9

ÚVOD Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel predstavujú významné odvetvia ekonomickej

aktivity. Podieľajú sa rozhodujúcim spôsobom na zabezpečení výživy obyvateľstva využívaním

domácich výrobných a surovinových zdrojov.

Poľnohospodárstvo je integrovanou súčasťou národného hospodárstva a patrí medzi primárne

sektory. Kým v minulosti poskytovali poľnohospodári svoje produkty väčšinou priamo

domácnostiam, v modernej ekonomike sa poľnohospodárske suroviny spracúvajú a zušľachťujú

na finálne potravinové i nepotravinové produkty v potravinárskom a spracovateľskom priemysle.

Konečným spotrebiteľom sú dodávané väčšinou až prostredníctvom distribučnej siete.

Poľnohospodárska výroba je teda úzko spojená s potravinárskym priemyslom, ale aj s ďalšími

odvetviami, ktoré zabezpečujú vstupy na poľnohospodársku činnosť. Takto spojené odvetvia sa

označujú ako agropotravinárstvo, poľnohospodársko-potravinársky komplex alebo agrokomplex,

podľa toho, ako široko sa tieto väzby definujú.

Agropotravinársky trh v Slovenskej republike v posledných rokoch ovplyvnil vstup do

Európskej únie, kedy sme prevzali všetky práva a povinnosti Spoločnej poľnohospodárskej

politiky.

Pre agropotravinárske komodity sú stanovené pravidlá, podľa ktorých sa usmerňuje

a organizuje ich trh. Tie sú obsiahnuté v trhových poriadkoch jednotlivých komodít, ktoré sú

základom Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Cieľom Spoločnej

poľnohospodárskej politiky je zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva, stabilizovať trh, zabezpečiť

slušnú životnú úroveň poľnohospodárov, garantovať pravidelné dodávky spotrebiteľom za

primerané ceny.

Spoločná regulácia trhu zahŕňa všetky opatrenia na dosiahnutie uvedených cieľov, najmä

reguláciu cien a objemu výroby, podporu výroby a odbytu rôznych výrobkov, skladovanie,

opatrenia stanovené na prechodné obdobie a obchodné mechanizmy na stabilizáciu dovozu alebo

vývozu poľnohospodárskych výrobkov.

Slovenský agropotravinársky trh je súčasťou svetového trhového priestoru. Jednotlivé krajiny

sa snažia nielen stabilizovať svoje postavenie na trhoch z predchádzajúceho obdobia, ale hľadajú

nové možnosti rozšírenia, čo si vyžaduje venovať zvýšenú pozornosť problematike

konkurencieschopnosti nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí. Úspešná perspektíva

slovenského agropotravinárskeho trhu predpokladá poznanie zmien súvisiacich so vstupom do

Európskej únie, čo je súčasne jedným zo zámerov tejto časovej etapy skúmania vývoja ponuky

a dopytu agropotravinárskych komodít v Slovenskej republike a v Európskej únii.

10

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa otvoril slovenským poľnohospodárom zahraničný

trh. Jednotlivé členské krajiny sa snažia nielen o zachovanie svojich pozícií na trhoch

z predchádzajúcich rokov, ale hľadajú nové možnosti rozšírenia v tvrdej konkurencii na

európskom trhu. Slovenskí poľnohospodári sa spolu s ďalšími pristupujúcimi krajinami ocitli

v spoločenstve poľnohospodárov vyspelých krajín, ktorí už mali skúsenosti z uplatňovania

pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Obdobie transformácie naše poľnohospodárstvo ekonomicky značne vyčerpalo a na spoločný

trh sa dostali s kapitálovo a dotačne lepšie vybavenými konkurentmi. Doterajší vývoj v celej

vertikále poľnohospodársko-potravinárskych komodít – od prvovýroby cez spracovanie až po

predaj spotrebiteľom poukazuje na mnoho problémov na jednotlivých úrovniach. Skúsenosti

potvrdzujú, že viaceré potravinárske odbory sú po otvorení trhu ohrozené, pretože vstupom

zahraničného kapitálu, nadnárodných obchodných reťazcov a vznikom konkurenčného prostredia

dochádza k zmenám subjektov pôsobiacich na jednotlivých úrovniach.

Implementácia nariadení vyplývajúcich zo Spoločnej organizácie trhu v Európskej únii

a prienik zahraničného kapitálu ovplyvnili celú potravinovú vertikálu. Vplyvom konkurencie zo

strany zahraničných výrobcov sa zhoršili možnosti odbytu domácich výrobkov, čo spôsobuje

redukciu počtu výrobcov i spracovateľov agropotravinárskych komodít.

11

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 1.1 Vplyv vstupu SR do EÚ na formovanie poľnohospodárstva a potravinárstva

Slovensko sa vstupom do Európskej únie stalo súčasťou Jednotného európskeho trhu.

Ukazuje sa, že sektor agropotravinárstva reaguje najrýchlejšie a najcitlivejšie na zmeny

trhových podmienok.

Po vstupe SR do EÚ sa celkovo príjmy v poľnohospodárstve v roku 2004, v porovnaní

s predchádzajúcim rokom zvýšili o 56 %. Umožnil to prístup na trh EÚ pre poľnohospodárske

produkty a poľnohospodárske dotácie EÚ. Vo všeobecnosti Európska komisia pozitívne

hodnotí vyššiu úroveň investovania v agropotravinárstve v nových členských krajinách po ich

vstupe do EÚ, ako sa pôvodne očakávalo, hoci v odvetví produkcie mlieka a mäsa stále

pretrvávajú problémy s adaptáciou na normy kvality a marketingové normy EÚ.

BIEHUNEK, J. (2006) uvádza, že problémom poľnohospodárstva v SR, ale i v ďalších

krajinách EÚ je nízka produktivita. Pod nízku produktivitu práce sa podpisujú predovšetkým

nedostatočné investície, čiastočne aj nepriaznivé cenové relácie. Investície sú potrebné jednak

na obnovu a modernizáciu strojov a zariadení, ale taktiež na realizáciu

agroenvironmentálnych opatrení, ktoré vyžaduje EÚ. Nedostatočné strojové a technologické

vybavenie slovenských poľnohospodárov je problém dlhodobejší a súvisí s nedostatočnou

reštrukturalizáciou poľnohospodárskeho sektora. Impulzom pre nárast investícií je realizácia

projektov v rámci štrukturálnych fondov EÚ.

Vstup Slovenska do Európskej únie bol sprevádzaný rôznymi očakávaniami aj

v slovenskom poľnohospodárstve. Podľa CHRASTINOVEJ, Z. (2005) komplexné efekty

v kontexte so vstupom, vzhľadom na krátkosť časového obdobia, sa ešte výraznejšie nestačili

prejaviť. Rok 2004 bol prelomovým a poľnohospodárske podniky sa prispôsobovali

meniacim sa ekonomickým podmienkam. V intenciách Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Európskej únie bol zavedený mechanizmus administrácie a vyplácania podpôr. Podporami,

ktoré sa stali zárukou pre komerčné banky, sa zabezpečil prístup poľnohospodárskych

podnikov k cudzím zdrojom. Štandardizovali sa daňové podmienky. Na druhej strane

rozšírením spoločného trhového priestoru sa zostrila konkurencia a zvýšená ponuka tovarov

ovplyvnila realizačné ceny, tržby a tým hospodársky výsledok poľnohospodárskych

podnikov.

GRZNÁR, M. – SZABO, Ľ. (2005) uvádzajú, že začlenenie SR do Európskej únie sa

spája s mnohými očakávaniami podnikateľských subjektov. Niektorí po vstupe na rozsiahly

12

európsky trh očakávajú rozšírenie možností odbytu a presadenie sa vďaka nižším pracovným

nákladom, iní naopak, sa obávajú o svoje trhové pozície po príchode zahraničných

konkurentov, ktorí disponujú mnohými konkurenčnými prednosťami. Podnikateľské subjekty

v našom agrárnom sektore žijú v očakávaní, že vstupom do únie sa zvýši miera ich podpory aj

vďaka prostriedkom z fondov únie na podporu rozvoja vidieka. Menej sa už venujú prípravám

na udržanie si pozícií na domácom trhu pri očakávanom zostrení konkurenčného prostredia a

prípadnému prieniku na trhy krajín Európskej únie.

Ďalej uvádzajú, že slabou stránkou nášho agrárneho sektora, v porovnaní s EÚ, je

predovšetkým nižšia výkonnosť, nižšia produktivita používaných výrobných činiteľov, ako aj

nižšie nasadzovanie produkčných faktorov. Ohrozením zostáva aj rozdielna miera podpory

našich podnikateľov v porovnaní s úniou, ktorá má pretrvávať až do roku 2013.

GOZORA, V. (2007) tvrdí, že financovanie poľnohospodárstva z Európskych

a národných zdrojov je v úzkej spojitosti s financovaním a rozvojom slovenského vidieka.

Uvedená skutočnosť vyplýva z multifunkčného postavenia poľnohospodárstva

a spoločenských potrieb rozvoja slovenského vidieka. Predpokladom efektívneho

financovania vidieckeho priestoru je uplatňovanie novej Spoločnej agrárnej politiky

a eliminovanie regionálnych a miestnych rozdielov, využitie nových strategických prístupov

a systémových opatrení. V tejto súvislosti treba využiť všetky dostupné prírodné

a ekonomické zdroje zvyšovania ekonomického a sociálneho rastu.

Podľa ŠIMA, D. (2006) nové podmienky podnikania na pôde predpokladajú

reštrukturalizáciu, racionálnu marketingovú filozofiu hospodárenia a najmä prispôsobenie sa

spoločnej organizácii agrárneho trhu. Na podnikové manažmenty sa kladú zvýšené

požiadavky na strategické rozhodovanie výrobkovej politiky, ako aj obchodnej, finančnej

a ďalších, osobitne politike ľudských zdrojov.

K významným zmenám dochádza za posledné roky aj v potravinárskom priemysle. Ide

najmä o zvyšovanie podielu zahraničného kapitálu a zaradenie sa do medzinárodných

podnikateľských sietí. Potravinárske odvetvie prekonalo náročné obdobie technicko-

technologických inovácií, prispôsobenie sa náročným organizačným normám legislatívy pri

výrobe, distribúcii a predaji potravinárskych komodít.

HARBUTOVÁ, E. (2007) konštatuje, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie

nastal zlom vo vývoji poľnohospodárstva a poľnohospodárskej podpory. V súčasnosti

Európska únia podporuje poľnohospodárstvo viac ako Slovenská republika. Spoločná

poľnohospodárska politika je jednou z najdôležitejších spoločných a harmonizovaných politík

a zároveň jednou z najkomplikovanejších politík Európskej únie. Aj samotná aplikácia

13

Spoločnej poľnohospodárskej politiky je nákladná a zložitá činnosť, vyžadujúca uplatnenie

nových zásad a pravidiel. Pre poľnohospodársku politiku Slovenskej republiky bol stanovený

cieľ posilniť efektívnosť a konkurencieschopnosť agropotravinárskeho sektora tak, aby sa

dosiahlo využitie domácich výrobných faktorov, ako aj výhod medzinárodného obchodu

s rešpektovaním environmentálnych a sociálnych funkcií poľnohospodárstva v spoločnosti.

STOROŠKA, M. (2007) vysvetľuje, že vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je

v oblasti poľnohospodárstva pod drobnohľadom na jednej strane preto, že rezort dostáva do

poľnohospodárstva viac zdrojov než to bolo v minulosti a na druhej strane agropodnikatelia

tento stav dostatočne nepociťujú v oblasti konkurencieschopnosti na trhu s rastlinnými

a živočíšnymi komoditami. Po vstupe do Európskej únie sa prehlbujú rozdiely medzi

ziskovými a stratovými podnikmi, čo nie je žiaduci stav. Problémy sú aj v rozdieloch medzi

regiónmi v poľnohospodárstve. Môže to smerovať k názoru, že doteraz prijaté pravidlá

rozdeľovania prostriedkov z EÚ a zo ŠR SR pre agropodnikateľov nevedú k vyrovnávaniu,

ale k zväčšovaniu regionálnych rozdielov v poľnohospodárstve.

Podľa HUDÁKA, J. – ROVNÉHO, P. (2007) vstup Slovenskej republiky do Európskej

únie priniesol pre poľnohospodárstvo zásadné zmeny. Začala platiť Spoločná

poľnohospodárska politika EÚ charakteristická jednotným trhom s voľným pohybom

poľnohospodárskych výrobkov s preferenciou vnútorného trhu spoločenstva štátov

chráneného pred konkurenciou zvonka a pred výkyvmi svetového trhu. Na Slovensku boli

vytvorené nové inštitúcie, ktoré boli podmienkou rešpektovania zásad SPP a súčasne

Slovensko získalo právo účasti na spolurozhodovaní budúcej orientácie SPP EÚ. Významnú

úlohu z hľadiska zníženia regionálnych disparít v slovenskom agropodnikaní na pôde

v horších prírodných podmienkach zohrávajú nové opatrenia a ich podiel v oblasti

financovania a dôchodkových efektov v podpornej politike dokumentované v Národnom

strategickom referenčnom pláne v rámci Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013.

Podľa GRZNÁRA, M. – SZABA, Ľ. (2005) najväčšie rozdiely medzi SR a krajinami únie

sú v produktivite práce vyjadrenej tvorbou pridanej hodnoty na jedného pracovníka. Naša

úroveň predstavuje len niečo viac ako 1/6 úrovne priemeru EÚ, pričom úroveň Belgicka je

viac ako desaťnásobne vyššia. Príčinou vysokého zaostávania v tvorbe pridanej hodnoty na

pracovníka je nízka účinnosť vstupov, ale aj nižšie ceny poľnohospodárskych producentov

a vysoká úroveň cien vstupov, čo významne zužuje priestor pre tvorbu pridanej hodnoty.

ŠIMO, D. (2006) tvrdí, že globalizácia trhov a nadväzného zostrovania konkurenčného

boja na agrárnych trhoch predpokladá zvýšené manažérske úsilie na udržanie súčasnej pozície

na trhu a získanie nových trhových podielov. Rozhodovanie o výrobkovej politike podnikov

14

hospodáriacich na pôde má prioritné postavenie. V súčasnom období nákupný trh je pri

všetkých vstupoch ekonomicky veľmi náročný a treba zodpovedne zvoliť marketingovú

stratégiu nosných programov a podporných aktivít pri podnikaní. Rozhodovanie o týchto

aktivitách je veľmi náročné, pri ňom treba zohľadniť východzie pozície podniku a požiadavky

trhu. Agrárny trh, a nielen on, sa plošne rozšíril na všetky krajiny EÚ-25, čo je novou výzvou

pre podnikateľské subjekty, ale súčasne aj silné konkurenčné prostredie.

GOZORA, V. (2005) uvádza, že uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky má

byť vyvrcholením integračných procesov v Európskej únii. Osvojenie si spoločnej agrárnej

politiky však znamená prispôsobiť národnú agrárnu politiku nosným pilierom SAP.

V podmienkach Slovenskej republiky pôjde o nasledovné rozvojové oblasti:

o prechod na multifunkčné poľnohospodárstvo,

o regionálny rozvoj a odstraňovanie regionálnej disparity,

o rozvoj vidieka a vidieckej krajiny, podpora ľudských remesiel a vidieckeho turizmu,

o tvorba a ochrana životného prostredia, environmentálny rozvoj.

Podľa GOZORU, V. (2005) zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych

výrobkov možno dosiahnuť len za predpokladu uplatnenia konkurenčných výhod. Takýmito

výhodami sa javia koncentrácia pôdy a ostatných výrobných faktorov, uplatňovanie

veľkovýrobných foriem organizácie práce a moderného podnikového manažmentu. Ukazuje

sa totiž, že kombinácie uvedených intenzifikačných faktorov s podporným finančným

systémom Európskej únie a vyššími cenami sú pre poľnohospodárske podniky rentabilné.

SWINNEN, Johan a i. (2006) vysvetľujú, že kľúčovou obavou Slovenska, ako nového

člena EÚ, je konkurencieschopnosť jeho poľnohospodárstva. Štúdie naznačujú, že niektoré

odbory, ako napríklad mliekarenský či obilninársky, môžu mať na trhoch EÚ komparatívnu

výhodu. Úzke miesta na strane vstupov a výstupov do/z prvovýroby však stále obmedzujú

potenciál poľnohospodárskeho sektora. Pre zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenského

poľnohospodárstva je mimoriadne dôležité fungovanie trhov so vstupmi a výstupmi, ako aj

horizontálnych a vertikálnych prepojení medzi farmami a ďalšími účastníkmi

poľnohospodárskych trhov.

HUTNÍK, F. (2004) tvrdí, že naše agropotravinárstvo je voči starým členom Únie

v nerovnej pozícii. Je otvorené zahraničnému kapitálu, ale nemá síl pre aktivizáciu vlastného

kapitálu, a tobôž pre spätný pohyb slovenského kapitálu do susedných krajín. Môže nás

trápiť, že napríklad bankový sektor stojí akosi chrbtom voči finančným potrebám

agropotravinárov. Najmä poľnohospodárstvo považuje za veľmi krízovú oblasť, k čomu sa

15

pripája aj poisťovníctvo. Deficit kapitálu sa takto zvyšuje a zaostalosť sa prehlbuje. Z toho

môžu ťažiť silnejší európski, ako aj zámorskí partneri – konkurenti.

Podľa SZABA, Ľ. – JANKELOVEJ, N. (2006) je Spoločná poľnohospodárska politika aj

napriek mnohým kontroverzným názorom schopná svojimi nástrojmi podpôr eliminovať

medziregionálne diferencie, prispievať k zvýšeniu konkurencieschopnosti farmárov a ich

väčšej orientácii na trh, keďže si budú môcť vybrať, čo budú produkovať, podľa toho, čo bude

pre nich najviac ziskové a stále budú mať stabilný nevyhnutný príjem.

Ďalej uvádzajú, že sústrediť sa na potravinovú sebestačnosť je nesprávna stratégia.

Poľnohospodári sa musia zamerať na to, aby nakupovali to, čo je lacnejšie, kvalitnejšie a pre

nich výhodnejšie. Ale na druhej strane, to čo je pre nich špecifické by mali produkovať doma.

Čiže naša agrárna politika by sa mala zamerať na vyšpecifikovanie toho, čo je pre nás lokálne

najdôležitejšie, to, čo sa v tomto prostredí prirodzene, správne a zdravo produkuje, ale aj

racionálne a bez veľkých strát. A takéto činnosti by potom mali byť všemožne podporované

a rozvíjané. Na to sú však potrební odborníci, ktorí budú vedieť medzinárodne komunikovať

v mene farmárov. A nie sú to len jazykové znalosti, ale aj určitý model myslenia

a komunikácie. Preto je potrebné pochopiť multikultúrne zamýšľanie, medzinárodnú

dimenziu poľnohospodárstva a potravinárstva a podľa toho aj konať. Transformáciu

agropotravinárskeho sektora pritom nemožno zužovať len do ekonomických dimenzií. Jeho

transformácia a celý prístupový proces do EÚ je predovšetkým transformácia kultúry,

prostredia a spoločnosti.

