Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Strana 1 |
1. ÚVOD
V čase, keď Európa hľadá nové zdroje
rastu a zamestnanosti, predstavuje
jednotný digitálny trh obrovský potenciál. Využívanie digitálnych technológií sa
rozšírilo do celého hospodárstva. Kľúčovú úlohu zohráva aj vo väčšine obchodných
procesov od výroby cez uvádzanie na trh až po predaj. Jednotný digitálny trh môže
malým a stredným podnikom (MSP) vrátane startupov umožniť prístup na trh
s viac než 500 miliónmi osôb
a transformovať tradičné odvetvia.
Dosiahnutie jednotného digitálneho trhu si vyžaduje komplexný prístup k viacerým
vzájomne prepojeným faktorom: 1) lepší prístup spotrebiteľov a podnikov k online
tovaru a službám v celej Európe;
2) vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj digitálnych sietí a služieb
a 3) maximalizácia potenciálu rastu našej európskej digitálnej ekonomiky.
Od polovice 90. rokov 20. storočia viedol
pokles cien informačných
a komunikačných technológií (IKT) k významným investíciám do zariadení IKT
a k zvýšeniu hospodárskeho rastu hospodárstva ako celku. Od roku 2001 do
roku 2011 predstavovalo zvýšené využívanie IKT (digitalizácia) 30 % rastu
HDP v EÚ1 a pomohlo dosiahnuť vyšší nárast efektívnosti (rast celkovej
produktivity faktorov), aj keď tá bola
1 Van Ark, B. a kol., „Unlocking the ICT growth potential in Europe: Enabling
people and businesses‟ (Uvoľnenie potenciálu rastu IKT v Európe: možnosti pre ľudí a podniky), 2013.
viditeľnejšia skôr v USA ako v EÚ. Stále sú
potrebné značné investície, najmä do širokopásmovej infraštruktúry. Z dôkazov
vyplýva, že zvýšenie miery penetrácie širokopásmového pripojenia
o 10 percentuálnych bodov vedie
k ročnému nárastu HDP na obyvateľa približne o 1 až 1,5 percentuálneho bodu2.
Širokopásmová infraštruktúra je podnetom pre organizačné inovácie, má za následok
zlepšenie obchodných procesov a zníženie nákladov. Podnecuje rozvoj nových trhov,
tvorbu nových pracovných miest a vedie k znižovaniu nesúladu na trhu práce.
V tejto súvislosti je základom dynamický
a konkurenčný trh s elektronickými komunikáciami.
Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti
(DESI) za rok 2017 predstavuje súhrn dôležitých ukazovateľov digitálnej
výkonnosti Európy a slúži na sledovanie
pokroku jednotného digitálneho trhu v členských štátoch EÚ3. Témou tohto
informačného prehľadu je rozmer pripojiteľnosti, t. j. rozsah zavádzania
širokopásmovej infraštruktúry a jej kvalita.
Informačný prehľad je rozdelený do tejto
štruktúry: v 2. časti sa skúma výkonnosť v krajinách EÚ, pokiaľ ide o pokrytie
širokopásmovými sieťami a ich využívanie. V 3. časti sa diskutuje o dostupných
2 Czernich, N. a kol., „Broadband
Infrastructure and Economic Growth‟ (Širokopásmová infraštruktúra a hospodársky rast), 2009.
3 Index zahŕňa päť hlavných rozmerov:
pripojiteľnosť, ľudský kapitál, používanie internetu, integráciu digitálnych technológií a digitálne verejné služby.
TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO SEMESTRA
JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH:
ŠIROKOPÁSMOVÉ PRIPOJENIE A ELEKTRONICKÉ KOMUNIKÁCIE
Strana 2 |
dôkazoch týkajúcich sa potenciálnych politík na účinné riešenie problémov
pokrytia širokopásmovými sieťami a ich
využívania a skúma sa prístup prijatý na úrovni EÚ. V 4. časti sa načrtávajú
osvedčené postupy politík na riešenie týchto problémov v krajinách EÚ, najmä
opisom prístupu k zavádzaniu širokopásmového pripojenia v Holandsku
a Luxembursku.
2. POLITICKÉ VÝZVY
Nevyhnutnou podmienkou rozvoja
digitálnej spoločnosti je schopnosť jej členov pripojiť sa na internet. Jednoduché
internetové pripojenie dnes už nestačí. Na využitie plného spektra výhod, ktoré
svojim vývojom priniesol internet, je
základom rýchle internetové pripojenie. Pripojiteľnosť je rozhodujúcim stavebným
kameňom digitálnej ekonomiky a spoločnosti.
Rozmerom pripojiteľnosti v rámci indexu DESI za rok 2017 sa meria zavádzanie
širokopásmovej infraštruktúry a jej kvalita.
Nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti je prístup
k službám, ktoré umožňuje rýchle širokopásmové pripojenie. Tento rozmer
sa vypočítava ako vážený priemer štyroch čiastkových rozmerov: pevné
širokopásmové pripojenie (33 %), mobilné širokopásmové pripojenie (23 %), rýchlosť
(33 %) a cenová dostupnosť (11 %). Bodové hodnotenia krajín sa normalizujú
v rozpätí od 0 do 1 (Table 1). Podľa indexu
DESI za rok 2017 je úroveň zavádzania širokopásmového pripojenia, jeho kvalita
a cenová dostupnosť (digitálna pripojiteľnosť) v Európskej únii
nerovnomerne rozvinutá (Graf 1).
Graf 1 – Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti – rozmer pripojiteľnosti
Zdroj: Európska komisia, 2017.
2.1. Pokrytie širokopásmovým
pripojením
V Digitálnej agende pre Európu sa pre
pokrytie širokopásmovým pripojením stanovili dva ciele: 1) širokopásmové
pripojenie by malo byť pre všetkých
Európanov dostupné do roku 2013 a 2) pokrytie rýchlym širokopásmovým
pripojením s rýchlosťou najmenej 30 Mbps pre všetkých Európanov do
roku 2020.
Prvý cieľ bol dosiahnutý, keďže základné
širokopásmové pripojenie je k dispozícii
pre všetkých v EÚ, keď sa zohľadnia
všetky hlavné technológie (xDSL, káblové pripojenie, pripojenie pomocou
optického vlákna do priestorov – FTTP, WiMax, HSPA, LTE a satelitné
pripojenie).
Ak sa však prihliada len na pevné
a pevné bezdrôtové technológie, pokrytie sa vzťahuje na 97,5 % domácností EÚ,
o niečo viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom (graf 2).
Asi v polovici členských štátov je pokrytých viac ako 99 % domácností.
