úvodník...

Práve leţím v posteli s teplotou a oddychujem. Inak sa

ani nedá. Chrípková epidémia prišla skôr, ako to mnohí

čakali, a je okolo toho väčší rozruch, neţ by sa patrilo.

Lekárne sa zásobili rúškami, ktoré miznú skôr ako chlieb

z obchodu, všetci zháňajú vakcíny... a pritom, aké je dobré

len tak si trochu poleţať a nerobiť úplne nič.

Jeseň je krásne obdobie. Hlavne príroda je nádherná.

Aj u nás, pod Hájom, to hrá všetkými farbami. Aby som

mala dobrý výhľad na kopec, vymenila som si vankúš tam,

kde som mala pred tým nohy a teraz sa naň dívam priamo z

postele.

Volá sa to aj čas dušičkový. Mám rada tú atmosféru,

keď doma rozvoniava čerstvá čečina a vyrábame kytice.

Uţ šesť rokov som to nezaţila... Aţ teraz opäť.

V Blave som kaţdoročne chodila zapaľovať sviečky na

hroboch svojich osobností (ich mená si nechám radšej pre

seba) alebo, keď to vyšlo na víkend, z okna autobusu som

za tmy v nedeľu sledovala popri ceste farebné svetielka.

A pritom tie najdôleţitejšie mám tu doma.

Také je teda obdobie jesenné, melancholické. Chladných

dní nám akosi pribúda... Večery sa postupne predlţujú.

Bude moţno viac

času na seba a na

rodinu, na spoločné

rozhovory... Preto

Vám ţelám

zmysluplné preţitie

nastávajúcich dní

a dúfam, ţe Vám sa

tá chrípka predsa

len radšej vyhne...

Text: Denisa Bahýľová

Korčín – časopis so skautskou atmosférou , 2.ročník, Vydáva: Slovenský skauting, 21.zbor Korčín Zvolenská Slatina, SNP 26, 962 01 Zvolenská Slatina, Kontakt: casopis.korcin@gmail.com, URL: http://korcin.webnode.sk/zborovy-casopis-korcin/ 5.číslo v roku 2009, november - december 2009, Šéfredaktor: Martin Cerovský - Cero, cero21.zbor@gmail.com, tel. 0917 254 495, Články pripravili: Milan Mlynár – Miňo, Michal Parobok – Kiko, Matej Fekiač – Feky, Denisa Bahýľová, Magdaléna Výbohová – Maďa, Martin Cerovský – Cero , Grafická úprava: Martin Cerovský – Cero , Dizajn obálky: Matej Fekiač – Feky, Foto na obálke: Matej Fekiač – Feky Vyšlo: 7.12.2009 Najbližšia redakčná uzávierka: 22.1.2010, Náklad: 50ks. Cena: Nepredajné! Nevyţiadané príspevky redakcia nevracia. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Všetky gramatické chyby boli urobené naschvál!

Vytlačené s podporou:

obsah...

1. úvodník, obsah a informejšn

2. téma – Skautský swwwet

3. akcia – 1.časť etapovky, Slatinka – tajomná dedinka

4. akcia – 2.časť etapovky Ostrôţky a hrad Divín,

Šarkaniáda

5. akcia – Biela ovca, instantný program – Bábkové divadlá

6. akcia – VLŠ Baobab 2009

7. skautská prax – Balenie batoha, šikovné pršteky –

Špiónky tvoria

8. umenie – Základy fotenia, zamyslenie – Samochvála

smrdí???

9. cestovanie – Španielsko 2009

10. čarovné Slovensko – Banská Štiavnica

11. čarovné Slovensko – Banská Štiavnica, fotoreport –

Roverká výprava „Za slnkom na poľanu“,

kampaň - UNICEF

12. fotoreport – Rok 2009 cez objektív

13. činnosť zboru, kontakty

+ príloha – Súťaţ: Korčín v rokoch 2008-2009

informejšn...

- 11.12 – 13.12. –

3.časť etapovky

v Banskej Štiavnici

- 20.12. – preberanie

Betlehemského svetla

vo Zvolene

- 24.12. – odovzdávanie

Betlehemského svetla

verejnosti

- 16.1. – výprava Poľana-

Príslopy

- 29.1 – 1.2. – 4.časť etapovky Suchý vrch pri Banskej

Bystrici

- do 15.1.2010 treba zaplatiť registračný poplatok

7 EUR do Slovenského skautingu spolu s vypísanou

prihláškou na rok 2010

Príjemné prežitie vianočných

sviatkov, veľa šťastia

a úspechov v novom roku

2010.

téma...

Skautský swwwet ... 21.zbor Korčín na webe...

V tomto roku sa nám PR prostredníctvom webstránok posunulo vpred. Prestavujem vám tu všetky štyri web stránky, ktoré má náš zbor. Verím, ţe nám pomôţu v komunikácii a propagácii skautingu v našej obci.

...www.korcin.webnode.sk...

Oficiálna webstránka nášho zboru. Ponúka kompletné

informácie pre verejnosť, predstavuje našu činnosť,

projekty, fotky z akcií...

Úvodná stránka: novinky z našej činnosti,

aktuality o akciách, reklama pre našich

podporovateľov...

Kto sme? opis organizácií, história skautingu

v našej obci, úspešné projekty, kontakty...

Akcie: čo sa pripravujú, ktoré boli...

Družiny: prezentácie jednotlivých druţín a ich

činnosti

Program: etapová hra, programová ponuka,

skautská prax, odborky, výzvy...

Publikácie: zborový časopis Korčín, publikácie,

výročné správy... – všetko v PDF verzii

Foto a Video: fotografie z našich akcií,

zaujímavé videá o skautingu...

Pre rodičov: všetky dôleţité informácie pre

rodičov našich členov...

Zaujímavosti: odkazy na skautské web stránky,

fórum, na stiahnutie...

Tvorca web stránky: Martin Cerovský – Cero –

cero21.zbor@gmail.com

Administrátori: Cero, Bendţi a Tato

Čas prípravy: jún - november 2009

Oficiálne spustená: 17.11.2009

...www.otan.webnode.sk....

Webstránka Realizačného tímu OTAN (Oľutješ to, ak

neprídeš!). Prináša prezentáciu aktivít a víkendoviek RT

OTAN. Mnoţstvo fotiek, nápadov na hry, fórum...

