’an stredem,usilno se druce k siemu chlumku,

125 na nemz Mati Bozia divy tvorı.

”Vzhoru, bratri, vzhoru“, vola Vneslav,uderi svym mecem na scıt striebrni choruhvu vys nad hlavu toci.Vse se vzmuzi, vse v Tatary vnoci.

130 Srazichu se v jednu sılu silnu,vyrazichu jako ohen z zemetamo k chlumku i z Tatar premnostvie.Zpatecnımi kroky chlumkem vzhoru,na podchlumı v sır se rostupichu,

135 k spodu suzichu se v ostru hranu,v pravo, v levo pokrychu se scıty,vz ramena vlozichu bystra kopiedruzı prvym, tako druhym tretı.Mraky strel tu s hory na Tatary!

140 V tom temna noc posula vsiu zemiu,rozvali se k zemi i k oblakomi zaprieti zraky zapolenai krest’an i Tatar protiv sobe.V huste tme krestene naspy vrrhu,

145 naspy zakopane kolkol vrcha.Kdyz na vzchode jutro pocınase,pozdvize se vesken tabor vrahov.Tabor sien be strasny kolkol chlumaaz do nedozırama daleka.

Page 113: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

5.3. LICENI BOJU V RUKOPISE KRALOVEDVORSKEM 113

150 Na ruciech tu koniech vnuz hemzechu,nosuce na kopiech napıchanehlavy krest’an vzvys k chamovu stanu.Shluce se tu mnostvie v jednu sılu,zamierichu vsici v jednu stranu

155 i mknuchu se prudko vz chlumek vzhorui vzupichu skrekem vsestrasivo,ez se hory doly rozlehaly.Krestene na naspech vsudy stachu,Mati Bozia dodase jim chrabrost.

160 Napınachu ruce tuhy lukyi machachu silno ostre mece.I by Tatarovom ustupati.I vzjetri se narod Tatar lutych,zamiesi se cham jich krutym hnevem.

165 V trie prudy se rozstupi ves tabori hnachu trmi prudy luto vz chlumek.Krestene skacechu dreves dvadset,vsech dva deset, ce jich tamo stase,privalichu klady po kraj nasep.

170 Juz juz Tatere se v naspy hnachu,skrekem rvuce az do oblak strasno,juz se jechu naspy rozkotati.I svalichu s nasep klady mocne.Sie smackachu Tatary jak crvy,

175 sdrtichu je jesce vz dal na rovni.I by bojevano dluho kruto,az noc temna konec bojem sdiese.Pro Boh, aj, nastojte! Slavny Vneslav,slavny Vneslav srazem s nasep sıpem.

180 Kruty zel tu teskne srdce rvase,trapna zızn utrobu kruto smahse,sprahlym hrrdlem lzali rosnu travu.Vecer tich tu projde na noc chladnu,noc se promenıse v jutro sero

185 i v tabore Tatar klidno biese.Den se rozhorieva na poledne,krestene padachu trapnu zıznu,

Page 114: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

114 KAPITOLA 5. PORAZKA TATARU U OLOMOUCE

vyprazena usta otvierachu,pevse chrapave k Materi Boziej.

190 K nej sva umdla zraky obracechu,zalostivo rukama lomichu,ot zeme do oblak teskno zrechu.

”Nevzmozno nam dele zıznu trati,nevzmozno pro zızn vojevati.

195 Komu zdravie, komu drah zivotek,tomu v Taterech milosti zdati.“Tako rechu jedni, tako druzı:

”Trapneje shynuti zıznu meca,v porobe nam bude vody dosti!“

200 ”Za mnu, kto tak smysle“, vece Veston,

”za mnu, za mnu, koho vy zızn trapı!“Tu Vratislav jak tur jary skoci,Vestona za silne pazi chvati,die: ”Prorado, skvrno krestan vecna,

205 v zahubu chces vrci dobre ludi?Od Boha na milost zdati chvalno,ne v porobe ot sverepych Tatar.Nerod’te, bratre, speti v pahubu!Pretrpechom najlutejej vedro,

210 Boh ny sılil v rozharale poldne,Boh nam sesle pomoc ufajucım.Zastyd’te se, muzie, takych recı,ac se hrdinami zvati chcete.Pohynem li zıznu na siem chlumce,

215 smrt se bude Bohem zamerena;vzdamy li (se) mecem nasich vrahov,sami vrazbu nad sebu spachamy.Mrzkost jest poroba Hospodinu,hriech v porobu samochtiec dati sıju.

220 Za mnu pod’te, muzie, kto tak smysle,za mnu pred stolec Matere Boziej! “Jide za niem mnostvie k kaple svetej:

”Vstan, o Hospodine, v hneve svojemi povys ny v krajinach nad vrahy!

225 Vyslys hlasy k Tobe volajuce!

Page 115: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

5.3. LICENI BOJU V RUKOPISE KRALOVEDVORSKEM 115

Okluceni smy lutymi vrahy.Vyprost’ ny z osidl krutych Tatari daj svlazenie utrobam nasim!Hlasonosnu obet’ Tobe vzdamy.

