vybrané kapitoly z ortografie

Janka PíšováVYBRANÉ KAPITOLY

Z ORTOGRAFIE

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufi nancovaný zo zdrojov EÚ

ISBN 978-80-8105-653-6

VYB

RA

NÉ

KA

PITO

LY Z

ORT

OG

RA

FIE

• Ja

nka

Píšo

vá

Trnava 2015

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v TrnaveFilozofická fakulta

Janka PÍŠOVÁ

VYBRANÉ KAPITOLYZ ORTOGRAFIE

Trnava 2015


Financované z projektu „Skvalitnenie vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov slovenského jazyka a slovenskej literatúry na ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom národnostných menšín pomocou metód výučby cudzích jazykov na FF UCM v Trnave“, ITMS: 26110230098

VYBRANÉ KAPITOLY Z ORTOGRAFIE

Autor: PhDr. Janka Píšová, PhD.Recenzenti: doc. PhDr. Jana Skladaná, CSc. PhDr. Ivana Gregorová

Vydanie vysokoškolskej učebnice bolo schválené edičnou radou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a vedením Filozofi ckej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

© Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave© PhDr. Janka Píšová, PhD.

Za obsahovú a jazykovú stránku publikácie zodpovedá autor.Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľov autorských práv.

Vydala: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2015Vydanie: prvé

ISBN 978-80-8105-653-6

OBSAH

ÚVOD ..................................................................................................... 5

1 PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU ................................... 6 1.1 PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU

(1991, 1998, 2000) – zmeny, opravy a doplnky ..................... 7

2 PÍSMO, ABECEDA A PRAVOPIS ...................................................12 2.1 Písmo v slovenčine ..................................................................12 2.2 Slovenská abeceda ...................................................................12 2.3 Pravopis a pravopisné princípy .............................................13

3 PÍSANIE SAMOHLÁSOK A SPOLUHLÁSOK ............................16 3.1 Písanie samohlásky ä ........................................................... 16 3.2 Písanie i/í, y/ý ..........................................................................16 3.3 Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľ ..................................................26 3.4 Písanie spoluhlások v predponách........................................27

4 ROZDEĽOVANIE SLOV ...................................................................29

5 PÍSANIE VEĽKÝCH PÍSMEN .........................................................32 5.1 Písanie veľkých písmen vo vlastných menách .....................32 5.2 Veľké písmená na začiatku viet a súvetí ...............................50 5.3 Veľké písmená na znak úcty ..................................................51 5.4 Veľké písmená na vyzdvihnutie niektorých slov .................52 5.5 Veľké písmená v skratkách a ustálených značkách .............53

6 PÍSANIE SLOV OSOBITNE A DOVEDNA ..................................56 6.1 Písanie čísloviek ......................................................................56 6.2 Písanie prísloviek ....................................................................59 6.3 Písanie predložiek ...................................................................61

6.4 Písanie spojok ..........................................................................62 6.5 Písanie častíc ............................................................................63 6.6 Písanie citosloviec ...................................................................64 6.7 Písanie zložených prídavných mien .....................................66

7 PRAVIDLO O RYTMICKOM KRÁTENÍ ......................................68 7.1 Výnimky z pravidla o rytmickom krátení ...........................69

8 PREHĽAD TVORENIA ŽENSKÝCH PRIEZVISK ......................72 8.1 Domáce ženské priezviská .....................................................72 8.2 Ženské priezviská cudzieho pôvodu ....................................73

9 PÍSANIE SLOV CUDZIEHO PÔVODU ........................................76 9.1 Písanie cudzích vlastných mien ............................................78 9.2 Písanie osobných mien z uhorského obdobia

slovenských dejín ....................................................................79 9.3 Písanie starogréckych a latinských mien .............................80

10 INTERPUNKCIA ................................................................................82 10.1 Čiarka .......................................................................................82 10.2 Bodka (.) ...................................................................................96 10.3 Dvojbodka (:) ..........................................................................99 10.4 Tri bodky (...) .........................................................................100 10.5 Bodkočiarka (;) ......................................................................101 10.6 Výkričník (!) ..........................................................................102 10.7 Otáznik (?) .............................................................................103 10.8 Pomlčka (–) a spojovník (-) .................................................103 10.9 Lomka (/) ...............................................................................108 10.10 Úvodzovky („“) .....................................................................108 10.11 Zátvorky .................................................................................109

LITERATÚRA ...................................................................................113

5

ÚVOD

Učebnicový text „Kapitoly zo slovenského pravopisu“ vznikol v rámci projektu ITMS 26110230098 pod názvom „Skvalitnenie vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov slovenského jazyka a slovenskej literatúry na ZŠ a SŠ s vyučovacím jazykom národnostných menšín“.

Text je určený najmä pre vysokoškolských študentov pripravujúcich sa učiť slovenský jazyk v základných a stredných školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Môže však slúžiť ako učebný text pre študentov slovenského jazyka, pre zahraničných vysokoškolských študentov učiacich sa slovenský jazyk, učiteľov slovenského jazyka, ale aj pre bežných používateľov jazyka.

Pri koncipovaní textu sme vychádzali hlavne zo štvrtého vydania Pravidiel slovenského pravopisu (Bratislava, 2013), ako aj zo Štátneho vzdelávacieho programu pre predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra (ISCED 2, ISCD 3). Do jednotlivých tém publikácie sú zaradené pojmy z obsahového štandardu ŠVP.

Učebnica sa skladá z desiatich kapitol. V prvej kapitole sa teoreticky i prakticky zaoberáme zmenami a doplnkami v troch vydaniach Pravidiel slovenského pravopisu (1991, 1998, 2000). V ostatných kapitolách venujeme pozornosť najmä takým javom, ktoré sa z hľadiska žiakov zdajú byť najväčšmi problematické. Usilujeme sa ich vysvetliť systémovo a jednoducho. V niektorých kapitolách a podkapitolách sme rozšírili teóriu o niektoré gramaticko-pravopisné osobitosti slovných druhov (napr. podkapitola o písaní i/í, y/ý) a syntaktické osobitosti v pravopise (kapitola o interpunkcii). K jednotlivým kapitolám priraďujeme rôzne typy úloh, cvičení a doplňovačiek. Keďže sa predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra vyučuje primárne v školách s vyučovacím jazykom maďarským, v niektorých kapitolách uvádzame porovnanie jednotlivých pravopisných javov s maďarčinou.

Publikácia je teda praktickým doplnením a rozšírením teoretických poznatkov zo slovenského jazyka. Veríme, že bude užitočnou pomôckou pri riešení jazykových problémov.

Autorka

6

1 PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU

Pravidlá slovenského pravopisu vyšli vo viacerých spracovaniach. Prvé Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré vypracovala pravopisná komisia Matice slovenskej pod vedením Václava Vážneho, vyšli v roku 1931. Boli vydané v podobnom spracovaní a úprave ako Pravidlá českého pravopisu a porovnávajú stav v spisovnej slovenčine so stavom v spisovnej češtine poukazujúc na minimálne rozdiely medzi obidvoma jazykmi. Tieto pravidlá boli poznačené teóriou jednotného československého národa a československého jazyka. Pri kodifi kácii sa dávala prednosť javom spoločným pre slovenčinu a češtinu (bereš), niekedy sa uprednostňovali bohemizmy (zeď, kozel), inokedy sa pripúšťal český aj slovenský tvar (svoboda/sloboda, barva/farba). Táto situácia vyvolala diskusiu o Pravidlách a ich kodifi kácii. Ostrý spor o charaktere Pravidiel vyvrcholil v roku 1932 na valnom zhromaždení Matice slovenskej ich defi nitívnym odmietnutím. Matica slovenská vytvorila jazykovedný odbor, ktorý bol poverený pripraviť návrh Pravidiel. Opravené Pravidlá slovenského pravopisu vyšli v roku 1940.

Po druhej svetovej vojne v novej spoločensko-politickej situácii boli pripravené nové Pravidlá slovenského pravopisu. Tie vyšli v roku 1953 a priniesli niektoré radikálne zmeny v pravopise:

• zjednotenie písania -i v množnom čísle minulého času (muži, ženy pracovali, dovtedy sa písalo muži pracovali, ženy, deti pracovaly);

• zjednodušenie písania predpôn s-, z- podľa ich výslovnosti (dovtedy platili o písaní týchto predpôn komplikované a nepraktické pravidlá opierajúce sa o význam predpôn, nie o ich výslovnosť, napr. složiť, sväzok);

• zjednodušenie písania predložiek s/so, z/zo – v genitíve sa používa predložka z/zo a v inštrumentáli s/so (predtým napr. so stromu, so stola);

• zjednotenie a zjednodušenie písania dlhých samohlások v cudzích a prevzatých slovách podľa ich výslovnosti.

V nasledujúcich rokoch vyšlo vo Vydavateľstve SAV ďalších 10 vydaní Pravidiel slovenského pravopisu. Od roku 1971 však nevyšli ako ofi ciálna

7

kodifi kačná príručka. Preto sa v polovici 80. rokov v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV začali pripravovať nové Pravidlá slovenského pravopisu.

Nové Pravidlá slovenského pravopisu nadobudli platnosť 1. septembra 1991. Na ich príprave sa podieľala pravopisná komisia pod vedením prof. PhDr. Jána Kačalu, DrSc. Na príprave druhého vydania (1998) pracovala pravopisná komisia pod vedením prof. PhDr. Ivora Ripku, DrSc. a tretieho vydania (2000) pod vedením prof. PhDr. Slavomíra Ondrejoviča, DrSc.

1.1 PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU (1991, 1998, 2000) – zmeny, opravy a doplnky

Pravidlá slovenského pravopisu (1991) neprinášajú zmeny v slovenskom pravopise, ich zmyslom teda nie je pravopisná reforma. Súčasťou Pravidiel slovenského pravopisu (ďalej PSP) je pravopisný a gramatický slovník, obsahujúci asi 60 000 najpoužívanejších slov súčasnej spisovnej slovenčiny. Pri nich sa uvádzajú základné slovnodruhové a gramatické údaje, v sporných prípadoch aj výslovnosť a údaje o význame slov.

Nóvum oproti dovtedajším pravopisným príručkám predstavuje časť Názvy obcí na Slovensku, v ktorej používatelia nájdu súpis ofi ciálnych názvov slovenských obcí, obyvateľských mien, ako aj príslušných prídavných mien.

Zásady prepisu z iných grafi ckých sústav sa v PSP (1991) rozširujú o informácie o prepise z grafi ckých sústav južnoslovanských jazykov, ako aj z najdôležitejších písem ďalekovýchodných jazykov (t. j. z čínštiny, japončiny, kórejčiny).

V PSP (1991) a v ich ďalších upravených a doplnených vydaniach (2. vyd. 1998, 3. vyd. 2000) sa realizovali nasledujúce zmeny:

1. Písanie veľkých písmen vo viacslovných vlastných menáchV PSP (1991, s. 55 – 73) sa zjednodušil pravopis písania viacslovných

vlastných mien tak, že sa veľké písmeno píše na začiatku celého spojenia, pretože vlastným menom je tu celé spojenie, napr. Námestie slobody, nie iba jeho druhá časť, t. j. slobody (bližšie pozri s. 32 – 48).

Pravidlá slovenského pravopisu

Vybrané kapitoly z ortografi e

8

Porovnajte:pred 1991 PSP 1991námestie Hrdinov Námestie hrdinovulica Obrancov mieru Ulica obrancov mierumost Mládeže Most mládeže

V PSP (1991, s. 69) sa názvy oddelení, odborov, rád, sekcií, komisií a iných podobných a pomocných jednotiek inštitúcií, ústavov, úradov, podnikov a pod., kabinetov škôl a katedier fakúlt nepokladajú za vlastné mená, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom.

V druhom vydaní PSP (1998, s. 16, 60 – 61) sa upravilo písanie názvov výborov Národnej rady Slovenskej republiky a katedier vysokých škôl s veľkým začiatočným písmenom.

V treťom vydaní PSP (2000, s. 11, 67) sa upravilo písanie úplných názvov najvyšších orgánov, inštitúcií, názvov prezídií, predstavenstiev a dozorných rád s veľkým začiatočným písmenom.

Porovnajte:PSP 1991

oddelenie jazykovej kultúry Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAVkatedra trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenskéhoústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

PSP 1998oddelenie jazykovej kultúry Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAVKatedra trestného práva Právnickej fakulty Univerzity KomenskéhoÚstavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republikydozorná rada Sociálnej poisťovneprezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky

PSP 2000oddelenie jazykovej kultúry Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAVKatedra trestného práva Právnickej fakulty Univerzity KomenskéhoÚstavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republikyDozorná rada Sociálnej poisťovnePrezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky

9

2. Písanie dvojslovného pomenovania Svätý OtecV treťom vydaní PSP (2000, s. 11) sa upravilo písanie dvojslovného

pomenovania Svätý Otec v prospech písania s veľkým začiatočným písmenom v druhej časti, t. j. Svätý Otec.

3. Variantný spôsob písania príslovkových výrazov, častíc a citosloviecV príslovkových výrazoch, ako aj v niektorých časticiach a citoslovciach

píšeme pôvodnú predložku spolu alebo oddelene, uprednostňuje sa však písanie dovedna (bližšie pozri s. 59 – 61, 63 – 65), napr.

dočervena – do červena našťastie – na šťastie naživo – na živo namäkko – na mäkko dočerta – do čerta (PSP, 1991, s. 44)

4. Rozšírenie platnosti rytmického zákona� prípona -úci v tvare prítomného činného príčastia sa po

predchádzajúcej dlhej slabike skracuje na podobu -uci Porovnajte: pred 1991 PSP 1991 píšúci píšuci viažúci viažuci vládnúci vládnuci

� prípony -ár, -áreň v podstatných menách sa podľa PSP (1991, s. 15) po predchádzajúcej jednoduchej dlhej slabike skracujú na -ar, -areň (bližšie pozri s. 68 – 70).

V druhom vydaní PSP (1998, s. 16) sa uplatňovanie pravidla o rytmickom krátení pri tvorení podstatných mien príponami -ár, -áreň rozšírilo aj na prípady s predchádzajúcou dvojhláskou.



10

Porovnajte:pred 1991 PSP 1991 PSP 1998prevádzkár prevádzkar prevádzkarprevádzkáreň prevádzkareň prevádzkareňmliekár mliekár mliekarmliekáreň mliekáreň mliekareň

5. Písanie čiarky v priraďovacom súvetíV PSP (1991, s. 15) sa zjednodušil pravopis písania čiarky

v medzivetnom vzťahu pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, či, alebo tak, že čiarku pred nimi písať nemusíme (ale môžeme), ak vyjadrujú iný ako zlučovací vzťah, napr.

Vodu kážeme, a víno pijeme. Čítať troška vie, a písať nie. Volali nás, a sme tu.Alebo: Vodu kážeme a víno pijeme. Čítať troška vie a písať nie. Volali nás a sme tu.

6. Pravopis slov zmena a smenaZjednotil sa pravopis rozdielne písaných slov smena (vo význame

vymedzený pracovný čas) a zmena (od zmeniť) tak, že v oboch prípadoch píšeme len zmena, napr. pracovná zmena, viaczmenná prevádzka, zmena programu.

7. Jednotné písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejínV súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri

Historickom ústave SAV sa zjednotilo písanie rozdielne používaných historických vlastných mien z uhorského obdobia slovenských dejín, napr. Turzo, Nádašdy, Kohári, Ziči (bližšie pozri s. 79).

11

8. Zásady prispôsobovania starogréckych a latinských mienV PSP (1991, s. 41 – 43) sa formulovali aj hlavné zásady prispôsobovania

antických mien ako kultúrneho dedičstva zo starogréckeho a latinského jazyka (bližšie pozri s. 80 – 81).


12

2 PÍSMO, ABECEDA A PRAVOPIS

2.1 Písmo v slovenčineV slovenčine sa používa hláskové písmo latinského pôvodu (latinské

písmo, latinka). Na označenie jednej a tej istej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno (graféma) – a, b, c, d, e, f, g, h, k, l, m, n, o, p, r, s, t, u, v, w, y, z.

Na označenie niektorých hlások sa používajú písmená s diakritickými (rozlišovacími) znamienkami. Používajú sa tieto diakritické znamienka:� dĺžeň: á, é, í, ó, ú, ŕ, ĺ;� mäkčeň: č, š, ž, ť, ď, ť, ň, ľ;� dve bodky: ä;� vokáň: ô.Niektoré hlásky sa zaznačujú spojením dvoch písmen: dz, dž, ch, ia,

ie, iu.Zásada, že tá istá hláska sa označuje vždy tým istým písmenom,

neplatí pri:� písaní spoluhlások ď, ť, ň, ľ pred samohláskami e, i, í a pred

dvojhláskami ia, ie, iu;� pri písaní i – í, y – ý;� pri písaní spoluhlások, ktoré sa spodobujú.

2.2 Slovenská abecedaSúbor všetkých písmen tvorí abecedu. Jednotlivé písmená v konkrétnej

abecede majú obyčajne pevne stanovené poradie (tzv. abecedné poradie), v akom nasledujú za sebou. Poradie písmen v slovenskej abecede je takéto:

malé písmená a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž

veľké písmenáA, Á, Ä, B, C, Č, D, Ď, DZ, DŽ, E, É, F, G, H, CH, I, Í, J, K, L, Ĺ, Ľ, M, N, Ň, O, Ó, Ô, P, Q, R, Ŕ, S, Š, T, Ť, U, Ú, V, W, X, Y, Ý, Z, Ž

13

Porovnajte:Maďarská abecedamalé písmená:a, á, b, c, cs, d, dz, dzs, e, é, f, g, gy, h, i, í, j, k, l, ly, m, n, ny, o, ó, ö, ő, p, q, r, s, sz, t, ty, u, ú, ü, ű, v, w, x, y, z, zs

veľké písmená:A, Á, B, C, CS, D, DZ, DZS, E, É, F, G, GY, H, I, Í, J, K, L, LY, M, N, NY, O, Ó, Ö, Ő, P, Q, R, S, SZ, T, TY, U, Ú, Ü, Ű, V, W, X, Y, Z, ZS

Úlohy a cvičenia:1. Ktoré hlásky nie sú v maďarskej abecede?2. Prečítajte správne nahlas.

Chodiť po tráve je zakázané! – Národ hladný po futbale a góloch dostal síce hlavný chod, ale bez korenia. – Stál ako soľný stĺp. – Pri potoku rástla vŕba. – Kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne. – Veľa básní sa naučila naspamäť. – Napadol ich medveď. – Všetko je stratené. – Chodník bol pokrytý ľadom.

2.3 Pravopis a pravopisné princípyPravopis je súbor znakov a pravidiel na zapisovanie jazykových

prejavov písmenami a interpunkčnými znamienkami. V slovenskom pravopise platia viaceré princípy, pričom má dominantné postavenie fonematický princíp.

1. Fonematický princípJedna a tá istá hláska schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov

sa píše jedným a tým istým písmenom. V pravopise sa však neuplatňuje dôsledne.

Hlásky dz, dž, ch zapisujeme dvoma písmenami, nazývame ich zložky. Vyskytujú sa v rámci významových častí slov, napr. medza, džavot, rýchly. Ak sa však písmená d a z, d a ž, c a h stretnú na hraniciach morfém, nejde o osobitné písmená (zložky), ale o stretnutie dvoch hlások a dvoch písmen, napr. predznačiť, viachlasný.

Písmo, abeceda a pravopis


14

Hlásky ď, ť, ň, ľ sa neoznačujú mäkčeňom pred e, i, í, ia, ie, iu (deti, ticho, lístie, liať, tretiu). Pred samohláskami a, o, u, pred spoluhláskami a na konci slova sa označujú mäkčeňom, napr. ďateľ, ťahať, dyňa, ľúbiť.

Slovenské i-ové dvojhlásky sa zapisujú znakmi ia, ie, iu. V slovách cudzieho pôvodu, na hraniciach morfém v zložených alebo odvodených slovách ide spravidla o spojenie i s a, e, u, napr. akcia, diecéza, gymnázium, protieurópsky. Tzv. u-ová dvojhláska (uo) sa označuje písmenom ô.

Hlásky i a í sa zapisujú dvoma znakmi i – y, í – ý. Píšu sa podľa morfematického, gramatického a etymologického princípu.

2. Morfematický princípV spisovnej slovenčine sa zachováva jednotná podoba slov a morfém

so znelými a neznelými spoluhláskami na rozdiel od výslovnosti, kde sa na morfematickej hranici nevyskytujú znelostne odlišné hlásky. Jednotné písanie spoluhlásky (spoluhlások) sa dodržuje vo všetkých tvaroch slova a jeho odvodeninách.

V slovenčine sa jednotne píšu slovotvorné, kmeňotvorné alebo pádové prípony a predpona roz-, napr. bohyňa, dôchodkyňa, mama – mamin, chlap – chlapi, dub – duby, žena – ženy, idea – idey, rozbiť, roztočiť.

3. Gramatický princípGramatický princíp je založený na využití písmen na rozlišovanie

tvarov. Písmená y, ý a i, í sa používajú na rozlíšenie tvarov nominatívu singuláru a nominatívu plurálu prídavných mien vzoru pekný a iných slov, ktoré sa skloňujú podľa tohto vzoru, napr. pekný chlapec – pekní chlapci, akýsi chlapec – akísi chlapci, jeden známy – dvaja známi.

4. Etymologický princípTento princíp sa týka písania slov domáceho aj cudzieho pôvodu. V predponách a základoch domácich slov sa na označenie fonémy i,

í používajú písmená i, í a y, ý podľa pôvodu. Zachováva sa v nich stav v staršej podobe jazyka, keď jestvovali osobitné fonémy i, í a y, ý. Dnes ich nachádzame najmä v tzv. vybraných slovách.

Etymologický princíp sa uplatňuje aj pri písaní slov cudzieho pôvodu, ktoré si zachovávajú pôvodnú pravopisnú podobu, napr. bicykel,

15

gymnázium, poliklinika, chirurg. Vo vlastných menách a slovách od nich odvodených sa zachováva aj písanie cudzích písmen, ktoré sa v slovenčine bežne nepoužívajú, napr. röntgen, Anikó, Tünde, Gyöngyi, Győr. Pravopisne zdomácnené slová sa píšu v zhode s ustálenou slovenskou výslovnosťou, napr. víkend, futbal, syntax, míting.

Písmo, abeceda a pravopis

16

3 PÍSANIE SAMOHLÁSOK A SPOLUHLÁSOK

3.1 Písanie samohlásky äSamohláska ä je stredná, nízka a krátka samohláska. V bežnej spisovnej

výslovnosti sa namiesto ä vyslovuje e, v pravopise sa však zachováva ä bez ohľadu na výslovnosť. Vyskytuje sa iba po spoluhláskach p, b, m, v v základoch slov a zriedkavo v príponách:

po p päť, pätoro, pätnásť, päťdesiat, päta, päsť, pästný, zápästie, opäť,

späť, púpä, chlápä;po b žriebä, žriebätko; bábä, bábätko; holúbä;po m mäkký, mäkčeň, mäkkýš, mäso, mäsový, mäsko, mäsiar, mäsiarstvo,

mäsiarsky, mäta, mätový, mädliť, mäsožravec, mäsožravý, pamäť, pamätať, pamätník, smäd, smädný, smädiť, lámä;

bremä, plemä, semä, vemä, temä (zastarané, resp. poetické tvary);po v väčší, väčšina, zväčša, vädnúť, zvädnutý, svätý, svätiť, svätec, deväť,

devätnásť, deväťdesiat, obväz, zväz, zväzový, hovädo, hovädzina, nevädza, nevädzový, rukoväť.

3.2 Písanie i/í, y/ý Písmenami i, í a y, ý sa označuje tá istá hláska. Písmeno i, í preto

vyslovujeme tak isto ako písmeno y, ý. Písmená i, í sa píšu častejšie, písmená y, ý sú zriedkavejšie.

Písanie i/y v koreni domácich slovV slovenčine píšeme v koreni domácich slov:� po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, h, ch, k, g) y, ý, napr. dýchať, ty,

motýľ, mlyn, kýchať, chyba;

17

� po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, č, š, ž, dž, dz, c, j) i, í, napr. žihadlo, čistý, hodina, šiť, život, lipa, čítať;

� po obojakých spoluhláskach obyčajne i, í, no niekedy aj y, ý. Sú to tzv. vybrané slová.

