1

TRIBUNÁLInformácie a èlánky z kánonického a konfesného práva 2/2003IUS ECCLESIAE ET VERITAS

OBSAH ÈÍSLAÚVODNÍK

KRÁÈA� PO SPRÁVNEJ CESTE 1doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

DOKUMENTY

NORMY

DE DISSOLUTIONE VINCULI

IN FAVOREM FIDEI 2Kongregácia pre náuku viery

NÁUÈNÉ ÈLÁNKY

TRESTNÉ KÁNONICKÉ PRÁVO

MÁ DNES E�TE ZMYSEL? 4ICDr. Milo� Pekarèík

MIESTO

SVÄTEJ STOLICE

V MEDZINÁRODNOM PRÁVE 5doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

EUCHARISTICKÝ PÔST 7ICDr. Róbert Brtko, CSc.

K¼ÚÈOVÉ NORMY

TRESTNÉHO PRÁVA

CIRKVI 8Kardinál Zenon Grocholewski

KANCELÁR

CIRKEVNÉHO SÚDU 9doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

ROZHOVOR

CYRIL VASI¼ 10doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

RECENZIE

Znalec v kánonickom 12man�elskom

procese,

aktuálna normatíva a jej vývoj

Katolícke man�elské právo

Adopcia v práve Slovenskej republiky

a jej úèinky v kánonickom práve

Zoznam dokumentov a literatúry

z kánonického práva

publikovaných v slovenskom jazyku

Pojem disciplína sa objavuje aj v práv-nom poriadku Cirkvi. Pápe� Ján PavolII. promulgoval Kódex kánonického prá-va 25. januára 1983 apo�tolskou kon-�titúciou Sacrae disciplinae leges. Ajv samotnom kódexe sa pojem objavujeve¾a ráz: sedem ráz ako disciplina eccle-siastica, tri razy ako disciplina sacra a dvarazy ako leges disciplinares (porov. X.OCHOA, Index verborum ac locutionumCodicis iuris canonici, Cittá del Vaticano1984, s. 147).

Niektorí autori sú toho názoru, �e jeto pojem skôr pastoraèný ne� právnický(porov. A. MONTAN, Il diritto nel misterodella Chiesa, prospettive di fondazione,Roma 1992, s. 5). To v�ak nie je pod-statné, nako¾ko celé kánonické právo mápredov�etkým pastoraèný cie¾: salus ani-marum (porov. kán. 1752).

Podstatný je význam tohto pojmu. Súautori, ktorí odvodzujú pojem disciplí-na od latinského discipulus (�iak, uèe-ník, nasledovník), èo v oblasti kres�an-stva pripomína Je�i�ových uèeníkov.

KRÁÈA� PO SPRÁVNEJ CESTE

V tomto zmysle naberá pojem disciplínateologický rozmer mimoriadneho význa-mu: nie je to nieèo donucujúce alebo na-nucujúce alebo poni�ujúce, ale nieèo, naèo mô�e by� èlovek ako kres�an právomhrdý.

V právnom zmysle cirkevná disciplí-na je súhrnom právnych noriem a in�ti-tútov, ktoré urèujú cirkevnému spoloèen-stvu vonkaj�iu vidite¾nú �tvár�, preto�eregulujú do urèitého poriadku vz�ahy jed-notlivcov i cirkevnej pospolitosti. Je vy-jadrením putovania Bo�ieho ¾udu deji-nami sveta a vyjadrením spoloèenstva,ktoré pochádza od Krista a k nemu ajsmeruje (porov. Notiziario della Conferen-za episcopale italiana z 1. januára 1989,s. 4).

Preto kres�ana pojem cirkevná dis-ciplína nech nijako neznepokojuje. Na-opak, nech sa jej zachovávaním aj vnú-torne stoto�ní a nech v òom rastie pre-svedèenie, �e kráèa �ivotom po správnejceste.

doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

P

2 DOKUMENTY

NORMYDE DISSOLUTIONE VINCULI IN FAVOREM FIDEIDòa 30. apríla 2001 vstúpili do platnosti nové normy, pod¾a ktorých sa má riadi� procedúra�De dissolutione vinculi in favorem fidei� a ktoré vydala Kongregácia pre náuku viery.Doposia¾ sa táto procedúra riadila In�trukciou tej istej Kongregácie vydanou 6. decembra 1972.Normy neboli vydané ani v L´Osservatore Romano ani v Acta Apostolicae Sedis.Boli v�ak publikované v právnickom èasopise rímskej Gregoriány �Periodica de re canonica�.Z tohto vydania bol urobený slovenský preklad.

I. èas�1. èl.

Man�elstvo uzavreté stránkami, z ktorých aspoò jed-na nebola pokrstená, mô�e rímsky ve¾kòaz rozlúèi� v pro-spech viery len vtedy, ak man�elstvo nebolo zavà�ené po-tom, ako obe stránky sa stali pokrstenými.

2. èl.Kongregácii pre náuku viery prinále�í skúma� jednot-

livé prípady a, ak to uzná za vhodné, odporuèi� rímskemuve¾kòazovi, aby milos� udelil.

3. èl.Diecéznemu biskupovi a tým, èo sú mu pod¾a práva

postavení na roveò, ako aj eparchiálnemu biskupovi, pri-nále�í kompetencia zozbiera� dôkazy.

4. èl.Pre udelenie milosti rozlúèenia zväzku sa �iada, aby

v èase jej udelenia:1. nejestvovala nijaká mo�nos� obnovi� man�elské

spolu�itie;2. �iadajúca stránka nezavinila, úplne alebo v prevá�-

nej miere, rozpad man�elstva a nezavinila to ani strán-ka, s ktorou �iadajúca stránka hodlá uzavrie� alebo sinecha� splatni� nové man�elstvo.

5. èl.§ 1. Ak katolícka stránka hodlá uzavrie� alebo si ne-

cha� splatni� nové man�elstvo s nekatolíckou alebo ne-pokrstenou stránkou, musí prehlási�, �e sa bude vyhýba�nebezpeèenstvám straty viery a nekatolícka (alebo nepo-krstená) stránka musí prehlási�, �e dovolí katolíckej strán-ke slobodne praktizova� nábo�enstvo a v�etky deti pokrs-ti� a vychováva� v katolíckej viere.

§ 2. Milos� rozlúèenia zväzku sa neudelí, ak takétoprehlásenie nebude písomné a podpísané obidvomi strán-kami.

6. èl.Nech sa nezbierajú dôkazy pre udelenie milosti, ak

man�elstvo bolo uzavreté alebo splatnené po predbe�nomobdr�aní milosti rozlúèenia prvého man�elstva a nech satakéto prípady ani len nepredkladajú Kongregácii pre ná-uku viery.

7. èl.§ 1. Prosbu o rozlúèenie nesviatostného man�elského

zväzku, ktoré bolo uzavreté s di�penzom od man�elskejpreká�ky disparitas cultus mo�no predlo�i� rímskemu ve¾-kòazovi vtedy, ak katolícka stránka hodlá uzavrie� novéman�elstvo s pokrstenou osobou.

§ 2. Takú istu prosbu mo�no predlo�i� rímskemu ve¾-kòazovi, ak nepokrstená stránka prijala krst a má v úmysleuzavrie� nové man�elstvo s pokrstenou osobou.

§ 3. Nech biskup neposiela prosbu na kongregáciu, aknastane rozumná pochybnos� o úprimnosti �iadajúcejstránky alebo druhej stránky, ak jedna alebo obidve pri-jali krst.

8. èl.Pokia¾ ide o man�elstvo osoby, ktorá u� zaèala kate-

chumenát, sobá� treba oddiali� a� po krste; ak by to ne-bolo mo�né pre vá�ne príèiny, treba ma� morálnu istotuo tom, �e v budúcnosti krst naozaj prijme.

9. èl.Keï sú nejaké osobitné �a�kosti v spôsobe, ktorým �ia-

date¾ vykonáva voèi druhej stránke z prvého man�elstvaalebo voèi de�om alebo hrozí �kandál z dôvodu udelenejmilosti, biskup nech konzultuje s kongregáciou.

10. èl.Ak poèas procedúry zbierania dôkazov v diecéze alebo

poèas skúmania prípadu na kongregácii sa uká�u pozi-tívne pochybnosti o platnosti man�elstva na základe zá-konitého dôvodu, v prosbe adresovanej rímskemu ve¾kòa-zovi sa spomenie aj táto pochybnos�.

II. èas�11. èl.

§ 1. Zbiera� dôkazy má biskup osobne alebo to zveríosobe vybranej spomedzi sudcov tribunálu alebo inej pod¾aneho na túto úlohu spôsobilej osobe, ktorej pomáha no-tár a dozerá obhajca zväzku.

§ 2. Táto komisia musí by� vymenovaná písomne, èomusí by� zaradené aj do spisov dôkazového materiálu.

12. èl.§ 1. Dôkazna sila musí by� dokázaná pod¾a noriem

práva alebo z dokumentov alebo z výpovedí hodnovernýchsvedkov.

§ 2. Pri zbieraní dôkazov nech sa vypoèujú obidve man-�elské stránky.

