Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
2125412
INŠTITÚCIE PODPORUJÚCE VIDIECKY TURIZMUS
V REGIÓNE „NITRIANSKY KRAJ,“ HODNOTENIE
A NÁVRHY NA PODPORU JEHO ROZVOJA
2011 Aneta Glendová
SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
2125412
INŠTITÚCIE PODPORUJÚCE VIDIECKY TURIZMUS
V REGIÓNE „NITRIANSKY KRAJ,“ HODNOTENIE
A NÁVRHY NA PODPORU JEHO ROZVOJA
Diplomová práca
Študijný program: Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu
Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj
Školiace pracovisko: Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka
Školiteľ: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.
Nitra 2011 Aneta Glendová
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som
uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.
Nitra: ................................... .................................................
podpis autora DP
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi prof. Ing. Dušanovi Húskovi, PhD.
za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej
práce.
ABSTRAKT
GLENDOVÁ, Aneta. Inštitúcie podporujúce vidiecky turizmus v regióne „Nitriansky
kraj,“ hodnotenie a návrhy na podporu jeho rozvoja. Diplomová práca. Nitra : Slovenská
poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja.
Školiteľ: prof. Ing. Dušan Húska, PhD. Nitra: SPU, 2011. 79 s.
Diplomová práca analyzuje a hodnotí súčasný stav v oblasti rozvoja vidieckeho turizmu
v Nitrianskom kraji. Hlavným cieľom je vytvorenie návrhu na zlepšenie podpory rozvoja
vidieckeho turizmu vo vybranom regióne. Práca charakterizuje teoretické pojmy skúmanej
problematiky, súčasný stav cestovného ruchu v Slovenskej republike a pozíciu
Nitrianskeho kraja v rámci potenciálu cestovného ruchu v porovnaní s ostatnými regiónmi
Slovenska. Nástrojom hodnotenia problematiky je SWOT analýza, prostredníctvom ktorej
bolo možné objektívne zhodnotiť podmienky pre vidiecky cestovný ruch z hľadiska
potenciálu územia ale aj z hľadiska inštitúcií podporujúcich rozvoj cestovného ruchu
v regióne. Prínos práce spočíva v analýze vybraných kritérií ponuky vidieckeho turizmu
v regióne, kritickom zhodnotení súčasného stavu s vymedzením hlavných problémových
oblastí rozvoja a v tvorivom návrhu konkrétnych opatrení na zlepšenie aktuálneho spôsobu
podpory vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji.
Kľúčové slová: vidiecky turizmus, podnikanie vo vidieckom turizme, podpora rozvoja
cestovného ruchu, potenciál Nitrianskeho kraja, problémové oblasti vidieckeho turizmu.
ABSTRAKT
GLENDOVÁ, Aneta. Institutions supporting the rural tourism, the valuation and
suggestions for improving of its development in „Nitra region.“ Diploma work. Nitra :
Slovak University of Agriculture in Nitra, Faculty of European studies and regional
development. Lector: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.. Nitra: SPU, 2011. 79 s.
The diploma work analyses and evaluates the actual status in the sphere of development of
rural tourism in Nitra region. The main subject of work is to create the suggestion for
improving the support of rural tourism in chosen region. The work characterizes the
theoretical terms of searched problemacy, the actual situation odf tourism in Slovakia and
the position of Nitra region compared to potention of tourism in other regions of Slovakia.
The main tool of evaluation of tourism problemacy is SWOT analyse, which provides the
objective evaluation of the conditions for tourism from aspect of land possibilities and also
from aspect of institutions supporting the tourism development in region. The contribution
of the work consists in analyse of chosen categories of rural tourism offer in region, in
critical view of actual situation with definition of the main problems in rural tourism and in
creative suggestion of concrete activities for improving the actual way of supporting the
rural tourism in Nitra region.
Key terms:rural tourism, the bussines in sphere of the rural tourism, the support of tourism
development, possibilities for tourism in Nitra region, the problems of the rural tourism.
Zoznam skratiek a symbolov
CR – cestovný ruch
EÚ – Európska únia
ES – Európske spoločenstvo
Eurostat – Štatistický úrad EÚ
CHKO – chránená krajinná oblasť
MAS – miestna akčná skupina
MHSR – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
MKaCR – Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu
NSK – Nitriansky samosprávny kraj
RRA – regionálna rozvojová agentúra
SACR – Slovenská agentúra cestovného ruchu
SARIO – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
SR – Slovenská republika
SWOT analýza – nástroj hodnotenia – angl. strengths (silné stránky), weaknessees (slabé
stránky), opportunities (príležitosti), threats (riziká)
ŠÚSR – Štatistický úrad Slovenskej republiky
VÚC -. Vyšší územný celok
VT – vidiecky turizmus
WTO – World tourism organisation, Svetová organizácia cestovného ruchu
ZMOS – Združenie miest a obcí Slovenska
Z .z. – Zbierka zákonov
Obsah
ÚVOD..................................................................................................................................11
1 VIDIECKY TURIZMUS A AGROTURIZMUS V CESTOVNOM RUCHU................13
1.1 Cestovný ruch v národnom hospodárstve................................................................13
1.1.1 Definícia a význam cestovného ruchu................................................................14
1.1.2 Klasifikácia cestovného ruchu............................................................................16
1.2 Vidiecky turizmus a agroturizmus.............................................................................17
1.2.1 Význam a vplyv vidieckeho turizmu..................................................................20
1.2.2 Ponuka a podmienky rozvoja potenciálu vidieckeho turizmu............................21
1.3 Formy podnikania vo vidieckom turizme..................................................................23
1.4 Charakteristika služieb vidieckeho turizmu.............................................................24
1.5 Podpora rozvoja vidieckeho turizmu v SR................................................................27
1.5.1 Politika rozvoja cestovného ruchu......................................................................29
1.5.2 Inštitúcie podporujúce rozvoj vidieckeho cestovného ruchu..............................30
1.5.3 Aktuálne problémy rozvoja vidieckeho turizmuako súčasti CR.........................33
1.6 Súčasný stav cestovného ruchu v Slovenskej republike..........................................36
2 CIEĽ PRÁCE...................................................................................................................40
3 METODIKA A MATERIÁL...........................................................................................41
4 SÚČASNÝ STAV ROZVOJA VIDIECKEHO TURIZMU
V NITRIANSKOM KRAJI..................................................................................................44
4.1 Vidiecky turizmus v Nitrianskom kraji - analýza súčasného stavu v Nitrianskom
kraji..................................................................................................................................44
4.1.1 Analýza potenciálu vidieckeho turizmu Nitrianskeho kraja.............................45
4.1.2 Podpora rozvoja vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji na inštitucionálnej
úrovni...........................................................................................................................48
4.2 SWOT analýza vidieckeho turizmu z hľadiska ponuky a inštitucionálnej podpory
v Nitrianskom kraji..........................................................................................................58
5 NÁVRH NA RIEŠENIE PROBLEMATIKY VIDIECKEHO TURIZMU......................65
6 DISKUSIA K VÝSLEDKOM SKÚMANÉHO PROBLÉMU.........................................69
7 ZÁVERY...........................................................................................................................70
8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY............................................................................72
9 ZOZNAM PRÍLOH..........................................................................................................75
Príloha 1 Regióny CR v Slovenskej republike.............................................................75
Príloha 2 Kapacita a výkonnosť CR podľa regiónov...................................................76
Príloha 3 Hlavné aktivity CR v jednotlivých regiónoch SR.......................................77
Príloha 4 Atraktivita územia Nitrianskeho kraja pre rozvoj CR..................................78
Príloha 5 Kultúrnohistorický potenciál CR v NSK......................................................79
Zoznam ilustrácii a tabuliek
Obrázok 1 Úrovne podpory cestovného ruchu.....................................................................28
Obrázok 2 Inštitúcie pre podporu cestovného ruchu v SR..................................................31
Obrázok 3 Miestne akčné skupiny a mikroregionálne partnerstvá v NSK..........................55
Graf 1 Počet návštevníkov v cestovnom ruchu počas obdobia rokov 2004-2009...............37
Graf 2 Pomer domácich a zahraničných turistov v rokoch 2004-2009................................37
Graf 3 Návštevnosť jednotlivých krajov SR v roku 2008 podľa počtu ubytovaných
návštevníkov........................................................................................................................39
Tabuľka 1 Podpora CR v obciach podľa okresných miest...................................................51
Tabuľka 2 Inštitúcie podporujúce rozvoj vidieckeho turizmu v NSK.................................57
Tabuľka 3 SWOT analýza potenciálu vidieckeho CR v NSK.............................................59
Tabuľka 4 SWOT analýza inštitucionálnej podpory vidieckeho turizmu v NSK................62
Tabuľka 5 Návrh opatrení pre podporu VT v Nitrianskom kraji........................................67
ÚVOD
Vidiecky turizmus sa v súčasnosti dostáva do popredia záujmu podnikateľov ako aj
zahraničných investorov. Vstup do Európskej únie priniesol Slovenskej republike nové
možnosti financovania projektov pre regionálny rozvoj vidieka.
Vidiecky turizmus ako súčasť cestovného ruchu je stále sa rozvíjajúcou oblasťou
národnej ekonomiky v Slovenskej republike. Potenciál v tejto oblasti nie je ani v súčasnosti
naplno využívaný, medzi jednotlivými regiónmi existujú značné rozdiely. Uvedené fakty
viedli k výberu témy diplomovej práce, ktorá sa zameriava na konkrétne riešenia v oblasti
rozvoja a podpory vidieckeho turizmu v nitrianskom kraji. Motiváciou pre výber témy bol
osobný záujem o možnosti rozvoja vidieka v okolí.
Cieľom diplomovej práce je na základe analýzy teoretických informácií
a štatistických zdrojov prostredníctvom metódy SWOT analýzy, zhodnotiť rozvoj
vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji, spracovať analýzu možnosti inštitucionálnej
podpory pre rozvoj regiónu a navrhnúť opatrenia pre zlepšenie spolupráce medzi
inštitúciami vidieckeho turizmu v regióne a zlepšenie využitia potenciálu regiónu vo
vidieckom turizme.
Štruktúru diplomovej práce tvorí 8 celkov. Prvá kapitola charakterizuje teoretické
východiská skúmanej problematiky: definíciu vidieckeho turizmu, inštitúcií, ktoré
podporujú jeho rozvoj a možnosti finančnej podpory rozvoja uvedenej oblasti cestovného
ruchu. V druhej časti práce konkretizujeme ciele diplomovej práce a vymedzujeme
konkrétne oblasti, ktorých sa týkajú. Tretia kapitola práce identifikuje základné metódy
a materiály využité pri spracovaní danej témy, opisuje postupy, akými sme realizovali
dosiahnutie definovaných cieľov. Štvrtá kapitola predstavuje charakteristiku Nitrianskeho
kraja z hľadiska súčasnej situácie vidieckeho turizmu, obsahuje analýzu súčasného stavu
vidieckeho turizmu na základe štatistických prehľadov, vymedzuje účasť kompetentných
inštitúcií na podpore vidieckeho turizmu vo vybranej oblasti. V tejto časti využívame
SWOT analýzu ako hlavný nástroj hodnotenia vidieckeho turizmu v skúmanej oblasti.
V piatej kapitole na základe výsledkov analýzy a teoretických informácií o možnostiach
podpory vidieckeho turizmu navrhujeme možnosti odstránenia nedostatkov v rozvoji
vidieckeho turizmu v regióne, návrh predstavuje koncepciu podpory spolupráce medzi
inštitúciami vidieckeho turizmu v regióne s cieľom rozvoja nevyužitého potenciálu
vidieckych oblastí regiónu. V šiestej kapitole prezentujeme diskusiu k analyzovanej
problematike, zameranú na hodnotenie zistení a zdôvodnenie možností prínosu vlastných
návrhov. Siedma kapitola sumarizuje prínos práce – jej výsledky a možnosti ďalšieho
riešenia skúmanej problematiky. Záverečné časti tvorí zoznam použitých informačných
zdrojov a prílohy práce, ktorými sú najmä obrazové materiály : mapy regiónu a územia SR
zobrazujúce súvislosti s potenciálom a uplatnením cestovného ruchu a vidieckeho turizmu.
Pri spracovaní témy diplomovej práce sme využili predovšetkým odborné literárne
pramene z oblasti cestovného ruchu, rozvoja vidieka a vidieckeho turizmu (Otepka, Habán;
Sniščák, Gončárová, Jarábková), informácie zo zborníkov vedeckých konferencií (Rozvoj
vidieka v európskom priestore, 2008; Rozvoj a podpora podnikateľských aktivít v málo
rozvinutých regiónoch strednej a východnej Európy, 2003) ako aj informácie o možnosti
financovania regionálnych projektov s podporou Európskej únie (Babitz, Havran –
Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania). Pre
analýzu v skúmanom regióne boli potrebné taktiež štatistické informácie, ktoré sme získali
predovšetkým z portálu Nitrianskeho samosprávneho kraja (http://www.unsk.sk, Výročné
správy z rokov 2006-2009), informačných zdrojov Štatistického úradu SR
(http://portal.statistics.sk) a webovej stránky Slovenskej agentúry pre cestovný ruch
(http://new.sacr.sk/odborna-verejnost/analyzy-a-statistiky/).
1 VIDIECKY TURIZMUS A AGROTURIZMUS
V CESTOVNOM RUCHU
V posledných rokoch popularita agroturizmu a vidieckeho turizmu vzrastá aj pod
vplyvom príkladov využitia tejto oblasti cestovného ruchu zo zahraničia. Potenciál rozvoja
vidieka z hľadiska cestovného ruchu ponúka vďaka rozmanitým prírodným podmienkam
Slovenskej republiky široké možnosti rozvoja podnikateľských aktivít. Slovenská
republika disponuje množstvom termálnych prameňov, prírodných vodných plôch,
národných parkov a chránených oblastí, vďaka ktorým ponúka spektrum rekreačných
možností z hľadiska zimných aj vodných športov, turistiky a pod.
Pri spracovaní témy rozvoja vidieckeho turizmu v Nitrianskom samosprávnom kraji
sme sa najprv oboznámili s teoretickými východiskami skúmanej problematiky: definíciou
skúmanej témy z hľadiska jej významu, vymedzením základných pojmov a určením cieľa
diplomovej práce.
1.1 Cestovný ruch v národnom hospodárstve
Cestovný ruch môžeme v najširšom a zjednodušenom zmysle charakterizovať ako
špecifické odvetvie národného hospodárstva, ktoré je charakteristické poskytovaním
služieb. Služby v cestovnom ruchu majú na rozdiel od služieb v inom sektore určité
špecifické znaky. Cestovný ruch možno okrem toho definovať v širšom slova zmysle ako
rozsiahlu oblasť ľudskej činnosti spojenú s poskytovaním a využívaním služieb spojených
s cestovateľskými aktivitami. Definície cestovného ruchu vychádzajú z viacerých
základných rozdielov v chápaní cestovného ruchu:
- prvý prístup vymedzuje cestovný ruch ako súčasť cestovania, presunu
obyvateľstva (Horner, Swarbrooke, 2003, Jakubíková, 2009, klasifikácia podľa
WTO),
- druhý prístup charakterizuje cestovný ruch ako odvetvie hospodárstva (Otepka,
Habán, 2007),
- tretí prístup definuje cestovný ruch ako špecifickú podnikateľskú činnosť.
1.1.1 Definícia a význam cestovného ruchu
Cestovný ruch má dlhodobú a relatívne rozsiahlu históriu, čo potvrdzuje aj prvá
zmienka v literatúre, charakterizujúca cestovný ruch. Prvú definíciu cestovného ruchu
vyslovil rakúsky ekonóm H v. Schullard už v roku 1910, označil cestovný ruch za „súhrn
operácií, hlavne ekonomickej povahy, ktoré sa priamo vzťahujú na vstup, pobyt a pohyb
cudzincov mimo alebo vnútri určitej krajiny, mesta alebo regiónu.“(Schmoll,1977 In:
Otepka, Habán, 2007, s. 10).
Všeobecná definícia pokladá cestovný ruch za „krátkodobý presun ľudí na iné
miesta, ako sú miesta ich obvyklého pobytu, za účelom pre nich príjemných
činností.“(Horner, Swarbrooke, 2003, s. 53).
Jakubíková túto definíciu bližšie špecifikuje: „pohyb ľudí, mimo ich vlastného
prostredia do miest, ktoré sú vzdialené od miesta ich bydliska s rôznymi účelmi,
s výnimkou migrácie a výkonu normálnej dennej práce.“ (Jakubíková, 2009, s.18) Obe
uvedené definície však majú značné nedostatky – nie sú exaktne vymedzené podmienky
samotného presunu obyvateľstva a uvedené definície neponímajú celý rozsah cestovného
ruchu, ktorý zahŕňa podnikateľskú činnosť- ponuku a realizáciu služieb, ktoré ľudia pri
uvedenom „presune“ alebo „cestovaní“ využívajú.
Prvá medzinárodne akceptovaná definícia cestovného ruchu bola zostavená WTO
na konferencii v Ottawe v roku 1991, cestovný ruch podľa nej predstavuje: „činnosť
osoby, cestujúcej na prechodnú dobu do miesta mimo jej trvalého bydliska a to na dobu
kratšiu než 1 rok u medzinárodného cestovného ruchu a 6 mesiacov u domáceho
cestovného ruchu, pričom hlavný účel jej cesty je iný než vykonávanie zárobkovej činnosti
v navštívenom mieste.“(Malá, Netková, 2000, s.10)
Vhodnejšie vymedzenie cestovného ruchu pre účely diplomovej práce zahŕňa
taxatívne vymenovanie oblastí, ktoré cestovný ruch vytvárajú: „Cestovný ruch je
mnohostranným odvetvím, ktoré zahŕňa najmä dopravu, turistické zariadenia poskytujúce
ubytovanie a stravovanie, infraštruktúru cestovného ruchu, služby cestovných kancelárií,
sprievodcovské služby, turistické informačné systémy a ďalšie služby spojené s tzv.
sprievodnými programami.“ (Otepka, Habán, 2007, s. 6) Podľa uvedenej definície teda
cestovný ruch zahŕňa organizácie, ktoré poskytujú uvedené služby ako aj činnosť, ktorú
vykonávajú.
Rozsah pojmu„cestovný ruch“ vystihuje aj vymedzenie Európskej komisie, ktoré
označuje cestovný ruch ako odvetvie podnikania, ktoré „zahŕňa širokú škálu produktov a
destinácií, pričom v ňom pôsobí mnoho rôznych zainteresovaných strán z verejného a
súkromného sektora, ktoré majú decentralizované oblasti právomocí, často na regionálnej
a miestnej úrovni.“ (Podpora európskeho cestovného ruchu, 31/10/2010)
Cestovný ruch možno charakterizovať ako „súbor činností zameraných na
uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého
bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie,
rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného
zážitku“ (Podstata vidieckeho turizmu, 2008).Spotreba služieb, ktoré cestovný ruch
poskytuje je osobitá tým, že:
- sa ňou uspokojujú špecifické potreby napr. odpočinku, kultúrneho
a športového vyžitia, spoločenskej komunikácie, rozptýlenia, zábavy a pod,
- sa spája s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska,
- účelne využíva voľný čas, bez spojitosti s vykonávaním zárobkovej
činnosti, s výnimkou pracovných ciest, ktoré sa konajú v pracovnom čase,
- návštevník (turista, výletník, stály obyvateľ) počas cestovania pobytu na
cudzom mieste vystupuje ako spotrebiteľ statkov cestovného ruchu (služieb,
tovaru, voľných statkov), čím získava komplexný zážitok z cestovného
ruchu (Podstata vidieckeho turizmu, 2008).
Cestovný ruch predstavuje tretí – nevýrobný sektor národného hospodárstva, t.j.
sektor služieb. Služby v rámci cestovného ruchu poskytujú uspokojenie základných
ľudských potrieb, prispievajú k zvyšovaniu životnej úrovne a rozširovaniu možností
využívania voľného času. (Otepka, Habán, 2007)
Pri charakteristike cestovného ruchu sa stretávame s pojmom turizmus - pôvod
tohto termínu môžeme nájsť vo francúzskom výraze „le tour“ (okružná, dlhá cesta),
„retour“ (spiatočná cesta), v anglickom slove „tourism“ alebo nemeckom „die Tour.“ Na
základe medzinárodného používania tohto pojmu „turizmus“ možno chápať ako
internacionalizovaný výraz, ktorý je synonymom cestovného ruchu (Konečná, Michalová,
Novacká, 1999, s. 254). Turistika má užší význam zahŕňa ľudské aktivity spojené
s pohybom a pobytom v prírode(Konečná, Michalová, Novacká, 1999, s. 254)
Zo subjektívneho pohľadu sme sa pokúsili vzhľadom na uvedené charakteristiky
cestovného ruchu vytvoriť komplexné vymedzenie cestovného ruchu. Cestovný ruch by
mal byť charakterizovaný ako komplexný súhrn ľudských aktivít, zahŕňajúci
poskytovateľov aj užívateľov služieb, ako aj procesy, miesta a spôsoby realizácie týchto
aktivít.
