Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITREFILOZOFICKÁ FAKULTA
INTERNETOVÉ SOCIÁLNE SIETE V ŽIVOTE MLADÝCH ĽUDÍ
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2011 Bc. Petra Dohňanská
1
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITREFILOZOFICKÁ FAKULTA
INTERNETOVÉ SOCIÁLNE SIETE V ŽIVOTE MLADÝCH ĽUDÍ
Diplomová práca
Študijný program: Sociológia
Školiace pracovisko: Katedra sociológie
Školiteľ: Prof. Dr. Hab. Wojciech Krzysztof Świątkiewicz
Konzultant: PhDr. Viera Štefancová
Nitra 2011 Bc. Petra Dohňanská
2
3
POĎAKOVANIE
Ďakujem školiteľke mojej diplomovej práce PhDr. Viere Štefancovej za odborné
vedenie a ochotu kedykoľvek pomôcť. Taktiež ďakujem Prof. Dr Hab. Wojciechovi
Świątkiewiczovi za srdečný prístup a vytvorenie príjemných podmienok počas študijného
pobytu v Katowiciach, kde diplomová práca vznikala. V neposlednom rade ďakujem mojej
rodine za všestrannú podporu, Dianke za atmosféru, ktorú počas písania práce vytvárala
a priateľovi za neoceniteľnú pomoc, odborné rady a jeho lásku. Na záver sa chcem
poďakovať všetkým participujúcim vysokoškolským študentom za ich ochotu a spoluprácu
pri výskume.
4
ABSTRAKT
DOHŇANSKÁ, Petra: Internetové sociálne siete v živote mladých ľudí. [Diplomová
práca]. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Filozofická fakulta; Katedra sociológie.
Školiteľ: Prof. Dr. Hab. Wojciech Krzysztof Świątkiewicz, konzultant: PhDr. Viera
Štefancová. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister (Mgr). Nitra : FF UKF, 2011. 82 s.
Ústrednou témou diplomovej práce sú internetové sociálne siete, ktoré sa stali
celosvetovým fenoménom posledných rokov. Úvod práce je venovaný prostrediu
informačnej spoločnosti a s ňou súvisiacim zmenám, ktoré nastali v spôsobe a možnostiach
komunikácie. Práca prináša prehľad histórie vývoja internetových sociálnych sietí, ich
stručnú charakteristiku a klasifikáciu. Ďalej sa práca zameriava na popis internetových
sociálnych sietí ako špecifického prostredia pre mladých ľudí, pričom ich užívanie so
sebou nepochybne prináša okrem množstva výhod aj viaceré riziká. Dôležitou súčasťou
práce je kvalitatívna analýza potreby denného používania najrozšírenejšej sociálnej siete na
svete Facebook, a to konkrétne u siedmych vysokoškolských študentov. Cieľom práce je
identifikovať kľúčové oblastí potreby používania tejto sociálnej siete a zistiť čo
respondentov vedie k dennému prihlasovaniu, a taktiež to, ako sa potreba používania
Facebooku u respondentov menila od registrácie až po súčasnosť. Údaje získané
prostredníctvom neštruktúrovaných rozhovorov sú analyzované metódou zakotvenej teórie.
Predkladané výsledky naznačujú určitú zhodu v príčinách a podnetoch vplývajúcich
na potrebu a používanie sociálnej siete Facebook a taktiež existenciu zmien v aktivite
a činnosti užívateľov v kontexte času. V prílohách je diplomová práca doplnená
o kvantitatívny výskum, ktorého cieľom bolo za použitia dotazníka zmapovať vybrané
aktivity a správanie slovenských vysokoškolských študentov, a to opäť v prostredí
internetovej sociálnej siete Facebook.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: informačná spoločnosť, internetové sociálne siete, virtuálna
komunikácia, miléniová generácia, internetová sociálna sieť Facebook
5
ABSTRACT
DOHNANSKA, Petra: Online Social Networks in young people’s life. [Thesis].
Constantine The Philosopher University in Nitra. Faculty of Arts; Department of
sociology. Supervisor: Prof. Dr. Wojciech Krzysztof Swiatkeiwicz, consultant: PhDr.
Viera Štefanová. Degree of qualification: Master (Mgr.). Nitra : FF UKF( DoS UoCtP ),
2011. 82 p.
Central topic of the thesis is Online Social Networks, which has become worldwide
phenomenon recent years. The introduction is dedicated to the background of the
Information Society and with it related changes, which occurred in methods and options of
communication. The thesis brings an overview of the history of online social networks
development, short characteristic and classification of them. Further the thesis is focusing
on the description of Online Social Networks as a specific background for young people,
while their usage undoubtedly causes except many advantages also several risks. Important
part of the thesis is a qualitative analysis of needs to daily use of the most extended social
network site in the world Facebook, specifically by seven university students. Target of the
thesis is to identify substantial fields of usage needs of this social network and to figure out
what is leading the respondents to daily signing in, and also how does the need change
from the moment of registration until present times. Data obtained by means of
unstructured interview are analyzed by using the method of grounded theory. Presented
results indicate a consensus on the causes and initiatives affecting the need and use of
social network Facebook and also the existence of changes in activity of users in context of
time. In the attachment is the thesis supplemented of a quantitative research, whose goal
was to use a questionnaire to map selected activities and behavior of Slovak university
students, again in the environment of the social network Facebook.
KEY WORDS: information society, online social networks, virtual communication,
millennium generation, social network site Facebook
6
OBSAH
ÚVOD............................................................................................................................9
1 KOMUNIKÁCIA V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI………………....................11
Informačná spoločnosť a nové možnosti komunikácie ................................................ 11
1.2 Sieťová spoločnosť ......................................................................................... 13
1.3 Mediovaná spoločnosť .................................................................................... 15
2 VIRTUÁLNY SVET A ŠPECIFICKÝ SPÔSOB KOMUNIKÁCIE ………….........16
2.1 Virtuálne prostredie ........................................................................................ 16
2.2 Komunikácia vo virtuálnom prostredí ............................................................. 17
2.3 Web 2.0 a nové možnosti interakcie................................................................ 18
3 FENOMÉN INTERNETOVÝCH SOCIÁLNYCH SIETÍ……………………….......21
3.1 Sociologické chápanie pojmu sociálna sieť ..................................................... 21
3.2 Definícia pojmu internetová sociálna sieť ....................................................... 22
3.3 Stručná história internetových sociálnych sietí ................................................ 24
3.4 Základná klasifikácia internetových sociálnych sietí ....................................... 25
3.4.1 Klasifikačné kritéria ............................................................................... 26
3.4.2 Klasifikácia internetových sociálnych sietí ............................................. 27
3.5 Užívanie internetových sociálnych sietí .......................................................... 28
3.6 Charakteristika vybraných internetových sociálnych sietí................................ 29
3.6.1 The Facebook......................................................................................... 30
3.6.2 Qzone .................................................................................................... 31
3.6.3 Myspace................................................................................................. 32
3.6.4 Domáce prostredie a internetové sociálne siete...................................... .32
4 MLADÍ ĽUDIA V PROSTREDÍ INTERNETOVÝCH SOCIÁLNYCH SIETÍ.........34
4.1 Miléniová generácia........................................................................................ 34
4.1.1 Miléniová generácia a internetové sociálne siete..................................... 35
4.2 Atraktivita prostredia internetových sociálnych sietí ....................................... 36
4.2.1 Profil ako forma sebaprezentácie užívateľov .......................................... 37
4.2.2 Profil a formovanie identity.................................................................... 38
4.2.3 On-line verzus off-line priatelia.............................................................. 39
4.2.4 Záľuba v životoch iných......................................................................... 41
4.3 Vybrané riziká užívania sociálnych sietí ......................................................... 42
7
4.3.1 Obavy zo straty súkromia....................................................................... 42
4.3.2 Voyerizmus v on-line prostredí .............................................................. 44
4.3.3 Virtuálny narcizmus ............................................................................... 44
4.3.4 Internetové sociálne siete ako novodobý druh závislosti ......................... 45
5 KVALITATÍVNA ANALÝZA POTREBY POUŽÍVANIA
INTERNETOVEJ SOCIÁLNEJ SIETE FACEBOOK, VYMEDZENIE
CIEĽOV A PREDMETU VÝSKUMU....................................................................... 48
5.1 Dôvody kvalitatívneho prístupu ...................................................................... 48
5.2 Ciele a predmet výskumu................................................................................ 49
6 VÝSKUMNÁ VZORKA A METÓDY KVALITATÍVNEHO VÝSKUMU.............50
6.1 Výskumná vzorka ...................................................................................... .....50
6.2 Etické aspekty................................................................................................. 51
6.3 Dátum, dĺžka trvania rozhovorov a prostredie v ktorom prebiehali.................. 51
6.4 Metódy zberu dát ............................................................................................ 52
6.5 Použité metódy ............................................................................................... 52
6.6 Techniky analýzy dát ...................................................................................... 53
7 VÝSLEDKY KVALITATÍVNEJ ČASTI VÝSKUMU............................................ 55
7.1 Otvorené kódovanie........................................................................................ 55
7.2 Axiálne kódovanie .......................................................................................... 58
7.3 Selektívne kódovanie ...................................................................................... 62
8 DISKUSIA… ..................................................................................................... .…66
8.1 Limity výskumu………………………..……………………………………….71
ZÁVER………………………………………………………….…………………....72
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY………………………………………………74
PRÍLOHY…………………………………………………………………………….83
8
ZOZNAM TABULIEK:
Tab. č.1 Prehľad respondentov v kvalitatívnom výskume
Tab.č.2: Výberový súbor z hľadiska pohlavia a roku štúdia študenta
Tab.č.3: Používanie internetu a sociálnej siete Facebook
Tab.č.4: Účel využívania sociálnej siete Facebook
Tab.č.5: Činnosť študentov na sociálnej sieti Facebook
Tab.č.6: Prezeranie virtuálnych obsahov ostatných užívateľov
Tab.č.7: Osobné stretávanie a komunikácia s priateľmi na Facebooku
Tab.č.8: Silné a slabé stránky sociálnej siete Facebook
Graf.1: Dĺžka užívania sociálnej siete Facebook
Graf.2: Kto môže vidieť Tvoj profil?
9
ÚVOD
Internetové sociálne siete s niekoľkomiliónovými komunitami sa za posledné roky stali
skutočne celosvetovým fenoménom, pričom obľubu si získali predovšetkým u mladých
ľudí. Tí, ktorí boli pozvaní aby sa pripojili, alebo tí, ktorí sa rozhodli sami vstúpiť do on-
line komunít zverejňujú dennodenne osobné informácie, názory, životné postoje či nálady
pred stovkami ďalších užívateľov. Vďaka sociálnym sieťam získali vynikajúcu príležitosť
prezentovať samého seba, a to jednoducho a z pohodlia domova. Užívatelia
môžu udržiavať virtuálne väzby s už existujúcimi priateľmi, alebo vytvárať úplne nové
priateľstvá na základe spoločných záujmov a koníčkov. Internetové sociálne siete sa však
neobmedzujú už len na skupiny ľudí z rovnakého prostredia, ale čoraz viac umožňujú
budovať vzťahy v rámci celého sveta a všetkých spoločenských vrstiev.
Internetové sociálne siete sa nielen pre drvivú väčšinu mladých ľudí, ale čoraz častejšie
aj pre ľudí všetkých vekových kategórií stali samozrejmosťou a bežnou súčasťou ich
každodenného života. Zapájajú do on-line sveta stále väčšie množstvo ľudí a motivujú k
pripojeniu aj tých, u ktorých sa internet netešil až takej veľkej obľube. Poskytujú
jednoduchú alternatívu ako byť v kontakte s rodinou, priateľmi, alebo známymi, a to aj
napriek obrovským vzdialenostiam. Sociálne siete priťahujú masy ľudí a uspokojujú ich
túžbu po informáciách týkajúcich sa životov iných. Záujem o ostatných a kontaktovanie sa
s nimi či už sú to známi, alebo neznámi môže často krát podporovať aktivitu aj v reálnom
živote. Sociálne siete sa stávajú prirodzeným prostriedkom komunikácie, ale taktiež
neoceniteľným zdrojom skúsenosti a vedomostí.
Internetové sociálne siete nám bezpochyby prinášajú radu výhod a v mnohých
aspektoch robia naše životy jednoduchšími. No ako to v prípade nových technologických
výdobytkov býva, aj v prípade internetových sociálnych sietí sa popri mnohých silných
stránkach objavujú nedostatky a stále častejšie sa hovorí o ich negatívnom vplyve. Strata
súkromia, možnosť zneužitia informácií, obmedzená komunikácia či čoraz častejšie sa
objavujúca závislosť. Aj to sú skutočnosti, ktoré nám tento novodobý fenomén prináša.
V predkladanej práci sa snažíme popísať zmenu v možnostiach a spôsoboch
komunikácie v rámci informačnej spoločnosti, ktorá sa stala prostredím podporujúcim
vznik a rozšírenie internetových sociálnych sietí. Stručne popisujeme obdobie ich vzniku,
spôsob používania a prinášame tiež krátky opis vybraných z nich. Zameriavame sa na
10
možné dôvody atraktivity sociálnych sietí u mladých ľudí, špeciálne u miléniovej
generácie, ale tiež na negatívne stránky, ktoré sa s ich užívaním môžu spájať.
Dôležitým cieľom našej práce je na základe uskutočneného kvalitatívneho výskumu
priniesť odpovede na niektoré otázky súvisiace s podmienkami a príčinami potreby
používania internetovej sociálnej siete Facebook, a taktiež o zmenách, ktoré nastali
v správaní denných užívateľov v kontexte času. Internetové sociálne siete sú relatívne
novým fenoménom, a o to väčšmi je potrebné venovať tejto téme pozornosť. A to aj
vzhľadom na skutočnosť, že si za takú krátku dobu dokázali získať obľubu u stoviek
miliónov užívateľov bez ohľadu na vek či spoločenské postavenie. Je potrebné si klásť
otázky a hľadať na ne odpovede. Ešte zďaleka totiž nepoznáme aký vplyv a dôsledky bude
mať tento jav na životy jednotlivcov a celej spoločnosti.
11
1 KOMUNIKÁCIA V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI
Komunikácia ako neoddeliteľná súčasť sprevádzala ľudstvo od jeho počiatkov a vždy
bola bezprostredne spätá s vytváraním a formovaním ľudskej spoločnosti. Komunikácia,
najjednoduchšie chápaná ako výmena informácií spája ľudí najrozmanitejšími
prostriedkami, a tak súčasne napomáha aj k spoločenskej zmene. Ruka v ruke s vývojom
spoločnosti sa neprestajne menia aj potreby, možnosti a spôsoby komunikácie, pričom
práve v posledných rokoch sme mohli byť svedkami mimoriadneho nárastu ponuky
a dopytu po informáciách. Viera v dôležitosť informácií prenikla do všetkých
spoločenských oblastí a zásadným spôsobom ovplyvnila nielen charakter a možnosti
komunikácie, ale prirodzene aj každodenný život väčšiny z nás.
1.1 Informačná spoločnosť a nové možnosti komunikácie
Komunikácia je kľúčovým procesom akejkoľvek zmeny spoločenskej organizácie.
Technologicko - informačná revolúcia odohrávajúca sa v druhej polovici dvadsiateho
storočia je charakteristická transformáciou komunikácie. Prvý krát sa pojem informačná
spoločnosť objavil v roku 1963 v Japonsku. Použil ho Tadao Umesao v článku
o evolučnom vývine ľudstva smerujúceho k spoločnosti, ktorá je postavená na využívaní
informácií. V Európe bol údajne tento pojem po prvý krát použitý o dva roky neskôr
Karlom Steinbuchom v knihe, ktorá sa týkala prevažne masmediálneho spravodajstva
(Rankov, 2005). Dnes je pojem informačná spoločnosť používaný bežne a označuje
spoločnosť posledných desaťročí. Súčasné interpretácie informačnej spoločnosti majú
spoločné to, že vidia podstatu spoločenskej zmeny v rozvoji a expanzii informačných
technológií a v masovom šírení informácií.
Zmena v spôsobe predávania informácií má významné sociálne dôsledky dotýkajúce sa
všetkých aspektov nášho života. V jednej zo sociologických definícií informačnej
spoločnosti uvádza Hugh Mackay (2001), že rast informačných tokov a technológií
spôsobuje nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne spoločenské zmeny a transformuje
takmer každú oblasť nášho života. Tieto zmeny sú považované za určujúce pri vzniku
nového typu spoločnosti, podobne ako to bolo pri priemyselnej revolúcií a prerode agrárnej
spoločnosti na spoločnosť priemyselnú. Na rozdiely medzi industriálnou revolúciou a
súčasnou informačnou revolúciou taktiež poukázal aj Manuel Castells (2000). Zatiaľ čo sa
12
industriálna revolúcia rozširovala zo západných krajín na väčšinu planéty v priebehu dvoch
storočí a jej expanzia bola selektívna, informačné technológie sa po celom svete rozšírili
nečakanou rýchlosťou za menej ako dve desaťročia.
Narastajúci informačný nátlak je jednou z charakteristík posledných desaťročí. Na
rozdiel od minulosti, kedy sa mohli ľudia cítiť neinformovaní, v súčasnosti množstvo
dostupných informácií prekračuje možnosti vnímania človeka. Zdrojom informačného
nátlaku a taktiež vzniku informačnej spoločnosti je predovšetkým rozvoj technológií,
slúžiacich na výmenu informácií (Hoecklin In: E. Augustyniak, 2006). Každá nová
technológia zo sebou prináša aj nový spôsob komunikácie. Tieto zmeny sú často
revolučné. Vo fáze informačnej revolúcie podliehajú zmene nielen technológie, ale
v zásade aj medziľudská komunikácia. Odpoveďou spoločností a organizácií na
informačný nátlak bolo absolvovanie určitých organizačných a technických krokov
zameraných na vytvorenie komunikačných štruktúr a rýchleho zdieľania informácií, ktoré
by bolo dostupné všetkým.
Nové technológie zaznamenávania, šírenia a prenosu informácií sa v dvadsiatom
storočí, predovšetkým v jeho druhej polovici šírili neuveriteľnou rýchlosťou. Po prvej
svetovej vojne sa hromadne rozšíril film, rozhlas a telefón. Prelom štyridsiatych
a päťdesiatych rokov patrí masovému nástupu televízie. V ďalších rokoch boli vyvíjané
a masovo využívané aj ďalšie informačné technológie ako napríklad magnetofón, CD
prehrávač, fotoaparát, videokamera či mnohé ďalšie. Objavy zariadení, ktoré boli schopné
prijímať, spracovávať a ďalej šíriť informácie znamenali pre oblasť medziľudskej
komunikácie, ktorá je jedným z najdôležitejších aspektov ľudského bytia zásadný prevrat.
Jedným z týchto revolučných vynálezov bol počítač a prirodzene s ním spojený nástroj
umožňujúci globálnu komunikáciu- internet.
Samotná počítačová technológia postupovala relatívne pomaly. V porovnaní
s televíziou napredovala neporovnateľne pomalšie a na začiatku vstúpila do života oveľa
menšieho počtu ľudí. Až do vzniku prvých sietí, nebol počítač súčasťou komunikácie, ale
slúžil predovšetkým ako pomôcka pre prácu jednotlivcov, alebo skupín. Zásadný prevrat
v komunikácií nastal až na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď sa počítače
začali spájať a vytvárať sieť (Rankov, 2005). V priebehu niekoľkých rokov sa táto
počítačová sieť rozšírila do celého sveta. V roku 1982 sa použilo po prvý krát slovo
internet, ktoré vzniklo zložením dvoch slov- INTERnational a NETwork (v preklade
medzinárodná a sieť). V roku 1990 bolo k medzinárodnej sieti pripojených viac ako milión
počítačov, pričom sa rapídne zmenil pomer akademických a komerčných užívateľov
13
v prospech tých druhých. V novembri 1991 sa k tejto informačnej sieti pripojilo aj
vtedajšie Československo (Kyška, 2010). Internet sa stal globálnym fenoménom a je
považovaný za jednu z hlavných charakteristík informačnej spoločnosti. Využívaný je
miliónmi ľudí na celom svete a výrazným spôsobom zasahuje do takmer všetkých
aspektov každodenného života. Ako uvádza P. Rankov (2005, str.17):
„Globálna počítačová sieť sa stala univerzálnym metasystémom, v ktorom existujú
jednotlivé sociálne systémy, napríklad medziľudská výmena informácií, financie, obchod,
umenie, zábava“.
1.2 Sieťová spoločnosť
Pri analýzach informačnej spoločnosti je veľa krát zdôrazňovaný jej sieťový charakter.
Podmienkou pre fungovanie informačnej spoločnosti je práve informačno-komunikačná
sieť, a taktiež to, že dominantné spoločenské funkcie a procesy majú sieťový charakter. Na
rozdiel od predchádzajúcich spoločností, kedy bola komunikácia medzi ľuďmi vo výraznej
miere určovaná a limitovaná sociálnym statusom, pre informačnú spoločnosť je
charakteristická sieťová štruktúra komunikácie. Peer-to-peer siete spájajú užívateľov bez
centrálneho bodu. Podľa Dona Tapscotta je teda práve sieť kľúčovým znakom informačnej
spoločnosti, ktorú nazýva aj vekom sieťovej inteligencie (1999, In:Rankov, 2005).
Termín sieťová spoločnosť použil prvý krát Jan van Dijk v roku 1991 v knihe „Sieťová
spoločnosť“ a následne Manuel Castells v roku 1996 v rovnomennej knihe. Van Dijk
definoval sieťovú spoločnosť ako formu spoločnosti, ktorá čoraz viac organizuje svoje
vzťahy a osobná komunikácia („face- to- face“) je postupne nahrádzaná, alebo dopĺňaná
komunikáciou uskutočňovanou prostredníctvom digitálnych technológií. To znamená, že
v prvom rade sú to sociálne a mediálne siete, ktoré formujú najdôležitejšie štruktúry a
spôsob organizácie modernej spoločnosti (Castells, 2000)
Univerzálnosť spoločenských technológií a ich globálny zásah prostredníctvom
internetu viedol teda k novej fáze spoločenského rozvoja- sieťovej spoločnosti. Manuell
Castells (1998, In: Pinter, 2008) hovorí vo svojej práci „End of Millenium“ (v preklade
„Koniec milénia“) o situácií, kedy vstupuje svet do tretieho tisícročia. Aj on označuje
informačnú spoločnosť pojmom sieťová spoločnosť. Podľa neho sa v sieťovej spoločnosti
výrazne zmenil komunikačný priestor, ktorý jednotlivcov obklopuje. Dôležitou súčasťou
tohto procesu je zmena formy médií. Komunikačné kanály sú digitalizované a interaktívne.
14
Rozvinuté spoločnosti sa čoraz viac odvracajú od tradičných masmédií a orientujú sa na
osobné šírenie obsahov, ktoré je „šité na mieru“ jednotlivým užívateľom. Viac krát vo
svojej práci zdôrazňuje fakt, že nielen technológia podmieňuje zmenu spoločnosti, ale že
sú to práve meniace sa spoločenské potreby, ktoré ovplyvňujú rozvoj nových technológií.
Shumpey Kumon (1996, In: Rankov, 2005) tu využíva označenie hypersieťová
spoločnosť. Charakteristická je pre ňu kontextuálna kultúra, ktorá je založená na efektívnej
a medziľudskej komunikácii. Vďaka hyperkomunikácii môžu ľudia ako spoločenstvo
využívať všetky informácie, ktorými disponujú. Počítačové siete im umožňujú špecifický
spôsob interakcie, ktorým v porovnaní s minulosťou nikdy nedisponovali. Verejný spôsob
komunikácie v sebe nesie charakter určitého vystatovania. Na rozdiel od tradičného
masmediálneho vysielania z jedného centra, teraz sa môže stať vystavujúcim ktokoľvek.
