Výskum hovorenej slovenčiny slovenskej mládeže v Maďarsku a na

Slovensku

Mária Homišinová – Daniela Slančová – Jozef Výrost – Slavomír Ondrejovič

Obsah publikácie

Predslov (2 – 4 s.)

1. Mária Homišinová: Teoretické východiská a stav skúmania jazykovo-komunikačného

správania etnických menšín (5 – 28 s.)

2. Mária Homišinová: Koncept výskumného projektu jazykovo-komunikačného správania

slovenskej mládeže v Maďarsku a na Slovensku (29 – 34 s.)

3. M. Homišinová – J. Výrost: Jazykové správanie slovenskej mládeže na Slovensku a v

Maďarsku (35 – 55 s.)

4. Daniela Slančová: Realizácia vybraných typov komunikačných aktov v jazykovo-

komunikačnom správaní mládeže v Maďarsku a na Slovensku (56 – 75 s.)

5. Daniela Slančová: Formulácia významu slov v jazykovo-komunikačnom správaní mládeže

na Slovensku a v Maďarsku (76 – 87 s.)

6. Slavomír Ondrejovič: K otázke „prepínania kódov“ v situácii slovensko-maďarských

kontaktov (88 – 99 s.)

7. Doslov (100 s.)

Prílohy: Dotazník SS

Dotazník SM

Oponenti:

doc. Beáta Balogová, CSc. - Slovensko

doc. Alžbeta Uhrinová, PhD. - Maďarsko

Jazyková korektúra:

prof. PhDr. Daniela Slančová, CSc.

© M. Homišinová, D. Slančová, J. Výrost, S. Ondrejovič

Publikácia je výsledkom riešenia grantového projektu VEGA 93/2009

2

Predslov

Transformačné procesy prebiehajúce v strednej a východnej Európe začiatkom

deväťdesiatych rokov 20. storočia výrazne zasiahli aj do ďalšej orientácie európskej (v rámci

nej slovenskej aj maďarskej) jazykovedy. Popri orientácii jazykovedy (z tzv. teoretickej,

deskriptívnej lingvistiky) sa začína klásť dôraz na základný sociolingvistický výskum,

ktorého prvoradým cieľom je odhaliť skutočné fungovanie jazyka/jazykov v reálnom

každodennom živote jednotlivca.

V smerovaní európskej jazykovedy došlo k výraznému posunu1, ktorý bol prevádzaný

aj užšou spoluprácou jazykovedcov s odborníkmi z iných spoločenskovedných disciplín,

predovšetkým sociológie, psychológie, kultúrnej antropológie, etnológie, čo viedlo k rozvoju

aplikovanej jazykovedy.

Požiadavka sociolingvisticky orientovaných výskumov sa v uvedenom priestore stáva

tým nástojčivejšou, čím viac sa stretávame u jednotlivých etník s revitalizáciou svojej etnicity

a predovšetkým s akcentom na používanie a uchovanie materinského jazyka. Hoci

viacjazykovosť ako jazykový stav, charakterizovaný každodenným kontaktom s iným

jazykom/jazykmi, bola v európskom priestore aj doteraz prirodzeným javom spolužitia

viacerých etník na spoločnom území, v nových spoločenských podmienkach tento jav

nadobúda iné dimenzie. Z toho dôvodu vznikla snaha po objasnení každodenného intra-

a interetnického jazykovo-komunikačného správania jednotlivcov (príslušníkov majority

a minorít) a dešifrovaní faktorov, ktoré toto správanie determinujú. Toto sú otázky, ktoré sú v

centre pozornosti. Je totiž zrejmé, že jazykové správanie (axiologická a komunikačná

kompetencia jazyka/jazykov hovoriacich, voľba jazykových prostriedkov) výrazne pôsobí aj

na interetnické vzťahy a ďalšie spolužitie jednotlivých etník.

S cieľom objasniť niektoré súvislosti spomínaných skutočností vypracoval kolektív

pracovníkov z oblasti vedy (Spoločenskovedný ústav SAV Košice – SvÚ SAV, Jazykovedný

ústav Ľudovíta Štúra Bratislava) a školstva (Prešovská univerzita Prešov, Univerzita

Konštantína Filozofa Nitra, Univerzita P. J. Šafárika Košice) grantový projekt (VEGA

93/2009) s názvom: Jazykovo-komunikačné správanie slovenskej mládeže v Maďarsku a na

Slovensku v situačnom kontexte intraetnického používania hovorenej slovenčiny. Je potrebné

zdôrazniť, že uvedený projekt bol prirodzeným pokračovaním „novodobých“ sociologicky a

sociolingvisticky orientovaných vedeckovýskumných projektov, ktoré SvÚ SAV (v

spolupráci s ďalšími výskumnými pracoviskami) realizoval v Maďarsku v radoch

príslušníkov slovenskej minority. Pochopiteľne, sledovali sa aj závery ďalších výskumov

realizovaných na Slovensku (z dielne SvÚ SAV a aj iných pracovísk) týkajúcich sa

problematiky etnických minorít a ich jazykového správania (bližšie v kapitole o teoretických

východiskách skúmania problematiky).

Prvoradým cieľom projektu bolo prispieť k rozvoju sociolingvistického bádania

hovorenej podoby slovenského jazyka ako komunikačného prostriedku, ktorým slovenská

mládež na Slovensku aj v Maďarsku komunikuje v bežnom živote. Zaujímala nás odpoveď na

otázku: Akým životom „žije“ slovenčina v každodennej realite mladej generácie Slovákov?

Išlo nám o precizovanie kontextuálnych súvislostí dôležitých jazykových, sociálno-

psychologických, sociologických a etnokultúrnych faktorov (činiteľov) a tiež o ozrejmenie

situačnej determinovanosti – v rodinnom a školskom prostredí. Na splnenie uvedeného cieľa

1 V americkej a kanadskej jazykovede tento posun nastal o niekoľko desaťročí skôr s orientáciou na

etnolingvistické výskumy nadväzujúc na výskumy F. Boasa a E. Sapira. Spomenieme napr. práce U. Weinreicha

1953 a E. Haugena, ktorí na empirickej báze opisovali jazykovú realitu jednotlivých najmä bilingválnych

a multilingválych jazykových skupín.

3

bolo nevyhnutné v metodike výskumu aplikovať nielen sociolingvistické, ale aj jazykovedné,

sociologické, sociálno-psychologické a etnologické výskumné prostriedky, na ktorých

vytýčení (aj spracovaní) sa podieľali výskumníci z uvedených vedných disciplín.

Interdisciplinárny charakter majú teda aj publikačné výstupy, ktoré prezentujú výsledky

predmetného výskumu.

V publikačných výstupoch z riešenia výskumného projektu jazykovo-komunikačného

správania slovenskej mládeže boli doposiaľ prezentované prevažne výsledky v podobe

základných informácií o charaktere a distribúcii odpovedí v rámci použitých výskumných

ukazovateľov jazykového správania (komunikácia v rodinnom prostredí, posudzovanie

životných hodnôt, postoje k funkciám jazyka, posudzovanie jazykových prejavov,

verbalizácia sociálnej blízkosti/vzdialenosti, analýza etnokultúrnych zložiek).2

Uvedená publikácia je štruktúrovaná na teoretickú časť (dve kapitoly) a praktickú časť

(štyri kapitoly).

Teoretická časť sa sústreďuje na východiská skúmania jazyka a jazykovej komunikácie,

opierajúc sa o pôsobenie kľúčových ukazovateľov/faktorov (materinský jazyk a jeho

používanie, jazyková komunikácia, komunikačné variety, jazyková a komunikačná

kompetencia, jazyková situácia, miesto jazykovej komunikácie, bilingvizmus a diglosia);

zároveň analyzuje stav skúmania problematiky v Maďarsku a na Slovensku (postavenie

slovenského jazyka v Maďarsku, sociolingvistické výskumy realizované v obidvoch

krajinách). V 2. kapitole sa predstavuje konceptuálny rámec výskumného projektu vrátane

metodologického prístupu riešenia problematiky a charakterizovania výskumného súboru

(podsúbor slovenskej mládeže v Maďarsku a podsúbor slovenskej mládeže na Slovensku).

V praktických častiach publikácie sú prezentované výsledky, ktoré poskytujú všeobecnejší

rámec empirických dát a poskytujú komplexnejší pohľad na výsledky vzhľadom na

deduktívny prístup skúmania jazykového správania účastníkov výskumu (3. kapitola), ale tiež

vzhľadom na zachovanie transparentného pohľadu na ich jazykovú a komunikačnú

kompetenciu (4. kapitola), sémantizáciu slov v jazykovo-komunikačnom procese (5. kapitola)

a problematiku striedania, resp. „ prepínania“ jazykových kódov v situácii slovensko-

maďarských kontaktov (6. kapitola). Snahou autorov bolo koncentrovaným spôsobom

objasniť:

- podstatu jazykových javov a prejavov,

- prebiehajúce jazykovo-komunikačné procesy a ich súvislosti,

- trendy jazykového správania vo vybraných jazykovo-komunikačných doménach,

ktoré prebiehajú predovšetkým u mladej generácie Slovákov v Maďarsku ako cieľovej

skupiny výskumu. Na porovnanie budeme prezentovať aj výsledky slovenskej mládeže žijúcej

v národnostne zmiešaných oblastiach Slovenska.3 Tí v predmetnom výskume

2 Prezentácii výsledkov výskumu bolo venované samostatné číslo internetového časopisu Človek a spoločnosť;

http://www.saske.sk/cas/3/2011 3 Autorka 5. kapitoly Daniela Slančová porovnáva tri podskupiny respondentov: 1. slovenskú mládež na

Slovensku (SS) – príslušníkov majoritného etnika žijúcich v národnostne zmiešaných oblastiach Slovenska; 2.

slovenskú mládež v Maďarsku (SM) – príslušníkov slovenského minoritného etnika žijúcich v Maďarsku; 3.

slovenskú mládež na Slovensku (MS) – príslušníkov maďarského minoritného etnika žijúcich na Slovensku.

Tretia menovaná skupina sa stala objektom výskumu neplánovane (pri zbere dát na stredných a vysokých

školách v Maďarsku), na základe zistenej skutočnosti, že slovenská mládež maďarskej národnosti žijúca

v pohraničných oblastiach Slovenska nezriedka navštevuje školy v Maďarsku, kde (okrem iného) študuje

slovenský jazyk. Identifikovali sme celkov50 takýchto respondentov predovšetkým v školách v Budapešti,

Ostrihome a Pilíšskej Čabe (blízkosť dochádzky zo Slovenska do Maďarska). Uvedenú podskupinu

respondentov autorka zaradila do analýz ako zaujímavý komponent objektu výskumu vhodný na porovnanie

sledovaných jazykových prejavov (významu slov) s ďalšími dvomi (kontaktnými) podskupinami. Z ostatných

analýz (pre obmedzenia možnosti porovnávania) bola uvedená podskupina vylúčená.

4

hodnotili „svoje“ jazykovo-komunikačné správanie a jazykovo-komunikačné správanie

maďarskej minority ako kontaktného etnika.

Ako produkt práce viacerých autorov publikácia nie je celkom homogénna. Spôsobuje

to niekoľko faktorov: prístup k spracovaniu výsledkov zo strany zástupcov rôznych vedných

disciplín, individuálna odlišnosť štýlu a tiež jedinečnosť pohľadu každého autora na

predmetnú problematiku.

Z toho pohľadu je každá kapitola samostatnou publikačnou jednotkou (úvod, jadro,

sumarizácia výsledkov, záver a použitá literatúra). Vzhľadom na to úvod a záver publikácie,

ktoré by mali vlastne duplicitný, repetitívny charakter, nahradzuje predslov a doslov.

Domnievame sa však, že táto skutočnosť nijako neuberá na jej zrozumiteľnosti a nemení

pohľad na podstatu výsledkov.

Prílohou publikácie je štandardizovaný dotazník, ktorý bol hlavným metodologickým

prostriedkom použitým v kvantitatívnej časti výskumu.

5

1. Teoretické východiská a stav skúmania jazykovo-komunikačného správania

etnických menšín

Mária Homišinová

1.1 Teoretické východiská problematiky

Jazyk je jedným z najvýznamnejších komponentov etnicity. Bez skúmania jazyka sa

vlastne etnicita a etnické procesy ani nedajú skúmať. Z toho dôvodu je prirodzené, že

v prípade skúmania etnických menšín sa odborníci orientujú (prevažne alebo najmä) na

jazykové hľadisko. V poslednej dobe, v súvislosti s posunom k jazykovému aspektu, sa

stretávame aj s novým terminologickým vymedzením, keď pojem „etnické menšiny“ sa chápe

ako ekvivalent pojmu „jazykové menšiny“. V rámci tohto vymedzenia hovoríme o „malých“,

„menej používaných“ alebo o „regionálnych“ jazykoch.

Špecifické problémy etnických minorít (samozrejme nielen ich) sa dostali do popredia

súbežne s globalizačnými trendmi prebiehajúcimi koncom 20. storočia v celom rade

európskych krajín, vrátane Slovenska. Dochádza k etnickému znovuoživeniu (ethnic revival),

a to na teoretickej aj praktickej úrovni. Pre integrujúcu sa Európu sú

príznačné decentralizačné programy, dochádza k posilňovaniu regionálnej identity

a lokálnych právomocí. Zaznamenávame príklon od extenzívnych, unifikačných

a technokratických tendencií a koncepcií k jedinečnému, osobitému, individuálnemu. Výrazné

zmeny nastávajú aj v zákonodarnej oblasti – na medzinárodných aj národných úrovniach.

Dochádza k požiadavke garantovať a dodržiavať práva etnických menšín (Konferencia

o ľudskej dimenzii v Kodani v roku 1990) a následne k prijatiu dvoch konvencií Rady

Európy: Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov (1992) a Rámcového

dohovoru o ochrane národnostných menšín (1995) . V nových súvislostiach sú etnické

a jazykové menšiny chápané ako „kultúrne dedičstvo ľudstva“, ktoré je potrebné chrániť

a podporovať. Paragrafy zabezpečujúce práva etno-jazykových minorít sa stali súčasťou ústav

jednotlivých štátov a ďalších zákonodarnych noriem.4 Vznikol celý rad nadštátnych inštitúcií

a organizácií združujúcich etnické menšiny a podporujúcich ich aktivity. (bližšie Šatava,

2009).

1.1.1 Materinský jazyk a jeho používanie

K významným aspektom ďalšieho vývoja každej minority zjavne patrí jazyková

problematika. Materinský jazyk ako jedno z objektívnych kritérií definovania etnicity, sa

zaraďuje totiž k základným etnointegrujúcim prvkom, na ktorom každá menšina buduje svoju

identitu. Je preto pochopiteľné, že otázka uchovávania a reprodukcie materinského jazyka sa

chápe ako rozhodujúca pre ďalšiu existenciu a fungovanie každého etnika.

Podľa Veľkého sociologického slovníka (1996, s. 458 – 459) materinský jazyk je

jazyk, ktorým sa človek ako prvým naučil hovoriť, v ktorom obyčajne (prevažne) myslí

a najradšej ho používa vo svojej rodine a svojom súkromí, pretože je mu najbližší. Materinský

jazyk alebo materská reč sú pojmy, ktoré svedčia o tom, že jazykové spoločenstvo má

k svojmu národnému jazyku nielen racionálny vzťah (ako k účinnému nástroju myslenia

a dorozumievania), ale aj hlboký citový vzťah. Materinský jazyk býva považovaný za

spoluurčujúcim alebo určujúcim znakom etnickej príslušnosti. V podstate identifikuje

príslušnosť k určitej kultúre, čo sa prejavuje i pocitmi spolupatričnosti s ľuďmi rovnakého

4 Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín bol prijatý uznesením NR SR č. 128 z 21. 6. 1995 a do

platnosti vstúpil 1. 2. 1998; SR podpísala Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov v Štrasburgu 20.

2. 2001, prezidentom SR bola ratifikovaná 20. 7. 2001 a platnosť nadobudla 1. 1. 2002.

6

materinského jazyka v cudzom alebo zmiešanom jazykovom prostredí. Na báze materinského

jazyka väčšinou prebieha prvotná socializácia a interiorizácia hodnôt a noriem danej kultúry.

Zároveň je materinský jazyk sám hodnotou, väčšinou spätou s hodnotou pôvodného domova,

vlasti. Táto hodnota sa však môže rozchádzať s praktickou využiteľnosťou materinského

jazyka.

Pri skúmaní problematiky materinského jazyka sa stretávame s mnohými teoretickými

a metodologickými prístupmi. Nejednotnosť panuje už v samotnom definovaní materinského

jazyka. Za všeobecne prijateľné kritériá jeho definovania možno považovať štyri kritériá Tove

Skutnabb-Kangasovej: pôvod (jazyk, ktorý sa človek naučil ako prvý), kompetencia (jazyk,

ktorý človek ovláda najlepšie), funkcia (jazyk, ktorý človek používa najviac) a identifikácia

(vlastná – jazyk, s ktorým sa človek sám identifikuje; iných – jazyk, za rodného používateľa

ktorého človeka považujú). (Skutnabb-Kangas, 2000, s. 62)

V súvislosti s materinským jazykom, dôležitosťou, ktorú mu prisudzujeme, považujeme

za dôležité spomenúť dodnes diskutovanú etnolingvistickú tézu: hypotézu Edwarda Sapira

a Benjamina Whorfa, známu ako teóriu jazykového relativizmu.5 Podľa nej má materinský

jazyk zásadný význam pre naše chápanie vonkajšieho sveta. A pretože sa jazyky medzi sebou

značne odlišujú, znamená to, že koľko existuje jazykov, toľko máme i rôznych svetov

(náhľadov na nich), v ktorých žijeme. V európskej lingvistike, zvlášť v rámci všeobecnej

jazykovedy, filozofie jazyka a sémantiky, je možné nájsť celý rad starších i novších teórií,

ktoré majú k jazykovému relativizmu veľmi blízko. Sú to napr. Herderove myšlienky

o jazyku ako výraze národnej mentality, Humboldtove názory na jazyk ako špecifický útvar

národného ducha, Weigerberova teória poľa (podrobnejšie o etnolingvistike: Vrhel, 1981;

Černý, 1996, s. 403 – 407). Vo všeobecnosti je táto teória podrobovaná kritike práve z radov

sociolingvistov. Vyčíta sa jej prehnaný dôraz na jazykovú funkciu, precenenie jazyka

a podcenenie úlohy spoločenských faktorov.

1.1.2 Jazyková komunikácia

70. roky 20. storočia znamenali paradigmatickú zmenu v súčasnej svetovej lingvistike.

Spočíva v obrate od „izolujúceho“ skúmania jazykového systému ku skúmaniu fungovania

tohto systému v reálnej situácii.

Niet pochýb, že štrukturalistické (Ferdinand de Saussure) a generativistické (Noam

Chomsky) myslenie v kontexte svetovej (jazyko)vedy bolo mimoriadne plodné. V ďalšom

vývine však došlo k presunu pozornosti jazykovedy od vlastností jazykového systému na

funkcie jazyka (predovšetkým komunikatívnu a kognitívnu) v sociálnej interakcii. Predmetom

jazykovedy – okrem znakového systému – totiž nevyhnutne musí byť aj sociálne

determinovaná komunikácia, lebo znakový systém tu nie je sám pre seba, ale je na to, aby

človek komunikoval o sebe a o svete, ktorý ho obklopuje a ktorý spoznáva. (Ondrejovič,

1995, s. 10)

Túto paradigmatickú zmenu výstižne charakterizuje J. Péntek, keď konštatuje, že na

rozdiel od skorších smerov modernej lingvistiky, ktoré (v šľapajach F. de Saussura)

predpokladali skôr homogénny jazykový systém, sociolingvistika za základ poznania jazyka

považuje heterogenitu a vnútornú rozmanitosť, za prvoradé považuje živý jazyk, teda

používanie jazyka a vymedzené vzťahy, predpokladá koreláciu medzi spoločnosťou, kultúrou

a jazykom. (Péntek, 2002, s. 267)

Z hľadiska východiskového metodologického rámca oproti jazyku chápanému a

skúmanému ako štruktúrno-systémová entita a budovanému na základe protikladov, jazyk ako

5 Edward Sapir je jedným zo zakladateľov etnolingvistiky, ktorá podobne ako sociolingvistika skúma jazyk

určitých spoločenstiev, s tým rozdielom, že sa zaoberá predovšetkým primitívnymi jazykmi, a to v súvislosti

s myslením, kultúrou národov.

7

sociálno-komunikačný systém charakterizuje funkčná komplementárnosť, ktorá je

objektívnejším odrazom reálnej rečovej situácie. Jazyk je nielen teoretický konštrukt, ale aj

reálny komunikačný systém, ktorý funguje v konkrétnych (národných, etnických)

podmienkach.

Adekvátny funkčný model jazyka musí odzrkadľovať prirodzený priebeh jazykovej

komunikácie. Jazykový komunikačný proces je druhoradý voči procesu učenia. Jazykový

model musí odzrkadľovať dve úrovne komunikácie – abstrakciu a reprezentáciu

(pozorovanie). Úroveň abstrakcie súvisí s procesom učenia, kým reprezentácia s ňou

v protiklade súvisí s komunikačným procesom (generalizovanie slov). Aj tu proces učenia

predstavuje hĺbkový (vnútorný) rozmer a komunikačný proces širší (vonkajší) rozmer. Je

potrebné podotknúť, že hĺbkový rozmer zvyšuje a vonkajší rozmer znižuje subjektívnu

entropiu (stupeň neistoty). (Bańczerowski, 2000, s. 32)

1.1.3 Komunikačné variety

Sociolingvistika vychádza z poznania, že jazyk je zapojený do zložitého

a mnohotvárneho kontextu a jeho komunikačné funkcie sa stávajú čoraz zložitejšími

a diferencovanejšími.

Z tohto pohľadu môžeme hovoriť o viacvrstvovosti národného jazyka. Národné jazyky

môžeme deliť do rôznych variantov. Územnému rozdeleniu zodpovedajú varianty

geografické, t. j. dialekty. Sociálnemu rozloženiu obyvateľstva zodpovedajú sociolekty, t. j.

reč určitých sociálnych vrstiev (slangy a žargóny), napr. reč študentov, vojakov, športovcov.

Nakoniec podľa sociálnej situácie, v ktorej rozhovor prebieha, možno rozlíšiť varianty

funkčne kontextové, predovšetkým tzv. funkčné štýly (slávnostný, kultivovaný, úradný,

hovorový, neformálny, ľudový, familiárny, intímny atď.) Rozhodujúci vplyv na reč má tiež

vek hovoriaceho, jeho pohlavie, etnická príslušnosť, sociálno-ekonomické postavenie

a vzdelanie.

Z orientácie na skúmanie sociálnych a komunikačných podmienok dorozumievania je

zrejmé, že jazyk sa nerealizuje v procese komunikácie len v čistých útvaroch (napr. spisovný

jazyk alebo dialekt), ale ide v ňom o celý národný jazyk so všetkými podobami (varietami).

Tento jav je zreteľný najmä pri skúmaní spontánnych, neoficiálnych komunikátov v bežnej

dorozumievacej sfére, kde často variujú prvky z dvoch aj viacerých variet národného jazyka

súčasne. Práve variantnosť je signifikantnou vlastnosťou hovorených komunikátov,

koncipovaných na báze spontánnosti.

Z uvedeného kontextu vyplýva, že na krajných póloch komunikačného priestoru stoja

spisovný jazyk a nespisovné variety – ich základné charakteristiky sú protikladné. Záväznosť,

verejnosť, vážnosť (knižnosť) spisovnej variety zároveň implikujú sociálnu dištančnosť,

citovú nezaangažovanosť. Naopak, nezáväznosť, neverejnosť, neformálnosť, dôvernosť

nespisovných variet sú spojené so sociálnou blízkosťou, srdečnosťou a spontánnosťou.

(Hausenblas, 1993) Jazyk každodennej, bežnej komunikácie (hovorený jazyk), nachádzajúci

sa medzi týmito dvoma krajnými pólmi, bude prienikom jednotlivých charakteristík, a to

predovšetkým v závislosti od oficiálnosti/neoficiálnosti komunikačného aktu.

Pri vymedzení pojmu bežný (bežne) hovorený jazyk; hovorená podoba jazyka,

resp. hovorená komunikácia sa v odbornej literatúre na Slovensku stretávame s výraznou

nejednotnosťou, keď sa uvedený pojem interpretuje rôzne. Terminologickú nejednoznačnosť

spôsobuje diferencované ponímanie termínov (jazykových útvarov) hovorenosť

a hovorovosť; resp. hovorená a hovorová podoba slovenčiny. S tým je spojené aj

nejednotné a polemické včlenenie/vyčlenenie bežného hovoreného jazyka v rámci/mimo

8

jednej variety.6 Na základe vyššie uvedených charakteristík hovorených komunikátov sa

prikláňame k vymedzeniam bežného hovoreného jazyka, ktoré akcentujú prienikovosť, t. j. nasycovanie prvkami z viacerých variet národného jazyka. V našom ponímaní teda

považujeme vymedzenie hovorených prejavov za ústne jazykové útvary akéhokoľvek

štýlu a žánru, ktoré sú realizované v bežnej dorozumievacej sfére (pozri Patráš, 1995, s.

119). Úvahy, v ktorých sa formuje istá predstava o možnej podobe hovorenej komunikácie, sa

môžu uberať dvojakým smerom. Buď sa bežný hovorený jazyk môže približovať štandardnej

variete (hovorovej slovenčine), alebo sa v ňom výraznejšie sústredia prvky nespisovných

variet. Pritom na podobu bežného hovoreného jazyka má nezanedbateľný vplyv celý rad

faktorov (individuálneho aj spoločenského charakteru), v ktorom sa jazyk používa. Pri

výskumoch bežného hovoreného jazyka je preto dôležité sledovať nielen výber, usporiadanie

a modifikáciu jazykových prostriedkov v jednotlivých jazykových rovinách, ale skúmať aj

komunikačné a sociálne podmienky dorozumievania.

Enklávne jazyky je termín odvodený od pojmu enklávne spoločenstvo. Chápeme ho

ako skupinu ľudí, žijúcich v určitom priestore, na určitom (menšom) území, v lokalite, ktorá

je obklopená územím iného spoločenstva. V takom zmysle môžeme v Maďarsku hovoriť

napr. o enklávnej slovenčine a enklávnej chorvátčine. V prípade obidvoch minorít existujú

lokality, obce, mestá so sídelným zastúpením tohto obyvateľstva, ktoré komunikuje

enklávnym jazykom. V prípade bulharskej minority ide skôr o diaspóru (rozptýlenie

jednotlivcov v cudzom prostredí).

Obsahovou náplňou napr. slovenskej enklávy ako každej inej národnej, etnickej,

kultúrnej a pod. enklávy je zakotvenosť v kompaktnom zoskupení slovenského obyvateľstva

mimo územia slovenského národného spoločenstva, ktoré vzniklo:

1- administratívnym zásahom, resp. zmenou štátnych hraníc,

2- presídlením obyvateľstva na nové územie, pričom ho obkolesuje iný jazyk alebo jazyky.

V podmienkach dobrovoľného alebo menej dobrovoľného oddelenia od homogénneho

celonárodného jazykového celku vzniká špecifická jazyková situácia, v ktorej začínajú

fungovať aj špecifické jazykové činitele. Enklávna slovenčina/chorvátčina sa stáva

minoritným jazykom v kontakte s novými dominantnými jazykmi.

6 J. Horecký zahrnul do stratifikácie slovenského národného jazyka popri spisovnej, subštandardnej,

nadnárečovej, nárečovej forme a osobitne popri jazyku umeleckej literatúry aj štandardnú formu slovenčiny.

Vymedzil ju ako formu, ktorá je po gramatickej stránke zhodná so spisovným jazykom, prevláda v nej hovorená

podoba a menej sa v nej odrážajú kodifikačné vplyvy. To znamená, že sa v nej striktne nedodržiavajú zásady

správnej výslovnosti, voľne sa používajú niektoré nekodifikované väzby, vznikajú tu mnohé neologizmy a vo

väčšej miere sa prejavujú kontaktové javy s inými jazykmi (Horecký, 1979a, s. 226 – 227).

I. Ripka vyčlenil v rámci národného jazyka päť jazykových útvarov: spisovný jazyk, hovorový

spisovný jazyk, bežný hovorený jazyk, interdialekt a teritoriálny dialekt. Hovorový spisovný jazyk považuje za

štandard, kým bežný hovorený jazyk vymedzuje ako nespisovný útvar – subštandard (Ripka, 1980, s. 230 – 231).

V stratifikačnom modeli J. Bosáka sa objavuje hovorová slovenčina. Zaraďuje ju medzi variety,

vypĺňajúce komunikačný priestor medzi spisovným jazykom a nespisovnými varietami. Poníma ju ako spisovnú

nekodifikovanú varietu, pre ktorú je charakteristická prevaha neutrálneho štýlu v zvukovej rovine; používanie

neologizmov, univerbizovaných pomenovaní, slangizmov, profesionalizmov, expresív v lexikálnej rovine; v

morfologickej rovine uprednostňovanie variantov vznikajúcich v hovorenom jazyku alebo vplyvom jazykových

kontaktov; v syntaktickej rovine uplatňovanie zjednodušenej štruktúry vety, voľnejší slovosled a používanie

eliptických konštrukcií (Bosák, 1995a, s. 29 – 30).

Stratifikačný model národného jazyka D. Slančovej a M. Sokolovej nadväzuje na Horeckého

stratifikáciu. Autorky členia národný jazyk na spisovnú varietu, bežnú

(štandardnú) varietu – so západoslovenským, stredoslovenským a východoslovenským variantom, na

subštandardné variety – s ešte väčšou regionálnou diferencovanosťou, nárečové variety a na nesystémové

sociálne semivariety – slangy, profesijnú reč, žargón a argot (pozri Slančová – Sokolová, 1994, s. 225.).

9

Slovenský jazykovedec M. Dudok za klasické jazykové vektory (činitele, veličiny)

enklávnych jazykov považuje: rodinu, školu, cirkev, kultúrne inštitúcie, spolky a pod.

(Dudok, 2004, s. 34) Konštatuje, že sú to práve tieto najtradičnejšie a klasické vektory, ktoré

sú svojím charakterom pulzačné (spôsobujúce zmenu). Dodáva, že v súvislosti

s inštitucionálnymi riešeniami jazykových problémov v enklávnej spoločnosti sa nevystačí

s doterajšími známymi stratégiami zlepšovania jazykovej kompetencie tým, že sa im poskytne

zodpovedajúce jazykové vzdelanie v slovenských školách, spolkoch, cirkvách a pod. Minorite

je potrebné v kontakte s inými jazykmi zabezpečiť aj komunikačné príležitosti.

Pri súhre rôznych vonkajších, objektívnych, a vnútorných, subjektívnych, činiteľov

rodinu teda môžeme považovať za jeden zo základných pulzačných vektorov enklávnej

slovenčiny. Hoci sa nerobil podrobný výskum napr. slovenského rodinného idiolektu, známe

sú skúsenosti, že existujú slovenské rodiny, ktorých deti v neslovenskom prostredí zvládli

kultivovanú hovorenú i písanú podobu slovenčiny. Ale sú aj prípady komunikačnej

nivelizácie a monoštylizmu vo všetkých generolektoch.

Podobne je to aj vo vyšších spoločenských formáciách, akými sú škola, cirkev,

kultúrne a folklórne spolky, divadelné súbory, médiá atď. Národnostná škola

najprogramovejšie umocňuje v rodine získané vedomie o jazykovej príslušnosti, podobne ako

aj iné vektory.

1.1.4 O jazykovej a komunikačnej kompetencii

Je známe, že generatívno-transformačná jazyková škola7 si vytýčila za cieľ skúmať nie

tie slová a vyjadrenia, ktoré jedinci daného spoločenstva používajú, ale systém tých pravidiel,

ktoré vytvárajú základ týchto slov a vyjadrení. Rozlišujú teda jazykovú schopnosť, resp.

jazykovú kompetenciu (linguistic competence) a jazykové správanie, t. j. jazykovú

performanciu (linguistic presformance). (Chomsky, 1965, s. 3) Rozlíšenie kompetencie a

performancie slúži ako základný metodologický prostriedok jazykovedného výskumu.

Stručne povedané, kompetencia je neohraničená možnosť hovoriaceho vytvárať nové vety

príslušného jazyka a performancia je súhrn skutočných konkrétnych jazykových prejavov

hovoriaceho. Je do značnej miery závislá od kompetencie, avšak zároveň je silne ovplyvnená

rôznymi mimojazykovými faktormi (napr. obmedzená kapacita pamäti, roztržitosť), ktoré

znemožňujú, aby bola vernou kópiou kompetencie. Podľa Chomského niektoré jazykové javy

patria do kompetencie, napr. gramatickosť viet, naopak, všetko, čo súvisí s frekvenciou

jazykových javov alebo s pravdepodobnosťou ich výskytu, patrí do performancie. Kým

v prvom prípade ide o použitie matematických a logických postupov, v druhom ide o metódy

predovšetkým psychologického, sociologického, fyziologického charakteru.

Napriek nedostatkom, ktoré sa generatívno-transformačnej gramatike pripisujú (pozri

Černý, 1996), sústreďuje pozornosť na skúmanie jazyka ako systému znakov v zmysle

Saussurovej dichotómie langue/parole (jazyk/reč).8 Langue (jazyk) sa chápe ako spoločenský

jav, systém všetkých jazykových jednotiek, ktorými sa hovoriaci jazykového spoločenstva

riadi, oproti nemu parole (reč) je chápaný ako individuálny jav, konkrétna autentická výpoveď

jednotlivca v určitý okamih.

Zostať len v kognitívnej sfére (opis, fungovanie a funkcia jazyka) pri skúmaní jazyka

je však redukcionizmus. Výskumník musí vystúpiť z „územia“ vnútornej jazykovedy a musí

rátať so spoločenským a komunikačným kontextom. Znamená to, že výsledok hovoriacich sa

7 Rozvinula sa po období deskriptivizmu v Spojených štátoch koncom 50. rokov 20. storočia a stala sa

prevládajúcou jazykovednou školou; toto postavenie si do značnej miery udržuje dodnes. Jej predstaviteľom je

súčasný významný lingvista Noam Chomsky. 8 Ferdinand de Saussure, zakladateľ európskej štrukturálnej jazykovedy rozvíjajúcej sa v 20. – 30. rokoch 20.

storočia.

10

nemôže zúžiť na akýsi systém „čistej gramatiky“, do pojmu jazykovej kompetencie (poznania

jazyka) patrí aj to, že hovoriaci je schopný používať jazyk v rozličných situáciách

spoločenského styku zodpovedajúcich jeho záujmom. (Máté, 1998, s. 267)

V skutočnosti túto myšlienku vyjadruje pojem komunikačnej kompetencie, ktorú

americký vedec Dell Hymes uplatnil v jazykovedných výskumoch. Zistil, že pojem jazykovej

kompetencie nie je dostačujúci na účinnú analýzu jazyka, najmä v súvislosti s opisom jazyka

v komunikačnom procese. Hymes zaviedol pojmy ako komunikačná kompetencia

a komunikačná produkcia. Podľa neho komunikačná kompetencia súvisí so štyrmi otázkami:

- čo je to, čo v určitom jazykovom systéme je formálne možné,

- čo je možné uskutočniť v rámci jazykovej produkcie,

- čo je to, čo je správne v určitom kontexte,

- čo v skutočnosti používajú jedinci daného jazykového spoločenstva. (Hymes, 1972 s.

281; Bańcerowsky, 2000, s. 195-216)

V súvislosti s používaním jazyka, poznaním jazyka, schopnosťou komunikácie teda

jazykoveda počíta s niekoľkými kompetenciami. Jazyková kompetencia označuje tú našu

schopnosť, keď v poznaní nejakého jazyka alebo jazykových prvkov a pravidiel dokážeme

uskutočniť správne vyjadrenie, resp. vieme rozhodnúť, že dané vyjadrenie je správne alebo

nie. Komunikačná kompetencia znamená niečo viac, obsahuje nielen jazykovú kompetenciu,

ale aj poznanie sociokultúrnych pravidiel, noriem danej spoločnosti, ktorej je jazyk

organickou súčasťou, pretože jazykové procesy sú zároveň spoločenskými procesmi,

v ktorých hovoriaci svoje vyjadrenia volí v súlade so spoločensky uznanými normami

a očakávaniami. (Kiss, 2002, s. 64)

Niektorí odborníci považujú za synonymum komunikačnej kompetencie pragmatickú

kompetenciu, iní ju považujú za širší pojem. Podľa Bańczerowského je komunikačná

kompetencia viacdimenzionálny pojem, ktorého súčasťou sú:

- jazyková kompetencia

- jazyková pragmatická kompetencia

- metajazyková kompetencia

- metajazyková pragmatická kompetencia

- parajazyková a extrajazyková kompetencia

- para- a extrajazyková pragmatická kompetencia

- kultúrna kompetencia

- pragmatická kultúrna kompetencia. (bližšie Bańczerowski, 1994, s. 286)

1.1.5 Jazyková situácia a miesto jazykovej komunikácie

Jazyková komunikácia v širšom zmysle sa uskutočňuje v určitej jazykovej situácii –

v určitom situačnom kontexte. J. Kiss (2002) rozoznáva štyri kontextové oblasti:

1. historicko-spoločenský kontext,

2. kontext hovoriaceho daného spoločenstva (normy správania, zvyky a súvislosti napr.

dvojjazyčných societ, ktorých členovia vedia, v akej situácii môžu, je potrebné a slušné,

používať daný jazyk),

3. interakčný kontext (vzájomný vzťah hovoriacich),

4. jazykový kontext.

Kým prvý kontext môžeme považovať za makrosociolingvistickú dimenziu, druhý za

makro- a mikrosociolingvistickú dimenziu, tretí za mikrosociologickú dimenziu. Autor tieto

oblasti aj názorne ilustruje do seba zapadajúcimi kružnicami, v ktorých strede je štvorec –

dôležitý jazykový kontext. (Kiss, 2002, s. 67)

11

V sociolingvistike je okrem jazykovo-situačného kontextu často používaným pojmom

aj miesto (dejisko, prostredie) jazykovej komunikácie. Obidva pojmy môžeme zaradiť do

interakčného kontextu. Kým jazyková situácia je jeho synonymum, miesto jazykovej

komunikácie je prechod medzi interakčným kontextom a kontextom hovoriacich daného

spoločenstva. Do jazykovej situácie zaraďujeme nielen komunikačnú situáciu, ale aj jej

účastníkov a komunikačnú tému. Miesto (pôsobisko) jazykovej komunikácie sa nachádza na

polceste medzi štruktúrou danej spoločnosti (makroúroveň) a medzi uskutočnením aktuálnej

komunikácie (mikroúroveň). Napr. Gumperz dejisko jazykovej komunikácie definuje ako

spoločensko-psychologickú úroveň.

Sociolingvisti najčastejšie rozlišujú dejisko (miesto) jazykovej komunikácie

(komunikačné domény) v dvoch sférach spoločenského života: v privátnej a verejnej sfére.

Napr. J. Kiss rozlišuje štyri komunikačné domény: v privátnej sfére (intímna a osobná

oblasť) a vo verejnej sfére (spoločenský život a verejný život). (Kiss, 2002, s. 69)

Sociolingvista W. Labov rozlišuje neformálne a formálne prostredie jazykovej

komunikácie, prízvukujúc, že familiárne (neformálne) prostredie sa vyznačuje väčšou

koherentnosťou ako formálne (verejné) a je tiež viac nevedomé.

K. MacKinnon vymedzuje päť komunikačných domén (v súvislosti s galskou populáciou

v severnom Škótsku), nachádzajúce sa v obidvoch sférach: osobná (sny, modlitby), rodinná

(rečová interakcia s partnerom, a ďalšími členmi rodiny), komunálna (obecné a cirkevné

záležitosti), transakčná (obchodné interakcie), oficiálna (miestny úradný jazyk, komunikácia

s učiteľmi). (MacKinnon, 1993, s. 501 – 514)

Teda jazykové správanie môžeme rozlíšiť predovšetkým v dvoch sférach – privátnej

(familiárnej) a verejnej (verejný život), pričom „rodinná“ doména sa pri menšinových

jazykoch najčastejšie ukazuje ako najsilnejšia.

Pojem miesto (dejisko) jazykovej komunikácie sa používa najčastejšie vo výskumoch

dvojjazyčnosti, resp. vo výskumoch zameraných na zmenu jazykových variácií.

V súvislosti so skúmaním jazykovo-komunikačného správania jedinca je zrejmé, že

zistenie miery používania určitého jazyka v jednotlivých komunikačných doménach je

nedostatočné a nevedie k plnohodnotným záverom. Na vytvorenie komplexnejšieho obrazu je

nevyhnutné venovať pozornosť aj sociálno-psychologickým (jazyková a komunikačná

spôsobilosť – kompetencia, osobné potreby, osobná integrita, pocitové naladenie, ochota k

akcii), sociologickým (špecifické charakteristiky jazykovej menšiny, bezprostredná situácia

a situačné pozadie, spoločenská atraktivita, demografické a sociálne činitele),

kulturologickým (relácie jazyka a kultúry, kultúrne činitele jazykovej komunikácie), ale aj

historickým (faktory etnokultúrneho a historického vývoja jazykovej menšiny) aspektom

a kontextom.

1.1.6 Bilingvizmus a diglosia

Významu dvojjazyčnosti, resp. viacjazyčnosti je dnes venovaná veľká pozornosť.

V súvislosti s používaním dvoch či viacerých jazykov vznikol celý rad odborných prác (napr.

Skutnabb-Kangas, 1981, 1995; Bake,r 1992; Edwards, 1994; Štefánik, 1999, 2000, 2002),

dokonca existuje špeciálne nakladateľstvo Multilingual Matters, ktoré publikuje odborné texty

o dvojjazyčnosti.

Sociolingvistika sa zaujíma predovšetkým o bilingvizmus väčších spoločenských

útvarov, napr. etnických skupín, národov, ale aj štátov. Rozlišuje krajiny monolingválne

(napr. Nemecko, Portugalsko), bilingválne (napr. bývalé Československo, Belgicko, Kanada,

Paraguaj) a multilingválne (napr. Švajčiarsko, India, väčšina afrických štátov). O diglosiu ide

vtedy, keď obyvateľstvo používa v bežnom styku štandardnú podobu jazyka alebo dialektu,

ale v úradnom styku je nútené používať jeho kodifikovanú podobu (napr. hovorová

12

maďarčina a jej spisovná podoba). Pri národnostných menšinách často ide o kombináciu

diglosie a bilingvizmu (napr. Maďari na Slovensku). Podľa stupňa stability sa rozlišujú tri

druhy „zmiešaných“ jazykov: sabir (amorfný, nestabilný útvar bez pevnej gramatickej

štruktúry), pidžin (s jednoduchou gramatikou, väčšinou kombinácia koloniálneho jazyka

s domorodým) a kreolčina (vzniká z predchádzajúceho typu, ale má už rozvinutú gramatiku

a plní všetky funkcie národného jazyka).

Charakter definícií bilingvizmu, ako aj ich počet priamo závisia od toho, aké hľadisko

zoberieme do úvahy, a tiež od toho, aké kritériá si zvolíme.

Z rozličných definícií dvojjazyčnosti je v prípade kolektívnej dvojjazyčnosti azda

najvhodnejšia funkčná definícia, podľa ktorej „dvojjazyčným je každý hovoriaci, ktorý vo

svojej každodennej jazykovej praxi používa dva jazyky, a to nezávisle od stupňa ich

ovládania“ (Lanstyák, podľa Weinreicha, 2002). Dvojjazyčnosť v praxi je teda podľa

uvedenej definície (pravidelné) používanie dvoch jazykov v bežných životných situáciách

u jedincov žijúcich v dvojjazyčnej komunite, pritom postavenie obidvoch jazykov nie je

vymedzené (bližšie o kolektívnej/menšinovej dvojjazyčnosti a jej jazykových následkoch

napr. Lanstyák, 1993, 1994, 2002). J. Štefánik však dodáva, že v prípade prijatia tejto

definície je otázne, či sa takýto jedinec v priebehu určitého obdobia vyskytuje v prostredí ,

ktoré by si alternatívne (striedavé) používanie jazykov vyžadovalo, resp. umožňovalo. Preto

navrhuje nazývať bilingválnymi tie osoby, ktoré majú schopnosť alternatívneho používania

dvoch (alebo viacerých) jazykov pri komunikácii s ostatnými v závislosti od situácie a

prostredia, v ktorom sa táto komunikácia uskutočňuje. (Štefánik, 2002, s. 62) Netrvá na

potrebe ich každodenného používania ani nerozlišuje úrovne ich jazykovej kompetencie.

Ústredným bodom je tu komunikácia – teda pragmatický aspekt. J. Horecký ešte zdôrazňuje

efektívnosť komunikácie. Kladie dôraz na závislosť od situácie v oficiálnom a neoficiálnom,

v súkromnom či verejnom styku. Do úvahy berie aj spôsob a priebeh komunikácie

(monologická alebo dialogická komunikácia). (Horecký, 2002, s. 49)

Inú dimenziu dvojjazyčnosti predstavuje tvrdenie, že „bilingvisti sú jedinci s dvojitou

jazykovou identitou, schopní vyjadrovať sa ľahko a primerane v obidvoch jazykoch“

(Plichtová, 1992, s. 140). V tomto zmysle sa predpokladá vyváženosť a rovnomernosť

ovládania a komunikovania v dvoch jazykov – v našom prípade v jazyku majority aj jazyku

minority.

W. Dressler (1999) v spoločenskej (kolektívnej) dvojjazyčnosti rozlišuje stabilný

a nestabilný bilingvizmus. V prípade stabilného bilingvizmu si minoritný jazyk udržuje

vitalitu a tá kompenzuje stratu hovoriacich pri individuálnych jazykových posunoch (voči

väčšinovému jazyku) vznikom novej generácie hovoriacich, ktorej minoritný jazyk

odovzdáva staršia generácia. V prípade nestabilného bilingvizmu dochádza k jazykovým

posunom od recesívneho (ustupujúceho) jazyka k dominantnému, ktoré zahrňujú postupnú

premenu ku konečnému monolingvizmu (jednojazyčnosti) a dochádza k strate (k smrti)

recesívneho jazyka.

Už len z týchto troch stručne prezentovaných chápaní (definícií) bilingvizmu je jasné,

že ich prejavy môžu byť pre tú-ktorú etnickú skupinu špecifické, determinované

podmienkami a charakteristikami (dispozíciami) príslušných minorít.

Bilingvizmus je univerzálnym a zákonitým javom v živote každej etnickej minority

a v minoritnom prostredí býva zastúpený prakticky vo všetkých individuálnych

a kolektívnych podobách. Dôvodom je synkretizmus (prelínanie, kríženie) – najpodstatnejší

a najurčujúcejší atribút kultúry etnických minorít, ktorý je zastúpený vo všetkých

komponentoch etnicity, vrátane jazyka.

