Technická univerzita v KošiciachKatedra spoločenských vied

Tichomir Kotek

Texty z psychológieI. časť

KEGA – 3/3149/05 1

„Gnóthi seauton“

„Poznaj sám seba“

nápis na Apollónovom chráme v Delfách

Počujem, zabúdam.

Vidím, pamätám si.

Robím, spoznávam.

Konfucius

Muž chce na stenu zavesiť obraz. Klinec má, ale chýba mu kladivo. Vie, že kladivomá sused. Rozhodne sa zájsť za ním a požičať si ho. V tej chvíli ho ale prepadnúpochybnosti. Čo ak mi to kladivo nepožičia? Včera ma pozdravil len tak na pol úst.Možná sa niekam ponáhľal. Možno však niečo proti mne má a preto sa tak tváril.Ale čo? Ak by si niekto chcel požičať kladivo od mňa, tak JA mu ho požičiamihneď. Prečo robí s tým také drahoty? Ako môže susedovi odmietnuť základnúláskavosť? Ľudia ako on dokážu človeka len naštvať. Ešte si bude myslieť, že hopotrebujem... Len preto, že má kladivo! Už toho mám dosť, ... Vyrazí z bytu,zazvoní susedovi. Sused otvorí dvere, a skôr ako stihne pozdraviť, náš muž naneho zreve: „Strčte si to svoje kladivo niekam, Vy, Vy ..., grobian!“

Watzlawick, Paul

Miesto predslovu som si dovolil uviesť dva citáty a jeden krátky príbeh. V každom jeobsiahnutý psychologický aspekt, týkajúci sa nášho správania či procesu osvojenia poznatkovz psychológie. Identifikujte ich a ujasnite si, v akej miere ste ochotný ich akceptovať a ako sapremietnu do vášho ďalšieho správania.

KEGA – 3/3149/05 2

Úvod.Odpoveď na otázku „Prečo je výučba psychológie a iných spoločenských vied na

univerzitách technického zamerania?“, môže byť ľahká a súčasne ťažká. Ľahká preto, že tietovedy majú byť súčasťou poznatkového systému absolventa technickej univerzity. Ťažká preto,lebo tieto poznatky sa využívajú, podobne ako poznatky iných vied, v praxi, v tomto prípadev práci s ľuďmi, aj vo výrobe a riadení. Aronson hovorí, že človek je tvor spoločenský, a akotaký, musí komunikovať, jednať s ľuďmi, riešiť konflikty, ale riešiť aj svoje vlastné problémy,fungovať v skupinách, prípadne ich viesť v pozícii vedúceho pracovníka. A to najhlavnejšie,musí podávať stále kvalitný výkon, on aj jeho pracovníci. Plniť dané úlohy, súčasne pracovaťna sebe a starať sa o rozvoj podriadený. Týka sa to resp. bude sa týkať každého absolventatechnickej univerzity, ktorejkoľvek fakulty. Preto psychologické poznatky sú predpokladom,ak človek chce, rozvoja Ja, úspechu, zvládania rôznych životných situácií, pri ich tvorivomvyužití. Práve vtom niekedy spočíva ťažkosť, lebo poznať seba, dať si námahu so zvažovanímdôsledkov správania, akceptovať iné názory, pohľady na problémy a pod., niekedy nie jeľahké. Domnievam sa však, že námaha vložená do tejto aktivity sa viacnásobne zúročí.

Uvedený náčrt budúcich rolí a pozícií, ktoré budú musieť absolventi univerzity zvládaťa zastávať v priebehu vlastnej profesijnej kariéry, sa budú realizovať v meniacom sa technologickom, ekonomickom, politickom a sociálnom prostredí (Kreitner, 1989). Je toprostredie s veľkou dynamikou. Stále zmeny kladú vysoké nároky na ich zvládanie, zvlášťv pozícii manažéra na rôznych úrovniach riadenia. Preto nie len poznatky zo spoločenskýchvied, ale tiež skúsenosti a zručnosti s ich využívaním v rozličných situáciách sú významné preefektívne splnenie konkrétnej úlohy. Takéto ponímanie už korešponduje s koncepcioukompetencie, ktorá sa chápe ako množina správaní, ktoré sa musia v danej situácii použiť,aby sa úloha v danej pozícii a situácii kompetentne zvládla (Kubeš a kol., 2004).Kompetencie osobnosti sú pomerne stále charakteristiky osobnosti, kde sú zahrnuté jej rysy,motívy, poznatky, zručnosti ale aj vnímanie seba samého. Obsahom psychológie budú pretotieto a ďalšie témy, ktoré v nadväzujúcich predmetoch – vedenie tímu, manažérskapsychológia, sociálna komunikácia – sa budú rozvíjať s cieľom získať zručnosti a skúsenostis ich využívaním. Bude to vyžadovať vlastnú aktivitu ale aj toleranciu a akceptáciu iných ľudíaj iných názorov v záujme vytvorenia uvoľnenej a tvorivej skupinovej atmosféry.

Ak sa vrátime k otázke významu psychológie, v širšom kontexte je možné vymedziťvýznam psychologických poznatkov do štyroch oblastí:1. Získať základné poznatky o správaní kvôli sebe samému. Zodpovedanie otázok

motivácie ľudí, vytvárania ich postojov, zákonitosti vnímania seba a iných, utváranieosobnosti t.j. hľadanie vzťahov medzi správaním a podnetmi, môže napomôcť poznaniuseba samého a iných.

2. Aplikácia poznatkov na sociálne situácie. Zameriava sa na poznanie skupiny askupinových procesov, komunikáciu, empátiu, vedenie ľudí, delikvenciu, victimológiu,psychológiu davu atď. Tieto poznatky umožňujú adekvátne reagovať v sociálnychsituácia, predvídať a usmerňovať niektoré skupinové javy a byť efektívny napr. ajv usmerňovaní správania pracovníkov atď.

3. Aplikácia základných poznatkov na špecifické situácie. Poznatky psychológie využívamev priemysle, manažmente, tímovej práci, výchove, vzdelávaní apod. Aplikáciapsychologických poznatkov viedla k vzniku aplikovaných a špeciálnych disciplínpsychológie – psychológie práce, sociálnej psychológie práce, inžinierska psychológia,psychológia športu, pedagogická psychológia apod.

KEGA – 3/3149/05 3

4. Aplikácia základných poznatkov na klinické situácie. Zameriava sa na mentálne aemocionálne problémy človeka. Poznanie ich príčin umožňuje realizovať prevenciu,terapiu, poradenstvo v krízových situáciách t.j. riešiť problémy pri psychickom zlyhaníjedinca.

1. HISTÓRIA, PREDMET, METÓDY

1.1 História psychológie, vznik psychológie ako vedy

Odkedy si človek začal uvedomovať sám seba, kládol si otázky: „Kto som?“, „Prečo somto urobil práve tak?“, „Prečo ľudia konajú ako konajú?“, „Ako by som sa ja zachoval v danejsituácii?“, „Čo usmerňuje ľudí v ich správaní?“ atď. Odpovede na tieto otázky, v snahevysvetliť konkrétne správanie, vždy odrážali úroveň poznatkov o správaní, tej ktorej doby.Prvé pokusy o vysvetlenie mali odraz v bájach a mýtoch – Narcis, Echo, ale aj bájka oBuridanovom somárovi. Sen zas bol odrazom zážitkov z putovania duše počas spánku. Jezrejmé, že významná úloha v správaní sa pripisovala duši, psyché. Rozširovaním poznatkov očloveku sa postupne menil aj názor na determináciu správania človeka.

V staroveku človek bol vnímaný ako fyzická (biologická) bytosť u ktorej vzájomnývzťah medzi dušou a telom ovplyvňuje pochody v tele. Hipokrates v tomto kontexte tvrdil,že psychické a emocionálne problémy majú fyzickú podstatu. Niektoré poruchy správania,podľa neho, majú pôvod v poškodení hlavy (mozgu). Vychádzal z názoru, že svet je tvorenýštyrmi základnými prvkami, s ktorými sa spájajú dané charakteristiky. Šťavy v človeku, ktorévznikajú spojením daných charakteristík , a prevaha niektorej určuje správanie jedinca, (tab. la 2). Tab.1 Z á k l a d n é p r v k y C h a r a k t e r i s t i k a O h e ň T e p l oV z d u c h C h l a d Z e m S u c h o V o d a V l h k o s ť Tab. 2Spojenie charakteristík. Prevládajúca šťava v tele Názov temperamentuTeplo + vlhkosť Krv Sangue SangvinikSucho + chlad Čierna žlč Melancholé MelancholikTeplo + sucho Žlč Cholé CholerikChlad + vlhkosť Hlien Phlegma Flegmatik

Novšie poznatky o človeku, snaha nájsť fyziologické koreláty psychických prejavov,mali odraz napr. vo frenológii. Podľa tejto koncepcie špecifické oblasti v mozgu predurčujúsprávanie človeka. Ich koreláty na lebke vo forme rôznych výstupkov, brázd apod., maliurčovať osobnosť a tým aj jeho správanie (Lombrózo). Pre rozvoj poznatkov a názorov načloveka boli podstatnejšie myšlienky R. Descarta, jeho dualistická koncepcia človeka, ktorýmá telo a dušu, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Skúsenosť, jasnosť a zreteľnosť poznatkupomáha rozvíjať priestor, čas a matematiku, s ktorými sa človek narodí. John Lock tiežzdôrazňoval skúsenosť pre poznanie. Pri narodení je človek „tabula rasa“, len učenie askúsenosť vedie k rozvoju človeka. V novoveku k rozvoju poznatkov o človeku prispeliDarwin a Morgan názormi na evolúciu, prispôsobenie sa meniacim podmienkam,porovnávaním správania sa druhov. Rozvoj štatistických metód Galtonom položil základy

KEGA – 3/3149/05 4

vedeckého skúmania aj v psychológii. Bez týchto a ďalších poznatkov by sa psychológia navedeckom základe ťažšie tvorila a rozvíjala.