Erwin Bendyk v knihe „Antymatrix. Človek v labyrinte sietí“ (2004, In: Goban- Klas
2006) poukazuje na to, že pre analýzu súčastnej spoločnosti sú siete mimoriadne dôležité.
Samozrejme bez sieťového „supermédia“, akým internet bezpochyby je, nie je možné
súčasnú globálnu spoločnosť ani preskúmať a ani pochopiť. Je formou média, ktorého
obsahom je informácia a komunikácia. No rovnako ako sa aj termín informačná spoločnosť
zdá byť veľmi širokým, termín sieťová spoločnosť– aj keď upozorňuje na významné
premeny v medziľudských vzťahoch– je príliš úzky na to, aby sme ním zhrnuli všetky
súčasné zmeny v komunikácií.
1.2.1 Kultúra v sieťovej spoločnosti
Kultúra je vytváraná v medziľudských vzťahoch, definuje povahu týchto vzťahov
a zároveň poskytuje referenčný rámec pre proces formovania identity jednotlivcov.
Človek, ktorý je tvorcom i účastníkom kultúry vytvára a mení ľudský svet. Nové
technológie medziľudskej komunikácie ovplyvňujú vývoj spoločnosti a jej kultúry. Kultúra
sieťovej spoločnosti je úzko prepojená s internetom, teda s médiom vďaka ktorému
existuje.
Sieťová kultúra má niekoľko charakteristík. Je virtuálna a jej zdrojom a cieľom je
interaktívnosť. Možnosť presunu všetkých foriem konverzácie nesie znaky hypertextuality.
Štruktúra sociálnych vzťahov je decentralizovaná a nutnosť pohybovať sa v prostredí
oneskorených spätných väzieb vyžaduje efektivitu navigácie. Táto kultúra vykazuje znaky
tradičných kultúr a vytvára si vlastný jazyk aj zvyky. Kultúra je tu vďaka komunikácii
a sama komunikáciou je (Dziedzic, 2009).
15
Podľa M. Castellsa (2000) je kultúra v sieťovej spoločnosti tvorená sieťami, v ktorých
je priestor vnímaný ako pasívny objekt a čas je považovaný za aktívny a samostatný
subjekt. Castells ďalej uvádza, že aj kultúra virtuálnej reality je vytvorená podľa vzoru
„sieťovania“, flexibility a prchavej symbolickej komunikácie v prostredí elektronických
médií. Médiá sú extrémne rôznorodé a vysielajú cielené správy špecifickému druhu
publika. Prostredníctvom flexibilného, štruktúrovaného a členeného hypertextu vytvárajú
kultúru virtuálnej reality, ktorá je našim symbolickým prostredím, a v ktorom sa musíme
dennodenne orientovať. Táto virtuálna realita je v skutočnosti našou realitou. V tomto
svete symbolov žijeme a komunikujeme.
.
1.3 Mediovaná spoločnosť
Termín mediovaná, alebo aj sprostredkovaná spoločnosť (z anglického „mediated“)
v sebe zahŕňa spojenie informačnej spoločnosti (obsahom) a sieťovej spoločnosti (formou),
pričom prioritou je tu aspekt formy. Toto vzájomné prepojenie vhodne vystihuje
McLuhman (2004, In: Goban Klas, 2006, str. 48):
„Sieť je médium, Médium nesie určitý odkaz, Odkaz je Informácia, Informácia je v Sieti.“
Predávanie informácií je od nepamäti jedným z hlavným aspektov ľudskej existencie.
Médiá sa ako technické prostriedky slúžiace na sprostredkovanie informácií objavili
pomerne nedávno. Podľa Gobana Klasa (2006) boli „médiá“ tradičných spoločenstiev
prirodzene založené na biologickom vybavení človeka. Využívali sa v bezprostrednom
osobnom kontakte a vyžadovali prítomnosť a blízkosť. Súčasné vyspelé spoločnosti však
využívajú v najväčšej možnej miere technické prostriedky, ktoré prekonávajú bariéru času
a priestoru a podporujú komunikáciu a sprostredkovanie kontaktov. Funkciu osobných
kontaktov typu „face- to face“ preberá komunikácia typu „interface- to interface“, teda
komunikácia sprostredkovaná a prenesená.
Popretie hraníc medzi minulosťou a prítomnosťou je možné v značnej miere vidieť
v prípade internetu a sieťovej komunikácie. Kyberpriestor internetu v podobe nového
globálneho prostredia rozbíja hranice času a priestoru a medziľudskej komunikácií dáva
úplne nový rozmer.
16
2 VIRTUÁLNY SVET A ŠPECIFICKÝ SPÔSOB KOMUNIKÁCIE
2.1 Virtuálne prostredie
Ako uvádza S. Kotha (1999, In: Szpunar, 2004), virtuálny priestor je špeciálnym typom
spoločenského priestoru, do ktorého môžu ľudia vstúpiť prostredníctvom počítača.
Počítačové siete umožňujú komunikáciu dvoch, alebo viacerých ľudí, a tým podporujú
vznik nových typov spoločenských foriem- virtuálnych komunít. Rozdiel medzi
komunitami v reálnom svete je ten, že členstvo v tých prvých je veľmi často nezámerné.
Ľudia sa môžu stať ich členmi jednoducho preto, že bývajú alebo pracujú na určitom
mieste. Členom virtuálnych komunít sa ľudia stávajú poväčšine zámerne. Sú tu však aj
mnohé aspekty, ktoré majú oba spomenuté typy spoločné. Pre fyzické aj virtuálne
komunity je charakteristická komunikácia, určité formy vzťahov, možnosť vzájomnej
podpory, pocit spolupatričnosti a solidarity. Vznik virtuálnych spoločenstiev nemožno
vnímať ako rozpad spoločenského života, ale ako jeho transformáciu. Virtuálne prostredie
má niekoľko atribútov, na základe ktorých sa však odlišuje od fyzického (reálneho) sveta.
Podľa M. Smitha (1992, In: Szpunar, 2004) sú nimi:
o „Bezpriestorovosť“- virtuálna činnosť nie je priestorovo ohraničená. Interakcie nie sú
ohraničené geograficky ani teritoriálne
o Asynchrónnosť- činnosť vo virtuálnom priestore nie je obmedzená časovo.
Internetová komunikácia sa nemusí odohrávať v rovnakom čase
o „Beztelesnosť“- pri internetovej komunikácii je najdôležitejší text. (mimika či gestá sú
využívané menej, a to pri špecifických druhoch internetovej komunikácie)
o Stigmatizácia- keďže virtuálna komunikácia prebieha predovšetkým písanou formou,
môže byť ušetrená stigmatizácie. Na rozdiel od osobnej komunikácie v reálnom svete,
kedy môže rasa, pohlavie či fyzický vzhľad spôsob komunikácie výrazne ovplyvňovať.
o Anonymita- interakcie vo virtuálnom svete môžu byť vo výraznej miere anonymné
Internetové sociálne siete (CSSNs z anglického computer- supported social networks)
sú vytvorené práve na základe virtuálnych komunít a komunikácia prostredníctvom nich
môže spĺňať všetky, alebo len vybrané uvedené atribúty. Konkrétnejšie sa im budeme
venovať v nasledujúcich kapitolách.
17
2.2 Komunikácia vo virtuálnom prostredí
Počítačové siete predstavujú určitý druh sociálnych sietí, vďaka ktorým môžu byť
prekonávané obrovské vzdialenosti. Počítačová komunikácia tu podporuje sociálne vzťahy
a ako už bolo povedané, prináša aj pocit spolupatričnosti. Internet nepredstavuje pre
milióny ľudí, ktorí sa dennodenne pripájajú k počítačovej sieti iný svet. Napriek mnohým
obavám súvisiacich s virtuálnym svetom, internet rozsah kontaktov rozširuje a spája ľudí
z rôznych častí sveta do osobných flexibilných sietí (Wellman, 1999). On-line
komunikácia sa nestáva hrozbou pre bezprostrednú osobnú komunikáciu typu „face- to-
face“, ale je práve naopak zdrojom nových kontaktov. Je tu dôležité poznamenať, že
užívatelia, ktorí často komunikujú prostredníctvom internetu nekomunikujú v reálnom
živote menej ako tí, ktorí internet nevyužívajú. Obavy z izolácie sú tu často krát prehnané.
Podľa Wellmana, (1996, str 213):
„...sú užívatelia pri internetovej komunikácií v úplne inej situácii, kedy interakcia
a komunikácia prebieha úplne iným spôsobpm ako bolo obvyklé v minulosti. Interakcia
sprostredkovaná internetom má úplne iný charakter ako interakcia typu „face- to face“.
Bezprostredná interakcia („face- to face“) je rozhovor osôb pri osobnom kontakte.
Sprostredkovaná „kvázi“ interakcia sa odvoláva na sociálne vzťahy, ktoré sú vytvárané
prostredníctvom masových médií, neprebiehajú však medzi konkrétnymi jednotlivcami
(Giddens, 2000). Interakcia tu má charakter monológu. Ide o jednostrannú komunikáciu,
ako je to napríklad pri vysielaní televízie, aj keď prirodzene aj tu často krát dochádza ku
komunikácií s divákom. Sprostredkovaná interakcia je už podľa názvu sprostredkovaná
vonkajšími komunikačnými technológiami. Interakcia je roztiahnutá v čase a priestore. Na
rozdiel od sprostredkovanej „kvázi“ interakcie, sa táto odohráva medzi jednotlivcami,
pričom prebieha ďaleko nad rámcom tradičnej bezprostrednej interakcie. Avšak
samozrejme nedáva toľko príležitostí ako osobná komunikácia (viď príloha E) (Giddens,
2000).
Okrem obmedzeného rozsahu symbolov sa tiež hovorí o ďalších možných problémoch,
ktoré súvisia s komunikáciou v prostredí internetových sociálnych sietí (Szpunar, 2004).
Tento typ komunikácie je ochudobnený o gestá, mimiku tváre a celkový spôsob správania
sa, teda o všetky aspekty neverbálnej komunikácie, ktorým je prikladaný dôležitý význam
pri interpretácií vnímaného obsahu. V súvislosti s tým sa objavili a v značnej miere začali
18
používať takzvané emotikony, ktoré sú obvykle zložené z interpunkčných a špeciálnych
znakov, pričom vyjadrujú užívateľovu náladu, postoje či emócie.
O sprostredkovanej interakcii sa často hovorí aj ako o komunikácii typu „face- to
monitor“ (Zawojski, 2002, In: Szpunar 2005). Tento typ komunikácie plne vystihuje
komunikácia práve v prostredí internetových sociálnych sietí.
2.3 Web 2.0 a nové možnosti interakcie
Ako sme už spomenuli, internet výrazným spôsobom ovplyvnil formu a spôsob
komunikácie. Nedovolíme si však tvrdiť, že internetová komunikácia je menej hodnotná,
ako komunikácia osobná. Naopak, jazyk sa vďaka nej obohatil. Je len dôležité mu
porozumieť.
Chriastian Fusch (In: Kováčová, 2009) popisuje internet ako globálny, technicko-
sociálny systém. Internet umožňuje a pôsobí na ľudskú aktivitu a myslenie a je výsledkom
produktívnych sociálnych a kooperačných procesov. Najdôležitejšiu úlohu tu však
zohráva samotný ľudský faktor, pretože „ľudskí činitelia neustále vytvárajú tento globálny,
vedomostný, uskladňujúci mechanizmus, a to transformovaním nového informačného
obsahu do systému“ (Kováčová, 2009, s. 251). Práve sociálny a komunikačný aspekt
internetu sa v aplikáciách takzvaného Webu 2.0 prejavil asi najviac.
Koncept Webu 2.0 bol navrhnutý T. Reillyom a predstavuje druhú generáciu
internetových služieb. Tieto služby sú postavené na aktivite samotných on-line
užívateľoch, presnejšie na nimi vytvorenom, prezentovanom a zdieľanom obsahu.
Z technického hľadiska funguje táto webová aplikácia na veľmi jednoduchom princípe. Tí,
ktorí obsahy vytvárajú a ďalej zdieľajú tu nepotrebujú špeciálne programátorské znalosti.
Významné je predovšetkým to, že sa obsah stáva v porovnaní s technológiami dôležitejší
(Kollányi at all, 2007).
Označenie „nového“ internetu prispelo k rozčleneniu internetu na Web 1.0, Web 2.0
a Web 3.0. Pred tým ako sa objavila koncepcia Webu 2.0, bola pre internetové služby
charakteristická jednosmerná komunikácia. Ponúkaný obsah bol užívateľmi čítaný,
počúvaný a pozeraný, pričom bol vytváraný niekoľkými autormi (Web 1.0). Štruktúru
webu tvoril v prevažnej miere text. Naproti tomu, služby Webu 2.0 priniesli nové
možnosti.
Ako uvádza Kováčová (2009), nové internetové technológie zdokonalili komunikáciu
užívateľov v maximálnej možnej miere, a taktiež im umožnili aktívne sa podieľať na
19
vytváranom obsahu. Pre Web 2.0 je charakteristická mnohostranná komunikácia. Na
rozdiel od tradičných médií je tu možné vytvárať a publikovať obsah najrôznejšieho
charakteru, a taktiež prezentovať samého seba. Okrem prevládajúcej interakcie tu môžeme
registrovať aj proces individualizácie. Tieto znaky, ktoré sú založené na aktívnej
participácii spĺňa do značnej miery aj novodobý fenomén- internetové sociálne siete.
Kým Web 2.0 je zameraný na prechod z informačnej spotreby na aplikácie
podporujúce interaktivitu, komunikáciu a participáciu, Web 3.0 podľa Christiana Fusha
(2008, In: Kováčová 2009), ešte neexistuje a jeho technológie budú nielen komunikatívne,
ale aj kooperatívne. Komunikáciu v prostredí aplikácie Webu 2.0 môžeme vnímať ako
nový spôsob interakcie. Vyznačuje sa určitými charakteristikami (2008, In: Kováčová
2009, s.252):
o Obmedzenie zmyslových zážitkov- virtuálne prostredie ponúka možnosť vytvoriť si
kontakty na základe zraku, alebo sluchu, prípadne na základe kombinácii oboch týchto
zmyslov, pričom môže mať určité fyzické obmedzenia
o Prispôsobenie identity, alebo anonymita- absencia bezprostrednej interakcie
umožňuje rôzne spôsoby sebaprezentácie a komunikácie účastníkov rozhovoru, ktorí často
krát nemusia o sebe podávať pravdivé informácie
o Zrovnanie statusov- virtuálne prostredie dáva rovnakú šancu všetkým jej užívateľom
bez ohľadu na ich rasu, vieru či socio-ekonomický status. Najdôležitejšou sa tu stáva
komunikačná zručnosť a vytrvalosť pri prezentovaní vlastnej pozície
o Prekonávanie priestorových obmedzení- tento spôsob komunikácie dáva užívateľom
možnosť kontaktovať sa a komunikovať s ľuďmi, s ktorými zdieľajú spoločné záujmy, a to
bez ohľadu na miesto kde žijú. Jedinou bariérou sa tu stáva jazyk a dostupnosť
o Rozptýlenosť a sústredenosť času- prostredie internetových sietí ponúka možnosti
asynchrónnej, ale aj neasynchrónnej komunikácie, napríklad posielanie správ, alebo
písanie odkazov na profil
o Možnosť záznamu- komunikácia tu môže byť v prípade potreby ukladaná
Je dôležité tu podotknúť, že virtuálne prostredie nie je prostredím nereálnym.
Užívateľmi sú skutoční ľudia majúci emócie a city, ktoré prenášajú do virtuálneho
prostredia. Je to iný svet riadiaci sa vlastnými pravidlami, ale je to svet, kde fungujú reálni
jednotlivci.
20
2.3.1 Sociálne média
To, čo bude vysielané a šírené prostredníctvom masovokomunikačných médií
ovplyvňovali v minulých rokoch poväčšine len tí, ktorí mali finančné zdroje, a teda aj
určitú moc. Web 2.0, ako nízko-nákladový komunikačný prostriedok však túto situáciu
dočista zmenil. V súčasnosti môže takmer každý, kto má prístup na internet
zdieľať ľubovoľné informácie a podeliť sa s nimi s užívateľmi na celom svete. Tieto nové
služby sú koncipované tak, aby podporovali u užívateľov spoluprácu a zdieľanie
informácií úplne odlišným spôsobom ako to bolo v minulosti (Gallaugher, 2009).
Termín „sociálne média“ označuje on-line média, ku ktorým majú užívatelia ľahký
prístup a môžu prispievať a spolupodieľať sa na obsahu, ktorý je v ich prostredí vytváraný,
prezentovaný, a taktiež komentovaný širšou komunitou užívateľov. V súčasnosti sa
v zásade uvádza sedem základných druhov sociálnych médií (Mayfield, 2008). Sú nimi
blogy1, mikroblogy2, diskusné fóra3, wiki stránky4, podcasty5 „komunity zamerané na
obsah“6 a internetové sociálne siete7. Najjednoduchšie môžeme sociálne médiá chápať ako
skupinu nových on-line médií, ktoré sú podľa Mayfielda (2008) charakteristické:
o Participáciou - sociálne médiá podporujú aktívnu účasť, prispievanie a spätnú väzbu
od každého, kto má záujem. Stiera sa hranica medzi médiami a verejnosťou
o Otvorenosťou - väčšina služieb sociálnych médií je otvorená spätnej väzbe
a spoluúčasti užívateľov. Nabádajú k hlasovaniu, komentovaniu či zdieľaniu informácií
o Konverzáciou - na rozdiel od tradičných médií zameraných na „broadcast“
(vysielanie/šírenie obsahu), sociálne médiá sú chápané ako obojsmerná komunikácia
o Komunitou - sociálne médiá umožňujú rýchly vznik komunít, a taktiež ich efektívnu
komunikáciu
1„blog“ - webová aplikácia obsahujúca väčšinou príspevky jedného editora na jednej webovej stránke (www.wikipedia.org).2„microblog“ - verzia blogu, kde je prezentovaný menší obsah, a to prostredníctvom mobilných telefónnych sietí (Mayfield, 2008).3 „forum“ - miesto, kde prebiehajú on-line diskusie na najrozličnejšie témy. Sú silnou a obľúbenou súčasťou on-line komunít
(Mayfield, 2008).4 „wikis“ - webová stránka, ktorá umožňuje návštevníkom pridávať, odstraňovať a upravovať svoj obsah. Zakladá sa na myšlienke
spoločného spravovania informácií na web stránkach. Jednou z najznámejších je wikipédia (www.wikipedia.org).5 „podcasts“ - zvukové záznamy, ktoré autor podcastu umiestňuje na internet v podobe súborov, najčastejšie vo formáte MP3, na ktoré
odkazuje na webových stránkach (www.wikipedia.org).6 „content communities“ – on-line komunity, ktoré organizujú a zdieľajú určité druhy virtuálnych obsahov ako napríklad fotky, alebo
videá (Mayfield, 2008).7 „social networks“ – stránky, ktoré umožňujú užívateľom vytvoriť si osobné profily, spojiť sa s priateľmi, komunikovať s nimi
a zdieľať rôzne virtuálne obsahy. Medzi najväčšie sociálne siete patrí Facebook, Myspace alebo QZone (Mayfield, 2008).
21
3. FENOMÉN INTERNETOVÝCH SOCIÁLNYCH SIETÍ
Siete patria medzi základné prvky ľudskej civilizácie. Každodenný život by bol v
dnešnej dobe bez verejných služieb, moderných ciest či komunikačných sietí
nepredstaviteľný. Pre stovky miliónov ľudí je práve internetová sieť prirodzenou súčasťou
života a má zásadný vplyv na celý systém ich sociálnych vzťahov. Umožňuje im tieto
vzťahy riadiť a organizovať, a zároveň podporovať ich vzájomnú komunikáciu
a spoluprácu. Internetové siete sa opierajú o rozvoj, ktorý vychádza z individuálnych
potrieb udržiavania a vytvárania kontaktov, a taktiež nevyhnutnosti výmeny informácií.
Sociálne internetové siete sú fenoménom ponúkajúcim špecifické spôsoby komunikácie.
Sú bezprostredne zviazané s informačnou spoločnosťou a spoločne s ich výhodami
a nevýhodami sú zdrojom nových možností a príležitostí.
3.1 Sociologické chápanie pojmu sociálna sieť
S pojmom sociálna sieť prichádza prvý krát v roku 1954 sociológ J. A. Barnes pri
výskume a štúdiu spoločenských vzťahov v jednej nórskej rybárskej dedinke. Sociálnu sieť
chápe ako sociálnu štruktúru vytvorenú z uzlov, ktoré sú jednotkami tejto siete. Takýmito
uzlami sú organizácie, alebo jednotlivci, ktorí sú s ostatnými spojení najrôznejšími typmi
vzťahov. Takýto súbor uzlov a ich vzťahov nakoniec vytvára sociálnu sieť
(www.sociologyindex.com).
Ako uvádza profesor sociológie L. Freeman (2004), východiská pre teórie sociálnych
sietí môžeme nájsť už v prácach významných sociológov devätnásteho storočia. F. Toonies
vo svojej koncepcii „Gemeinschaft a Gesellschaft“ rozlišuje medzi dvoma základnými
formami spolužitia s charakteristickými sociálnymi väzbami. V tradičných spoločenských
formách (pospolitosti) existujú vzťahy osobné a medzi prepojenými osobami sú zdieľané
spoločné hodnoty a presvedčenia. Na rozdiel od toho, v moderných spoločenských
formách (spoločnosti) môžeme vidieť skôr väzby formálne, neosobné a účelové.
Ďalším významným sociológom, ktorého teórie môžeme považovať pri problematike
sociálnych sietí za kľúčové, je E. Durkheim. Hovorí o tom, že človek žijúci v modernej
spoločnosti sa delí o svoj svet s ostatnými v okolí v oveľa väčšej miere ako človek
v tradičnej spoločnosti. A je to tak aj napriek tomu, že v modernej spoločnosti sú
spoločenské role rozmanitejšie a rozdiely medzi jednotlivcami výraznejšie.
22
Priekopníkom systematického zaznamenávania a systematickej analýzy sociálnej
interakcie v malých skupinách bol psychológ J. L. Moreno. Pri analýze sociálnych väzieb
prišiel z nápadom využívať tzv. sociogram, čo je grafické zobrazenie väzieb medzi
jednotlivcami vo vnútri kolektívu, čím významnou mierou ovplyvnil ďalšie teórie týkajúce
sa sociálnych sietí.
V súčasnosti chápeme sociálnu sieť ako množinu sociálnych subjektov, ktoré sú
prepojené špecifickými vzájomnými závislosťami, pod ktorými si môžeme predstaviť
vzťahy najrôznejšej kvality. Úplne zjednodušene môžu byť chápané ako určité spojenia
medzi jednotlivcami. Všetky tieto „spojenia“ vytvárajú sieť vzťahov a teda sociálnu sieť.
Približne v druhej polovici dvadsiateho storočia sa v súvislosti s rozvojom internetu
a jeho prenikaním do bežného života začalo čoraz viac ľudí združovať v rôznych
webových komunitách a komunikovať bez ohľadu na čas, alebo miesto kde sa nachádzali.