Podľa HUDÁKOVEJ, M. (2005) transformácia slovenského poľnohospodárstva sa

dotýka riešenia vlastníckych vzťahov, zmien vo výrobných a produkčných štruktúrach,

nástrojov agrárnej politiky, budovania trhovej infraštruktúry, zavádzania manažérskych

postupov, zvyšovania konkurencieschopnosti domácich poľnohospodárskych produktov na

svetových trhoch atď. Zmenené podmienky hospodárenia, zvýšené nároky na kvalitu potravín

a vysoká konkurencieschopnosť západoeurópskych výrobcov potravín núti našich

producentov analyzovať pripravenosť podnikateľských subjektov na zmenené podmienky

agropotravinárskej výroby.

Podľa HARBUTOVEJ, E. (2007) pre zvýšenie konkurencieschopnosti a efektívnosti

v poľnohospodárstve sa urýchlila reštrukturalizácia podnikateľskej štruktúry, technická

a technologická modernizácia. Stabilizoval sa a rozvíjal trh s poľnohospodárskymi produktmi

za účelom zlepšenia ich odbytu. Posilnili sa environmentálne funkcie poľnohospodárstva

a mimo produkčných aktivít v oblasti rozvoja vidieka, remesiel a turistického ruchu. Boli

vypracované environmentálne programy a programy rozvoja vidieka.

16

KONCOŠ, P. (2005) uvádza, že vstup Slovenska do Európskej únie znamenal pre

poľnohospodársku prvovýrobu zvýšenie dotačnej podpory a tým aj zlepšenie očakávaného

hospodárskeho výsledku. Možno však povedať, že sa nezlepšilo ekonomické postavenie

podnikateľov hospodáriacich v horších prírodných podmienkach a po prípadnom zrušení

zostávajúcej časti dotácií na ovce a kravy bez trhovej produkcie mlieka bude pokračovať

trend znižovania stavov týchto zvierat, nedostatočného využívania produkčného potenciálu

týchto oblastí a znižovanie zamestnanosti spojené s ich vyľudňovaním.

V ZELENEJ SPRÁVE 2007 sa uvádza, že národná ekonomika rástla v roku 2006

rýchlejšie ako ekonomika poľnohospodárstva, čo sa odrazilo v poklese podielu

poľnohospodárstva na rozhodujúcich ukazovateľoch národného hospodárstva – hrubom

domácom produkte, hrubom fixnom kapitále a zamestnanosti. Pretrvávala mzdová disparita

voči priemernej mzde národného hospodárstva.

Naďalej pokračoval, aj keď miernejším tempom ako v minulosti, trend poklesu podielu

poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti zo 4,6 % na 4,4 %. Zamestnanosť klesla o 1,4

%, kým v národnom hospodárstve stúpla o 3,5 %. Mzdová disparita medzi

poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrvávala. V roku 2006 dosahovali

priemerné mzdy v poľnohospodárstve len 72,9 % miezd v národnom hospodárstve.

Potravinárstvo (výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov) zvýšilo podiel na

ukazovateľoch národnej ekonomiky. Nepatrný nárast podielu na HDP z 1,93 % na 1,96 % bol

pod vplyvom rastu hrubej produkcie. Opätovne znížilo svoj príspevok na celkovej

zamestnanosti (z 3,0 % na 2,8 % za organizácie s 20 a viac zamestnancami), čím vzrástla

produktivita práce ale ostala disparita miezd. Priemerné mzdy v potravinárstve v roku 2006

dosahovali 90 % priemernej mzdy národného hospodárstva. Pozitívny bol aj keď mierny

nárast podielu potravinárstva na tvorbe hrubého fixného kapitálu v SR.

Základné ekonomické ukazovatele poľnohospodárstva

v mil. Sk Tabuľka 1

Ukazovateľ

2005

2006

Index 2006/2005

Rozdiel 2006-2005

Výnosy 63 229 68 351 108,1 5 122 Náklady 63 526 67 042 105,5 3 516 Výsledok hosp. -297 1 309 - 1 606 Výsledok hosp. bez podpôr -9 413 -10 213 108,5 800 Zdroj: Zelená správa 2007

17

0 20 40 60 80

100 120 140

2002 2003 2004 2005 2006

Výn

osy

, n

ákla

dy

-2

-1

0

1

2

3

Výs

ledo

k h

osp

odá

ren

ia

Výnosy Náklady Výsledok hospodárenia

Poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2006 kladný výsledok hospodárenia, ktorý sa

medziročne zlepšil. Jeho úroveň 1,3 mld. Sk, bola o 1,6 mld. Sk vyššia ako v roku 2005, keď

poľnohospodárstvo bolo stratové. Väčšina podnikov (84 %) bolo ziskových. Výsledok

hospodárenia pozitívne ovplyvnili celkové podpory, najmä priame platby, ktoré medziročne

vzrástli. Priame platby sú významným zdrojom prispievajúcim k rozvoju a prispôsobovaniu

poľnohospodárskeho sektora voči zahraničnej konkurencii. Bez podpôr by poľnohospodárstvo

bolo vysoko stratové.

Aj pri tendenciách narastajúcej podpory badať v poľnohospodárstve pokles výroby.

K tomuto vývoju prispieva nižšia efektívnosť výroby, ale aj vysoký podiel podpory

neviazanej na produkciu (LFA) na dôchodkoch. Taktiež vo vzťahu k zahraničnej konkurencii

je rozhodujúca aj úroveň priamych platieb hradených z EÚ. Kým v roku 2005 sa mohli

dosiahnuť priame platby hradené z EAGGF EÚ 30 % úrovne podpôr starých členských krajín

(EÚ-15), v roku 2006 sa táto platba mohla zvýšiť v súlade s plánom prechodného obdobia na

35 %. Priame platby sú významným zdrojom prispievajúcim k rozvoju a prispôsobovaniu

poľnohospodárskeho sektora voči zahraničnej konkurencii.

Potravinársky priemysel dosiahol v roku 2006 kladný výsledok hospodárenia s úrovňou

1,9 mld. Sk a medziročne vzrástol o 5,3 %. Dynamika jeho rastu sa oproti predchádzajúcemu

roku spomalila. Ziskových bolo 66 % podnikov. Ani v jednom potravinárskom odbore neboli

všetky podniky ziskové.

Vývoj výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia v potravinárstve v mld. Sk Graf 1

Zdroj: Zelená správa 2007

18

V roku 2006 pri zvyšujúcom sa domácom dopyte klesla produkcia potravín, k čomu

prispela aj zvýšená zahraničná konkurencia. Maloobchodné reťazce svojou marketingovou

stratégiou dominantne ovplyvňovali trh potravín.

Aj keď výroba výrobkov v peňažnom vyjadrení klesla, pozitívnym javom bolo zvýšenie

pridanej hodnoty. K zvýšeniu pridanej hodnoty odvetvia jej medziročným nárastom

najvýznamnejšie prispeli podniky v spracovaní rýb, cukrovarníckom, mraziarenskom,

cukrovinkársko-pečivárenskom a pivovarnícko-sladovníckom odbore.

Celkový majetok odvetvia sa zvýšil a mierne aj jeho zadlženosť. Prispel k tomu výrazne

pekárensko-cukrárenský odbor a odbory s najvyššou zadlženosťou a to pekárensko-

cukrárenský, mliekarenský, mäsový, hydinársky a odbor spracovania rýb.

Kým ceny priemyselných výrobcov v roku 2006 rástli, ceny potravinárskych výrobcov

klesali. Ceny producentov potravín klesli vo všetkých hlavných odboroch potravinárskej

výroby, hlavne u mlynských a škrobárenských výrobkov, krmív a mäsových výrobkov

Dôležitým faktorom pôsobiacim na znižovanie odbytových cien potravín bola aj cenová

politika obchodných reťazcov, ktorá podobne ako v predchádzajúcom roku bola v mnohých

prípadoch uplatňovaná aj v roku 2006 na úkor slovenských potravinárskych výrobcov.

Spotrebiteľské ceny potravín sa v roku 2006 medziročne zvýšili o 1,4 %. Najmä ceny

zemiakov, jabĺk a vajec. Cena pšeničnej múky sa opäť znížila a dosiahla historicky najnižšiu

úroveň od roku 1993. Nepremietlo sa to do cien pekárenských výrobkov, ktoré vzrástli.

Rok 2006 bol druhým rokom členstva Slovenska v EÚ, v ktorom sa v plnej miere

uplatňovali nástroje Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Všetky finančné prostriedky

z národného rozpočtu aj z fondov EÚ poskytované do poľnohospodárstva a potravinárstva sa

realizovali Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Celkové výdaje do poľnohospodárstva

a potravinárstva vzrástli.

Hlavnou výzvou na ďalší rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva SR v intenciách

Spoločnej poľnohospodárskej politiky je zvyšovanie konkurencieschopnosti budovaním

úspešných agropotravinárskych subjektov. Aj keď značný vplyv na podnikanie

v agropotravinárskom sektore má štát a s ním súvisiaca agrárna a potravinová politika, ktorá

v prvých rokoch nášho členstva v EÚ znamená rozdielnu úroveň ekonomických nástrojov pre

jednotlivé krajiny, veľké rezervy sú stále skryté v samotných agropotravinárskych

subjektoch, v ich kvalite a schopnosti úspešne existovať v európskom konkurenčnom

prostredí.

19

1.2 Podnikateľské prostredie v agropotravinárstve a vymedzenie jeho špecifík

Rok 2004 bol pre Slovenskú republiku historický tým, že sme boli prijatí do Európskej

únie. Členstvo v EÚ je predpokladom pre spoločnosť ako aj podnikateľskú sféru

efektívnejšieho a kreatívnejšieho využívania ľudského potenciálu ako i uplatnenia našich

produktov, práce a služieb v európskom podnikateľskom priestore.

Podľa JURÍČKOVEJ, V. a kol. (2006) podnikateľské prostredie zastrešuje tak

hospodárske, politické, inštitucionálne, právne, technologické, etické a kultúrne podmienky,

v ktorých sa realizuje podnikateľský proces, t. j. proces formovania podnikov, ako aj

realizácia ich podnikateľských aktivít. Tie vo významnej miere závisia od

hospodárskopolitických opatrení štátu a jeho špecializovaných inštitúcií, od kooperujúcich

ekonomických subjektov, ako aj od aktivít samotných podnikov. V teoretickej rovine záleží aj

na úrovni analýzy.

Podnikateľské prostredie možno analyzovať na troch úrovniach:

o makroprostredie zahŕňa celkové vonkajšie vplyvy, ktoré môžu mať vplyv na podnik,

o mikroprostredie zahŕňa firmy a jednotlivcov, s ktorými je organizácia v interakcii,

o vnútorné prostredie zahŕňa procesy vnútri podniku.

SZABO, Ľ. – JANKELOVÁ, N. (2006) uvádzajú, že podnikateľské prostredie

v poľnohospodárstve je sčasti zhodné s podnikateľským prostredím v iných sférach

ekonomiky, ale sčasti má svoje špecifiká, ktoré sú podmienené charakterom transformačných

vzťahov a účasťou pôdno-klimatických činiteľov v reprodukčnom procese. Výraznou

osobitosťou podnikania v poľnohospodárstve je aktívna účasť štátu a jeho agrárnej politiky.

Najdôležitejšími zložkami podnikateľského prostredia v poľnohospodárstve sú trh a jeho

premenné, technológia a technika, pôdne a prírodno-klimatické i ekologické podmienky,

ekonomika a agrárna politika, financie, legislatívne podmienky a sociálne faktory.

HUDÁK, J. – ROVNÝ, P. (2007) vysvetľujú, že disparita sociálnych, ekonomických,

výrobných a dôchodkových efektov s vyšším podielom znevýhodnených podmienok

v poľnohospodárstve má objektívne príčiny, ktorými sú kvalita pôdy a prírodno-klimatické

podmienky. Takmer všetky vyspelé krajiny EÚ sa usilujú o jej riešenie, keďže znevýhodňujú

agrovýrobcov v týchto nepriaznivých výrobných podmienkach, ktoré dosahujú nižšie

produkčné výnosy pri značne vyššej nákladovej zaťaženosti. Rieši sa i v prípadoch, keď

produkcia z týchto regiónov nie je ani žiaduca k dosiahnutiu rovnováhy na

agropotravinárskych trhoch. Krajiny v zásade týmto princípom rešpektujú a posilňujú

multifunkčný charakter a udržateľnosť poľnohospodárstva, ktoré popri produkčných efektoch

20

produkuje aj také prínosy ako je udržiavanie krajiny, osídlenia, zamestnanosti obyvateľstva,

ochrana životného prostredia a ďalšie aspekty príslušných regiónov.

Podľa BIELIKA, P. a kol. (2001) súčasné podmienky podnikateľskej činnosti

v agropotravinárskom komplexe výrazne poznačilo turbulentné prostredie v oblasti

legislatívnej a spoločensko-politickej situácie, v oblasti formujúcich sa ekonomických

pravidiel, ale najmä transformácie a privatizácie hospodárskych subjektov. Podnikové

manažmenty vynakladajú obrovské úsilie na základné zabezpečenie reprodukčného procesu

i ľudských zdrojov, na transformáciu myslenia pracovníkov, ktorých výrazný pokles sa

nezastavil. Naopak, stále pokračuje vymáhanie pohľadávok od odberateľských organizácií,

získavanie finančného kapitálu a celého radu ďalších činností, ktoré by zabezpečili prežitie

podnikov.

ZOBORSKÝ, I. M. (2006) uvádza, že poľnohospodárska výroba prebieha v určitých

konkrétnych výrobných podmienkach. Podmienky výroby predstavujú prostredie, v ktorom

subjekty podnikajú. S prihliadnutím na zvláštnosti poľnohospodárskej výroby môžeme

výrobné podmienky v tomto národohospodárskom odvetví rozdeliť na dve základné skupiny:

o prírodné výrobné podmienky,

o spoločensko-ekonomické výrobné podmienky, ktoré sa často uvádzajú ako

ekonomické výrobné podmienky.

Prírodné a spoločensko-ekonomické výrobné podmienky vzájomne na seba pôsobia,

dopĺňajú sa a tvoria celok. V nich poľnohospodárske podniky uskutočňujú svoje výrobné

zámery.

Podľa ŠIMA, D. (2006) naši farmári majú príležitosti na agrárnom trhu, ktoré plynú najmä

z vysokej koncentrácie pôdneho fondu podnikateľských subjektov, pomerne priaznivej

kvalifikácie ľudských zdrojov na manažérskych funkčných pozíciách, ako i v robotníckych

profesiách. Zvyšuje sa pracovná a technologická disciplína, produktivita práce, výsledky

hospodárenia časti podnikov, a tým aj príležitosť zvyšovať intenzifikáciu pestovateľských

a chovateľských procesov podnikov.

STRÁŽOVSKÁ, H. a kol. (2004) presviedčajú, že podnikateľské prostredie by sa malo

vyvíjať tak, aby boli odstránené všetky bariéry rozvoja obchodného podnikania. Očakávané

zmeny vychádzajú z výsledkov analýz a zohľadňujú skutočnosť, že po vstupe do EÚ bude

musieť byť podnikateľské prostredie v Slovenskej republike do veľkej miery blízke, alebo

podobné podnikateľskému prostrediu v EÚ.

21

GRZNÁR, M. a kol. (2002) uvádzajú, že trh je hlavnou zložkou podnikateľského

prostredia a úspešný môže byť len ten podnikateľ, ktorý uspokojuje svojimi výrobkami

konkrétne potreby a požiadavky svojich odberateľov. Pokiaľ ich nenachádza a produkciu

nemá komu predať, musí svoj podnik zrušiť alebo začať s inými úspešnejšími

podnikateľskými aktivitami.

Medzi hlavné parametre trhu patria ponuka, dopyt, rovnovážna cena, zákazníci,

dodávatelia, konkurenti, substitučné produkty.

Poľnohospodárske produkty v čerstvom stave alebo po spracovaní ako potraviny

uspokojujú výživové potreby ľudí a táto ich funkcia je nezastupiteľná. Preto aj dopyt po

potravinách a ich prostredníctvom po poľnohospodárskych surovinách závisí od

nasledujúcich faktorov:

- počtu obyvateľov v regióne alebo v štáte,

- zamestnanosti obyvateľstva a výšky miezd, dôchodkovej pružnosti dopytu,

- sklonu k výdavkom na potraviny,

- ceny potravín a cenovej pružnosti dopytu,

- ceny substitútov.

ČIMO, J. (2006) píše, že každý štát, ktorý je členom Európskej únie, sa musel vzdať

istých národných zvyklostí, určitých zaužívaných postupov pri riešení strategických

problémov. Ak chce firma uspieť, musí obstáť v tvrdom boji a v tomto boji môže využívať

rôzne zbrane – tou najpoužívanejšou sa stáva inovačný proces. Výskum a vývoj neustále

novších a prepracovanejších techník a technológií posúva hranice využiteľnosti do takých

dimenzií, ktoré sa ešte donedávna niektorí neodvážili špecifikovať a charakterizovať.

Podľa HUTNÍKA, F. (2004) žijeme v konzumnej spoločnosti. Boj o zákazníka sa jej

globalizáciou stupňuje. Treba ho chrániť a informovať. Veď výrobné technológie sa rýchle

menia, neobyčajne rýchle sa rozširuje sortiment ponuky potravín v rozličnom štádiu prípravy

s rozmanitými ingredienciami a v inovovaných obaloch. Všetky internacionálne i domáce

firmy bojujú o zákazníka pod dáždnikom zisku.

HUTNÍK, F. (2004) ďalej píše, že naše potravinové hospodárstvo sa nachádza v zložitej

etape prispôsobovania sa trhovým a ostatným právno-hospodárskym podmienkam, ktoré

platia v EÚ. Konštituujú, resp. kompletizujú sa inštitucionálne prvky usporiadania krajiny

a podnikateľského prostredia.

Situáciu komplikuje skutočnosť, že na scéne sa objavujú neobyčajne draví aktéri

globalizácie ekonomiky sveta. Preto musíme reálne očakávať, že v hospodárskej politike EÚ

22

sa všeličo zmení, a to s veľkou pravdepodobnosťou v smere liberalizácie zahraničných, a tým

aj domácich trhov s agropotravinárskymi komoditami a s nimi spojenými vstupmi a službami.

To sťažuje našu pozíciu a znásobuje potrebu náležito zvýšiť podnikateľskú iniciatívu

všetkých terajších i potenciálnych účastníkov potravinovej vertikály.