Úvodná stránka: novinky z našej činnosti,

aktuality o akciách, reklama pre našich

podporovateľov...

O nás: spoznaj náš tím, história, povedali o nás...

Nástenka: moţnosť prezentácie pripravovaných

oblastných a celoslovenských akcií...

Radcovská sieť: jedinečný projekt pre radcov

skautských druţín

PRE VÁS: voľne stiahnuteľné publikácie v PDF

formáte, ktoré vydal RT OTAN, logá, OTAN

peniaze...

Fotogaléria: desiatky fotiek zo všetkých akcií,

ktoré organizoval RT OTAN

Kontakt: spojenie s našim svetom...

Fórum: niekoľko fór, kde môţete voľne písať

svoje postrehy a nápady...

Tvorca a administrátor web stránky: Martin

Cerovský – Cero – cero21.zbor@gmail.com

Čas prípravy: jún – august 2009

Oficiálne spustená: 1.9.2009

...www.divokesokoly.wbl.sk...

Webstránka skautskej druţiny Dravcov. Ponúka

pohľad na ich činnosť, aktivity, predstavuje členov, tieţ

obsahuje fotky z ich akcií...

Tvorca web stránky: Martin Cerovský – Cero

Administrátorka: Aneţka Havlíková – Artuš –

aartuss@azet.sk

Čas prípravy: január – február 2009

Oficiálne spustená: 5.3.2009

...www.dendeti.wbl.sk...

Webstránka akcie pre verejnosť „Festival hier

a remesiel 2009“ organizovanú naším zborom pri

príleţitosti MDD. Slúţila na jej prezentáciu, získavanie

sponzorov... Dnes na nej nájdete aj fotky ako to

na Festivale hier a remesiel 2009 vyzeralo.

Tvorca a administrátor: Martin Cerovský – Cero

Čas prípravy: jún 2009

Oficiálne spustená: 16.6.2009

Text: Martin Cerovský – Cero

akcia...

1.časť etapovky „Nájdi stratené!“ ...Slatinka – tajomná dedinka...

Voda tiekla dole riekami a piesok sa sypal...čas pokojne plynul aţ sa jedného dňa Podpoľanie premenilo na krajinu Stredozem. Slatinskí skauti sa rozhodli jej pomôcť, a tak sa pre nich začala celoročná etapová hra „Nájdi stratené!“ Vitajte v Stredozemi!

Uţ dvor pri klubovni sa

premenil na trh, kde ste

mohli hodiť peniaze

ţobrákovi, potulnému

umelcovi, kúpiť si

perníky... V klubovni na

nás čakal mudrc

s mysľomisou, ktorý nám

porozprával a ukázal

pomocou mysľomisy

príbeh, ktorý zmenil

naše ţivoty.

Onedlho dobehol posol

so strašnou správou –

„Dedinu vypaľujú Čierni jazdci utekajte do magickej

ochrany!“ rýchle opustenie dediny, prechod cez magické

ochrany, riešenie rébusov...preliezanie magických sietí...

Najefektnejšia bola posledná časť uţ v noci, keď sme

putovali s fakľami a petrolejkami v rukách...

Do hostinca „U chlpatého medveďa“...

...sa dostanete len, ak sa vaša druţina predstaví

riekankou, pokrikom, pesničkou... A tak sme vymýšľali

a tvorili. Hostinec uţ bol vysvietený sviečkami a varila sa

tam večera. Tak šup vybaliť sa, zobrať si ešus a na

večeru!

Potom sme ešte posedeli pri ohníku a boli na nočnej

prehliadke Slatinky za svetla faklí.

Doneste drevo!

Keďţe sme

nemali dosť

zlatých,

hostincu

sme museli

časť peňazí

odpracovať.

Ráno sme

namiesto

rozcvičky

vláčili z lesa

obrovské

popadané stromy. Po raňajkách sme sa vybrali získať mapu

krajiny „Stredozem.“ Podľa slov posla, by sa mala

nachádzať na Pustom hrade. Museli sme opustiť magickú

ochranu Slatinky a vydať sa na hrad. Cestu nám

spríjemňovali rôzne hry a získavanie elementov. Nakoniec

sa nám nepodarilo získať všetky elementy a dostali sme sa

len na Zvolenský zámok. Tam nám jeden z poslov oznámil,

ţe mapa sa presunula na hrad Divín a bude sa tam dať

získať o 1 a pol splnu mesiaca.

Tak sme sa odviezli autobusom na rázcestie k Slatinke.

V Slatinke

na nás čakal

obed

a poobedie

plné hier,

pomoci

miestnym

obyvateľom,

kde sme

bývali...

Všetko sa raz končí!

Dohrali sme sa hry na lúke, zbalili pútnické veci a pobrali

na poslednú októbrovú púť Stredozemou – púť späť do

civilizácie. A ako to vyzeralo na novembrovej púti

Stredozemou sa môţete dočítať uţ v nasledujúcom

článku.

Text: Martin Cerovský - Cero

Foto: Jakub Cerovský – Kubes, Martin Cerovský – Cero,

a Matej Fekiač - Feky

akcia...

2.časť etapovky „Nájdi stratené!“ ...v Ostrôţkach a na hrade Divín...

Jednu krásnu novembrovú sobotu sa pohorie Ostrôţky s úţasnou pamäťou krajiny a hrad Divín premenili na bájnu krajinu Stredozem. Vydali sme sa uţ po druhý raz hľadať, kde pramení magická sila, ktorá spútava naše ţivoty...

V klubovni na stole svietilo matné svetlo sviečok

a v pozadí bolo počuť príbehy od pána Tolkiena... Ani sme

sa nenazdali a teleportovali sme sa vláčikom do dedinky

Podkriváň, kde začala naša púť za poslednými dvoma

elementmi. Kráčali sme po rôznych poľných a lesných

cestách. Na jedenej lúke sme stretli obrovské stádo

oviec, ich biele koţúšky boli v krásnom kontraste so ţltou

trávou. Prechádzali sme cez dlho neobývané horské

samoty, lúky a polia zarastajúce borievkami a tŕním.