Význam cestovného ruchu spočíva v relatívne nevyčerpateľných zdrojoch, ktoré
ponúka, rozvoj cestovného ruchu súvisí s rozvojom viacerých ekonomických
ukazovateľov:
- zamestnanosť – rozvojom cestovného ruchu – vznikom podnikateľských
subjektov sa zvyšuje ponuka pracovných miest,
- hrubý domáci produkt – cestovný ruch tvorí významný podiel na HDP,
- podpora ďalších odvetví hospodárstva – napr. doprava, obchod, iné služby,
- ponuka investičných príležitostí – projekty v oblasti cestovného ruchu vzbudzujú
záujem potenciálnych investorov (Gúčik, 2000).
Z uvedených pozitív cestovného ruchuv národnom hospodárstve priamo vyplývajú aj
ďalšie výhody pre finančné postavenie štátu :
- príjmy do štátneho rozpočtu,
- zlepšenie platobnej bilancie štátu,
- priaznivý vplyv na rozpočty regiónov (Otepka, Habán, 2007, s. 7).
Konkrétne výhody spojené s rozvojom cestovného ruchu vplývajú napr. na rozvoj
priemyslu (stavebného, dopravného), celkový hospodársky rozvoj jednotlivých regiónov.
Z ekonomického hľadiska teda cestovný ruch sprostredkováva štátu finančné aj sociálne
výhody. Okrem uvedených aspektov ekonomického významu cestovného ruchu prináša
užívateľom služieb subjektívne (individuálne) výhody, ktoré predstavujú najmä radosť
z uspokojenia potrieb, ktoré môžu predstavovať – zážitky, poznávanie kultúrnych
a prírodných pamiatok, formu relaxu a pod. (Jarábková, 2010).
1.1.2 Klasifikácia cestovného ruchu
Cestovný ruch možno klasifikovať podľa niekoľkých kritérií. Najfrekventovanejšia
klasifikácia zahŕňa druhy cestovného ruchu podľa záujmov a motívov, ktoré vedú ľudí
k využívaniu služieb v cestovnom ruchu, okrem tejto klasifikácie existujú aj ďalšie, ktoré
definujú druhy cestovného ruchu z hľadiska (Otepka, Habán, 2006,s. 8 -10):
- dĺžky pobytu (krátkodobý, dlhodobý),
- ročného obdobia (sezónny, mimosezónny),
- spôsobu cestovania a počtu účastníkov (individuálny, kolektívny),
- organizačných podmienok (viazaný – prostredníctvom organizácií, voľný –
individuálne zabezpečený),
- veku účastníkov (detský, mládežnícky, rodinný, seniorský),
- miesta pobytu (prímorský, horský, mestský, vidiecky).
Pre teoretické objasnenie zámeru diplomovej práce je podstatné členenie
cestovného ruchu (ďalej CR) z hľadiska záujmov a motívov cestovania, podľa ktorého
rozlišujeme nasledovné kategórie (Čertík, Sysel, Vitáková, 2000, s. 16; Otepka, Habán,
2007, s. 8.-10):
A. Rekreačný CR – zameraný predovšetkým na odpočinok a obnovu telesných
a duševných síl človeka, rozlišuje sa ďalej podľa použitých prostriedkov na turistiku :
lyžiarsku, vodnú, cykloturistiku, mototuristiku a iné. Do tejto kategórie patrí aj vidiecky
turizmus zahŕňajúci agroturizmus (poľnohospodársky cestovný ruch), v ktorom sa
ubytovanie na vidieku spája často aj s činnosťou v poľnohospodárskej usadlosti.
B. Kultúrne – poznávací CR – uspokojuje túžby spojené s duchovnými potrebami:
poznávanie, zábava, vzdelávanie (návštevy kultúrno-historických pamiatok, múzeí,
festivalov, galérií), patrí sem aj religiózny alebo náboženský CR (návšteva pútnických,
svätých miest)
C. Športový CR–umožňuje návštevu športových udalostí (Olympijské hry, majstrovstvá
sveta a pod.), zahŕňa aj pobyt spojený so športovými aktivitami (turistika, kempovanie)
a dobrodružný cestovný ruch spojený s túžbou po nevšedných zážitkoch (extrémne športy)
D. Spoločensky zameraný CR–realizuje sa za účelom spoločenského kontaktu, je
motivovaný návštevou príbuzných, známych a pod.
E. Profesionálne obchodne zameraný CR– spojený s výkonom služobných povinností
(návšteva riadiacej inštitúcie, veľtrhy, výstavy, obchodné rokovania), špecifickú oblasť
tvorí účasť na kongresoch, seminároch, konferenciách označovaná ako „kongresová
turistika.“
Diplomová práca sa zaoberá špecifickou oblasťou cestovného ruchu typickou pre
oblasť vidieka – vidieckym turizmom, ktorý bližšie charakterizujeme v nasledujúcej
podkapitole.
1.2 Vidiecky turizmus a agroturizmus
Vznikom a rozvojom miest spojeným s centralizáciou ekonomických aktivít do
mestských oblastí sa v minulosti vytvárali značné rozdiely medzi vidiekom a mestským
prostredím. V súčasnosti sa v politike rozvoja vidieka kladie najväčší dôraz práve na
elimináciu uvedených rozdielov. K hlavným príčinám nerovnomerného rozvoja vidieka aj
v rámci cestovného ruchu patria predovšetkým ekonomické rozdiely medzi jednotlivými
regiónmi, podľa Jakubíkovej (2009, s. 28) je problematická najmä: výrazná diferenciácia
rozvoja v jednotlivých oblastiach, ekonomická zaostalosť vidieka – najvyššia
nezamestnanosť, najnižšia miera podnikania, nižšie priemerné mzdy a pod., absentujúci
kvalitný ľudský potenciál a málo rozvinutá sociálna a ekonomická infraštruktúra.
Belajová (2006, s. 277) dodáva k uvedeným príčinám aj „prehlbujúcu sa
priestorovú nerovnováhu vznikajúcu medzi mestskými a vidieckymi sídlami a tiež
neschopnosť vidieckych oblastí efektívne využiť prírodné a ľudské zdroje.“ Práve rozvoj
cestovného ruchu vo vidieckom prostredí predstavuje možnosť eliminácie ekonomických
rozdielov na úrovní obcí a miest ale aj medzi jednotlivými krajmi.
Vidiecky turizmus predstavuje historicky mladé odvetvie cestovného ruchu
v Slovenskej republike, ktorá sa rozvíja najmä pod vplyvom exemplárneho využívania
tohto odvetvia v ostatných európskych krajinách. Vidiecky turizmus alebo vidiecky
cestovný ruch je charakteristický špecifickým priestorom, kde sa realizuje, t.j. oblasťami
mimo miest - vidiekom.
Vidiek predstavuje „priestor, ktorý zahŕňa krajinu a vidiecke sídla. Vidiek tak
integruje nezastavané a zastavené územia malých sídel – dedín. Pre vidiek je
charakteristická menšia intenzita sociálno-ekonomických vzťahov, menšia hustota väzieb
subjektov, ktoré sa v tomto prostredí pohybujú.“ (Perlín, 2007 In: Jarábková, 2010, s. 24)
Ako uvádzajú Barthelemy a Vidal (1999) Európska listina definuje vidiek ako
„časť vnútrozemskej alebo pobrežnej krajiny, vrátane malých miest a dedín, ktorých
územie sa využíva na :
- poľnohospodárstvo, lesníctvo, akvakultúru a rybolov,
- ekonomické a kultúrne aktivity miestnych obyvateľov,
- rekreáciu a trávenie voľného času mimo mesta,
- ďalšie účely (napr. bývanie)“ (Jarábková, 2004, s. 25)
Vymedzenie vidieckeho turizmu má svoje osobitosti v jednotlivých krajinách,
v medzinárodnej terminológii (v rámci EÚ) sa používa definícia Európskej komisie, podľa
ktorej vidiecky turizmus predstavuje: „každú aktivitu cestovného ruchu realizovanú na
vidieku.“ (Tchetchik a kol., 2006, s. 30) Podľa Otepku a Habána (2006, s. 14) možno
vidiecky turizmus charakterizovať ako :
- realizáciu turistiky, rekreačnú činnosť, ktorá sa realizuje mimo rekreačných
a turistických oblastí, vo vidieckom priestore,
- súbor rekreačných aktivít, ktoré sa viažu na prostredie vidieckeho osídlenia,
odlišné od civilizačných rekreačných aktivít,
- predstavuje decentralizáciu turistických zariadení, umožňuje rovnomernejšie
rozptýlenie turistov, ktoré eliminuje negatívne vplyvy, ktorá prináša vysoká
koncentrácia ľudí v turistických centrách.
Ďalšia definícia vymedzuje vidiecky turizmus ako „súbor činností, zameraných na
uspokojovanie potrieb spojených s cestovaním a pobytom osôb vo vidieckom prostredí vo
voľnom čase.“ (Húska a kol., 1995, s. 9)
Podľa Novej stratégie rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013
(2006, s. 25) sa „vidiecky cestovný ruch a agroturistika na Slovensku sa stávajú relatívne
novou formou cestovného ruchu hlavne v horských a podhorských oblastiach. Vidiecky
cestovný ruch možno definovať ako využívanie voľného času na vidieku rôznymi
rekreačnými činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo
v účelových komerčných ubytovacích zariadeniach postavených v tomto prostredí.“
Vidiecky turizmus tvorí ako špecifické odvetvie cestovného ruchu niekoľko ďalších
samostatných kategórií cestovného ruchu, do kategórie vidieckeho turizmu patrí:
- agroturizmus (cestovný ruch vo vidieckom prostredí realizovaný v spolupráci s
agropodnikateľmi),
- ekoagroturizmus – biofarmy – výroba a konzumácia biologicky produkovaných
poľnohospodárskych výrobkov,
- ekoturizmus – spojený s ochranou životného prostredia (Ťapák a kol., 2008).
Agroturizmus predstavuje súčasť vidieckeho turizmu, je to „podnikateľská činnosť, ktorú
poskytuje prevádzkovateľ (farmár, s.r.o., obec, región) turistom za účelom ich oddychu
a odpočinku vo vidieckom prostredí. Zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov
a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok
zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb turistov.“(Otepka, Habán, 2007, s. 16)
Agroturizmus predstavuje „uspokojovanie potrieb účastníkov v cestovnom ruchu
u agropodnikateľov – gazdov (gazdovská turistika) a poľnohospodárskych družstiev
(družstevná agrosturistika)“ (Ťapák a kol., 2008, s. 10).
Osobitným typom agroturizmu je ekoagroturizmus, ktorý poskytujú ekologicky
hospodáriace farmy, produkujúce bioprodukty. Základom ich činnosti je filozofia súladu
s prírodnými procesmi a podmienkami. Ďalším typom je ekoturizmus – putovanie prírodou
a jej poznávanie ekologickým spôsobom (pešo, na bicykli) (Otepka, Habán, 2007).
Ekoturizmus „kladie na prvé miesto ochranu prírody a úžitok tejto ekonomickej aktivity
pre miestne obyvateľstvo,“ predstavuje „zodpovedné cestovanie do prírodných oblastí,
ktoré zanecháva v pôvodnom stave životné prostredie a zvyšuje životnú úroveň miestnych
obyvateľov “ (Ťapák a kol., 2008, s. 11).
Z hľadiska zamerania aktivít účastníkov vidieckeho cestovného ruchu možno
charakterizovať nasledujúce typy vidieckeho turizmu:
- prírodná turistika–je podobná ekoturistike, ešte však nezahŕňa aspekt ochrany
životného prostredia,
- vedecká alebo výskumná turistika – turizmus so špecifickými výskumnými
cieľmi, prispievajú k poznaniu ekológie a ochrane prostredia,
- kultúrna alebo etnografická turistika – zameriava sa na poznávanie kultúrneho
dedičstva, miestnych tradícií, realizuje sa v dvoch typoch – prvý typ obsahuje
prehliadky a návštevy múzeí, galérií, druhý typ sa zameriava na hlbšie poznávanie
miestnej kultúry v pôvodnom prostredí, často je spätý s ekoturizmom,
- zelená turistika – turizmus, ktorý sa snaží o citlivé a ekologické využívanie
prírodného potenciálu (Ťapák a kol., 2008).
1.2.1 Význam a vplyv vidieckeho turizmu
Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu má vplyv na mnohé oblasti rozvoja
vidieckych obcí ale aj na individuálny pôžitok samotného užívateľa služieb. Význam
vidieckeho turizmu z individuálneho hľadiska (z hľadiska samotných ľudí, ktorí si
vyberajú pre trávenie dovolenky vidiecke prostredie) spočíva najmä v:
- relaxácii a načerpaní nových psychických a fyzických síl v pokojnom prostredí,
- oddychu od mestského ruchu, stresu,
- poznávaní prírody, kultúry a histórie,
- budovaní pozitívnych ľudských vzťahov vo vidieckom prostredí,
- prínos v oblasti pozitívnych pocitov jednotlivca získaných pobytom.
Podľa Svobodovej (2009, s. 244) vidiecky turizmus pozitívne vplýva na nasledovné
dimenzie vidieckeho života:
- ekonomickú – prispieva do rozpočtu, príjmov obce
- sociálnu –podporuje sociálny život obyvateľov
- kultúrnu – podporuje rozvoj kultúry a tradícií
- environmentálnu – prispieva k udržiavaniu životného prostredia
V rámci agroturizmu Otepka a Habán (2007, s. 16) vymedzujú pozitívne aj
negatívne vplyvy jeho rozvoja, k pozitívnym patria najmä:
1. Význam z hľadiska poľnohospodárskych subjektov – je významným zdrojom príjmu
farmy alebo podniku, čo prináša existenčné istoty, vytvára podmienky pre existenciu
podnikov aj na menej vhodných miestach, prevádzkovanie agroturizmu vyžaduje určité
vybavenie poľnohospodárskej usadlosti, ktorým sa zvyšuje aj celkový štandard domácností
v týchto oblastiach.
2. Význam agroturizmu pre obce – využíva už existujúci bytový fond, alebo objekty, ktoré
prestali spĺňať svoj účel, zvyšuje úroveň vybavenia obce, vytvára pre obec dostatočný
odbyt poľnohospodárskych produktov, čím vytvára podmienky pre rozšírenie ich výroby,
zvyšuje príjem obce, zvyšuje ponuku pracovných miest, oživuje remeselnú výrobu, folklór,
kultúrne tradície, využíva historický, kultúrny aj prírodný potenciál obce, zachováva
pôvodný ráz krajiny a obce.
3. Význam agroturizmu pre regióny a štát – stáva sa významnou funkciou
poľnohospodárstva a alternatívou na riešenie niektorých jeho problémov, vytvára pracovné
miesta v poľnohospodárstve a znižuje nezamestnanosť, rozptyľuje cestovný ruch do
väčších územných celkov, pomáha udržiavať a funkčne obnovovať vidiecke osídlenie,
zahraničná návštevnosť zvyšuje exportnú aktivitu štátu.
Agroturizmus má aj negatívne dôsledky – napríklad vysoká návštevnosť môže narušiť
sociálne spoločenstvo obce – spôsobovať obmedzenia a stres miestnemu obyvateľstvu,
prípadne ohrozovať životné prostredie.
1.2.2 Ponuka a podmienky rozvoja potenciálu vidieckeho turizmu
Pre charakteristiku potenciálu vidieckeho turizmu je potrebné oboznámiť sa
s potenciálom cestovného ruchu v rámci územia SR ako celku. Potenciál územia
Slovenskej republiky pre rozvoj a využitie cestovného ruchu je zaujímavý najmä
z hľadiska :
- geografickej polohy v strede Európy na priesečníku obchodných ciest,
- kultúrneho a historického bohatstva krajiny,
- klimatických podmienok (napr. využitie v zime aj v lete),
- cenovou dostupnosťou služieb pre stredné vrstvy účastníkov (SARIO, Analýza
cestovného ruchu, 2007, s. 1).
Konkrétnymi subjektmi potenciálu CR sú najmä:
- termálne pramene, kúpeľné miesta (Príloha 3)
- hrady, zámky – kultúrnohistorické pamiatky, už v roku 1993 boli do
zoznamukultúrnych pamiatok UNESCO zaradené tri lokality: Spišský hrad s
okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec, v roku 2000 sa pridalo historické šarišské
mesto Bardejov, v súčasnosti je registrovaných 109 národných kultúrnych
pamiatok,
- charakter reliéfu – 62% slovenského územia tvoria hory a horské oblasti, ktoré
sú predpokladom pre rozvoj zimného cestovného ruchu, V SR je 9 Národných
parkov, 14 Chránených krajinných oblastí, 12 000 kilometrov značkovaných
turistických chodníkov, v súčasnosti funguje 350 lyžiarskych stredísk, s viac ako
20timi s medzinárodným charakterom.
Potenciál jednotlivých vidieckych sídel a regiónov v oblasti rozvoja vidieckeho
turizmu sa líši najmä v prírodných, kultúrno-historických ako aj ekonomických
dispozíciách. Hodnotenie potenciálu oblasti závisí predovšetkým od uvedených dispozícií,
ktoré sa označujú v teórii cestovného ruchu ako „primárna a sekundárna ponuka
cieľového miesta“ (Jarábková, 2010, s. 32).
Primárna ponuka má pre potenciálneho užívateľa vidieckeho turizmu rozhodujúci
význam, je prvým faktorom, ktorý ovplyvňuje výber lokality, kde chce účastník využívať
služby cestovného ruchu, tvoria ju najmä prírodné podmienky, kultúrnohistorické
podmienky a organizované podujatia atraktívne z hľadiska cestovného ruchu (Gúčik,
2000). Faktormi atraktivity pre potenciálneho účastníka cestovného ruchu sú napr. podľa
Gála (1991, s. 26) z hľadiska fyzicko-geografickej charakteristiky vidiecke sídla situované
„v horských a podhorských oblastiach s výraznou rezbou reliéfu, rozmanitou štruktúrou
trvalých vegetačných spoločenstiev, ako aj výskyt využiteľného vodného toku, či vodnej
plochy.“Vylučujúcim faktorom pre rozvoj vidieckeho turizmu sú naopak nevhodné
prírodné podmienky spôsobené „vplyvom zdraviu škodlivých emisií, rozvojom ťažby
a umiestnením veľkokapacitnej živočíšnej výroby“ (Mach, Srnková, 1993 In: Jarábková,
2010, s. 33).
V oblasti atraktivity prírodného prostredia možno spomenúť aj osobité prírodné
objekty – napr. jaskyne, vodopády, ktoré zvyšujú atraktivitu daného vidieckeho sídla a tiež
geotermálne pramene, ktoré patria k jednému zo základných faktorov pre rozvoj
cestovného ruchu na Slovensku.
Kultúrno-historické aspekty rozvoja turizmu závisia od výskytu historických
pamiatok vo vidieckych sídlach (architektonické pamiatky - hrady, zámky, pamätné
miesta, bývalé banské mestá) a existencie kultúrneho potenciálu (ľudový folklór, remeslá,
pôvodné obydlia).
Sekundárna ponuka je odvodená od primárnej ponuky cieľového miesta, umožňuje
jej využívanie a tvorí nevyhnutnú podmienku realizácie cestovného ruchu (Jarábková,
2010). Sekundárna ponuka zahŕňa najmä:
- infraštruktúru cestovného ruchu – „súbor zariadení a ich služieb, nevyhnutných
na to, aby sa návštevník cestovného ruchu mohol v stredisku/ mieste cestovného
ruchu ubytovať, stravovať a vykonávať rôzne rekreačné a kultúrne aktivity typické
pre cestovný ruch“ (Gúčik, 2000,s. 53), objem a štruktúru týchto zariadení
determinuje primárna ponuka, t.j. architektúra a umiestnenie zariadení sú závislé
od podmienok prírodného a kultúrneho prostredia,
- všeobecnú infraštruktúru – zariadenia poskytujúce základné služby (pošta,
lekáreň, banka, hromadná doprava a pod.),
- inštitúcie cestovného ruchu v miestach, strediskách cestovného ruchu alebo
v krajine- organizácie, ktoré podporujú cestovný ruch (napr. turistické informačné
kancelárie).
S ponukou územia súvisí aj jej hodnotenie, ktoré by malo predchádzať realizácii
rozvoja vidieckeho turizmu, t.j. malo by byť súčasťou jeho stratégie, či plánovania.
Hodnotenie cieľového miesta sa týka určenia jeho schopnosti poskytovať človeku
rekreačné a regeneračné efekty (Jarábková, 2010). Hodnotenie vychádza z funkčného
a územného hľadiska: funkčné vychádza z konkrétnych činností (vodné, zimné športy,
turistika) a zisťuje, kde a aké sú podmienky na ich realizáciu, územné hodnotí klimatické,
geografické, priestorové, terénne podmienky, ako aj faunu a flóru územia na základe čoho
dedukuje možnosti realizácie konkrétnych činností (Jarábková, 2010). Ponuka cieľového
miesta ako aj jej hodnotenie sú východiskovým faktorom pre úspešný rozvoj podnikania
v oblasti vidieckeho turizmu.
