UmenieUmenie sprspráávnej vnej komunikkomunikáácie cie SestraSestra –– pacientpacient

OreniOreniččovováá AndreaAndrea

AkAkéékokoľľvek dianie vo vnvek dianie vo vnúútri a styk s tri a styk s okolokolíím sa odohrm sa odohrááva formou interakcie a va formou interakcie a komunikkomunikáácie.cie.OOššetrovateetrovateľľskskáá prax kladie dôraz na prax kladie dôraz na komunikkomunikááciu s chorým na významnciu s chorým na významnéémiesto. miesto. Sestra pouSestra použžííva schopnosva schopnosťť komunikkomunikáácie cie s chorým ako ss chorým ako súúččasasťť profesionprofesionáálneho lneho vybaveniavybaveniaJe to schopnosJe to schopnosťť, ktor, ktorúú mômôžže rozve rozvííjajaťťkedykokedykoľľvek v vek v žživote ivote ččloveka.loveka.

RozliRozliššujeme tri druhy profesionujeme tri druhy profesionáálnej komuniklnej komunikááciecie

1.Soci1.Sociáálna komuniklna komunikááciacia –– ide o beide o bežžný hovor , ný hovor , kontakt s chorým. Vytvkontakt s chorým. Vytváára sa vzra sa vzťťah k osobah k osobáám, m, ktorktoréé sa o neho starajsa o neho starajúú..

2.2.ŠŠpecipeciáálna (lna (šštrukttruktúúrovanrovanáá ) komunik) komunikááciacia ––ide o oblaside o oblasťť komunikkomunikáácie, kde sa sledujcie, kde sa sledujúúdôledôležžititéé fakty, motivujeme chorfakty, motivujeme choréého k ho k ďďalalššej ej lielieččbe, pôsobbe, pôsobííme edukame edukaččne. Zvýne. Zvýššenenéé ssúú tu tu nnáároky na zrozumiteroky na zrozumiteľľnosnosťť podania a dôlepodania a dôležžititééje si overije si overiťť, , čči chorý podaniu porozumeli chorý podaniu porozumel

3. Terapeutick3. Terapeutickáá komunikkomunikááciacia ––odohrodohrááva sa va sa ččasto formou rozhovoru s asto formou rozhovoru s pacientom. Pri dennom kontakte s pacientom. Pri dennom kontakte s chorým chorým ččlovekom poskytujeme oporu a lovekom poskytujeme oporu a pomoc v pomoc v ťťaažžkých chvkých chvííľľach ach rozhodovania, prijrozhodovania, prijíímania neprmania neprííjemných jemných čči vei veľľmi zmi záávavažžných skutoných skutoččnostnostíí. Ide o . Ide o pomoc pri adaptpomoc pri adaptáácii na zmenu.cii na zmenu.

Charakteristika efektCharakteristika efektíívnej vnej

komunikkomunikáácie zdravotnej sestrycie zdravotnej sestry

Hovoriaci i prHovoriaci i prííjemca dostjemca dostáávajvajúú dôledôležžititúúinforminformááciuciu

InformInformáácie scie súú v zrozumitev zrozumiteľľnej formenej forme

Je zachovanJe zachovanáá ich dôstojnosich dôstojnosťť

MajMajúú priestor pre zopakovanie, otpriestor pre zopakovanie, otáázkyzky

MôMôžžu vyjadriu vyjadriťť svoj nsvoj náázorzor

VerbVerbáálna komuniklna komunikááciacia

Pod pojmom verbPod pojmom verbáálna komuniklna komunikáácia rozumieme cia rozumieme dorozumievanie sa pomocou slov.dorozumievanie sa pomocou slov.

ČČinitele spoluvytvinitele spoluvytváárajrajúúce verbce verbáálnu lnu komunikkomunikááciuciu

1. Situa1. Situaččný kontextný kontext –– kontext je situkontext je situáácia, v cia, v ktorej komunikktorej komunikáácia prebieha. Zcia prebieha. Záákladnkladnáá je je jednosmernjednosmernáá komunikkomunikáácia, no pri rozhovore s cia, no pri rozhovore s pacientom sa uplatpacientom sa uplatňňuje obojsmernuje obojsmernáá. Výhodou . Výhodou obojsmernej komunikobojsmernej komunikáácie je kladenie otcie je kladenie otáázok, zok, reakcia na podanreakcia na podanéé informinformáácie. cie.

2. Vn2. Vnúútorntornáá dispozdispozíícia jedincacia jedinca –– do do procesu komunikprocesu komunikáácie vncie vnášáša svoju individualitu. a svoju individualitu. DDááva jedineva jedineččný rný rááz vz vššetkým prejavom. Vedenie etkým prejavom. Vedenie komunikkomunikáácie ovplyvncie ovplyvníí nnášáš predpoklad o predpoklad o úúrovni rovni nnášášho partnera. Neprispôsobenie sa aktuho partnera. Neprispôsobenie sa aktuáálnemu lnemu stavu chorstavu choréého je vho je váážžnou komunikanou komunikaččnou nou baribariéérou.rou.

