Naše Katastrofy

Richard Rehák, Adam Chrenko,

Maroš Michalík, Martin Kukura

Racers, kvinta

Geografia – Eva Teľuchová

Fyzika – Pavol Kubinec

Biológia – Daniel Pollák

Chémia – Katarína Hricová

2010

0

Úvod

Tohtoročná projektová téma pre celú triedu má názov Zničíme sa sami. Táto téma

je zameraná na to ako sa ľudstvo samo ničí ako celok. Téma našej skupiny má

názov Naše katastrofy. Podrobne rozoberáme prírodu poškodenú katastrofami

ktoré boli, alebo sú spôsobované činnosťou človeka. Takýchto katastrof je

nespočetné množstvo, keďže ľudstvo veľmi významne mení túto planétu

k horšiemu, ale v tomto projekte sa dozviete o tých napodstatnejších, o tých ktoré

sa zapísali do histórie alebo sú stále veľmi diskutované.

1

Čestné vyhlásenie

……………………………..

Dátum

Podpisy:

…………….…… …………………. …………………… ……………………

Maroš Michalík Adam Chrenko Martin Kukura Richard Rehák

CESTNÉ VYHLÁSENIE

Cestne prehlasujeme, že na tejto projektovej práci sme pracovali samostatne na

základe vlastných teoretických a praktických poznatkov, konzultácii a štúdia

odbornej literatúry, ktorej úplný prehľad je uvedený v zozname použitej literatúry.

2

Obsah

Úvod..............................................................................................................................1

Čestné vyhlásenie...........................................................................................................2

Jadrové Katastrofy..........................................................................................................4Úvod..................................................................................................................................................................................... 4Rádioaktivita....................................................................................................................................................................4Vplyv Radiácie na človeka..........................................................................................................................................5Princíp atómových elektrární (vyrábania elektrickej energie pomocou uránu)..............................7Ťažba uránu Jahodná....................................................................................................................................................9Palivový Cyklus............................................................................................................................................................ 10Príčiny Černobyľskej katastrofy...........................................................................................................................12Dopad na Slovensko...................................................................................................................................................13Sú následky také strašné?........................................................................................................................................13

Ropné katastrofy a výrub pralesov...............................................................................15Ropné katastrofy......................................................................................................................................................... 15Čo je ropa a s ňou súvisiace ropné znečistenie..............................................................................................15Základné chemické rozdelenie a vlastnosti.....................................................................................................16Stav jednej z najvačších ekologických katastrof v dejinách......................................................................17Ochrana pralesov........................................................................................................................................................ 18Ako živočíchy prežijú?...............................................................................................................................................19Prečo však dažďové pralesy miznú tak rýchlo?.............................................................................................20

Ozónová diera..............................................................................................................24Ozón.................................................................................................................................................................................. 24Ozónosféra..................................................................................................................................................................... 24Atmosféra pre život....................................................................................................................................................24Charakteristika ozónu...............................................................................................................................................25Deštrukcia ozónovej vrstvy....................................................................................................................................25Freóny (chlorfluorocarbon - CFC)........................................................................................................................26Vznik A Rozklad Ozónu.............................................................................................................................................27Ozónová diera...............................................................................................................................................................28Opatrenia proti poškodzovaniu ozónovej vrstvy..........................................................................................29

Bibliografia...................................................................................................................32Knižné pramene...........................................................................................................................................................32Internetové Pramene.................................................................................................................................................34

Resumé........................................................................................................................35V slovenskom jazyku................................................................................................................................................. 35V nemeckom jazyku...................................................................................................................................................37V anglickom jazyku.....................................................................................................................................................39

Záver............................................................................................................................40

3

4

Jadrové KatastrofyÚvod

Keď sa povie slovo Cernobyľ nikoho asi nenapadne mesto na severe Ukrajiny ale

výbuch atómovej elektrárne v 80-tich rokoch. Bohužiaľ toto mesto je od 26. Apríla

1986 neslávne známe najväčšou jadrovou haváriou v histórii. Počas experimentu

sa prehrial reaktor a nakoniec aj vybuchol.

Rádioaktivita

Urán-U: -objavený r. 1789 nemeckým chemikom M. Klaprothom /pomenoval ho

podľa planéty Urán/. 1938 O. Hahn a F. Strassmann objavili jadrové štiepenie

uránu, objavy prvej reťazovej reakcie v roku 1942 viedli k výrobe prvej atómovej

bomby v r. 1945 /Hirošima/.

Opis a definícia uránu – striebristo biely kov s vysokou hustotou, zlý vodič el.

prúdu. U235-štiepenie-obrovká energia. Ložiská U v SR: Novoveská Huta,

Jahodná pri Košiciach a CR: Jáchymov. V súčasnosti sa Urán na území SR

neťaží.

Rádioaktivita vzniká keď sa jadro atómu mení pričom vznikajú lúče alebo častice

rádioaktívne žiarenie. Je rozpadu atómových jadier.

Nevplývajú na ňu chemické procesy, tlak, teplota ani elektrické pole.

Rádioaktívne žiarenie objavil v roku 1896 francúzsky

vedec H. Becquerel.

Položil vzorku uránovej rudy na kartón, v ktorom sa nachádzali fotografické dosky.

Hoci sa do vnútra nemohlo dostať žiadne svetlo, pri vyvolávaní dosiek sa na

miestach, kde bola ruda položená, objavili čierne škvrny.

5

Zistil, že urán vysiela neviditeľné žiarenie, ktoré pôsobí na zabalenú fotografickú

platňu.

Tento jav má názov prirodzená rádioaktivita.

V Becquerelových pokusoch pokračovala Mária Skłodowská – Curie. Ukázala, že

intenzita rádioaktívneho žiarenia je úmerná množstvu uránu.

Skúmaním rádioaktívneho žiarenia v magnetickom alebo elektrickom poli zistil v

roku 1899 Ernest Rutherford, že toto žiarenie sa štiepi na tri zložky: Alfa - žiarenie,

Beta -žiarenie a Gama žiarenie. Je veľmi vzácne

ak je jeden rádioaktívny prvok bol zdroj všetkých troch typov rádioaktívnych

žiarení.

Vplyv Radiácie na človeka

Alfa žiarenie sa vďaka svojej veľkosti a hmotnosti dá zastaviť aj obyčajným

papierom.. Je to prúd rýchlo letiacich nabitých častíc hélia. Je veľmi energické a

ak je dostatočne rozbehnutá, pri ľudskou bunkou do nej môže preniknúť a vážne

ju poškodiť. Jeho dolet vo vzduch je 2 až 7 cm. Pohybuje sa rýchlosťou asi 20 krát

menšou ako rýchlosť svetla. Spôsobuje elektrovodivosť vzduchu

Beta žiarenie sú to elektróny, teda sú záporne nabité. Rozlišujeme dva druhy beta

žiarenie. Žiarenie β- je, keď sa po rozpade neutrónu vyžiari elektrón(e-), ale

protón sa usídli v jadre. To znamená, že sa prvok zmení, posunie sa v periodickej

tabuľke prvkov o jedno miesto doprava a zmenia sa jeho základné vlastnosti. β+ je

keď sa protón rozpadne na neutrón a vyžiari sa pozitrón (e+) a jeden neutrón sa

usadí v jadre. Beta žiarenie vieme zastaviť tenkým hliníkovým plechom.

Gama žiarenie je elektromagnetické žiarenie vyvolané zmenami atómového jadra.

Má malú vlnovú dlžku a je tvorené kvantami fotónov, šíri sa ako elektromagnetické

žiarenie rýchlosťou svetla a vo vzduchu má dolet stovky metrov a podľa množstva

energie má schopnosť prenikať látkami. Je veľmi elektromagnetické. Sú to fotóny

s vysokou energiou. prenikať látkami.Toto žiarenie nemožno úplne zastaviť ale

6

najúčinnejšie ho je možno odtieniť oloveným blokom. Tento typ žiarenia je

podobný Röntgenovému žiareniu.

Skutočnosť, že častice sú rôzne nabité, zobrazuje aj takzvaný Geigerov-Müllerov

počítač. Jedná sa o všetky tri druhy žiarenia (α,β,γ), ktoré kolmo vstupujú do

magnetického pola. Všetky tri zložky rádioaktívneho žiarenia sa správajú rozlične.

α žiarenie sa odkláňa na záporne nabitú stranu, β žiarenie sa odkláňa na kladne

nabitú a keďže γ žiarenie nie je elektricky nabité sa vôbec neodchyľuje.

Rádioaktivita nemôže byť zaznamenaná človekom. Nemôže cítiť jej silu ,vidieť ju

ani počuť ju.

Radiácia je pre človeka najnebezpečnejšia vtedy, keď ju požije, či už stravou

vodou alebo pri dýchaní.

Pri dlhodobom vystavovaní malým množstvám radiácie je pravdepodobnosť

vzniku napr. Rakoviny takmer taká istá ako pri krátkodobom vystavení veľkej

dávke radiácie.

Veľmi vysoká dávka radiácie (3000 remov) spôsobuje takzvaný syndróm

mäknutia mozgu. 48 hodín po vystavení tejto dávke radiácie sa bunky mozgu

zväčšia čím pôsobia nezvyčajne veľkým tlakom na lebku. Následkom tlaku na

lebku je dezorientácia a následná smrť.

O niečo menšia dávka (okolo 600 remov) spôsobuje chorobu z ožiarenia – zabíja

všetky deliace sa bunky v tele. Syndrómy sú – vypadávanie vlasov, odpadávanie

kože , zvracanie. Následne odumrú biele krvinky a človek podľahne infekcii.

Nižšie dávky radiácie spôsobujú choroby ako leukémia, rakovina alebo iné a to v

dobe 5 až 12 rokov po ožiarení.

Radiácia takisto spôsobuje aj genetické mutácie, Genetická mutácia znamená že

gén sa chemicky alebo štruktúrne mení. Bunky buď umierajú alebo sa stávajú

rakovinotvorné no niektoré zostanú bez zmien.

