С 0 Э ZPRAV 0DA3ST V fl

Ročník VI. — Číslo 10. Bratislava 31. m a r c a 1961. Cena 50 hal.

V DUCHU SLÁVNYCH TRADICIÍ P 21. f e b r u á r a t. r. p r e b e h l a n a š o u t lačou r a d o s t n á zpráva, ž e

Sväzu m l á d e ž e pri pr í lež i tost i 40. výroč ia v z n i k u č e s k o s l o v e n ­s k é h o K o m s o m o l u o d o v z d a l i z á s t u p c o v i a ÚV KSČ za ú s p e š n ú prácu m e d z i m l á d e ž o u Č e r v e n ú z á s t a v u n a š e j s trany. Nebolo t o p r v é v y z n a m e n a n i e , k t o r é sa ČSM dosta lo v p o s l e d n e j d o b e Veď v s e p t e m b r i 1960 dostala naša m l á d e ž n í c k a organizácia v y s o k é v y z n a m e n a n i e — R a d r e p u b l i k y .

Ak vnikneme do his tór ie vzniku, formovania a c e l k o v e j činnosti ČSM, pr ídeme k z á v e ­ru, ž e t i e t o vyznamenania nie s ú len uznaním za posledné o b ­dobie, a l e s ú výs ledkom 40-roč-n e j p r á c e a b o j a po boku KSČ.

J e s e ň r o k u 1921. Na s j a z d e č e s k o s l o v e n s k e j sociálnodemo­k r a t i c k e j mládeže s a j e j v ä č š i ­na hlási k r e v o l u č n e j ľavici. Generálny š t r a j k v decembri 1920 len u r ý c h ľ u j e pr ípravy k založeniu Sväzu komunis t ic­k e j mládeže. 6. f e b r u á r a 1921. Zakladá s a č e s k ý K o m s o m o l a o s t r n ä s t dní s a v y t v á r a zo skupiny č e s k e j , s l o v e n s k e j a

n e m e c k e j mládeže u nás Sväz k o m u n i s t i c k e j mládeže Česko­s lovenska, k t o r ý p r i j í m a 21 podmienok Komunis t icke j in­ternacionály a hlási s a ku Ko­m u n i s t i c k e j internacionále mlá­deže.

P r i c h á d z a j ú obdobia ť a ž k e j práce, no Komsomol nesklamal. Prichádza obdobie b o j a proti hladu a nezamestnanost i , pro­t i buržoázii, proti rozbitiu r e ­publiky, b o j proti okupantom, i legal i ta, koncentračné tábory. Mládež b o j u j e v zázemí i na f r o n t e — v š a d e . Konečne pri­chádza oslobodenie, formova­nie p r v ý c h br igád, s lávny f e b ­

r u á r 1948, s t a v b y mládeže, zá­väzky, novátorstvo, z lepšova­teľ ské hnutie, osídľovanie po­hraničia, br igády soc ia l i s t icke j práce, v š a d e j e mládež medzi p r v ý m i iniciátormi a pr iekop­níkmi. To s m e v š a k u ž v s ú ­časnosti . . .

A t á j e charakter izovaná zin­tenzívnením účast i mládeže nielen na budovaní, ale i na r iadení nášho š t á t u . XI. s j a z d n a š e j s t r a n y p r i j í m a významné uznesenie, v k torom s a hovorí o priamom riadení ČSM s t r a ­níckymi organizáciami a orgán­mi. Sväz mládeže s a t a k t o s t á ­va významným pomocníkom n a š e j s t r a n y pr i budovaní k r a j ­šieho z a j t r a j š k a . Sväz mládeže j e a k o jednotná a masová o r -

V o v ý r o č n ý d e ň za loženia Č e s k o s l o v e n s k é h o s v ä z u m l á ­d e ž e na s l á v n o s t n o m z a s a d a n í ÚV ČSM v Prahe o d o v z d a l v m e n e ÜV KSČ s. Jiří Hen­d r y c h Sväzu m l á d e ž e Č e r v e n ú z á s t a v u ako u z n a n i e a s y m b o l za to, ž e ČSM j e nos i teľom n a j ­lepš ích tradíc i í p r e d v o j n o v é h o K o m s o m o l u . N e z a b ú d a j m e n a to ani c h v í ľ u . . .

ganizácia n a š e j mládeže zod­povedný za výchovu každého mladého človeka, č loveka k o ­munist ického typu. V š e t k y t i e ­t o úlohy j a s n e formuloval III. s j a z d ČSM.

Tento rok os lávime i my, mladí, spolu s našou učiteľkou

(Pokračovanie na 3. s t r . )

HODNOTÍME VEDECKÝ V Ý S K U M V e d e c k á č innost na v y s o k ý c h ško lách j e n e r o z l u č n e spätá

s po l i t icko-výchovnou a pedagog ickou prácou. Ich j e d n o t a v p e d a g o g i k e j e v y j a d r e n á ideologickou a odbornou úrovňou abso lventov a v o v e d e a v ý s k u m e zasa j e h o e fekt ívnosťou z h l a d i s k a d o s i a h n u t ý c h v ý s l e d k o v v teór i i a v s p o j e n í s o ž ivotom, z o d p o v e d a j ú c i m n á š m u n a s v e t o v e j ú r o v n i r o z v i n u ­t é m u p r i e m y l u a na v y s o k o m s t u p n i r o z v i n u t e j soc ia l i s t icke j ku l túry . Koniec-koncov s ú h r n č innost i na v y s o k e j ško le s l e ­d u j e z v ý š e n i e p o i i t i c k o - v ý c h o v n e j a o d b o r n e j ú r o v n e práce.

Pri vyhodnocovan í v e d e c k o - v ý s k u m n e j č innost i z a r o k 1960 v y c h á d z a l o s a z o s i tuác ie r a s t u k á d r o v n a UK. Na c e l ­k o v o m počte 893 p e d a g o g i c k ý c h pracovníkov p o d i e l a j ú s a profesor i a docent i k 1. 1. 1960 l e n 160, t. j . 18 "/• ( v u p l y n u ­l o m r o k u habi l i t . doc. 23) a uč i te l ia s v e d e c k ý m i hodnosťami doktora v i e d a k a n d i d á t a v i e d 97, t. j . 13 % (pr í ras tok za u p l y n u l ý r o k 29 k a n d i d á t o v v i e d a 1 d o k t o r v i e d ) . Pri ideo lo­g i c k o m u p e v ň o v a n í v e d e c k o - p e d a g o g i c k ý c h kádrov na UK uč i teľský s b o r s a p o m e r n e o m l a d i l a ú s p e š n e s a r o z v í j a p o s y s t e m a t i c k e j p r í p r a v e s p r a v i d l a c e s t o u e x t e r n e j ašp i rantúry . Systemat ické a c i e ľ a v e d o m é z v y š o v a n i e v e d e c k e j k v a l i f i k á c i e u č i t e ľ s k ý c h kádrov dos iahne h l a v n ý r o z v o j v t r e t e j päťroč­nici.

V ý v o j p r e m i e n v e d e c k o - v ý s k u m n é h o p l á n u počas d r u h e j päťročnice bol p o d s t a t n e o v p l y v n e n ý u z n e s e n i a m i XI. s j a z d u KSČ a z í s k a n é s k ú s e n o s t i m a l i v p l y v i n a t vorbu p e r s p e k t í v ­n e h o p l á n u n a 3. 5RP s p r i a h l i a d n u t í m n a n o v é ú lohy p r i r o z ­v o j i n á r o d n é h o hospodárs tva, po l i t ického a k u l t ú r n e h o ž ivota n a š e j soc ia l i s t i cke j v last i .

V ý s l e d k y p l n e n i a v e d e c k o - v ý s k u m n é h 0 p l á n u boli v n e ­m a l e j m i e r e o v p l y v n e n é n i e k t o r ý m i s u b j e k t í v n y m i i o b j e k ­t í v n y m i pr íč inami . P r o g r e s í v n y m f o r m á m v ý s k u m u e š t e s tá le s t o j a v c e s t e v p o d s t a t e d v e z á b r a n y :

a ) P r v á j e k o n z e r v a t i v i z m u s , v y p l ý v a j ú c i z n á v y k o v s t a r e j ško ly, k torá n e s i e s o s e b o u p e č a t i n d i v i d u á l n e j v e d e c k e j práce,

b ) v p o d s t a t e m á k o r e n e v p r v e j , a lebo záv i s í o d k á d r o v é h o z loženia UK; v období, keď prechádza la h l a v n á m a s a u č i t e ­ľov na ašp i rantúru, rodi l i sa z á s a d y ko lekt í vnos t i a k o m p l e x ­n o s t i r iešen ia v e d e c k ý c h p r o b l é m o v p r e ž i v o t a prax.

Za t a k e j t o s i tuác ie n e d a l sa v 0 v ý s k u m e j e d n o z n a č n e r i e ­šiť p r e c h o d od k v a n t i t y k u kval i te, k e ď ž e bolo ťažko m o ž n é n a r a z odstrániť rozdrobenosť v e d e c k o - v ý s k u m n é h o plánu, l e b o n a j e h o r i e š e n í part ic ipova la z n a č n á časť m l a d ý c h u č i ­t e ľ s k ý c h k á d r o v s o zámerom, z í s k a t k v a l i f i k á c i u v e d e c k ú a lebo v e d e c k o - p e d a g o g i c k ú . Touto s i tuác iou v r . 1960 j e p o ­značený i v e d e c k o - v ý s k u m n ý plán, k e ď ž e Univerz i ta K o m e n ­s k é h o m á v j e d n o t l i v ý c h kategór iách v ý s k u m u t ieto č í s e l n é d i sproporc ie : š t á t n y p l á n — 36 d i e l č í c h ú loh r e z o r t n ý p lán — 178 prob lémov f a k u l t n ý p lán — 343, z toho 303 p l á n o v a n ý c h a 38 n e p l á n o -

n o v a n ý c h p r o b l é m o v . Z hľad iska h m o t n é h o zabezpečen ia pr i r iešen í v e d e c k o ­

v ý s k u m n ý c h prob lémov f a k u l t y UK v y č e r p a l i n a j e h o m a t e ­r iá lne zabezpečenie, práce, s l u ž b y a c e s t o v n é spo lu K č s 1,500.000.— a n a invest íc ie , K č s 3,958.000, — . S ohťadom n a závažnosť r i e š e n ý c h č i a s t k o v ý c h prob lémov š t á t n e h o p l á n u (geologické v e d y ) z a b e z p e č e n i e r o z v o j a n o v ý c h v e d n ý c h o d ­borov ( j a d r o v á f y z i k a a r á d i o c h é m i a ) bola inves t íc iami pos i l ­n e n á P r í r o d o v e d e c k á f a k u l t a a t iež Lekárska f a k u l t a .

Pokiaľ ide o v ý s l e d k y v e d e c k o - v ý s k u m n e j p r á c e v d r u h e j päťročnici, m o ž n 0 i ch hodnotiť k ladne, p r i h l i a d a j ú c k u s t a v u k á d r o v a r o z s i a h l e j p e d a g o g i c k e j č innost i , ako a j k t o m u , ž e v tomto r o k u s a v e n o v a l o z n a č n é ús i l i e n a real izáciu zásad súv i s iac ich s p r e s t a v b o u š t u d i j n é h o p r o c e s u na UK a z lučo­v a n í m b r n e n s k e j a b r a t i s l a v s k e j F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t y n a ce loštátnu. Za t ý c h t o sťažených p o d m i e n o k n a P r í r o d o v e d e c ­k e j f a k u l t e UK podľa p lánu skonči l i 8 č i a s t k o v ý c h ú loh a č iastočne v ý s l e d k y s a dos iahl i n a 7 č i a s t k o v ý c h ú l o h á c h š t á t n e h o plánu, ukonči l i s a p r o b l é m y a u 13 s a z í ska l i p a r -cia lne v ý s l e d k y rezor tneho p lánu. Lekárska a F i lozof ická f a ­kul ta UK v y r i e š i l i p o 14. p r o b l é m o c h r e z o r t n é h o p l á n u a ITVS ukonči l 1 rezor tne ú lohy.

Mnohé p r o b l é m y v e d e c k o - v ý s k u m n e h o p l á n u s ú d l h o d o b é a p r e v a ž n á v ä č š i n a z n i c h p r e š l a d o p e r s p e k t í v n e h o p l á n u na Ш. päťročný plán.

(Pukračovanie na 2. str.)