Po obojakých spoluhláskach sa píše y, ý v základoch týchto slov a slov od nich odvodených:

po b by, aby, býk, býčí, byvol, byľ, bylina, bystrý, bystrina, Bystrica, Bytča, Bytčica, byť (jestvovať), živobytie, bytosť, bytostný, bývalý, bývať, obývať, obyvateľ, prebývať, bydlo (bývanie), bydlisko, byt, príbytok, dobyť (zmocniť sa), vydobyť, výdobytok, dobývať, dobýjať (zmocňovať sa), dobytok, nábytok, zbytočný, nadbytočný, prebytok, úbytok, odbyt, neodbytný (dotieravý), prvobytný, kobyla, obyčaj, obyčajný

Všimnite sibydlo bydlisko, obydlie bidlo žŕdka, palicabyt príbytok bit jednotka elementárnej informáciedobyť zmocniť sa dobiť veľmi zbiť, domlátiť; dobiť mobildobýjať uhlie, hrad dobíjať domlátiť, doraziť; doplňovať energ iu

po p pýcha, pýšiť sa, pyšný, prepych, pykať, pýr, pýriť sa, pysk (papuľa), pyskatý, pyštek, pýtať sa, spýtať sa, opytovať sa, dopyt, pytliak, kopyto

Všimnite sipysk ústa zvierat pisk hvizd

po m my (všetci), mykať, zamykať, odmykať, pomykov, mýliť sa, mylný, omyl, myslieť, myšlienka, myseľ, premýšľať, zmysel, úmysel, výmysel, priemysel, mys, myš, umyť, umývať, pomyje, mydlo, Myjava, mýto (poplatok), mýtnik, hmýriť sa, hmyz, smyk, priesmyk, šmýkať sa, šmyk, šmykľavka, žmýkať

Písanie samohlások a spoluhlások


18

Všimnite simy N osobného zámena my mi (mne) D osobného zámena ja

po v vy (zámeno), vykať, vy-, vý- (predpona), vydra, vyhňa, výr, výskať, výskot, vysoký, výška, výšina, vyše, vyť, zavýjať, vyžla (poľovný pes), zvýšiť sa, zvyšovať, zvyšok, zvyk, zvykať, zvyknúť, zvyčajný, návyk

Všimnite sivýr sova vír krútňava (vodný, vzdušný vír)vyť, zavýjať psie, vlčie zvuky viť, splietaním zhotovovať; zabaliť zavíjať

po r ryba, rybník, rýchly, zrýchliť, rýchlik, ryčať, ryk, rýdzi, rýdzik, ryha, rys, rysovať, ryšavý, ryť (do povrchu), rýľ, úryvok, poryv, brýzgať, hrýzť, koryto, korytnačka, Korytnica, kryť, skryť, pokrývka, prikryť, prikrývka, skrýša, úkryt, kryha, prýštiť, strýko, strýc, stryná, trýzniť, tryzna, trysk, rým, rýpať, rytier, ryža, bryndza, Torysa

Všimnite sirým zvuková zhoda Rím mesto na konci veršovkryštál kryštalografi cký útvar krištáľ brúsené alebo číre

sklokryštálový napr. k. cukor krištáľový priesvitný ako krištáľ,

napr. k-á vodaryža plodina rizoto jedlo z ryže

po s sychravý, syčať, sykať (vydávať zvuk), sykavý, sykot, sýkorka, syn, sypať (sa), sýpka, osýpky, sypký, syr, syseľ, sýty, nasýtiť, vysychať

19

po z jazyk, jazyčný, jazyčnica, jazylka, nazývať, pozývať, prezývať, vyzývať, vzývať, ozývať sa, prizývať

Písanie i/y v príponách domácich slovTvrdé y, ý sa píše:� v slovotvornej prípone -yňa/-kyňa, napr. sprievodkyňa, umelkyňa,

sudkyňa;� v príslovkách v príponách -y, -ky, napr. po slovensky, letecky, pomaly;� v pádových príponách podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa

vzoru dub (N, A pl.) a žena (G sg., A, N pl.), napr. hotely, plány, školy, osy.

Poznámka:V množnom čísle sa skloňujú podľa vzoru dub aj zvieracie podstatné mená, napr. voly, hady, sokoly, slony.Pri zosobnení majú zvieracie mená životné prípony, skloňujú sa podľa vzoru chlap, napr. barani, hadi, sokoli.V prirovnaniach majú zvieracie mená neživotné tvary, skloňujú sa podľa vzoru dub, napr. bijú sa ako kohúty na dvore.

� v pádových príponách (okrem N pl.) prídavných mien vzoru pekný, napr. dobrý študent, rozkvitnutý strom, dobrým študentom, rozkvitnutým stromom;

� v I sg. a v G, D, A, L a I pl. prídavných mien vzoru otcov v príponách -ým, -ých, -ými, napr. otcovým, otcových, otcovými;

� v N pl. ženského a stredného rodu prídavného mena rád v platnosti príslovky -y, napr. mamy sú rady, deti sú rady;

� v radových číslovkách, ktoré skloňujeme podľa vzoru pekný, napr. prvý, druhý;

� v N pl. mužského neživotného, ženského a stredného rodu osobného zámena on (ony), zámena sám (samy) a číslovky jeden (jedny) v prípone -y, napr. deti sú samy, jedny študentky.

Poznámka:V zmiešanej skupine nadobúda zámeno mužský gramatický rod, používa sa oni, jedni, napr. jedni kolegovia.



20

Mäkké i, í sa píše v týchto pádových a časovacích príponách:� v mužských životných podstatných menách vo všetkých pádových

príponách, napr. chlapi, chlapovi, chlapmi;� v L sg. podstatných mien, napr. v hoteli, na konci, o tej obyčaji, pri

večeri, na klavíri, v tuneli, v litri, v kufri;� v D sg. ženských podstatných mien, napr. k Andrei, k Táni, k dlani;� v G pl. podstatných mien utvorených príponou -í, napr. morí, večerí;� v I pl. v pádových príponách -mi, -ami, napr. chlapmi, deťmi,

kosťami;� v pádových príponách prídavných mien vzoru páví a cudzí, napr.

rýdzi, svieži, obrí, stridží, kniežací, rybí, včelí, osí, medvedí, žabí;� v N pl. mužských prídavných mien, napr. šikovní študenti;� v odvodzovacej prípone -in, -ina, -ino privlastňovacích prídavných

mien, napr. matkin, matkina, matkino;� v príponách -i/-í základných čísloviek, napr. Za siedmimi horami,

za siedmimi dolami...� v radových číslovkách, ktoré skloňujeme podľa vzoru cudzí, napr.

Dvaja skončili tretí.� v kmeňových príponách a v zakončení všetkých slovesných tvarov

(okrem trpného príčastia nahnevaný), napr. robil, vypi, zavri.

Poznámka:V rozkazovacom tvare slovies umyť, kryť je y súčasťou základu, napr. Umy! Skry!

Rozlišovanie zvery/zveri� Mužské podstatné meno zver vo význame väčšie dravé zviera alebo

v prenesenom význame surový človek má v N a A pl. príponu -y, napr. ranené zvery.

� Ženské podstatné meno zver vo význame v prírode voľne žijúce zvieratá sa skloňuje podľa vzoru kosť a v G sg. má -i, napr. kŕmenie srnčej zveri.

21

Rozlišovanie sami/samy/samýsami samy samý

• v mužskom rode v životnom tvare v N pl. píšeme -i: chlapci sami

• v neživotnom tvare -y: psy samy

• v N pl. ženského a stredného rodu píšeme -y, napr. ženy, deti samy

• sa používa vo význame číry, iba;

• skloňujeme ho podľa vzoru pekný;

• v N pl. píšeme -í, napr. samí chlapci

Úlohy a cvičenia1. Po ktorých spoluhláskach píšeme spravidla y, ý?2. Doplňte i/í, y/ý v slovách a slovných spojeniach.

silný ako b_k, nabrúsená p_la, učiť sa cudzie jaz_ky, pes zav_ja, kr_štálový cukor, kr_štáľová voda, medzinárodný r_chlik, na l_žiarskom mi narazili do l_tka, zam_kať dvere, krvilačné zver_, mocn_ ako lev_, v_r veľkomesta, kolesá sa šm_kajú na ľade, mosadzné kotl_, nas_tený v_r, b_strý chlapec, um_ť ovocie pod tečúcou vodou, b_val_ priatelia, s_pký sneh, skr_tý úm_sel, v_jem veniec, v_siaca lampa, rozprávková b_tosť, plytká l_žica, m_liť si ľudí, ch_chotať sa na ch_be, r_sy tváre, najesť sa dos_ta, mokrý ako m_š, m_kať plecami, divé hus_, okolo zemskej os_, s_čiaca para, m_dlová pena, dotieravé os_, s_chravé počasie Rozdeľte slová, do ktorých ste dopĺňali i/í, y/ý, na vybrané a odvodené.

3. Doplňte i/í alebo y/ý v prídavných menách. priateľk_n otec, r_b_ tuk, Jank_n sveter, líšč_ kožuch, susedk_n dom, otcov_ príbuzní, doln_ sused, žab_ muž, trnavsk_ futbalisti, Magd_na kolegyňa, ostr_ sokol_ zrak, statočn_ rytieri, Zuzk_na sokyňa, moji star_ rodičia, sup_ zobák, koz_ syr, netopier_mi krídlami, naši severn_ susedia, smrteľn_ kobr_ jed, vyjsť na ps_ tridsiatok, ostr_ sov_ pazúrik, dob_t_ hrad, pestr_ páv_ chvost, americk_ fi lmov_ akademici, agátov_ kvet, o krokodíl_ch slzách, tuh_ tabak

4. Doplňte chýbajúce i/í, y/ý. Výber odôvodnite. stretnúť sa po dvadsiat_ch dvoch rokoch; v tridsiat_ch rokoch 19. storočia; za siedm_mi horami a siedm_mi dolinami; siedm_ mesiac;



22

získať osem bodov z desiat_ch; jedn_ zápalky; oslava jej tridsiat_ch šiest_ch narodenín; hrad s ôsm_mi vežami; jedn_ rodičia; skončiť na majstrovstvách osemnást_; O dvanást_ch mesiačikoch; šiest_ žiaci zo siedm_ch a ôsm_ch tried; drak so siedm_mi hlavami; dvadsiat_ rad (sedadiel); strelec jedenást_ch gólov; osemdesiat_ diváci

5. Správne doplňte chýbajúce hlásky. Aké farb_ má, takými farb_. – Pastier trúb_. – Hlas trúb_ doďaleka hlás_ zvesť. – Ozvali sa mnohé hlas_. – Chlapec vír_ vodu. – V tejto rieke sú vír_. – Vezmi si, nehanb_ sa! – Červenať sa od hanb_. – Nosiť drevo do hor_. – Nasľubovať hor_-dol_. – Zajtra oznám_ výsledky. – Prečítajte si oznam_. – Zavr_ bránu! – Zakr_ stôl obrusom! – Natr_ si tvár krémom! – Dob_ si mobil! – Batéria sa dob_la. – Vojaci dob_li mesto. – Um_ si ruky mydlom!

6. Doplňte i/í alebo y/ý. Ak_koľvek bol výsledok, nikdy nebol spokojný. – Daktor_ z hostí neprišli. – Niektor_ žiaci už odišli. – Boli k sebe ak_s_ lepší. – Podaktor_ch šport nezaujíma. –Ktor_m vlakom pôjdeš? – Stojí to nejak_ch dvadsať eur. – Urobí to hociktor_ z vás. – Mnoh_ z nich tu už boli.

7. Doplňte správne pádové prípony vymedzovacích zámen. Dievčatá prišli sam_. – Krčma bola sam_ chlap. – Ženy museli ostať s deťmi sam_. – Kolektív tvoria sam_ Slováci. – Dôjsť na sam_ koniec mesta. – Stromy sú už sam_ kvet. – Mestá sa sam_ rozhodnú, ako použijú pridelené fi nančné prostriedky. – Les je sam_ hríb. – Videli sme len sam_ psy. – Dieťa zostalo sam_. – Poslanci to sam_ schválili. – Námestie bolo sam_ žena. – Názor starý ako sam_ ľudstvo. Konečne sam_! – Viktor je proti nim dokonalosť sam_. – Stromy sa proti škodcom chránia sam_. – Videli sme tam sam_ chlapcov. – O nich sam_ sa nehovorilo.

Písanie i/y v slovách cudzieho pôvoduV slovách cudzieho pôvodu sa píše i, í, resp. y, ý podľa toho, ako sa

táto graféma používa v jazyku, z ktorého sme ho do slovenčiny prevzali.V základe prevzatých slovPrevzaté slová, ktoré majú v pôvodnom základe i, í: anilín, ária, bilancia, biskup, bit, citrón, cimbal, cirkus, civilizácia, diktát, dift ong, dinár, dirigent, disk, diskotéka, emisia, fi lozofi a,

23

fi rma, fi lológ, fi lozof, fi xovať, gitara, gigant, git, glorifi kácia, história, histamín, histológia, hit, chiméra, chirurg, inventúra, kilogram, klíma, kino, kilometer, kimono, literatúra, litera, liga, likér, légia, liter, milión, mikrofón, mikrofi lm, minifutbal, mína, minerál, minúta, nikel, nimbus, nit, pacifi sta, parafín, pigment, pilier, poliklinika, piškóta, pilot, pilóta, pilulka, politika, prefi x, prezident, ríbezle, riziko, rizling, rizoto, risk, richtár, rivalita, situácia, signál, simulant, síra, sirup, titan, titul, tiger, tip, tipovať (v športke), univerzita, vikár, vila, víla, vitalita, vírus, vitamín, vizitka, zinok atď.

Prevzaté slová, ktoré majú v pôvodnom jazyku v základe y, ý: acylpyrín, anonym, byrokracia, Babylon, cynik, cyklón, cyklus, cylinder, dýka, dynamit, dynamo, dyzentéria, dynastia, embryo, fylogenéza, fyzika, fyziológia, gymnastika, gymnázium, gýč, gyps, harpya, homonymia, hydroplán, hyena, hygiena, hymna, hyperbola, hypochondria, hypotéza, hystéria, hypnóza, chlorofyl, kyanovodík, kybernetika, Krym, Kyjev, lymfa, lýra, loby, lýceum, lynč, lyrik, lyzol, myrha, myriada, mystika, mýtus, mytológia, nylon, nymfa, polygrafi a, pyrit, pyramída, pyžama, ragby, rytmus, rým, sylabus, symbol, systém, symetria, synoda, symfónia, sympatia, symptóm, synonymum, syntax, syntéza, týfus, typ, typografi a, tyran, uranyl, xylofón, yperit, ypsilon, yzop, yterbium, zygospóra, zymóza atď.

Poznámka:V zdomácnených slovách anglického pôvodu sa namiesto spojenia ea, ee píše í, napr. víkend, striptíz, tím, tvíd, líder, spíker.V niektorých slovách francúzskeho pôvodu sa píše y aj namiesto písmena u, ktorým sa označuje hláska ü, napr. byro, pyré (franc. bureau, puré).Písmeno y sa píše aj v niektorých slovách nemeckého pôvodu, ktoré prevzala slovenčina už dávnejšie, napr. rytier, Rýn.

V predpone prevzatých slovY (ý) píšeme v týchto predponách cudzieho pôvodu:dys-/dyz-, hyper-, hypo-, poly-, syn-, napr.



24

dysgrafi a, dyzorexia, hyperglykémia, hypofunkcia, polytechnika, synchrónny.

I (í) píšeme v týchto predponách cudzieho pôvodu:anti-, bi-, di-, dis-, epi-, i-, im-, in-, inter-, intra-, izo-, tri-, vice-, napr. antiglobalizmus, bisexuálny, disharmónia, epigram, ilegalita,

import, indisponovaný, interliga, intravenózny, izoglosa, trilógia, viceprezident.

Rozlišujemedys-/dyz- (gréckeho pôvodu) znamená sťaženosť, nemožnosť, poruchu, nesprávnosťdysfunkcia = narušenie, porucha funkcie, činnosti orgánu (dysfunkcia obličiek)

dysfemizmus, dystrofi a, dyslexia, dyslália, dyzentéria

dis- (latinského pôvodu) značí zápor, protiklad, rozpor, nesúlad

disfunkcia = činnosť hodnotená z hľadiska celku ako nežiaduca; narušená činnosť nejakého prvku systému (disfunkcia komunikácie)disharmónia = nesúlad, nevyváženosťdis- v daktorých slovách má význam slovenskej predpony roz-dislokácia = rozloženie, rozmiestnenie väčšieho množstva ľudí alebo objektov v priestore (dislokácia vojsk)

poly- (gréckeho pôvodu) značí mnoho, množstvopolyteizmus = mnohobožstvopolyhistor, polygrafi a, polyamid

poli- (nie je predpona) súvisí s gréckym slovom polis = mestopolitika, poliklinika

hypo- (gréckeho pôvodu) nedostatočný, znížený, zmenšenýhypotenzia = nízky tlakhypofunkcia, hypoglykémia

hipo- (gréckeho pôvodu) kôň, konskýhipodróm = konské závodiskohipológ, hipoterapia

fylo- (gréckeho pôvodu) vzťahujúci sa na rastlinstvo, organizmusfylogenetika = náuka o vývoji rastlinných a živočíšnych druhov fylogenéza, fylotaxa

fi l- (gréckeho pôvodu) mať rád, obdivovať to, čo uvádza druhá časť cudzieho zloženého slovafi lozofi a = milovať múdrosťfi lantrop, fi lológia

25

V prípone prevzatých slovY (ý) píšeme v slovách cudzieho pôvodu a odborných názvoch len

v prípone -yl: fenyl, uranyl, metyl, etyl, butyl, dinyl.V slovách cudzieho pôvodu a odborných názvoch, v ktorých majú

prípony systematizačnú funkciu, môže byť aj mäkká prípona -il: uracil, fenistil, alergodil.

Úlohy a cvičenia1. Doplňte i/y v predponách slov cudzieho pôvodu.

d_skvalifi kácia, pol_histor, d_skriminácia, pol_amid, h_pofunkcia, d_sjunkcia, d_skrepancia, tr_lógia, d_slexia, pol_merizácia, d_sritmia, d_zentéria, h_podróm, h_poglykémia, ant_hrdina, h_poterapia, f_lantrop, f_logenetika, _mport, _legalita, _nterliga, ant_román, d_zortografi a, f_logenéza

2. Doplňte i/í, y/ý v slovách a slovných spojeniach. európska c_vilizácia, viaceré paušál_ v Orange_, dostávať anon_my, lesný b_ot_p, v špinavom kanál_, tropické orchide_, v Južnej Kóre_, písať list Andre_, Tán_ a Nataš_, venovať sa alch_mii, s_mbol mesta Bratislavy, svetelný s_gnál, mať alib_, eukal_ptový olej, rekonštrukcia zv_škov veľkomoravskej baz_liky v areál_ Bratislavského hradu, h_permoderný klobúk, k_mono, zahraničná pol_tika, v_lová štvrť, dať niekomu t_p na v_kend, nový t_p automobilu, s_ntaktický rozbor, v_cemajster v c_klokrose, d_zajnérske oddelenie, záchvaty h_stérie, p_gmentové škvrny, r_tmus piesne, hus_ s_kot, pobrežie Guine_, f_nále divadelnej hry

3. Opravte chyby vo vetách a odôvodnite ich. Dotíkal som sa zelených jazykov aloý. – Virozprával celú hystóriu. – Sadli si do bystra a pomali chlípali horúcu kávu. – Medzi oboma skupinami jestvuje dávna ryvalita. – Deväť týždňov som mal nohu v gipse. – Ničivý ciklón zasiahol pobrežie Austrálie. – V džungli sa na zemi hmírili pitóny. – Vytríny boli plné porcelánových gíčov. – Grizli je výborným lovcom rýb. – Holandsko je raj pre ciklystov. – Tvár sa mu skrivila, pretiahla do bolestnej grimasi.



26

4. Dajte podstatné mená do určeného pádu, porovnajte slová s rozdielnym písaním i/í, y/ý a odôvodnite pravopis.

hotel dolár seriál ateliér lokál liter kufor bicykel diel popol

L sg.

N pl.

Poznámka:L sg. vzoru dubV L sg. majú príponu -i:a) slová cudzieho pôvodu zakončené na -ár, -ál, -er, -ér, -el, -iar, -ier; minerál,

materiál, motel, model.b) slová s pohyblivou samohláskou -e-, -o-: semester, kufor.

V L sg. je prípona -e aj pri domácich slovách zakončených na -l: v podiele, v úmysle, v živle.

N pl. vzoru dubV N je prípona -y.Prípona -e je:a) v slovách zakončených na -ár, -iar, -ier: hektáre, taniere.b) v slovách cudzieho pôvodu na -r, -l s pohyblivou samohláskou -e-, -o-: liter

– litre, kufor – kufre.

3.3 Písanie spoluhlások ď, ť, ň, ľSpoluhlásky ď, ť, ň, ľ píšeme s mäkčeňom:� pred samohláskami a, o, u, á, ú, napr. ďakovať, ťažký, poľovať,

ňuchať, ľud, guľáš;� vnútri slov pred spoluhláskami, napr. loďka, učiteľka;� na konci slov a tvarov slov, napr. písať, vráť (tvar slovesa vrátiť), úľ.

Spoluhlásky ď, ť, ň, ľ píšeme bez mäkčeňa:� pred samohláskami e, i, í v domácich a zdomácnených slovách,

napr. telo, leto, divadlo, nejaký, ticho, nikto, lístok;

27

� pred dvojhláskami ia, ie, iu, napr. diabol, peniaz, diera, niekto, liek, vysvedčeniu.

Porovnajte:V slovenčine sa spoluhlásky d, t, n, l v domácich slovách vyslovujú mäkko [ď, ť, ň, ľ], ak stoja pred i, í, e, ie, ia, iu, hoci grafi cky mäkčeň nezaznačujeme deti [ďeťi], ticho [ťixo], nikto [ňikto], list [ľist].V maďarčine sa spoluhlásky d, t, n, l nezmäkčujú pred samohláskami e, i, í, vyslovujú sa tvrdo, napr. dió [dyó] – orech, tíz [týz] – desať, tenni [tenny] – robiť, ide [nie: iďe] – sem.

3.4 Písanie spoluhlások v predponáchSpoluhlásky v predponách nad-/nado- (nadpísať, nadbytočný,

nadovšetko), pod-/podo- (podpísať, podmorský, podomlieť), od-/odo- (odpísať, odísť, odomlieť), pred-/predo- (predpísať, predškolský, predovšetkým), ob-/obo- (objav, obísť, oboplávať), bez-/bezo- (bezstarostný, bezfarebný, bezodný), cez-(cezpoľný, cezhraničný), roz-/rozo- (rozpísať, roztočiť, rozosmiať sa), v-/vo- (vpísať, vchádzať, vopchať sa), vz-/vzo- (vznášať sa, vzoprieť sa, vzostup) píšeme jednotne podľa morfematického princípu bez ohľadu na spodobovanie.

Predpony s-/z-/zo- sa píšu podľa výslovnosti, napr. spísať, schudnúť, sčítať, sčasti, zísť sa, zďaleka, znovu, zospodu, zotrieť, zošit.

Poznámka:Slovo zmena vo význame pracovná zmena, programová zmena atď. sa píše vždy so spoluhláskou z.

Predložka z (zo), ktorá sa používa v spojení s genitívom, zachováva si rovnakú podobu bez ohľadu na zmeny v asimilácii, napr. z potoka, z budovy, z hory, zo steny.

Predložka s (so) sa používa v spojení s inštrumentálom, a to bez ohľadu na zmeny v asimilácii, napr. s otcom, so sestrou.



28

Úlohy a cvičenia:1. Doplňte.

Kedy p_jdeš na vlak? – V dia_ke sa zablyslo. – Je už o p_ť minút dvanásť. – _písal záznam o nehode. – Na strome uvidela zrelý plo_. – Nachádza sa v h_bke 10 metro_ pod hladinou. – Mala hlas tenký a ostrý ako n_ž. – Medzi jed_ami pomaly usínal vietor. – Povedľa hál_ snehu sa tvorili lesk_é kaluže. – Vonku je _ladný vzduch. – Peter je _ladný.

2. Slová a slovné spojenia najprv správne vyslovte a potom doplňte chýbajúce spoluhlásky. sli_kový lekvár, ako _čely, naša Zu_ka, stredoveký hra_, mačacia la_ka, otco_ nôž, šes_ hodín, dáž_ prší, smutná v_ba, číslo_ka, internetová _ekáreň, k_úče od bytu, spe_, ro_trhať, osobná lo_, polo_te, zu_ bolí, zbierať ma_iny, bábkové _ivadlo

29

4 ROZDEĽOVANIE SLOV

Slová sa rozdeľujú, ak sa celé nezmestia na koniec riadka. Pri rozdeľovaní slov na konci riadka používame spojovník. Riadime sa týmito pravidlami:� jednoslabičné slová sa nerozdeľujú: dub, poď, stĺp, stôl, hej, pred;� viacslabičné slová sa rozdeľujú: o na rozhraní morfém (najmenších významových častí slov) =

významové delenie o na rozhraní slabík (najmenších rytmických jednotiek) =

mechanické delenie; nositeľmi slabičnosti sú krátke a dlhé samohlásky, dvojhlásky a slabičné r, ŕ, l, ĺ.

Podobne ako v maďarčine:Na rozhraní morfém� oddeľujeme slabičnú predponu (na-, do-, ne-, nad-, pred-, pod-,

roz-, od-, ob-, sú-, vy-, o-, u-): na-kúpiť, vy-niesť, sú-hvezdie, ne-prejazdný, od-pratať, u-zavrieť, od-písať

� oddeľujeme slová v zložených slovách (časti zložených slov) na hranici zloženia: Brati-slava, šéf-lekár, troj-uholník, euro-mena, drevo-rubač, telo-cvik

Porovnajte:Zložené slová v maďarčine rozdeľujeme na hranici zloženín, napr. meg-ír, fel-áll, rend-őr.

Na rozhraní slabík• ak je medzi dvoma nositeľmi slabičnosti spoluhláska, pripája sa

k nasledujúcej slabike: ste-na, do-ma, u-li-ca, člo-vek, pria-nie;• ak sú medzi dvoma nositeľmi slabičnosti dve spoluhlásky, prvá patrí

do prvej slabiky, druhá do nasledujúcej: med-veď, ok-no, dok-tor, sln-ko, ih-la, lam-pa, svieč-ka.