230 Potri v zemiech nasich neprately,shlad’ je u vek a veky vekoma!“Aj, hle na vznojenem nebi mracek,vzduju vetri, zahuce hrom strasny,chmurase se tuca po vsem nebi,

235 blsky raz raz biju v stany Tatar,hojny prieval pramen chlumsky zzivi.Minu buria. – Voje v rady hrnuze vsech vlastı, ze vsech krajin zeme.K Olomucu choruhvi jich veju,

240 tezcı meci po bocech jim visa,plnı tuli na plecech jim rechcu,jasnı helmi jim na bujnych hlavachi pod nimi rucı koni skacu.Vzezvucali hlasi rohov lesnych,

245 uderily zvuky bubnov bresknych.Nalit’ srazajeve strane obe,podvıhaje se mhla ote pracha.I by potka kruta posledneje.Vznide chrest i drnket ostrych mecev,

250 vznide syket kalenych strel strasny,lom oscepov, rachet kopı bystrych.I by klanie, i by porubanie,i by lkanie, i by radovanie!Krev se vale jak bystriny dscevy,

255 mrch tu lezese jak v lese drievie.Siemu hlava na dve rozcepena,siemu srubene ste ruce obe,sien se kotie s ore pre druhehoi sien zerivy sve vrahy mlatı

260 jak po skalach luta buria dreva,siemu v srdce po jilce mec vtasıi siemu Tatarın ucho strieze.Uh, by ryk, stenanie zalostivo!

Page 116: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

116 KAPITOLA 5. PORAZKA TATARU U OLOMOUCE

Krestene pocechu utiekati,265 Tatere je lutym davem hnati.

Aj, ta Jaroslav jak orel lete:tvrdu ocel na mohucech prsech,pod ocelı chrabrost, udatenstvie,pod helmiciu velebyster vehlas.

270 Jarota mu z zhavu zraku plase,rozkacen hna jako lev drazlivy,kdyz mu teplu krev se uda zreti,kehdy nastrelen za lovcem zene;tako zlutı se, vz Tatary trcı.

275 Cesie za niem jako krupobitie.Vrazi kruto na Kublajevica,i by potka ovsem veleluta.Srazista se oba oscepoma,zlomista je oba velım praskem.

280 Jaroslav ves ve krvi s orem sbrocenmecem Kublajevica zachvati,ot ramene surem kyclu protce,takoz spade bezduch mezi mrchy.Zarachoce nad niem tulec s lukem.

285 Ulece se ves lud Tatar lutych,otmetase drevce sehodluhe,palovase tu, kto teci moze,tamo otkad slunce jasno vstava.I by prosta Hana Tatar vrahov.

Page 117: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

Literatura

[1] Absolon, K.: Moravsky kras 1, Praha 1970, 21–22.

[2] Acybysev, N.: Povestvovanie o Rossii. Moskva 1837, III, pozn. 5.

[3] Adamek, F.: Jindrich Wankel. Sbornık Okresnıho muzea v BlanskuXIII–XIV. 111–121. Pozn. c. 19.

[4] Afanasjev, A.: Poeticeskaja vozzrenija Slavjan na prirodu.Moskva 1866, II. dıl, 493.

[5] Aul, J.: Cingiz Chan, bic bozı. Praha 1936.

[6] Balbın, B.: Diva Wartensis, 1655. 92, 174.

[7] Balbın, B.: Miscellanea historica regni Bohemiae I/7, 117.

[8] Balbın, B.: Diva Montis Sancti. 1665. 30–31, 45–49.

[9] Balbın, B.: Diva Turzanensis, 1658, 160–173.

[10] Balcarek, P.: Morava za expanze osmanske rıse.Rovnost 13. 8. 1983.

[11] Bartos, F. M.: Historicky rozbor RKZ, 1939, 6.

[12] Beck, J.: Geschichte der Stadt Neutitschein und deren Umgebung,1854.

[13] Beckovsky: Poselkyne 1700, 431.

[14] Benes, B.: Turci na obzoru Moravy. Brnensky vecernık 30. 9 .1983.

[15] Blaha, J. J: Vlastivedny vestnık moravsky 1980, c. 3, 301–331;Vlastivedny vestnık moravsky 1979, c. 3, 324–334.

117

Page 118: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

118 LITERATURA

[16] Blazek, B.: Stramberk. Rocenky zalozny stramberske. 1927, 7-8.

[17] Bocek, A.: Codex diplomaticus et epistolaris Moraviae.

[18] Boguslawski, E.: ”Jaroslav“. Przeglad Historyczny III.

[19] Brandl, V.: Kniha pro kazdeho Moravana, Brno 1893.

[20] Bretholz, B.: Die Tataren in Mahren und die modene mahrischeUrkundenfalschnung. Zeitschr. des Verreines fur die GeschichteMahrens und Schlesiens. Brunn 1896, 6.

[21] Burian, V.: Archeologicke rozhledy 33, 751–753.

[22] Burian, V.: Vlastivedny vestnık moravsky 27, 1975, c.3.

[23] Cermak, K.: Premonstrati v Cechach a na Morave. Praha 1877.