Geneticky zmutovaná spermia môže dieťa veľmi poškodiť. Takto dieťa môže byť

prirodzene potratené alebo môže prežiť tehotenstvo a narodiť sa značne

7

zdeformované a choré. Jedna z najposlednejších obetí Cernobyľskej katastrofy je

štvorročná Veronika. Toto dievčatko sa narodilo úplne normálne no keď mala tri

roky začali jej opúchať oči až do dvojnásobnej veľkosti oproti normálnemu dieťaťu

v jej veku. Bohužiaľ teraz už vôbec nevidí. Dievčatko žije v malej dedinke na

Ukrajine. Lekári tvrdia že ak tam zotrvajú, Veronika nemá šancu na uzdravenie.

Tvrdia že bez zmeny prostredia a bez operácie Veronika nemá šancu na prežitie.

Potrebuje totiž špeciálny zákrok ktorý robia iba v Izraeli. Nanešťastie tento zákrok

stojí 40 tisíc eur ktoré táto rodina nemá. Veľmi ju to bolí a nemôže spávať, tvrdí jej

matka. Toto dievčatko takisto nemá žiadnych kamarátov lebo všetci sa jej boja a

utekajú od nej. Avšak na takomto dieťati sa tieto syndrómy prejaviť nemusia, no

bude mať v sebe zhubné gény ktoré môže zdediť ďalšie generácie. Prirodzene

žiarenie z jadrových katastrof nie je ani zďaleka jediné ktoré nás ohrozuje, Veď

pred miliardami rokov bola ozónová vrstva oveľa tenšia a Zem bola vystavovaná

oveľa väčším dávkam radiácie. Takisto aj radiácia vyprodukovaná človekom.

Napríklad takému Röntgenovému žiareniu bol už vystavený asi každý. Je to asi

najčastejší zdroj radiácie pre ľudí. Preto si každý musí uvedomovať riziko vzniku

rakoviny a iných ochorení a naozaj využívať Röntgen iba v nevyhnutných

prípadoch.

V roku 1965 doktor Karl Morgan protestoval zbytočnému vystavovaniu pacientov

röntgenovému žiareniu. Aj keď sa jedným röntgenom sa človeku neublíži a že je

to bezpečná dávka radiácie, v skutočnosti to nie je pravda a všetci vedci sa

zhodujú na tom že neexistuje bezpečná (dostatočne malá) dávka radiácie ktorá by

na ľudské telo nemala vplyv.

Princíp atómových elektrární (vyrábania elektrickej energie pomocou uránu)

V jadrových elektrárňach sa ako palivo v reaktoroch používa takzvaný obohatený

urán.

Reaktor je zariadenie v ktorom prebiehajú reťazové reakcie. Využíva vlastnosti

nestabilných prvkov na produkciu energie.

8

Na riadenie reakcie v reaktore sa používajú: Regulačné tyče, Havarijné tyče,

reflektor neutrónov, betónové tienenie.

Regulačná tyč sa používa na regulovanie výkonu jadrového reaktora.

Keď sa tyče zasunú, výkon reaktora sa zníži a naopak. Regulačná tyč v reaktore

pohlcuje časť neutrónov uvoľnených zo štiepenia aby sa predišlo ďalšiemu

štiepeniu a následnej reťazovej reakcie v reaktore. Cím je táto tyč hlbšie tým je

výkon reaktora menší.

Havarijné tyče majú rovnakú funkciu ako regulačné tyče, využívajú sa na

zastavenie štiepnej reakcie predovšetkým v nebezpečných situáciach.

Reflektor neutrónov je látka, ktorá obklopuje reakčné prostredie reaktora, býva

zhotovená prevažne z grafitu a dokáže odrážať neutron

Betónové tienenie chráni okolie jadrového reaktora v prípade havárie, straty

kontroly nad štiepnou reakciou a následným únikom rádioaktívneho žiarenia

Pre využitie uránu ako jadrového paliva je potrebné zvýšiť koncentráciu izotopu 235U (izotop uránu obsahujúci okolo 0,72% prírodného uránu) z 0,72 % väčšinou

na 2–4 %. Pre zaujímavosť, pre použitie v atómovej bombe je potrebné zvýšiť

koncentráciu na hodnotu okolo 50 %.

Ako jadrové palivo sa dá v reaktoroch využiť aj 238U(najobyčajnejší izotop uránu

v prírode) je to však omnoho ťažšie, preto sa to zatiaľ nepraktizuje. Ťažko

štiepiteľný je aj 234U.(nepriamy produkt 238U).

Palivo v podobe palivových kaziet je umiestnené v tlakovej nádobe reaktora, do

ktorej prúdi chemicky upravená voda. Táto preteká kanálikmi v palivových

kazetách a odvádza teplo, ktoré vzniká pri štiepnej reakcii. Voda z reaktora

vystupuje s teplotou asi 297°C a prechádza do tepelného výmenníka -

parogenerátora. V parogenerátore preteká zväzkom trubiek a odovzdáva teplo

vode, ktorá je privádzaná zo sekundárneho okruhu s teplotou 222°C. Ochladená

voda primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora. Voda

sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje a cez parný kolektor sa para

odvádza na lopatky turbíny. Hriadeľ turbíny roztáča generátor, ktorý vyrába

9

elektrickú energiu. Po odovzdaní energie turbíne para kondenzuje v kondenzátore

a vo vodnom skupenstve cez ohrievače prúdi späť do parogenerátora. Zmes v

kondenzátore je chladená tretím chladiacim okruhom. V tomto okruhu sa voda

ochladzuje vzduchom prúdiacim zo spodnej do hornej časti chladiacej veže tzv.

komínovým efektom. Prúd vzduchu so sebou unáša vodnú paru a drobné kvapky

vody, a tak sa nad chladiacimi vežami vytvárajú oblaky pary.

Bezpečnosti jadrových elektrární je venovaná naozaj veľká pozornosť. Je to

hlavne kvôli zložitému procesu štiepenia jadrového paliva.. Aby sa štiepenie dalo

využiť musí byť kedykoľvek ovládateľne. Štiepenie je zdrojom tepla, ktoré treba

odvádzať. Ovládanie štiepenie a zabránenie úniku rádioaktívnych látok sú

základmi bezpečnosti.

Projekt konštrukcie jadrovej elektrárne je od prvých typov taký, že reaktor nemôže

explodovať ako atómová bomba ale každej atómovej elektrárni môže dôjsť k

ťažkej havárii (zavinenej ľudskou chybou a technickými závadami,) pri ktorej sa

uvoľnia veľké množstvá rádioaktivity do životného prostredia. bezpečnosti. Kultúra

bezpečnosti sa týka najmä výchovy a uvedomelosti všetkých jednotlivcov, ktorí sú

zapojení do činností majúcich vplyv na bezpečnosť jadrových elektrární.

Ťažba uránu Jahodná

História ťaženia uránovej rudy na Slovensku:

Prieskumy na vyhľadanie ložísk uránovej rudy sa na Slovensku začali robiť asi od

roku 1950. Ešte za socializmu sa informácie o prieskumoch terénu a hľadaní

ložísk tajili. Uránová ruda sa vtedy na území Slovenska neťažila, iba sa

spracúvala v Novoveskej Hute blízko pri Spišskej Vsi.

Avšak v týchto mestách rudu len triedili a spracovávali. Uránová ruda s vysokou

rádioaktivitou bola posielaná na spracovanie do Ceska. Podobná situácia bola

ešte v Spišskom Štiavniku, Vikartovciach, Kravanoch a na Muráni.

Súčasnosť:

10

Jahodná je top lokalitou na ťaženie uránu na Slovensku, táto oblasť zaujíma aj

zahraničných investorov keďže práve tu leží v podzemí asi 3,6 milióna ton

uránovej rudy /pre porovnanie je to asi 2 krát viac ako v Cesku/. Ale všetci vieme

že ťaženie tejto uránovej rudy na území Slovenska bude mať určité následky, aj

keď odborníci vravia že bane v ktorých sa ťaží urán na Slovensku majú veľmi

nízky obsah tejto rudy. Je to tak preto lebo vo väčšine ložísk sa ťažilo už

v minulosti a tie sa považujú za vyťažené. V baniach v ktorých sa ťaží momentálne

majú obsah uránu od 0,1 až 0,3 percenta. V súčasnosti sa uránová ruda už

nespracúva na povrchu ale v podzemí.

Dopad na človeka:

Asi jediné a najväčšie nebezpečenstvo súvisiace s ťažbou uránu v Jahodnej je

práve únik radónu /plyn/. Je to rádioaktívny prvok ktorý sa pri svojom rozpade

mení na olovo a to škodí ľuďom v pľúcach.

Oblasť Košíc je celá vo vysokom radónovom pásme, avšak je dokázané že

zvýšená koncentrácia radónu nemá negatívny vplyv na zdravie človeka.

Je dokázaný pravý opak a to je že obce v ktorých bol alebo je ťažený urán majú

nízky výskyt rakoviny a obyvatelia nemajú zdravotné následky ani sa z oblastí

nesťahujú.

Palivový Cyklus

Pod pojmom palivový cyklus myslíme systém nakladania s jadrovým palivom, od

ťažby uránu, obohacovania uránu, výrobu jadrového paliva, využitie v jadrovej

elektrárni až po skladovanie vyhoreného jadrového paliva v dočasnom sklade,

prípadné prepracovanie a konečné ukladanie vyhoreného jadrového paliva v

hlbinnom geologickom úložisku.

11

Vyhorené palivové kazety sa po vytiahnutí z reaktora jadrovej elektrárne skladujú

3 až 6 rokov v bazéne pri reaktore. Za tento čas sa rádioaktivita tohto vyhoreného

paliva zníži na také hodnoty aby bola ďalšia manipulácia s týmto odpadom

jednoduchšia. Teoreticky môže skladovanie pri primeranej údržbe a kontrole

pokračovať donekonečna, kým rádioaktivita neklesne na nulovú úroveň. Toto by

však trvalo niekoľko tisícročí.