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
0,8
0,9
NL
LU
BE
DK
SE
UK
DE
LT
MT
PT IE FI
LV
HU
AT
EÚ
28
CZ
EE
ES SI
FR
CY
RO
SK IT PL
BG EL
HR
Strana 3 |
Pevné pokrytie je najvyššie v členských štátoch s rozvinutou infraštruktúrou DSL
a s výnimkou troch členských štátov
dosahuje vo všetkých členských štátoch viac ako 90 %. V porovnaní s ostatnými
členskými štátmi zaostávajú Poľsko,
Slovensko a Rumunsko s pokrytím menej ako 90 %. Pri pohľade na vidiecke oblasti
je pokrytie pevným širokopásmovým
pripojením na vidieku najnižšie v Estónsku, Bulharsku a Poľsku.
Graf 2 – Pokrytie pevným širokopásmovým pripojením na celoštátnej úrovni a na vidieku
Zdroj: IHS a Point Topic, Broadband Coverage in Europe 2016 (Pokrytie širokopásmovým pripojením v Európe
za rok 2016). Tieto údaje sa týkajú zavádzania pevného a pevného bezdrôtového širokopásmového pripojenia
a nevzťahujú sa na mobilné bezdrôtové a satelitné riešenia.
Pokiaľ ide o druhý cieľ, pokrytie rýchlym
širokopásmovým pripojením s rýchlosťou najmenej 30 Mbps (takzvaná prístupová
sieť novej generácie, technológie prístupovej siete novej generácie) pre
všetkých Európanov do roku 2020,
pokrytie sa naďalej zvyšovalo a dosiahlo 76 % domácností v EÚ. Na účely tejto
správy prístupová sieť novej generácie zahŕňa VDSL, káblové pripojenie Docsis
3.0 a FTTP. V polovici roku 2016 mala najvyšší podiel pokrytia v prístupovej
sieti novej generácie technológia VDSL na úrovni 48 %, po ktorej nasledovali
káblové pripojenie (44 %) a FTTP
(24 %). Väčšina modernizácií v európskych káblových sieťach sa
uskutočnila do roku 2011, zatiaľ čo pokrytie VDSL je v súčasnosti 2,5-krát
vyššie ako pred štyrmi rokmi. Pokrytie
VDSL sa v minulom roku najviac zvýšilo v Taliansku, a to zo 41 % na 72 %.
Pozoruhodný pokrok nastal aj v súvislosti s FTTP (z 10 % v roku 2011 na 24 %
v roku 2016), pokrytie FTTP je však stále
nízke.
Zavádzanie sa stále sústreďuje najmä na mestské oblasti, pričom prístupová sieť
novej generácie sa viac rozširuje vo vidieckych oblastiach, s pokrytím 40 %
domácností (Graf 3).
To znamená, že medzi mestskými
a vidieckymi oblasťami pretrvávajú rozdiely v kvalite pokrytia
širokopásmovým pripojením a existuje riziko hospodárskeho a sociálneho
vylúčenia.
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
MT NL CY LU UK FR BE CH PT CZ DK EL IT AT SE DE IS SI EÚ FI HR IE LT ES NO HU BG LV EE RO SK PL
Spolu VidiekPokrytie pevným širokopásmovým pripojením, jún 2016
Strana 4 |
Graf 3 – Pokrytie rýchlym širokopásmovým pripojením (prístupovou sieťou novej generácie) na celoštátnej úrovni a na vidieku
Zdroj: IHS a Point Topic, „Broadband Coverage in Europe 2016‟ (Pokrytie širokopásmovým pripojením v Európe
za rok 2016). Tieto údaje sa týkajú zavádzania pevného a pevného bezdrôtového širokopásmového pripojenia
a nevzťahujú sa na mobilné bezdrôtové a satelitné riešenia.
Pokiaľ ide o mobilnú stránku, všetky
členské štáty spustili 4G siete. Dostupnosť mobilného
širokopásmového pripojenia 4G v júni 2016 dosiahla 96 % (graf 4), čo
predstavuje zvýšenie z 86 % v roku 2015.
Technológia LTE je najviac rozvinutá v Dánsku, vo Švédsku a vo Fínsku.
Pokrytie na vidieku sa zvýšilo z 36 %
v roku 2015 na 80 % v roku 2016.
Priemerná dostupnosť 4G4 (vypočítaná
ako priemer pokrytia jednotlivými operátormi) je o niečo nižšia ako celkové
pokrytie a dosahuje 84 %.
Asi v polovici členských štátov dosahuje
priemerné pokrytie sieťou 4G viac ako 90 % a najnižšie je v Rumunsku, kde
dosahuje 45 %.
Graf 4 – Pokrytie pripojením 4G (LTE)
Zdroj: IHS a Point Topic.
4 Ide o nový ukazovateľ na meranie priemeru pokrytia mobilnými telekomunikačnými operátormi v rámci jednotlivých krajín. V predchádzajúcich verziách hodnotiacej tabuľky digitálnej agendy sa na meranie pokrytia sieťou 4G používal iný ukazovateľ. Starým ukazovateľom 4G sa meralo
celkové pokrytie operátormi a starý ukazovateľ vykazoval vyššie čísla ako ten nový.
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
MT CH BE NL IS PT LU DK UK LV AT CY DE IE SI LT NO ES HU SE EE EU SK CZ FI BG IT RO PL HR FR EL
Spolu VidiekPokrytie prístupovou sieťou novej generácie (FTTP, VDSL a káblové pripojenie Docsis 3.0), august 2016
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
DK SE FI LT LU PT BE EE CZ IE SI UK HU PL LV NL AT IT DE ES EU EL SK MT FR HR BG CY RO
Celkom PriemerPokrytie pripojením 4G (LTE), jún 2016
*V prípade Litvy nie sú k dispozícii nijaké údaje
Strana 5 |
2.2. Využívanie širokopásmového pripojenia (predplatené
širokopásmové pripojenie)
Predplatené rýchle širokopásmové pripojenie s rýchlosťou najmenej 30 Mbps
využíva 27 % európskych domácností. V Belgicku a Holandsku predplatené rýchle
širokopásmové pripojenie využívajú už dve tretiny domácností, zatiaľ čo v Chorvátsku,
Grécku, Taliansku a na Cypre zostávajú vysokorýchlostné služby okrajovou
záležitosťou.