K najpodstatnejším črtám bilingvizmu patrí procesuálnosť, čiže nepretržitý prúd zmien

v čase, v dôsledku čoho sa stav a charakter bilingvizmu menia v každej novej generácii

príslušníkov minority. Intenzita, obsah a forma, ako aj kvantita a kvalita naznačenej

13

procesuálnosti, fungujú v minoritnom prostredí prostredníctvom mechanizmov spätých s tzv.

etnickou subkultúrou.

Jazykový vývin sa v minoritnom prostredí uberá zvyčajne od monolingvizmu v prvom

(materinskom) jazyku k bilingvizmu najprv so silným prvým a slabým druhým jazykom,

ďalej k bilingvizmu so slabým prvým a silným druhým jazykom a napokon opäť

k monolingvizmu, avšak tentoraz v druhom (inoetnickom) jazyku. V závislosti od

kompaktnosti či disperznosti usídlenia minority, od jej začlenenia do agrárneho alebo

urbánneho prostredia, od stupňa uchovávania či porušovania etnickej endogamie pri výbere

manželských partnerov, ako aj od pôsobenia ďalších činiteľov sa naznačené procesy môžu

udiať v priebehu niekoľkých generácií (v prípade dolnozemských Slovákov niektorí odborníci

uvádzajú sedem – osem generácií, v prípade nemeckých alebo chorvátskych ostrovov

v krajinách strednej Európy v priebehu viacerých desiatok generácií).

Preniknutie bilingvizmu do života etnických minorít možno považovať za impulz

k nástupu divergentných etnokultúrnych procesov medzi príslušníkmi oddelenej časti

a jadrom materského etnika či národa. Na druhej strane sa dvojjazyčnosť stáva dôležitým

predpokladom i ukazovateľom nástupu konvergentných (zjednocujúcich) etnokultúrnych

procesov medzi príslušníkmi minority a príslušníkmi obklopujúcej majoritnej spoločnosti.

Znalosť jazyka majority začína pôsobiť vo funkcii integrujúceho činiteľa.

Podobne je to aj s materinským jazykom. Jeho zabudnutie pretína väzby minority

s kultúrou materského etnika. Etnická subkultúra v takom prípade prestáva byť pre

príslušníkov minority každodennou potrebou. Čoraz viac naberá symbolickú, emocionálnu či

intelektuálnu hodnotu. V dôsledku toho sa presúva zo spoločenskej (minoritnej) do intímnej

(rodinnej, osobnej) sféry života. Niekdajšia viacvrstvovosť etnického povedomia sa zúži iba

na vedomie pôvodu. Niekdajší materinský jazyk prestáva byť indikátorom etnickej

identifikácie. Jeho funkcia sa ohraničí iba na značne torzovité prejavy kultúrnej či kolektívnej

pamäti. Tým sa pôvodná etnicita minority dostáva do záverečného štádia asimilačných

procesov. Bilingvizmus už vtedy stráca svoje opodstatnenie a namiesto neho sa udomácňuje

monolingvizmus jazyka majoritnej spoločnosti. A s ním následne dochádza aj k zmene vo

vedomí etnickej príslušnosti.

Podľa M. Dudoka (2002) prirodzený bilingvizmus jednotlivých a kolektívnych

nositeľov nevznikol dobrovoľne, ale ako pragmatická nutnosť a rečová reakcia pri riešení

nových sociokultúrnych a komunikačných podnetov. Odvolávajúc sa na charakteristiku

bilingvizmu ako fenoménu nie jazyka, ale jeho použitia, a nie záležitosti kódu, ale správy,

ktorá sa prenáša (t. j. bilingvizmus podľa tejto teórie nepatrí do sféry langue, ale parole)

zdôrazňuje, že tu ide o vedomé používanie jazyka na komunikačné ciele.

Na základe svojich sociolingvistických výskumov konštatuje, že pri slovensko-

maďarskom a slovensko-chorvátskom bilingvizme možno vypozorovať tendenciu ku

glotofágii – vytláčaniu menšinového jazyka väčšinovým, ohrozeniu minoritného jazyka

a k prechodu na jeden jazykový kód, prípadne k situácii, keď sa materinský jazyk stáva

„spiacim“ jazykom.

Pri skúmaní problematiky bilingvizmu sa stretávame s dvomi metodologickými

prístupmi: monolingválnym alebo bilingválnym prístupom. (Štefánik, 2002, s. 62)

Monolingválny prístup predpokladá, že bilingválna osoba predstavuje dvoch monolingvistov

v jednom, ktorí na rovnakej úrovni ovládajú obidva jazyky, t. j možno ich skúmať ako

monolingvistov so všetkými dôsledkami, ktoré z takéhoto chápania vyplývajú.

Bilingválny prístup navrhuje vidieť v bilingvistovi integrovaný špecifický celok, ktorý nie je

zložený z dvoch úplných alebo neúplných monolingvistov. Bilingvista je špecificky hovoriaci

a poslucháč, a nie súčet dvoch monolingvistov. Dôležitý je poznatok, že svoje jazyky používa

na rozličné účely, s rozličnými ľuďmi a v rozličných oblastiach života.

Je možné rozlíšiť viac foriem bilingválnej komunikácie:

14

1. monolingválna komunikácia,

2. transfer – prvý typ striedania kódov,

3. prepínanie bázového jazyka – druhý typ striedania kódov,

4. medzijazyková komunikácia pomocou prekladu. (Lanstyák, 2004, s. 426)

V kontexte skúmania bilingvizmu je potrebné podotknúť, že od 70. rokov 20. storočia

sa dvojjazyčnosť skúma nielen ako samostatný jav, ale ako spoločenský jav. Vyplýva to

z poznania dôležitosti skúmať jazyk v spoločenskom kontexte s rôznymi prístupmi skúmania.

(Gumperz – Hymes, 1972; Labov, 1972; Hymes, 1974)

Vzhľadom na rozličný spôsob osvojenia i rozličné komunikačné potreby pre obidva

jazyky, býva rozdielna aj úroveň ich ovládania a bilingvista je iba zriedkavo rovnako alebo

úplne fluentný (zbehlý) v oboch jazykoch. Táto úroveň fluencie v konkrétnom jazyku bude

závisieť od potrieb pre každý z jeho jazykov a od oblastí, v ktorých ich používa. Preto aj

jazyková kompetencia bilingvistu by nemala byť vyhodnocovaná len cez jeden jazyk, ale mal

by sa skúmať celkový jazykový repertoár tak, ako ho používa v každodennom styku.

V súvislosti s jazykovou kompetenciou bilingválnych osôb často spomíname dva javy:

- semilingvizmus (nedostatočná jazyková kompetencia v obidvoch jazykoch) (Tove

Skutnabb Kangas, 1981),

- javy interferencie, transferencie, transferu ( nadmerné miešanie a prepínanie jazykov

v jazykových prejavoch bilingvistov).

Jazykové interferencie, transferencie a transfer možno vysvetliť cez jazykový modus

bilingvistu ako stav aktivácie jazykov a jazykových mechanizmov bilingvistu, o ktorom sa

v posledných rokoch často hovorí. Tento stav je riadený takými premennými, akými sú osoba,

napr. osoba, s ktorou bilingválna osoba komunikuje, situácia, predmet komunikácie, jej účel a

pod.

Na získanie primeranej jazykovej kompetencie v obidvoch jazykoch platí, že

jednotlivec či celá komunita si osvojí (udrží) tie formy (variety) oboch jazykov a na takej

úrovni, ktorá zodpovedá ich potrebám a motivácii. Inými slovami, miera jazykovej

kompetencie bilingvistu vo vzťahu k jednotlivým formám (varietam) jeho jazykov priamo

odráža podmienky, ktoré mal vytvorené na ich dosiahnutie, vrátane potreby a motivácie ich

používať, ako aj šírku/hĺbku aktívneho kontaktu s nimi. (Štefánik, 2002, s. 65) Ak to tak nie je

a nemá vytvorené vhodné podmienky na osvojenie si viacerých foriem svojich dvoch jazykov,

miera jazykovej kompetencie v jednotlivých varietach jeho dvoch jazykov môže byť (resp.

bude) rozdielna.

V súvislosti s používaním dvoch či viacerých jazykov (resp. variet toho istého jazyka)

je potrebné v súlade so sociolingvistickými koncepciami (Freguson, 1959; Fishman, 1967)

rozlišovať medzi dvomi podobami tohto fenoménu. Na jednej strane ide o bilingvizmus

v zmysle individuálnej znalosti dvoch jazykov, na strane druhej možno v celom rade oblastí

(často menšinových) hovoriť o diglosii, t. j. používaní rôznych jazykov (jazykových variet)

v závislosti od spoločenského kontextu (Nekvapil, 2000 – 2001, s. 17 – 18). Je dôležité, že

bilingvizmus môže existovať bez diglosie a naopak.

Pre dvoj- alebo viacjazyčnú komunikáciu sú zrejmé tri prvky: odpovede na otázky

Kto? Kde? Ako?. Tie by bolo možné rozlíšiť aj terminologicky: vzťahy k osobe skúma teória

bilingvizmu, vzťah k situácii vysvetľuje teória viacjazykovosti a vzťahy k spôsobu osvetľuje

teória diglosie.

Ch. Ferguson definuje diglosiu takto: „Diglosia sú dve podoby jedného jazyka, ktoré

vedľa seba existujú v celom jazykovom spoločenstve, pričom obidve plnia vymedzenú,

samostatnú funkciu“. (Ferguson, 1975, s. 291 – 292)

Diglosia je taká jazyková situácia (diglosná komunikácia), v ktorej popri nárečovej podobe

jazyka (v ktorých môže byť jeden štandardný alebo viac regionálnych jazykových podôb)

15

existuje silne odlišná, vo veľkej miere predpísaná (gramaticky zložitejšia) podoba jazyka,

ktorá je spisovná, ktorá sa osvojuje v školách a používa sa v písomnej podobe aj vo

formálnom (úradnom, verejnom) styku, avšak nie v každodennej komunikácii.

Podľa neho sa diglosia vytvorí za týchto troch podmienok:

1. Existuje úctyhodná literatúra v jazyku istého jazykového spoločenstva a táto

literatúra v sebe obsahuje dôležitú časť kultúrneho bohatstva, dedičstva.

2. Písaná podoba jazyka sa obmedzuje na úzku (elitnú) skupinu ľudí tohto

spoločenstva.

3. Od uplynutia druhej podmienky uplynulo isté časové obdobie, prípadne viac

storočí. Je dokázateľné, že kombinácia týchto podmienok sa v minulosti vo viac

ako sto prípadoch uskutočnila a vyvolala diglosiu.

Podľa skúseností spoločenstvo diglosiu prijme a nepovažuje ju za problém, kým sa vo

vnútri spoločenstva neobjavia isté smery. K nim patrí: a) tlak na vzdelávanie a odstránenie

analfabetizmu, b) úsilie o zlepšenie komunikácie medzi rôznymi spoločenskými skupinami,

územnými celkami (napr. hospodárske, štátoprávne, vojenské, ideologické dôvody), c) snaha

o vytvorenie štandardného (národného) jazyka, ktorý vyjadruje suverenitu a autonómiu

daného spoločenstva.

Vzťah medzi diglosiou a bilingvizmom J. Fishman (1967) kategorizoval takto:

1. bilingvizmus a diglosia,

2. diglosia bez bilingvizmu,

3. bilingvizmus bez diglosie,

4. ani diglosia, ani bilingvizmus.

Podrobné terminologické vymedzenie pojmového aparátu predkladá J. Kiss (2002).

Definuje rozdiely medzi jednojazyčnosťou (unilingvizmus), dvojjazyčnosťou (bilingvizmus),

trojjazyčnosťou (plurilingvizmus), viacjazyčnosťou (multilingvizmus) a ich jazykovými

podobami – jedenjazyčnosť (monoglosia), dvojitá jazyčnosť (diglosia), viacjazyčnosť

(polyglosia). Týmto pojmom sa však bližšie nevenujem.

Diglosia (diglot – hovoriaci diglosnou komunikáciou) je v jeho ponímaní subkategória

dvojitej jazyčnosti, keď jedinec používa dve podoby toho istého jazyka s rozdielnymi

funkciami a prestížou. (Kiss, 2002, s. 139)

1.2 Súčasný stav problematiky

Je nesporné, že uvedené trendy podpory etnojazykových skupín (opísané

v teoretických východiskách 1.1) zvyšujú šance etnojazykových skupín na ich pretrvanie. Do

akej miery sa však premietajú aj do praxe, je stále otázne. Z toho dôvodu primárnou úlohou

jazykových expertov je realizácia hlbokej reflexie problematiky a kvalifikovaných analýz,

ktorými sa snažia postihnúť reálny stav jazykovo-komunikačného správania v každodennom

živote príslušníkov etnických menšín. Zber, analýza a interpretácia sociolingvistických zistení

sú mimoriadne významné, a to nielen čo sa týka dokumentačnej a faktografickej stránky

problému, ale aj v súvislosti s takými fenoménmi, ako sú jazyková politika, jazykové

plánovanie alebo jazyková ekológia (bližšie Šatava, 2009, s. 84 – 85).

Hoci sociolingvistika od svojho vyčlenenia z jazykovedy (50. roky 20. storočia)

prešla významným vývojom, aj v súčasnosti, pri realizácii „novodobých“ sociolingvistických

výskumov, platia základné premisy sformované J. Fishmanom (1965): Kto hovorí, akým

jazykom, ku komu, kedy a prečo? V súlade so šírkou a hĺbkou výskumného záberu sú obvykle

zamerané na jeden či viac cieľov:

16

1. opis existujúcej jazykovej situácie a interakcia spoločenských javov;

2. meranie smeru a miery sociolingvistickej zmeny na sledovanom teritóriu;

3. zhodnotenie jazykových dôsledkov vládnej politiky (napr. vo vzťahu ku

vzdelávaniu či masmédiám) a/alebo výrazných spoločenských zmien (napr.

urbanizácia, industrializácia, vnútorná migrácia);

4. úvahy týkajúce sa príčin, ku ktorým dochádza v protismere, teda vplyv jazykových

podmienok na politické, ekonomické a spoločenské podmienky. (Lieberson, 1980,

s. 11)

V súvislosti so sledovaním jazykového správania v jednotlivých komunikačných doménach

je možné rozlíšiť väčšiu či menšiu škálu vymedzených kontextov.

1.2.1 Postavenie slovenského jazyka v Maďarsku

Pri charakteristike súčasného stavu hovorenej podoby slovenského jazyka v Maďarsku

je nevyhnutné sa dotknúť historického hľadiska jeho vývinu. Najväčšiu diferencovanosť

počas svojho vývinu zaznamenali jednotlivé podoby slovenčiny v polovici 20. storočia, keď

došlo k výrazným premenám jej neštandardizovaných a štandardizovaných foriem. Societu

Slovákov v Maďarsku od toho obdobia zastihol celý rad politických, spoločenských,

hospodárskych, sociálno-ekonomických zmien, z ktorých viaceré mali vážny vplyv aj na

vývoj slovenčiny: druhá svetová vojna, výmena obyvateľstva medzi Československom

a Maďarskom v rokoch 1946 – 1848, kolektivizácia poľnohospodárstva (rozpad rodinných

hospodárstiev), migrácia obyvateľstva do miest, spriemyselnenie mestských centier,

hromadný odchod mládeže na štúdiá a pod.9 V dôsledku toho došlo k rozkladu lokálnych

spoločenstiev, zrýchlil sa akulturačný proces s dosahom na používanie slovenského

(materinského) jazyka u Slovákov žijúcich na území Maďarska.

Pre slovenskú societu v Maďarsku bolo príznačné, že základnou a zároveň

najrozšírenejšou podobou slovenského jazyka boli jednotlivé podoby slovenských nárečí.

Tie predstavujú miešaný typ dialektov, v ktorých sa miešajú buď elementy rozličných typov

slovenských nárečí (východoslovenský, stredoslovenský, západoslovenský), alebo elementy

podtypov toho istého typu nárečia. Z hľadiska aplikácie uvedených nárečí hovoríme

v Maďarsku o troch slovenských jazykových ostrovoch.10

Vytváranie prvých kultúrnych centier z konca 18. a začiatku 19. storočia (napr.

Békešská Čaba, Slovenský Komlóš, Sarvaš, Budapešť, Novohrad), ktoré mali výrazný vplyv

na ďalší vývoj slovenčiny, pripadá približne na obdobie, keď sa formovala slovenská

inteligencia a vznikala nadnárečová podoba slovenčiny.11

Všeobecný kultúrny rozvoj miest

ovplyvnil aj vývoj miestneho dialektu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že

dolnozemské mestá Békešská Čaba a Slovenský Komlóš v južnej časti Maďarska12

, ktoré sa

sformovali v kultúrne centrá od polovice 19 storočia, predstavovali iný kultúrny a jazykový

9 O postavení Slovákov v Maďarsku bližšie napr.: Divičanová, 1999, 2002.

10 ŚTOLC, Jozef: Nárečie troch slovenských jazykových ostrov v Maďarsku. Bratislava,1949, 297 – 299, s. 370

– 394. KIRÁLY, Péter: A nyelvkeveredés: A magyarországi szláv nyelvjárasok tanulságai. Nyíregyháza, 2001.

s. 182 – 201. ŽILÁKOVÁ, Mária: Syntaktické zvláštnosti miešaného nárečia obce Dabas. In: Nyomarkay István

(ed): Szlavisztikai tanulmányok. Budapest, 1992, s. 181 – 197. 11

V hospodárskej škole Samuela Tešedíka, významného slovenského dejateľa žijúceho na Dolnej zemi, sa

vytvorilo multilingválne prostredie, v ktorom latinčina, nemčina, bibličtina a maďarčina boli rovnoprávnymi

jazykmi. Bližšie: SKOLKA, András: A Békés vármegyei Mezőberény történeti-topográfiai leirása. Békéscsaba,

1988. 12

Na Dolnej zemi žije najväčšie zastúpenie Slovákov v Maďarsku; uvedené územie tvorí najväčší slovenský

jazykový ostrov slovenskej komunity žijúcej na území Maďarska.

17

model (zakladal sa na dvojjazyčnosti), ako iné kultúrne centrá13

. Lokálne dialekty tu slúžili

v prvom rade ako bežný komunikačný prostriedok. Keďže v Békešskej župe ide o dialekty

navzájom veľmi blízke, komunikácia medzi lokalitami v uvedenej župe nenarážala na

výraznejšie ťažkosti. Dialekty si k osvojeniu náročnejších funkcií jazyka našli cestu cez rôzne

žánre ľudovej slovesnosti (príslovia a porekadlá, rodinné zvyky, tradičné oslavy, ľudové

piesne, riekanky, zberateľskú činnosť a pod.), ale tiež cez príležitostnú poéziu, vydavateľskú

činnosť (pamätníky, kroniky, časopisy, noviny, knihy). Základnú, dorozumievaciu funkciu

jazyka ako bežného dorozumievacieho prostriedku si slovenské dialekty uchovávajú aj

v súčasnosti,14

Hoci podľahli viacerým, najmä značným kvantitatívnym, ale aj kvalitatívnym

zmenám (tie sa v malej miere týkajú systému jednotlivých dialektov). Z kvantitatívnych

zmien je potrebné uviesť predovšetkým úbytok počtu nositeľov dialektu. V dôsledku výmeny

obyvateľstva boli pôvodné homogénne dolnozemské slovenské komunity značne porušené,

keď príchodom Maďarov z južného Slovenska sa dostali do menšinového postavenia.15

Kým

dovtedy dialekt slúžil ako komunikačný prostriedok súkromného a (obmedzene)

spoločenského života, strácali sa príležitosti na jeho spoločenské uplatnenie. Kolektivizáciou

poľnohospodárstva na začiatku 60. rokov proces strácania priestoru na uplatnenie dialektu ako

komunikačného prostriedku pokračoval. Aj v rodinnom prostredí Slovákov došlo k úpadku

slovenského dialektu, najmä u mladej generácie Slovákov (v materských školách

a základných školách sa vyučovala spisovná slovenčina). V slovenských dialektoch sa

výraznejšie začali prejavovať hungarizmy, najmä v lexikálnej rovine. Preberanie cudzích

elementov vyvolával deficit pomenovania nových pojmov.

Pri triedení hungarizmov v lexike robí ťažkosti oddeliť dve skupiny slov: tie, ktoré

obsahoval slovenský jazyk už pred migráciou poddaných na Dolnú zem16

, resp. boli (sú)

známe v slovenských nárečiach, prípadne v hovorovom jazyku, a vrstvu slov, ktorá sa dostala

do lexiky nárečí po usadení sa v nových sídlach. Z hungarizmov všeobecne rozšírených

v slovenskom jazyku mohli mnohé na slovenskom území zaniknúť, kým slovenská societa v

juhovýchodnej časti Dolnej zeme si ich mohla pod vplyvom prostredia uchovať dodnes.

Artikulačná báza Slovákov v Maďarsku sa v podmienkach bilingvizmu prispôsobila

artikulácii hlások obidvoch jazykov, predsa však prežívajú v nárečiach tvary z obdobia, keď

ešte Slováci neboli schopní artikulovať maďarské samohlásky, ktoré sa od slovenskej

samohláskovej sústavy z artikulačného hľadiska výrazne odlišujú. Ako z uvedených príkladov

vyplýva, niektoré tendencie prežívajú, pokračujú aj v súčasnosti. Často žijú vedľa seba

dvojtvary s korektnou maďarskou výslovnosťou a staré podoby slova s adaptovanou hláskou.

(Žiláková, 2004, s. 177).

Nárečia vo funkcii kultivovanejšej jazykovej vrstvy sa v súčasnosti uplatňujú

v lokálnych časopisoch (napr. Čabän, Čabiansky kalendár) a novinách (Komlósi Hírmondó).

Najviac kultivovanou podobou jazyka Slovákov v Békešsskej župe bola bibličtina.

V hierarchii jazykových hodnôt stála na prvom mieste a aj v súčasnosti sa dá tento jav

zaregistrovať u generácií, ktoré chodili do základnej školy pred druhou svetovou vojnou

(Divičanová, 1996). V škole sa učila história (katechizmus, t. j. vierouka) v bibličtine. Pre

široké vrstvy slovenskej populácie ovládanie bibličtiny znamenalo pohotovo ju reprodukovať

v náležitých situáciách. Bibličtinu ako tvorivý jazykový element používala len úzka vrstva

13

Bližšie ŽILÁKOVÁ, Mária: Vplyv Békešskej Čaby ako kultúrneho centra na jazyk dolnozemských Slovákov.

Bíékešská Čaba, 1995. 14

Potvrdzuje to celý rad výskumov realizovaných po roku 2000 (napr. HOMIŠINOVÁ, Mária: Slovenská

inteligencia v zrkadle sociologického výskumu. Békešská Čaba, 2003. 301 s.; UHRINOVÁ, Alžbeta.:

Používanie materinského jazyka v kruhu slovenskej inteligencie v Békešskej Čabe. Békešská Čaba 2004. 282 s.). 15

Bližšie o výmene obyvateľstva medzi ĆSR a MR pozri napr.: Paríková, 1999. 16

Bližšie Divičanová – Krúpa, 1999.

18

inteligencie, farári, kantori, učitelia, príp. iní. Bibličtina sa postupne modernizovala, prešla

výraznými zmenami aj z ortografického hľadiska (Király, 1965)

V súvislosti s charakteristikou hovorenej podoby slovenčiny u Slovákov v Maďarsku

je nevyhnutné sa zmieniť o vzťahu Slovákov k Štúrom uzákonenému spisovnému

slovenskému jazyku. Opäť nachádzame výraznejšie odlišnosti u dolnozemských Slovákov.

V hierarchii jazykových hodnôt bola na prvom mieste bibličtina. Boli síce snahy o priblíženie

sa k uzákonenej norme, avšak viaceré generácie dolnozemských Slovákov túto normu doteraz

neprijali ako absolútnu v tých lokalitách, kde pôsobí čabiansky kultúrny model. Neujala sa ani

hovorená obmena spisovnej slovenčiny ako konverzačný jazyk. (Žiláková, 1999) Uzákonená

norma slovenčiny sa po prvýkrát objavuje v Maďarsko-slovenskom a slovensko-maďarskom

slovníku Š. Jančoviča a tiež v jeho diele Mluvňica17

. Záujem o Slovákov v Maďarsku vzrástol

v súvislosti s československo-maďarskou výmenou obyvateľstva, keď sa objavujú nárečové

monografie a tiež výskum etnografických svojrázností tejto society.18

O novej etape vo vývine slovenčiny môžeme hovoriť od 60. rokov 20. storočia, keď

začala výrazne pôsobiť slovenská inteligencia žijúca v Maďarsku. Svoje aktivity (v písanej

i hovorenej podobe) realizovala dvojjazyčne (v spisovnej slovenčine a v maďarčine.

Slovenčina v ich podaní má však isté svojráznosti. Približuje sa síce norme vedeckého úzu na

Slovensku, akceptuje však jazykovú situáciu prijímateľa (adresáta), a preto sa viac približuje

maďarskému vedeckému úzu.19

Aj slovenské vydavateľstvá (časopis Národopis Slovákov v Maďarsku) a týždenníkov

(týždenník Ľudové noviny) dohliadajú na to, aby bola tlač písaná spisovnou slovenčinou,

pridržiavajú sa normy publicistického štýlu materského štátu, avšak s istými jazykovými

osobitosťami sa v nich predsa môžeme stretnúť. Podobne je to aj v prípade používania

slovenčiny pracovníkmi (poslancami) v slovenských menšinových samosprávach, a to

v písanej či hovorenej podobe. Oficiálnym jazykom je slovenčina, ktorá sa riadi normami

spisovného jazyka, ale uplatňujú sa v nej aj špecifické výrazy neznáme v slovenskom

spisovnom jazyku.20

Sumarizujúc môžeme konštatovať, že jazyk Slovákov žijúcich v Maďarsku sa delil na

miestne dialekty, v prípade dolnozemských Slovákov kultivovanejším vrstvám slúžila aj

bibličtina. Uvedené členenie sa zachováva zhruba do polovice 20. storočia, pričom dialekty

(aj modernú bibličtinu na Dolnej zemi) postupne vytláča moderná spisovná slovenčina. So

vznikom elitnej (meštianskej) kultúry sa vytvárajú nadnárečové podoby slovenského jazyka,

ktoré sú funkčne bohato diferencované. Vychádzajú z jazykového základu bibličtiny,

v závislosti od funkcie, ktorú majú spĺňať, prenikajú do nich elementy miestneho dialektu.

V prvých desaťročiach 20. storočia, najmä do žánrov v nadväznosti na vysokú svetskú

kultúru, do jazykových prejavov citeľne preniká Štúrom uzákonená slovenčina. Spontánny

vývin slovenského jazyka bol výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom

prerušený. Zavedenie spisovnej slovenčiny do škôl po r. 1945 a radikálne uplatňovanie tejto

podoby slovenského jazyka sa však v radoch slovenskej komunity v Maďarsku pociťovalo

ako nátlak. Dištancovanie sa od nového spisovného jazyka v predchádzajúcom období

spôsobilo, že sa nevyvinul slovenský konverzačný jazyk. Bibličtina slúžila iným jazykovým

funkciám, nárečie nestačilo vyšším nárokom elitnej kultúry a konverzačným potrebám slúžila

17

Pozri GREGOR, Ferenc: Jančovičov slovník a niektoré jeho vzťahy k spisovnej slovenčine. In: Slovenská reč

56. 1991 s. 3-14. 18

Bližšie DIVIČANOVÁ, Anna – BENŽA, Mojmír – KRÚPA, Ondrej: Atlas slovenskej ľudovej kultúry

Slovákov v Maďarsku. Békešská Čaba, 1996. 19

Pre maďarský vedecký štýl je typický odmietavý postoj k textom preplneným cudzími výrazmi, nepreberanie

cudzích slov, ale snaha nájsť pre nové pojmy domáci výraz. 20

Vznik menšinových samospráv zabezpečuje zákon č. 77/1993 o národnostných menšinách. V súvislosti s ich

pôsobením sa objavil napr. zvrat verejný náčuv, ktorý je ekvivalentom blízkym maďarskému výrazu:

közmeghalltatás; na Slovensku je však zaužívaný termín: verejné zasadanie.

19

predovšetkým maďarčina. Táto skutočnosť (spolu s ďalšími faktormi) spôsobila postupný

rozklad dialektov, ako aj viacerých funkčných jazykových vrstiev. Slovenská inteligencia

žijúca v Maďarsku, ktorá žije koncentrovane predovšetkým v Békešskej Čabe, v súčasnosti

tvorí konverzačnú podobu slovenčiny.21

V kontexte používania slovenčiny v každodennom styku sa ešte bližšie zmienime

o fenoméne, ktorý je pre komunitu Slovákov v Maďarsku typický – prechod od prirodzeného

bilingvizmu s dominanciou slovenčiny, cez vyvážený bilingvizmus až po súčasný nevyvážený

bilingvizmus s dominanciou maďarského jazyka.

V priebehu jazykového vývinu slovenského jazyka sa okrem slovenských nárečí

vytvárali viac či menej štandardizované funkčné vrstvy jazyka. Tento proces smeroval

k vytvoreniu variantov dvoch typov kultúrnych jazykov: svojráznej kultúrnej západo-

a stredoslovenčiny, resp. k vytvoreniu regionálneho spisovného jazyka. S rozličnými typmi

a stupňami dvojjazyčnosti Slovákov v Maďarsku je potrebné počítať už od doby, keď sa

usadili v dnešných sídlach. Kým v 18. storočí to bol pravdepodobne individuálny

bilingvizmus, v jednotlivých jazykových ostrovoch sa postupne vytváral spoločenský

bilingvizmus. Dominantným jazykom bola slovenčina, ovládanie slovenčiny charakterizovala

zároveň aj diglosia22

, pričom tento stav sa držal približne do konca 50. – 60. rokov 20.

storočia. Postupne slovenský jazyk strácal svoju dominanciu a prirodzený bilingvizmus vo

vzťahu k slovenčine vystriedal školský bilingvizmus. Ovládať maďarčinu (a tiež nemčinu)

okrem materinského jazyka bolo potrebou tých, ktorí sa chceli dostať do vyšších

spoločenských kruhov.

To, kedy konkrétne nadobudol v bilingvizme Slovákov v Maďarsku dominanciu

maďarský jazyk u väčšiny príslušníkov tejto komunity, nie je známe. Nedá sa však poprieť, že

v prípade jednotlivých jazykových ostrovov to súvisí zároveň aj so zmenou kultúrneho

modelu a tiež s ďalšími spoločensko-politickými faktormi.(Divičanová, 1993, s. 98 – 99).

Bilingvizmus Slovákov v Maďarsku je veľmi zložitý fenomén, a to nielen čo sa týka

prirodzenej či školskej dvojjazyčnosti, ale aj z hľadiska dominancie jazykov a diglosie,

nehovoriac o ďalších súvislostiach (ktorých generácií sa týka infantný či intenčný, pasívny či

produktívny bilingvizmus). Samotná komunita Slovákov v Maďarsku považuje svoj

bilingválny stav za prirodzený a len malá časť slovenskej inteligencie pociťuje potrebu

vedecky skúmať uvedený problém.

Čo sa týka školského bilingvizmu, v súčasnosti ho charakterizujú iné znaky ako pri

vzniku národnostnej školskej siete v Maďarsku (1945) a v prvých desaťročiach jej

fungovania. Národnostná školská sieť nadväzovala na typy menšinových výchovno-

vzdelávacích inštitúcií, ktoré vznikli v Maďarsku v 20. rokoch a fungovali do konca druhej

svetovej vojny. Zákony z roku 1923 a 1925 zabezpečovali tri typy národnostných ľudových

štátnych škôl:

v type A sa všetky predmety vyučovali v materinskom jazyku danej národnosti, okrem

maďarského jazyka a literatúry;

v type B sa okrem jazyka a literatúry mali po maďarsky vyučovať aj zemepis, história

a telesná výchova;

v type C sa všetky predmety vyučovali po maďarsky a jazyk danej národnosti sa

vyučoval ako predmet.23

21

Slovenský konverzačný úzus bol síce živý v Slovenskom Komlóši v polovici 20. storočia, nenadobudol však

regionálnu platnosť. Bližšie ZSILÁK, Mária: A tótkomlósi szlovák nyelv funkcionális rétegződése. In: Szincsok,

Gy.:Tótkomlós néprajza. Tótkomlós, 1996. 22

Vzťah k dvom spisovným jazykom (v tomto prípade k maďarskému a slovenskému spisovnému jazyku). 23

Bližšie: BODONYI, Edit: Nemzeti oktatásügy Magyarországom 1945-től napjainking. Budapest, 1999. s.46-

49).

20

Evanjelické cirkevné školy, ktoré vo väčšom počte fungovali popri štátnych školách

v dolnozemských lokalitách24

, sa radili približne k typu B, alebo k typu C. V cirkevných

školách, ktoré si vybudovali kolonisti krátko po založení nového sídla (od 18. stor.), popri

slovenčine bola vyučovacím jazykom aj bibličtina ešte aj v 40. rokoch 20. storočia, vierouka

(história) sa vyučovala po česky (pravdepodobne slovakizovanou češtinou).

Po druhej svetovej vojne, keď v Maďarsku došlo k vybudovaniu národnostnej školskej

siete, nadväzovalo sa na medzivojnové tradície. Zakladali sa školy typu A vo vzťahu

k slovenskej národnosti25

, tiež typu C – temer vo všetkých slovenských lokalitách

v Maďarsku. Nariadením Ministerstva školstva Maďarskej republiky č. 44 (167/1960) bol

štatút národnostných škôl typu A radikálne zmenený, prírodovedné predmety sa odvtedy

vyučujú po maďarsky.26

Formalizmus 60. až 80. rokov 20. storočia prebiehajúci v maďarskej spoločnosti, zanechal

výrazné negatívne stopy aj v národnostnom školstve. V súčasnosti v Maďarsku fungujú školy

typu C.27

Jazykové správanie Slovákov v Maďarsku je teda v súčasnosti vo všeobecnosti

charakterizované nevyváženým maďarsko-slovenským bilingvizmom (s prevahou

maďarského jazyka).

1.2.2 Sociolingvistické výskumy v Maďarsku

V súčasnosti sociolingvistika v Maďarsku funguje ako samostatná vedná disciplína,

vyučuje sa ako samostatný predmet v rámci výučby spoločenskovedných disciplín na

univerzitnej úrovni (od 80. rokov 20. storočia v rámci jazykovedného štúdia na Univerzite

ELTE v Budapešti). Podmienky jej rozvoja nepochybne ovplyvnila aj potreba

sociolingvisticky orientovaných výskumov, ktoré boli vhodnou základňou poznania

jazykového vývoja menšinových societ Maďarov žijúcich najmä v okolitých krajinách, ktorí

sa predovšetkým po druhej svetovej vojne ocitli na inoetnickom území v dôsledku historicko-

politických rozhodnutí (Slovensko, Rumunsko-Sedmohradsko, Srbsko-Vojvodina, Rakúsko),

ale aj v zámorských krajinách (USA, Kanada), ako aj ďalších minoritných spoločenstiev

žijúcich v Maďarsku. Práve týmto smerom bola zameraná väčšina sociolingvistických

výskumov, z ktorých vznikli významné diela nasledujúcich autorov: Susan Gal (1993),

Kontra Miklós (1991), Bartha Csilla (1995), Péntek János (1994), Göncz Lajos (1991),

Borbély Anna (1995), Zelliger Erzsébeth (1999), Zádrovich Bernadett (1997), Komlósi-Knipf

Elizabeth (1996), Nyomárkay István (1989, 1997), Hornokné-Uhrin Erzsébet (1998, 2004)

a ďalších. Veľkým prínosom v teoreticko-metodologickej oblasti skúmania sú aj odborné

štúdie v časopisoch – Magyar Nyelv (Maďarský jazyk), Magyar Nyelvőr (Strážca

maďarského jazyka), Jazykovedný spravodajca, ktoré sa pravidelne zaoberajú používaním

24

Slovenské obyvateľstvo uvedeného regiónu je prevažne evanjelického vierovyznania. 25

V lokalitách Budapešť, Békešská Čaba, Sarvaš, Slovenský Komlóš, Nové mesto pod Šiatrom, neskôr

v školskom roku 1954/55 vo Veľkom Bánhedeši, ktorá ako typ A prestala fungovať v r. 1970. 26

Bližšie: BODONYI, Edit: Nemzeti oktatásügy Magyarországom 1945-től napjainking. Budapestt, 1999. s.50. 27

V súčasnosti sa realizuje výučba slovenského jazyka v Maďarsku v nasledujúcich dvojjazyčných školách: na

dvoch gymnáziách v Budapešti a Békešskej Čabe, piatich základných školách v Slovenskom Komlóši, v Sarvaši,

v Novom Meste pod Šiatrom, v Budapešti a Békešskej Čabe (v posledných dvoch menovaných sú súčasťou

tamojších gymnázií) a v maďarských školách s vyučovaním slovenského jazyka ako cudzieho, nepovinného

predmetu (niekoľko desiatok základných škôl). Vysokoškolské vzdelávanie pre príslušníkov slovenskej

národnosti prebieha v súčasnosti na viacerých vysokých školách, resp. univerzitách. Vzdelávanie pedagógov pre

materské školy prebieha na sarvašskej Vysokej škole pedagogickej Terézie Brunszvikovej a na ostrihomskej

Vysokej škole pedagogickej Jána Vitéza. Pedagógov pre základné školy vzdelávajú v Segedíne – Vysoká škola

pedagogická Juhásza Gyulu, na ostrihomskej Vysokej škole pedagogickej Jána Vitéza a Vysokej škole

pedagogickej Csomu Kőrösiho v Békešskej Čabe. Pedagógov pre stredné školy vzdelávajú v Budapešti na ELTE

BTK a na Katolíckej univerzite Petra Pázmánya v Pilíšskej Čabe.

21

menšinových jazykov, dvojjazyčnosťou, jazykovými zmenami, ako aj komplexnou jazykovou

problematikou a pod. Cenným dielom v tomto smere je publikácia J. Kissa (1993)

sumarizujúca sociolingvistické výskumy realizované v rámci univerzitného štúdia.

A nesmieme zabudnúť ani na odborný časopis Kisebbségkutatás (Výskum menšín), na

ktorého stránkach nikdy nechýba problematika používania jazykov menšín.

V kontexte výskumu slovenskej minority žijúcej v Maďarsku je potrebné zdôrazniť, že

v ich prípade išlo skôr o postihnutie stavu a dôsledkov bilingvizmu. Skúmanie jazykovej

komunikácie napr. z hľadiska používania jednotlivých jazykových podôb slovenčiny

(Horecký, 1979, 1980, 2001, 2002), či už jednotlivo alebo komplexne, absentovalo. Výnimku

tvoril opis stavu slovenských nárečí, ktorý je slovenskými aj maďarskými etnológmi

a kulturológmi dostatočne prebádaný a publikovaný v Atlase slovenských nárečí (1993). Za

jeden z dôvodov možno považovať skutočnosť, že skúmanie jazykového správania

v mikroprostredí je veľmi obmedzené a komplikované. Navyše, pojem bežne hovorená

slovenčina v kruhu Slovákov v Maďarsku je isté nóvum, ktoré doteraz u nich nebolo

podrobené bližšiemu skúmaniu. Potrebu jej skúmania, už aj vzhľadom na špecifickosť

hovorenej podoby slovenčiny napr. u dolnozemských Slovákov, si však jazykovedci

a kulturológovia z radov tam žijúcej slovenskej inteligencie v plnej miere uvedomovali

(Žiláková, 1996a,b; Divičanová, 1999).

Výrazný obrat v skúmaní (a to mnohými smermi výskumnej orientácie – historická,

sociologická, kulturologická, sociolingvistická) nastal začiatkom 90. rokov 20. storočia

zásluhou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe28

. Uvedená

ustanovizeň (ako jediná svojho druhu v Maďarsku) od svojho vzniku na vedeckej báze venuje

intenzívnu pozornosť skúmaniu minulosti, ale aj súčasnosti v Maďarsku žijúcej slovenskej

komunity. Z jej iniciatívy sa realizoval už celý rad „novodobých“ širokokoncipovaných

empirických výskumov orientovaných celoplošne, týkajúcich sa celej slovenskej komunity

žijúcej v Maďarsku (okrem iného) aj so sociolingvistickým zameraním29

.

28

Už od roku 1990 pôsobí Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe, v ktorom sa

sústreďujú vedeckí pracovníci z radov domácej slovenskej inteligencie, ale aj z radov výskumníkov ako

externých pracovníkov z materskej krajiny, a publikujú svoje vedecko-výskumné analýzy v Maďarsku, ale aj na

Slovensku. (vusm@globonet.hu) 29

Na území Maďarska Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach (SvU SAV) v spolupráci s partnerskými

výskumnými ústavmi (Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe, Ústav pre výskum

etnických menšín Maďarskej akadémie vied v Budapešti) a ďalšími organizáciami (Celoštátna slovenská

menšinová samospráva v Budapešti, Čabianska organizácia Slovákov, Dom slovenskej kultúry, Zväz Slovákov

v Maďarsku) realizoval tri rozsiahle empirické výskumy, použijúc sociologické, sociálnopsychologické

a sociolingvistické prostriedky a metódy práce:

Výskum slovenskej inteligencie v Maďarsku (1998/99) v župách s najväčším zastúpením tam žijúceho

slovenského etnika; zvláštnosťou výskumu bolo, že svojím zameraním, charakterom a rozsahom sa uskutočnil

po prvýkrát v komunite Slovákov na území Maďarska; výskum bol zameraný na vytvorenie typologizácie

etnickej identity, používajúc kľúčové ukazovatele typ a stupeň (intenzita) etnickej identity (výsledky:

HOMIŠINOVÁ, Mária: Slovenská inteligencia v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu. Výskumný

ústav Slovákov v Maďarsku, Békešská Čaba 2003, ISBN 963 206 993 5, 301 s.).

Empirický výskum skúmania medzigeneračných súvislostí zmien etnickej identity slovenskej rodiny

v Maďarsku (2000/2001); jeho zámerom bolo skúmanie medzigeneračných súvislostí zmien etnickej identity

slovenskej rodiny (skúmanie na individuálnej úrovni – členov rodín, ale i skupinovej úrovni – slovenskej rodiny

ako celku, ako sociálnej skupiny) žijúcej v Maďarsku, v roku 2002 z iniciatívy Ústavu pre výskum etnických

menšín MAV v Budapešti bol rozšírený (aplikujúc rovnakú metodiku) aj na nemeckú, chorvátsku a bulharskú

minoritu žijúcu v Maďarsku; (výsledky: HOMIŠINOVÁ, Mária: Etnická rodina Slovákov, Chorvátov

a Bulharov žijúcich v Maďarsku v zrkadle sociologického výskumu Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku,

2006. Mozi Nyomda Bt., Békéscsaba, ISBN 963 8657375, 350s. ; HOMIŠINOVÁ, Mária: Identitás,

nyelvhásználat, asszimiláció. Etnikai folyamatok a magyarországi kisebbségi családokban. MTA KI, Gondolat,

Budapest, 2008. 298s. ISBN – 978 963 9610 927; ISSN – 1582 – 4479.).

Sociolingvisticky orientovaný výskum zameraný na jazykovo-komunikačné správanie

pracovníkov/poslancov slovenských menšinových samospráv pôsobiacich v Maďarsku, a to v rodinnej aj

22

Výsledky z posledne realizovaných terénnych výskumov spomínaného výskumného

ústavu v Maďarsku (za spolupráce výskumníkov zo Slovenska) jazykového správania

dospelej populácie Slovákov v Maďarsku, konkrétne slovenskej inteligencie (Homišinová,

2003; Hornoková-Uhrinová, 2004) a slovenskej rodiny (Homišinová, 2006), potvrdili

slabnúci účinok rodinného zázemia pri upevňovaní komunikácie v slovenskom jazyku. Oproti

minulosti sa zaznamenali zostupné tendencie komunikácie v slovenskom jazyku a vzostupné

tendencie používania maďarského jazyka. Dvojjazyčná kombinácia jazykov (pri klasifikácii

na slovenskú, maďarskú a dvojjazyčnú orientáciu jazykov) bola menej zastúpená, pritom

v časovom horizonte od minulosti k súčasnosti mala slabnúci charakter. V spomínaných

výskumoch sa však v spoločenskom a inštitucionálnom rámci potvrdila mierna tendencia k

posilneniu komunikácie v slovenskom jazyku a k bilingvizmu, zároveň pokles komunikácie v

maďarskom jazyku. Svedčí to o skutočnosti, že kým v súkromnej sfére dochádza k „úpadku“

slovenského jazyka, jeho úloha v spoločenskom a inštitucionálnom rámci (aj vzhľadom na

profesijnú orientáciu respondentov) mierne stúpa. Spomínané tendencie sa potvrdili aj

u mladej generácie Slovákov, ktorá bola vo výskumoch zastúpená.

1.2.3 Sociolingvistické výskumy na Slovensku

V kontexte svetovej lingvistiky aj slovenská sociolingvistika zareagovala (hoci

oneskorene) na zmenu paradigmy, spočívajúcej v „obrate“ od izolujúceho skúmania

jazykového systému ku skúmaniu tohto systému v reálnej situácii. Podľa Löfflerovej schémy,

ktorý rozlišuje a) predsociolingvistické štádium, b) etablovanie sa sociolingvistiky v rámci

disciplíny o národnom jazyku a c) etablovanie sa sociolingvistiky ako samostatnej vednej

disciplíny (Löffler, 1985, s. 14) slovenskej sociolingvistike je však možné prisúdiť len miesto

medzi prvým a druhým štádiom, nanajvýš štádium druhé. Napriek tomu je jej rozvoj

nezvratný. Svedčia o tom aj skutočnosti, že slovenský sociolingvistický výskum sa spontánne

rozvíja na východnom, strednom i západnom Slovensku s univerzitnými centrami v Prešove,

Banskej Bystrici a v Bratislave. V súčasnosti sa ako samostatný predmet ojedinelo prednáša

na niektorých slovenských fakultách a svoje poznatky rozširuje prostredníctvom

individuálnych vedeckých výskumov a terénnych výskumov zo strany odborníkov (okrem už

spomenutých univerzitných centier vyzdvihneme špeciálnu skupinu sociolingvistov Istvána

Lanstyáka, Gizelu Szabómihályovú, Zuzanu Lamplovú, Eleonóru Šándorovú atď., ktorí sa

orientujú na jazykovú situáciu národnostne zmiešaných oblastí na Slovensku), ale aj

prostredníctvom odborného časopisu Sociolinguistica Slovaca vydávaného Jazykovedným

ústavom Ľ. Štúra SAV.

Z hľadiska rozvoja sociolingvistiky a sociolingvistického myslenia na Slovensku má

osobitnú dôležitosť výskum hovorenej podoby spisovnej slovenčiny, zorganizovaný už

začiatkom 60. rokov 20. storočia vtedajším Slovenským jazykovedným združením (v

súčasnosti Slovenská jazykovedná spoločnosť) pri SAV (Pauliny, 1964). Tento synchrónne a

sociolingvisticky postavený výskum slovenčiny bol na Slovensku prvý koordinovaný

a systematicky realizovaný výskum svojho druhu. Odvtedy sa v ňom kontinuálnejšie

pokračovalo len vo východoslovenskom regióne. Slovenská jazykoveda bola v tom čase (až

do konca 80. rokov 20. storočia) viac-menej izolovaná od západoeurópskych

verejnej sfére (2006/2007); vo výskume boli zastúpené všetky slovenské menšinové samosprávy pôsobiace v

Maďarsku. (výsledky: HOMIŠINOVÁ, Mária: Jazykovo-komunikačné správanie pracovníkov/poslancov

slovenských menšinových samospráv v Maďarsku. In: Sociálne a politické analýzy, 2007/1, s.102-135.