Za socialistickú Školu

Jarné s t re tnut ie . . . (Robert Doisneau)

• Mladi A z e r b a j d ž a n c i m e d z i nami . V dňoch 28. II.—7. III. bola v Brat i s lave 25-členná d e ­legácia s o v i e t s k y c h komsomol­cov — chlapcov a d ievčat z d a l e k é h o A z e r b a j d ž a n u . Za ich pobytu u n á s s i vzal i nad nimi patronát p r v á č k y — po­s lucháčky r u š t i n y z Fi lozof icke j f aku l ty UK. Hoci s ú u ž host ia doma, v d r u ž b e sa, s a m o z r e j m e , b u d e pokračovať. Veď dobré p r i a t e ľ s t v o s a rozlúčkou p r e d s a nekončí • Keď sa chce, i d e to. Pri no­vom i n t e r n á t e n a Š o l t é s o v e j ul. nebolo donedávna ani s topy po n e j a k o m špor tovom o b j e k t e . Tento bezútešný s t a v s a r o z -

Mífnik v práci nášho odborového sväzu

Zodpovědnost odborov l e S S í V dňoch 8.—9. 10. marca 1961 s a konal v P r a h e v s á l e Slo­

vanského domu II. s j a z d ROH — Sväzu zamestnancov š k o l ­s t v a , vedy, umenia a t lače. Zišlo s a 800 delegátov a hostí , aby a k o zástupcovia 336.000 odborárov — členov nášho s v ä z u hodnotili činnosť úlohy.

od I s j a z d u a vytýči l i nové zodpovedné

Na s l á v n o s t n e j t r i b ú n e s p r a ­c o v n ý m p r e d s e d n í c t v o m zasadl i početní hostia, m e d z i n imi m i ­n i s ter ško l s tva a k u l t ú r y dr. Fr. Kahuda, m i n i s t e r V. Biľak, z á ­s t u p c a III. a IV. odd. ÚV KSČ, zás tupcov ia a r m á d y , ÚRO, i m e ­d z i n á r o d n e j u č i t e ľ s k e j o r g a n i ­zácie FISE. Po z v o l e n í k o m i s i e a schvá len í r o k o v a c i e h o p o ­r iadku p r e d n i e s o l obs iahlu z p r á v u p r e d s e d u Sväzu s. Ště­pánek. V y c h á d z a j ú c z rozboru m e d z i n á r o d n e j s i tuácie, p o u k á ­zal na ú s p e c h y n a š e j r e p u b l i k y v b u d o v a n í soc ia l i zmu a na d ô ­ležitosť pos lania n á š h o sväzu, k t o r ý z d r u ž u j e o d b o r á r o v — pracovn íkov v oblast i k u l t ú r y .

V ý s t a v b a soc ia l i zmu z v y š u j e potrebu v y s o k o v z d e l a n ý c h , p o ­l i t icky a o d b o r n e p r i p r a v e ­n ý c h pracovníkov, č o s a zračí v nutnost i p r e s t a v b y n á š h o

úlohy, k t o r é sa stal i zák ladom uznesen ia s j a z d u .

V b o h a t e j d iskus i i sa u k á ­zalo, aká m n o h o t v á r n a j e p r o b ­lemat ika n á š h o sväzu. Z pr ih lá­s e n ý c h as i 70 d i s k u t é r o v sa p r e č a s o v é o b m e d z e n i e dosta lo k s l o v u l e n 40. Odznelo v e ľ m i m n o h o p o d n e t n ý c h a k o n k r é t ­n y c h p r í s p e v k o v , p o u k a z u j ú c i c h na úspechy, a le a j na ťažkosti o d b o r á r s k e j práce. Prev láda­j ú c o u t é m a t i k o u bol i otázky p r e s t a v b y š k o l s t v a a s ň o u s ú ­v is iace p r o b l é m y , h l a v n e n e ­dostatok uč i teľov v p o h r a n i č ­n ý c h okresoch. Obsažný p r í ­s p e v o k predn ieso l m i n i s t e r s. dr. Kahuda, k t o r ý s a k o m ­p l e x n e zapodieva l s i tuáciou v ško l s tve .

Obsiahle u z n e s e n i e I). s j a z d u v y t y č u j e h l a v n é ú iohy o d b o r á r ­s k e j práce. Odborom na v y s o -

p á n k a sa v š e t c i de legát i r o z ­chádzal i s p r e d s a v z a t í m urobiť u z n e s e n i a II. s j a z d u n á š h o s v ä ­z u náp lňou práce orgánov a o r ­ganizáci í a premeniť ich n a č iny, na skutočnosť.

Doc. dr. Ján K o c k a , predseda ZV ROH na UK

h o d l e zmeniť Studentská rada i n t e r n á t u : ch lapci s a pust i l i d o v \ s t a v b y v o l e j b a l o v é h o ihriska. Neskôr si t u postav ia e i l e d o -skoč iš te . pr iestor na v r h y a m o ž n o i nasketba lové ihrisko. Sami ; b r i g á d n i c k y ! Nešlo b y t o t a k a j v i n ý c h i n t e r n á t o c h ?

• P 6 j d r t o a j v Horskom par­k u . Do vVstavby športovísk sa nepusti l i len chlapci zo Solté-s o v e j . V minulých dňoch sa a j v Horskom p a r k u zahryzli do zeme lopaty a čakany, v e d e n é rukami poslucháčov v š e t k ý c h f a k ú l t univerzi ty, a b y urobili p r v é v ý k o p y na v ý s t a v b e š p o r ­tového areá lu. Robí s a t a m u s i ­lovne deň čo deň — od pondel­k a do soboty.

• A b y bola Naša u n i v e r z i t a n a ­šou. Pod t a k ý m t o t itulkom u v e r e j n i l Ročníkový v ý b o r ČSM II. ročníka Fi lozof icke j f a k u l t y na s v o j i c h nástenných novinách v ý z v u na súťaž v o d b e r e N a š e j univerzi ty. V y z ý v a v n e j na s ú ­ťaž o n a j v y š š í počet predpla­t i teľov N a š e j univerzi ty o s t a t n é ročníky f a k u l t y . Pracovná s k u ­pina f i lozof ia — his tór ia v t o m ­t o ročníku zase vyzva la na s ú ­ťaž o 100°/o-ný odber o s t a t n é pracovné skupiny v ročníku. Čo na t o o s t a t n é f a k u l t y ( n a j m ä l e k á r s k a ) ? ( ^ z )

k p ä ť d e s i a t k e

sko ls tva v š e t k ý c h s t u p ň o v . Ob- k ý c h ško lách pr ipadá v e ľ k á z o d -j e k t i v n e spo ločenské p o t r e b y k l a d ú v e ľ k é nároky na pracov­n íkov oblast i d ivadla, f i l m u , a k o a j na z a m e s t n a n c o v po ly­g r a f i c k é h o p r i e m y s l u a na o r ­gan izátorskú prácu s v a z o v ý c h odborárskych orgánov . Po u v e ­den í ú s p e c h o v sa z p r á v a dotkla a j m n o h ý c h nedostatkov, n a j m ä nedostatočného docenen ia a u ­tor i ty o d b o r á r s k y c h o r g á n o v a i n a l e j ak t i v i ty č lenstva. Vce lku /práva, ktorá s o s t a t n ý m i s j a z -d o v y m i dokumentárni b u d e s p r í s t u p n e n á a k o prí loha Uči­t e l s k ý c h novín, v y z n e l a ako d ô ­k l a d n ý kr i t icky rozbor č innost i s v ä z u a súčasne načrt la h l a v n é

povednosť pr i hľadaní f o r i e m v ý c h o v n e j a v y u č o v a c e j č i n n o s ­ti v r á m c i p r e s t a v b y školy. Lkladá sa t iež nadviazať spo­luprácu s o š k o l a m i II. cyk lu, a b y sa zabezpeč i la náväznosť v ý u k y . U z n e s ' n i e m e n í t iež d o ­t e r a j š í názov s v ä z u na Sväz za­m e s t n a n c o v ško l s tva a k u l t ú r y . Sjazd zvo l i l č l e n o v a n á h r a d n í ­k o v ú s t r e d n é h o v ý b o r u a r e ­v í z n e j komis ie , k t o r ý c h počet sa oprot i minu los t i zníž i l na 100. Za č lena ÚV bol z v o l e n ý a j Ján V j j t k o , odb. as istent p o l i t i c k e j e k o n ó m i e F i lozof ic­k e j faku l ty .

Po z á v e r e č n o m s l o v e s, Sté-

Kornel D r o s t j e študijným referentom Právnickej fakulty a zabezpečuje pedagogickú adminis­tratívu už vyše 20 rokov pri vý­chove právnického dorastu, Pretože oslavoval dňa 17. marca 1961 svoju päťdesiatku, popri gratulácii sme sa ho spýtali na niekoľko vecí:

• Ako ste začínali? Ako výpomocný pedel. Nastúpil

som v r. 1940. Odvtedy pracujem na dekanstve Právnickej fakulty. V tom čase som zabezpečoval po­zvania na skúšky, vyberal som po­platky, napríklad ZH prvú štátnu skúšku 100,— Kčs. za ďalšie dve po 120,— Kčs, za rigorózum platil študent 280,— Kčs a promočná taxa bola 500,— Kčs. Do konca vojny boli prednášky povinné, učitelia ro­bili prezenciu. Zamestnaní študenti mohli žiadať o oslobodenie z 25 až 50 % z prednášok. Semináre a cvi­čenia neboli povinné, naopak, štu­dent musel za semestrálne cvičenie z predmetu zaplatiť taxu 10,— Kčs,

• Ako to bolo počas frontových udalosti?

Pri bombardovaní Apolky spadla bomba na koľaje elektrickej dráhy pri byte vrátnika, poškodilo budo­vu, nuž sme sa sťahovali: fakultu na Kapitulskú, knihy a niektorý inventár do Jura a až za Trnavu.

Knihy sme zachranili. Nemci pri ústupe budovu Univerzity zapálili. Vrátili sme sa až o rok.

• Akú agendu ste mali v rukách? Štipendiá vybavujem až po roku

1952. Prv to bolo na Ministerstve školstva a na Povereníctve škol­stva. Takisto a j internáty. Zvyšo­vaním počtu študentov na školách bolo treba decentralizovať. Dnes vybavujem všetky sociálne otázky študentov, štipendiá, poistenie i ro­dinné príspevky.

Chcel by som pripomenúť, ze te­raz ide tempo /ivota na fakulte oveľa rýchlejšie ako prv. Ale so študentmi pracujem veľmi rád, mám rád mladých ľud!.

Aké nosť

máte želanie pre huduc-

Chcel by som pracovat a j naďa­le j na tomto úseku. Želal by som si od poslucháčov, aby riadne do­chádzali na prednášky a aby — keď človek niečo od nich chce — vyhoveli hneď, aby som im (o ne­musel desať ráz připomínat.

* » *

Pripájame sa ku gratulantom spo­lu s učitel mi a zamestnancami Právnickej fakulty a do druhého polstoročia súdruhovi Drostovl že­láme veľa zdravia i pochopenia od študentov. (mi)

Za študentskou oponou „Môžem opatriť malé deti, rozprávať rozprávky,

čítať knihy." Študent adresa

„Môžem robit m e n š i e d o m á c e práce i v n o č n ý c h hodiných."

Student adresa

Takéto a p o d o b n é o z n á m e n i a m o / n o čítať n a m a l ý c h i v ä č ­ších v ý k l a d n ý c h tabu l iach n a u l ic iach a m e r i c k é h o u n i v e r z i t ­n í h o m e s t a Detroitu. Niet sa č o diviť, ž e š t u d e n t i robia p e s t ú n ­k y , upratovačky, keď u v á ž i m e , ž e š t ú d i u m na v y s o k e j ško le s t o j i r o č n e 2.500—2.800 dolá­rov.

T e n t o f a k t u ž p r e d u r č u j e s o ­c iá lne z l o ž e n i e a m e r i c k ý c h v y ­sokoško lákov. Keď s á p o d a r í dostať s a n i e k t o r ý m i г ni/.ších v r s t i e v n a v y s o k ú školu, čaká ich n ie v e ľ m i r a d o s t n é š t ú d i u m . A b y s a udrža l i na škole, m u s i a c e z p r á z d n i n y pracovať a p o ­č a s š k o l s k é h o r o k u s i p r i v y -rábať d o m á c i m i p r á c a m i v z á ­m o ž n ý c h rod inách. 1 n a p r i e k h ú ž e v n a t o s t i š t u d e n t o v ú m r t ­nosť n a v y s o k ý c h š k o l á c h j e v e ľ m i vysoká. Napr ík lad p o p r v o m s e m e s t r i o d p a d á v a a ž 45 p e r c e n t pos lucháčov.

Na k a ž d e j u n i v e r z i t e S p o j e ­n ý c h š t á t o v j e v e ľ k é m n o ž s t v o organizáci í . Student i s i v ô b e c

r Rámček

z cudzej tlače Nebezpečenstvo sovietskeho filmu

„ F r a n k f u r t e r Rundschau", 1в januára o ťahaniciach okolo so­vietskeho filmu, ktorého pre­mietanie bolo nakoniec povole­ne :

,,Tu to máme. L*n preto, že f i lm (dokumentárny film „Za dve hodiny po Sovietskom sva­ze" > pochádza zo Sovietskeho svazu, bol odmietnutý, pretože sovietske kra j iny nemôžu byl pekne, a smejúci sa sovietski fudia nemajú čo hľ^dat na ne­meckých filmových plátnach.

Výsledok skúšky hlavného vý­boru: zákaz filmu slúži k zabez­pečeniu .základných demokratic­kých práv v Spolkovej republi­ke."

V turistickom kraji „Evening Standard", 8. d e ­

c e m b r a 1960 — ( z l istu či­t a t e ľ a ) :

„Moja d c é r a s a p r á v e v r á ­ti la z o Švajč iarska, k d e p r a ­covala d v a r o k y v o W i n t e r -t h u r e ako s e k r e t á r k a f i r m y n a v ý r o b u s t r o j o v p r e p r á ­čovne. Pracovalo s a t u od 7.30 h o d í n r á n o a ž d o po l­noci b e z p r e s t á v k y na o b ­č e r s t v e n i e . Počas deväťde-s i a t m i n ú t o v e j o b e d ň a j š e j p r e s t á v k y spal i č a s t o n i e ­k t o r í z a m e s t n a n c i n a h o l e j

z e m i . . . "

ANTARKTIDA V MOSKVE Na L e n i n o v e j u n i v e r z i t e v

Moskve zr iadi l i laboratór ium, pracovníc i k t o r é h o s a b u d ú z a ­oberať g lac io log ickým, z e m e ­p i s n ý m , g e o l o g i c k ý m a g e o f y ­z i k á l n y m v ý s k u m o m A n t a r k t í ­dy . Zúčastnia sa i na s o v i e t ­s k y c h antarkt ických v ý p r a v á c h . Nové laboratór ium sa s t a n e u n i v e r z i t n ý m s t r e d i s k o m p r í ­p r a v y o d b o r n í k o v p r e a n t a r k ­t ický v ý s k u m .