§ 3. Výpovediam stránok sa nepripisuje plná dôkaznásila okrem prípadu, �eby sa ukázali aj iné argumenty pod-porujúce ich hodnovernos� a z ktorých by bolo mo�nédospie� k morálnej istote.

13. èl.§ 1. V�etky spisy, jak originály, ako aj ich kópie, mu-

sia by� overené notárom.§ 2. Na Kongregáciu pre náuku viery sa posielajú v�et-

ky spisy a v kópii overenej biskupským notárom.

3DOKUMENTY

14. èl.§ 1. Zbieranie dôkazov od stránok a svedkov koná vy-

�etrovate¾, ktorý si predvoláva aj obhajcu zväzku. Pomá-ha mu notár.

§ 2. Vy�etrovate¾ dá stránkam a svedkom prisaha�, �ebudú hovori� pravdu a �e pravdu hovorili; ak niekto pri-saha� odmietne, aj tak nech je vypoèutý.

§ 3. Stránky a svedkov sa vypoèúva pod¾a vopred pri-pravených otázok, ktoré pripraví sám vy�etrovate¾ aleboobhajca zväzku; ak to vy�etrovate¾ uzná za vhodné, mô�epolo�i� aj iné otázky.

§ 4. Odpovede musia by� podpísané prítomnými vypo-èúvanými stránkami, vy�etrovate¾om a notárom.

15. èl.§ 1. Ak niektorá stránka alebo svedok nemô�e sa do-

stavi� pred vy�etrovate¾a, aby mohla da� svoju výpoveï,mô�e vyjadri� svoje stanovisko pred notárom alebo inýmlegitímnym spôsobom. Musí by� v�ak zaruèená pôvodnos�a autenticita ich vyjadrení.

§ 2. Neprítomnos� niektorej zo stránok na tejto proce-dúre musí by� vyhlásená pod¾a noriem práva a musí toby� zaznaèené v spisoch.

16. èl.§ 1. Absencia krstu jednej alebo druhej stránky musí

by� tak dokázaná, aby vyluèovala ka�dú rozumnú pochyb-nos�.

§ 2. �iada sa vypoèu� svedkov, berúc do úvahy ich vie-rohodnos�, zvlá�� rodièov a pokrvných nepokrstenej strán-ky, alebo iné osoby, ktoré túto stránku poznajú nielen odnarodenia, ale celý jeho �ivot.

§ 3. Svedkov sa �iada vypoèu� nielen oh¾adom absen-cie krstu, ale aj o okolnostiach a indíciách, z ktorých budevyplýva� pravdepodobnos�, �e krst naozaj nebol vyslú�e-ný.

§ 4. Treba sa postara� aj o nahliadnutie do matrík po-krstených tých farností, v ktorých stránka, ktorá nie jepokrstená, pre�ívala detstvo od narodenia, zvlá�� v�akmatriky pokrstených tých kostolov, ktoré boli hojne na-v�tevované alebo v ktorom bolo man�elstvo uzavreté.

§ 5. Ak bolo man�elstvo uzavreté s di�penzom od man-�elskej preká�ky disparitas cultus, nech sa tento di�penzzaradí do spisov, ako aj procedúra predman�elskej prí-pravy.

17. èl.§ 1. Ak v èase, v ktorom sa �iada milos� rozlúèenia

zväzku, nepokrstená stránka prijme krst, skúmanie samusí nutne sústredi� aj na to, èi do�lo k spolubývaniuman�elov po prijatí krstu; na túto skutoènos� sa trebapýta� i svedkov.

§ 2. Aj stránok sa poèas vypoèúvania treba pýta�, aképo rozpade man�elského spolu�itia vládli medzi nimi vz�a-hy a predov�etkým, èi do�lo medzi nimi k man�elskýmúkonom.

18. èl.§ 1. Vy�etrovate¾ nech sa informuje aj o �ivotnom sta-

ve obidvoch stránok a nech sa nezabudne opýta�, èi poseparácii alebo civilnom rozvode sa nepokúsili uzavrie�nové civilné man�elstvo.

§ 2. Stránky a svedkov sa �iada vypoèu� aj o príèináchseparácie alebo civilného rozvodu tak, z ktorých by jasnevyplývalo, kto má akú vinu na rozpade man�elstva aleboman�elstiev.

19. èl.§ 1. K spisom treba zaradi� dekrét o rozvode alebo roz-

sudok civilného súdu o nulite man�elstva.§ 2. Ak existujú, k spisom treba zaradi� dekréty o roz-

vode alebo rozsudky civilného súdu o nulite man�elstva arozsudky cirkevného súdu o man�elskej nulite, ak saniektorý zo snúbencov u� o man�elstvo pokúsil.

20. èl.§ 1. Vy�etrovate¾ musí referova� aj o tom, ako sa �ia-

dajúca stránka stará o deti a akým spôsobom sa aj v bu-dúcnosti chce o ne postara� v rámci svojich mo�nostía platných zákonov, ako aj o tom, èi de�om bude zabez-peèená nábo�enská výchova.

§ 2. Vy�etrovate¾ musí vypoèu� �iadajúcu stránku ajo morálnych a obèianskych povinnostiach voèi druhejstránke a ich detí.

21. èl.§ 1. Nech sa vypoèuje �iadajúca stránka alebo aj dru-

há stránka, ak sa obrátili a prijali krst, kedy ho prijalia preèo sa rozhodli ho prija�.

§ 2. Na dôvody, ktoré boli príèinou krstu, sa treba spý-ta� aj farára, predov�etkým o správaní sa stránok.

22. èl.§ 1. Výslovne sa v spisoch musí uvádza� nábo�nos�

tak �iadajúcej stránky, ako aj druhej man�elskej stránky.§ 2. V spisoch sa musia nachádza� aj krstné listy, ale-

bo dokument o vyznaní viery, alebo obidvoje.

23. èl.Po ukonèení zhroma�ïovania dôkazov vy�etrovate¾

spisy nezverejní, ale vhodným spôsobom ich predlo�í ob-hajcovi zväzku, ktorý pouká�e na v�etko, èo rozlúèeniuzväzku preká�a.

24. èl.§ 1. Biskup napokon po zvá�ení v�etkého, èo je v spi-

soch, napí�e svoje stanovisko, èi boli splnené podmienkypre udelenie milosti rozlúèenia zväzku a zvlá��, èi bolidané záruky, o ktorých sa pí�e v piatom èlánku.

§ 2. V kauzách, kde sa milos� rozlúèenia zväzku odpo-rúèa, v�dy treba doda�, èi �iadajúca stránka �ije v novompred Cirkvou neplatnom man�elstve, akým spôsobom totoman�elstvo uzavrela alebo èi �ije v konkubináte.

25. èl.§ 1. Biskup odo�le spisy zhroma�dených dôkazov na

Kongregáciu pre náuku viery v troch na stroji napísanýchexemplároch. K nim pridá svoje votum a animadversionesobhajcu zväzku. Spisy nech sú opatrené obsahom a su-márom.

§ 2. Nech sa postará, aby spisy kauzy boli napísanév jazyku a spôsobom zau�ívaným v mieste zbierania dôka-zov, ktoré v�ak nech sú verné a pod prísahou prepísané doniektorého z jazykov uznaných poriadkom Rímskej kúrie.

Pôvodný text bol publikovaný v Periodica de re canonica XCI(2002), fasc. 3, s. 502-506.

Z latinèiny prelo�il doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.Preklad lektoroval ThDr. Alojz Frankovský, PhD.

Príslu�ný právnický komentár podáva J. Kowal, Nuovenormae per lo scioglimento del matrimonio in favorem fidei,v: Periodica de re canonica XCI (2002), fasc. 3, s. 459-501.

4 NÁUÈNÉ ÈLÁNKY

MÁ DNES E�TE ZMYSEL?TR

ESTN

É K

ÁN

ON

ICK

É PR

ÁVO

ÚvodChceme zodpovedne h¾ada� odpo-

veï na �a�ké a vá�ne problémy, ktorésúvisia s existenciou trestného prá-va Cirkvi, zvlá�� �iestej knihy CIC,ktorá má názov De sanctionibus inEcclesia. Má trestné právo v Cirkvi poDruhom vatikánskom koncile e�teprávo na svoju existenciu? Alebo mázmysel dnes e�te v Cirkvi tresta�? Na-pokon, èi si aj tak nerobia v Cirkvimnohí to, èo chcú bez toho, aby samuseli obáva� nejakých nepríjemnýchkonzekvencií?

Na takéto otázky sa pokúsil h¾a-da� odpoveï aj známy taliansky ká-nonista Velasio de Paolis v èlánku pod

názvom Il libro VI del Codice di DirittoCanonico: diritto penale, disciplina pe-nitenziale o cammino penitenziale? Èlá-nok bol publikovaný v èasopise Peri-odica de re canonica XC (2001), fasc.1, s. 85-114.

Opierajúc sa o tento èlánok sa za-meriame na zmysel trestného právav Cirkvi aj napriek tomu, �e v nej ne-jestvuje fyzická donucovacia sila, kto-rá by bola materiálnou zárukou, �edelikvent, chtiac alebo nechtiac, samusí podriadi� cirkevnej autorite.