30

Na rozdiel od maďarčiny:Na rozhraní morfém• oddeľujeme príponu: o slovotvornú príponu oddelíme, ak si zreteľne uvedomujeme

odvodenosť slova a slovotvorná prípona sa začína na spoluhlásku; slovo rozdelíme na hranici základ a slovotvorná prípona: maliar-stvo, sloven-ský, mest-ský, štvor-ka;

o gramatickú (pádovú al. časovaciu) príponu oddelíme, ak sa začína na spoluhlásku: študent-mi, dvo-ma, štyr-mi, pusť-me.

Na rozhraní slabík• v slovenčine sú nositeľmi slabičnosti aj spoluhlásky r, ŕ, l, ĺ: pr-ší, vŕ-

ba, vl-na, stĺ-pec;• ak je slovo neodvodené a medzi dvoma nositeľmi slabičnosti sú tri

a viac spoluhlások, prvá spoluhláska patrí do prvej slabiky, ostatné do nasledujúcej, napr. cen-trum, čer-stvý, náv-števa.

Porovnajte:V maďarčine sa rozdeľuje každé slovo na toľko slabík, koľko je v ňom samohlások, napr. fi -am.Viacslabičné jednoduché slová rozdeľujeme tak, že na začiatku nasledujúcej slabiky bude vždy len jedna spoluhláska.v slovenčine v maďarčine• ses-tra part-tól• zaj-tra Ist-ván• maj-ster piszt-ráng

Toto pravidlo sa uplatňuje aj pri rozdeľovaní slov cudzieho pôvodu: prog-ram, gra-fi -kon.

31

Poznámka:Nerozdeľujeme:• zložky ch, dz, dž, ktorými sa označujú osobitné hlásky, napr. dý-chať, me-

dzi, há-džem;• zložky ia, ie, iu, ktorými sa v domácich a zdomácnených slovách označujú

dvojhlásky, napr. pria-teľ, bie-ly, cu-dziu;• zložku io, ktorá sa používa pri prepise z azbuky do latinky, napr. Fio-dor,

mat-rioš-ka; • v slovách cudzieho pôvodu spojenia samohláskových alebo spoluhláskových

písmen, ktorými sa označuje jedna samohláska alebo jedna spoluhláska, napr. Liver-pool, Wa-shington, Szath-máry;

• koncovú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. Kó-rea, An-dreu (nie Kóre-a, Andre-u);

• začiatočnú slabiku slova, ak obsahuje iba jednu samohlásku, napr. i-dea, a-merický, i-hrisko. V úzkych novinových, časopiseckých a pod. stĺpcoch takúto slabiku môžeme oddeliť.

Úlohy a cvičenia1. Rozdeľte slová.

stolík, posteľ, chladnička, prízemie, nakúpiť, najkrajší, obklad, reakcia, vpísať, skopírovať, zhlboka, výučba, počítadlo, troma, podopĺňať, plte, blízko, chrbát, chrbtami, aktuálny, radiátor, Anna, Piotr, orchidea, etapa, biológia, Anglicko, ospravedlnenie, miestny, duchaprítomnosť, zminimalizovať, objednať, tvaroslovie, horenos, zookútik, pravdepodobný, trojizbový, bioplyn

Rozdeľovanie slov

32

5 PÍSANIE VEĽKÝCH PÍSMEN

Písaniu veľkých písmen sa v PSP (2000, s. 50 – 75) podrobne venuje celá kapitola. Predsa sa však v praxi stretávame s nejednotným písaním začiatočných písmen v niektorých druhoch pomenovaní. Túto rozkolísanosť neraz spôsobuje vplyv cudzích jazykov, ktoré vo svojej pravopisnej norme častejšie uplatňujú veľké písmená (napr. nemčina) alebo píšu v nadpisoch a v názvoch každé plnovýznamové slovo s veľkým začiatočným písmenom (napr. angličtina). V súvislosti s prenikaním týchto jazykov do všetkých oblastí spoločenského života sa veľké písmená píšu, resp. nepíšu aj tam, kde sa v slovenčine nepoužívajú. Štátne organizácie a inštitúcie väčšinou dodržiavajú pri písaní svojich názvov pravopisnú normu. Názvy súkromných organizácií, fi riem zapísaných v obchodnom registri sú mnohokrát v rozpore s doporučenými pravidlami. Často sa v názvoch kombinujú veľké a malé písmená, napr. nanoTECH, s. r. o., MetLife Amslico poisťovňa, a. s. alebo sa všetky slová píšu s veľkým písmenom, napr. Eniki Beniki, s. r. o., Generali Poisťovňa, a. s. alebo naopak všetky slová s malým písmenom, napr. elibos, s. r. o., najmä ak ide o internetové fi rmy, napr. vonadomova.sk, servitky.sk.

Veľké písmená sa v spisovnej slovenčine píšu:� na začiatku vlastných mien a vnútri viacslovných vlastných mien;� na začiatku viet a súvetí;� na znak úcty;� na vyzdvihnutie niektorých slov alebo častí jazykového prejavu;� niekedy v poézii na začiatku veršov;� v niektorých skratkách a v ustálených značkách.

5.1 Písanie veľkých písmen vo vlastných menáchVlastné mená sú pomenovania jedinečných osôb, zvierat alebo

neživých predmetov. Jednoslovné vlastné mená píšeme s veľkým začiatočným písmenom.

33

Vlastnými menami bývajú aj viacslovné pomenovania. Ak sa viacslovné pomenovanie stáva vlastným menom len ako celok, píšeme s veľkým písmenom len prvé slovo, ktoré je súčasťou vlastného mena, napr. Važecká jaskyňa, Dlhý potok, Nitriansky kraj, Dolná ulica. Ak sa súčasťou viacslovného vlastného mena stane iné vlastné meno, píšeme veľké písmeno aj vnútri názvu, napr. Studená dolina – Veľká Studená dolina, Váh – Čierny Váh, Slovenské národné povstanie – Nábrežie Slovenského národného povstania, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave – Filozofi cká fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Vlastným menom sa môže stať:� všeobecné jednoslovné alebo viacslovné pomenovanie označujúce

jedinečný predmet, napr. Hviezda (kino), Pravidlá slovenského pravopisu;

� všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením sídla, napr. gymnázium – Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách, základná škola – Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Šamoríne, okresný úrad – Okresný úrad v Banskej Bystrici;

� všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením miesta alebo rozsahu pôsobnosti, napr. ministerstvo fi nancií – Ministerstvo fi nancií Slovenskej republiky, univerzitná knižnica – Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici;

� všeobecné pomenovanie v spojení s dedikačným prívlastkom (určeným na počesť nejakej osoby alebo udalosti), napr. gymnázium – Gymnázium Mateja Korvína, spolok – Spolok svätého Vojtecha, katedrála – Katedrála sv. Alžbety, memoriál – Memoriál Milana Hanzela.

Niektoré viacslovné vlastné mená majú popri ofi ciálnej úplnej podobe aj kratšiu neofi ciálnu podobu, v ktorej sa vynechávajú isté slová, napr. Štúrova ulica – Štúrova, Európska únia – Únia, Slovenská akadémia vied – Akadémia, Spojené štáty americké – Spojené štáty.

Písanie veľkých písmen


34

Poznámka:Kratšie podoby majú zvyčajne neofi ciálny, hovorový charakter (Slovenské národné divadlo – Národné divadlo, Národné), zriedkavejšie majú slávnostný ráz (Bratislavský hrad – Hrad). Môžu sa používať vtedy, keď z predchádzajúceho kontextu alebo zo situácie je zrejmé, ktoré úplné viacslovné vlastné mená nahrádzajú. Nemali by sa však používať v ofi ciálnych dokumentoch.

Písanie jednotlivých druhov vlastných mienVlastné mená rozdeľujeme na� mená ľudí a živých bytostí (antroponymá);� zemepisné názvy, t. j. názvy objektov vo vesmíre a na ich povrchu

(kozmonymá, toponymá);� názvy ľudských výtvorov, ktoré nie sú pevne fi xované v prírode,

pomenovania časových úsekov, dejinných udalostí, organizácií, inštitúcií, výrobkov, podnikov, spolkov, politických strán, hnutí, akcií, vyznamenaní a cien (chrématonymá).

I. Mená ľudí a živých bytostí� rodné mená a priezviská, prezývky, prídomky, pseudonymy, napr. Peter, Ján, Eva, Júlia, Evička, Anton Bernolák, Majster Pavol

z Levoče, Matúš Čák Trenčiansky, Anonymus, Kleopatra;� mená príslušníkov jedného rodu zakončené na -ovci, napr. Habsburgovci, Mojmírovci, Arpádovci, Romanovovci, Kováčovci;� mená viacerých osôb s rovnakým menom s príponou -ovia, napr. Klimko – Klimkovia (ľudia s menom Klimko), mladí Mozartovia

(ako Mozart);

Poznámka:Rodinné názvy v nezhodnom prívlastku skloňujeme, napr. rod Habsburgovcov, rodina Moravčíkovcov (prípustné, ale nesystémové: rodina Moravčíková, nesprávne – i keď veľmi časté: rodina Moravčíkova, rodina Moravčíkových), rodina Jána Moravčíka, brat a sestra Moravčíkoví.

35

� prívlastky pri rodných menách panovníkov, významných osobností, pápežov a pod. a pôvodne všeobecné podstatné mená s prívlastkom stojacim za ním, napr.

Belo Štvrtý (IV.), Alžbeta Druhá (II.), Jozef Druhý (II.), Ladislav Pohrobok, Richard Levie Srdce, Alexander Veľký, Viliam Dobyvateľ, Ján Pavol Druhý (II.);

� obrazné mená osôb, napr. Lotosový kvet, Orlie pero, Červený oblak, Drozdia brada, Červená

čiapočka;

Poznámka:V obrazných viacslovných menách tvorených prídavným a podstatným menom sa veľké písmeno píše iba na začiatku celého pomenovania, ktoré sa nechápe ako spojenie rodného mena a priezviska, ale ako pomenovanie osoby jedným menom.

� mená príslušníkov národov, etník, svetadielov a obyvateľské mená, napr.

Slovák, Maďar, Poliak, Slovan, Záhorák, Stredoslovák, Košičan;

Porovnajte:Mená príslušníkov národov sa v maďarčine píšu s malým začiatočným písmenom, napr. szlovák, magyar.

� mená bohov, božstiev (kresťanských aj iných), napr. Perún, Zeus, Venuša, Panna Mária, Svätá Trojica, Hospodin,

Alah, Budha;� pomenovania osôb v literárnych dielach, napr. Adam Hlavaj, Koreň, Krt, Divný Janko, Ťapákovci;� mená zvierat (i v rozprávkach), napr. Pejko, Sivko, Murko, Nero, Dunčo, Rysuľa, Straka, Zajko-Bojko,

vták Ohnivák.



36

Rozlišujemepísanie s veľkým písmenom písanie s malým písmenom

Judáš, Xantipa,Watt, Salchov

judáš (zradca), xantipa (hašterivá žena),watt (fyzikálne jednotky), salchov (skoky v krasokorčuľovaní)

Žid (príslušník etnickej skupiny) žid (vyznávač židovskej viery)

Talian, Škót, Angličan (príslušníci etnických skupín)

talian (človek, s ktorým sa nedá dohovoriť), škót (skúpy človek), angličan (fl egmatický človek)

Bratislavčan, Trenčan (obyvateľské mená)

martinčan, staroslovák (prívrženec politickej strany)

Neslovák, Exbratislavčan, Nemaďar

proeurópan, rusofi l, maďarofi l (názvy podľa príslušnosti)

tiežslovák, hejslovák, tiežmaďar, kvázibratislavčan (pomenovania majúce ironický význam)

dalmatínec (druh psa), hucul (plemeno koňa), holanďanka (druh sliepky)

Zlatovláska, Mesiáš, Venuša (vlastné mená zosobnených zjavov, mytologických a biblických bytostí)

zlatovláska (dievča al. žena s vlasmi zlatej farby), mesiáš (spasiteľ), venuša (krásna, zvodná žena)

Rusalka (postava z literárneho diela), Satan (názov vrchu)

rusalka, satan, anjel, vodník, víla (pomenovania nadprirodzených bytostí a bytostí z náboženskej oblasti)

Boh (v kresťanskom chápaní); v náboženských textoch: Pán Boh, Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý

boh (pomenovanie nadprirodzenej bytosti); boh Zeus, boh Perún

Božia Matka, Boží Syn (v kresťanskom chápaní)

boží (v ustálených spojeniach a obrazných pomenovaniach); každý boží deň

37

Svätý Duch, Svätá Trojica, Svätý Otec

svätý Michal, svätý Martin, svätá Alžbeta, svätá Katarína (prívlastok pred vlastným menom svätca)

Sivko, Belko (mená zvierat) sivko, belko (kôň sivej, bielej farby)

Pravopis prídavných mien utvorených od vlastných mien ľudí a živých bytostí

písanie s veľkým písmenom písanie s malým písmenom

prídavné mená utvorené príponou -ov a -in, resp. -ej a -ho/-ého: Ján – Jánov, Eva – Evin, Podjavorinská – Podjavorinskej, Jesenský – Jesenského, Kristus – Kristov, Rysuľa – Rysulin

prídavné mená odvodené od vlastných mien osôb alebo zvierat príponami -ský, -ovský alebo variantom -ký: Mikuláš – mikulášsky, Štúr – štúrovský, Maďar – maďarský, Homér – homérsky, Dunčo – dunčovský

II. Zemepisné názvy1. Názvy kozmických objektov a názvy útvarov na povrchu

mimozemských objektov (kozmonymá)� názvy hviezd, zoskupení hviezd a súhvezdí, galaxií, napr. Slnko, Sírius, Orion, Plejády, Galaxia (Mliečna cesta), Veľká

hmlovina v Andromede, Krabia hmlovina, Pegasus, Miestna skupina galaxií, Malý voz, Váhy, Panna;

� názvy planét, planétok a skupín planétok, napr. Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Adonis, Trójania;� názvy mesiacov, komét a skupín komét, napr. Európa, Titan, Mesiac, Halleyho kométa, Jupiterova rodina komét;� názvy meteoritov, meteoritických rojov a asteroidov, napr. Perzeidy, Leonidy, Geminidy, Lyridy;� názvy útvarov na povrchu mimozemských objektov, napr. Oceán búrok, More dažďov, Jazero snov, Záliv astronautov,

Herkulov mys.



38

Rozlišujemepísanie s veľkým písmenom písanie s malým písmenom

Slnko (hviezda, okolo ktorej obieha Zem)

slnko (kozmické teleso, zdroj svetla a tepla, hviezda)

Galaxia (galaxia, do ktorej patrí Slnko a s ním naša Zem, naša galaxia)

galaxia (sústava hviezd)

Zem (naša planéta) zem (súš, pevnina, pôda)

Venuša (planéta) zornička, večernica (planéta Venuša ako ranná hviezda)

Mesiac (mesiac obiehajúci okolo Zeme, náš mesiac)

mesiac (kozmické teleso obiehajúce okolo planéty)

Poznámka:S malými písmenami sa píšu: slnečná sústava, hmlovina, planéta, planétka, meteor, meteorit, meteorický roj, nova, supernova, biely trpaslík a pod. Ide zväčša o pomenovania druhov objektov vo vesmíre.V niektorých odborných textoch sa však stretávame aj s písaním Slnečná sústava, ak ide o „našu slnečnú sústavu“.

2. Názvy útvarov zemského povrchu a objektov na zemskom povrchu (toponymá)� názvy kontinentov a svetadielov, napr. Afrika, Severná Amerika, Južná Amerika, Európa, Ázia, Austrália;

39

Porovnajte:V slovenčine v názvoch Severná Amerika, Južná Amerika píšeme obe slová s veľkým začiatočným písmenom. V maďarčine sa v týchto názvoch píše v oboch slovách veľké písmeno, ale zároveň aj spojovník, napr. Észak-Amerika, Dél-Amerika.V dvojslovných zemepisných názvoch je v maďarčine spojovník častý, napr. Új-Zéland (Nový Zéland), Nyugat-Dunántúl (západné Zadunajsko).Od názvov typu Severná Amerika, Južná Amerika treba odlíšiť pomenovania južné Slovensko, severné Slovensko. V maďarčine sa však v tomto type názvov každé slovo píše s veľkým písmenom a medzi slovami je spojovník, napr. Délkelet-Magyarország.

� názvy ostrovov, súostroví a polostrovov, napr. Kréta, Ostrov princa Eduarda, Šalamúnove ostrovy, Pyrenejský

polostrov;� názvy mysov a šijí, napr. Annin mys, Južný mys, Mys svätého Vincenta, Mys dobrej nádeje,

Korintská šija;� názvy púští, stepí, tundier, prérií a močiarov, napr. Sahara, Sýrska púšť, Baragandská step, Murmanská tundra, Veľká

préria, Suddský močiar;� názvy pobreží a fyzickogeografi ckých krajín, napr. Pobrežie slonoviny, Pobrežie Viliama II, Zem kráľa Karola, Zem

kráľovnej Maud;� názvy pohorí, vrchov, napr. Vysoké Tatry, Biele Karpaty, Matra, Alpy, Himaláje, Kremnické

vrchy, Mount Everest, Lomnický štít, Kriváň, Sitno;� názvy priesmykov, tiesňav a preliačin, jaskýň a priepastí, napr. Termopyly, Dukliansky priesmyk, Veľký kaňon, Demänovská

ľadová jaskyňa, Domica, Čertova pec, Dolina smrti;� názvy dolín, nížin, kotlín, panví, napr. Malá Studená dolina, Mengusovská dolina, Podunajská nížina,

Východoslovenská nížina, Oravská kotlina, Parížska panva;



40

3. Názvy krajín území, štátov, správnych oblastí štátov a iných správnych oblastí� názvy území a krajov, napr. Balkán, Západ (západné štáty), Východ (východné štáty), Abov,

Spiš, Šariš, Gemer;� názvy štátov a štátnych útvarov (aj staršie a historické), napr. Slovenská republika, Ruská federácia, Nemecká spolková

republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Zväz sovietskych socialistických republík (Sovietsky zväz);

� v ofi ciálnej terminológii skrátené vžité názvy štátov a názvy spolkových krajín, aj historických, napr.

Slovensko, Normandia, Alsasko-Lotrinsko, Dolné Rakúsko, India, Galia;

� názvy správnych oblastí štátov (aj staršie, historické), napr. Bratislavský kraj, Žilinský okres, Trenčianska župa, Hontianska

stolica, Budínsky pašalík;� názvy iných správnych oblastí (železníc, armád, priemyselných

oblastí, vojenských okruhov a i.) a chránených území, napr. Západný vojenský okruh, Tatranský národný park, Yellowstonský

národný park.

Poznámka:S veľkým začiatočným písmenom sa píšu aj názvy štátov ustálené dodatočne historikmi, napr. Rímska ríša, Veľkomoravská ríša, Osmanská ríša.S malým začiatočným písmenom sa píšu pomenovania štátov rozlíšené číslovkami a názvy motivované istými osobami, udalosťami, napr. prvá republika, druhé cisárstvo, predmníchovská republika, habsburská monarchia.Pomenovanie Samova ríša je vlastným menom, ktoré bolo utvorené historikmi.Česká a Slovenská Federatívna Republika – ofi ciálny názov, ktorý sa používal do rozdelenia federatívnej republiky na dva samostatné štáty, rozhodnutím Federálneho zhromaždenia ČSFR z 20. apríla 1990 sa výnimočne písali všetky plnovýznamové slová s veľkým začiatočným písmenom.

41

4. Názvy vodných tokov a vodných plôch sveta� názvy riek, potokov, prameňov, gejzírov a vodopádov, napr. Dunaj, Volga, Seina, Biely potok, Dlhý potok, Slatina, Fatra,

Storočný prameň, Herliansky gejzír, Niagarské vodopády, Vodopády Studeného potoka

� názvy jazier a vodných plôch, oceánov a morí, napr. Plitvické jazerá, Slnečné jazerá, Štrbské pleso, Morské oko, Oravská

vodná nádrž, Zemplínska šírava, Tichý oceán, Indický oceán, Mŕtve more, Červené more;

� názvy zálivov a prielivov, morských prieplavov a úžin, napr. Perzský záliv, Fínsky záliv, Hudsonov záliv, Gibraltársky prieliv,

Suezský prieplav, Bospor, Dardanely (Dardanelská úžina);� názvy morských prúdov a podmorských útvarov, napr. Golfský prúd, Veľká koralová bariéra, Mariánska priekopa.

5. Názvy ľudských sídiel, ich častí a verejných priestranstiev� názvy miest, dedín, osád, napr. Bratislava, Poprad, Trnava, Komárno, Madrid, Washington, Biely

Kostol;

Porovnajte:V slovenčine vo viacslovných názvoch miest a obcí píšeme s veľkým začiatočnými písmenami všetky plnovýznamové slová, napr. Spišská Nová Ves, Moravský Svätý Ján, Banská Bystrica. Neplnovýznamové slová (predložky) píšeme s malým písmenom, napr. Nové Mesto nad Váhom, Zlatná na Ostrove, Žiar nad Hronom.V maďarčine sú miesto takýchto viacslovných názvov miest a obcí kompozitá typu Alsóbélatelep, Újszeged, Fokváros.

� názvy miestnych častí obcí a miest (majú samostatný samosprávny orgán a sú administratívnou časťou obce, mesta), napr.

Karlova Ves, Staré Mesto, Petržalka, Devínska Nová Ves, Tatranská Lomnica;

� názvy častí miest a obcí, ktoré nie sú samostatnými administratívnymi jednotkami, napr.

Sídlisko mládeže, Sídlisko SNP, Lúky, Háje, Vlčie hrdlo, Sásová;



42

Poznámka:Ak druhové označenie sídlisko stojace pred vlastným pomenovaním nie je súčasťou vlastného mena, píše sa s malým začiatočným písmenom, napr. sídlisko Chrenová.Problematickým tvarom je podoba rozšíreného pomenovania sídlisk motivovaných svetovými stranami. Tento typ má nominatívnu podobu, preto aj niektorí jazykovedci napriek všeobecným pravidlám navrhujú pravopisnú podobu Sídlisko Juh, Sídlisko Sever.

� názvy ulíc, nábreží, námestí, napr. Dolná ulica, Ružová ulica, Ulica slobody, ulica Pri mlyne, Pekná

cesta, Nábrežie Slovenského národného povstania, Zelené nábrežie, Štúrovo námestie, Námestie sv. Anny;

Poznámka:V predložkových typoch názvov ulíc druhové pomenovanie ulica nie je súčasťou ofi ciálneho názvu a vlastné meno ulice sa začína od predložky. Ak sa druhové pomenovanie na spresnenie použije, píše sa s malým začiatočným písmenom, napr. Pri mlyne – ulica Pri mlyne.

� názvy sadov, záhrad, cintorínov, napr. Sad Dominika Tatarku, Medická záhrada, Lesnícke arborétum

VULH, Ondrejský cintorín.

6. Názvy významných stavieb a ich častí� názvy budov, domov, študentských domovov, internátov, napr. Turzov dom, Biely dom, Primaciálny palác, Dom zahraničných

Slovákov, Družba, Študentský domov Ľudovíta Štúra;� názvy štadiónov a amfi teátrov, napr. Štadión Ondreja Nepelu, Národné tenisové centrum, Amfi teáter

slobody;� názvy hradov, zámkov, kaštieľov, napr. Spišský hrad, Pustý hrad, hrad Devín, hrad Modrý Kameň,

Zvolenský zámok, Bojnický zámok, kaštieľ Antol;� názvy kostolov, kláštorov, chrámov, katedrál, bazilík a pod., napr.

43

Kostol sv. Štefana, Chrám sv. Víta, Katedrála sv. Alžbety, Bazilika sv. Petra;

Poznámka:Označenie kostolov, chrámov, kláštorov a pod. podľa príslušnosti k istej reholi (rádu) sa píše s malým začiatočným písmenom, napr. kapucínsky kostol, františkánsky kláštor, piaristický kláštor, kostol uršulínok.

� názvy múrov a brán, napr. Veľký čínsky múr, Múr nárekov, Michalská brána, Viedenská

brána;� názvy fontán a besiedok, napr. Ganymedova fontána, Besiedka Ľudovíta Štúra;� názvy významných siení, dvorán, napr. Rytierska sieň Bratislavského hradu, Dvorana predkov;� názvy mostov a tunelov, napr. Starý most, Most Apollo, Alžbetin most, tunel Branisko, Sitina;� názvy významných a jedinečných ciest, železníc, napr. Jantárová cesta, Transsibírska magistrála, Kysucká lesná železnica.

III. Názvy ľudských výtvorov� názvy sviatkov a pamätných dní, napr. Vianoce, Štedrý deň, Prvý máj, Medzinárodný deň detí, Deň

matiek, Deň vzniku Slovenskej republiky, Sviatok sv. Cyrila a Metoda;

Porovnajte:V slovenčine na rozdiel od maďarčiny píšeme mená sviatkov s veľkým písmenom.Vianoce – karácsonyVeľká noc – húsvét

� pomenovania význačných dejinných udalostí, napr. Slovenské národné povstanie, Spartakovo povstanie, Veľká

francúzska revolúcia, Pražská jar, Púštna búrka, Bitka o Atlantik;



44

� názvy jedinečných úradov a verejných inštitúcií a ich najvyšších súčastí (aj bývalých), napr.