Danah Boydová (2007), výskumníčka zaoberajúca sa problematikou internetových
sociálnych sietí uvádza, že vznikol nový, prenesený význam pôvodne sociologického
pojmu sociálna sieť. Sociálna sieť je tu chápaná ako webová služba ponúkajúca možnosť
vytvárať komunity, v ktorých môžu užívatelia navzájom zdieľať informácie, spoločné
záujmy či aktivity.
3.2 Definícia pojmu internetová sociálna sieť
Na základe definície D. Boydovej a N. Ellisonovej (2007) môžeme internetové
sociálne siete chápať ako služby, ktoré sú založené na spoločnej webovej platforme. Sú
charakteristické práve tým, že umožňujú jednotlivcom:
1. Vytvoriť si verejný, prípadne čiastočne verejný profil v rámci daného systému a jemu
prislúchajúcich hraníc
2. Sformulovať zoznam ďalších užívateľov, s ktorými je možné pripojenie zdieľať
3. Vidieť a prechádzať zoznamy kontaktov týchto a aj ďalších užívateľov v rámci daného
systému (Boyd, Ellison, 2007, s. 2).
Vytvorenie profilu (1) patrí poväčšine k prvým krokom, ktoré sa spájajú s pripojením
ku konkrétnej sociálnej sieti. Na tomto mieste je užívateľom umožnené vytvoriť si
ľubovoľnú „on-line identitu“. To aké informácie o sebe zverejnia, a to do akej miery budú
založené na pravde záleží na samotných užívateľoch. Okrem základných identifikačných
údajov ako je meno, vek či vzdelanie, nám profily užívateľov často krát ponúkajú široké
spektrum informácií týkajúcich sa záľub, rodinného a partnerského stavu, politických
23
názorov či dokonca obľúbenej reštaurácie, alebo televíznej relácie. Možnosť zverejniť
fotografiu, alebo celé albumy fotografií je už v dnešnej dobe takmer samozrejmosťou.
Sociálne siete sú postavené práve na takomto spôsobe sebaprezentácie. Nejde tu však len
o prezentáciu jednotlivých užívateľov, skupín či komunít, ale aj o akúsi virtuálnu
prezentáciu samotnej spoločnosti.
„Profil si môžeme predstaviť ako určitý digitálny systém, kde človek musí niečo o sebe
uviesť. Prostredníctvom profilov môžu mladí vyjadriť charakteristické aspekty svojej
identity a umožniť ostatným, aby ich videli a interpretovali. Tieto profily vytvárajú pre
svojich priateľov a rovesníkov… „(Boyd, 2008, s. 129 )
Jedným z najdôležitejších faktorov vývoja internetových sociálnych sietí je možnosť
komunikovať s inými užívateľmi (2). Pôvodne síce nebola primárnym cieľom práve
komunikácia, ale predovšetkým riešenie reálnych problémov, šírenie informácií, diskusia a
obchodná komunikácia. Časom však komunikácia dostávala viac slobody a začali sa
formovať komunity ľudí, pre ktoré boli charakteristické určité spoločné názory, záujmy
a ciele. Komunikácia s ďalšími členmi komunity v porovnaní s ľuďmi mimo tejto
komunity bola čoraz intenzívnejšia (www.socialnisite.cz). Práve sociálne siete umožnili
užívateľom nadväzovať nové sociálne vzťahy, získavať dôležité kontakty a vytvoriť si tak
sociálnu sieť svojich vlastných on-line priateľov, s ktorými môžu komunikovať a zdieľať
informácie najrôznejšieho charakteru.
Podľa uvádzanej definície (3) je pre internetovú sociálnu sieť a jej užívateľov
charakteristické prehliadanie zoznamov s kontaktmi priateľov. Aj napriek tomu, že je táto
aktivita uvádzaná ako posledná, je ju možné chápať ako pred- komunikačnú. Užívateľom
dáva podnety na začatie komunikácie. Nielen samotné profily, ale aj tzv. statusy,
prostredníctvom ktorých užívatelia prezentujú svoju činnosť, zážitky, názory či nálady
môžu byť často krát spúšťačom komunikácie (Mikuláš, 2007).
Internetové sociálne siete môžeme teda chápať ako virtuálny priestor, v ktorom
existujú on-line komunity ľudí zdieľajúcich spoločné záujmy a aktivity. Medzi základné
znaky týchto komunitných webov patrí existencia profilov, ktoré popisujú jednotlivých
užívateľov. Okrem profilov majú užívatelia možnosť vytvoriť si zoznam vlastných
kontaktov (priateľov), s ktorými je možné verejne, alebo súkromne diskutovať či zdieľať
fotografie, videá, hudbu a ďalší virtuálny obsah. Sociálne siete ponúkajú tiež možnosť
24
prehľadávať a kontrolovať zoznamy kontaktov jednotlivých členov, čím v neposlednom
rade umožňujú užívateľom rozširovať kontakty vlastné.
3.3 Stručná história internetových sociálnych sietí
Podrobnú históriu internetových sociálnych sietí uvádzajú Boydová a Ellisonová
(2007) v redakčnom úvodníku špeciálneho vydania časopisu venovaného internetovým
sociálnym sieťam. Charakteristické črty týchto sietí sú formované postupne, aj na základe
niektorých neúspešných pokusov. Za prvú internetovú sociálnu sieť (v dnešnom chápaní)
považujú SixDeegrees.com, ktorá bola založená v roku 1997. Používatelia tu mali možnosť
vytvoriť si profil, vlastný zoznam priateľov a tiež prezerať zoznamy kontaktov svojich
priateľov. Jednotlivé funkcie boli využívané na iných miestach už skôr, no na SixDegrees
boli prvý krát použité spoločne. Táto sociálna sieť prilákala milióny užívateľov no
v dôsledku nedodržania obchodných podmienok bola v roku 2000 zrušená.
Mnoho ďalších internetových sociálnych sietí vznikajúcich v rokoch 1997 až 2000 už
obsahuje funkcie profilov a prepojených zoznamov priateľov. Napríklad sociálne siete
AsianAvenue, BlackPlanet, alebo MyGente ponúkajú možnosť vytvoriť si profil osobný,
profesionálny či zameraný na hľadanie potenciálnych partnerov. Zaujímavé však je, že
priateľov si bolo možné pridávať bez ich schválenia (O. Wasow In: Boyd, Ellison, 2007).
Tu vidíme rozdiel v súčasných sociálnych sieťach, ktoré vyžadujú súhlas od užívateľa,
ktorý je o priateľstvo požiadaný. Na zhrnutie môžeme povedať, že v prvej vlne svojho
vzniku ponúkali internetové sociálne siete tieto služby: vytvorenie osobného,
profesionálneho či „zoznamovacieho“ profilu; vytvorenie zoznamu priateľov, alebo
stránky s osobnými poznámkami.
Druhá vlna internetových sociálnych sietí prichádza v roku 2001 s cieľom pomôcť
ľuďom využiť ich obchodné kontakty (Boyd, Ellison, 2007). Príkladmi sú sociálne siete
ako Ryze, Tribe.net, Linkedin, alebo Friendster. Napríklad sociálna sieť Ryze vznikla
v roku 2001 a bola určená predovšetkým obchodnej a technologickej komunite mesta San
Francisko, a taktiež podnikateľom, ktorí boli užívateľmi spomínaných ďalších troch
sociálnych sietí (A.Scott In: Boyd, Ellisoson 2007). Zaujímavosťou je, že zakladatelia
jednotlivých sociálnych sietí namiesto toho, aby si navzájom konkurovali, spolu úzko
spolupracovali a snažili sa vzájomne si pomáhať. No masovú popularitu získali iba dve
z nich, a to Friendster a Linkedin.
25
V roku 2002 bola spustená internetová sociálna sieť Friendster, ktorá bola navrhnutá
tak, aby bola schopná konkurovať populárnym zoznamovacím internetovým sieťam akou
bola napríklad sieť match.com. Avšak zatiaľ čo match.com bola sieť zameraná na
nadväzovanie kontaktov s cudzími ľuďmi, ktorých spájali spoločné záľuby, Friendster bol
orientovaný na nadväzovanie kontaktov s vlastnými priateľmi a s priateľmi priateľov.
V polovici roku 2002 si Friendster získal širokú obľubu medzi verejnosťou. Vzhľadom na
viaceré faktory však táto popularita začala postupne klesať. Technické problémy, ako
napríklad neschopnosť vyrovnať sa so stále väčším počtom užívateľov, sociálne problémy
spojené so zachovaním kultúrnej rovnováhy medzi užívateľmi a zvyšujúca sa nedôvera
z dôvodu veľkého množstva účtov nezakladajúcich sa na skutočnej identite užívateľov boli
faktormi, ktoré spôsobili nedôveru a klesajúcu popularitu tejto sociálnej siete na území
USA. V rovnakej dobe sa však Friendster tešil obrovskej obľube na Filipínach, v Malajzii,
v Singapure a Indonézií (Goldberg, In: Boyd, Ellison 2007).
Začiatok tretej vlny patrí roku 2003. S cieľom napodobniť úspech Friendsteru sa
väčšina sociálnych sietí zameriava na profil. Zvlášť novo vzniknutá sociálna sieť MySpace
sa stala významnou konkurenciou aj pre tie najväčšie sociálne siete. Vďaka lepším
službám a orientáciou na nespokojných užívateľov Friendsteru, sa táto sociálna sieť stávala
čoraz obľúbenejšou (www.alexa.com). Je pravdou, že všetky sociálne siete ponuku svojich
služieb výrazne rozširovali. Možnosti vytvárať si vlastné skupiny, služby zamerané na
podporu „bloggovania“, zlepšovanie personálnych služieb a stále pribúdajúce aplikácie
výrazne prispievali k zväčšovaniu užívateľskej základne. Výrazná väčšina
najpopulárnejších sociálnych sietí súčasnosti bola založená práve po roku 2003. Radíme
k nim také internetové sociálne siete akými sú napríklad Facebook s viac ako šesťsto
miliónmi aktívnych užívateľov, spomínaný MySpace s viac ako dvesto miliónmi
užívateľov, Qzones rozšírený najmä v Čine, Hi5, Flicker, Orkut alebo Twitter. Vybraným
z nich budeme v tejto kapitole ešte venovať pozornosť. Podrobnú tabuľku najrozšírenejších
svetových sociálnych sietí spolu so základnou charakteristikou uvádzame v prílohách (viď
príloha C).
3.4 Základná klasifikácia internetových sociálnych sietí
Na základe výskumu internetových sociálnych sietí, ktorý v roku 2009 uskutočnila
Európska rada medzinárodných škôl (ESIC) boli analyzované existujúce internetové siete
26
s cieľom odvodiť kritériá pre ich diferenciáciu. Bolo identifikovaných šesť kritérií, podľa
ktorých je možné internetové sociálne siete zaradiť do siedmych skupín (www.ecis2009.it).
3.4.1 Klasifikačné kritéria
o Vzťahy: Jedným zo základných prvkov sociálnych sietí na internete je zobrazovanie
vzťahov medzi jednotlivými užívateľmi. Pričom označenie týchto vzťahov, rovnako aj
pojmová základňa sa v jednotlivých internetových sieťach môžu líšiť (Boyd, Ellison,
2007). Niekde sú vzťahy označované ako „priatelia“ inde ako „kontakty“. Dôležitejšie je,
že význam pojmu priateľ, či kontakt tu môže byť chápaný úplne odlišne ako je to
v reálnom živote. On-line priatelia môžu byť samozrejme priateľmi aj v reálnom živote,
ale v žiadnom prípade to nemusí byť podmienkou. To, či sú on-line priatelia zároveň aj
off-line priateľmi záleží ako na jednotlivých užívateľoch, tak z veľkej miery aj na type
konkrétnej sociálne siete. Rozličná interpretácia pojmu „vzťah“ tu súvisí s účelom siete,
a tiež s kultúrou a hodnotami, ktoré sú na danej sociálnej sieti preferované.
o Účel: Každá sociálna sieť je vytvorená s cieľom uspokojiť určité potreby svojich
užívateľov. Či už sú to potreby hedonistické, altruistické, alebo inštrumentálne, vždy
určujú charakter týchto sietí. Jednotlivé sociálne siete sa líšia práve tým, za akým účelom
ju užívatelia využívajú.
o Funkcie: Internetové sociálne siete sú diferencované na základe hlavných funkcií,
ktoré ponúkajú. Ako príklad používa Donathová (2004) sociálne siete zamerané na
zoznamovanie. Tieto siete ponúkajú možnosť zistiť o užívateľoch také informácie, ktoré
pomôžu bližšie nahliadnuť do života či osobnosti niektorých užívateľov. Takýmto
spôsobom je možné napríklad zistiť či daný človek môže, alebo nemôže byť potenciálnym
partnerom.
o Spôsoby využívania: To akým spôsobom ľudia využívajú jednotlivé internetové
sociálne siete sa môže značne líšiť v závislosti od kontextu siete, a rovnako aj od
komunity, ktorá ju reprezentuje. Na ilustráciu je možné porovnať sociálne siete zamerané
na trávenie voľného času a tie, ktoré sa orientujú na podnikanie. Užívatelia voľno-
časových internetových sietí sa správajú neformálne a k sebaprezentácii sa stavajú
poväčšine ľahostajne. Funkcia správ je intenzívne využívaná a požiadavky na priateľstvo
sú len zriedkakedy odmietané. Na rozdiel od toho, užívatelia sociálnych sietí zameraných
na podnikanie kladú oveľa väčší dôraz na sebaprezentáciu. Profil je vytváraný tak, aby bol
príťažlivý pre potenciálnych obchodných partnerov, alebo zamestnávateľov. Funkcia
27
posielania správ je využívaná len zriedkavo V tomto prípade sú internetové siete využívané
na pozitívnu prezentáciu vlastnej osoby, pričom v prvom prípade sú internetové sociálne
siete využívané za účelom interakcie a komunikácie medzi užívateľmi.
o Zameranie a cieľová skupina: Niektoré internetové sociálne siete spočiatku zamerané
na určitú cieľovú skupinu (študenti, hudobní nadšenci) sa postupne čoraz viac
sprístupňovali verejnosti s cieľom prilákať čo najväčší počet užívateľov. Práve tieto
sociálne siete získali na trhu nadvládu a stali sa najobľúbenejšími sociálnymi sieťami
s počtom aktívnych užívateľov nad niekoľko sto miliónov. Veľký počet užívateľov nie je
výhodný len pre poskytovateľov daných služieb, ale aj pre samotných používateľov, ktorí
majú takto možnosť spojiť sa s oveľa väčším počtom ľudí, ako by mohli v prípade
úzkoprofilových sociálnych sietí. (www.ecis2009.it).
3.4.2 Klasifikácia internetových sociálnych sietí
Na základe vyššie opísaných kritérií bolo odvodených sedem základných typov
internetových sociálnych sietí. Ku každej kategórii sú orientačne priradené štyri konkrétne
internetové sociálne siete.
Verejné internetové sociálne siete: Potenciálni užívatelia tu nie sú obmedzovaní
žiadnymi podmienkami. Niektoré z nich boli pôvodne zamerané na konkrétne skupiny
užívateľov, ale v prospech ďalšieho rastu od tohto zámeru postupne upustili. Vďaka tomu
môžu byť do tejto skupiny zaradené také sociálne siete ako sú Facebook, MySpace,
QZone, alebo CyWorld, ktoré sa počtom užívateľov radia medzi najväčšie na svete.
Verejné sociálne siete sú základnými internetovými sociálnymi sieťami, ktoré sú
využívané na vzájomnú interakciu medzi užívateľmi a spĺňajú ich hedonistické potreby.
Sebaprezentácia tu prebieha hravým štýlom a on-line priatelia sú často priateľmi aj v
reálnom živote.
Obchodné sociálne siete vznikajú na internete za účelom získania
kontaktov potenciálnych obchodných partnerov, ale taktiež s cieľom ponúknuť
zamestnanie či nájsť zamestnanca. Primárne sa nevyužívajú na komunikáciu a
charakteristický je starostlivo a opatrne vytvorený profil, ktorý slúži na formálnu
prezentáciu. On-line kontakty môžu, ale nemusia byť identické s tými v reálnom živote.
Najobľúbenejšia medzinárodná sociálna sieť v tejto skupine je Linkedin.com s viac ako
štyridsiatimi siedmimi miliónmi užívateľov (http://www.quantcast.com).
28
Sociálne siete na zdieľanie virtuálneho obsahu: na týchto miestach je hlavnou aktivitou
užívateľov vytváranie, zdieľanie a diskusia o obsahu, ako sú obrázky (Flickr.com), video
(YouTube.com), hudba (imeem.com), alebo príbehy (tokoni.com)
Sociálne siete zamerané na vybrané cieľové skupiny: Sociálne siete tohto typu sú
zamerané na určité skupiny ľudí, ktorých niečo spája, napríklad študentov (česko-
slovenský projekt inqool.cz), matky (cafemom.com), alebo na ľudí v určitom veku
(napríklad platinetz.de pre ľudí nad päťdesiat rokov, alebo clubpenguin.com určený
deťom). Ako uvádza Boydová (2006), ohraničený charakter internetových sociálnych sietí
môže viesť v porovnaní s verejnými sociálnymi sieťami k odlišnému správaniu užívateľov,
keďže sa môžu cítiť menej sledovaní a kontrolovaní svojím okolím.
Internetové sociálne siete zamerané na určitú oblasť záujmu: Cieľom sociálnych sietí
tohto typu je zjednotenie ľudí, ktorých spája záujem o určitú oblasť ako napríklad šport,
(ruku.com) cestovanie (passportstamp.com), alebo zdravie (patientslikeme.com).
Aktívne internetové sociálne siete: užívatelia týchto typov sociálnych sietí sledujú
zvyčajne osobitý cieľ, ktorým môže byť romantické stretnutie s potenciálnym partnerom,
alebo dohodnutie priebehu projektu s obchodným partnerom. Tieto sociálne siete majú
silný základ v reálnom živote a ich cieľom je sprostredkovanie kontaktov v určitej sfére.
Internetové mikro sociálne siete: tieto siete môžu mať najrozličnejší charakter a úzko
súvisia s ostatnými typmi internetových sociálnych sietí. Hlavné kritérium, na základe
ktorého ich môžeme rozlišovať nie je ani cieľová skupina, ani obsahové zameranie, ale
práve ich veľkosť. Spravidla majú len niekoľko sto, alebo tisíc užívateľov
(www.ecis2009.it).
V súčasnosti existuje nespočetné množstvo internetových sociálnych sietí, ktoré sa líšia
veľkosťou, geografickým vymedzením, službami ktoré ponúkajú, vekom užívateľov či
podmienkami registrácie. Rozsiahly zoznam sociálnych sieti nie je stále konečný a neustále
sa rozširuje.
3.5 Užívanie internetových sociálnych sietí
V posledných rokoch sme mohli sledovať mimoriadny nárast užívateľskej základne
internetových sociálnych sietí. V súčasnosti využívajú sociálne siete stovky miliónov ľudí.
V záujme pochopenia tohto fenoménu je potrebné získať odpovede na určité otázky ako
napríklad: „aké sú dôvody masového využívania sociálnych sietí“, alebo „sú sociálne siete
29
fenoménom iba dnešnej doby, respektíve majú dostatočnú silu na to, aby si svoje miesto
udržali aj v budúcnosti“?
Keďže internetové sociálne siete uspokojujú hlboko zakorenenú ľudskú potrebu
skúmať, zisťovať a zhovárať sa o ľudských vzťahoch, je veľmi pravdepodobné, že sa
sociálne siete na trhu udržia dovtedy, dokedy sa neobjaví niečo, čo by túto potrebu
uspokojovalo silnejšie. Ako uvádza J. Donathová (2007), v prípade, že sú internetové
sociálne siete využívané ako rozhranie, ktoré umožňuje svojim užívateľom „klebetiť“,
potom sú vynikajúcimi prenášačmi informácií týkajúcich sa vlastností a vzťahov priateľov
a známych. Práve týmto spôsobom je užívateľom umožnené zväčšiť rozsah svojho
sociálneho sveta. Rosenblum (In: Jaman, Cole, 2008) napríklad konštatuje, že ľudia
používajú internetové sociálne siete preto, lebo sú založené na jednoduchej a ľahko
použiteľnej komunikačnej platforme.
A. Joinson (In: Jaman, Cole, 2008) ponúka výsledky výskumu, ktorý bol zameraný na
zistenie motivácie užívania internetových sociálnych sietí a bol realizovaný na sto
tridsiatich siedmich používateľoch. Na základe tejto štúdie môžeme tvrdiť, že primárna
motivácia v sebe obsahuje:
o Sociálny kontext (napr. túžba pripojiť sa a komunikovať)
o Potrebu zdieľania identít (napr. pripojenie sa ku skupine)
o Prvok fotografie (ich zdieľanie, posielanie, označovanie)
o Prvok virtuálneho obsahu (napr. aplikácie, hry)
o Možnosť prechádzať sociálnou sieťou (prehliadanie profilov známych aj neznámych
o Sociálne „skúmanie“ (hľadanie a kontaktovanie nových ľudí)
K uvedeným sociálnym faktorom môžeme zaradiť ešte ďalší kultúrny, ktorý na základe
štúdie na indických univerzitách identifikovali Agarwal a Malhorta (2009). Spomínaným
faktorom je tu snaha o rozšírenie životnej perspektívy. Ľudia môžu očakávať, že vďaka
využívaniu internetových sociálnych sietí budú mať lepšie vyhliadky na zamestnanie,
získajú nové kontakty, či nájdu pomoc u svojich priateľov či úplne neznámych ľudí.
3.6 Charakteristika vybraných internetových sociálnych sietí
Sociálne siete sú dnes zvlášť obľúbeným sociálnym médiom. Internetový trh ponúka
nespočetné množstvo sociálnych sietí či už na globálnej, alebo lokálnej úrovni. Pri pojme
internetová sociálna sieť si dnes však väčšina ľudí predstaví- počtom užívateľov svetovo
30
najúspešnejšiu sieť- Facebook.com. Okrem nej však existujú ďalšie stovky úspešných či
menej úspešných sociálnych sietí, ktoré sa líšia zameraním, skupinou užívateľov,
geografickou lokalizáciou či ponúkanými funkciami. V nasledujúcich riadkoch priblížime
internetové sociálne siete Facebook, Qzone a MySpace. Tieto siete sú obľúbené prevažne
u mladých ľudí a počtom užívateľov patria medzi najrozšírenejšie na svete Pozornosť
budeme tiež venovať domácemu prostrediu internetových sociálnych sietí orientovaných ň
prevažne na mladých ľudí.
3.6.1 Facebook
Komunitný server Facebook je momentálne najnavštevovanejšou a najväčšou
internetovou sociálnou sieťou na svete. Bol založený relatívne nedávno, a to
4. februára roku 2004 Markom Zuckerbergerom, vtedy ešte študentom Harvardskej
univerzity. Spoluautorstvo sa pripisuje ešte ďalším trom študentom. Eduardovi
Saverinovi, Dustin Moskovitzovi a Chrisovi Hughesovi. Pôvodný názov siete bol
TheFacebook a niekoľko mesiacov slúžil výlučne študentom Harwardu. Postupne však
expandoval do celého sveta a v súčasnosti (január 2011) presiahol počet aktívnych
užívateľov hranicu šesto miliónov (www.alex.com).
Používatelia Facebooku si môžu vytvoriť osobný profil, na ktorom následne zdieľajú
fotografie, videá, svoje záujmy, kontaktné informácie, alebo ďalšie osobné údaje. Taktiež
si môžu pridávať ďalších užívateľov do zoznamu priateľov, komunikovať s nimi
prostredníctvom chatu či privátnych správ, alebo automaticky upozorňovať na aktualizáciu
svojho profilu. Okrem toho majú užívatelia možnosť pripájať sa do najrozličnejších
skupín, ktoré spájajú ľudí na základe spoločných záujmov či názorov. Registrovaným
užívateľom sociálnej siete Facebook sa môže stať ktokoľvek, kto verejne deklaruje
minimálny vek trinásť rokov. Jeho používanie je bezplatné.