ZOBORSKÝ, I. M. (2006) vysvetľuje, že vzhľadom k tomu, že výroba v odboroch

potravinárskeho priemyslu tak z pohľadu suroviny ako aj technológie spracovania je

rôznorodá, možno určiť niekoľko základných odlišností potravinárskeho priemyslu oproti

ostatným priemyselným odvetviam v rámci národného hospodárstva. V podstate ide o tieto:

o výroba má hromadný charakter,

o do výroby vstupujú veľké množstvá suroviny na spracovanie a tým aj hotového

výrobku,

o potravinársky priemysel je bezprostredne závislý od poľnohospodárskej výroby,

o potravinársku výrobu ovplyvňuje sezónnosť v dodávaní suroviny a tiež určitá

sezónnosť v samotnej spotrebe výrobkov,

o v podstate takmer všetky produkované potravinárske výrobky a polotovary, suroviny

majú veľmi krátku životnosť,

o biologická podstata suroviny vyvoláva požiadavky na zvláštnosti technického

charakteru,

o potravinárska výroba kladie značné nároky na kvalitu, hygienu a zdravotnú

nezávadnosť hotových výrobkov a polotovarov,

o v porovnaní s ostatnými odvetviami priemyslu má potravinárska výroba osobitné

nároky na obalovú techniku pre zachovanie kvality výrobkov,

o z organizačného hľadiska vystupuje do popredia určitá rajonizácia pri zásobovaní

výrobných podnikov surovinami. S tým súvisí aj rozmiestňovanie kapacít, riešenie

dopravy, atď.

SWINNEN, Johan a i. (2006) uvádzajú, že posilňovanie konkurencie je rozhodujúcim

faktorom efektívnosti a spravodlivej distribúcie ziskov medzi prvovýrobcami

a spracovateľmi. V niektorých sektoroch, ako napríklad v sladovníctve a pivovarníctve, majú

niektoré spoločnosti na trhu dominantné postavenie a môžu ovplyvňovať zmluvné

podmienky. Konkurencia prináša lepšie zmluvné podmienky pre dodávateľov a obmedzuje

extrakciu ziskov.

BIELIK, P. a kol. (2001) považujú poľnohospodársko-potravinársky komplex za zložitý

systém, v ktorom pôsobia vzájomne viaceré faktory na pracovné prostriedky, predmety

a ľudské zdroje. Vertikálne väzby medzi výrobou, spracovaním a predajom vytvárajú

23

špecifické zvláštnosti výrobného procesu potravín, a preto k nim treba pristupovať

diferencovane. V prevažnej miere ide o produkty biologického charakteru, ktoré podliehajú

kvalitatívnym zmenám. Poznanie špecifických zvláštností v reprodukčnom procese ako

i činnosti spojených s manipuláciou, skladovaním a predajom je predpokladom úspešnosti

rozvoja poľnohospodársko-potravinárskej výroby.

PAŠKA, Ľ. (2004) vysvetľuje, že v podmienkach trhovej ekonomiky je výroba výhradne

orientovaná na požiadavky trhu a potreby zákazníka. Tak ako vo vyspelých krajinách sveta aj

u nás musia výsledky marketingových analýz ponúkať čo vyrábať a komu predávať.

Výsledky analýz na trhu s komoditami by mali byť rozhodujúcim ukazovateľom manažmentu

výroby v jeho ďalšej racionálnej orientácii. Predovšetkým pôjde o potrebné a efektívne

prispôsobenie výroby podľa stavu a predpokladaného vývoja trhových podmienok. Je to jedna

z rozhodujúcich ciest úspešnej podnikateľskej činnosti samostatných jednotiek. V tejto oblasti

by mali u nás prvovýrobcom výdatnejšie pomáhať rôzne inštitúcie poradenskej činnosti tak,

ako to uskutočňujú rôznorodé články poradenskej činnosti v Rakúsku, SRN alebo

v Holandsku, a to v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.

SZABO, Ľ. – JANKELOVÁ, N. (2006) konštatujú, že slovenský agrárny trh sa

vyznačuje výraznými disproporciami ponuky a dopytu, rastom trhových cien za posledné

obdobie, prehlbovaním úrovne záporného salda zahraničného obchodu i zmenami

v nástrojoch a inštitúciách usmerňovania trhu. Negatívnou charakteristikou slovenského trhu

je absencia takého základného prvku trhovej štruktúry, akým je burza, bez ktorej možno

o dopyte uvažovať len v intenciách spotreby.

Podľa BLAŠKOVEJ, M. (2005) ekonomická úroveň závisí na konkurencieschopnosti

ekonomiky, v ktorej je vyjadrená schopnosť zvyšovať príjmy na obyvateľa a zamestnanosť.

V dlhodobom časovom horizonte rozhoduje o ekonomickom raste ľudský kapitál

a technologický pokrok. Konkurencieschopnosť a výkonnosť ekonomiky tak závisí na

presadzovaní inovácií na základe výskumu a vývoja, na vzdelávaní a kvalifikácie pracovných

síl, na investíciách do reštrukturalizácie a modernizácie výrobných kapacít pri osvojovaní si

nových technológií.

SZABO, Ľ. – JANKELOVÁ, N. (2006) vysvetľujú, že aj keď Slovensko je členom EÚ,

cenové prispôsobenie európskym cenám bude postupné, komoditne diferencované

a ovplyvňovať ho budú také determinanty, ako sú vývoj inflácie, výmenného kurzu, mzdovej

parity, adaptácia spracovateľského priemyslu, ale najmä kúpyschopný dopyt domácich

spotrebiteľov, ktorý bude tlmiť rast poľnohospodárskych cien vzhľadom na skutočnosť, že

prispôsobovanie mzdovej a príjmovej úrovne obyvateľstva bude tiež len postupné. Nízke

24

príjmy neumožňujú spotrebiteľom, aby akceptovali rast poľnohospodárskych

a potravinárskych cien.

JURÍČKOVÁ, V. a kol. (2006) zdôrazňujú, že finančná situácia, resp. prístup

k financiám aj napriek určitému zlepšeniu v poslednom období ešte stále značne zaostáva za

doterajšími členskými štátmi EÚ. Naďalej pretrváva nedostatok finančných prostriedkov,

ktorý je hlavným limitujúcim faktorom rozvoja najmä MSP. Ak sa k nemu pripojí ešte vysoké

odvodové zaťaženie, výrazné znevýhodnenie MSP oproti veľkým podnikom je evidentné.

Napokon, chronický a permanentný deficit zdrojov je hlavnou príčinou deformácií

v súčasnom podnikateľskom prostredí. Svoju úlohu tu zohráva aj nefunkčný kapitálový trh.

Na zvýšenie kvality podnikateľského prostredia je preto nevyhnutné urobiť výrazný pokrok aj

v prístupe k financiám.

GRZNÁR, M. a kol. (2002) vymedzujú špecifické podmienky, ktorými sa

poľnohospodárska a potravinárska výroba odlišujú od ostatných výrobných činností,

v dôsledku ktorých sa potom agropotravinárske trhy odlišujú od iných spotrebných trhov:

o potraviny, a teda aj poľnohospodárske suroviny sú základnou podmienkou života

každého obyvateľa, preto sa každý štát usiluje, aby tieto boli všeobecne dostupné,

o spotreba potravín je podmienená individuálnou hranicou fyziologickej nasýtenosti,

ktorá limituje tempo rastu spotreby potravín,

o ponuka poľnohospodárskych výrobkov sa vyznačuje istou variabilitou, ktorá vzniká

v dôsledku vplyvu počasia, škodcov a chorôb; keďže dopyt takýmto zmenám

nepodlieha, výsledkom je variabilita trhových cien,

o biologický charakter výrobného procesu vrátane dlhodobého výrobného cyklu a z toho

vyplývajúca nižšia pružnosť ponuky a dopytu poľnohospodársko-potravinárskych

výrobkov,

o vplyv prírodných a klimatických podmienok na priebeh výrobného cyklu, a tým

sezónne výkyvy produkcie,

o nevyhnutnosť realizovať poľnohospodársku výrobu i v menej priaznivých výrobných

podmienkach si vyžaduje určité formy trhovej regulácie,

o funkcia zásob a rezerv na sklade je iná než napríklad v odvetviach priemyslu, a to

v dôsledku dlhodobejšieho predzásobovacieho a výrobného cyklu.

HAMBALKOVÁ, M. (2001) uvádza, že pre súčasné podnikateľské prostredie je

charakteristická internacionalizácia hospodárskych procesov i rozširovanie a zintenzívňovanie

ekonomických vzťahov na medzinárodnej úrovni. Miera otvorenosti národných trhovo

25

orientovaných ekonomík sa stále zvyšuje, vzrastá vzájomná závislosť a prepojenosť

jednotlivých regiónov a medzinárodných trhov.

Globalizácia je faktor, ktorý čím ďalej, tým viac silnejšie vnímaný i v odvetví

agropotravinárstva ako realita majúca vplyv na každodenné životy podnikateľských

subjektov. Vďaka rozvoju poradenstva i v agropotravinárskych subjektoch sa začínajú

uplatňovať nové systémy riadenia, nové prístupy, ktoré dokážu o najefektívnejšie využívať

potenciál firiem a ľudí, ktorí ho tvoria a ktorí sa systematicky pripravujú na výzvy svetovej

konkurencie.

ŽAJA, J. (2005) vysvetľuje, že v problémoch slovenského poľnohospodársko-

potravinárskeho komplexu aj po vstupe SR do EÚ sa vo veľkej miere odzrkadľuje kvalita

doterajšieho vývoja celého národného hospodárstva ako aj účinnosť doposiaľ uplatňovaných

opatrení a nástrojov agrárnej politiky. Odrážajú aj nevýkonnosť a nedokonalosť

inštitucionálneho vybavenia národnej ekonomiky, najmä nestabilitu podnikateľského

prostredia, nerozvinutosť a neprehľadnosť kapitálových a finančných trhov, v dôsledku čoho

je aj účasť zahraničného kapitálu najmä do poľnohospodárskeho sektoru nízka.

Podľa GOZORU, V. (2003) vízie agrárneho manažmentu sú sprevádzané celým radom

obmedzení, nerovnovážnych stavov a neočakávaných zmien. Tie sú nosnými prvkami

špecifického prostredia, ktoré eliminuje podnikateľskú činnosť agropodnikateľských

subjektov. Špecifické prostredie je neštandardným prostredím k podniku, v ktorom nie sú

zabezpečené štandardné prvky, ako sú primerané kapitálové zdroje, pružné materiálové

a peňažné toky, požadovaná podnikateľská výkonnosť a kapitálová výnosnosť a celý rad

ďalších prvkov. Rastúci počet neštandardných prvkov v externom a internom prostredí

podnikateľských subjektov podmieňuje vznik nerovnovážnych stavov, krízových situácií

a rozvoj špecifického prostredia. Preto úlohou agrárneho manažmentu je monitorovať

podnikateľské prostredie, kvantifikovať stupeň špecifického prostredia a stanoviť kroky

postupného štandardizovania podnikateľských podmienok a prispôsobovania sa

podnikateľských subjektov špecifickému prostrediu. Sprievodným atribútom utvoreného

špecifického prostredia v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe sú ekonomické

nerovnováhy.

ČIMO, J. (2006) píše, že nedávna minulosť priniesla vo vývoji svetovej ekonomiky rad

zmien, nových javov vo fungovaní ekonomických systémov, ale i prístupov k chápaniu

prosperity. Podnikateľské aktivity v súvislosti s prehlbujúcou sa globalizáciou nadobúdajú

nové rozmery a úplne iné rozmery nadobúda samozrejme i trhový priestor, pre veľké i malé

26

podniky. Motorom zmien sa stávajú inovácie, investície do perspektívnych oblastí, neustále

vyvíjané informačné technológie a podobne.

Podľa KOTLERA, P. (2002) staré marketingové myslenie dnes už našťastie pomaly

ustupuje novým spôsobom myslenia. Inteligentné marketingovo orientované firmy zlepšujú

svoje znalosti o zákazníkoch, technikách komunikácie so zákazníkmi a lepšie chápu

i ekonomiku obsluhy zákazníkov. Získavajú zákazníkov k tomu, aby sa spolupodieľali na

koncipovaní produktu. Sú pripravené spracovávať flexibilné trhové nápady. Užívajú

cielenejšie médiá a integrujú svoju marketingovú komunikáciu tak, aby prostredníctvom

každého kontaktu so zákazníkmi predávala jednoducho konzistentné zdieľanie. Viacej

využívajú také technológie ako sú videokonferencie, automatizácia predaja, software, webové

stránky, intranety a extranety.

MURA, L. (2005) podotýka, že podnikateľské prostredie sa začalo utvárať spolu

s nástupom trhovo riadenej ekonomiky, s možnosťou súkromného podnikania a prechádzalo

niekoľkými štádiami vývoja. Významným obdobím pre ďalšiu existenciu podnikateľských

subjektov je proces začleňovania Slovenska do Európskej únie. Malé a stredné podniky sú

základom úspešnej európskej ekonomiky, kľúčovým zdrojom pracovných príležitostí, dávajú

predpoklad realizácii mnohých činností. Takéto formy podnikania sú základom rozvoja

a regionálnej integrácie v prostredí Európy. V súčasnom období začleňovania do európskych

štruktúr je dôležité, aby slovenské malé a stredné podniky našli trvalé miesto na spoločnom

trhu, adaptovali sa novým sociálno-ekonomickým podmienkam, vyprofilovali sa ako

konkurencie- a životaschopné podniky a úspešne zmenšovali rozdiel v hospodárskej úrovni

svojich podnikov vo väzbe na podnikateľské subjekty z partnerských krajín.

Tvorba podnikateľského prostredia má špecifické regionálne komponenty, čo súvisí

s najnovšími poznatkami regionálnej vedy o regionálnych podmienkach tvorby regionálneho

podnikateľského prostredia, ako aj o konkurencieschopnosti tvorby, šírenia a aplikácie

inovácií v jednotlivých regiónoch. Významnými aktérmi v regionálnom ekonomickom

prostredí sú malé a stredné podniky, ktoré vo významnej miere zabezpečujú zamestnanosť

v regióne a zabezpečujú rozhodujúcu časť potrieb obyvateľstva regiónu, ako aj rozhodujúce

kooperačné väzby medzi jednotlivými podnikmi v regióne. Pritom využívajú podmienky

regiónu, ktoré významnou mierou ovplyvňujú rozvoj a celkovú efektívnosť podnikov

v regióne.

27

1.3 Vývojové tendencie v pekárenskom priemysle

Historicky bol pekársky priemysel charakterizovaný ako odbor, výrobky ktorého mali

veľmi krátku dobu skladovateľnosti a tým aj životnosti. Tento fakt si vynútil určitú štruktúru

pekárskeho priemyslu. Z malých živnostenských pekární a predajní sa postupne stávali väčšie

podniky, ktoré už mali vypracované systémy rozvozu a predaja výrobkov s krátkou

trvanlivosťou. Výrobky sa najprv predávali v pekárňach, neskôr bol zabezpečovaný rozvoz

priamo do domácnosti a ešte neskôr do maloobchodných predajní, ktoré predávali aj iné

druhy potravín. Dnes už začíname byť svedkami toho, že pekárske výrobky sú vyrábané

v pekárňach, ktoré sú vo vnútri veľkých potravinových obchodov a sú teda ich súčasťou.

MATOŠKOVÁ, D. (2005) uvádza, že v pekárenskom priemysle v súčasnosti je väčšina

prevádzok na hranici rentability v dôsledku nízkych cien výrobkov. Ekonomiku pekární

nepriaznivo ovplyvňuje tak zvyšovanie cien energií a pohonných hmôt, ako aj dosah

daňových a sociálnych reforiem. Situáciu výrazne poznamenáva nízka kúpna sila

obyvateľstva, rozvoj obchodných reťazcov a ich cenový diktát. Dochádza k zániku malých

predajní potravín a k zníženiu dodávok do existujúcich obchodov. Výroba pekárskych

výrobkov je ešte stále pomerne roztrieštená, ale v súčasnosti už dochádza k združovaniu

výrobných jednotiek. Veľkým problémom je priemerná výška miezd, ktorá v pekárenskom

a cestovinárskom priemysle patrí k najnižším v sektore potravinárstva. S týmto problémom

súvisí nízka kvalifikácia pracovníkov a ich častá fluktuácia z odvetvia.

Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov v SR

SEMANČÁKA, D. (URL3) rentabilita pekárenských spoločností sa pohybuje len na úrovni 1

až 1,5 %, čo je veľmi málo na to, aby spoločnosti investovali do modernizácie a ďalšieho

rozvoja. Ďalší negatívny vplyv na pekárenský priemysel má aj skutočnosť, že tento

potravinársky odbor nemá žiadne možnosti čerpania zdrojov zo štrukturálnych fondov

Európskej únie (EÚ). Tým, že nenadväzuje priamo na prvovýrobu, dostupnosť týchto zdrojov

je pre nich nulová. Určitým prínosom v tomto smere bol výnos ministerstva

pôdohospodárstva o podpore pekárenského priemyslu, a to vo výške 6 % z nákladov na jeden

projekt v roku 2004. V minulom roku to bolo už len 4,1 % na jeden projekt. Podľa Semančáka

je to však v porovnaní s podporou z EÚ, ktorá predstavuje v iných odvetviach

agropotravinárskeho priemyslu 40 %, príliš malá až takmer žiadna podpora. Pekárenský

priemysel pritom patrí v potravinárstve medzi najväčších zamestnávateľov.

28

Podľa najvyššieho predstaviteľa Delta pekární – predsedu predstavenstva tejto spoločnosti

pána PAŘÍKA, M. (2007) pekárenský odbor nie je atraktívny pre mladých nie len na

Slovensku, to isté registrujeme i v Česku. Má to priamu súvislosť s podhodnotenými cenami

pečiva. Pekárenské firmy generujú minimálne alebo žiadne zisky, chýba investícia do

technológií i do vzdelávania pekárov, nemáme na zvýšenie miezd. Je ale potrebné, aby si to

uvedomili všetci pekári. Pokiaľ bude prežívať konkurenčný boj za pomoci dumpingových

cien, potom sa situácia nezlepší.

HEDERER, J. a kol. (2007) potvrdzujú, že pred niekoľkými desaťročiami v západnej

Európe zhruba každý druhý zamestnanec pekárne alebo cukrárne bol vyučený. V súčasnej

dobe je tento pomer výrazne horší a s jedným vyučeným pekárom alebo cukrárom pracuje 5 –

6 nevyučených robotníkov. U nás, vzhľadom na vysoký podiel priemyslovej pekárskej výroby

v rokoch 1970 – 1990, vyučení odborníci tvorili okolo 25 % zamestnancov. V posledných

rokoch sa tento podiel výrazne zhoršil a podľa neoficiálnych údajov z priemerných 10

zamestnancov, je len jeden vyučený. Údajne na Slovensku je v prevádzke niekoľko desiatok

výrobní, v ktorých nie je ani jeden odborník. Netreba vari zdôrazňovať, že táto situácia je zlá

až alarmujúca.