PolemikaAutor cituje talianskeho právnika

Artura Jemolu, ktorý u� v roku 1932napísal, �e �z existencie trestného cir-kevného práva vyplývajú vá�ne �a�kos-ti, z ktorých by sa dal napísa� dlhýzoznam.� Medzi tieto �a�kosti Jemo-lo zaradil aj starú a stále aj v súèas-nosti (myslím, �e aj v budúcnosti) ak-tuálnu otázku: �Má zmysel trestnéprávo tam, kde niet materiálnej do-nucovacej sily?� Pritom dodáva, �e ideo polemiku medzi právnikmi, èi fyzic-ké donucovanie je alebo nie je pod-statným prvkom existencie právnehoporiadku vôbec. Jemolo túto polemi-ku pova�uje za prekonanú, nako¾ko�väè�ina cirkevných právnikov uèí, �edonucovanie je integrálnou súèas�oupráva, nie v�ak jeho podstatným prv-kom,� preto�e nemo�no fyzické donu-covanie chápa� ako základ, na kto-rom existencia práva stojí alebo padá(s. 90).

V�eobecné princípy trestného prá-va Cirkvi

Z filozofického h¾adiska Kant vovz�ahu k právu rozli�oval dve otázky:quid iuris, ktorého predmetom bolsúhrn právnych noriem regulujúcich�ivot jednotlivcov v spoloènosti a quidius, kde sa zaoberal právom vo vz�a-hu k zmyslu existencie èloveka akotakej. Lebo naozaj v právnom poriad-ku spoloènosti mô�eme nájs� �obraz�o èloveku, o jeho �ivote a cie¾och,o tom, ako chápe dobro a zlo, pravdua lo�, spravodlivos� a lásku, ako chápeslobodu a zodpovednos�. Preto ne-mo�no chápa� právo a zákon iba akoovocie spoloènej vôle ¾udí v spoloè-

nosti, ale ako nieèo, èo vyplýva zo sa-motného èloveka, z pravdy o òom.Napokon aj tomá�ovská definícia,ktorá chápe zákon ako �rozumné na-riadenie� sa prikláòa k princípu, �enielen auctoritas, ale predov�etkým�veritas� facit legem.

Z teologického h¾adiska, aby sadospelo k správnemu pochopeniutrestného práva Cirkvi, treba zaèa�zvnútra, t. j. od uèenia o Cirkvi a odvlastného svedomia. Toti� samotnáCirkev uèí, �e �Cirkev má vrodené avlastné právo (lat. �ius nativum�)trestnými sankciami postihova� veria-cich, ktorí spáchali delikt� (kán.1311). Toto uèenie Cirkvi patrí medziriadne Magistérium, ktorého prame-òom je tradícia. Ako potom sa máchápa� také uèenie, ktoré je v ostromkontraste s uèením Magistéria? Ale-bo ako posudzova� tvrdenia, �e trest-né právo Cirkvi je v rozpore so slobo-dou viery a ka�dé potrestanie ide protitejto slobode viery? Iní zase scestnetvrdia, �e delikt nie je nièím iným, ne�hriechom a ïal�í zase, �e cirkevnétresty sú u� implicitne obsiahnutév konzekvenciách, ktoré vyplývajúz hriechu. V takýchto prípadoch ne-ostáva iné, ne� prehodnoti� vlastnékritériá a vlastné uèenie a prispôsobi�ich uèeniu Magistéria Cirkvi.

Zo sociologického h¾adiska niek-torí autori popierajú trestné právoCirkvi z dôvodu, �e vyplýva, pod¾a ichtvrdenia, z dnes u� prekonaného chá-pania Cirkvi ako �societas perfecta�.Velasio de Paolis tvrdí, �e takéto chá-panie je iba zjednodu�ovaním prob-lému. Pod¾a neho Cirkev nikdy netvr-dila, �e jej moc donucovania stojí nabáze toho, �e je �dokonalou spoloè-nos�ou�. Takýto pojem a jeho apliká-cia na Cirkev vznikla z dôvodu, �eCirkev ako spoloènos� sa pova�uje zaautonómnu a nezávislú od ka�dej inejspoloènosti. Donucovacie právo Cir-kvi nestojí na báze, �e Cirkev je práv-ne dokonalou spoloènos�ou, ale nabáze samotnej existencie práva akonevyhnutného fenoménu, ktorý spo-loènos� nutne potrebuje a ktorý regu-luje vz�ahy v spoloènosti.

5NÁUÈNÉ ÈLÁNKY

Trestná moc CirkviUkazuje sa nesprávne, ak sa v

Cirkvi trestná moc (potestas coerciti-va) stoto�òuje s fyzickým donucova-ním. To by konzekventne znamenalo,�e právo a zákon stojí na fyzickej do-nucovacej sile a nie donucovanie napráve a zákone. Takéto chápanie bybolo úplne nesprávne. Nikdy sa ne-smie dopusti�, aby základom, bázoupráva a zákona bola fyzická sila, alenaopak: fyzická donucovacia silamusí by� podriadená právu a zákonu.Je to jednoducho po�iadavkou spra-vodlivosti, po�iadavkou metafyzické-ho rozmeru ¾udskej osoby. Právo akoprávna norma volá po tom, aby bolazachovávaná a nie poru�ovaná. Ale akdôjde k jej poru�eniu, má by� opä�obnovené. Úlohou cirkevnej autorityje bdie� a stara� sa, aby sa re�pekto-vali práva osôb i spoloènosti stano-vené právnymi normami; av�ak akdôjde k ich poru�eniu, majú opä� na-stoli� zákonnos� v cirkevnej spoloè-nosti. Ide o základnú po�iadavkuspravodlivosti. Preto právo a zákon-nos� stojí na báze morálky, na vnú-tornej povinnosti zachováva� zákonya nie na báze fyzickej sily.

Napokon treba poveda�, �e cirkev-né tresty sa neukladajú fyzickou si-lou, ale silou samého práva, èi�e de-klaráciou pravdy. Preto trestné právoCirkvi zodpovedne vykonávané cirkev-nou autoritou je slu�bou pravde, slu�-bou cirkevnej pospolitosti, ktorá máv pravde �i�. Je slu�bou Cirkvi, ktoráje znakom i prostriedkom spásy. Jeslu�bou magistéria, lebo vyuèuje ajvtedy, ak trestá, lebo je nutné potres-ta�; v opaènom prípade munus docen-di zanedbáva, lebo právo a niekedyi nutnos� tresta� patrí do rámca riad-neho Magistéria Cirkvi, voèi ktorémutreba zachova� poslu�nos� (porov.kán. 1311).

ZáverCelkom na záver sa mi �iada kon-

�tatova�, �e vymáhanie práva a zá-konnosti v Cirkvi, do rámca ktoréhopatrí aj trestné právo, má svoje kore-ne v morálke, v ¾udskom svedomí, vposlu�nosti pravde a vo vernosti Ma-gistériu Cirkvi, av�ak rozhodne nie vofyzickej moci. V takomto polo�ení cir-kevného trestného práva niektorí au-tori vidia jeho �slabos��, kým iní zasajeho �silu�. V ka�dom prípade v�ak ide

o �zvlá�tnos�� penálneho práva Cirkvi,ktorá zodpovedá jej povahe a poslaniuna tomto svete: by� �signum et sacra-mentum salutis� (LG 8). Vrá�me sak problému nastolenému v úvode: Mázmysel donucova� aj trestami? Ak jeto potrebné, a niekedy i nevyhnutné,iste áno, hoci je to v�dy bolestnéa krajné rie�enie. V opaènom prípadeby sme museli poprie� �korene�, z kto-rých vymáhanie práva a zákonnostiv Cirkvi vyrastá. Napokon je to nao-zaj zvlá�tne: katolík mô�e svoj vz�ahk morálke, obraz svojho svedomia,poslu�nos� k pravde a vernos� Magis-tériu Cirkvi dokáza� zachovávanímalebo poru�ovaním cirkevných záko-nov; èi cíti alebo necíti vo svojomvnútri �silu� i �dôvody�, ktoré ho �do-nucujú�, aby ich zachovával.

Trestné právo má aj �oèistnú silu�,ktorá v istom zmysle garantuje, abysa neustále a pod¾a potreby �oèis�o-val� obraz Cirkvi ako znaku a svia-tosti spásy.

ICDr. Milo� Pekarèík

Základné poznatkyPojem �Svätá stolica� (alebo �Apo�tolská stolica�)

má v kánonickom práve dvojaký význam: v u��omslova zmysle ide o úrad rímskeho ve¾kòaza, av�akv �ir�om zmysle sa tu zaraïuje celý komplex vati-kánskych kongregácií, pápe�ských rád, tribunálova vôbec úradov, ktoré pomáhajú rímskemu ve¾kòa-zovi pri správe Katolíckej cirkvi (porov. kán. 361).

