vidlochvost ovocný

Národny park Muránska planina

• Výmera:• Vlastné územie: 20 318 ha

• Ochranné pásmo: 21 698 ha

• Stupeň ochrany:Vlastné územie: 3 Ochranné pásmo: 2 • Najvyšší vrch v NP: Fabova hoľa

– • 1439 m n.m. • Najvyšší vrch ochranného

pásma: • Stolica – 1476 m n.m. • Najhlbšia priepasť: Michňová –

105 m • Najrozsiahlejší jaskynný systém:• Bobačka – 3 km • Lesnatosť: cca 86%

Fabova hoľa

Vyhlásený Nariadením vlády SR č. 259/1997 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina zo dňa 23. septembra 1997.

  

výmera : 20 318 ha (OP 21 698 ha)adresa :

Správa NP Muránska planina

ul. Janka Kráľa 12050 01 Revúca

web :www.npmp.sk

tel. :058 442 20 61

fax :058 488 17 90

                                                                     

, number of employees: 12pracovníci.:riaditel spravy. lesnik,precovnicka pre environmentanu vychuvu,strazca, zoolog,Regionalny informatik, botanik

Činnost: Územná ochrana  Druhová ochrana rastlín  Druhová ochrana živočíchov  Ochrana anorganických častí prírody  Ochrana drevín  Ochrana biotopov  Medzinárodná spolupráca  Výchova a vzdelávanie

Inovacie: chov huculov Čo je cieľom projektu?Využiť kone na obhospodarovanie vytipovaných lúk na Muránskej planine.zachovanie biodiverzity vzácnych lúčnych spoločenstiev. Prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regióne.

Prispieť k udržaniu plemena koňa Hucul. ochrana alebo rozvoj?Zlatou strednou cestou je trvalo-udržateľný turizmus, ktorého princípom je citlivo rozvíjať cestovný ruch v regióne národného parku pri súčasnom zachovaní prírodného bohatstva.  -dokončenie analýzy vlastníckych vzťahov v území národného parku,-personálne a matriálne dobudovanie Správy Národného parku Muránska planina,-vypracovanie koncepčných materiálov so stratégiou ochrany územia (Program starostlivosti o územie, priestorová diferenciácia NP)

-v nadväznosti na koncepčné materiály kontinuálne budovanie siete maloplošných chránených území,-usmerňovanie vzrastajúceho turistického využívania územia a jeho hospodárskej exploatácie (lesné hospodárstvo, pasienkárstvo, poľovnícke využívanie)-v súvislosti s vzrastajúcim turizmom realizovať projekty informačných stredísk a terénneho informačného systému národného parku-realizácia projektov praktického menežmentu najohrozenejších spoločenstiev a druhov (napr. menežment floristicky hodnotných lúčnych a mokraďových spoločenstiev, eliminácia smrtiacich účinkov 22 kV elektrického vedenia na vtáctvo, zabezpečenie hniezdisk dravých vtákov proti ich vykrádaniu, plošné rozšírenie projektu záchrany žiab pri jarnej migrácii a pod.)-v oblasti výskumu a monitoringu pokračovanie dlhodobých programov (napr. biológia Daphne arbuscula, sledovanie populácie Waldsteinia ternata, sledovanie vplyvu obhospodarovania lúk na spoločenstvo vstavačovitých, dlhodobý monitoring zimujúcich netopierov) a zabezpečenie inventarizácie nedostatočne známych ekosozologicky významných taxónov (napr. Tetrao urogallus, jaskynná fauna, sledovanie početnosti vydry riečnej).

14. Lessons learnt: problems and challenges, fostering and impeding factors   Z hľadiska turistky a rekreácie nie je NP Muránska planina tak výrazne zaťažená nadmernou návštevnosťou ako iné národné parky Slovenska. Súvisí to s absenciou rozvinutej infrakštruktúry voľného cestovného ruchu a s relatívnou nedostupnosťou krasovej planiny. V zmysle medzinárodných kategórií na ohodnocovanie národných parkov má preto toto územie po doriešení legislatívnych väzieb šancu stať sa modelovým národným parkom, slúžiacim predovšetkým pre sledovanie vývoja prirodzených ekosystémov a v oblasti turistky pre jej aktívne formy.  Muránska planina je územím vhodným predovšetkým pre pešiu a lyžiarsku turistiku, po doriešení vhodných trás aj pre horskú cykloturistiku. Z hľadiska športového vzrastá v súčasnosti záujem o využívanie územia na horolezectvo a paragliding. Turistickými východiskami a zároveň vstupmi do národného parku sú obce po jeho obvode – najmä Muráň, Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom.

