VÝRONÁ SPRÁVA O INNOSTI - uniza.sk · vozidlá, koľajové vozidlá, lode a lietadlá; 5.2.5 Časti a mechanizmy strojov; 5.2.52 ... Juraj Belan (3. miesto v kategórii Vox Populi);

VRON SPRVA O INNOSTI

ZA ROK 2015

VRON SPRVA O INNOSTI ZA ROK 2015 STROJNCKA FAKULTA

2

2 Strojncka fakulta

2.1 Veobecn informcie

2.1.1 Adresa fakulty ilinsk univerzita v iline

Strojncka fakulta

Univerzitn 1

010 26 ilina

2.1.2 Akademick funkcionri fakulty

Dekan: prof. Dr. Ing. Milan Sga

tel. 041-513 2500, 2501

e-mail: [email protected]

Prodekan pre vedeckovskumn innos:

prof. Ing. Eva Tillov, PhD.

tel.: 041-513 6007, 2613


Prodekan pre zahranin vzahy:

prof. Dr. Ing. Ivan Kuric

tel.: 041-513 2800


Prodekan pre pedagogick innos:

doc. Ing. Martin Krajovi, PhD.

tel.: 041-513 2718


Prodekan pre spoluprcu s praxou:

prof. Ing. Andrej Czn, PhD.

tel.: 041-513 2750, 2788


Tajomnk fakulty:

Ing. Ivana Remiov

tel: 041-513 25 12



3

2.1.3 Prehad najdleitejch udalost na fakulte v r. 2015

K najdleitejm udalostiam na Strojnckej fakulte (SjF) v roku 2015 patrili:

pozitvne hodnotenie vedeckovskumnej innosti pracovnkov SjF v rmci komplexnej

akreditcie:

OV 5 - A-; OV 11- A; OV 14 - A-;

na zklade vsledkov akreditcie zskanie prv pre habilitan konania a konania na

vymenvanie profesorov v 6 tudijnch odboroch (5.2.1 Strojrstvo; 5.2.4 Motorov

vozidl, koajov vozidl, lode a lietadl; 5.2.5 asti a mechanizmy strojov; 5.2.52

Priemyseln ininierstvo; 5.2.6 Energetick stroje a zariadenia; 5.2.7 Strojrske

technolgie a materily);

na zklade vsledkov akreditcie priznan prva pre vetky poadovan tudijn

programy na 1. a 3. stupni v. tdia v dennej aj externej forme;

3. miesto medzi slovenskmi technickmi fakultami a opakovane najlepia strojncka

fakulta v hodnoteniach Akademickej ratingovej a rankingovej agentry ARRA (2014:2;

2013:2; 2012:2, 2011:2, 2010:2, 2009:4) - www.arra.sk ;

zskanie ocenenia vstavy EMA 2015 na 22. medzinrodnom strojrskom vetrhu v

Nitre za projekt katedry KS SjF UNIZA a Slovenskej leglnej metrolgie n.o., APVV

0461-11, zameran na vvoj novch technolgi v oblasti kalibrcie a overovania

vdajnch stojanov PHM - nov automatizovan merac systm;

udelenie pamtnej medaily Slovenskej zvraskej spolonosti - SjF a Katedre

technologickho ininierstva (27.10.2015);

udelenie ceny Slovenskej zvraskej spolonosti za diplomov prcu v tudijnom

odbore Strojrstvo pre tudentov Katedry technologickho ininierstva Ing. Banka a

Ing. Nigrovia;

spoluprca medzi Akademickou a priemyselnou sfrou vo vzdelvan prostrednctvom

Centra dulneho vzdelvania, ktor bolo vytvoren v r. 2014 ako prv na Slovensku,

zabezpeujceho, paraleln tdium terie a kontakt s relnymi poiadavkami

priemyselnej sfry vo forme exkurzi, priemyselnch a vskumnch sti a rieen

projektov pre priemysel;

realizcia 5. ronka inovatvneho dulneho systmu vuby predmetu tmov prca

pre tudentov 2. ronka ininierskeho tdia priemyseln ininierstvo. Inovatvnos

spova v prepojen teoretickch a praktickch poznatkov priamo v priemyselnej sfre,

t. j. umouje tudentom praxou vo firmch zskava praktick sksenosti a zrunosti

a zrove firmm vychovva presne ten typ odbornkov, ak potrebuj. tudenti v


4

rmci predmetu rieili v spoluprci s CEIT, a.s. konkrtne lohy v podniku Volkswagen

Slovakia, a.s. zvod Martin a tie v ilinskom inteligentnom vrobnom systme

(ZIMS).

spen zapojenie sa SjF do nrodnho projektu Vysok koly ako motory rozvoja

vedomostnej spolonosti - Vysokokolci do praxe (SjF je na 2. mieste v pote

realizovanch prax tudentov); napr. 8 tudentov z katedry KOVT bolo na praktickej

sti vo firmch ako INA, Volkswagen, AVC Rakov, NN Slovakia, 56 tudentov na

zahraninej exkurzii v INA Schaefller Gruppe Herzogenaurach a Doosan Power Plze,

a 1 doktorandka na zahraninej doktorandskej sti v TRW Automotive GmbH

Gelsenkirchen;

vytvorenie vubovho centra pre Strojrske technolgie prostrednctvom aktvnej

asti na Nrodnom projekte CVTI Vysok koly ako motory rozvoja vedomostnej

spolonosti;

vytvorenie laboratria pre trojdimenzionlne sradnicov meranie so skenovanm a

diagnostiku zariaden v rmci presnosti, priamosti, kolmosti a rovinnosti

prostrednctvom laserovej interferometrie;

inovcia technickho a programovho vybavenia vskumnch a vubovch

laboratri fakulty - financovan zo trukturlnych fondov - napr. vytvorenie novho

laboratria pre trojdimenzionlne sradnicov meranie so skenovanm a diagnostiku

zariaden v rmci presnosti, priamosti, kolmosti a rovinnosti prostrednctvom laserovej

interferometrie;

1. miesto doktoranda Ing. Libora Trka, PhD. z Katedry materilovho ininierstva v

Sai o najlepiu dizertan prcu v kategrii Konkurenceschopn strojrenstv,

materilov vzkum obhjen v r. 2014, ktor sa konala 28. 02. 2015 na VB-TU

Ostrava v rmci konzorcia PROGRES 3. Ocenenie prce Gigacycle fatigue

properties of materials with nanostructured surface obtained by severe shot peening

bolo spojen s finannou odmenou 10.000,- K.

zskanie 2 ocenen pracovnkmi Katedry materilovho ininierstva na fotografickej

sai O nejhez barevnou a ernoblou fotografii struktury materilu: organizovanej

v rmci vedeckej konferencie Alluminium a neelezn kovy2015, Bystice nad

Perntejnem, R (21. - 23. 10. 2015) a to: prof. Ing. Eva Tillov, PhD. (2. miesto v

kategrii Odborn - vedeck fotografia) a Ing. Juraj Belan (3. miesto v kategrii Vox

Populi);

zskanie 3 ocenen pracovnkmi Katedry materilovho ininierstva na fotografickej

sai konanej v rmci medzinrodnej vedeckej konferencie Fraktografia2015 (18. -

21. 10. 2015) Star Lesn, Vysok Tatry, SR: prof. Ing. Eva Tillov, PhD. (2. miesto v

kategrii The most curious photo 2015); Ing. Mria Chalupov (1. miesto v kategrii

The most curious photo 2015 a 3. miesto v kategrii The best fractography photo

2015);


5

pokraujci trend postupnho zvyovania rovne medzinrodnho vedeckho

asopisu MATERIALS ENGINEERING (ISSN 1335-0803), vydvanho SjF UNIZA,

ktor bol zaraden do systmu Issuu Digital Publishing Platform a je veden v

databzach: Proquest Engineering Journals, Index Copernicus, Directory of Open

Access Journal, Open J-Gate., Bielefeld Academic Search Engine, Academic journal

database, The Open Access Digital Library, ABC Chemistry - free chemical

information, New jour, Academic Keys, Ulrich's Serials Solutions (a Proquest

Business), EBSCO Publishing, SHERPA/RoMEO, Genamics JournalSeek, Inno

Space (Scientific Journal Impact Factor 2013: 5,059);

2.1.4 Profil a truktra fakulty

Poiatky histrie Strojnckej fakulty s uren rokom 1953, kedy fakulta tvorila jednu z piatich

samostatnch faklt Vysokej koly elezninej v Prahe. Po presune koly do iliny a jej premenovan

na Vysok kolu dopravn prilo aj k zluovaniu faklt, m vznikla Fakulta strojncka a

elektrotechnick (SET).

Po presahovan z Prahy do iliny v akademickom roku 1959/60 mala fakulta SET 607 tudentov

dennho tdia a zaala sa jej iria orientcia vedeckovskumnej innosti a vzdelvanie

pecializovanch odbornkov nielen pre dopravu, ale aj pre rad alch oblast strojrstva a

elektrotechniky vtedajej SR. To sa postupne prejavovalo aj kvantitatvne hlavne potom tudentov,

ke napr. v r. 1963 mala fakulta SET okolo 1200, v r. 1978 2500 tudentov v dennom tdiu a viac

ako 1000 tudentov externho tdia. Vvojom preli aj tudijn odbory fakulty.

K pvodnm tyrom dopravnm odborom z roku 1961 bol rozhodnutm vldy priraden aj odbor

Strojrska technolgia s zkou vzbou na vrazne sa rozvjajci strojrsky priemysel na strednom

Slovensku. Pedagogick proces na fakulte SET bol priebene inovovan vo vzahu k potrebm

priemyselnej praxe a s cielenm uplatovanm vsledkov zkladnho a aplikovanho vskumu. K

tomu dlhodobo prispievala aj rozsiahla spoluprca a koordincia rozvoja fakulty s viacermi rezortmi

priemyslu a vznamnmi podnikmi a zahranim.

Dnen Strojncka fakulta (SjF) bola zriaden rozhodnutm akademickho sentu VDS 1. 9. 1992.

Strojncka fakulta je dleitou sasou UNIZA a jej vznamnm pilierom, na ktorom sa postavili

zklady pre profilciu tiscov ininierov, zameranch na kontrukciu dopravnch strojov a zariaden,

nevynmajc automobily, strojrske technolgie a materily, ako aj alie oblasti dotkajce sa

automatizcie, energetiky i priemyselnho ininierstva.

Na zklade svojej vedeckovskumnej innosti a odbornej spoluprce s domcou a zahraninou

priemyselnou praxou poskytuje univerzitn technick vzdelvanie. Vzdelva bakalrov, ininierov a

doktorandov, ktor s pripraven riei ininierske lohy rznej nronosti.