Ak preskúmame uèenie teológov a cirkevnýchprávnikov, zistíme, �e väè�ina z nich u� stároèia uèí,�e Katolícka cirkev je �societas perfecta�, èo zname-ná, �e je spoloènos�ou, ktorá má svoj vlastný primár-ny a originálny právny poriadok a �e �Svätá stolica�,chápaná v u��om zmysle, je autonómnou a nezávis-lou in�titúciou ako najvy��í orgán riadenia Katolíc-kej cirkvi (k téme �societas perfecta� a �primárnya originálny právny poriadok� porov. J. DUDA, s.7). �iada sa doda�, �e obidve, t. j. Katolícka cirkevi Svätá stolica sa v kánonickom práve chápu akoprávnické osoby �ex ipsa ordinatione divina� (porov.kán. 113).

Ïal�ou skutoènos�ou, ktorú nemo�no obís�, je, �eSvätý Otec je od 7. júna 1929 nielen vidite¾nou hla-vou Katolíckej cirkvi, ale aj suverénnou najvy��ou

autoritou �tátu Vatikán tak, ako bol poèas mnohýchstároèí predtým suverénom iného �tátu, ktoréhonázov z dejín poznáme pod rôznymi menami (Pápe�-ský �tát, Cirkevný �tát, Patrimonium sv. Petra a pod.).V uvedený deò toti� vstúpila do platnosti Dohodamedzi Svätou stolicou a Talianskou republikou (Trat-tato Lateranense). V druhom èlánku tejto dohody�Taliansko uznáva suverenitu Svätej stolice na me-dzinárodnej úrovni ako vlastnos�, ktorá vyplýva zosamej povahy Svätej stolice v súlade s tradíciou a jejposlaním, ktoré na svete má� (porov. P. CIPROTTI, s.4).

Subjekt medzinárodného právaV súèasnosti, aj keï ani dnes nechýbajú oponenti,

sa v�eobecne prijíma, �e Svätá stolica je subjektommedzinárodného práva (porov. E. KUKAN: �The HolySee, which is an internationally recognised entity...,is important partner in international relations..., s.46). Mohli sme sa o tom presvedèi� poèas náv�tevySvätého Otca Jána Pavla II. v dòoch 11. a� 14. sep-tembra 2003 na Slovensku (na letisku v Bratislaveho privítal a sa s ním rozlúèil nielen celý slovenskýepiskopát, ale aj najvy��í predstavitelia �tátu: prezi-

MIESTO SVÄTEJ STOLICEV MEDZINÁRODNOM PRÁVE

6 NÁUÈNÉ ÈLÁNKY

dent, predseda parlamentu i predseda vlády). Toznamená, �e Svätá stolica vo vz�ahu k miestnym cir-kevným komunitám vystupuje ako nadriadený or-gán a vo vz�ahu k �tátom a iným subjektom medzi-národného práva ako rovnocenný partner (porov. P.BLAHO, s. 58). Ak berieme do úvahy polemiku okoloZákladnej zmluvy medzi Sloven-skou republikou a Svätou stoli-cou z roku 2000, ako aj ïal�ie, èiu� uzavreté (Zmluva o duchovnejslu�be v Ozbrojených zlo�káchSR) alebo pripravované (Zmluvao �kolstve, o výhrade svedomia)vidíme, �e táto skutoènos� nie jev�dy pokojne prijímaná niektorý-mi civilnými právnikmi, ba aniinými cirkvami. V ka�dom prípa-de mo�no poveda�, �e Svätá stoli-ca chápaná v u��om zmysle, vla-stní medzinárodnú právnu sub-jektivitu z dvoch na sebe nezá-vislých titulov (J. KRUKOWSKI, s.89), prièom ka�dý z nich by sám osebe jej postaèovalzabezpeèi� medzinárodnú právnu subjektivitu:

a) Svätá stolica je najvy��ím orgánom Katolíckejcirkvi (suverenita na báze funkènosti; Krukowski tonazýva na báze duchovnosti, s. 89);

b) Svätá stolica je najvy��ím orgánom �tátu Vati-kán (suverenita na báze teritoriality).

Teoreticky v�ak nie v�dy je ¾ahké odlí�i�, kedy vy-stupuje Svätá stolica na medzinárodnom poli ako�najvy��í orgán Katolíckej cirkvi� alebo ako �najvy��íorgán �tátu Vatikán� alebo ako �najvy��í orgán Cirkvii Vatikánu spolu�. Z tohto dôvodu autori oscilujúmedzi dvomi tézami: prvá hovorí, �e Svätá stolica jesubjektom medzinárodného práva, ktorá niekedyvystupuje v mene Katolíckej cirkvi, inokedy v mene�tátu Vatikán a inokedy v mene obidvoch; druháhovorí, �e Katolícka cirkev a �tát Vatikán sú sub-jektmi medzinárodného práva, ale Svätá stolica jenajvy��ím orgánom obidvoch.

Prvú z uvedených téz odvodzujú jej zástancoviaz prvých troch konkordátov, ktoré uzavrela Svätástolica po vzniku �tátu Vatikán (r. 1929), kde sa spo-mína výslovne �medzinárodná právna subjektivitaSvätej stolice a �tátu Vatikán�: ide o konkordát so�panielskom z roku 1953 (èl. 3: J. T. MARTÍN DEAGAR, s. 755), konkordát s Dominikánskou republi-kou v roku 1954 (èl. 2: J. T. MARTÍN DE AGAR, s.715) a dohoda s Venezuelou v roku 1964 (èl. 3: J. T.MARTÍN DE AGAR, s. 868).

Druhú tézu odvodzujú autori od tvrdenia, �e viaczodpovedá princípom medzinárodného práva. Mo�-nos� vzniku týchto dvoch téz umo�nil tretí èlánokÚstavy vatikánskeho �tátu zo 7. júna 1929, v ktoromsa, okrem iného, uvádza, �e najvy��í ve¾kòaz na me-dzinárodnom poli reprezentuje �tát Vatikán (nielenKatolícku cirkev) (porov. P. CIPROTTI, s. 7).

Oponenti medzinárodnej právnej subjektivity Svä-tej stolice (je ich naozaj málo a ich názory sú v roz-pore s medzinárodnou diplomatickou praxou) namie-tajú, �e Vatikánu chýba prvok teritoriality (�e ide leno symbolické územie, nad ktorým vykonáva Svätá

stolica svoju územnú suverenitu) a reprezentantanábo�enskej komunity (Svätá stolica je najvy��ím or-gánom Katolíckej cirkvi) odmietajú pova�ova� za sub-jekt medzinárodného práva.

Zástancovia medzinárodnej právnej subjektivitysa opierajú (J. KRUKOWSKI, s. 90): 1. o v�eobecnú

prax medzinárodnej komunity�tátov, vládnych i mimovládnychmedzinárodných organizácií, kto-ré pova�ujú Svätú stolicu za sub-jekt medzinárodného práva; 2. oprávo aktívnej i pasívnej legácie,ktorú Svätej stolici sa neupiera(právo posiela� a prijíma� repre-zentantov jednotlivých �tátov amedzinárodných organizácií); 3.o prax, ktorá pova�uje zmluvyuzavreté so Svätou stolicou za do-hody na medzinárodnej úrovni; 4.o vykonávanie arbitrá�e, ktorúvykonáva Svätá stolica v rámcimedzinárodných sporov na po�ia-

danie alebo z vlastnej iniciatívy, ktorú stránky spo-ru akceptujú.

Zvlá�tnos� VatikánuNikto v�ak nepopiera, �e Vatikán ako �tát má svoje

zvlá�tnosti v porovnaní s inými �tátmi. Tento �tátvznikol a existuje ako nástroj slobody a nezávislostiSvätej stolice od akejko¾vek svetskej moci a pre slu�-bu riadenia Katolíckej cirkvi na celom svete. �tátVatikán je vidite¾ným znakom tejto slobody a nezá-vislosti. Preto v rámci medzinárodného spoloèenstvanárodov je Vatikán skôr symbolom morálnej autori-ty Svätej stolice a Katolíckej cirkvi vôbec.

doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Bibliografia:CIC 1983.

J. T. MARTÍN DE AGAR:Raccolta di concordati 1950-1999,

Cittá del Vaticano 2000, s. 715-868.P. CIPROTTI:

La posizione internazionale della Santa Sede alla lucedi recenti documenti editi ed inediti,

v: La comunitá internazionale (rivista della societá italiana perl´organizazzione internazionale), fasc. 3 (1974), s. 3-19.

E. KUKAN: The First Anniversary of the ratification of the basic Treaty

between the Slovak Republic and the Holy See from the pointof view of the Slovak Republic,

v: International bilateral legal relations between the Holy Seeand States: experience and prospectives, Cittá del Vaticano

2001, s. 41-49.P. BLAHO:

Punti di partenza legali-sociali e politici delle relazioniinternazionali fra gli Stati e la Santa Sede,

v: International bilateral legal relations between the Holy Seeand States: experience and prospectives, s. 54-60.

J. KRUKOWSKI: Problemi attuali e prospettive delle relazioni internazionali

giuridiche fra gli Stati dell´Europa centralee orientale e la Santa Sede,

v: International bilateral legal relations between the Holy Seeand States: experience and prospectives, s. 89-113.

J. DUDA:Náèrt právnej ekleziológie, Spi�ské Podhradie 2000, s. 7.

Svet uznávasuverenitu Svätej stolicena medzinárodnej úrovni

ako vlastnos�, ktorá vyplývazo samej povahy

Svätej stolicev súlade

s tradíciou a jej poslaním,ktoré na svete má.