DOLÁROV ZA PRAVDU

V Columbi i v S p o j e n ý c h š t á ­toch bola 2. m a r c a v e ľ k á p r o ­testná d e m o n š t r á c i a č e r n o š ­s k ý c h Študentov z m n o h ý c h m i e s t Státu Južná Karolína, š t u d e n t i za s p e v u h y m n y p o ­c h o d o v a l i k par lamentu, aby protestoval i prot i p o t u p n e j *ef)regácli. Polícia d e m o n š t r a n ­tov rozohnala a zatkla 186 č e r ­nochov. Student i boli o b v i n e n í i rušen ia v e r e j n é h o p o r i a d k u a

n e m ô ž u sťažovať na n e o r g a n i ­zovanosť. Sú t o v š a k o v a k é k l u ­by, asociácie, brats tvá, s p o l o ­čenstvá . No ani j e d n a z t ý c h t o p o č e t n ý c h organizáci í n e m ô ž e zabezpečiť s v o j í m č l e n o m š t i ­p e n d i u m , a lebo n e j a k é i n é — pre n á s s a m o z r e j m é — soc iálne v y m o ž e n o s t i . K č o m u s ú p o t o m d o b r é t a k é t o s p o l k y ? J e d n o d u ­c h á odpoveď. Č í m v i a c spo lkov, t ý m v i a c j e š t u d e n t s k é h n u t i e roztr ieš tené. T ý m v i a c prot i ­c h o d n ý c h n á z o r o v a n a k o n i e c snaha odvádzať š t u d e n t o v o d a k e j k o ľ v e k p o l i t i c k e j akt i v i ty .

Príklad. Už t r i r o k y p r e š l i o d času, keď V ý b o r m l á d e ž n í c k y c h organizác i í Sov ietskeho s v ä z u nadv iaza l s t y k y s Národnou š t u d e n t s k o u asociác iou USA. Predstav i te l ia š t u d e n t s k ý c h a

m l á d e ž n í c k y c h organizác i í Spo­j e n ý c h š t á t o v s a e š t e s t á l e d e ­f i n i t í v n e n e v y j a d r i l i k v ý m e n e š t u d e n t o v .

F o r m á l n e s a o b e s t r a n y d o ­hod l i n a v ý m e n e n i e k o ľ k ý c h de legáci í . A m e r i c k á s t rana s i v š a k k lád la z a p o d m i e n k u , ž e p o b y t s o v i e t s k y c h š t u d e n t o v n a a m e r i c k e j p ô d e b u d e o b m e ­d z e n ý .

Nakoniec de legác ia predsa priš la. A m e r i c k é n o v i n y j u p r i ­v í ta l i t i t u l k o m „Ukážme p r a v ú h o s t i t e ľ s k ú t v á r p r e d č e r v e n ý ­mi" . Ď a l e j s a n o v i n y snaž i l i presv iedčať č i tateľa o t o m , ž e s o v i e t s k i š t u d e n t i p r i š l i šíriť m e d z i a m e r i c k ú m l á d e ž s v o j e a te i s t i cké názory .

Reportér, k t o r ý p r i š i e l z a s o ­v i e t s k o u de legáciou, k l á d o l i m t a k é t o o t á z k y : Sú u v á s c h l a d ­n i č k y ? Je v SSSR e l e k t r i n a ? Môžu ísť i n e k o m u n i s t i d o s a ­nator i í a d o m o v o d d y c h u ?

N e m o ž n o tvrdiť, ž e b y bo la a m e r i c k á p r o p a g a n d a n e š i k o v ­ná. A le , m ô ž e i t e n n a j p r o s t e j š í čitateľ naletieť n a t a k é t o p r o ­v o k a č n é o t á z k y ? Konečne, A m e r i k a u ž z á k l a d n ý k u r z

o soc ia l i s t ickom tábore dostala. S ú d r u h C h r u š č o v a SSSR n i e j e m e d z i A m e r i č a n m i n e z n á m y .

Studenti, n e c h j e t o k d e k o ľ ­v e k na s v e l r , s ú . z n á m i tým, ž e radi d i s k u t u j ú . Prečo potom a m e r i c k é n o v i n y spust i l i p o ­v y k , ž e sov ie t i i m idú šíriť a t e ­i z m u s m e d z i m l á d e ž o u ? Nie j<; ani n a i v n é m u uver i teľné, ž e n iekoľkoč lenná de legácia by dokázala presvedčiť a m e r i c k ý š t u d e n t s k ý s v e t o nesprávnost i i ch názorov. „Chyba l á v k y " j»' v š a k n i e k d e inde. A m e r i c k ý š t u d e n t j e v y c h o v á v a n ý v po l i ­t i c k o m s k l e n í k u j e d n o s t r a n ­nost i a p r e k r u c o v a n i a a n e m á v y h r a n e n é pol i t ické názory. To s a h o d í v l á d n ú c i m s t ranám. Majú p o t o m s k v e l ý „ v ý b e r " o d ­d a n ý c h s l u ž o v n í k o v .

Horšie t o u ž v y z e r á , keď si m a j ú a m e r i c k í š t u d e n t i merať s v o j e s i l y v d i skus i i s t ý m , k t o j e i n é h o názoru, n e ž a k ý s e r ­v í r u j ú a m e r i c k é m a g a z í n y . P r e t o toľko s t r a c h u p r e d š í ­r e n í m a t e i z m u . Lepš ie p o v e d a ­né, p r e d r o z v í j a n í m s tykov, l e b o iba d i s k u s i o u a p o r o v n á ­v a n í m s o š t u d e n t a m i z i n ý c h k r a j í n b u d ú s i môcť a m e r i c k í š t u d e n t i p l n e u v e d o m i ť s v o j e pos lan ie í s v o j e o m y l y a c ie le.

Ján Mentel

t-\> •

s

Hrdinský kubánsky ľud je odhodlaný kedykoľvek si ubránit so zbraňou v ruke tažko vykúpenú slobodu. No hoci sa celá Kuba pripravuje na možnost náhlej agresie, práca v továr­ňach u na poliach sa nezastavila. Na obr. kubánski robotníci pri práci na zoštátnených plantážach.

Hlas afrického študenta

VÁŽTE SI VIAC TO, CO MÁTE ~ \

Od m i n u l é h o roku p ú t a po­zornosť Brat is lavčanov n a u l i ­c iach e l e g a n t n ý m l a d í k a t le t ic­k e j p o s t a v y a — č i e r n e j plet i . Je t 0 M1NDJA HILAIRE z ď a ­l e k é h o K a m e r u n u , k t o r ý u n á s š t u d u j e geo lóg iu a o k t o r o m s m e u ž p í sa l i m y i iné nov iny. Väčš ina š t u d e n t o v h o v š a k p o ­z n á p o d í a pobrat i s lavčeného m e n a - „Mindžo". Navšt ív i l i s m e ho, a s j e h o d o v o l e n í m s m e m u položi l i n i e k o ľ k o otázok.

ф Predovšetkým, a k é boli t v o ­j e p r v é k r o k y v š t ú d i á c h ?

Ľ u d o v ú š k o l u s o m abso lvova l d o m a — v Kamerune. Po j e j skončení s k ú s i l s o m šťastie n a g y m n á z i u v Paríži. Zmaturova l s o m a na š t i p e n d i u m OSN roz­hodol s o m s a študovať tu, v ČSSR. ф Kto z a f r i cký c h š t u d e n t o v

s a m ô ž e dostať n a š t ú d i a d o E u r ó p y ?

T o j e j e d n o d u c h é — kto n a t o má. L e n m a l á časť z n á s d o ­s t á v a š t i p e n d i u m o d štátu, ф Ak á j e organizác ia š k o l s t v a

v K a m e r u n e ? Č í m s a l íš i od organizác ie š k o l s t v a u n á s ?

Situácia u n á s a v ČSSR s a v ô b e c n e d á porovnať. V čase, keď s o m odchádzal , n e e x i s t o v a ­lo v K a m e r u n e a n i j e d n o g y m ­náz ium. K a m e r u n s k é š k o l s t v o ov láda as i z po lov ice c i r k e v . Druhá polovica j e v r u k á c h štátu. Škôl a uč i teľov j e kata­s t r o f á l n y nedostatok, p r e t o n a v ­š t e v u j e š k o l u i b a 25 pere . det í . S a m o z r e j m e , toto n i e j e j e d i n á pr íč ina n í z k e j n á v š t e v n o s t i škô l . Hlavná pr íč ina j e b i e d a a nedostatok. # Našich č i tateľov b y z a u j í ­

malo, ako s i s a k n á m d o ­stal . Čo n á m m ô ž e š o t o m povedať?

k a ž d é m u uloži l i p o k u t u 50 d o ­lárov.

MLÁDEŽ PROTI NATO Mladí Tal iani z p r o v i n c i e Cag-

l iari d e m o n š t r o v a l i prot i s n a ­h á m zachovať n a Sardinii v o ­j e n s k ú z á k l a d ň u Severoat lan­t i c k é h o p a k t u . Z obci, ležiacich v okol í let iska, n a k t o r o m s ú u m i e s t e n é n e m e c k é j e d n o t k j NATO, v y š l o n i e k o ľ k o s t o š t u ­d e n t o v , r o b o t n í k o v nesúcic l i p lagáty a t r a n s p a r e n t y a v pro­t e s t n o m p o c h o d e došl i k let isku. Polícii s a n e p o d a r i l o demon­š t r á c i u rozohnať.

ŠTUDENTI NA STRANE ĽUDU V š e o b e c n é z d r u ž e n i e sa i va-

d o r s k ý e h u n i v e r z i t n ý c h š t u d e n ­t o v v y d a l o v y h l á s e n i e , v k t o ­r o m o d s u d z u j e t e r a j š i u v l á d u ktorá sa dosta la k m o c i reakc n y m p u č o m v j a n u á r i t. r. Stu d e n t i z á r o v e ň v y z ý v a j ú a r m á ­du, a b y p ln i la s v o j e v z n e š e n e poslanie, k t o r ý m j e c n r á n i t u s t a v n é z á r u k y l u d u a u m o ž n i l ľudu, a b y s i m o h o l zvoliť v s lo­b o d n ý c h v o l b á c h s v o j i c h s k u -t o c n y c h z á s t u p c o v . V š e o b e c n e j z d r u z e n i e s a t v a d o r s k ý c h u n í - \ v e r ž i t n ý c h š t u d e n t o v Uale j o d - J s u d z u j e p o l i t i c k é s t r a n y , k t o r é ̂ sa prepož iča l i k u ko laborác i i^ s t e r a j š o u p r o t i ú s t a v n é nas to- f l enou v l á d o u . f

Po m a t ú r e m i OSN p o n ú k l o možnosť študovať v o v i a c e r ý c h k r a j i n á c h . Pre ČSSR s o m sa r o z ­hodol n a j m ä p r e m o j e po l i t ické presvedčen ie . Pre m o j e pol i t ic­k é názory s o m m a l u ž v o F r a n ­c ú z s k u v e ľ a ťažkostí. Tak n a ­pr ík lad, k e b y s o m požiadal f r a n c ú z s k e ú r a d y o u d e l e n i e víza, as i b y m i n a r á s t l a b r a d a a ž p o kolená ( p r i t o m s i s p ô ž i t ­k o m poh ladkáva l s v o j u k u d r n a ­t ú b r i a d k u ) k ý m b y s o m h o m a l v rukách. Preto s o m bo l n ú t e n ý požiadať o v y c e s t o v a c i e p o v o ­lenie d o NSR a a ž odtiaľ d o Československa.

• Aké bol i t v o j e d o j m y z p r i ­v í tan ia u n á s ?

Pr iv í tanie a pobyt v ČSSK, to bol p r e m ň a v e ľ k ý zážitok. N i k ­d e s o m s a n e s t r e t o l s t o ľ k ý m p r i a t e ľ s t v o m a pozornosťou. V e ľ m i s a m i páč i lo v Marián­s k y c h Lázňach, k d e b o l p r e n á s zorgan izovaný j a z y k o v ý k u r z . • Kam m á š n a m i e r e n é p o

s k o n č e n í š t ú d i í ? V r á t i š s a d o K a m e r u n u , a lebo d o i n e j a f r i c k e j k r a j i n y ?

T o j e v e ľ m i ťažká otázka. R o z h o d u j ú c e b u d e as i to, č i m a povolá Sväz o b y v a t e ľ o v K a m e ­r u n u domov. Keď nie, b u d e m pomáhať s v o j i m i vedomosťami p r i b u d o v a n í n á r o d n é h o hospo-

>bo d á r s t v a Guiney, Ghany ale Mali. o Spomenul s i Sväz obyvateľov

K a m e r u n u . Mohol b y s i n á m prezradiť aká j e to organ i­zác ia?