S cieľom rozptýliť obavy užívateľov o svoje súkromie ponúka Facebook možnosť
vybrať si vlastné nastavenie ochrany osobných údajov a zvoliť si kto môže vidieť určité
časti ich profilu. Pri registrácii je nutné zadať užívateľské meno a existujúci profilový
obrázok je následne dostupný všetkým užívateľom. Vďaka funkcii vlastného nastavenia
súkromia si užívatelia môžu kontrolovať kto vidí informácie, ktoré sa rozhodnú zdieľať a
rovnako tiež to, kto ich pri vyhľadávaní môže a kto nemôže nájsť (en.wikipedia.org).
31
Na základe výsledkov štatistického zisťovania portálu SocialBaker
(www.socialbakers.com) je Facebook rozšírený prevažne v Spojených štátoch s počtom
registrácií takmer stopäťdesiat miliónov. Druhé miesto obsadila Indonézia s tridsaťštyri
a pol miliónmi registrácií a následne Veľká Británia s viac ako dvadsiatimi ôsmimi
miliónmi registrácií.
Slovenská republika obsadila z celkového počtu dvestotrinásť krajín päťdesiate ôsme
miesto, pričom počet registrácií je jeden milión sedemstoštrnásťtisíc štyristo
(www.socialbakers.com, ku dňu 11.4.2011). Na základe výsledkov výskumu je sociálna
sieť Facebook najobľúbenejšia u užívateľov vo veku osemnásť až dvadsaťštyri rokov,
pričom táto veková skupina predstavuje z celkového počtu registrovaných až tridsať šesť
percent. V druhej časti diplomovej práce sa v rámci nášho výskumu budeme orientovať
práve na túto skupinu užívateľov. Dvadsaťosem percentné zastúpenie má skupina
užívateľov vo veku dvadsaťpäť až tridsať rokov (viď príloha D)
3.6.2 Qzone
Qzone bola vytvorená v roku 2005. Je druhou najväčšou sociálnou sieťou na svete a
najpopulárnejšou sociálnou sieťou na území Číny s viac ako štyristopäťdesiat miliónov
aktívnych užívateľov (www.tencent.com). Umožňuje svojim používateľom vytvárať blogy,
zapisovať poznámky, posielať fotky či počúvať hudbu. Užívatelia si môžu nastaviť vlastné
Qzone pozadie a vybrať doplnky na základe svojich preferencií tak, aby bol každý
spokojný. Avšak väčšina ponúkaných služieb nie je bezplatných. Rovnako aj mobilná
verzia je dostupná len za určitý poplatok (en.wikipedia.org). Na základe výskumnej
správy, ktorú si nechala vypracovať počítačová služba Tencent, už v roku 2009 si účty na
Qzone aktualizovalo mesačne viac ako stopäťdesiat miliónov užívateľov. Približne štyri
milióny užívateľov nahralo v priemere denne viac ako šesťdesiat miliónov fotografií. Na
základe toho môžeme povedať, že Qzone je jedna z najaktívnejších komunít vôbec
(www.techcrunch.com).
Užívateľská základňa sociálnej siete Qzone je pomerne mladá. Viac ako šesťdesiat
percent užívateľov je mladších ako dvadsaťdeväť rokov, a z toho viac ako tridsať percent
užívateľov sú mladiství.
32
Na tomto mieste je však potrebné dodať, že práve Čína patrí medzi najväčších
internetových cenzorov. Napríklad sociálna sieť Facebook je spoločne s tisíckami ďalších
internetových stránok blokovaná počítačovým systémom „Great Firewall“. Internetová
polícia v Číne má údajne okolo päťdesiattisíc príslušníkov a podľa výskumnej správy
Harvardskej univerzity je v Pekingu zablokovaný prístup k osemnásťtisícim internetovým
stránkam (www.zive.sk).
3.6.3 Myspace
Sociálna sieť Myspace bola založená v auguste roku 2003 a v júni 2006 sa stala
najpopulárnejšou sociálnou sieťou v Spojených štátoch. V apríli 2008 bola však v počte
návštevníkov predbehnutá svojim najväčším konkurentom, sociálnou sieťou Facebook,
a to v priebehu jedného mesiaca V súčasnosti sa odhaduje, že sa na Myspace prihlási
mesačne viac ako štyridsať tri miliónov jej užívateľov a celkový počet registrovaných
užívateľov je viac ako sto miliónov. V októbri roku 2010 bola predstavená nová verzia
tejto sociálnej siete pričom generálny riaditeľ Mike Jones povedal, že Myspace už nie je
konkurenciou Facebooku, keďže už nie je všeobecnou internetovou sociálnou sieťou.
Namiesto toho je teraz Myspace hudobne orientovanou sociálnou sieťou a cieľovú skupinu
by mali tvoriť prevažne mladí ľudia. Nové zmeny sa však stretli s väčšinovou nevôľou
registrovaných užívateľov (www.quantcast.com).
3.6.4 Domáce prostredie a internetové sociálne siete
Na Slovensku je ponuka lokálnych internetových sietí pomerne široká, no žiadnu
z nich nemôžme považovať za všeobecnú. Medzi mladými ľuďmi už niekoľko rokov vedie
v obľúbenosti internetová komunita Pokec.sk, ktorú zastrešuje najväčší slovenský
internetový portál Azet.sk. Užívatelia tu majú možnosť vytvoriť si vlastné konto, ktoré
však môže byť anonymné, zdieľať albumy fotografií vymieňať si správy či komunikovať
prostredníctvom „chatu“ v najrozličnejších tematických miestnostiach. Údajne sa na
Pokec.sk prihlási denne viac ako päťsto tisíc registrovaných užívateľov
(www.pokec.azet.sk).
33
Ďalším medzi mladými ľuďmi pomerne obľúbeným informačným a komunikačným
portálom je BoooM.sk určený ľuďom od osemnásť do štyridsať rokov. Užívatelia si
vytvárajú osobný profil, ktorý môže obsahovať tri vlastné fotografie, fotoalbum a krátky
popis osoby. Ako sa píše na úvodnej stránke, na tomto portáli si môžete prezerať fotografie
z najrôznejších akcí, mailovať, „chatovať“, alebo flirtovať. Cieľom portálu je vytvorenie
exkluzívnej komunity mladých a sympatických ľudí z celého Slovenska, ktorých spája
rovnaká myšlienka. Ako hlavná spoločná hodnota je tu prezentovaná zábava.
(www.booom.sk)
V novembri 2010 bola s veľkými ambíciami spustená nová sociálna sieť pre študentov
s názvom inQool. Za týmto projektom stojí skupina slovenských študentov z Masarykovej
univerzity v Brne. Ich cieľom bolo vytvoriť úplne novú komunikačnú platformu, ktorá by
bola určená výhradne ľuďom, ktorí študujú. Užívatelia sa môžu registrovať na základe
preukazu študenta ISIC. Platforma ponúka „chatovacie“ miestnosti, diskusné a pracovné
skupiny, rádio či štandardné statusy užívateľov (www.konekuto.cz). To či sa stane natoľko
úspešnou ako si kladie za cieľ je otázka nasledujúcich mesiacov či rokov. Miera úspešnosti
internetových sociálnych sietí je premenlivá a aj na príkladoch z posledných rokov
môžeme vidieť, že len sťažka predvídateľná.
Internetové sociálne siete s niekoľkomiliónovými komunitami akými sú napríklad
Facebook, alebo Myspace sa za posledné roky stali globálnym fenoménom. Ľudia, ktorí
boli pozvaní aby sa pripojili, alebo tí, ktorí sa rozhodli sami vstúpiť do týchto komunít
zverejňujú osobné informácie, záľuby názory či postoje pred stovkami ďalších užívateľov.
Môžu vytvárať a udržiavať virtuálne väzby s už existujúcimi priateľmi, alebo vytvárať
úplne nové priateľstvá na základe spoločných záujmov a koníčkov. Internetové sociálne
siete sa však neobmedzujú už len na skupiny ľudí z rovnakého prostredia, ale čoraz viac
umožňujú budovať vzťahy v rámci celého sveta a všetkých spoločenských vrstiev.
Internetové sociálne siete zapájajú do on-line sveta čoraz väčšie množstvo ľudí
a motivujú pripojiť sa k tomuto médiu aj tých, u ktorých sa internet netešil až takej veľkej
obľube. Poskytujú jednoduchú alternatívu ako byť v kontakte s rodinou, priateľmi, alebo
známymi aj napriek obrovským vzdialenostiam. Sociálne siete priťahujú masy ľudí a
uspokojujú ich túžbu po informáciách týkajúcich sa životov iných ľudí. Záujem
o ostatných a kontaktovanie sa s nimi či už sú to známi, alebo neznámi môže často krát
podporovať aktivitu aj v reálnom živote. Internetové sociálne siete sa stávajú prirodzeným
prostriedkom komunikácie, ale taktiež neoceniteľným zdrojom skúsenosti a vedomostí.
34
4. MLADÍ ĽUDIA V PROSTREDÍ INTERNETOVÝCH SOCIÁLNYCH
SIETÍ
Spoločenské funkcie mladej a staršej generácie sú špecifické a navzájom sa dopĺňajú.
Funkciou mladej generácie je osvojovať si inovácie a vnášať ich do spoločenskej zmeny.
Súčasní mladí ľudia sa odlišujú od predchádzajúcej generácie, pretože si osvojujú
fenomény tejto doby a tieto sú kvalitatívne odlišné. Vo svojej podstate komputerizujú
spoločnosť, tvoria informačnú spoločnosť a digitalizujú si svoj životný priestor a životný
štýl. Virtuálny život v kyberpriestore pôsobí zase spätne na mladých ľudí a vplýva na ich
spoločenský vývoj (Sak, 2009).
Informačné a komunikačné potreby dnešnej generácie mladých ľudí sú významne
ovplyvňované vývojom informačných a komunikačných technológii (Selwyn, 2007).
Digitálne média sú neoddeliteľnou súčasťou informačného prostredia mladých ľudí takmer
na celom svete, rovnako ako sú podmienkou pre ich efektívnu a úspešnú participáciu
v informačnej spoločnosti.
4.1 Miléniová generácia
Jednotlivé generácie majú rovnako ako samotní jednotlivci vlastnú osobnosť
a vyznačujú sa určitými charakteristikami, na základe ktorých ich môžeme od seba odlíšiť.
Novo objavujúce sa generácie začínajú svoje kolektívne identity odhaľovať vtedy, keď ich
najstarší členovia dosiahnu približne dvadsať rokov a začnú konať na základe vlastných
hodnôt, postojov a svetonázorov. Ako ďalej uvádzajú Keeter a Taylor (2009), najnovšou
generáciou súčasnosti je takzvaná „Miléniová generácia“, pričom jej najstarší členovia
majú okolo tridsať rokov a najmladší začínajú dospievať.
Neexistuje presný dátum ktorý by ohraničoval začiatok a koniec Miléniovej generácie.
Väčšina autorov sa však zhoduje v názore, že za členov tejto generácie považujeme tých,
ktorí sa narodili niekedy od polovice roku 1970 až do začiatku roku 2000. Špecifiká
Miléniovej generácie sa líšia v závislosti od sociálnych a ekonomických podmienok
jednotlivých krajín. Všeobecne sa však vyznačuje zvýšeným využívaním a ľahkou
orientáciou v médiách, digitálnych technológiách a nových spôsoboch komunikácie.
Aj Miléniová generácia, nazývaná tiež generácia Y (www.en.wikipedia.org) bola
formovaná rovnako ako ostatné generácie spoločenskými udalosťami, vývojom a trendmi
35
svojej doby. Celosvetové rozšírenie internetu umožnilo prudký nárast komunikačných
technológii a ich prostriedkov, akými sú e-maily, textové správy, alebo internetové
sociálne siete. Práve vďaka uľahčenej komunikácii mohlo dôjsť k tomu, že sa o členoch
tejto generácie hovorilo, že sú poväčšine orientovaní len na vlastných rovesníkov.
Špecifické on-line komunity ponúkli možnosť, aby sa ich členmi stali nielen expresívnejší
jednotlivci, ale aj tí spoločensky nesmelší, ktorí mohli vďaka nim nájsť útechu či
porozumenie. Individuálny prejav a následné prijatie, sa pre túto generáciu stalo nesmierne
dôležitým.
Presné vymedzenie pojmu „mladí ľudia“ je vzhľadom k nejednoznačnosti definícií
pomerne zložité. V našej práci, ktorá sa zaoberá problematikou internetových sociálnych
sietí v živote mladých ľudí, budeme skupinu mladých ľudí stotožňovať práve s Miléniovou
generáciou. Jedným z dôvodov je aj to, že je považovaná za prvú generáciu, ktorá nevníma
digitálne technológie a taktiež samotné internetové siete ako prevratné inovácie digitálnej
éry, ale ako každodennú súčasť svojho spoločenského života.
4.1.1 Miléniová generácia a internetové sociálne siete
Príslušníci miléniovej generácie sú prvou generáciou, ktorá má v porovnaní s vlastnými
rodičmi oveľa lepšie technické schopnosti už od útleho veku. Spoločne s rýchlo
vyvíjajúcimi sa technológiami vyrastali a súčasne ich vnášali do svojich životov.
Internetové sociálne siete sa pre túto generáciu stali prirodzeným prostredím, kde sa
odohráva značná časť ich spoločenský života. Americké výskumné centrum- Pew Research
(www.pewinternet.org) zamerané na vývoj svetových vývojových trendov prinieslo
v priebehu roku 2010 sériu správ, ktoré sa týkali postojov, hodnôt a tendencií vývoja
miléniovej generácie v Amerike. V nesledujúcich riadkoch pre orientáciu stručne popíšeme
výsledky štúdie súvisiace s využívaním sociálnych sietí u tejto generácie. Ostáva nám len
dúfať, že sa v najbližšom čase uskutoční podobná štúdia aj v domácom prostredí, keďže
vzhľadom na vývojové trendy a špecifické kultúrne prostredie by mohli byť výsledky
odlišné a nepochybne rovnako zaujímavé.
Výsledky štúdie potvrdili (www.pewsocialtrends.org), že v priebehu posledných
piatich rokov využívanie internetových sociálnych sietí vzrástlo u všetkých užívateľov vo
veku šesťdesiatpäť a menej. V roku 2005 využívalo sociálne siete len päť percent
verejnosti. V roku 2006 vzrástol tento počet na jedenásť percent a v roku 2008 už sociálne
siete využívalo dvadsaťsedem percent americkej populácie. Podľa aktuálneho
36
prieskumu (2010) má na niektorej z internetových sociálnych sietí vytvorený vlastný profil
už štyridsaťjeden percent Američanov. Miléniová generácia začala však v porovnaní
z predchádzajúcimi generáciami využívať sociálne siete v oveľa väčšej miere. Profil tu má
vytvorený až tri štvrtina z nich (v porovnaní z predchádzajúcou generáciou ľudí vo veku
35 až 46 je to o dvadsaťpäť percent viac).
Medzi užívateľmi sociálnych sietí výrazne vyčnieva miléniová generácia čo sa týka
frekvencie návštev. V porovnaní so staršou generáciou navštevuje tieto stránky niekoľko
krát denne oveľa viac mladých ľudí. Až traja z desiatich užívateľov tejto generácie
navštevujú sociálne siete niekoľko krát denne, pričom je to ich najnavštevovanejšia
webová stránka vôbec. Pre porovnanie, v predchádzajúcej generácii je jedenásť percent
takýchto užívateľov. Až päťdesiatpäť percent užívateľov miléniovej generácie navštívi
internetové sociálne siete aspoň raz denne.
V miléniovej generácii bol v súvislosti so samotným využívaním sociálnych sietí
zaznamenaný určitý rozptyl. Mladší príslušníci tejto generácie (do dvadsaťštyri rokov)
využívajú v porovnaní s tými staršími sociálne siete radšej. Z mladšej časti tejto generácie
má vytvorený profil osem z desiatich užívateľov (osemdesiatjeden percent), v porovnaní
s nimi je to u starších členov už „iba“ šesťdesiatšesť percent. Rovnako bol v rámci
miléniovej generácie zaznamenaný rozdiel vo využívaní sociálnych sietí na základe
pohlavia. Internetové sociálne siete sú špeciálne obľúbené u mladých žien. Zatiaľ čo je
pomer vytvorených profilov u mladých mužov a mladých žien približne rovnaký, rozdiel je
možné vidieť v návštevnosti. Zo ženskej časti užívateľov navštívi niekoľkokrát denne
sociálne siete tridsaťtri percent, v prípade mužov je to o deväť percent menej.
Slovami autorov výskumu (www.pewsocialtrends.org), nie vždy je možné prebiehajúce
procesy identifikovať, o to menej odhaliť a analyzovať. Generácie majú svoje
osobitosti a jej členovia nie sú rovnakí. V rámci jednej generácie môže existovať tak veľa
odlišností ako je ich medzi generáciami navzájom. Zatiaľ nie je možné povedať, aké
skúsenosti miléniová generácia získa, alebo aké vplyvy na nich budú pôsobiť a formovať
ich. Výsledky výskumov však môžu objasniť to, aká je miléniová generácia dnes a aká
môže byť.
4.2 Atraktivita prostredia internetových sociálnych sietí
V posledných rokoch sa internetové sociálne siete stali obľúbenou a vyhľadávanou
aktivitou miliónov mladých ľudí. Dennodenne sa ich na celom svete prihlasujú milióny.
37
Vytvárajú najrozličnejšie profily, komunikujú s priateľmi či úplne neznámi ľuďmi,
zverejňujú osobné informácie, píšu o svojich pocitoch, náladách, pohnútkach. Nečakané
rozšírenie tohto teraz už globálneho fenoménu nás núti zamýšľať sa nad tým prečo
sociálne siete hrajú takú dôležitú rolu v životoch dnešných mladých ľudí.
Ako sme uviedli v predchádzajúcej kapitole, internetové sociálne siete sa vyznačujú
určitými znakmi. Ich prvým aspektom je možnosť vytvorenia profilu, ktorý následne slúži
ako akási forma verejnej sebaprezentácie. Ďalej sa prostredníctvom sociálnych sietí môžu
užívatelia kontaktovať s už existujúcimi priateľmi, alebo si môžu vytvárať kontakty nové.
Treťou charakteristikou je možnosť prezerať si profily a zoznamy kontaktov ďalších
užívateľov, čo slúži ako nástroj uspokojovania prirodzenej ľudskej vlastnosti, ktorou je
zvedavosť. Práve všetky uvedené atribúty sú tým (a aj tým), čo robí sociálne siete takými
atraktívnymi. Na nasledujúcich stranách sa na základe spomínaných charakteristík
internetových sociálnych sietí teda pokúsime konkrétnejšie vysvetliť prečo sú pre mladých
ľudí také dôležité, ale tiež aj to, do akej miery môžu či už pozitívne, alebo negatívne ich
životy ovplyvňovať.
4.2.1 Profil ako forma sebaprezentácie užívateľov
Užívateľské profily sú neoddeliteľnou súčasťou sociálnych sietí a obsahujú veľké
množstvo informácií, dát a najrôznejších virtuálnych obsahov pridávaných samotnými
užívateľmi. Profil predstavuje miesto, kde sa môžu užívatelia prezentovať pred svojim
priateľmi, ale tiež pred ďalšími, im neznámymi užívateľmi siete. Keď sa užívateľ rozhodne
pripojiť sa k internetovej sociálnej sieti, je to v podstate začiatok sebaprezentácie v on-line
komunite. Väčšina internetových sietí ponúka množstvo interaktívnych aplikácií, ktoré
podporujú uverejňovanie osobných a kontaktných údajov, životných postojov, hodnôt,
názorov či súkromných fotografií, alebo videí. Vďaka tomu je užívateľom jednoduchým
a ľahko dostupným spôsobom umožnené predostrieť seba a celý svoj spoločenský život
stovkám ľudí, ktorí sú členmi rovnakej on-line komunity .
Sebaprezentácia môže byť chápaná ako proces vytvárania vlastného obrazu, alebo
dojmu pre najrozličnejšie sociálne účely. V západnej kultúre tento obraz úzko súvisí
s osobnostnými rysmi (Cousins 1989, In: Counts, Stehner, 2009). V súčasnosti sú práve
internetové sociálne siete jedinečnou príležitosťou pre sebaprezentáciu (Boyd, Ellison,
2007). Osobný profil sa stal zásadným prvkom sociálnej skúsenosti v prostredí sociálnych
sietí. Aj keď užívatelia vyplnia zväčša viac ako polovicu všetkých polí profilu, nemusí to
38
byť zárukou zmysluplnej sebaprezentácie. Ako uvádza Counts a Stehner (2009), v
skutočnosti majú pri hodnotení atraktivity sebaprezentácie určujúcu rolu zverejnené
fotografie a voľne pridávané textové komentáre. Pevné údaje v profile užívatelia pri
hodnotení daného človeka nemusia vôbec zohľadňovať. Autori ďalej uvádzajú, že
užívatelia potrebujú poznať iba päť atribútov profilu na to, aby vyvodili zmysluplné závery
o ich autorovi.
On-line prezentácia je komplex činností, ktoré súvisia s celkovou formou prezentácie
jednotlivcov. To akých má užívateľ priateľov, záujmy, aké statusy, komentáre a fotografie
zverejňuje, môže o jeho osobe veľa vypovedať. Každý z užívateľov má kontrolu nad tým,
aké informácie bude o sebe zverejňovať a aké nie, a preto môžu byť často nepravdivé. Pri
mnohých sociálnych procesoch, ako je napríklad dosvedčenie informácií o identite
a poskytovanie sociálneho kontextu užívateľa sú veľmi dôležití priatelia. No zatiaľ čo
priateľov si užívateľ vyberá explicitne, nad ich vlastnosťami, alebo konaním- napríklad
v prípade zverejňovania najrozličnejších fotografií- už kontrolu nemá . Bez ohľadu na to či
o sebe užívateľ zverejňuje pravdivé, alebo nepravdivé informácie, to že má určitú kontrolu
nad zverejňovanými informáciami mu dáva nádej, že oveľa viac ľudí bude akceptovať
a prijímať ho takého, ako sám seba prezentuje (Counts, Stehner 2009).
4.2.2 Profil a formovanie identity
V každodennej interakcii nám fyzické telo slúži ako nástroj pri predstavovaní vlastnej
identity. K vyjadreniu toho akí sme, ale taktiež toho akí sa chceme javiť pred ostatnými,
využívame naše telá. Prostredníctvom pohybov, reči, výrazu tváre či oblečenia sa
pokúšame o nás okolie informovať. Naučiť sa pôsobiť na ľudí je dôležitou sociálnou
zručnosťou, ktorú je možné zdokonaľovať prostredníctvom praxe. Postupne sa dozvedáme,
čo určité situácie znamenajú, ako ľudia reagujú a ako pôsobíme my sami. Rozličné
sociálne prostredia pomáhajú ľuďom tieto zručnosti zlepšovať, pretože ich nútia
prehodnocovať signály, ktoré sú v jednom prostredí považované za samozrejmosť, ale
v inom nie. (Boyd, 2008).