[24] Cervinka, I. L.: Slovane na Morave a rıse velkomoravska. 1928, 76.

[25] Cervinka, I. L.: Hradiste a velehrady na Morave. Uherske Hradiste1948, 9.

[26] Crugerius, G.: Sacerrimae Memoriae Incliti Regni Bohemiae etPertinentiarum Moraviae et Silesiae.Litomisslii A.D. 1667, 128–129.

[27] Dalimil: Nejstarsı ceska rymovana kronika tak receneho Dalimila.Praha 1958, CSAV.

[28] Demel: Casopis Matice moravske 1897, 322.

[29] Dlugosz, J.: Historia Polonicae. Lipsiae 1711.

[30] Dlugosz, J.: Historiae Polonicae. Ed. Zegota Pauli 1873.

[31] Dobner, G.: Monumenta Historica Boemiae, Pragae IV, 1779, 110.

[32] Dobrovsky, J.: Geschichte der bohmischen Sprache und alterenLiteratur. Praha 1818, 96.

[33] Drobna, Z.: Predklasterı u Tisnova. Doklady narodnıho umenı.Praha 1940, sv. 13.

Page 119: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

LITERATURA 119

[34] Dubravius: Dejiny kralovstvı ceskeho.

[35] Dudık, B.: Dejiny Moravy.

[36] Dudık, B.: Geschichte des Benediktinerstiftes Raygern I, 194.

[37] Dvorsky, F.: Lumır 1886, 520.

[38] Dvorsky, F.: O starozitnem panskem rode Benesovicu. 1907, 26.

[39] Dvorak, P.: Odkryte dejiny – Stare Slovensko. 1977, II, 245.

[40] Dvorak, P.: Dejiny Moravy I, 3, 660.

[41] Dusek B. a kol., Ostravsko a Opavsko. Oblastnı turisticky pruvodcesv. 38, 25, 27.

[42] Erben, K. J.: Regesta Boh I., 479, cıs. 1025.

[43] Erben, K. J.: Prıspevky k dejepisu ceskemu sebrane ze starychletopisu ruskych od nejstarsı doby az do vymrenı Premyslovcu.CCM 1870, 84.

[44] Flajshans, V: Poznamky k Vojtechovu vydanı RKZ,Praha Unie 1930.

[45] Flajshans, V.: Dva prıspevky ke kritice Rukopisu. Zazrak hostynskya basen ”Jaroslav“, CCH 38, 1932, 78–92.

[46] Flajshans, V.: Ke sporu o Hostyn. CCH 1932, 47–48, 57, 82.

[47] Flajshans, V.: Listy filologicke 60, 1933, 152–153.

[48] Glauchov, V.: Aetas aurea Familiae Sternbergicae 1698.

[49] Goll, J.: Historicky rozbor basnı RK. Praha 1886.

[50] Hammerschmidt, J. F : Monasterium S. Agnetis. Rukopis z konce17. stoletı v knihovne Minoritu v Brne (opis).

[51] Hamza, F.: Simon kouzelnık. Havlıckuv Brod 1957, 19.

[52] Hammer-Purgstall: Geschichte der golden Horde, 114.

Page 120: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

120 LITERATURA

[53] Havelka, J.: Lze-li urciti, ve kterych mıstech u Olomouce r. 1421Mongolove byli porazeni? XIVty program vys. gymn. slovan. v Olo-mouci.

[54] Havranek, B: Puvod slova Tabor—lezenı. NR 38, 1955, 2, 1, 11–12.

[55] Horak, B.: ”Kartasi“ v Dalimilove kronice. Sbornık Ceskespolecnosti zemepisne 1942 - XLVII, ses. 2, 49–51.

[56] Hormayr: Goldene Chronik von Hoheschvangau, die grosse mongo-lische Fluth. cıs. 10, s. 70.

[57] Hosak, L.: Opravy a doplnky k brnenskemu okresu Vlastivedymoravske. Casopis Spolecnosti pratel starozitnostı 1943–1945, cıs.1–2, s. 103–106.

[58] Hosak, L.: Zemske stezky a podruzne cesty na Morave v dobepredhusitske. Casopis Spolecnosti pratel starozitnostı 59, 1951, cıs.2, s. 84.

[59] Hosak, L.: Casopis Spolecnosti pratel starozitnostı 63, 1955, c.2, s.75.

[60] Hosak, L.: Stredoveka kolonisace v povodı Trebuvky a MoravskeSazavy. CSPS 62, c.4, s. 217.

[61] Horky, J.: Devın na Morave na ruskych hranicıch od JosefaHorkeho. Archiv Hormayruv, 13, 1818, s. 120.

[62] Hoscalek, J.: Boj s Tatary na Chlumu u Hostyna.Narodnı republika XII, 360.

[63] Hotmann, J. K.: V listu z roku 1749. Jeste videl stary kostel, hovorıo jeho vystavenı, ze se tak stalo z ”vdecnosti za osvobozenı odTataru po jejich odchodu“.

[64] Hrase, J. K.: Zemske stezky, straznice a brany v Cechach. 1885, 88,89, 93, 95, 98, 99.