7NÁUÈNÉ ÈLÁNKY

Nále�itosti dovoleného slávenia sv. om�eDuchovní autori vo v�eobecnosti hovoria o dvoch

základných predpokladoch dovoleného slávenia svä-tej om�e.

Po prvé z negatívneho h¾adiska, kòaz nesmie ma�kánonickoprávnu preká�ku celebrovania, ako napr.nesmie by� na neho uvalený trest exkomunikácie,interdiktu alebo suspenzie (kán. 1331-1333), alebonesmie by� postihnutý iregularitou (kán. 1044).

Po druhé z pozitívneho aspektu, slávenie sv. om�epredpokladá re�pektovanie a zachovávanie v�etkýchkánonických noriem týkajúcich sa ceremónií eucha-ristického slávenia (kán. 924-930), èasu a miesta slá-venia Eucharistie (kán. 931-933), frekvencie celeb-rovania (kán. 905), eucharistického pôstu (kán. 919),stavu posväcujúcej milosti (kán. 916), prípravy nasv. om�u (kán. 909). Okrem týchto predpisov Kóde-xu 1983, k dovolenosti slávenia je potrebné prihlia-da� i na liturgické predpisy (kán. 846).

Z poh¾adu osoby vysluhovate¾a Eucharistie tie istéhoreuvedené nále�itosti na dovolené slávenie sv.om�e sa dajú e�te rozdeli� na takzvané nále�itostidu�e (stav posväcujúcej milosti, imunita od cirkev-ných trestov a preká�ok,...) a na nále�itosti tela (eu-charistický pôst).

Krátky historický preh¾adNevieme s presnos�ou urèi�, v ktorom èase sa

v Cirkvi zaviedol tento starobylý zvyk. Svätý Augus-tín je toho názoru, �e eucharistický pôst nebol na-riadený ani Je�i�om Kristom ani apo�tolmi, av�ak jepotrebné zachováva� tento zvyk (porov. S. AUGUSTI-NUS, Ad iquisitiones Januarii, ep. 54, can. 6: PL 33.202).

Za pov�imnutie stojí fakt, �e eucharistický pôstnebol objektom nariadení �iadneho ekumenickéhokoncilu. Scholastický stredovek ho definoval ako ab-solútnu zdr�anlivos� od ka�dého druhu jedla a ná-poja od polnoci a� do doby svätého prijímania. Bol toa� pápe� Martin V., ktorý 22. februára 1418 kon�ti-túciou In eminentis nariadil eucharistický pôst precelú Cirkev (porov. Fontes (I/44) 57).

Starý Kódex 1917 v kánone 808 u� len opakujetoto prísne nariadenie: «Sacerdoti celebrare ne lice-at, nisi ieiunio naturali a media nocte servato». Tro-cha neskôr, 22. marca 1923 Posvätná KongregáciaSancti Officii dovolila tým kòazom, ktorí vo sviatoè-né dni museli poobede alebo veèer slávi� sv. om�u,nieèoho sa napi� pred sv. om�ou (porov. AAS 15 (1923)s. 151-152).

Pápe� Pius XII. dòa 6 januára 1953 kon�titúciouChristus Dominus nariadil nasledovnú disciplínu:

a) po�itie vody neru�í pôst;b) nemocným kòazom a veriacim sa dovo¾uje po-

�itie nápoja (nesmie sa jedna� o alkoholické nápoje)alebo lieku v tekutom stave;

EUCHARISTICKÝ PÔST

c) kòazom, ktorí celebrujú v neskor�om èase sv.om�u, alebo ak sú unavení následkom pastoraènejpráce, alebo ak majú pred sebou dlhú cestu, sa do-vo¾uje konzumova� jedlo, ale len hodinu pred zaèa-tím sv. om�e (porov. AAS 45 (1953), s. 15-24).

Opä� ten istý Pius XII. cez M. P. Sacram Communi-onem (AAS 49 (1957), s. 177-178) priniesol znaènénóvum oh¾adom svätého prijímania:

1. ordinár miesta mô�e dovoli� slú�i� kòazom ve-èernú sv. om�u;

2. pokia¾ ide o jedlo a alkoholické nápoje, eucha-ristický pôst je zredukovaný pre kòazov na tri hodi-ny pred sv. om�ou;

3. èo sa týka nealkoholických nápojov, pôst je zre-dukovaný na jednu hodinu pred sv. om�ou;

4. nemocní mô�u bez èasových obmedzení po�i�nealkoholické nápoje a lieky v tekutom alebo nete-kutom stave.

Súèasne platná disciplínaPápe� Pavol VI. 21. novembra 1964 skrze reskript

Attentis multarum (AAS 57 (1965), s. 186) rozhodol, �eeucharistický pôst je zredukovaný pre v�etkých najednu hodinu pred sv. prijímaním, èo v podstate pre-�lo i do kánonu 919 § 1 Kódexu 1983. Prvý paragrafspomínaného kánona obsahuje v�eobecný princíp,a to zdr�anlivos� od akéhoko¾vek jedla a nápoja jed-nu hodinu pred sv. prijímaním. Av�ak toto kritériumsa nevz�ahuje na vodu a na lieky.

Legislátor teda stanovuje èas pôstu aspoò jednuhodinu pred sv. prijímaním. Dôvod takéhoto naria-denia je, aby veriaci prijímali najsvätej�iu Eucha-ristiu s úctou, re�pektom a nábo�nos�ou, av�ak po-va�ujúc takéto nariadenie za morálnu povinnos�,minimálny èas � jedna hodina sa nemô�e chápa�v úzkom slova zmysle (teda matematicky presne 60minút), ale v �ir�om zmysle slova «moraliter sumpta»(pribli�ne jedna hodina).

Na záver posledné upresnenie. Paragraf druhýkán. 919 dovo¾uje kòazom, ktorí v ten istý deò slá-via dve, alebo tri sv. om�e, nieèo po�i� pred druhoualebo tre�ou sv. om�ou, hoci neuplynie jedna hodinapred sv. prijímaním. Tretí paragraf spomínanéhokánona dovo¾uje v�etkým nemocným, ako i tým, ktoríich opatrujú, prija� najsvätej�iu Eucharistiu, hociv predchádzajúcej hodine nieèo po�ili.

ICDr. Róbert Brtko, CSc.

8 NÁUÈNÉ ÈLÁNKY

1. Nulla poena sine iudicioV právnych poriadkoch jednotli-

vých �tátov � aj pod vplyvom kres�an-skej náuky (napr. porov. V. SCHWAN-DIER, Entvicklungstendenzen des he-utigen Strafrechts...v: Kolektív auto-rov, Der Einfluss des KatholischenDenkens auf das positive Recht, Wien1970, s. 105-137) � do�lo k výrazné-mu pokroku v spôsobe trestania, lebosa re�pektuje dôstojnos� ¾udskej oso-by obvineného a jemu vlastných práv.V týchto veciach je dnes verejná mien-ka ve¾mi citlivá. Poru�ovanie týchtopráv, ktoré zverejòuje Amnesty Inter-national, vyvoláva vo verejnosti v�e-obecné pobúrenie. V súèasnom civi-lizovanom svete je u� takmer nemys-lite¾né, aby mohol by� niekto potres-taný bez riadneho súdneho procesuso v�etkými a plnými garanciami, kto-ré sú s takýmto procesom spojené aaby nebolo v plnej miere zachovanéprávo obvineného na obhajobu. V an-glosaskom právnom systéme nachá-dzame princíp: �nulla poena sine iu-dicio� (slov. bez súdneho procesu nietpotrestania). Tento princíp je praktic-ky zakotvený v právnych poriadkochv�etkých demokratických �tátov. Na-pokon tento princíp v právnych po-riadkoch jednotlivých �tátov podpo-ruje aj Cirkev (porov. Príhovor Pia XII.dòa 3. 10. 1953 úèastníkom �iestehomedzinárodného kongresu o trestnompráve, v: AAS 45/1953, s. 735).

2. Riadnou cestou pre aplikáciutrestu je súdny proces

V CIC 1983 � pod vplyvom náukyDruhého vatikánskeho koncilu, kto-rý silne deklaroval dôstojnos� ¾udskejosoby a jej nedotknute¾ných práv,zvlá�� tzv. základných práv veriacich� do�lo k zru�eniu procedúry ulo�e-nia trestu suspenzie �ex informataconscientia� (porov. kán. 2186-2194CIC 1917). Procedúra bola ve¾mi kri-tizovaná práve z dôvodu absencie pro-cedurálnych záruk, èo bolo v nepro-spech práva obvineného na obhajo-bu. Ba do�lo k tomu, �e medzi základ-né práva veriacich bolo zakotvené, �e�veriaci majú právo by� potrestaní ká-nonickými trestami iba pod¾a normyzákona� (kán. 221, § 3). Paragraf tretíkán. 221 sa má chápa� vo svetle ïal-�ích dvoch paragrafov, ktoré ho pred-

chádzajú: �Veriacim prislúcha, aby sipráva, ktoré v Cirkvi majú, zákonnevymáhali a obhajovali na kompetent-nom cirkevnom fóre pod¾a normy prá-va� (kán. 221, § 1) a �veriaci majú tak-tie� právo, aby v prípade, �e ich kom-petentná vrchnos� predvoláva na súd-ne konanie, boli súdení pri zachovanípredpisov práva, ktoré treba uplatòo-va� s právnou miernos�ou� (kán. 221,§ 2).