Národná rada Slovenskej republiky, Európska únia, Krajský úrad v Trnave, Okresný úrad v Senci, Slovenská akadémia vied, Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre, Krajský súd v Banskej Bystrici, Dozorná rada Slovenského pozemkového fondu, Nemocnica s poliklinikou Svätého kríža, Univerzita P. J. Šafárika, Gymnázium Jána Hollého v Trnave, 2. (Druhá) základná škola Jozefa Horáka v Banskej Štiavnici;

� názvy podnikov, závodov, fi riem, obchodných spoločností, napr. Slovak Telecom, Nábytok Žilina, Závody ťažkého strojárstva,

Martin;� názvy múzeí, galérií, divadiel, kín, operných, speváckych

a tanečných súborov, hudobných telies, napr. Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, Galéria Jozefa

Kollára Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, Jókaiho divadlo v Komárne, Hviezda, Tatra, Národná opera, Slovenský komorný orchester, Lúčnica, Elán, Desmod;

� názvy hnutí, politických strán, spoločenských organizácií, združení a pod., napr.

Slovenský Červený kríž, Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV, Strana maďarskej koalície, FC Slovan Bratislava, Konferencia biskupov Slovenska;

� názvy umeleckých a vedeckých diel, edícií, zborníkov, dôležitých písomností, kódexov, listín, denníkov, rozhlasových a televíznych relácií, napr.

Malý princ, Hájnikova žena, Dejiny slovenskej literatúry, Encyklopédia jazykovedy, Slovenská reč, Sme, Teleráno, Rádiožurnál, Tolerančný patent, Deklarácia práv dieťaťa;

� názvy akcií, výstav, súťaží, cien, vyznamenaní, nadácií, napr. Bratislavské hudobné slávnosti, Bienále ilustrácií, Hviezdoslavov

Kubín, Rad Ľudovíta Štúra, Nobelova cena, Oscar;� názvy technických výrobkov, kozmetických výrobkov a iných

výrobkov, napr. Sony Ericsson, Canon, Whirpool, Orifl ame, Avon, Dove;

45

� medzinárodné (väčšinou latinské) odborné názvy rastlín, živočíchov, liekov, napr.

Valeriana offi cinalis L., Homo erectus, Streptomycin, Panadol;� odborné názvy odrôd, sort, kultivarov a pod., napr. Jonathan, Senga sengana (jahoda);� názvy jedinečných dopravných prostriedkov, napr. rýchlik Turiec, Dargov, Vindobona, loď Titanic, Devín, Lusitania.

Rozlišujeme:písanie s veľkým písmenom písanie s malým písmenom

Nový rok (prvý deň v roku, sviatočný deň)

nový rok (nových 365 dní, nový kalendárny rok)

Vianoce, Veľká noc, Turíce vianočné sviatky, veľkonočné sviatky, turíčne sviatky

Slovenské národné povstanie, Októbrová republika, Stalingradská bitka

tridsaťročná vojna, druhá svetová vojna, balkánsky konfl ikt

Úrad vlády Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky

Mestský úrad v Galante, Obvodný úrad Košice I, Krajský úrad v Trnave

miestny úrad, obecný úrad, okresný úrad (bez presného určenia sídla, príslušnosti k istej inštitúcii alebo miesta pôsobnosti)

Materská škola s výchovným jazykom maďarským, HájZákladná škola s vyučovacím jazykom maďarským, ŽeliezovceGymnázium Imre Madácha s vyučovacím jazykom maďarskýmPedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho v KomárneKatedra slovenského jazyka a literatúry Filozofi ckej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

materská škola, základná škola, gymnázium, pedagogická fakulta, katedra (bez presného určenia sídla, príslušnosti k istej inštitúcii alebo miesta pôsobnosti)



46

Matematika pre 5. ročník základnej školy, Slovenský jazyk pre 6. ročník základnej školy (názov učebnice)

matematika, slovenský jazyk a slovenská literatúra (názvy učebných predmetov a študijných programov)

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Gymnázium v ModrePredsedníctvo SAV pre zahraničné styky

oddelenie jazykovej kultúry Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAVodbor jazykovej kultúry sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry Slovenskej republikyzemepisný kabinet Gymnázia v Modrekomisia Predsedníctva SAV pre zahraničné styky

Ministerstvo kultúry SR Rektorát Univerzity Mateja BelaDekanát Katolíckej univerzity v Ružomberku

minister kultúry, rektor, dekan, docent, starosta (názvy povolaní, funkcií, akademických titulov a pod.)

Jednota, Gladiola (špecializované predajne)

potraviny, kvetinárstvo (označenia predajní druhom predávaného tovaru)

Zbierka zákonovZákonník práce

zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR v znení neskorších zákonov (názvy zákonov, vyhlášok, vládnych nariadení a pod.)

Správa o stave Únie (ráz závažného dokumentu, majúce celospoločenský význam)

splnomocnenie, dohoda o vykonaní práce, vysvedčenie (dokumenty, ktoré majú zvyčajne interný charakter, nemajú širší dosah)

47

Nobelova cenaRad Ľudovíta Štúra

laureát Nobelovej cenylaureát Radu Ľudovíta Štúra druhej triedy (pomenovania nositeľov vyznamenaní, cien, hodností, radov a pod.)

Škoda Superb, Fiat 500XJonathan

škoda, škodovka; fi atka (druh auta), jonatánka (jablko) – pomenovania niektorých výrobkov, ktoré sa bežne používajú; sú to často prostriedky hovorového štýlu jazyka

Agrimonia eupatoria, Th ymus serpillum, Felis silvestris (medzinárodné odborné názvy)Acylpyrin, Aspirin, Algifen

repík lekársky, materina dúška, mačka divá (domáce odborné názvy)acylpyrín, aspirín, algifen (v bežnom neofi ciálnom vyjadrovaní)



48

Porovnajte:V slovenčine sa vo viacslovných pomenovaniach inštitúcií, škôl, novín, časopisov a pod. píše veľké písmeno iba v prvom slove viacslovného názvu, kým v maďarčine vo všetkých slovách viacslovného názvu:

v slovenčine v maďarčineSlovenská akadémia vied Szlovák Tudományos AkadémiaSlovenské národné divadlo Szlovák Nemzeti SzínházZákladná škola s vyučovacím Magyar Tanítási Nyelvűjazykom maďarským AlapiskolaNové slovo Új Szó

Úlohy a cvičenia1. Doplňte malé alebo veľké písmená.

prstencová _alaxia (G, g), naša _alaxia (G, g), _ialka (F, f) trojfarebná, _ovníková (R, r) Afrika, _redná (P, p) India, _ierny (Č, č) _otok (P, p) – názov obce, _rásna (K, k) _ôrka (H, h), _oslanec (P, p) mestského zastupiteľstva, udeľovanie _obelovej (N, n) ceny, Karol _tvrtý (Š, š), _andal (V, v) – ničiteľ, _itrianske (N, n) kniežactvo, _polón (A, a), škvrny na _lnku (S, s), _lica (U, u) _od (P, p) kalváriou, _rad (H, h) Branč, _eľká (V, v) hmlovina v Andromede, _očiar (M, m) spánku, _alkánsky (B, b) polostrov, _kres (O, o) Žilina, _askyňa (J, j) mŕtvych netopierov, _ravské (O, o) _eskydy (B, b), _emerská (G, g) stolica, _everný (S, s) ľadový oceán, _ošická (K, k) _ová (N, n) _es (V, v), _ídlisko (S, s) Sásová, _ratislavské (B, b) ulice, _ratislavská (B, b) ulica, _rám (Ch, ch) sv. Petra, _ámestie (N, n) M. R. Štefánika, _eň (D, d) _stavy (Ú, ú) Slovenskej republiky, _tedrý (Š, š) deň, _ozorná (D, d) rada Všeobecnej úverovej banky, _inisterstvo (M, m) kultúry Slovenskej republiky, _itka (B, b) pri Borodine, _ad (S, s) Andreja Kmeťa, _ákladná (Z, z) škola v Bratislave, _ymnázium Juraja Fándlyho v Nitre, _koda (Š, š) Octavia Combi, _edická (M, m) záhrada, typické _orehronské (H, h) železnice, _tredoškolskí (S, s) študenti, _rójska (T, t) vojna, _ixtínska (S, s) kaplnka, _ost (M, m) Lafranconi, _ivadlo (D, d) Janka Borodáča, _eklarácia (D, d) práv dieťaťa, _ákon (Z, z) _árodnej (N, n) rady Slovenskej republiky č. 143/2001 Z. z. o reklame, _ratislavské (B, b) hudobné slávnosti

49

2. Vlastné mená v texte uveďte v správnej podobe. sútok dunajca a Popradu, hokejisti Dukly trenčín, útoky galov na Rímske pevnosti, dobrovoľné sestry Červeného Kríža, mys Dobrej nádeje, kostol sv. Kozmu a sv. Damiána v Bratislavskej Dúbravke, malý voz, More Dažďov, severná Amerika, Hviezdoslavovo Nábrežie, ostrov princa Karola, malá Ázia, Veľká Piesočná púšť, Belianske tatry, gerlachovský štít, Čierna hora (názov štátu), oravské Beskydy, Štát Texas, stredozemné more, Dánske Kráľovstvo, Šarišská Župa, Dobšinská Ľadová Jaskyňa (názov jaskyne), Čierny váh, jánošíkov poklad, Závada pod Čiernym Vrchom, Viktóriine Vodopády, Skalnaté Pleso, Kysucké nové mesto, Sídlisko Vlčie hrdlo, Strieborná Ulica, medzinárodný deň detí, námestie Biely kríž, palác republiky, kalamita pod tatrami, študentský domov Ľudovíta Štúra, Hrad Devín, most Slovenského národného povstania, veľkonočná nedeľa, Oddelenie dejín slovenčiny jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity, Prvá svetová vojna, európska únia, okresný úrad v Spišskej novej Vsi, gymnázium Jána Hollého v Trnave, univerzitná knižnica v Bratislave, Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Štúrovský pravopis, štúrova družina, zrúcaniny kedysi krásnych Hradov, Odbor ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Liptovský folklór, banskobystrický kraj, kamenné Námestie, Košice-staré Mesto, výročie SNP

3. Doplňte b alebo B. _oží hrob, _ožia milosť, _ožie slovo (vo význame evanjelium), _ožie telo (vo význame premenená hostia), každý _oží deň, na tom _ožom svete, od _ožieho rána, vyšlo to na svetlo _ožie, _ožie drievko (vo význame palina), v mene _ožom, s _ožou pomocou, už je na pravde _ožej, _ožie zákony, _ožská príroda, _ožská hudba, _ožia prozreteľnosť, Syn _oží, Matka _ožia, desať _ožích prikázaní, pánu _ohu za chrbtom, _ožie zákony, _ožie zámery

4. Vlastné mená v texte uveďte v správnej podobe. Bratislava je hlavné mesto slovenska. Nachádza sa v strednej európe. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky dunaj, na úpätí pohoria malé karpaty. Svojou rozlohou je najväčším mestom slovenska. Leži v bezprostrednej blízkosti rakúska a maďarska.



50

Bratislava je aj sídlom bratislavského samosprávneho kraja. Sídli tu Prezident, Parlament, Vláda, ministerstvá, Veľvyslanectvá a rôzne úrady. V bratislave má svoje sídlo niekoľko univerzít, Vysokých škol, Divadiel a Múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad slovenská fi lharmónia, slovenská národná galéria, slovenské národné múzeum a slovenské národné divadlo. Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých sa mnohé nachádzajú v starom meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na slovensku. Dominantou je štvorvežový bratislavský Hrad a neďaleko dóm Svätého Martina. Cez bratislavu tečie rieka dunaj a oddeľuje mestkú časť petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti devín sa do dunaja vlieva rieka morava a pri riviére suchá vydrica. Pri botanickej záhrade ústi do dunaja potok vydrica. V bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad štrkovecké jazero a kuchajda v ružinove, vajnorské jazerá a zlaté piesky pri Diaľnici D1, malý draždiak a veľký draždiak v petržalke, rusovské a čunovké jazero.

5.2 Veľké písmená na začiatku viet a súvetíVeľké písmená píšeme:

1. na začiatku jednoduchej vety alebo súvetia a po predchádzajúcej vete zakončenej bodkou, výkričníkom alebo otáznikom, napr. Vjazd zakázaný! (tabuľa), Na hrad (nápis na orientačnej tabuli)

2. po dvojbodke:a) na začiatku priamej reči a citátu, napr. Vrátnik zvoní zvoncom a volá: „Ružomberok, Kraľovany, Vrútky,

Žilina, Bratislava!“b) ak po nej nasleduje výpočet, v ktorom niektorý člen obsahuje aspoň

jednu celú vetu, napr. Kinetická teória sa zakladá na troch experimentálne overených

poznatkoch: 1. Látka akéhokoľvek skupenstva sa skladá z častíc –

51

molekúl, atómov alebo iónov. 2. Častice sa v látke pohybujú, ich pohyb je ustavičný a neusporiadaný atď.

3. na začiatku odsekov vo výpočtoch, napr. Z formálno-významového hľadiska rozlišujeme antonymá:1. Základné, lexikálne – majú rozličný koreň.2. Odvodené – majú spoločný koreň.

Poznámka:Novšie sa píšu veľmi často malé začiatočné písmená na začiatku odsekov vo výpočtoch na ich tesnejšie zopätie. Malé písmená sa píšu na začiatku odsekov vo výpočtoch, ktoré neobsahujú vety, napr.Zo štylistického hľadiska sa slovná zásoba člení na:1. neutrálne slová2. príznakové slová

Vo výpočtoch v rámci vety píšeme po dvojbodke vždy malé písmeno: V obchode mali všakovaké ovocie: hrušky, jablká, čerešne, višne, broskyne, ba aj kivi.

5.3 Veľké písmená na znak úctyNa znak úcty sa píše veľké začiatočné písmeno:1. v písomnom styku v tvaroch zámen Ty, Vy, Tvoj, Váš, Tvojho,

Vášho, Tvojím, Vaším;2. v ofi ciálnom písomnom styku:� akademických tituloch a osloveniach, napr. Vaša Magnifi cencia,

Vaša Spektabilita;� v panovníckych, šľachtických tituloch, napr. Vaša Excelencia,

Veličenstvo;� v tituloch vysokých cirkevných hodnostárov, napr. Vaša Eminencia;� v oslovení významných umelcov, napr. Majstre.



52

Poznámka:Tvary zámen ty, tvoj, vy, váš sa v rozličných návodoch, pokynoch, reklamných textoch píšu s malým začiatočným písmenom.

Ak nejde o ofi ciálny písomný styk, šľachtické a iné tituly sa zvyčajne píšu s malým začiatočným písmenom.

S malým začiatočným písmenom sa píšu tvary zvratných zámen sa, si, svoj a pomocného slovesa byť (si, ste), napr. Nezmenili ste svoj názor?

5.4 Veľké písmená na vyzdvihnutie niektorých slov– sa používajú najmä v reklamných textoch a básňach ako zdôrazňovací

prostriedok alebo sa typografi cky vyzdvihujú slová, ktoré obsahujú základnú myšlienku ďalšieho textu, napr.

Všetko pre VAŠE okná (reklamný text)

V podvečer vyjdeš do polí, / víta ťa obilia LÁN / a vedľa zrejúci ĽAN. / Na mrku zatúla sa sem aj LAŇ. / Plocha tá obrovská, ŠÍRA, / žltkastá ako SÍRA, / o pár dní úrodu dá... / V prírode panuje LAD. / Aj potom, keď udrú mrazy / a potok sputná ĽAD... / Vraciaš sa domov KOL plota starého, / v ňom vetchý KÔL. / Vymeniť ba sa už mal. / Cintorín míňaš, tam vládne TÍŠ, / mĺkvy je staručký TIS....

(Milan Vyparina, Všedný príbeh)

Veľké písmená na začiatku veršov– sa používajú v staršej poézii, v súčasnej iba zriedkavo, napr. Nad Tatrou sa nebo kalí, Kalí mraky hromovými: Mútny sa Váh i Hron valí Krajmi žiaľom uvädlými.

Váh i Hron Slovensko rosí, Slováci doň slzy ronia:

53

Matka Tatra smútok nosí, Jej deťom do hrobu zvonia. (S. Chalupka, Smútok)

Poznámka:Ojedinele sa veľké písmená píšu nielen na začiatku, ale aj vnútri vlastných mien, kde sa autor snaží zaujať čitateľa nezvyčajným písaním veľkých písmen, napr. SuperStar, MasterCard, VyVolení.

5.5 Veľké písmená v skratkách a ustálených značkáchSkratky sú ustálené slovné jednotky, ktoré vznikli skrátením slova

alebo slovného spojenia. Spravidla za nimi píšeme bodku, napr. atď. (a tak ďalej), a pod. (a podobne), slov. (slovenský).

Za iniciálovými skratkami, ktoré vznikajú zo začiatočných písmen jednotlivých slov združeného pomenovania alebo vlastného mena, bodku nepíšeme, napr. SNP (Slovenské národné povstanie), SAD (Slovenská autobusová doprava).

Bodky nepíšeme ani v iniciálových skratkách prevzatých z angličtiny, napr. USA, NASA.

Poznámka:Každé jedno skrátené slovo zo slovného spojenia, za ktorým nasleduje bodka, píšeme s medzerou, napr. spol. s r. o, š. p. Ak sa skratka alebo skrátené slovo vyskytne na konci riadka, píšeme len jednu bodku, napr. Ocenenie získala spoločnosť IPESOT, s. r. o.

Značky sú ustálené symboly utvorené z jedného alebo niekoľkých písmen použitých na označenie rozličných vecí. Nepíšeme za nimi bodku, napr. mm, cm, h, Ca a pod.

Veľké písmená píšeme v iniciálových skratkách a značkách:� vlastných mien, napr. M. R. Š. (Milan Rastislav Štefánik), NR SR

(Národná rada Slovenskej republiky), OSN (Organizácia Spojených



54

národov), MDD (Medzinárodný deň detí), KSSJ (Krátky slovník slovenského jazyka), SAV (Slovenská akadémia vied);

� rozličných všeobecných pomenovaní inštitúcií, podnikov, úradov a pod., napr. ODÚ (okresný daňový úrad), MHD (mestská hromadná doprava), OÚP (okresný úrad práce);

� akademických titulov a vedeckých hodností, napr. Ing., PhDr. (philosophiae doctor), Bc., Mgr., PhD. (vedecká hodnosť doktora fi lozofi e);

� chemických prvkov a fyzikálnych veličín, napr. Pb (plumbum – olovo), Cu (cuprum – meď), A (ampér), V (objem), F (farad);

� menových jednotiek, napr. Sk, F (frank);� svetových strán, pásmových časov, napr. S, V, JZ, SEČ

(stredoeurópsky čas);� durových hudobných stupníc, napr. D dur, C dur (ale b mol, c mol);� rozličných iných názvov a pomenovaní, napr. VTR (vedecko-

technická revolúcia), MP (mládeži prístupný).

Poznámka:V niektorých prípadoch sa na rozlíšenie skratiek zapisuje aj malé písmeno, napr. FF (Filozofi cká fakulta) – PdF (Pedagogická fakulta), ODÚ (okresný daňový úrad) – ObDÚ (obvodný daňový úrad).

Všeobecne známe iniciálové skratky môžeme písať aj tak, že veľkým písmenom zapíšeme len iniciálové písmeno prvého slova, napr. TANAP/Tanap.

Slová začínajúce sa písmenami dz, dž, ch skracujeme dvojako: DZ, DŽ, CH alebo Dz, Dž, Ch.

Úlohy a cvičenia:1. Vypíšte skratky celým slovom.

a i., a pod., t. j., atď., tzv., porov., napr., t. r., sv., v. r., a. h., SAD, MDD, KSSJ, os., MS, CHKO, SR, DÚ, resp., hl. m., SRo, KÚP, EÚ, OSN, SAV

2. Utvorte náležité skratky, značky alebo skratkové slová od nasledujúcich výrazov.

55

doktor fi lozofi e, inžinier, generál, tohto času, milivolt, číslo domu, megawatt, spoločnosť s ručením obmedzeným, plukovník, genitív, magisterka, magistra, park kultúry a oddychu, 100 metrov nad morom, Slovenské národné divadlo, hektár, akciová spoločnosť, profesor, Filozofi cká fakulta Univerzity Komenského, postskriptum, Pravidlá slovenského pravopisu, gram, kapitán, okrem iného, bakalár, športový klub, National Aeronautics and Space Administration, Tatranský národný park, v roku 1989, stredná škola, knokaut, meter kubický, nášho letopočtu, strana, o pätnástej hodine a tridsiatej minúte, základná škola, North Atlantic Treaty Organization, mestská hromadná doprava, Slovenský ľudový umelecký kolektív


56

6 PÍSANIE SLOV OSOBITNE A DOVEDNA

6.1 Písanie čísloviekZákladné číslovkyDovedna sa píšu základné číslovky, napr.štyridsaťpäť, osemdesiattri, osemsto, štrnásťtisíc, dvestodvadsaťtisíc.

Ak sa základné číslovky od 21 vyššie vnútri výrazu neskloňujú, môžeme ich písať:� spolu, najmä pri vypĺňaní poštových poukážok a iných úradných

formulárov, napr. dvetisícpäťstodeväťdesiatpäť, päťstoštyridsaťtisíc;� tisícky, stovky osobitne a desiatky s jednotkami dovedna, napr. šesťstodvadsaťdeväť miliónov dvestopäťdesiatsedemtisíc päťsto

deväťdesiatpäť.

Ak sa základné číslovky od 21 vyššie vnútri výrazu skloňujú, môžeme ich písať:� všetky vyššie číslovky spolu a jednotky osobitne, napr. štyridsiatich piatich, s tridsiatimi ôsmimi;� osobitne tisícky, stovky, desiatky, jednotky, napr. v dvetisíc päťsto deväťdesiatich piatich.

Číslovky milión, miliarda, bilión píšeme vždy oddelene, napr.tri milióny, päť miliárd, dva bilióny, tri bilióny štyridsať miliárd dvesto miliónov štyristopäťdesiattisíc.

Porovnajte:V maďarčine sa číslovky do 2000 píšu spolu. Nad 2000 ich píšeme so spojovníkom, napr. hatezer-négyszáztíz (6410), kétszáztizen-háromezer-ötszázhatvanhét (213 567).

57

Poznámka:Čísla s viac ako tromi číslicami sa členia do skupín po troch čísliciach od poslednej číslice alebo od desatinnej čiarky doľava, alebo od desatinnej čiarky doprava a jednotlivé skupiny sa oddeľujú medzerou, napr. 2 425, 35 365, 3 258 632. Letopočty sa píšu bez medzery, napr. v roku 1945, na začiatku roka 2015.

Radové číslovkyV radových číslovkách od 21 vyššie píšeme jednotky osobitne, napr. päťdesiaty piaty, o tristodvadsiatom treťom, v tisícdeväťstosedem-

desiatom ôsmom.Poznámka:Radové číslovky zložené z jednotiek, desiatok a stoviek a tisícok píšeme spolu: stodruhý, dvestodeviaty, tritisícsiedmy, tisícšiesty.

Násobné číslovky -krát píšeme spolu, napr.: dvakrátX -násobný píšeme spolu, napr.: dvojnásobný,

dvojnásobne - raz, ráz, razy píšeme osobitne, napr.: dva razy

Poznámka:Násobné číslovky tvorené pomocou -krát, -násobne/-násobný si zachovávajú dve dlhé slabiky po sebe (napr. tisíckrát, tretíkrát, viacnásobný).Číselné výrazy s -krát, -násobný sa píšu takto: dvaapolkrát, desaťapolnásobný.Číslicové vyjadrenie má takúto podobu: 2,5-krát.

Raz používame v spojení so základnou číslovkou jeden, preto píšeme jednorazový.Ale: dva, tri, štyri razy, päť, šesť ráz, píšeme viacrázový. V zlomkových výrazoch používame podobu ráz, napr. tri a pol ráz.Číslicové vyjadrenie má takúto podobu: 2,5 ráz.

Písanie slov osobitne a dovedna


58

Úlohy a cvičenia:1. Vyberte vhodný výraz v zátvorke. Zvážte, či môžu byť aj obidva

tvary. spotreba vody sa ............................. (niekoľko násobne, niekoľkonásobne) zvýšila; ............................. (deväťčlenná, deväť členná) delegácia; je ............................. (tri štvrte, trištvrte) na dvanásť; ............................. (ôsmy, 8.) február; pred ............................. (troma, tromi) mesiacmi; anglická kráľovná Alžbeta (I., Prvá); z ........................ (dvadsiatichdvoch, dvadsiatich dvoch) žiakov; ............................. (jednorázová, jednorazová) odmena; ............................. (štyri razy, štyri ráz) väčší zisk; trénovať ............................. (dvakrát, dva krát) týždenne, ........................ (dvaapolizbový, dva a pol izbový) slnečný byt, ........................ (dvanásť ráz, dvanásťráz) súdne trestaný, frekventovaná ........................ (štvor prúdovka, štvorprúdovka), ........................(dvadsaťnásobne, dvadsať násobne) zväčšiť fotografi u

2. Číslovku v zátvorke nahraďte slovom.Byť medzi (2) mlynskými kameňmi. ..........................................Nevstúpiš (2) krát do tej istej rieky. ..........................................Nech to nemusím (2) razy opakovať. ..........................................Za posledných (50) rokov sa ľudský život predĺžil (2) násobne. ..........................................Jedna stotina je celok vydelený 100. ..........................................Gazdovať od (1000) ku (100). ..........................................S (33) sa stretol. ..........................................Ženy rozprávali príbeh v (1000) obmenách. ..........................................Dielo bolo preložené do (21) jazykov. ..........................................Na výlet sme brali (1) nohavice a (4) ponožiek. ..............................................