Vedecké skúmanie a poznanie psychických javov začína koncom XIX. storočia, keďv roku 1879 založil W. Wundt prvé psychologické laboratórium v Lipsku. Cieľom boloskúmať psychické procesy, ich priebeh a vplyv na správanie jedinca. Zameral sa základnépsychické procesy – pociťovanie, pamäť, učenie, reakčný čas, vnímanie, myslenie atď.,pričom ako základnú metódu používal introspekcia. Jeho snahou bolo, na základe skúmaniajednoduchých psychických procesov (elementov psychiky) postihnúť celú osobnosť. Pokusopísať osobnosť a vysvetliť jej správanie ako sumu jednotlivých „elementov“ nebol úspešný.Bol podrobený kritike, najmä zo strany Gestalt (tvarovej, celostnej) psychológie (s.11).Napriek tomu Wundtová práca mala rozhodujúci vplyv na ďalšie vedecké skúmaniepsychických procesov a osobnosti. V psychológii sa začali formovať okolo významnýchpredstaviteľov alebo týmov psychologické školy, ktoré predstavovali rôzne psychologickésmery.

1.2 Predmet psychológie

Pochopiť človeka, jeho duševný (psychický) život, nie je možné tým spôsobom, že mu„pozrieme“ do hlavy a uvidíme mechanizmy prevodu akéhokoľvek podnetu na správanie. To,že psychológ pracuje so živými bytosťami, do určitej miery ďalej sťažuje poznávanie.Špecifickom človeka je aj to, že okrem pocitov, potrieb, má aj očakávania, obrazotvornosť,fantáziu abstraktné myslenie atď., čo robí jeho psychický život ešte bohatším a rôznorodejším.Práve psychológia má za cieľ skúmať túto bohatú rozmanitosť psychiky a jej prejavov.Prejav psychiky má dve základné stránky - správanie a prežívanie – ktoré vzájomne súvisiaa súčasne sa ovplyvňujú. Je evidentné, že ak máme radosť, sme spokojní, je to vidieť na našejtvári, očiach, aj aktivita je bohatšia. Človek sa „otvára“ svetu, vidí ho farebnejším. Platí všakaj to, že ak sa v zlej nálade premôžeme, táto aktivita prináša pozitívne pocity a mení sa ajnálada. Správanie teda môže meniť prežívanie. Je to ťažšia cesta, lebo vyžaduje viac energie,ale za pokus stojí.

Správanie. Má širokú škálu vonkajších, pozorovateľných prejavov (mimika, držanie tela,

reč, potenie, červenanie sa, chôdza, písmo, atď.). V konkrétnom správaní môžeme vyčleniťštyri skupiny faktorov, ktoré ho determinujú:

1. Somatické charakteristiky: pohlavie, výzor, veľkosť postavy, vrodené charakteristikynervového systému atď., determinujú dynamiku, plynulosť, rýchlosť a iné prejavysprávania.

2. Kognitívne charakteristiky: naša schopnosť vnímania, poznávania reality, riešenieproblémov, učenie sa a reprodukcia naučeného, schopnosť komunikovať atď. odrážajúpresnosť, adekvátnosť či vhodnosť konania, teda tú stránku ľudského správania, ktorú bysme mohli nazvať inteligentným správaním.

3. Emocionálny stav: pocity ako láska, hnev, obava, strach, kľud, spokojnosť, prežívanieseba, iných aj prostredia usmerňuje správania napr. v smere priblíženia či vyhnutia saosobe/ám, skupinám či situáciám.

4. Sociálne faktory a prostredie: naša pozícia v skupine, snaha byť vodcom, snaha začleniťsa do nejakej skupiny, ale aj fyzikálne faktory prostredia ako klíma, priestor, jeho úprava,farba, hluk atď. ovplyvňujú správanie sa jedinca.

KEGA – 3/3149/05 5

Každý faktor, v závislosti od situácie, môže hrať významnú úlohu pri determinovaní správaniačloveka.. Na druhej strane myslíme, cítime a konáme v tom istom čase, čo znamená, žeuvedené faktory sa vzájomne ovplyvňujú čím vytvárajú širokú škálu možností ovplyvňujúcichsprávanie.

Prežívanie. Každé správanie je podfarbené emóciami, prebieha na pozadí pocitov. Emóciepredstavujú jedinečný vnútorný svet človeka. Jedinečnosť je v tom, že každý prežíva tú istúsituáciu, udalosť, sebe vlastným spôsobom. Líšime sa tým, ako je to príjemné či nepríjemné,akú veľkú radosť alebo smútok cítime, ako sme spokojní alebo nespokojní atď., rozhodne sato ale odráža v správaní. Prežívanie, teda emocionálny stav, sprevádza správanie aovplyvňuje jeho priebeh. Na druhej strane aj konanie je zdrojom emócií. Ak konanie jeúspešné, môže sa zmeniť emócia a následne priebeh správania.

Objasnením vzájomnej podmienenosti prežívania a správania je teda možné definovaťpredmet psychológie. Predmetom je prežívanie a správanie živých bytostí, a ich vzájomnývzťah. Živých bytostí preto, lebo existuje napr. aj psychológia zvierat.

Ak človek koná určitým spôsobom, má nejakú náladu, nemusí si vždy uvedomovať zdrojalebo príčinu konania, nálady. Ak nepoznáme motívy svojho konania či prežívania hovorímeo nevedomej determinácii správania. Nevedomie je časťou psychiky, ktorej obsahom môžubyť zákazy, túžby, želania, vytesnené nepríjemné zážitky, ktoré ovplyvňujú naše správanie.Strach, obavy z niečoho môžu mať svoje korene v minulých traumatizujúcich zážitkoch čiskúsenostiach, ktoré sa vytesnili do nevedomia Podstatné je, že obsah nevedomianedokážeme priamo dostať do vedomia. Inokedy ak poznáme motívy svojho správania auvedomujeme si prečo je prežívanie také aké je, hovoríme o vedomom správaní. Vedomie ječasťou psychiky, ktorú si uvedomujeme, ktorú máme pod kontrolou. Obsahom sú nám známestimuly, potreby, hodnoty, postoje, ciele atď. určujúce správanie. Poslednou, treťou časťoupsychiky je podvedomie. Je tvorené obsahmi, ktoré aktuálne si neuvedomujeme, ale obsah sivieme vybaviť, dostať do vedomia. Viem sa rozpamätať na to, čo bolo pár dňami, ako smekonkrétnu situáciu prežívali a čím nás môžu v súčasnosti ovplyvňovať. Podvedome konáme ajvtedy, ak sa vyhýbame aj ľuďom v dave.

1.3 Metódy

Ak nám predstavia nám neznámeho človeka, ho sledujeme čo robí, ako vyzerá, čohovorí, ako to hovorí atď. Na základe toho si utvárame o ňom názor (a robí to aj on!). Inokedyznámemu vyvedieme „lotrovinu“ a sme zvedaví ako sa zachová, prípadne si všímame„čarbanice“ či iné kresby ak sa napr. niekto nudí. Cieľom je zistiť, ako zareaguje. V každomprípade sa snažíme laickými metódami spoznať jedinca, aj predvídať jeho budúce správanie.

Veda, teda aj psychológia, pre poznanie a popis svojho predmetu používa rôznemetódy. Psychologické metódy umožňujú získavať poznatky o prežívaní a správaní. Cieľomje, na základe poznať, popísať priebeh, predikovať (predvídať), ale aj ovplyvniť, kontrolovať,pri zachovaní etiky práce psychológa, prežívanie a správanie človeka.

Metódy využívané v psychológii sa delia do štyroch skupín: 1. Experiment 2. Pozorovanie 3. Dotazovanie 4. Analýza výtvorov.

KEGA – 3/3149/05 6

1. Experimentálna metóda (experiment – pokus) spočíva v menení podmienok alebovlastností podnetov a sledovaní zmien a charakteristík tých javov, ktoré chceme skúmať (napr.správanie, pozornosť, výkon, súťaživosť, spokojnosť zákazníka a iné). Merateľnécharakteristiky, ktoré môžu nadobúdať rôzne hodnoty sú závislé premenné. Stimuly, podnety,ktoré meníme na zistenie ich vplyvu na skúmané javy sú nezávislé premenné. Dôležité jepritom kontrolovanie iných možných podnetov, aby sa dali odvodiť relevantné závery. Tovyžaduje jednoznačné vymedzenie charakteristík, ktoré sa budú merať, aj postup ako a čím sabudú merať. Experiment a jeho realizácia musí obsahovať formuláciu problému, stanoveniehypotéz, použité metódy skúmania a záver. Výsledky experimentu musia byť kontrolovateľnéa nezávislé od toho, kto ich realizuje, pri dodržaní stanoveného postupu.