Prišiel

čas získať

tretí

element –

oheň, čo

pre nás

nebol

problém

a onedlho

sme drţali

v rukách

uţ tretí

elementový kameň. Vrchol Javor nás privítal veľkoryso

a na vrchole bolo trošku snehu. Morena tu zasadla na svoj

trón a do jari ho uţ asi neopustí. Pod vrcholom Javor na

nás čakal les so storočnými bukmi, ktoré vyzerali ako

ţivé... Vtedy som pochopil, ţe som asi skutočne

v Stredozemi...

Po

ďalších

kilometro

ch nás

čakalo

získanie

poslednéh

o

elementu

– zem.

A uţ nič

nebránilo

dostať sa na hrad Divín do západu slnka. Našťastie sa nám

to podarilo...na jednom z nádvorí sme všetky 4 elementy

postavili na jednotlivé svetové strany. Vytvorili sme kruh

a do šera večera sa ozvalo heslo. Spoza jedenej hradby

k nám prišiel posol, ktorý nám doniesol prastarú mapu

krajiny Stredozem, poprial nám šťastnú cestu...

Táto časť etapovky bola dosť namáhavá, pretoţe sme

museli prekonať skoro 20 km po cestách, necestách...

Text a foto: Martin Cerovský – Cero

akcia...

Šarkaniáda

...s vetrom o preteky... V krásnu jesennú nedeľu, sa naša klubovňa zmenila na

letecké cvičisko. Stretli sa aj malí, aj tí veľkí a nakoniec aj tí strední z nášho zboru.

Kaţdý chcel získať, ten svoj letecký titul. Všetko sa to

začalo vypisovaním leteckých preukazov, bez ktorých

ţiaden letec, nie je letcom. Medzi prvú skúšku patril

zoskok s krásnym, pásikavým a farebným padákom.

Kaţdý z letcov touto skúškou úspešne prešiel. Nasledoval

presun na cvičisko číslo 2, ktoré sa nachádzalo na lúke

oproti ulice Pod Hájom.

Na tomto cvičisku sme mali moţnosť vyskúšať „našich

tátošov“ (šarkanov), najúspešnejší bol asi „Šíberkovský“,

avšak samozrejme, ostatné tieţ neboli na zahodenie,

kaţdý sa vyznamenal niečím svojským. Napríklad, Ďuďov

tátoš by mi mohol dostať titul „ ten, s ktorým sa pasovalo

najviac ľudí“ a zase ten Radkin, Šimonov, Aneţkin a Klárin

(kaţdý z nich, mal svoj vlastný) by mohol dostať titul

„najoriginálnejší“. Nasledovalo prekonávanie ďalších

skúšok, medzi ktoré patrilo prechádzanie tenisovej

loptičky cez ľudí avšak cez krk, lakeť a koleno; aktivita na

zvládnutie turbín – „mexické vlny“; rad ľudí cez ktorý sa

presúvala loptička zospodu, ale aj z vrchu. Boli to aktivity

na rozvíjanie koordinácie, pohotovosti, rýchlosti.

A v dôsledku riadnej zimy, ktorá „vliezla pod nechty“

nielen včielkam, sme sa presunuli na pôvodné cvičisko, kde

nám boli udelené rôzne tituly.

Šarkaniáda patrí k tradičným akciám nášho zboru a ani

tento rok to nebola výnimka, moţno trochu v inom „duchu“

ako po minulé roky, avšak zámer je stále ten istý. Tak

teda do skorého videnia, na najbliţšej akcii...

Text: Magdaléna Výbohová – Maďa

akcia...

Biela ovca ...kurz budovania tímov...

Teambuilding je cieľavedomá činnosť, ktorá je zameraná na aktivity ako sú tvorba tímu, fungovanie jednotlivcov v tíme – organizácia činností, komunikácia a pod. Dobre fungujúci tím nevytvoríme zo dňa na deň. Je to dlhodobý proces, kde sa utvárajú, formujú a konfrontujú názory, hodnoty a postoje jednotlivcov v snahe dosiahnuť spoločný cieľ.

A tejto téme bol venovaný práve kurz budovania tímov

Biela ovca 2009, ktorý bol spáchaný v dňoch 6. – 8. 11.

2009 v Kláštore pod Znievom na chate Vrícko. Bol som ten

vyvolený Homo sapiens sapiens, ktorý mal moţnosť sa

tohto kurzu zúčastniť, čo je logické, inak by som o tom

asi nepísal. Spolu s Bendţim sme na tento kurz cestovali

zo Zvolenskej Slatiny, malebného to kraja 12 km východne

od Zvolena. Cestovali sme vlakom dlhú hodinu aj pol,

moţno čosi viac, keď sme sa (moţno spontánne, moţno

inštinktívne) rozhodli vystúpiť na prvej zastávke

v Kláštore pod Znievom. A tak sme aj urobili, ale na naše

počudovanie tam nikoho nebolo.

Priznávam, mali sme trochu meškanie. Ale, samozrejme,

Miňo je skúsený, ostrieľaný profesionál (ktorý by v tejto

situácií bez telefónu nespravil ani prd), stačili tri či štyri

telefonáty a situácia sa razom zmenila. Keď sme vďaka

Tammymu a Nathanielovi dorazili na to správne miesto,

takmer okamţite sme boli zapojení do programu.

Bolo pre mňa super vidieť opäť známe tváre z Baobabu,

ktoré som spoznal cez leto. Ako povedala Mija (na tomto

kurze uţ členka Baobab tímu), ak sa budeme stretávať

kaţdé dva týţdne, bude to celkom fajn :). No naspäť

k programu.

Na začiatok sme si nalepili na papier, kaţdý podľa

vlastného výberu, svoju najkrajšiu fotku, potom sme

napísali tri pozitívne veci, ktoré nás charakterizujú a tri

úspechy, ktoré sme v ţivote dosiahli. Ja som bol

samozrejme veľmi priamočiary, otvorený, objektívny,

mladý, krásny, úspešný, úprimný voči sebe aj ostatným. :)

Tieto fakty neskôr dokumentovali všetky aktivity, ktoré

sme počas kurzu absolvovali. Kto má problém so

samochválou, tomu bude asi táto časť článku vadiť, preto

si prosím pri čítaní zakryte oči. V ten večer sa uţ nič

váţneho neudialo, nikto sa nezranil a ja som mal celkom

slušné intro k sobote. Ráno nás zobudila pieseň od

Aerosmith – I don´t wanna miss a thing. Uţ som si ju

nastavil aj v praxi ako tón zvonenia. Ráno som teda uţ

vedel, ţe nás čaká náročný výcvik silno kozmonautistický.