59

Poznámka:Základné číslovky majú v I pl. pádové prípony: dvoma/dvomi, troma/tromi, štyrmi atď.Základné číslovky zložené s -jeden (21) sú nesklonné.

Číslovka sto sa skloňuje podľa vzoru mesto, ak sa používa samostatne, teda delíme a násobíme stom, nie stomi. V G pl. sú správne tvary stoviek a stovák, napr. Otec má päť stoviek. Pred počítaným predmetom sa neskloňuje, napr. od sto ľudí.

Číslovka tisíc sa v spojení s podstatným menom buď skloňuje ako číslovka päť, alebo je celkom nesklonná, napr. tisíci ľudia alebo tisíc ľudí. Ak sa číslovka tisíc používa samostatne, skloňuje sa podľa vzoru stroj, napr. Prišli tisíce a tisíce. Zložené číslovky s -tisíc sa neskloňujú.

Číslovka milión sa skloňuje podľa vzoru dub, číslovka miliarda podľa vzoru žena.

Porovnajte:Na rozdiel od slovenčiny po číslovkách podstatné meno v maďarčine je

vždy v jednotnom čísle, napr. három könyv – tri knihy, négy autó – štyri autá, öt füzet – päť zošitov.

6.2 Písanie prísloviekDovedna sa píšu príslovky, ktoré vznikli z pôvodne predložkových

spojení, napr. poobede, popoludní, občas, vlani, predvčerom, doteraz, dodnes,

donedávna, popozajtra, vtom, naoko, naspamäť, nabudúce, dovtedy, dozajtra, doslova, nahlas, namieste, vľavo, vpravo, doľava, doprava.

Daktoré príslovky (označujúce najmä farbu) sa píšu spolu i osobitne, uprednostňuje sa však písanie dovedna, napr.

dobiela/do biela, dobelasa/do belasa, dozlata/do zlata, naostro/na ostro,



60

nadránom/nad ránom, naživo/na živo, nahladko/na hladko, naboso/na boso,

dostratena/do stratena, načisto/na čisto, do sucha/dosucha.

Poznámka:Treba rozlišovať príslovku a predložkové spojenie. Ak sa pred výraz substantívneho rázu dá logicky vsunúť zhodný prívlastok, ide o predložkové spojenie, napr. Daj si obklad na (ľavé) oko.Ak sa prívlastok nedá vsunúť, ide o príslovku, napr. Bol veselý iba naoko.

Oddelene sa píšu príslovkové výrazy, napr. na nepoznanie, na nerozoznanie, na nezaplatenie, na neuverenie,

na nevypovedanie, na nevydržanie.

So spojovníkom sa píšu daktoré ustálené spojenia s charakterom príslovky, ide o zložené príslovky:

horko-ťažko, voľky-nevoľky, široko-ďaleko, chtiac-nechtiac.

Úlohy a cvičenia:1. Vyberte vhodný výraz v zátvorke. Zvážte, či môžu byť aj obidva

tvary. urobiť čiaru ........................ (odoka, od oka), zjesť........................ (nalačno, na lačno), usmiať sa ........................ (nakrivo, na krivo), ........................ (dodnes, do dnes) som na to nezabudol, natrieť plot ........................ (namodro, na modro), ........................ (zrána, z rána) pršalo, ........................ (doteraz, do teraz) zistené skutočnosti, ........................ (dopopolava, do popolava) sfarbené nebo, cesta zahýba ........................ (doprava, do prava), ........................ (dobiela, do biela) rozkvitnuté orgovány, vyutierať poháre ........................ (dosucha, do sucha), prvý dom ........................ (napravo, na pravo), sedieť v izbe ........................ (potme, po tme), spať sa išlo ........................ (nadránom, nad ránom), prevrátiť šaty ........................ (naruby, na ruby), ........................ (dohladka, do hladka) vymiešať žĺtky s cukrom, ........................ (natvrdo, na tvrdo) uvarené vajcia

61

2. Vyberte správnu možnosť zo zátvorky a doplňte do viet. Zvážte, či môžu byť aj obidva tvary. Rozprávaš veľmi ........................ (nahlas, na hlas). Operní speváci si musia dávať ........................ (nahlas, na hlas) pozor. ........................ (V tom, vtom) ktosi zaklopal na dvere. Ten obraz ti nikdy nevymizne ........................ (z pamäti – spamäti). Báseň odrecitovala ........................ (z pamäti – spamäti). ........................ (Na okolo, naokolo) vrela rozpútaná búrka. ........................ (Z hlboka, zhlboka) sa nadýchni a pomaličky vydychuj. Sadol si, ........................ (v tom, vtom) sa ozval telefón. Prudké slnko vzdialenejšie predmety sfarbovalo ........................ (dobiela, do biela). ........................ (Široko-ďaleko, široko ďaleko) sú samé polia. ........................ (Sčasti, z časti) urobíme kompót a časť dáme do koláča. ........................ (Na silu, nasilu) sa zasmial. ........................ (Chtiac-nechtiac, chtiac nechtiac) musel ustúpiť. ........................(Horko-ťažko, horko ťažko) si zvykol na nové prostredie. Mačky povylizovali misku ........................ (dočista, do čista). ........................ (domäkka, do mäkka) udusená zelenina.

6.3 Písanie predložiekSpolu sa píšu zložené predložky utvorené� spojením predložky a príslovky, napr. poniže, zhora, zdola, sprava, zľava, zvonku, obďaleč, vrátane;� z prvotnej predložky a zmeraveného pádu, napr. doprostred, skraja, kvôli, pozdĺž, uprostred, naprieč, povedľa.

Osobitne sa píšu predložkové výrazy zložené z prvotných predložiek a pádov podstatných mien, napr.

v rámci, v pomere, s výnimkou, vo vzťahu, v zmysle, z hľadiska, na rozdiel, vo vzťahu, v protiklade, so zreteľom, vzhľadom na, v závislosti od.



62

Úlohy a cvičenia:1. Doplňte.

býva v domci ....................... (poniže, po niže) dediny, cesta vedie ....................... (popri, po pri) potoku, prešiel ....................... (povedľa, po vedľa) nás, bolo ich sedem ....................... (vrátane, v rátane) chlapcov, ....................... (v rámci, vrámci) daných možností, vytiahnuť ....................... (spod, zpod, z pod) stola, vyjsť ....................... (spomedzi, zpomedzi, z pomedzi) stromov, studňa stojí ....................... (naprostriedku, na prostriedku) dediny, hľadieť ....................... (spopod, zpopod, z popod) okuliarov, ....................... (v zmysle, vzmysle) zákona, vyšiel ....................... (spoza, zpoza, z poza) stromu, chata ....................... (skraja, z kraja) lesa, spamätať sa ....................... (z, s) prekvapenia, presunúť si kreslo ....................... (doprostred, do prostred) izby, odísť ....................... (s, z) ťažkým srdcom, vziať niekoho ....................... (so, zo, s, z) sebou

6.4 Písanie spojokSpolu sa píšu spojkové výrazy� s druhou časťou -že, napr. akože, pretože, lenže, čiže, keďže, ibaže, takže (v účinkovom

význame);� s druhou časťou -by, napr. žeby, akoby, keby, aby.

Poznámka:Spojka žeby sa píše dovedna, ak sa dá logicky nahradiť spojkou aby, napr. Deti sa tuhšie k sebe primkli, žeby (aby) premohli strach. V opačnom prípade sa píše oddelene, napr. Neverila som tomu, že by bol doma.Spojka akoby sa píše dovedna, ak sa dá logicky nahradiť výrazom ako keby, napr. Robil som sa, akoby (ako keby) ma to nezaujímalo. V opačnom prípade sa ako by píše oddelene, napr. Neviem, ako by si to napísala.

63

Osobitne sa píšu viacslovné zložené spojky� obsahujúce prvotné spojky a, i, aj, ani, ale, napr. a predsa, a teda, a preto, a čo, a jednako, i keby, i tak, aj keď, ani

keby (ale: avšak);� s časticou čo, napr. len čo, zatiaľ čo, čo ako;� ktoré vznikli z druhotných predložiek a spojok, napr. bez toho, aby; s tým, že; namiesto toho, aby.

Daktoré spojky sa píšu spolu aj osobitne, napr. nieto/nie to, nietoby/nie to by, nietožeby/nie to že by...

Úlohy a cvičenia:1. Rozlišujte správne písanie spojok.

Vyhráme (ako že, akože) tu stojím. Domy boli (ako by, akoby) vymreté. Je tak, (ako by, akoby) malo pršať. Správal sa príliš sebavedome, tak, (ako by, akoby) celý svet ležal pri jeho nohách. Nie je im tak dobre, (že by, žeby) mohli rozhadzovať. Napíš mi, (ako by, akoby) si to ty povedal. Mrvil sa, (ako by, akoby) sedel na ihlách. Treba s tým rátať, (že by, žeby) sa ti protivil. Zmizol, (ako by, akoby) sa bol prepadol. Dúha (ako by, akoby) spojila nebo a zem. Robil som sa, (ako by, akoby) ma to nezaujímalo. Šklbal celé byle, (ako by, akoby) v dlaniach nemal cit.

6.5 Písanie častícSpolu sa píše väčšina častíc, a to:� častice so zdôrazňovacím -že a s -by, napr. ešteže, veruže, isteže, nechže, akoby, kiežby, kdežeby, čoby, čožeby;� častice zo slovies a slovesných spojení, napr. bodaj, bohvie, božechráň, nedajbože, nebodaj, môžbyť;� častice z predložkových spojení, napr. beztak, bezmála, dokonca, napokon, napríklad, dozaista,

predovšetkým;� častice z prísloviek, napr. akiste, pravdepodobne, žiaľ, takmer.



64

Osobitne sa píšu:� častice, ktoré sú súčasťou ustálených skupín častíc, pričom si každá

častica zachováva svoj význam, napr. veď už teda, čo i len, ešte aj len, dokonca ani;� niektoré častice skladajúce sa z viac-menej samostatných slov, napr. koniec koncov;� nesamostatné častice čím, čo pri druhom a treťom stupni prídavných

mien a prísloviek, napr.: ešteže čo, čím skôr, čím lepšie, čo najlepší.

Dovedna i osobitne sa píšu častice utvorené pomocou predložky, napr. našťastie/na šťastie, nanešťastie/na nešťastie, napočudovanie/na

počudovanie, nabetón/na betón.

Častice, v ktorých sa opakuje viackrát to isté slovo, sa píšu so spojovníkom, napr.

už-už, tak-tak, len-len.

Úlohy a cvičenia:1. Vyberte z ponúknutých možností v zátvorkách vždy tú správnu.

(Chvalabohu, Chválabohu, Chvála Bohu), také dačo mi neprišlo na um. – (Na šťastie, našťastie) sa nič nestalo. – Chce sa ti (na príklad, napríklad) ísť do kina? – (Kdeže by, Kdežeby) bol sám na to prišiel! – (Namôjveru, Namojveru, Na môj veru), závidím mu. – (Napočudovanie, Na počudovanie), podarilo sa jej prísť včas. – Zajtra (nabetón, na betón) príďte! – (Len-len, Len len) že sa nezasmial. – (Popravde, Po pravde) nevedel, ako sa to stalo. – (Isteže, Iste že), dá sa uvažovať aj ináč. – Čaká nás (bezpochyby, bez pochyby) veľa úloh.

6.6 Písanie citosloviecZdvojené a iné opakované zvukomalebné citoslovcia sa píšu so

spojovníkom, napr. krá-krá, bim-bam-bom.

65

Tvary s predložkou sa môžu písať spolu i oddelene, napr. Dovidenia!/Do videnia!, Dopekla!/Do pekla!, Dočerta!/Do čerta!

Zmeravené tvary sa píšu spolu, napr. Dajsamisvete!, Bohuprisahám!

Poznámka:Písanie citových citosloviec so spojovníkom nie je ustálené, možno teda písať chi-chi-chi, ale aj chichichi.

Vo zvukomalebných citoslovciach a v od nich odvodených slovách po tvrdých spoluhláskach píšeme obyčajne i, napr. chi-chi-chi, chichotať sa.

Pri daktorých zvukomalebných citoslovciach pod tlakom analógie s podobnými tvarmi podstatných mien v pl. sa pripúšťa aj pravopis s -y, napr. cupi-lupi aj cupy-lupy, alebo len s -y, napr. čáry-máry, láry-fáry.

Úlohy a cvičenia:1. Vyberte z ponúknutých možností v zátvorkách vždy tú správnu.

(Ježišmaria, Ježišmária, Ježiš Mária), čo sa stalo? – (Dopekla, Do pekla), kde toľko trčí! – (Dajsamibože, Daj sa mi bože), taký hrdina! – (Chi-chi, chichi), ženy sa rozosmiali. – (Hav, hav; hav-hav) rozštekali sa psy v celej dedine. – (Vitajte, Vítajte), sadnite si! – Čoskoro (do videnia, dovidenia). – (Cingi-lingi, Cingy-lingy), zvonili zvončeky v rukách detí.

2. Napíšte ako kontrolné cvičenie. Odôvodnite pravopis citosloviec a ich odvodenín. Bim-bam, bim-bom, ozývalo sa po celej dedine. Cap-cap, bosé nôžky cupkali po holej dlážke. Pochytili cepy a už bolo počuť iba cupi-dupi/cupy-dupy, cupi-lupi/cupy-lupy. Odišiel a pritom nepovedal ani dovidenia. Dajsamisvete, trocha prachu. Vyriekol čáry-máry a hodinky zmizli. To sú len láry-fáry. Chi-chi, chichotali sa dievčence. Ahojte, kam ste sa vybrali? Prepáčte, relácia končí, dopočutia/do počutia.



66

6.7 Písanie zložených prídavných mienBez spojovníka (spolu) sa píšu:� zložené prídavné mená, ktoré vyjadrujú celistvosť, napr. červenofi alový (odtienok jednej farby, fi alový dočervena);� zložené prídavné mená utvorené od združených pomenovaní, napr. vedeckovýskumný (týkajúci sa vedeckého výskumu), banskobystrický (týkajúci sa Banskej Bystrice).

So spojovníkom sa píšu zložené prídavné mená, ak vyjadrujú zreteľne vyčleniteľné zložky, časti, ktoré sú významovo samostatné, napr.

modro-biely dres (modrá a biela farebná zložka, každá viditeľne ohraničená),

anglicko-slovenský slovník (slovník obsahujúci anglickú a ekvivalentnú slovenskú slovnú zásobu),

kultúrno-vzdelávací program (týkajúci sa kultúry a vzdelávania).

Poznámka:Niektoré zložené prídavné mená sa píšu osobitne, ale i spolu podľa toho, či vyjadrujú celistvosť, alebo sú spojením významovo samostatných častí, napr. zeleno-modré tričko (má zreteľne oddelené zelené a modré časti) zelenomodré tričko (má jeden farebný odtieň, tyrkysový);

územno-správny vývoj (územný a správny) územnosprávny orgán (týka sa územnej správy).

Úlohy a cvičenia:1. Podčiarknite správne uvedený spôsob písania.

(modro-biely, modrobiely) dres, (červenofi alové, červeno-fi alové) kvety, (zeleno-modrá, zelenomodrá) voda, (vedecko-fantastický, vedeckofantastický) román, (grécko-perzské, gréckoperzské) vojny, (gaštanovo-hnedé, gaštanovohnedé) vlasy, (hnedouhoľné, hnedo-uhoľné) bane, (čiernobiela, čierno-biela) fotografi a, (žltobiele, žlto-biele) brucho kapra, (čiernomorské, čierno-morské) pobrežie, (administratívnosprávna, administratívno-správna) jednotka, (kultúrnovzdelávací, kultúrno-vzdelávací) program, (územno-plánovacia, územnoplánovacia)

67

dokumentácia, (modro-biely, modrobiely) dym, (hnedočervená, hnedo-červená) farba tehál, (bieločervená, bielo-červená) zástava, (majetkovo-právne, majetkovoprávne) spory, (vedeckopopularizačný, vedecko-popularizačný) fi lm


68

7 PRAVIDLO O RYTMICKOM KRÁTENÍ

V spisovnej slovenčine väčšinou nebývajú dve dlhé slabiky bezprostredne za sebou. Ak by mali po sebe nasledovať, druhá slabika sa obyčajne kráti (PSP, 2000, s. 124 – 126).

Pravidlo o rytmickom krátení sa dôsledne dodržiava najmä v týchto prípadoch:� v pádových príponách podstatných mien, napr. zákazníčkam – zákazníčkach, čiarkam – čiarkach, rozprávkam -

rozprávkach, miesta – miestam – miestach, sídla – sídlam – sídlach;

Poznámka:V podstatných menách ženského a stredného rodu sa po predchádzajúcej krátkej slabike používajú dlhé prípony, napr. ženám – ženách, uliciam – uliciach, mestám – mestách, srdciam – srdciach. Po spoluhláske j v D a L pl. podstatných mien ženského rodu nasleduje krátka prípona, napr. koľajam – koľajach, alejam – alejach, esejam – esejach.

� v G pl. podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzorov žena a mesto, sa po dlhej slabike vkladá krátka samohláska o, napr.

plávok, túžob, čiapok, schránok, sekretárok, pacientok, diaľok, manažérok, okienok, kolienok, krosienok, rebierok;

Poznámka:Po krátkej slabike sa spravidla vkladá dvojhláska ie (á): matiek, učiteliek, herečiek, šeliem, služieb, čipiek, študentiek, očiek, sliviek/slivák, tehiel/tehál.Pred spoluhláskami m, n, l, r sa po dlhej slabike niekedy vkladá nielen krátka samohláska e, ale aj dvojhláska ie, vznikajú tak dvojtvary, napr. výher/výhier, pásem/pásiem, žiaber/žiabier, húžev/húžiev, krídel/krídiel, čísel/čísiel, sídel/sídiel.

69

� v podstatných menách s príponou -ár, -áreň. Tieto prípony sa po dlhej slabike skracujú, napr.

mliekar, poviedkar, bábkar, pamiatkar, mliekareň, prevádzkareň, prezliekareň;

� pri tvorení prídavných mien, napr. mliečny, archívny, taliansky, európsky, panovnícky, roľnícky,

komárňanský;� v pádových príponách akostných a vzťahových prídavných mien,

radových čísloviek a príčastí, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný a cudzí, napr.

čierny – čierneho – čiernemu – čierneho – čiernom – čiernym – čierni/čierne – čiernych, biely, krásny, svieži, rýdzi, siedmy, piaty, tisíci, píšuci, viažuci, ale: pekný, cudzí;

� v mnohých slovesných tvaroch, napr. vládnuť, striehnuť, odmietnuť, vládnu, vládnuc, vládnuci, viažu,

viažuc, viažuci.

7.1 Výnimky z pravidla o rytmickom kráteníPo sebe nasledujú dve dlhé slabiky v týchto prípadoch:� v pádových príponách podstatných mien stredného rodu vzoru

vysvedčenie, napr. lístie, prútie, skálie, pokánie, státie, siatie, ústie;� v pádovej prípone -í G pl. podstatných mien ženského rodu, napr. básní, piesní, čakární, lekární, pekární, hrádzí, schôdzí, spální;� v tvaroch G pl. s vkladnou dvojhláskou ie podstatných mien

skloňujúcich sa podľa vzorov žena, ulica, mesto, napr. výhier, krídiel, písiem, čísiel (popri výher, krídel, písem, čísel),

hospodárstiev;� v pádových príponách živočíšnych prídavných mien vzoru páví,

napr. líščí, vtáčí, netopierí, kohútí, býčí, krokodílí, motýlí, diviačí;� v tvaroch prítomného času slovies vzoru rozumieť, napr. zmúdrieť, krásnieť, vytriezvieť, zvážnieť;

Pravidlo o rytmickom krátení


70

� v prípone -ia 3. osoby pl. prítomného času, v prípone prechodníka -iac, v prípone prítomného činného príčastia -iaci, napr.

hlásia, hlásiac, hlásiaci, ľúbia, ľúbiac, ľúbiaci, vrátia, vrátiac, vrátiaci;

� v prípone minulého činného príčastia -vší, -všia, -všie po predchádzajúcej dvojhláske ia, napr.

zasiavší, zasiavšia, zasiavšie;� v tvaroch opakovacích slovies zakončených na -ievať, napr. súdievať, blúdievať, pálievať, trápievať;� v príponách -iar, -iareň sa dvojhláska ia neskracuje, napr. míliar, prútiar, bieliareň, triediareň;� v zložených slovách, napr. štvrtýkrát, tisícnásobný, viacnásobný, viacmiestny;� v tvaroch neurčitých zámen s časticami nie-, bár-, bárs-, bohvie-,

čertvie-, ktovie-, neviem-, napr. niečí, niečieho, bárčím, bárským, bohviečím, čertviekým,

ktoviekým, neviemčí;� v niektorých slovách s predponou ná-, zá-, sú-, napr. nádielka, nátierka, zásielka, zálievka, súčiastka.

Úlohy a cvičenia:1. Doplňte chýbajúce hlásky a podčiarknite slová, na ktoré sa

nevzťahuje pravidlo o rytmickom krátení. sviež_ vánok, múdr_ chlapec, páv_ chvost, spoľahliv_ šofér, z básn_, čiern_ zem, píš_ci poviedkar, domác_ chlieb, líšč_ brloh, biel_ sneh, tis_ckrát, pevným hrádz_m, stará s_čiastka, orl_ zrak, kýv_m rukou, piat_ho januára, opadané l_stie, horúc_ prameň, priam_ spoj, neporiadn_ syn, vládn_ci vojaci, bezvládn_ pacient, Vierk_n sveter, kohút_ postoj, človek dvoch tvár_, vt_čia búdka, vyschnutým tuj_m, v úst_ rieky, voda v stupaj_ch, bratislavskí pamiatk_ri, leták o akci_ch, z vokálnych kvart_t, Indiáni z rezerváci_, gibon_ vreskot, taliansky fresk_r, gunár_ sykot, zohnuté pr_tie, p_vie perá, napísať p_smenko, bryndzová n_tierka, vyhýbať sa zmij_m, v gaštanových alej_ch

71

Poznámka:Z hľadiska dodržiavania kvantity je niekedy problematický pravopis niektorých slov cudzieho pôvodu zakončených na -ia. Často sa stáva, že sa tieto slová pokladajú za slová zakončené na dvojhlásku, ale ide tu o rôznoslabičnosť samohláskovej skupiny, teda re-zer-vá-ci-a, v G pl. re--zer-vá-ci-í atď.

2. Doplňte príponu -úci/-uci. píš . . ., spievaj . . ., nes . . ., lám . . ., viaž . . ., češ . . ., hádž . . ., čítaj . . ., vládn . . ., volaj . . ., viazn . . ., rozhoduj . . ., skáč . . ., tŕpn . . .

3. Doplňte príponu -ar/-ár/-iar. pis . ., bábk . ., dráh . ., medovnik . ., pamiatk . ., hvezd . ., múč . ., taxik . ., škôlk . ., béčk . ., pek . ., siet . ., brank . ., rozprávk . ., míl . ., mliek . ., košik . ., diaľk . ., lek . ., pochôdzk . ., prekážk . ., fréz . .

4. Doplňte príponu -areň/-áreň/-iareň. mliek . . . ., zásob . . . ., prezliek . . . ., zliev . . . ., tried . . . ., učt . . . ., sviečk. . . ., lahôdk . . . ., hlinik . . . ., rýchl . . . ., prevádzk . . . ., bryndz . . . ., zliev. . . .

5. Z viet vypíšte iba slová, v ktorých neplatí pravidlo o rytmickom krátení.1. Vyberte z básní tú, ktorá sa vám najviac páči.2. Mliekarenské auto sa už druhýkrát vrátilo do prevádzkarne.3. Niečí podnet zabránil zrušeniu tlačiarní.4. Páví škrek preťal stehličie trilkovanie.5. Zásielka súčiastok prišla nepoškodená.6. Chladné počasie láka obyvateľov miest do výstavných siení a galérií.7. Aj v hlbokých dlhých dolinách už spŕchlo žltkasté lístie.

Pravidlo o rytmickom krátení

72

8 PREHĽAD TVORENIA ŽENSKÝCH PRIEZVISK

8.1 Domáce ženské priezviskáPríponou -ová sa tvoria ženské priezviská:� od domácich mužských priezvisk, ktoré majú formu podstatného

mena a sú zakončené na spoluhlásku, napr. Novák – Nováková, Rybár – Rybárová, Vlk – Vlková;� od mužských priezvisk zakončených na -ec, -ek, -ok, a to tak, že:a) vkladná hláska vypadáva, ak sa živo pociťuje súvislosť priezviska

so všeobecným podstatným menom alebo iným vlastným menom, napr.

Klinec – Klinca – Klincová;b) vkladná hláska nevypadáva, ak sa nepociťuje súvis so všeobecným

podstatným menom alebo iným vlastným menom, ak by vypadnutím samohlásky vznikla ťažko vysloviteľná spoluhlásková skupina a v (pôvodom slovanských) priezviskách písaných cudzím pravopisom, napr.

Jellinek – Jellineka – Jellineková;

Poznámka:Vkladná samohláska nevypadáva, ak sa mužské priezvisko končí na -ček, -čok s predchádzajúcou spoluhláskou a na -štek, napr.Dubček (Dubčeka) – Dubčeková,Marčok (Marčoka) – Marčoková,Meštek (Mešteka) – Mešteková.