Experimenty v psychológii musia brať v úvahu etické princípy, čo obmedzuje jej možnosti.Predmetom skúmania je totiž živá bytosť. Úmyselne ublíženie nie je prípustné. Všeobecneplatí, že pri experimentoch nesmie dôjsť k fyzickému či psychickému poškodeniu(traumatizácii) človeka. Preto napr. niektoré poznatky neuropsychológie sú založené napopise psychických či motorických porúch pri poškodení častí mozgu chorobnými procesmi,úrazom alebo vojnovými zraneniami.

Počiatky vedeckej psychológie, datované založením psychologického laboratóriaWundtom, boli poznamenané najmä experimentálnym skúmaním jednotlivých psychickýchprocesov. Keďže sa skúmali základné prvky psychiky, niekedy sa hovorí o tzv. elementovejpsychológii.

2. Pozorovanie ako metóda sa používa aj v bežnom živote práve preto, že poznaniečloveka nám dáva väčšiu istotu v kontakte s ním. Vedecké pozorovanie na rozdiel odpredchádzajúceho je cielené, zámerné, systematické a plánovité vnímanie a zaznamenávanieobjektívnych javov pozorovateľom. (Zeľová, 1997). Pozorovateľ musí jasne definovať subjektpozorovania – jednotlivca, skupinu, dav, určiť ktoré prejavy správania sa budú zaznamenávaťa akým spôsobom – kontinuitne, v stanovených časových intervaloch či len ucelené udalosti.Dôležité sú prostriedky, ktoré sa použijú na zaznamenanie prejavov správania – záznamovéhárky, video, škály pre popis intenzity, pre presnosť aj kontrolu zistených prejavov správania.Psychológia využíva ešte jednu metódu pozorovania, introspekciu (sebapozorovanie), keďpozorovaný subjekt sleduje a popisuje svoje vedomé pocity, myšlienky, emócie, atď., ktorépotom zaznamenávajú.

Pri pozorovaní aktivít jedinca, rozhovoru, individuálneho či skupinového riešeniaproblému, konfliktu atď., je možné vyčleniť okruh prejavov, ktoré zvyšujú presnosť poznania,na základe pozorovaného správania. Sú to tieto charakteristiky:

Aktivita – rýchla, rozvážna, čulá … Pohyby – ovládané, nemotorné, elegantné … Fyzický vzhľad a držanie tela Osobný vzhľad a výraz – príjemný, agresívny gest, vážny, detský … Starostlivosť o seba – nenápadný/nápadný v obliekaní, dobrý vkus … Reč – obsah (ako odraz myslenia), ukecaný, málovravný, primitívna … Presadzovanie sa – samoľúby, rozpačitý, sebakritický, rozhodný … Kooperácia – rezervovaný, podozrievavý, usilovný, formálny … Koncentrácia a pohotovosť – sústredený, duchom neprítomný … Emócie - nekontrolované, náladový, málo sebakontroly, utlmené …

KEGA – 3/3149/05 7

Uvedené charakteristiky je možné hodnotiť aj z hľadiska intenzity prejavu a takto jemnejšiediskriminovať v daných charakteristikách.

3. Dotazovanie, niekedy nazývané aj exploračné (zisťovacie) metódy, sú prepsychológiu typické a najrozšírenejšie metódy. Zameriavajú sa na priame verbálne výpovedealebo písomné vyjadrenie jedinca a podľa toho sa aj delia.

3.1 Ústne metódy dotazovania

Interview (rozhovor) je metóda dotazovania, kde na základe výpovedí klienta,usudzujeme na jeho vlastnosti či iné charakteristiky osobnosti. Rozhovor je možné viesťvoľne, kde jedinec nie je usmerňovaný otázkami vo svojich výpovediach. Na základe analýzyobsahu, formy a doplňujúcich informácií z pozorovania a iných metód, je sformulovanýpsychologický záver. Interview je forma neštrukturovaného rozhovoru, používaná najmäv poradenskej a klinickej praxi. Špecifická forma rozhovoru, ktorá sa často spája s klinickou,ale aj poradenskou činnosťou je anamnéza. Anamnestický rozhovor sa zameriava na osobnúhistóriu jedinca (výchova, zážitky, kritické udalosti, atď.), čo môže pomôcť utvoriť presnejšípsychologický obraz jedinca. Rozhovor sa spája najmä s klinickou či poradenskou praxou.kde umožňuje verifikovať a pochopiť výsledky iných metód.

Štrukturovaný rozhovor v svojom pláne je zameraný na vymedzený okruh správaniajednotlivca. Výber a zameranie otázok je také, aby postihovali podstatné charakteristikysprávania vo vzťahu ku skúmanej problematike. Táto metóda sa využíva najmä vo výskumeale tiež v personálnej praxi pri výbere, prijímaní pracovníkov. Štrukturovaný rozhovor jenapr. zameraný na spôsob zvládania záťaže, konflikty, hodnoty či spôsoby akými je možnémotivovať pracovníkov.

3.2 Písomné metódy dotazovania

Môžu merať výkon napr. motoriky, pamäte, pozornosti, intelektu alebo zisťovaťcharakteristiky osobnosti napr. štýl vedenia, spôsob riešenia konfliktov, dominanciu čisubmisivitu probanta. Z tohto hľadiska sa dajú deliť na:

Výkonové testy, v ktorých sú úlohy hodnotené podľa množstva správnych odpovedí,ich kvality za daný čas. Môžu byť vo forme „tužka - papier“ napr. Burdonov test pozornostialebo vo forme prístrojovej techniky napr. tapping.

Osobnostné dotazníky sú založené na výpovedi probanta tom ako by hodnotil, čo bycítil alebo ako konal napr. v určitej situácii. Väčšina dotazníkov je konštruovaná tak, žeskúmaná osoba vyberá z daných alternatívnych odpovedí. Takto zostavené dotazníky sajednoducho a rýchle vyplnia aj vyhodnotia. Ak je možnosť voľnej odpovede, vyhodnotenie jenáročnejšie z hľadiska potreby jasných kritérií hodnotenia odpovedí. Niekedy dochádza kukresleniu odpovedí skúmanej osobou, keďže sa jedna o posúdenie seba. Skreslenie je možnév dôsledku snahy javiť sa lepším, dávať odpovede, ktoré sú podľa jedinca „očakávané“ inými(sociálne žiadúca odpoveď). Toto skreslenia môže byť na nevedomej úrovni ale aj vedome, akje skúšková situácia významná, dôležitá pre jedinca ( konkurz). Súčasná psychológia dokážerozpoznať a redukovať tieto tendencie.

Testy, dotazníky, posudzovacie škály musia spĺňať kritéria reliability, validity,objektivity. Ak je test validný (platný), znamená to, že meria, čo merať má. Ak je zameraný naemocionálnu inteligenciu a jej zložky, tak nebude merať napr. konformitu. Reliabilita(spoľahlivosť, presnosť) znamená, že opakované použitie testu u tej istej osoby prinesierovnaké výsledky. Objektivita má vylúčiť, aby výsledky merania boli závislé od toho, kto ich

KEGA – 3/3149/05 8

vyhodnocuje. Vyššie uvedené metódy sa používajú na širokej škále populácie, na skupináchs rôznou úrovňou vzdelaniam, veku, pohlavia atď. Tieto špecifiká môžu ovplyvniť výslednéskóre a tým napr. diagnostické závery. Aby sa eliminovala táto možnosť, musí sa každý test,dotazník štandardizovať. Znamená to vytvoriť normy pre cieľové skupiny a výsledky testu čidotazníka u jednotlivca dať do vzťahu s normou tejto skupiny. Rovnaké skóre v tom istomteste inteligencie u vysokoškoláka a žiaka základne školy neznamená ich rovnakúinteligenciu. Norma pre obe skupiny je totiž rôzna. Rovnaké kritéria platia pre novédiagnostické metódy aj pre prevzaté z iných kultúr.

4. Metóda analýzy výtvorov

Podstata a východisko tejto metódy spočíva v tom, že do každej činnosti človekpremieta svoje Ja. To, čo aktuálne prežíva, svoje skúsenosti, charakterové vlastnosti, minulézážitky, túžby atď. Jedným z výtvorov, ktorý je bežne k dispozícii je písmo. Grafológia nazáklade viacerých charakteristík písomného prejavu sa snaží o popis osobnosti. Preto niektoréorganizácie môžu vyžadovať od uchádzača životopis napísaný vlastnoručne. Psychológia aleanalyzuje aj rôzne druhy kresieb – strom, ľudská postava, kresba rodiny a iné. Tietovypovedajúce nie len o osobnosti ale aj o vzťahoch k ľuďom. Aj písomný prejav vo formepoviedky, opisu nejakej situácie, diania v skupine či rodine je možné analyzovať po formálneja obsahovej stránke.

Špecifickou metódou analýzy výtvorov sú projektívne metódy. Používajú už hotovýmnohoznačný podnetový materiál, ktorý človek popisuje. Jedným z najznámejších takýchtotestov je Rorschachov test. Sú to atramentové škvrny, ktoré sú popisované z hľadiska toho, čov nich človek vidí. Môže to byť aj súbor obrázkov a je potrebné ho napr. dokresliť a nazvať.Ale aj vytvoriť krátky príbeh na základe súboru napr. obrázkov.. Predpokladá sa, že dopodnetov ktoré sú nejednoznačné, sa premietnu (projektujú) vlastné túžby, potreby,očakávania aj tie, ktoré sú na nevedomej úrovni.

Úloha: Príbeh

1. krok: Napíšte krátku poviedku na základe predložených obrázkov, v tom slede, akoidú za sebou.

