Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Odbor ochrany rastlín, pracovisko

Lučenec Ing. Július Štrba

Fričovce, 12.marca 2013

Riešenie zaburinenosti inváznymi druhmi burín

Zemská flóra a fauna sa vyvíjali niekoľko miliárd rokov a jej oceány, moria, pohoria, púštea dokonca aj veľké rieky vytvorili fyzické prekážky, ktoré bránia pohybu druhov, čímvýznamne prispeli k bohatej biodiverzite na Zemi, ako aj k vývinu živočíšnych a rastlinnýchspoločenstiev, ktoré považujeme za typické pre konkrétne regióny alebo oblasti. Vplyvomčloveka však došlo k narušeniu týchto fyzických bariér, na základe ktorých sa vyvinularegionálne špecifická flóra a fauna, a druhy prichádzajú, či už náhodne alebo zámerne, namiesta stovky a tisícky kilometrov vzdialené od ich zvyčajného biotopu.

V mnohých prípadoch sa tieto nepôvodné druhy slabo prispôsobia novým podmienkam a dochádza k ichrýchlemu vyhynutiu. Inokedy sa im však podarí prežiť, rozmnožovať a udomácniť sa.V niektorých prípadoch sú tieto nové druhy tak úspešné, že už nie sú biologickou zvláštnosťou, ale skutočnou hrozbou a spôsobujú vážne škody nielen v rámci ekosystému, aleaj na plodinách a hospodárskych zvieratách a narúšajú miestnu ekológiu, vplývajú na ľudské zdravie a majú vážne hospodárske vplyvy.

Invázne druhy sú všeobecne definované ako druhy, ktorých zavedenie a/alebo rozšírenie môžeohroziť biologickú diverzitu, alebo môže mať iné nepredpokladané následky.

Človek je jeden z mála druhov, ktoré majú schopnosť a dôvody k tomu, aby dokázali často veľmi výrazne meniť a prebudovávať životné prostredie na svoj obraz.

Tento proces mal a stále má veľa rubových stránok, ktorých následky sú často nepredvídateľné.

Jedným z nich sú tzv. biologické invázie.

Slovo invázia by sa možno viac hodilo do vojenskej terminológie, tá biologická sa však od tej vojenskej líši tým, že ju nik neriadi.

Spôsoby šíreniaPokiaľ ide o spôsoby šírenia, väčšina inváznych rastlín

pôvodne unikne zo záhrad aleboakvárií, pričom invázna sladkovodná fauna sa do voľnej

prírody dostane únikomz akvakultúrnych zariadení alebo úmyselným nasadením zo

strany rybárov. Na druhej strane,k neúmyselnej introdukcii väčšiny inváznych druhov(ID) do

morského prostredia dochádza vpodobe tzv. „čiernych pasažierov“ alebo kontaminantov (napr.

prostredníctvom balastnejvody). Možnosť introdukcie ID sa zvyšuje aj v dôsledku toho,

že po celom svete sa prepravuje stále väčšie množstvo rastlinného a živočíšneho materiálu zo stále viac a viac miest.

Vplyv na ekológiuID sa vo vzťahu k biodiverzite považujú za jednu z najväčších hrozieb. Medzi spôsoby,akým vplývajú na miestnu ekológiu, patrí: konkurencia medzi pôvodnými organizmami, pokiaľ ide o potravu a biotop, napr.americká veverica sivá (Sciurus carolinensis) vytláča pôvodnú vevericu obyčajnú

(Sciurus vulgaris) v mnohých oblastiach Európy, alebo rak signálny (Pacifastacus leniusculus) z Ameriky vytláča pôvodného európskeho raka (Astacus spp.), alebo niekoľko druhov papagájov, ktoré sa dostali do mnohých európskych miest a ktoré v súčasnosti konkurujú pôvodným vtáčím druhom,

meniace sa štruktúry ekosystému, napr. morská riasa Caulerpa taxifolia zmenila rozsiahle pobrežné oblasti Stredozemného mora na monokultúry Caulerpa,

hybridizácia s pôvodnými druhmi, napr. potápnica (Oxyura jamaicensis) a jeleň sika(Cervus nippon) môžu v dôsledku kríženia a produkcie hybridov spôsobiť vyhynutiemiestnych pôvodných druhov, priama toxicita, vytváranie rezervoáru pre parazitov alebo prenášanie patogénov, narúšanie procesu opeľovania v dôsledku konkurovania miestnym druhom včiel.

Buriny sú z poľnohospodárskeho hľadiska chápané ako nežiaduca vegetácia spôsobujúca na pestovaných kultúrnych rastlinách rôzne škody.

Samostatnou kapitolou sú tzv. invázne druhy burín, t.j. rastlín, ktoré u nás pôvodne nerástli, nemajú tu prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a ich likvidácia je problematická.

Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať.

Invázny druh (nesprávne invazívny druh) je druh na danom území nepôvodný, ktorý sa nekontrolovane šíri a vytláča pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu.

V niektorých prípadoch sa invázny druh začne šíriť tak nekontrolovane, že rozvracia ekosystémy, čo vedie k potlačeniu alebo likvidácii väčšieho počtu pôvodných druhov.

Niektoré invázie môžu viesť k vyhynutiu jedného alebo viacerých pôvodných druhov. 

Mnoho inváznych druhov je skutočne nepríjemných, až agresívnych a je dôvod sa dôkladne zamyslieť, ako zabrániť ich ďalšiemu šíreniu.

