V Ý C H O V N Ý

ŠOKČO SME

O DEŤOCH NEVEDELI

PO BRONSON &

ASHLEY MERRYMAN

PO B

RON

SON

&

A

SHLE

Y M

ERRY

MA

N

www.zelenykocur.sk 9 788089 761104

ISBN 978-80-89761-10-4

VÝCHO

VN

Ý Š

OK

ČO

SM

E O

DEŤ

OC

H

NEV

EDEL

IBESTSELLER DENNÍKA THE NEW YORK TIMES

Práve ste si vybrali knihu, ktorá vyvolala obrovský ohlas v za-hraničných médiách a stala sa predmetom mnohých diskusií nie-len v radoch odborníkov, ale najmä rodičov a všetkých, ktorým záleží na zdravom vývoji detí a mládeže. Dvojica autorov sa dlhé roky venovala výskumu detskej vývojovej psychológie a ich spoločné dielo prináša prevratné zistenia, ktoré miestami potvr-dia správnosť našich vrodených reflexov rodičov, no v niekto-rých oblastiach sú šokujúco nečakané, napriek tomu podložené komplexnými vedeckými prieskumami. Vedeli ste napríklad, že pochvalou môžete svojmu dieťaťu ublížiť? Čo stojí za poklesom IQ, syndrómom ADHD a obezitou? Mysleli by ste si, že je to nedostatok spánku? Aký vplyv má na deti rozhovor o ľudských rasách? Prospieva im to, alebo skôr škodí? A čo klamstvo? Väč-šina stratégií na podporu pravdovravnosti nevedie deti k tomu, aby klamali menej. Kedy sa zistí, či je vaše dieťa nadané? Prečo sa súrodenci nemajú v láske a ako tomu môžeme zabrániť? Pre-čo v prípade adolescentov platí, že hádka s dospelými je prejav uznania a nie neúcty? Možno sebaovládanie naučiť? Nemusíte sa dlho zamýšľať, stačí, ak sa začítate.

Keď chlapci a dievčatá oslávia štvrté na rodeniny, takmer všetci začnú

experimentovať s klamstvom.

Deti, ktoré majú staršieho súrodenca, si túto zručnosť osvoja o čosi skôr. Vedci si pri výskumoch všímajú, že dievčatá a chlapci, ktorí žijú pod ustavičnou

hrozbou trestu, neklamú menej. Namiesto toho sa z nich stávajú lepší klamári – učia sa, čo majú robiť, aby

ich prichytili menej často.

Druhé zistenie výskumníkov spočíva v tom, že hoci si pravdovravnosť

predstavujeme ako cnosť rozumných malých chlapcov a dievčat, vyspelejšou

schopnosťou je klamstvo. Dieťa, ktoré chce klamať, musí rozpoznať

pravdu, vymyslieť alternatívnu realitu a presvedčivo ju podať niekomu inému.

Klamanie si preto vyžaduje väčšiu kognitívnu vyspelosť a spoločenské zručnosti, teda schopnosti, ktoré pri pravdovravnosti nie sú potrebné. Lož

súvisí s inteligenciou, čo ale neznamená, že ju treba nechať bez povšimnutia.

Za články o vedeckom skúmaní detí, ktoré vyšli v časopise New York, získali Po Bronson a Ashley Merrymanová od Združenia pre ženy v komunikačných

prostriedkoch cenu Clarion Award a od Amerického združenia pre vedecký

pokrok cenu za časopiseckú žurnalistiku. Článkami publikovanými v časopise Time si vyslúžili od Rady pre súčasné rodiny

cenu za obzvlášť významný žurnalistický počin.

Skôr ako Bronson začal spolupracovať s Merrymanovou, napísal päť kníh

vrátane diela What Should I Do with My Life (Čo by som mal robiť so svojím životom), z ktorého sa stal bestseller č. 1 denníka The New York Times. Merrymanová prispievala do novín

The Washington Post a dvojtýždenníka National Catholic Reporter.

Bronson žije v San Franciscu s manželkou a dvoma deťmi.

Merrymanová býva v Los Angeles, kde riadi cirkevný vyučovací program pre

deti z chudobných štvrtí.

VÝCHOVNÝ ŠOK38

Často sa prehliada, že deti – od základnej školy až po strednú – si každú noc doprajú o hodinu kratší spánok ako pred tridsiatimi rokmi. Hoci moderní rodičia sú posadnutí kvalitným spánkom malých detí, po škôlke pre nich prestane byť prioritou. Dokonca aj škôlkari dnes v noci spia o tridsať minút menej ako kedysi.