Sviiz o b y v a t e ľ o v K a m e r u n u Je pol i t ická strana, ktorá s a t e ­š í podpore v ä č š i n y o b y v a t e ľ ­stva. Programom t e j t o s t rany j e b o j za ú p l n ú nezávis losť a s lobodu K a m e r u n u , č i n n o s t t e j ­t o s t r a n y j e t ŕ ň o m v o k u kolo­nizátorov a v b o j i proti n e j po­u ž í v a j ú v š e t k y prostr iedky. V n o v e m b r i m i n u l é h o r o k u n e ­chal i v Paríži — ako j e známe — otrávit j e j v o d c u Fel ixa Moumieho. Ver ím. ž e n a p r i e k ťažkostiam, k t o r é m á národno­os lobodzovacie h n u t i e v K a m e ­rune, nepoľav í v o s v o j o m , u ž p i ť r ô č n o m úsi l í a j a sa v r á t i m d o s l o b o d n e j v last i . # Čo b y s i n a z á v e r odkáza l

n a š e j m l á d e ž i ? Zdá s a mi, ž e m l á d e ž v Čes­

k o s l o v e n s k u s i n e v i e oceniť, č o m á . Za n i č n e m u s e l a t v r d o b o ­jovať, dostáva p r o s t e v š e t k o „ d o lona". Úroveň v y u č o v a n i a a v y b a v e n i e pomôckami, š t i p e n ­diá, u b y t o v a n i e a p o d m i e n k y k š t ú d i u — t o v š e t k o j e n a s v e ­t o v e j úrovn i . Preto, v á ž t e si, č o v á m d á v a social ist ická r e p u b l i ­ka. - f e r o -

H o d n o t í m e v e d e c k ý v ý s k u m (Pokračovanie г i. strany) Pri hodnoten í s a ukázalo, ž e v u p l y n u l o m r o k u bola s n a h a

odpútať s a o d i n d i v i d u á l n e h o p r í s t u p u pr i r i e š e n í v e d e c k o ­v ý s k u m n ý c h úloh. No j e d n a k o s a nepodar i lo zabezpečiť k o m ­p l e x n é r i e š e n i e v e d e c k o - v ý s k u m n ý c h p r o b l é m o v , p r e t o ž e t o nedovoľovala s t a v b a a rozpracovanost úloh. Na j e d n o t l i v ý c h f a k u l t á c h podari lo s a s v ä č š í m a lebo m e n š í m ú s p e c h o m z m o ­bilizovať ko lekt ívy , r ieš iace p r o b l é m y s b l í z k o u témat ikou. Interne u r č e n í koordinátor i v j e d n o t l i v ý c h p r í p a d o c h na z á ­k l a d e o b s a h u p r o b l é m o v a p o d m i e n o k v ý s k u m u , pr ib l í ž i l i s a k v y t ý č e n é m u c ieľu - k u k o m p l e x n é m u r i e š e n i u problémov.-V t o m t o d u c h u bolo u k o n č e n ý c h 8 ú loh š t á t n e h o p lánu v o V ý s k u m n o m ú s t a v e geo log icko-geogra f ickom p r i P r í r o d o v e ­d e c k e j f a k u l t e UK. V i n ý c h p r í p a d o c h k o o r d i n á t o r m i r i a d e n é ko lekt í vy n a zák lade v z á j o m n e j v ý m e n y s k ú s e n o s t í m o h l i podstatne skval i tniť v ý s l e d k y s v o j e j práce. Tento š t ý l p r á c e sa p r e v a ž n e d o t ý k a pracov í sk n a e x p e r i m e n t á l n y c h f a k u l t á c h .

V p r e v a ž n e j m i e r e s a konštatovalo, ž e v e d e c k ý v ý s k u m s a p r e v e r u j e n a k a t e d r á c h oponentúrami . V e d i a i n t e r n ý c h o p o n e n t ú r d o t ý k a j ú c i c h s a č i a s t k o v ý c h v ý s l e d k o v s a rob i l i n a e x p e r i m e n t á l n y c h pracov i skách t i e ž v e r e j n é o p o n e n t ú r y z a š i r o k e j účas t i v e d e c k ý c h pracovn íkov z r e z o r t n ý c h ú s t a ­vov .

V y s l e d k y v ý s k u m u z a b e z p e č e n é ser ióznou p r í p r a v o u v e r e j ­n ý c h oponentúr odrazi l i s a a j p r i hodnoten í v e d e c k o - v ý s k u m -n ý c h v ý s l e d k o v v o v e d e c k e j r a d e MŠK, k torá v y z n a m e n a l a u d e l e n í m v y z n a m e n a n í s f i n a n č n o u o d m e n o u Kčs 54.200 24 ko lekt í vov a j ednot l i vcov , a t o : n a P r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t e v y z n a m e n a l i 16 ko lekt ívov a j e d n o t l i v c o v s o d m e n o u 24 000,— korún, na L e k á r s k e j f a k u l t e 6 ko lekt í vov a j ednot l i vcov s o d m e n o u 10.000,— Kčs, na F i l o z o f i c k e j f a k u l t e 2 o d m e n y v h o d n o t e 2.200.— Kčs.

No napr iek u r č i t é m u p o k r o k u v o f o r m o v a n í v ý s k u m u a d o ­sahovaní j e h o v ý s l e d k o v , j e d n a k o v a n i e z n a š i c h pracov í sk n e d o s t a t o k d i s c i p l í n y a k o reťaz n e d u h o v . Pr íč iny s p o č í v a j ú v n e d ô s l e d n o m š t ý l e p r á c e n a k a t e d r á c h a f a k u l t á c h , k t o r ý nedovo l i l z o d p o v e d n e v c e l e j š í r k e vyhodnot iť ú s p e c h y č a s t o

"•drobnej, a l e z á s l u ž n e j práce . S o h ľ a d o m n a nák lady, k t o r é s a v y n a l o ž i l i na v ý s k u m t r e b a vyhodnocovať e k o n o m i c k ý d o s a h v ý s l e d k o v v e d e c k é h o v ý s k u m u p r e n a š e n á r o d n é h o s ­p o d á r s t v o a p r e r o z v o j po l i t ického a k u l t ú r n e h o ž ivota.

V t r e t e j päťročnici p r e d n a m i s t o j a n o v é ú l o h y a p r e t o v y v s t á v a j ú i n o v é pov innost i k pracov i skám, k u k o l e k t í v o m , k z o d p o v e d n o s t i z a hospodáren ie s f i n a n č n ý m i p r o s t r i e d k a m i , k t o r é z r o k a n a r o k ras tú . Nie j e o d veci, a b y s m e s a z a ­m y s l e l i u ž n a z a č i a t k u p r v é h o r o k u päťročnice, č i z v l á d n e m e n o v é ú l o h y s t a r ý m š t ý l o m práce.

Úvahy nad jednou magnetofonovou páskou £

0 krajine, ktorá víťazí prostotou Z ' ačalo sa to magnetofóno­

vou páskou, na ktorej boli nahraté kubánske

revolučné piesne. Bolo ich tre­ba preložiť, aby sa dali spra­covať pre rozhlas. Ale ako ich preložiť s obvyklými školskými znalosťami španielčiny, ked speváci nielenže značnú časť slov vyslovovali dosť nejasne (ako to už v piesňach býva), ale ako by na zlosť používali práve na rozhodujúcich mies­tach špeciálne výrazy, ktorým ťažko porozumie aj rodený Špa­niel, ak nebol nejaký čas pria­mo na Kube.

Vybrali sme sa teda do Sen-ca, kde je t. č. vyše 80 zahra­ničných študentov. V dôsledku nevhodnej ročnej doby sme sa tam síce museli ocitnúť bez ob­vyklého seneckého jazerného potešenia — avšak namiesto ja-

B

M :

zier naše srdcia mimoriadne oblažila skutočnosť, že sme ich tam našli. Totiž Kubáncov. Re­lácia bola zachránená.

i oli dvaja a v jazykovom kurze pre zahraničných študentov vtedy ešte

úplne „čerství". Prišli len pred niekoľkými dňami a ešte to z nich priam žiarilo dramatický­mi dňami, ktoré Kuba prežila na prelome úradného obdobia dvoch prezidentov USA Eisen-howera a Kennedyho. Všeobec­ná mobilizácia pre prípad pria­mej agresie dožívajúcej Eisen-howerove] vlády, zosilnené ťa­ženie proti sabotérom a teroris­tom — priam bolo vidno na Luísovi Reyesovi Solerovi, bý­valom poručíkovi revolučnej armády. Ako to v ňom všetko ožilo, ked sa z magnetofónu rozozvučala prvá pieseň! Hovo­rila o vdačnosti ľudu Fidélovi Castrovi za pozemkovú refor­mu a ďalšie revolučné opatre­nia, o bezmocnom hneve vyko­risťovateľov. A za ňou dalšia s refrénom „Yankee, go home" aid. Jednoduché melódie, jed­noduché texty. A práve tá pro­stota v nich bola taká uchvacu­júca, že človek neodolal, aby sa mu onen kalypsovitý rytmus nedostal priam do krve. A, pri­sahám vám, vôbec nepôsobila frázovite a umele pieseň s ref­rénom:

„El puebló después de un aňo repite: Gracias, Fidel!"

(Ľud po boku — revolučnej vládu ~ opakuje: Vdaka ti, Fi-del),

alebo;

D

„Si me lo, pregunte, le contestaré:

anticomunista - yo nada seré" (Ak sa ma spýta, odpoviem mu: Antikomunistom nebudem

nikdy). ozneli z magnetofónu

piesne a gitarový sprie­vod populárnej trojice

Matamoros — (sami sebe skla-datelmi, textármi, interprétmi — ich piesne si však pohviz­duje celá Kuba) a Luis sa za­hľadel do okna a začal rozprá­vať spontánne, bez doplňujúcich otázok.

O bojoch v Sierre Maestre, o veliteľovi svojej skupiny Che Guevarovi, ktorý je dnes mi­nistrom priemyslu; o Fidélovi, ktorého si všetok ľud ctí, pre­tože aj vo funkcii ministerské­ho predsedu je z neho presne taký istý prostý a priamy člo­vek, ako vtedy v horách; agen­toch, ktorí terorizovali časový­mi bombami obyvateľstvo Ha­vany a iných miest, kým revo­lučná vláda nevypísala na te­roristickú činnosť trest smrti; o kubánskom rume, ktorý má v sebe síce o niečo menej „grá­dov", než náš, avšak ktorému sa nič nevyrovná ...

Rozlúčili sme sa nie pri ru­me, pretože ten náš oni nechcú, ale pri pive („To naše pivo by ste zase asi vy nechceli" — vy­hlásil Luisou krajan, černoch Juan, druhý kubánsky obyva­teľ Senca a asi mal pravdu). Sympatickí chlapci. Len škoda, ze po skončení jazykového kur­zu neprídu do Bratislavy. Vy­slali ich sem totiž na to, aby

...... ... .. .- .

sa z nich stali banskí inžinieri a to by v našom meste nešlo. Boli sme s nimi len krátko. Avšak stačilo to na to, aby aj nás ovanul duch ľudovej revo­lúcie a nadšenia, aby sme si uvedomili, kde je zdroj odporu Kuby proti nebezpečenstvu čí­hajúcemu zo všetkých strán.

f l i f e dlho potom, čo nás t o s o b n ý vlak priviezol na

bratislavskú stanicu, nám znela v ušiach zdanlivo monotónna gitara, sťaby chce­la vyjadriť prostotu a súčasne nedozierny dosah revolúcie:

„A sasón de la cabeza duro con él, Fidel...",

čo neznamená nič viac, ako „tvrdo na nich, Fidél". Avšak ked to spieva spontánne celý národ, nie je to fráza. Je to vôľa ľudu, ktorý práve stria­sol okovy. (-mu-)

Na okraj jubilea našej stranyi

Nielen spomínať, ale učiť sa! V s ú v i s l o s t i s os lavami 40. výroč ia za lženia KSČ navš t í v i l i

s m e P r á v n i c k ú f a k u l t u UK a položi l i p r e d s e d o v i k o m i s i e p r e r i a d e n i e t ý c h t o o s l á v na f a k u l t e zást. d o c . dr . Jánov i B a k i -é o v i n i e k o ľ k o otázok.

• Čo b y s t e n á m poveda l i o os lavách 40. v ý r o č i a založenia KSČ na v a š e j f a k u l t e ?

To j e veľmi š i roká otázka a j e na nu d o s t ťažko odpove­dať. Bolo b y snáď dobré, keby s t e s v o j u zvedavosť k o n k r e t i ­zovali. Vo všeobecnost i by s o m povedal iba toľko, ž e n a š a f a -f u l t a p r a v é tak, ako ce lá naša v e r e j n o s ť ž i j e v radostnom o v z d u š í tohto významného v ý ­ročia a ž e s m e k d ô s t o j n é m u u c t e n i u s l á v n e j b o j o v e j c e s t y n a š e j s t r a n y pr ipravi l i — A MŽ č iastočne i real izovali — cely rad n a j r o z m a n i t e j š í c h podujat í .

• Zauj ímalo b y n á s p r e d o ­v š e t k ý m , a k o s t e s a na o s l a v y p r i p r a v i l i ?

V pr ípravách o s l a v 40. v ý r o ­čia založenia KSČ s m e s a riadili p r e d o v š e t k ý m zásadou, ž e zmys lom t ý c h t o os láv nie j e iba pripomínať s i s l á v n e s t r á n k y 40-ročne j h i s tór ie n a š e j s t r a n y , a l e ž e s a z j e j s k ú s e n o s t i m á ­m e p r e d o v š e t k ý m u č i ť ! Dru­hou zásadou j e , ž e do os láv s a má zapoj i ť prakt icky k a z ­il ý pr í s lušník n a š e j f a k u l t y .