Aký je skutoèný obsah troch spo-mínaných predpisov, to závisí od ob-sahu �právnych noriem�, ktoré sav uvedených kánonoch spomínajú. Toznamená, �e pri definovaní rozsahuuvedených základných práv sa musiabra� do úvahy �normy zákona� (lat.ad normam legis � kán. 221, § 3), èi�ekánony 1341-1353 trestného káno-nického práva a kánony 1717-1731trestného procesného práva. Ich re�-pektovaním dochádza k posilneniuprincípu stanovenému v kán. 221 aich nere�pektovaním naopak k popre-tiu obsahu troch paragrafov kán. 221.

V predpisoch súèasného kódexusú k¾úèovými tie princípy, ktoré vy-plývajú z kán. 221. Sú to nasledovnéprincípy:

a) Riadnou cestou k aplikácii tres-tu je súdny proces. Administratívnouprocedúrou, èi�e dekrétom, mô�e by�trest ulo�ený alebo vyhlásený iba vý-nimoène �kedyko¾vek oprávnené dô-vody preká�ajú, aby sa súdny procesuskutoènil� (kán. 1342, § 1).

b) Dekrétom sa nemô�u ulo�i� anivyhlási� trvalé tresty, ba ani tie, kto-ré zákon alebo príkaz zakazuje uplat-ni� dekrétom (porov. kán. 1342, § 2).

3. Súèasná prax je krokom dozaduV súèasnej cirkevnej praxi napriek

spomínaným k¾úèovým princípom sazriedkavo konajú trestné súdne pro-cesy. Nekonajú sa dokonca ani vtedy,keï sa trestný súdny proces ukazujenielen ako vhodný, ale dokonca ne-vyhnutný. �ia¾, v Cirkvi sa stretáva-me skôr s opaènou praxou: adminis-tratívnym dekrétom sa uva¾ujú dokon-ca aj tie naj�a��ie tresty, akým jenapr. trest prepustenia z klerickéhostavu. Takáto prax je v�ak výrazným�krokom dozadu� z viacerých h¾adísk:

a) Vo vz�ahu k v�eobecnému vývo-ju procesnej povahy ukladania tres-

Cirkev stojí v slu�be Bohu,ktorý �nechce smr� hrie�nika,

ale aby sa obrátil a �il�(Ez 18, 23. 32; 33, 11),

ktorý sa �viac raduje z jednéhohrie�nika, ktorý koná pokánie,

ako nad 99 spravodlivými,ktorí pokánie nepotrebujú�

(Lk 15, 7. 10. 19-32; Mt 18, 13).Preto nie je v záujme Cirkvi

ako takej tresta� vinníkov,ale skôr im pomáha�,

aby sa obrátili.Tento postoj Cirkvi je jasne

vyjadrený v kán. 1341,ktorý vyjadruje základný princíp:

�Ordinár má dba� (lat. curet),aby sa súdny alebo administra-tívny postup na ulo�enie alebo

vyhlásenie trestov zaèaliba vtedy, keï zistil,

�e ani bratským napomenutím,ani pokarhaním, ani inýmiprostriedkami pastoraènej

starostlivosti sa nemô�e dosta-toène odstráni� pohor�enie,

obnovi� spravodlivos�a napravi� vinníka� (kán. 1341).

Tento kánon, ako aj nasledujúce(kán. 1342-1353) a kánony,

ktorých obsahom je trestnýproces (kán. 1717-1731),

uvádzajú, �e niekedy existujenevyhnutnos� potresta�.

Ale cie¾om takéhoto poèinuCirkvi nemô�e by� iný,

ne� je stanovený v závereènejèasti citovaného kánona 1341.

K¼ÚÈOVÉ PRINCÍPYTRESTNÉHO PRÁVA CIRKVI

9NÁUÈNÉ ÈLÁNKY

tov, k èomu sa dospelo aj vïaka kres-�anskej náuke.

b) Vo vz�ahu k hodnoteniu dôstoj-nosti ¾udskej osoby a jej práv, èo bolozdôraznené Druhým vatikánskymkoncilom.

c) Vo vz�ahu k re�pektovaniu pred-pisov kódexu, zvlá�� kán. 221, ktorýpatrí medzi základné a nedotknute¾-né práva veriacich.

d) Vo vz�ahu k tomu, ako sa dbáo ochranu a obranu spravodlivosti alásky, lebo administratívny postupneposkytuje také prostriedky a zárukypre dosiahnutie morálnej istoty oh¾a-dom uplatnenia trestu a pre zabezpe-èenie práva obvineného na obhajobu,aké poskytuje súdny proces

Vo svojom príhovore Rímskej Rotedòa 18. 1. 1990 Ján Pavol II. povedal:�Ustanovenie tohto nástroja vysluho-vania spravodlivosti, ktorým je súd-ny proces, je vlastne pokrokom pri zve-¾aïovaní civilizácie a re�pektovanímdôstojnosti èloveka, k èomu v nema-lej miere prispela aj Cirkev kánonic-kým procesom. Keï Cirkev vykonávasúdny proces, nezrieka sa svojho po-slania lásky a pokoja; poskytuje ibaprimeraný prostriedok v prospech h¾a-dania pravdy, ktorá je neodmyslite¾-nou podmienkou spravodlivosti, o�i-vovanej láskou a ovocím ktorej je op-ravdivý pokoj.� (AAS 82/1990, s. 876,n. 7)

Kódex kánonického práva nespomína výslovne ustanovizeò kancelára cirkevného súdu. Na-priek tomu ide o úrad, ktorý je zau�ívaný jak v tribunáloch Svätej stolice, tak aj v mnohých súdochni��ej in�tancie. Ide teda, dá sa tak poveda�, o v�eobecne v praxi zau�ívaný úrad. Jeho úloha jeprevá�ne administratívnej povahy, ktorú musia vykonáva� kancelárie cirkevných tribunálov: za-protokolova� odosielanú i do�lú po�tu, stara� sa a organizova� predvolania na vypoèúvanie, zabez-peèovanie iných dokumentov pod¾a uvá�enia sudcu, stara� sa o kni�nicu a archív súdu, dba�a udr�iava� v nále�itom poriadku spisy jednotlivých súdnych prípadov pod¾a in�trukcií súdnehovikára a iné úlohy, ktoré nutne prinále�ia k správe kancelárie tribunálu.

Niektorí autori tvrdia, �e kancelárom by mal by� jeden zo sudcov (napr. I. GORDON, De Iudiciis ingenere, vol. I, Romae 1979, s. 237). Iní tvrdia, �e kancelárom má by� jeden z notárov, èo viac zodpo-vedá duchu kódexu, lebo aj kancelár diecéznej kúrie je zo svojho úradu aj notárom (porov. kán.482, § 3 CIC). Táto prax v súèasnosti aj naozaj prevláda (porov. P. V. PINTO, I processi nel Codice diDiritto Canonico, Cittá del Vaticano 1993, s. 125). Povaha úloh, ktoré má plni�, naozaj nevy�aduje,aby kancelárom cirkevného súdu musel by� jeden zo sudcov, ale staèí, aby ním bol jeden z notárov.To v�ak neznamená, �e nejde o dôle�itý úrad v rámci tribunálu. Staèí si uvedomi�, �e kancelár samá pod vedením súdneho vikára stara� o organizáciu práce tribunálu, èo si vy�aduje primeranéznalosti z oblasti kánonického práva i archivníctva, organizaèné schopnosti i ¾udskú prívetivos�voèi tým, s ktorými prichádza ako úradník tribunálu do pracovného kontaktu.

doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

KANCELÁR CIRKEVNÉHO SÚDU

Zdá sa, �e hlavným dôvodom ta-kejto praxe je nedostatok odborníkovspôsobilých vies� trestný proces. Inédôvody, ktoré sa uvádzajú na ospra-vedlnenie vy��ie spomínanej praxe súmálo presvedèivé.

�ia¾, nie je tu miesto na to, abysme sa mohli problémom zaobera�podrobnej�ie. Musíme v�ak poveda�,�e nedostatok odborníkov nemô�e by�rozumným dôvodom, ktorým by sadalo ospravedlni� takéto konanie vsúvislosti s re�pektovaním dôstojnos-ti ¾udskej osoby a jej nedotknute¾nýchpráv.

Naopak, treba sa postara� a urobi�také opatrenia, aby bolo dostatokodborníkov dôkladne spôsobilýchv oblasti kánonického práva.

4. Potreba morálnej istotyPlatí to o to viac, �e uvalenie ale-

bo vyhlásenie trestu nikdy nemo�novykona� bez toho, aby sa nedospelok morálnej istote (k téme morálnejistoty pozri Z. GROCHOLEWSKI, Mo-rálna istota ako k¾úè na èítanie noriemprocesného práva, Spi�ská Kapitula1999). Nadobudnutie tejto istoty musíby� objektívne (porov. PIUS XII., Prí-hovor Rímskej Rote dòa 1. 10. 1942, v:AAS 34/1942, s. 338-343), a musí vy-plýva�:

a) zo zhroma�dených dôkazov sozárukami ich dôkaznej sily;

b) z diskusie o zhroma�dených dô-kazoch;

c) zo skutoènosti, �e obvinený malmo�nos� bráni� sa.