NP Muránska planina

Muránska planina- západná časť Slovenského rudohoria

Subprovincia: Vnútorné Západné Karpaty

Geomorfologické celky: Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Horehronské podolie

Geologogická stavba: vápence,dolomity,krasové útvary

Krajinné prvky:Vnútorná časť NP Muránska planina Hrdzavá dolina, Cigánka- stoja na nej ruiny hradu Veľká Stožka(1297 m), Malá Stožka(1204m), Najvyšší vrch- Kľak(1409m), Najhlbšia priepasť- Michňová(105m) Najrozsiahlejší jaskynný systém: Bobačka(3km)

Západná časť NP Muránska planina najvyšší bod NP- Fabova Hoľa(1439 m) Stolické vrchy, Muránsky zlom

Hrdzavá dolina

Veľká stožka

Klimatická charakteristika: Klimatická zonálnosť vo výškovom rozpätí 1000m Najchladnejšie a najvlhšie polohy:

Fabova Hoľa, Stolica zrážky: 1000 mm(ročne) snehová pokrývka- viac ak 100 dní do roka priemerné teploty: január -7 °C júl 10 až 12 °C

Rastlinný kryt: diferencuje sa do klimaticko-vegetačných stupňov Južné lesostepné svahy:dreviny- dub žltkastý( quercus dalechampii) dub mnohoplodý (quercus polycarpa) jarybina mukyňa (sorbus aria) bylinná synúzia- poniklec prostredný( pulsatilla subslavica) prilbica jedhojová (Aconitum anthor) zvonček sibírsky(campanula sibirica) Severné svahy:dreviny- kosoderiva (pinus mugo) jarabina mišpuľková(Sorbus chamaemespilus ) bylinná synúzia- stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum ) soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) Vzázna rastlina: Waldsteinia trojlistá Magicova (Waldsteinia ternata subsp. magicii ) endemit: Lykovec muránsky ( Daphne arbuscula)

Lykovec muránsky ( Daphne arbuscula)

prilbica jedhojová (Aconitum anthor)

soldanelka karpaetská (Soldanella carpatica)

Waldsteinia trojlistá Magicova (Waldsteinia ternata subsp. magicii )

Lomikameň Wahlenbergov(saxifraga wahlenbergii)

Lesy: zaberajú 86 % rozlohy nad 700 m bukový les nad 1000 m smrekový stupeň - za prirodzenú možno považovat kosodrevinu (pinus mugo), uplatňuje sa tu Vegetačná inverzia

Živočíšstvo: 450 druhov chrobákov 350 druhov motýlov 286 druhov pavúkovcov 200 druhov dvojkrídlovcov 75 druhov mákkýšov

Viaceré druhy predstavujú limitné hranice svojho rozšíreniaViazané len na toto územia: bystruškovitý chrobák Duva západokarpatský endemit: hrabáč tatranský (Pitymys tatricus) relikt : myšovka vrchovská (Sicista betulina) Na lúkach a pasienkoch sa voľne pasú kone zavalitého vzrastu: norik muránskeho typu

Norik muránskeho typu

myšovka vrchovská (Sicista betulina)

Vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius)

Orol skalný (Aquila chrysaetos)

Tetrov hlucháň (tetrao urogallus)

Ľudské aktivity: V 19. storočí boli boli rozľahlé lesy Muránskej planinySúčasťou panstva rodiny Coburgovcov. Starali sa o ochranu a Zveľaďovanie prírody.V národnom parku nie sú okrem horární, žrebčinca na Veľkej lúke a chatyZámok pod Muránskym hradom nijaké trvalo obývané sídla

Rekreačné centrá ležia na jeho obvode a sústreďujú sa do sedla Zbojská,ktorým prechádza unikátna ozubnicová železnica

Národné prírodné rezervácie

Cigánka: vyhlásená v roku 1984, rozloha : 44,25 ha poloha : okres Revúca katastrálne územie: MuráňGeomorfologicky významný a rajinársky dominantný horský masív s výskytomvzácnych spoločenstiev fauny a flóry. Výskyt jednej z najvýznamnejších endemitov Slovenska: lykovec muránsky (Daphne arbuscula).V severnej časti Cigánky sa nachádza zrúcanina Muránskeho hradu, ktorý patrí medzi najvyššie položené hrady v Európe.

Hradová : vyhlásená v roku 1984 rozloha: 127,47 ha poloha: okres Rimavská Sobota Katastrálne územie: TisovecVápencový hrebeň, v ktorom sa vytvorili pozoruhodné útvary –bralá, skalnéokná a jaskyne. Západný výbežok hrebeňa sa končí tzv. Okrúhlou skalou so zvyškami stredovekých hradieb.