Bohužiaľ nie je možné spoliehať sa na to že v horizonte tisícročí bude mať ľudstvo

dostatočné možnosti a finančné prostriedky na skladovanie tohto odpadu. Preto sa

zaviedla metóda ukladania vysoko rádioaktívneho odpadu a vyhoreného

jadrového paliva v hlbinných geologických úložiskách, ktoré schopné zabezpečiť

trvalú izoláciu odpadu od životného prostredia a obyvateľstva. Geologické

ukladanie znamená, že rádioaktívny odpad a vyhorené jadrové palivo sa po

dočasnom skladovaní umiestni do hlbky (300-1000 m) v prostredí, ktoré je veľmi

stabilné.

Na izoláciu rádioaktívnych odpadov od biosféry na veľmi dlhú dobu sa používa

multi- bariérový systém. Odpad sa izoluje od biosféry najmenej na niekoľko desať

tisíc rokov. Geologické ukladanie je vhodné pre vyhorené jadrové palivo, ale aj pre

ostatné rádioaktívne odpady z jadrových elektrární.

Geologické prostredie je kľúčové pre každé hlbinné úložisko. Pre umiestnenie

hlbinného úložiska sú vhodné rôzne geologické prostredia, ako napr. soľné alebo

kryštalické horniny. Výber lokality pre hlbinné geologické

úložisko je veľmi náročný, sprevádza ho rozsiahly geologický výskum. Lokalita

musí splňať náročné požiadavky na dlhodobú stabilitu, priaznivé hydrogeologické

pomery, dostatočnú tepelnú vodivosť horniny a mnohé ďalšie parametre. V lokalite

by sa nemali vyskytovať nerastné suroviny a zdroje podzemných vôd, aby sa v

budúcnosti vylúčila možnosť neúmyselného narušenia úložiska, napr. banskou

činnosťou.

Kontajner na vyhorené jadrové palivo a vysoko rádioaktívny odpad musí byť

navrhnutý tak, aby vydržal krátkodobé namáhanie počas manipulácie a dlhodobú

záťaž po uložení .

Kontajner môže byť vyrobený z dvoch tried materiálu:

12

1. Z korózne neodolných materiálov, s veľmi pomalou korózie. Tieto materiály

(napr. uhlíková oceľ) sú lacné, ale kontajner z nich vyrobený musí mať pomerne

veľkú hrúbku stien.

2. Z korózne odolných materiálov s veľmi nízkymi rýchlosťami korózie. Takéto

materiály (nehrdzavejúca oceľ, titánové zliatiny) sú drahšie, ale je potrebný len

tenkostenný kontajner.

Kontajnery s odpadom sa v hlbinnom úložisku umiestňujú v horizontálnych alebo

vertikálnych vrtoch utesnia vhodným materiálom.

Príčiny Černobyľskej katastrofy

Oficiálne bola katastrofa zavinená zle navrhnutým reaktorom a operátormi ktorý

porušili bezpečnostné pravidlá elektrárne. Ďalšia príčina havárie je že operátori

neboli vyškolený na túto prácu (nevedeli ako presne reaktor pracuje) a neboli

informovaný o nočnom experimente ktorý s mal uskutočniť. Ďalšia vec je že na to

aby sa mohol experiment uskutočniť museli byť odstavené alebo ignorované. Veľa

informácii o reaktore bolo utajovaných. Veľmi závažnou chybou reaktoru boli zlé

regulačné tyče .

Keď sa zasúvali boli v nich duté miesta v ktorých nebula chladiaca kvapalina.

Chladiaca kvapalina je pohlcovač neutrónov a preto v tej chvíli keď sa tyče

zasúvali výkon reaktora nečakane stúpol. O tomto operátori vôbec nevedeli.

Rozsah tragédie bol ešte zhoršený nekompetenciou miestneho vedenia a

nedostatkom príslušného vybavenia. Nikto nemal ochranný oblek.

Chvíľu po výbuchu prišli hasiči by uhasili požiar.

Nikto im nepovedal že trosky sú rádioaktívne. Nevedeli dôvod výbuchu, preto

všetko hasili vodou (aj reaktor). V reaktore bolo asi 2000 stupňov Celzia a preto sa

voda rozkladala na vodík a kyslík.

Tomuto nasledovali ďalšie výbuchy ktoré pomohli k rozšíreniu rádioaktivity. Veľká

časť požiarnikov bola ožiarená veľkým množstvom radiácie.

24 hodín po explózii vláda ktorej bolo predložených dostatok dôkazov o zničení

reaktoru musela dovoliť evakuáciu mesta Pripjať.

13

Aby bol rozsah katastrofy čo najmenší, vláda poslala do kontaminovanej oblasti

pracovníkov aby najrádioaktívnejšie trosky (časti reaktoru) umiestnili do budov.

Mnohí nevedeli čo sa tam stalo a nemali k dispozícii ochranne obleky.

Reaktor bol pokrytý pieskom ktorý bol zhadzovaný z vrtuľníkov. Unikaniu

rádioaktivity do vzduchu bolo zamedzené až po 9 dňoch.

Dopad na SlovenskoRádioaktívny mrak z Cernobyľu preletel nad územím vtedajšieho Ceskoslovenska dokopy trikrát. Prvým a tretím preletom bolo zasiahnuté celé územie, no druhý minul strednú a východnú časť územia.

Dažďom sa z tohto mraku uvoľňuje veľké množstvo rádioaktivity, najviac postihnuté boli tieto oblasti:

▪ Dunajská Streda

▪ Komárno

▪ Žiar nad Hronom

▪ Galanta

▪ Nitra

▪ Levice

▪ Stará Ľubovňa

▪ Nové Zámky

▪ Lučenec

▪ Dolný Kubín

Sú následky také strašné?

Nehoda v jadrovej elektrárni Cernobyľ bola asi tou najhoršou nehodou v jadrovej

elektrárni v histórii. Ako sme už spomínali, má na svedomí mnoho strát na

životoch ale je táto katastrofa naozaj takou pohromou ako si všetci myslíme?

Autori ktorý hovoria o 10 000 obetiach vôbec nepočítali s tým že na rakovinu

umierali ľudia aj pred touto katastrofou.

Otázkou zostáva či je táto katastrofa naozaj takou veľkou pohromou pre prírodu v

bezprostrednom okolí? Nie, táto katastrofa nemala na prírodu okolo reaktoru ani

zďaleka taký dopad ako sa pôvodne predpokladalo po zhliadnutí odumierajúceho

14

lesu na následky radiácie bezprostredne po havárii. Pravdou je že v okolí reaktoru

vznikla akási prírodná rezervácia. Vegetácii v mŕtvej zóne sa darí paradoxne

lepšie ako keď v nej žili ľudia ktorý svojou existenciu toto prostredie znečisťovali.

Nevyskytujú sa tu žiadne mutanty ako by sa niekto mohol domnievať, až na

mierne zvláštnosti na boroviciach v blízkosti reaktoru. Namiesto mutantov tu

naopak nájdeme chránené vtáky a takmer vyhynutého, voľne žijúceho koňa

Przewalského.

Takže naozaj dlhodobé následky nie sú ani zďaleka také ako sa predpokladalo.

Dokonca úroveň radiácie je tu nižšia ako prirodzená úroveň radiácie na iných

miestach na Zemi. Slovenský vedec Martin Hajduch viedol výskum v takzvanej

mŕtvej Cernobyľskej zóne. Pestoval tam ľanové semienka. Tvrdia že okrem 5%

rozdielu v obsahu bielkovín sú medzi rastlinami len malé rozdiely. Domnievajú sa

že sa takto lepšie chránia (adaptujú sa) pred okolitou radiáciou. Hajduch však tvrdí

že to neznamená že tieto rastliny sú jedlé. “Nemyslím si, že by to niekto chcel

teraz jesť. Ale raz môže dôjsť ku kultivácii a využitiu na poľnohospodárske

účely,” konštatoval v rozhovore pre americký denník New York Times.

15

Ropné katastrofy a výrub pralesov

Ropné katastrofy

Ropa na morských plážach, automobilové výfukové plyny, emisie z tovární

a elektrární a mnoho ďalších odpadov. Pred znečisťovaním nezostal ušetrený

žiaden kúsok Zeme na pevnine, v ovzduší alebo na mori. Problémy v oblasti

životného prostredia sa veľmi rýchlo prehlbili po 2. svetovej vojne vďaka prudkému

rozvoju hospodárstva.

Spomedzi všetkých druhov znečisťovania prírody má na tomto probléme výrazný

podiel aj znečisťovanie morí. Najčastejšie dochádza k znečisťovaniu morí pri úniku

ropných látok pri ropných katastrofách, ako sú havárie ropných tankerov a havárie

na ropných plošinách.

Čo je ropa a s ňou súvisiace ropné znečistenie

Ropa je nerastná surovina, zmes uhľovodíkov. Co sú uhľovodíky, je uvedené

v kapitole chemické rozdelenie. Ropa sama nemá veľkú hodnotu – nadobúda ju

vtedy, keď sa spracuje na palivá a iné suroviny. Vzniká hlavne organickým

spôsobom – to znamená rozkladom mŕtvych živočíchov a rastlín bez prístupu

kyslíka. Cím je ropa staršia, tým lepšie – je kvalitnejšia, pretože obsahuje viac

uhľovodíkov. Máloktorá ekologická katastrofa má taký dramatický priebeh ako

rozsiahle úniky ropy do mora, naposledy v Mexickom zálive. Pretože hlavné zdroje

ropy ležia mimo ťažiska priemyselnej výroby (intermediálne zdroje – morské

prostredie), dopravuje sa potrubím alebo cisternovými loďami (tankermi). Podľa

odhadov odborníkov uniká pri „normálnom“, bežnom používaní lodí a pri čistení

nádrží do mora 33 tisíc ton ročne. To je už množstvo, ktoré je pre morské

organizmy obrovskou záťažou. Ďalšie ropné znečistenie prináša už samotná

16

ťažba. Ekologickejšie je teda ťažiť ropu parafinického pôvodu (nemorské

prostredie – delty riek, pevnina).