Podľa Digitálnej agendy pre Európu by
zároveň malo do roku 2020 využívať rýchlosť viac ako 100 Mbps (ultrarýchle
širokopásmové pripojenie) 50 % európskych domácností. Hoci siete
schopné poskytovať rýchlosť 100 Mbps pokrývali 49 % domácností, k júnu 2016
využívalo predplatené ultrarýchle
širokopásmové pripojenie len 11 % domácností. Pomalý pokrok vo využívaní
rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia ovplyvňuje schopnosť Európy
inovovať, šíriť vedomosti a predávať tovar a služby a ponecháva vidiecke oblasti
v izolácii.
Pokiaľ ide o využívanie pevného
širokopásmového pripojenia v domácnostiach, najnižšiu úroveň hlboko
pod európskym priemerom na úrovni 72 % majú Taliansko, Bulharsko a Poľsko.
Najvyššiu úroveň využívania majú Luxembursko a Holandsko, a to viac ako
90 % (graf 5).
Graf 5 – Pevné širokopásmové pripojenie – využívanie základného a rýchleho (prístupová sieť novej generácie) širokopásmového pripojenia v domácnostiach
Zdroj: útvary Komisie na základe informácií Komunikačného výboru a Eurostatu.
Mobilné širokopásmové pripojenie
predstavuje rýchlo rastúci segment trhu so širokopásmovým pripojením. Pokiaľ ide
o využívanie mobilného širokopásmového pripojenia, na 100 obyvateľov v EÚ
pripadá 84 aktívnych SIM kariet pre mobilné širokopásmové pripojenie, čo
predstavuje zvýšenie z 34 kariet spred štyroch rokov. Nárast za uplynulé štyri
roky bol lineárny, pričom každý rok
pribudlo viac ako 40 miliónov nových používateľov.
V severských krajinách a v Estónsku,
Luxembursku a Poľsku už existuje viac ako 100 používateľských pripojení na
100 obyvateľov, zatiaľ čo v Maďarsku a Grécku je miera využívania stále nižšia
ako 50 %. Väčšina používateľov mobilného širokopásmového pripojenia sa pripája cez
smartfóny a nie cez tablety alebo notebooky (Graf 6).
0%
10%
20%
30%
40%
50%
60%
70%
80%
90%
100%
IT BG PL FI LT RO PT LV IE AT EL SE HU ES CY HR FR SK EU SI CZ DK EE BE MT DE UK NL LU
Rýchle širokopásmové pripojenie Základné širokopásmové pripojenie
Využívanie pevného širokopásmového pripojenia v domácnostiach – základné a rýchle širokopásmové pripojenie (aspoň 30 Mbps), júl 2016
Strana 6 |
Graf 6 – Využívanie mobilného širokopásmového pripojenia
Zdroj: útvary Komisie na základe informácií Komunikačného výboru a Eurostatu.
3. IDENTIFIKÁCIA VHODNÝCH POLITICKÝCH NÁSTROJOV
Trhy v oblasti telekomunikácií v Európe
majú naďalej najmä vnútroštátny, regionálny alebo miestny rozsah
pôsobnosti, s rôznymi podmienkami
ponuky a dopytu. Telekomunikační operátori majú vnútroštátne stratégie,
dokonca aj keď tvoria súčasť väčších nadnárodných skupín. V súvislosti
s politikami týkajúcimi sa regulácie a spektra telekomunikácií existujú v rámci
EÚ významné rozdiely, ktoré nie je možné odôvodniť vnútroštátnymi okolnosťami
a ktoré brzdia potenciál ďalších investícií
a vzniku inovačných podnikov na úrovni EÚ. EÚ to bráni vo využití plného
potenciálu trhu v oblasti telekomunikácií pre celú EÚ.
Súčasným regulačným rámcom pre
elektronické komunikácie (účinný od roku
2002 a aktualizovaný v roku 2009) sa úspešne liberalizovali dovtedy monopolné
vnútroštátne trhy. Okrem toho sa ním obmedzili prekážky brániace vstupu na trh
presadzovaním účinnej hospodárskej súťaže a vytvorením spoločných zásad pre
trhy v oblasti elektronických komunikácií v rámci EÚ. Hlavné ustanovenia tohto
rámca týkajúce sa hospodárskej regulácie
sú založené na analýze trhu vykonávanej národnými regulačnými orgánmi, ktoré
vopred ukladajú nápravné opatrenia na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže
v prípade významnej trhovej sily (alebo dominantného postavenia) jedného alebo
viacerých operátorov. Súčasný rámec je preto založený na vykonávaní pravidiel
národnými regulačnými orgánmi v 28 členských štátoch.
Súčasný regulačný rámec bol vo veľkej
miere úspešný vo vytváraní podmienok
pre účinnú hospodársku súťaž na významných vnútroštátnych trhoch.
Tradiční poskytovatelia vertikálne integrovaných telekomunikačných služieb
(etablovaní operátori) súťažia so subjektmi usilujúcimi sa o prístup (noví účastníci)
a s poskytovateľmi káblových sietí (ktorí v minulosti poskytovali televízne služby).
Inováciami v oblasti mobilných
širokopásmových sietí vznikla nová platforma služieb.
Zatiaľ čo však za určitých okolností
existuje zhoda, pokiaľ ide o potrebu regulovať prístup k širokopásmovým
sieťam, vybrané regulačné nápravné
opatrenia sa stále do značnej miery líšia.
Týmto stavom sa zvyšuje zaťaženie operátorov, pokiaľ ide o cezhraničné
investovanie do sietí a súvisiacich služieb alebo o vstup na nové trhy na základe
jednoduchého rozšírenia existujúcich
obchodných a technických modelov. Dôsledkom je, že spotrebitelia a podniky
vo všetkých odvetviach môžu mať v jednotlivých krajinách prístup k službám
elektronickej komunikácie rôznej kvality. Prístupové siete nízkej kvality sú
prekážkou výkonnosti niektorých hospodárskych odvetví a znižujú záujem
občanov o zapájanie sa do online činností.
0%
20%
40%
60%
80%
100%
120%
140%
160%
FI DK SE EE LU PL IE UK CY ES IT NL EU BG FR HR LV AT CZ LT SK DE RO BE MT SI PT EL HU
Penetrácia mobilného širokopásmového pripojenia podľa krajiny, júl 2016
Strana 7 |
V rámci plnenia svojej stratégie digitálneho jednotného trhu Komisia
14. septembra 2016 prijala súbor iniciatív
a legislatívnych návrhov s cieľom dostať EÚ do popredia v oblasti internetového
pripojenia5:
1. súbor nových nezáväzných cieľov v oblasti pripojiteľnosti pre
konkurencieschopný jednotný digitálny trh do roku 20256;
2. nový európsky kódex elektronickej
komunikácie7, ktorým sa zlučujú štyri existujúce smernice
o telekomunikáciách (rámcová smernica a smernice o udeľovaní
povolení, prístupe a univerzálnej službe) a aktualizované nariadenie
o Orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)8;
3. nariadenie na podporu miestnych
spoločenstiev pri poskytovaní bezplatného verejného wi-fi pripojenia
pre svojich občanov9 (WiFi4EU); 4. akčný plán na zavedenie siete 5G
v EÚ10.