Ako ďalej uvádza Boydová (2008), v on-line prostredí majú ľudia väčšiu kontrolu
a môžu oveľa starostlivejšie vyberať aké informácie budú zverejňovať. Týmto spôsobom
môžu eliminovať inštinktívne pocity a reakcie okolia, ktoré by sa mohli objaviť pri osobnej
interakcii. Profily internetových sociálnych sietí môžu byť chápané ako akési digitálne telá,
pričom sa jednotlivci na to, aby „virtuálne existovali“ musia „popísať“. Prostredníctvom
39
profilov môžu ľudia vyjadriť charakteristické aspekty vlastnej identity a zverejniť ich
ostatným, ktorí ich následne vidia a interpretujú. Profily sú vytvárané a určované priateľom
a rovesníkom, ale aj úplne neznámym ľuďom. Ale vzhľadom na to, že veľké množstvo on-
line priateľov poznajú užívatelia osobne, pri vytváraní profilu inklinujú k takej prezentácii,
o ktorej predpokladajú, že bude následne pozitívne prijatá.
4.2.3 On-line verzus off-line priatelia
Ako sme už niekoľko krát spomenuli, internetové sociálne siete ovplyvňujú v dnešnej
dobe mnohé aspekty života ich užívateľov. Vplývajú na to ako trávia svoj voľný čas, ako
pracujú, spôsob akým sa dozvedajú nové informácie, i to akou formou vzájomne
komunikujú. Sociálne siete tiež menia existujúce podoby vzťahov a vytvárajú nové formy
priateľstva.
Internetové sociálne siete typu Facebook, MySpace, alebo Qzone umožňujú
jednotlivcom okrem prezentácie vlastnej osobnosti aj interakciu a komunikáciu s ostatnými
užívateľmi. Po prihlásení a vytvorení osobného profilu sú užívatelia internetovej sociálnej
siete poväčšine vyzvaní, aby si vytvorili vlastný zoznam kontaktov. Označenie pre tieto
kontakty sa líši v závislosti od typu sociálnej siete. Najčastejšie sa tu používa pojem
„priatelia“, alebo aj „kontakty“ či „fanúšikovia“. On-line priateľstvo však nemusí byť
vnímané rovnako ako priateľstvo v reálnom živote. Dôvody prečo si ľudia vytvárajú takéto
on-line vzťahy sú pestré a termín priatelia tak môže byť zavádzajúci (Boyd, 2006).
. V prostredí internetových sociálnych sietí majú užívatelia možnosť vyhľadať účty ľudí,
ktorých poznajú v reálnom živote, alebo v prípade, že ich známi nie sú užívateľmi siete,
môžu ich sem prostredníctvom e-mailu prizvať. Pokiaľ majú záujem, môžu si tiež prezerať
profily užívateľov, ktorých osobne nepoznajú a následne ich požiadať o priateľstvo.
Väčšina internetových sociálnych sietí vyžaduje schválenie oboch strán, a až potom sú
dvaja užívatelia označení ako priatelia. V prípade, že je ich priateľstvo potvrdené,
informácia sa zobrazí na profiloch všetkých ich priateľov (Boyd, 2008).
Všetky hlavné internetové sociálne siete sú založené na koncepte priateľstva. Bežné je
mať aj niekoľko sto priateľov. Prirodzene sa nám tu ale ponúka otázka či môžu byť všetci
priatelia aj skutočnými priateľmi a ako je v prostredí internetových sociálnych sietí vlastne
chápaný pojem „priateľstvo“. Pri chápaní on-line priateľstva v prostredí internetových
sociálnych sietí máme k dispozícii dva protichodné názory. Prvý z nich predpokladá, že
on-line a off-line svety sú navzájom prepojené, v dôsledku čoho sa očakáva, že užívatelia
40
sociálnych sietí si prenášajú svoje reálne sociálne prostredie vrátane priateľov do on-line
prostredia. Tento pohľad je však v rozpore s názorom, ktorý hovorí, že vďaka internetu
užívatelia prezentujú umelo vytvorené on-line “ja”, ktoré sa od toho reálneho môže vo
viacerých aspektoch viac či menej odlišovať (Subrahmanyam at all, 2008).
Dostupné výskumy však naznačujú (Boyd, Ellison, 2007), že aj napriek existujúcim
výnimkám väčšina súčasných internetových sietí primárne podporuje už existujúce
spoločenské vzťahy. Aj najväčšia sociálna sieť Facebook je zameraná na podporu,
udržiavanie a upevnenie existujúcich off-line väzieb a stretávanie sa s novými ľuďmi je až
druhoradé. Existujúce osobné vzťahy však nemusia byť výhradne pevné. Zvyčajne
užívateľov spája určitý spoločný prvok, na základe ktorého sa stanú on-line priateľmi
(napríklad spoločná trieda v škole, rovnaké pracovisko). Práve to je jeden z hlavných
rozmerov internetových sociálnych sietí, ktorý ich odlišuje od predchádzajúcich foriem
internetovej komunikácie, akými boli napríklad verejné chaty, alebo najrôznejšie diskusné
skupiny.
Keďže internetové sociálne siete dávajú jednotlivcom možnosť sa navzájom
skontaktovať a následne komunikovať relatívne ľahko dostupným spôsobom, nie je
prekvapujúce, že sa stali obľúbenou a každodennou súčasťou života mnohých ľudí. Ako
uvádza Boydová (2007), internetové sociálne siete sú akousi „zosieťovanou verejnosťou” a
rovnako ako „nesprostredkovaná verejnosť” umožňuje mladým ľuďom stretávať sa s ich
priateľmi, a tak zároveň podporuje ich sociabilitu.
Čím viac tým lepšie?
Vzhľadom k počtu priateľov poniektorých užívateľov internetových sietí nám nedá
nespomenúť slávne Dunbarovo číslo. Toto číslo je približne stoštyridsaťosem, zaokrúhlene
stopäťdesiat. Je všeobecne akceptované a vyjadruje teoretický kognitívny limit pre
maximálny počet ľudí, s ktorými je možné udržiavať stabilné sociálne väzby (Smith,
2009).
Cameron Marlow (www.economist.com), sociológ a vedecký pracovník venujúci sa
výskumom sociálnej siete Facebook priniesol nedávno zaujímavé výsledky, ktoré sa týkali
sociálnych vzorov správania užívateľov tejto sociálnej siete. Zistil, že užívatelia tu majú
v súlade s Dunbarovou hypotézou priemerne stodvadsať priateľov, pričom ženy majú
tendenciu mať priateľov viac. Avšak komunikujú už len s malou a relatívne stabilnou
časťou z nich. Marlow zverejnil tieto štatistické údaje:
41
Priemerný muž na Facebooku majúci stodvadsať priateľov
-má sedem priateľov, ktorým komentuje fotografie, status, alebo profil
-má štyroch priateľov, s ktorými si posiela správy, alebo „chatuje“
Priemerná žena na Faceooku majúca stodvadsať priateľov
-má desať priateľov, ktorým komentuje fotografie, status, alebo profil
-má šesť priateľov, s ktorými si posiela správy, alebo „chatuje“
Priemerný muž na Facebooku majúci päťsto priateľov
-má sedemnásť priateľov, ktorým komentuje fotografie, status, alebo profil
-má desať priateľov, s ktorými si posiela správy, alebo „chatuje“
Priemerná žena na Faceooku majúca päťsto priateľov
-má dvadsaťšesť priateľov, ktorým komentuje fotografie, status, alebo profil
-má šestnásť priateľov, s ktorými si posiela správy, alebo „chatuje“
Na základe výskumu môžeme vidieť, že užívatelia komentujú aktivitu len približne
piatim až siedmim percentám svojich priateľov. Ako aj ďalšie výskumy, aj tento
potvrdzuje, že ženy komunikujú v porovnaní s mužmi s väčšou časťou svojich priateľov.
Podľa riaditeľa výskumného centra Pew Research Lee Raineho:
„Ľudia, ktorí sú členmi internetových sociálnych sietí nie sú v skutočnosti až tak
prepojení so svojimi on-line priateľmi. Skôr im ide o to, aby svoje životy „prezentovali“
vonkajším vrstvám známych, ktorí nemusia nevyhnutne patriť do Dunbarovho okruhu
priateľov“ (www.economist.com, 2009).
4.2.4 Záľuba v životoch iných
Samotná miléniová generácia vyrastá a žije vo svete, kde je široký záber informácií až
neuveriteľne ľahko dostupný takmer kedykoľvek a kdekoľvek. V takomto technologicky
nasýtenom prostredí sa berie ako samozrejmosť, že aj osobné a súkromné údaje sú na
sociálnych sieťach prístupné on-line verejnosti. Práve internetové sociálne siete sú
prostredím, ktoré obsahuje nespočetné množstvo osobných údajov, súkromných
informácií, fotografií, videí a ďalšieho zaujímavého materiálu. Jednou z motivácií užívania
internetových sociálnych sietí je práve možnosť hľadať, prezerať, a zisťovať informácie o
živote iných ľudí. Ľudia vždy boli a sú prirodzené zvedaví a majú záujem zisťovať čo
najviac informácií o svojom sociálnom okolí. Najrôznejšie aplikácie internetových sietí
42
podporujú túto ľudskú vlastnosť a ponúkajú virtuálny priestor, kde je možné dopyt po
takýchto informáciách uspokojiť.
V našom kultúrnom prostredí je sledovanie prítomnosti či aktivity ostatných ľudí
považované vo všeobecnosti za niečo nemiestne, prípadne až nežiadúce (Weisenbacher,
2009). V prostredí internetových sociálnych sietí je to pritom bežná a ako sme už
spomenuli aj podporovaná činnosť. Používatelia sú k nej vyzývaní a motivovaní, čoho
následkom je to, že im je takáto aktivita napokon úplne prirodzená.
4.3 Vybrané riziká užívania sociálnych sietí
Široká ponuka informácií o spoločenskom živote iných ľudí, možnosť sebaprezentácie,
komunikácia bez ohľadu na čas a priestor, príležitosť udržiavať sociálne väzby či šanca
relatívne ľahko získavať kontakty a nadväzovať nové vzťahy. To a ešte mnohé ďalšie sú
nemalé výhody, ktoré nám internetové sociálne siete nepochybne ponúkajú. Sociálne siete
v sebe skrývajú neobyčajný potenciál a prinášajú možnosti, ktoré by si minulé generácie
ani len nedokázali predstaviť. Avšak ako je to v prípade mnohých technologických
výdobytkov, aj internetové sociálne siete majú svojich odporcov, ktorí poukazujú na
viaceré riziká spojené práve s ich užívaním. Na nasledujúcich riadkoch sa teda budeme
venovať aj odvrátenej strane tohto fenoménu.
4.3.1 Obavy zo straty súkromia
S rapídnym nárastom počtu užívateľov vzrástlo aj riziko úniku informácií týkajúcich sa
ich súkromia. Virtuálne prostredie sociálnych sietí nabáda k zdieľaniu osobných údajov,
vrátane fyzických, psychických, kultúrnych a spoločenských atribútov identity
jednotlivých užívateľov. Užívatelia sa často krát domnievajú, že zverejnené informácie sú
dostupné len vybranej skupine „priateľov“. V skutočnosti je súbor subjektov, ktoré majú
prístup k súkromným informáciám širší a rôznorodejší. Patria medzi ne „third party“8
inzerenti, členovia sociálnych sietí, ktorí nepatria do zoznamu priateľov, alebo členovia
externých aplikácií. V čase, keď je užívateľ prihlásený môžu byť dokonca sledované aj
jeho externé aktivity a získané informácie sú následne použité pre marketingové účely.
Nehovoriac o tom, že zverejnenie určitých informácií a aktivít pred niektorými
8 Termín „third party ad“ označuje technológiu, ktorá umožňuje zadávanie reklamy na webových stránkach a dovoľuje inzerentom sledovať jej aktivitu
43
používateľmi, alebo „priateľmi“ môže užívateľov priviesť do rozpakov, prípadne im
spôsobiť nepríjemnosti v práci či osobnom živote. Prednedávnom bola v médiách ostro
kritizovaná bezpečnosť a ochrana osobných údajov v prostredí internetových sietí,
v dôsledku čoho bola nútená prehodnotiť a z časti zmeniť svoju politiku v danej oblasti aj
najväčšia internetová sociálna sieť Facebook.
Sociálne siete majú potenciál vytvoriť také podmienky, v ktorých budú ich užívatelia
schopní samostatne spravovať svoje súkromie a jednoducho definovať komu a aké
informácie budú dostupné a do akej miery bude ich činnosť verejná.
Na väčšine súčasných sociálnych sietí si užívateľ sám určuje, ktoré informácie budú
súkromné (čo znamená, že sú dostupné len „priateľom“, respektíve vybraným užívateľom)
a tiež to, ktoré budú verejné (teda budú prístupné všetkým užívateľom sociálnej siete).
Napríklad sociálna sieť Facebook umožňuje prístup k určitým informáciám ako je
profilová fotografia, užívateľské meno, alebo fotografie niektorých priateľov
prostredníctvom internetových vyhľadávačov aj širšej on-line verejnosti. V prostredí
sociálnych sietí nie je vôbec jednoduché vyznačiť hranicu medzi tým, čo je súkromné a čo
verejné. Samotný význam súkromia sa zo dňa na deň mení (Boyd, 2007).
Predvolené nastavenie súkromia je ale vo väčšine prípadov verejné. Užívatelia majú
možnosť tieto nastavenia meniť podľa vlastných preferencií. Gross a Acquisti (2005) však
uvádzajú, že vzťah medzi užívateľmi internetových sociálnych sietí a súkromím má mnoho
podôb. V niektorých prípadoch chcú užívatelia súkromné informácie prezentovať len
malému okruhu blízkych ľudí. V iných situáciách sú ochotní osobné informácie prezradiť
neznámym ľuďom, a naopak pred známymi sa ich snažia utajiť. Autori ďalej poukazujú na
zvláštne správanie poniektorých užívateľov sociálnych sietí, kedy títo na jednej strane
vyslovujú obavy o svoje súkromie, ale na strane druhej naďalej zverejňujú osobné
informácie a svoje profily nechávajú pred verejnosťou odkryté. Existuje niekoľko
vysvetlení pre takéto správanie. Užívatelia nemusia byť dostatočne informovaní
o možnosti zneužitia zverejňovaných údajov, prípadne nemusia mať vedomosť o tom, že
informácie, ktoré zverejňujú sú ľahko dostupné aj širšiemu on-line publiku. Pripúšťame
tiež možnosť, že nastavenie bezpečnosti a súkromia sa užívateľom môže javiť ako
neprehľadné a zložité. Ale rovnako ako existujú užívatelia, ktorí považujú súkromie
v prostredí sociálnych sietí za nesmierne dôležité a snažia sa zabrániť preniknutiu
akýchkoľvek informácií mimo okruh najbližších známych, je tiež mnoho takých, ktorí
zverejňujú časť svojho osobného života dobrovoľne a s obľubou. Zverejnenie informácií
v prostredí sociálnych sietí považujú za prirodzené, ba až žiadúce.
44
4.3.2 Voyerizmus v on-line prostredí
Internetové sociálne siete predkladajú jednu z najglobálnejších podôb Orwellovskej
invázie do súkromného života:
„Frommova opozícia „byť verzus mať“ sa pozvoľna posúva od „mať k byť videný“.
Zatiaľ čo ešte masové publikum sledovalo voyerskú logiku vidieť a nebyť videný, pre nové
publikum platí vidieť a byť videný“ (Volek, 2008 In: Kováčová, 2009, s.252).
Počítačová bezpečnostná firma Palo Alto Networks (www.socialpack.com) uvádza, že
takmer osemdesiat osem percent on-line aktivít užívateľov najväčšej sociálnej siete
Facebook tvorí práve kontrolovanie a preverovanie činnosti ostatných užívateľov. On-line
voyerizmom je označovaná neprimeraná zvedavosť a potreba neustále kontrolovať
a pozorovať profily priateľov, alebo ostatných užívateľov, sledovať ich aktivitu,
spoločenský život, prezerať fotografie, videá, aktualizácie ich statusov a ďalšie osobné
informácie. Skutočnosť, že jedným „kliknutím“ je možné nahliadnuť so sveta druhých ľudí
robí zo sociálnych sietí neuveriteľne príťažlivé prostredie.
Činnosť on-line voyerov môže však viesť k mnohým problémom. Na základe
neporozumenia, zlej interpretácie, alebo nedostatočného zabezpečenia určitých údajov
môže dôjsť k šíreniu nepravdivých informácií a klebiet, a k následnému poškodeniu
reputácie a vážnosti užívateľa. Určité osobné informácie, alebo komentáre užívateľa,
respektíve jeho priateľov môžu vytvárať o dotyčnom mylný a nepriaznivý obraz (Herbert,
2010). V mnohých prípadoch sa zverejnené informácie stávajú dôvodom, alebo popudom
ku kyberšikane.
O nebezpečenstve elektronického voyerizmu sa hovorí aj v súvislosti s pracovným
prostredím. Potenciálni uchádzači o zamestnanie, zamestnanci, ale aj zamestnávatelia sa
môžu stať obeťami takéhoto správania a následne byť na základe dostupnosti informácií
z osobného, spoločenského či pracovného života rôznym spôsobom poškodení.
4.3.3 Virtuálny narcizmus
Pojem narcizmus označuje určité osobnostné vlastnosti reflektujúce veľkolepé
vnímanie samého seba. Konkrétne je narcizmus spojený s pozitívnym a preexponovaným
pohľadom na svoju osobnosť, inteligenciu, silu a fyzickú príťažlivosť, rovnako ako
45
s všadeprítomným pocitom jedinečnosti a všeobecného nároku (Brown, Zeigler, 2004 In:
Buffardi, Campbell, 2008). On-line komunity sú vhodným prostredím pre rozvíjanie
narcizmu z dvoch dôvodov.
Prvým je, že narcisti s obľubou fungujú v rámci plytkých vzťahov a internetové
sociálne siete sú často krát založené na povrchných priateľstvách s viacerými
jednotlivcami a stručných a výstižných frázach (napríklad na ploche užívateľa).
Samozrejme mnoho užívateľov využíva sociálne siete na udržanie hlbších vzťahov, ale
veľa krát je tým naozajstným lákadlom možnosť veľkého počtu vzťahov- veď mnoho
užívateľov má stovky ba až tisíce „priateľov“. A práve internetové sociálne siete sú
u narcistov také obľúbené, pretože uspokojujú ich potrebu čo najväčšieho množstva
silnejších, alebo slabších vzťahov. Podľa profesora Campbella je miera narcizmu priamo
úmerná počtu virtuálnych priateľstiev, alebo odkazov na ich profile. (Buffardi, Campbell
2008).
Druhým dôvodom je to, že internetové sociálne siete sú vysoko kontrolovaným
prostredím v tom zmysle, že užívatelia majú na rozdiel od väčšiny sociálnych kontextov
úplnú kontrolu nad tým, ako budú sami seba prezentovať. Sami si vyberajú, ktoré
atraktívne fotografie a informácie o sebe zverejnia, a ktoré im budú slúžiť na osobnú
propagáciu. Narcisti majú tiež tendenciu zverejňovať pózovité a štylizované fotografie
(Vazire & Gosling, 2004 In: Buffardi, Campbell, 2008).
„On-line prostredie umožňuje narcistom prezentáciu svojho obrazu účinne riadiť
kontrolovaním informácií a aktivít, ktoré zobrazujú. Tento ovládací prvok pomáha skryť
ich nedostatky, a tak podporuje ich vlastnú vážnosť“ (Berghman and all, 2011).
4.3.4 Internetové sociálne siete ako novodobý druh závislosti
V knihe „The Brief Guide to Social Networking Addiction“ (Stručný sprievodca
závislosti na sociálnych sieťach) sa závislosť na sociálnych sieťach označuje ako novodobé
psychické ochorenie charakteristické závislosťou na on-line interakcii, alebo na on-line
„priateľoch“ v prostredí internetových sociálnych sietí. Takto závislí užívatelia nie sú
schopní kontrolovať svoje prihlasovanie a participáciu na stránkach sociálnych sietí.
Popisované sú tu tiež niektoré z prejavov tejto závislosti (Osuagwu, 2009):
46
o Užívateľ má pocit, že jediný spôsob ako si ho okolitý svet všimne je vtedy, keď je on-
line. Dychtivo očakáva, že po prihlásení uvidí čo robia všetci užívatelia sociálnej siete.
Túži aktualizovať, komentovať, zanechávať a pozerať si odkazy, alebo „chatovať“ ešte aj
tesne predtým ako ide spať
o Užívateľ sa náhodné a epizodicky prihlasuje k sociálnej sieti aj počas úplne inej
činnosti
o Výmenou sociálnej siete (napríklad MySpace za Facebook) sa pokúša vlastnú
závislosť kontrolovať
o Prostredníctvom „chatu“ vedie siahodlhé diskusie (táto činnosť sa označuje ako
„sneaking“)
o Z dôvodu nočných diskusií užívateľ často krát prebdie noc a následne býva počas dňa
ospalý
o Vymazáva odkazy a informácie o aktualizáciách, aby ostatní užívatelia nezaznamenali
jeho nadmernú činnosť
Neustále aktualizácie statusov, ohlasovanie každého svojho kroku, zisťovanie
informácií o životoch priateľov, rodinných príbuzných, alebo spolupracovníkoch. Podľa
nedávnej štúdie Univerzity vedy a techniky v Harrisburgu (Pennsylvánia) môžu všetky
tieto činnosti zvyšovať hladinu stresu, narušiť spánkový režim, alebo naštrbiť fungujúce
interpersonálne vzťahy. Sociálne média sa môžu stať veľmi rýchlo zdrojom závislosti
a skutočne môžu deštruktívne vplývať na zdravie a osobné životy užívateľov
(www.foxnews.com).
Počas týždňového sociálneho experimentu nemohlo takmer osemsto študentov
používať Facebook, Twitter a ďalšie sociálne médiá. Výsledkom bolo, že samotní študenti
si uvedomili skutočnosť, že predovšetkým sociálna sieť Facebook a služby rýchleho
posielania správ9 môžu do určitej miery- pokiaľ nie sú správne využívané- prevziať nad ich
životom kontrolu. Niektorí z nich uvádzali, že pokiaľ nemohli neustále kontrolovať profily
a statusy svojich priateľov na Facebooku, mali zrazu oveľa viac času na iné aktivity a cítili
sa tak oveľa menej stresovaní. Iní študenti počas tohto týždňa oveľa častejšie komunikovali
9 „Instant messaging“- skratka IM, prekladané ako odosielanie/posielanie okamžitých správ, rýchle posielanie/zasielanie
správ, okamžitý messaging, okamžité spracovanie správ. Je to systém, alebo slúžiaci na komunikáciu prostredníctvom
textových správ, ktoré sa posielajú prostredníctvom počítačovej siete v reálnom čase. Používajú sa protokoly ako
napríklad ICQ alebo XMPP
47
s ostatnými študentmi face- to face, pričom za „normálnych“ okolností s nimi poväčšine,
alebo výhradne komunikovali len cez sociálne médiá (www.foxnews.com).
V životoch ľudí zohrávajú sociálne médiá významnú úlohu a ovplyvňujú to čo robia
a ako to robia, ale často krát bez toho, že by si to sami uvedomovali. Kým sa budú sociálne
siete tešiť obľube užívateľov a pokiaľ budú súčasťou každodennej komunikácie, je nutné
aby si jednotlivci boli vedomí nebezpečenstva a prijali také opatrenia, ktorými by sa od ich
negatívneho vplyvu v najväčšej možnej miere uchránili. Najdôležitejším krokom je v
prvom rade pochopiť možné riziká a podľa toho zvážiť svoje správanie. Ako to v prípade
nových technologických výdobytkov býva, aj v prípade internetových sociálnych sietí sa
popri mnohých silných stránkach objavujú nedostatky a stále častejšie sa hovorí o ich
negatívnom vplyve. Je však na každom jednom užívateľovi ako sa s touto skutočnosťou
vysporiada, do akej miery využije ponúkané možnosti a či budú slúžiť sociálne siete jemu,
alebo bude situácia opačná. Až čas ukáže skutočný význam internetových sociálnych sietí,
to čo vďaka nim ľudia získali a o čo ich zásluhou prišli.