[65] Hroudek, V.: Hradisko Hostynske. Casopis Vlasteneckeho spolkumusejnıho v Olomouci 5, 1888, cıs. 17, s. 2.

Page 121: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

LITERATURA 121

[66] Hurt, R.: Kostel Nanebevzetı Panny Marie v Brne – Zabrdovicıch.VVM 21, c. 1, 1–55.

[67] Chlumecky, P.: Bericht uber die Ausgrabungen bei Bellowitz.Schriften der historisch - statistischen Sektion der k. k. mahr.schles.Gesellschaft des Ackerbaues, der Natur - und Landeskunde.Brunn 1853, 218–219.

[68] Ivanov, M.: Podivuhodne prıbehy. Praha 1979, 12.

[69] Ivanov, M.: Tajemstvı RKZ. Praha 1969, 428.

[70] Melich, J.: Uber das ungarische Wort tabor.Ungarische Jahrbucher 15, 1935, 529–540.

[71] Jirecek, H.: Spisy zabavne a rozpravne II., Praha 1878, 102–103.

[72] Jirecek, J.: Casopis Musea kralovstvı Ceskeho 1877, II, 116.

[73] Jirecek, J.: Osveta 1886, II, 916.

[74] Jirecek, J. – Jirecek, H.: Die Echtheit der Koniginhofer Handschrift.Prag 1862, 158.

[75] Kalab, K.: Povesti hradu moravskych a slezskych. Nase vlast.Praha 1937, 378.

[76] Kalista, Z.: Karel IV. Jeho duchovnı tvar. Praha 1971, 27.

[77] Klieman, L.: Pocatky klastera Doubravnickeho na Morave.

[78] Klose: Documentirte Geschichte vom Breslau. 1781.

[79] Knappova, M.: Jak se bude jmenovat? Academia Praha 1978, 105.

[80] Knies, J.: Predhistoricka topografie Moravy, rukopis v Moravskemmuzeu v Brne.

[81] Pametnı kniha Kollenbergova radu minoritu z r. 1741.

[82] Kohler, H.: Die Entwicklung des Kriegswesens und der Kriegsfuh-rung in der Ritterzeit von Mitte des 11. Jahrhunderts bis zu denHussitenkriegen. Braslau 1886–1893, 359.

Page 122: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

122 LITERATURA

[83] Konecny, L. - Merta, J.: Zjist’ovacı pruzkum stredovekych fortifikacıv okolı Noveho hradu u Adamova. AH I, 213 - 252.

[84] Konecny, Z. – Mainus, F.: Stopami minulosti I, Brno 1979, 180–181.

[85] Kopecny, F.: Pruvodce nasimi jmeny. Praha 1974, 79.

[86] Kotrba, V.: Hradec u Opavy, Praha 1962, 3.

[87] Koudelka, F.: Original zapisu Floriana Koudelky v archivuF. Adamka.

[88] Krakowski, S.: Polska w walce z najazdami tatarskimi w XIIIwieku. Prace Komisji Historyczno-Wojskowej Ministerstwa ObronyNarodowej Nr. 4, Warszawa 1956, 120.

[89] Kralık, O: Historicka skutecnost a postupna mytizace mongolskehovpadu na Moravu roku 1241. Olomouc 1969, 6.

[90] Krofta, K.: Frantisek Pubicka, predchudce Palackeho v zem.dejepisectvı ceskem. Casopis spolecnosti pratel starozitnostı 51–53(1943–1945), 1–2, s. 1–3.

[91] Ksır, J: Olomouc drıvejsı a dnesnı. (Pamatnık dvanacteho sjezduSpolku inzenyru v Olomouci v r. 1932).

[92] Kucera, J. – Rak, J.: Bohuslav Balbın a jeho mısto v ceske kulture.Vysehrad – Praha 1983, 89.

[93] Kuffner, H.: Tatari na Morave. Praha 1926, 47–54.

[94] Lıbal, D. – Lıbalova. J.: Cesky Sternberk, publikace Stat. uradupam. pece, Praha 1959.

[95] Lisicka, H.: Z hradu, zamku a tvrzı. Praha 1971, 207–211, 437, 439.

[96] Lutterer, I. – Majtan, M. – Sramek, R.: Zemepisna jmenaCeskoslovenska. Praha 1982, 141.

[97] Machek, V.: Etymologicky slovnık jazyka ceskeho a slovenskeho.CSAV Praha 1957.

Page 123: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

LITERATURA 123

[98] Topographie der historischen und Kunst-Denkmale im politischenBezirke Kolin. Prag 1898, 124–128. Verfasst von K. B. Madl.

[99] Maloch, A.V.: O rodu rytıru Kosıku z Lomnice. Program d. k. k.Gymnasium zu Jicın. 1857, 12.

[100] Ammianus Marcellinus: Soumrak Rımske rıse. Praha 1975, 9–10.

[101] Mares, F.: Pravda o Rukopisech Zelenohorskem aKralovedvorskem. V Praze 1931, 27.

[102] Matousek, L.: Autorizovany otisk prace o Tatarech na Morave 1241v archivu F. Adamka.