Aby sme ale neprepadali panike je dôležité zdôrazniť, že aj veľká časť organizmov, dnes považovaných za pôvodné, sú vlastne prisťahovalci, ktorí sem boli zavlečení v minulosti.

S pokrokom vedy ale dnes vieme hlbšie odhadnúť vážnosť problému biologických invázií a odbor nazvaný invázna ekológia sa len v málo čom líši od odboru, ktorý sa zaoberá šírením epidémií, či migráciou obyvateľstva po svete.

Dnes snáď najlepším príkladom o dôsledkoch invázií spôsobených človekom poslúži Austrália. Človekom zavlečené druhy živočíchov, najmä stavovcov (napr. mačiek), zdecimovali miestnu faunu pôvodných živočíchov vtákozobcov (Monotremata) a vačkovcov (Marsupialia) ale ušetrená nezostala ani flóra, ktorá bola zdecimovaná napr. králikmi.

Austrália nám môže poslúžiť ako ukážkový príklad miesta, ktoré je extrémne náchylné na biologické invázie. Nech je akokoľvek veľká, v podstate je to stále ostrov, ktorého fauna a flóra je oceánmi oddelená od pevniny. Tu vyvinuté ekotopy často zostávali neobsadené, alebo miestne druhy boli príliš slabou a nepripravenou konkurenciou. Podobnými časťami sveta rovnako ohrozenými sú dnes Madagaskar alebo Havaj.

Pohľad do ďalekých krajín je síce zaujímavý, našinca však viac zaujíma, čo sa deje v našom okolí. Územie strednej Európy a Slovenska zvlášť je k inváziám náchylné, aj keď situácia u nás zďaleka nie je taká dramatická ako v spomenutých najohrozenejších častiach sveta.

Hlavným dôvodom náchylnosti je fakt, že Slovensko je geograficky, topograficky, klimaticky aj biologicky veľmi rozmanitá krajina. Svoj nový domov tu môže nájsť široká skupina druhov, aj keď ich šírenie nebude také jednoduché ako v už spomínanej Austrálii alebo Severnej Amerike.

Zároveň sa u nás nachádza množstvo prirodzených migračných koridorov, ktoré má na svedomí príroda.

Ide o hustú sieť potokov, potôčkov a riek a údolí s nimi súvisiacimi. Túto sieť využívajú pre migráciu nie len vodné živočíchy (napr. americké druhy rakov), ale najmä rastliny, osídľujúce brehy tokov.

Hlavnou príčinou biologických invázií však zostáva človek. Postupným osídľovaním krajiny a jej využívaním na poľnohospodárske účely zmizli hlavné prírodné prekážky šírenia najmä rastlinných druhov – lesy. Zároveň vznikol celý rad nových migračných trás – cesty, železnice.

Nezanedbateľným je aj fakt, že Slovensko je priesečníkom migračných európskych trás.

Je dosť ťažké nájsť spoločného menovateľa pre inváziu rastlín a živočíchov.

Je dosť možné, že jediné, čo majú spoločné, je to, že ako invázne rastliny (vrátane húb) tak aj invázne druhy živočíchov sú druhy, ktoré sa šíria mimo svojho pôvodného areáli a môžu spôsobovať nezanedbateľné škody.

Tie škody sú spôsobované hlavne druhom, ktoré tu boli dávno pred ich príchodom. Buď ich porážajú v priamej súťaži o životný priestor (lepšie a rýchlejšie odoberajú živiny, vytvárajú kompaktná zárast a tieň), alebo ich likvidujú priamo (požerom) alebo pre pôvodné druhy prenášajú smrteľné choroby.

Inváznymi druhmi sú označované aj tie, ktoré priamo alebo nepriamo poškodzujú ľudské záujmy. Môžu požierať naše záhrady (slizovec iberský), špiniť fasády domov (pavúk Dictyna civica), požierajú rybiu násadu (sumček americký) alebo sú škodnou v lesoch (psík medvedíkovitý)

Ako je možné, že jeden druh sa v novom prostredí uchytí a iný nie ?

U rastlín, ktoré sú v tomto ohľade viac jednotné a tým pádom viac odhadnuteľné sa jedná o až alchýmicky vyváženú kombináciu vlastností, ako je vysoká produkcia a klíčivosť semien, rýchly rast, relatívne vysoký vzrast, schopnosť osídľovať širšie spektrum prostredí a vysoká schopnosť vegetatívneho rozmnožovania.

K úspechu osídľovania vedie aj skutočnosť, že týmto druhom sa často „darí“ zanechať vo svojej pôvodnej domovine prirodzených nepriateľov a konkurentov.

Väčšina inváznych rastlín má svoj domov v Ázii alebo Severnej Amerike, odkiaľ boli do Európy dovezené ako okrasné rastliny do parkov a záhrad

alebo ako krmoviny pre zvieratá. Z parkov sa postupne rozšírili do voľnej prírody, kde sa im veľmi dobre

darí na úkor pôvodných druhov.

Charakteristické vlastnostivysoká konkurenčná schopnosť – dlho kvitnú,

sú vitálne, odolné voči nepriaznivým podmienkam prostredia (sucho, záplavy),

sú schopné rásť na rôznych odlišných typoch stanovíšť

majú dobré rozmnožovacie schopnosti, napr. tvoria veľa semien, z ktorých veľké percento vyklíči, rýchlo sa rozmnožujú aj vegetatívne

majú málo prirodzených nepriateľov (parazitov, chorôb)

Problém invázií nepôvodných organizmov nie je len problémom dnešných dní. Invázie začali už v ďalekej minulosti, ale ich následky zostali na riešenie súčasným generáciám.Preto je tento problém taký zložitý a vyžaduje si už vzhľadom na rozsah následkov neodkladné riešenie.

