VISIONS

04 2007CENA: 59 SkWWW.VISIONS.SK

ISSN 1337-0014

LUXUSNÉ STÍHAČKYPRE OBCHODNÍKOV

PANAMSKÝ KANÁLSPOJIL DVA OCEÁNY

KOZMONAUTIKAPREŽÍVA RENESANCIU

ľ u d i a t e c h n o l ó g i e i n o v á c i e

Poďte sa pozrieť dovnútra!Vývoj a pokrok v službách medicíny

Výstava od 21. 9. 2007 SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM

výstavný pavilón Podhradie, Žižkova 16, Bratislava

Vedecký a technický vývoj od nepamäti rozširuje poznatky lekárov o ľudskom tele a má veľký význam pri zisťovaní a liečení chorôb. Výstava predstavuje medicínske prístroje – od najjednoduchších až po moderné zobrazovacie systémy. Ukazuje historickú cestu, ktorá rozhodujúcou mierou zlepšila kvalitu života všetkých ľudí.

1895 Röntgenová snímka

1976 Computer Tomography (CT)

1980 Magnetická rezonancia (MR)

1995 Angiografia s podaním

kontrastnej látky (CE-MRA)

2002 SPECT/CT

www.siemens.sk/vystavawww.snm.sk

Generálny partner SNM

Vytvorením silného magnetického poľa sa vyrovnajú molekuly vody v ľudskom tele ako malé magnety. Zásahom rádiových vĺn sa získavajú snímky, ktorých kombináciou vzniká trojrozmerné zobrazenie.

Počítačová tomografia (CT) a magne-ticko-rezonančná tomografia (MR) sa navzájom dopĺňajú a používajú sa podľa potreby na ešte lepšiu vizuali-záciu a diagnostiku ciev.

SPECT/CT označuje kombináciu možností SPECT (Single photon emission computed tomography), technológie využívajúcej gama lúče, s presnosťou diagnostického viacvrstvového CT. Na funkčné zobraze-nie orgánov sa podáva malé množstvo rádioaktívnej látky, anatomické informá-cie poskytne CT.

Rozličné medicínske prístroje nám po-máhajú pochopiť stavbu a funkciutela, podporujú rozpoznávanie cho-rôb a hrajú dôležitú úlohu pri snahe vyliečiť tieto choroby, alebo aspoň stlmiť ich účinky.

Významným míľnikom vo vývoji medicínskych prístrojov sa stali rönt-genové lúče, ktoré objavil Conrad Röntgen. Konečne bolo možné bez-bolestné nekrvavé zobrazenie ľud-ského tela.

Počítačová tomografia je presnejším procesom röntgenovej diagnostiky. Výkonný počítačový systém meria priepustnosť röntgenových lúčov v tkanive a zistené údaje sú zobrazené do snímky.

Výstava sa koná pod záštitou predsedu NR SR Pavla Pašku.

SIEMENS DLH inz VISIONS.indd 1 28.8.2007 13:44:52

E D I T O R I Á L

Vážení čitatelia, milí priatelia,

časopis VISIONS má ambíciu písať o ľuďoch, ktorí dokázali prekročiť tradičné hranice a vidieťnové a neznáme súvislosti. Napĺňajú svoje vízie a určujú smerovanie pokroku, ponúkajú riešenia,čo vyrážajú dych, ale najmä zlepšujú život ľudí. Aj pri vzniku našej spoločnosti stál takýto vizionárs veľkým talentom. Práve pred 160 rokmi začal Werner von Siemens s inžinierom Johannom G. Halskeom vyrábať vlastný telegraf. O pár rokov neskôr spojil telegrafickým vedením Európu s Áziou a Severnou Amerikou.

Človek neprestáva hľadať nové možnosti a dnešné výzvy vyžadujú nové vízie, aj keď ich naplnenienebude vždy jednoduché. Rozbiehajú sa napríklad sľubné kozmické projekty. Máme pred sebouveľké plány, tak ako Werner von Siemens, Rudolf Diesel či Alfred Nobel a mnoho ďalších vynálezcov,ktorí boli súčasníkmi Julesa Verna a stáli na začiatku úžasnej epochy technických vynálezov.

Prečo sa technologické veľmoci zamerali na blízky Mesiac? Už nepôjde o romantické výpravy, ale pragmatické využitie zdrojov. Neprejde veľa desaťročí a na mesačnom povrchu sa rozvinieťažba surovín. Unikátne stavebné materiály budú zrejme jedny z prvých exportných artiklov,dobré podmienky tu nájde elektrická metalurgia, ktorá bude pri nižšej gravitácii produkovať špeciálne zliatiny. Navyše Mesiac raz môže vyriešiť náš večný problém s energiou. V povrchovejvrstve ukrýva poklad – izotop hélia, ktorý sa považuje za základ na zvládnutie fúzie atómových jadier a výrobu elektrickej energie v termonukleárnych reaktoroch. Ťažba hélia-3 na Mesiaci savšak nezaobíde bez nových technických riešení. Dobrou správou je, že aj Európska únia má ambíciuzapojiť sa do tejto technologickej súťaže.

V najbližších desaťročiach budú kvalitu vývoja ľudskej civilizácie určovať dva hlavné „pozemské“megatrendy – populačná explózia a urbanizácia. Keď pred 160 rokmi vznikla spoločnosť Siemens,Zem obývalo 1,2 miliardy ľudí. Dnes je nás 6,5 miliardy a okolo roku 2050 prekročíme deväťmiliardovúhranicu. Väčšina obyvateľov bude žiť v obrovských mestách, staneme sa homo urbanum. Pripravovanévesmírne lety zatiaľ neznamenajú exodus ľudstva do iných svetov, hoci už dnes poznáme teoreticképostupy, ako premeniť Mars na planétu obývateľnú pre ľudí. Renesancia kozmonautiky pomôževytvoriť technológie a inovácie schopné riešiť problémy ľudí na Zemi – zvýšený dopyt po energiách,rastúce požiadavky na mobilitu či zdravotnícku starostlivosť.

O pár rokov budú mať desiatky tisíc ľudí šancu uvidieť našu planétu z kozmu. Aj ja osobne by somsa rád dal na vesmírnu turistiku. Každý kozmonaut pri tejto príležitosti hovoril o kráse a jedinečnostiZeme, ktorú treba chrániť. Čím viac ľudí uvidí náš vesmírny ostrov, tým väčšiu podporu dostaneaj ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov. Siemens je so svojimi takmer 50-tisícamivýskumných a vývojových pracovníkov pripravený podieľať sa na naplnení týchto výziev.

Peter Kollárik,generálny riaditeľ a predstaviteľ spoločnosti Siemens na Slovensku

4 5 VISIONS 04 2007

O B S A H

Editoriál . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Fotofascinácia . . . . . . . . . . . . . . 6

Novinky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Interview: Petr Sehnal . . . . . . . . 12V Púchove rastie najväčšia pneumatikáreň na svete

Technológie . . . . . . . . . . . . . . . 16Ako skrotiť morskú vodu

Digitálne siete BBC

Téma čísla . . . . . . . . . . . . . . . . 20Kozmonautika prežíva renesanciu

Generácia Apollo si plní sny

Mesiac: Rytier, ktorý zachráni Zem

Najúžasnejší objav je na dosah

Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28Bludisko v ľudskom tele

12

60

VISIONSMagazín spoločnosti Siemens s.r.o.

Vydáva: Siemens s.r.o.Stromová 9, 837 96 BratislavaRočník 2 / číslo 4Vychádza štvrťročne

Šéfredaktor: Ľubomír Jurina

Redakčná rada: Tomáš Kráľ,Martin Noskovič, Peter Briatka, Slávka Faltys,externí spolupracovníci

Informácie o možnostiach inzercie a predplatnomzískate na telefónnom čísle: 02 / 59 68 21 64 alebo na e-mailovej adrese: visions.sk@siemens.com

Grafická úprava a layout: Linwe, s.r.o.Tlač: DiPrint, s.r.o.

Reg. Číslo MK SR: 3479 / 2005,ISSN 1337 – 0014Kopírovanie alebo rozširovaniemagazínu, prípadne jeho častí,výhradne s povolením vydavateľa.

Neoznačené texty a fotografie:Siemens, archív redakcieFotografia na titulnej strane: Gettyimages

11

VISIONS

Vzdelávanie . . . . . . . . . . . . . . . 32Dotýkať sa exponátov je dovolené

Ako vzniká . . . . . . . . . . . . . . . . 34Auto ako skladačka

Okná víziám dokorán. . . . . . . . . 37Hold kozmológii

Architektúra . . . . . . . . . . . . . . . 38Veža mnohých farieb

Vodný živel ako zážitok

Štýl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44Luxusné stíhačky pre obchodníkov

História . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46Panamský kanál spojil dva oceány

Budúcnosť . . . . . . . . . . . . . . . . 48Panama zdvojnásobí kapacitu kanálu

04 2007

18 20 44

58

My visions: Pavol Šajgalík . . . . . 50Strach túžbu po poznaní nezastaví

Auto moto . . . . . . . . . . . . . . . . 53Elektromobily pre zelené diaľnice

Móda tretej stopy

Šport . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Fyzika v tobogane

Art visions . . . . . . . . . . . . . . . . 58Moderná mágia s ohňom

Hračky . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60

Vo firme. . . . . . . . . . . . . . . . . . 62

54

6 7 VISIONS 04 2007

F O T O F A S C I N Á C I A

Keď elektrické vlaky boli atrakciouFascinujúca história elektrických lokomotívsa začala 31. mája 1879 na Berlínskej prie- myselnej výstave. Neúnavný propagátorelektriny Werner von Siemens nechal postaviť okolo pavilónov koľajnicový okruh,po ktorom jazdil vláčik s prvou elektrickoulokomotívou na svete. Počas troch mesiacovsa ním zviezlo 12-tisíc nadšených návštev- níkov, ktorí sedeli chrbtami k sebe. Za jazdusa platili dva strieborné groše, ktoré W. Sie-mens venoval na dobročinné účely. Fasci- nujúca história spoločnosti Siemens sa za čala pred 160 rokmi. Prvým vynálezomv dlhom rade bol ručičkový telegraf Wer-nera von Siemensa.

� Siemens oslávil stošesťdesiate narodeniny, s. 62

8 9 VISIONS 04 2007

N O V I N K Y

Filtračné membrány pre tristo čistiacich zariadení SkyHydrantZariadenia SkyHydrant, ktoré slúžia na filtro-vanie znečistenej vody, vďaka svojej nenároč-nej údržbe, jednoduchej prevádzke a vysokejvýkonnosti umožňujú pripraviť v kontamino-vaných oblastiach dostatočné zdroje pitnejvody v kvalite značne prevyšujúcej odporúča-nia Svetovej zdravotníckej organizácie. Spoloč-nosť Siemens Water Technologies v spoluprácis nadáciou SkyJucie Foundation of Sydney z Austrálie pomocou týchto zariadení zásobuječistou vodou oblasti, kde nie je možné zabez-pečiť bezpečné dodávky pitnej vody. Siemensnadácii dodáva nízkotlakové filtračné membrá -ny, ktoré sa používajú v zariadeniach SkyHydrant. SkyJuice ich vo svete doterazspre vádz ko vala vyše tristo vrátane poslednejinštalácie v dedine Obambo-Kadenge v Keni.

Kompresory ECO-II umožnia ťažiť zemný plyn z dna oceánu Najväčšia nórska spoločnosť Statoil, ktorá sa zaoberá ťažbou ropy a zemného plynu, sa snažízískavať kontaminovaný plyn pod oceánom. Umožňujú to kompresory, ktoré vyvinula spoloč-nosť Siemens. Táto technológia by mala dovoliť využívať plynové polia dlhší čas, ako sa pôvodnepredpokladalo. Spustenie testovacieho zariadenia je naplánované na koniec budúceho roka. Kľúčovým prvkom pre ťažbu zemného plynu budú kompresory ECO-II, ktoré ho dokážu stlačiťaž na 1000 barov. Vďaka tomu bude možné dopravovať zemný plyn potrubím na veľké vzdiale-nosti.

Polymérové káble už vedia prenášať dáta gigabitovou rýchlosťouVývojári zo Siemens Corporate Technology vytvorili nový rýchlostnýrekord v prenose dát cez optické káble z polymérových vlákien. Vďakanovej prenosovej technike dokázali preniesť za sekundu jeden gigabitdát, čo je desaťkrát viac, ako umožňujú súčasné produkty na trhu. Poly-mérové káble by mali napomôcť rozvoju sektora domácej zábavy, akoaj pri automatizácii v továrňach. Nedostatkom polymérových vlákiendoteraz bola ich prenosová kapacita, ktorá sa obmedzovala na 100 mega-bitov za sekundu. Aj keď pre DSL technológie, internetovú telefóniu a internetovú televíziu je to postačujúca kapacita, experti sú presvedčení,že už čoskoro si budú rýchlo rastúce nároky zákazníkov na prenosovúkapacitu internetu vyžadovať technológie umožňujúce prenášať dátarýchlosťou 1 000 megabitov, čiže jedného gigabitu. Budúcnosť káblovz polymérových vlákien preto bola dlhý čas neistá. Vývojárom spoločnostiSiemens sa však podarilo prelomiť „zvukovú bariéru“ a dosiahnuť novýrekord. V laboratórnych podmienkach dokázali na 100-metrovú vzdia-lenosť preniesť dáta rýchlosťou jeden gigabit za sekundu bez chýb a blikania obrazovky.

Vrtule veterných elektrární z jedného kusa sú odolnejšieČepele rotora pre veterné turbíny sa zrejmečoskoro začnú vyrábať ako jeden odliatok a bez ložísk. Ako informoval magazín Picturesof the Future, nová metóda, ktorú vyvinulSiemens, umožní čepeliam odolávať vetromso vzdušnými masami až do 100 ton počaspribližne dvadsiatich rokov. Veterné turbínysa používajú na čistú výrobu elektriny bezemisií. Len sám Siemens v tomto roku chcenainštalovať veterné elektrárne s celkovýmvýkonom 1 500 megawattov.

Náklad námorných lodí bude možné kontrolovať na diaľkuLodiarske spoločnosti budú schopné kontro lovať stavnákladu na svojich plavidlách aj počas plavby na mori.Siemens vyvinul dohľadový systém, ktorý monitorujekontajnery s nákladom. Kombináciou viacerých pre- nosových technológií systém dokáže automatickykontrolovať kontajnery po celý čas plavby. Systémúspešne prešiel predbežnými testami. Plavba medzikontinentmi trvá kontajnerovým lodiam niekedy aj mesiace. Doteraz mohli špedičné spoločnostikontrolovať len pozíciu lodí na mori, nie však stavnákladu. Nevedeli, či mrazený tovar alebo drahé výrob-ky dorazia do cieľa nepoškodené. Nový dohľadovýsystém využíva RFID čipy umiestnené v kontaj neroch,ktoré každé dve sekundy vysielajú informácie o stavenákladu cez špeciálny palubný GSM box. Pomocou satelitu sa dáta z ktoréhokoľvek miesta na Zemi prenášajú do pozemných rádiových sietí,odkiaľ sa dostanú priamo do sídiel lodiarskych spoločností alebo majiteľov nákladu.

Lietajúci vlak je odpoveďou na dopravné problémy veľkomiest Magnetická rýchlodráha Transrapid v Šanghajije technologickým unikátom a odpoveďou na dopravné problémy veľkých miest. Tridsaťkilometrov prejde za 7,5 minúty a je prvýmsystémom magnetického vznášania uvedenýmdo komerčnej prevádzky. Tento futuristický vlaktakmer dve desaťročia jazdil len na pokusnejtrati pri Brémach a slúžil ako technická atrakciapre turistov. Vývoj lietajúceho vlaku stál miliar -dy dolárov. Rýchlovlak sa pohybuje po nadúrov- ňovom telese rýchlosťou 450 kilometrov za ho di nu. Nemá kolesá, osi, vlastný pohon anivrchné elektrické vedenie. Systém pohybu je za- ložený na bezdotykovom kĺzaní po magnetickomvankúši, ktorý vzniká pôsobením elektromag-netov medzi vlakom a pevným vodiacim korpu-som. Magnety zdvihnú vlak asi centimeter nadpovrch a ten potom letí bez trenia tesne nad drá-hou. Transrapid vyvinula spoločnosť Siemensv konzorciu s koncernom ThyssenKrupp.

10 11 VISIONS 04 2007

N O V I N K Y

Slovenské nemocnice nakupujú diagnostické prístroje SiemensV posledných mesiacoch pribudli vo viacerých slovenských nemocniciach a zdravotníckychzariadeniach špičkové diagnostické a medicínske prístroje značky Siemens. Súkromnáfirma Futurum otvorila vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne pracovisko magnetickej rezonancie.Je vybavené diagnostickým prístrojom Siemens Magnetom Avanto, ktorý umožňuje vyšetreniecelého tela bez zmeny polohy pacienta. Celková výška investície do tohto moderného pracoviskadosiahla približne 90 miliónov korún. Inštitút zobrazovacej diagnostiky v Trnave investovaldo rozšírenia technologického vybavenia 250 miliónov korún, za ktoré nakúpil modernérádiodiagnostické zariadenia vrátane prístroja Siemens Magnetom Avanto. Peniaze poskytlasúkromná spoločnosť MRI. Košický samosprávny kraj kúpil štyrom nemocniciam vo svojejzriaďovateľskej pôsobnosti počítačové tomografy Siemens Somatom Emotion 16. Každýstál 20 miliónov korún. Prvý začala už v októbri využívať nemocnica v Spišskej Novej Vsi,ďalšie dva tomografy dostali nemocnice v Michalovciach a Trebišove a posledný bude od za čiat -ku decembra k dispozícii pacientom rožňavskej nemocnice. Somatom Emotion 16 umožňujeaž šestnásťvrstvové zobrazovanie.

Otvorenie nového pracoviska magnetickej rezonancie v Trenčíne.

Výbavu lekárskych brašien doplní miniatúrny ultrazvukový prístrojPrvých pár sekúnd býva určujúcim faktorom v nebezpečných situáciách. Práve z tohto dôvodu Siemens vyvinul miniatúrny ručný ultrazvukovýprístroj Acuson P10, ktorý umožňuje ošetriť pacientov rýchlejšie ako doteraz. Keďže ide o zariadenie, ktoré je kompaktné ako PDA a váži lenokolo 700 gramov, môže byť súčasťou lekárskej brašny. Je vhodný najmä na nebezpečné medicínske aplikácie, napríklad pri zisťovaní zranenípriamo na mieste. Zároveň umožňuje poskytnúť pacientovi účinnejšiu prvú pomoc. Acuson P10 je určený na komplementárnu počiatočnú diagnostiku v oblasti rýchlej zdravotnej pomoci, kardiológie alebo pôrodníctva.

Nová biometrická metóda skenujerozloženie žiliek na rukeSiemens IT Solutions and Services a Fujitsubudú spolupracovať na vývoji autentifikačné -ho systému pre prístroje Palm, ktorý budekombináciou bezpečnostného riešeniaPalmSecure firmy Fujitsu a biometrickéhosoftvéru Siemens ID Center. Spoločnostichcú využiť svoje technológie pri tvorbenového biometrického riešenia na rozpo -znávanie osôb prostredníctvom skenovaniažiliek na ruke. Zariadenie PalmSecure so soft- vérom ID Center bude schopné rozoznaťrozloženie žiliek pod kožou na ruke, ktoréje u každého človeka jedinečné. Palm budesnímať ruku bezdotykovo prostredníctvominfračerveného skenera. Táto hygienickáprocedúra je osobitne zaujímavá napríkladpre použitie v nemocniciach.

LED dióda, ktorá dokáže vykúzliť denné svetloKoncom budúceho roka by sa mala objaviť na trhu LED dióda so svetelným výkonom 620 lume-nov, čo je viac než dvojnásobok výkonu súčasných LED svetelných zdrojov. Spoločnosť Osramzískala za prototyp Ostar Headlamp LED výročnú cenu Best Innovator Award 2007, ktorú pravi-delne udeľuje poradenská firma AT Kearney a magazín Wirtschaftswoche. Odborníci na polo-vodiče vyvinuli Ostar Headlamp LED ako vysokoúčinný zdroj svetla. V priebehu niekoľkýchmesiacov sa im podarilo viac než zdvojnásobiť jej jasnosť. Najnovšia LED dióda je zatiaľ k dispo- zícii ako vzorka. Predchádzajúci model, ktorý sa predáva od jesene minulého roka, mal výkon250 lumenov. LED dióda sa skladá z piatich čipov, ktoré sú spojené do sériového obvodu a vytvá- rajú svetlo s farebnou teplotou 6 000 kelvinov. Ľudské oko ho vníma ako ekvivalent dennéhosvetla.

Zisk koncernu Siemens v minulom obchodnom roku stúpol o pätinuČistý zisk koncernu Siemens v obchodnom roku 2007 medziročne vzrástol o 21 percent, na 4,038 miliardy eur. Spoločnosť zároveň zaznamenala 12-percentný nárast počtu nových objednávok, ktorých hodnota dosiahla 83,916 miliardy eur. Výnosy predstavovali spolu 72,448miliardy eur, čo je oproti predchádzajúcemu roku 9-percentný nárast. Výnosy skupiny v Európeokrem Nemecka vzrástli o 11 percent, na 22,801 miliardy eur, pričom najväčší podiel na rastemali divízie Automation & Drives, Power Generation a Medical Solution. Zisk na akciu bol 4,13 eura v porovnaní s 2,78 eura v minulom roku. „Rast predpokladáme aj v obchodnom roku2008. Ak mám byť konkrétnejší, očakávame rast vo výške dvojnásobku miery rastu globálnehoHDP a najmenej dvakrát rýchlejší rast prevádzkového zisku,” povedal prezident a generálnyriaditeľ koncernu Peter Löscher.

Zľava finančný riaditeľ Joe Käser, prezident spoločnosti Peter Löscher, riaditeľ pre komunikáciu StephanHeimbach a compliance officer Peter Y. Solmssen.

12 13 VISIONS 04 2007

I N T E R V I E W

V púchovských gumárňach sa nedávno odohrala významnáudalosť, ktorá predurčuje ďalší vývoj fabriky. Continental kúpilvýznamný podiel v spoločnosti Matador Rubber, a tak sa praktickycelá gumárenská produkcia závodu dostala do rúk nemeckéhokoncernu. O motívoch zmeny a o perspektívach výroby pneumatíkv Púchove sme hovorili s generálnym riaditeľom ContinentalMatador Truck Tires Petrom Sehnalom.

V Púchove rastie najväčšia pneumatikáreňna svete

AUTOR: IVAN PODSTUPKAFOTO: PETER HUDEC

Čím je púchovský Matador zaujímavýpre Continental?Predovšetkým by som chcel informovať, že nášzávod Continental Matador zmenil v augustenázov na Continental Matador Truck Tires.Dôvodom bola pripravovaná akvizícia výrobyosobných pneumatík. Od novembra platí v Pú-chove nový názov spoločnosti Continental Ma ta- dor Rubber, ktorá integruje vývoj, výrobu a predaj predchádzajúceho Matadoru (je to spo- ločný podnik Continentalu a Matadoru s podiel -mi 51 a 49 percent). Vyvrcholila tým dlhoročnáspolupráca oboch spoločností.

Kedy sa spolupráca začala?Chystala sa dlhý čas, prvé kontakty sme maliuž v roku 1991. Continental mal záujem kúpiťvýrobu pneumatík v celom vtedajšom Česko-slovensku. V Otrokoviciach uzavrel dohodu v roku 1993, s manažmentom Matadoru sa Con- ti nental nedohodol. Otrokovický závod sa rých - lo modernizoval a rozširoval, no vyrábali sa tam predovšetkým len plášte pre osobnéautomobily. Continental mal záujem zvýšiť v nízkonáklado vých krajinách aj výrobu nákladných plášťov. Manažment Matadoruprijal ponuku až v roku 1998, keď závod potre- boval zachovať výro bu a pozíciu na trhu, ktorábola dosť zložitá, a udržať zamestnanosť.Vznikol spoločný podnik Continental Matadors cieľom do roku 2002 vy rá bať ročne 1,5 mi-lióna plášťov. V nasledujúcich dvoch rokochsa investovalo 150 miliónov mariek. Conti-nental bol spokojný s pokrokom, kto rý sa tudosiahol, a hoci sa jeden projekt ešte ne ukon-čil, už sa uvoľnili prostriedky na ďalší rozvoj.V šiestich etapách sa do strojného zaria deniainvestovalo 200 miliónov eur a vytvorila sa ročná kapacita 2,3 milióna kusov nákladnýchplášťov.

Mnohí odborníci vtedy o tomto cieli po-chybovali.Výroba nákladných plášťov je pomerne zložitýproces. Ale vytvoril sa tu tím ľudí, ktorých prácazaujala a mali snahu ukázať, že aj na Slovenskusa dá konkurovať zabehnutých výrobám v západ-nej Európe. Dnes má púchovský závod spomedzisiedmich závodov Continentalu vo svete, kdesa vyrábajú nákladné plášte, najlepšie renomé.Vyrába sa veľmi kvalitne, pritom lacno. Mámeminimálne množstvo reklamácií, v rámci kon-cernu sme v tejto výrobe najlepší. To je dôvod,prečo sa tu ďalej investuje. Som presvedčený,že sa dobuduje ročná kapacita na tri miliónynákladných plášťov. Spolu so zamýšľanýmiinvestíciami do rozvoja výroby osobných pneu- matík má závod v Púchove šancu prekonaťvýrobnou kapacitou ktoréhokoľvek svetovéhovýrobcu v brandži.

Ako sa dnes investícia hodnotí?Continental trvale pociťuje nedostatok výrobkov,a to preto, lebo sú skutočne kvalitné a je po nichvysoký dopyt. Dokázali sme, že na Slovenskusa dajú za rozumné náklady vyrábať kvalitnévýrobky. No treba rozširovať výrobu, aby sa napl-nili požiadavky zákazníkov. A kde, ak nie v za- beh nutej fabrike? Výroba pneumatík nie jevý ro ba textilu alebo obuvi. Stroje nemôžetenaložiť na nákladné autá a previezť, lebo potre-

bujete značné zázemie – elektrinu, vodu, paru,stlačený vzduch, prístupnosť po ceste i železnici.Sekundárne náklady sú vysoké, a preto má vý-znam budovať veľké strediská. V Púchove takébude – budú sa tu vyrábať osobné i nákladnépneumatiky a vzniknú veľkokapacitné sklady.

Continental získal prakticky celú gumá-renskú výrobu v Púchove. Budete mať zá-ujem aj o automotive Matadoru?Matador predtým ponúkol spoluprácu. Conti-nen tal však ponuku neprijal, lebo v tomto odbo -re robia obe firmy niečo iné. Continental sa zaoberá výrobou sofistikovaných výrobkovna báze elektroniky, ako ABS, ESP, senzorika,elektronika, a v tom patrí medzi svetovú špičku,ak nie je svetový líder. Túto výrobu tiež transfe- ru je do východných krajín. Matador sa zaoberávýrobou plechových častí komponentov premiestny trh. Continental o takúto výrobu nemázáujem. Rovnako nemá záujem odhaľovaťknow-how v automotive.

