Vypracované otázky na Správne právo I

  • View
    1.379

  • Download
    7

Embed Size (px)

Text of Vypracované otázky na Správne právo I

Vypracovan otzky na Sprvne prvo I. (hmotn, veobecn as) ZS k.rok 2008/20091. Verejn sprva a jej charakteristick rty, lenenie - pred rokom 1989 bol tt a jeho intitcie vykonvateom vetkej verejnej sprvy a asto dochdzalo stotoovaniu pojmu verejn a ttna sprva; - v obdob prvej SR sa rozliovala verejn sprva vrchnostensk a nevrchostensk prevaovala vrchnostensk, ke cel innos bola subsumovan pod dsledn kontrolu ttu (uplatovanie organiztorskej funkcie ttu); - verejn sprva (VS) sprva verejnch zleitost, ktor sa realizuje ako prejav vkonnej moci v tte. Pre tto vkonn moc je charakteristick, e ide predovetkm o verejn moc, ktorou nedisponuje len tt, ale aj alie nettne subjekty, ktor vykonvaj sprvu verejnch zleitost. - m zklad v ttnej moci a prejavuje sa ako decentralizovan ttna moc jej subjekty spolu so ttom zabezpeuj sprvu ttu ako verejn sprvu; - potreba odlenia od skromnej sprvy ide o sprvu vo verejnom zujme a subjekty, ktor ju vykonvaj, ju realizuj ako prvom uloen povinnos (postavenie verejnoprvnych subjektov); - vymedzuje sa v organizanom a funknom poat: v organizanom poat VS predstavuje najm tt, reprezentovan vlastnmi orgnmi (A) a verejnoprvne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine ttnej innosti VS je innos, ktor vykonva tt popri zkonodarstve a sdnictve; B v rovine innosti verejnoprvnych subjektov odlinch od ttu VS je nettna innos vkonnho charakteru, ktorej poslanm je zabezpei vkon sprvy ttu; verejnoprvnymi subjektmi s verejnoprvne korporcie; - organizan systm VS umouje okrem ttnych a nettnych intitci kreovanie mimovldnych organizci nemaj povahu samosprvnych korporci, ktor sa vyznauj osobitnm okruhom innost, podporujcich plnenie ttnych/verejnch loh; spravidla ide o verejnoprvne korporcie, zriaovan zkonom a financovan celkom/iastone zo ttnych prostriedkov; podliehaj ttnemu dozoru; - poznme aj korporcie, vykonvajce VS s povahou samosprvnej innosti; - VS charakterizuje vrazn inicitorsk innos (napr. sdy mu kona, len ako djde k zvanmu porueniu prvnych povinnost obmedzen iniciatva), ktor me uplatni v najirom rozsahu; - truktra VS, metdy a formy jej innosti umouj stlu iniciatvu me sa prejavi vo vzahu k ostatnm zlokm t.zriadenia, ale i k politickmu pluralizmu; - VS vyuva aj iniciatvu obanov a iniciatva sa me zameriava aj na urenie alch loh, ktor treba naplni, alebo na uplatnenie efektvnejch metd; - organizan intitucionlna truktra VS - v sociologickom chpan shrn pozci a loh, ktor realizuj konkrtni udia, profesionlne rzneho zamerania, ktor vak vytvraj pecifick homognnu skupinu pracovnkov VS, maj spolon status; - VS sluba sui generis sprva podvajca vkony; - potreba koncentrcie VS na soc.-ekonomick a soc.-kultrne aktivity stiera sa hranica sfry verejnho zujmu v prospech zujmovej plurality. - VS sa uskutouje inak ako ttna sprva a inak ako samosprva; - VS vo funknom poat: ide o vkonn innos ttu ako zkladnho verejnoprvneho subjektu, zabezpeovan prostrednctvom jeho orgnov, ako aj vkonn innos alch