HOMIŠINOVÁ,Mária: Jazykovo-komunikačné správanie poslancov slovenských menšinový ch samospráv

v Maďarsku. In: Uhrinová, A. – Tóth, J. (eds.): Slovenčina v menšinovom prostredí II. VÚSM, Békešská Čaba,

2008. 645s. ISBN:978 963 87342-5-9. s. 461-469.)

23

a severoamerických sociolingvistických aktivít, kde sa už podobné výskumy rozvinuli.

(Ondrejovič, 2007, s. 11).

Obrat nastáva zvlášť po transformácii slovenskej spoločnosti, keď dochádza k aktivizácii

spoločenskovedných (v rámci nich aj sociolingvistických) výskumov. Požiadavka

sociolingvisticky orientovaných výskumov sa na Slovensku stala o to nástojčivejšou, čím viac

sa stretávame u jednotlivých etník s revitalizáciou ich etnicity (v súvislosti s transformáciou

slovenskej spoločnosti) a predovšetkým s akcentom na používanie a uchovanie materinského

jazyka30

. Na Slovensku od r. 1995 začal vychádzať časopis: Sociolinguistica Slovaca,

v ktorom sú uverejňované sociolingvisticky orientované štúdie. Doteraz vyšlo šesť čísiel

(1995, 1996, 1997, 1999, 2000, 2007). Stretávame sa s výraznou iniciatívou predovšetkým zo

strany Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave, ktorý sa začal výraznejšie orientovať

týmto smerom (napr. Bosák, 1990, 1991, 1995; Ripka. 1996, Ondrejovič. 1994, 1995, 2007,

2008). Aj Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach v rámci realizovaných národnostne

orientovaných výskumov venoval problematike jazykového správania etnických menšín

patričnú pozornosť (napr. Zeľová a kol., 1994; Šutaj, 2004; Homišinová – Výrost, 2005).

Nasledovali však aj ďalšie výskumy sociolingvistického charakteru z radov univerzitných

inštitúcií (napr. Slančová-Sokolová, 1994, 1995; Lanstyák. 1996, 2002, 2006; Lampl, 1999;

Sandor, 2000; Štefánik, 2000; Botíková – Botík, 2002). Sociolingvistický výskum „živej

reči“, celoplošne realizovaný na území Slovenska, sa však od čias už spomínaného výskumu

Eugena Paulinyho neuskutočnil.

Použitá literatúra

BAKER, Colin: Attitude and Language. Clevedon-Philadelphia-Adelaide:

Multilingual Matters Ltd: 1992.

BAŃCZEROWSKI, Janusz: A kommunikációs kompetencia és összetevői.

Nyíregyháza 1994, p.277-286.

BAŃCZEROWSKI, Janusz: A nyelv és a nyelvi komunikáció

alapkérdései.ELTE,BTK,Szláv és Balti Filológiai Intézet, Budapest 2000.

BARTHA, Csilla: Nyelvcsere, nyelvvesztés: szempontok az emigráns kétnyelvűség

vizsgálatához. In: I.Kassai (ed.): Kétnyelvűség és magyar nyelvhasználat, MTA

Nyelvtudományi Intézete, Budapest 1995, p.37-49.

BODONYI, Edit: Nemzeti oktatásügy Magyarországom 1945-től napjainking.

Budapestt, 1999. s.46-49).

BORBÉLY, Anna: Attitűd és nyelvválasztás egy mgyarországi román

nyelvközösségben. In: I.Kassai (ed.): Kétnyelvűség és magyar nyelvhasználat, MTA

Nyelvtudományi Intézete, Budapest 1995, p.287-299.

BOSÁK, Ján: Hovorovosť ako dynamický faktor. In: Slovenská reč, 1984, roč. 49,

č. 2, s. 65 – 73.

BOSÁK, Ján: Skúmanie jazyka ako sociálno-komunikačného systému. In: Dynamické

tendenciev jazykovej komunikácii. Red. J. Horecký. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra

SAV1990, s. 75 – 84.

30

Vláda SR sa zaviazala realizovať ochranu jazykových práv okrem iného aj prijatím Európskej charty

regionálnych a menšinových jazykov, ktorá platí na Slovensku od roku 2002 (schválila ju NR SR a podpísal ju

prezident SR). Táto charta sa týka deviatich jazykov (bulharského, českého, chorvátskeho, maďarského,

nemeckého, poľského, rómskeho, rusínskeho a ukrajinského). Jazyky sú rozdelené do troch skupín podľa miery

ich používania (najvyššiu mieru uplatnenia priznáva maďarčine). Slovenská verzia charty obsahuje text o tom, že

menšinový jazyk sa používa v obciach, v ktorých tvorí národnostná menšina najmenej 20 percent.

24

BOSÁK,Ján: Novšie sociolingvistické prístupy k skúmaniu slovanských jazykov.

Slavica Slovaca, 26, 1991, s. 232-243.

BOSÁK, Ján: Sociolingvistická stratégia výskumu slovenčiny. Sociolingvistika

Slovaca, Bratislava:Veda 1995a, s.17-41.

BOSÁK, Ján: Teória spisovnej slovenčiny a aktuálny slovanský kontext. In: Spisovná

slovenčina a jazyková kultúra. Red. M. Považaj. Bratislava: Veda 1995b, s. 22 –

30.

BOTÍKOVÁ, Marta – BOTÍK, Ján: Bilingvizmus v živote etnických menšín.

Bratsilav: FF UK 2002

ČERNÝ, Jiří.: Dějiny lingvistiky. Olomouc VOTOBIA, 1996, 516s.

DIVIČANOVÁ, Anna: Etnokulturális változatok Tótkomlóson. In: Szincsok Gy.:

Tótkomlós néprajza. Tótkomlós, 1996.

DIVIČANOVÁ, Anna.: Jazyk, kultúra, spoločenstvo. Etnokultúrne zmeny na

jazykových ostrovoch v Maďarsku. Békešská Čaba–Budapešť, 1999, 335 p.

DIVIČANOVÁ, Anna.- BENŽA,Mojmír. - KRÚPA,Ondrej.: Atlas slovenskej ľudovej

kultúry Slovákov v Maďarsku. Békešská Čaba, 1996.

DIVIČANOVÁ, Anna – KRUPA, Oondrej: Slováci v Maďarsku. Press Publica,

Budapešť 1999, 128s.

DRESSLER, Wolfgang U.: Smrť jazykov. In: S.Ondrejovič: Sociolinguistica Slovaca

4. Slovenčina v kontaktoch a konfliktoch s inými jazykmi. Veda, Bratislava 1999, s. 23-42.

DUDOK, Miroslav: O prirodzenom bilingvizme. . In: Bilingvizmus (minulosť,

prítomnosť, budúcnosť).Zborník príspevkov, FF UK Bratislava 2002, s.53-61.

DUDOK, Miroslav: Pulzačné vektory enklávnej slovenčiny. In: Uhrinová,A-

Žiláková,M (eds.): Slovenčina v menšinovom prostredí. VÚSM, Mozi nyomda Bt Békešská

Čaba 2004, ISBN 963 86573 2 4, s.32-41

EDWARDS, John: Multilingualism. London:Routledge, 1994.

FERGUSON, Charles: Diglosszia.1959,Word 15-325-40.In:PAP,M.-SZÉPE,G.:

Társadalom és nyelv. Gondolat Kiadó, Budapest1975. p.291-317.

FISHMAN, Joshua A.: Who speaks what language to whom and when? Linguistics 2,

1965, s. 67-68.

FISHMAN, Joshua A.: Bilingualism with and without diglossia: diglossia with and

without bilingualism. Journal of Social Issues, 1967. 23/2/,p.29-30. In:Társadalom és nyelv,

Szociolingvistikai írások, Budapest 1975.

GAL, Susan: Diversity and contestation in linguistic ideologies: German speakers in

Hungary. LS, 1993, p.337-359.

GREGOR, Ferenc: Jančovičov slovník a niektoré jeho vzťahy k spisovnej slovenčine.

In: Slovenská reč 56. 1991 s. 3-14.

GÖNCZ, Lajos.: A vajdasági magyar-szerbhorvát kétnyelvűség a Kárpát medencében.

Széchényi Társaság 1. Budapest 1991. p.88-99.

GUMPERZ, John – HYMES, Dell (eds): Directions in Sociolingvistics. Holt, Reinhart

and Winston, New York 1972.

GYIVICSÁN, Anna: Anyanyelv, kultúra, közösség. Teleki László Alapítvány, 1993.

HAUSENBLAS, Ondřej: K tzv. pronikání obecné češtiny do spisovného jazyka. Slovo

a slovesnosť, 54, 1993, s.97-106.

HOMIŠINOVÁ, Mária – VÝROST, Jozef (Eds.): Národ, národnosti a etnické skupiny

v procese transformácie slovenskej spoločnosti (Empirická analýza dát zo sociologicko-

sociálnopsychologického výskumu), Spoločenskovedný ústav SAV, Košice 2005, CD ROM,

136 s.

HORECKÝ, Ján: Vymedzenie štandardnej formy slovenčiny. In: Slovenská reč,

1979a, roč. 44, č. 4, s. 221 – 227.

25

HORECKÝ, Ján: Východiská k teórii spisovného jazyka. In: J.Ružička (ed.). Z teórie

spisovného jazyka. Bratislava, Veda 1979b, s.13-22.

HORECKÝ, Ján: Terminológia v oblasti viacjazyčnosti. Kultúra slova 24,1980, s.137-

140.

HORECKÝ, Ján: Pojmový aparát teórie bilingvizmu In: Bilingvizmus (minulosť,

prítomnosť, budúcnosť). Zborník príspevkov, FF UK Bratislava 2002, s.49-53.

HORECKÝ, Ján: Pojmový aparát teórie bilingvizmu In: Bilingvizmus (minulosť,

prítomnosť, budúcnosť). Zborník príspevkov, FF UK Bratislava 2002, s.49-53.

HORNOKNÉ UHRIN, Erzsébet: Szlovák nyelvhasználat Békéscsaba

egyházözösségeiben. In: A. Zoltán (ed.): Nyelv, stílus, irodalom. ELTE Budapest 1998,

p.254-258.

HYMES, Dell H.: On Communicative Competence: Sociolinguistics. In: J.B Pride-

J.Holmes (eds.), London 1972.

HYMES, Dell H.:Foundations in Sociolinguistics:An Ethnographic Approach.

University of Pennsylvania Press, Philadelphia 1974.

CHOMSKY, Noam: Aspects of the Theory of Syntax. Cambridge,Mass.:MIT

Press,1965.

KIRÁLY, Péter: České a maďarské prvky v písomných pamiatkach Slovenského

Komlóša. IN: Studie z filologii polskiej i slowiańskej č. 5. Warszawa, 1965. s. 328-333.

KIRÁLY, Péter: Atlas slovenských nárečí v Maďarsku. Budapešť, 1993

KIRÁLY, Péter: A nyelvkeveredés: A magyarországi szláv nyelvjárasok tanulságai.

Nyíregyháza, 2001. s.182-201.

KISS, János (ed.): Egyetemi szociolingvisztikai dolgozatok 1. ELTE Budapest 1993.

KISS, János: Társadalom és nyelvhasználat. Nemzeti Tankönyvikadó, Budapest 2002.

KOMLÓSI-KNIPFF, Elisabeth – KOMÁROMI, Sándor: Bemerkungen zur

Zweisprachigkeit und Identitet der Ungarn Deutschen. In: Gy.Cholnoky (ed.):

Kisebbségkutatás, Budapešť 1996/5/3.

KONTRA, Miklós: Tanulmányok a határainkon túli kétnyelvűségről.

Magyarságkutató Intézet, Budapest 1991.

KRČMOVÁ, Marie: Běžně mluvený jazyk v Brně. Univerzita J.E.Purkyně v Brně

1981. 198s.

LABOV, William: Sociolingvistic Patterns. University of Pensylvania Press,

Philadelphia 1972.

LAMPL, Zsuzsanna: Asszimilációs folyamatok-iskolaválasztás és anyanyelvhasználat.

In: A saját útját járó gyermek. Madách-Posonium, Bratislava 1999, p.59-108.

LANSTYÁK, István: Diglosszia és kettősnyelvűség. Kétnyelvűség, 1993, 1/1, p.5-21.

LANSTYÁK, István: Azanyanyelv és a többségi nyelv oktatása a kisebbségi

kétnyelvűség körülményei között. Regio, Kisebbségtudományi szemle, Budapest 1994/4,

s.90-115.

LANSTYÁK, István: K niektorým otázkam maďarsko-slovenského bilingvizmu.

In:Socioligvistika a areálová lingvistika. Zost. S. Ondrejovič. Bratislava:Veda 1996, s.148 –

157

LANSTYÁK, István: Maďarčina na Slovensku – štúdia z variačnej lingvistiky.

Sociologický časopis, Praha 2002, roč. 38, č.4. s.409-427.

LANSTYÁK, István: K niektorým otázkam bilingválnej komunikácie. In:

A.Uhrinová-M.Žiláková (eds.): Slovenčina v menšinovom prostredí. VÚSM, Mozi nyomda

Bt Békešská Čaba 2004, ISBN 963 86573 2 4, s.411-429.

LANSTYÁK, István: Nyelvből nyelvbe (Z jazyka do jazyka). Bratislava: Kalligram

2006. 294s.

26

LIEBERSON, Stanley: Procedures for improving sociolinguistics surveys of language

maintenance and language shift. International Journal of the Sociology of Language, 1980,

25: 11-27.

LÖFFLER, Heinrich: Germanistische Soziolingvistik. Berlin. E.Schmidt 1985.

MacKINNON, Kenneth: Scottish Gaelic Today: Social History and Contemporary Status.

In: Ball, M. J. (ed.) The Celtic languages. London-New York, Routledge 1993, s. 491-535.

MÁTÉ, János: A 20. századi nyelvtudomány történetének főbb elméletei és

irányzatai. Nemzeti Tankönyvkiadó, Budapest 1998, 359p.

NEKVAPIL, Jiří: Sociolingvistika v systému encyklopedických hesel. Češtinář, 11

(1), 2000-2001, s.15-24.

NYOMÁRKAY, István: A magyar és a szerbohorvát nyelvkapcsolata. In: J.Balázs

(ed.): Nyelvünk a Duna-tájon. Tankönyvkiadó, Budapest 1989, p.291-350.

NYOMÁRKAY, István: A szerbohorvát nyelvkeveredés. Magyar Nyelvőr, 1997/ 121,

p.204-213.

NYOMÁRKAY, István: Nemzeti újjáéledés és hagyomány nálunk és

szomszédainknál. Lusidus Kiadó. Budapest 2002.

ONDREJOVIČ, Slavomír: K sociolingvistike na Slovensku. In: J.Mistrík (ed.): Studia

Academica Slovaca.20, Bratislava, Alfa 1991, s. 177-191.

ONDREJOVIČ, Slavomír: Sociolingvistické ašpirácia slovenskej jazykovedy.

Slovenské pohľady, 114, č.4, 1994, s.128-131

ONDREJOVIČ, Slavomír: Sociolingvistické aspekty jazykovedného výskumu na

Slovensku. Sociolinguistica Slovaca 1, Bratislava 1995, s.9-13.

ONDREJOVIČ, Slavomír (ed): Hovorená podoba spisovnej slovenčiny.

Sociolinguistica Slovaca 6, Bratislava, Veda 2007.

ONDREJOVIČ, Slavomír: Jazyk, veda o jazyku, societa. Sociolingvistické etudy.

Bratislava, Veda 2008. 304s.

PARÍKOVÁ, Magdaléna: Reemigrácia Slovákov z Maďarska v rokoch 1946-48.

STIMUL, Bratislava 1999, 278s.

PATRÁŠ, Vladimír: Sociolingvistický profil bežnej hovorenej komunikácie

v Banskej Bystrici (90. roky). In: Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej slovenčiny.

Sociolinguistica Slovaca. 1. Zost. S. Ondrejovič – M. Šimková. Bratislava: Veda

1995, s. 119 – 131.

PAULÍNY, Eugen: Správa o výskume hovorenej podoby spisovnej slovenčiny.

Slovenská reč 29, 1964, s. 351–357

PECIAR, Štefan: Jazykové prostriedky hovorového štýlu spisovnej slovenčiny. In:

Jazykovedné štúdie 8. Red. F. Miko. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1965, s. 42 – 70.

PÉNTEK, János: Az anyanyelv ökológiája Erdélyben. Kétnyelvűség 1994/1, p. 8-16.

PÉNTEK, János: Nem őrizni: használni kell a nyelvet! In: SZOCIOLINGVISTIKAI

SZÖVEGGYŰJTEMÉNY. JÁSZÓ,A(ed), TINTA könyvkiadó,2002.p.267-280.

RIPKA, Ivor: Miesto dialektov v súbore útvarov národného jazyka. In: Jazykovedné

štúdie 15. Bratislava: Veda 1980, s. 227 – 231.

RIPKA, Ivor: Ďalšie smerovanie teritorialne zameranych vyskumov. In:

Sociolingvistika a arealova lingvistika. Sociolinguistica Slovaca. 2. Ed. S. Ondrejovič.

Bratislava: Veda 1996, s. 25 – 33.

SÁNDOR, Anna: Anyanyelvhasználat és kétnyelvűség. Kalligram, Bratislava, 2000.

SKUTNABB-KANGAS, Tove: Bilingualism or not:. The Education of Minorities.

Clevedon: Multilingual Matters Ltd. SKUTNABB-KANGAS,T.: 1981.

SKUTNABB-KANGAS, Tove (ed.): Multilingualism for All. Lisse:

Swets&Zeitlinger, 1995.

SKUTNABB-KANGAS, Tove:Menšina, jazyk, rasizmus. Bratislava 2000.

27

SKOLKA, A.: A Békés vármegyei Mezőberény történeti-topográfiai leirása.

Békéscsaba, 1988.

SLANČOVÁ, Daniela – SOKOLOVÁ, Miloslava: Variety hovorenej podoby

slovenčiny. In: Studia Academica Slovaca. Bratislava: Stimul 1994, s. 225 – 240.

SLANČOVÁ, Daniela – SOKOLOVÁ, Miloslava : Výskum podoby hovorenej

komunikácie na východnom Slovensku. In: Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej

slovenčiny. Sociolinguistica Slovaca. 1. Eds. S. Ondrejovič – M. Šimkova. Bratislava: Veda

1995, s. 132 – 143

SLANČOVÁ, Daniela – SOKOLOVÁ, Miloslava: Návrat k varietám hovorenej

podoby slovenčiny na východnom Slovensku po pätnástich rokoch. In: Vidy jazyka

a jazykovedy. Prešov: FF Prešovskej univerzity v Prešove 2011, s. 341 – 357. Dostupné aj na:

http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Olostiak2/index.html

ŠATAVA, Leoš: Jazyka a identita etnických menšín. Možnosti zachování

a revitalizace. Praha, SLON 2009. 215s.

ŠTEFÁNIK, Ján: Antológia bilingvizmu. Bratislava: Academic Elektronic Press 1999.

ŠTEFÁNIK, Ján: Jeden človek, dva jazyky. Bratislava: Academic Elektronic Press

2000. 146s.

ŠTEFÁNIK, Ján: Jazyková kompetencia bilingvistov. In: Bilingvizmus (minulosť,

prítomnosť, budúcnosť). Zborník príspevkov, FF UK Bratislava 2002, s.61-69.

ŠTOLC, J.: Nárečie troch slovenských jazykových ostrov v Maďarsku.

Bratislava1949, 297-299, s. 370-394.

ŠUTAJ, Štefan (ed): Maďarská menšina na Slovensku po roku 1989. SvÚ SAV,

Universum, Prešov 2008,216 s. ISBN 978-80-89046-54-6

VEĽKÝ SOCIOLOGICKÝ SLOVNÍK. Karolinum, Praha 1996, 1627s.

VRHEL, F.: Základy etnolingvistiky. Praha 1981.

ZÁDROVICH, Benadett: Identitástudat és nyelvhasználat összefüggése

a Szombathelyen élő gradistyei horvátok körében. In: K.Gadányi (ed.): Bibliotheca Slavica

Savairensis III. Szombathelyi Berzsenyi Dániel Tanárképző Főiskola Szláv Fililógiai és

Magyar Nyelvészeti Tanszékének kiadványa, 1997, p.107-117.

ZELLIGER, Erzsébet: Két pozsonyi könyv a kétnyelvűség kérdésköréből. In: Magyar

Nyelvőr, 1999/95/4, p.480-502.

ZEĽOVÁ, Alena – BAČOVÁ, Viera – HADUŠOVSKÁ, Slávka – HOMIŠINOVÁ,

Mária – OLEJNÍK, Milan – PAUKOVIČ, Vladimír – ŠUTAJ, Štefan – VÝROST, Jozef:

Minoritné etnické spoločenstvá na Slovensku v procesoch spoločenských premien. 1.vyd.

Bratislava: VEDA, 1994.158s. ISBN 80-224-0405-5.

ZSILÁK, Mária: A tótkomlósi szlovák nyelv funkcionális rétegződése. In: Szincsok,

Gy.:Tótkomlós néprajza. Tótkomlós, 1996.

ŽILÁKOVÁ, Mária: Syntaktické zvláštnosti miešaného nárečia obce Dabas. In:

Nyomarkay,I (ed): Szlavisztikai tanulmányok. Budapest, 1992, s. 181-197.

ŽILÁKOVÁ, Mária: Vplyv Békešskej Čaby ako kultúrneho centra na jazyk

dolnozemských Slovákov. Bíékešská Čaba, 1995.

ŽILÁKOVÁ, Mária: Slovakizmy v maďarských prejavoch Slovákov v Maďarsku. In:

S. Ondrejovič (ed): Sociolingvistika Slovaca 2. Veda, Bratislava 1996a, s. 158-164.

ŽILÁKOVÁ, Mária: Pomer dolnozemských Slovákov k spisovnej norme. In: V.Patráš

(ed): Sociolingvistické a psycholingvistické aspekty jazykovej komunikácie. Univerzita

Mateja Bela, II. diel, Banská Bystrica 1996b, s.119-125.

ŽILÁKOVÁ, Mária: Pomer dolnozemských Slovákov k štúrovskej modifikácii

spisovného jazyka.In:Ferenčíková, A. (ed): Nárečia a národný jazyka. Bratislava, 1999, s.

261-262.

28

ŽILÁKOVÁ, Mária: Sarvašania a slovenský jazyk. In: A.Divičanová (ed.): 275 rokov

v Sarvaši. Békešská Čaba 2001, s. 103-111.

ŽILÁKOVÁ, Mária: Slovenčina v Maďarsku na začiatku 21. storočia In: A.Uhrinová-

M.Žiláková (eds.): Slovenčina v menšinovom prostredí. VÚSM, Mozi nyomda Bt Békešská

Čaba 2004, ISBN 963 86573 2 4, s. 433-441.

29

2. Koncept výskumného projektu jazykovo-komunikačného správania slovenskej

mládeže v Maďarsku a na Slovensku

Mária Homišinová

2.1 Charakter projektu

V priebehu rokov 2009 – 2011 sa tím výskumníkov zo Slovenska a Maďarska venoval

skúmaniu jazykového správania slovensky hovoriacej mladej generácie v Maďarsku a na

Slovensku v konkrétnych životných situáciách.

Výskumný projekt bol zameraný na skúmanie súčasného stavu jazykovo-

komunikačného správania slovenskej mládeže, a to v situačnom kontexte intraetnického

používania hovorenej slovenčiny. Išlo pritom o dve jazykové skupiny: slovenskú mládež

žijúcu v Maďarsku (ako cieľovú skupinu), príslušníkov minoritného etnika, a slovenskú

mládež žijúcu na národnostne zmiešanom území Slovenska, príslušníkov majoritného etnika.

Okrem teoretickej analýzy problematiky jazykovo-komunikačného správania vybraných

jazykových komunít, ktoré upriamili pozornosť na špecifikáciu procesu lingvistickej

socializácie v inonárodnom prostredí, išlo aj o realizáciu kombinovaného empirického

výskumu (uplatňujúc kvantitatívny aj kvalitatívny prístup skúmania), aplikujúc najmä

prostriedky sociolingvistickej analýzy. So zámerom dosiahnuť komplementaritu výsledkov

boli v metodike aplikované aj sociologické, sociálnopsychologické a etnologické aspekty

jazykového správania, čím výskum nadobudol interdisciplinárny charakter. Jeho výsledkom

malo byť sprístupnenie reálneho obrazu hovorenej podoby slovenského jazyka v situačnej

a kontextuálnej závislosti, charakteristického pre intraetnickú komunikáciu v obidvoch

jazykových skupinách slovenskej mládeže. Pritom „hovorenosť“ sme chápali ako spôsob

realizácie jazykového vyjadrovania, v ktorej sa premietajú všetky existenčné formy (variety)

národného jazyka. (Horecký, 1979; Ondrejovič, 2007, 2008) Predmetom nášho záujmu bol

teda analytický pohľad na hovorený slovenský jazyk.

2.2. Predmet a metodologický rámec projektu

Predmetom projektu bolo skúmať jazyk slovenskej mládeže v Maďarsku a na

Slovensku ako sociálno-komunikačný systém, ktorý charakterizuje funkčná

komplementárnosť ako objektívny odraz reálnej rečovej situácie.

Metodologický rámec projektu (stanovenie výskumných premenných a spôsobu ich

skúmania) sa opieral o teoretické východiská skúmania jazykovokounikačného správania, tak

ako boli naznačené v 1. kapitole. V metodike výskumu sme rozlišovali jazykovú schopnosť,

resp. jazykovú kompetenciu (linguistic competence) a jazykové správanie, t. j. jazykovú

performanciu (linguistic performance). (Chomsky, 1965) Ukazovatele jazykového správania

(voľba komunikačného jazyka v rodine a v škole, sebaposúdenie ovládania vybraných

jazykových podôb, frekvencia používania jazykov) boli obohatené o ďalšie ukazovatele

(výskumné premenné), ktoré boli považované za faktory (činitele) determinujúce jazykové

správanie (ukazovateľ postoja k funkciám jazyka, ukazovateľ životných hodnôt a

etnokultúrny ukazovateľ). Ich vzájomné pôsobenie malo potvrdiť, resp. vyvrátiť predpoklady

či, a ak áno ako, navzájom súvisia. Nechýbala ani snaha o skúmanie jazykových prejavov

patriacich do oblasti komunikačnej kompetencie (v zmysle Hymes, 1972), akými boli

komunikačný akt, komunikačný register a prejavy spisovnosti jazyka (tvorili samostatný blok

otázok v metodike výskumu).

Vychádzajúc z potreby skúmania sociálne determinovanej komunikácie (Ondrejovič,

1991, 1995) bol vo výskume aplikovaný situačný kontext, ktorý umožňoval sledovať

30

jazykové správanie mladej generácie Slovákov v obidvoch krajinách v rodinnom aj školskom

prostredí.

Je zrejmé, že skúmanie jazykovej či komunikačnej kompetencie hovoriacich je veľmi

náročné. Ide o zložitý fenomén, ktorého objasnenie evokuje celý rad otázok, metód

a prístupov riešenia. Zo širokého komplexu otázok predmetom nášho bádania bolo prioritné

predovšetkým jazykové správanie vybranej skupiny Slovákov žijúcich v Maďarsku a na

Slovensku, teda jazyková performancia – používanie konkrétneho jazyka (slovenčiny)

v situačnom kontexte. Jazyková kompetencia, teda jazyková schopnosť, nás zaujímala len

veľmi okrajovo, v podobe individuálneho vyjadrenia (sebahodnotenia) samotných účastníkov

výskumu o miere znalosti minoritného/majoritného jazyka. Rozlíšenie jazykovej schopnosti

„kompetencie“ a jazykového správania „performancie“ slúžilo teda ako základný

metodologický prostriedok nášho výskumu

2.3 Ciele výskumu

Východiskovým zámerom projektu bolo teoretickými a empirickými prostriedkami

zmapovať súčasný stav jazykovo-komunikačného správania slovenskej mládeže (v Maďarsku

a na Slovensku), a to v situačnom kontexte intraetnického používania slovenčiny.

Hlavným cieľom výskumu bolo skúmať prejavy hovorenej podoby slovenčiny

v prostredí, v ktorom slovenská mládež používa slovenčinu (pozri Horecký, 2001, 2002;

Slančová – Sokolová, 1994, 1995, 2011) ako jazykovú formu spoločenského styku (Dolník,

2009) – konkrétne v škole, s priateľmi, rovesníkmi a v rodine.

Išlo teda o výskum súčasnej podoby „živej reči“ u mladej slovenskej generácie, bežné,

každodenné fungovanie slovenského jazyka, ktoré malo naznačiť mieru a spôsob, akým sa

u mladej generácie Slovákov v Maďarsku a na Slovensku používa slovenský jazyk vo

vybranej sfére formálneho a neformálneho styku, v konkrétnom situačnom kontexte. Zároveň

sme chceli odhaliť, ktorá zo základných funkcií jazyka31

je v prípade hovorenej slovenčiny

vnímaná ako dominantná. Celkovo našou snahou bolo ozrejmiť sociolingvistickú

kompetenciu32

účastníkov výskumu.

Vo výskume sme sa neobmedzovali na rovinu spisovnú, predovšetkým sa sledovalo,

aký je celkový stav (inventár) jazykových javov (prejavov) vo vybraných jazykových

skupinách. V súvislosti so spisovnou normou bolo prvotným cieľom zisťovať, ako

v hovorenej reči „žije“ spisovná norma a nie naopak, zisťovať normu podľa toho, ako

skutočne žije. Náš výskum hovorenej podoby slovenčiny si nekládol za cieľ zisťovať

syntaktické pomery hovoreného jazyka, ani ortoepické zmeny v reči, ale v jednotlivostiach zo

spisovnej normy sa zisťoval spoločný výskyt slov a frekvencia slov. Z teoretického hľadiska

(v zmysle Saussurovej dichotomie langue/parole (jazyk/reč) sme pokladali hovorený prejav za

31

Z hľadiska genézy a funkčnej závažnosti delíme jazykové funkcie na primárne, základné a na sekundárne,

nadstavbové. (http://referaty.atlas.sk) Vzhľadom na zámery výskumu sme vymedzili dve primárne funkcie

jazyka:

- dorozumievacia (komunikatívna) , ako nástroj vyjadrovania, komunikácie; pomenúva pojmy a predmety,

vyjadrujeme vzťahy medzi nimi

ako nástroj osvojenia a šírenia slovnej zásoby;

- poznávacia (psychologicko-kognitívna) funkcia, ako nástroj myslenia, poznávania, osvojenia a šírenia slovnej

zásoby;

a tri sekundárne funkcie jazyka:

- pomenúvacia (expresívna) ako vyjadrenie emócií, postojov, psychický či fyzický stav ( používanie

expresívnych a hodnotiacich slov)

- kultúrna (estetická) funkcia, ako zložka kultúry, kultúrnych tradícií;

- hodnotová (reprezentatívna) funkcia, jazyk ako hodnota; jazyk, ktorý reprezentuje národ. 32

V zmysle skôr naznačenej jazykovej performancie: komunikovať v jednoduchých spoločenských situáciách,

jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka.

31

parolový fakt, za prehovor a jednotlivé jednotky prehovoru za výpovede. Pri výskume

hovorenej reči išlo o tie formy ústneho styku, ktoré možno charakterizovať ako súkromné (v

rodinnom prostredí) a ako nie súkromné (škola), pri ktorých by sa mal používať spisovný

jazyk. Je však známe, že nie vždy sa používa spisovný jazyk, resp. veľmi často je spisovný

jazyk ovplyvnený nespisovným vyjadrovaním. Tieto javy sú podmienené územne, vekom,

vzdelaním, etnicitou, pracovným a sociálnym zaradením, aktuálnou príležitosťou atď.

Takisto je potrebné zdôrazniť, že nešlo o výskum hovorového štýlu, ale o výskum

hovorenej podoby slovenčiny, keďže hovorový štýl môže mať ústnu i hovorenú podobu.

Zároveň sme si nekládli za cieľ postihnúť súčasnú reč mládeže ako celok.

Vo výskume boli vytýčené čiastkové ciele:

- určenie charakteru jazykovo-komunikačného správania mladej slovenskej generácie v

Maďarsku a na Slovensku (identifikácia rečového variantu, skúmanie kontextuálnej

závislosti);

- identifikovanie jazykového správania slovenskej mládeže v situačnom kontexte (škola,

rodina); miera mono/bilingvizmu v situačnom kontexte,

- realizácia spontánnych rozhovorov intraetnického typu,

- skúmanie vplyvu sociodemografických a etnických charakteristík na jazykové správanie;

- identifikovanie postojov a názorov respondentov voči „sebe“ (autoreflexia) a „iným“

(heteroreflexia);

- určenie miesta materinského (slovenského) jazyka v hierarchii hodnôt;

- skúmanie jazykového správania v etnokultúrnom kontexte.

2. 4 Použité metódy

Výskumný projekt aplikoval dva metodologické prístupy riešenia problematiky. Išlo

o realizáciu kombinovaného, zmiešaného výskumu s uplatnením metód a prostriedkov

kvantitatívneho aj kvalitatívneho výskumu (Tashakkori – Teddlie, 2003; Maxwell, 2005),

zamerané predovšetkým na sociolingvistickú analýzu problematiky.

V prípade kvantitatívneho výskumu bol realizovaný terénny výskum (2010) v obidvoch

krajinách na Slovensku aj v Maďarsku, a to v radoch mladej generácie Slovákov. Vo

výskume bola aplikovaná pološtruktúrovaná dotazníková metóda, ktorá reflektovala

ukazovatele (výskumné premenné):

- sociolingvistického charakteru,

- sociologického charakteru,

- sociálno-psychologického charakteru,

- etnologického charakteru.

Konkrétne išlo o nasledovné skupiny premenných premietnutých do otázok (prevažne

škálovitého typu) v rámci dotazníka:

1. identifikačné ukazovatele (otázky 1 – 6);

2. jazykovo-komunikačné správanie (rodina, škola) (otázky 7, 8, 9);

3. ovládanie (znalosť) jazyka (otázky 10, 11);

4. jazyk ako hodnota (otázka 12);

5. etnokultúrny rozvoj minorít (otázka 13);

6. funkcie jazyka (otázka 14: dorozumievacia – komunikatívna, otázka 15: pomenúvacia

– expresívna, otázka 16: psychologicko-kognitívna, otázka 17: kultúrna, otázka 18:

hodnotová;

7. prepínanie jazykových kódov a vplyv kontaktného jazyka (otázka 19, 20, 21).

V dotazníku boli formulované aj otvorené otázky (spolu 6 otázok) skúmajúce písomný prejav

komunikačného aktu v situáciách:

- spoločenského kontaktu (v rodine, v škole);

32

- priateľského kontaktu (v rodine, v škole);

- záujmovej sféry (v rodine, v škole).

V závere dotazníka bol aplikovaný vedomostný test zameraný na skúmanie frekvencie slov.

Pritom jednotlivé empirické ukazovatele boli sledované vo formálnom (v škole) aj v

neformálnom prostredí (v rodine), keďže bežný hovorený jazyk je maximálne variabilný, v

závislosti od komunikačnej situácie sa v ňom v rôznom stupni aktuálne využívajú všetky

výrazové prostriedky národného jazyka.

Empirický výskum (2010) sa v Maďarsku uskutočnil za pomoci partnerskej

organizácie – Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku v lokalitách pôsobenia stredných

a vysokých škôl vyučujúcich slovenský jazyk (gymnáziá v Budapešti a v Békešskej Čabe;

univerzity v Budapešti, Pilíšskej Čabe, Ostrihome a Sarvaši); na Slovensku v lokalitách s

najväčším zastúpením inojazyčného etnika (príslušníkov maďarskej národnosti) v Dunajskej

Strede, Štúrove, Komárne, Šamoríne, Nitre, Rožňave a tiež v Košiciach.

Kvantitatívne údaje boli spracované prostredníctvom štatistického programu

STATISTIKA´99 (verzia 6,5). Pri spracovaní získaných údajov sme použili deskriptívnu

štatistiku (univariačná analýza dát), induktívnu štatistiku (bivariačnú rozdielovú štatistiku a

koreláciu) aj deduktívnu štatistiku (spracovanie súhrnných ukazovateľov jazykového

správania). Výsledky boli testované podľa platných testovacích kritérií. Otvorené otázky boli

podrobené kvantifikácii údajov (v zmysle splnenia parametrov jazykovej a komunikačnej

kompetencie) a vložené do databázy na ďalšie spracovanie. Pri analýzach spoločného výskytu

slov (kolokácie) a pri analýze frekvencie slov bola použitá korpusová lingvistika

(http://korpus.juls.savba.sk) a frekvenčný slovník (Mistrík, 1969).

V kvalitatívnom výskume bolo jazykovo-komunikačné správanie účastníkov, podobne

ako v prípade kvantitatívneho výskumu, sledované v konkrétnych jazykových situáciách (vo

formálnom aj neformálnom prostredí) metódou epizodického rozhovoru. Išlo o modifikáciu

naratívneho interview, keď okrem voľného rozprávania (na vybrané témy a jazykovú situáciu:

záujmová, spoločensko-kultúrna, verejná činnosť) ide o položenie konkrétnych otázok

sústreďujúcich sa na povinné témy (škola, rodina, jazyk a jazykové spoločenstvo) a

sémantické znalosti jazyka (charakteristika vybraných termínov). Získané dáta (audiozáznam)

boli jednak podrobené konverzii (premena kvalitatívnych dát do kvantitatívneho formátu)

a tiež podrobené konverzačnej analýze.

Naším celkovým zámerom bolo nielen zachytenie jazykového správania respondentov

(hovorenej slovenčiny) v konkrétnych jazykových situáciách v rámci obidvoch aplikovaných

metodologických prístupov, ale aj komparácia výskumných zistení v obidvoch jazykových

skupinách.

2.5 Výber, veľkosť a charakteristika objektu výskumu

1. V terénnom výskume veľkosť výskumnej vzorky tvorilo 200 respondentov

s podskupinami:

a/ podskupina: 100 respondentov Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území

Slovenska

b/ podskupina: 100 respondentov Slovákov žijúcich v Maďarsku

Cieľovou skupinou sa stali príslušníci slovenského etnika (slovenská mládež) žijúci na

území Maďarska. Slovenská mládež žijúca na národnostne zmiešanom území Slovenska (v

koexistencii s maďarským etnikom) vystupuje vo výskume ako komparatívna skupina.

Podmienky výberu výskumnej vzorky:

- slovenský pôvod z hľadiska národnosti alebo materinského jazyka rodičov

- ovládanie hovorenej slovenčiny na úrovni bežnej komunikácie každodenného

styku

33

- kvótny výber podľa pohlavia a vzdelania (SŠ a VŠ)

Schéma výberu každej z podskupín:

- muži (50 respondentov) z toho: 15 – 19-ročných (25 resp.)

20 – 25-ročných (25 resp.)

- ženy (50 respondentov) z toho: 15 – 19-ročné (25 resp.)

20 – 25-ročné (25 resp.)

2. Veľkosť výskumnej vzorky pre epizodický rozhovor tvorilo spolu 8 respondentov

a) podskupina: 4 respondenti Slováci žijúci na národnostne zmiešanom území Slovenska

b) podskupina: 4 respondenti Slováci žijúci na území Maďarska.

Výber bol realizovaný rovnako kvótnym výberom podľa pohlavia a vzdelania v každej

podskupine.

Na základe realizovaných analýz identifikačných ukazovateľov môžeme

charakterizovať výskumné skupiny takto:

Slovenská mládež v Maďarsku

Lokalita – 36 respondentov pochádzalo z vidieka (z jednotlivých obcí)

64 respondentov pochádzalo z miest

Rod – 25 respondentov muži

75 respondentov ženy

Vek – 48 respondentov bolo z prvej vekovej kategórie 15 – 19 rokov

52 respondentov bolo z druhej vekovej kategórie 20 – 25 rokov

Vzdelanie – prvú vekovú kategóriu z hľadiska vzdelania môžeme vnímať ako

stredoškolákov

druhú vekovú kategóriu z hľadiska vzdelania môžeme vnímať ako

vysokoškolákov

Materinský jazyk – 8 respondentov si uviedlo slovenský materinský jazyk

92 respondentov si uviedlo maďarský materinský jazyk

Slovenská mládež z národnostne zmiešaných oblastí Slovenska

Lokalita – 40 respondentov pochádzalo z vidieka (z jednotlivých obcí)

60 respondentov pochádzalo z miest

Rod – 37 respondentov muži

63 respondentov ženy

Vek – 55 respondentov bolo z vekovej kategórie 15 – 19 rokov

45 respondentov bolo z vekovej kategórie 20 – 25 rokov

Vzdelanie – prvú vekovú kategóriu z hľadiska vzdelania môžeme vnímať ako

stredoškolákov

druhú vekovú kategóriu z hľadiska vzdelania môžeme vnímať ako

vysokoškolákov

Materinský jazyk – všetkých 100 respondentov si uviedlo slovenský materinský jazyk

Celkovo môžeme konštatovať, že v obidvoch jazykových skupinách prevažujú ženy

z urbánneho prostredia. Vekové kategórie (stredoškoláci, vysokoškoláci) sú zastúpené

v obidvoch jazykových skupinách takmer vo vyváženej miere.

Použitá literatúra

DOLNÍK, Juraj: Všeobecná jazykoveda. Bratislava: Veda 2009

34

HORECKÝ, Ján.: Východiská k teórii spisovného jazyka. In: J.Ružička (ed.). Z teórie

spisovného jazyka. Bratislava, Veda 1979, s.13-22

HORECKÝ, Ján: Jazykové vedomie. In: Človek a jeho jazyk. 2. Jazyk ako pamäť

kultúry. Ed. S. Ondrejovič. Bratislava: Veda 2001, s. 109 – 116.

HORECKÝ, Ján.: Pojmový aparát teórie bilingvizmu In: Bilingvizmus (minulosť,

prítomnosť, budúcnosť). Zborník príspevkov, FF UK Bratislava 2002, s.49-53.

HYMES, Dell.: On Communicative Competence: Sociolinguistics. In: J.B Pride-

J.Holmes (eds.), London 1972.

CHOMSKY, Noam.: Aspects of the Theory of Syntax. Cambridge,Mass.:MIT

Press,1965.

http://korpus.juls.savba.sk

MAXWELL, A. Joseph: Qualitative Research Design: An Interactive Approach.

Thousand Oaks, Califoria : SAGE Publications, 2005.

MISTRÍK, Jozef: Frekvencia slov v slovenčine. SAV Brastislava, 1969.

ONDREJOVIČ, Slavomír.: K sociolingvistike na Slovensku. In: J.Mistrík (ed.): Studia

Academica Slovaca.20, Bratislava, Alfa 1991, s. 177-191.

ONDREJOVIČ, Slavomír.: Sociolingvistické aspekty jazykovedného výskumu na

Slovensku. Sociolinguistica Slovaca 1, Bratislava 1995, s.9-13.

ONDREJOVIČ, Slavomír (ed): Hovorená podoba spisovnej slovenčiny.

Sociolinguistica Slovaca 6, Bratislava, Veda 2007.

ONDREJOVIČ, Slavomír: Jazyk, veda o jazyku, societa. Sociolingvistické etudy.

Bratislava, Veda 2008. 304s.

SLANČOVÁ, Daniela. – SOKOLOVÁ, Miloslava: Variety hovorenej podoby

slovenčiny. In: Studia Academica Slovaca. Bratislava: Stimul 1994, s. 225 – 240.

SLANČOVÁ, Daniela. – SOKOLOVÁ, Miloslava. : Výskum podoby hovorenej

komunikácie na východnom Slovensku. In: Sociolingvistické aspekty výskumu súčasnej

slovenčiny. Sociolinguistica Slovaca. 1. Eds. S. Ondrejovič – M. Šimkova. Bratislava: Veda

1995, s. 132 – 143

SLANČOVÁ, Daniela – SOKOLOVÁ, Miloslava: Návrat k varietám hovorenej

podoby slovenčiny na východnom Slovensku po pätnástich rokoch. In: Vidy jazyka

a jazykovedy. Prešov: FF Prešovskej univerzity v Prešove 2011, s. 341 – 357. Dostupné aj na:

http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Olostiak2/index.html

TASHAKKORI, Abbas – TEDDLIE, Charles: Handbook of mixed methods in social

& behavioral research. Thousand Oaks, California : SAGE Publications, 2003.

35

3. Jazykovo-komunikačné správanie slovenskej mládeže v Maďarsku a na Slovensku

Mária Homišinová – Jozef Výrost

3. 1 Úvod

V publikačných výstupoch z riešenia výskumného projektu jazykovo-

komunikačného správania slovenskej mládeže v Maďarsku (SM) a slovenskej mládeže

v národnostne zmiešaných oblastiach Slovenska (SS)33

boli doposiaľ prezentované výsledky

v podobe základných informácií o charaktere a distribúcii odpovedí v rámci použitých

výskumných ukazovateľov. Jednotliví autori, spoluriešitelia projektu, v nich poskytli

základnú orientáciu v získaných empirických dátach, použijúc deskriptívnu a induktívnu

štatistiku na analýzu a spracovanie výsledkov. Uvedené analýzy predstavujú horizontálny rez

databázou, vytvorenou aplikáciou použitej metodiky. V tejto kapitole sa sústredíme skôr na

vzájomné súvislosti paralelných, metodikou sledovaných oblastí, cez prizmu rôznych

súhrnných a kategoriálnych ukazovateľov získaných dát vytvorených v týchto oblastiach.

Cieľom kapitoly teda bude poskytnúť empirickým dátam zovšeobecňujúci rámec a podať tak

komplexnejší pohľad na výsledky týkajúce sa predovšetkým cieľovej skupiny výskumu –

podsúboru slovenskej mládeže v Maďarsku.

Na porovnanie, tam, kde to považujeme za zmysluplné, budeme prezentovať aj

výsledky slovenskej mládeže žijúcej v národnostne zmiešaných oblastiach Slovenska. Tí

v predmetnom výskume hodnotili „svoje“ jazykové správanie a jazykové správanie

maďarskej minority ako kontaktného etnika.

3. 2. Opis metodiky a vzťahový rámec analýz

3. 2. 1 Súhrnné ukazovatele posúdenia jazykového správania

Využitím výkonnejších nástrojov štatistického dokazovania (deduktívna štatistika)

sme pristúpili k vytvoreniu doplňujúcich ukazovateľov – ukazovateľov súhrnných škál

z premenných v dotazníku34

, ktoré mali objektívnejšie posúdiť odpovede respondentov na

kľúčové otázky (výskumné premenné). Zároveň tvorili základ pre novovytvorené kategoriálne

premenné výskumnej vzorky Slovákov Maďarsku (SM) aj Slovákov na Slovensku (SS).