Ako sa v Púchove prejaví akvizícia SiemensVDO Automotive, ktorú Continental nedávnozískal?Continental je na Slovensku v Púchove a akosom už spomenul, vyrastie tu pravdepodobnenajväčší závod svojho druhu na svete. Ďalej je vo Zvolene, kde sa vyrábajú brzdové čeľuste,

Ing. Petr Sehnal, Ph.D. sa narodil v roku 1946. Po elektrotechnickejstrednej škole bol majstrom v Pneumatikár -skom závode v Otrokoviciach. Fakultu elektro-technickú Vysokého učenia technického v Brne absolvoval v roku 1976, na Podnika-teľskej fakulte tejto vysokej školy v roku 2001úspešne ukončil doktorandské štúdium a obhájil dizertačnú prácu Transformačnímodel výrobního podniku na úroveň pod-niku světové třídy.V Barume Otrokovice, neskôr Barum Conti-nental, pracoval do roku 1999 ako vedúciúdržby, vedúci oddelenia aplikovanej kyber-netiky, riaditeľ priemyslového inžinierstvaa riaditeľ výroby. Od roku 1999 je generálnymriaditeľom Continental Matador, s. r. o, Pú-chov.

čo je fakticky strojárska výroba. Veľmi dobresa darí závodu v Dolných Vesteniciach – ContiTech Seling System, kde sa vyrábajú gumovétlmiace prvky do automobilov a podobne. Na Slo- vensku Siemens VDO výrobu nemá, ale indesú závody s celkovým počtom 55-tisíc zamest-nancov. Zatiaľ je predčasné uvažovať o tom,že by sa niektoré výroby sťahovali na Slovensko.

Máte s menšinovým vlastníkom Continen- tal Matador, ktorým je holding Matador,zhodu v základnej stratégii?Náš podnik začal v roku 1999 s majetkovýmpodielom 76 percent Continentalu a 24 percentMatadoru. Teraz Continental získal majorituv Matador Rubber a uvažuje sa o ďalšom zvýše -ní podielu. Podstatné je, že všetky ďalšie inves-tície bude investovať iba Continental, a už terazje operatívne vedenie a ekonomické väzby v ru- kách Continentalu. Karty sú rozdané a obchod -nú, vývojovú a výrobnú stratégiu manažujeContinental.

Ostane v Púchove vývoj, alebo všetko budeprichádzať z koncernových pracovísk?Keď Continental vstúpil do výroby pneumatíkv Portugalsku, Rumunsku, Česku či tu, niktonepredpokladal, že sa do nich odsťahuje aj vývoj.Hlavný akcionár mal isté zábrany, súvisiace s prenosom know-how. Predseda predstavenstvaManfred Wennemer napriek tomu zastávanázor, že ak v nízkonákladových krajinách môžebyť vývoj, nie je dôvod, prečo by tam nemoholbyť aj vývoj pneumatík. Pred časom sa rozhodlo

o prevode istej časti vývoja pneumatík do nízko- nákladových krajín a táto stratégia sa plní.Teraz prichádza na rad Matador. Má tu vývojovéstredisko, časť vývoja sa presťahuje do Púchovaa Continental tu bude, verím, že úspešne, vývo jové kapacity využívať.

Ostane obchodná značka Matador?Ostane. No či sa jej podiel na trhu bude zvy-šovať, je vec obchodnej stratégie a dohodyvlastníkov.

Vychádzate z toho, že klienti lepšie poznajú značku Matador ako Continentala majú ju radšej?To je ako s chuťou, nie všetkým chutí jedlo rov- nako. Tak je to aj pri pneumatikách, sú ľudia,ktorí uprednostňujú určitú značku. Dnes je to však predovšetkým o cenách a úžitkovýchvlastnostiach výrobku. Cena spravidla koreš-ponduje s úžitkovými vlastnosťami pneumatiky.Keby dnes u nás jazdila väčšina národa na mer- cedesoch, tak by chceli jazdiť aj na pneumati-kách svetových značiek.

Preberá Continental aj závody v Rusku,Etiópii a Maďarsku?Prejdú pod Continental, čo s nimi bude ďalej,je vecou stratégie a rokovaní. Continental sa usiluje byť v Rusku už dlhší čas. Na perspek- tívu závodov v Rusku a Etiópii odpovie budúc-nosť.

Problémom považského priemyselnéhopásu začína byť kvalifikovaná pracovná

sila. Máte koncepciu na získavanie a prí-pravu pracovníkov?Problém treba rozdeliť do dvoch oblastí – pra- covníci do výroby a odborne zdatní inžinieri.Už dlhší čas bojujeme s tým, že ťažko získava meľudí na miesta špecialistov a vedúcich odbornýchpracovníkov, lebo tu nie sú. Neveril som tomu,ale je to tak. Ak sa nám niekto prihlási, spravid lanespĺňa technické alebo jazykové požiadavky.Máme záujem ľudí prijímať, preto spolupra-cujeme s univerzitami a usilujeme sa získaťabsolventov. Žiaľ, Púchov nie je pre mladýchľudí zaujímavá lokalita, sotva sem prídu pra-covať ľudia z veľkých miest. Tie sú príťažlivejšieaj pre mladých ľudí z vidieka, ktorí študovalivo veľkých mestách a neradi sa sem vracajú,naopak, túžia pracovať v zahraničí. Robotníkovzatiaľ nedostatok nie je, ale rozvoj si ich žiadaa o dva-tri roky bude problém nájsť ďalšíchzamestnancov ochotných pracovať v nepre tr-žitej prevádzke.

Ako ich chcete motivovať?Motivujeme ich dostatkom práce a slušnýmzaobchádzaním. Myslím si, že ich odmeňuje -me dobre z regionálneho i slovenského hľa-diska – priemerná mesačná mzda je asi30-tisíc ko rún. V krátkej budúcnosti budúfirmy musieť dvíhať mzdy, bude sa vyrovná-vať ponuka a dopyt a otázka je, ako sa s týmvšetci vyrovnáme. Dob rým výsledkom našejpráce je nízka fluktuácia a rekordne nízkachorobnosť – výrazne pod dvoma percen-tami.

14 15 VISIONS 04 2007

I N T E R V I E W

Je to aj dôsledok corporate social respon-sibility vo vnútri podniku?Continental sa v Púchove už roky usiluje vytvo- riť rovnakú firemnú kultúru ako všade, kde je prítomný. Má na to akúsi bibliu, nazvanúThe Basic. V nej sa píše, čo sa robí nielen preakcionárov, ale aj zamestnancov, pre okolie a pre akceptovanie kultúry krajiny, kde pôsobí.Veľký cieľ je opatrne sa správať k životnémuprostrediu a dodržiavať zásady etického pod-nikania a vzťahu k prostrediu. Continental je pripravený pôsobiť prospešne pre zamest-nancov a prostredie a nevytvárať nič, čo by ško-dilo prostrediu a etike podnikania. V skupineContinental – výroba pneumatík sa zazname-náva ďalší rozvoj vnútornej výrobnej kultúry.Som hrdý, že práve naša podniková kultúrainšpirovala mnoho mojich kolegov vytvoriťna našich základoch nový výrobný systém, ktorýby sa mal zaviesť vo všetkých závodoch.

Pneumatika je v podstate tradičným výrobkom. Bude sa vyvíjať evolučne, alebomožno očakávať kvalitatívny skok?Výroba pneumatiky si žiada množstvo surovín,ktoré sa dovážajú, potrebuje veľa energie. Z ekologického hľadiska môže pri nedostatočnejpozornosti spôsobovať ekologickú záťaž.Preto sa teraz sústreďujeme na použité suroviny,ako aj konštrukciu pneumatík. Obidve oblastipotom pozitívne ovplyvňujú nielen spotrebupohonných hmôt, ale aj celkovú ekologickúzáťaž. Všetci výrobcovia musia dodržiavať európske štandardy, a preto sa snažia čo najviacpoužívať „zelené“ suroviny – to je zásadnápriorita. Týmito úlohami sú zaťažené predo-všetkým vývojové kancelárie. Ďalšou priorit-nou oblasťou vývoja je bezpečnosť, tedaodolnosť proti deštrukcii, brzdné a vodiacevlastnosti pneumatík. Ťažko povedať, kadiaľ sa pôjde ďalej, čo by moh- lo pneumatiku nahradiť. Keď sa budeme dopra vovať vznášadlami, možno pri cestáchna Mesiac nebudeme pravdepodobne pneu-matiky vôbec potrebovať. Tu však ide o reinži-niering z oblas ti verneovských snov, takétoúvahy ponechám vizionárom a stratégom.Myslím si, že v tejto podobe – ako pneumatikaguľatá a plnená vzdu chom – sa bude vyrábaťešte najmenej dvadsať rokov. Výroba sa po kro- koch upravuje od začiatku minulého storočia,ale v podstate ostá va rovnaká. Zdokonaľuje sa technológia, konštruk cia. Výroba sa výraz -ne humanizuje, dnes sa ne dá porovnať s pod-mienkami pred dvadsiatimi rokmi, keď v pneumatikárni chcel pracovať len málokto,lebo všade poletovali sadze. Dnes je výrobahygienická a mojím cieľom je, aby sa prostre-die svojou čistotou podobalo na nemocnicu.Humanizujeme ľudskú prácu, aby sme odstrá-

nili namáhavosť práce a dosiahli stoper cent núkvalitu a konkurencieschopnosť.

Vyčíslujete ekologický vplyv fabriky na životné prostredie?Každý veľký medzinárodný koncern je citlivýna kritiku v súvislosti so životným prostredím.Sme certifikovaní medzinárodnou organizáciouTÜV. Nadväzujeme na slušné zázemie Matadoru,kde sa životnému prostrediu vždy venovalaskupina odborníkov, a pri akvizícii nebol veľkýproblém splniť požiadavky Európskej únie.Potrebnými procedúrami sme prešli bez závaž- ných problémov.

Vaším významným partnerom je Siemens.V ktorých oblastiach spolupracujete?Siemens je renomovaná firma, ktorá má uplat -nenie vo všetkých moderných priemyselnýchvýrobách, kde je energetika, automatizácia,regulácia, meranie a procesy na vyso kej inte-ligencii. Dnešné technologické zariadenia sabez toho nezaobídu. Continental urobil dobre,keď už dlhší čas na koncernovej úrovni spolu-pracuje so Siemensom na zjednotení tech-niky vo všet kých výrobných závodoch. Aj v našom závode sa preto Siemens etablujepri väčšine výrobných zariadení. Má to radvýhod. Siemens má obrov skú servisnú pod-poru, má zariadenia na školenia na modernútechniku. Naši ľudia sú schop ní držať krok s vývojom a proces pod porovať. I stroje, ktorésa u nás inštalujú, sa vy rábajú v rôznych kraji-nách, ale na spoloč nej tech nickej báze, so sie-

mensovým typom komu ni ká cie, automatizá-cie a s komplexnou technickou podporou v krajinách, kde sa tieto výroby na chádzajú. Pre nás je výhodné, že závody v Česku, Rumun-sku, Nemecku, Amerike, Ázii či Francúzskumajú rovnaké komponenty, takže integrácia a spoločná platforma nám po má hajú šetriťnáklady pri skladových zásobách náhradnýchdielov.

Čo vás osobne motivovalo prijať ponukuviesť púchovský závod?Pracoval som v Continentale v Otrokoviciach.V roku 1999 mi povedali, že mám ísť na dva rokydo Púchova. Nebolo to ľahké, lebo už som jednuorganizačnú a technologickú revolúciu zažil v Otrokoviciach. Úprimne poviem, také po nu kysa neodmietajú. Z dvoch rokov je deväť. Myslím, že sme tu vytvorili veľmi dobrý tím ľudí,Continental má tu v Púchove dobré meno. Po počiatočných veľkých zmenách sa fabrika stalavzorom a je mojím cieľom, aby nielen akcionárimali úžitok, ale aby tu tiež všetci zamestnancinaš li pocit sebauspokojenia a trvalého profe-sijného rastu.

Priniesli ste sem z Otrokovíc aj trochabaťovskej kultúry?Vyučil som sa vo výrobe pneumatík v Zlíne,kde bola nielen baťovská technológia, ale aj baťov ská pracovná klíma. Snažil som sa topreniesť aj sem. Podarilo sa mi to, pri návšte -ve Continental Mata dor mi to potvrdil sámJan Baťa.

Súš obklopuje neuveriteľné množstvovody, až 1,3 miliardy kubických kilomet -rov. Objem vody v oceánoch a moriachje taký veľký, že keby zemský povrch

tvorila hladká guľa, celý by bol pokrytý dva a pol kilometrovým oceánom. Táto masa tvorínevyčerpateľný zdroj energie. Keď sa však ho-vorí o morských elektrárňach, nie vždy musíísť o jedno a to isté. Moria ponúkajú dvadruhy energie – tepelnú a kinetickú. Tá druhánavyše môže mať formu vĺn alebo prílivovéhoprúdenia. Obe majú pôvod ďaleko v kozme.

Vlnobitie a prílivyVeľká časť slnečnej energie dopadajúcej na Zemsa premieňa na vietor, ktorý odovzdáva svojusilu morským vlnám. Energia unášaná vlnouširokou jeden kilometer dosahuje na jej čeleokolo 70 megawattov, čo je približne tri razyviac ako celkový inštalovaný výkon na vodnejelektrárni Dobšiná.Vlna vytvorená búrkou v strede Atlantiku dopu- tuje k pobrežiu Európy bez výraznejšej stratyenergie. Z hľadiska jej využitia je pritom veľmidôležité, že sa koncentruje pri hladine, len

malá časť energie sa nachádza v hĺbke väčšejako 50 metrov. Na rozdiel od veternej a slneč-nej energie ide o stály zdroj.

Oceánske perpetuum mobileJochen Weilepp z firmy Voith Siemens HydroPower Generation tvrdí, že v celosvetovommeradle sa môže uplatniť od 10- do 100-tisícmorských elektrární využívajúcich energiuvĺn. Tento muž so svojím tímom hľadá spôsob,ako zachytiť a využiť kinetickú energiu, ktorúspôsobuje vlnenie obrovskej masy vody v oceá-noch. Výsledkom jeho dlhoročného bádaniaje nová hydroenergetická technológia, ktoráľudstvu umožní načrieť do nevyčerpateľnýchzásob energie. „Teoreticky dosahuje energetickýpotenciál morí okolo 1,8 terawattu, z toho až jeden terawatt pripadá na energiu vĺn. To sa rovná výkonu 700 veľkých jadrovýchelektrární,“ hovorí J. Weilepp. Čím širšiu vlnudokáže elektráreň zachytiť, tým viac elektrinyvyrobí.Existuje asi stovka koncepcií, ako postaviť elekt -rá reň na vlny. Siegbert Etter, šéf Voith Sie-mens Hydro Power Generation predpokladá, žev prie behu najbližších troch rokov ich vyrastiena hladine oceánov aspoň desať. J. Weilepp je skalopevne presvedčený, že práve ich ener-getické vlnolamy sa stanú technológiou, ktoránaštartuje trh.

Vták zamával krídlamiVoith Siemens Hydro Power Generation kúpilav máji 1995 škótsku firmu Wavegen a spolu s ňou získala aj jej technológiu oscilujúcichvodných stĺpcov. Škóti ako prví na svete spustilipred siedmimi rokmi na ostrove Islay mors kúelektráreň s týmto systémom, ktorá dodávaenergiu päťdesiatim domácnostiam. Informujeo tom magazín Pictures of the Future. Hlavnou časťou zariadenia je Wellsova turbína,

16 17 VISIONS 03 2007

T E C H N O L Ó G I E

Moria a oceány tvoria zhruba dve tretiny povrchu Zeme. Obrovskámasa vody v neustálom pohybe predstavuje nesmierny energetickýpotenciál. Napriek tomu sa stále oveľa viac hovorí o slnečnej,veternej alebo riečnej energii. Skrotiť morskú vodu totiž bolodlho neriešiteľným problémom.

Vlnová nádrž: Technici Voith Siemens Hydro Power Generation tu uskutočňujúrôzne testy. Sústreďujú sa na Wellsovu turbínu, ktorá sa vždy točí v tom istomsmere, bez ohľadu na smer vodného prúdu.

Energia mora: Vlny svetových morí a oceánov skrývajú energiu siedmich stoviekveľkých jadrových elektrární.

Ako skrotiťmorskú vodu

AUTOR: GITTA ROHLINGFOTO: PICTURES OF THE FUTURE,

SPRING 2007,WWW.SIE MENS.COM/POF,UNI VERSITY OF SOUTHAMP-TON

ktorá sa natáča do optimálneho smeru podľatoho, ako duje vietor. Týmto spôsobom elimi-nuje spomaľovanie konštantnej rýchlosti vĺn,ktoré nastáva pri zmenách smeru vetra.„Je to, ako keď vták máva krídlami, aby dosiaholkonštantný pohyb vpred,“ hovorí konštruktérturbíny Alan Wells. Hoci výroba elektriny pre niekoľko desiatokľudí na ostrove Islay nie je bohviečo, je tátomorská elektráreň zatiaľ jediná na svete, ktorátrvalo dodáva energiu do elektrizačnej siete.„Je to pre nás ideálna možnosť, ako v každo-dennej prevádzke lepšie pochopiť komplikovanéprocesy, ktoré prebiehajú na pozadí tejto tech- nológie,“ konštatuje riaditeľ Wavegenu DavidGibb. Cieľom výskumu je zvýšenie efektivityelektrárne.Čoskoro by mali pribudnúť nové zariadeniazaložené na technológii oscilujúcich vodnýchstĺpcov. Wavegen v spolupráci s britskou poboč-kou RWE pripravuje prvý veľký projekt s týmtosystémom. Voith Siemens Hydro Power Gene-ration a distribučná spoločnosť EnBW zasahľadajú vhodnú lokalitu pre novú elektráreňna vlny na nemeckom pobreží Severného mora,ktorý by mala mať výkon 250 kilowattov.Morskú elektráreň s technológiou oscilujúcichvodných stĺpcov možno začleniť aj do sústavyvlnolamov, ktoré chránia prístavy. Výskumnýtím Wavegenu testuje na svojej elektrárni v Škót sku prístavné vlnola my s malými vzdu-chovými komorami, v ktorých sa nachádzajúturbíny.

Energia z MesiacaDruhou formou kinetickej energie oceánov je príliv a odliv, spôsobený gravitačným pôso-bením Mesiaca a Slnka a rotáciou Zeme. Pravi-delné stúpanie a klesanie morskej hladiny sa prejavuje na všetkých pobrežiach, niekdeje to len niekoľko centimetrov, inde to môžu

byť aj metre. Závisí to najmä od polohy Mesiaca,ale aj od geografických podmienok. Hladinavody stúpa a klesá pravidelne dvakrát denne.„Spolu s energiou zo Slnka začíname chytaťuž aj energiu Mesiaca,“ konštatuje S. Etter.Konvenčné prílivové elektrárne však vyžadujúbudovanie priehrad podobne ako pri riečnychpriehradách. S prílivom sa vzdúvadlá napĺňajú,pri odlive zasa vypúšťajú. Nazhromaždená vodasa prepúšťa cez turbíny, ktoré premieňajú jejkinetickú energiu na elektrinu. Voith Siemens Hydro Power Generation testujeplávajúce prílivové elektrárne, ktoré vystačias niekoľkými podvodnými strojmi pod plaveb- nou plošinou. „Je to niečo ako veterný park podvodou,“ opisuje túto technológiu S. Etter. Sie-mens v spolupráci s Južnou Kóreou uvažuje o vybudovaní plávajúcej elektrárne, ktorá budemať od päťsto do tisíc turbín. Ako však podotýkaS. Etter, tento projekt je zatiaľ len v štádiu prvot-ných plánov.

Teplo z povrchu oceánovV oceánoch sa ukrýva aj veľké množstvo tepla.V súčasnosti sú známe tri metódy oceánskejtepelnej elektrickej konverzie. Systémy s uza-vretým cyklom využívajú povrchovú teplotumorí, ktorá slúži k ohrievaniu kvapaliny s níz- kym bodom odparovania, napríklad čpavku.Ten sa odparovaním rozpína, zvyšuje tlak a roz- táča turbínu s generátorom. Systémy s otvore-ným cyklom zasa zohrievajú morskú vodu prinízkom tlaku, pričom vzniknutá para sa podob-ne ako v predchádzajúcom prípade prepúšťacez turbínu. Tretiu skupinu tvoria hybridnésystémy, ktoré kombinujú prednosti obochpredošlých technológií.V posledných piatich rokoch prežili morskéelektrárne dramatický rozvoj. Stále však zo-stáva veľmi veľa otázok a uplynie ešte dlhý čas,kým sa splní Weileppova vízia a jeho 10- až100-tisíc morských elektrární sa stane realitou.Napriek tomu, prvý krok už máme za sebou,uzatvára Pictures of the Future.

Hojdajúca sa elektrofarmaAsi päť kilometrov od pobrežia severného Portugalska sa v Atlantiku hojdá prvá komerčnámorská elektrofarma na svete, ktorá využíva technológiu Pelamis Wave Energy Converter(konvertor vlnovej energie) škótskej firmy Ocean Power Delivery. Na výrobu elektriny využívavlnenie morskej hladiny. Elektrofarmu prevádzkuje konzorcium podnikov pod vedením firmy Enersis. Spočiatku ju budútvoriť tri konvertory s výkonom 750 kilowattov, čo je dostatočné množstvo pre zásobovanie1 500 domácností. V druhej etape pribudne ďalších 28 konvertorov, vďaka čomu kapacita vzrastiezo súčasných 2,25 na 22,5 megawattu. Bude zásobovať 15-tisíc domácností a usporí okolo 60-tisícton emisií oxidu uhličitého ročne. Ako uviedol predseda konzorcia Enersis Goncalo SerrasPereira, vývoj Pelamisu trval 17 rokov.Konvertor vlnovej energie Pelamis je pomenovaný podľa hada žijúceho v blízkosti morskéhopobrežia, ktorého svojím tvarom pripomína. Tvorí ho 120 metrov dlhá a 3,5 metra širokákonštrukcia zložená z kĺbovo spojených valcov, z ktorých každý obsahuje elektrohydraulic -ký systém na výrobu elektriny so špecificky uspôsobeným generátorom od firmy ABB. Akosa elektrofarma hojdá na hladine, jej pohyb zachytávajú hydraulické piesty, ktoré tlačia kva-palinu cez generátor a vyrábajú elektrinu.

V každej komore je jedna turbína

Pohyb vlny

Prúdenie vzduchu

Dekompresia

Kompresia

Voith Siemens Hydropreferuje princíp osci- lujúcich vodných stĺp -cov firmy Wagen.Vod ný povrch je po-krytý lievikovitým prí-streškom s otvorom podmorskou hladinou (ob-rázok hore). Preniknu-tím vlny do zariadeniasa stlačí a následneuvoľní vzduch, ktorýsa nachádza vovnútri.Wellso va turbína a ge-nerátor premieňa roz-diel v tlaku na elek tri nu(obrázok dole). Vovhodných lokalitáchmože byť priemernýročný výkon až 30 kilo-wattov na meter šírkyelektrárne.

Vlniaca sa elektráreň: Elektrofarma s technológiou Pelamis Wave Energy Converter využíva vlnenie morskej hladiny.

Ako sa vlny premieňajú na watty

Minulosť je analógová a je za nami.Súčasnosť stojí pred križovatkou,na ktorej chce British BroadcastingCorporation (BBC) odbočiť na digi-

tálnu dráhu. Spoločnosť pritom svojimi rozhod- nutiami ovplyvňuje spôsob fungovaniavy sie la cích spoločností v celej Veľkej Británii,kde ju považujú za vzor – za úspešný model,ukazujúci cestu ostatným. BBC v súčasnosti mení celý tvorivý proces.Prechádza na digitálnu tvorbu obsahu, ktoráodstráni akúkoľvek manipuláciu s páskami. V podstate posledné miesto, kde sa tento zasta- raný nosič dát stále objavuje, je pracovisko,kde menia páskový archív do jednotiek a núl.Teda do podoby, ktorú možno ľahko uložiť na serveroch a odtiaľ bez problémov sprístupniťdo celého sveta alebo terminálu pre strihačav štúdiu.

Každý robí to, čomu rozumieNástup informačných technológií prináša preglobálne pôsobiacu firmu aj veľké, takmer neúnos né riziká. V BBC si to uvedomili s dosta točným predstihom. Už v roku 2001vznikla dcérska spoločnosť BBC Technology,ktorá má na starosti vytvorenie programov a zabezpečenie výpočtovej techniky. Jej produkty časom preukázali kvalitu a BBC ich začala predávať aj ostatným televíziám, k jej zákazníkom patrí napríklad veľká americká sieť káblových televízií ESPN. Ani to však nestačilo. Na veľké projekty našlaBBC skúseného partnera, spoločnosť SiemensIT Solutions and Services. Svoju dcéru BBCTechnology jej predala za 2,7 miliardy eur.Siemens teraz kompletne rieši technologickústránku, vytvára alebo vyberá hardvér a softvér, zamestnanci BBC sa venujú obsahu

vysielania. Každý teda robí to, čo vie najlep-šie.

Nepretržitý tok dátKľúčom k efektívnosti sú v modernom štýlepráce dáta. Kamera pri snímaní reportáže digitálne spracúva obraz a zvuk a okamžiteho bezdrôtovou technológiou prenáša do štúdia(samozrejme, pomocou vysielacieho vozu). V štúdiu potom po malých úpravách môžetento tok dát okamžite ísť ako živý prenosalebo si ho vezme na starosť strihač. To všakneznamená, že si skopíruje video a pracuje s ním na jednom výkonnom počítači. BBC využíva trojvrstvovú architektúru, kde klientskýpočítač spolupracuje s aplikačným serveroma ten ešte s ďalšou vrstvou úložiska dát. Strihačtak môže pracovať z ktoréhokoľvek počítača a upravovať reportáž v spolupráci s redaktorom

T E C H N O L Ó G I E

18 19 VISIONS 03 2007

AUTOR: PETER HUCÍKFOTO: SIEMENS A BBC

Digitálne siete BBCBritská BBC, jedna z najväčších televíznych a rozhlasových spoločností na svete, chce naďalej udávať tempo. V kvalite vysielania, aktuálnosti správ, ale aj v rozvoji technológií a v posúvaní hraníc modernizácie. BBC má predstavu, ako bude vyzerať broadcasting budúcnosti, a má tiež ambíciu svoju predstavu naplniť.

BBC Pacific Quay: Nové plne digitalizované rozhlasovécentrum BBC vyrástlo v areáli moderných technológií, ktorý vznikol v bývalých dokoch v škótskom Glasgowe.

Rozsah IT služieb v BBC:29 000 osobných počítačovdesaťtisíce kilometrov sietí35 000 súbežných dátových tokov128 vysielacích kanálovpribližne 3 miliardy zobrazení internetovejstránky mesačne100 000 000 minút telefonických hovorovročne 25 000 vysielacích blokov ročne393 webových sídel spravovaných v rámci siete BBC95 000 hodín kódovaného a multiplexo-vaného digitálneho televízneho vysielaniakaždý mesiac.

v úplne inom štúdiu. Keď majú hotovo, stačípár klikov a reportáž je pripravená na vysiela-nie a navyše sa hneď aj archivuje. Lenže to zďaleka nie je všetko, čo musí IT oddeleniev BBC stíhať.