Týmto dvom požiadavkám s m e podriadili i povahu a n á ­plň v š e t k ý c h poduja t í . To m á m e

na zretel i napríklad pri b e s e ­dách s o s t a r ý m i , zaslúžilými členmi KSČ, p r á v e t a k a k o i pri iných p o d u j a t i a c h : napr í­klad v p r i p r a v o v a n e j diskusii o r e v o l u č n e j p r e s t a v b e n a š e j f a k u l t y a najmii v súv i s los t i s pr ípravou konferenc ie o uzne­seniach decembrového pléna ÚV KSČ z minulého roku, k t o r é r ie š i otázky prehĺbenia a u p e v ­nenia s o c i a l i s t i c k e j zákonnosti a otázky ďalš ieho zľudovenia nášho súdnictva .

N a j m ä p r i posledných dvoch podujat iach b u d e m e mať mož­nosť realizovať z á s a d u u č i ť s a 7. bohatých s k ú s e n o s t í s t r a n y a u p l a t n i ť i c h v p r a k t i c ­kom živote na f a k u l t e .

Predpokladáme, ž e š i roká účasť popredných s t r a n í c k y c h a v e r e j n ý c h činiteľov a k o a j vedeckých pracovníkov mimo

f a k u l t y nám umožní vy tvor i ť mimoriadne vhodný r á m e c n a j ­mä k pos lednému z uvedených p o d u j a t í a ž e táto konferenc ia bude prínosom a k o p r e f a k u l t u , tak i p r e š i r š i u v e r e j n o s ť .

• Čo s t e u ž u s k u t o č n i l i z p l á n o v a n ý c h p o d u j a t í a a k é m á t e v t o m t o s m e r e s k ú s e ­n o s t i ?

Okrem v iacerých menších akcií s m e uskutočni l i p redo­v š e t k ý m v e r e j n ú č l e n s k ú s c h ô ­d z u ZO KSS, n a k t o r e j p r e h o ­voril s . Petrík, z a k l a d a j ú c i člen KSČ a účas tn ík ľubochnianske­ho s j a z d u a s . p r o f . L. Schubert, zaslúži lý člen KSČ.

A a k é m á m e s k ú s e n o s t i ? Myslím, ž e b u d e s p r á v n e ,

k e ď zdôrazním, ž e n a j m ä u n a ­šich poslucháčov s a s v e ľ k ý m porozumením s t r e t l i s l o v á s . Petř íka, v k t o r ý c h ž ivo hovori l o s v o j e j ú č a s t i na rozl ičných podujat iach a bo joch s t r a n y za p r e d m n í c h o v s k e j ČSR i za o k u ­pácie. Ď a k u j e m e m u i t o u t o

cestou, ž e n á m u m o ž n i l l e p š i e poznať s l á v n u c e s t u n a š e j s t r a ­n y a ž e l á m e m u k j e h o s e d e m ­des ia tke, k t o r e j s a v dňoch n a š e j v e r e j n e j p l e n á r k y dožil, v e ľ a zdrav ia a ú s p e c h o v .

Rovnako d o b r e boli p r i j a t é i s l o v á s . prof . Schuberta, n a j m ä v t e d y , keď jednoduchými, c i t ­l ivými s lovami hovoril o morál­nom prof i le komunistu a s ú ­časného social is t ického človeka.

Slovom, n a š e s k ú s e n o s t i s ú zat iaľ veľmi dobré.

• Naš ich č i ta teľov b y i s t e e š t e z a u j í m a l o ako p r a c u j e k o ­m i s i a p r e r i a d e n i e o s l á v na v a ­š e j f a k u l t e , n a č e l e k t o r e j s t o j í t e ?

O tom by s o m veľmi nerád hovoril . To posúdia iní a posú­dia t o a ž na z á v e r v š e t k ý c h n a ­š i c h podujat í . Povedal by som len toľko, ž e zloženie komisie z a r u č u j e možnosť zapojenia v š e t k ý c h zložiek f a k u l t y do pr iebehu os láv . A t o j e d ô l " ž i té . Komisia p r a c u j e pod pr ia­m y m vedením a kontrolou v ý ­boru ZO KSS a t o bude hádam dobrou zárukou, ž e s a nám n a ­š e plány na d ô s t o j n é os lávenie významného výročia vydar ia .

Redakcia N a š e j u n i v e r z i t y to p r á v n i k o m t i e ž p r a j e .

- '«f

Diaľkové štúdium na ITVS V súvislosti so stále rastúcim

vý/namom štúdia popri zamest­naní rastie i počet záujemcov o studium na ITVŠ. Vďaka to­mu ako a j vďaka niekoľkoroč­

ným skúsenostiam konzultantov i administratívnych pracovníkov sa práca na tomto úseku stále zlepšuje.

Na ITVS existujú teraz 2 formy

t i a s I i y si tme víz n a leto roku, aby v ý c h o v n ý proces s p r á v n e pokračoval i p r i m a ­n u á l n e j práci, m u s í m e r o z m ý š -lať a j o tom, a k o zapoj iť d o l e t n e j akt i v i ty učiteľov, a k o v e d ú c i c h br igád. Z a p o j e n i e uč i te lov , zvlášť m l a d š í c h , z n a ­m e n á prekonať p o s l e d n ú p r e ­k á ž k u k tomu, a b y s a le tná akt iv i ta š t u d e n t o v s ta la p o k r a ­č o v a n í m p e d a g o g i c k e j p r á c e a v ý c h o v y počas š k o l s k é h o r o ­ku. Na n i e k t o r ý c h f a k u l t á c h učite l ia robia p e d a g o g i c k ý c h v e d ú c i c h p r a c o v n ý c h s k u p í n ,

z m i n u l ý c h rokov. Toho roku. s taros t l i vého v e d e n i a j e d n o t l i - P" 2 " 3 . ' 1 1 p r o b l é m y a z á u j m y v ý c h br igád. Decentral izáciou s a š t u d e n ' a P š k o l s k é h o roku.

Dnes, k e d naša vlasť n a s t ú p i l a c e s t u d 0 t r e t i e h o päťročné­ho plánu, keď š t u d u j ú c a m l á d e ž prekonáva p r v é k r o k v p r e ­s t a v b y štúdia, m u s í m e sa zamysl ieť n a d tým, a k o sa n a j l e p ­š ie p r i č i n í m e o z d a r n é p lnen ie úloh, k t o r é v y p l ý v a j ú p r e n á s na ú s e k u p r e s t a v b y š t ú d i a na v y s o k e j škole.

Pri p r e s t a v b e š t ú d i a patr i l e t n á akt iv i ta m l á d e ž e n a j e d n o z p o p r e d n ý c h mies t . Veď p r á v e n a l e t n e j a k t i v i t e — brigáde, š t u d e n t i v y t v á r a j ú n o v é k o l e k t í v y , p o z n á v a j ú sa. alebo s t a r ­š í k o l e k t í v y u p e v ň u j ú .

d n í keď v organizáci i br igád d o ­chádza k decentral izáci i , keď s a f a k u l t n ý m v ý b o r o m ČSM umožni lo, a b y s i obsad i l i j e d ­not l i vé pracov iská b r i g á d n i k ­mi, v y n á r a s a n á m pož iadavka

S pr íchodom j a r n ý c h pr ichádza n á m zamyslieť sa nad n a s t á v a j ú c o u sezónou l e t ­n e j akt iv i ty m l á d e ž e . Prichádza n a m stavať na úspechoch a ne­dostatkoch z l e t n ý c h akt i v í t

štúdia telesnej výchovy popri za­mestnaní — diaľkové štúdium a od tohto školského roku i externé štú­dium, na ktorom su zapísaní dvaja poslucháči. Diaľkové štúdium má dva smery. Poslucháči študujú buď samostatnú telesnú výchovu, alebo telesnú výchovu v kombinácii s iným predmetom. V prvom prí­pade ide viac o budúcich pracovní­kov v telovýchovnom hnuti, v dru­hom viac o bu lucích učiteľov te­lesnej výchovy na školách II. cyklu.

S diaľkové študujúcimi poslu­cháčmi máme čoraz lepšie skúse­nosti, hoci ide o štúdium veľmi

namáhavé po každej s tr in-islucháči telesnej výchovy

totii okrem teoretického zislcaf a j urtité pohybové

. čo j e možné iba častým, ipakovanym cvičením a sústavným dstraAovanlm chyb. Toto odstra­

ňovanie chýb vyžaduje přítomnost nej o*ob>. po odbornej stránke chopnej na túto úlohu. Okrem oho niektoré cvičenia majú kolek-ivny charakter — napríklad ipor-ové hry — a individuálne cvičiť j e noiné len určité prvky. A a j na to

ni

ké

jdlii v v k j

b r i g á d y s t a n ú t ý m , č í m m a j ú d n e s byť, p o k r a č o v a n í m v ý ­c h o v n e j , masovo-po l i t i cke j , k u l t ú r n e j a š p o r t o v e j práce f a k ú l t , ročníkov a pracovných s k u p í n c e z l e t n é p r á z d n i n y .

Na z á k l a d e toho j e nutné, a b y F V ČSM r o z m ý š ľ a l i a k é v e ­d e n i e t reba dať t a k e j t o br igáde. Dôlež i té j e s taros t l i vo v y b e ­rať n a j m ä v e d ú c i c h b r i g á d , kto­r í s ú z o d p o v e d n í z a p r i e b e h br igády. Skúsenost i u k a z u j ú na n i e k t o r é n e d o s t a t k y p r i v ý b e ­r e v e d ú c i c h z r a d o v š t u d e n t o v . Keď chceme, a b y na b r i g á d e m o h l a pokračovať masovo-po l i -tická, k u l t ú r n a a š p o r t o v á p r á ­ca, započatá počas š k o l s k é h o

Prvé úspechy ~~Práca" ČSM a hlavne práca fakultného výboru na farmácii patrila donedávna medzi naj­slabšie na Univerzite. Je však pravda, že tu mali súdruhovia objektívne oveľa tažšie pod­mienky ako na ostatných fa­kultách. Vela otázok ostalo ešte nevyriešených. V zimnom se­mestri vinou inštruktora sa ve­novala aj zo strany VV ČSM Farmaceutickej jakulte nedo­statočná pozornost.

V letnom semestri sa vela zmenilo. Vymenil sa inštruktor. VV ČSM podrobne rozobral prá­cu na Farmaceutickej fakulte a zúčastnil sa na výborovke. Rozhodlo sa sústavne sledovat prácu FV ČSM a v práci pomá­hat. 10. marca bplo na progra­me nášho najvyššieho sväzácke-ho orgánu na Univerzite znova hodnotenie práce na Farmácii. A tu sme všetci radostne kon­štatovali, že došlo k veľkým zmenám k lepšiemu. Aj s. Ga-raj, nový inštruktor na Farmá­cii hovorí, že práca sa hýbe. Napriek nedostatkom, ktoré, pochopiteľne, nemohli byt ešte odstránené, práca je už lepšia. Politicko-výchovný úsek za po­moci VV ČSM pracuje na zlep­šení úrovne Učebného roku „ . „ . , — . . povedou na tieto urgencie I ZlcPlU . . b jedenia £

(л,

|ес j b a z b e ž n á k » n l r o l a výborových schôdzi, sudruzka Svobodová konečne začína pra­coval, rozvíja sa sútaž o vzor­nú pracovnú skupinu, záväzkové hnutie a pod. Do Fakultného výboru ČSM boli kooptovaní no­ví súdruhovia, ktorí sa odušev­nene pustili hneď do práce.

Patrí k nim i s. Melicherčík aj ». Maxooá.

Veľkou prekážkou a nedo

aapoťi dvojica Prečo b y m a l i stáť s t r a n o u p r i cvičiacich. A keďže ide o štúdium v ý c h o v e p o č a s l e t n e j a k t i v i t y ? n a diaľku, základom je štúdium in-T u j e možnosť overiť s i p o - dividúálne, a tak si poslucháči mu-z n a t k y o š t u d e n t o c h p r i m a n u - s í a p o m á h a t a k o s a d á ' á l n e j práci, p r e š t u d e n t a n i e T ? k é t ° individuálne štúdium prak-k a ž d o d e n n e j . ^ S»„J„„ p r i , » » - J J " nos tou n a b r i g a d e p o m o z u o d - objekty а náčinie (telocvičňa, atle-strániť r ô z n e n e d o s t a t k y v ý - tické objekty, plaváreň, ihriská a c h o v n é i organizačné, k t o r é pod.), ktoré diaľkové študujúci ne-d o s i a l kaz i l i d o b r é m e n o b r i g á - m a J " vždy k dispozícii na svojom d e i f a k u l t á m pracovisku, ba dokonca často ani

- mieste svojho pracoviska. Štú-

Řekl jsem, že kto se chce státi vzdělaným, musí si nad zlato a stříbro vážit knih. A právem. Knihy jej totiž mohou přivésti k cíli jeho túžby, nikoli zlato a stříbro. Knihy jako nejvěrnější přátelé rády s námi rozmlouvají, o čemkoli s námi upřímně, jasně a bez přetvářky hovoří, poučují nás, dá­vají nám návody, povzbuzují nás, utěšují a jako přítomné nám předvádějí i věci našemu zraku velmi vzdálené. Ó, po­divuhodná je moc, vznešenost a přímo jakási božskost kníh! Jaký božský dar věnovaný lidské mysli jsou tedy knihy! Nic většího nad něj nemohlo být dopřáno pro život paměti a úsudku! Nemilovat je znamená nemilovat moudrost. Nemi­lovat moudrost však znamená stávat se hlupákem.