Celkovo sme vytvorili jedenásť súhrnných ukazovateľov zo škál jednotlivých premenných

jazykového správania:

1. Súhrnný ukazovateľ voľby jazyka komunikácie v rodine a s príbuznými (Kom7abcdef=

v ďalšom s označením Kom7)

2. Súhrnný ukazovateľ voľby jazyka komunikácie v blízkom sociálnom prostredí

(Kom8abcd=Kom8)

3. Súhrnný ukazovateľ frekvencie jazyka (Frek9ab=Frek9)

4. Súhrnný ukazovateľ sebareflexie ovládania slovenčiny (Ovl10abc= Ovl10)

5. Súhrnný ukazovateľ vplyvu znalosti jazyka na vzťahy v rodine a v škole

(Znal11ab=Znal11)

6. – 8. Súhrnný ukazovateľ hodnôt (Hodn12acdgi= H1 personálne hodnoty; Hodn12fhj=H2

etnické hodnoty; Hodn12be=H3 sociálne hodnoty)

9. Súhrnný ukazovateľ etnokultúrneho rozvoja (Rozv13abc=Rozv13)

33

Prezentácii výsledkov výskumu bolo venované samostatné číslo internetového časopisu Človek a spoločnosť;

http://www.saske.sk/cas/3/2011 34

Sčítanie jednotlivých subškál v konkrétnych ukazovateľoch a ich spriemernenie. Umožňovala nám to

posudzovacia (ratingová), numerická odpoveďová škála použitá v otázkach aplikovaného dotazníka.

36

10. Súhrnný ukazovateľ postoja k funkciám (Fcie 14,15,17,18ab= Fcia)

11. Súhrnný ukazovateľ komunikačnej kompetencie (KKomp).

Desať súhrnných ukazovateľov zastupovalo konkrétnu tematickú oblasť dotazníka a

reprezentovalo dáta za obidva podsúbory (SS aj SM). Súhrnný ukazovateľ komunikačnej

kompetencie (KKomp) je doplňujúci ukazovateľ a bol vytvorený na základe kvantifikácie

otvorených otázok na konci dotazníka (otázky 1ab, 2ab, 3ab), týkajúcich sa jazykového

prejavu v rodinnom a školskom prostredí v situácii spoločenského kontaktu, priateľského

kontaktu a záujmovej sféry (pozri dotazník). Odpovede respondentov boli hodnotené

expertom z oblasti jazykovedy35

z hľadiska troch jazykových parametrov – komunikačný akt,

komunikačný register a spisovnosť36

, pričom každý z nich bol posudzovaný z hľadiska

splnenia stanovených kritérií (1 – nevyhovuje, 2 – čiastočne vyhovuje, 3 – vyhovuje).

Súhrnný ukazovateľ komunikačnej kompetencie (KKomp) obsahuje celkovo 14 subškál37

.

Na lepšiu ilustráciu (Tab. č. 1) a porovnanie s otázkami v dotazníku, v ich názve uvádzame aj

číslo otázky v dotazníku.

Tabuľka č. 1 Súhrnné škály vytvorené z premenných v súbore SS a SM

N Minimum Maximum x SD Cα

Kom7 170 1,00 5,00 3,2451 1,46178 0,948

Kom8 197 1,00 5,00 3,0596 1,41284 0,935

Frek9 199 1,00 7,00 3,4322 1,75642 0,820

Ovl10 199 1,00 7,00 4,9129 1,36338 0,743

Znal11 196 1,00 7,00 3,8010 1,51105 0,555

Hodn12 – H1 193 2,40 7,00 6,1596 ,70904 0,678

Hodn12 - H2 194 1,00 7,00 4,6357 1,40734 0,655

Hodn12 – H3 198 1,00 7,00 5,9545 1,12897 0,656

Rozv13 199 1,00 7,00 4,7923 1,34897 0,841

Fcia 198 2,25 10,00 7,1982 1,89354 0,828

KKomp 119 1,64 3,00 2,6927 ,29060 0,745

Vnútornú konzistenciu súhrnných škál zložených z viacerých položiek (reliabilitu)

sme overovali výpočtom Cronbachovho koeficientu alfa (Cα). Jeho hodnoty boli vo väčšine

prípadov plauzibilné (koeficienty reliability Cα sú vyznačené v tabuľke č. 1).

O vzájomnej súvislosti položiek (a teda i sledovaných súhrnných škál) vypovedajú aj

vypočítané koeficienty korelácií (jednotlivých položiek x celkové skóre), ktoré uvádzame

v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2: Korelácie celkového skóre v škálach s jednotlivými položkami, ktoré ich tvoria

35

Uvedenú oblasť spracovala spoluriešiteľka a koordinátorka projektu za školstvo prof. PhDr. D. Slančová,

CSc., z Prešovskej univerzity Prešov, ktorá sa sociolingvistickému výskumu slovenskej mládeže na východnom

Slovensku dlhodobo venuje. 36

Komunikačný akt (KA):Vyhovuje vyjadrenie respondenta požadovanému komunikačnému aktu

„blahoželanie“„žiadosť“, „ospravedlnenie“ ?(v zmysle kategórií: operatívnosť, sociatívnosť, konvenčnosť,

konformnosť, priaznivosť);

Komunikačný register (KR):Vyhovuje vyjadrenie respondenta úradnému (administratívnemu) komunikačnému

registru? (miera formálnosti, zdvorilosti – vykanie, oslovenie, poďakovanie); lexika poukazujúca na sociálnu

vzdialenosť , resp. blízkosť);

Spisovnosť + štýl (SPIS):Vyhovuje vyjadrenie respondenta spisovnej norme (lexika, syntax, morfológia) +

štýlovej norme? Bližšie v 5. kapitole D. Slančovej: Realizácia vybraných typov komunikačných aktov

v jazykovo-komunikačnom správaní mládeže v Maďarsku a na Slovensku. 37

Ide o štyri subškály KA (pre otázku 1a, 1b, 2a, 2b); štyri subškály KR (pre otázku 1a, 1b, 2a, 2b); šesť subškál

SPIS (pre otázky 1a, 1b, 2a, 3b, 3a, 3b)

37

Súhrnné ukazovatele korelácia

Kom7 0,848 až 0,924

Kom8 0,903 až 0,935

Kom9 0,912 až 0,931

Ovl10 0,761 až 0,858

Znal11 0,830 až 0,834

Hodn12 –H1 Personálne 0,650 až 0,725

Hodn12 -H2 Etnické 0,738 až 0,826

Hodn12 -H3 Sociálne 0,853 až 0,872

Rozv13 0,865 až 0,883

Fcie 0,550 až 0,831

KKomp 0,184 až 0,787

Z dotazníka je zrejmé, že súhrnné ukazovatele Kom7 a Kom8 majú identický

posudzovací (päťbodový) charakter; súhrnný ukazovateľ Fcie má desaťbodovú numerickú

škálu a ostatné súhrnné ukazovatele sú sledované na sedembodovej škále (so sémantickým

rozlíšením podľa znenia otázky). Z toho dôvodu budú analýzy realizované pre obidva

jazykové podsúbory v troch krokoch, s premennými identického škálového typu. Výsledky

analýzy týkajúce sa komunikačnej kompetencie budeme prezentovať samostatne, vzťahujú sa

výlučne len k podsúboru Slovákov v Maďarsku.

3. 2. 2 Kategoriálne ukazovatele

Z troch súhrnných ukazovateľov, ktoré posudzovali jazykové správanie respondentov

(Kom7, Ovl10 a KKomp) boli vytvorené 3 kategoriálne ukazovatele. Tie vypovedajú o:

- voľbe jazyka komunikácie v rodinnom prostredí (Kat7)

- sebaposúdení miery ovládania slovenčiny (Kat10)

- úrovni komunikačnej kompetencie (KatKomp).

V každom kategoriálnom ukazovateli boli diferencované tri skupiny respondentov,

ktoré sme identifikovali tak, že k celkovej priemernej hodnote, vypočítanej zo súhrnnej škály,

sa pripočítala alebo odpočítala smerodajná odchýlka (SD):

- v prípade kategoriálneho ukazovateľa voľby jazyka komunikácie v rodinnom prostredí

(Kat7) 1. skupinu (pracovne nazvanú 1skKat7) tvorili tí, ktorí komunikovali len alebo

prevažne po slovensky (nachádzali sa medzi priemernou hodnotou 1 – 2,49 na škále);

2. skupinu (2skKat7) tvorili tí, ktorí komunikovali približne v rovnakej miere po

slovensky aj po maďarsky ( x medzi 2,50 – 3,49); 3. skupinu (3skKat7) tí, ktorí

komunikovali len alebo prevažne po maďarsky ( x medzi 3,50 – 5);

- v prípade kategoriálneho ukazovateľa ovládania troch podôb slovenčiny (Kat10) 1.

skupinu (1skKat10) tvorili tí, ktorí podľa vlastného posúdenia ovládali slovenčinu

slabo (nachádzajúci sa medzi priemernou hodnotou 1 – 3,5 na škále); 2. skupinu

(2skKat10) tvorili tí, ktorí rozprávajú na priemernej úrovni ( x medzi 3,51 – 6,15); 3.

skupinu (3skKat10) tvorili tí, ktorí rozprávajú dobre až veľmi dobre ( x medzi 6,16 –

7);

- v prípade kategoriálneho ukazovateľa komunikačnej kompetencie (KatKomp) 1.

skupinu (1skKK) tvorili tí, ktorí nevyhovovali stanoveným kritériám; (nachádzajúci sa

medzi priemernou hodnotou 1 – 2,1 na škále); 2. skupinu (2skKK) tvorili tí, ktorí

38

čiastočne vyhovovali kritériám ( x medzi 2,11-2,70); 3. skupinu (3skKK) tvorili tí,

ktorí vyhovovali kritériám ( x medzi 2,71-3).

V tabuľke č. 3 uvádzame zastúpenie respondentov v kategoriálnych ukazovateľoch (N; %).

Tabuľka č. 3 Zastúpenie respondentov celého výskumného súboru v kategoriálnych

ukazovateľoch.

Počet respondentov

Platné odpovede Chýbajúce odpovede Spolu

SS a SM N % N % N %

Kat7 170 85,0 30 15,0 200 100,0

Kat10 199 99,5 1 0,5 200 100,0

KatKomp 119 59,5 81 40,5 200 100,0

Následne v tabuľke č. 4 uvádzame zastúpenie respondentov (N; %) v jednotlivých

kategoriálnych ukazovateľoch (v ich rámci vytvorených troch skupín) podľa podsúborov (SS

a SM).

Tabuľka č. 4 Zastúpenie respondentov v jednotlivých podsúboroch (SS a SM)

v kategoriálnom ukazovateli voľby jazyka komunikácie v rodinnom prostredí

Kat7

Spolu 1skKat7 2skKat7 3skKat7

Podsúbory

SS

N 52 16 10 78

% 66,7% 20,5% 12,8% 100,0%

SM

N 4 9 79 92

% 4,3% 9,8% 85,9% 100,0%

Spolu

N 56 25 89 170

% 32,9% 14,7% 52,4% 100,0%

Chí kvadrát χ2= 96,09; p<0,000

Z tabuľky vyplýva tzv. „krížový efekt“, keď u SS je výrazné zastúpenie (dve tretiny

respondentov) tých, ktorí v rodinnom prostredí komunikujú len alebo prevažne po slovensky,

oproti tomu u SM je to výrazná skupina respondentov komunikujúcich len alebo prevažne po

maďarsky (takmer 86% odpovedajúcich). Opačná orientácia jazykov, t. j. SS na maďarský

jazyk a SM na slovenský jazyk, sa u obidvoch skupín vyskytuje v omnoho menšom zastúpení.

Prevažne bilingválna komunikácia je príznačnejšia pre SS (pätina respondentov) ako pre SM

(desatina respondentov).

Tabuľka č. 5 Zastúpenie respondentov v jednotlivých podsúboroch (SS a SM)

v kategoriálnom ukazovateli miery ovládania slovenčiny

Katovl10

Spolu 1skKat10 2skKat10 3skKat10

Podsúbory

SS

N 4 64 31 99

% 4,0% 64,6% 31,3% 100,0%

SM

N 25 68 7 100

% 25,0% 68,0% 7,0% 100,0%

Spolu

N 29 132 38 199

% 14,6% 66,3% 19,1% 100,0%

Chí kvadrát χ2= 34,48; p<0,0001

39

Čo sa týka rozdelenia respondentov podľa priznanej miery ovládania slovenčiny, z tab. č. 5 je

zrejmé, že v prípade SS aj SM najpočetnejšiu skupinu tvoria respondenti s priemernou

znalosťou (u SS takmer dve tretiny; u SM viac ako dve tretiny). Potom sa poradie skupín u SS

a SM zamieňa. U SS nasleduje skupina s dobrou znalosťou slovenčiny (takmer tretina)

a nakoniec skupina so slabou znalosťou slovenčiny (4% ); u SM naopak, nasleduje skupina so

slabou znalosťou (štvrtina respondentov) a nakoniec malá skupina s dobrou znalosťou

slovenčiny (necelá desatina).

Tabuľka č. 6 Zastúpenie respondentov v jednotlivých podsúboroch (SS a SM)

v kategoriálnom ukazovateli úrovne komunikačnej kompetencie

KatKomp

Spolu 1skKK 2skKK 3skKK

Podsúbory

SS

N 0 4 64 68

% ,0% 5,9% 94,1% 100,0%

SM

N 21 16 14 51

% 41,2% 31,4% 27,5% 100,0%

Spolu N 21 20 78 119

% 17,6% 16,8% 65,5% 100,0%

Chí kvadrát χ2= 59,03 ; p<0,000

Z tabuľky je zrejmé, že počet respondentov poklesol, a to v obidvoch podsúboroch

(SS68, SM51), čo bolo spôsobené tým, že do výpočtu kategoriálnej premennej (KatKomp) boli

zaradení len tí respondenti, ktorí posúdili každú zo 14 subškál. Pritom podskupina SS sa

podľa kritérií komunikačnej kompetencie nediferencovala. Zastúpené sú len dve skupiny

respondentov, a aj to s výrazným zastúpením tretej skupiny (SS64), ktorá vyhovuje kritériám

komunikačnej kompetencie. U SM je situácia diametrálne odlišná. Hoci ukazovateľ zahŕňa

celkovo len polovicu respondentov SM51, z pohľadu splnenia kritérií sú zastúpené všetky tri

skupiny respondentov (1skKK21; 2skKK16; 3skKK14). Je zrejmé, že o tejto skupine vo

všeobecnosti nemôžeme hovoriť ako o skupine, ktorá reprezentuje súčasný stav komunikačnej

kompetencie slovenskej mládeže v Maďarsku (to nie je možné ani v skupine SS vzhľadom

na výber výskumnej vzorky), domnievame sa však, že vzhľadom na stanovené ciele výskumu

– analyzovať jazykové správanie zvlášť tejto skupiny respondentov – si daná skupina

zasluhuje patričnú pozornosť.

Vytvorenie kategoriálnych premenných malo dvojaký význam. Na jednej strane sme

týmto spôsobom v každej z nich identifikovali tri skupiny respondentov, ktoré sme mohli

charakterizovať z hľadiska komunikačnej kompetencie, miery znalosti slovenčiny a tiež

orientácie na príslušný komunikačný jazyk vo formálnom a neformálnom prostredí.

Na druhej strane nás predovšetkým zaujímalo, či existuje, a ak áno, aká je súvislosť

medzi vytvorenými kategoriálnymi ukazovateľmi a súhrnnými ukazovateľmi jazykového

správania (komunikačné správanie v rodine – Kom7 a v blízkom sociálnom prostredí –

Kom8, frekvencia komunikácie – Frek9, vplyv znalosti slovenčiny na vzťahy v rodine

a v škole – Znal11, dôležitosť hodnôt – Hod12, etnokultúrny rozvoj minorít – Rozv13, postoj

k funkciám jazyka – Fcie).

Podotýkame, že hlavným cieľom vytvorenia kategoriálneho ukazovateľa

komunikačnej kompetencie (KatKomp) nebolo nájsť nejaký priamy indikátor globálnej

jazykovej vyspelosti respondentov, skôr išlo o pragmatický krok zameraný na to, aby sme

ozrejmili schopnosť uplatnenia jazykových prejavov (komunikačný akt, komunikačný register

a tiež spisovnosť) v konkrétnej jazykovej situácii a mohli zmysluplne odpovedať na otázku:

Existuje priama súvislosť medzi komunikačným správaním ako takým (v zmysle našej

metodiky) a výskumnými ukazovateľmi jazykového správania?

40

Pri vytvorení kategoriálneho ukazovateľa ovládania slovenčiny (Kat10) sme sa

rozhodli nechať „spolupôsobiť“ údaje o sebareflexii ovládania všetkých troch jazykových

podôb slovenského jazyka vzhľadom na skutočnosť, že podľa výsledkov analýz (zvlášť u SM)

žiadna z uvedených podôb výraznejšie neprevládala a bola v istej miere zastúpená.38

V analýzach nás zaujímalo, či diferenciácia respondentov podľa miery ovládania

(komunikačnej znalosti) slovenčiny nejakým spôsobom vplýva na ich jazykové správanie

a jazykovú reflexiu.

Kategoriálny ukazovateľ voľby jazyka komunikácie v rodine (Kat7) nás rovnako

zaujímal najmä vo vzťahu jeho spolupôsobenia s ďalšími ukazovateľmi. Tu sme zisťovali

odpoveď na otázku: Do akej miery ovplyvňuje používanie komunikačného jazyka celkovú

frekvenciu komunikácie, názory respondentov na vzťahy v rodine, na dôležitosť hodnôt, na

etnokultúrny rozvoj a na postoj k funkciám jazyka?

Na zodpovedanie položených otázok bolo potrebne realizovať tri úrovne analýz

v závislosti od použitej kategoriálnej premennej. Na lepšiu ilustráciu vzťahový rámec analýzy

uvádzame v schematickej podobe.

3. 2. 3 Vzťahový rámec analýz

Realizované analýzy len pre SM

(dvojrozmerná analýza rozptylu – two way ANOVA)

1. rovina analýz

nezávislá premenná závislé premenné (súhrnné škály)

č.

1 KatKomp x Kom7abcdef + Kom8abcd

2 x Frek9ab+Ovl10abc+Znal11ab+Rozv13abc

3 x Hodn12acdgi+ Hodn12fhj+Hodn12be

4 x Fcie14,15,17,18ab

Analýzy pre SS a SM – porovnanie

(trojrozmerná analýza rozptylu – three way ANOVA)

2. rovina analýz

nezávislé premenné závislé premenné

5 SSSM + Kat10 x Kom7abcdef + Kom8abcd

6 x Frek9ab + Znal11ab + Rozv13abc

7 x Hodn12acdgi + Hodn12fhj + Hodn12be

8 x Fcie14, 15, 17, 18ab

3. rovina analýz

9 SSSM + Kat7 x Kom8abcd

10 x Frek9ab + Ovl10abc + Znal11ab + Rozv13abc

38

Aj z teoretických východísk jazykového správania príslušníkov slovenskej minority žijúcej v Maďarsku

prezentovaných v 2. kapitole vyplynulo, že sa u nich neujala hovorená obmena spisovnej slovenčiny ako

konverzačný jazyk. (Žiláková, 1996a,b; 1999) Hovorená podoba slovenčiny je u nich tvorená kombináciou

spisovnej a nárečovej podoby slovenského jazyka.

41

11 x Hodn12acdgi + Hodn12fhj + Hodn12be

12 x Fcie14, 15, 17, 18ab

Pre lepšiu orientáciu budeme výskumné zistenia prezentovať v grafickej podobe, celkovo na

12 grafoch.

3. 3 Výsledky

Výsledky realizovaných analýz budeme interpretovať v zmysle uvedeného

referenčného rámca, zachovajúc spomínané tri roviny analýzy.

3. 3. 1 Skupiny respondentov SM podľa úrovne komunikačnej kompetencie SM v kontexte

súhrnných ukazovateľov jazykového správania

Pri interpretácii výsledkov skúmania súvislostí medzi ukazovateľom komunikačnej

kompetencie a súhrnnými ukazovateľmi jazykového správania budeme hovoriť o troch

skupinách respondentov z podsúboru Slovákov v Maďarsku (1skKK, 2skKK, 3skKK), keďže

predovšetkým títo respondenti boli cieľovou skupinou realizovaného výskumu.

Interakcia ukazovateľa komunikačnej kompetencie u SM a jazykovej komunikácie

v rodinnom prostredí a v blízkom okolí je znázornená v grafe č.1

Graf č. 1

1skKK

nevyhovuje

2skKK

čiastočne vyh.

3skKK

vyhovuje

Vplyv úrovne komunikačnej kompetencie Slovákov v Maďarsku

na voľbu jazyka komunikácie v rodine a v blízkom okolí

Po

užit

á š

kála

(1-l

en

slo

ven

sky;

5 len

maď

ars

ky)

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

Kom7 Kom8

Uskutočnená štatistická analýza (ANOVA, N=47, df=2, F=2,92, p<0,06) potvrdila, že

medzi tromi skupinami KatKomp, charakterizovanými podľa kritérií komunikačnej

kompetencie, sú rozdiely blízko hranice štatistickej významnosti. Na grafe je možné

postrehnúť tendenciu, ktorá naznačuje, že komunikáciu v rodine a v škole ovplyvňuje miera

komunikačnej kompetencie respondentov (1skKK x =4,32; 2skKK x =4,07; 3skKK x =3,77).

Čím je komunikačná kompetencia menej vyhovujúca, tým je výraznejšia prevažne bilingválna

komunikácia, a to v obidvoch komunikačných sférach. Pokiaľ ide o komunikačné domény,

42

medzi nimi sme nezaznamenali výraznejšie diferencie, keď priemery obidvoch súhrnných

ukazovateľov sa umiestnili na 5-bodovej škále okolo bodu 4, t. j. v zmysle charakteru škály –

v rodine aj v škole SM komunikujú viac po maďarsky ako po slovensky (Kom7 x =4,14;

Kom8 x =3,97).

Interakcia ukazovateľa komunikačnej kompetencie SM a súhrnných ukazovateľov

jazykového správania je znázornená v grafe č.2

Graf č. 2

1skKK

nevyhovuje

2skKK

čiastočne vyh.

3skKK

vyhovuje

Vplyv úrovne komunikačnej kompetencie

na súhrnné ukazovatele jazykového správania

Po

užit

á š

kála

(1-r

ozh

od

ne n

ie;

7 -

ro

zh

od

ne á

no

)

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

Frek9ab Ovl10abc Znal11ab Rozv13abc

Analýza rozptylu nepotvrdila rozdiely medzi skupinami komunikačnej kompetencie a

súhrnnými ukazovateľmi (ANOVA, N=50, df=6, F=0,34; p<0,91). Súhrnné priemery

jednotlivých skupín (1skKK x =4,02; 2skKK x =4,20; 3skKK x =4,54) však naznačujú, že

čím je miera komunikačnej kompetencie vyššia, vzrastá aj pozitívne hodnotenie

ukazovateľov. Inak povedané, skupina, ktorá vyhovuje kritériám komunikačnej kompetencie

(3skKK), oproti ostatným dvom skupinám (1skKK, 2skKK) najčastejšie komunikuje

v slovenskom jazyku (Frek9), vo vyššej miere ovláda slovenčinu (Ovl10), vo väčšej miere sa

domnieva, že znalosť slovenčiny upevňuje vzťahy v rodine aj v škole (Znal11) a najviac

podporuje etnokultúrny rozvoj svojej minority (Rozv13).

Štatisticky významné rozdiely boli zaznamenané na úrovni jednotlivých súhrnných

ukazovateľov jazykového správania (ANOVA; F=31,4; p<0,000). Respondenti teda

diferencovane pristupujú k hodnoteniu ukazovateľov jazykového správania. Na 7-bodovej

odpoveďovej škále sa najvyššie umiestnil ukazovateľ etnokultúrneho rozvoja (Rozv13

x =5,34; v zmysle charakteru použitej škály medzi skôr áno a áno), potom nasleduje

sebahodnotenie ovládania slovenčiny (Ovl10 x =4,69, t. j. takmer dobrá komunikačná

schopnosť), nasleduje vplyv znalosti slovenčiny na rozvoj vzťahov (Znal11 x =3,75; t. j.

priemerný vplyv) a nakoniec frekvencia komunikácie v rodine a v blízkom okolí (Frek9

x =3,25; t. j. podpriemerná komunikácia).

Interakcia ukazovateľa komunikačnej kompetencie SM a súhrnných ukazovateľov hodnôt

špecifikovaných personálne, etnicky a sociálne je znázornená v grafe č.3

43

Graf č. 3

1skKK

nevyhovuje

2skKK

čiastočne vyh.

3skKK

vyhovuje

Vplyv úrovne komunikačnej kompetencie

na posúdenie životných hodnôt

Hodnoty

Po

užit

á š

kála

(1-ž

iad

en

význ

am

; 7 v

eľk

ý v

ýzn

am

)

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

H1 - Personálne H2 - Etnické H3 - Sociálne

Uskutočnená štatistická analýza (ANOVA, N=51, df=2, F=0,62; p<0,65) nepotvrdila,

že medzi skupinami KatKomp sú v preferencii hodnôt štatisticky signifikantné rozdiely.

V priemere všetkým trom skupinám hodnôt je na sedemstupňovej škále pripisovaný veľký

význam, mierne vyšší význam im však pripisuje skupina, ktorá spĺňa kritéria komunikačnej

kompetencie (1skKK x =5,6; 2skKK 5,77; 3skKK 5,83).

Štatistické rozdiely sa prejavili na úrovni troch skupín hodnôt (ANOVA, F=36,00;

p<0,000), keď respondenti SM väčší význam pripisovali personálnym a sociálnym hodnotám

ako etnickým hodnotám (H1 x =6,17; H2 x =4,91; H3 x =6,13).

Interakcia ukazovateľa komunikačnej kompetencie SM a súhrnného ukazovateľa postoja

respondentov k funkciám jazyka je znázornená v grafe č.4

Graf č. 4

Vplyv úrovne komunikačnej kompetencie

na postoje k funkciám jazyka

KATKOMP

Po

užit

á š

kála

(1 -

vô

bec n

ie;

10 -

veľm

i d

ôle

žit

é)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

nevyhovuje čiastočne vyhovuje vyhovuje

44

Ako je z grafu č. 4 zrejmé, rozdiely medzi KatKomp a súhrnným ukazovateľom postoja

k funkciám jazyka sa nepotvrdili. Z toho vyplýva, že úroveň komunikačnej kompetencie

nesúvisí s vyjadrením miery personálneho významu jednotlivých funkcií materinského

jazyka. Trend vyjadriť vyššiu mieru významu funkciám jazyka u tých, ktorí vyhoveli našim

kritériám komunikačnej kompetencie, je na 10-stupňovej škále napriek tomu badateľný.

(1skKK x =6,76; 2skKK x =6,42; 3skKK x =7,29)

3. 3. 2 Skupiny respondentov SS a SM podľa miery ovládania slovenčiny v kontexte

súhrnných ukazovateľov jazykového správania

Do analýz skúmania súvislostí medzi ukazovateľom ovládania slovenčiny a súhrnných

ukazovateľov jazykového správania sme zapojili obidva podsúbory respondentov (SS aj SM).

Tomu prispôsobíme aj interpretáciu výsledkov, ktorá bude mat komparatívny charakter.

Interakcia ukazovateľa miery ovládania slovenčiny a jazykovej komunikácie v rodinnom

prostredí a v blízkom okolí je znázornená v grafe č. 5

Graf č. 5

SS

SM

Vplyv miery ovládania slovenčiny na voľbu jazyka komunikácie

v rodine a v blízkom okolí

Kom7

Po

užit

á š

ká

la (

1-l

en

slo

v.,5

-le

n m

aď

.)

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

Ovláda jazyk:

slabo ovláda

priemerne

veľmi dobre

Kom8

Ovláda jazyk:

slabo ovláda

priemerne

veľmi dobre

Analýza rozptylu s nezávislými premennými – podsúbory (SS a SM) a tromi

skupinami respondentov, diferencovanými na základe miery ovládania slovenčiny (1skKat10,

2skKat10, 3skKat10) a závislými premennými (Kom7 a Kom8), potvrdila významné

štatistické rozdiely na všetkých úrovniach (ANOVA, N=168, df=2, F=3,55; p<0,03).

V kontexte komunikácie v rodine a v blízkom okolí sa v najvyššej miere diferencujú

podsúbory SS a SM (ANOVA, F=161,72, p<0,000). Podsúbor Slovákov na Slovensku (na 5-

bodovej odpoveďovej škále je priemer odpovedí x = 1,99) v uvedených komunikačných

doménach komunikuje v priemere viac po slovensky ako po maďarsky. Podsúbor Slovákov

v Maďarsku ( x = 4,04) naopak, viac po maďarsky ako po slovensky.

Štatisticky významné rozdiely sme zaznamenali aj na úrovni troch skupín

respondentov (v rámci celého výskumného súboru) s odlišnou mierou jazykovej znalosti

45

(ANOVA, F=12,76, p<0,000). Z výsledkov je zrejmé, že miera znalosti slovenského jazyka

vo veľkej miere determinuje komunikáciu v obidvoch komunikačných sférach. Vo

všeobecnosti platí, že respondenti s lepšou znalosťou slovenčiny vo vyššej miere

uprednostňujú aj komunikáciu v tomto jazyku. Kým u SS77, v skupine respondentov s dobrou

znalosťou slovenčiny, prevláda komunikácia viac v slovenčine ako v maďarčine, v blízkom

okolí takmer len po slovensky (3skKat10 vs Kom7 x =1,48; 3skKat10 vs Kom8 x =1, 732).

U SM91 v skupine respondentov s dobrou znalosťou slovenčiny prevláda komunikácia

v rodine takmer rovnako po slovensky (s miernym príklonom k používaniu slovenčiny;

3skKat10 vs Kom7 x =2,80), v blízkom okolí viac po maďarsky menej po slovensky

(3skKat10 vs Kom8 x =3,66).

Interakcia ukazovateľa ovládania slovenčiny a súhrnných ukazovateľov jazykového správania

je znázornená v grafe č. 6

Graf č. 6

SS

SM

Vplyv miery ovládania slovenčiny u SS a SM

na súhrnné ukazovatele jazykového správania

Frek9

Po

užit

á š

kála

(1-r

ozh

.nie

; 7-r

ozh

.án

o)

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

Miera ov ládaniaslabo ov láda

priemernev eľmi dobre

Znal11

Miera ov ládaniaslabo ov láda

priemernev eľmi dobre

Rozv13

Miera ov ládaniaslabo ov láda

priemernev eľmi dobre

Analýza rozptylu s nezávislými premennými – podsúbory (SS a SM) a tri skupiny

respondentov, diferencované na základe miery ovládania slovenčiny (1skKat10, 2skKat10,

3skKat10) – a závislými premennými (Frek9, Znal11 a Rozv13) nepotvrdila významné

štatistické rozdiely na všetkých úrovniach analýzy (ANOVA, N=196, df=4, F=0,59; p<0,67).

Na úrovni troch skupín respondentov s odlišnou mierou jazykovej znalosti slovenčiny

sa nepotvrdili významné rozdiely.

Rozdiely sme však zaznamenali na úrovni súhrnných ukazovateľov jazykového

správania (ANOVA, F=15,27; p<0,000), keď celkové priemerné hodnoty na 7-bodovej

posudzovacej škále naznačovali pozitívnejšie hodnotenie etnokultúrneho rozvoja oproti

ostatným dvom ukazovateľom (Frek9 =3,50; Znal11 x =3,97; Rozv13 x =4,76). Pritom u

SS98 aj u SM98 (ANOVA, F=9,63; p<0,0001) bola najnižšia priemerné hodnota v prípade

ukazovateľa frekvencie používania slovenčiny SS x =3,99; SM x =3,00), naznačujúca

priemernú mieru jej používania u SS a podpriemernú u SM. Najvyššia priemerná hodnota sa

vyskytla u SM v prípade ukazovateľa etnokultúrneho rozvoja (Rozv13 x =5,20).

46

Hoci vzájomná súvislosť všetkých ukazovateľov nie je štatisticky významná, isté

tendencie rozdielnosti v odpovediach respondentov môžeme postrehnúť. Z podsúboru

respondentov SS, ktorí boli zaradení do skupiny respondentov s dobrou znalosťou slovenčiny,

je na škále najviac pozitívne hodnotený názor, že znalosť slovenčiny upevňuje vzťahy

v rodine aj v škole medzi spolužiakmi ( x =4,52); u SM z tej istej skupiny je to podpora

etnokultúrneho rozvoja (Rozv13 x =5,29).

Interakcia ukazovateľa ovládania slovenčiny a súhrnného ukazovateľa postoja respondentov

k životným hodnotám je znázornená v grafe č. 7

Graf č. 7

SS

SM

Vplyv miery ovládania slovenčiny u SS a SM

na posúdenie životných hodnôt

H1 - Personálne

1-ž

iad

en

význ

am

; 7

veľk

ý v

ýzn

am

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

Miera ov ládaniaslabo

priemernev eľmi dobre

H2 - Etnické

Miera ov ládaniaslabo

priemernev eľmi dobre

H3 - Sociálne

Miera ov ládaniaslabo

priemernev eľmi dobre

Analýza rozptylu s nezávislými premennými – podsúbory (SS a SM) a tri skupiny

respondentov, diferencované na základe miery ovládania slovenčiny (1skKat10, 2skKat10,

3skKat10) – a závislou premennou (Hodn12) nepotvrdila významné štatistické rozdiely na

všetkých úrovniach analýzy (ANOVA, N=191, df=4, F=2,05; p<0,09).

Štatisticky významné rozdiely sme zaznamenali na úrovni troch skupín respondentov

s odlišnou mierou jazykovej znalosti (ANOVA, F=2,82; p<0,06). Z výsledkov je zrejmé, že

miera znalosti slovenského jazyka vo veľkej miere determinuje preferenciu hodnôt. Vo

všeobecnosti platí, že respondenti (celej výskumnej vzorky) s dobrou znalosťou slovenčiny

najviac preferujú sociálne hodnoty (H3 x =5,81).

Na úrovni hodnôt sa prejavili štatisticky významné rozdiely (ANOVA, F=52,00

p<0,000). Vo všeobecnosti respondenti (celá výskumná vzorka) najviac preferujú personálne

hodnoty (H1 x =6,12; H2 x =4,70; H3 x =5,89).

Diferencie sú aj medzi podsúbormi (SS, SM) a ukazovateľom hodnôt (ANOVA,

F=3,63 p<0,03). Kým u SS98 sú uprednostňované predovšetkým personálne hodnoty (H1

x =6,27), SM93 pripisujú takmer v rovnakej miere význam personálnym aj sociálnym

hodnotám (H1 x =5,97; H3 x =6,03). Etnické hodnoty (H2) u obidvoch podsúborov sa na 7-

bodovej škále nachádzajú pod bodom 5 (SS x =4,46; SM x =4,94).

Hoci vzájomná súvislosť všetkých ukazovateľov nie je štatisticky významná, isté

tendencie rozdielnosti v odpovediach respondentov môžeme postrehnúť. Z podsúboru

47

respondentov SS98, ktorí sú zaradení do skupiny respondentov s dobrou znalosťou slovenčiny,

sú najviac preferované personálne hodnoty ( x =6,37), u SM93, z tej istej skupiny v rovnakej

miere sú to personálne ( x =6,42), ale aj sociálne hodnoty ( x =6,42).

Interakcia ukazovateľa ovládania slovenčiny a súhrnného ukazovateľa postoja respondentov

k funkciám jazyka je znázornená v grafe č. 8

Graf č. 8

SS

SM

Vplyv miery ovládania slovenčiny u SS a SM

na postoj k funkciám jazyka

Miera ovládania slovenčiny

Po

užit

á š

kála

(1-v

ôb

ec n

ie, 10-v

eľm

i d

ôle

žit

é)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

slabo priemerne veľmi dobre

Analýza rozptylu s nezávislými premennými – podsúbory (SS a SM) a tri skupiny

respondentov, diferencované na základe miery ovládania slovenčiny (1skKat10, 2skKat10,

3skKat10) – a závislou premennou (Fcie) na vyjadrenie miery personálneho významu

funkciám materinského jazyka nepotvrdila významné štatistické rozdiely na všetkých

úrovniach analýzy (ANOVA, N=198, df=2, F=0,73; p<0,48).

Významné rozdiely (ANOVA, F=20,8; p<0,000) sme zaznamenali na úrovni

podsúborov (SS a SM), keď vo všeobecnosti respondenti zo Slovenska pripisovali funkciám

slovenčiny vyšší význam ( x =8,06) ako respondenti z Maďarska ( x =6,4).

Na úrovni troch skupín respondentov s odlišnou mierou jazykovej znalosti (ANOVA,

F=6,77; p<0,001) sme registrovali nárast významu funkcií, keď respondenti (celej výskumnej

vzorky) zaradení do skupiny s dobrou komunikačnou znalosťou slovenčiny (3skKat10 x =

8,18) posudzujú význam funkcií na 10-stupňovej škále vyššie ako ostatné dve skupiny so

slabou (1skKat10 x =6,31) a priemernou znalosťou (2skKat10 x =7,20).

Hoci vzájomná súvislosť všetkých ukazovateľov nie je štatisticky významná, isté

tendencie rozdielnosti v odpovediach respondentov môžeme postrehnúť. Z podsúboru

respondentov SS99 aj SM99 sú to práve skupiny respondentov s dobrou znalosťou slovenčiny,

ktoré s rozdielom jedného bodu pripisujú funkciám jazyka najväčší význam (SS x =8,76;

SM x =7,61).

48

3. 3. 3 Skupiny respondentov SS a SM podľa jazyka komunikácie v rodine v kontexte

súhrnných ukazovateľov jazykového správania

Interakcia ukazovateľa jazykovej komunikácie v rodine a súhrnného ukazovateľa jazykovej

komunikácie v blízkom sociálnom prostredí je znázornená v grafe č. 9

Graf 9

SS

SM

Vplyv jazyka komunikácie v rodine u SS a SM

na voľbu jazyka komunikácie v blízkom sociálnom prostredí

Jazyk komunikácie v rodine a s príbuznými (KAT7)

Po

užit

á š

kála

(1-l

en

slo

ven

sky;

5-l

en

maď

ars

ky)

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

len alebo v iac slov . rov nako slov .aj maď. len alebo v iac maď.

Analýza rozptylu s nezávislými premennými – podsúbory (SS a SM) a tri skupiny

respondentov, diferencované na základe voľby jazyka komunikácie v rodinnom prostredí

(1skKat7 – skupina s preferenciou slovenského jazyka, 2skKat7 – prevažne bilingválne

hovoriaca skupina, 3skKat7 – skupina s preferenciou maďarského jazyka) – a závislou

premennou voľby jazyka komunikácie v blízkom okolí (Kom8) nepotvrdila významné

štatistické rozdiely na všetkých úrovniach analýzy (ANOVA, N=168, df=2, F=1,83; p<0,16).

Významné rozdiely (ANOVA, F=130,83; p<0,000) sme zaznamenali na úrovni

podsúborov (SS a SM), keď vo všeobecnosti slovenská mládež zo Slovenska komunikuje vo

svojom blízkom okolí (s priateľmi, so spolužiakmi, známymi) viac po slovensky ako po

maďarsky ( x =2,05), ale slovenská mládež v Maďarsku dáva viac prednosť prevažne

bilingválnej komunikácii, resp. komunikácii v jazyku majority ( x =3,85).

Na úrovni troch skupín respondentov s príslušnou voľbou jazyka komunikácie

(1skKat7, 2skKat7, 3skKat7) sa potvrdili štatisticky významné rozdiely (ANOVA, F=11,27;

p<0,000). Vo všeobecnosti platí, že skupina respondentov, ktorí vo svojom rodinnom

prostredí komunikujú len alebo prevažne po slovensky (1skKat), rovnako komunikujú aj vo

svojom blízkom okolí ( x =2,47) . Potvrdilo sa tiež, že skupiny respondentov prevažne

bilingválne hovoriacich a hovoriacich v rodinnom prostredí len alebo prevažne po maďarsky

aj vo svojom blízkom okolí volia rovnakú obdobu jazyka komunikácie (2skKat7 x =3,00;

3skKat7 x =3,38).

Hoci vzájomná súvislosť všetkých ukazovateľov nie je štatisticky významná, isté

tendencie rozdielnosti v odpovediach respondentov môžeme postrehnúť. Z podsúboru

respondentov SS77, je to práve skupina respondentov s dominanciou slovenčiny ako jazyka

komunikácie v rodine (1skKat7), ktorí aj vo svojom blízkom okolí hovoria takmer výlučne po

49

slovensky ( x =1,44). Je zaujímavé, že v podsúbore SS skupina respondentov s dominanciou

používania maďarského jazyka vo svojej rodine (3skKat7) vo svojom blízkom okolí

komunikuje skôr bilingválne, prikláňajúc sa k výraznejšiemu používaniu slovenského jazyka

( x =2,4). Z podsúboru SM91 skupina respondentov s dominanciou používania slovenského

jazyka vo svojej rodine (3skKat7) vo svojom blízkom okolí komunikuje prevažne bilingválne,

prikláňajúc sa k výraznejšiemu používaniu maďarského jazyka ( x =3,5). Ostatné dve skupiny

(z podsúboru SM) pri komunikácii s priateľmi, spolužiakmi a známymi volia prevažne alebo

jednoznačne maďarský jazyk (1skKat7 x =3,5; 2skKat7 x =3,69).

Interakcia ukazovateľa komunikácie v rodine a s príbuznými a súhrnných ukazovateľov

jazykového správania je znázornená v grafe č. 10

Graf č. 10

SS

SM

Vplyv jazyka komunikácie v rodine u SS a SM

na súhrnné ukazovatele jazykového správania

Frek9

Po

uži

tá š

ká

la (

1-r

ozh

.nie

;7-r

ozh

.án

o)

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

KAT7 1sk 2sk 3sk

Ovl10

KAT7 1sk 2sk 3sk

Znal11

KAT7 1sk 2sk 3sk

Rozv13

KAT7 1sk 2sk 3sk

Analýza rozptylu s nezávislými premennými – podsúbory (SS a SM) a tri skupiny

respondentov, diferencované na základe voľby jazyka komunikácie v rodinnom prostredí

(1skKat7 – skupina s preferenciou slovenského jazyka, 2skKat7 – prevažne bilingválne

hovoriaca skupina, 3skKat7 – skupina s preferenciou maďarského jazyka) – a závislými

premennými (Frek9 Ovl10, Znal11, Rozv13) nepotvrdila významné štatistické rozdiely na

všetkých úrovniach analýzy (ANOVA, N=168, df=6, F=1,13; p<0,34).

Štatisticky významné rozdiely sme nezaznamenali ani na úrovni podsúborov (SS a

SM), keď vo všeobecnosti bol rozptyl odpovedí malý a pohyboval sa okolo stredu 7-bodovej

odpoveďovej škály (SS x =4,57; SM x =4,40).

Na úrovni troch skupín respondentov s príslušnou voľbou jazyka komunikácie

(1skKat7, 2skKat7, 3skKat7) sa potvrdili štatisticky významné rozdiely (ANOVA, F=5,90;

p<0,003). Tu je zaujímavá skutočnosť, že tá skupina respondentov, ktorá v rodinnom

prostredí volí za jazyk svojej komunikácie vyvážene obidva jazyky (jazyk slovenský

i maďarský), najpozitívnejšie (2skKat7 x =4,89) posudzuje ukazovatele jazykového správania

(Frek9, Ovl10, Znal11, Rozv13). Skupina 1skKat7 má priemernú hodnotu x =4,46 a 3skKat7

x =4,16.

Štatisticky významné rozdiely sme zaznamenali na úrovni súhrnných ukazovateľov

jazykového správania (ANOVA, F=24,53; p<0,000), keď celkové priemerné ukazovatele na

50

7-bodovej posudzovacej škále naznačovali najpozitívnejšie hodnotenie znalosti slovenčiny

(Ovl10 x =5,36), potom nasledoval ukazovateľ etnokultúrneho rozvoja (Rozv13 x =4,95) .

Ostatné dva ukazovatele boli na škále hodnotené menej pozitívne (Frek9 =3,56; Znal11

x =4,13). Pritom u SS77 aj u SM91 v súvislosti s Kat7 (ANOVA, F=3,26; p<0,04), to bola

skupina rovnako hovoriacich po slovensky aj po maďarsky (2skKat), ktorá v najvyššej miere

posudzovala súhrnné ukazovatele jazykového správania (SS x =4,62; SM x =5,08).

Rozdiely v rámci vytvorených skupín Kat7 boli zistené najmä u SM (2skKat7

x =4,42; 3skKat7 x =3,82), z čoho vyplýva, že respondenti SM nachádzajúci sa v skupine

s dominanciou maďarského jazyka najmenej pozitívne posudzujú súhrnné ukazovatele

jazykového správania.

Vzájomná súvislosť medzi podsúbormi (SS a SM) a súhrnnými ukazovateľmi

jazykového správania sa potvrdila (ANOVA, F=2,95; p<0,03). Aj tu podskupina SS77

najpozitívnejšie hodnotila svoju znalosť slovenčiny (Ovl10 x =5,49), podsúbor SM91 tiež

svoju jazykovú znalosť (Ovl10 x =5,23) a etnokultúrny rozvoj minorít (Rozv13 x =5,30).

Významné rozdiely boli potvrdené aj medzi skupinami voľby jazyka komunikácie

v rodine (1skKat7, 2skKat7, 3skKat7) a súhrnnými ukazovateľmi jazykového správania

(ANOVA, F=2,12; p<0,05). Z vytvorených troch skupín respondentov to bola skupina

1skKat7 (skupina s voľbou komunikácie v slovenčine v rodinnom prostredí), ktorá zo

všetkých ponúknutých ukazovateľov jazykového správania najpozitívnejšie posudzovala

ukazovateľ znalosti slovenského jazyka (Ovl10 x =5,89).

Hoci vzájomná súvislosť všetkých ukazovateľov nie je štatisticky významná, isté

tendencie rozdielnosti v odpovediach respondentov môžeme postrehnúť. Z podsúboru SS77

v skupine respondentov s dominanciou slovenčiny ako jazyka komunikácie v rodine

(1skKat7) sa na poprednom mieste umiestnil ukazovateľ znalosti slovenského jazyka

( x =5,3). Ostatné ukazovatele zastávajú nižšie priemerné hodnoty na škále (Frek9 x =3,9;

Znal11 x =3,8 a Rozv13 x =4,9). Z podsúboru SM91 skupina respondentov s dominanciou

používania slovenského jazyka v rodinnom prostredí (1skKat7) má najpozitívnejšiu pozíciu

na škále ukazovateľ etnokultúrneho rozvoja (Rozv13 x =5,10), potom nasledujú v poradí:

ukazovateľ znalosti slovenčiny (Ovl10 x =4,04), ukazovateľ vplyvu jazyka na vzťahy

v rodine a v škole (Znal11 x =3,26) a nakoniec ukazovateľ frekvencie jazyka (Frek9 x =

2,87).

Interakcia ukazovateľa jazykovej komunikácie v rodine a súhrnného ukazovateľa životných

hodnôt je znázornená v grafe č. 11.