V niektorých ženských priezviskách sa vkladné samohlásky na rozdiel od všeobecnej zásady zachovávajú, resp. vypadávajú, ak ide o zachovanie rodinnej tradície v používaní príslušnej podoby ženského priezviska, napr.Hudec – Hudcová/Hudecová,Svitek – Svitková/Sviteková,Dudok – Dudková/Dudoková.

73

� od domácich mužských priezvisk zakončených na -a, -o, pričom sa tieto samohlásky vynechávajú, napr.

Ryba – Rybová, Lacko – Lacková;� od mužských priezvisk zakončených na -ov (-uv), pričom sa prípona

-ová pripája k celému mužskému priezvisku, napr. Matejov – Matejovová, Miškuv - Miškuvová;� od mužských priezvisk zakončených na -iech, -ech, -ých (pôvodne

to boli rodinné privlastňovacie prídavné mená), napr. Balažoviech – Balažoviechová, Jankech – Jankechová, Jurových

– Jurovýchová;

Poznámka:Pri týchto priezviskách sú ženské priezviská niekedy totožné s mužskými priezviskami, napr. Balažoviech – Zlatica Balažoviech.

� od mužských priezvisk zakončených na -eje, -oje, -e (pôvodne to boli rodinné privlastňovacie prídavné mená), napr.

Kováčejeová i Kováčeje;� od mužských priezvisk domáceho pôvodu zakončených na -i, napr. Piovarči – Piovarčiová.

Bez prípony -ová sa ženské priezviská tvoria:� od mužských priezvisk zakončených na -ovie (pretože sa tieto

neprechyľujú), napr. Jakubovie – Anna Jakubovie, Brezíkovie – Žofi a Brezíkovie.

Príponami -á, -a, -ia sa ženské priezviská tvoria:� od mužských priezvisk, ktoré majú formu prídavných mien, napr. Pekný – Pekná, Rýchly –Rýchla, Starší – Staršia.

8.2 Ženské priezviská cudzieho pôvoduPríponou -ová sa tvoria ženské priezviská:� od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na

spoluhlásku, napr.

Prehľad tvorenia ženských priezvisk


74

Fischer – Fischerová, Berger - Bergerová;� od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na

samohlásky -a, -o (táto koncová samohláska z mužského mena vypadáva), napr.

Varga – Vargová, Szabo – Szabová;� od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na

samohlásky e, é, ä, ó, ö, ő, u, ú, ü, y, i, na skupiny ee [výsl. í], ey [výsl. i], ako aj polatinčených, pôvodne domácich priezvisk na -i, -y, napr.

Fekete – Feketeová, László – Lászlóová, Hajdu – Hajduová, Lévai - Lévaiová;

Poznámka:Pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk rumunského, albánskeho a tureckého pôvodu, ktoré sú zakončené na samohlásku -u, táto koncová samohláska sa spravidla vynecháva, napr. Dumitrescu – Dumitrescová, Vasilescu – Vasilescová.

Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone – Stonová, Wilde – Wildová.

� od mužských priezvisk slovanského pôvodu zakončených na -ev, -ov, napr.

Malcev – Malcevová, Stojkov – Stojkovová;� od mužských priezvisk českého pôvodu zakončených na samohlásku

-ě, resp. -e, -i, napr. Purkyně – Purkyňová, Večeře – Večeřová, Kočí – Kočiová.

Poznámka:Od mužských priezvisk typu Dítě sa ženské priezviská niekedy tvoria aj s rozšíreným základom, ktorý je aj pri skloňovaní mužského priezviska, napr. Dítě – Díťová i Dítětová.

75

Bez prípony -ová sa tvoria ženské priezviská:� od mužských priezvisk českého pôvodu zakončených na -ů, napr. Jirků – Alena Jirků, Janů – Petra Janů.

Príponou -a, -á sa tvoria ženské priezviská:� od mužských priezvisk slovanského pôvodu, ktoré majú formu

prídavných mien, napr. Radecki – Radecká, Kowalski – Kowalská.

Poznámka:Cudzie priezviská známych umelkýň a herečiek sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív, napr. v titulkoch fi lmov) ponechať v neprechýlenej podobe, napr.: Grace Kelly, Sofi a Loren, Claudia Cardinale, Sharon Stone.

Úlohy a cvičenia:1. Od mužských priezvisk utvorte ženské priezviská.

Roman, Fico, Petrus, Kuchta, Vrabec, Moravec, Valaštek, Urbančok, Vlček, Jakubovie, Ďuríček, Predný, Ilavský, Ondrejov, Bartko, Krnáče, Jesenský, Adamec, Kopčok, Petreje, Horov, Minaroviech, Školník, Rychnavský, Oršula, Porubský, Krátky

2. Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu utvorte ženské priezviská. Homole, Hummel, Szabó, Fekete, Matulay, Martinů, Stojanov, Gottfried, Lévai, Bulla, Korolenko, Radecki, Dítě, Bugyi, Rotté, Hajdu, Purkyně, Mayer, Dejczi, Szántó

Prehľad tvorenia ženských priezvisk

76

9 PÍSANIE SLOV CUDZIEHO PÔVODU

Nijaký moderný jazyk nie je voči preberaniu lexikálnych jednotiek imúnny. Preberanie slov je dôsledkom kontaktov jazykov a etník vo všetkých oblastiach života i dôsledkom poznávania nových (cudzích) skutočností a potreby ich pomenovať. Preberanie je prirodzený spôsob obohacovania a rozširovania slovnej zásoby v minulosti i súčasnosti.

Najčastejšími dôvodmi preberania cudzích výrazov sú: neexistencia domáceho ekvivalentu (cudzia reália sa prirodzene pomenúva cudzím výrazom), napr. suši, whisky, boršč, rikša, pizza, gyros; výhody prevzatého slova oproti domácemu výrazu, napr. soft vér – programové vybavenie počítača (výhoda jednoslovného výrazu); obohatenie synonymických radov (prevzaté slovo môže vyjadriť iný významový odtienok, môže mať inú štylistickú hodnotu), napr. lízing – prenájom, osobnosť – celebrita, tvoriť – kreovať; prejav prestížnosti, módnosti (pragmatické činitele), napr. párty – večierok, shop – obchod, look – vzhľad, sorry – prepáč.

Poznámka:Dôležitá je otázka vhodnosti a nevhodnosti použitia cudzieho výrazu. Nie všetky prevzatia z cudzích jazykov sú vhodné pre komunikáciu v rámci spisovného jazyka.

Do slovenčiny sa prebrali slová z vyše 100 jazykov. Cudzie slová sa po prevzatí prispôsobujú zákonitostiam, ktoré platia v slovenčine. Adaptácia sa uskutočňuje na všetkých jazykových rovinách.

Podľa stupňa zdomácnenia sa slová cudzieho pôvodu rozdeľujú do troch skupín:1. úplne zdomácnené slová – slová, ktoré sa píšu podľa zásad slovenského

pravopisu, v zhode so svojou dnešnou výslovnosťou v spisovnej slovenčine, napr. adresa, bača, bryndza, čižma, dáma, doktor, džíp, džínsy, fľaša,

fujara, garáž, golier, halier, inžinier, jarmok, klobása, koliba, kultúra, pančuchy, republika, salaš, žurnál;

77

2. čiastočné (neúplné) zdomácnené slová – slová, ktoré sa píšu zväčša podľa zásad slovenského pravopisu a v zhode so svojou vžitou slovenskou výslovnosťou, zachovávajú si však niektoré znaky pôvodného spôsobu písania, napr.

chirurg, rizling, nymfa, syntax, xylofón;3. nezdomácnené slová – slová, ktoré sa používajú v pôvodnej podobe

a často sa vyznačujú tým, že sú čiastočne alebo úplne nesklonné, napr. brandy, derby, jury, kanoe, menu, sujet, vivace.

V pôvodnej podobe sa píšu aj:� hudobné termíny, napr. adagio, allegro, capriccio;� termíny z oblasti populárnej hudby, napr. country music;� rozličné slová dobového rázu, ktoré sa bežne nepoužívajú, napr.

názvy mesiacov z obdobia Veľkej francúzskej revolúcie, ako brumaire, fructidor, thermidor;

� pomenovania cudzích menových jednotiek a peniazov, napr. öre, pengő;

� najrozličnejšie iné pomenovania, napr. risorgimento, chargé ď aff aires;

� citátové výrazy, ako napr. a priori, c‘ est la vie, de facto, happy end, persona non grata;

� citátové frazeologizmy, napr. tabula rasa, faux pas;� exotické slová, napr. harakiri, kuli, toreador.

Poznámka:V súčasnosti sa v súvislosti s preberaním slov veľká pozornosť venuje angličtine – anglikanizmom, resp. amerikanizmom. Proces udomácňovania týchto slov je postupný a dlhodobejší. V prvých fázach prevzatia majú cudziu alebo rozkolísanú výslovnosť, ktorá sa spočiatku odráža aj v ich nejednotnom zapisovaní. Súčasné kodifi kačné príručky už zaznamenávajú viaceré adaptované podoby, napr. dabing, dizajn, kouč, líder, mejkap, spíker, soft vér, triler. Ak je pravopis neustálený, uvádzajú sa varianty, poradie slov zodpovedá stupňu zdomácnenia, napr. rock/rok; raper/reper.

Písanie slov cudzieho pôvodu


78

V slovách gréckeho a latinského pôvodu a v slovách s predponou ex- sa ponecháva pôvodné x, napr. prax, taxa, text, index, exekútor, exemplár, Alexander, Alexandria, xylofón, exkráľ a i.

V iných slovách cudzieho pôvodu píšeme ks podľa výslovnosti, napr. koks, keks, buksa, hemendeks, komiks atď.

9.1 Písanie cudzích vlastných mienNezdomácnené sú predovšetkým vlastné mená, a to:� osobné mená (rodné mená a rodinné mená), napr. Johann Wolfgang Goethe, Gaius Julius Caesar, John Fitzgerald

Kennedy, Giovanni Boccaccio, François Mitterand, Leonardo da Vinci, Fernão Magalhães, Anders Jöns Angström, Kálmán Mikszáth;

Poznámka:Pri menách veľmi známych osobností sa niekedy namiesto pôvodných podôb rodných mien a priezvisk používajú domáce podoby, napr. Cristoforo Colombo – Krištof Kolumbus.

� zemepisné názvy, napr. Casablanca, Düsseldorf, Helsinki, Bologna, Mont Blanc, Wall

Street, Salt Lake City, New Hampshire, Rio Grande, New York, Washington;

Poznámka:Názvy niektorých hlavných miest európskych štátov a názvy kultúrnych stredísk v krajinách susediacich so Slovenskom, názvy veľkých riek majú popri cudzej podobe aj vžitú slovenskú podobu, napr. Berlin – Berlín, Wien – Viedeň, Roma – Rím, Milano – Miláno, Budapest – Budapešť, Esztergom – Ostrihom, Danmark – Dánsko, Athina – Atény, Kraków – Krakov, Paris – Paríž, London – Londýn, Seine – Seina, Loire – Loira, Wisła – Visla a i.Odvodené slová sa tvoria iba od vžitých slovenských podôb: Paris, Paríž – Parížan, Parížanka, parížsky; Belgique, Belgicko – Belgičan, Belgičanka, belgický; Wien, Viedeň – Viedenčan, Viedenčanka, viedenský; Rhein, Rýn – rýnsky.

79

� iné názvy (denníkov, časopisov, bánk, podnikov, tlačových kancelárií, cien a pod.):

Th e New York Times, Il Giorno, Süddeutsche Zeiutung, Stern, Akademie-Verlag, Standard Oil of California, Grand Prix, Prix Danube a i.

Úlohy a cvičenia:1. Názvy v pôvodnej cudzej podobe prepíšte do vžitej slovenskej

podoby. Wien, München, Dresden, Roma, Warszawa, Suomi, Esztergom,

Kraków, Venezia, Paris, London, Loire, Rhein, Seine, Torino, Leipzig, Nederland, Budapest, Lisboa, Danmark, France, Habana, Łódź, Milano, Wisla, Latvija, Drava

9.2 Písanie osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín

V PSP (1991, s. 40) sa formulovali hlavné zásady o spôsobe písania historických vlastných mien z obdobia Uhorska. V týchto vlastných menách:� sa odstraňujú zložky, zdvojené a nefunkčné písmená, najmä h v

spojeniach th, napr. Bánff y › Bánfi , Th urzo › Turzo;� kvantita podlieha rytmickému zákonu, napr. Pázmány › Pázmaň;� po samohláskach a po všetkých spoluhláskach okrem tvrdých d, t,

n sa píše i, napr. Dóczy › Dóci, Koháry › Kohári, Révay › Révai;� po tvrdých spoluhláskach sa píše y, napr. Nádasdy › Nádašdy, Platy

› Platy.

Poznámka:Výnimkou je meno Bočkaj, ktoré píšeme v zaužívanej podobe s j.V slovenskej podobe sa píšu tie mená, ktoré sú historicky doložené v takejto podobe, napr. Szentiványi › Svätojánsky, Kubínyi › Kubínsky.



80

Úlohy a cvičenia1. Uveďte správny tvar písania historických osobných mien z obdobia

Uhorska. Forgács, Nyáry, Palugyai, Somodi, Illésházy, Pállfy, Zichy, Rákóczi, Csáky, Ujfalussy, Hunyadi, Báthoryová, Rédey, Bocskay, Szentiványi, Lipcsei, Szelepcsényi, Révay, Koháry, Kanizsai, Károlyi, Bercsényi, Bánff y, Pázmány, Drughetovci, Nádasdy

9.3 Písanie starogréckych a latinských mienV PSP (1991, s. 41 – 43) sa formulovali aj tieto hlavné zásady

prispôsobovania antických mien ako kultúrneho dedičstva zo starogréckeho a latinského jazyka:� odstránili sa z nich nadbytočné dĺžky, napr. namiesto pôvodnej

gréckej podoby Árété sa kodifi kuje vžitá slovenská podoba Arete;� odstránili sa nadbytočné zložky, namiesto pôvodnej pravopisnej

podoby Rhodos sa za správnu uznáva zdomácnená podoba Rodos;� začiatočná graféma i sa v pozícii pred samohláskou v gréckych

menách ponecháva, napr. Iason, Iokasta, Iamidovci;

Poznámka:Graféma i sa na začiatku latinského mena pred samohláskou prepisuje ako j, napr. Juno, Jupiter.Graféma i označujúca samohlásku i medzi dvoma samohláskami sa v gréckych aj latinských menách zachováva, napr. Ptolemaios, Pompeius.

� latinská graféma c vyslovovaná ako k sa pri prepise ponecháva, napr. Cornelius, Crispus, Quinctius;

Poznámka:Pri adaptácii sa c pred spoluhláskami a samohláskami a, o, u prepisuje ako k, napr. Markus Aurélius, Katilina.

� v latinských menách sa graféma t vyslovovaná ako c v pozícii medzi dvoma samohláskami, ako aj v pozícii po spoluhláskach n, r, c

81

(vyslovovanej ako k) ponecháva, napr. Palatium, Martialis, Actium, Terentius;

� intervokalické s, ktoré sa pod vplyvom gréčtiny a iných cudzích jazykov vyslovuje ako z, sa pri prepise zachováva, napr. Teseus, Perseus, Hesiodos;

� latinská zložka ph označujúca grécke fí sa prepisuje ako f, napr. Memfi s, Frýgia;

� latinská zložka ae vyslovovaná ako é sa zachováva, napr. Caesar, Laelius, Caecilius;

� v gréckych menách sa všeobecne používa koncovka -ón, napr. Platón, Apolón, Xenofón.


82

10 INTERPUNKCIA

Interpunkcia je sústava príslušných grafi ckých znakov, ktoré sa používajú na členenie textu. V slovenčine sa používajú tieto interpunkčné znamienka: bodka (.), výkričník (!), otáznik (?), čiarka (,), bodkočiarka (;), pomlčka (–), tri bodky (...), zátvorky ( ), dvojbodka (:), úvodzovky („“), lomka (/). V rámci pomenovania sa používa spojovník (-) a apostrof (᾿).

Interpunkčné znamienka plnia v členení textu viac funkcií, a to a) vyčleňovaciu, b) pripájaciu, c) odčleňovaciu. Medzi interpunkčné znamienka, ktoré majú vyčleňovaciu funkciu, patrí: bodka, čiarka, pomlčka, dvojbodka, zátvorky a úvodzovky. Pripájaciu funkciu má najmä čiarka, ale aj dvojbodka, pomlčka a bodkočiarka. Niektoré interpunkčné znamienka (čiarka, pomlčka a bodka) majú vyčleňovaciu aj pripájaciu funkciu, označuje sa aj ako odčleňovacia funkcia (PSP, 2000, s. 92).

10.1 ČiarkaČiarka ako interpunkčné znamienko má tri základné funkcie: 1. vyčleňovaciu 2. pripájaciu 3. odčleňovaciu

1. Vyčleňovacia funkcia čiarkyČiarkou sa v jednoduchej vete vyčleňujú� časticeČiarkou sa vyčleňujú hodnotiace častice viažuce sa na obsah celej

vety. Stoja najčastejšie na začiatku vety a sú zdôraznené ako samostatná výpoveď. Vyčleňujú sa čiarkou aj vtedy, keď stoja tesne za spájacím výrazom, napr.

Žiaľ, dnes nemôžem prísť. - Stretneme sa, pravdaže, až večer.Hodnotiace častice sa vyčleňujú čiarkami aj za spojkou a, napr. Toto cvičenie vypracujte a, prirodzene, doneste zajtra na hodinu.

83

Čiarkou nevyčleňujeme častice, ktoré sa vzťahujú iba na jeden vetný člen, ako napr. veru, azda, ozaj, vari, vraj, hádam, povedzme, napr.

Tohto roku vraj bude tuhá zima. – To už vari stačí.

� citoslovcia Ejha, to je prekvapenie. – Dajsamibože, taký hrdina! – Ach,

pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo. – Jój, či si vyrástol. – Íha, také čosi som ešte nevidel.

Čiarkou sa nevyčleňujú citoslovcia, ktoré majú funkciu vetného člena (vo vete zastupujú plnovýznamové slovo), napr.

Druzg konár pod ním. – Žaby čľup do vody. – Váza bác na dlážku.

Skupinu citosloviec, príp. častíc na začiatku alebo na konci vety vyčleňujeme ako celok, napr.

Ej veru, je to tak. – Ach bože, ako to len mohol urobiť!

� osloveniaOslovenie vyčleňujeme čiarkami aj vtedy, keď nasleduje po zámene 2.

os. sg. alebo pl., napr. Vážení prítomní, otváram konferenciu. – Chcela by som vám, milí

priatelia, povedať svoje skúsenosti.

� citovo hodnotiace (zvolacie) výrazy a kontaktové výrazyČiarkami sa vyčleňujú citovo hodnotiace výrazy, ktoré vznikli

posunom oslovenia do inej gramatickej osoby, napr. A ja, blázon, som ti uveril. – Ona, nebožiatko, nestačí.

Čiarkami sa vyčleňujú aj kontaktové výrazy, ktoré umožňujú nadviazať a udržať kontakt s adresátom prejavu. Sú to výrazy, ako napr. vieš, chápete, rozumieš, predstav si, ako vidíš, pravda, pravdaže, naozaj a pod., napr.

Tak vidíš, nie je všetko také zlé! – Počúvajte, kde ste sa tu vzali?

Interpunkcia


84

� vsuvky (parentézy)Čiarkami sa vyčleňujú vsuvky (slová i celé vety), ktoré obsahujú

síce významovo závažnú informáciu, ale na porozumenie vety nie sú nevyhnutné, napr.

Zajtra, zdá sa, bude teplo. – O týždeň, ako nám už oznámili, treba odovzdať rukopis.

� voľné vetné členy • voľný prívlastok, napr. Medzi kríkmi hadia sa chodníky, vysypané jemným štrkom. –

Smreky, vysadené okolo cintorína, ostro zašumeli.

Poznámka:Treba rozlišovať voľný a tesný prívlastok. Voľný prívlastok môžeme vynechať bez toho, aby sa porušil zmysel vety, vyčleňujeme ho čiarkami. Býva ním zväčša zhodný prívlastok postavený za menom. Tesný prívlastok nemôžeme vynechať bez zmeny významu vety, nevyčleňujeme ho čiarkami, napr. Chlapi pripútaní k sebe reťazami museli vykročiť spoločne. Slovesá zbavené ohybnej prípony sú nezrozumiteľné.

Čiarkami sa nevyčleňuje tesný prívlastok so spojkou ako, napr. Z takých bylín ako mäta, ľubovník sa varí čaj.

• voľne pripojený rozvitý doplnok Kupec Smoliar sedel na prednom sedadle, oblečený do dlhého

baranieho kožucha. – Malinová, zahalená do veľkej frotírky, drhla si telo.

Poznámka:Treba rozlišovať voľne pripojený doplnok a tesný doplnok. Tesný doplnok nevyčleňujeme čiarkami, nemôžeme ho vynechať, lebo by sa porušil význam vety, napr. Otec kráčal zhrbený. – Straka postrelená padla. – Vieročka sedela na

lavici ospalá.

85

• prístavok Ich otec, obecný pastier a vojnová kalika, napádal na pravú nohu.

– Janko Kráľ, romantický básnik, patrí medzi významné osobnosti našej literatúry.

Prístavok sa často uvádza výrazmi ako t. j., resp., napr., ako, a to, teda, čiže, nazývaný, zvaný, takzvaný, rodená, dnes, kedysi, vlastným menom, alias, kvázi, vtedajší, terajší a i., napr.

Planéty bližšie k Slnku, t. j. Merkúr, Venuša, Zem a Mars, majú pomerne malé rozmery a malú hmotnosť.

Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, je významný slovenský básnik. V práci pokračovala jeho žena Sophie, pôvodom Grékyňa.

Poznámka:Treba rozlišovať voľný a tesný prístavok, napr.:My zaháľači tiež sadáme na kone. – My Slováci od vekov žijeme medzi Tatrami a Dunajom.

• rozvité prechodníkové konštrukcieRozvité prechodníkové konštrukcie vyčleňujeme čiarkami, napr.: Sinop fajčil, odfukujúc obláčiky dymu. – Odchádzal, pospevujúc si

obľúbenú pieseň.

Poznámka:Kráčal po ulici, usmievajúc sa na okoloidúcich.! ale: Kráčal po ulici usmievajúc sa.

Druhotné predložky, pôvodné prechodníky, čiarkou neoddeľujeme, aj keď sú rozvité, napr. súdiac podľa písma, začínajúc od kraja, končiac piatkom a pod.

• konštrukcie s trpným príčastímČiarkami sa vyčleňujú konštrukcie s trpným príčastím vyjadrujúce

nejaké hodnotenie a postoje, napr.: Toto je, jemne povedané, nanič. – Bola to vaša teória, lepšie

povedané, jedna z vašich teórií.

Interpunkcia


86

2. Pripájacia funkcia čiarkyČiarkou sa v jednoduchej vete pripájajú� rovnocenné a rovnorodé členy viacnásobného vetného člena, ak

nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, či, alebo v zlučovacom alebo vylučovacom význame:

Poznámka:Ak spojka a vyjadruje iný než zlučovací významový vzťah (napr. stupňovací, odporovací, dôsledkový, prípustkový), čiarka sa pred ňou môže písať, ale nemusí, napr. prísny a láskavý/prísny, a (= hoci) láskavý.

• viacnásobného podmetu Zemiaky, fazuľa a kapusta živoria v tôni stromov. • viacnásobnej mennej časti slovesno-menného prísudku

a vetného základu Dom bol nízky, široký, chladný. – Bolo mokro, blatnato. • viacnásobného predmetu Ženy oplakávali synov, mužov i bratov. – Každý dedinský človek

má rád prírodu, vrchy, hory, polia, lúky, potôčky i rieky. • viacnásobného doplnku Ja som čakala neistá, znepokojená. – Na hodiny som prichádzal

nevyspatý, uťahaný, s kruhmi pod očami. • viacnásobného prívlastku Vysoká, tenká, pekná postava vystúpila na svetlo. – Odrazu sa

zasmiala samopašným, veselým smiechom.

Poznámka:Treba rozlišovať viacnásobný prívlastok (oddelený čiarkami) od rozvitého prívlastku (neoddelený čiarkami).

Porovnajte: dobrý, príjemný priateľ dobrá čierna káva

Postupne rozvíjacie prívlastky sú významovo nerovnocenné. Viacnásobné prívlastky majú k nadradenému substantívu rovnaký vzťah závislosti, voči sebe majú vzťah koordinácie.

87

• viacnásobného príslovkového určenia (musia byť toho istého druhu a rovnakej intenzity), napr.

Tupo, nemo, neprítomne hľadela do ozrutnej vatry.

Poznámka:Príslovkové určenie rozličného druhu alebo toho istého druhu s užším významom neoddeľujeme čiarkou, napr. Trnava 15. apríl 2015 (miesto a čas), prišiel v nedeľu ráno o siedmej (všetky označujú čas, ale majú čoraz užší význam).

Porovnajte:V maďarčine pred spojkou és (a) nepíšeme čiarku, ak spája vetné členy, napr. Győr, Mosonmagyaróvár és Komárom van a legközelebb hozzánk. (Győr, Mosonmagyaróvár a Komárom sú najbližšie k nám.)V zlučovacom súvetí na rozdiel od slovenčiny pre spojkou és čiarku píšeme.V slovenčine: O štvrtej prišla domov ich matka a večer sa vrátil domov aj ich otec.V maďarčine: Négykor haza jött az anyjuk, és este hazatért az apjuk is.

� Ak sú členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, ani, či, alebo v zlučovacom alebo vylučovacom význame, píšeme medzi ne čiarku, napr.