Dnes môžeme konštatovať, že čas, kedy bolo možné inváziám ešte úspešne predchádzať, sa

už premeškal. Aby sa situácia ešte viac nezhoršila, zásadným pravidlom je:

aby nepôvodné druhy mohli byť kontrolované hneď od ich prvého výskytu

a v prípade ich nežiaducej invázie sa okamžite pristúpilo ku ich eliminácii v území.

Invázne druhy sú problémom so širokou škálou dopadov, je nevyhnutné okrem

neustáleho posilňovania prevencie zabezpečovať aj radikálne manažmentové

opatrenia vyplývajúce z poznatkov o týchto druhoch, ktoré sú podložené príslušnými

legislatívnymi predpismi a najmä efektívnymi postupmi.

Súčasnosť kladie na vedu dôležité úlohy. Jednou z nich je vytipovať prípadného votrelca skôr, ako dôjde k samotnej invázii. Niektoré prvotné ohniská sú dobre známe.

Tradične rizikovým miestom sú botanické záhrady, parky, arboréta, z ktorých už v minulosti došlo k únikom niektorých druhov (boľševník, pohánkovec).

Dnes je potrebné monitorovať aj iné ohniská.

Ako veľmi problematické sa javia tzv. energetické plodiny ako sú štavele a láskavce, ktoré môžu „ujsť“ z polí a hybridizovať sa s miestnymi druhmi.

Dovoz nových druhov z dovolenkových destinácií záhradkármi – tiež predstavuje riziko.

Na Slovensku potrebný legislatívny rámec vytvára zákon MŽP SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), ktorý umožňuje zabezpečovanie ochrany prirodzeného druhového zloženia ekosytémov.

V zmysle § 7, ods. 1 tohto zákona je možné sledovať výskyt a spôsob šírenia nepôvodných druhov a odstraňovať ich v prípade, že sa samovoľne šíria a vytláčajú z prirodzených biotopov domáce druhy a tým znižujú biologickú diverzitu.

Užívateľ, nájomca alebo vlastník je povinný každý nový výskyt hlásiť najbližšiemuorgánu štátnej správy životného prostredia alebo územne príslušnej odbornejorganizácii ochrany prírody, prípadne miestne príslušnému fytoinšpektorovi ÚKSÚP.

Základným ustanovením o inváznych rastlinách uvedeným v § 7 ods. 2 zákona o ochrane

prírody a krajiny je, že uvedené druhy siedmich inváznych rastlín je zakázané:

- dovážať,- držať, - pestovať,- rozmnožovať, - obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami, alebo

výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.

Druh je považovaný za invázny ak:

bol do lokality, územia alebo regiónu, kde sa predtým prirodzene nevyskytoval, zavlečený ľudskou činnosťou, 

bez intervencie človeka má schopnosť vytvoriť na novej lokalite životaschopnú populáciu schopnú reprodukcie,

v nových podmienkach sa správa ako škodca a ohrozuje tým existenciu miestnych druhov, a

existuje predpoklad, že svojou prítomnosťou spôsobí ekonomické straty, bude mať negatívny dopad na stav životného prostredia alebo zdravotný stav obyvateľstva.

Rýchly nástup nepôvodných druhov a postupné získanie ich dominantného postavenia v rastlinnom spoločenstve umožňuje disturbancia, čiže narušovanie povrchu pôdy.Môže byť prirodzeného (erózia, záplavy, oheň a pod.) alebo sekundárneho charakteru.V súčasnej krajine výrazne prevládajú disturbancie sekundárne – antropogénne, ku ktorým napríklad patria úpravy tokov narušujúce pôvodné brehové porasty,používanie ťažkej mechanizácie pri výstavbe ciest, vytváraní cestných rigolov, priekop a pod.. Rovnako významným činiteľom je aj stres, čiže nadmerná záťaž vznikajúcanapr. pri obmedzenom prísune živín, nedostatku vody, svetla, tepla a pod..

Zoznam inváznych druhov rastlín Druhy, ktorým je potrebné venovať

zvýšenú pozornosť, upravujú ustanovenia Vyhlášky MŽP SR č. 24 z roku 2003 v znení Vyhlášky MŽP SR č.173 z roku 2011 v prílohe č. 2 (ďalej len „vyhlášky MŽP SR“), kde je publikovaný aktuálne platný Zoznam inváznych druhov rastlín a tiež spôsoby ich odstraňovania.

Vedecké meno Slovenské meno Rozmnožovanie Označenie skupiny*

Ambrosia artemisiifolia Ambrózia palinolistá

generatívne B

Fallopia sp. (syn. Reynoutria)

Pohánkovec (krídlatka)

vegetatívne A

Helianthus tuberosus Slnečnica hľuznatá

generatívnevegetatívne

C

Heracleum mantegazzianum

Boľševník obrovský

generatívne B

Impatiens glandulifera Netýkavka žliazkatá

generatívnevegetatívne

C

Solidago canadensis Zlatobyľ kanadská

generatívnevegetatívne

C

Solidago gigantea Zlatobyľ obrovská generatívnevegetatívne

C

* Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.