51

Graf č. 11

SS

SM

Vplyv jazyka komunikácie v rodine u SS a SM

na posúdenie životných hodnôt

H1 - Presonálne

1-ž

iad

en

význ

am

; 7

veľk

ý v

ýzn

am

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

5,0

5,5

6,0

6,5

7,0

KAT7 1sk 2sk 3sk

H2 - Etnické

KAT7 1sk 2sk 3sk

H3 - Sociálne

KAT7 1sk 2sk 3sk

Analýza rozptylu s nezávislými premennými – podsúbory (SS a SM) a tri skupiny

respondentov, diferencované na základe voľby jazyka komunikácie v rodinnom prostredí

(Kat7) – a závislou premennou posudzovania životných hodnôt (Hodn12), potvrdila

významné štatistické rozdiely na všetkých úrovniach analýzy (ANOVA, N=168, df=4,

F=4,02; p<0,0034).

Rozdiely priemerov hodnôt za podsúbory SS a SM nie sú významné, u SM je však

zreteľná mierna tendencia vyššieho posudzovania životných hodnôt (SS x =5,45; SM

x =5,77).

Štatisticky významné rozdiely sme nezaznamenali ani na úrovni troch skupín

respondentov s odlišnou voľbou jazyka komunikácie v rodine a s príbuznými(Kat7). Mierna

tendencia pripisovať väčší význam hodnotám (H1, H2, H3) je prítomná u skupiny

respondentov so slovenskou orientáciou komunikácie v rodine (1skKat7 x =5,74; 2skKat7

x =5,67; 3skKat x =5,43). Vo všeobecnosti však platí, že respondenti (v celom výskumnom

súbore) s dobrou znalosťou slovenčiny najviac preferujú sociálne hodnoty (H3 x =5,81).

Analýza potvrdila výrazné rozdiely pri posudzovaní samotných hodnôt (ANOVA,

F=52,00 p<0,000). Vo všeobecnosti respondenti celého súboru (SS78, SM78) takmer

v rovnakej miere preferujú personálne hodnoty a sociálne hodnoty, etnické hodnoty sa

umiestnili pod strednou úrovňou na ponúknutej 10-stupňovej škále (H1 x =6,27; H2 x =4,37;

H3 x =6,19).

Diferencie medzi podsúbormi (SS, SM) a ukazovateľom hodnôt nie sú štatisticky

významné. Trend posudzovania z hľadiska jednotlivých podsúborov sa výrazne neodlišuje.

Respondenti zhodne väčší význam pripisujú personálnym a sociálnym hodnotám (SS: H1 x =

6,28; H3 x =6,00; SM: H1 x =6,26; H3 x =6,38), etnické hodnoty sú tretie v poradí

(s mierne vyšším posunom na škále u SM H2 x = 4,67; u SS H2 x =4,08).

Z analýzy skúmania vzájomných súvislostí všetkých ukazovateľov teda vyplynulo, že

z podsúboru respondentov SS78, ktorí sú zaradení do skupiny respondentov s prevládajúcou

orientáciou komunikácie v slovenskom jazyku vo svojom rodinnom prostredí, sú najviac

preferované personálne hodnoty ( x =6,18), u SM78 z tej istej skupiny respondentov takmer

v rovnakej miere personálne aj sociálne hodnoty (H1 x =5,93; H2( x =5,94).

52

Interakcia ukazovateľa voľby jazykovej komunikácie v rodine a súhrnného ukazovateľa

postoja k funkciám jazyka je znázornená v grafe č. 12.

Graf č. 12

SS

SM

Vplyv jazyka komunikácie v rodine u SS a SM

na postoje k funkciám jazyka

Jazyk komunikácie v rodine (KAT7)

Po

užit

á š

kála

(1-v

ôb

ec n

ie, 10-v

eľm

i d

ôle

žit

é)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

len alebo v iac slov . rov nako slov . aj maď len alebo v iac maď.

Analýza rozptylu s nezávislými premennými – podsúbory (SS a SM) a tri skupiny

respondentov, diferencované na základe voľby jazyka komunikácie v rodinnom prostredí

(Kat7) – a závislou premennou postoja k funkciám jazyka (Fcie) nepotvrdila významné

štatistické rozdiely na všetkých úrovniach analýzy (ANOVA, N=169, df=2, F=1,46; p<0,23).

Štatisticky významné rozdiely (ANOVA, F=8,06; p<0,0051) sme však zaznamenali na

úrovni podsúborov (SS a SM), keď respondenti zo Slovenska vo všeobecnosti pripisovali

funkciám slovenčiny vyšší význam ( x =7,96) ako respondenti z Maďarska ( x =6,89).

Na úrovni troch skupín respondentov diferencovaných na základe voľby jazyka

komunikácie sme registrovali štatisticky významný nárast významu funkcií (ANOVA,

F=6,01; p<0,0030), keď respondenti celého výberového súboru (SS aj SM) zaradení do

prvých dvoch skupín, t. j. skupiny s orientáciou na komunikáciu v slovenskom jazyku

(1skKat7 x =7,79) a skupiny prevažne komunikujúcej bilingválne (2skKat7 x =7,87),

posudzujú význam funkcií na 10-stupňovej škále vyššie ako tretia skupina respondentov

s prevládajúcou orientáciou komunikácie v maďarskom jazyku (1skKat10 x =6,62).

3. 4 Sumarizácia a záver

Výsledky budeme sumarizovať v postupnosti realizovaných analýz a prezentácie

výsledkov. Vzhľadom na lepšiu orientáciu vo výsledkoch tak urobíme v heslovitej podobe.

Vo výsledkoch (b/, c/) sa sústredíme na porovnanie výsledkov medzi slovenskou mládežou

v Maďarsku a na Slovensku.

53

a/ Úroveň komunikačnej kompetencie (podsúbor SM)

- Skupina SM, ktorá sa vyznačuje (vo vzájomnom porovnaní) vyššou úrovňou

komunikačnej kompetencie v slovenskom jazyku, oproti ostatným dvom skupinám (s

priemernou a nižšou komunikačnou kompetenciou) najčastejšie komunikuje

v slovenskom jazyku, vo vyššej miere ovláda slovenčinu, vo väčšej miere sa

domnieva, že znalosť slovenčiny upevňuje vzťahy v rodine aj v škole, a viac

podporuje etnokultúrny rozvoj svojej minority.

- Čím je komunikačná kompetencia v slovenskom jazyku nižšia, tým silnejšie prevažuje

bilingválna komunikácia, a to v obidvoch komunikačných sférach (rodine aj škole).

Rodina, ako sa dalo očakávať, zohráva stále významnú úlohu v týchto procesoch.

Jednotlivci, ktorí vo svojom rodinnom prostredí komunikujú len alebo prevažne po

slovensky, rovnako komunikujú aj vo svojom blízkom okolí.

- Úroveň komunikačnej kompetencie má priamo úmerný vplyv (v zmysle vyššia

kompetencia, pozitívnejšie postoje) na postoje k funkciám materinského jazyka, t. j.

dorozumievaciu, pomenúvaciu, kultúrnu aj hodnotovú v oboch sledovaných

kontextoch (rodina, škola).

- Miera znalosti jazyka je predmetom primeranej sebareflexie respondentov: Osoby

s lepšou znalosťou slovenského jazyka podľa vlastného posúdenia hovoria po

slovensky častejšie a tomu zodpovedajú ich postoje k jazyku a odráža sa to aj v ich

hodnotovej orientácii.

b/ Miera ovládania slovenského jazyka (podsúbory SS a SM)

- SS v sledovaných komunikačných doménach komunikujú viac po slovensky ako po

maďarsky, SM viac po maďarsky ako po slovensky.

- Miera znalosti slovenského jazyka u SM vo veľkej miere determinuje komunikáciu

v obidvoch komunikačných sférach. Vo všeobecnosti platí, že respondenti s lepšou

znalosťou slovenčiny vo vyššej miere uprednostňujú aj komunikáciu v tomto jazyku.

- Respondenti SS aj SM vo všeobecnosti podporujú predovšetkým etnokultúrny rozvoj

minorít (SM vo výraznejšej miere).

- Zo skupiny respondentov SS s dobrou znalosťou slovenčiny je na škále najviac

pozitívne hodnotený názor, že znalosť slovenčiny upevňuje vzťahy v rodine aj v škole

medzi spolužiakmi, SM z tej istej skupiny sú viac priklonení k etnokultúrnemu

rozvoju minorít.

- Miera znalosti slovenského jazyka vo veľkej miere determinuje preferenciu hodnôt.

Vo všeobecnosti platí, že respondenti (celej výskumnej vzorky) s dobrou znalosťou

slovenčiny najviac preferujú sociálne hodnoty.

- SS zo skupiny s dobrou znalosťou slovenčiny uprednostňujú viac personálne hodnoty,

SM, z tej istej skupiny pripisujú takmer v rovnakej miere význam personálnym aj

sociálnym hodnotám. Etnické hodnoty v obidvoch podsúboroch zastávajú v hierarchii

skupinových hodnôt tretie miesto.

- Vo všeobecnosti respondenti zo Slovenska pripisovali funkciám slovenčiny vyšší

význam ako respondenti z Maďarska.

- Na úrovni troch skupín respondentov s odlišnou mierou jazykovej znalosti sme

registrovali nárast významu funkcií, keď respondenti (SS aj SM) zaradení do skupiny

s dobrou komunikačnou znalosťou slovenčiny posudzujú význam jazykových funkcií

vyššie.

54

c/ Voľba komunikačného jazyka v rodinnom prostredí (podsúbory SS a SM)

- Vo všeobecnosti slovenská mládež zo Slovenska komunikuje vo svojom blízkom

okolí (s priateľmi, so spolužiakmi, známymi) viac po slovensky ako po maďarsky.

Slovenská mládež v Maďarsku dáva viac prednosť prevažne bilingválnej komunikácii

resp. komunikácii v jazyku majority.

- Skupiny respondentov (SS aj SM), ktorí vo svojom rodinnom prostredí komunikujú

prevažne po slovensky, rovnako komunikujú aj vo svojom blízkom okolí. Potvrdilo sa

tiež, že skupiny respondentov prevažne bilingválne alebo prevažne po maďarsky

hovoriacich aj vo svojom blízkom okolí volia rovnakú obdobu jazyka komunikácie.

- Komunikácia v blízkom sociálnom prostredí sa v súvislosti s voľbou komunikačného

jazyka u SS a SM odlišuje. Kým v podsúbore SS skupina respondentov s dominanciou

používania slovenského jazyka vo svojej rodine, vo svojom blízkom okolí komunikuje

skôr bilingválne, prikláňajúc sa k výraznejšiemu používaniu slovenského jazyka; z

podsúboru SM skupina respondentov s dominanciou používania slovenského jazyka

vo svojej rodine vo svojom blízkom okolí komunikuje prevažne bilingválne,

prikláňajúc sa k výraznejšiemu používaniu maďarského jazyka.

- Respondenti SM nachádzajúci sa v skupine s dominanciou maďarského jazyka,

najmenej pozitívne posudzujú súhrnné ukazovatele jazykového správania.

- Respondenti SS v skupine respondentov s dominanciou slovenčiny ako jazyka

komunikácie v rodine najvyššie posúdili aj svoju znalosť slovenského jazyka. U

respondentov SM tej istej skupiny respondentov má najpozitívnejšiu pozíciu na škále

ukazovateľ etnokultúrneho rozvoja.

- SM vo vyššej miere prisudzujú význam životným hodnotám ako SS.

- Vo všeobecnosti však platí, že respondenti (SS aj SM) s dobrou znalosťou slovenčiny

najviac preferujú sociálne hodnoty.

- Kým skupina SS s prevládajúcou orientáciou komunikácie v slovenskom jazyku vo

svojom rodinnom prostredí najviac preferuje skupinu personálnych hodnôt, skupina

SM k nim pridáva v rovnakej miere aj sociálne hodnoty, čo pravdepodobne vyplýva

z ich minoritnej pozície v spoločnosti.

- Respondenti zo Slovenska vo všeobecnosti pripisovali jazykovým funkciám

slovenčiny vyšší význam ako respondenti z Maďarska.

- Skupiny s orientáciou na komunikáciu v slovenskom jazyku a skupiny prevažne

komunikujúce bilingválne (SS aj SM) posudzujú význam jazykových funkcií vyššie.

Výsledky uvedenej kapitoly môžeme zhodnotiť z dvoch hľadísk – z metodologického

a odborného (obsahového) hľadiska.

Z metodologického hľadiska môžeme konštatovať, že výsledky realizovaných analýz

potvrdili zmysluplnosť použitej metodiky. Vytvorené súhrnné ukazovatele slúžili ako

prostriedok objektivizácie výsledkov. Vytvorenie kategoriálnych ukazovateľov bolo zase

účinným nástrojom diferenciácie respondentov celého výskumného súboru, prostredníctvom

ktorých sme mohli ukazovatele jazykového správania podrobiť ďalším analýzam. Aplikácia

uvedených metodologických krokov nám umožnila ozrejmiť jazykové správanie

respondentov vo vzájomných súvislostiach a dospieť tak k všeobecnejším záverom.

Z hľadiska obsahového, t. j tematického, zámeru projektu môžeme charakterizovať

obidve jazykové podskupiny (slovenskú mládež na Slovensku aj v Maďarsku) ako špecifické

a na úrovni všetkých realizovaných analýz diferencované. Výsledky v súhrnných

ukazovateľoch potvrdili výrazné diferenciácie medzi podskupinami predovšetkým pri voľbe

jazyka komunikácie vo formálnom aj neformálnom prostredí, miere ovládania slovenského

55

jazyka a tiež na úrovni jazykovej a komunikačnej kompetencie. Pri identifikácii postojov

k jazykovým funkciám, posudzovaní životných hodnôt a etnokultúrneho rozvoja sa medzi

obidvomi podskupinami nezistili výrazné odlišnosti. Potvrdila sa tiež diferenciácia zastúpenia

respondentov z obidvoch jazykových skupín v jednotlivých (troch) skupinách kategoriálnych

ukazovateľov, ako aj súvislosť zaradenia do príslušnej skupiny s posudzovaním ukazovateľov

jazykového správania.

Použitá literatúra

HOMIŠINOVÁ, Mária: Koncept výskumného projektu jazykového správania

slovenskej mládeže v Maďarsku a na Slovensku. In: Človek a spoločnosť, 14, 2011, č. 3.

Dostupné na: http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/3/5943/

HOMIŠINOVÁ, Mária: Jazyková znalosť a medzigeneračná jazyková komunikácia

slovenskej mládeže na Slovensku a v Maďarsku – empirický kontext. In: Človek

a spoločnosť, 14, 2011, č. 3. Dostupné na: http://www.saske.sk/cas/zoznam-

rocnikov/2011/3/5951/ b.

LENOVSKÝ, Ladislav – HOMIŠINOVÁ, Mária: Názory slovenskej mládeže

v Maďarsku a na Slovensku na etnokultúrny rozvoj etnických minorít . Dostupné na

http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/3/5943/

SLANĆOVÁ, Daniela: Komunikačný akt blahoželania a žiadosti v jazykovo-

komunikačnom správaní mládeže na Slovensku a v Maďarsku. Dostupné na

http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/3/5943/

VÝROST, Jozef: Postoje mladých ľudí slovenskej národnosti v Maďarsku k funkciám

slovenčiny (v dvoch situačných kontextoch). In: Človek a spoločnosť, 14, 2011, č. 3.

Dostupné na http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/3/5943/.

VÝROST, Jozef: Materinský jazyk v hierarchii hodnôt mladých ľudí slovenskej

národnosti v Maďarsku. Dostupné na http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/3/5943/

ŽILÁKOVÁ,M.: Slovakizmy v maďarských prejavoch Slovákov v Maďarsku. In: S.

Ondrejovič (ed): Sociolingvistika Slovaca 2. Veda, Bratislava 1996a, s. 158-164.

ŽILÁKOVÁ,Mária.: Pomer dolnozemských Slovákov k spisovnej norme. In: V.Patráš

(ed): Sociolingvistické a psycholingvistické aspekty jazykovej komunikácie. Univerzita

Mateja Bela, II. diel, Banská Bystrica 1996b, s.119-125.

ŽILÁKOVÁ, Mária: Pomer dolnozemských Slovákov k štúrovskej modifikácii

spisovného jazyka.In:Ferenčíková, A. (ed): Nárečia a národný jazyka. Bratislava, 1999, s.

261-262.

56

4. Realizácia vybraných typov komunikačných aktov v jazykovo-komunikačnom

správaní mládeže v Maďarsku a na Slovensku

Daniela Slančová

4.1 Úvod

Otvorené otázky dotazníka Jazykové správanie mládeže (slovenskej v Maďarsku

a maďarskej na Slovensku) boli zamerané na skúmanie verbálneho správania vymedzenej

skupiny mladých ľudí v rodinnom a školskom prostredí, pričom sa zamerali aj na to, ako

skúmaná vzorka mládeže verbalizuje mieru sociálnej vzdialenosti, teda spoločenského

a priateľského kontaktu, ako aj na spôsob verbalizácie záujmov v daných komunikačných

sférach (rodinnej a školskej). Otázka (úloha) č. 1 pozostávala z dvoch podotázok (čiastkových

úloh): 1a: Predstavte si situáciu, že Váš príbuzný oslavuje významné životné jubileum (napr.

70 rokov). Ako by ste mu zablahoželali a čo by ste mu zapriali?; 1b: Predstavte si, že máte

napísať žiadosť riaditeľovi školy v slovenskom jazyku o uvoľnení z vyučovania (napr. na

týždeň, na mesiac a pod.) z nejakého dôvodu (vymyslite z akého). Ako by Vaša žiadosť

s odôvodnením znela? Zachytávala jazykovokomunikačné správanie v spoločenskej sfére vo

formálnom spoločenskom kontakte, pričom rodinné prostredie simulované v otázke 1a sa

vyznačuje nižšou mierou formálnosti (navyše, implicitne sa v nej predpokladá skôr ústny

jazykový prejav) než školské prostredie simulované v otázke 1b s predpokladom skôr

písomnej realizácie. V úlohe 1a ide o realizáciu komunikačného aktu blahoželania

(gratulácie); v úlohe 1b o komunikačný akt žiadosti. Obidva typy komunikačných aktov

môžeme zároveň chápať ako žánre.39

Otázka (úloha) č. 2 pozostávala z dvoch podotázok

(čiastkových úloh): 2a: Ako by ste sa ospravedlnili svojmu príbuznému, na ktorom Vám veľmi

záleží, že ste nesplnili to, čo ste mu sľúbili?; 2b: Ako by ste sa ospravedlnili svojmu

spolužiakovi (spolužiačke), ktorému/ktorej ste nechtiac ublížili?. V tomto prípade ide

o realizáciu komunikačného aktu ospravedlnenie s predpokladom existencie skrátenia

sociálnej vzdialenosti (príbuzný, spolužiak/spolužiačka) a nižšej miery formálnosti, hoci

v rodinnej sfére sa predpokladá predsa len o niečo vyššia miera formálnosti (bližšie neurčený

príbuzný, resp. príbuzný s vyšším sociálnym statusom – na ktorom Vám veľmi záleží). Tretia

otázka bola zameraná na verbalizáciu osobných preferencií respondentov v rodinnej a

školskej oblasti (3a: Vo svojom voľnom čase sa venujete akej kultúrnej, športovej či inej

činnosti? Čím Vás zaujala a ako na to reaguje Vaša rodina?; 3b: Je v škole taký predmet,

ktorý Vás najviac zaujíma a máte ho rád? Uveďte aj prečo.) Vyžadovalo sa v nej priame

vyjadrenie, predpokladal sa v nej referenčný komunikačný akt s vyjadrením relatívne

samostatnej informácie.

Vychádzajúc z teoretického konštruktu jazyka ako verbálneho správania, ktoré tvorí

obsah jazykového vedomia, pričom možno uvažovať o jeho štyroch podsystémoch:

konceptuálnom, vlastnom jazykovom, interakčnom a axiologickom (porov. Horecký, 2001;

Slančová, 2006), vedomie komunikačných aktov a žánrov ako modelov rečového správania

tvorí jadro interakčného subsystému systému verbálneho správania a je súčasťou

komunikačnej kompetencie používateľa jazyka. K realizácii spomínaných modelov patrí

39

Komunikačný akt chápeme ako akt, čin komunikácie, teda prenosu istej sumy informácií rozličného typu od

autora k príjemcovi, ako konkrétny sociálno-psychologický proces a zároveň ako sociálno-psychologicky

konkrétne možnosti (modely), ktoré sú predpokladom rečovej činnosti (porov. Kořenský a kol., 1987). Žáner

chápeme ako zovšeobecnený model textov istého typu a zároveň ako normu určujúcu verbálne správanie.

Abstrakcie žánru a žánrovej normy sú komplexným fenoménom a možno ich charakterizovať na základe súboru

kritérií. Sú to tematické, funkčné, kompozičné, jazykové a formálne kritérium (porov. Slančová, 1994).

57

využitie jazykových prostriedkov z tzv. zóny normy axiologickej kompetencie, teda využitie

jazykových prostriedkov na základe predstavy „taký, aký má byť“ (porov. Dolník, 1999).

Toto teoretické východisko sme mali na mysli pri analýze jednotlivých úloh dotazníka.

4. 2. Metóda

4. 2. 1 Komunikačný akt blahoželanie

Úloha 1a, ako sme už uviedli, je zameraná na komunikačný akt blahoželania,

blahopriania, gratulácie. Ide o expresívny typ komunikačného aktu (napr. podľa klasického

členenia J. Searla, porov. napr. Slančová, 1994; Hirschová, 2006) vyjadrujúci emocionálny

vzťah hovoriaceho ku komunikačnému partnerovi. Slovník súčasného slovenského jazyka

(2006, s. 303, 304) sémantizuje pomenovanie blahoprianie ako: ústne alebo písomné

vyjadrenie želania všetkého dobrého na sviatok, výročie, životné jubileum alebo pri

dosiahnutí významného úspechu (so synonymami blahoželanie, gratulácia). Pomenovanie

blahoželanie je sémantizované ako: ústne alebo písomné vyjadrenie želania všetkého dobrého

pri príležitosti sviatku, životného jubilea, výročia alebo pri dosiahnutí úspechu (so

synonymami blahoprianie, gratulácia). Napokon, pomenovanie gratulácia (s. 1090)

sémantizuje slovník ako: ústne alebo písomné želanie dobra, blaha pri životnom výročí,

životnej udalosti alebo vyjadrenie uznania pri významnom úspechu a pod. (so synonymami

blahoprianie, blahoželanie). Slovníkové sémantizácie sú v podstate koncentrovaným

vyjadrením základných vlastností komunikačnej a žánrovej normy blahoželania. Pre

blahoželanie je teda záväzné vyjadrenie (a) pozitívneho (b) želania. Zo slovníkovej

charakteristiky komunikačnej a žánrovej normy sme vychádzali pri hodnotení úlohy 1a. Brali

sme do úvahy niekoľko faktorov, ktoré pokladáme pri hodnotení jazykovokomunikačného

správania mládeže za relevantné:

(i) Vyhovuje vyjadrenie respondenta zadaniu? To znamená, či respondenti reagovali

na požiadavku ako (by ste mu zablahoželali) a rovnako na požiadavku čo (by ste mu zapriali).

Splnenie tejto požiadavky podľa nás odráža komplexné vedomie žánrovej normy. Napr. 40

:

Drahý starý otec, k životnému jubileu Ti prajem všetko najlepšie, veľa zdravia, šťastia, lásky

a veľa, veľa nezabudnuteľných chvíľ v kruhu Tvojich blízkych!

(ii) Je vyjadrenie respondenta realizované priamo alebo referenciou? Tu sme

vychádzali z predpokladu, že priame vyjadrenie odráža schopnosť aktuálne realizovať

komunikačný akt, referenčné vyjadrenie je odrazom metakomunikačného uvažovania

(potriasol by som mu ruku a usmial sa).41

(iii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta požadovanému komunikačnému aktu

blahoželanie v zmysle slovníkového vymedzenia? Vyhovuje teda vyjadrenie respondenta

výrazovým kvalitám operatívnosti, sociatívnosti, konvenčnosti, konformnosti, priaznivosti?42

(iv) Vyhovuje vyjadrenie respondenta rodinnému makrosociálnemu komunikačnému

registru a príbuzenskému mikrosociálnemu komunikačnému registru sociálnej blízkosti?43

40 Príklady uvádzame v neupravovanej podobe tak, ako sa vyskytli v dotazníku. 41 Pri analýze dotazníka sme sa stretli aj s kombináciou prístupov (Určite osobne – do očí by som mu zaželala

veľa zdravia, dlhí život, štastie, lásku radosť…pobozkala by som ho a povedala mu, že som štastná že už tak dlho

je s nami .) 42 K charakteristike týchto komunikačných a štylistických kvalít porov. Miko – Popovič, 1983, Plesník a kol.,

2008. 43

Konvencionalizované jazykové a parajazykové správanie sa preferované v komunikačnej sfére prislúchajúcej

sociálnej inštitúcii nazývame makrosociálny komunikačný register. Makrosociálny komunikačný register je

normovaný makrosociálnymi registrovými normami. Preferované konvencionalizované jazykové a parajazykové

správanie sa, ktoré sa viaže na dynamické aspekty inštitúcie (sociálne roly, sociálny status, sociálnu

vzdialenosť), nazývame mikrosociálny komunikačný register. Mikrosociálny komunikačný register je

58

Analyzovali sme, akým spôsobom je vyjadrená sociálna deixa, teda akým spôsobom sa

pomenovala osoba oslávenca, ak respondenti uvádzali priame oslovenie, akého charakteru

toto oslovenie bolo; či pri vyjadrení blahoželania používali tykanie alebo vykanie (tu sme

museli brať do úvahy oba spôsoby, vzhľadom na potenciálne odlišný úzus v konkrétnych

rodinách, ako aj vzhľadom na vek oslávenca (70 rokov) stanovený v úlohe); ako sa využíva

lexika poukazujúca na sociálnu blízkosť.

Ďalšie faktory, na základe ktorých sme pristúpili k analýze otázky 1a, vychádzali

z použitia jazyka:

(v) Vyhovuje vyjadrenie respondenta norme súčasnej (spisovnej) slovenčiny? Pri

hodnotení sme nebrali do úvahy ani tak prísne kodifikovanú spisovnosť; spisovnosť sme

v tomto prípade chápali skôr ako normovanosť (porov. napr. Dolník, 2009), resp. ako

realizáciu bežnej štandardnej variety slovenčiny (porov. Slančová – Sokolová, napr. 1994,

2011), či hovorovej slovenčiny (porov. Bosák napr. 1995). Hodnotenie tohto faktora chápeme

skôr ako doplnkové k celkovému obrazu sledovaného jazykovokomunikačného správania sa

mládeže. Normovanosť sme hodnotili z hľadiska ortografickej, mofologickej, lexikálnej a

syntaktickej normy.44

(vi) Dĺžka výpovede. Dĺžku výpovede sme zisťovali v slovách. Za slovo sme pokladali

spojenie grafém medzi dvoma medzerami (porov. napr. Mistrík, 1969; Slančová, 1999). Tento

údaj pokladáme za pomocný, napriek tomu sme predpokladali, že šírka výrazu, ktorú si

respondent zvolil, je do istej miery odrazom jeho jazykovokomunikačnej kompetencie.

(vii) Prejavuje sa v reakcii respondenta kontakt s iným jazykom? Pod iným jazykom

máme na mysli nie slovenský jazyk. Pri tejto otázke sme sledovali, či respondenti vôbec

uvažujú o použití iného než slovenského jazyka a či tento fakt signalizujú metajazykovo alebo

aj priamym performatívnym vyjadrením. Zároveň sme si všímali, či sa respondenti explicitne

vyjadrujú aj k používaniu slovenčiny. Pri priamom vyjadrení kontaktu s cudzím jazykom sme

brali do úvahy realizáciu hlavne na lexikálnej rovine.

4. 2. 2 Komunikačný akt žiadosť

Úloha 1b je zameraná na zvládnutie komunikačného aktu a žánrovej normy žiadosti.

V tomto prípade ide o direktívny, operatívny komunikačný akt s cieľom od komunikačného

partnera niečo získať (porov. napr. Müllerová, 1979). J. Findra (2004, s. 217) charakterizuje

žiadosť ako žáner, ktorý fyzická osoba adresuje inštitúcii a sleduje pritom cieľ niečo

dosiahnuť. „Pragmatický aspekt je však prítomný v hĺbkovej, obsahovej rovine; žiadateľ

uvádza také obsahové prvky, ktoré vyznievajú ako argumenty v jeho prospech. V jazykovej

rovine však musí udržať primeranú mieru objektívnosti i spoločenský takt, aby jeho žiadosť

mala punc vierohodnosti. Žiadosť má tiež obligátnu (formalizovanú) kompozíciu, čo platí

hlavne o rámcových zložkách…“ Aj v tomto prípade sme pri hodnotení rámcovo vychádzali

z tejto charakteristiky a uplatnili sme pri ňom nasledujúce faktory z nášho pohľadu relevantné

pre hodnotenie jazykovokomunikačného správania mládeže:

(i) Vyhovuje vyjadrenie respondenta zadaniu? To znamená, či respondenti reagovali

na požiadavku žiadosti, a rovnako či reagovali na požiadavku odôvodnenia. Napr. Vážený pán

riaditeľ! Žiadam Vás o uvoľnenie z vyučovania od 15. 3. 2010 do 26. 3. 2010 zo zdravotných

dôvodov. Ďakujem.

normovaný mikrosociálnymi registrovými normami (porov. Slančová – Slančová, 2010). 44

Tu treba poukázať ešte na dve okolnosti: jednak dotazník nie je primárne zameraný na úroveň ovládania

spisovnej normy, jednak zo zadania nie je celkom jasné, či sa respondent má vžiť do komunikačnej situácie

priamej situovanej gratulácie („tu a teraz“), alebo či sa môže vyjadriť aj písomne, na diaľku. Dôsledkom je to, že

možno zvoliť miernejšie alebo prísnejšie meradlo hodnotenia odchýlky od normy.

59

(ii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta požadovanému komunikačnému aktu a žánru

žiadosti v zmysle vymedzenia odrážajúceho vedomie normy žánru žiadosti? Vyhovuje teda

vyjadrenie respondenta výrazovým kvalitám operatívnosti, sociatívnosti, konvenčnosti,

konformnosti, úctivosti, faktickosti?

(iii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta administratívnemu makrosociálnemu

komunikačnému registru? Analyzovali sme, akým spôsobom je vyjadrená sociálna deixa, teda

akým spôsobom sa oslovovala osoba riaditeľa školy, ako sa vyjadrovala formálnosť,

zdvorilosť a ako sa využívala lexika poukazujúca na sociálnu vzdialenosť.

(iv) Vyhovuje vyjadrenie respondenta norme súčasnej (spisovnej) slovenčiny? Aj tu

sme normovanosť hodnotili v zmysle chápania predstaveného v bode (v) pri otázke 1a

z hľadiska ortografickej, morfologickej, lexikálnej a syntaktickej normy. Predpoklad písomnej

realizácie žiadosti však umožňuje prísnejšie posudzovanie odchýlok od normy spisovnej

slovenčiny.

(v) Dĺžka výpovede.

Pri otázke 1b sa neprejavoval výraznejší lexikálny kontakt s iným jazykom, ani

respondenti o iných jazykoch vo svojich výpovediach neuvažovali45, preto sme faktor

kontaktu s iným jazykom do hodnotenia nezahrnuli.46

4. 2. 3 Komunikačný akt ospravedlnenie

Úlohy 2 a a 2b sú zamerané na komunikačný akt ospravedlnenie. Ide o expresívny typ

komunikačného aktu, odrážajúci emocionálny vzťah hovoriaceho ku komunikačnému

partnerovi vyplývajúci z pocitu viny a jeho odstránenia v rámci prosociálneho správania.

Krátky slovník slovenského jazyka (1997, s. 429) sémantizuje pomenovanie ospravedlnenie

ako „vysvetlenie, prečo sa istá činnosť nevykonáva“ s exemplifikáciou „povedať niečo na

ospravedlnenie“47

. Ide o deverbatívum odvodené od prvého významu verba ospravedlniť,

ktorý je uvedený ako „vysvetliť, prečo sa istá povinnosť nevykonáva al. sa zle vykonáva (a

požiadať o prepáčenie, zhovievavosť)“. Verbum prepáčiť (s. 543) je sémantizované ako

„odpustiť nevhodné konanie alebo priestupok“. V prípade úlohy 2a je ako nevykonaná

činnosť, nesplnená povinnosť uvedený sľub, v prípade úlohy 2b možno za činnosť

(nevyhnutne teda nie povinnosť), ktorá sa „zle vykonala“, pokladať ublíženie (spôsobenie

fyzickej alebo morálnej ujmy).

V prípade úloh 2a a 2b sme za relevantné hodnotiace kritériá pokladali nasledujúce

faktory:

(i) Vyhovuje vyjadrenie respondenta zadaniu? To znamená, či respondenti reagovali

na požiadavku ako (by ste sa ospravedlnili) a rovnako na požiadavku čo, teda explicitné

poukázanie na nesplnený sľub, resp. príčinu nesplnenia: Veľmi sa ti ospravedlňujem, že som

nesplnila svoj sľub.; Prepáč, veľmi ma to mrzí, nemala som čas, nabudúce ti to vynahradím.,

prípadne zdôvodnenie neúmyselného spôsobenia ujmy: Och, ospravedlňujem sa. Nechcel som

ti ublížiť, nehnevaj sa na mňa. Pôjdeš so mnou na obed?

(ii) Je vyjadrenie respondenta realizované priamo alebo referenciou?

(iii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta požadovanému komunikačnému aktu

ospravedlnenie v zmysle slovníkového vymedzenia? Vyhovuje teda vyjadrenie respondenta

45

Aj tento fakt naznačuje vysokú mieru pozitivity postojov voči materinskému jazyku (slovenčine) vo vzťahu

k dorozumievacej funkcii jazyka v oblasti škola, na ktorú poukazujú interpretácie výsledkov získaných

štatistickou analýzou iných častí dotazníka Jazykové správanie mládeže (slovenskej v Maďarsku a maďarskej na

Slovensku) – porov. Výrost, 2011. 46

Rovnako neuvažujeme o možnosti vyjadrenia pomocou referencie, lebo zadanie úlohy je jednoznačne

zamerané na vytvorenie konkrétnej žiadosti (ako by znela). 47

Uvádza ešte modifikáciu významu „lístok s takýmto vysvetlením“, táto špecifikácia významu však nie je

v našom prípade relevantná.

60

výrazovým kvalitám operatívnosti, sociatívnosti, konvenčnosti, konformnosti, étosu,

citlivosti?48

(iv) Vyhovuje vyjadrenie respondenta rodinnému makrosociálnemu komunikačnému

registru a príbuzenskému mikrosociálnemu komunikačnému registru sociálnej blízkosti, resp.

priateľskému mikrosociálnemu komunikačnému registru sociálnej blízkosti? Tu sme hodnotili

hlavne spôsob explikácie sociálneho vzťahu pomocou tykania/vykania a spôsob využitia

lexiky poukazujúcej na sociálnu blízkosť/vzdialenosť.

(v) Vyhovuje vyjadrenie respondenta norme súčasnej (spisovnej) slovenčiny?

(vi) Dĺžka výpovede.

(vii) Prejavuje sa v reakcii respondenta kontakt s iným jazykom?

4. 2. 4 Referenčné vyjadrenie osobných preferencií

Otázky 3a a 3b smerovali k tomu, aby respondenti informovali o svojich osobných

preferenciách vo vzťahu k záujmom mimo školy (explicitne uvedená kultúrna, športová a iná

činnosť vykonávaná vo voľnom čase) a vo vzťahu k priamej školskej činnosti (obľúbený

predmet), a zároveň aby rozviedli svoje tvrdenie v prípade otázky 3a vo vzťahu k rodine

a v prípade otázky 3b vzhľadom na odôvodnenie uvedeného tvrdenia. V prípade úloh 3a a 3b

sme za relevantné hodnotiace kritériá pokladali nasledujúce faktory:

(i) Vyhovuje vyjadrenie respondenta zadaniu? Teda, či v reakcii na otázku 3a je

vyjadrená aktivita, ktorej sa respondent venuje, to, čím ho zaujala, a postoj/reakcia rodiny,

a či je v reakcii na otázku 3b obsiahnuté pomenovanie obľúbeného predmetu (do úvahy sme

brali aj také odpovede, v ktorých respondenti uviedli, že nemajú nijaký obľúbený predmet),

a odôvodnenie preferencie (prípadne toho, že nemajú nijaký obľúbený predmet).

(ii) Aký základný spôsob referenčného stvárnenia reality si respondenti zvolili.

Vychádzali sme z dvoch základných spôsobov uchopenia reality, a to pojmovosti

a zážitkovosti, tak ako ich vo svojej výrazovej koncepcii štýlu vysvetľuje F. Miko. Pojmovosť

(porov. Miko – Popovič, 1983; Plesník a kol., 2008) je „vyjadrovanie prostredníctvom

pojmov, v ktorých je obsiahnuté zovšeobecňujúce poznanie skutočnosti…Pojmové

vyjadrovanie predstavuje širokú sféru ľudskej aktivity zameranej na poznávanie,

objektivizovanie a osvojovanie skutočnosti. V procese produktívneho poznávania sa vypúšťa,

odstraňuje to, čo je subjektívne“ (porov. Kapsová, Biliński, Beličová, in: Plesník a kol. 2008,

s. 430). Zážitkovosť predstavuje stvárnenie reality, ktoré nie je založené len na logickom

uvažovaní, ale realita sa uchopuje „cez predstavy, pocity, city či intuíciu“ (Plesník, in Plesník

a kol., 2008, s. 152). Vychádzali sme z predpokladu, že zážitkovejšie by mohla byť

v odpovediach zachytená hlavne tá časť, ktorá je venovaná reakcii voči záľubám zo strany

rodiny, a na druhej strane do istej miery aj zdôvodnenie obľúbenosti vyučovacieho predmetu.

Celkovo sme však predpokladali, že odpovede na otázku 3a vzťahujúcu sa na rodinné

prostredie, budú stvárnené s o niečo vyššou mierou zážitkovosti než odpovede na otázku 3b

viažucu sa na školské prostredie. Na druhej strane, vzhľadom na štylizáciu otázok (pojmová

štylizácia v otázke 3a „kultúrna, športová…činnosť“ a zážitková štylizácia v otázke 3b „Vás

baví a máte ho rád“) sme však výrazný rozdiel v uchopení reality nepredpokladali.

(iii)Vyhovuje vyjadrenie respondenta norme súčasnej (spisovnej) slovenčiny?

(iv) Prejavuje sa v reakcii respondenta kontakt s iným jazykom?

48

V prípad úlohy 2a, ako sme už uviedli v úvode, vzhľadom na predpokladaný vyšší sociálny status príbuzného

oproti spolužiakovi/spolužiačke sme hodnotili aj prítomnosť vlastnosti úctivosti.

61

4. 3 Výsledky

Reakciu respondentov sme sledovali z hľadiska základnej premennej, a to vzhľadom

na dve skupiny mládeže: slovenskú mládež žijúcu v Maďarsku (SM), príslušníkov

minoritného etnika, ktorá bola vo výskume cieľovou skupinou, a slovenskú mládež žijúcu na

národnostne zmiešanom území Slovenska (SS), príslušníkov majoritného etnika, ktorá

vystupovala ako porovnávacie skupina (porov. Homišinová, 2011a). Celkový počet

respondentov bol N=200, z toho 100 SM a 100 SS.

4. 3.1 Výsledky 1a (komunikačný akt blahoželanie)

(i) Vyhovuje vyjadrenie respondenta zadaniu?

SS SM

ako + čo 93 80

ako alebo čo 5 15

nevyplnené 2 5

V skupine SM bolo viac odpovedí, v ktorých sa realizoval len jeden z konštitutívnych

rysov zadania: 6-krát reagovali len na „čo by ste zapriali“, 9-krát na „ako by ste mu

zablahoželali“, z toho 8-krát sa vyskytlo jednoslovné vyjadrenie, a to buď internacionálne

gratulujem (6-krát), alebo slovo domáceho pôvodu blahoželám (2-krát).

(ii) Je vyjadrenie respondenta realizované priamo alebo referenciou?

SS SM

priamo 71 91

referenciou 16 4

aj priamo, aj referenciou 11 0

nevyplnené 2 5

V skupine SS bolo viac odpovedí referenciou (16), resp. oboma spôsobmi (11) než

v skupine SM (4; ani jedna odpoveď oboma spôsobmi), čo naznačuje vyššiu schopnosť

metajazykovej reflexie v skupine SS.

(iii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta požadovanému komunikačnému aktu

blahoželanie?

SS SM

vyhovuje 93 84

čiastočne vyhovuje 1 8

nevyhovuje 0 1

nevyjadrené alebo indiferentné 6 7

V skupine SM 8 odpovedí len čiastočne vyhovovalo požiadavkám na komunikačný

akt blahoželania (k jubileu), a to hlavne preto, že jednoslovné vyjadrenie (gratulujem), resp.

vyjadrenie pomocou dvoch slov (buď zdravý) nekorešponduje zo sémantikou „želania

všetkého dobrého“, ide o veľmi stručné vyjadrenie s nízkou mierou sociatívnosti. Jedno

vyjadrenie vôbec nevyhovovalo komunikačnému aktu blahoželanie, keďže išlo o akt vítania

(Srdečne výtame vás!). V skupine SS jedna reakcia len čiastočne vyhovovala komunikačnému

aktu blahoželanie, lebo v sebe obsahovala aj komunikačný akt prípitku (Happy birthday.

Nazdravie, veľa štastia, zdravia v živote.)

62

(iv) Vyhovuje vyjadrenie respondenta rodinnému makrosociálnemu komunikačnému

registru a príbuzenskému mikrosociálnemu komunikačnému registru sociálnej blízkosti?

SS SM

vyhovuje 70 48

čiastočne vyhovuje 19 45

nevyhovuje 3 0

nevyjadrené alebo indiferentné 8 7

Z hľadiska registrových noriem v skupine SM bolo viac takých odpovedí, ktoré len

čiastočne spĺňali nároky registrovej normy príbuzenského registra. Oveľa viac sa v nich

objavilo vykanie (23-krát; v skupine SS to bolo len 5-krát), vyskytli sa blahoželania s vysokou

mierou formálnosti (Prajem Vás veľa zdravia a šťastia k narodeninám) a vyskytli sa

interferencie s anglickým Happy birthday – Šťastné narodeniny, ako aj interferencia

pravdepodobne s iným druhom želania (Veselé Vianoce) Veselé narodeniny, čo sme (hlavne

v súčinnosti s vykaním) hodnotili ako čiastočné rešpektovanie registrovej normy. V skupine

SS sa vyskytli veľmi formálne blahoželania (s oslovením pane; strohé vyjadrenie osobné

a pracovné úspechy), čo sme spolu s veľmi neformálnym želaním všetko najlepšie k

narodeninám starec hodnotili ako nezodpovedajúce príbuzenskému komunikačnému registru.

(v) Vyhovuje vyjadrenie respondenta norme súčasnej (spisovnej) slovenčiny?

SS SM

áno 84 44

čiastočne 11 30

nie 2 20

nevyjadrené alebo indiferentné 3 6

V skupine SM sa preukázal oveľa väčší výskyt výpovedí, v ktorých bola výrazná

odchýlka od spisovnej, resp. štandardnej normy slovenčiny. V skupine SS sa vyskytli

odchýlky od morfologickej normy hlavne v slovesnom spôsobe (nech ti zdravie dlho slúži

a rodina ľúbila a poslúchala; nech žite), nenáležité lexikálne kolokácie (po boku tvojej

rodiny) a iné lexikálne odchýlky (používanie pomenovania rok namiesto vek (že je to krásny

rok, ktorého sa dožil). V skupine SM boli odchýlky od normy početnejšie: okrem

morfologických odchýlok, ktoré sa vyskytli v skupine SS (nenáležité použitie slovesného

spôsobu) to bolo aj použitie nenáležitého pádu (veľa zdravia prajem vás; prajem vám veľa

zdravie), nenáležitej predložkovej väzby (prajem vám veľa zdravie na nasledujúce roky,

gratulujem u nás) a oveľa viac lexikálnych odchýlok (šťastlivosť aj všetko želám vám).

Okrajovo sme si všimli aj ortografické chyby, ktoré boli kvalitatívne v oboch skupinách

porovnateľné: nepísanie mäkčeňov (hlavne neoznačovanie ľ), chyby v písaní kvantity,

veľkých písmen a i/y).

(vi) Dĺžka výpovede.

SS 12,58 slova

SM 10,47 slova

Respondenti v skupine SS produkovali v priemere dlhšie vyjadrenia ako respondenti

v skupine SM. Najčastejším vyjadrením blahoželania v skupine SS bolo 11-slovné, v skupine

SM 7-slovné. Najdlhšie vyjadrenie v skupine SS bolo 30-slovné (Milý dedko! Pri príležitosti

tvojich 70. narodenín, Ti prajem najmä veľa šťastia, lebo keď si šťastný, tak si aj zdravý, aj

zalúbený. A samozrejme všetko dobré, čo k tomu patrí.), v skupine SM 43-slovné (Milý starý

otec! Blahoželám Ti k 70. narodeninám, prajem Ti ešte veľa zdravia, šťastia a lásky

63

v nasledujúcich rokoch a ešte krajšie dni v tých dňoch, čo budeme prežiť spolu. Týmto

spôsobom Ti chcem poďakovať, že tu pre mňa si. Mám Ťa rada!)

(vii) Prejavuje sa v reakcii respondenta kontakt s iným jazykom?

SS SM

referenciou 16 1

priamo 2 2

aj referenciou, aj priamo 3 0

V absolútnej väčšine sa o kontakte s iným než slovenským jazykom uvažovalo

v skupine SS. Bola to predovšetkým maďarčina, keď respondenti odpovedali, že by pri

blahoželaní použili buď maďarčinu, ak by mali blahoželať členovi rodiny, ktorý je Maďar,

alebo slovenčinu, ak by išlo o rodinného príslušníka Slováka, zaznamenali sme vyjadrenie, že

respondenti by použili jazyk podľa jazyka adresáta, resp. podľa jazyka oslavy. 2x sa

respondenti (v slovenčine) vyjadrili, že by pri blahoželaní použili len maďarčinu; 9

respondenti z tejto skupiny explicitne uviedli, že by pri blahoželaní použili len slovenčinu; 1

respondent by zablahoželal v 3 jazykoch (Všetko najlepšie k narodeninám a to aspoň v 3

jazykoch…veľa šťastia a zdravia…). V priamom vyjadrení sa v tejto skupine raz objavilo

anglické Happy birthday!. V skupine SM sa objavilo raz priame vyjadrenie kompletne

v maďarčine, 2x respondenti odpovedali, že by použili len maďarčinu a raz by sa rozhodli

podľa jazyka adresáta (buď po slovensky, alebo po maďarsky). Za zmienku stojí aj spomínaná

pravdepodobná interferencia s angličtinou v skupine SM (Šťastné narodeniny).

4. 3.2 Výsledky 1b (komunikačný akt žiadosť)

(i) Vyhovuje vyjadrenie respondenta zadaniu?