Podľa MATOŠKOVEJ, D. (2005) po vstupe do únie by sa mala situácia pekárenského

priemyslu zlepšiť. Zníženie nákladov na základné suroviny mu umožní dosiahnuť

komparatívne výhody na domácich trhoch a udržať si ich aj na trhoch zahraničných. Domáce

ceny výstupov by sa do roku 2010 mali postupne vyrovnať cenám na zahraničných trhoch.

V dôsledku vyšších cien múky na Slovensku budú ceny vstupov drahšie približne o 8 %

v porovnaní s ich ekonomickými ekvivalentmi. Na rozdiel od roku 2002 by mali opatrenia

štátu pôsobiť na výšku príjmov pekárov a cukrárov pozitívne a to od roku 2007, na výšku

pridanej hodnoty negatívne s možnosťou neutrálnej ochrany po roku 2013.

Podľa Predsedu Slovenskej živnostenskej komory a Predstavenstva Cechu pekárov

a cukrárov GOTTSCHALLU, V. (2006) sme dennodenne svedkami, ako sú naše obchody

zaplavované výrobkami zo zahraničia. Nie je výnimkou ani pekárenský a cukrárenský

sortiment. Žijeme a podnikáme medzi krajinami EÚ, kde platia pravidlá voľného pohybu

osôb, služieb, tovaru a peňazí. Situácia sa zdá byť výhodná a korektná, ale podmienky sú

podstatne rozdielne. Najviac sa prejavujú v ekonomike a rentabilite výroby nášho segmentu.

Musíme byť však úprimní čiastočne aj v nižšej produktivite, kvalite, ale i sortimente.

Technologickú reprodukciu, hygienické štandardy, prevádzkovo-bezpečnostné opatrenia

zabezpečujeme za ceny a kritériá, platné v krajinách EÚ. Vyrobenú produkciu však

29

realizujeme za niekoľko násobne nižšie odbytové ceny v porovnaní s krajinami EÚ, čo

znižuje rentabilitu výroby.

Táto skutočnosť má svoje pozadie prevažne v týchto faktoroch:

o čiastočné pozostatky myslenia, že chlieb je garantom sociálneho pokoja,

o ekonomická nadvláda obchodných reťazcov, ktoré používajú pekárenské výrobky ako

cenové ťaháky,

o zmenou nákupných zvyklostí hlavne mestského a prímestského obyvateľstva,

o dampingová politika niektorých výrobcov bez ohľadu na budúcnosť firmy,

o vysoké daňové zaťaženie konečnej ceny výrobku – 19 %.

Tieto faktory ovplyvňujú stabilitu a rozvoj pekárenských firiem, technologickú inováciu,

reprodukciu pracovnej sily a v mnohých prípadoch pohľad spoločnosti na atraktivitu

povolania v tomto segmente priemyslu.

Podľa GOTTSCHALLU, V. (2006) v budúcnosti by sa mali všetci podľa možností

a pozícií dbať na riešenie týchto základných otázok:

o aktívne podporovať prípravu na povolanie v SOŠ a učilištiach, rekvalifikačných

kurzoch, majstrovských kurzoch, ako i podporovať celoživotné vzdelávanie

zamestnancov,

o využiť plánovacie obdobie 2007 – 2013 na zaradenie potravinárskeho priemyslu

segmentu pekárstvo – cukrárstvo do zoznamu priamo podporovaných subjektov zo

štrukturálnych fondov,

o budovať vlastné predajne k realizácii predaja výrobkov vyššej kvalitatívnej úrovne

a s vyššou pridanou hodnotou za odpovedajúce ceny pre štandardný okruh

zákazníkov,

o realizovať a dodržiavať hygienické štandardy pre bezpečnú výrobu a hlavne pre predaj

pekárenských a cukrárenských výrobkov na každej úrovni.

Pekárenský priemysel na Slovensku má svoju históriu, prítomnosť i budúcnosť. Je v našich

silách a je aj našou povinnosťou tieto tradície zachovávať a budovať.

30

2 CIEĽ PRÁCE Analýza podnikovej činnosti je mnohotvárna a rôznorodá, zahrňuje poznávanie zložitých

javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v transformačnom procese. Analýza tvorí nástroj

skúmania a hodnotenia týchto procesov, najmä podmienok, za akých prebiehajú, ako

i skúmanie vplyvov a príčinných súvislostí, ktoré tu pôsobia. Uplatnenie analýzy v podniku

zahrňuje oblasť technickú i ekonomickú, ktoré tvoria kompaktný celok. Účinný spôsob

analýzy činnosti preto predpokladá iniciatívny a diferencovaný prístup, vychádzajúci

z konkrétnych podmienok a sledovaných cieľov.

Zložitosť transformačného procesu, otázky finančného hospodárenia a dosahovaných

výsledkov podniku vyžadujú hlboké poznanie uskutočňovaných operácií. To nemožno

dosiahnuť jednou analýzou, a preto sa vypracúvajú viaceré druhy analýz.

Cieľom predkladanej diplomovej práce je zhodnotenie podnikateľských potenciálov

vo vybranom podnikateľskom subjekte prostredníctvom vhodných metód podnikateľskej

analýzy, posúdenie celkového finančného zdravia podniku a vplyvu jednotlivých faktorov

podnikateľskej úspešnosti na postavenie podniku a jeho budúcu existenciu ako aj vyvodiť

koncepčné návrhy na realizáciu v podnikateľskej praxi.

Čiastkovými cieľmi sú:

o vykonanie situačnej analýzy akciovej spoločnosti

o analýza investícií

o analýza vývoja majetkovej a kapitálovej štruktúry

o posúdenie financovania obežného a neobežného majetku

o analýza výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia

o vykonanie finančnej analýzy metódami „ex post“

o vykonanie finančnej analýzy metódami „ex ante“

o analýza odbytu

o prieskum o spokojnosti zákazníkov s pekárenskými výrobkami

V teoretickej časti diplomovej práce je venovaná pozornosť:

o posúdeniu vplyvu vstupu SR do EÚ na formovanie poľnohospodárstva a potravinárstva

o charakteristike podnikateľského prostredia v agropotravinárstve a vymedzeniu jeho

špecifík

o vývojovým tendenciám v slovenskom pekárenskom priemysle

31

3 METODIKA PRÁCE

Na dosiahnutie stanovených cieľov sa využil nasledovný metodický aparát. Na

hodnotenie súčasnej a predchádzajúcej (minulej) finančnej situácie sa využila finančná

analýza „ex post“.

Ukazovatele „ex post“

Tabuľka 2

UKAZOVATELE VZOREC ALGORITMUS Ukazovatele rentability

Rentabilita celkového kapitálu

(čistý výsledok hospodárenia + Un. (1-Sd)) / celkový kapitál

V64 + V41*(1-0,19) / S065

Rentabilita vlastného kapitálu

hospodársky výsledok / vlastný kapitál

V64 / S066

Rentabilita tržieb hospodársky výsledok / tržby V64 / (V01 + V05 + V19 +

V30)

Rentabilita výnosov hospodársky výsledok / výnosy V64 / ∑ položiek výsledovky označené rímskou číslicou

Rentabilita nákladov hospodársky výsledok / náklady V64 / ∑ položiek výsledovky označené veľkým písmenom

Ukazovatele zadĺženosti Celková zadĺženosť cudzí kapitál / VIP a ZÁVP S086 / S065

Úverová zadĺženosť (bankové úvery + finančné výpomoci)

/ VIP a ZÁVP S112 / S065

Stupeň finančnej Samostatnosti

cudzí kapitál / vlastné imanie S086 / S066

Úrokové krytie (hrubý výsledok hosp. + nákladové

úroky) / nákladové úroky (V64 + V53 + V59 + V41) /

V41 Stupeň Samofinancovania

vlastný kapitál / VIP a ZÁVP S066 / S065

Finančná páka VIP a ZÁVP / vlastný kapitál S065 / S066 Ukazovatele aktivity

Doba obratu zásob zásoby / tržby * 365 S033 / (V01 +V05) * 365 Doba inkasa Pohľadávok

pohľadávky / tržby * 365 (S041 + S048) / (V01 + V05)

* 365 Doba splatnosti Záväzkov

záväzky / tržby * 365 (S091 + S102) / (V01 + V05)

* 365 Doba obratu majetku majetok celkom / tržby * 365 S001 / (V01 + V05) * 365 Obrat majetku tržby / majetok celkom (V01 + V05) / S001

Ukazovatele likvidity

Celková likvidita (obežný majetok – dlhodobé pohľ.) /

krátkodobé cudzie zdroje (S032 – S041) / (S102 + S114

+ S115)

Bežná likvidita (finančné účty + krátk. pohľadávky) /

krátkodobé cudzie zdroje (S056 + S048) / (S102 +

S114 + S115) Pohotová likvidita finančné účty / krátkodobé cudzie zd. (S056 / (S102 + S114 + S115) Bežná prevádzková Likvidita

(finančné účty + krátk. pohľadávky) / krátkodobé záväzky

(S056 + S048) / S102

32

Súčasťou finančnej analýzy „ex post“ je aj analýza peňažných tokov, ktorá poskytuje

informáciu o príjmoch a výdavkoch, ako aj konečnom stave peňazí. Z formálneho hľadiska

môžeme hovoriť o tzv. stĺpcovom a bilančnom usporiadaní cash flow. Na vykazovanie cash

flow sa použilo stĺpcové usporiadanie výkazu cash flow, ktoré je v praxi používané častejšie.

Má nasledovnú štruktúru:

Stĺpcové zostavenie cash flow

Tabuľka 3

A) CASH FLOW Z HOSPODÁRSKEJ ČINNOSTI (CFPČ):

+ výsledok hospodárenia podniku po zdanení + Odpisy + zvýšenie − Pokles stavu rezerv + pokles − Zvýšenie časovo rozlíšené aktíva + zvýšenie − Pokles časovo rozlíšené pasíva + zvýšenie − Pokles stavu krátkodobých záväzkov + pokles − Zvýšenie stavu krátkodobých pohľadávok + pokles − Zvýšenie stavu zásob + pokles − Zvýšenie stavu krátkodobého finančného majetku

B) CASH FLOW Z INVESTI ČNEJ ČINNOSTI (CFI Č):

+ pokles − Zvýšenie stavu dlhodobého majetku (rozdiel v zostatkovej cene + odpisy)

+ pokles − Zvýšenie stavu dlhodobého finančného majetku

C) CASH FLOW Z FINAN ČNEJ ČINNOSTI (CFFČ):

+ pokles − Zvýšenie stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie + pokles − Zvýšenie stavu dlhodobých pohľadávok + zvýšenie − Pokles dlhodobých záväzkov

+ zvýšenie − Pokles stavu krátkodobých bankových úverov a finančných výpomocí

+ zvýšenie − Pokles stavu dlhodobých bankových úverov + zvýšenie − Pokles stavu vlastného imania − výsledok hospodárenia podniku po zdanení

CELKOVÝ CASH FLOW = CFP Č + CFIČ + CFFČ

Stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia + Celkový cash flow

= Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia

33

Finančná analýza „ex ante“ má za úlohu prognózovať vývoj finančnej situácie podniku do

budúcnosti. Základom prognózovania je súčasný stav a vývoj relevantných ukazovateľov,

ktorý sa pomocou vhodných metód prolonguje do budúcnosti. Sem patria nasledovné metódy:

o Rýchly test

o Altmanov „Z“ index

o Index bonity

Rýchly test

Táto metóda pracuje s malým počtom ukazovateľov a jednoduchou bodovou stupnicou

a používa sa na rýchlu orientáciu na stanovenie postavenia podniku.

Ukazovatele rýchleho testu

Tabuľka 4 UKAZOVATE Ľ VZOREC ALGORITMUS

X1 Stupeň samofinancovania Vlastný kapitál / VIP a ZÁVP S066 / S065

X2 Doba splácania cudzieho Kapitálu

(cudzí kapitál – finančný majetok) / cash flow

S(086 - 056) / V(60 + 18 + 22 + 21 + 38 + 37)

X3 Podiel CF z celkových Výnosov

cash flow / celkové výkony

V(60 + 18 + 22 + 21 + 38 + 37) / V(01 + 05

+ 19)

X4 Rentabilita celkového Kapitálu

(čistý výsledok hospodárenia + Un.(1-Sd)) / celkový kapitál

V64 + V41 * (1-0,19) / S065

Hodnotenie:

a) veľmi dobrá finančná situácia 4-7 bodov

b) dobrá finančná situácia 8-11 bodov

c) stredná finančná situácia 12-15 bodov

d) zlá finančná situácia 16-19 bodov

Stupnica hodnotenia

Tabuľka 5

UKAZOVATE Ľ STUPNICA HODNOTENIA – BODY

veľmi dobre (1)

dobrý (2)

stredný (3)

Zlý (4)

Ohrozený insolventnosťou(5)

X1 > 30% > 20% > 10% < 10% Záporný X2 < 3 r. < 5 r. < 12 r. > 12 r. > 30 r. X3 > 10% > 8% > 5% < 5% Záporný X4 > 15% > 12% > 8% < 8% Záporný

34

Stupnica je konštruovaná tak, že najlepší výsledok sú 4 body, a to svedčí o stabilnej

a primerane výkonnej situácii podniku s dobrou vyhliadkou do budúcnosti. Naopak, 20 bodov

vypovedá a labilite, nedostatočnej výkonnosti a zlých vyhliadkach do budúcnosti.

Altmanov „Z“ index

Táto metóda patrí do skupiny matematicko-štatistických metód prognózovania finančnej

situácie podniku. Je viacrozmerná, čo znamená, že prosperita firmy sa posudzuje na základe

celkovej veličiny do ktorej sú zahrnuté finančné ukazovatele, ktoré najlepšie reprezentujú

finančnú situáciu podniku. Každému z ukazovateľov je priradená zodpovedajúca váha.

Tabuľka 6

UKAZOVATE Ľ VZOREC ALGORITMUS

Z1 pracovný kapitál / celkový majetok S(032 – 102 – 114 – 115) /

S001 Z2 nerozdelené zisky / celkový majetok S082 / S001

Z3 prevádzkový zisk (EBIT) / celkový

majetok S029 / S001

Z4 trhová hodnota vlastného kapitálu /

účtovná hodnota dlhov S066 / S086

Z5 tržby / celkový majetok V(01 + 05 + 19 + 30) /

S001 Diskrimina čná funkcia je:

Z = 0,717 * Z1 + 0,847 * Z2 + 3,107 * Z3 + 0,420 * Z4 + 0,998 * Z5

Hodnotenie podnikov podľa toho to indexu je nasledovné:

Ak Z-index je: 1,8 > Z-index → hrozí bankrot, kritická finančná situácia

1,81 < Z-index < 2,99 → sivá zóna, pásmo

nejasnej budúcnosti, oblasť

Nevyhradených výsledkov, z toho:

1,81-2,7 – vysoká pravdepodobnosť bankrotu

2,8-2,9 – možná pravdepodobnosť bankrotu

nad 2,99 → prosperujúci podnik, finančná situácia podniku dobrá

Index bonity firmy

Metóda Indexu bonity patrí taktiež medzi metódy matematicko-štatistické. Jej celkový

záver je tvorený súčtom šiestich parciálnych finančných ukazovateľov, ktorým sú pridelené

váhy podľa významnosti. Čím vyššie vyjde výsledok výpočtu, tým je prognóza finančno-

ekonomickej situácie firmy lepšia.

35

Index bonity podniku

Tabuľka 7

UKAZOVATE Ľ VZOREC ALGORITMUS

B1 cash flow / cudzí kapitál V(60 + 18 + 22 + 21 + 38 +

37)/S086 B2 celkový kapitál / cudzí kapitál S001 / S086

B3 zisk pred zdanením / celk.

Kapitál V(29 + 52 + 57 - 58) / S001

B4 zisk pred zdanením / celkové

výkony

V(29 + 52 + 57 - 58) / V(03 + 05 + 06 + 07 + 19 + 21 + 23 +

25 + 27) B5 zásoby / aktíva celkom S033 / S001

B6 celkové výkony / celkový kapitál V(03 + 05 + 06 + 07 + 19 + 21

+ 23 + 25 + 27) / S001 Diskriminačná funkcia pri tomto modely má tvar:

B = 1,5 * B1 + 0,08 * B2 + 10 * B3 + 5 * B4 + 0,3 * B5 + 0,1 * B6

Posúdenie celkovej finančnej situácie podniku sa uskutočňuje prostredníctvom stupnice.

Hodnotiaca stupnica:

extrémne veľmi zlá určité dobrá veľmi extrémne

zlá situácia zlá problémy dobrá dobrá

-3 -2 -1 0 1 2 3

Prieskum spotrebiteľských zvyklostí

Prieskum potrieb zákazníkov vo vzťahu ich preferencií pri kúpe pekárenských výrobkov

bol vykonaný na vzorke 93. Dotazník bol rozoslaný sto respondentom, z toho siedmi

nenavrátili dotazník. Prieskum bol vykonaný v rámci Bratislavského kraja. Ako forma

dopytovania sa použil internet.

Samotný dotazník bol rozdelený do troch častí. Prvá časť bola zameraná na otázky

týkajúce sa pravidelnosti nákupu a miesta nákupu pekárenských výrobkov. Druhá časť sa

venovala otázkam zisťujúcich preferencie spotrebiteľov pri kúpe pekárenských výrobkov.

Otázky v tretej časti dotazníka boli sústredené na spokojnosť, kvalitu a propagáciu

pekárenských výrobkov. Vzor dotazníka je súčasťou prílohovej časti práce.

36

Ďalšími metódami výskumu boli:

o metóda organizačno-ekonomického prieskumu

o indexová metóda

o metóda komparácie

Objektom výskumu bola pekáreň Dúbravanka R.F.T., a.s.. Faktografický materiál sa

získaval z účtovných a štatistických výkazov analyzovaného podniku za roky 2004 – 2006.

Taktiež sa využili informačné zdroje MP SR a VÚEPP so sídlom v Bratislave.

37

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Situačná analýza spoločnosti Dúbravanka R.F.T., a.s.

História pekárenskej a cukrárenskej výroby na báze veľkopriemyselnej produkcie má

v Bratislave už dlhoročnú tradíciu, ktorá sa začala v apríli roku 1982. Jednotlivé časti

súčasného podniku boli postupne uvádzané do prevádzky do roku 1985, kedy sa začala

plnohodnotná výroba. Jej ďalší vývoj bol poznačený miernou dynamikou výroby, a to až do

roku 1995.