Najväčší portál v EurópeV BBC sledujú správanie divákov a všimli si zme-nu. Diváci strácajú záujem o predpripravenébloky správ, stále viac žiadajú interaktívnyobsah. Mladí ľudia si chcú pozrieť správy radšejzo smartphonu cestou do práce alebo počasobedňajšej pauzy na internete. Zabezpečiťdostupnosť týchto služieb nie je jednoduché,veď internetová stránka BBC.co.uk je najnav -šte vovanejší webový portál v Európe. KeďžeBBC je verejnoprávnou televíziou a príjmy má z koncesionárskych poplatkov, môže si dovo- liť prevádzkovať obrovský portál bez otravných

reklám. Aj to dokážu užívatelia oceniť.K interaktivite kráča tiež služba iPlayer. Ponúka možnosť sledovať televízne relácie z produkcie BBC na internete. V ponuke sú relácie vždy z posledných siedmich dní,ktoré možno sledo vať najmenej jeden me-siac. Internetová strán ka zasielajúca dátovétoky videa je veľmi náročná na linku a hard-vér, o to viac, ak dosahuje miliardovú návšte v- nosť. iPlayer je totiž od svoj ho spustenia v júli 2007 treťou naj navštevovanejšou strán-kou so streamovaným videom (na čele rebríč -ka je, samozrejme, youtube.com).

Hľadanie v petabajtochPri realizácii projektu podobného iPlayeru nieje ani tak problémom dostatočne výkonné hard- vérové zázemie. Skutočnou výzvou je vytvo renieprehľadného archívu s možnosťou rýchle ho

vy hľa dávania. Ten v BBC využíva metadáta– sú to vlastne popisné informácie o videu alebozvukovej nahrávke, identifikujúce čas vysiela-nia, počet repríz, osoby a obsadenie či témurelácie. Rýchle vyhľadanie správneho súborupodľa kľúčových slov je kritické pre chod celejspoločnosti – nielen pre webových návštev ní-kov, ale špeciálne pre redaktorov pracujúcichna dennom vysielaní. Dôležitá je tiež efekti-vita vyhľadávania, veď kapacita digitálnehoarchí vu BBC momentálne dosahuje desiatkypetabajtov (teda desiatky miliónov gigabajtov).A to ešte zďaleka nie je zdigitalizované všetko.Archív analógových nahrávok obsahuje vyše50 miliónov pások VHS, ktoré dohromady dávajú vyše dva milióny hodín pôvodnéhoodvysielaného obsahu. Siemens zatiaľ preBBC zdigitalizoval približne tretinu.Autor je redaktorom časopisu PC Revue

20 21 VISIONS 04 2007

T É M A Č Í S L A

Kozmonautikaprežíva renesanciu

ObsahGenerácia Apollo si plní snyLunárne výpravy priviedli desaťtisíce mladých ľudí k záujmu o vedu. Vygenerovali tisíce novátorskýchinžinierov, technikov a vynálezcov. Táto generácia má dnes v USA obrovský vplyv. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21

Mesiac: Rytier, ktorý zachráni ZemSúboj o svetové energetické prvenstvo sa možno odohrá na Mesiaci. V jeho prachu sú ukryté suroviny vzácnejšie ako zlato. Aj preto sa sem zlietnu kozmické lode z takmer všetkých pozemských kontinentov. . . . . . . .24

Najúžasnejší objav je na dosahHľadanie života je najlákavejší cieľ výskumu Slnečnej sústavy. Americké, ruské a európske sondy zozbierali neuveriteľné množstvo informácií a vytypovali kandidátov, kde existujú najväčšie šance pre mimozemský život. . . . . . . .26

Kozmonautika vstúpila do novej éry. Opäť má pred sebou vízie i ľudí, ktorí sú odhodlaní ichnaplniť. Pohľad do histórie kozmonautiky ukazuje, že skutoční vizionári sa v tomto výnimočnomodvetví objavujú v polstoročných intervaloch. Najprv Konštantin Ciolkovský a skupiny raketovýchnadšencov. Po historickom roku 1957 prišla dekáda senzačných úspechov a hrdinov, ktorávyvrcholila dobrodružnými letmi na Mesiac. Romantická éra však skončila taknečakane, ako sa aj začala. Teraz nastal čas na nové dobrodružstvá,ktoré môžu inšpirovať ďalšie generácie. Vrátime sa na Mesiac a chystáme sa urobiť prvé kroky na „červenej planéte“.

AUTOR: ĽUBOMÍR JURINAFOTO: COURTESY OF SCALED

COMPOSITES, ESA / DLR / FU BERLIN, ESA / NASA / JPL / UNIVERSITY OF ARIZONA, ESA / ESO, LOCKHEED MARTIN,NASA, ISIFA

ZDROJ: NASA, ESA, NATIONAL GEOGRAFIC, SCIENCE,

Generácia Apollo si plní snyZem je kolískou ľudstva, ale ľudstvo nemôže žiť večne v kolíske. Tieto často citované slová napísalzačiatkom 20. storočia ruský matematik Konštantin Ciolkovský. Očarený dielami Julesa Vernavymyslel koncept viacstupňovej rakety i raketového motora. Trvalo vyše sto rokov, kým sa jehovízia naozaj naplní – chystáme sa na trvalo usídliť na Mesiaci.

Rakety sa použí-vali už v sta-robylej Číne,no ruský

vedec KonštantinCiolkovský bol

v roku 1903prvý, kto sfor-muloval zá-kony ichpohybu. Te ore-

ticky dokázal,že rakety

môžu lie-tať

úplne nezávisle od svojho okolia, teda aj v koz-mickom priestore. Predmet vystrelený do ves -mí ru musí dosiahnuť rýchlosť 27 000 až 29 000 km/h a aby kozmická loď úplne uniklagravitácii Zeme, musí cestovať rýchlosťou 40 000 km/h.

Súboj, ktorý zmenil svetCiolkovského vízie sa pokúšali naplniť desiat kynadšencov v USA i Európe. Podarilo sa to až v 50. rokoch dvom výnimočným konštruktérom– sovietskemu (ukrajinskému) Sergejovi Koro- ľovi a Nemcovi Wernherovi von Braunovi. Ajoni snívali o letoch do vesmíru, no obaja začí-nali pri vojenských raketách. W. von Braun jeotcom nacistických striel V1 a V2. Svoje dielodovŕšil v USA, kde sa stal vedúcou osobnos-

ťou NASA. Jeho ra-keta Saturn V

vynieslaame-

rických astronautov na Mesiac a pripravovalplány letov na Mars.S. Koroľov v roku 1957 použil na štart Sput-niku 1 svoju najvýkonnejšiu vojenskú raketuR-7. Bol to husársky kúsok a obrovská výzvaZápadu. Sovieti nevyvinuli len raketu schopnúdopraviť jadrovú bombu na americké územie,ale otvorili cestu na Mesiac a ďalej. V nasledu-júcej dekáde sa USA a Sovietsky zväz stretli v kozmických pretekoch, ktoré priniesli novéa nové senzačné skoky do neznáma. Let JurijaGagarina, Valentinu Tereškovovú, prvý výstupdo voľného priestoru Alexeja Leonova...Súboj vyvrcholil americkým triumfom, šiestimimisiami lodí Apollo na Mesiac v rokoch 1969a 1971.

Bez technickej bravúryPrehra v závodoch o Mesiac zanechala v rus -kých dušiach trpký pocit až do dnešných dní.Sužovaní finančnými problémami sa sústredilina dlhodobé lety na orbitálnych staniciach Sal juta Mir. Amerika vyčerpaná vojnou vo Viet name

si dala pauzu a zamerala sa na rake tové

22 23 VISIONS 04 2007

plány. V roku 1981, v čase svojej premiéry,boli technologickým zázrakom. No čas ukázal,že príliš zložitým, drahým a nebezpečným. Raketoplány môžu lietať len na nízku obežnúdráhu, takže lety do kozmu stratili technickúbravúru i romantický náboj. Bežná „vesmírnarutina“ prestala ľudí zaujímať. Kozmonautipri stavbe medzinárodnej stanice ISS žonglujúvo voľnom prietore s niekoľkotonovými modul -mi a ich výstupy sú zložité ako nikdy. Ale pre-cíznosti, ktorá sa pri tom vyžaduje, chýbadra ma tické napätie. Pre televízne publikumsú rovnako nudné ako prenosy turnajov v biliarde.Keď sa v roku 2003 rozpadla pri návrate Colum- bia a program raketoplánov si vyžiadal štrnásťobetí, ukázalo sa, že pilotované lety zablúdiliv slepej uličke.

Nič nie je nemožnéV USA medzitým prevzala žezlo generácia, ktorádospievala v 60. rokoch. Fascinácia kozmonau- ti kou vtedy priviedla desaťtisíce mladých ľudík záujmu o vedu. Vygenerovala tisíce novátor-ských inžinierov, technikov a vynálezcov. „Ovplyvnilo ma to tak, že si to ani nedokážetepredstaviť. Keď sme počúvali, čo hovoria astro- nauti po návrate z letov, boli sme doslova omrá-čení,“ spomína Burt Rutan, zrejmenaj ob di vovanejší americký inžinier súčasnosti.V jeho podniku Scaled Composites vznikajúvýnimočné lietadlá, z ktorých mnohé držia

svetové rekordy.Zdvihla sa vlna nových inovatívnych techno-logických firiem, ktoré sa rozvíjali nekonven -č nými metódami. Ich heslom bolo (a je): „Ničnie je nemožné.“ Bez ich prínosu by informač néa komunikačné technológie zďaleka nebolitým, čím sú dnes. Novou métou je umožniť bežným ľuďom túžbupozrieť sa do vesmíru. Na jej splnení pracujúzvučné mená s miliardovými kontami. PaulAllen, spoluzakladateľ Microsoftu, Jeff Bezosz Amazon.com, Elon Musk, tvorca systém PayPal,či Anousheh Ansariová, prvá vesmírna turistka,spoluzakladateľka Telecom Technologies. Vo Veľkej Británii je lídrom Richard Branson,majiteľ impéria firiem pod značkou Virgin.„Rovnako ako milióny ľudí, ktoré vyrastali v 60. rokoch a videli, ako sa prvý človek prechá-dza po Mesiaci, som sníval, že aj ja jedného dňaurobiť taký ,malý krokʼ,“ spomína Branson.Slová „malý krok“ použil vo svojom slávnomvýroku Neil Armstrong, keď vstúpil na mesačnýpovrch: „Malý krok pre človeka, ale veľký skokpre ľudstvo.“Bransonovým „malým krokom“ má byť spo-ločnosť Virgin Galactic, ktorá sa chystá otvoriťvesmír bežným smrteľníkom.

Výlety ku hviezdamPrípravy na súkromné lety do vesmíru odštar-tovali v 21. storočí. Podmienkou bol spoľahlivýa finančne dostupný vesmírny prostriedok.

V USA vyhlásili súťaž X-Prize s dotáciou 20 mi- liónov dolárov pre víťaza. Získal ju B. Rutan s projektom SpaceShipOne. Ako prvý lietajúcistroj, postavený z čisto súkromných zdrojov,prekonal výšku 100 kilometrov, ktorá sa pova- žuje za „oficiálnu hranicu“ vesmíru. Podstatnúčasť nakladov na vývoj stroja zaplatil P. Allenz Microsoftu.Z technikého hľadiska nie je SpaceShipOne – napriek svojmu názvu – skutočnou vesmírnouloďou. Tá musí dosiahnuť aspoň prvú kozmic kúrýchlosť a urobiť minimálne jeden oblet Zeme.To Rutanov stroj nedokáže. Tvorí ho dvojicasamostatných lietadiel, kde jedno do výšky vy-nesie raketový klzák s turistami. Ten pokračujepomocou raketového motora do výšky nad100 kilometrov. Cestujúci na jeho palube zažijúniekoľko minút pocity skutočných astronautov.Na vrchole dráhy sa ocitnú v temnote kozmu,môžu sledovať zakrivenie Zeme či jas hviezda vyskúšať si akrobaciu v stave beztiaže. Strojpotom začne klesať a pristane na letisku akoklzák. Celý výlet potrvá poldruha hodiny.

Zobudila sa aj EurópaOd roku 2020 sa očakáva každoročne záujem15-tisíc ľudí a letenka „za hranicu vesmíru“ bymala stáť okolo 100-tisíc eur. Najbližšie k bežnejprevádz ke má Virgin Galactic. B. Rutan dodáR. Bransonovi päť zdokonalených strojov Space-ShipTwo. Prvý let ohlásili na začiatok roku 2009a zná ma je prvá posádka: Branson, jeho rodi-

T É M A Č Í S L A

Riaditeľ NASA Michael Griffin: USA sa stali ekonomic-kou veľmocou, pretože sa prepracovali na vrcholtechnologickej pyramídy. Nemusí to však trvaťvečne, treba sa vrátiť na Mesiac a letieť na Mars.

čia, syn, dcéra a víťaz súťaže usporiadanej fir mou Volvo. Ďalším z prominentných pasa-žierov bude kozmológ Stephen Hawking, pro-fesor matematiky na univerzite v Oxforde a autor bestseleru Stručná história času. KeďžeHawkinga už v detstve pripútala choroba na vo-zík, vesmírny klzák špeciálne upravia.V biznise s vesmírnymi turistami má ambícieviacero firiem. Space Adventures, známa akosprostredkovateľ letov multimilionárov na ISSv ruských sojuzoch, ponúka lety na Exploreri.Stroj, koncepčne podobný SpaceShipOne, vyrobí ruský podnik Mjasičeva, kde za sovietskejéry produkovali strategické bombardéry. Zobudila sa aj Európa. Firma Astrium pred-stavila model stroja, ktorý sa podobá na klasickélietadlo s prúdovými i raketovými motormi.Keďže Astrium je dcérou európskeho aerokoz-mického gigantu EADS, nemusia byť financiena vývoj problém.

Nový vietor v NASADobyvateľský duch sa preniesol aj do „oficiál-nej kozmonautiky“. Prezident George W.Bush ohlásil v roku 2004 program Visions forSpace, ktorý ráta s obnovením pilotovanýchletov na Mesiac a perspektívne s výpravou naMars. „Za posledných tridsať rokov žiaden človeknevstúpil na iné vesmírne teleso, nedostalisme sa ďalej ako na 386 míľ – čo je vzdiale-nosť medzi Washingtonom a Bostonom. Amerika v posled nom štvrťstoročí nevyvinulažiaden nový prostriedok na dopravu ľudí do vesmíru. Je čas to zmeniť,“ vyzval G. Bush.Do kresla šéfa NASA zasadol Michael Griffin,raketový konštruktér s ekonomickým vzdela-

ním. Program raketoplánov mu nikdy nepri-rástol k srdcu, hoci ich považuje za „úžasnýpokrok v možnostiach a technológii“. Dras-ticky preorganizoval priority NASA. Agentúrado roku 2010 opustí projekty na nízkej obežnejdráhe a sústredí sa na Mesiac. Nová vesmírnaexpedícia má názov Constellation a už sa stavianová kozmická loď Orion i nosiče Ares. V roku2018 by mali vrátiť Američanov na Mesiac a scenár výpravy pripomína lety z konca 60. ro -kov. M. Griffin ho s obľubou opisuje ako „Apollonadopované steroidmi“.Americké plány prebudili aj ostatné krajiny,ktoré sa cítia byť kozmickými veľmocami.

Na Mesiac sa chystajú Rusi, Európania a trúfajúsi aj Číňania, ktorí zvládli dva úpešné letysvojich kozmonautov. V perspektívnych plánochnik nezabúda ani na Mars.

Privátna orbita ZemeUSA sa podľa M. Griffina stali ekonomickouveľmocou aj vďaka tomu, že sa prepracovalina vrchol technologickej pyramídy. Nemusí to však trvať večne. NASA preto pod jeho vede-ním podporuje súkromný sektror, aby rozšírilvýskum pre vesmírne programy.Vesmírna agentúra poskytla pol miliardy do-lárov kalifornskej spoločnosti SpaceX, ktorúvlastní E. Musk, a firme Rocketplane-Kistler z Oklahoma City. Zvíťazili v konkurze na vývoja dodávky nových nosných rakiet i kozmickýchlodí. Programom Centennial Challenges zasaláka firmy a výskumné skupiny, aby hľadalialternatívne technológie. Kontrakty so súkrom- ným sektorom sú výhodné pre obe strany – NASArelatívne lacno nakupuje úspešné výsledky a firmy získajú know-how, ktorý môžu využiťvo svojom biznise. Griffin by najradšej nízku obežnú dráhu i obsluhu ISS prenechal súkromným firmám.„Dúfam, že jedného dňa si od spoločností, podobných dnešnému FedEx alebo UPS, objed-náme dodávku nákladu na vesmírnu stanicualebo základne na Mesiaci,“ povedal začiatkomroka na stretnutí ekonómov v Davose.Predstava, že jedného dňa bude súkromnásféra predávať zo skladu rakety a kozmickélode komukoľvek, kto si ich kúpi, bola eštedonedávna nemysliteľná. Ale kozmonautikasa začína meniť na seriózny biznis. Naozajprežíva renesanciu.

Splnený sen: Spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen (vľavo), pilot Mike Melvill (v strede) a konštruktérBurt Rutan po prvom súkromnom lete do vesmíru na SpaceShipOne v roku 2004.

Cesta je pripravená: Richard Branson, šéf Virgin Galactic, so strojom, ktorý o pár mesiacov vynesie prvých výletníkov za hranicu vesmíru.

24 25 VISIONS 04 2007

Na Mesiaci bude po roku 2020 rušno. Vzniknú tu základne Američanov, Európanov, Rusov a Číňanov.Na Mesiac sa nevrátime preto, lebo to dokážeme, ale kvôli tomu, že sme pochopili jeho význam.

Mesiac: Rytier, ktorý zachráni Zem

Keď sa v roku 1972 vracalo z MesiacaApollo 17, bolo isté, že je to nadlhoposledná výprava. No ani najväčšípesimisti netušili, že na návrat

budeme čakať polovicu storočia.

Závody sú odštartovanéNa Mesiaci bude o pätnásť rokov riadnehusto. Zlietnu sa sem lode skoro zo všetkýchkontinentov. Americký program Visions for Space stanovilcestovný poriadok amerických expedícií. Do roku 2020 začnú pristávať pravidelné misiea s výstavbou trvalo obývateľnej stanice začnúv roku 2022. Európania sa oneskoria len o párrokov a Rusi si určili ako orientačný termín rok2025. Ozvala sa aj Čína, najmladšia kozmickáveľmoc. Riaditeľ úradu pre vesmírny výskumJi Wu predpokladá, že čínski astronauti by mali po roku 2020„ostať a žiť

dlhší čas“ na Mesiaci. „Americká iniciatíva Mesiac – Mars je výprava,nie závod,“ rád opakuje prezident George W. Bush. Lenže trasa na Mesiac sa postupnemení na pretekársku dráhu. „Osobne si mys -lím, že Čína sa na Mesiac dostane ešte prednami,“ vyhlásil nedávno riaditeľ NASA Micha elGriffin na konferencii v Long Beach. Preteky sa rozbiehajú aj smerom na Mars. M. Griffin nedávno označil za termín americkejexpedície rok 2037. Európa zasa prišla s prog-ramom Aurora, ktorý by mal – pokiaľ všetkopôjde podľa plánu – vyvrcholiť v roku 2030pristátím na Marse. Rusko zatiaľ váha, či savydať samostatne, alebo sa k niekomu pripojiť.

Kolonizátori na MesiaciPrvé výpravy na Mesiac dokončia prieskum jehopovrchu, ktorý veľkosťou zodpovedá Afrike.Zatiaľ nie je rozhodnuté, kam presne zamieria,a vybrané nie je ani miesto pre stálu lunárnuzákladňu.

Pôvodne sa myslelo, že vody na Mesiaci

niet a bude sa musieť importovať zo Zeme. Slneč - né žiarenie zohrieva jeho povrch na vyše 100stup ňov Celzia a voda sa vyparí. Sonda Clemen- tine však v roku 1994 v blízkosti južného pólu objavila hlboké krátery, na dno ktorých nikdynedopadá slnečné žiarenie a kde je trvalá te-plota -230 stupňov. Tam by sa mohla zachovaťvoda, ktorá sa na Mesiac dostala pri bombar-dovaní jadrami komét v čase formovania Slneč- nej sústavy. Malá družica Lunar Prospector o pár rokov neskôr senzačnú správu potvrdila. Dnes vieme, že voda sa nachádza na obochpóloch Mesiaca a jej množstvo sa odhadujena šesť miliárd metrov kubických, čo je troj-násobok všetkých vodných nádrží na Sloven sku.Problémom je len malá koncetrácia ľadovýchkryštálikov v mesačnej pôde. Technológie, akovodu efektívne vyťažiť, zatiaľ nepoznáme, alena ich vytvorenie je ešte dosť času.Aj kyslíka je v mesačnej pôde dostatok, tvoríaž 45 percent hmotnosti povrchovej vrstvy.Viazaný je však v najrôznejších mineráloch.Kyslíkové molekuly sa môžu uvoľniť chemic-kými reakciami, zahrievaním alebo ďalšímimetódami. Starosti si netreba robiť ani s lacnouelektrickou energiou. Počas mesačného dňa,

ktorý trvá 14 pozemských, sa o elek-

T É M A Č Í S L A

trinu postárá Slnko. Skvelá budúcnosť bypreto mohla na Mesiaci čakať elektrickú metalurgiu.

Lunárny ťažký priemyselŤažba zaujímavých nerastov sa začne po roku2030. Na Mesiaci sa kovy nenachádzajú v žilách,ale sú premiešané v povrchových vrstvách dohĺbky desať metrov. Lunárna ťažba bude pretopripomínať pozemské povrchové bane so špe-ciálnymi buldozérmi, nakladačmi a bágrami.Priemysel bude postupne hľadať svoje príle-žitosti. Perspektívna je metalurgia, pretožeslabá gravitácia umožní vyrábať špeciálne ma- teriály s vlasnosťami lepšími ako na Zemi. Zaujímavý je poznatok, ktorý získali vedci už po návrate Apolla 11. Keď mesačný materiálvystavili intenzívnemu slnečnému žiareniu,

prekvapení získali betón s vysokou nosnosťou.Mesačný prach, najmä z pevninských oblastí,obsahuje cementujúce materiály a po spečenívytvára ľahký a kvalitný betón. Možo budeprvým exportným lunárnym materiálom.

Zázrak menom hélium-3„Kto ako prvý porozumie héliu, ten vyhrá súbojo svetové energetické prvenstvo,“ konštatovalinedávno ruskí atómoví vedci. Svoj pohľadpritom nie náhodou obrátili na Mesiac.Jadrovú fúziu považujeme za všeliek, no fúziaizotopov vodíka (deutéria a trítia) významnenepokročila ani po desiatkach rokov experi-mentov. Väčšie šance ponúka syntéza deuté-ria s ľahkým héliom He-3. Táto zmes má oveľanižšiu „zápalovú“ teplotu, takže reakcia by sa mohla spustiť aj v súčasných zariadeniach.

Zemská atmosféra obsahuje hélium-3 v nepa-trnom množstve, miliónkrát menšom ako oby- čajné hélium. Je pre nás drahšie než zlato.Naopak, v povrchovej vrstve Mesiaca je ho viacako dosť. Miliardy rokov sa tam ukladá zo slneč- ného vetra. Z jedného kilogramu izotopu He-3 možno získať toľko energie ako z dvochton uránu. Asi 25 ton by dokázalo pokryť celo-ročnú spotrebu elektriny v USA a na Mesiaciho je odhadom 500 miliónov ton. Dopravu by sme asi zvládli, problém bude ťažba. Aby smezískali tonu tohto izotopu, treba tepelne spra-covať povrchovú vrstvu s plochou niekoľko tisíckilometrov štvorcových. Napriek tomu je hé-lium-3 dobrým dôvodom na lunárne závody.

Raj nových atrakciíRozsiahla povrchová ťažba a industrializáciaMesiac zdevastujú. Nie je tam atmosféra a prí-rodné procesy, ktoré by ho obnovili do pôvod nejpodoby. Možno to bude stimulom pre lunárnuturistiku a cestovné kancelárie budú lákaťklientov heslami „Navštívte mesačnú krajinu,kým ju nezničia stroje“. Hotelieri boli prví, čo prejavili nadšenie z obno-vených ciest na Mesiac. Industrializácia časompriláka podnikateľov, ktorí budú vyžadovať nie- koľkohviezdičkový komfort. Popri biznis hote-loch vyrastú aj luxusné zariadenia pre turistov.Je však otázne, čo tam budú robiť. Ťažko pred- pokladať, že väčšinu času strávia v skafandrochna sivých bezútešných pláňach. Lákadlom bymohli byť športové haly a atrakcie, ktoré poskyt -ne slabá gravitácia. Nový rozmer dostanú skokydo výšky a diaľky, zmení sa charakter loptovýchhier. Vzniknú doteraz nepoznané športy – naprí -klad lietanie s vlastnoručným pohonom krídel.

Veľký návrat: V roku 2018 sa chcú Američania vrátiť na Mesiac. Scenár výpravy pripomína podľa šéfaNASA M. Griffina „Apollo nadopované steroidmi“.

Opäť na Mesiaci: Návrat bude stáť Američanov okolo105 miliárd dolárov. Je to o takmer polovicu menejako predchádzajúci projekt Apollo, najmä vďaka využitiu osvedčených technológií z raketoplánov.

26 27 VISIONS 04 2007

T É M A Č Í S L A

Ešte pred päťdesiatimi rokmi sme Venušu považovali za dvojičku Zeme.Pod hustými mrakmi sa mala zelenaťhustými pralesmi ako pozemská kra-

jina v čase dinosaurov. Až sovietske Veneryukázali jej pravú tvár. Zostúpili oblakmi kyse-liny sírovej, pristáli na kameňoch rozpálenýchna 470 stupňov Celzia a poslali snímky zo sku- točného sírneho pekla. Americké Pioneery a Voyagery zasa predstavili svet Jupitera, Saturna, Urána i Neptúna. Vďaka dvom desiat-kam misií vieme o Marse viac ako o blízkomMesiaci. Momentálne po jeho povrchu jazdia

dva rovery Spirit a Opportunity a skúmajú ho tri funkčné orbitery. Sonda Cassini niekoľkorokov manévruje okolo Saturna a medzi jehomesiacmi.

Mars: Zmrznutý braček ZemePred štyrmi miliardami rokov sa Zem a Marsveľmi podobali. Mali teplé a vlhké podnebie,ich povrch zalievala voda a obe planéty chrá-nilo pred vražedným kozmickým žiarenímmagnetické pole. Na Marse trvali priaznivépodmienky pol miliardy rokov. Planéta sa potomponorila do doby ľadovej a už sa z nej nepre-

budila. Časť zamrznutej vody unikla do kozmic-kého priestoru a zvyšok erózia ukryla pod po-vrch planéty. Sonda Mars Express objavila lenv okolí južného pólu toľko vody, že by na celej planéte vytvorila niekoľkometrovýoceán. Veľké zásoby vody sú aj v oboch polár-nych čiapočkách.Pre vznik života treba tri základné ingrediencie.Prvé dve, vodu a jednoduché organické zlúče-niny, zabezpečili kométy a meteory. Treťoupodmienkou bol dostatok energie na tvorbuzložitejších organických molekúl. To všetkosa pred štyrmi miliardami rokov vyskytovalonielen na Zemi, ale aj na Marse. Stihol sa tamvytvoriť aspoň primitívny život? Ak áno, doká- zali by jednoduché organizmy prežiť až do dneš- ných dní?Odpoveď naznačujú mikróby nedávno obja-vené v Grónsku. Kolónia tzv. metanogénnychbaktérií prežila v hlbokom ľade, tme a v ne-do s tatku potravy vyše 100-tisíc rokov. Meta-nogénne baktérie patria k najstaršímmikro organizmom na Zemi. „Vydychujú“metán, ktorý objavili sondy aj v atmosféreMarsu. Môže byť produktom podobných baktérií, ktoré žijú v nehostinných marťanskýchpodmienkach. Túto teóriu o pár mesiacovpreverí sonda Phoenix Mars Lander, ktorábude pri severnom póle analyzovať vzorkypodpovrchovej vody.Objavenie života na Marse bude ohromnýúspech vedy, no súčasne skomplikuje našenádeje, že z neho raz vytvoríme Zem číslo 2.Klimatológovia sú si takmer istí, že by sme to dokázali. Zmena atmosféry by bola síce pozvoľným procesom, ale po naštartovaní

Titan: Sonda Huyghens pristála na brehu jazera. Kamene sú asi zo zamrznutého vodného ľadu.