Toto v�etko je vlastne podstatousúdneho trestného procesu. Kto nieje spôsobilý nadobudnú� morálnu is-totu týmto spôsobom v súdnom pro-cese, len �a�ko mo�no predpoklada�,�eby bol spôsobilý k nej dospie� v rám-ci administratívnej procedúry.

Kardinál Zenon Grocholewski

Pôvodný text: Z. Grocholewski,Presentazione, v: AA.VV., Il processo

penale canonico (a cura di Z. Suchecki),Roma 2003, s. 5-8.

Z talianèiny prelo�ildoc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

Poznámka prekladate¾a:Niektoré poznámky pod èiarou

boli vynechané pre svoju rozsiahlos�,ostatné presunuté do textu.

Úvod (Cirkev stojí v slu�be Bohu...) bolzaradený v tomto èlánku pod nádpisom

a zvýraznený hrubým písmom.Záver, nako¾ko sa vz�ahoval

bezprostredne na obsah knihyIl processo penale canonico,

bol preto vynechaný.Av�ak pôvodný význam èlánku

kardinála Grocholewskéhoostal nedotknutý.

10 ROZHOVOR

Narodil sa 30. mája 1965 v Ko�iciach. Gymnáziumabsolvoval v Ko�iciach, teologické �túdiána RKCMBF v Bratislave v rokoch 1982-87.Vysvätený bol pre slu�bu Pre�ovskejgréckokatolíckej eparchie.V auguste 1987 emigroval do Talianskaa zaèal �túdium na Právnickej fakulteOrientálneho in�titútu v Ríme.V decembri roku 1989 dosiahollicenciát kánonického práva a zaèal �tudova�prípravný rok k doktorátu. V októbri 1990 v�ak�túdium preru�il a nastúpil do noviciátu otcovJezuitov v Janove. Po návrate do Ríma v roku 1992pokraèoval v �túdiu a v decembri 1994 dosiaholdoktorát kánonického práva na Právnickej fakulteOrientálneho in�titútu v Ríme. V roku 1997 sahabilitoval na Teologickej fakulte Palackéhouniverzity v Olomouci. Momentálne vyuèuje naTeologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave,je dekanom Právnickej fakultyOrientálneho in�titútu v Ríme,konzultorom Kongregácie pre východné cirkvi,Kongregácie pre náuku vierya Pápe�skej rady pre vys�ahovalcov a cestujúcich.

Bezprostredne po Druhom vatikánskomkoncile �túdium kánonického právasa dostalo do urèitej dekadencie.V súèasnosti v�ak akoby sa opä�dostalo do fázy akejsi renesancie.O �túdium práva je opä� ve¾ký záujem.Ako to vnímate z kontextumedzinárodného i národného?Druhý vatikánsky koncil bol predov�etkým pas-

toraèný. Preto bolo logické, �e do popredia sa dostalitaké disciplíny ako pastorálka, liturgika, ktorá pre-�la ve¾kou reformou a do väè�ej pozornosti sa dosta-li aj nové disciplíny ako sociológia a iné, ktoré savynorili v rámci nových pastoraèných prúdov. Na-pokon to bola aj urèitá reakcia na to, �e predkoncilo-vá Cirkev bola silne in�titucionalizovaná, teda práv-ne podchytená. Dokonca si pamätám, �e istý ná�profesor povedal, �e je to tak, lebo veï je to aj v Kódexetak uvedené. Èi�e dogmatická teológia sa dokoncaodvolávala na argumenty uvedené v Kódexe. Dnesje to celkom naopak, právna norma sa formuluje pre-dov�etkým na základe teologických argumentov.

V súèasnosti sa ukazuje tendencia opä� vnies� doproblému istú rovnováhu, a preto dne�ná �renesan-cia práva� nie je prakticky nejakou doslovnou rene-sanciou, ale Cirkev ako �ivý organizmus potrebujepo pokoncilovej eufórii nájs� svoj stabilný poriadoka rovnováhu.

Mô�ete na�im èitate¾om bli��ie predstavi�Právnickú fakultu v Ríme, na ktorejste dekanom? Táto fakulta má urèitújedineènos�: je to jediná právnická fakultana svete, kde sa vyuèuje kánonické právoVýchodných katolíckych cirkví.Táto právnická fakulta patrí do rámca Orientál-

neho in�titútu v Ríme, ktorý vznikol v roku 1917(paradoxne krátko pred komunistickou revolúciouv Rusku). Orientálny in�titút vznikol ako vyjadrenietú�by po jednote v Katolíckej cirkvi, ale aj z tú�bypozna� tradície jednotlivých Východných katolíckychcirkví. Jeho ciele by sa dalo zhrnú� do �tyroch bo-dov: 1. mal by� miestom vy��ích akademických �tú-dií pre kòazov východných cirkví; 2. mal by� mies-tom, kde sa latinskí kòazi a laici budú oboznamova�a poznáva� tradície východných cirkví; 3. mal by�miestom, kde sa budú vychováva� odborníci a báda-telia ako pomoc Rímskej kúrii, aby lep�ie chápalapotreby a po�iadavky východných cirkvi aj z h¾adiskaekumenizmu; 4. mal by� miestom, kde by mohli �tu-dova� aj pravoslávni kòazi a veriaci a pozna� svojekorene aj v náväznosti na spoloèné tradície s východ-nými cirkvami a napomáha� tak ekumenickému úsi-liu. Tieto �tyri úlohy sú aktuálne aj dnes. Podobnesa formovala aj Právnická fakulta Orientálneho in-�titútu. Po promulgácii CIC 1983 sa zintenzívnilo úsi-lie po vydaní kódexu aj pre Východné katolícke cirkvi.

ROZHOVORCYRIL VASI¼

11ROZHOVOR

Do roku 1972 to fungovalo tak, �e existovala iba práv-nická sekcia na Orientálnom in�titúte a v uvedenomroku bola zalo�ená právnická fakulta. Naozaj je totak. Zatia¾ je to jediná fakulta - aj keï existujú ex-terné pracoviská, ktoré sa mo�no v priebehu najbli�-�ích rokov vyprofilujú ako samostatné fakulty � kto-rá poskytuje vzdelanie v jus vigens (platné právo),ale vyuèujú sa tam aj kánonické tradície jednotli-vých Východných katolíckych cirkví: arménskej,koptskej, atï. Máme �tudentov z Východných kato-líckych cirkví, �tudentov Latinskej cirkvi i pravosláv-nych cirkví. U ná� �tudoval aj súèasný carihradskýpatriarcha Bartolomej I. Na�i profesori pochádzajú zrôznych cirkví a pracujú èasto ako poradcovia pre-dov�etkým na Kongregácii pre Východné cirkvi, aleaj na iných dikastériách Rímskej kúrie.

Máte �tudentov aj z Ruska?Momentálne �tudentov z Ruska nemáme, ale mali

sme. Máme �tudentov predov�etkým z troch oblastí:z Indie (stará cirkev sv. Matú�a - Malabarská a Ma-lankarská cirkev), z krajín Blízkeho východu a tre�ouoblas�ou sú balkánske krajiny, Ukrajina a iné.

Ako prijali Východné katolícke cirkviKódex? Predsa je to jeden jediný Kódexpre 21-22 cirkví �sui iuris�.V roku 2001 bolo v Ríme medzinárodné sympó-

zium pri príle�itosti 10. výroèia promulgácie CCEO.Ja si myslím, �e Kódex je e�te príli� èerstvá zále�i-tos� na to, aby sa mohla adekvátne zhodnoti�. Pozití-vom je, �e existuje jeden Kódex pre v�etky východnékatolícke cirkvi, ktorý zoh¾adòuje tradície v�etkýchjednotlivých Východných katolíckych cirkví. Sú v�akaj námietky, �e je napísaný v latinèine a �e je e�tepríli� centralizaèný. Námietka príli�nej centralizá-cie sa mi zdá znaène populistická. Ak si zoberiemedo úvahy predpisy a porovnáme ich s prastarými tra-díciami niektorých cirkví z h¾adiska ich kompeten-cie, zistíme, �e tie kompetencie v Kódexe sú znaène�ir�ie. Naozaj sa tu re�pektovalo uèenie Druhého va-tikánskeho koncilu, aby sa Východné katolícke cirkviriadili vlastnou disciplínou. Samozrejme, �e pri re�-pektovaní skutoèností, �e najvy��ou autoritou Cirkvije pápe�, tak�e tu nemo�no oèakáva�, �e sa od tohtoprincípu upustí. Existuje aj námietka, �e patriarcho-via majú svoju kompetenciu územne ohranièenú a �eju nemajú na celom svete. Ale predsa kompetenciuna celom svete má iba najvy��í ve¾kòaz Cirkvi � rím-sky pápe�. Napokon pri podrobnom skúmaní terito-riálne ohranièenie kompetencie východných patriar-chov zodpovedá prastarej tradícii jednotlivých cirkví,aká platila v prvom tisícroèí. Kódex necháva ve¾mive¾a priestoru partikulárnemu právu. U� aj taká sku-toènos�, �e vo¾bu patriarchu nepotvrdzuje pápe�, alepápe�ovi sa vo¾ba iba oznámi, je skutoène uká�koutoho, ako Kódex starobylé tradície re�pektuje. Také-to nieèo sa nemô�e ani len porovna� s nièím inýmv Latinskej cirkvi. Kódex taktie� podnecuje tvorbua kodifikovanie vlastného partikulárneho práva jed-notlivých cirkví. V ka�dom prípade CCEO hodnotímpozitívne. U� aj z toho h¾adiska, �e je v�dy lep�ie, akkánony máme zhroma�dené pohromade a nie roztrú-

sené po rôznych Motu propriách alebo iných zbier-kach synod, zhroma�dení a pod.