Hradová

Cigánka

Hrdzavá: vyhlásená:1986 rozloha: 357, 19 ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: MuráňHlboká krasová kaňonovitá dolina s najjužnejším výskytom kpsodreviny na Slovensku (690- 775 mnm), ktorá sa udržiava vďaka prúdeniu vzduchu z Ľadovej jaskyne. Reliéf je zaujímavý výskytom rôznych krasových foriem(jaskyne, skalné okná, skalný most).

Javorníková: vyhlásená:1986 rozloha: 170,65 ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: Muráň

Najkrajšia a najcennejšia lokality Muránskej planiny. Vysoký stupeň pôvodnostia zachovalosti. Územie tvorí krasová dolina rozčlenená skalnými žľabmi a úvalinami. Z krasových foriem sa tu vyskytujú ponory, vyvieračky, skalné okná a niekoľko rastlín, ktoré majú aj archeologický význam. Potok pretakajúci dolinou vytvára niekoľko krásnych vodopádov.

Hrdzavá dolina

Kášter: vyhlásená: 1984 rozloha: 57,73 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec

Dôvodom ochrany sú najmä botanické hodnoty územia s výskytom množstva chránených druhov rastlín( lykovec muránsky, prilbica jedhojová,plamienok alpínsky). Chránené územie je príkladom šírenia teplomilných prvkovflóry a fauny a ich miešania s chladnomilnými horskými prvkami.

Malá Stožka: vyhlásená: 1965 rozloha: 59,61ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: MuráňStrmý, bralnatý a prevažne zalesnený vápencovo-dolomitický vrchol je najzápadnejšim blokom Muránskej planiny. Z krasových foriem sa tu vyskytujeniekoľko jaskyniek a pozoruhodná skalná brána na severovýchodnom svahu.Predmetom ochrany je lesné spoločenstvo vytvorené v rozdielnej nadmorskej výške s pralesovými 90 až 200- ročnými porastmi smreka, jedle, buka, jarabinyďalších cenných listáčov. Územie je biotopom Hlucháňa obyčného( Tetrao Urogallus).

Malá a Veľká Stožka

Poludnica: vyhlásená : 1984 rozloha: 330,43 ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: MuráňV hornej časti územia sa nachádzajú závrty, pukliny, diery a jaskynky.Poludnica je jedno z najväčších nálezísk paleoendemitu lykovec muránsky na svete.

Šarkanica: vyhlásená: 1984 rozloha: 454,75 ha poloha:okresy Revúca a Rimavská sobota katastrálne územie: Muráň a TisovecVápencovo dolomitický chrbát medzi Kľakom a Hrdzavou dolinou. Vyskytujú sa tujaskyne (Voniaca, Šarkanica), priepasti (Šajba) a tiesňava (Martinova dolina). Vyskytujú sa tu chránené a ohrezené druhy rastlín( reliktné borovice, poniklecslovenský,orchudey)

Poludnica

Šarkanica

Šiance: vyhlásená: 1999 rozloha:132,06 ha poloha:okres Revúca katastrálne územie: Muráň a Muránska HutaÚzemie reprezentuje zachovalú ukážku karpatských lesov s vekom 95 až135 rokov a mimoriadne pestrým drevinovým zložením-

Veľká Stožka: vyhlásená: 1965 rozloha: 259,21 ha poloha: okresy Brezno a Revúca katastrálne územie: Heľpa, Závadka nad Hronom, Muráň

Severovýchodný bralnatý výbežok Muránskej planiny s množstvom zaujímavýchjavov, skalných veží, previsov, jaskýň (Machnatá, Chotárna), priepastí (Zadné Hory)a paleontologockých nálezísk. Predstavuje mimoriadne zachovalé pralesové spoločenstvá s dominujúcou smrečinou a reliktným smrekovcom Opadavým.

Zlatnica: vyhlásená: 1993 rozloha: 154,06 ha poloha: okres Brezno katastrálne územie:Šumiac

Erozívna čiinnosť potokov na tomto území vymodelovala pozoruhodné krasové javy – vodopády, skalné stupne, obrie hrnce a jaskynný systém

Národné prírodné pamiatky

Bobačka: vyhlásená: 2001 poloha: okres Revúca katastrálne územia: Muránska Huta

Najrozsiahlejší jaskynný systém Muránskej planiny s dĺžkou 2 221 m. Ide o fluviokrasovú jaskyňu s mimoriadnými prírodnými hodnotami, so sifónmy,s podzemnými jazierkami a najtypickejšie vyvinutými formami riečnej eróziev podzemí s podzemnými mostami, meandrami, tunelovými chodbami a pestrouživou zložkou.