Mars: Zvyšok ľadu v kráteri Vastitas Borealis. Na Marse je toľko vody, že v kvapalnom stave by na celej planéte vytvorila niekoľkometrov hlboký oceán.

Hľadanie života je najlákavejší cieľ výskumu Slnečnej sústavy. Automaty urobili veľa práce a vytypovali kandidátov, kde existujú najväčšie šance. „Mars, podobneako Jupiterova obežnica Europa a Saturnov mesiac Titan, je laboratórium, kde môžeme študovať podmienky, v ktorých sa vytváral život v Slnečnej sústave,“ hovorí profesor geológie James Headz Brownovej univerzity.

Najúžasnejší objav je na dosah

by pokračovala samovoľne. Za štyri alebo päťstoročí by bol Mars pripravený na nové „sťaho-vanie národov“.

Európa: Oceán pod škrupinou ľaduNa dne pozemských oceánov existuje bizarnýživý svet, ktorý vôbec nevie o Slnku. Pre svojživot ho vôbec nepotrebuje. Podmorské hydro- termálne prieduchy chrlia vodu bohatú na mine- rály, v okolitom tlaku rozhorúčenú na 400stup ňov Celzia. V ich okolí žijú pestré spolo-čenstvá. Majú vlastnú uzavretú sieť potravi-nových vzťahov, ktorú živia baktériespásajúce síru a ďalšie minerály. Sonda Galileo potvrdila, že čosi podobné by mohlo existovať aj pri Jupiteri, na mesiaciEurópa. Obaľuje ho silná ľadová škrupina, podktorou je obrovský oceán slanej vody a ľa dovejtriešte hlboký najmenej 100 kilometrov. Mikro-

biálny život môže čerpať teplo z jadramesiaca, zohriateho sla-

povými silami,vyvolanými

gravi-

táciou blízkeho Jupitera. Sonda Europa Orbiter mala zistiť, či sa na Euró -pe nachádzajú všetky zložky a podmienky potrebné pre vznik a vývoj života. Odštartovaťmala v roku 2007, no NASA nenašla v roz- počte dostatok financií a od myšlienky upus-tila.

Titan: Obrovské metánové moria Vedci dve desaťročia dúfali, že na Saturnovommesiaci Titan sú jazerá a moria. Ich predpo-klady potvrdili sondy Huyghens a Cassini. Prečosú také dôležité? Ich existencia dovoľuje splniťďalší predpoklad. Saturnov mesiac by moholbyť „laboratóriom na výrobu prebiotickýchmolekúl“, takých, aké sa na Zemi stali základomživota. Atmosféra Titana obsahuje dusík, vodík, metána podobá sa pôvodnej atmosfére na našej pla-néte. Oblaky sú pravdepodobne z metánu a pršítu metánový dážď. V najvyšších vrstvách atmo -sféry vznikajú pôsobením slnečného žiareniazložité uhľovodíky, napríklad etán, etén a etín.V vytvárajú hustý oranžový zákal zahaľujúcicelý Titan.Na povrchu Titana pri teplote -160 stup ňovvoda zamŕza na tvrdý ľad. Jazerá a moria

mohli vzniknúť len z dvoch kvapalín,ktoré sú v takýchto podmienkach sta-

bilné: tekutého metánu alebo teku-tého etánu. Na dne takých to

morí by mohla byť usa-

dená vrstva zložitých organických molekúl,podobných tým, z ktorých pred štyrmi miliar-dami rokov na Zemi vznikal život.

Exoplanéty: Hľadanie novej ZemeOd objavenia prvej planéty mimo slnečnej sústavy v roku 1995 ich dnes poznáme už vyše255. Až na malé výnimky ide o plynovýchobrov podobných Jupiteru, kde je život málopravdepodobný. Ak sa našli aj menšie pla-néty, boli príliš horúce alebo naopak na nichvládla príliš veľká zima, aby sa tu vyskytovalatekutá voda. Nedávno však tím na observa-tóiu ESO v Čile objavil pri hviezde Gliese planétu s priemernou teplotou 20 stupňovCelzia. Exoplanéta má priemer len o polovicuväčší ako Zem a mohla by mať skalnatý povrch.Po extrasolárnych planétach pátra z obežnejdráhy okolo Zeme unikátny vesmírny Corot.Mal by preskúmať približne 120-tisíc hviezd.Väčšina objavených extrasolárnych planét budespadať do kategórie horúcich Ju-piterov, pretože prístrojeCo rotu neumož ňujú ob-javiť pla néty s pa ra -metrami Ze me.

Prvá ExoZem: Červený trpaslík Gliese je od nás vzdialený 21 svetelných rokov. Najprv pri ňom objaviliplanétu veľkosťou podobnú Neptúnu a neskôr ďalšiu obežnicu s vlastnosťami Zeme.

Tu Základňa číslo 1. Pristáli sme na Marse!Stále diskutovanú otázku života na Marse s definitívnou platnosťou uzatvorí zrejme až výpravakozmonautov. Prvý hlásenie veliteľa posádky sa z povrchu „červenej planéty“ ozve v roku 2037a možno trochu neskôr. Lety ľudí na Mars majú zatiaľ na programe USA aj Európska únia.Z technického hľadiska máme v podstate jasno. Postačí vylepšiť technológie použité na návratna Mesiac. Všetky potrebné funkčné celky sa dopravia na vybraté miesta s predstihom predvlastnou výpravou človeka. Trochu to pripomína horolezecké výpravy s vopred vybudovanýmipredsunutými tábormi. Kozmonauti využijú na Marse miestne zdroje tak, ako to robili prvíamerickí osadníci. Už dnes vieme, že z marťanskej atmosféry možno získať raketové palivo– kyslík a vodu. A o pár rokov rokov budeme mať k dispozícii geologické mapy Marsu, výsledkybiologických analýz a zrejme aj vzorky hornín.Problematickejšia je príprava ľudí samotných. Výprava potrvá najmenej päťsto dní a tak dlhýlet sme si ešte nevyskúšali ani na obežnej dráhe okolo Zeme, odkiaľ sa môže posádka kedykoľvekvrátiť. Ako budú kozmonauti znášať pociť odlúčenia v malom izolovanom prostredí, odkázaníprakticky len sami na seba? Bude lepšia čisto mužská, alebo radšej zmiešaná posádka? Akokoľvekprofesionálni kozmonauti sú len ľudia a príbehy nezmieriteľnej nevraživosti či takmer vražednejlásky sú známe aj z kratších pobytov na staniciach Mir a ISS.Misia na Mars preverí, ktorý štát alebo súštátie stojí na vrchole technologickej pyramídy. Hocibude jej propagandistický prvok mimoriadne silný a významný, nemalo by zostať len pri prvejpriekopníckej expedícii. Inak by to prinieslo rozčarovanie a zbrzdenie výskumu, tak ako po poslednom lete Apolla.

28 29 VISIONS 04 2007

Z D R A V I E

Bolesť hlavy – príznak taký častý a banálny, že len málokedys ním človek zájde k lekárovi. A keď už, väčšinou sa považuje

za jeden zo sprievodných znakov iného ochorenia. No nie vždyto tak musí byť. Stačí si predstaviť situáciu možno ešte banálnejšiu

než bolesť hlavy – každodennú veľkú potrebu. Človek zatlačí do brucha,následne sa zvýši krvný tlak a v hlave sa ozve malé puk. Akoby tam niečo prasklo

a nasleduje bolesť, akú človek ešte nikdy nezažil. Krvácanie do mozgu. Aspoň takto ho opisujútí, čo mali šťastie a prežili. Odborník by ho presnejšie nazval krvácanie z aneuryzmy mozgovej tepny.

Približne 15 percent ľudí, ktorých postih- ne krvácanie do mozgu, zomrie eštepred poskytnutím lekárskej pomoci.Ďalších 30 až 50 percent mu podľahne

v priebehu týždňa. No ani tí, čo bezprostredneprežijú, nemajú zďaleka vyhrané. Len zhrubatretina z nich sa vráti do normálneho neuro-logickému stavu. Prasknutá cieva totiž vždy znamená poškodeniemozgu – môžu sa narušiť motorické funkcie,reč, schopnosť poznávať či pamätať si. Rozsahškôd závisí od toho, kde aneuryzma – výduťna mozgovej cieve – praskne. Zhruba 40 percentaneuryziem je na prednej spojovacej tepne, kdehrozí relatívne menšie poškodenie mozgu.

Ak sa navyše krv dostane len do subarachnoidál-nych priestorov, teda medzi mozog a obaly,ktoré sú vo vnútri lebky, existuje celkom slušnášanca, že pacient prežije bez vážnejších násled-kov. No ak sa krv dostane do mozgových komôr,riziko vážneho neurologického poškodeniavýrazne vzrastie. Stúpa totiž aj riziko spazmov.Spazmus – kŕč tepny, je vlastne jej špecifickouobranou. Po prasknutí aneuryzmy sa krv dosta-ne aj na vonkajšiu stranu tepny, tam ju dráždia tepna sa, v snahe zabrániť ďalšiemu krváca-niu, stiahne. Tak v niektorých prípadoch dôjdek nedokrveniu určitej časti mozgu. Stavu, ktorýľudovo označujeme ako mozgovú porážku.

Prichádza bez varovaniaKrvácanie do mozgu nemusí signalizovaťžiadne symptómy. Najčastejším príznakom je iba bolesť hlavy. Iné príznaky sa objavujúzriedkavejšie. Ak je aneuryzma príliš veľká a tlačí na okolité štruktúry, napríklad okohybnénervy, prejaví sa dvojitým videním. Menej čas-tým príznakom môže byť aj epileptický záchvat. Najčastejšou príčinou krvácania z aneuryzmybýva fyzická záťaž. Nemusí však ísť iba o dví-hanie bremien, môže sa tak pokojne stať aj prisexe alebo spomínanej veľkej potrebe. Krváca-nie do mozgu môžu spôsobiť aj tzv. A-V malfor-mácie, sú však desaťkrát zriedkavejšie. Ide

Rotačná angiografia: Umožňuje zobra-ziť tepny z mnohých „uhlov pohľadu“pri jednej aplikácii kontrastnej látky do cievy.

AUTOR: MARTIN DOMČEKFOTO: PETER HUDEC

Bludisko v ľudskom tele

o patologické spojenie medzi tepnou a žiloudo anomálneho cievneho klbka. Špecialistami na vnútrocievnu liečbu týchtoochorení je tím z Martinskej fakultnej nemocni -ce, presnejšie z jej Rádiologickej kliniky, vede nýprimárom Kamilom Zeleňákom. V Martine sa sústreďujú na moderné technológie, vďakaktorým možno aneuryzmu vyliečiť bez nutnostiotvoriť lebku pacienta. Nie je to však zďalekajednoduché, pretože ide o zákroky, pri ktorýchsa nevyužívajú len špičkové technológie, aletreba aj maximálnu manuálnu zručnosť a doko-nalú znalosť cievneho systému. To je záležitosť,ktorú sa dnes len tak ľahko nemožno naučiť a odskú šať.

Rizikové miestaNa martinskej Rádiologickej klinike robia dvazákladné typy zákrokov. Prvým je spriechod-nenie zúžených alebo uzavretých tepien prak-ticky v celom tele človeka. Od dolnýchkon ča tín, čím trpia predovšetkým diabetici,cez obličkové tepny (ich zúženie sa často pre-javuje vysokým krvným tlakom) až po supra-

aortálne, nachádzajúce sa na krku, a tepnyumiestnené vo vnútri lebky.Najčastejšou príčinou zúženia ciev je arterio-skleróza. Toto v súčasnosti veľmi rozšírenéochorenie postihuje najmä staršiu generáciu.U mladších môže porušiť steny obličkových te-

pien, čo sa prejavuje zvláštnym obrazom, nazý-vaným šnúra perál. Za poe tickým názvom sa však skrýva podstatne prozaickejšie viac-ná sobné zúženie tepny. Jeho príčina zatiaľ nieje úplne presne popísaná.Druhý typ zákrokov je presne opačný. Uzatvára

Primár Kamil Zeleňák: „Krvácanie z aneuryzmymozgovej tepny je maximálne nebezpečné. Pri-bližne 15 percent z tých, ktorých postihne, zomrieešte pred poskytnutím lekárskej pomoci.“

Špeciálny filter: Filter má tvar dáždnička a slúžina zachytávanie embolov (krvných zrazenín a častíaterosklerotického plátu). Do tepny sa za miestozúženia zavedie dočasne ešte pred umiestnenímstentu. Je z nitinolu a má polyuretánovú fóliu.

Rozličné filtre: Používajú sa pri liečbe zúžení karotických tepien v závislosti od miesta, stupňa a tvaru zúženia a priebehu liečenej tepny.

Špirála na vodiči: Špirála používanána liečbu aneuryziem mozgových tepienje spojená s nosným vodičom. Operatérju zavádza do aneuryzmy cez mikro-katéter pod röntgenovou kontrolou.Nasleduje kontrola umiestnenia špirályvstreknutím kontrastnej látky do tepny– opäť pod röntgenovou kontrolou.Špirálu je v prípade potreby možnépomocou nosného vodiča stiahnuť do mikrokatétera a znova zaviesť do vakuaneuryzmy, prípadne ju zameniť za inú.Až po správnom umiestnení špirály sa od nosného vodiča odpúta (napríkladelektrotermicky).

Magnetická rezonancia: Hlavnou prednosťou magnetickej rezonancie od spoločnosti Siemens je, že dokážezobraziť vnútrolebečné tepny aj bez podania kontrastnej látky, čo je pre pacienta maximálne šetrné.

30 31 VISIONS 04 2007

Z D R A V I E

sa pri nich tepna alebo poškodenie tepny. Najčastejšie ide o uzatváranie výdutí (aneury-ziem) na mozgových tepnách alebo embolizá-ciu mozgových nádorov pred chirurgickouoperáciou. Vtedy sa preruší prívod krvi k nádo -ru, pretože extrémne prekrvenie by mohloneurochirurgovi pri operácii nádoru spôsobiťveľké technické problémy, prípadne by vôbecnemohol operovať.

Špičkové diagnostické prístrojeV Martine dokážu vďaka moderným prístrojomzobraziť cievy a diagnostikovať ochorenia tak,že pacienta vyšetria maximálne šetrne. Okremsubtrakčnej angiografie sú základnými prístroj -mi počítačový tomograf a magnetická rezonan- cia. Pomocou magnetickej rezonancie možnozobraziť vnútrolebečné tepny aj bez podaniakontrastnej látky. Kvalita zobrazenia ciev taký-mi to modernými prístrojmi sa približuje zo-

brazeniu pomocou digitálnej subtrakčnej an-giografie, ktorá sa považuje za tzv. „zlatýštandard“ v zobrazení ciev. Ďalším prínosomje možnosť naplánovať zákrok a určiť jehostratégiu vopred, čo ho nielen zrýchľuje, aleaj znižuje jeho riziko. Samotná liečba cievnych ochorení sa odohrávana pracovisku digitálnej subtrakčnej angiogra- fie. K dispozícii je aj rotačná angiografia, tedazobrazenie tepien z mnohých „uhlov pohľadu“pri jednej aplikácii kontrastnej látky do cievy.Umožňuje v krátkom čase nájsť optimálnu pra-covnú projekciu. Hodnota základného vyba ve niaRádiologickej kliniky v Martine presa hu je 100mi liónov korún – a to ešte nehovoríme o špe- ciálnych materiáloch používaných pri zákroku.

High-tech materiályMateriály sú vyrobené z nitinolu – špeciálnejzliatiny titánu a niklu, alebo platiny. Z nitinolu

sú samoexpandibilné stenty, ktoré sa používa-jú na spriechodnenie ciev. Ide vlastne o špe-ciálnu výstuž. Použitie vyzerá zdanlivojedno ducho. Napríklad na tepne na krku sa najprv za miesto zúženia zavedie špeciálnyfilter v tvare dáždnička, slúžiaci na zachytáva niekrvných zrazenín. Potom sa urobí predilatácia,čo značí, že do miesta zúženia sa zavedie minia- túrny balónik, ktorý sa približne na desať sekúnd nafúkne a potom sa zavedie samo expan-dibilný stent. Ten sa po uvoľnení zo zavádza-cieho puzdra rozšíri a stenu tepny vystuží.Ideálne umiestnenie je možné vďaka tomu,že ide o materiál s tvarovou pamäťou, ktorýsa následne len mierne upraví. Vyzerá to zdan- livo jednoducho, no celý zákrok sa robí v tepne,ktorej šírka je od 5 do 10 mm. V mozgovejtepne operatér manipuluje so stentom v hlavepacienta v trubičke s priemerom dokonca lenzhruba dva milimetre. Navyše mikrokatétersa do tela pacienta zavádza v slabinách, takžejeho celková dĺžka môže byť aj 150 centimet -rov.

Sekundové lepidlo a časticeOpakom spriechodňovania tepien je ich uza tvá-ranie. Využíva sa napríklad pri veľmi cievnatýchmozgových nádoroch. Mikrokatéter sa umiestnido tepny, ktorá nádor vyživuje. Cezeň sa apliku -je špeciálna látka, ktorú možno s trochou zve-ličenia nazvať sekundovým lepidlom na cievy. Pri liečbe myómov maternice, ktoré sa nachá-dzajú v strede jej steny, sa zasa používajú tri-sakrylové častice (guličky), vyrobené zošpe ciálneho polyméru. Sú dokonale guľaté a komprimovateľné. To je dôležité preto, lebocez mikrokatéter s menším priemerom možnok cieve dostať väčšie trisakrylové guľôčky. Tieprívodnú tepnu upchajú a zamedzia prísunu

Počítačová tomografia: Zariadenie z produkcie Siemensu využíva röntgenové žiarenie, ktoré prechádza ľudským telom a v rôznej miere sa zachytáva tkanivami a kosťami. Poskytuje údaje, na základe ktorých dokážepočítač vytvoriť rezy alebo priestorové zobrazenie jednotlivých častí ľudského tela. Rádiologická asistentkaMarcela Kleinová pripravuje injektor na aplikáciu kontrastnej látky.

Príprava „lepidla“:Na uzavretie tepiensa použije špeciálnelepidlo, ktoré trebamiešať 20 minútpred aplikáciou.

Obraz tepien: Pacientovi s nádorom sa pomocou angiografie zobrazia tepny, ktoré nádor vyživujú, a ak to bude technicky možné, uzatvoria sa. Následne sa nádor neurochirurgicky odstráni.

živín k nádoru, ktorý by sa mal začať zmenšovať.Takýto zákrok predstavuje pre telo pacient kyoveľa menšiu záťaž než chirurgická operáciaa trvá približne hodinu.

O cievach a hadiciachMimoriadne zaujímavým materiálom sú aj špe- ciálne špirály, ktoré sa používajú na vypĺňanievýdutí na mozgových tepnách. Výdute možnoprirovnať k bubline na zavlažovacej hadici.Ak sa na niektorom mieste hadice oslabí stena,vytvorí sa bublina, ktorá istý čas tlaku vodyodoláva, no nakoniec praskne. To isté sa dejeaj v mozgu, no má to spravidla pre majiteľapodstatne dramatickejšie následky. Klasickoumetódou, ktorou sa takéto „bubliny“ na moz-gových cievach odstraňovali, bolo naloženiesvorky. Je to však závažný chirurgický zákrok,pri ktorom treba otvoriť lebku. V Martine to dokážu oveľa šetrnejšie – akovnútrocievny zákrok. Operatér sa špeciálnymketéterom dostane zo zavádzacieho miesta na slabinách pacienta až do hlavy a tam do prob-lematickej cievy, presne k aneuryzme. Ak jeso stenou cievy spojená úzko, zhruba tretinu jejobjemu vyplní špeciálnymi špirálami. Výsled-kom je, že turbulentné prúdenie krvi v aneuryz -

me ustane a tá sa napokon celkom vyradí z cir kulácie. Aby proces prebehol optimálne,využívajú sa v súčasnosti aj špeciálne špirálys bioaktívnymi polymérmi a mikrofilamentmi– vláknami. Tie napomáhajú, aby sa zjazveniev mieste aneuryzmy urýchlilo a bolo trvalé. Cena jednej špirály je približne 30- až 40-tisíckorún a čím je aneuryzma väčšia, tým ich trebaviac. Napríklad pri drobných aneuryzmáchstojí zákrok okolo 200-tisíc korún, pri veľkýchcena úmerne rastie. Cena embolizácie gigantic- kej trojcentimetrovej aneuryzmy sa vyšplházhruba na milión korún a pri zákroku sa použi-je bez piatich centimetrov päť metrov špirál.Cena takýchto zákrokov je vysoká, v plnomrozsahu ich však hradí zdravotné poistenie.Špecifickým prípadom je situácia, ak je priestormedzi aneuryzmou a cievou príliš široký. Ke-dy si to mohla byť neriešiteľná situácia, pretožesvorku nebolo možné založiť. Dnes sa to riešipomocou kombinácie stentov a špirál. Najprvsa aplikuje stent, ktorý cievu vystuží a cez jehooko sa následne aneuryzma vyplní špirálami.To je súčasnosť a možno povedať, že martinskáRádiologická klinika je v tejto ešte stále nie cel-kom štandardnej liečbe jedným z mála špič-ko vých pracovísk na Slovensku.

Nádejná budúcnosť?Vývoj však ide ďalej – hlavne v používanýchmateriáloch a miniaturizácii. Zmenšujú sa zavá- dzacie puzdrá, čo značí menší vstupný otvorv tele pacienta, stenty sú pružnejšie, potiahnuténovými materiálmi, minimalizujúcimi rizikonežiaducej reakcie tepny na cudzorodý predmeta špeciálne leštené kvôli absolútne hladkémupovrchu, brániacemu vytváraniu zrazenín. Snáď nové technológie a špičkové diagnosticképrístroje, vo vývoji ktorých patrí Siemens k popredným svetovým spoločnostiam, pomô - žu v blízkej budúcnosti prežiť krvácanie do mozgu väčšiemu percentu pacientov. A navyše minimalizáciou vážnych a nezvratnýchpoškodení, znemožňujúcich mnohým z tých,čo mali šťastie a žijú ďalej, opäť sa zapojiť do každodenného života.

Zákrok na obrazovkách: Priebeh zákroku sa monitoruje pomocou angiografie. Špeciálna striekačka: „Lepidlo“ sa kvôli maximálnejpresnosti aplikuje špeciálnou závitovou striekačkou.Rýchlosť aplikácie je 0,16 ml/min, nesmie prekročiť0,3 ml/min.

Pred a po embolizácii: Na monitore vpravo sú zná-zornené tepny vyživujúce nádor pred embolizáciou,na monitore vľavo – kontrola po embolizácii.

Katéter postupuje: Katéter sa zavádza do tela pacienta cez tepnu v slabine. Vyžaduje sa maximálnapresnosť a cit, pretože priemer tepien, ktoré sa ope- ratér chystá uzavrieť, je menší ako dva milimetre.

Maximálna sterilita: Pri embolizácii nádoru je nevyh-nut ná maximálna sterilita. Asistuje zdravotná sestraKatarína Hrnčiarová.

32 33 VISIONS 04 2007

V Z D E L Á V A N I E

Časy sa však menia a ukazuje sa, že ajmúzeá a galérie môžu byť zábavné.Stretnete v nich hrajúce sa deti i dospelých, experimentujúcich,

smejúcich sa, kričiacich, ktorí bez ostychuberú do rúk exponáty. Reč je o interaktívnychvýstavách. S viacerými sme sa v poslednýchdvoch až troch rokoch mohli stretnúť už aj naSlovensku. Za všetky stačí spomenúť výstavuVzácne teplo, Nanosvet alebo Zázračný vekvedy, ktorú vzhľadom na jej charakter za osemtýždňov navštívilo neuveriteľných 10-tisícľudí.

Cesta k pochopeniuV Českej republike začiatkom roka vzbudilamimoriadny záujem výstava Orbis Pictus anebBrána do světa tvořivé lidské fantazie. Jej autor-mi je skupina trinástich umelcov na čele s malia- rom, sochárom, básnikom, režisérom a hu dob níkom Petrom Niklom. Výstava, ktorá mala premiéru pred rokom v Paríži a dnes

putuje po českých mestách, sa inšpirovalaznámym dielom Jána Amosa Komenského Labyrint sveta a raj srdca.Centrálnym objektom výstavy je organickáhracia zostava v obrovskom nafukovacom srdci,kde si návštevníci môžu zahrať na bublajúcivodný organ, ktorého píšťaly ústia do vody,klávesový nástroj s hliníkovými tyčami namiestostrún či kaleidoskop vytvárajúci bludisko svetiel.Aj keď o interaktivite sa hovorí najmä v súvis -losti s prírodovednými a technickými expozí-ciami, ktoré sú na tento druh prezentácie taktrochu predurčené, Orbis Pictus ukazuje, že ne-tra dičné metódy možno použiť aj v spojení s umením.„Všetko je v pohybe,“ hovorí P. Nikl. Funkciaumeleckých výtvorov, ktoré zároveň slúžiaako interaktívne nástroje na vydávanie zvukov,tónov, farieb, svetiel a tieňov, na prvý pohľadnie je zrejmá. Návštevník je nútený sa do nichponoriť a preskúmať ich, nechať rozoznieť či dokonca deštruovať, a to všetko pomocou

rôznych klapiek, slúchadiel, trubíc, hľadáčikov,ťahadiel a kľučiek. Praktická skúsenosť s pred-metom nášho záujmu je veľmi účinnou cestouk ich pochopeniu, tvrdia zaangažovaní umelci.„Rokujeme s Českým centrom v Bratislave,možno sa nám podarí už v budúcom rokuprísť s výstavou aj na Slovensko,“ hovorí JiříWald, riaditeľ spoločnosti Wald Press, ktoráprojekt realizuje.

Škola v múzeu„Treba rozlišovať dve roviny interaktivity,“tvrdí zástupca generálneho riaditeľa Sloven-ského národného múzea Branislav Rezník. Aj klasická muzeálna výstava, ktorú dopĺňanapríklad detský sprievodca alebo jej súčasťouje tematická detská herňa, má podľa neho inter -aktívny charakter. Expozície alebo výstavyslúžia v tomto prípade ako kulisa, na pozadíktorej deti alebo dospelí riešia rôzne úlohyformou kvízov, hier a iných súťaží. To sa dejepri výstavách, kde je vylúčené, aby sa dotýkali

Pohľad dovnútra: Interaktívnu výstavu o histórii a súčasnosti zobrazovacích medicínskych prístrojov pripravilo SNM so Siemensom. V bratislavskom pavilóne Podhradie bude do začiatku januára 2008.