2. krok: Utvorte 3 – 4 člennú skupinu a príbehy prečítajte.3. krok: Svoj príbeh porovnajte s príbehmi iných členov skupiny.4. krok: Zistite čo má spoločné, prípadne čím sa odlišuje váš príbeh od ostatných.

KEGA – 3/3149/05 9

2. DYNAMICKÉ SILY SPRÁVANIA

Ktoré motívy, sily podmieňujú rozmanité prejavy správania osobnosti? Ktorépsychické procesy alebo prejavy správania sú nimi ovplyvnené? Sú jednotlivé zložky stálevedomé? Ako vplýva vnútorný konflikt alebo napätie z vonkajšieho prostredia na správanie?Poznáme všetky sily vyvolávajúce tendencie k správaniu? To sú otázky, ktoré si kladieme pripoznávaní človeka aj predikcii budúceho správania. Pre zodpovedanie týchto musíme poznaťsily, ktoré určujú dynamiku správania osobnosti. Je mnoho síl určujúcich dynamikusprávania, ktorých zdrojom sú potreby človeka, pôsobiace motivačne a vyvolávajúcetendenciu k správaniu. Cieľom je uspokojenie vnútorných potrieb. Zdrojom dynamiky môžubyť aj konflikty medzi potrebami jedinca. Dynamické sily správania delíme na:

Intrapersonálne sily. Sú v úzkom vzťahu k psychickým procesom ako je pamäť,myslenie, pozornosť, vnímanie, reprodukcia naučeného a pod. Napr. nedostatokspánku, únava nielen zhoršuje zapamätanie, ale aj reprodukciu poznatkov. Obdobne jeto, ak nastane sklamanie v láske. Prejavy uznania, úcty taktiež významne ovplyvňujúpsychický stav a psychické procesy. Intrapersonálne sily sú:

Fyziologické potreby – spánok, smäd, jedenie ... Psychologické potreby – poznanie, láska, zmysel života ... Sociálne potreby – patriť do skupiny, byť uznávaný, byť akceptovaný ...

Interpersonálne sily. Tieto určujú náš vzťah k iným ľuďom. Ak som schopnýakceptovať iných, prijímam odlišné názory, postoje. To súčasne ovplyvní vzťah inýchku mne. Podobne konformita, ako podriadenie sa tlaku skupiny, alebo nonkonformitaako schopnosť odolať tomuto tlaku, môže výrazne určovať správanie sa inýchk tomuto človeku. Ďalšími interpersonálnymi silami sú empátia, súťaživosť,spolupráca, potreba moci a pod.

Vnútorné konflikty. Sú to situácie, keď sa rozhodujeme pre konkrétne správanie prikombinácií kladne či negatívne saturovaných podnetov. Sú tri základné typyvnútorných konfliktov:

Konflikt (+) – (+) alebo priblíženie - priblíženie nastáva, ak pozitívne podnety majúrovnakú hodnotu, váhu. Je to prípad Buridanovho somára. Ten zašiel na hlad preto, lebo sanevedel rozhodnúť pre jednu z dvoch rovnako veľkých a šťavnatých kôpok sena.Takýtoproblém sa rieši tak, že jednej možnosti sa vzdáme. Z hľadiska psychohygieny nemámenásledne uvažovať „čo by bolo, ak by ...“. Musíme vedieť znášať dôsledky vlastnýchrozhodnutí. Aj zlé rozhodnutie je dobré, ak sa dokážeme z neho poučiť.

Konflikt (-) – (-) alebo vyhnutie - vyhnutie spočíva v rozhodovaní medzi dvomanegatívami. Napr. strach z neúspechu na skúške a potreba učiť sa niečo čo ma nebaví;nespokojnosť vo vzťahu spojená s obavou z dôsledkov rozchodu majú tento charakter.V takýchto situáciách máme snahu stratiť čo najmenej (napr. na prestíži, dôstojnosť,emocionálne), preto volíme menej bolestivú možnosť.

Konflikt (+) – (-) alebo priblíženie – vyhnutie môže nastať, ak je určitá osoba pre náspríťažlivá ale súčasne máme strach z odmietnutia aj ju oslovíme. Podobne školské, pracovnévýsledky vyžadujú aktivitu, ktorej je ťažké sa vyhnúť. Musí sa preto zvažovať cena za akúsme ochotní cieľ dosiahnuť. Ale aj zvážiť, čoho sa vzdáme, aby sme mali „kľud, pohodu“.

KEGA – 3/3149/05 10

Konflikty v živote nie sú tak jednoznačné, vzájomne sa prelínajú a vytvárajú zložitýkomplex problémov. Ich riešenie je v moci každého, aj za pomoci iných. V každom prípadeúspešné riešenie posilňuje sebavedomie a je predpokladom zvládania podobných situáciiv budúcnosti. Odkladané a neriešené konflikty pôsobia stresujúco s psychickými či fyzickýmidôsledkami - zábudlivosť, tiky, poruchy koncentrácie ale aj zažívania, srdcová neurózu atď.

3. PSYCHOLOGICKÉ SMERY

Sily determinujúce naše správanie, priebeh psychických procesov na vedomej alebonevedomej úrovni, určenie predmetu záujmu, metódy skúmania tohto predmetu, vznik vyššíchpsychických celkov a v konečnom dôsledku vysvetlenie psychickej regulácie správaniaosobnosti nie sú doteraz jednotné. Od počiatku vývinu psychológie ako vedy (viď s. ..), sanázor na spôsob riešenia uvedených problémov menil, podľa toho ako sa rozširovali poznatkyo psychike, jej činnosti a účasti pri regulácii správania a prežívania. Pri hľadaní odpovede natieto problémy podstaty psychiky sa do popredia dostávali rôzne faktory. Vznikali tak rôznepsychologické školy a smery.

3.1 Experimentálna psychológia

Je to počiatok vedeckej psychológie. Datuje sa do roku 1879, kedy Wilhelm Wundtv Lipsku založil prvé psychologické laboratóriom. Vychádzal z predpokladu, že psychicképrocesy je možné deliť na jednotlivé prvky, elementy (preto niekedy aj elementovápsychológia). Experimentálne skúmal vzťah medzi podnetom a reakciou u jednotlivýchelementov; citlivosť na podnet, reakčný čas, schopnosť zapamätať si v závislosti od počtuopakovaní a pod. Hľadal zákonitosti ich fungovania, vyššie psychické procesy vysvetľovalzákonmi asociácie. Ako metódu pre poznanie priebehu vyšších psychických procesovvyužíval introspekciu. Pokus vysvetliť osobnosť na základe „sumáru“ jednotlivýchpsychických elementov neviedla k úspechu.

3.2 Gestalt ( celostná, tvarová) psychológia

Predstavitelia tejto psychológie sa zaoberali najmä vnímaním. Dospeli k poznaniu, ževnímanie nie je len sumárom jednotlivých pocitov , ale jeho výsledkom je celok, celkovýtvar. Celok, tvar vzniká na základe zoskupenia podnetov a najmä ich skladby, vzájomnýchväzieb, vzťahov – konfigurácie - medzi podnetmi. Vnímaný celok je viac ako suma jehočastí. Preto vieme rozpoznať melódiu aj keď je hraná na rôznych nástrojoch. Ale aj naopak,z niekoľkých rovnakých tónov sa môže vytvoriť viac melódií. Obdobne vieme prečítať písanýtext ak je čiastočne prekrytý. Je teda zrejmé, že vnímanie tvaru umožňujú aj predchádzajúceskúsenosti ale aj vrodená tendencia celostného vnímania.

Gestaltisti identifikovali zákonitosti, ktorými sa vnímanie riadi – podobnosti, blízkosti,uzavretosti, kontinuity, kontrastu atď. (viď s....). Ich praktické využitie je napr. v reklame.V oblasti myslenia hovorili o „vhľade“ pri riešení problému, keď dôjde k náhlemupochopeniu a vyriešeniu problému – aha efekt („svitlo mu v hlave“). Pre celostné učenie (ajreprodukciu naučeného) je z tohto pohľadu významné pochopenie vzťahov medzipoznatkami. Nie menej významné je poznanie významu naučeného pre budúcu prax. Prepochopenie správania osobnosti je dôležité poznať celý súbor skutočností – životný priestor –ktorým je vystavený (Hall; Lindzey, 1997). Kurt Lewin determinovaný poznatkamiprírodných vied, rozpracoval teóriu poľa. Pole prestavuje taký celok, kde bezprostrednévnemy, zážitky priamo, vnímanie seba atď., ovplyvňuje správanie. Pole preto tvorí systém

KEGA – 3/3149/05 11

vzájomne súvisiacich prvkov, ktoré ako stimuly podmieňujú správanie človeka. Ak napr.človek cestuje na chatu k priateľom, očakáva príjemnú zábavu a pod., tieto prvky tvoria jehopole. Nie sú reálne prítomné, ale majú aktivujúci charakter a predstavujú impulzy, ktoréurčujú správanie. Sociálne správanie je určené tým, ako subjektívne vnímame a prežívameprostredie a možnosti správania v danom okamihu.

3.3 Behaviorizmus

Tento smer kladie dôraz na správanie (z angl. správanie). J.B.Watson, ako zakladateľbehaviorizmu, odmietal introspekciu, ktorá je subjektívnou výpoveďou a nie je možné jukontrolovať a verifikovať. Preto sa psychológia musí zaoberať len správaním, ktoré je našimzmyslom dostupné, pozorovateľné. Filozofickým východiskom tohto smeru je tedapozitivizmus, podľa ktorého naše poznanie pochádza zo zmyslovej skúsenosti. Prežívaniea vedomie nie je objektívne možné merať a pozorovať.