SS SM

žiadosť + odôvodnenie 89 64

žiadosť alebo odôvodnenie 6 19

nevyplnené alebo vôbec nevyhovujúce zadaniu 5 17

V otázke 1b bola väčšia skupina respondentov SM, ktorí na dané zadanie vôbec

nereagovali, a rovnako bolo viac respondentov, ktorí len čiastočne splnili určené zadanie.

(ii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta požadovanému žánru žiadosti?

SS SM

vyhovuje 88 64

čiastočne vyhovuje 3 2

nevyhovuje 4 19

nevyjadrené alebo indiferentné 5 15

Aj pri tejto otázke bolo viac respondentov v skupine SM, ktorí rezignovali na túto

otázku, alebo ich vyjadrenia nezodpovedali žánru žiadosti. Buď išlo o oznámenie, alebo

o ospravedlnenie, prípadne vo vyjadrení chýbali relevantné informácie. V skupine SS sa

rovnako namiesto žiadosti vyskytlo ospravedlnenie, aj tu chýbali relevantné informácie, ale

v menšej skupine respondentov.

64

(iii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta administratívnemu makrosociálnemu

komunikačnému registru?

SS SM

vyhovuje 38 24

čiastočne vyhovuje 53 40

nevyhovuje 4 21

nevyjadrené alebo indiferentné 5 15

Pri tejto odpovedi sme v obidvoch skupinách hodnotili ako čiastočne vyhovujúce také

vyjadrenia, v ktorom chýbalo oslovenie alebo poďakovanie, prípadne v ktorých sa vyskytlo

familiárne oslovenie (milý pán riaditeľ) alebo nie dosť úctivé oslovenie (pán riaditeľ);

v skupine SS to bolo oslovenie skratkou VP riaditeľ, v skupine SM neuzuálne oslovenie milý

riaditeľ, ako aj slangové pomenovanie narodky, v skupine SS nenáležitá kolokácia týmto vás

srdečne žiadam. Za nedodržanie administratívnej registrovej normy sme pokladali vyjadrenia

so zníženou mierou operatívnosti a zdvorilosti, resp. kumulácie javov zo skupiny čiastočne

vyhovujúce. V obidvoch skupinách (SS aj SM) bolo vyššie zastúpenie takých výpovedí, ktoré

viac nevyhovovali, ako vyhovovali administratívnemu komunikačnému registru.

(iv) Vyhovuje vyjadrenie respondenta norme súčasnej (spisovnej) slovenčiny?

SS SM

áno 83 24

čiastočne 11 21

nie 1 42

nevyjadrené/indiferentné 5 15

V skupine SM sa preukázal oveľa väčší výskyt výpovedí, v ktorých bola výrazná

odchýlka od spisovnej normy slovenčiny, a to aj v porovnaní so situáciou v úlohe 1a.

Z morfologických odchýlok sa vyskytli chyby v používaní zvratného sa; v používaní

menných kategórií rodu, čísla a pádu (z rodinnej dôvody, s tanečnou súborom, žiadam vás

o uvoľnení), v používaní predložkových väzieb (chcela by som prosiť uvolnenie), v používaní

slovesného spôsobu (aby mohla by som), slovesného času, hlavne budúceho, a vidu (lebo

budem ísť, brat sa bude oženiť), infinitívu (ja chcem ide na týždeň do Anglicka), ako aj

v rytmicky nenáležitých plných, resp. skrátených tvaroch osobných zámen (žiadam o uvolnení

ma). Početné boli lexikálne chyby a na rozdiel od úlohy 1a sa vyskytli celé výpovede

s komplexom odchýlok, ktoré boli na hranici zrozumiteľnosti (Rodinné problémy a vy musíte

isť na svadbu), resp. vôbec nezrozumiteľné. Jediným typom odchýlky, ktorá sa vyskytla len

v skupine SS, bolo nenáležité vykanie (aby ste ma uvoľnil). Porovnateľný výskyt odchýlok

bol v oboch skupinách pri používaní zvratného sa (napr. v skupine SS: z dôvodu zúčastnenia

na súťaži; v skupine SM: lebo pripravujeme do Anglicka). Z ortografických chýb boli v oboch

skupinách úplne porovnateľné chyby v písaní ľ (najčastejšie sa vyskytlo písanie slova

uvoľnenie ako uvolnenie).49

Oveľa viac chýb bolo v skupine SM v označovaní kvantity, v písaní i/y, dvojhlások

a v písaní veľkých písmen (veľmi početné písanie substantíva riaditeľ, resp. pán riaditeľ/pani

riaditeľka s verzálkami (Pán Riaditeľ). Takéto rozloženie odchýlok od normy spisovnej

slovenčiny na všetkých jazykových rovinách ukazuje na väčšiu náročnosť verbalizácie vo

49

Vidíme v tom dlhotrvajúcu tendenciu ústupu ľ zo slovenskej výslovnosti (najnovšie porov. Ondrejovič, 2011),

a to nielen v pozíciách pred e, i a i-ovými dvojhláskami, ale aj v iných pozíciách, čo sa postupne začína

objavovať aj vo verejnom písanom prejave.

65

verejnom prostredí vyžadujúcom si formálnejší spôsob vyjadrovania aj väčšiu extenzitu

výrazu.

(v) Dĺžka výpovede.

SS 17,69

SM 17,01

Dĺžka výpovede bola v obidvoch skupinách v podstate rovnaká. Najčastejším

vyjadrením žiadosti v skupine SS bolo 14- a 17-slovné vyjadrenie, v skupine SM 20-slovné.

Najdlhšie vyjadrenie v skupine SS bolo 32-slovné (Pán riaditeľ, chcel by som Vás požiadať

o udelenie voľna z vyučovania z dôvodu tragickej udalosti, ktorá postihla moju blízku rodinu.

V nasledujúcom týždni by som potreboval vyriešiť záležitosti s ňou spojené.), v skupine SM

37-slovné (Vážený pán riaditeľ! Žiadam Vás o uvoľnenie z vyučovania na týždeň od 7.

decembra do 11. decembra 2009 z vážnych zdravotných dôvodov, pretože sa musím podrobiť

vyšetreniam v Bratislave a týždeň budem v nemocnici. Za pochopenie ďakujem.). Svedčí to

podľa nášho názoru o výraznejšej záväznosti normy písomnej žiadosti z hľadiska kritéria

formy (extenzity) žánru v oboch skupinách respondentov.

Napokon sme hodnotili vzťah medzi otázkou 1a a 1b z hľadiska miery kontrastu

medzi výrazovými (komunikačno-štylistickými) kvalitami oboch reakcií respondenta. Išlo

hlavne o vyjadrenie pomocou prostriedkov príslušných registrov (rodinného, príbuzenského a

administratívneho), ktoré indikovalo mieru prítomnosti očakávanej kvality súkromnosti

(otázka 1a) a verejnosti (otázka 1b), resp. familiárnosti (otázka 1a) a oficiálnosti (otázka 1b).

SS SM

takmer nijaký 10 18

čiastočný 20 13

výrazný 51 42

nedá sa určiť/zodpovedaná je len jedna otázka 19 22

Ukázalo sa, že mládež zo skupiny SS si výraznejšie uvedomuje charakter jednotlivých

komunikačných sfér, ktoré sa odlišujú diferenciami v miere verejnosti a oficiálnosti, a preto si

aj vyžadujú odlišné použitie jazykových prostriedkov, a axiologická a komunikačná

kompetencia týchto mladých ľudí je taká, že na danú situáciu dokážu adekvátnejšie reagovať.

4. 3. 3 Výsledky 2a a 2b (komunikačný akt ospravedlnenie)

(i) Vyhovuje vyjadrenie respondenta zadaniu?

rodina (príbuzný) SS SM

ospravedlnenie a referencia 80 65

ospravedlnenie alebo referencia 16 11

nevyplnené alebo vôbec nevyhovujúce zadaniu 4 24

škola (spolužiak/spolužiačka) SS SM

ospravedlnenie a referencia 44 40

ospravedlnenie alebo referencia 54 27

66

nevyplnené alebo vôbec nevyhovujúce zadaniu 2 33

rodina a škola SS rodina škola

ospravedlnenie a referencia 80 44

ospravedlnenie alebo referencia 16 54

nevyplnené alebo vôbec nevyhovujúce zadaniu 4 2

rodina a škola SM rodina škola

ospravedlnenie a referencia 65 40

ospravedlnenie alebo referencia 11 27

nevyplnené alebo vôbec nevyhovujúce zadaniu 24 33

Počet nevyplnených úloh alebo responzií, ktoré nezodpovedali zadaniu, bol oveľa

početnejší v skupine SM, zároveň oveľa početnejší než v predchádzajúcej úlohe. Tento fakt sa

odráža vo výsledkoch všetkých sledovaných kritérií. Podľa počtu nevyplnených alebo vôbec

nevyhovujúcich odpovedí sa zdá, že pre mládež z tejto skupiny je o niečo ľahšie vyjadriť

ospravedlnenie v rodinnom prostredí než v prostredí spolužiakov. Zároveň explicitnejšie

splnenie úlohy 2a, teda ospravedlnenie príbuznému, v skupine SM aj SS ukazuje na

uvedomenie si vyššej miery závažnosti príbuzenského vzťahového statusu, ktorý sa odrážal

v zadaní úlohy 2a oproti úlohe 2b.

(ii) Je vyjadrenie respondenta realizované priamo alebo referenciou?

rodina (príbuzný) SS SM

priamo 92 76

referenciou 2 0

aj priamo, aj referenciou 3 0

nevyplnené alebo indiferentné 3 24

škola (spolužiak/spolužiačka) SS SM

priamo 96 68

referenciou 2 0

aj priamo, aj referenciou 0 0

nevyplnené alebo indiferentné 2 32

rodina a škola SS rodina škola

priamo 92 96

referenciou 2 2

aj priamo, aj referenciou 3 0

nevyplnené alebo indiferentné 3 2

rodina a škola SM rodina škola

67

priamo 76 68

referenciou 0 0

aj priamo, aj referenciou 0 0

nevyplnené alebo indiferentné 24 32

V absolútnej väčšine prevažuje v oboch skupinách priamy spôsob vyjadrenia

komunikačného aktu ospravedlnenie. Zriedkavé metakomunikačné vyjadrenie nájdeme len

v skupine SS (ide o tých istých respondentov tak v oblasti rodina, ako aj škola): No tak to je

ťažké, povedala by som asi pravdu, že prečo som neprišla.; povedala by som mu pravdu, že

prečo som nesplnila, požiadala by som ho o odpustenie a sľúbila by som že to vynahradim

a aj by som to vynahradila…ja vždy splním čo slúbim . Kombinovaný spôsob realizácie sa

vyskytol len v skupine SS a v oblasti rodina: Vynahradila by som mu to niečím cennejším

a ospravedlnila by som sa slovkom prepáč.

(iii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta požadovanému komunikačnému aktu

ospravedlnenie?

rodina (príbuzný) SS SM

vyhovuje 92 72

čiastočne vyhovuje 2 1

nevyhovuje 2 3

nevyplnené alebo indiferentné 4 24

škola (spolužiak/spolužiačka) SS SM

vyhovuje 82 56

čiastočne vyhovuje 15 10

nevyhovuje 0 2

nevyplnené alebo indiferentné 3 32

rodina a škola SS rodina škola

vyhovuje 92 82

čiastočne vyhovuje 2 15

nevyhovuje 2 0

nevyplnené alebo indiferentné 4 3

rodina a škola SM rodina škola

vyhovuje 72 56

čiastočne vyhovuje 1 10

nevyhovuje 3 2

nevyplnené alebo indiferentné 24 32

Komunikačný akt ospravedlnenie je pre prevažnú väčšinu mladých ľudí v oboch

skupinách takým komunikačným modelom, ktorý ako celok dokážu zvládnuť, hoci s o niečo

väčšími problémami v sociálnom styku so spolužiakmi než v styku s rodinnými príslušníkmi.

Okrem explicitného vyjadrenia ospravedlnenia v slovníkovom zmysle vysvetlenia, prečo sa

istá povinnosť nevykonala alebo sa vykonala zle, a žiadosti o prepáčenie či zhovievavosť

obsahovali vyjadrenia respondentov aj prvky vyjadrenia ľútosti a znaky komunikačného aktu

sľubu, že sa daná situácia už nebude opakovať. Za nevyhovujúce sme pokladali také

vyjadrenie, ktoré neobsahovalo explicitne akt ospravedlnenia, napr. Že to splním nabudúce aj

s úrokami! (SS), Snáď to výjde nabudúce. (SM); resp. vôbec nezodpovedalo požadovanému

68

komunikačnému aktu: Oh, bože, nechcela by som sa urážať., Prepáčte ale moja mame ma

veľa práca a musím si pomáhať na ňou. (SM).

(iii) Vyhovuje vyjadrenie respondenta príbuzenskému rodinnému, resp. priateľskému

komunikačnému registru sociálnej blízkosti?

rodina (príbuzný) SS SM

vyhovuje 75 53

čiastočne vyhovuje 18 19

nevyhovuje 1 4

nevyplnené alebo indiferentné 6 24

škola (spolužiak/spolužiačka) SS SM

vyhovuje 90 58

čiastočne vyhovuje 8 7

nevyhovuje 0 3

nevyplnené alebo indiferentné 2 32

rodina a škola SS rodina škola

vyhovuje 75 90

čiastočne vyhovuje 18 8

nevyhovuje 1 0

nevyplnené alebo indiferentné 6 2

rodina a škola SM rodina škola

vyhovuje 53 58

čiastočne vyhovuje 19 7

nevyhovuje 4 3

nevyplnené alebo indiferentné 24 32

Zdá sa, že jazykovo-komunikačná kompetencia vo vzťahu ku komunikačnému aktu

ospravedlnenie je o niečo výraznejšia v skupine SM v oblasti rodina a v skupine SS v oblasti

škola. Je to do istej miery pochopiteľné, mladí ľudia reprezentujúci slovenskú minoritu

zrejme viac komunikujú po slovensky s rodinnými príslušníkmi než s rovesníkmi a opačne,

slovenská mládež na národnostne zmiešanom území Slovenska, ak navštevuje/navštevovala

slovenské školy, komunikovala s rovesníkmi v slovenskom jazyku o niečo suverénnejšie

(porov. aj Homišinová, 2011b).

Performatívnym slovesom, ktoré reprezentuje komunikačný akt ospravedlnenie je

sloveso ospravedlňovať (sa), resp. prepáčiť, pričom sloveso ospravedlňovať (sa) je o niečo

formálnejšie než sloveso prepáčiť. Sledovali sme výskyt týchto slovies v rozličných podobách

(ospravedlňujem (sa), ospravedlniť sa, ospravedlnenie; prepáč, prepáčte, prepáčiť) a zistili

sme, že celkovo sa obe slovesá viac vyskytujú v odpovediach skupiny SS, čo nie je

(vzhľadom na počet nevyplnených otázok v skupine SM) prekvapujúce, zaujímavé je však

vyrovnané zastúpenie tvarov slovesa prepáčiť v oboch sociálnych oblastiach v oboch

skupinách, ako aj vyšší výskyt tvarov slovesa ospravedlňovať (sa) v komunikácii

s príbuzným, ktorý v zadaní reprezentoval vyšší sociálny status komunikačného partnera.50

50

Takéto zastúpenie performatívnych slovies je zároveň dôkazom vysokej miery ritualizácie daného

komunikačného aktu. Jednoslovné vyjadrenie len pomocou slovesa prepáč v imperatívnej podobe sa vyskytlo

v úlohe simulujúcej komunikáciu so spolužiakom/spolužiačkou 12-krát v skupine SS a 6-krát v skupine SM;

69

rodina (príbuzný) SS SM

prepáčiť 66 48

sorry 4 0

ospravedlňovať (sa) 13 10

prepáčiť + ospravedlňovať (sa) 2 1

prepáčiť + sorry 1 0

škola (spolužiak/spolužiačka) SS SM

prepáčiť 66 48

sorry 11 2

ospravedlňovať (sa) 5 5

prepáčiť + ospravedlňovať (sa) 1 1

prepáčiť + sorry 0 0

rodina a škola SS rodina škola

prepáčiť 66 66

sorry 4 11

ospravedlňovať (sa) 13 5

prepáčiť + ospravedlňovať (sa) 2 1

prepáčiť + sorry 1 0

rodina a škola SM rodina škola

prepáčiť 48 48

sorry 0 2

ospravedlňovať (sa) 10 5

prepáčiť + ospravedlňovať (sa) 1 1

prepáčiť + sorry 0 0

Signifikantným javom je zastúpenie anglicizmu sorry, ktorý je vyšší v skupine SS

a všeobecne vyšší v komunikácii s rovesníkom (spolužiakom/spolužiačkou). V tejto

komunikačnej sfére sa anglicizmus sorry vyskytol aj skupine SM. Ide o jazykový jav, ktorý je

charakteristický pre neformálny jazykový prejav mladých ľudí na Slovensku.51

Ďalším sledovaným javom bola prítomnosť vykania alebo tykania v odpovediach

respondentov.

rodina (príbuzný) SS SM

tykanie 85 58

vykanie 0 16

v úlohe simulujúcej komunikáciu s príbuzným to bolo v skupine SS 8-krát a v skupine SM 5-krát. Aj to ukazuje

na rešpektovanie menej formálneho registra v styku s rovesníkom než v styku s príbuzným, a teda na taký

charakter komunikačného registra, ktorý prevažne rešpektuje sociálnu blízkosť, v oboch skupinách (hoci o niečo

menej, aj pomerne menej, v skupine SM než v skupine SS).

51

O preberaní výrazov internacionálnej proveniencie, najmä anglicizmov a amerikanizmov do slangu tínedžerov

porov. Orgoňová – Sedláčková, 2010.

70

kombinácia tykania a vykania 1 1

škola (spolužiak/spolužiačka) SS SM

tykanie 90 62

vykanie 0 4

kombinácia tykania a vykania 0 0

rodina a škola SS rodina škola

tykanie 85 90

vykanie 0 0

kombinácia tykania a vykania 1 0

rodina a škola SM rodina škola

tykanie 58 62

vykanie 16 4

kombinácia tykania a vykania 1 0

Kým vykanie v príbuzenských vzťahoch môže byť odrazom rodinného úzu (vyskytlo

sa v podstate len v skupine SM), úplne príznakové je vykanie vo vzťahu k rovesníkom (znova

len v skupine SM) a signalizuje skôr nezvládnutie komunikačnej, jazykovej a registrovej

normy (Milá Katka! Prepáčte mi, že takto som správala v minulosti!).52, 53 Na rozličný úzus

vyjadrovania sociálneho vzťahu v rodinách, ba aj v rámci jednej rodiny poukazuje

alternatívny výskyt tykania a vykania v sociálnej oblasti rodina v odpovedi respondentky zo

skupiny SS: Veľmi sa Ti/Vám ospravedlňujem za to, čo som Ti/Vám urobila. Prepáč/te,

nabudúce sa to už nestane.54 Na druhej strane, na rozkolísanosť komunikačnej, registrovej aj

jazykovej normy poukazuje nasledujúce striedanie tykania a vykania v odpovedi

respondentky zo skupiny SM v sociálnej oblasti rodina: Prepáčte, nechcela som! Nedávala

som pozor, nechaj na mňa.55 V skupine SM sme v oboch úlohách zaznamenali vyššiu mieru

formálnosti výrazu, niekedy až na hranici registrovej normy (vyjadrenia typu ďakujem za

pochopenie, oslovenie drahý príbuzný, administratívny spôsob zdôvodnenia z dôvodu časovej

tiesne).

(v) Vyhovuje vyjadrenie respondenta norme súčasnej (spisovnej) slovenčiny?

rodina (príbuzný) SS SM

áno 87 38

čiastočne 8 14

nie 0 24

52

Komunikačné normy predstavujú súbor pravidiel uplatňujúci sa v procese verbálnej komunikácie. Týkajú sa

primárne jej jazykovej zložky (verbálne komunikačné normy) alebo nejazykovej zložky (neverbálne

komunikačné normy). Mikrosociálne registrové normy predstavujú súhrn pravidiel na spôsob využívania

jazykových výrazov a spôsob konštruovania výpovedí vzhľadom na príslušný typ komunikačnej situácie, teda na

typ konfigurácie komunikačných komponentov. 53

Porov. najnovšie M. Sedláková (2011, s. 274): „Tykanie je základný a štylisticky neutrálny spôsob

kontaktovania v hovorovom štýle so známymi a blízkymi osobami, deťmi a mladými ľuďmi.“ 54

V tejto odpovedi sa vyskytujú obidve performatívne slovesá komunikačného aktu ospravedlnenie, a to

prepáčiť aj ospravedlňovať (sa). 55

Tá istá respondentka použila vykanie v odpovedi vzťahujúcej sa na sociálnu oblasť rodina – tam však bolo jej

jazykové vyjadrenie o poznanie lepšie (vrátane pravopisu): Prepáčte, že neurobila som, čo som sľúbila, ale

musela som sa veľa učiť, lebo písali sme previerku. Ale dnes budem pomáhať.

71

nevyplnené alebo indiferentné 5 24

škola (spolužiak/spolužiačka) SS SM

áno 75 27

čiastočne 18 22

nie 0 18

nevyplnené alebo indiferentné 7 33

rodina a škola SS rodina škola

áno 87 75

čiastočne 8 18

nie 0 0

nevyplnené alebo indiferentné 5 7

rodina a škola SM rodina škola

áno 38 27

čiastočne 14 22

nie 24 18

nevyplnené alebo indiferentné 24 33

Aj v odpovediach na zadania 2a a 2b boli odchýlky od spisovnej normy súčasnej

slovenčiny oveľa početnejšie v skupine SM. V skupine SS išlo iba o čiastočné narúšanie

normy, a to hlavne v ortografii, teda v písaní i/y, kvantity a dvojhlások, ojedinele v použití

nenáležitej predložkovej väzby a v nepoužívaní alebo nadužívaní kategórie reflexivity.

V skupine SM boli oveľa početnejšie morfologické a lexikálne odchýlky od normy.

Domnievame sa, že aj pri tomto kritériu sa prejavil vplyv vyššieho sociálneho statusu

„príbuzného, na ktorom Vám veľmi záleží“, lebo hlavne v skupine SS, ale aj SM bola miera

dodržiavania normy o niečo vyššia práve v oblasti rodina, ktorú takto vymedzený príbuzný

zastupoval.

(vi) Dĺžka výpovede.

priemerná dĺžka výpovede rodina škola

SS 11,34 7,67

SM 16,37 11,54

V oboch skupinách potrebovali respondenti v priemere viac slov na vyjadrenie

ospravedlnenia v sociálnej oblasti rodina, teda v styku s príbuzným, ktorého si viac vážia, než

v sociálnej oblasti škola, teda v styku s rovesníkmi. V priemere dlhšie vyjadrenia používali

mladí ľudia v skupine SM (v rozsahu od 1 do 44 slov v oblasti rodina; od 1 do 40 slov

v oblasti škola) než v skupine SS (v rozsahu od 1 do 31 slov v oblasti rodina; od 1 do 29 slov

v oblasti škola). V skupine SM bolo vôbec najdlhšie (44-slovné) vyjadrenie takéto: Jakub,

prepáč, že som ti zabudla doniesť DVD, čo som ti sľúbila, viem, že to bolo veľmi súrne, ale

ešte dnes to skúsim nejakým spôsobom dostať sa k tebe. Brat ide tým smerom, kde bývaš,

skočí k vám večer, ak to ešte nebude neskoro.; v skupine SS to bolo 31-slovné vyjadrenie:

Chcela by som sa ti ospravedlniť za to, že som ťa v sobotu nenavštívila ako som sľúbila.

Prepáč, ale v piatok v noci som súrne musela odcestovať. Nabudúce si to vynahradíme.

Domnievame sa, že v priemere kratšie výpovede v oblasti škola je odrazom rešpektovania

komunikačnej a registrovej normy.

72

(vii) Prejavuje sa v reakcii respondenta kontakt s iným jazykom?

Kontakt s iným jazykom sa pri komunikačnom akte ospravedlnenie vyskytol len

minimálne. Odhliadnuc od použitia anglicizmov (porov. vyššie), sa len v skupine SS a len raz

explicitne referenčne spomenula maďarčina (S príbuzným hovorím v maďarčine.), príznačne

v rodinnom styku, a len raz explicitne referenčne slovenčina (po slovensky) v skupine SS

v styku s rovesníkmi.

4. 3.4 Výsledky 3a a 3b (referenčné vyjadrenie osobných preferencií)

(i) Vyhovuje vyjadrenie respondenta zadaniu?

záujem (rodina) SS SM

3 prvky 22 19

2 prvky 49 40

1 prvok 19 16

nevyplnené alebo vôbec nevyhovujúce zadaniu 10 25

predmet (škola) SS SM

2 prvky 83 67

1 prvok 8 7

nevyplnené alebo vôbec nevyhovujúce zadaniu 9 26

Čo sa týka úplnosti odpovedí, pomer bol v oboch skupinách a oboch oblastiach

vyrovnaný. V oblasti rodina sa respondenti najčastejšie vyjadrili k dvom prvkom

z požadovaných troch, v oblasti škola sa vyjadrovali v úplnej väčšine k obom požadovaným

prvkom. Pomerne vysoký bol podiel nevyplnených úloh v skupine SM.

(ii) Základný spôsob referenčného stvárnenia reality.

záujem (rodina) SS SM

zážitkovosť 46 39

pojmovosť 34 34

kombinovane 12 1

nevyplnené alebo indiferentné 8 26

predmet (škola) SS SM

zážitkovosť 42 31

pojmovosť 45 41

kombinovane 5 1

nevyplnené alebo indiferentné 8 27

rodina a škola SS rodina škola

zážitkovosť 46 42

pojmovosť 34 45

kombinovane 12 5

nevyplnené alebo indiferentné 8 8

73

rodina a škola SM rodina škola

zážitkovosť 39 31

pojmovosť 34 41

kombinovane 1 1

nevyplnené alebo indiferentné 26 27

Porovnanie odpovedí podľa základného spôsobu uchopenia reality ukazuje na rovnakú

tendenciu v oboch skupinách skúmanej mládeže vyjadriť sa pojmovejšie k problematike

vyučovacieho predmetu, teda v školskej oblasti, a to napriek spomínanej zážitkovejšej

štylizácii zadania otázky, než k k problematike voľnočasových záujmov, a to aj napriek

pojmovejšej štylizácii zadania. Znamená to, že v oboch skupinách sa v jazykovom vyjadrení

akoby mierne prejavoval vplyv školy ako inštitúcie založenej prevažne na raciu (predsa len

o niečo viac v skupine SM), podobne ako vplyv rodiny, chápanej ako inštitúcie s väčším

zastúpením emócií (tu zase o niečo viac v skupine SS).

(iii)Vyhovuje vyjadrenie respondenta norme súčasnej (spisovnej) slovenčiny?

záujem (rodina) SS SM

áno 74 22

čiastočne 14 20

nie 3 33

nevyplnené alebo indiferentné 9 25

predmet (škola) SS SM

áno 86 39

čiastočne 4 21

nie 1 14

nevyplnené alebo indiferentné 9 26

rodina a škola SS rodina škola

áno 74 86

čiastočne 14 4

nie 3 1

nevyplnené alebo indiferentné 9 9

rodina a škola SM rodina škola

áno 22 39

čiastočne 20 21

nie 33 14

nevyplnené alebo indiferentné 25 26

Miera nedodržiavania normy bola aj v tejto úlohe oveľa vyššia v skupine SM, rovnaký

ako v predchádzajúcich otázkach bol aj charakter chýb, ktoré sa v odpovediach respondentov

74

vyskytli. Zaujímavý je v tomto prípade vplyv školy na dodržiavanie normy; v „školskej“

oblasti je miera dodržiavania normy v oboch skupinách zreteľne vyššia.

(iv) Prejavuje sa v reakcii respondenta kontakt s iným jazykom?

V odpovediach na 3a a 3b sa okrem sporadických citátových slov hlavne z oblasti športu

pomenúvajúcich špecifické záľuby (downhill, freerun) v skupine SS a okrem zriedkavého

výskytu anglického pravopisu pri pomenovaní športov v skupine SM (basketball, futball,

futballový) neprejavil vplyv cudzieho jazyka.

4. 4 Záver

Porovnanie údajov z obidvoch častí prvej otázky ukázalo, že verbalizovanie normy

komunikačného aktu/žánru spätého s verejnou, oficiálnou komunikačnou sférou, ktorá si

vyžaduje striktnejšie dodržiavať komunikačnú a registrovú normu, je pre respondentov

z oboch skupín, pre slovenskú mládež v majoritnom aj minoritnom prostredí náročnejšie než

verbalizácia komunikačného aktu spätého so súkromnou komunikačnou sférou. Zároveň sa

ukázalo, že vyjadrovanie sa v rodinnom prostredí rovnako ako v školskom prostredí je

náročnejšie pre skupinu slovenskej mládeže žijúcej v Maďarsku. Skupina slovenskej mládeže

žijúcej na národnostne zmiešanom území Slovenska preukázala väčšiu schopnosť

metajazykovej reflexie.

Výsledky analýzy ďalších otázok ukázali na tendenciu vyjadrovať sa formálnejšie

v rodinnom prostredí v styku s príbuzným s vyšším sociálnym statusom daným vekom

a/alebo preukazovanou úctou v skupine slovenskej mládeže v Maďarsku. Skupina slovenskej

mládeže žijúca na národnostne zmiešanom území Slovenska používa tak v styku s rodinnými

príslušníkmi, ako aj v styku s rovesníkmi menej formálny register. V oboch skupinách sa

ukázala tendencia používať maďarčinu viac v styku so staršou generáciou príbuzenstva.

Celkovo sa ukázala nižšia miera komunikačnej a jazykovej kompetencie v skúmaných

typoch komunikačných aktov v skupine minoritnej slovenskej mládeže v Maďarsku než

v skupine majoritnej mládeže na Slovensku.

Použitá literatúra

BOSÁK, Ján: Sociolingvistická stratégia výskumu slovenčiny. In: Sociolingvistické

aspekty výskumu súčasnej slovenčiny. Sociolinguistica Slovaca. 1. Eds. S. Ondrejovič – M.

Šimková. Bratislava: Veda 1995, s. 17 – 42.

DOLNÍK, Juraj: Jazyk a hodnotenie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela Banská

Bystrica, Filologická fakulta 1999.

DOLNÍK, Juraj: Všeobecná jazykoveda. Bratislava: Veda 2009.

FINDRA, Ján: Štylistika slovenčiny. Martin: Osveta 2004.

HIRSCHOVÁ, Milada: Pragmatika v češtině. Olomouc: Univerzita Palackého

v Olomouci, Filozofická fakulta 2006.

HOMIŠINOVÁ, Mária: Koncept výskumného projektu jazykového správania

slovenskej mládeže v Maďarsku a na Slovensku. In: Človek a spoločnosť, 14, 2011, č. 3.

Dostupné na: http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/3/5943/ a.

HOMIŠINOVÁ, Mária: Jazyková znalosť a medzigeneračná jazyková komunikácia

slovenskej mládeže na Slovensku a v Maďarsku – empirický kontext. In: Človek

a spoločnosť, 14, 2011, č. 3. Dostupné na: http://www.saske.sk/cas/zoznam-

rocnikov/2011/3/5951/ b.

HORECKÝ, Ján: Jazykové vedomie. In: Človek a jeho jazyk. 2. Jazyk ako pamäť

kultúry. Ed. S. Ondrejovič. Bratislava: Veda 2001, s. 109 – 116.

75

KOŘENSKÝ, Jan – HOFFMANNOVÁ, Jana – JAKLOVÁ, Alena – MÜLLEROVÁ,

Olga: Komplexní analýza komunikačního procesu a textu. České Budějovice: Pedagogická

fakulta 1987.

Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková. Bratislava: Veda

1997.

MIKO, František – POPOVIČ, Anton: Tvorba a recepcia. Bratislava: Tatran 1983.

MISTRÍK, Jozef: Frekvencia slov v slovenčine. Bratislava: Veda 1969.

MÜLLEROVÁ, Olga: Komunikativní složky výstavby dialogického textu. Praha:

Univerzita Karlova 1979.

ONDREJOVIČ, Slavomír: Problém palatálneho/nepalatálneho ľ/l v spisovnej

slovenčine najmä v pozíciách pred e, i. In: Slovenčina (nielen) ako cudzí jazyk

v súvislostiach. Pri príležitoti životného jubilea doc. PhDr. Jany Pekarovičovej, PhD. Eds. Ľ.

Žigová – M. Vojtech. Bratislava: Univerzita Komenského 2011, s. 43 – 54.

ORGOŇOVÁ, Oľga – SEDLÁČKOVÁ, Zuzana: Coolový pokec o slangu teenagerov.

In: Slovo – Tvorba – Dynamickosť. Na počesť Kláry Buzássyovej. Ed. M. Šimková.

Bratislava: Veda 2010, s. 151 – 162.

PLESNÍK, Ľubomír a kol.: Tezaurus estetických výrazových kvalít. Nitra: Univerzita

Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie 2008.

SEDLÁKOVÁ, Marianna: Sociolingvistická sonda do používania honoratívu v bežnej

komunikácii v slovenčine. In: Studia Academica Slovaca. 40. 2011. Prednášky XLVII. Letnej

školy slovenského jazyka a kultúry. Editori J. Pekarovičová – M. Vojtech. Bratislava:

Univerzita Komenského v Bratislave 2011, s. 267 – 275.

SLANČOVÁ, Daniela: Praktická štylistika. (Štylistická príručka). Prešov: Filozofická

fakulta UPJŠ a Slovacontact 1994.

SLANČOVÁ, Daniela: Reč autority a lásky. Reč učiteľky materskej školy orientovaná

na dieťa – opis registra. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 1999.

SLANČOVÁ, Daniela: K vymedzeniu pojmu a termínu štyléma. In: Slovo o slove.

Zborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej

univerzity. 12. Ed. Ľ. Sičáková – Ľ. Liptáková. Prešov: Katedra komunikačnej a literárnej

výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove 2006, s. 10 – 16.

SLANČOVÁ, Daniela – SLANČOVÁ, Terézia: Sociálna inšitúcia – komunikačný

register – šport. Človek a jeho jazyk. Konferencia venovaná 90. výročiu narodenia profesora

Jána Horeckého (v tlači).

SLANČOVÁ, Daniela – SOKOLOVÁ, Miloslava: Variety hovorenej podoby

slovenčiny. In: Studia Academica Slovaca. 23. Prednášky XXX. letného seminára

slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1994, s. 225 – 240.

SLANČOVÁ, Daniela – SOKOLOVÁ, Miloslava: Návrat k varietám hovorenej

podoby slovenčiny na východnom Slovensku po pätnástich rokoch. In: Vidy jazyka

a jazykovedy. Na počesť Miloslavy Sokolovej. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej

univerzity v Prešove 2011, s. 341 – 357. Dostupné aj na:

http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Olostiak2/index.html

Slovník súčasného slovenského jazyka. A – G. Hlavná redakcia K. Buzássyová – A.

Jarošová. Bratislava: Veda 2006.

VÝROST, Jozef: Postoje mladých ľudí slovenskej národnosti v Maďarsku k funkciám

slovenčiny (v dvoch situačných kontextoch). In: Človek a spoločnosť, 14, 2011, č. 3.

Dostupné na http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/3/5943/.

76

5. Formulácia významu slov v jazykovo-komunikačnom správaní mládeže na Slovensku

a v Maďarsku

Daniela Slančová

5. 1 Úvod

Posledná časť dotazníka56 Jazykové správanie mládeže (slovenskej v Maďarsku

a maďarskej na Slovensku) sa týkala schopnosti respondentov sémantizovať význam slov

(„Na záver vám predložíme dve skupiny slov a prosíme vás, aby ste stručne vysvetlili, ako ich

chápete, čo pod nimi rozumiete? Napr. hruška – chutné ovocie, škola – budova, kde sa učíme

atď. Podľa možnosti sa vyjadrite ku každému slovu. Prvá skupina slov sa týka rodinnej

oblasti, konkrétnych vecí a činností v domácnosti:… Druhá skupina sa týka školskej oblasti,

konkrétne procesu učenia a potrieb na učenie:), reprezentujúcich základné spoločenské sféry,

na ktoré sa dotazník zameriaval, a to rodinnú, súkromnejšiu, menej oficiálnu, a školskú,

oficiálnejšiu. Išlo o nasledujúce slová: v skupine slov reprezentujúcich rodinnú oblasť

a domácnosť: stôl, nákup, nábytok, chladnička, raňajky, uterák, župan, kufor/pohodlie,

žiarovka, záclona; v skupine slov reprezentujúcich školskú oblasť: úloha, študent, pozornosť,

vzdelanie, schôdza, učebnica, lavica, diplom, ceruzka, aktovka. Súbor desiatich slov z prvej aj

druhej oblasti bol vybratý aj na základe kombinácie frekvencie z práce Frekvencia slov

v slovenčine (Mistrík, 1969) a Slovenského národného korpusu (prim-4.0 v r. 2009)57

a v dotazníku uvedený v náhodnom poradí. Zo sociálnej sféry rodina to bolo 8, resp. 9

konkrétnych substantív a 2 abstraktá (nákup, pohodlie)58 a zo sociálnej sféry škola to bolo 6

konkrétnych substantív a 4 abstraktá.

5. 2. Metóda

Pri hodnotení tejto úlohy sme si zvolili dvojaký prístup. Všímali sme si predovšetkým

schopnosť sémantizácie, teda či respondenti boli schopní verbalizovať svoje chápanie

významu predstavených slov, či boli schopní ho porozumieť a artikulovať, a zároveň sme sa

zamerali na spôsob sémantizácie, teda akým spôsobom artikulovali svoje chápanie významu.

Za východisko spôsobu sémantizácie sme si zvolili dva základné módy odrazu a spracovania

reality – pojmovosť a zážitkovosť (porov. predchádzajúcu kapitolu; Miko – Popovič, 1983;

Plesník a kol., 2008). Vychádzali sme z predpokladu, že pojmové zachytenie témy (v našom

prípade významu slov) je z hľadiska ovládania jazyka o niečo náročnejšie, pretože potláča

subjekt autora. Z hľadiska jazykovej kompetencie je o niečo ľahšie, pretože prirodzenejšie,

vyjadrovať sa bez úsilia o zámernú intelektualizáciu a racionalizáciu výrazu.59

56

Dotazník je prílohou publikácie.

57 Sčítaním frekvencií z oboch zdrojov a vydelením dvoma.

58 Slovo pohodlie bolo zahrnuté do 68 dotazníkov v skupine slovenskej mládeže žijúcej v Maďarsku

a alternovalo so slovom kufor v 32 dotazníkoch distribuovaných v tej istej skupine mládeže. V skupine

slovenskej mládeže žijúcej na národnostne zmiešanom území Slovenska a mládeže maďarskej národnosti žijúcej

na tom istom území bolo v dotazníkoch zastúpené len slovo kufor. Slová pohodlie aj kufor patrili do rovnakej

frekvenčnej skupiny (v oblasti rodina na 8. mieste v poradí vybraných slov). Táto skutočnosť neovplyvnila

výsledky výskumu.

59 Pri tejto úvahe vychádzame z konceptu prirodzeného, bežného, každodenného jazyka, ktorý korešponduje so

základnou ľudskou skúsenosťou, so skúsenosťou prirodzeného sveta. Ukotvuje v sebe „elementárne štruktúry

myslenia a percepcie sveta, spojené s elementárnymi potrebami človeka v elementárnych situáciách jeho

existencie (Bartmiński, citované podľa Vaňková a kol., 2005).

77

5. 2. 1 Sémantizácia

Etalónom hodnotenia sémantizácie vybraných slov bol ich význam uvedený

v Krátkom slovníku slovenského jazyka, resp. v Slovníku súčasného slovenského jazyka60,

pričom pri viacvýznamových slovách (kufor, župan, úloha, pozornosť, lavica, diplom),

napriek tomu, že v zadaní boli určením oblasti použitia (rodinná oblasť, konkrétne veci

a činnosti v domácnosti, resp. školská oblasť, proces učenia a potrieb na učenie) jednotlivé

významy v podstate dané, sme brali do úvahy aj to, keď respondenti sémantizovali význam

mimo určenú oblasť použitia.

Pri hodnotení sémantizácie sme si zvolili viacstupňovú škálu. Hodnotili sme podľa

toho, či sémantizácia respondenta úplne vyhovovala základnej definícii slova, čiastočne

vyhovovala základnej definícii slova, nevyhovovala základnej definícii slova a napokon, či

táto časť dotazníka pri príslušnom slove bola nevyplnená alebo z hľadiska hodnotenia

indiferentná (zodpovedajúca nevyplneniu).61

Respondenti reagovali na zadanie viacerými spôsobmi. Význam predložených slov

uvádzali definíciou, opisom, atribúciou (vlastnosťou), účelom využitia, miestom výskytu,

synonymicky, pomocou hyperonyma, hyponyma, metonymicky, asociáciou, ojedinele aj

prostredníctvom encyklopedických vedomostí. Za sémantizáciu úplne vyhovujúcu základnej

definícii sme pokladali takú, ktorá bola vyjadrená definíciou (raňajky = prvé jedlo dňa) alebo

opisom (vzdelanie = vedomosti, ktoré nám nikto nezoberie). Všetky ostatné spôsoby

vyjadrenia (ak, samozrejme, boli v zhode s významom slova), teda artikuláciu významu

pomocou atribúcie (záclona = pekná dekorácia), účelu využitia (chladnička = slúži na

chladenie potravín), miesta výskytu (uterák = doplnok kúpeľne), synonymicky (schôdza =

porada), pomocou hyperonyma (nábytok = obývačka) a hyponyma (nábytok = skriňa, stôl,

stolička; učebnica = skriptá), asociáciou (záclona = okno;, kufor = šaty; aktovka = veci do

školy; vzdelanie = hodnota; diplom = pocta) sme pokladali za takú, ktorá čiastočne

vyhovovala základnej definícii slova. Za čiastočne vyhovujúce základnej definícii sme

pokladali aj také vyjadrenia, ktoré boli v zásade zhodné so socializovaným významom slova,

no vyskytli sa v nich ojedinelé významové obmedzenia, vecné či logické chyby (napr. župan

60

Stôl: kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách alebo podstavci; nákup:

nakupovanie, nakúpený tovar; nábytok: predmety na zariadenie miestností, bytov; záclona: (jemná) tkanina

určená na zastieranie (oblokov); kufor: 1) schránka z pevného materiálu na prenášanie šatstva, vecí osobnej

potreby, používaná najmä pri cestovaní, 2) priestor na batožinu v automobile (hovor.), 3) sedacia časť ľudského

tela, zadok, obyč. veľký (expr.); raňajky: ranné jedlo; župan: 1) (dlhý) pohodlný domáci plášť, 2) správca župy;

žiarovka: (hruškovitá) sklená banka s kovovým vláknom, ktorá sa elektrickým prúdom rozžeraví a svieti;

chladnička: skriňa s chladiacim mechanizmom na uchovávanie potravín; uterák: (obdĺžnikový) kus tkaniny na

utieranie tela; pohodlie: podmienky umožňujúce príjemný, bezstarostný život. úloha: 1) čo treba vykonať,

povinná činnosť, poslanie, 2) funkcia, postavenie, 3) stvárnenie divadelnej alebo filmovej postavy, 4) školská

práca, 5) niečo určené na riešenie (napr. matematická); pozornosť: 1) napäté sústredenie mysle na niečo, 2)

zvýšený záujem, 3) úslužnosť, zdvorilosť, 4) vec darovaná ako prejav náklonnosti, vďačnosti; schôdza:

zasadnutie členov organizácie, skupiny ap.; študent: žiak stred. školy alebo poslucháč vysokej školy; aktovka:

taška na spisy, knihy; lavica: 1) dlhšie jednoduché sedadlo, často s operadlom a bočnými opierkami, určené

viacerým osobám, 2) (prv) drevená konštrukcia spájajúca priestor na sedenie s pracovnou doskou, v súčasnosti

stolík pre dve osoby doplnený stoličkami, určená pre žiakov, 3) úzky mostík, obyč. hrubšia doska ponad vodu;

vzdelanie: rozvinutie duševných schopností štúdiom; takto získané vedomosti, vzdelanosť; ceruzka: nástroj na

písanie v podobe tyčky s grafitovou alebo inou vložkou; diplom: 1) písomný doklad, obyčajne slávnostne

udeľovaný, o získaní kvalifikácie, hodnosti, oprávnenia a pod., 2) listina o udelení vyznamenania, o uznaní

zásluh o členstve v inštitúcii a pod., 3) doklad o víťazstve v oficiálnych, obyčajne športových súťažiach;

učebnica: kniha, z ktorej sa učí.

61 Napr: tak toto už vôbec neviem.

78

= oblečenie ženy po kúpeli; nábytok = zariadenie na ukladanie vecí v domácnosti; záclona =

látka visiaca za oknom na clonenie svetla; kufor = dáme do toho veci, keď ideme na výlet). Za

nevyhovujúce sme pokladali také vyjadrenia, ktoré sa nezhodovali so socializovaným

významom slova (záclona = každý národ má národného záclona; raňajky = jedlo pred

olovrantom; žiarovka = oheň na osvetlenie miestnosti; študent = absolvent školy; pozornosť =

dávať si pozor; schôdza = míting pri pive :o))

5. 2. 1. 1 Výsledky

Porovnávali sme výsledky dosiahnuté v skupinách SM (slovenská mládež žijúca

v Maďarsku), ktorá bola z hľadiska zamerania projektu cieľovou skupinou, a SS (slovenská

mládež žijúca na národnostne zmiešanom území Slovenska), ktorá slúžila ako porovnávacia

skupina. Ako ďalšia porovnávacia skupina slúžila skupina slovenskej mládeže maďarskej

národnosti študujúcej slovenský jazyk na území Maďarska (MS)62

. Celkový počet

respondentov bol N=250, z toho 100 SM, 100 SS a 50 MS. Výsledky zachytávajúce počty

respondentov v jednotlivých položkách hodnotenia sú obsiahnuté v nasledujúcich tabuľkách.

Sémantizácia - tematická oblasť rodina (SM)

slovo vyhovuje čiastočne vyhovuje nevyhovuje

nevyplnené alebo irelevantné

stôl 26 70 3 1

nákup 44 39 5 12

nábytok 21 66 7 6

chladnička 41 48 8 3

raňajky 62 31 5 2

uterák 51 34 8 3

župan 31 39 9 21

kufor* 10 9 11 2

pohodlie* 26 15 7 20

žiarovka 31 45 6 18

záclona 35 51 7 7

priemer 37,8 44,7 7,6 9,9

Sémantizácia - tematická oblasť rodina (SS)

slovo vyhovuje čiastočne vyhovuje nevyhovuje

nevyplnené alebo irelevantné

stôl 44 47 9 0

62

Táto skupina respondentov sa stala objektom výskumu neplánovane (pri zbere dát na stredných a vysokých

školách v Maďarsku), na základe zistenej skutočnosti, že slovenská mládež maďarskej národnosti zo Slovenska

študuje slovenský jazyk v Maďarsku. Uvedená podskupina respondentov bola do analýz zaradená ako zaujímavý

komponent objektu výskumu vhodný na porovnanie sledovaných jazykových prejavov (významu slov) s ďalšími

dvomi (kontaktnými) podskupinami. Spôsob spracovania výsledkov umožňoval ich zaradenie do analýz (napriek

ich menšiemu zastúpeniu) a trojskupinové porovnanie pridáva na výpovednej hodnote prezentovaných

výsledkov.