1.3 Formy podnikania vo vidieckom turizme
Podnikanie vo vidieckom turizme je predovšetkým ovplyvnené faktorom prostredia
(primárna, sekundárna ponuka), pre jeho rozvoj sú však dôležité aj ďalšie aspekty ako
politika cestovného ruchu, inštitúcie podporujúce rozvoj podnikania v danej oblasti,
finančné predpoklady potenciálnych podnikateľov a ich znalosť prostredia.
Princípy podnikania vo vidieckom turizme vyžadujú od potenciálneho podnikateľa
najmä znalosť vhodného prostredia – miesto poskytovania služieb by malo byť v lokalite,
ktorá je z hľadiska cestovného ruchu niečím zaujímavá, poznanie prostredia - podnikateľ
by mal vedieť zhodnotiť možnosti prostredia z hľadiska prírodných, kultúrnych,
historických a spoločenských podmienok a možností rekreačného a športového využitia
(Otepka, Habán, 2007). Dôležité je tiež oboznámenie sa s externým prostredím, ktoré
predstavujú konkurenčné zariadenia poskytujúce služby v oblasti vidieckeho turizmu
v okolí, zhodnotenie sezónnosti služieb a cestovného ruchu v danej oblasti, najmä
klimatických podmienok a zabezpečenie komplexnosti služieb nielen tých, ktoré sú jadrom
podnikania ale aj doplnkových, ktoré umožňujú realizáciu primárneho zámeru podnikania
(napr. doprava, dostupnosť zariadenia).
Pomocným nástrojom pri hodnotení prostredia je pre podnikateľov tzv.
Regionalizácia cestovného ruchu, ktorá predstavuje podporný dokument zhodnocujúci
potenciál cestovného ruchu, definujúci regióny cestovného ruchu a priority pre jeho rozvoj
(Regionalizácia cestovného ruchu, 2005).
Produktom agroturizmu a vidieckeho turizmu sú predovšetkým služby. Služby
predstavujú nehmotné statky, ktoré slúžia na uspokojenie ľudských potrieb a ich produkcia
je prítomná vo všetkých odvetviach hospodárstva (Otepka, Habán, 2007).
Podnikanie vo vidieckom cestovnom ruchu má niektoré osobitosti. Zapájanie obcí
a podnikateľov do rozvoja cestovného ruchu je ovplyvnené cieľmi, ktoré sledujú jednak
návštevníci a jednak podnikatelia (Formy podnikania pri poskytovaní služieb vo vidieckom
cestovnom ruchu, 2008). Cieľom návštevníkov je prežiť voľný čas v zdravom
a netradičnom prostredí, spojenom s neformálnym návratom k prírode a hodnotám, ktoré
reprezentuje vidiek (spôsob života, tradície a krásy vidieka, vzťah k prírode), ako aj
vykonávaním telesných aktivít. Pri podnikaní v cestovnom ruchu na vidieku je nevyhnutné
brať do úvahy využitie rekreačného a kultúrneho potenciálu pre cestovný ruch, možnosti
využitia bytového fondu pre cestovný ruch, pripravenosť na poskytovanie služieb
návštevníkom a nevyhnutnosť prípravy obyvateľstva na rozvoj cestovného ruchu
v obci(Formy podnikania pri poskytovaní služieb vo vidieckom cestovnom ruchu,
2008).Poskytovať služby vo vidieckom cestovnom ruchu, vrátane ubytovania v súkromí,
možno bez živnostenského oprávnenia alebo so živnostenským oprávnením.
1.4 Charakteristika služieb vidieckeho turizmu
Ponuka služieb vidieckeho turizmu zahŕňa aktivity zabezpečujúce rôzne formy
využitia voľného času, od ubytovania, stravovania, rekreačných aktivít, turistiky a pod.,
pričom základným predpokladom uspokojenia potrieb je poskytovanie primeraného
štandardu služieb všetkými podnikateľmi. Väčšina podnikateľských činností vo vidieckom
turizme vyžaduje vhodné objekty (priestory, nehnuteľnosti) na ich realizáciu, preto
individuálny potenciál pre podnikanie v tejto oblasti je podmienený najmä možnosťou
získať nehnuteľnosť (dostatok finančných prostriedkov) alebo vlastníctvom nehnuteľnosti.
Služby ako produkt vidieckeho turizmu majú špecifické vlastnosti (Otepka, Habán,
2007, s. 55):
- sú nehmotné, neuchopiteľné, nevnímateľné zmyslami a vznikajú
prostredníctvom živej práce (cieľavedomej ľudskej činnosti),
- predstavujú súbor rôznorodých aktivít v rôznych oblastiach ľudskej
činnosti, je potrebná ich kumulácia za účelom komplexnosti ich
poskytovania, pričom dôraz je kladený najmä na ich kvalitu,
- vzájomne na seba nadväzujú – jedna služba vyžaduje poskytovanie
Ďalších služieb (napr. lyžiarsky vlek – požičovňa lyží- stravovacie
a ubytovacie zariadenie-doprava),
- sú časovo a miestne viazané – ich poskytovanie sa viaže na miesto
a určité obdobie, podmienkou spotreby je dostať sa na uvedené
miesto,
- sú dynamické – závisia od variability vonkajších faktorov - počasia,
sezóny,
- vyžadujú propagáciu, poskytovanie dostatočných informácií.
Služby vo vidieckom turizme zahŕňajú stravovanie, ubytovanie, dopravu,
sprievodcovské a informačné služby, animáciu a rôzne doplnkové služby (Otepka, Habán,
2007).Z hľadiska aktivít sem patria najmä:
- športové a relaxačné aktivity (pešia turistika, splavovanie, cykloturistika,
lyžovanie, vodné športy),
- služby spojené s poznávaním kultúry, histórie, folklórnych tradícií a prírody
(organizačné a technické zabezpečovanie výletov, návštev múzeí,
folklórnych podujatí a pod.) (Ťapák a kol. 2008),
- špecifické služby ako je napr. pobyt na farmách, poznávanie
poľnohospodárskej výroby miestnych produktov, možnosť vyskúšania
tradičných remesiel - hrnčiarstvo, tkáčstvo, stolárstvo – pri výrobe
suvenírov, zapojenie sa do poľnohospodárskych prác v rastlinnej
a živočíšnej výrobe – napr. sušenie sena, zber ovocia a zeleniny, rúbanie
dreva, výroba domácich potravín – chlieb, syry, výroba vína a pod., využitie
netradičného spôsobu prepravy – na koni, záprahu, ochutnávky miestnych
špecialít pripravovaných tradičným spôsobom, atď. (Otepka, Habán, 2007).
Uvedené služby sú väčšinou poskytované komplexne, buď vyžadujú všestrannosť
podnikateľského subjektu, ktorý je schopný zabezpečiť ich plynulú nadväznosť podľa
potreby, alebo častejšie ide o kooperáciu viacerých podnikateľských subjektov.
Ubytovacie služby sú poskytované v ubytovacích zariadeniach, poskytovateľmi sú
zvyčajne majitelia alebo prenajímatelia vhodných nehnuteľností vo vidieckom prostredí.
Zariadenia majú nižšiu kapacitu a sú rovnomerne rozmiestnené na území vidieckeho sídla,
resp. v jeho okolí. Typológiu ubytovacích zariadení kategorizuje a charakterizuje vyhláška
Ministerstva hospodárstva č. 419/2001, ktorá vymedzuje nasledovné zariadenia:
1. Zariadenia hotelového typu : hotel - ubytovacie zariadenie s kapacitou viac ako 10
izieb, poskytuje okrem ubytovania a stravovania aj podmienky pre športové alebo
rekreačné aktivity vo voľnom čase, dependance hotela- vedľajšia budova hotela, určená
len na ubytovanie, garni hotel – poskytuje krátkodobé ubytovanie s obmedzeným
rozsahom doplnkových služieb, napr. obmedzené stravovacie možnosti, horský hotel- je
určený pre náročné športovo-rekreačné pobyty, spravidla je umiestnený v ťažko
dostupnom teréne (vysokohorský terén), motel poskytujúci krátkodobé ubytovanie
v blízkosti hlavných ciest a diaľnic, botel–umiestnený na trvalo zakotvenej lodi,
penzión- jednoduché zariadenie s kapacitou max. 5 izieb, zabezpečuje základné služby,
2. Zariadenia s menšou kapacitou ubytovania - turistická ubytovňa – zariadenie s väčším
počtom lôžok v jednej miestnosti a spoločnými hygienickými zariadeniami, chatová
osada- zariadenie na ubytovanie výhradne v 2-4 lôžkových izbách, kemping –
zariadenie, ktoré zabezpečuje základné služby (hygiena, stravovanie), pričom
ubytovanie si môžu návštevníci zabezpečiť vo vlastných zariadeniach alebo
zariadeniach poskytovateľa (stany, obytné prívesy), ubytovanie na súkromí predstavuje
ubytovanie v izbách rodinných domov alebo v celom objekte – napr. rodinnom dome,
chalupe.
Z hľadiska vidieckeho turizmu sú významné najmä zariadenia s nižšou kapacitou –
vznikajú tak širšie možnosti rozvoja vidieckeho turizmu, bez koncentrácie na jedno miesto,
napr. v dedine môžu poskytovať ubytovacie služby viacerí obyvatelia.
Stravovacie služby zabezpečujú uspokojovanie základných potrieb človeka,
prispievajú k zotaveniu a vytvárajú väčší fond voľného času, ktorý môže spotrebiteľ využiť
inými aktivitami ako prípravou stravy. Podmienkou pre poskytovanie stravovacích služieb
je dodržiavanie základných hygienických predpisov, spojených s prípravou stravy aj
s prostredím, kde sa služby poskytujú. Z hľadiska kvality služieb a ich rozsahu rozlišujeme
niekoľko typov základných pohostinských zariadení, napr. reštaurácie, hostince, kaviarne
vinárne, cukrárne, nočné bary atď. Jednotlivé zariadenia sa líšia formou obsluhy, rozsahom
sortimentu, časovým priestorom poskytovania služieb, kvalitou aj cenou. Podľa ceny
rozlišujeme zariadenia výberové, zariadenia I., II., a III. a IV. triedy (Otepka, Habán,
2007). V súčasnosti sa najmä pod vplyvom záujmu zahraničných turistov stáva aktuálna aj
otázka gastroturizmu, ktorý predstavuje určitý prienik rôznych oblastí turizmu, možno ho
definovať ako typ turizmu – cestovania s cieľom uspokojovania gastronomických potrieb
(Otepka, Habán, 2007). V Slovenskej republike má táto forma turizmu značne nevyužitý
potenciál aj na úrovni vidieckeho turizmu – napr. mnohé dediny majú špecifické spektrum
gastronomických špecialít (syry, vína, tradičné miestne jedlá), ktoré sa často spájajú aj
s ľudovými tradíciami.
Dopravné služby zabezpečujú dostupnosť rekreačných aktivít, predstavujú využite
dopravných prostriedkov, podľa toho rozlišujeme cestnú (automobilovú, autobusovú),
lodnú dopravu, železničnú dopravu, leteckú dopravu a ostatné formy dopravy – napr. jazda
na koni, lanovka, ozubnicová železnica a pod.
Informačné služby poskytujú informácie o objektoch cestovného ruchu jednak
v mieste bydliska, tiež počas cestovania do cieľového miesta a nakoniec aj počas
samotného pobytu.
1.5 Podpora rozvoja vidieckeho turizmu v SR
Rozvoj vidieckeho turizmu a agroturizmu v Slovenskej republike je realizovaný na
viacerých úrovniach: medzinárodnej – formou podpory Európskeho spoločenstva, národnej
– prostredníctvom politiky a právnej regulácie cestovného ruchu, regionálnej – možnosti
podpory podnikania na úrovní regiónov.
Strategickým cieľom rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je zvyšovať jeho
konkurencieschopnosť pri lepšom využívaní potenciálu so zámerom vyrovnávania
regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí (Nová stratégia rozvoja
cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013). Cestovný ruch v jednotlivých
regiónoch Slovenskej republiky sa zameriava na rozvoj produktov podľa ťažiskových
foriem cestovného ruchu stanovených Novou stratégiou rozvoja cestovného ruchu
Slovenskej republiky do roku 2013, ktorá zahŕňa aj oblasť vidieckeho turizmu. Podľa
uvedeného strategického dokumentu spočíva potenciál rozvoja cestovného ruchu na
Slovensku ale aj celoeurópskom priestore v oblasti kúpeľného a zdravotného cestovného
ruchu, ako aj poznávacieho cestovného ruchu, ktorý je závislý najmä na kultúrnom
a historickom dedičstve.
Z hľadiska možností rozvoja cestovného ruchu uvádzame niektoré významné
nástroje, predpisy a inštitúcie zabezpečujúce koordináciu cestovného ruchu a zvyšovanie
jeho potenciálu pozitívne ovplyvniť hospodársky vývoj a zamestnanosť v Slovenskej
republike, ide najmä o medzinárodnú spoluprácu (na úrovni členských štátov EÚ,
medzinárodnej politiky), inštitucionálnu podporu štátu – prostredníctvom centrálnych aj
regionálnych inštitúcií verejného aj súkromného sektora a legislatívnu podporu – formou
úprav právnych predpisov s cieľom otvoriť nové možnosti rozvoja cestovného ruchu.
Zjednodušenú schému procesu podpory cestovného ruchu zobrazuje Obrázok 1.
Obrázok 1 Úrovne podpory cestovného ruchu
Zdroj: vlastné spracovanie údajov
Uvedenou schémou sme sa pokúsili zjednodušene charakterizovať úrovne realizácie
podpory rozvoja cestovného ruchu. Podpora sa realizuje na základe vytvoreného
legislatívneho rámca pre cestovný ruch, ktorý sa premieta do nástrojov politiky (napr.
nariadenia, vyhlášky, koncepcie rozvoja cestovného ruchu) a napokon ho do praxe
implementujú inštitúcie, ktoré sú konečným realizátorom podpory cestovného ruchu.
Uvedené úrovne alebo predpoklady pre realizáciu podpory cestovného ruchu (legislatívu,
politiku a inštitúcie) bližšie špecifikujeme.
1.5.1 Politika rozvoja cestovného ruchu
Politika rozvoja cestovného ruchu sa uplatňuje na národnej aj medzinárodnej
úrovni. V rámci medzinárodnej politiky ide predovšetkým o politiku Európskej únie, ktorá
koordinuje a podporuje rozvoj cestovného ruchu v jednotlivých členských krajinách.
Európska komisia vypracovala obnovenú politiku európskeho cestovného ruchu, ktorej
hlavným cieľom je zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho cestovného ruchu
a vytvárať vyšší počet lepších pracovných príležitostí a súčasne zabezpečovať trvalo
udržateľný rast cestovného ruchu v Európe aj svetovom priestore (Eurostat - Statistics in
Focus 32/2005, In: Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku
2013).Ciele európskej politiky cestovného ruchu zahŕňajú opatrenia na zefektívnenie
cestovného ruchu, jeho lepšiu reguláciu, efektívnejšiu koordináciu politiky, lepšie
využívanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ ale najmä na zviditeľňovanie
cestovného ruchu a podporu jeho propagácie v rámci európskych destinácií (Eurostat -
Statistics in Focus 32/2005, In: Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej
republiky do roku 2013). Podpora na úrovni európskej politiky sa týka aj sféry malého
a stredného podnikania, ktoré tvorí vysoký podiel v produkcii cestovného ruchu. Európska
politika podporuje oblasť cestovného ruchu aj prostredníctvom finančných nástrojov –
štrukturálnych fondov. Sú to „finančné prostriedky, ktorých účelom je vyrovnávanie
rozdielov medzi ekonomicky silnejšími a slabšími regiónmi členských štátov EÚ“ (Ewans,
2004, s. 1).V programovom období 2007-2013 podporuje cestovný ruch Operačný
program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 3 – Cestovný ruch,
základným cieľom je podporovať služby s komplexným celoročným využitím, a to najmä
prostredníctvom nových služieb s vyššou pridanou hodnotou (Timčák a kol., 2009 s. 1). Z
Programu rozvoja vidieka na podporu cestovného ruchu je zameraná Prioritná Os 3 -
Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva,
konkrétne:
1. Opatrenie 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam pre výstavbu,
rekonštrukciu a modernizáciu rekreačných a ubytovacích zariadení s kapacitou 11 - 40
lôžok podporujúce stavebné investície, investície do vnútorného vybavenia, zariadenia a
technológií
2. Opatrenie 3.2 Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu na rekonštrukciu
a modernizáciu nízkokapacitných ubytovacích zariadení s kapacitou maximálne 10 lôžok a
doplnkových relaxačných zariadení (Timčák a kol., 2009, s. 1).
Formálny rámec politiky cestovného ruchu v rámci Slovenskej republiky tvorí
strategický dokument „Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013,“ ktorý na
základe analýzy súčasného stavu aj predchádzajúceho vývoja hospodárskeho odvetvia
cestovného ruchu vymedzuje priority jeho budúceho rozvoja. V reálnych podmienkach
zabezpečujú plnenie cieľov a implementáciu medzinárodných zmlúv zákonom vymedzené
inštitúcie.
V aktuálnom politickom dianí predstavuje turizmus podstatnú otázku
hospodárskeho vývoja, čo potvrdzuje aj nedávne schválenie zákona o podpore cestovného
ruchu (Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu). Tento zákon vymedzuje
základné pojmy a pôsobnosť inštitúcií podporujúcich cestovný ruch, upravuje podmienky
ich činnosti a zakladania ale definuje aj podporné finančné prostriedky na rozvoj
cestovného ruchu. Z hľadiska doterajšej právnej úpravy vytvára nové optimálnejšie
a transparentnejšie podmienky pre rozvoj a podporu cestovného ruchu na celom území
Slovenskej republiky.
1.5.2 Inštitúcie podporujúce rozvoj vidieckeho cestovného ruchu
Implementácia politiky cestovného ruchu prebieha prostredníctvom systému
inštitúcií. V rámci Slovenskej republiky sa otázkou rozvoja turizmu primárne zaoberá
Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu (Zákon č. 91/2010 Z. z. z o podpore cestovného
ruchu, §3, písm. a). Jeho základnými úlohami je zabezpečenie všestrannej podpory
rozvoja cestovného ruchu vrátane zahraničnej spolupráce, vytváranie koncepcií rozvoja
cestovného ruchu a ich implementácia, realizácia monitoringu a štatistiky v cestovnom
ruchu, vytváranie podmienok a stimulácia rozvoja cestovného ruchu (Zákon č. 91/2010 Z.
z. z 3. marca 2010 o podpore cestovného ruchu, § 4). Činnosť Ministerstva je podmienená
dodržiavaním medzinárodných dohôd a zmlúv. Ostatné inštitúcie podporujúce cestovný
ruch podliehajú MKaCR SR, ich prehľad znázorňuje schéma na Obrázku 1.
Z uvedenej schémy vyplýva, že MKaCR má centrálne postavenie, jeho činnosť
však regulujú medzinárodné dohody a zmluvy vyplývajúce z členstva v EÚ, členstva vo
Výbore pre cestovný ruch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a princípy
medzinárodnej spolupráce s organizáciami podporujúcimi cestovný ruch najmä so
Svetovou organizáciou cestovného ruchu (WTO).
Obrázok 2 Inštitúcie pre podporu cestovného ruchu v SR
Zdroj : vlastné spracovanie podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore rozvoja cestovného ruchu, §3
Pre rozvoj vidieckeho turizmu majú určujúci význam vyššie územné celky, obce
a mestá ale aj krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, uvedené inštitúcie sa
podieľajú na vytváraní podmienok pre rozvoj cestovného ruchu, prezentácii oblasti,
osvetovej činnosti v cestovnom ruchu smerom k obyvateľstvu, spolupráci
s podnikateľskými subjektmi v cestovnom ruchu na ich území atď.
Osobité postavenie má príspevková organizácia podliehajúca správe MKaCR SR,
ktorou je Slovenská agentúra pre rozvoj cestovného ruchu (SACR). Realizuje podporu
cestovného ruchu najmä na úrovni propagácie, ktorá je základným predpokladom pre
rozvoj odvetvia cestovného ruchu: „Vykonáva marketing cestovného ruchu na celoštátnej
úrovni, poskytuje informácie o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku, propaguje
Slovensko ako cieľovú krajinu cestovného ruchu, prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu
Slovenska v zahraničí a podporuje predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej
republiky...je oprávnená vykonávať oficiálne zastúpenia v zahraničí a vytvárať detašované
pracoviská v tuzemsku a v zahraničí“ (SACR, O nás, 2011-02-03).