AUTOR: VLADO DUDUCFOTO: PAVEL MAJER, SNM,

PETR ŠOLAR (WALD PRESS)

Dotýkať sa exponátov

Bože, to bude zasa nuda, vraví si nejeden adoscelent, keď triedna učiteľka oznámi, že zajtra saide do múzea. Múzeá sú v očiach mnohých detí len zatuchnuté miestnosti so zaprášenými vitrínami,pseudo in telektuálnymi popismi kurátorov a neprívetivými strážcami exponátov. Aspoň tak to eštedonedávna bolo.

exponátov, keďže ide o jedinečné, cennéalebo historicky vzácne predmety.Pre interaktívnu výstavu v pravom slovazmysle, do ktorej možno zapojiť viacero zmyslových orgánov, sa najprv musia vyrobiťinteraktívne objekty a repliky exponátov, nie-kedy dokonca celé prostredie, čo nie je vždyjednoduché. „Preto tento typ výstav stáletvorí len okolo päť percent z celkového počtunašich akcií,“ hovorí B. Rezník. Keďže inter-aktívne výstavy tohto druhu majú obrovskývzde lávací potenciál, národné múzeum sa impred niekoľkými rokmi začalo systematickyvenovať.Pripravilo projekt Dotyky poznania, ktorý jesúčasťou veľkého celomuzeálneho programuŠkola v múzeu – veda hrou, ktorý zastrešujevšetky aktivity múzea v neformálnom vzdelá-vaní detí a mládeže. Zrozumiteľnou formouchce prezentovať výsledky vedy a výskumu.Po odbornej stránke na ňom participuje Slo-venská akadémie vied, s ktorou má múzeumpodpísanú rámcovú zmluvu o spolupráci. Dotyky poznania sú spolufinancované z grantuAgentúry na podporu výskumu a vývoja. V rámci trojročného projektu už múzeum odprezentovalo viacero úspešných interaktív-nych výstav.

Aha! efektMúzeá majú nesmierny potenciál v neformál-nom vzdelávaní, ktoré je mnohokrát efektív-nejšie ako to klasické, školské. „Dieťa si v múzeuzapamätá oveľa viac ako v triede, pretože tým,že veci vidí, môže sa ich dotknúť a podržať

si ich, dokáže aj lepšie pochopiť, ako fungujú,“zdôrazňuje učiteľka z Martina Vilma Klabní-ková. Je to práve tzv. aha! efekt, ktorý má priinteraktívnych výstavách mimoriadne silnýnáboj.Spomínanú výstavu Zázračný rok vedy, ktorájednoduchým spôsobom vysvetľovala vysokoabstraktné fyzikálne teórie Alberta Einsteina,mnohí učitelia poňali ako súčasť vyučovaciehoprocesu. Túto výstavu navštívila takmer polo-vica tried z bratislavských stredných škôl.„Presne o toto nám ide,“ vraví B. Rezník.„Som presvedčený, že tí, čo ju videli, odchá-dzali z nášho múzea s oveľa konkrétnejšoupredstavou, čo sa myslí napríklad pod zakri-vením časopriestoru.“Netradičné formy muzeálnych prezentácií súnáročné nielen z hľadiska financií, ale aj kre-a tivity. Výstava Orbis Pictus je názorným prí-kladom, že môžu nájsť uplatnenie aj v iných

oblastiach, než je veda a technika. Chce to väč-šinou len dobrý nápad. Mnohé hradné múzeázačali inscenovať divadelné scénky, prostred-níctvom ktorých návštevníkom približujú historické udalosti, dobové reálie a významnéosobnosti.

Nová koncepciaPod gesciou Slovenského národného múzeasa spracováva i koncepcia, ktorá si kladie zacieľ efektívnejšie využívanie potenciálu mu-zeálnej pedagogiky. Vychádza zo Stratégierozvoja múzeí a galérií na Slovensku do roku2011, ktorú schválila vláda. Školy totiž nedos -tatočne využívajú múzeá a múzeá zasa neve-dia, čo školy potrebujú. Špecializovanépro gramy, ktoré budú dopĺňať učebné osnovyzákladných a stredných škôl, by tak mali v blízkej budúcnosti rozšíriť dramaturgickúskladbu väčšiny štátnych múzeí a galérií.

Poďte sa pozrieť dovnútraVo výstavnom pavilóne Podhradie bude až do začiatku januára 2008 interaktívna výstavaPoďte sa pozrieť dovnútra, ktorú Slovenské národné múzeum pripravilo v spolupráci so Siemen-som. Výstavu o histórii a súčasnosti zobrazovacích prístrojov v medicíne tvorí sedem tema tickýchmiestností, ktoré predstavujú rôzne skupiny diagnostických prístrojov a metód.Oproti bežným prezentáciám je táto výstava zaujímavá tým, že mnohé exponáty si návštevnícimôžu sami vyskúšať. Pomocou endoskopu môžu spočítať mince v šporkasičke alebo vypočuťsi, ako znie v stetoskope srdcový šelest. Fungovanie ultrazvuku názorne demonštruje ukážkavodovej ondulácie v sklenej nádobe. Na ananáse si zasa možno overiť možnosti magnetickejrezonancie. Kto má chuť, môže si sadnúť do elektrického kresla a pozrieť si svoje EKG. Zaujímavýpohľad poskytuje Petriho miska s kultúrami salmonelózy. Súčasťou výstavy je 45-minútovývzdelávací program pre základné školy. Pre deti pripravilo oddelenie muzeálnej pedagogikyrovnomennú publikáciu, v ktorej si môžu overiť nadobudnuté vedomosti.

Všetko je v pohybe: Excelentná česká výstava Orbis Pictus aneb Brána do světa tvořivé lidské fantazie možnopríde na Slovensko už v budúcom roku.

Týždeň vedy: V rámci podujatia Európskej komisie vedci a výskumníci v múzeách pomáhajú deťom poznávať svet pomocou vedy.

je dovolené

34 35 VISIONS 04 2007

A K O V Z N I K Á

Súčasným trendom je auto-skladačka. Väčšinapodskupín, z ktorých sa skladá podvozok a karo-séria, prichádza od subdodávateľov zo Záhoria.Ručne alebo pomocou manipulátorov sa pri-pravia na ďalšie spracovanie – predovšetkýmzváranie a lepenie.

Ručnými alebo robotickými bodovacími klieš-ťami sa na karosérii pri nízkom napätí a vyso-kom prúde robia tzv. bodové zvary, vďakaktorým rám auta získava základnú pevnosť.

TPS-štítok s čiarovým kódom je preďalšiu prácu nevyhnutný – na zákla -de informácií, ktoré ob sa huje, vediaľudia i roboty, čo všetko bude karo- sé ria obsahovať. Teda či pôjde o autos pravo- alebo ľavostranným riadením,či bude mať strešné okno, držiakyna prídavnú batériu a podobne.

Zváranie pomocoušpeciálnych bodo-vých klieští patrí k tým málo proce-dúram, ktoré sa v brati slav skom závode VW robiamanuálne.

Druhý typ zvárania – v ochrannej atmosfére CO2

robia hlavne roboty. Ich podiel na práci v karo- sár ni je pomerne vysoký – automatizácia dosa- hu je približne 70 percent, čo značí, že len 30 per cent úkonov sa robí manuálne.

Auto ako skladačka AUTOR: MARTIN DOMČEKFOTO: PETER HUDEC

Bratislavský závod Volkswagen nepri po- mína obrovskú stavebnicu lega len pripohľade z vtáčej per spektívy. Stavebni-cový princíp je zachovaný aj pri montážiáut, ktoré sa kompletizujú z mnohýchsúčastí, dodávaných subdodáva teľmipriamo na kľúč. O skutočných rozmerochtejto brati slav skej automobilovej „staveb-nice“ najpresnejšie hovoria čísla: závodsa rozkladá na ploche 1,78 milió na m2,pracuje v ňom vyše 8,4-ti síca zamest-nancov a ročne vyrobí takmer 250-tisícáut, 380-tisíc prevodoviek a vyše 20 mi- liónov dielov na prevodovky. Z Bratislavysa takmer do celého sveta vyvážajú po-pulárne koncernové modely Audi Q7,VW Polo (v budúcom roku ho nahradíŠkoda Octavia) a VW Touareg. Na to, akovzniká posledný z nich, sme sa pozrelibližšie.

Na základe TPS-štítku roboty pri ďalšom postupe „vedia“, o aký typ karosérie pôjde, a na základe toho si vyberú zo zakladača bočnédiely a zaklipujú ich, provizórne pripevnia a následne zvaria. Na takto pripravenú kostrusa následne pripevnia výstuhy a strecha.

Blatníky sú jedinou nekovovou časťou karosérieTouaregu, ktorá sa pripravuje vo zvarovni. Sú lisované z troch základných zložiek – polyolizokyanátu, do ktorého sú pridávané wolasto-nitové vlákna – a celá zmes je sýtená dusíkom.Následne sa vstre kuje do formy, kde pri prísluš-nej teplote a tlaku získava základný tvar. Výlisoksa ešte následne musí približne polhodinu za- hrie vať v temperovacej peci pri teplote 160 stup-ňov, až potom získava požadované vlastnosti.

Na celom výrobnomprocese významneparticipuje aj Sie-mens. Od neho pochádza nielen„mo zog“ temperova-cej linky, ale aj auto-matické riadenieväč šiny ostatných liniek, motory použí-vané v robotoch a ochranné zabezpe-čenie.

V ďalšej fáze sa do blatníkov montujú pomocouepoxidového lepidla špeciálne výstuže,

ktorých úlohou je okrem inéhospojiť blatník s karosériou. Ná-

sledne musí blatník ešte ďal-ších 16 hodín zrieť, abydo sia hol optimálne pevnost -no -mechanické vlastnosti. Mo-

dernými plastovými blat níkmis tvarovou pamäťou sa z kon-

cernových modelov môže okremTouaregu popýšiť len Phaeton a Bentley.

Po skompletizovaní karosérie auto odchádzado lakovne. Tam sa najprv nanáša farba a potomlak. Pred jeho nanesením musí auto prejsťvypaľovacou pecou, kde farba vytvrdne. Prednástrekom farby a laku na karosériu sa na pod-vozok nanáša špeciálna antikorózna ochrana.

Poslednými činnosťami pri dokončovanílakovania karosérie sú brúsenie a leštenie,po ňom nasleduje už len záverečná kontrolaa karosérie odchádza do montážnej haly.

Z lakovne putuje Touareg na ďalšie spracova-nie do montážnej haly. Tá má vo Volkswagenerozlohu 21 futbalových ihrísk a spotrebuenergie približne rovnakú ako štvortisícovémesto.

V montážnej hale sa hneďna začiatku pre každé au -to vytlačí vozidlová karta– jeho „rodný list“. V ňomje presne podľa prianiakonkrétneho zákazníkašpecifikovaná výbava a uvedené operácie, ktorého pri postupe na mon-tážnej linke ďalej čakajú.

Základným krokom je montáž prístrojovejdosky (kokpitu) a následné rozvinutie kabe-láže po karosérii vozidla. Mimochodom súčetcelkovej dĺžky kabeláže vozidla dosahuje až 4 km.

Takto vyzerá laserový zvar, ktorým sa pripev- ňu je strecha k bočným dielom. Ide o zváranies prídavným materiálom na báze medi.

36 37 VISIONS 04 2007

A K O V Z N I K Á

Auto pokračuje na linke ďalej a pribúdajúďalšie komponenty – predné a zadné sklo,bezpečnostné pásy a podlahové krytiny.

Prvý akceleračný bod. Tu savlastne prvýkrát nové vo-zid lo štartuje a prejde svo jeprvé metre. Len pred párminúta mi bola pomocou špe-ciálneho testera oživená a ná-sledne odskúšaná elektronika. V tej to fáze je auto už úplne skontrolova -né, čaká ho už len nastavovanie geometrie, skú-šanie bŕzd, testovacia dráha a vodná skúška.

Lanovka preváža vozidlá z mon-tážnej haly na testovaciu dráhu.Tam je podrobne preskúšané každé

auto. Je dlhá približne 460 metrova ide o jedinú vonkajšiu lanovku

na prevoz áut v automobilovom závodena svete. Onedlho oslávi prvých päť rokov

fungovania. Horná časť je úplne identická s kabínovou lyžiarskou lanovkou.

Vodná skúška je jednou zo záverečných testovacích procedúr. Pomocou intenzívnehoumelého dažďa sa počas nej kontroluje tesnosťkarosérie.

Okrem kontrolných meraní a skúšok má bratislavskýzávod VW aj vlastné laboratóriá, kde sa neustále kontro- luje kvalita privezených dielov a ich lakovania, odolnosťvoči poveternostným vplyvom, kamienkom a podobne.Slúžia na to mnohé sofistikované prístroje – napríkladšpeciálne klimatické komory simulujúce starnutie materiálu, vodné a svetelné skúšky, meranie odolnostivoči nárazom kamienkov a podobne. Na obrázku laboranttestuje odolnosť bezpečnostného pásu, ktorý odolávaťahu až do sily 28 000 newtonov.

Cieľový bod 8 – posledné kontrolnémiesto pri výrobe nového Touaregu,označované aj ako svetelný tunel.Prebehne tu záverečná mechanickáa vizuálna kontrola, po nej za autouž preberá zodpovednosť oddelenietransportu, ktoré ho expeduje namiesto určenia.

Popritom sa v hale agregáty a moduly kompleti-zuje podvozok vozidla a spája s motorom a pre- vo dovkou. Motory na Touareg sa vozia podľa ty puvozidla z Nemecka a Maďarska. Pomocou zdvíha-cieho zariadenia sa uložia na motorový pás. Naňom sa následne spája s prevodovkou, prídav- nou pre vodovkou, nahadzujú sa agregáty, naprí -klad štartér, alter nátor, servopumpa a podobne.

Následne sa takmer skompletizovaná karosériapremiestni na závesný dopravník a po domon- tovaní palivovej nádrže a brzdového systémunasleduje jej spojenie s podvozkom – úkon,ktorému v VW hovoria svatba. Zároveň pre-bieha separátna montáž dverí.

O K N Á V Í Z I Á M D O K O R Á N

Hold kozmológii

Martin MojžišFyziku najprv študoval, potom ju učil a v posledných rokoch o nej pravidelne píšev časopise .týždeň (a nepravidelne rozprávalv relácii Pod lampou). Vždy sa považoval viacza učiteľa, ako za vedca. Tvrdí o sebe, že máprie merne vyvinutú schopnosť veciam rozumieť a nadpriemerne vyvinutú schop-nosť veciam nerozumieť. Tá druhá schopnosťje pomerne užitočná, vedie totiž k otáz kama otázky občas vedú k odpovediam.

Prvotnému obdivu sa v prípade kozmológie v podstate nedá vyhnúť. Skutočnosť, že vesmírnie je statický, že sa rozpína, že na jeho počiatkubol veľký tresk, že je dodnes naplnený takzvanýmreliktným žiarením, ktoré vzniklo pred miliar-dami rokov – to skutočne vyvoláva nefalšovanýúžas hádam v každom, kto o týchto veciachprvý raz počuje. Fascinujúce sú pritom nielensamotné uvedené fakty, ale aj skutočnosť, že na toto všetko boli ľudia schopní prísť – že astronómovia vedia merať rýchlosť, akousa vesmír rozpína, že vedia pozorovať reliktnéžiarenie a tak ďalej.Problém je, resp. donedávna bol, v tom „a takďalej“. Takmer nijaké „a tak ďalej“ totiž nebolo.Experimentálnych dát, ktoré by vypovedali o vzniku a vývoji vesmíru, bolo v skutočnosti lenveľmi málo. Niekoľko desaťročí bola teda koz-mológia výrazne špekulatívnou vedou, založenou na veľmi malom množstve nie veľmipresných experimentálnych údajov. Čím viac som si to uvedomoval, tým menšiu dôveru som mal k čoraz odvážnejším teoretickýmkoncepciám týkajúcim sa raného vesmíru.Zdalo sa mi, že sú založené na síce často priro-dzených, ale ničím nekontrolovateľných extra-poláciách našich vedomostí o súčasnomvesmíre a o vlastnostiach elementárnych častíc.V mojom prípade hralo určite nemalú úlohu aj to, že mnohé z týchto teórií boli pre mňa príliš zložité, takže to viac než trochu pripomí-nalo líšku a kyslé hrozno. Ale aj mnohí onakvejší fyzici mali ku kozmológii podobne rezervo-

vaný vzťah.To všetko sa však výrazne zmenilo začiatkom90. rokov, konkrétne v roku 1992, vypustenímdružice COBE. A úplne sa to zmenilo v roku2003, tentoraz vďaka družici WMAP. Tieto dve družice, resp. na nich umiestnené zariade-nia, urobili neuveriteľne presné merania cha-rakteristík reliktného žiarenia, ktoré radikálneposunuli celú túto oblasť ľudského poznania.Namiesto malého množstva pomerne nepres-ných experimentálnych dát sme odrazu malidát veľa a úžasne presných. Predtým sme na-príklad vedeli odhadnúť, že vek vesmíru jeniekde medzi 10 až 20 miliárd rokov, terazvieme s presnosťou na jedno percento, že je to13,8 miliardy rokov. A vieme toho ešte oveľaviac.Zaujímavé je, že na tomto posune vzťahu mno-hých fyzikov ku kozmológii sa výraznou mieroupodieľali tri celkom rôzne veci, ktoré si ľudiaspájajú s pojmom vesmír – po prvé kozmo-nautika (satelity), po druhé astronómia (pozo-rovanie a meranie charakteristík reliktnéhožiarenia) a po tretie teoretické pochopenie základných fyzikálnych zákonov, ktorými savesmír riadi. Vďaka tomuto triumvirátu sa koz-mológia definitívne stala vedou. Ba čo viac, stalasa – spolu s molekulárnou biológiou – asi naj-zaujímavejšou vedou súčasnosti.

Kozmológia je veda o vývoji vesmíru a aj môj vzťah k nej prešiel pomerne zaujímavým vývojom. Od nemého obdivu cez podozrievanie hraničiace s pohŕdaním až k opätovnémuuznaniu a obdivu.

38 39 VISIONS 04 2007

A R C H I T E K T Ú R A

Kpopularite Tor re Agbar prispieva aj fakt, že sa k nej dá prejsť pešo za desať minút od jednej z najnavšte- vovanejších pamiatok Španielska,

obrov skej baziliky Sagrada Família. Monu-mentálne dielo Antonia Gaudího sa stavia už 125 rokov a bude sa stavať pravdepodobneešte ďalších dvadsať. Ešte bližšie, na Námestí umení, sú významnéstavby z hľadiska mesta, ale aj z hľadiska európskej architektúry deväťdesiatych rokov– komplex troch koncertných siení, Auditoriode Barcelona a Katalánske národné divadlo. Kým nepostavili Torre Agbar, na samotnom

námestí Plaça de les Glòries Catalanes neboločo obdivovať, iba ak pomerne známy blší trh.Veľký dopravný uzol, kde sa pretínajú tri naj-dlhšie a najrušnejšie mestské tepny, sa začínameniť na ústredné námestie novej obchodnejštvrte, kde sú naplánované viaceré stavby, aj od zahraničných architektov rovnako zvuč-ných mien, ako je Nouvel.

Akcent na stráženom horizonteJe zaujímavé, že aj veľmi spoľahlivé zdroje sa rozchádzajú v tom základnom, výške budovy,i keď nie výškou budova vyniká. Nezrovna-losti vznikli tým, že oproti plánovaným 142

metrom budovu zvýšili o takmer dva a polmetra, a v niektorých publikáciách to nezohľad-nili. Pri barcelonskej olympiáde v roku 1992 určo-vali pravidlá pre panorámu mesta pri pohľa deod mora. Pre budovy stanovili výškový limit154 metrov. Najvyššie španielske budovyvznikajú teda najmä v Madride (250 metrovvysoká Torre Repsol z roku 2007), a nie v tejtomekke súčasnej architektúry. Je zaujímavé, že limit neodvodili od historických pamiatok,výšky okolitých vrchov alebo podmienok leteckej dopravy. Kritériom sa stali dve pláno-vané budovy v olympijskom prístave, z ktorých

Veža mnohých farieb

Výšková budova Torre Agbar sa stala už tri roky po dostavaní pamä ti-hodnosťou Barcelony, klasikou súčasnej architektúry a azda najzná- mejšou stavbou Jeana Nouvela. Francúzsky architekt má však zase bou aj množstvo iných významných realizácií na troch svetadieloch.

AUTOR: KAROL KLANICFOTO: SIEMENS

najmä jedna je zvlášť významná, Arts Hotel z roku 1994. S týmto hotelom, ktorý pred niekoľkýmirokmi vyhodnotili ako tretí najlepší na svete,vzdialeným približne kilometer, má TorreAgbar spoločný efekt vyrastania akoby spodzeme. Z jednej strany hotela je vodná nádrž, druhúbudovu tesne obkolesuje okrúhla vyhĺbenina,cez ktorú je osvetlená zasadacia sieň v pod-zemí. Inak sa budovy štýlovo veľmi odlišujú – hotel úspešného newyorského ateliéruSkidmore, Owings & Merrill je štvorbokýmmrakodrapom klasického amerického typu,kým Nouvel prišiel s novou víziou.

Stelesnenie živluBudova je viac ako do tretiny svojej výšky val-com s mierne elipsovitým pôdorysom, potomsa jeho obrys zakrivuje a končí sa kupolou.Tvar vzbudzuje rôzne asociácie. Architekt

tvrdí, že chcel znázorniť vyvierajúci stĺp vody,čím prispel k corporate identity jej majiteľa – spoločnosti spravujúcej mestské vodárne,ktorá pod názvom Grupo Agbar vyvíja pestrúobchodnú činnosť vo viac ako dvadsiatich štátoch. Torre Agbar je teda administratívnoubudovou s približne 30-tisíc metrami štvorco-vými kancelárskych priestorov.Budovu podobného tvaru, ktorá má o jede-násť poschodí viac, dokončia podľa Nouve-lovho pro jektu približne o rok v katarskommeste Dauhá. Torre Agbar prirovnávajú k vyššej a o rokskôr postavenej londýnskej budove známejpodľa bývalého vlastníka ako budova SwissRe, ktorej autorom je ateliér Foster + Part-ners. Podobnosť je povrchná, napokon obebudovy získali za svoje originálne riešenianajprestížnejšie medzinárodné architekto-nické ocenenia, londýnska stavba v roku2004, barcelonská o dva roky neskôr.

Dobre ukrytý betónProjektant sa miesto štandardnej sklenej fasá -dy rozhodol pre betónové priečelie. To mu umož- nilo poschodia navrhnúť ako jed notné prie story,kde neprekážajú nosné prvky a nerozčlenilich ani chodbami – vstupuje sa do nich rovnoz výťahov. Betónovú škrupinu fasády prerušuje približ -ne 4,4 tisíca asymetricky rozmiestených sku-pín po troch až šiestich oknách, menej je ichna južnej strane, aby sa budova zbytočne ne-prehrieva la. Okná sú identické, štvorcové (s hra-nou 92,5 cm), s jasnočerveným orámovaním. Je to architektova obľúbená farba a zvláštne by bolo, keby v nejakej jeho stavbe absentovala– nájdeme ju tu často aj v interiéri, napríkladna poťahu nábytku alebo farbe náteru dverí. Už počas stavby bola hrubá stavba zaujímavánepravidelným rastrom okien. Po dokončenísa betón stratil pod hliníkovými vrúbkova-nými obkladovými panelmi v rôznych farbách

Dominanta nového centra: Neďaleko veže sa pretínajú tri najdlhšie a najrušnejšie mestské tepny, v pozadíje bazilika Sagrada Família od Antonia Gaudího.

Vodný gejzír: Tvarom budovy chcel jej autor, fran-cúzsky architekt Jean Nouvel, znázorniť vyvierajúcistĺp vody.

Slnolamy: Lamely slnolamov sú, prirodzene, riadené teplotnými senzormi.

Svetelná mozaika: Okná sú asymetricky rozmiestené a zoradené do skupín po troch až šiestich.

40 41 VISIONS 04 2007

A R C H I T E K T Ú R A

a odtieňoch, pričom v dolnej časti dominujúčervené tóny, farba zemských živlov, v hornejvzdušná modrá. Na fasáde sú navyše slnolamys okolo 60-tisícmi sklenených lamiel riadenýchteplotnými senzormi. V niektorých lameláchna južnej fasáde sú solárne plôšky, iné sú z priezračného, ďalšie zasa z matného skla – všetky z bezpečnostného Stadip Glass od firmy Saint-Gobain. Na niektorých miestachsa slnolamy kvôli prípadnej požiarnej evaku -á cii dajú otvoriť. Lamely budovu zatieňujú, ich

hlavnou úlohou však je vytvoriť ventilačnýpriestor, umožňujúci, aby slnečné žiarenieohrievalo fasádu čo najmenej a aby stúpalonahor a unikalo mimo budovu. Odrazy panelov na lamelách spôsobujú, že budova sa v závislosti od uhla pohľadu,osvetlenia a ročného obdobia mení. Farebnéefekty neustanú ani po zotmení, vytvára ich 4,5 tisíca žltých, modrých, ružových a červe-ných svetiel LED na fasáde a svetlomodrésvetlá na kupole v interiéri.

Do kancelárií, konferenčných miestností, garáží a technických zariadení Torre Agbar inštalovalSiemens svoj systém elektrickej požiarnej signalizácie AlgoRex. Využíva moderné poznatkyz optoelektroniky, signálnej analýzy a neostrej logiky. Patrí k nemu nová generácia inter -aktívnych požiarnych hlásičov, tlačidlové hlásiče, sústava automatického ovládania dverí a systém plynového stabilného hasenia FM200. Súčasťou bezpečnostnej elektroniky je aj počí tačový nadstavbový systém, ktorý umožňuje rozosielanie varovných a poplašnýchspráv. Interakcia systémov chráni budovu aj pred stratou dát a neúmerne dlhým prerušenímprevádzky. Náklady na inštaláciu protipožiarnych zariadení boli okolo 255-tisíc eur a Siemensdodal aj riadiaci systém budovy.

Lákadlo pre turistov: Podľa najnovších odhadov akvárium za prvých päť rokov existencie prispeje k ekonomike štátu Georgia vyše milardou dolárov.

Unikátne atlantské Georgia Aquariummá vo svojom okolí mimoriadne zaujímavú spoločnosť. Susedí s tzv.historickým areálom jednej z najzná-

mejších amerických vysokých škôl, GeorgiaInstitute of Technology. Neďaleko je sídlo spo-ločnosti Coca-Cola. V bezprostrednej blízkostisú stavby známe športovým fanúšikom – halaGeorgia Dome a hokejový štadión Philips Arena.

Dve neďaleké stavby v skupine hotelov od JohnaPortmana sú zasa pojmom pre tých, čo sa zaují-majú o modernú architektúru – najmä HyattRegency z roku 1967 s priekopníckym 22-pod-lažným átriom. V zaujímavej topografii bezprostrednéhookolia akvária je však najpodstatnejší komplexspravodajskej televíznej stanice One CNNCenter a štvrté najväčšie kongresové centrumv USA, Georgia World Congress Center z roku1976. Prečo? Sú to staršie stavby projektantovakvária, firmy Thompson, Ventulett, Stainback& Associates.