48
5 KVALITATÍVNA ANALÝZA POTREBY POUŽÍVANIA
INTERNETOVEJ SOCIÁLNEJ SIETE FACEBOOK, VYMEDZENIE
CIEĽOV A PREDMETU VÝSKUMU
5.1. Dôvody kvalitatívneho prístupu
Hlavným dôvodom použitia kvalitatívnej metódy pre potreby nášho výskumu je
skutočnosť, že sa na Slovensku takýto, alebo iný výskum podrobne sa zaoberajúci
potrebou či dôvodmi využívania Facebooku nerealizoval, čo si možno všimnúť aj na
základe našej použitej literatúry. Takmer všetky zdroje teoretických a aj empirických
informácii sme čerpali zo zahraničia. Preto je náš výskum realizovaný na 7 respondentoch
a analyzovaný metódou zakotvenej teórie a je možné ho považovať za predvýskum či
orientačný výskum. Naše tvrdenie podporuje aj Miovský (2006), ktorý hovorí, že
predvýskum či orientačný výskum predstavuje situácie, kedy výskumník naráža vo
všeobecnosti na nedostatok informácii. Kvalitatívne metódy sú svojou podstatou
a možnosťami priam ideálnou alternatívou pre pilotné štúdie a orientačný výskum.
Druhým dôvodom je naša náklonnosť ku kvalitatívnemu prístupu. Kritikou by v tomto
prípade mohol byť vedeckou obcou uznávaný názor, že voľba metódy je podriadená
skúmanej oblasti a výskumným otázkam ktoré z nej vychádzajú. Na proti tomu však
Strauss a Corbinová (1999) uvádzajú, že aj keď základným predpokladom je už vyššie
spomínaný fakt, že výskumná otázka by mala určovať metódu, väčšina ľudí sa orientuje na
kvantitatívny výskum. Takže napriek tomu, že skúmaná oblasť si žiada skôr kvalitatívny
prístup, položia si otázku tak, aby viedla k výskumu kvantitatívnemu. Iní výskumníci zase
môžu mať vďaka svojmu osobnému presvedčeniu, vzdelaniu a zameraniu sklony pozerať
sa na problémy z kvalitatívnej perspektívy. Otázky ktoré si kladú v rámci akejkoľvek
problémovej oblasti sú zaobalené v kvalitatívnej terminológii, pretože oni sa na problémy
inak pozerať nedokážu.
Naše sklony použiť kvalitatívny výskum súvisia aj s kontextuálnosťou (Miovský,
2006), ktorá je jednou zo základných charakteristík kvalitatívneho prístupu. Jej
zohľadnením zdôrazňujeme fakt, že v sociálnych vedách existuje len málo pravidiel, či
zákonitostí, ktoré by platili všeobecne, stopercentne a v akomkoľvek čase.
49
5.2 Ciele a predmet výskumu
Rapídny nárast internetových sociálnych sietí, ich popularita medzi mladými ľuďmi
a relatívne úspešné udržiavanie si stálych užívateľov v posledných rokoch poukazuje na
skutočnosť, že sa stali dôležitou súčasťou novodobej kultúry. V záujme pochopenia tohto
fenoménu je potrebné získať odpovede na celú škálu najrozmanitejších otázok, ktoré by
aspoň z časti priblížili príčiny, podmienky a okolnosti masového používania internetových
sociálnych sietí.
My sa v našej práci pýtame, prečo respondenti- vysokoškolskí študenti- používajú
internetovú sociálnu sieť Facebook. Na základe toho si kladieme za všeobecný cieľ
výskumu:
identifikovať kľúčové oblasti potreby používania sociálnej siete Facebook
zistiť, ako sa potreba používania Facebooku u respondentov menila od registrácie
až po súčasnosť
V súlade s hlavným výskumným cieľom si kladieme tieto parciálne ciele:
zistiť čo predchádzalo registrácii na sociálnej sieti Facebook
zistiť čo viedlo respondentov k dennému používaniu sociálnej siete Facebook
zachytiť zmenu potreby sociálnej siete Facebook- pokiaľ nastala
identifikovať výhody a nevýhody sociálnej siete Facebook z pohľadu respondentov
V súlade s výskumnými cieľmi sme si stanovili nasledujúce výskumné otázky
- čo respondentov viedlo k zaregistrovaniu sa práve na sociálnej sieti Facebook
- prečo respondenti používajú sociálnu sieť Facebook každý deň
- aké sú príčiny používania sociálnej siete Facebook
- ako sa zmenila potreba a spôsob používania sociálnej siete Facebook
- aké výhody a nevýhody sa respondentom spájajú so sociálnou sieťou Facebook
50
6 VÝSKUMNÁ VZORKA A METÓDY KVALITATÍVNEJ ČASTI
VÝSKUMU
6.1 Výskumná vzorka
Výskumnú vzorku tvorilo 7 respondentov. Kritériá pre ich výber sme určili nasledovne:
- denný užívateľ sociálnej siete Facebook
- vysokoškolský študent/ študentka denného štúdia
- momentálne prítomný na Slovensku a prístupný rozhovoru
Voľba internetovej sociálnej siete bola pomerne jednoduchá. Facebook je, ako sme už
viac krát spomenuli najrozšírenejšou sociálnou sieťou na svete. S počtom jeden milión
sedemstoštrnásťtisíc štyristo registrovaných užívateľov patrí k najobľúbenejším sociálnym
sieťam aj na Slovensku. Podľa výsledkov štatistického zisťovania (www.socialbakers.com)
je práve sociálna sieť Facebook najrozšírenejšia u užívateľov vo veku osemnásť až
dvadsaťštyri rokov, pričom táto veková skupina predstavuje z celkového počtu
registrovaných až tridsať šesť percent.
Vysokoškolskí študenti, ako skupina mladých ľudí so špecifickou hodnotovou
orientáciou, názormi, postojmi či štýlom života spadajú práve do tejto vekovej kategórie.
Používanie internetu je pre nich samozrejmosťou a len malá časť z nich nepoužíva niektorú
zo sociálnych sietí. Nájsť respondentov, ktorí by spĺňali výberové kritéria bolo teda
pomerne jednoduché. Prostredníctvom spolužiakov z vysokej školy sme oslovili ich
priateľov a známych, ktorí spĺňali kritéria a zároveň boli ochotní participovať na výskume
a poskytnúť nám interview. Rozhovory boli realizované v období december 2010 až
február 2011 a konečný počet respondentov a teda aj rozhovorov bol sedem. Výskumná
vzorka pozostávala z dvoch mužov a piatich žien. Priemerný vek respondentov bol 22
rokov (rozptyl 18-25)
Tab. č.1 Prehľad respondentov v kvalitatívnom výskume :respondent 1 2 3 4 5 6 7
Pohlavie Žena Žena Žena Žena Žena Muž Muž
Vek 22 23 18 25 22 23 24
Počet priateľov na FB ku dňu 20.3.2011
259 233 216 232 216 536 249
51
Metóda výberu výskumnej vzorky pri aplikácii kvalitatívneho prístupu nie je väčšinou
pevne daná a mení sa v priebehu štúdie. Žiadna metóda výberu pritom nie je exkluzívna.
Prakticky vždy sa jedná o kombináciu viacerých odlišných metód výberu (Charvát, 2004;
in Miovský, 2006). V našom výskume tomu nebolo inak.
6.2 Etické aspekty
Respondenti boli oboznámení s výskumnými otázkami a s informáciou, že rozhovory
budú ďalej analyzované prostredníctvom metódy zakotvenej teórie. Súhlasili
s transkripciou interview a následnou analýzou. Rozhovory boli z etických dôvodov po
prepise vymazané. Mená respondentov, ako aj konkrétne miesto konania konkrétneho
interview s konkrétnym respondentom zostáva v anonymite z dôvodu ochrany osobných
údajov.
6.3 Dátum, dĺžka trvania rozhovorov a prostredie v ktorom prebiehali
Respondent č.1.: 13.12.2010, 34min 50s
Respondent č.2.: 22.12.2010, 34min 22s
Respondent č.3.: 28.1.2011, 31min 13s
Respondent č.4.: 1.2.2011, 30min 19s
Respondent č.5.: 5.2.2011, 41min 15s
Respondent č.6.: 9.2.2011, 31min 10s
Respondent č.7.: 11.2.2011, 30min 12s
Prostredie bolo vo všetkých prípadoch pokojné a respondentom známe. Všetci
užívatelia Facebooku z ktorými sme mali príležitosť sa stretnúť pôsobili veľmi uvoľneným
dojmom a k výskumu pristupovali so záujmom. Azda jedinou výnimkou bola najmladšia
respondentka č.3, ktorá sa na začiatku obávala samotného rozhovoru („...ale ja fakt neviem
či budem vedieť odpovedať...“), no postupne stratila ostych a ďalej sa interview nieslo
v uvoľnenej atmosfére.
Z technického hľadiska je dôležité spomenúť najmä rozhovor s respondentom č.2,
ktorý sa konal v reštaurácii. Po asi minútovej skúške diktafónu (slová boli zreteľné) sme
52
začali rozhovor. V priebehu rozhovoru sa však miestnosť naplnila ľuďmi a niektoré úseky
interview boli rušené rozhovormi iných návštevníkov. V ďalších rozhovoroch sme kládli
na kvalitu prostredia ako aj vylúčenie rušivých vplyvov omnoho väčší dôraz.
6.4 Metódy zberu dát
Pri výskume sme použili neštruktúrované interview. Po celú dobu sme mali na zreteli
naše výskumné otázky a rozhovor podľa toho smerovali. Dôraz sme však kládli na
prirodzenosť konverzácie a jej plynulý a nenásilný priebeh.
Podľa Kurucza (2009) môžme silnú stránku neštruktúrovanej formy vidieť
predovšetkým v zohľadňovaní individuálnych rozdielov a zmien situácie. Takýto spôsob
vedie minimálne k bezprostrednosti rozhovoru, ktorá je pre kvalitu a aj validitu dôležitá.
Ako hovorí Miovský (2006), pri neštruktúrovanom interview nemáme dopredu
vytvorený plán v podobe štruktúry, ktorej by sme sa striktne držali. Pridržiavame sa najmä
hlavnej témy, prípadne si definujeme nosné okruhy interview. Na základe už skôr
popísaných všeobecných a parciálnych výskumných cieľov nám vyplynuli nasledovné
okruhy rozhovoru:
- vznik potreby registrácie na Facebooku
- zmena potreby používania Facebooku v kontexte času, a to čo na ňu vplývalo
6.5 Použité metódy
Zakotvená teória je teória induktívne odvodená zo skúmania javu, ktorý reprezentuje.
To znamená, že je odhalená, vytvorená a predbežne stanovená systematickým
zhromažďovaním údajov o skúmanom jave a analýzou týchto údajov. Preto sa
zhromažďovanie údajov, ich analýza a teória vzájomne dopĺňajú. Nezačína sa teóriou,
ktorá by bola následne overovaná. Najskôr sa začne skúmanou oblasťou a nechá sa vynoriť
to, čo je v tejto oblasti dôležité (Strauss, Corbinová; 1999).
Podľa Straussa a Corbinovej (1999) tvorba teórie vo svojej podstate implikuje
interpretáciu údajov, pretože údaje musia byť prevedené do pojmov (teda
konceptualizované). Medzi týmito pojmami je potrebné vytvoriť vzťahy tak, aby bolo
možné vytvoriť teoretické spodobnenie reality. Takej reality, ktorú nemôžeme nikdy úplne
poznať, môžeme ju vždy len interpretovať.
53
Cieľom metódy zakotvenej teórie je samozrejme vytvorenie teórie, ktorá verne
zodpovedá skúmanej oblasti a vysvetľuje ju.
6.6 Techniky analýzy dát
A, Kódovanie
Základnou technikou analýzy dát pri použití metódy zakotvenej teórie je kódovanie.
Pod pojmom kódovanie v kontexte zakotvenej teórie chápeme operácie, vďaka ktorým sú
zistené údaje analyzované, konceptualizované a znovu poskladané novými spôsobmi, čo je
ústredným procesom tvorby novej teórie (Miovský, 2006).
Poznáme tri typy kódovania: otvorené, axiálne a selektívne. Hranice, medzi
jednotlivými typmi kódovania majú však predovšetkým didaktický význam a v praxi je
bežné prechádzanie z jedného typu do druhého a opačne.
Otvorené kódovanie
Ide o prvú fázu procesu kódovania. Významové jednotky sú zložené z pojmov, ktoré
označujú jednotlivé udalosti (javy, pocity atď.). Kategória je trieda pojmov, ktorá vzniká
tým, že vzájomne porovnávame a triedime významové jednotky a v nich obsiahnuté pojmy
a snažíme sa zistiť, či prislúcha inému podobnému javu (ak sa v niečom významové
jednotky prekrývajú), alebo inému javu neprislúcha a tvorí teda samostatný odlíšiteľný
celok. Týmto spôsobom sú pojmy zoskupované do vyššieho rádu - do abstraktnejšieho
pojmu, ktorý nazývame kategória. Vlastnosti sú znaky, alebo charakteristiky prislúchajúce
kategórii. Dimenzie sú umiestnením takejto vlastnosti na nejakej škále. (Corbinová
a Strauss, 1999).
Axiálne kódovanie
Axiálne kódovanie je súborom postupov, na základe ktorých sú údaje po
otvorenom kódovaní znovu usporiadané prostredníctvom vytvárania spojení (väzieb)
medzi kategóriami. Tento zložitý induktívno-deduktívny proces prebieha v duchu
„paradigmického modela“ – kódovacej schémy, ktorá zahŕňa: A, príčinné podmienky →
B, jav→ C, kontext → D, intervenujúce podmienky → E, konanie → F, následky
(Corbinová a Strauss, 1999).
A, Príčinné podmienky – Udalosti, prípady, deje, ktoré vedú k výskytu nejakého javu
54
B, Jav – Ústredná myšlienka, udalosť, dej, prípad na ktorý sa zameriava súbor
zvládajúcich, alebo ovládajúcich konaní alebo interakcii, alebo ku ktorému má tento súbor
konania nejaký vzťah. Jav identifikujeme kladením otázok typu: Čoho sa údaje týkajú?
O čom je vlastne toto konanie alebo interakcia?,
C, Kontext – Konkrétny súbor vlastností, ktoré javu prislúchajú, tj. umiestnenie udalosti,
alebo prípadu tohto javu na dimenzionálnych škálach. Kontext predstavuje konkrétny
súbor podmienok, za akých sú uplatňované stratégie konania alebo interakcie.
D, Intervenujúce podmienky – Štruktúrne podmienky súvisiace so stratégiami konania,
alebo interakciami, ktoré javu prislúchajú. Uľahčujú, alebo naopak sťažujú stratégie,
použité v určitom kontexte.
E, Konanie/Interakcie – Stratégie vyvinuté k zvládaniu, ovládaniu, vykonávaniu alebo
reagovaniu na jav v určitom kontexte
F, Následky – Následky alebo výsledky konania/interakcie
Selektívne kódovanie
Tento typ kódovania súvisí s určením centrálnej kategórie (ide o jav, okolo ktorého sa
integrujú všetky ostatné kategórie) a procesom systematického uvedenia tejto kategórie do
vzťahu s ostatnými popísanými kategóriami.
Konečným výsledkom selektívneho kódovania je príbeh, ktorý je vlastne naratívne
poňatou deskripciou ústredného prooblému výskumu. Kostrou príbehu je chápaná jeho
konceptualizovaná forma.
55
7 VÝSLEDKY KVALITATÍVNEJ ČASTI VÝSKUMU
7.1 Otvorené kódovanie
V tejto časti sme zakódovali transkripcie rozhovorov a snažili sme za zachytiť
najdôležitejšie kategórie. Podľa Corbinovej a Straussa (1999) majú niektoré kategórie
tzv. pojmovú príťažlivosť, čo znamená, že k sebe viažu rôzne podskupiny pojmov,
respektíve subkategórii.
Nižšie uvádzame nami identifikované hlavné kategórie a ich subkategórie
spoločne s názorným ukotvením v dátach, a tiež aj s číslom respondenta, ktorému
daný výrok prislúcha:
(Poznámka: V tejto etape výskumu považujeme kategórie len za provizórne a viaceré sa môžu prekrývať.
Zároveň neuvádzame všetky subkategórie a ukotvenia v dátach z dôvodu rozsahu práce.)
________________________________________________________________________
Hlavné Kategórie Subkategórie Dáta
¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯
Potreba Facebooku Blízke sociálne okolie „Kamoška mi o tom
(PFB) rozprávala“(5)
Hovorila mi o tom staršia
sestra” (3)
Sebaprezentácia „ Pochváliť sa” (6)
Zvedavosť „Bola som proste zvedavá,
všetci o tom toľko hovorili…”
(1)
Médiá „Čítala som o tom v nejakom
časopise“ (2)
Popularita facebooku „Lebo to začalo byť populárne.
Všetci o tom hovorili.“ (3)
+ dôsledky používania FB (viď. nižšie)
56
Hlavné Kategórie Subkategórie Dáta
¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯
Dôsledky používania FB Priatelia +/- „Mám tam veľa kamošov.”(6)
Závislosť „Keď neviem bez niečoho
fungovať obmedzuje to“ (2)
„Je to internetová droga“ (6)
Využitie inej soc. siete „Dosť som bola na Pokeci
predtým.” (3)
„Ja som mala ICQ, to mi
úplne stačilo.” (5)
Názory o ľuďoch „No utvára to obraz o
človeku” (2)
+ Nevýhody (viď nižšie)
+ Výhody (viď nižšie)
Hlavné Kategórie Subkategórie Dáta
¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯
Nevýhody FB Zneužitie „Viem, že na FB je to všetko
(NFB) registrované a môžu to zneužiť
nejaké marketingové firmy,
tatistiky sa z to môžu robiť.“ (5)
Bez Non-verbálnej zložky „je to horšie ako osobná
komunikácia. Nevidím ako sa
tvári, ako naozaj reaguje“(3)
Závislosť (viď. vyššie)
Neaktívne využitý čas „No hlavne žerie more času
__________________________________________________________________
57
Hlavné Kategórie Subkategórie ...... Dáta
¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯
Výhody FB Mobilizácia ľudí „Dá sa tam zmobilizovať
(VFB) strašne veľa ľudí … “ (4)
Komunikácia zadarmo „Hlavne ušetrí veľa penazí”(4)
Rýchlosť Je najrýchlejšia a najlacnejšia”
(6)
Inšpirácia „Baví ma vidieť ako ľudia
žijú, akí sú. Veľa krát ma to vie
inšpirovať, alebo aj naopak
odrádzať od určitého konania.“
(2)
Forma relaxu „...alebo si chcem od práce
oddýchnuť a odreagovať sa a
pozriem čo sa deje na FB.“ (2)
„ Je to taký oddych“ (3)
Zásobáreň kontaktov „Ich mám naozaj preto, že
napríklad nemám na nich iný
kontakt a tu viem, že budú ...“
(7)
„Sú tam všetci” (5)
„Najväčšia zásobáreň
kontaktov” (1)
Zastihnuteľnosť „Veď kvôli tomu že sú tam
veľmi často online. Fakt sa ich
tam dá dobre zastihnúť (1)
_____________________________________________________________________
58
Hlavné Kategórie Subkategórie ...... Dáta
¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯
Spôsoby používania Získavanie informácii „… materiály do školy” (5)
Aktivita Statusy (1,2,3,4,5,6,7)
Komentáre (1,2,3,4,5,6,7)
Promoting a Inzercia (4,6)
Fotky (1,2,3,4,5,6,7)
Videá (1,2,3,4,5,6,7)
Sebaprezentácia/pochvala „Aby som sa pochválil ako nám
je krásne s priateľkou.” (2)
Čas (Č) Obdobie pred používaním FB
Začiatky používania FB
Po dvoch rokoch používania FB
7.2 Axiálne kódovanie
V etape axiálneho kódovania postupujeme pomocou už spomínanej schémy
ktorá zahŕňa: A, príčinné podmienky → B, jav→ C, kontext → D, intervenujúce
podmienky → E, konanie → F, následky. Použitie tohoto modelu nám umožní
o údajoch systematicky rozmýšľať a vzájomne ich spolu viazať zložitými spôsobmi.
Paradigmický model je len jeden, my však uvádzame v kontexte času tri modely
z dôvodu lepšej prehľadnosti našej interpretácie.
59
¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯
Model č.1. – Obdobie pred používaním FB
Príčinné podmienky: Blízke sociálne okolie
Médiá
Zvedavosť
Popularita FB
Jav: Potreba Facebooku (vznik)
Kontext: Čas (obdobie pred používaním FB )
Intervenujúce podmienky: Využívanie inej sociálnej siete (časté)
Vek
Konanie: Používanie FB (registrácia)
Následky: Spoznávanie FB – výhody, nevýhody, prví
Priatelia
Potreba Facebooku a príčiny jeho používania sa v kontexte času menia a niektoré
následky používania Facebooku sa stávajú v priebehu času príčinami tejto aktivity
(napr. závislosť).
60
¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯
Model č.2. – Začiatky používania FB
Príčinné podmienky: Blízke sociálne okolie
Médiá
Zvedavosť
Popularita FB
Komunikácia zadarmo
Swbaprezentácia
Jav: Potreba Facebooku (zmena)
Kontext: Čas (začiatky používania FB )
Intervenujúce podmienky: Využívanie inej sociálnej siete (časté)
Vek
Konanie: Používanie FB
Vysoká aktivita
Chatovanie – časté
Komentovanie – časté
Zverejňovanie statusov – časté
Zverejňovanie fotiek
Prezeranie fotiek
Promoting
Inzercia
Následky: Výhody FB
Nevýhody FB
Závislosť
FB priatelia pribúdanie
61
¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯¯
Model č.3. Po dvoch rokoch použvania FB
Príčinné podmienky: Blízke sociálne okolie
Médiá
Zvedavosť
Popularita FB
Komunikácia zadarmo
Sebaprezentácia
Závislosť
Výhody používania FB
Jav: Potreba Facebooku (zmena)
Kontext: Čas (po dvoch rokoch používania FB )
Intervenujúce podmienky: Využívanie inej sociálnej siete (zriedkavé)
Konanie: Používanie FB
Vysoká aktivita
Chatovanie – menej časté
Komentovanie – menej časté
Zverejňovanie statusov – menej časté
Zverejňovanie/prezeranie fotiek
Promoting
Inzercia
Následky: Výhody FB
Nevýhody FB
FB Priatelia – pribúdanie/ubúdanie
Závislosť
62
7.3 Selektívne kódovanie
V poslednej etape je potrebné vybrať kategóriu, ktorá je dostatočne abstraktná
nato, aby poňala všetko čo bude popísané v nasledujúcom príbehu. Táto kategória sa
teraz stáva centrálnou kategóriou a všetky ostatné kategórie uvádzame do vzťahu
k tejto centrálnej kategórii. V našom prípade je ňou Potreba používania Facebooku.