Pri komplexnom vnímaní subjektov zapájajúcich sa do rozvoja cestovného ruchu možno
hovoriť o účasti nasledovných subjektov, z hľadiska ich priameho, či nepriameho
zapájania sa do činností v cestovnom ruchu:
1. Ústredné orgány štátnej správy – koordinujú legislatívne možnosti rozvoja CR, určujú
formálny rámec podnikania v CR, zákony môžu podporiť rozvoj cestovného ruchu napr.
uľahčením administratívneho postupu pri založení živnosti, vymedzením možností dotácie
pre podnikateľov, daňovou politikou a pod.
2. Orgány miestnej štátnej správy – regulujú podmienky pre podporu konkrétnych
podnikateľských aktivít v oblasti CR, koordinujú podmienky pre podnikanie v CR na
miestnej úrovni, podpora môže zahŕňať úpravu podmienok pre poskytovanie licencie pre
podnikanie (napr. nároky v oblasti životného prostredia, hygienické podmienky a pod.).
3. Orgány samosprávy – ovplyvňujú predovšetkým možnosť rozvoja podnikania v danej
lokalite prostredníctvom finančnej podpory, využitia obecných pozemkov či nehnuteľností
alebo nepriamo môžu podporiť CR budovaním infraštruktúry, či spoluprácou
s podnikateľmi a inými subjektmi v CR.
4. Obyvatelia a občania , predstavujú potenciálnych podnikateľov alebo zamestnancov
v oblasti CR, môžu byť tiež spotrebiteľmi v niektorých oblastiach CR.
5. Vzdelávací a výskumný sektor (školy, výskumné inštitúty) - v oblasti CR má
uplatnenie výskum – či už v oblasti analýzy súčasného stavu alebo zisťovania aktuálnych
potrieb a dopytu po službách v CR, ale taktiež zisťuje možnosti rozvoja CR z hľadiska
ponuky na danom území. Vzdelávanie predstavuje základný predpoklad pre úspešné
podnikanie v oblasti CR
6.Vlastníci pozemkov, lesov a nehnuteľností – sú potenciálnymi podnikateľmi, disponujú
majetkom, ktorý je CR a najmä agroturizmus využiteľný, ich iniciatíva je tiež
predpokladom pre rozvoj turizmu na vidieku.
7. Investori – t.j. osoby, ktoré majú záujem investovať do podnikania v sfére turizmu, ich
záujem môže podporiť napr. obec propagáciou výhod podnikania v obci.
8. Poskytovatelia služieb cestovného ruchu, priamo tvoria podnikateľské prostredia v CR,
môžu byť motívom pre rozvoj podnikania z hľadiska konkurencie (Ťapák a kol. 2008).
Okrem uvedených subjektov je potrebné spomenúť aj rôzne mimovládne
organizácie podporujúce rozvoj turizmu na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, pričom
väčšinou ide o združenia poskytovateľov služieb napr. :
1. Záujmové združenia podnikateľov v oblasti cestovného ruchu : (Asociácia
informačných centier Slovenska, Asociácia kúpalísk a bazénov Slovenskej republiky,
Asociácia penziónov a malých ubytovacích zariadení, Asociácia slovenských
kúpeľovatď.), ktoré umožňujú vzájomnú spoluprácu podporu podnikateľov v CR,
v určitých spoločných odvetviach služieb.
2. Regionálne rozvojové agentúry ako záujmové združenia právnických osôbzriadené
v zmysle §2 zákona NR SR č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. V roku 2010
pôsobí v SR 52 agentúr, ktoré sú rozmiestnené v jednotlivých krajoch Slovenska
nasledovne: v Bratislavskom 2; Trnavskom 6; Nitrianskom 7; Trenčianskom 4; Žilinskom
7; Banskobystrickom 6; Košickom 8 a Prešovskom 12. (IS RRA, 2010).Cieľom ich
činností je podpora regionálnych subjektov pri realizovaní projektov v oblasti sociálnej a
ekonomickej súdržnosti na plnenie sprostredkovateľskej funkcie medzi miestnymi
regionálnymi subjektmi a verejnou správou a vytváranie podmienok pre realizáciu
rozvojových programov vyšších územných samosprávnych celkov. V oblasti CR je
podstatná najmä ich funkcia prepojenia samosprávnych orgánov, podnikateľov a ďalších
organizácií činných v cestovnom ruchu.
3. Osobitný význam vo vidieckom cestovnom ruchu má Európsko - slovenské združenie
agroturizmu a turizmu(EZAT), ktoré vzniklo v roku 2008 ako dobrovoľné, nepolitické,
mimovládne, záujmové združenie fyzických a právnických osôb s euroregionálnou,
slovenskou a cezhraničnou pôsobnosťou, podporuje rozvoj vidieckeho turizmu
a agroturizmu, zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, vytváranie partnerstiev na
vidieku, rozvoj remeselných zručností, agroturistiky, cezhraničnej spolupráce ale
vzdelávania a využívania prostriedkov z fondov EÚ. (Ezat, 2011)
1.5.3 Aktuálne problémy rozvoja vidieckeho turizmu ako súčasti CR
Hoci v SR pôsobí rozsiahly systém inštitúcií verejného i súkromného sektora
podporujúcich rozvoj podnikania v CR a teda aj vidieckeho turizmu ako jeho súčasti,
existujú aj problémové oblasti v realizácii podpory a rozvoja. Za hlavné negatíva možno
v oblasti rozvoja vidieckeho turizmu považovať nasledovné oblasti :
1. Nízka dostupnosť služieb, ktorá priamo súvisí s podmienkami v lokalite – napr. stupňom
infraštruktúry v konkrétnej obci – doprava, základné služby - mnoho vidieckych lokalít
má v zlom stave cestné komunikácie, nemá vybudovanú kanalizáciu, nedisponuje
zdravotným strediskom , čo môže potenciálnych podnikateľov odradiť, tento faktor súvisí
s úrovňou hospodárskeho rozvoja vidieckych oblastí a možnosťami podpory. Obce môžu
v súčasnosti využiť pre zlepšovanie svojho ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja
finančné dotácie z eurofondov, avšak aj táto pomoc vyžaduje predovšetkým adekvátne
znalosti a spoluprácu s odbornými poradenskými agentúrami, resp. inými inštitúciami.
Získaniu dotácii predchádzajú komplikované administratívne procesy, ktoré limitujú snahu
obcí o ich získanie.
2. Nedostatočná kvalita a komplexnosť poskytovaných služieb vo vidieckom turizme,
ktorá je limitovaná jednak vzdelaním a znalosťami podnikateľov, ktorým chýba pri
realizácii projektov znalosť podstatných podmienok poskytovania služieb – napr. v oblasti
ekonómie, manažmentu v CR. Druhým problémom obmedzujúcim komplexnosť služieb sú
faktory vidieckeho prostredia – napr. nie je možné na základe možností obce poskytovať
okrem ubytovania doplnkové služby vo oblasti dopravy, či športových aktivít, čo
obmedzuje atraktivitu služieb pre potenciálnych spotrebiteľov. Nedostatočnú komplexnosť
možno pripísať aj slabej vzájomnej spolupráce obce, súkromného sektora či ďalších
subjektov, ktoré sa zúčastňujú v CR.
3. Spolupráca subjektov cestovného ruchu vo vidieckom prostredí aj na regionálnej úrovni
je ďalšou problémovou oblasťou, nakoľko chýba prepojenosť a organizácie spolupráce
medzi obcou a mestami, obcou a podnikateľmi v CR, ale aj podnikateľmi a inštitúciami
podporujúcimi CR. Najmä rozvoj vidieckeho turizmu vyžaduje podľa nášho názoru
vzájomné prepojenie týchto inštitúcií, nakoľko samotné podnikateľské subjekty k svojej
činnosti potrebujú napr. zabezpečenie dopravy, propagácie na regionálnej alebo
celoslovenskej úrovni, spoluprácu pri realizácii podnikateľského zámeru s verejnými
inštitúciami (úrady životného prostredia, samosprávne orgány, živnostenské úrady, daňové
úrady a pod.). Z hľadiska úspešnosti vidieckeho turizmu je táto oblasť najvýznamnejšou
pre jeho komplexný rozvoj.
4. Propagácia predstavuje ďalšiu problémovú oblasť podpory vidieckeho turizmu. Hoci
v súčasnosti pôsobia v tejto oblasti internetové informačné portály a publikácie
propagujúce jednotlivé regióny (www.slovakia. travel,www.visitslovakia.com) chýba
konkrétnejšie zameranie propagácie na vidiecky turizmus. Pokiaľ má záujemca o využitie
služieb vidieckeho turizmu vyhľadávať ponúkané služby napr. na internete, ktorý je
najvyužívanejším masovo-komunikačným prostriedkom, má problém dostať sa priamo
k informáciám o zariadeniach poskytujúcich služby vo vidieckom turizme. V súčasnosti
neexistuje jednotný a jednoducho dostupný systém propagácie vidieckych oblastí a ich
ponuky CR, väčšina informácií o službách je dostupná napr. cez zoznamy ubytovacích
zariadení, chýba však prepojenie informácií a ich komplexnosť - napr. informácie
o atraktivitách v obciach, vidieckom prostredí spojené s informáciami o možnostiach
športu, relaxu, poznávania kultúrnych pamiatok.
5. Problémovú oblasť pre rozvoj vidieckeho turizmu predstavuje aj podnikateľské
prostredie pre malých a stredných podnikateľov,resp. podmienky pre jeho rozvoj. Na
vytváraní a rozvoji podnikania sa podieľajú predovšetkým samosprávne orgány, VÚC, či
ústredné orgány štátnej správy systémom legislatívnej či finančnej podpory. Hoci existujú
nástroje a opatrenia na podporu podnikania, proces pre realizáciu podnikateľských
zámerov má stále určité nedostatky, ktoré sú na jednej strane spôsobené samotným
charakterom podnikania v CR – sezónnosť, klimatické podmienky, nepravidelnosť
príjmov, t.j. faktormi, ktoré podnikateľ nemôže v plnej miere ovplyvniť na druhej strane
rozvoj podnikania vo vidieckom CR je limitovaný aj administratívnymi postupmi,
zdĺhavým schvaľovaním a realizáciou projektov.
6. Nedostatočná dostupnosť informácií pre potenciálnych podnikateľov – napriek snahám
o komplexné zastrešenie podpory sú inštitúcie pre podporu podnikania v CR rozmiestnené
predovšetkým vo väčších mestách a, chýba teda pokrytie vidieckych oblastí. Pracovníci
samospráv vidieckych obcí nedisponujú kvalifikovanými vedomosťami, ktoré by
miestnym záujemcom o podnikanie zabezpečili dostatok potrebných informácií. (Problémy
rozvoja CR, 2008).
7. Nedostatočná motivácia vidieckeho obyvateľstva k podnikaniu – vyplýva predovšetkým
z vyššie uvedených problémov – t.j. administratívne postupy pre začínajúcich
podnikateľov, nedostatok znalostí o možnostiach podnikania a podpory, nedostatočná
propagácia podpory podnikania vo vidieckom CR.
8. Nedostatočné využitie zdrojov – ponuky vidieckeho turizmu a agroturizmu. Mnohé
aktivity v poľnohospodárskej výrobe majú len primárne využitie, čo je príčinou nedostatku
atraktívnych aktivít pre účastníkov vidieckeho CR. Obyvateľstvo vo vidieckych sídlach
najčastejšie ponúka najmä stravovacie a ubytovacie služby, CR je zameraný na využitie
prírodných a kultúrnohistorických atraktivít, oblasť tradičných remesiel či tradičnej
poľnohospodárskej výroby alebo folklórnych tradícii je najmä v skúmanom Nitrianskom
regióne zanedbateľne využitá.
Z hľadiska uvedených problémových oblastí možno za hlavné nedostatky podpory
vidieckeho cestovného ruchu považovať :
- oblasť vzdelávania podnikateľov aj štátnych zamestnancov,
- administratívne a legislatívne postupy pri realizácii projektov v CR
a ich financovaní
- úroveň regionálneho rozvoja vidieckych oblastí (infraštruktúra,
kompetencie zamestnancov samosprávy).
Na základe charakteristiky podpory rozvoja cestovného ruchu na inštitucionálnej
úrovni a jej problémových oblastí analyzujeme súčasný stav cestovného ruchu v SR
z hľadiska podmienok a jeho aktuálne využitie.
1.6 Súčasný stav cestovného ruchu v Slovenskej republike
Cestovný ruch v Slovenskej republike je neustálym predmetom výskumov
a štatistík, či už v oblasti spotreby služieb, ktoré ponúka alebo v podiele na hospodárskej
produkcii (HDP). Na základe existujúcich analýz a štatistík zhodnotíme aktuálny stav
cestovného ruchu všeobecne aj v regionálnom kontexte, ktorý bude východiskom pre
vlastný prínos diplomovej práce. Z hľadiska konkurencieschopnosti cestovného ruchu
Slovenska v globálnom prostredí možno spomenúť pozíciu podľa výskumu Svetového
ekonomického fóra, podľa ktorého sa SR nachádza na 46. mieste spomedzi 131
hodnotených krajín a na 26. mieste v rámci európskeho kontinentu, čo predstavuje pokles
oproti minulým rokom. Najslabšou oblasťou je podľa uvedeného výskumu infraštruktúra
cestovného ruchu a podnikateľské prostredie, najvyšší potenciál tvorí prírodné a kultúrne
prostredie (SACR, Marketingová stratégia Slovenska na roky 2010-2013).
Cestovný ruch sa stáva zaujímavou oblasťou pre rozvoj podnikania aj vďaka
možnostiam podpory a dotáciám projektov prostredníctvom podporných inštitúcií.
Zvyšovanie kvality a dostupnosti služieb je predpokladom nárastu podielu CR v produkcii
národného hospodárstva.
Nárast využitia cestovného ruchu v uplynulých rokoch potvrdzujú aj údaje ŠÚ SR,
ktoré uvádzame v Grafe 1, graf znázorňuje nárast počtu turistov uvedenom období 2004-
2009. Ako vyplýva z grafu počet účastníkov sa medziročne zvyšoval, výnimkou je len rok
2009, kedy bol zaznamenaný pokles, či možno pripísať pôsobeniu hospodárskej krízy,
ktorá sa dotkla aj cestovného ruchu. Napr. v oblasti návštevnosti zahraničných turistov mal
negatívny vplyv krach spoločnosti SkyEurope ale aj vstup do menovej únie Európskeho
spoločenstva, ktorý znížil cenovú atraktivitu služieb v SR (SACR, Marketingová stratégia
Slovenska na roky 2010-2013).
2500000
3000000
3500000
4000000
4500000
5000000
Počet návštevníkov
Graf 1 Počet návštevníkov v cestovnom ruchu počas obdobia rokov 2004-2009
Zdroj: vlastné spracovanie údajov, ŠÚ SR
Z Grafu 2 môžeme pozorovať aj rastúci podiel zahraničných a domácich turistov,
graf znázorňuje počet ubytovaných účastníkov cestovného ruchu, kde prevládajú
zahraniční turisti, podľa údajov agentúry SARIO (Analýza cestovného ruchu, 2007).
2004 2005 2006 2007 2008 20090
500,000
1,000,000
1,500,000
2,000,000
2,500,000
Domáci Zahraniční
Graf 2 Pomer domácich a zahraničných turistov v rokoch 2004-2009
Zdroj: vlastné spracovanie údajov, ŠÚ SR
najviac návštevníkov SR prichádza z Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska, Talianska
a Veľkej Británie.
Podľa analýz je najväčší potenciál v oblasti cestovného ruchu v oblasti prírodného
prostredia v existencii množstva termálnych prameňov a pohorí v Slovenskej republike,
ktoré sú atraktívne pre účastníkov cestovného ruchu.
Z analýz agentúry SACR vyplýva, že návštevnosť účastníkov cestovného ruchu zo
zahraničia úzko súvisí s vedomosťami o Slovensku, ktoré nie sú v globálnom priestore
dostatočné, aj preto je čoraz väčší dôraz kladený na propagáciu krajiny ako produktu/
značky v rámci marketingových stratégií. V rámci rozvoja cestovného ruchu sa aj SACR
podieľa na propagácii Slovenska na rôznych európskych a svetových výstavách, veľtrhoch
a športových či kultúrnych podujatiach a tiež na pravidelne aktualizovanej internetovej
stránke (www.slovakia.travel).
Cestovný ruch v SR sa realizuje v rôznych formách a je odlišne využívaný
a rozvíjaný v jednotlivých regiónoch. Termín región má pritom viacero významov,
v oblasti cestovného ruchu sa využíva v kategorizácii MHSR región v rozsahu, ktorý
zobrazuje mapa v Prílohe 1, podľa ktorej je SR rozdelená do 21 regiónov cestovného
ruchu. V diplomovej práci pojem región aplikujeme v kontexte VÚC, t.j. región
predstavuje územie VÚC. Rozdiely v rámci rozvoja a realizácie turizmu v jednotlivých
VÚC sú v súčasnosti pomerne výrazné, čo potvrdzujú aj údaje ŠÚ SR a analýzy SACR
z uplynulých rokov. Z dostupných údajov sme mohli hodnotiť rozdiely v návštevnosti
jednotlivých krajov, podľa údajov z roku 2008. Tieto sú znázornené v Grafe 3.
Najvyššia návštevnosť podľa počtu ubytovaných hostí bola v Bratislavskom kraji,
za ktorým nasledoval Žilinský kraj a ostatné kraje, na poslednom mieste bol Nitriansky
kraj. V rámci členenia územia SR na jednotlivé regióny zobrazuje rozdiely v podiele
cestovného ruchu mapa v Prílohe 2. Na mape je územie Slovenska rozdelené do 21
regiónov, pričom najvyšší podiel na cestovnom ruchu majú Bratislavský a Tatranský
región, k oblastiam s najnižším podielom patrí práve Nitriansky, Hornonitriansky
a Podunajský región patriace do VÚC Nitrianskeho kraja.
22.40%
6.70%
7.85%
6.33%
18.79%
11.17%
18.03%
8.74% Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
Graf 3 Návštevnosť jednotlivých krajov SR v roku 2008 podľa počtu ubytovaných
návštevníkov
Zdroj: vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR
Rôznorodosť využitia potenciálu cestovného ruchu závisí od ponuky, ktorú sme
definovali v prvej časti práce, t.j. od charakteristiky potenciálu územia a ďalších
podmienok. V rámci Slovenska je realizácia cestovného ruchu špecifická pre každý región,
prehľad aktivít zobrazuje mapa v Prílohe 3, z ktorej možno dedukovať, aké sú oblasti
využitia cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch. Využitie cestovného ruchu je najmä
odrazom existujúcich možností prírodného a geografického potenciálu regiónov, ale aj
schopnosti zodpovedných inštitúcií využiť existujúce možnosti pre realizáciu
podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu.
V horských oblastiach ide najmä o turistiku, lyžovanie, na väčšine územia SR
prevažuje aj pobyt pri vode, kúpeľná činnosť a využitie termálnych prameňov a v mestách,
kde sú lokalizované kultúrne a historické pamiatky je charakteristická návštevnosť múzeí,
galérií a poznávanie historických pamiatok. Na základe stručnej charakteristiky súčasného
stavu cestovného ruchu v SR a s využitím informačných zdrojov a výsledkov odborných
štúdií vymedzíme aktuálny stav vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji. Pre analýzu
aktuálneho je potrebné stanovenie cieľov a využitých metód, ktoré uvádzame
v nasledujúcich kapitolách práce.
2 CIEĽ PRÁCE
Cieľom diplomovej práce je návrh riešenia aktuálnych problémov rozvoja
vidieckeho turizmu a agroturizmu v oblasti VÚC Nitrianskeho kraja vzhľadom na
inštitúcie podporujúce túto sféru CR. Východiskom riešenia je aktuálny stav vidieckeho
turizmu v SR aj konkrétnej oblasti NSK. Splnenie cieľa je podmienené využitím
poznatkov z existujúcich štúdií, výskumov, analýz a realizovaných projektov vidieckeho
turizmu v Nitrianskom kraji. V rámci tohto cieľa je potrebné zhodnotiť účasť
kompetentných inštitúcií (v regióne aj v celej SR) podporujúcich cestovný ruch v procese
rozvoja vidieckeho turizmu a na základe zistených problémov (nedostatkov) podpory
navrhnúť riešenie pre zlepšenie aktuálneho stavu. Splnenie cieľa diplomovej práce budeme
realizovať na základe analýzy dostupných údajov z rôznych informačných zdrojov a ich
sekundárne využitie v individuálnej analýze súčasných podmienok vidieckeho turizmu vo
vybranom regióne. Komplexné ciele riešenej problematiky diplomovej práce možno
rozdeliť do čiastkových cieľov:
1. Cieľ: Kriticky zhodnotiť aktuálny stav vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji, čo
predstavuje :
- zhodnotenie využitia potenciálu vidieckych oblastí Nitrianskeho kraja (z
hľadiska ponuky CR)
- analýzu účasti štátnych a neštátnych inštitúcií na rozvoji a podpore vidieckeho
turizmu v skúmanej oblasti.