Orientciu vedy a vzdelvania na Strojnckej fakulte UNIZA mono rozdeli do nasledovnch oblast:

strojrstvo, materilov ininierstvo, technologick ininierstvo, kontrukcia strojov a zariaden

rzneho urenia, energetick stroje a zariadenia, obnoviten zdroje energi, dopravn a manipulan

technika, priemyseln ininierstvo, automatizcia vrobnch systmov a riadenie technologickch

procesov, obnova a drba strojov a zariaden; s blim zameranm sa na:


6

modern technolgie na podporu a rozvoj inovano-kontruktrskych procesov

zaloen na bze numerickch analz a optimalizcie, technolgich reverse

engineering a rapid prototyping,

pokrokov materily typu bio- a nano-, ahkch a ultraahkch zliatin a kompozitnch

materilov so zameranm na predikciu ich itkovch vlastnost (gigacyklov nava,

reolgia a korzia, protikorzna ochrana), modern metodiky zvyovania itkovch

vlastnost materilov,

alternatvne zdroje energie vyuitm novch progresvnych tepelnch cyklov zameran

najm na "nzkouhlkov" rieenia,

trendy vo vvoji komponentov vozidiel budcnosti zameran najm na elektromobily a

komponenty modernch koajovch vozidiel (napr. brzdov systmy),

rozvoj progresvnych postupov, najm nedetruktvnych metd v strojrskych

technolgich so zameranm na funkn vlastnosti,

zdokonaovanie systmov prevdzky a obnovy zariaden s pouitm RCM metd

sledovania technickho stavu,

vvoj metd pokrokovho priemyselnho ininierstva, inteligentnch vrobnch

systmov a ich kovch technolgi,

vvoj modulrnych mobilnch robotickch systmov a novch paralelnch

kinematickch truktr pre aplikcie v oblasti vrobnch strojov.

Organizane fakultu tvor 10 katedier, pecializovan vskumn a vvojov centr a dekant:

Katedra aplikovanej matematiky (KAM)

vedca katedry: doc. RNDr. Elena Wisztov, CSc.

Katedra kontruovania a ast strojov (KKS)

vedci katedry: doc. Ing. Slavomr Hrek, PhD.

Katedra materilovho ininierstva (KMI)

vedca katedry: prof. Ing. Eva Tillov, PhD.

Katedra aplikovanej mechaniky (KAME)

vedca katedry: doc. Ing. Albeta Sapietov, PhD.

Katedra priemyselnho ininierstva (KPI)

vedci katedry: prof. Ing. Branislav Miieta, PhD.

Katedra obrbania a vrobnej techniky (KOVT)

vedci katedry: prof. Ing. Andrej Czn, PhD.

Katedra automatizcie a vrobnch systmov (KAVS)

vedci katedry: prof. Dr. Ing. Ivan Kuric

Katedra technologickho ininierstva (KTI)

vedca katedry: prof. Ing. Dana Bolibruchov, PhD.


7

Katedra energetickej techniky (KET)

vedci katedry: prof. Ing. Milan Malcho, PhD.

Katedra dopravnej a manipulanej techniky (KDMT)

vedci katedry: prof. Dr. Ing. Juraj Gerlici

2.1.5 Personlna truktra fakulty

truktra zamestnancov SjF platn k 31. 12. 2015 je uveden v tab. 1 a tab. 4.

Tab.1

Poty pedagogickch, vskumnch a THP pracovnkov na jednotlivch pracoviskch SjF

(k 31. 12. 2015)

Pracovisk SjF prof. doc. OA, A, L vskumnci THP

Katedra aplikovanej matematiky (KAM) 0 2 11 0 1

Katedra kontruovania a ast strojov (KKS) 3 4 2 10 2

Katedra materilovho ininierstva (KMI) 4 0 5 5 3

Katedra aplikovanej mechaniky (KAME) 2 3 2 2 1

Katedra priemyselnho ininierstva (KPI) 2 4 8 5 2

Katedra obrbania a vrobnej techniky (KOVT) 4 2 2 2 1

Katedra automatizcie a vrobnch systmov (KAVS) 2 2 1 2 1

Katedra technologickho ininierstva (KTI) 3 4 0 3 2

Katedra energetickej techniky (KET) 2 3 1 9 2

Katedra dopravnej a manipulanej techniky (KDMT) 4 4 7 3 4

Dekant 0 0 0 0 11

Vskumn centr (VSC, InQKv, VVCKV, ) 0 0 0 7 3

Spolu 28 43 33 35 33

Tab. 2

Vysokokolsk uitelia poda titulov (vvoj v r. 2009 - 2015)

Prepotan stav prof. doc. OA A Spolu

z toho

DrSc. CSc./

PhD.

k 31. 12. 2009 20 36,5 39 0 95,5 0 81,2

k 31. 12. 2010 23 32 41,7 0 96,7 0 86,7

k 31. 12. 2011 24 28,5 38,7 0 91,2 0 85,2


8

k 31. 12. 2012 26 26,8 32,7 0 85,5 0 80,5

k 31. 12. 2013 26,5 27,5 27,3 0 81,3 0 78,3

k 31. 12. 2014 27 28 32,13 0,96 88,09 0 86,09

k 31. 12. 2015 25 28 30,97 0 83,97 0 81,97

Tab. 3

Vskumn pracovnci

Prepotan stav V Ostatn Spolu z toho

DrSc. CSc.

k 31. 12. 2009 47,1 0 47,1 0 37,3

k 31. 12. 2010 47,7 0 47,7 0 37,4

k 31. 12. 2011 49,8 0 54,2 0 43,5

k 31. 12. 2012 53,51 0 53,51 0 45,11

k 31. 12. 2013 52,1 0 52,1 0 45,8

k 31. 12. 2014 49,53 0 49,53 0 44,81

K 31. 12. 2015 44,20 0 44,20 40,53

Tab. 4

Priemern vekov truktra pracovnkov SjF (k 31.12.2015)

zaradenie priemern vek

profesor 57,86

docent 49,71

OA s PhD. 41,55

OA 61,11

Vskumn pracovnk s PhD. 36,20

Vskumn pracovnk 48,09

2.2 Vzdelvacia innos

Nroky na kvalitu vrobkov, organizciu a zabezpeenie vrobnch innost vyaduj vznamn

zmeny aj v oblasti vskumu, vvoja a vroby. V kratch cykloch je potrebn nachdza kvalitatvne a

obsahovo lepie a nronejie rieenia, o uruje tie nov podmienky pri prprave udskch zdrojov.


9

Preto kvalita vo vede a vskume je zkladnm predpokladom uskutoovania kvalitnho

vysokokolskho vzdelvania.

Strojncka fakulta UNIZA poskytuje na zklade svojej vedeckovskumnej innosti a irokej odbornej

komunity s domcou a zahraninou technickou praxou univerzitn technick vzdelvanie. Vzdelva

bakalrov, ininierov a doktorandov, ktor s schopn riei nron technick lohy. Hlavnm cieom

Strojnckej fakulty je vskum, rozvoj vedeckho poznania a vzdelvania, ktor s orientovan na

oblas strojrstva a techniky vo veobecnosti.

Orientciu vedy a vzdelvania Strojnckej fakulty mono rozdeli do niekokch nosnch oblast,

ktormi s: aplikovan mechanika, materilov ininierstvo, technologick ininierstvo, kontrukcia

strojov, energetick stroje a zariadenia, dopravn a manipulan technika, automobilov technika,

priemyseln ininierstvo, automatizcia riadenia technologickch procesov, obnova strojov

a zariaden. Strojncka fakulta si udriava svoju takmer 60-ron tradciu vskumu a pedagogiky v

dopravnej technike, predovetkm vo vskume parametrov kontrukcie, prevdzky a drby

dopravnch prostriedkov. V sasnosti dominuje aj orientcia na automobilov priemysel doma a

v zahrani.

Od akademickho r. 2005/2006 fakulta postupne prela na trojstupov systm vysokokolskho

tdia. V sasnosti fakulta zabezpeuje vubu v piatich akreditovanch tudijnch programoch

prvho (Bc.) stupa, desiatich akreditovanch tudijnch programoch druhho (Ing.) stupa a

deviatich akreditovanch tudijnch programoch tretieho stupa tdia (PhD.). Do pedagogickej

innosti fakulty s zahrnut aj pecializovan kolenia v rmci celoivotnho vzdelvania a pre

potreby technickej praxe. Do vuby je v irokej miere integrovan potaov podpora vzdelvania.

V rmci intenzifikcie vzahov so tudentmi a participcie tudentov na vedeckovskumnej a

pedagogickej innosti fakulty, Strojncka fakulta od akademickho roku 2008/2009 kadorone zapja

vybranch tudentov do programu Pomocnch vedeckch a pedagogickch sl na jednotlivch

pracoviskch fakulty.

V poslednom obdob sa intenzifikovalo a rozrilo doktorandsk tdium, Intenzvnejm zapojenm

doktorandov do vedeckovskumnej innosti sa vrazne zvila spenos doktorandskho tdia,

vzrstla mobilita tudentov a doktorandov na zahranin univerzity a renomovan zahranin

pracovisk. Zvila sa publikan innos, poet medzinrodnch, nrodnch projektov a grantov,

organizovanie odbornch a vedeckch podujat a zlepila sa vzjomn spoluprca katedier fakulty.

Nadviazali sa nov formy medzinrodnej spoluprce, existuje iria spoluprca pracovsk fakulty so

zahranim.

Pri vytvran sasnch tudijnch programov bolo snahou vytvori iroko koncipovan tdium, v

ktorom sa tudenti uie pecializuj predovetkm poda svojich zujmov. tudent je sm

zodpovedn za mnostvo a kvalitu zskanch vedomost, aj za vytvranie svojho odbornho profilu. K

tomu prispieva monos tudenta podiea sa na vytvran svojho osobnho tudijnho plnu a to

predovetkm vberom zo irokej ponuky volitench a vberovch tudijnch predmetov.

K tomuto elu s predmety rozdelen do troch zkladnch skupn:

a) povinn predmety, s stanoven pre prslun tudijn program, odbor;


10

b) povinne voliten predmety, vymedzuj spolon obsah vzdelvania v tudijnom programe,

odbore, nad rmec povinnch predmetov;

c) vberov predmety; vymedzuj spolon obsah vzdelvania v tudijnom zameran nad

rmec povinnch a volitench predmetov.

2.2.1 Prehad akreditovanch tudijnch programov

Da 18. 11. 2015 bol ukonen proces komplexnej akreditcie na UNIZA. V rmci procesu

komplexnej akreditcie bola Akreditanou komisiou (poradn orgn vldy SR) posden

a zhodnoten vzdelvacia, vskumn, vvojov a alia tvoriv innos Strojnckej fakulty.

Akreditan komisia posdila spsobilos fakulty uskutoova prslun tudijn programy a minister

kolstva SR poda 84 ods. 5 zkona rozhodol o priznan prva udeova absolventom tchto

tudijnch programov zodpovedajci akademick titul.

Prva, ktor boli priznan pred zaatm komplexnej akreditcie a o ktor SjF v rmci komplexnej

akreditcie nepoiadala, boli odat ku du skonenia komplexnej akreditcie (netka sa externho

tdia, kedy bola platnos prv pozastaven zo zkona 113af).

Prehad akreditovanch tudijnch programov je dokumentovan v tab. 5 a tab. 6. V tab. 5 s uveden

akreditovan tudijn programy platn do 18. 11. 2015 a v tab. 6 tudijn programy platn

od 18. 11. 2015.

Tab. 5

Akreditovan tudijn programy platn do 18. 11. 2015

tudijn odbor tudijn program Forma

tdia

Dka

tdia Titul Jazyk Garant

1. stupe (bakalrske tudijn programy)

5. 2. 3 Dopravn

stroje a zariadenia

Dopravn stroje a

zariadenia

denn /

extern

3 / 4 Bc. SK doc. Ing. Vladimr

Stuchl. PhD.