Potreba používania Facebooku, jej vznik a zmena v kontexte času
Vznik potreby registrácie na Facebooku je ovplyvnený mnohými faktormi, ktoré
sú veľmi individuálne. Niekto sa prihlásil na Facebook preto, že sa o ňom nazdával,
že je populárny, trendový a dotyčný cítil potrebu pridať sa k používateľom tejto
sociálnej siete. Iný prípad je, že sa vysokoškolák dočítal o novej komunikačnej sieti
Facebook v časopise, kedy môžeme pripísať jeho potrebu registrovať sa na tejto
internetovej sociálnej sieti vplyvu médií.
„Začalo to byť populárne. Všetci o tom hovorili.“ (Respondent č.3)
„Čítala som o tom v nejakom časopise, že sa tam dá nájsť každý, a že tam
môžem komunikovať s kamošmi.“ (Respondent č.2)
Takmer všetci respondenti sa však dozvedeli o Facebooku od priateľov,
kamarátov, známych či iných ľudí z blízkeho sociálneho okolia, ktorí ich v konečnom
dôsledku v najväčšej miere ovplyvnili pri rozhodnutí registrovať sa na tejto sociálnej
sieti.
„O Facebooku som sa dozvedela od kamarátov, spolubývajúca na internáte
rozprávala o Facebooku. Všetci rozprávali o Facebooku, že sú tam fotky
a tak.“ (Respondent č.1)
„Hovorila mi o tom strašia sestra, ale aj kamaráti. Hovorili, že to je niečo
ako taký vymakaný Pokec. (Respondent č.3)
„Asi mi nejaký kamarát o tom povedal.“ (Respondent č.4)
„Hovorili mi kamaráti, že sú tam.“ (Respondent č.7)
„Ja som mala ICQ a to mi úplne stačilo, ale keď ostatní o tom hovorili, že
tam musím byť, tak som sa prihlásila.“ (Respondent č.5)
63
Zaujímavé je, že Facebook oslovil jednak tých vysokoškolských študentov, ktorí
predtým využívali inú sociálnu sieť, ako aj tých čo v minulosti sociálne siete
nevyužívali. Hlavnú výhodu Facebooku oproti iným sociálnym sieťam vnímajú naši
respondenti v tom, že sú v kontakte s reálnymi ľuďmi s reálnymi menami z reálneho
života, ale hlavne „sú tam všetci“.
„ Ja som bola dosť na Pokeci predtým, ale Facebook je predsa len iný
a sú tam hlavne ľudia, z ktorými ma niečo spája.“ (Respondent č.4)
„Ja som mala ICQ a to mi úplne stačilo.“ (Respondent č.5)
„Ale predtým som vôbec nepoužívala iné komunikačné siete. Podľa popisu
sa mi FB zdal iný. A tiež sa mi páčilo to, že nefungoval ako zoznamka, ale že
sú tam obyčajní ľudia“ (Respondent č.2)
V tomto období ešte používatelia nemali priame skúsenosti s Facebookom a ich
poznatky o výhodách a nevýhodách tejto sociálnej siete boli nízke, respektíve
sprostredkované. Vzhľadom na hore popísané fakty respondenti vyplnili registračný
formulár, vytvorili si užívateľský profil a začali používať v súčasnosti
najpopulárnejšiu a najrozšírenejšiu sociálnu sieť na svete. Prezerali a pridávali si
fotografie, videá, statusy, komentáre, prípadne hrali on-line hry atď. Podľa ich slov
bola aktivita vysoká a trávili na Facebooku v porovnaní so súčasným stavom oveľa
viac času.
„Na začiatku, keď som bola na FB, tak som písala častejšie, ale to bol taký
boom. Zrazu som mala možnosť dať vedieť, že ma niečo potešilo alebo
nahnevalo, alebo že som sa stretla s niekým zaujímavým.“ (Respondent č.2)
„Na začiatku som to veľa riešil a veľa som si písal, teraz už nie“
(Respondent č.6)
„Predtým to bolo také nové, mal som tam priateľov, robil som si kvízy a
chatoval.... Predtým som tam bol stále.“( Respondent č.7)
„Aj ja som zo začiatku dávala statusy, že -dobrý obedík za mnou-
a podobne. Hrala som sa on-line hru, tam som strávila dosť času.“
(Respondent č.4)
„Mala som také divoké FB obdobie, keď som bola na FB úplne stále
a zdieľala som úplne všetko čo prežívam.“ (Respondent č.5)
64
„pred tým som statusy dávala, lebo som tam sedela často a sledovala som
tie statusy iných ľudí, laikovala (označenie, že sa im to páči) a
komentovala.“ (Respondent č.1)
Tento počiatočný „ošiaľ“ nadmernej aktivity spojený s narastaním počtu priateľov,
v jednom prípade dokonca nad hranicu 500 bol však len dočasný a aj výber facebookových
priateľov podliehal stále väčšej selekcii. Niektorí používatelia si dokonca priateľov
odoberali.
„Neviem, to bol taký ošiaľ na začiatku. To si každý klikal a pridával a ja
som si tak myslela, že to sa tak robí, že si každého pridávaš, tak som tie
žiadosti o priateľstvo iba odklikávala a potvrdzovala. A pokiaľ som ho
nemala úplne v nenávisti, tak som si ho teda dala. Ale postupne som si ich
aj odoberala.“( Respondent č.1)
„Už ma to trochu prešlo, už ma to baví menej. Predtým to bolo také
nové...“(Respondent č.7)
„Ale potom som si uvedomila že aká je to hlúposť. Na začiatku som
nevedela na akých princípoch to funguje, že si to môže pozrieť každý.
A postupne ako som sa s tým oboznamovala, a tiež videla ako tie statusy
t vyznievajú hlúpo, som sa rozhodla, že to takto nechcem.“(Respondent č.4)
Naši respondenti neprestali po čase navštevovať a používať Facebook a stále sa
prihlasujú denne. Avšak niektoré formy či spôsoby používania, ako aj ich frekvencia sa
vplyvom času (cca 2roky) výrazne zmenili. Naši respondenti podľa ich slov postupne
pridávali/zverejňovali stále menej statusov, komentovali výrazne menej príspevkov,
a taktiež chatovali s menej priateľmi. Iné spôsoby používania ale vykazovali/vykazujú
v kontexte času relatívnu stálosť. Patrí medzi ne prezeranie a zverejňovanie fotografií,
videí, chatovanie s blízkym sociálnym okolím, osveta, pracovné využitie- promoting
a nezisková/dobročinná činnosť– hľadanie domova psíkom z útulku.
„Ja predovšetkým zverejňujem práve informácie, ktoré sa týkajú toho.
Napríklad keď potrebujú nejaké psíky domov, alebo sa jedná o nejakú
zbierku na opustených psíkov.“ (Respondent č.4)
„Najviac riešim párty, ako promotér, riešim distribúciu reklamy- je
najrýchlejšia najlacnejšia. Nemusím tlačiť plagáty, vytvorím si iba pomocou
65
aplikácie „event“ udalosť kde dám dátum, klub. Takže to využívam aj
pracovne.” (Respondent č.6)
Prostredie sociálnej siete Facebook dáva tiež príležitosť zistiť informácie o iných
ľuďoch, o ich súkromnom živote, aktivitách a záujmoch. Práve informácie o ostatných
vzbudzujú u študentov stály záujem a je to jedna zo skutočností, ktoré robia Facebook
príťažlivým
„...je to to, čo je zaujímavé na tom celom. Fotky ľudí hovoria strašne veľa
vecí“ (Respondent č.3)
„Baví ma vidieť ako ľudia žijú, akí sú (Respondent č.2)
Hlavné výhody Facebooku, ktoré naši respondenti v dôsledku používania tejto
sociálnej siete objavili sú: rýchlosť, dostupnosť, zastihnuteľnosť a efektívna mobilizácia
ľudí. Niekto dokonca na Facebooku čerpá inšpiráciu a takmer pre každého je to určitá
forma relaxu.
„Veď kôli tomu že sú tam veľmi často online. Fakt sa ich dá dobre zastihnúť
práve na FB. Tí ľudia sú tam fakt často“ (Respondent č.1)
„Dá sa tam zmobilizovať strašne veľa ľudí … “( Respondent č.4)
„Je to najrýchlejšia a najlacnejšia komunikácia” (Respondent č.6)
To akí sú tam ľudia ma veľa krát vie inšpirovať, alebo aj naopak odrádzať
od určitého konania.“ (Respondent 2)
„Je to taký oddych“ (Respondent č.3)
Ako jedna z najčastejšie spomínaných výhod z pohľadu vysokoškoláka je to, že
Facebook je najväčšia zásobáreň kontaktov.
„niečo ako dokonalejší telefónny zoznam v mobile, adresár“
(Respondent č.7)
„A sú tam všetci známi...keby to chcem niekomu odporučiť, ani nemám
komu.“ (Respondent č.6)
Mnoho študentov získava prostredníctvom Facebooku informácie ohľadom školy.
Vďaka Facebooku majú ľahký prístup napríklad k študijným materiálom a taktiež môžu
jednoduchým spôsobom komunikovať o škole s ostatnými študentami.
„Napríklad my máme vlastnú skupinu ako trieda, a tam si
66
vymieňame materiály na skúšku, ťaháky, skriptá a tak.
(Respondent č.2)
„Dosť komunikujeme o škole práve na Facebooku. Čo sa týka školy dosť mi
to pomohlo.“(Respondent č.7)
Takiež umožňuje komunikáciu a sprostredkovanie či výmenu informácii zadarmo.
„Hlavne ušetrí strašne veľa penazí“ (Respondent č.5
„Tých peňazí čo som predtým pretelefonovala, teraz sú tam fakt všetci a je
to zadarmo, to je super“ (Respondent č.3)
Viacero študentov tiež priznalo, že ich činnosť na Facebooku je akousi formou
prezentácie ich vlastnej osoby a ich sociálneho života. Práve možnosť ukázať ostatným
prostredníctvom fotografii, videí či statusov ako žijú a s kým sa stretávajú robí
z Facebooku zaujímavé prostredie
„Sám pre seba by som to nerobil. Často dávam zdieľať hudbu, to čo
sa mi páči to čo mám rád aby to videli aj ostatní.“(Respondent č.6)
„Keď niečo nové zažijem, alebo si kúpim a som na to pyšná, alebo šťastná
tak to tam dám, nato je to super.“ (Respondent č.6)
Tieto výhody, ako dôsledky používania Facebooku sa v konečnom dôsledku stávajú
príčinami opätovného prihlasovania sa a aktivity na Facebooku. Podobnú paralelu
z hľadiska kauzality nachádzame aj v nevýhodách používania Facebooku, ktoré boli
respondentmi identifikované a nami zakotvené. Konkrétne sa to týka závislosti, ktorá sa
objavila ako dôsledok používania Facebooku, pričom dnes sa ukazuje ako jedna z jeho
bazálnych príčin.
„Keď neviem bez niečo fungovať, obmedzuje to“ (Respondent č.2)
„Je to internetová droga“ (Respondent č.6)
„Ale je to aj taká rutina, veď preto som tam toľko veľa, normálne som si
nato zvykla. Si priznávam, že som závislá.“(Respondent č.3)
67
8 DISKUSIA
Pri porovnávaní výsledkov kvalitatívneho výskumu s dostupnou, prevažne zahraničnou
literatúrou sa objavilo niekoľko podobností a prepojení. Na nasledujúcich riadkoch
uvádzame vybrané a najzaujímavejšie výsledky, ktoré podporujú aj slová a vyjadrenia
autorov zaoberajúcich sa danou problematikou.
Sociálna sieť Facebook je definovaná ako sieť zameraná primárne na podporu,
udržiavanie a upevnenie existujúcich off-line väzieb a stretávanie sa s novými ľuďmi je tu
až druhoradé (Boydová, Ellisonová, 2007). Naši študenti vnímali ako hlavnú výhodu práve
skutočnosť, že môžu byť v kontakte a komunikovať s ľuďmi z reálneho života, s ľuďmi
ktorých identitu poznajú. Reálny svet prenesený do virtuálneho prostredia je jedna z vecí,
ktoré robia Facebook atraktívnym a v porovnaní s existujúcimi sociálnymi sieťami, ktoré
používali študenti v minulosti aj výnimočným. „Podľa popisu sa mi zdal Facebook iný,
páčilo sa mi, že nefungoval ako zoznamka, ale že sú tam obyčajní ľudia (Respondent č.2).
Ale ako ďalej uvádzajú Boydová a Ellissonová (2007), existujúce osobné vzťahy
nemusia byť výhradne pevné. Zvyčajne užívateľov spája určitý spoločný prvok, na základe
ktorého sa stanú on-line priateľmi. Aj v našom prípade nie sú užívatelia, ktorých si študenti
pridávajú medzi „priateľov“ výlučne ľudia z ich blízkeho sociálneho okolia. Vo viacerých
prípadoch ich študenti vnímajú len ako určitý kontakt, rovnako ako v prípade kontaktu
v mobilnom telefóne. Vďaka Facebooku majú takto vytvorený akýsi adresár, ktorý
v prípade potreby kedykoľvek použijú. „Stále tam mám ľudí s ktorými nekomunikujem, ale
v budúcnosti by som ich mohla potrebovať“ (Respondent č.3). „Facebook je taký adresár
kontaktov s množstvom zaujímavých doplnkov“ (Respondent č.3)
Danah Boydová (2008) hovorí, že v súčasnosti sú internetové sociálne siete jedinečnou
príležitosťou pre sebaprezentáciu. Osobný profil sa stal zásadným prvkom sociálnej
skúsenosti v prostredí sociálnych sietí. Viacero študentov, ktorí nám poskytli rozhovor
pripustilo, že prostredníctvom zverejňovania statusov, osobných fotografií a videí
predostierajú časť svojho života ostatným, pričom to robia dobrovoľne a so záľubou. Teší
ich, keď sa zverejňovaný obsah ostatným užívateľom páči. „...kamarátom zdieľam moje
fotky, aby videli ako sa mám a čo som zažila. Je to spôsob ako o sebe niečo
povedať“(Respondent č.5), „Napríklad, keď dám nejaký status, alebo hudbu a ľuďom sa to
páči a komentujú to, spôsobuje mi to radosť“ “(Respondent č.6).
68
Nielen sebaprezentácia vlastnej osoby robí z Facebooku také príťažlivé prostredie.
Počítačová bezpečnostná firma Palo Alto Networks (www.socialpack.com) uvádza, že
takmer osemdesiat osem percent on-line aktivít užívateľov tejto siete tvorí práve
kontrolovanie a preverovanie činnosti ostatných užívateľov. Aj keď v reálnom živote sa
sledovanie činnosti ostatných ľudí považuje za nemiestne, v prostredí internetových
sociálnych sietí je táto činnosť výrazne podporovaná a prirodzená. Životy iných vzbudzujú
u užívateľov záujem a inak tomu nebolo ani v našom prípade. Všetci študenti si pozerajú
s obľubou fotky a aj samotné profily svojich priateľov. Dáva im to možnosť získať
množstvo informácii, ku ktorým by sa za „normálnych“ okolností nedostali, ale tiež je to
pre nich akási forma zábavy. „...niekedy si pozriem aj profil, keď potrebujem niečo zistiť,
alebo tak. Ale hlavne fotky“ (Respondent č.4), „...samozrejme, že si pozerám aj fotky. Veď
to je to zaujímavé na tom celom“. (Respondent č.2), „Pozerám si fotky keď sa nudím, alebo
keď vidím niečo zaujímavé. Aj profil si pozriem keď sa nudím. No normálne tak trávim čas
niekedy.“(Respondent č.3). No záujem nevzbudzujú len užívatelia, ktorí patria medzi
„priateľov“ študentov, ale aj úplne neznámi ľudia. „stáva sa mi, že si uvedomím, že si už
pätnásť minút pozerám vlastne úplne cudzie fotky“ (Respondent č.1). Zvedavosť je predsa
len prirodzená ľudská vlastnosť, a práve vďaka Facebooku je možné ju do veľkej miery
uspokojiť.
On-line prezentácia je komplex činností, ktoré súvisia s celkovou formou prezentácie
jednotlivcov. To akých má užívateľ priateľov, záujmy, aké statusy, komentáre a fotografie
zverejňuje, môže o jeho osobe veľa vypovedať (Counts, Stehner 2009). Obsah, ktorý
dotyčný užívateľ uverejní je následne interpretovaní a hodnotení ostatnými. Všetci naši
študenti uviedli, že prezentované fotografie, komentáre a statusy užívateľov ich do určitej
miery ovplyvňujú a na ich základe si o nich čiastočne utvárajú názor. „Strašne veľa
vypovedá čo tam vôbec má a koľko tam toho dáva. Veľa krát si myslím o nich svoje“
(Respondent č.7, „...statusy hovoria strašne veľa. Keď niekto prehnane statusuje, alebo
keď musí s ľuďmi zdieľať každú sekundu svojho života, tak si dosť o ňom napravujem
mienku“ (Respondent č.5). Podľa Countsa a Stehnera (2009), majú v skutočnosti pri
hodnotení atraktivity sebaprezentácie určujúcu rolu zverejnené fotografie a voľne
pridávané textové komentáre „najviac sa dá zistiť asi zo statusov, ale aj z fotiek
samofotiacich pózerských sa ľudí“(Respondent č. 1).
Internetové sociálne siete sa objavili skutočne len pred niekoľkými rokmi. Spolu s ich
masovým užívaním sa však v súvislosti s nimi už začalo hovoriť aj o závislosti, ktorú
môžu spôsobovať. Osuagwuová (2009) ju označuje ako novodobé psychické ochorenie
69
charakteristické závislosťou na on-line interakcii, alebo na on-line „priateľoch“. Viacerí
z našich respondentov bez okolkov a bez toho, že by sme sa ich na to pýtali uviedli, že si
na Facebook vytvorili návyk a cítia sa byť závislí. „ale je to aj taká rutina, veď preto som
tam toľko veľa, normálne som si nato zvykla. Si priznávam, že som závislá“ , „Zo začiatku
som na to nadával a postupne sa to stalo mojou závislosťou“(Respondent č.7),
Popisované skutočnosti boli identifikované ako jedny z príčin, ktoré majú za následok
každodenné prihlasovanie užívateľov a opätovnú potrebu používania internetovej sociálnej
siete Facebook. Okrem vyššie spomenutých boli nami identifikované aj ďalšie silné
stránky, ktoré robia danú sociálnu sieť atraktívnou, a taktiež prispievajú k jej častému
používaniu u študentov. Patria medzi ne rýchlosť, dostupnosť, efektívna mobilizácia ľudí,
ich zastihnuteľnosť a v neposlednom rade skutočnosť, že je tam obrovské množstvo
užívateľov. „Veď kvôli tomu, že sú tam veľmi často on-line. Fakt sa ich dá dobre zastihnúť
práve na FB. Tí ľudia sú tam fakt často“ (Respondent č.1), „A sú tam všetci známi...keby
to chcem niekomu odporučiť, ani nemám komu.“ (Respondent č.6).
Je potrebné tiež spomenúť, že aktivita na Facebooku je pre študentov určitá forma
odpočinku a relaxu, prípadne určitý spôsob ako vyplniť čas, keď sa podľa ich vlastných
slov nudia. „Niekedy som na tom FB, len preto, že sa nudím a klikám a pozerám čo nové
a neviem čo by som už robil. Som tam a zabíjam tým čas, more času“ (Respondent č.6).
Z pohľadu vysokoškolských študentov ako špecifickej skupiny mladých ľudí je
požívanie sociálnej siete výhodné hneď z niekoľkých dôvodov. Naši respondenti oceňujú
predovšetkým rýchlosť získavania informácii týkajúcich sa štúdia. Väčšina študentov
využíva na Facebooku špeciálne vytvorenú stránku odboru, ktorý v rámci vysokej školy
navštevujú, a kde si navzájom vymieňajú študijné materiály, podklady ku skúškam či
informácie ohľadom prednášok a konzultačných hodín. Prostredníctvom Facebooku môžu
veľmi rýchlo komunikovať so spolužiakmi a jednoducho si vymieňať potrebné informácie.
V tomto smere oceňujú predovšetkým rýchlosť a ľahkú zastihnuteľnosť ostatných
užívateľov. Facebook hodnotia z tohto hľadiska ako jeden z dôležitých informačných
zdrojov a výbornú študijnú pomôcku, vďaka ktorej je ich štúdium jednoduchšie. „dá sa
rýchlo zmobilizovať a informovať veľa ľudí naraz. Dá sa rýchlo dozvedieť o skúškach,
vymieňať materiály“ (Respondent č.3), „Funguje ako informačný zdroj. Fakt je, že si tu
vymeníme info o konzultačných hodinách a knihách“ (Respondent č.5), „Dosť komunikuje
o škole práve na Facebooku. Čo sa týka štúdia, veľa mi to pomohlo“ (Respondent č.7).
V súlade s našim ďalším výskumným cieľom, ktorým bolo zistiť, ako sa potreba
používania Facebooku u respondentov menila od registrácie až po súčasnosť sme si
70
položili niekoľko otázok, na ktoré sme sa pokúsili nájsť odpoveď. Bohužiaľ naše tvrdenia
nemôžme oprieť o žiadne teoretické východiská, a to z dôvodu, že sme v tuzemskej ani
zahraničnej literatúre nenašli výskum, ktorý by sa zaoberal problematikou zmeny
správania užívateľov sociálnych sietí v kontexte času. Tento fakt pripisujeme čiastočne aj
tomu, že sociálne siete si získali obľubu u mladých ľudí naozaj iba v posledných rokoch
a výskumy sa skôr orientujú na deskripciu samotného javu a jeho pozitívneho
a negatívneho vplyvy na správanie a konanie užívateľov. Nám výsledky nášho výskumu
však určitú zmenu v správaní a aktivitách študentov naznačujú. Na nasledujúcich riadkoch
predkladáme interpretáciu získaných údajov.
Dôvody, ktoré viedli študentov k zaregistrovaniu sa na sociálnej sieti Facebook boli
rôzne. Vo väčšine prípadov však mali spoločného menovateľa, ktorým bolo ich blízke
sociálne okolie. Práve názory a popudy zo strany rodinných príslušníkov či priateľov
a známych vyvolali v študentoch zvedavosť a boli najvýraznejším podnetom, ktorý ich
viedol k potrebe registrácie na Facebooku. Okrem sociálneho okolia tu tiež zohrala určitú
úlohu aj skutočnosť, že sa Facebook stával čoraz populárnejší, všade sa o ňom hovorilo
a byť na Facebooku sa stalo jednoducho trendom. A študenti sa prihlasovali bez ohľadu na
to či už mali predošlú skúsenosť s inými internetovými sociálnymi sieťami, alebo nie.
Počiatočná „facebooková“ aktivita bola podľa slov všetkých študentov naozaj vysoká.
Bolo to nové prostredie, ktoré ponúkalo mnoho interaktívnych možností. A naši
respondenti ich v hojnej miere využívali. Vypĺňali si profily, niekoľkokrát denne
zverejňovali statusy, zdieľali fotografie, pridávali sa do skupín, alebo hrali on-line hry.
Počet „priateľov“ sa zvyšoval zo dňa na deň a naši respondenti dokázali stráviť na
Facebooku aj niekoľko hodín denne. Postupom času (cca 2 roky) sa však ich aktivita
znižovala a v porovnaní s minulosťou je tá súčasná značne obmedzená. Študenti dnes
využívajú Facebook prevažne na komunikáciu s najbližšími priateľmi, pridávajú
a prezerajú si fotografie a prípadne, ako sme už spomínali vyššie- komunikujú a získavajú
informácie týkajúce sa štúdia. Pri výbere priateľov sú už opatrnejší a sami si začali
uvedomovať negatívne stránky, ktoré sa s používaním Facebooku viažu. Čo sa týka
samotných negatív, naši respondenti sa zhodli na skutočnosti, že im Facebook veľa krát
berie hlavne čas a v mnohých prípadoch by sa radšej mohli venovať iným aktivitám.