2.Cieľ: Vymedziť nedostatky inštitucionálnej podpory vidieckeho turizmu v NSK a ich
príčiny na základe realizovanej analýzy súčasnej situácie.
3. Cieľ: Vytvoriť vlastnú koncepciu návrhu na zlepšenie podpory vidieckeho turizmu
prostredníctvom existujúcich inštitúcií:
- vytvorenie návrhu opatrení v oblasti činností jednotlivých inštitúcií
podporujúcich vidiecky turizmus
- charakterizovať možnosti zlepšenia dosiahnuté uvedeným návrhom.
Vyššie uvedené ciele diplomovej práce boli predpokladom pre stanovenie metód
a postupov pri riešení skúmanej problematiky, ktoré charakterizujeme v nasledujúcej
kapitole práce.
3 METODIKA A MATERIÁL
Pre objektívne dosiahnutie stanovených cieľov bolo nevyhnutné určiť metódy,
postupy a východiskové materiály použiteľné pri realizácii diplomovej práce. Pri
spracovaní vybranej témy sme postupovali od získavania údajov až ku komplexnému
a postupnému spracovaniu riešenej témy. Postup realizácie práce možno definovať
v niekoľkých krokoch:
- prieskum dát a ich zber,
- selekcia a sumarizácia teoretických východísk z informačných zdrojov,
- vlastná práca – riešenie skúmaného problému,
- návrh na optimalizáciu nedostatkov v súčasnom stave problému,
- diskusia a závery k riešenej problematike.
V prvom rade sme realizovali prieskum existujúcich informačných zdrojov
v oblasti skúmanej problematiky – v knižniciach a na internetových stránkach,
zosumarizovali sme základné zdroje, ktoré mohli byť využité pre spracovanie danej témy.
Na základe oboznámenia sa s faktami a dostupnosťou informácií sme vytvorili štruktúru
práce, kde sme zohľadnili postupnosť – chronológiu riešenej problematiky.
Pri sumarizácii materiálov sme využili najmä:
1. Literárne zdroje :
- odborné publikácie mapujúce problematiku cestovného ruchu
(Jarábková – Vidiek – nevyužitý potenciál cestovného ruchu, Ťapák
a kol. Rozvoj vidieckeho turizmu, atď.),
- zborníky z medzinárodných vedeckých konferencií v oblasti
cestovného ruchu,
2. Elektronické zdroje – údaje získané zo správ organizácií a inštitúcií v oblasti vidieckeho
turizmu:
- štatistické prehľady (Štatistický úrad Slovenskej republiky, Slovenská
agentúra rozvoja cestovného ruchu,)
- strategické dokumenty o podpore a rozvoji vidieckeho turizmu (Nová
stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013, Operačný program
Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,
Prioritná os 3 – Cestovný ruch, Program rozvoja vidieka na podporu
cestovného ruchu, Správa o regionalizácii cestovného ruchu),
- výskumné správy (Papcúnová a kol., Zborník regionálneho rozvoja
vidieka č. 48, 2007)
- analýzy stavu vidieckeho turizmu- analýzy vidieckeho turizmu SACR
a Slovenského združenia vidieckej turistiky a agroturistiky
v jednotlivých regiónoch Slovenska,
- údaje o realizovaných projektoch v rôznych oblastiach Slovenska na
podporu rozvoja vidieckeho turizmu.
3. Legislatívne pramene - t.j. aktuálnu právnu úpravu v oblasti cestovného ruchu (Zákon
č. 91/2010 Z. z.) upravujúcu existujúce inštitúcie na podporu rozvoja cestovného ruchu
a ich konkrétne kompetencie a vzájomné vzťahy.
Na základe získaných údajov a konceptu obsahu diplomovej práce sme
spracovali teoretické východiská, definíciu základných termínov potrebných pre riešenie
skúmaného problému.
Ďalším krokom bola voľba metódy pre analýzu vidieckeho turizmu v Nitrianskom
kraji. Analýzu je možné realizovať na základe získaných údajov z informačných zdrojov,
ktoré sú východiskom teoretickej analýzy alebo sme mohli použiť metódu získavania
údajov prostredníctvom prieskumu. Vzhľadom na široký rozsah skúmaného problému sme
sa rozhodli pre sekundárnu analýzu existujúcich informácií a faktov. Hlavným zdrojom
bol výskum využitia potenciálu vidieckych sídel v Nitrianskom kraji realizovaný v roku
2009 (Jarábková, 2010), z ktorého sme čerpali dáta pre vlastnú analýzu v konfrontácii
s údajmi zo stratégie rozvoja CR v Nitrianskom kraji pre roky 2007-2013 (Stratégia, 2007).
Štúdiom informačných zdrojov sme dospeli k záveru, že v danej oblasti je pomerne
často využívaný nástroj tzv. SWOT analýza, ktorá sa uplatňuje v rôznych výskumných
štúdiách v oblasti regionálneho rozvoja, manažmentu, marketingu, atď. Táto metóda
umožňuje hodnotiť 4 aspekty riešenej problematiky, ktoré vyhovovali zameraniu
diplomovej práce:
- silné stránky – napr. z hľadiska historicko-kultúrneho prostredia,
prírodných zdrojov, podnikateľských možností,
- slabé stránky – faktory a podmienky v regióne, ktoré majú negatívny
vplyv na možnosť rozvoja vidieckeho turizmu,
- príležitosti – nevyužité možnosti rozvoja vidieckeho turizmu v oblasti,
možnosti financovania,
- riziká - problematické oblasti pri rozvoji vidieckeho turizmu (napr.
územné usporiadanie, dopravná dostupnosť, doplnkové služby,
financovanie a pod.).
Uvedenú analýzu použijeme pri hodnotení využitia potenciálu regiónu v oblasti
geografických, klimatických, demografických, prírodných a kultúrno-historických
podmienok rozvoja vidieckeho turizmu. Na základe výsledkov analýzy je možné
sumarizovať aktuálny stav vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji – jeho aktuálne
využitie, pozitívne a negatívne aspekty využitia a nedostatky. Okrem uvedenej metódy sa
zameriame na analýzu činností inštitúcií podporujúcich vidiecky turizmus v Nitrianskom
kraji.
Na základe nedostatkov v inštitucionálnej podpore rozvoja vidieckeho turizmu
v regióne Nitrianskeho kraja využijeme získané poznatky na návrh optimalizácie podpory.
Na podporu cestovného ruchu sa v súčasnosti využíva niekoľko metód z rôznych oblastí
vedy, výskumu aj praktickej odbornej činnosti. Patrí sem napr. tvorba marketingovej
stratégie na propagáciu potenciálu územia alebo tvorba projektov pre cestovný ruch .
V našej práci sme sa rozhodli využiť návrh na rozvoj VT prostredníctvom súboru opatrení,
ktoré sme navrhli na základe zistení v SWOT analýzach. V závere diplomovej práce
zosumarizujeme zistené fakty a zhodnotíme očakávaný prínos vlastných návrhov
k riešenej problematike.
4 SÚČASNÝ STAV ROZVOJA VIDIECKEHO TURIZMU
V NITRIANSKOM KRAJI
Vidiecky turizmus ako súčasť cestovného ruchu má pomerne nízke využitie
v súčasnom uplatnení služieb cestovného ruchu v rámci Slovenskej republiky. Na základe
charakteristiky súčasného stavu kapacity a výkonu cestovného ruchu v rámci Slovenskej
republiky – ako celku sme definovali aj súčasný stav cestovného ruchu v oblasti
vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji.
4.1 Vidiecky turizmus v Nitrianskom kraji - analýza súčasného stavu
v Nitrianskom kraji
Nitriansky samosprávny kraj (NSK) leží na kontaktnej línii dvoch rozdielnych
krajinných typov - Panónskej panvy a Karpát, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú
aktivity cestovného ruchu. Do Nitrianskeho kraja zasahujú pohoria len okrajovo, preto z
hľadiska prírodných podmienok umožňuje formovanie aktivít cestovného ruchu
založených predovšetkým na využití geotermálnych vôd a vodných plôch. Kultúrno-
historický potenciál kraja je relatívne pestrý – zahŕňa množstvo historických pamiatok ako
aj udržiavaných ľudových tradícií (Stratégia, 2007, s. 1.)
Rozlohou (6343 km2) je Nitriansky kraj piaty najväčší kraj na Slovensku. Počtom
obyvateľov 707 305 (stav k 31. 12. 2006) je tretím najľudnatejším krajom Slovenska a
zároveň územím s najvyšším podielom maďarskej národnosti (27,6 %). Hustotou osídlenia
(113 obyvateľov na km2) mierne prevyšuje slovenský priemer (110 obyvateľov na km 2).
V kraji je 350 obcí, z toho 339 vidieckych sídel (Jarábková, 2010).
Stav rozvoja vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji súvisí s celkovým stavom
cestovného ruchu v tomto regióne ako aj s existujúcim potenciálom pre vidiecky turizmus
v danej oblasti. Na základe charakteristiky potenciálu regiónu vychádzajúcej z doposiaľ
realizovaných výskumov a štúdií v tejto oblasti a tiež na základe analýzy využitia
cestovného ruchu sme sa zamerali na hodnotenie konkrétnej oblasti CR – vidieckeho
turizmu.
4.1.1 Analýza potenciálu vidieckeho turizmu Nitrianskeho kraja
V prvej etape sme využili na analýzu potenciálu Nitrianskeho kraja publikáciu
charakterizujúcu výskum potenciálu vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji realizovaný
v roku 2009 s aktualizovanými údajmi do roku 2008 (Jarábková, 2010) a tiež strategický
dokument pre rozvoj CR v Nitrianskom kraji na obdobie 2007-2013 (Stratégia, 2007).
V druhej etape sme využili SWOT analýzu na hodnotenie využitia vidieckeho turizmu
v Nitrianskom kraji na základe kritérií určených v prvej etape analýzy.
Analýza využitia potenciálu CR realizovaná v roku 2009 vychádzala z využitia
tzv. valorizačnej metódy, ktorá hodnotí vybrané kritériá regiónu vzhľadom na možnosti
ich uplatnenia vo vidieckom turizme (Jarábková, 2010, s. 45): „Základným princípom
valorizačnej metódy hodnotenia potenciálu vidieckych sídel je posúdenie, ako sa
jednotlivý prvok , či atraktivita priestoru zúčastňujú na jeho vhodnosti či nevhodnosti na
realizácii aktivít cestovného ruchu. “ Pre optimálne využitie tejto metódy je potrebné
stanovenie vhodných prvkov atraktivity územia. Rovnako platí toto kritérium aj pre druhú
analýzu, ktorú sme využili – Stratégiu rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom kraji
v rokoch 2007-2013. Jarábková navyše uvádza porovnanie významu jednotlivých prvkov
atraktivity územia, z ktorých za najvýznamnejšie pokladá – kultúrno-historické hodnoty
a výskyt ojedinelých prírodných útvarov (2010, s. 54).
Na základe konfrontácie oboch zdrojov sme vyčlenili vybrané kritériá, ktoré
ovplyvňujú rozvoj vidieckeho turizmu:
1. Prírodný potenciál – geografické špecifiká regiónu, klimatické podmienky, zvláštne
prírodné útvary, hydrologické podmienky,
2. Environmentálny potenciál - stupeň znečistenia životného prostredia,
3. Kultúrno-historický potenciál oblasti,
4. Potenciál infraštruktúry CR. (Jarábková, 2010, Stratégia, 2007).
Prírodný potenciál regiónu predurčuje NSKnajmä na aktivity v letnom období
vzhľadom na využitie vodných plôch a termálnych prameňov, okrajové časti regiónu na
severe a severovýchode sú atraktívne aj v oblasti turistiky a horolezectva (Príloha 4),
nadmorská výška v rámci regiónu však nepresahuje 910 m.n.m., čím sa znižuje atraktivita
tohto územia. Celkovo potenciál regiónu poskytuje najnižšiu atraktivitu v južnej časti
v oblasti Komárna (Stratégia, 2007).Využiteľný prírodný potenciál tvoria najmä:
- termálne pramene – je využitá len časť existujúcich prameňov lokalizované sú
predovšetkým v južnej časti regiónu (napr. Štúrovo, Patince, Horné
Saliby),nevyužité náleziská geotermálnych prameňov sú evidované v obciach
Zemianska Olča, Nesvady, Virt, Marcelová, Vlčany atď.
- vodné plochy – väčšinou neupravené, bez vybudovania infraštruktúry,
- riečna sieť – Hron a Váh, vhodné svojím charakterom na splavovanie, Dunaj
a Ipeľ,
- okrajové horské oblasti, k zaujímavostiam horského územia patria jaskyne v
Považskom Inovci (Havran, Stoličková jaskyňa, Mačacia jaskyňa, Čertova pec
jediná jaskyňa prístupná verejnosti), skalné steny a mestá na Veľkom Inovci,
Benáte, skalné veže v lokalite Skerešov a kaňon v Horši (okres Levice),
atraktivitu územia zvyšuje estetická hodnota výhľadov do okolia najmä z vrcholu
Veľkého Inovca (901 m n. m.), Marhátu (748 m n. m.), Benátu (692 m n. m.),
Zobora (588 m n. m.), Pyramídy (544 m n. m.), Tribečskej Skalky (488 m n. m.),
turistickou zaujímavosťou sú kamenné obydlia v Brhlovciach.
Z hľadiska vidieckeho turizmu majú špecifický význam aktivity vidieckeho
obyvateľstva. Klimatické podmienky v spojení s geografickými podmienkami
(rozmiestnením vodných plôch, štruktúrou povrchu) najmä v južnej časti regiónu
umožňujú rozvoj podnikateľských aktivít v poľnohospodárstve:
- rybolov – 190 revírov v stojatých a tečúcich vodách orientovaných najmä na chov
kaprovitých rýb ako napr. kapor obyčajný (Cyprinus carpio), karas obyčajný
(Carassius carassius), karas striebristý (Carassius auratus),
- pestovanie poľnohospodárskych plodín - osobitný význam má vinič, spojený
s produkciou vína a možnosťami gastroturistiky vo vidieckych oblastiach
(Topoľčianky, Radošiná, Šahy, Chľab, Svätý Peter, Tesáre, Búč),
- chov zvierat (nielen úžitkovo ale aj na rekreačné účely, napr. kone – žrebčín
Topoľčianky), poľovnícke revíry (oblasť Topoľčianok) – okrajové časti regiónu –
pohoria Považský Inovec, zaujímavosťou je zubria zvernica pri Topoľčiankach
vytvorená na aklimatizáciu zubra v zvernicovom chove (Stratégia, 2007).
Na území Nitrianskeho kraja sa nachádzajú viaceré prírodné osobitosti, ktoré sú
predmetom štátnej ochrany prírody. Z veľkoplošných chránených území zasahujú časti
troch chránených krajinných oblastí – CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO
Dunajské luhy,maloplošných chránených území je celkovo 123. Na území kraja sa
nachádza 38 lokalít chránených stromov a ich chránených skupín s celkovým počtom 170
stromov(Stratégia, 2007).
Kultúrnohistorický potenciál regiónu je determinovaný viacerými podmienkami –
nielen existenciou historických objektov ale ich stavom a kategóriou ich využitia. Podľa
analýzy cestovného ruchu realizovanej Nitrianskym samosprávnym krajom možno na
základe bodového hodnotenia určiť turistickú atraktivitu týchto pamiatok – mapu s mierou
atraktivity znázorňuje Príloha 5. Zaujímavosťami je napr. zrúcanina hradu Gýmeš, Jelenec,
Hrušov a Topoľčany (Otepka, Habán, 2006). Viaceré historické pamiatky najmä kaštiele
sa využívajú účelovo na rôzne aktivity (sociálne služby, úrady a pod.)
Ku kultúrnemu potenciálu možno zaradiť aj tradičné spôsoby poľnohospodárskej
výroby, ktoré v kraji majú vzhľadom na prírodné podmienky široké uplatnenie avšak slabé
využitie z hľadiska CR. K špecifickým aktivitám v rámci vidieckeho turizmu možno
zaradiť aj gastroturistiku, ktorú reprezentuje Nitrianska kráľovská vínna cesta. Folklórne
slávnosti, ľudové tradície a remeslá majú lokálny charakter, chýba ich propagácia
a začlenenie do odvetvia cestovného ruchu.
Environmentálne podmienky pre rozvoj turizmu sú negatívne ovplyvnené
priemyselnou výrobou v oblasti okresných miest Nitra, Šaľa a Nové Zámky, z dôvodu
vysokého stupňa znečistenia životného prostredia sú pre rozvoj turizmu nevhodné okolité
obce (Ándovce, Bánov, Bešenov, Dlhá nad Váhom, Kráľová nad Váhom, Nesvady,
Trnovec nad Váhom atď.) Vhodnejšie podmienky pre rozvoj turizmu poskytujú najmä
maloplošné chránené územia - oblasti pri vodných plochách, lesy, zvernice, lúky.
(chránené areály, prírodné rezervácie – 123 chránených oblastí v NSK), (Jarábková, 2010).
Infraštruktúra regiónu predstavuje dôležitý aspekt z hľadiska dostupnosti pre
účastníkov vidieckeho turizmu. Cestné komunikácie medzi okresnými mestami ako aj
jednotlivými obcami vyžadujú rekonštrukciu, južná oblasť regiónuumožňuje predovšetkým
rozvoj cezhraničnej spolupráce s Maďarskou republikou (Štúrovo- Ostrihom, Komárno-
Komárom). Výhody majú obce v blízkosti miest a rekreačných stredísk, kde sa zvyšuje
tendencia vytvárania ubytovacích priestorov na súkromí, platí to najmä pre južnú časť
regiónu s termálnymi kúpeľmi.
Súčasné využitie potenciálu vidieckeho turizmu je orientované predovšetkým na
rozvoj stravovacích a ubytovacích služieb jednak v okolí významných okresných miest
regiónu (Nitra, Komárno, Topoľčany) a v blízkosti termálnych kúpeľných zariadení.
O agroturizme možno hovoriť aj v súvislosti s poľovníctvom (v okrese Topoľčany),
športovým rybolovom (pri všetkých vodných tokoch), jazdectvom (ranče, žrebčíny
a jazdecké areály – Nový Tekov, Topoľčianky, Šaľa, Mojmírovce, atď.).Terén
Nitrianskeho kraja v oblasti vodných tokov poskytuje možnosti pre cykloturistiku –
v južnej časti je to tzv. Podunajská cyklomagistrála (vedie po hrádzi pri ľavom brehu
Dunaja), ktorá pokračuje v Komárne smerom na Šaľu (Vážska cyklomagistrála), na Nitru
(Ponitrianska cyklomagistrála), v oblasti Štúrova Pohronská, Hontianska a Ipeľská
cyklomagistrála.
Vzhľadom na klimatické podmienky vhodné na pestovanie rôznych
poľnohospodárskych plodín je otvorená možnosť využitia poľnohospodárskej výroby
v rámci cestovného ruchu. Za určitý spôsob turizmu možno z tohto hľadiska pokladať aj
samozber ovocia realizovaný v nížinatej oblasti Nových Zámkov (jahody, jablká).
Nevyužitý potenciál majú napr. roztrúsené sídla v podhorských oblastiach v okrese
Zlaté Moravce (Zlatno, Skýcov, Obyce) v okrese Levice (v oblasti Hronskej a Ipeľskej
pahorkatiny), najmä obydlia štálového typu (ide o rozptýlené osídlenie v podhorských
oblastiach - kopanice, majere, ktoré sa v tomto regióne nazýva štále), ktoré by mohli byť
zaujímavosťou pre potenciálnych rekreantov (tradičný spôsob života na vidieku, chov
domácich zvierat, poľnohospodárske práce, slovenská kuchyňa a pod.)Individuálnu
rekreáciu ponúkajú chatárske osady a oblasti v blízkosti vodných plôch (napr. Duchonka)
alebo na úpätí pohorí zasahujúcich do územia regiónu.
Využitie služieb vidieckeho turizmu s osobitou atraktivitou v regióne absentuje,
hoci podľa nášho názoru existuje viacero aktivít (napr. v poľnohospodárskej výrobe - či už
na úrovni väčších podnikov alebo drobných podnikateľov , v oblasti ľudových remesiel,
folklóru), ktoré možno využiť v rámci podnikania vo vidieckom turizme.