79

nákup 45 49 3 3

nábytok 39 48 9 4

chladnička 53 44 3 0

raňajky 54 44 2 0

uterák 61 35 2 2

župan 55 38 3 4

kufor 51 46 2 0

žiarovka 55 41 3 1

záclona 50 43 6 1

priemer 50,7 43,5 4,2 1,6

Sémantizácia - tematická oblasť rodina (MS)

slovo vyhovuje čiastočne vyhovuje nevyhovuje

nevyplnené alebo irelevantné

stôl 27 22 0 1

nákup 24 24 1 1

nábytok 22 25 2 1

chladnička 28 21 0 1

raňajky 28 21 0 1

uterák 28 17 4 1

župan 25 21 1 3

kufor 21 28 0 1

žiarovka 33 15 0 2

záclona 24 24 1 1

priemer 26 21,8 0,9 1,3

Sémantizácia - tematická oblasť škola SM

slovo vyhovuje čiastočne vyhovuje nevyhovuje

nevyplnené alebo irelevantné

úloha 48 36 6 10

študent 59 26 9 6

pozornosť 20 39 19 22

vzdelanie 21 36 12 31

schôdza 12 31 15 42

učebnica 37 35 10 18

lavica 30 53 8 9

diplom 58 25 8 9

ceruzka 68 14 10 8

aktovka 41 39 2 18

priemer 39,4 33,4 9,9 17,3

Sémantizácia - tematická oblasť škola SS

slovo vyhovuje čiastočne vyhovuje nevyhovuje

nevyplnené alebo irelevantné

úloha 67 22 5 6

80

študent 57 29 2 2

pozornosť 56 24 11 9

vzdelanie 33 57 5 4

schôdza 39 46 13 3

učebnica 36 62 1 1

lavica 18 64 16 2

diplom 66 29 3 2

ceruzka 63 26 10 1

aktovka 53 43 3 1

priemer 49,8 40,1 6,9 3,1

Sémantizácia - tematická oblasť škola MS

slovo vyhovuje čiastočne vyhovuje nevyhovuje

nevyplnené alebo irelevantné

úloha 35 11 1 3

študent 31 16 1 2

pozornosť 23 15 7 5

vzdelanie 31 11 4 4

schôdza 17 21 8 4

učebnica 18 27 2 3

lavica 16 28 4 4

diplom 31 9 8 2

ceruzka 33 9 6 2

aktovka 22 19 4 5

priemer 25,7 16,6 4,5 3,2

Ukázalo sa, že najvyšší stupeň porozumenia je prítomný v skupine SS, najmenší

v skupine SM (za relevantný pokladáme aj vysoký počet nevyplnených častí dotazníkov

v tejto skupine). Podľa artikulácie významu boli najzrozumiteľnejšími slovami v oblasti

rodina vo všetkých skupinách slová raňajky a uterák, teda slová s vysokou zážitkovou

hodnotou, v oblasti škola vo všetkých skupinách slová študent, ceruzka a diplom. Najmenej

zrozumiteľnými slovami v oblasti rodina boli diferencovane v jednotlivých skupinách slová

nábytok (SS – nábytok sa často stotožňoval so skriňou), župan, pohodlie, žiarovka, nákup

(SM), uterák, župan (MS), v oblasti škola pozornosť, lavica, schôdza (SS), schôdza,

vzdelanie, pozornosť, učebnica, aktovka (SM) a pozornosť, schôdza (MS). V oblasti škola sú

výsledky v prípade nenáležitej sémantizácie koherentnejšie – ide buď o abstraktum

(pozornosť), resp. o slovo schôdza, ktorého frekvencia dnes v súčasnosti predsa len klesá

v prospech iných synonymných výrazov (napr. rokovanie63

). Frekvencia slov nemala vplyv na

ich sémantizáciu.

Na viacvýznamovosť niektorých slov reagovali hlavne respondenti v skupine SS – pri

slove kufor v dvoch prípadoch uviedli 2 významy (schránka na prenos šatstva aj batožinový

priestor v aute), 6-krát len význam batožinový priestor v aute a raz význam zadná časť tela.

V skupine MS sa kufor okrem základného významu vysvetlil raz ako batožinový priestor a raz

63

V zozname 1000 najfrekventovanejších slov korpusu prim-5.0 Slovenského národného korpusu sa slovo

schôdza nenachádza; slovo rokovanie je frekvenčne na 623. mieste

(http://korpus.juls.savba.sk/attachments/prim(2d)5(2e)0(2f)frequencies/prim-5.0-public-all-lemma-

top1000.html).

81

ako zadná časť tela. Slovo župan sa v skupine SS sémantizovalo raz v obidvoch významoch

(domáci plášť aj správca župy), trikrát len v administratívnom zmysle slova, v skupine SM sa

3-krát vysvetlili oba významy a 8-krát sa uviedol len administratívny význam slova.

V skupine MS sa 2-krát vysvetlili oba významy a 3-krát sa uviedol len administratívny

význam slova župan.64 V okruhu škola sa pri slove pozornosť v skupine SS uviedli 2-krát 2

významy (sústredenie mysle, darček); 4-krát sa uviedol význam záujem a rovnako 4-krát

význam darček. V skupine SM sa raz uviedli dva významy (sústredenie mysle, darček) a 3-

krát význam záujem. V skupina MS sa 4-krát vyskytol len význam darček, 2-krát význam

záujem a 2-krát význam úslužnosť, zdvorilosť. 2-krát sa v skupine SS zachytili 2 významy

slova lavica (školská aj lavička; školská aj most).

Zachytenie viacvýznamovosti v prípade slova kufor, pozornosť a menší počet

sémantizácií administratívneho významu slova župan (vzhľadom na zadanie úlohy a uvedenie

sociálnej oblasti rodina a domácnosť) pokladáme za nepriamy dôkaz presnejšej sémantizácie

v skupine SS, resp. MS ako v skupine SM.

Zaujímavá bola sémantizácia slova schôdza pomocou anglického meeting (míting)

rovnomerne vo všetkých skupinách (2-krát v skupine SS a MS a raz v skupine SM – v tejto

skupine sa raz slovo nákup vysvetlilo pomocou anglického shopping). V skupine SM sa slovo

záclona 6-krát vysvetlilo pomocou nárečového firhang (v ostatných dvoch skupinách sa

nárečové slová nevyskytli). Uvedené skutočnosti potvrdzujú globálny vplyv angličtiny

a obmedzený vplyv nárečia na reč mládeže vybraných skupín.

Na porovnanie jednotlivých údajov medzi skúmanými skupinami respondentov

a medzi jednotlivými tematickými oblasťami sme vypočítali priemerné hodnoty počtov

odpovedí v jednotlivých bodoch hodnotiacej škály. Kvôli lepšej názornosti sme priemerné

hodnoty v skupine MS, v ktorej bolo 50 respondentov, násobili dvoma (MS(n)), aby bol

výsledok porovnateľný so skupinami SS a SM, v ktorých bol počet respondentov po 100.

Sémantizácia - tematická oblasť rodina - porovnanie priemerných hodnôt

SM SS MS MS(n)

úplne vyhovuje základnej definícii 37,8 50,7 26 52

čiastočne vyhovuje základnej definícii 44,7 43,5 21,8 43,6

nevyhovuje základnej definícii 7,6 4,2 0,9 1,8

nevyplnené alebo indiferentné 9,9 1,6 1,3 2,6

Sémantizácia - tematická oblasť škola - porovnanie priemerných hodnôt

SM SS MS MS(n)

úplne vyhovuje základnej definícii 39,4 49,8 25,7 51,2

čiastočne vyhovuje základnej definícii 33,4 40,1 16,6 33,2

nevyhovuje základnej definícii 9,9 6,9 4,5 9

64

Zaujímavosťou je chápanie slova župan prevažne v súvislosti s kúpaním. V skupine SS 51-krát bola pri

vysvetlení významu slova župan spomenutá súvislosť s kúpaním; v skupine SM to bolo 42-krát a v skupine MS

30-krát.

82

nevyplnené alebo indiferentné 17,3 3,1 3,2 6,4

Sémantizácia - tematická oblasť rodina a škola - porovnanie priemerných hodnôt

SSr SSš SMr SMš MS(n)r MS(n)š

úplne vyhovuje základnej definícii 37,8 39,4 50,7 49,8 52 51,2

čiastočne vyhovuje základnej definícii 44,7 33,4 43,5 40,1 43,6 33,2

nevyhovuje základnej definícii 7,6 9,9 4,2 6,9 1,8 9

nevyplnené alebo indiferentné 9,9 17,3 1,6 3,1 2,6 6,4

0%

20%

40%

60%

80%

100%

SSr SSš SMr SMš MS(n)r MS(n)š

Sémantizácia

tematická oblasť rodina a škola

porovnanie priemerných hodnôt

úplne vyhovuje základnej definícii čiastočne vyhovuje základnej definícii

nevyhovuje základnej definícii nevyplnené alebo indiferentné

Porovnanie priemerných hodnôt ukázalo na o niečo vyššiu mieru porozumenia slov

v tematickej oblasti rodina a vyššiu mieru neporozumenia v tematickej oblasti škola.

V obidvoch tematických oblastiach najnižšia miera schopnosti sémantizovať uvedené slová

bola v skupine slovenskej mládeže žijúcej v Maďarsku. Skupina SM tak predsa len celkovo

zaostávala v schopnosti porozumieť a porozumenie artikulovať za ostatnými dvoma

skúmanými skupinami, keďže vysokú mieru porozumenia preukázala aj skupina mládeže

maďarskej národnosti žijúca na území Slovenska. Ukazuje to na dôležitosť (oficiálneho)

rečového okolia na utváranie jazykovej kompetencie.

5. 2. 2 Spôsob sémantizácie

Ako sme už uviedli, spôsob sémantizácie sme hodnotili podľa prevažujúceho módu

pochopenia reality viažucej sa na význam interpretovaných slov. Pohybovali sme sa na

hodnotiacej škále: pojmovo, zážitkovo, kombinovane, nevyplnené alebo irelevantné. Za

83

pojmový spôsob artikulácie významu sme pokladali taký, v ktorom sa používalo neosobné,

nocionálne, nepríznakové vyjadrenie významu (nákup = činnosť na obstarávanie potravín;

aktovka = taška na ukladanie pomôcok do školy; úloha = povinnosť, ktorú treba splniť). Za

zážitkový spôsob artikulácie významu sme pokladali taký, v ktorom sa použila 1. osoba

singuláru (nákup = to, čo nesiem často; záclona = aby ma nevideli cez okno), 2. osoba

singuláru (uterák = keď vyjdeš zo sprchy, utrieš), ďalej také vyjadrenie, v ktorom bolo

výrazné prepojenie s vlastnou špecifickou činnosťou (diplom = vyznamenanie za naše

štúdium), kde sa používali expresíva (raňajky = nakopnutie do dňa; stôl = vec, čo by sa

nemala hegať; schôdza = rodičko), emocionálne slová (župan = pohodička po kúpeli),

emotikony (aktovka = prváčik ) či výrazný hodnotiaci prístup (úloha = nemala som ich

rada; žiarovka = vela žere, lepšia je žiarivka; chladnička = dobrá vec, vychladená kofola).

Kombinovaná, pojmovo-zážitková artikulácia významu sa prejavovala napr. v nasledujúcich

sémantizáciách: uterák = kus mäkkej látky, do ktorej sa utierame (prvá časť je pojmovo-

definičná, druhá je zážitková), podobne kufor = vec, do ktorej si ukladáme veci, keď ideme na

dovolenku (väčšinou sa pri definícii vyskytuje 1. osoba plurálu), prípadne, keď sa definícia

kombinovala s humorom alebo iróniou: učebnica = knižka, z ktorej sa študent učí alebo nie.

5. 2. 2. 1 Výsledky

Spôsob sémantizácie - tematická oblasť rodina SM

slovo pojmovo zážitkovo kombinovane

nevyplnené alebo irelevantné

stôl 50 13 36 1

nákup 24 43 21 12

nábytok 68 19 7 7

chladnička 51 28 18 3

raňajky 48 42 8 2

uterák 34 45 14 7

župan 34 34 11 21

kufor* 14 12 4 2

pohodlie* 7 35 4 22

žiarovka 49 27 6 18

záclona 35 51 7 7

priemer 41,4 34,9 13,6 10,1

Spôsob sémantizácie - tematická oblasť rodina SS

slovo pojmovo zážitkovo kombinovane

nevyplnené alebo irelevantné

stôl 61 22 17 0

nákup 63 15 19 3

nábytok 77 10 9 4

chladnička 80 12 8 0

raňajky 76 10 14 0

uterák 63 17 18 2

župan 63 19 14 4

kufor 63 17 19 1

žiarovka 85 9 5 1

84

záclona 79 16 4 1

priemer 71 14,7 12,7 1,6

Spôsob sémantizácie - tematická oblasť rodina MS

slovo pojmovo zážitkovo kombinovane

nevyplnené alebo irelevantné

stôl 19 16 14 1

nákup 24 12 13 1

nábytok 34 9 6 1

chladnička 33 6 10 1

raňajky 32 10 7 1

uterák 26 12 11 1

župan 26 13 8 3

kufor 27 13 9 1

žiarovka 37 6 5 2

záclona 36 6 7 1

priemer 29,4 10,3 9 1,3

Spôsob sémantizácie - tematická oblasť rodina - porovnanie priemerných hodnôt

65

SM SS MS MS(n)

pojmovo 41,4 71 29,4 58,8

zážitkovo 34,9 14,7 10,3 20,6

kombinovane 13,6 12,7 9 18

nevyplnené alebo indiferentné 10,1 1,6 1,3 2,6

Spôsob sémantizácie - tematická oblasť škola SM

slovo pojmovo zážitkovo kombinovane

nevyplnené alebo irelevantné

úloha 29 41 20 10

študent 67 22 5 6

pozornosť 20 54 4 22

vzdelanie 20 47 3 30

schôdza 29 26 3 42

učebnica 35 21 26 18

lavica 37 39 15 9

diplom 31 53 7 9

ceruzka 32 41 19 8

aktovka 47 18 17 18

priemer 34,7 36,2 11,9 17,2

65

Aj tu sme kvôli lepšej názornosti priemerné hodnoty v skupine MS, v ktorej bolo 50 respondentov, násobili

dvoma, aby bol výsledok porovnateľný so skupinami SS a SM, v ktorých bol počet respondentov po 100

(MS(n)).

85

Spôsob sémantizácie - tematická oblasť škola SS

slovo pojmovo zážitkovo kombinovane

nevyplnené alebo irelevantné

úloha 52 28 14 6

študent 88 10 0 2

pozornosť 70 20 1 9

vzdelanie 65 23 8 4

schôdza 78 16 3 3

učebnica 65 18 16 1

lavica 65 21 12 2

diplom 74 16 8 2

ceruzka 78 16 5 1

aktovka 75 13 11 1

priemer 71 18,1 7,8 3,1

Spôsob sémantizácie - tematická oblasť škola MS

slovo pojmovo zážitkovo kombinovane

nevyplnené alebo irelevantné

úloha 23 15 9 3

študent 37 8 3 2

pozornosť 20 19 6 5

vzdelanie 31 11 4 4

schôdza 37 7 2 4

učebnica 35 8 4 3

lavica 39 7 2 2

diplom 31 9 8 2

ceruzka 34 11 3 2

aktovka 35 8 2 5

priemer 32,2 10,3 4,3 3,2

Spôsob sémantizácie - tematická oblasť škola - porovnanie priemerných hodnôt

SM SS MS MS(n)

pojmovo 34,7 71 32,2 64,4

zážitkovo 36,2 18,1 10,3 20,6

kombinovane 11,9 7,8 4,3 8,6

nevyplnené alebo indiferentné 17,21 3,1 3,2 6,4

Spôsob sémantizácie

tematická oblasť rodina a škola - porovnanie priemerných hodnôt

SMr SMš SSr SSš MS(n)r MS(n)š

pojmovo 41,4 34,7 71 71 58,8 64,4

zážitkovo 34,9 36,2,1 14,7 18,1 20,6 20,6

kombinovane 13,6 11,9 12,7 7,8 18 8,6

86

nevyplnené alebo indiferentné 10,1 17,21 1,6 3,1 2,6 6,4

0

20

40

60

80

100

SSr SSš SMr SMš MS(n)r MS(n)š

Spôsob sémantizácie

tematická oblasť rodina a škola

porovnanie priemerných

hodnôt

pojmovo zážitkovo kombinovane nevyplnené alebo indiferentné

Výsledky, a to tak v absolútnom porovnaní, ako aj v porovnaní priemerných hodnôt

ukazujú, že miera pojmovosti v artikulovaní významu klesá od skupiny SS cez skupinu MS

po skupinu SM, a to tak v tematickej oblasti rodina, ako aj v tematickej oblasti škola. Ukazuje

to na centráciu jazykovej kompetencie skupiny slovenskej mládeže v Maďarsku v prospech

prirodzeného jazyka. Porovnanie spôsobu sémantizácie medzi tematickou oblasťou rodina

a škola neukázala na výraznejšie rozdiely v ani jednej zo sledovaných skupín respondentov.

Frekvencia slov nemala vplyv ani na schopnosť sémantizácie, ani na spôsob sémantizácie

v ani jednej zo sledovaných skupín respondentov.

Ako doplňujúcu charakteristiku sme si všímali odchýlky od normy súčasnej

(spisovnej) slovenčiny. Aj v tejto úlohe sme si všímali normovanosť slovenčiny použitej

v jednotlivých odpovediach respondentov.66

Porovnali sme počty dotazníkov, v ktorých sa

vyskytla odchýlka od spisovnej normy:

skupina respondentov

počet dotazníkov s odchýlkami od normy (spisovnej) slovenčiny

tematická oblasť rodina

tematická oblasť škola

SM 69 62

SS 28 19

MS 16 12

66

Chápanie normovanosti a spisovnosti porov. v predchádzajúcej kapitole.

87

Vo všetkých troch skupinách sú častejšie odchýlky od normy pri slovách patriacich do

tematického okruhu rodina. Ukazuje to na vyššiu mieru spoločenskej záväznosti vyjadrovania

v tematickej oblasti škola, teda, ako sme to už uviedli, v oblasti reprezentujúcej oficiálnejšiu

podobu komunikácie.

Najvyššia miera odchýlok od normy je prítomná v skupine slovenskej mládeže žijúcej

v Maďarsku. Kým v skupine SS sú to v prevažnej väčšine ortografické chyby prejavujúce sa

v nenáležitom písaní y/i, kvantity a označovania mäkkosti, ojedinele v nenáležitom použití

rodu, pádu, príp. predložky či v použití konkrétnej lexémy, podobne ako je to v skupine MS

(tu sú odchýlky početnejšie), v skupine SM sú to výrazné odchýlky v pravopise, v pádových

tvaroch, predložkových spojeniach, čísle, v mennom rode, vide, zvratnosti, ako aj

v nenáležitom použití lexém. V niektorých dotazníkoch ide o akumuláciu rozličných

odchýlok na hranici zrozumiteľnosti (jednotlivé dotazníky sú oddelené lomkou), napr.: stôl =

dáváme na to kveti, natom obedujeme; je to zdreva; do nútra; dáváme tam jedlo aby sa nám

nepokazil; staneme od neho suchími / nábytok, pri ktorej sa dá sedieť; textíl; používame ho

keď z vlhkého chceme robiť suchého / vec, s ktorým dostaneme svetlo (= žiarovka) / v tom

dáme jedlo; po kúpaním; v lampe je žiarovka a dá teplo.

5. 3 Závery

Analýza úloh 3a a 3b zameraných na formuláciu významu izolovaných slov ukázala

na nižšiu mieru kognitívnej zložky jazykovej kompetencie v skupine slovenskej mládeže

v Maďarsku v porovnaní so slovenskou mládežou žijúcou na národnostne zmiešanom území

Slovenska. Nižšia miera kognitívnej zložky bola badateľná v celkovom stupni adekvátnosti

sémantizácie izolovaných slov v oblasti rodina aj škola, ako aj v schopnosti zachytiť

polysémantickosť vybraných slov. Ďalej sa v skupine slovenskej mládeže na území Maďarska

prejavila centrácia jazykovej kompetencie v prospech prirodzeného jazyka vyznačujúca sa

vyššou mierou zážitkového spôsobu sémantizácie izolovaných slov v oblasti rodina a škola.

Porovnanie výsledkov analýzy cieľovej a porovnávacej skupiny slovenskej mládeže

v Maďarsku a na Slovensku so skupinou mládeže maďarskej národnosti študujúcej na území

Slovenska poukázala na dôležitosť širšieho rečového okolia na utváranie jazykovej

kompetencie.

Použitá literatúra

Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková. Bratislava: Veda

1997.

MIKO, František – POPOVIČ, Anton: Tvorba a recepcia. Bratislava: Tatran 1983.

MISTRÍK, Jozef: Frekvencia slov v slovenčine. Bratislava: Veda 1969.

PLESNÍK, Ľubomír a kol.: Tezaurus estetických výrazových kvalít. Nitra: Univerzita

Konštantína Filozofa, Filozofická fakulta, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie 2008.

Slovník súčasného slovenského jazyka. A – G. Hlavná redakcia K. Buzássyová – A.

Jarošová. Bratislava: Veda 2006.

Slovník súčasného slovenského jazyka. H – L. Vedecké redaktorky A. Jarošová – K.

Buzássyová. Bratislava: Veda 2011.

VAŇKOVÁ, I. – NEBESKÁ, I. – SAICOVÁ ŘÍMALOVÁ, L. – ŠLÉDROVÁ, J.: Co

na srdci, to na jazyku. Kapitoly z kognitivní lingvistiky. Praha: Karolinum 2005.

http://korpus.juls.savba.sk

88

6. K otázke „prepínania kódov“ v situácii slovensko-maďarských kontaktov

Slavomír Ondrejovič

6.1 Úvod

Vo všetkých kútoch sveta, teda aj v Európe, sa stretávame s jazykovými situáciami, v

ktorých dochádza nielen ku kontaktom jazykov (porov. k tomu najmä rozsiahle kompendium

Kontaktlinguistik – Contact Linguistics – Linguistique de contact, 1997, 2007), ale aj

k denno-dennému ”prepínaniu kódov” (code switching), k prechodom a transferom z jedného

jazyka do druhého, príp. z jednej jazykovej variety do inej. V globálnom meradle hojnosť

takýchto prípadov vyplýva aj zo zistenia, že väčšina obyvateľov sveta je minimálne

dvojjazyčná (porov. napr. Ethnologue, 2009). V slovenskej jazykovednej tradícii nemá pritom

výskum prepínania kódov (PK) dlhú tradíciu. Napriek tomu dnes už možno hovoriť na

Slovensku do istej miery o vitálnosti danej témy, a to najmä vďaka I. Lanstyákovi a jeho

škole. Tejto témy sa okrajovo dotkol aj slovenský jazykovedný výskum, čo súvisí s oživením

sociolingvistiky na Slovensku v 90. rokoch 20. storočia (porov. k tomu najmä Ondrejovič,

2008), kým psycholingvistické výskumy u nás prišli na program neskôr (porov. napr.

Štefánik, 2000 a i.). V tomto zmysle teda rozlišujeme slovenský jazykovedný výskum ako

užší pojem a jazykovedný výskum na Slovensku ako pojem širší, zahrnujúci aj aktivity

zástupcov minorít na Slovensku. Vo všeobecnosti platí, že intenzívnejší záujem o „prepínanie

kódov“, resp. striedanie kódov na Slovensku sa dá vo zvýšenej miere evidovať až v 21.

storočí. To, aký vzťah mala, resp. má slovenská (tradičná) jazykoveda k problematike PK,

dobre dokumentuje príspevok F. Kočiša (2000), ktorý tento pojem-termín používa občas aj

ironicky, resp. mu pripisuje posunutý význam67

. Prepínanie kódu v obvyklom chápaní sa totiž

dostáva do kolízie so zásadami tradičnej jazykovej kultúry, opierajúcej sa zväčša o predstavu

jazyka ako monolitného a homogénneho fenoménu. Ohľad na kontakty takýto obraz jazyka

„znejasňuje či dokonca rozrušuje“, v každom prípade ho komplikuje.

Lingvistický záujem o bilingvizmus na Slovensku sa sprvoti obmedzoval na lexikálnu

oblasť, t. j. sústreďoval sa na otázku, ktoré slová sa dostávajú do iného jazyka, resp. ktoré

interferencie možno identifikovať a len neskoršie sa do sféry záujmu dostali oba jazyky

súčasne. Platí to o väčšine slovenských prác z oblasti jazykových kontaktov a bilingvizmu,

o ktorých sumarizujúco referujeme v práci Jazyk, veda o jazyku, societa (2008) v časti Z dejín

a programu sociolingvistiky, najmä v podkapitole o výskume slovenčiny v zahraničí (najmä s.

114 n.). Sú „jednosmerné“ v tom zmysle, že si všímajú len „kontamináciu“ jedného jazyka

druhým, príp. aj „obohacovanie“ jedného jazyka druhým. Ale aj svetová lingvistika objavila

PK ako samostatný predmet výskumu relatívne neskoro. Podľa P. Auera (1998, s. 1) začiatky

výskumu PK možno síce objaviť už v 50. a 60. rokoch 20. storočia, no len ako celkom

periférny výskumný objekt. Pripomeňme, že aj U. Weinreich vo svojej klasickej knihe Jazyky

v kontakte (1953) vníma jazykové kontakty iba na úrovni lexikálnych prvkov.

V rámci výskumu PK sa dnes vo svetovej vede rozvinuli viaceré smery, a to

gramatický, sociolingvistický a interakčný. Gramatický prístup rozpracovala najmä Sh.

1 F. Kočiš vo svojom článku (2000) okrem iného tvrdí, že argumenty jazykovej kultúry „sociolingvistom nič

nehovoria, lebo v „prepínaní kódov“ neohrozene pokračujú“ (2000, s. 300). V tejto súvislosti sa uvedený autor

dotýka aj E. Paulinyho, všeobecne uznávaného ako „oporný stĺp slovenskej jazykovedy“, ktorý podľa F. Kočiša

„i pri svojej nepochybnej veľkosti jazykovedca a človeka potrebám jazykovej kultúry (zdôrazňujem potrebám)

nerozumel. Tento kód mu chýbal tak ako chýba dnes predstaviteľom slovenskej sociolingvistiky“ (ibid.).

Použitie slova kód v tomto prípade dostáva takmer pejoratívny podtón.

89

Poplacková (1980), zásluhy o rozvinutie sociolingvistického prístupu patria, ako je známe,

predovšetkým J. Gumpersovi (1982) a interakčný prístup pochádza z dielne P. Auera (1998).

Inšpiratívne pre súčasný výskum na Slovensku (u I. Lanstyáka a jeho spolupracovníkov) sú

okrem uvedených autorov aj práce venované týmto otázkam aj J. Fishmana (1965), M.

Hellera (1988) a C. Myers-Scottona (1993).

Vo všeobecnosti platí, že empirické výskumy PK sú pre lingvistiku dôležité

minimálne z dvoch pohľadov: prinášajú informácie o používaní príslušných jazykov

v príslušných sférach, ale aj prehlbujú naše poznanie o vývine jazykového systému

(Steigerová 2011). Bádanie PK pritom analytikov silne viaže ku skúmaniu jazyka

v konkrétnom (živom) používaní, čo je v súlade so svetovými trendmi vo výskume jazykov.

Pojem PK na Slovensku dobre rozpracoval, ako sme už naznačili, predovšetkým I. Lanstyák

(najmä v štúdiách 1998, 2000a, b, 2002, ale aj v mnohých ďalších). Z najnovších príspevkov

treba upozorniť predovšetkým na výraznú štúdiu o postojoch vo vybraných skupinách

bilingvistov I. Lanstyáka a G. Szabómihályovej (2008), v ktorej možno nájsť celú literatúru

na tému PK v komunite Maďarov na Slovensku, vrátane štúdií a diplomových a dizertačných

prác.

V našom príspevku si všimneme PK len vo vzťahu k striedaniu (prepínaniu) z jedného

jazyka do druhého. V danom prípade ide o kontakty dvoch morfologicky a typologicky

odlišných jazykov (slovenčiny a maďarčiny). Tým sa báza tohto výskumu zreteľne odlišuje

od výskumu uvedeného fenoménu medzi štruktúrne a typologicky blízkymi jazykmi (ku

vzťahu slovenčiny a češtiny porov. najmä Nábělková, 2008). V tejto súvislosti si všimneme

niektoré teoretické aspekty i empirické možnosti z kvalitatívneho i kvantitatívneho výskumu

v podmienkach slovensko-maďarských kontaktov, ako to vyplýva zo zásad projektu

jazykového správania slovenskej mládeže na Slovensku a v Maďarsku z roku 2010.

6.2 Vzťah prepínania kódov a identity

Aj slovenská lingvistika eviduje niektoré práce a sondážne prieskumy, ktoré sa

zaoberajú vzťahom PK a identity, čo je dôležitou súčasťou tejto problematiky (porov. napr.

Ondrejovič – Krupa, 2009). Z európskych krajín je z tohto pohľadu dobre opísaná situácia vo

švajčiarskom meste Bazilej, ktorú preskúmala R. Franceschini (1999). Predmetom jej

skúmania bola komunikačná prax v prostrediach mladých skupín, ktoré v bežnej (súkromnej)

komunikácii striedajú jazyky, resp. aj jazykové variety. Zistila, že v tomto prostredí je bežné

prepínanie zo „schwyzertütsch” (švajčiarskej variety nemeckého jazyka) do taliančiny,

z francúzštiny do španielčiny a najnovšie aj z turečtiny do schwyzertüsch (a naopak).

K tomuto striedaniu (prepínaniu) kódov dochádza podľa autorky všade tam, kde sa dostávajú

do kontaktu viacjazyční (najmä mladší) hovoriaci. Výskum zároveň ukázal, že pri tom môže

vzniknúť nový fenomén – tzv. „my-pocit”. V uvedenom jazykovom a kultúrnom kontexte sa

vytvára, resp. vytvorilo teda „niečo nové”, aj keď zrejme nejde o nový jazyk, dokonca ani nie

o novú jazykovú varietu vo zvyčajnom chápaní. Podľa autorky tu ide v podstate o „isté

podvedomé jazykové správanie, ktoré istým spôsobom takisto „rozmazáva” etnoidentifikačnú

funkciu jazyka“. Niečo také môže, pravdaže, vznikať iba tam, kde sa viacjazyčnosť chápe

a vníma ako niečo prirodzené a kde nedominuje – ani zhora, ani zdola – ideologický koncept

„čistého” jazyka. Ako ukazujú I. Lanstyák a G. Szabómihályová v citovanej štúdii (2008),

tento koncept nemusí byť vlastný len zástupcom tradičnej jazykovedy, ale je známy a

rozšírený aj v širšej verejnosti. Ich výskum ukázal, že PK respondenti považovali často len za

„núdzové riešenie“. Častejšie bolo badať silnú snahu zachovať integritu materinského jazyka

aj za cenu zníženej komunikačnej efektivity (Lanstyák – Szabómihályová, 2008), čo súvisí so

zápasom medzi „primordiálnym“ a „občianskym“ prístupom k identite (Bačová, 1997;

Ondrejovič – Krupa, 2009).

90

Ako ukazuje spomínaná R. Franceschiniová, ani v dôsledku uvedeného jazykového

správania nevzniká v nijakom prípade v komunikácii chaos, ako by sa to mohlo na prvý

pohľad zdať. Vytvára sa niečo nadindividuálne s konvencionalizovanými sociálnymi

a formálnymi pravidlami pre komunikáciu v daných skupinách. Možno predpokladať, že

s podobným fenoménom sa možno stretnúť aj na Slovensku a v krajinách susediacich so

Slovenskom v zmiešaných jazykových oblastiach? Ako ukázali niektoré citované štúdie a

výskumné sondy najmä z pera I. Lanstyáka, aj v týchto oblastiach bežne dochádza v istých

bilingválnych, resp. multilingválnych skupinách k uvedenému prepínaniu kódov, aj keď

otázky identity sa v tejto súvislosti podrobne nepreskúmali.

Aj v niektorých našich sondách sme sa dotkli uvedenej problematiky PK. Narazili sme na

ňu pri výskume jazykových a jazykovo-etnických kontaktov v hraničnom pásme v Rakúsku,

kde sme uplatňovali konverzačnú analýzu, ktorá sa opiera najmä o nahrávky spontánnych

rozhovorov pomocou skrytého mikrofónu (porov. k tomu Ondrejovič, 2002) a rovnako aj v

prihraničnom pásme na zmiešaných slovensko-maďarských územiach Slovenska, kde sa nám

okrem iného zreteľne potvrdila téza, že medzietnické vzťahy v jazykovo homogénnejších

oblastiach sú omnoho „antagonistickejšie”, než tam, kde k tejto komunikácii medzi etnikami

priamo dochádza, kde obyvatelia odlišných národností túto situáciu bezprostredne prežívajú

a najmä „žijú“ (porov. Ondrejovič, 1996; Ondrejovič – Krupa, 2009).

Ilustrujme to fragmentom rozhovoru zaznamenaného na južnom Slovensku v slovensko-

maďarskej skupine:

A: nieže by som nehovoril ...., ale hat počul si tých pajtášov? Že vraj sa tu utláčaní, taký

lobogó. Valamit mandanék,.....

B: Héé, de mi vaď te/, a čo si ty slovák či maďar?

A: Ja som lu-čen-čan (takmer staccatovito a so smiechom), lošonci fijú vagyok, fele

maďar, fele tót ...

Účastník A v rozhovore, ktorý bol nahratý skrytým mikrofónom pri priateľskom posedení

bilingválnych hovoriacich, tematizuje etnicko-politickú tému, a to tak, že striedavo zapája

kódy dvoch jazykov, najprv len časticou hát (hat), a kvázihrubého výrazu (lobogó), aby

v ďalšej časti svojej repliky skončil „odľahčením si“ (niečo by som povedal... valamint

mondanék ....) v maďarčine. Účastník B reaguje na predchádzajúci turn tým, že upozorňuje na

„miešanie“ oboch jazykov, slovenčiny a maďarčiny, čím zrejme predchádzajúceho účastníka

„napomína“, mentoruje, no sám pritom vo svojej replike „prepína“ slovenský a maďarský

kód. Začína maďarčinou a pokračuje slovenčinou, čo by bolo možné vysvetliť tým, že

maďarčinou nadviazal na koniec repliky, ktorá sa končila v tomto kóde, a prešiel do

slovenčiny, čo by sa dalo zasa hodnotiť ako istá rekriminácia (čo si ty slovák či maďar?).

V danom kontexte nešlo totiž o nijakú deliberatívnu otázka, aj keď formálne tak pôsobí, lebo

všetci účastníci, vrátane účastníka B, vedeli, akej národnosti je A. Účastník A to takto aj

pochopil a explicitne lokalizoval svoju „identitu“ (lučenčan), ktorú však znovu „tlmočí“ aj do

maďarčiny, priklincúvajúc ju frazeologizovaným „fele maďar, fele tót“ (na pol Maďar, na pol

Slovák). V obvyklom diskurze sa týmto označením príslušná osoba diskvalifikuje, ale v

uvedenom segmente to tak nie je. Účastník A tu dokonca naznačuje, že by uvedená

charakteristika mohla byť typickou črtou miestnej identity. Svoju identitu definuje osoba A

teda skôr lokálne, hoci celý rozhovor sa vedie v žartovnom duchu. Môže sa teda celý

fragment hodnotiť aj ako nezáväzné roztopašné žartovanie o „vážnych“ veciach.

Na porovnanie k tomuto segmentu uveďme úryvok z rozhovoru nahratého v Žiline (teda na

monolingválnom severe), aj keď v tomto prípade prechod do slovenčiny sa uskutočňuje

len citátovým označením:

91

Výskumník: ... je tu toľko národností, že sme asi etnicky najheterogénnejšou krajinou

v strednej Európe/

B: /tí maďari, bola som tam dolu s manželom a iba tešik .... v obchode sa s nami nebavili

slovensk/

Výskumník: /ja som so zmiešanej oblasti a neviem ako ..... nemám také skúsenosti, ...

nikdy, určite nie.. sú takí .. všetci...

B: .....no nie sú ... ja som tam predávala ... medzi maďarmi ... ako predavačka ... tak nie sú,

...no veď/.

Uvedený rozhovor nepredstavuje interview s tzv. zapojeným účastníkom, ako to bolo

v predchádzajúcom fragmente, ale tento sa uskutočnil po krátkom zoznámení sa výskumníka

s B. Osoba B pri tematizovaní otázky minorít hneď mieri na „kontroverznú“ maďarskú

minoritu, a to odmietavo, zrejme ako sa „patrí“ na lokálnu atmosféru a možno aj na lokálne

zvyklosti. Citátové „tešik“ sa tu používa metaforicky nielen ako súčasť stereotypu (Keď príde

Slovák na južnom Slovensku do obchodu, oslovia ho konkrétnym „tešék“ – prosím), čo sa

v ďalšom pokračovaní potvrdí aj explicitne, ale týmto citátom sa naznačuje aj to, že namiesto

očakávaného oslovenia v slovenčine, veď sme na Slovensku, sa ozve nezrozumiteľná reč.

Z ďalšej repliky však vyplýva, že postoj osoby B sa neodvíja od jej vlastnej skúsenosti (jej

osobné skúsenosti so spolupráce či kooperácie s touto národnosťou sú skôr pozitívne), ale je

„vytvorený“ viac prostredím, ktoré sa vyznačuje nižšou tolerantnosťou najmä voči „južnej

menšine“ na Slovensku než iné regióny. Keď sa už účastníčka B oprie o svoje vlastné

skúsenosti, perspektíva vzťahu k južnej menšine sa mení.

6.3 Prepínanie kódov vo výskume jazykového správania slovenskej mládeže

6.3.1 Opis metodiky a vzťahový rámec analýz

Otázke kontaktov jazyka, okrajovo aj prepínaniu kódov, sa venoval aj spomínaný

výskumný projekt Jazykovo-komunikačné správanie slovenskej mládeže na Slovensku

a v Maďarsku v situačnom kontexte intraetnického používania hovorenej slovenčine, ktorý sa

riešil v rámci grantovej úlohy v rokoch 2009 – 2011. Na terénnom výskume sa v roku 2010

zúčastnilo 200 respondentov slovenskej národnosti, vybraných kvótnym výberom. Do

výskumnej vzorky boli zahrnuté a) osoby slovenského pôvodu z hľadiska deklarovanej

národnosti alebo materinského jazyka rodičov, b) osoby, ktoré podľa vlastného posúdenia

ovládali hovorenú slovenčinu na úrovni bežnej komunikácie v rámci denného styku. Išlo

o dve skupiny študentov rôznych typov škôl vo veku od 19 do 25 rokov: 100 Slovákov

v lokalitách pôsobenia stredných a vysokých škôl v Maďarsku, vyučujúcich slovenský jazyk

(gymnáziá v Budapešti a v Békešskej Čabe, univerzity v Budapešti, Pilíšskej Čabe, Ostrihome

a Sarvaši) a 100 Slovákov žijúcich na národnostne zmiešaných (slovensko-maďarských)

územiach SR a študujúcich na stredných a vysokých školách v Dunajskej Strede, Štúrove,

Komárne, Šamoríne, Nitre, Rožňave a v Košiciach.

Na zber empirických dát bol použitý pološtruktúrovaný dotazník68

.

V metodike výskumu boli okrem iného použité aj dve otázky zamerané na prepínanie kódov

(ďalej označené Prep19 a Prep20; v označení sú čísla otázok, pod akým sa nachádzajú

v dotazníku). Obidva ukazovatele prepínania kódov obsahujú 5 identických položiek

(pôsobiacich činiteľov), z hľadiska jazyka v opačnom garde:

a/ keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po slovensky/maďarsky

b/ keď si neviem spomenúť na výraz v slovenčine/maďarčine

68

Dotazník sa nachádza v prílohe publikácie. Bližšie o koncepte výskumu v kapitole: Homišinová, M: Koncept

výskumného projektu jazykovo-komunikačného správania slovenskej mládeže v Maďarsku a na Slovensku.

92

c/ keď príde téma, ktorá lepšie znie v maďarčine/v slovenčine

d/ keď hovoríme o veciach spoločenského života, na čo

sa lepšie hodí maďarčina/slovenčina

e/ z iného dôvodu, uveďte.

V prípade obidvoch ukazovateľov prepínania kódov sa použila odpoveďová škála:

súhlasné a nesúhlasné odpovede (voľba medzi áno a nie). Respondenti posudzovali každú

z predložených položiek samostatne.

Referenčný rámec uvedenej časti predloženého materiálu obsahuje základnú analýzu

názorov na prepínanie kódov zo slovenčiny do maďarčiny (a naopak), ktorú interpretujeme

z pohľadu obidvoch jazykových skupín (Slováci na Slovensku, SS a Slováci v Maďarsku,

SM). Znenie obidvoch ukazovateľov nám zároveň umožňuje uskutočniť aj ich porovnanie.

Na analýzy sme použili metódu induktívnej štatistiky (frekvenčná analýza – %-ne zastúpenie

odpovedí; N=počet odpovedajúcich respondentov v podskupinách: SSN; SMN). Výsledky

porovnania SS a SM sú štatisticky významné, ak prekračujú obvykle sledovanú hranicu

p<0.01, pričom p udáva štatistickú významnosť, nevýznamnosť výsledkov označujeme ns;

použité testovacie kritérium bolo χ2=hodnota chí kvadrát.

Na posúdenie vnútornej štruktúry škály hodnôt z empirických dát sme použili metódu

faktorovej analýzy (metóda extrakcie – Principal Component Analysis, rotácia Varimax,

Varimax normalization).

V prípade ukazovateľa Prep19 faktorová analýza viedla k zreteľnej 2-faktorovej

štruktúre u obidvoch skupín takto:

SS: s eigenvalues pre 1. faktor = 1,62 so sýtením 40,61% odpovedí (položky Prep19b,

Prep19c, Prep19d, v hodnotách od 0,558 do 0,713 ), pre 2. faktor = 1,06 so sýtením 26,51%

odpovedí (položka Prep19a; pre SS v hodnote 0,664; pre SM 0,788). Podiel rozptylu

výsledkov, vysvetleného 2-faktorovou štruktúrou (67,12%) je plauzibilný (prijateľný).

SM: s eigenvalues pre 1. faktor = 1,40 so sýtením 35,1% odpovedí, pre 2. faktor = 1,08 so

sýtením 27,03% odpovedí). Podiel rozptylu výsledkov, vysvetleného 2-faktorovou štruktúrou

(62,13%) je plauzibilný.

Údaje Prep19 potvrdzujú, že pri selekcii položiek sa predpokladané faktory v zásade

zreprodukovali tak, že F1 aj F2 u obidvoch skupín reprezentujú tie isté položky. Pri SS sú to

položky Prep19b, Prep19c a Prep19d . Vysvetliť to možno zrejme vyššou pohotovosťou

reakcie v slovenskom jazyku na Slovensku, čo sa vzťahuje na„adekvátnosť“ témy

komunikácie či znenia témy v inom jazyku. F2 prezentuje položka 19a, čo zasa môže súvisieť

s prítomnosťou cudzieho prvku v komunikácii. Prispôsobenie sa novej situácii (keď sa do

rozhovoru zapojí niekto, kto vie po maďarsky) je ústretovým krokom, ktorý vyplýva

z etického kódexu.

V prípade ukazovateľa Prep20 faktorová analýza viedla k zreteľnej jednofaktorovej

štruktúre u podskupiny SS, keď všetky položky sú sýtené jedným faktorom v hodnotách od

0,682 do 0,789 (eigenvalues 1,81 sýti 45,4% odpovedí). Podiel rozptylu výsledkov

vysvetleného 1-faktorovou štruktúrou je plauzibilný.

Pri SM sa potvrdila dvojfaktorová štruktúra odpovedí; prvý faktor zahŕňa položky

Prep20b, Prep20c, Prep20d v hodnotách od 0,669 do 0,773; eigenvalues 1,54 sýti 38,6%

odpovedí, druhý faktor tvorí položka Prep20a s hodnotou 0,982, eigenvalues 1,02 sýti 25,41

odpovedí. Môžeme konštatovať, že podiel rozptylu výsledkov vysvetleného 2-faktorovou

štruktúrou je plauzibilný.

Údaje Prep20 potvrdzujú rozdielnosť štruktúry odpovedí v rámci podskupín (SS

a SM). Kým v prípade SS všetky položky reprezentujú jeden faktor, v prípade SM, obdobne

ako v Prep19, aj tu obidva faktory obsahujú tie isté položky (F1: Prep20b, Prep20c, Prep20d;

F2: Prep20a), avšak s rozdielnym sýtením odpovedí.

93

Vnútornú konzistenciu položiek Prep19 a Prep20 sme zisťovali Cronbachovým

koeficientom alfa (Cα). Celková hodnota štandardizovaného koeficientu reliability je takáto.

V prípade Prep19 pre SS-SM200 má hodnotu C alfa= 0,486; pre SS94 má hodnotu

Cα=0,509; pre SM92 Cα=0,180, čo považujeme za akceptovateľné.

V prípade Prep20 pre SS-SM188 má hodnotu C alfa= 0,593; pre SS93 má hodnotu

Cα=0,706; pre SM88 Cα=0,391.

Výsledky v obidvoch prípadoch považujeme za akceptovateľné

Výsledky ďalších analýz prezentujeme v tabuľkovej a grafickej podobe.

6.3.2 Výsledky ukazovateľa „prepínania kódov“ – prechádzania z jedného jazyka do

druhého jazyka

Najskôr uveďme distribúciu odpovedí respondentov (SS a SM) na jednotlivé

výskumné ukazovatele a následne pristúpime k ich vzájomnému porovnaniu.

Výsledky frekvenčnej analýzy ukazovateľa Prep19 sprístupňuje tabuľka č. 1.

Tabuľka č. 1 Prepínanie kódov zo slovenčiny do maďarčiny

Slováci v SR (%) Slováci v MR (%) SS SM

Prep19a-d áno nie áno nie χ2 p N N

a 77,8 22,2 95 5 12,58 0,00039 99 100

b 50,5 49,5 70 30 7,89 0,049 99 100

c 34,7 65,3 59 41 11,74 0,00061 98 100

d 26,2 73,7 48 52 9,66 0,00019 95 98 Poznámka k tabuľke:

a) keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po slovensky

b) keď si neviem spomenúť na výraz v slovenčine

c) keď príde téma, ktorá lepšie znie v maďarčine

d) keď hovoríme o veciach spoločenského života, na čo sa lepšie hodí maďarčina

Z údajov v tabuľke vyplýva, že podskupina SS všetky položky súhlasných odpovedí

posudzovala v nižšej miere ako podskupina SM a naopak, nesúhlasné odpovede na všetky

položky sa vyskytujú vo vyššej miere u SS ako u SM. Modálnym (najčastejšie sa

vyskytujúcim) variantom v prípade súhlasných odpovedí pre obidve podskupiny respondentov

SS aj SM je položka prep19a (keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po slovensky),

pričom SM súhlasia s týmto názorom vo vyššom percentuálnom zastúpení (až 95%

odpovedí). V prípade nesúhlasných odpovedí je modus u SS položka Prep19d, t. j. keď

hovoria o veciach spoločenského života (takmer tri štvrtiny odpovedí), pri SM je tá istá

položka, avšak s polovičným zastúpením odpovedí.