Príčin, prečo deti prichádzajú o hodinu spánku, je asi toľko ako typov rodín. Privysoký počet naplánovaných aktivít, náročné do-máce úlohy, voľný odchod do postele, televízia a mobilný telefón v spálni – to všetko. Ale svoju úlohu zohráva aj pocit viny – keď sa rodičia po zotmení vrátia z práce, chcú stráviť so svojimi ratolesťa-mi istý čas a neradi zo seba robia prísne typy, ktoré ich hneď posie-lajú do postele. (Výskumom v štáte Rhode Island sa zistilo, že 94 percent stredoškolákov si čas spánku stanovuje samých.) Všetky tieto dôvody prispievajú k prudkej zmene doterajšieho zmýšľania – až doteraz sme stratenú hodinu mohli ignorovať, pretože sme nevedeli, akú cenu za to deti platia.

Vďaka novým technickým a štatistickým nástrojom sa vedcom, ktorí sa zaoberajú spánkom, nedávno podarilo izolovať a zmerať dosah tejto straty. Keďže ľudský mozog sa rozvíja až do 21. roku života, najmä počas spánku, stratená hodina ovplyvňuje deti spô-sobom, akým na dospelých nepôsobí.

Prekvapením nie je to, že spánok je dôležitý, ale fakt, ako veľ-mi a dokázateľne na ňom záleží – nielen pri školskom výkone a  emočnej stabilite, ale aj javoch, o  ktorých sme si mysleli, že s ním vôbec nesúvisia. Patrí medzi ne napríklad celosvetová epi-démia obezity či vzostup ADHD (attention deficit hyperactivity disorder – porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou, zná-ma aj ako hyperkinetická porucha). Niektorí vedci sa domnie-vajú, že poruchy spánku vo formatívnych rokoch môžu spôsobiť trvalé zmeny v štruktúre detského mozgu – poškodenia, z kto-rých sa nemožno „vyspať“ ako z  opice. Dokonca je možné, že mnohé z  charakteristických prejavov tínedžerov a detí v pred-

PO BRONSON A ASHLEY MERRYMANOVÁ 39

pubertálnom veku (náladovosť, depresia, ba aj epizodické preje-danie) v skutočnosti predstavujú príznaky chronickej spánkovej deprivácie.

* * *

Medzi tucet odborníkov v tejto oblasti patrí aj Dr. Avi Sadeh z Telavivskej univerzity. Na výskume často spolupracuje s vedca-mi z Brownovej univerzity. Pred niekoľkými rokmi poslal domov 77 štvrtákov a šiestakov s náhodnými pokynmi – počas troch dní si mali ísť ľahnúť skôr, alebo naopak, zostať hore dlhšie. Každé dieťa dostalo aktograf – zariadenie pripomínajúce náramkové hodinky, ktoré zaznamenáva spánkovú aktivitu podobne ako seizmograf zemetrasné vlny. Výskumníci sa vďaka nemu dozve-deli, koľko spánku si dieťa dopraje v posteli. Pomocou aktografie Sadehov tím zistil, že prvá skupina si každú noc dožičila o 30 minút dlhší pravý spánok, zatiaľ čo druhá ho, naopak, mala o 31 minút kratší.

Keď sa deti vyspali tretí raz, ráno sa do školy vybral výskumník, aby im otestoval neurobiologické funkcie. Tento test, počítačová verzia niektorých častí Wechslerovej inteligenčnej škály pre deti (Wechsler Intelligence Scale for Children), veľmi dobre predpo-vedá aktuálne výkonové testové skóre i to, ako učitelia posudzujú schopnosť detí udržiavať pozornosť na vyučovaní.

Sadeh vedel, že jeho pokus sa spája s veľkým rizikom. „Určite som sa nechcel ocitnúť v situácii, aby som musel poskytovateľom grantu oznámiť, že som nezaznamenal nijaký merateľný efekt, ale potreboval by som ďalšie peniaze na výskum“.

Nemusel sa však trápiť. Účinok bol merateľný a jednoznačný. Rozdiel vo výkone spôsobený hodinovou diferenciou v  dĺžke spánku bol väčší, ako rozdiel medzi normálnym štvrtákom a nor-málnym šiestakom. Inak povedané, mierne ospalý šiestak podá

VÝCHOVNÝ ŠOK40

na vyučovaní výkon zodpovedajúci výkonu štvrtáka. „Strata jed-nej hodiny spánku zodpovedá [strate] dvoch rokov kognitívneho dozrievania a vývinu,“ vysvetlil Sadeh.