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

denn /

extern

3 / 4 Bc. SK doc. Ing. Martin

Krajovi. PhD.

5.2.1 Strojrstvo

Strojrske

technolgie

denn /

extern

3 / 4 Bc. SK prof. Ing. Jozef Pilc.

CSc.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Technika prostredia denn /

extern

3 / 4 Bc. SK prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

5.2.4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl

Vozidl a motory denn /

extern

3 / 4 Bc. SK prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici

2. stupe (ininierske/magistersk tudijn programy)

5. 1. 7 Aplikovan Aplikovan denn / 2 / 2 Ing. SK prof. Dr. Ing. Milan


11

mechanika mechanika extern Sga

5. 2. 1 Strojrstvo Automatizovan

vrobn systmy

denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Ing. Dr. Ivan

Kuric

5. 2. 3 Dopravn

stroje a zariadenia

Kontrukcia strojov

a zariaden

denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Ing. tefan

Medveck. PhD.

5. 2. 4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl

Koajov vozidl denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici

5. 2. 26 Materily Materilov

ininierstvo

denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Ing. Radomila

Konen. PhD.

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Ing. Branislav

Miieta. PhD.

5. 2. 6 Energetick

stroje a zariadenia

Spaovacie motory.

leteck motory

denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

5. 2. 1 Strojrstvo Strojrske

technolgie

denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Ing. Augustn

Sldek. PhD.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Technika

prostredia

denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Ing. Milan

Malcho. PhD.

5. 2. 2 drba

strojov a zariaden

drba

dopravnch

prostriedkov

denn /

extern

2 / 2 Ing. SK prof. Ing. Peter

Zvolensk. CSc.

3. stupe (doktorandsk tudijn programy)

5. 1. 7 Aplikovan

mechanika

Aplikovan

mechanika

denn /

extern

3 / 5 PhD. SK prof. Dr. Ing. Milan

Sga

5.2.7 Strojrske

technolgie

a materily

Automatizovan

vrobn systmy

denn /

extern

3 / 5 PhD. SK prof. Ing. Dr. Ivan

Kuric

5.2.5 asti a

mechanizmy strojov

asti a

mechanizmy

strojov

denn /

extern

3 / 5 PhD. SK prof. Ing. tefan

Medveck. PhD.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Energetick stroje

a zariadenia

denn /

extern

3 / 5 PhD. SK prof. Ing. Milan

Malcho. PhD.

5. 2. 4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl


extern

3 / 5 PhD. SK prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici

5. 2. 26 Materily

Materily denn /

extern

3 / 5 PhD. SK prof. Ing. Radomila

Konen. PhD.


12

5.2.27 Medzn

stavy materilov

Medzn stavy

materilov

denn /

extern

3 / 5 PhD. SK prof. Ing. Peter

Palek. PhD.

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

denn /

extern

3 / 5 PhD. SK prof. Ing. Branislav

Miieta. PhD.

5.2.7 Strojrske

technolgie

a materily

Strojrske

technolgie a

materily

denn /

extern

3 / 5 PhD. SK prof. Ing. Jozef

Meko. PhD.

Tab. 6

Akreditovan tudijn programy platn od 18. 11. 2015


tdia

Dka


1. stupe (bakalrske tudijn programy)

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

denn 3 Bc. SK doc. Ing. Martin

Krajovi. PhD.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Energetick a

environmentlna

technika

denn 3 Bc. SK prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

5.2.4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl

Vozidl a motory denn 3 Bc. SK prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici

5.2.1 Strojrstvo

Strojrske

technolgie

denn 3 Bc. SK prof. Ing. Nadeda

uboov. PhD.

5.2.1 Strojrstvo Potaov

kontruovanie

a simulcie

denn 3 Bc. SK prof. Dr. Ing. Milan

Sga

5.2.1 Strojrstvo Materily a

technolgie v

automobilovej

vrobe

denn 3 Bc. SK prof. Ing. Eva Tillov.

PhD.

5.2.1 Strojrstvo Strojrstvo extern 4 Bc. SK doc. Ing. Dana

Stanekov. PhD.

2. stupe (ininierske/magistersk tudijn programy)

5. 2. 1 Strojrstvo Potaov

modelovanie a

simulcie v

strojrstve

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Dr. Ing. Milan

Sga


13


vrobn systmy

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. Dr. Ivan

Kuric

5. 2. 3 Dopravn

stroje a zariadenia

Kontrukcia strojov

a zariaden

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. tefan

Medveck. PhD.

5. 2. 4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl

Vozidl a motory denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici

5. 2. 1 Strojrstvo Technick

materily

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. Radomila

Konen. PhD.

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. Branislav

Miieta. PhD.

5. 2. 1 Strojrstvo

Strojrske

technolgie

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. Dana

Bolibruchov. PhD.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Technika

prostredia

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

5. 2. 2 drba

strojov a zariaden

drba

dopravnch

prostriedkov

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. Peter

Zvolensk. CSc.

5. 2. 1 Strojrstvo Obrbanie a

loiskov vroba

denn 2 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. Jozef Pilc.

CSc.

5. 2. 1 Strojrstvo Strojrstvo extern 3 Ing. SK.

ENG

prof. Ing. Augustn

Sldek. PhD.

3. stupe (doktorandsk tudijn programy)

5.2.5 asti a

mechanizmy strojov

Potaov

modelovanie a

mechanika strojov

denn /

extern

3 / 4 PhD. SK.

ENG


Sga

5.2.7 Strojrske

technolgie

a materily

Automatizovan

vrobn systmy

denn /

extern

3 / 4 PhD. SK.

ENG

prof. Ing. Dr. Ivan

Kuric

5.2.5 asti a

mechanizmy strojov

asti a

mechanizmy

strojov

denn /

extern

3 / 4 PhD. SK.

ENG

prof. Ing. tefan

Medveck. PhD.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Energetick stroje

a zariadenia

denn /

extern

3 / 4 PhD. SK.

ENG

prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

5. 2. 4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode


extern

3 / 4 PhD. SK.

ENG


Gerlici


14

a lietadl

5.2.7 Strojrske

technolgie

a materily

Technick

materily

denn /

extern

3 / 4 PhD. SK.

ENG

prof. Ing. Peter

Palek. PhD.

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

denn /

extern

3 / 4 PhD. SK.

ENG

prof. Ing. Branislav

Miieta. PhD.

5.2.7 Strojrske

technolgie

a materily

Strojrske

technolgie

denn /

extern

3 / 4 PhD. SK.

ENG

prof. Ing. Jozef

Meko. PhD.

7.2.2 Prehad tudijnch programov s pozastavenmi prvami, odatmi

alebo skonenie platnosti priznanho prva k 31. 12. 2015

V svislosti s ukonenm procesu komplexnej akreditcie boli na Strojnckej fakulte pozastaven

prva u tudijnch programov externho tdia (tab. 7) a odat prva u tudijnch programov,

u ktorch fakulta nepoiadala o ich reakreditciu (tab. 8).

Tab. 7

tudijn programy s pozastavenmi prvami (stav k 31. 12. 2015)


tdia

Dka


1. stupe

5. 2. 3 Dopravn

stroje a zariadenia

Dopravn stroje a

zariadenia

extern 4 Bc. SK doc. Ing. Vladimr

Stuchl. PhD.

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

extern 4 Bc. SK doc. Ing. Martin

Krajovi. PhD.

5.2.1 Strojrstvo

Strojrske

technolgie

extern 4 Bc. SK prof. Ing. Jozef Pilc.

CSc.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Technika prostredia extern 4 Bc. SK prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

5.2.4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl

Vozidl a motory extern 4 Bc. SK prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici

5. 2. 3 Dopravn

stroje a zariadenia

Dopravn stroje a

zariadenia

extern 4 Bc. SK doc. Ing. Vladimr

Stuchl. PhD.

2. stupe


15

5. 1. 7

Aplikovan

mechanika

Aplikovan

mechanika

extern 2 Ing. SK prof. Dr. Ing. Milan

Sga


vrobn systmy

extern 2 Ing. SK prof. Ing. Dr. Ivan

Kuric

5. 2. 3 Dopravn

stroje a zariadenia

Kontrukcia strojov

a zariaden

extern 2 Ing. SK prof. Ing. tefan

Medveck. PhD.

5. 2. 4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl

Koajov vozidl extern 2 Ing. SK prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici


ininierstvo

extern 2 Ing. SK prof. Ing. Radomila

Konen. PhD.

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

extern 2 Ing. SK prof. Ing. Branislav

Miieta. PhD.

5. 2. 6

Energetick stroje

a zariadenia

Spaovacie motory.

leteck motory

extern 2 Ing. SK prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

5. 2. 1 Strojrstvo

Strojrske

technolgie

extern 2 Ing. SK prof. Ing. Augustn

Sldek. PhD.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Technika prostredia extern 2 Ing. SK prof. Ing. Milan

Malcho. PhD.

5. 2. 2 drba

strojov a zariaden

drba dopravnch

prostriedkov

extern 2 Ing. SK prof. Ing. Peter

Zvolensk. CSc.

3. stupe

5. 1. 7

Aplikovan

mechanika

Aplikovan

mechanika

extern 5 PhD. SK prof. Dr. Ing. Milan

Sga

5.2.7 Strojrske

technolgie

a materily

Automatizovan

vrobn systmy

extern 5 PhD. SK prof. Ing. Dr. Ivan

Kuric

5.2.5 asti a

mechanizmy

strojov

asti a mechanizmy

strojov

extern 5 PhD. SK prof. Ing. tefan

Medveck. PhD.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Energetick stroje a

zariadenia

extern 5 PhD. SK prof. Ing. Milan

Malcho. PhD.

5. 2. 4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl

Koajov vozidl extern 5 PhD. SK prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici


16

5. 2. 26 Materily

Materily extern 5 PhD. SK prof. Ing. Radomila

Konen. PhD.

5.2.27 Medzn

stavy materilov

Medzn stavy

materilov

extern 5 PhD. SK prof. Ing. Peter

Palek. PhD.

5. 2. 52

Priemyseln

ininierstvo

Priemyseln

ininierstvo

extern 5 PhD. SK prof. Ing. Branislav

Miieta. PhD.

5.2.7 Strojrske

technolgie

a materily

Strojrske

technolgie a

materily

extern 5 PhD. SK prof. Ing. Jozef

Meko. PhD.

Tab. 8

tudijn programy s odatmi prvami (stav k 31. 12. 2015)


tdia

Dka


1. stupe

5. 2. 3 Dopravn

stroje a zariadenia

Dopravn stroje a

zariadenia

denn 3 Bc. SK doc. Ing. Vladimr

Stuchl. PhD.

5.2.6 Energetick

stroje a zariadenia

Technika prostredia denn 3 Bc. SK prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

2. stupe

5. 1. 7 Aplikovan

mechanika

Aplikovan

mechanika

denn 2 Ing. SK prof. Dr. Ing. Milan

Sga

5. 2. 4 Motorov

vozidl. koajov

vozidl. lode

a lietadl

Koajov vozidl denn 2 Ing. SK prof. Dr. Ing. Juraj

Gerlici


ininierstvo

denn 2 Ing. SK prof. Ing. Radomila

Konen. PhD.