3.1. Ciele v oblasti pripojiteľnosti pre
konkurencieschopný jednotný digitálny trh do roku 2025
V nadväznosti na existujúce ciele EÚ v oblasti širokopásmového pripojenia do
roku 2020 predstavila Komisia víziu európskej gigabitovej spoločnosti.
Vykonávaním tejto vízie by sa dostupnosťou a využívaním sietí s veľmi
vysokou kapacitou umožnilo rozsiahle
využívanie a vývoj výrobkov, služieb a aplikácií na jednotnom digitálnom trhu.
Do roku 2025 sú stanovené tieto nové
ciele:
5 http://europa.eu/rapid/press-release_IP-
16-3008_sk.htm 6 https://ec.europa.eu/digital-single-
market/news-redirect/34110 7 https://ec.europa.eu/digital-single-
market/news-redirect/34112 8 https://ec.europa.eu/digital-single-
market/news-redirect/34114 9 https://ec.europa.eu/digital-single-
market/news-redirect/34228 10 https://ec.europa.eu/digital-single-
market/news-redirect/34115
1. všetky hlavné sociálno-ekonomické hybné činitele, ako školy, vysoké
školy, výskumné centrá, dopravné
uzly, všetci poskytovatelia verejných služieb, ako nemocnice a správne
orgány, a podniky využívajúce digitálne technológie by mali mať
prístup k mimoriadne vysokému gigabitovému prepojeniu (ktoré
používateľom umožňuje sťahovať alebo odosielať dáta rýchlosťou
1 gigabit za sekundu); 2. všetky európske domácnosti, vidiecke
či mestské, by mali mať prístup
k pripojeniu s rýchlosťou sťahovania aspoň 100 Mbps s možnosťou
rozšírenia na Gbps (1 000 Mbps); 3. všetky mestské oblasti, ako aj hlavné
dopravné ťahy a železnice by mali mať nepretržité pokrytie sieťou 5G, piatou
generáciou bezdrôtových komunikačných systémov.
Predbežným cieľom je komerčné
sprístupnenie siete 5G aspoň v jednom veľkom meste každého
členského štátu EÚ do roku 2020.
Odhaduje sa, že dosiahnutie cieľov v oblasti pripojiteľnosti si
v nadchádzajúcom desaťročí vyžiada
investície vo výške 500 miliárd EUR. Tieto prostriedky budú musieť pochádzať najmä
zo súkromných zdrojov. Pri súčasných investičných trendoch je však
pravdepodobné, že budú chýbať investície v objeme 155 miliárd EUR.
3.2. Nový európsky kódex elektronickej komunikácie
Komisia na riešenie problému s investíciami navrhla modernizáciu
súčasných predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií, ktoré sa naposledy
aktualizovali v roku 2009. O novom európskom kódexe elektronickej
komunikácie v súčasnosti diskutujú
spoluzákonodarcovia.
V kódexe sa navrhuje:
– intenzívnejšia hospodárska súťaž
a predvídateľnosť investícií: investori potrebujú dlhodobú istotu bez ohľadu na
to, v ktorom odvetví pôsobia. To znamená stabilné regulačné prostredie,
vďaka ktorému sa zmierňujú rozdiely medzi regulačnými postupmi v rámci EÚ.
Strana 8 |
Podľa navrhovaného kódexu sa regulácia trhu bude uplatňovať, len ak si to bude
vyžadovať záujem koncových
používateľov a ak obchodné dohody medzi operátormi neprinesú
konkurencieschopné výsledky. Novým kódexom sa výrazne obmedzí regulácia
v prípadoch, keď konkurenční operátori spoločne investujú do sietí s veľmi
vysokou kapacitou a uľahčia menším aktérom zapojiť sa do investičných
projektov, a to vďaka združovaniu nákladov, prekonaniu prekážok
vyplývajúcich z rozsahu atď. Navrhované
nové pravidlá sú vypracované tak, aby bol investičný prípad predvídateľnejší pre
„priekopníkov“, ktorí preberajú riziko v podobe investícií do takýchto sietí
v menej rentabilných oblastiach, ako sú vidiecke oblasti. Nový kódex sa už netýka
len hospodárskej súťaže v oblasti prístupu k sieťam, ale aj súťaže v oblasti investícií
do týchto sietí;
– lepšie využívanie rádiových
frekvencií: zmiernenie rozdielov medzi regulačnými postupmi v rámci EÚ je
osobitne dôležité v oblasti rádiového frekvenčného spektra, ktoré je hlavnou
„surovinou“ bezdrôtovej komunikácie.
V kódexe sa navrhujú dlhodobé licencie spolu s prísnejšími požiadavkami na
účinné a efektívne využívanie frekvenčného spektra. Zároveň sa v ňom
navrhuje koordinácia základných parametrov, ako načasovanie
prideľovania frekvenčného spektra na zabezpečenie jeho včasného
sprístupnenia na trhu EÚ
a integrovanejšie politiky v oblasti frekvenčného spektra s cieľom poskytnúť
úplné bezdrôtové pokrytie na celom území EÚ;
– väčšia ochrana spotrebiteľov
v oblastiach, kde sa všeobecné pravidlá
ochrany spotrebiteľa nedotýkajú osobitných potrieb odvetvia.
Aktualizované pravidlá uľahčia zmenu dodávateľa v prípadoch, keď sa
spotrebitelia zaviazali odoberať viacero služieb naraz (balíky kombinujúce
internet, telefón, televíziu, mobilné telefóny atď.), a zraniteľným skupinám
(napríklad starším osobám, osobám
s postihnutím a osobám, ktoré dostávajú
sociálnu pomoc) zaistia právo na cenovo dostupné zmluvy o poskytovaní internetu;
– bezpečnejšie online prostredie pre používateľov a spravodlivejšie
pravidlá pre všetkých aktérov: vybrané pravidlá sa majú rozšíriť aj na
nových online aktérov, ktorí ponúkajú služby rovnocenné s tradičnými
operátormi, aby sa zabezpečilo najmä uplatňovanie bezpečnostných požiadaviek
(zaistenie bezpečnosti siete a serverov).