Pri skúmaní správania behavioristi vychádzali z toho, že podnety navodzujú zmenyv organizme, ktorých výsledkom je reakcia. Klasický behaviorizmus vyjadruje schéma:

S → RPodnety vedú k zmene alebo upevňovaniu správania, ak výsledné správanie je prostriedkomna dosiahnutie konkrétneho cieľa (jedlo, príjemný zážitok atď.). Organizmus sa naučísprávať, reagovať konkrétnym spôsobom. Východiská behaviorizmu:

Klasického podmieňovania. I.P.Pavlov na experimentoch so psami dokázal, ženepodmienený podnet (pach žrádla) vyvolá nepodmienenú reakciu (slinenie). Ak saspojí nepodmienený podnet s podmieneným (zvuk, svetlo), po určitej dobe (učenie) jemožné vyvolať slinenie podmieneným podnetom(svetlom, zvukom).

Inštrumentálne podmieňovanie (E.L.Thorndike) Vychádza z princípu pokus – omyl .Ak sa pokusné zviera malo v bludisku naučiť cestu k potrave, spočiatku bolo viacmožností ako reagovať. Po viacerých pokusoch „objavilo“ to správanie, ktoré viedlok úspechu (potrave). Nástrojom učenia (inštrumentom) bol priebeh správania, ktorýbol posilnený dosiahnutou potravou (zákon efektu). Aj v bežnom živote si pamätámea volíme to správanie, ktoré bolo prežívané ako úspešné dosiahnutie želaného cieľa.Posilnenie spoločenským uznaním môže viac upevniť toto konanie.

Operačné podmieňovanie (B.F.Skinner) Vychádza z toho, že aktivita organizmuneustále pôsobí na okolie a výsledky uvedených činností (operácií) následneregistrujeme ako dôsledok konania. Vzniká tak uzavretý cyklus medzi organizmoma prostredím, kde spätná väzba vedie k pozitívnemu alebo negatívnemu posilneniusprávania. Pozitívne posilnenie zvyšuje pravdepodobnosť opakovania správania.Negatívne posilnenie vedie k tomu, že v budúcnosti sa toto správanie nevyskytne resp.sa potlačí tendencia k takému správaniu.

Základné tézy behaviorizmu, využívané v praxi: Je zameraný na správanie. Upozornil na dôležitosť učenia v živote človeka. Celé ľudské správanie prebieha podľa zákonitostí, z ktorých sú mnohé známe. Človek sa správaniu môže naučiť/odučiť. Osobnosť nie je reálna existencia, je to len pojem odvodený z vonkajšieho,

merateľného správania.

Behaviorizmus prispel nielen k teórii a praxi vzdelávania a výchovy, ale uplatnil sa ajv ďalších oblastiach.

KEGA – 3/3149/05 12

Vo výrobe a riadení sa uvedené tézy uplatnili v taylorizme, ako systéme organizáciepráce. F.W.Taylor na základe časových a pohybových štúdií vylúčil nadbytočné úkony,prispôsobil pracovné nástroje podmienkam činnosti, čím dosiahol výrazné zvýšenieproduktivity. Pri zácviku a upevňovaní efektívneho pracovného správania využival odmenua trest. Motivačným faktorom boli finančná odmenu a finančné sankcie, ktoré zabezpečovalipožadovaný výkon. Aj vyplácanie mzdy v týždňových intervaloch zabezpečovalo častejšiuspätnú väzbu o výkone pracovníka a tým jeho motiváciu. Riadenie z tohto hľadiska je potomzaložené na výbere, zácviku, kontrole a materiálnej odmene/postihu vykonanej práce. Tietopoznatky využil H.Ford v počiatkoch pásovej výroby automobilov – T-model. Rozdelenímvýroby na jednoduché pracovné úkony bolo možné danú činnosť človeka ľahko a rýchlenaučiť.

V terapii sa využíva upevňovanie žiadúcich foriem správania, podmieňovanie priodbúraní nežiadúcich návykov, v terapii fóbií atď. Princíp je vždy v osvojení a upevnenížiadúcich foriem správania.

3.4 Psychoanalýza

V súčasnosti patrí medzi najznámejší psychologický smer. Významne ovplyvnilpohľad na človeka tým, že do popredia dal nevedomie a jeho obsah, determinujúci správaniečloveka.

Zakladateľom psychoanalýzy bol Sigmund Freud (narodil sa na Morave, v Příbore).Významný vplyv na rozvoj tohto smeru mali aj Alfred Adler a Carl Gustav Jung. Spočiatkuspolupracovali s Freudom, ale pre nejednotnosť názorov na obsah nevedomia sa rozišli.Líšili sa v názore na to, čo je tou dynamikou silou, ktorá usmerňujúcou správanie človeka.Freud dával dôraz na libido, ktoré je sexuálne ; Adler hovoril o komplexe menejcennostia Jung o archetypoch.

3.4.1 Sigmund Freud koncipoval svoju teóriu na základe poznatkov z vlastnej klinickej praxe. Pri liečbe

neuróz vychádzal z Charcotových poznatkov o hypnóze, jej využití pri liečbe hystérie. PoznalBreuerovu metódu liečby, keď pacient podrobným opisovaním objavenia sa prvýchsymptómov prispel k ich vymiznutiu (Hall; Lindzey, 1997). Freud zistil, že príčinou neurózpacientov boli nevedomé zážitky, túžby ale aj potlačené tendencie správania. Preto ich nechalvoľne rozprávať (v analytickom kresle) o svojich problémoch a asociáciách spojených s nimi.Zistil, že problémy často súviseli s ranými zážitkami z detstva či sexuálnym životom. Úlohouterapeuta bolo analyzovať voľné asociácie a pomôcť pacientovi uvedomiť si ich významv danom probléme. Uvedomovaním si obsahu nevedomia, jeho role v správaní sa neuroticképríznaky vymizli.

Nevedomie je centrálnym pojmom freudizmu a má rozhodujúci, ak nie jednoznačnývplyv na správanie. Táto oblasť je normálne neprístupná. Obsahom nevedomia sú rôznezákazy, príkazy, vytesnené skúsenosti, zážitky. Sú tu veci, neprijateľné pre nás, prípadne prespoločnosť, alebo sú to ranné zážitky z detstva. Podľa Freuda sú to najmä obsahy súvisiace sosexom či potlačenou agresiou. Významnú úlohu v tom, či sa obsah nevedomia dostane dovedomia a v akej podobe má cenzúra. Tvorí hranicu medzi predvedomím a vedomím.Predvedomie tvoria psychické obsahy, ktoré nie sú aktuálne vo vedomí, ale môžu sa stať jehosúčasťou. Dokážeme si ich vybaviť.

Freudove zdôrazňovanie sexuálneho pudu vyvolalo búrlivú odozvu aj odmietanie. Onvšak považoval energiu sexuálneho pudu – libido - za rozhodujúcu psychickú silu, ktorá sariadi princípom slasti. Vplyv nevedomia na správanie a prežívanie podľa Freuda je

KEGA – 3/3149/05 13

S U P E R E G O

E G O

ID

Riadi sa princípom dokonalosti. Obsahom sú príkazy, normy, pravidlá aj zákazy, ktoré však musia byť zvnútornené. Funguje ako svedomie, kontroluje správanie a predstavuje rodičov v nás.

Riadi sa princípom reality. Musí racionálne previesť požiadavky id do prijateľnej podoby vo vhodnom čase. Zvažuje možnosť konania, pričom hľadá spôsoby aké správanie je najvhodnejšie. Výsledkom testovania reality, je konkrétny čin, správanie. Ego predstavuje dospelých v nás.

Riadi sa princípom slasti, domáha sa okamžitého a plného uspokojenia potrieb, bez ohľadu na situáciu, prostredie. Je teda iracionálne. Predstavuje dieťa v nás.

rozhodujúci. Preto ho zaujímalo, ako sa nevedomie prejavuje navonok. Dospel k názoru, žesa tak deje prostredníctvom snov a chybných úkonov (parapraxia).

Chybný úkon je správanie, ktorého príčiny nie sú na prvý pohľad zjavné. Ich podstataspočíva v konfliktoch medzi jednotlivými štruktúrami osobnosti (viď nižšie). Ak mámeniekam ísť ale prídeme v iný deň alebo v inom čase, nie je to náhoda. Freud náhodyneuznával. Správanie je prejavom konfliktu medzi Id a Superego. Id odmieta prítomnosť nadanom mieste. Superego to vyžaduje. Ja to rieši „zabudnutím“ termínu alebo času. K ďalšímchybným úkonom radíme, prerieknutie, prepis (chybné napísanie), omyly, založeniepredmetov, strata vecí, zabúdanie mien aj času stretnutia, nepochopenie atď. V knihe„Psychopatológia každodenného života“ Freud uvádza množstvo príkladov takéhotosprávania. Senzitívny pozorovateľ môže prostredníctvo chybných úkonov usudzovať navnútorné konflikty osobnosti.

Tieto javy sú súčasťou nášho života. Podľa Freuda sú prejavom nevedomýchželaní voči vedomým zámerom. Nájdite príklady vlastných chybných úkonov. Ktoré súnajčastejšie? Ako si ich vysvetľujete? Čo hovoria o vás? Môže parapraxia u inýchvypovedať niečo o ich potrebách, želaniach, prežívaní?