4.1.2 Podpora rozvoja vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji na inštitucionálnej
úrovni
V oblasti realizácie podpory vidieckeho turizmu v NSK je potrebné vymedziť
členenie regiónu do niekoľkých oblastí CR podľa priority rozvoja z hľadiska potenciálu
využitia v cestovnom ruchu.(Regionalizácia, 2005). Ide o tzv. regionalizáciu CR, podľa
ktorej sa Nitriansky samosprávny kraj člení do nasledovných oblastí:
- okres Komárno a Nové Zámky – región strednej priority s dôrazom na pobyty
pri termálnej vode, vodné športy, vodáctvo, cykloturistiku a vidiecky turizmus,
- okres Šaľa – patrí medzi regióny nižšej priority s dôrazom na pobyt pri termálnej
vode, vodné športy a poznávanie pamiatok,
- okres Nitra, Zlaté Moravce, Levice (západná časť) a Nové Zámky
(severozápadná časť)– patria do regiónu strednej priority s dôrazom na rozvoj
veľtrhov, výstav a poznávanie pamiatok,
- Levice (východná časť) – región s vysokou prioritou pre rozvoj vidieckeho
turizmu,
- okres Topoľčany - zaradený medzi regióny s nižšou prioritou, s pobytom pri
vode a letným pobytom v horách.(Marketingový plán, 2008).
Podpora vidieckeho turizmu a agroturizmu na území NSK sa realizuje prostredníctvom
aktivít systému inštitúcií súkromného aj verejného sektora. Na základe získaných
informácií zhodnotíme súčasnú situáciu v oblasti vidieckeho turizmu. Podporu rozvoja
vidieckeho turizmu uskutočňujú regionálne aj celoslovensky pôsobiace inštitúcie formou:
prezentácie a propagácie regiónu NSK v SR a zahraničí
analýzy podmienok rozvoja vidieckeho turizmu
návrhov a realizácie projektov v rámci samosprávnych jednotiek (obcí) zameranej
na rozvoj vidieckeho CR
finančnej podpory podnikania vo vidieckom turizme,
partnerskej spolupráce súkromných aj verejných organizácií zameranú na rozvoj
turizmu vo vidieckych oblastiach
vzdelávania podnikateľov v oblasti CR. (Stratégia, 2007).
Uvedené aspekty podpory ako aj inštitúcie, ktoré ich zabezpečujú bližšie identifikujeme.
Významnú úlohu v propagácii a prezentácii atraktivity regiónu aj jeho jednotlivých častí
a obcí spĺňajú:
1. Samosprávny orgán VÚC – Nitriansky samosprávny kraj, ktorý zabezpečuje:
spoluprácu s ústrednými štátnymi orgánmi (MKaCR SR), podnikateľskými
subjektmi v oblasti podpory CR, spoluprácu s obcami, kooperáciu so SACR
v oblasti propagácie regiónu,
edukáciu a motiváciu obyvateľstva k podnikaniu v CR – informačné semináre pre
podnikateľov,
jednotnú prezentáciu regiónu v zahraničí, propagáciu regiónu prostredníctvom
internetovej stránky (www.unsk.sk), kde sú zverejnené základné informácie
o turistických možnostiach v jednotlivých okresoch regiónu,
propagáciu atraktivít regiónu aj z hľadiska vidieckeho turizmu na národných
a medzinárodných výstavách a podujatiach napr. výstava „Regióny Slovenska“
v Nitre, Veľtrh cestovného ruchu Holiday World Praha 2011, kde sa prezentovali
aj jednotlivé obce najmä v oblasti vinárstva a termálnych kúpeľov, veľtrh CR
UTSAZ v Budapešti a svetový veľtrh ITB v Berlíne – NSK sa prezentoval
prostredníctvom propagačných materiálov, v ktorých dominovala propagácia
cykloturistiky, vidieckej turistiky, termálnych kúpalísk
podporupartnerskej spolupráce na regionálnej, celoslovenskej a cezhraničnej
úrovni – najmä s okolitými regiónmi a susedným Maďarskom
monitoring situácie v CR, plánuje a navrhuje koncepcie rozvoja – aj v spolupráci
s obcami, pomáha realizovať plány hospodárskeho a kultúrneho rozvoja obcí,
ktorých súčasťou sú aj opatrenia na podporu rozvoja cestovného ruchu,
k monitorovacej činnosti možno zaradiť hodnotenie kvality služieb zariadení
vidieckeho turizmu realizované v roku 2009, ktoré NSK uskutočnil v spolupráci
s SPU v Nitre, cieľom bolo okrem samotného hodnotenia kvality navrhnúť
a vytvoriť systém hodnotenia kvality služieb vidieckeho turizmu a prispieť tak
k zvyšovaniu kvality týchto služieb. (Workshop k projektu „ Certifikácia malých
ubytovacích zariadení na vidieku v NSK“, 2009)
poskytovanie informácií turistom prostredníctvom tzv. turistických
informačných kancelárií, momentálne pôsobia v najmä v okresných mestách –
NISYS (Nitriansky informačný systém), TIK Dekampo Levice, TIK Komárno,
TIK Štúrovo, IC Podhájska, IK Vieska nad Žitavou, TIK Zlaté Moravce –
poskytujú informácie o ubytovacích, stravovacích, rekreačných zariadeniach,
o produktoch cestovných kancelárií, sprostredkúvajú rôzne služby, informujú
o aktuálnych kultúrnych podujatiach, poskytujú informačné a propagačné
materiály, mapy regiónu a pod.
2. Obce môžu iniciovať vznik vlastnej organizácie na podporu CR a participovať na
finančnom zabezpečení jej aktivít, spolupracujú s organizáciami cestovného ruchu pri
vytváraní koncepcie rozvoja cestovného ruchu na území obce, podieľajú sa na tvorbe
ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji cestovného ruchu na území obce,
zabezpečujú realizáciu cieľov v oblasti CR a aktívne budujú infraštruktúru podporujúcu
aktivity v cestovnom ruchu (Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu). Obce
môžu vytvárať vhodné prostredie pre rozvoj podnikania v CR konkrétnymi opatreniami –
vzdelávaním, daňovými úľavami, poskytnutím verejných priestorov, zlepšovaním
infraštruktúry, propagáciou obce a pod. Konkrétne aktivity obcí v oblasti podpory CR sú
stanovené v plánoch hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja. Obce pri realizácii
opatrení na podporu turizmu môžu využiť finančné dotácie z fondov EÚ ako aj zo štátneho
rozpočtu. Vzhľadom na počet obcí v NSK nebolo možné hodnotiť ako jednotlivé obce
podporujú rozvoj vidieckeho turizmu, iniciatívu samosprávy v tejto oblasti budeme
hodnotiť len na úrovni samosprávneho kraja. Podľa okresných miest sa zameriava podpora
CR na určité oblasti, ktoré uvádzame v tabuľke 1.
Ako vyplýva z uvedených údajov, aj podpora vidieckeho cestovného ruchu sa
uskutočňuje na základe prevládajúcej formy cestovného ruchu v danej oblasti, t.j. súvisí
s tým, aká forma CR sa v regióne uplatňuje.
Tabuľka 1 Podpora CR v obciach podľa okresných miest
Zdroj: http://www.unsk.sk/files/PRNSK/CR/prnsk_CR.pdf
3. Regionálne rozvojové agentúry –sú združenia právnických osôb verejného aj
súkromného sektora, patriace do integrovanej siete MVRR SR.
RRA Nitra –Regionálna rozvojová agentúra je ďalšou inštitúciou podporujúcou rozvoj
vidieckeho turizmu , ktorá predstavuje združenie právnických osôb – NSK a Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory. RRA participuje na regionálnom rozvoji, ktorého
súčasťou je aj podpora CR (aj vidieckeho turizmu) , k hlavným aktivitám RRA patrí najmä
projektová činnosť, programová činnosť, poskytovanie poradenstva, konzultácií
a informácií, cezhraničná spolupráca a marketingové aktivity zamerané na propagáciu
regiónu.(Výročná správa, 2009).Uvedené aktivity vykonáva najmä s cieľom využitia
nenávratných finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti regionálneho
rozvoja. V roku 2009 zrealizovala RRA niekoľko projektov súvisiacich s podporou
vidieckeho turizmu:
- v obci Trávnica – revitalizácia obce, ktorej predmetom je zveľadenie verejných
priestranstiev v centre obce, oprava miestnych komunikácií a úprava parku,
s cieľom zvýšiť návštevnosť obce aj kvalitu života obyvateľov – obec je
v blízkosti obce Podhájska, má teda potenciál pre využitie ubytovacích kapacít
domácich i zahraničných turistov,
- v obci Podhájska - rozsiahla revitalizácia verejných priestranstiev s dôrazom na
bezpečnosť peších účastníkov cestnej premávky,
- v obci Maňa - tiež je v blízkosti Podhájskej, revitalizácia verejných priestranstiev.
Z uvedených informácií vyplýva, že projektová činnosť tejto inštitúcie je zameraná úzko
na jednu sféru turizmu na vidieku – konkrétnu obec. K projektovým aktivitám je potrebné
dodať, že priamo závisia od aktuálnych výziev v oblasti operačných programov rozvoja
vidieka, sú nimi teda determinované. V kompetencii RRA je aj realizácia marketingových
prieskumov – v oblasti využitia CR v konkrétnych obciach , či analýz ponuky CR.
RRA Šaľa - je združenie právnických osôb pôsobiacich v okrese Šaľa, agentúra realizuje
podporu regionálneho rozvoja aj v oblasti vidieckeho turizmu v okrese Šaľa, v iniciatíve
RRA Šaľa boli založené dva mikroregióny: MR Čángo /obce Diakovce, Tešedíkovo,
Žihárec, Vlčany a Neded/ a MR „Via Románum“ s obcami Močenok, Hájske, Dlhá nad
Váhom, Trnovec a Selice, agentúra vypracúva projekty pre obnovu technických
a kultúrnych pamiatok v regióne, sprostredkúva poradenstvo a konzultácie v oblasti
získavania NFP z eurofondov, školenia pre samosprávy obcí v oblasti v oblasti
manažmentu, marketingu (znalosti z tejto oblasti sú využiteľné aj v CR), participuje na
tvorbe podnikateľského prostredia v mikroregiónoch (RRA Šaľa, 2011).
RRA Štúrovo– združenie tvorí„Združenie obcí – Južný región“; Dvory a okolie združenie
obcí; mesto Štúrovo; Nadácia Budúcnosť 2000; Strekov 1075, s.r.o.;Kultúrne združenie
Štúrovo a okolie“; VADAŠ s.r.o.;.agentúra realizuje podporu CR v rámci Prioritnej osi 3
– Cestovný ruch Opatrenie 3.1 – Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu,
v roku 2010 vypracovala projekty v oblasti organizácie folklórnych podujatí napr.
podujatie zamerané na tradičné svadobné zvyky – „Svadba“ v obci Kamenín, zvýšenie
atraktivity regiónu Štúrova v CR skvalitnením a úpravou infraštruktúry, (Textová správa
o činnosti RRA Južný región Štúrovo za rok 2010).
RRA Komárno–spolupracuje so súkromným sektorom – nadácia Orange, Nadácia Dexia
banky a pod. pri skvalitňovaní životného prostredia, obnove historického a kultúrneho
dedičstva a ďalších činnostiach.
RRA Topoľčiansko–realizuje podporu CR v oblasti okresného mesta Topoľčany,
projektová činnosť je zameraná najmä na obnovu a skvalitnenie infraštruktúry a životného
prostredia v obciach, významné sú aj poradenské aktivity pre podnikateľov s cieľom
využitia NFP.
4. PPA Nitra - Pôdohospodárska platobná agentúra Nitra –ako regionálne pracovisko
centrálnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá bola zriadená zákonom č. 473/2003
Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve.
Platobná agentúra ako akreditovaný orgán štátnej správy zabezpečuje administratívnu
činnosť pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom
hospodárstve a rybnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných
predpisov a pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa osobitných
predpisov.(Výročná správa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, 2009). Z hľadiska
vidieckeho turizmu má význam podpora poľnohospodárstva priamymi platbami
podporujúcimi rozvoj podnikania v tomto odvetví hospodárstva, ktoré môže mať
sekundárne využitie aj v rámci vidieckeho turizmu.
5. Združenia mikroregiónov v rámci iniciatívy LEADER NSK- ide o účelové združenia
obcí v rámci podpory rozvoja vidieka.Iniciatíva LEADER slúži na integrovaný rozvoj
vidieka v NSK. Podpora v oblasti CR je realizovaná prostredníctvom integrovaných
stratégií združeniami:
- MAS SOTDUM - Miestna akčná skupina Spoločenstva obcí topoľčiansko -
duchonského mikroregiónu (o.z.),je nevládne, nepolitické, nezávislé združenie
fyzických a právnických osôb, ktoré zabezpečujú svoju činnosť realizáciou cieľov
v celistvom území tvorenom katastrálnymi územiami obcí z okresu Topoľčany:
Jacovce, Nemečky, Podhradie, Prašice, Tesáre, Velušovce, Závada, Nemčice,
Kuzmice, Tvrdomestice, Tovarníky, Krušovce a Topoľčany, združenie je založené
na spolupráci verejnej správy, podnikateľských a nepodnikateľských subjektov a
občanov pôsobiacich alebo sídliacich na danom území s cieľom identifikovať a
realizovať stratégiu rozvoja územia (MAS SOTDUM, 2009), združenie okrem
iných aktivít (podpora rozvoja CR, vzdelávanie atď.) propaguje turistické
osobitosti regiónu na vlastnej webovej stránke
- MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo - zameriava sa na podporu
agrosektora a rozvoja vidieckeho cestovného ruchu s cieľom rozšírenia
pracovných príležitostí,
- MAS Svornosť –zameranie na ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva, rozvoj
podnikateľského prostredia a infraštruktúry CR,
- MAS Požitavie – Širočina – rozvoj infraštruktúry obcí a podpora
podnikateľského prostredia v CR,
- MAS Dolná Nitra – rozvoj turizmu je podmienený zlepšením podmienok
životného prostredia, najmä využitím ekologických zdrojov energie a čistením
odpadových vôd,
- MAS Radošinka– obnova obcí a ochrana a skvalitnenie životného prostredia
- Mikroregión okolo Cedronu, (združuje obce v oblasti Nitry a Nových Zámkov)
cieľom rozvoja je využitie zdrojov liečivých prameňov a terénu územia na
celoročnú rekreáciu, skvalitenenie a rozšírenie služieb v oblasti CR,
- Mikroregión Dolný Žitný ostrov – rozvoj vidieckeho cestovného ruchu
vzhľadom na regionálne špecifiká,
- Mikroregión Ipeľ-Hont – podpora vidieckeho turizmu, najmä skvalitnenia
nízkokapacitných ubytovacích zariadení, podpora propagácie mikroregiónu,
podpora expanzie poľnohospodárskej a remeselnej výroby v danej oblasti,
- Mikroregión Termál – mikroregión patrí k najnavštevovanejším kúpeľným
lokalitám, podpora je zameraná na trvalo udržateľný rozvoj aj v oblasti vidieckeho
CR,
- Mikroregión Tribečsko - predstavuje územie využitého prírodného potenciálu,
historických daností a rozvojových trendov v odvetviach cestovného ruchu, najmä
v oblasti kongresovej a vidieckej turistiky s využitím pobytov v ekologicky čistej
krajine, stratégia rozvoja je zameraná na podporu rozvoja infraštruktúry
a propagácie atraktivít územia,
- Mikroregión Tekov – sa zameriava na podporu vidieckeho turizmu v oblasti
propagácie a vybudovania materiálno-technickej základne pre rozvoj vidieckeho
CR,
- MikroregiónVia Romanum – koncentruje podporu vidieckeho turizmu do oblasti
zatraktívnenia rekreačného potenciálu, skvalitnenia infraštruktúry obcí a rozvoja
športových možností (Leader NSK, 2010).
Uvedené partnerské združenia a mikroregióny – ich rozmiestnenie v NSK znázorňuje
mapa na Obrázku 3.
Obrázok 3 Miestne akčné skupiny a mikroregionálne partnerstvá v NSK
Zdroj: vlastné spracovanie, http://www.leadernsk.sk/sk/mapa/
6. Záujmové združenia – napr. Združenie ekologického cestovného ruchu Nitrianska
kráľovská vínna cesta, ktoré okrem propagácie vinárstva podporuje udržiavanie tradičných
starých slávností, zvykov, obyčajov, remesiel, ľudových krojov, piesní a
obradov. K tradičným podujatiam patria sviatky vinobrania, sviatok sv. Urbana patróna
vinohradníkov, posviacka vína, Luciino čarovanie pri vínku, Víno osobností, Koštovka
nových vín, degustácie s vyhodnotením vín pri kultúrnych spoločenských a folklórnych
programoch, alegorické sprievody, Odklínanie vín, jarmoky, hody a pod. Atraktivitu
podujatí zvyšuje ich alokácia – niektoré sa odohrávajú v prírode vo viniciach, iné na
zámkoch a kaštieľoch, divadelných pódiách, v kultúrnych a spoločenských priestoroch,
v hajlochoch (vínne domčeky) i pred nimi, alebo v historických vínnych pivniciach.
K záujmovým združeniam patria aj skupiny s celoslovenským pôsobením –EZAT, ZAS
(Združenie agropodnikateľov Slovenska), atď.
Inštitúcie podieľajúce sa na aktívnej podpore vidieckeho turizmu v NSK, ktoré sme
charakterizovali znázorňuje Tabuľka 1. Na základe charakteristiky základných aktivít sme
v tabuľke hodnotili význam činnosti jednotlivých typov inštitúcií. Hlavnú funkciu
v oblasti koordinácie podpory vidieckeho turizmu má v oblasti NSK samosprávny orgán
Nitrianskeho kraja. Význam aktivít tejto inštitúcie spočíva najmä v centralizovanej
koordinácii opatrení pre podporu rozvoja vidieckeho turizmu v prostredí regiónu – napr.
propagácia regiónu na celoslovenskej aj medzinárodnej úrovni, vytváranie organizácií pre
podporu CR (MAS, združenia obcí a pod.). Na činnosť NSK nadväzujú aktivity
jednotlivých samospráv obcí, ktoré sú významné predovšetkým v oblasti rozvoja podľa
konkrétnych potrieb, obce môžu prispieť k rozvoju podnikateľského prostredia v oblasti
CR prostredníctvom vlastných opatrení.
Činnosť regionálnych rozvojových agentúr je zameraná na aktivity spojené so
získavaním podpory z eurofondov a to aj v oblasti vidieckeho turizmu. Prínosom pre
podporu vidieckeho turizmu je projektová činnosť, poradenstvo, konzultácie a školenia
v oblasti manažmentu a podnikania v CR. Nevýhodou je obmedzenie podpory – podpora
sa realizuje podľa priorít regiónov z hľadiska ich atraktivity v CR, teda regióny s nižšou
atraktivitou majú nižšiu perspektívu pre získanie podpory ako regióny s existujúcou
„turistickou základňou.“
Miestne akčné skupiny a mikroregióny predstavujú podstatnú súčasť systému
podpory vidieckeho turizmu, keďže ide o zoskupenia právnických osôb (obcí
a právnických osôb súkromného sektora).
Záujmové združenia podnikateľov sú významné pre podporu atraktivity služieb
vidieckeho turizmu – dobrým príkladom je združenie Nitrianska kráľovská vínna cesta,
ktoré spája gastroturizmus – vinárstvo s prezentáciou ľudových tradícií, folklóru, remesiel
a umenia – vytvára tak komplexnú ponuku vidieckeho turizmu.
Tabuľka 2 Inštitúcie podporujúce rozvoj vidieckeho turizmu v NSK
Inštitúcie podporujúce rozvoj CR v Nitrianskom kraji Názov Typ inštitúcie Aktivity Význam
Nitriansky samosprávny kraj verejná
koordinácia rozvoja CR v regióne, propagácia regiónu, spolupráca s ostatnými inštitúciami podporujúcimi rozvoj CR, monitoring a analýzy CR v regióne,
koordinácia aktivít všetkých regionálnych inštitúcií CR , poskytovanie centrálnej podpory CR v rámci regiónu a spolupráca s rôznymi štátnymi orgánmi
Samosprávy obcí verejná
podpora podnikateľského prostredia, rozvoj infraštruktúry, vzdelávanie v samospráve a podnikateľskej sfére
lokálna podpora CR - najmä podnikateľov, výhodou je znalosť potrieb konkrétnej obce
PPA Nitra verejno-súkromná
podpora poľnohospodárskeho podnikania
podpora agropodnikateľov môže zvýšiť šance na rozvoj poľnohospodárskej produkcie a jej ďalšie využitie vo vidieckom turizme
Regionálne rozvojové agentúry
verejno-súkromná
príprava projektov v oblasti CR, podpora využitia NFP z eurofondov
odborné poradenstvo vo využívaní eurofondov, podpora vzdelávania - zvyšovanie možností využitia finančných dotácií pre podnikateľov v CR
Mikroregióny verejno-súkromná
spolupráca pri rozvoji CR na úrovni obcí a mikroregiónu
vzájomná podpora združených obcí za účelom rozvoja konkrétnych oblastí podľa potrieb mikroregiónu
Miestne akčné skupiny verejno-súkromná
vzájomná spolupráca pri propagácii mikroregiónu a rozvoji aktivít CR
vzájomná podpora združených obcí za účelom rozvoja konkrétnych oblastí podľa potrieb mikroregiónu
Záujmové združenia podnikateľov
súkromná spolupráca podnikateľov v špecifických oblastiach CR
vyššia atraktivita služieb CR vzhľadom na komplexnosť
Zdroj: vlastné spracovanie údajov
4.2 SWOT analýza vidieckeho turizmu z hľadiska ponuky
a inštitucionálnej podpory v Nitrianskom kraji
Na základe hodnotenia potenciálu územia a aktivít inštitúcií podporujúcich rozvoj
vidieckeho turizmu zhodnotíme silné a slabé stránky vidieckeho turizmu v Nitrianskom
kraji a z nich vyplývajúce príležitosti a riziká pre ďalšiu podporu a rozvoj. Podľa
získaných informácií zo strategického dokumentu pre rozvoj CR v NSK a realizovaného
výskumu v tejto oblasti (Jarábková, 2010) možno hodnotiť celkový potenciál vidieckeho
turizmu a jeho využitie prostredníctvom SWOT analýzy . Okrem teoretických prameňov
pri analýze využijeme aj subjektívne zhodnotenie dostupných faktov charakterizujúcich
podmienky rozvoja CR v Nitrianskom kraji. Východiskom SWOT analýzy bolo
hodnotenie nasledovných kritérií:
- potenciál – resp.- ponuka vidieckeho turizmu - prírodný, kultúrno-
historický potenciál a potenciál pre špecifické služby vidieckeho turizmu,
- úroveň inštitucionálnej podpory rozvoja vidieckeho CR.