Renomé architektonickej firmy sa zakladá na podobných mamutích konferenčných cen-trách. Navrhli Centrum Waltera E. Washingtonav hlavnom meste, McCormick Place v Chicagua Puerto Rico Convention Center. No ako sa zdá,v Dubaji pri lagúne v štvrti Al Dana prekročiaaj doterajšie dimenzie. V poslednom čase sa intenzívne pripravuje realizácia ich projektumultifunkčného komplexu na siedmich ostro-voch so štyrmi zvlnenými a špicatými výško-vými budovami vysokými 57 až 94 poschodí,prirovnávanými k „mihotajúcim sa plameňomsviečky“.

Gesto miliardára MarcusaAkvárium otvorili pred dvoma rokmi. Neomra-čuje síce ako dubajský projekt, ale predsa lenudivuje rozmermi (51-tisíc štvorcových metrov).Zaujímavé je aj okolnosťami výstavby. Z potreb- ných 290 miliónov dolárov daroval mestu

Vodný živel ako zážitokNajväčšie akvárium na svete, kde v nádržiach s tridsiatimi miliónmilitrov vody žije okolo stodvadsaťtisíc živočíchov, je pýchou americkejmetropoly Atlanta. Spolu so susedným Olympijským parkom tvoríoázu zelene uprostred hektickej severnej časti centra.

AUTOR: KAROL KLANICFOTO: THOMPSON, VENTULETT,

STAINBACK & ASSOCIATES

42 43 VISIONS 04 2007

A R C H I T E K T Ú R A

250 miliónov ruský emigrant Bernie Marcus,zakladateľ druhého najväčšieho americkéhoobchodného reťazca Home Depot. Zorganizovalaj sponzorov. Napríklad doručovateľská spoloč- nosť UPS, sídliaca v Atlante, zdarma previezlazvieratá svojimi lietadlami. Ušetrilo sa tým200-tisíc dolárov. Marcus kedysi oslavoval šesťdesiatiny v reno-movanom kalifornskom akváriu v MonterreyBay a dostal nápad, že niečo podobné pomôžepostaviť raz aj on.Najvzácnejšími exemplármi atlantského akvária

sú štyri žralokovce veľrybie z Taiwanu, ktoréchovajú iba tu a v japonských akváriách. Z Mexi -ka doviezli štyri trojmetrové belugy. Obdivova nýveľký koralový útes, kvôli ktorému tu dokoncavytvárajú umelé vlny a pripravujú umelúmorskú vodu, pochádza z okolia neďalekéhoostrova Sapelo.

Hovoriaca architektúraBudova akvária v strednej časti pripomína lodnýtrup, to možno rozoznať aj bez väčšej fantázie.Hlavný projektant Gary Fowler však tvrdí,

že inšpirácia bola všeobecnejšia a budova by mohla znázorňovať aj veľrybu. K prichádzajúcim návštevníkom sa „plávajúceteleso“ obracia prednou časťou a dve krídlabudovy so zvlnenou strechou tesne pri ňomevokujú morskú hladinu. Kosákovitý prístrešokpodopretý stĺpmi, ktorý vedie k vstupu od jed- ného z krídel, znázorňuje rozrážanú hladinu.Jedna z bočných sien „plávajúceho objektu“je hlavnou fasádou, vytvorenou z kombináciedvoch tretín číreho skla a skla s keramickoupotlačou. Zvnútra je osvetlená, projektanti

Všadeprítomný progres: V budove boli použité progresívne technológie a materiály, napríklad polopriehľadnédosky z panelitu, plastovej sendvičovej konštrukcie, v kiosku informačného centra.

V oáze zelene: Pohľad na akvárium od Centennial Olympic Park vybudovaného k olympijským hrám v roku 1996.

Pod hladinou: Architektúra akvária všestranne evo- kuje vodu. V návštevníkovi má vyvolať pocit, že je podhladinou – prispieva k tomu aj skutočnosť, že streš néokná v átriu sú jediné, ktoré v budove vidí.

Miesto na štúdium: Jedna z učební na druhom po -dlaží, otvorená do átria, kde sa konajú prednáškypre žiakov a študentov.

ju nazvali lucerna. Naozaj, ako akcent, a aj lákad-lo je obrátená k šestnásťprúdovej rýchlostnejceste Downtown Connector, kde sa stretávajú dvediaľnice a kade prechádza 340-tisíc áut denne. Skla v podstate nepoužili veľa. Na fasádu sa spo-trebovalo 947 štvorcových metrov, na strechuiba o niečo viac. V súčasnosti na popredné ame- rické stavby často dovážajú sklo z Európy, v tom-to prípade bol dodávateľom americký Viracona PPG Industries. Na vonkajšie obklady použiliplatne v troch farbách: platinovej, strieborneja tmavomodrej. Sú z osvedčeného kompozito-vého alucobondu, teda hliníkových plechovtepelne spojených s polyetylénovým jadrom. Mimoriadne nákladná, až tri razy náročnejšiaako pri štandardnej stavbe, bola betonáž nepra-videlných nádrží. Pri najväčšej nádrži s morskouvodou použili troskový cement s prímesoupopolčeka. Steny nádrží majú nepravidelnúhrúbku medzi 76 až 91 cm a maximálnu výšku

15 m. Na ostatné bazény použili takzvaný samo -zhutniteľný SCC betón.

Okná do vodnej ríšeV porovnaní s ostatnými akváriami v USA platianávštevníci vysoké vstupné (dospelí 24 dolárov).Vchádzajú do trojpodlažného átria cez chodbuohraničenú akváriami, takzvanými „rybími ste-nami“. Z átria sú prístupné všetky tematickégalérie, reštaurácie, obchody so suvenírmi a kinosála s najnovšou digitálnou technikou,kde premietajú film o morskej ekológii. Hlavnou atrakciou v átriu je dlhá vlnitá stena(46 x 7,6 m) z piatich vodorovných pásov fólieBarrisol. Podsvietená je ustavične sa meniacimsvetlom, navrhnutým tak, aby nerušilo na stenevideoprojekciu. Zo všetkých prvkov sa zračí zámer autorovpreniesť diváka pod morskú hladinu a stvárniťinteriér tak, aby evokoval tečúcu vodu. Podčiar-

kuje to aj terazzová modro-biela podlaha. Už sámmoment, že átrium nemá okná a von je vidieťiba cez presklené časti stropu, umocňuje v náv štev níkovi pocit, že je pod vodou. Na tomto efekte sú založené aj dve z piatichgalérií. V riečnej galérii River Scout sa na pira-ne a trojmetrové amazonské arapaimy obrovsképozerá odspodu. Najväčšou galériou je Ocean Voyager (80 x 38x 10 m), pod ktorou sa dá prejsť 30-met ro -vým acrylovým vyhliadkovým tunelom. Do galérie so žralokmi vidno aj cez dve okná(9 x 3 m) z banketovej siene Oceans Ballroom pre 1,6 tisíca ľudí. Nádherný výhľadna podmorský svet ponúka aj impozantnénajväčšie okno v Atlante z polymetylmeta-krylátu (19 x 8 m). V akváriu v MonterreyBay v Kalifornii, kde mecén Bernie Marcusdostal svoj nápad, je podobné okno, ale o čosi menšie (17 x 5 m).

Ocean Voyager: Najväčšie okno do hlavnej atrakcie akvária, nádrže Ocean Voyager, s plochou veľkou ako futbalové ihrisko.

Kto sa potrebuje pohodlne, rýchlo a bezpečne dopraviť do ktorejkoľvekkrajiny na obchodné rokovanie a bez zdržania sa vrátiť domov,

nemá veľa možností na výber. Voľba jedno- značne padne na bizjet, súkromné prúdovélietadlo.

Rýchlosť, spoľahlivosť a pohodliePrirodzene, stíhačku pre obchodníkov si firmanemusí hneď kupovať. Po celom svete existujemnoho dopravcov, ktorí poskytnú komplexnéslužby. Ich mottom je maximálne pohodlie a ústretovosť. Tým sa odlišujú od štandardnejponuky leteckých spoločností, nehovoriac už o nízkonákladových leteckých dopravcochči prevádzkovateľoch aerotaxíkov. Služby sú flexibilné, spoľahlivé a prvotried ne.Zákazník si sám určí trasu a dátum letu, vymedzuje čas na jednodňovú cestu aleboniekoľkodňové turné. Môže si vybrať stravu,

či už vegetariánsku, kóšer, alebo trebárs indickú národnú kuchyňu. Určí aj pohosteniepre partnera, keď plánuje rokovať priamo na palube. Kvalita služieb je vysoká a tomuzodpovedá aj cena, ale klienti sú zvyknutí a vedia, prečo ju platia. Bizjetmi nad Slovenskom lietajú väčšinou zahraniční manažéri. Ak sa chcú dostať doBanskej Bystrice alebo Tatier, cesta z Viedneby znamenala pol dňa navyše. Keď sa špičkovímanažéri spoločnosti KIA potrebovali dostaťna slávnostný podpis zmluvy a položenie základného kameňa novej automobilky v Žiline, využili služby rakúskej spoločnosti.Z nemeckého Frankfurtu sa zviezli bizjetomDassault Falcon 900. Pôvodne chceli použiťBoeing, ale takýto stroj nie je žilinské letiskoschopné prijať.Práve úroveň slovenských letísk môže byťbzrdou pre vyššiu frekvenciu VIP letov. Klientižiadajú kvalitný servis, od pasovej kontroly

44 45 VISIONS 04 2007

Š T Ý L

až po maličkosti, ktoréspríjemňujú náročné ob-chodné cesty. Nechcúnikde čakať, pretože po-znajú cenu svojho času.

Boom poslednýchrokovBizjety zažívajú boom po 11. septembri 2001,

ktorý ukázal zraniteľnosťveľkých letísk. Rok čo rok

padajú rekordy v predaji a v nasledu-júcej dekáde by sa malo predať 14-tisíc no-vých lietadiel v celkovej hodnote 233 miliárddolárov. Nielen dopravcovia, ale aj výrobcoviavycítili veľkú príležitosť a vytvorili mimoriadneširokú a pestrú ponuku. Cena najmenších a skromnejších lietadiel sa začína na trochmiliónoch dolárov. Pri luxusnejších strojochsa šplhá na desaťnásobok a na úplnomvrchole stoja stroje s cenovkou nad 45 milió-nov dolárov. Pre porov nanie – rovnaká suma saplatí za najmodernejšiu ruskú stíhačku Mig.Menšie lietadlá pre šesť až osem pasažierovzvládnu vzdialenosť tritisíc kilometrov. Je to obľúbená trieda – do roku 2015 by samalo predať tritisíc lietadiel a dopyt po ďalšíchtroch tisíckach vyvolá pripravované spustenieroziahlej leteckej taxislužby v USA a neskôr aj v Európe.

Súkromné prúdové lietadlá prepravujú bohatých a slávnych po celej planéte. Sú to jedinečné, štýlové stroje, vybavené najmodernejšími leteckýmia bezpečnostnými technológiami. Spĺňajú najná-ročnejšie požiadavky na pohodlie a rýchlosť. Využí- v ajú ich nielen bohatí slávni ľudia, ale aj vlády a ma na žériveľkých spoločností. Top manažéri môžu na palubáchpočas svojich ciest pracovať aj odpočívať.

Luxusné stíhačky pre obchodníkov

AUTOR: ĽUBOMÍR JURINAFOTO: CESSNA, SAI, GULFSTREAM

Čas sú peniaze: Cessna Citation Encore ako správnybizjet ponúka rýchlosť, operatívnosť a pohodlie. To všetko za osem miliónov dolárov.

Aj stredné bizjety sú silnou kategóriou. Odvezúokolo desať cestujúcich na vzdialenosť štyritisíckilometrov. Patria sem aj Bombardier Challen-ger 300 či Dassault Falcom 900, ktoré zvládnubez medzipristátia prelet Atlantiku z New Yorkudo Londýna.Posledná kategória je naozaj ťažká váha. Inter- kontinentálne obchodné lietadlo BombardierCallenger 604 môže letieť nonstop z Chicagado Londýna a v upravenom interiéri odvezieaž devätnásť ľudí. Absolútnou špičkou medziluxusnými strojmi je Boeing Business Jet. Je postavený na báze Boeingu 737 a umožňujecestovanie od pätnástich do päťdesiat ľudí.Súčasťou vybavenia je oddelená jedáleň, spo-ločenské priestory, spálňa, apartmán i kance-lária. Cestu z amerického Seattlu do SaudskejArábie zvládne bez problémov za 14 hodín.O trh s bizjetmi sa delia štyria dominantníhráči. Na západnej strane Atlantiku americkýGeneral Dynamics so značkami Gulfstream a Cessna a kanadský konglomerát Bombardier(patrí mu aj značka Learjet). Na juhoamerickomkontinente sa darí brazílskemu Embraeru a v Európe francúzskej spoločnosti DassaultAviation.

Obchodné lety prekročia hranicu zvukuZdalo by sa, že v širokej ponuke bizjetov bude ťažké prísť s niečím, čo na trhu ešte nebolo. No obja vili sa návrhy, ktoré súkromnú biznis dopravu posunú ďalej – za hranicu zvuku. Po odchode Concorde chýbajú mimoriadne zaneprázdneným ľuďom stroje schopné prekonaťAtlantik za tri hodiny. Navyše v nadzvukových bizjetoch možno letieť kamkoľvek. Trasu z NewYorku do Miami vzládnu za hodinku, do Los Angeles doletia za dve a štvrť hodiny. Cesta do Tokiapotrvá päť hodín vrátane prestávky na dotankovania paliva na Aljaške. Predpokladá sa záujem o niekoľko stoviek supersonických bizjetov. Existujú tri projekty,ktoré majú reálnu šancu na úspech. Z technic ké ho hľadiska sú už prakticky dokončené a ichprvé komerčné lety sa očakávajú okolo roku 2013. Firma Supersonic Aerospace International si nechala svoj Quiet navrhnúť vo vývojových dielňach spoločnosti Lockheed. Dvanásť miest nelietadlo dosiahne rýchlosť takmer 2 000 kilomet rov za hodinu. Spoločnosť predpokladá, že pre dánajmenej tristo lietadiel s cenovkou 80 milió nov dolárov. Quietu konkuruje Aeron, dieťa texaského miliardára Ronerta Bassa, pokračovateľa známejnaftárskej dynastie. Svoj projekt predstavil na nedávnom aerosalóne v Paríži, kde hľadalpartnerov, ktorí by sa podelili o finančné riziká spojené s dokončením vývoja a následnoucertifikáciou a uvedením na trh. Nejde o málo peňazí, pretože vývoj nadzvukových bizjetovvyjde na dve a pol milirady dolárov. Aeron plánuje získať pätinu predpokladaného trhu a v budúcich dvoch deká dach predať päťsto lietadiel. Tretí nádejný projekt vzniká v spoločnosti Gulfstream, ktorá je tradičným producentom biz-jetov. Pri vývoji nadzvukovej konštrukcie sa spojila so známym ruským výrobcom stíhacíchstrojov Suchoj.

Gulfstream 450: Nonstop let z Londýna na východné pobrežie USA zvládne osem pasažierov v maximálnom pohodlí.

Cessna Citation Mustang: Najmodernejší „sklený“kokpit zobrazuje aktuálne informácie o počasí, doprave a teréne.

Quiet: Pri prekonaní rýchlosti zvuku vzniká silná detonácia, tzv. sonický tresk. Aj preto mohol Concorde pristávaťna americkom území len v New Yorku. Quiet má mať vďaka novej aerodynamike rázovú vlnu stokrát tichšiu.

46 47 VISIONS 04 2007

H I S T Ó R I A

Stavbu Panamského prieplavu síce za-ča li Francúzi, no dokončiť ju museliAmeričania. Od prvých prác v roku1881 až po otvorenie zhruba osemde-

siat kilometrového kanálu ubehlo 34 rokov.Prieplav stavalo podľa odhadov 80-tisíc ľudí,z nich takmer 30-tisíc zaplatilo za technickýzázrak z konca predminulého storočia životom.Náklady na stavbu dosiahli vtedy rekordných639 miliónov amerických dolárov. Z toho viacako polovicu – 352 miliónov dolárov – zaplatiliAmeričania. Nikdy predtým neminuli USA na žiadnu stavbu toľko peňazí.

Dávny plán HabsburgovcovPrvá loď – nákladný parník SS Ancon – pre-plával Panamským prieplavom v roku 1914.No myšlienka vybudovať spojenie medzioceánmi sa datuje už do skorého 16. storočia.Španielsky objaviteľ Vasco Nuñez de Balboa

pri prekonávaní Panamskej úžiny v roku1513 zistil, že oceány od seba oddeľuje ibaúzky kus pevniny. O dvadsať rokov neskôrprikázal Karol V., cisár Svätej ríše rímskej a zároveň španielsky kráľ, aby panamskýmiestodržiteľ preskúmal možnosť spojeniaoceánov popri rieke Chagres. Podľa historickýchdokumentov to bol vôbec prvý pokus zmapovaťmožnosti spojenia Atlantiku a Pacifiku pomocoukanálu. Panamský miestodržiteľ však vtedydospel k názoru, že takáto stavba je neuskutoč- niteľná. Na spojenie oceánov svet čakal ďalšiestoročia.Myšlienku prepojenia oboch oceánov oprášiliAmeričania v druhej polovici 19. storočia. Impulzom bolo objavenie zlata v Kalifornii,čo generovalo ďalšie obchodné a podnikateľsképríležitosti. Doprava sa sústredila hlavne v oblasti Panamskej úžiny, kde v tom čase hralahlavnú úlohu pozemná doprava, predovšetkým

železnice. Rastúci obchod však tlačil potrebunámornej cesty do popredia. Myšlienku naprieplav podporoval aj americký prezidentUlysses Grant. Ešte ako armádny kapitán zažilv polovici 19. storočia strastiplnú cestu napriečPanamskou úžinou po súši. „Hrôzy cesty počasobdobia dažďov sú neopísateľné,“ povedal, keďdorazil do Kalifornie. Cestou zahynulo pri epi-démii cholery stopäťdesiat členov jeho oddielu.Ako prezident v roku 1869 inicioval viaceroprieskumných expedícií v Strednej Amerike.Americké námorníctvo skúmalo možnosti budovania kanálu v Mexiku, Nikarague, ale aj v Paname. Zisteniami expedícií sa zaoberalašpeciálna komisia a v roku 1876 odporučilanámorníctvu zvažovať kanál v Nikarague.

Nevydarený francúzsky pokusV rovnakom čase ako Američania sa výstavboukanálu zaoberali aj Francúzi. Tí už mali za sebou

Francúzsku stavbu dokončiliPanamský kanál

1906: Američania položili železnicu na odvoz zeminy.

Na záreze Gaillard Cut ju denne odvážalo dvesto vlakov.1913: Bágre sa stretli v konečnej výkopovej hĺbke.

1913: Na záver stavby otestoval remorkér funkčnosť prieplavu. Výstavba si vyžiadala životy 5 609 amerických robotníkov.

Panamský prieplav patrí medzi najdôležitejšie námorné tepny sveta. Spojil Atlantický a Tichý oceána ušetril námorným lodiam potrebu oboplávať Južnú Ameriku cez nebezpečný Mys Horn.Napríklad námornú cestu z New Yorku do San Francisca skrátil o dve tretiny.

2006: Kanál je preplnený. Panama schválila jeho rozšírenie na dvojnásobnú kapacitu.

úspech v Suezskom prieplave, pod ktorý sa významnou mierou podpísal francúzskystaviteľ Ferdinand de Lesseps. Presadil návrhvýstavby kanálu v Paname bez plavebnýchkomôr. V roku 1876 vznikla Paris die SociétéCivile Internationale du Canal Interocéaniquea o tri roky neskôr strešná spoločnosť založenána výstavbu kanálu. Šéfoval jej de Lesseps. S koncesiou od kolumbijskej vlády (Panamavtedy patrila pod Kolumbiu) sa firma v roku1881 pustila do práce. Na stavbe prieplavu pracovalo asi 45-tisíc ro-botníkov z 97 krajín sveta. Boli medzi nimi najmächudobní obyvatelia Antilských ostrovov, stredo-americkí Indiáni, ale aj Španieli, Gréci, Taliania Číňania. Do Panamy utekali pred zákonomaj zločinci a dobrodružstvo tam hľadali bohé -mi a dobrodruhovia z celej Európy. Máloktovšak vydržal pracovné a klimatické podmienky.Moskyty, jedovaté hady, slnečné úpaly urobilisvoje. Do roku 1889 – keď Francúzi stavbuvzdali – zomrelo 22-tisíc ľudí. De Lesseps sa pokúsil dva roky pred ukončenímprác stavbu zachrániť a vzdal sa zámeru vybu-dovať kanál bez komôr. S Gustavom Eiffelom

– ktorý okrem iného navrhol parížsku domi-nantu – dohodol plán výstavby kanálu so vzdú- vadlami do roku 1890. No už to nepomohlo.Kanál mal medzi hlavným mestom Panama a mestom Colón pretínať kontinentálne pohorieso sedemnástimi rôznymi skalnými podložia -mi, šiestimi geologickými zlomami a piatimiskalnatými skupinami sopečného pôvodu. To bolo nad sily Francúzov. Keď sa vzdali svojhozámeru, mali za sebou len zhruba šestinu prác.K rozhodnutiu nepokračovať prispel aj krachfirmy zastrešujúcej stavebné práce. Išlo o naj-väčší finančný škandál Francúzska 19. storo-čia.

Zachraňujú AmeričaniaV roku 1902 kúpili za 40 miliónov vtedajšíchdolárov celú stavbu Američania. Tu sa všakproblémy nekončia. Naopak, začínajú sa pro-blémy politické. Hoci sa Američania s Kolum-bijčanmi dohodli na dostavbe pod taktovkouUSA, Kolumbia zmluvu neratifikovala. Ameri-čania považovali stavba kanálu za strategickúprioritu, preto podporili snahu Panamy do-siahnuť nezávislosť od Kolumbie. Na výmenu

mali získať kontrolu nad kanálom. Panamavyhlásila nezávislosť od Kolumbie v novem -bri 1903, práce pod taktovkou Američanov sa začali v máji 1904. Okrem samotnej stavby venovali Američaniaveľký dôraz na výskum a boju proti malárii,ktorá sa veľkou mierou podpísala pod francúz-sky neúspech. Pre porovnanie – počas Ameri-čanmi vedených stavebných prác zomrelo„iba“ 5 609 pracovníkov, za francúzskej réžieto bol štvornásobok. Američania dobudovali kanál pod vedenímhlavného inžiniera Georga W. Goethalsa o desať rokov, v roku 1914, ale prvá obchodnáloď ho preplávala až v roku 1920. Na oboch brehoch postupne vznikli americkévojenské zariadenia a základne, okolo ktorýchsa vytvorili nezávislý štát v štáte. Kanál sa staldočasným domovom takmer 30-tisícom ame-rických vojakov a ich rodinných príslušníkov.Udalosti v 20. storočí potvrdili strategický vý-znam tohto diela. Počas druhej svetovejvojny odtiaľto expedovali do Európy 70-tisícamerických vojakov a pacifické letectvo zaha-jovalo svoje operácie zo sedemdesiatich letísk.V roku 1977 americký prezident James Cartera panamský generál Omar Torrijos podpísalidohodu, podľa ktorej Američania odovzdali31. decembra 1999 správu prieplavu Paname.

1914: Prvou loďou, ktorá oficiálne preplávala

z Alantiku do Pacifiku, bol parník Ancon.

spojil dva oceányAmeričania AUTOR: NORBERT SANDOR

FOTO: PANAMA CANAL AUTORITHY

48 49 VISIONS 04 2007

Prevádzkovateľ Panama Canal Authority(ACP) odhaduje, že v roku 2025 sa budemedzi Atlantickým a Tichým oceánomprepravovať dvojnásobné množstvo

tovaru ako v súčasnosti. Panamský kanál všakv dnešnej podobe dosiahne svoje maximumuž do roku 2012.

V súčasnosti sa prieplav využíva na 93 per-cent a je preplnený. Pred vstupom čakajú desiatky lodí. Preplávanie samotného kanálutrvá aj 24 hodín, hoci bez zdržania by to bololen deväť. Obchodníci začínajú posielať svojelode inými vodnými trasami a tešia sa na novýmedzioceánsky kanál cez Nikaraguu, ktorý by

tamojšia vláda chcela vybudovať do roku2020. V Paname preto vznikol projekt na rozšírenieprieplavu, ktorý obyvatelia schválili v referendev októbri 2006. Hlavným argumentom pri ľudo- vom hlasovaní boli vyššie príjmy z poplatkovza prepravu, ktoré chce vláda investovať do boja

B U D Ú C N O S Ť

kapacitu prieplavuPanama zdvojnásobí

Zárez Gaillard Cut: Unikátne technické dielo– priekopa cez mohutnú skalu – sa ocitlo aj na turistických sprievodcoch Panamy. V pozadí sú komory Miraflores a Pedro Miguela vežiaky hlavného mesta Panama.

Komorami Panamského kanálu prejde päť percent celosvetového obchodu a každoročnesa ním preplaví 14-tisíc lodí z celého sveta. Prieplav je v prevádzke 24 hodín denne a v súčas -nosti sa využíva na 93 percent.

Panamský prieplav v číslachCelková dĺžka kanálu – 80 kilometrovŠírka plavebných komôr – 33,5 metrovDĺžka plavebných komôr – 305 metrovPriemerná hĺbka komôr – 26 metrovNajužšie miesto – 150 metrovNajširšie miesto – 350 metrovKapacita – 48 lodíČas potrebný na preplavenie – 8 až 10 ho-dín, v skutočnosti vzhľadom na čakacie dobyaj 24 hodínVráta komôr – oceľové pláty vážia 700 tona ovláda ich 1 500 elektromotorovOd otvorenia v roku 1914 preplávalo kanálom850-tisíc lodí.

Maximálna prípustná veľkosť lodíDĺžka – 294,13 metraNajväčšia šírka – 32,31 metraPonor – 12,04 metra (v tropických sladkých vodách)Nosnosť – 79-tisíc ton

proti korupcii a chudobe. Až 40 percent Panam-čanov žije v biede.

Oslavy na storočnicu„Prežívame historický deň. Rozšírenie zohrávýznamnú úlohu vo svetovom obchode a námor- nom priemysle,“ vyhlásil počas slávnostnéhoodpaľovania časti svahu Dani Ariel Kuzniecky,predseda predstavenstva ACP a minister prezáležitosti týkajúce sa kanálu. Tým historickýmdňom je 3. september 2007.Projekt za 5,25 miliardy dolárov ráta s dvojná-sob ným zvýšením kapacity Panamského priepla-vu. Kým vlani prepravili nákladné lode tristomiliónov ton nákladu, po rozšírení môže ob-slúžiť viac ako šesťsto miliónov ton. V tom časebude zamestnávať až šestnásť tisíc ľudí, čo pre

vládu znamená prínos v riešení vysokej neza-mestnanosti. Na atlantickej a pacifickej časti prieplavu vzniknenový systém plavebných komôr. Budú väčšie akotie súčasné – šírka narastie z 33,5 na 55 metrova dĺžka z 305 metrov na 427. Projekt počíta aj s prehĺbením a rozšírením existujúcich pla-veb ných komôr, pričom stavebné práce nijakoneobmedzia prevádzku kanálu. Prestavba bysa mala stihnúť do roku 2014, keď bude prieplavoslavovať storočnicu

Poplatky a úveryČasť plánovaných nákladov chce ACP financovaťz poplatkov za využívanie kanálu. Vlani taktozískal viac ako miliardu dolárov – ešte rok pred- tým to bolo menej ako 850 miliónov. Tranzitné

poplatky pritom tvoria menej ako tri štvrtinypríjmov firmy. Poplatky sa stanovujú komplikovanými výpoč ta -mi. Zjednodušene sa dá povedať, že lode platiapodľa svojej dĺžky, váhy či nákladu. Najnižšípoplatok – 36 centov – zaplatil údajne RichardHaliburton, ktorý kanál preplával. Viac ako140-tisíc dolárov stál tranzit prevádzkovateľa výletnej lode Crown Princess. Zhruba polovicu plánovanej sumy si budemusieť Panama požičať. Pri rozšírení kanálusa angažuje aj Európska komisia. Komisárkapre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldne-rová ponúkla začiatkom októbra prezidentovi Panamy Martínovi Torrijosovi 300 miliónoveur ako dlhodobý úver z Európskej investičnejbanky.