Najlepšie záţitky, ktoré mám zo soboty sú Bendţi a 26

vrstiev oblečenia, snový motúz a ja, Romanov pád z veľkej

výšky pri nastavovaní antény, scary movie ruka a Mija

(zimomriavky mi behajú po chrbte ešte teraz), naše skoro

nerozbité tímové vajce (bol to dobrý plán s neočakávaným

koncom) a ešte naše eurá aj s expresným diplomom sú

nenávratne preč :). Ja viem, nespomenul som toho veľa,

ale tieţ viem, ţe tí, ktorí tam boli, tak vedia, ţe viem, ţe

vieme, ţe by sme boli vedeli, aj keby sme nevedeli.

A vedeli sme... vieme aj vedieť budeme. Toto bol pre mňa

top.... Nenapíšem o tom viac, pretoţe to robí akcie

jedinečnými – záţitky... Nie slová...

Text: Milan Mlynár – Miňo

instantný program...

Bábkové divadlá

Miesto: lúka, miestnosť

Ciele: odstránenie bariér verejného vystupovania, recesia

Čas: 1 hod.

Potrebujete: špagáty, noţničky

Kaţdá skupina si

vyţrebuje jednu tému,

na ktorú bude si mať

pripraviť bábkové

divadlo. Tak, ţe bábky

budú účastníci, ktorí

budú mať na rukách

priviazané špagáty.

Odporúčame témy

napr. počasie, Barbie

na výlete...

Táto hra pochádzajú z publikácie:

„Instantný polotovar na prípravu motivačných

víkendoviek č.2“

Okrem tejto hry táto publikácia obsahuje

ďalších 46 aktivít, ktoré sa dajú pouţiť na

druţinovkách a skautských akcia. Je voľne

stiahnuteľná v PDF formáte na:

http://otan.webnode.sk/publikacie/

akcia...

Vodcovská lesná škola Baobab 2009 ...1000 a 1 záţitok...

V slovenskej zemi rastie strom...korene má hlboko v zemi vrastené. Uţ 10 rokov ponúka tieň pre pútnikov, rozdáva múdrosť, skúsenosti, rozdáva priateľov... Starší priateľ, brat...moţno to znie divne na slovenské pomery, ale ľudia mu dali meno Baobab.

V jeden aprílový podvečer roku 2009 sa stretlo 15 diev

a šuhajov z celého Slovenska na autobusovej stanici vo

Zvolene. Tých istých 15 diev a šuhajov sa lúčilo so slzami

v očiach v jedno októbrové poobedie na autobusovej

stanici v Podbrezovej. Spájalo ich jedno, stretli sa pod

Baobabom...a bol to ich Baobab. Za tohto polroka spolu

preţili 22 spoločných dní (niektorí aj na iných akciách

trošku viac...), 1000 a 1 záţitkov a stovky minút osobných

rozhovorov.

1.časť Rozjarenie 4.4 – 6.4.2009, Zaježka:

Po zimnom spánku sa začalo naše vzdelávanie uprostred

krásnych lazov ekodedinky Zájeţová. Pozitívne zistenie,

ţe ţijú moţno ešte „strihnutejší“ ľudia ako ty, ktorí

investujú do skautingu oveľa viac času ako ja...no budem

musieť na sebe ešte popracovať.

Krásny víkend plný hier, dobrodruţstiev, rukodeliek...

Voľby richtára (prezidenta) v krojoch, hľadanie vlastnej

duše, spomienky na svoje detstvo...

2.časť Fukoty 15.8 – 30.8.2009, Dubník:

16 dní uprostred slovenskej divočiny v Slánskych

vrchoch. Letná časť bol taký malý Matrix. Prídete na

autobusovú stanicu v Prešove, do dvojice dostanete

slepačie vajce, ktoré najbliţšie tri dni musí jeden

z dvojice niesť v ruke... Potom kráčate s ruksakom

zbaleným na dva týţdne cestami, necestami, po hradoch,

cez potoky, farebné lúky, spanie pod širákom, stvrdnutý

štvordňový chlieb, sáčková polievka - najluxusnejšie jedlo,

ráno umývanie sa v horských studničkách, neuveriteľné

západy slnka na vrcholoch kopcov...

Po troch dňoch cesty po príchode postavíte večer celý

tábor, absolvujete zopár aktivít a ešte aj nočnú hru. Sú

dve hodiny v noci a ja zaspávam. Na druhý deň budíček

o siedmej... 5-6 hodín vám musí stačiť, častý argument

inštruktorov lesnej školy.

Baobab mi ponúkol mnoţstvo prednášok od vývinovej

psychológie, dramaturgie programu cez prvú pomoc aţ po

stanovy Slovenského skautingu. Bol tieţ miestom

neuveriteľných hier, pri ktorých sme zdolávali Himaláje,

ťaţili drahé opály, točili reklamy na skauting...

Bolo to aj komunita, ktorá dokázala chytať v daţdi

kvapky, presvedčiť vás, ţe vám stačia v noci 2 hodiny

spánku, ešus sa neumýva, veď dáţď to zariadi,

osprchujete sa aj 2 litrovou fľašou vody...

16 dní je dosť dlhá doba, prišiel deň

posledný...posledné podanie rúk, úsmev...

„Pri západe slnka sa vţdy niečo pekné končí...ráno pri východe vţdy niečo krásne začína...“

Letná časť bola za nami, mohli sme sa vrhnúť späť do

kolotoča kaţdodenných povinností, školy...

3.časť Rozprávanie strom 24.10 – 26.10.2009,

Krpáčovo:

Ani som sa nenazdal a prišlo to...treba ukázať, čo sme

sa naučili. V piatok večer sme hrali scénky o tom, ako to

vyzerá u nás v zboroch po našom príchode. Rozprávali sme

sa o riešení situácií, keď ostatným sa nič nechce robiť,

a tak... Do druhej ráno sme sa spoločne učili na vodcovské

skúšky, ktoré nás čakali na druhý deň. Keď som zaspával

nad stanovami a administratívnymi dokumentmi, povedal

som si, ţe idem spať.