Medzi ďalšie nebezpečné invázne druhy rastlín na Slovensku možno zaradiť aj:

Vedecké meno Slovenské meno

Ailanthus altissima (Mill.) Swingle pajaseň žliazkatýAster lanceolatus Willd. astra kopijovitolistáAster novi-belgii L. astra novobelgickáEchinocystis lobata (F. Michx.) Torr. et A.Gray ježatec laločnatýImpatiens parviflora DC. netýkavka malokvetáNegundo aceroides Moench javorovec jaseňolistýRudbeckia laciniata L. rudbekia strapatáRobinia pseudoacacia L. agát bielyStenactis annua agg. hviezdnik ročnýPrunus serotina Ehrh. čremcha neskorá

Hoci medzi invázne druhy sa radí rôzny počet taxónov, do prílohy č. 2 Vyhlášky MŽP SR č.

24/2003 v znení vyhlášky č. 172/2011 bolo zaradených len sedem druhov, na ktoré sa

vzťahujú už ustanovenia § 7 zákona o ochrane prírody.

Na ostatné druhy sa síce v súčasnosti

nevzťahujú žiadne legislatívne obmedzenia, ale pretože majú podobné vlastnosti a

schopnosti ako skupina inváznych rastlín z vyhlášky, treba im venovať rovnakú

pozornosť pri ich odstraňovaní, potláčaní a kontrole výskytu, (v ich prípade však to je

povinnosťou vlastníkov podľa zákona č.220/2004Z.z. o ochrane pôdy).

Vlastnosti inváznych druhov rastlín

vysoká konkurenčná schopnosťschopnosť prežívať nepriaznivé obdobiaschopnosť rásť na odlišných typoch

stanovíšť oproti ich pôvodnýmdobré reprodukčné vlastnostiúčinné mechanizmy rozširovaniaabsencia alebo obmedzený výskyt

prirodzených nepriateľov (predátori, choroby, škodcovia)

Spôsoby rozširovania inváznych druhov rastlín

- antropochórne (priamym alebo nepriamym pričinením človeka)

- zoochórne ( prostredníctvom živočíchov)- anemochórne ( pomocou vetra)- nautochorické ( pričinením tečúcej vody)- autochorické ( bez pričinenia stanovišťa)

Dôsledky šírenia a riziká spôsobené inváznymi druhmi rastlínEnvironmentálne - Negatívne ovplyvňujú a zásadným

spôsobom menia pôvodné druhové zloženie vegetácie a vytvárajú v pomerne krátkom čase nové typy spoločenstiev

Zdravotné - Za zdravotné riziká a dôsledky označujeme u týchto rastlín tie, ktoré zapríčiňujú rôzne ochorenia človeka. Z tohto hľadiska je najnebezpečnejšou nepôvodnou rastlinou našej flóry boľševník obrovský, ktorý spôsobuje pri kontakte najmä kožné poranenia (popáleniny).

Ekonomické - poškodzovanie dlažieb, asfaltových povrchov ciest, ich obrubníkov, bráni vykonávať rôzne činností človeka (znemožňujú optimálny prístup verejnosti, napr. k brehom riek, do lesných porastov, na poľnohospodárske pozemky, na miesta oddychu, rekreácie a pod.). Na okrajoch ciest a železničných tratí znižujú prehľadnosť a nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť premávky.

Kontrola pomocou prírody

Dôležitou úlohou pre inváznu biológiu je pátranie po tom, ako novú inváziu zastaviť alebo aspoň spomaliť.

Práve biokontrola, inak zavádzanie prirodzených nepriateľov je veľkou výzvou pre výskum. Ale aj tu sú dôkladné poznatky ekológov najdôležitejšie.

Môže sa stať, že kontrolný organizmus prejde na iný druh potravy a nový problém je na svete.

Známy je prípad ropuchy obrovskej (Bufo marinus), ktorá bola introdukovaná v Austrálii preto, aby kontrolovala populáciu chrobáka Dermolepida albohirtum, škodcu poľnohospodárskych plodín.

Dnes má Austrália problém zbaviť sa veľkých a jedovatých ropúch a náklady na ich likvidáciu dosahujú astronomické čiastky.

Spôsoby odstraňovania inváznych druhov

Invázne druhy rastlín je potrebné odstraňovať hneď v počiatočnom štádiu ich výskytu na lokalite,

keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie. O spôsoboch odstraňovania inváznych druhov

rastlín rozhodujú najmä:• spôsoby ich rozmnožovania, • početnosť na lokalite, • charakter a situovanie stanovišťa, • ohrozenosť a veľkosť lokality, • fáza rastu rastliny a ďalšie biologické vlastnosti

druhu.

1. Mechanický spôsob odstraňovania

Uplatňuje sa najmä pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte druhu na lokalite alebo pri výskyte druhu v ochranných pásmach vôd alebo v chránených územiach.

1.1. Vykopávanie Tento spôsob je vhodný pre všetky druhy zo

skupiny A,B a C. V prípade druhov zo skupiny B a C je výkop potrebné realizovať v období pred ich kvitnutím. V prípade druhu boľševník obrovský je nevyhnutné vykopať hlavu koreňa, pričom výkop sa musí realizovať do minimálnej hĺbky 20 cm.

V prípade druhov pohánkovec a slnečnica hľuznatá je potrebné výkop realizovať tak, aby v zemi neostali zvyšky koreňov, z ktorých je rastlina schopná regenerovať.

1.2. Vytrhávanie

Tento spôsob je vhodný na odstraňovanie semenáčikov

rastlín a mladých rastlín na lokalitách s výskytom druhov

zo skupiny B a C.

1.3. Pastva

Tento spôsob je vhodný na lokalitách s výskytom druhov B a C.

Pastvou hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz sa odstraňuje vegetatívna fáza vývoja rastlín a mechanicky sa odstraňujú koreňové púčiky i celé rastliny. Pastvou sa početnosť jedincov na lokalite znižuje, ale bez použitia aj ďalších spôsobov k ich úplnému odstráneniu nedochádza.