„Sadehov výskum predstavuje vynikajúci vedecký výsledok,“ tvrdí Dr. Douglas Teti, profesor vedy o ľudskom vývine a  rodi-ne z Pensylvánskej štátnej univerzity. S  jeho názorom súhlasí aj Dr. Mary Carskadonová z Brownovej univerzity, špecialistka na biologické systémy regulujúce spánok. „Sadehov výskum je veľmi dôležitý – pripomína, aké sú deti zraniteľné.“

Sadehove zistenia sú v súlade s výskumom mnohých ďalších ved-cov. Poukazuje to na rozmanitejšie vplyvy nepatrného skracovania času spánku na školský výkon. Dr. Monique LeBourgeoisová, ktorá takisto pracuje na Brownovej univerzite, skúma, ako spánok ovplyvňuje deti, ktoré ešte nechodia do škôlky. Prakticky všet-ky malé dievčatá a chlapci môžu cez víkend zostať hore dlhšie. Nespia menej a netrpia nedostatkom spánku, iba si ho v piatok a sobotu trochu posunú. LeBourgeoisová však zistila, že na výkon pri štandardizovanom IQ teste má vplyv aj samotné preloženie spánku. Každá hodina, o ktorú si deti posunú víkendový spánok, ich stojí sedem bodov. Dr. Paul Suratt z Virgínskej univerzity skú-mal vplyv porúch spánku na výsledok testu slovnej zásoby, ktoré-mu sa podrobili žiaci základných škôl. Zistil, že ich skóre pokleslo o sedem bodov. Ako poznamenáva, je to dôležité, pretože „poru-chy spánku znižujú IQ detí rovnako ako otrava olovom“.

Ak sú tieto zistenia presné, malo by sa to prejaviť aj z dlhodobé-ho hľadiska. Môžeme očakávať koreláciu medzi spánkom a škol-ským prospechom. Poukazujú na ňu všetky výskumy – od toho, ktorý sa zaoberal druhákmi a tretiakmi v Chappaque v štáte New York, až po sledovanie ôsmakov v Chicagu.

Táto korelácia je však dôležitá najmä v  stredných školách, pretože vtedy dochádza k  prudkému poklesu dĺžky spánku. Dr. Kyla Wahlstromová z Minnesotskej univerzity preskúmala

PO BRONSON A ASHLEY MERRYMANOVÁ 41

spánkové návyky a prospech vyše 7 000 minnesotských stredo-školákov. Tínedžeri, ktorí dostávali jednotky, spávali v prieme-re o pätnásť minút dlhšie ako dvojkári. Tí zasa mávali v prie-mere o pätnásť minút dlhší spánok ako chlapci a dievčatá, ktorí dostávali trojky. Wahlstromovej údaje takmer dokonale kopí-rujú výsledky predchádzajúceho výskumu Mary Carskadonovej z  Brownovej univerzity, na ktorom sa zúčastnilo vyše 3  000 stredoškolákov zo štátu Rhode Island. Ide, pravdaže, o  prie-merné hodnoty, no súlad oboch výskumov bije do očí. Záleží na každej štvrťhodine.

* * *

Vďaka fMRI (functional magnetic resonance imaging – funkč-né zobrazovanie magnetickou rezonanciou) dnes výskumníci začínajú chápať, ako presne nedostatok spánku narúša činnosť detského mozgu. Unavené dievčatá a chlapci si napríklad neve-dia spomenúť na to, čo sa práve naučili, pretože neuróny strácajú plasticitu – schopnosť tvoriť nové synaptické spojenia, ktoré sú po-trebné na zakódovanie spomienky.

Za nepozornosť na vyučovaní však môže iný mechanizmus. Nedostatok spánku znižuje schopnosť extrahovať z krvného obe-hu glukózu. Bez prísunu základného zdroja energie trpí najväčšmi tá časť mozgu, ktorá je známa ako prefrontálna kôra a zodpovedá za exekutívne funkcie. Patria medzi ne usporadúvanie myšlienok zamerané na dosiahnutie cieľa, predpovedanie výsledkov činnosti či vnímanie jej následkov. Unavení ľudia majú problém s regulá-ciou impulzov. Abstraktné ciele, ako je štúdium, sa dostávajú do úzadia a nahrádzajú ich zábavnejšie kratochvíle. Vyčerpaný mo-zog perseveruje – drží sa nesprávnej odpovede a nedokáže prísť s tvorivejším riešením. Opakovane sa vracia k tej istej odpovedi, hoci vie, že je chybná.