verejnoprvnych subjektov a ich orgnov pri spravovan verejnch zleitost a realizovan ako prejav vkonnej moci v tte; - VS m dve zkladn zloky: ttnu sprvu a samosprvu. TTNA SPRVA (S) - jedna zo zkladnch zloiek VS a zkladn pojem sprvneho prva, ktor vychdza z podstaty S ako sasti riadenia spolonosti a skma ju ako osobitn druh ttnej innosti; - najrozsiahlej druh ttnej innosti jej vkonom sa zabezpeuje realizcia vetkch (vonkajch a vntornch) funkci ttu; orgny S plnia prevan as loh zabezpeovan ttnymi orgnmi; - jedna z foriem uskutoovania ttnej moci; samostatn druh innosti ttu; jadro VS; - samostatn druh organizujcej innosti ttu, ktor m vkonn a nariaovac charakter, uskutouje sa v mene ttu a za pomoci jeho donucovacej moci, priom ciele, metdy, formy a spsoby uskutoovania tejto innosti reguluje prvo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatvny prvok, determinovan aj internmi normatvnymi aktmi nadriadench orgnov; tto innos uskutouj predovetkm orgny S, ale v rmci zkonnho splnomocnenia aj ttne a in orgny a organizcie; - predovetkm innos vkonn a nariaovacia: vkonn innos vyjadruje vzah S k zastupiteskej sstave, ktor je prezentovan NR SR; spova v bezprostrednom vykonvan zkonov a ostatnch pr.aktov t.moci, ktorch prostrednctvom sa realizuj zkladn otzky ttnej sprvy (hospodrsky, socilny a kultrny rozvoj); nariaovacia innos vo vzahu k FO a PO vyjadruj urit metdu sprvne orgny s oprvnen vydva normatvne a individulne sprvne akty, uskutoova in opatrenia a pouva dontenia, ak s na to splnomocnen zkonom; tto metda nie je jedinou, do popredia sa dostva organiztorsk charakter S (riadiaca, koordinan a kontroln innos); - S je innos podzkonn (vykonvan na zklade zkona, ktor uruje jej zameranie a stanovuje aj hlavn najm prvne prostriedky); - je to innos, za ktorou stoj donucovacia moc ttu prichdza na rad, ak nedochdza k dobrovonmu plneniu prvnych povinnost; jej uplatnenie upravuj prvne normy: dontenie me uplatni len kompetentn orgn S, mus by primeran vymhanej povinnosti a nemono ho realizova ubovonmi formami a prostriedkami (tie stanovuj platn prvne normy); - je to innos, ktor mono determinova intrukciami nadriadench orgnov S uskutouj ju hierarchicky usporiadan orgny, kde nadriaden orgn m priamo vply na podriaden sprvne orgny (intern normatvne intrukcie at.); - v rmci S sa realizuj spoloensk zujmy (celospoloensk zujmy a prvom chrnen zujmy FO a PO v oblasti ttnej sprvy); - S je verejn sprva uskutoovan ttom, osobitn druh riadenia uskutoovanho ttom; - innosou orgnov S a plnenm jej loh dochdza k realizcii vzahov S ide o innos zameran do vntra organizcie S (vntorn innos) a o vonkajiu innos S: Vntorn innos vntorno-organizan zleitos, zkladnm poslanm orgnov S je zabezpei iaduce a relne fungovanie tchto orgnov; Vonkajia innos realizcia vlastnho poslania S, usmerovanie procesov, realizovanch v oblasti odlinej od S, adrestmi s FO a PO; - sprvne orgny orgn S pri ttnosprvnej aktivite orgnov S, ale aj pri aktivite, ktor nem ttnomocensk charakter; orgny, ktor popri prevanej innosti vykonvaj na zklade zkonnho splnomocnenia aj innos, ktor m charakter S (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonva ju osobitn skupina orgnov ttu orgny ttnej sprvy orgn ttu, ktor vystupuje v jeho mene (za kodu spsoben nezkonnm rozhodnutm S nezodpoved orgn, ktor ho vydal, ale tt), uskutouje lohy a funkcie ttu nariaovacou a vkonnou innosou ttu a je zriaovan zkonom alebo inm prvnym aktom ako organizano-prvna jednotka so samostatnou psobnosou a prvomocou a jej zodpovedajcou organizanou truktrou; - v uom zmysle s to ttne orgny, ktor prvne predpisy vslovne oznauj ako orgny S; - v irom zmysle s to nielen orgny S, ale aj ostatn orgny, ktor disponuj sprvnoprvnou aktivitou; Zkladn rty orgnu S: z pohadu postavenia ide o ttny orgn, m vetky znaky ttneho orgnu, je vybaven psobnosou a prvomocou a m monos poui prostriedky ttneho dontenia; - ide o osobitn druh ttneho orgnu odliuje sa innosou, ktor vykonva; - tvor relatvne samostatn organizan jednotku, oddelen od inch v ttnom aparte (od sdov, zastupiteskch orgnov, prokuratry..); - orgny S mono klasifikova na zklade rznych kritri: a) prvny zklad vzniku orgnu- vznik a existencia vyplva priamo z stavy/Z a zkonov NR SR; b) vecn rozsah jeho psobnosti orgny so veobecnou a osobitnou psobnosou (tie sa delia na orgny s funknou a odvetvovou psobnosou); c) zemn rozsah jeho psobnosti d) zloenie orgnov e) spsob rozhodovania vo veciach svojej psobnosti; SAMOSPRVA - druh zo zloiek VS; - poznme zemn a zujmov samosprvu a uskutouj ju in subjekty, ne S subjekty korporatvneho charakteru; - vo VS predstavuje vkonn psobenie a ovplyvovanie spoloenskho ivota prostriedkami nettneho charakteru (S sa podiea na lohch samosprvy a m zodpovednos za realizciu verejnch zleitost); - je zaloen na partnerskom vzahu ttu a korporci ako subjektov samosprvy (demokracia, pluralita zujmov); - vkon uritch presne vymedzench loh sprvy ttu samostatnmi, ttom uznanmi verejnoprvnymi subjektmi; zaha oblas VS, zkonom zverenej subjektom, ktorch sa bezprostredne dotka = as sprvy ttu, decentralizovan na subjekty nettneho charakteru; - innos riadiaceho charakteru predstavuje tvorbu samosprvnej moci v medziach platnho prva, sama si uruje ciele; - jej zmyslom je udranie, alebo obnovenie iaduceho stavu, za podmienky realizcie samosprvnych prvomoc; prvky riadenia a regulcie sa prejavuj ako prvky samoriadenia a samoregulcie; - innos samosprvy je spravovan zkonmi, vlastnmi mocenskmi aktami a vlastnou samosprvnou mocou, vykonvanou a zabezpeovanou s vyuitm nariaovacch oprvnen mocenskho charakteru; - vzahy s realizovan v rmci samosprvnych korporci, ktorch podstatou a poslanm je samostatne rozhodova o vlastnch otzkach a spravova vlastn zleitosti poda svojich potrieb, zo svojej vle a pri repektovan zkonov; - samosprvna korporcia pri vkone samosprvy spravuje sama seba a objekt samosprvy (splva s ich subjektom) na rozhodovanie o lohch a ich vkon s zriaovan prslun samosprvne orgny;