5. 2. 6 Energetick

stroje a zariadenia

Spaovacie motory.

leteck motory

denn 2 Ing. SK prof. Ing. Jozef

Jandaka. PhD.

3. stupe

5. 1. 7 Aplikovan

mechanika

Aplikovan

mechanika

denn 3 PhD. SK prof. Dr. Ing. Milan

Sga

5. 2. 26 Materily

Materily denn 3 PhD. SK prof. Ing. Radomila

Konen. PhD.

5.2.27 Medzn stavy

materilov

Medzn stavy

materilov

denn 3 PhD. SK prof. Ing. Peter

Palek. PhD.


17

5.2.7 Strojrske

technolgie

a materily

Strojrske

technolgie a

materily

denn 3 PhD. SK prof. Ing. Jozef

Meko. PhD.

2.2.3 Poty tudentov

Tab. 9 uvdza poty tudentov k 31. 10. 2015 v lenen poda stupa a formy tdia.

Tab. 9

Poty tudentov k 31. 10. 2015

tudijn odbor

tudijn program

Poet tudentov

Denn forma Extern forma

Obania SR Cudzinci Obania SR Cudzinci

1. stupe

Dopravn stroje a zariadenia 87 2 0 0

Priemyseln ininierstvo 109 3 49 1

Strojrske technolgie 169 1 24 0

Technika prostredia 41 0 0 0

Vozidl a motory 112 1 0 0

Fakulta celkom 518 7 73 1

2. stupe

Aplikovan mechanika 14 0 0 0

Spaovacie motory, leteck

motory 27 0 0 0



Koajov vozidl 19 0 0 0

Materilov ininierstvo 23 0 0 0

Automatizovan vrobn

systmy 39 1 0 0


drba dopravnch prostriedkov 17 1 0 0

Kontrukcia strojov a zariaden 56 0 0 0


3. stupe



18

asti a mechanizmy strojov 12 0 7 0

Energetick stroje a zariadenia 9 0 2 0


Materily 1 0 1 0


Strojrske technolgie

a materily 15 0 10 0

Automatizovan vrobn

systmy 1 0 1 1

Medzn stavy materilov 7 0 0 1


2.2.4 Vvoj potu tudentov fakulty za ostatnch 5 rokov

Nasledujce tabuky (tab. 10, tab. 11) a grafy (obr. 1, obr. 2) zobrazuj vvoj potu tudentov na SjF

za poslednch 5 rokov v dennej aj externej forme tdia.

Tab. 10

Vvoj potu tudentov SjF (stav k 31. 10. 2015) - denn forma

Denn forma

2010 2011 2012 2013 2014 2015

1. stupe

718 716 746 694 628 529

2. stupe

364 390 355 353 354 373

3. stupe

124 126 90 98 83 75


19

0

100

200

300

400

500

600

700

800

2010 2011 2012 2013 2014 2015

Vvoj potu tudentov na Strojnckej fakulte(denn forma tdia)

Denn bakalrske Denn ininierske Denn doktorandsk

Obr. 1 Vvoj potu tudentov na SjF v dennej forme tdia

Tab. 11

Vvoj potu tudentov SjF (stav k 31. 10. 2015) - extern forma

Extern forma

2010 2011 2012 2013 2014 2015

1. stupe

186 114 125 91 94 73

2. stupe

73 61 67 47 62 62

3. stupe

79 70 61 61 44 35

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200

2010 2011 2012 2013 2014 2015

Vvoj potu tudentov na Strojnckej fakulte(extern forma tdia)

Extern bakalrske Extern ininierske Extern doktorandsk

Obr. 2 Vvoj potu tudentov na SjF (extern forma tdia)


20

2.2.5 Inovcia vzdelvania

V roku 2015 bol na Strojnckej fakulte ukonen proces komplexnej akreditcie, v rmci ktorej bola

realizovan retrukturalizcia tdia na Strojnckej fakulte UNIZA . Hlavn zmeny zahruj:

inovciu obsahovej nplne a uebnch plnov u pokraujcich tudijnch programov

(3 bakalrske, 6 ininierskych a 5 doktorandskch tudijnch programov);

nvrh novch tudijnch programov (4 bakalrske, 5 ininierskych a 3 doktorandsk

tudijn programy) ;

projekt dlhodobej spoluprce so spolonosou INA Kysuce, a,s, Kysuck Nov Mesto

v oblasti dlhodobch odbornch prax pre tudentov ininierskeho stupa tdia;

program pomocnch vedeckch a pedagogickch sl na katedrch - v akademickom

roku 2014/15 bolo zapojench do programu 11 tudentov;

zapojenie sa do projektu SPICE (Students Programme of Integrated Company

Education), ktor koordinuje Zvz automobilovho priemyslu.

2.2.6 Prijmacie konanie

Podmienky prijatia a forma prijmacieho konania pre bakalrske tdium:

Prijmacie konanie na Strojnckej fakulte UNIZA sa uskutouje formou vberovho konania. Vo

vberovom konan sa posudzuj vsledky dosiahnut poas tdia na strednej kole (koncoron a

maturitn skka), as na matematickej a fyziklnej olympide v okresnom alebo vyom kole,

priom sa zohaduje typ absolvovanej strednej koly. Prijmacie skky sa nekonaj. Bez vberovho

konania s prijat uchdzai, ktor splnia nasledujce kritria:

absolventi gymnzi s vubou matematiky vo vetkch ronkoch tdia a

s priemerom znmok z matematiky na koncoronch vysvedeniach najviac 2,5;

absolventi SO (strojncka, hutncka, elektrotechnick, dopravn, stavebn,

chemick) s vubou matematiky vo vetkch ronkoch tdia a s priemerom znmok

z matematiky na koncoronch vysvedeniach najviac 2,0.

Podmienky prijatia a forma prijmacieho konania na ininierske tdium:

Prijmacie konanie sa uskutouje formou vberovho konania s cieom zabezpei, aby na tdium

nastpili uchdzai s potrebnmi schopnosami a predpokladmi. Vo vberovom konan sa posudzuj

tudijn vsledky dosiahnut poas Bc. tdia, vsledky ttnej skky a absolvovan Bc. tudijn

program v tudijnom odbore. Prijmacie skky sa nekonaj.

Podmienky prijatia a forma prijmacieho konania pre doktorandsk tdium:

Vberov konanie na doktorandsk tdium sa uskutouje formou pohovoru osobitne s kadm

uchdzaom pred prijmacou komisiou. Obsahom pohovoru je as mapujca prehad uchdzaa v


21

odbornej oblasti, svisiacej s vybranou tmou doktorandskho tdia a alia as, zameran na

overenie znalost z cudzch jazykov a predpokladov na samostatn vedeck prcu. Poradie

uchdzaov zostavuje komisia v tajnom hlasovan.

2.2.7 tatistick prehad o prijmacom konan

V tab. 12 je dokumentovan tatistick prehad o prijmacom konan na akademick rok 2015/16

v lenen poda stupa a formy tdia.

Tab. 12

tatistick prehad prijmacieho konania na SjF

tudijn odbor

tudijn program

Poet uchdzaov


Prihlsen as

na PK Novoprijat Prihlsen

as

na PK Novoprijat

1. stupe

Dopravn stroje

a zariadenia 57 57 41 0 0 0

Priemyseln ininierstvo 98 85 44 48 48 30

Strojrske technolgie 130 120 66 0 0 0

Technika prostredia 33 31 14 0 0 0

Vozidl a motory 104 89 47 0 0 0

Fakulta celkom 422 382 207 48 48 30

2. stupe

Aplikovan mechanika 6 6 6 0 0 0

Spaovacie motory,

leteck motory 15 15 12 0 0 0

Technika prostredia 17 17 14 0 0 0


Koajov vozidl 10 10 10 0 0 0

Materilov ininierstvo 8 8 9 0 0 0

Automatizovan

vrobn systmy 28 28 28 0 0 0

Strojrske technolgie 43 43 37 0 0 0

drba dopravnch

prostriedkov 8 8 7 0 0 0

Kontrukcia strojov a 30 29 30 0 0 0


22

zariaden

Fakulta celkom 213 210 193 31 31 25

3. stupe

Aplikovan mechanika 3 3 1 3 3 2

asti a mechanizmy

strojov 6 6 6 1 1 1

Energetick stroje

a zariadenia 5 5 4 0 0 0

Koajov vozidl 2 2 2 0 0 0

Materily 0 0 0 0 0 0


Strojrske technolgie

a materily 6 5 5 0 0 0

Automatizovan

vrobn systmy 2 2 1 1 1 1

Medzn stavy

materilov 3 3 2 0 0 0

Fakulta celkom 36 35 27 7 7 6

2.2.8 Absolventi a ich uplatnenie

Nasledujce tab. 13 a tab. 15 uvdzaj daje o spenosti tdia, prehad absolventov SjF

v akademickom roku 2014/15 ako aj dlhodob vvoj absolventov na fakulte.

Tab. 13

spenos tdia na 1. stupni V (akademick rok 2014/15)

tudijn program Percentulna spenos

Dopravn stroje a zariadenia 39,0%

Priemyseln ininierstvo 56,3%

Strojrske technolgie 39,5%

Technika prostredia 31,7%

Vozidl a motory 31,5%

Spolu za vetky programy 40,7 %

Tab. 14



23


Aplikovan mechanika 100,0%

Spaovacie motory, leteck motory 88,9%

Technika prostredia 96,6%

Priemyseln ininierstvo 94,0%

Materilov ininierstvo 100,0%

Strojrske technolgie 97,0%

drba dopravnch prostriedkov 100,0%

Automatizovan vrobn systmy 87,0%

Kontrukcia strojov a zariaden 87,0%

Spolu za vetky programy 95,0%

Tab. 15



Aplikovan mechanika

96,96 %

asti a mechanizmy strojov

Energetick stroje a zariadenia

Koajov vozidl

Materily

Priemyseln ininierstvo

Strojrske technolgie a materily

Automatizovan vrobn systmy

Medzn stavy materilov

Tab. 16

Poet absolventov SjF v akademickom roku 2014/2015

tudijn odbor

tudijn program

Poet absolventov


Obania SR Cudzinci Obania SR Cudzinci

1. stupe

Dopravn stroje a zariadenia 16 0 0 0




24


Vozidl a motory 40 0 0 0


2. stupe


Spaovacie motory, leteck motory 7 1 0 0




Materilov ininierstvo 10 0 0 0

Automatizovan vrobn systmy 20 0 0 0


drba dopravnch prostriedkov 10 0 0 0

Kontrukcia strojov a zariaden 20 0 0 0


3. stupe


asti a mechanizmy strojov 4 0 0 0

Energetick stroje a zariadenia 7 0 0 0


Materily 0 0 0 0


Strojrske technolgie a materily 7 0 2 0

Automatizovan vrobn systmy 2 0 0 0

Medzn stavy materilov 1 0 0 0


Tab. 17

Poet absolventov SjF v dlhodobom vvoji - denn forma tdia

Denn forma

2009/10 2010/11 2011/12 2012/13 2013/14 2014/15

1. stupe

137 145 152 143 147 176

2. stupe


25

172 165 169 189 163 172

3. stupe

25 26 57 21 31 32

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200

2009/10 2010/11 2011/12 2012/13 2013/14 2014/15

Vvoj potu absolventov na Strojnckej fakulte(denn forma tdia)

Denn bakalrske Denn ininierske Denn doktorandsk

Obr. 3 Vvoj potu absolventov na SjF (denn forma tdia)

Tab. 18

Poet absolventov SjF v dlhodobom vvoji - extern forma tdia

2009/10 2010/11 2011/12 2012/13 2013/14 2014/15

1. stupe

11 28 17 16 20 11

2. stupe

22 42 23 37 25 19

3. stupe

13 10 14 8 11 7

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

2009/10 2010/11 2011/12 2012/13 2013/14 2014/15

Vvoj potu absolventov na Strojnckej fakulte(extern forma tdia)

Extern bakalrske Extern ininierske Extern doktorandsk


26

Obr. 4 Vvoj potu absolventov na SjF (extern forma tdia)

2.2.9 Informcie o zverench a rigorznych prcach

Prehad zverench prc na SjF v akademickom r. 2014/2015 je uveden tab. 19.