V Ý C H O V N Ý

ŠOKČO SME

O DEŤOCH NEVEDELI

PO BRONSON &

ASHLEY MERRYMAN

PO B

RON

SON

&

A

SHLE

Y M

ERRY

MA

N

www.zelenykocur.sk 9 788089 761104

ISBN 978-80-89761-10-4

VÝCHO

VN

Ý Š

OK

ČO

SM

E O

DEŤ

OC

H

NEV

EDEL

IBESTSELLER DENNÍKA THE NEW YORK TIMES

Práve ste si vybrali knihu, ktorá vyvolala obrovský ohlas v za-hraničných médiách a stala sa predmetom mnohých diskusií nie-len v radoch odborníkov, ale najmä rodičov a všetkých, ktorým záleží na zdravom vývoji detí a mládeže. Dvojica autorov sa dlhé roky venovala výskumu detskej vývojovej psychológie a ich spoločné dielo prináša prevratné zistenia, ktoré miestami potvr-dia správnosť našich vrodených reflexov rodičov, no v niekto-rých oblastiach sú šokujúco nečakané, napriek tomu podložené komplexnými vedeckými prieskumami. Vedeli ste napríklad, že pochvalou môžete svojmu dieťaťu ublížiť? Čo stojí za poklesom IQ, syndrómom ADHD a obezitou? Mysleli by ste si, že je to nedostatok spánku? Aký vplyv má na deti rozhovor o ľudských rasách? Prospieva im to, alebo skôr škodí? A čo klamstvo? Väč-šina stratégií na podporu pravdovravnosti nevedie deti k tomu, aby klamali menej. Kedy sa zistí, či je vaše dieťa nadané? Prečo sa súrodenci nemajú v láske a ako tomu môžeme zabrániť? Pre-čo v prípade adolescentov platí, že hádka s dospelými je prejav uznania a nie neúcty? Možno sebaovládanie naučiť? Nemusíte sa dlho zamýšľať, stačí, ak sa začítate.

Keď chlapci a dievčatá oslávia štvrté na rodeniny, takmer všetci začnú

experimentovať s klamstvom.

Deti, ktoré majú staršieho súrodenca, si túto zručnosť osvoja o čosi skôr. Vedci si pri výskumoch všímajú, že dievčatá a chlapci, ktorí žijú pod ustavičnou

hrozbou trestu, neklamú menej. Namiesto toho sa z nich stávajú lepší klamári – učia sa, čo majú robiť, aby

ich prichytili menej často.

Druhé zistenie výskumníkov spočíva v tom, že hoci si pravdovravnosť

predstavujeme ako cnosť rozumných malých chlapcov a dievčat, vyspelejšou

schopnosťou je klamstvo. Dieťa, ktoré chce klamať, musí rozpoznať

pravdu, vymyslieť alternatívnu realitu a presvedčivo ju podať niekomu inému.

Klamanie si preto vyžaduje väčšiu kognitívnu vyspelosť a spoločenské zručnosti, teda schopnosti, ktoré pri pravdovravnosti nie sú potrebné. Lož

súvisí s inteligenciou, čo ale neznamená, že ju treba nechať bez povšimnutia.

Za články o vedeckom skúmaní detí, ktoré vyšli v časopise New York, získali Po Bronson a Ashley Merrymanová od Združenia pre ženy v komunikačných

prostriedkoch cenu Clarion Award a od Amerického združenia pre vedecký

pokrok cenu za časopiseckú žurnalistiku. Článkami publikovanými v časopise Time si vyslúžili od Rady pre súčasné rodiny

cenu za obzvlášť významný žurnalistický počin.

Skôr ako Bronson začal spolupracovať s Merrymanovou, napísal päť kníh

vrátane diela What Should I Do with My Life (Čo by som mal robiť so svojím životom), z ktorého sa stal bestseller č. 1 denníka The New York Times. Merrymanová prispievala do novín

The Washington Post a dvojtýždenníka National Catholic Reporter.

Bronson žije v San Franciscu s manželkou a dvoma deťmi.

Merrymanová býva v Los Angeles, kde riadi cirkevný vyučovací program pre

deti z chudobných štvrtí.