[103] Matousek, L.: Prıpad Pameti pribyslavske, Praha 1936.

[104] Matula: Beskydy a Jesenıky XI, c. 8, 104.

[105] Menclova, D.: Ceske hrady I, 303; II, 244, obr. 353; II, 359 obr.528; II, 413, obr. 608.

[106] Merınsky, Z.: Zjist’ovacı vyzkum slovanskeho osıdlenı Hostyna, obecChvalcov. AU CSAV v Brne, Brno 1975.

[107] Merta, J.: Nalez valeckoveho zamku a klıce na stredoveke fortifikacipod Novym hradem. VVM 26, 1974, 2.

[108] Mikulka, J.: Novy Orient. 1963, cıs. 5.

[109] Moldanova, D.: Nase prıjmenı. Praha 1983, 93.

[110] Nebesky, V. B.: CCM 1852, sv. 3, 162.

[111] Nebesky, V. B.: CCM 1853, pozn. 20.

[112] Nekuda, V.: K vyvoji zemedelskych sıdlist’ v 10.–13. stoletı naMorave ve svetle pramenu hmotnych. AH 3, 1978, 172.

[113] Nekuda, V.: Vysledky vyzkumu zaniklych stredovekych vesnic naMorave. Sbornık Zanikle stredoveke vesnice CSSR ve svetle arche-ologickych vyzkumu. Hradiste 1971, 71.

[114] Nekuda, V. – Unger, J.: Hradky a tvrze na Morave. Brno 1981,284.

Page 124: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

124 LITERATURA

[115] Nemeth, G.: Uber den Ursprung des turkischen Wortes tabur.Magyar Nyelv 31, 1935, 78–181.

[116] Nemeth, G.: Neuere Untersuchungen uber das Wort Tabor – Lager.Acta linguistica Mad. akad. ved, 1953, sv. 3, 431–446.

[117] Nespor, V.: Dejiny mesta Olomouce 8, 13, 32–33.

[118] Neumann, A.: Pravda o sv. Hostyne, Zivotem cıs. 189, Hlucın 1933,3–5, 10–11.

[119] Neumann, A.: Ke sporu o Hostyn. Hlıdka 50, 1933, c. 5 s. 171–176;c. 6 s. 209–214; c. 7 s. 256–265; c. 8 s. 285–295; c. 9 s. 326–329.

[120] Neumann, A.: Ke sporu o Hostyn. Odpoved’ na ref. Dra Flajshansev CCH 1934. Hlıdka 51, 1934, c. 5 s. 162–171. Tez zvl. otisk.

[121] Neumann, A.: Zaslano dr. Aug. Neumanna.CCH 40, 1934, s. 534–535.

[122] Neumann, A.: Balbın a hostynska povest.Hlıdka 52, 1935, c. 4, s. 164–166.

[123] Novotny, B.: K otazce osıdlenı olomouckeho kopce a klastera Hra-diska ve strednı a pozdnı dobe hradistnı. PA 15, 1964, c. 2.

[124] Novotny, B.: Archeologicky vyzkum Hradce u Opavy.Hradec 1959, 7–9, obr. 1–16.

[125] Novotny, V.: Ceske dejiny. 1928.

[126] Palacky, F.: Dejiny narodu ceskeho v Cechach i v Morave. 1908.

[127] Palacky, F.: Der Mongoleneinfall im Jahre 1241. Eine kritischeZusamenstellung und Sichtung aller daruber vorhandenen Quellen-nachrichten, mit besonderer Rucksicht auf die Niederlage der Mon-golen bei Olmutz. Abhandlungen der konigl. bohm. Gesellschaftder Wissenschaften 1842.

[128] Palacky, F.: O Ruskem knızeti Rostislavovi. CCM 1842, 23.

[129] Paprocky, B.: O stavu panskem. 1602, 175.

Page 125: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

LITERATURA 125

[130] Paprocky, B.: Pust telesny, 1601.

[131] Perinka: Nase Valassko II. 125.

[132] Paukrt, V.: Moravske romanske kaple a kameny tzv. Cyrilika v Po-divıne. Jiznı Morava. Vlast. sbornık sv. 14, 1978, 112.

[133] Pekar, J.: Rukopisy ze stanoviska historickeho. Narodnı listy5. 6. 1927.

[134] Pekar, J.: Zizka a jeho doba IV. CCH 39, 1933, 90–92.

[135] Pekar, J.: CCH 38, 1932, 637–640; CCH 40, 1934, 636; CCH 41,1935, 629.

[136] Pekar, J.: Tri kapitoly o Janu Nepomuckem. CCH 41, 1935, 631.

[137] Tomas Pesina z Cechorodu: Mars Moravicus. 1677, 339–349.

[138] Pıc, L.: Pamatky archeologicke 16, 1896, 305.

[139] Pinkava, V.: Litovelsky okres. Vlastiveda moravska, 1903, 312 s.

[140] Pojsl, M.: Premyslovsky palac v Olomouci ve svetle novych objevu.Pamatky a prıroda 10, 1980, 577–583.

[141] Polak, A.: Nerostne bohatstvı Bystricka. Brno 1960, 30.