Pastva sa neodporúča vo fáze tvorby semien druhu boľševník obrovský, pretože pasúce sa zvieratá roznášajú semená na svojich telách alebo trusom, a tým prispievajú k jeho ďalšiemu rozširovaniu na lokalite.

1.4. Orba

Tento spôsob je vhodný na poľnohospodársky využívaných stanovištiach pre druhy zo

skupiny B a C. Porast je potrebné poorať pred kvitnutím!

Po orbe je nevyhnutné plochu osiať konkurenčne silnejšími druhmi ako ozimná raž alebo jačmeň jarný. V prípade druhu ambrózia palinolistá sa odporúča

osiatie plochy lucernou alebo mätonohom trvácim.

1.5. Kosenie a mulčovanie

Tento spôsob je vhodný pre všetky druhy zo skupiny A, B a C.

Porast je potrebné pokosiť a pomulčovať pred kvitnutím.

Vhodné je opakované kosenie a mulčovanie v priebehu sezóny.

1.6. Sekanie Tento spôsob je možné použiť pre druh

boľševník obrovský.

Sekanie rýľom sa musí vykonávať pod pôdnym povrchom, kde sa nachádzajú koreňové rozmnožovacie púčiky.

Preseknutie rastliny na úrovni alebo tesne pod povrchom je neúčinné a nezabráni regenerácii rastu.

Sekanie je potrebné vykonávať v období tvorby ešte nezrelých zelených semien, keď môže byť rastlina po takom zásahu odstránená celá.

1.7. Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí

Tento spôsob je možné použiť pre druh boľševník obrovský.

Realizuje sa na kvitnúcich jedincoch a po odkvitnutí približne v štádiu tvorby zelených semien.

Potrebné je dbať, aby semená pri manipulácii s nimi nevypadávali.

Súkvetie a súplodie je potrebné po odstránení spáliť. Zrezaním alebo odstrihnutím súkvetia a súplodia jeden až

dva razy za vegetačné obdobie sa zníži celková vitalita rastliny.

Pretože rastliny môžu vytvoriť náhradné menšie súkvetie a následne aj súplodie, je taký zásah potrebné niekoľkokrát za rok zopakovať.

2. Chemický spôsob odstraňovanie

Uplatňuje sa najmä pri veľkoplošných výskytoch druhu v čase najväčšej tvorby listovej plochy. Na odstránenie rastlín je možné použiť registrované (autorizované) prípravky na ochranu rastlín (herbicídy). Zvyčajne je potrebné vykonať opakovanú aplikáciu po ďalšom vzídení nových jedincov.

Chemický spôsob odstraňovania je vhodný pre všetky druhy zo skupiny A, B a C. V prípade druhov zo skupiny A je vhodné ponechať rastlinu počas vegetačného obdobia bez zásahu a chemický postrek aplikovať na jeseň do príchodu mrazov. Ošetrený porast je potrebné ponechať cez zimu premrznúť a potom odstrániť. Pri druhoch s hrubšou stonkou možno využiť aj metódu vpichu koncentrovaného prípravku do stoniek (injekčná metóda).

Chemické odstraňovanie je jednou z najefektívnejších a najspoľahlivejších foriem odstraňovania inváznych burín

Zásadou pri práci s chemickými prostriedkami je, aby boli dodržané všetky ochranné opatrenia a návod uvádzaný výrobcom.

Upozornenie:

Účinok chemického ošetrenia sa znižuje, ak sú rastliny silne zaprášené.

Z chemických prostriedkov dostupných na

trhu sa najčastejšie využívajú:ROUNDUPNeselektívny listový herbicíd, ktorý je prijímaný

len zelenými časťami rastliny.Asimilačným prúdením je rozvádzaný do celej

rastliny, tzn. až do koreňového systému.Práve táto skutočnosť umožňuje odstraňovanie

trvácich druhov rastlín. Pôsobí rovnako na nežiaduce rastliny (buriny), ako i na kultúrne druhy.

Upozornenie:Nesmie sa používať v hygienickom pásme

vodných zdrojov 1. stupňa!

ROUNDUP – Biaktiv

Na rozdiel od predchádzajúceho prípravku nepoškodzuje zdravie človeka a živočíchov.

Okamžite sa rozkladá a nezanecháva škodlivé zvyšky, neznečisťuje pôdu a vodu. Bol vyvinutý najmä pre potreby vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, dopravy, s cieľom eliminovať namáhavú mechanickú likvidáciu burín. Jeho hlavnými pozitívami je vysoká účinnosť,

Netoxický účinok, vysoká produktivita a možnosť jeho aplikácie v blízkosti vodnej hladiny alebo priamo na hladine bez škodlivého účinku na vodnú faunu.

GARLON 4

Širokospektrálny systémový herbicíd na rýchle odstraňovanie širokolistých burín a drevín. Aplikuje sa na listy a byle, menej na koreňový systém.

Odumieranie sa prejavuje krútením a kučeravením listov. Účinok je rýchly, príznaky odumierania sa objavujú už po siedmich dňoch.

K pozitívam tohto prípravku patrí, že nepoškodzuje trávnato-bylinné zárasty, ihličnaté dreviny a krovité porasty.