Ako sa vám spolupracuje na fakultes profesormi, ktorí sú va�imi kolegami?Orientálny in�titút je zverený Spoloènosti Je�i�o-

vej, preto je povinnos�ou tejto spoloènosti zabezpeèi�aj profesorov. Momentálne sme v�ak na tom dos� sla-bo. Spomedzi piatich stabilných profesorov na�ej fa-kulty som jediným profesorom jezuitom v kánonic-kom veku, ktorý tam vyuèuje. Okrem stabilnýchprofesorov máme tzv. pozvaných a pridru�ených pro-fesorov, akými sú napr. prof. Salachas, prof. Fursta iní. Spolupráca je vynikajúca. Napr. aj keï na istéotázky majú odli�né názory a doká�u sa dobre �aka-demicky radikálne pobi�� (smiech), nedotýka sa ichto osobne a sú aj naïalej priate¾mi. Jednoducho aka-demické otázky neberú osobne ako urá�ku alebo nie-èo podobné. Je to nieèo vynikajúce a dobré. Tak�e postránke spolupráce sa cítim �fortunato�. Tak�e pro-fesori sú medzi sebou priate¾skí a korektní.

A ako vnímate Slovensko �zvonku�i �zvnútra� po stránke odbornej i cirkevnej?Èím dlh�ie je èlovek �vonku� (ja mám to ��astie,

lebo som �vonku�, uèím �vonku� a je tu e�te reho¾ný�ivot a Východné katolícke cirkvi, ktorými sa zaobe-rám), hoci prichádzam na Slovensko a predná�amtu, mo�no u� nevnímam tak v�etky problémy Sloven-ska, ktoré sú mnohovrstvové. Alebo je to mo�no ur-èitá výhoda, �e tie problémy mô�em vníma� s nadh¾a-dom. Zdá sa mi, �e Slovensko pre�íva v urèitejzrýchlenej podobe v�etky pozitíva i negatíva, akýmipre�la cirkev na Západe. Treba vidie�, �e v�etko, èovidíme pozitívne i negatívne na Západe a èoho samo�no aj bojíme, skôr èi neskôr sa prejaví (ak sa e�teneprejavilo) aj u nás.

A ja som si myslel, �e pri dobrej vôlia úsilí sa nám podarí �preskoèi��urèité negatívne cirkevné javy,aké sme videli na Západe a nastúpimeurèitú �obnovujúcu líniu�...Nemyslíte si, �e by to bolo mo�né?Problém je v tom, �e celý svet dnes �ije v takej fáze,

�e niet urèitého univerzálneho vzoru, v�etko je rela-tívne, mení sa, a teda aj èlovek v dobrom aj zlom. �ezlo, ktoré bolo kedysi ohranièené a vedeli sme ho ide-ologicky identifikova� a bráni� sa mu, podobne aj dob-ro, ktoré bolo kedysi viazané aj na urèité in�titúcie,dnes je roz�írené aj tam, kde by ho èlovek neèakal,preto je dnes omnoho �a��ie sa vo svete orientova�.Preto by malo by� na�ím úsilím dorasta� do urèitejzrelosti. Treba sa pozera� na svet bez strachu, bezobáv, ale vyhnú� sa aj príli�ných idealizmov a naivite.

Èo vy ste povedali na�im èitate¾om?Aby bolo v�dy dostatok èitate¾ov a aby ve¾a ¾udí

èítalo. Èím viac èlovek èíta, èím viac spoznáva, týmmá väè�iu schopnos� rozli�ovania, èo je dôle�ité, lebo�qui bene distinquit, bene docet.�

Za rozhovor ïakuje doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD.

12

ZNALEC V KÁNONICKOM MAN�ELSKOM PROCESE, Peter HolecAKTUÁLNA NORMATÍVA A JEJ VÝVOJ

Oblas� kánonických procesov je pre laických katolíkov málo známou problematikou,ktorá je skôr vyhradená odborníkom a pracovníkom cirkevných súdov. Svojou �tú-diou, ktorá je publikovanou èas�ou doktorskej práce, sa autor zaoberá �pecifickouzále�itos�ou znalca v kánonickom procese a jeho úlohy v rámci dôkazovej fázy proce-su. �túdia je významným príspevkom k zvý�eniu odbornosti osobitne pre pracovní-kov cirkevných súdov.

Kòazský seminár sv. Karola Boromejského, Ko�ice 1997, 133 strán.

KATOLÍCKE MAN�ELSKÉ PRÁVO Ján Duda

Kniha si robí nárok by� manuálom katolíckeho man�elského práva, lebo hoci v zjed-nodu�enej forme, ale predsa sa pokú�a komplexne zaobera� problematikou man�el-ského práva v Latinskej cirkvi. Èitate¾ v nej nájde základné poznatky a pojmy (prvátéma), problematiku prípravy na man�elstvo (druhá téma), man�elský súhlas a jehovady (tretia téma), man�elské preká�ky (�tvrtá téma), kánonická forma (piata téma),mie�ané man�elstvá (�iesta téma) a pomoc Cirkvi �a�kým a zlo�itým man�elským prí-padom: separácia a rozlúèenie zväzku (ôsma téma).

Kòazský seminár biskupa Jána Vojta��áka, Spi�ské Podhradie 1996, 305 strán.

ADOPCIA V PRÁVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ondrej NagyA JEJ ÚÈINKY V KÁNONICKOM PRÁVE

Kán. 1094 Kódexu kánonického práva man�elskú preká�ku adopcie síce definuje, alenedefinuje samotnú adopciu, ktorú ponecháva �tátnemu právu. Táto definícia adop-cie má svoje úèinky aj v Katolíckej cirkvi konkrétnej krajiny. Z tohto poh¾adu sa javíako dôle�itá tretia kapitola, ktorá má názov �Adopcia v práve Slovenskej republiky� (s.63-87). Autor sa zaoberal in�titútom adopcie aj z historického h¾adiska a nevynechalproblematiku adopcie aj v súvislosti s Kódexom kánonov Východných cirkví.

Kòazský seminár sv. Karola Boromejského, Ko�ice 2001, 117 strán.

ZOZNAM DOKUMENTOV A LITERATÚRY Z KÁNONICKÉHO PRÁVA Ján DudaPUBLIKOVANÝCH V SLOVENSKOM JAZYKU Marián Jabrocký

Publikácia je preh¾adovým dielkom. Usiluje sa súhrnnou formou pomôc� �tudentoma záujemcom o kánonické právo ¾ahko sa zorientova� v knihách a vedeckých èlán-koch publikovaných v slovenskom jazyku. Aj rozdelenie publikácii kopíruje rozdele-nie Kódexu kánonického práva Jána Pavla II. z roku 1983. Iné témy sú zaradené ako�ostatné�. Osobitnú kapitolu tvoria publikácie týkajúce sa Kódexu kánonov Východ-ných cirkví. Publikácia je otvorená pre doplòovanie.

Kòazský seminár biskupa Jána Vojta��áka, Spi�ské Podhradie 2003, 29 strán, (pre vnútornúpotrebu).

ICDr. Milo� Pekarèík

Zodpovedný redaktor: ICLic. Jozef Skupin. Redakèná rada: doc. ThDr. ICLic. Ján Duda, PhD; doc. ICDr. ThDr. Franti�ekDlugo�, PhD.; ICDr. Róbert Brtko, CSc.; ICDr. Milo� Pekarèík. Grafická úprava: Mgr. Marián Jabrocký. Jazyková spolupráca:Mgr. Agnesa Buríková. Vydáva Nadácia Kòazského seminára biskupa Jána Vojta��áka, Spi�ská Kapitula 12, 053 04Spi�ské Podhradie pre Cirkevný súd Spi�ského biskupstva. Adresa redakcie: Cirkevný súd Spi�ského biskupstva, Spi�skáKapitula 14, 053 04 Spi�ské Podhradie, tel.: 053/4541214, fax: 053/4699214, e-mail: tribunal@stonline.sk. Cenzor: ThDr.Alojz Frankovský, PhD. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. Franti�ek Tondra, spi�ský diecézny biskup zo dòa 8. 11. 2002, prot.è. 227/2002. Registraèné èíslo: MK SR 2893/2000, ISSN 1336-1600, EAN 9771336160003 03. Tlaè: Tlaèiareò Ke�marok.