[142] Marko Polo: Milion. Praha 1950, 64–65.

[143] Popelka, B.: Jevicky okres, 66. Vlastiveda moravska, 1912, 222 s.

[144] Poulık, J.: Vyda Zuran sve tajemstvı? LN 27. 8. 1948.

[145] Poulık, J.: Jiznı Morava – zeme davnych Slovanu. Brno 1950. 4, 20,21, 40, 43, 44.

[146] Precechtel, J.R.M.: Ceskomoravsky narod, vıtez nad Tatary 1241.Olomouc 1875.

[147] Poucha, P.: Tajna kronika Mongolu. Praha 1955, 240–242, 266.

[148] Prikryl, F.: SS. Cyril a Metod v upomınkach pamatek starozitnychna Morave. Tyn u Lipnıka 1905, 83.

Page 126: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

126 LITERATURA

[149] Prikryl, F.: SS Cyril a Method v pamatkach starozitnych na Moravea ve Slezsku. Tyn u Lipnıka 1907, 48, 211, 267.

[150] Prusık, F.: O filologickych namitkach proti RKZ.Osveta 1886, II, 702–721.

[151] Prusık, F.: Rukopis Kralovedvorsky. Staroceske zpevy hrdinske amilostne. Druhe vydanı. Ilustroval Josef Manes. Cast historicka.prof. Frant. Prusık, s. 47.

[152] Pribık Pulkava : Ceska kronika. Prameny dejin ceskych 5.

[153] Purgstall, H.: Geschichte der goldenem Horde in Kiptschak.Pest’ 1840.

[154] Richter, V.: Rane stredoveka Olomouc - Praha - Brno 1959, 11.

[155] Richter, V: Prehistorie moravskeho Trebovska. CSPS 63, c. 3, 144.

[156] Rogerii, W.: Miserabile Carmen. Scriptores rerum Hungar. Vindob.1764, I, 380, 382.

[157] Schmidl, J.: Historiae Societatis Provinciae Bohemiae, 1747.

[158] Schmidl, J.: Jezuitske Annuae litterae 1641, dıl IV, kniha 3.,(Narodnı knihovna ve Vıdni).

[159] Historia Soc. Jezu provinciae Boh. p. I. 1–3, pag. 240–245, adannum 1567.

[160] Skutil, J.: Z praveku Hostyna, Valasske Mezirıcı 1940.

[161] Skutil, J: Rukopisy a archeologie. Veda a zivot 6, 1939, c. 3, s.108–113.

[162] Slavık, F.A.: Kdy byla Morava nejvıce zpustosena? Casopis Maticemoravske 1895, 46.

[163] Smetana, R.: Pruvodce pamatkami v Olomouci.Ostrava 1966, 9–47.

[164] Smycka, J: Casopis Moravskeho muzea. Praha 1913, 73-74, pozn.2.

Page 127: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

LITERATURA 127

[165] Smycka, J.: Zalozenı mesta Litovle. Casopis Moravskeho muzea1913 c.2, s. 315–319, Casopis Moravskeho muzea 1914 c. 2, s. 317–365.

[166] Sobotka, P.: Rostlinstvo a jeho vyznam v narodnıch pısnıch,povestech, bajıch, obradech a poverach slovanskych. Praha 1879,20, 310, 311.

[167] Sova, V.: Pameti mesta Bystrice. Rukopis z konce 18. stoletı az pocatku 19. stoletı.

[168] Sova, O.: Hostynske valy. Zahorska kronika 1932, 19.

[169] Strakosch, G.: Der Einfall der Mongolen in Mitteleuropa 1241–1242, Innsbruck 1893, 42.

[170] Stredovsky, J. J.: Rubinus Moraviae. Brno 1712, 35–37.

[171] Svoboda A. V.: Vydanı RK 1829, 58.

[172] Szalay, L.: Tatarjaras Magyaroczzagon, Pest’ 1856.

[173] Sebanek, J.: Povest stramberska a prıspevky k diskusi o Hostyn aZarosice. Casopis Matice moravske 58 a 59. (Zvl. otisk z roku 1935,19, 20.).

[174] Sebanek, J.: Modernı padelky s. 95.

[175] Sebanek, J.: Casopis Matice moravske 60, 1936, s. 470–480, 551–553.

[176] Sebanek, J.: Rukopisy po strance paleograficke.Veda a zivot 3, 1936, c. 3, s. 116–126.

[177] Sebanek - Duskova: Kriticky komentar, 68.

[178] Sembera, A. V.: Vpad Mongolu do Moravy. 1842, 44, pozn. 2.

[179] Sembera, A. V.: Pameti a znamenitosti mesta Olomouce.Vıden 1861.

[180] Sembera, A. V.: Die Koniginhofer Handschrift als eine Falschnungnachgewiesen. Wien 1882, 83.

Page 128: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

128 LITERATURA

[181] Sembera, A. V.: Straz severne Uhric. CCM 1875, 50; Casopis vlas-teneckeho spolku muzejnıho v Olomouci 13, 1896, c. 50, s. 82.

[182] Sikulova, V.: Prıspevek archeologie k nejstarsım dejinam Opavy.Archeologicke rozhledy 1975, 271–276.