Tab. 19

Informcie o zverench a rigorznych prcach

Poet predloench

prc

Poet

obhjench

prc

Fyzick poet

vedcich ZP

Fyzick poet

vedcich ZP

(bez PhD,)

Fyzick poet

vedcich ZP

(odbornci

z praxe)

Bakalrska prca

197 188 112 42 6

Diplomov prca

196 175 121 19 17

Dizertan prca

38 38 30 0 1

Rigorzna prca

0 0 0 0 0

2.2.10 Komentovan spechy tudentov

V nasledujcich tab. 21 a tab. 22 je uveden prehad spechov tudentov SjF v oblasti portovej

reprezentcie fakulty a univerzity a v oblasti tdia.

Tab. 20

Reprezentcia SjF a UNIZA na nrodnch a medzinrodnch portovch podujatiach

Meno tudenta tudijn skupina Popis spechu

Pasch Martin 2ZPI1A

2. miesto na medzifakultnom turnaji v basketbale, Bratislava

3. miesto v ilinskej mestskej basketbalovej lige

4. miesto vo finle volejbalovho turnaja univerzt, Preov

kvarka Patrik 2ZDDK1A 1. miesto na majstrovstvch SR vo futsale

Gajdo ubo 2ZTP21 Silov trojboj RAW - 1. miesto v tlaku na lavike

Marhefka Michal 2ZPI33 1. miesto na Street open, Kemarok

2. miesto na Streetball, Star ubova

Krl Jozef 2ZSP12 3. miesto vo floorbalovej lige

Mkov Lucia 2ZPI2B 2. miesto vo finle volejbalovho turnaja univerzt, Preov


27

4. miesto vo volejbalovej lige ien

Tab. 21

Ocenenia tudentov za vynikajce tudijn vsledky za akademick rok 2014/2015

(1. stupe vysokokolskho tdia)

Meno tudenta tudijn skupina Ocenenie

Chrenekov Zuzana 2ZST33 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Jelnkov Ivana 2ZST32 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

talmach Ondrej 2ZST32 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

emota Jozef 2ZST31 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Vylan Milan 2ZDS32 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Vrabec Martin 2ZDS32 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Kolark Jn 2ZPI32 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Halama Anton 2ZPI31 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Hrabovsk Monika 2ZPI31 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Janovi Tom 2ZPI31 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Slan Slavomr 2ZPI49 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Tab. 22

Ocenenia tudentov za vynikajce tudijn vsledky za akademick rok 2014/2015

(2. stupe vysokokolskho tdia)

Meno tudenta tudijn skupina Ocenenie

Pavlovi Michal 2ZAM2A Cena Scheidt a Bachmann

Borko Kamil 2ZMI2A Cena rektorky

Bajus tefan 2ZET2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Baniari Vladislav 2ZAM2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Brnik Frantiek 2ZST2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Bolcekov Katarna 2ZII28 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Bortel Tom 2ZST2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

ernukov Eva 2ZMI2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Dobiov Iveta 2ZII2B Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Kaiar ubomr 2ZUD2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Kramrov Miroslava 2ZII2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Kres Michal 2ZMI2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky


28

Krkoka Ladislav 2ZII2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Mchov Mariana 2ZII28 Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Matka ubomr 2ZAM2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Mikula Martin 2ZAM2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Opatk Matej 2ZST2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Pavlovi Michal 2ZAM2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Pobijak Jozef 2ZST2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Stano Maro 2ZAM2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

edk Andrej 2ZET2B Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

imo Martin 2ZST2B Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Trulk Samuel 2ZSA2A Cena dekana za vynikajce tudijn vsledky

Gregor Tom 2ZII2A Cena dekana za diplomov prcu a vynikajce tudijn vsledky

Juriga Dominik 2ZET2A Cena dekana za diplomov prcu a vynikajce tudijn vsledky

Miink Jn 2ZST2B Cena dekana za diplomov prcu a vynikajce tudijn vsledky

Zvodsk Denisa 2ZMI2A Cena dekana za diplomov prcu a vynikajce tudijn vsledky

Bigoov Gabriela 2ZUD2A Cena dekana za diplomov prcu

Janek Igor 2ZEL2A Cena dekana za diplomov prcu

Kaco Michal 2ZAM2A Cena dekana za diplomov prcu

Lakota Filip 2ZSA2A Cena dekana za diplomov prcu

imurda Matej 2ZZZ2A Cena dekana za diplomov prcu

Zaukov Lucia 2ZST2A Cena dekana za diplomov prcu

2.2.11 Podpora tudentov

Strojncka fakulta vyplca tudentom kadorone motivan tipendi.

V akademickom r. 2014/15 boli vyplaten tipendi:

prospechov: 20 tipendi po 332 , 20 tipendi po 664 ;

mimoriadne:

o tipendium za portov reprezentciu univerzity a fakulty: 2 tipendi po 150

, 6 tipendi po 200 ;

o tipendium za prcu v prospech univerzity a fakulty: 10 tipendi po 100 , 10

tipendi po 200 ;

o tipendium za prcu v programe pomocnch vedeckch a pedagogickch sl:

10 tipendi po 600 ;

odborov: 66 tipendi po 300 , 133 tipendi po 500 , 116 tipendi po 600 ,


29

V akademickom r. 2015/16 boli vyplaten tipendi:

prospechov: 25 tipendi po 600 , 24 tipendi po 300 , 15 tipendi po 360

mimoriadne:

o tipendium za portov reprezentciu univerzity a fakulty: 1 tipendium po 150

, 2 tipendi po 100 , 3 tipendi po 80 ;

o tipendium za prcu v prospech univerzity a fakulty: 6 tipendi po 200 , 3

tipendi po 150 ;

o tipendium za prcu v programe pomocnch vedeckch a pedagogickch sl:

4 tipendi po 160 ;

odborov: 100 tipendi po 300 , 175 tipendi po 500 .

Konzultcie a poradenstvo

Kad katedra m nominovanho poradcu pre pedagogiku, ktor je poveren riei so tudentmi

tudijn problmy: uebn plny, rozvrhy, vber volitench predmetov, vber tm zverench

prc, vber predmetov ttnej skky, at.

Konzultcie k jednotlivm predmetom s rieen individulne, na zklade dohody vyuujcich

a tudentov, najastejie formou vypsania konzultanch hodn.

Hodnotenie spokojnosti tudentov s poskytovanmi slubami

V prieskume realizovanom v rmci Vntornho systmu zabezpeovania kvality vzdelvania na

UNIZA, do ktorho sa zapojilo 102 tudentov Strojnckej fakulty, bola zisten rove spokojnosti s

dostupnosou tudijnch zdrojov 59,9%.

Strojncka fakulta je rovnako ako ostatn fakulty UNIZA zapojen aj do elektronickho systmu

hodnotenia kvality vuby a kvality uiteov. Aj napriek snahe vedenia SjF o irie zapjanie sa

tudentov do tohto hodnotenia, je nutn i tento rok kontatova pomerne nzky zujem zo strany

tudentov vyplova anketov otzky a tak hodnoti kvalitu vzdelvania na SjF. Preto sa toto

hodnotenie na katedrch (napr, KPI, KAM a pod.) dopa aj o ankety v tzv, printovej forme.

V rmci pravidelnho hodnotenia spokojnosti tudentov so tudijnmi podmienkami na fakulte

(fakultn smernica SjF_SM02 - Smernica hodnotenia spokojnosti zkaznkov) boli v r. 2015 zisten

nasledovn miery spokojnosti:

bakalrske tdium:

o tudijn prostredie na fakulte: 83,0 %;

o zabezpeenie vuby literatrou a inmi tudijnmi pomckami: 74,6 %;

o hodnotenie celkovej spokojnosti so tudijnm programom: 79,8 %;

ininierske tdium:

o tudijn prostredie na fakulte: 87,8 %;

o zabezpeenie vuby literatrou a inmi tudijnmi pomckami: 76,4 %;


30

o hodnotenie celkovej spokojnosti so tudijnm programom: 83 %,

SjF m od 14. 5. 2007 definovan a zaveden systm Manarstva kvality. Fakulta zskala Certifikt

kvality pre systm riadenia kvality poda normy STN ISO 9001: 2008, ktor hodnot vetky procesy na

fakulte, s drazom na vzdelvanie a vedecko-vskumn innos. Certifikt bol spene obnoven

v rmci pravidelnho preskmavania spania kritri v r. 2013 (bol vykonan tzv. recertifikan audit)

a m platnos do 24. 6. 2016 s kadoronm overovanm vsledkov nezvislou audtorskou firmou

Bureau Veritas Certification,

SjF m vemi dobre rozpracovan systm zahraninch mobilt tudentov. Riadi ich prof. Dr. Ing. Ivan

Kuric (Fakultn ERASMUS koordintor a zrove prodekan pre rozvoj a zahranin vzahy na SjF).

Na katedrch priamo psobia tzv. katedrov koordintori, ktor v sinnosti s vedenm fakulty

a katedier maj za lohu komunikova so tudentmi a pomha im pri vbere vhodnej zahraninej

vysokej koly. O vhodnch mobilitch s tudenti pravidelne informovan e-mailom, oznamami na

nstenkch dekantu a katedrch a prostrednctvom fakultnej www strnky

http://fstroj,uniza,sk/socrates/. Administratvne mobility zabezpeuje Bc. Renta Janovkov.

V poslednch rokoch sa zvyuje aj poet zahraninch tudentov tudujcich na fakulte.

SjF m poveren kontaktn osobu pre tudentov so pecifickmi potrebami (doc. Ing. Martin

Krajovi, PhD. - prodekan pre pedagogick innos), ktor je zodpovedn za pomoc a koordinciu

ivota zdravotne postihnutch tudentov.

SjF podporuje formy rozvoja interdisciplinrneho, multidisciplinrneho, ditannho a celoivotnho

vzdelvania a vubu svetovch jazykov, najm u mladch pracovnkov a doktorandov (fakulta priamo

organizuje a financuje tdium AJ pre tudentov 3. stupa vysokokolskho tdia).

Fakulta m rozpracovan systm pre pravideln zabezpeovanie predmetov vyuovanch na fakulte

vhodnou tudijnou literatrou (vysokokolsk uebnice, skript uebn texty), tvorbou e-uebnc a e-

materilov.