1

2

4

56

71011

14

13

15

12 9 8

3Panamský prieplav: 1. Tichý oceán, 2. Panama, 3. Fort Amador, 4. Americký most, 5. Komora Miraflores, 6. Ko-mora Pedro Miguel, 7. Zárez Gaillard, 8. Jazero Alajuela (73 m), 9. Priehrada Madden, 10. Národný park Sobe ra nia,11. Jazero Gatun, 12. Železnica Panamského prieplavu, 13. Colón, 14. Komora Gatun, 15. Atlantický oceán

Ako funguje Panamský prieplavKanál pozostáva zo systému plavebnýchkomôr so vstupnými a výstupnými brá-nami. Plavebné komory fungujú ako výťahy, ktoré vyzdvihujú lode na úroveňjazera Gatun, ktoré je 26 metrov nadmorom. Loď prichádzajúca od Atlantikuvpláva do plavebných komôr pri mesteColón a dostane sa na úroveň jazera Gatun.Pokračuje ďalej cez kontinentálne rozvo-die. Systém plavebných komôr Pedro Miguel a Miraflores na pacifickej stranezasa loď znesie na úroveň hladiny Tichéhooceánu. Do Pacifiku vypláva popri hlav-nom meste Panama. Medzi dvomaoceánmi sa lode plavia v sladkej vode z jazera Gatun.

Rozšírenie komôr: Po dobudovaní v roku 2014 budú mať komory takmer dvojnásobnú šírku – namiesto súčasných 33,5 až 55 metrov.

Ste známy výrokom, že raketoplán Colum-bia nemusel pri návrate z kozmu havarovať,keby mal platničky z vášho keramickéhokompozitu. Čo vás viedlo k takému sebave-domému vyhláseniu?Ak by doštičky na povrchu raketoplánu malidetekčný systém, ktorý by upozornil na to, že sú porušené, mohla sa poškodená keramickáplatnička jednoducho vymeniť a pri návratena Zem by sa zrejme nič nestalo. Haváriu Columbie spôsobil úlomok keramickej platnič -ky, k narušeniu ktorej došlo už pri ceste hore.Posádka to počas pobytu v kozme nezistila a stalo sa jej to osudným. Ak by ju detekčný sys-tém upozornil na chybu, mohla ju opraviť. Pres-ne tak, ako to urobila posádka pri nedávnomlete raketoplánu, keď vo vesmíre poškodenúdoštič ku opravila a bez problémov pristála.

Keramický materiál, ktorý ste vyvinuliso svojím tímom, dokáže povedať: Pozor,som poškodený!?Presne tak, náš kompozit obsahuje inteligentnúvrstvu, ktorá meraním elektrického odporu

50 51 VISIONS 04 2007

M Y V I S I O N S

Strach túžbu po poznanínezastavíPredstavte si pamäťový čip, ktorý bude vedieť uchovávať ľudskémyšlienky. Bude napojený na zmyslové nervy, takže budeschopný za znamenávať aj pocity ako vôňa, obraz, zvuk a neskôrmožno aj emócie v podobe neurónových impulzov. Umožnínám to znovu prežívať zážitky, ale aj prehrávať našu pamäť do mozgu iného človeka. Vedci na takomto projekte, spadajúcomdo progresívnej oblasti nanotechnológií, pracujú už niekoľkorokov. Prinášajú tieto techno lógie pokrok, alebo sú hrozbou?– pýtame sa riaditeľa Ústavu anorganickej chémie SAV PavlaŠajgalíka, Vedca roka 2006 v SR.

AUTOR: VLADO DUDUCFOTO: PETER HUDEC

upozorňuje, že v materiáli vznikajú mikrotr- h linky a tie, hoci nie sú voľným okom viditeľné,sú neklamným znakom toho, že sa čoskororozbije. Musím sa však priznať, že to sebavedo -mé vyhlásenie bolo do určitej miery aj marke-tingovým ťahom. Ľudia sa nás stále pýtajú, na čo sme dobrí – toto bol jeden, možno trochunafúknutý argument, že až takí zbytoční nie sme.

Naznačili ste, že americké raketoplányuž sú vybavené samodetekčnými inteligent-nými keramickými platničkami. Je to vďakavášmu objavu?Výskum keramických materiálov sa v našomústave začal v roku 1985, ešte za federácie. Po rozpade Československa však fabriky schop -né vyrábať tieto materiály zostali v Čechách,takže sme sa ocitli tak trochu vo zvláštnompostavení. Robíme výskum materiálov, ktoré na Slovensku nedokážeme vyrobiť. Preto aninemá význam, aby sme si ich dávali patentovať.Výsledky výskumu väčšinou len publikujemev zahraničnej tlači. Takto je aspoň nejaká šanca,že nájdu uplatnenie v praxi. Rovnako sme postu- povali aj v prípade keramického kompozitu,ktorý sa možno dnes používa na raketoplánoch,takže ťažko povedať, či si ho Američania vyvi-

nuli sami, po nás, pred nami, alebo využili nášobjav.

Ako je ale možné, že na váš keramickýkompozit majú patent Japonci?Je to preto, že sme ho vyvíjali spolu s Výskum-ným ústavom pre pokročilé technológie v Nago -ji. Japonci nás oslovili, pretože sme boli medziprvými na svete, čo začali vyvíjať vrstevnatékeramické materiály. Môžete si ich predstaviťako dobošku. Fígeľ je v tom, že poukladanímodlišných keramických vrstiev na seba možnomeniť vlastnosti materiálov, napríklad pevnosťna ohyb. Ak sa jednotlivé vrstvy poukladajútak, že napätia, ktoré vytvárajú, pôsobia protismeru namáhania, zvyšuje sa ich pevnosť. Japonci mali o naše poznatky záujem. Vyslalisme do Nagoje nášho vedca Zoltána Lenceša,kde s Japoncami spolupracoval na vývoji týchtomateriálov dva roky. Pri tomto výskume vzniklaaj myšlienka detekovania narušenia keramic-kých materiálov. Je to síce patentované v Japon -sku, ale s našou účasťou, navyše – myšlienkaje naša.

V čom je tajomstvo inteligentného kera-mického kompozitu? Ako dokáže detekovať,že sa o chvíľu rozbije?Keramika je krehký materiál. Keď spadne na zem, rozbije sa. Samotné rozbitie ale pre-bieha v dvoch fázach. Najprv sa vytvoria drobnémikrotrhlinky, ktoré sa zväčšujú, kým nedo-siahnu kritickú veľkosť. Až potom sa celý materiál rozletí na drobné kúsky. Naša metódavychádza z toho, že detekuje tieto mikrotrhlinky.

Kde všade sa dá ešte využiť?Napríklad na obrábanie tvrdých kovov. Sústru- ženie brzdového kotúča na autá pozostáva z desiatich po sebe idúcich operácií. Predstav te

si, že ich urobíte sedem a pri ôsmej sa zrazunôž zlomí a zničí celý výrobok. Cena surovéhoodliatku brzdového kotúča je v porovnaní s ce -nou sústružníckych operácií v princípe zaned- bateľná, takže ide o veľkú škodu. Ak bysú struž nícke nože boli z keramického materiálu,ktorý dokáže predvídať svoje rozbitie, operáciuby bolo možné zastaviť skôr, ako sa zničí výrobok.

Prečo na Slovensku trvá tak dlho, kýmsa poznatky vedeckého výskumu premietnudo praxe?Nielen Slovensko, ale celá Európska únia v tom -to smere zaostáva. Kým v USA alebo Japonskuto trvá priemerne rok a pol, v Európe raz toľkoa u nás ešte dlhšie. Do veľkej miery je to spô-sobené tým, že na Slovensku sa zažila nespráv-na prax pri zavádzaní vedeckých poznatkovdo praxe. U nás príde priemyselník za vedcoma opýta sa, čo by mal vyrábať, aby bol úspešný.Ale malo by to byť presne naopak. Firma Boschpred časom prišla s nápadom vyrábať keramic -kú sviečku do naftových motorov, ktorá by skrá- tila čas žeravenia pri štarte. A univerzitámza da la konkrétne úlohy – aby vyvinuli kera-mický materiál, ktorý vydrží danú teplotu, abymal takú a takú elektrickú vodivosť, pevnosťa podobne. Úlohou vedcov bolo zistiť, či je mož-né takýto materiál vyrobiť a ako. U nás tak maxi-málne príde podnikateľ za vedcom, aby vyriešilnejaký technologický problém. Ale to nie jevýskum, to je len servis.

Na čom teraz pracujete? Keramickýkompozit už je uzatvorená kapitola, alebovýskum pokračuje?Výskum samodetekčného keramického mate-riálu už je viac-menej ukončený. Náš vývojovýtím sa momentálne sústreďuje na vylepšovanie

Pavol Šajgalíkz Ústavu anorganickej chémie Slovenskejakadémie vied získal titul Vedec roka 2006za výsledky, ktoré dosiahol pri vývoji progre- sívnych keramických materiálov na bázenitridu a karbidu kremíka. Navrhol kera-mický kompozit so samodetekčnou schop-nosťou a nové typy keramických reznýchnástrojov. Jeho výskum spadá do oblastinanomateriálov.

52 53 VISIONS 04 2007

M Y V I S I O N S

keramických materiálov, pre ktoré je typické,že sú tvrdé, pevné a schopné odolávať teplotámdo 1 300 stupňov Celzia. Trh ale požaduje, abymal aj iné vlastnosti. Keďže sú to zo svojej pod- staty izolátory, hľadáme spôsob, ako z nichurobiť elektricky vodivé materiály. Druhouoblasťou, ktorej sa venujeme, je zvýšenie ichtepelnej vodivosti, čo by našlo uplatnenie napríklad pri konverzii slnečnej energie pomo- cou solárnych motorov. A do tretice bádame,ako z nich urobiť luminiscenčné materiály, ktoréby sa dali využiť ako signalizačné diódy v agre-sívnych prostrediach. Okrem toho skúmameaj možnosti využiť prirodzené hydrosylikátyna prípravu keramických žiaruvzdorných materiálov pre metalurgický priemysel.

Keramický kompozit patrí do kategórienanomateriálov, o ktorých sa v poslednomčase veľa hovorí. V čom je ich výnimoč-nosť?Nanomateriály tvoria častice s veľkosťou 10-9

metra, čo je zhruba stotisícina hrúbky ľudské hovlasu. Ako také umožňujú meniť správanielátok. Napríklad základné vlastnosti bežnýchpolykryštalických betónov určujú objemovévlastnosti kamienkov a spojiva medzi nimi.Ak sa znížia rozmery kamienkov na úroveňnanočastíc, úplne sa zmenia charakteristikybetónu. Platí to pre každý polykryštalický materiál. V princípe ide o to, že zmenšenímstavebných jednotiek dochádza k zmene pome -ru medzi ich objemom a povrchom v prospechzväčšenia povrchu. Vlastnosti fáz tvoriacichspojivo začnú byť určujúce. Týmto spôsobomje napríklad možné urobiť z pevného, avšakkrehkého keramického materiálu pružinu,ako aj iné látky s netradičnými vlastnosťami.

Ktorým smerom sa uberá využitie nano-materiálov?Možnosti ich využitia sú obrovské. Záhada samočistiacich budov nespočíva v ničom inomnež v tom, že sú postavené z materiálov s nanovýbežkami, ktoré neumožnia dažďovejkvapke priľnúť na povrchu. Všetka nečistotatak stečie. Rovnakým spôsobom možno vyro-biť košeľu, na ktorej nezostanú žiadne škvrny,keď sa polejete červeným vínom. Veľmi pers-pektívnou oblasťou sú magnetické nanočastice,ktoré možno využiť pri liečbe nádorovýchochorení. Po ich privedení k tumoru možnopomocou magnetického poľa nanočasticerozkmitať, ktoré sa vďaka tomu zahrievajú a lokálne ničia rakovinové bunky. Vezmite si elektroniku, ktorá sa dnes pohybuje na úrov -ni mikro, a aký obrovský rozmach zaznamenáva.Ťažko si možno čo i len predstaviť, čo bude,až sa presťahuje o poschodie nižšie, do svetanano. Alebo uhlíkové nanotrúbky. Ide o mate-

riál, ktorý svojou pevnosťou prevyšuje všetko,čo doteraz ľudstvo poznalo.

Odporcovia nanomateriálov tvrdia, že sú nebezpečné. Môžu sa dostať do potra-vín, do organizmu, umožnia sledovať každýnáš krok, vyvíjať selektívne biologické a genetické zbrane, supervojakov, napolystroje, napoly ľudí. Čo hovoríte na tietoobavy?Samozrejme, je to tak. Riziko zneužitia vedec-kého pokroku však sprevádza ľudstvo celouhistóriou. Atómové nie sú len elektrárne, ale aj zbrane. Každý objav sa dá použiť na veci,ktoré ľuďom pomáhajú, aj na veci, ktoré imškodia. Odstránenie tejto všeobecnej hrozbyje vecou kultivácie civilizácie. Asi by nebolosprávne, keby sme si teraz povedali, že zabud- neme na nanomateriály, lebo by mohli byťzneužité. To nejde, ľudská túžba po poznaní a zvedavosť sa nedá zastaviť.

Sunday Times napísal, že Izrael vyvíjabiologic kú etnickú bombu, ktorá bude zabíjať Arabov, ale Židom pritom neublíži.Je vôbec niečo také pri súčasnej úrovnipoznania možné?Viem si predstaviť, že nanomateriály môžumať afinitu k istým štruktúram. A DNA jetakou štruktúrou, ktorá sa dá definovať. Takžemožné to je. Nie je to však nič nové. Podobnúhrozbu v 80. rokoch predstavovala aj neutró-nová bomba, ktorá mala pozabíjať všetko živé,ale stroje, budovy a neživá prírody by zostalineporušené.

Je možné spojenie nanotechnológií s ge-netikou?V princípe je to len otázka rozmerov. Ako náhlesa budeme vedieť dostať do vnútra bunky

a pracovať v nej s nástrojmi, ktoré sú rozme-rovo príbuzné veľkosti bunky, bude s ňoumožné manipulovať bez toho, aby sme ju zničili.Je to veľmi citlivá oblasť, ktorá súvisí s morálkou.

Ako to myslíte?Treba si klásť otázku, čo sa stane, ak budememanipulovať s bunkami. Napríklad biológoviatvrdia, že šľachtenie odrôd nie je nič iné akogenetická manipulácia, len prebieha oveľadlhšie ako pri priamej genetickej modifikácii.Žijeme s tým stáročia. Teraz to však dokážemeurobiť v rámci jednej generácie rastliny. Zatiaľ ubehol príliš krátky čas, aby sme vedelištatisticky zhodnotiť, či geneticky modifikovanérastliny predstavujú alebo nepredstavujú riziko.

Ale odtiaľ sme už len kúsok od vytvore-nia kyborga. Majú skeptici pravdu, keďhovoria, že nastáva súmrak ľudskej civili-zácie?Človek s dokonalejšími vlastnosťami je presnetá istá otázka ako to, či sme vo vesmíre sami.Viem si predstaviť, že ľudstvo raz bude schop-né modifikovať aj samo seba. Je celkom možné,že to ani nebude trvať tak dlho, pretože rýchlosťvedeckého poznania rastie po exponenciálnejkrivke. Neobával by som sa však toho, že to bu -de znamenať koniec našej civilizácie. Naopak,prinesie nám to obrovské možnosti, ako už v em-bryonálnom štádiu odstrániť vrodené chyby.Ľudia sa budú rodiť zdraví. Určite je to aj filo-zofická otázka: Čo sa stane, ak budú na Zemižiť len zdraví, pekní a neviem ešte akí ľudia?Ľudstvo však nemá inú možnosť, ako ísť ďalej.Pomaly sa totiž napĺňa biblické proroctvo„Choďte a zaplňte zem“. Potrebujeme novézdroje, aby sme mohli na našej preľudnenejplanéte žiť. Nanotechnológie a biotechnológiesú cestou, ako ich získať.

Škodlivý obsah výfukových plynov je dô -vod pre európskych zákonodarcov, abysprísnili súčasné emisné normy Euro 4.V septembri 2009 vstúpia do platnosti

nové limity – Euro 5. Od automobiliek sa budevyžadovať ďalšie zníženie emisií z uhľovodíko-vých palív a oxidov dusíka zo súčasných 300 na230 mg/km. To ale nie je koniec. Predpokladanánorma Euro 6 by mala v roku 2014 túto hranicuznížiť na 170 mg/km.Až jednu pätinu produkcie oxidu uhličitého,plynu, ktorý považujeme za hlavného vinníkaglobálneho otepľovania, majú na svedomí moto- rové vozidlám. Európska komisia preto navrhujeznížiť do roku 2012 povolené množstvo emisiíCO2 na 120 g/km v každom novom osobnomaute. To je asi o štvrtinu menej ako dnes. Auto- mobiloví výrobcovia dokážu so súčasnými tech- nológiami zredukovať CO2 asi na 130 gramov.

Ďalšie zníženie si však vyžiada nástup novýchtechnológií – od spaľovania biopalív cez rozší- renie hybridov až po vodíkové automobily a čis -té elektromobily s nulovou emisiou škodlivýchplynov. Na týchto technológiách pracujú exper-ti Siemens VDO v Regensburgu už dnes.

Hybridy sú len medzistupeňVedci zo Siemens VDO predstavili hybridnýšpor tový Mercedes-Benz triedy C 230 K. Sport-coupé poháňa spaľovací motor a elektromotornapájaný najúčinnejšími líthium-iónovýmibatériami. Oba motory s podobným výkonom75 kW podľa aktuálnych podmienok pracujúspoločne alebo celkom nezávisle. Výsledkomhybridnej technológie je nielen akcelerácia z 0 na 100 km/h za menej než sedem sekúnd,ale aj o štvrtinu nižšia spotreba paliva.To zna-mená aj podstatné zníženie emisií.

Vysoký dopyt po hybridných autách v USA a Ja-ponsku dáva tejto technológii dobrú budúcnosť.Až 96 percent hybridných áut sa predá právena týchto trhoch. Aj to je dôvod, prečo koncomminulého roka vstúpil Siemens do michiganskejspoločnosti Electric Drive Division of Balard Po -wer Systems. Divízia sa transformuje na vývo-jové centrum pre hybridné a vodíkové pohony.„Hybridy však považujeme len za medzistupeň.Dlho dobé riešenie vidíme v elektromotore,ktorý splní aj tie najprísnejšie emisné normybudúcnosti,“ tvrdí Klaus Egger, viceprezidentdivízie Siemens VDO Automotive. Preto Sie-mens VDO vyvíja aj koncept tzv. nábojovéhoelektromotora, umiestneného priamo v kolese.

Motory sa sťahujú do koliesKoncept nazvaný eCorner nahrádza konvenčnémotory, ako aj zavesenie kolies s hydraulickýmitlmičmi a brzdami. Využíva elektronické riade- nie bez mechanických prepojení. Čo to zname -ná pre ekológiu? Kým hybridné systémyzu žit kujú približne 85 percent teoreticky dostupnej energie a dnešné benzínové a diese-lové motory len menej ako 50 percent, elektro- motory v nábojoch kolies sa projektujú až na96-percentnú účinnosť. Výrobcovia automo-bilov tak môžu bez problémov uspokojiť emisnépredpisy a zároveň ponúknuť dynamické vozid-lá s vynikajúcou spotrebou a ovládateľnosťou. Systém eCorner sa neobjaví na cestách skôrako v roku 2022. No do konca tohto desaťročiachce Siemens VDO pripraviť sériovú výrobujedného z jeho hlavných komponentov – elektro- nických klinových bŕzd.

A U T O M O T O

Elektromobily pre zelené diaľniceAtmosféru neustále ohrozuje produkcia oxidov uhlíka a dusíka.Tieto plyny sú jednou z hlavných príčin dýchacích problémov,najmä astmy a zápalov priedušiek. Až 60 percent týchto škodlivýchplynov pochádza pritom z výfukov motorových vozidiel.

AUTOR: ANDREJ HORVÁTFOTO: SIEMENS

Schéma eCorner Siemens VDO: Ráf kolesa (1)ostáva nezmenený. Pod ním je elektromotorumiestnený v náboji kolesa (2). Brzdeniezabezpečujú elektronické klinové brzdy(3). Aktívne zavesenie (4) a elektro-nické riadenie (5) nahrádzajú tradičnú hydrauliku.

54 55 VISIONS 04 2007

A U T O M O T O

Nástup trojkoliek dokazuje poslednýpočin mníchovského BMW. Po nie-koľkých rokoch vývoja pripravil do výroby trojkolesový mutant

automobilu a motocykla – BMW C.L.E.V.E.R.Vyvinuli ho spoločnými silami s britskoutechnickou univerzitou v Bath. Dôvodyvzniku novej trojkolky objasňuje názov. Cleverokrem anglického významu „šikovný, bystrý“znamená aj skratku projektu Compact LowEmission Vehicle for Urban Transport. Tedakompaktného vozidla s nízkymi emisiami namestskú premávku. Štatistiky obsadenostiáut hovoria o tom, že dve miesta bohato stačia.A tri kolesá vraj tiež.

Rezačka asfaltuClever má kolesá umiestnené v konfigurácii1+2. Vpredu je jedno riadiace a vzadu dve poháňajúce kolesá. Napriek tomu ponúka na prvý pohľad nie veľmi dôveryhodne pôso-biaci stroj špičkovú stabilitu. Tajomstvo sa skrýva v schopnosti nakláňania v zákru-tách, čím doslo va reže asfalt. Samozrejme,bez elektroniky by to nešlo. O všetko sa starávýkonný procesor mapujúci rýchlosť jazdy,polohu volantu, plynového pedála a veľkosťodstredivých síl. Výsledkom je povel hydraulic- kému systému, ktorý nakloní karosériu do požadovaného uhla v požadovanomsmere. Maximálny náklon predstavuje

45 stupňov. Najväčším úspechom je však bezpečnosť – neuralgický bod trojkolesových dopravnýchprostriedkov. Zvlášť tých, ktoré majú vpredujediné koleso s minimálnou schopnosťou absorbovať kinetickú energiu počas nárazu. V BMW si však poradili aj s týmto problé-mom, čoho dôkazom je zisk troch hviezdičiekv ame rických crash testoch US NCAP.

Jazdí na zemný plynOhľaduplnosť k životnému prostrediu dekla-ruje Clever ekologickým pohonom. Nad dvoji- cou zadných kolies je úsporný jednovalec s obje mom 230 cm3. V inštitúte francúzskeho

AUTOR: ANDREJ HORVÁTFOTO: BOMBARDIER CAN-AM, VANDENBRINK, BMW

Myslíte si, že trojkolky patria do minulosti, a ak nie, tak len medzi automobilový „folklór“? Konštruktérisú iného názoru. Trojkolesový automobil je totiž úspornejší a ekologickejší ako klasický, bezpečnejšíako motocykel a čuduj sa svete, stabilnejší ako jeho viackolesoví konkurenti. Množstvo experimentova konceptov prezrádza intenzívny vývoj týchto prostriedkov a chystajú sa do sériovej výroby.

Móda tretej stopy

Spyder: Na adrenalínové kúsky je tento trojkolesový divoch naozaj dobre vybavený.

petrochemického priemyslu IFP ho upravilina spaľovanie stlačeného zemného plynu.Keďže dvojica tlakových fliaš je vyberateľná,na tankovanie postačí aj domáca plnička. Motordáva výkon 12,5 kW a 15,5 newtonmetrovkrútiaceho momentu, no čo je najdôležitejšie,pro dukuje len 59,5 gramu oxidu dusičitéhona 100 km jazdy. Uspokojí sa so spotrebou2,4 litra plynu. Hoci dojazd vozidla predsta-vuje len 150 km a maximálna rýchlosť 80 km/h,podľa štatistických údajov v dennodennejmestskej premávke viac ani netreba.Do predaja by sa nové trojkolesové BMW malodostať už v roku 2008. Cena má štartovať na hranici osemtisíc eur.

Stíhačka od Mercedes-Benz Technológiu troch kolies sa snažil zvládnuť ajMercedes-Benz, zatiaľ bez konkrétneho sério vé -ho výsledku. Už v roku 1997 predstavil štúdiuF300 Life-jet s dvojicou kolies vpredu a jednýmhnaným zadným kolesom. Šesťsto kilogramovvážiaci stroj, schopný vďaka zložitej technológiináklonu 30 stupňov, poháňal automobilovýštvorvalec 1,6 litra z malého „Áčka“. Life-jetakceleroval na stovku za 7,7 sekundy a dosa-

hoval maximálnu rýchlosť 211 km/h. Projektvšak ostal len v štádiu prototypu.

Keď sa odviaže PeugeotZobúdzajú sa aj Francúzi. Peugeot sa vie občasporiadne utrhnúť z reťaze. Nie inak tomu bolopred dvoma rokmi na autosalóne vo Frankfurte.Jeho koncept okruhovej trojkolky 20 Cup s pred- nými lichobežníkovými ramenami a zadnýmcentrálnym ramenom kombinuje konštrukciumonopostov F1 s kráľovskou triedou super- bikov. To všetko spája ultraľahká kompozitnákaroséria, pripravená prijať dvoch odvážlivcovsediacich vedľa seba. Krv v žilách rozprúdištvorvalcová preplňovaná jednašestka s pria-mym vstrekovaním paliva. Výkon 125 kWprenáša cez šesťstupňovú sekvenčnú prevo-dovku na predné kolesá. V spojení s pohoto-vostnou hmotnosťou, nižšou než 500 kg,možno odhadovať, že k akcelerácii na stovkunepotrebuje Peugeot 20 Cup viac ako štyri sekundy.

Adrenalínové špeciality Od módy troch stôp nechcú zostať bokom výrobcovia, ktorých doménou nie sú automo-

bily. Holandský Vandenbrink ponúka CarverOne, ktorý možno nie je dizajnérskym snom,no dvojčlennej posádke v tandemovom uspo-riadaní poskytne naozaj dynamickú jazdu.Najmä prejazdy zákrut poriadne zvýšia adre-nalín. Prudké oblúky, kde by ste sa inak ne-zaobišli bez asistencie bŕzd, reže Carver Onebez reptania. O všetko sa postará kinematikakabíny, umožňujúca náklon karosérie až do uhla40 stupňov! Na rozdiel od iných konceptov tedadvojica zadných kolies ostáva, podobne ako v prípade BMW Clever, situovaná kolmo k vo-zovke. Bombardier CAN-AM, kanadský výrobca štvor-koliek, snežných a vodných skútrov, pojal témupo svojom. Jeho trojkolka s jedným kolesomvzadu má podstatne nižšiu stavbu, nižšiu po-lohu sedenia a nižšie ťažisko. Aj preto a vďakadizajnu si môže dovoliť prívlastok Spyder. Na adrenalínové kúsky má tento divoch naozajdosť potenciálu. Nič ekologické tu nehľadajte.Zadné koleso poháňa dvojvalcový motorRotax s litrovým objemom. Jeho 78 kW je na315 kg „živej váhy“ až-až. Niet divu, že Bombar-dier uvažuje o sériovej montáži ABS a stabili-začného systému ESP.