JAN AMOS KOMENSKÝ

V DUCHU SLÁVNYCH TRADÍCII' (Dokončenie z 1 s t r . ) repub l iky , a k a d e m i k Miloš G o -

KSČ, 10 výročie j e j založenia, s i o r o v s k ý , ď a l e j r e k t o r UK Prípravy na univerz i te i na s . prof . dr. Michal T o p o ľ s k ý , jednot l ivých fakul tách s ú u ž s. Ivan T e s á r , v e d ú c i k a t e d r y v plnom prúde . Sväzáci n a š e j m a r x i z m u - l e n i n i z m u z Prahy, ško ly s i d á v a j ú záväzky, ú s p e š - k t o r ý p r e d n e s i e d i s k u s n ý p r i ­nc s a r o z v í j a hnut ie o vzornú s p e v o k na t é m u „Tradície p o -š t u d e n t s k ú skupinu, p r i p r a v u j ú k r o k o v é h o š t u d e n t s k é h o h n u t i a sa b e s e d y v internátoch s o s t a - v ČSSR". Na č e l e de legác ie ÚV rymi prís lušníkmi s t r a n y a pod KSS b u d e s . Jozef L é n a r t,

J e d n o u z n a j v ý z n a m n e j š í c h č len b y r a a t a j o m n í k ÚV KSS, akci i b u d e c e l o s l o v e n s k é z h r o - de legác iu SNR p o v e d i e s. Vasi l m a ž d e n i e f u n k c i o n á r o v ČSM B i Г a k, minister a poveren ík v y s o k ý c h škôl z pr í l ež i tos t í ' SNR. V de legác i í ČSM b u d ú s. V. os láv 10. v ý r o č i a založenia s t r a - B r ú h a, t a j o m n í k ÚV ČSM, D. n y Z u n i v e r z i t y sa h o zúčastn i F u t e j , p r e d s e d a SÚV ČSM, asi 120 f u n k c i o n á r o v f a k u l t n ý c h s . J a n í k , p r e d s e d a K V ČSM, a r o č n í k o v ý c h v ý b o r o v . Poriada M. M a t u l n i k , p r e d s e d a MV h o S lovenský ú s t r e d n ý v ý b o r ČSM a ďalš í v ý z n a m n í f u n k c i o -ČSM z a s p o l u p r á c e V y s o k o š k o l - nár i Sväzu m l á d e ž e . s k é h o v ý b o r u ČSM p r i UK. Chceme, a b y v ý s l e d k y tohto Z h r o m a ž d e n i e s a uskutoční 14. zhromaždenia nezostal i len apr í la 1961 o 9.00 hod. a b u d e u funkcionárov ČSM, a l e t r e b a , ce lodenné. a b y s a F V ČSM ním zaoberal i

V d iskusi i s a účastníci n a m á j o v ý c h plenárkach, k d e p r e d o v š e t k ý m z a m e r a j ú na pl- by r e f e r o v a l i o ňom j e h o ú č a s t -nenie uznesenia ÚV KSČ o ú z - níci. Chceme, a b y p r á v e ono k o m s p o j e n í školy s o ž ivotom a ukázaio, ž e p r á c a na našich f a -

d'alšom r o z v o j i v ý c h o v y a k u l t á c h či u ž v otázke Trp h я ci m H e " i n v m i e s t e svojho pracoviska.^ stu- o da lsom rozvo j i vychovy a kultach ci u z v otázke pre-

л _ V i , 0 r " ' - j Z ( - е П - й ш " ' t e l e s n e j výchovy vyžaduje vzdelania mládeže. Medzi ú č a s t - s t a v b y , učebného r o k u a pod d o b r e v e d e n a b r i g a d a u m o ž n i tiež viac času od poslucháča než š t u d e n t o m vypestovať s i soc ia- štúdium iného predmetu, pretože l i s t i cký vzťah k prác i a poznať I е spojené s dochádzkou na mies ž i v o t p r a c u j ú c i c h , č o s ú h l a v - t o cvičenia, ktoré býva zväčša

níkov z a v í t a j ú i pr ís lušníci po- j e s p r á v n a a tam, k d e dosiaľ k r o k o v e j intel igencie, k t o r í p r a - s prácou nemôžeme b y ť s p o -covali a b o j o v a l i v podmienkach k o j n í , s t a l o s a mobi l izu júcim

n é p o ž i a d a v k y od l e t n e j a k t i ­v i t y mládeže .

Jozef Zlatoš, LFUK

k dispozícii iba v určitých hodinách alebo dokonca dňoch. Je tiež po­trebné, aby sa poslucháč preoblie-

(Pokračovanie na 4. str.)

b u r ž o á z n e j r e p u b l i k y : A n d r e j B a g a r, n á r o d n ý u m e l e c a l a u ­r e á t š t á t n e j ceny, a k a d e m i k La­d is lav S z á n t ó, nositeľ Radu

činiteľom v ď a l š e j činnosti ČSM.

M. H a n u 1 i k , p r e d s e d a V V ČSM n a UK

Ako je to vlastne s pedagogickými normami Od septembra 1959 boli sme na začiatku tohto školského roku už

po druhý raz svedkami určitého vzruchu, ktorého spoločný menovateľ sa volá pedagogické úväzky učiteľov, populárnejšie — pedagogické normy. Hromžili učitelia, vedúci katedier, hromžill administratívni pracovníci na fakultách, svorne presvedčení, že je to znovu nejaký by-rokraticko-administratívny postup rektorátu. No príkaz j e príkaz, tre­ba ho splniť a tak a j napriek nepriaznivej odozve k tejto akcii, pri­kročilo за k vypracovaniu pedagogických noriem na katedrách. A pre­tože väčšina pracovníkov katedier Univerzity Komenského to považo­vala iba za príkaz byrokraticko-administratívny, tak sa a j v takomto duchu normy vypracovali. A ich kontrola na dekanstvách?

Rektorát neúprosne urgoval za­slanie pedagogických noriem. Od-

bola na-noríem,

po ktorej sa postúpili na rektorát Univerzity Komenského. Tým sa práca okolo noriem na fakultách UK skončila. Ale iba zdanlivo.

Odhliadnuc od toho, že až na Právnickú fakultu ani jedna fakul­ta nedodržala stanovený termín dodania vyplnených tlačív, pracov­níci pedagogického oddelenia RUK od konca októbra 196(1 doteraz den­ne trávili viac ako 70 "/» pracovnej doby na individuálnej kontrole pe-

statkom zostáva však i nadalej dagogických noriem na všetkých vysoký počet hodín, ktorý nie- ' Ц kedy dosahuje i 59 hodín za týideri. Bude treba, aljy sa aspoň na budúci školský rok vedenie fakulty zaoberalo tou­to skutolnostou, aby sa mohli tpravil príslušné zmeny u štu­dijných plánoch.

Teiime sa z prvých úspechov v tomto semestri, ktorň súdru­hovia na Farmácii dosiahli a ielůme im vela dalších úspe-ahov.

fakultách. Pri kontrole sa zistilo, že v 90 % boli individuálne peda­gogické normy zle vyplnené, či už ' neznalostí smerníc alebo svojvoľ­nými úpravami, nezlučiteľnými s platnými smernicami a učebnými plánmi. Nastala taká situácia, že pracovnici HUK si museli toho-kto-rého učiteľa zavolať na vysvetlenie a zdôvodnenie pedagogickej normy.

Bez overených noriem nemohol rektorát dať súhlas k vyplateniu premenlivých platov (diferenčné, nadčasové, zvýšenie plutu z titulu prekročenia úväzku vyučovaním vo

P. Ontlrejkovlč. formácii štúdia popri zamestnaní,

k schváleniu externistov a pod.). Že tu nejde o púhu byrokraciu, o tom svedčia a j vysoké sumy, ktoré sa vyplácajú na premenlivých platoch učiteľom UK mesačne, ľ r i včasnom predložení pedagogických noriem bolo by sa predišlo a j sťaž­nostiam, ktoré sa vyskytli zo stra­ny externých učiteľov pri výplate odmien naraz za niekoľko mesiacov (vysoká daň zo mzdy). Finančná disciplína zaväzuje každého — od vedúceho katedry až po dekana — nakladať s prostriedkami rozpočtu hospodárne, účelne a v zmysle platných smerníc. A ruku na srdce — uvedomovali si vedúci katedier a ostatní, ktorí sa na tejto úlohe podieľajú, túto závažnú okolnosť? Vypracované pedagogické normy o tom nesvedčia.

Dôvody, prečo musíme konštato­vať tieto nepriaznivé skutočností, sú v podstato tieto: Učitelia UK nevidia hlboký dosah tejto práce, nepoznajú základné predpisy o pe­dagogických normách n dekanstvá fakult Univerzity Komenského nie dôsledne viedli učiteľov k obozná­meniu sa s týmito smernicami, a to a j napriek tomu, že rektorát Uni­verzity Komenského a a j niektoré fakulty (filozofická a lekárska) or­

ganizovali o tejto problematike in­struktáže. Vedúci katedier UK ne­vedia dostatočne dobre oceniť prá­cu na tomto úseku a ani vedenia fakúlt nevedeli ich priviesť na se­riózne vybavovanie a tak kontrola bola a je len formálna. Podotýka­me, žc kontrola nie j e ulohou iba administratívneho aparátu. Pedago­gickú normu každého učiteľa podľa smerníc schvaľuje na návrh vedú­ceho katedry dekan a v konečnej fáze rektor a preto by bolo ne­správne, aby celú túto závažnú agendu vybavovali administratívni pracovníci (ktorí napr. na RUK ani nie sú s problémami te,j-ktorej fa­kulty do detailov oboznámení) a tobôž, aby boli obviňovaní za to, za čo zodpovedajú učitelia, resp. aka­demickí funkcionári.

Eäte jeden nepriaznivý moment treba zdôrazniť: učitelia UK preja­vili veľkú ochotu korigovať, meniť и upravovať pedagogické normy, ale najmä tam, kde to malo za výsle­dok finančný profit.

Čo je vlastne úlohou a poslaním pedagogických noriem ?

Učitelia vysokých škôl sa podie­ľajú významnou mierou na budo­vaní socializmu v našom štáte tym, ze vychovávajú odborne a politicky kvalifikovaných odborníkov, rozví­j a j ú tvorivú a vedeckú činnosť a spolupracujú na šírení vedy a ume­nia medzi ľudom.

Aby sa získal objektívny podklad pre syitemlzáclu potrebného počtu pracovných miest učiteľov, ktorý by umožňoval plnenie vedeckých a pedagogických úloh, prispel k rov­nomernému rozdeleniu pracovného

zaťaženia učiteľov a pritom vyho­voval a j nevyhnutnej požiadavke hospodárnosti, treba upraviť plá­novanie pedagogickej práce na fa~, kultách. Treba určit povinnosti každého učiteľa i rozsah týchto povinností stanovením pevných pe­dagogických noriem. Pritom sa vy­chádza zo zásady, že normovat možno len takú pedagogickú čin­nosť, ktorú možno objektívne zistit a sledovať a že vysokoškolskému učiteľovi musí zostať vyhradená najmenej jedna tretina pracovnej doby pre vedeckú prácu.

Pedagogické normy, resp. smer­nice maju za úlohu zvyšovať prá­vomoc a zodpovednosť rektora a

no ich nedostatky vyvažovať svoj­voľnými úpravami alebo uplatňova­ním iných smerníc — ako sme toho svedkami. Koniec koncov, napriek nedostatkom sú tieto smernice ur­čitým vodítkom či už v plánovaní, v dodržiavaní finančnej disciplíny, zvyšovaní zodpovednosti vedúcich katedier a dekanov fakúlt.

Z tejto stručnej analýzy možno vidieť, že práca s pedagogickými normami j e veľmi dôležitá, že pe­dagogické normy nemajú význam iba čisté administratívny, ale ich dosah j e oveľa hlbší a širší. Preto j e potrebné, aby práca na pedago-

dekanov, najmä čo do rozdelenia gických normách na všetkých úse-plánovaného počtu učiteľov na ka­tedry. Musia prispievať k zlepšeniu politicko - výchovného pôsobenia učiteľov na študentov i k zlepšeniu pedagogickej jráce najmä v tom, že budu zabezpečovať, aby pred­nášky konali predovšetkým profe­sori a docenti.

koch bola riadne docenená, a to účinným organizačným i politickým zabezpečením tak, aby pedagogičke normy boli už koncom každého školského roku kompletne spraco­vané, aby sa na vypracovaní, kon­trole a schvaľovaní podieľali všetci učitelia a akademickí funkcionári Pedagogické norma nema byt

mechanická, ale musí v zmysle z a súčinnosti a aktívnej spolupráce smerníc prihliadať k zvláštnostiam s odborovou organizáciou a aby po jednotlivých študijných odborov a vypracovaní a schválení boli normy rovnako a j k zvláštnym úlohám systematicky kontrolované. jednotlivých fakúlt.

Doterajšie uplatňovanie smerníc o pedagogických normách (platia iba dočasné smernice) ukázalo, že nie sú dosť spoľahlivým ukazovate­ľom pre plánovanie počtu učiteľov (pokiaľ ide o /hodnotenie priamej činnosti pedagogickej) maju svoje nedostatky a sú priliš zložité. No napriek týmto nedostatkom trebu tieto smernice rešpektovať, nemôž-

Iba aktívnou a systematickou čin­nosťou všetkých nás dosiahneme to, že pedagogické normy budú účin­ným pomocníkmi v každodennej práci a že takto budú slúžiť svoje j významnej úlohe.

Ondrej Dolan, prom. pedagóg, vedúci študijného a vedeckého

oddelenia RUK

TELOVÝCHOVA UNIVERZITY

Športové objekty Univerzity čakajú na brigády

Atletika a j e j problémy Súčasná ľahká at let ika na UK nás v e ľ m i neteš í . V y s o k é š k o ­

ly b y bal í byť s t r e d i s k a m i ľ a h k e j at let iky. A k sa pozr ieme na l ehkoat le t i cké v e ľ m o c i - SSSK a USA. v id íme, že š p i č k o v ý m i a t lé tmi s ú v ä č š i n o u p r á v e vysokoškolác i a ž e s t r e d i s k á at let i­k y s ú n a v y s o k ý c h školách, k t o r é m a j ú bohatý športový in­ventár, v lastný štadión, d o b r é mater iá lne zabezpečenie, atď. A t u s m e p r i koren i veci.