šikovný, ale primladý; múdry, ale skromný; je dôkladný, ba až bezchybný.

� Ak sa vo viacnásobnom vetnom člene opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka, píšeme čiarku pred druhou a každou nasledujúcou spojkou, napr.

Ponúkal i syr, i mlieko, i slaninu. – Nepomohli ani náreky, ani prosby, ani vyhrážky.

� Čiarkou sa pripájajú časti viacnásobného vetného člena uvádzané dvoma protikladnými zdôrazňovacími výrazmi (tak – ako aj, nie tak – ako, ako – tak aj, síce – ale, nielen – ale aj a i.) alebo aj dvoma tými istými spájacími výrazmi (tu –tu, z jednej strany – z druhej strany, raz – raz, jednak – jednak a i.), napr.

Interpunkcia


88

síce pekný, ale nič viac; nielen deti, ale aj dospelí; raz jeden, raz druhý.

� Čiarku píšeme v lexikalizovaných a frazeologických spojeniach majúcich jeden význam, napr.

ani hlavy, ani päty; ani sem, ani tam; ani z voza, ani na voz; ani umrieť, ani žiť; ani vidu, ani slychu; ani ryba, ani rak; ani večer, ani ráno; ani tak, ani tak.

� Čiarku píšeme aj medzi jednotlivými údajmi v adrese uvádzanej v jednom riadku, napr.

Peter Novák, Nám. J. Herdu č. 2, Trnava

3. Odčleňovacia funkcia čiarkyČiarkou sa v jednoduchej vete odčleňuje� vytýčený vetný členVytýčený vetný člen je výraz, ktorý stojí mimo rámca vety, ale

významovo s ňou súvisí. Najčastejšie býva pred začiatkom vety. Tie kroky, to bolo iba temné klopanie srdca. – Paľo, ten je dobrý

futbalista.� pričlenený vetný členPričlenený vetný člen je výraz, ktorý sa k vete pridáva dodatočne,

po jej zdanlivom ukončení. Najčastejšie ide o hodnotenie, vyjadrenie vlastnosti alebo okolnosti.

Fialky nám rástli, drobné, krehké, ale milé a voňavé. – Prišiel, a sám.

Poznámka:Od vytýčeného a pričleneného vetného člena treba odlíšiť osamostatnený vetný člen, ktorý formálne tvorí samostatnú vetu, ale tvarom naznačuje svoju syntaktickú funkciu v tej vete, ku ktorej významovo patrí, napr.: Cítim sa unavený. Hlavne večer. – Dvere zapadli. Ticho.

Čiarka v jednoduchom súvetí1. Čiarka v priraďovacom súvetí

V priraďovacom súvetí má čiarka pripájaciu funkciu.� Čiarkou sa pripájajú bezspojkové spojenia dvoch alebo viacerých viet, napr.

89

Ľudka si hlávku vtíska do perín, kolená stiahla pod bradu.� Čiarkou sa pripájajú rovnocenné vety, ktoré nie sú v zlučovacom

vzťahu a nie sú pripojené priraďovacími spojkami okrem spojok a, i, aj, ani, či, alebo, napr.

Oheň plápolal, ale na kraji uhlíky černeli. – Jeho tvár sa vyjasnila, ba aj jemný úsmev ňou prebehol. – Kaktus nie je náročný na vodu, zato však má nároky na teplo a svetlo.

� Čiarku pred spojkami a, i, aj, ani, či, alebo, ak majú stupňovací, odporovací alebo vylučovací význam, písať nemusíme, ale môžeme, napr.

Už bolo tma ( ,) a matere nikde. - Poklonil sa ( ,) a neodišiel. - Urobil si to sám( ,) či ti kamaráti pomohli?

� Čiarku píšeme pred zloženými spojkovými výrazmi so spojkou a (a preto, a tak, a teda, a to), napr.

Nenašiel som nikoho doma, a teda som odišiel. - Ledva sme sa pomestili do autobusu, a to ešte neprišli všetci. – Tehla by sa z nej vyrábať nedala, a tak sa svojej myšlienky zriekol.

Poznámka:Treba odlíšiť spojky a tak, a to od spojenia spojky a a odkazovacieho výrazu tak a to, napr. Je mladý a to je dnes výhoda. Tento postup sa mi pozdáva a tak budem postupovať aj ja.

� Čiarkou sa pripájajú hlavné vety, ktoré sú uvedené dvojitými (trojitými) priraďovacími spojkami, napr.

Buď budeš doma, alebo pôjdeš so mnou. – Či poklad stratený hľadáš, či sa len táraš?

2. Čiarka v podraďovacom súvetíV podraďovacom súvetí má čiarka vyčleňovaciu funkciu. Vyčleňuje

sa ňou vedľajšia veta z hlavnej vety.� Čiarku píšeme pred podraďovacou spojkou, resp. pred

podraďovacím spájacím výrazom:

Interpunkcia


90

Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť. – Spôsobil to zaiste mesiac, lebo jeho striebristý pohľad mal čarodejnú moc.

� Čiarku za vedľajšou vetou píšeme vtedy, keď vedľajšia veta stojí pred hlavnou vetou, napr.

Kto mnoho spí, ten málo žije.� Vsunuté vedľajšie vety sa oddeľujú od hlavnej vety čiarkami

z obidvoch strán, napr. To, čo je viditeľné, je len malá časť celku.� Čiarkou vyčleňujeme vedľajšiu vetu od hlavnej, ak je uvedená

spojkami ako, než, sťa, ani, napr. Sám neviem, ako som preletel cez plot. – Skončilo sa to opačne, než

sme predpokladali. � Ak sú vedľajšie vety pripojené vzťažnými zámenami v predložkových

pádoch, čiarku píšeme už pred predložkou, napr. Ten večer nebol taký, na aký Kubo a Zuza čakali. – Nie som ten,

na ktorého ste čakali.

Úlohy a cvičenia:1. Doplňte čiarky, odôvodnite ich.

Láska tá všetko sľúbi. – Bol som v Nemecku dokonca dvakrát. – Neviem ani spievať ani tancovať. – Týka sa to jednak teba jednak mňa. – Vietor tmu rozčuchrával ale bola lepkavá nuž sa rozťahovala ani smola. – Sedím pri obloku ani sama neviem ako dlho. – Zemská hmota je v trvalom pohybe prebiehajú v nej vnútorné geologické deje. – Oheň plápolal ale na kraji uhlíky černeli. – Kaktus nie je náročný na vodu zato však má nároky na teplo a svetlo. – Už bolo tma a matere nikde. – Buď budeš doma alebo pôjdeš so mnou. – Utekal ba priam letel. – Budú postávať hodiny popod dom a nechytia sa do ničoho. – Ledva sme sa pomestili do autobusu a to sme ešte neboli všetci. – Chcela študovať a preto sa pripravovala na prijímacie pohovory. – Radi cestovali tak celý rok šetrili. – Šoféruje veľmi neisto a teda nevypočítateľne. – Poklepúc prostredným prstom cigaru otriasol z nej popol a vyfúkol ho nad svoju hlavu. – Bohužiaľ zatiaľ to všetci nedokončili. – Ani chlieb ani syr ani víno a ani nič gurmánskeho v živote nejedli. – Ako všetci viete Grónsko

91

je najväčší ostrov na svete. – Uvelebí sa v kresle preložiac si pravú nohu cez ľavú.

2. Doplňte čiarky vo vetách s doplnkom a prístavkom, všímajte si aj vyjadrenie doplnku a prístavku. Helena vyšla za ním zoslabnutá a veľmi neistá. – Rohačke bielej koze sa každý rok narodili jedno alebo dve mláďatá. – I malý Peter vyzeral vydesený. – Na hodiny som prichádzal nevyspatý uťahaný s kruhmi pod očami. – Jankovi Vierkinmu bratovi sa nechcelo ísť do stodoly po drevo. – V hlbokom záseku v strede hory klokotala voda. – Tá trojica Široký Dlhý a Bystrozraký putovala spolu. – Kráčal ticho nehlučne. – My zaháľači tiež sadáme na kone. – Vybehol bosý.

3. Zvážte, či prívlastky v nasledujúcom cvičení oddelíme čiarkou. pekná tichá pieseň; pekná ľudová pieseň; príjemný letný večer; prostredie peknej zámockej záhrady; malá petrolejová lampa; drobné krehké snežienky; pekný májový podvečer; veľmi pekný výlet; malá útulná izba; zaujímavá obsažná poučná kniha; zavčasu zapadajúce slnko; vokálne ženské trio; prvá vyučovacia hodina; mierny južný vietor; nechápavé detské oči; dva horúce letné dni, horúce africké slnko; agresívne čistiace prostriedky; živá prirodzená nápadná gestikulácia; reprezentačné futbalové družstvo akademikov; slnečné a teplé jarné počasie

4. Posúďte, kam do viet napíšeme čiarku. Zdôvodnite.T upo nemo neprítomne hľadela do ozrutnej vatry. – Vietor ostro

prenikavo hvízdal. – Včera večer pršalo. – Prišiel v nedeľu ráno o siedmej. – Sedával tam pod lipou na lavičke. – Stretli sa v Trnave na stanici. – Išiel z námestia cez most po tržnicu. – Nad nimi pred nimi okolo nich vibrujú vojnové zvraty. – Hovorili o tom ráno na poludnie i večer. – Voda sa vyliala na lúčke v lesíku v záhradách. – O desiatej sa presunuli ľudia z divadiel a kín do barov reštaurácií kaviarní.

5. Doplňte čiarky, ak je to potrebné. Po prudkom májovom lejaku v noci zo soboty na nedeľu sa nebo vyjasnilo. – Fialové bobule voňavého hrozna pokrýval jemný sivý poprašok. – Široká chvostová plutva dodáva jeho skoku neobyčajnú silu. – Za našimi humnami tiekol bystrý hôrny potok. – Bútľavie v plytčinách zodratý starý čln. – Celá brusnicová planina bola pokrytá malými

Interpunkcia


92

pavučinovými dlaňami. – Mal za potokom pekný milo upravený dom. – Odrazu sa zasmiala samopašným veselým smiechom. – Dlažba je len z prostých hladených ploských kameňov bez skvostnej mozaiky. – Bola tichá sychravá aprílová noc.

6. Nájdite vo vetách viacnásobné vetné členy a oddeľte ich čiarkami. Mala kravy kone murovaný dom šatku takú akú chcela muža syna slúžku Gregora koscov a okopávačky teda všetko čo dobrá gazdiná môže mať. – Hodnotiacim pohľadom si prezrela zariadenie bytu upútal ju najmä kút s gaučom poličkou lampou a podlhovastým drevorytom. – Prešiel ulicou pomalými unavenými krokmi. – Zavrel oči a tak si ju chcel privolať: oválna trochu prísna tvár svetlé nakrátko ostrihané vlasy veľké modrosivé oči úzky rovný nos a plná spodná pera ktorá jej dodávala energický výraz. – Nič nenarušilo súvislé ticho pokoj istotu.

7. Doplňte čiarky v podraďovacích súvetiach. Dukle trvalo polovicu zápasu kým našla správny herný rytmus. – Prišlo mu na um či nezabudol zamknúť. – Zdalo sa jej že si ju nikto nevšíma. – Robil som sa že ho nevidím. – Naša dovolenka nebola ani zďaleka taká akú každý očakával. – V rádiu každú chvíľu hovoria o tom že autá sa šmýkajú na ceste. – Nešťastie nás postretlo tam kde sme ho najmenej čakali. – Vytratil sa z drevárne tadiaľ kadiaľ prišiel.

Čiarka v zloženom súvetí

H = hlavná vetaH1 = 1. hlavná veta, H2 = 2. hlavná veta atď.V = vedľajšia vetaV1 = 1. vedľajšia veta, V2 = 2. vedľajšia veta atď.

I. Priraďovacie zložené súvetieMedzi vetami sa realizuje priraďovací vzťah, všetky vety sú nezávislé.

typ: H1 – H2 – H3 ... Hn Chlap sa chcel najprv pustiť rovno dohora, ale potom azda zbadal

ľudí, nuž pustil sa tým smerom.

93

II. Podraďovacie zložené súvetieMedzi vetami sa realizuje podraďovací vzťah.

1. typ: H → V1 → V2 – postupná závislosť vedľajších viet Jedna hlavná veta a najmenej dve vedľajšie vety, ktoré tvoria rad viet s viacstupňovou závislosťou, v tomto type zloženého súvetia všetky vety oddeľujeme čiarkami.

Dlho mi trvalo, kým som pochopil, odkiaľ malý princ prišiel.

2. typ: V1 ← H → V2 – vetvená závislosť Jedna hlavná veta a najmenej dve vedľajšie vety rozličného druhu, medzi ktorými niet nijakého syntaktického vzťahu. Všetky vety v tomto type zloženého súvetia oddeľujeme čiarkami.

Keď Ondro zazrel Kuba, sprvoti myslel, že je to kameň.

3. typ: H → (V1 – V2) – násobená závislosť vedľajších viet Jedna hlavná veta s dvoma alebo niekoľkými vedľajšími vetami, ktoré rovnakým spôsobom rozvíjajú hlavnú vetu a navzájom sú spojené priraďovacím vzťahom.

Koniari sa utopili celkom vo tme, lebo na uhlíkoch neposkakoval už plamienok a do konárov medzi ihličie nevyletela iskierka.

III. Priraďovaco-podraďovacie zložené súvetieMedzi vetami sa realizuje priraďovací a podraďovací vzťah.

1. typ: H1 – H2 → VDve alebo viac priradených hlavných viet s jednou vedľajšou vetou,

ktorá je podradená jednej z hlavných viet. Poznala som ťa ako chlapca, ale nepoznám ťa takého, aký si dnes.

1. podtyp: (H1 → V) – H2 Dve a viac priradených hlavných viet, z nich jedna sa vždy viaže na

obsah hlavnej a vedľajšej vety ako na celok. Silvia vstane, že pozbiera šálky od kávy, ale Margita ju predbehne.

2. typ: (H1 – H2) → V

Interpunkcia


94

Dve alebo viac priradených hlavných viet s jednou vedľajšou vetou určujúcou všetky hlavné vety. Odúval líca, prevaľoval oči, aby jeho tvár dostala divoký výzor.3. typ: H1 → V1 – H2 → V2

Dve alebo viac priradených hlavných viet, z ktorých každá je rozvitá jednou vedľajšou vetou. Dvíhali sme hlavu, lebo sme vyzerali slnko, alebo sme zisťovali,

ktorým smerom tiahnu mraky.

4. typ: H1 – H2 → V1 → V2Dve alebo viac hlavných viet, z ktorých jednu rozvíjajú dve vedľajšie

vety alebo viac vedľajších viet s postupnou závislosťou. Igor sa veru bál odvetiť, vedel, že ho otec bude karhať, ak sa dozvie

pravdu.

5. typ: H1 – V1 ← H2 → V2Dve alebo viac priradených hlavných viet, z ktorých jednu rozvíjajú

dve vedľajšie vety s tzv. vetvenou závislosťou. Oblaky boli najprv biele ako bruchá letiacich husí, no čím bolo

bližšie k večeru, tým viac sa zatemňovali, akoby na ne sadala sadza z komínov.

Niekoľko zvedavcov vyšlo z krčmy, a len čo sme poskákali z koní, ktosi zavolal, že sú naše kone také rovnaké.

6. typ: H1 – H2 → (V1 – V2)Dve alebo viac priradených hlavných viet, z ktorých jednu rozvíjajú

dve vedľajšie vety alebo viac vedľajších viet s násobenou závislosťou. Zmes potom vylejeme na porcelánovú misku, mierne zahrievame,

až sa voda odparí a vznikne tuhá látka.

Úlohy a cvičenia:1. Doplňte čiarky v zložených súvetiach.

Tmavá tíšina spustila sa medzi pastierov prisadla si k vatre a hádala im z očí. – Keď si sa do tých zvukov započúval zistil si že je to pieseň. – Chlapec myslel že bude lepšie keď sa ozve. –Vtedy som razom pochopil

95

prečo som tam a čo mám robiť. – Mal som desať rokov keď sme prišli do Bratislavy a odvtedy sme nemenili byt. – Pustil som sa do roboty ale neviem povedať čo som robil.Písanie čiarky pred ako, čiPred spojkou ako píšeme čiarku, keď pripája prístavok voľne zapojený

za podstatným menom, napr.Má rád kolektívne športy, ako basketbal, volejbal, hádzaná.Ak má spojka ako úlohu porovnávacej spojky, v nevetnom pripojení

čiarku nepíšeme, napr. Spotený ako myš. – Prepadol sa ako kameň v potoku.

Poznámka:Od porovnávania treba odlíšiť doplnok pripojený slovom ako. Pri porovnávaní môžeme spojku ako nahradiť inou porovnávacou spojkou, napr. ani, sťa.

Porovnajte: Pracoval ako programátor. Nemý ako skala./Nemý ani skala. Stál tam ako omráčený./Stál tam

sťa omráčený.

Pred spojkou ako píšeme čiarku vtedy, keď pripája podradenú vetu, napr.

Počul som, ako si otec pospevuje.Pred spojeniami ako aj, ako i, ako ani píšeme čiarku, napr. Otec, ako aj matka mu pomáhali pri úlohách. – Prišli rodičia, ako

i najbližší príbuzní. – Nezastavil sa tu včera, ako ani v ostatné dni.Čiarku píšeme pred opakovanou spojkou či vo dvojitej (resp. trojitej)

priraďovacej spojke, napr. Vždy mu priniesla či chlieb, či múku, či dáke koláče.Pred spojkou či čiarku nepíšeme, keď spája dve rovnocenné vety. Ak je

medzi vetami iný ako zlučovací významový vzťah, čiarku písať nemusíme, napr.

Priznal sa ( ,) či bude zapierať.

Interpunkcia


96

Čiarku píšeme pred spojkou či, keď uvádza podradenú vetu, napr.

Pýtal sa, či prídem.

Písanie čo, kedy, prečo, kde, koľkoPred týmito spojkami čiarky nepíšeme, ak sa spája sloveso mať, byť so

vzťažným zámenom alebo ak stoja izolovane, napr. Nemali čo jesť. – Nemá kde bývať. – Niet sa prečo urážať. Pred týmito spojkami čiarku píšeme vždy vtedy, ak vyčleňujú vedľajšiu

vetu od hlavnej, napr. Nevie, kedy má prestať. – Dobre vie, prečo to nekúpil. – Neviem,

koľko to stojí.

Úlohy a cvičenia:1. Doplňte čiarky, odôvodnite ich.

Nemajú ako prísť autobus zrušili. – Nebolo to také jednoduché ako si to myslel. – Je ho ako zastúpiť. – V kine je zaujímavejšie ako doma pri televízore. – Videl ho ako vychádza z domu. – Prihlásili sa ako svedkovia. – Jedla potraviny bohaté na C vitamín ako napr. citrusové plody čierne ríbezle papriku. – Ľudstvo je presvedčené o tom že kométy predpovedajú zvláštne udalosti ako napríklad epidémie vojny suchá zemetrasenia. – Každé prečo má svoje preto. – Nebolo čo robiť. – Nemá kde spať. – Jesto ho ako nahradiť. – Premýšľal ako napraviť chybu. – Niet sa čo čudovať. – Slová ako delta elektrón sú gréckeho pôvodu. – Matúš videl aj sám seba ako kráča po sivej holi po zarosených grúňoch. – A dni sa vliekli ako slimáky. – Treba to pripevniť zhora ako aj zdola.

10.2 Bodka (.)Bodka má vyčleňovaciu aj pripájaciu funkciu. Za bodkou sa zväčša

kladie medzera. Pred i za bodkou je medzera v násobení. Bez medzier sa bodka píše v časovom údaji a pri oddeľovaní skupín a podskupín. V internetovej a e-mailovej adrese sa bodka oddeľuje bez medzery.

97

Bodka sa píše:

na konci oznamovacej vety alebo súvetia Dnes musím cestovať do Žiliny.Čím vyššie však vystupovali, tým bol vzduch chladnejší.

na konci rozkazovacej vety, ktorá má charakter prosby, žiadosti, odporúčania

Dívaj sa pod nohy, hlava sa nezakrúti. Žiadosť podajte do dvoch dní.

na konci želacej vety(na jej konci môžeme písať aj výkričník)

Kiežby si prišiel skoro.Bodaj by už snežilo.

za osamostatneným vetným členom Roznášala poštu. Z dvora do dvora.

za číslicami, ktoré sa píšu namiesto radovej číslovky

2. (druhý); Jozef II. (Jozef Druhý);8. marec

za číslicami, ktoré označujú kapitoly alebo podkapitoly (za bodkou sa medzera nevynecháva, na konci sa bodka nepíše)

4 Interpunkcia4.1 Bodka4.2 Otáznik4.3 Výkričník

za veľkými písmenami, ktoré môžu označovať skupiny alebo kapitoly (podobne ako za arabskými a rímskymi číslicami)

A. BodkaB. OtáznikC. Výkričník

za skratkami a i. (a iné); č., čís. (číslo); napr. (napríklad); prof. (profesor); porov. (porovnaj);

za skratkou rodného mena a priezviska alebo za skratkou iného mena osoby

Ľ. Štúr, J. G. TajovskýM. K. (Martin Kukučín)

za skratkou zemepisného názvu alebo jeho časti

B. Š., B. Štiavnica (Banská Štiavnica)

ako znamienko na odčlenenie hodín a minút (za bodkou sa medzera nevynecháva)

21.00 hod.20.30 hod.

Interpunkcia


98

ako znamienko na označenie násobenia (medzera sa vynecháva pred aj za bodkou)

6 . 4a . b

Bodka sa nepíše:

za menom autora a názvom knihy alebo článku v nadpise (na obálke knihy, v novinách, časopisoch), za nápisom, za pomenovaním ulice, námestia, za názvom budovy, miestnosti a pod.

Štylistika slovenčiny Stará mama(Opis)Námestie republiky

za iniciálovými skratkami ZŠ, SĽUK, SOU, STV, UMB, SAD

za značkou za chemickými značkami: Cu (meď), Au (zlato)za meracími jednotkami: s (sekunda), l (liter)za medzinárodnými značkami súhvezdí: Sco (Scorpio – Škorpión)za hudobnými značkami: f (forte)za značkami menových jednotiek: EU, Ft, USDza evidenčnými číslami motorových vozidiel: BS-012AB

za určením miesta a dátumu umiestneným osobitne (v listoch a pod.)

V Trnave 3. 3. 2015Trnava marec 2015Trnava 3. 3. 2015

v úradnom tlačive (v dotazníku, na vysvedčení a pod.) za doplneným údajom

Meno a priezvisko: Peter NovákNárodnosť: slovenská

za číslicou, ktorá označuje základnú číslovku stojacu za nadradeným menom

v bode č. 3 (v bode číslo tri)na s. 4 (na strane štyri)

99

Poznámka:Za názvom článku, správy, podkapitoly a pod., za ktorým sa hneď začína text, sa bodka píše, a to aj vtedy, ak sú názvy typografi cky vyčlenené. Názov býva odlíšený aj typografi cky, napr. polotučným typom písma, alebo je odčlenený pomlčkou. Žiaci dnes dostávajú výpisy vysvedčení. – Školákom sa dnešným dňom

končí prvý polrok školského roka...

Bodka a zátvorka

ak je údaj v zátvorke súčasťou vety, bodku píšeme až za zátvorku

V slovenčine sú najrozšírenejšie či najfrekventovanejšie prevzatia latinizmy (advokát, demokracia, disciplína).

ak sa text v zátvorke končí skratkou, za ktorou je bodka, píšeme bodku pred i za zátvorku

V slovenčine sú najrozšírenejšie či najfrekventovanejšie prevzatia latinizmy (advokát, demokracia, disciplína atď.).

ak je údaj v zátvorke samostatný, bodku píšeme za vetu aj za text umiestnený v zátvorke

Slovotvorne nemotivované slová sú slová z centra slovnej zásoby, okrem toho aj väčšina vlastných mien a prevzatých slov. (Prevzaté slová sa preberajú ako nemotivované, hoci vo východiskovom jazyku môžu byť motivované.)

10.3 Dvojbodka (:)Plní vyčleňovaciu aj pripájaciu funkciu. Za dvojbodkou sa píše

medzera. Sprava i zľava dvojbodku oddeľujeme medzerou vtedy, ak vyjadruje pomer.

Dvojbodka sa píše:

za vetou alebo výrazom, ktoré uvádzajú priamu reč

Nesmelo sa ho spýtala: „Nepôjdeme už?“

Interpunkcia


100

v jednoduchej vete alebo v súvetí pred úsekom, ktorý predchádzajúcu časť vysvetľuje, rozvádza, dopĺňa ako jej záver(Miesto nej by bolo možné dať spojky: to jest, totiž, a to, veď, lebo.)

Nie je už prečo váhať: všetko je jasné.Písal však hrozne pomaly: písmená oddeľoval a napr. a napísal na tri ťahy.

pred enumeráciou, najmä ak uvádzacia veta sama o sebe nemá zmysel

Rok sa delí na tieto ročné obdobia: jar, leto, jeseň, zima.

v bibliografi ckom údaji za menom citovaného autora

ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry.

v bibliografi ckých údajoch za mestom (dvojbodku píšeme oddelene od slov stojacich vedľa nej)

Bratislava : VEDA, 2005.

na vyjadrenie pomeru (dvojbodka sa píše s medzerou z oboch strán)

Slovensko – Portugalsko 1 : 1sirup riediť s vodou v pomere 1 : 2

10.4 Tri bodky (...)Signalizujú vypustenie časti prejavu. Tri bodky sa na začiatku vety

oddeľujú medzerou, napr. ... chcela dať bodku za svojím účinkovaním, uprostred vety, na konci vety, za slovom sa píšu bez medzery zľava, napr. Namiesto toho, aby sa s nami tešili, závidia, že... Ak sa vkladajú do vety na znak vypustenej časti, umiestňujú sa do zátvoriek (...).