SWOT analýzu sme realizovali samostatne pre obe kritériá. V tabuľke 3
znázorňujeme SWOT analýzu potenciálu regiónu. Z hľadiska prírodného potenciálu za
silné stránky Nitrianskeho kraja z hľadiska vidieckeho turizmu možno pokladať v najmä
množstvo geotermálnych prameňov, ktoré sú zaujímavé nielen pre miestnych či
slovenských rekreantov, ale aj pre zahraničnú klientelu z Maďarska a Českej republiky.
Z prírodných podmienok je pozitívne aj množstvo vodných plôch poskytujúcich možnosti
rybolovu a tiež poľnohospodárska výroba – pestovanie ovocia a zeleniny a viniča,
s ktorým sa spája viacero aktivít využiteľných pre vidiecky turizmus. Silnou stránkou sú aj
klimatické podmienky – teplé suchšie letá, vhodné pre pobyt pri vode alebo v termálnych
kúpeľoch. Silnou stránkou z hľadiska kultúrneho a historického potenciálu je pomerne
široké zastúpenie historických pamiatok v regióne a tiež tradičný vidiecky spôsob života,
ktorý môže byť predpokladom pre rozvoj vidieckeho turizmu – napr. život v podhorských
oblastiach v štálových obydliach a pod.
Za pozitívne využitie špecifických služieb vidieckeho turizmu možno pokladať
napr. podujatia v oblasti vinárstva, vidiecku rekreáciu spojenú s termálnymi kúpeľmi,
folklórne podujatia.
Tabuľka 3 SWOT analýza potenciálu vidieckeho CR v NSK
Silné stránky Slabé stránkymnožstvo geotermálnych prameňov len čiastočné využitie termálnych zdrojov - chýba
budovanie nových kúpeľných stredískvhodné klimatické podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva - pestovanie ovocia, zeleniny
jednostranné využitie poľnohospodárskej produkcie len s primárnym účelom
vodné plochy, množstvo oblastí doposiaľ nevyužitých na rekreáciu
nevhodnosť väčšiny vodných plôch na kúpanie, neupravené okolie, chýbajúce služby v okolí
Cyklotrasy – 6 cyklomagistrál viacero chránených území a prírodných útvarov
vysoký stupeň znečistenia ŽP v okolí miest s priemyselnou výrobou
ľudové tradície a remeslá slabá propagácia, len lokálny charaktertradičný spôsob života v osamotených vidieckych sídlach v podhorských oblastiach
chýbajúce doplnkové služby pre rozvoj turizmu v podhorských oblastiach
potenciál v oblasti spojenia podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve so službami vidieckeho turizmu
slabá motivácia agropodnikateľov k využitiu tejto možnosti cestovného ruchu,
možnosť cezhraničného turizmu vzhľadom na južné hranice
obmedzenie zahraničných návštev len na turistov susednej krajiny
zaujímavé kultúrne a historické pamiatky, zrúcaniny hradov, kaštiele a pod.
sekundárne využitie viacerých kultúrnych pamiatok na iné ako turistické účely, nízka atraktivita zrúcanín hradov - chýbajúce služby
Príležitosti Ohrozeniarozvoj kúpeľnej turistiky na úrovni obcí zameranie rozvoja CR na jednu hlavnú oblasť rozvoj farmárstva s uplatnením v agroturizme
slabý záujem obyvateľov o podnikanie v tejto oblasti
úprava vodných plôch a ich viacstranné využitie
potreba značných investícií do úpravy okolia, slabá atraktivita pre turistov
rozvoj komplexných služieb v turisticky atraktívnych oblastiach
nízka návratnosť investícií
rozvoj podnikania vo vidieckom turizme - ubytovacie, stravovacie služby, špecifické služby
stagnácia podnikateľského prostredia, nedostatočné vzdelanie pre úspešné podnikanie v CR
rozvoj turizmu aj v doposiaľ nevyužitých oblastiach a miestach v regióne nízky rozvoj CR v regiónebudovanie nových zariadení CR - kúpele, ubytovacie zariadenia a pod. vysoké náklady na realizáciu vytvorenie prostredia pre realizáciu vidieckeho CR - obnovou tradícií vidieckeho života, rekonštrukciou pôvodných obydlí, prezentáciou ľudových remesiel a umenia a pod.
nízky záujem turistov o uvedené aktivity
Zdroj : vlastné spracovanie údajov
Z hľadiska slabých stránok potenciálu regiónu je najslabším článkom kvalita,
dostupnosť služieb CR spojená s málo rozvinutou infraštruktúrou obcí, táto oblasť je preto
predmetom viacerých projektov revitalizácie obcí, ktoré sú turisticky atraktívne.
Negatívom je aj nízke využitie termálnych prameňov – chýba najmä prieskum týchto
zdrojov a budovanie nových kúpeľných stredísk v obciach, kde sú náleziská
geotermálnych prameňov. Slabou stránkou je aj využitie poľnohospodárskej výroby, ktorá
by mohla nájsť uplatnenie aj vo forme agroturistiky, z nášho pohľadu chýba
informovanosť a motivácia agropodnikateľov k sekundárnemu využitiu tohto odvetvia.
Problémom v oblasti prírodného potenciálu je aj znečistenie životného prostredia – či už
vodných plôch a ich okolia alebo celková nevhodnosť niektorých oblastí v dôsledku
blízkosti priemyselnej výroby. V oblasti ľudových tradícií predstavuje slabú stránku ich
nedostatočná propagácia. Vo využití potenciálu podhorských oblastí ale aj v iných sférach
chýba najmä komplexnosť služieb – doplnkové služby, ktoré by prilákali turistov do
vidieckych oblastí.
Hoci Nitriansky kraj disponuje pomerne bohatou ponukou historických a kultúrnych
pamiatok, ich využitie na účely cestovného ruchu je obmedzené jednak zlým stavom –
napr. zrúcaniny hradu ale aj chýbajúcimi službami (napr. náučné chodníky, občerstvenie,
suveníry a pod.) viaceré historicky hodnotné nehnuteľnosti sú využívané ako zariadenia
sociálnych služieb alebo na iné praktické účely, čím je eliminovaná ich atraktivita.
Z potenciálu NSK vyplývajú pre rozvoj vidieckeho turizmu príležitosti v oblasti
kúpeľnej turistiky, ktorá má množstvo doposiaľ nevyužitých zdrojov, ponúka príležitosti
pre zlepšenie kvality života v obciach a zvýšenie zamestnanosti a to budovaním nových
kúpeľných zariadení. Rizikom je však koncentrácia podpory CR len na jednu oblasť
rozvoja. Príležitosť pre rozvoj agroturizmu predstavuje aj poľnohospodárstvo najmä
pestovanie a zber ovocia či zeleniny alebo chov zvierat, agroturistika tohto typu by sa
mohla realizovať na farmách. Rizikom v tejto oblasti môže byť nízky záujem o túto formu
rekreácie, preto je dôležitá efektívna propagácia služieb a aktivít v tejto oblasti.
Príležitosti pre rozvoj vidieckeho turizmu ponúkajú aj vodné plochy, rizikom sú však
potrebné investície na úpravu okolia a tiež chýbajúca infraštruktúra a služby v týchto
oblastiach. Príkladom je vodná nádrž Kráľová nad Váhom, ktorá by mohla byť
rozsiahlejšie využitá na vodné športy, v jej okolí však chýbajú služby ako ubytovanie,
doprava, možnosti zábavy, v blízkosti je len jedno zariadenie poskytujúce tieto služby.
Najvýznamnejšou príležitosťou pre rozvoj vidieckeho turizmu je zabezpečenie
komplexných služieb v atraktívnych oblastiach z hľadiska CR. Ako príklad možno uviesť
obce s potenciálom pre využitie termálnych prameňov - komplexné služby by mali
zahŕňať okrem vybudovania kúpeľné strediska ubytovacie a stravovacie zariadenia, dobre
vybavenú infraštruktúru obce, dostupnosť z hľadiska dopravy, kultúrne podujatia
s prezentáciou miestnych tradícií pre turistov a pod. Rizikom môže byť nedostatočný
záujem turistov a nenaplnenie kapacity zariadení.
Rozvoj podnikania vo vidieckom turizme predstavuje prínos aj pre samotné obce a ich
obyvateľov, ohrozením rozvoja je však nedostatočné vzdelanie a motivácia obyvateľstva
k podnikaniu alebo stagnácia podnikateľského prostredia – eliminovaný je napr. rozvoj
vidieckeho CR v blízkosti miest s prevládajúcou priemyselnou výrobou (Šaľa).
Územie NSK má podľa dostupných zdrojov predpoklady pre komplexné využitie
potenciálu vidieckeho turizmu – v oblasti kúpeľného, poznávacieho turizmu, gastroturizmu
aj agroturistiky, pričom však chýba najmä využitie oblastí, v ktorých sa zatiaľ služby CR
nerealizujú.
Druhým krokom pre analýzu vidieckeho turizmu bola SWOT analýza
inštitucionálnej podpory rozvoja v vidieckeho CR v rámci NSK. Analýzu znázorňuje
tabuľka 4. Za silné stránky súčasného stavu možno považovať existenciu systému
inštitúcií, ktoré koordinujú rozvoj CR na rôznych úrovniach – v celom NSK,
v mikroregiónoch, v obciach. Rozdelením kompetencií v oblasti podpory rozvoja
vidieckeho turizmu vzniká priestor pre samosprávy, ktoré môžu ovplyvňovať vývoj CR
a podporovať podnikateľské prostredie v rámci svojho územia. Slabou stránkou
existujúceho systému je nerovnomerný rozvoj a podpora vidieckeho turizmu v rôznych
častiach regiónu, napr. najviac propagované sú termálne kúpaliská, kde sa koncentruje aj
realizácia projektov pre rozšírenie služieb, niektoré oblasti (napr. podhorské oblasti
v okrese Zlaté Moravce) ostávajú nevyužité. K slabým stránkam možno zaradiť aj
rozdrobenosť aktivít jednotlivých inštitúcií, zatiaľ čo každá propaguje turistické zvláštnosti
svojho územia, chýba jednotný systém prezentácie všetkých atraktivít regiónu – región
prezentuje svoju ponuku CR napr. na web stránkach, chýba však množstvo informácií
o vidieckych možnostiach CR.
Silnou stránkou je aj realizácia poradenských, vzdelávacích aktivít pre
podnikateľov aj samosprávy najmä v oblasti manažmentu a marketingu CR, kde je
informovanosť a znalosť tejto problematiky základom úspešného rozvoja CR. Problémom
je realizácia týchto aktivít len vo vybraných lokalitách z dôvodu problematického
financovania a tiež slabá informovanosť a motivácia podnikateľov k účasti na týchto
podujatiach.
Pozitívom v oblasti inštitucionálnej podpory CR je propagácia regiónu doma aj
v zahraničí prostredníctvom prezentácie na výstavách, propagácie turistických atraktivít na
web stránkach atď. Slabou stránkou je však fakt, že mnohé zaujímavé oblasti
s potenciálnym využitím v CR v propagačných aktivitách absentujú z dôvodu
nedostatočnej vybavenosti z hľadiska služieb a pod.
Tabuľka 4 SWOT analýza inštitucionálnej podpory vidieckeho turizmu v NSK
Silné stránky Slabé stránkyhierarchizovaný systém inštitúcií podporujúci CR na rôznych úrovniach - regiónu, mikroregiónov atď. decentralizácia kompetencií NSK
nerovnomerný rozvoj vidieckeho turizmu, rozdrobenosť systému - podpora len vybraných lokalít
rozvoj vzdelávania v manažmente a marketingu CR
lokálne iniciatívy v oblasti vzdelávania, slabá propagácia vzdelávacích aktivít
propagácia a prezentácia regiónu doma aj v zahraničí
nízka propagácia oblastí s nižšou prioritou rozvoja CR, neúplná propagácia na webstránkach chýbajúce informácie
využitie finančných prostriedkov z európskych fondov
prednostný rozvoj CR v obciach, ktoré majú určitú stabilnú základňu CR
vzájomná spolupráca inštitúcií na rôznych úrovniach podpory CR
slabá koordinácia spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami
realizácia analýz a marketingových prieskumov v CR
zameranie prieskumov na už existujúce formy CR v regiónu
tvorba a realizácia projektov vidieckeho turizmu obmedzenie projektov na oblasti s vyššou prioritou
Príležitosti Ohrozeniapodpora rozvoja vidieckeho turizmu v nevyužitých oblastiach
slabá návštevnosť vybraných lokalít
rozvoj projektov pre podporu CR na úrovni konkrétnych obcí
slabá úspešnosť lokálnych projektov, nedostatok vlastných zdrojov samospráv
jednotná propagácia regiónu doma aj v zahraničí nízka atraktivita regiónu pre turistovvzájomná kooperácia inštitúcií pri podpore podnikateľského prostredia
nízky záujem obyvateľstva a investorov o podnikanie v CR
spolupráca samospráv s cestovnými kanceláriami v regióne vytvorenie jednotného informačného systému a rozšírenie siete TIK v regióne integrácia súkromných subjektov (podnikateľov) do verejno- súkromných partnerstiev maximálne využitie možností regiónu Zdroj : vlastné spracovanie údajov
Pozitívne možno hodnotiť využitie finančných prostriedkov z fondov EÚ na podporu
rozvoja vidieka a tiež aj vidieckeho CR. Práve získanie finančných príspevkov a tiež aj ich
efektívne využitie je hlavným predmetom činnosti regionálnych rozvojových agentúr.
Nedostatkom v tejto oblasti je koncentrácia finančnej podpory najmä do oblastí, kde už CR
má stabilnú pozíciu, ostatné oblasti sú teda do určitej miery „ochudobnené“ a ich ponuka
CR zostáva nevyužitá.
Vzájomná spolupráca inštitúcií prináša posilnenie podpory – inštitúcie miestneho
charakteru navrhujú konkrétne opatrenia pre podporu CR vo svojej oblasti, pre realizáciu
podpory je potrebná spolupráca s NSK, regionálnymi rozvojovými agentúrami a pod.
Slabou stránkou je nedostatočná koordinácia tejto spolupráce, ktoré limituje presadenie
návrhov inštitúcií lokálneho charakteru.
Ďalším pozitívom vyplývajúcim z činnosti inštitúcií v NSK je realizácia
prieskumov a analýz v CR (Marketingový plán, 2008). Vďaka získaným informáciám je
možné vytvárať prognózy vývoja CR a prispôsobiť im formu realizovanej podpory.
Nedostatkom je najmä orientácia prieskumov na existujúce formy CR. Hlavným prínosom
činnosti inštitúcií je projektová činnosť, spojená s realizáciou opatrení na podporu CR.
Slabou stránkou je zameranie projektov na oblasti s vyššou prioritou rozvoja CR.
Za významné príležitosti NSK považujeme možnosť podpory rozvoja doposiaľ
nevyužitých lokalít v regióne a tiež podporu rozvoja nových služieb a podnikateľských
činností, ktoré by mohli zabezpečiť zvýšenú návštevnosť vidieckych oblastí. Rizikom je
možná nízka návštevnosť lokalít v porovnaní s konkurenčnými už fungujúcimi strediskami
CR v regióne.
Ďalšou príležitosťou je rozvoj projektov zameraných na vidiecky turizmus na
úrovni obcí, ktoré majú prehľad o možnostiach, ktoré ich územie a okolie pre CR ponúka.
Pre projektovú činnosť však využívajú kooperáciu s RRA a ďalšími inštitúciami, ktoré
ponúkajú odbornú a profesionálnu podporu v tejto oblasti. Rizikom projektovej činnosti je
nedostatok finančných zdrojov samosprávy (aj keď sú projekty financované
zo štrukturálnych fondov EÚ a ďalších prostriedkov je potrebná aj určitá minimálna
investícia samosprávy).
Príležitosťou pre podporu CR v NSK je aj vytvorenie jednotnej a komplexnej
prezentácie regiónu ale nielen v oblasti existujúcich atraktívnych miest CR ale aj
z prezentácie nevyužitých možností – potenciálu obcí, pre potenciálnych investorov v CR.
Táto forma propagácie by mohla zvýšiť rozvoj podnikania v CR a rozšíriť ponuku služieb.
Podpora podnikateľského prostredia realizovaná prostredníctvom spolupráce všetkých
inštitúcií, ktoré sme charakterizovali je základom pre rozvoj vidieckeho turizmu.
Spolupráca inštitúcií podporujúcich CR s cestovnými kanceláriami v regióne by
mohla prispieť k zvýrazneniu miestnych osobitostí regiónu pre domácich aj zahraničných
turistov. Príležitosti podpory vidieckeho turizmu pozitívne rozvíja aj vytváranie súkromno-
verejných partnerstiev – združení právnických osôb. Vyššia integrácia podnikateľov do
týchto partnerstiev by predstavovala príležitosť pre efektívnejší rozvoj turizmu –
samosprávy obcí poznajú miestne podmienky v spolupráci s podnikateľmi vedia efektívne
využiť existujúce možnosti lokality.
Celkovo môžeme za najvýznamnejšie príležitosti pre podporu vidieckeho CR
v NSK označiť maximalizáciu využitia potenciálu NSK (prírodného, historicko-
kultúrneho) spolu s efektívnou kooperáciou existujúcich inštitúcií zameranou na zvýšenie
kvality služieb v CR, rozšírenie ponuky CR a rovnomernú podporu rozvoja CR vo
všetkých lokalitách regiónu.
Na základe analýzy potenciálu vidieckeho turizmu v NSK ako aj analýzy činností
inštitúcií podporujúcich rozvoj CR v regióne, navrhneme opatrenia pre efektívnejšiu
podporu a rozvoj vidieckeho turizmu v skúmanej oblasti.
5 NÁVRH NA RIEŠENIE PROBLEMATIKY VIDIECKEHO
TURIZMU
Z realizovanej analýzy inštitucionálneho prostredia podpory CR v Nitrianskom
samosprávnom kraji ako aj analýzy ponuky a potenciálu CR sme dospeli k zhodnoteniu
súčasného stavu – v Nitrianskom kraji je vidiecky turizmus zameraný na niekoľko oblastí
služieb: pobyt pri vode, poznávací turizmus alebo cykloturistika. K hlavným nedostatkom
využitia potenciálu patrí koncentrácia podpory CR len v oblastiach, kde je rozvinutá
infraštruktúra a vybudované zariadenia poskytujúce ubytovacie, rekreačné a stravovacie
služby. Zistenia uvedené v predchádzajúcich analýzach boli východiskom pre návrh
riešenia problematiky vidieckeho turizmu v NSK. V tejto oblasti navrhujeme na zlepšenie
súčasného stavu odstránenie existujúcich nedostatkov:
nerovnomerná podpora rozvoja CR na území NSK,
nízka podpora rozvoja vidieckeho turizmu,
nekomplexné využitie potenciálu vidieckeho turizmu,
slabé zastúpenie podnikania vo vidieckom turizme,
neúplná propagácia ponuky a potenciálu CR,
nízka variabilita služieb CR.