V návrhoch sa takisto predpokladá, že v budúcnosti budú môcť mať používatelia
prostredníctvom takýchto online služieb prístup k európskemu číslu tiesňového
volania 112. Používateľom pritom nevzniknú nijaké dodatočné náklady.
Komisia navrhla posilniť úlohu národných regulačných orgánov
a orgánu BEREC na zabezpečenie súdržného a predvídateľného
uplatňovania pravidiel v rámci jednotného digitálneho trhu s cieľom obmedziť
súčasnú rozdrobenosť a nezrovnalosti. Návrh transformácie orgánu BEREC na
plnohodnotnú agentúru je spojený
s návrhom nového európskeho kódexu elektronickej komunikácie, v ktorom sa
určujú oblasti, v ktorých by mal orgán BEREC prispievať k dosahovaniu cieľov
v oblasti pripojiteľnosti a regulačnej súdržnosti (ako cezhraničné záležitosti,
usmernenia pre národné regulačné orgány atď.).
Z hľadiska širokopásmového pripojenia je osobitne dôležité, že významnou súčasťou
regulačného rámca pre elektronické komunikácie zostáva regulácia prístupu
v prípade sietí vo vlastníctve operátorov s významným vplyvom na trhu. To
znamená, že títo operátori budú naďalej
poskytovať prístup k svojim sieťam iným operátorom za úhradu a že regulačné
orgány môžu zasiahnuť, ak tomu tak nebude. Navrhuje sa však zjednodušenie
a úprava podmienok, za ktorých sa takýto prístup poskytuje, aby sa podnietilo
zavádzanie nových sietí s vysokou kapacitou. Na základe súčasných
najlepších postupov v rámci Európskej
únie Komisia okrem toho navrhuje sústredenejší prístup s cieľom zabezpečiť,
aby sa povinnosti v oblasti prístupu ukladali, len ak je to potrebné na riešenie
nedostatkov trhu. Komisia takisto
Strana 9 |
navrhuje predĺžiť súčasné maximálne trojročné obdobie preskúmania trhu na
päť rokov, čím sa operátorom poskytne
väčšia stabilita, pokiaľ ide o regulačné prostredie.
Na lepšie zacielenie regulácie a na
podnietenie investícií v oblastiach s nedostatočnou úrovňou služieb sa
v navrhovanom kódexe bude požadovať, aby národné regulačné orgány zmapovali
zámery týkajúce sa investovania do sietí
a organizovali výzvy na vyjadrenie záujmu, pokiaľ ide o zavádzanie sietí
v oblastiach, kde sa neplánuje nijaká sieť s veľmi vysokou kapacitou. Na zlepšenie
istoty investícií sa regulačné orgány navrhovanými predpismi splnomocňujú,
aby konali proti operátorom, ktorí sa odchýlia od svojho ohláseného zámeru
v týchto oblastiach. Kódexom sa tak
povzbudia alternatívni prevádzkovatelia sietí, ktorí sa sústreďujú na menšie
zemepisné oblasti a pomáhajú prinášať pripojenie vysokej kvality občanom mimo
veľkých miest.
Okrem toho sa navrhujú dva modely,
ktoré operátorom umožnia znížiť ich zaťaženie reguláciou, a to najmä:
1. spoločné investovanie:
hospodárska súťaž je hybnou silou investícií, najmä ak je možná
hospodárska súťaž v oblasti
infraštruktúry (napr. v husto osídlených oblastiach). V iných
oblastiach môže spoločné investovanie pomôcť združovať zdroje
a znížiť náklady na zavádzanie. Alternatívnym operátorom, ktorí chcú
investovať, na to poskytuje reálnejšiu možnosť, a dominantným operátorom,
ktorí modernizujú svoje siete, by
mohlo umožniť, aby sa odlíšili od operátorov, ktorí neinvestujú. Takýto
prístup podnecuje široké spektrum účastníkov trhu, aby od začiatku
spojili svoje sily na zavádzanie sietí s vysokou kapacitou a plne využívali
ich výhody. Takisto má pri zvyšovaní kapacity sietí potenciál podnietiť nové
obchodné dohody o prístupe.
Obyvatelia žijúci v oblastiach s nižšou hustotou budú mať navyše prospech
z rýchlejšieho zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou, ktoré tieto modely
podporujú;
2. len veľkoobchodný predaj: účastníci trhu, ktorí realizujú investície
do sietí financované zo súkromných
zdrojov a potom sa zaoberajú len predajom alebo prenájmom prístupu
k týmto sieťam bez toho, aby ponúkali služby koncovým používateľom, budú
mať takisto výhodu jednoduchších povinností v oblasti prístupu, ak sa
budú stále považovať za dominantných účastníkov trhu.
Ponúkaním prístupu viacerým poskytovateľom služieb môže investor
združiť príjmy a zabezpečiť lepšiu
návratnosť kapitálu potrebného na vybudovanie infraštruktúry.
Pravidlá týkajúce sa väčšej koordinácie
prideľovania rádiového frekvenčného spektra investorom takisto uľahčia
najmä rozširovanie za hranice. V kódexe
sa navrhujú dlhodobé licencie na podnietenie investícií spojené s prísnymi
požiadavkami na účinné a efektívne využívanie frekvenčného spektra.
Navrhuje sa aj koordinácia, a to najmä načasovania prideľovania frekvenčného
spektra a tých podmienok na udeľovanie licencií, ktoré majú najväčší vplyv na
štruktúru trhu a obchodné stratégie, aby
sa zabezpečilo včasné sprístupnenie frekvenčného spektra na trhu EÚ. Novými
pravidlami sa znížia náklady telekomunikačných operátorov na
prevádzkovanie vo viacerých krajinách, čo prispeje k vytvoreniu vnútorného trhu.
Bezdrôtové širokopásmové pripojenie výrazne prispieva k dostupnosti rýchleho
širokopásmového pripojenia pre obyvateľov vzdialených oblastí
a k dostupnosti inovačných služieb prostredníctvom mobilných zariadení
(napr. smartfónov, tabletov a laptopov) kdekoľvek v Európe. Prostredníctvom
efektívneho využívania rádiového
frekvenčného spektra, ktoré sa uprednostňuje harmonizovanými
podmienkami pre prístup k frekvenčnému spektru umožňujúcimi interoperabilitu
a úspory z rozsahu v prípade bezdrôtových zariadení, majú digitálne
produkty a služby potenciál podporiť všetky aspekty života občanov a byť
hybnou silou oživenia hospodárstva
Európy.