Základné chemické rozdelenie a vlastnosti

Ropa sa skladá z uhľovodíkov (90%) ako sú alkány, naftény a arény i iných

zlúčenín z ktorých sa destiláciou dostáva petroléter, benzín, petrolej a plynový olej

- to sú všetko uhľovodíky. Vedľajšia látka mazut nie je uhľovodík, používa sa na

kúrenie. Z 5 %-nej časti sa v rope nachádzajú zlúčeniny neobsahujúce uhlík, ale

obsahujúce hlavne síru, nájdu sa aj kovy, ako vanád a nikel. Je v nej aj H2O,

ktorej podiel sa mení. Minerálne soli sú v rope v obsahu od 0,1 do 4000 mg/l

niekedy i vyššie, preto je potrebné odsoľovanie ropy. Obsah organických zlúčenín

v pevnej forme ako asfalt označovaný ako bitúmeny nie je vylúčený pri niektorých

druhoch ropy. Uhľovodíky

v rope sa ďalej delia na parafíny, cykloparafíny, aromatické uhľovodíky

a spomínané bitúmeny

ZložkaC - uhlíkH - vodíkN - dusíkO - kyslíkS - síra 0.5 - 6

Obsah prvku v ropePercento

83 - 87X.14

0.1 - 20.1 - 1.5

Jedna z najdôležitejších vlastností je výhrevnosť, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od

43 do 47 MJ/kg. Ako každá iná látka, aj ropa má svoju hustotu stanovenú pri 20º

C. Napríklad ľahká ropa má hustotu od 0,61 do 0,85 g/cm3.

Znečistenie morí ropnými látkami nie je vôbec výnimočné. Až 2/3 povrchu

svetového oceánu sú pokryté tenkou vrstvou ropy, pretože k zamorovaniu ropou

prichádza denne – teda ťažbou. Spôsobuje vyhubenie celých kolónií rýb a vtákov,

ničenie celých pobreží. Ropa zamoruje potravu a trávi každého živočícha, ktorý ju

zje. Vtáky, ktorých perie je nasiaknuté ropou, nemôžu lietať ani žiť.

17

K znečisťovaniu dochádza pri stroskotaní stále väčších supertankerov s

obrovskými nádržami. Casté havárie obrovských tankerov sú spôsobené

niekoľkými okolnosťami. Supertankery sú príliš ťažkopádne a majú veľmi dlhú

brzdnú dráhu, a tak stroskotávajú ľahšie než menšie lode. Až do päťdesiatych

rokov minulého storočia boli cisternové lode či tankery neveľkých rozmerov, a tak

ich stroskotanie nemohlo príliš ohroziť morské organizmy. Dnes tomu tak nie je.

Nádrže tankerov sú vymývané na šírom mori a všetky nečistoty sú doň

vyplavované. Znečistenie samotnou dopravou predstavuje 28 %. Zvyšných 72 %

predstavujú havárie. Nemožno z nich obviňovať kapitánov, ale znečisťovanie je

bohužiaľ spôsobené aj ich ziskuchtivosťou.

Stav jednej z najvačších ekologických katastrof v dejinách

Ekologická katastrofa vypukla 20. apríla 2010 výbuchom ropnej plošiny Deepwater

Horizon pri juhovýchodnom pobreží Louisiany, ktorá sa po niekoľkohodinovom

požiari potopila. Únik z potrubia v hlbke 1500 metrov sa pokúšajú zastaviť

pomocou robotických ponoriek. Ventily vrtov sa ale stále nedarí zavrieť a do vody

tak uniká 5000 barelov 975 tisíc litrov) ropy denne.

Spojené štáty čelia jednej z najväčších ekologických katastrof v histórii. Obrovská

ropná škvrna, ktorá stále zdvojnásobuje svoju plochu v Mexickom zálive, už

dosiahla pobrežie amerického štátu Louisiana. Nezabránili tomu ani plávajúce

zábrany natiahnuté na ochranu vzácnych piesočných pláží. Rope mieriacej k

pobrežiu cez ne pomohli vysoké vlny. Americké štáty Louisiana, Florida a

Alabama už vyhlásili stav ohrozenia, vďaka čomu môžu do boja s ropou zapojiť

všetky dostupné prostriedky vrátane armády. Ohrozený je aj štát Mississippi.

Ropné výbežky, ktoré sa začali vytvárať pod hladinou oceánu, zasiahli pobrežie

Louisiany.. Ropa zasiahla deltu Mississippi a najviac ohrozuje rezerváciu Pass-a-

Loutre, ďalších päť prírodných rezervácií a štyri štáty na brehu Mexického zálivu.

18

Pri pobreží Louisiany a v delte rieky Mississippi natiahli zatiaľ 50 kilometrov

námorných stien, pridali ešte ďalších 150 kilometrov morských zábran. Záchranné

práce na pobreží komplikuje nepriaznivé počasie a silný vietor, ktorý môže ropu

vtlačiť viac do vnútrozemia. Obrovský vietor vytvára vlny vysoké až dva metre, a

tie dostávajú ropu aj cez zábrany. Na mieste už zasahuje vyše 1900 záchranárov

a asi 300 lodí a lietadiel a ich počet sa neustále zvyšuje.

Škvrna dosiahla šírku 72 a dlžku 170 kilometrov a stále sa rozširuje. Ekologickí

experti sa obávajú, že zastaviť unikajúcu ropu môže trvať aj niekoľko týždňov

alebo mesiacov, a že v tomto prípade by mohlo ísť o vôbec najväčší únik ropy do

mora

v histórii, čo je pravdepodobné . Pri zatiaľ najhoršom úniku ropy v dejinách sa po

havárii ropného tankera Exxon Valdez na plytčine pri pobreží Aljašky v roku

1989 dostalo do mora približne 49 miliónov litrov ropy. Podľa odhadov mala

ekologická katastrofa za následok smrť 250 000 morských vtákov, 2 800 morských

vydier, 300 tuleňov, 250 orlov, do 22 kosatiek a miliárd vajíčok lososov a haringov.

Nemožno povedať, že to nie je škoda, ale podľa ekologických expertov to nie je na

svetové meradlo až tak veľa. Po vyše troch mesiacoch sa podarilo únik ropy

zastaviť. Teoreticky správne je to tak, že ropa uniká dennodenne do mora – avšak

v množstvách sto litrov denne z malých trhliniek to nepredstavuje žiadnu hrozbu

a navyše to nie je ani najmenej porovnateľné z katastrofou v Mexickom zálive.

Príroda však je nejako zriadená a má svoj systém, čo dokazuje aj nedávne

obnovenie morského života na severne strane potopenej ropnej plošiny. Kedže

ropa je produkt prevažne organického pôvodu, príroda sa s ňou dokáže vyrovnať.

Napriek tomu táto katastrofa je najhoršia ekologická katastrofa v dejinách, ale „nie

je to až také zlé“ ako sa pri vypuknutí katastrofy zdalo. Benzín, nafta a plasty sú

výrobky spoločnosti a treba sa zaujímať o ne a ich hrozbu. To je dôkazom, že to

čo príroda sama vyrobí, si vo večšine prípadov vie po sebe aj aj „upratať“.

Ochrana pralesov

Tropický dažďový prales je najzložitejší a najrozmanitejší ekosystém na Zemi.

Tvoria ho stromy mnohorakých druhov a žije v ňom vyše polovica všetkých druhov

19

rastlín, hmyzu a zvierat sveta – odhaduje sa až 30 miliónov druhov. „Len“ asi 2

milióny z nich bolo doposiaľ popísaných, alebo podrobnejšie preštudovaných. Iba

Amazonská džungľa je domovom asi milióna rôznych zvierat a rastlín, vrátane

2500 druhov stromov, 1800 druhov vtákov a 2000 druhov rýb. V jedinej rieke v

Brazílií žije viac druhov rýb, než vo všetkých riekach v Spojených štátoch. Na

jednom hektári pralesa rastie približne až 400 druhov stromov. Tento obrovský

počet stromov poskytuje nesčísliteľné množstvo kombinácií úkrytov pre obyvateľov

pralesa. Oblasť s rozlohou 10 km² obýva asi 125 druhov cicavcov, 100 druhov

plazov, 400 druhov vtákov a 150 druhov motýľov. Takto vzniká ohromné množstvo

biospoločenstiev. Niektoré z druhov sa pritom obmedzujú iba na jednu oblasť, iné

možno nájsť na veľkých územiach. Podklad väčšiny pralesov tvorý tenká

povrchová vrstva pôdy, zriedkakedy presahujúca hlbku 5 cm, to je relatívne málo.

Rastliny a živočíchy žijú spolu v simbióze a tak tvoria jeden životaschopný celok.

Ak sa však nejaký článok „stratí“, má to dopad na celé spoločenstvo.

Ako živočíchy prežijú?

Väčšina výživných látok pre rastliny pochádza z organickej hmoty, ktorá pokrýva

pôdu pralesa. Táto hmota sa skladá z listov, haluzí a drobných, uhynutých

živočíchov. Vďaka stálemu teplu a vlhkosti, ale aj pôsobením mnohých

organizmov, sa táto vrstva veľmi rýchlo rozkladá. V prírodných vedách sa to

zjednodušene nazýva humus. Všetko je recyklované. Stromy plnia neoceniteľnú

úlohu pri znovuvytváraní kyslíka do atmosféry. Nie nadarmo sa o pralesoch hovorí

ako o pľúcach Zeme. Práve preto je ochrana pralesov taká dôležitá.

Pralesy splňajú aj iné životne dôležité úlohy, ako je regulácia dažďových zrážok,

regulácia teploty, ochrana proti erózií pôdy. Tieto veci si ľudia zriedkakedy

uvedomujú. Prales je totiž zdrojom potravy a materiálu na prežitie pre jeho

domorodých obyvateľov. Okrem toho je aj svetovou lekárňou. Štvrtina všetkých

liekov je vyrobená z druhov rastlín, ktoré rastú iba v pralesoch, taktiež z mnohých

pralesných živočíchov sa získavajú potrebné protilátky a sekréty. Na pralesoch

zarábajú milióny farmaceutické spoločnosti. Bohužiaľ, je to ako pri ťažbe ropy – aj

keď pralesy vykonávajú života dôležité funkcie pre celú Zem, ich hodnota je často

prehliadaná, alebo musí ustúpiť krátkozrakým potrebám kapitálu a ziskuchtivosti.