[183] Simak, J. V.: Series Augustina Olomouckeho. CCH 1931, 590.

[184] Skara, J.: Hrad Veverı. Tisnov 1931, 10, 30–32.

[185] Sujan, F.: Dejepis Brna. Brno 1928, 319.

[186] Tacitus: Letopisy. Praha 1975, 80.

[187] Tanner, J.: Die Geschichte derer Helden von Sternen, (Rukopis1674).

[188] Tanner, J.: Vestigia virtutis et nobilitatis Sternbergicae, 1661.

[189] Tenora, J.: Vzpomınka na klaster. 1935.

[190] Titz, K.: O starı slova tabor ve vyznamu lezenı. LF 59, 1932, 245.

[191] Titz, K.: O mem clanku Tabor ... , LF 60, 1933, 206–211.

[192] Titz, K.: [Jeste k vykladu slova tabor.] Nase veda 16, 1935, 14–16;

[193] Titz, K.: O nekterych slovech RK ..., LF 62, 1935, 121–129.

[194] Travnıcek, F.: Lidove noviny 16. 6. 1937.

[195] Treska, K.: Tabor – slovo predhusitske. Zpravy Ceskoslovenskespolecnosti rukopisne 1935, c. 2, s. 2.

[196] Treska, K.: Jeste Pekaruv tabor. Zpravy Ceskoslovenskespolecnosti rukopisne 1936, c. 2, s. 3–5.

[197] TSerstevens, A.: Predchudcove Marka Pola. 86, 94, 98, 251.

[198] Tomek, W.W.: Pameti ujezdu Polickeho, cili nynejsı panstvı Polickea Broumovske az do pocatku Husitske valky. V Praze 1857. Prıbehyklastera a mesta Police, 6.

[199] Tomek, W.W.: Kosmuv letopis cesky, prelozil W.W. Tomek, Praha1882, 86–87.

Page 129: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

LITERATURA 129

[200] Turek, A.: Dejiny zamku Hradec, Ostrava 1971.

[201] Ugwitz, A.: Moravske Kravarsko 1898.

[202] Ulanowski, B.: O wspoludziale Templaryuszow w bitwie pod Lig-nica. Rozprawy Wydz. filozoficznego Akademii Umejetnosci. TomXVII, Krakow 1884.

[203] Vagner, V.: Klenot z doby Premyslovcu. Krasy domova 1964, 5.

[204] Vasek, A.: Filologicky dukaz, ze Rukopis Kralodvorsky a Zeleno-horsky, tez zlomek evangelia sv. Jana jsou podvrzena dıla VaclavaHanky. Brno 1879, 32–33.

[205] Vermouzek, R.: Menınska cesta. Jiznı Morava. VS I, 1974, 143–149.

[206] Vermouzek, R.: Olomoucka cesta. Vlastivedny vestnık moravsky1974, c. 3, 269–277.

[207] Vermouzek, R.: Poznamky k Trstenicke stezce.Vlastivedny vestnık moravsky 1971, c. 2, 167–187.

[208] Vermouzek, R.: Mıstopis Breclavska v listine Jindricha Zdıka.Mikulovska sympozia 1978, 112.

[209] Vıdensky, F.: Sv. Hostyn ve svem puvodu a osudech. Praha 1913.

[210] Vıdensky, F. – Neumann, A.: Zazrak hostynsky a basen ”Jaroslav“.Hlasy svatohostynske 28, 1932, s. 130, 139–142, 155–157, 171–174.

[211] Vıdensky, F.: Byl Balbın tvurcem tradice svatohostynske?Lidove listy 4. 5. 1933.

[212] Vingralek, M.: Archeologicke nalezy u olomouckeho domu.Lidova demokracie 10. 8. 1974.

[213] Vingralek, M.: Jak vzniklo mesto Olomouc. Lidova demokracie1. 9. 1979.

[214] Vrbas, J.: Zdansko. 1930, s. 173, 177, 184.

[215] Vyskocil, J. K.: Legenda blahoslavene Anezky a ctyri listy sv. Klary.Praha 1932, 173–174.

Page 130: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

130 LITERATURA

[216] Wankel, J.: Obrazy z Moravskeho Svycarska a jeho minulosti. 1984,Muzejnı a vlastivedna spolecnost Brno, Okresnı muzeum Blansko,220.

[217] Wattenbach: Zu dem Gedicht uber den Mongoleneinfall. Forschun-gen zur deutschen Geschichte XII, 645-648.

[218] Weingart, M.: Rıse Velkomoravska. 1935, 325.

[219] Wekebrod: Mahrens Kirchengeschichte I, 1814, 77.

[220] Wolff, L. O. B.: Historische Volkslieder der Deutschen.Stuttgart 1830.

[221] Wolny, P. G.: Kirchliche Topographie von Mahren meist nach An-kunden und Handschriften. Brunn 1855.

[222] Wolny, P. G.: Die Markgrafschaft Mahren. I, 1835, 97.

[223] Zakrejs, V.: Bitva u Olomouce I. Praha 1939, 9.