Sny odrážajú nevedomé želania, ktoré môžu mať zjavný alebo skrytý význam. O snochsa Freud vyjadruje ako o „via regia“, kráľovskej ceste do nevedomia (Kern, 2000). Aj keď sadostane nevedomý obsah do snov, vďaka prítomnosti cenzúry je skreslený a pretvorený dorôznych symbolov. Freud vysvetľuje obsahu snov cez snovú symboliku. Interpretácia snov jevýznamná pre poznanie nevedomia a jeho vplyvu na ľudské konanie.

Štruktúra osobnosti. Freuda hovoril o troch vrstvách osobnosti, ktoré sa riadiavlastnými princípmi. Sú to Superego (Nadja), Ego (Ja) a Id (Ono).

Schéma štruktúry osobnosti a konfliktov medzi vrstvami.

Medzi jednotlivými vrstvami dochádza ku konfliktom, ktorých riešenie a tým ajsprávanie jedinca je určené vrstvou, ktorá sa stane dominantnou. Konflikt Id vs Superegospočíva v protiklade požiadavky Id napr. vlastniť niečo (čo je príjemne prežívané, je to

KEGA – 3/3149/05 14

slasť), ale nie je možné to legálne získať. Ak je Superego silné, morálne normy potlačia tútomyšlienku získania veci a človeka ani nenapadne možnosť nelegálneho konania. Ten istýkonflikt na úrovni Id vs Ego je riešený tak, že Ego reálne zváži aj možnosť byť odhalený.Preto zvolí riešenie napr. náhradným cieľom, keď si kúpi podobnú vec. To zníži tenziu. Čo sastane ak prevládne Id? V tom prípade sa predmet nelegálne privlastní (ukradne). Id (Ono) siuspokojí svoje potreby a bez väčších pocitov viny v človeku. Konflikt Ego vs Superegovzniká, ak sa správanie hodnotí ako všeobecne prijateľné, ale vďaka silným zvnútornenýmzákazom, normám sa nerealizuje. Realizované správanie vedie k úzkosti a pocitom viny.

Významná úloha Id spočíva v aktivácii človeka. Sú to sily, ktoré Freud nazýva pudy.Rozoznáva viacero pudov, ale Erós – pud života a Thanatos – pud smrti považuje zazákladné v určení správania. Erós vedie človeka k prežitiu, intímnemu zblíženiu, reprodukcii.Týmto chráni nie len jedinca ale aj ľudský rod. Thanatos sa prejavuje deštruktívne. Jehosúčasťou je agresívny pud, prejavujúci sa snahou ovládať, presadiť sa napr. v agresívnomšporte, ale niekedy stačí, ak sa realizuje len jeho sledovaním.

Pri utváraní osobnosti je významné ranné detstvo, do asi šiestich rokov života. Tu sautvárajú sa tu vzťahy k rodičom, k sebe aj svojmu pohlaviu. Pre vývoj libida považuje zavýznamné orálnu, análnu a falickú fázu. Bezproblémový vývoj vedie k utváraniu zreleja samostatnej osobnosti. Sú to ale špecifické problémy, týkajúce sa iných oblastí psychológie.

Pri popise štruktúry osobnosti som uviedol, že úzkosť, sprevádzaná pocitom viny, jedôsledkom konfliktov medzi Id a Superegom. Superego tu reprezentuje niečo dokonalé, čosa má uskutočniť a zlyhanie je sprevádzané uvedenými pocitmi. Ego sa tomu bráni,mobilizuje sa k obrane, cieľom ktorej je dosiahnutie rovnováhy. Čím je silnejší pocit viny,úzkosti, zlyhania, tým silnejšia je obrana a viac energie sa vynakladá na dosiahnutierovnováhy v osobnosti. Anna Freudová použila pojem obranné mechanizmy na riešeniezlyhania. Prostredníctvom nich ego rieši konflikt medzi obrazom ideálneho Ja, alebo toho akéJa má byť a tým, ako sa vníma pri zlyhaní. Obranných mechanizmov, ktoré využívame jemnoho. K najčastejším patria:

Mechanizmus „kyslého hrozna“. Jeho podstata spočíva v tom, že devalvujemehodnotu toho, čo je pre nás nedosiahnuteľné. Devalvovaním a stotožnením sa s toutomyšlienkou riešime problém bez toho, aby utrpelo naše sebavedomie. Je to ako v bájkeo líške, ktorá sa nedostala k chcenému hroznu. Povedala si teda, že aj tak je kysléa neoplatí sa oň usilovať. Ak sa človek vzdá opätovného pokusu dosiahnuť cieľ, jenegatívom tohto obranného mechanizmu.

Mechanizmus „sladkého citrónu“ môže dopĺňať predchádzajúci mechanizmus. Je tosnaha nájsť, na veciach pre nás nepríjemných niečo pozitívne, príjemné. Prácu, ktoránás nezaujíma, či nebaví rýchle urobíme, aby sme to mali za sebou. Nebezpečie takéhopostoja spočíva v stanovení si veľmi nízkych požiadaviek na úroveň výkonu. Takátofixácia môže viesť k strate schopnosti konkurovať iným.

Racionalizácia. Spočíva v uvádzaní takých dôvodov pri zlyhaní či chybách, ktorémôžu byť reálne a prijateľné . Netýka sa to len zlyhania na verejnosti. Zdôvodnenia súpotrebné aj vtedy, ak správanie je v rozpore s vlastným vnútorným presvedčenímalebo morálkou. Vyšším stupňom je intelektualizácia, keď zdôvodnenie je systémomvzájomne logicky prepojených dôvodov.

Prenos. Nastáva vtedy, keď hnev, prípadne agresia sa nemôže odreagovať na tom ,čoju vyvolalo. Následne sa tenzia odreaguje inde, na inej veci či osobe. Sú to objekty čisubjekty, ktorých funkcia je byť „hromozvodom“ alebo „fackovacím panákom“.Strach z reakcie napr. šéfa nám môže brániť povedať svoj názor. Po odchode si preto„do niečoho kopneme“ alebo niekoho „zvozíme“ za to, čo nám inokedy nevadí.

KEGA – 3/3149/05 15

Popretie. Je obrana pred nepríjemnou realitou. Riešime to tým, že ju odmietamevnímať. Ak sme v lese za tmy, veselo si pospevujeme, pískame, popierame tým svojstrach.

Regres. Je to návrat k správaniu z predchádzajúcich vývojových štádií . Pritom totosprávanie viedlo v minulosti k úspechu . Plač dieťa upriamil pozornosť na nehoa často privolal pomoc. Vzlykanie, bezmocný plač dospelého môže byť takou výzvou.Regresom do orálneho štádia je napr. zvýšená potreba jedenia pod vplyvom stresu.

Identifikácia. Neúspech zažívaný odmietaním vlastných potrieb inými, sa riešistotožnením s potrebami iných. Sú to potreby, postoje, hodnoty, ktoré prezentujeväčšina. Stotožniť sa môžeme aj s osobou, ktoré je autoritou. Neúspech v tomtoprípade je vnímaný ako zlyhanie iných, nie vlastné zlyhanie. Identifikácia má ajpozitíva. Identifikácia malého dieťaťa s rodičom umožní preberať ich postoje, názory,hodnoty. Ak sú zvnútornené, stávajú sa súčasťou nevedomia a determinujú správaniedospelého. Identifikácia so skupinou napomáha zvýšeniu pocitu istoty a sebavedomia.

Kompenzácia. Negatívne prežívanie ako dôsledok nedosiahnutia cieľa, či pocitumenejcennosti je vyvažovaný iným cieľom alebo činnosťou. Tieto sú pre jedincaprijateľné a zároveň znižujú vnútornú tenziu alebo upevňujú Ego. Klasickýmpríkladom je Napoleón. Kompenzácia nie je vždy negatívna. Úspešnosťkompenzačného správania posiluje sebavedomie a motivuje k aktívnejšiemu prístupu.Prekompenzácia, maximálne angažovanie sa, môže mať negatívny dopad pri precenenívlastných schopností.

Projekcia. Prenos vlastných negatívnych myšlienok, želaní na na iných. Hnev, zlosť,ktorú neprejavíme, projektujeme do partnera. Tendencia k unfér konaniu, jednaniuvedie k pripísaniu tohto správania iným. Nevýznamný, náhodný prejav v správaní jepotvrdením nášho očakávania, čo má odraz v ďalšom správaní.

Potlačenie. Ohrozujúce, neprijateľné myšlienky, predstavy, pocity sú potlačené donevedomia. V toto prípade si nevieme spomenúť napr. na konkrétnu udalosť, situáciuvnímanú ako ohrozujúcu.

Reaktívny výtvor. Nadväzuje na potlačenie. Neprijateľné želanie nie je len potlačenédo nevedomia, ale následné správanie je v protiklade k potlačenému. Potlačenénepriateľstvo vedie k silnému protektívnemu (ochrannému) správaniu.

Obrané mechanizmy prebiehajú nevedome a mobilizujú k ochrane Ja. Je to celostná formasprávania, mechanizmy môžu na seba nadväzovať. Dôsledkom však byť obmedzenievnímania, tvorivosti aj emočnej citlivosti. Vidieť to čo vidieť chceme, nebyť vytrvalýv dosahovaní cieľov atď. obmedzuje v rôznej miere osobnosť, jej rozvoj. Tieto dôsledky súvýraznejšie pri masívnom uplatňovaní obraných mechanizmov. Na druhej strane ichpoužívanie umožňuje zvládať niektoré životné situácie. Nemajú byť však hlavnou metódouich zvládania.