20

Chamtivosť a sebectvo žiaľ stále prevládajú. Aj napriek snahe organizácii

podobných Greenpeace.

Práve dnes pralesy pokrývajú 5% zemského povrchu. Pred 100 rokmi to bolo ešte

12%. To je pre ekosystém obrovská záťaž. Ničenie dažďových pralesov ide ruka v

ruke s rastúcim problémom populačnej explózie. Úbytok dažďových pralesov

nemožno chápať oddelene od ostatných problémov sveta. Výrub pralesov je

rovnako „veľký“ problém ako ropné havárie či ťažba uránu.

Každý rok zmizne z povrchu Zeme 130.000 km² pralesov. Je to plocha väčšia ako rozloha Anglicka. Toto číslo však nezahrňuje plochy, ktoré boli postupne

devastované, alebo iba čiastočne vyťažené a zmenili sa na nekvalitný porast.

Totiž, ak sa vyrúbe v pralese malá plocha (jeden hektár), veľmi rýchlo sa obnoví,

zarastie, ak sa však v pralese vyrúbe alebo vypáli väčšia plocha, prales sa len

veľmi ťažko obnoví . Pokiaľ by sme brali do úvahy aj toto, výsledné číslo by sa

zdvojnásobilo. Ak bude ničenie v tomto rozsahu pokračovať, svet bude bez pralesov za 40 rokov. Bohužiaľ všetko naďalej nasvedčuje iba tomu, že tento

„trend“ bude naďalej stúpať.

Dnes je už ohrozený celý ekosystém. Vedci varujú, že by to bola najväčšia

biologicko-ekologická katastrofa, omnoho večšia ako kyanoidové či ropne

katastrofy.

Prečo však dažďové pralesy miznú tak rýchlo?

Medzi hlavné príčiny patrí pôda, drevo a hamburgery. Rozvojové krajiny chudobné

na poľnohospodársku pôdu sú pod tlakom pôžičiek a splácania dlhov nútené

pestovať plodiny na vývoz. Na obrovské plochy sú sadené monokultúrne plodiny

určené na export. Tie sú skupované západnými krajinami za nízke ceny, pričom

obyvatelia rozvojových krajín sami nie sú potravinovo zabezpečený. Komodity pre

nich je potrebné skupovať za oveľa vyššie ceny, ako predajná cena nimi

prestovaných potravín. Takto sú štáty potravinovo závislé na krajinách bohatého

severu a ich dlhy sa len neustále zvyšujú. Okrem toho sa pri pestovaní

monokultúrnych plodín používajú chemické hnojivá a pesticídy vo vysokých

dávkach, ktoré vyčerpávajú a zamorujú pôdu a napomáhajú erózii pôdy. Celých

21

80% toho, čo jeme, má svoj pôvod v trópoch, napríklad sója z Brazílie pokrýva

30% poptávky Európskeho spoločenstva. Od roku 1965 sa rozloha sójových polí

zväčšila 20x a teraz predstavuje asi 18% brazílskej poľnohospodárskej pôdy.

Roľníci vyrubujú a vypaľujú časti pralesa, aby získali svoje podiely. Následky sú

však deštruktívne pre prales, aj pre farmárov, všetko však nasvedčuje tomu, že si

to neuvedomia až kým neprídel ekologická katastrofa.Prales možno vytvára ilúziu,

že v ňom bude rásť čokoľvek. To sa však veľmi rýchlo mení. Tenká vrstva úrodnej

pôdy je čoskoro vyčerpaná natoľko, že už sa v nej nedá hocičo pestovať. Pôda

eroduje a mení sa na púšť. Tento proces sa opakuje každé 2 roky po získaní nových polí a tak roľníkom neostáva nič iné ako vyrúbať či vypáliť ďalšiu plochu

hlbšie do pralesa. Nemajú však žiadnu ľahšiu formu roľníctva na výber, v boji o „prežitie“ je ochrana pralesa prílišný luxus. Na svete je okolo 200 miliónov

roľníkov živiacich sa takýmto spôsobom. Na svedomí majú každoročne 50% zmiznutej plochy.

Ďalšou významnou príčinou odlesňovania je chov dobytka.V strednej a južnej

amerike je chov dobytka najhlavnejšou príčinou odlesnenia. Pasienok, ktorý vzíde

z popola dažďového pralesa, dokáže sítiť dobytok nie viac ako 5 rokov. Potom

treba ďalšie pastviny. Mäso z dobytka paseného na týchto pasienkoch obvykle

končí v USA alebo v Európe, v sieti reštaurácií s rýchlym občerstvením. Taktiež aj

veľa plodín, ktoré sa pestujú na vývoz, slúži na výkrm dobytka – sója z Brazílie,

tapioka z Thajska, atď. Len v Kostarike je každoročne zničených 70 000 hektárov

pralesa iba preto, aby sa získali pastviny. Premieňať dažďový prales na

hamburgery prináša nadnárodným spoločnostiam zisk, ide však nepochybne o

najnehospodárnejší systém výroby potravín, aký ľudstvo vymyslelo. Po káve a

banánoch je mäso treťou položkou na zozname vyvážaných potravín rozvojových

štátov na západný trh.

Vážna príčina miznutia dažďových pralesov je aj drevorubačstvo. Vlády s

nedostatkom financií ľahko predávajú právo na výrub pralesa medzinárodným

spoločnostiam. V mnohých prípadoch je to jeden z mála dostupných zdrojov na

získanie peňazí a tým aj prostriedkov na splácanie zahraničných dlhov. Každý rok

drevorubačské spoločnosti / american loggers on discovery channel :D/ vyrúbu 45

000 km² pralesa, pričom treba dodať, že ide väčšinou o ťažbu holorubnú. Takto

22

prichádza o svoj domov mnoho živočíchov, nehovoriac o rastlinstve, ktoré je

ničené mechanizáciou. 2/3 plochy sú tak zdevastované, že sa už neobnovia.

Spoločnosti sa síce chvália „ozdravovacími programmi“, ale tie sú skôr vínimkou.

Okrem toho sa vysádza iba zopár druhov stromov, ktoré v žiadnom prípade

nemôžu nahradiť biologickú rozmanitosť a pestrosť predtým zdevastovaných

území. Stromy takto ani nie sú sadené pre zachovanie pralesa, ale pre možnosť

opätovného využívania územia pre potreby spoločností. Ide totiž o rýchlo rastúce

druhy stromov, ktoré budú o pár rokov opäť využité za účelom získania drevného

materiálu. Drevo, predovšetkým drahé exotické drevo, ide na export najmä do

Japonska a do západných krajín, kde sa využíva na výrobu nábytku, umeleckých

predmetov, ďalej na obklady, okenné rámy a iné stavebné časti.

Keď stromy horia, uvoľňuje sa z nich oxid uhličitý a oxid uhoľnatý. Oxid uhličitý

vytvára v atmosfére skleníkový efekt, ktorý vedie ku globálnemu otepľovaniu. Oxid

uhoľnatý je hlavná zložka nachádzajúca sa v smogu. Vypaľovaním pralesov sa

koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére zdvojnásobila. Vypaľovanie pralesov má

vyše 35%-ný podiel na emisiách oxidu ohoľnatého. Vypaľovanie v amazonskej

oblasti prerástlo do takých rozmerov, že sa celé mestá „dusili“ pod mrakmi dymu,

ktorý sa šíril až do ďalších štátov. Podľa údajov zo satelitu vzrástlo vypaľovanie v

amazonskej oblasti o 28%.

Ničenie dažďových pralesov podporuje aj Svetová banka a Medzinárodný menový

fond a to podporami a dotáciami „rozvojových projektov“ (Ako výstavba ciest a

priehrad v pralesoch...) a ich spoluprácov s vládami krajín a ich presídlovacími

programmi v rámci získania novej hospodárskej pôdy: v Indonézii bolo viac než

3.6 miliónov Javanských roľníkov poslaných do hustých lesov na riedko

osídlených ostrovoch Archipelagu, pričom treba dodať, že nie všetci tam išli

dobrovoľne... Tento presídľovací program ohrozuje najmenej 3.3 miliónov hektárov

tropického pralesa, pričom to nie je určite konečné číslo. V Brazílii je podobná

kolonizácia zodpovedná za 17% škôd spôsobených pred tridsiatimi rokmi (od

vtedy už čas však pekne pokročil...).

Ochrana pralesa je veľmi ťažká. Určité možnosti sa naskytujú v podobe prírodných

rezervácií a národných parkov, ale tie sa obmedzujú iba na malú časť územia –

23

chránených je asi 8% z pralesov, pričom mnohé z týchto rezervácií a parkov sú

iba na papiery, keďže nie sú k dispozícií peniaze, ani ľudia... Záchrana dažďových

pralesov vyžaduje medzinárodnú spoluprácu a celosvetové riešenia, ktoré

neprichádzajú. Riešenie tohoto problému videli vo vyhlásení dažďových pralesov

za spoločné bohatstvo. Neuspeli. Riešenie tohoto problému vzhľadom ku

ziskuchtivosti bohužiaľ ostáva na „mocných“ tohoto sveta, no tí nejavia záujem o

túto problematiku.

Eko-ochranárske organizácie sa snažia urobiť, čo je v ich silách, avšak ich

pôsobenie je väčšinou iba lokálne. Na riešenie tohoto problému by bolo treba

oveľa viac. Nie sú to chudobní roľníci a bezzemkovia, ktorí ničia prales ale

globálny kapitalizmus v celej jeho zvrátenej podobe. Pokiaľ bude mať chamtivosť

a bezohľadnosť úzkej elity prednosť pred potrebami sveta, vyhliadky sú viac než

pesimistické. V systéme, kde sú hlavnou prioritou peniaze a moc, tomu ani

nemôže byť inak, toje viac – menej jasné. Ide predovšetkým o potraviny a výrobky

z rozvojových krajín. Regionálne družstvá, čo najväčšia sebestačnosť – vyzerá to

tak, že tadiaľ vedie jediná cesta.