[224] Zamfirescu, P. O.: O nejstarsıch dokladech slova Taborz klınopisne asyrstiny. Zpravy Ceskoslovenske spolecnosti rukopisne1936, c. 5, 2–6.

[225] Zamfirescu, P. O.: Je slovo ”tabor“ v RK ohlasem tatarsko–mongolskeho valecnictvı z 13.–14. stoletı?Zpravy Ceskoslovenske spolecnosti rukopisne 1938, c. 6–7, s. 1–3;1939 c. 3, s. 38–42.

[226] Zemek, M.: Jiznı Morava sv. 14, 1978, 83.

[227] Vlastivedny vestnık moravsky 22, 1970, 252; 1977, c.2, s. 178; 1978c. 3.

[228] Vlastivedny vestnık moravsky 24, 1972, c. 33, s. 313.

[229] Vlastivedny vestnık moravsky 27, 1975, c. 2, s. 225

[230] Vlastivedny vestnık moravsky 27, 1975, cıs. 2. Vyzkum arch. ustavuCSAV v Brne.

[231] Vlastivedny vestnık moravsky 1977, cıs. 2. 178.

Page 131: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

LITERATURA 131

[232] Vlastivedny vestnık moravsky 1979.

[233] Staroveke Recko. Praha 1960, 254.

[234] Vojensko–historicky sbornık 7, 1935, 44–46.

[235] Volynska kronika. Polnoje sobranie ruskych letopisej,Petrohrad 1843, II.

[236] Litovel na slovanskem a nemeckem pravu. Casopis vlasteneckehospolku muzejnıho v Olomouci 18, 1901, 17–18.

[237] Zalozenı mesta Litovle. Casopis Moravskeho zemskeho muzea Brno13.

[238] Nase narodnı minulost v dokumentech. sv. 1, 47–48.

[239] Pokracovatel Nestorova letopisu – rukopis trojicky.

[240] Prameny dejin ceskych.

[241] Povesti a prıhody z Bucovska, Slavkovska a Vyskovska I. Knihovnavlastivedneho sbornıku okresu vyskovskeho. Slavkov 1940, 92–93.

[242] Umelecke pamatky Cech. Red. dr. Zdenek Wirth, zprac. pracovnıciKabinetu pro theorii a dejiny umenı CSAV. Praha 1957, 881.

[243] Tatari v Aupici. Kwety. Narodnj zabawnjk pro Cechy, Morawany,Slowaky a Slezany. c. 34, 26. 8. 1841, 267–270.

[244] Predkrest’anska pohrebiste na Morave. CMM 1975.

[245] Pruvodce po vyzkumech na Zurani u Brna. Brno 1952.

[246] Analy Zabrdovicke

[247] Pametnı kniha Kollenbergova radu minoritu z r. 1741;

[248] Listina v arcibiskupskem archivu v Kromerızi (Parochalia).

[249] Zaznam v kronice holesovske. Rukopis v Zem. arch. mor., c. 3, s. 42.

[250] Ceskoslovenska historicka mesta. Praha 1974, 283.

Page 132: Tataˇri na Moravˇe...Kapitola 1 Vznik a rozmach tatarsk´e moci Tataˇri byli mongolskym´ kmenem pobyv´ aj´ıc´ım p˚uvodnˇe severnˇe od velk´e ˇc´ınsk´e zdi na Zlat´em

132 LITERATURA

[251] Ziva dıla minulosti. Praha 1974, slovnıcek.

[252] Zpravy Vlastivedneho ustavu v Olomouci 112, 1963, 19.

[253] Dejiny Brna. 1969, 1.

[254] Brnensky okres. Vlastiveda moravska 1897, 311.

[255] Tisnovsky okres. Vlastiveda moravska Brno 1923, 413, 432.

[256] Na nasem Slovacku. Vlastivedny sbornık Kyjovska–Zdanska proskoly a rodiny.

[257] Nase Valassko. II, 129.

[258] Povodı strednı Svratky. Oblastnı turist. prırucka c. 33, s. 19, 82.

[259] Vlastivedny sbornık Kyjovska a Zdanska 4, 23.

[260] Monumenta Germaniae. Scr. XXVIII. 210 z. 25.

[261] Ad portam Russiae.

[262] Monumenta quaedam spectanita ad familiam comitium deSternberg. (Majestat rodu Sternberku. Original v odd. rukopisuNK v Praze, sign. XV.C.18.).

[263] Mathaei Paris historia major. Paris 1644. (List JindrichaDurynskeho).

[264] Annales Capituli Cracoviensis (13. stol.) Monum. Germ. S XIX.598.

[265] Vita S. Hedvigis.

[266] Mons premonstratus 1679.

[267] Sacri pulveres 1669 – Junius, 249–252.

[268] Sacri pulveres Leitomislii 1667.

[269] Urkundebuch zur Geschichte Seibenburgens,Fontes rerum Austriacum XV, 1857.

[270] A tabor szorol. Magyar Nyelv 31, 1935, c. 5–6, 168–177.

[271] Kazimierz Saysse – Tobiczyk, Krakow. Polonia Warszawa 1962, 35.