Pozr ime sa, a k é at let ické a iné š p o r t o v é o b j e k t y v l a s t n í Univerz i ta Komenského. Môže­m e s m e l o povedať: t a k m e r /ladne. Veď t e l o v ý c h o v n é s t r é -disko, k t o r é s lúž i lo p r e ITVŠ, j e d n e s v b i e d n o m stave. To i s ­té m o ž n o povedať a j o at le t ic­k e j d r á h e n a š t a d i ó n e Dynama Spoj, n o pr i s ú č a s n o m s t a v e s m e radi, ž e ospoň t ie to o b j e k t y s ú v n a š i c h rukách. ITVŠ, k t o r ý b y m a l maf š t a d i ó n p r e v š e t k y športy, m u s í d n e s zvádzať t u ­h é b o j e o pr iestory n iektorého štadióna. Jediná kry tá hala c e z z i m n é o b d o b i e sotva postačí p r e at létov Slávie, t a k ž e o p r í s t u p e os tatných športovcov d o haly nemožno a n i hovoriť.

l a k á is tá s i tuácia ako s ob-jektami , j e a j s o š p o r t o v ý m in­ventárom. Samotné k a t e d r y t e ­l e s n e j v ý c h o v y m a j ú c h u d o b n ý i n v e n t á r a o inventár i j e d n o t l i ­v ý c h f a k ú l t š k o d a hovoriť. A n i i n v e n t á r a š p o r t o v é o b j e k t y v i n t e r n á t o c h n á m n e d a j ú p o ­k o j a . Veď o k r e m Mladej Gardy n e m á m e d n e s v Brat is lave ani j e d e n internát, k d e b y š t u d e n t i mohl i v o v o l n ý c h chv í ľach špor­tovať. Na d r u h e j s t r a n e m u s í ­m e vidieť v t o m t o s m e r e a j c h y b y u naš ich š t u d e n t o v ,

z k t o r ý c h väčš ina plače, ž e n e ­m á m e o b j e k t y , no napr iek to­m u s a s t a v a j ú c h r b t o m k b r i ­g á d a m na ich v ý s t a v b e , k toré n a j m ä teraz z j a r i s ú aktuá lne .

V e ľ k ý v p l y v na v y s o k o š k o l ­s k ú at le t iku m á a j s labá p r í ­prava pos lucháčov na s t r e d n ý c h školách. Z .TSŠ pr ichádza na v y s o k é š k o l y v e ľ k é percento pos lucháčov, k tor í j a v i a n e g a ­t í v n y z á u j e m k t e l e s n e j v ý c h o ­v e a m n o h í z n ich často h ľ a ­d a j ú možnost i , ako s a oslobodiť z h o d í n p o v i n n e j t e l e s n e j v ý ­chovy.

J e d n ý m z dô lež i tých p r o b l é ­m o v j e a j s labá t r é n e r s k á p r á ­ca, od k t o r e j p r i s ú č a s n ý c h p o d m i e n k a c h n e m o ž n o očakávať r a p í d n e z lepšen ie .

A j p r i takomto s t a v e sa d n e s m ô ž m e pochváliť s d v o m i r e p r e ­zentantmi , a to Štesom a L e ­hotskou. A k s i v š i m n e m e lepš ie v ý k o n y at létov UK, v id íme, ž e m n o h í z n ich, napr. Rožánek, Bende, Pavle, Volný, Bendeová patr ia d n e s bezosporu k š p i č k e s l o v e n s k e j at let iky. Preto b y nezaškodi lo, k e b y a t le t ické o d ­d e l e n i e ČSTV a SÚV ČSTV v e ­novali v ä č š i u pozornosť at le t ike

n ie len na UK, a le a j na ostat­n ý c h v y s o k ý c h š k o l á c h a n e z a ­škodi lo by, k e b y p r e at létov z a ­bezpeči l i l epš ie m a t e r i á l n e p o d ­m i e n k y . Potom sa n e č u d u j m e , ž e d n e s v ä č š i n a špor tovcov sa v e n u j e fu tba lu . Za úč inkovan ie v t o m t 0 š p o r t e b e r ú kalor ické, prémie, na čo p r i ľ a h k e j at let i­ke, o k r e m reprezentantov, ne­m ô ž e a n i j e d e n p r e t e k á r m y ­slieť. K ý m n e n a s t a n ú lepš ie p o d m i e n k y , n e m ô ž e m e čakať ani v z o s t u p at let iky. Preto b y bo lo n a čase vyriešiť j e j p r o b l é m y . To v š a k záleží p r e ­d o v š e t k ý m a j n a nás, l e b o ani n á m p e č e n é h o l u b y n e s p a d n ú d o úst. Treba priložiť r u k y k d ie lu. ( g d )

ШШШяяШ тммш.

„ S P O R T " rovná sa

K Š E F T " I I

1 ! oci sa lekári celého svě­ří ta jednomyseľne zhodu­

jú v tom, že Sporty ako futbal, ľadový hokej, box, gréc-ko-rímsky zápas a rad dalších, ženskému organizmu škodia, predsa sa v krajinách tzv. „slo­bodného sveta" vo veľkom pes­tujú. Netreba dodávať, že dô­vod je jediný — zisk. Na ob­rázku vidíte záber agentúry Prensa Latina z futbalového stretnutia ženských • jedenás-tiek v Costa Rice a druhý je ... inak to ani nemôže byt.... z USA. Aj ženy tu „súperia" v

disciplíne, ktorá už so športom nemú nič spoločného; v zápa­se „catch as catch can" (chyť ako môžeš), pri ktorom je do­volené prakticky všetko, včíta­ne vytrhávania vlasov, škraba­nia a hryzenia. Niekedy býva ring pohádzaný živými sledmi alebo sa zápasí v bahne. Príjmy každej z piatich popredných hviezd v tomto nechutnom .,športovaní" sa pohybujú oko­lo 40.000 dolárov ročne. O príj­moch usporiadateľov sa mlčí . • Ozaj, „originálne".

D i a ľ k o v é š t ú J i u m na I T V Š (Dokončenie z 3. str.

kai, pripravoval si objekty a náči­nie, sprebovai a pod.

Okrem toho telesné cvicenie ta­kéhoto druhu — teda v podstate biúdium príslušnej disciplíny i tré­ning — je spojené vždy s určitou dávkou fyzickej únavy. Tá vyvolá­va väčšiu potrebu spánku a j e j prekonanie vyžaduje viac vôle k sú­stredeniu sa na teoretické štúdium.

Treba tiež spomenúť, že štúdium telesnej výchovy na diaľku j e ove-i a nákladnejšie ako štúdium iného ' predmetu. Poslucháči ,musia počas štúdia absolvovať okrem iných napr. dva 10—14-dňové lyžiarske kurzy,

byčajne na vysokohorskej chate, kde j e denná penzia minimum 50,— až 35,— Kčs. Okrem toho si musí každý poslucháč zadovážiť potrebný

ýsiroj lyžiarsky, turistický, kor­čuliarsky a pod. I ked niečo už po­slucháči majú, alebo majú možnosť si vypožičať, predsa ostáva dosť

•ci, Ktoré si musia v priebehu štú­dia kúpiť.

Koiu.aiiácie na diaľkovom štúdiu vedú ti isti prednášatelia ako v prí­slušnej discipline v internom stu­diu. No i zo strany 11 VS sú veľ Ké tazkosu a nedostatky. Napríklad tym, že ITVŠ nerna viastné oojeKty u musí používat prenajaté na roz-nycn miesutn braus»avy, siazuje sa organizacia konzultácii a posiu-ciiaci stracajú veia času prechodom z jeuneiiO oojekiu na aruny. ťred-nasKove miestnosti iná i i v b k dis­pozícii íoa dve a Keuze mame teraz na diaikovom studiu / rocniKov (jedno- i dvojpretíiíietovéíio siu-uid>, je zostavovanie rozvrnu vei-mi tazke. Je zrejmá tiez potreoa študovne pre diaiKove studujuucn, Kde Dy morili študovať v case me­dzi Konzui taciami. Ittaraiuer studia, ktorý vyžaduji b ./.puuímenecne individuálny pn-otup к posiucnučom, casio v mimo-riauíie piidZíiivjdi ' poomienKacn, umožňuje KOHZJitatoroíri dooře po­znat puaiociiacov a lepšie na men vy с но v íle pojiooit. iNdpriKiad na kurze, ci ly^idfsKom aieuo turistic­kom, s»u ptidZtuve podinienKy pre výtvorem», dooreno Ko*eKUvu. ťo-»lucnaci trávia spOiocne večery v dun*, aieoo pri iduotóvom onni, rooia kUiturne a zaoavne progra­my, d. iKUtUjU, spuvajti. N d киг-zocn bd denne loüia politické a fe porto v e aKtuuilty, často u Dona­ta mi diskubidiiu. lonto spoiocen-:>Kti.o života sa, prirodzene, zucuat • nuju Ľ učitelia a I«IK sa s pooiu-

mi zutUtUju, poznavaju ich обмине prooiCu.y, povdi.u. ťna/nivé роштспку pre ыоые vyenovne po--><;0«me ucaťi j v vytvaia na киг-/ KU a j nutno»t prekonával spoioc-t; ro4uCfW CdZK«j»ti а ргека^ку ..-.pi. nepriaznivé pocd»i«-, uaz'i, .iwii, au:«!, unav u z iuim«jhevycn p'jcnodov — a tшг zavwioet jeü-notiivc* na kolektive a naop*iK /odpovědno«t koi«Ktiv\i za každého jednotlivca.

Napriek v í .'tkým ťazkoetiam mož-j f i v i M , i e »a úroveň diatknvé-

ho tiudt* výchovy v po-»mdnycb r . koch tdvihla. Zlepilla u

dochádzku na konzultácie, zväčšil počet poslucháčov, ktorí štúdium načas dokončia. Absolventi diaľko­vého štúdia sú na prax pripravení tak dobre, ako absolventi interného štúdia, ba ešte lepšie, lebo majú už vlastně skúsenosti a prehľad o telovýchovnej praxi.

Bude ešte potrebné veľa zlepšo­vať zo strany ITVŠ a celej univer­zity, ako a j zo strany poslucháčov, no perspektívy sú jasné, reálne a spoločným úsilíir. ťažkosti iste zdo­láme. Una Čechvalová, ITVŠ

Z praxe máme skúsenosti, že absolventi vysokých a odbor ných škôl majú pomerne mali" rečové znalosti. Snaha po do­siahnutí svetovej úrovne na všetkých úsekoch nášho hospo­dárstva, vzdelania i kultúry vy­žaduje dobrý a obsiahly pre­hľad o tom, čo sa vo svete vy­konalo. Hlavným zdrojom -povedľa veľtrhov a výstav — je tu literatúra, z ktorej sa možno dozvedieť, čo je nového vo svete na poli vedy a techni­ky. Iba z našej literatúry ne­možno, samozrejme, získať bo­hatý prehľad. Je preto samo­zrejmosťou, že absolventi vy­sokých škôl so znalosťou cu­dzích jazykov budú vo výhode pred ostatnými. Je škoda, ked musíme konštatovať, že mladí diplomati, ktorí vyšli zo školy, majú slabé rečovc znalosti.

V čom to väzí? Vysoká ško-

Reči, reči a ešte • • • ta predsa poskytuje rozličné •noinosti naučit sa cudzím re Ham.

Žiaľ, trpba poznamenať, že študenti po absolvovaní obligát­neho cudzojazyčného učiva po­važujú ďalšie pokračovanie a cvik v cudzích rečiach za zá­ťaž. Po skončení Itúdia, v za­mestnaní, začnú t i e to nedo­statky p) iťovať a chcú za­meškaní dobehnúť návštevou cudzojazyčných kurzov. U mno­

hých študeníov je to určitá po­hodlnosť, i ked sa berie do úvahy ich zaťaženie obligátnym učivom, praktikami a prípra­vou.

Nemožno však študentov dosť napresviedčať ako dôležité je ovládanie cudzích reči.

Bolo by žiadúce, aby sa na všetkých vysokých školách vy­učovanie cudzím jazykom ne­skončilo v 6. až 8. semestri, ale aby ich výčba trvala až do skon­

čenia štúdia, aby študenti kým prídu do praxe, nepozabúdali to, čo sa naučili. Mohlo by sa to

iuskutočniť v konverzačných krúžkoch alebo vo forme tech­nických překladatelských krúž­kov. Vývojové strediská závo­dov by si tak ušetrili veľa pe­ňazí a času, keby mali dostatok informácií, takže by nemusel: svojich pracovníkov a inžinie­rov zaťažovať problémami, kto­ré inde už boli vyriešené. Tie­to informácie možno si však zadovážiť len literatúrou.