Nerovnomerná podpora cestovného ruchu v regióne je zameraná len na vybrané
oblasti regiónu. Tento nedostatok je možné eliminovať vytvorením komplexného systému
podpory, ktorá by zahŕňala aj rozvoj turizmu v doposiaľ nevyužitých oblastiach. Na
základe analýzy sú nevyužitými alebo málo využitými lokalitami oblasti v okrese Zlaté
Moravce obce v podhorských oblastiach, náleziská geotermálnych prameňov v okrese
Nové Zámky a Komárno a pod. Inštitúcie podporujúce rozvoj turizmu by mohli
zintenzívniť podporu nevyužitých oblastí vytvorením web stránok zameraných na
propagáciu turistického potenciálu vybraných obcí a zahrnutím týchto informácií aj do
propagačných materiálov regiónu. V oblasti tvorby projektov CR navrhujeme rovnomernú
alokáciu poskytovaných finančných zdrojov, tak aby boli znižované rozdiely v rámci
úrovne využitia CR, t.j. investovanie aj do projektov v obciach a oblastiach s nevyužitým
potenciálom turizmu.
Nízku podporu vidieckeho turizmu navrhujeme optimalizovať prostredníctvom
rozšírenia informovanosti obyvateľstva o možnostiach podnikania v tomto odvetví (napr. v
poľnohospodárstva), čím by mohol stúpnuť záujem o poskytovanie služieb CR. Ďalším
navrhovaným opatrením pre rozvoj vidieckeho turizmu je zvyšovanie motivácie samospráv
prostredníctvom vzdelávania a informačných stretnutí so zameraním na využitie možností
vidieckeho turizmu v obciach. Ďalej možno podporu posilniť analýzami a prieskumami
medzi občanmi a podnikateľmi v lokalitách s nízkym potenciálom turizmu, ktoré by mohli
byť východiskom pre tvorbu stratégie budovania nových základní vidieckeho turizmu.
Nekomplexné využitie vidieckeho CR možno zlepšiť vytvorením nových
turistických základní s komplexnými službami, podľa analýzy možno navrhnúť tieto
opatrenia v lokalitách:
- v južnej oblasti regiónu (Komárno, Nové Zámky) s podmienkami pre pestovanie
ovocia a zeleniny,je možné zamerať sa na agroturistiku spojenú s účasťou na
poľnohospodárskych prácach – samozber ovocia, zeleniny, práce na poliach,
pomocné práce pri starostlivosti o domáce zvieratá na hospodárskych dvoroch,
prepojenie s prezentáciou ľudových zvykov, tradícií, osláv,
- v podhorských oblastiach (okres Levice, Zlaté Moravce) využitie potenciálu
osamotených štálových obydlí, spojenie turizmu s tradičným spôsobom života
v týchto sídlach, vytvorenie portfólia služieb, ktoré by zvýšili atraktivitu týchto
oblastí (napr. spojenie ubytovania v tradičných obydliach s prezentáciou
ľudových remesiel),
- v oblastiach s náleziskami termálnych prameňov budovanie kúpeľných stredísk,
s využitím kultúrneho prostredia obcí (folklórne podujatia, výroba suvenírov
a pod.),
- v oblasti s rozšírením vinárstva (okres Topoľčany, Nitra) vytvorenie viacerých
„vínnych ciest“ spojené s prezentáciou ľudových zvykov, tradícií, s možnosťami
využitia miestneho ubytovania a stravovania.
Slabé zastúpenie podnikania vo vidieckom turizme by bolo podľa nášho názoru
možné optimalizovať rozsiahlou propagáciou možností získania finančnej podpory pri
podnikaní v CR na úrovni kraja aj samospráv, uceleným systémom informačných,
konzultačných a vzdelávacích aktivít poskytovaných podnikateľom a tiež už spomínanou
propagáciou investičných príležitostí v konkrétnych obciach, mikroregiónoch.
K posilneniu podnikateľskej sféry by mohlo prispieť aj vytváranie partnerstiev verejného
a súkromného sektora.
V oblasti propagácie navrhujeme vytvorenie komplexného systému prezentácie
regiónu, nakoľko v súčasnosti sú na stránkach www.slovakia.travel.sk , www.unsk.sk, či
na stránkach mikroregiónov a ostatných inštitúcií len vybrané turistické atraktivity, chýba
ich komplexný prehľad (napr. mapa) tiež by bolo vhodné vytvorenie propagácie regiónu
pre účely získania investorov v oblasti VT – napr. prezentáciou podnikateľských
príležitostí na osobitných internetových stránkach.
Nízku variabilitu služieb možno odstrániť len dlhodobým rozvojom VT v kraji,
získaním investorov alebo finančných prostriedkov pre realizáciu projektov vidieckeho
CR, zvyšovaním atraktivity jednotlivých lokalít CR – napr. skvalitnením infraštruktúry,
vytvorením vhodných podmienok pre rozvoj podnikania a pod.
Všetky navrhované opatrenia uvádzame v tabuľke 5.
Tabuľka 5 Návrh opatrení pre podporu VT v Nitrianskom kraji
Návrh opatrení na podporu VT v Nitrianskom samosprávnom kraji
rovnomerná podpora CR
vytvorenie web stránok s prezentáciou obcí s nevyužitým potenciálom so zameraním na prilákanie investorov v CR rovnomerná alokácia finančných dotácií aj pre obce s nižšími prioritami rozvoja CR
podpora rozvoja VT
realizácia prieskumov v obciach s nevyužitým potenciálom zameraných na zistenie záujmu obyvateľstva o podnikanie v CR
informovanie obyvateľstva o možnosti podpory pri podnikaní v CRvzdelávanie a motivácia samospráv k využitiu možností VT v obciach
komplexné využitie potenciálu VT
využitie spojenia poľnohospodárskych aktivít a turizmu v južnej oblasti regiónu - zber, spracovanie plodín
využitie spracovania viniča - výroby vína v rámci VT - vínne cesty - zapojenie viacerých obcí
vybudovanie nových stredísk VT v oblasti s výskytom termálnych prameňov - rozvoj miestneho podnikania
rozvoj služieb VT v podhorských oblastiach - vytvorenie atraktívneho portfólia služieb pre prilákanie turistov
slabé zastúpenie podnikania vo VT
propagácia finančnej podpory podnikania vo VT na úrovni samospráv
vzdelávacie, informačné a konzultačné aktivity pre podnikateľov
partnerstvá verejného a súkromného sektora
propagácia VT vytvorenie jednotného systému propagácie v rámci NSK - propagácia aj pre investorov nielen pre návštevníkov
variabilita služieb dlhodobý rozvoj CR a podpora podnikateľského prostredia
zvyšovanie atraktivity obcí budovaním infraštruktúryZdroj : vlastné spracovanie údajov
Návrh opatrení, ktoré sme uviedli znázorňuje aj mapa na obrázku 4, kde sme špecifikovali
jednotlivé oblasti podpory v rôznych častiach skúmaného regiónu.
Obrázok 4 Lokalizácia navrhovaných opatrení pre podporu rozvoja VT
Zdroj : vlastné spracovanie údajov
Realizácia navrhovaných opatrení by podľa nášho názoru prispela k zvýšeniu turistickej
atraktivity celého regiónu v rámci Slovenska aj v zahraničí, nakoľko návštevnosť
Nitrianskeho kraja momentálne nie je v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska
priaznivá, je potrebné skúmanie možností lepšieho využitia potenciálu územia ako aj
podnikateľského prostredia a vytváranie koncepcií zameraných nielen na rozvoj
existujúcich turistických centier a stredísk vidieckeho turizmu ale aj na vytváranie
podmienok pre vznik nových turisticky zaujímavých lokalít.
6 DISKUSIA K VÝSLEDKOM SKÚMANÉHO PROBLÉMU
Na základe strategických dokumentov v oblasti rozvoja CR a tiež na základe
analýzy vybraných kritérií podpory CR v Nitrianskom kraji a analýzy potenciálu rozvoja
CR na jeho území sme hodnotili súčasný stav skúmanej problematiky a navrhli možnosti
jeho optimalizácie.
Prostredníctvom SWOT analýzy sme hodnotili skúmanú problematiku v dvoch
sférach z hľadiska prírodných a kultúrno-historických podmienok pre rozvoj CR
a z hľadiska existujúcich inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tvorbe vhodného prostredia pre
rozvoj vidieckeho turizmu. Hodnotením sme dospeli k záveru, že súčasný stav vidieckeho
turizmu nevyužíva komplexne všetky možnosti, ktoré región v tejto sfére ponúka. Príčin
tejto situácie je viacero – napr. zameranie podpory turizmu na strediská s existujúcou
infraštruktúrou CR ako aj dôraz na propagáciu týchto oblastí. Pričom ostatné oblasti majú
v získavaní podpory „druhoradé“ postavenie.
Cieľom práce bolo vytvorenie návrhu opatrení, ktoré by v regióne NSK zlepšili
využitie potenciálu vidieckeho turizmu a agroturizmu. O agroturizme v uvedenej oblasti sa
nám nepodarilo získať dostatočné informácie, z čoho možno dedukovať, že táto forma
turizmu v regióne nie je doposiaľ rozvinutá. Vidiecky turizmus sa uplatňuje len vo
vybraných lokalitách. Hodnotením sme dospeli k záveru, že NSK má pomerne pestrý
potenciál pre rozvoj vidieckeho turizmu aj agroturizmu avšak jeho využitie je limitované
viacerými faktormi – koncentrácia podpory do rozvinutých oblastí CR, nekomplexná
propagácia a pod.
Pre podporu rozvoja vidieckeho turizmu sme navrhli opatrenia na zlepšenie
inštitucionálnej podpory realizovanej v regióne so zameraním na rozvoj doteraz
nevyužitých lokalít v regióne a rozvoj špecifických služieb a aktivít CR, ktoré sa v regióne
využívajú v nedostatočnej miere alebo sa nevyužívajú vôbec. Podľa nášho názoru
najvýznamnejšie príležitosti pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturizmu spočívajú
v tradičných aktivitách miestneho obyvateľstva ako sú vinárstvo, pestovanie a spracovanie
poľnohospodárskych produktov alebo ľudové remeslá, zvyky, tradície a slávnosti.
Uvedené aktivity poskytujú množstvo možností využitia vo vidieckom cestovnom ruchu
spoločne s potenciálom územia a jeho atraktivitami – termálnymi prameňmi, historickými
pamiatkami, vodnými plochami, či priaznivými podmienkami pre pestovanie
poľnohospodárskych plodín.
7 ZÁVERY
V diplomovej práci sme hodnotili aktuálnu problematiku rozvoja vidieckeho
turizmu a agroturizmu prostredníctvom podpory realizovanej viacerými typmi inštitúcií.
Pri spracovaní témy sme postupovali od získania potrebných údajov, cez ich vlastné
spracovanie a sekundárne využitie v analýze súčasného stavu až po samotné vytvorenie
vlastného návrhu riešenia problematiky.
Pre analýzu konkrétnej situácie bolo potrebné charakterizovať základné teoretické
pojmy skúmanej problematiky – cestovný ruch a jeho formy, predovšetkým vidiecky
turizmus a agroturizmus, význam týchto foriem turizmu, ich výhody a nevýhody ako aj
formy podnikania v tejto oblasti. Súčasťou vypracovanie diplomovej práce je aj stanovenie
cieľov a metód pre spracovanie vybranej témy, ktoré sme definovali v druhej a tretej časti
práce.
Cieľom bolo zhodnotiť aktuálny stav využitia potenciálu vidieckeho turizmu
a zhodnotiť aktivity inštitúcií podporujúcich rozvoj vidieckeho turizmu v Nitrianskom
kraji. Pre realizáciu uvedeného cieľa sme okrem zberu dát použili nástroj SWOT analýzy,
ktorým sme hodnotili silné a slabé stránky potenciálu Nitrianskeho kraja a podpory
vidieckeho turizmu a na ich základe sme stanovili možné príležitosti ďalšieho rozvoja ale
aj riziká s ním spojené.
Východiskom hodnotenia súčasného stavu bolo načrtnutie aktuálnej situácie
cestovného ruchu a jeho podpory v rámci Slovenskej republiky ako aj vymedzenie pozície
Nitrianskeho kraja z hľadiska návštevnosti v CR. Štúdiom informačných zdrojov sme
zistili, že Nitriansky kraj má z hľadiska návštevnosti aj atraktivity CR nepriaznivé
postavenie vzhľadom na ostatné regióny. Tento fakt potvrdil potrebu riešenia
problémových oblastí rozvoja CR v Nitrianskom kraji.
Pre zhodnotenie potenciálu Nitrianskeho kraja sme využili dostupné údaje zo
zdrojov NSK a regionálnych rozvojových agentúr, ktoré realizujú analýzy a prieskumy
v oblasti potenciálu a využitia CR v regióne. Pri analýze sme využili aj hodnotenie úrovne
atraktivity regiónu vzhľadom na prírodné podmienky, kultúrno-historické pamiatky
regiónu a možnosti vytvorenia ponuky špecifických služieb vidieckeho turizmu.
Splnenie cieľa sme dosiahli vytvorením návrhu opatrení na optimalizáciu
súčasného stavu vidieckeho turizmu v regióne. Na základe hodnotenia a zistených
nedostatkov sme navrhli realizáciu podpory s ohľadom na rovnomernú podporu všetkých
oblastí regiónu (nielen vybraných lokalít), rovnakú alokáciu finančných prostriedkov,
vytvorenie portfólia služieb vidieckeho turizmu a agroturizmu atraktívnych pre turistov
a podporu podnikateľského prostredia, zameranú na rozvoj podnikania vo vidieckom
turizme. Pre efektívnejšiu konkretizáciu opatrení by bolo potrebné rozšírenie práce
o praktický prieskum vidieckeho turizmu v regióne, ktorý by poskytol objektívnejšie
informácie.
Prínos práce spočíva v komplexnom zhodnotení skúmanej problematiky a v návrhu
na rozvoj konkrétnych oblastí vidieckeho turizmu. Praktická realizácia opatrení je
v značnej miere závislá od aktivít samosprávy aj celkovej činnosti a spolupráce systému
inštitúcií podporujúcich rozvoj vidieckeho turizmu.
8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Literatúra:
BELAJOVÁ, A. 2006. Štrukturálne zmeny na slovenskom vidieku (Structural changes of
Slovak rural areas). In: Sborník příspěvků z mezinárodní konference Venkov je náš svět.
Český Krumlov: Česká zemědelská univerzita, Praha. 276–282 s. ISBN80-213-1539-3.
ČERTÍK, M. - SYSEL, J.- VITÁKOVÁ, M. 2000. Cestovní ruch: vývoj, organizace a
řízení. 1. vyd. Praha: OFF, 2000. 352 s. ISBN 80-238-6275-8.
EWANS, A. 2004. The E.U. Structural funds. Oxford: Oxford University Press, 2004. 347
s. ISBN 0-19-826828-9.
GÁL, P. 1991.Obnova dediny so zameraním na cestovný ruch. Bratislava: Ateliér obchodu a cestovného ruchu, 1991. 145 s. ISBN 80-7137-186-6.
GÚČIK, M. 2000.Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2000. 150 s. ISBN 80-8055-355-6
HORNER, S. - SWARBROOKE, J. 2003.Cestovní ruch, ubytování a stravování, využití volného času.Praha: Grada Publishing, 2003. 486 s. ISBN 80-247-0202-9.
JAKUBÍKOVÁ, D. 2009. Marketing v cestovním ruchu. Praha: Grada Publishing, 2009.
288 s. ISBN 978-8-247-3247-3.
JARÁBKOVÁ, J. 2010. Vidiek – nevyužitý potenciál z hľadiska cestovného ruchu. Nitra: SPU, 2010. 111 s. ISBN 978-80-552-0364-5.
MALÁ, V. - NETKOVÁ, J. - PETRŮ, Z. a i. 2000. Cestovní ruch a Evropská unie, sborník prací. 1. vyd. Praha: Vysoká škola ekonomická, 2000. 174 s. ISBN 80-245-0084-1.
KONEČNÁ, A. - MICHALOVÁ, V. - NOVACKÁ, Ľ. a i. 1999. Služby a cestovný ruch. 1. vyd. Bratislava: SPRINT, 1999. 420 s. ISBN 80-88848-51-2.
OTEPKA, P.- HABÁN, M. 2007. Vidiecky turizmus a agroturizmus. Nitra: SPU,NOI,
2007. 166 s. ISBN 978-80-89088-52-2.
ŤAPÁK a kol. 2008. Vzdelávacia príručka: Rozvoj vidieckeho turizmu. Košice : MKV
Press, 2008. 202 s. ISBN 978-80-969-9100- 0 -6.
TIMČÁK, a kol. 2009. Cestovný ruch. Košice: Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov,
2009. 60 s. ISBN 978-80-89280-24-7.
TCHECHIK et al. 2006. Rural Tourism: Development, Public Intervention and lessons
from the Israeli Experience. Discussion Paper No. 12.06, The Hebrew University of
Jerusalem, Jerusalem, 2006. 42 s.
Internetové zdroje:
Inštitúcie cestovného ruchu. [online]. Slovakia. travel. [cit. 2011-04-08]. Dostupné
na:<http://www.slovakia.travel/portal.aspx?
l=1&ami=8146&smi=8146&cps=10&pr=empty&pn=2>
Formy podnikania pri poskytovaní služieb vo vidieckom cestovnom ruchu.[online].
ROUTES : Posonium, 2008. [cit. 2011-04-08]. Dostupné na: <http://www.vioregio.sk/
sk/vzdelavanie/prirucka/formy_podnikania_v_turizme.php>
JARÁBKOVÁ, J. 2010b. Cestovný ruch.[online]. UNSK. [cit. 2011-04-08]. Dostupné na:<
http://www.unsk.sk/files/PRNSK/CR/prnsk_CR.pdf>
Iniciatíva LEADER. [online]. LEADER NSK, 2010.[cit. 2011-04-08]. Dostupné na:
<http://www.leadernsk.sk/>
Marketingový plán CR pre Nitriansky samosprávny kraj. [online]. Nitra: RRA Šaľa,
2008. 94 s. [cit. 2010-12-08]. Dostupné na: <http://www.unsk.sk/files/oblasti/CR/MP_
CR_NSK.pdf >
Podpora cestovného ruchu.[online]. Európska komisia: Podnikanie a priemysel.
Aktualizované: 31/10/2010.[cit. 2010-12-08]. Dostupné na:<http://ec.europa.eu/enterprise/
sectors/tourism/index_sk.htm>
Regionalizácia cestovného ruchu.[online]. MH SR: 2005. [cit. 2010-12-08]. Dostupné na:<
http://www.economy.gov.sk/regionalizacia-cestovneho-ruchu-v-sr-5699/127384s>
SARIO. Analýza cestovného ruchu. [online]. SARIO. 2007.[cit. 2011-02-20]. Dostupné na:
<http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/sektorove/turisticky/turisticky_ruch.pdf>
Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2007-2013.
[online]. Nitra: RRA Topoľčiansko, máj, 2008.[cit. 2011-02-20]. Dostupné na:
<http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=2266 >
Štatistická infraštruktúra. Štatistický úrad Slovenskej republiky[online].[cit. 2011-02-20].
Dostupné na: <http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=41&cmd=go&s
=1002&sso=2&so=15 >
SACR. Marketingová stratégia Slovenska na roky 2010-2013. 1. časť [online].[cit. 2011-
02-20]. Dostupné na: <http://new.sacr.sk/fileadmin/user_upload/Statistiky/strategia/
Marketingova_strategia_Slovenska_2010_-_2013__cast_I.pdf >
Výročná správa o činnosti RRA Nitra 2009. [online].[cit. 2011-02-20]. Dostupné na: <
http://www.rra-nitra.sk/wp-content/uploads/2009/06/rra_sprava_2009_web.pdf>
Výročná správa Pôdohospodárskej platobnej agentúry.[online].[cit. 2011-02-20]. Dostupné
na: < http://www.apa.sk/index.php?navID=18>
Textová správa o činnosti RRA Južný región Štúrovo za rok 2010.[online].[cit. 2011-02-
20]. Dostupné na: < www.rra.parkany.sk/docus/2010/Sprava2009naISRRA.doc>
Workshop k projektu „Certifikácia malých ubytovacích zariadení na vidieku NSK. “
[online].UNSK [cit. 2011-02-20]. Dostupné na: <http://www.unsk.sk/showdoc.
do?docid=3391>
Zahraničné vzťahy a cestovný ruch. [online].UNSK [cit. 2011-02-20]. Dostupné na:
<http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=169>
9 ZOZNAM PRÍLOH
Príloha 1 Regióny CR v Slovenskej republike
Zdroj: http://www.economy.gov.sk/prilohy---mapy-5789/127474s
Príloha 2 Kapacita a výkonnosť CR podľa regiónov
Zdroj: http://www.economy.gov.sk/prilohy---mapy-5789/127474s
Príloha 3 Hlavné aktivity CR v jednotlivých regiónoch SR
Zdroj: http://www.economy.gov.sk/prilohy---mapy-5789/127474s
Príloha 4 Atraktivita územia Nitrianskeho kraja pre rozvoj CR
Zdroj: http://www.unsk.sk/files/oblasti/CR/Strategia_cr_nsk_2007-2013.pdf
Príloha 5 Kultúrnohistorický potenciál CR v NSK
Zdroj: http://www.unsk.sk/files/oblasti/CR/Strategia_cr_nsk_2007-2013.pdf