Les je jedným z najvytrvalejších strojov ktorý pre nás pracuje, ale zato sa najťažšie opravuje.

24

Ozónová diera

OzónOzón, trikyslík O3. Modifikácia kyslíku, nestály výbušný plyn, charakteristicky

páchnuci. Má silné oxidačné vlastnosti. Pripravuje sa účinkom tichých el. výbojov

na kyslík. Používa sa napríklad k dezinfekcií vody a vzduchu, bieleniu škrobu

a olejov. Vo vyššej koncentrácií je jedovatý.

OzónosféraVrstva atmosféry medzi 15 a 50km kde dochádza k fotochemickým procesom

a vzniká ozón. Maximum ozónu je vo výškach 20 – 25km nad zemou. Ozón

pohlcuje ultrafialové slnečné žiarenie ktoré ničí živé organizmy.

Atmosféra pre životAj keď sa naša zem z vesmírneho hladiska nachádza v obývatelnej zóne, život na

nej by bol vylúčený bez atmosféry a oceánov. Atmosféra zeme pozostáva z dusíka

a kyslíka, ako aj z neveľkého množstva oxidu uhličitého. Vďaka kyslíku môžu ľudia

aj živočíchy dýchať. Okrem toho kyslík vytvára ozónovú vrstvu atmosféry ktorá

nás chráni pred žiarením prichádzajúcim z vesmíru. Pre vznik dnešnej atmosféry

bol najdôležitejší moment vzniku života, pretože prvé živé organizmy začali

produkovať kyslík ktorý sa postupne začal uvolňovať a spôsoboval oxidáciu. So

vzrastajúcim nožstvom kyslíka súvisí vznik ozónovej vrstvy. Až po vzniku ozónovej

vrstvy sa život z morí rozšíril aj na súš.

Atmosféra sa najčastejšie delí na troposféru, stratosféru (s ozónosférou),

mezosféru, termosféru a exosféru. Každá z nich obsahuje zmes plynov, ktorých

hustota sa so vzdialenosťou od zeme znižuje. Hrúbka atmosféry je minimálne

10 000 kilometrov. Ozónosféra sa nachádza vo výške 15 – 50 kilometrov nad

zemou. Najvyššia koncentrácia ozónu je vo výske 20 -25 kilometrov na zemským

povrchom.

25

Charakteristika ozónuOzón je trojátómova forma molekuly kyslíka, jeho názov pochádza z gréčtiny

(Ozein = zapáchajúci). Je to nestabilná látka so silnými oxidačnými účinkami.

Ozón je reaktívny plyn ktorý je vo vyšších koncentráciach výbušný. V priemysle sa

používa na čistenie vody alebo bielenie. Až 90% ozónu sa nachádza v stratosfére.

Ozón vo vysokých vrstvách atmosféry je nestály, a väzby molekuly ozónu sú

podstatne slabšie ako molekuly kyslíka. Pôsobením slnečného svetla sa rozkladá

na molekulu dvojátómového kyslíka a jeden kyslíkový atóm, pričom stredná doba

života O3 je pri 20°C tri dni. Má významnú ochrannú funkciu ktorá spočíva v jeho

schopnosti pohlcovať UV žiarenie (v rozmedzí vlnových dlžok 240 – 320nm),

a tým chráni ekosystémy pred jeho škodlivými účinkami. UV žiarenie sa delí do 3

kategórií – UV-A je človekom potrebné pre tvorbu vitamínu D (v malom množstve),

a je neškodné pre ostatné organizmy. UV-B poškodzuje nukleónové kyseliny

a bielkoviny v bunkách, zrak,  spôsobuje rakovinu kože a znižuje imunitu. Takisto

ničí planktón ktorý je potrebný pre život morskej fauny a výrobu kyslíka. Veľmi veľa

UV-B žiarenia môže spôsobiť vážne zmeny celej klímy. UV-C pôsobí rovnako ako

UV-B žiarenie, ale je zachytávané aj dvojatómovým kyslíkom. Prirodzený proces

deštrukcie ozónu zrýchlila a dynamickú rovnováhu narušila prítomnosť reaktívnych

chemikálií vyprodukovaných ľuďmi.

Deštrukcia ozónovej vrstvyNegatívne pôsobenie na ozónovú vrstvu sa pripisuje predovšetkým freónom

a iným zlúčeninám chlóru fluóru a brómu. Ďalej oxidu siričitému, sírovému a iným

zlúčeninám síry, tieto sú spojené hlavne so spracovaním a spaľovaním uhlia.

Potom oxid dusíka (pre atmosféru najškodlivejší oxid dusíka NO a oxid dusičitý

NO2 ktoré sa spoločne nazývajú nitrózne plyny (NOx)), amoniak (dostáva sa do

atmosféry vďaka biochemickým procesom odumretých rastlín a źivočíšnych

organizmov), oxid uhoľnatý (dym v ohniskách spalujúcich uhlie/koks/naftu,

výfukové plyny motorových vozidiel a lietadiel), oxid uhličitý, sirouhlík, halové

prvky (fluór, chlór a zlúčeniny, priemysel) a ťažké kovy (arzén, olovo, ortuť, chróm

a ďalšie, sú to metabolické jedy, arzén a jeho zlúčeniny sa do atmosféry dostávajú

pri spracovaní sulfidových rúd, spalovaní uhlia, používaní pesticídov,

nedokonalom zachytávaní exhalátov). Pôsobením týchto látok ubúda ozón

v ozónosfére, a dochádza k narušovaniu tejto prirodzenej štruktúry atmosféry

26

ktorá prepúšta oveľa viac UV žiarenia o vlnových dlžkach ktoré nepriaznivo

pôsobia na živé organizmy na zemi.

Freóny (chlorfluorocarbon - CFC)Objavené Tomom Midgelyim a prvý krát vyrobené v roku 1930, ľudia boli

presvedčený o ich neškodnosti a a užitočnosti. Sú bez zápachu, nejedovaté,

nereagujú s inými látkami, sú lacné a nehorľavé. Bol to dokonalý výtvor ľudstva.

V roku 1972 sa na vedeckom mítingu znovu prejednávala neuveriteľná stabilita

freónov, vtedy Sherwood Roland vyslovil myšlienku že ultrafialové žiarenie by po

čase určite tento plyn rozložilo. O rok neskôr, v roku 1973 keď Roland a Mario

Molina spracovávali výpočty, ktoré ukázali ničivú silu CFC, nemoholi im uveriť.

CFC síce ostáva stabilné v nižšej vrstve atmosféry, avšak akonáhle sa dostane

dostatočne vysoko (50 – 80 km) UV žiarenie CFC rozkladá a oddeľuje od neho

atómy chlóru, ktoré ničia ozónovú vrstvu. „Najprv sme si mysleli, že sme urobili

nejakú obrovskú chybu: to číslo sa nám zdalo strašne vysoké. Dovtedy sme nikdy

nepočuli, že by sa dal ozón takýmto spôsobom ničiť. Nikto sa o ničom podobnom

nezmienil.“ Keď oznámil svoje výsledky šokoval kolegov. Prehlásil Žiadal

okamžite zakázanie používania CFC v sprejoch, čím samozrejme išiel rovno proti

priemyslu – títo ľudia sa snažili zahovárať výsledky, v roku 1977 prezident firmy

ktorá takéto spreje vyrábala vyhlásil, že kritika bola bola vymyslená ministerstvom

propagandy KGB. O päť rokov po ich objave, potvrdil počítačový model tieto

obavy – CFC sa môže rozpadať pod UV žiarením, vtedy ich hypotézu prijali.

Verejnosť začala bojkotovať používanie CFC, a vlády sa zaviazali že budú

regulovať jeho používanie. Vtedy sa začalo používať v iných oblastiach,

v klimatizáciach, hasiacich prístrojoch, penových obaloch, riedidlách... Podobné

chlórovodíkové zlúčeniny, nazývané halóny, boli ale 10x účinnejšie pri ničení

ozónovej vrstvy. Plnili nimi hasiace prístroje. 1985 – americký vedci objavili

ozónovú dieru nad Antarktídou, svet sa začal zaujímať o hrozby v súvislosti

s ozónovou dierou. V roku 1987 bol podpísaný medzinárodný (Montrealský)

protokol o znížení produkcie CFC o 50% do roku 2000. O pár rokov na to bolo

však jasné že to je málo, a tak sa 56 národov ktoré podpísali tento protokol stretlo

v Londýne. Rozhodli sa že do roku 2000 úplne zakážu výrobu týchto zlúčenín. Dve

najbohatšie krajiny sveta (USA a Japonsko) sa od dohody ale dištancovali. Kedže

tieto zlúčeniny ostávajú v atmosfére 75 – 100 rokov, tak väčšina z týchto

27

vypustených plynov v atmosfére stále existuje. V polovici 80-rokov výpúšťali

takmer milión ton ročne.

Vedci aktuálne predpokladajú že stenčovanie ozónovej vrstvy bude pokračovať

(oproti aktuálnym 2 percentám) kedže od zahájenia priemyselnej výroby sa

vyrobilo okolo 20 miliónov ton (Do sféry s ozónom sa zatiaľ však podľa

predpokladov dostalo len asi 20 percent) Jeden polystyrénový pohárik obsahuje

asi miliardu molekúl freónov. Tieto zlúčeniny ostávajú v atmosfére 10-ročia pričom

jedna molekula freónu dokaže rozbiť milión ozónových. Chemické látky ktoré

najviac poškodzujú ozónovú vrstvu:

Chemické

označenie

Chemický

vzorec

Komerčný

názov

trichlorfluoromethan CFCl3 CFC-113

dichlordifluoromethan CCl2F2 CFC-12

1,1,2-trichlortrifluoroethan Cl2FC-CClF2 CFC-113

1,1,2-dichlortetrafluoroethan ClF2C-CClF2 CFC-114

chlorpentafluoroethan ClF2C-CF3 CFC-115

bromchlordifluoromethan CF2BrCl halon 1211

bromtrifluoromethan CF3Br halon 1211

dibromtetrafluoroethan BrF2C-CF2Br halon 2402

Vznik A Rozklad OzónuMechanizmus rrozkladu a vzniku ozónu v stratosfére popísal S. Chapman v roku

1930.