Ani dážď po 2 hodinách po aplikácií negatívne neovplyvní účinok prípravku

TOUCHDOWN SYSTEM 4

Neselektívny herbicíd s aplikáciou na listy. Používa sa najmä v kombinácii s mechanickým

ničením boľševníka obrovského, tzn. vždy po posekaní alebo po pokosení na jar, keď sa objaví porast nových jedincov

Upozornenie:Prostriedok sa nesmie aplikovať v 1. pásme

hygienickej ochrany zdroja pitnej vody!Ochrana trávneho porastu na lúkach alebo

pasienkochošetreného týmto prostriedkom trvá 21 dní.

3. Kombinovaný spôsob odstraňovania Uplatňuje sa predovšetkým na plošne rozsiahlych,

vysokých a hustých porastoch, kde samotná chemická aplikácia už nie je účinná.

Najskôr sa porasty mechanicky odstránia (vypílením, zrezaním, vysekaním alebo kosením) a na regenerujúce časti rastlín sa aplikuje vhodný prípravok na ochranu rastlín.

Kombinovaný spôsob odstraňovania je vhodný pre druhy zo skupiny B a C.

Ak sa chcete v nastávajúcom vegetačnom období podieľať priamo na ozdravení vzduchu, ktorý dýchate - ako obyvatelia záhrad a majitelia pozemkov – môžete k tomu prispieť jedným z primárnychopatrení, tzn. jej skosením ešte pred vykvitnutím, teda v júni. Ambrózia kvitne od konca júla až do prvých mrazov. Keďže má veľkú schopnosť nasadzovať nové výhonky, ktoré ešte zakvitnú, je potrebné jejskosenie opakovať každý mesiac. Ak necháte rastlinu vykvitnúť a vytvoriť semená, myslite na to, že klíčivosť si udržujú až 40 rokov a priemerná rastlina ročne vyprodukuje 2 000 plodov. Ďalším jednoduchým primárnym opatrením je kvalitné vysadenie nezastavaného pozemku trávou, v tomtoprostredí sa Ambrózia nezakoreňuje.

Sekundárne opatrenia s cieľom dlhodobo sa zbaviť agresívneho alergéna sú v rukách zodpovedných úradov a príslušných odborníkov, preto svoju úlohu by mala zohrať i samospráva obce,ktorej poslaním je chrániť životné prostredie a zdravie jej obyvateľov.

Hlavné problémy ambrózia palinolistá spôsobuje v širokosiatych plodinách ako je slnečnica a kukurica, prípadne v neskorších jarinách s pomalým počiatočným rastom ako je sója. Ambrózia palinolistá sa tiež hojne vyskytuje na podmietnutých plochách, najmä po skoro zberaných porastoch repky. Na dlhodobo zanedbaných plochách je potláčená konkurenčne silnejšími druhmi trvácich burín. Pri počte 10 ks ambrózie palinolistej na m2 škody na úrode slnečnice môžu dosiahnúť úroveň až 40 %, pri kukurici 30 %.

Ambrózia palinolistá ma schopnosť silnej regenerácie po kosbe, najmä ak v niekoľkocentimetrovej výške nad zemou ostane zopár rozkonárení stonky. Citlivo však reaguje na kosbu tesne pred tvorbou generatívnych orgánov, t.j. asi dekádu pred objavením sa kvetov a najúčinnejším je opakovanie takto stresujúceho zásahu.

Boľševník obrovský bol do severnej a strednej Európy dovezený okolo roku 1880 ako ozdobná záhradná rastlina. Jej postavenie sa však dramaticky zmenilo, ako náhle vo veľkom unikla zo záhrad a začala sa šíriť do okolitých ekosystémov. 

Boľševník obrovskýHeracleum mantegazzianum

Pôvod: západný Kaukaz

Druh má potenciál vytvárať husté zárasty a tým znižovať pôvodnú druhovú diverzitu. Vo forme súvislého zárastu je schopný pohltiť až 80 % dopadajúceho slnečného žiarenia a tak úplne znemožniť rast iným rastlinným druhom.

Semená boľševníka sú schopné udržať sa na hladine 3 dni, kým nasiaknu a potopia sa. Pri priemernej rýchlosti toku 0,1 m/s sa tak môžu dostať až do vzdialenosti 10 km od zdroja.

Upozornenie:

Ešte nezrelé zelené plody boľševníka sú schopné

dozrieť aj na odseknutých súplodiach a za vhodných

podmienok semená vyklíčia!

Z hľadiska nebezpečnosti sa invázne rastliny delia do 3 kategórií - boľševník obrovský patrí do prvej, najnebezpečnejšej kategórie. Jedná sa teda o veľmi nebezpečný druh, ktorý sa v posledných rokoch stal vážnym problémom na celom území Slovenska. Rastlina sa značne rozšírila najmä v Korytnickej doline pri kúpeľoch Korytnica, v známej Demänovskej doline, na Kysuciach, vo Vajskovskej doline v okrese Brezno, v okolí Starého Smokovca a Tatranských zrubov, v okresoch Banská Bystrica, Žiar nad Hronom ako aj v ďalších lokalitách. Rastlina predstavuje vážne zdravotné riziko.

Obsah nebezpečných látokCelá rastlina obsahuje napríklad rôzne alkoholy (metanol, etanol), karboxylové kyseliny (kyselina kaprinová, kyselina

laurová) či estery.

Najvýznačnejšou účinnou zložkou obsiahnutou v celej rastline sú však fototoxické furanokumaríny nachádzajúce sa predovšetkým v plodoch; menej potom v listoch a len

minimálne v stonke.

Obsah sa však mení aj v priebehu roka, najviac ich rastlina obsahuje v júni, najmenej v novembri. K významným

furanokumarínom boľševníka patria napríklad angelicín, pimpinellin, isopimpinellin, phellopterin, psoralen, bergapten a

isobergapten.