Strana 10 |
3.3. WiFi4EU
Bezdrôtové miestne počítačové siete (wi-
fi) čoraz viac rozvíjajú poskytovatelia
verejných služieb – od správnych orgánov po knižnice, vysoké školy a nemocnice –
pre svoje vnútorné použitie, ale veľmi často aj pre návštevníkov. V nadväznosti
na túto prax Komisia navrhla zriadiť systém poukazov s rozpočtom
120 miliónov EUR na pomoc miestnym orgánom, ktoré o to majú záujem, aby
mohli poskytovať bezplatné wi-fi pripojenie napríklad vo verejných
budovách, v zdravotných strediskách,
parkoch alebo na námestiach a v ich okolí. Odhaduje sa, že do roku 2020 by
z tohto nového systému malo mať prospech 6 000 až 8 000 miestnych
spoločenstiev.
Európsky parlament, Rada a Komisia
dosiahli politickú dohodu o iniciatíve WiFi4EU a jej financovaní v máji 2017.
3.4. Akčný plán pre siete 5G
Akčný plán pre siete 5G je kľúčovou iniciatívou na riešenie problémov trhu
a investícií spojených so spustením
obchodných služieb 5G všade v Európe do roku 2020. Komisia bude so
zainteresovanými stranami riešiť najmä politické a regulačné prekážky
zavádzania, napríklad presadzovaním včasnej dostupnosti rádiového
frekvenčného spektra, priaznivejšími podmienkami pre zavádzanie malých
buniek alebo riešením odvetvových
problémov, ktoré bránia zavádzaniu konkrétnych služieb. Toto opatrenie bude
doplnením celkového pozitívneho účinku preskúmania regulačného rámca. Jeho
úspech závisí od dobrovoľnej a vzájomne prospešnej koordinácie všetkých aktérov.
V pláne sa predpokladá aj urýchlenie rozvoja nových inovačných ekosystémov
založených na pripojiteľnosti spojením všetkých európskych partnerov,
verejných a súkromných aktérov zo všetkých príslušných odvetví od
telekomunikácií po logistiku, dopravu, energetiku, zdravotníctvo a výrobu, okolo
spoločného programu smerom k sieťam
5G.
Plánom sa okrem toho premosťuje prebiehajúce úsilie v oblasti výskumu
a vývoja 5G a budúce využitie na trhu.
Zahŕňať bude pokročilé demonštračné činnosti a činnosti rozsiahleho testovania
pred obchodným využitím týkajúce sa sietí 5G, ako aj ucelenú stratégiu EÚ pre
štandardizáciu sietí 5G. Cieľom akčného plánu je napokon stanovenie jasného
plánu realizácie verejných a súkromných investícií do infraštruktúry 5G v EÚ
v súlade so strategickým významom pripojiteľnosti do sietí 5G pre
hospodárstvo a spoločnosť.
Plán nadväzuje na doterajšie rozsiahle
úsilie Komisie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby mala EÚ globálne vedúce
postavenie v oblasti rozvoja sietí 5G. Komisia už v roku 2013 otvorila verejno-
súkromné partnerstvo pre siete 5G
s príspevkom z prostriedkov EÚ vo výške 700 miliónov EUR v rámci programu
Horizont 2020 na obdobie s trvaním až do roku 2020. Tým sa má zmobilizovať
najmenej 3,5 miliardy EUR zo súkromného sektora. Komisia
spolupracuje na presadzovaní spoločného rozvoja sietí 5G aj na dvojstrannom
základe so svojimi partnermi vo viacerých
krajinách, ktoré sú strategickými obchodnými partnermi, najmä v Južnej
Kórei, Japonsku, Číne a Brazílii. EÚ je takisto v úzkom kontakte s kľúčovými
organizáciami v USA.
3.5. Frekvenčné spektrum pridelené
na poskytovanie služieb elektronickej komunikácie vrátane bezdrôtového
širokopásmového pripojenia
Jedným z kľúčových politických cieľov
programu politiky rádiového frekvenčného spektra prijatej v roku 2012
bolo určiť do roku 2015 najmenej 1 200 MHz frekvenčného spektra
vhodných pre bezdrôtové širokopásmové
pripojenie. Členské štáty sú jednotlivo zodpovedné za prideľovanie práv na
využívanie frekvenčného spektra.
Niektoré členské štáty ešte musia dokončiť proces udeľovania povolení v už
harmonizovaných pásmach, ako sa
vyžaduje podľa programu politiky rádiového frekvenčného spektra.
Parlament a Rada prijali v máji 2017 rozhodnutie (EÚ) 2017/899, ktorým sa
Strana 11 |
stanovuje dátum 30. júna 2020 ako hlavný termín, ku ktorému majú členské
štáty umožniť využívanie frekvenčného
pásma 700 MHz na pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové
širokopásmové elektronické komunikačné služby len za harmonizovaných
technických podmienok stanovených vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ)
2016/687. Komisia a členské štáty medzitým pracujú na možnom rozšírení
frekvenčného pásma 1,5 GHz, ako aj na zmene technickej podmienky pre
frekvenčné pásma 900 MHz a 1 800 MHz
na uľahčenie ich využívania pre internet vecí.
Zatiaľ čo EÚ sa približuje k dosiahnutiu
cieľa pre pásmo 1 200 MHz, niektoré členské štáty stále musia prideliť viac ako
30 % harmonizovaného frekvenčného
spektra. Na jednej strane len Fínsko, Francúzsko a Nemecko už pridelili
frekvenčné pásmo 700 MHz (priekopnícke pásmo siete 5G), zatiaľ čo v niektorých
členských štátoch by proces zmeny účelu mohol trvať niekoľko rokov. Na druhej
strane sa uvádza nedostatočný dopyt trhu po frekvenciách nad 1 GHz. Situácia sa
však mení, a to aj z dôvodu rastúceho
záujmu o vysokofrekvenčné pásma vzhľadom na zavádzanie siete 5G,
a najmä o pásmo s frekvenciou 3,4 – 3,8 GHz určené ako priekopnícke pásmo
pre sieť 5G. Prehľad situácie v členských štátoch vzhľadom na proces udeľovania
povolení v pásmach určených v programe politiky rádiového frekvenčného spektra
na poskytovanie bezdrôtových
širokopásmových elektronických komunikačných služieb je uvedený
v tabuľke č. 2.
4. KRÍŽOVÉ PRESKÚMANIE SÚČASNÉHO STAVU POLITÍK
4.1. Osvedčené postupy
Širokopásmové pripojenie
v Holandsku
Holandsko dosahuje nadpriemerné
výsledky a v súvislosti s rozmerom pripojiteľnosti si zachováva prvé miesto.