Samostatné čítanie cudzoja­zyčnej literatúry je pre výskum a vývoj nezbytné a čím lepší prehľad máme o celkovej sve­tovej literatúre, tým skôr do­siahneme vytýčený cieľ socia­listickej spoločnosti. A je to predovšetkým záujem poslu­cháčov. lebo čo sa za mladi na­učíš .... Nehazardujme príleži­tosťami, ktoré máme! (bn)

A| tento problém by s i zaslúžil pozornost p v r á v e pred rokom som sedel U J na prijímacích pohovoroch

O T O M

. . . , ž e v d ň o c h 2.-6. m á j a s a uskutočn ia v Brat is lave Celos lovenské v y s o k o š k o l s k é h r y ? V c e l k o v e j k las i f ikác i i o b h a j u j ú p r v e n s t v o š p o r t o v ­c i UK. . . . , ž e v rámci 40. výroč ia FRTJ u s p o r i a d a j ú n a f i l o z o ­f i c k e j f a k u l t e v o l e j b a l o v ý t u r n a j m u ž o v a ž i e n ? Čo na to ostatné f a k u l t y ? . . . , ž e n a UK s a ohlási l i už a j hádzanár i , k t o r ý c h t r é n u ­j e b ý v a l ý l igový h r á č a s i s ­t e n t Slovík?

F i na filozofickú fakultu. Po-I čas niekoľkých dní sa vy­

striedali pred komisiou, ktorej som bol členom, desiatky mladých, nad­šených stredoškolákov Boli to sku­točne ešte veľmi mladí absolventi stredných škôl, no prekvapovala ma vážnosť, s akou hovorili o plánoch, ktoré si pred seba na vysokej škole postavili. Pre nedostatok miesta nemohli byť všetci prijatí na filo­zofickú fakultu, iba tí, ktorí na to mali najväčšie predpoklady, teda najlepší a najnadanejší. Mal som radosť z toho, že si dnes môže každý mladý človek rozvíjať vedo­mosti v tom odvetví, ktoré ho naj­viac zaujíma, Jebo som si vedel celkom dobre predstaviť rozosmiate tváre, s akými prijmú títo mladí nadšení ľudia vyrozumenie, že sú na filozofickú fakultu prijatí.

už prirodzene — človek si vie veľmi dobre predstaviť to, čo už raz sám prežil, lebo radosť z toho, že som

prijatý na filozofickú fakultu, som a j ja pred niekoľkými rokmi pre­žíval. Spomínam si na prvé pred­nášky a seminíre, keď sa nás naši

učitelia pýtali, aké máme plány. Ako sme o nich vedeli všetci veľmi veľa rozprávať! Bolo by iste za­ujímavé, keby sme mali teraz, po štyroch rokoch, odpovedať na tú istú otázku. Som presvedčený, že odpovede mnohých poslucháčov by boli poznačené akýmsi pesimizmom. Prečo j e to tak? Túto otázku si kladiem pri rô/nych príležitostiach. Prečo musíme bojovať л malou účasťou poslucháčov na prednáš­kach a seminároch, ked sa tam majú dozvedieť to, čo ich ako bu­dúcich odborník )v musí zaujímať? Prečo robí mnoho poslucháčov filo­zofickej fakulty skúšky pravidelne na opravné termíny, keď na ne ma­jú naštudovať látku, ktorú budú vštepovať o niekoľko rokov do hláv a sŕdc svojich žiakov? Prečo nemô­žeme získať záujemcov o prácu v študentských vedeckých krúž­koch, keď si tam majú poslucháči rozvíjať vedomosti л tom odbore,

v ktorom budú po vyštudovaní od­borníkmi? Kde sa teda podelo to nadšenie, s ktorým sme na filozo­fickú fakultu prišli?

J

e to nesporne veľmi vážna a zaujímavá otázka, na ktorú nie j e ľahko odpove­dať. Preto si ani nekladiem

za úlohu tento problém vyriešiť, skôr ho nastoliť a uviesť niektoré postrehy, ktoré som získal na filo­zofickej fakulte.

V treťom ročníku sa mi sťažo­vali, že „nemajú čas ani žiť". 45 hodín prednášok a seminárov týž­denne nie je v tomto ročníku zvláštnosťou. Okrem toho j e tu mi­moškolská činnosť, schôdze a hlav­ne všetečnost' niektorých učiteľov. Poslucháči tohto ročníka študujú akoby na trojk mibinácii. Na niekoľ­kých seminároch spoločného zákla­du ich totiž tak zaťažujú rôznymi referátmi a domácimi úlohami, že to úplne tak vyzerá.

ahoi by som uviesť ešte množstvo podobne zaráža­júcich príkladov, no na

I ilustráciu to azda stačí. Sú to veci, okolo ktorých denne na filozofickej fakulte chodíme, no riešia sa len týmto spôsobom: Veľ-

Vznik Federácie robotníckych telocvičných jednôt

Slávna minulosť našej telovýchovy Členstvo Sväzu RTJ ( p o d o b n e

ako pr í s lušn íc i s o c i á l n o d e m o ­k r a t i c k e j s t r a n y ) n e b o l o s p o ­k o j n é s o p o r l u n i s t i c k o u pol i t i ­k o u vedenia, k t o r é p a k t o v a l o s buržoáz iou a z á m e r n e ( a b y buržoázia z íska la č a s ) o d k l a d a ­lo r o z h o d u j ú c e k r o k y k u soc ia­lizácii. U p r e d n o s t ň o v a n i e n a c i o ­ná lneho hľad iska p r e d t r i e d n y m m a l o v roku 1919 z a n á s l e d o k a.i to, ž e časť č l e n s t v a RTJ išla d o b r o v o ľ n e bojovať na Slo­v e n s k o prot i m a ď a r s k e j a s l o ­v e n s k e j r e p u b l i k e rád.

Z

rada p r a v i c o v é h o v e d e n i a s o c i á l n e j d e m o k r a c i e a Sväzu RTJ v y v r c h o l i l o v

d e c f m b r i 1920. F. Hummelhans, s tarosta Sväzu RTJ s a p r i a m o zúčastn i l na v y p r o v o k o v a n í g e ­n e r á l n e j s t á v k y . Revo lučné č l e n s t v o ž iadalo o d s t ú p e n i e l l u m m e l h a n s a , ž iadalo v y b u d o ­vať s k u t o č n e r e v o l u č n ú r o b o t ­n í c k u t e l o v ý c h o v n ú organizáciu. N e k o m p r o m i s n e s a hlás i l i k ľa­vic i s l o v e n s k í č lenov ia soc iá l­n e j d e m o k r a c i e a RTJ, č o sa výraznt p r e j a v i l o v Uubochni

v j a n u a r i 1921. Na m n o h ý c h m i e s t a c h e š t e p r e d v z n i k o m KSČ, Sväzu k o m u n i s t i c k e j m l á ­d e ž e a FRTJ, n a j m ä r e v o l u č n á m l á d e ž na S lovensku v y t v á r a l a s k u p i n y , k t o r é n e k o m p r o m i s n e b o j o v a l i za r e v o l u č n ý c h a r a k t e r robotn íckeho t e l o v ý c h o v n é h o hnut ia . Oportunis t ické v e d e n i e Sväzu RTJ n a t o o d p o v e d a l o v y l u č o v a n í m r e v o l u č n ý c h j e d ­not l i vcov a ce lých j e d n ô t zo Sväzu RTJ. Pracovníc i Ústred­n é h o p r a c o v n é h o v ý b o r u r e v o ­l u č n ý c h r o b o t n í c k y c h t e l o c v i č ­n ý c h j e d n ô t vynak lada l i veľa úsi l ia, a b y s a zachovala j e d n o t a r o b o t n í c k e h o t e l o v ý c h o v n é h o hnut ia , a b y s a zabezpeč i la čo n a j v ä č š i a účasť n a P r v e j r o b o t ­n í c k e j o lympiáde, k t o r á m a l a byť v j ú n i 1921. Zradcovské v e ­d e n i e Sväzu RTJ n e m a l o z á ­u j e m na j e d n o t e , naopak, i c h c i e ľ o m bolo rozbiť j e d n o t u r o ­b o t n í c k e h o t e l o v ý c h o v n é h o hnut ia a robotn íckeho hnut ia v ô b e c a v spo luprác i s b u r ž o á ­z iou upevňovať „deniokrat icke"

zr iaden ie v Č e s k o s l o v e n s k e j r e ­publ ike.

Z r a d c o m s a s í c e podar i lo r o z ­biť j e d n o t u r o b o t n í c k e h o te lo­v ý c h o v n é h o hnut ia, a le n e p o ­dar i lo sa i m rozbiť, a ani l e n oslabiť, j e h o z d r a v é r e v o l u č n é jadro . Keď s a j e d n o t a r o b o t ­n í c k e h o t e l o v ý c h o v n é h o h n u t i a neda la zachrániť, rozhodl i sa r e v o l u č n í ľav icoví č l enov ia Sva­z u RTJ založiť Federác iu RTJ, a b y s a zachoval r e v o l u č n ý c h a ­r a k t e r r o b o t n í c k e h o t e l o v ý ­c h o v n é h o hnut ia. V c e l e j r e ­p u b l i k e pr iv í ta lo pro le társke č l e n s t v o za loženie Federác ie s n a d š e n í m a veľká väčš ina j e d ­nôt i č l e n s t v a preš la p o d r e v o ­l u č n ú z á s t a v u f e d e r á c i e . V o v ä č š i n e m i e s t tí istí súdruhov ia , k tor í su zaslúži l i o v z n i k KSČ, zakladal i a pričini l i sa o pre­c h o d v ä č š i n y č l e n s t v a d o f e d e ­rác ie (napr. v o Zvo lene S. Tom-pa, R. Lepko, O. P o l j a k a i n í ) .

es iac p o s v o j o m v z n i k u rozhodlo sa v e d e n i e f e ­derác ie usporiadať s v o -M

j c p r v é ce loš tá tne v y s t ú p e n i e ( v e d e n i e Sväzu RTJ o d m i e t l o účasť r e v o l u č n e j m l á d e ž e a p o ­zva lo r a d š e j p r e d s t a v i t e ľ o v č e s k e j a s l o v e n s k e j b u r ž o á z i e ! ) — s l á v n u Maninskú spartakiá­du. M a n i n s k e j s p a r t a k i á d y sa . účastn i lo a j v e ľ a s l o v e n s k ý c h ťederátov. Mnohí iš l i na o l y m ­p i á d u a p r i a m o v Prahe v r e v o ­l u č n ý c h d ň o c h M a n i n s k e j s p a r ­takiády, keď s a p r e s v e d č i l i (často len d o z v e d e l i ) o z r a d e v e d e n i a Sväzu RTJ, p r e š l i pod r e v o l u č n ú z á s t a v u federác ie .

R o z v o j FRTJ n a Slovensku značne brzd i l i v e ľ m i ťažké h o s ­p o d á r s k e a m a t e r i á l n e p o d ­m i e n k y . Jednoty n e m a l i s v o j e te locv ične, o b j e k t y , cv ič i lo sa v ä č š i n o u l e n v pr írode, v m a ­lých n e v y h o v u j ú c i c h m i e s t n o s ­t iach a p o d . Buržoázny š t á t n y aparát p e r z e k v o v a l a v y u ž i l k a ž d ú príležitosť, aby moho l rozpustiť j e d n o t y FRTJ (od roku 1926 FPT).

I

nšt i tú t t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u v Brat is lave v s p o l u p r á c i s SÜV ČSM

a ČSTV p r i p r a v u j e ideo log ickú v e d e c k ú k o n f e r e n c i u na t é m u : ,,Vplyv F e d e r á c i e RTJ a FPT na

ký počet prednášok si riešia sami poslucháči tým, že na ne nechodia. Л pri riešení veľkého počtu s k u sok nám pomáha a j študijné oddelenie dekanstva tak, že skúšobné obdobie má na filozofickej fakulte neobme­dzené trvanie, povoľujú sa všeli­jaké tzv. „mimoriadne" termíny a dekanstvo sa chváli dobrým prie­merom známok z takto vykonaných skúšok, ako a j tým, že len 2 % po­slucháčov filozofickej fakulty ne-dokončuje štúdium. I ten najnada­nejší poslucháč príde za takéhoto stavu o všetko nadšenie a učí sa v týchto pomeroch „chodiť".

Uviedol som príklady, na ktorých nesie vinu prevažne štátna správa filozofickej fakulty. Je len priro­dzené, že j e mnoho takveh prípa­dov, keď na slabej študijnej discip­líne nesú vinu sami študenti. Zdá sa ini však, že j e to len odozvou toho, že si nevie vyžiadať ani mini­mum študijnej disciplíny posluchá­čov samotné študijné oddelenie de­kanstva. (ms)

,(Pozn.: Hoci redakcia nesúhlasí so všetkými názormi v článku, člá­nok uverejňujeme v nádeji, že de­kanstvo FFUK sa k nemu vyjadri.)

v ý v o j ideovo-po l i t i ckého z a m e ­t a n i a č e s k o s l o v e n s k é h o t e l o v ý ­c h o v n é h o h n u t i a " a v ý s t a v u k 40. v ý r o č i u v z n i k u F e d e r á c i e RTJ. Hlavný r e f e r á t p r e d n e s i e prol". dr. K. Stráňai. K o n f e r e n ­cie, k t o r á b u d e 4. a 5. m á j a t. r. v a u l e U n i v e r z i t y K o m e n ­ského, s a zúčastn ia a j n iektor í zo zak ladateľov FRTJ v Česko­s l o v e n s k u .

J a r o m í r Perútka, odb . as i s tent ITVS

щштш Vydáva ZV KOH, CZV KSS, VV ČSM a Rektorát Univerzity Ко menského, Bratislava, Šafáriko­vo nám. č. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci redaktor. J. Vereš, grafická úprava: J. Lbrincz, re­daktor: D. Záhorský. Redakcia i administrácia: ZV ROH na UK Vychádza dvojtýždenne. Tlač: Západoslovenské tlačiarne 01, n. p. ulica Národného povstania č. 51. Povolilo Povereníctvo škol-•tva a kultúry, výnosom číslo HS

VI-11 10-287. K-22 — 11183