3. Motiv3. Motiváácia komunikovacia komunikovaťť –– komunikkomunikááciu ciu predchpredcháádza ochota, vôdza ochota, vôľľa komunikovaa komunikovaťť. Pokia. Pokiaľľ je je patrný npatrný nášáš zzááujem o chorujem o choréého, komunikho, komunikáácia mcia máádobrý dobrý šštart. Komuniktart. Komunikáácia je ncia je náástrojom strojom uspokojovania potrieb pacienta.uspokojovania potrieb pacienta.

ZloZložžky verbky verbáálneho prejavulneho prejavu

Ak chceme, aby naAk chceme, aby našša komunika komunikáácia bola efektcia bola efektíívna vna a priniesla, to a priniesla, to ččo oo oččakakáávame, musvame, musííme sledovame sledovaťťrad prvkov z oblasti verbrad prvkov z oblasti verbáálnej i neverblnej i neverbáálnej lnej komunikkomunikáácie.cie.

Dobre komunikovaDobre komunikovaťť neznamenneznamenáá len zvolilen zvoliťť slovslováá je je potrebnpotrebnéé venovavenovaťť pozornospozornosťť ďďalalšíším prvkom, ako m prvkom, ako ssúú

-- RýchlosRýchlosťť rereččii-- VýVýšška hlasuka hlasu-- HlasitosHlasitosťť-- DDĺžĺžka prejavuka prejavu

-- PrPríítomnostomnosťť emobilnýchemobilných slov slov –– slovných slovných parazitovparazitov

-- IntonIntonáácia cia

-- pauzypauzy

KritKritééria ria úúspespeššnej verbnej verbáálnej lnej

komunikkomunikááciecieJednoduchosJednoduchosťť –– podanie muspodanie musíí bybyťť strustruččnnéé, , jasnjasnéé, s pou, s použžititíím bem bežžných slov. vystrných slov. vystrííhahaťť sa sa neefektneefektíívnemu zdvnemu zdĺĺhavhavéému opisu situmu opisu situáácie a cie a poupoužžíívanie neznvanie neznáámej terminolmej terminolóógie.gie.

StruStruččnosnosťť –– v situv situáácii kecii keďď sme chorsme choríí, m, mááme me telesntelesnéé potiapotiažžee, obavy, nejasn, obavy, nejasnéé ooččakakáávania, vania, sme citlivý na sme citlivý na ččas. Struas. Struččnnáá informinformáácia pôsobcia pôsobííprofesionprofesionáálne. Zbytolne. Zbytoččnnéé okokľľuky vzbudzujuky vzbudzujúúnedôveru. Po strunedôveru. Po struččnom podannom podaníí informinformáácie je cie je nutnnutnéé nechanechaťť priestor pre otpriestor pre otáázky.zky.

ZreteZreteľľnosnosťť –– pri komunikpri komunikáácii s chorým cii s chorým musmusííme jasne vyjadrime jasne vyjadriťť podstatu repodstatu reččii

VhodnVhodnéé nanaččasovanieasovanie –– NaNaččasovanosasovanosťťzohzohľľadadňňujeme zvlujeme zvlášášťť u zu záávavažžných tných téémm

AdaptabilitaAdaptabilita –– je nutnje nutnéé prispôsobiprispôsobiťť šštýl týl podania informpodania informáácii reakcicii reakciáám chorm chorééhoho

NeverbNeverbáálna komuniklna komunikááciacia

DotvDotváára verbra verbáálnu komuniklnu komunikááciu a je ciu a je definovandefinovanáá ako reako rečč tela. Patria sem vtela. Patria sem vššetky etky prejavy, ktorprejavy, ktoréé vysielame. Pouvysielame. Použžíívame ju k vame ju k tomu, aby sme retomu, aby sme rečč podporili.podporili.

PatrPatríí k nej:k nej:-- MimikaMimika –– výraz tvvýraz tváárere-- HaptikaHaptika –– dotykdotyk-- PosturikaPosturika –– fyzický postojfyzický postoj-- KinezikaKinezika -- pohybpohyb

-- GestGestáá

-- PohPohľľadad

-- ÚÚprava zovprava zovňňajajšškuku

ReRečč tela je povatela je považžovanovanáá za za úúprimnejprimnejššiu ako iu ako verbverbáálny prejav. V zdravotnlny prejav. V zdravotnííckej praxi sckej praxi súúprejavy neverbprejavy neverbáálnej komuniklnej komunikáácie vecie veľľmi mi významnvýznamnéé. Potreba dorozumenia je tu . Potreba dorozumenia je tu veveľľkkáá, rovnako ako naviazanie vz, rovnako ako naviazanie vzáájomnej jomnej dôvery. Je teda významnou a dôledôvery. Je teda významnou a dôležžitou itou schopnosschopnosťťou sestry vyznaou sestry vyznaťť sa v resa v rečči tela.i tela.

ĎĎakujem za pozornosakujem za pozornosťť......