Prírodné rezerváciePrírodné rezervácie

Bacúšska jelšina: vyhlásená : 1967 rozloha: 4,26ha poloha: okres Brezno katastrálne územie: Bacúch Zachovalý smrekovo-jelšový porast na ľavom brehu Hronu, v malej, prechodnezaplavovanej zníženine.

Čertova dolina: vyhlásená: 1993 rozloha: 49,02 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec

Roklina vo vápencových horninách s výrazným krasovým reliéfom( rozľahlý jaskynnný systém Čertovej jaskyne, tiesňavy, vodopády).

Vodopád v čertovej doline

Fabova Hoľa: vyhlásená: 1988 rozloha: 261,75 ha poloha: okresy Brezno a Revúca katastrálne územie: Pohronská Polhora, Polomka, Muráň

Najvyšší vrch veporských vrchov (1439m) a charakteristickým podhôľnym ažvysočinovým reliéfom.

Havrania dolina: vyhlásená: 1996 rozloha: 229,6 ha poloha: okres Brezno katastrálne územie:Šumiac

Neprístupná roklina pozoruhodná z prírodovedného hľadiska s prirodzenýmzmladením pôvodných lesných drevín.

Hlboký jarok: vyhlásená: 1988 rozloha: 34,41 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec Zahĺbený meander potoka s povrchovými a podzemnými kras. javmi

Mašianske skalky: vyhlásená: 1980 rozloha: 16,93 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územia: Pohorelá a Vaľkovňa

Zachovali sa tu probližne 190-ročné reliktné spoločenstvá s borovicou lesnoua so smrekom opadavým.

Mokrá Poľana: vyhlásená : 2000 rozloha: 13,52 ha poloha: okres Brezno katastrálne územie:ŠumiacOjedinelé podmáčané lesné a lúčne spoločenstvá s výskytom vlhkomilných rastlinných druhov v krasovom území-

Nad Furmancom: vyhlásená : 1983 rozloha: 2,78 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec Bukovo-hrabový porast s výskytom reliktnej waldsteinie trojlistej.

Rosiarka: vyhlásená: 1996 rozloha: 5,87 ha poloha: okresy Brezno a Rimavská Sobota katastrálne územie: Pohronská Polhora, Tisovec

Rašelinné spoločenstvá horského typu patriace k jedinečným a v súčasnostimiznúcim mokraďovým biotopom.

Suché doly: vyhlásená: 1953 rozloha: 257,46 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec

Krasový reliéf s krasovými jamami, ponormi, škrapovými poliami, vyvieračkami, jaskyňami a priepasťami( Kostolík, Netopieria jaskýňa)a xerotermnými a lúčnymiSpoločenstvami na skalách.

Tŕstie: vyhlásená: 1980 rozloha: 28,71 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územia: Krokava a Tisovec- Rimavská Píla

Slatinno-rašelinné spoločenstvá v nadmorskej výške nad 1000 m s výskytom zriedkavých druhov raslín( rosička okrúhlolistá).

Zdychavské skalky: vyhlásená: 1988 rozloha: 28,71 ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: Muránska ZdychavaLokalita významná z hľadiska výskytu Rozchodníka Ročného-

Zlatnianske skalky: vyhlásená: 1981 rozloha: 30,67 ha poloha: okres Brezno katastrálne územie: Vaľkovňa Komplex reliktných spoločenstiev s borovicou lesnou a so smrekovcom, v podraste sa nachádza Plamienok Alpínsky, Zvonček karpatský

Chránené areály

Tunel pod Dielikom: vyhlásená: 1997 poloha: Revúca a Rimavská Sobota katastrálne územie: Muráň aTisovec

Ľudskou činnosťou vytvorený podzemný priestor je významným zimoviskom netopierov. Početnosťou a zložením patrík najvýznamnejšímv Európe.

Použitá literatúra: Národné parky a chránené krajinné oblasti Slovenska, vydavateľsto: Dajama, 2006

Obrazová príloha, zdroj : internethttp://images.google.sk/images?hl=sk&gbv=2&tbs=isch%3A1&sa=1&q=Tunel+pod+Dielikom+muranska+planina&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs

http://images.google.sk/images?hl=sk&gbv=2&tbs=isch%3A1&sa=1&q=vodopad+certova+dolina&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai=&start=0

Ďakujem za pozornosť