3.4.2 Alfred Adler konflikty vedomia a nevedomia videl v reálnom spoločenskom živote a požiadavkách

kladených na človeka. Aj on zdôrazňoval význam raných, detských zážitkov a skúsenosti,ktoré môžu ale nemusia posilovať Ego. Dospelý tiež vyhľadáva aktivity, ktoré posilnia jehoEgo, pocit spolupatričnosti k spoločnosti (Hall; Lidzey, 1997). Pre každého je teda významnézačlenenie sa do spoločnosti. Začlenenie môže byť bezproblémové, ak sa rešpektuje fyzickáa psychická nezrelosť dieťaťa pri požiadavkách na výkon. U dospelého jeho schopnostia predpoklady k výkonu. Významné je prijatie a postavenie dieťaťa v rodine, dospeléhov spoločnosti. Je to predpoklad vývinu sociálneho citu, prejavujúci sa záujmom o iných,

KEGA – 3/3149/05 16

starostlivosťou o ich blaho, v pomoci iným atď. Tiež predpoklad rastu osobnosti a jejtvorivosti.

Závislosť detí na rodičoch a rodine, pozícia v rodine (jej zmena narodením sa mladšiehosúrodenca), neprimerané požiadavky a neschopnosť to zmeniť vedie k pocitu bezmocnosti. Natomto základe vzniká komplex menejcennosti. Je to nepríjemný pocit, ktorého sa jedinec chcezbaviť. Preto je kompenzovaný snahou o nadradenosť, potrebou moci.

Potreba moci a jej uplatnenie je významné napr. v oblasti riadenia. Moc môže byťzameraná na uspokojenie svojich potrieb, bez ohľadu na iných. V správaní sa prejavuje akoantisociálne, egoistické úsilie. U zrelej osobnosti uplatnenie moci je zamerané sociálne,a v správaní sa prejavuje tak, ako je to uvedené vyššie.

3.4.3 Carl Gustav Jungvýrazne ovplyvnil pohľad na nevedomie tým, že rozlišil osobné a kolektívne

nevedomie. Osobné nevedomie a jeho obsah je zhruba totožné s Freudovou koncepciou(potlačené želania, túžby, pudy). Kolektívne nevedomie obsahuje zdedené skúsenosti celéhoľudstva, ktoré sú spoločné všetkým ľudom vo forme predstáv a symbolov. Nájdeme ichv mýtoch, snoch, povestiach, rituálnych činnostiach ale aj v náboženstvách a umeleckýchdielach. Sú to „prvotné obrazy“ skúsenosti ľudstva. Jung ich preto nazval archetypy (grec.praobraz). Strach z tmy, ktorá môže predstavovať smrť, uctievanie svetla, slnko ako symbolznovuzrodenie života, veľký otec, veľká matka, voda, oheň a ďalšie sú príkladomprotikladných dvojíc archetypov.

Pre jedinca sú významné archetypy Persona, Anima, Animus.Persona pomáha udržať si jedinečnosť, individualitu pri podriaďovaní sa spoločným

požiadavkách na správanie. Táto „maska“ vyvoláva u iných dojem uznávania požadovanéhosprávania. Jedinec tým rieši problém princípu spojenia osobnej nezávislosti a spoločenskejakceptácie. Nezvládnutie problému, zlyhanie princípu vedie k podriadeniu sa jedinca. Toutozávislosťou na spoločenskej akceptácii sa človek stáva konformným.

Anima a animus (ženský a mužský princíp) sú prítomné v každom jedincovi. Animav mužoch im napomáha chápať a oceniť ženskosť v správaní žien. Súčasne sa podieľa naprítomnosti ženských foriem správania u mužov. To isté platí pre Animus v ženách.

Osobnosť alebo psyché je samostatná sústava, ktorá zahŕňa myslenie, cítenie, správanie,vedomie i nevedomie. Každá osobnosť prejavuje svoju individualitu, jedinečnosť vo vzťahuk okoliu, ktorá môže byť orientovaná na svoje vnútro, vonkajšiu realitu. Zdravá osobnosť jecharakterizovaná vysokým stupňom prejavu individuality, sebauskutočnenia. Jung týmvýznamne prispel k typológii osobnosti, založenej na prejavoch individuality, zameraníosobnosti - extroverzia a introverzia. Introverzia je orientovaná na prežívanie, vnútornýsvet. Extroverzia je orientácia na vonkajší svet, na realitu. Podobne ako u anima a animus ajtieto postoje, orientácie sú spoločne prítomné v jedincovi, v rôznom pomere. Správaniedeterminuje orientácia, ktoré je v prevahe.

Odmietavý postoj niektorých psychológov, najmä ku klasickej Freudovej psychoanalýze,nemôže poprieť existenciu ním objavených významných mechanizmov fungovania psychiky.Viedol však k prehodnoteniu úlohy libida, sexuálneho pudu v správaní a vývine osobnosti. Neopsychoanalýza už chápe determináciu správania v širšom kontexte. Erich Fromm napr.zdôrazňoval vzťah jedinca a spoločnosti. Zaujímavým v tomto kontexte je pojemproduktívnej a neproduktívnej orientácie človeka. Produktívna je zameraná na dávanie, naživot. Neproduktívna orientácia popiera život, slobodu človeka. Neproduktívne orientácie:

Receptívna orientácia je charakterizovaná pasívnym prijímaním vecí, myšlienok,pomoci od iných. Človeku chýba iniciatíva. Dodržiava presné pravidlá, v novýchči nezvyklých situáciách je neistý a vyžaduje pomoc, rady.

KEGA – 3/3149/05 17

Zhromažďujúca orientácia („škrečkovská“) je charakterizovaná zbieraním,ukladaním a ochranou vecí. Ja takto orientovaného človeka, jeho subjektívnahodnota, je priamo úmerná množstvu vecí, majetku, ktoré vlastní. Je to lakomec,ktorý v zhromažďovaní vidí zmysel života.

Vykorisťujúca orientácia je zameraná na brať. Veci, si človek chce privlastniť, aktreba aj násilím, úskokmi. Dôsledky ho nezaujímajú, chce vlastniť aj za cenudevastácie prostredia či ľudských vzťahov.

Trhová orientácia je typická nedostatkom identity Ja . Neustále sa prispôsobujevonkajším požiadavkám a prostrediu. Snaha „predať sa“ vedie v správaní k„predvádzaniu“ sa. Obdiv je hodnota, ktorú uznáva. Aj za cenu straty vlastnejtváre.

Transakčná analýza (TA), rozpracovaná Ericom Bernom, má tiež psychoanalytickékorene. Nadväzuje na psychoanalytickú koncepciu štruktúry osobnosti. Analyzujemedziľudské vzťahy a komunikáciou, s dôrazom na transakciu. Transakcia je vzťah, ktoréhosúčasťou je komunikácia. Na vyjadrenie partnera (prvá časť transakcie) nadväzuje odpoveď(druhá časť) a týmto spôsobom transakcie pokračujú. Komunikovať môžeme na trochúrovniach – Dospelý, Rodič, Dieťa (viď štruktúra osobnosti, Freud). Naša transakcia môžeosloviť niektorú z uvedených úrovní, ktorá zareaguje typickým spôsobom. TA analyzuje tútokomunikáciu a vzťahy s cieľom lepšieho poznania seba a našich vzťahov k iným. Bern okremtoho zistil, že ľudia v niektorých situáciách sa správajú akoby podľa scenára. Nazval ichpsychologickými hrami , ktorých cieľom je manipulovať s inými.

Iný náhľad na osobnosť a determináciu správania, ako psychoanalýza a behaviorizmus,majú psychológovia tretieho smeru v psychológii.

3.5 Humanistická psychológia

Napriek silnej pozícii behaviorizmus v Spojených štátoch, humanistická psychológia másvoje korene práve tu.. Myšlienky o existencii a slobode osobnosti našli odozvu v USA. Boloto aj vďaka existencializmu, ktorého myšlienky prišli s emigrantmi pred II. Svetovou vojnou.Nadväzujúc na uvedené myšlienky, humanistická psychológia sformulovala nasledovnéspoločné tézy,:

Človek je slobodná bytosť. Potencionality, ktoré má, je potrebné odhaliť. Je schopný osobného rastu a sebarealizácie vo vhodných podmienkach. Bezprostredná skúsenosť a aktuálne prežívanie sú pre rozvoj Ja podstatné.

Prístupy k rozvoju osobnosti rozpracovali vo svojich teóriách A. Maslow a C. Rogers,hlavní predstavitelia tohto smeru.

3.5.1 Abraham H. Maslow

Začínal ako behaviorista. Neskôr skúmal motiváciu vo vzťahu k potrebám ľudí. Veľa sazaoberal životom sebaaktualizujúcich jedincov a úlohou hodnôt v ich živote. Výsledkom boloformulovanie teórie špecifických ľudských potrieb, motivujúcich jeho správanie (Drapela,1997).Tieto potreby sú hierarchicky usporiadané, čo znamená, že základné potreby majúbyť uspokojené skôr než iné. Základné potreby sa objavujú, ak človek pociťuje nedostatokniečoho – deficit. Preto ich volá aj deficitné potreby. Nedostatok vyvoláva tenziu v jedincovi,ktorú potrebuje redukovať, čo ho motivuje k aktivite. Uspokojenie základných potrieb

KEGA – 3/3149/05 18

umožňuje vynorenie metapotrieb, rastových potrieb, ktoré sa spájajú s najvyšším ľudskýmpotenciálom.