V priebehu roku 1995 došlo k transformácii podniku na akciovú spoločnosť pod názvom

„Dúbravanka, pekáreň a cukráreň, a.s.“ Zároveň došlo k zmene vlastníckych práv.

Nasledujúce obdobie, najmä roky 1997-1999, znamenalo expanziu spoločnosti v rámci

trhu, na ktorom štandardne pôsobí, a postupné vydobytie si dominujúceho postavenia.

V roku 2001 došlo opäť k zmene vlastníckych práv, taktiež k zmene názvu spoločnosti na

„Dúbravanka R.F.T., a.s.“

Na základe rozhodnutia nových vlastníkov spoločnosti bola v roku 2002 obmedzená

cukrárenská výroba a minimalizovaná na 20 % pôvodného objemu.

Naopak, pekárenská výroba v súčasnosti predstavuje dominantný predmet činnosti

spoločnosti.

Ďalšia zmena vlastníckych práv v septembri roku 2006 spočívala v strategickej akvizícii,

ktorú uskutočnila nadnárodná spoločnosť „Delta pekárne SK“, čím pripojila spoločnosť

Dúbravanka R.F.T., a.s., vrátane dvoch ďalších slovenských pekární, do svojej skupiny

pôsobiacej v oblasti pekárenskej výroby v stredoeurópskom regióne.

Pre spoločnosť to znamenalo prispôsobiť sa zmenám vo firemnej kultúre, zmenám

v systéme riadenia, nastala väčšia kooperácia s ostatnými subjektami a pod. V dôsledku

uvedených zmien a zahájenia procesu reštrukturalizácie bol znížený stav pracovníkov o cca.

40 osôb.

Delta pekárne SK, člen skupiny United Bakeries, sú jedným z hlavných subjektov na

slovenskom pekárenskom trhu. Celkom tri pekárne v Bratislave, v Žiline a v Leviciach

umožňujú kvalitné zásobovanie regionálneho trhu.

Dúbravanka R.F.T., a.s. je výrobno-obchodná spoločnosť, ktorá vyrába a distribuuje

pekárenské výrobky, niekoľko druhov bežného a jemného pečiva a cukrárenské výrobky.

Pekárenská výroba má vo svojom sortimente viac ako 250 druhov pekárenských výrobkov.

Zoznam niektorých druhov výrobkov vyrábaných spoločnosťou je súčasťou prílohy 2.

38

Štruktúra spoločnosti Schéma 1

Zdroj: Interné materiály podniku

V cukrárenskej výrobe prevažuje výroba polotovarov pre konkrétneho zahraničného

veľkoodberateľa podľa sezónnych požiadaviek.

Vo sfére služieb firma zabezpečuje najmä rozvoz výrobkov odberateľom a vykladanie,

dokladanie tovaru v priestoroch obchodných prevádzok u obchodných reťazcov.

Spoločnosť zamestnávala v období roka 2006 v priemere 236 zamestnancov. Pracovníci

na úrovni stredného manažmentu a THP pracovníci boli stabilizovaní vo svojich funkciách,

avšak v rámci robotníckych profesií, najmä vo výrobnej sfére, dochádzalo k fluktuácii

pracovnej sily. Riadiaca štruktúra spoločnosti je zobrazená na schéme 2 viď. príloha 1.

Štruktúra zamestnancov podľa vzdelania

Tabuľka 8

Rok 2006 Počet zamestnancov Podiel v %

ZV 59 25,00

SOV – v odbore 53 22,46

SOV – mimo odboru 36 15,25

ÚSOV s mat. 71 30,09

VV 17 7,20

Spolu 236 100,00

Zdroj: Interné materiály podniku

United Bakeries

(Merged Delta Pekárny Group and Odkolek

Group)

European United Bakeries

Delta pekárne SK

Interback HU

39

Výrobnú činnosť spoločnosti zabezpečuje približne 120-členný personál, ktorý tvoria

pekárski majstri s praxou v odbore, miesiči, peciari a pomocný personál. Ostatné profesie

vykonávané vo výrobnej činnosti zabezpečujú vyučení a zaučení pracovníci, ktorí sú

priebežne preškoľovaní v rámci odbornej spôsobilosti.

Administratívne činnosti vykonávajú prevažne zamestnankyne s viac ako 5-ročnou praxou

v spoločnosti, majú minimálne stredoškolské odborné vzdelanie a priebežne absolvujú

odborné školenia a semináre.

Dodávku výrobkov odberateľom zabezpečuje odbor dopravy, ktorý tvorí približne 25

vodičov profesionálov, ktorí sú taktiež pravidelne preškoľovaní v rámci svojej odbornej

spôsobilosti.

Technickú údržbu areálu spoločnosti a technologických zariadení zabezpečuje približne

15-členný personál elektrikárov, zámočníkov, murárov – vyučených v odbore a priebežne

absolvujúcich preškolenie v rámci odbornej spôsobilosti.

4.2 Analýza investícií

Spoločnosť v novembri 2004 obstarala a uviedla do prevádzky jeden z najkvalitnejších

hnetacích strojov od talianskeho výrobcu SAN CASSIANO v hodnote 3 mil. Sk a v decembri

2004 deliaci stroj od výrobcu Mopos Olomouc a vyguľovací stroj od firmy Werner Pfleiderer

v hodnote 1,5 mil. Sk. Uvedené tri investície zabezpečili radikálny nárast kvality chlebových

výrobkov a zároveň zvýšili využitie základnej suroviny – múky, čo zefektívnilo výrobný

proces.

V priebehu roku 2004 spoločnosť zrealizovala inštaláciu ekoblokov a rotačných pecí, čím

zabezpečila úsporu nákladov na plyn, vykurovanie a výrobu teplej vody. Celkovú investíciu

v objeme cca. 10 mil. Sk financovala formou investičného úveru. Po prepočtoch

predpokladaných úspor, ktoré v skutočnosti predstavujú v priemere 250 tis. Sk mesačne, by sa

jej návratnosť mala zabezpečiť v horizonte 3 rokov a to pri súčasných cenách plynu, ktoré sa

veľkou pravdepodobnosťou budú ešte zvyšovať, čím sa návratnosť investície ešte skráti.

Umývačka prepraviek, ktorá sa používala v priemyselnej pekárni bola morálne aj fyzicky

veľmi zastaraná, čo sa prejavovalo v absolútne nedostatočnej kvalite čistenia prepraviek pre

pekársku výrobu. Neustále narastajúce nároky na hygienickú stránku výroby a prepravu

pekárskych výrobkov, ako aj prísnejšie podmienky a pravidlá po vstupe SR do Európskej

únie, viedli k tomu, aby spoločnosť riešila urgentne tento problém. Z uvedených dôvodov

uzatvorila kúpnu zmluvu a v priebehu novembra 2004 uviedla do prevádzky moderné

40

zariadenie od rakúskeho výrobcu Pobeck v hodnote 1,14 mil. Sk. Nové umývacie zariadenie

je energeticky oveľa úspornejšie s vysokou účinnosťou samotného čistenia, čo dáva

predpoklad podstatného zlepšenia hygienických parametrov používaných prepraviek a navyše

ďalších energetických úspor v spoločnosti.

So vstupom SR do EÚ vedenie spoločnosti predpokladalo zvýšenie podielu balených

výrobkov. Z uvedeného dôvodu sa spoločnosť rozhodla investovať do nového baliaceho

zariadenia Lyra 600E od talianskeho výrobcu Delfin, ktoré uviedla do prevádzky koncom

roka 2004. Reálna výška investície predstavovala zhruba 1,2 mil. Sk. Predpokladané prínosy

nového baliaceho stroja by sa mali prejaviť v znížení počtu pracovníkov pri jeho obsluhe

a nadväzných činnostiach a v úspore spotreby baliaceho materiálu, nakoľko nový stroj je plne

automatizovaný.

Na začiatku roku 2004 vedenie spoločnosti spolu s akcionármi rozhodli o redukcii

cukrárskej výroby. K jej ukončeniu došlo vo februári 2004, čím neefektívnu výrobu úplne

zrušili, ponechali len cukrársku výrobu pre rakúskeho odberateľa, kde je podstatne vyššia

rentabilita. Ďalším krokom bolo presun cukrárskej výroby do priestorov pekárne, čím sa

podarilo kompletnú výrobu zabezpečovať v rámci jedného objektu – v budove pekárne.

Znížili sa tým prevádzkové náklady spojené s budovou bývalej cukrárne. Celková hodnota

investície do stavebných úprav v dôsledku reorganizácie výroby a jej presunu z objektu

cukrárne do budovy pekárne ako aj rekonštrukcia a modernizácia autodielne, skladu MTZ,

novej zámočníckej dielne dosiahla v roku 2004 sumu 2 mil. Sk.

V nadväznosti na inštaláciu ekoblokov a zrušenie prevádzky centrálnej kotolne, vedenie

spoločnosti muselo doriešiť systém vykurovania v administratívnej budove a v objektoch

pekárne a bývalej cukrárne. Investičné náklady na prebudovanie kúrenia dosiahli v roku 2004

sumu zhruba 3 mil. Sk.

Najvýznamnejšou investičnou aktivitou, ktorá sa uskutočnila v roku 2005, bola nákup 16

ks nákladných vozidiel značky IVECO, čím spoločnosť kompletne zmodernizovala existujúci

autopark vozidiel spoločnosti. Cieľom uvedenej investície bola výmena fyzicky a morálne

opotrebovaných vozidiel značky AVIA za nové vozidlá, ktorých prevádzka je ekonomickejšia

a spĺňa aj nároky EÚ na výšku emisií. Celková hodnota investície bola zhruba 15 mil. Sk,

ktorú spoločnosť dokáže vyfinancovať osemročným leasingom, pričom jednotlivé splátky

budú v plnej výške pokryté úsporou prevádzkových nákladov a samozrejme v samotnom

znížení počtu prevádzkovaných vozidiel.

V roku 2006 boli zrealizované nové investície do technológie. Bol poskytnutý investičný

úver z Unibanky vo výške 10 mil. Sk, ktorý sa použil na nákup technologických zariadení -

41

linky na bežné pečivo a pekárskej peci. Tieto investície sa do plnej prevádzky uviedli až

v druhej polovici roka 2006.

V priebehu roku 2006 boli obstarané 4 nové vozidlá značky IVECO v hodnote 4 mil. Sk

vzhľadom na významné úspory prepravných nákladov ako aj na údržbu a celkovú prevádzku

dopravy, ktoré sa potvrdili v roku 2005.

4.3 Analýza vývoja majetkovej a kapitálovej štruktúry

Súvaha v plnom rozsahu – bilancia konfrontuje majetok podniku so zdrojmi krytia, každá

forma majetku je krytá určitým druhom kapitálu, ktorý má podnik k dispozícii.

Majetkovou štruktúrou rozumieme podiel jednotlivých položiek aktív na celkovom majetku

podniku.

Kapitálovou štruktúrou podniku rozumieme štruktúru zdrojov, z ktorých majetok podniku

vznikol.

.Vývoj a štruktúra aktív v tis. Sk

Tabuľka 9

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2004 2005 2006 06-04 06-05

Spolu majetok 112 389 95 169 112 549 160 17 380

Neobežný majetok 63 794 58 604 73 788 9 994 15 184

Dlhodobý nehmotný majetok 1 744 1 753 1 303 - 441 - 450

Dlhodobý hmotný majetok 61 675 56 633 71 947 10 272 15 314

Dlhodobý finančný majetok 375 218 538 163 320

Obežný majetok 43 330 34 002 37 643 -5 687 3 641

Zásoby 4 941 6 014 6 062 1 121 48

Dlhodobé pohľadávky 0 0 0 0 0

Krátkodobé pohľadávky 37 870 27 194 28 880 -8 990 1 686

Finančné účty 519 794 2 701 2 182 1 907

Časové rozlíšenie 5 265 2 563 1 118 -4 147 -1445

Zdroj: Súvaha za roky 2004 – 2006

Celkové aktíva v roku 2006 dosiahli hodnotu 112 549 tis. Sk, čo predstavuje nárast oproti

roku 2005 o 17 380 tis. Sk. Neobežný majetok v roku 2006 dosiahol hodnotu 73 788 tis. Sk,

42

čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 15 184 tis. Sk. Dlhodobý nehmotný majetok

poklesol z roku 2005 na rok 2006 o 450 tis. Sk, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje

pokles o 25,67 %. Najväčší podiel na celkovom majetku spoločnosti má dlhodobý hmotný

majetok, čo v percentuálnom vyjadrení predstavoval v roku 2006 63,93 %,

v predchádzajúcom roku 59,51 %. Táto zmena bola spôsobená tým, že hodnota celkového

majetku sa z roku 2005 na rok 2006 zvýšila. Čo sa týka obežného majetku sa z roku 2004 na

rok 2005 jeho hodnota znížila o 21,53 %, ale z roku 2005 na rok 2006 už možno sledovať

mierny nárast o 10,71 %. Možno to vysvetliť tým, že krátkodobé pohľadávky sa z roku 2004

na rok 2005 znížili o 28,19 %, ale v nasledujúcom roku mierne vzrástli o 6,20 %. Priaznivý

trend možno sledovať vo vývoji finančných účtov, ktoré sa z roku na rok zvyšovali. Z roku

2004 na rok 2005 vzrástli o 275 tis. Sk, v ďalšom roku o 1 907 tis. Sk, čo v percentuálnom

vyjadrení predstavuje nárast v roku 2005 o 52,99 % a v roku 2006 nárast o 240,18 %.

Vývoj a štruktúra pasív v tis. Sk

Tabuľka 10

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2004 2005 2006 06-04 06-05

Spolu vlastné imanie a záväzky 112 389 95 169 112 549 160 17 380

Vlastné imanie (vlastný kapitál) 11 136 10 884 17 660 6 524 6 776

Základné imanie (základný kapitál) 16 000 16 000 16 000 0 0

Cudzie zdroje 100 073 84 202 94 798 - 5 275 10 596

Rezervy 600 292 1 727 1 127 1 435

Dlhodobé záväzky 22 554 18 372 14 887 - 7 667 - 3 485

Krátkodobé záväzky 39 772 31 244 40 602 830 9 358

Bankové úvery 37 147 34 294 37 582 435 3 288

z toho dlhodobé 22 147 18 380 22 582 435 4 202

Krátkodobé 15 000 15 000 15 000 0 0

Krátkodobé finančné výpomoci 0 914 0 0 - 914

Časové rozlíšenie 1 180 83 91 - 1 089 8

Zdroj: Súvaha za roky 2004 – 2006

Vlastné imanie v roku 2006 dosiahlo hodnotu 17 660 tis. Sk, čo predstavuje nárast oproti

roku 2005 o 6 776 tis. Sk. V percentuálnom vyjadrení je to nárast o 62,26 %. Základné imanie

sa nezmenilo počas sledovaného obdobia. Cudzie zdroje sa znížili z roku 2004 na rok 2005

43

o 15 871 tis. Sk, avšak v nasledujúcom roku došlo k ich zvýšeniu o 10 596 tis. Sk. Dlhodobé

záväzky sa počas sledovaného obdobia postupne znižovali. V roku 2005 došlo k ich poklesu o

18,54 % a v ďalšom roku o 18,97 %. Pri krátkodobých záväzkoch možno sledovať kolísanie.

V roku 2005 sme zaznamenali pokles o 8 528 tis. Sk, ale následne v ďalšom roku krátkodobé

záväzky sa zvýšili o 9 358 tis. Sk. Dlhodobé bankové úvery sa v roku 2004 čerpali v hodnote

22 147 tis. Sk, v ďalšom roku došlo k ich poklesu o 17,01 % a následne v roku 2006 k ich

nárastu o 22,86 %. Krátkodobé bankové úvery za sledované obdobie dosiahli hodnotu 15 000

tis. Sk v každom roku.

4.4 Financovanie obežného a neobežného majetku

Podnik by mal mať toľko kapitálu, koľko potrebuje. Mala by existovať rovnováha medzi

pasívami a aktívami, ktorú môžeme vyjadriť cez bilančnú rovnováhu, ktorá je chápaná medzi

jednotlivými majetkovými formami a formami zdrojov krytia majetku.

Môžu nastať určité problémy s bilančnou rovnováhou a vzniká tzv. podkapitalizácia, alebo

prekapitalizácia podniku.

Prekapitalizácia podniku je taký jav, pri ktorom podnik dlhodobými zdrojmi hradí (kryje)

obežné aktíva (majetok).

Podkapitalizácia je taký jav, keď v danom čase nedisponujeme dostatkom kapitálových

zdrojov, ktorými by sme mohli kryť rozvojové formy podniku. Musí sa riešiť cestou

dlhodobých cudzích zdrojov, alebo cestou navýšenia vlastného majetku.

Ukazovatele obežného a neobežného majetku v tis. Sk

Tabuľka 11

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2004 2005 2006 06-04 06-05

Vlastné imanie 11 136 10 884 17 660 6 524 6 776

Obežný majetok 43 330 34 002 37 643 -5 687 3 641

Neobežný majetok 63 794 58 604 73 788 9 994 15 184

Krátkodobý požičaný kapitál 54 772 47 158 55 602 830 8 444

Dlhodobý cudzí kapitál 44 701 36 752 37 469 -7 232 717

Čistý pracovný kapitál (+), Nekrytý dlh (-) -11 442 -13 156 -17 959 - -

Zdroj: Súvaha za roky 2004 – 2006, vlastné výpočty

44

Čistý pracovný (prevádzkový) kapitál predstavuje pozitívny rozdiel medzi stavom

obežného majetku a krátkodobým požičaným kapitálom. V prípade negatívneho rozdielu

vzniká nekrytý dlh.

Rok 2004 – posúdenie zlatého bilančného pravidla

Oblasť neobežných aktív

Neobežné aktíva > vlastné imanie + dlhodobo požičaný kapitál

(63 794 > 11 136 + 44 701) → stav podkapitalizovanosti

Oblasť obežných aktív

Obežné aktíva < krátkodobo požičaný kapitál

(43 330 < 54 772) → nekrytý dlh

V roku 2004 vznikla v podniku podkapitalizácia, pričom hodnota nekrytého dlhu dosiahla

hodnotu vo výške 11 442 tis. Sk, čo znamená, že časť neobežného majetku bola krytá

krátkodobým požičaným kapitálom.

Rok 2005 – posúdenie zlatého bilančného pravidla

Oblasť neobežných aktív

Neobežné aktíva > vlastné imanie + dlhodobo požičaný kapitál

(58 604 > 10 884 + 36 752) → stav podkapitalizovanosti

Oblasť obežných aktív

Obežné aktíva < krátkodobo požičaný kapitál

(34 002 < 47 158) → nekrytý dlh

V roku 2005 vznikla opäť podkapitalizácia, pričom hodnota nekrytého dlhu bola 13 156

tis. Sk.