- samosprva sa pribliuje k skromnej sprve tm, e pri oboch ide o sprvu vlastnch zleitost a k ttnej sprve tm, e tieto zleitosti maj verejnoprvny charakter je to verejn sprva so zameranm samosprvneho subjektu na vlastn zleitosti; - politick pojem samosprvy podstata samosprvy ako formy realizcie VS obanmi - prvny pojem samosprvy samosprva ako verejnoprvny subjekt disponuje prslunm rozsahom verejnej moci; - lenenie na miestnu (zemn) a zujmov samosprvu znamen rozdielne vzahy obana ako subjektu k tmto druhom samosprvy: pri miestnej je do systmu zaraovan automaticky poda miesta bydliska (miera asti na samosprve je ponechan na jeho vli), do systmu zujmovej samosprvy vstupuje z vlastnho rozhodnutia, dobrovone; - miestna samosprva organizujca innos v pecificky vkonnom poat, rozren o oprvnenie tvorby samosprvnej moci podzkonnho a nariaovacieho charakteru; realizuje sa vo vzahoch, ktor tto innos vykonvaj a v objektoch ich psobnosti, priom tto innos nem ttnomocensk podstatu; jej zkladnm predpokladom je vytvorenie optimlneho spojenia medzi parlamentarizmom, osobnou slobodou jednotlivca obana a komunlnou