2.3 Vedeckovskumn innos

Vznamnou lohou SjF na obdobie r. 2014 - 2020 je dobudova, resp. zabezpei udratenos

excelentnch vskumnch laboratri na bze interdisciplinrnych tmov s vraznm zapojenm

doktorandov, tudentov, zahraninch vedeckovskumnch pracovnkov a mimouniverzitnch intitci

na jednej strane a njs spsob rozrenia aktivt v nadvznosti na Univerzitn vedeck park a

Univerzitn vedeck centrum na druhej strane.

V tejto svislosti s v centre pozornosti predovetkm aktivity v oblasti:

inteligentnch vrobnch systmov;

alternatvnych zdrojov energi;

progresvnych materilov a technolgi.

Oblas inteligentnch vrobnch systmov je nosn prierezov zmer pre technolgie virtulneho

modelovania a projektovania, vrtane vetkch potaovch technolgi pouvanch v priemysle na

http://fstroj.uniza.sk/socrates/


31

vvoj, inovciu a vrobu produktov; alej sem patria technolgie vyuvan predovetkm v

inovanch a dizajnrskych postupoch, ako s reverse engineering a rapid prototyping, nstroje pre

automatizciu vrobnch systmov, procesov a monte, robotika, procesn simulcie, trukturlne,

kinematick a dynamick analzy v dotknutch oblastiach.

Vskum v oblasti alternatvnych zdrojov energi sa orientuje na rieenie zniovania energetickej

nronosti technologickch procesov vyuitm rekupercie tepla z nzko-potencilnych masvnych

zdrojov tepla, vvoj technolgi a kontrukci, ktor patria pod globlny nzov zelen vozidl, resp.

zelen energia, vskum a vvoj zariaden na vyuvanie alternatvnych zdrojov energi a zariaden a

technolgi na energetick zhodnocovanie odpadov.

Vskum v oblasti progresvnych materilov a technolgi je zameran na oblas novch vrobnch

technolgi, strojov a zariaden; testovanie a skanie modernch pokrokovch materilov urench

pre aplikcie v dopravnom priemysle, vrtane automobilovho, s cieom vyuva hranin vlastnosti

materilov vo vetkch oblastiach ich aplikci; vvoj, skmanie a modelovanie itkovch vlastnost

bio- a nanomaterilov a nov metdy hodnotenia odolnosti materilov voi mechanickmu,

fyziklnemu a chemickmu namhaniu (gigacyklov nava, inok teploty na truktrnu stabilitu,

elektrochemick korzia, degradcia plastov a pod.).

2.3.1 Vskumn zameranie pracovsk

Katedra aplikovanej matematiky (KAM)

KAM sa v oblasti vskumu zameriava na diferencilne rovnice a ich systmy, numerick analzu,

matematick tatistiku, pecilne funkcie a aplikcie matematiky najm v mechanike a

elektrotechnike.

Katedra kontruovania a ast strojov (KKS)

Katedra sa vo vedeckovskumnej innosti zameriava na:

kontrukn vvoj a inovcie;

kinematick, dynamick a pevnostn analzy;

optimalizciu kontruknch parametrov navrhovanch vrobkov;

potaov navrhovanie;

bioniku;

experimentlny vskum tribologickch vlastnost materilov;

vvoj a tvorbu prototypov s vyuitm technolgii Rapid Prototyping a Rapid Tooling;

vskum a vvoj v oblasti valivch losk;

vskum v oblasti prevodovch systmov a transmisi;

vskum v oblasti virtulneho skobnctva;

elektromobilitu.

Katedra materilovho ininierstva (KMI)


32

KMI sa vo vedecko-vskumnej innosti zameriava predovetkm na vskum progresvnych

materilov, ktor sa orientuje na:

nov smery v oblasti materilovho ininierstva s cieom vyuva hranin vlastnosti

materilov vo vetkch oblastiach ich aplikci;

nov metdy hodnotenia odolnosti materilov voi mechanickmu, fyziklnemu a

chemickmu namhaniu (gigacyklov nava, elektrochemick korzia, degradcia

plastov a pod.);

zvyovanie itkovch vlastnost kontruknch materilov urench pre aplikcie v

automobilovom priemysle (napr. zliatiny na bze hlinka a horka);

tdium predikcie ivotnosti tepelne exploatovanch siastok (superzliatiny niklu);

hodnotenie vlastnost materilov pre biomedicnske pouitie na bze austenitickch

korziivzdornch ocel a na bze zliatin titnu, zameran najm na korznu a navov

odolnos v prostred fyziologickho roztoku;

tdium navovej odolnosti nanomaterilov na bze Cu, CuSn, MgAl a analza

mechanizmov poruovania pri vysokocyklovej a gigacyklovej nave;

tdium korznej odolnosti nanomaterilov na bze Cu, CuSn, MgAl a analza

mechanizmov korzneho poruovania metdami impedannej spektrometrie a

riadkovacej elektrnovej mikroskopie;

rozvoj a vzdelvanie v oblasti spracovania a likvidovania odpadov (v spoluprci s

Katedrou energetickej techniky);

vskum reologickch vlastnost plastov v zvislosti od ich degradcie mechanickm a

chemickm namhanm;

rozvoj modernch metd a postupov na hodnotenie truktry, subtruktry a

itkovch vlastnost materilov (vysokofrekvenn nava, impedann

spektrometria, reolometria, analza vntornho tlmenia, selektvna a farebn

metalografia, fraktografia, elektrnov mikroskopia, spektrometria a pod.).

Katedra aplikovanej mechaniky (KAME)

KAME sa v oblasti vskumu orientuje hlavne na:

napovo - deforman a dynamick analzy a stratu stability kontrukci,

modelovanm a simulciami pouitm MKP; tvorbu geometrickch modelov a modelov

MKP so zameranm na sprvne definovanie okrajovch podmienok a zskanie

vierohodnch vsledkov s cieom navrhn optimlny tvar kontrukcie;

predikciu navovej ivotnosti zariaden a experimentlne overovanie navovch

vlastnost materilov;

modelovanie a analzu technologickch procesov; vvoj algoritmov a modelov

zaloench na MKP pre analzu technologickch procesov so zameranm na oblas

tvrnenia za studena a za tepla s uvaovanm vekch posunut a deformcii;

modelovanie technologickch procesov;


33

modelovanie, analzu a syntzu mechanizmov a sstav telies zloench z tuhch a

poddajnch telies;

vibran diagnostiku rotanch strojov (elektromotory, prevodovky, ventiltory a pod.,

loisk, ozubenie), analza nbehov a dobehov;

experimentlnu modlnu analzu - urenie prevdzkovch tvarov kmitov;

operan modlnu analzu - urenie vlastnch frekvenci, tvarov kmitov a tlmenia,

animcia tvarov kmitov;

infraerven termografiu - urenie teplotnch pol vysokorchlostnou IR kamerou;

akustick emisiu;

tenzometrick a deforman (urenie pol deformci optickmi zariadeniami merania);

bezkontaktn merania rchlosti - merania rchlosti kmitania Laserovm doplerovskm

vibrometrom.

Katedra priemyselnho ininierstva (KPI)

Katedra sa orientuje na rieenie vskumnch loh zkladnho, ale aj aplikovanho vskumu

reflektujceho Industry 4.0 orientovan do oblast digitlneho podniku, virtulnej a rozrenej reality,

simulcie a projektovania procesov a systmov, ergonmie, automatizcie a umelej inteligencie

a ostanch oblast podporujcich zvyovanie produktivity a konkurennej schopnosti podnikov,

podnikov budcnosti, spracovvania a vyuvania znalost, ale tie do oblasti vyuitia priemyselnho

ininierstva v zdravotnctve.

3D projektovanie vrobnch procesov a systmov s vyuitm 3D laserovho

skenovania, rozrenej reality, virtulnej reality, simulcie a ostatnch nstrojov

digitlneho podniku;

nov prstupy v oblasti umelej inteligencie a rozpoznvania obrazu, vyuitie

metamodelovania a genetickch algoritmov;

inovan rieenia v oblasti nzkonkladovej automatizcie a automatizcie

montnych procesov;

digitlne ergonomick analzy s podporou 3D snmania pohybov, technolgie Motion

Capture v kontexte zvyovania produktivity a zrove humanizcie prce;

progresvne prstupy a softvrov rieenia v oblasti ekonomickch analz pre

hodnotenie vkonnosti podnikov;

projekty zameran na thlu vrobu, zavdzanie prvkov pokrokovho priemyselnho

ininierstva;

priemyseln audity pre zvyovanie vkonnosti procesov;

projekty v oblasti priestorovej a asovej truktry vrobnho procesu.

Katedra obrbania a vrobnej techniky (KOVT)


34

Hlavn kompetencie v transformci vskumu pre oblas obrbania a vrobnej techniky s

implementcie novch progresvnych technolgi za elom vylepenia funknch vlastnost

produktov. Aplikovan vskum je orientovan na strojrske technolgie s prihliadnutm na vskum

a vvoj v oblasti high-tech technolgi. Na zklade toho katedra len vskum do zkladnch oblast:

technolgie obrbania nstrojmi s definovanou a nedefinovanou geometriou, technolgie preczneho

obrbania, tribotechnologick javy, progresvne technolgie, CNC obrbacie stroje a vrobn

technika, Strojrska metrolgia, Aplikcie nedetruktvnych deteknch technolgi v strojrskych

technolgich.

oblasti potaovho navrhovania technologickch postupov a produkcie na CNC

zariadeniach,

simulcie procesov pre vetky typy technolgi v rozhraniach ProEnginering,

SolidWorks a SolidCAM,

implementovanie inovatvnych progresvnych technolgi,

vskum intenzvneho produktvneho a vysokorchlostnho obrbania,

skmanie progresvnych technolgi tvrdho suchho obrbania,

vskum vysokorchlostnho a posuvovho obrbania HSC a HSM,

vysokoproduktvne obrbanie HPM, implementcia preczneho obrbania

s definovanou geometriou za elom nhrady neekologickch technolgi,

obrbanie akoobrbatench materilov na bze titnu, niklu, volfrmu, spekanch

karbidov, technickej keramiky a pod.

Katedra automatizcie a vrobnch systmov (KAVS)

Katedra sa orientuje na problematiku potaovej podpory a automatizciu vrobnch a montnych

procesov v strojrskom priemysle s drazom na programovanie CNC vrobnch strojov a

priemyselnch robotov, na meranie presnosti a diagnostiku CNC obrbacch strojov, prcu so

systmami CAD, CAD/CAM, CAM, CAPP a CAQ, rieenie technickej prpravy vroby s vyuitm CAx

systmov a technolgi, a na aplikciu mikroelektroniky, mikropotaov a riadiacich systmov v

strojrskej praxi.

Katedra technologickho ininierstva (KTI)

Katedra sa vo svojej vskumnej oblasti venuje:

zvraniu a prbuznm procesom, ktor sa orientuj na problematiku posudzovania

vhodnosti navrhnutch postupov zvrania, s drazom na vyuitie numerickch

simulanch analz a modernch experimentlnych metodk pri meran procesnch

velin predovetkm pre oblas oblkovch zvracch spsobov.

tvrneniu, ktor sa vo svojej vskumnej oblasti zameriava na problematiku vvoja

novch progresvnych nekonvennch technolgi tvrnenia s drazom na vyuitie

fyziklnych poznatkov v tvren.