Ráno som sa dozvedel, ţe idem posledný. Von pršalo,

a tak sme sa skoro celý deň hrali v chate, varili obed... Asi

kaţdú trištvrte hodinu vyšiel zo skúšajúcej miestnosti

ďalší adept na hodnosť vodca. Ja som sa dostal na rad asi

o piatej večer. Neviem, čo všetci stresovali, mne sa to

zdalo celkom v pohode. Pokeckal som s inštruktormi,

porozprával niečo o stanovách, protidrogovej prevencii

a krajine, vypísal nejaké administratívne papiere,

odprezentoval projekt a šiel kadeľahšie. Prvýkrát

v histórii Baobabu sme urobili skúšky všetci.

Celý večer sa potom niesol v znamení intergalaktickom,

ktorý bol zakončený pravou intergalaktickou tancovačkou.

Prišiel deň posledný, deň číslo 22 a ja som vedel, ţe to

mám za sebou. Vrelo vám odporúčam zúčastniť sa nejakej

lesnej školy. Podá vám nový pohľad na skauting...

Ako získať vodcovský dekrét?

1. vypíšte si prihlášku + 2. zúčastnite sa lesnej školy + 3.

napíšte a pripravte si vodcovský projekt + 4. absolvujte

úspešne vodcovské skúšky + 5. absolvujte 8 hodinový kurz

prvej pomoci + 6. zrealizujte a vyhodnoťte svoj

vodcovský projekt = získavate celoţivotnú hodnosť vodca

www.skauting.sk/baobab - Vodcovská lesná škola Baboab

www.sels.sk – Slovenská ekumenická lesná škola

www.skauting.sk/chilli - Programová lesná škola Chilli

Text: Martin Cerovský - Cero

skautská prax...

Balenie batoha

...ako ísť na výpravu bez troch igelitiek v rukách...a jednej cestovnej tašky...

Batoh je jedna z najdôleţitejších vecí, ktorú turisti a skauti potrebujú. S istotou môţem povedať, ţe zle pobalený batoh vám pokazí celý výlet.

Typy batohov:

Malé (5l-20l), tieto typy sa pre svoj objem

vyuţívajú najmä na malé, jednodňové túry, do

mesta, školy.

Stredné(20l-40l), pre svoj objem uţ ide o

viacfunkčné batohy.

Môţeme ich vyuţiť na

víkendovku alebo na

viacdennú túru. Je len

na vlastníkovi, ako si

tento batoh pobalí. Aj

keď nejde o rad

veľkých batohov,

veľakrát by sme sa

čudovali, čo sa do nich

všetko sprace.

Veľké (50l-80l), ide

o najvyšší rad batohov. Sú určené na balenie

mnoţstva vecí, či uţ na tábor, expedíciu alebo

viacdennú výpravu. Obvykle sú stavané do tých

najnáročnejších podmienok, preto sú

prispôsobené tvarom a materiálom.

Ako sa zbaliť?

Ako som uţ spomínal, správne pobalený batoh je jedna

z najdôleţitejších prvkov výpravy. Do spodnej časti

dávame veci, ktoré počas cesty nevyuţijeme napr. spacák.

Stredná časť batoha by mala byť vyplnená oblečením,

ktoré je nepotrebné pri ceste. V strednej časti by sa mali

nachádzať aj najťaţšie veci uloţené čo najbliţšie

k chrbtu, kvôli vyváţeniu batoha. Vrchná časť slúţi na

uloţenie dôleţitých vecí pri ceste ako napr. mapa, jedlo,

voda, nepremokavá bunda... Je určená aj na uschovanie

ľahkých a krehkých vecí.

Aj keď sa mnoţstvo batohov vyrába z nepremokavých

a oderuvzdorných materiálov, nie je zaručené, ţe vám

batoh nepremokne. Preto treba mať oblečenie uschované

v igelitových sáčkoch. Mokré a špinavé veci treba taktieţ

ukladať do igelitiek, ako aj odpadky. Dbajte na to, aby

vám z batoha nevytŕčal ţiaden obsah. Batoh je potom zle

vyváţený a ľahko vám môţu tieto veci zmiznúť rukou

zlodeja. Snaţte sa pobaliť vţdy tak, aby ste nič nemuseli

niesť v ruke. Ak vám uţ nestačí vnútorný priestor,

pripnite si tieto veci na vonkajšiu časť batoha. Ak

nemáte úplne dobalený batoh, vycentrujte a dopoťahujte

ho kompresnými popruhmi.

Správne pobalený batoh spoznáte tak, ţe keď ho

postavíte na zem, tak vám stojí rovno. Ak máte

nevyplnené medzipriestory, vyplňte ich napr. ponoţkami,

alebo kúskami malého oblečenia. Veľa šťastia pri balení .

PS. Vianoce sa blíţia...taký batoh nie je zlý nápad na

vianočný darček.

Text: Michal Parobok – Kiko

šikovné pršteky...

Špiónky tvoria ...stojan na pastelky..

Potrebujeme : pohárik od výţivy alebo od

čohokoľvek iného, farby na sklo, farebný papier

Postup: Z pohárika odstránime etiketu a aj

zvyšky lepidla. Pohárik si pomaľujeme farbami na

sklo podľa

svojho gusta.

Vloţíme doň

rolku

odstrihnutého

farebného

papiera

a stojan je

hotový.

Super jednoduchý darček pre kohokoľvek, pričom pastelky a perá sú potrebné

kaţdý deň...

Text a foto: Magdaléna Výbohová – Maďa

umenie...

Základy fotografovania ...fungovanie zrkadlovky...

Myslím si, ţe určite kaţdý z vás, uţ drţal dáky ten fotoaparát. Moţno bol maličký ako krabička od cigariet alebo uţ niečo väčšie. No ja by som vám chcel predstaviť zrkadlovku. Zrkadlovka je niečo ako ferrari medzi fotoaparátmi. Takýto prístroj uţ pouţívajú profesionálni fotografi.

Musíme si však uvedomiť, ţe aj tá najlepšia zrkadlovka

na svete nie je zárukou peknej fotografie. Najprv ju

musíme mať úplne pod kontrolou. V nasledujúcich riadkoch

by som vám chcel na začiatok ukázať, z čoho sa skladá

zrkadlovka.