28

Rozklad: V hornej stratosféredochádza pôsobením UV žiarenia (vln. dlžka menšia

ako 242nm) k rozkladu dvojatómových molekúl kyslíka (O2) na jednotlivé atómy

-1. O2 + h (c/ < 242 nm) _ O + O 3

Tieto reagujú s ostatnými molekulami kyslíka (za vzniku ozónu)

-2. O2 + O. + M _ O3 + M

M – neutrálna častica (nepodielajúca sa na vlastnej reakcií), vyrovnávajúca

energetické pomery. Vzniknutý ozón sa nehromadí, vplyvom UV žiarenia sa

rozkladá na molekulárny a atomárny kyslík

-3. O3 + h (240 nm < 1/ < 320 nm) _ O2 + O

Tento vzniknutý kyslík (atomárny) môže rozložiť ďalšiu molekulu ozónu

-4. O3 + O _ O2 + O2

Tieto reakcie sa volajú Chapmanove reakcie. Predstavujú vyjadrenie

rovnovážneho stavu medzi vznikom a rozkladom ozónu v stratosfére. Ak je vznik

a zánik ozónu v rovnováhe, v atmosfére sa udržiava konštantné množstvo ozónu.

Podľa chapmanových rovníc sa zistilo že koncentrácia atómu by podľa Chapmana

mala byť takmer dvojnásobná s meranými hodnotami. Zistilo sa že rozkladanie

ozónu prebieha aj inými chemickými reakciami, takže reakcie 3. a 4. Nedokážu

vytvoriť pozorovanú koncentráciu ozónu. Tieto vedlajšie reakcie rozkladania ozónu

sú katalytické, do ktorých vstupuje H, OH, Nox a CL. Ak zapíšeme tieto prvky

symbolom X, tak môžme rozklad ozónu vyjadriť následovne:

- X + O3 _ OX + O2

- OX + O _ O2 + X

Tieto prvky sa pri reakcií nespotrebujú, a tak môže vyvolať rozklad ďalších stoviek

molekúl ozónu.

Ozónová dieraPojmom ozónová diera sa označuje miesto v atmosfére kde množstvo celkového

ozónu dočasne poklesne pod 50% normálnej hodnoty. Ozónová diera sa vyskytuje

29

nad Antarktídou, a jej rozloha je 4-násobne väčšia ako rozloha USA. Úbytok

ozónu v polárnych oblastiach je spojený so špecifickými meteorologickými

podmienkami, a to – cirkulácia s centrom v polárnej oblasti v dôsledku čoho sa

oblasť vzdušne izoluje od okolitého sveta a extrémne nízke teploty. Tieto

extrémne nízke teploty umožnujú vznik polárnej stratosferickej oblačnosti a na

nich potom prebiehajú veľmi účinné reakcie ničiace ozón. Jedná sa o uvoľňovanie

chrómu a brómu z neaktívnych zlúčenín do aktívnej podoby. Po ožiarení polárnej

stratosféry dochádza k rozkladu molekuly chrómu na takzvaný aktívny chlór ktorý

dokáže u známych katalitických cykloch rozložiť obrovské množstvo ozónu. Vďaka

uzavretosti oblasti sa tento ozón nemôže doplňať zvonku, takže vzniká „diera

v ozóne“. Analýza dlhodobých meraní ukázala že ozón ubúda, s výnimkou

tropických oblastí, na celej zemeguli.

Na Slovensku sa celkový ozón meria v Poprade-Gánovciach Brewerovým

spektrofotometrom od roku 1993. Najbližšia stanica s dlhodobým radom meraní

celkového ozónu sa nachádza v Hradci Králové, kde sa ozón meria Dobsonovým

spektrofotometrom od roku 1962. Satelitné merania celkového ozónu sú pre

Poprad-Gánovce prístupné od roku 1997. V súcasnom období sa zacínajú

prejavovat výsledky regulacných opatrení v produkcii látok podielajúcich sa na

deštrukcii stratosférického ozónu. Predpokladá sa, že pokles celkového ozónu sa

zastavil a ocakáva sa postupná obnova ozónovej vrstvy asi do roku 2050.

Opatrenia proti poškodzovaniu ozónovej vrstvyZ dôvodu úbytku stratosferického ozónu sa zaviedlo monitorovanie jeho množstva,

určuje sa na základe absorbcie ultrafialového žiarenie v takzvaných Dobsonových

jednotkách. Jediným spôsobom ako spomaliť, v ideálnom prípade zastaviť,

stenčovanie ozónovej vrstvy je ukončenie výroby, a spotreby látok ktoré toto

poškodzovanie spôsobujú. Z toho dôvodu medzinárdoné spoločenstvo na pôde

OSN pristúpilo k spoločným krokom ktoré majú viesť k zastaveniu úbytku ozónovej

vrstvy. Dňa 22. 3. 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy

ktorý bol východiskovým dokumentom pri riešení tohto globálneho problému.

Nadväzoval naň montrealský protokol o látkach ktoré porušujú ozónovú vrstvu,

prijatý dňa 16. 9. 1987. Tento dokument stanovuje postupné obmedzenie výroby

30

a spotreby freónov. Podľa odborníkov napriek prijatým opatreniam nás radikálny

úbytok ozónovej vrstvy ešte len čaká.

História ozónu:

1839 - C.F. Schönbein objavuje ozón

1860 - počiatky merania ozónu v prízemnej vrstve atmosféry

1880 - Hartley vyslovuje predpoklad, že slnečné žiarenie v intervale 200-320 nm

nie je absorbované vo vrchnej časti atmosféry

1913 - pri meraní intenzity UV-žiarenia bolo dokázané, že väčšina ozónu sa

vyskytuje v stratosfére

1926 - prvých šesť Dobsonových spektrofotometrov je umiestnených na zemskom

povrchu k meraniu

celkového množstva ozónu

1929 - objav umožňujúci meranie vertikálneho rozdelenia ozónu, zistená

ozónosféra

1930 - vyslovená teórie fotochemickej tvorby ozónu

1934 - sondy a balóny ukazujú, že maximálna koncentrácia ozónu sa vyskytuje vo

výške okolo 20 km

1955 - navrhnutá sieť meracích ozónových staníc

1957 - Svetová meteorologická organizácia (WMO) ustanovuje globálnu sieť

meracích staníc

1965 - objavuje sa teória fotochemickej deštrukcie ozónu radikálom OH

1966 - prvé družicové meranie

1971 - upozornenie, že ozón môže byť ničený NOx plynmi

1974 - základy CIOx chémie ako deštrukčného mechanizmu ozónovej vrstvy

1975 - prvé stretnutie vedcov zvažujúcich stav globálneho ozónu

1981 až 1991 - pravidelné semináre a stretnutia špecialistov

1984 - prvá správa o ozónovej diere v Antarktíde v 1982

1985 - Viedenská dohoda o ochrane ozónovej vrstvy

1987 - Montrealský protokol

- Zníženie tvorby CFC o 50% do roku 2000

1988 - neustále zvyšovanie ozónovej diery až o 10 % za desaťročie, dôkazy

antropogénneho poškodenia

1990 - Londýnske upresnenie a dodatky k Montrealskému protokolu

31

- Absolútny stop CFC

1991 - dôkazy o poklese ozónu nielen v zimných mesiacoch , ale i v priebehu

celého roku vo všetkých

zemepisných šírkach s výnimkou trópov

1992 - Kodaňské dodatky k Montrealskému protokolu

1993 - dôkaz zvyšovania intenzity UV-B žiarenia v stredných zemepisných šírkach

32

BibliografiaKnižné pramene

Kenda M. - Tolgyessy J. : Žiarenie-hrozba i nádej, Bratislava: Obzor, 1976. Bez

ISBN.

Šáro Š. - Tolgyessy J. : Rádioaktivita prostredia, Bratislava: Alfa, 1985. Bez ISBN.

Tolgyessy J. a kol. : Chémia, Biológia a Toxológia vody a ovzdušia, Bratislava:

VEDA, 1984. Bez ISBN.

Zahradník R. - Polák R. : Základy kvantové chemie, Praha: Polygrafia, 1976. Bez

ISBN

.

Mayer V. a kol. : Základy jaderné chemie, Brno: Alfa, 1981. Bez ISBN.

Holubec K. : Vojensko zdravotnícka knihovna svazek 35, Praha: Státní

zdravotnické nakladatelství, 1957. Bez ISBN.

Rejmers N. : Abeceda prírody - Biosféra, Moskva: Horizont, 1985. Bez ISBN

.

Marinov CH. – Zajcev A. : Ekonomika a životné prostredie, Moskva: Ekonomika,

1979. Bez ISBN.

33

Matula M. : Geológia a životné prostredie, Bratislava: Obzor, 1979. Bez ISBN.

Arnold N. : Šokujúca príroda, Veľká Británia: Scholastic, 1997. ISBN 80-8085-204-

9

Vicente B. :Globální změna klimatu, Praha: Mladá fronta a.s., 2006. ISBN 80-204-

1356-1

Ríman J. – Štěpánek M. :Malá československá encyklopedie, Praha: ACADEMIA,

1986. Bez ISBN

Bužek V. :Tajomstvá fyziky, Bratislava: Slovart, 2001. ISBN 80-7145-539-3

Prof. RNDr. Pišút J. DrSc. a kol. : fyzika pre 4 ročník gymnázii, Bratislava: MEDIA

TRADE, 1998. ISBN 80-08-02871-8

Použitá literatúra je staršia, takže sa ani za snahy pracovníkov Univerzitnej a Ľudovej knižnice nepodarilo zohnať identifikačné čísla ISBN.