Rok 2006 – posúdenie zlatého bilančného pravidla

Oblasť neobežných aktív

Neobežné aktíva > vlastné imanie + dlhodobo požičaný kapitál

(73 788 > 17 660 + 37 469) → stav podkapitalizovanosti

Oblasť obežných aktív

Obežné aktíva < krátkodobo požičaný kapitál

(37 643 < 55 602) → nekrytý dlh

V roku 2006 v podniku pokračovala podobná situácia ako v predchádzajúcich rokoch,

pričom hodnota nekrytého dlhu sa viac zvyšovala a dosiahla hodnotu 17 959 tis. Sk.

45

4.5 Analýza výnosov, nákladov a výsledku hospodárenia

Výnosy a náklady sú základnými ekonomickými kategóriami podniku, ktoré bezprostredne

rozhodujú o tom, či podnik dosiahne hospodársky výsledok v jeho kladnej, alebo zápornej

podobe.

Výnosy podniku sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností za

určité účtovné obdobie bez ohľadu na to, či v tomto období došlo k ich úhrade. To je princíp

podľa tzv. aktuálneho účtovníctva. Výnosy sa tu odlišujú od príjmov, náklady od výdajov

a zisk od cash flow. Výnosy sa realizujú v okamžiku vyskladnenia tovaru alebo poskytnutia

služby.

Hlavnými výnosmi výrobného podniku sú tržby získané z predaja výrobkov, tovaru

a poskytnutých služieb.

Náklady podniku sú peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získanie výnosov

a tieto náklady súvisia s obstarávaním, spotrebovaním a opotrebovaním výrobných faktorov

v procese výroby.

Výnosy z hospodárskej činnosti v tis. Sk

Tabuľka 12

Text položky 2004 2005 2006

Výnosy celkom 211 776 197 606 266 157

Tržby z predaja tovaru 17 493 21 468 16 650

Výroba 190 796 172 181 232 049

Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu 2014 2 1 190

Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej

činnosti a účtovanie vzniku komplexných nákladov

budúcich období 455 600 292

Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov

z hospodárskej činnosti 305 898 927

Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 713 2457 15 049

Zdroj: Výkaz ziskov a strát za roky 2004 – 2006

Výnosy z hospodárskej činnosti sa v roku 2006 zvýšili oproti roku 2005 o 34,69 %, čo

predstavuje zvýšenie o 68 551 tis. Sk. V roku 2005 oproti predchádzajúcemu roku výnosy

poklesli o 14 170 tis. Sk, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje zníženie o 6,69 %. Tržby

46

z predaja tovaru v roku 2006 dosiahli úroveň 16 650 tis. Sk, tržby z predaja vlastných

výrobkov a služieb dosiahli úroveň 232 049 tis. Sk. Z uvedeného vyplýva, že vo výkonoch

v hlavnej činnosti nastal nárast okolo 28 % v porovnaní s rokom 2005. Finančná situácia

spoločnosti sa v priebehu roka 2006 v porovnaní s rokom 2005 výrazne zlepšila. Na rok 2006

boli zmluvne dohodnuté dodávky do dôležitých obchodných reťazcov, priaznivo sa vyvíjali

dodávky cukrárskych výrobkov.

Výnosy z finančnej činnosti majú rastúci trend za sledované obdobie, pričom ich výška

v roku 2004 dosiahla hodnotu 237 tis. Sk, v roku 2005 to bolo 454 tis. Sk a v nasledujúcom

roku dosiahli úroveň 1 483 tis. Sk. Výnosy z mimoriadnej činnosti sú zanedbateľné.

Náklady na hospodársku činnosť v tis. Sk

Tabuľka 13

Text položky 2004 2005 2006

Náklady celkom 204 338 192 286 253 023

Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru 17 652 21 231 16 071

Výrobná spotreba 118 009 102 314 134 968

Osobné náklady súčet 57 545 57 972 69 764

Dane a poplatky 2 010 1 323 1 193

Odpisy DNM a DHM 3956 7 201 9 361

Zostatková cena predaného DM a predaného materiálu 35 27 1 092

Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčtovanie

komplexných nákladov budúcich období

600 292 1 727

Tvorba opravných položiek do nákladov na hospodársku

Činnosť 898 927 2 480

Ostatné náklady na hospodársku činnosť 3633 999 16 367

Zdroj: Výkaz ziskov a strát za roky 2004 – 2006

Náklady na hospodársku činnosť sa v roku 2006 zvýšili o 31,59 %, čiže o 60 737 tis. Sk.

Z roku 2004 na rok 2005 podnik zaznamenal pokles v nákladoch na hospodársku činnosť

o 5,90 %.

Náklady na finančnú činnosť majú podobne ako výnosy z finančnej činnosti narastajúcu

tendenciu a ich výška v roku 2006 predstavovala hodnotu 5590 tis. Sk, čo je nárast o 19,88 %

oproti roku 2005, kedy ich výška predstavovala hodnotu 4663 tis. Sk.

47

Celkové náklady vzrástli v roku 2006 o 30,84 % oproti predchádzajúcemu roku z dôvodu

rastu nákladov na hospodársku činnosť.

Výsledok hospodárenia za roky 2004 – 2006 v tis. Sk

Tabuľka 14

Text položky 2004 2005 2006

Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti 7 438 5 320 13 134

Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti -4 355 -4 209 -4 107

SUMA1 3 083 1 111 9 027

Daň z príjmov z bežnej činnosti 989 566 2 716

SUMA2 2 094 545 6 311

Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti -95 -641 0

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 1 999 -96 6 311

Zdroj: Výkaz ziskov a strát za roky 2004 – 2006

Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že výsledok hospodárenia z roku

2004 na rok 2005 výrazne poklesol. Celkovo sa znížil o 2 095 tis. Sk, čo v percentuálnom

vyjadrení predstavuje pokles o 104,80 %. Možno to vysvetliť poklesom výsledku

hospodárenia z bežnej činnosti o 73,97 %, ale aj poklesom výsledku hospodárenia z finančnej

činnosti o 574,74 %. Avšak v nasledujúcom roku došlo k výraznému zlepšeniu finančnej

situácie podniku, kedy bol vykázaný zisk v hodnote 6 311 tis. Sk, čo predstavuje zvýšenie

oproti predchádzajúcemu roku o 6 407 tis. Sk.

4.6 Finančná analýza „ex post“

Finančná analýza „ex post“ hodnotí súčasnú a predchádzajúcu finančnú situáciu.

Podkladom pre ňu sú ukazovatele charakterizujúce už uskutočnené hospodársko-ekonomické

javy. Odhaľuje príčiny dosiahnutých výsledkov a je závery sú využívané v ďalšom finančno-

ekonomickom riadení.

Z veľkého množstva pomerových finančných ukazovateľov sa využili najdôležitejšie,

ktoré z hľadiska ich obsahu sú systematizované do nasledujúcich skupín:

o ukazovatele rentability

o ukazovatele zadĺženosti

o ukazovatele aktivity

48

o ukazovatele likvidity

Ukazovatele rentability vyjadrujú schopnosť využívať zdroje a aktíva podniku na tvorbu

zisku. Syntetizujú v sebe úroveň a vývoj likvidity, aktivity, zadĺženosti, čím vyjadrujú

výsledný efekt podnikového úsilia transformácie vstupov na výstupy.

Vývoj ukazovateľov rentability

Tabuľka 15

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2004 2005 2006 06-04 06/04

Rentabilita celkového kapitálu 0,03554 0,02187 0,07938 0,04384 2,234

Rentabilita vlastného kapitálu 0,17951 -0,00882 0,35736 0,17785 1,991

Rentabilita tržieb 0,00949 -0,00050 0,02526 0,01577 2,662

Rentabilita výnosov 0,00944 -0,00049 0,02366 0,01422 2,506

Rentabilita nákladov 0,00957 -0,00049 0,02448 0,01491 2,558

Zdroj: Vlastné výpočty

Rentabilita celkového kapitálu vyjadruje s akou intenzitou sa reprodukuje kapitál vložený

do podniku. V roku 2006 táto hodnota predstavovala 0,07938, čo znamená, že na

investovaných 1000 Sk celkového kapitálu pripadá 79,38 Sk zisku. V roku 2006 sa RCK

zvýšila oproti roku 2005 o 0,05751.

Rentabilita vlastného kapitálu podáva informáciu o tom, ako bol zhodnotený vlastný

kapitál. V sledovanom období najvyššia RVK sa dosiahla v roku 2006, kedy jej hodnota

predstavovala 0,35736. Znamená to, že na 1000 Sk vloženého vlastného kapitálu pripadá

357,36 Sk zisku.

Rentabilita tržieb charakterizuje trhovú úspešnosť podniku. Úzko súvisí s ukazovateľom

nákladovosti. Odpovedá na otázku, koľko zisku vyprodukovala firma na jednu korunu tržieb.

V roku 2006 na 1000 Sk tržby bol vyprodukovaný zisk vo výške 25,26 Sk, ktorý bol najvyšší

v sledovanom období.

Rentabilita výnosov patrí taktiež k rozhodujúcim ukazovateľom pre umiestnenie kapitálu

zo strany investorov. Z tabuľky vyplýva, že najvyššia hodnota RVK sa dosiahla v roku 2006,

kedy na 1000 Sk výnosu pripadalo 23,66 Sk zisku.

Rentabilita nákladov poukazuje, aký pomer má zisk na vynaložených celkových nákladoch

v podniku. Aj v tomto prípade najlepšie výsledky sa dosiahli v roku 2006, kedy RN

49

predstavovala hodnotu 0,02448, čo znamená, že na 1000 Sk vynaložených nákladov sa

vyprodukoval 24,48 Sk zisku.

Ukazovatele zadĺženosti slúžia na monitorovanie kapitálovej štruktúry podniku. Vyjadrujú,

aký objem cudzieho kapitálu sa podieľa na krytí majetku podniku. Čím je väčší podiel

vlastného kapitálu na celkovom, tým je podnik stabilnejší. Tak ako u viacerých finančných

ukazovateľoch aj v tomto prípade sa nedá určiť optimálne zastúpenie cudzieho kapitálu na

celkových zdrojoch. Závisí to na faktoroch ovplyvňujúce takéto hodnotenie.

Vývoj ukazovateľov zadĺženosti

Tabuľka 16

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2004 2005 2006 06-04 06/04

Celková zadĺženosť 0,890 0,885 0,842 -0,048 0,946

Úverová zadĺženosť 0,331 0,360 0,334 0,003 1,010

Stupeň finančnej samostatnosti 8,986 7,736 5,368 -3,618 0,597

Úrokové krytie 2,213 1,175 3,787 1,574 1,711

Stupeň samofinancovania 0,099 0,114 0,157 0,058 1,584

Finančná páka 10,092 8,744 6,373 -3,719 0,631

Zdroj: Vlastné výpočty

Hodnota celkovej zadĺženosti by nemala prekročiť hodnotu 0,50. V rozvinutých trhových

ekonomikách sa za krajnú hodnotu považuje 70 %. Ako vidíme z tabuľky, hodnota tohto

ukazovateľa za všetky sledované roky presahuje 80 %.

Úverová zadĺženosť vyjadruje podiel bankových úverov a finančných výpomocí na

celkovom kapitále podniku. Keďže bankové úvery a finančné výpomoci sú súčasťou cudzieho

kapitálu, táto hodnota by mala byť menšia ako 0,5. Z tabuľky vyplýva, že hodnota tohto

ukazovateľa sa pohybovala na úrovni okolo 33 % za sledované obdobie.

Stupeň finančnej samostatnosti vyjadruje podiel cudzieho kapitálu na vlastnom imaní

podniku. V roku 2004 hodnota tohto ukazovateľa bola 8,98644, v ďalšom roku už došlo k jej

zníženiu a v roku 2006 sa ešte viac znižovala. Napriek tomu ukazovateľ stupňa finančnej

samostatnosti vykazuje veľmi vysoké hodnoty.

Úrokové krytie vyjadruje v akom rozsahu je úrok krytý hrubým ziskom pred zaplatením

úrokov so zahrnutím odpisov, ktoré sú síce nákladom, ale nie sú výdavkom. V roku 2004

dosahovalo úrokové krytie hodnotu 2,213, čiže celkový efekt reprodukcie 2,213 krát

50

prevyšuje úrokové platby. V roku 2005 hodnota ukazovateľa sa znížila o 1,038 , ale

v nasledujúcom roku sa zvýšila o 2,612.

Stupeň samofinancovania vyjadruje, aký je podiel vlastného kapitálu na celkovom

kapitále. V sledovanom období možno zaznamenať mierny nárast. V roku 2005 hodnota

ukazovateľa vzrástla o 15,15 %, v roku 2006 bol zaznamenaný nárast o 37,72 %.

Finančná páka porovnáva celkový kapitál podniku s vlastným kapitálom. Z výsledkov

vyplýva, že v roku 2004 výška celkového kapitálu bola 10,092 krát väčšia ako výška

vlastného kapitálu. Z tabuľky vidieť, že postupne dochádza k zníženiu tohto ukazovateľa.

Ukazovatele aktivity poukazujú na efektívnosť využívania aktív. Vyjadrujú buď dobu

obratu aktív alebo ich obrat. Ukazovateľ doby obratu charakterizuje, za akú dobu sa výraz

v čitateli pomerného čísla obráti, kým ukazovateľ obrátkovosti nám povie koľkokrát sa za

analyzované obdobie obráti.

Vývoj ukazovateľov aktivity

Tabuľka 17

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2004 2005 2006 06-04 06/04

Doba obratu zásob 9 11 9 0 1

Doba inkasa pohľadávok 66 51 42 -24 0,64

Doba splatnosti záväzkov 109 94 81 -28 0,74

Doba obratu majetku 197 179 165 -32 0,84

Obrat majetku 1,86 2,04 2,21 0,35 1,19

Zdroj: Vlastné výpočty

Doba obratu zásob vyjadruje dobu, počas ktorej sú obratové prostriedky viazané vo

výrobe, vo forme výrobných zásob alebo v obehu. Výsledky dokazujú, že spoločnosť

dosahovala dobré výsledky za sledované obdobie, pretože odporúčaná výška pre tento

ukazovateľ je do 30 dní.

Doba inkasa pohľadávok vyjadruje obdobie, počas ktorého sa majetok podnik vyskytuje

vo forme pohľadávok, kým nedôjde k ich úhrade. Za sledované obdobie možno zaznamenať

klesajúci trend u tohto ukazovateľa.

Doba splatnosti záväzkov vyjadruje schopnosť podniku uhrádzať svoje záväzky. Výsledné

hodnoty u tohto ukazovateľa sú dosť vysoké. V roku 2004 doba splatnosti záväzkov

51

predstavovala 109 dní, v ďalšom roku klesla na 94 dní a taktiež aj v roku 2006 došlo

k zníženiu doby splatnosti záväzkov.

Doba obratu majetku je ukazovateľom, ktorý vyjadruje koľko dní je majetok podniku

viazaný vo výrobe. V roku 2004 bola doba obratu majetku 197 dní, v roku 2005 bol

zaznamenaný medziročný pokles o 18 dní. V nasledujúcom roku tiež došlo k zníženiu tohto

ukazovateľa o 14 dní.

Obrat majetku vyjadruje, koľkokrát sa majetok za sledované obdobie obráti. V roku 2004

sa aktíva obrátili 1,86 krát a v ďalších rokoch sa hodnota tohto ukazovateľa zvyšovala.

Ukazovatele likvidity určujú schopnosť podniku premeniť aktíva na peňažné prostriedky,

ktorými možno včas vyrovnať všetky záväzky veriteľom. Vyšší stupeň likvidity podniku

zvyšuje na jednej strane finančnú stabilitu, na druhej strane však znižuje výnosnosť.

Vývoj ukazovateľov likvidity

Tabuľka 18

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena Index

2004 2005 2006 06-04 06/04

Celková likvidita 0,791 0,721 0,677 -0,114 0,856

Bežná likvidita 0,701 0,593 0,568 -0,133 0,810

Pohotová likvidita 0,009 0,017 0,049 0,040 5,444

Bežná prevádzková likvidita 0,965 0,896 0,778 -0,187 0,806

Zdroj: Vlastné výpočty

Ukazovateľ celkovej likvidity udáva podiel krátkodobých dlhov na financovaní obežného

majetku. Čím je celková likvidita väčšia, tým je väčší podiel financovania krátkodobého

majetku dlhodobými zdrojmi, čo znižuje riziko platobnej neschopnosti pre prípad, že sa

nepodarí premeniť časť nepeňažného obežného majetku na peňažné prostriedky. Hodnota

ukazovateľa nemá byť menšia ako 1,50, optimum je 2,00 a za maximálnu hodnotu je

považovaný pomer 2,50. Hodnota ukazovateľa v podniku dosahuje veľmi nízku úroveň,

z čoho vyplýva, že podnik nemá dostatok prostriedkov vo forme obežného majetku, ktoré sú

schopné premeniť sa na peniaze.

Bežná likvidita vypovedá o tom, ako je firma schopná zaplatiť krátkodobé dlhy bez

predaja zásob. V zásade platí, že hodnota ukazovateľa by sa mala pohybovať od 1,00 do 1,50.

Ak je hodnota menšia ako 1,00, podnik musí rátať s tým, že na zaplatenie záväzkov bude

52

musieť likvidovať zásoby. Hodnota ukazovateľa za sledované obdobie sa pohybuje pod

úrovňou optimálnej hodnoty.

Pohotová likvidita vypovedá o tom, aký podiel krátkodobých dlhov môže podnik

k určitému dňu vyplatiť v hotovosti. Za optimálny sa považuje pomer od 0,20 do 0,80.

Hodnota tohto ukazovateľa v roku 2004 dosiahla výšku 0,009, v ďalších rokoch vidíme

mierne zlepšenie, hoci jej hodnota sa pohybuje stále pod úrovňou optimálnej hodnoty.

Zatiaľ čo bežná likvidita predstavuje náročný ukazovateľ, predpokladajúci aj splatenie

krátkodobých bankových úverov, môžeme uvažovať aj s opačným extrémom, totiž pomerový

ukazovateľ prevádzková bežná likvidita zahŕňa v menovateli len krátkodobé záväzky. Reálne

istenie sa proti inkasnému riziku je niekde medzi „klasickou“ bežnou likviditou a

„prevádzkovou“ bežnou likviditou. Pokiaľ by prevádzková bežná likvidita bola nižšia než

jeden, nasvedčovalo by to značnému inkasnému riziku. Z tabuľky vyplýva, že prevádzková

bežná likvidita v roku 2004 bola 0,965, v roku 2005 0,896 a v nasledujúcom roku jej hodnota

bola ešte nižšia. Celkovo možno konštatovať, že podnik je vystavený značnému inkasnému

riziku.