Zvonku sa zrkadlovka skladá z objektívu a tela.

Objektív je ako naše oko a telo ako mozog. Obe tvoria

nerozlučiteľný pár . Samostatne nefunguje.

Teraz sa pozrieme do vnútra. Uţ z názvu zrkadlovka

dokáţeme vytušiť, ţe dôleţitú rolu v zrkadlovke zohráva

zrkadlo. Zrkadlo odráţa svetlo z objektívu pod 45

stupňovým uhlom smerom hore . Odrazené svetlo dopadá

na matnicu . Matnica je sklenené alebo plastové plátno,

ktoré nám obraz premietne, aby ďalej mohlo svetlo

pokračovať na optický hranol. Ten nám uţ iba odrazí

svetlo do hľadáčika.

Tento dej sa deje iba vtedy, keď nemáme stlačené

tlačidlo spúšte. Akonáhle stlačíme spúšt, zrkadlo sa dá do

vodorovnej polohy a tým prepustí svetlo na senzor, ale

najprv musí prejsť cez uzávierku . Môţeme ju definovať

ako také okno, ktoré sa otvorí za určitý čas (dĺţku času

si môţeme nastaviť) a môţe dopadnúť svetlo na senzor.

Senzor alebo snímač je svetlo citlivý obdĺţnik, kde

dopadá svetlo. Senzor sa skladá z farebných buniek troch

farieb červenej , modrej a zelenej. Zelenej je tam

dvakrát viac, pretoţe aj ľudské oko je najcitlivejšie na

zelenú farbu.

Všetky bunky sa zlučujú do štvoríc, kde sa tie štyri

farby zmiešajú do jednej. Jedna štvorica je jeden pixel.

Pixel môţeme vidieť na hociktorom obrázku po jeho

zväčšení. Vidíme ho ako štvorec. Dopad svetla na snímač

vyvolá elektrické napätie, z ktorého nám vznikne uţ

konkrétna fotografia.

Text: Matej Fekiač - Feky

zamyslenie...

Samochvála smrdí???

Asi sa kaţdému z nás uţ niekedy stalo, ţe videl niekoho

vychváliť svoje schopnosti či vlastnosti aţ do najvyšších

výšok. A vtedy sme si pomysleli... joj, ako ja nenávidím

toto indivíduum (jemne povedané), chváli sa viac, ako je

zdravé a to vo mne vyvoláva pobúrenie aţ nenávisť. Ja, ja,

ja a nič iné len ja. Ale prečo je to tak?

Pochvala je podľa mňa niečo, čo je nasmerované na

hodnotenie konkrétnych vlastností, správania, vonkajší

vzhľad a podobne (pritom vieme, ţe hodnotenie nikdy nie

je objektívne, konštatovanie skôr). A na základe môjho

subjektívneho pozorovania veľa ľudí nemá veľmi v láske

tých, ktorí sa chvália. Robia to preto, lebo sa vedia

pochváliť, a tí druhí by sa moţno tieţ chceli pochváliť, ale

nevedia to. Dôleţitú úlohu pri tom zohráva strach

a porovnávanie.

Napríklad, ak sa nejaký človek XY chce pochváliť pred

druhými nahlas, zrejme najprv natipuje hodnoty, ktoré si

váţia ostatní, pričom ich porovnáva so svojimi

vlastnosťami, aby pri vyslovení samochvály uţ nemal nikto

nič lepšie, ako on, pretoţe ak vytiahne eso hneď na

začiatku, riskuje, ţe niekto bude mať k tomu esu niečo

naviac a tým pádom sa táto vytiahnutá karta stáva pre

druhých nepodstatnou. Toto je strach pri samochvále a

súvisí to s potrebou uznania a ocenenia od druhých.

Preto je moţné, ţe ľudia sa snaţia svoj hodnotový

systém zakryť pred ostatnými a na začiatok vyťahujú

pred druhými navonok chvály, ktoré moţno nie sú

najsuper, ale stále majú moţnosť ich prekročiť v prípade

potreby – to sú zadné dvierka samochvály. A toto je na

tom zničujúce. Málokto si uvedomí, ţe je jedinečný človek

s jedinečnými hodnotami a nič nemá pre neho väčšiu

hodnotu ako hodnota č. 1 v konkrétnej situácii. A preto je

moţné, ţe aj päťky v škole sú niekedy lepšie ako jednotky.

Text: Milan Mlynár - Miňo

cestovanie...

ŠPANIELSKO 2009 ...ESPAŇA...

Kaţdý rok na konci prvého ročníka v bilingválnej sekcii na Gymnáziu Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, majú moţnosť ísť prváci na výlet do Španielska. Ako inak, moja trieda nebola výnimkou. Začiatok našej cesty bol na dvoch miestach. Prvá zastávka pre Bystričanov v Banskej Bystrici a tá druhá vo Zvolene pri ţelezničnej stanici. Pomaličky sme sa začali schádzať a netrpezlivo sme čakali, kedy uţ dorazí autobus. A dočkali sme sa...

Posledné rozlúčky s rodičmi, nabalenie batoţiny a mohlo

začať to, na čo sme sa tešili dlhých 10 mesiacov. Hlavami

nám vírili príjemné a vzrušujúce myšlienky. Pohodlne sme

sa usadili a cesta sa mohla začať. Cesta, ktorá v kaţdom

z nás niečo zmenila. Moderný autobus HKM Zvolen s dvomi

vynikajúcimi šoférmi a ľuďmi, Ferom a Janom, mal kaţdé

2 hodiny prestávku. Prvá, a zároveň posledná zastávka na

Slovensku, bola pri Bratislave. Posledné pohľady na

krajanov, slovenský vzduch... Pred nami bola uţ len

cudzina. Prvá krajina cez ktorú sme prechádzali, bolo

Rakúsko, potom Taliansko a nakoniec Francúzsko. Vo

Francúzsku sme prvýkrát okúsili chuť mora. Mali sme tam

totiţ 9 hodinovú prestávku v mestečku Nice, ktoré

poznáme aj pod názvom Azúrové pobreţie. Slnečná obloha,

teplučké more, kasína, drahé autá... Asi takto by sa dalo

opísať Nice. Keďţe slnko veľmi pieklo, bol som nútený

kúpiť si asi môj najdrahší opaľovací krém v ţivote, ktorý

stál 8€. Podvečer sme opustili Nice a pred nami bolo uţ

len Španielsko. Podaktorých slnko aţ príliš spálilo, tak túto

cestu nemali takú ľahkú. Medzi tými nešťastníkmi som bol

aj ja. Ale dalo sa vydrţať.