35

zlievarenstvu, ktor zaisuje vskumn a vvojov prce v oblasti metalurgie a

technolgie vroby odliatkov; vyuva komplexn simulan program PROCAST na

analzu procesov odlievania (plnenie formy, tuhnutie odliatku, predikciu chb, tvorbu

mikrotruktry, reoxidan procesy, naptos, deformciu) a tepeln spracovanie.

tepelnmu spracovaniu, ktor sa vo svojej vskumnej a vvojovej oblasti venuje

tepelnmu spracovaniu bez ochrannej atmosfry, materilovej analze (makro a

mikrotruktram) a hodnoteniu tvrdost.

Katedra energetickej techniky (KET)

Vedecko-vskumn innos katedry sa orientuje najm na:

zdroje tepla, ako s zdroje tepla na spaovanie biomasy a foslnych palv, tepeln

erpadl;

komplexn rieenie sptnho vyuvania tepla vrtane kontruknch nvrhov

systmov na sptn vyuvanie tepla;

vyuvanie geotermlnej a slnenej energie;

akumulciu primrnej energie zemnho plynu vo forme hydrtov;

zniovanie emisnej zae ivotnho prostredia zo zdrojov tepla;

vrobu tepla a elektrickej energie v KGJ;

prdenie a prenos tepla v energetickch zariadeniach ;

progresvne systmy vykurovania, vetrania a chladenia a ich hydraulick

vyregulovanie;

aplikcie tepelnch trubc;

energetick audity, certifikovan meranie zdrojov tepla;

numerick simulcie transportu tepla a hmoty;

vypracovanie projektovch dokumentci z oblasti pecifickej problematiky

vykurovania, vetrania a plynrenstva.

Katedra energetickej techniky spolupracuje s viacermi domcimi a zahraninmi univerzitami, ako s

Sliezska univerzita v Gliwiciach, Polytechnika Czestochovska, Vysok kola bska -Technick

univerzita Ostrava, Technick univerzita v Koiciach, Technick univerzita vo Zvolene a Slovensk

technick univerzita v Bratislave. S uvedenmi univerzitami spolupracuje vo vedeckovskumnej

innosti hlavne v oblasti obnovitench zdrojov energie, zdrojov tepla a ochrany ovzduia. V rmci

tejto spoluprce sa organizuj tudijn pobyty tudentov a uiteov, prednky z vybranch oblasti,

konferencie a seminre.

Katedra dopravnej a manipulanej techniky (KDMT)

Pracovnci katedry sa vo vedeckovskumnej innosti zameriavaj na kontrukciu, drbu

a skobnctvo dopravnej techniky, t. j.:


36

Kontrukcia, potaom podporovan analzy a experimentlne skky v oblasti

vozidiel;

drba dopravnch strojov a zariaden;

Skobnctvo v oblasti spaovacch motorov.

Katedra sa zameriava aj na vzdelvanie kontruktrov a vpotrov koajovch vozidiel a m aktivity

v oblasti celoivotnho vzdelvania manarov v elezninej koajovch vozidlch, traovom

hospodrstve a drbe technickch systmov. Pracovisko rozvja teriu a uplatuje aplikciu drby

koajovch vozidiel, ako aj strojov a zariaden vo veobecnosti, zaober sa problematikou spoahlivosti

a rozvoja novch systmov drby ako je drba orientovan na spoahlivos, riadenm procesov

drby. Pokrauje tie v tradinch oblastiach vskumu, ako je mechanika dopravy, prevdzka

dopravnch prostriedkov a ich kvalitatvne a environmentlne parametre s drazom na zniovanie

hluku a vibrci. Spolupracuje s viacermi vznamnmi priemyselnmi, univerzitami a zahraninmi

intitciami, medzi nimi UIC a EFNMS.

Pracovnci katedry sa zameriavaj aj na rieenie rznych tm terie a kontrukcie piestovch

spaovacch motorov, venuj sa problmom zaaovania ivotnho prostredia energetickmi

jednotkami vybavenmi spaovacmi motormi a dopravnmi prostriedkami.

Aplikovan vskum sa orientuje na:

analzu kontaktu elezninho dvojkolesia a koaje;

skanie, spoahlivos a ivotnos mechanickch ast brzdovch systmov

koajovch vozidiel;

trukturlnu analzu kontruknch uzlov koajovch vozidiel a analzu dynamickch

vlastnost vozidiel pomocou simulanch vpotov na virtulnych modeloch;

komfort jazdy pre pasaierov koajovch vozidiel nepriamou metdou;

kontrukciu koajovch vozidiel a traovch strojov;

vvoj technickej podpory kombinovanej dopravy;

kontrukciu dopravnej a manipulanej techniky;

rozvjanie vedeckch princpov drby a ich praktickej aplikcie v priemyselnej vrobe;

experimentlnu analzu hluku a vibrci;

environmentlne aspekty dopravnej a manipulanej techniky;

akustick projekty poda Zkona 24/2006 Z.z.;

certifikciu subjektov zodpovednch za drbu (ECM) EU 445/2011;

kontrukciu a analzu vlastnost spaovacch motorov.

2.3.2 Rieen vskumn lohy - domce a zahranin granty

Vedeck a vskumn innos na SjF sa uskutouje predovetkm prostrednctvom rieenia

grantovch loh VEGA, KEGA a projektov APVV. V oblasti medzinrodnej spoluprce boli pracovnci


37

zapojen do rieiteskch kolektvov v rmci programov CEEPUS, cezhraninej spoluprce,

Viegrdsky fond a do viacerch bilaterlnych projektov. Prehad o pote a pridelench finannch

prostriedkoch na vybran typy grantovch projektov je dokumentovan na obr. 5 a obr. 6.

Obr. 5 Prehad potu rieench grantovch projektov na SjF v roku 2015

Obr. 6 Prehad pridelench finannch prostriedkov pre vybran typy grantovch projektov

v roku 2015

Zoznam projektov rieench na SjF v r. 2015 je uveden v tab. 23 a tab. 27.

Tab. 23

Zoznam rieench VEGA projektov v roku 2015

Rok

zaiatku

rieenia

projektu

Rok

skonenia

rieenia

projektu

Registran

slo

projektu

Nzov projektu Zodpovedn rieite


38

2015 2017 1/0123/15 Ultravysokocyklov nava zvarov

s nanotruktrnymi vrstvami

Bokvka Otakar, prof. Ing.,

PhD.

2015 2018 1/0533/15

Vplyv eleza na vybran itkov

vlastnosti sekundrnych hlinkovch

zliatin na odliatky pre automobilov

priemysel

Tillov Eva, prof. Ing., PhD.

2015 2018 1/0685/15

truktra, mechanick a navov

vlastnosti zliatiny Ti6Al4V vyrobenej

metdami priameho laserovho

spekania kovovch prkov

perspektvne aplikovaten v

automobilovom priemysle

Konen Radomila, prof. Ing.,

PhD.

2015 2018 1/0683/15

tdium vplyvu frekvencie

cyklickho zaaovania s rznou

amplitdou na zmenu morfolgie

lomu, mechanizmov plastickej

deformcie a vntornho tlmenia

zliatin ahkch kovov

Palek Peter, prof. Ing., PhD.

2015 2017 1/0983/15

Aplikcia bezsieovch metd na

renie elastickch vn v

kompozitoch vystuench vlknami

mindk Milan, prof. Ing.,

CSc.

2015 2017 1/0548/15

Vplyv obsahu kry a aditv na

mechanick, energetick a

environmentlne vlastnosti

drevnch peliet

Jandaka Jozef, prof. Ing.,

PhD.

2015 2017 1/0718/15

Akumulcia vysokopotencilnej

energie cez proces generovania

hydrtov zemnho plynu a

biometnu

Malcho Milan, prof. RNDr.,

PhD.

2015 2017 1/0077/15

Vvoj mechatronickho

deformanho systmu vroby

krytalizanch ndob z tenkho

molybdnovho plechu urench

pre produkciu umelch

monokrytlov zafru horizontlnou

metdou krytalizcie

Brumerk Frantiek, doc.

Ing., PhD.

2015 2017 1/0559/15

Vskum aplikovatenosti

humanoidnch priemyselnch

robotov v montnych a vrobnch

procesoch

Miieta Branislav, prof. Ing.,

PhD.

2015 2017 1/0766/15

Vskum zdrojov hlukovch emisi v

elezninej doprave a spsoby ich

efektvneho zniovania

Zvolensk Peter, prof. Ing.,

CSc.


39

2015 2017 1/0927/15

Vskum monost pouitia

alternatvnych palv a hybridnch

pohonov na hnacch vozidlch s

cieom znenia spotreby paliva a

produkcie exhaltov

Kalink Daniel, prof. Ing.,

PhD.

2014 2016 1/0720/14 tdium korzie zvranch

kontrukci vysokopevnch ocel

Hadzima Branislav, doc. Ing.,

PhD.

2014 2016 1/0551/14

Liatie a tvrnenie kovovch

materilov v polotuhom stave pri

nzkych mernch tlakoch

Moravec Jn, doc. Ing., PhD.

2014 2016 1/0396/14

Vskum vplyvu kontruknch a

technologickch parametrov

valivch losk na ich trvanlivos

Hrek Slavomr, doc. Ing.,

PhD.

2013 2016 1/0234/13

Implementcia optimalizanch

algoritmov do experimentlnej a

numerickej analzy medznch

stavov viacosovo namhanch

kontruknch prvkov.

Sga Milan, prof. Dr. Ing.,

2013 2015 1/0831/13

Vplyv progresvnych technolgi

vroby a povrchovch prav na

navov odolnos hlinkovch a

horkovch zliatin.

Nov Frantiek, Ing., PhD.

2013 2016 1/0836/13

Technologick aspekty laserovho

rezania , numerick modelovanie a

simulcia z hadiska optimalizcie ,

zvenia kvality a efektvnosti

technologickho procesu vroby

Meko Jozef, prof., Ing., PhD.

2013 2015 1/0844/13

Vskum v oblasti vodiacich

elementov valivch losk a ich

kontrukcie

Kohr Rbert, doc. Ing., PhD.

2012 2015 1/0347/12

Vskum opotrebenia jazdnho

profilu elezninho kolesa

simulciou prevdzkovch

podmienok jazdy vozidla po koaji

na skobnom stave.

Gerlici Juraj, prof. Dr. Ing.,

2012 2015 1/0773/12

Implementcia vskumu

technickch keramickch materilov

pre zvenie inovatvnosti

produktov hybridnho charakteru

Stanekov Dana, doc. Ing.,

PhD.

2012 2015 1/1146/12

Vskum aproximatvneho riadenia

vrobnch systmov s vyuitm

simulanho metamodelovania a

neurnovch siet

Gregor Milan, prof. Ing., PhD.


40

2012 2015 1/1245/12

Toky vkonu v kmitajcich

mechanickch sstavch a ich

cesty.

Wisztov Elena, doc., RNDr.,

CSc.

2012 2015 1/0583/12

Systm interaktvneho

projektovania vrobnch a

logistickch systmov na bze

imerzvnych technolgi (SIPIT).

Krajovi Martin, doc. Ing.,

PhD.

2012 2015 1/0610/12 Technolgie a simulcie pre

aplikcie v priemyselnej vrobe

Sldek Augustn, prof. Ing,

PhD.