Model hierarchie potrieb.

Fyziologické potreby sú špecifické tým, že ich neuspokojenie je silne prežívané,podmieňuje priebeh ďalších psychických funkcií a potlačí ostatné potreby. Neuspokojenie

niektorých fyziologických potrieb, aj krátkodobo, vedie k fatálnym následkom. Niektoré sadajú krátkodobo oddialiť (hlad napr. tekutinou, cigaretou).

Istota a bezpečie má dve stránky. Materiálne bezpečie je potreba stálosti v zamestnaní,príjmu, bývania ... Psychologická istota je naplnená pocitom ochrany pred agresiou,oslobodením od strachu, fungovaním noriem, dôverou v iných atď.

Patriť niekam, láska sa môže plne rozvinúť naplnením predchádzajúcich potrieb. Ichuspokojenie vedie človeka k vytváraniu intenzívnych vzťahov s inými, Je to v rámci rodiny,priateľov ale aj širších skupín. Cieľom je pocit, že patríme niekam, sme súčasťou väčšiehocelku. Nenaplnenie tejto potreby vedie k osamelosti, odcudzeniu, je to jav, v spoločnosti niezriedkavý.

Potreba úcty, ocenenia. Maslow rozlišuje dve formy ocenenia. V prvej forme je oceneniemožné získať zvládaním situácií, kompetentným riešením úloh, zodpovedným prístupomk realite aj iným. Druhá forma sa týka potreby prestíže, rešpektu od iných, statusu, dôležitosti,dominancie. Znemožnenie naplnenia potreby vedie k pocitu menejcennosti.

Sebaaktualizácia je vrcholom. Má viesť človeka k tomu, aby robil to, na čo sa sám hodí.Sebaaktualizácia obsahuje v sebe hodnoty existencie jedinca, metapotreby. Maslow ichuvádza sedemnásť. Niektoré sú základom existencie ako spravodlivosť, čestnosť, slobodakonať ale tak, aby sa neublížilo inému, sebavyjadrenie a tvorivosť, sebestačnosť. Maslowvšak upozornil aj na bariéry sebaaktualizácie. Pocit neistoty vedie k silnej ochrane vlastnéhoocenenia. Vynaložená energia bráni potom možnosti zmeny a rastu človeka. Bariérou jev strach zo sebapoznania. Preto úlohou skupiny, spoločnosti je vytvoriť prostredie, ktorépodporí sebaaktualizáciu cez sebaocenenia. Sebaocenenie je výsledkom akceptácie odlišnosti,v širokom spektre, zo strany iných.

KEGA – 3/3149/05 19

SEBAAKTUALIZÁCIA

ÚCTA

PATRIŤ NIEKAMLÁSKA

ISTOTA A BEZPEČIEMateriálna istota

FYZIOLOGICKÉ POTREBY

Vyššie potreby

Nižšie potre-by

Úro-veňreduk-cie tenzie

MetapotrebyB - úroveň

Princíp budovania jedného prvku na druhom znamená, že nedostatočné uspokojenie potreby na jednej úrovni nevedie k vynoreniu nasledujúcej potreby. Podľa Maslowa úplne uspokojená potreby na každej úrovni nemusí byť. Nespokojnosť môže znamenať aj snahu „postúpiť vyššie“.

Osem spôsobov sebaaktualizácie podľa Maslowa1. Prežívajte veci naplno, živo, nesebecky2. Život je stály proces volieb medzi bezpečím a riziko, v záujme rastu.3. Nechajte prejaviť sa svojmu Self tým, že ho budete počúvať, čo vám hovorí, čo cíti.4. Pri pochybnostiach buďte čestní, preberte zodpovednosť za konanie. Prebratie

zodpovednosti je sebaaktualizácia.5. Počúvajte vlastný vkus, rátajte s nepopulárnosťou.6. Využívajte vlastnú inteligenciu na to, aby ste veci robili dobre.7. Poznajte v čom ste dobrý a aké potencionality nemáte. Napomáhate tým vzniku

vrcholných zážitkov8. Buďte otvorený voči sebe v pocitoch, poznávaní, vnímaní svojich cieľov. Umožní to

identifikovať svoje obrany a nájť odvahu sa ich vzdať.(Hall, Lindzey, l997, s179).

Myšlienky teórie potrieb sú v súčasnosti významné nie pre psychológiu osobnosti ale aj aplikáciu na interpersonálne vzťahy, motiváciu, riadenie a vedenie ľudí atď.

3.5.2 Carl R. Rogers.

Rogersová teória, založená na jeho skúsenostiach z psychoterapie, skúma otázky zmenya rastu osobnosti. Rogers sa zameriava sa na individualitu jedinca, preto aj názov na klientaorientovaná terapia. Z hľadiska prístupu k pacientovi je to chápajúci, nedirektívny vzťah.

Podľa Rogersa sú v osobnosti dve štruktúry, Organizmus a Self, ktoré sa líšia funkciou.Organizmus je psychickým a fyzickým základom všetkých zážitkov. Zážitok tvorí všetko, čov danom momente prebieha v organizme, a čo si uvedomujeme (myšlienky, túžby, emócie ajfyziologické reakcie), alebo neuvedomujeme. Spolu tvoria fenomenálne pole. Čo je podstatné,toto fenomenálne pole (myšlienky, túžby, ...)

nemôže druhý človeka nikdy poznať empatiou je možné na neho usudzovať správanie osobnosti je dané subjektívnou realitou, ako posudzujeme, prežívame

vonkajšie podnety.Self je centrálny pojem rogersovskej koncepcie osobnosti. Je to celok zložený z vnemu(obrazu) seba „Ja“ a vnemu vzťahov „Ja“ k iným ľuďom a životu, ktorých súčasťou súhodnoty. To znamená, že zážitky organizmu Self (Ja) môže prijímať alebo odmietať.Súčasťou self je aj ideálný self. Je to obraz toho, akým chce byť, čo považuje za cieľvlastného vývinu Z dynamiky života a vzťahov vyplýva, že Self je premenlivý. Sám sebamôže vnímať pozitívne aj negatívne, to platí aj na jeho vnímanie inými osobami. Funkciou Jaje vstupovať do vzťahu s organizmom. Ak to, ako sa vníma Self, alebo ho interpretujú iní, jev zhode s tým, čo prežíva organizmus, hovoríme o kongruencii (lat. zhoda). Kongruenciamedzi Self a organizmom vyjadruje zrelosť osobnosti. Je znakom, že človek prijíma seba,akceptuje seba, takým akým je. Potreba sebaprijímania a potreba pozitívneho prijímaniainými je motivačnou silou osobnosti. Je silou, ktorá usmerňuje jeho konanie a je rozhodujúcav úsilí o sebarealizáciu.

Inkongruencia medzi Self a organizmom vedie k pocitu ohrozenia, úzkosti, rigiditemyslenia. Obrana vedie k stagnáci, regresu, obranu treba vedieť prekonať. Sebaprijatie pretoznamená prijať negatívny aj pozitívny zážitok svojho organizmu ako súčasť seba samého.

Pre interpersonálne vťahy môžeme odvodiť nasledovné zásady:

KEGA – 3/3149/05 20

Treba byť kongruentný. Zážitky v organizme symbolizované v Ja myšlienkami,pocitmi verbalizujme. Fyziologické prejavy vo forme neverbálnej komunikácie nie jepotrebné maskovať. Kongruencia napomáha vzájomnému pochopeniu.

Akceptujme sa navzájom. Prejavíme tým úctu voči samostatnosti človeka, záujem.Akceptácia je schopnosť nechať človeka byť tým, čím aktuálne je. Je to schopnosťprijímať človeka takým, aký je. Či už v jeho zmätku, radosti, strachu, láske, hneveatď. Akceptovaný človek sa nepotrebuje brániť a cíti sa slobodnejší.

Buďme empatickí. Vcíťme sa do pocitov druhého. Skúsme pochopiť subjektívnyvýznam toho, čo prežíva. V komunikácii načúvanie je vyjadrením záujmu o človeka.Adekvátna spätná väzba, nehodnotiaca, je uvoľňujúca.

Pochopenie druhého človeka, vzťahového rámca (fenomenálneho poľa) ako sa on díva naveci, javy atď. nie je ľahké. Rogers v tomto kontexte konštatuje, že niekedy by bolopotrebné kráčať v mokasínach druhého . Je to ale modifikácia časti indiánskej modlitby,ktorá znie: „Veľký Manitu, skôr ako obviním alebo zatratím svojho suseda, dovoľ mi, abysom jednu míľu prešiel v jeho mokasínach.“

4. Kognitívna psychológiaZameriava sa na popísanie a vysvetlenie mechanizmov, ktorými človek poznáva

svet (Zeľová, 1997, s.12). V súčasnosti je dominantný smer, lebo prijímanie, spracovanieinformácií, uchovanie, vybavenie a najmä vplyv na správanie je významné z praktickéhovyužitia. Či už v oblasti reklamy, zmeny postojov pri zavádzaní inovácii, politikezískavanie hlasov, propagande atď. Kognitívne procesy významné pre správanie a riešenieživotných situácii sú uvedené v ďalšej časti.

KEGA – 3/3149/05 21