Vstupné ukazovatele pre výpočet peňažných tokov v tis. Sk

Tabuľka 19

Ukazovateľ Hodnota ukazovateľa Zmena

2004 2005 2006 05-04 06-05

Čistý zisk 1 999 -96 6 311 -2 095 6 407

Odpisy dlhodobého majetku 3 956 7 201 9 361 3 245 2160

Časové rozlíšenie na strane majetku 5 265 2 563 1 118 -2 702 -1445

Časové rozlíšenie na strane VI a ZÁV 1 180 83 91 -1 097 8

Stav rezerv 600 292 1 727 -308 1 435

Stav zásob 4 941 6 014 6 062 1 073 48

Stav krátkodobých pohľadávok 37 870 27 194 28 880 -10 676 1 686

Stav krátkodobých záväzkov 39 772 31 244 40 602 -8 528 9 358

Stav krátk. bankových úverov a fin. výpomocí 15 000 15 914 15 000 914 -914

Stav DHM a DNM 63 419 58 386 73 250 -5 033 14 864

Stav dlhodobého finančného majetku 375 218 538 -157 320

Stav dlhodobých záväzkov 22 554 18 372 14 887 -4 182 -3 485

Stav dlhodobých bankových úverov 22 147 18 380 22 582 -3 767 4 202

Zdroj: Súvaha za roky 2004 - 2006

53

Súčasťou finančnej analýzy „ex post“ je aj analýza peňažných tokov. Ich sledovanie je

dôležité z toho dôvodu, že medzi nákladmi a výdajmi a medzi výnosmi a príjmami hotovosti

vzniká tzv. časový a vecný nesúlad. Totižto podvojné účtovníctvo presne a chronologicky

zachytáva stav a vývoj majetku a zdrojov jeho krytia, sleduje náklady a výnosy podniku. Pre

sledovanie skutočných tokov hotovosti je však nepostačujúce.

Výpočet peňažných tokov v tis. Sk

Tabuľka 20

Ukazovatele 2005 2006 Výsledok hospodárenia po zdanení -96 6 311 Odpisy 7 201 9 361 Zmena stavu rezerv -308 1 435 Zmena stavu časového rozlíšenia na strane aktív -2 702 -1445 Zmena stavu časového rozlíšenia na strane pasív -1 097 8 Zmena stavu krátkodobých záväzkov -8 528 9 358 Zmena stavu krátkodobých pohľadávok -10 676 1 686 Zmena stavu zásob 1 073 48 Zmena stavu krátkodobého finančného majetku 0 0 Cash flow z hospodárskej činnosti 9 477 26 184 Zmena stavu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku -5 033 14 864 Odpisy dlhodobého majetku 7 201 9 361 Zmena stavu dlhodobého finančného majetku -157 320 Cash flow z investičnej činnosti -2 011 -24 545 Zmena stavu pohľadávok za upísané vlastné imanie 0 0 Zmena stavu dlhodobých pohľadávok 0 0 Zmena stavu dlhodobých záväzkov -4 182 - 3485 Zmena stavu krátkodobých bankových úverov a finančných výpomocí 914 -914 Zmena stavu dlhodobých bankových úverov -3 767 4 202 Zmena stavu vlastného imania -252 6 776 Výsledok hospodárenia po zdanení -96 6 311 Cash flow z finančnej činnosti - 7 191 268 Celkový cash flow 275 1 907 Stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia 519 794 Celkový cash flow 275 1 907 Stav peňažných prostriedkov na konci obdobia 794 2 701 Zdroj: Vlastné výpočty Cash flow z hospodárskej činnosti dosiahol v roku 2005 hodnotu 9 477 tis. Sk. V roku

2006 jeho hodnota predstavovala 26 184 tis. Sk, čo je nárast o 16 707 tis. Sk.

Cash flow z investičnej činnosti dosiahol v roku 2005 zápornú hodnotu a v ďalšom roku

došlo k jeho zníženiu o 22 534 tis. Sk.

54

Cash flow z finančnej činnosti tiež dosiahol zápornú hodnotu vo výške 7 191 tis. Sk, ale

v roku 2006 zaznamenal nárast a dosiahol kladnú hodnotu 268 tis. Sk.

Celkový cash flow v roku 2005 predstavoval 275 tis. Sk a v ďalšom roku sa jeho hodnota viac

zvyšovala a dosiahla výšku 1 907 tis. Sk, čo je zvýšenie o 1 632 tis. Sk.

4.7 Finančná analýza „ex ante“

Finančná analýza „ex ante“ je nositeľom prognózovaných finančno-ekonomických

výsledkov podniku v budúcnosti. Pre analýzu „ex ante“ sa použili tieto metódy:

o Rýchly test

o Altmanov „Z“ index

o Index bonity

Výsledky analýzy sa vypočítali podľa metodického postupu uvedeného v kapitole 3 tejto

práce a sú zahrnuté do tabuliek.

Výsledky rýchleho testu

Tabuľka 21

Ukazovateľ 2004 2005 2006

X1 Stupeň samofinancovania 9,9 11,4 15,7

X2 Doba splácania cudzieho kapitálu 19,9 10,3 8,1

X3 Podiel CF z celkových výnosov 2,4 4,2 4,6

X4 Rentabilita celkového kapitálu 3,6 2,2 7,9

Body spolu 16 14 14

Zdroj: Vlastné výpočty

Výsledky rýchleho testu nám ukazujú, že v roku 2004 bola v podniku zlá finančná situácia,

avšak v nasledujúcich dvoch rokoch došlo k miernemu zlepšeniu a na základe rýchleho testu

možno konštatovať, že finančná situácia v roku 2005 a 2006 bola na strednej úrovni.

Rýchly test sa používa pri rýchlom rozhodovaní, avšak tento rýchly rating nie je

spoľahlivý. Pre svoju jednoduchosť a nenáročnosť na čas je však pomerne často využívaný.

Z bodového hodnotenia vyplýva, že finančná situácia je tým lepšia a stabilnejšia, čím

menší počet bodov podnik získa. Minimálny počet bodov je 4 a maximálny 20.

55

Výpočet Altmanovho „Z“ indexu

Tabuľka 22

Zdroj: Vlastné výpočty

Výpočet „Z“ indexu za rok 2004

Z = 0,717 * (-0,102) + 0,847 * (-0,062) + 3,107 * 0,066 + 0,420 * 0,111 + 0,998 * 1,874

Z = 1,996

Výpočet „Z“ indexu za rok 2005

Z = 0,717 * (-0,138) + 0,847 * (-0,055) + 3,107 * 0,056 + 0,420 * 0,129 + 0,998 * 2,035

Z = 2,114

Výpočet „Z“ indexu za rok 2006

Z = 0,717 * (-0,160) + 0,847 * (-0,041) + 3,107 * 0,117 + 0,420 * 0,186 + 0,998 * 2,220

Z = 2,508

Za všetky sledované roky sa hodnota „Z“ indexu pohybovala v pásme od 1,81 do 2,99,

z čoho vyplýva, že podnik sa nachádza v sivej zóne, resp. v pásme nejasnej budúcnosti. Je tu

aj vysoká pravdepodobnosť bankrotu. Avšak, hodnota „Z“ indexu z roka na rok narastá, čo

možno hodnotiť pozitívne vzhľadom na budúcu existenciu podniku.

Ukazovateľ Skutočná hodnota

2004 2005 2006

Z1 pracovný kapitál / celkový majetok -0,102 -0,138 -0,160

Z2 nerozdelené zisky / celkový majetok -0,062 -0,055 -0,041

Z3 prevádzkový zisk (EBIT) / celkový majetok 0,066 0,056 0,117

Z4

trhová hodnota vlastného kapitálu /

účtovná hodnota dlhov 0,111 0,129 0,186

Z5 tržby / celkový majetok 1,874 2,035 2,220

56

Výpočet indexu bonity

Tabuľka 23

Ukazovateľ Skutočná hodnota

2004 2005 2006

B1 cash flow / cudzí kapitál 0,050 0,096 0,120

B2 celkový kapitál / cudzí kapitál 1,123 1,130 1,187

B3 zisk pred zdanením / celkový kapitál 0,027 0,005 0,080

B4 zisk pred zdanením / celkové výkony 0,015 0,003 0,036

B5 zásoby / aktíva celkom 0,044 0,063 0,054

B6 celkové výkony / celkový kapitál 1,727 1,853 2,222

Zdroj: Vlastné výpočty

Výpočet indexu bonity za rok 2004

B = 1,5 * 0,050 + 0,08 * 1,123 + 10 * 0,027 + 5 * 0,015 + 0,3 * 0,044 + 0,1 * 1,727

B = 0,696

Výpočet indexu bonity za rok 2005

B = 1,5 * 0,096 + 0,08 * 1,130 + 10 * 0,005 + 5 * 0,003 + 0,3 * 0,063 + 0,1 * 1,853

B = 0,503

Výpočet indexu bonity za rok 2006

B = 1,5 * 0,120 + 0,08 * 1,187 + 10 * 0,080 + 5 * 0,036 + 0,3 * 0,054 + 0,1 * 2,222

B = 1,493

Podľa výsledkov vypočítaných metódou indexu bonity možno usúdiť, že podnik zápasí

s určitými problémami finančného charakteru. V roku 2004 a 2005 sa tento index pohyboval

v intervale od 0 do 1 a v roku 2005 sa hodnota indexu bonity ešte viac znížila. V roku 2006 sa

podnik nachádzal v lepšej finančnej situácii, totižto hodnota indexu prekročila hodnotu 1.

4.8 Analýza odbytu

Dúbravanka R.F.T., a.s. je jedna z najväčších priemyselných pekární na Slovensku. Má

dominantné postavenie na trhu v Bratislave, kde jej podiel predstavuje zhruba 25 až 30 %.

57

Svojím technologickým zázemím je Dúbravanka R.F.T., a.s. bez problémov schopná

realizovať obrat pekárskej výroby na úrovni cca. 16-18 mil. Sk mesačne a cukrárskej výroby

pre rakúskeho partnera na úrovni cca. 1-2 mil. Sk.

Hlavným konkurentom spoločnosti na trhu Bratislavy je pekáreň a cestovináreň Delta

Petržalka, ktorá je kapacitne podstatne menšia a zameriava sa na svoju ťažiskovú činnosť,

ktorou je výroba cestovín.

Ukončením činnosti spoločnosti PMN UNION na konci roku 2005, ktorá ako bratislavská

prevádzka bola jedným z najväčších konkurentov na trhu, sa otvorili nové možnosti pre

spoločnosť Dúbravanka R.F.T., a.s..

Za konkurentov možno považovať všetky okolité pekárne vo vzdialenosti 50 až 100 km od

Bratislavy, ale len s časťou sortimentu výrobkov.

Rozhodujúcimi odberateľmi, ktoré pôsobia v danom regióne na trhu a s ktorými má

spoločnosť zmluvný vzťah sú najmä:

o Tesco

o Billa

o Jednota SD Bratislava (Jednota bežná sieť + Jednota Terno 1, 2 a 3)

o Ahold

o Interfruct

Produkciu v cukrárskom sortimente Dúbravanka R.F.T., a.s. exportuje do Rakúska,

odberateľom je spoločnosť Gourmeteria.

Aby si spoločnosť udržala trend v narastaní odbytu a s ním súvisiace dominujúce

postavenie v regióne, stala sa hlavným iniciátorom vzniku spoločnosti Super Pek, a.s..

Spoločnosť prostredníctvom Super Pek-u zabezpečuje vzťah k obchodným reťazcom.

V spoločnostiach Tesco, Billa a Ahold je centrálnym dodávateľom pre územie celej SR

spoločnosť Super Pek, a.s., čo znamená, že Dúbravanka R.F.T., a.s. vo svojom regióne

zásobuje svojím tovarom všetky obchodné jednotky.

Najvýznamnejším partnerom Dúbravanky R.F.T., a.s. okrem Super Pek-u, ktorý

zabezpečuje vzťah k obchodným reťazcom, je bežná sieť prevádzok Jednoty SD, ktorá spolu

s hypermarketom Terno Petržalka, supermarketom Terno Aupark a supermarketom Terno

Devínska Nová Ves zabezpečuje mesačný obrat na úrovni 4,5 až 5 mil. Sk.

V priebehu roka 2006 spoločnosť začala dodávať do štyroch predajní obchodného reťazca

Lidl a do dvoch predajní obchodného reťazca Kaufland, ktoré mali v roku 2006 významný

vplyv na tržby.

58

V regióne, v ktorom pôsobí spoločnosť Dúbravanka R.F.T., a.s. sa v poslednom období

otvorili, resp. fungujú už dlhšiu dobu nasledovné prevádzky, do ktorých spoločnosť

prostredníctvom Super Pek-u, a.s. dodáva:

Obchodný reťazec TESCO

o obchodný dom Bratislava

o hypermarket Bratislava Petržalka

o hypermarket Bratislava Zlaté piesky

o hypermarket Bratislava Lamač

o hypermarket Trnava

o hypermarket Piešťany

o hypermarket Senica

Celkový mesačný obrat Dúbravanky R.F.T., a.s. vo vzťahu k jednotlivým prevádzkam

Tesco predstavuje zhruba 4 až 5 mil. Sk mesačne.

Obchodný reťazec BILLA

o supermarkety Billa v nasledovných mestách: Bratislava, Trnava I, II, Piešťany,

Senica, Senec, Nové mesto nad Váhom, Šamorín, Malacky

Celkový mesačný obrat Dúbravanky R.F.T., a.s. vo vzťahu k uvedeným prevádzkam Billy

predstavuje zhruba 4,5 až 5 mil. Sk mesačne.

Obchodný reťazec AHOLD

o Hypernova Bratislava

Celkový mesačný obrat Dúbravanky R.F.T., a.s. vo vzťahu k uvedenej prevádzke Aholdu

predstavuje zhruba 0,3 až 0,5 mil. Sk mesačne.

Obchodný reťazec INTERFRUCT

o supermarket I Bratislava

o supermarket II Bratislava

Celkový mesačný obrat Dúbravanky R.F.T., a.s. vo vzťahu k uvedeným dvom prevádzkam

Interfructu predstavuje zhruba 0,1 až 0,2 mil. Sk mesačne.

Odbyt pekárenských, ale aj cukrárenských výrobkov podlieha sezónnym vplyvom, ale

v dôsledku nárastu predaja do sietí uvedená sezónnosť ustupuje a jednotlivé mesiace sa

vyrovnávajú a to s výnimkou letných mesiacov, ktoré sú slabšie, čo je špecifikum Bratislavy.

59

V letnom období v dôsledku vyľudňovania Bratislavy (dovolenky, letné prázdniny) ako aj

v dôsledku nižšej spotreby cukrárenských výrobkov tržby poklesnú o 0,5 až 1 mil. Sk

mesačne.

4.9 Prieskum o spokojnosti zákazníkov s pekárenskými výrobkami

Pre výrobcu ako aj obchodníka má poznanie nárokov spotrebiteľa a jeho správania sa

v oblasti kvality, ako aj bezpečnosti produktov veľký význam. Prvotné a kvalitou ocenené

informácie o požiadavkách a názoroch spotrebiteľov je možné získať pomocou vhodne

zvolených metód výskumu, spracovania a vyhodnotenia údajov.

Z marketingového prieskumu, ktorý sa realizoval v Bratislavskom kraji vyplýva, že trendy

poukazujú na zvyšovanie sa záujmu o kvalitné celozrnné pečivo, ktoré nakupuje 18 %

respondentov. Rastúci trend možno pozorovať aj pri nákupe tmavého chleba, ktorý kupuje až

29 % respondentov. Napriek tomu záujem o biely chlieb stále nie je zanedbateľný a kupuje ho

37 % opýtaných. Jedným z faktov, prečo sa zvyšuje záujem o výrobky z celozrnnej múky je

to, že tieto produkty obsahujú omnoho viac vlákniny, vitamínov, minerálnych látok

i stopových prvkov. Čo sa týka nákupného miesta resp. typu predajne, kde sa pekárenské

výrobky najčastejšie nakupujú, rastie význam obchodných reťazcov, t. j. supermarketov a

hypermarketov. Menšie špecializované predajne strácajú na dôležitosti.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že 66 % opýtaných považuje propagáciu pekárenských

výrobkov za nedostatočnú, nevyhovujúcu. Cena je ešte stále dôležitým faktorom pri výbere

pekárenských výrobkov, avšak z pohľadu zákazníkov rastie dôležitosť aj takých faktorov ako

kvalita, vzhľad výrobku a dobré meno výrobcu. Výsledky marketingového prieskumu sú

zobrazené pomocou grafov.

Graf 2

Nakupujete pravidelne pekárenské výrobky?

62%

38%

áno nie

60

Graf 3

V akom type predajne najčastejšie nakupujete pekárenské výrobky?

8%24%

25%28%

15%

hypermarket supermarket potraviny špecializovaná predajňa iný

Graf 4

Graf 5

Aké druhy chleba pri nákupe uprednostňujete?

0%18%

37%

29%5%

11%

biely tmavý zemiakový grahamový slnečnicový celozrnný

Aké druhy pekárenských výrobkov nakupujete?

6%

5%

19%

4%5% 4% 3% 23%

31%

chlieb rožky žemle

cereálne výrobky vianočky bábovky

knedle šišky záviny

61

Graf 6

Pri nákupe pekárenských výrobkov čo je pre Vás dôležité?

22%20%

5%

17%4% 32%

cena vzhľad kvalita obal výrobca iné

Graf 7

Majú pekárenské výrobky vo Vašom obchode dostatočnú propagáciu?

34%

66%

áno nie

Výsledky prezentovaného marketingového prieskumu poskytli dostatok informácii

o názoroch, potrebách a spokojnosti zákazníkov týkajúcich sa kvality pekárenských výrobkov

a rozhodovania spotrebiteľa pri ich kúpe. Tento prieskum však poukazuje na potrebu ešte

lepšej informovanosti zákazníkov o týchto produktoch, hlavne o ich zložení, nutričnej

hodnote a dostatočnej propagácii.

62

5 ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV

Stabilné, konkurencieschopné postavenie podniku v trhovom priestore závisí

predovšetkým od stability – teda dostatku, vhodnej štruktúry, racionálnej alokácie

a primeraného využitia finančných zdrojov, ktoré má k dispozícii.

Finančná situácia podniku, do ktorej predchádzajúce požiadavky – štruktúra, alokácia

i využitie, vyúsťujú, je „viditeľnou“ časťou a výsledkom podnikovej ekonomiky. Viditeľnou

preto, že sa promptne transformuje do schopnosti podniku hradiť svoje záväzky. A to je

skutočnosť, ktorú všetci partneri citlivo vnímajú a reagujú na ňu. Tieto reakcie majú rôznu

podobu. Podnik s povesťou spoľahlivého platiteľa ľahko získa výhodné platobné podmienky

u dodávateľov. Bonitný podnik získa za lepších podmienok bankový úver a pod. Neplatič či

podnik s nízkou bonitou má situáciu zložitejšiu.