Holandsko je medzi prvými troma členskými štátmi EÚ v pokrytí
širokopásmovým aj rýchlym širokopásmovým pripojením. Služby
širokopásmového pripojenia sú dostupné v celej krajine (prostredníctvom pevných,
mobilných a satelitných sietí)
a využívanie širokopásmového pripojenia a prístupovej siete novej generácie je
vysoké. O niečo menej dobré výsledky však Holandsko dosahuje v oblasti
pokrytia 4G, využívania mobilného širokopásmového pripojenia
a harmonizácie frekvenčného spektra.
Ministerstvo hospodárstva v júli 2016
uverejnilo novú digitálnu agendu, v ktorej sa uvádzajú opatrenia na ďalšiu
digitalizáciu holandského hospodárstva na obdobie rokov 2016 – 2017. Holandská
stratégia pre širokopásmové pripojenie je vo všeobecnosti založená na trhovom
zavádzaní infraštruktúry. Pritom sa zdôrazňuje, že hlavnou úlohou miestnych
samospráv je vytvárať vhodné
podmienky, ako je plánovanie a koordinácia výkopových prác, skrátenie
postupov na udeľovanie licencií a znižovanie nákladov, ktoré sú s nimi
spojené, či presadzovanie rozvoja a využívania aplikácií a služieb. Ak trhové
zavádzanie infraštruktúry zlyhá, miestni a regionálni aktéri môžu pomôcť
a poskytnúť financovanie a finančné
nástroje. Vláda okrem toho podporuje iniciatívy občanov týkajúce sa
širokopásmových sietí financovaných z ich vlastných prostriedkov, ako je
vedomostná platforma samensnelinternet.nl, ktorá poskytuje
informácie o rôznych aspektoch prebiehajúcich projektov v oblasti
širokopásmového pripojenia.
Holandsko si udržiava pomerne dobré
tempo pokroku v čase pri zachovaní konkurencieschopnosti odvetvia. Na
ďalšie uľahčenie investícií do infraštruktúry je stále potrebné dokončiť
transpozíciu smernice o znížení nákladov
na širokopásmové pripojenie.
Holandsko má v úmysle zohrávať dôležitú úlohu v európskej stratégii pre
poskytovanie služieb 5G. Na urýchlenie inovácií v súvislosti so sieťami 5G
subjekty verejného sektora a priemysel
spustili iniciatívu Fieldlab 5G, prostredníctvom ktorej môžu rôzne
spoločnosti získavať skúsenosti s inovačným uplatňovaním v oblastiach
poľnohospodárstva, starostlivosti,
Strana 12 |
energetiky, životného prostredia a dopravy a logistiky. Začali sa navyše aj
prípravy na viacpásmovú (5G) aukciu,
ktorej uskutočnenie sa očakáva v roku 2019.
Širokopásmové pripojenie v Belgicku
Belgicko je jednou z vedúcich krajín v oblasti pripojiteľnosti v Európe. Pokrytie
krajiny je úplné a 99 % krajiny je pokrytých rýchlymi sieťami (aspoň
30 Mbps). 80 % domácností využíva pevné širokopásmové pripojenie, z čoho
81 % predstavuje rýchle širokopásmové pripojenie.
Na udržanie si svojho vedúceho postavenia musí Belgicko vyriešiť dva
problémy v oblasti rýchleho pripojenia na internet: po prvé, ďalej zvýšiť využívanie
mobilného širokopásmového pripojenia. Po druhé musí krajina podporiť
zavádzanie ultrarýchleho širokopásmového pripojenia (nad
100 Mbps). V porovnaní so svojou
celkovou výkonnosťou Belgicko mierne zaostáva vo využívaní mobilného
internetu, pričom využívanie mobilného širokopásmového pripojenia je pod
priemerom EÚ. Belgická vláda sa zaviazala k ambicióznemu digitálnemu
programu, ktorým je poskytnúť používateľom prístup k pripojeniu
s rýchlosťou 1 Gbps do roku 2020
a dosiahnuť ešte lepšie umiestnenie v indexe DESI. Dosiahnutie týchto cieľov
sa opiera o investovanie podľa trhu podporené priaznivým regulačným
prostredím. V úzkej spolupráci medzi federálnou, regionálnou a miestnou
úrovňou sa pripravuje plán na pokrytie
„bielych miest“, ktoré majú v súčasnosti nedostatočné pevné a mobilné pripojenie.
Dohoda z roku 2016 medzi valónskou
vládou a priemyslom na uľahčenie zavádzania bezdrôtovej infraštruktúry
výmenou za daňové úľavy navyše naznačuje možné spôsoby podpory pri
zavádzaní digitálnych komunikačných sietí.
Na ďalší rozvoj pripojiteľnosti a na
dosiahnutie gigabitovej spoločnosti do
roku 2020 bude Belgicko musieť ďalej presadzovať využívanie širokopásmového
pripojenia, ako aj prvotriednu mobilnú infraštruktúru. Cestou vpred by v tejto
súvislosti mohlo byť cielené uľahčenie rozvoja infraštruktúry spolu
s presadzovaním riešení mobilného pripojenia s pridanou hodnotou. Rýchle
vykonávanie smernice o znižovaní
nákladov bude dôležitým prvkom zmierňovania regulačného zaťaženia
operátorov, rovnako ako väčšia koordinácia medzi obcami, pokiaľ ide
o podmienky zavádzania, čo by mohlo viesť k regionálnym usmerneniam.
4.2. Spotrebiteľské aspekty
Od roku 2002 v EÚ výrazne klesli ceny
mobilných komunikačných služieb pri všetkých spôsoboch využívania. Od roku
2006 do roku 2010 klesli najmenej o 30 % (Graf 7).
Pokiaľ ide o širokopásmové pripojenie, ceny pevného širokopásmového
pripojenia výrazne klesajú od roku 2012, hoci počínajúc rokom 2015 došlo
k spomaleniu tohto trendu (Graf 7).