34

Internetové Pramene

2010-9-18:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Regulačná_tyč

http://sk.wikipedia.org/wiki/Cernobyľská_havária#Pr.C3.AD.C4.8Diny

http://www.google.sk/url?q=http://tarjanyiova.fyzika.uniza.sk/Troscak%2520Martin.doc&sa=U&ei=E7KQTInCKcb5OeubwNYM&ved=0CBcQFjAA&sig2=R2AKuyjX3AAXLc84Fn4U3w&usg=AFQjCNHwuOPPNiwbqka1MTcBDpBU-t_h1w

2010-10-11:

http://www.1sg.sk/~pkubinec/preco%20je%20radioaktivita%20nebezpecna.pdf

http://www.boinc.sk/clanky/mame-sa-bat-radioaktivity?page=full

http://www.greenpeace.org/slovakia/campaigns/ochrana-lesov

http://sk.wikipedia.org/wiki/Amazonsk%C3%BD_prales

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/34603/?print=1

2010-10-10

http://sk.wikipedia.org/wiki/Freóny

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ozónová_diera

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/21982/freony

http://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosféra_Zeme

http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/student/thesis/nowakova.pdf

Externý konzultanti: RNDr. Peter Šottník Phd. - Fakulta geológie, Uk

RNDr. Milan Černák Csc

35

Resumé

V slovenskom jazyku

Nakoľko je výroba elektrickej energie z uránu alebo tažba ropy škodlivá? Urán je

rádioaktívny prvok a pri úniku takejto radiácie dokáže človeku ublížiť, ale

vzhľadom na to že elektrická energia vyrobená pomocou uránu pokrývala v roku

2007 viac ako 69 % celosvetovej spotreby, v pomere k počtu ľudí, ktorí zahynuli

na následky ožiarenia radiáciou pri jadrových katastrofách, štatisticky je výroba el.

energie z uránu naozaj efektívna.

Zostáva otázkou či je prioritou vyrábať el. energiu touto cestou na úkor “miernych”

strát na životoch, alebo sa chceme sústrediť na obnoviteľné zdroje a každý ľudský

život. Veľa ľudí má celkom mylnú predstavu o tom, čo je vlastne urán. Ako sme už

spomínali, miernej dávke radiácie je vystavený každý. Ci už z prírodných zdrojov,

alebo pri vyhotovení rontgenovej snímky. Aj rontgen je forma radiácie, ktorú si

normálny človek takmer neuvedomuje, a ktorá je pre lekárske účely nevyhnutná. Z

toho vyplýva, že jadrovým katastrofám treba zamedziť, ale zároveň rešpektovať,

že bez jadrovej energie ľudstvo neprežije.

Zdrojom energie je aj ropa. Produkty vyrobené z ropy nájdeme

všade. Ci už ako palivo (napr. do automobilov, lietadiel ap.),

alebo vo forme plastov ktoré sú všade okolo nás. Ropa je

častým predmetom rôznych diskusii či už ide o jej

vyčerpateľnosť alebo škodlivosť voči životnému prostrediu.

Podobne ako u jadrovej energie je veľmi diskutabilné či ropné

produkty poškodzujú životné prostredie natoľko, aby to ľudstvu

zabránilo využívať ich. Otázka je postavená skôr tak, ako dlho

ešte budeme túto formu energiu schopní využívať?

Vzhľadom na jej vyčerpateľnosť sa toto obdobie odhaduje na približne 30 rokov.

Otázkou je, čo bude pohánať naše automobily v budúcnosti. Veríme tomu že

najväčšie mozgy tohto sveta vynájdu ekologickejší spôsob.

V prípade ozónovej diery je situácia vážna, aj keď si to väčšina ľudí neuvedomuje.

Ak znečisťovanie životného prostredia bude aj naďalej pokračovať rovnakým

36

tempom ako doteraz, v blízkej budúcnosti nás čaká ekologická nerovnováha, ktorá

ovplyvní život každého človeka na zemi. Správa Programu životného prostredia

Spojených národov odhaduje, že oslabenie ozónu o 1% vyvolá nárast ochorení na

rakovinu kože o 3% a spôsobí prírastok ďalších 100 000 prípadov oslepnutia

šedým zákalom. My si možno hovoríme že nás sa to už netýka, ale chceme našim

potomkom zanechať prostredie (Zem) kde sa nedá žiť resp. bude žiť čím dalej tým

horšie, alebo nám záleží aj na tom čo bude v budúcnosti a nechceme žiť na úkor

budúcich generácii. Táto situácia je naozaj na zamyslenie.

37

V nemeckom jazyku

Ist die Herstellung der Elektroenergie aus Uran oder

Ölförderung schädlich oder nicht? Wie bereits erwähnt, ist

Uran ein radioaktives Element und bei Ausströmen solcher

Strahlung kann dass Menschen schaden, aber da die Energie

die im Jahre 2007 von Uran produziert war – mehr als 69%

des weltweiten Verbrauchs –im Bezug auf die Zahl der

Menschen, die infolgedessem ums Leben gekommen sind, ist

die Herstellung der Elektroenergie aus Uran wirklich effektiv.

Es bleibt die Frage, ob man soll die Herstellung der Elektroenergie auf diese

Weise fortsetzen auf Kosten der "leichten" Verlust des Menschenlebens, oder sich

zu erneuerbaren Energiequelle und jedes Leben zu konzentrieren. Viele

Menschen haben ganz falsche Vorstellung, was tatsächlich Uran ist. Wie bereits

erwähnt jeder Mensch ist einer milden Strahlendosis ist für ausgesetzt. Ob aus

natürlichen Quellen oder von Röntgenstrahlen. Röntgen ist auch eine Form von

Strahlung, die der normale Mensch fast nicht registriert, aber es für medizinische

Zwecke unvermeidlich ist. Daraus folgt, dass die nukleare Katastrophe müssen

verhindert sein, aber gleichzeitig respektieren, dass ohne der Kernenergie kann

die Menschheit nicht überleben.

Auch Erdöl iste eine Energiequelle. Produkte aus Erdöl kann man überall finden.

Ob in Form von Treibstoff (z. B. für Autos oder Flugzeugen) oder in Form von

Kunststoff, die rund herum uns herum sind. Erdöl ist das Thema unterschiedlichen

Debatten, ob geht es um derer Ausschöpfung, oder ob Erdöl für die Umwelt

schädlich ist. Wie im Bereich der Kernenergie ist sehr fraglich, ob die

Erdölprodukte die Umwelt so viel schädigen dass die Menschheit resigniert sie zu

nutzen. Die Frage ist, wie lange werden wir diese Form der Energieerzeugung

noch nutzen zu können?

Angesichts seiner Ausschöpfung ist das Zeitraum bei etwa 30 Jahre geschätzt.

Aber welche Form von Energie, wird unsere Autos in der Zukunft betreiben. Wir

glauben, dass die beßten Wissenschaftler der Welt eine mehr ökologische Form

entdecken. Im Fall des Ozonlochs, ist die Situation ernst, obwohl die meisten

Menschen nicht bewusst sind. Wenn Umweltverschmutzung wird im gleichen

38

Tempo in der nahen Zukunft erwarten wir weiterhin die ökologische

Ungleichgewicht, die Leben der Menschen auf der Erde beeinflusst. Verwaltung

des Umweltprogramms der Vereinten Nationen schätzt, dass die Ozon-Rückgang

um 1%, ein Anstieg von Hautkrebs auf die 3% zu erhöhen und eine weitere 100

000 Fälle von Erblindung führen, Katarakte. Wir werden uns, dass es nicht

sprechen, aber wir wollen, dass unsere Nachkommen für die Umwelt (Erde), wo

sie leben oder nicht zu verlassen. leben wird immer schlimmer, oder wir auch

davon abhängt, was in der Zukunft sein und möchten nicht auf Kosten künftiger

Generationen leben. Diese Situation ist in der Tat zum Nachdenken anregen.

39

V anglickom jazyku

How much is the creation of electricity from uranium, or the oil production

dangerous? Uranium is radioactive, and in the case of leakage of this radioactivity

it can harm human. However, more than 69% of the worldwide consumption of

electricity was made by nuclear power plants. This, compared to the number of

deaths caused by radiation, is statistically considered a very effective method.

There is a question if the making of electricity, with a few lost human lifes, or the

use of renewable sources, and lifes saved, is the priority. Basically lot of people

have a very wrong vision of what uranium is. If it is from natural sources, or

roentgen image – THAT is also a form of radiation, which is very important for

medical purposes and most people do not even think about it. It follows that we

should prevent nucelar disasters, however respect that we would not survive

without nuclear energy.

Then there is another source of energy – oil. Products made from this component

can be found everyehere. From gasoline (vehicles, airplanes), to plastic which are

all around us. Oil is often a subject od discussions, about it’s depletion, or harm to

the environment. Similarly to nuclear energy, it’s very debatable if oil products

provide a harm high enough for it (environment), so we shouldn’t use them. The

question is however how long we will be able to harness this energy. If we take

a look at it’s exhaust rate, we can assume that this will take approximately 30

years. But what is going to power our cars in the future? We believe that best

brains of this planet will find a more ecological way.

In the case of the ozone hole, the situation is serious, although most people are

not aware of this problem. If the environmental pollution is going to increase at the

same rate as up to now, there is ecological unstability awaiting us in the close

future which will affect every single person on earth. Report from environment

programme of United Nations is estimating that weakening of the ozone by 1% will

evoke 3% skin cancer increase, and another 100 000 cases of blindness caused

by cataract. Maybe we think that this is not our problem anymore, but do we really

want to leave a land where nobody can live to our descendants? Or we care about

the future, and future generations? We should really think about this situation.

40

Záver

Tento rok je pre nás z hľadiska projektov premiérový a určite vás neprekvapí, že

práca na takomto projekte pre nás nie je ľahká. Casto sme to mali veľmi obtiažne

a čelili sme mnohým prekážkam no vďaka odhodlaniu a veľkej pomoci našich

konzultantov, ktorú si veľmi vážime, sa nám podarilo spracovať túto tému. Je

prirodené že môžete mať isté výhrady ale veríme že forma spracovania tohto textu

sa vám páčila, alebo bola aspoň akceptovaťeľná a dúfame že do budúcnosti si

odnesieme veľa nových skúseností. Tento projekt nemá síce podobu diplomovej

práce, ale dúfame, že oceníte našu snahu.

41