Ráno sme

ešte stále

neboli

v Španielsku,

ale o pár hodín

sme konečne

prekročili

hranice

krajiny, ktorej

jazyk sa pre

nás stáva

pomaly materinským. Cestovali sme severom Španielska

cez autonómnu oblasť Baskitsko s hlavným mestom Bilbao.

Okolo obeda sme dorazili do cieľa - malého rybárskeho

mestečka Santoňa. Uţ predtým sme z rozprávania

starších spoluţiakov počúvali, ţe to nie je ktovie čo. Vraj

tam smrdí rybacina a stále prší. Dosť sme sa toho báli.

Keď sme vystúpili z autobusu, veru nám nebolo všetko

jedno. Akonáhle sme uvideli našu ubytovňu, tieţ sme si

pomysleli, kam sme sa to dostali. Ale prvé zdanie niekedy

klame. A to veru klamalo. Rybacina veľmi nesmrdela

a ubytovanie, ktoré sa volalo, ,,Albergue,, bolo vynikajúce.

Ani sme len netušili, aká zábava nás tam stretne. Hneď

ako sme sa ubytovali, išli sme na prechádzku po meste a tí

odváţnejší sa aj okúpali.

V ten večer pripravili pre nás animátori nočnú hru

v meste, ktorá bola typicky skautská a ţiaden skaut by

s ňou nemal problém. Podľa mapky, ktorú nám dali, sme

mali nájsť rôzne miesta v tomto meste. Skončili sme okolo

polnoci a išli sme pomaličky spať . V ďalšie dni

nasledoval bohatý program. Cestovali sme po okolí

Cantabrie (autonómna oblasť, v ktorej sme sa nachádzali

s hlavným mestom Santander) a navštívili sme veľké mestá

ako Bilbao, Santander, historické mestá ako Santillana del

mar, Potes. Boli sme na Picos de Europa - pohorie

v Pyrenejach pripomínajúce naše Tatry a v Cabarcene -

obrovská ZOO, kde zvieratá ţijú viac-menej vo voľnej

prírode. Na vrchol tohto pohoria sme sa vyviezli lanovkou

a poviem vám, ţe to bola teda jazda.

Ďalšie dni nás čakal

program, ktorý nám

pripravili animátori. Dva

dni plné zábavy,

dobrodruţstva

a vzrušenia. Jazdili sme

na koňoch po

piesočnatej pláţi,

surfovali sme na

ozajstných surfoch vo vlnách Atlantického oceána,

kajakovali sme v prístave Santoni, liezli po horolezeckej

stene. A to je len časť vecí, ktoré sme tam zaţili. Večery

sme trávili s animátormi, ktorí pre nás pripravovali po celý

čas zaujímavý program. Dni pomaličky plynuli, aţ prišiel

ten posledný. Veru nebolo ľahké sa s tým vyrovnať.

Panovala nie veľmi radostná nálada. Balenie, upratovanie.

Niekedy si človek povie: ,,Prečo, sa to uţ musí skončiť?“

Ale príroda to má tak zariadené.

Ak raz niečo začne, musí to aj skončiť. Odchádzali sme

so smutným, ale zároveň šťastným pocitom. Posledný

obed, ktorý nám pripravili pani kuchárky so špecifickou

španielskou stravou, posledné HASTA LUEGO s našimi

animátormi a s našou pani upratovačkou . Zrazu sme sa

zo sna, ktorý sme snívali po celú dobu v Santoni kruto

prebudili. Sadli sme si do autobusu, poslednýkrát zakývali

a šofér naštartoval. Zrazu sme opustili naše Albergue,

našu Santoňu. Videli sme ju uţ len z diaľky cez zarosené

okná. Sadli sme si a v hlave sa nám začali ukladať

príjemné spomienky, záţitky...

Ale výlet ešte nekončil tak úplne. Cestou späť nás

čakala druhá 9 hodinová prestávka v Port Grime

(francúzske Benátky). Aj tam sme si dosť uţili mora,

slnka, francúzskych kroasantov. Podvečer sme opustili

brány Port Grima a uţ nás čakala len cesta domov, ktorá

ubehla pomerne rýchlo. Bol to príjemný pocit, keď sme po

niekoľkých dňoch strávených v cudzine prišli na

Slovensko. Rodičia nás uţ vo Zvolene netrpezlivo čakali.

To bolo radosti, keď sme sa navzájom uvideli. A to bol

koniec. Koniec našej ,,expedície“ v Španielsku. Uţ len o nej

rozprávame a spomíname z fotiek, ako bolo super. Takţe

tak.... Moţno nabudúce.

Text a foto: Michal Parobok - Kiko

čarovné Slovensko...

BANSKÁ ŠTIAVNICA ...mesto zlaté aj strieborné...

Banská Štiavnica sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. V blízkosti mesta sa nachádzajú obce Dekýš, Svätý Anton, Hronská Dúbrava, Sklené Teplice, Vyhne a mestá Zvolen, Ţiar nad Hronom a Ţarnovica.

Mestom preteká potok

Štiavnička, ktorého

takmer celý tok v meste sa

nachádza pod zemským

povrchom a na povrch sa

dostáva aţ pri ulici

Kriţovatka. V súčasnosti

potok slúţi ako kanalizačný

zberač. Na území Banskej

Štiavnice sa nachádza

mnoţstvo tajchov. Ja som

napočítala 23. Pričom

najstarší - Veľká

Vodárenská nádrţ bol

vybudovaný uţ v roku 1500

a nachádza sa pár minút

chôdze nad Námestím sv.

Trojice. Ulica A. Péchu...

Mesto je rozdelené na štyri mestské časti (Banky,

Počúvadlianske jazero, Sitnianska, Štefultov), tri sídliská

(Drieňová, Juh, Pod Kalváriou) a deväť osád (Bajtava,

Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň,

Vozárová, Košarisko).

Od zlata po pušný prach...

Banská

Štiavnic

a má

bohatú

históriu.