Študenti tiež neboli spokojní s tým, že sa na Facebooku uchovávajú všetky informácie,
ktoré boli kedy zverejnené, a rovnako sa viacerým nepáčilo, že určité ich údaje môžu byť
poskytované pre marketingové účely. Vyskytol sa taktiež názor, že informácie zverejnené
v profile by mohli byť problémom v prípade, že by ich videl potenciálny zamestnávateľ.
71
Na jednej strane študenti v priebehu času prehodnotili a zmenili svoje správanie
v prostredí tejto sociálnej siete, no navštevovať ju neprestali. Aj keď tam trávia menej času
a nie sú natoľko aktívni, stále sa prihlasujú na Facebook denne. Výhody uvedené vyššie
u nich ešte stále prevyšujú nad nevýhodami, ktoré boli uvádzané v oveľa menšej miere.
Študenti si jednoducho sociálnu sieť Facebook prispôsobili vlastným potrebám, svoju
aktivitu na nej selektujú- a to aj napriek tomu, že sami seba označili vo viacerých
prípadoch ako závislých- a v súčasnosti ju vnímajú prevažne ako zdroj kontaktov,
informácii a relaxu.
Na tomto mieste kladieme dôraz na potrebu ďalších výskumov týkajúcich sa
problematiky internetových sociálnych sietí. Z nášho pohľadu preto, že ešte nebola
dosiahnutá potrebná teoretická saturácia, ktorá je pre celistvosť zakotvenej teórie žiadúca,
a to aj napriek tomu, že výpovede respondentov sa v mnohom zhodovali a opakovali.
Z objektívneho hľadiska je potrebné zaoberať sa danou tematikou z toho dôvodu, že ide o
novodobý fenomén, a aj keď je súčasťou našej kultúry relatívne krátko, o to väčší potenciál
v sebe môže skrývať
Pri ďalších výskumoch by mohlo byť zaujímavé skúmať potrebu používania
Facebooku, respektíve iných sociálnych sietí, z hľadiska rôznych vekových skupín.
Predpokladáme, žeby sa mohol ukázať relatívne vysoký rozdiel v aktivite, činnostiach ako
aj v samotných dôvodoch používania sociálnej siete u študentov základných, stredných
a vysokých škôl, a rovnako by tomu bolo aj v prípade ľudí v produktívnom či dokonca
postproduktívnom veku. Užívatelia každej z vymenovaných skupín majú špecifické
potreby tykajúce sa sociálnych väzieb či pracovných a voľno-časových aktivít, ktoré by sa
mohli odraziť v spôsobe a potrebe využívania sociálnych sietí.
7.1 Limity výskumu
Pokladáme za dôležité spomenúť taktiež limity výskumu, ktorých sme si vedomí,
a ktoré do určitej miery vplývajú na charakter práce.
Jedným z prvých limitov výskumu je práve teoretická saturácia, ktorú sa nám síce
podarilo čiastočne dosiahnuť, no stále ju nie je možné považovať z vedeckého hľadiska za
dostačujúcu. Teoretickou saturáciou sa tu myslí, že pri procese analýzy dát dôjde
k situáciu, že ďalej získané dáta by už nepriniesli nič nové. Jednoducho by sa nám stále
znova a znova objavovalo to, čo už bolo zistené. V prípade našej práce by bolo
72
samozrejme vhodné uskutočniť ďalšie rozhovory, a to preto aby boli identifikované a
pokryté všetky možné príčiny a podmienky vplývajúce na potrebu používania sociálnej
siete Facebook.
Ďalší limit sa týka výskumníkových odborných zručností, ktorou by mohla byť ešte
nedozretá teoretická citlivosť, kedy začínajúci kvalitatívny výskumník ešte nie je schopný
nazerať na problematiku dostatočne analyticky (Kurucz, 2009).
Samozrejme jedným z limitov je aj samotný charakter kvalitatívneho prístupu, kedy sa
výskumník identifikuje so skúmaným predmetom a interpretácia výsledkov je subjektívna.
73
ZÁVER
V diplomovej práci sme sa venovali téme internetových sociálnych sietí, ktoré si za
posledné roky získali obľubu u stoviek miliónov užívateľov na celom svete. V úvode práce
sme sa zamerali na popis informačnej spoločnosti a s ňou súvisiacej zmeny v
rámci komunikačných technológií a v samotnej komunikácií. Priniesli sme stručnú
charakteristiku sociálnych sietí, pričom sme sa zamerali na vybrané aspekty, ktoré by
mohli byť dôvodom neobyčajného záujmu predovšetkým zo strany mladých ľudí.
Venovali sme však aj odvrátenej strane tohto fenoménu.
Hlavným cieľom práce bola identifikácia kľúčových oblastí potreby používania
internetovej sociálnej siete Facebook, ktorá je najrozšírenejšou sociálnou sieťou na svete.
V našom prípade sme potrebu používania zisťovali u skupiny siedmych vysokoškolských
študentov, ktorí boli zároveň dennými užívateľmi tejto siete. Pri riešení problematiky sme
použili kvalitatívny prístup a ako metódu získavania dát sme zvolili neštruktúrované
interview. Nadobudnuté dáta sme ďalej analyzovali metódou zakotvenej teórie,
prostredníctvom ktorej sme identifikovali určitú zhodu v príčinách a podnetoch
vplývajúcich na potrebu a používanie danej sociálnej siete
Ako výhodu, a zároveň aj hlavnú príčinu používania sociálnej siete Facebook môžeme
v našom prípade považovať možnosť kontaktu a komunikácie s ľuďmi z reálneho života.
Študentom slúži v tomto prípade Facebook ako akýsi adresár kontaktov priateľov a
známych, ktorý môžu v prípade potreby kedykoľvek použiť.
Dôležitým prvkom sociálnej siete je tiež možnosť sebaprezentácie, ktorá sa pre
dnešných mladých ľudí stala prirodzenou súčasťou ich sociálneho života, pričom je táto
možnosť v prostredí Facebooku v značnej miere využívaná. S rovnakým záujmom tiež
pozorujú a hodnotia aktivitu ostatných užívateľov. To akou formou a spôsobom sa užívateľ
prezentuje môže v mnohých prípadoch ovplyvňovať názor, ktorí si na neho užívatelia
vytvárajú.
Prostredie sociálnej siete je študentmi využívané aj ako miesto, kde sa môžu
odreagovať a zabudnúť na povinnosti. Je pre nich akousi formou trávenia voľného času.
Pre našich respondentov sa stal Facebook prirodzenou súčasťou života, pričom u viacerých
študentov až do takej miery, že sami seba označili za závislých.
74
Z hľadiska vysokoškolského štúdia bol Facebook hodnotený ako jeden z dôležitých
informačných zdrojov a výborná študijná pomôcka, pričom študenti ocenili predovšetkým
rýchlosť a jednoduchosť výmeny informácií.
V súlade s ďalším cieľom práce sme sa snažili zistiť, ako sa potreba používania
Facebooku u respondentov menila od registrácie až po súčasnosť. Zaznamenali sme zmenu
v aktivite a aj v spôsobe, akým študenti sociálnu sieť Facebook využívali bezprostredne po
registrácii a aká je situácia v súčasnosti, približne po dvoch rokoch užívania. V porovnaní s
minulosťou, kedy trávili študenti na Facebooku aj niekoľko hodín denne a ich aktivita bola
skutočne vysoká, dnes ho využívajú prevažne ako zdroj kontaktov, informácii a ako
miesto, kde sa môžu odreagovať. Študenti priznávajú, že používanie internetovej sociálnej
siete Facebook síce nie je bezvýhradne nutné, no v mnohých prípadoch je im nápomocné
a stalo sa prirodzenou súčasťou ich každodenného života.
Veríme, že nami predkladaná práca aspoň z časti priblíži problematiku internetových
sociálnych sietí a ich používania u mladých ľudí. Zároveň dúfame, že bude minimálne
inšpiráciou pre ďalšie podobne zamerané výskumy, ktoré sú v prípade novodobých
spoločenských fenoménov- akým sociálne siete bezpochyby sú- potrebné, ba dokonca až
žiadúce.
75
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:
AUGUSTYNIAK, Ewa. 2006. Nowe sposoby komunikaci i wsółpracy. In: Społeczeństwo
informacyjne: aspekty funkcjonalne i dysfunkcjonalne. Kraków: Wydawnictwo
Uniwersytetu Jagiellońskego, 2006. 552 s. ISBN 10 978-83-233-2237-5.
BERGHMAN Shawn at all. 2003. Millennials, narcissism, and social networking: What
narcissists do on social networking sites and why. In: Personality and Individual
Differences. [online]. Vol. 50, no 5 [cit. 2003-01-10]. Dostupné na:
<http://www.shockmd.com/2011/03/02/why%20do-narcissist-use-social-networking-
sites/>
BOYD, Danah. 2006. The Significance of Social Software. Blog Talk Reloaded.
[online]. Vienna, Austria, 2006. [cit. 2011-12-02]. Dostupné na:
<http://www.danah.org/papers/BlogTalkReloaded.html>
BOYD, Danah. 2008. Why Youth Social Network Sites: The Role of Networked Publics in
Teenage Social Life. In: Youth, Identity, and Digital Media. [online]. Cambridge, MA:
The MIT Press, 2008. 119–142 p. [cit. 2011-21-02]. Dostupné na:
<http://www.mitpressjournals.org/doi/pdf/10.1162/dmal.9780262524834.119>
BOYD, Danah - ELLISON, Nicole. 2007. Social Network Sites: Definition, History, and
Scholarship. In: Journal of Computer-Mediated Communication . [online]. 2007, 13(1),
article 11.[cit. 2011-04-02]. Dostupné na:
<http://jcmc.indiana.edu/vol13/issue1/boyd.ellison.html>. ISSN 1083-6101
BUFFARDI, Laura – CAMPBELL, Keith. 2008. Narcissism and Social Networking Web
Sites. In: Personality and Social Psychology Bulletin [online]. 2008. vol. 34 no. 10
[cit. 2011-19-02]. Dostupné na:
<http://www.sakkyndig.com/psykologi/artvit/buffardi2008.pdf>. p. 1303-1314
76
CASTELLS, Manuel. 2000. The rise of the network society. [online]. Wiley-Blackwell,
2000. 594 p. [cit. 2011.13.02] ISBN 978-1-4051-9686-4. Dostupné na:
<http://books.google.com/books?id=bHsdJWuM3X0C&printsec=frontcover&dq=CASTE
LLS,+Manuel.+The+rise+of+the+network+society.>
COUNTS, Scott – STECHER, Kristin. 2009. Self-Presentation of Personality During
Online Profile Creation. Proceedings of the Third International Conference on Weblogs
and Social Media [online]. 2009. [cit. 2011-13-02]. Dostupné na:
<http://www.aaai.org/ocs/index.php/ICWSM/09/paper/viewPaper/156>
DONATH, Judith. 2009. Signals in social supernets. In: Journal of Computer-Mediated
Communication. [online]. 2009. 13(1), article 12. [cit. 2011-08-02]. Dostupné
na:<http://jcmc.indiana.edu/vol13/issue1/donath.html>
DZIEDZIC, Beata. 2009. Kultura Społecznosci siecowej. In: Społeczeństwo informacyjne:
aspekty funkcjonalne i dysfunkcjonalne. Kraków: Wydawnictwo Uniwersytetu
Jagiellońskego, 2006. 552 s. ISBN 10 978-83-233-2237-5.
Facebook Voyeurism Poses Great Security Risk . [online]. 2010. [cit. 2011-08-03].
Dostupné na: <http://www.socialpacks.com/2010/10/22/facebook-voyeurism-poses-great-
security-risk/>
FREEMAN, Linton. 2004. The development of social network analysis: A study in The
sociology of sience. [online]. BC Canada : Empirical Press Vancouver, 2004. 205 p. ISBN
1-59457-714-5 [cit. 2011-08-03]. Dostupné na: http://aris.ss.uci.edu/~lin/book.pdf
GALLAUGHER, John. 2009. Peer Production, Social Media, and Web 2.0. [online].
2009. 39 p. [cit. 2011-14-02]. Dostupné na:
<http://www.gallaugher.com/Web%202%20and%20Social%20Media.pdf>
GIDDENS, Antony. 2000. Sociologie. 1.vyd. Praha : Argo, 2000. 596 s. ISBN 80-7203-
124-4
77
GOBAN-KLAS, Tomasz. 2006. Europejskie społeczeństwo informacyjne w unijnej
polityce regionalnej. Nierówności i szanse. In: Społeczeństwo informacyjne: aspekty
funkcjonalne i dysfunkcjonalne. Kraków: Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskego,
2006. 552 s. ISBN 10 978-83-233-2237-5.
GROSS, Ralph – ACQUISTI, Alessandro. 2005. Information Revelation and Privacy in
Online Social Network. ACM Workshop on Privacy in the Electronic Society
[online]. Virginia, 2005. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:
<http://www.heinz.cmu.edu/~acquisti/papers/privacy-facebook-gross-acquisti.pdf>
HERBERT, William. 2010. Exhibitionism and Voyeurism. Workplace Consequences of
Electronic Exhibitionism and Voyeurism. New York State Public Employment Relations
Board, 2010. ISBN 978-1-4244-7776-0, p. 300 – 308.
Internet social networking – distinguishing the phenomenon from its manifestations in web
sites. In: 17th European conferenceon information systém. [online]. 2009. ECIS2009-
0647.R1 [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:
<http://www.ecis2009.it/papers/ecis2009-0647.pdf>
JAMAN, Arsad – COLE, Melisa. 2008. Rethinking privacy in social networks: A case
study of Beacon. [cit. 2011-09-02]. 2008. Dostupné na:
<http://bura.brunel.ac.uk/bitstream/2438/4109/3/Fulltext.pdf>
JOINSON, Adam. 2008. Looking at, Looking up or Keeping up with People? Motives and
Use of Facebook. In: Proceedings of the 26th Annual SIGCHI Conference on Human
Factors in Computing Systéme. [online]. Florence, Italy, 2008. 1027-1036 pp. [cit. 2011-
22-02]. Dostupné na <http://people.bath.ac.uk/aj266/pubs_pdf/1149-joinson.pdf>
KEETER, Scott -TAYLOR Paul. 2009. The Millennialls. A Portrait of Generation Next.
Confident. Connected. Open to Change. [online]. 2010. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:
http://pewsocialtrends.org/files/2010/10/millennials-confident-connected-open-to-
change.pdf
78
KOLLÁNYI, Bence at al. 2007. Social networks and the network society. [online].
2007. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:
http://www.ittk.hu/netis/doc/ISCB_eng/04_MKSZ_final.pdf
KOVÁČOVÁ, Erika. 2009. Virtuálna realita versus off-line svet. In: Masmediálna
komunikácia a realita. Trnava: Univerzita Cyrila a Metoda, 2009. 570 s. ISBN 978-80-
8105-124-1
KUCHÁR, Martin. 2011. Počet používateľov Facebooku prekročil 600 miliónov. [online].
2011. [cit. 2011-12-02]. Dostupné na: <http://www.zive.sk/pocet-pouzivatelov-facebooku-
prekrocil-600-milionov/sc-3-a-292231/default.aspx> ISSN 1335-860X
KURUCZ, Ján. 2009. Motivácia k horolezectvu a jej kvalitatívna analýza. Nitra:
Univerzita Konstantina Filozofa, 2009. 68 s.
KYŠKA, Roland. 2010. Všetci sme nahí na facebooku. Forza music spol. s.r.o., 2010. 147
s. ISBN 978-80-89359-24-0.
LAMPE, Cliff – ELLISON, Nicole – STEINFIELD, Charles. 2007. A familiar Face(book):
Profile elements as signals in an online social network. [online]. New
York: ACM Press, 2007. [cit. 2011.16.02.]. ISBN: 9781595935939. Dostupné na:
<http://www.mendeley.com/research/familiar-facebook-profile-elements-signals-online-
social-network-8/>
LÁSZLÓOVÁ, Klaudia 2010. Zakladateľ Facebooku je na návšteve Číny. Krajiny,
ktorá ho nepovoľuje. [online]. 2010. [cit. 2011.02.11.] Dostupné na:
<http://www.zive.sk/zakladatel-facebooku-je-na-navsteve-ciny-krajiny-ktora-ho-
nepovoluje/sc-4-a-291709/default.aspx >. ISSN 1335-860X
MACKAY, Hugh. 2001. Investigating the information society [online]. London :
Routledge, 2001. 141 p. [cit. 2009.06.10.]. ISBN 0-415-26831-1 Dostupné na:
<http://books.google.com/books?id=yFSiCPb3V14C&dq=hugh+mackay+information+soc
iety&source=gbs_navlinks_s>
79
MALHOTRA- KIM- AGARWAL. 2004. Internet Users, Information Privacy Concerns
(IUIPC): The Construct, the Scale, and a Causal Model, Information Systems Research
[online]. 2004. Vol. 15, No. 4. [cit. 2011-22-02]. Dostupné na:
<http://isr.journal.informs.org/cgi/content/abstract/15/4/336>ň
MARLOW, Cameron. 2009. Primates on Facebook. Even online, the neocortex is the limit.
In: The economist. [online]. 2009. San Francisco. ISSN 0013-0613
[cit. 2011-15-02]. Dostupné na: <http://www.economist.com/node/13176775>
MAYFIELD, Antony. 2008. What is social media? [online]. 2008. 36 p. [cit. 2011-16-02].
Dostupné na:
<http://www.icrossing.co.uk/fileadmin/uploads/eBooks/What_is_Social_Media_iCrossing
_ebook.pdf>
MIKULÁŠ, Peter. 2009. Komunikačné preferencie užívateľov sociálnych sietí. [online].
2009. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta. . [cit. 2011-22-
02]. Dostupné na: http://pmikulas.weebly.com/uploads/4/3/0/3/4303126/mikul_peter.pdf
MIOVSKÝ, Michal. 2006. Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu.
Praha: Grada Publishing, 2006. 332 s. ISBN 80-247-1362-4
OSUAGWU, Nnamdi. 2009. The Brief Guide to Social Networking Addiction. Facebook
addiction: The life and times of social networking addict. [online]. 2009. [cit. 2011-16-
02]. Dostupné na: <http://www.thefacebookaddiction.com/downloads/SNA_Guide.pdf>
Pew Internet and American Life Project. In: Generations 2010. [online]. Washington
DC. 2010. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na:
<http://www.pewinternet.org/~/media//Files/Reports/2010/PIP_Generations_and_Tech10.
pdf>
PINTER, Robert. 2008. Towards getting to know information society. In: Information
Society From Theory to Political Praktice. Budapešť: Gondolat Kiadó, Új Mandátum,
2008. 238 p. ISBN 978 963 693 623 0.
80
POLÁŠ, Martin. 2010. V Česku štartuje inQool. Sociálna sieť pre študentov [online].
2010. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na: <http://www.zive.sk/v-cesku-startuje-inqool-
socialna-siet-pre-studentov/sc-4-a-290838/default.aspx>. ISSN 1335-860X
RANKOV, Pavol. 2005. Informačná spoločnosť: perspektívy, problémy, paradoxy. Levice:
Koloman Kertész Bagala, 2005. 173 s. ISBN 80-89129-91-9.
SAK, Peter. 2009. Děti a mládež na počátku mediální a informační společnosti. In : Česko-
slovenská pediatrie. [online]. 2009, roč 64, č. 5 [cit. 2003-01-10]. Dostupné na:
http://www.prolekare.cz/cesko-slovenska-pediatrie-clanek?id=5498&confirm_rules=1
SELWIN, Neil. 2007. Young people and their information needs in the context of the
information society. Colloquy on youth information. [online]. London Knowledge Lab.
2007. 27 p. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na:
<http://www.jugendinfonetz.de/downloads/Jugendinformation/Arbeitsmaterialien/Selwyn_
E.pdf>
SMITH, Justin. 2009. Facebook’s “In-House Sociologist” Shares Stats on Users’ Social Behavior.
Inside network. [online]. 2009 [cit. 2011-10-02]. Dostupné na:
<http://www.insidefacebook.com/2009/02/27/facebooks-in-house-sociologist-shares-stats-
on-users-social-behavior/
Social Media Ban Experiment Reveals Facebook, Twitter Users Display Signs of
Addiction. In: FOX News Network. [online]. 2010. [cit. 2011-21-02]. Dostupné na:
<http://www.foxnews.com/health/2010/09/24/social-media-ban-experiment-reveals-
facebook-twitter-users-display-signs/
STRAUSS, Anselm – CORBINOVÁ, Juliet. 1999. Základy kvalitativního výzkumu.
Postupy a techniky metody Zakotvené teorie. Boskovice: Albert, 1999. 228 s. ISBN 80-
85834-60-X.
81
SZPUNAR, Magdalena. 2004. Społecznośći wirtualne jako nowy typ Społecznośći -
Eksplikacja socjologiczna. In: Studia socjologiczne. [online]. 2004, 2 (173). 173 s. [cit.
2011.15.02.]. Dostupné na:
<http://www.is.uw.edu.pl/struktura/zps/mazurek/socint/pliki/szpunar.pdf>. ISSN 0039 –
3371
Tencent announces. 2010 second quarter and interim results. Hong Kong. [online]. 2010
[cit. 2011-09-02]. Dostupné na:
<http://www.tencent.com/en-us/content/at/2010/attachments/20100811.pdf>
WAUTERS, Robin. 2009. China's Social Network QZone Is Big, But Is It Really The
Biggest? [online]. 2009. [cit. 2011-07-02]. Dostupné na:
<http://techcrunch.com/2009/02/24/chinas-social-network-qzone-is-big-but-is-it-really-the-
biggest/>
WEISENBACHER, Peter. 2009. Sociálne siete a knižnice, aplikácia v slovenskom
prostredí. In: Zborník príspevkov z 35. medzinárodného informatického sympózia INFOS.
Bratislava : Spolok slovenských knihovníkov, 2009. ISBN 978-80-969674-3-8, s. 212 -
216
WELLMAN, Barry - HAMPTON, Keith. 1999. Living Networked On and Off Line. In:
Contemporary Sociology. [online]. 1999, vol. 28 No. 6 [cit. 2011-13-02]. Dostupné na:
<http://www.mysocialnetwork.net/downloads/onandoff.pdf>
Blog. [online]. [cit. 2011-14-02]. Dostupné na: <http://cs.wikipedia.org/wiki/Blog>
Facebook. [online]. [cit. 2011-07-02]. Dostupné na:
<http://en.wikipedia.org/wiki/Facebook>
InQool – komunikační platforma pro neziskovky. [online]. 2011. [cit. 2011-09-02].
Dostupné na: <http://blogy.konekuto.eu/lide-a-kultura/?s=neziskovky>
Instant messaging. [online]. 2011. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:
<http://sk.wikipedia.org/wiki/Instant_messaging >
82
Qzone. [online]. [cit. 2011-07-02]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Qzone>
Slovakia Facebook Statistics . [online]. [cit. 2011-07-02]. Dostupné na: <http://www.socialbakers.com/facebook-statistics/slovakia>
Social network. [online]. [cit. 2011-12-02]. Dostupné na: <http://sociologyindex.com/network.htm>
Traffic of Linkedln.com. [online]. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:
<http://www.quantcast.com/linkedin.com>
Traffic of Myspace.com. [online]. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na:
<http://www.quantcast.com/linkedin.com>
Wiki. [online]. [cit. 2011-09-02]. Dostupné na: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Wiki>
95