Rozdiely v posudzovaní všetkých aplikovaných položiek, a to medzi obidvomi

podskupinami (SS aj SM) sú štatisticky významné.

Na lepšiu ilustráciu výsledky Prep19a-d prekladáme aj v grafickej podobe v grafe č. 1

94

Prechod komunikácie zo slovenčiny do maďarčiny

(%)

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

a b c d

Slovávi v SR áno

Slovávi v SR nie

Slováci v MR áno

Slováci v MR nie

Graf č. 1 Prechod komunikácie zo slovenčiny do maďarčiny zobrazený histogramom

Z grafu jednoznačnejšie vidieť rozdiely (štatisticky významné) medzi obidvomi

skupinami pri posudzovaní jednotlivých položiek, resp. prepínaní kódov.

Rozdiely sú nielen na úrovni položiek, ale aj na úrovni posudzovania, t. j. súhlasných

a nesúhlasných odpovedí, a to u obidvoch podskupín. Vidíme, že rozloženie súhlasných

a nesúhlasných odpovedí pri položkách Prep19b, Prep19c, Prep19d je vyváženejšie ako je to

v prípade položky Prep19a (keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po slovensky), ktorá

je z uvedeného pohľadu najviac diferencovaná.

Z pohľadu podskupín SS a SM možno zaregistrovať, že ich súhlasné odpovede vo

vzťahu k poradiu voliteľných položiek klesajú (čím ďalej sa odpoveď áno vyskytuje menej),

pri nesúhlasných stanoviskách je v obidvoch podskupinách trend opačný. Zastúpenie

odpovedí u Slovákov v Maďarsku je vyššie vo všetkých položkách (áno).

Predkladáme aj inú grafická podobu výsledkov, ktorá viac znázorňujú trendy

odpovedania podskupín (Graf č. 2).

Prechod komunikácie zo slovenčiny do maďarčiny

(%)

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

a b c d

Slováci v SR áno

Slováci v SR nie

Slováci v MR áno

Slováci v MR nie

Graf č. 2 Prechod komunikácie zo slovenčiny do maďarčiny zobrazený polygónom

95

Na grafe je najviac postrehnuteľný tzv. „krížový efekt“ odpovedania z pohľadu

položiek aj podskupín. Kým trend súhlasných odpovedí na položky od Prep19a-d u SS aj SM

má klesajúcu tendenciu, trend nesúhlasných odpovedí z pohľadu poradia posudzovania

položiek naopak stúpa. Je to logický dôsledok použitej škály, ktorý len potvrdzuje hodnotiace

stanovisko respondentov pri prepínaní kódov.

Z výsledkov ukazovateľa Prep19 vo všeobecnosti vyplýva, že k prepínaniu kódov

najčastejšie dochádza v obidvoch podskupinách (SS aj SM) v prípade, keď sa do rozhovoru

zapojí niekto, kto nevie po maďarsky (Prep19a). Tento názor však zastáva diferencovaný

počet respondentov SS (viac ako tri štvrtiny) a SM (až 95%). Potom pri obidvoch

podskupinách nasledujú v zostupnej tendencii, avšak v rozličnej miere, položky Prep19b,

Prep19c, Prep19d.

Z toho vyplýva, že k najmenšiemu výskytu prepínania kódov dochádza

u respondentov obidvoch podskupín, keď hovoria o veciach spoločenského života, na čo sa

lepšie hodí maďarčina. Možno predpokladať, že pri komunikácii o spoločenských témach

nedochádza „uprostred“ témy k ruptúram, v prípade SS môže hrať rolu aj pohotovosť reakcie,

v prípade SM je to trochu prekvapujúce, aj keď sa tu respondenti nediferencujú, či sa hovorí

o veciach domáceho alebo zahraničného spoločenského života (to sa z odpovedí nedá

identifikovať).

Obdobne prezentujeme výsledky ukazovateľa Prep20 s identickou odpoveďovou

škálou. Tabuľka č. 2 sprostredkúva výsledky frekvenčnej analýzy a udáva štatistickú

významnosť odpovedí v rámci podskupín SS a SM.

Tabuľka č. 2 Prepínanie kódov z maďarčiny do slovenčiny

Slováci v SR Slováci v MR SS SM

Prep20a-d áno nie áno nie p N N

a 82,5 17,5 80,8 19,2 ns 97 99

b 71,1 28,9 59,6 40,4 ns 97 99

c 44,8 55,2 41,8 58,2 ns 96 98

d 47,9 52,1 32,6 67,4 4,56 0,03 94 95 Poznámka k tabuľke:

a) keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po maďarsky

b) keď si neviem spomenúť na výraz v maďarčine

c) keď príde téma, ktorá lepšie znie v slovenčine

d) keď hovoríme o veciach spoločenského života, na čo sa lepšie hodí slovenčina

Z údajov v tabuľke č. 2 vyplýva, že podskupina SS všetky položky súhlasných

odpovedí posudzovala vo vyššej miere ako podskupina SM a naopak, nesúhlasné odpovede na

všetky položky sa vyskytujú v nižšej miere u SS ako u SM. Modálnym (najčastejšie sa

vyskytujúcim) variantom v prípade súhlasných odpovedí pre obidve podskupiny respondentov

SS aj SM je položka Prep20a (keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po slovensky),

pričom SS súhlasia s týmto názorom len v mierne vyššom percentuálnom zastúpení (rozdiel

necelé 2% odpovedí medzi podskupinami). V prípade nesúhlasných odpovedí je modus u SS

položka Prep1c, t. j. keď respondenti hovoria o veciach spoločenského života (viac ako

polovica odpovedí), u SM je to však položka Prep20d (keď hovoria o veciach spoločenského

života, na čo sa lepšie hodí slovenčina), avšak s dvojtretinovým zastúpením odpovedí.

Rozdiely v posudzovaní aplikovaných položiek sú medzi podskupinami (SS aj SM)

štatisticky významné len v prípade položky Prep20d (keď hovoria o veciach spoločenského

života, na čo sa lepšie hodí slovenčina).

96

Na lepšiu ilustráciu výsledky Prep20a-d prekladáme aj v grafickej podobe v grafe č. 3

Prechod komunikácie z maďarčiny do slovenčiny

(%)

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

a b c d

Slovávi v SR áno

Slovávi v SR nie

Slováci v MR áno

Slováci v MR nie

Graf č. 3 Prechod komunikácie z maďarčiny do slovenčiny zobrazený histogramom

Z grafu je evidentné, že rozdiely v posudzovaní súhlasných a nesúhlasných odpovedí

pri položkách Prep20a-c sa mierne stierajú. Najmenšie rozdiely sú v prípade položky Prep20a,

keď v nich nastáva zhoda názorov v takmer identickom počte. Najväčšie rozdiely (aj

štatisticky významné) na úrovni posudzovania, t. j. súhlasných a nesúhlasných odpovedí

pri obidvoch podskupinách sú postrehnuteľné v prípade položky Prep20d.

Graf č. 4 prezentuje výsledky ukazovateľa Prep20 z pohľadu znázorňujúceho trendy

odpovedania respondentov:

Prechod komunikácie z maďarčiny do slovenčiny

(%)

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

a b c d

Slováci v SR áno

Slováci v SR nie

Slováci v MR áno

Slováci v MR nie

Graf č. 4 Prechod komunikácie z maďarčiny do slovenčiny zobrazený polygónom

Uvedený grafický pohľad na výsledky potvrdzuje vzostupná tendencia súhlasných

odpovedí a klesajúca tendencia nesúhlasných odpovedí (vzhľadom na poradie položiek) pri

podskupine SM. V prípade podskupiny SS je uvedený trend narušený, keď položka Prep20d

„predbieha“ položku Prep20c. Inak povedané, pri podskupine SM najmenší počet súhlasných

odpovedí (a teda najmenší výskyt prepínania kódov) sme zaznamenali pri položke Prep20d

97

(keď sa hovorí o veciach spoločenského života, na čo sa lepšie hodí slovenčina), kým

pri podskupine SS je to položka Prep20c (keď príde téma, ktorá lepšie znie v slovenčine).

Z výsledkov ukazovateľa Prep20 vo všeobecnosti vyplýva, že k prepínaniu kódov

(odpoveď áno) najčastejšie dochádza, a to v rámci obidvoch podskupín (SS aj SM) v prípade,

keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po maďarsky (Prep20a). Vyjadrilo sa tak takmer

identické percentuálne zastúpenie respondentov (SS – 82,5% respondentov; SM – 80,8%

respondentov). Potom pri podskupine SM nasledujú v zostupnej tendencii položky Prep20b,

Prep20c, Prep20d (s odpoveďami áno). Pri podskupine SS je poradie zamenené, zostupne

klesajú položky Prep20b, Prep20d, Prep20c. Inak povedané, k najmenšiemu výskytu

prepínania kódov pri SS dochádza vtedy, keď sa hovorí o veciach spoločenského života, na čo

sa lepšie hodí slovenčina, ale pri SM vtedy, keď príde téma, ktorá znie lepšie v slovenčine.

Ako sme už naznačili, v prípade SS sa zrejme neprechádza do slovenčiny preto, že sa

hovoriaci opierajú o zafixované vyjadrenia v tejto sfére, kým „estetický“ motív u SM pri PK

je potlačený.

6. 4 Sumarizácia a záver

Pri porovnaní výsledkov obidvoch ukazovateľov prepínania kódov (Prep19 a Prep20)

možno pozorovať niekoľko zaujímavých skutočností – a to rovnako zo skupinového pohľadu

(medzi SS a SM) i z pohľadu hodnotených položiek na použitej škále (Prep19a-d; Prep20a-d).

Vo všeobecnosti sme zaznamenali, že respondenti – v podskupine SS a podskupine

SM – pristupujú k posudzovaniu položiek v obidvoch ukazovateľoch diferencovane. Kým

v prípade ukazovateľa Prep19 sú rozdiely medzi posudzovanými podskupinami štatisticky

významné pri všetkých položkách (Prep19a-d), v prípade ukazovateľa Prep20 sa to potvrdilo

len pri jednej položke (Prep20d). To naznačuje, že respondenti SM sú v prípade témy,

„lexikálnej medzery“, „štylistického efektu“ či „evokácie“ menej diferencovaní na rozdiel od

SS, kde respondenti uvažujú pri PK o rôznorodejších motívoch.

Pri porovnaní výsledkov obidvoch ukazovateľov vysvitlo, že medzi podskupinami SS

a SM sú rozdielne výsledky faktorovej analýzy. Kým v ukazovateli Prep19 sa prejavila

dvojfaktorová štruktúra medzi položkami v obidvoch podskupinách (1. faktor Prep19a, 2.

faktor Prep19b-d), v ukazovateli Prep20 nastala rozdielna situácia v jednotlivých

podskupinách. V podskupine SS boli všetky položky sýtené jedným faktorom, v podskupine

SM, obdobne ako v Prep19, sme zaznamenali dva faktory (1. faktor Prep20a, 2. faktor

Prep20b-d), avšak s rozdielnym sýtením odpovedí. U tejto podskupiny sa teda potvrdzuje ten

istý trend posudzovania položiek v obidvoch ukazovateľoch.

Jazykové podskupiny (SS a SM) sa neodlišujú v určení modálneho variantu (v prípade

súhlasných odpovedí). Pre obidve podskupiny respondentov je to položka Prep19a a Prep20a

(keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po slovensky), ktorá zastáva popredné miesto.

V prípade Prep19a tento názor zastáva viac respondentov z podskupiny SM, v prípade

Prep20a sú názory vyvážené (v mierne vyššom percentuálnom zastúpení SS s rozdielom len

takmer necelých 2% odpovedí). Obidve skupiny chcú aj takýmto spôsobom signalizovať svoj

pozitívny vzťah k obom jazykom (duálna jazyková identita) či obom etnickým skupinám (k

pojmu porov. Lanstyák – Szabómihályová, 2008, s. 98).

Z výsledkov je možné zaregistrovať aj to, že v ukazovateli Prep19 súhlasné odpovede

vo vzťahu k poradiu voliteľných položiek klesajú, kým pri nesúhlasných stanoviskách je

v obidvoch podskupinách trend opačný. Posudzovanie položiek Prep20 nadobúda iný

charakter, keď rozdiely súhlasných a nesúhlasných odpovedí sa mierne stierajú. Na prechod

z maďarčiny do slovenčiny má vplyv najmä stupnica od duálnej jazykovej identity cez

98

riešenie jazykovej lakúny až po štylistický efekt (k pojmom porov. Lanstyák –

Szabómihályová, 2008, ibid.).

Zastúpenie súhlasných odpovedí u Slovákov na Slovensku je vyššie vo všetkých

položkách ukazovateľa Prep20, kým u Slovákov v Maďarsku je to pri všetkých položkách

ukazovateľa Prep19. Vo všeobecnosti dochádza teda vo vyššej miere k prepínaniu kódov u SS

z maďarčiny do slovenčiny, čo je v daných podmienkach prirodzené (odohráva sa to na

Slovensku v prostredí väčšinového slovenského jazyka), ale prirodzený je aj prechod zo

slovenčiny do maďarčiny pri SM (kde zasa vytvára pozadie väčšinový jazyk maďarský) . A to

napriek tomu, že dobrú komunikačná znalosť maďarčiny potvrdzujú aj výsledky viacerých

doterajších výskumov (porov. Homišinová, 2003, 2006, 2011).

Na záver treba poznamenať, že z odpovedí na dotazníkové otázky tohto typu sa od

respondentov nedozvieme, prečo dochádza k PK, resp. čo ich motivovalo k prepnutiu kódu.

Dozvieme sa v najlepšom prípade len to, čo si o tomto striedaní myslia. Pri skúmaní postojov

a názorov pomocou dotazníkovej metódy sa dostávame v tejto veci skôr len k

„povrchovejším“ vrstvám, lebo takáto „introspekcia“ nevedie vždy k odhaleniu príčin, ktoré

sú hlbšie, a navyše sa v týchto odpovediach odrážajú rôzne stereotypy, ovplyvnené školskou

výchovou i masovokomunikačnými prostriedkami. Preto je vhodné, že sa tento výskum

neobmedzil len na získanie kvantitatívnych ukazovateľov, ale aj kvalitatívnych. Avšak,

samozrejme, aj tento výskum má svoj zmysel, lebo aj uvedené postoje môžu mať vplyv na

používanie jazyka a komunikačné stratégie.

Použitá literatúra

BAČOVÁ, Viera: Primordiálny verzus inštrumentálny základ etnickej a národnej

identity. Československá psychologie, 41, 1997, s. 303 – 313.

AUER, Peter: Code-switching in Conversation: Language, Interaction and identity.

London: Routledge 1998.

FINGER, Zuzana: Jazyk vidieckeho obyvateľstva na južnom Slovensku. In:

Slovenčina v kontaktoch a konfliktoch s inými jazykmi. Sociolinguistica Slovaca 4. Ed. S.

Ondrejovič. Bratislava: Veda 1999, s. 67 – 75.

FRANCESCHINI, Rita: Identität dank Sprachmix. Code-Switching als sprachliches

und soziales Phänomen. Psychoscope, 20, 1999, s. 8 – 11.

GUMPERS, John, J.: Discourse Strategies. Cambridge: Cambridge UP 1982.

HOMIŠINOVÁ, Mária: Slovenská inteligencia v Maďarsku v zrkadle sociologického

výskumu. Békešská Čaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Budapesť, Mozi Nyomda

2003.

HOMIŠINOVÁ, Mária: Bilingválne jazykové správanie slovenskej mládeže na

Slovensku a v Maďarsku v kultúrnom kontexte (empirické výsledky). In: Jazyk a diskurz

v kultúrnom a politickom kontexte. Sociolinguistica Slovaca 7. Ed. S Ondrejovič, J.

Vrábľová, A. Krausová. Bratislava, Veda 2012 (v tlači)

HOMIŠINOVÁ, Mária: Jazykovo-komunikačné správanie pracovníkov slovenských

menšinových samospráv (teoreticko-metodologické otázky a výsledky empirického

sociolingvistického výskumu). In: Sociálne a politické analýzy, 1, 2007, s. 102 – 135.

HOMIŠINOVÁ, Mária: Percepcia sociálnej identity Slovákmi v Maďarsku Maďarov

na Slovensku. Sociológia, 40, 2008, č. 5, s. 453 – 486.

HOMIŠINOVÁ,Mária : Používanie slovenčiny Slovákmi v Maďarsku v konkrétnych

jazykových situáciách. Zborník z konferencie v zahraničí, Tradíció és inováció a nemzetiségi

pedagóguskörében. Szarvas: Szent István Egyetem PK, 2011, s. 14-27.

99

KOČIŠ, František: Sociolingvistické „prepínanie kódov“. Slovenská reč, 2000, roč.

65, č. 2, s. 295 –– 303.

Kontaktlinguistik – Contact Linguistics – Linguistique de contact. Ed. Goebl – P.

Nelde – Z. Starý, W. Wolck. De Gruyter 1997. 2. vyd. 2007.

LANSTYÁK, István – SZABÓMIHÁLYOVÁ, Gizela: Postoje k striedaniu kódov vo

vybraných skupinách bilingvistov. In: Jazyk a jazykoveda v pohybe. Ed. S. Mislovičová.

Bratislava: Veda 2008, s. 91 – 102.

LANSTYÁK, István: A magyar nyelv Szlovákiába. Budapesť – Bratislava: Osiris

Kiadó, Kalligram, MTA Kissebségkutató műhely 2000.

LANSTYÁK, István: K niektorým otázkam slovensko-maďarského bilingvizmu. In:

Sociolingvistika a areálová lingvistika. Sociolinguistica Slovaca. Ed. S. Ondrejovič.

Bratislava: Veda 1996, s. 148 – 157.

LANSTYÁK, István: K niektorým pojmom a dištinkciám z oblasti kontaktológie. In:

K otázkam kontaktových javov vo varietách maďarského jazyka na Slovensku. In:

Bilingvizmus: minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Bratislava: Academic Press 2000, s. 77 –

83.

LANSTYÁK, István: K otázke striedania kódov (maďarského a slovenského jazyka

v komunite Maďarov na Slovensku. Slovo a slovesnost, 61, 2000, č. 1, s. 1 – 17.

LANSTYÁK, István: Maďarčina na Slovensku – štúdia z variačnej sociolingvistiky.

Sociolingvistický časopis, 38, 2002, č. 4, s. 409 – 428.

NÁBĚLKOVÁ, Mira: Slovenčina a čeština v kontakte (Pokračovanie príbehu).

Bratislava – Praha, Veda – FF UK 2008.

ONDREJOVIČ, Slavomír: Zo slovensko-maďarských jazykových a jazykovo-

etnických kontaktov. In: Sociolingvistika a areálová lingvistika. Sociolinguistica Slovaca 2.

Ed. S. Ondrejovič. Bratislava: Veda 1996, s. 142 – 146.

ONDREJOVIČ, Slavomír: Aus der Forschung der sprachlichen und ethnosprachlichen

der Slowaken in Niederoesterreich. In: Falsche Grenzen, wahre Hindernisse. Ed. Elisabeth

Reif, Ingrid Schwarz. Wien: Madelbaum Verlag 2002, s. 114 – 130.

ONDREJOVIČ, Slavomír: Jazyk, veda o jazyku, societa. Sociolingvistické etudy.

Bratislava: Veda 2008.

ONDREJOVIČ, Slavomír – KRUPA, Viktor: Identita a jazyk. In: My a tí druhí

v modernej spoločnosti. Ed. G. Kiliánnová – E. Kowalská – E. Krekovičová. Bratislava: Veda

2009, s. 109 – 137.

POPLACK, Shana: Sometimes I ll Start a Sentencce in Spanish y TERMINO En

ESPANOL: Towards a Typology of Codeswitching. In: Linguistics, 18, 1980, s. 561 – 618.

STEIGER, Kerstin: Code-switching. In: GAiS. Mannheim, Institut für deutsche

Sprache 2011.

ŠTEFÁNIK, Jozef: Jeden človek, dva jazyky. Bratislava: Academic Electronic Press

2000a.

Štefánik, Jozef: Bilingvizmus na pozadí dvoch morfologicky odlišných typov jazykov.

Intenčný bilingvizmus u detí. Bratislava: Univerzita Komenského 2000b.

TITĚRA, Samuel: Dvojjazyčnost v rozhovoru. Interview se sudetskými Němci.

http://epedagog.upol.cz/eped4.2002/clanek01.htm

100

Doslov

Projekt výskumu Jazykovo-komunikačné správanie slovenskej mládeže v Maďarsku

a na Slovensku v situačnom kontexte intraetnického používania hovorenej slovenčiny sa

snažil prispieť k rozvoju sociolingvistiky na Slovensku, a to v niekoľkých ohľadoch.

Výber objektu výskumu (slovenská mládež zo Slovenska a z Maďarska) umožnil

realizovať komparácie na všetkých úrovniach analýz a sledovať vzájomné súvislosti oblastí,

sledovaných metodikou. Vznikla tak možnosť identifikovať špecifiká jazykového správania

obidvoch jazykových skupín a sprístupniť tak reálny obraz hovorenej podoby slovenského

jazyka v situačnej a kontextuálnej závislosti, charakteristický pre intraetnickú komunikáciu

mladej slovenskej generácie v Maďarsku aj na Slovensku.

Hoci bol projekt primárne sociolingvistického charakteru, aplikoval výskumné

prostriedky aj z iných vedných disciplín (sociológie, sociálnej psychológie, sociálnej a

kultúrnej antropológie). Pri skúmaní jazykového správania sa tak zároveň skúmal

vplyv sociálno-demografických a etnických faktorov, význam životných hodnôt, vplyv etno-

kultúrnych faktorov, postoj k jazykový funkciám, ktoré vhodne dopĺňajú reálny obraz

komunikačného systému. Výsledky potvrdili opodstatnenosť snahy postihnúť proces

lingvistickej socializácie v inojazyčnom prostredí aj z pohľadu ďalších vedných disciplín.

Za prínos v riešení projektu možno považovať uplatnenie princípu zmiešaného

výskumu, t. j. realizáciu metód kvantitatívneho aj kvalitatívneho výskumu, čo poskytlo

komplementárny pohľad na výsledky. Výsledky potvrdili zmysluplnosť použitej metodiky.

Zistenie, že skúmanie sociolingvistickej kompetencie (skúmanie jazykovo-komunikačného

správania v situačnom kontexte) je empiricky overiteľné, je zreteľným prínosom tohto

riešenia. Získaný poznatok, že respondenti vo všeobecnosti vyjadrujú primeranú úroveň

sebareflexie jazykovo-komunikačného správania, dáva predpoklady využiteľnosti tohto

metodologického postupu v takto orientovaných výskumoch. Zároveň je potrebné si

uvedomiť, že objektívnejšie odhalenie fungovania jazyka/jazykov v reálnom každodennom

živote jednotlivca si vyžaduje prípravu a uplatnenie ďalších metodologických prostriedkov a

krokov skúmania. Domnievame sa, že by to malo patriť k úlohám slovenskej jazykovedy

(možno aj ďalších vedných disciplín) a špeciálne slovenskej sociolingvistiky. Veď poznanie

jazykového správania slovenského obyvateľstva nielen na Slovensku, ale aj v okolitých

európskych krajinách, kde žije slovenská komunita (v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku,

Srbsku, Ukrajine), ale aj v USA, kde žije početná skupina Slovákov, je prvým predpokladom

ďalšieho rozvíjania a zdokonaľovania materinského jazyka.

101

Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied, Košice, Slovensko

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Békešská Čaba, Maďarsko

Celoštátna slovenská samospráva, Budapešť, Maďarsko

JAZYKOVÉ SPRÁVANIE SLOVENSKEJ MLÁDEŽE V MAĎARSKU

Dotazník pre slovenskú mládež (15-25 rokov)

Vážení priatelia,

V priebehu rokov 2009 – 2011 sa realizuje grantový projekt zameraný na skúmanie jazykovo-

komunikačného správania slovenskej mládeže na Slovensku a v Maďarsku v situačnom kontexte

interetnického používania hovorenej slovenčiny. V rámci neho sa uskutoční na území Slovenska aj

Maďarska tematicky identický sociolingvistický výskum orientovaný na jazykové správanie

slovenskej mládeže v obidvoch krajinách.

Zámerom výskumu je skúmať reálny obraz jazykovej situácie pri používaní slovenského

jazyka v každodennom živote slovenskej mládeže. Zároveň nás zaujímajú postoje a názory na dôležité

stránky skupinovej etnickej identity – vo vzťahu k sebe a k iným (spoločenstvo Slovákov na

Slovensku a v Maďarsku).

Dotazník, ktorý sa Vám dostáva do rúk, je súčasťou tohto výskumu.

Prosíme Vás, pozorne si prečítajte jednotlivé otázky a na každú z nich (podľa možnosti)

odpovedajte v súlade s Vašimi skúsenosťami, postojmi a presvedčením. Pri vyplňovaní dotazníka sa

stretnete s viacerými typmi otázok, preto venujte pozornosť príslušným inštrukciám.

Dotazník je anonymný, preto neuvádzajte svoje meno, ani sa nepodpisujte.

Výskumné zistenia budú použité výhradne na vedeckovýskumné ciele.

Ďakujeme za spoluprácu. obec - 1

mesto - 2

102

Na úvod Vás prosíme, aby ste zakrúžkovaním príslušnej odpovede uviedli nasledovné údaje:

1. Vaše pohlavie:

- muž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1

- žena . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

2. Váš vek dosiahnutý v roku 2010:

........................rokov

3. Vaše najvyššie ukončené vzdelanie:

- základné ................................... ............................................. 1

- stredoškolské ................. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

- vysokoškolské. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

- vyššie vysokoškolské vzdelanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

4. Za svoj materinský jazyk považujete:

- slovenský jazyk …....…………………………………………………………………. 1

- maďarský jazyk…….....…….......……………………………………………………. 2

- iný jazyk /uveďte, aký..........…………………………………………………………. 3

5. Označte prosím, k akej národnosti sa hlási (l) Váš :

(Zakrúžkujte príslušné číslo pre každého rodinného príslušníka!)

slovenskej maďarskej inej(akej)

- otec .......................................................... 1 2 3 .............................

- matka ........................................................ 1 2 3 .............................

- starý otec .................................................... 1 2 3 ..............................

- stará matka ................................................. 1 2 3 .............................

6. Označte prosím, ktorý jazyk považuje (považoval) za svoj materinský jazyk Váš :

(Zakrúžkujte príslušné číslo pre každého rodinného príslušníka!)

slovenský maďarský iný(aký)

- otec .......................................................... 1 2 3 .............................

- matka ........................................................ 1 2 3 .............................

- starý otec .................................................... 1 2 3 ..............................

- stará matka ................................................. 1 2 3 .............................

7. Ktorým jazykom prevažne hovoríte v súčasnosti ?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

len viac slov. rovnako slov viac maď. len

slovensky ako maďarsky aj maďarsky ako slovensky maďarsky

- so starým otcom 1 2 3 4 5

- so starou matkou 1 2 3 4 5

- s otcom 1 2 3 4 5

- s matkou 1 2 3 4 5

- so súrodencami 1 2 3 4 5

- s príbuznými (v rodine) 1 2 3 4 5

103

8. Ktorým jazykom prevažne hovoríte v súčasnosti ?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

len viac slov. rovnako slov. viac maď. len

slovensky ako maďarsky aj maďarsky ako slovensky maďarsky

- s priateľmi 1 2 3 4 5

- so spolužiakmi 1 2 3 4 5

- so známymi na ulici 1 2 3 4 5

- v obchodoch 1 2 3 4 5

9. Ako často hovoríte slovensky so spolužiakmi maďarskej národnosti?

(Zakrúžkujte príslušné číslo!)

v škole počas prestávok

vôbec nie priemerne veľmi často

1 2 3 4 5 6 7

mimo školy

vôbec nie priemerne veľmi často

1 2 3 4 5 6 7

10. Čo si myslíte, do akej miery ovládate uvedené jazyky? (Máme na mysli vašu schopnosť

rozprávať po slovensky.) (Zakrúžkujte príslušné číslo v jednotlivých riadkoch!)

vôbec priemerne veľmi dobre

nerozprávam rozprávam rozprávam

- spisovný slovenský jazyk 1 2 3 4 5 6 7

(jazyk akým sa hovorí v TV, rozhlase)

- hovorovú slovenčinu 1 2 3 4 5 6 7

(akou bežne hovoríte)

- slovenské nárečie 1 2 3 4 5 6 7

- maďarský jazyk 1 2 3 4 5 6 7

11. Myslíte si, že znalosť slovenčiny a rozprávanie v tomto jazyku u príslušníkov maďarského

etnika upevňuje, posilňuje vzťahy a kontakty:

(Zakrúžkujte príslušné číslo!)

V ich rodine:

vôbec nie priemerne veľmi výrazne

1 2 3 4 5 6 7

v škole medzi spolužiakmi

vôbec nie priemerne veľmi výrazne

1 2 3 4 5 6 7

104

12. Vyznačte prosím, akú dôležitosť (význam) prisudzujete nasledujúcim hodnotám:

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

vôbec nie priemerne veľmi veľký význam

- zamestnanie 1 2 3 4 5 6 7

- sloboda 1 2 3 4 5 6 7

- vzdelanie 1 2 3 4 5 6 7

- zdravie 1 2 3 4 5 6 7

- demokracia 1 2 3 4 5 6 7

- materinský jazyk 1 2 3 4 5 6 7

- rodina 1 2 3 4 5 6 7

- národnosť 1 2 3 4 5 6 7

- majetok 1 2 3 4 5 6 7

- náboženstvo 1 2 3 4 5 6 7

13. Domnievate sa, že je potrebné, aby príslušníci maďarskej menšiny rozvíjali aj v budúcnosti:

(Zakrúžkujte príslušné číslo!)

národnostnú (slovenskú) kultúru:

rozhodne nie skôr neviem skôr áno rozhodne

nie nie áno áno

1 2 3 4 5 6 7

maďarský jazyk ako materinský jazyk:

rozhodne nie skôr neviem skôr áno rozhodne

nie nie áno áno

1 2 3 4 5 6 7

národnostné (maďarské) školstvo:

rozhodne nie skôr neviem skôr áno rozhodne

nie nie áno áno

1 2 3 4 5 6 7

105

14. Do akej miery je pre vás vo všeobecnosti dôležité dorozumieť sa, hovoriť v slovenčine:

(Zakrúžkujte príslušné číslo!)

v rodine

(1-vôbec nie, 10 veľmi dôležité )

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi dôležité)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

15. Do akej miery dokážete vyjadriť, pomenovať svoje pocity, nálady v slovenskom jazyku k:

rodinným príslušníkom

(1-vôbec nie, 10 veľmi dobre)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

spolužiakom v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi dobre)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

16. Ako často sa stáva, že keď hovoríte po slovensky, myslíte po maďarsky, t. j. v mysli si text

prekladáte z maďarčiny do slovenčiny?

v rodine

(1-vôbec nie, 10 veľmi často)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi často)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

17. Do akej miery sa domnievate, že používanie slovenčiny vám pomáha zachovávať slovenské

kultúrne tradície?

v rodine

(1-vôbec nie, 10 veľmi)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

18. Ako veľmi je pre vás cenné, hodnotné, že hovoríte po slovensky? Ako veľmi si to vážite?

v rodine

(1-vôbec nie, 10 veľmi cenné)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi cenné)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

106

19. Uveďte, z akého dôvodu pri komunikácii prechádzate zo slovenčiny do maďarčiny?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

áno nie

- keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po slovensky 1 2

- keď si neviem spomenúť na výraz v slovenčine 1 2

- keď príde téma, ktorá lepšie znie v maďarčine 1 2

- keď hovoríme o veciach spoločenského života, na čo

sa lepšie hodí maďarčina 1 2

- z iného dôvodu, uveďte................................................

........................................................................................

20. Uveďte, z akého dôvodu pri komunikácii prechádzate z maďarčiny do slovenčiny?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

áno nie

- keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po maďarsky 1 2

- keď si neviem spomenúť na výraz v maďarčine 1 2

- keď príde téma, ktorá lepšie znie v slovenčine 1 2

- keď hovoríme o domácich veciach, na čo sa lepšie

hodí slovenčina 1 2

- z iného dôvodu, uveďte................................................

........................................................................................

21. Myslíte si, že Slováci v Maďarsku by sa mali nejakým spôsobom zdokonaľovať v rozprávaní

v slovenskom jazyku?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

súhlasím nesúhlasím

- nie, je to úplne zbytočné 1 2

- nemyslím si, že je to potrebné 1 2

- mali by, ale nemajú záujem 1 2

- áno, ale nemajú na to podmienky 1 2

- áno a aj chcú 1 2

- rozhodne by mali 1 2

Ak ste odpovedali hoci len čiastočne negatívne, uveďte prečo?

..........................................................................................................................................................

107

V ďalšom vás prosíme o písomné vyjadrenie k nasledovným témam.

1/a Predstavte si situáciu, že Váš príbuzný oslavuje významné životné jubileum (napr. 70 rokov). Ako

by ste mu zablahoželali a čo by ste mu zapriali?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

1/b Predstavte si, že máte napísať žiadosť riaditeľovi školy v slovenskom jazyku o uvoľnení

z vyučovania (napr. na týždeň, mesiac a pod.) z nejakého dôvodu (vymyslite z akého). Ako by Vaša

žiadosť s odôvodnením znela?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

2/a Ako by ste sa ospravedlnili svojmu príbuznému, na ktorom Vám veľmi záleží, že ste nesplnili to,

čo ste mu sľúbili?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

2/b Ako by ste sa ospravedlnili svojmu spolužiakovi (spolužiačke), ktorému/ktorej ste nechtiac

ublížili?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

3/a Vo svojom voľnom čase sa venujete akej kultúrnej, športovej, či inej činnosti? Čím Vás zaujala

a ako na to reaguje Vaša rodina?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

3/b Je v škole taký predmet, ktorý Vás najviac zaujíma, baví a máte ho rád? Uveďte aj prečo.

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

108

Na záver vám predložíme dve skupiny slov a prosíme vás, aby ste stručne vysvetlili, ako ich

chápete, čo pod nimi rozumiete? Napr. hruška – ovocie, škola – budova, kde sa učíme atď.

Podľa možnosti sa vyjadrite ku každému slovu.

Prvá skupina slov sa týka rodinnej oblasti, konkrétnych vecí a činností v domácnosti:

stôl ............................................................................................................

nákup ............................................................................................................

nábytok ............................................................................................................

záclona ............................................................................................................

kufor ............................................................................................................

raňajky ............................................................................................................

župan ............................................................................................................

žiarovka ............................................................................................................

chladnička ............................................................................................................

uterák ............................................................................................................

Druhá skupina slov sa týka školskej oblasti, konkrétne procesu učenia a potrieb na učenie:

úloha ............................................................................................................

pozornosť ............................................................................................................

schôdza ............................................................................................................

študent ............................................................................................................

aktovka ............................................................................................................

lavica ............................................................................................................

vzdelanie ............................................................................................................

ceruzka ............................................................................................................

diplom ............................................................................................................

učebnica ............................................................................................................

109

Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied, Košice, Slovensko

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Békešská Čaba, Maďarsko

Celoštátna slovenská samospráva, Budapešť, Maďarsko

JAZYKOVÉ SPRÁVANIE SLOVENSKEJ MLÁDEŽE V MAĎARSKU

Dotazník SM (15-25 rokov)

Vážení priatelia,

V priebehu rokov 2009-2011 sa realizuje grantový projekt zameraný na skúmanie jazykovo-

komunikačného správania slovenskej mládeže na Slovensku a v Maďarsku v situačnom kontexte

interetnického používania hovorenej slovenčiny. V rámci neho sa uskutoční na území Slovenska aj

Maďarska tematicky identický sociolingvistický výskum orientovaný na jazykové správanie

slovenskej mládeže v obidvoch krajinách.

Zámerom výskumu je skúmať reálny obraz jazykovej situácie pri používaní slovenského

jazyka v každodennom živote slovenskej mládeže. Zároveň nás zaujímajú postoje a názory na dôležité

stránky skupinovej etnickej identity – vo vzťahu k sebe a k iným (spoločenstvo Slovákov na

Slovensku a v Maďarsku).

Dotazník, ktorý sa Vám dostáva do rúk, je súčasťou tohto výskumu.

Prosíme Vás, pozorne si prečítajte jednotlivé otázky a na každú z nich (podľa možnosti)

odpovedajte v súlade s Vašimi skúsenosťami, postojmi a presvedčením. Pri vyplňovaní dotazníka sa

stretnete s viacerými typmi otázok, preto venujte pozornosť príslušným inštrukciám.

Dotazník je anonymný, preto neuvádzajte svoje meno, ani sa nepodpisujte.

Výskumné zistenia budú použité výhradne na vedeckovýskumné ciele.

Ďakujeme za spoluprácu. obec - 1

mesto - 2

110

1. Vaše pohlavie:

- muž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1

- žena . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

2. Váš vek dosiahnutý v roku 2010:

........................rokov

3. Vaše najvyššie ukončené vzdelanie:

- základné ................................................................................ 1

- stredoškolské ................. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

- vysokoškolské. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

- vyššie vysokoškolské vzdelanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

4. Za svoj materinský jazyk považujete:

- slovenský jazyk …....…………………………………………………………………. 1

- maďarský jazyk…….....…….......……………………………………………………. 2

- iný jazyk /uveďte, aký..........…………………………………………………………. 3

5. Označte prosím, k akej národnosti sa hlási (l) Váš :

(Zakrúžkujte príslušné číslo pre každého rodinného príslušníka!)

slovenskej maďarskej inej(akej)

- otec .......................................................... 1 2 3 .............................

- matka ........................................................ 1 2 3 .............................

- starý otec .................................................... 1 2 3 ..............................

- stará matka ................................................. 1 2 3 .............................

6. Označte prosím, ktorý jazyk považuje (považoval) za svoj materinský jazyk Váš :

(Zakrúžkujte príslušné číslo pre každého rodinného príslušníka!)

slovenský maďarský iný(aký)

- otec .......................................................... 1 2 3 .............................

- matka ........................................................ 1 2 3 .............................

- starý otec .................................................... 1 2 3 ..............................

- stará matka ................................................. 1 2 3 .............................

7. Ktorým jazykom prevažne hovoríte v súčasnosti ?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

len viac slov. rovnako slov viac maď. len

slovensky ako maďarsky aj maďarsky ako slovensky maďarsky

- so starým otcom 1 2 3 4 5

- so starou matkou 1 2 3 4 5

- s otcom 1 2 3 4 5

- s matkou 1 2 3 4 5

- so súrodencami 1 2 3 4 5

- s príbuznými (v rodine) 1 2 3 4 5

111

8. Ktorým jazykom prevažne hovoríte v súčasnosti ?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

len viac slov. rovnako slov. viac maď. len

slovensky ako maďarsky aj maďarsky ako slovensky maďarsky

- s priateľmi 1 2 3 4 5

- so spolužiakmi 1 2 3 4 5

- so známymi na ulici 1 2 3 4 5

- v obchodoch 1 2 3 4 5

9. Ako často hovoríte slovensky so spolužiakmi ?

(Zakrúžkujte príslušné číslo!)

v škole počas prestávok

vôbec nie priemerne veľmi často

1 2 3 4 5 6 7

mimo školy

vôbec nie priemerne veľmi často

1 2 3 4 5 6 7

10. Čo si myslíte, do akej miery ovládate uvedené jazyky? (Máme na mysli vašu schopnosť

rozprávať po slovensky.) (Zakrúžkujte príslušné číslo v jednotlivých riadkoch!)

vôbec priemerne veľmi dobre

nerozprávam rozprávam rozprávam

- spisovný slovenský jazyk 1 2 3 4 5 6 7

(jazyk akým sa hovorí v TV, rozhlase)

- hovorovú slovenčinu 1 2 3 4 5 6 7

(akou bežne hovoríte)

- slovenské nárečie 1 2 3 4 5 6 7

- maďarský jazyk 1 2 3 4 5 6 7

11. Myslíte si, že znalosť slovenčiny a rozprávanie v tomto jazyku upevňuje, posilňuje vzťahy a

kontakty:

(Zakrúžkujte príslušné číslo!)

vo vašej rodine:

vôbec nie priemerne veľmi výrazne

1 2 3 4 5 6 7

v škole medzi spolužiakmi

vôbec nie priemerne veľmi výrazne

1 2 3 4 5 6 7

112

12. Vyznačte prosím, akú dôležitosť (význam) prisudzujete nasledujúcim hodnotám:

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

vôbec nie priemerne veľmi veľký význam

- zamestnanie 1 2 3 4 5 6 7

- sloboda 1 2 3 4 5 6 7

- vzdelanie 1 2 3 4 5 6 7

- zdravie 1 2 3 4 5 6 7

- demokracia 1 2 3 4 5 6 7

- materinský jazyk 1 2 3 4 5 6 7

- rodina 1 2 3 4 5 6 7

- národnosť 1 2 3 4 5 6 7

- majetok 1 2 3 4 5 6 7

- náboženstvo 1 2 3 4 5 6 7

13. Domnievate sa, že je potrebné, aby príslušníci vašej menšiny rozvíjali aj v budúcnosti :

(Zakrúžkujte príslušné číslo!)

národnostnú (slovenskú) kultúru:

rozhodne nie skôr neviem skôr áno rozhodne

nie nie áno áno

1 2 3 4 5 6 7

slovenský jazyk ako materinský jazyk:

rozhodne nie skôr neviem skôr áno rozhodne

nie nie áno áno

1 2 3 4 5 6 7

národnostné (slovenské) školstvo:

rozhodne nie skôr neviem skôr áno rozhodne

nie nie áno áno

1 2 3 4 5 6 7

113

14. Do akej miery je pre vás vo všeobecnosti dôležité dorozumieť sa, hovoriť v slovenčine:

(Zakrúžkujte príslušné číslo!)

v rodine

(1-vôbec nie, 10 veľmi dôležité )

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi dôležité)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

15. Do akej miery dokážete vyjadriť, pomenovať svoje pocity, nálady v slovenskom jazyku k:

rodinným príslušníkom

(1-vôbec nie, 10 veľmi dobre)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

spolužiakom v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi dobre)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

16. Ako často sa stáva, že keď hovoríte po slovensky, myslíte po maďarsky, t. j. v mysli si text

prekladáte z maďarčiny do slovenčiny?

v rodine

(1-vôbec nie, 10 veľmi často)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi často)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

17. Do akej miery sa domnievate, že používanie slovenčiny vám pomáha zachovávať slovenské

kultúrne tradície?

v rodine

(1-vôbec nie, 10 veľmi)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

18. Ako veľmi je pre vás cenné, hodnotné, že hovoríte po slovensky? Ako veľmi si to vážite?

v rodine

(1-vôbec nie, 10 veľmi cenné)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

v škole

(1-vôbec nie, 10 veľmi cenné)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

114

19. Uveďte, z akého dôvodu pri komunikácii prechádzate zo slovenčiny do maďarčiny?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

áno nie

- keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po slovensky 1 2

- keď si neviem spomenúť na výraz v slovenčine 1 2

- keď príde téma, ktorá lepšie znie v maďarčine 1 2

- keď hovoríme o veciach spoločenského života, na čo

sa lepšie hodí maďarčina 1 2

- z iného dôvodu, uveďte................................................

........................................................................................

20. Uveďte, z akého dôvodu pri komunikácii prechádzate z maďarčiny do slovenčiny?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

áno nie

- keď sa do rozhovoru zapojí niekto, kto nevie po maďarsky 1 2

- keď si neviem spomenúť na výraz v maďarčine 1 2

- keď príde téma, ktorá lepšie znie v slovenčine 1 2

- keď hovoríme o domácich veciach, na čo sa lepšie

hodí slovenčina 1 2

- z iného dôvodu, uveďte................................................

........................................................................................

21. Myslíte si, že Slováci v Maďarsku by sa mali nejakým spôsobom zdokonaľovať v rozprávaní

v slovenskom jazyku?

(Zakrúžkujte príslušné číslo v každom riadku!)

súhlasím nesúhlasím

- nie, je to úplne zbytočné 1 2

- nemyslím si, že je to potrebné 1 2

- mali by, ale nemajú záujem 1 2

- áno, ale nemajú na to podmienky 1 2

- áno a aj chcú 1 2

- rozhodne by mali 1 2

Ak ste odpovedali hoci len čiastočne negatívne, uveďte prečo?

..........................................................................................................................................................

115

V ďalšom vás prosíme o písomné vyjadrenie k nasledovným témam.

1/a Predstavte si situáciu, že Váš príbuzný oslavuje významné životné jubileum (napr. 70 rokov). Ako

by ste mu zablahoželali a čo by ste mu zapriali?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

1/b Predstavte si, že máte napísať žiadosť riaditeľovi školy v slovenskom jazyku o uvoľnení

z vyučovania (napr. na týždeň, mesiac a pod.) z nejakého dôvodu (vymyslite z akého). Ako by Vaša

žiadosť s odôvodnením znela?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

2/a Ako by ste sa ospravedlnili svojmu príbuznému, na ktorom Vám veľmi záleží, že ste nesplnili to,

čo ste mu sľúbili?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

2/b Ako by ste sa ospravedlnili svojmu spolužiakovi (spolužiačke), ktorému/ktorej ste nechtiac

ublížili?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

3/a Vo svojom voľnom čase sa venujete akej kultúrnej, športovej, či inej činnosti? Čím Vás zaujala

a ako na to reaguje Vaša rodina?

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

3/b Je v škole taký predmet, ktorý Vás najviac zaujíma, baví a máte ho rád? Uveďte aj prečo.

..................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

.................................................................................................................................................................

116

Na záver vám predložíme dve skupiny slov a prosíme vás, aby ste stručne vysvetlili, ako ich

chápete, čo pod nimi rozumiete? Napr. hruška – ovocie, škola – budova, kde sa učíme atď.

Podľa možnosti sa vyjadrite ku každému slovu.

Prvá skupina slov sa týka rodinnej oblasti, konkrétnych vecí a činností v domácnosti:

stôl ............................................................................................................

nákup ............................................................................................................

nábytok ............................................................................................................

záclona ............................................................................................................

kufor ............................................................................................................

raňajky ............................................................................................................

župan ............................................................................................................

žiarovka ............................................................................................................

chladnička ............................................................................................................

uterák ............................................................................................................

Druhá skupina slov sa týka školskej oblasti, konkrétne procesu učenia a potrieb na učenie:

úloha ............................................................................................................

pozornosť ............................................................................................................

schôdza ............................................................................................................

študent ............................................................................................................

aktovka ............................................................................................................

lavica ............................................................................................................

vzdelanie ............................................................................................................

ceruzka ............................................................................................................

diplom ............................................................................................................

učebnica ............................................................................................................