Územie

mesta

bolo

osídlené

Keltami

Čajovňa v bývalej klopačke...

uţ v 3. - 2. storočí pred n. l., ktorí tu ťaţili zlato. Z roku

1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa

spomína ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí

do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska,

z tohto obdobia je prvý písomný dôkaz o ťaţbe striebra

na území mesta, mesto dostalo mestské privilégiá.

V 15. storočí mesto zaţilo plienenie a vraţdenie

vojskami Šimona Rozgoňa, postihlo ho ničivé

zemetrasenie, po ktorom muselo byť mesto opäť

vybudované. V 16. storočí prebralo mesto do svojich rúk

ťaţbu na území Banskej Štiavnice, farský kostol bol

prestavaný na dnešný Starý zámok, ktorý slúţil ako proti-

turecká pevnosť. Bol vybudovaný aj Nový zámok ako proti-

turecká pevnosť.

V 17. storočí bol v bani prvýkrát pouţitý pušný prach pri

razení priekopu Daniel a bola postavená Klopačka

oznamujúca čas fárania.

Kalvária nad mestom...

V 18. storočí bola v Banskej Štiavnici Samuelom

Mikovínim zaloţená prvá banská škola v Uhorsku, roku

1751 bola dokončená Kalvária. Roku 1763 v meste vznikla

prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na

svete, ktorá bola presťahovaná do maďarského mesta

Šopron. Koncom 18. storočia bola Samuelom Mikovínim,

Matejom Kornelom Hellom a Jozefom Karlom Hellom

vybudovaná sústava tajchov. V roku 1948 bola do

prevádzky uvedená ţelezničná Trať Mládeţe do mesta,

11. decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam

svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v

roku 2001 bola po meste pomenovaná planéta

(22185) Štiavnica.

Kam skôr?

V meste pôsobí Slovenské banské múzeum, pod ktoré

spadajú múzeá Banské múzeum v prírode, Starý zámok,

Nový zámok, Berggericht – mineralogická expozícia,

Galéria Jozefa Kollára, Kammerhof – baníctvo na

Slovensku, Štôlňa Glanzenberg a Fritzov dom, kde sa

nachádza aj mestský archív.

Spodná časť námestia...

Medzi najvýznamnejšie stavby mesta patria

rímskokatolícke kostoly Panny Márie Nanebovzatej a

svätej Alţbety, Panny Márie Sneţnej a svätej Kataríny,

evanjelický kostol, kaplnky Panny Márie Sneţnej a svätého

Jána Nepomuckého a 22 kaplniek kalvárie z roku 1751.

Kalvária je jedným z hlavných symbolov mesta. Týči sa uţ

z diaľky pri vstupe od Zvolena. Po rozsiahlej devastácii

našťastie uţ niekoľko rokov prebieha projekt s cieľom

opravenia a oţivenia

tohto skvostu.

Na Námestí sv.

Trojice sa nachádza

morový stĺp - Súsošie

Svätej Trojice, ďalej

v meste Súsošie Panny

Márie, Pomník Andreja

Kmeťa, Busta Andreja

Sládkoviča v Botanickej

záhrade a Pomník

padlých hrdinov.

Medzi známe mestské

parky patrí Botanická

záhrada, ktorá je

súčasťou areálu

strednej lesníckej školy.

Ţiadny skaut si nemôţe

nechať ujsť posedenie

v čajovni na Klopačke.

Námestie sv. Trojice...

Tá kedysi ohlasovala začiatok a koniec fárania do bane.

A samozrejme nocľah v skautskom dome, ktorý je akýmsi

centrom skautingu na strednom Slovensku na exkluzívnom

mieste pod Starým zámkom.

Mesto festivalov...

Koná sa tu aj niekoľko regionálne i celoslovensky

významných podujatí. Salamandrové dni sa konajú

pravidelne druhý septembrový týţdeň. Súčasťou

podujatia je Salamandrový sprievod, ktorý zobrazuje

ţivot banského mesta a jeho najznámejších postavičiek.

Ďalšími pravidelnými podujatiami sú Ţivé šachy Animatus

Lusus, Noc na Starom

Zámku, Nezabudnuté

remeslá, Festival remesla,

kumštu a zábavy, Filmový

festival Štyri ţivly,

Festival Cap á l´Est, Beh

ústavy, Beh Trate

mládeţe.

Štiavnicu som navštívila

uţ veľakrát, no vţdy ma

znova a znova osloví. Viaţe

ma sem toľko záţitkov...

Napriek tomu stále akosi

zabudnem a vnímam ho

akoby som tu bola

prvýkrát.

Festival kumštu a remesla na hrade 2008...

Text: Denisa Bahýľová

Foto: Martin Cerovský – Cero

fotoreport...

Roverská výprava „Za slnkom na Poľanu“

Foto:

Matej

Fekiač – Feky

kampaň...

60.výročie pohľadníc UNICEF ...pohľadnice plné ţivota...

Uţ 60 rokov prispievajú pohľadnice UNICEF k lepšiemu ţivotu detí. UNICEF v 150 krajinách sveta, v ktorých realizuje svoje projekty na pomoc deťom, usiluje o svet, ktorý by bol lepším miestom pre ţivot detí. Úspešne. V spolupráci s ďalšími organizáciami sa podarilo napríklad výrazne zníţiť úmrtnosť detí. A ešte nikdy nechodilo do školy toľko dievčat a chlapcov ako dnes.

Vianočné pohľadnice UNICEF predávame aj my skauti

zo Zvolenskej Slatiny. Cena jeden je 1 euro. Môţete si ich

kúpiť od radcov na druţinovkách, členov RP Amundsenove

deti v uliciach dediny pred Vianocami alebo 24.12. počas

odovzdávania Betlehemského svetla verejnosti.

Koordinátorka zbierky pre SLSK, 21.zbor Korčín:

Magdaléna Výbohová – Maďa

e-mail: mvybohova5@gmail.com a tel. 0918 429 628

fotoreport...

Rok 2009 cez objektív ...skutočné záţitky...

Biela stuha – január Výprava na Poľanu – február

Tábor 2009 – júl „Ľudský katapult...“

Tábor 2009 – júl

Puťák Západné Tatry – september

Festival hier a remesiel – jún

Roverská prespávačka – máj

OTAN 2009 – máj