Strana 13 |
Graf 7 – Maloobchodné ceny širokopásmového pripojenia v parite kúpnej sily (PKS)
0
5
10
15
20
25
30
35
40
2013 2014 2015 2016
12Mbps-30Mbps 30Mbps-100Mbps
Maloobchodné ceny širokopásmového pripojenia (EUR PKS)* – Samostatné ponuky na úrovni EÚ, 2013 – 2016
0
10
20
30
40
50
60
70
2013 2014 2015 2016
12Mbps-30Mbps 30Mbps-100Mbps
Maloobchodné ceny širokopásmového pripojenia (EUR PKS)* – Balíky zahŕňajúce širokopásmové pripojenie, pevnú telefónnu linku a televíziu, 2013 – 2016
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
50
BE BG CZ DK DE EE EL ES FR HR IE IT CY LV LT LU HU MT NL AT PL PT RO SI SK FI SE UK EU
12Mbps-30Mbps 30Mbps-100Mbps
Maloobchodné ceny pevného širokopásmového pripojenia (EUR PKS) – Samostatné ponuky, jeseň 2016
Zdroj: Empirica
Zdroj: Empirica a Van Dijk
Zdroj: Empirica a Van Dijk
Strana 14 |
5. UŽITOČNÉ ZDROJE:
Jednotný digitálny trh
https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/digital-single-market-strategy-europe-com2015-192-final
Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy https://ec.europa.eu/digital-single-market/digital-scoreboard
Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI)
https://ec.europa.eu/digital-single-market/desi
Oznámenie a pracovný dokument útvarov Komisie
Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti
Oznámenie o akčnom pláne a pracovný dokument útvarov Komisie – 5G pre Európu
Návrh európskeho kódexu elektronickej komunikácie
Návrh nariadenia o orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)
https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/proposed-regulation-
establishing-body-european-regulators-electronic-communications-berec
Návrh nariadenia o podpore internetového pripojenia v miestnych spoločenstvách
a verejných priestoroch (WiFi4EU) https://ec.europa.eu/digital-single-market/news-redirect/34228
Dátum: 22. 11. 2017
0
10
20
30
40
50
60
70
80
BE BG CZ DE EE EL ES FR HR IE IT CY LV LT LU HU MT NL AT PL PT RO SI SK SE UK EU
12Mbps-30Mbps 30Mbps-100Mbps
Maloobchodné ceny pevného širokopásmového pripojenia (EUR PKS)* – Balíky zahŕňajúce širokopásmové pripojenie, Samostatné ponuky, jeseň 2016
Zdroj: Empirica
*V prípade Fínska a Dánska nie sú k dispozícii nijaké údaje
Strana 15 |
PRÍLOHA
Tabuľka 1 – Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti za rok 2016 – pripojiteľnosť
Názov krajiny Kód krajiny Bodové hodnotenie (0 – 1)11
Holandsko NL 0,81
Luxembursko LU 0,78
Belgicko BE 0,77
Dánsko DK 0,76
Švédsko SE 0,75
Spojené kráľovstvo UK 0,74
Nemecko DE 0,71
Litva LT 0,70
Malta MT 0,67
Portugalsko PT 0,67
Írsko IE 0,64
Fínsko FI 0,64
Lotyšsko LV 0,63
Maďarsko HU 0,63
Rakúsko AT 0,63
Európska únia 28 EÚ 0,63
Česká republika CZ 0,62
Estónsko EE 0,62
Španielsko ES 0,59
Slovinsko SI 0,57
Francúzsko FR 0,55
Cyprus CY 0,54
Rumunsko RO 0,54
Slovensko SK 0,54
Taliansko IT 0,53
Poľsko PL 0,52
Bulharsko BG 0,52
Grécko EL 0,48
Chorvátsko HR 0,45
11 Na zhrnutie ukazovateľov vyjadrených v rôznych jednotkách do čiastkových rozmerov a rozmerov indexu DESI boli tieto ukazovatele normalizované. V indexe DESI sa normalizácia uskutočnila pomocou metódy najnižšej a najvyššej hodnoty, ktorá pozostáva z lineárneho premietnutia každého
ukazovateľa na stupnicu v rozsahu od 0 do 1. V prípade ukazovateľov s pozitívnym smerovaním (t. j. kde vyššia hodnota je lepšia) bola hodnota 0 v normalizovanej stupnici spojená s najnižšou hodnotou v pôvodnej stupnici ukazovateľa a hodnota 1 v normalizovanej stupnici bola spojená
s najvyššou hodnotou v stupnici ukazovateľa. V prípade ukazovateľov s negatívnym smerovaním to bolo naopak. Aby bolo možné porovnanie indexových bodových hodnotení v čase, najnižšie a najvyššie hodnoty pre normalizáciu každého ukazovateľa boli pevne stanovené a použijú sa pre
normalizáciu v budúcich verziách indexu DESI.
Strana 16 |
Tabuľka 2 – Situácia v členských štátoch vzhľadom na proces udeľovania povolení v pásmach určených v programe politiky rádiového frekvenčného spektra na poskytovanie bezdrôtových širokopásmových elektronických komunikačných služieb
Pásmo Čiastko
vé pásmo
700 MHz
800 MHz
900 MHz
1 500 MHz
1 800 MHz
2,5 – 2,69 GHz
3,4 – 3,8 GHz
3,4 –
3,6 GHz
3,6 –
3,8 GHz
dostup
né spektru
m (MHz)
60 70 150 190 200 200
AT √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
(aspoň čiastočne)
O
BE √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ O
BG O √√√ √√√ L √√√ (aspoň
čiastočne)
O
CY √√√ √√√ √√√ √√√ L L
CZ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
(aspoň čiastočne)
√√√
DE √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
DK √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň
čiastočne)/L
√√√ (aspoň
čiastočne)/L
EE √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň
čiastočne)
√√√ √√√
EL √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
(aspoň čiastočne)
L
ES √√√ √√√ √√√ √√√ O
FI √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň
čiastočne)
L
FR √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň čiastočne)
L
HR √√√ √√√ √√√ L √√√ (aspoň
čiastočne)/L
L
HU √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň
čiastočne)
√√√ (aspoň
čiastočne)
L
IE √√√ √√√ √√√ O √√√ (aspoň čiastočne)
√√√
IT √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň
čiastočne)
√√
LT √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
(aspoň čiastočne)
√√√
(aspoň čiastočne)
LU √√√ √√√ √√√ √√√ L L
LV √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
(aspoň čiastočne)
√√√
Strana 17 |
MT √√ √√√ √√√ (aspoň čiastočne)
L √√√ (aspoň čiastočne)
L
NL √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
(aspoň
čiastočne)
L
PL √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
PT √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň čiastočne)
RO √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
(aspoň čiastočne)
√√√
(aspoň čiastočne)
SE √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň
čiastočne)
√√√
SI √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň čiastočne)/L
√√√ (aspoň čiastočne)/L
SK √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√
(čiastočne)/√√
UK √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ √√√ (aspoň
čiastočne)
√√√ (čiastočne)
/√√
√√√ — hotové; √√ – prebieha proces udeľovania povolení; L — chýba dopyt pre viac ako polovicu
pásma; O — nijaký plán/nijaké informácie