Prvá pomoc pri zasiahnutíMiesta zasiahnuté šťavou je nutné okamžite omyť silným

dlhotrvajúcim prúdom vody a po opláchnutí zabrániť prístupu svetla vhodným zakrytím. Pri poleptaní a druhotných príznakoch (bolesti hlavy, tras) je nutné po predchádzajúcom ošetrení vyhľadať lekára.Pokiaľ pocítite z výparov tejto rastliny závrate, pálenie očí a iné nežiadúce účinky, je najlepšie opustiť zasiahnutý priestor a prenechať likvidáciu boľševníka menej citlivým jedincom, prípadne použiť vhodné ochranné prostriedky (kvalitný respirátor). Pokiaľ sú ťažkosti väčšieho rozsahu alebo do jedného dňa neustúpia, je potrebné taktiež navštíviť lekára.

Netýkavka žliazkatáImpatiens glandulifera Royle

Pôvod: západné a stredné Himaláje, Kašmír, Nepál

Mapa rozšírenia netýkavky žliazkatej na území SR

Na Slovensku sa táto bylina vyskytuje najmä pozdĺž vodných tokov, miestami na okrajoch resp. vo vnútri preriedených lužných lesov. Preniká aj na podmáčané nelesné stanovištia a polorudeálne plochy. Na území Slovenska sa už vyskytuje takmer vo všetkých fytogeografických oblastiach. Na niektorých územiach vytvára také plošné zárasty, že na ich odstránenie nebude dostatok finančných, fyzických ani iných prostriedkov. Tam, kde sa tento druh už raz vyskytne, obsadí v priebehu krátkeho

času rozsiahle plochy.

Obrovským rizikom spojeným s inváziami je kríženie, alebo hybridizácia. Môže sa stať, že sa na novo kolonizovanom území spoja dva druhy, ktoré predtým rástli ďaleko od seba. Novo vzniknutý druh si môže odniesť „to najlepšie“ od oboch rodičov a získať tak vlastnosti, ktoré mu umožnia ešte jednoduchší vpád do nového prostredia.

Takýmto spôsobom vznikol pohánkovec český (Fallopia bohemica) – kríženec pohánkovca japonského (F. japonica) a pohánkovca sachalínskeho (F.sachalinensis).

Veľkým rizikom sú aj GMO (obilniny x trávy).

Na obmedzenie výskytu pohánkovca v Anglicku sa dnes testuje jeden druh méry Aphalara itadori.

Tá pohánkovec síce celkom nezlikviduje, môže však žerom listov presvetliť zárasty pohánkovca a vytvoriť tak príležitosť pre iných konkurentov.

Solidago canadensis - zlatobyľ kanadskáSolidago gigantea - zlatobyľ obrovskáide o trvácu bylinu pôvodom zo Severnej Ameriky.

Dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina. Dorastá do výšky 50 – 250 cm.

 Patrí medzi najviac rozšírené invázne rastliny. Konkurenčne je veľmi silná rastlina, potlačí pôvodné druhy

Rastlina je významnou liečivou rastlinou. Jej kvitnúca vňať sa využíva ako vo farmácii tak i v ľudovom liečiteľstve. Sušená vňať sa používa pri obličkových ochoreniach, ďalej pôsobí močopudne a je používaná aj zvonka pri kožných chorobách. 

Zlatobyle z alergologického hľadiska patria do

čeľade astrovitých, podobne ako najsilnejšie alergény neskorého leta – palina a ambrózia.

Zlatobyle majú síce vysokú produkciu peľu, ale sú opelivé hmyzom, preto je ich peľ ťažší, lepivý a voľne v ovzduší sa nevyskytuje vo vyšších koncentráciách.

Treba však počítať s tým, že v blízkosti súvislejších rastlinných porastov sa vyskytuje väčšie množstvo peľu, ktoré môže byť rizikom pre senzitívne osoby. 

Likvidácia

Najjednoduchšie odstraňovanie je mechanické, odporúča sa ostrihať, orezať súkvetia, prípadne kosiť plochy s rastlinami pred rozkvitnutím! Najúčinnejšie odstraňovanie spočíva vo vytrhaní rastlín zo zeme aj s koreňmi

Včasným mulčovaním - likvidujeme skôr, ako sa vytvorí semeno pre ďalšiu generáciu.

Chemická likvidácia – postrek vhodným herbicídom s účinnou látkou glyphosate.

Odstraňovanie inváznych druhov po legislatívnej stránke komplexnejšie rieši od roku 2003 zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý na rozdiel od predchádzajúceho zákona umožňuje podľa § 7 zabezpečovať ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov, čo v praxi znamená nasledovné skutočnosti:

Reguláciu zámerného rozširovania nepôvodných druhov za hranicami zastavaného územia obcí (ods. 1, písm. a).

Sledovanie výskytu, veľkosti populácií a spôsobov šírenia nepôvodných druhov (ods. 1, písm. b).3

Odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených stanovíšť a znižujú biologickú rozmanitosť (ods. 1, písm. c).

Zákaz dovozu, držby, pestovania, rozmnožovania, obchodu (vrátane ich častí) (ods. 2).

Povinnosť vlastníka (správcu alebo nájomcu) pozemku odstraňovať invázne druhy rastlín zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil ich opätovnému rozšíreniu (ods. 3).

Európska únia v súčasnosti vynakladá každoročne minimálne 12 mld. EURna kontrolu inváznych druhov a na škody, ktoré spôsobili.EÚ nedávno predložila návrhy celoeurópskej stratégie na boj s inváznymidruhmi.