2012 2015 1/0383/12

Vskum jazdnch vlastnost

koajovho vozidla pomocou

potaovej simulcie

Lack Tom, doc. Ing., PhD.

Tab. 24

Zoznam rieench KEGA projektov na SjF v roku 2015

Rok

zaiatku

rieenia

projektu

Registran slo

projektu Nzov projektu

Vedci projektu, resp.

zodpovedn rieite

2015 034UNIZA -4/2015

Elektronick katalg defektov a ich

ultarzvukovch indikci pri skan

materilov novou ultrazvukovou metdou

Phassed Array

Ing. Radoslav Kor, PhD.

2015 032UNIZA -4/2015 On-line vubov program predmetu

Modelovanie a simulcia (OLP-MoSi) prof. Ing. Milan Gregor, PhD.

2015 012UNIZA -4/2015 Inteligentn zber dajov pre adaptvnu

mont prof. Ing. Branislav Miieta, PhD.

2015 042UNIZA -4/2015

Nvrh vzdelvacieho strediska pre

technolgiu tepelnho spracovania

eleznch a neeleznch kovov

doc. Ing. Peter Fabian, PhD.

2015 029UNIZA -4/2015 Sptn zskavanie tepla z technologickch

procesov doc. Ing. tefan Papuk, PhD.

2014 044UNIZA -4/2014

Inovcia laboratria mechanickch skok

pre implementciu aktulnych poiadaviek

praxe a vskumu do praktickej asti

vubovho procesu.


2014 037UNIZA -4/2014

Vvoj komplexnho interaktvneho

edukanho portlu pre podporu vuby

programovania CNC vrobnej techniky

doc. Ing. Nadeda uboov,

PhD.

2014 005UNIZA -4/2014 Vyuitie nedetruktvnych metd

hodnotenia integrity povrchu a jej doc. Ing. Mria illikov, PhD.


41

integrcia do vzdelvacieho procesu

2014 009UNIZA -4/2014

Implementcia novch znalost z

nekonvennch metd obrbania do

vzdelvacieho programu strojrske

technolgie

prof. Ing. Anna Miietov, PhD.

2014 043UNIZA -4/2014

Implementcia inovatvnych prstupov v

systme vuby na bze interaktvnych

trningovch aplikci s vyuitm najlepch

postupov (Best Practices)

doc. Ing. Peter Bubenk, PhD.

2014 064UNIZA -4/2014 Nov koncept e-vzdelvania simulcie

vrobnch systmov Ing. Patrik Grznr, PhD.

2014 065UNIZA -4/2014 Nov koncept online vzdelvania tudentov

pre oblas Digitlneho podniku. Ing. Jozef Hnt, PhD.

2014 026UNIZA -4/2014 Transport tepla z orientovanch

teplovmennch plch doc. Ing. Andrej Kapjor, PhD.

2014 010UNIZA -4/2014 Teria tvrnenia kovov doc. Ing. Jn Moravec, PhD.

2013 070UNIZA -4/2013 Modern zdroje tepla pre vykurovanie prof. Ing. Jozef Jandaka, PhD.

2013 004UNIZA -4/2013

Integrcia progresvnych informanch

technolgi a e-vzdelvania do vuby

projektovania vrobnch a montnych

systmov (AIT-MASD)

doc. Ing. Martin Krajovi, PhD.

Tab. 25

Zoznam rieench APVV projektov v roku 2015

ID projektu iadate Rieite

APVV-0461-11 Vskum a vvoj novch technolgii etalone a kalibrcie meracch

prstrojov a zariaden prietoku a objemu kvapalnch uhovodkov

prof. Ing. ubo

Kuera, PhD.

APVV-0419-11 Adaptcia modernch vpotovo-simulanch metd do oblasti vvoja

valivch losk a ich verifikcia v relnych podmienkach

prof. Ing. tefan

Medveck, PhD.

APVV-0458-11 Rieenie problematiky nzkotavitench popolovn pri spaovan

biomasy

prof. Ing. Jozef

Jandaka, PhD.

APVV-0842-11 Simultor ekvivalentnho elezninho prevdzkovho zaaenia na

skobnom stave.


Gerlici, PhD.

APVV-0736-12 Degradcia kompozitnch kontrukci vystuench vlknami pri

cyklickom zaaen

doc., Ing. Vladimr

Dek, CSc.

APVV-14-0508 Vvoj novch metd pre navrhovanie pecilnych vekorozmernch

otonch losk

prof. Ing. tefan

Medveck, PhD.

APVV-14-0752 Rekonfigurovaten logistick systm pre vrobn systmy novej

genercie Factory of The Future (RLS_FoF)

prof. Ing. Milan

Gregor, PhD.


42

APVV-14-0096 Aplikcia experimentlneho a numerickho prstupu pri vskume

vlastnost zvranch spojov vysokopevnch ocel


Sga

Bilaterlne projekty

SK-CZ-2013-

0046

Korzna degradcia horkovch zliatin a ich interakcia s biologickmi

systmami

doc. Ing. Branislav

Hadzima, PhD.

SK-CZ-2013-

0047

Vysokocyklov a gigacyklov nava ultrajemnozrnnch materilov

pripravench intenzvnou platickou deformciou

prof. Ing. Otakar

Bokvka, PhD.

SK-CZ-2013-

0076

Deforman truktra cyklicky zaaovanch vybranch ahkch zliatin

a ich kompozitov

prof. Ing. Peter

Palek, PhD.

SK-CZ-2013-

0017

Vyuitie magnetickej a napovej anizotropie pri tdiu integrity

povrchu

prof. Ing. Miroslav

Nesluan, Dr.

Tab. 26

Zoznam domcich vskumnch projektov rieench na SjF v roku 2015

Rok zaiatku

rieenia projektu

Registran

slo projektu Nzov projektu

Vedci projektu,

resp. zodpovedn rieite

2015

Grant _072/14

(nadcia

Volkswagen

Slovakia

Vvoj metodiky pre tvorbu

ergonomickch preventvnych

programov na bze nstrojov

digitlneho podniku

doc. Ing. uboslav Dulina,

PhD.

2015 Kia innovation

Award

Monosami pouitia recyklovanch

hlinkovch zliatin na vrobu hlv

valcov

Jn ury, tudent

2015 KIA15_012 Clean energy doc. Ing. Radovan Nosek,

PhD.

2013 - 2015 567/PG04/2011

Porovnanie efektvnosti vyuitia

energie zemnho plynu v

mikrokogeneranch jednotkch na

princpe palivovho lnku a

Stirlingovho motora

Ing. Marek Patsch, PhD.

2015 06/UR/2015 MKP analza pre dielce doc. Ing. Rbert Kohr, PhD.

Tab. 27

Zoznam zahraninch vskumnch projektov rieench na SjF v roku 2015

Rok zaiatku

rieenia projektu

Registran

slo projektu Nzov projektu

Vedci projektu,


2015 H2020

Projekt 636032-2

H2020-MG-

2014_TwoStages_Stage 2. -

ROLL2RAIL

Za SjF UNIZA :

prof. Dr. Ing. Juraj Gerlici


43

projekt NEW DEPENDABLE

ROLLING STOCK FOR A MORE

SUSTAINABLE, INTELLIGENT

AND COMFORTABLE RAIL

TRANSPORT IN EUROPE

(Activity: MG-2.3-2014)

2014-2015

Visegrad Fund -

V4EaP

Scholarship

Contract Lump

Sum - 51400145

Thermal analysis of casting

magnesium and aluminium alloys prof. Ing. Peter Palek, PhD.

2015-2016

Visegrad Fund -

V4EaP

Scholarship

Contract Lump

Sum - 51500979

Electron microscopy analysis of

precipitates formed in cast

aluminium alloys after age

hardening

prof. Ing. Peter Palek, PhD.

2015-2016

Visegrad Fund -

V4EaP

Scholarship

Contract Lump

Sum - 51501288

Technology of dye-sensitized solar

cells prof. Ing. Peter Palek, PhD.

2015-2016

Visegrad Fund -

V4EaP

Scholarship

Contract Lump

Sum - 51501683

Mechanical properties improvement

of elements produced from pure

titanium and TiAl6V4 alloy by

applicance of surface laser

remelting


2015-2016

Visegrad Fund -

V4EaP

Scholarship

Contract Lump

Sum - 51501690

Investigation of the influence of

morphology and dispersion of

carbon (nano)particles on the

physical properties obtained from

their participation polymer

composites

Ing. Lenka Markoviov, PhD.

2012-2016 7. RP E

LOADFIX - Development of the

Software Web Application for

Loading and Fixing Goods in

Railway Freight Wagons - E-6726

LOADFIX

FPEDAS + pracovnci SjF


44

2.3.3 Podan nvrhy zahraninch vskumnch projektov v danom

roku/vsledok hodnotenia

Vek draz je kladen aj na prpravu a realizciu projektov v rmci 8. rmcovho programu E -

Horizont 2020, kde fakulta participuje (i u ako ako partner alebo predkladate projektu alebo ako

vybran rieitelia z fakulty) v niekokch nvrhoch projektov - tab. 28.

Tab. 28

Zoznam podanch nvrhov zahraninch projektov pracovnkmi/rieiteskmi kolektvmi SjF

v roku 2015

Nzov projektu Vedci projektu,


Vsledok

hodnotenia

1

vzva Maria Sklodowska Curie Action

H2020 MSCA IF 2015

projekt s nzvom BIOMAT

SEP-210166112

koordintor za SK - SjF KMI

prof. Ing. Peter Palek, PhD.

Ing. Markoviov.

podan v spoluprci CZ - SK - PL - UA;

neschvlen

2

Vzva Research and Innovation Staff

Exchange - H2020-MSCA-RISE-2015 -

projekt s nzvom Multicriterion

diagnostics of CNC machine tools

based on artificial intelligence as a tool

for predictive maintenance.

SjF UNIZA (prof. Dr. Ing. Ivan Kuric)

ako koordintor celho konzorcia

(F, A, RO, PL)

neschvlen

3

Vzva Research and Innovation action

- H2020-PHC-2015 - projekt s nzvom

Virtual personal assistant for

compensating cognitive disorder in an

aging population

Deggendorf Institute of Technology

(za SjF UNIZA - prof. Dr. Ing. Ivan Kuric,

doc. Ing. Albeta Sapietov, PhD., doc. Ing.

uboslav Dulina, PhD.)

neschvlen

4

H2020 - projekt FLYWINDOVER

v kategrii rchla cesta k inovcim.

Hlavn partner a koordintor je firma Abruzzo

energie z Talianska.

Rieitelia: AltaWind (I), Bevex (SK), LCS Cable

Cranes Gmbh (A), Politecnico di Milano (I).

za SjF UNIZA : prof. Dr. Ing. Juraj Gerlici

podan/

v stave

hodnotenia

5

H2020 - SEP-210283365 Zvyovanie

dvery v alternatvne energie vstavbou

demontratvnych zmieanch energe-

tickch platform v krajinch E

doc. Ing. Radovan Nosek, PhD. neschvlen

Documents

VÝRONÁ SPRÁVA O INNOSTI - uniza.sk · vozidlá, koľajové vozidlá, lode a lietadlá; 5.2.5 Časti a mechanizmy strojov; 5.2.52 ... Juraj Belan (3. miesto v kategórii Vox Populi);