Tri bodky sa píšu:

na označenie prerušovanej alebo prerývanej reči(Často ju autor neukončí pod vplyvom vzrušenia či úmyselne, lebo sa mu zdá niektorý výraz nevhodný, nepresný, nevie, ako v jazykovom prejave pokračovať, alebo je prerušený inou osobou.)

To je také krásne...Myslel to dobre, ale...Ty si taký...Veď ja som to tvrdila, ale ty si...

101

namiesto vypustených častí vo všeobecne známych vyjadreniach a výrokoch, najmä v prísloviach a porekadlách

Kde nechodí slnko...Kto druhému jamu kope...My o voze a ty...

v citáte, keď je z neho vypustená časť, ktorá v danej výpovedi nie je dôležitá

„Morfológia slovenského jazyka (...) je súčasťou niekoľkozväzkového diela venovaného všestrannému synchrónnemu opisu slovenčiny.“

v odborných textoch na označenie postupnosti veličín

a1,...an

10.5 Bodkočiarka (;)Má pripájaciu funkciu. Píše sa tam, kde by mohla byť bodka alebo

čiarka – najmä v súvetiach. Bodkočiarka sa v niektorých prípadoch môže nahradiť pomlčkou alebo aj dvojbodkou, no v textoch je pomerne málo frekventovaná. Za bodkočiarku sa dáva medzera.

Bodkočiarka sa píše:

v jednoduchej vete (alebo v jednoduchom súvetí) pred tou časťou, ktorá podáva vysvetlenie predchádzajúcej časti vety

S pravou láskou je to ako s duchmi; kdekto o nej hovorí, ale málokto ju videl.

v jednoduchej vete na oddelenie vysvetľovacieho prístavku

Jedna druhej dodávala strelivo; klebety ľahšej i ťažšej váhy.

v zloženom súvetí na oddelenie väčších častí s cieľom sprehľadniť text

Vstala, zažala lampáš; keď sa ozval vonku prvý človek, vybehla aj ona.

na oddelenie častí výpočtov Slovná zásoba národného jazyka sa rozvrstvuje na 1. spisovné a 2. nespisovné slová (nárečové, slangové, argotické, subštandardné); 3. neutrálne a 4. príznakové (zastarané

Interpunkcia


102

slová, neologizmy, hovorové, publicistické, administratívne, knižné a odborné slová); 5. nocionálne a 6. expresívne (hypokoristické, pejoratívne, eufemistické, žartovné, ironické, hrubé).

10.6 Výkričník (!)

Výkričník sa píše:

na konci rozkazovacích a želacích viet a súvetí, s formou zvolacích viet

Utekajte! – Sadnite si! – Neuveriteľné!Kiežby sa vám to už konečne podarilo!

vo vete v zátvorkách za výrazom, na ktorý chceme upozorniť

Toto nové objavné riešenie (!) už dávno nie je nové.

Výkričník sa nepíše:

vo vetách so slovesom v rozkazovacom tvare, ak ide o návod, pokyn (nie o striktný rozkaz), pobádanie, ponúknutie

Dotazník vyplňte a odovzdajte v podateľni úradu.Do múky pridajte päť vajec.Nepotrebné slová vynechajte.

Poznámka:Na začiatku listov sa namiesto výkričníka bežnejšie po oslovení píše čiarka a pokračuje sa na novom riadku, napr. Janko, prepáč, že píšem tak neskoro.

V silne expresívnom prejave, pri dôraznom zvolaní alebo rozkaze sa často používajú dva alebo aj tri výkričníky, napr. Dosť!! – Ticho!!!

Za zvolacími vetami, ktoré majú povahu opytovacích viet, sa často píše otáznik aj výkričník, napr. Ako si to predstavujete?!

103

10.7 Otáznik (?)Otáznik sa píše bez medzery za text a za ním sa kladie medzera. Na

vyjadrenie pochybnosti možno klásť otáznik v zátvorkách vnútri vety.

Otáznik sa píše:

na konci opytovacích viet Čo robíš? – Áno?

na konci priraďovacieho súvetia, ak na jeho konci je opytovacia veta

Prídeme na kraj hory a čo nevidíme?

v zátvorkách uprostred vety na naznačenie pochybnosti tvrdenia

Niet času (?) na oddych.

Otáznik sa nepíše:

za podraďovacím súvetím, v ktorom má ráz opytovacej vety vedľajšia veta

Treba sa informovať, kedy sú úradné hodiny.

10.8 Pomlčka (–) a spojovník (-)Pomlčka naznačuje väčšiu prestávku v reči, ktorá od seba výrazne

oddeľuje časti prehovoru. Pomlčka (–) sa odlišuje od spojovníka (-), je dlhšia ako spojovník a z oboch strán sa od textu oddeľuje medzerami.

Spojovník sa používa na spájanie slov alebo ich častí. Píše sa z iných ako syntaktických dôvodov. Kým pomlčka je záležitosťou vety, spojovník je záležitosťou slova.

Pomlčka sa používa:

v jednoduchých vetách s menným prísudkom namiesto sponového slovesa

Mladosť – radosť, staroba – choroba.Kniha – priateľ človeka.

pred záverom výpovede i pred neočakávaným, prekvapujúcim záverom

Vybrala si takú školu – Neprešlo tri štvrte roka a notársky dom už mala – banka.

Interpunkcia


104

pri oddeľovaní vsuviek a zložitých, vnútorne členených prístavkov

Mala jediný cieľ – Egypt.Mišo – dlhovlasý, modrooký blondiak s dlhými rukami, taký dedinský pobehaj – sa páčil všetkým dievčatám.

na označenie prekvapenia, vzrušenia, alebo ak chceme zdôrazniť, že príde niečo prekvapujúce, mimoriadne

Bože môj, – Peter!Ale že nešla tá stará kvôčka – však ste ju videli ísť popod oblok – tú – tú...

pri oddeľovaní priamej reči jednej osoby od priamej reči druhej osoby, ak sa neuvádzajú v osobitných odsekoch a neoznačujú sa úvodzovkami

Úpadok ma väčšmi fascinuje. – A čo umenie?– To je choroba. – A láska? – Ilúzia.

pri oddeľovaní priamej reči, ak sa uvádza v osobitných odsekoch

– Ste ranený?– Noha. Myslím, že ju mám zlomenú.

za otázkou, na ktorú si hovoriaci sám aj odpovedá

Máme sa dobre? – Myslím, že sa máme výborne. Keď si predstavím, ako to bolo predtým...

na označenie rozpätia alebo vzťahu rovnocennosti medzi dvoma alebo viacerými bodmi

• časového a miestneho rozpätia a rozpätia v počte: 2003 – 2007, február – marec, s. 5 – 15;

• súťažiacich, spoluvydavateľov, miest vydania v bibliografi ckej norme, spoluautorov:

Slovensko – Česko; Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – Filozofi cká fakulta UCM; Bratislava – Trnava; R. Krajčovič – P. Žigo;

• partnerov v rokovaniach a rozhovoroch:

Blair – Putin, Slovensko – Maďarsko;• umiestnenie podniku či vydania

knihy na dvoch alebo viacerých miestach (mestách):

New York – Paríž – Londýn;

105

• vzťahov medzi rozličnými pojmami:

sedem – siedmy; d – d, t – ť; dobro – zlo;

v matematike ako znamienko odčítania 540 – 220; a – b

v odbornom texte medzi protikladnými pojmami alebo termínmi

Extrovertnosť – introvertnosť sa v komunikácii prejavuje tak, že...

v jazykovedných prácach na vyjadrenie vzťahov medzi slovami alebo ich tvarmi

pravopis – ortografi a (domáci a pôvodom cudzí termín)

v súvislom texte za názvom príspevku Namiesto peňazí rátajú výdavky. – Namiesto peňazí z eurofondov počítajú mestá a obce zatiaľ iba zbytočne vyhodené prostriedky. Projekty na čerpanie európskych peňazí, do ktorých vrazili...

za vetami uvádzanými ako príklady idúce za sebou v riadku

Otec sa vrátil taký, že s ním nebolo reči. – Otec iste zbadal Samovu hlavu, ako vykukuje z drevárne. – Zuzka sa vrátila taká, akoby ju nič netešilo.

za samostatne uvedeným slovom, ktoré sa bližšie defi nuje, vysvetľuje

frazeológ – odborník vo frazeológii

pri vypočítavaní bodov uvádzaných v samostatných riadkoch

Spôsob vyjadrovania ovplyvňujú faktory, akými sú:– povahové vlastnosti komunikanta,– psychický stav,– intelektuálna a rozumová vyspelosť,– vzdelanie, jeho úroveň i zameranie,– stupeň ovládania jazyka, ktorým sa

komunikuje,– životné skúsenosti, kultúrny

a spoločenský rozhľad,

Interpunkcia


106

– osobné sklony, záľuby a návyky,– zamestnanie, zaradenie do istej

sociálnej skupiny a sociálna rola, ktorú v nej komunikant zastáva.

Poznámka:Pomlčka na začiatku nového konštatovania nenahrádza čiarku, preto jednotlivé body treba oddeliť čiarkou alebo bodkočiarkou a na konci napísať bodku. Čiarkami jednotlivé konštatovania oddeľujeme aj vtedy, keď sú namiesto pomlčky použité iné grafi cké znaky. Čiarku vo výpočtoch a bodku na konci nepíšeme za slovnými (heslovými) výpočtami, napr.

Rozoznávame štyri základné typy oslovení:– ofi ciálne– poloofi ciálne– dôverné– všeobecné

Spojovník sa používa:

v zložených vlastných menách (rodné mená, priezviská, zemepisné názvy)

Jozef Gregor-Tajovský, Jean-Paul;Rakúsko-Uhorsko, Šaštín-Stráže, Papua-Nová Guinea, Alsasko-Lotrinsko;Bratislava-Dúbravka, Bratislava-Staré Mesto, Banská Bystrica-Sásová;

v spojeniach s bližším určením Bratislava-vidiek, Košice-okolie, Poprad-Tatry;

v zložených všeobecných podstatných menách

propán-bután, kuchár-čašník

v zložených privlastňovacích prídavných menách

Boylov-Mariottov zákon

v zložených prídavných menách na vyjadrenie samostatne vyčlenených častí, samostatných významov

slovensko-anglický slovníkbielo-modro-červená zástava

107

pri rozdeľovaní slov na konci riadka a v jazykovednej literatúre na označenie ich hláskového, slabičného alebo morfematického zloženia

ry-ba, pred-ne-dáv-nom, po-roz-náš-a-l-i

v protikladných spojeniach rodina-nerodina, sviatok-nesviatok

na vyjadrenie približnosti, neurčitosti slovko-dve, dva-tri týždne

v synonymných spojeniach na upresnenie

zle-nedobre, horko-ťažko

v ustálených spojeniach, ktoré majú jeden spoločný význam úplnosti

zubami-nechtami, zoči-voči, krížom-krážom

v expresívnych a onomatopoicky motivovaných spojeniach

trma-vrma, tresky-plesky, láry-fáry

na vyjadrenie stupňovania intenzity opakovaním výrazu alebo predponami a príponami

len-len, už-už, beda-prebeda, dávno-pradávno, troška-trošíčka

na spojenie častí, ktoré sú zapísané číslicou a slovom

5-násobný, 4-izbový byt, 8-krát, 10-litrový

namiesto časti slova, ak po ňom nasleduje slovo s rovnakou druhou časťou

dvoj- až trojizbový byt, dvoj- a štvorposteľové izby, päť- až desaťnásobne

na spájanie slov so symbolmi β-karotén, β-žiarenie

na pripojenie prípony k iniciálovej skratke

v TANAP-e/v Tanape, so SĽUK-om/so Sľukom

na označenie prerývanej výslovnosti Ne-chcem, ne-bu-dem ťa počúvať!

v bibliografi ckých údajoch v identifi kačnom desaťmiestnom čísle ISBN a v ISSN pre periodiká

ISBN 80-22406-55-4

Interpunkcia


108

Úlohy a cvičenia1. Aký je rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom? Vysvetlite použitie

a spôsob písania.2. Opravte prípadné chyby

povedať dve - tri slová; 5 – gramové vrecúška čaju; 4-2 = 2; Bratislava - Nové Mesto; dvoj až trojtýždňové sústredenie; v rokoch 2003–2006; prípona –í; PhDr; autobusová linka Bratislava-Trnava-Nitra; 5.5; hmotnosť v rozmedzí od troj– do osemnásobku hmotnosti Slnka; spolu ťahali hlava – nehlava; 20 . 00 hod; 4 -izbový byt; s 123–125; Horecký-Bosák; Slovensko-Brazília 2:4; napr; Trnava, február, 2007; na s 10.; výslovnosť–ortoepia; 3 -krát prišiel; slovenskonemecký slovník; mapa v mierke 1:200 000; Mária Rázusová – Martáková

10.9 Lomka (/)

Lomka sa píše:

v odborných textoch medzi variantnými alebo protikladnými výrazmi

príbuzné/nepríbuzné jazyky-ár/-ar/-iar, -mi/-ami

na vyjadrenie podielu alebo pomeru ½, ¾, 100 km/h

na označenie školského roka 2014/2015, 2014/15

na oddelenie veršov v súvislom texte(tu sa pred lomkou aj za ňou vynecháva medzera)

V podvečer vyjdeš do polí, / víta ťa obilia LÁN / a vedľa zrejúci ĽAN.

10.10 Úvodzovky („“)

Úvodzovkami vyčleňujeme:

priamu reč „Uvažuj na chvíľu rozumne. To nemôžeš urobiť,“ poznamenal Paľo.

109

doslovné citáty V knihe sa píše: „Vlk žije v opustených tichých krajoch a divočinách, najmä v hustých tmavých lesoch, na močiaroch s trasoviskovými aj suchými miestami a na juhu v stepiach.“

slová, ktoré vyslovujeme s posmechom alebo od ktorých sa autor dištancuje pre ich obsah alebo nespisovnosť

To je pekná „pravda“. – Prišiel vše ešte i syn a „požičal“ si od matere i posledný grajciar. – To tvoje „prepáč“ mi šaty nevyčistí

slová, ktoré autor nepokladá za neutrálne a ktoré obrazne pomenúvajú jav

Aténska abeceda sa stala „matkou“ latinky.

slová (výrazy) príznačné pre isté prostredie alebo ľudí

Rodičia mu doniesli „jarmočnô“.

v jazykovedných prácach výrazy hodnotené ako nesprávne alebo nevhodné

„mesto-hrdina“ – hrdinské mesto

Poznámka:Názvy kníh, časopisov, článkov, umeleckých diel píšeme zvyčajne bez úvodzoviek, ale v prípade potreby ich možno použiť.Ak je v úvodzovkách celá veta, koncové interpunkčné znamienko sa píše pred pravou úvodzovkou: Ľudovít Štúr povedal: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“Ak je v úvodzovkách posledné slovo alebo časť vety, pravá úvodzovka sa píše pred bodkou, resp. čiarkou: Bol to skutočne, ako sa o tom dlho hovorilo, „impozantný výkon“.

10.11 ZátvorkyZátvorky sú:� okrúhle ( ),� lomené < >,

Interpunkcia


110

� hranaté [ ],� zložené { }.

Do okrúhlych zátvoriek kladieme:

slová alebo časti výpovede, ktoré sú do vety voľne vložené a vysvetľujú, dopĺňajú alebo spresňujú jej obsah

Človek rozumný (Homo sapiens) sa objavil pred 400 000 rokmi.

meno autora za citátom alebo aj ďalšie bibliografi cké údaje, príp. odkazy na literatúru

Vzdialenosti ľudí zbližujú, blízkosť ich vzďaľuje. (Paul Jean)

prvky, medzi ktorými sú vzťahy alebo ktoré tvoria celok

(a+b) + c = a + (b + c)Ca(OH)2

fakultatívne prvky a rôzne symboly a výrazy v texte

umývať (sa)(z)realizovať

doplňujúci údaj za menom osoby alebo názvom

Svätopluk I. (okolo 840 – 894)galské cisárstvo (v r. 258 – 273)

Do hranatých zátvoriek kladieme:

v odborných prácach tie časti textu, ktoré v pôvodnom texte omylom chýbajú, autorove poznámky k citovanému textu, vysvetlivky skratiek použitých v citovanom texte

Príručka kodifi kujúca výslovnosť [Pravidlá slovenskej výslovnosti] vyšla v novom doplnenom vydaní.

údaje o výslovnosti najmä v slovníkoch, encyklopédiách, odborných textoch

faux pas [fo pa], adié [adijé], giocoso [džokózo]

111

text v zátvorkách, ktorý vkladáme do textu ohraničeného okrúhlymi zátvorkami

Všetky písma zaznamenávajú akustickú reč (v súčasnosti sa v určitých situáciách [v doprave, turistike, športe] znova uplatňuje piktografi a, ktorá využíva piktogramy ako grafi cké znaky s medzinárodnou platnosťou).

preklad názvu pri cudzojazyčnom zdroji

LOMINADZE, D.: Cyclotron waves in plasma. [Cyklotronové vlny v plazme] 1 st ed. Oxford : Pergamon Press 1981. 206 p.

Lomené zátvorky sa používajú podobne ako hranaté.Do zložených zátvoriek kladieme množiny, napr. S = {A, B, C}.

Úlohy a cvičenia:1. Vysvetlite použitie čiarky, pomlčiek a zátvoriek vo vetách.

Krehké nerasty (kremeň, kalcit) sa pri náraze rozdrvia a úlomky sa rozletia. – Fero Huriavk, šofér na pravidelnej linke Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok a späť, pozrel na hodinky. –Slnko je vínu všetko: sila, sladkosť, vôňa i chuť. – Hanka, nahnutá nad ohniskom, čosi miešala. – Z uší, schovaných pod dlhými vlasmi, vykúkali náušnice. – Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, je významný slovenský básnik. – Nerudné suroviny, ako žula, pieskovec, íl, kamenná soľ, sa využívajú v stavebníctve, sklárstve, v keramickom priemysle, chemickom priemysle, v poľnohospodárstve a inde.

2. Súčasná poézia niekedy neuplatňuje interpunkciu. Pokúste sa do veršov doplniť interpunkčné znamienka. Možno sa ti zdá Že nie som tým čím som Že sa iba hrám A verím prázdnym snom Ale život nebeží tak ako práve chceme Celkom iným ľuďom dá Čo uberá nám dvom

Interpunkcia


112

Možno sa ti zdá Že nie som práve typ Ktorý ozvučí Aj nemé ústa rýb Ale kdesi vnútri mám Aj básne tých čo žili Život plný úspechov A tápaní a chýb (Jozef Urban: Možno sa ti zdá)

3. V texte chýbajú úvodzovky a niektoré interpunkčné znamienka dôležité pri priamej reči. Doplňte chýbajúce interpunkčné znamienka. Nalievala polievku a zavolala Deti ideme jesť Zadupkali Boženkine nohy, Jozef dal na seba čakať. Ahoj otec Matka naň karhavo pozrela Tak teda brý večer Rozvalil sa za stôl nohy sa mu na druhom konci

pchali von. U nás sadá prvý k tanieru otec Neochotne vstal To je cirádov Paštinský sa usadil, načrel. Dobrú chuť Tri páry očí sledovali jeho pohyby Zbor odvetil Dobrú chuť otecko Žul pomaly a dôkladne Riadne požutie potravy šetrí žalúdok Každý

jeho úkon bol zásadný No hoci pri jedle rozprávať je nesprávne povedal

Len kto príde po ňom Žena vzdychla

(Jaroslava Blažková: Nylonový mesiac)

113

LITERATÚRA

BLAŽKOVÁ, J. 1997. ...ako z gratulačnej karty. Bratislava : ASPEKT, 1997. 303 s. ISBN 80-967585-2-7.

DAROVEC, M. – PALKOVIČ, K. 1992. Seminárne cvičenia zo syntaxe. Bratislava : UK, 1992. 144 s. ISBN 80-223-0489-1.

DÖMENYOVÁ, A. – PAPOVÁ, S. – SZETYINSZKÁ, V. – VARGOVÁ, Z. – ALABÁNOVÁ, M. 2012. Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským. 2. vyd. Bratislava : SPN, 2012. 144 s. ISBN 978-80-10-02361-5.

DÖMENYOVÁ, A. – PAPOVÁ, S. – SZETYINSZKÁ, V. – VARGOVÁ, Z. 2011. Slovenský jazyk pre 7. ročník základnej školy a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom s vyučovacím jazykom maďarským. Bratislava : SPN, 2011. 136 s. ISBN 978-80-10-02109-3.

DÖMENYOVÁ, A. – PAPOVÁ, S. – SZETYINSZKÁ, V. – VARGOVÁ, Z. 2012. Slovenský jazyk pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom s vyučovacím jazykom maďarským. Bratislava : SPN, 2012. 136 s. ISBN 978-80-10-02109-3.

HABOVŠTIAKOVÁ, K. 1996. Slovenčina známa i neznáma. Bratislava : Veda, 1996. 332 s. ISBN 80-224-0474-8.

HLADKÝ, J. – MACULÁK, J. – RENDÁR, Ľ. – VESELSKÁ, E. 2006. Pravopisno-gramatická príručka s cvičebnicou. Trnava, 2006. 176 s. ISBN 80-969475-6-7.

Krátky slovník slovenského jazyka. 2003. 4. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 988 s. ISBN 80-224-0750-X.

MEŠKO, D. – KATUŠČÁK, D. – FINDRA, J. et al. 2005. Akademická príručka. 2. vyd. Martin : Osveta, 2005. 496 s. ISBN 80-8063-200-6.

MOŠKO, G. 1997. Príručka vetného rozboru. Prešov : Náuka, 1997. 207 s. ISBN 80-967602-0-3.

ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. 1986. Súčasný slovenský spisovný jazyk. Syntax. 2. vyd. Bratislava : SPN, 1986.


114

ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J. 1988. Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. 2. vyd. Bratislava : SPN, 1988.

Pravidlá slovenského pravopisu. 1991. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1991. 536 s. ISBN 80-224-0080-7.



Pravidlá slovenského pravopisu. 2013. 4., nezmenené vydanie. Bratislava : VEDA, 2013. 592 s. ISBN 978-80-224-1331-2.

RÉPPÁSSYOVÁ, E. 2009. Slovenský jazyk pre 1. ročník stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Bratislava : SPN, 2009. 126 s. ISBN 978-80-10-01760-7.

RÉPPÁSSYOVÁ, E. 2009. Slovenský jazyk pre 2. ročník stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Bratislava : SPN, 2009. 128 s. ISBN 978-80-10-01798-0.

RÉPPÁSSYOVÁ, E. 2012. Slovenský jazyk pre 3. ročník stredných škôl a pre 7. ročník gymnázia s osemročným štúdiom s vyučovacím jazykom maďarským. Bratislava : SPN, 2012. 128 s. ISBN 978-80-10-02278-6.

RÉPPÁSSYOVÁ, E. 2012. Slovenský jazyk pre 4. ročník stredných škôl a pre 8. ročník gymnázia s osemročným štúdiom s vyučovacím jazykom maďarským. Bratislava : SPN, 2012. 112 s. ISBN 978-80-10-02279-3.

RIPKA, I. – IMRICHOVÁ, M. – SKLADANÁ, J. 2006. Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2006. 673 s. ISBN 80-969159-1-6.

SLANČOVÁ, D. 1996. Praktická štylistika. 2. vyd. Prešov : Slovacontact, 1996. 178 s. ISBN 80-901417-9-X.

SLANČOVÁ, D. 2001. Základy praktickej rétoriky. Prešov : Náuka, 2001. 211 s. ISBN 80-89038-04-2.

Slovník súčasného slovenského jazyka. A – G. 2006. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. ISBN 80-224-0932-4.

Slovník súčasného slovenského jazyka. H – L. 2011. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. ISBN 978-80-224-1172-1.

Štátny vzdelávací program. Slovenský jazyk a slovenská literatúra (Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia). Príloha ISCED 2. Bratislava, 2008. 35 s.

URBAN, J. 2000. Voda, čo nás drží nad vodou. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 2000. 100 s. ISBN 80-220-1022-7.

VARGA, J. – RÉPÁSSYOVÁ, E. – BENČATOVÁ, Ľ. 2008. Štátny vzdelávací program. Slovenský jazyk a slovenská literatúra (Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia). Príloha ISCED 3. Bratislava, 2008. 25 s.

Literatúra

VYBRANÉ KAPITOLY Z ORTOGRAFIE

Autor: PhDr. Janka Píšová, PhD.

Recenzenti: doc. PhDr. Jana Skladaná, CSc. PhDr. Ivana Gregorová

Vydavateľ: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave v roku 2015

Vydanie: prvé

Tlač: Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov

Náklad: 100 ks

Počet strán: 116 strán

ISBN 978-80-8105-653-6

Janka PíšováVYBRANÉ KAPITOLY

Z ORTOGRAFIE


ISBN 978-80-8105-653-6

VYB

RA

NÉ

KA

PITO

LY Z

ORT

OG

RA

FIE

• Ja

nka

Píšo

vá

Trnava 2015

Documents

vybrané kapitoly z ortografie