Tento odhad je určite podhodnotený vzhľadom na to, že mnohé krajiny len začínajú počítať náklady. Na programy boja s inváznymi druhmi sa vynakladajú aj finančné prostriedky z programu LIFE. EÚ vynaložila od roku 1992 viac ako 38 miliónov EUR na 180 projektov týkajúcich sa chránených oblastí v rámci sústavy Natura 2000 i mimo nej. Na porovnanie USA podľa odhadov vynakladajú na boj s biologickými votrelcami okolo 80 mld. EUR.

Európska stratégia pre invázne nepôvodné druhyschválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu

urýchlene zvýšiť povedomie a informovanosť verejnosti o problémoch inváznych nepôvodných druhov a spôsoboch ich riešenia (kapitola 1 2);

posilniť národné a regionálne kapacity a spoluprácu pri riešení problémov inváznych nepôvodných druhov (kapitola 3 4),

predchádzať introdukcii nových inváznych nepôvodných druhov do Európy a v rámci Európy (kapitola 5) podporiť rýchlu reakciu voči zisteným inváziám (kapitola 6);

redukovať nepriaznivé vplyvy súčasných inváznych nepôvodných druhov (kapitola 7);

obnoviť druhy, prirodzené biotopy a ekosystémy, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené biologickými inváziami, kde je to možné a vhodné (kapitola 8);

identifikovať kľúčové činnosti na národnej a regionálnej úrovni a určiť ich priority

Rozsah národnej stratégie

Národná stratégia sa zaoberá problematikou všetkých inváznych nepôvodných druhov rastlín a živočíchov,

vrátane nižších taxonomických skupín a kategórií okrem geneticky modifikovaných organizmov.

Ciele národnej stratégie

1. Významne zvýšiť povedomie získať podporu a pozitívne ovplyvniť angažovanosť širokej verejnosti

2. Identifikovať invázne nepôvodné druhy na národnej úrovni

3. Posilniť právne a inštitucionálne rámce na národnej úrovni

4. Regionálna spolupráca a zodpovednosť 5. Prevencia, hraničné kontroly, karanténne opatrenia,

úmyselné a neúmyselné introdukcie6. Systém včasného varovania, jednotný zber informácií,

dozor vysoko rizikových oblastí7. Zmierňovanie a redukovanie negatívnych vplyvov 8. Zachovanie a obnova pôvodnej biologickej diverzity

Legislatívne predpisy

zákon MŽP SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 v znení Vyhlášky MŽP SR č.173 / 2011

Zákon NR SR č.220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy

Zákon č.405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

Legislatívne predpisyZákon č.405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti

§ 9 ods. 2, písmeno k)

Orgán ochrany prírody môže v zmysle zákona o ochrane prírody nariadiť:

vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorom sa invázne druhy vyskytujú, vykonať na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu, opatrenia na ich odstránenie (ods. 4),

v prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode a krajine sám vykonať na náklady pôvodcu šírenia inváznych druhov, ak je známy, inak na svoje náklady odstránenie inváznych druhov. Ak týmto konaním orgánu ochrany prírody vznikne vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku škoda, vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku má nárok na náhradu škody (ods. 5).

Informačné systémy včasného varovania DAISIE(Delivering Alien Invasive Species Inventories

for Europe ). Európske zoznamy cudzíchinváznych druhov je projekt podporovaný

z výskumných prostriedkov EÚ, v rámciktorého sa zhromažďujú údaje o biologickýchinváziách v rámci Európy. Na webovej stránke

projektu sú uvedené informácieo 10 822 cudzích druhoch, ktoré preniklido európskej prírody, vôd a morského

prostredia. Medzinárodný tím pozostávajúciz 1 657 odborníkov databázu neustále

aktualizuje.Zoznam DAISIE obsahuje abecedný zoznam

100 najhorších inváznych druhov s podrobnýmimapami znázorňujúcimi ich výskyt.

http://www.europe-aliens.org/

V zozname programu DAISIE je uvedených 10 822 nepôvodných druhovv Európe. Aj keď nie všetky sú invázne, odhaduje sa, že asi 10 – 15 % je potenciálnenebezpečných pre európsku biodiverzitu.Po poslednej aktualizácii počet nepôvodných druhov vystúpilna hodnotu 12 000 druhov.

ALARMV rámci projektu ALARM Assessing Large Scale

Environmental Risks for Biodiversity withTested Methods ( Hodnotenie rozsiahlych rizík

pre biodiverzitu testovanými metódami)sa skúma, ako biotopy podliehajú invázii,

na základe čoho je možné predpovedať, ktoréoblasti by mohli byť v budúcnosti ohrozené.

V ďalšej štúdii sa identifikovalo šesťhlavných spôsobov šírenia prichádzajúcich

druhov : úmyselné vypustenie, únik, neúmyselnákontaminácia, „ čierny pasažier “, koridor

(po cestách, kanáloch a pod.) a samostatnámigrácia (prirodzené šírenie).

ALARM : http://www.alarmproject.net

Ázijská lienka(Harmonia axyridis)

Slizovec iberský

(Arion lusitanicus)

Veverica sivá

Rak signálny

Je potrebné skutočne začať trúbiť do útoku na všetko čo sa zazelená a pohne ?

Takéto nadšenie vedci zmierňujú.

Aj niektoré pôvodné druhy sa môžu správať invázne

(jaseň štíhly, smlz kroviskový, bobor vodný, borovica hladká)

Ďakujem za pozornosť.