Carver One: Kinematika kabíny umožňuje náklonkarosérie až do uhlu 40 stupňov.

Clever: Technologicky dokonalá hračka sa v budúcom roku dostane do sériovej výroby.

Peugeot 20 Cup: Koncept kombinuje konštrukciu monopostov F1 a kráľovskú triedu superbikov.Life-jet: Technológiu troch kolies sa snažil zvládnuťaj Mercedes-Benz.

56 57 VISIONS 04 2007

Š P O R T

Fyzika v toboganeAUTOR: JOZEF JAKUBÍKFOTO: GETTYIMAGES A SIEMENS

Jazda na boboch patrí medzi športy, kde o víťazstve rozhodujú nielen ľudské schop-nosti, ale aj technická úroveň športovéhovybavenia. V niektorých prípadoch sú do-

kon ca výkony pretekárov natoľko vyrovnané, že o rozdiely v stotinách sekundy sa zaslúžiapráve technológie použité v profesionálnychboboch. Na druhej strane môžu pri jazde úzkym korytomľadového toboganu vzniknúť situácie, ktorési vyžadujú nesmierne skúsenosti pretekárov.A hoci sa bezpečnostné opatrenia neustálezlepšujú, existujú dráhy, kde sú úrazy na den-nom poriadku. Medzinárodná federácia bobis-tov (FIBT) tam preto dovolí pretekárom súťažiťaž vtedy, keď majú dostatočné skúsenosti. Znalci prirovnávajú olympijské boby ku for-mule 1 na ľade. Musia byť extrémne odolné,

pretože pri rýchlych, až 180-stupňových zákru- tách vzniká preťaženie 5,4 G. Svoje o tom vieaj olympionik Milan Jagnešák, ktorý patrí k naj- lepším slovenským bobistom. „Najťažšie je pritakomto preťažení udržať boby v ideálnej líniia neohroziť posádku," približuje kritické chvílev zmrznutom koryte.

Formula na ľadePre dosiahnutie najlepšieho času je rozhodu-júcim faktorom stabilita bobov. Tá je výsledkomdobrého výkonu bobistov a špičkových dyna-mických vlastností bobov. Jazdci musia v prvom rade dokonale poznaťtrať. „Pred rozhodujúcou ostrou jazdou si traťprejdem aj osemkrát, poznám ju naspamäť,zvládol by som ju aj poslepiačky. Jazdí sa namilimetre a okrem presnosti mám v hlave

vždy dve-tri alternatívy, ako zareagovať v prí-pade, ak vybočím z ideálnej stopy," zdôrazňujeM. Jagnešák. V súčasnosti súťažia dva typy bobov, podľapočtu pretekárov. Olympijské disciplíny sa jaz- dia na dvoj- a štvorboboch. Pri štarte majú pre- tekári na nohách špeciálnu obuv, aby sa im prirozjazde nešmýkali nohy. Štart môže byť za-čiatkom úspechu, ale aj začiatkom konca. Prijazde toboganom sa chyby násobia. Ak sa štartnepodarí, alebo je o čosi pomalší, dobehnúťsa to dá dodržaním ideálnej stopy a aerody-namickým tvarom bobov, ktoré sú vyrobenéna mieru pilota. Ďalší spolujazdci presnú aero-dynamiku dotvárajú polohou vlastného tela.Niekedy stačí aj minimálna odchýlka, aby v tomlepšom prípade bob spomalil, v tom horšommôže pri nezvládnutom prejazde ostrou zá-

Rútiť sa dvestokilometrovou rýchlosťou vo vnútri sedemdesiatcentimetrového ľadového korytavyžaduje oveľa viac ako len vynikajúce zručnosti pilota. Chce to aj technické zázemie, ktoré v sebe spája takmer všetky oblasti fyziky.

krutou vyletieť a poškodiť sa. Nový štvorbobpritom stojí aj štyri milióny korún.

Nastupujú nové technológie Pre úspech sú mimoriadne dôležité technickéschopnosti bobov. Nože, tlmiče, karoséria, to všetko rozhoduje o desatinách sekundy. Karo- séria bola kedysi laminátová, dnes sa vyrába z najnovších materiálov, napríklad kevlaru a kar- bónu. Často sa využívajú uhlíkové prvky, abybola karoséria pružnejšia a v prudkých zákru- tách nepraskla. Nože sú v prednej časti bobov pohyblivé a v zad-nej pevne pripevnené k rámu. Zďaleka sa ne-podobajú tým, ktoré poznáme napríklad prikorčuliach. Nože na boboch nie sú ostré, aletupé, zaoblené. Pri jazde platí, že čím je plocha,ktorá sa dotýka ľadu väčšia, tým sú aj ma név ro- vacie schopnosti lepšie. Pre stabilitu pri jazde korytom je dôležité nasta- venie tlmičov nožov. Pruženie pomáha jedno-duchšiemu ovládaniu a absorbuje tlaky, ktoréna boby pôsobia. Tlmiče sa ešte donedávnavyrábali z gumy. Pretekári si ich nastavovalipodľa typu trate. Ale keďže guma nie je ideálnymmateriálom a v zime mení vlastnosti, pruženietakmer stále záviselo od vonkajšej teploty. Čímbola nižšia, tým boli aj gumené tlmiče tvrdšie,čo znížilo ich tlmiace schopnosti. Technologickývývoj však spôsobil zmeny. Dnes sú k dispozíciitlmiče, ktoré si vedia udržať vlastnosti nezávisleod vonkajšej teploty. Nové materiály zvyšujútlmiace schopnosti až o štyridsať percent.

Majstrovská technikaNože sú pre boby mimoriadne dôležité, takžesa neustále objavovali špekulácie, či súťažiaci

nepoužívajú zakázané spôsoby opracovaniaalebo nedovolené klzné prostriedky. Od sezóny2006/2007 preto FIBT nariadila používať nožez jednotnej ocele. Prísnejšie predpisy športovciprijali s pochopením, no nejednému skompli-kovali prípravu. Medzi nimi aj Nemke SandreKiriasisovej, olympijskej víťazke z Turína v roku2006. „Keďže nemôžeme požívať nože, s kto-rými sme od roku 2001 pravidelne získavalitituly majsteriek sveta a Európy, potrebujemeposkytovateľa služieb, ktorý nám pomôže s výrobou nožov z jednotného materiálu,“ napísala do „vestníka pre priemysel“. Článok si náhodou všimol Karsten Schwarz,špecialista na riadiace systémy Sinumeric v Siemense. Za pomoci partnerov naskenovalitvar víťazných turínskych nožov a pomocoudigitálnych údajov ich vyhotovili z predpísanejocele. Sandra Kiriasisová na nových nožochobhá jila tituly majsterky sveta za rok 2007 na šampionáte v St. Moritz.Aj M. Jagnešák musel do úpravy bobov a nožovinvestovať takmer milión korún. O dôležitostikvality nožov svedčí aj starostlivosť, aká sa imvenuje priamo pred pretekmi. „Príprava nožovtrvá aj niekoľko hodín. Pred každou jazdou sa na nich musia zahladiť aj tie najmenšie stopy,ktoré by mohli zhoršiť ich aerodynamické vlast- nosti. Brúsia sa ručne a na záver prípravy sa leš-tia zlatou alebo diamantovou pastou," opisujeúpravu bobista M. Jagnešák. Mazať alebo naná-šať na nože inú vrstvu je však zakázané. Skúsenosti pilotov sa prejavia najmä pri ovlá-daní bobov. Na začiatku 70. rokov vystriedalavolant nová technológia. Moderné boby využí- va jú ovládacie kruhy, ktoré sú lanami prepo-jené so systémom ovládajúcim predné nože.

Tie sú výkyvné do oboch strán len 7,5 centi-metra. Ak chce jazdec korigovať smer, potiah nemikropohybom ľavý kruh smerom do strany,kam chce boby dostať. Boby majú aj vlastnúbrzdu, tá sa však používa len po prejdení cie ľo-vej pásky. Pred cieľom boby spomalia len kvôlichybe pilota.

Osvedčená geometria: Olympijská víťazka Nemka Sandra Kiriasis obhájila tituly majsterky sveta za rok 2007na šampionáte v St. Moritz. Jej vítazné boby mali nové nože, ktoré zhotovili nadšenci pre zimné športy a informačné technológie zo Siemensu a firiem Iscar a Sescoi.

Opracovanie: Po prenose programu CAD/CAM do Sinumerik 840D sa nože opracovali priamo z pevného disku.

Centrovanie: Stačia dva referenčné otvory a nože sa presne vycentrujú pomocou funkcií ShopMill.

58 59 VISIONS 04 2007

A R T V I S I O N S

Moderná mágia s ohňom

Kladnou stránkou kozubov, tejto od-vekej pýchy domu, je romantická atmosféra. Záporom je dym, jemnýpopol roztrúsený v miestnosti a drina

pri príprave kuriva a pri čistení. Vyslovenýmmínusom sú obrovské straty tepla a chlad,ktorý sa vkráda do domu cez komín, keďplamene dohasnú.

Kozub na plyn a elektrinuEšte pred pätnástimi rokmi boli plynovékozuby v bytoch raritou. No nedávno, najprvv USA, doslova vypukla horúčka. Pred štyrmirokmi záujem o ne vrcholil, predávalo sa ichpäť razy toľko ako tradičných kozubov. V ďalších rokoch sa síce kupovali trochamenej, ale len preto, že vďaka nim vyšli z tieňa ďalšie systémy, najmä elektrickékozuby, ale aj špecifické riešenia, napríkladna spaľovanie liehu. Podľa prieskumu asociácie Hearth, Patio & Barbecue patrí kozub k najčastejším pred- stavám Američanov o vlastnom dome.Preto je v takmer 60 percentách nových

domov minimálne jeden kozub, väčšinou ply-nový. Trend je na svete a jeho zrod nie je ťažké vy-svetliť. Kým staršie modely plynových kozubovohrievali miestnosť len jedenapolkrát efektív-nejšie ako kozuby, v ktorých sa kúri drevom,spotrebiteľ sa ešte masovo nevzdával tradície

a romantiky. Trojnásobne výkonnejšie ply-nové kozuby s využitím paliva na 75 až tak- mer 90 percent – to bol silný argument prezmenu prístupu. A elektrický kozub pracuje

dokonca so stopercentnou efektivitou. Nevy-žaduje totiž komín, v ktorom vždy dochádzak úbytku tepla. Je zrejmé, že Slovensko tentotrend nezaplaví, ale aj to, že nás neobíde.

Novinky digitálnej éryVýrobcovia nezabudli na to, čo má rád súčas-ník. Na americkom trhu sú už päť rokov ko-zuby na diaľkové ovládanie, ktorým sa dá

pohrávať s tvarom a výškou plameňov a meniť o desa tiny stupňov teplotu

vzduchu vháňaného do miestnosti. Dnešný spotrebiteľ vďaka širokej prístup-

AUTOR: KAROL KLANICFOTO: ATELIER DOMINIQUE

IMBERT S.A.S., GLENDIMPLEX GROUP, ECO-SMART FIRE, FIREORB

Neofocus: Kozub od veľkého francúzskeho výrobcu, ktorý má v ponuke vyše päťdesiat modelov, sa dodáva v klasickej verzii na spaľovanie dreva aj ako plynovýkozub.

Symphony: Mo delelektrického kozu ba

od firmy Glen Dim- plex Group z kartáčo vanejoce le s 3D iluzív-nym plameňom,ktorý sa dá zap núťnezávisle od vyku-rovacieho dielu.

Moderná technika priniesla do architektúry nevídané prvky, a tie, ktoré v nej celé stáročia prežívali bez zmeny, sú naraz na nepoznanie. Jedným z príkladov je nová podoba kozuba. Vďaka čaru plameňov ostane tým, čím vždy bol, ťažiskom domu. Nebude to však ťažisko nákladné, a najmä také objemné ako kedysi – veď solídny kamenný kozub s tehlovou výmurovkou a komínom vážil v rodinnom dome až sedem ton.

nosti počítačovej techniky nepovažuje za niečodruho radé ani virtuálnu realitu. Technológiedokonale imitujúce horiace drevá prijíma neporovnateľ ne pozitívnejšie, ako ich vnímalpred dvanástimi rok mi, keď sa objavili prvéiluzívne horiace polená.Veľmi pôsobivá je aj imitácia pahreby a polienkeramickými dielcami, ktoré sa pri teplote 650stupňov Celzia sfarbia na potrebný odtieňčervenej, v kombinácii s reálnymi žltými pla-mienkami.

Kozub mení miestoNové trendy sa netýkajú len samého kozubu,ale jeho umiestenia. Dnes už vo viac akoštvrti ne domov s kozubom v USA stojí inde,ako býval tradične. Nedávno bolo v dobromtóne vystaviť ho na obdiv v najväčšej izbe,zvyčajne v obývač ke. Dnes si ho najčastejšiezriaďujú v súkromnej zóne – v spálni a v kú-peľni.

Kozuby v domácom spa, ako sa začína hovoriťsúčasnej kúpeľni, sa azda najviac vzdialiliklasickej podobe. Netýka sa to len tých, ktoréslúžia ako alternatíva k elektricky vykurovanejpodlahe alebo aromaterapeutickým kozubomso skrytou komorou s vonnými olejmi. Na ne-poznanie vy ze rajú aj minikozuby, ktoré saumiestňujú vlastne ako obraz na exponovanémiesto, napríklad nad sprchu.

Ecosmart: Kozub od amerického výrobcu, v ktoromsa spaľuje denaturovaný lieh, vyrábaný napríklad z cukrovej trstiny alebo banánových šupiek.

Fireorb: Jeden z trendov zdôrazňuje masívne propor- cie. Otočný oceľový klasický kozub váži 63,5 kg.

Elliptofocus: Plynový kozub s telesom z oceľového plechu potiahnutého kožou. Zapína sa pomocou diaľkovéhoovládania, plamene vychádzajú z okruhliakov alebo imitácie dreva z keramiky.

60 61 VISIONS 04 2007

H R A Č K Y

Pre najnáročnejšíchSvetlo sveta uzrela v Hamburgu očakávaná nová vlajková loď od Olympusu.Parametrami, technológiami a rýchlosťou model s označením E-3 určiteuspokojí aj profesionálov. Vďaka vylepšenému AF systému a novej optikeZuiko Digitl SWD, špeciálne vyvinutej pre tento fotoaparát, je OlympusE-3 najrýchlejšie zaostrujúcim fotoaparátom na svete. Desaťmegapixelo-vým senzorom, rýchlosťou uzávierky až 1/8000 sekundy, zdokonalenýmsekvenčným snímaním a stabilizáciou obrazu dáva možnosť zachytiť

skvelé okamihy. Fotografovia majú k dispozícii nielen hľadáčik so stopercentným pokrytím výhľadu, ale aj šesťapolcentimetrový HyperCrystal LCD panel, ktorý v reálnomčase zobrazuje výsledky nastavení snímania. Lepšia odolnosť voči prachu a vlhkosti poteší,rovnako ako garancia na 150-tisíc operácií uzávierky.

Štýlová výkonná mobilitaPopulárny a pomerne rýchlo expandujúci výrobca mobilov a smartphonov HTC opäť doplnil svoje portfólio o kúsok, ktorý nenechá chladným žiadneho manažéra obzerajúceho sa po hi-endových mobilných zariadeniach. Ani nie kilogramovýmobilný počítač HTC Shift prináša všetky vychytené technológie. Sedempalcovýdisplej zobrazí všetko zo 60-gigabajtového disku, ktorý pod operačnýmsystémom Windows Vista Business ovláda výkonný procesor a giga-bajtová RAM. Samozrejmosťou je vysúvateľná plno hodnotná klávesnica,nechýba microPad, obe tlačidlá myšky, Bluetooth, Wi-Fi, GPS, zabudo va nýmikrofón, VGA kamera a dokonca senzor snímania odtlačku prsta.

Komunikatívne hodinky Dômyselnú novinku pre majiteľov mobilných telefónov pripravil Sony Ericsson.Bluetooth hodinky MBW-150 dokážu plnohodnotne komunikovať so sériou

mobilných telefónov a na displeji zobrazovať základné informácie z mobilu. Počas rokovania, keď nie je vhodné vyťahovať z vrecka telefón, vibrujúce hodinky

na displeji zobrazujú meno a číslo volajúceho. Stlačením tlačidla možno hovor nenápadne stíšiť, alebo aj odmietnuť.

Hodinky s minerálnym krištáľovým sklom a nehrdzavejúcou oceľou na displejisignalizujú aj prichádzajúcu SMS správu a postarajú sa, že ráno z domu vždy

odídete s mobilom. Na výber máte z troch rôznych dizajnov, každé hodinkysú pritom vodotesné až do tridsať metrovej hĺbky. Dobíjateľné hodinky Sony Ericsson MBW-150 okrem klasických funkcií dokážu cez Bluetooth ovládať aj prehrávanie hudby v telefóne a na displeji zobrazovať

informácie o prehrávanej skladbe.

AUTOR: MIROSLAV KNAPÍKFOTO: ARCHÍV VÝROBCOV

Prvý na sveteČastokrát si mnohí po nakrútení videa na kameru chcú v rýchlosti prezrieť kvalitu obrazualebo kompozíciu zachytených záberov. Prezeranie videa priamo v kamere však nie je ani veľmipraktické, ani rýchle. Riešenie prináša Sony, ktoré uviedlo na trh vôbec prvý prenosný HDvideo walkman, do ktorého za pár sekúnd vsuniete kazetu z kamery a rýchlo si ju prezriete.Všestranný model GV-HD700E má kvalitný sklápateľný sedempalcový širokouhlý displej,ktorý zobrazuje sto percent zachyteného obrazu. Okrem HDV kaziet prehráva aj klasické SPa LP miniDV pásky a popri iLinkovom vstupe využíva aj S-Video. Počas prehrávaniaumožňuje video walkman uložiť aj obrázok priamo na pamäťovú kartu MemoryStick.

Záchranca pred prezentáciouTEAC Explorer 1 je výborným pomocníkom pre všetkých, ktorí často pripravujúprezentačné materiály na CD alebo DVD. Manažéri odteraz nemusia na posled -nú chvíľu naháňať žiadne štúdio. Stačí, ak naštartujú nový výkonný systémna prípravu a potlač diskov. Robustná polmetrová kocka s tmavým elegantnýmdizajnom ponúka dve šestnásťrýchlostné napaľovacie mechaniky a vlastné potlá-čanie diskov. Explorer 1 sa dodáva spolu so špeciálnym softvérom, ktorý plneobsluhuje podávací a výstupný zásobník až na dvesto diskov. Ovláda sa sieťovoa s jednou náplňou kazety dokáže po napálení potlačiť päťsto farebných a až dvetisícčiernobielych klasických dvanásťcentimetrových diskov.

USB klenotyV snahe odlíšiť sa od iných, výrobcovia špekulujú, ako ešte viaczatraktívniť inak bežnú vec. Dnes už neprekvapuje, že na pultoch

obchodov možno nájsť obyčajný USB kľúč na tisíc spôsobov. Akosa na renomovaného výrobcu patrí, Philips si do hry o prestíž povolal

zaujímavé a svetovo uznávané meno – Swarovski. S cieľom spojiť lifestyle, technológie a módu uviedol hneď celú kolekciu unikátnychšperkov Active Crystal. V trblietavej zbierke lesklých kamienkovpopri USB medailóniku v tvare srdca s kapacitou pamäte jeden

gigabajt vynikajú aj rovnako priestranné a nápadité zámky tvorenéväčšími i menšími kamienkami. Chuťovkou pre milovníčky hudby

sú v tejto kolekcii decentné biele slúchadlá, skrášlené jedným veľkýmpriezračným klenotom do každého ucha.

62 63 VISIONS 04 2007

V O F I R M E

Siemens oslávil stošesťdesiatenarodeninyOd skromných začiatkov v malej dielni vo dvore jednej berlínskej budovy až po vý-znam nú globálnu spoločnosť – takto vnímaSiemens svoju minulosť, keď sa obzrie späť.História jeho úspechov je dlhšia, než máväčšina súčasných priemyselných podnikov.Pred 160 rokmi, 12. októbra 1847, bola zalo-žená firma Telegraphen-Bauanstalt von Siemens & Halske, priamy predchodca kon-cernu Siemens. V období trvajúcom dve desaťročia sa z dielne presného strojárstva,ktorá sa špecializovala na konštruovanieelektrických telegrafov, začala premieňať na jednu z najväčších technologických spo-ločností sveta. Dnes Siemens podporuje tradičné hodnoty, ako je trvalo udržateľnýobchod, jednoznačná orientácia na zákaz-níka a prvotriedna kvalita. „Siemens všakznamená viac ako zmysel pre tradície a schop- nosť prispôsobiť sa,“ povedal prezident a výkonný riaditeľ Peter Löscher pri príleži-tosti výročia spoločnosti. „Inovácie spoloč-nosti Siemens zmenili svet. So svojouusi lovnosťou inovátora, orientáciou na ši-roké portfólio výrobkov, finančnou politikoua čistými cieľmi pri podnikaní bude našafirma pokračovať v raste.“

Technologické fórum opäť potvrdilo vysokú úroveňSiemens IT Solutions and Services zorganizoval20. a 21. novembra na Táľoch 15. ročník IT kon- ferencie Technologické fórum. Ide o jedno z najvýznamnejších odborných podujatí naSlovensku, ktoré sa zameriava na informačnétechnológie. Tento rok sa na ňom zúčastnilovyše 130 zákazníkov, obchodných partnerov a odborníkov zo Siemensu. Hlavnými témami15. ročníka boli správa informácií, optimalizá-cia prevádzky a prechod na euro. Účastníci si počas dvoch dní vypočuli 26 odborných pre-zentácií, ktoré boli rozdelené do šiestich sekcií.Na snímke je Ivo Kovačič z IBM Slovakia počassvojej prezentácie.

Siemens ocenil mladých vedcov z vysokých škôlV polovici novembra vyhlásili spoločnosť Siemens a Slovenská rektorská konferencia víťazovsiedmeho ročníka súťaže Werner von Siemens Excellence Award. Koncern, ktorý túto súťaž organizuje vo viacerých krajinách Európy, sa týmto spôsobom snaží motivovať študentov, absolventov a výskumné tímy slovenských vysokých škôl k vedeckej práci. Tento rok sa na Slo-vensku do súťaže zapojili študenti a doktorandi z piatich vysokých škôl s 35 projektmi, z ktorýchosem postúpilo do finálového kola. Na rozdiel od minulých ročníkov sa teraz neudeľovalo viacero ocenení, ale boli vyhlásení len víťazi v každej kategórii. Cenu za najlepšiu výskumnúprácu odovzdal Markovi Fabrikovi z Technickej univerzity vo Zvolene podpredseda vlády DušanČaplovič za Simulátor biodynamiky lesa SIBYLA. V kategórii doktorandskej práce zvíťazil PavolMakyš zo Žilinskej univerzity s Polohovým servopohonom s asynchrónnym motorom bez snímača na hriadeli. Ocenenie za najlepšiu diplomovú prácu si odniesol Michal Tvarožek zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za projekt Personalizovaná navigácia v infor-mačnom priestore reprezentovanom ontológiou. Okrem ceny víťazi získali aj finančné odmeny200-, 120- a 80-tisíc korún.

Laureáti ocenenia Werner von Siemens Excellence Award 2007. Zľava nemecký veľvyslanec Jochen Trebesch,podpredseda vlády Dušan Čaplovič a generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Peter Kollárik.

Werner von Siemens

Pouličné lampy v Žiline svietia takmer o polovicu lacnejšieNedávno ukončená prvá etapa modernizácie verejného osvetlenia pri-niesla Žiline 40-percentnú úsporu elektrickej energie. Divízia Verejnéosvetlenie spoločnosti Siemens zrekonštruovala osvetlenie v mestskýchčastiach Staré Mesto, Vlčince II, Hliny V, Závodie, Bánová, Budatín a Brodno. Z celkového počtu 2 634 svietidiel, ktoré dnes svietia v týchtoštvrtiach, je 1 216 úplne nových. Úspora na zrekonštruovaných zaria-deniach dosahuje takmer 162 kilowattov. Náklady na prvú etapu moder nizácie a rekonštrukcie verejného os vetlenia v Žiline dosiahli 60 miliónov korún.

Spravte tieto Vianoce niečo výnimočné a staňte sa aj Vy vianočným priateľom UNICEF.

Pomôžete nám vrátiť detstvo osirelým deťom v Ugande. Štvorčlenná rodina pod vedením dieťaťa dokáže v skromnosti prežiť jeden kalendárny mesiac za 8 dolárov, čo je v prepočte asi 200 korún.

Ďakujeme.

Srdečne Vás pozývame na Vianočný večer kolied, ktorý sa uskutoční 13. decembra 2007

o 17.30 hod v Konkatedrále Sv. Martina v Bratislave.

V programe vystúpia:

Kamila Magálová vyslankyňa dobrej vôle UNICEFFRAGILE vokáne zoskupenie pod vedením Braňa KostkuDenisa Šlepkovská sólistka Opery SNDJozef Benci sólista Opery SNDMichaela Kušteková poslucháčka Konzervatória v BratislaveJana Nagyová poslucháčka Konzervatória v BratislaveFolklórny súbor VienokEva Pribylincová sprievodné slovo

Bankové spojenie: ĽUDOVÁ BANKA, a.s.Číslo účtu: 4000915348/3100Variabilný symbol: 1117

Svet detí sa nás týka

Pomôcť môžete aj zaslaním ľubovoľnej SMS v hodnote 30 Sk na krátke číslo 844 v sieti Orange Slovensko od 15. novembra do 31. decembra 2007.

Suma 30 Sk za jednu SMS správu je konečná a nepodlieha DPH. Orange Slovensko ju odvedie na zbierku v plnej výške a samotné zaslanie SMS správy zákazníkovi nespoplatňuje.

844

Podporte

rómske talentyzakúpením poh¾adníc

Divé maky v hodnote20 Sk.

Viac na www.divemaky.sk

Rómske deti sú malé zázraky. Keï zaènú hra�, spieva�, tancova�... obecenstvo neverí vlastným oèiam. Potrebujúlen vašu jemnú podporu, aby everili svojmu nadaniu a pracovali na sebe. Aj vy im možete da� šancu sta� save¾kým umelcom. Staèí, ak si kúpite 6 kusov poh¾adníc za symbolickú cenu 20 Sk/1ks. Kliknite nawww.divemaky.sk/pohladnice.html, kde vyplníte objednávací formulár a pošlete elektronicky na lcierna@prodonum.sk.Následne Vám ihneï pošleme poh¾adnice poštou. Peniaze, prosím uhradi� na èíslo úètu: 0631509540/0900.Nezabudnite uvies� odkaz pre príjmate¾a: poh¾adnica

Poh¾adnice Divé maky sú v šiestich verziách. www.divemaky.sk