Jedným z dôležitých podnikových cieľov je mať dobrú finančnú situáciu. Pri jej

zabezpečovaní zohráva významnú úlohu finančná analýza. Jej úlohou je identifikovať príčiny,

ktoré determinovali finančnú situáciu, a aktívne prispievať k jej zlepšeniu, stabilizácii.

Cieľom predkladanej diplomovej práce bola analýza podnikateľských potenciálov

v sledovanej spoločnosti prostredníctvom vhodných metód podnikateľskej analýzy za roky

2004 – 2006.

Na dosiahnutie stanoveného cieľa sa využil stanovený metodický aparát, ktorý je podrobne

rozvedený v kapitole 3 na stranách 31 až 36.

Vlastná práca je rozčlenená do deviatich problémových okruhov, z ktorých vyplývajú

nasledovné závery a návrhy na realizáciu v praxi.

Zo situačnej analýzy vyplýva, že hlavnou činnosťou spoločnosti Dúbravanka R.F.T., a.s. je

výroba pekárenských výrobkov, taktiež distribúcia týchto výrobkov a v menšom rozsahu aj

výroba cukrárenských výrobkov. V roku 2006 nastali výrazné zmeny v živote spoločnosti,

totižto Dúbravanka R.F.T., a.s. sa stala súčasťou nadnárodnej spoločnosti Delta pekárne SK.

V druhom problémovom okruhu sú podrobne charakterizované investičné aktivity

spoločnosti za roky 2004 – 2006. Spoločnosť v sledovanom období uskutočnila rozsiahle

investície do výrobných zariadení a modernizácie automobilového parku. Realizáciou týchto

investičných aktivít spoločnosť predpokladá, že dosiahne úspory v oblasti nákladov, nárast

v oblasti kvality výroby, čím sa posilní jej pozícia na trhu a zároveň bude schopná poskytovať

lepšie a pružnejšie služby svojim zákazníkom, z čoho vyplýva, že sa zvýši aj jej konkurenčná

schopnosť. Všetky uvedené investície zároveň zlepšia pracovné prostredie a pracovné

podmienky zamestnancov a budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

63

Ďalší problémový okruh sa zaoberá analýzou majetkovej a kapitálovej štruktúry podniku.

Táto analýza vypovedá v sledovanom období o kolísaní celkových aktív. Najväčší podiel na

celkových aktívach predstavuje dlhodobý hmotný majetok, ktorý podobne ako celkové aktíva

spoločnosti má tiež kolísavý trend. Pozitívny trend možno sledovať vo vývoji finančných

účtov, ktoré sa v roku 2006 zvýšili oproti predchádzajúcemu roku o 240,18 %. Pri

dlhodobých záväzkoch spoločnosti možno sledovať klesajúci trend. Financovanie spoločnosti

z úverových zdrojov sa v sledovanom období realizovalo vo veľkej miere, keďže v tomto

období sa realizovali aj rozsiahle investície.

Štvrtý problémový okruh poskytuje informácie o financovaní obežného a neobežného

majetku. Za všetky tri sledované roky vznikla podkapitalizovanosť, čiže podnik má určité

problémy s bilančnou rovnováhou a znamená to, že časť neobežného majetku bola krytá

krátkodobým požičaným kapitálom.

V ďalšom okruhu je venovaná pozornosť analýze výnosov, nákladov a výsledku

hospodárenia. Pri analyzovaní výnosových a nákladových položiek sa zistilo, že u obidvoch

ukazovateľoch nastalo výraznejšie zvýšenie v roku 2006, kedy finančná situácia podniku sa

oproti roku 2005 výrazne zlepšila. Kým v roku 2005 sa dosiahla strata vo výške 96 tis. Sk,

v roku 2006 bol vykázaný zisk vo výške 6 311 tis. Sk.

Šiesty problémový okruh sa zaoberá finančnou analýzou „ex post“, ktorá sa realizovala

prostredníctvom ukazovateľov rentability, zadĺženosti, aktivity a likvidity. V tejto časti sú

analyzované aj peňažné toky podniku.

Analýzou rentability sa zistilo, že podnik dosiahol najlepšie výsledky v oblasti rentability

v roku 2006. Túto situáciu odzrkadľuje vývoj výsledku hospodárenia, totižto v roku 2006 sa

výrazne zvýšil výsledok hospodárenia oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2005

ukazovatele rentability dosiahli záporné hodnoty okrem rentability celkového kapitálu.

Na základe analýzy zadĺženosti sa zistilo, že majetok podniku je financovaný vo veľkej

miere z cudzích zdrojov. Za sledované obdobie celková zadĺženosť vykazuje veľmi vysoké

hodnoty, ktoré prekračujú až 80 %.

Ukazovatele aktivity v sledovanom období zaznamenali pozitívny trend vývoja. Pomerne

vysoké hodnoty vykazuje ukazovateľ doby splatnosti záväzkov, ale v jeho vývoji možno

sledovať klesajúci trend.

Analýzou likvidity sa zistilo, že ani jeden z ukazovateľov likvidity sa nenachádza

v odporúčanom intervale. Z toho vyplýva, že podnik nie je platobne schopný splácať svoje

záväzky. Aby podnik zabezpečil požadovanú likviditu, mal by urýchliť realizáciu svojich

výrobkov.

64

Z analýzy cash flow vyplýva, že vývoj peňažných tokov má rastúci trend. V roku 2005

peňažné toky dosiahli výšku 275 tis. Sk, kým v roku 2006 došlo k ich zvýšeniu o 1 632 tis.

Sk.

Siedmy problémový okruh vlastnej práce sa zaoberá finančnou analýzou „ex ante“. Všetky

použité metódy poukázali na to, že podnik má určité finančné problémy. Podľa Altmanovho

„Z“ indexu hrozí aj možná pravdepodobnosť bankrotu. Avšak v poslednom analyzovanom

roku jeho hodnota sa zvýšila, pretože finančná situácia podniku sa výrazne zlepšila.

Ďalší problémový okruh poskytuje informácie o najvýznamnejších odchodných partneroch

spoločnosti, ku ktorým patria obchodné reťazce Tesco, Billa, Jednota, Ahold, Interfruct.

V roku 2006 spoločnosť začala dodávať aj do predajní obchodného reťazca Lidl a Kaufland,

ktoré mali významný vplyv na tržby.

V poslednom problémovom okruhu sú vyhodnotené výsledky marketingového prieskumu

o spokojnosti zákazníkov s pekárenskými výrobkami. Prieskum poukázal na to, že väčšina

zákazníkov je s kvalitou a s ponúkaným sortimentom pekárenských výrobkov spokojná, avšak

nedostatky pociťujú v oblasti propagácie týchto výrobkov.

Podnikateľská analýza spoločnosti poukázala na mnohé problémy v celkovom hospodárení

podniku, avšak, ak vedenie podniku podnikne určité kroky na zlepšenie situácie, finančná

situácia spoločnosti sa môže výrazne zmeniť. Preto by som navrhla riešenie niektorých

problémových oblastí, ktoré boli identifikované pomocou analýzy:

o vytvárať podmienky, aby bola zabezpečená perspektíva dlhodobej likvidity,

o preverovanie platobnej schopnosti a platobnej morálky u všetkých odberateľov,

o pri obchodovaní s odberateľmi s vysokým rizikom treba žiadať platby vopred, resp.

vyžadovať platby preddavkov,

o pokračovať v procese reštrukturalizácie a hľadanie vnútorných rezerv formou úspory

nákladov,

o investovať do výrobnej technológie a to najmä do modernizácie výroby rožkov

a chleba, a tým dosiahnuť úspory v oblasti nákladov a zvýšenie kvality výrobkov,

o v záujme zvýšenia rentability orientovať výrobu len na rentabilné výrobky,

o udržať, resp. posilniť svoju pozíciu v sieťach a reťazcoch supermarketov

a hypermarketov národných spoločností,

o venovať pozornosť aj menším a drobným odberateľom, ktorých podiel na odbyte

spoločnosti nie je zanedbateľný a realizačné ceny obsahujú väčšiu maržu a teda vyššiu

ziskovosť.

65

Transformácia ekonomiky so zmenou vlastníckych vzťahov a potrebou prispôsobiť sa

trhovým podmienkam znamená významnú kvalitatívnu zmenu. Úspešná adaptácia podnikov

na túto zmenu závisí od schopnosti podnikového manažmentu reagovať na nové, zložitejšie

podmienky uplatňovania sa podniku na trhu. Úspech podnikania závisí aj od objektívnej

analýzy, hodnotenia vlastných možností a výsledkov, predpokladov úspešnosti, konkurencie

a prijímaných správnych rozhodnutí vo všetkých sférach podnikateľskej činnosti.

66

6 POUŽITÁ LITERATÚRA

1. BIEHUNEK, J.: Nové výzvy podnikania v poľnohospodárstve po vstupe SR do EÚ. In.:

Obchodné podnikanie v podmienkach teórie a praxe znalostnej ekonomiky. Zborník

z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: EKONÓM, 2006, s. 294-299, ISBN

80-8078-023-5

2. BIELIK, P. a kol.: Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 2001. 270

s. ISBN 80-7137-861-5

3. BIELIK, P. – GURČÍK, Ľ. – DVOŘÁK, M. – BLCHÁ Č, J.: Ekonomika podnikov.

Nitra: SPU, 2002. 184 s. ISBN 80-8069-069-3

4. BLAŠKOVÁ, M.: Výkonnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky Slovenska – priorita

hospodárskej politiky po vstupe do Európskej únie. In.: Hospodárska a sociálna politika

SR po vstupe do EÚ. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie.

Bratislava: EKONÓM, 2005, s. 6-11, ISBN 80-8065-021-3

5. ČIMO, J.: Vytváranie podmienok pre konkurencieschopnosť firmy. In.: Obchodné

podnikanie v podmienkach teórie a praxe znalostnej ekonomiky. Zborník

z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: EKONÓM, 2006, s. 77-81, ISBN 80-

8078-023-5

6. GOTTSCHALL, V.: Pekárstvo, cukrárstvo. Odborný časopis pekárskej a cukrárskej

výroby na Slovensku, roč. 7, 2006, č. 1/37, ISSN 1335-6305

7. GOZORA, V.: Prispôsobovanie agrárneho sektoru meniacim sa ekonomickým

podmienkam. In.: Formulovanie konkurenčnej výhodnosti v potravovom reťazci. Zborník

príspevkov z riešenia vecných problémov projektu hlavnej úlohy E-V. Nitra: SAPV,

2005, s. 5-16, ISBN 80-89162-11-8

8. GOZORA, V.: Riešenie ekonomickej rovnováhy v špecifickom prostredí PPoK. In.:

K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ. Zborník vedeckých

prác. Nitra: SPU, 2003, s. 11-16, ISBN 80-8069-184-3

9. GOZORA, V.: Financovanie agropotravinárskeho komplexu a slovenského vidieka zo

zdrojov Európskej únie. In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum

k otázkam agrárnej ekonomiky a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 7, 2007, č.3, s. 4-9,

ISSN 1335-6186

10. GRZNÁR, M. a kol.: Podnikanie v agropotravinárstve. Bratislava: EKONÓM, 2002.

264 s. ISBN 80-225-1536-1

67

11. GRZNÁR, M. – SZABO, Ľ.: Výkonnosť a produktivita poľnohospodárstva

a poľnohospodárskych podnikov a vstup Slovenska do EÚ. In.: Ekonomika

poľnohospodárstva. Vedecké periodikum k otázkam agrárnej ekonomiky a politiky.

Bratislava: VÚEPP, roč. 5, 2005, č. 1, s. 23-28, ISSN 1335-6186

12. GURČÍK, Ľ.: Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra: SPU, 2004. 163 s. ISBN 80-

8069-449-4

13. HAMBALKOVÁ, M.: Vplyv zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami

na agropotravinárstvo SR a poradenstvo. In.: Odborné poradenstvo v agropotravinárstve

– významný strategický a intenzifikačný nástroj. Zborník prednášok z medzinárodnej

vedeckej konferencie. Nitra: Agroinštitút, 2001, s. 233-242, ISBN 80-7139-085-2

14. HARBUTOVÁ, E.: Uplatňovanie novej poľnohospodárskej politiky v podmienkach

slovenského vidieka. In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum

k otázkam agrárnej ekonomiky a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 7, 2007, č. 3, s. 77-80,

ISSN 1335-6186

15. HEDERER, J. a kol.: Stavovská ročenka pekára, cukrára a cestovinára SR. Žilina:

Žilinské tlačiarne, 2000. 177 s.

16. HEDERER, J. a kol.: Pekárstvo, Cukrárstvo. Odborný časopis pekárskej a cukrárskej

výroby na Slovensku, roč. 8, 2007, č. 4/46, s. 12, ISSN 1335-6305

17. HUDÁK, J. – ROVNÝ, P.: Sociálno-ekonomické a regionálne disparity

v poľnohospodárstve SR. In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum

k otázkam agrárnej ekonomiky a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 7, 2007, č. 3, s. 24-32,

ISSN 1335-6186

18. HUDÁKOVÁ, M.: Dopady transformácie na poľnohospodárstvo SR. In.: Formulovanie

konkurenčnej výhodnosti v potravovom reťazci. Zborník príspevkov z riešenia vecných

problémov projektu hlavnej úlohy E-V. Nitra: SAV, 2005, s. 80-84, ISBN 80-89162-11-8

19. HUTNÍK, F.: Svetové trendy formovania potravinových vertikál a ich vplyv na

potravinové hospodárstvo SR. Bratislava: VÚEPP, 2004. 76 s. ISBN 80-8058-356-0

20. CHRASTINOVÁ, Z.: Situácia slovenského poľnohospodárstva po vstupe do Európskej

únie. In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum k otázkam agrárnej

ekonomiky a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 5, 2005, č. 2, s. 3-9, ISSN 1335-6186

21. JAMBOROVÁ, M. a kol.: Analýza a predikcia vývoja agropotravinárskych trhov so

zameraním sa na jednotlivé činitele ponuky a dopytu v celej potravinovej vertikále.

Bratislava: VÚEPP, 2007. 71 s. ISBN 80-8058-153-4

68

22. JURÍČKOVÁ, V. a kol.: Podnikateľské prostredie a firemné stratégie. Bratislava:

Ekonomický ústav SAV, 2006. 172 s. ISBN 80-7144-154-6

23. KONCOŠ, P.: Prispôsobovanie agropodnikateľských subjektov európskej agrárnej

štruktúre. In.: Formulovanie konkurenčnej výhodnosti v potravovom reťazci. Zborník

príspevkov z riešenia vecných problémov projektu hlavnej úlohy E-V. Nitra: SAPV,

2005, s. 17-23, ISBN 80-89162-11-8

24. KOTLER, P.: Marketing podle Kotlera. Jak vytvářet a ovládnout nové trhy. Praha:

Management press, 2002. 465 s. ISBN 80-7261-010-4

25. MATOŠKOVÁ, D.: Analýza a predikcia vybraných odborov potravinárskeho priemyslu.

In.: Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum k otázkam agrárnej ekonomiky

a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 5, 2005, č. 1, s. 47-54, ISSN 1335-6186

26. MURA, L.: Profilovanie malého a stredného podnikania Slovenska v Európskej únii. In.:

Riešenie vybraných manažérskych a marketingových problémov v agropotravinárstve.

Zborník vedeckých príspevkov z riešenia výskumných úloh Katedry manažmentu

a marketingu. Nitra: SPU, 2005, s. 43-49, ISBN 80-8069-510-5

27. PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby. Nitra: SPU, 2004. 182 s. ISBN 80-8069-374-9

28. PAŘÍK, M.: Názory predstaviteľa Delta pekární. In.: Pekárstvo, cukrárstvo. Odborný

časopis pekárskej a cukrárskej výroby na Slovensku, roč. 8, 2007, č. 4/46, s. 12, ISSN

1335-6305

29. SZABO, Ľ. – JANKELOVÁ, N.: Faktory úspešnosti agrárnych podnikov v Slovenskej

republike. Bratislava: EKONÓM, 2006. 157 s. ISBN 80-225-2213-9

30. STOROŠKA, M.: Regionálne rozdiely produktivity práce v poľnohospodárstve. In.:

Ekonomika poľnohospodárstva. Vedecké periodikum k otázkam agrárnej ekonomiky

a politiky. Bratislava: VÚEPP, roč. 7, 2007, č. 3, s. 58-71, ISSN 1335-6186

31. STRÁŽOVSKÁ, H. a kol.: Obchodné podnikanie. Hronský Beňadik: NETRI, 2004. 387

s. ISBN 80-232-0652-2

32. SWINNEN, Johan a i.: Trhové väzby v agropotravinárskom sektore Slovenskej

republiky. Washington, D.C. 20433, USA: Medzinárodná banka pre obnovu

a rozvoj/Svetová banka, 2006. 49 s. ISBN 80-89244-02-5

33. ŠIMO, D.: Agrárny marketing. Nitra: SPU, 2006. 321 s. ISBN 80-8069-726-4

34. TVRDOŇ, Jozef a i.: Analýza podnikateľského prostredia a bariér absorpčnej

schopnosti regiónov. In.: Ekonomický časopis. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, roč.

55, 2007, č. 2, s. 200-208, ISSN 0013-3035

69

35. ZALAI, K. a kol.: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint vfra, 2000.

337 s. ISBN 80-88848-61-X

36. ZALAI, K. – KALAFUTOVÁ, Ľ. – ŠNIRCOVÁ, J.: Finančno-ekonomická analýza

podniku. Finančná analýza: praktikum. Bratislava: EKONÓM, 2006. 136 s. ISBN 80-

225-2142-6

37. ZELENÁ SPRÁVA 2007

38. ZOBORSKÝ, I. M.: Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2006. 319 s. ISBN 80-

8069-758-2

39. ŽAJA, J.: Mobilita podnikových manažmentov v agropodnikateľských subjektoch SR.

In.: Riešenie vybraných manažérskych a marketingových problémov

v agropotravinárstve. Zborník vedeckých príspevkov z riešenia výskumných úloh

Katedry manažmentu a marketingu. Nitra: SPU, 2005, s. 60-65, ISBN 80-8069-510-5

Internetové zdroje

URL1: http://www.idc.sk/sk/news/page.php3?clanok=1, 20.10.2007

URL2: http://www.euroforum.nrsr.sk/forumArticle.aspx?articleId=36, 20.10.2007

URL3: http://www.24hod.sk/clanok-9503-Zisk-pekarni-klesol-za-tri-kvartaly-medzirocne-o-

28-%25.html, 28.2.2008

70

7 PRÍLOHY

1. Riadiaca štruktúra spoločnosti Dúbravanka R.F.T., a.s.

2. Zoznam jednotlivých druhov výrobkov vyrábaných spoločnosťou

3. Dotazník o spokojnosti zákazníkov s pekárenskými výrobkami

71

72

73

74

75

76